(navigation image)
Home American Libraries | Canadian Libraries | Universal Library | Community Texts | Project Gutenberg | Children's Library | Biodiversity Heritage Library | Additional Collections
Search: Advanced Search
Anonymous User (login or join us)
Upload
See other formats

Full text of "Národní kalendár: na obyčajný, 365 dní majúci ; rok po narodeni Krista Pána 1866"

This is a digital copy of a book that was preserved f or generations on library shelves before it was carefully scanned by Google as part of a project 
to make the worlďs books discoverable online. 

It has survived long enough f or the copyright to expire and the book to enter the public domain. A public domain book is one that was never subject 
to copyright or whose legal copyright term has expired. Whether a book is in the public domain may vary country to country. Public domain books 
are our gateways to the pást, representing a wealth of history, culture and knowledge thaťs often difficult to discover. 

Marks, notations and other marginália present in the originál volume will appear in this filé - a reminder of this book' s long journey from the 
publisher to a library and finally to you. 

Usage guidelines 

Google is proud to partner with libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to the 
public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we háve taken steps to 
prevent abuse by commercial parties, including placing technical restrictions on automated querying. 

We also ask that you: 

+ Make non-commercial use of the filé s We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use these files for 
personál, non-commercial purposes. 

+ Refrainfrom automated querying Do not send automated queries of any sort to Google's systém: If you are conducting research on machine 
translation, optical character recognition or other areas where access to a large amount of text is helpful, please contact us. We encourage the 
use of public domain materials for these purposes and may be able to help. 

+ Maintain attribution The Google "watermark" you see on each filé is essential for informing people about this project and helping them find 
additional materials through Google Book Search. Please do not remove it. 

+ Keep it legal Whatever your use, remember that you are responsible for ensuring that what you are doing is legal. Do not assume that just 
because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other 
countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can't offer guidance on whether any specific use of 
any specific book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search means it can be used in any manner 
any where in the world. Copyright infringement liability can be quite severe. 

About Google Book Search 

Google's mission is to organize the worlďs Information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps readers 
discover the worlďs books while helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full text of this book on the web 



at |http : //books . google . com/ 



y 



av IbSl.iH- ÍtEt ) 




HARVARD COLLEGE 
LIBRARY 



\ 



BOUGHT FROM 
ESTABLISHED BY 

INtTRUCTOR AND PROFMWR OF HITTORY 

I92O-X950 

WRECTOR OF TH« UNIVBRílTY LIBRARY 

I928-I937 



'J 



■«* 



D 



I 



^ 



/ 



'V^í^ 



NÁRODNÍ KALENDÁR, 

na obyčajný, 365 dní majúci 
rok po narodená Krista Pána 



Vydáva 

Matica Slovenská. 




MATIČNÝCH SPISOV ČÍSLO lO. 



v. B. Bystrici, 1866. 
na. sblade u S. Kr^méryliOa 

matičného knihkupoa. 



^ 1 






f£g5 1974 



'ya.icí. p^ 



Hm í ^ 



,,iiY 



pi- O 1^74 



Tlac Karola Goríška vo Viedni. 



r 



na rok, obyčajný 1867. 





F not^om kai^ 


F 9tar<m kal. 


SlnednJ' kolobeh (epcltM) . 


. . 28 . 


. m 


Mesačný kolobeh, alebo zlatý poéeC >6 


.6 


Mesačný kľúč, alebo ép^ty 


. JC^V 


iVI 


Počet rímskej dane 


. . 10 . 


. 10 


Litera nedeľná 


F . . 


' A 




17 feb. 


12 feb. 




3 mar. 


26 feb. 


Popolná streda 


6 mar. 


1 mar. 


Slávnosť nedele velikonočnej . 


^1 apr. 


16 apr. 


8lávno0f vstúpenia ^rieta P. . 


aO.mája 


25 mája 


'Slávnosť Sv. 'Däofaa, níedería 


9 jun. 


4ijan. 


Nedeľa Sv. Trojice . . 


16 jan. 




aiávnosC Božieho Tela 


20 ijup. 




Prvá oedefa adventná 


1 dec. 


ddec. 





Y starom kal. 8 mar. 
7 jun. 
20 sept. 
m deo. 



4^phé dni ^ého kftstitr • 

pnj pripadaji\voždy^na sredu, |>]a);ok a so|)Ota po týchto 4 dňoch : 
po prv^ nedeli pj5stnej/ pp flávnosti svátod^šnej, po dni povýienia sv* 
kri^a ,a po Lucii ; tedy ^ežia<;eho 1867. roku : 

Y^noTom,kaK 13 mar. 
12 jun. 
18 sept. 
48 dec. 



Yoždy ostatnie tri dni .pred vstúpenini Krista PAna, totiž pondelok, 
utorok a sreda po iiedeli rogau, toho roku: 27., 98. a 29. mája* 

Vij^obfo&é ýsd normové, 

v ^ktorých zaká:^né sú hry na divadlách ^a verejné hudby: 

V nedeŕu svätodušnú t. r. 9 jun. 
-Na slávnosť 'Božieho Tela, 16j»n. 
Na deň ^narod. jP. ^Maríe 6 ^^ept. 
Ostatnie ;tri<4iú v.M^^te: 22, 23 

a 24 dec. 
Na prvú slávnosť vianočnú 25 dee- 



dfia 



VxJSt^plQÚ^syecl.^, t. ^r. 6 mar. 

1^4 zvestovanie P. MaríQ, 
25 mar. 

'Od 4iedele kve.tn0j až .éo .4iedele 
velikonoŽne^jZátvome , t. r. od 
14 apr. do r^^^pr. zátvome. 



Honnové dni, 

Y ktor:^ch hry u« divadlách sú sioe dovolené, ale hudby a kratochvile 
vejreJBé sú nakázané .* 

Posvätný (^as (iempus íáieratum) od počiatku adventu aŽ do 3 
králov, t. r. od 1 deo. do 6 jan. (1869). 

Celý čas pôstny a po velikej nooi až do bielej nedele, t. r« 
od 6 mar. do i8 apr. 

Na suehé dni či kántiy (srovnaj tam hore). 

V piatok a sobotu cez celý rok« 

Každý predvečer najvyšších sviatkov krestanskýcfa. 

Na deň Všech Svfitých. 

Na deň mena zemsk^o patróna, v Uhrách Štefana kr. 20 aug. 



Súdne práxdnlny. 

Od Vianoc až do B kráfov, t. j. od 25 deo. do 6 jan. (bad. roko) 
~ Od nedele kvetnej do pondelku velikonočného, t* r. od i4 apr. de 
22 apr. — Na krížové dni, t. r. 27, 28 a 29 mája. -V oktáve Božieho 
Tela, t. r.odSOjún. do27iún. — Každú nedeíu a sviatok zasvitei^. Vy- 
níma sa z týchto poriadkov právo banské; prázdniny jeho sú iba každú 
nedeľa a sviatok zasvätený, potom ale na krížové dni. 

Podľa dávnejších. poriadkov krajinskýcli bolyv Uhrách nasledujúce 
súdne prázdniny.* všetky nedele a prikázané sviatky. — Od Tomáša 
(21 dec.) do. prvej nedele po 3 kráľoch. — Od popolnej sredy do nedele 
quaircbgéiima^ — Od nedele smrtnej do drahej nedele po velikej noci. 
— V celom týždni svätodušnom. •— Od Ladislava (27 jun.) do Štefana 
krála (20 aug.) ; konečne od Michala (29 sept.) do Martina (11 nov.) 

ZaemenlA svieratnlkove (Hgna zodiaci). 

1..T Škopec 
2. 8 Bujak . 
2. n Blíženci 
4. ORat • 

Z týchto 12 znamení má každý mesiac a každý deň v roku 
jedno alebo druhé v kalendári pndané. Jednotlivým mesiacom pridáva sa 
to znamenie, do ktorého slnce (na svojej zdanlivej ročitej ceste po ne- 
beskej oblohe, v pásme tak zvanej ekliptiky) v tomže mesiaci prechádza. 
Tak na pr. mesiac feb. nosí ostatnié, tu spomänuté znamenie X i^ýb 
že slnce behom mesiaca feb. do toho znamenia vstupuje. Jednotlivým 
ale dňom dáva sa to znamenie, v ktorom nachádza sa inesiac na svojej 
ceste okolo zeme. \\y 



•^ 


5. y Lev . 


.«f 


9. / Strelec . Hit 


«^ 


6.1|PPsmu 


. ^ 


iOf Z) Kozorožec <iŠl 


ifk 


7.ÄVáh» . 


. ŕl 


ll.ssSVodnár . ák 


•« 


8.tUl§Her . 


.« 


12. MByby. . « 



SliTtosdAale alebo kOMtéllioto. 

Telesá našej slnedHej sústavy prichádzajú v obehu svojom okolo 
ibliioa do vSelijakeho položenia nie len k slncn, ale aj k sebe vospolok, 
60 hvezdári nazvali shviezdenim alebo konstelládoa. Dla povery 
starších vekov každé takéto shviezdenie účinkovalo i na beh vecí zem- 
ských, a menovite na osndy a pribehy fudského života. Vysvetlenie 
toho vplyvu bolo predmetom tak zvanej astrológie. Naše Časy, 
ehvála Bohu ! z týchto poverčivostí vy viazly ; my pokorným srdcom ob- 
divujeme všemohúcnosf ruky Božej, vyrazenú v behu nebeských telies; 
ale nestrachujeme sa nijakých konstelláoiŕ, ani neočakávame od nich mi- 
moriadnych divov a zázrakov pre naše blaho. My tedy objasníme len najhla- 
vnejšie spôsoby shviezdenia máličko slovmi, s dodaním znakov, ktorýini 
zaznačujú sa v kalendároch. 

Každá planéta je v svojom príslni (périheUtm)^ keď je v obehu 
okolo slnoa k nemu najbližšie postavená, v o d s 1 n í (opMucm) ale na- 
ohodí sa toho. času, keď je od slnoa najviao vzdialená. Ifodobne aj slová 
územie (pmgmm) a odzemie (^ofKi^Mm; znamenajú najmenšiu a naj- 
vätšiu vzdialenosť mesiaca od zeme. — Blucjica (planéta) je v spo- 
jení (ď) so slncom foonjimetio), keď stoji spolu so slncom na tej istpj 
strane oblohy, jakonapr. nový mesiac, alebo keď v istú dobu roku 
vidíme zorničku spolu so slncom u západu; naproti tomu je teleso 
nebeské v protislní (^) alebo v oppimeiif keď ukazuje sa práve na 
protivnej strane oblohy, jako na pr. plný mesiac vystupuje na 
východe, keď slnce zapadajúc skrýva sa. zraku ná^mu. Do štvrti 
(O qw»drafury) vstupuje teleso, keď stojí medzi obojim, vyššie spomänu- 
tým. položením vprosríedku, alebo trochu hvezdárskejšimi slovami : k9ď 
je od slnca na š vrt kruhu, t. j. na 90 stupiiov vzdialene. Tak n. p. 
prvú štvrť mesiaca vidíme už práve v polovici (od západu k vý- 
chodu) nebeskej oblohy , keď slnce zapadá. — Bludice Dobropán 
(MéreuriutJ a L8íéA(V»muš}f ktoré, sú bližš ie k fliacu postavené než 
naša zem , m^jú preto i d v o j aké sp o j e n i e, tr j. h o r e j š i e, keď 
sú od zeme najviac, a dolejšie, keď sú od zeme najmenej vzdialené, 
— Planéta je v hlave dračej (j^), keď cez domi^lú dráhu slnečnú na 
oblohe (éiUptiku) prechádza do severnej pologule nebeskej; v chvoste 
ale dráčom (XS) stojí, keď prevahuje sa cez hore spomänutú dráhu do 
južnej pologule oblohovej. 

K vyššie spomfinutým Častejším výrazom hvezdárskym doložíme 
ešte nasledujúce : Hviezda , alebo ktorékoľvek teleso nebeskej oblohy 
vrcholí (kulminuje, od latinského mamiwu\ keď dosiahlo najvyššieho 
miesta jednodeiknej cesty svojej na oblohe. Tak menovite slnee voždy 
vrcholí na poludnie; vrcholenie ale mesiaca pripadá podfa rozlič- 
ných jeho Štvrtí hneď vo dne , hneď v noci ; menovite mesiac v prvej 
štvrti vrcholí (jako. sme tam hore spomneli), keď práve slnce zapadá. 



6 

že viftk nebeské telesá' sď iflŕóblolie y^ úeusťáloili pohybovaní postavené, 
môže každá ktdmináeia (Trebolenie) len okamžitá byC. Vrokolenie 
býra vo siri^ooh hyesdárskyoii ag ibdĺm yýraeom znaäeno ; hovorí a^ 
totiž o príslolnoáci telese nebeskom, že ystápilo^ do poludníka 
(ttMrt<&an*u). Poneváé ale každé miesto zeme naíej^ ktoréko zemepisná 
di a 1 k a (hngitudp gto$raphiča\ nesrovtaáva sa » položením zemepisnj^m 
iného určitého miesta, mnsi mat* rozličný' poludník alebo meridián ; 
vidno, že slnce a Qstatnie telesá oblohové podla rozUčností meridi- 
án o v zeme ^a$e^ skorej alebo pozdejdie vroholit budú, z čoho nevy- 
hnutne pochádza rozdiel času a tak* i rozdiel chodu hodín na roz- 
ličných, pod tým istým; poludníkomi n ele ž | a cic h miestach. Tabna pr. 
rozdiel času medzi Parížom a Viedňou vystupuje na M min* 10 sek., 
alebo ináč: keď je vo Viedni poludnie, majú v Paríži len 11 hod. 3 min. 
50 sek. Podobne rozdiel času medzi Viedňou a Budínom dosahuje 10 
ťdk. a 41 Bék, atď. --^ Getá nad ďbzoťníkďnŕ *y tfaSte ieží^á dráha, 
k«orú' telam' MMské za ďefi ÝýH&ÉfkiíoA nMzo^^ pé^¥ďvl^cé' deá^iié- 
iioôblA^t, i tbhtfeé^výrjftíu tfžitájélkezdái^'áj <y äaitíbiň é'airfé' k 
výkoHaniô^ f^ ééi^ ptňSíŕ^^Mt, Ttk na' pť. dfiá ^ «tŕ: (ŕtí^tHéf rov- 
ú'óáennoŠťfi^ómt^éSáíst^o obľúkuf íAriéčnéhó j6 1^ iMMHíŕ, fjoiti^áč 
móe na čbntíéjf éésté sifif^f pŕé nik jfe M 112 hddi'K Vidfle^fné. Čo tee 
ťff ále ]^e*fl! ô i\iit% t» fim sVéJím spÔsob^A' rfp ô' vWifcých ťflrtáť- 
rA%h ťéleiMt n^áBÍých<. ^ Bi^' i^fiitbiif saf f #l«oarédné fHélio- 
óiMHm) it igfá^ééiéäné f^ómariekéj íÉáeBtof télibis áebei&ých r ^)^ 
liázdV dSVa si mlefátu, kdetný dtásine ťé<eéo néMské to tsťé^lú 
Blnc[á, áŕahý M kd^ sá nám vtóéhy úA oblohe, m #réé[ktf žéme 
^d^vané: Ť^té t&Hélíeí jfla<S leá* á M«ÁB«e planét i^fiej shitM^* ^ttety ; 
l^bb hviezdy tfú ó íám vzdiäléhiejäie, úež síbý t^^foSľát Mf ihdftol 
dajál^ rozdiel i^li élnosfédbéhé' a)e1)0 zemésrednéhé mi«stá;. 



^ nový ihéáíáé; ^ prvá dtVrt; ® Í^Mý meiiac; € cáťatňia StVťf. 

t pri srécítýždni zna&ená : prikázaný deií pôstny. 
Ý pri né<&li znamená : evanjelia poafa ríťnftkébp mtsiialtt. 
• „ » » evanjelia v cirkví éH^úJélffekel* 

^» , „ „ evanjelia v cirkvi pravoslávnej. 



pr. znaáiená : pyéd poludním ;po zn. po- poludní; o zn. prafé'ô p'oludní. 



ätúféi'. ' Mňttá ; '' ií^uMá (mi^ra polOŕtít geOi 
h. hodM«$ ta* ifllliúta; s. Miimtfflp (mteťa časotá); 
^ siaíha ; ' stopa f *' palec ; *'* čiar& (miera pne&teitii*> 



*) Obzornik-om (horizoiOom) voMum tú zdanlivú, podobu krnIAi majúcu Älárt- 
ku zeme, ktorú na rovine postavení vidíme okolo seba ; čim vySSie élovek 
atoji nad povrälm zemským, tým v ä 1 5 i má obzomik á na opak. 



patrónoYla krÉjte xtMuňni dxiavy. 



(Podadkom 

BenáttflcoT Msték 0S^ tpr,J 
Čechy: Ján Nepomucký (16 iBAJa> 

a Vádav kráf (28 sept.) 
Dalmatftkar l^»r» (Spirí4ioBl4 

dec.) 
Ha»lič a VUdimirsko: Stadi- 

sláv (7 mája) 
Chorvátsko: Ilija (Eliáš 20 júL) 
Komtany a Pomorici: Jozef 

(19 marca) 
Krajinflko: tiež Jozef (19 mar.) 
Morava: Cyrill a Method (5 júl.) 

Tii treba spomSnúť, íe síce v Benátaku deň st* Marka slávi sa 
do pamiatka patróna zemského, ale tam i kaidá diéieesa má svojho 
avláštneho patróna; menovite: Jadra (Ädria} Štefana muž. (26 d^); — 
Belluno a Feltre : Martina bisk. (U nov.) ; — PadóvA: Antonína (13 JMiJ ; 
— Treviso tiež Martina bisk. (11 nov*); — Vidim (UdineJ Mohora (Her- 
magora 12 júl.); - Veróna: Zéná (12 apr.); — VWeaea: Vinooncia 
Perreri-ho (5 apr.) Ponevá« ale Lombardsko «vláltneho patróna zem- 
ského nemalo, slávi sa v Mantóve patrón AnaetaD (18 mar*) 



abecedným.) 

I>ol. EÄk*sk<rtíi«epelá(l&«w>) 
Hor. BiÄk^sko: Florián (4 mája) 
SednohifftáskotLadislav (27;ftn.) 
S 1 a v o nsko : Ivan krest. (24 jún.) 
Sliezsko: Jadviga (Hedvika 15 

okt.) 
8ornohradftko:(äerard (248ept.) 
Štajerská: Jozef (19 mar.) 
Tyrol* Var arlllerg': Jozef 19 

mar.) a Yirgil 28 npv. 
U ho r sk á k r aj in a: Štefan kráľ 

(20 ang.) 



ŤrMňU iláoYskékd kaleidára na r^k 18«7. 



Podfa židovského počítania rok 1867. je 5.627-my rok od stvarmia sveta ; 
jednotlivé mesiace a sviatky jeho sú : 

Thamnz 18 Pôst dobýv. chr. 21 júl. 
Ab 1 2 augr. 

^10 *Pôst vypálení a chr. , i i aug" 



5627 

Šebat 1 7 jan. 

Adar 1 .6 feb. 

Veadar 1 8 mar. 

„ 13 Pôst Esthery . 20 mar. 

^ 14 Parím (faSangy) 21 mar. 

^ ^5 §aian purím . 22 mar. 
Hisaíi 1 (velkon. meriac) 6 a^. 

„ 15 •Počiatok vet noci 20 apr. 

y> 1 6 *Driihý, sviatok . 21 íipr. 

,. '21 *Siedmy deň veík. 26 apr. 

„ 22*Koniec si. veľk. . 27 apr. 

Ijur 1 6 maj. 

„ 18 Lag-Bómer . . 23 máj. 
Ŕvan 1 4 jôn. 

« 6*Sviatoki:vždňový 9 jún. 
. « 7 'Druhý sviatok . 10 jún. 
Thamuz 1 4 júl- 



EluJl ..... -^ . 1 WF- 

5628 

Tišri l'Nový rok ... 30 sept* 

2 •Druhv sviatok nov. 1 okt. 

I 3 Post Oedaljah , . 2 okt. 

^ iO "Slávnosť smierenia 9 okt. 

„ 15*Slávnosť v zcľenom i4 okt. 

16 'Druhý sviatok . . 15 okt. 

'„ 22 "Koniec sL v ael ^ 2í okt* 

23*Slá.v. Bož. zákona 22 okt. 

Mariešvan i . , . . . 30 okt. 

Kisler 1 .28 nov. 

„ 25 Poavftt chrámu 22 dec* 

Tebeth 1 27 dec 

10 Pôst dobýv. Jer.1868 5 ian. 



Židom je zákonne povoleno, ie vo sviaiky, v tomto priehtade 
Šidovského kalendára hviezdičkou poznačené, nepovolávajú sa pred si^d^ 
to platí aj o sobote (iábésé) oelMio roku. 



Január^ má 31 

JahosloY. SieSanJ. 



dni 






Malonisky : C:bHeHb. 



Be^oeSaôä/ 

planéta domu. 

povetrnogť 



Deň 



Kalendár j 
rím. katolícky I 



Kalendár 
evanj. htther. 



1 U. 

3 8. 

4 P. 

58 



Nory rok 
Makáría 
Genovefv 
Títa bisk.. 
Telesfora 



Noyý rok 

Ábela 

Enocha 

Tita^ 

Simeona 



Kalendár 
pravoslávny 



20 dec. Ign. 

21 Juliana 

22 Anastas. 

23 10 muč. 
24S.N.K.P. 






b d (D 

retmo, 

? d (S 

jarno; 



Hodiny 

na 
poludnie 

18 343 

4 u 

439 

5 6 
533 



1.) f Ev. Mat. 2. * Ev, Mat. 2. + * Ev. Mat. i. 








6NJ 


F St. 3 kŕ. 


FZjar.K.PJ 


25BN.K.PJ 


^ 


91 hod. 


IS 6 


7 P. 


Vai^ntina 


Isidora 


26 Mat.Bož, 


A 


23m.no. 


» 6w 


8 U. 


Sererína 


Erhardá 


27 Pr.m.Št. 


ňk 


)f d € 


» Ôst 


9§. 


Marcellína 


PraTorúba 


28 20 tis. m. 




ostrá 


» 7l8 


10 á. 


Paria pást. 


Dalemira 


29ST.Mlad. 




zima 


« 7tó 


11 p. 


Hygyoa 


MatKUdy 


30 Anysia 

31 Melánia 


9^ 


$ v prísl. 


„ 87 


128. 


ArnoSta 


Bostíslava 


9^ 


trvá; 


„ 830 



Ä.) f Ev. Lnk. 1 • Ev. Luk. 2. f * Ev. Mar. i. 13. + HUaria. * Čistka. 



13N,IFlpo3kr, 



14P. 

15 U. 

16 S. 

17 Š. 

18 P. 

19 S. 



Felixa 

Maura 

Marcella 

Antona púst, 

PriSky 

Kanutá 



1; 



1 po »j. K 
tesíka 
Dobroalava 
Tladimíra 
Antoiva 
PriSky 
Sáry ' 



1 A (I. K, 

2 Sylvest, 

3 70 apoSt. 

4 Theofan, 
5Malaeli. 
6 Rohí>mv 
T Jana Kŕ. 



9f 


351ioA 


^ 


27m.Te. 


•^ 


mrazí 


-M 


sa k 


-M 


snehu; 


^ 


Ô d C 


-« 


.ý" .-( -r 



W 853 
71 9 37 

„ 10 m 
„ 10 u\ 



3.) + Ev. Jána 2. * Ev. Jána 2. + • Ev. Mat. 4. 20. + Fab. a Šeb. * Fab. a Šeb. 



20 N. 

21 P. 

22 U. 

23 8. 

24 Š. 

25 P. 

26 8. 



F2N.me.Jež, 

Agnesy 

Vincenta 

Zasn. P. M. 

Timothea 

Obr.sv.PaT, 

Polykarpa 



F2P0ZJ.K. 

Anežky 

Theodora 

Zasn. P. M. 

Otiboba 

Obr.sY.Pav. 

Polykarpa 



8 A 1 epií. 

9 Pdyeuct. 
10 Greg. N. 
U Theodos. 

12 Tatiana 

13 Hermyla 
UZacbäa 






,g8hed. 
29m.rá. 

krátky 
odmäk ; 

jasní 

sa, 

chladno; 



,11811 14 
„11 SI 
»ll48 
.12 3 
„12 18 
„12 82 
„12 46 



4.) tEv.Mat.8. *Ev. Mat. 8. f 'Ev. Lnk. 17. 27. j Jána zlat. ' Jánazl. 



27 N. 

28 P. 

29 U. 
308. 
31 d. 



F3po 3kr. 
Karola yer. 
Frant. Sales 
Martinymu. 
Petra Nol. 



F3pozj.K. 
Karola veľ. 
Valéria 
Dobrovky 
Virgilia 



15 A 2 epif. 
16Pet.yok. 

17 Antona 

18 Athanas 

19 Makaria 






(D3bod. 
40 m. od. 

chríľa 
priemen- 

livá; 



191258 

„13 10 

„1321 
„1331 
„1341 



4 



Mesiac r odzemí 2 a 20jan. 
Mesiac r území 18 jan. 






Slnce 
vycli.[ zap. 



Mesiac 
vych. 1 zap. 



Mesačné Štvrti; atav planét; 
všeobecná povaha mesiaca 
januára. 



20 
äl 
22 
23 
24 
2S 
26 



7 54 
7 53 
7 53 
7 52 
7 52 



4 6 

4 7 
4 7 



4 8 
4 8 



S] 



4 35 

5 32 

6 251 g- S 
ráno I " ? 

i veíer 



6 


6 


7 ál 


4 9 


na 


7 


7 


7 50 


4 10 




8 


8 


7 48 


4 11 


» W 


9 


9 


7 48 


4 12 


Br* » 


10 


10 


7 47 


4 13 


Oi 89 


11 


11 


7 46 


4 14 


Í3- 


12 


12 


7 45 


4 15 


« 



4 57 

5 57 

7 1 

8 8 

9 17 
10 2S 
n 40 



13 


13 


7 44 


4 16 




14 


14 


7 43 


4 17 




15 


15 


7 42 


4 18 


« i 


16 


16 


7 41 


4 19 




17 


17 


7 40 


4 20 


» 


18 


18 7 39 


4 21 


Ä « 


19 


19 


7 38 


4 22 





12 54 
2 9 



24 
37 
44 



6 43 
ráno 



20 
21 
22 
23 
24 
25 
26 



37 
36 
35 
34 
32 
30 
28 



23 
24 
25 
26 
28 
30 
32 



veÉer 

6 23 

7 39 

8 53 
10 4 
U 12 
12 18 



't 



Od 



f7 


á7 


7 27 


4 33 


1 22 


28 


28 


7 25 


4 35 


2 24 


29 


29 


7 24 


4 36 


3 23 


30 


30 


7 23 


4 37 


4 17 


3ll 


31 


7 21 


4 39 


5 8 



O (D 



O Nové svestio zasvieti dňa 6 jan. 
o 1 hod, 23 m. po polnoci; sfabuje 
jnSTié. silné mrazy. 

jp Pr¥á dtvrf nastane dúa 18 jan. 
o f> hod. 27 m. večer; mračí sa k 
stiehu, 

>;Spln mesiaca bude dĎa 20 jan. 
o 8 hod. 29 m. ránu ; po krátkom 
odmäku jasno a chladno. 

(f Ostatnia štvrť zasvieti díia 27 jan. 
o 3 hod. 40 min. odpol. PríemenlivO; 
8 miernou zimou. 

Dlhosť dňa pokročí v tomto mesiaci 
z 8 hodín 12 m. na 9 hodín 18 m., tedy 
behom celého mesiaca o 1 hodinu a 

minút. 

Stav vcitHch planét. 

$ Lada (Vennt), svieti celý mesiac 
hlboko na východnej oblohe sta j u- 
trenka Či dennica; z počiatku jan. 
vychodí o % na 6, pri konci o */* na 5. 

2». Parom (Jupiter) z počiatku za- 
padá o % na 7 večer; pri konci už 
mizne v mrkaní. 

í Hl a dolet (Satumits) stojí k 
ránu tiež na východnej oblohe ; z po- 
čiatku jan. o 4, pri konci o % 3 vý- 
chod!. 



jantLara. 
Január pri pravidelnom behupovetr- 
nosti donáša najsilnejšie mrazy celého 
roku, ktoré ale zriedka vyše Š dní 
trvajú. V druhej polovici býva odmäk, 
obyčajne okolo Pavla. On patrí ďalej 
ksuchšim mesiacom; keby sme 
totiž všetku ročnú) z oblakov (dažďom 
i suchom padlú) vodu číslom 1000^ 
vyslovili: na január pripadnú 16 a 
53 Čiastky. — Slnko vystúpi behom, 
jan. ó 5 stupňov 36 m. — B ú r k y janu- 
árové sú medzi všetkými najviac 
nebezpečné, čo i búrky roku minulého 
(1866 dňa 8 jan.) potvrdily, ktoré (So 
suchu i po mori hroznej škody narobily. 



10 



FebraäT,má28dní. 

JnhosloT. Vdj€£a. 






českosiov. Únort 

Malorusky : JliOTufi. 



adSny 

na 
poladnie 



Deň 



Kalendár 
rím. katolícky 



Kalendár 
evanj. lather. 



Kalendár 
pravoslávny 



Heb mesiaca, 

planét a domn. 

povetmoeť 



1 P. [Ignáca mii^. 
2S.íO«šf. P.M. 



Brigitty 20 Euthym 
Obet.Kr.P.,2l Maxima 






mierna {11213 4» 
zima j « 1357 



5.) i Ev. Mat. 8. * Ev. Mat. 8. f ' Ev. Lnk. 18. 3 f Blažeja. * Vlastimilu 



4 P. 

5 U. 

6 8. 

7 Š. 

8 P. 
98. 



F 4 po 3 kr. 

Veroniky 

Agatky 

Doroty 

Romualda 

Jána z M. 

ApoUonie 



1«14 4 

„14 10 
n 14 15 
.1420 

,1424 
„1430 
n 1429 



F4pozj.K 

Veroniky 

Dobroslavy 

Doroty 

Richarda 

Šalomúna 

Rainalda 



22 A 3 epif. 

23 Klem. m. 

24 Xénia 

25 Greg. th. 

26 Xenofon 

27 Ján zlat^ 

28 Eufrem. 






07hod. 

9m. veí. 

jasno. 

ostré 
vetry 



6.) t Ev. Mat. 13. • Ev. Mat. 13. + 'Ev. Luk. 19* 10 f Soholast. * Oabriely. 



10 N. 


F5po3kr. 


F5poBJ.K. 


29A4epif, 


ff< 


vejú; 


1»U30 


11 P. 

12 U. 


Desidéria 
Eulali6 


Eufrosioy 
Al6sa 


30 Vasul v. 

31 Cyr.a Já. 




^iél 


„14so 


13 §. 


Jordána 


Kastora 


1 Feb.Trif. 


H 


33m.rá. 


„14«> 


U Š. 


Valentína 


Valentína 


2Prij.Kr.P. 


-« 


Bn*h. 


.14í7 


15 P. 


Fauatina 


Pravoslava 


3 Síme<}na 


*«S 


&ÓC 


»1424 


16 8. 


Jnliany 


Jnliany 


4Isid. pr. 


fif 


c^C^<P 


„1421 



7.) t Ev. Mat. 20. *EviMat.20. fEv.Luk.l8. 17 f Konétantina. 'fiabiny. 



17 N 

18 P. 

19 U. 
2013. 

21 Š. 

22 P. 

23 8. 



F Septuag. 

Flaviána 

Konráda 

Ermenildy 

Eleonóry 

Stol.sv.Pet. 

Romány 



F Deriat 

JaromÍKa 

KundrEto 

Oldrielra 

Eleonóry 

Veleslavína 

Lazara^ 



5 A Triod 

6 Bukol. 

7 Parthen. 

8 Feodor. 

9 Nicef. 

10 Ckaral. 

11 Blažeja 






jasno 

®8hod. 

Mm. ve. 

mierna 

' zima; 

pri 
'mracA. 



1814 17 
.14i2 
^14 « 
„14 o 

«1353 
ff 1340 
„133$ 



».) tEv.Luk.8. •£v.Luk.8. f •Ev.Xuk.l5. 24 f Mateja ap. • Mateja ap. 



24 N 

25 P. 

26 U. 

278. 
28 8. 



F Sexageo. 

Valburgy 

Aleksandra 

Leandra 

Osvalda 



F po Der. 

Viktórie 

Nestora 

Prokopa 

Romana 



12 Asept. 
ISMartma 
14 Auxenc. 
ISOnesima 
lePamfila 






odmäk; 
(TlSbocí. 



Zom.zpo 
mračno 



iSl3w 
„13 1« 

.12S9 

rl2« 



i 



It 



MemaiC t iiíemi 15 feb. 
Meniac T ^ií^ef^mi 27 feb« 



Q 



1 



fiOnee 
vych.| zap. 



He8{a<s 
vych. g*p. 



Meučné itvrti ; stav planét ; 

vi«obtiiBDá povaha nesiaca 

febrnára. 



1 
2 



3( 

4 

5 

6 

7 

8 



10 
11 
12 
13 
14 
15 
16 



17 
18 
19 
20 
2i 
22 
23 



24 
25 
26 
27 

28 



7 



33 



18 



40 
42 



53 
33 



mes. 
Wch 



34 
35 
36 
37 
38 
39 
40 



16 
15 
14 
12 
11 
9 
8 



44 
45 
46 
48 
49 
51 
4 52 



ráno 

•n 

a T 

B" • 

® m 



vodne 
rečer 

5 5ÍS 

7 

8 18 

9 30 
10 43 



De& amftie sa i 
18 m. na 10 hod. 
bromaéy dAva 1 h. 



41 
42 
43 
44 
45 
46 
47 



6 
4 
2 
O 

59 
57 
56 



54 
56 
58 
O 
1 
3 
4 






n 57 



10 
22 
30 
30 

5 22 

6 5 



48 
49 
50 
51 



526 



5ď 
54 



52 
50 
48 
46 
45 
43 



8 
10 
12 
14 
15 
17 



Tečer 

5 13 

6 27 

7 41 

8 52 
16 O 
11 6 



ráno 

. ® 

a. 



55 
56 
57 

58 
59 



r^ 



40 
38 
6 36 
6 34 



18 
20 
22 
24 
26 



12 10 

1 11 

2 7 

3 O 
3 47 



tS 9 



O Obnovf sa mesiac dfiä 4 feb. o 
7 hod. 9 n. večer; jastto s ostrpni 
vetry, pri konoi sneh. 

1> Prvá štvrť zasvieti dňa iSfebr. 
k) 2 hod. 33 m. ráno; po snehovej 
ehumeliei znovn Jasná zima. 

© Spln zavitá dňa Í8 feb. o 8 hod. 
[34 m. večer; zprvu mierna zima, pri 
konci odmäk. 

€ Do ostatnej itVŕti vstApi mesiac 
dňa 26 feb. o 121 hod. 25 m. a poludnia ; 
mračná, vetmá chvífa, miestami dážď. 



o feb. z 9 hodín 
»2 m., Čo tedy do 
34 m. 



Stav vätSích planét. 

Q Lada ^r<)nt»#> svieti celý mesiac 
po 4 hod. ritaé na výhodnej oblohe 
sta jutrenka. 

^ Parom (JupUerJ vo dne je 
na oblohe a nemôže sa tedy videt. 

% Hladolet('Sat«rmM^ z počiatku 
vychodi o 2, pri konci mesiaca o pol 

v noci a svieti na Východe do rána; 
diia 10 feb. vrcholí (kulminuje) 
o 6 hod. ráno. 



VSéobéónd povaha februára. 

S februárom dokonáva sa v náiom 
podnebí skutočná ziffla>trebas on pri 
pravidelnom behu povetmosti najviac 
snehu máva; najmä v prvej tretine 
jeho bývajú silné oblačné srážky, o Čom 
i slovenské porek adlo sTedČi: 8 v. 
Dorota, sneh alebo slota. — 
Behom feb. ukazujú sa prvé kvetinky, 
a počuť škrVánikov predjarný spev. 
— Chladný február predzveitnje 
dobrý počiatok jari. -* Slnko je vo 
feb. už o 19 hodín dlhiie na oblohe, 
než v jan. — Z 1000 do roka zomrelých 
rudí klesnú vo feb. 97mi do hrobu. 



12 



Karec^ mi 31 dní. 

Juhoslov. Ohkjak. 






českosioT. Bŕesen. 

Malorasky : Mapeiyb. 



Defi 



IP. 

28. 



Kalendár 
rím. katolícky 



Albína 
Simplicia 



Kalendár 
eyaoj. Ivtfaen 



Belka 
Polemíra 



Kalendár . ^. 
pravoslávny I *^ 



I Beh mesiaca, ] Hodiny 
planét adomn. na 
ovetmosf [poludnie 



17 Theod. 
ISOrthod. 






mračno 



1 1X12 37 

I n 1225 



90J- Ev. Lu k, jg. * Ev. Luk> 18. j * Ev. Mat. 25. 3. f Knnig. ' Deržavína. 



3 N. 

4 P. 

5 U. 

6 S. 

78 

8 P. 

9 8. 



FQuinquag. 
Kazimíra 
Easebia 
Popol, str.y 
TomášAq. 
Jána zBo.t 
Prudencia f 



F Másopôst. 

Adriána 

Bedriclia 

Pr. pôst. str. 

Filomena 

Bohoboja 

Adelhajdy 



19 AMäsop. 
20Lvab. 

21 Timoth. 

22 Engenia 

23 Pofykar. 

24 Hlavy J. 

25 Tarasia 






H' 

0f 



prSí; 

vetmo ; 

O 10 b. 

31m. pr. 

jasní 

sa; 



t8l2i3 
n 12 o 
.ll4« 

r 11 33 
n 11 18 

«11 4 
„1048 



10.) tEv. Mat.4. *Ev.Mat.4. f'Ev. Mat.6. 10, f 40mnčen. 'Branislava. 



10 N 
U P. 
12 U. 

15 P. 

16 8. 



F Invocav. 
Heráklia 
Gregora p. 
Roz.Su.dnif 
Mathildy 
Longina f 
Heriberta f 



F 1 pôst. 

DoMľomysla 

Rebora 

Bazény 

Zacbariáša 

Krištofa 

Cvriaka 



2tí A Svrop. 

27 Prokopa 

28 Vazul p. 

1 Imar.Eu. 

2 Theodat. 

3 Entrop. 

4 Gerasím. 



9* 



nová 
krátka 

zima; 
39 hod 
40m. pr. 

ô ■ " 
mra< 



ražné 



11.) f Ev. MaM7.*Ev.Mat.l7. f'Ev.Jánal. 17. tC^er^^^dy. 'Lnbice. 



17 N 

18 P. 

19 U. 

20 8. 
218. 

22 P. 

23 8 



F lleminis. 
Eduarda 
Jozefa 
Nicetasa f 
Benedikta 
Oktaviána f 
Viktorína i 



F 2 i)Ô3t. 

Anseima 

Jozefa 

Ruprecbta 

Dobroslava 

Kazimíra 

Cestimíra 



5 A 1 pôst. 

6 42 muž. 

7 Basil. m. 

8 Theofila. 

9 40 mne. 
10 Kodrata. 
U Sofrônia 






dni a 
mierna 

cbrífa 
^ 9hod. 
lom.pr. 

jasné 

dni 



181033 
^10 17 



«10 1 

9 45 

9a8 
9 u 
854 



Vi 836 

8 19 

8 1 

743 
7 8$ 

7 7 

648 



12.) ŤEv.Lnk.H . 'Kv-Lult. il. fEv.Mar.2. 24. t Gabriela. 'Gabriela 

^ - _ ,^ " — ■ ' ^ ' - I ■ ■ J- ■■ ■ ■ ' I . . . 



24 N 

25 P. 

26 U. 

27 8. 

28 Š. 

29 P. 

30 S. 



FOculi ;F3pôst 



Zvest P. M, 
Theodora 
Ruperta f 
GuDtrama 
Bertholda f 
Qairína f 



Zvest. P. M, 

Božidara 

Baperta 

Huntra 

Malchusa 

Gnida 



12 A 2pôst. 

13 Nikefor 
14Bened. 
15 Agapita 
leSabina 

17 Alexeja 

18 Cyrilla 






bód 

suché 



(D 

é 

Tetry; 
S8hod. 
39in.rá 

$ v 13 



n 630 

6 u 

553 
534 
5 t« 
4:57 
43i) 



M 



18-) fEv.Ján«6. 'Ey.Jžnae. f *Ev. Mar.8. ai.Amo»ap. •AmosaKom. 
N, iP Laetare IF 4 pôst. 119 A 3 pôst.l A I $ d ^- '>* 4ai 



i3 



Mesiac v území itta 13 marea^ 
Mesiae ▼ od z e mi dňa 27 mai?ea. 



ÉÉd 



a 



Slnce 
vych. zap. 



Mesiae 
vych. zap. 



Mesačné itvrti ; stay planét ; 

všeobecná povaha mesiaca 

marca. 



W6 



61 



33 
6 31 



5 27 
5 29 



29 
6 



mes. 
gapa- 



62 
63 
64 
65 
66 
67 
68 



30 
29 
27 
26 
25 
23 
21 



30 
31 
33 
34 
5 35 
5 37 
5 39 



5 39 

6 8 
ráno 






dá vo 

dne; 

vežer 

6 3 

7 16 

8 31 

9 46 



O Nové Bvefcló nastane dňa 6 mar. 
ó 10 hod. 31 m. predpol. pri jasnej 
oblohe zostrí sa nová zima na krá- 
tky čas. 

5) Prvá dtvrf objaví sa dňa 13 mar. 
o 9 bod. 40 m. predpol. Ch víra mračná, 
mierna ; pri konci silné vetry. 

© Doplní sa mesiac dňa 20 mar. o 
9 hod. 4^ m. predpol. Jasné jarné dni, 
pri suchých vetroch. 

(f Ostatnia itvrf bude dňa 28 mar* 
o 8 hod. 39 m. ráno; nemilá ch víla, 
po vrchoch dážď so snehom. 



10 


69 


6 19 


5 41 


^ t^ 


11 


70 


6 17 


5 43 


^ » 


12 


71 


6 16 


5 44 


g-%- 


13 


72 


6 14 


5 46 


í 2. 


14 


73 


6 12 


5 48 


-S 

-«1 <0 


15 


74 


6 10 


5 50 


16 


75 


6 8 


5 52 


O ' 



U 1 
12 14 

1 22 

2 24 

3 17 
4 

4 40 



17 


76 


6 6 


5 54 


^-s- 


18 


77 


6 4 


5 56 


g g 


19 


78 


6 2 


5 58 


režer 


20 


79 


6 1 


5 59 


6 31 


21 


80 


6 


6 


7 41 


22 


81 


5 58 


6 2 


8 49 


23 


82 


5 56 


6 4 


9 55 



5 12 
5 41 
ráno 

O 



24 


83 


5 54 


6 6 


10 57 


25 


84 


5 53 


6 7 


U 56 


26 


85 


5 51 


6 9 


12 51 


27 


86 


5 49 


6 U 


1 40 


28 


87 


5 47 


6 13 


2 24 


29 


88 


5 45 


6 15 


3 3 


30 


89 


5 44 


6 16 


3 36 



o 



311 9UI5 42)6 181 4 7i 



Deň pokročí v mesiaci mar. z 10 hod. 
52 m. na 12 hod. 36 m., 'čo dáva do 
hromady 1 hod. 44 m. 

Stav vät^ich planét. 

i LsíásL(V€nu9) stojí celý mesiac 
hlboko na východnej oblohe sfa ju- 
trenka ; z počiatku ^/^ na 5^ pri konci 
po Vi na 5 vychodí. 

]|. Parojp (Jupitm'J stojí vo dne 
na oblohe ; pri konci mesiaca počne 
vychodiť o % na 5 ráno. 

^Hladolet (Satwmut) svieti od 
polnoci na východnej oblohe; pri 
konci mar. vychodí už o Vi 11 večer. 



V^eiobecíná pomha marca. 

V tomto mesiaci slávi príroda dobu 
svojho prebudenia sa k novému 
životu; silné, 'suché vetry o rovno- 
dennosti sú znakom bojov zimy s jar- 
ným teplom, ktoré skôr neskôr zví- 
ťazí. Ostatne v marci za 8 rokov 7krát 
býva viac menej snehu, a tak iba jeden 
rok bez neho. — Smrteľnos^je 
v marci najvStáia; bo z tisie do roka. 
zomrelých fudi marec odvolá Í02. — 
Na teplý marec môžeme pi avde po- 
dobne i teplý apnT očakávať. — 
Mhlavých býva v marci 6 alebo 7. 



Apríl, má 30 dní. 
Juhoslor. TravanJ. 






Českoslov. Ihlbdll, 
Maloruikj: I|B'kTe»b. 



wrsma 

planét adomn. 
poyetrnpiyC 



Deň 



Sltlendár 
rfm/katoHcky 



Kaleir^r 
evanj. luťlier, 



KalendJU' 
pravoslávny 



20 H*i»Fot 

}22Basilia 
.^23 Nikqifl. 

24 2a(^h^r. 

25Blali.B. 



japmny 
poŽadnie 



3 S. 

6 8. 



Hjiga ib. 
Frant.flS'P. 
Bosamund.f 
Isid.oi:a 
Yipc.>F. t 



Huga 

BóliAiräda 

Dražice 

Ozi^áša 
IrenUa 






iTo; 



Am 

S7m^Te. 
jasop 



W 4 3 

3 43 
327 
3 9 

251 
234 



1#.) fEv.Jlána*. •JEv.JéwS. .t*Ev.Mar.9. 7. f EbQfhardn. 'Ra^olta. 



7N. 
.8 P. 
9U. 
10 S. 

iia 
12 p. 

13 s 



F Judica 
Alberta 
Huberta 
Ezecbiela -J- 
Lra v pá. 
7boLPÍ4.f 
Hermen. -V 



T 5 srartná 

Albrectta, 

VojealaYa 

Horislara 

hr^ T. 

Júlie 

Siloráda 



26 A 4 pôst. 

27'Ma>tron 

28Hikrion 

29 Marka 

30 Jána KÍ. 
jäl.nj;pittija 

1 ap.Huga 



Ml 



mierae 

mraatj; 

Qfftä 

2ip.odp. 

tepip ; 



1 59 
l43 
1 36 
llO 
0$3 

Oas 



15.) f Ev. Mat. 8i. *Ev.M8t.21. fEv.Mar. 10 i4.f ISburoia. 



14N. 
15 p. 
16,11. 

17 S. 
18Š. 
lÔP. 

20 S. 



"* Palmar. 
Aoastas. 
Turibia . 
Rudolfa 
ZelenjSt. 
Vét piat. 
V^fká 3ob. 



PeKretná 
Bohoboja 
Gharisia 
Badolía 
Zelený St. 
Veľ piat. 
y^ÍÄá sob. 



2A 5 pôst 
,3 Nicetas 

4 Geor.yM. 

5 Tbeodul 
eEut^cbii 

8 Tomáša 



^ stroji sa 
^ k4á,žďu; 

f^alďq© 
sh pŤsí; 

ŕ*» © W i*- 

*i£ pa/a.nov 



Lambertá. 



^ o 7 

1159 ô3 

» r n 

»' 58 57 



Ig.) tEv.Mar.l^. 'Ev.Mar.l6. f *Ev.J4n a 12- 2i. f Ansejma. •ŽeJí^lava. 

cli^iía 



21N. F Slár, vel. 



22P. :*on. velik. ?on. relik 



23 U. 

24 S. 

25 Š. 
26P. 

278. 



Ut. yelikon, 
Jura 
Marka ev. 



KUta .soiuc iJKléto 



Peregrina 



'^ Slár. rel. 



Ut. veBkon. 
Ďqra 
Marka ev. 



Protibora 



9A6KYet. 

10 Teréne. 

11 Antipas 

12 Basilia 

13 Artem. 

14Ver.piat. 
15 Ver sob. 






prie- 

menli- 

vo; 



» 58as 

n 58 80 

j> 57 57 
..»• 57 47 

»S7a7 



lj?.):f!Ey.Jána20. 'Ef.JJMižO. f 'Ev. Jána i. 28 tVitáUa.a. 
28N. F 1 Quasim. F Ipoyer.jtt. 



'Vl^éa. 



2!) P. Petra z T. 
30 U. Katar. Si. 



itropia 



lb*FSI.y8k.|Ä 
tTSr.pond. Ä 
ISSv.Utor. 3* 



64m.,no.|íft57 z: 
teplo ; j „ 57 10 



t$ 



Mesiac y úaemí dňa 8 apr. 
M^ae T o dilema dňa 24 apr. 



Slnce 
i vych;| zap. 



Mesiac 
vy oh. I Eftp 



Mesaéué ét^rti ; atav planét; 

véeubecnH pôvabmi m tasiaca 

apriT;!. 



91 
92 
93 
94 
9& 
96 



40 
38 
37 
35 
33 
31 



20 
22 
23 
25 

27 
29 



4 35 

5 2 
ráno 



B! 

m\ 



&m 



T€é€ 
1 Ti 

8 4ä 



7 


97 


5 30 


6 30 


, ^ 


8 


98 


5 29 


6 31 


•42 


9 


99 


5 27 


6 33 


í^. 


11) 


100 


5 25 


6 35 


© P> 


U 


101 


5 23 


6 37 


&*2- 


12 


102 


5 22 


6 38 


< 2 


Í3 


103 


5 20 


6 40 


o (D 

1 



1 15 

2 2 

2 42 

3 151 



14 
15 
16 
17 
18 
19 
20 



104 
105 
lOtí 
107 
108 
109 
110 



18 
17 
15 
13 
12 
10 
8 



42 
43 
45 
47 
48 
50 
52 



(ä 5" 

s o 

Tefier 

7 41 

8 45 



3 44 

4 10 
4 34 
ráno 



C 



211 
22 
23 
24 
25 
26 
27 



m 

112 
113 
114 
115 
110 
11,7 



6 
4 
2 
O 

59 
57 
55 



6 54 

6 5B 

O 58 

7 O 

7 ll 
7 3 
7 5 



9 46 
10 43 
U 34 
12 20 

1 1 

1 30 

2 7 



tr 

v l-S 

"d »! 
sa ^. 

p- 2. 

r 



28 
29 
30 



118 
119 
120 



4 5417 
4 52 7 
4 51 7 


6 
8 
9 


2 35 

3 2 
3 28 



C3 Aa 



o Kove svetlo zasvieti d&a 4 apr. 
|o 10 bod. 57 m. večer ; jastuí, mieme 
mrazy. 

J) Prvíí itvrť nastane diia i 1 apr, o 

hod. 2 m. odpoL Sľubuje e podiatku 
trplii, jarnú cbvífa^ pri koDOi chladné 
Ijlujri. 

(tJ Doplní sa meaiac dňa 18 apr. o 
1 1 hod. 5^ m. v noci ; chvíľa mračná 
príemenlivá. 

€ Do ostatnej itvríi vitú pi m^siao 
dfiíi 27 apr. o 5 hod. 54 m. v noei \ 



10 1 

11 i3 

12 18 i**^"*' a teplo, a prvými hrmavicami 



Dfia pribttdne v medHciapr. z 13 b. 
845 EB. do l4 bod. i% m. a tak tedj v 
celom mesiaci 1 hod. 42 m. 



Sta\} vätsích planéL 

Q Lada (VmitsJ i bebom aptíTa je 
[jutrenkoti a svieti málo pred avi- 
tatiím na východnej oblohe; dôa Ig 
apr pnive o 4 bod. ráno vj-cbodí^ 
potom trochu včasnej Š le. 

% Parom f Jupiter) počne aa behom 
apr, k ránu na východe ukazovať, 
prťého apr. o Vi 5, 26-ho aLe už o íí 
r H no vjchodí. 

T) H 1 a d o 1 e t (Satumut) % poAiatku 
apr. východ í po iO, pri kone i V| na 9 
večer a celú noc svieti, 

VÄé^uná povaha apriľa. 

J íl k o velJkA no o naj^H^tcjáie pri- 
padá do meaiaea apr., tak i aama 
pHroda slíivi v tomto metiad b roj e 
vflkricsenie k novému životu. Deň v 
iprili verrai skoro rash'e; rozdiely te- 
ploty bývajú tiež vefmi znaéné, ai do 
t(y stupňov v behu ííplebo meaias^a; 
hd i hrmavice možp apríľ preukázať, 
^n patr! k meniacom sucbäim^ bo ^ 
lOUO rocitej vody apdf iba 68 vydá, 
— Povetrnosf mesiaca tohoto býva 
pre všetky úrody rozhodná. 



16 

Mäjf má 31 dní. 
Juhoslov. Sväxmj. 






českosioY. Kvéten, 

Malorusky: TpaeeHb. 



Deň 



Kalendár 
rím. katolieky 



Kalendár 
evanj. Inther. 



Kalendár 
pravoslávny 



Beh mesiaca, 

planét a domn. 

pov6trno8ť 



ío3ii 



my 
na 
poludnie 



2 8. 

3 P. 

4 8. 



Fil. aJak. 
Žigmunda 
Nalez. ST. f 
Floriána 



Fil. a Jak. 
Žihy 
Violy 
Cretka 



19 Jána H. 

20 Theod. 

21 Jannára 
22Paraklyt. 



iH"i 6 ©11157 8 
ir^^ d©l «56s5 
(gf\ jasno; | »5648 
«^l08hod.| „5641 



18.) t Ev. Jána 10. 'Ev. Jána 10. f ' Ev. Jána 20. 6. f Gottliftrd. 'Mledisl. 



5 N. 

6 P. 

7 U. 
88. 
9 8. 

10 P. 
118. 



F 2 Ml ser. 
Jána z P. 
Stanisl. 
2jaT. Mar. 
Greg. N. 
Isidora 
Valthera 



F2 po ver. n 

Detricha 

Stanislara 

Miljatína 

Flariana 

Yiktorína 

Adolfa 



23 Alp.v.n. 

24 8arvas. 

25 Marka e, 
26Ba8Íl. 

27 Simeona 

28 Jáäona 

29 9 mnčed. 



•46 
•« 

«f 



33m,rá. 
mrholí 

ô de 

jasno a 
miemo; 

57m. ve. 



115636 

„ 5631 

„5626 
„5638 

„56 18 
„ 56 15 
„ 56 13 



19.) tEv.Jánalô. •Ev.Jánaie. fEv.Mar.l5. l'S. + Pankrácia. •VševL 



F 3 po vel.n. 

Perly 

Dobradaja 

Žofie 

Sáry 

Zobora 

Libória 



12 N. 

13 P. 

14 U. 

15 8, 

16 Š. 
17P. 
18 S. 



F3JubiL 

Servácia 

Bonifácía 

Žofie 

Jána Nep. 

Brúna 

Yenancia 



30 A2p.v,n. 
1 máj. Jer. 
2Athanas. 

3 Timoth. 

4 Pelag.m. 

5 Ireny 

6 Jóba 



pek] 



i' 
5*1 



ná, 
jarná 
chvíla; 

nekde 
lejaky 

©2 b. 



115611 
„ 56 10 
„56 9 
„56 9 
„ 56 10 
„56 10 
„56 12 



20.) f Ev. Jána 16. 'Ev. Jána 16. fEv* Jána5. lO.fCelest. •Aemilián. 



19 N. 


F4Caut. 


F4poveľ.n. 


7A3p.v.B. 


Ifr 


45 m. od. 


1156 14 


20 P. 


Bernharda 


Bernata 


SJánatbe 


^ 


priemen- 


„5617 


21 U. 


Prudencia 


Dobromíra 


9Izaiáša 


uď; 


livo ; 


„5620 


22 §. 


JúUe 


Heleny 


10 Vodosv. 


'^ 


jasní 


,56 24 


23 8. 


Desideria 


Želmiry 


11 Mocins 


tík 


sa; 


„5628 


24 P. 


Jpbanny 


Esíbery 


12Epifan. 


ňk 


teplá 


„ 56 33 


25 S. 


Urbana 


Urbana 


13 3180tc. 


Ék 


etvlla; 


„5638 



21.) t Ev. Jána 16. 'Ev. Jána 16. f*Ev.Jána4. 26. f Filip z N. * Dušana. 



26 N. 

27 P. 

28 U. 

29 8. 

30 Š. 

31 P. 



F 5 Rogate 
Bédy ^ 
Viliam N< 
Maxim, p^ 
Vstúp. K. P. 
Angely 



F5po veľ.n, 

Milidueha 

Viliama 

Maximina 

Vstúp K. P. 

Petronia 



14 Aip.y.u. 

15 Pacbom 
16Tbeodor. 
17 Andron. 
iSTheodot. 
19 Patrí c. 





©6 hod. 


-«W 


15 m.Te. 


«< 


i^v H 


«^ 


jasno 


a^ 


trvá; 


9t 


V d c 



115644 

„5650 

„5657 

»57 4 
„57 18 
„57 18 



17 



Mesiac v území dňa 14 mája. 
Mesiac v odzemí dna 27 mája. 



S 

s 



Slnoe 
vycb 



zap. 



Mesiac 
vych> zap. 



Mesačné átvrti ; stav planét; 

všeobecná povaha mesiaca 

mája. 



121 
122 
123 
124 



4 50:7 10 
4 48,7 12 
4 47 7 13 
4 46 7 14 



3 54 

4 22 
4 54 
ráno 



mes. 
zap.To 
dne; 
režer 



5 


125 


4 45 


7 15 




6 


126 


4 43 


7 17 




7 


127 


4 42 


7 18 


^ K. 
« o* 


8 


128 


4 41 


7 19 


B- « 


9 


129 


4 39 


7 21 


« S 


10 


130 


4 37 


7 23 


Si*;: 


11 


131 


4 36 


7 24 


►-> ^ 



8 55 
10 7 
U 9 
12 1 
12 44 
1 19 
1 49 



12 
13 
14 
15 
16 
17 
18 



[132 
133 
134 
135 
136 
137 
138 



34 
33 
31 
30 7 

287 
27 17 
26|7 



26 
27 
29 
30 
32 
33 
34 



▼ežer 



16 

40 

4 

28 
54 
23 



ráno 



19 
20 
21 
22 
23 
24 
25 



139 
140 
141 
142 
143 
144 
145 



25 
24 
23 
22 
21 
20 
19 



35 
36 
37 
38 
39 
40 
41 



8 36 

9 30 

10 18 
U O 

11 37 

12 10 
12 38 



O 

gg ■O' 

g». S' 
O 



26146 
27147 
28148 
29149 
30150 
31 151 



4 18 


7 42 1 4 


4 17 


7 43, 1 29 


4 16 


7 44 


1 54 


4 15 


7 45 


2 20 


4 14 


7 46 


2 50 


4 13 


7 47 


3 24 



3 S 



O Obnovi sa mesiac dňa 4 mája, 
o 8 hod. 33 m. ráno; po krátkych 
prškách jasno s miernym povetrím. 

D Prvú átvrf zazreme dda 10 mája, 
10 hod. 57 m. večer; sľubuje peknú 
jarnú chvíín, po vrchoch lejaky. 

® Do splnu vkročí mesiac dňa 18 
naja o 2 h. 45 m. odpoL Zprvuprie- 
menlivo, pri konci teplo. 

(^ Ostatná ityrf zasvieti dňa 26 mája, 
o 6 nod. 15 m. yečer ; jasná chvífa, pri 
konci yetmo. 

Deň postúpi v mesiaci máji zo 14 h. 
18 m. na 15 hod. 34 m., co do hro- 
mady za celý mesiac dáva 1 h. 16 m. 

Stav vätSich planét, 

$ Lada (Venus) xyéhoáí zpočiatku 
o V2 4, pri konci o 3 ráno, ale svetlo 
jutrenky skoro mizne vo svitaní. 

4 Parom (Jupiur) vychodí z po- 
čiatku mája o % 3, pri konci o 1 ráno, 

svieti do úsvitu na východe. 

% Hladolet (SaturmuJ vychodí 
dňa 1 mája V4 na 9, potom vždy včas - 
nejdie; od polovice mája, keď sa zotmí, 
už stojí na východe. Dňa 25 mája 
vrcholí (kulminuje) o 11 hod. 

noci. 

všeobecná povaha mája. 

Tento mesiac nosí právom meno 
svadobného mesiaca prírody ; 
všetko hýbe, hemží a rozvíja sa v 
novom živote. Priemerná teplota v 
máji dosahuje -{" ^^ Reaum.. trebaa 
nekdy sneh, mráz ale častejšie postraší. 
Máj patrí k vlhkým mesiacom, 
bo za 100 rokov býva 58-krát mokrý 
len 42-krát suchý ; on už máva 6 do 
horúcich dní s teplom 4- 20^ R. 
Suíľteľnosť v máji býva mierna, 
totiž 81 z tisíc do roka zomrelých. 
Pri prajnom behu povetmosti prvá 
ovocina už v máji doziera. 



18 

JÚniUS, má 30 dní 

Johoslov. lÁpanj. 



"^HI^^Sm^Malorusky : Hepseiib. 



ir_i AA- I Beh mesiaca, 



Deň 



Kalendár 
rím. katolicky 



Kalendár 
evanj. Inther. 



na 
poludnie 



1 



G-raeiána 



Nikodéma |20ThalleL ItH^ypnU 1157 g9 



22.) f Ev. Jána 15.16. * Ev> Jána 15. 16. t*Ev.Jána9. 2.fEraB. * Efraim. 



2 N. 

3 P. 

4 U. 

6 š! 

7 P. 

8 S. 



F 6 Exaudi 

Klotildy 

Quirina 

^infrida 

Norberta 

Lukrécie 

Medardaf 



F Opo veí.n» 

Erasma 

Diviša 

Božetechy 

Benígna 

Lnkréeie 

Medarda 



!2lA5p.y.ii, 
22 Hasil. 
23MicheáS 
24 Simeona 
25Vst.K.P. 

26 Karpus 

27 Jána p. 






04hod. 
7m.odp. 

ô .d© 

priexnen- 
livo; 

teplo; 



1157 38 

^57 48 

„57 5ÍÍ 
^58 8 
„58 18 

„5839 

„5840 



230 Ť E v. Jána 14. *Ev, Jánal4. t*Ev> Jana 17. g.fKolumb. 'Holabána, 
OKTSl.S.Du. F Sl.S.Da.,28A()p.v.n. ir 3 7 h. 1158 ss 

10 P. Pond. svat. Pond. sYät. 29 Theodos. ^4^ 30 m.rá. „59 2 

11 U. Ut. svätod. Ut. svätod. 30 Izáka ^ jasno a „-59ií 

12 S. Já.F.S,dni.f Dobroslara 31 Hermíny HK teplo „ 59 « 

13 Š. Antona z P. TobíáSa 1 jiín. Just. HK hrmí; „ 59 45 
14P. Basília : Antónie 2Nieefor HK ?^ r< ^ „5952 
15 8. Víta •^ Vída 3Lucilian. A* vetrná lí O a 



g40fEv.Math.28. * Ev> Jána 28.^ f.t Ev. Jána 7. 8. l6tBeno b. 'Justín. 



16N. 

17 P. 

18 U. 
Í9S. 
208. 
21 R 
228. 



FSl.N.Tr. 
Adolfa 
Gervasia 
Juliany F. 
Sl.Boz.Tela 
Aloysia G. 
Paulina N. 



F. SI. S. Tr. 

Adolfa 

Marcellína 

Gervasia 

Silasa 

Albána 

Achácia 



4AS1.S.D. 
5Pon.SF. 

6 U t. svat. 

7 Theodat. 

8 Cyrillus 

9 Theodor. 
lOTimoth. 



A 
A 



chvíľa ; 
(g 5 hod. 

priemen- 
livo ; 

často" 



12 

n 

y) 
n 

.7} 



O 16 
029 

43 
054 

1 7 

Iso 

1 33 



250 Ť Ev. Luk. 14. * E v. Luk. 16. Ť * Ev. Mat. 10. 23 f. Sidónie. * Zéna. 



23N. 

24 P. 

25 U. 

26 8. 

27 8. 

28 P. 
29S. 



F2poSy.D. 
Jána Kr. 
Prospera 
Jána a Pav. 
Ladislava 
8rd. JeSis y 
Petra Pav. 



Fl.p.Sr.Tr. 

Jána Kr. 

Eulogia 

Jeremiáša 

Ladislava 

Josua 

Petra Pav. 



llAYs.Sv. 

12 Onúfria 

13 Aquilin 
UElisäa 

15 Amosa pr. 

16 Tychona 
17Emanuel 






mrholí; 

21 m. rá. 
jasno, 
mierne 
teplo ; 



18 



1*8 

1 59 

2 13 
284 
237 
250 

3 8 



a6.) Ť Ev- Lnk. 15. ' Ev. Luk. 14. f ' Ev. Mat. 4. 30.Ť Pam.Pav. ' Pam.Pav. 

30KF3poST.D.F2poST.Tr.ll8A2p.8.D.IMI$ ^ ©I 18 3w 



19 



Mesiac r území dňá 3 júnľ 
Mefiíac r od zemí dňa 17 jóä. 



I 



Slnce 
vych. zap. 



Mesiac 
vycb. I zap. 



Mesačné étvrti ; atav planét ; 

všeobecná povaha mesiaca 

júnia. 



11152 



4127481451 vo dne 



153 
154 
155 
156 
157 
158 
159 



12 

11 

10 

10 

9 

9 

8 



48 
49 
50 
50 
51 
51 
52 



ráno 

^ H, 
« •-• 

cr o- 
o «> 

S » 



večer 
8 52 



53 
41 
21 
53 



12 21 



O Obnovi sa mesiac dfia 2 jún. o 
4 hod. 7 m. odpol. Z prvá piiemenlivo, 
ka konci jasno a teplo. 

S> Prvá štvrf nastanje dfia 9 jún. 
o 7 hod. 80 m. ráno; jasná, teplá 
chvifa, miestami príval s búrkoa. - 

© Plný svetlo bude dfia 17 jún. o 
5 hod. 48m. ráno; priemcnlivo, s čas- 
tejiím mrholením. 

(E Ostatniu Stvrt zazreme dfia 25 
jún. o i hod. 21 m. ráno; chviTa 
jasná, s miernTm teplom. 



9 
10 
11 
12 
13 
14 
15 



160 
161 
162 
163 
164 
165 
166 



52 
53 
53 
54 
54 
54 
55 



<< 2. 



» 

a 



ie) Tn Defi pokroä ešte do Jána z 15 hod. 
. ľ ' 34 m. na IS hod. 54 m., spola tedy o 
20 m., v ostatnom ale týidai zkráti sa 
defi o 6 m. 



10 
34 
59 
26 
57 
32 



16 
17 



18169 



19 
20 
21 

23 
24 
25 
26 
27 
28 
29 



167 
168 



170 
171 
172 
173 



4 3 



55 
55 
56 
56 

57 

57] 
57 



večer 

8 16 

9 O 
9 39 

10 13 
10 43 
U 9 



4 13 
ráno 



8> 

Oj 



O 

eu 
cr 

(D 
H 



174 
175 
176 
i77 
17» 
179 
180 



7 
7 
7 
7 
5 7 
7 
7 



5Ô!11 



56 
56 
55 
55 
54 
54 



34 

U 58 

12 23 

12 50 

1 20 

1 56 

2 39 



o 

(D 



? 



30118114 617 54Í33 Irodne 



Stav vätSích planét. 

$ Lada (VenusJ vychodí celý 
Imeslae mezi 2 a 3 hod. ráno a svieti 
na východe j ako dennica. 

4 Parom (Jupiter) vychodi z po- 
čiatku jún. ^^ na 1 v noci, pri konci 
až o 11 a tak celú noc svieti. 

% Hla dolet (Saiwnms) keď sa 
zotmí, stojí dž vysoko na jehe 
východnej oblohe; dňa Ijun. oV^ily 
dňa 24 (na Jána) už o 9 hod. večer 
vrcholí (kulminuje). 

Všeobecná povaha Júma. 

JúnittS je |lrvý mesiac opravdivého 
leta; avšak sa iO rokov iba 2 bý- 
vajú, ktoré v ňom nepodstúp^Iy patr- 
nejáieho oohladnntia povetria. Prie- 
merná teplota celého júnia v našich 
krajoch je 14 st. Vio R. Dážďovjoh 
dní máva pri pravidelnom behu po- 
vetmosti 13 a menovite äášde Medar- 
dave sú povestné ; z 1000 čiastok do 
roka spadlej vody június má 148 a tak 
tedy právom k vlhkým mesiacom 
patrí. — Smrteínosť býva v jún^ naj- 
menšia. 



20 



JúliUB^ má 31 dni. 
JuhosloY. J8erpanj\ 






českosi. Červenec. 

Malorusky : 



Pefi 



Kalendár 
rim. katolícky 



1 P. Ťt 

2 U. 

3 8. 

4 Š. 

5 P. 
68. 



eobalda 

NayStP.M. 

Kornéfia 

Ulricha 

Oyr.aMe^*) 
IzaiáSa pr. 



Kalcnd«'\r 
evanj. Inther. 

Jaromfra 
NarSt. P.M 
Miloslava 
Šarolty 
Cyr. aMeth. 
Jana Husa 



Kalendir 
pravoslávny 



19Júdy ap. 

20 Méthocfja 

21 Juliána 

22 Eusebia 

23 Agrípp. 

24 Jána Kr. 



Beh mesiaca, 
planét a domn. 
povetmost 

ToT 






41 m.ve. 
jasno, 

^y 13 

sparno ; 



Hodiny 

na 
poludnie 






3m 

337 

3 m 

4 o 
4 u 
4 M 



ay.) f Ev. Luk. 5. • Ey. Luk. 15. f ' Ev- Mat 6. 7.tVilib»lda. •Vilibridfc 



in: 

8 P. 

9 U. 

10 §. 

11 Š. 

12 P. 

13 S. 



F 4 po S. D. 

Kiliána 

Auatolia 

Amálie 

Pía páp. 

Heinricha 

Margaretj 



F 3p.Sv.Tr. 

Edgara 

Luísy 

Amálie 

Miloty 

Jindricha 

Marketj 



25A3p.8.D. 
26Dárida 
27 Samsona 
280yr.aJá. 
29Petra P. 
30 YSet. ap. 
Ijúl. Ko8. 



i? 



trvá; 
36hod. 
24m.ve. 

časté 

ky 

straSia ; 



Í)fik 



n 



441 
450 

48a 
5 7 
5 15 
583 



a§0 ŤEv.MatS. *Ev«Lnk.6, f'Ev. Mat.8. 14. f Bonavent. 'Kai-ollny 



lP4pJSv.Tr. 

Bozp.apofit. 

Ruth 

AleSa 

Eugénia 

Aurélia 

ElíáSa pr 



oblačno; 
^ v odsl* 
(^8 bod. 
Í9 m.ve. 
povetrie 
borky 



14 N. 

15 P. 

16 U. 

17 8. 

18 Š. 

19 P. 

20 8. 



P5po8.D* 
Bozp.apoSt. 
Sv. Skapal 
Alexia ml. 
Fridr. b. 
Vine. z P, 
EliáSa pr. 



2A4p-SJ). 

3 Hyacint. 

4 Andr. C. 

5 Athanas. 

6 8isoas 

7 TomáSA. 

8 Prokopa 






18 

n 

n 
r> 
n 
n 

9) 



5ao 

536 
543 
548 
553 

5 57 

6 1 



29.) t Ev. Mai . 8. ' Ev. Jmk. 5. f * Ev. Mat. 8. 2i.f Daniela pr. * Daniela pr 



21 N. 

22 P. 

23 U. 

24 8. 

25 Š. 

26 P. 

27 8. 



F6poS.D, 

Mar. Magd. 

Apollinar. 

Onristíny 

Jakuba ap. 

Anny 

Pantaleôna 



FSpoSr^Tr. 

Mar. Magd. 

Libória 

Kristiny 

Jakuba ap. 

Anny 

Marthy 



p.S.D. 
I muč. 



9Ai 

10 4 

11 Eafémia 

12 Proklus 

13 Gabr. ar 

14 Aquila. 

15 Quirfna 



t* 



schla- 
dilv; 

jasno; 
mierne 



18 

» 
Tí 
f) 

n 



6 4 
6 7 

6 10 
6 u 

6l2 
6 18 
6 13 



30.) jEv Miit.7. •Ev.UhtS. t'Ev.lIat.3. 28 f Innocenc, •Svätoslava. 



w 



28 N. 

29 P. 

30 U. 
318. 



F 7po8v.D. 
Beatrix 
Abdona 
Ignáca Lo. 



P6poSv»Tr, 
Boženy 
Pribika 
Ernestiny 



16A6p.S.Ď. 

17 Mm. a L. 

18 Aemilian 

19 Makrína 







% 13 

6 U 
6 10 

6 7 



') Sliívnost patrónov zemskýob, na Morave zasvätene. 



V/^. %l;^ 4 -^A^ ^^y^lJ. 



21 



Mesiac v území dža 1 a 30 júl. 
Mesiac r odzemí dňa 14 júl. 



B 



2183 



Slnce 
vyoh 



zap. 



. Mesiac 
vych. zap. 



Mesačné átvrti; stav planét; 
vSeobecná povaha mesiaca 
Júlia. 



O Nové svetlo zasvieti dfia 1 júl. 

10 hod. 41 m. večer; pri jasnej 
oblohe, spámo« 

S) Prvá štvrf nastane diía 8 júl. o 
6 hod. 24 m. večer; spámo trvá s 
častými búrkami* 

@ Spln zazreme dfia 16 júl. <) 8 h. 
49 m. večer; povetrie oúrkami schla* 
denéf príemenlivo a vetrno. 

(f Ostatnia átvrf bude dfia 24 júL 

3 hod. 25 m. odpol. Jasno s mier- 
nym teplom. 

O Obnoví sa mesiac po druhýkrát 
dfia 31 júl. o 5 hod. 37. m. ráno; z 
prvú teplo, pri konci dážď. 



184 
185 
186 
187 



53 
53 
52 
52 
51 
51 



4 37 
ráno 






►i 

N* 

« 



večer 

8 31 

9 16 
9 53 

10 24 
10 51 



7 
8 
9 
10 
11 
12 
13 



188 

189 

190 4 

191 

192 

193 

194 



10 
11 
U 
12 
12 
13 
14 



50 
49 
49 
48 
48 
47 
46 



^ "t' 

O ^^ 

Q. ÍÄ 



11 16 

11 40 

12 5 
12 31 

1 1 

1 34 

2 12 



14 
15 
16 
17 
18 
19 
20 



195 
196 
197 
198 
199 
200 
201 



15 
16 
17 
18 
19 
20 
21 



45 
44 
43 
42 
41 
40 
39 



S S" 

večer 
8 16 

8 48 

9 15 
9 41 



56 
46 
42 

O 

o- 
» 



21 
22 
23 
24 
25 
26 
27 



202 
203 
204 
205 
206 
207 
208 



22 
23 
24 
25 
26 
27 
28 



38 
37 
36 
35 
34 
33 
32 



10 4 
10 28 

10 54 

11 21 

11 53 

12 32 
1 19 



V' 

o 



28 
29 
30 
31 



209 


4^9 


7 31 


2 16 


210 


4 30 


7 30 


3 42 


211 


4 31 


7 29 


4 38 


212 


4 33 


7 27 


ráno 



Oj 



Dfia nbndne v júl. z 15 hod. 48 m. 
na 14 hod. 54 m., spolu tedy o 54 m. 

Stav vätgich planét. 

$ Lada (Venus) i behom júl. zo- 
stáva jutrenkon, vychadiac medzi 
2 a 3 hod. ráno. 

^ P a r o m (Jupiter) z počiatku júl. 
% na 11, potom vždy včasnejšie, pri 
konci už Vi na 9^ večer vychodí a 
oelú noc svieti. 

% Hladolet (SatumusJ prekročil 
luž, keď sa zotmi, najvyššie stanovi- 
sko svoje na oblohe ; z počiatku júh 
o 1 hod., pri konci hned po 11 zapadá* 

'Vííeobecná povaha mesiaca Júlia, 
y prvých dfioch júliových dosahuje 
rok najvyššieho stupfia silv svojej a 
klpni sa potom k úpadu ; pri konci prvé^ 
polovice jeho býva obyčajne najvStiia 
pálčivost celého roku s nebezpečnými 
búrkami. Július vydáva najviac oblač- 
nej vody, dáždov s{ce vefa nebýva, ale 
sú obyčajne mohutné. Suché mhly 
častejšie máva; horúcich dm' s 
teplom 20 st.jRMum. býva asi 14, medzi 
nimi 2 alebo 3, že i po západe slnka te- 
plomer ešte 20 st. znači. — Smrtefnost 
Júlia je 70 z tisíc do roka zomrelých 



22 

AagU8tll8,má31d. 

JuhosloT. Kolovoz. 






Českoslor. Sip6]i. 
Malomsky: CepneHb. 



Kalendár i Beh mesiaca, , Hodiny 
pravclivny l^'^tlj^^y polľdnie 



Defi 



Kalendár 



Kalendár 



rím. katolícky evanj. lather. 



2 p. 

3 S. 



Petra v ok. 
Poreiunk. 
Najá. Štef. 



Petra t ok. 

Gustáva 

Augusta 



20 Eliáša p. 

21 Simeona 

22 Mar. M. 






jasno a 
teplo; 

óóC 



» 



6 4 
5 1 

5 57 



81 ) + Ev. Luk. 16. • Ev. Mar. 8. t * Ev. Mat. 9. 4.t Dominika. • Bainera. 



23A7p.S.D. 

24 Christin. 

25 Anny 

26 Hermol. 

27 Pantal. 

28 Prochor. 
29KaUinik. 



4 N, 

5 P. 

6 U. 

8 S. 

9 P. 
10 8. 



v S po S. L). 
Snež. P.M. 
Prem. K. P. 
Kajetána 
Cyriaka 
Romana 
Vavrinca m. 



F 7poS/rr, 

Osvalda 

Prem. K. P. 

Donáta 

Cyriaka 

Ratibora 

Vavrinca 






mračno , 
^j.odkl. 

prSí; 
38 hod. 
2 m. rá. 

vetnio 

t)D0 



u 



547 
541 
594 
527 
5 19 

5 u 



92.; + Ev. Luk. 19. * 


Ev.Mat 7. i* 


Ev.Mat. t*. 11. 


f Sazanny. 'SuBÄnny. 


11 


'■ ľ: v- -..D. 


rSp.8T.Tr. 


3tíANn,.S.V;, 
31 KudoDÍk. 


^ 


jasoo 


m 5 2 


12 P. 


Kláry 


Sebealava 


^ 


a pál- 


. 453 


13 U. 


Kassiáua 


Ijubomíra 


1 aug. p.p. 

2 Štefana 


A 


eiTO ; 


» 4tô 


U S. 


Anastasie i 


Enaébia 


A 


hrmí ; 


íj 431 


15 8. 


"'ľ.-, i '.M 


Nan. P. M. 


3 Izáka 


A 


^iííh. 


„ im 


16 P. 


Hyacinta 


.Tácka 


4 Tsp.vEf. 




30m.pr, 


. 4 8 


17 S. 


Liberáta 


Miliee 


S Eusigna 


í-^ 


krátke 


. 3st 



88.) Ť Ev. Luk. 18. 'Ev.Lnk.ie, Ť 'Ev.Mat. 14. 18.f Heleny. * Flóry. 



prsky ; 
priemen- 

livo; 
^ z odkl. 

e 10 h. 

1 5m. ve. 



18 

19 P. 

20 U 
218. 

22 Š. 

23 P. 

24 8. 



y 10 p. s.D, 

tnd. Tol. 
Štefana Kr. 
Hartvika 
Timothea 
Filipa b. 
Bartolom. 



F9p.Sv.Tr. 

Thekly 

Štefana kr. 

Jokanny 

Ctiboha 

Zachaa 

Bartolom. 



6APí%k:p 

7 Domic. 

8 Aemilián 

9 Matej ap. 

10 Vavríne. 

1 1 Eaplus 

12 Phocius 






18 348 

330 
3 16 

3 a 

2l7 

2tt 

2 16 



^\ 



84.) fíEY.Mar.7, 'Ev.Lnk.lO. f ' Ev. Mar. 14. 25. fLudvika. 'tndovlta 



Samu^la ' 

Gebharda 

Augustína 

Sťatie Já. 

Benjamina 

Paulíny 



26 P. 

27.U. 
288. 

29 Š. 

30 P. 
318. 



Samuela * 
Jozefa Kú. 
Augustína 
Sliatíe Já. 
R<5zy * L. 
Raimtmda 



13Aiep.S.D. 

'i4Miclf^ 

lôNan.P.M. 

16 Kon.pôat. 

17 Myrona 

18 Flór. aL. 

19 Ondreja 



i' 



pekne 

OUiod^ 
58 B. od p. 
teplo ; 



18 

T) 
f) 

n 



20 

l44 
l27 

Im 
Oss 

035 
O 17 



23 



Mesiac v od zemi 11 aug. 
Mesiac v území 27 aug. 



Q 



Slnce 
vy ch. zap 



Mesiac 
vyoh 



zap« 



Mesačné štvrti; stav planét; 

všeobecná povaha mesiaca 

angnsta. 



I 



i) Prvá štvrf nastane dňa 7 ang. o 
hod. 2 m. ráno ; sAibuje jasnú, pri 
onci páléivú chvífn s Hurkami. 
® Doplní sa mesiac dňa 15 aug. 
o 11 hod. 30 m. predp« Po krátkych 
prškách priemenlivo. 

^ Ostatnia štvrC zasvieti dňa 22 
ang o 10 hod. 15 m. večer; pekná 
letná chvíľa s miernym teplom. 

O Nové svetlo bude dňa 29 ang. 
o 1 hod. 58 m. odpol. Z prvú pekne, 
pri konci daždivo. 

Deň zkráti sa behom aug. zo 14 
hod. 54 m* na 13 hod. 18 m., tedy 
do hromady o 1 hod. 36 m. 



213 
2214 
3ŕ2lSl 



34 
35 
37 



26 
25 
2í 






8 22v 

8 52 

9 19 



4 
5 

6 
7 
8 
9 
10 



216 
217 
218 
219 
220 
221 
222 



38 
39 
41 
42 
44 
45 
46 



22 
21 
19 
18 
16 
15 
14 



^ ® 

(^ 2. 



9 
10 
10 
11 
11 
12 
12 



44 

9 

35 

3 

35 
11 
53 



U 
12 
13 
14 
15 
16 
17 



223 
224 
225 
226 
227 
228 
229 



47 
48 
50 
51 
53 
55 
57 



13 
12 
10 
9 
7 
5 
3 



a- -. 
• a 

večer 

7 86 

8 10 



1 41 

2 35 

3 33 

4 36 
ráne 

O 
1^ 



18 
19 
20 
21 
22 
23 
24 



230 
231 
232 
233 
234 
235 
236 



58 
O 
2 
4 
6 
8 
9 



2 
O 

58 
56 
54 
52 
51 



8 35 

8 59 

9 26 
9 56 

10 31 



11 
12 



O 



25.237 



26 
27 
28 
29 
30 
31 



238 
239 
240 
241 
242 
243 



U 
13 
14 
16 
18 
19 
21 



49 
47 
46 
44 
42 
41 
39 



1 5 

2 15 

3 30 

4 48 
ráno 

« 6 



večer 
7 44 



\ 



Stav vätSích planét, 
Q L a d a (Vénus) porád ešte stojí sfa 

j u t r e n k a na východnej oblohe ; z 

počiatku ang. o 3, pri konci o Vz S 

vychodí. 

2|. Parom {Jupiter) svieti včasné 

z večera na východe; dňa 13 ang. 

vrcholí {kulminuje) o 1 hod. v noci. 
% Hladolet (SatumusJ nkazuje 

sa z večera na západnej oblohe; z 

počiatku ang. o 11, pri konci Vi na 

10 zapadá. 

Väeobecná pov<dia nienaca augusta. 
Deň ^premenenia Krista P.'* značí v 
porekadlách ľadu obrat leta k jaseni, 
askutočne leto konči sa v au- 
guste, trehas najvätšie pálďvosti ce* 
1ého roku často do ang. pripadajú. 
Plavná známka jeho sú n o č n é búrk^; 
ale v aug. už i ranné-«»hly bývajá. 
Z 1000 ročitých Čiastok vody august 
vydá 140 ; je tedy pomerne k Iným 
mesiacom najvodnatejši. — Zdravotná 
pomery kazí škodlivá obyčaj požíva- 
nia nedozrelej ovoeiny ; preto i 
smrteTnosť jeho vystupuje na Číslo 78; 
— Dažďových dní v aug. býva U; 
priemerná teplota jeho je íhVkBt,Reaum.^ 



24 

September^másod 

Juhoslor. Rujan. 






ČeskosloT Záfi. 
Malor. : BepeceHb* 



Deň 



Kalendár Kalendár 
rim. katolícky evanj. Inther. 



Kalendár 
pravoslávny 



Beh mesiaca, 

planét a domn. 

povetmost 



Hodiny 

na 
polndnie 



35.) fEv.Lnk.lO. 'Ev.LukilS. -f • E v. Mat. 17. U tAnj. stráž. 'Jiljího- 



t K. 

2 P. 

3 U. 

*s. 

5 8. 

6 P. 

7 8. 



F12jÉ^aD.FHji.8.Tr 



Justína 

Mansueta 

Rozálie 

Laur. Just. 

Magnusa 

Reginy 



Pravoslava 

Otakara 

Rozálie 

Nátana 

Domiciána 

Reginy 



2rThadiáS 
22Agathon. 
23 Lupus 
24Eutyches 

25 Bartol. 

26 Adrián 



A pekne a 
4? teplo; 






ticho ; 
3 12 h 
24m.no 



1139^41 
„6922 

.59 t 

T) 5843 
„ 68 33 

r 58 s 



36.) t Ev. Luk. 17. • Ev. Mar. 7. f * Ev. Mat. j 8. 8.+ Nar. P. M.' Nar. P. M. 



8N.F13p.S.D. 



9 P. 
/Jj)U 
TIS. 

12 Š. 

13 P. 
148. 



Artemidóra 

Jodóka 

Protusa 

Valeriána 

Materna 

PovýS. Ť 



F12p.S.Tr, 

Serafiny 

JoSta 

Zdislava 

Leontiny 

Ctibora 

Poyyg> t 



28 Mojžiša 

29 Sťa. Jána 

30 Alexand. 

31 Opáš. M. 

1 septSim. 

2 Mamant. 



'O. 


jasná, 


ík 


teplá, 


A 


chvíľa; 




trvá; 


4P^ 


@1 hod. 



115743 
n 57 22 

r 57 14 
„56 13 
„56 o 

„ 55 59 
„ 55 37 



37.) iEv.Mat,6. *Ev.Lnk.iO. f* Ev.Mat 19. 15.t Mena Mar. 'Kogera. 




F ISn.S.Tr. 

Ľudmily 

Drahoslava 

Tita 

Sidonie 

StaSka 

Matúša ev. 



3Aí3D,e.D. 

4 Balbylus 

5 Zachar. 

6 Michala 

7 Sozona 

8Nar.P.M. 
9 Joachim 



«^ 


26m. no. 


•^ 


priemen- 


irŕ 


1ÍT0 


ffŕ 


pri 


M 


silných 


M 


vetroch ; 


*« 


'^4hod. 



1155 16 

ň 54 55 
„5434 

„54 13 
„5351 
„5330 
„53 9 



8§ ) Ť Ev- Lnk. 7. ' Ev. Lnk: 17. f ' Ev. Mat. 21. 22 tManricia. * Mórica. 



22 N. 

23 P. 

24 U. 

S 



FlĎp.S.D. 



t. 

27 P. 

28 8. 



ek?; 



Thekly 
G-erharda 



Cypnání 
Kozma aDa. 
Václava kr. 



F lip.í'.Tr, 

Polyxeny 

Radka ■ 

Mojmíra 

Cypriána 

Kozma 

Václava 



10AÍÍD.P.D. 

11 Th'eodor 

12 Authon. 
18 Kornel." 

14 Povýš, i 

15 Nicetas 

16 Eufemie 



.4S;3 m. rá 

fit © ([o-£:-ň 

«f lepío, 

prli, 
mračno; 
O 12 h. 



2^ 

4*1 
5*1 



115248 

„52sT 

„51 7 
„51 46 
„5186 
„51 6 
„5046 



80.) Ť E v. Lnk. í 4. ' Ev. Mat. 6. fEv.Mat.22. 29. 



29 X. 
»30P. 



Michala ar. 'Michala. 



PiGp. S.D. 
Hieronym. 



F 15p..S.' 
Antónie 



17 Al5p.S.l) 

18 Eumen 



(^e 35m.no. 1 1150 86 

d d d « 50 6 



« 



^>^^^^j^r^>í^^^ y^ t,^z^^é^-^y y^^ 



^ vä3^ y^ >-^^^ ^ . 



^^!^^^. 






-->^^'^p f» 



2 ^^ ma ^ 



/" 



yn 






*^^^^ O „č^'^ 



f"^V^^í^ 



'S^^'>7Ŕ^ <? (^^4^^^ ai^liÁ ^ ^^,T C^ÍJ^a 






'^- 






\ý^/ý-^/^7J^y^*^' ^^^^^<^ ^ ^^f i>^A^íV>X X 



fri:^^^,'^^/" 



~^i»^y 



ŕ^f 




^'^^. 



»•- 



^^^lf^t^yZ>-ČD.^^ ^^^ 



-^-^^^-^P e .• 




/ -ŕ--^^^^>V/^ 






4 



26 

Október, má 31 dní. 

JuhosloT. Idgtopad. 



mmmSSESSĹm 



ČeskosloT. A^On. 
Malorasky: ^ovrem. 



Deft 

TÚľ 

2 8. 

3 Š. 

4 P. 



Kalendár 
rím. katolícky 



emigia 
Leodegara 
Kandida 
Frant. Se. 
Placida 



Kalendár 
evanj. luťber. 



Ostrivoja 

Leodegara 

Jaíra 

Franka 

Blahomíra 



Kalendár 
pravoslávny 



ly Trofíma 

20 Eustath. 

21 Kodrata 

22 Phokasa 

23 Poc. J.K. 



C 



h mesiaca, 
planét a domn. 
povetrnost 

Ér 

'O. 



jasno, 

ale 

ehladno; 

37 hod. 



Hodiny 

na 
poludnie 

1149 47 
,,49 28 

.49 9 
„48 61 
„ 48 aa 



#0.) f Ev. Mat. 22. * 

F17p.8.D. 



7 P. 

8 U. 

9 8. 

10 Š. 

11 P. 

12 S. 



Ev. Luk. 7. t • Ev. Mat. 22. 6. + Sláv. ruž. * Frideriky 

FlGp.S.Tr, 



24A16p.S,a 

25 Eufros. 

26 Jána ev. 

27 KaUistr. 

28 Chariton 

29 Cyriaka 

30 Gregora 



U48i5 

.47 24 
n47 8 
^4658 
„46 37 



Jastiny m. 
Brigitty 
Dionysia 
Frant. Bor. 
Nikásia 
Maximil. b. 



Dositeja 

Pelágia 

DiviSa 

Gedeóna 

Zvonimira 

Maximilian 



A 



11 m. v. 

chladné 

hmly ; 

pekne a 

teplo 



41.) tEv.Mat.9. *Ev,Luk. 14. Ť 
13N. F18p.S.D, 



Ev. Mjit. 25. 13. ŤJOiUžm. * Eduard 



F17p.S.TrJ lAlľp.S.DJf^ 

14 P. Kallista Čistka 2 Cyprián, gii^ 

15 U. Therézie Therezie 3 Dionysia (fijf 

16 8. Gala Havla 4Hieroth. j^ 

17 Š. Hedvigy Jadviky 5 Charit. fjí 

18 P. LukáSa ev. Lukáša ev. 6 Tomáš a. m^ 

19 S. Ferdinanda Ferdinanda 7 Sergeja m^ 

42.) Ť Ev. Mat 22. ' Ev. Mat. 22. Ť ' Ev- Mat. 15. 20. Ť Vondel. * Vendka. 



g>2hod.j 

17m.od- 

pol.pek. 

mračí 



sa: 



O 



prSí; 



1146 23 

.46 a 

„45 55 
„ 45 42 
„4529 

„45 19 
„45 e 



FlDpS.D. F18p,S.Tr. 
UrSule Uršule 

Kordule Kordule 
Jána Kap. Severína^ 
Bafaôla ar. Rafaéla 
Chrýsantha Zlatka 
Demetría Mitra 



20 r:. 

21 P. 

22 U 

23 8í 

24 8. 

25 P. 

26 8. 



8AlSp.S.D. 
9 Jakub a. 

10 Eulamp. 

11 Filip ap. 
12Probu8 

13 Karpus 

14 Nazstrius 






10 h 

lOm.pr. 

mračná 

chvíľa ; 

jasno 

mráz; 



11445$ 

„4449 
„4436 
„4429 

»4420 
» 44 13 
n44 9 



43.) í- Ev. Jána 4. •Ev.MatO. fEv.Luk.5. 27 

27 Nj F 20p.S. D J^ i9p.S.Trjl5Al9p,S.D 



f Sabiny: *S«biny. 



28 P. 

29 U. 

30 §. 
318. 



éim. a J ndy 
ZbSSSÍS 
Klaudia m. 



Yolfganga -{iPam. Ref. 



Sim. a Jódy 

Narcíssa 

Klandia 



IBLongin 

17 Hozeáš 

18 Lukáš ey, 

19 Joel pr. 






9 Ihod. 
56m.od. 

divo ; 



1144 1 

„43 56 

„ 43 51 

„43 48 
„43 45 



^ 



■■'/-■ ■ 







27 



Mesiac v o ď zemí 5 okt 
Mesiac y území 18 okt« 



B 



Slnce 



vyoh. 



zap. 



Mesiac 
vyoh. zap. 



Mesačné štvrtí ; stav planét ; 

všeobecná povaha mesiaca 

októbra. 



732 
8 6 

8 44 

9 27 
10 16 



9 Pt'vá itvrC zasvieti dňa 5 okt. 
o 7 hod. 11m. večer ; z prvú chladné 
hmly, pri kond dosf teplé „babské 
leto." 

® Plné svetlo nastane dňa 13 okt. 
o 2 hod. 17 m. odpoL Zprvu pekne, 
potom daždivo. 

S Do ostatnej Štvrti vstúpi mesiac 
dňa 20 okt. o 10 hod. 10 m. predpol. 
Mračná, vlhká chvífa; pri konci jasno 
8 mrazom. 

O Obnoví sa mesiac dňa 27 okt. o 

hod. 56 m. odp. Sfabnje nemilá, 
daždivú chviŕn. 



274 
276 
276 
277 

278 



6 15 
6 17 
6 19 
6 21 
6 23 



45 
43 
41 



5 39 
5 37 



g- » 

►« 

1 tí 



6 

7 

8 

9 

10 

11 

12 



279 
280 
281 
282 
283 
284 
285 



25 
27 
29 
31 
33 
35 
37 



35 
33 
31 
29 
27 
25 
23 



►-» a 
o 3 

1^ M. 

Težer 



U 11 
12 9 



12 
18 
26 
37 
50 



13 
14 
15 
16 
17 
18 
19 



286 
287 
288 
289 
290 
291 
292 



39 
41 
43 
45 
47 
49 
50 



21 
19 
17 
15 
13 
11 
10 



5 31 

6 O 

6 32 

7 10 

7 56 

8 50 

9 52 



ráno 



O 

» 
» 



20 


293 


6 51 


5 9 


11 1 


21 


294 


6 53 


5 7 


12 14 


22 


295 


6 54 


5 6 


1 28 


23 


296 


6 55 


5 5 


2 42 


24 


297 


6 57 


5 3 


3 56 


25 


298 


6 58 


5 2 


5 8 


26 


299 


6 59 


5 1 


ráno 



P3- 



B 



Dňa ubudne v okt. z 1 1 hod. 32 m. 
na 9 hod. 50 m., spola tedy 1 hod. 
42 m. 

Stav väiSMi planét, 
$ Lada (Vmut) je vodne na 
oblohe a tak nemôže sa pozorovaf. 

H. Parom (Jupiter) keď za zotmi 
už stojí vysoko na južnej obloho, 
tak že dňa 7 okt. nž o 9 hod. večer 
vrcholí i(huiimnoviU) bnde ; z počiatki 
okt. o 2 hod. ráno, pri konci o Vi nz 
1 zapadá. 

% Hladolet (Satumut) v prvých 
dňoch okt. ešte bnde hlboko na západe 
viditeľný, ale málo za tým zmizne v 
mrkaní. 



27:100 
28 301 
29302 

30 303 

31 {304 



5 O 
4 S9 
4 58 
4 56 
4 55 






Všeobecná povaha oJäÓbra. 
V tomto mesiaci dokonáva príroda 
[pôsobenie svoje, vydajúc vo vinohra- 
doch ostatnie úrody. Okolo 10 okt. 
býva prosredná teplota medzi 
najvätšou zimon a letným sparnom 
celého rokn; preto on z 1000 Čiastok 
— -z — Iročitého tepla až len 80 máva. Prvé 
vecerH|gf^2y padajú pravidelne do mesiaca 

5 31 tohoto ; r a d ale práve tak zried 

6 2 ka akazaje sa, jako teplo 20 stap* 
a oo fiové. Z 15 dní dažďových, ktoré prí» 

7 20 •'^•^^í* na október, dva dni bývajú v 



ajt 

0D< 



podobe plúáté so snehom. 



28 

Kovember,má30d. 

Juhoslor. Studenj. 



Deň 






českoBi. Listopad. 

Malorus. «Ihct«imjp>. 



Kalendár 
rím. katolícky 



TPľ 



Kalendár 
evanj. luther. 



Kalendár 
pravoslávny 



Ver. duSf |Pam. zosn. 



Beh meaiaca, 

planét a domn. 

povetmosť 



20Artem. |v^ 
21 Hilarion |^^ 



nemilá 
dážď. 



na 
poludnie 



114343 
.43 42 



4*.) t Ev. Mat. 18 

F21poS.Ď 



Ev. Mat. 22. t • Ev. Luk. 6. 3. + Huberta. ' Ctiráda. 



4P- 
5 u. 

6S. 
7 Š 
8P. 
9 S. 



F 20p.8.Tr. 

Ottdna 

Imra 

Zdenka 

Miloša 

Bohumíra 

Božidara 



22A20p.S.D. 

23 Jakub a. 

24 Aretas 

25 Marcián 

26 Demetr. 

27 Nestora 

28 Terencia 



Karola Bor. 

Imricha 

Leonarda 

Engelberta 

Gottfrieda 

Theodóra 



tík 



chvíľa ; 

33hod. 

20m.od. 

mhly 

a plu- 

hte ; 



114342 

»43*» 

«4348 

„43 4« 
^43« 
„43 5í 

„43 57 



45.) +Ev.Mat.22. 'Ev.Jánai. f 'Ev.Lnk.T. iO. f Probns. 'Veleslavín. 



i 



10 N. 
U P. 
i2U. 

13 8. 

14 Š. 

15 P. 

16 8. 



F 22 p.S.D, 

Martina b. 

Jonáša pr. 

Stanislava 

Jukunda 

Leopolda 

Othmara 



F 21p.8,Tr. 

Martina 

Svätopluka 

Brikcia 

Mladoňa 

Leopolda 

Edmunda 



29A21p,S.D. 

30 Zenóbia 

31 Stachys 

1 nov. Kos. 

2 Acind. 

3 Aceps. 

4 Joaiinik. 






9 r U 

mrzne, 

^hod. 

3 m. rá. 

mráz, 

Ô dC 



1144 2 
„44 8 
„44 15 

r 44 83 

„44*8 
„44*8 

„4458 



46.) tET.Mat.9. 'Ev. Mat. 18. +*Ev. Luk. 8. 17. f Greg. div. 'Húgo. 



17 N. 


r23p.8.D.iF22p.S.Trj 


5A22p.8.D. 


«r 


sneh; 


1145 3 


18 P. 


Eugénie 


Gelásia 


6 Pav. íl L. 


IRf 


C5hod. 
59m.Te. 


„45 16 


19 U. 


Alžbety 


Alžbety 


7 Hierona 


1^ 


„45ot 


20 S. 


Felixa z V. 


Felixa 


8 Miclial.a. 


\, 


vetmo, 


»45 4« 


21 Š. 


Obet. P. M. 


Obet. P. M. 


9 0nesifor 


<h 


?^D0 


„4557 


22 P. 


Cecílie 


Cecílie 


10 Erasta 


Ä*» 


mierna 


„46 18 


23 8. 


Klemensa . 


Klimenta 


11 Viktora 


HK 


^ db 


„46 20 



«.) fEv. Mat.8. •Ev.Mat.22. fEv.Luk.l6. 24. f Jána z Kr. •Emilie. 



24 N. 

25 P. 

26 U. 

27 8. 

28 8. 
Jc^29P. 

30 8. 



F24p.S.D. 

Kathariny 

Konráda 

Virgilia 

Sosthenesa 

Saturnina 

Ondreja ap» 



F23p,8.Tr, 

Katreny 

Kundrata 

Vintýra 

Milána 

Valtera 

Ondreja ap» 



12A23p.S.D, 

1 3 Ján.chr. 

14 Filip.ap. 

15 Poč, pS. 

16 Matúš ev. 

17 Greg.tha. 

18 Platóna 



me 


chvíTa; 


íf 
^ 


06bo!l 


^ 


4 m. rá. 


^ 


jasno 


^ 


pn 


ák 


zime; 



1146 46 

»47 4 
„478$ 

»47 48 

«488 

„4883 

„48 45 



^^ /^^/^ áy^^ l/^^i^^ /.e^^i^^55>^y ^C^^.^^^x//^" 






y ^ 



24 



September^mádod. 

Juhosloy. Rujan. 






ČeskosloY Zäŕii 
Malor. : Bepeceub. 



Deň 



Kalendár 
rím. katolícky 



Kalendár 
evanj. luther. 



Kalendár 
pravoslávny 



Beh mesiaca, 

planét a domn, 

povetmosf 



Hodiny 

na 
poludnie 



35.) tEv.Luk.lO. 'Ev.LukilB. -f * Ev. Mat. 17. 1- tAnj. stráž. •Jiljího- 



t N. 

2 P. 

3 U. 

5 Š. 

6 P. 

7 8. 



Justína 

Mansueta 

Rozálie 

Laur. Just. 

Magnusa 

Reginy 



F14,B.S.Tr. 

Pravoslava 

Otakara 

Rozálie 

Nátana 

Domíciána 

Reginy 



2rThadiáS 

22 Agathon. 

23 Lupus 

24 Eutyches 

25 Bartol. 

26 Adrián 






pekne a 
teplo ; 

t? 6 c 

prš I 

ticho ; 

3 12 h. 

24m.no. 



„59 22 

„59 a 

„5843 
„ 58 33 

„ 58 s 



36.) f Ev. Luk. 17. •Ev.Mar.7. f 'Ev-Mat. J8. 8.f Nar. P. M.' Nar. P. M. 



8 N. 

9 P. 

*Tl8. 

12 8. 

13 P. 
148. 



FlSp.S.D. 

Artemidóra 

Jodóka 

Protusa 

Valeriána 

Materna 

Povýš, t 



F 12pÄTr. 

Seranny 

JoSta 

Zdislava 

Leontiny 

Ctibora 

Poryš. t 



27Al2p»8.D. 

28 Mojžiša 

29 Sťa. Jána 

30 Alexand. 

31 Opáš. M. 

1 septSim. 

2 Mamant. 



•a. 


jasná, j 


ňk 


teplá. 




ch víla ; 




%d€ 

trvá; 


í9^ 


©lhod. 



1157 43 

„ 57 22 

„ 57 14 
„ 56 12 
„56 o 

„ 55 59 
„55 37 



37.) f Ev.Mat.6. * Ev. Lnk. 10. f Ev.Mat i 9. IS.f Mena Mar. *Rogera. 



F14p,.S.D. 

Ľudmily 

Lamberta 

To.y.S.dnif 

Januária 

Eustáchia f 

Matúša ev.f 



15 N. 

16 P. 

17 U. 

188. 

19 8. 

20 P. 
218. 



F ISp.S.Tr. 

Ľudmily 

Drahoslava 

Tita 

Sidonie 

8taška 

Matúša ev. 



3Ai3r),8.D„ 

4 Baoylus 

5 Zachar. 

6 Michala 

7 8ozona 

8Nar.P.M. 
9 Joachim 



•^ 


26m. no. 


•^ 


priemen- 


n^ 


lÍTO 


tKit 


pri 


M 


silných 


M 


vetroch ; 


*« 


7^ 4 hod. 



1155 16 

„54 55 
„5434 

„ 54 13 
„ 53 51 
„53 30 
„53 9 



3S ) f Ev. Luk. 7. * Ev. Lukl 17. f ' Ev, Míit %\. 2ž t Muiirícia, 'Merica, 



22 \, 

23 P. 

24 U. 

26 

27 P. 

28 8. 



F 15 p. S. D. 
Theklj 

{xerharda 

ypriána 
KozruaaDa. 
Václava kr. 



F14p.^^.Tr. 

Polyxeoy 

Radka 

Mojmíra 

Cypriána 

Kozma 

Václava 



10 \Sn,RI\ 

1 1 Theoáor 

12 Authon. 
IS Kornel.'^ 

14 Pory' š. t'i^ 
iSNícetaa J^ 
ISEufemie ! ^ 



#4g!3 m. rá, 

1I# leplo, 

prsí, 
mračno; 
,®12h. 



1152 4^ 

„ 52 27 

.51 t 

„ 51 m 

„ 51 26 

„ 51 tí 

„ 50 46 



39.)f Ev.Lnk.l4. 'Ev.Mat.6. f* Ev. Mat. 22. 29.t Michala ar> 'Michala 



29 X, 
.30 P. 



F16p. S.D^ 
Hieronym. 



Flop.S.Tr, 
Antónie 



ITAlSp.Sa) 
18 Eumen 



Hí€ 35m.no. 



1150 26 

„50 6 









>".^ ..^ ^^^c 



č ^^fw/*^^^ 



^^/ 



^Irh'^A^ «? íÍVa-^,^^!/ at^i^éi "^ <!'^J^a 



^•. - 



I 



30 

December, másid. 

JuhosloT. Prosinac. 






českosi. Prosinec. 

Malerusky: Ppy^eab. 



Ueň 



Kalendár 



Kalendár 



Kalendár 



eh mesiaca, 



ILaienaar n.»ienuHr Auíciiuar nlnnA* a drtmn 

rím. katolícky evanj. luther. pravoslávny T^ÍTvlt^^ 



povetmosť 



Hodiny 

na 
poludnie 



48.) Ť Ev. Lok. 31. * Ev. Mat. ŽI. f * Ev. Lnk« S. í. j Eligia ' Natálie, 



IN. 


F 1 Adrent 


F 1 Adrent 


19A2íp.S.D. 


^ mraéná 


1149 7 


/'2P. 


Bibiány 


Aurélie 


20 Gregor 


ňk 


chríla ; 


«49» 


3 U. 


Frant. Xav. 


Kassiána 


21 Vkro. M. 




li^l 


„49m 


*§' 


Barbary f 


Mirayy 


22 Philem. 




„50 17 


5 é. 


Sabbasa 


Sáry 


23 Amphil. 

24 Kathar. 


#r 


14m.pr, 


„50*8 


6 p. 


&Iikaláša t 


Mikuláša 


#< 


dá^de 


„51 7 


7 8. 


Ambróz, b.f 


BroSka 


25 Klemens 


(ff 


pre- 1 


„5tffl 



49.) f Ev. Mat.ll. * Ev. Luk.Ži. f * Ev. Luk.8. 8. t Nep. Poč.P.M, %Poč.P.llL 



8 N. 

9 P. 
10 U. 
118. 

12 8. 

13 P. 

14 8. 



F 2 Advent 
Leokadie 
Judíthy 
Damásia •}• 
Maxentia 
Lucie -J- 
Nikasia j^ 



F2AdYert. 

Belony 

Judithy 

Hostívíta 

Otilie 

Lucie 

Horislava 



26A24>.S,1). 

27 Jákob m. 

28 Štefana 

29 Akácia 

30 Ondr.ap. 

1 dec. Nan. 

2 Habakuk 



tu* 



chodia ; 

jasní 

su ; 
Q9hod. 
3m.odp. 

V v od.si 



1151 58 

„52 3Ô 

„52 58 

\ 53 19 

j^ 53 17 

rj 54 15 
„54 44 



S0>) Ť Ev. Jána 1. * Ev. Mat. 11. f * Ev. Lak. \%. 15. Ť OäHana. ' Idy. 



15 N. 

16 P. 

17 U. 
188. 

19 Š. 

20 P. 
218. 



3 Advent, f 3 Advent. 



Albína 
Lazára 
&ra.Su dnif 
Maura 
Liberata f 
TomáS. ap.f 



Belka 

Lazára 

Osvetína 

Abraháma 

Amona 

Tomáša ap. 



3A 1 Agy 

4 Barbary 

5 Sabbas 

6Nikolaja 

7 Ambros. 

8 Patapia 

9POČ.P3I, 



<4€ 



jasno, 
mierne 
mrazy ; 

(, "; 4hod. 

27 m. rá. 

mračno, 
sneh ; 



1155 rs 

7, 55 42 

„ 56 u 
„56 40 
„57 10 

„57 40 
„ 58 10 



5i.) f Ev. Luk. 3. * Ev. Jána 1. f * Ev. Luk. 14. 22. t * Beaty mu. *Zéna. 



22 N, 

23 F. 

24 U. 

25 S. 

26 š. 

27 P. 

28 s: 



F 4 Advent. 
Viktórie 
Adam a E. ' 
Nar. Kŕ. P. 
Stefaca m. 
Jána ev. 
Mláďatiek 



F4 Advent. 10 
Dagoberta 11 
Adam a Eva 12 
Nar. Kp. P- 13 



Štefana m. 
Jána ev. 
Mlád:atiek 



Daniel p. 

8piridion 

Eustrat. 

Thyrsus 

Eleuther. 

Aggäus 



HK de 



chume- 

lica ; 
O 12 h. 
32m.rá. 



Al$ c^C 



1158 40 
„ 59 10 
„ 59 40 

12 O o 

„ O 21 

» 1 O 
r^ 1 39 



52.) t Ev. Mat. 2. * Ev. Luk. 2. f ' Ev, Luk. 14. 29. f Tomáéa bľ * Jonath. 



29 N. 

30 P. 
3tU. 



F pr. nov. r. 
Dávida 
8ylvestra p. 



Fpr. nov. r. 

Svätoboja 

8ylvestra 



17 

18 
19 



A3p. otc. 

Sebast. 

Bonifác. 



f^ I ostrá 
Ä í zima; 



18 2 8 

„ 3 37 
. 3 6 



n 



Mesiac v území 12 dee. 
Mesiac v odzemí 27 dec. 



Mesiac 
vych, I zap. 



a 



I 



Slnce 



O I o Ivych.l zap. 



Mesačné štvrti; stav planét; 

všeobecná povaha mesiaca 

decembra 



335 


7 45 


4 15 


y\ 


336 


7 46 


4 14^ 3=1 


337 


7 47 


4 13 


š- 3 


338 


7 48 


4 12 


(^ . tí-* 


339 


7 49 


4 11 


2í 2. 


340 


7 50 


4 10 


o 5 


341 


7 50 


4 10 


■? 



8 43i 

9 4 
10 491 
U 55 

1 3| 

2 1 

3 21 



8 
9 

10 
11 
12 
13 
14 



342 
343, 
344 
345 



3467 



347 

348 



51 
51 
52 
52 
53 
54 
54 



4 9 
4 9 
4 8 



p. K 

O »' 
9 O 

rečer 

4 24 

5 22 

6 30 

7 45 



4 4? 

6 1 

7 17 
ráno I 



i) Do prvej Štvrti vstúpi mesiac dňa 
4 deo. o li bod. 14 m. predp. Z počiatku 
mračná daždivá chvíľa, pri konci jasno. 

@ Doplní sa mesiac dňa il dec. o 
1 hod. 3 m. odpol. Sfabu je jasnú obloha 
s miernym mrazom. 

(£ Ostatná štvrC zasvieti dňa 18 dec. 
o 4 hod. 27 m. ráno. Mračno s čas- 
tejšími chumelioami snehovými. 

O Nové svetlo nastane dňa 26 deo. 
o 12 hod. 32 m. po polnod; jasná, 
ostrá zima. 



15 
16 
17 
18 
19 
20 
21 



349 
350 
351 
352 
353 
354 
355 



55 
55 
56 
56 
56 
57 
57 



9 2 

10 19 

11 34 

12 16 



57 

6 

12 



^ 2. 
o 7 



22 
23 
24 
25 
26 
27 
28 



356 
357 
358 
359 
360 
361 
362 



57 
56 
56 
55 
55 
55 
54 



5 16 

6 17 

7 13 
ráno 

O o* 



(Ď 



večer 



4 

5 36 

6 34 



29 

30 
31 



363 


7 54 


4 6 


a B 


364 


7 53 


4 7 




365 


7 53 


4 7 


CD s 



7 3 

8 3ä 

9 42 



Dňa eáte ubudne v dec. z 8 hod. 
32m . na 8 hod. 14 m., spolu tedy o 18 m. 
V ostatnej ale tretine zmôže sa deii o 
8 minút 

Stav vätSích plcmét 
$ Lada (Venu$) počne sa behom 
dec. ukazovať na západe sCa z o r n i č k a, 
z počiatku o Vft na 5; pri konci ale o 
% na 6 hod. večer zapadá. 

4 Parom (Jwpitét) svieti celý me- 
siae na západnej oblohe , z počiatku 
dec. o Vj 11, pri konci málo pred 9 
hod. večer zapadajúc. Dňa 5 dec. 
vrcholí (huJminvýe) % na 6 večer. 

% Hl a d cle t (S<UurnusJ v druhej 
polovici dec. počne málo pred svita- 
ním na východe vyatachovaC; dňa 
13 dec. vychodí o 6 hod« pri konci 
hneď po 5 ráno. 

Vieobecnd povaha mesiaca decembra. 
Behom dec. skutočná i hvezdárska 
zima vstupuje do svojeho práva; prí- 
leží ú])lne v zimnom spánku po- 
hrúžená, iba zelené chvojky stromov 
ihlovatých (jedle, sosny atď.^ prezra- 
dzujú jej životnú silu. Priemerná jeho 
teplota býva + í Vi o Ä^awm; vodna- 
tosť ale jeho značí čislo 85 z 1000 
ro^itých Čiastok. Snehových dni býva 
v dec. pravidelne 5, a zima môže do- 
siahnuť i — 14 St. Reaum 



^3 roda 



32 

K&lendárske ?edomosti na rok 1867. 

1. VSe^beeaé p^éítaiie éasu la r«k 1866. 

Roku tistcého osmistého šesťdesiateho šiesteho od narodenia 
Kr i s t a Pána máme : 

Rokov 7376 od styorenía sveta podla byzantínskelio počítania, 
ktorého až dosiaľ Gréci užívajú a Rnsi tiež do času 
cára Petra velikého ožívali. 

— 7067 od stvorenia sveta podľa počítania Eusebiovfio a 
martyrologia. 

— 5851 od stvorenia sveta podľa obyčajného počítania 
kresťanského (dľa účtov Petamových). 

— 4160 od potopy sveta dľa pocta latinského, 

— 2643 od počiatku gréckej časomiery (aery) olym- 
piadskej. 

— 2620 od založenia mesta Ríma dľa počtu Varrovho, 

— 1912 od opravy kalendára, vykonanej rozkazom rím- 
skeho cisára Júlia Caesara. 

— 1869 od narodenia Krista Pána. 

— 1834 od ukrižovania Spasiteľa, 

— 1583 od mučedelníckej časomiery diokleciánskej, t. j. od 
počiatku mučenia kresťanov z rozkazu rímskeho cisára 
Diokletiana (dňa 17. sept. roku 284 po Ejľistu P.) 

— 1555 od počiatku tak zvanej časomiery indikcií. 

— 1542 od prvého všeobecného cirkevného snemu v meste 
Nicäa (r. 325 po Kr. P.), ktorý ustanovil do dnešku 
platné zákotiy o dobe slávnosti velikonočnej a 
položil tým základ terajšieho sporiadaifia kalendárskebo. 

— 1492 od počiatku stehovania sa národov. 

— 1391 od zahynutia západného cisárstva rímskeho. 

— 1245 časomiery (turecko-) muhamedánskej, -t. j. od 
, úteku Muhameda z Mekky do Mediny (dňa 16. jul. 

r. 622 po Krista P.). 

— 1067 od obnovenia rímskeho cisárstva pod Karlom 
velikým (roku 800). 

— 1004 od príchodu sv. apoštolov slovanských^ Cyrilla a 
Met ho d a, do našich vlasti, 

— 867 od počiatku hodnosti kráľov uhorských pod sv. 
Štefanom. 



33 



RokoT 771 od počiatku výprav a bojov križáekych. 

— 594 od vyvolenia Rudolfa zHabsburgu za nemeckého 
cisára (29. sept. 1273). 

— 685 od počiatku panovania domu Habsburgského v 
Rakúsku (r, 1282). 

— 427 od nájdenia knihotisku, ktorým otvorilo sa nesmierne 
pole vzdelanosti človečenskej (1440). 

— 414 od záhy nútia východného (gréckeho) cisárstva, ktoré 
nastalo dobytím Carihradu kroz Turka (29. mája 1453). 

— 375 od objavenia nového sveta, Ameriky, Krišt. Kolnm- 
bom (11. októbra 1492). 

— 350 od reformácie doktpra M. Luthera (1517). 

— 340 od panovania najjasn. domu rakúskeho v Uhrách. 

— 322 od počiatku ostatnieho všeobecného snemu cirkevného 
v meste Triente (od 13 dec. 1545 do 3 dec. 1563). 

— 285 od opravenia kalendára z rozkazu pápeža GregoraXSX. 
(15. okt. 1582). 

— 154 od „pragmatickej sankcie'' cisára Karia VI. 

— 127 od vymretia mužského kmeňa najjas. domu 
Habsburgského. 

— 78 od počiatku prvej revolúcie francúzkej. 

— 63 od vyhlásenia dedičnej hodnosti rakúskeho cisárstva. 

— 3^ od narodenia Jeho Veli č. cisára a kráľa 
F rane a Jozefa I. (18. aug. 1830.) 

— 19 od počiatku panovania Jeho Velič. (2. dec. 1848). 
. ! — 4 od založenia Mcdice Slovenskej. 

Ešte tu podotkneme/ že dejepis Človečenský môže sa pohodlne 
rozvrhnúť na 12 hlavnejších dôb, z ktorých 6 do časov pred Kristom?., 
druhých 6 ale p o Kristu Pánu pripadá. 

Sú ony nasledujúce: 



/. i. Stvorenie sveta roku 1 

2. Potopa v čas Noachov roku 1656 



3. Dobytie mesta Troje „ 

4. Založenie mesta Ríma „ 

5. Pád mocnárstva baby- 
lonského kroz Oyru$a 
perského „ 

6. Počiatok panovania 
Alexandra veľkého 



2800 
3231 



3446 
3648 



//. 1, Narodenie, Krista Pána 
(rohu 3983oá stvor, sveta) 

2. Pád rímskeho západného 
cisárstva roku K. P* . 

3. Vystúpenie Muhamedovo 

4. Obrátenie Slovanov na 
kresťanskťi vieru . . . 

5. Objavenie Ameriky . . 

6. Prvá francôz. revolúcia 



476 
622 



1492 
1789 



-^>e«05<^— 



34 



II. Prieklad slieénej sistavy. 



y nekonečnom priestore všesveta zaajíma naša slnečná 
sástaya iba toľko miesta, jako jedno zrnko pieska y mori; a 
preca pri ySetkjcli velikánsky en pokrokoch, ktoré hyezdár- 
s t y o za našej' doby učinilo, eSte nepoznáme ani yfietky-cli 
telies slnečnej sústayy. Dôkazom tobo je, ze byezdáŕi yýbor- 
nými teleskopy (ďalekohľady) syojimi každého roku yypátrajá 
noyé ' a nové planéty, ktoré yo spolku zeme nasej konajú svoju 
cestu okolo sbica, prstom Božím vymeranú. Len roku 1861. 
rozmnožil sa počeť známych planét slnečnej sústavy našej o 
d e s a ť ; s počiatkom našeho storočia znali hvezdári iba 7 planét; 
keď toto píSeme, v prvej Štvrti roku 1866, už ich máme 94, 
sem nepočítajúc ich družice či mesiace. Ak ale k hore spo- 
mänutým 94 planétam dodáme i 22 k ním prislúchajúce m e- 
siace, obdržíme celistvý počeť dosiaľ známych telies slnečnej 
sústayy 116. K poľahčenin priehľadu týchto početných telies 
ustanovili novejší hvezdári rozdiel medízí planétami a planéta^ 
idamt\ K tým prvším, ktoré volajú i starUmt pkmétamt preto, 
že (vyjmúc -Ne/>ítma, objaveného len roku 1846) už staroyekým 
hvezdárom známe boly, počítajú naši hvezdári všetky, "^do 
konca 18-ho storočia známe telesá slnečnej sústavy ; menom 
ale píanetotdov či asteroidov volajú sa menšie, behom našeho 
19-ho storočia objavené planéty, ktoré putujú medzí Marsom 
a Jvptterom okolo slnca a len okom ozbroj^ným pozorovať 
sa môžu. Podľa rozvrhu tohoto sdelujeme tu soznam sta/rSích, 
plcmét i OiSt&rQÍdov : 

a) Slnce a staršie planéty. 



Slnce (Chastan) ... © 
Dobropán (M&rcfwrms) . ^ 
Lada (Vmus) .... $ 

Zem naša $ 

Mesiac zemský ... Č 



Smrtonoš (Mars) . . ^ 

Parom (Perún, Jupiter) 1p 

Hladolet (Satwmus) . . "5 

Nebešťan (Uranus) . . (5 

Vodopán (Nepbmms) . \|/ 



Jako z tejto tabulky vidíme, stojí naša zem ohľadom 
vzdialenosti *) od slnca na treťom mieste. Najjasnejšia z týchto 



*) Planéty, ktoré ohfadom na zem našn blížej k slnci stoja — tedy 
Lada K Merkúr, — volajú sa d o lej i im i; ktoré ale putujú za 
dráhou zeme našej (vo vatšej vzdialeností od slnca nežli zem naSa) 
majú meno h or ej š i c h* planét. Mars tedy, všetky asteroidy, Jupiter, 
Satumns, Uranus a Neptún prislúchajú k horejším planétam. 



35 

pľanét, a YÔbec zdanlivé najyätšia hyíezda oblohy je 
Lada {Vmus)^ ktorá ked! večer po západe slnca svieti, 
noe^í meno zorničky, keď ale ráno pred východom slnca 
pczorovaná bývíi, meno j u t r e n k y či d e n n i c e. 

Kesiaee alel»« draiice staráíck planét. Zexn naša má, jakp 
každému známo, jeden mesiac, Parom (Jupzaer ?}^) má 4 
mesiace; Hladolet (Satumus 1?^ ich má 8, tlrcmus tiež 8, 
a najvzdialenejší Neptwx iba 1 ; spolu tedy 22 mesiaČ3. Hovo- 
rieva sa, že daktorí bystrozrakí Tudia pozorovali naj vátší (tretí) 
mesiac Paromov sťa malú hviezdičku neozbrojeným okom ; 
to ale pochybnosti nemá, že mesiace Paromove už i menším, 
k príručnej potrebe slúžiacim ďalekohradom (perspekttvom) 
videť sa dajú. Môže sa presvedčiť o tom každý milovník hviezd- 
natej oblohy najlepšie v prvej polovici okt. t. roku; na po- 
čiatku totiž okt. vychodí Parom už o. 1 5 hod. večer, a tak 
stojí okolo 8 hod. už yysoko na východnej oblohe; chatrné 
ale slnko mesačné, ku prvej štvrti sblížené, nebude pozorova- 
niu tomu na prekážke. Dňa 7 okt, vrcholí (kulminuje) 
Parom už o 9 hod. večer, a tak bude stáť na juhu. — Napo- 
kon ešte podotkneme, že Hladolet okrem svojich 8 mesiacov 
má i vpUú jasnú obrúčku okolo seba, ktorej spodnia strana 
je od povrSia Hladoletovho na 5.700 míí vzdialená; Sirokosť 
ale pamätného telesa toho 3.935 a hrubosť dosahuje nečo 
vyše 1000 míl. Podlá všelijakého postavenia Hladoletovho 
k slncu a zemi, obrúčka táto ukazuje sa oku ozbrojenému v 
rozličnej podobe ; dakedy len jako jasná čiara z obidvoch 
strán telesa, dakedy jako svetlé ušká, dakedy ale vidno celú 
obrúčku. Obrúčka táto, r. 1612 najprv od hvezdára 6raž^'eí-ho 
pozorovaná, hádže na hlavnú, pod ňou ležiacu planétu hvez- 
dárom viditeľný tieň (tôňu), ktorý svedčí, že Hladolet sám v 
sebe je tmavé teleso, a že tá podivná obráčka nad ním 
slobodne visí. Spomänuté priemeny svetlové na tej obrúčke 
trvajú za 15. rokov a tak opakujú sa poznovu. 

b) Asteroidy alebo planétoidy. 

Práve na nový rok, počínajúci naše XIX. storočie (clňa 
1 jan» 1800) objavil italiansky hvezdár Piazzi v Palerme prvú 
z menších planét, ktorá obdržala meno Ceres. Do roku 1845. 
boly iba imteroidy známe, ku ktorým dňa 8. sept^ pripojila 
sa tohože 1845-ho roku objavená jisfräa. Roku 1847. nasle- 
dovalo objavenie 3 asteroidov; roku 1848. a 49. po jednom: 
od roku ale 1849. vstupovalo vždy viac a viac z týchto malých 



36 

bindíe do požta telies naSej slnečnej súertary tak ryeUe, ie 
na pr. roku 1852. bolj objavené dya, dni jeden po dnikoni 
(15. a 16. nov.) nové asteroidy, roku ale 1854. jednobo dňa 
1. mar. práye dva. Boku 1861 objayili bvezdiri (jako u&tam 
bore povedané) deväť novýeh asteroidov a stopovanie novýcL, 
dosiaľ neznámycb telies tobo mena ntíteU k najobľúbenejSfm 
prácam bvezdárskym. 

Podávame tu soznam vlíetkých, do 20. marca 1865 zni-^ 
mycb asteroidov^ a síce tým poriadkom, jako boly objavené: 
1 Ceres, 2 Pallas, 3 Juno, 4 Vesta, 5 Astráa, 6Hebe, 7Iris, 
8 Flora, 9 Metis, 10 Hygiea, 11 Parthenope , 12 Viktória, 
13 Egeria, 14 Irene. 15 Eunomia, 16 Psyche, 17 Thetis, 
18 Melpomene, 19 Fortuna, 20 Massalia, 21 Lutetia, 22 Calliope, 
23 Tbalia, 24 Ťbemis, 25 Pbocäa, 26 Proserpina, 27 Euterpe^ 
28 Bellona, 29 Amphitrite, 30 Urania, 31 Euphrosyne, 32 Po. 
mona, 33 Polybymnia, 34 Circe, 35 Leukotnea, 36 Atalante^ 
38 Fides, 38 Leda, 39 Laetitia, 40 Harmónia, 41 Dapbne, 
42 Isis, 43 Ariadne, 44 Nysa, 45 Eugénia, 46 Hestia, 47 Aglaja, 

48 Dorís, 49 Pales, 50 Yirginia, 51 Nemausa, 52 Európa, 
53 CalypsO) 54 Alexandra, 55 Pandora, 56 Melete, 57Mne^ 
mosyne, 58 Ooncordia, 59 Elpis, 60 Danaô, 61 Echo, 62Erato, 
63 Ausonia, 64 Angelina, 65 Cybele, 66 Mája, 67 Asia, 
68 Leto, 69 Hesperia, 70 Panopea, 71 Niobe, 72 Feronia, 
73 Clytia, 74 Galatbea, 75 Eurydice, 76 Freia, 7T Frigga, 
78 Diana, 79 Eurynome, 80 Sapbo, 81 Terpsiehore, 82Alk- 

,mene. Okrem týcbto 82, už i menami opatrenýcb ast&roídoVj 
boly v ostatnej dobe objavené eSte dva: 83tí a 84-tý, ktoré 
keď toto píšeme (o Jozefe 1866.) ešte vlastný cb mien nema- 
jú. Najmladší z asíeroťdot?, 84-tý, bol objavený dňa 4 jan. 1866 
kroz hvezdára Ttettm^B, v Berlíne. Najvátšiezo spomína- 
ných asteroidov sú Cere3{i)sk Fe«ta(4), ktorých priemer éi diarmier^ 

49 míí v sebe di'ží ; najmenší ale asteroid Atalcmte (pod čís. 
36) má iba 4 míle v priemere, tak že celé površie nebeskéha 
telesa tohoto obsahuje iba 50 □ míľ, tofko tedy jako , zvolen- 
skd stolica ; Vesta má plochu 7.500 Q míí. — Najmenšiu 
vzdialenosť od slnca, 45| millióna míľ7 niá Mora (8), naj- 
vätšiu Cybele (65)/ sňc od neho skoro 71 milliónov míT vzdia- 
lená, tak že tedy prosredná vzdialenosť asteriodov od slnca 
dosahuje neco vyše 55 miliónov míľ. 

Všetky tu spomänuté asteroidy pohybujú sa okolo slnca 
medzi planétami Marsom a Jupitrom, a to síce v dráhach, 
ktoré všelijako prekriaujú sa medzi sebou ; preto ich hvezdári 



37 

držiaca zlomky iednoho velikého tel esa nebeského, 
ktoré abo srazením sa s drahým dajakým telesom, abo 
íoým skutkom YŠemoháeej niky Božej stroskotané tak sa roz^ 
padlo, ie drobné <^iastky jeho y tej istej dráhe ršelijako sa 
rozlietal J. Eite podotkneme, že keď roku 1845 po£e{ aste- 
roídoY rozmnožoraf sa počal, hvezdári každý aj zvláStnim 
znakom (4najprvSie asteroidy tieto znaky malý: Oeres íf^ 
Pallas A? Jttno $, Vesta g,) opatriť chceli ; od úmyslu toho 
ale prinútení boli odstúpiť pre veľký počeť nove objavených 
telies^ a, tak teraz rozoznávajú každý ásteroid len svojím 
menom, a kde neudáva sa výslovne meno jeho, iba číslom 
poriadkovým. 

c) Periodické kométy. 

Okrem hore spomínaných planét, asteroidov a mesiacov, 
treba ku sl^aečnej sústave naSe| pripočítal i tie kométy 
alebo vlasatiee, ktoré točia sa v určitú dobu okolo sine a. 
Slovutnému hvezdárovi Ha^ley^nu (f 17 i9) náleží sláva ostrovtip- 
nébo vypočítania, že veľká kométa, ktorá roku 1662. bola sa 
zjavJla, roku 175S« abo 1759. zase dojde do svojho príslnia 
(t. j. na ná;^ližfiie miesto svojho behu k slneu) a tak i zraku 
ľndskénm viditeľná bude. Sám Halley síce triumfu učenia svojho 
nedožil; ale kométa, roku 1682. videná, skutočne navrátila 
sa roku 1759, jako to H a 1 1 e y predpovedal, a tak otvorila 
hvezdárom nové nesmieme pole činnosti. Lebo čože by mohlo 
byť pre nich velebnejSieho nad stopovanie behu tých tajom- 
stva plných telies, ktoré najmit za dávnejších časov pre svoju 
divnú tvárnosť, m e 1 1 e nebeskej podobnú, naplňovaly svet 
strachom a hrúzou, ba i teraz eSte pripravujú poverčivých 
ľudí o rozum ; ktoré prenikajú do najvzdialenejších hlbočín 
nebeských v tajnom lete svojom, aby často po tisíc a tisíc 
rokoch zase k nám sa. navrátily a vydávaly nám nové svedoetvá 
telebnej všemohúcnosti Božej. Dosiaľ síce hvezdári nemôžu 
ešte s istotou 'povedať, žeby daktorá z tých komét, čo potre- 
bujú tisíc a tis.íc r oko v k obehu svéjmu okolo slnca, bola 
k saám sa navrátila, preto že spôsob vypočítania behu komé- 
ÍQvéhovôbéc iba od poldruha sta rokov známy, pokročil 
len za našich časov na vyšší stupeň dokonalosti ; avšak preqa 
už jesto desať komét, ktorých návrat hvezdári s istotou pred- 
povedajú. Takéto kométy volajú sa občasnými (periodickými) 
preto, že v istý určený čas navracújú sa k slncu a stávajú sa 
pre nás viditeľnými; vätšina ale dosiaľ pozorovaných komét, 



38 

jak náhle ras naSii alnečnú sústaru narStívila, odletí do 
nesmiernych' končín nebeských a nezjaví sa nikdj ríac lad- 
skému oku poznoyn. Sdelnjeme tu sosnam rietkých stran^r 
obehu okolo slhca dosiaľ vypočítaných komét s tým po2na- 
-menaním, že č/slo, na konci zprávy o každej kométe pridané, 
roky a dni obehu okolo sinca znamená. Občasné tedy 
(perioddcike) kométy sú: 

1. Halley-oro kométa, k úcte hvezdára £a£^-a täk nazvaná, 
vrátila sa skutočne roku 1759, jaká to slávny ten hvezdár 
bol predpovedal* Od času Krista Pána zjavila sa* kométa 
HaUey-oyB, už 24-razy, ostatní krát roku 1835, a poneváč 
k obehu svojmu okolo slnca skoro 77 rokov potrebuje, 
navráti sa k nám iba roku 1911, ked už veliká vätSina 
terajších čitateľov „Národmi kalendára*^ nebude viac 
nijakého kalendára potrebovať. (76 rokov 126 dní.) 
'2. Olbers-'OYa, kométa, objavená roku 1815. dňa 6. marca od 
hvezdára Olbérs-B, v Éloclani; navráti sa k slnci 1887 roku 
(74. r. 34. d.) 

3. Enke^oYíí kométa, ktorú síce hvezdár Pon$ objrfvil, Enke 
ale jej dráhu vypočítal a vyhlásil ju za tú istú kométu, 
ktorá už roku 1786., 1795. a 1805. pozorovaná bola; ona 
má najkratší obeh okolo slnca. (S r. 109 d.) 

4. BiďoTSk kométa; ktorej beh roku í 826. c. kr. kapitán 
Biela vypočítal, objavila sa pri treťom návrate svojom 
r. 1852. s dvojakou hlavou*) či tak zvaným jadro m 
svetlovým. (6 r. 224 d.) 

5. Faye-orsL kométa, spozorovaná od poľského hvezdára Faye 
v Paríži r. 1843. ; jej dráha medzi vSetkými tu spomí- 

. nanými kométami je najviac k r nh u (circulus) podobná 
(7 r. 163 d.) 

6. F^ífo-va kométa^ objavená od hvezdára de Vtco v Ríme 
roku 1844. (5 r. 171 d. 

7. F2%o-va druhá kométa, roku 1846. spozorovaná^ ktorá 
ale pre dlhosť dráhy svojej nemala eSte času prinavrátiť 
sa k slncu. (75 r. 219 d). . 

S- Brorsen-OYB, kométa^ tiež r. 1846. objavená (5 r. 259 d.) 
9. Zy ^rre»e'-ova kométa, r. 1851. spozorovaná. (6 r. 163 A) 



*) Jadrom alebo hlavou kométy volá sa okraUá, jasnejšia, oby- 
čajne k slnon obrátená čiastka, z ktorej rozťahuje sa po oblohe 
kratší abo dlhší, prostý abo nakrívený, viac abo menej jasný 
chvost (ohon, ocas) Či tak zvaná metla kométová. 



32 

10. Vesiphal-OYSk koniéta^ iba od roku 1852- známa a stranj 
sTÔjho behu účtom podrobená (58 r. 140 d.) 
Doterajší počeť obéa&nýeh čí' periodických komét 
rozmnožil sa r ostatnej dobe o j e de n á c t n^ ktorú hvezdár 
Temple r Marseilli objavil. Vypočítanie behu telejsa tohoto, 
pravda iba okom ozbrojeným viditeíného, previedol hvezdár- 
sky dobrovoľník, doktor Theod. Oppolžer vo Viedni; a. výsle- 
dok práce svojej predložil vo februárovom sedení prírodove- 
deckormathematického oddielu c. kr. akadémie vied roku 1866. 
Z vypočítania toho vvsvitá, že Tenhphva kométa potrebuje k 
obehu okolo slnca 3o rokov. — Ostatne tú podotkneme; že 
každoročne ukáže sa viac teleskopických (oku ozbrojenému 
viditeľných) komét; a menovite roku 1864 bolo 5 podobných 
komét spozorovano. — Tak velikánske ale kométy, jako bola 
povestná kométa Donátova roku 1858.; alebo kométa na počia- 
tku júl, 1861. zriedka kedy vidí ľudské pokolenie. 



III« Tohoreéné sátneiiia. 

Roku 1867. udajú sa 4 zatmenia; a síce 2 na slnci a 
takže 2 na mesiaci; z ktorých ale iba prvé zatmenie na slnci a 
druhé zatmenie na mesiaci bude v naMch krajinách viditeľné. 

1. Prvé zatmenie na slnci nastane dňä 6. marca v hodi- 
nách predpoludňajších. Počiatok na zemi vôbec o7hod. 58»m., 
prosriedok o 10 hod. 31m., koniec na zemi vôbec o 12 hod. 
59 m. odpoludnia. Na Slovensku a v uhorskej krajine vôbec 
počne sa toto zatmenie o 9 hod. 25 m. ráno a trvaf bude do 
^ na 1 odj>oludnia; takže tedy najvätSie zatmenie po pol jede- 
nástej nastane. Medzi vSetkými ale končinami zeme uhorskej 
bude slnko v Banáte najviac zatmené. Miera celého zatmenia 
bude u nás 10{ palca*); tak že tedy zatmenie dňa 6 mar. 
1867; ač i nebude úplné; preca k najvätsím prináleží. 
V nektorých zahraničných krajinách; menovite v južnom 
Rusku, toto zatmenie bude centrálno-o b r ú čkové, t. j. z 

*) K vysvetleniu hore spomänutej miery doložitne toto : Pri wypoéi- 
taní v e 1 i k o 8 1 i zatmenia na slnci rozdelajú hvezdári celý zdanlivý 
priemer (éUameUrJ slnečný na dvanásti rovne velkých čiastok, 
palcami nazvaných. Z týohto 12 čiastok zatmie sa u nás dňa 6 
marca 1867 o pol j edenástej, tak že t^dy iba uzučký srp 
zo slnka budeme videt jako v čas novu na mesiaci. — Tým 
istým spôsobom udáva sa i miera zatmenia m e si á c a. 



40 

eelébo slnka nebude yídei! iba tenulínkti jasnú obrúčku kolom 
do kola. 

2. Prvé zatmenie na mesiaci bude dňa 20 marca. Počia- 
tok na semi vôbec o 8 hod. 9 m. ráno^ koniec e 11 hod. 
15 m. predpol. Toto eitmenie bude tedj iba r Amerike, h 
pri konci čiastočne t Austrálii riditetné. 

3. Druhé sátmenie na s In c i pripadne ku dňu 29. augp. 
Počiatok na zemi vôbec o 11 hod. 49 m. predpoludním^ 
koniec o 4 hod. 21 m. odpoludnia. Toto zatmenie bude sa 
pozorovať môcť iba v južnej Amerike a nečo máličko i r 
južnom kúte Afriky. 

4« Druhé zatmenie mesiaca objaví sa dňa 14* sept 
po pol noci. Počiatok na zemi vôbec bude už . dna 13 seŕpt. 
o 11 hod. 51 m. v noci; koniec o 2 hod. 49 m. rino. 
Zatmenie toto bude Čiasjiočné, a síce u nás 8 palcov veHcé. 
— Toto zatmenie bude v celom behu svojom vo všetkých 
krajinách evropejsk^ch a afrikánských, čiastočne ale v Ame- 
rike viditeľné. 



IV. Hveidárske éiastky rokv 1S«7. 

1. Jar (Vema) k nám zavíta vo štvrtok dňa 21 mar., 
keď slnce o 2 hod. 32 m. ráno do znamenia š kope a (0 
do §if) vstúpi a tak jarnú rovnodennosť pripraví. 

2. Leto nastane v piatok dňa 21. jún. keď slnce 
vkročí o 11 hod. 5 m. v noci do znamenia raka(0 do ^), 
tak že s najdlhším dňom v roku i letný zvrat slnečný z naj* 
vyššieho miesta oblohy nastane. 

3» Jaseň dostaví sa v pondelok dňa 23 sept. o 1 hod. 
28 m« popoludní. Toho času prejde slnce do znamenia váhy 
(0 do ^) a spôsobí zase rovnú mieru dňa i noci. 

4* Zima nás dostihne v nedelu dňa 22 dec. o 7 hod. 
32 m. ráno, keď slnce vkročí do znamenia kozorožca (0 
do vi2»)7 ^ V^^ najkratšom dni roku i zimný zvrat postúpi 
z najnižšieho miesta oblohy. 

Tieto hvezdárske čiastky roku nesrovnávaju sa v na- 
šich krajinách s fysickými alebo skutočnými; bo fysický 
bez povetrnosti nemá tak prísnych hraníc jako hvezdársky; 
preto i jedna každá čiastka roku do druhej pomálu prechádza- 
júc počína sa o 2 do 4 týždňov skorej. Skutočná totiž jar 
(s prvým kvietkom) už o 1 marci, leto o 21 máji, jaseň o 



M 
jli 
k' 

» 



4 
k 



41 

11. sept. a zima okolo 21. nov. nastáva, podľa éoho tedy na 
jar asi 80, na leto 215, na jaseň 70 a na zimu 100 dní 
prípadne. 

ESte pohodlnejším spôsobom dá sa fysický beh roku r 
nasej vlasti a krajinách, majúcich rovioié podnebie, rozdeliť týmto 
i dosť pravdivým, i pre pamäť veími pohodlným spôsobom : 



1. P o d J a ri e od Mateja do Josefa, 
alebo oď24. febr. do 19. mar., 
do spolu 23 dni dáva. 

2. Jar od Jozefa áo Jána Nepo- 
mucké^ho, t. j. od 19. marea do 
16. mája, úhrnkom 58 dni. 

3. Po dl e tie od Jána Nepomnc 
kého do Medarda t. j. od 16. mája 
do 8. jún. spolu 23 dní. 

4* L e t o od Medarda, do Na nebo 
vzatia P. Maríe, tak že od 8. jún. 
do 15. aug. za 68 dni trvá. , 



5. P o d j a s e ň od Na nebo vzatia P. 

Maria do Matúáa, t. j. od 15. aug. 

do 2i. sept. spola 37 dní. 
6. JaseJí od Matúša do Martina 

ť. j. od 21. sept. do 11. nov. atak 

úhrnkom dosahuje 51 dní. 
7. P o d z í m o k od Martina do Vianoc, 

t. j. od 11. nov. do 25 dec. spolu 

tedy 44 dní. 
8. Zima odVian do Mateja, t. j. od 

24. dec. do 24. febr.. tak že i ona 

doplní sa mierou 6 i d. Spolu 365 d. 



Y. Hodiny u poludnie. 

Pod týmto názvom podaný je pri každom mesiaci zvláätnj 
oddiel, z ktorého vidíme každý deň na prvý pohlad: koľko 
dobré kolečkové hodiny ukazovať budú^ keí slnce práve 
vrcholí (kulminujejjt.j.íei slnečiji é hodiny- oznamujú 
poludnie. Netreba nám iba za dakolko dní prísne pozo- 
rovať na dobré koleckové a slnei^né hodiny, aby sme sa pre- 
svedčili, že neukazujú ten istý čas, ale že koleckové hodiny 
na poludnie viac abo menej od . slnečných hodín ukazovať 
budú podľa toho, v ktorej čiastke roku práve 9tojíme. Cas na 
slnečných hodinách daktorého*) miesta pozorovaný volá 



V Každé miesto zeme našej má svoj vlastný éas a svoje vlastné 
poludnie, v ktorom smysle pis/emeha pr. o budinskom, bystrickom, 
košickom, viedeúskoiin, pražskom atď. čase. Všetky miesta, ktoré 
majú tú istú čiaru poludňajšiu (ktoré ležia pod tým istým meri- 
dianom), majú v tom istom okamihu i svoje poludnie; všetky 
ďalej k z á p a d n ležiace miesta budú mat svoje poludnie nesko- 
rej, všetky ale k východu položenie mieste skorej, ktorý rozdiel 
vystupuje podfá vätšej východnej alebo, západnej vzdialenosti ná 
viae m in ú t, ba práve hodín. Na niestach, vzdialených o 15 stup- 
ňov od seba k východu alebo k západu, dáva ten rozdiel už jednu 
hodinu. Tak na pr. rozdiel poludnia (a času vôbec) dosahuje 
medzi Budinom a Viedňou 11, medzi Bndinom a Prahou už 18 m.; 



42 

0a opraydiyým, pravým alebo i skatoénjm časom 
jeho (tempus verum) ; čas ale, dobrými bodinami kolečkoTymi 
zvestoTaný, nosí meno prost r e dnéh o času (tempus médium). 
Z tejto sady poznáme bez ďalSiebo TysTetlorania, čo máme 
roznmef pod pravým a proíredirým polndnim; sám ale 
rozdiel času napoludnie, počtom yysloyený, nosí meno rorni ee 
časovej (asquaU'o temporia^ Žeitgleichung). Počtu, ktorý 
udáva rovnicu časovú pre daktorý deň, predkladá sa znak-{- 
abo — ; prvSí znak (+) ukazuje, že kolečkové hodiny na 
poludnie idú tolko priskoro, čo v pripojenom čísle udano 

1e; druhý znak ( — ) ale znamená opozdenie hodín koleč- 
ko vých v prirovnaní k slnečným. Tak na pr. rovnicu 
časovú na ďeň obr. Sv. Pavla (25. jan.) hvezdársky denník 
r. 1867 takto udáva: (-|- 12 m. 32 s.), čo v obyčajnej reči 
znamená toto : dňa 25. januára dohré hodiny kolečkové uka- 
zujú na pravé poludnie o 12 minút a 32 sekundy viacej; 
naproti tomu ale na VSech Svätých (1 . nov.) rovnica časová 
takto má : ( — 16 m. 17 s.),čo zase toľko znamenať bude : na deň 
VSech Svätých ukazujú dobré hodiny kolečkové oproti slneč- 
ným o 16 minút a 17 sekúnd primálo, tak že keď na 
smečných hodinách pravé poludnie nastane, kolečkové 
hodiny ukazovať budú len 11 hodín, 43 minúty a 43 setundy. 
My sme tedy rovnicu časovú, hore . udaným spôsobom 
hvezdárskym na každý deň vyslovenú, preložili do povSechne 
známych počtov a tak môžeme každýdeň.videť: či dobré 
hodiny kolečkové skorej či pozdejšie idú od slnečných, ajak 
veTký je tento rozdiel časový? 

Priehrad chodu hodín strojových pre jednotlivé čiastky 
roku 1867 bude tento: Chod obidvoch hodín srovnáva sa 
iba štyrikrát do roka: 15. aprífa, 15. júnia^ 1. septembra a 
25. dec. práve na Vianoce^ na nový rok už idú kolečkové 
hodiny o 3. min. a 42 sekundy skorej (čo hvezdárska rov- 
nica časová takto udáva: 1. jan. + 3 m. 42 s.^, a tento 
priskorý chod rastie až do 11. febr., ktorého dňa rovnica 
časová vystúpi na + 14 min. 30 sek. Od 11-ho febr. tento 
skoro celú štvrf hodinu (15 m.) silný rozdiel počína zas 
klesať, tak že 15. ápr. i kolečkové i slnečné hodiny zvestujú 



medzi 'Budínom a Párizom ale vystupuje na 1 hodina 7 min. Kto 
tedy z Badina do Paríža po železnici dojde, hneďky sposonge, že 
má na svojich (podfa bndinského času idúdch) hodinkách o 
celú hodinn a 7 minút viacej. 



7 ■ ■ ■ 

'mi po prvý raz v roku pohidnie y tom istom okamihu. Qd 

:e!jr 15. apr. do 12. júnia idú kolečkoyé hodiny zas pozdejšie ; 

(JM ale tento rozdiel chodu nie je tak veľký, jako r prvej Štvrti 

fliii roku; bo 14. mája, v najvätSom rozchode slnečný a kolečko- 

Dt vých hodín, rovnica časová ukazuje len — 3 m. ^51 s. Od 

ij( 15. jún. (ktorého dňa vyrovnajú »a hodiny koleékové a slnečné 

^. po druhý krát) do 1. šept. idú kolečkové hodiny zas priskoro, 

ilj ktorý rozdieľ vystúpi dža 26. júl. na 6 min. 13 sek., s kon- 

ji com aug'. potom nastane zas tq^vlj chod jedných i druhých 

jji hodín. V ostatnej ale tretine roku (od 1. sept.) kolečkové 

^ hodiny až do vianoc pozdejšie chodia v ten spôsob, že 

j £{ najvätšie opozdenie, vy Se iitvrf hodiny, pripadá okolo 

^ VSech Svätých, potom ale do Yianoc porád klesať bude, až 

^ hodiny kolečkové zas vyrovnajú sa so slnečnými na Štedrý 

^ večer, po Štvrtý raz v roku. 

jj. Co sme tu obSírnejSie opísali , to nasledujúca tabulka 

(majúc h 1 a v n e j s i e priemeny chodu obidvoch hodín pred očima) 
^ podáva \ stručnom priehľade, a síce, jako sme už na str. 41 
spomneli, znamená znak + urýchlenie, znak ale — opo- 
zdenie kolečkových hodín, napokon znak O (zero) rovný 
chod obidvoch hodín ; smysel počtov sám sebou sa rozumie : 



Talnilka rovnioe časavij na rok 1867. 



Dňa 1 januára -f- 3 min. 42 sek.. 
„ \\ februára + 14 ^ 30 ^ 
„ i5 apriľa O „ — ^ 

. 14 mája — 3 „ 51 ^ 
^ 14 júnia . O ,. - „ 



Dňa 26 Júlia -f 6 min. 13 sek. 
^ 1 septem. O „ — ,» 
r, 2 novem.— i6 ,. 18 „ 
„ 25 decem. O r — »» 
„ 31 decem. + 3 „• 6 ^ 



Tabulka táto, až na sekundy ohľad neberúc, má vše- 
obecná platnosf ; len po viac rokoch nastane priemena, že tieto 
hlavné dátky pohnú sa o jeden abo najviac ' o dva dni z miesta 
svojho ; avSak to zas vyrovná sa o dakoľko rokov docela. Sám 
ten rozdiel najvätSiej miery urýchlenia a opozdenia hodín 
kolečkových zostáva si povždy až na dakoľko sekúnd rovným. 
Sekundy ale v obyčajnom živote nikdy nepočítame; iba 
hvezdári berú na ne ohľad. 

Dokonale vysvetlenie rozdielu chodu hodín kolečkových 
a slnečných požaduje hlbSích hvezdárskych vedomostí, 
ktoré*, u vätSej čiastky vct. obecenstva nášho predpokladal 
nemôžeme; a však preca to podáme, čo prostorozumne o tej 
veci sdeliť sa môže. Zem naša netočí sa rovne skoro na 
všetkých miestach svojej dráhy okolo vlastnej osi ; keí je 



44 

folížSie k slncu, r prudkejSom lete svojom í skorej otočí aa 
okolo vlastnej osi, nežli v protivnom páde ] však vieme^ ie 
drevená guľa na kolkárni vjhodená pri počiatku behu i 
najskorej otáča sa okolo seba. V prvom tedy páde, t. j. keď 
zem s k o r e j otáča sa, bude i slnečný deň (rozumieme tu 
čas od jedno ho slnečného poludnia do druhého) trochu 
kratSí, v druhom zase páde trochu dlhíí. Poneváč ale dobré 
koječkové hodiny každého dňa v roku wkonajú za rovne 
dlhý čas 24 hodín: nemôsu vždy s hodinami slnečnými sa 
srovnávať, ale hned skorej hned pozdejšie chodiť budú. 
— Tento rozdiel chodu hodín má svoje prísne zákony hvez- 
dárske ; on môže aa vypočítať na každý deň roku po 
predku, a tak minútami a sekundárni vysloviť. 

^ Nektoré pomenovania hodin. Poneváč sme tu ó spôsobe 
počítania hodín podfa rozličného času hovorili, nemôžeme 
mlčaním pominúť ešte daktoré pomenovania hodín, ktoré 
najmä vo starších spisoch nachodfme, totiž planétovú, 
starocírke vnú a hviezdovú hodinu. 

PlaDéUyá hodina je 12-ta čiastka jednofao každého pri- 
rodzeného dňa, ležiaceho medzi východom a najbližším zá- 
padom slnca. O Vianociach na pr. slnce o 8 hodine ráno 
vy chodí, b 4 ale odpoludnia zapadá ; a tak celý pri r o d z e ný 
deň je iba 8 hodín dlhý. Keď tedy tento čas na 12 rovných 
čiastok rozdelíme, bude každá z nich 40 minút dlhá, a tak 
tedy planétová hodina o Vianociach má 40 minút. Naproti 
tomu ale o Jane dlhosť prirodzeného dňa má 16 hodín, ktorý 
čas na 12 rovných čiastok podelený dáva pre planétovú hodinu 
1 hod. 20 minút. Z tadiaľto nasleduje: že dlhosť plané- 
te vej hodiny každodenne iná bude podla toho, jako 
deň rastie alebo kráti sa; o rovnodennosti ale bude 
planétová hodina s obyčajnou rovná preto, že o Jozefe 
{vlaatne 21 marca) medzí východom a západom sLnca 12 
hodín leži. - 

Stare*eirk«vná hodina, v kronikác.h i českou nazvaná, 
je čas medzi jedným a najbližšie nasledujúcim západom 
slnca, na 24 rovných čiastok rozdelený. ' Táto hodina je od 
obyčajnej iba vefmi málo odchodná, poneváč piedzi západom 
slnca tohoto a zajtrajšieho dňa len asi rozdiel 2 minút (nekedy 
len dakofko sekúnd) býva, ktorý rozdelí sa medzi všetky 
24 hodiny, — Netreba nám tuším dosvedčovať, že medzi dnešním 
a zajtrajším západom slnka leží celý rok 24 hod. až na ten 



/ 

/ 
/ 

/ 

/ 



45 



ohatrný rozdiel, že slnko dnes o nečo skôr alebo neskoršie 

> zapadá, nezli zajtra zapadať bude. 

/ Napokon éSte spomneme hyleid^Tik hodinu . Deň 

hviezdovýje čas, ktorý ubehne medzi dneSním a zaj- 

w trajšim vrcholením (cvlmmoAio\ srovn. stranu 5.) daktorej 

stálice — tedy nie planéty, *^ na tom istom mieste 

zeme naSej pozorovaným, nech že to miesto kdekoľvek. Deň 

hviezdový, na 24 čiastky rozdelený, dáva^ 24 hviezdové 

hodiny, ktoré cez celý rok sú medzi sebou vždy 

úplne rovné. 



TI. Priehfad tohoroéiiýeh sviatkov. 

I . Deba sl<lYiio»ti f elikonočnej. Slávnosť velikonočná, podľa 
ktorej spravujú sa všetky pohnuteľné sviatky ročné, pri- 
padá letos podľa zákonov od prvého všeobecného snemu 
cirkevného v meste Nicäa r. 325 po nar. Krista P. vynese- 
ných, na deň 2 í -ho apríľa. Poneváč ale spománutá slávnosť 
podľa nicäanských zákonov*) nemôže z jednej strany skorej 



*) Hlavnejšie dva zákony cirkevného snemu nicäanského, vydané 
strany doby slávnosti velikonočnej, sň: 1) aby sa Veliká noc 
nikdy neslávila v ten istý čas, na ktorý aj židovská Veliká 
noc pripadá, totiž na deň prvého plnéh o mesiaca po jarnej 
rovnodenností; — ale 2) aby sa kresťanská Veliká noc odbývala 
vše v tú nedeŕu, ktorá nasledaje na plný mesiac po jarnej 
rovnodennosti. Deň jarnej rovnodennosti je podľa týchäe zákonov 
21-vý marec; jakby tedy deň 21 marca bol sobota, a plné 
svetlo mesiaca pnpadlo by tiež na túto sobotu : musela by sa 
sláviť Veliká noc h n eď v nasledujúcu nedeľu 22 marca* Veliká noc 
tedy n e môže nežli skorej, dňa 22. mar. pripadnúť. Ak ale plný 
mesiac nastane 20 marca, tedy dňom pred jamou rovnodennosťou, 
a tento 20- ty marec bol by s o bo t a : nemohla by sa Veliká noc slá- 
viť hneď nasledujúceho nedeľného tlňa (21 márea), ale by bolo 
treba druhého splnu mesačného dečakať, ktorý potom pripa- 
dne na deň 18-ho apríla. AvšaJ^ i tento deň bude nedeľa a 
tak odloží sa i slávnosť velikonočná k budúcej nedeli, lebo ona 
(podfa hore udaných zákonov) neslávi sa na deň plného mesiaca, 
ale v nedeľu po prvom splne, ktorý nasleduje na jarnú rov- 
nodennosť. Táto nedeľa bude potom 25-tý apríľ .(deň sv. Marka) ; 
a toto je druhá medza doby slávnosti velikonočnej. — Ostatne 
ani týmito zákonmi nadodelilo sa toho úplne, čo malo sa dosiah- 
nuť , poneváč pre isté mimoríadnosti roku židovského p r e c a 
nekdy židovská i kresťanská Veliká noc pripadá na ten istý 
deň. Stalo sa to už menovite v našom storoči r. 1832, keď obe 



46 

od 22. marca, z drahej ale strany pozde jS íe od 25. apríla 
pripadnúf: vidno, že z týchto 35 tvárností (lebo medzí 
22. marcom a 25. aprílom zátvorne 35 dní le£í, ktoré každý 
rok ohľadom na Velikú noc a óstatnie sriatky pohnutefné na 
Bebä Yziať môže, terajfií 1867 rok nosí tyárnosi! triciatu 
prvú, tak že tedy slávnosť vélikonočná z jednej strany o 
30 dní, tedy o jeden celý mesiac skorej, naproti tomu 
ale z dranej strany nž len o štyrí dni neskorej pri- 
padnúť môže. — Podáme tu. krátickú tabúlkn, ktorá nám 
predsta^nije hore spomänutých 35 velikonocných tvárností 
roku v prirodzenom poriadku dní : 



Tabnlka 36 vttllkonoénýoh tvárnosti roku. 



Deň 


tvár- 


Deň 


tvár- 


Deň 


H55H5Sff 

tvár- 


velikej noci 


nosť 


velikej noci 


nosť 


velikej noci 


DOS( 


22. marca 


1 


3. aprífa 


13 


15. aprífa 


25 


23. „ 


2 


4. ^ 


14 


16. ^ 


26 


24. . 


3 


5» r 


15 


17. . 


■ 27 


25. . 


4 


6. . 


16 


18. . 


28. 


Ž6. „ 


5 


7. . 


17 


'J9. . 


29 


27. „ 


6 


8. r 


18 


20. „ 


30 


28.- . 


7 


9. n 


19 


21. n 


. 31 


29. . 


8 


10. r 


20 


22. : 


32 


30. , 


9 


11. t. 


21 


23. , 


33 


31. „ 


10 


12. n 


22 


24. „ 


34 


í. aprífa 


U 


13. r 


23 


25. „ 


3S 


•A r 


12 


14. r 


24 




i 



2. Jak «A8te pripadá Teliká lec m tea i s I j ith ? Jak 

nevezmeme, v ohľad len doterajších 19, ale i nasledovať majú- 
cich 17 storoží, spolu tedy 3.600 rokov od narodenia Krista P. 
strany lehoty (termínu) slávnosti velikonočnej , uká^e sa, 
že ona v behu tých 36 storočí pripadá : 



slávnosti prípadly na deň 22-ho apr., a zase tak bude r. 1903, kto- 
rého kresťanská i židovská Veliká noc súčasne dňa 12-ho apr. bude. 
— I tohoto 1S67 roku slávi kresťanský svet velikonočnú slávnosť čia- 
stočne so Židovstvom ; lebo židovská Veliká noc pripadá na kresťanskú 
velikú sobota (20. apr.), prvá ale kresťanská velikonočná slávnosť 
(21. apr.; pripadá na druhý sviatok židovskej velikej, noci, tak 
že tedy rozdiel iba jediného dňa stojí medzi nimi. 



47 



25-krát na 22 marec 



121- krát na 3 apríT 



38 


n 


f) 


23 


•• 


118 


n 


Y) 


4 


f» 


142 


ff 


n 


16 


39 


V 




24 


r> 


143 


T 


r 


5 


n 


•114 


n 


n 


17 


82 


Tí 


¥« 


.25 


w 


131 


»• 


v 


6 


n 


110 


« 


i» 


18 


109 


ff 


i> 


26 


r 


105 


n 


n 


. 7 


n 


130 


n 


n 


19 


99 


n 


n 


27 


n 


119 


i» 


n 


8 


fi 


117 


n 


n 


20 


112 


ti 


f* 


28 


n 


112 


í> 


r» 


9 


n 


109 


n 


T> 


21 


112 




^ 


29 




131 


r 


TJ 


10 


n 


84 


ff 


n 


22 


126 


r 


ft 


30 


i> 


•136 


w 


n 


11 


n 


44 


n 


n 


23 


137 


n 


r 


31 


f» 


108 


n 


n 


12 


n 


65 


ji 


t) 


24 


109 


f» 


r 


1 


apríf 


102 


» 


» 


13 


n 


33 


n 


f) 


25 


102 


f) 


fi 


2 


n 


122 


n 


f» 


14 


n 











125-krát na 15 apríT 



Najčastejšie tedy prípadi Veliká noc na 5-ty apríľ, jako 
stalo sa najbližšie roku lä63 ; na deň 1-ho apríľa (jako ylani) 
pripadá za 3.600 rokoy kresťanskej časomiery 109 razy. Naj- 
menej týchto slávnosti majú : 22-tv marec (25) jako naj- 
včasnejšia, potom 25-ty apríf (33) jako najpozdejSia 
hranica yelikonočnej slávnosti. Y naSom 19-tom storočí možno 
ňajv časn e<js ia slávnosť velikonočná (22 marca) bola 
r. 181 8; možno najpozdejSia veliká noc (25 aprífa) bude 
najbližšie o 19 rokov, toti^ roku 1866. 

Treba nám tu hnecíky poznamenať, že v našom XIX. sto- 
ročí nebolo dosiaľ Velikej noci dňa 21-ho apríľa; najbližší 
rok, majúci slávnosť velikonočnú dňa 21-ho apr., bol 1737, 
tedy práve pred 130 rokmi, budňcne ale už o' 11 rokov, totiž 
roku 1878, pripadne Veliká noc zase na deň 21 apríľa. Ostat- 
nia Veliká noc dňa 21 apr. pripadne v našom storočí zas o 
11 rokov pozdejSiC; totiž roku 1889. 

3. Na kUfé týidftoté dni prijpadá i%U r«ku vdetkjeh 12 
■epghftuterBýeh sviatkov, t. j. k istému ďnu mesiaca, ku pr. VSech 
svätých ku dňu 1 nov. priviazaných? 

V nedďu: Sv. 3 kráľov (6 jan.). Narodenie P. Márie 
(8. sept.) a Nep. počatie P. Márie (8. dec.) 

V pondelok : Zvestovanie P. Márie (25 mar.) 

V utxyrok : Nový rok (1 jan.) a Štefana kráľa (20 aug.) 

V sredu : Narodenie Krista P. (26 dec.) 

V Štvrtok: Na nebo vzatie P. Márie (15. aug.) a Štefana 
muč. (26 dec.) 

V piatok : VSech Svätých (i nov.). 

V sobotu: Hromnice (2 feb.) a Petra Pavla (29 jún.). 

Evanj.-lnther. cirkev, okrem sviatkov spoločných, vyzna- 
čených v príslušnom kalendári červeným tiskopísmom, svätí 
«Ste i pamiatku reformácie, a síce v prvú novembrovú, 
tohoto roku na deň 3 nov. pripadajúcu nedeľu; v samom 



50 

2. Pôst Petra a Pavla, od nedele VSecli Svätých 
(prvej po Sv. Duchu) až do 27. jún. Táto poslednejSia medza 
pôstu petro-pavlovského nemení sa nikdy ; počiatok ale jeho 
skorej alebo pozdejšie pripadnúť môže podľa toho, jak pozde 
alebo jak skoro Veliká noc a tak i slávnosť Všech Svätých 
pripadá. 

3. Pôst Matky Božej trvá 2 týždne od 1. do 15. aug. 

4. Pôst vianočný od 15. nov. do 24. dec. zátvorne. 



VIL lavereéné poznamenania kalendárske. 

1 . M e n o s 1 o vi e , t. j. popis mien ku každému dňu 
jednotlivých kalendárov pridaný, usporiadali sme podfa ná- 
vodu, ktorý nám bol od si. Výboru matičného doručený. 
Kde pre úzkosť miesta nemehlo sa celé meno abo celý 
názov prísluSného sviatku vytlačiť, to pozorný čítatel sám bez 
ťažkosti doplní. — To isté platí aj o skrátených náz- 
voch nedieľ, menovite pôstnych, a potom nedieľ od Sv. 
Ducha a od S v. Trojice v príslušnom kalendári počítaných. 
— Mená mesiacov sú vyložené v nárečiach slovan- 
ských, v uhorskej krajine bežných. 

2. Dlhosť dňa považovali sme všade vo smysle ob- 
čianskom, t. j. od polnoci do druhej polnoci. Poriadku to- 
hoto držali sme sa menovite i pri udaní znakov behu me- 
sačného ku každému dňu pripísaných , kdežto hvez- 
dársky deň počíta sa od poludnia od poludnia. — V inom 
smysle bere sa dlhosť dňa pri jednotlivých mesiaco,ch, 
kde pokazuje sa na to : o koľko hodín a minút predĺži 
alebo skráti sa deň behom celého mesiaca, keď pozorujeme 
na východ a západ slnca z počiatku a potom pri konci 
mesiaca. 

3. V oddiele kalendárskom „východ a západ slžnca^ mali 
sme pred očima hodiny slnečné a tak tedy čas oprav-, 
divý (srov. stranu 41), aby dlhosť dňa, na koľko od svetla 
slnečného závisí, bola rozdelená na dve rovne dlhé 
čiastky, pred i po poludní. Pri povšedných prácach hos- 
podárskych a remeselníckych nemilé padá v oči, keď je 
podľa chodu veľmi dobrých hodín kolečko vých alebo 
vážových J€idna polovica dňa, na pr. odpoludnie, o polho- 
dinu kratšia abo dlhšia od predpoludnia toho istého dňa; 



51 

kde naproti tomu samo slnce^ keď vstupuje do meridiánu 
(vrcholí, kulminuje, srov. str. 5), kroz opravdivé polud- 
nie delí každý deň roku na dve rovne dlhé čiastky. Vy- 
svetlíme si to jedným príkladom : v oddiele „hodiny na po- 
luAnie^' máme ku dni 20 okt. poznačeno, že dobré hodiny 
koležkové na pravé poludnie (t. j, ked! hodiny slnečné 
práve 12 ukazujú} majú iba H hodín 46 min. a 56 sek., a 
tak okrúhlym poetom o celá Štvrť hodinu menej, Podla 
hodín kolečkovýck bude tedy predpoludnie otázneho dňa 
20 okt. o celú štvrť, hodinu dlhšie, odpoludnie ale o štvrť 
hodinu kratšie, čoho následkom tento deň o celú polho- 
dinu nerovné bude rozdelený, akby sme sa držali podľa 
f)rísnych hodín kolečkových. Táto ne rovnosť pred- a odpo* 
udnia, kolečkovými hodinami značeného, najvätšmi padá 
v oči v mesiaci feb., potom ale v okt. a nov., poneváč v 
týchto mesiacoch rovnica časová vystupuje na štvrť 
hodiny, ba pri konci okt. a na počiatku nov. presahuje štvrť 
hodinu, jako to na každý deň máme v kalendári vyloženo. 
Poneváč ale v obyčajnom živote (vyjmúc jednotlivé domy) 
z jednej strany nemáme prísnych hodín kolečkových, z 
druhej ale strany práca povšedná pohodlnejšie vypadá, ked 
obe čiastky dňa (pred- i odpoludnie), sú rovne dlhé, 
držíme sa toho poludnia, ktoré nám slnko spraví a tak 
tedy podTa hodín slnečných nespravujeme len „kuchynské 
hodiny'^, ale i vreckové „cibulky", áno i väžové hodiny, 
čo pravda vo veľkých mestách*) ináče stojí. . lebo tam 
všetky väžové hodiny ukazujú prosrédný cas (srovn . 
str. M). 



*) Tak tia príklad c. kŕ. hvezdárna vo Viedni dáva okamženie pro- 
sredného poludnia každodenne týmto spôsobom celému mestu 
na vedomie, aby sa podľa toho í väžové i súkromé hodiny spravovať 
mohly : Dve minúty pred okamžením prosredného poludnia viedenského 
zazvoní sa na hvezdárni zvláštnym zvončokom » aby sa prebudila 
pozornosť každého, komu na tom neco záleží, a menovite strážnika na 
väž! hlavného chráma n sv. »tefana. Dvacat aávoma sekundárna 
pred okamžením prosredného poludnia počne na hvezdárni biť dva- 
nácta hodina tým spôsobom, že jedno udrenie na zvon za druhým na- 
sledaje vždypo2 sekundách^ tak že ostatnie (dvanácte) udrenie na 
hvezdárni značí okamženie prosredného poludnia. Siičasne 
s dvanáotym udrenim na hvez^iárni ozve sa p r v é udrenie k dva- 
náctej hodiue na väži sv. Štefana, kde strážnik pohotové stojí a bitie 
hodín v tu opísanom poriadku spravuje. Toto značenie poludnia hýva 
vefmi prísne, tak že trebas oblohu i oblaky už od viacej dní pokry- 



52 

4. Východ a západ mesačný udaný je každodenne t 
hodináeli a minútach, yyjmiie tie dni, keď je vo dne na ob- 
lohe, čo sme v tejto rubrike poznačili pfsmom priečnym. 
— Mesačné Str r ti udané sú pre Tahčí priehľad dvarazy: 
v oddiele ^^ domnelej povetrnosti," potom ale osobitne pri 
vSeobecnej charakteristike mesačnej , ktorá zaujíma ostatný 
oddiel na p r a t o pri každom mesiaci. Tam sme podali af 
priehľad stayu 3 najvätSích, oku neozbrojenému Tiditeí- 
ných planét, a nektoré iné dátky, vzťahujúce sa na všeo- 
becnú povahu jednotlivých mesiacov. 

5. Nemôžeme tu napokon mlčaním pominúť zvláStni od- 
diel kalendársky pod názvom deň roku; v ňom je ku kaž- 
dému dňu poznamenano : koľko už dní ubehlo od nového 
roku ? Spôsob užívania tejto rubriky je rozmanitý ; chceli by 
sme ku pr. napochytre vedeť : koľko dní máme medzi Šte- 
fanom kráľom (20 aug.) a Medardom (8 jún.)? Odtiahnime 
len menšie číslo tejto rubriky od vätSieho, je otázka rozlú- 
štená takto : deň Štefana kráľa je 232-hý, deň ale Medarda 
159-ty deň ročný; keď toto druhé číslo od prvého odtia- 
hneme : 232 obdržíme rozdiel 73 znakom toho , že medzi 

159 M edardom a Štefanom kráľom 73 dni ležia. , 

73 
Zvláštny ale úžitok tejto rubriky je pri rozlúštení vša- 
kových otázok hospodárskych, najmä ktoré týkajú sa 
nosenia domácich zvierat. Poneváč ale ani všetky 
zvieratá toho istého mena, ku pr. kravy, rovne dlho neno- 
sia : zkúmatelia prírody a hospodári berú pri vypočítaní 
doby nosenia poceť p r os r e dn ý , jakožto skutočnému behu 
vecí najbližší. Podľa prosredňého počtu tohoto nosí oslica 
či somárica medzi všetkými domácimi zvieratami najdlhšie, 
totiž 342 dní, kobyla 340 dní, krava 285 dni, ovca o koza 
154 dní, ^viňa 116 dní, suka (féna) 64 dní, napokon ale 
mačka 58 dní. — Ked tedy chceme vypočítať, kedy da- 
ktoré z domácich zvierat pravde podobne vrhne, budeme 
nasladujúcf m spôsobom pokračovať : 1 . Zaznač si d e ň pohlavného 



valy, sotva omyl jedinej sekundy povstáva. Mmochodom tu ešte do- 
dáme, že predtým spravovaly sa hodiny na staniciach železníc uhor- 
ských podľa č a su p r až 8 kého; poneváč jale rozdiel času (j ako sme 
to na strane 41 spomneli) medzi Prahou a Bndinom dosahnje už 18 minút, 
nastalo spracovanie hodín na uhorských železniciach od 1. mája 1862 
podľa budí n s kého času. 



53 

spojenia číslom z tej tabulky yybraným ; 2. pridaj k nemu 
dobu nosenia otázneho zvieraťa; 3. spočtuj obe čísla spolu, 
a obdržíš, počeť, ktorý udáya ti pravde podobný Čas 
Trhnutia. Ku pr. oSípaná bola bj sa nahúkala 3-lio júnia ; 
toto je 154-tý deň roku. Pridajme k nemu čas nosenia 
ošípaných, totiž 116 dní, a obdržíme spočtoyaním oboch 
čísel počef 270, , ktorému y tejže rubrike 27-mj sept. sod- 
poYedá; môžeS tedy oprasenie okolo 27-ho sept. očakáyať.' 
— Akby spočtoyaním oboch čísel poystal počef y Ä t S í od 
365 dní jednoho roku, odtiahneme týchto 365 dní od yfttšie- 
ho počtu toho , a rozdiel značiť nám bude otázny deň 
budúceho roku. Na príklad: kraya bola by sa nabehala 
5'ho sept., totiž 248-ho dňa roku ; keď k tomu číslu pri- 
dáme čas nosenia krayieho 285, obdržíme 533. Z ' tohoto 
čísla treba tedy odrazif počef dní celého roku 365, obdržíme 
168, ktoré tedy číslo pokazuje na 17-ty jún. budúceho 
roku, a tak okolo 17. ho. jún. môžeme ptelenie sa kravie 
očakáyať. 

Ostatnie čiastky usporiadania kalendárskeho nepotrebujú 
nijakého yysvetlenia. 

D. Iilohard. 



L Dýchanie a obeh krve ludskej. 

„Dýcknutie VSemohúeeho daio mi livoi}^ 

- Krátke síce, ale vznešeného významu plné slová ! Nimi 
zvelebovala nž dávno pred vekom kresťanským kniha 
Jóbova (33 kap. 4 v.) vSemohúcnosť ruky božej, ktorá 
dýchanie učinila nevyhnutnou výminkou telesného života 
našeho. Od prvého plačlivého výkriku, ktorým novoro- 
dzeniatko vkročenie svoje do života zvestuje, až do ostat- 
ného vzdychnutia, ktorým človek púť zemskú dokonáva, 
dýchanie nikdy do cela neprestane, kdežto iné, k života 
potrebné výkony tela našeho na dlhší čas pristavené byť 
môžu. Sú príklady, že ľudia 20 dní, ba nektoré v jakomsi 
chorobnom spánku pohrúžené osoby bez všetkej potravy 
a bez nápoja za viac mesiacov pri živote zostaly ; spanie 
môže byť alebo samovoľne, alebo následkom chorobného rož- 
dráždenia tela za dlhší čas pristav eno ; ba pohyby samého 
srdca našeho a obeh krve s nimi spojený môžu na čas k 
nepoznaniu zaniknúť bez toho , žeby i ľudské živobytie 
vyhaslo ; len dýchanie nikdy neprestáva, iba po skutoč- 
nej smrti. Samy ale nástroje dýchania a ich úkony 
sú tak divotvorne sporiadané , že kto svoje telo v ohlade 
tomto jako tak pozná, vďačne prisvedčí nábožnému slovu 
tomu : „Dýchnutie Všemohúceho dalo mi život. ^^ 

•Nemali sme tedy pred očima 1 ek ár o v, ale každého^ 
rozumného človeka vôbec, keí sme si umienili dýcha- 
nie a obeh krve v ľudskom tele prostorozumne opísať ; 
lebo jestli kde, istotne i tu platí pravidlo múdrosti: poznaj 
sám seba ! Poznaj tedy i podivuhodné sporiadame svojho 
smrteľného tela, abys dočasný tento príbytok nesmrteľnej 
duše nenosil po svete jako slepý nevedomec, ale abys pova- 



55 

žoyaním divotyórného diela ruky božej, v sebe samom 
ukrytého, postúpil vo vážnosti samého seba. Tak budeS 
potom í svoje telo bedlivejSie chrániť pred výstupkami, kto- 
rými nelen toto velebné dielo Všemohúceho znevažujeS, ale 
i zdravie, jakožto jeden z najvätšich pokladov zemských, 
v nebezpeé^nôtvo vydávaš. 



I. O dýchaní Indskoni. 

1. Predbežné úvahy o povetrí. 

Prvej nežby sme k opisu pľúc a spôsobu dýchania 
prikročili, nevyhnutne potrebno je irak náš obrátiť na tú 
tekutinu, ktorá zem našu na všetky^ strany otáča a meno 
vzduchu či povetria nosí. Človek bez povetria je 
jako ryba bez vody, trebas on iba jednu zo troch pod- 
statných čiastok povetria v dýchaní svojom zúžitkuje. A práve 
tento rozdiel medzi čiastkami povetria po samom predku 
vysvetliť a takými zkúškami objasniť chceme, ktoré každý 
z vct. čitateľov bez všetkých ťažkostí vykonať môže. 

Prvá zkúŠka. Vezmime plytkú myšku, nalejme do nej 
asi na prst vody , položme na vodu malú štvorhrannú da- 
štičku, na ktorú sme kúsok tenulinkej sviečky voskovej 
(alebo v jei nedostatku i lojovej) hore koncom pripevnili. 
Vezmime ďalej hodne vysoký pohár, zapáľme tú sviečočku, 
potom ale zakryme ju prevrátsným pohárom spolu s daštičkou 
tak, aby kraj prevráteného pohára bol na všetky strany 
úplne vo vode zanorený. Sviečočka pod obráteným vysokým 
pohárom bude síce za čas horeť, ale vždy slabšie, až 
napokon jej plameň/jako hovoríme, sáfti od seba vyhasne. 
Príčinou vyhasnutia toho je, že plameň už spotreboval tú 
čiastku pod pohárom obsaženého povetria . ktorá je k 
hor e ni u nevyhnutne potrebná a ktorú i človek svojím 
dýchaním zúžitkuje. Kde tedy sviečka nehorí, alebo lep- 
šie, kde horeť nechce: tam ani človek dýchať nemôže, a 
keby sme hore spomänutú zkúšku s tak veľkým zvonom 
skleneným vykonali, žeby sme spolu so zapálenou sviečočkou 
i dajaké pľúcami dýchajúce zviera, ku pr. myš alebo vtáka, 
pod ním umiestiť mohH; prestalo by po vyhasnutí sviečočky 
1 to zvieratko dýchať, akby totiž sviečočku v trepotaní svojom 
pri úzkosťach zadusenia pred časom nevyhasilo. Avšak i bez 



56 

toho plamienka muselo by sa zvieratko pod tým skleneným 
zvonom zadusiť, jakonáfale bj vSetku k dýchaniu schopnú 
čiastku povetria spotrebovalo; lebo prístup čerstvého povetria 
tým je zamedzený, že sme kraje prevrátenej nádoby skle- 
nenej do vody zanorili. — Čiastka povetria, k dýchaniu a 
horeniu nevyhnutne potrebná, volá sa kyslíkom (oxygen) 
z tej príčiny, že jej pôsobením i kysnutie rozličných k 
tomu schopných tekutín povstáva. Veď preto zapchávame 
sklenicu vínom naplnenú, aby sme prístup povetria a jeho 
kysUku zamedzili a tým jeho skysnutiu prekazili. Pôsobeníni 
kyslíku spáli sa časom i železo, čo v obyčajnom živote 
s hr dzav en im volanie. Ked tedy železo hrdzaveje, óno tiež 
liorí, t. j. spojuje sa s kyslíkom povetria; len že spojenie 
toto stáva sa vefmi pomaly, a tak bez teploty a plameňa. Z 
tadiaľto už pochopíme, že i naše dýchanie úplným právom 
k horeniu prirovnať môžeme, a to tým viacej, že spojo- 
vanie sa kys^ku s naším telom i značnú teplotu vydáva; 
lebo čím rýchlejšie dýchame, tým viac rozmnožuje sa tep- 
lota našeho tela, jako veru všetci vieme, že nie len v behu 
a tanci, ale i pri namáhavej práci telesnej „kačka sa parí^ 
človeku od rozmnoženej teploty. — Čiastka povetria, ktorá 
po vyhasnutí sviečočky pod pohárom pozostalá, nosí meno 
dusíku (azotu) pre to, že život i plameň udusuje ; okrem 
dusíku ale a daktorých plodín^ horením povstalých, ešte pod 

fiohárom i trocha kyseliny uhličitej bude, ktorá tiež priná- 
eží ku podstatným čiastkam povetria. O joj povahe niôžeme 
sa poučiť nasledovne : 

Zkúška druhá. Vezmi obyčajnú kriedu, naškrab z 
nej nožom prášku a daj z neho vrstvu, asi na prst vysokú, 
do pohára; potom nalej na kriedový prášok silného octu, 
čoho následkom hnedky bubliny povstanú, ktoré uhličitú 
kyselinu (acidum carbontcum) vydávajú. Vezmime ďalej 
kúsok vošteníka (svieSoSky voskovej), alebo v jeho nedostatku 
suchú drevenú triesočku, zapáľme ju a vstrčme plameň do 
pohára: uvidíme, že on hneďky vyhasne. Z toho právom 
súdime, že aj kyselina uhličitá, jako dusík, plameň a život 
udusuje a tak neschopná je k dýchaniu. Táto kyselina je 
neviditeľná, a preca ju z jednoho do druhého pohára pre- 
li ať môžeme, preto že je značne ťažšia od obyčajného 
povetria. Vezmime len druhý prázny pohár, priložme k ne- 
mu pozorne ten prvSí pohár a nachýľme ho, o vrch práz- 
dneho pohára opretý, pomaličky tak, jakoby sme z neho 



57 

neco odliať chceli; rstrcme potom do zdanlivé prázdneho 
pohára zapálenú triešočku, a uvidíme, že jej plameň hned! 
vyhasne, ocividomým svedoctvom toho, že sme kyselinu 
uhličitú z prvého do druhého pohára preliali, čoby sa 
nijako* stať nemohlo, keby ona nebola od vzduchu zem otá- 
čajúceho ťažšia. Strany mena tejto kyseliny poznamená- 
vame, že názov „uMzcttd^ preto nosí, poneváč i z uhlia 
žeravého vystupuje. Ked! na príklad v zakúrenej peci kopa 
žeravého uhlia leží, a keď z neho táto kyselina prenikne 
škárami pomedzi kachle do izby : môžu sa jej obyvatelia, naj- 
mä vo spánku pohrúžení z a d u s i ť ; ak ale nespáli, preca do 
tažkostí pľúcnych a žalúdkových upadajú, čo v obyčajnej reči 
„zaborením'^ voláme. — I medzi kysnutím mladého vína 
otázna kyselina zo sudov do pivnice vystupuje, a mnohí až 
svoju nepozornosť životom zaplatili, keď do takej zádušlivým 
plynom uhličitým naplnenej miestnosti nepozorne vkročili. 

A teraz už povstáva otázka: v jakom pomere sú tieto 
tri podstatné čiastky povetria dovedna smiešané? Odpoveí 
táto je : hlavnú čiastku povetria činí dusík, totiž 19 j^ pro- 
centov miery priestornej, kdežto kyslík iba 20x5 procentov 
zaujíma, tak že tedy dusíku je v obyčajnom^ povetrí skoro 
štyri razy toľko, jako kyslíku ; uhličitej ale kyseliny 
tak málo je v povetrí, že ona iba jfô ^^^bo dvaciatu čiastku 
j e dno ho procentu zaujíma a tak oproti ostatným dvom 
čiastkam skoro docela mizne. Spomänutý pomer 3 čiastok 
povetria môžeme si zreteľnejšie takto predstaviť : keby sme 
dajakú , 2000 krychlových (kubických) stôp veľkú izbu mohli 
na všetky strany tak uzavierať, žeby nič z obyčajného pove- 
tria z nej vystúpiť nemohlo, a keby sme potom 3 známe 
čiastky povetria jednu od druhej úplne oddeliť mohli: uká- 
zalo by sa, že duši ku bolo v tej izbe l579| kubických stôp 
(t. j. 79to P^'fx^-í)^ kyslíku tí^ stôp (20^ proc), uhličitej ale 
kyseliny iba jedna (~ proc*) kubická stopa, tak že ona tedy 
yo spomänutých dvoch čiastkach skoro úplne zmizne. — Pomer 
dusíku a kyslíku, v povetrí obsaženého, býva všade, vo vrcho- 
vatých krajoch i na rovinách, sebe rovný; uhličitej ale kyse- 
liny býra dakedy viac, dakedy trochu menej, čo ale pri dý- 
chaní ľudskom nepadá na váhu. 

2. Ustrojenie pr6o nailoh. 

Po predbežnom vysvetlení povahy povetria, ktoré 
dýchaním ťaháme do seba, pristúpime k opisu nástrojov 



58 

tela nafielio, túto službu konajúcich. VSetky sem prislúchajúce 
éiastky voláme v povšednej reéi prsiami; prísnejSie ale 
akúmanie ukáže nám rozličné kostnaté, chrupkovaté a blano- 
vité ústroje, ktoré spolu s pľúcami k prsiam prislúchajú. Pod 
kožkou a mäsitými čiastkami tela , ktoré prsia z vonka 
pokrývajú, leží tak zvaná prsná koSina, z vätších i men- 
5ích kostí poskladaná, ktorých spojenie na priloženom obrázku 
vidíme. Zadniu čiastku koSiny tvorí chrbtová kosť, písme-, 
nami a, g poznačená; oproti nej na predku prsú leží tak 
zvaný mostok či prsná kosť, obe ale tieto iosti spojené 
sú kroz 12 párov rebier, ktorých okrúhlastú (kruhovitú), 
ku predku prsú vytlačenú podobu i na obrázku rozoznať 
môžeme. Písmeno 6 u vrchu koiiny značí prvé, e ale siedme 

. rebro ; všetky ostatné, niže 
siedmeho položené, na obráz- 
ku písmenom / poznačené 
-.kosti rebrové volajú sa pa- 
f^^rebrami. U zadu vrchních 
rebier ležia z oboch strán 
lopatky (na ľavej strane 
obrázku vidíme ju písmenom 
z poznačenú) ; kosti ale , 
ktoré od lopatiek idú k 
môstku, nosia názov kľúč- 
nikov alebo kľúčnych 
kostí. Zvláštneho spomä- 
nutia zasluhujme pružnosť, 
ktorú menovite na rebrách 
pri všetkej ich pevnote po- 
zorujeme ; musí to byť veimi 
nešťastný pád alebo úraz, 
ktorého následkom zlomí sa 
rebro. O tejto pružnosti rebier môžeme ?a kedykoľvek prc'- 
svedčiť; stlačme len dlaňami oba boky vlastného tela, nuž 
pocítime , že rebrá jakoby do nútra prsnej koSiny ustupujú ; 
keď ale tento nátlak prestane, ony zas predošlé miesto svoje 
zaujímajú. Tejto pružnosti nevyhnutne bolo treba , aby sa 
pľúca pri dýchaní bez prekážky sťahovať a rozťahovať mohly. 
Prsná košina obtiahnutá je z nútra na všetky strany 
tenkf u blanou, ktorá nosí meno pohrudnice (plm/ra)\ spod- 
niu ale čiastku tela, totiž brucho a droby v žom obsažené, 
od prsnej dutiny delí priečky cez telo pretiahnutá, k prsiam 




59 



hore vydutá blana, hr i nie on (diaphragma) nazvaná. V tejto 
hore spomänutými blanami uzavrenej dutine prsnej ležia 
už samý pľúca spolu so srdcom, a síce tak, jako to na pri- 
loženom obrázku vidíme, ktorý nám prsia, na predku tela 
cele otvorené predstavuje. Na základe vyobrazenia tohoto 
stručný opis pfác podávame. P Tú c a *) ľudské pozostávajú z 
dvoch čiastok, z ktorých jedna v pravej, druhá v ľavej dutine 
prsnej leží; preto i čiastku pľúc, na ľavej strane tela polo- 
ženú, na obrázku písmenom e poznačenú, ťavými pľúcami vo- 
láme; názov ale pravých pľúc tá ich čiastka nosí, ktorá na 
pravej strane prsnej dutiny leží, jako na obrázku písmeno 
i pokazuje. Z pohľadu na obrázok vidíme ďalej, že strana 

pľúc, k rebrám obrátená, je vy- 
dutá, kde naproti tomu vnútorná 
ich strana p o d d u t á vyzerá ; 
ináč by srdce a veľké z neho vy- 
chádzajúce krevné cievy medzi 
oboma číastkama pľúc pohodlne 
ležať nemohly. Vrchnia (pri pís- 
menách d viditeľná) čiastka pľúc 
je zaokrúhlená, siahajúc až hore 
nad prvé rebro, z čoho nasleduje, 
že rana do krku zadaná i pľúca 
poraniť môže. Chrupkovatá cieva 
^, ktorú medzi vrchními čiastkami 
pľúc vidíme, ie tak zvaná prie- 
dušnica (irachea) , cez ktorú 
povetrie**) do pľúc vťahujeme a zase von vydávame. (Ostatnie 
čiastky obrázku v opise srdca vysvetlíme). 

Obe čiastky pľúc niesu ani rovne veľké, ani rovne 
ťažké. Ľavé pľúca sú máličko užšie a dlhšie, ale preca v 
celku menšie od pravých; podobne i ženské pľúca, pri ináče 
rovnakej velikosti tela s osobou mužskou, sú preca menšie. 

*) Nemôžeme tu mlčaním pominúť zreteľnú výraznosť jazyka našeho, 
ktorú v mene plúea pozomjeme ; ono totiž užíva sa u nás iba v 
množnom počte, a tak nž tým samým na dve čiastky pfúo po- 
kazuje. Názov pľúc v ostatných jazykoch má jednotný počet, jako 
latinské pulmo, nemecké Lungej maďarské tddó ^tď. 
*♦) Priedušnica v reči slovenského ľudu nosí meno iuehej dierky , 
po Nitriansku aj otétnáSovej dierky. Keď nečo „do suchej dierky 
zabehne^, povstáva silný, namáhavý kašeľ, až sa vyhodí kvapka 
nápoja alebo omrvinka pokrmu, do tejto cesty k pľúcam neprislú- 
chajúceho. 




60 

Samo sebou rozumie sa, že velikosf pľúc i podľa veku člo- 
Teka rozličná bude, avšak ona čiastočne i od ustrojenia prsnej 
k os in y závisí. Ľudia, ktorí prsnú košinu majú na predok 
vydutú, priestornú, i vätSie pľúca mať búdu, než ľudia tejže 
velikostí, u ktorých ale prsná košina je plitká, jakoby dua 
stlačená; preto i hlas osôb majúcich prsia vyduté, býva oby* 
čajne ráznejší a mohutnejší. — Váha pľúc mužskej, úplne 
vyrastlej osoby má priemerne 3| funta, u ženskej osoby ale 
ani 3 úplných funtov nedosahuje, majúc obyčajne 2f C Váha 
pravých pľúc býva od ľavých asi o 4 lôty vätšia; celá ale 
váha tela stojí k váhe pľúc v tom pomere, jako 45 : 1, alebo 
ináče : váha pľúc daktorého človeka je v celej váhe tela jeho 
45 ráz obsažená. Zvláštneho spomänutia zasluhuje i pomerná 
váha pľúc, t. j. či sú ony od vody ťažšie či ľahšie. Pľúca, 
ktoré už dýchaly a sú cele zdravé, vždy nečo povetria v 
sebe majú ; toho následkom sú i od vody ľahšie a tak do nej 
položené plávať badú; ináče má sa vec s pľúcami chorými, 
krvou alebo dajakým chorobným výpotom naplnenými , jako 
i s pľúcami dietok, ešte v živote matkinom súcich, alebo 
mŕtve narodzených; všetky tu spomänuté pľúca sú ťažšie 
od vody, a tak v nej na spodok sadnú. Na tomto výjave 
zakladá sa zkúška, keď lekári pred súdom vysvedčiť majú: 
či daktoré mrtvé dieťatko za živa prišlo na svet alebo nie. 
Rozhodne sa to pľúcami dieťatka; akby ony vo vode plá- 
valy, dieťa už nepochybne dýchalo a tak tedy živé prišlo na 
svet; v protivnom páde stane sa, čo sme tu hore povedali 
t. j. že pľúca mŕtve narodzeného dieťatka vo vode plávať ne- 
budú. A poueváč sme tu práve pľúca detinské spomínali, 
ešte doložíme, že ani farba pľúc nebýva u všetkých ľudí 
jednaká. Detinské pľúca majú farbu jasno-červenú, ktorá ale 
vždy viac do tmavo-červeného prechodí, čím vyššieho veku 
Človek dosahuje; staré osoby ,ale majú pľúca už nabelasé 
(modrasté). Ostatne rozličná farba pľúc nelen od veku človeka, 
ale i od toho závisí: jak mnoho povetria a krve je práve v 
pľúcach nashromaždeno , tak že pľúca krevnatejšie i farbu 
tmavSej cervenoííti mať budú. 

Všetky dosiaľ opísané vlastnosti pľúc clovecích môžeme i 
na prucach ktorý ch koľvek Štvornohých zvierat domácieli 
(neprirovnávajúc ostatne Sloveka k hovädu) už okom neo- 
zbrojeným pozorovať; lebo pľúca dokonalejSích živočuchov sú 
ľudsk ýni veími podobne. Pri pomoci ale drobnovidu nájde pozorný 
s&kúoiatef , že tá f^brupkovacá cieva, ktorá sme tam vyssie pod 




61 

menom priedušnice spomínali a z ktorej plúca do prsnej 
dutiny dolu visia, rozchádza sa y pľúcach na yždy ten&ie a 
tenšie ratoliestky. ktoré sú s prázdnymi bunkami pľúcnymi 
spojené; ináčby povetrie do všetkých čiastok pľac prenikať 
nemohlo. Poéeť týchto buniek (drobulinkých komoriek) r 
pľúcach ľudských udávajú pitvári (ariatomi; lekári mrtvé teli 
otvárajúci) na 1.800 milliónov; už tedy z ohromného počtu 
týchto buniek môžeme zavierať na podivu hodné ustrojenie 
pľúc naSich. A jakú pevnotu tieto drobulinké bunky majú! 
Boli ľudia, ktorí 150 rokov pri stálom zdraví prežili*; za tento- 
dlhý vek rozťahovaly a sťahovaly sa pľúcne bunky neprestajne, 
a preca pri tejto dlhotrvanlivej službe zostaly neporušené. — 
Ďalej ešte pripomíname, že i veľké cievy krvné, ktoré krev 
do pľúc privádzajú a zase von vyvádzajú, na všetky strany 

Ílúc rozrastajú sa vo vždy tenšie a tenšie konáriky, až napo- 
on medzi bunkami pľúcnymi tvoria hustú sieť vlásk ovitých 
(kapillárnych) cievok ; o čom ale pri opisovaní obehu krve 
v pľúcach obšírnejšie prehovoríme. Do ostatných vedeckých 
podrobností, ktoré týkajú sa ustrojenia pľac človečích, púšťať 
sa nemôžeme, iba to ešte podotknúc, že priestor v dutine- 
prsnej, ktorý obe čiastky pľúc, pohradnicou (pleura) ja- 
koby obvinutých, od seba tak odlučuje, že nemôže sa jedna 
druhej dotýkať, volá sa priestorom medzipľúcnym 
(mediastinvm)^ a že v tomto priestore je srdce so všetkými 
k nemu prislúchajúcimi čiastkami uloženo. 

' 3. Heohanloké úkazydýohanla. 

Co sme dosial oústrojnosti pľúc povedali, to nele- 
károvi postačí, aby pôsobenie pľúc j ako tak pochopiť mohol. 
A tu treba nám po samom predku opísať rozličné úkazy 
mechanické (t. j. na pohybovaní pľúc založené), s dýchaním 
zdravého Človeka spojené. Nuž jakože dýchame? Stáva 
sa to nasledujúcim spôsobom: Pľúce ani nerozťahujú ani nesťa- 
hujú sa silou samostatnou alebo činnou; ony majú sa pri 
dýchaní viac trpne (passivne). Y prsnej totiž dutine sú 
zvláštne silné svaly či muskuly, ktoré od času do času túže 
dutinu rozťahujú a zase sťahujú; keď prsná dutina pôsobením 
tých svalov roztiahne sa, povetrie v nej obsažené stane sa 
redším, nežli je vzduch vonkajší. Podľa fysických tedy 
zákonov vrúti sa hustejšie povetrie, okolo človeka rozložené,, 
otvorepými ústama alebo dierkama nosovýma do priedušnice* 



62 

a c^z ňu do plúc samých, ktoré srojím Trazenim na tolko 
roztiahne, as povetrie v pľúcach obsažené tej istý hustoty 
alebo lepšie napnú t ost i dosiahne, ktorú má vzduch yonkajs. 
Pri tomto rozťahovaní prsnej dutiny i bránica (diaphrcigma) 
pôsobí, t. j. tá už hore opísaná pevná blana , ktorá prsnú 
dutinu od spodních čiastok tela odlučuje , tak že pri tichun* 
kom a pokojnom dýchaní rozťahovanie prsnej dutiny skoro 
od samej bránice závisí, pri silnejšom ale dýchaní pôsobia i 
tie o rebrá pripevnené svaly. — Po vdýchnutí nasleduje 
hnedky vydýchnutie, ktorého príčinou zaseje sťahovanie 
sa prsnej dutiny. Lebo keJ napnutie tých svalov a bránice, 
od ktorého roztiahnutie prsnej dutiny záviselo, prirodzeným, ač 
i vjeľmi na krátko trvajúcim ich oslabnutím prestalo: pľúca, 
pri vdýchnutí roztiahnuté a značne napnuté, stiahnu sa násled^ 
kom vlastnej pružnosti (elastičností) a vytlačia vzduch v sebe 
obsažený cez priedušnicu a hrtan, aby tak nosom alebo otvo- 
renýma ústama konečne von vystúpil. Avšak vydýchnutím 
nikdy všetko povetrie z pľúc nevystúpi, ale chatrná jeho 
'čiastka v najmenších bunkách pľúcnych zostane ; a táto čiastka 
nosí meno ostatocmho povetria, K čomu ono slúžia dolu nižšie 
uvidíme. — Týmto činom opakuje sa dýchanie, počnúc od 
prvého dýchnutia človel^a na svet prišiého až do ostatného 
vydýchnutia jeho v smrti, pravda pri všakových prieme* 
nach, ktoré pochádzajú od hýbania tela, pohnutia mysli, 
alebo i chorobných priemen vo vnútorných čiastkach našeho 
tela. I na to ešte upozorniť chceme^ že vydýchnutie stáva 
^a hnedky po vdýchnutí; med^i vydýchnutím ale a novým 
vtiahAutím vzduchu do pľúc istá doba trvá , jakoby si ony 
vypočinúť chcély. 

Jak často dýchame? Ked pľúca svoju prácu bez 
pričinenia vôle našej konajú, býva počeť výdychov za istú 
dobu, na pr. za hodinu alebo za minútu,^ skoro úplne stály; 
alebo ináče : pri rovných okolnosťach tela i ducha našeho za 
túto minútu toľkoráz vydýchneme, jako za druhú, ktorá na- 
sleduje. Poťahom ale na vek človeka mení sa rýchlosť dýcha- 
nia veľmi značne. Dieťatko v prvej dobe svojho života, predpo 
kladajúc úplné jeho zdravie, máva do 45 dychov za minútu, 
v detinskom veku klesá ten počeť na 25 do 26, pri mladom 
človeku, v najlepšej sile telesnej postavenom, býva za minútu 
asi 18 do 19 dychov, na staré dni ale mi^oží sa rýchlosť 
dýchania poznovu preto, že staršie pľúca toľko sily nemajú 
jako v mladom veku. Ostatne rýchlosť dýchania máme 



63 

úplne Y moci našej, alebo ináče: keď cheeme, i tak ryehle 
dýchať môžeme, že 100 , ba do 120 dychov za jednu minútu 
vykonáme^ tedy 5-krát toľko, jako pri obyčajnom spôsobe 
dýchania; z druhej ale strany môžeme samorolne počef 
výdychov za jednu minútu na 4 do 6 umenšiť, ba ľudia sil- 
nejších pľúc dýchanie na toľko pripozdiť môžu, ae za minútu 
iba dra dychy vykonajú. Nikomu ale neradíme, takéto 
zkúšky s pľúcami svojimi konať, lebo by na trvanlivé a veľmi 
napnuté pridržiavanie dychu nebezpecen^stvo porážky ci mrtvice 
nastať mohlo. V obyčajnej reči hovorievame o človeku, ktorý 
svoje dýchanie násilne pristavuje, že zatajil sa; na jak dlho 
tedy dáže sa dýchanie zatajiť? Častejším cvičením a veľkým 
napnutím vnútorných ústrojov tela môže toto zatajeme sa i 
dvoch minút*) dosiahnuť; ba daktorí morskí noriči, me- 
novite ktorí perly z hlbočiny morskej von vynášajú, do pol- 
tretej minúty bez dýchania pod vodou vytrvať môžu. A 
toto zdá sa byť najviac, čo pľúca ľuďské vydržať môžu. 
Pravda síce, že i takí utopenci zase k životu privedení 
boli, ktorí štvrť hodiny, ba i dlhšie pod vodou ležali; avšak 
to nebolo dobrovoľné zatajenie^ sa^ o jakom tu hovoríme; 
lebo dýchanie, zatajením sa pretrhnuté, bez všetkej mimoriad- 
nej pomoci ďalej pokračuje, kdežto pri kriesení utopených 
lekárskej opatery treba, ačkoľvek ju i rozumní nelekári vyko- 
návať môžu. 

Dýchanie pokračuje spôsobom najpravidelnejším v čas 
pokojného, zdravého spánku, kect si človek (jako hovorievame) 
nálelite odf ukuje ; v ťažkých ale mdlobáich stáva sa ono 
vfelmi slabým, tak že človek skoro jako bezdušný leží. Po- 
neváč ale od rýchlosti dýchania (jako tam hore spomänuto) 
i rozmnoženie teploty telesnej závisí^ ľahko už pochopíme, 
prečo telo človeka, v ťažkej mdlobe pohrúženého, prestrašu- 
júcim spôsobom ochladne; po pretrhnutí mdloby a po 
obnovení pravidelného dýchania i novej teploty v tele pribýva. 



*) Pisateľ týchto riadkov díval sa v jaseň roku 1833. v morskom prí- 
stave u mesta Terst i (THest) na troch ňoríôov gtéokeho rodu, ktorí 
vyfahovali pozostatky tam stroskotanej lodi kupeckej. Až na krátke 
giatky boli dooela nahí, skákali dolu hlavou so áajky do vody 
morskej a vytrvali pod vodou pol- druhej minúty. Keď daktorý 
z nich objavil sa z novu na površí vody, bol jako smrť bledý; 
potom sadnul si spôsobom tureckým, nohám a krížom pod sebou 
položenýma , fajôil svoj cibuk asi za pol hodiny, a po tomto vy- 
dýchnutí hodil sa z flova do mora. 



64 

To je spolu príčinou, Ž0 i človek , v pokojnom spánku po- 
hrúžený, nečO'Z prirodzenej teploty svojej tratí, jak len v 
samých perinách neleží, alebo jak rozpaľujúcim nápojom 
nebol obťažený. Že ostatne človek aj v najťažších, zdanlivej 
smrti podobných mdlobách preca dýcha, o tom nijako 
pochybovať nemôžeme, bo úplné prestanie dýchania bola by 
smrť. Môžeme sa o tom i očividome presvedčiť; priložme 
len malé, dobre na sucho vyutierané zrkadielko k ústam 
človeka omdľeného, a hneíky spozorujeme, že ono trochu 
„zabehlo* — t. j. že nečo z pľúc vySlej vodnej pary srazilo 
sa na suchom skle zrkadielka. — ESte tu podotkneme, že 
professor lekárstva na Švajčiarskej universite v Berne, doktor 
Valentm^ yyúaSiel zvláštny nástroj dechomer (pnemnatometer)^ 
ktorým rozličnú silu dýchania merať možno, čo ale v prosto- 
rozumných riadkoch našich ďalej opisovať nemôžeme , pone- 
chávajúc tieto zkúSky lekárom. 

4. Iiui^bárgka povaha dýchania. 

Po stručnom opísaní ustrojenia a mechanických pohybov 
pľúc našich prichádzame ku hlavnej otázke pojednania tohoto: 
jakú službu vlastne dýchanie pre telo naše koná? Odpoveď 
táto je: úloha dýchania pozostáva v tom, aby potrebné mnoho 
kyslíku do krve uvedeno,,z druhej ale strany aby pre 
telo naše zbytočné mnoho uhlík uz krve bolo vylúčené. 
Vdýchnutím prijímame kyslík do krve; vydýchnutím ale 
vydávame v krvi nepotrebný uhlík zo seba. A tu po samom 
predku treba udať: jak mnoho povetria pľúcami pohlcujeme 
a jaký je pomer medzi kyslíkom do krve prijatým a 
uhlíkomz krve vylúčeným. Prísnymi zkúškami dosved- 
čilo sa, že zdravý dospelý človek prosrednej velikosti každý 
deň (za 24 hodín) priemerným okrúhlym počtom 4.580 krich- 
lových či kubických stôp povetria dýchaním spotrebuje. 
Mnohosť povetria, vdýchnutím do pľúc prenikajúceho a 
nasledi;ijúcim vydýchnutím von vydaného, býva skoro úplne 
rovná, alebo ináče: vydýchnutím nemôžeme viac povetria zo 
seba vydať, nežli sní e vdýchnutím prijali; naproti tomu ale 
chemické (lučbárske) čiastky vydýchnutého povetria sú v 
pomere svojom veľmi preinačené. Povedali sme už tam hore 
pod číslom 1, v jakom pomere sú podstatné čiastky povetria: 
kyslík, dusík a kyselina uhliSitá v jedno pomiešané ; čísla |)o- 
meru toho sú pri každom jednotlivom vdýchnutí sebe rovné. 



65 

Ak totiž pomyslíme si všetko, na jedenkrát vdýchnuté 

Sovetrie na sto rovne verkých čiastok podľa priestoru roz- 
elenéi.bude v ňom dusíku 79^ proc. a 20iV kyslíku, s velini 
nepatrným prídavkom kyseliny uhličitej. Vzduch ale vy- 
dýchnutý jná cele iné pomery. V ňom totiž nájdeme: 
79y'ô dusíku, iSj^ô kyslíku a 4/ô kyseliny uhličitej, chatrný 
ostatok vzduchu tratí sa v tele. Tieto čísla na prvý pohľad 
úplne potvrdzujú hore spomänutú pravdu, že hlavný účel 
dýchania je: kyslík do krve privádzať a kyselina uhličitú z 
tela vylučovať. Z porovnania totiž procentov kyslíku vidíme, 
že 5^*77 proc. kyslíku zostalo v tele našom; naproti tomu 
ale, trebas sme i k nepoznaniu chatrnú čiastku kyseliny 
uhličitej vdýchnutím do seba prijali , vydýchnutím značné 
mnoho 4yô proe. tejto kyseliny z tela vylučujeme. O prítom- 
nosti uhličitej kyseliny vo vydýchnutom povetrí môže nás 
táto jednoduchá zkúška poučiť: vezmime vápennej vody do 
pohára, t. j. tej čistej vody, ktorá povstáva nad haseným 
vápnom; fúkajme slamkou do tejže vody a hneďky uvidíme, 
že sa mútiť bude, pri dlhšom ale fúkaní sadne vápennistý, 
S tou kyselinou spojený prášok na dno pohára. Keby sme 
ale po sliati vody ten prášok usušili a trochu octu doňho 
naliali: povstanú na ňom bubliny, tou kyselinou uhličitou 
naplnené, ktorú sme fúkaním do vápennej vody z pľúc vydali. 
Prísnymi zkúškami dosvedčilo sa, že dospelý muž prosrednej 
velikosti za 24 hodín trochu vyše 1| funta uhličitej kyseliny 
z pľúc vylučuje , naproti tomu ale skoro \\ funta *) kyslíku 
dýchaním pohlcuje. 

A tu povstáva prirodzená otázka: kamže sa podieva 
kyselina uhličitá, ktorá nie len dýchaním ľudí a zivočuchov 
ale i horením nepočetných, uhlím udržovaných ohňov po- 
vstáva ? prečože týmito škodlivými prídavkami nekazí sa pove- 
trie, v ktorom žijeme a dýchame, odberajúc mu práve týmto 
dýchaním značnú čiastku kyslíku, k udržaniu života nevyhnutne 

*) Držíme tu za potrebne , upozorniť na domnelý odpor, ktorý 
naehodí sa medzi ta udanou váhou Čiastok povetria a medzi pro- 
centami Čiastok priestorných (volumina). Tam vyšôie totiž hovoríme, 
že telo pri každom vdýchnutí v sebe zadržuje 5y,o proú, kyslíka, 
naproti tomu ale že vydýchnutím vyločuje 4*/io proc. kyseliny 
uhličitej. Táto má tedy menej procentov, a preoa jej hore vyššie 
vätšiu váhu (výSe !•/* ^ pripisajeme , než kyslíku pohlcenému. 
Zdanlivý odpor tento vysvetluje sa tým, že kyselina uhličitá je od 
kyslíku ťažšia, a tak tedy i pri menšom počte procentov miery 
Či priestoru viacej vážiť môže od kyslíka. 

5 



66 

potrebného? Odpoveď je: že yšemohúcnosf ruky božskej už 

Íri stvorení sveta všetko nebezpečenstvo trvanlivé odstránila, 
toré by z porušenia vzduchu dýchaním a horením pre život 
ľudský i zvierací povstať mohlo. Ona totiž stvorila stromy 
a všakové byliny, ktoré svojím listím neprestajne uhličitú 
kyselinu pohlcujú a na to miesto kyslík zo seba vydávajú. 
Ľahko tedy pochopíme, prečo je pod našimi Tatrami, hojnosť 
všakového stromovia majúcimi, povetrie o veľa zdravšie, 
nežli na pustinách, nijakých hôr a lesov nemajúcich. A tu 
počujeme už otázku , ktorá bez pochyby nejednomu z láska- 
vých čitateľov na jazyku sedí: prečože ani v zime nijakej 
zkazy v povetrí necítime, ked širokolisté stromy naše sú za 
pol roka jako metla holé a na poli nikde čerstvej bylinky 
nevidíš? I tomli nedostatku pomohla ruka božia ^ keď v 
horúcom pásme sveta veliké krajiny stvorila, v ktorých stro- 
movie svojeho listia nikdy docela netratí ; jedno listie opadúva, 
nové pučí a tak i to vylučovanie kyslíku z listov neprestajne 
trvá ; potom ale nastanú silné vetry, ktoré donesú nám „pekne 
rúče" nové zásoby kysUku, v tých neustálu jar a leto majú- 
cich krajinách nashromaždeného. — Najviac kyslíku vydáva 
listie stromové po tichom, teplom dáždiku v lete; a nepochybne 
každý vct. čitateľ už zkúsil: jak podivu hodným spôsobom 
telo naše v tak občerstvenom povetrí okrej e. 

Že naproti tomu povetrie, dýchaním a horením zkazené, 
na človeka škddlive pôsobí: toho nepočetné dôkazy máme. 
Prečože vo velikých mestách nákazlivé choroby skôr povstá- 
vajú a dlhšie trvajú, než inde? ba prečože ani rany tak 
dobre a skoro nehoja sa vo velikých mestách, jako inde? 
nepochybne následkom zkazeného v nich povetria. Avšak i po 
menších mestách, mestečkách a dedinách, dýchaním veľa 
ľudí v miestnosťach uzatváraných, povetrie kazí sa. Jak čerstvé 
horia sviečky z počiatku plesov tanečných! čím dlhšie ale 
dýchanie početného, tam shromaždeného ľudu trvá, tým smut- 
nejšie budú i sviečky horeť a tým ťažšie dýchať budú i pľúca 
tých , ktorí ani netancujú. A kdeže môže byť hnusnejšie, 
zkazenejšie povetrie než v tých začadených krčmách pálen- 
čených, kde v smradlavom stisku mnohí zaslepení rodáci naši 
nelen poctivé meno a majetok, ale i zdravé pľúca svoje 
utrácajú. — Keby ale y daktorom uzatváranom mieste strovila 
sa dýchaním všetka zásoba kyslíku : nevyhnutne nasledovala by 
strašlivá smrť zadusenia. Ľudia, v takomto nebezpečenstve 
postavení, po samom predku cíťa nevysloviteľné úzkosti na 



I 



67 

prsiach; ani najhlbSie dýchanie pľúca neuspokojí; kožka na 
tele, menoyite v tvári, zabehne farbou čerreno-belasou (mo- 
drou); povedomie tratí sa, až napokon medzi hrozným kŕčo- 
vitým sťahovaním tela nastane smr£, a síce práve taká, jaká 
zločinca na šibenici, a utopenca pod vodou očakáva, totiž 
porážka zo zadusenia. A tu máme slovo výstrahy pre 
Vás, vct. rodičovia! nenechávajte že vätSie, prázdne, vrchná- 
kom opatrené truhlice otvorené, keí prinútení ste malé 
dietky samé na seba doma zanechať ; nepočetné strašlivé pády 
stály sa už tým spôsobom, že viac dietok schovalo sa jednomu 
do truhlice , potom ale vrchnák spadol., plach zaskočil , a 
úbohé deti, nemajúc v uzavrenej truhlici potrebného povetria, 
v krátkom čase hore udaným strašlivým spôsobom zahynuly. 
Najhroznejší ale dejepisný príklad podobného nešťastia 
je tento: Roku 1755 udrel vo východnej Indii nahob (panov- 
ník) bengálsky na hlavné mesto anglických osád Kalkuttu a 
dobyl pevnosti Vtlltam^ v ktorej 145 anglických bojovníkov 
a jednu ženskú zajal. V ukrutnosti svojej dal týchto nešťast- 
níkov zatvoriť do väzenia, ktoré iba na 18 stôp dlhé, 11 stôp 
(šuchov) široké a nečo vyše 9 stôp vysoké bolo; stáli tedy 
všetci do hromady stisnutí , tak že sa nikto hnúť nemohol. 
Sotva hodinka pominula, už^ bolo povetrie väzenia toho dýcha- 
ním tak zkazeno, že zajatí nešťastníci, jako ryby z rieky 
vyhodené za vodou, otvorenými ústami za povetrím chmatkali ; 

Íoneváč ale kyslík povetria už skoro cele bol strovený, nija- 
ého „dechu popadnúť" nemohli. Nastalo tedy strašlivé zadú- 
Sanie sä, medzi ktorým všetci jakoby do besnoty upadli. 
Pálčivosť bola tam pekelná, lebo mesto Kalkutta už i tak vo 
vrelom pásme sveta leží. Medzi strašlivým krikom jedných 
a divokým ručaním iných napadal jeden druhého zubami; 
zase iní chceli si porozhryzúvať žily *) na rukách , aby z 
krve stiekli ; najbližší ku stenám trepali si hlavy o múr, aby 
svoju smrť priskorili atď. Za krátku chvífku bola tretina za- 
jatých udusená ; poneváč ale mrtvé telá pre náramný stisk 
na zem spadnúť nemohly, toto stisnutie živých s mŕtvolami 
hrozné to trápenie množilo. Ked! napokon, pre zúfalý krik a 
lom, komandant bengálskych vajakov väzenie otvoriť rozkázal, 
uašly sa z tých 146 už 123 osoby zadusené a 23 pri živote, 
avšak i títo polo-zbláznení. Ukrutný ten ta skutok bengálskeho 
naboha nosí v dejepise meno j zkaza v čiernej jaskyni. 

*) Čo vlastne slovo žila znamená, uvidíme dolu nižšie; užili sme ho 
tu pre vŠeobeonú prostorozumnosť jeho. 

5* 



68 

Nemôžeme túto čiastku zprávy naSej o zkazení poretria 
následkom dýchania zaTrSiť, aby sme na dre zdravotné 
pravidlá nepokázali, ktoré po Slovensku, bohužiaľ! eäte 
málo priateľov majú ; rozumieme každodenné vyvetrovanie 
ijsby apotom pestovanie veľkolistých bylín v oblokoch. 
Človeka veru až srdce zabolí, ked vidí starSie domky po 
mestečkách a dedinách slovenských, tak malými obloky opa- 
trené, že ani dieťa, tým menej dospelá osoba, hlavu von 
vystrčiť nemôže. Takým oblokom, pravda, nevkradne sa zlodej 
do domu, ale z druhej strany ani toľko čerstvého povetria a 
svetla do izby neprenikne, koľko vyhľadáva sa k zabezpeče- 
niu zdravia jej obyvateľov, najmä ak ešte i ten malý oblôčok 
za celý rok neotvorí sa, aby izba vyvetreť mohla. Vzdudi a 
svetlo sú dve podstatné výminky zdravia pre tých ľudí, ktorí 
sú prinútení vätšiu čiastku života v izbe stráviť. Nie div potom, 
že keď dajaká choroba nákazlivá vypukne, v našich dedinách 
ona v hroznej zúrivosti pustoší. Tento nedostatok čerstvého 
povetria v domoch obeeného ľudu našeho nebýva v teplej 
čiastke roku tak citlivý , lebo členovia rodiny sú vo dne pri 
prácach poľných v čerstvom povetrí, a nočného spánku obyčajne 
na šope požívajú; tým viac ale dá sa pocítiť v zime, keď 
veľmi početné rodiny jednu jedinú izbu obývajú. Radíme tedy čo 
najnutnejšie každodenné vyvetrenie izby, čo najpoho- 
dlnejšie ráno po vyčistení obydlia vykonáme, aby všetky nočné 
výpary mohly sa von vypudiť. Stáva sa to súčasným otvo- 
rením oblokov a dverí , proti ním postavených. Kde dvere 
sú z boku izby a nie proti oblokom, tam nedá sa vyve- 
trenie toto jako načim previesť, lebo v zadnej čiastke izby 
zostane y^hailý kút^^ äó ktorého z otvorených oblokov a boč- 
ných dverí povetrie neprenikne. Takýto hnilý kút môžeme 
veľmi pohodlne vyčistiť dáždnikom; rozopnime ho len úplne 
a potom sťahujme ho, v čas ot> orených oblokov a dverí, v tom 
hnilom kúte veľmi skoro s vrchu dolu, a zase od zadnej steny 
k oblokom: nuž týmto silným hýbaním izbového povetria 
vzduch vonkajší i do tých zadných kútov izby prenikne a 
občerství ich podivu hodným spôsobom. — Druné ale, čo 
sme k občerstveniu povetria v izbách odporučiť chceli , je 
pestovanie veľkolistých bylín v oblokoch, a to najmä 
takých, ktoré i cez zimu svoje lístie podržujú, alebo len na 
krátky čas tratia. Tieto zelené rastliny nie len že v zimnú 
dobu roku zrak náš občerstvujú., ale vydávaním kyslihi zp 
Ävôjho listia izbové povetrie i skutočne napr arvu j ú. 



69 

Odporúčame toto pestovanie bylín obločnýcli najmä tým rct. 
rodákom naším, ktorý-sedavý život vedú, konajúc pri tom 
úsilné práce duševné. V čas letných pálčivostí ale nič tak 
výborne izbové povetrie neobčerství, jako keď čerstvú veliká 
baluz brezovú do nádoby vodou naplnenej postavíme a tak v 
izbe umiestime ; bo listy brezové nie len kyslíky ale i značné 
mnobo paryvodnej vydávať a tak i vrelé povetrie chladiť 
budú. Každodenným obnovením čerstvej vody v nádobe môže 
ten istý brezový konár túto. službu za dlhší čas konať. V ne- 
dostatku brezy i haluz lipová, topoľová, alebo z iného širo- 
kolistého stromu pošlá, môže sa k udanému cieľu upotrebiť. 

5. Para v déohm a teplota Jeho. 

Okrem lučbárskych premien, ktoré podstupuje- povetrie 
dýchaním, ešte na dve okolnosti zrak obrátiť načim, totiž na 
vodnú paru a na teplotu dechu našeho. Každému známo 
je, že keď okolité povetrie na istý stupeň ochladne, naše 
dýchanie stáva so viditeľným^ tak že pri veľmi chladnom 
povetrí celý kúr z úst našich vystupuje. Viditeľné toto dýcha- 
nie počína sa, keí teplomer (thermometer) už iba ■+■ 7 stupňov 
Reavm. ukazuje; z čoho nasleduje, že v teplejších dobách roku 
málo kedy , iba za veľmi chladného rána alebo večera^ dý- 
chanie naše vidíme. Poneváč ale povetrie samo v sebe je 
neviditeľné : čo pri dýchaní z tela našeho v podobe kúru 
vychodí, je vodná para s tými čiastkami vzduchu spojená, 
ktoré podľa hore (pod číslom 4) podaného vysvetlenia pľúca 
naše vydychujú. Že ale tejto pary v lete, alebo v teplejšom 
povetrí vôbec nevidíme: toho príčinou je, že vodná para iba 
pri istom ochladnutí povetria na toľko shustne, aby sme dro- 
Dulinké jej guličky spozorovať mohli. V prázdnych izbách 
nesráža sa vlhkosť na obloky; naproti tomU číra viac ľudí 
v. daktorej izbe mešká, tým jnohútnejšie býva toto srazenie, 
tak že pri chladnejšej povetrnosti voda zo skla oblokov ,>cin- 
cúrom*^' dolu tečie. Nuž a zkadeže pochodí toto znamenité 
mnoho vodnej pary, dýchaním z tela vylúčenej ? Nepochybne 
2 krv e našej, ktorá v najútlejších cievočkách krvných po 
pľúcach koluje; a táto strata vody krvnej tým vätšia bude, 
čím rýchlejšie a hlbšie dýchame. Ztadiaľto vysvetluje sa: 
prečo po namáhavej práci, po behaní, po tanci atď. smäd 
(žízeň) cítime; naše telo žiada týmto citom náhradu vody, 
Ktorú krev rýchlejším a mohutnejším dýchaním stratila. I to 



70 

TÍeme zo zlúsenosti ySetci, že človek dakedy , trebas ani na* 
máhare nepracuje ani nebehá, z nepochopiteľnej príčiny neoby- 
čajný smäd cíti, tak že ani dosť vody do seba naliať nemôže. 
Stáva sa to vtedy, keí je povetrie samo v sebe neobyčajne 
suché, tak že spolu s ním málo vody do pľúc prijímame, a 
tak stratu vody krvnej častejším pitím nahradiť musíme. 

Pozoru hodná je Jalej i teplota dechu *) našeho. Keď 
nám v zime „za nechty zabMo^^ dýchame si do priehrštia, aby 
sme premrzlé konce prstov zahriali teplotou, ktorú piecka 
pľúc našich vydáva. Teplota krve ľudskej vystupuje okrúhlym 
počtom na + 30 stupňov Reamn,^ a poneváč droDulinké pľúcne 
Duňky (komôrky) sú na všetky strany vláskovitými cievočkami 
krevnými otočené : vdýchnuté povetrie, trebas by jak ch ladné 
bolo, takmer okamžite prijíma teplotu krve našej a tak potom 
z pľúc vystupuje. Pomyslíme si ďalej, že v čas krutej zimy, 
keí sme pod šírym nebom, dýchame povetrie — 20 stupňov 
Reaum. chladné do pľúc, pôsobením krve na + 30 stupňov R. 
rozpálených, tak že rozdiel tepla medzi vonkajším povetrím 
a pľúcami 50, píšeme: päťdesiat stupňov Reaum. dosahuje: 
nuž ľahko pochopíme, prečo pri veľmi krutej zime, i bez 
mimoriadnych príčin, zapálenie pľúc a vôbec dýchacích 
nástrojov častejšie ^po vstáva, než inokedy. Že ale pľúca naše 
takéto velikánske rozdiely tepla bez patrnej škody vôbec 
znášať môžu : to máme ďakovať onej chatrnej čiastke vzduchu, 
ktorú sme tam vyššie (srovnaj číslo 3) pod názvom ostatocného 
yoveírťa spomínali. Keby týchto teplý c n pozostatkov povetria 
v pľúcach nebolo: musel by sa veľmi chladný vzduch zimný 
bezprosredne (tmmedíate) dotýkať citlivého tela pľúc 
samých , tak že by po každom vdýchnutí ľadového povetria 
oparenie pľúc zimou nasledovať muselo- Takto, hľa! do- 
brotivá ruka božia nepatrnými na prvý pohľad pomôckami 
veliký cieľ dýchania zabezpečila. 

6. Obyčajné odohýlnostl dýchania. 

Z toho, čo sme pod číslom 3. o mechanických výjavoch 
dýchania povedali, budeme si môcť i obyčajné odchýlnosti 

*) Na daktorých miestach opisu dýchania nžii^ali sme slova dych, 
tuto ale stojí d ech. Slovom dych mienili sme poznačiť sám sku- 
tok pohybovania pfúc, názvom ale de ch rozumieme všetko (vzduch 
f vodnú paru), čo plYiea vydýchDutfm z tela vylučujú. 



71 

jeho vysvetliť, jako sú menovite : vzdycháme^ zívame^ kýchanie, 
kašľanie, stonanie, íkanie^ chräkanie^ smrkanie^ chrápanie^ napo- 
kon ale odchýlností dýchania z pohnutia mysli pošle, 
totiž ph^ a smiech, o ktorých tu v krátkosti prehovoríme 
čo treba. 

Vzdychaním voláme, jako známo, hlboké a dlhé vdýchnu- 
tie, za ktorým i podobné vydýchnutie nasleduje. Núti nás k 
tomu sama príroda, keď pľúce po tichom a krátkom, za dlhší 
čas trvavSom dýchaní jakosi oslably: potom nastane k ich 
občerstveniu i bez našeho povedomia hlboké vzdychnutie, aby 

Silica okrialy. Toto upozornenie samej prírody mali by nasle- 
ovať všetci ľudia, ktorí sediačky alebo stojačky tiché práce 
konajú, jako sú menovite švadleny, mužovia spisovateľské 

Íráce konajúci, potom daktorí remeselníci , jako sú krajčíri, 
odinári at<f. Všetci títo mali by častejšie, a síce somovoľne 
vzdychnúť, aby pľúca svoje občerstvili a zatrásením spod- 
nieho tela, ktoré so vzdychaním spojeno býva, i obeh krve 
v menovaných čiastkach priskorili. Zachovaním tejto jedno- 
duchej rady istotne by mnohé ^zlatéMy^^ ani nepovstaly. j— 
Ostatne tu podotkneme, že vzdychanie býva dakedy, jako pla^ 
a smieoh, i následkom pohnutia mysli , a menovite vtedy, keď 
si pripomíname žalostivé príbehy života našeho. 

Ztvanie povstáva ešte hlbším a trvanlivejším vzdychnutím 
pri otvorených ústach, ktorého telesnou príčinou býva 
ospalosť, duševnou ale zúnaveniemysli a menovite 
pozornosti , keď je na také veci obrátená , ktoré nezasluhujú 

Íozoru. Patrným je to svedoct\rom nechutnej komédie, špatnej 
udby alebo daromného tláchania do sveta , keď poslucháči 
zívať počínajú ; zvláštneho ale spománutia zusluhuje, že zívanie 
býva nákazlivé, alebo lepšie povedano: chytlavé, t. j. 
keď človeka zívajúceho vidíme, obyčajne i my sami počneme 
zívať. Dobrým priateľom pri takejto nehode , za ktorú sa 
vzdelanejší človek vo spoločností hanbí, je — smrkavý tabak, 
keby sme len takú pomoc švárnym čítateľkám našim odpo- 
rúčať smeli. 

Príčinou kýchania býva dráždenie nervov nosových, 
alebo vlastne tej útlej blanky, ktorá ho znútra pokrýva; 
následkom dráždenia toho veľmi hlboké a dlhé vdýchnutie 
povstáva, za ktorým tak prudké vydýchnutie nasleduje, že 
všetky vnútorné čiastky tela, najmä ale chrýpy, silné zatra- 
seniep podstupujú* Obyčajná tedv mienka ľudu, že „kýchaním 
čistia sa moázgy " nijakého základu nemá ; iba nos chce sa 



72 

sprostiť toho, čo ynútornú blanku jeho dráždi. Medzi naj- 
obecnejšie príčiny dráždenia toho patrí oastydnutie otáznej 
blany, a časté kýchanie býva predchodcom nátchy (náčiska), 
potom ale tabak smrkavý ; ba sú mnohí ľudia , ktorí kýchať 
počínajú, keď bokom do slnečného svetla pozrú. 

Kýchaniu podobné je ka»ľcmie, s tým rozdielom, že vyrá- 
žanie povetria z pľúc opakuje sa viac ráz veľmi skoro jedno 
za druhým, a že ono z dráždenia samých pľúc a iných strojov 
dýchacích povstáva. Medzi vSetkými tu spomínanými odchvl- 
nosťami dýchania jediný kašeľ v moci svojej máme na toľko, 
že kašľať môžeme kedycheeme, a síce ták pravdivé, jako by 
nás k nemu sama príroda bola prinútila; naproti tomu ale 
skutočné kašľanie (jako i kýchanie) nijako nedá sa udusiť, 
a nejeden zločinec bol už tým prezradený, že sa mu nevčasne 
kýchlo. 

Stonanie (v reči povšednej stenanie) treba považovať za 
prirodzený výraz telesnej bo ľa s ti; záleží ono z rýchleho 
vdýchnutia a vydýchnutia, ku ktorému býva pripojený krátky 
zvuk, písmene -a podobný. Slávny francúzky ránhojic, doktor 
Larey^ udával, že to pri ťažkých operáciách rád vidí, ked! 
chorý hodné stoná ; lebo vraj násilným potlačovaním toho 

Írirodzeného výrazu boľasti môže síce človek silu ducha preu- . 
ázať, ale i zdarné zacelenie rany pripozdiť. 

Príčinou čkania (štikútky) býva kŕčovité sťahovanie brá- 
nice, ktoré opakuje sa v krátkom čase jedno za druhým, 
tak že povetrie , cez hrtan rýchle vyhodené , známy zvuk 
čkania pôsobí; jeho príčiny sú výlučne telesné. 

Smrkanim voláme samovoľné vťahovanie daktorých látok 
spolu s povetrím do nosa, ku pr. keí vodu na dlaň nalíatu 
nosom vťahujeme; i smrkanie tabaku deje sa podobným spô- 
sobom — Protivné jemu je chrákame; jazyk totiž pritlačíme 
dolu a pľúcne povetrie stisnutým hrtanom vydávame, aby 
tento silnejší prúd nečistotu^ hrtanovú , alebo dajaké cudzie 
teleso, na pr. kúsok kosti, von vyhodil. 

Chrápanie povstáva výlučne vo spánku, ked! pri otvore- 
ných ústach dlhé a hlboké dýchanie oslablými, dolu vi- 
siacimi čiastkami hrtanu zatriasa, čo najmä vtedy nastane, keá 
človek „hore značky" leží. 

Smiech záleží z opakovaného, rýchle za sebou nasledujú- 
ceTho kŕčovitého sťahovania bránice (blany, ktorá prsnú 
dutinu od spodnieho tela delí, jako už tam hore spomänuto), pri 
čom vzduch, cez tak zvanú hlasovú dierku silne vyhodený, známe 



73 

zvuky smiechu dáva. Vo smiechu pri zavrených ústach 
povetrie nosom vystupuje; na tom záleží známy spôsob ukrý- 
vania smiechu, keď ústa dlaňou pritlačíme, nosoyé dierky ale 
prstami stisneme. Pri takomto ukrývaní smiechu cíti sa naj- 
lepšie to sťahovanie bránice. — Príčinou smiechu býva veselé 
pohnutie mysli, ktorého rozližné stupne i sama sila smiechu 
značí; velké a neočakáv^ané pohnutie ku smiechu mení sa pri 
otvorených ústach na hlučný chychot a rekotaníe^ tak že pri dlhšom 
jeho trvaní človeka „boky rozbolia." — Ostatne máva smiech 
i telesnú príčinu, totiž fovseohne známe ^teJdenie (lechtanie), 
najmä na bokoch tela , kde práve bránica leží. A tu máme 
zase slovo výstražné, aby najmä malé dietky nenútily sa štek- 
lením ku smiechu, lebo z toho nebez;pečné následky pre zdravie 
povstať môžu. Ba nektoré spisy pripomínajú, že ľudia zločinným 
spôsobom kroz dlhotrvanlivé št^.klenie usmrtení *) boli. 

Jako smiech tak i plákame má svoju príčinu v kŕčovitom 
sťahovaní bránice, ktorého ná4edkom pľúcny vzduch rýchlym 
a sekavým spôsoboA vydávame a to pri známych zvukoch 
plačlivých. Po ukojení plaču trvá ešte^ za dlhší čas veľmi 
rychlé, kŕčovité vťahovaní e povetria do pľúc, ktoré f núka- 
ním' voláme. Úkazy plakania dajú sa síce i b e z žalostivého 
pohnutia mysli napodobniť, ale im chybujú pobočné výjavy 
skutočného plaču, totiž slzy a zblednutá, opustená tvár, 
trebaá daktorí ľudia i slzy (ktoré potom krokodýlskymi YolÁtne) 
vo svojej moci majú. 

7. Odoliýlnosti dýchania z prIÓín ohorobnýoh. 

Nemáme a nemôžeme mať v umýsle opisovanie tých od- 
chýl ností dýchania, ktoré s chorobnými priemenami pľúc 
a ostatných nástrojov dýchacích sú spojené ; nám len o to i- 

') Vo mnohých, obzvláSte starších knihách pripomína sa n aj strašnej á i 
je4 medzi všetkými, a síce pod italianskym názvom cteqúa iogana, 
alebo aeqtietta diNapoHf t j, vodička neapolská. Týmto jedom mohol 
sa vraj usmrriť človek bez všetkých znakov otrávenia ; on pomaly 
slabnul a chradnul, až zo slabosti skonal, a pomoci lekárskej proti 
tomu slabnutia nebolo. Jed tento hotovila jakási talianska žena, 
menom Toýania, ktoré i na zločinný jej výrobok prešlo; ona vraj 
so svojimi mužskými pomocníky v hlbokej pivnici fndí ta privá- 
bených vyzliekla, rukama a nohama rozpiatýma priviazala na širokej 
pevnej lavici a potom jich na bokoch a napodošvách tak dlho štek- 
lili, až zahynuli. Z peny, ktorá vtom smrtelnom smiechu na ústach 
nešťastníkov povstala, jakýmsi tajným spôsobom pripravovala Toffania 
svoju vodičku. Roku 1709 prišlo sa v meste Neapoli tomuto zločinu 
na stopu, ktorý ale daktorí spisovatelia za poviedku vyhlasujú. 



76 

prevážame, yodu častejSie obnoviť načim, poneváč ryby 
syojim dýchaním strovía vzducL v nej obsažený. Akby nebolo 
spôsobu vodu rybám obnoviť: k udržaniu ich života postačí, 
ked! dosavádnu ich vodu necháme s vysoká nazpak do nádoby 
padať; aby medzi padaním neco vzduchu pohltila. — • Hmyzy 
(mseetajy pavúoi a iní podobní živočuchovia dýchajú zvláStnymi 
rúrkami svojho tela ; najmenej vyvinuté tvory, jako sú červy, 
polypy atď. dýchajú celým povrSím alebo aspoň značnou 
čiastkou povrchného tela svojho; slovom: každý živočnck 
dýcha svojím spôsobom, počnúc od najdokonalejšieho tvora, 
človeka, až do tých drobulinkých nálevníkov (infusoriaj^ 
z ktorých v jednej kvapke smradlavej vody tisíce a tisíce 
ozbrojeným okom vidíme. 

II. Obeh krve v Ind^^kem telo. 

Z opisu prsnej dutiny na počiatku tohoto článku vieme, 
že prúca so srdcom v najbližšom susedstve ležia, tak 
že zo samého ustrojenia toho na ich obapolnú, vzájomná 
činnosť zavierať môžeme, ktorú t^dy v druhej čiastke zprávy 
našej (na kofko to zase bez hlbších , lekársko-luébárskych 
vedomostí možno) objasníme. Prirodzený poriadok vecí núti 
nás k tomu, aby sme najprrej o povahe krve ľudskej, potom 
o ústrojnosti srdca, ďalej o krevných cievach a obehu krve 
v nich prehovorili, dodajúc napokon nektoré všeobecné pozná- 
menania. 

1. Povaha krve ľudskej. 

Nemyslíme, žeby daktorý z vct. čitateľov nebol trochu 
krve ľudskej trebas len z porezaného prstu videl, tak že 
túto tekutinu, čo do jej farby a hustoty, netreba nám dlhými 
slovami opisovať; jej životný význam ale budeme môcť z 
nasledujúcich slov pochopiť : k r e v je tekutina, ktorá rozchá- 
dzajúc sa po tele našom zvláštnymi cievami, dodáva mu všetky 
látky , k jeho zrastu a obnoveniu potrebné. — Lučbárskym 
rozborom a obzeraním krve okom ozbrojeným dosvedčilo sa, 
že ona zo dvoch hlavných čiastok záleží: z čiastky tekutej, 
a potom z čiastok pevných, ktoré v tej prvej plávajú. 
Krvná tekutina, vo vedeckej reéi plasma, pozostáva z vody; 
ktorá v sebe drží roztopenú bielkovinu (Äľbumin) a vlák- 
ninu (Fibrin), Bielkovina krve našej nedelí sa y ničom od 
bielku vo vajci obsaženom; preto i vo vode, na 60 stupžcv 



77 

Beaum. rozohriatej práve . tak stvrdne, jako bielok yaj«ový« 
Druhá ale podstatná žiastka krvnej tekutiny, vláknina, 
býva toho prížinou, že krev z tela *) vypustená jako hovorie- 
vame „srazi sa." Okrem tu spomänutýeh dvoch hlavných 
eiastok ešte krevná tekutina i iné látky v sebe drží, 
ktoré dostávajú sa do tela s jedlami, jako menovite soľ ku* 
chyžská; čo z nich pre telo je zbytočné, vylučuje sa 
spodními cestami von. Látky plynovej podoby, jako je 
kyselina uhličitá , vylučujú sa z krve dýchaním , o čom dolu 
nižšie prehovoríme. 

Pevná látka krve záleží z tak zvaných krevnýeh 
zrniek, i krevnými bunkami nazvaných. Sú to veľmi 
drobulinké, okrúhlo-stlačené, SoSovici podobné telieska, ktoré 
okom neozbrojeným ani rozoznať nemôžeme, poneváč ich 
priemer (diameter) iba —^ (jednu páť-tisícu čias^u) palca či 
côlu dosahuje, alebo ináče : k vyplneniu dlhosti jednoho palca 
bolo by treba päť-tisíc krevnýeh zrniek vedľa seba položiť ; v 

1'ednom ale krychlovom côle ľudskej krve nachodí sa 40 mil- 
iónov krevnýeh zrniek. Ony sú príčinou červenosti krve 
našej a po svojom spálení zanechávajú načervenastý popol, z 
ktorého dá sa vylúčiť železo, tak že tedy červená farba 
krve pochodí od železa k nej primiešaného. Toto farbivo 
krve našej volá sa krevná červeň (Hämatin). — Tak zvaná 
^biela choroba" ženských osôb záleží v nepríhodnom pomere 
železa k ostatným čiastkam krve; pomer tento napravujú 
lekári, dávajúc chorým osobám lieky zo železa pripravené, 
čoho následkom i krev prirodzenú ôvoju červenosť obdrží a 
choroba prestane. — Freba nám tu poznamenať, že v krvi 
rozličných zvierat sú hore spománuté čiastky rozličným spô- 
sobom složené, a lučbárska veda už tak ďaleko pokročila, že 
môže určite rozhodnúť: či daktorá krev z ľudského a či 
zo zvieracieho tela poSla. Od podobného rozhodnutia často 
smrť alebo život človeka záviseť môže, keď súdni lekári majú 
yysvedčiť: či krevné špiny, na odeve daktorého podozrelého 
človeka spozorované, z ľudskej a či zo zvieracej krve pošly? 
Tu povstáva ešte prirodzená otázka: jak mnoho váži 
krev, obsažená v ľudskom tele ? Už v obyčajnej reéi rozozná- 

*) Lučbárske sloSenie krve domácich zvierat naáich je krvi ľudskej 
podobné ; preto pri zabíjaní ošípaných malý Janko mnsí krev do 
myšky nachjrtanú prútom , šibal^ aby sa nesrazila. Na tomto prútkn 
dajú sa potom nitky a chĺpky pozorovať, ktoré povstaly z krvnej 
vlákniny. 



78 

ráme krevnatých a menej kreynatých Tudí, a to prárom; 
lebo váha krve u dvoch osôb , trebas rovne ve&ých a rorne 
starých, nemusí byť tá istá. U silných, krevnatých ľudí váha 
krve môže na 30 fí vystúpiť a činí asi jednu pätinu váhy 
celého tela; menej krevnaté, dospelé a zdravé osoby majú 
20 do 26 í? krve, tak že ona asi jednej šestiny váhy celého 
tela dosahuje. Pomerná ale váha ľudskej Krve je 1.055, 
váhu éistej vody berúc číslom 1.000; alebo ináče: do takej 
nádoby, ktorá 1.000 funtov čistej vody v sebe držať môže, 
vprace sa 1.055 W krve ľudskej , ona je tedy od vody nečo 
ťažšia. — Ďalej i to poznamenať sluší : v jakom pomere váhy 
sú jednotlivé čiastky krve medzi sebou? Odpoveď táto je: v 
tisíc čiastkach krve (na pr. v tisíc lôtoch) nájde sa priemerne 
865 čiastok vody, 71 bielkoviny, 3 vlákniny, ostatných ale 
61 čiastok pripadá na rozličné, v krvi obsažené čiastky zemné, 
soľné a železné. I samo te lo naše je strany lučbárskycn prvkov 
(elementov) svojich krvi docela podobné; jakože by i nie? 
keí ono z krve rastie a obnovuje sa; preto lučbári krev i 
roztopeným orgomismom (telom) nazvali. Samo sebou rozumie 
sa, že práve opísaný pomer medzi podstatnými čiastkami krve 
nebýva u všetkých ľudí ten istý ; samé pohlavie, vek, spôsob 
života , obyčajné pokrmy , stav zdravia atd. môžu ho viac 
menej premeniť. Tak na pr. krev ženských vôbec a mladých 
osôb iíiužkých je redšia a podľa toho i jasno červená, 
kdežto krev mužských dospelých , jako i všetkých krevnatej- 
Sích osôb vôbec, hustejšia a tak i tmavšia býva. 

Nemôžeme tu pominúť, aby sme o „srazcDÍ krve*^ už 
tam hore spomänutom , obšírnejšie neprehovorili. Jakinile 
krev z tela vytečie a nechá sa v pokoji stáť, z prvú počne 
hustnúť a premení sa na mäkkú, huspenine (studenú) podobnú 
látku. Príčinou tejto priemeny je výlučne vláknina, ktorá 
sťahovaním sa i shustnutie krve spôsobí; pri dlhšom ale trvaní 
sťahovania toho rozdelí sa krev 1 na dve čiastky, totiž na 
žltkavú tekutinu, krevnú vodu (sefľum)^ a na polopevný 
červený pagáč, tak zvanú krevnú sliatinu (cruor), Z tohoto 
vysvitá, jako srazeňie krve povstáva tým, že vláknina vylučuje 
sa z krvnej tekutiny (plasma); ked! ale čerstvé vytečenú krev 
prútom šibeme: vylúči sa vláknina celkom z krve samej, a 
tak ani krev sraziť sa nemôže, poneváč vylúčená vláknina v 
podobe nití a chumáčikov na prúte zostane. — Srázenie krve 
stáva sa i v mŕtvom tele hore udaným spôsobom; preto 
tvár skutoči\e mŕtveho „jáko vosk ožlkne" ; pozdejšie ukážu 



79 

sa na tele, nťenonte na brachu a na chrbte , tmaTomodré 
Spiny, poneváé tmavo-červená farba krevnej slíatiny cez 
kožku mŕtveho tela jakoby prezerá ; to je príčinou , ie tieto 
modré špiny na tele za najbezpečnejší znak skutočnej 
smrtí považovať môžeme , lebo krev živého tela nesrazí 
sa nikdy. 

Pozostáva nam ešte, prirodzenú teplotu krve ľudskej 
pripomänúť; ona pravidelne 30 stupňov teplomeru Reaum. 
dosahuje s nepatrnými priemenami, od veku, pohlavia a spô- 
sobu života pošlými. Samo ponebie nijakého vplyvu na 
teplotu kr/e nemá, trebas na pr. v obyčajnom rozhovore 
^teplokrevného" Taliana, Španiela atí. v prirovnaní k národom 
severným spomíname ; avšak Talianova krev ani za mak viac 
teploty nemá od krve Lapončanov, najchladnejšie končiny 
našej čiastky sveta obývajúcich. Pri dobrom obleku býva 
teplota ludského tela pod pazuchou práve tak velká, jako 
teplota krve ; lebo ked sklenenú guličku teplomeru za dlhší čas 
v jamke holého tela pod pazuchou podržíme, on 30 stupňov 
teploty ukazovať bude. Pri vSetkej teplote svojej môže krev 
ľudského tela i zamrznúť, čo ale iba pri nedostatočnom 

gokrme, odeve a zameškanom pohybovaní tela stať sa môže. 
[ladného človeka i pri miernom povetrí zima seká ; po nále- 
žitom ale občerstvení ssdravým pokrmom jiavráti sa prirodzená 
teplota i bez pálenky, alebo iného nápoja silieového. 
Naproti tomu, keď ožran pálenkou na zem shodený v krutej 
zime ležať zostane a zadrychne : z pristaveného pohybovania tela 
smrť zamrznutia nasleduje, trebas žalúdok ožranov je 
páleným preplnený. Jako štatistika lekárska učí , velikánska 
vätšina nešťastných pádov zamrznutia z tej ohavnej smradla- 
vice pálenčenej pochádza. Statočným ale a striezlivým 
ľuďom nech slúži za výstrahu: aby", keď na ceste v krutej 
zime mimoriadne driemoty na nich prichádzajú, všetky 
svoje telesné i duševné sily sobrali a telo v neprestajnom 
ponybovaní udržať hľadeli, lebo tá ospanlivosť už z toho 
pochodí, že obeh krve následkom jej prechladnutia slabnúť 
počína. Kto tedy na voze alebo na saniach cestuješ , sídi 
dolu a bež za príležitosťou, ažby sa telo trochu zahrialo ; kto 
ale pešky putuješ, nesadniže si, pre Boha! keď driemoty 
na teT)ä doliehajú; lebo ak si sadneš, zadriemotíš* do smrteľ- 
ného spánku a nevstaneš viacej. — Podobné , ač i nie tak 
nebezpečné, sú úkazy života našeho, keď v letných pálči- 
vosťach teplota povetrná blíži sa k prirodzenej teplote krve 



80 

naSej, t. j. keď teplomer t tiene ftôni) dyíha sa k 30 stupňom 
Reawm. V tomto páde zachyáti nás tiež náramné zoslabnutie 
ducha i tela; človek stáva sa ku každej práci neschopným; 
pot leje sa „cincúrom*' z tela, a keď takéto pálčivé povetrie 
za dlhSí čas trvá, môže z toho, najmä pri plnokrvných osobách, 
smrť porážky nasledovať. 



2. Ustrojnosť našeho srdos. 

Každý človek, trebas i nijakej známosti o spôsobe ustro- 
jenia prsnej dutiny svojej nemá, cíti preca pohybovanie krve 
v svojom tele, a tuSí , že pôvod a príčinu pohybovania toho v 
srdci hľadať treba. Jakože tedv vyzerá srdce naše, aby túto, 
k životu nevyhnutne potrebnú sfužbu konať a . krev po všet- 
kých čiastkach tela preháňať mohlo? Na túto otázku chceme 
teraz, majúc obrázok na str. 85 pred očima, stručne od- 
povedať. Srdce leží v prsnej dutine medzi pľúcami, visiac 
z pevných ciev krevných dolu , ktoré rozchádzajú sa z 
neho na všetky strany tela; jeho podoba môže sa prirov- 
nať okrúhlastéjuu, u . spodku mierne končitému, prázdnemu, 
z pevných svalov (muskulov) utkanému vačku. Spodní okrúhly 
koniec srdca je, jako na tom obrázku vidíme, k ľavej 
strane tela obrátený, čoho následkom i bitie srdca, a síce 
medzi 5-tym a 6-tym rebrom, cítime na ľavom boku, trebas 
vrchnia, široká čiastka srdca v prosriedku prsnej dutiny leží. 
Jako pľúca sú zavinuté v tenkej blanke pohrudnici (pleura)^ 
tak i srdce zvláštnu blankovitú pokry vu má, ktorá meno 
srdcového pytlíka (Herzbeutel; pefŕicardium) nosí. Od vrchu 
srdca až dolu ku končitej okrúhíine jeho tiahne sa cez pro- 
sriedok mäsitá stena, ktorá srdce na dve čiastky, tak 
zvané srdcové komcry {vmtriculi\ Herzkammem) delí ; čiastka 
srdca, k ľavej strane tela obrátená, nosí meno ľavej komory^ 
druhá čiastka z podobnej príčiny názov joravej hcmory obdr- 
žala. Medzi týmáto dvoma komorama nieto nijakého spoje- 
nia, tak že sa krev jednej komory s krvou druhej nikdy 
pomiešať nemôže. Každá z týchk) komôr je zase u 
vrchu srdca mäsitou stenou, priečky cez srdce položenou 
(tá prvá ide pozdĺž dolu), na dve čiastky rozdelená, ktoré 
ale sú medzi sebou kroz otvoreninu v tejto stene tak spo- 
jené, že ju zvláštna mäsitá chlopka zatvoriť a svojím na 
bok odstúpením zas otvoriť môže. Z tohoto už vysvitá, že 



81 

srdce naSe vlastne zo 4 rozličných prázdnin pozostáva, majúc 
totiž dve komory a takže dve ich pred-koínôrky 
(átria ^ VorhOfe) ; každá komora so svojou pred - komôrkou 
spojená je kroz podobne sporiadanú otvoreninu, jaká je medzí 
oboma pred- komôrkama. — Strany prirodzenej váhy srdca 
eSte poznamenáme, že srdce mužských osôb — rozumieme 
ľudí dospelých a úplne zdravých — je o jednu devätinu od 
ženského srdca ť a ž S i e ; ono ďalej pri mužských stáva sa 
8 pokračujúcim vekom o neco máličko eSte tažSíA, kdežto 
srdce osôb ženských po 30-tom roku života malulinkú 
čiastku svojej váhy tratí. Priemerná váha ľudského srdca býva 
j^P (jedna sto-Sesťdesiata) čiastka váhy celého tela; alebo i- 
náče : človek, ktorého celé telo 160 funtov váži, bude mať 
srdce pravdepodobne jeden funt fažké ; pri novorodzených 
dietkach ale srdce býva pomerne ťažšie, tak že ^1- (jednu 
sto-osemadvaciatu) čiastku váhy celého tela činí. JPoneváč 
ďalej telo silného, práve narpdzeného dieťatka 8 funtov 
(256 lôtov) váži : ľahko vidíme, že srdiečko jeho 2 lôty mať 
bude. Avšak tu hovoríme len o číslach priemerných (prav- 
depodobných), ktoré všakové výnimky podstupujú. 



3. Cievír kr«vaé a loh rozdelenie. 

S hore opísanými komorami a pr^d-komôrkami srdcový- 
mi spojené sú vSetky cievy, ktoré po celom tele krev zo 
srdca rozvádzajú a zase k nemu nazpak dovádzajú ; cievy 
obojeho spôsobu voláme krevnicami, z ktorých najfalav- 
n^Sie opíSeme. Podľa hore udanej služby svojej delia sa 
vSetky krevnice našeho tela na dve klassy : na tepny 
(orťeneie, Schlagadern) a na žily fvenae, Blutadem). Tepny 
rozvádzajú krev zo srdca po celom tele; žily naproti 
tomu sbierajú krev zase , privádzajúc ju nazpak do 
srdca. Už podľa tejto dvojakej služby svojej sú krevnice 
rozlične ustrojené ; t e p n y sú cievy veľmi pevné a pružné, 
tak že i po prerezaní zostávajú na okrúhlo otvorené, trebas by 
žiadnej krve t nich nebolo ; žily naproti tomu sú cievy o 
tenSích a slabSích stenách, ktoré po svojom prerezaní a vy- 

Írázdnení spľasnú. Toto slábSie ustrojenie žíl je príčinou, že 
rév, ktorú ony z tela k srdcu nazpak vedú, cez ich steny 
v modrej (belasej) farbe prezerá, tak že beh a vSakové 
spojenie ž í 1 na rozličných čiastkach tela naseho , menovite 



82 

na rukácK a na ramenách, okom sprevádzať môžeme; cez 
tepny ale, pre tlsté a pevné jich steny, krev ,yprezerať** 
nemôže. A takej pernoty bolo pre tepny treba; lebo srdce 
velikou silou vystrekuje krev do nich, tak žeby ju pri slab- 
5om ustrojení vydržať nemohly ; v žilách naproti tomu 
prúdi sa krev pokojne, bez násilných skokov, tak že na nich 
ani žiadneho hýbania (volá sa ono pri tepnách púhom čí 
tepňom) nepozorujeme. 

Všetky tepny vychádzajú z komôr srdcových , a 
síce najv á tš i a z nich, cez ktorú srdce krev do celého 
tela vystrekuje, pôvod bere z íavej komory a meno 
srdecnice (aorta) nosí ; na obrázku strany 59 je 
ona písmenou k poznačená. Tepny plúcne vychádzajú s 
pravej komory srdcovej, vo dvoch hlavných ramenách: 
práv é rameno tepny pľúcnaj delí sa na 3, lavé rameno iba 
na 2 menšie ratolesti. — Žily naproti tomu vedú najtlstej- 
šími cievami svojimi do pred-komôr srdečných, tak že 

Fíú-cné žily, z oboch čiast(»k pfúc pošle, vpadajú do 
a v ej, ostatné ale, z drieku a hlavy tela krev dovádza- 
júce žily, do pravej pred-komory srdcovej. Rozličné toto 
spletenie žíl a tepien (jako ho i na obrázku vidíme) dalej 
opisovať nemôžeme, bo nemáme v úmvsle prednášať pitvu 
(anatómiu) tela ľudského, ale vct. čítate]^ iba na to sporiadame 
krevníc upozorniť chceme, ktoré vyhľadáva sa neomylne, 
aby sme obehu krve v našom tele jako tak porozumeť 
mohli. A preto ešte poťahom na náš obrázok nasledujúce 
podrobnosti sdelíme: Epomänutá hlavná tep n a tela našeho, 
s r d e č n i c a (aortajy dvíha sa zprvu zo srdca hore, vypú- 
šťajúc tenšie konáriky svoje do hlavy a do ramien; potom 
ale skrívi sa na dol a ide poza srdce ku spodnej čiastke 
tela. Na obrázku našom (pag. 59) vidíme toto skrívenie 
srdecnice, a písmeno c značí konár, ktorý z nej do ramena 
prechodf, ktorému konár druhého ramena (z ľavej strany 
obrázku nad písmenom d) sodpovedá. Písmeno b značí konár 
tepny, do hlavy vedúci ; písmenami d poznačené sú hlavné 
žily, ktoré krev z ramien k srdcu dovádzajú. Napokon 
ešte pripomíname, že písmeno h na obrázku značí pravú*) 

*) Nech to nikoho nemýli, ze pravá strana srdca, na obrázka pís- 
menom h poznačená, leží k favej ruke našej; pomyslíme si len, že 
človek s otvorenými prsiami stojí pred nami, a že srdce jeho tak 
vidíme, jako na obrázku : nuž hneď pochopíme, že je to p r av á 
Btrana toho človeka, od ktorej i práv á komora srdca jeho meno má. 



83 

pred-komoru , g ale pravú komoru srdcová, a tak tedy na 
druhej strane lavá predkomora s ľavou komorou majú po- 
dobné položenie. 

O spôsobe, jako rozchádzajú sa tepny po všetkých 
údoch a čiastkach našeho tela, môže nás poučiť obraz koša- 
tého, veľa konárov a menšich ratoliestok majúceho stromu. 
Pomyslíme si, že je srdečnica ((mría) peň stromu tohoto, v 
samom srdci zakorenený : budú jej oddiely, ktoré do hlavy, 
do ramien a potom z drieku do stehien vedú, jakoby 
hlavné konáre stromu toho, z ktorých vždy menšie a 
menšie konáriky vybehujň , rozrastajúc sa tak , jako rato- 
lesti stromu, až do najtenších prútikov. Takéto najtenšie 
konáriky tepien rozpradú sa potom vták zvané vlas ko vi t é, 
už iba oku ozbrojenému viditeľné cievočky, z ktorých telo 
vpíja čiastku krve, ku ľirastu a obnoveniu svojmu potrebnú. 
Povážme na príklad ruku našu s prstami ; jeden hlavný 
konár srdečnice ide do ramena, z tadiaľ dolu ku dlani, z 
ktorej každý prst zase svoj vlastný konárik z velikého pňa 
toho prijíma; tieto konáriky sú vždy tenšie a tenšie, až na^ 
pokon prejdú v sieť konárikov vlas k o vi tých. A tak je 
tomu po celom tele našom, jako sme tu o jednej rato- 
lesti srdečnice, do ramena a spodnej ruky vedúcej, povedali. 
Práve tým spôsobom, jako tratia sa tepny v tele do «^eí^ 
vláskovitej^ po v stav aj ú žily, ktoré nespotrebovanú čiastku 
krve k srdcu nazpak vedú ; z vláskovitej sieti drobulinkých 
žiločiek stekajú sa vždy vätšie a vätšie, z údov a drieku tela 
pošle žily, ktoré napokon hlavný prúd krve do pravej 
predkomory srdcovej upravujú, kdežto žily pľúcne do ľavej^ 
pŕedkomory vpadajú. Sieť vláskovitých žíl a tepien 
tak je útla a jemná (fajnová), že ani ozbrojeným okom ne- 
možno vypátrať : kde prestávajú najútlejšie tepny a kde 
počínjú sa prvé ž i 1 o č k y. 

avláštneho spomänutia zasluhuje žila , menom v r á t- 
n i c Z (Pfortader , vma portarwm) vyznačená. Srdečnica 
totižekrev zo srdca pošlú nie len drieku a spodním čiastkam 
tela, ale i drobám, v brušnej dutine uschovaným, meno- 
vite žalúdku, slezine mieškom žlčovým a veľkému Či 
zažívaciemu črevu (Dcurmkanal) dodáva. V tomto čreve a 
ostatných menších drobách brušných jestvuje , jako í v 
ostatných čiastkach, tela sieť vláskovitých žiliek, ktoré 
spojujú sa Vo vätšie a vätšie žily, až napokon schádzajú sa 
v jednom prúde, ktorý tam vyššie spomänuté meno v r á t- 



84 

síce nosí. Ale Trátnica neredie naspak obrátenú kroT 
prosto k srdcit, lei do j á t e r (peSenick) ; tam rozckádsa sa 
Trátnica na tepny, potom ale z ich sieti yláskótitej povstá- 
Tajú Sily ji terne, dodirajde krer svoja po hlacrnej žile 
k srdcir. 2 opisu tohoto ^retelne rysritá, Se ro rSetkýck 
ostatnýeh čiaracach tela naSeko krer iba cez jednu sieť 
yláskovitých te|rien a iíl prechodí, krer ale z bru8ných ynór 
toriio9Éí preháňa sa cez d r e sieti yláskorité, z ktorých prrá je 
T samých éreyách a iných, hore spomänutVch drobácn, 
drnhá ale y játrach. Od pravidelného obehu krye y 
séstaye yrátniSnej (lyortadersystmi) zdravá výíiva tela 
najviacej závisí ; tak zvaná zlatá žila pochodí z poruSe- 
ného obehu krve v tejto sústave. 



4. Bitie ardoa k obeliii krva. 

Po stručnom opise krevníe lahko už pochopíme: jako 
krev tak zvaným bitím srdca cez telo' naSe preháňaná 
býva, čo obehom krve voláme. Stáva sa to nasledujúcim 
poriadkom: srdce sťahuje sa občasne (periodicky) a pri 
každom stiahnutí (systole) vystriekne z oboch komôr súčasne 
svoju krev, a síce z íavej komory do srdečnice (aortah 
ktorá ju po celom tele rozvádza, z pravej ale komory úo 
tepny pfácnej, abv sa krev roziMa menšími tepnami až do 
vláskovitei sieti píncnej a tak navrátila sa žilami pľúcnymi 
do Ta v ej pred-komôrky. Aby krev zo srdca vystreknutá 
nemohla sa obrátif do prédkomôr nazpak: tomu zabra&ujú 
zvláštne c h 1 o p k y , ktoré na otvoreninu srdcovú priľahnu. 
^ Po stiahnutí srdca nasleduje roztiahnutie (dm8tole)j 
medzi ktorým ženie sa krev, po vykonanom obehu, z pred- 
komoriek do komôr srdcových, tak že tedy súčasne so stiah- 
nutím komôr nastane roztiahnutie predkomoriek, a na opak; 
alebo ináče : keď je v komorách srdcových systole^ majú 
ich predkomÔrky diastole a naopak. Po každom stiahnutí 
(udrení) srdca ženie sa krev ďalej a ďalej rozličnými tep- 
nami, až napokon vráti sa, po vykonanom obehu, žilami 
nazpak do srdca. Sú to d v e velké krevnice, ktoré meno 
žíl dutých (vmae oavae) nosia a krev do pravej komory 
srdcovej dovádzajú. Aby tedy krev cez vSetky čiastky tela 
prehnaná byť mohla: musí dvarazy prejsť cez srdce, 
pravda každýkrá^ inými cestami. Z pravej totiž komory 



85 

ženie sa krev tepnami pľácnymi do práe,a keí tam akriala 
(o Som dolu nižSie prehovoríme), obráti sa žilami prácnymi 
nazpak, a, síce do predkpmôrky Tav ej. Toto preháňanie 
krre cez píáca yolá sa obehom menSím (circulm minor- 
der kleine Bareislauť). Krer pľúcami prehnaná rkroži v das 
roztiahnutia {ddastoh) z ľavej predkomôrky do ľavej komory 
aby jn ztade srdce svojím stiahnutím (systole) cez srdečnicu 
do ostatných čiastok tela prehnalo, z ktorých vráti sa potom 
dvoma dutýma žilama do predkomory pravej. A toto 
prúdenie kj-ve po celom ostatnom tele, vyjmúc pľúca ftieto 
majú svoj zvláštny, tu vyššie opísaný obeh) volá sa obe- 
hom veľkým {drcdus mijor; der grosse Kreislauf). Po 
dokonanom obehu veľkom prúdi sa krev zase z pravei ko- 
mory do pľúc, aby po malom obehu navrátila sa do ľavei 
predkomôrky srdečnej, z ktorej vkroží do pripoíenei komory 
ľavej, aby cez srdeČAÍcu zase nový veľký obeh nastúpila. 
A tak to ide porád jedno za druhým po celý čas trvania 
našeho života, az ostatným udrením srdca i obeh krve pre- 
stane a telo naše zomre. 

Všetko, čo^ sme dosiaľ strany obehn krve obšírnejšia 
yysvetlovah, moze nám tu pripojený obrázok objasniť; pred- 

stavujeonnútro srdca, 
cez prosriedok prereza- 
ného. Písmeno í zuačí 
pravú komorUj/pravú 
pred - komôrku; ďalej 
písmeno k ľavú komoru, 
g ľavú pred - komôrku 
srdcovú. Obeh tedy 
krve koná sa týmto 
spôsobom: krev hnaná 
býva z ľavej komory 
cez srdečnicu a do ce- 
lého tela, a po vyko- 
nanom obehu vráti sa 
dvoma dutýma ži- 
la m a h, c, cez pravú 
predkomôrku / do pra- 
vej komory i. Z tejto 
vystriekne srdce krev 
žilovú pľúcnou tep- 
nou ž Ä do pľúc, aby 




86 

tam ohriala^ z pľúc ale vráti sa pľúcnymi žilami dd do ľavej 
predkomorky ^,z ktorej potom vstúpi do ľavej komory ä> aby zaze 
cez srdečnicua nový, práve opísanému rovný obeh nastúpila. 
Písmeno I značí stienku , ktorá obe komory srdcové delí, a 
vidíme z jej položenia, že krev žilová pravej komory i ne- 
môže sa nikdy pomiešať s krvou tepnovou íavej komory k. 
Tu povstáva e8te otázka : jal dlhože to trvá , aby 
vSetka krev naSa tým dvoiakým obehom jedenkrát cez 
telo naše prehnaná bola? Odpoveď na túto otázku nemôže sa 
dať v úplnej určitosti preto, že krev zo všetkých čiastok tela 
nevráti sa súčasne k srdcu nazpak; čím ďalej totiž 
daktorá čiastka tela od srdca leží, tým pozdejSie vráti sa 
krev k nemu a naopak. Ked tedy človek rovno a ticho 
stojí, krev z veľkého palca nohy pozdejšie dobehne k 
srdcu nazpak, nežli krev z palca ruky, leoo tamtá dlhšiu 
cestu i v tepnách i v žilách vykonať musí. Avšak mno- 
hými a veľmi prísnymi zkúžkami dosvedčilo sa , že krev 
asi za minútu vykoná cestu, svoju po všetkých čiastkach 
tela, a tak tedy cez deň (24 hodín) 1.440 razy cez telo pre- 
behne. Nuž ale vieme, že mnohému sedí na jazyku otázka : 
^jakože by to možno bolo, vypátrať čás, ktorý jedno 
obehnutie krve našej v tele potrebuje ?" Stalo sa to zkúš- 
kami na koňoch vykonanými. Otvorili totiž koňovi na pra- 
vom boku hrdla žilu a vstrekli mu do krve takú látku, 
ktorá môže sa z krve ľahko vylúčiť, aby tak svoju prítom- 
nosť prezradila. Hneďky potom otvorili tomuže koňovi i 
na ľavom boku hrdla žilu, a majúc sekundové hodinky pred 
sebou, vypúšťali čas po čase z tejto druhej žily trochu krve, 
ku každej ale troške zaznačili : po koľkých sekundách bola 
z tela vypustená ? I ukázalo sa, že už po 40 sekundách vy- 

{)ustená krev zo žily ľavého boku prezradila prítomnosť tej 
átky, ktorú koňovi boli na pravom boku do otvorenej žily 
vstrekli. Hrdlo koňovo je pravda k srdcu o veľa bližšie, 
než ostatné čiastky tela jeho, a tak tedy opakovanými zkúS- 
kami dosvedčilo sa , že celý obeh krve v koňskom tele asi 
pol-druhej do*^ 2 minút trvá. Poneváč ale i obeh krve 
vlastného tela našeho je tým istým zákonom (nepriroTnávajúc 
ostatne človeka k hovädu) podrobený: z porovnania velikosti 
ľudského tela ku koňovi dalo sa dosť prísne vypočítať , čo 
sme tu hore spomneli, že totiž krev asi za minútu vy- 
koná svoju cestu po všetkých čiastkach tela našeho a vráti 
sa k srdcu nazpak. 



87 

Z toho, čo sme dosiar povedali o pôsobení srdca k obehu 
krye, dajú sa nasledujúce úkazy našeho tela pohodlne yjsvetliť : 

1« Bitie alebo tlčenie srdca. Pri každom 
stiahnutí srdca (systole) premení ono čiastočne polo- 
ženie svoje, a síce tým spôsobom, že spodnia , končito-zao- 
krúhlená čiastka srdca pomkne sa trochu ku predu a ľavej 
strane tela, čoho následkom dotkne sa i steny prsnej dutiny, 
a síce medzi &-tym a 6-tym rebrom ; keí ale srdce roz- 
tiahne sa (diastole), zaujme súčasne i to prvé miesto svoje. 
Pravidelné pohybovanie toto voláme bitím alebo ti č en im 
srdca. Rýchlosť pohybovania tohoto v najužšom spojení stojí s 
dýchaním; čím častejšie a silnejšie vydychujeme, tým 
častejšie a silnejšie hýbe sa i srdce naše , čo každý pri 
prvom behu na sebe spozorovať môže. Ba už samé položenie 
našeho tel^ na rýchlosť pohybovania srdca pôsobí ; lebo naj- 
častejšie bije srdce, ke<í stojíme ; trochu menej, keď sedíme, a 
najmenej, keď ležíme. O veľa vátšie rozdiely povstávajú 
v tlčení srdca pôsobením samého veku. Tak menovite 
srdce novo-narodzeného dieťaťa bije 130 do 140 razy 
za minútu ; človek odrastlý medzi 20 a 50 rokom života 
máva už iba polovicu toho čísla, totiž 65 do 70 pohybov 
srdca za minútu, napokon u starých ludí srdce zas trochu 
skôr bije, do 80 razy za minútu. Z týchto čísel vidíme, že 
rýchlosť pohybov srdcových stojí v prevrátenom pomere k 
s i 1 e telesnej : čím slabšie telo, tým častejšie bije srdce a 
naopak. ^-- Najvätšie ale priemeny počtu pohybov srdcových po- 
chodia z príčin chorobných; tak menovite srdce človeka, h o- 
rúčkou napadnutého, i do 150 ráz za minútu, a to síce veľmi 
silne bije, kdQ naproti tomu v iných nemocach pohybo- 
vanie srdca nápadne zamedzeno býva. Obšírne ale opiso- 
vanie týchto chorobných úkazov pohybovania srdca pánom 
lekárom ponechávame. 

2. Tepeň či tak zvskný puls. Pri každom stiahnutí 
vystrekne srdce istú čiastku krve do tepien (artertáe)j a táto 
silne vypudená vlna krevná roztiahne okamžite pružné a 
pevné steny tepien, ktoré ale, keď nátlak krve (následkom 
roztiahnutia srdca) prestane, i samy zase spľasnú a 
súža sa na predošlý objem. Následkom nového stiahnu- 
tia srdca povstane nový náral krve do tepien , nové ich 
roztiahnutie a po krátkom čase nové upadnutie do prvotnej 
podoby. Toto neprestajné dvíhanie a upadanie pevnej a pruž- 
nej steny tepien, toto úmerné vlnenie sa krve v tepnách je 



88 

priémou porSechne známeho úkasu, ktorý tep ň o m 2i 
pyl»om Tolime. Najpohodlnejšie dá sa toto vlnenie krve 
poEoroyať, keď rome priložíme prat na tepnu apodnieko 
ramena, jako to páni doktori robia, keď p^puk onuttať^ chcú, 
ktorú ale zkúSku ktokoľvek a kedjkolvek na svcnom vlastnom 
ramene vykonať môže. Poneváč ale t e p e ň (puls) čo do 
rýchlostí a sily svojej od samého pohybovania srdca 
závisí : lahko pochopíme , prečo jemu lekári tak velikú 
dôležitosť pripisujú, že celé menoslovie majú, ktorým 
rozličné spôsoby ptUau rozoznávajú a potom z nich na jakosť 
a silu choroby zavierajú. Tak na príklad rozoznávajú tepeň častý 
od zdĺhavého (pidsus freqtb&nSj tardus)^ ry chlý od riedkeho (p. 
celer^ rarus)^ s i t n ý od slabého (p.fartis, debílis)^ p 1 n ý od práa- 
neho (p. plenmyVaoíms) fhsbitajiskcie a mraven či e pohy- 
bovanie pulsu spomínajú, čo ale tu ďalej opisovať nemôžeme. 
3. Tiché prúdenie krve žilami. Poneváč krev 



zo srdca iba do tepien (aŕteriae) silnými a skokovými 
vlnami hnaná býva : bez vSetkej ťažkosti pochopíme, že na 
žilách (venae) naSeho tela nijakého pt^í^ pozorovať nemô- 
žeme. Krev totiž, najmenšími tepnami až do sieti vláskoväsj 
vohnaná, keď tam záživné látky svoje telu čiastočne odov- 
zdala, počína sa z tejže sieti vláskovitej shromažďovať do 
najtenSích žjiločiek, a tieto dávajú sa do hromady, vždy 
vätšie a vätšie žily, ktoré napokon krev nazpak do srdca 
dovecRí. Keď ale v najkrajnejších čiastkach tela, na príklad 
v prstoch ruky, žiadnej sily nieto, ktoráby mohutnými a 
akokovítými vlnami krev do najtenších žiliek hnala: nemôže 
v žilách nijaký tepeň povstať, ale krev pohybuje sa nimi 
voľne a pokojne k srdcu. Všetko toto potvrdzuje sa pri 
ranách, ktoré žilu alebo tepnu zasiahnu; krev z poranenej 
žily tečie pokojne von, kde na proti tomu z ranenej tepny 
vystrekuje vo skokoch tak často opakovaných , jak často 
srdce bije. A tu máme zaze slovo výstražné ku všetkým 
láskavým čítatelkám a čitateľom naSim. Akby sme totiž 
pozorovali, že následkom poranenia na doktorom úde, či 
vlastného či cudzieho tela, krev skokovite vystrekuje: 
môžeme byť presvedčení, že je doktora tepna ranená a že 
poranený vo veľkom nebezpečenstve života stojí, aby nestiekoi 
z krve. v takomto páde ani prikladanie mokrých handričiek, 
ani práchno, ani pavučina nepomôže $ tu iba schopná ruka 
lekárska nebezpečie odstráni, keď ranenú tepnu pod- 
viaže, alebo iným spôsobom lekárskym záhubne krvácanie 



89 

pristaví. Preto i za veľmi nerozumné držíme, keď rodičia 
malé detí s o skleníeou y ruke pre dajaký nápoj posielajú; 
jak ľahko môže dieťa spadnúť a na sklenýcn črepoch *) 
daktorú tepnu prerezať. 

VSetko, čo sme dosiaľ o obehu krve r našom tele po- 
vedali, môžeme z príčiny lepšieho porozumenia veci v tom- 
to stručnom obsahu podať : krev prúdi sa po všetkých čiast- 
kach tela našeho v cievach, všade na svojich stenách 
úplne zavrených; — obeh krve koná sa vždy v tom istom 
smere a tým istým poriadkom, totiž: z ľavej čiastky srdca 
do tela, z tela nazp'ak do pravej čiastky srdca, z tejto do 

Eľúc a napokon z pľúc zase do ľavej čiastky srdca, ktorá 
rev znovu do tela vypúdi atčt. Tepny sú cievy, ktoré krev 
zo srdca k čiastkam tela rozvádzujú; naproti tomu ale 
žily sú cievy, ktoré krev z rozličných čiastok tela k srdcu 
nazpak dovádzajú. Tak zvaná sieť vláskovítá je 
prosredníkpm, ktorý koná vyživefíe našeho tela z krve, až 
do týchto drobulinkých , obyčajnému zraku neviditeľných 
cievočiek zavedenej. Sila, ktorá pradenie krve a jej udrža- 
nie v obehu spôsobuje, leží výlučne v srdci. — Napokon 
dejepisné pripomíname, že prvý, ktorý obeh krve v ľud- 
skom tele spoznal a verejne počal roku 1619 pripomínať, 
bol anglický lekár Viliam Harvey (f 1658) ; nové učenie 
svoje, ktoré náramného hluku po svete narobilo , uverejnil 
roku 1628 vo zvláštnom spise latinskom : De motu cordis et 
8angmnÍ8 (o pohybovaní srdca a krve). Na základe spisu to- 
hoto pracovali potom ostatní lekári, až učenie (Kobôhu krve 
terajšieho, nepodvratne pravdivého stupňa dokonalosti dosiahlo. 



*) Nemôžeme tu mlčaním pominúť smutný jeden príklad z vlastnej 
zkúsenosti naíej, ktorý udal sa asi pred 25 rokmi v obci L u č a- 
t í n e v zvolenskej stolici. Mladý jeden, nám osobne známy mäsiar, 
muž silnej postavy a bujarého zdravia, vo veselej spoločnosti po- 
chytil sklenicu s vínom a udrel ňou nepozorne o stôl ; následkom 
toho rozbila sa sklenica a jeden hore trčiaci sklený črep rozrezal 
nešťastníkovi tepnu pod dlaňou ruky, v ktorej osudnú sklenicu 
zdvihol. Z rany vyrazil ^ hneďky silný prúd krve a opakoval sa 
skokovite, z čoho i sám neäiastný nebezpečné poranenie svoje 
poznal. Zapriahli tedn hneďky do vozíka a leteli plným cvalom do 
SI LupČe; a trebas poranený rameno rukou stisnuté hore držal, 
preoa krev neprestajne z tepny vystrekovala, a prvej, než za pol- 
hodinku po nešťastnom poranení do Lupče dobehli, bol mrtvý. 



90 

6. Lnôbánky výsMun otehv krro. 

Krey ľudského tela nemá yo rSetkjeh čiastkach jeho 
rovnakú povahu, ale delí sa podľa toho, či v tepnách éi r ži- 
lách svoj obeh koná; v prvom páde voláme krev tepnoyou 
(arteriosnou), v druhom íile žilovou (vmosnou). Krev tepnová 
delí sa už farbou, teplom a váhou od krve žilovej ; ona je 
totiž j a s n o- červená, pri tom ale teplejšia a ľahšia od krve 
žilovej, ktorá tmavo -červenú farbu, menej tepla a trochu 
viac váhy má. Avšak i lučbárske složenie krve tepnovej delí 
ju značne od žilovej ; tá prvSia má v sebe viac vody, viac 
vlákniny a viac kystíku, naproti tomu ale menej tuku a 
kyseliny uhličitej, nežli krev žilová. Príčiny tu spomänutých 
rozdielov treba z obehu samého vysvetliť, a síce po samom 
predku nerovnosť farby. Keď krev svoj obeh po celom tele 
vykonala , vráti sa (jako už vieme) do pravej komory 
srdcovej, ktorá ju do pľÄí vystrekuje; tam vydá krev zo 
seba kyselinu uhličitú , ktorú spolu s povetrím a vodnou 
parou vydýchneme, naproti tomu ale pohltne kyslík z 
povetria, vdýchnutím do pľúc vtiahnutého. Pôsobením 
toho kyslíku premení krev žilová svoju farbu na jasno- 
červenú v pľúcach samých, a tak potom ide do ľavej komory 
srdcovej nazpak. Túto priemenu krve v pľúcach, totiž Vylú- 
čenie kyseliny uhličitej a pohltenie kyslíku, nazvali sme tam 
hore okrtatzm krve našej. Po čas obehu v sieti vláskovitej po- 
sbiera krev kyselinu uhličitú v tele našom zbytočnú, čoho 
následkom J t m a v o - červenú farbu prijíma. A to je tedy 
hlavný lučb á r s k y cieľ obehu krve : vylúSeme v pľúcach ky- 
seliny uhličitej a pohltenie Tcysliku. — Ze krev tepnová je 
teplejšia od žilovej, to veru ľahko pochopíme, keJ pová- 
žime, že ona zo studnice života, zo srdca, pred krátkym 
časom vyšla, kdež naproti tomu krev žilová pre svoju dlhšiu 
cestu už máličko ochladla. — To vätSie množstvo v 1 á k-- 
niny, ktoré krev arteriósna v sebe drží, stratí sa v sieti vlas- 
hýmtej ^ aby ku zrastu a obnoveniu tela pomáhalo; preto 
krev žilová potom i menej vlákniny má, keJ svoju cestu 
nazpak do srdca koná. Tieto dátky postačia tým , ktorí 
hlbších vedomostí fysiologicko-lučbárskxph nemajú, aby dôle- 
žitosť priemeny pochopili, ktorú krev svojím obehom, a meno- 
vite priechodom cez pľúca podstupuje, pri čom ešte dolo- 
žíme, že krev žily vrátnice zas je trochu rozdielna od krve 
žíl ostatných, a že menovite viac tuku a železa v sebe drží. 



91 



6. Z&vemé posnamenaiila o srdol a kr^. 



Srdce ludské v nepokojnom hýbaní svojom bolo od jak- 
ziya predmetom otázky : zdáliž a y jakom spojení ono stojí 
s rozličným pohnutím mysli našej ? Každý totižto cíti, že 
y radostí, v hneve a yo zmužilosti srdce mohutnejšie bije, 
kde naproti tomu strach , hanba a iné nemilé city čerstvé 
vlnenie krve v srdci jakoby zamedzujú. Početné výrazy reči 
našej sú svedectvom toho, že už obecný človek tuší jakési 
spojenie medzi srdcom a city svojimi, čoho tu nektoré prí- 
klady udáme: človeka zmužilého, strachu neznajúceho voláme 
srdnatým; kto úprimne smýšľa s inými, neznajúc lži a 
klamú, dostáya čestné meno srdečného človeka, priateľa 
atď. ; kto sa veľmi hneyá, o tom hovorievame, že sa nasrdil; — 
najvyšší stupeň duševnej fcoľasti opisujeme slovami : „srdce 
mi pukne od žalosti;" — neočakávané, hrozné prestrašenie 
vyobrazujeme tým: „nebol by sa vo mne krve dorezal;" 
— komu zvláštnu lásku dokázať chceme, tomu prihovárame 
sa výrazom : moje srdce, miesto vy, alebo ty. Všetky podobné 
slová pokazujú na to, že prirodzeným citom hnaní srdce po- 
važujeme za siedlo náruživosti, trebas o spôsobe spo- 
jenia tejto čiastky našeho tela s mysľou a jej rozličným 
pohnutím nič istého udať nemôžeme. — Sama k r e v ale už 
u najdávnejších národov pohanských jakožto ^prameň života" 
zvláštnej úcty a vážnosti požívala, preto i najvzácnejšia obeť, 
modlám pohanským venovaná, z krve zvierat alebo zajatých 
nepriateľov pozostávala. I sv. písmo starého zákona dôleži- 
tosť krve ľudskej, menovite v knihách Mojžišových čartejšie 
pripomína ; on zakázal synom izraelským jedenie krve jakej- 
koŔek, a síce z tej príčiny, že krev jakoby za siedlo daše 
považovaná bola (3 kn. Mojž. 17 kap. v. 10 a U). Vôbec 
ale poznamenať sluší, že prelievanie krve prirodzenou jakou- 
si hrôzou naplňuje človeka, tak že mnohý krev jakúkoľvek 
ani videť nemôže. 

A toto zavdáva nám príležitosť, aby sme napokon ešte o 
lekárskom vylievaní krve, totiž o sekaní žily prehovorili. 
Za starodávna myslelo sa, že príčina každej choroby leží v 
jakomsi zkazení krve a že tedy chorému tej zkazenej krve 
odobrať treba, aby ozdraveť mohpl. I dedovia naši asi 
takto smýšľali,' majúc v obyčají, každú jar dáť si i pri 
úplnom zdraví žilu seknúť, aby sa vraj krev, cez zimu zka- 



92 

zená, očistila. Ináče vec považuje noyejšia yeda lekárska^ 
ktorá odberanie krre naprosto za zbytočné drži, dokazuiúe, 
ze ani zapáleniny ani mrtyice nepochidzajú z domnelej plno- 
kreynosti, ale z chudoby a yodnatosti krre. Ďalej rozu- 
mnje sa takto: krev čloreka je alebo zdravá, alebo chorá: 
ak je zdrará, učiní sa telu nepochybná Skoda, kei mu 
krre odbereme ; ak je krer ale chorá, odobranie 2, 3 ftin- 
tor r holá nič neosoží, keí ešte rySe 20 t r tele potso- 
stane. Bol to raz už pochrálne r tomto článku spomänuty 
sloranský lekár, doktor a professor Jozef Škoda yo Viedni, 
ktorý okolo roku 1840 i zapálenie pľúc bez otroreníe 
žily liečiť počal, čo prarda mnohí lekári za taký zlojíin 
považorali, že u rlády žalobu proti nemu zadali, jakoby 
chorých zúmyseľne hnal do smrti. Škoda sodporedal sa ná- 
ležité, kečf z protokoUor ršeobecného špitálu dokázal, že pod 
jeho rukou o r e ľa menej ľudí na zapálenie pľúc cfaorýck 
zomrelo , nežil lekárom žilu sekajúcim* Ďalšie štatistické 
dátky rysredčily, že zo 100 ľudí, ua zapálenie pľúc ochore- 
1ých, pri liečení otrorením žily 20, zo 100 chorých ale, 
ktorí' podľa spôsobu Škodového bez seknutia žily liečení boli, 
len 9 zomrelo. — Všetky tieto reči len k tomu pripomíname, 
aby sme pred zbytočným, z obyčaje daktorých ľudí po- 
Slým sekaním žily ry striekali; či je toho neryhnutná potreba, 
nech sám lekár rozsúdi. 



IL Príroda a priemysel. 

(Pokračovanie z L roČnOtn.) 

10^ I refaik má bjf priesyseliiíkeM. Poľné hospodársiro 
je jedna z najdôležitejších a najvážnejších živností človežen- 
stva. Od jeho dobrého sriadenia a od jeho pokroku a zdarn 
zivisí národné bohatstvo a dobrobyt štátov. Kde sa nedostáva 
jeho výrobkov, tam ani druhé záležitosti žiaducne dariť sa 
nemôžu, tam — najmä pri velkej ľudnatosti — rastie bieda, 
psota. Jeho pokrok a zdar ie ale len tam možnj, kde sa 
zmáha a kvitne polnohospodársky priemysel. U nás na Slovensku, 
kd^ vefká yfttSina obžanstva pridržuje sa roľníctva, mál by 
každý svedomitý vlastenec, ľudomilovný národovec a každý 
vzdelaný ob2an o to nástojiť, ba i sám atát mal by o to 

Sežovať, aby sa zakladaly hospod^ske Školy a spolky, zka- 
laí by sa rožSirovaly hospodárske známosti , aby n^Se usi- 
lovné roľníctvo mohlo sa priučiť dôkladnému rozumnému 
(rationálnemu) poľnému hospodárstvu. 

Pilný a pracovitý je ľud náS, lebo sa cíti byť jjresvedže- 
ným, že „z pilnej ruky nádeja kvitne*^ ; ale tá nádeja^ zostáva 
mu kvetom bez ovociny. Len potom, až sa ľud lepSe vedela, 
až si nadobudne potrebných vedomostí, až ku svojej praco- 
vitosti pripojí i známosti, až bude môcť povedať : „LepSia^ je 
známosť než hotový peniaz" a „Zkúsenie dáva umenie," — 
len potom za jeho pracovitosťou bude nasledovať i dobrobyt, 
len potom za kvetom narastie i oyocína. 

Nik nebude tajiť, že ľud náS je y hospodárstve wmed- 
baný a že eSte ani nemyslí na pokrok. Príčina toho je neve- 
domosť, a príčina jeho nevedomosti je, že tí, ktorým na tom 
malo záležať, nepostarali sa o jeho vzdelanie. Dajte mu len 



94 

prfslaSnú Yzdelanosf a uiridíte, že on potom sám bude lifada€ 
známosti, prisláchajúce do oboru polného hospodárstva, že 
potom pozná svoju úlohu. 

Úloha rozumného rolníka je, zo svojich pozemkov pri 
najmenších výdaykoch bez ufikodenia úrodnosti pôdy docieliť 
najvätšie množstvo užitočných poľnohospodárskych výrobkov, 
a teda najvätšf osoh. K tomu ale nedostačuje starý spôsob 
hospodárenia ani starosvetska zkúsenosf, lež k tomu vyhľa- 
dávajú sa isté známosti. Rozumný hospodár má znaf povahu 
pôdy a vSetky živly^ účinkujúce na jej úrodnosť; má znát 

ÍrísIuSné obrábanie a zúrodňovanie pôdy a povahu i cenu 
aždého k zúrodneniu pôdy upotrebiteľného hnojiva ; má 
znaf, jako má siaf, opatrovať a zúžitkovať rozličné poľné 

Slodiny; má znať rozumné chovanie, odchovanie a kŕmenie 
omového dobytka (statku); má sa rozumeť do záhradníctva, 
včelárstva a, kde je príhodno, i do vinárstva ; má znáť po- 
mery medzi pôdou , poľnými plodinami a dobytkom atď. 
K tomu sú tiež potrebné základné známosti ku známosťam 
tu -spomänutým, jako sú : lučba roľnícka, silozpyt, prírodopis, 
počtoveda a i. - 

Známosť lučby je preto potrebná, že mnohé pomery 
a záujmy hospodárske pochopiť sa môžu len s jej pomocou. 
Lučbárskym zkúmaním poznávajú sa základné látky pôdy 
a rastlín ; poznáva sa, ktoré látky rastlinám potrebné nacho- 
dia sa v pôde, ktoré nedostávajú sa jej a ktoré dodať sa 
jej musia, aby sa v nej isté rastliny darily ; poznáva sa, 
že daktoré rastliny k zdarnému zrastu a vývinu poti*ebajá 
istých látok viac, než rastliny iné, a kecf sa ich v pôde 
nenachodí nadostač, alebo ked jej celkpm chybujú, že potom 
nemôžu bujne rásť a plodiť hojnosť semena; luČbárskym roz- 
borom hospodár poznáva, nakoľko pôda po žatve zchudobnela 
a čo sa jej musí navrátiť, aby sa jej plodnosť neumenšila ; 
môže poznať jakosť a cenu pozemkov alebo hnojiva, ktoré 
snád kúpiť zamýšľa. Pomocou silozpytu poznáva hospodár 
hustotu, váhu, spojitosť, vlhkosť, suchotu, teplotu a barvu svo- 
jich pozemkov a vliv týchto vlastností, a podľa toho môže 
potom napomáhať plodivosť a úrodnosť pôdy. 

Bez takýchto známostŕ zostane roľníctvo vždy pri starom 
spôsebe hospodárstva a šlendrianstva a nepriblíži sa ani o 
krok k tej dokonalosti, jakou sa honosí vzdelané roľníctvo 
anglické , belgické alebo nemecké. Ak v tomto ohľade stať 



4 



95 

sa má u nás pokrok, ak má y našej milej vlasti dobrobyt 
zakladať a rozširovať sa, ak si žiadame, aby nám bolo lepšie, 
aby nám bolo tak, jako nám ešte nebolo : musí i náš r o T- 
nik vzdelávať sa, musí si sbierať známosti, prislúchajúce do 
oboru polnébo hospodárstva, musí premýšľať o pokroku, 
zkúSky robiť, cvičiť a zdokonálovať sa, alebo slovom: musí 
byť priemyselníkom. 8 dobrým a užitočným netreba 
odkladať ; kto nikdy nezačne, ten nikdy nedokončí ; treba 
len začať , a pri dobrej vôli a snahe to pôjde , jako to šlo 
inde ; lebo komu sa nelení, tomu sa zelení. 

II. Povaha pédy. Všetky rastliny, ktoré pestujeme na 
našich pozemkoch , prijímajú pokrm svoj zvätša zo zeme. 
Zem táto povstala rušením, zvetrením a rozpadaním sa skál 
rozličných zemských útvarov (formácií) jako : zo žuly, ruly, 
bridlice, porfyru, pieskovca^ vápenca, kriedy a t. ď., a podfa 
toho je i rozličná. Tak na pr. pôda povstala zo žuly obsa- 
huje hlinu , kremei , salajku , magnesiu , vápno a kys- 
loň železnatý; pôda povstala z vápenca má prevahu vápna; 
zo skál kremenitých povstal temer púhy piesok ; bridlica dáva 
hlinastú pôdu. V každej pôde nachodí sa čiastoc*ka soli, kys- 
líny kostíkovej, sírkovej, uhlovej, často i prsťovej (Humus- 
säure), a v každej i istá čiastka prstí (Humus), t. j. látky 
povstalej z prehnitých rastlín a živočuchov. Málo kde však 
najdú sa tieto zeminy celkom čisté, lež bývajú v istých po- 
meroch pomiešané. Podľa prevahy jednej a druhej látky 
menujeme potom takú pôdu hlinačkou, piesočnačkou,* vápe- 
načkou, slínovou, rašelinovou , a podľa hojnosti alebo nedo- 
statku prsti, salajky, vápna, piesku atď. býva každá pre 
istý druh siaťa viacej menej spôsobná, úrodná alebo neúrodná. 
Na pr. : Pôda č. 1 : obsahujúca 60— 80? hliny, 5 — 20§ piesku, 
3 — 6^ vápna a 5 — lO? prsti, je výborná pre pšenicu, raž, 
jačmeň a obchodné rastliny ; č. 2 : obsahujúca 50 — 7O5 hliny, 
20— 30S piesku, 3— 5g vápna 3— 8g prsti, dobrá pre pše- 
nicu, raž, jačmeň, bôb, ladník ; č. 3: 30—503 hliny, 40—605 
piesku, 5 — 10^ vápna, 2 — 4§ prsti, pre raž, jačmeň, hrach, 
pohanku, tabak, ľan, zemiaky ; č. 4 : 5 — 20? hliny, 50 — 90^ 
piesku, 4 — 6? vápna, 1 — 3§ prsti, pre ovos, pohanku, proso, 
zemiaky. 

Tuto ale nenie dokonala určitosť; bližší lučbársky roz- 
bor podal by určitejší vývod. Vezmime na pr. do povahy 
tri zeminy A, B, C, ktoré by v 1000 čiastkach pôdy obsa- 
hovaly nasledujúce látky: 



A. 


B. 


C. 




97 


40 


12 




443 


790 


836 




267 


64 


42 




61 


28 


24 




8 


5 


1 




n. 60 


57 


78 




4 


1 


-^ 




2 

1 


1 
2 







2 

2 


mmmm 


• 




41 


H 


— 




40 


7 


3 




10 


6 


i 





96 



prsť 

Íiesok 
lina 
y^pno 
magnesia 
kysloň železn. 
salajka 
sóda 
soľ 

kyslÍD. sirk. 
kyslin. kosť. 
kyslin. uU. 

strata prisk. 

1000 ÍOÔÔ lôôô" 

Tu by bola zemina A. reľmi úrodná, dávajúca po 30 — 50 
rokoch i bez hnojenia dobrú úrodu; lebo obsahuje y hojnosti 
rSetky látky^ ktoré rastliny potrebujú za pokrm ; zemina B. 
dala by len pri hnojení dobrú úrodu, lebo jej daktoré látky 
chýbajú ; zemina C. je celkom neúrodná, lebo má málo prstí 
a mnohé látky jej celkom chýbajú. 

I fysikálne vlastnosti pôdy majúvelký vliv na úrodnosť, 
jako sú: 

Hustota a váha, od ktorých závisí vývin a rozrastanie 
korienkov, prijímanie roztopných látok, prepúSťanie vzduchu 
a vlahy, prijímanie teploty atd. Tu je známo že pofažná 
váha pôdy piesočnatej a bohatej na vápno je 2'82 hliňaíä:y 
2-70 mastnej hlinažky2*65 vápenaéky, 240 prsti 1-22. Vyrov- 
nanie týchto pomerov bolo by najprimeranejfiie. 

Spojitosť, ktorá poľahčuje alebo obťažuje oranie a roz- 
rastanie korienkov, značia nasledujúce čísla : hlinačka 57 — 83, 
prsť 9^, záhradná zem 7, a piesok nemá žiadnej spojitosti. 

Prijímavosť vody je pre vývin rastlín tiež dôležitá. Z 
ohľadu toho je zkúSkami dokázano, že najmieň vody nrijíma 
piesok, a síce 25f, hlinačka 40^, záhradná zem 59^, prs< 
I9O5. Tak je i významné vpíjanie a vypúSťanie vlhkosti 
(vodných pár) zo vzduchu, a tu stojí prsť na prvfiom mieste, 
lebo ona v. istom čase vpije Štyrikrát toľko vlhkosti jako 
hlinačka, a v 4 bodinách vypustí prsť vlahosti len yÍôq^ 
hlinačka ^^^. Ked sa ale zem vlahou po istý stupeň nasýti, 
tu príde priťahovanie a vypúSťanie vlhkosti do rovnoTáhy. 



w 

Tu YÍak záTÍsí mnoho od slnečnej teploty, vetra a polobv 
pozemku, ktorý mô£e hjt na roYÍne, alebo môže maf syali 
serernj alebo južný, kde aa lúče slnečné opierajú prostejSie 
alebo kosmejšie. 

Barva zeme yjznačuje sa tým, že čím tmaySia a teda 
na prsť bohatSia je pôda, tým vätšmi vo d^e teplotu prijíma 
a v noci udržuje. Len že nie každá čierna zemina je na prsť 
bohatá. Často pochádza čierna barva od kydej raSeliny alebo 
rozmrveného hnedouhlia s vápnom skrze náplavy. V takej 
pôde obilie prudko rastie z jará (kým vlhkosť trvá), ale 
tenkým steblom, a potom lahko vyschne a vyhynie. 

ZvláSte dôležité je prijímanie vzduchu a v ňom nachodia- 
cich sa druhých plynov. Prsť prijíma v dakofko dňoch Vs 
svojho objemu vzduchového, hlinačka V« , vápenačka Vio, 
piesočnatá vápenačka V20, a. piesočnačka Viôo, ačkolvek toto 
prijímanie závisí tiež od teploty a vlhkosti vzdušnej. Tu 
koná zvláštnu úlohu kyslík (oxygen), ktorý daktoré látky v 
zemi okysličuje a tak ich pripravuje na rastlinný pokrm. 
Vzduch pri tom deji sa zahustí, a preto naohodí sa tu o 
mnoho viac kyslíku než vo vzduchu vietornom (atmocferickom). 
Tento kyslík slučuje sa tu s uhlíkom (carbon), tvoriac uhlovku 
(uhlovú kyslinu), a oslobodzujúo dusík, dáva mu príležitosť 
k tvoreniu čpavky (ammoniaku), ktorá je rastlinám potrebná 
k tvoreniu semena, zŕn rastlinného glia a bielkoviny, a uhlovka 
tu zas slúži k rozkladaniu daktorých čiastok minerálnych. Y 
hlbokých baniach nachodí sa často zem, obsahujúca všetky k 
rasteniu potrebné látky, a preca v nej nič nerastie* Jak náhle 
ale zem táto dva tri roky na vzduchu leží a častejšie sa pre- 
hádže, aby sa mohla daktorými plynmi nasýtiť a okysličiť, 
— stane sa úrodnou. Tým sa vysvetíuje výhoda a užitočnosť 
častejšieho orania pôdy. 

12. Inojlvo. Éeď rastliny nalezná v pôde dostatočnú 
hojnosť látok, potrebných k svojmu vyvinutiu, tedv i bujne 
rastú a nasadia viac vetví, listov, kvetu a ovooiny alebo semena. 
Choeme-li teda, aby naše polia a lúky vydávaly čo najväťšiu 
úrodu, musíme sa postarať, aby v nich našl^ všetky látky, 
potrebné ku svojmu vývinu a zrastu. To docielime hnojivom 
alebo hnojením. 

Slovom hnojivo označujeme každú látku, *ktorá je spô- 
sobná svôjmí chemickými a fysickými vlastnosťami vyžitej a 
vycívenej zemi vynahradiť chybujúce látky a tak obnoviť 
alebo rozmnožiť jej plodivú silu. Tie čiastky sú ústrojné a 

7 



neústrojné. K ústrojným (organickým) prináležia Iimotj 
živoéusne a rastlinné, jako : rony, kopytá, srsť, perie, mäso, 
kry, zdochliny, grznárske a mäsiarske odpadky, slama, po- 
kazené seno, plevy, stromové lístie, rez (piliny), semenná 
pagaéina, pazderie a t. cf. ; k neástrojným (neorganickým, 
minerálnym) prináležia : soli salajkové, sódové, vápnové, 
magnesia, pozol, kyslina kostíková, sírková, kremenová, solík 
(cklór), kysloň železnatý a t. i. 

Pod hnojom v užšom smysle rozumie se míeSanina 
trusu domového zvieratstva so stlanivom. Hnoj tento je reT- 
kého významu pre roľníka, lebo od jeho množstva a dobroty 
závisí zdar jeho hospodárskych podujatí. Mnoho teda na tom 
záleží, aby si hospodár nadobudol dostatku tohoto hnojiva 
a aby znal jeho úpravu, výdatnosť, cenu a upotrebenie. 
Hlavná jeho čiastka je d u s í k (nitrogen, azot), ktorý sa 
nachodí v ňom sláčený svodíkom (hydrogen) jako 2 p a v k a 
(ammoniak). Kdekoľvek dačo hnije, tam vSade isté látky sa 
rozkladajú a tam všade tvorí sa čpavka, uhlovka a voda. 
Zvierací hnoj, moč (najmä uhnitý) a hnojnica vyvinujú mnobo 
čpavky, ktorá sa prezradzuje svojím štiplavým zápachom a 
uchodí do vzduchu. Že ale čpavka je najhlavnejšia a najvý- 
datnejšia čiastka v hnoji, musí hospodárovi mnoho záležať 
na tom,' aby mu neuchodila do vzduchu. To sa zamedzuje 
stlanivom, polievaním hnoja hnojnicou, do ktorej sa primiešala 
čiastka sírkovej ky sliny, a pridávaním do hnoja sadry (gipsu), 
kde sa utvorí síran čpavkový, ktorý neutieka do vzduchu. 
Stlanivom môže byť slama, rez, stromové listie, rašelina 
(torf), v istých prípadnosťach i hlina alebo piesok. Hlina môže 
sa upotrebiť pri hnojení zeminy piesočnatej, piesok pri hnojení 
zeminy hlinastej ; lebo tieto zeminy polepšujú sa vzájomne. 
Najlepšie stlanivo je ale slama ; ktorá však posekať sa má 
na krátke kúsky, aby tým viac čpavky pochytala. I uhlový 
prach koná na hnoji i na poli dobrú službu. Najvýdatnejšia 
čiastka hnojiva domového je však moč. Chýrečný nemecký 
učenec Liebig prišiel pri svojich hospodársíych zkúškach k 
nasledujúcim nepodvrátiteľným výsledkom : 1. Medzi zviera- 
cím hnojivom je najdôležitejší moč, lebo podáva rastlinám 
veliké množstvo čpavky. 2. Sadra účinkuje hlavne tým, že 
uhlan čpavkový premenuje na síran čpavkový (Schwefelsaur. 
Ammoniak), ktorý vo vode roztopený podáva rastlinám čpavku. 
3. Hlina pôsobí dobre tým, že čpavku zo vzduchu priťahuje 
a rastlinám podáva. 4. Uhlový prach priťahuje zo vzduchu 



99 

a zahusfnje rozličné plyny a podáva ich rastlinným ko- 
rienkom. 

I pri najlepšom zachádzaní s hnojom uchádza z neho 
vždy značná easť čpavky do vzduchu ; preto nemá sa nechať 
na nnojisku tak dlho ležať, ažby veľmi prehnil; ale má sa 
čím skoršie na pôdu vjrviesť a zaorať. Účinok čerstvého 
hnoja dobre poznali naši slovenskí hospodári pri košarení. 
Pre rastliny klasnaté má sa ale použiť hnoj do istého stupňa 
prehnitý. 

O hnojeni hosťovou múkou a guánom bolo hovoreno v 
lanskom ročníku tohoto Kalendára ; teraz ešte prehovoríme 
na krátko o zelenom a minerálnom hnojive. 

13. Keleoé hDeJeaie, pod ktorým sa rozumie zaoranie 
rastlín, dochovaných k tomu jedinému cieľu, upotrebúva sa 
tam, kde sa nedostáva druhého hnojiva, a síce na pôde nie 
celkom vyžitej, v ktorej sa nachodí ešte značná časť látok 
minerálnych, potrebných rastline k vyživeniu, lebo ono je 

{rospešné hlavne tým, že pôde podáva dusík a uhlovku, 
toré tieto rastliny z povetria prijatý. Ostatnie hnojive látky, 
ktoré taká rastlina podáva pôde, sú tie samé, ktoré pri svojom 
rastení zo zeme vybrala a po zaoraní ich zase zemi prina- 
vrátila. Dôkladnými zkúškami dokázané je, že rastliny prijí- 
majú dusík i zo vzduchu*^, (pred tým sa verilo, že len zo 
zeme), a čím je rastlina listnatejšia , a teda čím vätšmi 
stojí v spojení so vzduchom, že tým viac dusíku z neho pri- 
jíma, a čím menej má rastlina listov, tým menej dusíku môže 
zo vzduchu prijať. Práve . preto dochovávajú sa k zelenému 
hnojivu rasthny veľko- a mnoholistnaté, jako: pohanka, čer- 
vená datelina, ľadník (vika), hrach, boraj (Borago off.), 
škrkavica (Lupinus) a kolenec (Spergula arvensis). Že ale 
zelené hnojenie nepodáva pôde látok minerálnych, musí sa 
považovať za polovičné hnojenia. (Ob'šírne o tom pojednáva 
časopis ;,Obzor" ročn. III. str. 57). 



. Zkúáky konaly sa nasledovne : Hlinené nádoby naplnily sapieskom vy- 
páleným, aby neobsahovaly žiadnych dusičnatých a ústrojnýoh čiastok ; 
do pieskn zasialy sa semená a polievanie dialo sa destiUovanou 
vodou. AčkoTvek rastliny biedne rástly, preca Inčbárskym rozborom 
dosvedčilo sa, že rastliny veTkolistnaté, jako ďatelina a hraeh, obsa- 
hovaly 2V, krát toľko dasika, jako ich semená pri siati. Tak sa 
dokázalo prijímanie dnsíkn rastlinami zo vzdachu. Rastliny málo- 
listnaté, jako pSenica, raž, rástly vefmi biedne a prijaly zo vzdnohu 
len velmí málo dusíku. 



m 



14. InoJiT* miveráliie. Dokázano je, i^e rastliny i r najtač- 
nejSej pôde dariť sa nemôžu, ked v nei nenájdu na dosf 
čiai^tok minerálnych. Kde chybuje salajsa; tam sa nedarí 
repa a bôb ; kde chybuje vápno, tam sa nedarí ďatelina 
a konopa; kde je nedostatok kostíkovej kysliny, tam 
sa nedarí pSeníca, pohanka a ľan, a t. d. Pôda taká na- 
praví sa, ked sa jej dodá chybujúca látka. Na tom zakladá 
sa potreba a prospech minerálneho hnojiva, ktoré áčinkuje 
tak, že pôde podáva chybujúce látky, že zo vzduchu priťahuje 
vodné pary a plyny, a že pomáha rozkladať nachodiace sa 
v nej látky hnojive. Sem prislúchajú: vápno, sadra, slín, 
popol, pálená hlina, múka z kostí, hnojná soT, fosforit, a t. ď. 

Ktoré minerálne látky nachodia sa v rastlinách alebo 
v ich čiastkach, dozvedelo sa lučbárskym rozborom ich popola. 
Obsah ich popola je ale rozdielny. Tak obsahujú daktoré 
rastliny alebo ich čiastky viac salajky, druhé viac vápna, 
iné viac kostíkovej kysliny, iné zas viac kremeňa. Takýto 
rozdiel minerálnych látok v rastlinnom popole ukazuje nasledujúca 
tabulka (podla Dra. ViL Hamnia^ redaktora agronomických 
norí n). 



V 100 óiastk. 


1. 


m 


B 


< 


^í 


^a 


í 


~t^ 




popoľa obsa- 
huje: 


•2 
vr 




1 


f 




r^ 


B 

S. 


íl 


g. 


kukarioa 


30,g 


17,0 


1,0 


50„ 




0,8 






kukur. slama 


u„ 


39,, 


1,8 


5,3 


11,7 


"ô,. 


18,. 


0,, 


6,3 


pšenica 


24„ 


io„ 


13,5 


3,0 


45,5 




1„ 


0,5 




raž 


32„ 


4,* 


10,, 


2,. 


47„ 


i,» 


0,í 


0,8 


— . 


jačmeň 


3„ 


16„ 


10,0 


3„ 


40„ 


0,, 


22,0 


1,1 


— 


ovos 


12„ 


1-0 


In 


3„ 


14„ 


1,0 


53„ 


1,» 


— 


proso 


. 9„ 


l.s 


7,. 


o„ 


18„ 


0,a 


69„ 


0,6 


1,* 


pohanka 


' 8„ 


20„ 


10,» 


6,8 


50„ 


2„ 


0,7 


1,0 




hrach 


1 35,j 


10„ 


6,0 


3., 


34,0 


4,3 


o„ 


u 


2,5 


šošovica 


i 27,g 


6„ 


2.0 


5„ 


29„ 




1,1 


1,0 


«,1 


ľadnik 


30„ 


9,6 


8,5 


4,g 


38„ 


4,1 


C 


0,* 


2,0 


seno 


, 9„ 


15„ 




7,. 


1B„ 


3,0 


26,0 


2,1 


20„ 


tabak 


1 29,t 


2„ 


7,í 


30,8 


2,7 


3,7 




6,0 


o„ 


ohmel 


! 25,4 




B,« 


16,0 


12,. 


5,4 


21,5 


5,1 


7,í 


fan 


0,. 


».» 


7,8 


12,, 


10„ 


2,. 


21,4 






ŕan. semen 


25g 


0,7 


0,, 


96,0 


40„ 


1,0 


0„ 


3,7 


l,s 


konopa 


5,» 


o„ 


4,. 


42,0 


3„ 


l,t 


6,7 






vín. réva 


37,s 


1.. 


l,s 


43„ 


9„ 


3,. 


0,7 


1,. 


i„\ 



m 

z toho je TÍdao, že jedny rastlinj vyťahnjá z pddy 
mnoho kostíkorej kysliny, druhé mnoho aalajky, iné yiae 
Vápna a t. a., ktoré látky jej musia byť rynahradené^ iak 
sa má jej plodiyá sila obnoviť. Ale z toho je tiež pocho- 
pitefno a patrno, že keby na tú samú pôdu po yiac rokov 
siala sa daktorá rastlina salajkoyitá, t. j. ..mnoho salajky 
majúca, že by y pôde tejto stal sa taký nedostatok salajky, 
že by tu potom tá rastlina celkom rásť pre»stala alebo bý 
yeľmi biedne rástla. Tak by sa to stalo i s rastlinami boha- 
tými na yápuo a na kostíkoyú kyslinu. Za salajkoyitou rast- 
linou by sa ale darila rastlina vápnitá, lebo ona nepotrebuje 
mnoho salajky, a vápna naSla by v pôde na dostaé. Tak by 
sa tiež za salajko vitou rastlinou darila raatlina kostíkovitá 
alebo kremencovitá. Na tom zakladá sa prospešnosť a pred- 
nosť striedavého hospodárstva. I to svedží o výhode 
tohoto hospodárstva, že rastliny málolistnaté, prijímajúce zo 
vzduchu málo pokrmu, ale tým viac zo zeme, po viac rokoch 
za sebou siate, pôdu veľmi vyžijú, a preto že sa nemôžu 
jedno za druhým siať, ale že musia s velko- a mnoholistnatými 
zamieňať sa v istom primeranom poriadku. 

15. Tápno obracia sa v zemi na vodan vápno vý (Kalk- 
hydrat, t- j. vápno s vodou spojené) a na uhlan vápnový 
(kohlensaur. Kalk), ktorý rozkladá soli čpavkové , duaík z 
nich rastlinám podáva a spojujnc sa s čiastkami týchto soli 
podáva rastlinám výborné hnojivo. Yápno rozkladá tiež látky 
ústrojné a priskoruje ich priemenu na úrodnú prsť ; z.hli- 
načt^ oslobodzuje salajku a sódu ; rozhádzané na pôde 
hneď po vypálení priťahuje vlhkosť zo vzduchu, a zaorané 
vyťahuje jú zo zeme; pritom rozdrobuje a zahrieva zem. 
Účinkuje teda chemične i mechanične. Na pôde rozhádzané 
má sa hneď zaorať, lebo zo vzduchu priťahuje vlhkosť. 
Preto nemá sa rozhadzovať ani pri daždi, ani keď zem po 
daždi je ešte mokrá, ba ani pri suchej a teplej povetrnosti, 
keď je zem ešte primokrá, lebo potom zem tuho z^rieva, a 
tu môže škodiť útlym rastlinným korienkom. Pri jeho upo*^ 
trebení musí sa do povahy vziať i doba ročná ; pre zemiaky, 
repu a podobné rastliny užíva sa na jar, aby hneď účinko- 
valo ; keď sa má ale vápniť pre oziminu, nech sa to deje v 
jaseni, keď je zem suchá a keď sa dá na dakoľko dní oča- 
kávať pekná povetrnosť. Ono nájde v zemi vždy dosť vhlkosti. 
Keď sa vyváža na pole vo vzdialenosti 15 — 20 stôp, poskladá 
sa v malých kôpkach (asi po 50 ^.) s voza, prikryje zem )u. 



102 

a keď je rospadnnté na múku, hnecf sa porozhadzuje a.zaorie 
lebo zabráni. — Vo Francúzku berú vápna na jutro pozemku 
3—4 centy, v Nemecku 6—8 ct., v Anglicku 6 — 30 ct. Na 
mokrej a studenej pôde potrebuje sa ho viac než na 
suchej a teplej. 

16., Slín obsahuje hlinu, yápno (rlastne vápenec) a da2o 
piesku; s prevahou vápna je biely, s prevahou hliny tmavSí, 
až brunastý. Jeden druh slinu rozpadá sa lahko na vzduchu^ 
druhý fažko, a podla týchto vlastuostl môže sa z neho viac 
alebo menej upotrebiť. Vápnitú zem netreba slínom povážať, 
za to ale môže dobre poslúžiť na hlínačke, a síce s prevahou 
vápna na pôdu ľahkú a suchú, s prevahou hliny na ťažkú a 
vlhkú. Môže sa rozvážať práve tak jako vápno^ len že netreba 
zabudnúť, že sa vlivom mrazov rozdrobí , a na jar môže sa 
pri suchej povetmosti porozhadzovať. 

17. Sadra je slúčenina vápna, sírkovej kysliny a vody. 
Sádrovať pôdu neúrodnú a mokrú, bolo by toíko, jako roz- 
hadzovať peniaze ; naproti tomu výborne slúži na pôde suchej, 
teplej, úrodnej, pohnojenej, tak že čpavku zo vzduchu pri- 
ťahuje , zemné látky rozkladá , rastlinám ich privodí čo 
fdkrm, a podáva im vápno i sírkovú kyslinu. Sadra sa roz- 
ádže na poli a hneď zaore, alebo sa rozhadzuje na mladé 
rastliny v čas ich rastu, čo sa musí diať v rannej dobe za 
rosy. vtedy sa usadí na listy rastlín, a keď vyschne rosa, 
tu ju vetrÍK sfúka a na zem dokonale podelí. Sádrovanie 
deje sa na iar za tichej teplej a vlhkej povetrnosti ; po čas 
dažďa a chladnej povetmosti nesmie sa to stať. Sadry máme 
na Slovensku dosť, k. p. v Turci pri Blatnickom zámku celé 
kopce. 

NajosožnejSou dosvedčila sa na ďateline. Na ďateliniSti 
sádrovanom obdržalo sa dvojnásobne toíko ďateliny, jako na 
ďateliniSti nesádrovanom. Pri ďateline nemá sa vSak sadra 
rozhadzovať na mladé listy, lebo taký krm je dobytku Škod- 
livý, S osohom upotrebiť sa tiež môže pri hrachu, ľadníku, 
bôbu, šoSovici, pohanke, kukurici a Tanú ; pri obilí je nepatr- 
ného osohu. Pridáva sa tiež s prospechom do hnoja maštal- 
ného a do hnojnice, preto že viaže na seba čpavku. Bere sa 
jej však na pole menej než vápna, . obyčajile 2 — 3 ct, na 
jutro. 

Dajedni hospodári sádrujú poz emky svoje druhým spôso- 
bom. V každej pôde nachodí sa čiastočka vápna. Keď sa 
sírková kyslina rozriedi vodou a pôda ňou pokropí, tu sa 



103 

slúči sírk. kjslina s vápnom a utvorí sádru. Na 1000 flf« 
vody bere sa 1 fí: kysliny, a tým sa pôda polieva. Či by 
to bolo v praxi osožno, muselo by sa zkúškami dokázať; ale 
v theorii je tak. 

18. Popol obsahuje temer ♦ všetky minerálne čiastky 
rastlín, a. preto je veími výdatné hnojivo. Slúži rastlinám 
zvláštne hojnosťou salajky a sódy, a môže s osohom upo- 
trebiť sa na lúky, ďatelinu, Tan, zemiaky a rastliny klasnaté, 
ked sa rozhádže na pole. Popol rastľinový je škodný, keď 
drží mnoho skalice; avšak pomiešaný so zárdou, má na 
mokrej pôde dobre účinkovať. Popol z kamenného uhlia 
môže sa použiť na mokrej a studenej zemine. I sadza je 
dobré hnojivo na jakúkolvek zeminu, zvlášte na obilie a na 
lúky, kde i moch vykazí. 

19. Soľ je slúčenina kovu sodíku (natrium) a plynu 
solfku (chlór). Týmto solíkom účinkuje jako -hnojivo, dráži a 
zchytruje zrast rastlín, prekáža snetivosti, udržuje v .zemi 
vlhkosť a kazí hmyz. Rastliny obsahujú málo soli, a preto 
jej i málo potrebujú. Na jutro póla je dosť 5—6 2?. soli. 
Zelené rastliny nemajú sa posýpať soľou. Pre oziminy hnojí 
sa soľou 8 dní pred sejbou, pre jariny 6 — 8 týždňov pred 
sejbou. Kde dávajú dobytku soľ, tam netreba polia soľou 
hnojiť, lebo tam nachodí sa jej v maštalnom hnoji toľko, 
koľko rastliny potrebujú. Účinkuje dobre na zrast trávy a 
klesnalých i kŕmnych rastlín. 

30. Fosforit. V každej zemine viac menej úrodnej na- 
chodí sa istá čiastka kosťanu vápnitého (phosphorsaurer Kalk), 
ktorý rastlinám podáva potrebnú kostíkovú kyslinu. Kosťan 
tento pochodí z klamavca (apatitu), t. j. minerálu, nachodia- 
ceho sa v rozličných horninách, jako v žule, čediči CBasalt), 
drobe (Grauwacíce) a bridlici, a hlatiaceho sa v sústave 
rhomboedrickej , najviac v šestistranuých hranolách ; býva 
však i nedohlatený, zrnitý, vláknitý a celistvý. Hlavný jeho 
obsah je kosťan vápnitý s čiastkou chloridu a fluoridu, nekdy 
i magnesie. Ložiská klamavca nachodia sa vRudohorí(v Čechách), 
vo Freibergu, Kornvallu, Tyrolsku, Španielsku, severnej 
Amerike, i v Rusku (y kriedovom útvare jako apatitový 
pieskovec). Sem prislúchajú tiež kaprolithy a wavellit. Hor- 
nina, držiaca množstvo klamavca, nazýva sa fosforit, a v Ba- 
vorsku pri Amberku nachodiaci sa bez chloridu a fluoridu 
menuje 9a osteolithom. Od tej doby, čo sa lučbárskym 
skúmam'm nalezlo, že tikol hnoja vykonať môže každá hmotai 



m 

obsahujúca i^iastky rastlinného pokrmu, obrátili ho&rpodároría 
zretel sTÔj na vSetko, dokorvek má hnojná hodnota a môže 
maStalný hnoj doplniť alebo čiastočne vynahradiť. K takýmto 
hmotám prináleží i tento fosforit, chovajúci teraer 36 — 48^ 
kosťanu vápnitého a ^reto dávajúci výborné hnojivo. Keby sa 
v našich Tatrách naSlv ložiská fosforitu, daly by národnému 
hospodárstvu mnohonásobne vätSiu posilu, nežli bohaté bane 
na zlato alebo sriebro. 

Ján Kadavý. 



m. Huby v prírode a hospodárstve 
domácom. 

v minulom ročníku „Ndfr. Kalendára^ bolo rečeno o 
Wk^fHkoch^ že potravu ku svojmu vývinu prijímajú len z 
obstupujúceho ich povetria, prečo i stanovisko svoje roz- 
kladajú na rozmanitých vecach; a trebas volia k tomu rast- 
liny, nessajú z nich šťavu jako cudzopasnice, ale spokoja sa 
čo s priateľskou podporou. Zrovna obrátene nachádzame 
toto všetko pri hubách: tieto zjavtnú sa vláde iba tam, 
kde nejaké ústrojné veci porušenie berú a hnijú, tak jako 
by na zkaze svojich blfžnich panstvo rozširovať cheely, ktoré 
ale zvätša len dakoľko dní alebo hodín trvá. — Z húb 
vy stane všetko. Ony nepovolané zahniezďa sa i tam, kde by 
sme nemysleli^ a napadajú rastlinstvo a živočústvo či živé 
abo mŕtve, ba časom svojím hubením dotýkajú sa citlivé i 
ni^šeho majetí^u. 

8 hullami sretáme sa vo všetkých pásmach zemských, 
kde sa nachádza len stopa rastlín a živočúchov. Milujú ony 
vlahu, teplo a nie ostré svetlo, najviac ale tmu; silné svetío, 
zima a sucho prekážajú ich rozširovaniu ; nečo málo nájdeme 
ich i v kvapkaninách. Dľa povahy chorých a hnijúcich 
ústrojných telies, miestnosti^ počasia, podnebí^ elekirického 
napnutia v povetrí a t. cf. spatrujeme velikú rozmaníto£í< a 
intvohofiŕť pri hubách, tak že sa ich počíta do 40.000, z ktorých 
na srédnú Európu príde okolo 4000 druhov. Neraz nad ich 
hubiirým hospodárením v kasniaoh a skryniách mrštia dievčatá 



105 

tvári, ridiac ímuhami pokryté svoje maSlf^ky ä vfielijaké 
capaŕty. Chlapci zas obdivujá, jato títo nezvanf hostia 
dostať sa mohlj ku jadru skrz tak tvrdú Škrupinu orechovú. 
Vtieravosť o maSkrtnosť húb je náramná; ony zalezú do 
tmavých miest, vyhladajú súdy a skrz dná ssajú z onoho 
moku, ktorým zdanlivé zohrieva sa studené srdce a márne 
rozjaruje myseľ, do vSednosti skleslú. — NajvátSmi títo 
odvážlivci bývajú trestaní ohňom, jestH sa dotknú oných 
oblažujúcieh listov, ktoré u rozumných či nerozumných (?) 
prvé miesto zaujímajú medzí vezdejámi potrebami éi nepo- 
trebami (?^ a ktoré naučili sa smudiť bez prížiny od polo- 
divokých ludí. Ba i pri vSelijakých pospolitých pxiemenáeh 
berú vefkú účasť vtieravé huby; tam, kde palica ovládala 
pero, hnedí zaujmú svoje miesto v kalamári. 

Podoba húb je prerozmanitá. Už obyčajné strovné a 
jedovaté lišia sa tvarom svojím od ostatného rastlinstva. Jestlí 
vezmeme ešte ohľad na rozmanitý prachy pupence, strupy, 
Šmuhy, Spľahy, Skvmý, pliesne a t. ď. a zpytujeme ich pod 
drobnohľadom: tu spatríme neťuSené veci VSemohúcnosti 
božej, ktorá r tak nepatrných veeach obyčajnému človekovi 
mnoho divov uložila. Nájdeme krásne, súmerné a pravidelné 
tvary, jako v celom božom chráme nepoSkvrnenej prírody. 

Rastliny abo zeliny majú v sebe tak zvanú zdeň bstnú 
(chlorophyl), vyvinujúcu sa len pôsobením svetla, ktorá tak 
oku ľahodí. U húb, trebas inSie barvy dosť žive vytknuté sú, 
zelene listnej nenachádzame, Čo priam daktoré i na svetle 
rastú. D inSích rastlín býva telo složené hlavne z vMiku 
(carboniam), vodiku (hydrogenium), kysliku (oxygenium) a 
nepatrných -pomerne čiastok dusíku (nitrogenium), z ktorých 
prvkov (atómov) rozmanité slúčeniny telo rastliny skladajú, 
medzi nimi ale vždy viac menej skroboviny sa nachodí. U 
húb je to obrátene : Skrobovina sa nenachodí a hlavná slúče- 
nina je dusíková. Z tohoto nasleduje, že pri hnití huby taký 
smrad vydávajú a chytro sa porušujú^ jako keď mäso hnije, 
ktoré v svojom slúčenstve má tiež hlavne dusík. Uvedené 
známky dokazujú, prečo potrava z húb, ale len dobrému 
žalúdku, je tak výdatná, jako i z mäsa pripravená. Lučebný 
sloh humEiny (cellulose) u húb, čo podstatnej čiastky, nazýva 
sa hubovinou (fungin) a liSí sa od vSetkých ostatných 
rastlín ; mimo toho nachádza sa masnota vorvcmine (sperma 
ceti) p )dobná , osmazom (tiež v živočúchoch), bielkovina, 
cukor mannový, hnedý olej, pryskyrice, tekavé oleje, kyseliny, 



106 

soli a pálSiré jedovaté hmoty. Pamätné je í to, že zrieratá 
a huby berúc z povetria kyslík, vydychujú kyseUnu uAliSítú 
(acídum carbonícum) a kazia povetrie, kdežto iaé rastliny 
zvätSa naopak robia ; prijímajúc totiž do seba z povetria 
kyselinu uhličitú, pomocou svetla ju rozložia, podržiac si 
uhlík pre svoje telo, a kyslík vydychujú nazpftť do povetria, 
čím sa zas napráva a udržuje rovnováha v prírode. 

Na hubách nevidíme koreňa, stebla, lodyhy abo kmeua, 
tak ani listov a kvetu, jako v druhých oddieloch rastlín. V 
týchto ked zkúmame semeno, nájdeme tam Jdik (embryo), 
na ktorom už možno rozoznať budúcej rastliny čiastku, 
pnúcu sa hore ku rozvinutiu listov, a čiastku druhú, z ktorej 
sa vytvorí koreň. Pri hubách nájdeme tiež semeno, ale 
celkom inšieho útvaru : sú to drobulinké guličky, mnohoráz 
neozbrojenému oku ani nepatrné ; pod zvätšujúcim sklom 
ukazujú sa čo jednoduché alebo složené mechúričky, viac 
menej pretiahnuté s povrchom bradovičnatým alebo štítovitým, 
ktoré majú názov výtrusy (sporae). Ony sú sSedodejné (proli- 
ficans), to jé'st nepotrebujúce zúrodnenia (foecundatio), tak jako 
pupene semenné potrebujú láSek pylových (utriculus polli* 
narius) ; - ináč puk semenný, neobdržavší hmotu z láčky 
pylovej, dáva semeno hluché, to jest bez klíčku. *) Nelen 
huby, za najnižšie ústrojnosti v rastlinstve považované, roz- 
množujú sa výtrusmi, ale i nasledujúce rady: rmovtté (sblgSLé)^ 
WkLJmky (lichenes), játrovkovité (hepaticae), machovité (musci), 
kapradovité (filices) a plavunovité (lycopodiaceae). VSecky 
tieto zahrnujú sa pod názvom tajnomtibných (kryptogama) 
rastlín, nemajúcich kvetu a rodidiel. Naproti tomu u vSetkých 



V Z rastlín kvetúcich vezmime si k. p. Talija, kde v kvete nájdeme 
nasledujúce Čiastky: šesť bielych lapenov na okolo, ktoré zoveme 
okvetím (perigon) ; po ich odstránení prídeme ku áiestim tyčinkám 
(stamen), pripevneným pod vajemik (ovarium) ; každá tyčinka skladá 
sa z nitky (filamentnmj Či spodnej Čiastky a z prásniku (anthera), 
ktorý na svojom povrchu nesie šitý pyl (polien) ; obyčajne kto ne- 
pozorne privoniava, zafúla si nos pylom žltým. V samom pro- 
sriedkii nájdeme nádobkn z troch čiastok složenú, tak zvaný vaječ- 
ník trojdielny, v ktorom už počiatočné nachádzajú sa pupene 
semenné ; z vaječníka strmí tenká rúrka, končiaca sa malými hrčkami, 
Či hUgnou (stigma) ustavične vlhkou. Pyl spadlý na bliznu príčinou 
vlahy wpučí zo seba tenulinkú rúročkn, tak zvanú láčku* pyloyú, 
naplnenú zúrodi^ujúcou hmotou, ktorá rastúc dolu rúrkou strmiacou, 
dosiahnuo vo vaječníku puk semenný, zúrodni ho a stiine sa tak 
pravým semenom. 



107 

ostatných riad rastlinstva pozorujeme kret a ródidlá, preto 
sa menujú mivnoarnibnými (phanerogama) rastlinami. 

Jakýkoírek rozmanitý je tvar n háb , srovnávajú sa 
preca víetky v prvopočiatočnom stave svojho vývinu z vý- 
trusov. Jestli príde výtrus na priaznivé miesto, vytvorí sa z 
neho dosť nepatrné pletivo veími jemných vláken, bielej 
abo Šedivej farby, podobné pavuéinke, ktoré menujeme pod- 
kubím (mycelium). Z podhubia vyrastá budf hned výtrusy 
alebo sa vyvinie v prerozmanitých tvaroch plodnica (encar- 
pium), majúca v istých miestacn' vrstvu vrecktmosnú (stratum 
ascigerum), kde sa vytvorujú výtrusy. Lud náS obyčajne 
menuje plodnicu hubou. 

Základná ústrojnosť húb je rozdielna od ostatných rastlín. 
Pod drobnohľadom spatrfme buničky (celly) priehľadné a 
predĺžené, jednoduché a vetevnato spletené, alebo splstené, 
naplnené vždy tekutinou. U ostatných rastlín pozostáva zá- 
kladná ústrojnosf z iných tvarov. 

Huby rozdeľujeme do Stýr tried podľa podoby podhubia, 
miestnosti a innohosti výtrusov a vyvinutia plodníc : 

1. Praehovlié (coniomycetes). ťodhubie často nepatrné, 
mnohoráz pozorujú sa len samé výtrusy, vyvinujúce sa pod 
alebo v pokoike (epidermis) rastliny, bud chorej abo trách*- 
nejúcej; pokožku roztrhnúc, prevalia sa na povrch, vo všeli- 
'akých riadkach, kôpkach .a náhrnoch ; sú buď jednoduché, 
)uď stopôčkami abo vankúSikami podložené; dakedy sú práSne, 
dakedy mazavé , farby bielej. Šedivej , žltej, nnedej abo 
čiernej. 

i. Vláknité (hyphomycetes). Podhubie z tenkých vláken 
pozostávajúce, často býva spletené, v ktorého buničkách dakedy 
zjavia sa výtrusy ; najviac ale z podhubia povznesú sa nitôčky 
rozmanitého traru, nesúce na svojich koncoch výtrusy bua 
osamelé alebo v mechúrikoch zavrené. 

3. Obalné (myelf>mycetes). Podhubie múčnaté, otrubnaté, 
vláknité i blanovité. Plodnica, v svojom nútri výtrusy zavie- 
rajúca, puká jia povrchu, aby jej obsah prachovitý alebo 
slzký dnstal sa na slobodu. U jedných okrovka (peridie), 
pokrývajúca vrstvu výtrusonosnú, je mäkká, blanitá abo kožo- 
vitá, u druhých tvrdá, chruplavkovitá. Následkom toho roz- 
deľujú sa vo dve podtriedy. 

4. iUblIkafté (hymenomycetes). Z korienkatého podhubia 
vyvinie sa plodnica prerozmanitého tvaru; dakedy pozostáva 
z hlúbku či treňa (stipes) a klobúcku (pileus), a dakedy zostane 



í 



108 

r podobe jednoducliej patySkj , alebo yjae menej sa rosTetrí 
a rozrastnatie. Vrstra rýtrnsonosná, tuto i r^ú^kom (hymenium) 
srani, majúca yo ^}rechách (ascus) abo na nich rytrusy, roz- 
prestiera sa u dajednýcli po celej plodnioi , n drahých len 
po čiastkach: 

Trieda I. 

Huby praohoylté. 

Hvha kvasnäSná (saccharomyces, cryptoeoocus fertnenti). 
Na najnížSom stapni ústrojností nachodíme huby, Yyyinujúee 
sa T krasiacieh sa tekutinách. Do nedárna neredelo sa, éí 
tieto splodiny ku hnbám či ku rasám náležia, súc yytrorené 
T kvapkalínách. Y novejSích časoch prišlo sa na to^ ie yý- 
trasy z pliesne obyčajných kyasníc, dané do sladoyej kyapka- 
niny, pačením yytyoria prayé kyasnice či droždie; jestli ale 
yezmeme z inSích yecí toho istého drahú pliesne, dajúc ich 
yýtrusy do sladoyej yody, yytyoria nám tiež- obyčajné kvas- 
nice. Láskayému čitateľovi nebude nič prekvapujúceho, kecí 
nekto povie, že kúskom páchnúceho mäsa alebo i inej dusí- 
kovej hmoty podkvasiť si môže. — Čo je vlastne kvasenie a 
jako sa z cukroviny kvasením lieh a kyselina uhličitá vytvo- 
rujú^ o tom na inlom mieste. — Huby kvasničné sú na za- 
čiatku malinké, gulaté, z tenkej blanky pozostávajúce buničky, 
majúce slzkozrnitú hmotu v sebe. Ony rozmnožujú sa dele- 
ním, to jest : blanka buničky vohýna sa prosríedkom, sužuje sa 
až sa k sebe priblíži a rozpadne na dve bunky. Tieto nahro- 
madia sa často v radách, z ktorých časom povstanú článko- 
vaná, niťovité láčky, majúce vlastnosť rôzvetvenia sa a de- 
lenia v buničky čo výtrusy budúceho pokolenia. Tuto máme 
troSku naznačené, jako rastliny vcelku zvätSovať sa môžu 
delením buničiek. Výkres 1 . na prílohe, na zadku pripojenej, uka- 
zuje z kvasiaceho sa piva kvasnice, pod drobnShIadom 220-ráz 
zvät&ené, a výkres 2. pivné kvasnice hotové, tiež tak zvätšené. 
NaSe kvasnice pozostávajú z odumrelých rozvetvených láček a z 
rósplemeäujúcich sa buničiek, či sú už potom mokré abo polosu- 
ché.Co povedia na to teraz naSe susedky, keď pri hostine v 
každom odhryze koláča požívajú zbytky drobulínkých húb? 
— Nepatrná huba kvasničná dôležitá je nelen v domácnosti 
u pekára a pivovarčího svojím osohom, ale i Škodou; lebo 
nemilé šťavy ^ odvary z rastlín uvádza nám v kysnutie. Sem 
tiež náleží kal octový. 



Ml 

8net ja^mennd a ovosná (uredo hordei, arenae, ustílago 
carbo). Neplecha táto napadá najriac jačmeň a oros, zriedka 
pSeni>*u a nektoré eSte trávy, nikdy ale žito (raz). Pozostáva 
z malých, tmavj^ch , jadernatých výtrnsov, medzi ktorými 
pozorujeme i vlákna éo pôvodné podhubie, v kvete klasovom 
vzniklé (výkres 3.) Strašne sneť doky nájdeme vSetky čiastky 
kvetu Zničené , kde iba plevy (palea) a pluchy (glumella) 
nakazené ostaly. ZvätSa napadá sneť eelé klasy a laty (pani- 
eula) , roznesúc ga husto po roli ku velikej škode 
hospodárovi ; že ale pred žatvou sa rozpraSuje, není tak nebez^ 
pecnou, ked z pozostalého zrna múku požívame. 

Sneť p^eniSná (uredo tritici, tilletia caries). ZvláStny to 
druh sneti, zjavujúci sa na pšenici a tenkeli. Tento nezvaný 
hosť zaprace sa do vaječníka v klásku ešte pred kvetom, 
tak že vaječník, prechádzajúci v zrno, zdá sa byť hrubším 
než v zdravých kláskoch. Keď zdravé zrná dozrely, nájdeme 
v chorobných čiernofialkovú, smradlavú a mazavú hmotu miesto 
bielej múčnatej. Pod drobnohladom 3 — 400 ráz zvätSujúcim 
(výkres 4.) vidíme, že táto mazavá hmota pozoatáva z pod- 
hubia a výtrusov. Tieto tvoria sa v rozšírených končekoch 
podhubia (výkres 4. a), složené súc z dvoch blánok, z ktorých 
vrchnia je útla, mrežovaná a hnedá, vnútorná ale kožovitá a 
biela (výkres 4. b.) Podobná sneť kukiMriSná (uredo Maydis) 
časťo hubí v južnej Európe nelen zrná kukuričné, ale na 
ktorejkprvek čiastke sa vyďapí v podobe hrče. 

Sneti nevyvinú sa chorobou rastlín, jako prvej sa myslelo, 
ale vniknú do zdravej rastliny, kde potom isté čiastky nubia. 
Pozorovaním našly sa v obiliciach veľmi útle láčky, ktoré, 
jako by sme povedali, pri klíčení výtrusov po vstávajú, a síce 
už vyvinujúce sa podhubia v priechodoch medmbuneXnýeh (ductus 
intercellularis), to jest v tých priestoroch, kioré ostávajú v 
tele rastlinnom medzi buničkami, súc spojené ^sc^omz' (poruš) 
s vonkajším povetrím. Klíčacie láčky výtŕusné su tak jemné, 
že vniknú do pichov rastliny a v priechodoch medzibunečných 
v podhubia a daléj sa rozvinú Dá sa mysleť, že takýchto 
drobulinkých láček suchých jako i výtrusov každým pohnutím 
vzduchu bez počtu v povetrí sa vznáša, a z jednej role na 
druhú, ba z jednej krajiny do druhej prenášané bývajú. 

Tvorenie sneti zapríčiňuje, vraj, vysiate nezralé semeno; 
povážanie pripočítali mnoho trusom zo záchodov, abo ovčím 
a tak ešte iným zemným okolnosťam. To ale je isto, že 
sneť zjavuje sa najviac v tôni, «a pokraji lesov, v 



110 

úzkych dolinkách a na ylhkých studených roliach, iiaprotí 
tomu i na teplých vápenistých a jalových zemách. Mnohí sú 
i toho náhtadu, že už so sejivom sneforé výtrusy do zeme 
prichádzajú; preto uelen umývajú semeno prťd siatím ro 
vode, ale i v slanej vode na čas nechajú ho moéif, tak tiež 
v rozriedenej sadzi, rozpustenom zelenom abo belasom kameň- 
čeku. Všetko toto nedalo posaváď uspokojujú t^ích výsledkov. 

Pripomänúf treba sneť ružovú a fazolovú. Prvú vídame 
na listoch ruže stolistej čo žltočervené kôpky (výkres 5.) ; 
druhú na listoch fazolových jako hnedé kôpky. Tieto roz- 
širujú sa tyčkami , ktoré predtým pri chorých fazolách stály. 

PráWJca pryicová (aecidium euphorbiae). HnecF z jari 
bývajú prvé lístočky pryšca chvojky (psím abo vlčím mliekom 
zvané), pnúce sa zo zeme, napadnuté prášilkou, ktorú vidíme 
od spodku na lístkoch, na začiatku čo žlté, potom hnedé 
kôpky. Výkres 6. predstavuje jednu kôpku na spodku lístka 
200 ráz zvätšenú v priereze; a je pretrhnutá pokožka 
lístku vláknami šfavnými (paraphysis) d, z pomedzi ktorých 
sypú sa výtrusy c. Rastlina tak býva súžená prášilkou, že 
svojou zakrnelosfou na pohľad celkom sa rozdeľuje od svojich 
spoludruhov zdravých, ba ani nikda ku kvetu nepríde. 

PráStlka dr&ťcdová (aecidium berberidis). Vídame na 
listoch dríšťalu najprv žlté, potom hnedé skupeniny (výkres 
7. á), pozostávajúce z okroveStek (peridiolum) hrnečkovitých, 
na ústi zúbkovaných, zvátsené u i, a prachovité výtrusy u c. 

Hrdza trávna (puccinia graminís). Na steblách, listoch 
a plevách obilných, tiež na trávach pozorujeme dlhšie abo 
kratšie škvrny, nígprv bľadé, potom hrdzavé a naposled 
tmavej farby, Obilice hrdzou napadnuté chorejú, dávajúc 
zrno nepatrné, zoškreté. ^ajprv zbadať na rastline zelenej 
podlhlé, bielavé, vypuklé škvrny, ktaré sú znakom vyvinujúcej 
sa pod pokožkou huby. Pod každou škvrnou nachádza sa 
hromádka útlych spletených vláken, to jest podhubie. Ked už 
škvrny začínajú žltnúf, ukáže sa na podhubí v prosriedku 
gulička žltočervená (výkres 8. a, veľmi zvätšený). Gulička 
táto je opravdivá huba, majúca písinato spletené vlákna pod- 
hubové, na ktorých končeky vohýnaníín a sťahovaním blanky 
delia sa v rady výtrusov i. Pod drobnohľadom videť, že 
každý guľovitý výtrus má nožičku a obalený je blankou sieťovou-; 
vnútorná blanka buničky ie hladká a priehľadná, a takýto 
výtrus zaviera v spodnej blanke slzkú tekutinu. Povrchná 
sieťová blanka opatrená je na istých miestach otvorami, 



111 

ktorými pri klíčení výtrusu vnútorná* blanka láčkovite vouká 
vystupuje, c. Klíčenie v\Hrusu vždy nastane, keí príde na 
vlhké miesto, pričom útle vypučené láčky dosť sií tenké, aby 
do pichov a vzdušníc rastliny vnikly a svoju zkazu cTalej 
rozširovaly. 

Mnohí domnievajú sa, že hrdza trávna pochádza z prá- 
šilky dríSfalovej , to jest z kra, sem tam v plotoch a na 
medziach rastúceho. Yec nemá sa tak, lebo obe huby sú 
celkom lozdieln^. 

Poznamenať treba, že táto trieda húb má do 300 rodov, 
rozhostených na rozmanitých čiastkach ústrojencov ; tuto sú 
len podotknuté nektoré, čo sa nás najviac dotýkajú. 



Trieda IL 

Huby vl&knlté (pliesne). 

Fa/ecieÄ révna (oidinm Tuckeri). Už od dakoľko rokov 
v južnej Európe, Uhrách a Francúzku pôsobila táto plieseň 
na vínnej réve velikú pohromu. Hned* zjari ukazujú sa malé, 
prachovité , biele Škvrny na šťavnatých , bujných výhonkoch 
a mladých lístkoch révnych. Pod drobnohľadom ukážu sa 
Škvrny tieto čo podhubia pliesne , složené s rozvetvených 
vlak en a držiace sa príssavnými bradovicami povrchu rastliny. 
Neskoršie bývajú napadnuté i málvice (hrozná) týmto podhu- 
bím, ktorého príssavné bradovice tak sa rozšíra, že kožtička 
málvice nelen sa svráskuje, ale i trhá, rozširujúc svoj objem 
vnútorným rastením. Teraz dážJ príduc do otvorených rán, 
zapríčiňuje hnitie, a vníklé tam podhubie napokon zníčuje 
všetko. Z podhubia vyvinujú sa zprímené kyjovité láčky , z 
nich potom sťahovaním sa stien oddeľuje sa premnoho vajíček 
(výkres 9. a.) Nektoré len zprímené láčky vytvoria v svojom 
nútri nové buničky, ktoré pretvoreným koncom láčky zostanú 
zaobalené , b. ; buničky tieto uzavierajú ledvinité dvojzrnné 
výtrusy v slzkei tekutine c. Nelen výtrusy ale i oné vajíčka, 
delením' povstaié , príduc na priaznivé stanovisko a klíčac, 
vyvinujú podhubie. Z pripomänutých údajov možno poznať 
veľmi náhle rozširovanie-sa choroby révnej. Pohybujúci sa 
vzduch roznáša mnoho vajíček na všecky strany , čím sa 
všecky šťavné čiastky vínneho kra nakazia; výtrusy zas 
pretrvajú zimu, aby na ďalej svoju zkazonosnú rodinu rozSirovaly. 



118 

PrtpimtiUo raz^trojený (^perenosperma tríforeata). Choroba 
zemiakov, zjarivSia sa už v minuloia storočí, uyrhla r. 1845. 
y severozápadnej Európe milliony Tudí do hladovej biedy, a 
preto zo všetkých pliesní je nám najzáhubnejšia. Choroba 
táto ukáže sa najprv na listoch a vňati čo špinavé škvrny, 
ktoré zhnednú a očernejú. Drobnohľadom vo ŠKvme najdeaie 
zprímeBé útle pliesňové vlákna, najviac vo tri konáriky delené, 
nesúce na , koncoch buničky citrónovej podoby. (Vý- 
kres 10. a.) Obyčajne tri takéto vlákna vyrastajú 9 jednoho 
pichu pokožky b. Trojkonáristé vlákna sú len predĺženiny 
podhubia, ktoré vo vnútri rastliny všetko vražedlne napadajú, 
prezrádzajúc sa rozpúšťaním buničiek c. , uvádzaním ich y 
hnitie a Černením všetkého na okolo. Mnohí domnievajú sa, 
že pripnutilec iba v chorobnej vňaťovej látke sa vyďapuje. 
Novejšfmi zkúškami sa vie, že jeho výtrusy iba na zdravýoh 
a plnošťavných rastlinách klíča , vytvorujúc tam podhubie, 
ktoré lučebným účinkom rozkladá buničky v listoch alodyhe 
zemiakovej. Onými buničkami citrónovej podoby, ktorých sa 
oddeľuje mnoho na koncoch konáríkových sťahovaním blanky, 
môže sa táto nebezpečná plieseň chytro rozšíriť; lebo hneď 

5 učia, príduc na čŕstvu zemiakovú vňať; láčky vniknú pichamí 
o rastliny a vytvoria nové podhubie. Buničky citrónovej 
podoby niesu pravé výtrusy , sú to len rozmnožené bunky 
jednoho leta. Opravdivé výtrusy vyrastajú na vetvičkách pod- 
hubia vnútri rastliny, pretrvajúc zimu, a v nasledujúcom roku 
začnú na zdravých rastlinách svoju hrôzu rozširovať. Z tohoto 
dá sa uzavierať, že keď by sa zelená nakazená vňať na roliach 
poskladala na hŕby a spálila, pre budúci rok žiadnych výtru- 
sov by neostalo. Popolom zostalým možno rolu pohnojiť. 

Vretenopra^ec zemiakový (fusidium solani). Súčasne keď 
na listoch hnedé škvrny začínajú sa ukazovať, zjaví za už i 
na mladých tenkokožných a šťavnatých zemiakoch nempc v 
podobe, hnedých škvŕn , od ktorých potom hnitie do nútra 
pokračuje. Na povrchu a vnútri hnilých miest pozorujfe sa 
drobnohľadom zvláštna plieseň, majúca na vztýčených koncoch 
rozvetveného podhubia, ktoré väzí medzi hnijúcou skliepka- 
tinou (textus) , hrčkovité vlákna so článkovanými výtrusy 
(výkres 11. a.) 

VajeSeň fialková (oidium violaceum). V hnijúcich zemiakoch 
nachádzame ešte tretiu plieseň fialkovej farby. Táto sa roz- 
hostí vo veľkých, Skrobom naplnených bunkách (výkres 12. a.), 
obtáčajúc svojím podhubím škrobové zrnká &, abo i do nich 



113 

vniká, rozpúšťajáe a pťtemeňujuc vSetko v stnradlayú teku- 
tinu; medzi tým v prázdnych miestach husté trsy, so zprí- 
mených láček pozostávajúce, sa vyvicujú , tvoriac na svojich 
koncoch sťahovaním hrckovité tvary c. 

Zkúškamí je dokázano, že ked sa prenesú z pripnutilea 
citrónové bunicky na celkom zdravé ale mladé zemiaky, ony 
ochorejú a hnijú , vyvinúc vretenoprášec a vaječeň fialkovú. 
Z tejto udalosti možno vždycky uzavierať, že choroba zemia- 
kov začína na povrchu a v spojení stojí s chorením vňati, 
táto ale vlastným pôvodom je celej nákazy. Hore vysvetleno 
bolo , že vňaťová plieseň dáva dvojaké semeno , ktoré bud 
dáždom spláknuté ku hluzám (zemiakom, tuber) v zemi sa 
dostanúc, abo mra vencami a iným hmyzom ku koreňu zane- 
sené zapríčiňuje chorobu ; vlastné výtrusy ale prezimujú. 
Mnohí posaváď sa domnievajú , že vretenoprášec a vajeceň 
fialková sú len mezotné tvary pripnutilea a nie samostatné 
pliesne. 

Posaváď boly uvedení najhorší kazitelia zemiakov, robiaci 
z nich smradlavú brečku ; teraz treba ešte v krátkosti podot- 
knúť kazenie sa zemiakov viac na sucho (trúchnivenie), ktoré 
je menej škodné od predošlého. 

Klcminok zemiakový (spiearia solani). Na strúchnivelých 
miestach zemiaka vyskytujú sa pliesne v podobe bielych 
chomácov, majúc na článkovane vztýčených vláknach najviac 
trojláčfcy s oddelujúcimi sa buničkami (výkres 13). Čiastky 
pliesne i s podhubím stesnané viac menej nachádzajú sa v 
bnničkách zemiakových, tak že keď sa tento prereže, nájdeme 
zemiak suchý, mramorovaný a viac menej tvrdý. Celý 
vjvin klasúnkov posaváď ešte nenie dosť prezkúmaný. 

Známo je, že istý kus role, zemiakami posadený, prine- 
sie viac živnosti do hospodárstva, než luštinami abo obilím 
zasiaty. Zemiaky požité slúža viac pre vytvorenie mastnoty 
v tele, nežli pre vytvorenie krve a mäsa; preca sa ony veľmi 
rozšírily. Tak jako predtým , kde sa le2^ jeden druh obilia 
sial, jeho neúrodou nastala všeobecná bieda, tak i teraz, kde 
obyvateľstvo na samé zemiaky je odkázané, ich neúrodou 
hneďky hlad za dvermi sa ukáže. Sotva vi nš ej krajine toľko 
takýchto bied nájdeme, jako v írsku. Keď r. 1 839-ho jeden 
nočný mráz celú úrodu zemiakovú zničil, nastala hneď hladová 
bieda, jakú obyčajne mnohé ľudské choroby v zapätí nasle- 
dujú. Od toho času sotvy jeden rok uplynul, aby sa nebola 
nákaza zemiaková zjavila, či už trúchnivením na sucho abo 

8 



114 

hnitím na mokro. Choroba zemiakotá neostala len t írska, 
rosKfiirila sa ona do sveta jako cholera, hubila úrodu v £urope 
i Y Amerike. R. 1840. a 1841. bola trúehnirením rätSina úrody 
T severnom Nemecka zničená. Hnitie mokré, zjaViTSie sa r. 
1843. v Amerike, pustošilo r. 1845. v Európe strašným spôso- 
bom, tak ze na nektorých miestach všetko shnilo. Ka jednej 
škode — jako to často býva — pridružila sa v daktorýcb 
rokoch i druhá^ to jest obilie pochybelo ; tu potom v daktorých 
krajinách ludia Uadom padali. Zo štatistických zápiskor 
možno udať, že r. 1842. následkom hubenia sa zemialcov v 
írsku 187 ľudí hladom zomrelo , pri všetkej pomoci , ktorá 
tejto krajine sa dávala ; r. 1845. vystúpilo číslo hladom zomre- 
lých na 516; r. 1846. na 2,041 ; r. 1847. na 6,058 a v rokoch 
1848. a 1849. na 9,395. Roku 1850. začala nákaza ochaboval 
tak že r. 1851. zomrelo 652 ľudí. V desiatich rokoch od 
1842—1851. zhynulo v írsku hladom 18,849 ľudí. Tuto 
niesu mnohé obeti do počtu brané, ktoré nedostatkom pokrmn 
telesne oslably a potom zimnicami a inými chorobaDoti zahy- 
nuly. Nákaza zemiakov siahla hlboko i do spoločenského 
života. Následkom tejto pohromv stehovali sa ľudia hromadne 
do zámorských krajín a v Anglicku otvoril sa tiež slobodný 
obchod. Podobne v krajinách našich i nemeckých zemiaková 
choroba spôsobila zúfalstvo medzí ľudom , ktoré .v Nemecku 
ku strašným následkom sa chýlilo. Výsledky zemiakovej 
choroby o moc vätšie účinky môžu mať na osudy a rozšírenie 
národov, nežli ktorákoľvek najkrvavejšia vojna^ 

Bielna cbecfná^ medovica^ paMie (erysibe communis). Najprv 
ukáže sa na povrchu rastliny múčnatý povlak, jeho následkom 
hned tie čiastky smrštejú, chorejú a odomrú. Počas vlhkého 
povetria abo na mokrej zemi nákaza táto veľmi chytro sa 
rozširuje, hubiac celé polia. Bielna svojím vývinom delí sa 
od predošlých pliesní pozoru hodným spôsobom : Podhubie 
článkované a rozvetvené drží sa len na povrchu rastlinky 
príssavnými bradovicami (výkres 14. a), šťavu z néj cicajúc. 
Zo sieťovitej spletíniny podhubia vyrastú četné slezom kru- 
píčkovatým naplnené láčky, ktoré popriečnym sťahovaním v 
guľovité buničky sa premenia {6), a rozpráša po celom pod- 
hubí; nektoré z týchto buničiek klíča, vätšina scvrknúc sa 
shnije (c). Súčasne robia sa na podhubí hruškovité výrostky 
(d), ktoré potom hneď klíčacími buničkami pokryté bývajú? 
z^ čoho povstane okolo hruškového výrastku guľový mechúr, 
prechádzajúci v sloh skliepkovatý , farby hnedej; láeky z 



J 



115 

rypučených guľoritýcli buniciek obstupuju potom mechúr na 
okolo a tiež zhnednú (e). V tomto vývine ryzerá bíelna jako 
čiernymi bodkami posiata. Napokon blana mechúrorá hnitím 
sa rozpadne a velká bnňka hruškovej podoby odkryjo, ktorá 
famoton tmaron , krnpičkovitou naplnená súe , ešte mnohp 
výtrusov v sebe zaviera {f) ; tieto shnitím obalu na slobodu 
sa dostanúc, hneď na rastlinách toho druhu klíča, vyvinúc 
podhubia. Zdá sa, že bielna len na zdravých, šťavnatých a 
tenkou pokožkou opatrených rastlinách sa umiesťuje. Sem 
náležia: luštinaté rastliny, ďatelina, ľadnfk, hrach; potom 
okurky, tekvice, chmeľ, štetka a t. ď. Dľa rozličných rastlín 
máme potom i rozličné druhy bielny. Touto nákazou cukrová 
trstina na Madejre temer celkom vyhynula. 

Plteseíi obecná (mucor mucedo). Nachádzame ju veľmi' 
často na kaziacom sa ovocí a ovocných šťavách. Nezvätšená 
predstavuje sa oku čo trs z útlych hlávkami opatrených vláskov 
šedozelenej farby (výkres 15. a). Pod zvätšujúcim sklom 
vidíme vlásky čo priehľadné rúročky, z vláknitého podhubia 
vystavajúce, opatrené na vrchu peknými klobúčkami {b) ; tieto 
majú najprv podobu guľovú a naplnené bývajú bnničkami (c); 
potom keď z buniciek výtrusy sa vyvinuly, klobúčik rozpuknúc 
sa nahne sa dolu, na ktorého povrchu výtrusy väzeť zostanú 
(d), ktoré ale skoro odpadnú. Každý výtrus má dvojaký obal: 
jednu blanku výtrusovú vlastnú, a druhú, v ktorej sa on 
vytvoril (e). 

Kropidliák fsivý (aspergillus glaucus). Obyčajný na chlebe, 
výtrusy má v hlávkach skúpené (výkres 16.). Kropidliák ru- 
žový nájdeme na plátne, papieri a t. ď. 

Sozvláknelec sivý (penicillium glaucum). Sedivozeleňý ; 
najviac ho vídame na zaváranom ovocí v cukre (výkres 17.). 
~ Klasátka dmjfarbá (stachylidium bicolor). V tôni a na 
vlhk^ zemi často sa s ňou sídeme (výkres 18.). 

Ťrapúnók obecný (boferytis vulgaris). Na hnijúcich lody- 
hách ; v pekných riadkoch vidíme tuto držiace sa výtrusy 
(výkres 19.). 

Podpdrkovec praslmatý (acremonium verticillatum). Na 
kmeňoch jedľových (výkres 20.). 

Kvapkoldavec rumelkový (acrostalagmus cinnabarius). Jako 
červené hromádky býva ku spatreniu vo vlhkých pivniciach 
na shnitých zemiakoch (výkres 21. a, zvätšený b). Stromčok 
vyrastený je z podhubia, majúci na koncoch vetvičiek mechú- 
riky naplnené slezom, kde sa výtrusy vyvinujú; vetvička 

8* 



116 

eSte viac zy&tšená {e.) Konček vetvičky má bradovičkn (d,)y 
zasahajácu do mechúrka. Z bradovičky vychádzajúce buničky 
men a sa potom vo výtrusy, 

Krátkovetvenec kygimitmý (brachycladium penicillatum). V 
podzimku na zomretýcli lodybách maku, slezovej ruži^ krra- 
vníku a t. d. nájdeme malé trsy (výkres 22. a, zvätSeaé b^y 
kde na koncoch vetvičiek sedia podlhlé guličky, po štyri 
výtrusy v sebe zavierajúce (c). 

Siďoprd&ilok pkup^naiý (dictylium umbilicatum). Peknú 
plieseň túto nájdeme v zime na trúchnivejúeom dreve (výkres 
23. a, a zvatsenú b). Výtrusy sú v hlavičkách uzavrené. 

O prepodivných tvaroch, na pliesňach pozorovaných, dala 
by sa všeličo prehovoriť, lebo sa ich počíta do 400 rodov ; 
pre domácnosť nemajú ale dôležitosti, a preto ich pominieme 
až na nektoré, nachádzajúce sa na živucúchoch. 

PUeséH búrcová (botritis bassiana). Vo Francúzku a Vlachách 
tiež muskardine menovaná. V húsenici hodbávnej vyvinúc sa,, 
zaplní všetky priedušnice (tracheae) i cévne ústroje, a v 
krátkom čase ju usmrtí. Vlákna výtrusonosné prejdúc prie- 
dušnicami na povrch, zjavia sa čo biela múčnatá massa, z 
ktorej výtrusy veľmi snadno sa rozširujú, prinášajúc vefkú 
skazu pestovateíom hodbávnikov. Pod drobnohľadom - vyzerá 
tento múčnatý povlak z rozvetvených vláken složený, nesúc 
na koncoch výtrusy (výkres 24.). 

Zmbi^e (oidium albicans), aphthm u lekárov zvané. Každý 
zná túto chorobu malých detí, ktorá vytrhla nejednoho 
miláčka rodičom z náručia. V lekárstve upotrebený drobno^ 
hľad ukázal, že mnohé nemoci pliesne zapríčinily, keď na 
porušených čiastkach tela sa vyvinuly. Tu si predstaviť mô- 
žeme, že liečenie takých nempcí zcela iný obrat vzalo, nežli 
predtým, keď púhou náhodou taká nemoc odstraňovaná bola. 
Výkres 25. predstavuje ziabre, dieťaťu z jazyka sňaté a moc 
zvátšené. Tie mnohé guličky, jadierka v sebe zavierajúce, sú 
výtrusy ; vetevnaté vlákna, končiace sa v guličky, sú pod- 
hubie ; pod týmito bodkované lupiny sú čiastky pokožky ja- 
zykovej, na ktorých podhubie sa drží. 

Krasty (achorion Sehônleinii) , favus u lekárov zvané ► 
Neodbytnou chorobou touto tiež deti navštívené bývajú. Ona 
je ťažko zhojiteľná, lebo plieseň tejto choroby vydáva veľmi 
mnoho výtrusov, ktoré vnikajú do najútlejších medzier kožky 
a vlasových korienkov. Následkom toho koža sa zapaľuje a 
kvasí; vyvinuté podhubie, vnikajúc do cibuliek vlasový ch, roz- 



117 

raskáva ich. Výkres 26. predstavuje rozruskaný vlas na 
eibulke a nínoho výtrusov, na povrch vyšlých. 

Minulého leta ukázal Dr. F, J, Pttk vo Vielni, jako 
krasty štepením na zdravé telo preniesť možno, kde sa tiež 
vyvinie podhubie a vlákna výtmsonosné. Prenesené boly 
krasty i z myší na človeka, tu sá tiež plieseň dostatožne roz- 
vinula. Napokon vzatý bol rozvláknilec sivý a tu sa dokázalo, 
že pri jeho vývine tie isté zjavy prichádzaly, jako i pri 
chorobe krastovej. Z toho dalo by sa súdiť, že rozvláknilec 
sivý je veľmi rozšírený v prírode. 

Povlak jazykový (leptothrix buccalis). Vláknitá huba táto 
prvej od mnohých považovaná bola za rasu; prichádza ona 
vždy u chorých co biela usadenina na jazyku. Na výkrese 
27. a videť celý chomáé tejto príživnej rastliny, ktorý 
vyniká z pokožky, z jazyka soškrábnutej. Pokožka posiata je 
drobnými zrncami, kde u h mechúriky so sléznými guličkami 
sú ku spatreniu 

Rozmanité vyraženiny, lišaje, sliatie sa vlasov v krajinách 
na Visle, horúčku a t. d. sprevádzajú pliesne. Podobne sem 
patria mnohé nemoci zvierat k. p. vozgry koňské, črevné nemoci 
vtákov a obojživelníkov a t. ď. Rozumie sa, že terajší lekári 
spôsobnéjšie znajú liečiť tieto všetky choroby, nežli sa to 
dialo pred nekoíko Tokami. 
(Pokračovanie v bud. Ročníku.) 

Jozef B. KLemens. 



IV. Pestovanie- a dorábanie cukru. 

Že je cukor každému známy , o tom niet pochybnosti. 
Ale jako sa pestuje a dorába, to nevie každý. Preto nebude 
od veci, keJ opíšeme, z čoho a jakým spôsobom sa dorába. 

Cukrom alebo radšej cukrovinou vôbec menuje sa každá 
hmota vo vode rozpusti ternJá, majúca sladkú chuť, už či ona 
pochodí z kráľovstva zvierat čiže rastlín, jako: cukrovina 
trstinová, hroznová, mädpvá a t. ď. Ale nie všetky tieto sladké 
hmoty majú vlastnosť a možnosť hranenia sa (krystallisovania^, 
jako ani tú podstatnú vlastnosť kysnutia cukru v užšom smysíe 
slova, pod ktorým rozumieme onú každému známu cukrovinu, 



118 

bránenia sa schopnti, ktorá k potrebám stolu a kacbyne jako 
i lekárne dorába sa z cukrovej trsti, jarororca (Ahomzucker) 
a cukroyej repy. 

Cukrorá trs< náleží k rodu lipníe (Rispengras, Poa), 
tráyy to rastúcej v borAcom pásme starébo sveta. Ktaj (Cbina) 
a východná India sú pravlf s<ou cukru. Y Satají bol od najsta- 
rodávnejSícb čias užívaný. Starým Grékom a Rimanom bol 
takmer neznámy, a Theo/rdstus^ ktorý žil asi 320 rokami pred 
Ejľistom Pánom, bovorí, že je cukor istý rodzaj mädu, ktorj 
sa dobýva z trstí. Následkom tobo bol on v staroveku ve6m 
drahý a len jako lekárstvo potrebovaný. Rimania dľa PUnia 
dostávali ho v podobe gummového mädu bielej barvy a ▼ 
kusoch vélikosti lieskovcovei. Jako prídavok k jedlám bol 
tedy v staroveku mftdom alebo sladko zavareným hroznovým 
muitóm nahradený, a len Arabom podlžni sme vďakou za 
uvedenie jeho a pestovanie cukrovej trsti na europejskej pôde 
behom IX. storočia. Ked Saraceni v tomto čase vybojovali 
Rhodus, Cyprus a Sicíliu, vysadili na týchto ostrovoch cukrovú 
trsf a pozdejšie žatým uviedli túto rastlinu v Španielsko, kde 
nimi založené cukrové sady trvajú z čiastky dosiaľ vo Valencii, 
Granade a Murcii, Počiatkom XV. storočia uviedli Spanielci 
a Portugalci cukrovú trsf na Kanárskych ostrovoch a Madejr^ 
a odtiaľ, dľa tvrdenia mnohých spisovateľov, presadili ju títo 
smelí výbojníci najdriev do južnej Ameriky ; trebárs z novSích 
zkusieb Humboldtových vysvitai! sa zdá, že rastlina táto us 
drelej v Amerike udomácnená bola a že osady americké 
dorábaniu cukru priučili sa len od nových pristehovalcor 
svojich. 

Rastlina cukrová záleží z hranatého, na palec hrubého^ 
8—12 stôp vysokého stebla, bez bočných vetvičiek, má takmer 
na 4 stopy dlhé a asi 3 palce Široké listy s bielym, drsnatým 
rebiercom; v dosť pevnej kôre trsti tejto nachodí sa hubo- 
vatý, vodnavý, mnohými niťami popreťahovaný, sladký stržeň, 
ktorý ľahko vycicať sa dá. Z tohoto stržňa vy dobýva sa 
trsťový cukor a je zo vSetkých najlepSí. Sadenie tejto trsti 
je rozličné. Požaduje ona, jako všetky trsti, silnú a vlhkú 
pôdu. Nedochováva sa ale zo semena; lež steblo rozreže sa 
pozdĺž na 2 — 3 stopové kusy a tieto kusy popchajú sa do 
zeme, z ktorých o nedlho vyvinú sa nové rastliny so steblamí 
hore udanej výSky^ ktoré ele, kým sú mladé a šťavnaté, prv 
nežby úplne sa vyvinuly a dozrely , poodrezávajú sa^ bo 
nezralé stebla držia v spodných bezlistných čiastkach svojich 



119 

zylášte mnobo cukrovej šfávy . Každé asi jutro poľa, na ktorom sa 
i pestuje táto trsť, oborano je hlbokými priekopami na to, aby dáž- 

dor& voda do nich stekala a pôda orlažovala. V Snriname všetku 
li túto prácu konali dosiaľ černošskí otročia. Poobrezárané stebla, 

J posväzoyané do velikých otiepok (snopkoy),odvážajú sa do cukro- 

vých mlynov, kde valcami cukrová šťava sa vytláča a vytlačená bez 
odkladu dopraví do varnice (Siedhaus) a tam 0()stráäa sa čím naj- 
skorej, driev nežby šťava kysnúť počala,vodnaté čiastky varením; 
^ čo sa deje vo velikých kotloch, do ktorých sa povlieva a kovovými 

týkami po celý čas varenia mieša. Medzi varením pridáva 
sa tejto šťave istá miera haseného vápna alebo volovej krve, 
pena pilno sa sberá, a keď na tekutine povstávajú bublinky, 
odstráni sa oheň a šťava preleje sa do druhého kotla; avšak 
vopred preoedí sa cez plachty a koše. Tu z novu pokračuje 
sa v diele až do štvrtého rázu. V piatom kotle varí sa ona 
do toho času, kým ukážky vyňaté na chladnej tlapke (Blech) 
neztuhnú. Za tým vleje sa do nízkych , ale širokých chla- 
^ diacicb nádob a nechá sa v nich, dokiaľ sa nezjavia na kraji 

hrany (hlate, Krystall). Hraneniu ale prekáža sa neprestajným 
strkaním nasadliny do tekutiny, ktorá kecT ochladne, preleje 
sa do drevených, na dne prevŕtaných nádob, do ktorých dier 
vsadia sa najdriev kúsky vytlačenej cukrovej trsti, ktorá je 
tak dierkavá, že cukrovej tekutine, tak zvanému syrupu, kroz 
ne pretiecť možno, shlatiteľná čiastka ale zostane. Táto po- 
slednia je ten pod menom trsťového i múčneho známy, žltý, 
prachu podobný cukor (moskováda), v ktorom spôsobe dováža 
sa k nám z východnej Indie, aby v Európe prečistený bol; 
zo syrupu ale (melassa) , ktorý vyzerá čierno - brunaste 
a je lipkavý , pripravuje sa rum a iné tuhé liehové nápoje. 
Trsťový k nám dovážaný cukor (moskováda) nenie čistý 
a je protivnej chuti. Prečisťuje (raffinuje) sa , rozpustený 
, vopred vo vode , skoro tým samým spôsobom , jakým sa 

^ dorába , s tým jedine rozdielom , že k vápnu pridáva sa i 

'^ volová krv, aby cudzorodé čiastky srazené boly. Varenie jeho 

opakuje sa zase nekoľkokrát , až konečne prečistená massa 
vleje sa do zkušebného kotla a v ňom tak dlho fla varí, 
dokiaľ vyňatá ukážka medzi palcom a ukazovateľom neroz- 
pradie sa v niť, ktorá sa neodtrhne Odtiaľto dáva sa do 
chladiacich nádob' a konečne do klobúkových kadlubkov, v 
ktorých sa shlaťuje a ochládza. Avšak na tomto ešte nenie 
dosť. Cukor ešte nenie celkom biely, ešte sa nachodí v ňom 
brunastý syrup. Syrup tento odstráni sa nasledovne : Kadlub, 



420 

naplnený syrupom, obráti sa končitou stranou na dol, a keď 
cukor stuhne, položí sa na širšiu stranu klobúka, hore obrátenú, 
vlhká najbelšia hlina; cukor tekutinu hliny pomaly vyťahuje 
a ňou sa premýva tým, že voda syrup, nachodiaci sa v ňom, 
rozpúšťa a dolu sťahuje bez toho, žeby spolu rozpustila i 
shlatiteľný cukor, preto že v toľkej miere nenachodí sa. Kade- 
náhle mutná šťava viacej neodteká , je čistenie dokonano a 
cukrové klobúky skladajú sa do sušierne , kde v horúčosti 
50 " Eôaum. vysušia sa a potom na všetky strany rozposielajú 
sa na predaj pod menom cukru melisového. 

Takmer jednoduchejšie než z cukrovej trsti pripravuje 
sa cukor z cukrového javora. Najradšej potrebuje sa k tomu 
šťava srieborného javora (Acer dasycarpon , Silberahorn). 
^•'^yvolí sa k tomu strom, majúci najmenej 10 palcov v priemere, 
ktorý prevŕta sa v januári a februári na troch rozličných 
miestach. Do dier vopchajú sa bazové cievočky , cez ktoré 
vytekajúca šťav?i lapá sa do podstavených nádob. Jeden 
jediný strom dáva 30 — -40 holbí cukrovej šťavy, ktorá, dobre 
zaviazaná, za viac rokov potrebovať sa dá. Nachytaná, od 
druhých cukrových štiav čistotou a jaspotou lišiaca sa šťava 
zavarí sa, a v jej varení a čistení pokračuje sa práve jako 
so šťavou cukrovej trsti. Vo zvláštnej hojnosti pripravuje sa 
javorový cukor v severnej Amerike, kde rozsiahlosť lesov z 
čiastky obľahčuje pestovanie tohoto javora, z čiastky, ale i 
potrebné palivo lacnejším činí, než u nás. 

V najnovejších časoch povzniesla snaha tá, všetky po- 
trebné výrobky doma dosiahnuť, dorábanie cukru z cukrovej 
repy na zvlášte dôležitý článok, a v nektorých krajinách, 
kde je z čiastky clo na cudzí cukor vysoké, z čiastky povaha 
pôdy obrahčuje dochovávanie cukrovej repy, podarilo sa z 
cukrovej repy práve tak lacný a dobrý cukor vyrábať, jakýni 
trsťový cukor len byť môže. 

Avšak dorábanie repového c ikrii je nad mieru obťažné, 
bo zdelávanie repy a vy dobývanie sladkej šťavy požaduje 
nektorých príprav, ktorých pri druhých rodzajoch cukrových 
netreba. 

Repu cukrovú, po vybratí všetkých hnilých, zamrznutých 
a ináčej zka^ených kusov, treba vopred opatrne očistiť od 
zeme a kamienkov, čo najlepšie vykoná sa oškrabaním no- 
žom ; poneváč ale práca táto požaduje mnoho nádeničného 
platu, dá sa i strojami vykonať. Po náležitom premytí, 
očistení a na hrubšie krúžky posekaní rozdrobí sa pomocou 



121 

železno-bľachových valcov, opatrených zúbkami, píľkovvm 
podobnými, na malé kúsky spôsobom kaše. Kaša táto dá sa 
do prešu a šťava vytlačí sa cím najdokonalejšie. Poneváč ale 
šťava táto obsahuje nečo rastlinnej kyseliny (Pflanzensäure), 
treba ju bez odkladu primiešaním vápna odstrániť. Lež pri 
všetkom tom je ešte cudzími látkami presiaknutá, ktoré 
cukru dodávajú bylinovej chuti. Táto poslednia vylučuje ^, 
uhlím, majúcim tú vlastnosť, že barvisté a páchnuce látky 
do seba bere Keď sa to stalo, pripravuje sa cukor spôsobom 
v podstate veľmi málo odchylným od hore opísaného. 

Odpadky z cukrovej repy, spotrebovanej ku dorábaniu 
cukru, možno s dobrým osohom upotrebiť na krmivo dobytka* 

Ledmec (Caadiszucker^ Zuckerkand) pripravuje sa, dfa 
svojej rozličnej jasnejšej alebo tmavšej barvy , buď z 
trsťového, buď podlejsieho čisteného (raffinovaného), a naj- 
belší z najfajnejšieho melisového cukru. Ucelom týmto roz- 
pustí sa cukor, prečistí bielkovinou vajcovou a varí pre- 
zreteľne, až sa.ťahá jako niť; potom hustá cukrová šťava 
vleje sa do nádob, opatrených 8^-10 dierkami, cez ktoré po- 
prevliekajú sa nite v toľkej vzdialenosti od seba, aby dosta- 
točná zásoba hrán nasadnúť mohla. Boky nádob zalepia sa 
papie om,, aby zo syrupu nie nevytieklo. Keď sa sladorová 
šťava na tieto nite nalepí, vuesú sa nádoby do p^^kárne k 
tomu sriadenej, v ktorej ustavične nátepíie (temperatura) 
35 — 40" Reawm. udržovať a na^ to zvláštny pozor dať sa má, 
aby teplota voždy rovná bola a vyhlo sa každému straseniu. 
Asi za päť dní všetko sa skončí a naleznú sa v nádobách 
cukrové hrany, krásne nasadnuté na niťach. a dla upotrebe- 
ného rodzaja cukrového viacej menej neshlateného syrupu, 
ktorý pred vyberaním ledenca pozorne odstrániť treba. 

Aagnst Krčméry. 



v. Maťko zo Slovian zase rozpráva. 

Kapitola L 

Maiko zo Siotfimn horh proH neúcie k zosmtl^mt. 

Bozlúčac sa s národními yoličmi a občanmi obce M* 
nastúpili sme cestu do L* vedúcu. Idúc cez jednu dedinku, 
sretli sme sa s pohrabným sprievodom. 8 týmto iSiel zástup 
ludu a v ňom dvaja mladí mužovia^ ktorí yetmí žalo- 
stime nariekali a o ktorých sme si mysleli, íe sú synovia 
toho zomrelého. My sme sa zastavili úctivo , a ked popri 
nis sprievod do kostola tiahol, pozdravili sme sa s odkrytými 
hlavami. Maťko zo Slovian^ ktorý chcel zvedef, koho to pocho- 
vávajú^ dopytoval sa o to jednoho, popri sprievode s prikrytou 
hlavou idúceho, chlapa. To je, vraj^ rečie tento, jeden arén- 
dator z našej obce, ktorého, povedá, nenie škoda, že zomrel. — 
Mne sa ale vidí, odpoyie Maťko ^ že má mnoho priateľov a že 
velíni za ním žiaľa, a k tomu taký veľký sprievod. — To je 
možná vec; ale čo sa mňa dotýče, ja ho neľutujem. To bol 
ničomník , s ktorým som ja pravotu mal. Jeho smrť mi 
doniesla aspoň na čas pokoj; lebo jeho detí sú maloleté a 
ytedy to už nejde tak tuho. — Aha! to sa vy teda preto 
radujete z jeho umretia a nesnímate si preto ani klobúka z 
hlavy, jako to ostatní učinili ! Počujte, priateľu môj ; toto 
nebudí vo mne najlepšie domnenie o spravodlivosti vašej 
veci v onej pravote, o ktorej ste sa zmienili; a keď sa svet 
ó tom dozvie, to môže ma(! ešte i pre váš súdobný výrok 
nepriaznivý účinok. Ja to drž/m za veľkú podlosť, pamiatka 
zosnulých urážať, ktorí sa už ani brániť ani ospravedlňovať 
nemôžu. 

Za všetkých časov držalo sa to za svätú povinnosť, tým, 
ktorých už tu niet, posledniu počestnosť preukázať, čo by to 

Eráve i naši nepratelia boli. Ten, čo túto povinnosť za chrbát 
ladíe, nemôže mať ani šľachetnej duše ani dobrého srdca. 
Takmer by som sa domnieval, že vy nemáte toľko priateľov 



123 

T obci, kolko ten zosnulý, a že nestojíte to veľkej vážností, 
r— Možno, odsekne elilap mrznto, každj éiní tak, jako to 
2a dobré drží, — No pravda že, odpovie Maího, a každý 
bnde tak i súdený, jako činí. 

My sme žatým kričali ďalej a rozmlúväli sa o tejte 
pripadnosti. Madco zo SI. prehovoril ku mne: Ja bjeb si 
veľmi želal, keby každá stopa neúcty k pohrabným počest* 
nosťam a hrobitovom zmizla. V nektorýck okoliacb naSej 
krajiny udržujú sa v tom ohľade tak surové a nemravné oby- 
čaje, že by súce boly len pre neporiadnych a surových 
ľudí. Bol som v jednej obci, ktorú menovať nechcem, keď 
práve pochovávali jednoho občana. Pohrabný sprievod bol 
dosť početný, ale neporiadny, menSie a vätSie deti bežali o 
závod oboma stranama sprievodu, a každé chcelo byť prvé 
pri jame. No, myslím si, toto skorej patrí ta, kde sa na 
„loptu*' hrajú, nežli k pobožnému pohrabu. Pri tom vravia, 
jako keď sa ide na jarmok. Prišlo sa k umrlčej jame; keby 
ale pár poriadnych fudí tam nebolo bývalo, sotvy by sa bol 
mohol ku nej dostať pán farár s p. učiteľom. Len veľkému 
namáhaniu podarilo sa prístup k jame otvoriť pre kňaza, 
mrtvé telo prežehnávajúceho. Keď spúSťali truhlu do jamy, 
ukázalo sa, že jama bola krátka; konce vrchnáka oprely sa 
o zem, a spodok truhly, ktorý sa dákosi zvrtol, vysypal 
mrtvé telo do jamy. Truhla nebola z aklincovaná. 
Nastal krik a lomenie rukú, mŕtveho museli von z jamy 
vytjahnuť, znovu do truhly vložiť a jamu motykou na- 
právať. Po zavŕšení diela pán farár karhal ostro tých, 
čo toto. pohoršenie a zneuctenie zapríčinili, a osvedčil sa, 
že to musí i stoličnej vrchnosti oznámiť, ktorej povin- 
.Dosťou je bedliť nad zachovávaním predpisov, strany toho 
vydaných. No, neviem, jaký to malo účinok. — Mne sa 
vidí, otče Mcďko^ poviem ja, že pred Bohom obzvláSte priatelia 
toho mŕtveho za toto spôsobené pohoršenie sú zodpovední, 
lebo zanedbali ku kopaniu jamy svojho pokrevného prizreť a 
zopreli sa proti tomu poriadku, ktorý každé mrtvé telo 
ešte pred jeho vynesením na dvor zaklincovať nakladá. 
Myslím veru, že, jak mali koľko toľko citu, hneď od jamy 
utekali pomodliť sa so svojimi domácimi, aby im pán Boh 
toto hriešne zanedbanie odpustiL — Ano, rečie otec Matíco^ 
utekali ; ale kam ? Utekali na kar, aby tam slzy, pohoršenie, 
posmech a všetko nápojom zaliali. Keď som sa i ja od hro- 
bitova vzdialoval, pristúpil ku mne jeden žiaľom preniknutý 



12* 

mladý chasník, osloviac mft : Otóe Moďko^ poredá, podte len 
na okamženie k nám. -^ Diefa moje, ty si tnším syn domu, 
práye zármutkom nayltiVeného, — rééiem ja, — dakojem ti 
za pozvanie ; ale k Vám na tento éas nepôjdem, trehas som s 
tvojim otcom Pavlom M. veľmi za dobré býval. Daj ma tam 
pán Boh slávu večnú a nám tu hriechov odpustenie ! Choď 
si s Bohom za karovníkmi ! — Ach veí t( karovníci, tí káro- 
vníci ! horekuje mládenčok ; ten, vraj, ktorého by som ehcel, 
nechce ísť ku mne, a tých, ktorých nechcem, nájdem, jako 
dákych exekútorov, plno okolo stoja. Bože môj. Bože, zase 
len dlhy a dlhy, jako ked* by ani detí v doníe nebolo. — 
Počujúc toto horekovauie, nemohol som sa zdržať nenavštíviť 
nešťastný dom, ktorý mal práve zostať ešte o jedno nešťastie 
bohatším. Vkročiacemu dnu podal mi môj zváč ešte od 
žiaľa trasúcu sa ruku so slovami „chvála Bohu, že ste sa preca 
dali nakloniť, otče Maťko,^ Matka domu videla sa mi byť 
prekvapená a priatelia okolo stoja zarazení. Pán Boh s nami, 
priatelia smutní ! — rečiem ja. I duch svätý a zlé preč, 
odvetí mi s vynútenou smelosťou jeden z priateľov. ,Otče 
Maťko, sadnite ai, povedá, medzi nás, a pomôžte nám vdovu 
a siroty potešiť. — Odpustite, priatelia, že Vám, reku, 
musím odporovať; musím Vám, reku, odporovať najprv pre 
to, že som tomu k vôli sem neprišiel, a potom pre to, že 
nechápem, jako by sa tým mohol druhý potešiť, keby môj 
žalúdok užil či z jedla, či z nápoja, čoby to práve bolo za 
môj groš, nie to za jeho. Ja by som sa aspoň podakóval za 
také potešenie. — Ej, otce Maťko^ — prejme slove druhj^ 
z prísediacich, — vy to naozaj každé slovo jako zlato na 
váhu berete ; to je raz u nás starootcovský zvyk, a my ne- 
chceme, žeby tento dom bol horší než druhý. — Ja na to: 
Dedičný hriech, priatelia moji, v tom smysle braný, že sa z 
otca na syna prenáša, tiež patrí medzi tak rečené starootcovské 
zvyky, ale preca je len hriech ; a čo sa dotýče toho , že 
nechcete, aby tento dom bol horší od druhých, to mi je 
ťažko veriť; ba práve robíte ho horším, kedf mu takéto 
daromné nakládky a možno že i dlžoby množíte. — Ale 
prezpolné priateľstvo, ozve sa tretí z priateľov, treba len 
dačím preca občerstviť : ved i pán Kristas na púšti len 
potom prepustil ľud od seba, ked ho nakŕmil. — To už dopú- 
šťam, rečiem ja, lebo je to i slušno i potrebno. — V tom- 
stane medzi hosťmi jeden mladý chasník a povie : Podme, 
ňanko, k nám ; my sme z tunajšieho priateľstva, máme si čo 



125 

zesť. Strinká mlčí, aby nemala nekedy ťažké srdce na nás. 
— No no ! red sme ani my neprišli tento dom vyjedať, 
ozvú sa mnohí. My sme prišli uctiť pamiatku nášho v Pánu 
zosnulého priateľa; jak by to ale malo byť neslušné — nech 
ho pán Boh opatrí. — Priatelia moji, prereéiem ja k na- 
mrzeným, z domu sa poberajúcim karovníkom, nevykladajte na 
zlú stránku ani môj príchod do toHpto domu, ani moje slorá, 
v ňom povedané. Ja veľmi ctím váš cit k pamiatke zosnulých, 
ale sa tento cit môže a má jinak dosvedčiť^ a nie karovaním, 
na ktorom sa ľudia často popili, povadili, pobili, často sirot- 
skému majetku, dobrému menu vdovy a vdovca navliekaním 
nového manželstira ublížili. Jestli vy chcete pamiatku svojich 
zosnulých priateľov uctiť, urobte, aby sa spomínaly jejich 
mená v shromaždení svätých, v chrámoch a školách; co sa 
stane tak, kecT týmto menám ku cti učiníte čo jak malé 
poručenstvá, miesto nákladkov na kary, na sväté veci. Ale 
vy, priatelia moji^ ešte len ani hrobitova* ohradeného nemáte! 
Jak je to možno? Ci vás nemrzí, ked tak k. p. kone lebo ovce 
na hroby vašich starých otcov, bratov, sestár, manže> 
liek-, detí a matiek nečistotu kladú? Zachovajte si, priatelia, 
že jestli kto chce koho uctiť, musí to tam začať, aby n a j- 
sámprv neúctu od neho vzdialil. 

Dobre ste učinili, otče Maťko^ prereéiem ja, že ste sa 
odvážili med»i tých karovníkov ísť. Daj pán Boh, aby vaše 
slová i u nich dobrú zem našly I 



Kapitola 11. 

Matícotíi zo SioHan f^ride pred oH Jedna udaioMt^ ktoré do- 
4iV>edcuje, ze pajikrinici paikrtenim iresiani Áýtq/ú. 

Zrazu sme boli dochodiae do L.* v našej shovorke jednou 
neobyčajnou náhodou pomýlení, ktorá nás veľmi predesila, ačprá- 
ve by asnád iných skorej ku smiechu pohla ; lebo sa mnoho 
ľudí nacfaodí, čo sa radi z toho smejú, keď dakoho „v pomy- 
kove^ vidia, čo ale nenie zdvorilé ani ľudomilné. A síce 
zočili sme na konci ulice jednoho chlapca a jedno dievča, 
jako sa oba hlavama do jednoho stromu opierali, prse si 
pritískali a všetkými silami na dávenie sa silili. Neďaleko 
nich na zemi ležala malá skrýžka. — Ach čože vám je, 
nebožatá? zpýta sa ich Maťko zo SI,, pokročiac ku nim, — 

Jaj, pán môj drahý, ratujte mä, ratujte ; ja už raz o- 



mrem, ja som otrávená, oslovilo ho dievéatko. — Bože dobrý, 
Jako sa to mohlo stať ? — Hej, hej, otrávená, a ja tiež, hoyorf 
naríekajúei chlapec ; toho je len ona na príčine, ona je paS- 
krtníca. — Ty mi nemáí čo výčitky robiť, odmlúvälo dier&, 
jako keby si ty tiež taký nebol. — Práve chcel chlapec na 
to nečo odpovedať, ked ho znovu vracanie do výrobku schy- 
tilo. Oba sme im hfadeli ku pomoci byť, na kofko bolo m o£no, 
a jaknáhle sa videlo lepSie im byť, zpýtal sa ich Mafko zo 
Movian: Nuž, deti moje, teraz nám trochu ^svetlite, jako 
sa to stalo ? Co je to v tejto skrý&ke ? — To je jed ; ten 
babrák apatekár musel sa pomýliť. — To je tu teda í apate- 
kár v otázke ? Ukážte to len sem, ukážte. No, to zase aenie 
tak nebezpečné, žeby otráviť mohlo. — Myslíte, pán naôj ? 
— Áno, áno, uspokojte sa len ^ rozpovedzte nám, jako ste 
k tomuto prišli. 

Najsamprv vám musíme povedať, pán môj drahý, že my 
asi pol hodiny vzdialenosti odtialto v jednom malom domčoku 
s naSou matkou spolu bydlíme, ktorá už nenie veľmi mladá 
a veľmi chorlavá býva. Včera čosi na ňu priSlo a malo ju 
^koro zadusiť. Pán BiUn — on je miestny lekár — predpísal 
jej recept, ktorý nikto z nás prečítať nevedel ; on ale povedal, 
že keď to do apatéky zanesieme, tam nám to dajú, čo v ňom 
stojí. Ja a táto moja sestra šli sme teda do apátéky,čomedzi 
tým mladšia sestra zostala matke k obsluhe doma. Recept sme 
oddali apatekárovi, ktorý ho docela vedel prečítať a nám hneď 
na skutku túto belasú skrýňku oddal, ktorá bola docela bielymi, 
<iukru podobnými guľôčkami naplnená. Ja som niesol skrýňku a 
kráčali sme ticho domov ; len kecf z rázu moja sestra povie : Vieš, 
Janko, že to dosť pekne vyzerá, čo je v tejto skrýňke? — 
No, daj sa Bože, rečiem ja, možno že je to dákasí planá 
medicína. — Ej veru nie ; v apatékach majú nékedy dosť 
chutné veci, a ja bych sa stavila, že je toto práve nečo ob- 
2vláštneho. -^ Myslíš ? — Ja sa stavím, že áno. Chceš košto- 
vať ? — Ale jak to bude poznať ? — Povieme^ že skrýňka 
nebola plná. Ach, jako to krásne vyzerá! — Toto mä urobilo 
samého zvedavým, a schrumkali sme po jednej gulôčke. Moja 
sestra nevedela sa toho dosť prenachváliť ; mne sa ono videlo 
trocha príkrym, ale preca nie bez chuti, tak že sme do poly 
^krýňky vyjedli. Čosi kamsi na to, povie mi sestra, že jej je 
2le, a ja som už bol tiež ťažobu cítil, ale son* sa nechcel 
vyznať. Konečne som ani ja moju mdlobu ďalej zdržať nemo- 
hol. V tom stave prišli sme sem a už asi hodinu nás tu nadá- 



127 

i valo a to domneníe morilo, že sa yarí apatekár pomýlil a 

I miesto predpísaného lieku jedu do skryňky nakládol. — Môj 

brat, bránilo sa dievčatko, rám tak rozpovedal, jako to pre 
[ seba za dobré uznal ; ale ja vás nbezpeéujem, páni moji, že 

t on tak dobre bažíl za tými cukríkami jako ja; len že sa to 

ostýchal vypovedať. — Vidím, po veda MaXko zo Ä'., že sté 
zvinili jedno tak jako druhé ; lebo tvoj brat mal na každú 
I prípadnosť rozumnejlí byf a nedať sa do pokušenia uviesť za 

to, že je starSí od teba; no ale vám to obom presedlo. Teraz 
môžete chápať, éo to znamená, paškrtným byť. Pre paškrtnosť 
i túto ste na mnohú sluSnú vec zabudli a k mnohej neslušnej 

i . sa naklonili. Zabudli ste, že vaša úbohá, chorá matka s boľasťou 
[ na tento liek čakala ; zabudli ste, že asnáď práve plná skrýnka 

( tých gufočiek k jej vyliečeniu bola potrebná ; zabudli ste na 

prikázanie i božie 'i rodičovské, ktoré zakazuje luhať a okla- 
^ mávať. A jaký úžitok máte z toho, že ste tomu pokušeniu 

J podľahli ? Zedli ste pilule, ktoré Vám narobily ťažoby a stra- 

j chu. Paškrtníctvo a obžerstvo je podobné druhým výstupkom, ' 

[ to jest nikdy nezamešká tých potrestať, čo sa mu oddávajú. 

, Liek tento je na , dávenie a tak teda niet divu, že vás tolme 

j zmoril ; ale jestli by ste paškrtievali, mohli by ste sa i naj- 

^ zdravšími vecami o zdravie pripraviť, lebo by ste nevedeli 

^ zachovať miernosť. Nemiernosť z najlepších vecí pripravuje 

^ škodlivé následky. Nie je vždy užitočno žalúdku, čo dasnám 

^ lahodí. Jestli sa človek do toho nemierne oddá, čo smysly 

^ . zvodí, musí to potom odpokutovať telo, lebo zdravie vždy od- 
j pláca dlžoby smyselnosti. Ked! ste teraz í mladí a zdraví, 

, nemusíte si mysleť, že to vždy tak bude, lebo by ste sa velmi 

klamali. Jestli sa nevládzete zopreť chtiaču svojich srny slov, 
J ostariete sa prvej, než by ste do rokov prišli, a váš žalúdok 

bude prvej žalúdkom šesťdesiat-ročného starca, než by mal 
trícať rokov. Ba, môžete práve svoju náruživosť i životom za- 
platiť ; lebo jak vám nekedy dáky jed do rukú príde, ktorý 
nepoznáte, budete môcť ním práve tak do pokušenia uvedení 
byť, jako ste dnes tými pilulami boli. Ja sa rozpomínam, že 
! som kedysi znal jednoho mladého Človeka, ktorý tiež bol tak 

veľmi paSkrtný a ktorý tento svoj blud životom zaplatil. Tento 
mladý človek nemohol na žiadnu, jakúkolvek k chuti sa ponú- 
kajúcu vec hladeť bez toho, žeby jej neokúsil, a táto náchyl- 
nosť zviedla ho často ku spáchaniu hlúposti. Konečne stal sa 
sám obeťou tejto náchylností. A síce našiel jednoho dňa v papieri 
zakrňtený biely prášťok a* namysliac si, že to musf byť cukor 



128 

alebo YÔbec dačo dobrého, síedol toi To bol araenik ! O pár 
okamihov pocítil hrozné boľasti a krée vo vnútornosťacb. Pone- 
váč nevedeli o príčine jeho boľasti, nevedeli mu ani pomáhať 
a o nekoľko hodín skonal v nevýslovných mukich. 

Tento príklad a to, čosts sami na sebe Ekúsíli, nech vám slúži 
kn poučeniu, deti moje ! PaSkrtnosf je práve tak hanobná jako 
nebezpečná nešla ehetnosť, od ktorej človek nemá co insieho 
očakávať, než haňbn a boľasf. Teraz vám je už lepšie, ponáblajte 
sa teda s týmto liekom k nemocnej matke. Ja želám, aby i vaša 
matku z choroby i vás z vaSej zkazonosnej náchylnosti vyliečil. 
Dobre sa majte, deti moje drahé, a pamätajte na moje nau- 
čenie 1 — 

Kapitola IIL 

Matko Z9 SL hovore o zátUii a presveiic^Je^ ie závisť ikwk 
ieiu a (tuii a zuvistnika ani ien neoôoňacti/e. 

Opustiac L.* šli sme vrhom do Mestečka R * S*^ kam 
MaXÍco k jarmoku na čas dostavif sa chceL Po jarmoku, 
na ktorom menovite Maťkove čipky dobrý odbyt malý, navštívil 
ešte tam jednoho kupca, s ktorým od dávna obchod viedol, 
aby mu i teraz, jako obyčajne, svoj tovar ponúkol. Vstúpôc 
do sklepu, nemohol sa dosť prenadiviť náš Maťko na svojom 
predtým vždy dobre vymeravšom kupeckom priateľovi, keí 
tento teraz so zasmušilou tvárou, vpadnutýma očima. žltýma 
lícama a vôbec veľmi^ opadnutým telom pred neho sa postavil. 

— Služobník, pane Tahun , rečie Maťko svoj pozdrav. 

— Dobré ráno , otče Maťko^ odpovie kupec mrzutým 
hlasom. — ^Neráčite teraz ničoho potrebovať? — Nie. — Prečo 
nie, pane Tatón? Asoáď nejde kupectvo tak, jakoby ste si 
želali ? — Choďte si k tomu kujonovi Z/attborskému, ten vám tovar 
odkúpi ; lebo každý bere u neho. — Nuž prečože mu nadá- 
vate do kujonov ? Mne sa vidí, že z jeho tvári vždy statočnosť 
vyzerala. — Ach, statočnými prosriedkami nemôže^ človek toíko 
získať, koľko ten. — Ja ale práve myslím, pane Tahún^ že je 
statočnosť najlepší prosriedok zaopatriť si dobrú povesť^ a dobrá 
povesť napomáha dobrý odbyt. — To môže byť, pri tom všpt- 
kom ale preca je ZlaHborský kujon, lebo mi všetkých mojich 
Ivupovačov jednoho za druhým uchvacuje. — To je, pravda, 
mrzutá vec pre vás ; ale mi môžete veriť, že ohovárať p. Zlati- 
horského nenie najlepší prosriedok vašich kupovaéov nazp&ť 
dostať. — Všetko jedno ; mne je to všetko jedno, lebo ja každémo 
poviem, kto to chce počuť, že je ZlaHborský kujon. — ^ Pane 



-A 



129 

ToAtwi, jak mi dovolíte, budem vám o jednej udalosti rozprá- 
vať, ktorá je v istom ohľade vašej podobná : 

y jednom neveľkom mestečku býval jeden kupec, ktorému 
kupectvo veľmi dobre Slo; on bol jediný v celom tomže me- 
stečku, ačpráve ono toľko spotrebovalo, žeby toto spotrebo- 
vanie bolo v stave bývalo dvock lebo i troch Wpcovná nohách 
udržať. Touto okolnosťou bol privedený iný kupec na tá myS- 
lienkn, v mestečku podobný sklep otvoriť. Vidiac toto onen 
kupec, domnieval sa, že pre sebž^ teraz nič lepšieho nemôže 
učiniť, nežii ked! bude tohoto druhého pred svetom hodne oho- 
várať; čo ho ale tak do zlej vôle doviedlo, že všetkých kupo- 
vačov od seba odpudil. Z očú mu strielala závisť ; telo vyschlo 
na triesku a ožltlo jako list v jaseni, a o nedlho našiel sa pod 
závozom. Jeho kupovačia začali ho jeden za druhým opúšťať, 
lebo sa na každého ohriakal, a na skutku zbadali, že to, čo on 
o svojom sokovi roztruboval, bola len ohovorka. Prišlo to tak 
ďaleko, žeby bol musel bankrotirovať, keby ešte bol za čas kup- 
čil. Nič mu teda inšieho nepozostávalo, nežli sklep odpredať 
a sadnúť si pod pec. Jeho nástupca počínal si docela iným 
spôsobom, ba urobil práve ten návrh dridiému kupcovi, aby ku- 
pecký obchod v mestečku spolu na jednu ruku viedli ; prijímal 
svojich kupovačov tvárou prívetivou a veselou, a viedol svoj 
obchod jako statočný muž. Kezadlho mu išiel obchod tak skvelo, 
jako jeho kupeckému súdruhovi a obanadobudli si pekný majetok. 

Medzi tým ten závistlivý, sklep predavší kupec chudnul 
a žltnul kam diaľ vätšmi a vätšmi, lebo závisť je hrozná cho- 
roba. Šťastný prospech tých dvoch kupcov bol pre neho pokutou, 
a kedykoľvek hovoril o nich, zostal jako besný. Bol to pre jeho 
dušu hlodavý červík, ktorý ho po celý jeho život neopustil. 
Tento odporný, odstrkujiJ^i spôsob živobytia odohnal konečne 
každého od neho, a napoHedok nemal nikoho pri sebe, na kom 
by bol mohol svoj jed vylievať. Na pokon priSlo to tak ďaleko, 
že sa pred ľuďmi skrývať musel, lebo kedykoľvek sa pred 
ľuďmi verejne ukázal, ukazovali prstom na neho, hovoriac : 
tu ide závistník! ^ 

Ja vám toto nerozprávSlm ohľadom na vás, pane Tahim^ lebo 
viem,, že sa vy tomuto nešťastníkovi pripodobniť nechcete; ale 
len preto, aby som vám preukázal, že je prospešnejšia ' vec v 
dobrom dorozumení spoločne nažívať, nežli druhého podkopá- 
vať. Či nenie každému potrebná vec: živiť sa? Tam kde jest 
dosť miesta pre dvoch, prečo by ho mal len jeden zaujímať ? 
Priemysel a obchod je pole každému otvorené. 



130 

ktoré má právo každý vzdeláraf. Netreba všet- 
ko len pre sebft samého cfacef. Kto chce len 
pre seba samého všetko zúžerniť, prÍTedie to 
konečne tak ďaleko, že sám o všetko príde. Ten 
na svojej skase pracuje, kto sa kormúti nad 
šťastím druhého. Čas, ktorý vynakladáme na 
oSkodovanie druhých, je stratený pre nás, a 
omrzlosf, ktorou sa napájame, škodí nášmu 
zdraviu. Závistník nebude ani bohatý, ani ma- 
jetný, ani dlhoveký. — Závisf je plazivý jed, 
ktorý telo a dušu zožiera. 

Jestli mi nemáte^ nečo iného povedať, — konečne mu 
skočí do reči pán Tahtin — urobte mi tú radosť, otce Maíko, 
a zaneste ZlaHborakérau svoj tovar ; ja som vám ^už povedal 
že ničoho neutržím. — No, idem už, idem, pane Tahmij len 
sa neráčte horšiť. Yeľmi mi je ľúto, že som vás v tak zlej 
vôli našiel. 

Choroba zakorenila sa hlboko, — preriekol ku mne 
Mafko zo Sl.^ hlasom lekára nad nemocným zúfajúceho, keď 
sme sa preč vzdialovali; — choroba sa zakorenila hlboko; 
tu vidíte človeka, ktorému nieto ani rady ani pomoci. 

Kapitola IV. 

Mať ho zo Siorianje sfĎedhom Jedn^ srnuinef príhody^, z kiar^ 
možno sa p&ucii\Jaké suminé následky tiahne za sebou hne- 

Heosť. 

Len neskoro v noci priSli sme do mestečka P.* a boli 
sme tak unavení, že sme nič náhlivejšieho nemali, než noc- 
ľah si zaopatriť a na pokoj sa uložiť. Sotvj ale pár hodín 
prešlo, keď sme zrazu z tuhého snania prenikavým krikom, 
ktorý zo susednej chyže dal sa počuť, zobudení boli. Chytro 
sme poskácali z postiel, chcúc sa presvedčiť, čo tento krik 
znamená. Dvere na chyži, z ktorej išiel, boly otvorené, 
Mafko zo SL šiel rovno dnu a za ním viacej ^udí, ktorých 
rovne nám tento krik sem tiahol. Našli sme tu jednoho 
chlapa, ktorý sa hrozne vztekal, a jednu ženu, za vlasy ju 
držiac, nohou zo stolice vylomenou nemilosrdne mlátil. Úbohá 
stvora kričala z celého hrdla o pomoc a k jej kriku pripo- 
joval sa i nárek malého dieťaťa, ktoré sa rozvzteklenému na 
nohy vešalo, aby ho zpätiť mohlo. Prvé, čo sme urobili, 
bolo to, že sme ukrutníkovi obeť z rukú vyrvali, ktorého 
hnev ale touto prekážkou, ukrutnému jeho činu položenou, 



181 

ešte tým vätSini pobáreným byť sa zdal. — Vysvetlite mi, 
prosím Vás, reéie Maťko zo 81,^ co toto vztekaníe sa zna- 
mená? - — To znamená, povie rozplakaná, žena, že gom ja 
nešťastná s^trora, súc prinútená s takýmto vzteklivcom žiť, a 
žeby ste mi boli len vďačnosť preukázarli, keby ste mä boli 
v jebo rakácb necb^li, aby mft už radšej dorazil. 

Medzi tým Skripel zubami vzteklivee od jidu a kliatba 
sypala sa z jebo Ast. 

Predstavte si, prosím vás, on upaduje každého týždňa 
dva lebo tri razy do takéhoto stavu, a to nič po nič; teraz 
len preto, lebo zbadal, že som pár groši na stranu odložila, 
aby ich nepremárnil. — Toto je hrozná vec, rečie Maťko zo 
/S?. Ja neznám smutnejšieho zjavenia na svete od planého 
hospodárenia a ošklivejšej náruživosti od hnevu. Pozrite, 

S rosím vás, na toho človeka, či je nie podobný divej zveri? 
ío teraz sa nedá ničoho s ním počať. Ochráňme teda tieto 
dva tvory pred j^ho vztekom, aby ich nezamárnil a pone- 
chajme ho samotného v tej jeho besnote. 

Badá Mďkofoa fo^ola prijatá, rozvzteklenec do osobitnej 
izby ;zatvorený, a jeho žena s deťaťom do druhej odvedená. 
Tieto rozličné udalosti spôsobilý v hlave nešťastníka taký 
prievrat a tolme rozdráždili jeho hnev, že jeho smysly ne- 
malý dosť sily tak veľké pohnutie sdržať. Nastavšieho rána 
naSli ho na posteli, do cela bez vlády vystretého a bez 
prestania nezrozumiteľné slová mrmlajúceho, jedným slovom 
v takom stave, ktorý jasne dosvedčoval, že nešťastník zblá- 
znel. Všetka potrebovaná pomoc bola daromná, tak že ešte 
toho dňa zomrel. 

Táto udalosť postavila celý dom na nohy. Manželka zo- 
mrelého chovala sa pri tom vďmi šľachetné a žialila úprimne 
nad smrťou svojho manžela. — Ja, povedá, nemám práva 
v menávisti ho mať, lebo boÍ môj manžel a otec môjho 
dieťaťa. — Maťko zo 81. zdal sa byť týmto spravovaním sa 
vernej md^nželky •pohnutý a vzdychol k Bohu : Pane smiluj 
sa j^fkd týmto nešťastníkom ! Ach, keby .aspoň posl^dnie jeho 
okamženia milosťou božou dotknuté boly bývalý a duša k 
poikaniu pohnu,tá! Jak hroz;ná jest náruživosť Človeka, keď 
ho môže nelen života p^ozbaviť, ale ešte i toho poslednieho 
okamženia, v ktorom by sa k Bohu obrátiť mohol. Modlime 
sa za tohoto nešťa^Miníka a prosme Pána života, aby toto 
strašlivé životy skončenie všetkým tým, ktorí sú k pijanstvu, 
márnotrat^osti a hnevu náchylní, k odstrašujúcemu a vzdelá^ 



132 

Tateľnému príkladu poslúžilo a icli na syätosf poTÍnností 
STojicli a na prísny súd boií mocne upozornilo I 

Mafko zo SUw, bol yermi láskarj a táto Uskarosť nedo*^ 
pustila mu zapomftnúf dopýtaf sa na domáce záležitosti eo- 
mrelého a na to, z žoho sa teraz žiriť bude vdova so sirotou. 
Ona pochodila zo Sp. D*, a bola vyučená strojeniu čipiek ; 
Mafko zo Slofv. ponúkol sa jej na skutku, zaopatriť prácu vĺ 
jednoho sebe známeho rukodelníka v P*. Úbohá stvora neve- 
dela, jako by za toto môjmu spoločníkovi dostatočnú vďaku 
vysloviť mohla. Videlo sa jej, že od toho času, čo so svojím 
hrozným n^^nželom žila, priSla o vSetky smysly a spôsobností. 
Často opakujúce sa výjavy v dome, ktorými bez prestania 
trápená bola, tak rečeno otupily a ohluSily ju ; jaknáhle ale 
na slobode sa' cítila, navrátila sa jej i predoSlá schopnosť k 
práci a k životu. 

MaXko zo Slov, neopustil P.* prvej, než ju položil do 
stavu: môcť s deťaťom sa vyživíť a ho vychovať. To jej ale 
obzvláštne na srdce položil, aby o vychovanie svojho chlap- 
eoka úsilne pečovala, jemu bázeň a lásku k Bohu neustále 
vštepovala, príkladom kresťanských cností svietila, a remeslu, 
ktoré by jeho budúcnosť s pomocou božou zabezpečilo, vyučiť 
ho dala. 



Eapitola V. 

JHaika sretne sa sjednfim sebe známym tandrotnýmioearyiom%> 

Z P.* pohli sme sa do biskupského mestečka R* Fcho- 
diac na námestie, boli sme od jednoho asi 24 ročného mlá- 
denca, ktorému zdravá mladosť z tvári kypela, oslovení. HTa, 
hľa, povedá, otec Maťko^ veľmi mä teší ^ vami sa tu sretnúť. 

— Aj, Aj! nuž si to ty^ môj drahý D . . . k f Čo ty tu 
len robíS? Tuším si odhodil zámočníctvo a stal sa koželuhomf 

— Ba čo ešte, otče Maťko ! Vy ste vždy len ten starý žartov- 
ník. Vandrujem, yandrujem , otče Maťko ^ ba lepšie po- 
vediac, dokonávam moju vandrovku. Písal mi môj drahý 
otec, žeby mi už rád svoju dielnu oddať, nuž sa poberám 
rovno do Sv* M,* — No to je veru pekná vec ; to mä veľmi 
teší ; prešiel si mnoho krajov ? — Za osem rokov sa len dá 
dačo prejsť; po^androval som celé Rakúsko. — Pekne; budeš 
mi o tom rozprávať. Kde bydlíš? rád bych sa blízko teba 



133 

uhospodiť. — Za čas môjho osem-díorého tu pobudnatía 
pracujem u jednóho zámočníckeho majstra , a pri jeho 
obydlí nachodí sa práré bostínec. ZaYeď Aás teda ta. — 
Tento mladý človek, poredá, MoXko zo Slov., je apôsobný 
remeselník, ktorý sa veru nečomu len podučil, a jeho otee 
je chýrečný zámočník. On obsiahol i na shotovenie najlepSej 
a spolu najkrajšej zámky vystavenú odmenu. Ja som hrdý 
na to, lebo výborný Z5 . . . A, nenie len povestný reme- 
selník, ale i horlivý a vysoko zaslúžilý národovec ak 
tomu môj krajan. Ja som tohoto chlapčiska neraz vykäčkoval, 
aby tým lepSie rástol. Teraz ale, synku lí . . . &, ked sme 
už k naSej hospode došli, rozprávaj, čo si zkúsil a jako sa 
ti vodilo od tono času, čo wne sa spolu nevídali. 

Viete, otče iHíaffco, hovoril mladý človek, že vo Sv* M* 
remeselníci naložili jednotu, ktorá medzi iným za účel má : 
spoločne si pomáhať, keď by jeden lebo druhý do nemoci 
upadol alebo bez vlastného previnenia o prácu prišiel. Týmto 
činom povstala medzi nimi tá najvätšia jednomyselnosť. Oni 
nepustia nikoho na vandrovku bez toho, žeby ho aspoň 
hodinu cesty veselým spevom neodprevadili. To sa stalo i so 
mnou i s inými. Kect už raz má človek vandrovnú knižku 
vo vrecku a silnú vôľu v srdci trocha ďalej ísť, nežli po- 
struhník, od mamičky na cestu daný, stačí, môže istý byť, že 
ho všade vďačne prímu a všade prácu dostane^ kam príde. 
I mne sa tak, sláva Bohu, viedlo. Opustiac rodisko, pohol 
som ?a ku Krakovu, a ztadial do Brna, Prahy, Viedne. Potom 
som videl všetky ostatnie hlavné mesta v Rakúsku, a síce : 
Hradec, Celovec, Lubľanu, Záhreb, Nový Sad, Temešvár, 
Sibín, KoloSvár, Debrecín, Pešť, Kiošice, Lvov, kde som už 
spomänutý list od môjho, mňa túžobne doma očakávajúceho 
otca dostal. Pracoval som vo všetkých spomänutých mestách 
a sretol som sa s nejedným súdruhom^ ktorý nemnoho do 
svojho remesla rozumel a veľmi sa netrápil o svoju budúc- 
nosť. To mne ale v ničom neškodilo, lebo ja som si k sebe 
samému povedal: Hop, chlape, ty nebudeš tak robiť, jako 
tí ; lebo by si si i ty musel zesť, čoby si si navaril. Človek musí 
i zlé príklady ku svojmu osohu obrátiť, tak jako i dobré, a 
cudzie chyby môžu mu byť tak k výstrahe, jako cnosti k 
nasledovaniu. Preto som sa chránil tých nasledovať, ktorí 
príduc do mesta, len tým sa zapodievali, že hore dolu ulicia- 
mi behali na miesto toho, 73Dy si boli prácu našli a do 
nej stali. Zbadal som ja to^ že ^opustiac potom mesto, práve 



134 

tomu ryuéení boli, éomtí nemali vyučení byť, a z toho málo 
lebo nié neyedeH, čomu nančiť sa bolo ich porolaním. Ani s 
tými som nedržal, ktorí zrýSac pár trajeiarov, * sotvy sa im 
dali u seba sohríaf, nž na skutku s nimi za radoránkami a 
hostinkami bežali. Vidiac to, preriekol som k sebe samému: 
daj si pozor, D ... k ! ty by si sa reku tiež vedel zaba- 
viť ; ale na to si sem nepriSiel. Po radosti by si si potom 
pozrel do vačku a sotvy by ťa to mohlo tešiť, keď bys ho 
prázny našiel. To je tá najvätšia hlúposť, za peniaze bolasť 
si kupovať; človek nemôže ani dobre spať. Na miesto zábav- 
ky pracuj ; budeš mať aspoň to povedomie, že sa nebojíš 
nedostatku. Jestli na vandrovke ochorieš a nečo shospodáreno 
máš, nepotrebuješ ísť do nemocnice. Týmito myšlienkami, 
otče Maťko^ vyhnul som, jako sa mi vidí, mnohej ne- 
opatrnosti , ktorá by som bez mala veími ľahko bol 
spáchal. Mimo toho som si i to myslel , že ani obec, 
ani cirkev, ani národ, ani krajná nepotrebuje k hanbe 
slúžiacich mámotratníkov a mal som obzvlášte môjho dobré- 
ho otca pred očima, ktorý mä v tej nádeji od seba pustil, 
že keď sa do jeho náručia navrátim , i jeho radosť skrze 
mňa pán Boh zveličí! Toto mä ochránilo proti nedostatku a 
zachovalo mi plné vrecko, tak že som mohol i druhým tu i 
tu pomôcť, Remeslu rozumiem dokonale, a krém toho, že som 
si ho v každom spôsobe osvojil, opatril 150m si známosť i ^ 
tom : v ktorých krajnách sa najlepšie železo dorába ; ktorý- 
mi pošriedkami možno si ho zaopatriť ; jakej ceny je ktoré 
a ku ktorým predmetom remesla sa mi najosožnejšie hodí. 
Videlo sa mi hneď, že mi tieto vedomosti v prevodzovaní 
remesla veľmi prospešné byť môžu, a myslím, že ich v skutku 
toľko mám, koľko ich potrebujem. Mal som to šťastie všade 
vďačne do -roboty byť prijatým a nehanbím sa na konci 
vandrovky moju vandrovná knižku komukoľvek ukázať. Nuž 
hľa, vidíte mä na tento čas, chvála Bohu, šťastného a môžem 
vás ubezpečiť, otče Maťko^ že je to milá vec v Rakúsku, 
menovito ale v jeho slovenských mestách v^ndrovať. Na 
„zlatá" Prahu nezabudnem nikdy. Mnoho sa tam môže 
človek naučiť a ja viem teraz veci, o ktorých by sa mi 
nikdy ani nebolo snívalo, keby som bol len doma sedeť 
zostal. 

Všetko, čo mi vypravuješ, naplňuje mä, symi môj drahý, 
neobyčajnou radosťou, — rečie Mafko zó Slov, Ja som si vždj^ 
myslel, že z teba bude hodný občan a- národovec; vidím 



135 

veru, že som sa neskkmaL — I ja som sa yeľmi často roz- 
pomínal na vás, otže Máfko^ a môžem povedať, že mi vaša 
rada, ktorá mi do ^ srdca prešla, často osožná bola. — Tým 
lepšie, môj drahý D . , : k ; to by som nedal neviem za co, 
keď môžem povedať, že som i ja k tvojmu šťastiu nečím 
prispel. Ked pôjdeš domov, nezabudni otcovi povedať, že si 
sa s jeho starým priateľom, Maťkom zo 8lqvian^ sretol, ktorý 
mu je ešte vždy s tou vrúcou, starou láskou oddaný, a ktorý 
ho, jak to pán Boh dá, že sa šťastlivo zo svojej šefraníckej 
cesty navráti, neomylne vo aSv* M.* navštívi. S Bohom! 



Kapitola VI. 

M^ťko zo Slovľian ide do kostola, spieva za kantoroeským 
stolíkom a poslúcha kázeň, ktorá lt>o na Jednoho starého zná' 
' melio upamätala. 

Nezabudli ste, tuším, moji drahí čitatelia, na to, co som 
bol v prvej kapitoli môjho lanskoročného článku povedal, 
totižto, že Maťko zo /SL bol k duchovnému stavu určený a že 
tým cieľom i školy skončil. Za ten čas obznámil sa bol s 
mnohými iiiladými ľuďmi, ktorí s ním spolu do školy chodili 
a z ktorých potom nektorí stali sa kňazmi. Držal som za 
potrebné, toto vám v pamäť uviesť, aby ste sa tomu nedivili, 
čo sa môjmu súdruhovi prihodilo, keď sme sa v jednej od R* 
nekolko míľ vzdialenej obci zastavili. 

Bolo to v nedeľu ráno, práve keď sa ľudia dó kostola 
poberali. V nedeľný alebo sviatočný deň nezameškal Maťko 
zo SL nikdy do kostola ísť, rozumie sa, že v tej obci, v ktorej 
sa. na ten čas naehodil. Pobrali sme sa teda spolu. Pred ko- 
stolnýma dverma stálo viacej ľudí, shovárajúcieh sa medzi sebou. 
Maťko zo SI, im predložil nektoré otázky, medzi inými i tú, 
jako sa menuje ich pán farár. — Ach, to j é veľmi milý človek 
a menuje sa pán Podobký, — P. Podolskýf A či neviete od- 
kiaľ je rodom ? — On je rodom z F.* v turčianskej stolici. 

— Ach, ach, — keby som len čím skorej mohol s ním byť! 
zaraduje sa Maťko zo Slúvian. -- Nájdete ho v sekrestii. 

Maťko zo /S?, ponáhľal sa do sekrestie a ja za ním. — Pán 
farár, povedá, či sa ešte rozpomínate na Maťku zo Slovmn^ 
ktorý s vami do školy chodil? — Pravda, že sa rozpomínam. 

— No ten som ja, pane Podolský. — Ale ozaj? — Tak jako 
mä tu vidíte. Počujúc menovať vaše vzácne meno, nemohol 



136 

som premeSkaf yám moju poklonu učinif . — Aj ! to mä Teľmi 
teší, presyedčíte sa, môj drahý Maíko^ že som si dávno želal, 
o vás nečoho sa dopočuť. Máme si mnoho spolu potozpráyäf. 
Medzí tým na tento čas bije hodina k začatiu služieb bažich, 
a vy, priate! môj, priehodíte mi velmi príhodné ; či viete ešte 
tak dobre spievať jako kedysi ? — Viem, pane farár. — Kantor 
mi ochorel ; nemali by ste vôle na miesto neho zaspievať ? — 
Veľmi V(íačne. 

Mcďko pobral sa na chór ku kantorskému stolíku a začal 
pieseň takým silným hlasom, že sa od neho skoro sklepenie 
triaslo. Ja som ho ešte nebol nikdy videl túto povinnosť konať 
a nemohol som sa dosť prenadiviť jeho spôsobnosti. Ale naj- 
vätšiu radosť mi urobila kázeň, z ktorej sa chcem pokúsiť, 
aspoň hlavné ťahy vám sdeliť. 

„Ježiš Kristus, povedá pán farár, prikázal sv. Petrovi, 
aby svoj meč do poSvy schoval, a. povedal mu : Kto meč bere, 
od meča zahynie. Ci rozumiete, priatelia moji, smysel v týchto 
slovách obsažený ? Ony neznamenajú leuto, že meč bude pomstiť 
krivdu učinenú ; meč je tu obraz hriechu a náruživosti. Náš 
nebeský učiteľ chcel tými slovami všetkým ľudom tú náuku 
na srdce položiť, že nešľachetnosť nešíachetnosťou trestaná 
býva, a náruživosti ukrývajú pod zvodlivým plášťom usmrcu- 
júci jed. Kto meč bere, od meča zahynie; to znamená: že 
nadutec bude kroz víťazstvo druhých pokorený a závistník 
kroz pohoršenie sožraný, ktoré mu šťastie iných spôsobuje. 
Kto meč bere, od meča zahynie ; to znamená : že pomluváč 
sám sa stane predmetom nenávisti, ktorú proti blížnemu svojmu 
rozduchoval ; že skupáň sám od hladu zomre, trebas u pro- 
gred hojnosti od nešťastného štedrú ruku odťahoval. Kto meč 
bere, od meča zahynie ; to znamená : že kto sa záhalke od- 
dáva, biedu na seba uvrhne ; kto sa do nemiernosti popúšťa, 
stane sa obeťou svojich vlastných výstupkov ; kto sa hnevom 
rozpaľuje, hnev boží a ľudský proti sebe popudzuje ; kto sa 
žiadosťou pomsty napája, pomstu božiu si pripravuje. Kto 
meč bere, od meča zahynie ; to znamená : že kto utlačuje, 
bude zase sám utlačený ; kto blížnemu svojmu nepomáha, keď 
ho vidí trpeť, bude i on sám trpeť a pomoci u nikoho nenájde ; 
kto ľudí nenávidí, bude od nich tiež nenávidený; kto prena- 
sleduje, bude prenasledovaný. Toto, priatelia moji, jeist to, čo 
Spasiteľ tými slovami svojmu apoštolovi povedať chcel. Vidíte, 
jako mnohonásobná a hrozná pravda je v tých nekoľko slovách 
povedaná ! Ale môže v nich Siovek nájsť i toľkonásobne pošil- 



137 

ňujúce potešenie. Lebo jestli nešfachetnos^ nešrachetnosťou 
trestaná býva, býva i onota cnotou odmenená. Nezabudnite^ 
že jestli sa ponižujete, budete povýšení ; jestli ste dobrotiví, 
dobrotu u vašich spolubratov nájdete. Milujte blížnieh svojich 
a budete i vy od nich milovaní. Dávajte núdznemu, a jestli 
do núdze upadnete, i vám dano bude« Buďte striezliví a čistotní, 
a zachováte si zdravie i čerstvosť. Chráňte sa pomluváčstva a 
luhárstva ; zaujímajte sa za tých, čo pomluvy a útržky od iných 
snášať musia, a ted vy prídete do toho položenia, i za vás sa 
spravodliví zaujímať budú. Žiadnemu nečiňte krivdy, ani 
svojmu nepriateľovi, a čiňte toľko dobrého, koľko môžete. 
Tak budete mať dobré svedomie, pokojný spánok, u ľudí 
vážnosť a u Boha lásku. Všetko, čo vám ja povedám, povedá 
vám Ježiš Kristus, Spasiteľ a pán náš, ktorý vaše utrpenie 
na seba vzal a svojím životom príklad dokonalosti vám vy- 
stavil ; ktorý bol prenasledovaný, a za svojich prenasledovníkov 
sa modlil, aby im to nebeský otec odpustil, tak jako im odpu- 
stil i on. Nasledujte, svojho Spasiteľa, priatelia moji, a budete 
už tu na zemi za živa šťastní a po smrti v nebi blahosla- 
vení." — 

Na konci tejto kázne, ktorá ešte i viacej krásnych vzde- 
lávateľných vecí obsahovala, ktoré som si ale všetky zapamä- 
tať nemohol, pozrel som môjmu priateľovi, Mcnťkovi zo Slovicm, 
do tvári. Videl sa mi byť tým oduševnený, čo počul; ale sa 
mi i to zazdalo, že mu i v hlave dačo brdlo a že o dačom 
rozmýšľal. Co to bolo, uvidíme v nasledujúcej kapitole. 

Kapitola VII. 

Maťko zo Slov, obeduje u p. farára a dokazti/e dejapravne 
pravdivosť poéutef kázne. 

Po kostole povolal nás p. farár k sebe. Myslím si, povedá 
k Matícovi zo aSZ., že nepohrdnete mojím obedom a nocľahom. 
— Mafíco sa priveľmi z toho radoval, že sa s p. Podokhym 
sišiel, než žeby bol mohol toto pozvanie odopreť ; prijal ho 
teda vďačne. I na nesporných službách božích kantorovo 
miesto zastupoval Motťko, 

Pán farár mal obyčaj k nedeľným večierkam nekoľko 
občanov k sebe povolávať a im vzdelávaceľné, náboženské- 
mravné rozpravy prednášavať. Dnešnieho dňa ustanovilo sa 
asi dvanásť osôb na faru, a prišla reč i na kázeň, ktorú pán 
farár ráno v kostole držal. 



i38 

Vy ste velmi vzdelávateťnú kázeň mali, pán farár, prerie- 
kol otec Mcďko^ a také pravdy yypovedatí, ktoré úplne zná- 
zorňujú, Bohu žial, dosť časté zjavy hríešnebo života fudského. 
Kázeň táto obnovila mi v pamäti jednu históriu, ktorej som 
z jednej čiastky bol sám svedkom a ktorá zreteľno preuka- 
zuje, že neSrachetnosť neSfachetnosťou a cnota enotou odme- 
nená býva. ^ 

Farár : €i to nenie udalosť bratov Mrvinovcov f 

Maťko zo SL Ba ovšem. Tuším vám je tiež známa ? 

Farár: Pravda že. Sotvy jest tomu päť lebo šesť rokov, 
čo som výborného BohuSansk jeho statkoch navStívil. On ajeho^ 
brat boli mi v dnešnej kázni pred očima. 

Mďko zo SI, A mne, ked! som ju počúval. Jestli je ale 
už šesť rokov od toho času, čo ste Bohuša videli, teda o jeho 
šťastí ešte úplnej známosti nemáte. 

Farár: Ci by ste nám nerozprávali tú históriu, otée 
Marko'í 

Maťko zo SL To by som rád ; ale je trochu obšírna* 

Jeden občan : To nerobí nič ; ba tým lepšie, že je obSirna. 
Keby ste chceli byť tak dobrý, veľkú radosť by ste nám 
spôsobili. 

Maťko zo SL Keď si to žiadate, páni moji, milerád chcem 
tejto vašej žiadosti zadosť učiniť. 

Všetci sa posadili okolo Maťku zo Sluvicm^ a tento keď si 
odkašlal a pár ráz rukou po čele prešiel, začal nasledovne. 

Rozpránka o bratoch Mťvinovcoch. 

Nenazdávajte sa, priatelia moji, že je táto rozprávka, 
ktorú vám idem rozprávať, len poviestka ; ona je práve úplne 
pravdivá, čoho dôkaz leží i v tom, že i pán farár tie osoby, 
o ktorých budem rozprávať, tak dobre zná, jako ja. Poslú- 
chajte teda pozorne a počuté veci obráťte ku svojmu úžitku. 
Jestli kto padne, musíme sa chrániť, na to miesto svojima 
nohama stúpiť, na ktorom ôn stál; naproti tomu nemáme z 
toho očí spúšťať, kto istým krokom kráča ; ba máme sa toho 
držať, lebo ten je na dobrej ceste. Nechcem však viacej po 
predku vraveť ; sama udalosť je táto : 

V jednej neveľkej obci, ktorú ďalej označovať nechcem, 
žil jeden chudobný človek a menoval sa Mrvina, človek tento 
bol zavčasu ovdovel á manželka mu odomrela dvoch malých 
chlapcov, z ktorých starší mal meno Oregor a mladší JanAx> Bo- 



139 

huslav. Nás národ je ešte málo kde privykntitý na národnie 
mená, a hľadiac viacej na zvyk, lebo zovnútornosť, než nä ne- 
jakú ducha označujúcu vlastnosť, radSej si volá svojho junácka, 
o ktorom myslí, že bude z neho ;,sivý volko," sivoňom, nežli 
žeby si menoval svojho synka k. p. Bohumilom, čo by práve i 
na to myslel, že Veru má byť Bohu milý. S naším Jankom 
Bokasíávom Ervínom stala sa ale tak radostná v tomto ohľade 
výnimka, že mu práve toto druhé meno, ktoré k vôli krstného 
otca bolo na krste pri tom prvom prijaté, obstálo. Napospol 
ho menovali len Bohu^om; my ho teda tiež len týmto menom 
menovať bucfeme. Mrvma mal od prírody dobré dary duševné 
ale žiadneho učenia, a učený sa nikto nenarodil; nemohol teda 
sám svojich chlapcov ničomu poučiť, čo ha veľmi rmútilo ; a 
učiteľa platiť nemal veru odkiaľ, čo mu každý statočný človek 
uznať musel, lebo Mrvma ani babky neprepil. Pridržiaval 
však svojich synkov k pobožnosti, modlievajúc sa s nima kaž- 
dodenne, a na koľko to sám len od druhých mimo školy bol 
počul, rozkladajúc im príklady cnostného živpbytia. Pri jed- 
nom to bolo na zdar, ale pyi druhom nie. 

Gregor bol veľmi samopašný a behal celý deň za malými 
tulákmi po dedine ; chodieval š nimi ovocie kradnúť a driapal 
sa s nimi cez parkany do záhrad, tak že sa ho ľudia do chuti 
natíkli,^ s čím sa on pravda pred otcom nepochválil. V záhal- 
čivom tuláctve naučil sa i zvieratá trýzniť, hádzať skalím za 
psy a mačkami ; podrážať nohy kačkám a husam^ bola jeho 
najväťsia radosť. Všetky tieto zlé náchylnosti tým hlbšie sa 
v ňom zakoreňovaly, čím lepšie im privykal, a dalo sa ľahko 
predvideť, že bude z neho zlostník. 

S Bohiiéom to nebolo tak ; napomínanie otcovo robilo 
silný dojem na jeho srdce, ačpráve bol mladší. Nekdy sa 
osmelil svojmu bratovi výčitky robiť, keď ho na nejakom zlom 
skutku dopadol, za čo sa mu ale Gregor obyčajne vypästiko- 
vaním poďakoval. Bohué bol od prírody veselej mysli, preca 
sa ale nachodily okamženia, v ktorých býval veľmi smutný. 
Tento Smútok býval v ňom tým zobudený, že nemohol jako 
iní chlapci do školy chodiť. To mu robilo veľké trúdenie v 
hlave a trápenie v srdci. Raz mu ale svitla jedna myšlienka 
v hlave, a tejto myšlienky sa viacej nepopustil. Sám sa pobral 
k miestnemu pánu farárovi a povedal jnu : Pán farár, ja som 
veľmi nešťastný. — Prečo, synku môj ? Veď som ja počul, 
že si ty dobrý chlapec a lepšie sa spravuješ nežli tvoj brat. 
—* Ach, pán farár, môj brat je tiež tak dobrý, jako som ja; 



uo 

len ze je trochu lahkomysebij. — No a 2o je tebe ? Co si 
tak smutný? — Ja neviem čítať. Acli pán farár, keby som 
rás smel poprosif, aby ste mft čítať naučili! Ja by som rám 
za to každú službu preukázal, ktorú by som bol y staré. 

Pán farár nad touto žiadosťou yemii sa zadivil, ale i za- 
radoval, a zatváral z nej, že z tohoto chlapca môže byť neoby- 
čajný človek. — Naplnil túto prosbu vďačne^ a náš malý BoM 
putoval každodenne k p. farárovi učiť sa čítať. To ale ne- 
potrebovalo mnoho času, lebo mal dobré dary a usiloval sa, 
jako len vládal. Farár sa z toho velmi teSil a veľmi si ho ob- 
ľúbil, ba vzal si pred sebft o celé jeho vychovanie sa pričiniť. 
Učil ho potom písať, počtovať, zemepisu, dejepisu, obzlášte 
ale bázni božej jako počiatku múdrosti, čo ho vlastne tým, 
čím sa stal, urobilo. 

Qregor vylie«ral medzitým hnev na svojho bratovu chti- 
vosť a usilovnosť, a ked mu tentp predstavoval, že by to i 
pre neho bolo dobťe, nečomu sa nančiť, vyprášil ho z domo. 
Cím vätSmi rástol tento bludár, tým zretelnejšie prechodily 
jeho chyby v skutočné výstupky. V štrnástom roku veka 
svojho to už tak ďaleko s ním bolo,' že celá dedina s istjm 
obávaním, ale spolu i opovržením na neho hľadela. Len dvaja 
lebo traja jemu podobní vtáci držali s ním, ostatní všetci 
utekali od neho. 

Ked títo dvaja bratia, prvý do šesťnásteho, druhý do 
pätnásteho roku prišli, zavolal ich otec pred seba a preriekol 
k nim takto : Deti moje drahé ! vy ste už oba do toho veku 
prišli, v ktorom je čas, na svoju budúcnosť mysleť. Ja nemôžem 
ničím k vášmu šťastiu prispeť, lebo viete, že sám biede ubrá- 
niť sa nemôžem. Tu máte dvacať zlatých; to je všetko, & 
som pre vás shospodáriť mohol ; rozdelím vám ich na poly ; 
Bohu žiaľ, že vám viacej dať nemôžem Vezmite si, chodte 
do sveta^ hľaďte si robotu vyhľadať a šťastie s pomocou božou 
zaopatriť; a z času na čas dajte dobré chýry počuť o sebe. 
V tebe, Bohuíko môj drahý, v tebe si zakladám najviac, » 
myslím, že si budeš vedeť rady dať. Ja som pánu farárovi za 
to, čo ti preukázal, nekonečne a na veky vďakou zaviazaný. 
Náuka, od neho prijatá, bude ti neomylne ma dobrej pomoci, a 
prídeš k dobrej ceste lebo od jednoho lebo od druhého 
kraja. Teba ale, poľutovania hodný Gregor môj, púšťam len f 
veľkou starosťou od seba. Ty by si tiež bol moh(u tak učinií 
a priazeň pána farárovu si vyzískať, jako tvoj brat ; ty si ale 
nechcel. Milšie ti bolo zahálanie a tuláctvo. Bojím sa, veľmi 



141 

sa bojím, že to len k tvojej škode vypadne. Ja vás vSak oboch 
s rovným želaním prepúSťam. Choďte teda s Bohom, syn- 
kovia moji, a bndfte Šťastní! 

Dobrý otec objal v slzách svojich synov a mimovoľne 
útlejšie privinul k svojmu arieu BohííSa, V tom priSiel farár 
do iíby, a vdfacny BohvM vrhol sa do jeho náručia. Nemohol 
preniesť ani slovar, ale vrelé slzy tlumožili dostatočne jeho 
srdečné pohnutie. I Gregor sa poplakal a videl sa byť úprimne 
pohnutým ; lebo je to večitá pravda, že ani tie najhorSie 
srdcia proti návalu prirodzených citov nekedy obrániť sa nemô- 
žu. Konečne yzdialili sa bratia, za ruky sa pojmúe, od domu 
rodičovského. Otec Mrvina a farár odprevádzali ich zrakmi, 
pokým sa im z nich odcházajúci nestratili. 

Bohv^ upadol do hlbokého zármutku. I Gregor videl sa 
byť za čas zamysleným; o nedlho ale prišiel k sebe a prvý 
pretrhol mlčauie s tou otázkou, bratovi predloženou: Myslím, 
že ideme do K,^'\ či áno? — Ano; čo chceš ty pred seba 
vziať? — Ja lieviem. — Treba ale preca na to mysleť. — Uvi- 
dím; to bude záviseť od príležitosti; na každú prípadnosť mi 
ale dosť času bude potom na to mysleť, keď nebudem mať 
peňazí. — Tá prípadnosť térmi ľahko príde, môj drahý Gregor^ 
ja som kdesi čítal, že sa deti a blázni nazdávajú, jakoby 
dvácať rokov a dvacať zlatých na veky trvať malo. — Počuj, 
bratU; len žiadnu kázeň nie ; prosím ťa ! .ľa som už na mieste ; 
viem, čo mám robiť. — Nedbám; ja ti viac nepoviem ani slova. 

Keď naši pocestní celý deň putovali, prišli na noc do jednoho 
hostinca, v ktorom si umienili prenocovať. V hostinci bolo mnoho 
ľudí, a medzi nimi padol obzvlášte jeden vojenský furír Gre- 
gorovi do očú. Tomuto mladému človeku málo dobrého z tvári 
vyzeralo, a preto sa i veľmi snadno Gregorovi zapáčil, lebo 
nenie prázne porekadlo „doba k dobe, rovní k sebe.^ — Sotvy 
ušlo štvrť hodiny, a už boli épolu jako dva prsty a jeden dru- 
hému so svojimi záležitosťami úplne sa sdôverili. Istí ľudia si 
to z očú vyhádnu, že je jeden toľko hoden, koľko druhým Keď furír 
vyrozumel, že má Gregor desať zlatíkov pri sebe, hneď mu 
iSly sliny na ne. Tento na čertovom kolese vybíjaný šelma 
znal svet o mnoho lepšie, než jeho nový priateľ, a menovito do 
karát rozumel sa dokonale. Dal teda Gregorovi na vyrozumenie, 
že i on má peniaze a navrhol, aby sa spolu zahrali. Náš 
Gregor nebol ten človek, žeby nečo podobného bol odoprel, 
a jako to ničoho sa neobávajúci blázni robia, už po predku 
videl svoje peniažky rozmnožené a vačky naplnené. 



142 

Múdry BohuS^ ktorý tiež bol náTrh ŕurfrov pocuU zdesil 
sa nad ním a hľadel SFÔjho brata od neho odriesf ; ale tento 
surovo na neho sa ohriakol a prikázal ma ml6ai!. 

Naši hráči pobrali sa s čerstyým grošom do práce. Hra 
netrvala dlho; nekolko ráz obiSly karty a chudák Gregor 
prišiel o svojich desaf zlatých a s nimi o vSetok svoj máje* 
tok, jako čučko o chvost. — Požičaj mi pežazi. abych si 
mohol vyhrať, čo som utratil, — povedá k Bohuíoví rozpá- 
lený Gregor. — Ho, ho 1 to neurobím, — odpovedá určite 
BcSujtS. Ŕed si ty nechcel miesta daf mojej výstrahe, teraz 
nemaj za zle^ ked ja miesta nedám tvojej nemúdrej žiadosti 
a peniažky si podržím. 

Priateľstvo furlrovo netrvalo dlho ; lebo jako tento zba- 
dal, že Gregorovi vyskácaly groSe, nechal ho tak, povedal mu 
dobrú noc a sfastlivú cestu, a pobral sa spaf. 

Ked oba bratia zostali sami, preriekol Bohui ku Grego- 
rovi: Vidím, brat môj, že my nemôžeme spolu cestovať; naše 
náklonnosti sú rozdielne a my sa spolu nikdy nesrovnáme ; 
my by sme si vždy jeden druhému v ceste stáli. Bude teda 
o mnoho múdrejSie, ked sa rozlúčime a svoje šťastie každý 
o sebe hľadať budeme. Ty si prišiel o svoje peniaze, lebo si 
nechcel mojej rady zažiť ; ja ťa ale preto nenechám v blate. 
Útrovu hostinskému zaplatím a s ostatkom rozdelíme sa na 
poly ; potom ale povieme si „s Bohom !" 

Tento návrh ľúbil sa Gregorovi veľmi, prijal ho teda 
rád, poďakuj úc sa svojmu šľachetnému bratovi s celou chlad- 
nokrevnou zdvorilosťou. 

Jako BohiS navrhol, tak sa stalo , a nastávajúceho dňa 
so svitaním objali sa bratia na rozchodnú, potom nastúpil 
každý svoju cestu. 

Nuž páni moji, za ktorým z nich pôjdeme prvej ? — 
zpýtal sa Maíko zo 8lov, 

Myslím, odpovedal farár, žeby bolo lepšie, aby sme 
boli s Gregorom čím skorej hotoví, lebo sa mi tak vidí, že 
tento dobrým koncom nezišiel. 

Dobre 1 Vidíme teda — rečie Maťko zo Slov.^ — jakg sa 
Gregorovi vodilo. 

Gregor Mrvma pokračoval Mafko zo Slov,^ ktorý ešte 
mal nádeju svoje s furírom uzavrené priateľstvo môcť obno- 
viť, odstúpil od svojho prvotinného úmyslu^ ísť do K.* a 



143 

pohnul sa cestou do P* vedúcou. Šiel pomaly naschyál, aby 
ho tak furír čím ^korej dohoniť mohol. — Aj, aj, kamarát, 
kde že si sa ty tu vzal? ja som si úiyslel, že, si ty už pán 
Boh vie kde cestou do K.* zabŕdol. — Ja som sa s tou 
cestou rozviedol, priateľu môj, a odhodlal som sa ísfc s tebou 
do P* a pri tvojom regimente za vojaka stať. — No to je 

f>ekná, múdra vec. Ty si veselý čeľadník a ja mám takých 
údi rád. Pôjdeme teda spolu, však áno? Bučf dobrej vôli 
a drž sa mňa; predstavím ťa môjmu setníkovi, — 81i teda 
spolu do P.,* kam sa po poldennej ceste dostali^ Gregor bol 
setníkovi predstavený a za vojaka prijatý. Vstrcili ho do 
rovnoSaty, dali mu mušketu a učili ho cvičbe. 

Prvé dni to vSetko dobre Slo ; Gregm* obdržal peniaze 
za pristatie k vojsku a nečo i vyhral s kamarátmi v kartáeh. 
Urobil si za to nekolko dobrých dní a pred svojou budúc- 
nosťou zavrel oČi. O nekoľko dní boli jeho priatelia ti naj- 
zkazenejší vojaci. 

V slobodných dňoch chodil s nimi z krčmy do krčmy 
a prišiel zavše len potom domov, keď sa spaniu nemohol 
ubrániť. 

Také živobytie prirodzene, nemohlo dlho trv£;ť ; s pe- 
niazmi míňala sa Gregorovi i dobrá vôľa, a keď mu bolo 
vrecko prázne, nesmialy sa ústa. — Nech som dobrým, 
povedá, to som ja tak nechcel. Ja som sa stal vojakom, aby 
som radosti užil. Ja síce pôjdem na cvičbu a na vartu, ale 
len pod tou výminkou, aby som sa mohol zabávať ; jak sa 
mi to nestane k vôli, hodím do diabla patrontáš a mušketu. 

Jako ste to tuším už zbadali, Gregor nebol velmi prie- 
berný vo volení prosriedkov; jemu bol každý slušný, keď 
len mohol ním svoju sebevôľu previesť. Na miesto toho, žeby 
si bol pomyslel, či nieto ešte i druhého spôsobu ku grošu 
prísť nežii dlhými prstami, zaumienil si mocne sa držať 
toho: „ukradni, dobre skry." Ale, — povedá sám k sebe 
— kdeže sa tu medzi vojakmi skryješ ? Hopsa Gregor I zíde 
mu na rozum, vojanské remeslo sa ti už i tak prinuvalo ; 
urob figel a zutekaj ! 

Keď už raz bol tento krásny kúšťok pred seba vzal, 
myslel hneď i na to, jako ho vyvedie; a jako ho vyviedol, 
poviem Vám* 

On to dobre zbadal, že si nektorí z jeho súdruhov z 
čiastky sporivosťou, z čiastky pracoviťostou, a síce najímajúc 



sa T slobodných od yojenskej služby dňoch do roboty, po 
nekolko zlatíkov shospodárili, a že si túto horko ťažko nado- 
budnutú mzdu y kútikoch svojich yojehských kapsičiek nkrjŕ' 
vali. Týchto yolali neporiadni vojaci skupáňmi; a Giregor 
si umienil týmto ^skupáňom^ cez rozum prejsť. 

Za jednoho rána teda, keď pluk bol na cyíčba ▼ytiahol, 
urobil sa chorým a prosil, aby ho ponechali doma, čo sa ma 
i k yôli stalo. Sotyy ale boli jeho súdruhovia odišli, tu sa 
on hneď pustil do prehliadania jejich kapsičiek, shabal, čo 
y nich naSiel, a sice do 50 zl. r. č., na miesto vojenskej 
rovnoSaty obliekol svoju starú halenu^ povedal kasárni ^dobre 
sa maj*^ — a pustil sa behom, kam ho oči viedli. 

Popínal, čo mu len sila stačila, nocúvajúc pod holým 
nebom a obchádzajúc krčmy a hospody; lebo sa bál, že by 
ho preca kde tu zdrapif a do chládku posadiť mohli. 

Keď týmto neveľmi príjemným spôsobom za nekofko 
dní a nocí putoval, dostal sa do veľkého mesta í>.* Tu si umie- 
nil zostať, lebo sa domnieval tu byť bezpečným, keď tak 
Satrné nebezpečenstvá posiaľ bol premohol. I v skutku bola 
ívná vec, že mu dosiaľ žandári neboli na stopu prišli, ktorí 
sa veru ani so zlodejmi, ani s úskokmi nežartujú. Tento 
prvý šťastlivý výsledok utvrdil ho eSte vätSmi v jeho ne- 
Sľachetných úmysloch, tak že si neústupné pred seba vzal, 
pokračovať v remesle tak ľahkom a preca peňažitom. Ne- 
priSlo bludárovi na rozum, že oko spravodlivosti na jemu 
podobných neustále číha, a že keďby sa i raz lebo dvarazy 
podarilo pred týmto okom sa ukryť, konečne preca a to tým 
istejšie vtáčik príde do osídla, aby sa z neho viacej nevy- 
motal. 

V Z>.* si počínal veselo s čerstvým grošom, ktorý ale 
tým čerstvejšie sa míňal; čím lepšie gágoru a žalúdku kar- 
táctvo troviť pomáhalo. Keď už len pár šupáčikov z tých 
50 zl. r. č. v kapse bolo, rozmýšľal, jako by k druhým pri- 
šiel. Diabol mu bol i tu na pomoci. 

Práve v ten čas nachodila sa jedna putujúca komediantská 
spoločnosť v D.* ktorá divákom všelijaké kúsky predstavo- 
vala. Náš Gregor bol s jedným údom tejže spoločnosti v kržme 
sa obznámil, ktorý na divadle zbojníka hrával a Bemardényt 
sa menoval. Tento Bernardényi bol veľký ctiteľ svojho 
umenia a vo svojej komediantskej horlivosti raz medzi po- 
hármi prekrstil Gregora Mrvinu na Mervényi Gergdya^ čo 
tento, z príčiny tým ľahšieho ukrytia sa pod zpotvorené 



145 

meno^ yermi vďačne prijaL Bemardéayi často hovorieTal s 
Mervényim o príjemnosťach komedjantského stavu; ale tento 
nezdal sa mať vôíu k nemu zo dvoch príčin : po prvé, han- 
bil sa svojmu priatefovi vyznať, že nevie ani čítať ani písať 
a tak ani úlohu sa naučiť, po druhé nevidel sa mu bjť oblek 
Bema/rdmyzho zase tak lesklým a vábivým, žeby sa ním 
velké bohatstvo pritiahnuť mohlo. 

Na túto druhú okolnosť bol by ale preca tak veľmi nehía- 
del, keby v tej prvej neT)ol videl nepremožiteľnú prekážku. 

Pri tom všetkom odvážil sa preca raz večer opýtať sa 
Bertmrdényiho^ či by sa v divadelnom kuse nenachodily i 
také úlohy, v ktorých by nebolo treba hovoriť; lebo, povedá, 
ja mám takú zlú pamäť, žebych sa ani jednoho veršíka na- 
zpamäť naučiť nemohol. — To nerobí nič, odpovedal B&mar- 
dényi; nachodia sa i také úlohy, ktoré my umelci nemými 
voláme. — Tak ? zaraduje sa Mervényi\ to je výborná vec! 
keby bolo vo vašej spoločnosti také miesto uprázneno, ja 
bych ho veľmi včTačne zaujal. — Potrebuješ to len povedať ; v 
skutku sa u nás nachodí také miesto, a jestli chceš, pred- 
stavím ťa správcovi. — Učiň to, ja som hotový, — doložil 
Mervényi. 

Mervényi Gergely bol predstavený. Správca videl, že bol 
hodnej fostavy a uzavrelo sa : že hneJ nastávajúceho dňa po 
prvý raz na divadle vystúpi. Musel hrať zbojníka a pripojiť 
sa Bernardénytho bande. Satý mu priliehaly až na podiv dobre, 
obzvlášte ale výzor tvári prezradzoval, že sa chlapík i do 
lílohy vmyslel. Pohnútka k tomu bola nasledujúca. 

Vstupujúc do divadla, hodil okom na kassu, pri ktorej 
vstupné lístky predávali, a shliadnutie tam ležiacich peňazí 
zobudilo v ňom isté city a žiadosti, ktoré sa mu vo výraze 
tvári odbleskly a tento s úlohou do úplného súzvuku posta- 
vily. Po odbavenej hre pochválil ho správca a ľutoval, že mu 
tupá pamäť nedopustila lepšiu úlohu prevziať ; ale Mervényi 
opakoval i pred správcom, že je to nemožná vec a od jeho 
vôle nezávisí. 

Prez celú noc stál mu vábivý obraz kassy v očiach 
a baživá duša jeho len tým sa zaoberala : jako by sa mohol 
peňazí v kasse zmocniť a správcu s jeho spoločnosťou do blata 
zaviesť. 

Takmer dva mesiace lámal si na tom hlavu, jakoby sa 
dal tento pekný kúšťok previesť. Po mnohom sem a tam 
hútaní zvidelo sa mu, že najsnadnejšie k vytknuténiu cieľu 

10 



146 

tak dojde, jestli kassíra k tomu rvíve, aby spoločne na jednu 
ruku kassu ukradli a zutekali. Mervényi už bol uviedol sta- 
točnosť kassíroTU do pokušenia a zkúsil, že veru velká nebola. 
Výsledok próby t tomto ohľade urobenej popchol Meryényiho 
ku práci. Pojal teda kassíra do krčmy, a pri pohároch, ktoré 
na svoje účty naplniť rozkázal, sdelil mu svoj úmysel a spôsob 

Í'eho vyvedenia, proti ktorému sa pán kassír vefmi nezdráhal. 
)ohovorili sa' teda spolu, že toto vefké podujatie hneď za 
horúca nastávajúceho dna vykonajú, a nevolili zle, lebo práve 
nastávala nedeľa a večer mala sa predstavovať veľká ritýrska 
činohra, ktorá obyčajne najviacej divákov mávala. Pri tom 
bol i sám správca na javišti zaujatý a nebolo sa čoho obávať, 
žeby prišiel ku kasse. Poviem vám, jako im vec vypadla a 
čo ešte iného pri tom sa prihodilo. 

Ked kasslr svoje vstupné lístky zavrel, shabal jako oby- 
čajne i peniaze do vreca a odišiel s nimi, jako keby ich bol 
chcel k správcovi odniesť. Na miesto toho ale, žeby bol k 
tomuto šiel, pustil sa uh'cou na útek a verne vyhľadal svojho 
súdruha, ktorý ho už na dohovorenom mieste očakával; lebo 
ho bol správca, pre falošne predstieranú ichorlavosť, na ne- 
deľu večer od predstavenia hry oslobodil. 

Hneí jako sa spolu sišli, pustili sa o dušu na útek, aby 
ich žiadno prenasledovanie dohoniť nemohlo. Celú noc bežali 
bez zastavenia sa, a už len na svitaní osmelili sa vstúpiť do 
jednej popri ceste stojacej krčmy, aby sa trochd občerstvili. 
Mefľvéayi sa ale hrozne zľakol, keď tu našiel za stolom dvoch 
žandárov, svoje kone vo dvore priviazané majúcich. On ešte 
nebol zapomänul, že je úskok, a badajúc, že ho žandári od 
hlavy do päty očima merajú, uhádol, koľko bilo. Bez toho, 
žeby bol svojmu kamarátovi slovíčka povedal, vybehol z izby 
a skočil do dvora k žandárskym dvom koňom. Jednoho z nich 
nožom prekolúc, druhého si odviažuc, hodil sa jako strela na 
tohoto a vyletel cvalom zo dvora. Darmo kričali žandári za 
níjn, darmo vyhrážali sa mu; on sa im len vysmial. 

Chudák kassír hľadel na toto s ovesenýma krýdlama : 
Mervényi odvliekol peniaze so sebou, a on zostal, jako holý 
y trnf medzi rozpajedenýma žandárma. Potom ďalej uvidíme, 
jako odpokutoval, že sa dal naviesť kujonovi ku krádeži* 

Mervényi cválal na žandárskom koni, pokým sa úbohé 
zviera pod ním nes valilo a nezdochlo. Potom sa zvrtol z cesty 
v bok do blízko ležiaceho lesa, kde si sadol a peniaze čítal. 
Načítal 300 zl. r. č. Takú veľkú summu Mervényi ešte nikdy 



147 

nebol videl a nazdal sa^ že s pomocou týchto peňazí TŠetkjm 
nehodám odolá. Avšak tento sebaklam netrval dlho; lebo 
keď práve ešte do svojho bohatstva pohrúžený sedel, pri- 
skočili k nemu dve strašné postavy, oprúc mu pištole napršia 
a zkriknac : daj Boh^ du|u a nám peniaze ! Uboh v Mervényí^ 
padol od strachu horeznačkj a myslel si, že už oba nábitky 
cez dušu mu preletely. Zbojníci ho ale prebrali a na nohy 
postavili s tým doložením, že mu už len dušu nechajú, ' ale 
peniažky aby veru oddal. — Kýho čerta, kamaráti, povedá 
Mervényz^ ja som od jakživa slýchal, že je pes psu brat; ja 
mám tú česť k vášmu remeslu prináležať, a vy byste dobre 
neurobili, keby ste svojho súdruha ozbíjali. — Môže byť ; 
ale ei si i to neslýchal, že jako prišlo, tak odišlo ? ~ Ale čo 
sa máme ukárať tak dlho ; ja po vedám, že sopi jedon z vašich 
Tudí. Sotvy ušlo pár dní od toho času, čo som bol tak oble- 
čený, jako vás oblečených vidím. Tieto peniaze sú príjem 
komediantsko - zbojníckej hry v D* a ja som za dobré 
uznal privlastniť si ich. Ja som síce nie za to, abych sa s 
vami nerozdelil; ale všetky vám preca nedám. — Dobre, 
kamarát, keď si ty jeden z našich ľudí, prerečie jeden zo 
zbojníkov, môžeš k našej bande pristúpiť ; poď s nami ! — 
Vďačne, páni moji, a myslím, že nič lepšieho urobiť nemôžem. 
Šiel teda Mervényi za dvoma zbojníkama, ktorí ho do 
jednej skrýše doviedli, kde našiel ich súdruhov v počte sedem 
lebo osem. Tu vám dovádzame nového súdruha, rečú zboj- 
níci. — Ale či možno na neho sa spoľahnúť? zpýta sa jeden 
z nich, jako sa zdalo, pohlavár bandy. — OvSem že; nesie 
i peniaze do spoločnej kassy. — To je dobre; sem ruku, 
kamarát ! 

Máme teda pred sebou Mervényi Qergdya jako do zbojníckej 
bandy prijatého chlapa, a myslím, že popri tom, čo som už 
o ňom povedal, nenie potrebná vec všetky tie kúsky opisovať, 
ktoré vyviedol za štyri roky svojho sotrvania medzi svojimi 
zbojníckymi kamarátmi. O krátky čas bol medzí vybíjanými 
najvybíjanejší, a jako sa kamaráti o jeho neobyčajnej obrat- 
nosti presvedčili, poverili ho čestnou úlohou hM^a^ to jest 
jeho povinnosťou bolo, vyzkúmať schovánky a kúty, v ktorých 
by sa dačo uloviť dalo. Ľahšie kúsky sám vyvádzal ; o váž- 
nejších, to jest, kde viacej rúk potrebne bolo, kamarátov 
poučoval. 

V tejto čestnej úlohe Icuti^ovej bol sa za pánskeho mlá- 
denca preoblečený i do jednoho kaštiela vlúdiL Ale na jeho 

10* 



148 

BteSfastie bol ras do tobože kaStíela jeden rojanský dôstojník 
k obedu porolaný, ktoréko náS Mervényi nepoznal. Keď tento 
pri obede obslanoval, zbadal ^ ňom dôstojník sYÔjho chlapa 
a zrazu zarolal : To je úskok a zlodej, poviažte bo I Hro- 
moTÍ strela bj nebola mohU Mervénytho y&tSmi prehroeiť, nežlf 
tieto neočakávané slová; tanier, ktorý práve bol cbcel pre- 
meniť, vypadol mu z ruk j, a on skočil, jako jeleň ku dverám, 
cbcúc von uvrznúf. Bolo už ale pozde, milý drozde ! ČTskoka 
chytili, poviazali a poslali pre žandárov, aby ho títo odpre- 
vadili do chládku. 

Prišla doba, v ktorej mal Me/rvényi úplne zahrúžený byť 
následkami svojich skutkov. DoSli žandári a jeden z nich práve 
bol ten istý, na ktorého koni bol náš vtáčik s krádežon za- 
tekal Ostatnie už tuším uhádnete, priatelia moji. Mervényi 
Oergely bol do temnice odprevadený, vyšetrenie proti nemu 
zavedene, jeho zločin preuKázaný a soznaný, a zločinec k 
robote na šiancaoh na celý život odsúdený. 

To ale ešte nenie všetko. Sotva pobudol osem dnf na 
Siancach, keď sa k nemu jeden z pracujúcich tam kárancov 
sblížil, a do očú sa mu prizrúc, ležiaci tam čakan pochytil a 
do Llavy mu ho zamočil. Mervényi zreval jako zver a padol 
bezdušný na zem. — NeSťastníku, •— zkríkne na to mordár; 
— preca som ťa už raz dočkal; dočkal som ťa v týchto 
putách, ktoré si mi ty pripravil ; dočkal som ťa v tejto hanbe, 
do ktorej si mft ty zaviedol. Bez teba by som sa nebol stal 
zlodejom ; ty si ten, ktorý mä naviedol prvý zločin spáchať, 
a komediantskú kassu v D* ukradnúť. Ostatní môj zločin je 
vražda; spáchal som ju len preto, aby som svet od najvfit- 
šieho holomka, ktorého som kedy poznal, oslobodil. 

Tak skončil Mervényi Gergdy^ ked! bol po všetkých stup- 
ňoch zločinstva pobehal. Trest boží dá nekedy dlho na 
seba čakať, lebo pán Boh nenie náhlivý;ale čo sa 
vlečie, neutečie; lebo pán Boh je pamätli vý. — 



Tu vidíte, priatelia moji, prevzal duchovný otec slovo, 
príklad, ktorý je i strašlivý i k povzbadeniu mysli sposobný. 
Je on živým dôvodom tej pravdy, o ktorej som ja dnes kázal. Ba- 
dám ale, že sú Yaši poslucháči hlboko pohnutí príhodami nešťast- 
ného GVegrora/ ráčte teda, otče Makofi to ešte na krátko rozpovie- 
dať, jako sa med^tým Bohv^ovt viedlo. Myslím, že ich to lepšie 
poteší a uspokojí, nežli cesta Gregorova, ktorá viedla k zahynutiu. 



149 

To myslím i ja, priatelia moji, odretil Mafko 20 Shvian^ 
a presvedčíte sa o tom i sami. 

Keď sa SchfjbS so srqjím bratom rozlúčil, namieril svoje 
kroky do K* Pútajúc myslel na svojho brata Gregora a roz- 
jímal o jeko možne nešfastnom stave. Konečne obrátil myš- 
lienky na svoje vlastné položenie a preriekol sám k sebe : Čo 
teraz počať? čoho sa držaf, ked prídem do mesta? Nečomu 
som sa síce podučil, ale jako to teraz upotrebiť ? Nemám, ne- 
znám tu nikoho, čo by sa za mňa zaujať a na pomoci mi byf 
mohol. Všetko, čo snácf môžem očakávať, je : že sa mi služba 
nájde v nektorom meštianskom dome, a musím povedať, že 
sa toho dákosi onačím. Milšie by mi bolo, keby som sa nekde 
na dedine k obrábaniu rolí dostať mohol. Zbadal som tiež, že sa 
naši hospodári nerozumejú do svojich vecí a o nmoho inenSí 
úžitok z práce berú, nežli by brať, mohli. Pomocou toho, čo 
už viem, mohol by ch sa ešte viacej naučiť a s pokrokamí hos- 
podárstva lepšie sa obznámiť. Jestliby sa" mi tým podarilo 
dôchodky majiterove zvátšiť, bolo by s pomocou božou moje 
šťastie zabezpečené. Uvidíme ; k dačomu sa už len musím 
odhodlať. Ale, chlape, držže sa jednoho podujatia ; lebo kto 
dva zajace honí, žiadneho nechytí. Len keby som sa mal ku 
komu obrátiť. 

Takto sám v sebe hútajúc, našiel sa zrazu na jednom 
veľkom majeri, záležiacom z lúk, rolí, viníc, záhrad, lesu a 
pasienku. Aj, jako to krásne jedno k drahému pristáva ! pove- 
dal sám k sebe a umienil si na skutku vnísť do dvora a maji- 
teľovi sa predstaviť. Na Bohu^ovu otázku, či by vo dvore ne- 
potrebovali sluhu, odpovedal majiteľ, že na tento; čas potre- 
buje len valacha k ovciam. Jestli sa ti, synku, táto služba 
vidí, môžeš, povedá, u mna zostať. -^ Vidí sa mi, a vďačne 
ju prijímam u vás v tej nádeji, že so mnou spokojní budete. 
— Ja to od teba i očakávam, priateľke, dokončil shovorku 
majiteľ. 

Bohus teda vstúpil do služby u hospodára a začal ju s 
vyháňaním oviec na pašu. 

Toto povolanie nebolo mu síce veľmi po chuti, bol ale s 
ním preca spokojný, hovoriac : všetko mtisí mať svoj začia- 
tok ; dobre som urobil, že som touto službou neopovrnol, lebo 
keby som ju nebol prijal, možno, žeby som sa tým samým stal 
prekážkou môjho vlastného šťastia* Len sa maj s chuťou, 
chlape, k tej ovčiarskej palici, veď ju'nebudáí na veky vláčiť ; 
hľaď byť užitočným, budeš potom i potrebným ! — 



150 

Jediné, čo ho kormútílo, bolo, že nemal peňazí, za ktoré 
by si bol mohol nektoré knižočky kúpi< ; viazal teda medy, 
plietol koSíčky a konal vôbec týmto podobné menSie pobočné 
práce, aby bez pohnutia nájmu, ktorý už k hlavnému cieľu 
bol určil, aspoň takto ku grošu a za groš ku knižkám prísf 
mohol. Medzi tým opatroval horlivé a bedlivé svoje oTecky 
tak; že to pánovej pozornosti neušlo. Žiadno z jeho drôbät 
neochorelo, ovčiarne boly čisté a zdravé, stelivo v príhodný 
čas pbnoveno. Bohu^ mohol viacej ráz i službu premeniť a u 
iného hospodára výnosnejšiu dostať ; on sa ale držal toho 
pravidla^ ze je lepšie na sohriatom už raz mieste sede£, než 
hneď tam, hneď inam behať. Ani nedopúšťalo jeho vďačné 
srdce na to nepamätať, jako po priateľsky bol v tomto domp^ 



aknáhle sa mu zavdala príležitosť, písal svojmu otcovi 
a poučil ho o svojich okolostojnosťach. I svojmu učiteľovi 

5í sal, sdeliac mu svojo úmysly a svoje nádeje. Sotvy obdržal 
obrý duchovný otec list, a už sa sponáhlal svojmu bývalému 
žiakovi nekoľko knižočiek o hospodárstve poslať. Nebolo by 
možno opísať tú radosť, ktorú Bohúš nad týmto darom pocítil- 
Cítal knižočky pilno a bedlivo, nosiac ich sebou za ovcami. 
O nedlhý čas znikla medzi ním a jeho hospodárom nasledu- 
júca shovorka. 

Hospodár Štedrák : Bohv^ môj drahý , ja som s tebou 
úplne spokojný. Ty si neobyčajne bedlivý mladý človek, a 
ja som ti veľmi zaviazaný za vernú opateru mojich ovečiek, 
viem, že ti nektorí z mojich susedov vätší najem ponúkali a 
že si ho neprijal. To je pekná vec od teba, a za to si sta- 
točný človek. Ja sa ale nedám od teba zahanbiť a dám tí 
toľký najem, ^koľký ti sľubovali. 

Bohuš: Ďakujem, pane gazda, ale ja bych vám chcel 
iný návrh učiniť. 

Štedrák : Jaký, priateľu môj ? 

Bohm : Máte dôveru ku mne ? 

Štedrák: Ani nemožno vätšej. 

BohuŠ: No dobre! Ja bych vám rád ukázať spôsob, 
ktorým by sa dôchodky vášho majetku rozmnožiť mohly* 
Sverte mi aspoá na jeden rok vedenie vášho hospodárstva. 
Nežiadam za ten čas žiadnej pláce od vás ; len chovu mi 
dáte, a jestli sa moje opravy v hospodárstve podaria, dáte 
mi, čo budete^ cSceť. 

Štedrák: Čo ? čo to myslíš, synku? ty si ešte mladý k tomu. 



151 

I Bohu^ : Nemáte teda ku mne dôvery ? 

Štedrák : Vidí pán Boh, že mám ; ale vedenie liospo- 

, dárstva ti dať? — 

i BohuS: Vy mi budete prizerať! 

i Štedrák: To by už bola iná, ale preca neslýchaná vec. 

t Medzitým nech je ; pristávam na všetko, eo odo mňa žiadaš. 

BolvuM: Stojím vám za to, že ani rok neprejde a vaši 

: susedia záviďeť vám budú. 

í Štedrák : Ja sa na teba úplne spolieham a dám ti to 

zkúsiť, že mám dobrú mienku o tvojich známosťach, a vážim 

' si tvojich zásluh. 

' Vidíte teda, priatelia moji, nášho spôsobného Bohuša už 

o tak krátky cas na čele správy veľkého majetku, alebo, jako 
sa u nás povedá, panstva. Môžte si predstaviť tú radosť, ktorá 

'' jeho srdce zaujala, ked! Štedrák k jeho návrhu privolil. Túto 

i^ radosť -mu i\adobudlo dvojročné dobré spravovanie sa u Šte- 

^ d/rákov. 

: Bohuš teda začal hneď viesť dorábanie rolí Štedrákových. 

* Po nečase nebolo vidno na celom poli ani kúska prie- 
' loha lebo úhora ; všetko sa zelenelo a kvitlo. Bohuš ani ne- 
'- myslel na to, žeby dal nektorému osredku odpočinúť; všetko 

* sa muselo povážat a orať, aby tú najmožnejšiu úrodu vydať 
mohlo. Založil i umelecké lúky, o ktorých v tomto kraji 

' ešte ničoho neboli počuli. Hospodár Štedrák^ ktorý posial 

vždy len starých kolají bol sa pridŕžal, pokrúcal hlavou nad 

' týmito novotami. Že ale jeho dôvera k Bohmovi a jeho spô- 

sobnosťam bola preca vätšia nežli pochybnosť, nechal mu vo 

' všetkom slobodné ruky na vzdory tomu, že ho susedia za to 

vysmievali. 

Ušiel rok. Štedrák vidiac požehnaný výsledok Bohu§ovej 
práce a presvedčiac sa, že sa výnos jeho poIa asi o tretinu 
lebo o štvrtinu zvätšil, vyobjímal svojho jednoročného úrad- 
^ níka. Druhí hospodári nedíyali sa ale na túto novotu bez 
podivenia a bez závisti. — Však to len od vás závisí, pre- 
riekol mladý človek, aby sa vám tiež tak viedlo a pole taký 
úžitok donieslo, jako môjmu gazdovi. Všetci máte dobré pole, 
ktoré vám to s pomocou božou donesie, čo si zažiadate. Len 
si ho hľaJte k úžitku obrátiť. NajvátSie poklady krajiny ležia 
v pilovnosti hospodárstva. Len hospodárstvo môže našu kra- 
jinu jednou z najbohatších urobiť. Keby naŠi hospodári boli 
múdri ľudia, nevzývali by staré bludy v hospodárstve a nevy- 



'152 

sinieTali by sa užitočným norotám, ale by sa učili od učený cli 
a boli by im za každé dobré naučenie porcTační. 

Hospodár Štedrdk nevedel, jako by sroju ríačnosť £o- 
kuSovi dostatočne dosvedčiť mohol. Po uplynutí tohoto zkúsob- 
neho leta vyplatil mu jako odmenu značnú summu peňazí, 
z ktorých niS BohuS vätSiu čiastku svojmu starkému otcovi 
odoslal. Tomuto písaval často, jako i dobrému svojmu duchov- 
nému otcovi, ktorý mu bol vyučovaním cestu k tomuto šťastiu 
otvoril. Len jedno ho bolelo, a síce to, že sa o svojom bra- 
tovi Gregorom ničoho dopočuť nemohol, a to práve bolo jeho 
šťastie, lebo by sa bol za neho len hanbiť musel. 

Hospodár Štedrák tiahol z roka na rok vätSí dôchodok 
zo svojho majetku a prikupoval si jednu rolu za druhou. Mal 
jediná dcéru, ktorá tola asi štrnásťročná, keJ Bohus bol u neho 
do služby vstúpil, a ktorá po prijatí obšírnejšej kresťansko- 
vzdelávatelnej náuky pri kráse telesnej i krasu duševnú 
sľubovala, O krátky čas pocítil BohnS velkú náklonnosť k 
nej ; ale jeho útlocit mládenecký nedopúšťal tejto náklonnosti 
objaviť sa. Štedrák požiadal Bohu^a^ aby v práznych hodinách 
i jeho mladú Anku v tom, čo by potrebovala hospodárky ňa, 
vyučoval, čo on i milerád učinil. Anka stala sa tým zajíma- 
vejšou pre neho. a k citu vďačnosti, ktorý ku svojmu učite- 
ľovi v srdci chovala, primiešal sa ešte dákysi druhý, z ktorého 
si nevedela z počiatku dať vývod. Ale hospodár Štedrák^ ktorý 
nebol krátkozraký, zbadal hneď, odkiaľ vietor duje, a umienil 
si bedliť nad srdciami a šťastím svojich miláckov. 

Po uplynutí sedem rokov, za ktoré Bohus verne a spra- 
vodlivé riadil hospodárstvo Štedrákovo^ riekol Štedrák k Bo- 
huáovi a svojej dcére Anne : Bohuíko môj ! dovoľujem ti vziať 
si moju dcéru za manželku a hospodárstvo prenášam na tvoju 
ruku. — Dcéro moja ! tu je tvoj badúci manžel, jestli si sa 
modlievala, aby ním bol ten, ktorého tak rád vidím jako tebô. 
Mladí ľudia padli na kolená a ďakovali Bohu za toto šťastie.. 
O tri týždne bol sobáš, ^ pri ktorom ani starý Mrvtna nechý- 
bal. Tento zostáva pri svojom šťastnom synovi až po dnes. — 

Poviete mi, tuším, priatelia moji, že moja rozprávka 
vychodí na kázeň ; ale to je už môj obyčaj a v staršom 
veku sa už človek nerád mení. Áno, ešte ani teraz nemôžem 
sa zdržať nepovedať poznamenáme na závorku tejto rozprávky. 
Náuka a umenie sú zvláštne potrebné, nevyhnuteľne potrebné 
veci pre človeka. Povážte si Bohttsa^ povážte si Gregora Mrvmu ; 
Šťastie a česť tam toho , hanbu, smutné skončenie tohoto ! 



153 

Zanedbanie detí nedá sa ničím ospraredlnif. YyeliováYajte 
ich v bdzm božej , . v bázni zákona , v láske ku svojmu národa 
a človečenstvu. Osrietený mladý človek nájde dobrú cestu; 
zanedbaný surovec padne do jamy a zahynie v nej. — 

Po týchto slovách Mafko zo ohvian zamíkol, a celá spo- 
ločnosť mu srdečne ďakovala za vzdelávateínú jeho rozpravu. 
Pár minút zabávali sa ešte vo farskom príbytku, rozjímajúc 
o bratoch Mrvinovcoch ; potom ale sa spoločnosť pekne rúče 
rozišla domov, a každý mal o čom ešte i doma rozmýšľať. — : 

Kapitola TIII. 

Matko zo Slovian dohovára tým, ktori, medzi národom sioven* 
skym zijú^ ale o Jeho dobré nestoja. 

Na zpiatocuej ceste hlásil sa nás Maťko v osaďe D.* v 
jednom pánskom kaštieli, aby ponuknul svoj tovar. 

Podľa skrovného svojho obyčaja zastavil sa len v čelaJnej 
izbe a dal sa zpýtať, čiby pani Veikomožná Maťkovi zo Slovian 
dačo neutržila? Pani Veľkomožná sa vyslovila síce, že Mať- 
kovho tovaru nepotrebuje a tak že môže s pánom Bohom Jalej 
ísť, — ale pán domu, pán Verbóczy (za onoho čaau Vrbovský), 
ktorý práve dakoľko svojich priateľov u seba mal, preriekol : 
„nech príde Maťko zo jSL* dnu, ja som zvedavý toho človeka 
videť." — Náš Maťko vstúpil smelo do svetlice a úctivo sa 
nkloniac, zpýtal sa pokojným hlasom: Čímže môžem slúžiť 
Vaším Velkomožnosťam ? 

Pán Verbóczy : Je to maličkosť, Maťko môj ; s vy pakova- 
ním tovaru Vás unúvať bolo by neslušné, — lebo ste vy 
človek z intelligencie ; ale povedzte mi, prosím Vás, jako ste 
sa potešili lanského roku v mesiaci novembri, — ked! ste 
pri voľbe poslanca na krajinský snem tak špachotne 
prepadli. 

Maťko zo SI. Veľmi ľahko, pane môj, a síce s tou pravdou 
„mužne padnúť nenie menej jako zvíťaziť", — a potom viete 
pane môj: „Co sa vlečie^ neutečie.^ 

Jeden z prítomnými pánov : Bol tento íefranik tiež medzi 
tými voličmi, čo chceli panslávov na snem poslať? 

Pán Verbóczy: Ho, ho! čoby medzí voličmi! pán Maťko 
zo Sloman^ šefraník a matičiar z turčianskej stolice, bol vo 
Z.* okolí kandidát slovenskej stránky, jako nás o tom „jKaZen- 
dár 81. Matice*^ na r. 1866. na str. 197. poučil; ale psotár 
nemal potom pri voľbe ani tretinu hlasov. Ja ho ľutujem. 



154 

Mďko: OvSem, Sefranfk som, a to je môj poctirjr chlieb; 
matičiar som, a to je moja česť; kandidátom slovenskej stránky 
som bol, a to bola moja z dôvery obecenstva vyplývajúca 
povinnosť. Za to ale, že som pri voľbe prepadol , nemá nikto 
ani príčiny, ani práva mä lutovať. O peniaze som neprišiel^ 
lebo som nekorteSoval ; o dobré meno som tiež nepriSiel, lebo 
som neklamal. Ja mám aspož to zadosťučinenie, že moja 
stránka slobodne volila, ^a tak sa svedčí. 

Jeden z prítomných : Že vraj slobodne ! Veď panslávi 
dostali 300,000 rubľov od Rusa, aby takých volili, čoby krajinu 
jemu zapredali ; ved! Slovenská Matica peniazmi voličov slo- 
venských uplácala ; jako to môžete teda povedať , že Vás 
slobodne volili ? 

Maťko: Pane, odpusťte, ale to je lož — a síce dvojnásobná 
lož — a bude da toho času lžou, pokým, tí , čo to tvrdia, í 
skutočnosť toho nepreukážu. V Éuskej dávajú peniaze za 
tovar našim šefraníkom; — darmo dávať boli by blázni, a 
Matica dáva účty z peňazí prijatých a vynaložených kaž- 
doročne. — Medzi tým ja viem, že Vy to ani sami neveríte. 
A čo sa toho mena j^ans/át; dotýka: my Slováci sa k tomu menu 
na politickom poli nepriznávame, ani priznávať nepotrebujeme. 
Týmto menom nás len odporná stránka zúmýselne očierniť 
chce pred krajinou a kráľom. 

Pán Verhóczy: Povedali ste, Maťko^ že Vaša stránka slo- 
bodne volila , a že v tom máte zadosťučinenie. Ja sa Vás 
teraz zpytujem, či tá stránka, ktorá nad vami zvíťazila, nevô- 
li la slobodne? 

Maťko: Podľa môjho domnenia nie; aspoň všade nie! 

P. Verbóczy: Prečo nie? 

Maťko zo SI, Preto, že nešla za slobodným presvedčeníiDi 
ale len za sudmi vína a špiritusu. 

Pán Verbóczy: Zákony z roku 1848. nezakazujú korte- 
šaciu, a preca sú to základné zákony našej krajinskej 
slobody. 

Maťko: Ďakujem pekne za takú slobodu. Sloboda korte- 
Sácie otvára bránu nepočetným občianskym hriechom : pijanstvo, 
podvodu, nevernosti, vierolomstvu, závisti, nenávisti, vadám, 
bitkám a t. ď. Môže z toho slobodné velenie pojsť ? 

Jeden z prítomných: Jaké gajdy, taký huk. I z toho vidno. 
Že ten slovenský Váš ľud je otrok , keí sa pre žranicu i 
svojich mužov odhadzuje. 

Maťko : Ano, jaké gajdy, taký huk, — to jest, tuším, ▼ 



155 

tejto pripadnosti : jakí yoličia, takí poslanci ; a jakí poslanci, 
takí zákonodarci, a jakí zákoaodarci, taký zákon. 

Pán Verbóczy: Mýlite sa, Maťko; ja Vás ubezpečujem, že 
tie zákony^ ktoré teraz zasedajúci snem donesie, budú zákony 
slobodnomyseľné a spravodlivé pre celú krajinu a nasledovne 
i pre slovenský ľud náš, a že pod šírym nebom nebude šťast- 
nejšej krajiny, nežli naša Uhorská. — 

Mafko: Dalby pán Boh t ale ja veľmi o tom pochybujem, 
ba takmer s istotou tvrdím, že ten snem zase žiadnych zákonov 
nedonesie , tak práve jako sa to i roku 1861. stalo, s tým 
rozdielom , že zlé, z tohoto nezdaru vyplývajúce , o mnoho 
vátšie bude nežli bolo predošlé. 

Pani 'Veľkomožná (uštipačne) : Jaký prorok ! 

Maťko: Prorok sem, prorok tam; čo mám na srdci, mám 
i na jazyku. Nech sa neráča horšiť, pani Veľkomožná. Ja by 
som si nebol ;vzal tú smelosť prísť do tejto svetlice , keby 
som nebol býval zavolaný. Pán Boh tu Vaše Veľkomožnosti 
opatruj. {Odchodi). 

Pán Verbóczy, No, no, Maťko, no, — nemusíte byť taký 
nedotklivý. — Moja pani to tak zle nemyslela. — Chcem 
počuť, jako tú svoju mienku odôvodníte, ktorú ste práve 
vyslovili. 

Maťko (vráti sa nazpáť) : Nič ľahšieho, pane môj, než to. 
Vätšina snemu krajinského vyslovuje sa vo svojich časopisoch 
a rečach tak jako r. 1861., teda je to prirodzená vec, že sa 
zase len na tom usnesie, na čom predtým. 

Pán Verbóczy: Ale vysoká Vláda teraz dopustí to, čo 
nechcela r. 1861. 

Maťko zo SL Zodpovedné krajinské Ministerstvo ? Ja by ch 
ho na tento eas krajine nepraje!. 

Jeden z prítomných : To je nie div, lebo o tom nemáte 
ani pochopu. I z tohoto vidno^ že sú Slováci nepriatelia kra- 
jiny : ked krajine to neprajejú , čo ju jedine slobodnou a 
šťastnou učiniť môže. 

Maťko: Možno, že o tom taký pochop nemám, jako Vy, 
pane, — a čo sa toho dotýka, žeby Slováci boli nepriatelia 
krajiny, preto, že za zodpovedné ministerstvo nehorlia, -r- 
ztadiaľ by nasledovala tá smiešna závierka : že všetko, čo bolo 
v krajine pred rokom 1848. dobrého, bolo výplyvom nepria- 
teľstva tej samej krajiny. Medzitým aby ste si nemysleli^, 
pane, — že ja cudzie presvedčenie snáď zatracujem a o 
vysvetlenie veci nestojím , ráčte mi aspoň na krátko vy- 



156 

svetliť tie ryliody, ktoré by zo zodpovedného ministerstva pre 
krajinu vyplývaly. 

Jedifn z prítomných : Je to veľmi ťažko na tomto mieste. 
Ale Vám to aspoíí príkladom vysvetlím. Vezmime k. p. tá 
okolnosť, žeby sa v krajine spravodlivosť zle prisluhovala ci 
hore či dolu, — za to by mal právo »nem ťahať na zodpoveí 
ministra. Tento potom , aby mohol seba udržať . musel by 
odstraňovať nespravodlivých úradníkov a menovať sprarodlivých. 




Maťko, Nuž a stolica by nemala práva voliť svojich úrad- 
níkov alebo nad nimi dozorstvo viesť? Tých úradníkov, ktorých 
ona platí ! 

Jeden z prítomných : Ba áno , — ale to by sa len ešte 
ustanoviť malo, jakoby to. mala vykonávať , bez ujmy práva 
ministrovho. 

Maťko: Teda by mal minister tých úradníkov potvrdiť, 
ktorých stolica slobodne zvolí, a či stolica tých za svojich 
uznať, ktorých minister vymenuje? 

Jeden z 'prítomných'. Ani jedno, ani druhé; — lebo jakoby 
potom mohol byť minister zodpovedný snemu z toho , čo bj 
stolica zavrhla ? a sloboda stolíc by tiež tým obmedzená bola^ 
keď by bolo potrebné k jej ústavným výkonom ministersW 
potvrdenie. To je nie orech pre vaše zuby, Matko môj. 



157 

MaXko: Nuž jakožeteda? Vidíte, páni, jako Vy to zamo- 
tárate. Ja myslím, že obzylášte v tejto prípadnosti nemôže 
byť i vlk síty i baran celý. iVlebo musí byť minister obra- 
dom na stoličné úradníctvo neobmedzený , jak má byť zod- 
povedný ; alebo musí mať stolica slobodnú voľbu, jak má byť 
slobodná. 

Jeden z prítomných: Ja som na každú prípadnosť za 
zodpovedné ministerstvo. 

MatTco: Ja Vám to verím. Vy si to tuším takto pred- 
stavujete : „My Maďari máme tam nore ľudí, ktorí neomylne 
zaujmú ministerstvo; to sa rozumie, že len nás za úradníkov 
menovať budú ; potom my budeme všade len panovať a po 
maďarsky úradovať a nemaďarské národy maďarčiť a vyci- 
ciavať, ^ a potom je krajina slobodná a šťastná.'^ Ale ja 
ďakujem pekne za také šťastie a za takú slobodu I 

Pán Verbóczy: Mafko^ Vy ste veľký nepriateľ tých Maďa- 
rov. Nezabúdajte na to, že oni sú tí, ktorí krajinu udržali a 
i poťahom na nemaďarské národnosti práve teraz na sneme 
veľmi slobodnomyseľné návrhy zákonov pripravujú, ďaleko 
slobodnomyseľnejSie nožli boli programmy Vašich slovenských 
kandidátov. Toto je hrozná nevďačnosť ! 

Pam Vďkomoíná: Nezapodievajte sa ďalej s tým člove- 
kom ! (Oáide preí), 

Maťko.zoSl, Pái^i moji, Vy sa veľmo mýlite, jak myslíte, 
^e bych ja bol nepriateľ Maďarov. Ja medzi národmi roz- 
dielu nerobím, ja uctím právo každého, a každému tak pra- 
jem , jako svojmu. Jak neveríte, zpytujte sa , kedy komu v 
mestečkách a obcach maďarských, v susednej stolici ležia- 
cich , známy §efraník Maťko zo Slovian krivda urobil? Nie 
menej sa i v tom mýlite, jak sa nazdávate , žeby Slovák k 
udržaniu krajiny menej bol prispel, než Maďar. On túto 
krajinu hájil, obýval a obrábal, prvej ešte než Maďar; on 
platí daň jako Maďar ; on krv vylieva za krajinu jako Maďar. 
V tom je Maďar Slovákovi a Slovák Maďarovi rovný, v tom 
štrbiny niet. Ale inde je, páni moji, štrbina. Štrbina je v 
tom, že Vy páni, Vy zemianstvo, ktorí medzi národom slo- 
venským bydlíte, Vy, ktorí na jeho potreby duchovné i telesné 
hľadíte , nie ste rovní zemianstvu maďarského národa. Vy 
len hľadíte, ale nevidíte; maďarské zemianstvo hľadí, vidí 
a koná — pravda — len pre seba a svoj národ. A táto Vaša 
odcudzenosť od národa, medzi ktorým od nepamäti bydlíte, 



158 

— - začína už hjt hrozne osudná pre Vafiu ylastnú čeaf na 
poli zo ySetkých strán sa drihajúcich národních žirlor. Noi 
£í Vám to slúži ku ctí , keď ste práve povedali, že Maďari 
sú to , ktorí i poťahom na nemaďarské národnosti návrhy 
zákona pripravujú? Či Vám Vaša Česť, Vaše vlastné záujmy, 
a tak dávno cítené nedostatky a potreby spoločného si pri- 
slúženia práva a spravodlivosti neradia vyslovovať a zastávať 
a rozSírovať urovnoprávnenie všetkých národov pod korunou 
sv^étefana jestvujúcich, atak i slovenského? Možno, páni, že 
si myslíte nie; jak ale nie, stratil Vás slovenský národ 
docela; ale stratili ste si ho i Vy. Že na zdravom strome 
niže uschnutých halúzok Typuknú nové kliky, niet pochyb- 
nosti ; ale či suchá ratolesť pustí kde korene, je otázka, na 
ktorú odpovedať netreba. 

Pán Verbóczy : Slováci zle urobili^ že stvorili Memw^andum, 
To nás upozornilo na trhanie krajiny. 

Maťko: Je tam trhanie krajiny, kde sa. uznáva spoločné 
zákonodarstvo, spoločná vrchnosf , a spoločný panovník ? 

Pán Verbóczv: To práve nie, ale časom svojím mohlo 
by to k tomu viest. Tá čiara a tá osobnosť slovenského 
národa cieli k tomu. 

Maťko zo SI. „Časom svojím mohlo by to k tomu viesť!" 
To mi práve tak prichodí jako keď by nekto povedal : „a 
našich susedov narodilo sa dieťa a donieslo oči, ruky a nohy 
na svet, a toto hy ho mohlo viesť ku krádeži; teda ta sním!*^ 

Pán Verbóczy. Deti sa rodia a rastú z nich ľudia a majú 
rozum. Toto je ale neobyčajná vec. 

Maťko, Niet v Uhorskej okolia Jazygcv a Kvmanovl A 
čiže týchto rozumy a srdcia sú z inej matérie? 

PánVerbáczy. Tá osobnosť a čiara neomylne by tiahla 
zoslabennie krajiny za sebou. 

Maňco zo SI. I to je blud, pane. Videli ste už hrubý po- 
vraz, z jednotlivých, prvej o sebe usúk'auých, po- 
vrazov upletený? Tento povraz istotne bude mocnejší, 
nežli ten, ktorého povrázky lebo hubky by o sebe usúkaué 
neboly, alebo by bol len tak z hrubo nadetých vláken úba- 
bušený. Má to príčinu v tom zákone — ktorý ešte i po- 
vrazník nasleduje — : jednotlivé Čiastky samy sosú- 
kané, spojené, stužené — robia mocnejší celok. Má 
jednotlivá hubka v povraze čiaru? Ja povedám, že má, — a 
Vy sa takej čiary bojíte , bez jakej povrazník ani povrazu 
upliesť nemôže 1 Hej keby tento zákon naši krajinskí mudrci 



159 

í Tedeli použiť, keby sa neapierali na silu vymyslených, bájoč- 

L ných a konečne preca krky zlomivšícli A,nteusoY ," potom by 

í boli opravdoví mudrci. I^eby tento zákon Austria bola za 

svoj uznala, nebolo by možné ani jednej nepriaznivej kpmbi- 
nacie zvonka — opreť sa na jej nesorganisaciu , nebolo by 
l niožné z dnuká inakšiemu smeru sa vyvinúť, okrem takému, 

i I ktorý s celkom ide. Toraz pán boh vie, čo to bude 

i s nami ?! 

y Pán'V&rbóczy. Uvidíte, že horlivosťou a múdrosťou našich 

I verných otcov krajiny tieto Vaše a týmto podobné starostli- 
/ vosti odstránené budú.. Bude spravodlivosť dnu a sila na 

vonok. Pred Uhorskou krajinou má každý susedný štát úctu, 
j^ a pre túto i pred Austriou. 

Maťko: No dal by pán Boh, dal by pán Boh! ale ja som 
., zvykol na žatvu len toho obilia rátať, ktoré sa skutočne roz- 

sieva, a tohoto bola — podfa môjho domnenia — vätšia čiasjtka 
zlého, nežli dobrého. Ostatne pán Boh tu opatruj Vaše 
J! VeFkomožnosti ! 

^ Po týchto slovách odobral sa náš Maťko preč , a 

. pán Verbóczy pokrúcajúc hlavou, preriekol sám k sebe : Divný 

človek, môžeš ho jako chceš vysmievať, lebo na oko brat, 
to spadne z neho, jako z husi voda. Tí Slováci sú už raz 
nenapraviteľní ľudia! — 



r; 
t 
J, (Z čiastky pôvodne, z cicutky dVa Jtissieu Šimon de Nanifta.) 



Andrej Hodia. 



VI. Slobodné a kráfovské mesto 
Zvolen. 

(Opis histoTicko>topografický.) 

Zvolen^ maíar. Ó-Zólyom, nemec' AltsM, latín. Vetero- 
Zoliwm, nekdy día starodávnych listín yyZolum ViUa^ t. j. 
possessio^ pagiis, dedina, — stal sa slobodným a kráľovským 
mestom v jannári rokn 1244.> a tak jeho uteSená sestra 
Banská Bystrica je o 11 rokov mladšia. Leží v Uhrách, v 
samom prosriedka zvolenskej stolice, medai obcami : ' Ry bary, 
v ktorých chotáre sú svetochýrne kúpele Sliač, Lieskovec, 
Môťova, Mihalkova, Podzámcok, kde nekdy V&rhoczy svoje 
y^Tripoflrittum'^ písal, ďalej medzi obcami: Breziny, Bacúr, 
Ostrolúka, kde zvolenskí lutheráni prez dlhý 5as jakožto do 
artikulárnej církve do kostola chodievali; a cfalej medzi 
obcami : Buca, Kováčova a Hájniky, ktorá posledne meno- 
vaná obec menovala sa nekdy ulicou mesta Zvdena^ na Ťavom 
boku rieky Hrona a pravom brehu potoka Slatitoy, ktorá 
poslednía neďaleko poniže mesta tohoto do Hrona vteká, a 
potom obe spolu tečú a púť svoju konajú hlbokou uzučkou 
dolinou pomedzi vysoké vrchy ďaloj do tekovskej stolice ta 
do Dunaja sivého pri Ostrihome. — Obrúbený je od poludňo- 
západnej strany jakpby strážacími ho blízkymi horami, — 
v úzadí krásnej obšírnej doliny, ktorá rozprestiera sa rovno 
až k samej B. Bystrici. 

Obyvateľom villae Zólum (Zvolena) dal hlavné výsady a 
slobody kráf Bela r. 1244., ktoré porúchané skrz kvapeenie 
vody obnovené boly v máji r. 1254. — Po pustošení Tatárov 
v krajine a v meste tomto boly tieto výsady zase r. 1263. 
obnovené; r. 1274. ich kráí Ladislav zase potvrdil, a kráT 
Karol po premoženom Matúšovi z Trenčína listinou z r. 1323. 
villu Halás, kde jeho rybári bývali, prepustil a daroval 
mestu tomuto, -r^ Tenže kráľ Karol r. 1323. potvrdil tiež 



161 

výsady od kráľa Belu vydané; to isté učineno od krárov 
Ltidvika r. 1369., Matiáša r. 1465., Ferdinanda L r. 1542., 
Maximiliana r. 1567, a Rudolfa r. 1602. — 

Výsady na vydržiavanie yýrocitýcli trhov mesto Zvolen 
obsiahlo od kráľov Žigmunda r. 1390., 1405. a 1412., od MatiáSa 
r. 1478., Vladislava r. 1495., Ferdinanda III. r. 1656., Leopolda 
r. 1699. a obnovenie^ nektorýeh výročí tých trhov od Ferdi- 
nanda V. r, 1840. — Ďalej obdržalo mesto to výsady na mýto 
pod Leopoldom I. r. 1702. ; — výsady mlyna ňa Hrone pod 
Rudolfom II. r. 1582., čomu sa ale kastellán zámku zvolen- 
ského zoprel. Mlyn ten mal byť na napomoženie chudobného 
ústavu. — Výsady na meranie vína a pi vo vára dostalo mesto 
od kráľa Ludvika r. 1381. a žeby vo zvolenskom zámku víno 
' sa nepredávalo na prietržku mesta Zvolena^ vydali rozkazy 
kráľ Vladisláv r. 1504. a tohože roku kráľovná Anna, čo po- 
•5 tvrdil cisár a kráľ Maximilian r. 1569.; Rudolf ale vydal roz- 
í kaz na komesa zvolenskej stolice r. 1577. a 1582., aby zabrá- 
í nil kastellánovi zvolenského zámku Valentínovi Balasovi^ víno 
r dať vymeriavať ; vzdor ale všetkým týmto rozkazom a zákazom 
k ^ zámok zvolenský má až podnes dve krčmy, pivovar a jatku, 
ktorých obecenstvom je mesto Zvolen so svojou nemalou ujmou 
i na svojich dôchodkoch. — Listiny o práve brania dežmy 
ji má mesto toto obzvlášte z. rokov 1652., 1689., 1690., 1700., 
I . 1769. a 1772. — Výsada pečadi a užívania červeného vosku 
f vydaná je skrz cisára a kr. Ferdinanda I. r. 1560. 16. nov. v 
If Presporku. Právo meča dano od kráľa Belu r. 1244. Zemäni 
I v meste tomto bydliaci mali obecné dávky znášať dľa manda- 
ji tov cis. a kr. Maximiliana r. 1571. a Rudolfa r. 1578. atď. 
jj. Eesolucia cisárovnej a kráľovnej Márie Terézie z roku 1779. 
Ijŕ zneje, aby zemäni v meste tomto bydliaci od ťarchy osob- 
^ neho uhospodenia vojska v jednom ich dome, v ktorom bývajú, 
^ oslobodení boli dľa zplácania za to istého poplatku do mest- 
j skej pokladnice, ktorý poplatok od jednotlivých dotnov, zeman- 
mi obydlených vynášal ročite 5 zl. 
\ Zvolencov od platenia mýta oslobodzujú výsady vydané 

^ od cis. a kr, Žigmunda r. 1405. a Matiaša, vydané r. 1467., 
^ 1470., 1473., 1476., atď. Tiež oslobodení boli zpod právomoc- 
Ij nosti stoličnej výsadami kráľa Belu z r, 1244., cis. a kráľa 
j Žigmunda r. 1405.^ Matiaša r. 1465. a rozkazom Ferdinanda 
*jj kráľa, vydaným r. 1563. na Jána Baletu, v ktorom sa jemu 
. zabraňuje aby sa do práv mesta nemiešal a mešťanov neare- 
Ij Stoval. Oslobodení sú ďalej od uhospodenia a chovania vojska 
' U 



162 

kráTom Belom r. 1244. a kráľoTnoa Marioar. 1526. a patentom 
Leopoldorým r. 1682. 

y zipisnici mestskej od r. 1636. 17. junia nachodi m 
listina strany rybárstra v potoka Neresnica, a síce 
tak mestským jako zámockým obyvateľom spoločného, a t 
zápisnici od r. 1823. 30. augusta zreteľne stojí, že zvolenski 
zámocké panstvo haf sroju, ktorá .rodu na jej pílu naráža, 
tak zvýSíf nemôže , žeby zpätená roda povyše stojaciems 
mestskému mlynu neresnickému svojím zpäteníin prekážku 
robif mohla. 

Zvolen-meatH, nadobudnutia sú: 

1. kráľovská záhrada a zeme „halás^ rečené, 

2. v obci Lieskovec viac urbar. sedení, 

3. v obci Bacúr viac urb. sedení^ 

4. obec Lukovo, 

5. hora Jesenice, darom daná mestu Zvolenu od krála 
Vladisláv?^ r. 1506. ; 

6. obec malú Slatinku malo toto mesto v zálohu a t 
úžitku vyše 100 rokov. Tomuto podobných nadobudnorf 
malo mesto ešte viac, o čom ale zov^ubnejšie nižej. Mesto 
toto má tiež mnohé chotárne listiny. 

Zvolen mesto má lúk na 1,091 koscov, z ktorýct najlepšie 
ležia vedľa Hrona; strmý Hron ich ale veľmi podmýva a 
skoro každého roku zapovodňuje, čo všetko mnohý osoh, ale i 
do oka padajúcu škodu prináša, dľa toho porekadla ^^ osoh so 
škodou za ruky sa vodia.* Kjm na týchto lúkách rastie mie- 
šaný, t. j. kyslosladký. Udáva sa, že na lúkách, recenýd 
podbralských, rastie najvýbomejšie seno celého chotára. — 
Oráčin udáva sa 1,150 jutier, ktoré najviac sú žltohlinasté, 
dobre ^úrodné na rož a ovos, menej na žito, zriedka na jsí- 
meň. Že sa v tomto chotáre jačmeň a ovocné stromovie ne- 
darí, tomu nenie pôda príčinou, ale radnej to, že sa tu f^}' 
včasná jar zjavuje a jej privčasné účinkovanie zas tie neskoršie 
zimy kazia, ktoré zpoza bystrických hôľ dolinou ku Zvol^ 
vetrom nesené bývajú, pre vrchy zvolenské sa pristavujú » 
mrznutie zapríčiňujú každú skoro jar. Vo Zvolene nič nového, 
že i u konca mesiaca mája tuhé mrazy sa zjavia, a pr^to 
vlaský orech, tu zasadený, i prez dvacať rokov každú jar 
ženie mládniky bujné z koreňa, ktoré ale zas každý Tok 
vymrznú, a strom orechový tu ešte nikto nikdá^ nedochoval; 
ovocné stromovie najlepšie by sa darilo v Certolíne a ^ 
Neresnici nad mlynom. Ináče kapusta, obzvlášť červená^f a 



163 

^^'' 0tí*akoyá dtrora dobre 9a ta darí; no í kukurica a nado 

TÍetko ^lelina, ktoré od nekoľko rokor t pc^li začaly da 

^1 ss^dH a gia<, prináSajú Kospodárori výdsrtný óiítak, éo tak r 

^ očí padá, že za príkladom Zrolencor nž í j^úsrediié úbcé zaSl^ 

P^ lkajú so adarom ďatelinu, isvlášf čerrenú, sejára*!. Ďateline zto- 

i«f lenský cbotár Yôfmí sa páči. — Kým bolo slobodno dohán 

j jxi £^if, daril sa tu dobrý a rýhprný. ^ Rasca i damá od seba 

fH y hojností po lúlach rastie, io je znakom, ie keä by sa na 

ä} roliach sialaa pestomab, reľký Of9oh prínáSaf by mohla. Pož*- 

namena^ tu treba, že r tomto meste tak rečený úhor zanikdrl 

r* 1849., ačpráre už r. 18f0. povoleno bolo do úhora zemia- 

i ky sadiť. 

Ro^itá úroda z rolí a lúk dla podávaných tabúľ yynáSa 

r pianám roku, jako n. p. roku 1864., a síce žitá 679 pr, 

mer,, roži 3,760 pr. m., jdčmeňa 550 p. m., ovsa 860 p. m., 

w« knknrice 55 p. m., zemiakov 2,2^4 p. m., repy 85 centov. 

Tohoto sponlänutého rokn sena, mládí^ ďateliny, ľadníku 

aii nezrodilo sa pre suchotu len asi 400 centov, ináč v dobrom 

^ roku 2^000 í viac centov sa trrodf. 

ie^I Pasienku Zvókn má málo, asi len 2d0 jfutier, i to vefmi 

chudobnú ; preto až da požatvy dobytok rožný v horách sa 
ní pasára, čo zas zapríčiňuje, že statok často krvou močí, zvláSte 
j^ ten, ktorý sa v strážskej dubovej hore pasáva. — 
^l Hôr v chotáre mesta naehodi sa 3,342 jutra ;; tak aspoň 

* udiva íntimat vys. uh. kr. nám. rady č. 87,402. V týchto lesi- 
nácfa, blfžfej ku mestu, naehodi sa itíálo výdatného dreva ; 



K- 



ý hlbšie al'e v nich je eSie dosť dreva i na palivt) i na stavanie, 
Ij. a síce naJTÍac cerové, bukové a zvlášť dubové; a síce jednot- 



jji livé duby nachodia sa éSte dosiaľ i toíké, že ich priemerná 
hr&bosť i sedem stôp vynáša. Konečne neužitočného nachodia 
sa asi 64 jutra, ale sa ono neaífedlho 2 Vätšiny upotrebí. — 
Pri tom •všetkom poznaimenať sluší, že shora. udané jutra 
chotára zvolenského niesu istota, bo výsledok katastrálneho 
zímecania dosiaľ sa nevie. 

Samo mest<Dí, nekdy pevnosť sedem banských miest, 
ohradeao je do okola itiúramí, z vätšmy už sborenými, a 
otočeno bollo priekopami', celikom už zanesenými. Múry po- 
dotknuté aJaičaly sa stavali okolo r. 1635. a staVäly sa po r. 
16ft7. najviac na vlastné nakládky mesta, ač i sbierky na ne 
robííy sa od r. 46B2. do 1655. v horňo-uhorsfcých stoliciach, 
obzvlášťe vo Spiši a v Sáriši; i snemovnú taxu 600 zl, 
obdržalo mesto toto od Jeho Jasnosti zemepána na budo* 

11» - 



164 

Tanie tjchie múror r. 1C65. Máry tieto mnobo stálj mesta 
Zvolen ale poskytly i Tefkému kraj. majetku a mnohjia In* 
dfom ochranný pritnlok ; i krajanská koruna, tu riäcraz opa- 
trená bola. Také boly časy. 

Vnútorné mesto podooá sa dlbej Širokej ulici, pozdĺžkj 
od sereru na poludňajSiu stranu, najmä od r. 1854., kde 
pekná tak rečená „hronská"' brána pre pobodlie bradskej 
dala sa srúcaf a tjm bronská ulica s rnútorjiajším mestom t 
rovnú čiaru spojená je. Ynútri mesta sú dve studne s najlep- 
Sou Todou, yy kopané na nakládky mesta r. 1780. bez po- 
cbyby zato, ze v tento rok mest^ toto strašným požiarom 
naTŠtíyeno bolo. Tak tiež y nútri mesta yšade prosríedkom 
boly pred tým yystayené domčoky; ale r. 1780. sú srúcané 
a jejicb majiteľom inde, najviac y brnčíarskej uKci, mestíská 
na domy od mesta zdarma sa yyznaéily, — ba r. 1781. za 
procredné domky tieto srúcané jejicb majiteľom vyplatila 
pokladnica mestská 2,019 zl., čo ocenenú cenu týcbže domkov. 

Hneí za múrami mestskýná a síce od východnej strany 
nachádza sa jedna prosredná ub'ca, do ktorej od východu 
stekajú ulice: tehelná, hrnčiarska, môfovská, a od severu 
hronská ; tak tiež vedú do tejže prosrednej ulice zo samého 
mesta dve maličké uličky, totiž fortiia a ulička od hronskej 
blany, tu i tu ružovou pozvaná. 

Dľa popisu duší r. 1857. mal Zvolm obyvateľov a síce 
evanj. Augs. vyznania 1,011, rím. kat. 668, ev. helv. vyzna- 
nia 1. prítomných domácich 1,416, cudzích 325; prítomných 
tedy súčtom 1741, neprítomných svojich 2C0, spolu tedy 
2,005. K počtu tomuto i^áleží pridaf eSte i Izraelite v, ktorí 
r. 1857. po prvší raz začali sa tu usadzovaf, a ktorých počef 
zo dna na deň rastie. Dľa poslednieho ^Schematismu diécesán* 
skeW má 776 kat., 1340 ev. A. v. a 62 židov. 
Zvolenci sú čo do národnosti od pravekov až pp dneSok 
všetci Slováci, y^jáko hy ich mala vSetkých Jedna maci,^ 

Obyvatelia títo zaoberajú sa najviac roľníctvom, pritom 
ale pilnujú i remeslá, a všelijakým statočným obchodom živ- 
nosť svoju v potu tvári si vyhľadávajú. — V dávnejších 
časoch musel byť tu obchod živejší, než teraz, čo preukazujú 
nelen rybníky, nekdy pod ^Pustým hradom" pri Slatine 
vode byvšie, ale i pod bralím priekopy, bezpochyby nekdy 
vykopanej na vodu z Hrona ku hámrom železným, o ktorých 
sa tu 1 tu píše v ten smysel, že bane na rudu železnú malý 
byť. vo Zvolene. Bývalý tu predtým i trhy každú sobotu^ 



165 

ktoré ale pre malé účastenstvo nz zaníkly, a len nečo málo 
E nicli pozostalo na každá nedeľa odpoludnia, í to len tak 
numochodom tých predáračor, ktorí so svojím zbožím prez 
toto mesto na trk do Bystrice sa ponáhľajú ; — taktiež pred- 
tým TO Zvolene boli i znamenití nožiari, ktorí syôj nožiarsky 
mlyn mali y Neresnici a platili od neho mestu 1. zl. 50 
denár. (srov. mestská zápisnicu z r. 1737. 18. sept.) ; teraz 
na tom istom mieste stojí valchovňa zdejSích súkenníkor* 
Výročné trhy na dobytok medzitým zrláSť na Sv. Ernesta, 
Mateja, Božieho tela a na Alžbetu sú i po dnešok chýreené 
a bývajú veľké ; bo v okrese zvolenskom dochováva sa mnoho 
rožného dobjtku. — Medzi tunajSími remeselníkmi J počtom 
najviac je hrnčiarov, mnoho tiež Sevcov, ktpri^píeféfeJm-^^tlÄ 
reČené črieve (obuv roľnícky) šijávali, kepéttlfátcMíSláb^ fllttlt 
rečených širiciarov, ináč i hrubokrajčírov , krznárov a čiž- 
márov tiež nemalý počeť sa nachodí. — Pod menom „Štiav- 
nických^ dorábajú sa tu tiež výborné a chýrečné fajky, naj- 
viac z hliny ostrolúckej — Treba podotknúť; že je tu bielenie 
plátna od dávna chýrne; ináč konope a ľan každý rok sa tu 
nevydaria, a pradenie na kolovrátku tiež ešte do úžitku 
neprišlo. Nachádza sa tu pri samom Hrone veliký drevosklad 
na dosky, laty, šindle a jedlové brvná. 

Obyvatelia zdejší všeobecne sú ľud zdravý, pracovitý, 
usilovnosti železnej, tichý, ústupný a na ten čas ešte i 
nábožný, bohabojný; sú onŕ vôbec statoční, a medzi nimi 
zriedka vyskytne sa zločinec* Keby Zvolencov predkovia v 
skutku takí bolí bývali, jako ich Anonymus Regis Beľae 
Notarius skrivodlive opísal, ba očiemil, vyzerali by ich po- 
tomci až po dnešok jako zlí čerti. Ináč vzdelanosť mesťanstva 
tohoto je malomestská ; samostatného presvedčenia, rázu to 
povedomosti o hodnote svojej ľudskej, úplne nezná, čo ho 
činí priveľmi ostýchavým, utiahnutým, priponfženým, a čo 
chytráci, ktorí zaň pre svoj zisk myslia, snadno ku svojmu 
osohu, so škodou ale tohoto dobrého ľudu, vykoKstiťznajú. (Snáď 
nám len toto poznamenanie za zle nevezmú tí, ktorých sa tyče. 

y meste tomto nachodí sa 269 domov, tedy len od r. 
1821. o 7 domov menej, bo mesto toto od spomänutého r. 8 
BtraSnými ohňami navštíveno bolo, obzvlášte r. 1823. 13. okt., 
kect 117 domov i s plnými iitodolami na popol obráteno 
bolo. — Beresényij aby nahnal strachu cisárskym, po vypá- 
lení Levíc, Krupiny, dal i mesto toto r. 1708. 26. okt. z 
dom do domu podpáliť, tak že celé v popol obrátil. (Srov. 



m 

^Mi»tor. r. ffunaarzae Joamiia Sz&o&réanyi"^ a zápisnice mestské 
r. 170S. ; t posleďl&íeii atojí: ^CíritaB liae«c6 per fi^ócxíanos 
^saecW domatm Kuccemsa, csunpaaae líque&ctae, mhilq^ue 
ab hac dade et ciUamitate iotaelum iselietum.^) ^^ Tak tiež 
l^ornia ulica za branou r. 1723* až de xákUdoF Yjborela, a 
r. 1780. 13. apr. za pol kodiny 30 domov v meste po bránu 
proti Ostrej lúke, pritam tiež mnoko dobytku popoľom ľablo. 
— Poyesť zacboTalai ž^ me^stó toto^ kým stálo na tak reéenej 
kriy^ púti, od Tatároy bolo až do základov sboreno. — Okrem 
gpomänutyck už okliov yyhorelo mesto toto r. 17fi7., 1825., 
1828*, 1830., 1837. a 1861. 

V tomto meste je dom br. Thuirm^ palatfna sa naekodiaci 
teraz pod č. 27., dosiaJt dobre zackovaný, az'^asov tobožepalar* 
tína Y tomže dome, uackodia sa tieto nápisyua dvock kameňock : 



vekvy/^iomm /MN£T/\jtfErE0ivM YsíAfei/o 




Treba spománúť, že Vladislava kráľa manželka Anna k 
bobatým Tkktrzo^tom v peňažitýck svojick záležitosfack často 
sa utiekala ; začo Ján Tkwrzo bol komorským grófom v baň* 
skýcb mestáek menovaný, i* 1505. ale dala mu královna 
bažské mestá a krad mesta Zvolma do záloku. 

V prosriedku mesta o samote, nečo na zvýfienom mieste 
atojí pekný rím. kat» kostol, vystavený pevne v slobu gotickom, 



167 

a jeho začiatok zdá sa by€ založeným pod Ludvikom Vetkým, 
ktorý i snem poľský tu v tomto meste držal ; ináce kostol 




tento založený má byť od kŕárovnej Beatríxy^ man žélky Andreja IL , 
no zasvätený je Sv. Alžbete kráľoynej, patrónke kostola tohoto 



168 

— Pred i po zbúrení Rákóczyho kostol tento zaujali evanjelici. 
V lodi kostola tohoto môže sa videť címer mestský. 

Krásny noyj oltár do kostola tohoto mesto na sYOJe 
nakládky dalo postaviť r. 1725. — Clrker táto má svoje 
dcéry ; jednotlivé domy na bakovej jame, v Neresnici v 
LiesKovci, v Sekieri, v môťovských dúbravách a zvolenský 
zámok, ktorý je na poludňajšej strane mesta tak rečeno s 
týmto spojený a v samučkom chotáre mesta na neveľkom 
kopci vystavený. (V. obr, na str. 167.) — Pri kostole nadrečenom 
od západnej stranyje pristavená 20^ vysoká väža, stavaná r. 1648. 
a obnovená r. 1812. vždy na nakládky mesta. Na väži tejto je 
šesť broncových zvonov, dva totiž hodinové a štyri na 
zvonenie. Keď zvony tieto Bercsmyiho vojsko r. 1708. roz- 
topilo, dalo mesto v Bystrici u zvonára na svoje nakládky 
r. 1713. nové uliať. — Ku kostolu tomuto od poludňajšej 
strany pristavená je krásna kaplnka bol. BI. P. Márie a 
síce od Jozefa Ebeckého na jeho vlastné nakládky okolo r. 
1660. Na tejto kaplnke je väži-cka 8® vysoká, meďoa pokrytá 
r. 1766., majúca i jedon broncový zvonec. — Od strany pol- 
nočnej ku kostolu nadrecsnému je pristavená mestská sypáreň, 
nekdy kúria mestská, a ešte v dávnejších časoch, jako sa 
udáva, „auditórium" kráľa Matiáša Korvina. — Vôkol a okolo 
kostola tohoto bol nekdy hrobitov (cinterín) a pod samým 
kostolom jako i pod kaplnkou hore spomänutou 3 krypty. 
Hrobitov teraz leží za mestom na západno-polnočnej strane, 
na brehu hronskom, na tak rečenom „harajch" hore, z ^,oho 
si Zvolenci i porekadlo učinili vraviac: „počkaj, vynesú ťa 
na harajch." Hrobitov tento je spoločný katolíkom a evan- 
jelikom A. v. V ňom nachodí sa i kaplnka sv. Kríža s 
maličkou väžičkou a so zvoncom broncovým 60 í( raziacim. 
Kaplnka táto je v porňchanom stave a na úpadok, lebo nemá 
žiadnej základiny. Ešte jedna krypta nachodí sa tu pod 
kostolíkom zámku zvolenského, v ktorom jediné pozostatky 
Štefana Eszterhdzi/ho, ale len tiež tým spôsobom jako iné, 
trúchnatejú. Pred rokom 1784. bol jedon hrobitov za alicou, 
zdola starej tehelný, tam kde teraz Jána Černánskeko záhrada 
stojí. — Boku 1831., keJ cholera i toto me^to po prvýraz 
strašným spôsobom prekvapila, v krátkom čase zomreli na 
ňu asi 66, a títo zomrelí zahrabovaní boli v Neresnici nad 
mlynom mestským prvým, strán cesty v brehu, i pri madokySi, 
^jhnidovka** menovanej. Podľa týchto posledno menovaných 
pochovávajú sa teraz zdejší Izragliti. Treba zaznačiť, ze 



169 

cliolera, kedykolvek vo Zvolene sa zjavila; vždy v tak rečenej 
uličke „fortňa*^ a okola nej na blízku samú prvú korisť si 
vzala a. odtiaľ len neskôr do mesta ďalej sa zanrýzala. 

V cirkvi z hora podotknutej naohodia sa cirkevné zápis- 
nice krstených, zomrelých a sobáSených od r. 1634.,*zápis- 
nic^^ fnieSaných manželství alé od r. 1754, a konfirmovaných 
od r. 1777. Patrónom kostola a cfrkve tejto r. kat. je mesto 
Zvohn. Cirkevní služobníci brali svoje nadania a platy od 
mesta^ a mesto na to bralo a užívalo od pravekov dežmu 
ôbzvláŠte z Lukového a z celého Lieskovca. R. 1737. na 
zadaný prosbopis zdejšieho farára daný mu je pomocník 
(kaplán), ale len jeho osobe bez následkov. V kostole tomto 
r. kat. predstata mesta predtým prísahu skladával, a jestli 
bol evanjelik a nechcel tam prísahu složif, mal sa z úradu 
prepustiť. (Srov. zápis. mest. 1718. 16. jun.). Dla vys. roz- 
hodnutísv od r. 1784. sudcovia nie viac v církvach, ale na 
rainom dome sprisahaní byť majú. 

Zdejší evanjelici Augsp. vyznania majú tiež svoj kostol 
v nútri mesta v rade medzi domami, založený pod cis. 
Jozefom II., alejenjako modlitobnica, ktorá mala vchod 
len od dvora; pod cis. Františkom II. ale doSlo povolenie 
dvere na nej otvoriť i od ulice; co svedči na kostole tomto i 
mramorová tabula s nasledovným nápisom : 

„Josepho fVnData plo, pletate parata, 
Caesare FranClsCo II. sVM reparata plo.", 

Modlitobnica táto dosiahla úplnej tvárnosti kostolnej 
len r. 1856., v ktorom čase ku priečeliu kostola tohoto 
vkusne pristavená je váza utešená ; múr tejto 18® vysoký je 
zo samých kresaných kameňov a má základy 3*^2** hlboké. 
Väža táto stojí na štyroch stĺpoch, každý stĺp má osem 
uhlov. Pokryv väze 8^ je z medi a zavŕšená je krížom. Na 
väži tejto sú tri oceľové zvony , v Bochume vo Vestfalskn 
zajednané. Najvätší zvon z nich má nápis: „UslyHte-U hlasu 
mého. nezatvrdzujte srdci vaíich,^ a váži 2,132 í?; sredný má 
1,859 '2?, a najmenší 771 Ä", každý cent bol na mieste za 
30 zl. sr. zajednaný, a do váhy jejieh počítané boly i srdcia, 
koruny, panvičky, valce, ramená. Za zvony tieto plateno 
povozného z Boehumu po železnici až po Grán-Nánu 273 zl. 
sr. Clo vynášalo 256 zl. 23. kr. sr.; ale na prosbu, od církve 
tejto zadanú, najmilost. Zemepán najláskavejšie odpustiť ho 



170 

ráčil. Súzmk sttonoy týchto od bochumských rýbornýeh 
strojníkoT tidaný je: tero a kyart s tónom d, fis, a, Zrony 
tieto čo do klasu nemôžu sa vyrovnať broncorým, ale sú lacné, 
stále a dajú sa počuť i na tri kodiny. Pod j^ným stĺpom 
yftae t^jto r základock do skaly vykresaná je schránka, a 
do nej položďa sa listina, natrená s balzamom copaivae a 
vložená do sklenioe. Yäža táto stavala sa prez tri roky , a 
krom ručných a vozových prác mala stáť okolo 10,000 zl. sr., 
dôkaz to, že sjednotené mravné sily mnoho vykonať môžu. 
K cirkvi tejto prináležajú čo jej dcéry: obec Lukovo, Lie- 
skovec, Môťova , Buča , Kováčova a na MaSe - Lehote a 
Budičky - Tmí jednotlivé domy. Na kostol otázny zakú- 
pený bol dom nekdy Žemberovský za 3,800 zl. ; ináč jako to 
jeden intimat vys. uh. kr. námest. rady z r. 1782. vysvedčuje, 
mal stáť 1000 kremnických dukátov. Peniaze tieto sosbie- 
ral Pcdugyay u meštianstva, za čo od vyššej vrchnosti naod- 

Íoved bol braný. Cirkevní ci títo r. 1783. zadali prosbu, v 
torej sa udáva, že istý Radvanskovský dom na modlitobnicu 
zakúpiť mieíia ; načo len to je uzavreno, že poneváČ otázny 
dom blízko kostola r. katolického leží, preto o jednu hodinu skôr 
majú sa služby v nom konať, aby kroa spev a inšie neprí- 
ležití neboli katolíkom. Ináč evanjelici zvolenskí chodievali 
do kostolov na Ostrolúku a do Oaramsekú , do tak rečených 
artikulárnych. Pred a za času Bákócovských zbúr zaujali 
evanjelici tunajší kostol kat. , preto že v celom meste len 
nekoľko , dľa zápisnice od r. 1682. len 5 duší bolo kat. 

Dľa J. Ribmyho y^Mmwrahäia mi/g. conf. in Hung,^ pag. 
529* už ťoku 1534. i tu vo Zvolene obnovené náboženstvo 
vyznávané bolo, a tiež tak rečené cirkevné ustanovenia sedem 
si. kr. a banských miest r. 1573. 3. júnia podpísali Juraj 
LovUányi^ zvol. evan. kňaz^ a učiteľ Eliá^ Bemhardua Vodiče^ 
nttô; ten prv menovaný bol r. 1580. pre svoje vyznania nábo- 
ženské vyhnancom. 

Cirkev táto zadala r. 1791. prosbu, aby z obecných dô- 
chodkot mesta istá čiastka na jej potreby sa dávala a zvonov 
užívanie povolilo; tiež prosbu o 500 zl. z obecného zadala 
r. 1819.; z pokladnice mestskej ale len od r. 1861. napomqe 
prijíma ročíte 1458 zl. 50 kr< r. č.; krom tohoto adjutum, 
od dávnejších čias platí mesto na jej učiteľov 210 zl. r. č. a 
na hos])ody jejich 82 zl. r. č. 

Čo sa týka zdejSích škôl, sú tu nižšie kat., tak zvané hlavnie 



171 

o troch a eyanj. tiež o troch trieda<5h. Stavigko pre Školy bolo 
nekdy v prosriedku mesta neďaleko kat. koBtola ; keď sa to ale 
prepustilo tak rečenému starému špitálu, sborenému r. 1821., 
prenesené boly školy na „yinnu krému" a odtiaľ r. 1856. 

Sutovaly sas len nie k úplnej spokojnosti zrovna pod radný 
om. Školy miešané boly r meste tomto po r. 1794. ; kato- 
lícke zdejSie školy braly po r. 1824. podporu zo základiny 
školskej z turčianskeho kláštora. 

Mesto toto má 5 hostincov; z nich tak rečený „hronský" 
vystavený jé celkom z múra r. 1736. za 1,003 zl. 15 denár. ; 
krčma v doline Neresnici vymurovaná je r. 1738. a stála 
1,189 zl. 28. den.; hostinec na „stráži" je r. 1767. vystavený, 
jná veľmo hlbokú, z kresaných kameňov vymurovanú chý- 
rečnú studňu; krom týchto sú ešte dva hostince k zlatej 
hviezde a ku hroznu. 

Predným malo mesto toto i svoj pivovar a r. 1801. oď 
rodiny Ladislava Sbrakúnického , menovite od Terézie Bmickej 
mesto Äa 1,400 zl. zakúpilo majer, „Bakova jama* rečený, ktorý 
obecný majetok je na dobrú pomoc obecnej pokladnici; leží 
ale majer tento na vŕškoch vedia chotára obci Lieskovec, a vršky 
tieto to zvláštne do seba majú, že na nich mnoho najčistejšej 
vody sa prýšti, jakoby ich vnútornosti zo samej vody pozostávalý. 

Mlyny v meste tomto sú jeden na Hrone, ktorý mesto 
Híideemi odpredído r. 1848., a dva mlyny v neresnickej do- 
line ; krom týchto mlynov tak rečený zámocký mlyn na 
Slatine zakúpil od zámockého panstva mlynár Lovám. 

Radný dom stál nekdy pri r. kat. kostole, teraz stojí vnútri 
mesta v rade domov od západnej strany, je pevno a vkusne stavftný , 
a má veľkú sieň. 

V listinárni mestskej nachodia sa zprávodajné a súdobné 
zápisnice, poriadnejšie vedené od r. 1615.; ktoré jako i 
pozemnokninové od r. 1611. zapisovatef mestský, menom- 
Adam O^ovákg , r. 1743. s vytrvalou pílnosfou regestroval. 
— Staršie zápisnice obsahujú v sebe najviac počty mestské. 
Dľa týchto počtov zaznačeno stojí, že MatiáSa Korvína kráľa, 
ktorý sa tu vo Zvolene a vo zvolenskom zámku rád a často 
bavieval , mesto toto obedom poctilo ; koľko ale stál obed 
ten , znaky v tých časoch k tomu uSíväné uhádnuf nedajú; 
povesť ale nesie , že mal ten obed stáť. 12 úhor. zlatých ; v 
1»n istý čas i sekretár kráľov peňažitý nejaký dar od mesta 
prijal. Výsadné listiny, mestu tomuto dant, i tie z najstar- 
ších časov , sú dosiaľ dobre zachované , a v archíve tomto 



172 

v 

nachodia sa mnohé staré listiny, písané yo krajanskjcli uži- 
Tanejších rečacb, najviac ale y latinčiae. Jeden list na zdej* 
Siu yrchnosť palatínom Jwrajom Thwrzom r. 1615. y októbri 
písaný svedčí , že mesta tomuto drevený krížik , sebe na 
ukážka poslaný, tu dakedy si vo víchrici padlý, nazpak zasiela 
s tým želaním , aby znak ten , ktorý je stajný s címerom 
mestským , priniesol mu požehnanie. -^ V zápisnici od r. 
1646. zaznačeno stojí, že i v tomto meste r 1645. nákaz- 
livý mor strašne pustošil, a súčet len tých, ktorých s obradmi 
cirkevnými v krátkom čase pochovali, vynášal 1,168., krom 
tých, ktorí bez kňaza, jako sa hovorí, odprataní sú do matky 
zeme. Roku toho hrôzy plného malo mesto 11 senátorov, z 
nich ale na tenže mor pomrelo 7. 

Medzi inými mnohými pamätnosťami mesta Zvolena stojí 
v jeho listinárni v zápisnici od r. 1737. 13. jun. tiež zazna- 
čeno, že sudca Martin Grafík vrchnosti mestskej oznamuje : že 
na mestskom pozemku „do bazov", koncom na borovej hore 
proti Rybárom, kravský pastier Jano BacJcý našiel najčistej- 
šie zlato vyrastené, v hodnote 5 dukátov kremnických, div- 
ným prírody spôsobom okolo tenuškej slamy krásneho žita 
obkrútené, za ktoré zlato 20 zl. nálezcovi mestská pokladnica 
zaplatila, a ho jako zvláštny klenot vložila v archíve do že- 
leznej truhly ; jako ale odtiaľ zmizlo, o tom zápisnice mlčia. 
Potom zase v zápisnici od r. 1723. 7. augusta napísano stojí: 
r. t. bežiaceho v mesiaci auguste zas ihravou prírodou kroz 
nevymeranú božiu moc , v podivnom spojení a medzi sebou 
zapletení dva krúžky (circuli) z čistého zlata, 10 kremnických 
dukátov vážiace , v hrubosti tenkej žitnej slamy, na borovej 
hore, v tamejšom močiarisku našiel Jána Przevického ueen, 
menom Jano Urblik, No, častejšie nachodenie zlatých drôtov 
pa borovej hore, je vec Zvolencom známa. Z takého tam náj- 
deného zlata bývalý do r. 1836, mešťanosta, Palko Kakmz\ 
mal si dať tiež zlatú obrúčku vychystať; i Jálí Schormann^ 
stolice zvol. radný fiškál a pri meste tomto vicenotár, zo 
zlata, na borovej hore nájdeného, mal dať vychystať prsteň a 
darom poslať Jeho c. kr. Veličestvu Františkovi ; ba r. 1857., 
ked sa čistilo jazero na borovej hore , aby sa tam kúpele 
mohly zapríčiniť, robotníci našli jeden kúsok zlatého drôtu, 
ktorý sa složil na pamiatku do mestskej listinárne , do tak 
rečenej železnej truhly. O zlatých drôtoch týchto bola mien- 
ka, že je to sanArastlé zlato. Znalci vidiac posledne najdetý 
kúsok, istia, že je to výrobok ľudský, a že drôty tieto pocho- 



m^ 



173 

dift lebo z časov MatiáSa kráľa, tu éastejšicf s réľmožmi bayiy- 
Sieho sa, lebo- z časov snemov, tu držaných, alebo vojen 
i tu vedených. 

Dľa zápisníc mesta tohoto František VeMíni de Hftdad a 
oomea p&rpetuus deMwráfíy zvolený nádvorník r. 1655., odpustil 
mestu tomuto taxu snemovú , že jei4& mesto darovalo lúku 
^vranuska" rečenú ; tomuže Ve^dinimu^ palatfnovi mesto 
toto darovalo tiež r. 1656. dom Glozzanov , nekdy pri fare 
postavený. 

Mestská biblia slovenská r. 1726. 18» mája žiadala sa 
nazpak od dcéry Daniela Remeríck ; viac ale do listinárne mest- 
skej sa nedostala , na nenahraditefnú cenu jej starobylosti. 
Tak tiež Barbara Priny^ vdova Axudreja Ostrolicha^ darom dala 
tomuto mestu kalich, jako to svedčí zápisnica r. 1614. 
18. apríla. 

Sád tohoto mesta potrebovaný býval i od okolitých obcí, 
menovite, jako to zápisnice mestské svedčia, r. 1635. Môfo- 
vania svoje isté právo na rozsúdenie poddali zdejšiemu súdu ; 
tak tiež dla svedectva zápisnice od r. 1721. 15. febr. me- 
stečko Pliešovce žiada si vyslať dľa zvyku starobylého dvoch 
senátorov mesta tohoto na revisiu svojich trestných obžalôb. Ij 

Tak r. 1741. budínska vrchnosť žiada od zdejSej vrchnosti 
vysvetlenie: zdáliž dedič o pripadnutej sebe čiastke, kým ! 

jeho spoludedič žije, slobodne rozhodovať, závet urobiť, alebo 
ju odpredať môže. Kremnica mesto r. 1770. dozvedá sa od 
zdejšej vrchnosti: či tí remeselníci, ktorí od processie božo- 
telovej odídenim na jarmaky sa odstraňujú, pokutovaní bý- 
vajú átJ. Čo všetko a ešte viac tomij podobných vecí je 
dôkazom, že zdejšie mestské vrchnosti v dobrom chýre nekdy boly . • 

Pripomänúť ďalej treba, že stolica zvolenská svoje valné ^ 

shromaždenia vydržiavala i vo Zvolene (srovnaj zápisn. od r. • i 

1790.); podobne mesto Zvolen za coUectaculum vojska BetMe- 
ncvského vyziiačeno bolo, ktoré odtiaľto naložením vys. uh. 
kr. nám. rady preloženo • bolo do Krupiny na žiadosť 
tohoto mesta. 

Mesto toto od obecných pozemkov svojich predtým nepla- , 

tilo žiadnej dane, lež zo svojich dôchodkov obecných pla- i^ 

tilo cinz kráľovský, a r. 1813. na vyzvanie palatína dalo I 

päť husárov; ináč strany dane na mesto toto boly 3| pala- 
tinálske tak rečené porty vyhodené, a dťa tých ročitá daň 
dľa okolností vynášala n. p. r. 1729. 1,594 zl. vied., r. 
1751. 2.033 zl. 30 kr. vied. Na teraz obecná mestská a jeho 



176 

toto dalo 18 dnlátoT na stayisko krárovskéyBudíne. Roku 1703. 
16. jun. istému Rakoncajom na kúpele rybárske (t. j. 
Sliac) mesto toto dalo darom 1,000 šindloy, z čoho vysvitá, 
že kúpeľ Sliač je starodávnejší nežli sa to ináč udáva. 

Dla zápisníc mestskýcli bol mäsa hovädzieho 1 í?, r. 
1773. za 4 kr. vied, ; r. 1775. ale za 5| denárov. 

No a teraz eSte z tohože arehíva mestského milým pánom 
susedom v Môťovej povieme nečo, aby si už ďalej nelámali 
svoje poctivé hlavičky nad tým : jakým spôsobom tie osredky 
„Vajdovka" do chotáru zvolenského prišly, kdežto by tieto, 

£' ko sa to pánom Môfavanom zdá, radnej do chotáru obce 
ôťovej náležať malý, keď vraj osredky tieto meno po mô- 
ťovskom Vajdovi nosia. Vec má sa tedy nasledovne: Ján 
Vajda, obyvateľ môťovský, iste kúpil od Jozefa Dermára, zem 
za 1,000 zl«; poneváčale zem táto ležala a leží v mestskoni 
chotáre a mesto malo ten svoj štatút, že medzi rokom, bárs 
ktorýkoľvek mešťan môže kúpu tunajšieho v mestskom cho- 
táre ležiaceho pozemku cudziemu, von z mesta bývajúcemu 
kupovateľovi staviť : stalo sa día toho, že JŠtefan Pelcer Jána 
Vajdovú shora udanú kúpu stavil, a stavená takto zem potom 
rozmerala sa na osredky mešťanov. Tak to stojí ^ zápisnici 
r. 1816. číslo 487. 

V listinami mesta Zvolena do r. 1848. nachodilo sa viacej 
veľmi starých ílinát, na ktorých panvici prach, kohútikom 
na horiace práchno pripravený, sa zapaľoval; samopale tieto 
jako i mestský, na dva boky ostrý a veľký meč, znak to 
práva hrdelného, kroz vojsko cisárske sa shabaly a preč od- 
viezly. V tomže archíve nachodí sa veľká holba, podobná cin- 
kotskej, zo spieži hrubo uliata, a na nej rok 1511.; no, stou 
by i dnes boli spokojní všetci páni z mokrej štvrti. Ďalej 
nachodí sa tu i stroj železný — neblahej pamäti — mučiarsky, 
v ktorom štyri prsty naraz kroz šarhu sa prešovaly, a kta 
to trpeť musel, ten veru vyznal i to, čo sa mu nikdy ani len 
nesnívalo. Taktiež nachodia sa tu z broncii drôty pružné, v 

fodobe trubice pokrútené a na oboch koncoch jafeoby tru- 
icu tú zatvárajúce ; tieto malý byť nájdené kdesi na boro- 
vej hore; k čomu ony mohly slúžiť, i, takí, ktorí sa vydávajú 
za znalcov starožitností, vidiac ich, neznali udať. Podávame 
tu na pamiatku : 



177 



Menoslov 

pretisednikov , súdnych^ zapisovaieftn), snemot§eh ryslanco9f 
a poceť radny^íh r sL a hr. meste Zvolene od r. leei—lSéS. 



Hokn : 


mená predBedov súd- 


3- 


mená zaplsovate- 
lov: 


mená nektorých 


Í6ÍI. 


Melchior DubM. 






h. 


1612. 


Ján Síimel 


. 


» 






1«1_3. 
16 14* 


Ján Zamberský, 


10 
12 


Martin ffudicius. 






i'eis* 


Gabriel Horvath. 


\1 


. 






161«- 

1617. 


Ján Zamberský, 


1 1 

12 


. 






161H. 


Timot, Stimel. 


it 








1620. 


Ján Stimel. 


11 
11 








1621. 


Martin JJudieius^ 


12 








1622. 


Benedietui Horvath, 


11 


Juraj Dubeciusy 
spolunotár v sto- 
lici. 




1623. 


Timot, Stimel. 


12 


• 






i 624 


Mich. KaUtuz, 




• 






1625. 


Timot. Stimel. 


12 


• 






1626. 


Tob. Sudelius. 


12 


. 






1627. 


Tim, Stimel. 


12 


• 






1628. 


Tob, Sudelius. 


12 


• 






1629. 


Juraj Lieskóczy, 


11 


• 






1630. 


Mich, Kalauz. 


li 








1631. 


Oaspar Bartosovic. 


. 


Márt, Bencelius, 






1«32. 


Mich, Kalauz. 


12 


, 






]%\t 


Timot. Stimel. 


h 


, 






1636! 


Juraj Lieekóczy. 


12 

12 


. 






1637. 
Í68S. 

1639. 


.Gašpar Bartosovic. 
Ján Blasko. 


11 

8 

li 


\' 






18(^0. 


Gašpar Bartosovic. 




. 






ISli 


Štefan Álberty. 


"Š" 

10 


. 






1643- 


Gašpar Bartosovic. 


11 


Andrej ffudecius. 






m. 


Ján Šemhery 


1 1 

4 


' 






Štefan AJherty. 


6 


■' 






1648. 


Daniel Berky. 


7 


• 






1649. 


Andrej Kapiry, 


40 








1650. 
1 65 1 * 


Žigmond Somoify, 


10 


• 






4652. 


Ján Očovský. 


7 


. 






16.^3. 


Andrej Kapiry, 


6 

7 








1654* 

1655. 


Andrej Bartosovic. 


7 


spolu zapisoratef. 


A Barto 
Štefan E 


sovie a 
rdSdy. 



12 



178 



Roku : 


mená predsedov súd- 
nych: 




mená zapisovate- 
fov : , 


mená nektorých 

vyslanoov snemo- 

vých: 


1656. 


Ján Očovský. 


7 






1657. 

le'ao- 


Andrej Kapiry. 


9 
o 






Ján Šembery. 


• 

11 






1601. 

If62- 


Andrej Bartosovic, 


11 
10 


• 




1663. 


Andrej Kapiry, 


9 


Štef. Bezek, spola 
stoličný notár. 




1664. 


Ján Kalauz. 


8 


. 




1««5. 

i«6e- 


Andrej Kapiry, 
Ján Šembery, 


9 


• 




1667. 


10 


. 




106R. 
16f9. 


Andrej Kapiry, 


10 


• 


♦ • 


1670. 


Ján Seultety* 




• 




1671. 


Ján Kalauz^ 








1672* 


Andrej Kapiry, 




• 




1673. 


Ján Seultety. 




* 




1674. 


Ján Sembery, 




• 




1675. 


Frwiío Eeget. 




• 




1676. 


Mieh, Tomkovic. 








1677. 
¥6l8- 


Fro/iío Ecset, 




. 




1679. 


Mieh, Ebeckj. 




. 




1680. 


Ján SeuUety, 




Tomáš Ebeeký. 




i 681. 


Juraj Riazik. 








1682. 


Mieh. Tomkovic, 


10 


• 




1689. 
1684. 


Ján Seultety. 


9 


• 




d 685. 


Demiel Remenius^ 








168^. 
1867. 


Mikuláš Berky, 




• 


Tom. Ebeeký a 
Mieh. Berky. 


1688. 


Samuel Orocký, 




. 




16S9. 
i 691. 


Ján Seultety, 


10 






1692. 


Juraj Ríazik. 




. 


. 


1693. 


Fra^o Sehwarz, 


10 




. 


1694. 


Ján Seultety, 








1095. 
1696- 


Sam, Šembery, 


11 


. 


Tom Ebeeký, 


1697. 


Sam. Oroeký, 


12 


. 




1698. 


Ján Alberty. 


11 






1699. 


Fraúo Schwa/rz, 




. 


, 


1700. 


Da/nid Remenius, 


12 


. 


, 


1701. 


Juraj Horvath, 


12 


. 


. 


1702. 


Sam Litomerický, 


. 


. 


. 


1703. 

m: 

1706- 


Sam. Qroeký. 


11 


• 




Don, Remenius, 


1^ 


JánSeultety.mUá. 


• 


1707. 


Sam. Oroeký. 


10 


, 




1708. 


Juraj Horvath. 


9 


' ' 





J 



179 



Roka: 


mená predsedov gúd- 
ných : 




mená zapisovate- 
ľov : 


mená nektorých 

vyslancov sneme - 

výoh: 


1709. 


ŠU/, Kalauz. 


6 


. 


Jur Horváth 9kJán 


1710. 


Ján Álbertí/, 


8 




Seultety. 


1711. 


Ándr, Erdôdy. 


U 


. 


, 


17 12. 

1718- 


Mikul. Duehoň, 


10 

11 


Ján Šembery, spo- 


Mikul. Duchou, Ján 


1714. 


Dan. Remeniug, 


11 


lu stoličný notár. 


Šembery. 
Mikul. Duchou, Ján 
Šembery, 


1715. 
171«. 


Mikul. Duchou. 


\ 4 




1717* 


Don Remmius. 


U 


* 




1718. 


Ste/. Sôret. 


11 




\ 


1719. 


Dan^ Eemenius. 


11 




^ 


1720. 


Mikul, Duehoň. 


10 






1721. 


Petor Mazáry, 


10 


[ 




1722. 


Mik. Duehoň. 


10 


• 


Ján Duchou^ Sam. 
Šembery. 


1723. 


Pet. Matáry. 


10 


, 




1724. 


Ste/. Sôres. 


10 




, 


1725. 


Math. Ocovtký. 


10 






1726. 


Mieh. Vuehon. 


.10 


, 


, 


1727. 


Pet. Mazáry. 


10 


• 




1728. 


Ladiel. Seleeký. 


10 


. 


Adam Ocovtký, Ján 


1729. 


Sam. Oroeky. 


10 




Duchoň. 


1730. 


Stef. Sih-ee, 


10 




' 


1731. 


Ján Tomko, 


10 






1732. 


Ján Dueh<y/í. 


10 


Ad. Ocov'iký, v. 
notár. 


• 


1733. 


Sam. Groeký. 


10 






1734. 


Šte/. SSree. 


10 


, 


^ 


1735. 


Sam Groeký. 


10 


, 




1736. 


Joxe/ Litomsrieký, 


10 




^ 


1737. 


Martin Grafik. 


10 


, 


, 


1738 


Jot. Litomerieký. 


10 


, 


« 


1739. 


Juraj Lepiny. 


•10 






1740. 


Joz. Litomerieký. 


10 


. 


. 


1741. 


Álsoíand. Waehot. 


10 






1742. 


Ján. Szemey. 


10 


Ad. Očovský, u 
notár. 


• 


1743. 


Márt. Grafik. 


10 




, 


1744. 


Sam. Litomerieký, 


10 


, 




1745. 


Ján Pilárik. 


10 


• 


. 


1746. 


Fraň. ŠUehtík 


10 


• 




1747. 


Ján Pilárik. 


10 






1748 


Ján Litomerieký. 


10 




40» 



180 



Roku 


j ta en á pieditedoT BÚd- 


"^^ mená ZAni^ovate- ™^"^ nektorých 
^^mena ZÄpwovate vyilgncov inemo* 




1749. 


Jan ^iíWclTi. 


10 






1750. 


Som, Litmnerickjf. 


10 




- 




175 L 


Dan. Mašdrif^ 


10 


A 


Márt Palié: 




1752. 


SotiíL. Litomerický^ 


10 


, 






1753. 


Ál&i. Witchot. 


10 


, 






1754, 


Férd. äíeehHk. 


10 




* 




1755. 


Sam, Litiímeriektf. 


10 


MaH. FaUcT\TiQÍkT. 

Paml Bocké, T. 
notár. 






1756. 


Juruj Jamriíkú, 


10 


- 


* 




1757. 


Mrd. ŠUehtik. 


10 




■■ 




175a 


Sam, LUomerieký. 


10 


. 


. 




1759. 


Dan. Kal^uz, 


10 


, 


* 




ľ? 60. 


Ján Peťko, 


10 


• 


* 




1767. 


Dan. Kalauí, 

Ján FeťkQ ; 


10 
10 


" 


• 




17ft8^ 


Ban. Kaliiuj. 


10 




' 




ijíjt. 


Ján Fektm. 


10 


* 


* 




17 7 1 -" 
ITTÍ- 


Ignác Bukoviek^. 


* 


Ján, Míhahméf v* 

DOi 

Ignáú FekeUt r. not. 




i 


177S, 


Daniel Sírmberpeft 


m ; 


Laditl, Stra koniek^f 










r. not. 






1 177- 


Jmi Peťko 
Juraj Mé4sarot. 
Ján FeMé.^ 




' 


_ 




1783. 


Ét4/, EaJ^kij. 


. 


, ' 






LHi- 


Ján Fekele. 


7 1 


Karol It^menmi 






iiií- 


Ladul. Štrmkmie^. 


1 


Ig. Fekf44^. 






jjM^ 


Ján Féhá€. ^ 


Pavel ¥*uUv^í4 






IHIÍÄ' 






MM. ŕ%«|. 






iTSt- 


ÄU^amá. Pálu^ifaL 


9 

t 


Andrej ÍMhk^ v. 

not. 


- 


1N07. 


Aléxaná. Waehu, 


8 


Jfišf/ fíut^v^mij ^^^^^É,^ 


Juraj Méízároi, 


S 


f>an. wli||^^^^^^^^^^^^^HB0 


t H. 7 S. 

TUn- 


Sum. Smiemúhý, L 






41: 





181 



Strom tento úracUkýeh to Zvolene pokazuje na rozmaní- 
tos{ menoiäloYÍa, a zo ySetkjcli tých skorá udanýck mien — 
divná vec — už len Štyri rodiny vo Zvolene jestvujú, totiž : 
Alberty, AUtis, Kcdauz^ Kozácek. 

Keď sú uz shora podané mená úradokých zdejSíck, 
nebude od veoi pripomneť nižej zase mená bývalých zdejSíck 
mešťanov, aspoň nektorýck tých, ktorých už potomci toho 
mena tu viac nejestvujú, ale stajných mien rodinných dosť a 
vSade po vlasti uhorskej až dosial jestvuje ; čím tedy 
mesto toto s vlastenskýilii rodinami jakoby v pokrevnosti 
zostáva. N. pr. 



Abrahamji Bartolom. 
Adony Ján, 
Benne Mzck, 
Berky Dcm. 
Blaho JermntaS. 
Blázy Ján. 
Bocko PaveL 
^ _ Som. 
BoľogK Ťomái. 
Borodore Štefan. 
Botto Pavel. 
Brada Andrej. 
Buľovský Drni. 
Bvrzcm Ján. 
Deáky 8am. * 
DolSálek Vencesl. 
Drahoň Tadeus. 
Drushacký Štef. 
EbecJcý Michal^ 
Fejérpataky Mat. 
Fidicinis Étef. 
JVancisci Ján. 
Oály August. 
OeguS Mtck. 
Qoldberger Andr. 
Oraf Ján. 
Oreichmann Márt. 
GrosBmann Ján. 
Homonay Ján. 
JaEmenoviký Ján. 



JwráEka Jozef. 
KoUár Matias. 
Konkóly Tom. 
Kravsz Sam. 
Krudý Andr. a Ján. 
KuE&ra Ján. 
Ksdifay Andrej. 
Kuama Márt. 
Lehocký Adam. 
Lepiny Ján. 
Líptay Ján. 
Mwrtíny Ján. 
Mabula Mat 
Motorický Štef. 
Nádeja Ján. 
Očovský Adam. 
Pálacký Jdn. 
Pdceir Samuel. 
Petrovi^ Franc. 
Ptlárik Ján. 
Pivolusk Pavel. 
Polerecký Franc. 
Polxmi MaJtiat. 
Rakoncay Jukub. 
Rakove J^ Štef. 
Reguly Ján. 
Révay Andrej. 
RubeS Joachim. 
Ru^nský Juraj. 
Sa9hý Tomka. 



182 

Seoeriny Izrael. VesdovsJcý Pavel. 

Slabey Mtch. VirMer Alexand. 

Topereer Anna. Zoborský Sltgism. 

Vachot Alexand, Živora Ján. 

Pbcfme uS ale teraz cfalej. — 81. a kr. mesto Zvolen pri- 
ná ležalo vždy do poítu tak rečenýeh personálskyeh ; meno- 
yalo sa ono i bažským (sror. zápisnicu 1699. 8. jun.). No, a 
y skutku sa tu i bane nachodilj; o tom ale málo nižSie. Má 
právo svoju vrchnosť si voliť, a malo nekdy i 12 radných ; 
jeho volená obec mala 24 mužov. Má právo statúta vyniesť 
a právo meča i súdu ; od súdu tohoto odvolanie je na kráľ. 
tabulu. V zprávodajstve podriadeno je vy s. kŕ. uh. námestnej 
rade v Budíne. Do r. 1848. bývalo mesto toto na kraj. 
snemy kráľovskými listy povolávano. Na ten čas nachodí sa 
najviac radcov z príčiny velkej dane, ktorí meSťanom natí- 
skajú, aby sa sami zriekli aspoň právosúdía. — Ba ozaj či 
by nebolo dobre zas prísť pod slúžneho J9 . . — korbáč? 
Práva stratené odňaté' môžu sa vyzískať, nie tak odrieknuté 
práva ! 

Má mesto toto tiež opatrovnu pre chudobných svojich 12 
mešťanov, 6 totiž kat. a 6 evanj. Ústav tento spomína sa v 
tých najstarších účtových knihách mesta, menovite r. 1582., 
ba práve až na začiatku XV. storočia. — Chudobných týchto 
do opatrovny menuje mestská vrchnosť, a z pokladnice mest- 
skej dávajú sa im peniaze na obilie; dáva sa im pri 
tom od mesta hospoda a drevo na palivo a kúrenie. Tak 
tiež medzi nich delí sa almužna, sbieraná na nich v ko- 
stole a nimi samými po domoch každú sobotu. Opatrovna 
táto má tiež svoju vlastnú lúku, žobráckou menovanú, 
pred Môťovoa ležiacu a poručenú od Jozefa Juracki/y 
ale len pre samých katolíkov. Lúku túto mesto užíva za lOO 
zl. r. č. ročite platených, a medzi otáznych katolíckych 
chudobných podelovaňých. Predtým, kým eSte mesto dežmu 
z Lukového a Lieskovca prijímalo, dávalo sa z tej dežmy 
obilie týmže chudobným ; na miesto obilia teraz, jako už po-- 
dotknutO; dávajú sa im peniaze. — Ústav tento eSte i na- 
sledovné istiny má: 

1. Štátny dlžobný úpis ddo Viedeň 1860. 1. febr. pod 
číslom 3089. vydaný a na 957 zl. 7 kr. r. č. znejúci, dľa 
splácania 5% úrokov, ktoré sa tiež delia medzi týchže chn- 
dobných. Istina táto pochodí z r. 1758., v ktorom mesto toto 
značnú summu vysokému eráru bolo vypožičalo. 



183 

2. Dla počtoY ústavu tolíoto, skrz zvláštneho k tomu od 
mestskej vrchnosti voleného dozorcu každoročne vedených, 
mal ústav tento roku 1865. 2,234 zh 58V,o kr. r. c. 

3* Día závetia Daniela Kresana^ r. 1862. 9. dee. učineného, 
ústav tento časom bude obzvlášte a dobre nadaný, a síce po 
smrti Zuzany sl Rebeky Kresan pripadnúť jemu majú 2,000 zL 
r. č., od ktorých úroky medzi týchže chudobných deliť sa 
budú, a síce bez rozdielu náboženstva a národnosti. No, za- 
značiť treba, že nadrečený Daniel Kresan bol zo Zvolenmi, osadil 
sa na dolnej zemi v Novej Beči jako pekár a z božej po- 
moci nadobudol si tam veľkého majetku. Blahá mu pamiatka ! 

Ustav tento chudobných má tiež jedon broncový zvončok 
60 ^-vý, na ktorom sa zvonievalo na mraku a svite ku spo- 
ločným modlitbám týchže chudobných. 

Potom v meste tomto nachodí sa od r. 1809. i lekáreň, 
a od jedných 20 rokov spolok, dfa mena „meStianske kasino." 
— Podobne od pár rokov jestvuje tu i c. kr. pocta* Mesto 
toto úž r. 1794. prosilo, aby bučianska pocta sem prenesená 
bola. 

Barvy mesta Zvolena sú tmavobelasá a tmavočervená. I 
banderium mesta tohoto 1848. nosilo fračky z tmavobelasého 
súkna s výložkami tmavočervenej barvy ; veľká zástava tohoto 
banderia ale je v troch kraj. barvách s dvojhlavým orlom. 
Ináč hajdúsi mestskí až po dnes ešte vždy nosia háby barvy 
mestskej. 

Címer mesta tohoto je jedon štít, z dvoch strán držaný 
od dvoch anjelov strážcov ; pole štítu je červené, v ňom u 
spodku sú tri vrchy, z ktorých prosredný zavŕšený je koru- 
nou, na ktorej zas stojí dvojačistý kríž ; na tom štíte ale 
vidno kvety ľalijové. 

Pečať mestská má do okola nápis y^Sigillum majus Civitatis 
Vetefi'ozoliensis Anno Í585." V prosried pečadi je vyrytý štít s 
dvojačistým krížom, na troch vrchoch postaveným ; sám ale 
štít držia dvaja archanieli. — 

Y pecach na pálenie vápna, r. 1780 vystavených, nepáli 
sa viacej vápno, bezpochyby že k tomu potrebný vápenný 
kameň v chotáre málo sa nachodí, ale na miesto toho páli 
sa tu výborná tehla a ešte výbornejšia škribla z hliny, na 
krivej púti sa nachodiacej. 

Pod tak rečenou novou bránou (mesto malo 4 brány) 
složený velikánsky pluh každému cudziemu z tade idúcemu 
do oka padá. Je to bezpochyby pozostatok z časov tých, 



184 

keď sa okolo mesta priekopy robily. Pluhom týmto v tretej 
desatine tohoto storočia preorávaly sa skalice na Hrone zá- 
vadné, so zapriahnutými do neho 20 páry statku, ale sa to 
veru v skalici tej nebárs darilo. 

Medzi zvláštnejšie pamätnosti tunajšie právom nadovšetko 
spomänúf treba nečutleko Zvolena a v jeho horách nad vtokom 
Slatiny do Hrona ležiaci a tu tak menovaný „Pustý hrad.^ 




rf.iW/*^^ 



Pustého hradu tohoto prastarobylé srúcaniny, dosiaľ dobre 
zrejmé, v nepretrženosti po hrebeňoch hôr mestských v podobe 
mesiaca na nove sú rozložené, a až po dnešok na nekdajšiu 
jeho velikánsku moc a slávu ukazujú. 

Kto a kedy bol jeho zakladateľom, kto a kedy ho zni- 
vočil, o tom všetkom dosiaí nič istého sa nevie. Čo o tomto 
Pustom hrade v kronike svojej Anonymus napísal: že ho 
totiž Borsu^ vodca maďarský, kroz Zvolencov bol dal vystaviť 
na pamiatku, že on tu na hrebeni hôr najvyššom jeleňa 
zastrelil, nenie viere podobno ; no viere podobnejšie je, že 
ten v srúcaninách už v ten čas ležal, keď Maďari do, vlasti 
uhorskej sa pristehovali, a to, čo nektorí archeologí, sem 
pustý tento hrad obzeraf dochodiaci, nedávno udávali, že je 



185 

až Y noyejíích časoch staräny, tiež nemá žiadneho základu ; 
bo už tie stromy a obzvlášť staré lipy, už len na sriícani- 
nach. jeho narastené, pokazujú na svoje mnohé storočia; a 
tiež je istá vec, že zámok, pri samom Zvolene i na ten čas 
stojací (v* str, 1 67), od Ludvika Veľkého založený , vystavený je z 
kameňov a kvádrov Pustého hradu. — Dr. Zijpser v knižočke 
yyNeusohl und dessen Umgebufíff^ tohože Pustého hradu pôvod 
udáva na r. 745. Pravde podobnejšie zdá sa byť, že Pustý 
tento hrad buď za času Mojmíra^ kniežaťa veľkomoravského, 
.buí neskôr za Rastislava oproti vládobaánosti Frankov a 
Nemcov vystaven a tiež od týchto posledne menovaných 
neskôr i sboren bol. No Pavel J. Šafárik v y^Slovamkých 
8taroi^tno8ťach^ svojich o Moravanoch a Slovákoch takto za- 
značeno má : ^ Dobré srozuméni a pŕátelství medzi Mora- 
vany a Franky netrvalo dlouho. Mojmír byl králi Ludvíkovi 
jen podezŕelý. Rastie se mu stal ▼ skutku nebez- 
pečným. Výtečný tento k níž e, dostav se na 
s t o li ci k ní žecí, všemi cestami o to usiloval, 
kterak by národu svému utracené samostat- 
nosti vydobytí mohl. K tomu cíli počal v zemi 
svézakládati mnohé, na ten čas mocné pev- 
nosti, a vstoupil v pŕátelské svazky v s Bulhary , jihovýchod- 
ními sousedy svými.^ — I to je vec možná, že terajší 
Pustý hrad bol nekdy nelen pevnosťou, ale celým mestom, 
po ktorého sborení jeho bývalí obyvatelia založili bez po- 
chyby obec Zvolen v doline* Z rumov Pustého hradu nad 
zemou dosiaľ týčia len dva zádumčivé múry, totiž, jako ich 
tu menujú, zadní a prední múr. Tento posledne menovaný 
je asi 5' vysoký a 2' hrubý ; pred ním na východ je ne- 
veľká rovinka, na ktorej všade poznať sklepenia mnohé pre- 
lomené do zeme, a od tohoto tak rečeného prednieho múru 
ide sa všade po sboreaých základoch, založených po yrchu, 
hrebeňom až na najvyšší kopec hôr, a dá sa i teraz ešte 
videť, že po pravej strane týchto základov všade sklepenia 
do zeme prelomené sú, čo nepoc^Lybne pokazaje na to, že 
do zeme v bralisku vrchu chyže, studne atcf. volakedysi vylá- 
mané a vykresané hqlj ; čo i z tade vysvitá, že od tohoto 
prednieho múru, ked sa príde na najvyššiu strminu vrchu, 
práve strmiacu nad vtokom Slatiny do Hrona, podobne jedno 
prepadnuté sklepenie r. 1857. istí, poklady tu hľadajúci 
ľudia začali od hora von vykopávať, pri ktorej práci otvo- 
rená je v ohromných skalách nekdy urobená studňa veľkej 



186 

sirokosti, do štvoruhla obložená dobre vypálenou tehlou, ktoré 
tehelné steny eSte i vachovkou, podobnou červenému mramoru 
vylieštenému, asi pol palca hrubou obhodené boly ; jak ale 
hlboká je cisterna táto, to vyzkúmať poklady hľadajúcim 
trudnou vecou byť sa zdalo ; ináč jedon kamenný dlhý žleb, 
nad cisternou touto z pod kopca trčiaci, e§te i teraz dobre 
poznať sa dá. 

Bod tento teraz podotknutý tejže novej mesiacovej abo 
podkovej sohnutiny je pravý prosriedok, a z pomedzi všet- 
kých čiastok hradu najblížej stojí proti západnej strane slnca. 
Tu na tejto výšine zdá sa byť velikánskeho tohoto hradu 
najvätšia a najzanímavejšia čiastka, pri ktorej do okola všade 
prepadnuté sú do zeme ^klepania, a z bodu tohoto je ute- 
šený, zanímavý výhľad na mestečko Slatinu, Ocovu a ta k 
dúbravám očovským z jednej strany, z druhej ale proti pol- 
noci až k samej B. Bystrici, a na zabystrické vysoké hole, 
a zas z tretej strany západnej dolu hronskpii hĺbok oúzkou 
dolinou až k Breznici. 

Od vrcholca teraz spomänutého proti poludnovýchodnej 
strane, a tedy hlbšie do hôr, vidno rozsiahleho tohoto hradu 
základy po hrebeni vrchu v dĺžosti asi na I hodiny až po 
tak rečený zadní múr, a -z oboch strán hrebeňa tohoto jedno 
vedľa druhého nachndia sa prepadnuté sklepenia do zeme, 
dosť vo veľkej priestrannosti, ktorú obostrannú priestrannosť 
všade múry otáčaly, ktorých srúcaniny dobre poznať až po 
dnešok, jako stály. Zadní tento múr, vzdorujúci svojou pev- 
nosťou po dnes všetko ničiacemu časovému zubu, je asi 5* vy- 
soký, a vidno, že pri tom zadnom múre bola brána do hradu 
toboto ; potom v samom múre tomto, v istých vrstvách ^akoby 
poschodia označujúcich, vidno pozdĺžky vložené okresané duby, 
alebo tam už vyhnitých mestiská» Jestli tento múr bol kedysi 
baštou alebo väžou, z tej iste bolo vidno dolinu Dobronivsk ú. 

Lud tunajší s úžasom hľadí na rumy tieto. Ci to n^ň 
pôsobí bývalá veľkosť hradu toho a terajšia jeho v prachu 
sláva, a či poverčivosť tá, po dnes u ľudu zachovaná v po- 
vesti, že tu totiž zakliaty mních o koňskej nohe strežieva 
poklady, a jednotlivým, sem sa zatúlavším ľudom strach 
smrteľný naháňa , ukazujúc sa im hneď jako pustovník žinkou 
opááaný, prstom k sebe ich volajúci, hneď zas jako nejaký 
zver icií naháňajúci ?(Sr.„iVar. KaL 1866.''str. 288.) Nech jejako 
chce, ale človek i nepôv^rčivý, hľadiac na rozvaliny tieto rozsiahle^ 
veľkoleposťou ich bezdečno prekvapeným býva a rád sa tu zahrúži 



187 

vo sny bádania tmavodávnych časov. Pozostatky tieto starých 
časov majú mnoho podobnosti s indickými podzemnými svátinami, 
o ktorých píSe Heerm „Zusfttze zu den Ide en," takto: 
„Man denke sich ein Telsengebirg in Form eines Hufeisens, 
dessen beide Enden eine halbe Meile von einander entfernt 
sínd ; in diesem Felsgebirge eine Reihe von Tempelgrotten, 
oft drei Stockwerke iibereinander, bald in Verbindung mit 
einander, bald wieder durch Zwisohenräume getrennt, in denen 
sich aber wieder viele kleinere Grotten finden n. s. w." 

Poniže Pustého hradu tohoto, na východňo - polud- 
ňajšej strane tadnu hlbšej do hôr stojí pekný kopec „Matcím 
zámkom" menovaný, pokazujúci na to, jako by tu kedysi 
bola modla postavená bývala. 

Ešte podotknutia zvláštnejšieho zaslúži „Borová hora," 
— tak menovaný vŕšok pri chotáre obce Rybáry, vzdialený 
od svetochýrnych kúpeľov sliačskych asi na J hodinu. Vŕšok 
tento je hora borová bez dreva, pluhom pracovitého roľníka 
orávaná, pokazujúca len na to, že tu kedysi bola hora borová, 
na ktorej na miesto bôrov, jako už shora podotknuto, rastú 
často zlaté drôty so steblom žitným. Na a pod Borovou horou 
boly i bane, a dosiaľ nachodí sa pod vŕškom týmto od Hrona 
jedna štolna a na vrchu zas jedna šachta, táto poslednia už 
celkom zašudená. Bane tieto bezpochyby miesto toto pozvaly 
banským, v zápisnici aspoň od r. 1699. 16^ jun. stojí , že 
mesto toto užívalo názvu banského. V zápisniciach týchto tak- 
tiež zaznaéeno stojí, že r. 1663. baňa na borovsj hore začala 
sa kopať a zo 16. jej čiastok že mesto toto držalo štyri. Baňa 
Borovej hory r. 1775. bola poznove prezrená, a r. 1834. baníci 
začali zas v bani tejto pracovať ; že ale žiadneho božieho 
požehnania v nej sa nenašlo, krom hrnčiarskej hliny a v » 
tejto kusy sadra, zanechala sa na večné veky, a dostala 
meno „Nahaj-baňa,^ — Zvláštny poklad Borovej hory ale je 
tá liečivá voda, ktorá na sampm temeni vŕšku toho z prahl- 
bokosti zemskej cez istý biely piesok, ba spolu s ním, do 
)riestranného, asi na jutro obšírneho a 4^ hlbokého okruh- 
ého kotloviska v hojnosti a mnohými žilami sa prýšti, 
a v toľkej miere odteká, žeby jedon mlynský kameň hnať 
mohla. Piesok nadreeený, v hutách taiovských prezkúmaný, 
má istú maličkosť v sebe i z drahých kovov. — Nektoré 
prýštiace sa žily majú teplotu od 20^ do 25® Reaum. Voda 
táto, v patričnom ústave viedenskom luČbárskyprezkúmaná, má 
v sebe zvlášť moc magnesie, sírkovýoh čiastok^ žiadne ale 



i 



178 



Roku : 


mená predsedov súd- 
nych: 


H 


mená zapisovate- 
ľov : , 


mená nektorých 

vyslancov snemo- 

vých: 


1656. 


Ján Očovský, 


7 






1657. 
I6'60- 


Andrej Kapiry. 


9 

Q 






Ján Šemhery. 


1 
1 1 






1661. 
1662. 


Andrej Bartoíovic, 


1 1 

10 


• 




1663. 


Andrej Kapiry, 


9 


Štef. Bezek, spolu 
stoličný notár. 




1664. 


Ján Kalauz. 


8 


. 




1665. 
1666- 


Andrej Kapiry, 


9 


, 




1667. 


Ján Š^mbery, 


10 


. 




1668. 
1669. 


Andrej Kapiry, 


10 


• 


• • 


1670. 


Ján Seultety* 


• 


• 




1671. 


Ján Kalauz^ 


• 






1672. 


Andrej Kapiry, 


• 






1673. 


Ján Sculisty. 


♦ 


* 




1674. 


Ján Šemhery, 


•' 


• 




1675. 


Fra/Ho Eczet, 




• 




1676. 


Mieh, Tomkovic. 


• 






5678. 


FrcMÍo Eezet. 


• 


• 


• 


1679; 


Mich, Ebeeký. 


• 






1680. 


Ján SeuUety, 


• 


Tomáš Ebecký, 




d 681. 


Juraj Riazik, 


• 






1682. 


Mieh. Tomkovic, 


10 


' 


♦ 


1688. 
168 4. 


Ján SctUtety, 


9 


• 




4685. 


Daniel Hemenius^ 


. 




• 


168^. 
1867- 


Mikuláš Berky, 


• 




Tom. Ebecký a 
Mieh. Berky, 


1688. 


Samuel Orocký^ 


. 


. 




16S9. 
1691. 


Ján Scultety, 


10 






1692. 


Juraj Riazik. 


. 


. 


. 


1693. 


Fra'ňo Schwarz, 


10 




. 


1694. 


Ján Scultety, 


. 




• 


1095. 
1696. 


Sam. Šembery. 


11 




Tom Ebecký, 


1697. 


Sam. Grocký, 


12 


• 




1698. 


Ján Alberty, 


11 






1699. 


Frai/ío Schwarz, 


. 


. 


, 


1700. 


Daniel Eemenius, 


12 


. 


. 


1701. 


Juraj Horvath, 


12 


. 


• 


1702. 


Sam lÁtomerický, 


. 


. 


• 


1703. 
1706. 


Sam, Grocký, 


11 


• 




Don, Remenius, 


10 


JánSeultety.mUá. 


• 


1707. 


Sam, Grocký, 


10 


. 


. 


i 708. 


Juraj Horvath, 


9 


- ' 





179 



Roka: 


mená predsedov súd- 
nych: 




mená zapisovate- 
íov : 


mená nektorých 

vyslancov snemo- 

výoh : 


1709. 


Šuf. Kalauz, 


6 




Jur Horváth a Ján 


1710. 


Ján Álhérty, 


8 




JSeultety. 


1711. 


Andr. Erdôdy, 


U 


, 


] 


1712. 
1718- 


JďikuL Duchoíí, 


10 

11 


Ján éembery, spo- 


Mikid. Duchou, Ján 


1714. 


Ľan. EemeniuB* 


11 


lu Stoličný notár. 


Sembery. 
Mikul. Duehoň, Ján 


1715. 
1716. 


Afikul. Duehoii. 


1^4 




Šembery, 


1717* 


Dan RémentM, 


11 






1718. 


Ste/. Siír€S. 


11 


t 


[ 


1719. 


Dan, Remeniw. 


11 






1720. 


Mihd, Duchoň. 


10 






1721. 


Petor Mazárp. 


10 


\ 


\ 


1722. 


Mik. Duehoň. 


10 


• 


Ján Duehoúj Sam. 


1723. 


Pet. Mazáry, 


10 




Šembery. 


1724. 


Štef, Sifres. 


10 




, 


1725. 


Math. Ocoviký. 


10 


, 




1726. 


Mieh. Duehoň. 


.10 


, 


, 


1727. 


Pet. Matáry. 


10 


, 




1728. 


LadUl SeUcký. 


10 


• 


Adam Očovtkýy Ján 


1729. 


Sam. Oroeký, 


10 




Duehoú. 


1730. 


Štef. Sôres. 


10 








1731. 


Ján Tomko, 


10 








1732. 


Ján Duehoiií, 


10 


Ad. Ocoviký, v. 
notár. 






1733. 


Sam. Oroeký. 


10 








1734. 


Štef. Sôres, 


10 








1735. 


Sam Groeký. 


10 


, 






1736. 


Jozef Litomeriekj. 


10 








1737. 


Martin Grafík. 


10 


, 






1738 


Joz. LitomeHekj. 


10 


, 






1739. 


Juraj Lepiny. 


10 


, 






1740. 


Joz. Litomericbj, 


10 


^ 






1741. 


AUíPand, Waehot, 


10 








1742. 


Ján. Szemey. 


10 


Ad. Očovský, n 
notár. 






1743. 


Márt. Grafik. 


10 








1744. 


Sam. Litomerieký, 


10 








1745. 


Ján Pilárik. 


10 








1746. 


Fra'ií. Šléehta 


10 








1747. 


Ján Pilárik. 


10 








1748 


Ján LiUmeriekj. 


10 




-lO* 





190 

Môťoyej; do mesta tohoto yeľmi zriedka, jediný pid v zápisnici 
od r. 1636. 23. apriľa zaznačený stojí, že hrom Jána Molttora i 
8 manželkou zabil, ktorí mali S7Ôj' dom kdesi y hronskej 
ulici. 

Konečne co sa dotýka ciest (hradských), tieto sa v tomto 
meste križujú, jedna totižto je polnočná alebo tak rečená 
lemberská, ktorá oravskú, turčiansku, liptovskú, zvolenakú 
stolicu s Pešfou spojuje ; druhá je poludňajšia, tak rečená 
lučenská, ktorá tiež prez mesto toto sa ťahá z G-emera a 
Novohradu tavon do Tekova, Hontu, Ostrihomu, Nitry, Preš- 
porka, Turca, Trenčína ; a práve preto prievozné kupectvo prez 
mesto toto je veľké. Tiež peSťansko-Iučensko-bystrická želez- 
nica je' vedra samého tohoto mesta vymeraná. 

Juraj Bftnilc. 



VIL Izaslav, 

Tfiký voJYoda sloT enský. 

I. 

Každá ku korune uhorskej patrivšia zem má svoj vlastný 
pečaťový znak ; tak : 

a) Dcdmatako má tri zlaté hlavy levov či leopardov na 
belasej pôde ; 

b) Horvátsko má pod zlatou kráľovskou korunou štít, 20 
sriebornými a červenými kôstkami posiaty; 

c) Slavomko má trojuholný štít, majúci pôdu , dvoma 
páskama na troje podelenú ; medzipásková pôda je červená, 
ostatné dve sú svetlomodré ; horniu pôdu osvecuje hviezda, 
SmrtonoS (Mars) rečená; 

d) Boma má na šafrano^červenej pôde lakef mečom oz- 
brojený ; 

e) Bviharsko má na červenavom štíte troch cválajúcich 
<5hrtov, jednoho nad druhým ; 

f) Srbsko má na červenej, nekdy i na sriebornej pôde 
hlavu divého vepra, majúceho červenavý šíp, do svojej tlamy 
vrazený ; 



191 

g) HáliEsko má na červenayej pôde tri zlaté koruny, dla 
starodávneho spôsobu končité ; 

h) Vladzmirsko má svetlo - modrý štít, cez ktorý tiahnú 
sa dve, červenými a bielymi kôstkami posiate pásky; 

i) Kumánsko má oblakový štít, na ktorom je cervenavý a 
korunou prepásaný lev ; hore hviezdou , dole mesiacom 
osvietený ; 

k) Sedmohradsko má štít, červenou páskou rozdelený ; hore 
na belasej (svetlo-modrej) pôde čierneho orla, slnko a mesiac, 
dole ale na zlatej pôde sedem červených zámkov; 




1) Uhorsko^ od časov Mateja Korvína, kráľa uhorského, má 
pod SV. korunou dva pečafové znaky : a) na pravom boku na 
červenej pôde sú štyri srieborné pásky ; p) na ľavom boku 
ale takže na červenej pôde sú tri zelené vrchy; na srednom 
z nich zlatá kniežatská koruna, nad ktorou srieborný, východný 



192 

dyojisfy kríž sa vypína *) ; tamten náleží maďarskému národa *) 
alebo Pannonii ^), tento ale slovenskému národu cili Slo- 
yensku. 

II. 

Jako vôbec každj peeaťový znak má svoj éi polohový 
ČI dejepisný význam, tak i tento slovenský červeno - bielo- 
zelený *) štít so svojou kniežatskou korunou označuje 
drievnu slovenskú vojvodinu^ jakou uhorskí králeviči s názvom 
voj vody nekdy vládli: preto i Matú^ Trenctansky^ zapadlú 
slovenskú vojvodinu (ducatus) vzkriesivší a právo slovenského 
vojvody sebe osobovavší, ba právo toto día vzoru drievnyeh 
vojvodov Slovenska i prevodzovavší '*), tohoto peeaťového zna- 
ku užíval *), 

Tento pečaťový znak vojvody Slovenska srovnáva sa i 
dokonale : 1) s hornatou a dvoma hlavnýma dolinama (považ- 
skou a pohronskou) vo tri oddiely hôr preseknutou polohou, 
alebo s hlavnými velikánami : Tatrou, Fatrou a Matrou, a 
tak v oboch pádoch označuje zem u-hor$kú ; — 2) s tou dvo- 
jistým krížom orientálnym nastíenenou historickou udalosťou, 
že kresťanstvo kroz východných vierozvestov, sv, Cyrilla a 
Methoda, na Slovensko prineseno bolo ; jako i s tou, že kect 
Pannonia k patriarchátu rímskemu náležala , Slovensko k 
patriarchátu carihradskému patrilo ''); — 3) s kniežatskou 
hodnosťou drievnyeh, uhorskému kráľovi podriadených voj- 
vodov slovenských; čo označuje kniežatská koruna, pod sv. 
korunou uhorskou ležiaca. 

III. 

Od r. 1064. bol slovenským, Salomonovi, kráľovi uhor- 
skému, podriadeným vojvodom Izaslavr 

') Sr. Jur. Publ. E, Ä Spee. IV. VyrozsU. Buť^ae. 1853. p. 31. n. c. 
— Štatistik. Sehwartner. Fest, 1798. S. 327. — 2) Tento znak mali králi 
uhorskí do časov Mateja Korvína. — Tie Štyri biele pásky na tomto znaku 
nektorí majú za štyri veľké rieky Uhorska: Dunaj, Tisu, Sávu a Dráva ; 
^poneváč ale Slavonsko, medzi Dravou a Sávou, svoj znak má, Sáva ta 
nepatrí. Okrem toho rieky, ktoré ďalej tečú, neberávajú sa do znakov 
topografických. Asnáď sú to rieky (Temeš, Titel, Maroš a Kôr5š), fctóré 
Konstantin sarl, spomína na prítísskom územi, ktoré Maďari pôvodne 
obývali. — 3) Tieže pásky môžu znamenať i rieky Pannonie, a tak 
oboje znaky by oznaeovaly zem, skrze Dunaj na dvoje podelenú. — 
*) Sv. Ladislav sťa kráí uh. mal červenú zástavu. Thur, P. IL c. 57, — 
5) Ib. c. 90, 96. — •) Sr. článok o härbe slovenskom v ^Sokolovi** r, 
1864. — ') Sr. Listy o úryvkoch z dejepisu v „Sokolovi^' r. 1866* č. 67. 



>s^ 



193 



Prv než sa dáme do jeho životopisu, oboznámiť sa nám 
treba s menom týmto. 

Meno toto nachodíme y rozličných podobách napísano : 
Gejsa^ Geysa^ Gejza^ Gejcha^ Geycha^ FetTCať;, larCac;, laoaa, 
Geusa^ Guotso^ Guotsco^ Joitsco^ Geche^ Jesse atí. — Maďarskí 
spisovatelia ^zvätša v menách týchto, jako vôbec, radi vidia 
skryté meno Gyôzo. Toto' keď i sám Karol Szahó ^) zavrhuje, 
nemusím to podvracovať zas i ja. Tento vyslovuje sa za 
Gyejcsa alebo G^e/cs, heupevnil vSak mienky svojej potrebnými 
dôvodami. Ja niesom ani za jedno ani za druhé z týchto od 
Maďarov vystavených písaní mena spomänutého^ lez som za 
tak písané meno, ktoré ku kresťanským menám slovansko- 
obradnej církve náleží; poneváč len takéto meno sodpovedá: 
a) kráľovi kresťanskému, b) téhdajšej slovansko - obradnej 
cirkvi v Poľsku '*) a v Uhorska *®). 

Jako SV. Vladisláv, král uhorský, mal meno kresťanské, 
tak bezpochyby i jeho starší brat, haslav; k čomu tuším 
len netreba dôkazov ! 

V listinách súvekých, jako sám hore spománutýi /Ssoôo 
vyznáva, užíva sa G e c h e ; poneváč ale tieto cerpávaly i z 
pamätnílíov staroslovanských, mohlo meno toto povstať z chybne 
čítaného kyrillského pécäí, víc%a ; co nám dá, dľa švabachu 
starých listín latinských, meno ©effe, ®effa, ktoré ovšem, pone- 
váč švabachské ^®" rovné ^ je latinskému „J", sodpovedá menu 
Jesse, jaké i otcovi s v. Štefana i tomuto bratovi s v. Vladi- 
slava súvekí dejepisci dávali **). 

Meno Jesse cili Jesai alsaí '), alebo 'Hoaiaí;, Je- 
saias čili opäť Jesai a Isai *^) rovné je menu I za éili 
Izaslav, ®fa cili ®cfa a ©cfaffam. — Izaslav totižto, v Poľsku 
narodený a krstený, dostal vtedy veľmi známe ^*), slovansko- 
obradné meno Izaslav, práve tak, jako potom jeho mladší 
brat meno> Vladisláv. Latináci však odsekli *^) si nenávidenú 



.^) Emlékiratoh, Fest. r. 1865. str. 5. — ^) Monv/menta Poloniae, Bíe- 
lovshy, Lvov. 1864. str. ^412. — í«) Časopis „Sokol" r. 186B. c. 6. 7. — 
1^) Mon. Pol I. str. 21i, 499, 500, 503, 513. — Hist. Zagr. str. 127. ~ 
*^) Slovník Nauč. IV. str. 250. — ^^) Slov. K IV. str. 121. — ^*) Mon: 
Pol. 1. c. stn 667, 675, 703, 697, 705, 707, 710, 711, 715, 716, 719—722, 
730, 731, 743, 748-751, 778, 784, 785, 881—883. Shv. NaucAY. str. 121. 
— *^) Práve tak, jako Belo- sláv premcinili na Belu;Vác-8lav 
cili Vaic - sláv na Vácius cili Vaic, ktoré meno nosil sv. Štefan 
(Zzé^avofz = Vence " sláv, Vác - sláv, Vaic - sláv, Vaic ; nie ale Vayk 
lebo Vajk, jako to maďarský svet píše) i po tak rečenom krste sväto- 
vojtešskom. 

13 



194 

koncovku -slav^ a tak z mena IzaslaT, ©fa-fíait) čili ©efa-fíait) 
zostalo ©éfa, @cja. 

Jestli treba vysvetliť í to, že J e s a iili Ježa tofko je čo 
Iza čili I s a, dosf bade pripomänúť vôbe^ známu premenu 
mien: (Sefuf čili Jesas a Isus, Jesaias a Isaías čilí 
Izajáš. 

Konečne znajúc, že vo východnej cirkvi viac nežli v zá- 
padnej užívaly sa mena st. Zákona^ uveríme, že @efa čili 
(Sefa-fÍQtn je to, čo Jesaias či I za. jas, alebo Jesse či 
Isai; — že Beloslav L, kráf uhorský, ktorý svojej dcére dal 
staro*zákonné meno Jojada, i svojmu synovi dal meno staro- 
zákonné Jesaias alebo Isai čili Jesse. 

Toto slovanské- obradné meno zdajú sa ešte najpravidel- 
nejšie písať tí mad!arskí spisovatelia, ktorí píšu G é za; lebo 
toto pôvodnému @efa čili ©c ja najlepšie sodpovedá. — Meno 
G ej za však podobne povstať mohlo z J e sa i čili (Sefai, či 
preložením koncovnej písmeny „z* alebo „J^y či pominutím jej 
a vyslovením hlásky „e^ spôsobom maďarského „é^. 

IV. 

Izaslav^ ktorý pomocou Poliakov, Slovákov, ba snáď i 
pomocou Maďarov a Rumunov slovenskú vojvodinu si vydo- 
byl, pomník svojho vojvodenia na Slovensku menu svojmu po- 
stavil, keď nad Hronom založil kláštor sv. Benedika, dosiaľ 
ešte nad slovenskou toho mena osadou velebne sa vypínajúci. 

Bol on syn Beloslava L, kráía uhorského, a mal dvoch 
bratov : Vladislava a" Lamberta, -ktorí podobne názvom voj- 
vodov vyznačení boli; poneváč ale Izaslav starším, a tak i 
hlavným vojvodom bol, a stálym slovenským vojvodstvom 
Uhorska vládol, nosil tiež významnejší názov veľkého voj- 
vody ^•X 

Takí vojvodovia uhorskí nelen samostatne svoje vojvod- 
stvo spravovali a vlastných nádvorních hodnostárov mali, 
no i svoje vlastné vojsko. — Bár i vojvodovia kráľovi pod- 
riadení boli a so svojím vojskom len dľa vôle korunova- 
ného kráľa vojnu podujať smeli, preea však neraz sa priho- 
dilo, že i proti samému kráíovi zbrane sa chopili *'). 

Tak to učinil i Izaslav oproti Salomonovi, kráľovi uhor- 



^^) Emlékiratok I. c. Str. 91.*"') GHe, Spányik. H. praqm, R^K^Bná^l^ 
1834. p. liO. §. 5. 



195 

skénui, sTÔjmu bratrancori. -m- Príčinou porstania tohoto bola 
nedôrera a mwtlÍY9sÍ tamtoho oproti tomvito. 

Keď r. 1073. JuhoBlovadaíar, v srbskom Bielohrade o4 
udatných na&ueh krátorských a TojVodských muKov dobýraní, 
poddali sa, a jako o^d Saíooio&a, tak i od hadowa slobodné 
yytkiJiLnntie z hradu obdržali, Niketas^ rodea JuhoslovenoT, 
nesúe ro yalnom ^prieirode ludu sriebornj abrae najsvätejSej 
Rodičky Božej, Madríe , išiel v ósrety IzaslaŕiTOvi\ a tomuto 
vďaky vzdal ; pon/e^ác anal, že s dobrým «rdcom choval «a 
opretí južným súkmeňovcom obradu carihradsko • slovanského, 
ktorí pod neho do eajatia upadli. Málo bolo tých, ktorí by 
sa boli Salamonovi do milosti por\Aeali ; lebo vedeli , že je 
človek tvrdého, znemeeaého a od kresťanov nelatinského obradu 
odchylného srdca; najmä že vo vSetkom nasleduje krivú radu 
ctibažného Vtda^ župana, ^lovieka to i Bohu í svetu ošklivého. Tá 
teda izaslfwovt dauá predn^ť pred SalomoUiOm rozsiala pťvé 
semeno tnesvorností eciedzi krá/ľom a vojvodom. — Okrem 
toho, Ipeď král dla nári^dy Vida^ župana, Frrnika^ biskupa, 
Raávarm Bugasrovwa fb Eliáša:, zaťa Vtdovho^ korisť spomänu- 
tého víťazstva delil, rozvrhol ju n<a štyri stránky: jednu sebe 
zadržal, druhú dal Vtdovi\ tretiu Miéšovi^ a len štvrtú iza- 
slovom. 

Medzitým táto iskra vospolnej nedôvery, ba nenávisti, 
nezadlho zanohla sa ešte viae. 

Michal^ cisár griéieky, slyšal <o Izaslavovom veľkodušnom 
ehovani sa ^oproti Juíioslovanom, pod ochranou vlády cari- 
hradskej stojaoím : teda vypravil k nemu poslov, ktorí by s 
ni0i jo p<^koj. a priateľstvo vyjednávali. Izaslav na žiadosť 
cisárov-u slobodott obdaril neleh zajaté, no i z hradu vytiahnuté 
a podrobivšie sa mu juhoslovaaiaké vojsko. Následkom toho 
Michal ^ak si zamilovaj ha^i^a^ že mu i zlatú korunu 
udelil ^8). 

Toto, najmiä že grécky ciaár nevyjednával so Salomonom, 
kráľom, lež s Imdavom^ veľvojvodom, dávnu iskru' žiarlivosti a 
nenivi^ti v ssrdeí kráľovom iým viac fiozdúchalo. — Príleži- 
tosti tejto všemožne používal VM, ustavične huckajúc Salo- 
mona proti ^zaslúívom, „J^ko dva«08tré meée ~ hovorie- 
V'al kráľovi — v jednej pošve ^sme^stiť sa nemôžu: 
tak ani vy oba v tomže jednom kráľovstve spolu 



^ ") Táto koruny potom— vr^j-r-s. korunou s v. Štefana slúčená dala 
pôvod terajšej uhorskej korune. 

13* 



196 

iráíovať nemôžete.^ Predkladal mu nevyhnuternú po- 
trebu toho, aby nemeSkal, lež uspieSil sa uchopif zbrane 
{»roti Izaslavom a jeho vojvodinu slúčiť s ostatným územím 
Jhorska. Dodával mu i chuti k 'vojne, poukazujúc na to, že 
Tätším počtom vojska vládne, nežli Izaélav*, čo jestli zanedbá, 
že Izaslav zmocnejúc ľahko pod svoju novú grécku korunu i 
korunu svatoStefanskú privedie. — Salomon, takým podo- 
zrievaniam vieru prikladajúc, hľadal príležitosť zbavif sa 
soka, či už prosriedkom dákeho zákerníckeho úkladu či 
mečom krvavej vojny. Medzitým ale, nežby zloradný úmysel 
tento uskutočnil, ukrýval zášť a s pretvarovaným priateľstvom 
choval sa oproti velvojvodovi. 

Príležitosť predovzatého si bezbožného úmyslu sosnoval 
si Salomon nezadlho. / 

Pod zásterou prípravy k novej vojne vyzval Salomon 
oboch vojvodov, Izaslava a Vladislava^ aby sa s vojskom svojím 
k vojsku kráľovskému pridružili naozajsť ale preto ich k 
boku svojmu povolal, aby — jestliby slabým vojskom opatrení 
prišli — ich prepadol, zmaril a tak nepravého účelu svojho 
dosiahol. Medzitým nádej jeho bola zklamaná, najmft bystrou 
obozretnosťou Vladislavovou. 

Sišlo sa vojsko na území Nírskom. Vladisláv ale nedôve- 
rujúc v kráľa, s polovicou vojska vojvodského postavil sa po 
strane, a preto Salomon neopovážil sa vražeďlné ruky hodiť 
na Izaslava^ pri boku mu stojacieho, znajúc, že Vladidav má 
veľkú silu vojska, s ktorou by výdatne mohol vypomstiť 
podliacke usmrtenie brata svojho. — Súsredenie vojska dlho 
teda netrvalo. Nírčania, na zlato^ sriebro a drahocenné plášte 
sobolové bohatí, domýšľajúc sa, čo sa stať malo a nestalo, na 
vďak za odvrátené nebezpečenstvo, Salomonovi a Izaslavom 
takéto dary obecali. Po čom Salomon a Izaslav rozišli sa a 
vrátili sa do sídelných miest svojich. 

Izaslav a Vladisláv , zavoňavší krivé chovanie sa kráľa 
oproti nim a tušiac nebezpeč, ktorá im hrozí, o to pečovali, 
aby sa pre každý možný prípad pevne ozbrojili.' Vladisláv 
dľa nárady bratovej z Byhg.rska **) išiel do Ruska, LamJbert 
ale do Polska. hľadať slovanskú pomoc u priateľov. — Toto 
nemohlo sa tak potajmo diať, žeby to žiarlivé oči neboly 
spozorovaly. 



^*) Mefio toto, jako sa mi vidí, povstalo z mena B.xirapfcCKO; ktoré na 
tejto strane je stvovalo, zmenením „1" ; jako ku pr. plnýy juhosl. punf. 



197 

KráfoTski a vojvodská strana, aby výbuch domácej 
války prekazila, radila k pokojnému vyrovnaniu: poslovia 
sem i ta lietali, až konečný výsledok posolství bol, že Salo- 
mon a haslaio sifili sa v Ostrihome k priaterskému pokonaniu« 
Odtiaľto ale dla spoločného uzrozumenia sa oba, s biskupa* 
mi a veľmožmi, len desiatimi ozbrojenými sprevodení, pre- 

Ílavili sa na blízku sihoť k spoločnej porade. Dlho trval roz- 
ovor. Žaloby a výhovorky sriedaly sa, až konečne preca 
uzavrený bol mier. — Lsaslav vrátil sa do svojej , vojvodiny, 
Salomon ale do kráľovského sídelného mesta Stolného 
Bielohradu. 

Následkom uzavreného mieru poslal Salomon k dvoru 
Izaslavovmu zlomyseľného Vtda a tichého Emyeja; Izaslav ale 
k dvoru kráľovskému vypravil biskupa varadínskeho a po- 
vestného Váthi. Jako tam tí tak i títo pod bedlivým okom 
stáli, aby dáku zradu nenakovali. 

Pokoj dlho netrval. .Salomon mal v ume len dotiaľ ho 
zachoraf, dokiaľ proti veľvojvodovi silne sa nepodpáše« — 
K uskutočneniu jeho plánov napomáhal ho i Feď, ktorý na 
dvore hasluvovom potajme sosnoval spiknutie oproti samému 
veľvojvodovi. 

Po krátkom čase dostal Salomon zprávu, že nemecký 
cisár posiela mu už žiadané nemecko-české vojsko. Vytiahol 
teda z MecTeru a išiel k Rábci, rieke to pannonskej, v úsrety 
trom vodcom, ktorých, proti haslavom sebe na pomoc prísť 
majúcich, túžobne očakával. 

Zvesť o tom' nemilé prekvapila Izaslava; lebo ani bratov 
ešte nebolo doma, ani žiadne slovanské pomocné vojsko cez 
Karpaty neprichodilo, jako nekdy r. 106Í. — Znajúc vSak 
istotne, že vojne nevyhne, nazpak ku kráľovi poslal Vtdd a 
Emyeiko, záručníkov nedávno uzavreného mieru , žiadajúc 
prímerie, od sv. Martina do sv. Jura trvať majúce. Salomon, 
snáď zimou práve nastalou naklonený, návrh prijal a podobne 
biskupa varadínskeho s Vathom k Izdsh/vovi nazpak poslal. 

Vrtkavý Salomon kráľovského slova nezadržal. Odbaviv 
sväté vianočné hody vo Dvojhradí *®), prišiel do Sály, kde 
už západné pomocné vojsko sa shromažďovalo. — Markart^ 
vodca nemecký, a Vid na neho doliehali, aby preruSíl prí- 



*<») V iriedle stojí ^gemi num ca s t ell u m." Ktoré je to, nemôžem yy- 
stopovat 



198 

merie. „Hľa-^ hovoril zlomyseľný Vid -— terazje čas k 
tomu, aby ai sa chopil zbrane! Teraz labko^ 
ba aepochybne prevládať bo mô^eí, lebo je 
bezvsetkej pomooi. Jestli ale válku odložíš 
až k dobe prímerím ry zn a éeinej, Tahko i^péd 
tvojho inecavyviazne." — Saloínon v skntku, zabud- 
núc na stato£hos< krárovského slova, sohnal vojsko k Segsárdn 
a tam zarazil tábor. 

Neďaleko tábora leiala osada^ Kostdee , s kláštorom 
najsv. Vykupiteľa. Sálomon po slávnostných tuná odbývaných 
večerniach, s Vidom a s inými poradu držal. — „Ci iliejé 
ti tó známo *^ hovoril nenávistný Vid — * ž é Vladisláv 
išiel do Bi/ská, 9, Lambert do Poľska, vyžiadať 
slovanské pomocné vojská pre svojho brata 
Izaslava? Dávno sme ti už dávali tá radu, aby 
si nemeSkal. Teraz, áno teraz jfe už s vr chovaný 
éas, aby potlačený bol veľvojvoda, dokiaľ 
slovanskej pomoci nenadobudne. - — ZúáS-li co, 
milostivý kráľu? Teraz je na love v Divej"^^) i 
prepadnime ho v noci znenadála, lapme ho ft 
vylúpme mu o ci, aby, ked Vladisláv a Lambert 
na vr áťa sa a pomocné vojsko od slovanskej 
rodiny svojej privedú, Izašlav už k^vedediu 
války nespôsobným bol učinený; ba i oni 
sami, keď o tom počujú, neosmelia sa aúi prísf 
do krajiny. Ľahko sa to veru i pošťa3ti;veď 
veľvojvodovi radcovia, ktorých som štedré 
zakúpil, sú na tvoj ej strane. — Odstrániš-li 
takto Izas la v a, s p^ jiť môžešje ho korunu s 
korunou sv. Štefana, alebo. — jestli by si i na- 
po žatým chcel zachovať slovenskú vojvodinu 
v Dhorsjku — sveríS ju asi mne, a uver, že takto 
upevníš trón uhorský.^' — Toto jako hrozným tak.veľmo 
dôležitým zdalo sa byť kráľovi, a preto neprivolil hneď, lež 
zadržal si rozhodnutie nad tým do rána. 

Medzitýíú „človek mieni, pán Bbh méníl** Zlorada 
Vidová bola závčäs Izaslavovi vyzrádená. 



^^) Igwan, Ms. Ig/an, Chr. Bad. Yff/an, Hora od Sámoša k Maraši« 
Bon/in pííe Givay Oyiva : teda Divá. Z toho povstal asi maďarský pre- 
klad Zilag^ Szilaj, Szíiajság, Szilágyság. Sr. PodhradsMky. Névtden, 
findán. 1861. str. 189. 



199 

Latinský opát toho kláStora, menom Välermus^ ktorý do 
susednej celly sa utiahol k súkromnému sa modleniu, vypo- 
čúyal predmet a obsah ich rozhovoru. Bez obkladu potom 
sadol si, napísal list a s ním rýchleho posla vypravil k 
Izaslavovi. 

Ked Kostelecký posol doruéil list Izadavom, stáli práve 
okolo neho: Petrvd^ Zoumuk a Byká§^ neverní to, zlatom a 
sriebrom Vidovým zaslepení jeho radcovia. — Zpráva tá 
zarazila Izaslava; lež zlomyseľní ťadcovia vyrážali mu to z 
hlavy hovoriac: „Nestrachuj že sa! Opát je pijanom, 
v opilosti svojej neznajúei ani, čo robí. Bez- 
pochyby v takomto stave i ten list písal a s 
ním posla sem k tebe vypravil." Izaslav netušiac, 
že stojí so zradnými podliakamí, ktorí ho do rúk Salomono- 
vých vydať chcú, uveril ich nactiutíhaniu, a v polovačke 
sotrvať i na ďalšiu dobu zamýšľal. — V tom Izaslav dostal i 
druhú nemilú zprávu. Vladisláv totižto prikvitol z Ruska a 
Lambert z Poľska; oba s prázdnym, poneváé Izaslav a Boleslav 
práve zapletení boli do vojny so Svätoslavom, cárom kiev- 
ským, a tak ani tamten Vladtslavovi, ani tento Lambertom 
pomocné slovanské vojsko poskytnúť nemohli. Co teda zapo- 
čať ? Otto^ vojvoda moravský, bol mu švagor : poslal teda 
Vladisláv k nemu, prosiac ho, aby im v tak súrnej potrebe 
nápomocným bol. 

Vráťme sa teraz opäť k Salomonovi. 

Prišla cora. Salomon mal si cez noc radu včerajšiu roí- 
vážiť a teraz rozhodnúť. 

Po raňajšej žalmovej modlitbe, keď všetci iní sa odstrá- 
nili, a Salomon s Vtdom sami ostali, kráľ vyslovil sa 

za uskutočnenie nešťastného návrhu, jaký včera od bezbož- 
ného Vida bol učinený. ^ 

Medzitým horespomänutý opát Izaslavovi — sťa synovi 
zakladateľa tohože kláštora — verný opäť sa ukryl do vče- 
rajšej celly, aby zvedel : čo asi z nočného rozmySľovania 
kráľovho sa vykluje? —r Slyšiac teda výrok toho strašného 
zámeru, vyzliekol ihneď reholné rúcho, preobliekol sa vo 
svetský kroj, opásal sa zbraňou, sadol na koňa a cválal na 
ňom k Izaslavovi, 

Slnko práve stálo nad východom; velvojvoda ešte si od- 
počíval na mäkkých poduškách, keď preoblečený opát ta 
dorazil. — „Sobersa, vojvodo!** — s týmito slovami 
vrútil sa k Izaslavovi udySený opát — „Ihneď daj sa na 



200 

útek! Už sú yyslani, už snáď sú na blízku 
vojaci Salomenoyi, ktorí ta lapiť a zayraždif 
majú. Daj 3a na útek!^^ haslav tak strafinou zprárou 
prekvapený vstal, aby žím skôr krvavému klepeu vyhnúť 
mohoL Rýchle sohnal mužstvo svoje a chcel tiahnuť k Mo- 
rave, aby sa spojil s Vladinla/vom a Ottom ktorých s pomoc- , 
ným slovanským vojskom prísť majúcich túžobne očakával ; v y 
tom však Salomon už v zapätí tiahol proti nemu, a tak i 
haslav prinútený bol zostať stáť. 

Keď už pri Kemd (?) dva nepriateľské tábory oproti 
sebe sa položily, horespomänutí zradní radcovia Izasilavovi a 
spolu vodcovia jednej časti vojvodského vojska potajomne 
poslali posolstvo ku kráfovi : jestli ich kráľ v hodnosti po- 
nechá, že oni v behu bitky opustia vojvodove prápory a k 
vojsku kráľovskému prejdú. Kráľ nelen im to sľúbil, no 
slovo svoje kráľovské i zaprísahaním sa potvrdil. 

Bolo to vo sredu po prvej nedeli po deväťníku, t. j. 
26. febr. r. 1075., čo Salomon sa pohnul a cez ľad tuho 
zamržlej Tisy tiahol proti Izaslavovt. V chráme, od Nog<yotca 
vystavenom, opásal sa, potom vojoradie rozostavil a konečné 
učinil nápad na veľvojvodu. 

Už sa tábory srazily, už huČal válečný krik, už cvendžala 
hrdinov zbraň ! V tom Petrud a Byká^ *'*), pľuhaví zradco- 
via, s tromi plnkami brali sa ta k vojsku kráľovskému, aby 
sa s ním spojili. Medzitým ich zrada dostala zaslúženú 
mzdu. Povedali síce zradcovia títo kráľovi, že potom na 
znamenie svojho priechodu vyzdvihnú Štíty svoje, ale Salo- 
mon zabudol svojich na také heslo upozorniť. Vojsko kráľov- 
ské teda, nemajúc vedomosti o úmysle zradcov, oborilo sa 
na vojsko sradcov, k sebe smelé tíahnueie, — tak že sotva 
ktorí ^ vy hli krvavej seči. 

Čože haslav ? bár pomocného vojska nemajúci , bár 
nevernosťou zakúpených zradcov veľkej časti vojska zbavený, 
preca sťa hrdina ducha nezlomného stál s jedným plukom 
svojich oproti tricať plukom Salomonovým ! — Medzitým — 
jako sa i s istotou dalo predvideť — porazený bol, a s ostat- 
kom hrdinského vojska svojho dal sa na útek, Prekročiv 
Tisu pri Tokaji tiahol k Ipoľu, a znajúc, ' že vlastnou silou 
svojou nemôže odolať Salomonovi, poslal Jwŕaja. ÔíemdiOy 



2») Snáď: Peter a Vuk (BľK)? 



201 

STÔjho drorského kňaza, za Vladidavom^ Ivanku ale, jáhna ^') 
svojho, za Lamiertom^ s tým posolstvom, aby čím skôr k 
nemu sa už dostavili, poneváč byhorská vojvodina Vloódsla- 
vava už padla do rúk Salomonových, a nitrianskej vojvodine 
haslaioovej nebezpeč hrozila. 

Ó, jak potešený bol Izaslav^ ked na brehoch IpoEa v 
úsrety mu priSli Vladisláv a Otto, a to s pomocou výdatnou! 
Zaplesal vidiac ich a poboskal ich; potom však vjprávajúc 
im, jako jeho verní pod silnejším mečom padli, najmft jako 
od neverných radcov zradený bol, — až slzil od bôru. Vla- 
disláv však, muž to srdca hrdinského a plného dôvery v 
Boha, tešil a vzbudzoval ho, aby nekvílil, lež dôverne Boha 
všemohúceho prosil, žeby, jestlitojeho svätá vôIa bude, zpup- 
ného vífaza sebe teraz zví£azenému podrobiť ráčil. 

Medzitým ani Salomon nespal. Podobne pri Tokaji pre- 
kročil Tipu a stíhal pluk Izaslavav, Práve dorazil do Petro- 
vej vsi, ked priniesli mu zprávu, že Izaslav sretol sa s FZa- 
dislavom a Ottom^ s veľkou silou vojska na pomoc mu pricho-> 
diacimi. Nemálo ho to zarmútilo ; ale Víd dodával mu sme- 
losti, chvastajúc sa s takýmito pýchu dýchajúcimi slovami: 
„Izaslavovo vojsko sme potreli, jeho šľachtu 
pobili a strachu sme munahnalí: nemá on 
teda ani moci ,ani ducha s čelom sa postaviť 
proti nám. Čože má i za vojsko? Sluhov a 
sediac sohnal a shromaždil okolo zástavy 
svojej. Zakladá si čo v moravskom vojsku? 
Oj, ja sám s Báčskymí ich na druhý svetpoSlem!" 
Ernvej však, človek to rozvážlivý a pokoja milovný, zarmútil 
sa nad tým, až sa mu slzy v očiach zaperlily ; čo keď Salo- 
mon spozoroval, riekol k nemu : ^Zdása mi, župane 
Emyeju^ že ty s veTvojvodom potajomne držíš, a 
predo mnou sa len pretvaruješ." — »j?C)j ^i^^i 
pane a kráľu m oj! — odvetil Ernyej\ — len to 
tfa mi protiví, že máš bojovať s vlastnou rodi- 
nou, s vlastnou krvou svojou; že j eden vojak 
vraždi ť má dr uh ého, ba snáď syn o t c a a otec 
syna. Ty — obrátený k Vidovi pokračoval — schvalujeS 
pánu a kráľovi svojmu v e d en í e krvavej války 
s jeho pokrevnými/ Ty hovoríš, že Izaal av 



'*•) Diaconus, Atáxovoc, diak, džiak, žiak. 



202 

kosicoy a vidliarov okalo STOjich práporov n a- 
hromadil? No, stať sa môže, že co tisíc sloran- 
skyeh koscov skosí, to tisíc vidliarov nebude v 
stave nakopčiť. Ovšem 2%stno a hodno je prenás 
umreť za kráľa, bolo by však lepšie tuším, aby 
spoločnou priateľskou poradou vyjednával sa 
mier, a netiekla krv bratských národov Uhorska.^** 
Darmo však hovoril Ernyej ; návrh Vidm zvíťazil. 

Salomon, oduševnený nádejou Vidovcm pritiahol k Rakúsu. 
V tom i haslav^ Vladhlav a Otto prekročili Ipoľ. — V tomto 
kraji bol veliký les, a v nom nebýval nikto, okrem jednoho 
pustovníka, menom Vác **') ; ktorého pobožnej modlitbe voj- 
vodovia odporúčali osud vojny, podujatej proti kráľovi *" ). 

Jako sa už chystali do boja a sediac na bujarých koňoch 
radili sa, dľa jakého poriadku válčenie viesť majú ? pretrhol 
poradu Vladisláv a zdesený riekol: „C i si čo zpozoroval, 
bratú ?*^ — „„Nič!"" ^odvetil Izaslav. — „Jako tuná 
stojíme — pokračoval Vladisláv — mal som jakési ta- 
jomstvenné videnie. Videl som, jako anjel sostu- 
povál s neba, nesúc v r\ike zlatú korunu**), ktorú 
potom pojožil na hlavu tvoju. Z toho zaisto držím, 
že víťazstvo naše bude; že Salomon prevýšený 
von z krajiny do vyhnanstva vyvržený, a celé 
kráľovstvo tebe od Hospodina udelené bude." 
— „^Jestli Boh bude s nami — hovoril na to Izaslav — a 
ochráni nás od nepriateľov našich, a tak toto videnie tvoje 
sa splní : na tomto mieste vybudujem chrám na slávu božiu 
a na pamiatku najsvätejšej Éódíčky Božej *')."« — Na to 
plní dôvery- v pomoc Najvyššieho pohli vojská svoje a pri- 
tiahli až ku cinkotskému majeru **), tak že mďdzi nimi 
a Salomonom stál vrch Mongorod ^*). 

Stalo sa to vo sredu. 



") Vaeius, Vácz = Vaic = Vác =: Váe-slav = Vence -sláv = 
2té(I)avo(; =- Coronatus. — Meno Vác teda čili Vaic povstalo zo slo- 
vanského prekla'du gréckeho mena ÍTScfavog. — **) J»(Mlav tuná ne- 
skôr založil mesto, ktorému na pamiatku spomänutého pustovníka dal 
meno Vác4>v t. j. Vácovo mesto. — Váoz ■= Vaic := Waitzen. — *•) Pre 
toto videnie koruna uhorská tiež anjelskou sa menuje. -^ ^^) Ixatla/o 
potom nielen tento svoj sfuh vyplnil, no i pri chráme tom založil bis- 
kupstvo vaeovské. — ^^) Zingota. MS. Z^n^o^Aa (Sin Gota, Syn Ootha, 
sieň gothská ?) — *•) Moniorod. MS. Jďonorod Chr. Bud, Mon^orod. 
Pray : Mongorod, Snáď: JI/on(a8tirsky)-ý^oď? 



203 

Keď až zo sredy na Styrtok brieždiť sa začalo, chceli sa 
pvstiť äo boja ; ale hustá tma padlej práve mhly im úmysel 
a boj toho dňa prekazila. 

Po Aoci zo Štvrtku na piatok rozkázali vojvodovia <az- 
kým jazdcom ^®), aby sedlalí a u?dy v ruke držiac^ očakárali 
ry chod slnka. 

Medzitým zavčas ráno práve i Salomon chystal sa k 
bitke. -*- Ked už vojsko svoje v Šíky postavil, vySel koňmo 
ňa vrch; svojim zásobonoscom '^> rozkázal, aby bokom vrchu 
stáli, žeby nepriateľ, vidiac ich zástup, nemal ich za záso- 
bonoscov, lež za stráž. 

I strana vojvodov v gfky sa stavala : Vladisla/v s vojskom 
by horským **) postavený bol na íavé krielo ; Otto s morav- 
ským mužstvom zaujal pravé krielo, ízctslav so svojim nitrian- 
skym zástupom zostal vo sriede. Okrem toho po oboch stranách 
trikrát tri pluky, Stvorako spojené *•), na pohotové stály. 

Salomon prez Mongorod sa pohybujúc náramne sa ľakol, 
keď z vrcholu zoéil vojská vojvodov ; lebo najmä nitrianske 
mužstvo Izaslavovo^ ktoré práve pod vrchom stálo, videl byť 
skvostnejším nad všetko svoje vojsko kráľovské. Cítil to i 
E<myej\ a prf^to na predošlé chvastavé slová FiAwe ešte na- 
rážajúc, riekol k F«á(n?e: „Pod i vuhodno by to veru bolo, 
keby tamto vojsko do úteku dať sa malo pred 
obličajom naším. Že Dunaj nechali si za ohrbtom, 
je to, myslím, na znamenie, že ich heslom je: víťaz- 
stvo alebo smrť!" 

Vladisláv však nezakladal si v ľudskej moci, vediac, že v 
ruke božej sú osudy národov. On, keď sa už bol rytierskym 
DQečom opásal, vrhol sa na zem 2» prosil Boha všemohúceho 
o pomoc s neba, uciniac sľub, že, jestli Boh im slávneho ví- 
ťa^tva dopraje, na tomže mieste založí chrám sv. Martina. 



*^) Dextrariis, Lex. JOu Gange : dextrarius, eqauB major et cataphra* 
ctns. — **) SaHnariis (sarolnariis ?) MS. CAr. Bud. Ed* Briin. Salmariis 
(somariís); dfa Du Gange zásobn a batožiny nosiaci somáry C^^sly) a 
koíie. — *>) Zdá sa^ že Zátišie (Byharsko) bolo vojvodinou sv. Vlad^ 
ilava ; lebe : a) i sv, Vladitiav bol vojvodom : teda mal vojvodinu svoja ; 
b) že byharftká (bulharská) provincia bola vojvodinou Vladitlavovou^ 
rBTii možno nielen z tohoto miesta, no i z toho, éo výšej na str. i 96 
podotknuto; c) potvrdzuje sa to í tou udalosťou, že zak>ženie biskup- 
stva vefkoraradinskeho pripisuje sa sv. Vladiálavovi, prv než sa bol 
stal kráľom uhorským. Ptay Än, R. H, L. Ií. ad a. 109^. — ■•) Medli 
sebou a opäf medzi vojskami troch vodcov: Isaskma, Vladulava a OUa: 



204 

Takto dôverou r Boha odušernený^ prr než nastal boj, pred 
šíkamí SYÔjmi s neohrozeným duchom lietal sem i ta na koni, 
napomínajúc svojich k vernosti, a ohnivými slovami po- 
vzbudzujúc ich k chrabrosti hrdinskej. — V tom obozretnému 
Vladislavám napadla veľmi múdra myšlienka. Predvidel - on 
totižto, že kráľ bezpochyby so všetkou silou ta uderí, kde 
spatrí zástavy Izaslav&ve : chcel teda sám s hrdinským čelom 
vystaviť sa hlavnému nápadu válečnému a dal Izaslavovi^ na 
ktorého živote najviac mu záležalo, radu, aby si premenili 
zástavy **). Stalo sa. 

Zaznely trúby, zahrmel válečný krik, nastal boj. — Vtd 
s vojskom báčskeho Okolia **) uderil na pravé krielo ; lež 
od moraviského vojska do pusta bol potrený. — Salomon 
uderil na ľavé krielo, pôneváč tam videl viať zástavy Izaslavove. 
Zdesil sa však, pozde už pozorujúc, že veru len pod práporami 
Izadavovými bojuje VlaáUslav, Rozkázal teda ihnedí zástavní- 
kom svojim, aby cúvli a tiahli na sried, kde plápolaly prá- 
pory Vlcdislavove^ pod ktorými Lsadav bojoval. — Vladisláv 
pozorujúc, že sa pomaly Salomon chrbátom k nemu obracia, 
nechal ho ; potom ale zatočiac sa s vojskom svojím uderil im 
na chrbát, Izaslav ale na čelo im dorážal. Takto vojsko Sa- 
lomonovo medzi dva zástupy postavené padalo sťa tá tráva 
pred koscami: hynuli Nemci, utekali Latinácí **), ba i na 

^^) Potaeváč byharské vojsko malo zvláštne Vladislavúve zástavy, i 
z tohoto vysvitá, že okolie byharské tvorilo zvláštnu vojvodinu Vladi- 
slavovu. — '5) Poneváô v kronike Turcumskeho spomínajú sa vodcovia 
nasledujúcich vojsk: í) Vid, župan a vodca Báčskych (c. L. LIL); 
2) Ján, župan a vodca Soprofiských (c. L.); 3) Vladisláv ^ vojvoda a 
vodca Byharských (c. LII ) ; 4) Itatlav, vefvoWda a vodca Nitrianskych . 
Co. LIL) ; k čomu keď ešte pridáme 5J okolie Somoďské (in Simigio c. 
LIII ) ; 6) županiu (stolnobelohradskú alebo ves-perúnsku cili ves- 
prlmsku ?) župana a vodca Ernyeja ; zdá sa, že Uhorsko podoleno bolo 
na šesť okoli (provincii), a tak dve — nitrianska a byharská — pro- 
vincie robily dve šestiny cili tretinu celého Uhorska. Taká tretina 
krajiny s názvom vojvody dávala sa kráľovidom árpádskym {Spányik 
1. c.)y či z dobrej vôľe králov, Či dla smlúvy pod sv. Štefanom so Slo- 
vákami a Bulharmi (Nitrančanmi a Byharčanmi) uzavretej. Stopu tohoto 
druhého spôsobu poskytujú nám slová {Mioh, RUii Neap. dé H Ung. 
L. IL): „Movit (Stephanus) et adversus Sclauorum Bulgarorumque ducem, | 

quem diffícili longoque bello tandem vicit, — — quemdam proavum i 

suum gentíbus his imposuit.^ — ^*) Pozoruhodne je, že na strane 
Salomonovej spomínajú sa tona Nemci a Latináci, kdežto na strane 
vojvodov spomínajú sa Uhrla: Čo tuším ináč vysvetliť sa nedá, leda 
tak, jestli pod Nemcami rozumieme pomocné vojsko nemecko -České, pod 
Latinákami ale Zadanajcov latinsko-kresťanského obradu. i 



205 

úteku dostilinntí a vraždení Tykrrácali životy svoje pod mečom 
víťazov ; lebo rozjašené vojsko vojvodov od rána až temer do 
večera prenasledovalo zástupy kráľovské. 

Konečne utíchol boj a prestalo stíhanie. Smutno bolo 
^ôkol vôkol. Pole bolo sťaby posiate mŕtvolami ; medzi ktorými 
keď jazdil Vladisláv^ naraz spatril mŕtvolu Emyejovu, Sliezol 
ihneď s koňa a obojmúc ho s útrpnosťou riekol: „Ernyeju^ 
Ernyeju^ ty milovníku pok*oj a! žalostímnad tebou, 
jakoby nad vlastným bratom svojím; ponevác 
srdce tvoje plné bolo pokoja." Potom ho zdvihol vlast- 
nýma rukama, pobozkal ho a rozkázal vojsku, aby ho v Báči 
počestné do hrobu položili. — Na druhej strane, neďaleko 
odtiaľ, ležala zas mŕtvola Vidová^ nad ktorou Vladislai) bôľne 
Eavzdychol: „Fwíe, Videl žalostím i nad tebou, bár si 
ty i vždy bol nepriateľom naším. 0,kiežby si bol 
lénna žive zostal a obrátil sa a svätý mier medzi 
nami sosnoval! Veru divím sa ti, že bár si nebol 
ani z krve kráľovskej, preca si bažil po vojvodine. 
Nebol si jedon z vojvodov, i čože si teda dychtil 
o korune kniežatskej ? Hľa, érdce tvoje, ktoré 
ažilo po vojvodine, vidím kópiou prebodnuté, 
a hlavu, ktorá chcela korunu nosiť^ mečom roz- 
česnutú!" Vladisláv teda, zabudnúc na krivdy a nepria- 
zeň od neho zakúsenú, i jeho pohrobiť rozkázal. 

Co sa ale stalo s ostatnými vodcami strany Salomono- 
vej ? Markart^ vodca nemecký, jako i Svätopluk^ vodca český, 
ťažko poranení, po stratenom vojsku svojom zajatí boli. I 
sám Salomon len s veľkým nebezpečenstvom života pri Siho- 
tici (Szigetfô) cez Dunaj preplaviv sa, prišiel do Mútna (Mošóňa), 
kde sa jeho matka a manželka medzitým sdržovaly. 

Nešťastný a neočakávaný príchod Salomonov náramnou 
boľasťou naplnil srdce matkino tak, že pri slyšanom z jeho 
samých úst osude včerajšieho dňa slzy ju zalialy. Precíťac 
avšak z úzkosti^ počala mu činiť prísne výčitky, domlúvajúc 
mu: „Ty si nikdy nechcel poslúchať dobrú radu 
moja, nie radu pokojmilovného Bí'nye/a, nie radu 
iných verných; vždy s i pristával len na radu bez- 
božného Vída, Co máš z toho? Zničil si seba i 
nás! Ci som ti n ehovorievala, že ti dostačuje 
koruna kráľovská, a žeby si v pokoji nechal voj- 
vodinu bratrancom svojim? Teraz nelen Vid uS 
viac nebude vojvodom ale ani ty sám už viac 



i 



206 

nebudeS sa liono0Í{ korunou.^ Salomon prijal tieto 
ostré sloyá matkine b nepokojom^ &no nimi rozhneraný, ssa- 
budnuT na štvrté prikázanie božie, zdrihol raka, a bol hj 
už dal i poličok matke, keby manželka nebola mu ruku 
zadržala. 

Salomon dobre znajúo, že yoJTodoFia nenechajú ho na 
pokoji, sobral bez oddychu pozostalé vojsko svoje a opevnil 
hrad Mútnenský (Mo&oňský)*a Bratislavský*''), aby aa aspoň 
dotiaľ udržať mohol, dokiaľ mu opäť dáka nemecko-éeská 
pomoc nepride. 

Izaslm a Vladisláv po vypudenom z vojvodiny Salomonovi, 
veľkými dary odmenili Otta ; ktorý potom vrátil sa za Morava ; 
oni ale prekročivše Dunaja vtiahli do Stolného Bielohradu. 
Ztadiaľto, oddychnuvSe si, vytiahli do provincii pannonských, 
a podrobivše sebe hrady zadunajské i vyhnavše z krajiny 
Salomona, rozpustili vojsko. Izaslav sídlo svoje zarazil vo 
Stolnom iíielohrade, Vl^idislavovi ale ponechal vojvodinu hor- 
nouhorskú •*). 

Fr. V. Saslnek. 



^'') Bratislava^ Bratislava, Bred -sláva, Brecis bur^, Brec-hurg, Preo- 
burg, Pressbarg. — **) Srovn. /. dé Thuroes Chron, ffung. a^ud J, O, 
Sehwandtner SS, RR. ffung. Tyrnaviae 1765. P. II c. L. LI. LII. LlII. 
— Pray An. Ä. K ad a. 1063-1075. — Engďt Oetehiehts d, Ung, R. 
I. Th. S. 173. s. f. 



,y 



VIIL Vešelinovo dobytie Muráňa. 

Nástin dejepisný od flamnela Tomáilka. 

L MeHOviiy y JeUaire. 

Bolo to roku 1643. večer pred Michalom, že sa v me- 
stečku Jelšave u tamošného chýrneho pravotára Michala Hor- 
vata J rečeného literáta, shromaždilo ku jeho meno vinám vela 
hostí z mesta i z okolia ; medzi prítomnými pri hostine bol 
i farár jelSavský a senior^ Kr&tof LovSány^ jako i professoria 
vyšSej školy jelšavskej : Ján Augustim, Andrej Szentkereszty zo 
Sv. Kríža a Danid Sinapius ináč HorSicka^ slovenský spisovateľ 
a literárny odporník Horvátov. Zo zemanov boli medzi inými 
páni Szekérhay, Zairoch^ Zubdl^ Ckajava; z mešťanov QrnáSj 
Frlka, Zapletal^ Pijava a veľa iných. Pred večerou zasadli si 
páni hostia do pobočných izieb, a jedni sa bavili priateľským 
rozhovorom spolu, druhí hrali obľúbené toho času kôstky a 
medzi tým zdravkajúc domácemu pánovi, popíjali vínce. Pán 
farár a professoria i s daktorými mešťany v jednej vedľajšej 
izbe zasadli si okolo stolíka a dali sa do politisovania. 

Lovčány, započnúc rozhovor : Tak tedy tá naša uhorská 
krajina sa len nijako nemôže dožiť pokoja , ktorého by tak 
veľmi potrebovala^ aby jej aspoň staré rany už raz zacelely. 

Áugu8tint: Staré nezacelely a nové sa zase robia. 

Szentkereszty : Z tej Sedmohradskej ide to na nás usta- 
vične hrmavica s prívalom a s krupobitím jedna za druhou 
a zbúra zbúre ruku podáva. Sotvaže oči zadžmúril BeMen^ 
už hľa Jvňraj Rákóczi pozdvihol zástavu odboja za slobodu a 
náboženstvo a nebude toto, tuším, ešte poslednia hrmavica. 

Lovcány: Počuť, že ho stíha cisárske vojsko pod Eszter- 
házym a VeSelínom a tlačí nazpäť, odkiaľ prišiel, do Sedmo- 
hradska. 

Gmác: Ba rád by oh vedel, kto je, odkiaľ je ten VéSdín, 
to mi je cele „homo novus.^^ 

Lovcány: Ja znám len toľko o ňom, že predkovia jeho 
pochodia z Poľska, že si nadobudli uhorský indigenát a fitatky 
v Novohrade neďaleko Fiľakova ; tento ale ich potomok, Fraňo 
VeSelin^ od útlej mladosti vyvolil si vojanský stav a bojoval 



208 

posiaľ pod reliteľstyoín pBlsítmsL Eetzerhdzyho i j^Toti Rákóczimu 
i proti Turkom. 

Augtbgtíni : Lenže, jako počuf, nie s velikým šťastím ; 
lebo proti Turkom >stratil Yétký Varadln a Djvár, a od Bá- 
kócziho bol pri KoSíciach na hlavu porazený spolu i s Esster- 
házym^ tak že tam r. 1631. dňa 15. marca z cisárskych 6,000 
mužov padlo a 2,000 bolo zajato, medzi ktorými nachodil sa i 
sám VeMin. 

Lovcány: Ono je to vojanské šfastie premenlivé, preca 
ale na Veselíruyvi chvála jak jeho osobná hrdinskú udatnosť, 
tak vodcovskú obozrelosť. 

Augustini : Buďsi ; len že co sa samej vojny terajšej do- 
týče, tofko je isto, že ju nezapoeal Rdkóczi\ ale sám cisár, 
ked po smrti Bethlenovej stavovia Sedmohradskí, acpráve pred 
jeho smrťou jeho vdove Kataríne Bramiborskej boli vernosť pri- 
sahali, preca hneď po jeho smrti vyhlásili Juraja Rákóoziho^ 
syna Žígmondovho^ za jeho nástupca a nato hne<Tky cisár 
Ferdirumd vyslal palatína Eszterházyho s vojskom, aby pre 
neho zaujal Sedmohradsko i 6 uhorských stoííc. 

Horvát, s dakolko zemanmi vkročiac do izby: Tak je, a 
Rákóczt s pomocou Turkov vyhnal cisárskych s krvavými 
hlavami zo Sedmohradska von. 

Szekérkay: Pánovía ! Ferdinand 11. narodil sa vo zlej 
planéte. 

Szentker: Tak to vyzerá^ lebo hneď s jeho nastúpením 
na trón rakúsky počala sa v Čechách táto osudná, äž nad mier 
dlhá a krvavá vojna, ktorá spustošila krajiny mečom a ohňom, 
a potokami krve zaplavila nelen celú dŕžavu rakúsku, ale i 
polovicu Európy. 

Horvát : Ä hľa ! jaký je to teraz smätok tu u nás ! bo 
ked náš národní hrdina, Juraj Rákóczi^ získajúc si Turkov a 
kroz svojich poslov urobiac smlúvu i so Švédmi, rozosiela 
príhlasy na národ maďarský, vyzývajúc ho do boja za kra- 
jinské slobody a za náboženstvo, a veliká čiastka zemianstva, 
jako i obecný Tu d ženie sa úhrnkom pod jeho zástavy, — 
tak hfa z drahej strany i cisár F&rdinand III, vydal svoje príhlasy 
na národy Uhorské, v ktorých nás pred Rákóczim jako pred 
buričom vystrieha. 

Auguistíni: A palatín Eszterházy a VeUlín prichodia na 
naše Slovensko, svolávajúc pod svoje zástavy všetkých ci- 
sárovi verných. 

Horcícka : Teraz sme sa tedy dožili tých smutných časov, 



^ 



209 

kde podla píšem sjn povstáva proti otcovi, otec proti synovi, 
brat proti bratoji a vlastní domáci sú nepriatelia jeho. 

Lovcány : ZíbX Bohu, že sa toto všetko deje i krv sa 
vylieva pod záminkou viery a náboženstva, kdezto preca 
Kristovo náboženstvo káže pokoj. 

Horciclca: JLnäisb ale vo svojej zaslepenosti si myslia, keď 
vraždí jeden ^druhého, že tym Bohu sláža. 

Grná^: Co je tam našim pánom po viere a náboženstve? 
však i ten VeSelin^ o ktorom sa teraz toľko hovorí, bol kal- 
vínom, ale sa kroz Pázmána dal obrátiť na katolíctvo. • 

Augustmi: Pázmán nelen Yéšelina^ ale asi 50 vysokých 
rodín znal obrátiť na katolíctvo, jako Zriňovcov^ Batyánovcov^ 
Thurzovcov-^ Forgácovcov^ ktorí teraz i poddaný svoj ľud núťa 
ku prestupu, odoberajúc im kostoly. 

ZubcU: Jako Pázmán to mohol previesť, ja to nechápem, 

Hm^cicka : To je len dostatočným znakom toho^ že rece- 
ným vysokým familiám v Uhorsku luteranismus nebárs ležal 
na srdci ; oni ho užívajú len ku svojim politickým cielom a 
stali sa boli azda preto luteránmi, aby si kláštorské a kňazské 
majetky a dežmu prisvojiť mohli ; jako im ale^ kroz Pázmána 
z tamtej zase strany výhľady na svetské hodnosti, na vysoké 
úrady a vyznačenia sa ukazovaly, hneď a hneď obrátili sa 
ku luterán ismu chrbátom. 

Chujava, zdvihnúc pohár : Nech žije sloboda ! Nech žije 
Eákóczi ! Každý opravdový uhorský zeman a vlastenec je v 
politickom smysle protestant a pripije mu na zdravie ! 

Všetci chytajú poháre a kričia: Vivat Rákóczi ! 

Horcicka : Protestantismus je círočistá cirkevná náboženská 
zásada a preto nemá do politiky zhola niČ. 

Horvát: A ja tvrdím, že uhorský protestantismus má to 
zvláštneho do seba, že protestuje a protestuje proti všetkému, 
čokoľvek od Nemcov pochodí, buďsi je to dobré lebo zlé. 

Horcicka : Domine Spectabilis ! nuž veď hádam i prote- 
stantismus z Nemecka k nám došiel. 

Horvát : Protestujem, lebo ja robím rozdiel mezi pravým 
a nepravým protestantismom ; ten pravý došiel k nám zo 
Ženevy, a ja v tom ohľade držím s Kalvínom, aby mi to nikto 
do očú riecť nemohol í hľa ! tvoja viera je nemecká ! 

Horcicka: Veď sú hádam i Nemci ľudia, jako my; čože by 
sme ich mali len za to nenávideť, že sú Nemci ! ? 

Horvát : Ľudia sú, ale sú — Nemci ! — 

Szekérkay : Vivat ! a ja za tak trefnú odpoveď pripijem 

. 14 



^/>' 



210 

na zdraTÍe domoyélio pána : „Spectabilis et PeriUustris Domi- 
nus, Dominus Michaél Horvát^ líterator doctissimus ac cele- 
berrimus vivat!" všetci chytajúc poháre Štrngajú a kričia „Vivat!" 

Zairoch : Už je to pravda, že náš domový pán, pán brat 
Horvát, všetkým právom zasluhuje to čestné meno : literator; 
lebo či vezmeš históriu patriae, čiže Corpus Juris, či diplo- 
mata regum, čiže naše zemianske genealógie, to ea mu veru 
v našej slávnej gemerskej stolici, ba ani v desiatich žiadon 
nevyrovná. 

Zftíbál: Ja som sa už veľaráz nemohol na tom prenadivif, 
kecT pán brat Horvát tak cituje toho Aňonymusa, jako čoby 
ho mal na 5 prstoch. 

SzeMrkay: Ja ale úprimne vyznať musím, že ačkoľvek 
som i ja už vela ráz prešiel celého ^nonyma, preca mi ešte 
♦ vždy veía temného zostáva v ňom. 

Horvát: Ku príkladu? 

Szek : Pripomäniem len to jedno : ked Anonym píše : 
„Hli; qui dicuntur hetumoger ;" — čože to boli za ludia ? ! 

Augustim: Azda že Kumáni alebo Čudi. 

Horvát^ vykrúcajúc fúzy : Nihil horum ! — hetumoger, 
to boli samí maďarskí obrovia, pred ktorými Nemci, jako ich 
len zďaleka zočili, už utekali ; lebo takýto obor s budzogáňom 
jedným uderením desiatim Nemcom hlavy posrážal, jako hla 
Lehel v jednej bitke so svojím rohom sto Nemcom črepy 
poprebíjal. 

Horčica: Zato mu, hádam, Nemci tú česť urobili, že ho 
samotretieho obesili a ostatním hetumogerom aspoň uši a 
nosy obrezali. Ale pánovia ! keď to stojí, že Maďari prišli od 
Uralu a ich najbližší príbuzní sé i teraz žijúce uralské národy, 
jako Mordvini, Cusari, Vogídi, Čeremisi : teda známe, že to 
niesu žiadnej obrovskej, ale srednej postavy ľudia, územčití 
práve tak, jako naši terajší Maďari. — 

Horvát: Nuž teda, clarissime domine^ vysvetlite nám to 
vy lepšie, čo znamená hetumoger I * 

HorctSJca: Ja ho vysvetlím tak, jako som v^ jednej starej 
kronike čítal, že toto meuo dostali Maďari pri Augšpurgu; 
lebo keď sa, vraj, Maďari dali na útek, Nemci za utekajú- 
cimi volali: „he! du mogjer, blábst a stahn!?"az toho 
im, vraj, priliplo to meno „hetumoger." 

Horvát : Larifari, to ja lepšie viem ! 

Zairoch: Náš pán Horvát je autorita. 

Horvát : A mne je autorita Anonymus, ale nie kadejakí 



2J1 

nemeckí kronikári ; éo bv tí yedeli ? kremä azda o svojom 
Siegfriedovi tárať kadejaké poviedky ; divím sa ale, že pán 
HtyrSiSka naSioh hetumogerov ešte za Slovákov nevyhlásil; to 
by jemu prisvedčilo, to I 

Horčicka : Slováci niesu takejto slávy žiadostiví ; ale toľko 
preca tvrdiť môžem, že Maďari svoju existenciu y Európe nie 
tak svojej vlastnej energii, jako radSej tej pre nich priaznivej 
okolnosti ďakovať majú , že sú pre Európu jako dajaká 
planta exotica zajímaví, a práve preto európske vefnárody 
jako s asiatskými príchodzími hosťmi milkujú sa s nimi ; ďalej 
preto, že sú jakoby na hraničnej čiare Slovanov a Nemcov 
postavení, a Slováci od prvopočiatku naproti tlačiacemu ich 
živlu nemeckému radi sa s Maďarmi spolčovali a z nenávisti 
oproti Nemcom krv i životy svoje za týchto svojich spojencov 
obetovali ; a Nemci zase naopak Maďarov jako za nástroj 
oproti prevahe zmáhajúceho sa Slovanstva a na jeho záhubu 
upotrebovali , áno ešte i posial upotrebujú a podporujú. 
A medzitým čo mali Maďari svojich výtečných mužov, 
tí zväťša zo Slovanov, Románov a Nemcov pomaďarčených 
pochodia. 

Horvát : Ešteže čo ? Maďarská krv nenie pomiešaná, ale 
je čistá árpádovská jako srieň. 

HorSícka: Nego! Ved už s príchodom Tatárov za čása 
Bely IV. živel maďarský tak bol zoslabený, že bol blízky 
temer ku konečnému svojmu zamknutiu, ale len kroz Kumá- 
nov, ktorí toho osudného času dorazili a krajinu zaplavili, 
sa posilnil, omladil zase; preto terajší národ by sa vlastne 
mal nazývať maďarsko-kumánskym. 

Augustmi a Szmtkereszty : To je pravda. 

Horvát a víetci zemäm: To je nie pravda. 

Zairoch: Kumáni sú len tí, ktorí bývajú v Nagy- a Kiš- 
kunšágu. 

HorSicka : V srdci krajiny, a lepšie hovoria už či, ma- 
ďarsky, čiže, s dovolením vaším, kumánsky, nežli všetci ostatní 
Maďari v krajine i s Palóczami a Zadunajci dohromady. 

Zapletcd: Možno, že dakedy i blízka Ku nová Teplica do 
vetkého Kunšágu prislúchala. 

Chujava: A ty čittl čo by s ty vedel, čo si nebol vo svete 
ďalej, jako v Miškovci na vandrovke! 

Lovcány: Dajme tomu teraz pokoji 

U* 



212 

Szekérkay : Tak je ; čoby sme sa mali teraz tu dohado- 
Tať; radšej nám povedzte, pán brat Horvát^ jako tá vaSa pra* 
rota stojí s YeTkomožnou paňou z Muránskeho zámku? 

Horvdt: Nuž takto hľa : Pani Maria Homonayovská, vdora po 
Jurajovi Szécim, začala proti mne pred súdom stoličným v 
Rožňave pravotu, udávajúc, že tento dom, v ktorom bývam, 
nenie vlastne môj, ale jej majetok jako zostalosť po nebo- 
hom jej manželovi Jurajovi; ja som ale dokázal, jako nále- 
žalo, že tento dom neprislúcha jej, ale mne, b, to de jwre, et 
facto, a mám pri tom tú právnu výhodu, že ja sóm intra do- 
minium, lebo bývam v ňom a pani vdova Széci býva na 
zámku. 

Szekérkay: Hia, pán brat, veí hádam i Jelšava prislúcha 
do Muránskeho dominia. 

Horvát: Tak je; a preca in dominio Széčiano je tento 
dom moje vlastné neodškriepiteTné dominium. 

Szekérkay: To je teda jakoby status in statu; ale preca 
jakým titulom vám patrí ? 

Horvát: Titulo donationis Széčianae; preto ked prišiel 
Muránsky prefekt so slúžnym a s boženíkom, aby na stránku 
vdovy Márie Szé^ovej zaujal tento dom, tedy ja, jako že som 
uhorský zeman, pripásal som si šabľu a postaviac sa predo 
dvere, zavolal som prichodiacim : „Oppono ! ani na krok 
ďalej ! népojdete prez môj zemiansky prah ľ' Teda oni s han- 
bou museli odísť, zkadiaľ prišli. 

Szek, Nuž a či máte darovaciu listinu od Juraja Szé^iho f 

Horvát: Nihil horum; to bola donatio inter vivos, a síce 
pro íidelibus servitiis; s jeho povolením a za jeho života 
som sa ja osadil do tohoto domu vtedy , keď som mu 
bol vypravotil statky Homonayovská i Zemplín, Trebišovce a 
Barkov. 

Zairoch: Zsi, ktoré on i životom zaplatil. 

Horvdt : Hia, pán brat ! už to nebola moja vina. 

Zulál: Hovorí sa, že on rečené statky násilím bol si 
prisvojil bez práva a zákona. 

8zek : Jus naturae je jus fortioris. 

Horvát : Ale s mojou radou, a ja som si zato prisvojil 
tento dom ; uvidím, kto má vyženie z neho ! Ženy Murán- 
skeho zámku toho iste nedovedú, zato vám stojím! 

Zubdl: Veď vieme : „nobilis , nisi . legitime citatus et 
convictus.'' 

Medzitým domová pani pretrhla rozhovor, oznamujúc. 



J 



213 

že je prikryto, aby sa tedy pánom hosťom ľábilo ka yeceri. 
Hostia tedy šli a posadali si kolo tabuly, obťaženej pečeň- 
kami, koláčmi a dobrým vínom. 

Jedlo sa, pilo sa až do pozdnej noci; štrngania s po- 
hármi nebolo konca kraja. Medzitým farár a professoria po- 
vstávajúc od stola a odporúčajúc sa domovej panej i pánovi 
a všetkým prítomným hosťom, odišli domov. Pán i pani od- 
prevádzali ich úctivo predo dvere. Sotva boli predo dvermi, 
už sa ozval Pijava : Len dobre, že tí čierni preč odišli ; lebo 
s tými kňazmi ani človek zahrešiť ani sa do chuti napiť. ani 
zaspievať si nemôže. 

Chujava : Daj si pokoj, chlape, lebo ťa ten kňaz veru 
zle vykáže, kecT ťa bude pochovávať! 

Zaplebat: Ja viem napred , z ktorého texta mne bude 
kázať. 

Pijava : No hovor tedy ! 

Zapletal : Jaký život, taká smrť ; čertu slúžil, čert ho 
vzal ! Amen ! 

VSetci volajú : Vivat! vivat! 

Pijava: A ja ti za takú kázeň idem pripiť, — zo- 
dvihne pohár a začne : „Andro, Andro, chlap si, ale vyndeS 
na psy!'' — nastal všeobecný smiech a volanie : vivat! — 
Domový pán a pani vracajúc sa do izby rečú: Teší nás, že 
naši hostia sú takí veselí. — Horvát zdvihne pohár : Na 
zdravie našim milým hosťom! — Všetci: ďakujeme! — a 
pripíjajú zase na zdravie domovej panej z nove prinesenej 
tokajčiny. 

Chujava, odrazí nožom hlavu flašky: takto sa pije tokaj- 
čina, hla! — druhí za ním robia tiež tak. Zubál prosí do- 
movú paôu, aby bola tak milostivá a vyzula z nohy papuču, 
čo keď ona po krátkom odporovaní urobila, naleje do papuče 
tokajčinu hovoriac: Takto pije uhorský zeman paniam na 
zdravie ! — vypije z papuče a podá druhému ; ten Urobí 
tiež tak, a za ním rad radom ostatní. 

Chujava počne spievať, krepčiac: y,Hopsa Zuzka, srdce 
moje, keď ja zomrem, všetko tvoje, galhofey i širica i barania 
čapica!" — ^ 

Zubál: Ci nemáte v meste dajakých muzikantov, dajte 
ich doviesť ! 

Zapletal: Ja ich mám už na pohotové; jak chcete, páni, 
hneďky sú tuná ! 

VSetct kričia : Sem s nimi, priveďte ich, priveďte ! 



214 

Zapletal^ vedie za sebou troch chlapor s husličkamí^ 
hovoriac k nim : Len poďte dnu, nebojte sa nič ! Páni radi 
počúvajú muziku ; — obráť ac sa ku hosťom : Tu vám vediem 
muzikantov ; tento prvý je drotár zpoza Magurv ; ten .sa 
mi nevdojak nadhodil a hovorí, že hudie na hush'ach. 

Szekérkay : A ktorú že nám zahudieš, chlape ? 

Drotár: Padám do nóg ! panovie; či Mazurek, čiKrako- 
viaka albo Kolomyjku ? 

Chujava: Ja veru neviem, čo sú to za nôty, a jako na 
ne. treba tancovať. 

Szek. Nuž a ten druhý ? 

Zapletal: To je slepý žobrák zo Zdychavy. 

Szekérkay : Nuž a ty že ktorú zahudieS ? ! 

Žobrák: Prosím pekne, ja neviem, len tú pobožnú: 
„Kde si mňj premilý." 

Zxíhál : No to bude výborne, znamenite ! A ten tretí, čo 
to za šibenec, oSklbaný jako rakyta ? 

Zapletal: To je cigáä z Umri ej Ijehôtky. 

Cigáfí: Pán Velkomozný, ja znám tnto — hudie n 
spieva, potriasajúc sa: „Stará še mi napytuje a ja Slarú 
nechcem!" — Vfietci volajú: Výborne, znamenite! 

Chujava: No hrajte teraz všetci a každý ivojul — Vletei 
hrajú. — 

Szekérkay: Teraz ešte psa za vrznite medzi drere. 

Zubál: A kocúrovi pristúpte chvost, tak bude koncert 
dokonalý. 

Szek, (uši zapcháva) : Dosť už, uSi imä bolia I 

Zubál a Chuja/oa : Len hrajte ! výborne ! da capo ! vivat ! 
(krik, spev, tanec.) J 

^ríia SpiSiak, týmže dialektom spieva : ^^Levocki pánove, 
otvirajce branú ; by še mi nezlamalo pirko z madseratm J* 

Pijava (takže po spišský): Na zelene luČke bilý pe.*i, (DäJ 
karčmarko vinal^ Budzeme zaptacic. 

Vtom vstúpi do izby koéiš páua Chujavov s* hli 
dlhej belasej zástere pred sebou, a povie pánovi : PiWi 
dzený! či sa nebude už páíiť domo? ? koBe už dániu 
zapriahnuté pred domom. ^ 

Zuhál vážne: Pax tebe, víno! 

Chujava hodne podnapilý, pokladajúc 
kuchárku Zuzku, pochytí ho hovoriac: &^" 
nech ťa vykrútim ! — tancuje s ním^ 
vajúc ho. — 



f 



215 

Szekérkay: O jerum, jeruín ! quanta mutatio rerum ! 

VMci tlieskajúc rukami volajú : Vivat, vivat ! — až 
konečne Szekérkay zavolá: Páni bratia, sat prata biberunt! 
Poíme už spať! JHostiataekajúč sa hľadajú dvere, ktoré daktorí 
nemôžu nájsť. 

Szekérkay tackajúe sa tiež s ehychotom zvolá : „Conturba- 
ba-bantur et ibant, quo poteran't !" 

Iľ. Ženská ^láda na Mnráni. 

Na Muráni v podzámockej záhrade vy stieraly dve panské 
služobnice na výsluní vyprané biele šaty, spievajúc pri tom 
veselé piesne. 

Katinka počne : Hop, cup, trallala, včera som sa vydávala, 
už na čepci diera. Hop, cup, trallala, či ju straky vyd!obaly, 
či mi vyhorela? — 

Betka : Jaj, Katko, nieže takú šialenú, nie ; > veď keď ťa 
dakto počuje, nuž povie, že si azda šialené huby pojedla, 
alebo že z krstenia ideš ! 

Kalinka : Ej, čo by to tam ! moja pani chce veselé slu- 
žobnice, a vieš, jaký pán, taký krám. Veď kebych ja bola 
v službe, na príklad, u tej panej na Strečne,ktorá nás kedysi 
navštívila, tak bych istotiie vždy len tú smutnú nôtiť musela: 
„Zomriem, zomriem, ale neviem kedy!" 

Betka.'Yervi pravdu máš, tá pani zo Strečna je jako 
dajaká kláStornica; i tu keď bola na našom zámku, nosila 
čiarne satý a dlhé pátriky a často sa modlievala jakoby 
dajaká svätá ; jej komorná našej komornej všelijaké podivné 
tajnosti o nej pohovorila, že, vraj, jej manžel býva na Fiľa- 
kovskom zámku a na ňu často zabúda ; preto sa ona raz o 
tmavej noci a^ v hroznej búrke išla ku kaplici, nad Váhom 
stojacej, bosá pomodliť, abv Hospodin srdce jej manžela láskou 
zase ku nej naklonil ; a hfa ! jako ustrnula, keď v tom oka- 
mženínayrannomkoni pricválal z nenazdania jej manžel a ju 
do náručia k prsiam svojim privinul. Ona si to za tak veliké 
šťastie a milosť od Boha pokladala, že potom každoročne v 
tom istom rúchu a bosá ku tejže kaplici chodievala sa modliť 
a Bohu ďakovať, že jej muža k vernosti manželskej zase 
prinavrátil. 

Katinlca : Horká že tá jeho vernosť, nesladká, Betko ! 
Jabych aspoň za takú vernosť nedala ani planý peniaz ; veď 
ten istý pán Vesdín z Fiľakova a manžel panej zo Strečna 
našej pani Veľkomožnej zaľúbené listy písavá , keď jeho 



216 

vlastná žena tam nad Váhom chudíatko j ako pustovnícka modlí 
sa a plače ; však by eh ja takému manželovi priam oči vydriapala. 

Betka: Daj pokoj, Kati no ; veď to medzi velkými pány 
druhé azda zvyky, než medzi nami chudobnými ľuďmi. Ale 
nehovorme už o tom, aby nás dakto nevy počúval. — Bez tak 
nás i ten vrátny zámocký, keď sa vrátime, zase bude školiť, 
jako by sme my vychádzaly na samé Spehy a výzvedy ; len 
to sa mi tu na tom Muráni neíóbi, že tak veľmi strežú tú 
bránu zámocká, jako čoby zo všetkých strán číhal nepriateľ 
(obozre sa) . — Laľa, Katino, tu ti prichodia na zámok dákisi čierni 
páni, — či su to kňazi čiže kláštorníci^ — idú vedľa záhrady. 

Katmka: Pán Boh s nami a zlé preč! (prežehná sa) azda 
že ku starej pani Veľkomožnej dákehosi lekára vedú, alebo 
zpovedelníka ; mne sa zdá, že sa o nedlho dočakáme pohrabu, 
lebo som slyšala večer kuvíka nad jej oblokom ; a keď bude 
pohrab, Betko^ síde sa tu panstva z ďaleká široká, jako ten 
starý vrátny hovorí: keď, vraj, pochovávali nebohého pána 
Széctko, nuž tu bolo i panstva i vojska tak nabi to. že sa ani 
nevpratali na zámok ; tu bol, vraj, i T'ókoli z Kežmarského 
zámku s veľkým komonstvom a slávou. 

HorSicka samotretí priblížao sa ku záhrade : Pán Boh s 
vami, dievky moje ! či ste vy snáď služobnice zo zámku ? 

KaUnka : Áno, vaša milosť I 

Horcicka: Vy nám teda najlepšiu zprávu dáte, či doma 
pani Veľkomožná. 

ÄaíenÄra; A ktorúže prosím míeniť i*áčite ? Lebo my tu máme 
3 panie Veľkomožné na zámku. Jedna je (číta na prstoch) naša 
pani Veľkomožná, pani Maria Széci, vdova grófa BeMena^ ktorá 
len nedávno dojsť ráčila zo Sedmohradska s velikými poklady 
po nebohom grófovi tu na ten zámok^ a div nado všetky divy, 
že sa jej na tak ďalekej ceste preca len nič zlého nestalo, 
kdežto, jako sa vôbec hovorí, všade zbúra, všade tlupy vojska, 
drancujúcich i priateľov i nepriateľov, od Tisy počnúc až po 
Huoin, pohraničnú tuto stanicu oproti Turkom ; — ja som to 
prosím, všetko očima videla, lebo som chodila s pani grófkou ; 
ale si tá veru i smelo a hrdinsky všade počínala, jako bárs 
ktorý ritýr ; lebo môžem povedať, že keď si moja pani Veľ- 
komožná na koňa sadne, pristalo by jej veru i za generáľa. 

Horcicka : Možno — azda medzi ženami, -*- ale my nehľa- 
dáme vašu paňn, lež — 

Katinka-. Nuž teda, druhá pani zámocká (zase číta na prstoch) 
je Veľkomožná pani Eva lUyéshdzka^ ktorej sa teraz všetko 



217 

bojí a ju samú poslúcha tu na zámka ; lebo jako jej pán 
manžel lUyésházy^ terajší pán a yládaťeľ Muráňa, šiel s vojskom 
na pomoc Rákóczimu proti cisárovi, tedy ona tu rozkazuje i 
pánom od vojska i zámockej stráži, a veru môžem povedať, 
že je velmi prísna a ostražitá. My sme tu všetci za Rákócziho^ 
preto rácte sa mať na pozore, abyste azda nepreriekli dačo 
takého, čoby pani Eve nebolo po vôli. I náš vrátny má sto 
očí, ten hneď po zovňajšku pozná každého, kto je priateľ a 
kto nie. — 

Horcicka : Neboj sa ty za nás, dievka moja, my sme 
Tudia pokoja, osoby cirkevné, a chceme vlastne prehovoriť so 
starou paňou Veľkomožnou, Martou Drugeth de Homona, 

Katinka : Ach ! to jo iné ; — ale prosím pekne, stará 
pani Veľkomožná ležia nemocná a veru už od 4 rokov ; ale 
sú to veľmi nábožná pani a duchovné osoby majú vždy prístup 
ku nim ; rácte sa len najprv u pána prefekta Jákoffyho hlásiť. 

jEfor&cÄa: Ba či je teraz pán prefekt doma? 

KaUnka : Nie veru, lebo včas ráno všetko panstvo vyšlo 
do hory na poľovačku ; tam je i pán prefekt i veľa urodzených 
pánov i naša pani Veľkomožná Maria Séci ; lebo ona veľmi 
rada má takéto zábavy ; hneď loví ryby, hneď zase poľuje so 
sokolmi na divé holuby alebo so psami na srny a zajace ; 
kremä sama Veľkomožná pani Eva nejde na žiadnu poľovačku 
ani nikam von zo zámku, len ho strežie, aby sa, vraj, dákysi 
špehúň a vyzvedač od Nemcov nevkradol do neho . 

Horci^ka: To bude až prílišná starostlivosť; teraz aspoň 
na blízku okolo nás nepočuť o žiadnom nepriateľskorn vojsku. 

KaUnka : Ba veru hovoria, že i nedávno Veseliu^ tiahnuc 
s vojskom od Brezna prez Tisovec na Fiľakovo, prikradol sa 
potajme až ku nášmu zámku a ohliadal z blízka tie múry, či 
by ich azda nemohol jakosi do moci dostať f V tom počuť na 
blízku trúbenie na lesných rohoch.) To hľa ide už naše panstvo 
z poľovačky domov ; už sú na blízku, — s Bohom tedy, velební 
panovia, ráčte sa len kroz vratného na zámku dať oznámiť ! 

Hor cicka: S Bohom, dievky moje ! 

Lešták: Už sú to raz štebotavé stvorenia tie Evine dcéry ; 
čo vedia, to i vypovedia. Len na ženské sver svoje tajností, 
tak ozaj dobre pochodíš. 

HorČf'cka : A ja vám hovorím : nech ten Vé^elin takéto 
ženy vezme do žoldu, a ručím za to, že vydobyje s nimi zámok 
Muránsky ; lebo žena ho ostrieha, ženská lesť ho i dobyť 
môže (idú. ku bráne). 



218 

Vrátny volá sediac v baSti nad bránou : Kto tam? 

HorciSka: Dobrí priatelia. 

Vrátny: Kto ste, odkiaľ a čo žiadate? 

HorcWca: My sme yyslancovia seniorátu Gemerského,' podľa 
mena a starú : Šimon Le^k, farár Revúcky, Ján MolMru^ 
Polônsky, a Danid HorcvSka^ professor na škole Jelša vskej ; 
ráčte náš príchod Veľkomožnej panej MaHi Drugeth de Homona 
úctivé a pokorne oznámiť. 

Vrátny: Stane sa, len trochu poshovenia (zmizne z bašty, 
po chvíli sa zjaví zase a riekne : Pánovia Leíták. Molcáni a Horcicka 
dostali povolenie vstúpiť do zámku. Brána sa spusti, oni vnídu.) Tu 
hľa, pán dôstojník od stráže pôjde s Vami, pánovia, a pred- 
staví Vás i pánu prefektovi, ktorý, jako počuť, práve sa z 
poľovačky vracia, i samej pani Veľkomožnej ("pred bránou trú- 
benie) ; hla, už je i panstvo tu I 

Dôstojník : Velební pánovia, jak s^ ľúbi, poďme trochu na 
stranu do zámockej záhrady, pokiaľ to panstvo vníde do paloty. 

Hor^iSka: Veru dobre, odtiaľ uvidíme všetkých. 

Maria Séct, rAoraBetMenova^ jazdí na cele poľovnej výpravy 
na bujnom vrannom koni oblečená fantasticky spôsobom Diany ; 
vedľa nej dve komorné tiež na koňoch v podobnom obleku, 
za nimi prefekt Jákoffy, jako i dôstojníci od vojska a daktorí 
čelnejší zemania z RákóczovskeJ stránky ; za nimi strelci a slu- 
žobníctvo, z ktorých jedni vedú poľovníckych psov, druhí nesú 
sokolov, na tenké retiazky priviazaných, zase druhí srny, 
zajace, líšky a vtákov. Celá družina má zelené chvojky za 
klobúkmi a medzi veselým spevom zastane pred palotou. 

Spev lovcov Mnráňskyoh. 

1. 2. 

Keď trúba zaznie na levy, Prez háje hustou smrčinou 

. Tu lovec rezko hotový Skáče srnec hor strminou 

Za zory, do hory. Rohatý, prez kláty; 

Puáku na plece prehodí, Hop I varuj, strelče, kraj lesa, 

Po rannej rose sa brodí, Sfastie ti praje, drž že sa, 

Po horách, dolinách. Dobre mier v plachú zver! 

Zver divú plaší v húšťavách. PuSku ku lícu, mier a siref ! 

3. 

Keď trúba zaznie do boja, 
Chrabri Buhajci sa roja, 

Slováci, junáci ; 
Váetci čiahí^ ku mff^^ 
Vrhnú Bh áó divej ftéŠi; — 

Hurrá hou! Bi vrahot! 
Bi pod slovenskou zástavou ! 



219 

Maria SéXi^ sediac na koni, hovorí ku Jáhoffymu: Pane pre- 
fekt ! Strelci a služobníctvo nech sa počastujú tam dole ; ry ale, 
páni zemäni a páni dôstojníci, yletci ste dnes moji hostia 
(skočí s koňa). Všetci sa jej uklonia úctivo a oddajúc kone 
služobníkom, vchádzajú do paloty. 

Dôstojník od stráže blíži sa k Jákoffymu^ reknúc: Pane 
prefekt ! tu čakajú vyslancovia od seniorátu, priniesli prosbopis 
na pani Verkomožnú a žiadajú úctivo za povolenie, máličko i 
s Vami prehovoriť. 

Jákoffy hrdo : Nech čakajú ! PriveJte ich o chvíľku do 
môjho pokoja, tam ich vyslyším. 

LeSkták a ostatní, vkročiac do izby ku Jákoffymu, klaňajú 
sa úctivo. 

Jákoffy: Vítam vás, clarissimi ac reverendi domini, čo 
dobrého prináSate od p^na seniora? 

LéSták : Zkazuje svoje pozdravenie a ' služby a pri tom 
posiela kroz nás menom bratrstva pokornú prosbu na pani 
Veľkomožnú. *** 

Jákoffy: S prosbami vašimi nás obťažovať neprestávate, 
a preca slávnemu panstvu nič k vôli robiť nechcete. 

LeSták: Ba áno, spectabilis domine, nakoľko sa žiadosti 
si. panstva s ^poriadky a zákony vel. bratrstva srovnávajú. 

Jákoffy : Cohj to tam ? Zákon sme my zemania; my 
protestanti držíme naše poriadky a zákony, pokiaľ chceme. 
Ale by ste to nemali zapomínať , že si. família Sečovská 
previedla reformáciu na celom Gemerskom Pohroní a udržuje 
ju tam posiaľ v platnosti ; ináč by ste vy tam panujúce šis- 
matícké bludy a pohanské obyčaje nijako s vašimi artikulmi 
v ruke potlačiť neboli v stave. 

Molí^ni : Evanjelici nechcejú nič násilím a nútením pri 
viere prevádzať, ale len slobodným poučovaním ľudu. 

Jákoffy : A prečo teda vždy žiadate od panstva, aby vám 
svoje bracJiivm a svetskú moc povolilo či k zamedzeniu zmá- 
hajúceho sa kalvinismu, či k potrestaniu zpurných církevní- 
kov? My vám staviame kostoly, dotujeme fary a školy, pri- 
kazujeme^ aby sa vám dávaly desiatky a platy vaše ; ale keď 
mv jako patróni vsadíme do církve farára, ktorý sa nám 
ľúbi, a odstránime toho, ktorý sa nam neľúbi, tu hneď na kon- 
ventoch kričíte proti prechvatom si. panstva a unúvate nás vašimi 
ďopismi. Žiadal by ch ale vedeť, čo teraz preca žiadate od nás zase ? 

LeSfák: Bratrstvo sa prosebné primlúva za nešťastného 
farára GaMra. 



«/aX:o2f^rozzlobený: Ale za toho grobiana, za toho ničom- 
níka, za toho sa Vy chcete u nás primlúyať ? Tak Vám ja 
úprimne radím : dajteže tej veci pokoj, jak chcete dobrým 
spôsobom yjnsi nazpak zo zámku. 

HorciSka: Domine spectabilis! Ga^wr zskYinil y eími a pre- 
hrešil sa, ked! dom Verkomožnej panej tak veľmi pohanil ; ale 
veď zato od toľkých už rokov dosť ťažko pokutuje, a keďže 
to svoje previnenie teraz už s plačom uznáva a ľutuje, istotne 
zasluhuje i preminutie trestu a milostivé oäpuatenie. 

Jákqffy: Keďže je tak, jako mä uíaťujete, prehovorím ja 
sám po predku s pani Veľkom ož^jcu,; ^ale Vás i po predku 
uisťujem, že pri tom všetkom farár (raäur pokutovaný byť 
musí, aby si druhí z neho príklad br.ali^ jako sa majú naproti 
svojiní patrónom spravovať. /V teraz Vás idem ohlásiť do paloty ; 
Vy medzitým počkajte tu máličko (odíde). 

Hor^iEka ku svojim spoločníkom : Páni bratí ! tí naši 
páni patróni sú preca opravdoví ij^iani kňazov; i ten prefekt: 
odpúšťam mu, vraj, ale mu nezabuéharém. 

MolMni: To všetci s boľasťou zkusujeme, jako nás kňazov 
tí páni ustavične pichajú jako osy, a žiadajú preca, aby im 
kňaz bol vo všetkom servus humillimus. 

Le^ták vzdychne : Beáta ecclesia istá, ubi nuUusnobilista! 

Panský služobník vkročiac pokloní sa a rečie : Velební 
pánovia ; Veľkomožná pani posiela mä k Vám, abyste ráčili 
vnísť k nej do paloty. 

Všetci sa poberajú a vkročia za ním do priestrannej izby, 
v ktorej stari čká vdova Szécova^ MartaSomonayovská leží nemocná 
na posteli, ktorá pozdvihnúc hlavu, hovorí prívetivo ku pricho- 
diacim : Vítajte mi, velební pánovia, čože prinášate nového ? 

LeUák ukloní sa : Predovším naše úprimné ^želanie, aby 
milostivý Hospodin Vašej Veíkomožnosti stratené^lsdravie čím 
skôr prinavrátiť ráčil. 

Marta Hom, : Ďakujem Vám srdečne ; veru ta už veľa 
rokov, jako ja tento Jóbov ^ kríž snášať musím. Ach Bože! 
čože som tak ťažkého zavinila, že mä tak zkusuješ ?4í 

LéSták: Duch svätý ale hovorí, že koho miluje pán, toho i 
tresce, a švihá každého, koho za syna prijíma, a nie sú preca rov- 
né naše utrpenia tej budúcej sláve, ktorá sa má zjaviť na nás. 

Maria Honí. : Tým sa i ja potešujem a zato sa modlím, 
aby mä vyslobodil z tohoto kríža ; veď som ja už jak<Ä>y 
mrtvá svetu a žiť chcem Bohu. Modlite sa i Vy za mňa a 
upomínajte celé bratrstvo, aby sa horlivejšie malo ku modlit- 



221 

bám a službám božím; povedzte to pánu senioroTÍ ! — Ach, 
veď ja už nemám ani nádeje uzdravenia. 

Le^ták: A preca Kristus hovorí k onej od rokov nemoc- 
nej žene 'i ,?Dúfaj dcéro ! viera tvoja ťa uzdravila!" — To si 
ráčte pripomínat v terajšom smutnom položení, že kde žiadon 
človek ani lekár nezpomáha, tam pomôže a poteší Kristus ; 
lebo on má slovo života a prameň vody živej ku poteche a 
k občerstveniu bfeďnyc^ ^žiiiľom a boleŕiťmi utrápených Tiidí. 

Maria .SQ^^^^^^Lajte tedj so diuou tú pi%en : „O lásko 
má, uslyš miil^^^^^^B« ^p 

Hur cicka zíí^^ii^^^Hfcpievajú, M. Honwnayovskd spieva s 
nimi skb\wi], traďÉ||^^^^HÉ||U ; po speve odrieka jLe^k 
modlitbu, pri ktoiJPm^^H^cí, a po modlitbe udelí nemoc- 
nej Aronovo poženníiní^^^^ 

Maria Hom, : Ďakujem Wm, že ste mä takto potešili, 
lebo moja skľuČenáj^hkgj^ "iy|eľ ílivuu pookriala. — Nuž 
povedzte ze mi tert^^^^^fe^cieť Y^Aha príchodu? 

LeWik : My ^nli ^^Hb^^^^ i^vbratľstva s písomnou 
p ros bo ti, ale i živým sl^W^^poľosf^vašu Vefkomožnosť za 
odpustenie prd^násho sp^iubrata v úrade Gmnra za tá urážku, 
slávnej rodine kroz neho ♦urobenú. 

Marta Honí, : A ci ozaj oľutoval ten ničomník svoju vinu 
a či sa hodným dokázal byť odpustenia ? 

Le^ták: Olutoval a to s plačom pred celým kon- 
ventom; preto, jako Kristus, ktorý i sám odpúšťal nepria- 
teľom a modlil sa i za tých, ktorí ho križovali, hovorí inam : 
„Odpúšťajte a bude vájfcj^mišteno" : tak ráčte už Y^ko- 
možná pani zapománútTI^Pji^jplíženie. 

Marta Som. : Ja som sa» už^^ mojim prefektom o to 
poradila a pjivôľujem, aby až do Íffi^cd|o Jura so „ženou 
i s dietkamiÄp fare mohol zostať. ^,fr red^ vyrííte pánu 
seniorovi i o^TOuf(í«nventu moju priazep a j\o^dravenie, iakó 
i upomänutie ku vätšej nábo^osti, než to bývalo pokiaľ. S 
Bohom ! ^ 

LéSt^ a ostatní urobiac svoje poklony, vnišli ešte i do 
izby Jákoffyho^ aby sa i od neho odobrali. Jákoffy ich vypre- 
Todil ku dverám, uisťujúc ich, že to dosť milostí pre nehôd-- 
neho GaMra a že i k tomu dala sa len tak nakloniť pani Veľko- 
možná, keď on, vraj, slo^o '•prehovoril za neho. 

^Medzitým kňazia odišli, a pod bránou zámku začal Hor- 
C2c4a, veštiacim dAhom o velikej budúcnpsti národa sloven- 
ského vypráváť a potom spieval : 



222 

1. 2. 

Kto proti nám, keď Boh -6 nami ? ! Kto proti nám, keď Boh s nami ? ! 

Zastaň smelými prsiami On nám medzi národami 

Za česť slovenského rodu; Dal rovné právo, slobodu.* 

Nech hadovia dujú kameň, Bárs vrahovia neprajú nám, — 

Nech pekelný sypú plameň. Kto vezme nám, keď Boh dal sám 

Boh zahanbi tú ich zlobu. Sväté dedictvo národu? 

Oj Ty, ktorý sám večnú slávu máš Oj Ty, ktorý sám večnú slávu máá^ 

Trojjediný Boh, buď ochranca náš ! Trojjediný Boh, buď ochranca náš t 

|- ^ Kto proti nám, keď Boh § na^uJU^ 
^ V boji 9o sveta zlobami ^jH^^P^ 

Viera nikdy padnúť Tiedáy-— ^^B^ 
S^'^ Čo priam svety sa rrr ' n ; ^^^ 

SlncG zhasne^ íivie:idy . ^^ 

Lež podliakom bude^|^pti 

Oj Ty, ktorý gám vectmsliivu mi š, 

Trojjediný Boli, buď ochranca nči§ I 



Keí spev tento v hoiáct MuráiSrtíj^ zaníkťíl, dôstojník 
od stráže pribehne ku Jäkqfft/rr^^^gmmh ; Pane prefekt ! 
Pred bránou stojí pani KurUc^^^^BrMiioY^^ ktorá je na 
úteku pred cisárskym vojskom J^Brokýin a prosí za ochranu. 

Jdkoffy : To zlá novina ; ohlásim* pani Vefkomožnej. — 
(Odíde do paloty a po chvíli vyndúe, hov^Orí ku dôstojníkovi :) 
Oznámte tej panej, ze ona má tu voľný prístap i s čeliad- 
kou svojou a nájde ochranu jak pre svoju osobu tak i pre 
imanie, ktoré prináša sebou na zámok. -^ Po chvíli prichodí 
Kv/rti6ka s dôstojníkom a pokloní sa Jákoffymu. 

Jáhoffy : Vítam Vás, pani drahá ! Nuž azda veru ten 
VéSéi^ už Hrachovo obsadil s vojsb|^fc9VOJfm, čiže čo ? 

KwrttSka: To ešte nie, ale jft uz^^Um. ISobote a vyhráža sa 
nám obidvom preto, že i Bjgj muž bojuje sBákčczimiVy tu držíte 
s ním ; bojím sa vejj^, íÄjg^ ten ukrutník nenaložil^ Hrachovom 
tak, jakp nedávno Balassa urobil s Roštárom pri^;ítniku. 

Jákojffy hrijo. odsekne : Ja o priazeň midinwm nestojím a 
hnevu jeho sa nebojím ; nech sa len opováži ten hrdina proti 
Muráňu, tu iste horSie pochodí, nežli v Novohrad?, kde ani 
dosť chatrného zámčoku Balaasovho so všetkým svoj[;ím voj- 
skom nebol v stave dobyť. A medzitým pošlem našich priatelov 
hned zajtra na výzvedy do Hrachová. 

KiMiSka : Jak dovolíte, i ja tiež vyšlem s nimi môjho sluhu 
Nagya, aby mi priniesol daktoré veci, ktoré som si tam pozabudla. 

Jáhoffy : Nuž dobre. — Báčte teraz rnísť ku pani Eve 
JUyéaházycíce a potom i ku nemocnej pani Somonayovskej, — 
(Obidvaja odídu.) 



223 



HL £áska dobýfa zámok. 



Z počiatku letá 1644. Zuibál a Chujava^ zemania zo 
stránky Rákóczovskej\ a s nimi dakofko jazdcov z Muránskeho 
zámku , ku ktorým sa i služobník panej KWľtickin Nagy 
pripojil, vyslaní boli od veliteľa zámku na Rimavskú dolinu 
na výzvedy, kde sa naolH)dí a jako si počína VeMin ; či ozaj, 
jako chýry šly, proti Muráňu cieli, čiže sa obrátil s vojskom 
svojím v inú stranu ? DážfT sa lial jako cievkami j| jazdcovia 
si krátili cestu vlelijakými rozbovormi, žarty a spevom. 

Chvjava nevrlo : Bysťu svete ! Neviem, načo to i posielajú 
v takejto plústi^ kde ani psa nehodno z izby von vyhnať, 
poriadneho uhoräkého zemana na výzvedy, a eSte, vr^j, proti 
Ve^elvnovi ! — ba čoby . ten i vykonal proti Muráňu s tou 
hŕstkou svojho nemeckého vojska a tej Slováci ; veď my im 
ho, lánczos adta, keď na to príde, živého privedieme na 
Muráň ; nech sa tam'Vyzvjedajú sami od neho, že čo, vraj, 
mieni a kam cieli? ^ - 

Zíiibáli Ono by to nebolo zle, čoby sme ho teraz tak mohli 
chytiť a jako väzňa na reťazi na Muráň doprevodiť ! Rákóczz 
by sa nám zato slávne odmenil ; ba len by nám nahlo neu- 
šiel, keď mu dakto prezradí po predku náš príchod ! Však 
on to dobre znať musí, že Jvraj Rákôczi, ktorý s 30,000 -mi 
vtrhol do Uhár, je teraz pánom Slovenska, keďže zaujal í 
Košice i banské mestá až po Prešporok, a Eszterházyho vo viac 
bitkách porazil ; má on , i mocných spojencov Švédov a Turkov, 
ktorí cisárske vojská tlačia zo všetkých strán ; Turci ale a 
Švédi, jako dobre vieme, len za drahé peniaze a za veliké 
obete dajú sa na pokoj nahovoriť ; Rákóczí ale nespočinie, 
kým koruna sv. Štefana nebude na jeho hlave, a s ňou i celá 
krajina i vSetl^y ku nej prislúchajúce čiastky do jeho mpci 
sa nedostanú. Medzitým dážď neprestával a jazdcovia premok- 
nutí doraziac do Hnúšti, vnišli do richtárskeho domu, kde 
ich museli častovať i kone im nakŕmiť; tu tedy jedli a pili 
na rováš všetci jako dúhy až do predvečera, pokiaľ dážď 
neprestal, až potom vysadali na kone a spievajúc uháňali ďalej 
ku Hrachovú, 

Spev. 

Červený kantár, biely kôň ; 
Oženil bych sa. Bože môj ! 
Vzal bych si dievča z majera, 
Čo nemá otca, matera. 



224 

Pri Rima-báni prišiel im v úsrety cigáň vysokého zrastu 
a silných údov bez klobúka a bosý ; jeho čierne, dlhé, stra- 
paté vlasy, ktoré nikdy ešte v živote s hrebeňom neboly sa 
sretly, boly mu dostatočnou ochranou í proti zime i proti 
vetru ; odev jeho bolj'^ handry a caparty z rozličných obno- 
sených starých šiat ; riiusel byť podnapilý, lebo si spieval 
cigánsku pieseň, pričom sa mu jeho oči blišťaly a biele mocné 
zuby jakoby zo slonovej kosti vykukaly z pod usmievajúcej 
sa vrchnej gamby. V ruke niesol list. 

ZvbS oikríkne ho : Kam ideš, more? Azda odVešdína s listom ? 

CVg'cm jakoby nebol počul, spieva: „Čimangé, čimange, 
šotola bockori." 

Zubál: Sto hrmených bohov!. — či počuješ ? kto si, čo 
si a kam ideš ? ! 

Q'gáň : Len še tak nehnevajte ; áni še mi nedáte vyšpo- 
vedat; já še volám Ferko a teraz me náš pán urodzený 
posielajú k pánu urodženýmu š listom na R. Brezovo. 

Chujava tiež podnapilý : Počuj Ferko ! Ty vieš cigánske 
kolesá lámať i na hlave stáť; probuj tu na ceste, jak si na to 
chlap ; dám ti dobrý aldomáš. 

Ferko : Ale tu blato (Skrabe sa za uáima). 

Chujava : Veď je to práve kunšt , nie na suchom, ale 
takto v blate sa pochlapiť. 

Ferko: Hm! a čo dáte? 

Chujava : Päták. 

F&rko^ číta po cigánsky na prstoch : jek, duj, trinč, štar. 

Chujava : Dosť ! — ani mak viacej ! — dostaneš teda 4 
pätáky a teraz lámaj kolesá, alebo ti tou šabíou hlavu sotnem 
jak o hadovi ; — mar š ! 

Ferko napľuje si do ruky, list strčí medzi zuby a cestou 
robí kotrmelce ; potom v kaluži stane na hlavu a nohama v 
povetrí dovedna sbíja. * 

Chujava : No len tak stoj ! prídi si pre peniaze na Muránsky 
zámok ! Všetci sa zarehocú a uháňajú cestou ďalej, tu i tu sa 
so smiechom obzerajúc, jako cigáňovi, stavšiemu z kaluže zase 
na nohy, z hlavy blato oteká, že ani oči predrapiť nemohol, 
a len hrešil a zaťatou päsťou sa hrozil naproti jazdcom. 

Zubál: Aspoň sa už raz v živote umyje a učeše. 

Chujava : To veru neurobí, len práve že sa otrasie jako 
pes a špinavou handrou svojou trochu sa poobtiera ; ale 
ďalej nič. 

Zubál : Jako ťa pekne prežehnáva ten farahún ! 



225 

Chujava : Robím si ja z toho dačo ? Ale sa mä naSí do- 
linskí cigáni i tak boja, jako zlého ducha ! 

Zubál: Veď som počul, že si im onehdá y noci, keď 
spali, za safel nachytaných žiab yysypal do koliby a potom 
dyere tmím zatarasil. 

Chujava : Jako ti to yreSťali tie malé farahúnčatá, keď 
im žaby počaly po bruchách skákať ! lebo sa ti cigáň ničoho 
tak veľmi nebojí, jako žaby, 

Zubál: Nuž a keď si opilému cigáňoyi, ktorý na pažiti 
vystretý hore značky spal, zabitého hada pokrútil do' kolesa 
a na brucho položil a pritom si ešte nlavu hadovu práve 
naproti jeho otvoreným ústam obrátil , jako čoby mu bol 
dnuká vliezf chcel. 

Chujava : A ja som sa na to zďaleka díval, jako sa milý 
môj cigáň, keď mu brucbo chladilo to hadisko, zo sna pre- 
budil a zočiac hada na bruchu, počal sa zimou triasť a kričať 
plným hrdlom, jako čo bys ho bol páral, až keď jeden z 
koliby pribehol s velikými kL'eSťami, do ktorých pochytil 
hadovu hlavu a tak ho ďaleko za plot mrštil. 

Zuiál : Bolo to vtedy ozaj preklínania ! — lebo vedeli 
dobre, žes to ty im urobil, a aby ťa boli dochytili, jako že 
boli rozpajedení, ani by ti tvoje zemianstvo nič nebolo platné 
bývalo ; ale by ťa mlatky azda boli dokonca zabili. 

Chujava : Jaj braček ! u nás nemáš už ani jednoho cigáňa, 
lebo že sa, vraj, predo mnou obstáť nemôžu ; jako som im 
napoi^ledy ešte potôčok, ktorý ponad ich koliby tiekol, o pol 
noci narazil práve na tie ich koliby, tak že ich voda vo snách 
podbehla a oni domnievajúc sa, že je to opravdová potopa, 
prestrašení vybehli von a nemohli nijako pochopiť, keď ani 
dážď nepadal, ale čistá jasná noc bola, odkiaľ tá povodeň; 
až ráno vidiac odrazený jarok, pochopili hneď, kto im to urobil, 
a po krátkej porade soberú svoje mechy, mlatky a kliešte, roz- 
váľali koliby a prestehovali sa od nás až hen na druhú dolinu. 

Zubál : Ja bych veru nedbal, čoby všetci, koľko ich je, 
vystehovali sa z krajiny nazpäť do Egypta alebo až hen do 
Indie ku svojim Malajským pobratímom. 

Chujava : Ale bych ja potom nemal s kým sa zažartovať. 

Zubál : Veď sa ty ver naposledy i cele pocigáňčiš , keď 
už i tak dokonale ich reč hovoríš, a ja znám i zemanov i 
vyslúžilých vojakov, ktorí sa dokonale pocigáňčili, tak že v 
kolibách s cigáňmi žili a neboli ani ku rozoznaniu od rode- 
ných cigáňov ; i mrcina jakákoľvek im jako najlepšie chutnala. 

15 



226 

Medzitým sa zmrklo a tma bola jako v rohu, kedt vniSli 
do Hrachora prosto k richtárovi, kde podľa obyčaje si roz- 
kazovali a museli im daf jesť a piť; pričom sa zabudli i 
zpýtať, kde asi leží vojsko VeSd{novo? — ani netušiac, že im 
je za chrbtom a že padli práve do pasce ; až ked pozde v 
noci cigáň Ferko z ulice strčí hlavu do obloka a zabliSťalj 
sa im jeho biele zuby a iskriace sa oči. 

Ferko posmeSne : či vám tu dobre jeSť a piť ; prišol Som 
U pre aldomáš ža tie cigánske koJeSá. 

Chujava : Hrmen Bohov ! Však ti ja dám aldomáše, keí 
ťa chytím za tvoje strapaté ušpinené vlasy ! 

Ferko : Ani še ža mnou nekonajte ; idú váš hle privítať 
pána cisárovi vojaci, už vám i kvartíre porobili, dostanete 
mäkú postel, bude še vám sladko snívať ; ja šom ale ža to od 
pánov cisárskych dostal, to verte, dobrý aldomáš. 

V tom Ferko odstúpil od obloka, a vojaci Ye^ellnovi vkro- 
čiac do izby, odzbrojili ich a odviedli do domu Jákpffyho^ kde 
ich jako zajatých zavreli medzi pevné múry spolu i so slu- 
žobníkom Nagyom. 

Druhý deň ráno dal VéŠelin zajatých pred seba priviesť, 
vyzpytujúc sa ich o posiadke Muránskeho zámku, a dni v stra- 
cnu vypoviedali všetko, čo znali : že stará Maria Homonayovská 
už nežije, že po jej smrti í prefekta Jákoffyho prepustili a na 
jeho miesto prišiel Matej Zondy , že teraz Eva lUyéshäzka je 
pani a velitefka zámku; ale posiadka zámocká že je práve 
na tento čas malá ; lebo pán lUyésházy išiel s čiastkou .vojska 
Rákóczimu na pomoc a sbiera mu ešte vždy chlapov po gemer- 
skej stolici. Ked sa všetko vyzvedel, čo chcel znať, dal zajatých 
pod strážou ootriehať, Nagya ale samotného k sebe priviesť* 

Nagy^ privedený pred VeSelína^ triasol sa jako osika, lebo 
sa bál smrti. 

Veéelin^ pánovito : Nuž chlape, teraz saospovedaj aničnetaj ; 
lebo si chytený jako špehúň a vyzvedač, ktorý z Muránskeho 
zámku sem dochodíš, a či vieš, čo sa takým ľuďom za podiel 
dostáva ? — guľka do hlavy alebo šibenice ! či hej ! ? 

Nagy prosebné sopiatyma rukama : Ach veľkomožný 
pane generáľ! pre Boha Vás prosím, darujte mi život, 
majte strpenie a poľutovanie pre moje biedne siroty! Však 
ja niesom špehúň, ale nevoľný sluha pani Kwrticky^ ktorá mft 
vysiela sem v svojich hospodárskych záležitosťach. 

VéSdinx Ona ušla na Muráň ku nepriateľom svojho zá- 
konu itého kráľa a je zradkyňa vlasti, preto i so svojím všetkým 



227 

majetkom prepadla zákona ; ty ale si jej nihonii^ vyzvedač 
a zradca, a preto jako taký hotuj sa k smrti ! 

Ndgy klaknúc na kolená s plačom : Ach I pre milosrdenstvo 
bpžie , smilnjte sa nado mnou a nad mojimi deťmi ! Biedne 
deti moje ! ktože vás bude živiť, kedf mňa zastrelia ? ! 

VéMin : No počuj, chlape, darujem ti život, ale pod 
výminkou. 

Naffv kľaknúc na kolená, bozkáva mu nohy a s plačom 
hovorí : P&n Boh odplať to Vaše poľutovanie ! — 

VeSeHn : Vstaň hore ; — či počuješ ? — Pod výminkou 
dostaneš milosť. 

Nagy: Pod jakou? — prosím pekne! 

Véšdin : Keď doručíš odo mňa list vdove Ma/ríi BetMen 
tak, aby sa o tom žiadna živá duša nedozvedela, ani tvoja 
vlastná žena, ani nikto na zámku; tedy pod prísahou úplnej 
mlčanlivosti a verného odovzdania, — ináče keď prezradíš 
vec, bud! istý, že ťa moja ruka kdekoľvek zastihne ; lebo ja 
mám všade mojich ľudí a potom Boh ti bud milostivý 1 — 

Nagy : Jaj, Bože môj ! ale keď sa o tom zase tam na 
Muráui dozvedia, tedy mä zase tam zastrelia bez milosrden- 
stva. Veď tam prehliadajú každého príchodzího hneďky v bráne 
zámockej, i jeho obuv a šaty, či od nepriateľa nejaké nebez- 
pečné listy neťlonášä. Na mňa obzvlášte ten vrátny má vždycky 
podozrivé oko, jako í pán 8zakolezay a pán prefekt Zondy ; tí 
všetci nechcejú mi nijako dôverovať ; krém toho pani Sivá lUyés' 
házka, ktorá pd tedy jako stará pani Homrnmyovská zomrela, 
má vládu na Muráni, sokolovýma očima strežie ten hrad a 
každý sa jej hnevu bojí. 

Veídín : Nuž a pani Maria Séci, vdova Bethlmova^ ktorej 
Mnráň takým právom náleží iako i pani Eve^ či tá svojej 
sestre azda dobrovoľne prepúšťa vládu na Muráni, či jako? 

Nagy : Tá sa, prosím pekne, nič nemieša do tých Vecí, 
ale si žije veselo a bez starosti; tá poľuje na divú zver a 
vtákov, a loví ryby so svojimi komornámi a služobní ctvom. 

Veídin: Nuž tedy premysli si a nájdi spôsob, môj list 
pani Ma/rn do jej vlastných rúk tak verne a bezpečne odo- 
vzdať, aby to žiadne cudzie oko nevidelo a žiadne ucho o tom 
ničoho neslyšalo ! 

Nagy : Veď ja premyšľujem sám v sebe, jako byoh to 
mohol vyviesť ; lebo ja viem, že Tola chytajú za roh a člo- 
veka za jazyk. 

VeSelin: Pravdu hovoríš, chlape! — lež preca nie je to 

15* 



228 

tak isáki reo, jako sa tí zdá. Povedz mi, io ti je naloženo, 
doniesť sebou na zimok ? 

Nagy : Nuž hľa za kofií^ek časných uhoriek, ktoré tam hore 
na zámku nemajú a tu v naSej záhrade sú krásne až radosť. 

VéSelin : No TidíS, z jednej uhorky yykrojíS sriedok a 
strčíS dnuká ten môj list; dieru založíS tak opatrne zase, 
aby sa to nedalo ani zpozoroyať na zámku; potom yymneš 
potajme z kofiíčka tú istú uhorku, skryjei ju u seba a oddáS 
ydoye Bethlenovej v taký žas, kecT bude cele samotná vsyojej 
izbe ; či mft rozumieš ? ! 

Nagy : Rozumiem, pane generál ; tak to hádam príde ; 
každá yec má syôj spôsob. 

VeMin^ zradoyaný : No yidíS, chlape ; preca si ty len 
lepší cloyek," než som zpryu o tebe myslel (vezme peniaze zo 
skrýne, v meSfoku zaviazané); tu máš hla 70 tvrdých toliarov 
jako dar odo mna ; ale síožíS tvrdú prísahu, že to tajomstvo 
žiadnej živej duši neprezradíS. 

Ňagy otvorí meSťok, zraduje sa toliarom : Ach I jaké sú 
pekné jakoby sŕien. Nikdy v mojom živote som ešte toľko 
sriebra ani nevideli 

Ve^elin : No či budeš teraz už prisahať ? ! 

Nagy chytro: Oj veľmi vaačne prísahám, a čoby mä to 
priam i život stálo ! 

Vesdin dá mu list zapečatený : — No tedy chod s Bohom 
a s rozumom, či vieš? — 

Naay vezme list: Ano, Vaša milosť, veľkomožný pane 
generál^ spoľahnite sa na mňa I (Odíde.) 

VeSelm pred seba hovorí : Sprostý človek, ale za peniaze 
všetko vykoná ; — uvidíme, jako Marta ten môj list príme ! 
Dúfam, že nebude cele ľahostajná naproti míie; i ja som sa 
práve teraz stal vdovcom, a ona od toľkých rokov vdova ; 
inožno, že už i zunovala ten svoj osamelý stav a bez tak tá 
pánovitosť a osoblivosť Ľlyésházkina nemôže jej byť po vôli. 
— Uvidím , nakotko mojej junáckej odvahe bude šťastie 
priaznivé (a s tým si sadol na osedlanékc ko&a a uháňal š dakofkými 
jazdd ku Rím. Sobote)* 

Na zámku Muránskom prefekt Zondy a Szakolczy^ vojanský 
veliteľ, boli netrpezliví, kedľ sa ich výprava Hrachov^ká ani 
na druhý ani na tretí deň nevracala, a nič sa nemohli do- 
zvedať o nej, čoby sa jej bolo mohlo prihodiť ; až keď na 
4. deň prišiel Nagy, ten vypravoval, jako celá výprava kroz 
husárov Veáelinový^ v Hrachové bola zajatá a do. Fiľakova 



22d 

odredeni, a doložil, ze sám na svoje o2i ridel, jako žatým 
VMin od Hrachová zase nazpäť sa utiahol hu Rím. Sobote. 
Illyéshdzka, jako jej to oznámili, dala predvolal Nagya^ ktorý 
jej vSetko do podrobná vyprávÄť musel, čo jako sa prihodilo, 
a čo videl a zkúsil na tej výprave ; žatým ale ku vätšej 
ostražitosti a ku pozoru i posiadku i všetkých obyvateľov 
zámku neprestala upomínať* 

Medzitým na druhom krídle zámockej paloty v jednej 
skvostne a bohato ozdobenej svetlici prechodila sa v myšlien- 
kach pohrúžená pani vysokej, sličnej postavy, pekných, sú- 
merných ťahov obličaja, a hrdého, pánovitého držania. Na 
prvý pohfad nikto by nebol uveril, že tá pekná pani už 49 
rokov veku svojho počíta : tak bola jej zovnátorná postava 
telesná vždy ešte svieža a sličná ; nado všetko ale z jej iskren- 
ných očí, ktoré zpod jej vysokého čela jakoby ranné zore 
plameňom žiarily, dal sa poznať jej zmužilý, hrdinský duch 
a pevná, odhodlaná, nezlomná vôfa. Hrdinská táto pani bola 
Mcma i8éSt\ vdova Éethlenova, Jako pánovitej povahy a túžia- 
cej po skvose, zábavách a kratochvílnych spoločnosťach zdal 
sa jej byť práve teraz v tých búrlivých, nepokojných časoch 
život na zámku Muránskom velmi smutným a zunovaným; 
lebo jej sestra Jífva, ktorá si neobmedzenú vládu na zámku 
znala prisvojiť, v čas neprítomnosti jej muísk Myéshás^ho držala 
všetkých obyvatefov zámockých jakoty vo väzení uzamkýňa- 
ných a nerada ich púšťala von zo zámku, ale ani cudzím 
nedopúšťala prichodiť na zámok, bojac sa zrady. Maria zslAvl* 
inená vrhla sa konečne na pohovku, keď medzitým jej komorná 
vyšla do záhrady a nechala paňu svoju o samote. 

y tom zaklope ktosi tíško na dvere, ona sa obozrie a 
zvolá páno vito : „voľno!" — 

Ňagy ukloniac sa hlboko a prosiac pokorne za odpustenie 
svojho opovážlivého príchodu, vyňal uhorku v kabáte ukrytú, 
otvorí ju a vytiahne z nej zavinutý, čiernou pečaťou zapeča- 
tený list, podá jej ho s prekvapením na toto všetko dívajúcej 
sa a hovorí potichu : Yeŕkomožná pani ! ráčte to v samotnosti 
prečítať a spoľahnite sa na mňa ! ja som tvrdou prísahou 
k mlčanlivosti zaviazaný a mlííať budem jako ryba ; lebo by 
mä jedno ľahkomyseľné slovo i život stálo. 

Maria zbladne, držiac list neotvorený : Povedz, chlape, 
od koho si ten list dostal? 

Na^y bojazlivo a šeptom : Od Jeho Milosti pána generáľa 
VeSdmaj ktorý je na smrť zaľúbený do Vašej Veľkomožnosti. 



Maria zaruinení sa y tvári a odsekne : Chytro ! teraia 

odídi, chlape, a neebže ťa tu nikto nezbadá ! 
JVa^^ vykradne sa tíl^ko ž izby. 
Maria náhle rozpežatí list a iíta podpis : IVaňo VeMin, 

V tom prichodí z vonku komorná; Maria artréf list zaniadra, 

skočí z pohovky, a netrpezlivo sa prechodiac po izbe, riekne 

komornej : Marketo f obozri tam v záhradke moje kvety a 

pokrop ich I 

Marketa: Teraz práve idem ztadiaľ, ráno som ich dobre 

nákropila s Katinou spolu, xA ich slnce teraz mocne pripeká ; 

uvädly by. — 

Ma/ria : Nuž teda opatri moje holuby, a pozri, čo robia 

i moje sokoly, po poludní pôjdeme s nimi do hory poťovať! 
Marketa: I tie sú opatrené, jako náleží. — 
Mofľia netrpezlivo: Nuž tedy m ä nechaj trochu osamote, 

hlavia mä pobolieva ; po chvíli m zavolám ; pôjdeme sa prejsť 

po zámku. 

Marketa; Rozumiem; -^ odíde. ^- 

Maria zamkne za sebou dvere, vytiahne list zpoza níador ' 

a číta polo hlasité : 

\, Neznámy sluha odporúča s týmto v pokore svoju 
poslušnosť a stálu lásku. Až posiaľ, áčkoľvek s naj- 
vätSou netrpezlivosťou bojufúc, nesmel som preca vyjaviť 
city môjho srdca ; teraz ale sa to urobiť opovažujem ; 
odpusť mi to, lebo ďalej sa zadržať už niesom v stave 
Jestli Ty nebudeš mať so mnou poľutovania, ovSem zahy- 
núť musím — (prestane čítať a premýSrajúc riekne : Tak píSe, 
jako opra vdovy ritýr, — potom pokračuje ďalej) : Tvoje srdce 
nie je jako divej zveri ani je nie z tvrdej ocele, lež 
krotké a úprimné; a nebudeš sa Ty tešiť z môjho trá- 
penia ani sa nad týmto mojím listom urážať, ktorý keď 
vezmeš do tvojej útlej ruky, — jako sa moje srdce nad 
tým rozveselí ľ a jak sladká nádeja sa vo mne prebudí I 
Staň sa ml takou, jakou mi Ta láska ^sľúbila; lebo prv 
než bych Tá bol spatriločima,už som Ta zamiíovsď. Jed- 
naký je stav nás obidvoch : Ty žiješ jako osamotelá, 
trúchlivá hrdlička, a ja tiež práve tak smutno vek svoj 
trávim'. (Prestane zase Sítať hovoriac : Jäko on to krásne a preni* 
kaVo 2ná písaf, a jako si ctí pamíatkn svojej prvej manželky t 
preto hh, i tento list diernym voskottf zapečat!!,^ obzerá pečíatkti 
a potom číta ďalej «) Tak ale smýšľ;^ o nSklonností srdca 
môjho, že Ty jediná si do nehd* pevne zakotvená; každá 



231 

druhá je z neho navždy cele vylúčená. BleBkom Tvojej 
spanilosti raneno je moje srdce. Ach ! jako ja závidím 
tomuto lístočku môjmu ! On ide k Tebe, ja ale nie ! U 
mojej panej, jak sa jej tak ľúbiť bu^e, Ja žiť budem ; 
— jak ale nie, teda zahyniem. Prosím Ta^ jakže si nie 
všetkej milostí prázdna, hľadaj čím najskôr miesto a 
spôsob, kde bych ja s Tebou osobne dakoľko slov preho- 
voriť mohol, kdeby moje túžbyplné srdce odpočinúť mohlo, 
a kdebych Ti moje myšlienky a city úprimne a otvorene 
vyjaviť mohol. Jestliže určíš miesto, nebudem dbať na 
žiadne nebezpečenstvo, ale sa tam neomýľne dostavím." 
(Prestane Čítať a premýSľa: Tu je vera žiadäno; pritom vsa- 
díme vSetko na kocku, ja moju cest a on svoj život; ja tu po strane 
Ráhkaiho a on po strane cisára, — a to v Čas zúriacej krvavej vojny r 
A tak dfa ludského pochopu máme byť nepriatelia na život a na smrť ! 
— Ale Či ja nemám, právo dedictva ku tomuto zámku jako i moja 
sestra Eva ? ! ôi len ona sama bude otcovskj-m majetkom vládnuť a» 
rozkazovať ?! — a ja vo vSetkóm po voľne poslúchať jej rozkazy a len 
dla jej ľúbosti sa spravovať ? ! — nie ! to ja nevydržím I — schová list 
za niadra. — Bože! jako mi to srdce klope! — hlava sa mi krúti — ja 
musím ísť na slobodné povetrie* — Otvorí dvere a zavolajúc komornú 
ide s ňou na prechádzku.) — 

Celé dni a noci bola Marta vo velikom nepokoji a trá- 
pení duclia ; premietala ustavične na mysli , či má dať 
odpoved a jakú VeSelinovi , a komu by mohla svoj list naj- 
bezpečnejšie sveriť. Bez odpovedi ho nechať, zdalo sa jej byť 
neslušné," — a zase naprosto od rázu mu vyjaviť svoju náklon- 
nosť a určiť čas a miesto schôdzky : to jej ženský cit a hrdá 
myseľ dokonca nepripustila. Po dlhom premyšľovanf naposledy 
mu nasledujúcu odpoved napísala: 

„Tvoje písmo mňa neznámu neočakávane^prekvapilo, 
na ktoré ja teraz úprimne odpovedám. Boh Ta žehnaj 
bohaté a obdar Tvoje úmysly šťastlivým prospechom ! 
Naskrze nepochybujem o úprimnosti Tvojej zprávy ani o 
priazni, ktorou si mne naklonený. 1 ja bych si žiadala, 
aby sme sa nek de tvárou v tvár shliadať mohli ; lež neviem, 
jakoby sa to dalo uskutočniť; lebo áísť. sa spolu bez 
druhých svedkov sotva kde môžeme ; z toho by pre nás 
obidvoch len zrada pojsť mohla. Medzitým uvidím, čoby 
myseľ moja strany tejto Tvojej žiadosti a náklonnosti bola 
v stave vynájsť. Potom Ti kroz môjho služobníka dôklad- 
nejšie oznámim, jako by sme veci naše započať a uspo- 
riadať mali, aby nám obidvom pri našom vdovskom stave 
ku stálemu potešeniu poslúžiť mohly." 



232 

Netrpezlivo čakal a prijal VeSdín lidt tento na HracboTe 
z rúk posla a služobníka Nagya, pečať povrchne žltej barvy 
ho síce zarazila, ale vmitri zelená barva nádeje bo obveselih 
zase, ktorej i obsah. listu tohoto bol ovSem primeraný. 

I napísal hneí zase drahý list na MaHu^ v ktorom jej 
city, túžby a nádeje horúcej svojej lásky ešte vrelejSie líčil 
nežli v predoSlom, a snažne ju za to prosil, aby čas a miesU 
schôdzky čím najskôr ustanoviť ráčila; a medzitým aby, vraj, 
nejakého podozrenia nezbudil, že sa, vraj, na oko utiahne s 
vojskom svojím nazpäť ku R. Sobote a bližšie ku Fiľakovu. — 

ly. ženskej Isti bárs jaký peyný hrad neodolá. 

Mcería Séci mala verného a cele spoľahlivého služobníka, 
Kciidaš rečeného, ktorý pre svoje veselé a vtipné žarty bol úa 
. zámku vôbec obľúbený, tak že ho i veliteľ SzakolGzay i vrchní 
strážny, starý Pastmákj ktorý býval ináce omrzelý, nedôverivý 
a šomravý človek, rád u seba vídal. Maria tedy za niglep- 
šie uznala sdôveriť sa Káda^oyi, a kroz jeho prosredníctvo s 
VeMinom napotom si dopisovať. Povolajúc ho k sebe, oslovila ho 

Maria : Kádá§! Ja som ťa od rokov, jako si v mojej 
službe, poznala vždy jako verného služobníka. 

Kádá§: A na to som veru hrdý, z úst pani Veľkomožnej 
takú chválu o sebe počuť. 

Maria: Teraz by ch nadovšetko potrebovala tvoje služby; 
a či sa môžem na tvoju ochotu, vernosť a mlčanlivosť cele 
spoľahnúť a ubezpečiť? 

Kádas: Za to Vám ručím mojím životom, že Vaše rozkazy 
na vlas vyplní m. 

Maria: A neminie ťa potom bohatá — počuj, KádaS ! — 
bohatá odmena. 

Káda^: Vaša spokojenosť mi je odmenou dostatočnou. 

Maria i Nuž teda sverím ti moje tajomstvo, o ktorom 
mimo. mňa a teba žiadon druhý sa nesmie dozvedeť, jak ti 
je život milý. Ja som napísala list na Fraňa Véšdirux^ ktorý 
teraz mešká s vojskom svojím okolo Kim. Soboty; tento môj 
list cbcem na teba zveriť; či si trúfaš, áe h ti bezpečne a istotne 
oddáš tomu, komu náleží ? ! 

KádaS (Skrafoe sa za ašima a zamyslený pološeptom hovorí pred 
seba: jak by to, čo by to,jedno druhé, hynfo sem to, tak a tak, —chu- 
dobný človek jak si môže, tak si spomôže I — nahlas s) Pani Veľko- 
možná I Vaša vôľa musí sa vyplniť, stoj čo stoj, prosím za ten list ! 



J 



233 

Maria oddávajúc mu ho : Tu ho máš, poraď sa s rozumom 
a putuj Šťastne ! — 

KádaS (odíde). 

Bka rkročiac dó izby : Radostnú novinu ti zvestujem, sestro : 
Rákótzi pri Košiciach s pomocou n^ôjho muža porazil oisár^ 
skych na hlavu, ktorí tlačení i od Švédov i od Turkov prosia 
za pokoj a sľubujú Turkom dary veliké, jestli opustia svojho 
spojenca Rákócziho ; tento ale kladie tak tvrdé výminky pokoja, 
že podosial cisár na ne nijako pristať nechce ; toto mi píše 
môj manžel a dokladá, že o krátky čas mä chce navštíviť na 
Muráni. 

Maria :To mä veru teší, sestro ; lebo 9 príchodom jeho 
nastane, tuším, veselší život na Muráni, bo posiaľ žijem tu 
jako v kláštore, alebo práve jako vo väzení. 

Eiva : Práve preto, aby ti nebolo tak veľmi otupno, budeme 
mať dnes veľa hostí ; pozvala som ku obedu i prefekta a dô- 
stojníkov posiadky i kňazov obidvoch. 

Maria : & kňazmi je nebárs príjemná zábava ; tí sa len 
dohadovať budú dľa s vcjh ó obyčaja o takých vecach, na ktorých 
nám žeuským neveľa záleží ; — nuž ale kecí si tak ustanovila, 
sestro, teda dobre ; prídem i ja, abych sa zo šťastia tvojho 
manžela radovala spolu s tebou. 

Eva : Budem ťa s istotou očakávať ; teraz ale musím ešte 
kuchárom potrebné rozkazy povydávať ; teda do videnia ! 
(Odchodí.) 

María : 8 Bohom, ľúba sestro I (Odíde na prechádzku.) 

KádM idúc nad bránu do bašty ku starému Pa^tmákovi^ 
spieva si : „Čierna vlna na bielom baranci a t. cT. ;" v tom 
sretne na ceste 8zákolczayhOyi^ozá.TB,YÍ ho a riekne veselo : Victoria, 
pane veliteľu ! naši vyhrali ; teraz sa í ja do chuti napijem na 
zdravie nášho pána lUyésházyho í na vaše, pane velitelu I 

Szakolczav so smiechom : To môžeš urobiť ! 

Káda^ : Len ľutujem, že som ja v tej bitke prítomný nebol ! 

Szakolczay : Nuž a prečo ? 

KádaSx Preto, že bych rád bol aspoň desiatim Nemcom 
hlavy postínal. 

Szakolczay: Keby ti vari tak boli pokojne pred tebou stáli, 
jako hen v záhrade tie kapustné hlavy, či tak? 

KádáS : Tak bych ich bol naraz i s haluškami a s mas • 
lom pojedol. 

8zak\ I tebe sa vždy len s haluškami sníva (Oichoií so 
smiechom.) . * • 



234 

Káda^ (po strane), LepSie halušky sipraženou kapustou nežli 
teľacia hlava s chrenom a s octom. (Vníde do baSty ku Pctstmá- 
húvi,) Pán Boh s Vami, báťo ; jako sa mávate-? 

Pástmák : Jako hrach pri ceste, ktorý každý- äklbe. 

KádaS: Netreba sa dať; i pes ked si raz dodriapal laby 
na mojom prasati, dá mu na druhýraz svätý pokoj a obíde ho zďa- 
leka. I mna hía takto boli ošklbali židia, keď som raz od nich tu 
pod Muráňom postav kupoval. Kúpil som si na nohavice ; sotva 
som ich mal raz, dvarazy, len jako sa sohnem, nuž ti mi ony na 
kolene prásk 1 Kúpil som si na k^bát ; raz som zmokol v ňom jako 
myš, nuž ti tu ten môj kabát oblezený jako líška v kanikule. 
— ^ Počkaj žide ! — príde ti zase, a ja k nemu po židovský : 
„Salen lecha ! Jakuf !" 

Pastrnák : Veď viem, že ty tak po židovský jazykom ome- 
lať vieš, jako čo bys bol rodený žid. 

Kddaš : Nuž ked! ja jemu tak po židovský do úst i veľa 
pekného nahovorím, počne sa mi ten starý Jakob usmievať a 
hlavou kývať ; — lebo viete, že židia i keď sa modlia i čo 
iné robia, vždycky sa kníšu. — 

Pctstmák : A potom — 

Kádcis: Nuž potom som k tomu jako na dôvažok ešte i psa za- 
huckal za ním, totiž pre ten postav ; — lež preca, mýlim sa, 
nebol to pes, ale bola suka. 

Pastrnák: Veď to azda na jedno vy chodí ? 

KddaS : Ba veru nevychodí, báťo ; lebo vidíte : pes suku 
nikda nepohryzie, ale pes psa vám naraz zubami chmatne. 

PdstrnáJc : Už si zase pri tých psoch a vždy len o psoch ; 
či vieš, chlape, že pes psu brat ? A čos mi tu i prišiel teraa 
toľkú kapitolu vypráväť o samých psoch ? 

KádaS : Nuž hľa, báťo, takto sa vec má : Ja mám syna 
v Jelšave vo škole. 

Pastrnák: Znám ho dobre; takýholomok,jako mu i otec; 
— jablko nepadá ďaleko od stromu. 

Káda^ : Ba tu sa vám z tej našej zámockej záhrady od- 
kolotí až hen dolu do doliny. * — Ale sa vám môj Janík 
v tej JelSavskej škole i hodne po latinsky naučí. Bol som 
vlani na examene ; zpýta sa ho pán farár : jako je in genitiva 
„caseus" ? a môj chlapec zavolá „casi" ; a ^lepus*' in geni- 
tivo? zpýta sa druhého, — a ten odpovie chytro „lepi^. 
Nuž pán farár sa dajú do smiechu : „Výborne , vraj — 
jeden kazí, druhý lepí!" 



235 

Pastmáki Mohol si ho len tu ešte nechať v našej pod- 
zámockej škole. 

. Káda^ : Ále prosím rás, jaký vám to bol i teraz tu examen ! 
Rozprávali chlapci o krkavcovi, ktorý, vraj, vyletel z korábu 
Noômovho, nuž sa pán farár zpýtajú^ čo je to, vraj, ten krkavec? 
Chlapci zkríknu: vrabec! — Pán farár: Aj nie vrabec. — 
Chlapci: Straka! Pán farár zase : Aj nie straka, nie! Pán 
rektor sa ozve: Nuž chlapci, či viete, čo tak volá: krr! krr! 
-— a chlapci zkrfkli : žaba ! — Pán fárar sa dali ďo smiechu a 
pán rektor rieklí : Vere egQ ad animam ipse nescio ! — Ale 
preca pravdu máte, žeby mä to učenie na dedinskej škole o 
veľa menej bolo stálo; lebo tí uaši dedinskí páni rektoria 
bárs Čím sa uspokoja. Keď matka v jaseni vedie dieťa do 
školy, zanesie mu za tanierik lieskovcov, lebo dakofko jabl- 
čiek alebo dva kaleráby, — to, vraj, bude za zapísanie; na 
sviatky mu pošle nedopečený koláčik, na Gregora 3 vajcia a 
na Blažeja kúštik slaninky jako moje dva prsty ; to je od 
učenia jeho pláca. Keď ale prídu chlapci s ražnom pre ten 
kúštik slaninôčky, teda ti ešte pekne krásne zaspievajú, a 
prvý zavinšuje : 

^Soli, soli do poly; Druhý zase započne : 

Dajte žiaôka do Školy, -^ ^ 

fiude mu tam po vôli. n A tam hore na komore 

Dáme mu na chrbát Sedí kocúr na slanine ; 

Brezovú metličku, Iďte si ho dolu sohnať 

8 ferulou po dlani, A nám trochu slaninky odrezať I 

Z ostrého polena Mali by ste si palec porezať, 

Pod nohy stolček: Ideme si sami odrezať." 

Bude z neho pekný kompančok.** 

Pastmák omrzelý : Jano ! načo ty mne,, prosím ťa, len 
také pletky táraš ? 

Káda^ : Báťo ! Veí vám vravím, že si chcem ísť do Jel- 
šavy chlapca obozreť, jako sa mi tam spravuje a zaplatiť 
zaňho, čo som posial dlžen ; ved mu vari bude examen a na to 
mi treba tiež vaše povolenie slobodného odchodu i príchodu 
na zámok. 

Pastmák : Chod v čerty a neškádli mi tu tvojimi darom- 
nými rečmi. 

KádaSi Nuž teda, báči, zostaňte že s Bohom! donesiem 
vám dačo dobrého z Jelšavy. 

Pastmák : Prinesieš ty beťaha, — jako vyndeS za bránu, 
nuž pozabúdaš i čo si tu vravel. 
Ká(M: Nezabudnem! (Odchodí.) 



236 

Za osadou Mu ránom zastayil sa KádaM^ Yvňal z remenej 
STojej kapsy rozmočenej sadze, namazal ňou sroje červené 
ylasy, obrvy i fázy, prilepil si bradu, z kúdele pristrojenú, a 
na nos flajster a hol hneď zeela druhý človek, tak že by ho 
ani jeho vlastná mať nebola rozpoznala ; takto si sadol na 
koňa, a miesto do JelSavy obrátil cestou k Tisovcu a ztadial 
dolu Rimavskou dolinou. 

Maria SéSt prechodiac sa po zámku, pozorovala dobre, 
jako jej sluha Kádaí bez najmenSieho podozrenia sa vykradol 
zo zámku, a hnf'J po jeho odchode Ha ku svojej i^estre Eve 
a s ňou do spoločnosti, ktorá sa iia whrooiaxdovala k obedu 
vo veľkej sieni. 

Obed bol skvostný, hlučný a veselý ; pripíjalo sa na slávu 
a zdravie JRákócziko i Hljihházghu a prípomíoala sa pevnosť hrada 
Muráňa, ktorého, vtíiJt Nemci nikdy nebudú v stave dobyť. 

Ma/ría bola tiež dobrého rozmaru, tak ze sama popudzo* 
vala zámockého maJaralí é ho kazateľa Štefana KSszeffthokn vSeli* 
jakým učeným hádkam s jeho kollegom Štefanom DeMlvi^fmi^ 
Muráňsko-dedinským slovenským kňazom. 

Kôszegt tvrdil, že sa Slovák nikdy nevyrovná v boji Ma- 
ďarovi ; lebo je, vraj, Maďar o vefa íimelsf a bojovnejší. 

De^elviS: AIb zato je Slovák o veľa vytrvalejší i v boji 
i v práci. Ja som raz cestoval poza Tisu, a zabhiďac ceetui 
prišiel som ku jedno mu pastierovi, ktorý, bradou podoprený 
na svoj dlhý hrčatý kyjak, meravo hľadel na avoje stádo, 
ktoré pásol ; prídem k nemu^ pokloiiím sa mu, — ^ ani sa ten 
nehnuf, len stál jako socha, ani mi neodpovedal ^ zpytujem 
sa ho : Barátom 1 ktorou tu cestou treba ísť na Halász^-fehér- 
tó ? — nuž len trochu nadvihol nohu a uohou mi ukázal ! arra ne! 

Hostia sa smiali a na toľko prisvedčovali nektorí^ že veru 
aby sa tak dolnozemskí Maďari presídlili bydlom tu na tie 
horniaky, tí by tu, vraj, sotva r stave boli vyžiť, ale by bie- 
dou a hladom zhynuli a neehceli by ani tii prácu podnikal^ 
ktorá sa za podiel dostáva Slovákovi v jeho vrchovatom kríijL 
ale ani s tým bieduyra pokrmom sa spokojiť, « ktorým íia spo* 
kojiť umie Slovák. 

Po obede daktorí hostia hrali sa na kocky, ínf ryllj do 
kolkárne lebo do záhrady na prechádzku ; Kt*}tz^i al^ dvtVjho 
brata v úrade vyprevadil až za bránu Káim^kú » Qepr«§tal 
sa do neho zadierať, 

Kószegz : Keby to na mne ssáležalo, ja hyiili ryAsU íikuD, 
žeby všetky inojazyčné národy r kriijítif i.ni^*-!' • nm/ľŕ 




237 

po maďarsky a sliať sa dovedna y jednu krey a telo ; tak by bol 
potom jeden jediný veliký, mocný a slávny národ v Uhorsku, 
pred ktorým by mala úctu Európa a triasla by sa, jako za času 
veľkého Ludvika, keď dŕžava maďarská hraničila po 4 moria. 

DeédviS: Doba tých výbojov s Ludvíkom pominula a od 
tedy ich sláva kloní sa k západu. Ostatne, pán brat, nemaj- 
strujte Vy riadenie božie ! hfa, v tejto hore tu každý strom, 
ba každý list ináče vyzerá, a jako je veliká rozmanitosť v 
prírode, tak je i medzi ľuďmi, plemenami a národy rozmani*- 
tosť dľa tela i ducha, že nenájdeš ani dvoch sebe úplne po- 
dobných ľudí. Tak to chcel mať stvoriteľ, a čo on dobre spravil, 
načo by to kazili ľudia, chcejúc dielo božie napravovať? 

Koszegix Vy nemilujete blížneho svojho, jako seba samého, 
lebo nie ste priateľom Maďarov. 

De^dmi : Ja ich milujem jako mojich spolukrajanov ; ale 
i to tajiť preea nemôžete, že pivý a najbližší blížny mi je 
a zostane môj vlastný národ, v ktorom som sa zrodil, za ktorého 
zveľatok, osvetu a dobrobyt i pravom božím i právom priro- 
zenosti predo všetkými inými zaujímať sa mám. — 

Kôézegi : Ale keď by to preca pre spoločnú vlasť našu 
lepšie bolo, keby sme boli všetci spolu len jeden národ ! 

DeŠdvic : Pán brat, pamätajte si to : Maďarský národ je 
na toľko priveľký, než aby ho mohli tak ľahko pohltiť iné 
susedné národy, a zase nato je primalý, než aby on mohol 
poliltiť a stroviť svoje susedné a mohutné národy. A práve 
tak je tento Váš maďarský národ medzi veľnárody Európy, 
jako malý deMn medzi veľrybami; dotiaľ sa plaší a vodou 
strieka, pokiaľ ho ozrutná veľryba chvostom nezavalí a on sa 
hore značky vyvráti. Najskôr sa ešte záchrana Maďari od 
úpadku a od pohromy tak, keď sa vyrovnajú s národmi a 
budú s nimi žiť v pokoji. — 

Kôszegi: Nebudem sa diaľ s Vami dohadovať. — 

DeSdví^ : I lepšie urobíte — s Bohom ! (A s tým sa rozišli.) 

Pri Hodejove (Várgedu), kam sa so svojím vojskom bol 
utiahol, čakal VeMin na posla a na list od Márie SéSovskej. 
Bol to už piaty deň, jako on plný netrpezlivosti a vnútor- 
ného nepokoja na svojom koňovi jazdieval v tú stranu kuRim. 
Sobote, či azda nesretne jemu už dobre známeho Nagya. Až 
raz príde' mu v úsrety podivný muž na koni s dlhou bradou a 
flajstrom na nose. S ošklivosťou chcel sa odvrátiť od neho 

J 'ak o od domnelého žida, keď ho ten oslovil : Pane generáľ ! 
^a som človek z Muránskeho zámku a nesiem Vám hľa toto písmo 1 



238 

VeMin trhol sebou, oži sa mu zaiskrili, Fychytil nezná- 
memu písmo z ruky, otvoril a čítal dychtivo. 

V tom Kádai strhol svoju bradu i flajster z nosa a stál 
pred ním zcela iný človek. 

VeUdin prečítajúc list s výjavom velikej radosti a uspo- 
kojenia, pozre na posla a riekne s podivením : La ľal — čo 
to znamená ? hovor, človeče, kto si ? — 

Káda^* Pane generáí! Na to kováčovi kliešte, aby sa 
nepopálil. Ja som Ján Kádaé^ verný služobník a posol veíko- 
možnej panej Mane BeÚdenky na Muráni a pri takejto službe 
treba veru hýbať rozumom j ako krava chvostom! 

VéSdin : Pravdu hovoríš ; vidím, že niesi každodenný 
človek a že nemáš sečku pod klobúkom; nuž teda vedz, že jak 
ja s trojou pomocou dojdem k cieľu, 1000 dukátov ti darujem. 

Kádaé hrdo : Spolahnite sa na mňa ! 

Veédín ho nato dal pohostiť, a oddajúc mu list a hodinky 
na dar pre Marm^ prepustil ho. 

krátky čas prišiel Kádaš ku Veédinovi s listom zase, a 
síce teraz jako drotár prestrojený, spievajúc : „Už som po- 
chodil všetky dediny i Trenčín" — na čom sa Veédín chutne 
zasmial a chválil jeho dômysel a obozrelosť. V liste tom už 
Maria určite pristáva na ich osobnú schôdzku, ustanovuje čas 
a miesto sídenia sa na prijdúcu sobotu pri prameni, vedfa 
cesty z Muráňa do- Tisovca vedúcej, kde chce v ten deň práve 
pstruhy loviť na dar pre svoju sestru Evu, 

V piatok podvečer povolal k sebe Veédín z neponazdania 
štyroch najoddanejších a najsporahlivejších dôstojníkov z po- 
medzi svojho vojska a oslovil ich, že má dôležité, velmi ritýrske 
podniknutia na zajtrajší deň pod Muránskym zámkom, k čomu 
potrebuje verných spoľahlivých súdruhov, za jakých ich všet- 
kých štyroch považuje a zpytuje sa ich, či ho ehcejň v tom 
podporovať a s ním sa ta vypraviť. — 

1 prez oheň i prez vodu ! — zvolali všetci, — 

Veéd^ : Nuž tedy dobre, pánovia ; vezmite sebou ešte 
troch vybraných jazdcov k obsluhe -a o pol hodinu buďte všetei 
na pohotové na koňoch a v úplnej zbrani ! pôjdeme nocou, aby 
nás ľudia neprezradili, lebo opatrnosti nikdy nezbýva a za rána 
dôjdeme na miesto našej výpravy blízko Muránskeho zámku; 
ďalej sa o tej veci nech nezpytuje z vás nikto nič na tento 
čas. — Dobre, pane ! odvetí najstarší z dôstojníkov, pol hodinu 
vedľa rozkazu budeme tu k službám hotoví. S tým odišli, aby 
sa pristrojili. 



239 

V sobotu nad ránom hustý oblak jakoby čiernym závojom 
zatiahol skalnaté yrchy TisorskorMuráňske, z ktorého sa 
neprestajno križovaly ohnivé blesky, zem dunela, hory ozý- 
valy sa rachotom od strašnej hrmavice. — JBrieždilo sa a 
biele plášte siedmich ritýrov bolo vídať, tiahajúcich za sebou 
svoje kone pomedzi husté jedliny a hľadajúcich pod ich visia- 
cimi konármi prístrešie a ochranu proti zúriacemu lejaku. 

Ldnczi jeden z dôstojníkov : Jak to tak ešte dlho potrvá, 
na mne suchej nitky neostane ; uz mi poza golier cilíkom 
voda tečie ! — 

Veédin: Hrozná chvíľa, jako čoby nás ten lejak vytopiť 
chcel jako sislov. 

Detvan : Ja mám nádeju, že sa skoro vychvíli ; ľaťa, tam 
hore nad tými skalinami sa už oblaky trhajú ! 

FUleky : A co to tam nad tou zápoľou robí taký lomoz a 
to revanie? 

Kalinovský s podivením : To sa medvede medzi sebou 
bijú (vSetci hladia s úžas "m v tá stranu) ; jaké to ohromné potvory ! 
Teraz sa chytily za pasy — a jako sa zvŕtajú ] jako praští drevo 
a lámu sa konáre pod ich ohromnými labami ! 

Veédím Ba jaké ohromné skaliská rúcajú s rachotom dolu 
do doliny ! To je boj na život a na smrť ! 

Detvan : Teraz tá ciernaí potvora zrútila toho červeného 
pod seba ; jako ten boľastne reve a stena ! 

Kalinovský : Ver keď taký obor obra pritlačí, praštia 
mu kosti. 

Z rázu počuť na blízku trúby a bubny vojska, na pochode 
postaveného ; medvede utiekly do húšťavy. 

Veéďini^KjO je to? azda sme veru prepadnutí ? — To bude 
zrada ! — Ťahajte meče, aspoň draho predáme tie naše životy. 

D^van: Len ticho sa mať a na pozore; nevieme ešte, čo 
je vo veci 1 — 

Kalimyvský ; Vojsko je, Rákócztho zástava ; ale zdá sa mi, 
že nás nezbadali ; idú rovno svojou cestou íalej. — Mne sa 
zdá, že je to skôr dajaká náhoda než podvod a zrada. 

Už slnce bolo vysoko a Veáelin bol na rozpakoch, či má 
ešte čakať, čiže sa oklamaný domov poberať, keď sa zrázu 
zjavil Kádaé z druhej strany lesa a stanúc pred nimi hovoril : 
Pane generál! nech Vás nič nemýli to vojsko, ktoré pred 
chvíľou tadeto prešlo. Bol to lUyésházy so 700 mužmi, ktorých 
on z dolnieho Gemera okolo Putnoka a inde sosbieral a pri- 
viedol dnes od Tisovca pod Muráň; odtiaľto ale chce ich 



240 

Tiesi áo táboru Eákécziho. Teraz práve lUyésházyho častuje 
raňajškom jelio pani na zámku a vefkomozná pani MarmBethlmka 
musela zostať pri pánu s^vagroyi, pokiaľ sa on tam bude bariť ; 
čo iste nebude dlho trvať, lebo jako sám hovorí^ má ponáhlo ; 
len čo sa vojsko trochu občerství; ale jakonáhle on preč odíde, 
i pani veľkomožná nič nebude meškať, a istotne sa tu do- 
staví* Pre Vaše uspokojenie posiela vám tieto svoje hodinky 
so zelenou stužkou (oddá ich Vetelinom), — 

Veédln obzerá ich so zaľúbením, priloží k ústam svojim, 
pobozká a schová. 

Detvan: Laľa! čo to tam hore dolinou vedľa potoka tak 
ligotavo trblieta sa na slnci^ jako dajaké ženské stužky? 

Veéelín : Jako sa zďaleka dá rozoznať, to sú 3 ženské na 
koňoch ; blíža sa k nám. 

Kaknovský: Tá na predku je ozaj jako bohyňa lovu 
krásne priodená a nesie sieť v ruke. 

Veée(tn : Pánovia, zostaňte len tu ! ja sám idem im v úsrety. " 
(Popchne koňa a uháňa cvabm naproti nimO 

FiUekp zartoYne: Už ho má v saku, nášho pána veliteľa ! 

Detvan: Ä on ju. Žena je malum necessarium. 

FiUeky : Pekné jablko, ale kysele. ^ 

Detvan : Ba často aj červivé. 

Länczi: Skoda, že sa my nesmieme sblížiť aspoň ku jej 
spoločniciam. 

Kalinovský : Ver by nevadilo každému jednu pochytiť jako 
Rimania Sabinky ; ale dívajme sa len, ztadiaľto vidíme všetko. 

Detvan : Teraz je už hľa pri tej svojej vyvolenej, — 
klania sa jej. — 

Lánczi : Choe jej pomáhať s koňa ; ona ale prv, nežby 
stremeň bol pochytil, skočila dolu jako strela. 

Detvan : A Veéelín sňal kalpak s hlavy a klania sa jej. 

Fvleky : Teraz už prestiera svoj vojanský plášť na vlhkú 
trávu a ona sa náhle posadila naň, — 

Detvan : To je po rityrsky ; — on si prikľakol naň jed- 
ným kolenom a díva sa jej ustavične do tvári. 

Kalmovský: Musí to byť ozaj sličná tvár; len škoda, že 
ju my zblízka nevidíme. 

Lánczi : A vätšia, že ani z ich rozhovoru zhola nič ne- 

Eočujeme. Sadnime si aspoň aj my (posadajú si). — Služobkyne 
[ariine obrátily sa stranou ku potoku a nechaly paňu svoju 
s Veédinom o samote. 

Veédin ku Márii: Ja ani niesom v stave vypovedať tú 



241 

yelíkA radosť, ktorú cíti teraz moje srdce z tejto našej sclié- 
dzky« Ó, drahá moja! Kebych ťa len o yernosti a oddaností 
xnôjno srdca mohol dokonale presvedčiť ! Nepovrhni, prosím 
ťa, mojou náklonnosťou, keďže si mä za hodného uznala sem 
sa prikonať. Lež nemaj za zlé, keď ti vyjavím í moju ľútosť 
nad tým, že vládatelia Muráňa zaplietli sa do odboja naproti 
svojmu zákonitému kráľovi, ktorému rod váS to^ svoje pový- 
šenie do stavu grófskeho jedine ďakovať musí. Žiaľ Bohu, že 
ste sa neleu odvrhli od svojho dobrodinca, ale i zbroj ste 
pozdvihli naproti nemu. Milostivá pani ! Či bys ty ozaj mohla 
podiel brať na takejto nevďačnosti , keďže si ty tak krotká 
a prívetivá a neznáš menovať žiadnu urážku , ktorá by teba 
rozzlobiť bola mohla?! Jestli ty vernosť zachováš ku kráľovi, 
ver mi, že tvoje meno, tvoja veľkodušnosť bude sa oslavovať 
pď všetkých končinách sveta , a jcstliže odovzdáš Muráň do 
rúk kráľovského ľudu, slávna odmena ťa neminie; lebo keď 
si posiaľ všetkým spoločne vládla s tvojimi švagry a sestrami, 
tak potom jedine ty sama všetkým vládnuť budeš. 

Mcuria : Nie je to v mojej moci, odovzdať zámok Muránsky 
alebo prijať kohokoľvek do neho ; lebo tam je veliteľom vojska 
Szakolczay^ ktorého každý slepo poslúchať musí. Krém taho 
iS{tráž zámocká vo dne v noci na bráne i na prepevných hrad- 
bách neustále dobrý pozor dáva, a moja mladšia sestra Bka i 
kľúč od brány po koždň "hoc u seba uschová. 

Veédin žartovne : Mojím si ty teraz väzňom, milenko, a 
ja teba slávne povýšim na Fiľakove, moja grófko ; tam budeme 
spolu kochať sa v rozkošiach života ! 

Maria smelo odvetí : Keď myslíš, žeby takáto lesť tvojej 
vojanskej cti poslúžiť mala, — môžeš to veru urobiť; ale čo 
ti to prospeje? Na Muránsky zámok sa tým nedostaneš a 
vydáš len svedectvo toho , jak málo sa na slovo mužovo 
ženská spoliehať môže ! 

Vešdin zpamätajúc sa, že ďaleko zašiel: Odpusť, drahá, 
ten môj nevčasný žart, ale pomôž mi dostať do moci Muránsky 
zámok a ja ti večnú lásku a manželstvo prisahám tu na tento 
môj meč a na ritýrsku česť moju (pľaskne dlaňou po meči) ! 

Maria trochu pomätená týmto jeho osvedčením a aaru- 
menajúc sa v tvári riekla : Bojovný ritýru ! manželstvo je 
božské dielo; bude-b' to vôľa Najvyššieho, nebudem sa ton^u 
pYotivíť : ale sa k tebe pridružím s čistou úprimnou láskou 
a postarám sa i o to, jako bych so sebou spolu i Muráň tebe 

16 



242 

oddať mohla« Jestliise naSa obapolná láska bude oprardírá, 
dá to Boby íe tým obidvaja šfastíe obsiähneme. 

Veédin : . A jako preca myslíS, že by mne možno bolo do 
bradu sa dostať? 

Marta: To tí sdelím časom, len posborenia ! prv šija to 
musím sama premysleť a potrebné k tomu príprary porobiť, 
abys ty potom y pravý čas na udané beslo pritiahnuť mohol. 

Veédin to vytržení: O ty krásny vzore ženskej hrdin- 
skosti! ty anjel môibo Šťastia ! vyvolená kráfovna môjho srdca ! 
— dovol, že ťa po^ibim ; lebo moje srdce od rozkoSe plame- 
ňom horí (ohce jn obejmúf a pobozkať). 

Maria (vyklzne sa mu z rúk) : Nie je to teraz eSte na čase; 
ale ti dám toto hfa na pamiatku (podáva mu kader svojich vlasov), 
nech ťa upomína na tvoju úprimnú priatelkyňu, osamotelú 
vdov'i na Muráni. 

Veéelín^ pobozkajúc podanú mu kader, uschová ju : Tu 
blízko môjho srdca nech mi bude pamiatka táto ! 

Marta : A teraz čas uteká ; my sa tu už pridlho bavíme ; 
treba nám pomysleť i na rozlúčenie, aby nás nejaká nemilá 
náhoda neprekvapila a nepripravila nás v okamžení o vSetko, 
čo nám bolo milé a drahé. Bez tak uznať musíš, že sa ja, dla 
n^ôjho terajšieho stavu vSelijakým pomluvám a klebetám ľudským 
pilno vyhýbať musím. Nuž tedy s Bohom ! (Podáva mu raka.) 

Veédin (bozkajúc jej ruku) : 8 Bohom , vyvolená môjho 
srdca ! Dajže to. Bože, aby sme sa spolu tam hore (pokazuje 
na hradby Muránske) skoro sísť mohli I Fotom nás istotne nikto 
nerozlúči viacej, kremä smrť. — 

Marta pokynie opodial stojaciemu Kádciíovtj ktorý jej 
hneď priviedol koňa; ona vyšvihla sa naň, nečakajúc pomoc 
Veédinovu; 1 jej dve spoločnice posadaly rýchlo na kone a 
za nimi i Kádaé. Marta kývne Veédínovť eSte raz rukou : 
Zdrav bud ! — a pustí koňa cvalom ; za ňou uháňajú dolu 
dolinou i jej spoločnice a služobník so sieťou vždy vedTa potoka. 

Maria obozre sa z pozďaleka a klania sa šatkou vždy 
ešte dívajúcemu sa za ňou Veédinovz na rozchodnú. 

Veédin sníme svoj vojanský kalpak a klania sa jej tiež; 
načo vo vytržení volá na svojich : Priveďte mi koňa 1 ja sa 
nezdržím ďalej, ja musím za ňou stoj čo stoj ! 

Lánczt\ Detvan, KaHnomký a Fitieky priskočiac ku nemu: 
Nie, to nesmiete urobiť^ pre Boha ; to by bola i Vaša i Vašej 
vyvolenej konečná záhuba ; my to nepripustíme nijako pre 
y aSe dobré ! 



243 

^ Veiillm hnerÍTO : A kto je ráS velitel? Ja vám ukážem, 
jako ry yôIu svojho generáľa plniť máte ! 

Ddvan odhodlane : My sme tu nelen jako Vaši podria- 
dení vojanskí dôstojníci, ale i jako VaSi verní a za VaSe 
fifastíe a slávu s telom i s duSou zaujatí priatelia, a nadejeme 
ea, že našu priatelskú radu nezavrhnete ; pomnite , že VaSe 
služby i na ďalej potrebuje kráf a vlasť! — A na Fiľakove 
posiaľ nevedia, kde sme a čo si počíname. 

Veédin^ mierno : Odpustite, priatelia, mojej rozčulenosti; 
teraz som zase cele Váš. Sadajte na kone I — za mnou! — 
a obráťac sa smerom ku Tisovcu, zmizli všetci zraku ľud- 
skému v horách dielika Tisovského. 

Pálčivé dni a chladné noci zamieňaly sa toho leta, čoho 
následkom vyvinula sa nemoc úplavica, ktorá sa skoro nákaz- 
livou stala medzi obyvateľmi a posiadkou Muránskeho zámku. 
Mari'a Šéfovská -pocsía, sa takže sťažovať pred sestrou svojou, že 
i ona, vraj, cíti jakési znaky tejto panujúcej nemoci na sebe, 
a. bola veľmi nepokojnej mysli. Sestra Eva predesila sa nad 
tym, sháňala jej sama, pripravovala i podávala Maru lieky, 
navštevujúc ju často a pri nej vysedávajúc. Jeden raz ked! bola 
Eva pri nej na návšteve, žalovala sa pred ňou Jlfóría na svoje 
služobnice, že jej periny vysušiť odlieňajú, vyhovárajúc sa 
tým, že nemajú potrebné rebríky, aby hore na pôjd vyliezť 
mohly a tam ich sušily ; lebo že ona na dvore sušiť nedá, kde 
sa veľa Sedmohradčanov nachodí, ktorí hneď radi pomlúvajú. 

Eva : Sestro drahá ! keď ťa len to trápi, tomu ver 
ľahko odpomôžeme ; však tu na zámku nachodí sa dosť 
takých rebríkov ; má ich i vzdialená sestra naša Katrtena ; 
daj si priniesť, koľko ieh potrebuješ ; a keď sú ti málo, však 
máme tu na zámku i ' provazníkov na dostač; daj si ich naro- 
biť vedľa ľúbosii ! ^ 

Marta neobmeškala upotrebiť Evinu poradu ; hotové reb- 
ríky z provazov upevňovala, opravovala a spájala dovedna so 
svojimi služobnicami, aby boly v čas potreby dosti silné a 
dlhé a skrývala ich do postele medzi periny. Nato potom vy- 
chodila nočného času na múry zámocké a merala ich, majúc 
na tenkom povrázku priviazanú skalku, chcejúc vyzkúmať, 
kdéby sa nachodil najnižší múr, a z ktorej strany, na ktorom 
mieste by bolo najpríhodnejšie takýto rebrík dolu spustif. 
Po mnohom zkušovaní presvedčila sa, že lia polnočnej strane, 
kde sa i váha nachodila, ktorou všeliká zásoba potravy i drevo 
obyčajne hore na zámok sa vyťahovalo a kde i nová bašta vvsta- 

16* 



214 

^ená bola^ Tysokosí! múra len asi 12 siah obnáSa. Toto miesto 
ustanovila Marta jako najpríhodnejSie ku spustenia ddlu pri- 
hotorenýeh rebríkoy a čas sa jej práve terafl zdal býf naj- 
vhodnejší k takémuto podniknutin, keď jej^ Švagor Myéskáss}/ 
práve vtedy 9 vojskom v Kofiiciaeh sa nachodiľ; i ponSila 
Veédéna o vSetkom. 

Veédín poučený kroa Kádaša a listy Martine^ vedel dobre 
o týchto prípravách , ktoré sa k jeho prospechu dialy na 
Muráni, a vybral z pomedzi svojho vojska dostatočný počeť 
smelých, odhodlaných a sebe cele oddaných mužov^ s ktorými 
by v príhodný čas podnikol výpravu na Muránsky zámok. 
Medzi jeho vojskom bol i jeden muž; ktorj^ predtým za dlhý 
čas býval na Muráni ; teraz ale, poneváč v Rim. Sobote v 
jarmočný čas z puSky srojej náhodou jednu ženu bo! pre- 
strelil a z tej pričiny jako väzeň v žalári Fifakovskom sa 
nachodil, i tohoto vriadil Ve^dm medzi svoje vojsko a použil 
k tomu, aby pre obmýSfanú výpravu bol vodičom a pouka- 
zoval im chodníky a prístup ku hradbám a baštám zámockým. 

Jakooáhle Maria so všetkými svojimi príprarvanai bola 
hotová, oznámil Kádaé Véédkwvi, aby na prídúci štvrtok bol 
na pohovove, a to síce na samú polnoc aby sa dostavil pod 
hradbami Muráňa, zo strany polnočnej a aby sa priblížil ku 
tej bašte, v ktorej obloku svetlo uvidí ; lebo že tam spustený 
reorík nájde, po ktorom by hore do bašty vyliezť mohol a 
za ním i jeho ľudia v primeranom poéte. 

Y ustanovený deň, jako sa zvečerilo, dorazil Vsédin ku 
podzámoekej osade Muráni, a vojsko svoje pozcíaleka pokraj 
hory postaviac do zálohu , so dvoma tovaryšmi vniSiel do 
osady na výzkusy. Dedinčania ich hneď jako cudzincov spo- 
zorovali , spravili krik, tak že sa Tud pobúril a dal sa do 
prenasledovania ich, volajúc za nimi : Bite ich, zabite, nepria- 
telia , zlodeji, lotri v dedine ! Veédin a jeho spoločníci museli 
ťahať meče a lén s veľkou núdzou ušli pred sekerami a k^jmi 
pobúrených dedinčanov, uháňajúc cvalom ua chytrých svojich 
koňoch von z dediny, až po dosť dlhom túlaní sa sem i tam 
došli konečne ku svojmu v zálohe postavenému vojsku. 

Z pomedzi záložného vojska najsmelších a najudatnejSích 
mužov povyberal Veédín a poberal sa s nimi voľným, tichým 
krokom hore ku zámku ; ostatniemu vojsku ale poručil nečo 
neskoršie sa hýbať a blízko zámku pokraj lesa poíkať na 
znamenie, ktoré dostanú z bašty, a tak potom vrútiť sa na 
bránu do zámku. 



r\ 



245 

i» ' Polnoc bola blízko, keí sa, Veádin «o sYojimi vybranými 

F drábmi približoval ku severným hradbám , ale svetla nebolo 

Jf nikde videf . Netrpezlivo prikročili hneď ku samým múrom^ a 

i makajúc hľadali ten vyvesený byť majúci rebrík, až pla^piac 

i sa popod múry a baSty, nevdojak prišli ka samej bráne zámockej, 

kde ich ale stráž spozoŕujúc, volala : Kto tam ? ozvi sa, lebo 
i páliť budem ! 

n Preľaknutí dobrodruhovia tichučko, jako len mohli, popod 

é múry a skaliny plazili sa nazpäť ; už počali i nádeju tratiť a 

% pochybnosť sa zmáhala pri nich, žeby sa im to predsavzatie 

íl ešte podariť mohlo, ked Kádaé^ sbehnúc po rebríku s baSty 

I dolu, dostavil sa pri nich a pochytiac VéUlína za ruku, pri- 

! viedol ho mlčky pod samú baštu, kde mu potom pokázal 

» svetlo v obloku i dolu spustený rebrík ; ale mu spolu i týmže 

i prstom významne tichosť a opatrnosť prikazoval. 

i Veáeltn jakonáhle zočil rebrík, hneď stúpal po ňom prvý 

[} hore do bašty oblokom a švihnúc sa do osvetlenej izby, objal 

J svoju, naňho už túžobne a s bázňou čakajúcu Máriu, Za ním 

i vystupovali hneď^ hore i jeho druhovia, z ktorých jeden silným 

ft hvizdom dal ostatnému pokraj lesa stojaciemu vojsku zna- 

i menie, aby ich hneď nasledovalo. 

p Marta bola zavčasu zámockú stráž , obviňiijúc ju , že 

špatné dáva pozor, z múrov, zvlášte zo strany od „Cigánky" 
rečených, odstránila a do žalára vsadiť dala. Veéelín ale dal 
' ponajprv všetkých dôstojníkov zámockých, počnúc od veli- 
teľa, vo snách pohrúžených, pochytať, pri čom vodičom jeho 
ľudí bol Kddaá] — a keď sa ich rad radom zmocnili, donútili 
ich s hrozbami a kroz prísahu, že sa poddali novému pánovi 
a sľúbili vernosť kráľovi Fe/rdincrndovi IIL Naposledy žiadali 
s hrozbou i od vratného kľúče od brány. Ten sa zaklínal, že 
kľúčov nemá u seba, lebo že podľa obyčaja i tejto noci veľ- 
komožná pani Eva ĽlyésJiázka vzala ich k sebe. 

Konečne poslal Veéelín k tejto jednoho z dôstojníkov a 
druhého z jej domácich ľudí ; títo klopajúc na jej dvere, 
zobudili ju. Dôstojník volal úctivo síce ale určito, aby vydala 
kľúče od' brány, lebo že pán Fraňo Vešelin s vojskom opano- 
val zámok, jej ľudí že dal pochytať a poviazať, tak že jej už veru 
nič. iného nepozostáva, než poddať sa okolnosťam a kľúče im 
bez všetkého márueho odporu odovzdať. 

Zo sna pobúrená a naľakaná lUyésházka^ trasúc sa na 
celom tele, nevedela, čo má urobiť, až konečne hrozbami a 
krikom dôstojníka odhodlaná jej stará komorná vyskočila zo 



246 

SYojej postele, a zaobaliac sa do sTÔjho starého plášťa, otvorila 
dyere a yydala žiadané kľúče dôstojníkovi, prosiac ho, aby pre 
SYOJu yojanskú čes< ušetril ženské bezbranné osoby a vzdia- 
lil sa preč odtiaľ ; čo on, majúc už kľúče v rukách i ochotne 
urobil, ponáhľajúc sa ku bráne, ktorú s pomocou vojakov i 
otvoril, na čo sa vojsko Veéelínovo^ ktoré sa medzitým už i 
na tak rečenú ^Tureckú hlavu" bolo vydriapalo,' vrútilo do 
zámku a zaujalo hnect všetky bašty a múry. 

Veéelin prikázal svojmu ľudu, aby nikomu na zámku 
neublížili; lebo že on každého^ kto sa mu, neprotiví, bere pod 
svoju ochranu ; vojsko, ktoré by chcelo kráľovi složiť prísahu, 
prijíma do svojej služby ; ktorí by ale na zámku nechceli 
zostaf, majú to hneďky oznámiť a môžu slobodne odísť. 

Na tretí deň žatým sosobášil sa Vešdin so svojou Máriou 
v Jelšave. Ked sa jako novomanželia navracali na Muráň, 
dievčatá podzámocké, sviatočne odené, s vencami a so spevom 
ich vítaly: ;,Pod Muráňom stojí lipa zelená* a „Hej pod 
Muráňom to je krásny svet" a t. ď. Na zámku ale vydržiavala 
sa svadba hlučná a veselá za viacej dní. 

Poziámky. 

Ku 3í. 1) Veselinovo dobytie Muráňa románopisci maďarsko-ne- 
mecki častejšie už vykoristíli k plodom literárnym ; ja som Ba pokúsil 
vylícif ho zo stanoviska slovenského nn základe spoľahlivých prameňov 
bistoriokých, ktoré mi ^oňkvtíW: Bartholomaeides ^NotitiaComitatusOdmóri' 
^MÍ8f^ Samuela Reisza krátke, nemecky písané poznámky a Ihr. Gustáva 
Reisza rukopisy, v ktorých on dátky historické doby Veselinovskej z toz- 
manitých pramefiov s neobyčajnou pilnosťou posnášal a naznačil. 

^) Palma: „Georgius L Rakoczius vulgatis littetis spargit se ad reli- 
gionum protestantium ininrias vindioandas gentisque libertates tuendas in 
arénam descendere. Respondit consilio successus. Sine mora vulgus omne 
ab aratris ad arma convolat. Nec deerant e nobilibus etc. — Caesar 
promulgatis per Hungariam litteris, populares ab ejus societate abstra- 
here oonatus fuit." 

3) SoUwnia bibliotheeae Kishonthanae vydaly na svetlo: Mandatnm 
missile conaitis Franeisei Vesteh'nyi, palatini regni Hung. de non impe- 
diendis decimis ad genqrosum Andreám Kubinyi anno 1665 latum : 

Generose domine^ amice nobis obser vande ! 
, Exponit nobis gravi cum querela etc. etc. 

Quia vero Vestra dominatio, nesciťur quibus rationibus dueta, in 
ejusmodi eorundem antiquis privilegiis ipsos (parochos evangelicos) tur- 
baret — et quod maius, subditos possessionis Klenócz nomine totius 
familiae Kubinyianae sub birsagio 40 florenorum de non administranda 
eidem parooho deeima stríctissime inhiberet etc. ett$. auctorítate noatra 
Palatínali committentes et manduntes serio a t. ď. a t. ď. 



247 

Medzitým i sám Veselín Polônskemn kňazovi na Hrone, a síce roka 
1659. kroz svojho úradníka Andreja Zmeyho dežmn dal násilne odobrať 
a na Muránsky zámok odviesť. Keď sa ale seniorát Gemerský zato 
prosebné obrátil na Veselina, aby kňazovi dežmu vydal, odpovedal, že 
jemu v tom nikto nerozkáže, ani jeho predkovia mnprejndikovať nemôžu. 

4) Pavel Hunfalvy Maďarom príbuzné národy takto klassifikuje : v 
prvej linei ugorské jazyky^ : Maďar, Vogul, Ostják, Mordvín, Čeremis, 

Šiirjan ; v druhej linei : Finn, Lopar, Eiäth, Liv, Vóth ; v tretej lintí : 
turecko-tatársky jazyk ; naposledy : Samojed a Mongol-mandžu jazyky. 
— Naproti tomu Vámbéry myslí, že sa Maďari viac podobajú Turkom, 
Tatárom a Mongolom, nežii fínskym Čudom. 

5) K. 1124. za krárovania Štefana prišli Kumáni, od Grékov pora- 
zení, do krajiny pod vodoom svojím, Taior receným, a osadili sa v srdci 
krajiny medzi T SOU a Dunajom, čim sa stalo, že toho času už vefmi sten- 
čený a zoslabený živel maďarský zase sa posilnil a zotavil, ale pritom 
i mravy, obyčaje a reČ kumánsku si privlastnil a tak rečeno sa poku- 
mánčil. 

6) Že dedičovia SécovsU pohíadávali v Jelšave istý dom, ktorý v 
Čas nepokojov Rákóozovskýeh Michal Horváth, rečený literát, bol si pri- 
svojil, svedčí Barthoiomaddes, 

Ku n. 7) Muráň pokladal sa zvlášte od r. 1647, za pohraničnú 
pevnosť oproti Turkom. 

8) Žofia Bosnáh z rozkazu svojho otca, prefekta zámku Fiľakov- 
ského vydala sa za Veselína a vrúcne ho milovala, bývajúc na Strečne, 
keď sa jej- manžel po otcovej smrti stal prefektom na Fiľakove. Bola 
ona i s Martou Séci dobre známa a často sa navštevovaly, ba pred svojou 
smrťou sama ju Veselinovi za manželku odporúčala , lebo už ža života 
svojho pozorovala jeho náklonnosť ku Márii, čo ju velmi kormútilo,jako 
i známa povesť dosvedčuje. Ostatne zrodila Žofia od Veseliha jednoho 
syna Ladislava, ktorý si bol Zuaannu, doéru Gabriela BaJcosa a Márie 
Bomemi9szov8kej^ pojal za manželku, ale nedlho žil. 

9) Maria Homonay zvláštnim latinským listom pozvala Tôkaliho z 
Kežmarku na pohrab svojho m2iwtQ]^JwrajaSzéehyho: „ Velit exequias has 
funebres sua praesentia exornare/^ 

10) Maria Séciy vdova BetKUnova, práve v Čas nepokojov Rákóozov- 
skýeh zo Sedmihradska s velikými poklady na zámok Muránsky šťa- 
stne dorazila. V Hucine bola pohraničná stanica proti Turkom; velitel 
Czékus, 

11) Maria Drugeth de Homona žila s Jurajom Széehym 17 rokov a 
zrodila s ním 9 dietok, z ktorých ale len 4 dcéry matku prežily, a síce : 

1. Maria, vydaná za Štefana Bethlena, synovca Oáborovho, a soba-" 
sená s ním y Jelšave r. 1627. 30. mája, ktorý ale r. 1631. zomrel, 
od ktorého času bola vdovou, až sa vydala zase po 14 rokoch za 
FrafiUa Veselína, 

2. Barbora, vydaná za Adama Thurzu r. 1627* 21. jtin. v Slov. 
LupČi, a po jeho smrti za Adama Forgáca* 

3. Eva, vydaná za Gabriela Ľlyésházyho r. 1641. v Slov. Lupči. 

4. Katarvna vydaná za/. Lyttha de K&pesiny r. 1649. a po jeho 
smrti za žigmonda Prépostváryho, 

12) Daniel Sinapius ináČe Horcicka, rodom zo SuČian v Turci, bol 
najskôr rektorom školy jelšavskej, potom kiiazom Kameňanským ; jako 



248 

vyhnanec od r. 1673—1703. v Sliezku a v Pofeku sa adržoval; potom 
bol ešte v Radvani a naposledy v Levoči ev. slovenským kazatefom ; 
vydal TrcuKWshého ^Oythara Scmetorum^^ ^Jádro vseeh modliieh'^ a t. ď. 

13) ^am. iRtfm ; „Der Homonayscbe Hof war magyarísch, fromm, 
that aber fur die Eeligion nicht viel ; die Fran, gegen ibre Kinder sehí 
nachgiebig, misobte sicb durcb Jákojfy in alle Angelegenbeiten der Kirohe, 
stärte durob ibren Einflnss die gote Ordnnng oft. Gescbwätzigkeit and 
Delationen kameň immer aufs Schloss. Gesetzlosigkeiten unterstiitzte 
man nnd schlechte Sitten berrschten aaf dem Scbloss, besonders bei den 
Kindérn. Die Mutter war immer kränklich ; nacb 17 Jabŕen ibres Witt- 
wenstandes starb sie nnter nnzäbligen Scbmerzen, nacbdem sie 4 Jahre 
krank gelegen, im 54. Jabre 1643* 

14) Fraňo Jákoffy bol až do smrti Ma/rie Homcnayovskej prefektom na 
Muráni a jako muž cti - a vládochtiv;^ pod firmou Homonmfovskou mal 
veliký vplyv jak na politické tak i na cirkevné záležitosti v Gemeri a 
v Malom Honte ; (k. pr. Bystranske; cirkvi rozkázali, aby sa od Ratko- 
vej odtrbla, kňaza ale Bystrauskébo dal temer vybodit ; Drenoianskebo 
kňaza dal vysadiť, že bol, vraj, už starý a fudia bo zunovali) ; vládol 
on na Hracbove a vystaval si tam i zámok z príčiny tej, že dom jebo 
lotrovia boli prepadli a ozbíjali, áno i manželku jebo Judittu Dersfy 
mučili. loáče Jákogy vystaval kostol na Hracbove i na Pondelku a štu- 
dentom, idúcim dô Wittenbergu, rozdával štipendia. Zomrel bez detí a 
zámok jebo v búrkaob Rákóczovských, heď bo bneď jedna bneď drubá 
siránka dobýjala, konečne rozborili. 

15) Gašpar Oazúr, kňaz ev. na Polônke na Hrone, bol od svojicb 
církevníkov medzi drubými výstupkami i za to obžalovaný pred senio- 
rátom, že „publice in tcmplo pro concione" smel oznámiť a jej Osv. a 
Veľkom, panej dom „Prillstubom" nazývaf ; a poneváč tentýž OaHr í 
zo svätokupectva sa vyznal, že pánu prefektovi 5 toliarov a 5 dukátov 
za faru daroval ; tedy z nariadenia braterstva povinnen bude tú istú 
summu z polovice teraz a drubú potom složiť, jako svedčí zápisnica senio- 
ratu Gemerského. Poneváč ale s tým i^2jAHomonayov8ká na Muráni nebola 
ešte spokojná, tedy Gazúr r. 1634. 25. okt na konvente v Rozložnej 
bol odsúdený, pod 15 dňami faru vyprázniť a z bratrstva odísť, aby 
Velebné bratrstvo Boba neobrázilo, a na žiadosť Veľkomožnej panej, 
jako zneje protokoll, za svätokupectvo složil 2 toliare. Biedny Gazúr pro- 
sil, poneváč už zima nastávala, aby mu povolene bolo so ženou a s deťmi 
až do Jura pokojne vo fare zostať: čo naposledy na ninobé prosby a 
prosredkovania seniorátu Maria Homonay z milosti povolila. 

16| Osady pod Kráľovou boľou Čili na Gemerskom Horebroní, jako : 
Šumiac, Telgart, Poborelá, Polônka, Helpa, Závadka boly až po refor- 
máciu oírkve výcbodno-slovanskej a nemalý svojich vlas tnýob, kňazov, 
ale, jako zo seniorálnycb gemerskýob protokollov vysvitá, prislúcbaly ku 
cirkvi Muránskej, ktorá tedy za starodávna musela byť takže slovan- 
skébo obradu. Sečovská rodina uviedla do týcbto osád kňazov evanjelic- 
kýcb. Medzitým v osadácb týcbto protestantismus nikdy udomácniť a 
zakoreniť sa nemobol. Všetko usilovania kňazov tamejšícb, seniorátu 
Gemerskébo a zemskébo panstva Muránskeho od r. 1594. do 1644., visi- 
tacie seniorov a superíntendentov, napomínanie, hrozby a pokuty nemohly 
vykoreniť rozpomienky a obyčaje staroslovanské a z čiastky ešte i 
pohanské, jako toho mnohé dôkazy poskytujú staré zápisky gemerské- 



249 

ho seniorátu. Tak ku pr. r. 1596. 28. aprífa dfa starého Kalendára na 
Mnráňakem zámku bol držaný konvent, na ktorom všetkých cirkvi vy- 
alaneovia mkh sa iiBfcanovii^ neboli ale prítomní ; JucUx z KakiU, item z 
Tyrgartu, zo Sumaeiho a t. ď ; tak tedy im pod pokutou naloženo bolo, 
aby sa na najbližší konvent ustanovili a vyznanie evanjetteké pod- 
písali. Krém toho na Tyrgartčanov sa žalovalo, že mrtvó telá. zvlašte 
zomrelých detí, bez ceremónií a bez poriadneho vyprevádzania ku hrobu 
vt dfa obycaja zatvrdilýoh pohanov pochovávajú, že nemajú ohíaďu na 
cmiter, ale kdekoTvek v háji pod stromom sa pohrabujú ; že deti bez 
krstu týdeň i dva nechávajú a t. ď. — R. 1626. prosili Šumiacania 
seniorát, ponevác ich kňaz HeLmosim VraHslavsiý, ktorého im pán Veľ- 
komožný vsadil, už pred rokom od nieh odišiel, aby Muránsky kňaz tak 
jako predtým im prisluhoval, aby nemuseli svojho kňaza držať* — 
R. 1636. 9. okt. pri visitacii na Šumiaci, ktorú senior ffolý na rozkaz 
Jákofyho predsavzal, obžalovaní boli Pohorelčania, že veéern Pane po- 
tupujň, výrocité sviatky rušia, že nový Kalendár konfundnjú a že sa z 
čiastky staroverskej viery a obradoy pridŕžajú ; z tej príčiny vynesený 
bol súd nad týmito šismatickými šelmami („nebulones schismatici"), aby 
takí d)8tali „sepultaram asininam sine lux, sine crux," -— R» 1643. 
huroHaninz Helpy, ktorý dieťa svoje tiež, „sine crux, sine lux" pod stromom 
pochoval, na odpoveď ťahaný, tým sa vyhováral, že predtým, keď na 
Polônke ešte kňaza nebolo, bolo v obyčají, pod ktorýmkoľvek stromom 
alebo na poli na istom mieste dietky pochovávať; pritom ale bol preoa 
na 600 skverkových šindlov pokutovaný. 

17) Maria Homonay písala na cirkev ev. maďarskú v Drškovciach 
takto: „Adjon Isten minden jôt. Ti Dereski bíró és Dereskiek mind 
fejenkint ! Prédikátor uram talála meg beniinket, panaszolkodván azon, 
hogy tavaly valamenyi kis takarmánya volt, mind elrotthadott, panasz- 
kodik azon> hogy be nem feditek az csííreit, az Istállóit sat, — Azon 
is panaszolkodlk, hogy prédikátzióira nem jártok ; azért ha ezek utánna 
panasz jôn reátok, bizonyal nem szenvedjiik, hanem megbiintetunk érette 
mind faluja. Hogy szolgálnátok ti az prédikátornak, holott az Istennek 
sem akartok szolgálni. De bizóny meg biintetiink érette, hogy ezt csele- 
kesztek, hogy a prédikátíóra nem akartok járni. Dat. in arce Murány 
20 Mai 1636. Az N. asszonyotok. ^ 

18) Maria' Homonay dotovala zvlášte Chyžňanskú a Jelšavákú cirkev 
a školy, vokátor kňaza Chyžňanského i sama podpísala. — Deputátom 
seniorálnym, vyslaným do Otrokoča, aby prekazili pripojenie sa tejto 
církve ku kalvínom, dala vojanskú assistenciu, i peších i konníkov z 
Muránskej posiadky. 

19) Sam. Eeiss: „Maria Homonay schrieb an's Seniorat, worin sie 
befahl, Andachtsiibungen fruh und abends anzustellen, Bitten um Frieden 
uud das Ĺäuten friih und abends/^ 

20) Balassa na svojom pochode ku Berzetínu vypálil osadu Roštár, 
o čom v starých zápiskoch Stítnických na rok 1630. toto naznačeno 
stojí : nBalasíy potom poli. mesta ^uderil, sedí do Brzotíaa, čo bolo 
uboatvo v RoStáru za nim Sli i poli Štitnika se vrátili. Na druhý den 
v Offtorok Halassy Fereneg se vrátil na RoStár, ubostvo pobil, RoStár 
vypálil do kola, nezostali domí sedem, a kostel a fara." 

Ku III. 21) Za pravlasť Cigáňov pokladajú Indiu, kde, vraj, pa- 
trili ku najopovrženejšej kaste, Parias reéenej, zkadiaf pod Tamerlwaom 



250 

priTedeni boli do E^pta a tak sa rozptýlili po Earope ; jakokofvek 
je posiaľ záhadná ich pravlasť tak i Čas a pohnútka ich pristehovania 
sa do Enropy : reč ioh pokaznje na koreň sanskritský a ich najbližSi 
príbuzní zdajú sa hjt Malajď Medzitým najviac podivnhodno, pri tomto 
primitívnom, neobyčajnom národkn je to, že ačkofvek až od toľkých 
storočí bývajú medzi civilisovanými národy Európy, preca sa ich posiaľ 
kultúra tak málo obytá, jako murínovej kože sapún, a že so žiadnym 
druhým národom pomíedať a vjedno sliaf sa nemôžu* 

22) Že prvý list VeseUnov na zámok priniesol ar Hrachová Kurtiéhin 
sIuhA Nagy v uhorlce, píSe Sam. Heiss. 

23) Maria Séci bola už 49 ročná, keď sa vydávala za Veíelína, Štefan 
Qyimgf^sy, maďarský básnik a potom- Veselínovský sekretár na Muráni, 
vo svojej básni » Marsaal társalhodó Murányi Venus** ju preca jako bo- 
hyňu krásy opisu je^ za čo ale dostal od nej na dar dedinu Babineo na 
Balogskej doline, ktorú potom JKbhárovei za 1,200 zlatých zase vymenili. 

24) Listy Veseltna a Marte Séci preloženô sú z nemeck ého rukopisu 
Samuela Eeiisa* 

Kq IV. 25) Že Kádašy služobník Márie Sečovskej f bol prostredníkom . 
. pri jej schôdzke s Veselinom a pri dobytí zámku, svedčí Bartholomaeides 
i Sam* Reise, jako i to, že stará Maria Homonayovská bola UŽ Vtedy zo- 
mrela, Jákoffy že bol prepustený a na jeho miesto stal sa prefektom zámku 
Mat^ Zondy^ a veliteľom vojska Szakolczay. 

26) Na zámku býval za časov Sečovských maďarský dvorský a po- 
siadkový kfiaz ; poslední bol Štefan Kószegi^ ktorý po prestúpení MaHe 
Sečovskej ku cíľkvi r. katolíckej hneď i so svojou nemocnou manželkou preč 
zo zámku vystehovať sa musel. Štefan Dešelvic bol podzámocký slo- 
venský kňaz. 

27) Pahnov kommentator : ^.Caesar in oppido Saaros per Eszterháziwn 
cum Sigism, Lónyai et StefSomogyi traotat, sed frustra , cum Hungari 
Pucheimium ad Cassoviae moenia haerentem tempere induciarum adgressi 
fnissent et in fúgam conjecissent." 

28) Schôdzka Márie Sečovský s Veselínom i dobytie zámku tak udáva a 
opisuje Oustav Reiss, Podľa neho brána, ktorou sa vchodilo do zámku, 
bola jediná cesta, ku nej do skaly vytesaná, dosti úzka ; všetko , čo 
vojakom tam bývajúcim bolo potrebne, jako drevo, chlieb a t. ď., bolo 
na ret'azach hore vyťahovano, keď sa na osloch ku Hradbám dopravilo. 
Za bránou bol dvor, za ktorým stály asi na 4 siahy vysoké múry. Na 
pravo od brány pred samým zámkom nachodi sa i teraz eite veľa kostí. 
Temer u prosred zámku stál palác Sečovský a s ním spojený kostol 
s väžou. Pracháreii bola na najnižšom mieste zámku zasklepená, ktorá 
sa ešte i teraz dá rozoznať. Studne boly 3, do ktorých sa dažďová 
voda sbierala ; štvrťa ale Styruhlastá, veľmi hlboká, v kameni vykresaná, 
z ktorej sa voda v kožených vreciach dlhšie než za hodiau hore na 
vrch vyfahovala. Na polnočnú baštu vyťahovalo sa drevo s ohromným 
kolovratom a hrubou reťazou. Žaláre ležaly .na sever štymhlasté 
a do štvorhrann asi na siahu vysoko stavané ; v prosred takého 
žalára bola široká jama, do priestoru 6 siah sysokého vedúca ; u spodku 
bol okrúhly otvor, do srúcaných temníc vedúci ; tam boly nájdené putá 
Vj centové a v nich eŠte i kosť z Človeka. 

29) Turecká hlava menuje sa od brány na pravo velikánska ska- 
lina s malou rovinkou, kde sú 3 hroby. Hovorí sa, že tam bol jeden 



251 

cmiter, a druhý na cever pod velikou baštou, kde sú znaky mnohých 
hrobov. Západná éíastka hradu volá sa Cigánka. Možno z tej príčiny, 
že ztadiaŕ vnišiel VeseHn 

30) Bartholomaeides : ^Frcmčiseus Vesselinyi a rege Ferdincmdo IIL 
comitís titulum ac dignitatem reportavít arcemque Murány Ráháczii 
faetioni deditam astu miUtari non tam regi qnam sibi subiecif 

31) Nápis nad bránou zámockou v skale vyrytý i teraz stojí : 

„AD DSI EJUSQUE IMMAOULATAE MATRIS HONOREM AD 
EMGLUMENTUM PATRIAE ARCISQUE HUJUS DEFENSAM, QUO 
COMES FRANCISCUS VESELIŇI DE HADAD, ARCIS HUJUS PER- 
PETUUS COMES, PALATINUS REGNI HUNGARIAE, FORTALITIUM 
HOC A FIDE REGIA DEFICIENS IN OBEDIENTIAM REDEGIT, 
DUM 0MNIBU8 ANTEHAEC INEXPUGNABILE ET IMPERVIUM 
FUISSET. SUAE FORTIDUDINI EX HAC PARTE INTRANTI 
CESSIT ANNO SALUTIS MDCXLVI (1646). PROPUGNACULUM HOC 
ERECTUM ANNO SALUTIS MDCL (1650). - 



IX. Vďačná pamiatka mužom našim. 

(Pod týmto nápisom a záhlavím umienili sme si y našom j^NároMom 
Kalendári^* podávať každoročne čo i l^ratdie životopisy s podobizňami 
t/ Pánu zosnulých mužov nasieh nie len z najnovšej ale i z predoSlých dôb : 
cieľom obnóvenift; oživenia a zachovania zaslúženej blahé) pamiatky 
jejich medzi nami^ jakož i ciefom zachovania obrazov a blahodárnych 
činov jejich a tak i cieľom bližšieho oboznámenia sa s mužami svojimi 
a spolu cieľom podania súvekým rodákom našim vzorov ku snažnému 
nasledovaniu, ku poučovaniu a utvrdzovaniu ich v dobrých a potrebných 
zásadách a predsavzatiach na národa roli dedičnej. 

Podávajúc týmto prvú radi drahých zosnulých našich, a síce tým 
poriadkom, jako nám ich neuprositeTná smrt odvolala, vyzývame spolu 
so všetkouúctouveľact.. a drahých rodákov našich ku vyhľadávaniu, sbie- 
raniu a zasielaniu nižepodpísanému matičnému tajomníkovi tým cieľom 
obrazov a životopisných dát zaslúžilých mužov našich, jakož i ku 
značeniu a sdelovaniu dodatkov ku životopisom už uverejneným, za 
chvály a nasledovania hodným príkladom sppluzakladatefa matičného, 
dôst. p. dekana a farára chtelníckého, Juraja Obermat/era^ ktorého lás* 
kávou snahou u Fándlyho vnuka, Kaípara Fandia^ obyvateľa a majstra 
čižmárskeho vo Chtelnici, vynaložený a pre Maticu našu zaopatrený 
i v skutku už venovaný 3' vys. a 2' šir. olejový obraz bi. pam. Juraja 
Fándlyho k našej velikej radosti pošťastilo sa nám i s nektoŕými, dľa 
listín fary ompitálskej a naháčskej sostavenými životopisnými dátkami 
dosiahnuť ; dľa ktoréhož verne vyobrazená je tu nasledujúca hneď 
prvá podobizeň.) 




Juraj Fándly. 

(Nar. 22. marca 1754.; f 7, marca 18100 

Muž, ktorého podobizeň tu v popredie iných kladieme, 
bol veľmi horlivý národovec a plodný spisovateľ slovenský, 



253 

jedoB z najyjteénejších Slovákov svojej doby a z najvätSích 
privrženeov i najhorlivejších ^omocníkor Bernoláhovýchy zrliite 
r zavedení bernoláéiny éili (trnavsko-nitrianskej) slovenčiny 
ČO' spisovného jazyka na Slovensku; s ktorým tiež r. 179*3. 
zailožilk vydávaniu a odobieraniu slovenských kníh 
„tAcmé slovenské tovartásivo^ s hlavným stánkom v Trnave a s 
viacej inými pobočnými stánky na Slovensku; ktorého ádovia 
odobierali a rozširovali týraže tovarišstvom v Trnave behom 
viacej rokov vydávané rozličné knihy. 

Narodený r. 1754. v mestečku Ompitáli v«ťolici preSpôr- 
skej pripravoval sa v domácich ústavoch čo najpilnejSej k vyvo- 
lenému stavu kňazskému. A v skutku medzi klerikov arcibis- 
kupstva ostrihomského prijatý , poslaný bol r. 1773* kroz 
Jána Galgóczyhoj tehdajšieho kapit. vikára ostrihomského, do 
semenista budínskeho, kde skončív so žiaducím prospechom 
za 3 roky štúdia theologické, za kňaza bol vysvätený a do 
Seredi za kaplána poslaný. 

Fándly (lepSej Fandl^ lebo takto sa nachoďí v matrikách 
meno rodiny tejto) co kaplán v Seredi strávil 3 roky a 
4 mesiace; ztadiaľ bol preložený 1780. do Lukáčoviee; ale 
po strávených tu sotva 3 mesiacoch ešte toho samého roku 
dostal sa za farára do Naháča ; kde čo taký až po rok 1807. 
na celé tamojšie okolie blahodárne pôsobil. 

R. 1807. opustil FámMy s privolením vrchnosti dobro volne 
faru a odobral sa do rodiska syojeho, kde ešte temer za 3 roky 
slnžby kňazské vykonávajúc a tam. farára, «7. NMinga dobro- 
volne, horlivé a neunavené vypomáhajúc, v otcovskom dome 
a flícé v nemalej vraj biede, r. 1810. d. 7. marca Časný tento 
život s večným zamenil. 

Fándly bol muž dičnej postavy, príjemného vzhladu, vyso- 
kého, otvorenéhio éela^ bystrozraký, vtipný, v prácack literár- 
nych pilaý, neunavený; kňaz horlivý a príkladný., 

Okrem reči slovenskej a lat. znal i maďarskú; a nemeckú. 

Blahej pam&ti mnž tento vydal, na koľko známo, na^le* 
áxqiee spisy a síce : 

r. 1789. v PreSporku : pDút^emd zmluva medzi mrUcJiom a 
djabhm o prvtMi j)oSátkách^ o starodájoniéi a 'úhdejáieh pr^ 
menách reholtUckich v. 8. str. 448. — Proti tomuže spisu vydal 
toho samého rokn v Halle (?) expavlín Anton Kubovia spis 
bez mena pod názvom : y^Anti-FánäUy and> dúvemé B&zmhwáňí 
medzi Theodohtóem a Jwrem Fándli.^ 



254 

Od r. 1792—1800. yjSiel od Fándlyho ▼ Trnave pozná- 
menania hodný : „Pilní domajéi a polni hospodár'^ r 5 dieloch. 

Tamtíež r. 1793. vydal latinakŕ výťah J. Papándcovef 
histórie národa slov. pod n&zrom/, rfChmpendtata HMorta Gentís 
Slavae^ v8. str. 288. so svojimi a J^ /Äfcíenárot^ýwu poznámkami. 

R. 1795. a 1796. vydal taktiež v Trnave : „Príhodné a 
SváteSné Káz^'' vo 2 dieloch. 

S Bemoldkom a Fándlym započala nová doba v literatúre 
Slovákov. Skoda len , že sme sa pri vSetkej dobrej vôli a 
snahe našej nemohli dosial jako o nich samých tak i o dobe 
jejich bližSích zpráv dokutrať. Asnáď sa nám to, čoho si tak veľmi 
prajeme, prispením ct. rodákov našich ešte pošťastí časom svojím! 

Jvraj Tvrdý. 

(Nar. 5. júHa 1780.; t 23 nov. 1865.) 

Žilina, toto starobylé, dejopisne povestné, v krásnom 
malebnom kraji na ľavom brehu Yáhu ležiace výsadné mesto 
čistoslovenskej stolice trenčanskej, je ono mesto, kde náš 
veliký mecén slovenský Jwraj Tvrdý spatril po prvý raz svetlo 
života zemského z otca Jwraja^ tamejšieho poctivého mešťana, 
matky ale Anny^ rodenej Rajcdni. 

Frvé počiatky školského vyučovania prijal v žilinských 
normálkach. Nadobudnuv tam základných vedomostí, co scho- 
pný školák daný bol k ďalšiemu učeniu do tamojšieho gym- 
násia; kde nie Jen grammatícké ale i tak zvané huníanítné 
štúdia dokonal, vynikajúc vždycky medzi svojimi spolužiakmi 
jak pilnosťou tak i bystrosťou živého ducha svojho* 

Dokončiac s najlepším prospechom gymnasiálne školy v 
Žiline, v mes. septembri r. 1797. prijatý bol medzi chovancov 
biskupstva nitriAnskeho. S jakým výsledkom odbavil štúdia 
filosofické a theologieké na tamojšom biskupskom lyceume a 
jakej obľúbenosti došiel svojou ducha usadlosťou, poriadnosťou 
života a zvláštnou spôsobilosťou u patričnej vrchnosti, poznať 
z toho, že ho d. 1. sept. r. 1802. ešte jako študujúceho bohoslovca 
tehdaj^í nitriansky biskup Fr. Fuchs svojím obradníkom učinil. 

Jako biskupský obradník v mes. novembri tohože roku za 
podjahňa a jahňa, r. ale 1803. d. 10. júlia za kňaza vysvätený, 
ostal pri boku sebe priaznivé nakloneného biskupa až do 8. okt. 
r. 1804., ked sa totižto Fucha^ na novozaloženú arcibiskupskú 
stolicu jágerskú čo prvý arcibiskup povýšený, z Nitry do Jágra 
prestehoval; by v medzitým prenesením biskupskej právomoc- 



255 




nosti na nitr. hl. rikára kapitulského za yikarížlneho tajom- 
níka menovaný. Fuchs odchádzajúc z Nitry, vzal sTÔjho 
miláčka sebou do Jágru s tým dobrým úmyslom, že ho do 
počtu tam. kňažstva vriadi, a primeraným upotrebením vo 
svojom dvore neúnavnej jeho činnosti k vySšiemu vývinu pek-» 
ných schopností ducha privedie a potomne Šťastným učiní. 
Medzitým človek mieni a Boh mení. Podozrivé zazieranie 



256 

tamorodjch aSpirantor, vrtkayosť záhadnej budúcností^ neu- 
kojíteľná tesknosf za domovinou a iné neprihodné okolnosti 
premohly yrelý cit synovskej ycíačnosti a povoluosti, vzbudený 
otcovskou pečlivosfou a blahosklonnosfou veľkoduSného arci- 
pastiera v srdci mladistvého Juraja^ ktorý vdacnými slzami 
pokropiv posvätnú pravicu žehnajúceho otca arcibiskupa, v 
skormútenosti srdca nastúpil zpiatočnú cestu do Nitry. 

Po návrate z Jágru ustanovený bol Jiuraj za podsprávcu 
semenisťa nitrianskeho, ktorý úrad do 8. decembra 1805. chva- 
litobne zastával. Potom ale, poneváč následkom francúzkej 
vojny, studnice nábožného fondu vysuSivSej, kr. nám. rada uh. 
nariadila : aby sa podriadení vrchní semenisťa redukovali, 
jako i skutočne redukovaní boli, a poneváč na ten cas žiad- 
nej príhodnej stanice upráznenej nebolo : s privolením kapit. 
vikariátu Šiel do Drietomy, ku svojemu bratrancovi, tam. farárovi, 
práve vtedy kaplána potrebujúcemu, kde čo dočasný pomocník 
na vinici Pána pracoval až do upráznenia fary vo Visolajoch, 
ktorú sebe ponúknutú s povdačnosťou prijal 8. nov. 1806. 

Jako farár visolajský dostal 19. apr. 1808. od gr. z 
AspremonihrLyndmu ""presentu za farára do Púchova, mestečka 
na pravom brehu Yáhu v trenč. stolici ležiaceho, kam i začiat- 
kom mes. mája tohože roku prešiel. 

V Púchove otvorilo sa mu širšie pole účinkovania, kde jako 
výborný kazateľ, úprimný priateľ ľudu a školy príkladnou horli- 
vosťou dobrého pastiera a milým spôsobom vľúdneho obcovania 
vynikajúc , v krátkom čase všeobecnej obľúbenosti a vážnosti 
došiel. 

Jwrajovo blahoplodné účinkovanie nezostalo dlho svetlom 
pod nádobou skrytým. R. 1816. bol vy značený - úradom yice- 
archidiakona okresu pmsčanského. Jako taký zastupoval hl. 
deputáta biskupského pri častých vyslanstvách náboženských 
v doline púchovskej ; býval zkúmateľom novomenovaných 
farárov a prusčanských reholnlkov sv. Františka, cirkevnú 
právomocnosť dosiahnuť žiadajúcich ; jako i staviteľským do- 
zorcom kostolov a farských budovísk, R. 1827. bol vymeno- 
vaný za prísedníka sv. stolice nitr. R. 1832. obdržal dôstojnosť 
skutočného kanonika pri hl. chráme nitr. jako i vznešený 
úrad semínárskeho rektora a riaditeľa ústavu vyslúžílýeli 
farárov » deficientov. R« 1835. dostal hodnosť č. *opáta BL 
P. Marí« z Jástu ; o nedlho na tostal sa arcijahžom hradäan- 
ským ; 1844. kustosom hl. chrámu nitr, a synodálnym zkú- 
mateľom; r. 1847. ale tohože chrámu kantorom. D. 10. júb'a 



257 

r. 1853. sláril druhotiny svojeho kňažstra.R. 1859. postúpil na 
Stallum lektor-kanonika pri tejže kapitali a co taký po trpe- 
zlivé pretrpenej dyojroénej nemoci na praru nohu d. 10. 
novembra r« 1866. sy. sviatosťami zaopatrený a nasledovavSieho 
rána kroz osv. p. biskupa nitr. Aiig. Éoskoványiho mritirený, á. 
18. nov. posledním pomazaním posilnený, keď 85. rok 4 me- 
siace a 18 dní bohumilého a blahocinného života svojeho prežil, d, 
23. nov. ráno tohože r. o 10. hodine pobožné usnul v Kristu Pánu. 

Jeho mŕtvola d. 25. nov. ráno o 10. hod. bola slávnostne do 
krypty starobylého hradu nitrianskeho, pri prítomnosti nesčíta- 
teľného množstva ctiteľov a zveleb o vatefbv Jurajovýdi pochovaná. 

Meno Juraja nášho nepatrí síce medzi vychýrené mená štát- 
nikov a politikov veku terajšieho,ovšem ale zaujíma čestné miesto 
medzi prvými národovcami našimi, ktorí si svojím nepoškvrne- 
ným životom, všestraiínnu učenosťou, samostatnosťou ducha, hor- 
livým kriesením národnieho ducha, čistotou vlasteneckého smý- 
šrania,pevnotou a stálosťou charakteru, prospešným účinkovaním 
na poli cirkevno-národnieho vývinová nia, bezúhonnou obetovavo- 
aťou a dobročinosťou verejnú česť vydobyli na milom našom 
Slovensku. 

Juraj náš sťa príkladný dla srdca božieho kňaz skvel 
sa vo si. sbore kapituly nitrianskej čo hviezda prvej velikosti ; 
sťa verný a vďačný syp matky Slávie, nadaný zo zvláštneho 
požehnania božieho hmotnými prosriedkami , poznaným a 
dokonale pochopeným potrebám a nedostatkom národnieho 
života nášho dôstojne odpomáhajúc, stal sa veľkodušným do- 
brodincom, ozdobou a chlúbou slovenského národa nášho. 
On skutkami svojimi dokazoval pravdu onej vznešenej , ne- 
'smrteľným Kollárom vystavenej zásady, že „náboženstvo a 
náro^dnosť sú dve nerozlučiteľné sestry.^ 

Úfame, že čo len bežným upozornením na tie mnohonásobné 
dobrodenia,ktoré náš Jwra/v prospech cirkve, národa a trpiaceho 
človečenstva učinil, podarí sa nám v národe našom vzbudiť tú 
vrúcnu žiadosť : aby čím viac dušou i telom rodu svojmu odda- 
ných, neodvislým duchom nadaných, kadejakými pošmumými 
ohľadmi mámiť sa nedajúcich, Jurajovi nAlísvi podobných mužov 
verne a vytrvale pracovalo na úhore dedičnej roli Slovenska. 

Vieme síce, že, dľa učenia sv. Jána zlatoústeho : netreba 
dobrodenia vyjavovať, jestli nenúti potreba, avšak 
mravnú toho potrebu cítime hlavne v terajšej dobe našeho 
národno-politického preporodenia ; ba práve teraz je potrebno 
vystaviť príklad, jedným k zaprlemu^ druhým k nasledovaniu, 

17 



258 

Nakoľko postačuje naša zhodnoyeniýcli udaní čerpaná vedo- 
mosf, JvíľajTvrdý na všeobecné ciele vynaložil, jako tu nasleduje : 

V Žiline vymenil Stolárne poplatky, farárovi a choralistom 
prislúchajúce, položením istiny, vynášajúcej vyše 8,000 zl. r. č. 

Dal požiarom r. 1848. roztopené veliké 
zvony žilinské preliať v B, Bystrici, ztadiaľ do 
Žiliny doviezť, vytiahnuť na vftžuatúto opraviť, 
— na čo vynaložil .... .... 4,662 n n j> 

Z2l obnovenie a pozlátenie veľkolepej kamen- 
nej sochy B. P. Márie na rynku žilinskom platil 462 » >? » 

Aby sa pri tejže soche pobožnosť litánií 
cez oktávu navštívenia B. P. Márie každoročne 
vykonávala, položil istinu 630 r^ y, ^ 

Vierozvestovému ústavu v Afrike obetoval 2,100 „ „ „ 
„ „ vo Sv. Zemi „ 1,045 „ r « 

„ ,, v Amerike „ 520 » ^ 

Jezuitom v Trnave bydliacim daroval . 420 r r » 

Mníškam SV. Alžbety jablonkovským daroval 105 ,, ,, „ 

Keí chudobní kat. Slováci prešporskí r. 1859. 
prosebné žiadali, aby im bohoslužby a kázne 
slovenské v Prešporku dožičané boly, a nalo- 
ženú kroz J. Em. kardinála-prímasa istinu, z 
ktorej by tamejší kláštor vv. oo. Kapucínov 
za vybavovanie týchže služieb božích 60 zU sr. 
ročite prijímať mohol , sosbierať dostatoční 
neboli, — k tomu cieľu obetoval .... 1,050 „ » n 

Kostolu žilinskému daroval krásnu kazulu 
s príslušnosťami, pluviál a dve dalmatiky v cene 1,150 „ „ „ 

Kostolu višňovskému dal podobné posvätné 
rúcho v cene . • , 760 r v n 

Obetoval kostolom : lazskému, lisskému a 
mojtínskemu krásne monštrancie; berenčskému 
lampu; dolno-nitrianskemu dve hodbabné zá- 
stavy; staro-krásňanskému baldachín; dlho- 
polskému, púchovskému, visolajskému, červeno- 
kamenskému a kláštoru nitrianskemu kazuly 
i s príslušnosťami, — v súčetnej cene . 1,200 r n n 

Novému kostolu mojtinskému na veno položil 105 t- v n 

Základiny na sv. omše učinil vo farách : 
dolno - nitrianskej, visolajskej a púchovskej,' 
jako i v kláštoroch : nitrianskom a žilinskom 

Úhrn 22,209 zl. r. č. 



259 

prenesene 22,209 zl. , r. í, 
po 105 zL; TO fare 8trečnan8kej210zl. a pre 
organistu tamže 105 zl. . 840 r » » 

K povýšeniu skrorných dôchodkov fary 
yisolajskej zakúpil tak rečené maslákorské 
urb. sedenie za .......... 814 ^ » » 

K lepšiemu zaopatreniu kaplána trenčian- 
skeho pri SV. Anne položil istinu . . . . 210 r? » » 

Na vystavenie budovy ústavu chudobných 
V Žiline a k rozmnoženiu jeho fondu daroval asi 500 ^ >? r 

Na základinu k stálej podpore styr núdz- 
nych osôb v Nitre učinenú ; na rozmnoženie ' 
fondu tam. ústavu chudobných a na iné po- 
božné ciele tamže vynaložil . . . . / 3,120 ^ „ ^ 

Vyhorelcom žilinským^ dobšinským a nimic- 
kým. jako tiež chudobným žilinským, púchov- 
ským a visolajským udelil vyše 600 ^ ^ » 

Aby v Žiljne na smútiacich rumoch k veli- . 
kej ujme národnej osvety zaniklého tam . gym- 
násia, aspoň nižšie reálne školy povstať mohly, 
týchto otvorenie umožnil ponuknutim k jejich 
základu i skutočne vyplatením kroz vysokodôst. 

S. J. Kozáceka na patričnom mieste 2,205 zl. 
krém toho k zaopatreniu vyučovacích pro- 
fsriedkov a iných prináležitostí tomuže vysoko- 
dôst. pánovi odovzdal 420 zl. ; taktiež daroval 
týmže školám krásn\ obraz i).P. Márie, za 42 zl. 
kúpený. Sú četné teda na žilinské reálky vynaložil 2,667 „ ^ „ 

Na zvätšenie a pokrytie kat. školy pú- 
chovskej obetoval . . .' 1Ô5 „ „ ^ 

K ročitej podpore vyslúžilých učiteľov 
okresu pruscanského a jejich vdov, dietkami 
obťažených, venoval 525 zl. a školskej knižnici 
tohože okresu 50 zl., spolu teda 575 „ „ „ 

K založeniu nádejného spolku sv. Vojtecha 
odovzdal dv. p. Drovi A. Radlinskému . . . 1,050 „ „ » 

Na vystavenie pred hradom nitrianskym so- 
chy SV CyriUa a Methoda k tisícročnej pamiatke 
jejich príchodu ku predkom našim predbežne 
doručil národovcom našim pešťbudínskym . 
1,050 zl.; poneváč ale uskutočnenie návrhu to- 
hoto neprajné okolnosti prekazily, nariadil, aby 
sa tieto peniaze k venu spolku sv. Vojtecha prípo jily 1,050 n jy n 

Úhrn 33,820 zl. r, č. 
17* 



260 

preneseno 33,8^0 zl. r. 5^ 

Nitrianske semeniSte, žilinskú sirotnica a 
tam. reálky dal vriadiť medzi údov Dedictŕa 
SV. Jána Ňep. v. Prahe ♦ < 63 „ ;, „ 

Na Maticu Slovenskú za seba , za se- 
menište nitr. a za normálna školu v Žiline složil 525 ^ ^ ^^ 

Na štipendia pr^ troch usilovných žiakov 
složil u si. kapituly nitr. istinu, vynášajúcu 5,040 » „ ^ 

Banskobystrickému alumneumu na ročité 
vydržiavanie stravou jednoho chudobného žiaka 
odovzdal istinu 1,050 „ n ir 

Tomuže alumneumu na chovu chudobných 
žiakov a tjhnto na knihy a iné potreby 
školské čas po čase poslal 215 -^ n ir 

Na užitočné knihy slov., jaké znač- 
ným počtom zakupoval a rozdával; na umož- 
nenie vydania viacej spisov slov. a vôbec na 
napomáhanie litetratúry slov. vynaložil do > 2,000 y) n n - 

Čo úhrnkom činí 42,713 zl r. č. 

Krásny toto a zaiste pozoru hodný kvet církevno-národ- 
nej podielubravosti, vypestovaný na úrodnej, nebeskou rosou 
božieho požehnania svlažovanej, posvätným zápalom rodoľub- 
ného, za rozkvetom církve a národa vrelé bijúceho srdca so- 
hrievanej hriadke pravého nábožénsko-národnieho povedomia! 
Slušného povšimnutia tým hodnejší, čím istejšie je, že Jvsraj 
náš na dobrú výchovu a školské vzdelanie mnohočetných 
pokrevných svojich a k ročitému podporovaniu svojej nema- 
jetnej, na mnohé rodoratolesti rozvetvenej rodiny, nie menej 
vynaložil, ne^li na obecné ciele, — sem nezahrňujúc veliký 
počeť chudobných žiakov, ktorým jeho kuchyňa z roka n^ 
rok prístupná bývala. Majúc srdce pravou kresťanskou láskou 
naplnené, vždy mal odkial udeliť potrebným a núdznym, a 
čím viac dával, tým hojnejšej mu Boh požehnával, tak že 
ešte i v poručenstve svojom viacej tisíc zl. na dobročinné 
ciele zanechal. Jakovosť účinkov snázornuje najlepšej ducha 
človeka ! 

Juraj Tvrdý čo do mysli iiebol človek ideálov, ale bol muž 
činný, konavý ; čo do srdca verný odtisk šľachetnej, úprim- 
nej duše, samá poctivosť slovanská I Príkladná pokora ducha, 
nenútená zdvorilosť, úprimná prívetivosť, láskavá shovorčivosť,. 
pravdomluvncsť, útrplivosť srdca, ochotná podielubravosť,. 
dobročinnosť, skrovná domácnosť, vymeraná prísnosť života : boly 



261 

yerné odblesky jeho jemnej porahy, ktorou každého hneď po 
prvej známosti k sebe yinul. • 

V detinstve nevinnosťou , v chlapectve bystrosťou mysli, 
uctivosfou a vďačnou úslužnosfou y v mládenectve poníženo- 
sťou, mravopočestnosťou, pilnou pracovitosťou, trpezlivosťou a 
Tytrvanlivosťou , v mužskom veku vľádnosťou , učenosťou, 
rozva^itosťou a usadlosťou mysli, svedomitým za3tivaním sve- 
reného úradu, poctivým obcovaním a stálym účinkovaním v 
prospech ofrkve a národa vynikajúc: šťastlivé prešiel cez 
tisíceré nesnádze hmotného života, obdržal zaslúženú odplatu , 
dosiahol zvláštnej milosti božej : velebnú starobu bez choroby. 

Duch jeho bol veČne jarý, čulý, ustavične činný; mysef 
Irvstrá^ veselá, umná ; srdce útlociťné, zápalisté, všetkým 
Šľachetným citom otvorené ; oko jasné, ozbrojenia nepotrebujúce. 

Jemu, svoju vernú družku, pracovitosť, rozmarilej odtuchy 
neznajúcú, od mladosti milujúcemu nikdy nebol čas dlhý ; 
každodennú kratochvífu nachádzal v obľúbenom čítaní hlavne 
íeskoslbv. kníh a časopisov, v mnohostrannom dopisovaní, 
2vlášte v národnostných záležitosťach a v pôvodných prácach 
literárnych, venujúc všetky mohutnosti ducha neustálym sna- 
hám za česť a blaho církve a národa. 

Co pamätník svojich, prvotne k vlastnému obveseleniu 
ducha smerovavších trudovin napísal v . lat. veršoch a tým 
cieľom, aby z neho osoh vzali i druhí kňazi, zvlášt ale mládež 
duchovná, ktorej dielce to potom darom rozdával, r. 1856. v 
Budíne vydal 27 str. v 8. silné djelce : ^Medulla doctrmae 
chrtstícmo-catholtcae,^ 

Pripomänúť treba, že jeho srdce, vrelými citmi lásky k 
' Todu svojmu naplnené, bolestne nieslo všetky nehody a pre- 
kážky, s ktorými sa náš úbohý národ slov. sretá v povznesení 
na žiaduci stupeň vzdelanosti a blahobytu. 

Dôkazom útlocitného ^rdca Jwraja nášho nech je tu spo- 
mänutá i synovská jeho láska ku staručkej matke svojej. On 
JU neustále . podporoval, neskôr v svojom kanonickom dome 
bedlivé opatroval, a kedt práve sto rokov svojeho veku doko- 
najúc v Pánu pokojne usnula, mrtvé jej telo pri mimoriadnom po- 
diele ctiteľov všetkých stavov a vrství do hrobu žialne sprevádzal. 

Pamäti hodná je napokon v živote Jwrajovom i tá okolnosť, že 
asi pred ISroky bol celkom najprv ohluchol a potom oslepol z ne- 
známej príčiny ; o nekoľko dní ale obidva stratené smysly bez le- 
kárskej pomoci, jedine z milosti a milosrdenstva božieho, jemu 
aase navrátené boly. 



262 







Ctiboh Zoeb. 

(Nar. jl5. marca 1815.; + 15. dec. 1865.) 
Ctiboh (Timothms) Zoch (Cochius i Zochius)^ syn Pmla 
Zochoj veľazaslúžilého učiteľa církve ev. A. V. verkoveskej a 
matky Helmy Janovic^ narodil sa 15. marca 1815 vo Veliénej 
(Veľkej vsi) r oravskej stolici. 

Študoval doma, y Kežmarku, Gemeri, R. Štiavnici a r 
PreSporku, kde štúdia bohoslovecké skončil. 



263 

R. 1836. jako domáci vychovávatef^u ši. rodiny Pcíu- 
gyaiovskej v Luptove zostával. R. 1837. dostal povolanie za 
ev. farára do novozaloženej církve jasenovskej v Orave, ktoré 
prijal a v nedeľu po Všech Svätých od Fr. Sam. Stromského^ 
snperintendenta, na úrad kňazský vysvätený a na to v nedefu 
S.Novákom^ farárom dolňo-kubínskym, za farára bol uvedený. 

Zoch ešte v Prešporku jako žiak vydal s Í. Štúrom j^Plody 
mmcú ŕecz československé^^' by v tajomníkom tohože spolku. 
Tamže učinil výťah zo Slovníkov Thama^ Dobrovského a PalkoviSa 
všetkých českých, Slovákom neznámych slov (16 hárkov silný), 
ktorý ale slovník u žiakov obľúbený súc, ustavičným z rúk 
do rúk prechádzaním, bohužiaľ, sa stratil. 

Co farár pracoval medzi iným spolu s druhými pod správou 
tehd* superintendenta Dra P. Jozeffyho na YyAdLJÚ „Ev, Zpév- 
nikcL^ Od neho pôvodných i preložených piesni v tomže Zpév- 
niku nachodí sa 14. 

R. 1842. držal v spolku učiteľov ev. v Orave, pričinením 
jeho a Jurdija Matúšky^ ev. farára istebnianskeho, založenom, 
reč, ktorá je v 2. sv. ^airanky^ na r. 1844. vytlačená; r. 
1844. pri zakladaní Tcárina v L. Sv. Mikuláši stal sa tohože 
spoluzakladateľom, údom výboru i zapisovateľom ; r. 1847. 
prítomný bol IV. valn. shromaždeniu tohože spolku v Cach- 
ticiach, jakoz i shromaždeniu zakladateľov spolkov striezlivosti 
vo Veselí; 1849. d, 18. mája bol od povstalcov maí. lapený 
a jako pansláv a domnelý zradca vlasti zajatý. 

Ačkoľvek Zoch na rozličné choroby ustavične trpel a vôbec 
telesne nesmierne slabý bol, preca po čas celého zajatia svojho 
úplne zdravý bol. 

D. 25. aug. toho samého 1849. roku navrátiv sa šťastne 
zo zajatia, vymenovaný bol o nedlho za úda a zapisovateľa 
c» kr. správneho výboru v stôl. oravskej. Krom toho zastával 
za čas c. kr. stoličný úrad tutorský okresu dolnokubínskeho^ 
R. 1854. d. 14. febr. vyvolený bol na seniorálnom konvente 
za seniora braterstva oravského, ktorý úrad až do smrti za- 
stával, spravovav pri tom i kassu ústavu vdov kňazských. 

Po päťdňovej nemoci umrel d. 15. decembra 1865. na 
pľúcny krč, v 51. roka svojho činného života. 

Zoch súčastnil sa bol na všetkých pohyboch národa slov. ; 
menovite, jako už vyše podotknuto, súčastnil sa na zakladaní 
Tatrina^ spolkov miernosti, nedeľných škôl a círk. knižníc ; 
súčastnil sa pri shromaždení národa slov. v T. Sv. Martine 
1861. jakož 1 na zakladaní Matice Slovenskej, ktorej nie len 



264 

členom bol, ale spolu jedným z najácinlivejších výborníkov, 
dostavajúc sa napriek jakymkoľvek prekážkam k zasadnutiam 
výborovým aiplníac svedomité naložené sebe práce a' povinnosti. 

Zoch viedol nesmierne boje za národnosť ; ku pr. s Lau- 
mrom^ ktorý i hanebný paškvil pa neho tlačou vydať sa 
opovážil. Navštevoval všetky konventy, na ktorých za právo 
svojej cirkve a národa neohrozene bojoval ; spomänáť tu^ mu- 
síme menovite distriktuálny konvent v D. Kubíne držaný, 
kde napadnutý p. í. Gedultm^ s pp. Hodiom b, Hwrbcmom 
neohrozene sa bránil. 

Jako farár biednej fa^y vyučoval dietky zemianskych 
rodín oravských spolu i so svôjmi, synmi ktorých dľa zvláštneho 
spôsobu paedagogického vychovával. Skoda, že po ňom na 
tomto poli nič písomného neostalo ! 

Zoch bol opravdivý kresťan, neohrozený zástupca nepreme- 
neného AugSpurského Vyznania a národa svojho slov., dobrý 
manžeľ a otec milený, znamenitý paedagog, verný priate! a 
opravdivý duchovný otec svojich církevníkov. Najdôraznejší 
dôkaz toho bol pohrab jeho , pri ktorom kázeň držal nebož- 
tík superintendent Dr. K Kuzmány; odberaciu reč mal p. 
Sam, Novák a verSe čítal nebožtík L. Bruck. Prítomných bolo 
nesčíselné množstvo z oravskej, liptovskej, zvolenskej a tur- 
čianskej stolice ; aristokracia bola hromadné zastúpená : bo i 
ona, ačprávesjeho snahami z ohľadu náboženstva a národnosti 
nesúhlasila a v zosnulom svojho nepriateľa videla, i ona uz- 
nala veľkosť ducha Zochovho a šľachetnosť duše jeho. Za života 
ho prenasledovali a teraz ho museli oplakávať ; všetky oravské 
cirkve jako i celé duchovenstvo na pohrafbe zastúpeno bolo, 
všetci slzili a chrám ozýval sa plačom ^ vzdychámi. No po- 
dobný pohrab, vynikajúci žiaľom a zármutkom všeobecným, 
sotva kedy bol ; scéna táto nedá sa opísať. ^ 

Jako spisovateľ účinkoval Zoch neunavené. V ^Phdoch^ 
z r, 1836. nachodia sa prvé jeho básne. — V d. I. sv. 3, 
„Hronky^ na r. 1836. je od neho preklad Horáca kn. 1. jako 
i preklady zo Sarbievského^ Niemcievica a Publia Syrakäio prie- 
povedí. — V „Tatranke^ na r. 1844 : Reč, držaná v spolku 
učiteľskom v Orave. — V „Slov. Pozomiku'^ na r* 1842. 
básne : Kto je pravý Slovák ; O velikom kniežati Svátoslavovi 
a Mravokárna rozprávka; na r. 1843: Nápisy na odrodilce, až 
do konce ; piesne : Veselme se, Zpev na mladosť , Smútok, 
Útecha s Milou, Slovanská otčina a Filologické lahôdky ; na 
r. 1844. : Kvétosbírka z krajin východafch, preklad z flerdera; 



, 265 

na r. 1846. : Nápisy č. 13. ; na r. 1847. : Bájka Hyd a holuby. 

— V „Dom. Pokladnici^ na r. 1848. : Obraz z IX. stoletia. 

— V „et?. Kcdmddri^ na r. 1858. : Jubilejní slavospev Sebe- 
rinymu a životopis Tra/aovskéfw, — ^ Do Štúrových , „Slov. Novín^ 
a „Orla Tabran»kého^ prispieval hojnými článkami, v posled- 
nom obzvlášte kritikami : Slov. Pohľady ; Slovo o únii ; Od- 
poved P, Hosttnskénm, -^^ V Lzcha/rdvýôh „/Slov. Novináchf^ 
vyjmúc dopisov, podal r. 1850.: ReQensiu nduvnice Hattalovej \ 
r.l851. : NávStevu hornej Oravy ; r. 1852 Životopis Jana Bencúra; 
Nemoce a lieky ludu slov. ; Úsudok o Slovanoch z XVII. 
stoletia ; r. 1853.: Etymológiu mien stolíc uhorských; r. 1854: 
Životop s Vavrtnca (hphvíca b. Kritiku „Pohrelmika'^ Kvilíkovho. 

— V ^Svétozore^'^ prílohe k novinám Lichardovým : Dejepisný 
miestopis Oravy; Zprávu o shromaždení bibliotheky ÔoĹplo- 
vtSovskej a Odkiaľ meno Orava? — Y „CyriUo-Methode^ na r. 
1851.: Unita salvifica. — V ^Priateľovi ^koly:^ O vlastno- 
sfach a zvláštnosfach reči slov. v Orave ; K odrodilcom ; Orava; 
Prvá Čítanka pre slov. Školy ; Slovo ku slov. spisovateľom, 
•r— Mnohé dopisy a pojednávania v „Círk. novinách'^, vydá- 
vaných J. Podhradským, jako i v „Círk. listoch'^ Hwrbanových. 

— V „Sokolovi^ jak Dobšinského tak Paultnyho podal jazy- 
kozpytné a dejepisné pojednania; básne, nápisy a iskrice, 
Hod^ov životopis atdt. — I do j^černokiíahiíka^ dopisoval. — 
Z českých novín j^nes^pieysil do ^Kvetov, ^ „Novín Havlíčkových^^ 
y^Posla z Prahy^ a ^^kcly íivota^. — V ^HlcLSoch Shvákov^'^ 
v Prahe 1861. vydaných stojí jeho pojednanie: Proc ne Uher, 
ale Maďar a Slovák ? — Zoch bol i spolupracovníkom „/S/ov- 
níka Nav&ného.^ 

Osobitne vydal : ^Pokuta za hriech po celých Uhriech^ ; 
„Pieseň Jeho Yeíicenstvu cis. Frano Jozefovi L pri návSteve Oravy^ ; 
y^lMivá báseň Fr, Smrekoví'"' a Kázeň pri slávnosti 1000-rocného 
pokresťanema Slovákov.^ 

Zoch bol jeden z najhorlivejších podporovateľov a rozširo- 
vateľov literatúry Česko -slov. ; on úplne .vyplňoval medzeru 
kníhkupectva v Orave a každý temer spis bol u neho k dostaniu. 

Jeho knihoveň, ac žiadnych takmer prosriedkov nemal, 
bola bohatá a chovala tak rečeno úplnú literatúru slov. i českú. 
Krom toho mal mnohé i svoje rukopisy, jako : „Katechismus*^ ; 
„Chronologický dejepis pírkevný ;" „Slovníky;^ „Katechismus ná- 
rodní^ a t. ď., tak i mnohé pamätné listy : ku pr. L. Štérovs 
a t. ď., a listiny i dáta značené k životopisom : Gregora Hor^ 
vátha, Hruíkoviča, Krmanna, KuUíka, El. Mohla, StanSiča a t. cT. 



266 




Leopold Bruek. 

(Nar. 15. nov. 1800»; f 18. apr. j 866.) 

Leopold Bruck narodil sa 15. novembra 1800. z otca Jána 
Brucha^ ev. ucíteťa v Žaškove, v oravskej stolici, a z matky 



267 

Zvaany ČaplovtSovej (sestry to Vavrinca ČaploviSa^ darorateľa 
knižnice dolňo-kubínskej, po ňom menovanej.) Otec jeho Jiín 
Bruck bol rodom Tarčan, pochádzajúci dľa tradície, z otca 
. na syna prechovávanej, zo zámožnej šľaeht. rodiny zo Sliezska, 
zkadiaľ predok jeho pre nepokoje náboženské so zanechaním 
temer vSetkého majetku náhle utiecť musel a v Uhorsku sa 
usadil. Leopold Bruck bol Štvrtý z piatich dietok. 

Otcom svojím až do syntaxy pripravovaný , šiel Bruck 
r. 1814. do škôl gemerských, vtedy ešte vychýrených, kde pod 
professorom Bakaym odbaviv za 2 roky> syntakticný beh, 
odobral sa r. 1816. dľa vôle ujčoka ä dobrodinca svojho, 
Vavrinca Čaplamía^ v Prešporku v úrade oravského panstva 
zostávajúceho, na prešporské školy ; kde odbavil tak rečený 
rhétoricko -poeticky a filospfický beh pod professormi Stmd- 
slaidesom^ Grossom a Zsigmondym v r. 1816 — 1819- 

čaploVí6 chcel mať z Brucha lekára; ináče ale bolo usú- 
deno riadením božím. R. 1819. zomrel otec Ján a opustená 
vdova, majúc ešte i nezaopatrené dietky, žiadala syna Leopolda^ 
aby školy zanechal, otcovo miesto nastúpil a tak opatrovní- 
kom matky svojej a pozostalých sirôt sa stal. Tak sa i stalo* 
Leopold Bruck s privolením viac ráz už menovaného ujca 
svojho, Caplovica^ opustil namierenú dráhu á stal a' učitelom 
v Žaškove ; kde až do konca r. 1831. sotrval. Tu sa potom 
v D. Kubíne vzdelával v práznych hodinách zvlášte v obore 
bohoslovia; v čom ho 6a/?Zot;2C knihami hojne podporoval. 

R. 1831. povolaný bol Bruck z^ učiteľa do ev. církved. 
kubínskej, ktorý úrad on i prijal a až do smrti Svojej, teda 
za 35 rokov, verne a svedomité zastával. 

R. 1837. novopovstavsia e v. cirkev jasenovská vyvolala 
ho na úrad farársky do svojej církve, žiadajúc ho, aby chy- 
bujúce formality vyplnil, t. j. aby tak zvanú kandidatičnú 
zkúšku složil. Äčpráve k tomu výŠe podotknutým súkromým 
študovaním dostatočne pripravený, preca v skromnosti svojej 
Bruck povolanie toto neprijal, želajúc cirkvi jasenovskej k 
úradu tomu zaslúženejšieho muža« Jak povolací list, tak í 
počfakovacia odpoveí zaznamenané sú v jasenovskej círk. 
zápisnici. Povolaný bol potom na úrad ten Ut Zoch. 

Bru>ck býval za dlhé časy seniorálnym notárom a účin- 
livým údom vychovávateľského spolku učiteľského v Orave, 
jako i administrátorom ústavu sirotsko-vdovského ev. učiteľov 
oravských, ktorý ústav pričinením jeho znamenite zrástol. 
Vlastným vnuknutím bez všetkej porady, jedine starostlivosťou 



268 

o. ústav tento vedený, obrátil sa r. 18524 požas cestovania J. 
c. kŕ. Velicestva po krajoch našich* s prosbou o napomoženie 
Astavu tohoto k Jeho Velicestvu, podajúc prosbu túto osobne ; 
a krok tento nezostal bez výsledku. 

Vo vychovávaní mládeže bol Bruck neúnavný. Učebné pred- 
mety, vyjmúc katechismus, vypracúval najviac sám á majúc v 
tomto ohľade hojnú podporu v kni^rdci ČaploviSovskej\ prepra- 
cúval a sdokonalúval školské učebné predmety temer každoročne . . 

Aby pri mládeži chtivosť k Čítaniu a ku sdokonalovaniu 
sa vzbudil, založil r. 1856. školskú československú knižnicu ; 
ktorá od toho času zrástla blízko na 300 sväzkov a skutočne 
i hojné ovocie nesie. 

Žiakom svojim vštepoval Bruck do srdca vždy cit národní 
a tak vychoval mnohých synov , národ« ' svojmu verných, 
n. pr. J, Matv^ku^ J, Bencúra a t. ď. 

O školské dietky staral sa i v poslednej nemoci kaž- 
dodenne. 

Vôbec mládež velmi rád videl, ale ho i mládež velmi 
rada videla. Veľmi dojemný dôkaz toho bol, keí zomierajú- 
ceho už pýtal sa d. p. senior S. Nováky do školy sa pobera- 
júci, čo odkáže svojim žiakom? On hlasité a zreteľne odpovedal : 
„Povedzte im môj srdečný pozdrav, a napomeňte ich, aby 
všetko to zachovávali, čo som im do srdca vštepil." Keí s 
týmto posledním odkazom rozpustil menovaný p. senior 
dietky školské, tieto domov idúc, hlasité plakali a í mimoi- 
dúcich k slzám pohnuli. 

O Caplovicovskú knižnica v D. Kubíne má Brwik veľké 
zásluhy. On bol vlastne, ktorý ujca svojho, od mladi náruži- 
vého milovníka a sberateľa kníh, k tomu priviedol, že svoje knihy, 
zprvu len bez cieľa k ukojeniu passie svojej sbierané, rodisku 
svojmu Orave venoval, a preto i v rozsiahlejšej miere knihy sbie- 
rať začal. Keďknihyíľc&p/ovťžove r. 1840. konečne do Oravy do- 
chádzať počaly, hol Leopold Bruck jeden z najpilnejších pracov- 
níkov v ohromnej práci inventarisovania kníh (60,000 sväz- 
kov). Po inventarisovaní , pravda síce ani dosavád! úplne 
nedokončenom, nasledovala o mnoho ťažšia a namáhavejšia 
práca, roztriedenie kníh dľa obsahu do 24 vopred určených 
tried čili oddielov a zapisovanie ich do triedových zápisníc. 
V tomto ohľade učinil Bru^k mnoho. Roztriedil a vpísal výSe 
15.000 diel. Všetok temer čas svoj, od školských povinností 
slobodný, venoval knfámci Úiplovicovskej\ Roky a roky pracoval 
bez všetkej odplaty, jedine k vôli dobrému cieľu a z vďač- 



26» 

nosti naproti darovaterori knižnice. Až r. 1857. utvorivSia 
sa spoločnosť ku sdržoyania tej že knižnice poyolila ma pla- 
tenie ročitej odmeny (100 zL), ktoré ale asi o dva roky pre- 
stalo. Nicmenej rSak bez ohľadu na neplatenie povolenej 
odmeny trávil Bruck jako i predtým svoje od Školských 
úradných prác prázne chvíle temer výlučne v knižnid Caplo- 
viSovskej, * 

Jeho mnohoročné a prospešné služby a zásluhy o školu 
a výchovu, jako i o Caplovicovskú Imfánicu i u naj v, prestolu 
uznania došlý ; následkom čoho bol naj v. rozhodnutím od 
5. febr. r. 1865. sriebomým záslužným krížom s korunou 
najmilost. vyznačený a 17. apr. t. samého roku slávnostne 
ozdobený. Spomänutia zasluhujú podarené verše pri slávnosti 
odovzdávania kríža tohoto p. Jwrajom Šipkom^ ev. učiteľom 
veľkoveským prednesené a v č. "10. „Sokola" r. 1865. na 
str. 191 — 2. uverejnené ; ony výborne znázorňujú účinlivosf 
Bruckomb. 

Zá^užný kríž tento ale len rok a deň zdobil prsá jeho. 
Pominul sa Bruck náhle ; po krátkej, 6 dňovej nemoci zomrel 
d. 18 apríla 1866. na zapálenie pľúc. Slávnostný pohrab 
vybavovaný bol 20. apr. Zástupy ľudu , stoličné úradníctvo, 
celá tak zvaná intelligencia, pohrabu prítomná, duchovenstvo 
i učiteľstvo a žiaľ všeobecný : to všetko bolo sredoctvom, že 
umrel muž zásluh plný, ktorého pamiatka zostane požehnaná 
v národe našom. 

Bruck bol jeden z prvých a najsnažnejších obohateľov 
sbierok Matice Slovenskej. O príspevkoch a daroch 
jeho Matici učinených, menovite o znamenitej, na 1,000 zl. 
r. č. cenenej nummismatickej sbierke jeho, jako i o knihách 
darovaných, známo je veľact. obecentvu. Táže prevzácna a 
veľmi pamätná sbierka pochodí zvätša od Vavr. Čaplovica^ 
ktorý ju daroval Bruckovi a ešte dvom z rodiny svojej r. 1852 ; 
týchto dvoch ale, aby sbierka trhaná nebola, vyplatil zdarný 
syn Leopoldov p. Vmdelin Bruck^ stôl. úradník, na teraz 
správca grunt, kníh stolice oravskej v D. Kubíne a potom 
ju spoločne veľkodušne darovali* M a t i ei S lo v. Za velikánsky 
dar tento výbor matičný vo svojom IV. zasadnutí^ 
d. 6. apríla r. 1864. v T. Sv. Martine vydržiavanom, jedno- 
hlasne uzavrel , oboch pp. darcov, i otca i syna uznať a 
vyhlásiť vo smysle §. 9. stanov Matice za zakladateľovr 
Matice^ s vyslovením zaň zvláštnej vďaky a doručením im. 
matičného diplomu. 



270 

Za mladších svojich časoy pokúsil sa Bnuk y básnení 
latinskom, a síce s nemalým prospechom. Óda na smrf cis* 
Františka^ ním shotovená, doSIa v Orave všeobecnej obfuby. 
Zvlášte ale bol on dobrý slovenský príležitosťný reršovník ; 
pri pohraboch temer všetkých* za jeho času zomrelých e v. 
kňazov v Orave on prednášal shotovené svoje pohrabné verše ; 
medzi ktorými vynikaly verše pri pohraboch seniorov : Cawi- 
criniho a Zocha. Všetkých jeho pohrabných básni vôbec po- 
zostalo vyše 200. Pri mnohých svadbách a iných príleži- 
tosfach zvykol Brwk prednášať tiež svoje verše , najviac 
obsahn rozmarného, žartovného á všeobecnú veselosť budiaceho. 

V literárnom ohľade nevyšlo od neho nič samostatného, 
iba yfCítanka školská,^ z naloženia spolku vychovávateľského 
v Orave ním vypracovaná a 1848. v Bystrici vydaná, ktorá 
za krátky čas rozpredaná bola. Mimo to však vyšlý od neho 
početné články v Ka^p, Fejérpaiakyho j^Slov. Pozomíku^^ potom 
v „Slovesnosti^^ r KBlenä&ri „Tafran," jako i v „Sokol^e^ na r. 1864. 
na str. 275. verše, k jubilárnej slávnosti d. p. Sam. Nováka 
shotovené. 

R. 1831. oženil sa Bruck s Jvlíanou Heil^ horlivou to 
Slovenkou z D. Kubína, a pozostavil dvoch synov, totižto 
vyšemenovaného Vendelína a Karola^ kupca, a dve dcéry, 
všetkých 4 národu slovenskému oddaných. 



Karol Kuzmány, 

(Níir. 16. nov 1808. ; f 14, mg. 18^8.) 

Karol Kuzmány^ doktor theologie, superinťendent cirkvi 
ev. A. V. okolia Prešporského, hlavní farár ev. církve v 
IWčianskom Svätom Martine, prvý podpredseda Matice 
Slovenskej, čestný mešťan mesta T. Sv. Martina, rytýr cis. 
ruských rádov sv. Anny H. triedy s imperátorskou korunou 
a SV. Stanislava III. triedy, majiter kráľ. pruskej záslužnej 
medailie pre umenie a vedu, narodil sa v slob. a kr. meste 
Brezne, v stolici zvolenskej, 16. novembra 1806. z otca Jána, 
tam. farára a seniora ev. a z matky Zazanny Prievidzskej. 

Prvému umeniu učil sa Kuzmány v svojom rodisku vo 
školách normálnych až dosvojeho 13. roku. Keď sa tam už nečo 
latine a doma od otca gréčtine naučil, poslán bol do prvých 
tried gymnasiálnych do Dobšiny, kde 3 roky strávil a 



271 




nemeckú rec si osvojil. Ztadial prešiel do velice biednej 
Školy v maď. mestečku u Sajavy, Gômôi- zvanom, ktoré na- 
Si horehronskí ruskí súkmeňovci Hímerom nazývajú. Strávi v 
tu Kuzmány 2 roky s dosti malým prospechom, mimo to, že 
sa mad!arskému jazyku podučil, odešíel na lýceum do Preš- 
porka. Tamejšie ev. školy požívaly v tých časiech dobrú 



272 

poYesť, na niclíž prednášaly vedy pochvalne známi professoria : 
Zigrrtondyj Gross^ Kovác-MoHiny^ Stanislaides ak Šulek. Tu náS 
Kusymány za 3 roky filosofiekým, historíckýin a mathematic- 
kým vedám šťastne sa priučoval, potom ale za 2 roky vedám 
bohosloveckým so znamenitým prospechom, priučiv sa tiež 
písomnému jazyku českoslov. 

Po jednom roku na to, ktorý v dome povestného nekdy 
snemovníka Jána Prónayho na Rombáni co vychovávateľ jeho 
troch malých synov strávil, odišiel Kuzmány na universitu do 
Jeny , kde sa učil lat. jazyku pod Eichstädtom^ počúval filos. 
vedy pod Friesom^ bohoslovecké pod Baumgarten-Crusvmcm^ 
Danzom^ Niemeyefrom a Stickdom , históriu ale pod Ludmom, 
Navštívil tiež univer^sity v Lipsku, v Halle a v Berlíne, i 
obohatený vedou a zk á senosťou navrátil sa v jaseni 1829. do 
svojej vlasti, odobrav sa k vôli najviacej priateľom svojim, tam . 
pŕofessorom, do. Kežmarku, kde potom v druhom polroku v 
grammatikálnych triedach učil. 

S počiatkom mes. augusta 1830. povolan bol KuzTnány 
za superintendencialného diakona k boku si. pam Adama 
Lomcha do B. Bystrice; odkiaľ ešte toho roku v nov. odišiel 
do Zvolena za riadneho farára ev. církve ; avšak už zo 
začiatku 1832. navrátil sa do B. Bystrice, povolaný súc za 
farára na miesto výšmenovaného A. Lovicha, Y. B. Bystrici 
úradoval Kuzrmny čo ev. farár až do r 1849, s jehož po- 
čiatkom prinútený bol, aby pre -svoju rodoľubosť a loyalnosť 
vyhnul zkazou a záhubou hroziacemu térrorismu, hľadať za 
hranicou vlasti útočište, i odobral sa do V^iedne, kde pod 
správou Jozefa Šafárika pracoval na „/Slovniku terminólogic- 
hom^^ až 3. decembra 1849. menovan bol pŕofessorom ev. 
bohoslovia praktických vied pri fakulte viedenskej. 

Ked! cirkev ev. A. V. v slov. národe v Uhrách napospol 
radostne uvítala Jeho c. kr. ap. Veličestvom 1. sept. 1859. 
uvedený poriadok do qírkve, obrátily sa oči všetkých pravých 
ev. luteránov ku Kuzmánymu^ nenachodiac nikde muža za 
superintendenta, ktorý či vo viere, či vo známosťach jemu 
vyrovnať by sa mohol. Novo-Verbášska superintendencia tak 
dobre, jako i prešporská a luteránski Slováci v ňom jedinom 
videli neohrozeného vodcu. D. 28. júnia 1860. teda po vy- 
danom už najv. prípise od 15. mája, ked už následkom 
tohoto nepriatelia poriadku církve a nepriatelia národa sloven- 
ského všetky možné prosriedky upotrebili, aby slov. luteránov 
zbúrili proti samým sebe a proti najsv. záujmom vlastnej 



273 

cfrkve a národa na distriktuálnom konvente v Brezne otvorené 
boly volebné hlasy na superintendenta sriadenej dfa patentu 
od 1. sept. 1859. prešporskej superintendeúcie a z 81 Masor 
pripadlo Kuzmánymw 68* ESte t. r. d. 16. júlia bol Kuzmány 
čo superintendent kroz J. Veliéestvo potvrdený a d. 28. s«pt. 
v T. Sv. Martine na úrad svoj slávnostne vysvätený a uvedený. 

Kuzmány spravoval svoju superintendenciu až do konca 
februára 1861. z B. Bystrice; pre nastalé ale tým časom 
nepokoje , hroziace i jemu záhubou, aby sa zachoval pre 
ďalšiu službu i cirkvi i národu, navrátil sa Kuzmány s koncom 
febr. 1861. do Viedne a znovu vyučoval vo výšemenovanej 
ev. theol. fakulte^ spravovav ztadiaf spolu až na 8 sborov 
skleslú svoju superintendenciu. Keď sa však zúrivosť nepria- 
teľov slobody a života slov. trochu zase zamedzila a počeť 
navracujúcich sa sborov znovu ne6o vyšej 20 zrástol , pre- 
sťahoval sa Kuzmány zase na Slovensko do T. 8v. Martina, 
odkiaľ potom sbory svoje , každým rokom sa zmáhajúce, 
spravoval a spolu co prvý podpredseda Matice Slovenskej 
s velikým prospechom slúžil svojemu národu až do posled- 
nieho okamženia drahocenného, blahočinného a nenahradi- 
teľného života svojeho ; usnuv pokojne v Pánu po dlhšej 
trápnej nemoci d. 14. augusta r. 1866. o 2|. hodine raňaj- 
Sej v Štubžanských Tepliciach v Turci *), zkadiaľ boly telesné 



*) Hlbokým žiaľom naplnila vSetkých verných Slovákov zvesť o pre- 
včasnej neočakávanej smrti Kuzmányho. Dôkazom toho sú nie len 
súkromé, lež i verejné listy. Z pomedzi mnohých verejných hlasov 
stoj tu na pamiatku na cele 67. čísla „Peátbud. Vedomostí^ uve- 
rejnený hlas Ä.- ho 

Had smrťou otoa Kuzmányho. ' 

Jako hrom z Čistá jasná omračila ma nespodievaná zpráva o 
smrti Tvojej, Otče ; ostal som ochromený na duchu, na tele, neveriac 
smyslom svojim, nemofaúc uveriť v možnosť istoty, nepochopujúc 
rozmery a výsledky prežalostnej noviny. 

o Len neupľositeľná istota mi privoláva tú porážajúcu zlovesť, 
že Ta už viac niet, že snáď práve teraz, keď ja s očima slzami 
zaliatyma, so srdcom bôfami zaplavenom v tichej komôrke oplaká- 
vam nie Tvoj, ale osud národa Tvojho a svojho, a osud osiralej 
cirkve Tvojej a svojej, že reku 8náď,práve v tomto okamžení pria- 
teľské roky v sprievode potokov slz a skrúšených modlitieb za 
Tvoje a svoje spasenie ukladajú telo Tvoje do rodnej zeme na 
večný odpočinok , -• a ja Tvoj verný ctitef, dôverník, priate!, 
vzdialený ani len hodením hrsti zeme na rakev Tvoju poctiť Ta 
nemôžem. 

18 



274 

pozostatky jeho do T. St. Martina prerezené a tam 16. au- 
gusta o 3. hodine odpoludňajšej u prítomnosti okrem ct. 
pokreynosti a nepočetného priateľstva, hojného počtu ducho- 
yenstya obojeho yyznania , úradníkov , výborníkov a élenov 
mat., rozmanitých vyslanství cirkvi rozličných, skvelého odboru 
miestnej obce židovskej a ostatného obecenstva, pri všeobec- 
nom žiali a pohnutí do matky zeme, k boku prevčasne zveč^ 
nelej zdarnej ÍMämiily jeho, slávnostne pochované. *) 



Bit^Haa naMflTb! 

Ohromné sú porážky, ktorými navštevuje Hospodin od krát- 
keho času národ náS slovenský, a keby nebolo viery v istotu budúc- 
nosti, a v blízkosť radostného života v nás silnejšej neželi sú 
bôle utrpení našich, zúfat by nám prichodilo nad sebon, nad náro- 
dom našim, nad svetom, ba 1 nad morálnym zákonom jeho. — 
Na šťastie istota života a budúcnosti našej je nepodyratná, a blíz- 
kosť lepších radostných časov neďaleká. Verkost utrpení našícV 
prikrosť kríža našeho je najistejším prstokazom toho, že vykúpenie 
je blízke a pomoc nie ďaleká. — Preto utrpenia sú nám len pod- 
netom ku tuhšej oddanosti svojim svätým boho- a národomilým 
snahám, ku vyvinutiu rozsiahlejšej činnosti, k zachovaniu bedli- 
vejšej opatrnosti a k vydržaniu v neústupnej vytrvalosti. 

Tichá rodná zem zavrela mdlú schránku zvečnelého ducha 
' Otca Kusmémyho pred nami ; ale duch Jeho, ten duch obrovský a 
čistý, ten duch plamenný a jemný, ten duch neu^ávny, po- 
rážajúci a láskavý ,vznáŠa£ sa bude nad národom slovenským i 
v týchto smutných Časiech jeho navštívenia, i v časiech radostnej 
budúcnosti. Duch Otca Kuzmányho neprestajne bude žif a účinkovať 
v národe a cirkvi. 

Nad sviežim hrobom Tvojím, OtČe Kuzmány , modlím sa za 
večné spasenie Tvoje, modlím sa k Otcovi Hospodinu, aby ducha 
Tvojho rozhojnil a zvefadil v národe našom i v cirkvi ; lebo ne- 
priate!, ktorý nedočkavé bažil po Tvojom pominutí sa, a striehnul 
dobu jeho, zjavným útokom poženie sa z hora i z dola,i zo všet- 
kých strán na dielo, Tebou vystavené, a potutelnou Isťou podmývai 
a podrývať bude jeho základy. Tvoje pominutie mu je heslom k 
napnutiu násilného nápadu^ k zdvojnásobneniu klamného podvodu. 
— Duchu Otca Kuzmányho \ stráž nad cirkvou, vnukaj Tvojim ver- 
ným opatrnej rozvahy, neústupnej oddanosti, neunavenej vytrvalosti. 
Zatvrď slabé srdce pred vábením a strašením, udrž prchké pred 
prenáhlením, ochráň vrúcne pred ochladnutím a slabé pred upad- 
nutím ; — Duchu Otca Kuzmányho ! veď národ slovenský k poznaniu 
a uznaniu Slovanstva, spoj ho v jednej neodolnej snahe, a oroduj 
u Otca národov za vyslobedenie z utrpení a za spasenie jeho ! 
Biiinafl uaMflTb ! 

*) Stoj tu tiež na pamiatku p. P. iŕ«ďrotíot/ truc hl o spev nad mohy- 
lou Kuzmányho, od 16. Aug. f866. : 



275 

Cinnosf KazmáDvho na poli života i sloreanosti, národa 
sloY. a církye ey« A. V. bola neunavená, nekonečná. Život 
jeho bol ustavičný boj a borba za právo a pravdu slovenskú I 

KuzTnány náš dokazoval povždy po belý svoj život, \A 
poučovaním, už písaním, už cestami a uchádzaním sa na patričnf ch 
miestach, slovom, skutky a kroky svojimi, jak velice mu leží 
na srdci blaho národa slovenského, ktorého verným synom 
byť, bolo mu radosťou a chlábou; ku ktorého poučovaniu a 
vzdelávaniu spisoval a vydával knihy, vynasnažoval sa o za-^ 
kladanie a rozvirovanie spolkov miernosti, spolku pomologického 
a iných, k blahu národa smerujúcich; o ktorého práva 
uchádzal sa, kde len mohoL Menovite Kuzmány bol spolu- 
členom a náčelníkom onoho z 32 národovcov slov. pozostáva- 
júceho vyslanstva, ktoré v marci 1849. najv. cis. kr. trónu 
podalo prosby a žiadosti národa slovenského; tiež na decem- 
brovom vyslanstve Slovákov 1861. , jakož i na vyslanstve 
Matice Slovenskej 1863. u J. c. kr; ap. Veíičestva Kuzm&ny 
bral činný podiel. Ešte v máji toho roku podnikol Kuzmány cestu 
do Saska a Bavorska v prospech svojich ev. cirkvi. 

A preto tiež so všetkým právom vyznať dlžno, že Kuzmány 
prináležal vždycky medzi najčinnejších, najprednejších, najza- 
slúžilejších synov, budičov, náčelníkov a otcov národa, a že 
sine s ním stratili jednoho zo svojich najneohrozenejSích 
vodcov a obrancov ! 

Kuzmány vydal viacej i drobných i vätších spisov, naj- 
viaeej v českoslov., potom v slovenskom^ v nemeckom i lat. 
jazyku ; z nichž časopis krásomilého a užitočného čítania pod 



Plače Ti cirkev, ktorú si mocne Zveŕaď Tí Boh poprial 

Dvíhal z služobnosti. Už, len jako dosiaľ 

Neopusi ju y tak zlý časí V úmysle čistom 

Nenechaj stádo vlkov dravých zlosti ! Choď, svorne ! s Kristom ! 
Neplač cirkev moja ! 

Neía^ai ®* ^^J*. ^ Narieka národ, topí sa v slzách, 

y víiaztves istom, j^árod tvoj milený, 

Len svorne ! s Kristom ! Len krieseniu jehos* žil ; 

Padnúť dái tomu, čo si, Oslávený, 
Plače Matička, horko žalaje, Mučennickv vozkriesil ? 

Žes' ju útlu nechal. Oj nepadned rod môj ! 

Nedáš Tvoj čin a radu. Len čos' vzkriesené, stoj 

Ktože jej tofkýoh síl jak Ty venuje ? V duchu zápalistom. 
Pomáhaj jej k zveíadu! Svorne a s Kristom I 

18* 



g 



276 

názTom y.Hnmha'', ním po 3 roky (1836.— 1838.) v Bystrici 
vydávaný, velmi dobre pôsobil; eSte predtým vydal tamže 1835. 
iíoMhy k náboi^nm vii^ání véŕících kŕestamuveviŕe,vlásce^^ 
widéji;^ 1838. tamže vydal y^Evcmj. Funehrúl^ \ ipotom sa úplné 
3 roky pracoval na „Ewmj, Zpévnilm,^ 1842* v Pesti vydanona 
a obsahujúcom bohatý skvost eírk, piesni ev., ktorýmžta 
Kuzmáay veliké záslnhy si vydobyl o cirkev ev. Srovnal tiež 
celú Bwliu seatidielnu s osnovou pôvodnou, nektoré odchýlky 

pravil, novou ortografiou opatril a vydal v Kyseku 1851. 

)alej okrem demmtámich hmSe^íek^ kateclmmao a viacej kásmy 
medzi ktorými sú na smrť najvýtecnejSích synov a najslávnej- 
ších okrás národa slov., J. KoUára a P. Saf^iha vo Viedni 
držané, vydal ^Evangeltcvľ^^ ďalej y^Životopisy Eeformaterún^ 
vo 2 vydaniach; drkevnéeo, právo vo 2 dieloch b, právo man- 
želské pre víeiky konfessie v jednom. Tamto dielo, vydané 1856. 
u Braumtillera vo Viedni je prvé svojeho druhu, pojednáva- 
júce círk. právo celého Rakúska. Prusko mu zaň poslalo velikú 
zlatú medailiu za umenie a vedu. Jako superintendent 1860. 
vydal v B. Bystrici y^Udu ev. A, F. v sup&rifä&ndendi Prel^ 
purskéupnmné a vémé poučení o cis. kr.patente^vyd. 1 . záŕi 1869,^ ; 
1863. vydal vo Viedni : „O pohanstve a krstu slcyvmskéko národa.^ 
pripravoval do tiskú „VýJdad katechtsmu M. Luthera,'' taktiež 
hotoval do tlaže „Agendu^ a v rukopise pozostavil : „Das guU 
Eecht der evang. A, (7. Pressburger Supe/rmtmd&nz^ ^ ktoré dielo, 
práve teraz pohrobne vydané, je zvlášte zajímavé pre každého 
práv overiaceho evanjelika a dobre hodí sa pre stručnosť a 
zTetedelnosť ku orientácii bojov slovľ na poli ev. církve. 
Kuzmány tiež písal a v rozličných časopisoch a spisoch jakož 
i o sebe vydal mnohé básne a piesne národnze^ z ktorých nektoré 
prijaté a obMbené sú v národe slov. a preto tiež zayité vo 
„Venci nár. piesni slov. ;" zvlažte oná : „Kto za pravdu hori^ 
sovšeobecnela i oslavuje a oslavovať bude povždy svojeho 
pôvodcu. I do „Slovníka Naucnéko^^^ jakož i do rozličných 
časopisov slov. a nem. prispel Kuzmány mnohými zajímavýmí 
články a pojednávaniami, ktorýmiž nie menej než výSej uve- 
denými spisy skvele dokázal a osvedčil svoje rozsiahle v roz- 
ličných oboroch vied vedomosti a zkúsenosti. 

Kuzmányho poslednia báseň, teda jakoby labutia pieseň: 
„Matičnej družine^ nasledovať bude nižej v Zábctvfiici tohoto 
Kalendára. 

R. 1832. d. ?♦ ajUgusta oženil sa Kiizmány s Karolínou 
Kellnerovskou ^ Slovenkou z B. Bystrice, ktorá na 15. deň po 



arr 

n^božtíkoYÍ Kuzmánym^ teda 28. augosta 1866. po dlhšej 
nemoci y 52. roku života umrela y Pánu y T. By» Martíae 
^ tam 31. aug. ku boku manžela a dcéry syojej Ľudmily 
slávnostne pochoyaná bola. 

Kuzntány zanechal 3 synoy : Karola Ladislava^ c. kr. 
loďnáho inžiniera vo Viedni , Pavla Michala , úradníka pvi 
severnej železnici vo Viedni, a Petra Jána^ kupca y Breane, 
a dcéru Fláru^ yerné to dietky sloy. národa i hodné tak sláv- 
neho otca jako bol nebožtík. 

^ Ešte jedno sluší podotknúť , že sa viacrae vynasnažili 
vážni mužovia vo Viedni o vyznamenanie Kuzmdnyho^ ryd^e 
dynasticky smýšiajúceho a pre svoju oddanósf a vernosí! k 
najjasnejšiemu panujúcemu domu i r. 18i8 — 9. i 1861. a 1864. 
prenasledovaného, že ale istí vládni mužovia to vždy préka* 
žili. Meno však jeho i pamiatka u nás prechovávať sa bude 
z pokolenia na pokolenia ! 

/ požehnaná budii pamiatka tiietkych piaMch tu 
preducedených nšuzov naiich I 

Miohal Chr&fltek. 



Z. Matičné hady roku 1866. 

Tphorocné hody matičné malý byť tým slávnejšie , že 
práve v jejich dobu strojene v T. »v. Martine zo stránky 
mesta osláviť tristoročnú pamiatku hrdinskej smrti slávneho 
pobratimca Mikuláia Šub?6a Zríňskeha. 

Áno tri sto rokov tomu, éo slávny tento bán horvátsky 
pQd srúcanipamí hradu Sihoťského so svojou ohrabrou dru- 
žinou vykrvácal, dlhou dobou nepriatelskú tureckú armáda 
pod sultánom jSulejmanom u Sihoti zadržav a celú srednú 
JEiUropu pred tureckou potopou zachrániv. 

Ža dlhy čas držal svet Mľh^áéa Zrtíiikeho za madfarského 
hrdinu a Madari oslavovali ho čo Madara. 

Lež dieky historickým snahám a pátraniam mužov nar 
iich, ktoré i tohoročné slávnosti Zríňske pripravily a zaprí- 
jíinily, že Slovania pomaly uvedomujú sa a svoje si osvojujú I 

Mala sa teda i u nás na Slovensku osláviť slávne sláva 
Sláva slávneho zároveň so slávnosťami matičnými. 



278 

I teSil sa tedy na ne ns od dlhSíeho času každý prayý 
národoyec slorenský. 

, Ayšak t zapätí jarních nehôd nastavšia a i značnú eaaf 
krajoY slov. prikvačivšia vojna so svojimi smntnými násled- 
kami, zvláSte ale s vyvinujúcon sa po celom Slovenska cho- 
lerou, zdala sa môcť prekaziť vydržiavanie tohoročného 
valného shromaždenía Matice Slovenskej a s ním 
i ostatních slávností. 

A v skutku, sotva rozniesly ^Peéfbvd. Vedomoafi^ v polo- 
vici jólia úradné pozvanie k Alll. zasadnutiu výboru a 
spolu ku štvrtému valnému shromaždeniu Matice 
Slovenskej ku dňom 7. a 8. augusta, už 17. tohože mes. 
Júlia Jeho Excell. najdôst. p. biskup-predseda Štefan Moyses 
sa dobré uznal z príčiny týchže^ nepriaznivých okolností časo- 
vých valné shromaždenie matičné na shodnejéí fiaw 
ooročit. 

K týmže nehodám a mnohým citlivým stratám, ktorými 
náro^ slovenský tohoto roku bol navštívený, pridružila sa, 
bohužiaľ ešte i dlhšia trápna nemoc p. I. podpredsedy mat. 
Dra. K. Kumiányho a nasledovavSia d. 14. ang. smrť v hlboký 
žiaľ zanorila celé Slovensko./ 

A kuvičie škreky ohlasovaly už už zastatie jednoty našej. 

Medzitým Pán a Otec národov prinavrátil vo svojej mi- 
losti žiaduci pokoj a J. Excell. p. hislmp-predseda^ po pred- 
bežnom usrozumení sa s viacej údy, správu Matice Slov. 
vedúcimi, uzavrel, odročené tohoročnévalnéshromažde- 
nie Matice SloVenskej d. 12. septembra, dňom predtým 
ale , teda 11 . sept. XIII. zasadnutie výboru mat. v 
T. Sv. Martine vydržiavať; i učinil tým ciefom v „PeSťbud. 
Vedomosťach^ nové úradné pozvanie k nemalej zaiste radosti 
skormútených národovcov slovenských, zväťšenej nasledovavším 
na to zo strany mesta T. Sv. Martina oznámením, že mesto 
toto vo svojom valnom zhromaždení, d. 20. augusta t. r. 
vydržiavanom , uzavrelo dOO-roSnú pamiatku Zriňsk^o d* 
11. sept. zasvätiť, vyzývajúc národovcov slov. na sviatku 
tomto tak národnom, jako i vlastenskom čím najhojnejším 
počtom súčastniť sa. 

Navzdor šíriacej sa po Slovensku cholere, navzdor iným 

frekážkam hrnuli sa národovci -slov. zo všetkých strán a 
rajov milého Slovenska do T. Sv. Martina, a už 10. sept. siSli 
sme sa tam mnohí, ostatní ale dorazili za nami nasledujúceho 
ňisk v počte očakávanie všetkých prevyšujúcom ; i ked sme 



279 

nemohli následkom biednych, strastiplných časor a trampôt 
T rosmeroch veľkolepých, slárilí sme aspoň dľa možnosti i 
matižné hody a pri nich i slávnosť Zrvííslcdu). 

D. 11. sept, , ktorého sriedare s rýkorom ma- 
tičným slávila sa slámwsť 2!riiiskeho^\xz včasné ráno ozdobeno 
bolo mesto zástavami ; zvlášte väze i kat. i ev. chrámu , ku 
ktorým viedlo stromoradie, ozdobené boly cisárskou, uhor- 
skou a slovensko-národňou zástavou ; touto poslediiou okrášlené 
boly okrem mestského domu i domy nektorých jednotlivcov 
a vôbec S v. Martin vyzeral slávnostne. 

Výbor mat. zasadol v miestnosťach domu mestského 
hneď o 8. hodine raňajSej. 

Slávnosť Zriňskeho započala po vyzvonení vSetkými zvo- 
nami o hod. 10. slávnymi službami božími; ku ktorým sa 
pohli shromaždení spolu i s výborom z mestského domu v 
sluSnom poriadku najprv do kat. kostola. Kde najprv bola 
záduSná sv. omša, ktorú vybavoval vysokodôst. p. arohidiakon 
turčiansky a spolu II. podpredseda Matice Slov. J, Országh 
pri círk. prisluhovaní dôst. pp. Št, Závodnika, M. Čulena a 
pisaiďa týchto riadkov. Po sv. omši vystúpil na kazateľnicu 
dv. a vysokouč. p. F. Sasinek a sv. zápalom opravdu kresťansko* 
národním v znamenitej reči svojej dokázal, že deň hrdinskej 
smrti Mikídása Švbica Zrirískeho bol pre neho dňom slávnym, 
lebo bol to deň a) jaho časnej smrti a b) deň jeho večného 
života. Po reči tejto zavŕšená bola bohoslužba slávnostným 
„Lthera me;^ ku ktorej zveľadku nemálo prispel i pochvalne 
známy kláštorský a s v. martinský sbor pod správou p. F, 
RiesfYiera. 

Po skončenej bohoslužbe v kat. kostole nasledovala v ev. 
chráme, ktolľú spravoval dôst. p. superint. vikár a výborník 
Matice Slov. M, M. Hod^a, rečniv i dnes jako voždy výborne 
a dojímavé o tom : jako zomrel Zrinsky za vieru, vlasť i trón 
a jako za jeho príkladom i my za všetko toto žiť i umreť 
hotoví byť máme. 

Po dokončených službách božích shromaždili sme sa v 
mestskom dome k spoločnému bratskému obedu, a to v tichosti, 
bo 'hudba úmyselne odstránená bola; lebo veselší., hudbou 
sprevádzaný obed nesrovnával se so smútkom, ktorý Matica 
Slovenská do vyvolenia nového I. podpredsedy na miesto 
Oslávenca svojeho za tohoto ešte niesla , a i len jedna zdra- 
vica bola prednesená. Zdravica táto , ktorú na večnú pamäť 
a slávu Zrífískeho vyniesol dôst. p. výborník a navrhovateľ 



280 

ofiavj tristoročnej pa«miatky Zrinsk^ i z naSej strany M, 
ČtUm^ Äatriasla i tými najhlbSlmi strunami ňadier naSicn, ob- 
živila duše naše, utužila naše mysli i pre trudné doby stra- 
stiplných dnov našich. Hromovité ^veSviá pamäť Zríňskemuf^ 
a „sláva rečníkovi /" bola jednohlasná odveta nadchnutého 
shromaždenia na krásnu reč Čulenovu, 

Po poludní výbor pokračoval v prácach svojich až po 
7. hod. večerňajšiu. 

Večer o hod. 7. naplňovalo sa divadlo, čili radnej svetlica 
matičná i dole i na galérii, a málo chybelo ,^ že sa všetko 
nezaplnilo. Komu známa velikosť priestoru svetlice mat., zná 
s poteehou oceniť a vážiť si účastenstvo toto, sťa znamenie, 
že navzdor všetkým nehodám a pohromám napredujeme. O 
nedlho vyzdvihnutá bola opona a nasledovalo predstavenie 
presloyenčenej Th. KomeroveJ smutnohry j^žíríňsky^. Ot. ochot- 
níci a oohotnioe naše vôbec znamenite hrali , obzvlášte ale 
veľmi dobre zastúpené boly úlohy: Sulejmanova^ Sokohviícva^ 
ZriiísJceho ^ Evy ^ tldeny a Alapiho; no podarené predstavené 
boly tiež úlohy : ^ iJraÄťmova , Portukova^ Mustafova^ Paprukh 
viSova^ JuramSova a Črenkova. VeSkeré usporiadanie tohoto 
predstavenia , ktoré náš horlivý , neunavený delník na poli 
národa p. S. Šípka viedol, bolo v každom ohrade výborné, 
odevy utešené , s veľkými nakládky opatrené. Sláva našim 
milým ochotníkom a ochointciam turčianskym ! Stáva mestu Sv, 
Martinu^ ktoré nám túto dnešniu krásnu , ozajst vlastensko- 
národniu slávnosť pripravilo ! 

Asi o lOJ hod. bolo po divadle; výbor mat. avšak 
nehľadal odpočinku , lež po tretí raz už dnes shrómaždil sa 
ešte vo svojej miestno>ti, aby bár v nočnej už dobe, dokonal 
neodkladné práce, ktoré mu ešte pre zajtrajšie valné 
shromaždenie vybaviť bolo. 

V dnešnom výborovom zasadnutí, ktoré dľa 
výšej podottnutých zpráv od 8. do 10.- raňajšej, potom od 
3. do 7. odpol. a od lOj vec. do 1. hod. po polnoci trvalo, 
okrem obyčajných literárnych i oekonomiekých zpráv, do 
oboru jednoty prislúchajúcich, predsavzaly sa rozličné úsudky 
a návrhy, jakož i pokonať sa majúce práce a záležitosti i|^a- 
tičné ; čítaly a uverejnily sa rozličné prípisy ; oznámily sa 
predpísanú základinu doplpivší členovia, jako i 7 nových, za 
členov sa prihlásivších národovcov slov. , napokon i mnohé 
dary, venované Matici, a odobril sa programm predmetov 



281 

v aajtrajSom valnom shromažd ení pokonáTal sa 
majúpích. 

Svitol deň 12. septembra, deň to Štvrtého valného 
zhromaždenia Matice Slovenské j. 

Jako v predošlých tak i toho roku započali sme price 
naše vzývaním pomoci Najvyššieho slávnymi službami božími 
v chrámoch obojeho vyznania, a síce o 8. hod. raňajšej. 

V kat. chráme konal služby božie dôst. p. Št. Závodník 
pri prisluhovaní a prítomnosti četného duchovenstva, členov 
mat. a zbožného ľudu ; v ev. chráme ale dôst. p. ilf. M. Hodfía 
takže pri prítomnosti duchovenstva a nábožného ľudu. 

Po skončených službách božích hrnul sa shromaždený 
národ do matičnej, národnou zástavou a obrazy J. c. kr. 
ap. Veličestva a J. Excelľ. p, predsedy ozdobenej svetlice ; 
kde o nedlho dostavili sa s p. II. podpredsedom J. 0r«2ť%rÄ<w» 
i úradníci a výborníci mat. , medzi opakovaným na slávu im 
vyvolávaním. A keď teraz menovaný p. //. podpredseda na 
miesto neprítomného predsedy J. Excell. p. biskupa ŠL 
Moysesa predsednícky stolec zaujal, pozdravil na krátko 
shromaždenie i menoval vyslanstvo k pozvaniu zeme- 
pánskeho kommissára, veľk. p. II. podžupana stolice tur- 
čianskej, J. LeÄocgfteAo, ktorý ked sa do shromaždenia do- 
stavil a toto krátkou rečou pozdravil, otvoril a zahájil pred- 
sedajúci p. n. podpredseda shromaždenie výbornou rečou; 
potom oddal tajomníkovi Chrástekovi k prečítaniu vlastnoručný 
prípis J. Excell. p. biskupa-predsedy^ okolnosťami úradu svo- 
jeho od tohoto shromaždenia zadržaného. Shromaž- 
denie so slávovolanim uvítalo a pozorne sprevádzalo srdečný 
prípis ten, — v ktorom ľutuje drahý Otec náš, že tomuto 
shromaždeniu osobne prítomným byť nemôže a sláv- 
nostne osvedčuje sa, že pokýmkoľvek žiť bude, vzdor všetkým 
zlomyselným posudzovaniam a jakýmkoľvek prekážkam, vždy 
verným ostane i Matici i národu, — i uzavrelo , spolu s 
čím najsrdečneiSím a najúprimnejším poďakovaním čo odvetou 
svojou naň, vniesť ho v celom jeho znení do zápisnice shror 
maždenia a pri jej uverejňovaní tlačou uverejniť : aby si 
ho prítomní ešte prečítať, neprítomní ale na jeho obsahu 
. nového občerstvenia národnieho života si nadobudnúť mohli. 

„Sláva J. ExteUencii!^ ozývalo sa zo všetkých strán, 
„sláva Mu ŕ 

Za tým prečítal tenže tajomník Chrásiék programm pred- 
savzal a pokonávať sa majúcich predmetov a druhý tajomník 



282 

p. M, Kramár ohiÍTViVL zprávu o pôsobení Matice behom 
minulého mat. rotu, a po ňom asase tajomník Chrástek^ 
odoYzdajúc shromaždeniu na miesto neprítomného p. po- 
kladníka mat. T. Červená jeho účty, prečítal p. pokladníkoru 
zprávu o príjmoch a výdavkoch Matice spolu s mienkou, kolko 
sa môže v bud. roku vydať na mat. ciele. Z týchto zpráv 
s radosťou vyrozumelo sbromaždenie, že jednota naša i minu- 
lého roku blahodarne pôsobila a že jej i členov i imania 
značne pribudla, majúc už 57,682 zl. a 84 kr. r. e. obnáša- 
júce imanie, okrem zásoby na sklade nachodiacich sa mat. 
spisov; ktorú na 4000 zl. ceniť možno. Za čo chvála buí 
Hospodinu^ ktorý tak dobrotivé požehnáva tomuto jedinému 
sredisku a ohnisku národa nášho, ale i vďaka pi. tit. pp. mat, 
hodnostárom^ úrad/fíilcom a výbomikom za jejich bezžistné a 
zdarné spolupôsobenie; jakú im i sbromaždenie vyslovilo 
a menovite na návrh. p. výborníka Dra. j. M. Hurbana zápa- 
listými slovy, jako zvykol, prehovorivšieho o bedlivom a vernom 
opatrovaní a spravovaní mat. pokladnice nevyrovnaným poklad- 
nikom naším, pol;om ale spolu upozornivšieho sbromaždenie, 
že tenže vysokozaslúžilý p. pokladník náš d. 8. tohoto mes. 
vydržiaval 50-ročnú jubilárnu slávnosť svojeho kňažstva (Sr. 
'yfNár, Kalendár na r. 1866^ str. 256.), zvolalo mu nie len čo 
svedomitému šafárovi a mecénovi svojmu, lež i čo jubilantovi 
v službe církve a národa s velikým nadšením hlučné sláva 
vo tri vrhy i na mnohé a blahé e^te letá^ a z príčiny týchže 
jeho kňazských druhotfn uzavrelo jednohlasne túto všeobecnú 
radosť , ďalej svoju proti nemu úctu i uznanlivú a podlžnú 
vďaku za jeho i Matici i vôbecr národu behom vyše polsto- " 
letia už preukázanú vernú, prospešnú a blahodarnú službu 
vniesť a naznačiť do zápisnice. 

Živ ho Bo^ e^te mnohé roky^ ku ozdobe a blahu cvrhoe i 
národa a ku zveladku pokladnice ná§ej ! 

Po tomto prikročilo sa k voľbám. Malo sa predo všetkým 
iným zaplniť miesto neuprositernou smrťou spolku naše- 
m u odňatého doposiaľneho vysokozaslúžilého I. podpredsedy. 
Predsedajúci p. //. podpredseda navrhol a odporúčal shro- 
maždeniu na hodnosť túto pi. tit. pp. M. M. Hod^u, V. 
Pauiinyho'Tótha a J, Jesenského; a keď prvý a poslední kan- 
didát za túto k sebe dosvedčenú dôveru a úctu sa poďakovali : 
Bhroraaždenie jednohlasne a medzi sláyovolanim zvolilo 
za I. podpredsedu mat. p. F. Paulinyho-Tdtha / ítorý po po- 
zdrave p. //. podpredsedy a po odokrytí dosiaľ čiernym súknom 



283 

prikrytého stolca I. podpredsedy, krátkou, ale srdečnou prí- 
mluTon zaujal tenže stolec, osvedčiac sa shromaždenia 
yerejne a slárnostne, že tou samou cestou, ktorou dosiaľ krá- 
čal, bude i na budúcne pokračorai! a že ySetko vynaloží, aby 
úlohe svoje a očakávaniu národa zadosť učinil. 

Jako toto osvedčenie potešilo, tak oproti nasledujúce 
boľne dotklo sa shromaždenia, kedf totižto dosíafny p. 
IL podpredseda od podpredsedníctva Matice Slov. odstu- 
poval a keď po opakovane skrze viacej, ba skrze celé shro- 
m a ž d e n i e vyslovenej ynu jdôvere a žiadosti, aby i na cfalej 
hodnosť II. j> odpredsedy podržal, oznovu osvedčil sa, že mu 
to naskrze nemožno : valné shromaždenie od svojej 
žiadosti prinúteno opustiť, poJakujúc sa mu kroz p. výborníka 
M. M, ffodžw za dosiaľne zdarné vedenie a spravovanie tohoto 
shromaždenia, uzavrelo výraz svojej uznalosti a vďaky 
odstupujúcemu p. //. podpresedom vniesť do zápisnice a ua 
návrh odteraz už predsedajúceho nového p. /. podpredsedy za 
II. podpredsedu mat. jednohlasne zvolen je dôst. p. Ši, Závodnik^ 
ktorý ihnedf svoje zaslúžené čestné miesto s osvedčením svojej 
vďaky za složenú v žoín dôverní medzi slávovolanim zaujal. 

Po skončenej takto voľbe podpredsedov nasledovalo vystú- 
penie a doplnenie jednej tretiny výboru a nad to zvolenie 
eSte i 11. výborníka na miesto f Ct, Zocka; i zvolení sú z výbor- 
níkov so všeobecným slávovolanim pi. tit. pp. J. Országhy 
L, Tv/rzO'Nosický^ J, Slofa^ J. Kohúty «7. Gerometta, F, BlcJio^ 
B. BaHik, A, Švehla^ M. Benko^ J. Šimko a J, Šoltés. 

Po šťastlivé dokonaných voľbách p. výborník M, M. Hodža 
učinil návrh, aby následkom osudných udalostí; ktoré v po- 
sledních časiech zastihly dŕžavu rakúsku, Matica naŠa, ač 
len literárny spolok nicmenej središte milovníkov národa a 
života slovenského, keď nemohla skôr, teraz tu valne shro- 
maždená uzavrela a kroz zvláštne vyslanstvo Jeho cis. kr. ap. 
Veličestvu podala prípis loyality, vernosti a oddanosti. Shro- 
maždenie prijalo návrh ten jednohlasne a s hromovitým na 
slávu J, Velzí^estvu vyvolaním, sverilo vypracovanie tejže adressy 
zvláštnemu odboru a k jej odovzdaniu uzavrelo vyslanstvo, 
záležajúce pod vedením a náčelníctvom p. I. podpredsedy 
F. PauUnyhO'Tóiha , zo spolučlenov pp. : Dra J, M, Hwrbana^ 
Dra J, Malsého, Dra J, Seberinyho^ Dra M, Mudroría^ a 
D. Štúra. 

Potom uzavreno , jako v pominulých tak i toho roku 
podporovať alumnea pri kat. gymnásiume v B. Bystrici a pri 



286 

5) '„Umom lebo päsfou^^ spieral sbor ženský; 6) „Pwjwä «fo- 
venského dobrovotníka^^ predniesla Marta Siranovsícá ; 7) „Se- 
dliak a básnik^, hral na husliach F, Hadviger^ žiak b. bystrický; 
8) „JánoUk^^ rečnil J. Capko a 9) y^PohrcMmija^ spieval 
mulsko-lemký abor. Beseda vypadla výborne, zvláSte ale tie 
krásne spevy kláStorských de?íc vSetkým sa páčily; preto 
tiež spev opakovať musely, áno mnohí týmže báječným spevom 
tak boli rozčúlení, že sa ani tým opakovaním spevn dosýtiť 
nemohli. 

Z divadla i51i sme zvätša k Črenkovt (dfa včerajSej álohy 
divadelnej) a tam pri husrách. PďovýcÄ, bratskom rozhovore-, 
prípitkoch a spevoch zabavili sa z nás mnohí až do hlbo- 
kej noci. 

Tým skončené boly tohoročné hody mati6né^ ktoré sá, 
bndú a zostanú povždy dôkazom, i naSej slovensko-národnej 
uvedomenosti, pokročilosti a rázností, ale pri naSom národne* 
vlastenskom smýSfaní i dôkazom našej úcty, lásky a bratskej 
sympathie ku hrdinským pobratimom našim Horvátom. Živili 
Ébrváti a s nimi necÄ íijú všetci verní Slováci! 

Druhého dňa t. j. 13. sept. poberal sa zo Sv. Martina 
zase každý ku svojeti po svojich prácach a povinnosfach v 
nádeji, že keď sa o rok zase s božou pomocou sídeme, sí- 
deme sa asi v časoch nám priaznivejších, veselších v každom 
ohľade. 

Daj to Bože ! Mlohal Ohr&stek. 



XI. Menoslov hodnostárov, úradní- 
kov a výbornikov Matice Slovenskej. 

Predseda: 

Jeho Excellencia, osvietený a najdôstojnejší pán ŠTEFAN 
MOYSES, biskup, b. bystrický, J. cis. a kráiovsko-apoštol- 
ského Veličestva skut. tajný radca, si. umení a filosofie doktor. 

Podpredsedovia: 
Velk. p. Viliam Paidiny-Ťóth^ pens. c. kr. stoličný kommissár 

a redaktor j^Sokola^ v Skalici. 
Dôst. p. Štefan Závodník^ dekan a farár v Pružine. 

Čestný doživotný podpredseda: 

Osv. p. Ján Francisd, radca pri kr. nám. uh. rade v Budíne. 



287 

Tajomníci: 

Dôst á yysokouž. p, Micha^^ Chrástek^ konsisforný radca, notár 

a professor theologie v B. Bystrici. 
Blahor. a yyspkouč. p. Martin Krarnár^ -prof. ev» gym- 
násíama y T. Sr, Martine. 

Pokladník : 
Vysokodôst. a rerkom, p. Taniáá Červm, opát, reľký pre- 
pošt a kanonik* stolného bjsk. chrámu b. bystrického, pred- 
nosta prosynodáinych zkúšok, prodirektor bisk. lyoea, riadi- 
teľ ústavu nevládnych a vyslážilých kňazov diecesánskych, 
radca bisk. konsistoria a predseda súdu manžeľského v B. 

, Bystrici. 
Účtovníci: 
Blahor. p. Fronc Filo^ mernik v KláStore. 
Blahor. p. Jozef Škultétv^ úradník stolice turčianskej t 

Sebeslavciach. 

Pratotári : 
Blahor. a vysokouč. p. Dr. Michal Mud/roii^ pravotár r 

PreŠporku. 
Blahor. p. íVonc Moŕtincytsií^ pravotár v B. Bystrici. 
Blahor. p* Ambróz Pivko, pravotár v T» Sv. Martine, 

Opatrovník sbierok : 

Dv. a vysokouč. p. Franc Sasinek, prof. theologie a kazateľ 
stolného bisk. chrámu v B. Bystrici. 

Vybornici : 

Dôst. p. Michal Miloslav Hodia^ superintendencialný vikár 
v T. Sv. Martine. 

- Dv. p. Štefan HyróÉ, farár v L. Sv. Michale. 

Blahor. p. Pavd Mudroň^ pravotár v T. Sv. Martine. 

Dv. p. Samuel Chalúpka, ev. farár v Hornej Lehote. 

Blahor. p. Ján Jemenský, z H. Jašenia, pravotár v T. Sv. 
Martine, 

Dôst. P- Aleočandeir Pongrácz, zo Sv. Mikuláša a Starhradu, 
dekan a farár v Považskej Bystrici. 

Osv. p. Adolf Ivanov i6 Dobriansky, zo Saéurova, c. kr, 
skut. dvorný radca pri uh. kr. dvor. kancellarii vo Viedni. 

Dôst. a vysokouč. p. Dr. Jo^ef Miloslav Hurban, konsist. 
radca, senior a farár ev. v Hlbokom. 

Vysokodôst. a veľkom, p. Ján QotSár, opát a c. kr. škol- 
ský radca v Budíne. 

Dôst. p. Samud Novák, senior a farár ev. v D. Kubíne* 



288 

Vysokodôst. ^a veľkom, p. Ján Országh^ arcidekan a farár 
y T. Sr. Juri. 

Blahor. p. Ľudovít Turzo-NosicJcý, praívotár y B. Bystrici. 

Dy. p. Juraj Slotaj fttrár y Tužiňe. 

Dy. p. Jozef Kohút, farár y D. Kubíne. 

Dy. p* Ján Gerometta, farár na Starýck Horách. 

Veflíom. p. Andrej MvrSic, starší, prísediaci stôl. súdu y 
D. Kubíne. 

Dr. p. Andref Bróssik^ ey. farár yo VelTcej-Vsi. 

Dy. p. LudovU Hróbok^ fey. farár y L. Sielniei. 

Blahor. a yysokouc. p. Aibgust Horislav okuUéty, professor 
na ey. gymnásiume yo Vefkej Revúci. 

Dv. p. Jozef Bielek, farár v Dohnanoch. 

Blahor. a yysokouc. p. Ľudovít Grossmann, professor na 
ey, gymnásiume v B, Bystrici. 

Dv. p. Ján Ondrtsík, kurát-kaplán u sv. Anny v Trenčíne. 

Blahor. a yysokouc. p. JEmil Čemý, professor na kr. kat. 
gymnásiume v B. Bystrici. 

Dv. p. Ladwlav Lukác^ farár v Peéeniciach. 

Blahor. p. Franc Blaho, pravotár v B. Bystrici. 

Blahor. a vysokoué. p. Bedrich Baltiky professor na ev. 
gymnásiume v B. Bystrici. 

Blahor. p. Andrej Švehla, rychtár v T. Sv.* Martine. 

Blahor. p. Matej Benkó, rychtár v T. Lazanoch. 

Blahor. p. Ján Šimko, notár v. T. Sv. Martine. 

Blahor. a yýborneué. p. Juraj Šoltés, ev. učiteľ v MoSov- 
ciach. 



XII. Nekoré z posledňoroénýcli zna- 
menitejšich udalosti. 

L Historický poliiad na snem vhorslíý rolín 1S6%., 

s krátkym úvodom o snemoch krajinských. 
Naslúchali ste dakedy poviedky národnie o kráľovi slnka 
a krárovnej hviezd, o kráľovi nad vodami a horami , o ježi- 
babách a o junákoch, zámhy zakliate vy dobývajúcich. Žkú- 
sili ste v živote, jako všetko, čo ruka Hospodinova stvorila 
na svete, žije pod zákonom božím. Zfeúsili ste i to, že vSetko, 
čo žije, má v krajine bytia svojho náčelníkov svojich. Pozrite 
na hromady rýb, zo severu na juh putujúcich: a nájdete, že 



289 

hrnú sa ony za^ rodcom svojím ; dajte pozor na mravce, 
jako ony pod vodcami svojimi neúnavne pracujú; znáte zo 
zkúsenosti včely, jako ony za jednou matkou vo veŕkom množ- 
stve roja sa; pozrite na húfy vtáctva, a uvidíte, jako nasle- 
dujú ony v družine vodiča svojho a jako oddaná je láska 
holubov a slávikov, keď na pokyn velitefa svojho zaberajú sa 
v podzim do krajín, teplotou dýchajúcich ; jak zamíknu šte- 
boty lastovičiek, keí na úsvite narodenia BI. Panenky Márie 
zachytia sa z výšin kostolov a väzí vašich na posvätné brehy 
mora Červeného a na úrodné pobrežia Nilu. Ä počuli ste o 
kráľovi púšte — o Ivovi, — jako on vyvodí nad zverami ; 
počuli ste, jako jeleny pod zastupiteľstvom vyvoleného svojho 
skákajú po skalináeh nebotyčnýcn Karpatov. 

A tak je to i v spoločností ľudskej, 

Jako rastliny, jako vtáctvo , jako ■ zvery majú svoje od 
Boha zvláštne vykázané krajiny a rodiny : tak je to i s ple- 
menom ľudským. I plemä ľudské, kdekoľvek je na guli zem- 
skej rozšíreno, — má svoj svet, v ktorom Bohom sebe určenú 
úlohu započať i dovŕšiť musí. Ľudstvo toto má zase svoje 
plemená, a plemená tieto zase rozrastávajú sa v národy, 
ktorým takže Boh vyznačil zvláštne krajiny na zemi tejto. 

Zem, na ktorú Boh usadil viacej národov, je milá kra- 
jina naša Uhorská. Potomci siedmich pradedov obývajú ju. 
Štyrmi medzi nimi sú jednej starodávnej matky dietky — a 
znáte ich po mene: Slovák^ Horvát^ Rus a Srh; traja drahí 
pobratimci prišli pozdejšie takže do krajiny tejto, a voláte ich: 
Rwmun^ Madar a Nemec. — Všetkým národom abo kmeňom 
týmto spoločnou vlasťou je Uhorsko. A jako všetci majú 
spoločnú vlasť, tak i všetci majú rovnoprávnych náčelníkov, 
spoločných to vodcov^ abo vyvolených zástupníkov. 

Ao týchto zástupníkoch chcem Vám teraz nečo porozprávať. 

Každá rodina már svoju hlavu ; takouto hlavou u kmeňov úo- 
vanských je oíecc<e^ad^; tak zase ďalej každá dedina má svojho 
náčelníka, a takýmto je obecný predstavený abo richtár. Jako 
viacej rodín tvorí obec, tak viacej obcí tvorí vidiek ; takýto vidiek 
voláme župou abo obyčajne stolicou. Župa takže má svojho 
náčelníka, ktorý volá sa županom. Z takýchto jednotlivých 
žúp dovedna záleží krajina. Krajine náčelníkom je — dľa 
rozlčného pomenovania : vojvoday hráľ abo cisár, — Berete-li 
organismus tento v ďalšom jeho sriadení, teda nájdete, že 
jako otec čeľaďný má po boku na pomoc mladších údov ro- 
diny, tak má í richtár obecný svojich prísažných; tak 

19 



290 

zase má i stolica svojich prísediacich sudcov; a zase , jako 
tieto menšie okresy , tak i ten dfa povolania najrySSf 
voJToda , kráľ abo cisár má po boku svoju krajinskú 
radu. Tak je to i vo vlasti naSej uhorskej. V krajine 
naSej uhorskej zastupoval do roku 1848. osobu kráľovu ná- 
dvornlk, ktorý tak vo vecach správnych jako i v súdobných bol 
námestníkom jeho. — Jako ale obec a župa krém náčelníkor 
osobných majú i svoje zvláštne zastupiteľstvá : tak ich má i 
krajina. A takéto zastupiteľstvo voláme snemom, latinsky diet(m. 

Zastupiteľstvo krajiny našej poHstúpilo behom času všeli- 
jaké priemeny. Priemeny tieto zapríčinil duch času, ktorý 
vyvolajúc do života rozličné zásady v histórii, dľa týchto 
zásad utvoroval i podobu snemu krajinského. Krajinského snemu 
úlohou bolo a je : donášať zákony. A práve preto, ponevác 
zákonmi spravuje sa ľudstvo, tak je veľavážna úloha i zastu- 
piteľstva krajinského. 

Dosaváď tá bludná mienka panuje, že ústava, t. j. tak 
nazvaná konštitúcia krajiny našej začína sa panovaním prvého 
kráľa sv. Štefana. Druhá takáto bludná mienka je tá, h 
smlúvu tú, ktorá je starým kameňom ústavy našej krajinskej, 
urobili siedmi vraj maďarskí vodcovia, keí si Álmo^a zvolili za 
vojvodu. — Poneváč mienka táto mnohých zaviedla, a dosa- 
váď jej nepravdivú povahu nikto nedokázal : vidzme teda na 
krátko obsah jej. 

Jeden letopisec, — ktorý práve za to, že si neudal meno, 
nazýva sa vôbec : bezmenným notárom Bdovým, — y šiestej ka- 
pitole kroniky svojej uvádza zo slova na slovo onú smlúya 
siedmych prvých vodcov — vraj — maďarských. Zneje ona takto : 

1. Dokedykoľvek žiť budú oni (t. j. vodcovia) jako i ich 
potomci, majú vždy mať vojvodu z krve ÁrpádoveJ. 

2. Jakýkoľvek majetok prácami budú môcť nadobudnúť, 
toho každý z nich údelným byť má. 

3. Aby náčelné osoby tie, ktoré zo svojej slobodnej vôle 
Almoía za pána vyvolili, — « tak ony jako i synovia ich, -^ 
nikdy z rady vojvodovej a z úradov krajinských vytvorení neboli. 

4. Jestliby kto z potomkov ich stal sa neverným osobe 
vojvodovej, a nesvornosť by robil medzi vojvodom a pokrer- 
njmi jeho, — má krvácať, jako i krev ich tiekla pod prísahou 
MmoSovi, vojvodovi, danou. 

5. Jestliby kto z potomkov Álmo^ový(Ji abo iných vojvod- 
ských osôb stanovy prísahy ich rušiť chcel, — má navždj 
prepadnúť kliatbe. — 



291 

Bezmenný notár blúzni uz i čo sa tjka mena a miesta ; 
bo keď OB istí, že siedmi vodcoria zvolili si za náčelníka 
Mnvosa^ rSetci druhí historici za to majú, že Árpád bol zvolený 
za prvého takého veťvodea; a keí neznámy notár hovorí, že 
Júmvoi zvolený bol eSte na ceste zo Skytie , teda druhí zase 
to píšu, že Arp^d pod Mukačovom, a zase iní, že na takre- 
čenej pustatine Szerskej (v župe Conhradskej) bol povýšený 
na hodnosť vojvodu. 

Ukrýva sa síce v podaní tomto istá pravda, len že 
pravdu táto doterajší kronikári nenašli. Pravdu túto odokryť 
— ^ znamená toľko, jako vynájsť nový základný kameň tisíc- 
ročného svätochrámu národov uhorských. I bojy ste šťastné. 
Vy národy uhorské, keď v chráme tom, ktorého uholný 
kameň zachovalo Vám podanie ľudu, žily ste sbratrené, jako 
synovia jednej matky, rovnako Vás milujúcej. Chrám ten 
zmenily časy, a len povesť rozpráva Vám, že praotcovia vaši 
urobili medzi sebou smlúvu nárbdniu ! — I čože inšie vyhla- 
suje povesť tá, keď nie skutočnú udalosť tú, ženárody 
uhorské za starodávna vstúpily do spoločného 
sväzku medzi sebou a sväzok tento utúžily smiu- 
vou medzinárodnou. Áno tak je. Toto je to pactum con- 
ventam^ ten medzinárodný sväzok kmeňov '." Tatrách a 
na Dunaji, na ktorom vybudovala sa sústava krajiny našej, na 
ktorom sorganisoval sa štát uhorský. 

Pozdejšie časy neprechovaly síce národniu smlúvu túto 
na písme ; ale tušili všetci národovci naši, že jej dakedy byť 
muselo. Za času horeudaného letopúca žila ešte ona v tradícii 
národov ; preto uvádza ju on, — lenže nepochopiac jej pôvod, 
abo, CO je pravde podobnejšie, nechcejúc povedať pravdu, len 
za to, že týka sa ona Slovákov, popreinačil smysel jej tak, 
že urobil z nej smlúvu jedine maďarských vodcov na miesto 
uhorských národov , a vyšperkoval ju vlastným náhľadom, 
len aby jej mohol dať istú barvu pohanského ducha Maďarov, 
o ktorých šlo pôvodcovi. Takýte na pohanský obyčaj ukazu- 
júci dodatok je, že vodcovia, pustiac si žily, krev cedili, kým 
prísahu odriekali ; že kto bude robiť rozbroje medzi vojvodom 
a pokrevnými jeho, má byť v krvi zmárnený, a kto zruší 
prísahu, má padnúť pod kliatbu. Obyčaje tieto sú skutočne 
obyčajom národov asijských, a bezm&nný notár prilepil ich 
tuná len za to, že Maďari prišli z Asie, a tak i oni v oby- 
čajoch národom tamojším rovnakí boli. Podhodený je i druhý 
a tretí punkt, ktorým bezmenný notár len ta smeruje, aby ari- 

19* 



292 

stokratické výsady, o moc pozdejfiie, a£ do časoy najstarSfck 
vstréiť mohol. Hneď prvá dooa po Štefanovi dokazuje, že koristi 
vojvodov neboly spoločné, že potomci tých tak zvaných voj- 
vodov nesedávali v rade kráľovskej. 

Jestli teda z podania tohoto vymnene smysel podvrhnutý 
a kronikárom dla svojho veka a rozumu prikiipjený, objaví sa 
nám v žom historická pravda tá, že národy v Tatrách a na 
Dunaji s Maíarmi, medzi nich priSlými, vstúpily do sväzku 
spoločného, do spolku národnieno. 

V smlúve tejto, podaním zachovanej, musíme teda rozumeť 
sedmoro národov uhorských. Počeť sedmorých udáva i tra- 
dícia. A tak týchto sedmoro kmeňov , národnou smlÚYOu 
»ia konci IX. storočia spojených, nachádzame i po dnes v 
žijúcom národe : slovenskom (v Tatrách) , slovinskom (v Za- 
dunajskú, Krajnsku a Korutánsku), horvátskom, ruskom 
(v Uhrách, Haliči a Vladimirsku), českom (berúc sem i 
iloravu), bulharskom a maďarskom. 

Kto v deji tomto nevidí jednotu sorganisovania 
sa štátu uhorského, tomu pravda oči nikdy neotvorí. 
Toto je základ ústavy našej. — Nuž obnovte teraz, po tisíc ro- 
koch, ducha ústavy tejto, a zaligoce sa vám hviezda slávy i šťastia! 

Uholný kameň tento tisícročnej sústavy šťátnej Uhorska 
. CO dial tým viac behom časti zmenený bol, až kým za naSej 
doby vyvinul sa práve do protivy pôvodu svojho, — Deje- 
pisci doterajší nepoznali organismns štátny prvej doby utvorenia 
štátu uhorského. Oiii ho na pospol posudzujú zo stanoviska 
vekov pozdejších. Dôkazom toho je, že už ustanovizne w. 
Štefana berú v podobe tej, jako by ony v storočí XIV. done- 
sené boly bývalý. Berte na dôkaiŕ všetkých historikov krajinv 
našej , a uvidíte, že oni už za času sv. Štefana vidia éorgani- 
sovaný feudalismus v Uhorsku, — odvodzujúc už z týchto 
časov základné práva len pozdejšie ustáli vších sa stavoT. 
Chybné sú nahfady tieto. Organismns štátny za času voj- 
vodov a prvého kráľa uhorského utvoril sa zvätša na živ- 
1och slovanských. Práve preto blúzňa historici, že v histórii 
nevidia abo nechcú uznať tvorivé živly slovanské. 

Sv. Štefan^ stanúc sa náčelným vojvodom národnieho 
sräzku na základe zásad spojenia tohoto, usiloval sa sriadíf 
dalej budovu konštitúcie krajinskej. Daromné sú teda reči, 
že už pod SV. Štefanom boly tri stavy v Uhrách, t. j. tie tri 
stavy, ktoré v dramate vlasti našej až po rok 1848. nepre- 
meneno úlohy hrajú. Princíp štátny za času sv. Štefcma neznal 



293 

ÍraelatOT, barónov a nobiles tak, jako ich neskoršie zákony 
erú ; a tak neuznáral stay, jako stay yySSieho dachorenstra, 
stav magaátoT, a stay zemänor. Vo reku tom nebola zastúpená 
krajina kroz stavy, takto rozdelené. Nebolo vtedy ani zastu* 
piteTstva krajiny v podobe takej, jakú na vek ten z časov 
pozdejších chybne prenáSajú. 

História zastupiteľstva krajiny naSej dá sa rozdelif na 
dve doby. Doba prvá obsahuje organismus Štátny na základe 
živlov slovenských* Počína sa doba táto sväzkom národov 
uhorských, a tiľvá až do nastúpenia na trón uhorský kráľov 
volebných, a tak od roku 900 — 1300. Zastupiteľstvo doby 
tejto sodpovedá pôvodným zásadám Štátnym, a tak nstrojeno 
je duchom slovenským. Tak rečená zlatá buUa nečiní tuná 
rozhranie doby ; bo jako ustanovizne — buUy tejto starSie — 
neboly písané v čase tom, ktorý zastapujá, ale pozdejšie : tak 
í zlatá Dulla osnovaná bola pozdejSie, než roku 1222. — Jako 
ducha vekov tých neprezkúmali zákonoznalcí naši; tak ani 
ducha ustanovizní tých neporóvnali s nimi. Doba druhá za- 
sahuje až do roku 1848. Dobu tretiu začíname len ešte ži<. 
Jako v dobe prvej idea štátu zastúpená je jedine osobou 
kráľovou ; kráľ je vladárom neohraničeným : tak behom doby 
druhej dôstoja tato rozpoltí sa na dvoje : jednu čiastku zosob- 
ňuje kráľ v mene koruny, druhú zosobňuje krajinský snem 
v mene stavov. Bok 1848. činí rozhranie tým, že volenife 
zastupiteľov snemovných rozšíril i na mešfanstvo a na ľud. 

— Keď v dobe prvej kráľ v mene koruny donášal zákony 
poradou svojho starešínstva: tedy v dobe druhej každá jedno- 
tlivá župa posielala do snemu dvoch zastupiteľov, a pozdejši'O, 

— keď upevnil sa živel meštanstva — • tak rečené slobodné 
kráľovské mestá takže posielaly vyslancov svojich do snemtt* 

V pryej polovici doby druhej snem krajinský bol spoloč- 
ný ; záležal, jako sme to zvykli volaf, len z jednej tabuly 
abo z jednej komory^ t. j. tak zastupitelia stolíc, jako ti, 
ktorí po práve osoby abo úradu mali miesto v sneme, tvorili 
l^n jednu jedinú radu zastupiteľskú. Po nastúpení na trón 
uhorský najjasnejšieho domu habsburgského, na základe roz- 
vinuvSích sa záujmor dynastických, záujmov cirkevných a 
koruny: rada krajinská utvorila sa. na dvoje tabúl, t. j. na 
tabulu magnátov, a na tabulu vyslanoov. Prvý oddiel zvyklí 
sme volai í tabuloa vyšnou abo hornou, druhý tabulou nižnou 
abo dolnou. K snemovnej rade magnátov majú prístup dľa 
hodnosti úradnej zo stavu svetského : tak nazvaní krajinskí 



294 

baróni, medzi nimi dyaja gtráŽQoyia koruny, gúdca krajiaský. 
Bán chorvátsko-slavonslý a velžupanovia stoUc ; zo stafu 
cirkevného: vSetei arci - a biskuporia, kapitule a znažnejSie 
apátstra, krém týchto dťa rodu náčelníci rodín vojrodských, 
grófskych a barónských. — Tabula snemomy douiej záleží 
z vyslancov volebných okresov a slob. kŕáí miest. Snemome 
hornej predsedával nádvorník (palatip), dolnej zosobnlk králoY, 
ínáče personál zvaný. — Tak jedna jako druhá snemórna 
má úlohu činiť návrhy zákona, a návrh taký, ktorý obe sne- 
movný prijaly, predloží sa potom k potvrdeniu kráľovi; a 
keď kráľ potvrdí návrh; stane sa tento zákonom, vyhlási sa 
a zapíSe do zákonníka krajinského. 

Jako snemovňa behom času rozvila sa do podoby terajšej : 
tak i zákony, žou donesené, nosia pečať veku svojho. Preto 
z ducha zákonov krajiny naSej vyčítať môžeme tehdajií sta? 
národov samých* — Inakší duch previeva v ustanovizžach 
8V. Štefana, inakSí v ustanovizňach Ondreja 11. , MatiaSa, Tla- 
Sddavaj LeopoMay atí. až po ostatný snem. 

Základ sriadenia krajiny našej položib* Slovania. 
Duch praotcov našich preniká teda' i v samých zákoBOch. 
Pravda táto platí nadovšetko v dobe prvej. 

Na základe spojenia sa národov uhorských povstal sám 
fitát ; a jako každý štátny celok> tak i krajinská obec naäa 
rozvila sa behom času v organický celok ten, ktorý voláme 
úistaŤou abo konštitúciou. 

Z prvých storočí ústavy našej nesdedili gme zákony 
písané. Co týka sa ustanovizní kráľa 8v. iŠtefanOf 
SV. Vladislava, Luhana (Kolomana*) a Ondreja //., tieto len^ 
moc pozdejšie vo forme tejto spísané boly. Už pri ustanovia- 
íach Kolomanom/ch čítame to, že tento naložil AJbrikmi, ý^l 
ustanovizne jeho z reči materskej do latinskej preložil » 
spoju i ustaiiovizne kráľa Štefana osnoval. Ustanovizne otó- 
fanove neostaly teda na písn^e. Dosveďcuje to i zlatá bulkií 
v ktorej úvode hovorí kráľ Ondrej, že stavy krajinské domá- 
hajú sa práv, kráľom sv, Štefanom daných. Prečo tá rozch^- 
rená „zlatá bulla,* ačpráve v siedmich odpisoch na, tie 
najbezpečnejšie miesta odovzdaná , posavád vynájdená by* 
nemohla, — trudno odpovedať. Za to mána, že v Uhorsku v pr^ý*''* 
štyroch storočiach nebolo svetských zákonov, ale len usta- 
novizne kráľovské, ktoré práve za to, že boly ustanovizíai^* 

^) Kráľ tento na peniazoch svojich nosí meno : Lubanus, UdmvB* 



29S 

kráľovskými, zachovalý sa najmä v povedomí národnom. Poz- 
dejsie, keí po smrti Mafía^ovej výsadné stavy vrchol moci a 
slávy svojej dosiahly, Vrb<yoský (Verbôczi) sosberá ustanovizne 
kráŕovské a zákony dietálne, z ktorých povstane prvý sborník 
zákonov abo dielo vôbec ,^0pustripaHilmfajiiriscon9ueA,udin 
zvané a od r. 1514. žas po čase doplňované. Pamätno je, 
že pôvod sbomíka zákonov našich padá práve do času toho, 
k^a následkom povstania pod Jwrajom Dóžom (1513.) ľud kra- 
jinský k večnému otroctvu odsúdený bol. 

Že moc zákonodarná v prvých storočiach zosobnená bola 
jedine, v kráfovi, a že kráf pomocou rady svojej kráľovskej 
abo starešínstva vydával neohraničené ustanovizne : dokazuje 
to tak dobre obsah jako i forma ich. Radu túto menujú 
mfanovizne v osnove vôbec : starešínstvo, kráľovské stareSínstvo, 
rada kráľovská. Úvody ustanovizní začínajú sa obyčajne for- 
mulou 'touto : ;,Ustanovili sme mocou našou kráľovskou** ; 
„Odobrili sme žiadosti celého starešínstva" ; „Dľa ustanovizne 
rady kráľovskej*' ; „Dľa (istanovi^ne starešínstva, dľa ustano- 
vizne kráľovej" atí, *) 

Nediv teda, že štát uhorský v osobe sv. Štefana^ na 
základe štátneho organismu tunajších Slovanov scelistvený, 
prejíma i obyčaje, spôsob vladárenia a moc inších faktorov 
ducha slovenského. Medzi týmito spomäniem : najvyššiu hodnosť 
v krajine palatína a továrnika ; spôsob prisluhovania spra- 
vodlivosti sudcami, po krajine cnodiacimi. Na pôvod slovanský 
ukazuje právo to : ze jedine kráľ v mene koruny majetky 
rozdávaf mohol ; že sriadenie slovenských žúp ostalo. Na zá- 
klade žúp rozvinula sa obrana krajiny. Hrady župné boly 
srediskom obrany tejto ; okolo nich behom časov ustálily sa 
mestá, hlavne z mužstva obranného povstalé. Náčelníkom hradu 
župného, a tak ľudu obranného bol župan (teraz veKupan), 
majúc po boku námestníka (terajší župani^, stotníkov, kaste- 
lánov a desatníkov. Z mužov, ku obrane župy slúžiacich, 
povstali behom času zemania. Ustanovizne Štefanove rozdiel 
tento ale ešte neznajú. Obranné mužstvo slúžilo jedine kráľovi, 
a za to ich i zákony nazývajú : servientes regales, t. j. slu- 
žobní kráľovskí, ktori pozdejšie, za služby svojedostanúc 
majetky k hradu patriace, volal i sa slobodníkmi, 
abo ^sluhami svätého kráľa (liberi seujobbagiones sancti regis). 
— Že SV. Štefanovi rovne na srdci ležal i rozkvet cirkevný, 

•) Srovnaj : Dekrét tv. Šufana k II. hl. 5^ 14. 15. 16. 19. 25* 32. 



296 

preto k obrane a výsluhe biskupství a opatství udelil takže 
istý počet mužov, ktorých zákonník nás volá dušeníkmi 
(duschenicus). Ustanovizeň táto hlboko siaha do organismn 
cirke vno-státneho, jaký jedine duch slovenský utvoril. Živel 
tento hrá úlohu v rozoprách — od historikov našich pohan- 
skými menovaných — do teraz nepochopenú, na pr. pod 
Vaihom. — Keď potreba obranu krajinskú vyhľadávala : teda 
velitelia hradov, jako i biskupi s obranným mužstvom svojím 
vytiahli do poIa. Spôsob tento sriadenia obrany trval až po 
porážku u Mohuča, kde, jako známe, viacej biskupov^ tábory 
svoje viedlo. A spôsob tento nájdete i dnes ešte na Ciernej- 
Hore. 

Duch slovanský prevíeva v- ustanovizňach Štefanových i 
poťahom na slobodu osoby a majetku^ Mnohí, nevediac sa 
preuadívať uzákonitým právam týmto, pripisovali ich nábc- 
ženskej horlivosti Štefanovej. Pravda je, že kresťanstvo a žmt 
neporušený slovenský sú v duchu totožné. Slovanom patrí sle 
i zásluha tá, že mladého Vaclcma (Vác-'^ls.r^ Fence-slav, STscjíavDg, 
Stephanus; sr. poznámku 24. na str. 202) v náuke Kristorej 
vvucili, pokrstili a Maďarov ukresťaoili. Tak bolo moíno 
vladárovi v duchu kresťanskom spravovať národy a duchom 
týmto oduševniť skutky i výroky svoje. Zo zásad týchto kre- 
sťanské - slovenských uvediem na pr. len nektoré : Každý 
osobník majetok svoj môže rozdeliť a manželke, dietkam, 
rodičom abo cirkvi nechať. Osoba teda má úplné právo na- 
kladania s majetkom svojím. Oproti tomu známe z feudálnych 
práv nemeckých, že tam majetok nepatril osobe, ale výsade. 
Vdova, kým ostane v stave vdovskom, il má či nemá dietky, 
užíva majetok mužov ; po jej smrti ale pripadá tento na po- 
krevných, a keď niet týchto, na kráfa ; jestli sa vydá vdova, 
krém šiat nedostane nič. Zákon tento udržal sa až do dnes 
po práve v krajine našej. Keď velitef hradu či od obrancov, 
čí z kráľovského majetku nečo odcudzí, povinný je to dvojná- 
sobne vynahradiť. Na toho, kto druhého dom napadol, lapil 
a vraždil, vyriekol zákon^ smrť; zlodej, trirazy dopadnutý, 
*takže prepadol smrti. — Co týka sa práva osobného, zakázano 
je, človeka slobodného urobiť otrokom^ ba i už jedenraz oslo- 
bodeného zase do otroctva dať. Jako v živote občianskom, 
tak i v cirkevnom duch ľudský previeva ustanovizne jeho. — 
V dňoch nedeľných pracovať zakazuje ; pohan abo človek 
poškvrnený svedkom byť nemôže atí ' ' 

Na dôkaz toho, že ústava v prvom svojom storočí založená 



297 

bola na rovnopráraosti národov a 'že doba tá nezná stavy 
jako stavy, — máme zrejmý príkladná sneme, pod JSeJom/. 
r. 1061. v stôl n. B el obrade držanom. Kráí Bdo k poko- 
naníu záležitostí krajinských povolal z každej obce dvoch 
zástupníkov. I začala sa občianska porada, keď Ljuta Vclsi- 
IjevtS (v kronikách Vatha zvaný) vystápäc v mene církve 
východnej s nárokami, žiada, aby kňazské desiatky odvolané, 
kostoly latinské porácané, kňazi (latinskí) vyhnaní, desiatku- 
júci obesení a obrady církve pravoslávnej nazpäf uvedené 
boly. Kráľ sľúbil na nároky tieto pod troma dňami odpovedať ; 
vidiac ale, že rozmohla sa zbara, dal náčelníkov slapaf a 
radu pospolitú rozprášiť. 

Tridsať jeden rokov na to-dal svblať kráľ sv. Vladisláv 
kráľovské starešínstvo do Zabaču (mesta Sabolča), 
Úvod ustanovizní jeho snem tento nazýva synodou *) Mnoní 
za to majú, že snem tento bol skutočne sborom cirkevným, 
opierajúc sa na vätSinu ustanovizní, na okres cirkevný a život 
kňazov sa vzťahujúcich. Bereme-li ale na váhu i druhé mo- 
menty, musíme i snem tento brať za starešínstvo krajinské. 
Výslovne hovorí, sa v úvode, že „pod predsedníctvom kráfo- 
vým prítomní boli všetci biskupi a opáti, jako í všetci náčel- 
níci v mene kňažstva a ľudu.*' Pod náčelníkmi (optimates) 
poťažmo na biskupov neľzä teda druhých rozumeť, než 
starejších zo stavu svetského , a výraz „v mene ľudu prí- 
tomní* nedopúšťa nám tu brať Vrbovského „populus," t. j. 
tri stsbYj výsadné , ktorý smysel slovu tomuto daný bol 
len y XV. storočí ; a tak musíme brať to, že i na sneme 
tomto, jako Bdovom^ prítomní boli vyslanci národní ch kmeňov. 

Prvá kniha ustanovizní jeho vzťahuje sa hlavne na 
cirkev ; tak na pr. nakladá odobrať židom éetadf kresťanskú ; 
zakazuje židom pracovať v sviatočný deň kresťanský ; nakladá 
dni nedeľné a sviatočné prísne svätiť, pôsty držať , pohraby 
navštevovať, porúchané alebo spustošené chrámy biskupom 
obnoviť atí* Ohľadom na bezpečnosť majetkovú zvláštne prísne 
sú zákony jeho ; tak ku pr. kto vec, jeden denár (10 peniaž- 
kov) hodnú , abo cene jednej kúre rovnú, odcudzil mal byť 
obesený ; jestli zlodej bol sluha, utratil nos abo oko ; kto 
ukradenú vec kúpil, prepadol takže smrti ; kto druhého v 
dome napadol , bol - li slobodný, utratil majetok a slobodu ; 
muž ženu vierolomnú mohol usmrtiť, a za skutok ten len 



*) lo cívitate Szabolch sancta synodus hablta est (r. 1092). 



298 

Bohn zodpovedal; kto dierč^ sprznil, pokutovaný bol jako 
vražedelník. — Prísnosť táto svedčí, že v krajine neporiadky 
nž mnohé klnvať sa začaly, a ze samopaši uzdu položilo 
učenie náboženské^ Podobnou prísnosťou dal kráľ Vladisláv 
zákony tieto i vykonávať, a nedbalých úradníkov trestať. 

Štvrté miesto v rade zákonov zaujímajú ustanovíme ím- 
banove (Kolomanove). I týchto jako Vladislavových veíká casf 
vzťahuje sa na pomery církve a kňazov* zákony svetské ale 
previeva duch miernejší ; tak na pr. zlodej neutratil už život, 
ale oči ; manželku vi^olomnú muž nesmel už zabiť, ale mal 
ju žalovať súdu ; svedkovi lživému vypálili na obe líca by- 
ľaky ; poddaný uhorský nesmel byť do cudziny predaný 
Ohľadom na právo majetkové ustanovil, že dedictvo nikomu 
odňato byť nemôže ; že kráľmi darované statky jedine z otca 
na syna, a ked' niet syna na bratov a synov týchto ; keJ ale 
niet týchto, na korunu pripadnúť n^ajú. Z ohľadu prisluho- 
vania spravodlivosti ustanovil, aby v okresoch v týdni sv. 
Jakuba a Michala súdy držané boly, aby tým pravotiaci sa 
ďaleké cesty konať nemuseli. Krém toho sám kráľ chodil po 
krajine pre pokonávať, v ktorom prípade držali mu po obcach 
na pohotové jednoho koňa. V mnohom ohľade srovnávajú sa 
poriadky tieto so zákonmi prvých kráľov českých. S ním 
chodili dvaja sudcovia župní. Taktiež usporiadal dane, mýta 
a druhé dôchodky komory kráľovskej. 

Prichádzam teraz na vrchol doby tejto. Duch slovanský 
zápasí už od dlhšieho času so živlom západným. Zápas jeko 
trvá v dvojom smere : na poli cirkevnom i občianskom. Na 
oboch poliach upadáva — ^ jednočasne. Darmo hľadáte ale v 
dobe tejto ten feudalismus, ktorý mnohí len za to už tuná 
hľadajú aby výsady svoje z časov čím starších odvádzať mohli. 
Od smrti Lubánovej — pravda — neraz už lomcuje oligarcliia; 
no táto vždy ustupuje majestátu kráľovskému. Takmer nepre- 
tržené rozbroje medzi kráľovičami, bohužiaľ ! čím dial tým 
viac upevnily oligarchiu, ktorá značnú podporu nachodila v 
dualisme tom, že kráľovič tretinou krajiny vládal jako páa 
neohraničený. K tomu vliy cisárov východných otvoril nové 
pole k vybujneniu chúťok nadvlády zámožnejších rodín, 2 
ktorých jedni podporovali kráľoviča abó cára carihradského, 
druhí zase stali po strane kráľovej.KeJ kráľovič Oníire/ proti bra- 
tovi kráľovi Imrichovi, a na to Belo IV. proti otcovi Ondrejovi Zt, 
a tamtoho i tohoto synovia medzi sebou, neprestajné rozbroje 
udržiavali, a ked najmä Ondrej TI v zemi svätej sa bavil — 



299 

oslaboyali Telikáši organizačné základy monarchie a na miesto* 
nich utužovali nadvládne nároky svoje. Kým Ondrej vojnami 
v Haliči zaujatý bol, kráPovna Gertruda rozdarúvala árady. 
Brat jej BerthM vymenovaný súc kroz ňu arcibiskupom ko- 
ločským, osvedčil sa, že arcibiskupa ostrihomského za hlavu 
svoju neuznáva; druhý brat Eghert ostal nádvorníkom. Dvoi" 
kráfovský opanovali cudzinci, s dôchodkami krajiny delili sa 
cudzinci, dôchodky koruny dané boly do prenájmu židom, 
ktorí drancovali lud ; správcovia dôchodkov korunných — 
zutekali s pokladami. I nastala rozhorčenosť v krajine. Prvým 
jej výjavom je vražda, ktorú Banko bán s veržupanom Petrom 
spáchal na osobe kráľovninej. Navrátivší sa domov Ondrej 
nespokojných uchlácholil chcd darovaním majetko^^ ; prosil 
i pápeža, aby mocou Kliatby skrotil vybujnelých nespokojníkov. 
Prosriedky tieto neosoží ly viacej, ba pobúrily obrancov hradov 
župných, jako i ľud krajinský tým, že kráľ so zemami darovali 
ľud) miláékom svojim. Drancovanie stalo sa hroznejším, keď 
kráľ i na poddaných cirkevných naložil dane. Na celo ukriv- 
dených postavil sa kráľovič Belo, ktorého nespokojníci i za 
kráľa vykričali. Belo z počiatku dôrazne prosil otca Ondreja, 
aby rozdarované majetky hradov a začarované donačné statky 
nazpäť vzal; lež mocní uz radcovia donútili kráľa pod prísahou 
sľúbiť, že to neučiní. Tak Belo chytil sa zbroje, podporovaný 
súc vätSinou obyvateľstva, ktoré obávalo sa ukrátenia práv 
svojich. Tábory už stály proti sebe, 'keď na prosredníctvo 
pápeža Hmoria III, kňažstvo vymohlo prímerie. Ovocie to- 
hoto mieru je tá povestná „zlatá bulla" — r. 1222. vydaná. 
Listinou touto založil sa základ stavov výsadných v krajine; 
kroz ňu celok národní počal sa deliť na údy. Zárody poz- 
dejSích výsad položené sú v nej. Vec na jedno vychodí, či 
ona vtedy abo pozdejSie bola osnovaná ; semenom dFucha doby 
Ondrejovej zúrodnily sa doby nastupujúce , a duchom tým 
začínajú sa kryštalizovať hrane prelátov, magnátov, procerov, 
barónov. Zlatá bnlla je druhým základným kameňom budovy, 
behom času rozmanitými výsadami slávu zemianskeho opatrenej. 

Pamätné je v listine tejto, jako jej potrebu odôvodňuje 
kráľ. Poneváč vraj slobody, sv. Štefanom dané, kroz nektorých 
kráľov porušené boly : preto dáva on tak zemanom ^ jako i 
všetkým ľuďom krajiny slobody, s v. Štefanom dané. 

Sloboda, duchom slovanským založená, utrímala sa v 
povedomí národov tak hlboko, že i o dvesto rokov najvátšia 
túžba ženie ich účastnými ostať prvotnej slobody svojej. Toto 



300 

je démon génia slovanského, že očarúva on i pozdnie poko- 
lenia í národy cudzie. V tradicionálnom povedomí tomto 
odvoláva sa i sv. Vladisláv a Lvhcm na žiare^ pri tvorení 8tátu 
na nebi Uhorska zjavivSie sa v svetlé génia slovanského* A 
duch tento previeva priestorami celej doby tejto. Utichúvaon 
rovnočasne s pádom ostatnej hviezdy rodu toho, ktorý svietil 
nad vystaveným veľkého diela sorganisovania Štátu uhorského, 
ktorého meno po tisíc rokoch tak sladko zvučí potomstvu! 

Kto ponoril sa do búcha veku tohoto, uvidel, že márna 
vec je rozprávať o výsadách, nadprávach, abo slovom o prá* 
vach zemianskych. Y dobe tejto panovala rovnoprávnosť. Jako 
sväzok kmeňových náčelníkov, urovnoprávnil medzi sebou národy : 
tak ustanovizne vojvodov a kráľov rovnými urobily ťarchy i 
výhody jejich. Preto v pojímaní ducha tohoto smelo môžeme 
povedať, že docela chybná je mienka tých dejepiscov a práv- 
nikov, ktorí už v časoch Äíe/anovýcÄ národy uhorské na triedy 
podelené, a zase jednotlivé . triedy na čiastky rozpoltené 
udávajú. Daromná vec je hovoriť, že už za času sv. Štefana 
jadro národu záležalo zo troch vrstiev : z vyššieho duchovenstva, 
magnátov a zemianstva. Každý organický celok má svoje čiastky, 
a leh duchom západnej Európy stalo sa, že ratolesť jedna 
na spoločnom pni odžala slnce druhým. 

Naznačím Vám hlavné ťahy tejto zlatej výsady. Poznova 
nakladá kráľ, aby obranci hradov a príchodzí v slobode, sv. 
Štefanom danej^ udržaní boli ; aby chudobnejší kroz zámož- 
nejších utiskovaní neboli ; aby župani hradskí ľud svoj 
nepotlačovali. — Kráľ sľubuje deň sv. Stefcma ročne v StoL 
Belehrade sláviť a poroty tamže pokonávať ; každý majetník. 
abo dla bully zeman, nesmie byť z vôle mocnejšieho slapaný 
a odsúdený prv, než bol zákonnou cestou do súdu predvolaný ; 
kráľ nebude dane žiadať od majetkov zemianskych a cirkev- 
ných ; štvrtina majetku, zemianskeho, keď zomre bez chlapca, 
má pripadnúť dcére ; s ostatným môže naložiť dľa vôle. Zemftní 
nezaviazsmí sú vojačiť s kráľom von za hranicami, vyjmúc, 
keď chcejú, za žold. Nádvorn/k nemôže pokonať úplne pra^ 
votý zemanov strany majetku a hlavy bez vedomia kráľovho. 
Kráľ má obdarovať potomkov vo vojne padnuvšieho zemana. 
Úradníci korunných dôchodkov môžu byť jedine zemania. 
Celé župy a dôstojnosti právom írečitým darúvané byť nemajú ; 
takže do cudziny majetky v krajine; príchodzí jedine dľa 
rady krajinskej na hodnosti povýšení byť môžu. Župan hrad- 
ský nemá súdiť nad majetkami zemianskymi, vyjmúc o desiatku. 



^ 



301 

Kazdj m&že spravodlivosť hladať buď pred ktorým z dvoch 
kráľov (Roziunej Ondreja otca a Bdu syna). 

Prepamätný je záverok buUý tejto. Vo smjsle tomto 
oprávnení boli na večné veky tak vSetci, jako i jednotliví 
biskupi, kráľovskí úradníci, zemäni, živí a ich potomci, zpro- 
tiviť sa kráľovi, jestliby tento na odpor ustaaovizňam buUy 
konať chcel bez toho, žeby za zpúru tú trestaný byť mohli. 

Jako duch zásad horeudaných, tak zvlášte záverok tento 
zrejme svedčí, že osnova bully tejto len v pozdejSích časoch 
nakrútená bola. Porovnáme-li ducha jej s predoSlými : jak 
veľký je to skok ! a preto i pôvod jej do prvej polovice 
storočia XY., do času slabých YladislavoT položiť musíme, 
kde už jedenkaždý oligarcha zprotiviť sa mohol ľubovolne a 
bez trestu pomazanému kráľovi. Yedú nás k tomu i proti- 
mluvy v nej. 

Oproti týmto z pozdejších časov zaštepeným výrastkom 
hľadí k nám génius veku, stvoreného duchom praotcov našich. 
Jako sme hrdí na neho : tak úfame, že i na potom nenechá 
nás. — Yiera naSa je tým istejšia, kecf známe, že génius 
slovanský umiera spolu na vyschnutej ratolesti stromu Arpá- 
dovho^ v osobe kráľa Ondreja III. — -Nie je to ruka osudu; ale 
totožnosť ducha. Madari, jako vstúpili prvýraz na zem Uhorskú, 
žili v rovnoprávnom sväzku so Slovanmi ; — jaknáhle ducha 
slovenského kormútiť začal duch taliansky a frankský, usla- 
bovalo i pobratimstvo madarsko-slovenské; — až kým na 
mohyle jeho nezaspievalo vtáča západu. 

. Čo stalo sa íalej, — jaké boly snemy krajiny naSej v, 
dobe druhej, jaký je duch ich zákonov, — to Yám tuná roz- 
právať nebudem; — necháme si to na druhý raz. Len jedno 
Vám chcem spomänúť už teraz : že to, čo dialo sa v dobe 
druhej, zvätša konalo sa na zemi slovenskej. — Nezbedný 
Turek opanoval krajinu, a divadlo tak historické, jako i 
snemovne rozložilo sa v dolinách tatranských, — a tu — 
medzi nami utrimoval sa génius vlasti našej Uhorskej. — 
Sem — sem prešiel on do prvej kolísky svojej , keď duch 
západu nebol v stave zachrániť ho pred útokami východu. 
Zem slovenská bola mu útočište, jako mu prú dala kolísku. 
V dobe druhej hornie Uhorsko je dejišťom histórie našej ; a 
ono je i déjišťom zákonodarstva nášho. O tom svedčia Tokaj, 
Košice, Bystrica, V. Yaradín, Belehrad, Nitra, Bratislava a 
Budín ! " 

Po spomänutí tohoto prejdeme na časy naše. 



302 

Bolo to roku 184S., keď hlas slobody zahučal dolinami 
Tatier a Dunaja. Jako Živenou májovou preciťujú k životu 
tvopy prírody : tak deckom jará 1848. pukly kôry Tadové, a 
národy spoločnej vlasti Uhorskej slávily na Bielu iiedeľu svoie 
zmŕtvychvstanie. Všetci ste boli svedkami doby tej ; málo 
kto ale z Vas pomyslel, že duch ten je duchom vskrieseným 
pratcov Vašich. Jako vietor , hovorí Pán, veje kam chce', 
a hlas jeho čuješ, ale nevieš, odkial prichádza a kam ide : 
tak bolo to i 8 ffeniom uhorským. Slyšali ste, že popievajá 
vzduchy jeho; ale nemysleli ste: odkiaľ prišiel a kám^asieL 
A hía! bol to duch zo šesťstorocnej mohyly svojej povstalý, 
nad odporom starých vekov v obnovenej sláve sa zjavivší. 
Vierovyznanie jeho je : všetci ste synovia boží ! — Nepomy- 
sleli ste, že život praotcov Vašich spravoval sa zákonom 
božím ; že duch, ktorého roku 1848. poslal Boh s neba, bol 
ten istý duch ktorého apoštolovia Vaši, Cyrill a Method, pred 
tisíci rokami hlásali na 'Morave a Dunaji. — Blesk génia 
tohoto omráčil z počiatku myseľ našu, — i nediv, že človek 
génia slobody našej videl prichádzať z krajín západu, volajúe 
za druhými: ajhľa! vo Francúzkej sloboda, i u nás sloboda! 
— Sloboda možíiá je len v duchu božom a len duch boží 
je sloboda. Na pravde tejto, jako vyšej udano, ustálili Slováci 
štát uhorský, pravda táto bola jeho uholným kameňom za viac 
storočí ; v duchu tom môžeme o diele praotcov našich pove- 
dať, že jeden je zákon a jeden je štát uhorský, jako preď- 
zvestoval jednúc Kristus, že bude jeden ovčinec i jeden pastier. 
^ — Jako sväzkom rovnej lásky spútal starý génius uhorské 
národy : tak sväzkom rovného práva spojil ich i roku 1848. 
Láska i právo sú blíženci Jednej matere. I génius 1848> za- 
volal k Vám : sloboda, bratstvo i yovnosť ! Sloboda, bratstvo 
i rovnosť sú dietky jednoho otca. A duch ten ovieva prvotné 
deje ústavy našej, duch ten znovu zrodil sa rokom 1848. ; 
génius ten neprišiel, aby zrušil zákon starý, ale aby naplnil 
«lovo jeho. Už 8v. Štefan a Vladisláv zakázal do otroctva 
brať ľudí, a všetkých, ktorí väzeli v manstve, vykúpil na 
slobodu. Neirerte tým, ktorí Vám hlásajú, že duch slobody 
prišiel zo západu z tribúnov rečníkov francúzkych. Strom 
slobody v Uhrách vyrástol z pôvodného koreňa svojho a ovocie 
jeho len vtedy počalo zakrpatievať, keď ritýri nemeckí a rí- 
manskf presekli lyká ratolestí jeho. Teraz ale, ked! zacelely 
rany jeho, začal sa pučiť omladený, a prvé puky svoje vyhnal 
pod slnkom jari 184.8, 



303 

Podstatná premena y o forme zastupiteľstva krajinského 
stala sa roku 1S48. tým, že i ľud dostal práro voliť si zastu- 
piteľoT do snemu. — Keí predtým do snemorny dolnej 
posielala každá stolica dvoch vyslantíoT , týchto vyslancov 
volili výlučne zemania, a tak vyslanci títo boli zástupnicí 
jedine stavu zemianskeho : tak teraz so zemanmi spoločne 
dostali právo hlasu pri volbe kňazi, učitelia, obecní notári, 
umelci, mužia učení a diplomovaní, z pospolitosti ľudu ale tí 
majitelia pozemkov, ktorých k tomu zákon oprávnil. Dľa 
volebného zákona podelily sa župy na volebné okresy ; každý 
jeden okres volí o sebe zastupiteľa svojho na snem krajinský. 

Od uvedenia zákona tohoto dožili sme už tri také snemy ; 
a síce druhý snem roku 1848. v júli; potom r. 1861. aostatuL 
1865 — 6. — Snem prvý netrval dlho, a nemáme z neho 
zákonov, tak ani zo snemu druhého. ^ 

Jeho cis. kr. apost. Veličenstvo najv. reškriptom, dna 
17. septembra r. 1865. daným, ráčil svolať snem krajinský na 
deň 10. decembra tohože 1865 roku do Pešte, a otvoril ho 
dňa 14. dec. slávnostne v najvyššej osobe svojej. 

Hned na to v cisárskom manifeste, dňa 20. septembra 
^K národom^ vydanom, osvedčil cisár, že cestou ústavnou tak 
záležitosti mocnárstva svojho vôbec, jako i krajiny Uhorskej 
zvlášte usporiadať chce. V príhlase tomto hovorí medzi iným: 
, Právo národov, aby kroz svoje zákonné zastupiteľstvá rozho- 
dujúc spola účinkovali pri zákonodarstve a finančnom hospo- 
dárstve, toto bezpečné rukojemstvo vývinu záujmov dŕžavy 
jako i krajín je slávnostne povolené a neodvolateľné určené. 
A však nezplnený zostal ómyseL Môj, ktorý mám nepreme- 
nitelne, aby záujmom celého štátu dostalo sa istého zabez- 
pečenia v ústavnom právnom sriadení, ktoré by našlo silu a 
význam svoj v slobodnej účasti všetkých národov." 

Keď na toto najvyššie cisárske slovo sriadily sa ihned 
výbory stoličné a sbory zastupiteľství slob. kráľ. miest, aby 
nariadi ly po okresoch popisy voličov, nastal dosavád nevídaný 
ruch po celej krajine našej. Voliči počali rozmýšľať a radiť 
sa: koho voliť za zastupiteľa? A v skutku bol to jeden z naj- 
významnejších momentov v živote národov, keí po upadnutí 
vôd objavila sa dúha nad Tatrami, a holubica doniesla 
zelenú ratolesť pre nový vek pokoja i slobody. Na pospol 
uznávalo sa, že nastávajúci snem bude jeden z najvýznamnej- 
ších medzi snemami, od osem sto rokov ústavy našej držanými. 
Pre nás Slovákov ale nadovšetko za to, že na ňom mala byť 



304 

rieSená otázka národnosti. Už v predlohách královský ch, 
snemu r« tô61. daných, predkladá sám cisár sneniu medzi 
inými i otázku národnosti k riešeniu. Snem tehdajší bol í 
vypracoval jeden návrh v záležitosti tejto, ovSem ani zďaleka 
neuspokojujúci nemaďarské národy uhorské ; ale keď na to 
snem bol rozpustený, ostala vec táto nepokonanou. — Tým 
viac teda upriamené boly oči Slovákov na životná otázku 
táto pred snemom 1865. 

vek náš, môžeme povedať, je vekom borby za práva 
národnie. Idea národnosti stala sa v Európe rozhodujúcou. 
Pod zástavou idey tejto videli ste zúfalé boje v Itálii a len 
toť dožili ste vojnu, vedená pre jednotu nemeckého národa a 
vpád Prušiakov do samých Uhier. Národ slovenský, precít- 
nuvší k národniemu povedomiu, začal vymáhať v mene idey 
tejto práva svoje, odvolávajác sa na večný zákon boží. TÁ 
shromaždil sa dňa 6*"' junia 1861. v Turč, S v. Martine, a tu 
pod lipami, v kole to posvätených stromov svojich, napísal 
j^Memorcmdum^ ^ jako nekdy Mojžiš na Orebu desatoro pre 
národ israelský^ ' 

Duchom týmto vedení vystupovali národovci slovenskí 
za kandidátov na snem, a nebolo stolice slovenskej, kde by 
ich viacej nebolo vystápilo. V okresoch najmä, kde bol 
i ľud slovenský preeítnutejší a vodcami národu oddanjmi 
vedený, sosúsredňovali sa voliči okolo týchto vyvolenýck 
miláčkov svojich. I dobre bude, keď poznáte vodcov svojich, 
národu nášmu oddaných. Tak na pr. v Malom-Hante za kan- 
didáta do snemu vystúpil : Štefan Daxner ; v Gemeri : Frid/ré 
MalaUnský ; v stolici Zvolenskej : Michal Chrástek^ Ludovil 
Twrzo-Noszcký a Matej Slabey ; v Liptovskej : Jwraj Matúšhi 
a Štefan Hyros ; v Nitrianskej : Viť. Fr. Sasinek, Viliam Pan- 
Izny-ŤÔth^ Dr. Jozef M. Hurban, Dr Andrej Radlinský., Jwaj 
jSlota^ Dr, Mikuláš Tiso^ Rudolf Kutsényi; v Prešporskej : Df- 
Michal' Mudň^oň a J. JBlaho ; v Trenčianskej : Alexa/nd&ľ AndľO- 
vtch^ Zudovit Dohnaný, Pavel Mudroň^ Jan Palárik, Štef(m 
Zádovníkj Andrej Tvrdý ; v Turčianskej : Ján Jesemký a 3é» 
Gotlác ; v Orave : Ján Latják a Anton Nádaši; v Spišskej : 
Kornel Dohriansky sl Val. Zahorňanský ; v Šarišskej Aé)^f 
Dobriansky. 

Národní kandidáti títo žiadali vpríhlasoch svojich hezvý- 
minečne: rovnaké právo pre národy a tak i rovnaké právo 
pre národ slovenský na ázemí, ním obývanom. Krém týchto 
opravdu národních kandidátov vystápili v okresoch sloven- 



305 

skýcih i miiolií druhí, ktorí čo i čiastočné, preca ale no- 
vé právo v ohľade národnosti sľubovali v programmoch 
svojich ubezpečif Slovákom. Ten istý duch oduševňoval Srbov, 
Rusínov a Rumunov (Oláhov), I začal sa objavovať krásny 
ďalekohľad národom, dosaváčf natoľko zaznaným vo vlasti 
svojej uhorskej, keí v úbočiach Tatier z popod dá^nov^^kej 
mlňj začalo sa brieždiť slnce , zvestujúce veľkj deň rovno- 
právnosti národnej. Lež z druhej strany povzniesly sa znovu 
výohory, — a zase husté mhly zavalily zore raňajšie. 

Proti kandidátom národním^ na Slovensku vystúpivším, 
utvorily sa odpory tak mnohostranné, žiaľbohu i úfradami proti" 
nároéíiimi nasnov^ié a podporované, že — počujte a divno 
bude Vášmu sluchu! — vl^etci kandidáti slovenskí prepadli, 
a národ slovenský ani len jednoho z vyvolených synov svojich 
za vyslanca do snemu vy voliť v stave nebol ! Odporná stránka 
k prekazeniu volieb stránky slovenskej bojovala pod heslom : 
„každým spôsobom treba poraziť ! " (minden áron megbuktatni) 
t. j. všemožne prekaziť, aby kandidát národňo-slovenský 
vyvolený nebol. Dlho by bolo opisovať všetky tie fígle apro- 
sriedky, ktoré použité boly k . porážke stránky slovenskej. 
Sú Vám ešte v živej pamäti, a Boh dá, že nájde sa nekto, 
ktorý históriu ich napíše. 

Pri pohyboch volebných národ slovenský — po viac- 
storočnom hlivení prvýraz vystúpil na pole politické. Jako 
každý počiatok je ťažký : tak i génius politického života slo- 
venského podstúpiť musel bolesti pôrodu. Sám národ ale z 
bojov tých vyšiel očistený, v mravnom povedomí svojom 
utužený, a v povedomí občianskom znovu zrodený. 

Nech kto hovorí čo chce, odškriepiť sa nedá, že národ 
slovenský je skutočne tu, že jako od nepamäti sveta býval 
v krajine tejto : tak vymáha si právo ubezpečiť i na večné 
veky život svoj národní. 

Pri vystúpení svojom — jako to obyčaj donáša so sebou 
— tak kandidáti národní jako i macfarónski vydali k voličom 
svoje príhlasy abo programmy. V týchto príhlasoch vyslovili 
oni svoje politické eisady, ktoré na sneme zastupovať a na 
ich uzákonení pracovať ehcejú. Nakoľko sa nás hlavne ítiýkajú 

frogrammy kandidátov vo volebných okresoch slovenských, 
lavné zásady ich dajú sa v troch výpovedach sosúsrednif. 
A síce vyznávajú : 

1. Aby celistvosť kraj/n koruny uhorskej ostala nepo- 
rušenou ; 

20 



306 

2. Aby pomery tak ynútorné krajiny uhorskej, jako i 
poťah jej k druhým krajinám dŕžavy usporiadaný ; krém 
toho blahobyt duchoraý a hmotný prosriedkami, k tomu 
súcimi, ustálený bol ; 

3. Abý národy nemaďarské, t. j. Slováci, Srbi, Rusíni a 
Rumuni, jako osoby národnie koruny uhorskej urovnoprávneaé 
— a národňo - politické právo ich zákonným článkom po- 
isteno bolo. 

Ohľadom na tento ostatný predmet žiadali kandidáti 
stránky slovenskej, aby spôsobom terajSíeíi okolí, jako sú na 
pr. štyri okolia, potom okolia Kunov, Jasov atď., i stolice 
slovenské osobitné okolie dostaly, a okolie toto volalo sa 
„slovenským okoHm" podľa národu, ktorý ho skutočne obýva, 
želali, aby najvySšie krajinské vrchnosti, jako sú: vys. krát 
uhoírská kancellaria, námestná rada, sedmipánska a kráľovská 
tabula, podelené boly na päť odsekov podľa piatich národ- 
ností krajiny Uhorskej. Aby vSetky doterajšie snemovne 
články, ktoré nesrovnávajú sa s rovnoprávnosťou národov 
uhorských, zrušené boly. Aby pred zákonom rovné boly vSetky 
stavy, národnosti a vierovyznania, a všetkým — pomerne k 

{octu duší — rovnakej podpory dostávalo sa z pokladnice 
rajinskej. Aby v Školách, ohľadom na okres, reč tohoto bola 
rečou vyučovacou a úradnou. 

Jak . hlboko uznaná bola potreba urovnoprávniť národy 
nemaďarské z ohľadu národnosti a reči jejich — rozumiem 
tu Horňo-UhorskO; — dosvedčujú i programmy tých kandi- 
dátov, ktorí u nás — krém národních našich kandidátov — 
vystúpili. Všetci — buďto Maďari, budmaďaróni — želajú (?), 
aby rovnaké právo národom v krajine poisteno bolo. Ba nie 
len kandidáti krajov slovenských, — tie isté zásady, viac 
abo menej zaobalené, vyhlasovali i zástupcovia číro-čisto ma- 
ďarskí, tak na pr. Vlad\ Tísza — mal za heslo : „rovnopráv- 
nosť všetkých národností a vyznaní náboženských, a voľné 
vyviňovanie národností." 

I sú to skutočne zásady, ktoré jedine v stave sú, na 
starovekých základoch ústavy našej ubezpečiť i dlhú budúc- 
nosť spolunárodnej ústavy našej. Základy tie založil duch 
slovenský, a Boh dá, že v Tatrách zrodí sa génius , ktorý 
krstom znovuzrodeného ducha vykúpi národy uhorské, a držiac 
sa v politickom evanjeb'i svojom pravdy Pavlovej, že neizft 
pýtať sa, či to Grék, Žid, Riman abo pohan, — rovnú slo- 
bodu vymôže sedmoro národom uhorským ! 



307 

Jeho cis. kŕ. ap. VeĽčestro v reči prestolnej, keď dňa 
14. decembra snem uhorský osobne zahájiť ráčil, za rýcho- 
diSte nerozrešenvch otázok štátno-právnych bere „sanctiu 
prcigmatzckú^ , t. j. tú úmluva, ktorá r. 1723. medzi najjasn. 
panovníckym domom a snemom krajinským z ohľadu dedič- 
nosti koruny ustálená bola. V prestol nej reči žiada panovník . 
rerisiu zákonov z r. 1848. tých, ktoré nesrovnávajú sa s pa- 
novníckymi právami, alebo premieňajú vnútornú správu kra- 
jiny bez toho, žeby túže správu do súzvuku boly priviedly 
8 výminkami jestvovania rakúskej dŕžavy a s vnútorným 
ustrojením krajiny uhorskej Reč svoju zaViera panovník 
prosbou: „Bárby sa nám podarilo s božou pomocou 
vefké dielo vyrovnania k spokojnosti vgetkých 
národovnasichSťastlive dokonať!*^ 

Hneď na to , jako vyslanci kroz výbory uhodovernení 
boli, sriadíl sa snem. — Z pomedzi predmetov, do porady 
priSlých, spomnem tuná 1) návrh strany vyrovnania spoloč- 
ných , záležitostí, a 2) návth v záležitosti národnostenskej. 

Návrh strany spoločných záležitostí má hlavne za pred- 
met pofah ten, v jakom má stáť krajina uhorská a k nej 
pripojené čiastky ku druhým krajinám dŕžavy rakúskej. 
— Zásady, ktoré vyslovila snemovňa vyslancov v dvoch prí- 
pisoch, Jeho cis. kr. ap. Veličestvu podaných, osvojil si i 
výbor, vyvolený k yjrprac^vaniu návrhu spoločných záležitostí. 
Ze ale už vtedy, kedf dielo toto skončil, snem krajinský pre 
vypuklé vojny dočasne odročený bol: neprišiel návrh ten 
ešte do rokovania na sneme. Hlavnou zásadou návrhu tohoto 
je ťttk rečený dualismus. Dfa dualisma tohoto má sa monar- 
chia rakúska podeliť na dvoje : jednu čiastku tvorily by 
korunné zeme nemecko-slovanské, drahú krajiny uhorské. Ku 
prvej polovjoi patrily by teda krajiny tieto : Rakúsko Hornie 
a Dolnie, Ce^o, Morava, Sliezko, Bukovina, Haljč, Krajinsko, 
Korutánsko, Štajersko a Tyrolsko ; ku druhej polovici nále- 
žalo by : Uhorsko, Horvatsko, Slavonsko, Dalmatsko a Sedmi- 
hradsko. Obe čiastky malý by osobité snemy svoje, z kto- 
rých by potom v záležitosťach takých, ktoré týkajú sa celej 
monarchie, a tak za spoločné uznané sú — kedytoľvek by 
toho potreba bola — vysielali v istom počte zastupiteTov do 
spoločnej porady, ktorá porada rokovala a uzavierala by o 
záležitosťach spoločných. Nakoľko ale vec táto^ nenie eSte 
rozhodnutá — len budúci čas ukáže, jako bude konečne 
ustálená. 

20* 



30S 

ŽÍTotnou otázkou tak pre nás Slovákov, jako i Rnsinov^ 
SrboT a Rtunuiiov uhorských — je uávrh druhý t. j. otázka 
záležitosti národnostenskej. — - U£ t reškripte' odo 
dža 21. jnlia r. 1861. kladie Jeho Veliéestvo na srdce zastn* 
piteľom krajinským t Peíti, aby k rokovaniu takého návrhu 
zákona prikročili, ktorýby „právanárodností nemaďar- 
ských obyvateľov královstva uhorského, týchto 
objem, tak ohfadom na vyvinovanie reČi a národ- 
nosti, jako i pofahom na ich pomery k verejnej 
zpráve,uržite a zreteľne formulované pbsahoval.** 

— Už hore sme spomänuli, že snem uhorský r. 1861. učinil 
návrh zákona v otázke národnostenskej, ale že sDem hneJ 
na to rozpustený bol ; a tak záležitosť táto zákonom formu- 
lovaným rieSená byť nemohla. Tým vátšmi upriamené boly 
teda oči nemadlarských národov na snem posledný, súe v tej 
nádeji, že nátoky ich dľa zásady práva poistené budú, — 
D. 15. marca r. 1866. predložil Pavd Kubícza^ zastupiteľ 
okresu trenčianskeho, v mene zástupcov horňo-uhor- 
ských stolíc na stôl snemu predlohu, v ktorej narádza, aby 
ustanovilo sa z 30 členov záležajúce povereníctvo, ktoré by 
vypracovalo návrh zákona z ohladu zabezpečenia záujmov roz- 
ličných národností. Na predlohu tiíto snem vyvolil 22 členov, 
aby tento vypracoval návrh zákonný v záležitosti národnosten- 
skej» Návrh výboru ale dosaváď snemu predložený byť ne- 
mohol, bo snem medzitým pristavený bol. 

Pri tom všetkom otázka za práva národnosti vyvolala 
tuhé zápasy v snemovne, keí horespomänutá predloha Kuit- 
ozova do porady priSla. Zastupitelia srbskí, rumunskí a ru- 
sínski — oduševnení jednou myšlienkou — vyslovili zásady, 
na základe ktorých otázka národnostenská riešená byť má ; 
dokázali historické právo kmeňov nejnaďarských k urovno- 
právneniu v krajine tejto, ktorej sú oni najstarší obyvatelia 
a bránitelia ; pokazovaii na ducha Európy a na zákon boží, 
ktorý prikazuje jednomu každému dať, čo je jeho. I bol to 

Érvý predboj ducha v mene národov nemaďarských nad 
Dunajom, jako nekdy junákov hellenských na poliach Troje. 

— KeJ ale zastupitelia títo zkúsili, že do výboru mužovia, 
kroz nich odporúčaní, vyvolení nebo<lí, lež samí Matlari a 
nenárodní kandidáti : vypracovali spoločne návrh zákona r 
otázke národnostenskej. Tento spoločne sformulovaný návrh do 
porady snemovnej ale dosaváď neprišiel, bo snem medsBÍtým 
pristavený bol. , 



309 

HlaYné zásady návrhu zákona o národnoataeh, kroz týchto 
nemaďarských zastnpiteloY vypracoraného^ sú tieto: 

1. UstaTa uznáva T Uhorsku MadíaroT, Sloráko?, RoínáQOT^ 
Sŕbov, .Rusov a Nemcov za národj, ktoré po numerickom 
a politickom odznaku svojom majA právo palitiénéko jéstvo* 
vania a r^zvitku svojej národnosti. 

2. Úi^tava uznáva maffarskú, slovenskú, románsku, srbskú, 
ruskú i nemeckú národnosť za krajinské a rovnoprávne 
národnosti, a zabezpečuje im političnú i kultúrnu stávajúcnosC. 

3. Ústava uznáva a osvojuje si pri maďarskom i sloven- 
Jský, románsky, srbský, ruský a nemecký jazyk zazákonné 

azyky, ktoré vo vSetkých oddieloch života majú i rovnú 
^erejnú vážnosf. 

4. Správne okresy, ktoré rozprestierajú sa na viac žúp, 
jako centrálne, politické a sudcovské úrady , okresy appellaé- 
ných súdov, majú sa tak sriadiť, aby oddiely a senáty ustano- 
vené boly možno día národností. 

5* Dôstojenstvá, ktoré nesú česť i úrad i rozličné vo janské 
i občianske hodnosti, majú sa pomerným ohfadom na 
národnosti udeíovať. 

6. Národnie zástavy všetkých krajinských národností 
uznajú sa za krajinské zástavy. 

7. V kultúrnom ohľade má každá krajinská národnosť 
právo, aby sa spolčovala, spolky organisovala cieľom kultúr** 
neho vývinu svojho. Dŕžava mi rovnú povinnosť, aby každej 
krajinskej národnosti na ciele osvety pomernú podporu dŕžav* 
nú dala. 

8. Má sa sriadiť državné všeučilište, na ktorom majú sa 
katedry bez rozdielu národnosti a vierovyznania obsadiť, a 
vedy v každom krajinskom jazyku prednášať. 

9. V župách, okresoch a obcach je vnútorný úradný 
jazyk vSetkých municipálnych a okresných, politických a 
právosúdnych vrchností jeden, a síce ten, ktorý je materin- 
ským jazykom rozhodnej vätšíny obyvateľstva. 

10. Jednotlivé a právne osob^ i stránky môžu vo všet- 
kých písomných obcovaniach svojich s vrchnosťami upotre- 
bovať svoj materinský jazyk. Ústne prosby, žiadpsti, oznamy 
atd. majú sa v úradnom jazyku dotyčnej vrchnosti pokonávaf; 
takže 'izavretia, rozsudky a vôbec riešenia v tom jazyku, v 
ktorom je vec predložená, vydávať sa majú. 



310 

11. JednateTský jazyk obce je materinský jazyk rozhod- 
nej abo poťažnej vätSiny občianskych obyvateľov. *) — 

Za zásady tieto vystúpili zástupníci nemaďarských náro- 
dov už pri rokovaní o náryliu adressy snemovej dňa 19febr» 
a v dňoch nasledujúcich, keď y reéach svojich žiadali určitý 
sľub uskutočnenia rovnoprávnosti národúej vniesť do spomä- 
nutej sdressy na patričné miesto. No poli tomto medzi iným 
žiadali, aby na miesto „národ maďarský" (magyar nemzet) 
rieklo sa v adresse „národy krajiny," ponevác výraz prvý 
je na ujmu iným národom, ked tieto výrazom tým z poctu 
spolunárodov vytvára a do národa mad!arského zahrňuje. 
„Kde jesto viac národov — hovorí srbský vyslanec Mzletic — 
jako n. pr. u nás v Uhrách, tam na žiadon prípad pomeno- 
Tať nemožno všetky národy tým menom, ktoré je naeno, len 
jednoho národa, už positívne zákony v Uhorsku uznávajú 
viac národov." — To isté žiada i za ním hovorirší rečník 
ritýr Ädolf Dchriansky^ vyslanec okresu zborovského, keí 
dokazuje, že už zákonník uhorský uvádza dťa rež i Maďarov, 
Nemcov, Slovákov, Románov, Rusov a Srbov, uznávajúc icK 
zrovna za tofké národy. I on teda nedrží za spravodlivé, aby 
užíval sa výraz horespománutý, tým menej, bo on v skutku 
dopúšťa i ten dômysel, jakoby snem uhorský všetky iné 
národy krajiny zamýšľal stopiť v jedon národ. 

Druhá príležitosť podala sa za&tupiteľom národním zaujaf 
sa práv nemaďarských národov, keď sa predložil návrh v 
záležitosti národnej, a žiadalo sa, aby v záležitostí tejto 
utvoril sa odbor „pri slušnom do ohľadu vzatí krajinských 
národov a pomerne ich poctu." — Nárada táto al® 

{repadla, a sám Deák bol prvý, ktorý nechcel mať dôverní- 
ov, dľa jednotlivých národností vyvoliť sa majúcich. 

Návrh tento bránil Babesm , vyslanec rumunský , ho- 
voriac, že zrejmý cieľ návrhu je ten, aby vo výbore k rie- 
Ženiu otázky národnej všetky národnosti slušne zastúpené 
boly. „Myslím — pokračoval — že nikoho uiet v tejto sne- 
movne, ktorý by tajil naše národnie jestvovanie; keď ale 
máme národnie jestvovanie, a uznáva sa v krajine tejto, z^ 
bez nás Uhorsko nebolo by tým, čím je, celým Uhorskom, 
keď teda tvoríme činiteľa v krajine: preto, kde jedná sa o 
záležitosti krajinské, tam i mv máme byť." — V tom istom 
smysle osvedčil sa i zastupiteť^ilí^foť^c, keď hovoril, ze„uspo-. 



•) Srovnaj Dávih tento v č. 41. a 42. „Pesťbud. Vedom.^ 1866. 



311 

kojujúci výsledok vyrovnania ínôže vyusť jedine z takého 
odboru, v ktorom zastúpené sú rozličné národnosti rovným 
počtom členov snemovny, ktorí znajú a na srdci nosia národ- 
nosti, ich potreby a žiadosti.^ — V tom istom smysle 
hovoril i Hodosm a, Vlad^ vyslanci rumunskí — 

Na tomto stanovisku stoj íotázka národnostenská ; k rieše- 
niu svojmu ona ešte nepriala ; bo snem krajinský — následkom 
od severu a juhu strhnuvších sa vojen — odročený bol. Boh 
ale spravodlivý , ktorého pravica spravovala do dnes osudy 
národov v Tatrách a na Dunaji, vyvolí mužov, nadchnutých 
duchom svätým, ktorí medzi články politického decatera 
napíšu i zákon rovnoprávnosti národnej, aby vlasť naša Uhorská, 
obnoviac úlohu pri smlúve národov pred tisíc rokami nad 
Dunajom započatú, túto úlohu, sebe Bohom určenú, uskutoč- 
niť mohla pre ďalekú budúcnosť v národoch svojich k jejich 
duševnému i hmotnému blahobytu ! 

Petor Z. Hostinský. 



II. Výbqeh ohnivý y morí gréekom* 

Rok 1866. bude v dejepise vôbec a v dejepise zemeznal- 
stva (geológie) zvlášte veľkým písmom zaznačený , a síce pre 
také príbehy podzemské, jakých v n a š. o j čiastke sveta nikto 
neočakával. Rozumieme tu hrozitánsky výbuch ohňa pod- 
zemského v mori gréckom, jehož následkom viac nových 
ostrovov z hlbočín morských vystúpilo, keJ medzitým nektoré 
čiastky susedného površía zeme prepadly sa. Tento príbeh 
je istotne jak pre učeného zkúmatej^ nutra zeme našej, tak 
i pre každého priateľa prírody vôbec veľmi zajíma vý, a preto 
držali sme za vhodné, jeho pamiatku složiť i do y^Nár, Ka- 
l&ndára^^ majúc pri tom za hlavný prameň stručných zpráv 
našich obšírnejší opis úkazu toho, ktorý c. kr. riísky ústav 
geologický uverejnil. Po samom predku ale treba nám nektoré 
všeobecné úvahy sdeliť o premenách póvršia zeme našej a o tom 
ohni podzemskom, ktorý n a j v ä t š i e z týchto premien pôsobí. 

/. Neustále premeny povriia zeme naiq/. 

Jako všetko, čo na zemi okolo nás vidíme, neprestajným 
premenám podrobeno je, trebas ony hneilky na prvý pohľad 
v oči nepadajú: tak í sama zem naša površie svoje, 
pomaly síce, ale ustavične mení. Dažďové a snehové vody 
vymyjú na strmej, stromovia pozbavenej výšine jarčok sotva 



312 

riditefný, ktorý za jeden yek ľudský premení sa v Mboká, 
nebezpečnú výmoľ a za tisíce rokov z takej výmole porstane 
nová dolinka. Veľké, trebas jak tvrdé kameníe^ ani žnlu 
(granit) Tatier naSiob nevynímajúc, vplyvom vlahy a povetria 
rozpadá sa na prach, vetrom Jalej odnášaný, tak že výSka 
holých kamenitých vrchov nmenšuje sa neprestajne. Prudké 
ripky, jaký je vychýrený Váh*) náS, po každej povodni 
menia tu lebo tam riečište svoje, predierajúc si nové koryto 
miestami pred tým úrodnými, a zanecliávajúc po sebe Strko- 
vité sihoti ci ostrovy, ktorých tam dosiaľ nebolo. A ku takýmto, 
pomerne k velíkosti zeme našej pravda dosť mdlým preme- 
nám, i sám človek dopomáha. Pomyslime si len na tie 
okrúhle, celým vrchom podobné výšiny, tak zvané haldy, 
ktoré 'pracovité ruky baníkov našich za stá a stá rokov pred 
baňou navozili, alebo na tie k o p c e t r o s k o v é, ktoré pri hutách 
a masách vídavame. Inde zase nájdeme velikánske jaze^rá, 
rybníky^ mohutným riekam podobné prieplavy, prácami ľud- 
skými povstalé ; naproti tomu ale vyschýnajú, pôsobením 
rúk obyvateľstva, na míle dlhé a široké močariny, jako sa to 
na príklad po tieto roky na dolnej zemi opravením behu 
rieky Tisy stalo. Na plešivých vrchoch, na piesočnatých 
pustinách sadí ruka ľudská velikánske lesy, premeňujúc 
týmto činom i beh samej povetrnosti. Novejší zemepis učí 
nás, že pred tým v dolnom Egypte za roky a roky nepršia- 
valo ; keí ale vice-kráľ egyptský, í&raÄewi-baša, dal vysadiť 
okolo hlavného mesta Kahýry (Cairo) na millióny stromov, 
hned jako nove-založené lesy dorastať poéaly, premenil sa 
i beh povetrnosti patrne, tak že teraz aspoň tri razy do roka 
viac menej pršiava. 

Takéto premeny stávajú sa nekdy spôsobom rých- 
le j š í pa , ba často v okamihu; inde zase dlhé veky, stá, 
ba tisíce rokov potrebujú, aby ich pozornosť ľudská dostihnúť 
a spoznať mohla, čoho tu nektoré príklady udáme. Sta- 

*) Latinské meno Váhu, Vagikí^ toíko znamená, jako naSe túlavý," 
neistý, premenlivý, ktoré mu veru svedči. Jeden príklad jeho 
túlavosti videli sme k nemnlému prekvapenia našemu, keď sme v 
lete roku 1863. cestu do Taro. S v. Martina hore Považin^ konali. 
VýÄe Považskej Bystrice stálo celé stromoradie topolové vo 
Váhu, znakom toho , že tadiaf šla hradská cesta z Bystrice do 
Teplej, ktorú ale Váh, následkom silného rozvodnenia, za nové 
riečište opanoval, tak že hradskú na sújsedný kopec preločíf museli. 
V hroznej povodni roku 1813. (v augnste) obostranné pobrežie 
Váha znamenité premeny podstúpilo. 



313 

roveké mesto Jadra (Adria) v Benátsku ležalo asi 400 rokor 
pred Kristom P. r uajbližäom susedstve mora, ktoré práre 
od toho meno jaderskéko (adriatíckého) mora obdržalo ; 
teraÄ leží 2 hodiny cesty od brehu*) morského. Na iných 
ale miestach 'more pohlcuje Tefké kusy zeme,jako to v našej 
dobe pozorujeme na nemeckom ostrove Vangenroge, Tento, ku 
krajine Oldenburgu náležitý ostrov sef erného mora, trebaé do 
nedávna eSte na hodinu cesty dlhý, búrlivé vlny morské naČÄly 
roku 1851., a od tej doby do dneSku fc vátšej čiastky už 
zmiznul. Pamätnejšie ale je^ že, na koľko ľudské pozorovanie 
siaha, brehy Švédskej zeme vždy viac a viac z mora baltic- 
kého vystupujú, kdežto južný breh mora toho, Pomorie 
^ (Pomer cmta)^ vlny pohlcujú. — • Keä ale vätSie premeny na 
povrsí zeme nasej okamžite po vstávajú , ich príčinou sú 
tajné sily p od zemské, čoho tu nektoré príklady^ medzi nimi 
dva z podtatranských krajov naSich sdelíme. Roku 1860- 
dňa 15. jan. prepadnul sa na chotáre švajčiarskej dediny 
Arcíer8-\i\ v susedstve mesta Thonon-u^ celý háj starých stro- 
mov kaštánových, na jeho mieste ale okamžite povstalo tak 
hlboké jazero, že ani vrcholce najvyšších, v ňom zahynulých 
stromov nebolo videť ; nový potok vyrútil sa hned!ky z po- 
divného plesa toho! Ale vid!me naše podtatranské príklady. 
V apríli roku 1614. srútil sa následkom silného zemetra- 
senia **) u dediny Andrejovej, vyše mesta Bardiova^ kus vrchu 
1000 krokov dlhý a 200 krokov vysoký, čoho následkom 
zahatil sa potok v doline tekúci, tak že obyvatelia zutekať 
museli, aby v povstávajúcpm jazere nezahynuli. Bez pochyby 
novým zatrasením zeme otvoril si zahatený potok cestu a tak 
nebezpečie pominulo. Ešte pamätnejší bol tento príbeh v samých 
centrálnych Tatrách. Všetci pocestní, ktorí v prvej polovici XVII. 
storočia Tatry navštívili, jednohlasne spomínajú, že je chlum 



*) Podobný úkaz máme x najnovejSej doby vo vlastí nasej. Dediny 
a mestečká, ktoré pred tým na brehu Plesa (jazera nezidertkého za 
Danajom) íežaly, upadaním vody )ebo vždy ďalej od brehu 
odstupovaly, až ono, trebas SQ míľ pokrývalo, behom leta r. 1865. 
cele vysohlo, tik že oby/atelía äjproňskí dňa 3. okt. 1865. 
zvláštnu slávnosť na dne vyschnutého jazera usporiadali. 

••) O tomto príbehu píSe M, Štefan BóUzmann^ ináČe Xylander, bývalý 
superítttendent v Spia. Podhradí, v predmlu^e puhrábných básni, 
ktoré vydal roku 1614 v LevoSi k úcte grófa Krikofa Thurgu, dfia 
7. apr. 1614. zomrelého, v Levoči pochovaného. 



314 

slavkovský (nad dedinkou Veí, Slarkovom, Oross-ScMagm- 
dorf 70 Spiši) najvySSí končiar celého tatranského brda, 
kdežto za naSej doby Zommca, y ohľade na výšku, prvé miesto v 
Tatrách zaujíma. Pamätná táto premena stala sa 38 rokov 
po práve spomínanej príhode u mesta Bar di o va; roku totiž 
1662. svalil sa kus chlumu slavkovského, asi 1,200 stop 
(200 siah) vysoký *) do susednej kolbachskej doliny^ kde veli- 
kánske balvany kamenia, jeden ponad druhý nakopené, sú 
pamätníky hroznej udalosti, ktorá bezpochyby tiež následkom 
zemetrasenia nastala. Mestské kroniky v Levoči a vo SpiS- 
skej Sobote (Georgenbefrg) spomínajú tento príbeh rovnakým . 
spôsobom ; knižnica ale kollegiumu Piaristov v Podolínci 
(Puäleín) má obšírny opis prepamätnej udalosti, od očitého ^ 
svedka požlý, tak že ani najmenšie pochybovanie o nej pov- 
stať nemôže. 

2^ Učenie o podzemskom ohni. 

Asi pred 200 roky vydával učený Ježovi ta, professor 
vied mathematických v Ríme, Áthanasius Kircher (f 1680), 
latinskú knižku pod názvom : Mundus subterraneus (svet pod- 
zemský), v ktorej sosbieral všakové, toho času známe, príro- 
dovedecké" památnrsti nútra zeme našej Povesť o spisovaní 
tej knihy dostala sa i do uhorskej krajiny, čoho následkom 
tedajší správca banský na opanej Doline (Herrengrundj pri 
Baň. Bystrici), menom Schapdmann^ upozornil Kirchera na 
ten pamätný úkaz, že čím hlbšie daktorá baza do zeme pre- 
niká, tým vätSia teplota v nej panuje. Túto zprávu ÄiVcAer 
uverejnil, a tak tedy s hrdosťou povedať môžeme, že na milom 
Slovensku našom stalo sa to pamätné spozorovanie, na jehož 
základe stojí terajšie učenie o úsrednom (centrálnom) ohni 
zeme našej. Jadro učenia tohoto je: Celá zem naša bola prvot- 
ne po stvorení gufa, ohnivé rozpálená ; iba ked jej povrsie 
vychladnutím stvrdlo a ked od pevnej zeme odlúčily sa vody 
morské, ruka božia stvorila svojím poriadkom všetko, čo 
pred potopou na zemi jestvovalo a čo teraz na nej vidíme. 
Ale zem naša hlboko v nútru svojom ešte neochladla; 
tvrdá, vrchnia jej kôra pokrýva sredok ešte tak rozpálený. 



*) Podľa trigonometrického rozmerania o. kŕ. vojanského inžinierstva 
Lomnica má 8,328 stôp (1,388 siah), ilavkovský chlum ale (Sehíagen- 
dorfer-SpitzeJ ih B, 7.200 Stôp (1,200 siah), tedy o 1,128 stôp m onej; 
poneváČ ale chlum slavkovský bol v y S S í od Lomnice : položili sme 
okrúhlym číslom 1,200 



315 

že tam vSetky podstatné čiastky zeme naSej : kameoie, kovy, 
zeminy a t. a. sú jedna ohnivá tekutina. A toto je 
horespomänutý úsredný či centrálny oheň;- len že pravda o 
plameni tam reči byť nemôže; lebo kde nieto povetria, 
tam ani plameň nepovstáva. — Za pravdivosť učenia o 
úsrednom ohni svedčia nasledujúce dôvody : 

1. V istej hlbokosti pod površím zeme naSej panuje v 
zime v lete rovnaká teplota, na ktorú tedy ani pálči- 
vosti slnečné, ani najostrejšie mrazy nijakého vplyvu nemajú. 
Miera blbokosti, v ktorej táto rovnaká teplota panuje, mení 
sa podľa rozličného položenia krajín k rovníku či aequatoru; 
v uhorskej zemi a susedných krajinách má ona 4 siahy. Keby 
sme tedy do jamy, na 4 siahy hlbokej, pod holým nebom 
vykopanej, vložili teplomer {thermometer) a potom zahádza- 
li by sme jamu túto : nužby nástroj zastal na istom stupni 
teploty a držal by ho neprestajne, čoby hneď 100,. ba tisíc 
rokov bol v nej uschovaný. Keď zkúmatelia prírody takto 
zakopaný teplomer v rozličných čiastkach roku viac ráz 
vykopali, k nemalému podiveniu svojmu našli, že po každom 
vykopaní, v zime lebo v lete, porád ten istý stupeň 
teploty ukazoval. Z tadiaľto dá sa pohodlne vysvetliť : 
prečo v suchej, asi na 4 siahy hlbokej , pravidelne vystavenej 
pivnici celý rok to isté náteplie panuje, a to je len klam 
smyslov našich, keď o. dobrej pivnici hovorievame, že je 
,,v zime teplá, v lete chladná." Vidí sa nám to tak^ lebo 
v zime zo zimnejšieho, v lete ale z teplejšieho povetria vchá- 
džame do pivnice. Nuž či by tedy zem naša v hlbokosti 4 siah 
mohla i pri najkrutejšej zime zostať mrazom nedotknutá^ keby 
svojej vi astn ej, od slnca neodvislej teploty nemala? 
Pokročme ale k dosvedčeniú tejto pravdy ďalej, nuž nájdeme : 

2. Že čím hlbšie do zeme sostupujeme, tým viac 
teploty príbýva* Povedali sme tam hore, že v istej hlbo- 
kosti pod površím zeme porád rovnaké teplo panuje ; keď 
ale od tejto hranice rovnakého tepla hlbšie dolu prenikať budeme, 
nuž i teplota podzemská na vždy vyššie a vyššie stupne dví- 
hať sa bude. Dobre^to vedia statoční baníci naši, jako to už 
pred 200 roky na Spanej Doline vedeli, že hlboké bane ani 
v najkrutejšej zime kúrenia nepotrebujú; sama zem za- 
hrieva údy pracovitých rodákov našich, v najhlbších „šach- 
tách" (t. j. na spôsob studne prosto dolu vykopaných 
baňáeh) tak mohutnú teplotu vydávajúc, že im loj v kahan- 
coch mäkne. V najhlbších baňáeh anglických v krajine Com- 



316 

vaä, ktoré na 2,634 stopy do Mbokosti zeme preaikajú, tak 
náramné teplo panuje, že baníci skoro cele nahí pracujú, 
aby v nich vydriať mohli. -** K ryzkúmaniu zákona : j ako 
rastie teplota pri hlbšom prenikaní do nútra zeme ? konaly 
sa vo všetkých, hlboké bane majúcich krajinách, prepocetnó 
a možno najprísnejšie zkúSky. menovite v Anglicku, v Belgii, 
v Sasku, v Mexiku, jako aj v baňáoh dŕžavy rakúskej ; z 
výsledku týchto prác ukázalo sa, že v daktorých baňách už 
pri spustení sa na 90 stôp hlbšie do zeme teplomer o jeden 
stupeň vyššie poskočil, na iných miestach ale iba potom, 
kea pozorovateľ o 112 stôp nižšie sostápil. Medzí týmito čís- 
lami pohybujú sa výsledky početných zkúšok teplomerných, 
ktoré pod zemou konali najmä Ahxcmder Humboldt^ Corčb'er^ 
Arago^ Quetdet^ Forhes, Trebra a iní mnohí. Z pozorovania všet- 
kých sem prislúchajúcich účtov, jako i svojich vlastných 
zkúšok, posledne spomänutý Trebra^ dozorca kr, saských baní 
vo Freibergu, vypočítal zákon o pribývaní teploty podzem- 
skej v ten smysel : U na každých 100 stôp do fdboJca jeden 
stupeň teploty príbýva podľa teplomeru Cdsmsovho^ ktorý je na 
sto stupňov teploty (jBeawm. má 80) podelený. A toto pra- 
vidlo prijalo sa všeobecne. 

NajvätSia hlbokosť, ktorú práca ľudská v zemi dosiahla, 
je asi 3.200 stôp (šuchov) našich; podľa hore spomänutého 
pravidla bude tam panovať teplo 32 stupňov <7eZ., čo i sama 
zkúseaosť potvrdzuje. Nuž ale čože je i najhlbšia baňa v po- 
rovnaní s priemerom (tlstotou) zeme našej? práve toľko, 
jako keby sme do najvátšej tekvice špendlíčkom trochu bodli, 
aby sotva viditeľná jamka na povrchnej kožke tekvičnej 
povstala. 8 istotou tedy nemôžeme povedať : v jakej hlbokostí 
prestáva pevná kôra zeme našej a kde počína sa ohnivá 
tekutina ; jak ale hore spománuté pravidlo, že po každých 
100 stopách do hlboká teplota podzemská dvíha sa o jeden 
stupeň, všade v nútru zeme platí, našli by sme nasledujúce 
úkazy : prvej nežby sa dostali na pol míle do nútra zeme, 
totiž pri 1,666 siahách (pol-míľa má 2000 siah), vrela by 
voda; v hlbokosti 3,43U siah roztopil by sa cín; ešte pred 
dosiahnutím pol-druhej míle v nútru zeme^ pri hlbokostí 5,566 
siah, roztopilo by sa olovo ; dve míle pod zemou musela by 
podzemská teplota železo tak ruzpáliť, žeby sme žeravú jeho 
červenosť vo tme videli atď. Jako Alexander Humbddt vo sve- 
toznámom spise svojom Kosmos (I. str. 181) píše, jeden i 
najtvrdších kameňov, žula (granit)^ v hlbokosti o míľ zeme 



317 

musí by{ nž na žeraro roztopený ; desaf .ale míľ pod zemou 
budú n«pochybne yšetky látky zemské y gednu ohnivú teku^ 
tíiiu, ten úsredny oheň^ rozpálené. •— - Perná tedy kôra 9eme 
našej sotva tri míle presahoraf bude; čo zase v porovnaní 
s priemerom zeme asi toľko znamená, jako tá tenulinká zelená 
kôrka na veľkej tekvici « Z tadiaľto uŽ vidno, že čoby zem 
naša jak ohromné poklady v hlbokosti pol míle ukrývala, 
Človek nikdy nedostane sa k ním, lebo by bo tam panujúca 
teplota hneďky zadusila a po krátkej chvíľke upiekla. 

2. Tretí dôvod za pravdivosť učenia o ú^einom ohni zeme 
naSej dávajú nám teplice, t. j. vody, ktoré zo zeme viac 
menej teplé vyrierajú; podobných dôvodov najmä v milej 
vlasti našej máme hojnosť. Voda, ktorá z površia zeme vša^ 
korými škárami a rozpuklinamí do jej nútra preniká, aby 
studničky a silnejšie, zo zeme vystupujúce prúdy napájala, 
nemôže sa ináče zohriať, iba keď medzi viac menej teplé 
vrstvy zeme prenikne, tak že tedy podľa hore uvedeného 
zákona zo stupňa teploty prúdov podzemských i na tú Mbo- 
kosť zavierať môžeme, z ktorej ony pošly. Bude to zaisce 
zaiste mnohému z vct. čitateľov milé, keď tu sdelíme stupeň 
teploty najznámejšícli teplíc v Uhrách ; kde ale pozname- 
návame, že poneváč mnohé z nich yiac teplých prúdov 
majú, na pr. Budín do 20, Sklenno 8, Sliač 7 a t. ď., iba 
teplotu najvrelejšieho prúdu pripomíname, a síce podľa u 
nás obyčajného teplomeru Reaumiprovho ; číslo v závorke { ) 

Íostavené znamená pomerný stupeň na teflomere Cdstiísavom^ 
*orý je ▼ hore udaných zprávach o podzemskej teplote uží- 
vaný. Najznámejšie tedy teplice v Uhrách tieto stupne majú : 
Láí^ky pod Chočom v Liptove 24" (30) ; — äiiaX vo zvolen- 
skej stolici 29® (36j) ; — trenčianske Teplice a Vihne pri 
StiaYnici 32** (40) ; -. teplice v susedstve Veť Varad^nam'' (45) ; 

— Sklermo pri Štiavnici 46" (57|) ; — teplice pri Bvdíne 
48" (60) a najvreiejSí prúd medzi všetkými tuzemskými . 
v Pteéfanoch 51" (63 |J, ktorý stupeň ale piešťanské 
teplice iba pri prajnom staye vody vo Yáhu dosahujú. 

— Keď tedy ku spomínaným prúdom tepličným prirovnáme 
pravidlo o postupovaní teploty podzemskej na aol (na každých 
100 stop jeden stupeň tepla podľa Ceístusa)^ nužfoy ony z 
nasledujúcich hlbokosti pochádzaly : Lácky 500 siah, Štíai 
604 ; Teplice pri Trenčíne a VtTme pri Šti-awiiei 666 ; teplii^e 

Sri Veľ. Varadíne 753 ; Sklenno pri Štiavnici 958 ; teplice u 
iudina 1000 siah, tedy práve Styrť míle ; napokon ale prúd 



318 

T Piešťanoch 1062 siahy, a tak hodae yýse Štvrť míle. — 
Ostatne podotkneme, že v Európe jestvujú eSte o velateplej- 
Sie prúdy ; menovite teplice u mesta Vieshadenu v Nemecku 
majú 56^ Reavm. alebo 70® podľa Cdsiusa, tak žeby tedy z 
hlbokosti 1.166 siah pochádzaly. 

Jako prirodzené teplíc e, taki početné studne vŕtané 
(artezické) svedčia za to, že éfm ďalej dolu do zeme sostupu- 
jeme , týra viac teploty pribýva ; cím hlbšia je daktorá 
studňa vŕtaná, tým teplejší prúd vydáva, a na opak. Pri 
všetkých ale takýchto studňách spozorovalo sa, že ony o veľa 
teplejšie vody vydávajú, nežby podľa hlboko áti, nebožiecom 
dosiahnutej, a hore vysvetleného pravidla vydávať malý. Pri 
nektorých studňách pribudlo na každých 100 stôp miesto 
j e dno ho do 2, ba i 3 stupňov teploty. Dve najhlbšie 
vŕtané studne sú: v Paríži na predmestí Grmdh^ ktorá 
1,686, potom ale slaná atnäňa, Neusalzwerk^ pri meste Min- 
denu v Nemecku, ktorá 2,212 stôp hlbokosti má. ZtejprvSej 
vyviera voda 27 f stupňa CfeZ. teplá, kdežto by podľa udanej 
hlbokosti studne (1,686) iba 17 stupňov teploty mať mala ; 
slanica ale u Min d en u, 2,212 stôp hlboká, mala by mať 
teplotu 22**, v skutku ale má o 10 stupňov viac, totiž 32^. 
Táto nesrovnalosť s hore spomínaným pravidlom, že na kaž- 
dých 100 stôp hlbokosti jeden stupeň teploty podzemskej 
prirastá, vysvetľuje sa bez všetkej ťažkosti z toho, že teplý 
prúd vody, nebožiecom dovŕtaný, už na to miesto, kde ho 
našli,z vätŠej hlbokosti vyvrel a tak tedy viac teploty má, 
nežby mu podľa miery vyvŕtanej trubice podzemskej prislúchalo. 

4. Najočitejší dôvod ale, ktorí svedčí za skutočnosť 
ohňa podzemského , sú oheň vy hadzujúce vrchy 
či tak zvané sopky. Takýchto vrchov bolo na starovekom, 
ľudskú rozpomienku presahujúcom svete veľmi mnoho, a to í 
v krajine, ktorú teraz Uhrami voláme. Tokajské víno rastie 
na vyhaslej sopke, ba celé okolie banských miest, počnúc 
od Baň. Bystrice dolu až po Sytno z jednej a Sv. Kríž z 
druhej strany, je roztrhaný vrchol jednej velikánskej «opÄy, 
alebo hniezda, v ktorom zúrily na rozličných miestach vý- 
buchy ohňa podzemského. Za našej doby jestvujú na celej 
zemi 163 skutočné sopky, sem nepočítajúc také miesta, 
ktoré polovičné vyhaslé sopky ukrývajú, čas po čase iba 
dým a všakové pary podzemské vydávajúc. Polo-vyhaslé 
sopky nosia v zemepise meno dy makov (/Mmoroía). Skutoč- 
né sopky roztratené sú po všetkých čiastkach sveta; Európa 



319 

m^ 12, Ázia 32, Afrika najmenej 6 (na pevnej zemi 
žiadnu), Amerika najviac 63, Austrália 50. — : Kde nič 
nieto^ tam ani smrť néyerie, hovorí známo naše porekadlo ; keby 
tedy úsredného ohňa podzemského nebolo, zkadiaF 
žeby sa braly tieto tak pjočetné, na vSetky strany sveta roz* 
tratené sopky? Alo ony i o tom svedčia, že nútro zeme našej 
v istej hlbokpsti je na jednu ohnitú tekutinu rozpálené, 
ktorá potom, v cas výbuchu sopky, von vyteká z jej hrtana, 
obracajúc v prach a popol všetko, co.jej v ceste stojí. Ohnivá 
táto rieka nosí meno lávy a podzemskú pálčivosť svoju za 
nepochopitelne dlhý čas podržuje. Tak na pr. láva^ z výbu- 
chu Vezúva roku 1766. pošlá, vo svojom nútru ešte po 5 rokoch 
tak rozpálená bola, že drevo chytilo sa od nej plameňom ; 
ba Alexander Humboldt v cestopise svojom udáva, že láva zo 
sopky JorvMo v Mexiku päť a dvacaťrokov potrebovala, 
až úplne v celej hrubosti (tlstote) svojej vystydla. Z týchto 
príkladov súdiť môžeme, jak neslýchanej pálčivosti treba k 
tomu, aby podzemské látky, všakové kamenie a zeminy 
mohly sa roztopiť na ohnirú tekutinu, ktorá za 25 rokov 
nevychladne. ^ 

Keí ale už staré, na povrSí zeme jestvujúce sopky 

Íodivenie naše právom zasluhujú : tým vätší div a zázrak bude, 
eď za našich čias docela nové sopky, a to ešte z hlbo- 
ko stí morských vybuchnú, jako sa to stalo na počiatku 
roku 1866. v mori gréckom. A tento pamätný výbuch ešte 
po týchto prípravných zprávach stručne opíšeme. 

S. Ohnivé výMehy pri asirove Saniorine. 

V tej čiastke mora gréckeho či aegejského^ ktorá nosí 
meno archipelagu (mnoho-os trovia), asi 12 miT nad veťkým 
ostrovom Kreta^ leží ostrov Santorin^ v sfeírovekom zemepise 
Thera nazvaný, i® míle velký, s 15,000 obyvateľmi, ktorí v 



s mestečkách a 50 dedinách žijú. Celý ostrov má podobu 
podkovy, pred otvorenou ale čiastkou tej podkovy ležia 
dva menšie ostrovy, Therasza a Aspronisz, ktoré nepochybne, 



spolu s hlavným ostrovom Santortnom^ v tmavej dávnovekosti 
podzemským ohňom z mora vydvihnuté boly. Celá tvárnosť 
ostrova SanJtorina^ strmé a dotrhané skaliny jeho brehu, spolu 
s inými známkami vedeckými pokazujú na to , že tieto 3, 
kus mora do kolesa otáčajúce ostrovy sú hrtan (kráter) veli- 
kánskej sopky, ktorá v neznámej dobe z mora vystúpila. 
Svedoctvom toho medzi iným je, že na celom ostrove ani 



320 

oajineiiiiehp potôžka nieto, trebas uajrySší yrch sv. EUáSa^ 
na svojom vrchole gréckym kláštorom korunQvaný, 1,800 stôp 
(300 siah) nad sújsednú hladinu morskú vystupuje ; obyvatel- 
stvo pije dáždfovú vodu, ktorú v cisternách sbiera^jú. EStc 
patrnejSím dôkazom ohnivého {vulkanického) pôvodu tých 
ostrovov je, že v nútru kolesa morského, ktoré ony otáčajú, 
povBtaly výbuchom ohňov podmorských už v historickej dobe 
tri nové ostrovy, a síce ostrov Hiera 197 rokov pred Kristom 
Pánom^ Mihra-Kffm&fd 46 rokov po Kristu P., napokon ale 
Nea-Kame/ai^ po našský nová-spálená , iba roku 1707. z mora 
vystúpila. Medzi týmito ostrovmi stály sa tie pamätné yýbu- 
chy ohžov podmorských v prvej tretin^e roku 1866., potom 
jako už asi od 50 rokov plavci pozorovali, že dno morské 
dvíha sa v susedstve ostrova ^Santorína^ pomaly síce, aJe tak 
neustále, že na nektorých. miestach, kde pred jedným vekom 
ľudským hlbočina do 40 siah bola, v ostatnej dobe už iba 
dve siahy hjboká voda hore vystupujúce skalíny pokrývala, 
tak že lode, pri sbližovani sa k námorskému mestečku Thera 
na Santoríne, veľmi pozorovať musely, aby do týchto pod- 
morských skalín nevrazily. 

1. Prvý ostrov sv, Georgia. Dna 27 jan» daly sa 
pozorovať prvé znaky nastávajúceho výbuchu, a síce u malého 
prístavu ostrova Nea-Kamem, jehož meno je Vulkano\ tam 
počal sa prepadúvať breh do mora, čo medzi obyvateľmi ná- 
ramné prestrašenie spôsobilo, tak že bez odkladu všetci svoje 
domky opustili, hľadajúc útočište na blízkom veľkom ostrove 
Santoríne, Dňa 31. jian. boly okolité vody morské už tak 
rozpálené, že v prístave Vulkano Asilo sa pozorovať skutočné 
vrenie mora; málo za tým nastalo strašlivé podzemské 
] achotenie, ktoré s krátkymi prestávkami, ale pri zvätšenej 
sile trvalo do 1 . februára. O tej dobe začala hustá, nažltkavá, 
za sirkou (živým ohňom) páchnuca hmla pokrývať celé okolité 
more i ostrovy jeho; vljay morské penily sa prenáranme a na 
rozličných miestach vody ukázaly sa plamene, až do 5 siah 
vysoké; súčasne rozpuknul. sa ostrov Nm-J^jamem na dve 
čiastky a na ich površí ukázaly sa 4 malé jazerá sladkej 
vody, ktorej pred tým na celom ostrove nebolo. Následkom 
týchto búrlivých udalostí boly už dňa 2. febr. v§etky domJ^j 
menovaného ostrova dopukané, čiastočne rozborené, a ktoré 
bližšie ku prístavu ViUkano stály, vo vodách morských až po 
krovy zanorené, až ich vlny cele pohltily. Medzitým susedné 
more porád vrelo, vyhadzujúc uvarené ryby na brehy 



321 

svoje, ku ktorým ale ani len morskí ptáci dostať sa nemohli, 
padajúc do mora sirkovými parami udusení. Večer dňa 3, febr. 
daly sa z ostroya Santorína pozorovať ozbrojeným okom roz- 
pálené, z mora vytisnuté skaliská, ktoré z ďaleká tak vjzeraly, 
jakoby plameň z vody morskej vyháral ; keí ale dňa 4. febr. 
vetor velikánske mrákoty čiernebo dyixiu rozohnal : ukázalo 
sa, že nový ostrov už z mora vystúpil, ktorý nepre- 
stajne rat^jl^e, tak že pod večer spomänutého dňa bol asi raz 
tak veTký jako z rána, kecT jeho dlhosť 50 metrov (fran- 
cúzkych siah) a šírka do 12 metrov*) mala; aj výške 
ostrovu porád pribývalo, keí medzitým pobrežie ostrova Nca-- 
Kameni vždy viac do hlbín morských klesalo. Novému ostrovu 
tomuto dali, k úcte panujúceho kráľa gréckeho Greorgial., 
meno osi/rovu sv, Creorgia^ ktorého svätého (jako známo) cirkev 
pravoslávna obzvlášte ctí a zvelebuje. 

Hnečf jako sa rozniesla povesť o tomto výbuchu po svete, 
í vyslaly rozličné vlády učených mužov na ostrov Santorín^ 

! aby na pamätné úkazy tieto pozorovali a vedecké zkúšky 

í svoje k objasneniu behu vecí zapisovali. Po samom predku 

došla ta na lodi Aphroeasa učená komissia kr. university v 
I Athénach, pod správou professora Mitzopulosa; pozdejšie do- 

I stavila sa ta (2-ho marca) c. kr. delostrelecká šajka Reka, 

pod sprárou poručíka Noítinga ; ponev^č kr. grécka vláda už 
i dňa 25^ febr. i všetky cudzie, v prístave Pyräus pri A t h é n a c h 

I stanujúce lode vyzvala, aby sa odplavily k ostrovu Santorin 

i na pomoc, keby i obyvateľstvo jeho nebezpečie zachvátilo. 

Zo stránky francúzkej vlády došlí ta dvaja zemeznalci (geologi), 
f De Verneatl a Fouqué'^ Nemecko vyslalo doktora V. JReíssa 

i z Heidelbergu, ktorý menovite všakové prístroje so sebou 

, doniesol, aby pary, z mora a rozpáleného kamenia vystupu- 

i júce, do nádob nasbieral, ktoré slávny professor Bwmen na 

I universite toho mesta zkúmať mal. Všetci títo mužovia , ku 

ktorým pripojil sa i správca kr. hvezdárny v Athénach, Dr. 
Jídius SchmiS^ boli za vedeckú úlohu svoju tak zaujatí, že 
s patrným života nebezpečenstv^om všetky svoje práce konaly, 
jako menovite : meranie hlbokosti morskej a teploty vody, 
kreslenie podoby a rozmerávanie nove povstávajúcich ostro- 
vov, sbieranie ohňom podzemským vyhádzaného kamenia. 



•) Jeden francúzky meter má, naSe 3 stopy, 1 coll a ííVt čiarky, 
alebo prísnejšie : 3.1635 stôp naSícb, kde ostatné 4 čísla za bodkou 
gíomky decimálne znamenajú; tedy nečo vý8e pol-siahy našej. 

21 



322 

prachu a popola, jako tiež sTky (živého ohňa) a iných látok 
podmorských. ' Ku zvláStnej ale pomoci slúžila týmto mužom 
známosf miestnych okolností učeného grófa De Cigala^ t 
mestečku Thére na Scmtoríne obydleného ; najehož náyrh 
dostal i ten pryý ostrov už spomänuté meno sv, Georgia. 

2. Druhý ostrov Äphroessa. Dna 11. febr. bola už 
celá, asi z 50 domov pozostávajúca dedinka Vidkáno z 
čiastky vo vlnách morských utopená, z čiastky sborením sa 
jednoho vrchu na ostrove Nea - Kamem zasypaná ; lebo jak 
jeden jeho koniec more pohlcovalo, tak i všetky jeho vrchy, 
viac menej dopukané, paklonily sa k pádu. Dňa 13. febr. 
počal druhý ostrov z mora vystupovať, jemuž k návrhu 
professora Mttzopvlosa dali meno Aphroessa^ podľa korábu, na 
ktorom kr. grécka komissia ubytovaná bola. VSetky kameni- 
sté kraje ostxova tohoto vystupovaly z mora na červeno 
rozpálené, zo susednej ale vody morskej šíahaly vysoké, 
žlto-zelené plamene von, ktoré spolu s rozpáleným kamením 
v noci celé okolie osvetlovaly. Zápach sirkový (zo živého 
ohňa pošlý), ktorý tieto príbehy sprevádzal, tak ďaleko po 
mori bol rozSírený, že plavci, keď ostrov Sanforín a horia- 
cich susedov jeho ešte ani nevideli, už tento zápach cítili. 
Za 5 dní po vystúpení prvých ohnivých skál nového ostrova, 
mal on už asi 200 metrov v priemere s výškou 20 wié/ratJ a 
riastol neprestajne, tak že pri konci marca, podfa prísneho 
trigonometrického rozmerania, mal už 350 metrov v priemere 
s výškou 34 metrov, — Do 19 febr. nebol sa ešte nikde sku- 
točný hrtan (kráter) sopky (oheň a kamenie vyhadzujú- 
ceho vrchu) otvoril; iba dňa 20. febr. udal sa prvý strašný 
výbuch, o ktorom očitý svedok, tam hore spománutý Dr. 
Július Schmídt^ takto píše : 

„Do dňa 20. feb. mohla vedecká komissia svoje práce 
v pokoji a bez patrného nebezpečenstva života konať J al,e prišla 
doba, ktorá nie len najhroznejšie a spolu najvelebnejšie di- 
vadlo prírodné zraku našemu predstaviť, ale i nás samých, 
našu loď a naše mužstvo do najvätšieho nebezpečenstva 
uvrhnúť mala. Noc ku dni 20. feb. bola jasná a tichá ; žlto- 
zelenkavé plamene a rozpálené kamenie na druhom ostrov^e 
Aphroessa svietily síce, ináč ale ničoho nebolo pozorovať, čoby 
nastávajúci výbuch bolo predzvestorať mohlo. Večer pred tým 
došiel jakýsi vefký koráb kupecký a pristal u ostrova Nea- 
Kmiwni práve tam , kde na brehu, v jednom od obyvateľom 
opustenom, ale ešte nesborenom domku naša komissia svoje 



323 

laboratórium (luébársku dielnu) mala. Ráno dňa 20. feb. vy- 
stúpili sme z lodi na ostrov, aby sme práce naše ďalej konali ; 
bolo nám hneďky nápadné, že pôda ostrova bola o 10 stupňov 
Reaum. teplejšia, než včera večer, a že voda v blízkycli mlá- 
kach bola na 68 stupňov Reaum. rozpálená. Pri tom všetkom 
šli sme, ja a ostatní traja členovia kr. gréckej komissie, 
(falej, poberajúc sa kamenistými chodníky hore ku starej 
sopke ostrova toho, keJ medzitým jakési podivné hvízdanie 
a blbotanie podzemské dalo sa viac a viac po6uť. Ja som mal 
všetky moje nástroje so sebou, lebo som chcel výšku starej 
sopky barometrický (t. j. pri pomoci tlakomeru či barometru) 
vymeraťi Asi o 10 hod. predpoludním, prvej nežby sme sa 
boli na samý vrch dostali, z novej sopky zarachotily tri 
hrozné výbuchy, vystrelenia najvätšieho dela podobné ; my 
sme si ich ani nepovšímli, ale počali sme naše práce, 
na kofko to horúčosť a smradlavé pary dopustily. Ja 
som vykonal na samom vrchole starej sopky moje po- 
zorovanie s barometrom a inými nástrojmi , potom ale 
vrátil som sa k ostatným členom komissie. Sotva že som si 
sadnul pri nich k odpočinku, tu razom zahrmí strašlivý, 




324 

lírozitánsky yýbiich, jemxA nijaké raohotenie na zemi nasej, 
čoby sa hnea í sto diel na raz yjpáiilo, priromaf nemôžem. 
y tom okamiha yjskočilí sme rSetci hupkom hore a zane- 
chajúc ySetky naše stroje na mieste, utekali sme, prirodzeným 
pudom zackovania žíyota hnaní, k serero-západu, keď me- 
dzitým krupobitie ohniyého kamenia, z oblohy, čiernym po- 
polom zatemnenej, yfiade okolo nás dolu padalo. Ja som sa 
hodil do rozpukliny asi 5 siah tlstého láyorého balyánu, abych 
aspoň hlavu pred padajúcim ohnivým kamením jako tak 
zachránil, bo mi kabát a ostatné šaty už tlely na tele. Znajúc, 
že som sám jediný zostal pod tým kameňom, nestratil som 
preca duchaprítomnosť, ale hľadel som oheň y šatách mojich 
udusiť, keď medziýmpo druhom, ešte strašnejšom výbuchu, 
všetko sa triaslo okolo mňa, pre rachot ťažkého , z čiernej 
oblohy dolu padajúceho ohnivého kamenia.^ 

„O chvíťku nastalo jakési utíšenie hrozného výbuchu, a 
ja vytiahnul som sa z popod ochraňujúceho balvanu von, abych 
sa dal znovu na útek. Ale jaké hrozné divadlo všade okolo 
mňa ! ^ič neži i plameň, dým a para, lebo ohnivé kameníe i 
kroviny a stromy poipodpaľovalo. V útekn mojom k severo- 
západu, kde naša lod^ stanovala, bol som sa práve dostal na 
jednu výšinu, keď nové hrozné vystrelenie nasledovalo. Tu 
razom začujem divý krik z ďaleká od mora, a cez tmavé 
oblaky dymu a popola spozorujem, že naša loď už svoje 
plachty k úteku rozprestiera a že sa dým kúri z pece pod 
koth>m, parostroj lodi ženúcim. Skákal som tedy „vo slep** z 
kameňa na kameň strmým kopcom dolu a dostal som sa na- 
pokon šťastne na breh morský dolu, kde už ostatní členovia 
komissie , Mňzopibloa^ Chnstonumos a Bujuhos^ na mňa čakali. 
Všetci sme boli kamením dotlčení, na rukách a na nohách 
viac menej dopálení. Jeden merník našej lodi, Palaska^ vy- 
merávajúc už po našom návrate pobrežie morské, tak ťs^KÚ 
ranu dostal ohnivým kameňom na pravú ruku, že ho večer 
do mesta Théry k lekárskej opatere odviezť museli. Jeden 
viac centov ťažký ohnivý kameň spadnul na loď našu, Aphroessu^ 
prerazil podlahu, dostal sa dnu do tela korábu v susedstve 
komory pušného prachu a zapálil tam izbetku strojníkovu, tak 
že sme každú chvífku vyhodenie celej lodi do povetria oča- 
kávať mohli, jakby sa iskrička do skladu pušného prachu 
dostala. Trebas tedy viac plavcov lodi našej, na mnoho mie- 
stach ohnivým kamením dopálenej^ bolo ťažko raneno: preca 
kapitán lodi hneďky poriadky porobil, aby sa všetok púSny 



325 

prach z lodi na breh ostrovu vypratal, čo smelí a obratní 
plavci naši do večera vykonali. Medzi týmito prácami dvaja 
z nich opovážili sa hore ku starej sopke ostrova Nea-KaTrimii, 
aby moje nástroje nazpak doniesli, ktoré bol som ukryl pod 
tým balvanom, spolu s nektorými vykreslenými obrazmi 
čiastok ostrova ; oarometer a iné nástroje doniesli mi títo 
smelí chlapi nazpak, spomänuté papiere najs{ nemohli, ktoré 
tedy nepochybne shorely. Na šťastie mal som „denník"* 
môj v bočnom vrecku kabáta, ktorý tedy, ač i trochu popá- 
lený, zkaze ušiel." 

„Najhoršie pochodila tá veíká lo<í kupecká, ktorá dopla- 
vila sa večer pred tým k ostrovu Nea- Kameni'^ lebo hneď 
pri prvom výbuchu spadnul ťažký ohnivý kamea kapitánovi, 
na vrchu lodi plavcom rozkazy dávajúcemu, na hlavu, tak že 
nešťastného muža nie len okamžite usmrtil a údy jeho tela do- 
drúzgal, ale i samu loď zapálil. Medzi praskotom ohňa, rýchle sa 
zmáhajúceho, vyniesli plavci mrtvé telo kapitánovo na breh mor- 
ský, zložiac ho do domku, v ktorom sme naše laboratórium 
mali ; medzitým ale rozmohol sa plameň na nešťastnom 
korábe tak, že zhorel až na vodu. Lodi svojej a kapitána 
tak strašlivým spôsobom pozbavených plavcov vzali ame potom 
so sebou v malej, ani vesla nemajúcej šajke, ktorú náš Tkoráb 
za sebou ťahal. Po tomto strašlivom dni odplavili sme sa, 
pre bezpečnosť lodi našej, dňa 21. feb. ráno do prístavu 
Athinío, Toho samého dňa 21. febr. stal sa dvarazy opako- 
vaný výbuch, ktorý ale iba hustý popol vyhadzoval a tak 
nijakej škody nespôsobil. Dňa 22. feb. bol celý obzor parou 
naplnený ; tmavé, búrlivé oblaky pokrývaly oblohu, z ktorých 
spustilo sa asi 100 tak zvaných smrští či vodných trubíc 
(8ipho ; tromba) do mora. znakom toho, že zase nový podzem- 
ský výbuch nastáva. Okolo 3. hod. odpoludnia zatmilo sa a 
medzi strašlivým rachotením, . jakoby sa celá zem prepadnúť 
mala, otvoril sa hrtan sopky poznovu, vyhadzujúc ohnivé ka- 
menie a tmavo-zelenkavý popol až na 1000 mét/rov do vysoká 
a rovne tak ďaleko do široká, tak že žiadna loď k nemu 
sblížiť sa nesmela; sám dým ale (fumarola) vystupoval až 
na 2.000 metrov (tedy dobre výŠe štvrť míle) a tialmul svoj 
tmavý chvost až na 6 míT morských.*' — Tolko asi Dr. 
Jvlius Schmidt, 

3. Tretí ostrov Reka. Dňa 2. marca ráno doplavila 
sa (jako už hore spomänuto) c. kr. delostrelecká šajka Beka 
pod poručíkom Nôlttngom k ostrom Sardormu, Všetci officievi 



326 

a kadeti tejto lodi nie len že každodenné, 6 -krát to dne v 
noci opakované pozorovania na stav tlakomeru a teplomera 
jak v povetrí tak i vo vode konali, ale i nove povstalé ostrovy 
navštevovali, sbierajúc kamenie, vodu z mlák a z rozlicnýck 
čiastok vrelého i chladnejšieho mora, potom všakové plyny a 

f»ary do nádob ohytajúe, aby svojím časom prísnej zkúške 
uébárskej podrobiť sa mohly. Čiastka z týchto sbierok do- 
stala sa c. kr. ríšskemu ústavu geologickému vo Viedni ; druhá 
čiastka šla do Paríža, na cis. francúzku akadémiu vedeckú 
upravená. Hneďky nasledujúceho dňa po príchode lodi, 3. 
marca, vystúpil prvý officier korábu, barón La Moite^ s ka- 
detom Hermcmnom a dvoma plavci, na ostrov sv. Georgia^ aby 
vypátrali: kde vlastne hrtan(fe'áfer) ohnivého výbuchu leží? 
Sotva že ale na 100 krokov do nútra ostrova prenikli, pre 
náramnú pálčivosť, smrad sirkový a všade z rozpuklín von 
šľahajúci plameň, boli prinútení vrátiť sa nazpak ; druhý na 
inom mieste brehu podniknutý pokus vystúpenia nepodaril 
sa z príčin udaných. Avšak týmito prekážkami nedal sa od- 
strašiť; plavil sa tedy okolo pre^horia sv. Oeorgia a ostrova 
Aphroessy, pristal z novu ku brehu a preskakujúc so svojím 
mužstvom ohnivé rozpukliny, dostal sa na hrebeň, 200. Súehov 
nud hladinou morskou vyvýšený, kde síce nenašli praTidelný 
hrtan sopky, ale iba velikú rozpuklinu toho vrchu, z ktorej 
ohnivé výbuchy pochádzaly, Dalej dó nútra nebolo možno 

Íre pálčivosť a zádušUvé plyny sirkové preniknúť. — I>ňa 
. marca došly k ostrovu Nw ruský koráb Perevic^ francúz- 
ky parník La Moueite a turecká loa Sinope'^ avšak prvé dve 
lode odplavily sa hned nasledujúceho rána. — Dňa 9. mar. 
došli na kr. gréckej delostreleckej šajke Syros dvaja slo- 
vutní francúzki geologi (zemeznalci) De VernmiU a Fouqtié^ 
ktorí hnedky c. kr. lod Reku navštívili, aby sa s jejofficiermi 
do porozumenia postavili. Práye dňom pred tým obnovily sa 
otnivé výbuchy v novej sile, čoho následkom v noci dňa 
10. mar. tretí ostrov z mora vystúpil, jemuž spomänutí 
francúzki geologi , k úcte nových priateľov svojich , meno 
Reka dali. 

Dňa 10 marca odpoludnia vystúpili spomenutí geologi s 
poručíkom La Motte na ostrov Sv. Georgia aby geologická 
povahu jeho prezkúmali, čo i skutočne na priek všetkým 
prekážkam šťastne vykonali ; pozdejSie vystúpili na druhý 
ostrov Aphroessu^ ktorý ale po krátkom tam nomeškaní, pre 
náramnú pálčivosť a zádušlivé plyny sirkové opustiť museli, 



327 

potom jako našli hrtan (kráter)yýhuGhoY ohnivých, asi 15 mét/rov 
y priemere majúci. Napokop pristali aj k novučičkému, pre- 
došlej noci z mora vyzdvihnutému ostro vku Reka^ jehož pôdu 
na toľko už ochladnutá našli, že bez nebezpečia za dosť dlhý 
čas tam pomeškať mohli. — Vedecký výsledok tejto výpravy 
bol nasledujúci : 1) Pôsobenie ohnivrých síl podzemských po- 
kračuje v tomto páde, pomaly síce ale pravidelne, od východu 
na západ, lebo všetky tri dosiaľ povstalé ostrovy ležia v 
tomto zemepisnom smere. 2) Ohnivé látky, ktoré tieto sopky 
vyhadzujú, sú kusy rozpálenej lávy, ktorá keď s velikej 
výšky nazpak dolu padá, čiastočne chladne a podobu kame- 
nia prijíma. 3) Všetky dosiaľ povstalé ostrovy, jako i susedný 
ostrov Nea-Kamen^ pozostávajú z púhej lávy. 4) Ostrovu 
Santorinu a obyvateľstvu jeho, ktorému sem poslané lode v 
Čas potreby pomáhať malý, podľa behu vecí nijaké nebezpe- 
čenstvo nehrozí. — Následkom ostatného pozorovania c. kr. 
deľostrelecká loď Ite>ka opustila hneď nasledujúceho dňa 
11. marca ostrovy tieto, uberajúc sa na svoje stanovisko na- 
zpak, do prístavu Pyräusu pri Athénach. 




C'o srne z po^fatkn tohoto článku povedali o rozložení 
starých i nových ostrovov pri Santorine, to nám bude môcť tu 
priložený obrázok čiastočne objasniť. V prosriedku jeho, kde 
ten silný oblak dymu a popolu vystupuje, leží ostrov sv,Georgia, 
prvým výbuchom z mora vytisnutý ; písmeno B značí druhý 
nový ostrov Aphroessu, na ktorej druhá sopka s pravidelným, 
tam vyššie spomänutým hrtanom pracuje ; medzi oboma, 
trochu v úzac^ , vidno malulinký, pravda tiež rastúci ostrov 



328 

Reka: litera C pokazaje nám ostroT Nm-Kameni^ D je ostrov 
Mihra Kameni \ E ostroy Paläo-KaTmaii pri písmene F pozo- 
rujeme čiastku hlavného ostroya Santorína : G je ostrov Aspro- 
nisiy napokon ale na pravo pri H ostrov Therasia, 

4. Styrtý ostrov vzkriesenia. V týždeň pred 
slávnosťou yelikej noci yy stúpil, y súsedstye už známjeh, 3. 
nový kamenitý , alebo lepšie lávový ostrov, jemaž pre nastá- 
yajúcu radostnú slávnosť meno ostrovu vzkriesenia dali ; i on, 
jako všetky ostatné, zo dňa na deň rastie. Za potrebné 
držíme tu poznamenať , že asi pred pol rokom, pryej než tu 
opísané yýbuchy nastaly, yody morské okolo ostrova Santorina 
hlbokosť 100 do 110 siah morských malý, jako to i na všet- 
kých plaveckých mapách zaznačeno je ; teraz ale nenafli 
nikde vätšej hlbokosti od 60 siah, tak že tedy dno morské v 
celom okolí santorinskom o 40 do 50 siah sa pozdvihlo. 
Následkom neustáleho pozdvihovania tohoto yyplnily podmor- 
ské skaliny už behom marca všetky úzke ramená morské, 
ktoré medzi novými ostrovmi ležaly , tak že teraz ostrov sv. 
Georgia, Aphroessa a Reka sú jako poí-ostroyy s ostrovom 
Nea-Kameni spojené; dá sa tedy predvideť, že i ten štvrtý 
ostrov vzkriesenia pripojí sa k ostatným; lebo kedf toto píšeme 
(y druhej polovici mája 1866), sila ohňa podzemského v okolí 
ostroya Santorina ešte neprestajne pracuje. — Nemôžeme tu 
mlčaním pominúť, že y pryej tretine roku 1866. neobyčajne 
yela úkazov zemetrasenia b({lo y južných čiastkach 
dŕžavy rakúskej, ktoré bezpochyby s udalosťami y mori gréckom 
súvisely. Tak menovite zemetrasenie bolo : 2. feb. v okolí 
mesta Diublany ; — 23. feb. v Banáte okolo Temešvártt; — 
27. feb. y Komárne a po^ susedných dedinách; — 5. marca 
y Rieke (Fivme) ; na B Cabe ale behom spomänutej čiastky 
roku zemetrasenie trirazy spozorovali. 

D. Iilohard. 

III. Trojí tohoroéiý nepriatef. 

„Rok b e ž i a c i, t. j. 1866. bude rok z k ú š k y*, po- 
vedal SV. Otec Pius IX. A jeho prorocké sloyá yyplnily sa 
u nás^y plnej miere. 

Ťažko navStíyil nás Hospodin toho roku. 

Na jar t. r. poľnosti, štepnice, vinice a lúčiny sľubovaly 
nám hojnú úrodu i tešili sme sa; lebo yskutku všade 
krásna ukáže , pekné výhlady yzbúdzovaly y" nás najl 



329 

nárdeje ; a ajUa, za ňve noci prišlo temer vSetko na zmar. 
Stravné mrazy z 22. na 23. a z 23. na 24. máj poliubiiy 
obilie a miestami i seno a Tniroé obrátily celú nádej nasn. 
A čo i zostalo sem i tam , prišly krúpy a stíkly a zdrnly 
hodnú časť] z ostatku ale je úrody raálo i to nepodarenej : 
CO zvláste platí o zemiakoch , takmer jedinej to v mnohých 
krajoch výžive íudu slovenského ; lebo tieto už teraz po je- 
jich vykopaní skoro vSade hnijú. 

Ku zkaze úrod pripojily sa i trampoty vojny so v§et- 
kými hrôzami, zastihnúc i nemalú časť našeho milého Sloven-^ 
ska. A vojna táto bola zaiste noijvätši e nešťastie a najkrutej- 
šia metla, ktorá krvavé rany zasadila nielen tým, ňa ktorých 
padal dážď gúľ a ktorí stenali pod bremenom mnohonásob- 
ných rekvisíc, ale i ôstatním občanom rakúskej dŕžavy. 

Na tom však nebolo dosti ; lež ku týmto nehodám pri- 
pojila sa ešte i nákazlivá cholera, tretí to zhubný nepriatef, 
nesúci v objatí svojom smrť v dakofko hodinách, požiadavší 
tisíce obetí životov ľudských , tropivší viac biedy a žalostí, 
nežli to vojna učinila , plenivší i tam , kam nedostihli pre- 
došlí dvaja, a preto doplnivší a naplní vší všetko desom a 
plačom. 

Tretí tento nepriateľ tohoročný zničil blahobyt ľudu na- 
šeho na mnohé roky. 

P. Boh, s ktorého dopustením zastihly nás trpké zkúšky 
tieto, smilujž sa nad nami a uveď Ujís cestou utrpení našich 
na cestu stáleho a istého blahobyta ! 

O nešťastnej vojne a jej smutných následkoch jako i o 
cholere vôbec a zúrivšej na Slovensku zvlášte podávame ta 
na pamiatku obšírnejšie pojednania vo zvláštaich odlieloch. 

/, Vq/na roku Í&66. 

(Sostavená dfa dosiaf ujavnených zpráv.) 

Dejepis nás učí, že niet štátu v Európe, ktorý by častej- 
šie bol stonal pod bremenom válok , než práve mocnárstvo 
naše rakúske. Príčinou toho je z čiastky i zemepisná po- 
loha jeho, lebo leží vo sredu europejskej pevniny a každé 
tak rečeno nepriateľské srazenie východu gro západom, alebo 
severu s juhom dotýka sa i hraníc Austríe, I minulého 
roku taká pohroma zastihla národy rakúske. -— Války ale 
najnovších časov značne sa rúzňa od válok predošlých, leba 
nie sú ony jedine výbojné, to jest vedené len pre zisk a 
rozšírenie hraníc , íež i za isté zásady , pre istý princíp. 



330 

Naše stoletíe je priechodná doba. Odboj je jeho matkou ; 
nepokojná kre¥ prúdi sa žilami jeho, odchylovanie od mina- 
losti y každom ohfade je úplné. Národy enropejské namá- 
hajú sa yymotaf z rôznobarvistých skupenín, do nichž ich 
yrladily predošlé stoletia a zylášte yiedenský kongress ; usi- 
lujú sa sostayif noyé, prirodzenejšie štáty , dfa pôvodu, dTa 
príbuzenstva, a za to boria sa medzi sebou; to je zásada, 
býbajúca noyými časy, to je zásada národnosti, jejžto hlayním 
nosičom, na Koľko je to jeho politike príhodné, je Nc^eon, 
Pod štítom tejto zásady vznikajú nové války, pri ktorých 
zdedený majetok je len otázkou sily, a smluvy predošlých 
časov papiere bez ceny. — Veliký štátnik anglický, lord 
Brougham^ bol pred nekolko rokami predpovedal, že noyý 
tento spôsob yýhojov obíde celý okrslok zemský, jako ho 
obišla revolúcia podľa predpovedania Mirabeau-va. A sloyá 
spomänutého lorda rýchlo sa začínajú splňovať ku nemalej 
Škode Austrie, ktorá v sebe zahrňuje ľozličué národy, a tak 
látku poskytuje ku rozličným chúťkam ; ktorá zastupuje 
princip legitimity a historického práva, princip, od ostatnej 
Európy nohami Slápaný, a tak proti prúdu a, časoduchu sa 
stavia. — I tohoročná vojna, ktorá sa nás bohužiaľ tak cit- 
livo dotkla, je tiež toho /druhu. Z jednej strany Itália, z 
druhej strany Prusko chcú zaokrúhliť štáty svoje dľa národ- 
nosti ; Viktor Emanud bojuje za Benátske , kráľ Vilim za 
Slezvik-polstein a za hegemóniu , za vyvodenie v Nemecku. 
Už skoncom predošlého desaťročia pojal Cavour^ minister 
piemontský, s porozumením Napoleona velikú ideu vylúčenia 
všetkých cudzích živlov z Itálie a jej spojenie v jedon štát, 
a v osudnom pre nás r. 1859. vystúpil s heslom národnosti 
na dejište. S pomocou Francúzka za krátky čas vytisnul 
len päť millioDov obyvateľov počítajúci Piemont Austriu z 
bohatého kráľovstva lombardského , pohltil Toskanu, Parmu, 
Modenu, Piacencu, velikú čiastku štátov pápežských a celé 
kráľovstvo neapolské, a následkom týchto výbojov vzrástol na 
štát 21 millionov obyvateľstva majúci , na mocnosť druhého 
rádu pod menom „wnita ItaUa,"*^ Zakončenie započatého diela, 
to jest spojenie celého apenninského polostrova v jedon štát, 
stalo sa len otázkou času. Venezia, čili kráľovstvo benátske, 
bolo nám síce čo poslednia posicia Austrie na polostrove 
apenniuskom^ slovom Napoleona vo Yillafranke poistené, avšak 
už vtedy ozývaly sa po Európe jednotlivé hlasy, hlasy to, 
jako sa dokázalo, úprimných priateľov Rakúska, že by lepšie 



331 

bolo pre Austriu prepustiť Vtktor Emctrmelovi za sodpoveda- 
júcu vynáhradu i Benátky; lebo bolo predvídať , že nás to 
pri najbližšej príležitosti zase do války zapletie. A v skutku 
tak sa i Jstalo. Naša vláda „unitu Itáliu" sa zdráhala a po- 
dľa svojich zásad ani nemohla, uznať, o prepustení Benát- 
ska ani počuť nechcela, a Viktor Emamíd pri danej teraz prí- 
ležitosti, keď sa Rakúsku totižto i z inej strany nepriateľ 
vyskytnul, vypovedal nám bez všetkej príčiny, opierajúc sa 
na svojho severného spojenca, válkn, ktorá je teda len po- 
kračovanie nepriateľstva z r. 1859. A ke<I voľakedy, tak 
teraz bola vojna Austrii nepríležitá a pokoj potrebný, lebo 
sa nachádzame práve v dobe preporoden a vnútorného; avšak 
úmyslne túto dobu chceli vykoristiť nepriatelia naši. — 

Spor so severným susedom. Pruskom , má svoj pôvod v 
otázke nemeckého spolku alebo tak znaného „bmidu^ a v 
dosavádnej nemeckej politike Austrie ^ 

Danský kráľ Friedrteh F/'., ktorý čo panovník Hôlsteinu 
a Lauenburgu tiež patril do spolku nemeckých štátov, bol 
vydal roku 1861. novú ústavu, centralizujúcu všetky jeho štáty, 
a chcel ju spolu i s dánskou récou i Hôlsteinu a Lauenburgu, 
ktoré rozličné staré výsady požívaly , natisnúť. Obe tieto 
kniežatstvá utiekaly sa pod kriedla pobratimého nemeckého 
bundu, ktorý sa ich zprvu len na ceste diplomatickej ujal. 
S koncom r. 1863. zomrel Friedrteh VIL a s ním vymrel 
spolu i jeho dom v rovnej čiare. Podľa starých smlúv malo 
teraz kniežatstvo holsteinské a spolu i šlezvické vedľajšej 
jednej čiare pripadnúť, avšak nový kráľ danský, ChristianlX.^ 
nechcel sa ich zrieknuť^ opierajúc sa pritom na londinskú 
smlúvu z r. 1852. Z tohoto vyvinula sa otázka dedičná. 
Vojvodstvo Holstein vyslovilo sa za dom Augustenburgovcov a 
poznovu sa obrátilo ku nemeckému bundu ó pomoc. 

S počiatkom mes. decembra 1863. dekretovaly nektoré 
štáty nemeckého spolku, a na jejich čele Rakúsko a Prusko, 
zbrannú intervenciu v záujme nemeckého Hôlsteinu proti 
Dánsku, a s koncom tohože mesiaca valili sa spolkové voje, 
a medzi nimi i 6000 Rakúšanov ku hraniciam Hôlsteinu. — 
Vátšina národov rakúskych, národy totižto nen^mecké, jakoby 
tušiac nehody, ktoré celá táto záležitosť na nás uTalí, ozvaly 
sa už vtedy v orgánoch sVojich proti zbrannej intervencii a 
presily vládu, aby nebrala podielu na výprave, lebo že sa 
vätšiny jej národov záležitosť táto docela netýka; avšak ťa- 
žište Rakúska hľadalo sa vtedy ešte v Nemecku. — Šťastie 



332 

yelmi prialo spojencom; už v januári r. 1864. stali sa pánmi 
Holsteinn, potom vydurili Dána i zo Slezvických jeKo pevno- 
stí, ba konečne i z celého Jíitlandn. — Spojenci slávne do- 
konali úlohu svoju, oslobodili nemecký Holstein z pod dán- 
skeho jarma, vo viedenskom pokoji (od 30. októbra 1864.) 
musel sa Christian zreknúť Lauenburgu, Holsteinu i Šlezvig^, 
nad ktorými majitefské právo Rakúsku a Pruskú pripadlo. 
— Tu sa ale počína spor Austrie s Pruskom. 

Mimo Augfistenivrgovcov boli eSte i iní praetendenti 
upráznených oných vojvodských stolíc vystúpili ; vláda prus- 
ká dala jejich nároky vySetrovať, pod rukou ale všemožným 
spôsobom na tom pracoval predseda ^ministerstva berlínskeho 
Btsmark-Schonhausen , jakoby mohol Slezvig - Holstein Pruskú 
pripojiť a Austriu spolumajitefského práva pozbaviť. KeJ sa 
ale Rakúsko všetkým bismarkovským chúťkam urputne začalo 
protiviť, a svoje dobré , našou krvou a našimi útratami na- 
dobudnuté právo si mužne hájilo, medzi spojencami skoro by 
už r. 1865. verejné nepriaterstvo bolo vzniklo. V mes. 
auguste silno sa začalo hovoriť o nastávajúcej vojne. Bmnarh 
totižto násilne chcel previesť odstránenie vojvody Augustm- 
bvrga z Holsteinu a slúčenie oboch polabských vojvodstrí s 
Pruskom , a začal potajne vyjednávať s dvorom francúzkym 
a italským. — Nebezpečenstvo ví^Jky bolo ale ešte aspoň na 
čas prosredkovaním zvlášte anglickej vlády odstráheno a síce 
tak zvanou „smlúvou gašteinskou^ (oA. 14. aug. 1865.); kde sa 
otázočné vlády na tom ustálily, že do definitívneho sriadenla 
otázky polabských vojvodství obe majú právo vlastníctra 
na obe vojvodstvá ; Prusko že ale má toto právo užívať t 
Slezviku, Austria v Holsteine , a že ani jedna z týchto moc- 
nosti nesmie bez privolenia druhej v otázke vojvodství po- 
labských definitívne rozhodovať. Po sriadeni jejich má každá 
vláda právne nároky na náhradu válečných útrat. Lauen- 
burg postúpila Austria Pruskú za vynáhradu 2,500.000 
toliarov. 

Novým sriadením, vo Šlezvikn zavedeným, kde všetky 
úrady len Prusom oddanými osobnosťami obsadené boly^ 
Bísmark svetu ukázal , že Prusko nemá úmysel zem téťo 
nekdy z rúk svojich popustiť : vo Viedni ale ešte raz pokú- 
sil sa Oto, či by sa Anstria za peňažitú vynáhradu nezriekb 
i Holsteinu ? čo ale vo Viedni s odvolávaním sa na žesť 
kategoricky bolo odopreno. Btsmark teda počal o násilnýck 
prosriedkoch íozmýšíať, jakoby mohol cieľa svojho äoJBt'f 



333 

následkom čoho postavenie dvoch susedných veímocl a nek- 
dajších spojencov proti Dánsku zo dňa na deň začalo napnu- 
tejsí ráz prijímať. Medzi takýmito pomery zavítalo jaro 
roku 1866. 

Zádušlivá politická sparnosť tlačila celo Európu. Vý- 
znamné mlčanie úradných orgánov italských^ neprezkúmateľné 
držanie Napoleona , tajné vyjednávanie Pruská s Itáliou^ 
súsredňovanie ozbrojnvch tlúp, pochody vojanské jak na se- 
vere, tak na juhu: boly vSétko znaky nastávajúcej búrky. 
BisTnark počítal na vnútornú rozorvanosť Austrie a na jej 
smutné finančné postavenie, a vždy drsnatejšie začal vystiipo*- 
vať, v tej nádeji, že naSu vládu v šlezvig-holšteinskej otásske 
povoťnejšou učiní, v odpornom ale páde počítal na spoluúčin- 
kovanie Itálie. Vo Viedni urážlivé počínanie si Btsmarka 
tiež mnoho zlej krve narobilo a z mnohej strany s radosťou 
hľadelo sa vojne v úsrety. — O tomto čase prišla vláda 
rakúska na stopu značnému prepevereniu úradníctva pri prí- 
bramskýeh baňách, a poneváč pri tom na javo vyšlo, že židia 
českí nemalú účasť v tom brali , na mnohých miipstach v 
Čechách nenávisť pospolitého ludu oproti židom veľmi po- 
vážlivý stupeň dosiahla ; následkom čoho sa vláda prinútenou 
byť videla, posádky v Cesku posilniť. \ Tu začaly pruské 
orgány, jak úradné tak neúradné, jakoby na dané znamenie, 
kričať o strojení sa Austrie , o nebezpečenstve. Pruskú hro- 
ziacom, a vyvolávaly vládu, aby sa aspoň defensívnych pro- 
sriedkov lapala. Válečná stránka, ktorá na dvore berlínskom 
už od jednoho času prevahu mala, teraz tam priviedla * kráľa, 
že nie len sliezke pevnosti opravované, veľkolepým spôsobom 
ozbrojované , ale i vojská sberané boly, jakými ešte dosiaľ 
Prusko nikdy, nevládlo. Prusko počítalo dosavád asi 19 
millionov obyvateľov ; začalo ale také prípravy robiť , že 
znalci súdili, že hodlá vystaviť asi 500,000 mužov, 100,000 
koni s 1,200 delami, sem ešte nepočítajúc asi 120,000 mužov, 
zemskej obrany (Landwehr) prvej hotovosti. 

S koncom marca začaly povesti o nastávajúcej vojniB 
voždy určitejšie vystupovať. 

Austria zamýšľala otázku šlezvik-holsteinsku nemeckému 
spolku k rozhodnutiu predložiť, v tej domnenke, že sa vät- 
šina spolkových zastupiteľov proti annexii Bismarkom zamý- 
šľanej vysloví. Tento dobre vidiac, že frankobrodskv nemecko- 
spolkový snem čili bundestag proti nemu nepriateľsky smýšľa, 
tvrdil, že je spolok k tomu nekompetentný, pod rukou sa 



334 

ale usiloval nektoré nemecké dvory pre svoje zámery získaf; 
CO sa mu ale zle darilo, lebo zvätša poukazovalo sa na XI. 
článok spolkovej akty , podľa ktorého si ani jedon z členov 
sám ozbrojené pomábaf • nesmie a dľa nehož proti buriteroyi 
vSeobecného mieru v Nemecku celý spolok zbranne vystúpiť 
je povinný. — Medzitým válečné^ prípravj pruské voždy 
vätších rozmerov nabývali pri čom sa Bismark jednotlivými 
hlasy obyvateľstva, válke sa protiviaceho, mýliť nedal. V po- 
sledních dňoch marca uz celá Európa vedela, že medzi Prus- 
kom a Itáliou jestvuje bil^^teralná smlúva, podpísaná 28 mar/ia, 
„pour assiírer la paix de ľ Európ", jako sa v nej spomína, 
v skutku ale zaväzujúca obe mocnosti dotiaľ vojnu viesť proti 
Áustrii, pokým Prusko nedojde svojho cieľa v Nemecku, 
Itália v Benátsku. 

Zo strany Austrie sa ešte ani po sviatkoch velikonoč- 
ných nebol urobil žiadon rozhodný krok. Vyslanci rakúski 
dostali rozkaz jednotlivé dvory ujišťovať o mierumilovnej po- 
litike vlády rakúskej , načo Francúzko a Anglicko sa za 
prísnu neutralitu vyslovilo na každú prípadnosť ; naproti toma 
chýry začaly kolovať o sosredňovaní vojsk v Polsku ; z čoho 
nektorí politici optimistickí na intervenciu Ruska v záujme 
R&kúska chceli zatvárať. Sredné Štáty, zvlažte Sasko, Ba- 
vorsko a Wíirtembergsko zastaly si zrejmo na postať spomä- 
nutého XI. článku ; cím na toľko rozhor čily Bimywha^ že od 
tohoto času vždy zrejmejšie začal na javo dávať, že nemecký 
búnd v dosavádnej svojej forme po toľkých premenách jak 
teritoriálnych tak štátoprávnych, jejichž dejišťom bola Európa 
od r. 1815., ďalej jestvovať nemôže, a že Prusko už teraa 
sa na žiadon pád nedá na bundestagu majorisorať a v svojej 
aktívnej politike hatiť. A v skutku nemecký spolok, čo sre- 
disko všetkej ochablosti, slabosti a rozorvanosti, nebol schop- 
ný ďalšieho živorta ; Bismcurk si ho umienil stroskotať, pone- 
váč jeho zámerom v ceste stál, a nový utvoriť, na jehož čelo 
by sa Prusko postavilo, a tak hegemóniu v Nemecku doma 
HohenzoUem poistiť. Austria však, verná svojmu konservativ- 
nému princípu legitimity a historického práva, chcela smlúry 
z r. 1815 , a tak i nemecký búnd m statuquo udržať, a tak 
mimo holstein-šlezvickej otázky vyvinul sa nový ešte, akutný 
apor v záležitosti nemeckého bundu. 

Kolotanie sa medzi nádejou udržania pokoja a medzi oba- 
vou vypuknúť majúcej vojny trvalo až do polovice mesiaca 
apríla. Poťažne dvory často zamieňaly medzi sebou noty, 



335 

kde sa i jedna í dfuhá stránka nsilovala podozrenie aggres- 
sivných zámerov od seba odstrániť a porobené už príprary 
válecné rozličným spôsobom ospravedlniť. VonkajSie dvory, 
zvlášte Alexander , cár ruský , a Napokon^ namáhali sa spor 
tento aspoň na oko na ceste pojednávania pokonať^ avŠak 
bez výsledku. Bämark predložil (9. aprila) spolkovému sbro- 
maždeniu vo Frankobrode návrh o premenení doterajšieho 
spolku, kde medzi iným žiada svolanie nemeckého parlamentu, 
postavenie severonemeckých štátov pod vedenie Pruská a 
privtelenie polabských vojvodství. Vedenie južnonemeckých 
štátov sľubuje Bavorsku, a takto usiloval sa Rakúsko v Ne- 
mecku isolovať ; následkom čoho sa napnutosť zvät^íla. Pone- 
váč sa ale celá záležitosť specifične nemeckou bola stala, 
nenemeeké rakúske národy ujisťovali síce Vládu cestou éaso- 
pisectva o loyalnosti a oddanosti svojej, pritom ale aj snažne 
ju prosili, aby sa usilovala eistonemeckú túto otázku na ceste 
pokojiiého vyrovnania pokouať a vyhnúť vojne, v ktorej ve- 
liká vätšina národov rakúskych je docela neinteressovaná. 
Žiadalo sa skoro všeobecne svolanie snemov, poukazovalo sa 
na osamelosť Rakúska v boji proti dvom nepriateľom, na 
tajnosti plné a podozrivé držanie Napoleona , ktorého pro- 
sredkovaniu o mier sa vôbec málo verilo, a o ktorom sa za- 
čalo rozhlasovať , že za primeranú odmenu na Ťavom brehu 
Rýna kroky Bísmarkove schvaluje ; poukazovalo sa na pro- 
blematičnosť pomoci sredných nemeckých štátov ; upozorňo- 
vala sa vláda na to , že blaho a budúcnosť Austrie nezávisí 
od nemeckého spolku , ale od jej vlastných národov ; doka- 
zovalo sa , že i v najpriaznivejšom prípade nemôžeme nič 
vyhrať a v nepriaznivom že môžeme utratíť kedf nie všetko, 
aspoň náramne mnoho : a keíby hlasy tieto neboly bývalý 
oslyšané , mohlo sa vyhnúť náramnej, záhube, do ktorej uvr- 
hla vojna zvlášte zeme koruny českej ; mohlo sa vyhnúť ná- 
ramným stratám a pokoreniu celého mocnárstva. 

y kniežatstvách podunajských práve o tomto čase na- 
sfiúpivšie zmeny mohly rozlúštenie východnej otázky — jako sa 
to všeobecne verilo — za sebou ťahať, a nechýbalo na hla- 
soch v nenemeekom a nemaďarskom tábore,^ktoré zvláštnu po- 
zornosť v tejto otázke vláde odporúčaly a jej obozretnosť na 
srdce kládly, lebo ze od východnej otázky zárísí skvelej šia 
budúcnosť Austrie. Avšak rakúska vláda, v povedomí svojej 
sily a spravodlivosti svojejí veci a počítajúc azda i na nepo- 
pulárnosť Bísmarkovej osoby v Pruskú, dala sa zachvátiť 



336 

prddom udalostí, až konečne yojne už nebolo možno vjhnúf. 
Daromné boly aspoň vyjedná^rania patričných dvorov, s kon- 
com mesiaca aptila strany demobilisovania vedené. Prusko 
žiadalo v tomto obľade iniciativu od Austrie (21.apr.). a keď 
Austria na severe už i k odzbrojeniu hotovou sa osvedčila, 
Bismark obranné poriadky, v Itálii proti ukrývaným italským 
agressivným chúťkam porobené, za nebezpečné vyhlasoval a 
demobilisovanie zo strany pruskej vystalo. — V note rakús- 
keho m\instY2i Memdorfa (od 26. Apr.) Rakúsko zdalo sa 
byť povolnejSím . sľubovalo Pruskú v Holsteine nektoré 
výhody territorialné i strategické ; ponevač ale v tejže note 
sa i odvolávaním na ^buud" vyhrážalo, Bismark už ani s čia- 
stočným odstúpením Hokteinu nechcel sa uspokojiť^ ale sroje 
zámery proti bundu násilným spôsobom chcel uskotočnii 

Začiatkom mája všetky nemecké dvory zaoberaly sa roz- 
beraním obežníka Bmnarkcvho (od 27. aprila) ohľadom návrhu 
spolkovej reformy, kde vyzýva jednotlivé vlády, aby urcily 
lehotu otvorenia nemeckého parlamentu, ktorý mal byť kon- 
stituvným. Treba nám uznať, že Bismark týmto eirkulárqm 
majstrovský ťah bol urobil, ktorým sa politický horizont t 
Nemecku začal jasniť : bo nemecké vlády boly týmto prinú- 
tené, alebo vysloviť sa za žiadanú lehotu a tak za potrebnosť 
reformy, a uznaly s tým už a priori hegemóniu pruská, 
alebo onen návrh odvrhly , a tak verejne musely sa t 
odpor postaviť s Bismarkom^ a tým uvalily na seba podo- 
zrenie, že nechcú jednotu Nemecka. Bismark patrí medri 
tých u^užov, ktorí sa veľmi nepreberajú v prosriedkoch, 
k vytkni;itému cieľu ich vedúcich, a nehladia na morál- 
nosť týchže prosriedkov. Bismark mal len jedon ciel; 
ktorý bol užho spolu zásadou, ctižiadosťou a náruživosfou, 
totižto territorialné zvätsenie Pruská. A že toto začalo sod- 
povedať i žiadosťam <;elého národa pruského, vysritá ztoko, 
že opposicia pruských liberalistov proti Bismarkovi pozne- 
náhla začala miznúť a on zo dňa nu deň populámejlím ^ 
'stával. Nektorým začalo sa už 'snívať i o vzkriesení starého 
nemeckého cisárstva pod aegidou, to sa rozumie, Bohen- 
zoUernovcov. — Sasko , ktoré už od dávnych časov s rakús- 
kou politikou voždy verne kráča, počalo tiež robiť príppavyj 
čo Bismarkovt ija toľko bolo vítané, že opierajúc sa ná toto 
a na naSe prípravy v Itálii , a s odvolávaním sa na solidár- 
nosť záujmov pruských a italských, mohol predstierať vždy 
nebezpečenstvo , Pruskú hroziace , s odzbrojením zo dňa 



337 

na (äež odkladal a konečne v note od 30. apríla celkom to 
odoprel. 

V Itálii medzitým bola povolaná do zbroja i . národnia 
garda, yyšej 200,000 mužoy;. Oaribaldi ponuknul svoj meč 
službe vlasti ; kráf dostal diktátorskú moc a ^pinisterium bolo 
splnomocneno k upotrebenia vSetkýcb financialných žriedel, 
i železničné spojenie s Rakúskom bolo pretrhnuté^ tak že 
patrno zo všetkého vysvitalo, že Itália chce boj na život a 
na smrť. Oduševnenie zmocnilo sa celého talianskeho národa, 
dobrovoľnícke sbory boly s úžasným prospechom za krátky 
čaa sorganisôvané, za vodcov armády vyznačení Ciatäim, Ou- 
chia/i'i^ Durando, Delia Rača, Cugia, Piandli, Gartbaldi. Na čelo 
pruskej armády čo vodcovia boli ustanovení kuáfovské knieža 
Fri&ä/rich Kwról, Vogel z Falkensteinu^ JSerwarth z Bittenfddu^ 
gen. Mutius, gen. SUinmetz^ gen. Manteufd a iní. Celá pruská 
armáda bola roztriedená na 9 sborov a každému vytknutý 
operační terrain, a pritom všetkom ešte sa nehanbili nepria- 
telia naši svoje aggressivné zámery zapierať, a svoje prípravy 
len za defensivné a rakúskym zbrojením vyvolané vyhlaso- 
vať^ ačkofvek Rakúsko ešte raz notou od 5. mája pred 
Európou sa osvedčilo, že nemieni všeobecný mier rušiť. 8 
tým ale bola už tá, viac komičná a sdemorali žujúca, než z 
úprimných zámerov pošlá otázka odzbrojenia zavŕšená. Keď i 
iné nemecké štáty, Sasko, Bavorsko, Wtirtemberg, Hannover 
začaly svoje podTa stanov spolkových podlžné kontingenty 
mobilizovať , celá sredná Európa veľmi marciálnu tvárnosť 
vzala na seba. 

. Ale i z našej strany začaly sa robiť ohromné prípravy, 
mužstvo skoro jedenásť tried bolo svolano pod zástavy ; aby 
si vo jSnaneialných nesnádzach svojich na koľko na toľko po- 
mohla, vydala vláda ilariadenie od 5. mája , podľa ktorého 
1 a 5 zlatové bankovky od národnej banky na seba prijíma 
a banku splnomocňuje túto summú papierami vyššieho druhu 
zaplnil Tak sa zaopatrilo ľahkým spôsobom asi 120 millionov, 
mimo toho bola ešte sto milHonová pôžička v parížskych 
financiálnych kruhoch konaná. — V severno-západných zemach 
Rakúska, v Čechách a na Morave bola válka proti nadutému 
Pruskú populárna, preto tu bolo i vätSie nadšenie pozorovať 
než inde, ačkoľvek všetky národy rakúske boly hotové za ideu 
rakúsku obete snášaf. Česko j akoby cíťac, že jeho drahá pôda 
bude deiišťom krvavej vojny, žiadalo všeobecné ozbrojenie, avšak 
bez výsledku. Toto jednanie vlády podobalo sa celkom nedôvere 

22 



338 

oproti Cechom, ktorjob to citlivo dotklo a oduševnenie, i v iných 
zemáeh ixenemeckýeh ukazovať sa počínajúce, veľmi ochladlo ná- 
sledkom j ednoho veľmi netaktického článku úradníoh novín od 
7. mája, kde sa hovorí, že Rakúsko napadnuté od nepriatplov 
s povedomím bude môcť dokázať, že nie z egoistickej politiky, 
nie zaspecificne rakúske" záujmy ohopilo sa zbrane, 
ale že je to viac vSeobecná idea, idea hájenia práva proti bez- 
práviu, za ktorú sa stroji boj; že je to obrana historic- 
kého postavenia Austrie v Nemecku. Skoro všetky 
národy; nenemeoké daly výraz svojmu žiaľu nad touto ideál- 
nou nerakúskou politikou a ešte prôsily o svolanie snemov, 
aby tam na zákonnej ceste mohly vyjadriť ^svoje smýšľanie 
a ešte raz prosily vládu, aby celý Holstein Slezvig za peňa- 
žitú alebo jakúkoľvek inú vynáhradu postúpila Pruskú, aby 
sa zriekla nemeckého bundu, aby sa celou svojon silou oborila 
na južného nepriateľa. O tomto asi čase bol urobený na 
Bísmarka v Berline attentat, a tá duchaprítomnosť, ktorú pri 
tom dokázal, k obdivovaniu nútila i jeho nepriateľov a jeKo 
populárnosť tým velioe mnoho získala. Registrovať nám tu 
ešte prichodí, že sa nachádzali ešte vždy, takí sanguinickí 
politici v Austrii, ktorí na základe ružobarvistých zpráv nášho 
vyslanca na parížskom dvore kn. Metternicha^ od Napoleona 
nám priaznivé kroky očakávali a len vtedy vytriezvovať po- 
čali, ked Napolecmova reč, v mestečku Auxerre povedaná, po celej 
už Európe kolovala Napoleon sa totižto veľmi určite a jadrne 
vyslovil proti dmlúvam z roku 1815., teda proti tým smlú- 
vam, za ktorých udržanie sa Austria rútila v boj. Bolo sa 
čoho obávať, že Napoleon s našimi nepriateľmi v spolku stojí, 
jako sa to vôbec i verilo. 

Bismark žiadal vysvetlenie od Saska strany jeho váleč- 
ných prípriív ; Sasko sa osvedčilo, že jeho territoriálna poloha je 
taká, že podľa terajších pomerov musí sa starať o defensivné pro- 
sriedky, spolu ale naložilo svojmu vyslancovi ňa frankfurtskom 
bundestagu, aby urobil na základe XI. článka bundesakty móciu 
na spolkovú exekúciu, ktorý návrh 9. mája bol tiež od vätšiny 
spolkových zástupiteľov prijatý. Avšak bolo predvídať, žePrusko 
nepodľahne tomuto nátlaku zo strany bundu, ale že radšej 
vystúpi z neho; bolo teda predvídať, že živorenie bundu v dote- 
rajšej forme už lén na dni sa počíta. Rakúsko ale vidiac tieto 
udalosti v Nemecku, voždy smelšie púšťalo sa na dráhu válečnú . 

V prvej polovici mája častejšie vzniklý sporadické chýry 
o europejskom kongresse, na ktorom by sa všetky , jak na 



339 

Veneziu tak na Šlezrig - HoUtein a oa nemecký búnd 

Eofah majúoe otázky vyrornai! malý. Bola to poslednia 
ótva nádeje na udržanie pokoja. Vätšina národov rakú- 
skych nahliadajúc^ že umta Itália^ dielo to Napoleona^ 
každú príležítosf a každého prosriedka použije ku zavŕšeniu 
žiadosti svojich, že teda Veneciu skorej alebo neskorej utratiť 
musíme, — nazdávala sa, že i vláda k tomu presvedčeniu 
príde a na často spomínanom kongresse pokojnou cestou 
túto "otázku pokoná. — Oo sa sporu s Pruskom dotýka, 
mnohí politici naSi snívali o pokorení Pruská a o zničení 
jeho moci, zabúdzajúc ale pritom, že Bismark porobil svoje 
poriadky v Parizi na každú prfpadnosť. Keby sa bolo mohlo 
nejako vyhnúť sporu tomuto a vojne z neho sa vyvinujúcej, 
vätšina obyvateľstva Austrie s velikou po vďačnosťou bola by 
prijala o tom zvesť, a preto z mnohej strany s nádejami spo- 
lu ale i so strachom hľadelo sa kongressu v úsrety. Medzi 
tým nádeje naše začaly za čas klesať, keJ sme videli vše- 
strannú účinlivosť Bismarka^ vyjednávajúceho s jednotlivými 
vládami nemeckými, svolavSieho nový snem pruský a vypra- 
oovavšieho volebnú, veľmi populárnu basis ku s volaniu nemec- 
kého parlamentu; ked sme čítali už i prihlás polnieho 
maršalka B&nedeka ku severnej armáde (12. mája) , za jejž 
hlaynieho veliteľa vymenovaný bol. Benedekovi podriadení 
boli čo náčelníci jednotlivých sborov : gr. Clam - ÚaMas^ gr. 
Thun, arcivojvodovia Ernest^ Leopold^ Wilhdm , gr. Featetics^ 
kn. Ltchfenstem^ a iní. Benedek bol známy z predošlých časov 
čo energický muž, udatný vojín, a obľúbený náčelník, a preto 
ačkoľvek ešte dosavád nebol žiadnej známky veliteľského 
veľducha na javo dal, s, radosťou a dôverou bolo prijato jeho 
vymenovanie od obecenstva — Nádeje *naše chované ku kon- 
gressu už začaly skoro celkom zanikať, ked sme sa dozvedeli, 
že pruské vojská blíža sa severným hraniciam Austrie , že 
hlavní stan italský je už v Bologni a že na hraniciach Be- 
nátska stojí asi 200,000 mužov so 400 delami a reservou do 
150,000 mužov silnou, a že italské lodstvo y adriat'ckom mori 
sa začína shromažďovať. 

Konečne po dlhom namáhaní kabinetov v Petrohrade v 
Londíne a Paríži podarilo sa ustálif na predlohách , ktoré 
maly byť základom na začiatku júnia otvoriť sa majúceho 
kongressu, alebo aspoň konferencie. V predlohe tej boly vy- 
tknuté tri punkty: 1) otázka polabských vojvodství, 2) otázfea 
benátska a 3) otázka nemeckého spolku. Éuropejské fórum 

22* 



340 

malo tieto otáskj pokonať a lidj viac sa rozmáhajúcim ne- 
príateb<:yám konec urobiť. Čaatejlie bola uz pretriasaná otáskii 
territoriáltiej yynáhrady 9a stranu Austrie za odstúpenie 
Slezrik-Holsteinu Pruskú ' a za prepustenie Benátska Vthtoŕ 
Emanuelovi^ a určenie tej kompensácie malo byť úlohou kon- 
gressu. y spoločnej ndte (25. mája) od kabrnetoT troeh 
neutrálnych yefmoeností do Berlína^ Viedne a Floreneie 
zaslanej, spomína sa : že sa na kongresse bude jednať mimo 
troch rečených záležitostí eSte i o iných obecných otázkacb 
(o otázke pofskej?) Čo sa ty že polabskýi^h yojrodství nečiní 
sa tam žiadna zmienka ani o mffrage imtversel^ ani o jakých 
dedičných právach. Reforma nemeckého spolku uyažuje sa, 
jedine zo stanoviska europejského, o nemeckom parlamente 
nič sa nespomína. Co sa konečne týka Austrie a Itálie: 
Benátske tam ani podotknuto nenie, ale na miesto toho 
stojí celkom vSeobecne : la consolidation et la securité da 
royaume ďltalie. 

Austria pristala síce, zvláSte prosredkoyaním ruského 
cára y na oboslanie kongressu , ale len pod tou vymienkou, 
aby sa territoriálne zTätSenie Pruská a otázka benátska 
celkom rytvorily. Prrej ale, nežliby sa kongress eSte bol 
soSiel, rakúsky vyslanec na frankfurtskom bundestagu 1 . júnia 
oznámil spolkovým zastupiteľom, že Rakúsko rozhodnutie r 
otázke . polabských vojvodství skladá do rúk bundu a pod- 
voľuje sa jeho riešeniu ; spolu bolo nariadeno , ^by oar. 
Gabknz^ rakúsky gubernátor v Holsteine, svolal stavy oieíom 
vSeobecného hlasovania (mffrage tmiversel), Prusko opierajúc 
sa na gasteinskej smluvy ten článok , v ktorom sa určuje, 
že otázku polabskú ani Prusko bez Rakúska ani toto bes 
Pruská definitívne riešiť nesmie, obviňovalo Austriu zo zrušenia 
gäStýnskej sml^vy a oné kroky vy s. viády našej považovalo ea 
casus beUi. — V Stýrskn, Krajinskú a Korutánsku organfsovaly sa 
dobrovoľnícke sbory, v Tirolskú a Dalmácii zemská obrana. 

Príčiny oných rozhodných krokov našej vys. vlády obra- 
dom na reservu otázky benátskej sa týkajúcu , ohľadom na 
poriadky v Holsteine porobené a prenesenia otázky polab- 
skej pred súdnu stolicu bundu, nie sú nám známe ; len to 
vieme, že parížsky kongress , kde už lord Clarendon a lord 
Cowley, kn. Goriakqv a bar. Budberg , gr. Btsmark a GoUty 
Lamarmora a Dróum de Ľkuys začali medzi sebou vyjednávať, 
musel sa bez všetkého výsledku rozísť, a že na Rakúsko 
uvalili obviňovanie rušenia mieru europejského, poneváč vraj 



341 

danú príležitost pokojného yyroynania odmrStilo. Nirody 
rakúske s bolesťou ridely, ie i poslednia nidej na preka^eníe 
Tojny je šmarená. 

Po nesdarení sa kongres3u Viktor Emanud a Bísmark 
dostali zas ToTnp^f slobodnej akeie. Bismark^ aby práro Pru* 
flka na Holstein obnoril, rozkázal Slezvickému gubernátoroTÍ 
Manteufelom^ 9h\ od Rakúšanor neobsadené miesta holšteinské 
saaj&l, spolu ale aj Rakúsku ponechala sa sloboda na územie 
Slezvické vtiahnuť. Bísmark na nehy postavil armádu, do 
500,000 mužov silnú. — Následkom sriadenia piateho sboru 
pri osemdesiiatich plulcoeh pechoty a sostavenia sborov do- 
brovoľníckych naša armáda mala obnášať vyše 800,000, poceť 
to teda pováženia hodný. Z týchto 800,000 malo asi 600,000 
tiahnuť do poľa, a síce 350,000 proti severu, a 250,000 proti 
juhu, ktorí opierajúc sa na povestný beiiátsky štvorhran 
Tahko mohli odolať i tým 500,000 Italcem, ktorých Vthtor 
Bkumud pod svoje zástavy vraj sobral. Velenie ne aev«ru, 
jako už podotknuto, dostalo sa ea podiel poTni«mu maršalovi 
Bemdekovij na juhu arcivojvodovi Albrechtovu AékdPvek nás 
nepriatelia prevyšovali {)oetom, vláda rakúska mnoho si 
zakladal na svetoznámu udatnosť a vytrvalosť našieho muž- 
stva a mnohý z nás teŠil sa sladkou nádejou, že Austria i 
bez spojencov pokorí svojich nepriateľov. Príkladov aspoň 
tohoto druhu máme dosť v dejinách našich. 

Pokým ešte výhľady boly na priateľské vyrovnanie 
vzniklých, sporov, vätšina národov rakúskych odrádzala 
vláde vojnu, poukazujúc voždy na smutné následky i tej s 
najpriaznivejším výsledkom vedenej války ; keď sa ale vládne 
kruhy za vojnu určité vyslovily, ked už i poslednie nádeje 
na udržanie mieru zanikly, zabudlo sa na domáce spory a 
práve orgány onej vÄtSiny Rakúšanov najvrelejsie vyzývaly, 
T tej nádeji, že to vláda vynahradí pri vnútornom sriadení, 
obyvateľstvo ku podpore, hlásajúc, že sa jedná o česť a budúc- 
nosť všetkých rakúskych národov, — a zo všetkých strán 
dŕžavy dochádzaly adressy na Jeho Veličestvo, kde ho oby- 
vateľstvo uisťovalo o svojej nezlomnej vernosti a oddanosti. 
Korporácie a jednotlivci, i mestá, mestečká a dediny prete* 
kaly sa tak rečeno v patriotických daroch , skladaných na 
oltár vlasti. Austria vzala na seba tvárnosť ohromného táboru. 

Nepriateľstvá sa začaly tam, zkade pošiel celý pruskd* 
rakúsky spor, — v polabskýoh vojvodstvách. Prusi vtrhli 
do Holšteinu , čím na seba nraliíi obviňovanie zo strany 



342 

Rakúska , že oní zrušili smlúvn gasteinskú. Manteufd rozohnal 
od Gablenza (5. junia) svolany, skoro zo samých Augustm- 
hwrgovcom oddaných osobností pozostávajúci holsteinský snem* 
Gablenz^ poneváč nemal pri sebe vyše 38('0 mužov vojska, 
tak zvanú brigádu Koliky utiahuui sa (12. junia) do Hanno- 
veránska. Na to bolo diplomatické spojenie mezi Viedňou 
a Berlinom pretrhnuto ; gr. Károlyi bol odvolaný z Berlína, 
bar. Weriker z Viedne. Bismark rozoslal po nemeckých 
dvoroch svoj návrh spolkovej reformy , podľa ktorého by 
Nemecko z dvoch bundov malo pozostávať, zo severného, kde 
predsedá Prusko a velí nad celým vojskom spolkovým jak 
na suchu, tak na mori, a z južného pod vedením Bavorska 
a s vytvorením Rakúska. 

Ostatnie tri europejské veľmocnosti vyslovily sa za prí- 
snu nestrannosť. Mnoho sa síce písalo a hovorilo o inter- 
vencii Ruska v koncentrovaní jeho vojsk na západních hra- 
niciach kráľovstva poľského, aväak, j ako to neskoršie udalosti 
dostatočne dokázaly , bezzákladne. Rusko sa odmieňalo 
Austrii ešte za rok 1854. —r Anglicko nemiénilo žiadnu účasť 
brať v kontinentálnom tomto spore , ale čo by sa i bolo ku 
nečomu odhodlalo, sotva by nám to bolo ku dobrému poslú- 
žilo, na koľko sa to dá zatvárať z parlamentarného zasadnu- 
tia (11. júnia), kde mnohé ostré slová padlý proti politike 
rakúskej. Napoleon svoju mienku o patričnom spore vyja- 
dril v liste svojom, 11. júnia písanom Drouin de Lhuys-ovi 
cieľom ujavnenia tohože listu, v zákonodarnom shromáždení; 
kde spomína svoje diplomatické prosredkovanie, mierumilovné 
zámery, svoju prísnu neutralitu a medzi iným povedá : Spor 
tento má tri príčiny : nedostatočnú zaokrúhlenosť geografickej 
polohy Pruská , túžbu Nemecka po politickom a "jeho po- 
trebám neomylne potrebnom preporodení, a nutnosť Italiej. 
aby svoju národniu neodvislosť zabezpečila. Že neutrálne 
mocnosti síce nemajú toho práva miešať sa do domácich zále- 
žitostí susedov , ale že sa preca usilovaly spor pokojnou ce- 
stou vyrovnať. Že jestli že by kongress bol sa uskutočnil, 
že by on bol zo svojej strany hlasoval za Vätsiu jednotu sred- 
ných spolkových štátov, za jejich silnejšiu organisáciu a 
vátší zástoj, za vätšiu jednotvárnosť a moc Pruská na severe 
a za odstúpenie Benátska za príslušnú vynáhradu. Jestli že 
rálka vypukne, že on sa o to dvoje bude usilovať, aby euro- 
pejská rovnováha udržaná a neodvislosť Itálie zachovaná bola. 
Jak sa zemevid europejských štátov zmení , že sa bude vy- 



343 

nasnažoTať hranice Francúzka rozSfriť. Z tphoto listu patrno 
bolo, že BismaŤk a Viktor Emanuel s porozumením, ba podla 
plánu Napoleona pokračovali, a po predku vedela vátšia čiastka 
Európy, že i Prusko i Víktot^ Emanuel dosiahne svojich cierov. 

Nemecké sredné štáty držaly sa zprvu veľmi váhavé n, 
pochybne. Až ich 14. június k rozhodnému kroku prinútil. 
Deň tento je historickej pamätnosti , lebo vtedy držal starý 
búnd svoje poslednie kompletné zasadnutie, a tento deň zaprí- 
činil veliký prevrat Nemecka. Rakúsky vyslanec totižto a 
spolu i predseda spolku učinil návrh za mobilisovanie spol- 
kových kontingentov, ktorý návrh i vätšina prijala. Bolo to 
morálne víťazstvo Rakúska proti Pruskú, ktoré kroz svojeho 
zastupiteľa vystúpenie z bundu, protest proti kompetencii jeho 
a jeho zrušenie v dosavádnej forme oznámilo. O dva dni 
neskorej dekretovala sa spolková exekúcia na návrh saský. 
Celá a úplná spolková armáda obnášala 550,000 mužov ; z 
toho na Rakúsko pripadalo 173,000, na Prussko 147,< 00, na 
štyri kráľovstva, Sasko , Bavorsko, Wiirtemberg a Hannpver 
147,000, ostatné malý doplniť kontingenty menších štátov. Za 
búnd a mobilisovanie hlasovalo 9 štátov : Rakúsko , Bavor- 
sko, Wiirtemberg, Sasko , Hannpver, Kurhessen , veľkovoj- 
vodstvo Hessen, Nassau a 16* kuria; proti mobilisovaniu 6 
štátov : Prusko , Meklenburg , Oldenburg , Luxemburg , slo- 
bodné mestá a thtiringské štáty, ktoré tiež nezadlho povystu- 
povaly z bundu a začaly zbrojiť proti Rakúsku. — Prusko 
vyhralo výhľad na pomoc asi 57,000 mužov, Rakúsko ale 
160,000 spojencov. Badensko nehlasovalo 14. júnia, 16. ale 
pripojilo sa južným štátom. 

Jako nekdy Fried/rich veliký na začiatku sedmqročnej 
války (1756.), tak i teraz vtrhli Prusi do Saska už 15. júnia, 
obsadili nezadlho ľ^ipsko i Dražďany a zaplavili 'celé krá- 
ľovstvo. Saský kráľ a saská armáda, asi 30,000 mužov 
silná, azda aby vyhli osudu, jaký zastihnul ich pradedov 
pri Pime, utiahli sa do Čiech. Bismark poslal nezadlho ul- 
timátum i hannoveranskému kráľovi Jurajom i kurhessenskému 
kniežaťu, v ktorom žiadal odzbrojenie a neutralitu ; čo keď 
odmršteno bolo, Hannover i Kurhessen boly tiež obsadené 
Prusami. Hannoveránska armáda s kráľom na čele tiahala 
ku juhu, aby sa spojila s južnými štáty ; kurhessenský knieža 
padol do zajatia prusského. — 

Jeho Veličestva císar rakúsky vydal 17.* júnia prihlás 
čili manifest ku národom rakúskym , v ktorom vysvetľuje 



344 

atav vecí a sa osvedčuje , že on nezavdal prííiny ku vojne, 
že ale zisknchtivqsf susedov prinútila ho zbrane sa lapiť, a 
tak že jedine násilenstvu Pruská pripísaf treba záKubnú 
vojnu n Nemcov proti Nemcom.^ Dôverujúc vo spravodlivosť 
svojej veci a v hrdinskosf rakúskej armády , v oddanosť a 
obetovavosť národov rakúskych , v pomoc spojencov a v po- 
moc božiu , vyslovuje nádej víťazstva a osvedčuje sa, že po 
zakončení sporu na ústavnej dráhe, po ktorej začal kráčať, 
i íalej bude postupovať a že sa bude usilovať jdorozumeuie 
všetkých národov docieliť. 

Toho samého dža vydal JBenedek energickú a mnoho sľu- 
bujúcu proklamáciu k severnej armáde 

Po ohlásení sa panovníka obetovavosť miest, korporácií 
a jednotlivcov ešte vo yätšej miere začala sa ukazovať než 
pred tým, zvlášte v tých zemách, ktoré najskôr boly vysta- 
vené nebezpečenstvu nepriateľskej invasie, v zemách koruBj^ 
českej. Obyvateľstvo české žiadalo zbraň , aby mohlo na 
bralách krkonošských priechody a priesmyky brániť, avšak 
žiadosť táto patriotická ani teraz ešte nebola splnená^ keď už 
takmer očividomé bolo, že nepriateľ na Česko sa rúti* Prí- 
činy odoprenia dosaváď niesu ešte dostatočne známe. 

Okolo 20. júnia stáli Prusi od západnej Haliče počnúc, 
roztiahnutí po Sliezsku a Sasku, už pri samých hranjciach 
mocnárstva rakúskeho, pri hraniciach rak. Sliezka a Ceska. 
Celá jejich válečná moc rozpadala na dve armády, na armádu 
pri Odre stojaciu , alebo sliezsku , na jejž čele stál králevič 
Frtedrtch Wilhelm , a na armádu saskú , alebo polabskú, nad 
ktorou velel knieža Fríedrích Karol. Hlavné veliteľstvo podr- 
žal si sám kráľ Wtlhelm. Naša severná armáda ležala hlav- 
ním táborom kolo Holomúca ; o jej rozostavení nič istého sa 
nevedelo,* lebo hlavní veliteľ Benedek prísne zakázal všetky 
zprávy zo svojho táboru a nepripustil žiadnych dopisovateľov 
civilných. — Ačkoívek obecenstvo rakúske s velikou napnú- 
tosťou čakalo na <ľalSí vývin veci, a každý krok nádejnej 
armády sledovať chcelo, predsa do ohľadu berúc, že zprávy, 
z táboru podávané, nepriateľovi' dobré služby preukazovať 
môžu, odobrilo poriadky ešte voždy populárneho Benedeka* — 
Italská armáda počítala štyri sbory pod vedením Cíaldmiho^ 
Dwranda^ Cudiiariho a Ddla Roccy, Hlavné veliteľstvo podr- 
žal si tiež sám kráľ Viktor íktumud ^ ktorý sa tiež mečom 
opásal za „slobodu a neodvi«losť* Itálie, jako to bol vo svo- 
jom manifeste oznámil. Armáda táto opierala sa na Bresciu, 



345 

Cremonii a Bologau, celom sóo obrátená proti Míncio a Pádu, 
hraničným to riekam Benátska. Poceť jej regulárneho Tojska 
udával sa ua 220,000 mužov, sem nepočítajúc reservu, blízke 
posádky a 20 práporov dobrovoľníckych pod vedením QoH' 
baldihó^ ktorý si za dejište Tirolsko bol v^tknul. Gen. La- 
marmora vo známosť uviedol v mene Viktor Émantiela prípisom 
od 20. junia arcivojvodovi Albrechtovi\ že „teraz prišla doba vy- 
manenia Itálie^ od stolet í cudzincom utláčanej, z dlhej a potup- 
nej poroby^ a íe o tri dni nepriateľstvo začne. 

Medzitým na severe sa započala válečná akcia. Prusi 
totižto prestúpili 22. júnia hranice české pri Warensdorfe, 
a v Osviecime oddali už 21. júnia úradne vypovedanie války. 
Nasledujúceho -dňa prepadli pod vedením v Rakú ku pre 
svoje dlžoby a kúsky dobre známeho Heydebranda bohuinín* 
ske (Oderberg) nádražie , pokazili ďalekopis a železnicu a 
zase sa utiahli. Od tohoto dňa začali sa tisnúi! po celej hra- 
nici cez KrkonoSe do Čiech proti Libércu (Reich^nberg), 
Bumburku, Zwickave, Tepliciam a do Sliezska, čo im pražiad* 
ných ťažkostí nerobilo , poneváč hranice p^ázne boly našeho 
vojska, a obyvateľstvo, ktoré by ľahko bolo mohlo prieämyky 
brániť, nedostalo povolenie ozbrojiť sa. Že rakúska severná 
armáda neobsadila nad mieru dôležité v strategickom ohľade 
pohorie krkonošské, toho príčinu nevedel nik pochopiť. Na- 
pnutosť obecenstva zo dňu na deň vzrastala, a to tým viae, 
že o severnej rakúskej armáde nebolo slovíčka slyšať; Be- 
nedek zahaľoval sa tmavým plášťom tajomkárstva. Ačkoľvek 
sme, dôverovali v chrabrosť našich vojínov , — boly. to naj- 
viac pluky uhorské, všetkými kmeny zastúpené, — dôverovalo 
sa v strategické známostí veliteľa, v jehožto držaní sa nejaká 
vojanská lesť hľadala, ale bolelo to všetkých Rakúšanov^ že 
územie rakúske má byť javišťom krvavých bitiek, zkazonos- 
nej vojny ; bolela nás dvojnásobne , že sa to malo di^ť na . 
území pobratimých Cechov. 

Prvej ale, nežli bol na severnom bojišti nastal rozhodný 
boj, na juhu bola svedená bitka velikých následkov. 

Kráľovstvo Benátske odďeleno je od ostatnej Itálie hrani- 
cami, prírodou vytknutými, na západ jazerom di Garda a vy- 
tekujúcou z neho riekou Mincio, na juhu širokou riekou Pá- 
dom (Po) , na severe nebotyčnými Alpami, na východ mo- 
rom adriatickým. Hnedí u výtoku Mincia z lago di Garda 
ležala rakúska dosaváJ pevnosť Peschiera; druhá zas pev- 
nosť Mantova na dolnom konci Mincia. Tieto dve pevnogti, 



346 

zylášte ale Mantova , obtočená sňc zo troch strán rozsiahlym 
močiarom , sú strážou proti nepriateľovi, ktorýby cez Mineio 
chcel vtrhnúť do Benátska. Z južnej strany , kde sa mutný 
Pád valí, je priechod ešte obťažnejší, lebo celý kraj posiaty 
je priekopami, spojujúcimi Pád s riekou Adige, ktorá bez 
máia pararellne tečie najprv s Minciom a potom s Pádom. 
Na Adige stoja tiež dve pevnosti, Verona a Legnago, a tieto 
tvoria s hore udanými často spomínaný a za nevydobytny 
držaný stvorhran. — Už 21. júnia boly zamieňané výstrely 
medzi predstrážami našimi a dobrovoľníkov italských na hra- 
niciach Tirolská. Po uplynutí trojdňovej lehoty, ktorú bol 
vytknul Lamarynora vo svojom prípise na arcivojvodu Albrechta 
23. júnia, prestúpil Viktor Emanuel Mineio medzi Mantuou a 
Peschierou pri Goito, chcejúc prvé svoje víťaztvo vo výročný 
deň víťaztva pri Solferine (24. júnia 1859.) sláviť. Vtom 
ietom čase mal prestúpiť i Cialdini juzmi hranicu Benátska. 
Pád a Adige, a mal postupovať proti Pádové , čo medzi tým 
Oarihaldi si mal priechod cez južné Tirolsko vynútiť a od 
severu vtrhnúť do Benátoka ; loďstvo ale malo sa postaviť od 
východu pri Benátkach. Teda zo štýr strán súčasný nápad. 
Vo troch kolónach prestúpila hlavná armáda italská, do 
120,000 mužov siloá, pod vedením samého kráľa západnú 
hranicu benátskeho kráľovstva , Mineio. Rakúska brigáda 
Pulzová^ vidiac presilu, utiahla sa bez všetkého odporu pod 
múry Verony. Západne od Verony asi na pol druhej míle 
tiahne sa rovina, z nejžto vystupujii výšiny v južnom smere. 
Druhého dňa (bolo to v nedeľu 24. júi*ia) vybralo sa rakúske 
vojsko z Verony a obsadilo vršky okolo ^San Giustiny, Som- 
my a Sommaeampagne , kde ešte nepriateľa nebolo. Tento 
rýchly postup cisárskeho vojska bol rozhodný ; naše čaty 
vpadly Italcom v íavé kriedlo pod vedením Dwranda. Neza- 
<llho však prišiel mu na pomoc i Cuchiari i Delia Rocca atak 
všetky tri sbory italské dostaly sa do ohňa. Front našeho 
vojska bol obrátený zprvu ku západu , neskorej sa zvrtnul 
ku juhu. Boj bol veľmi krutý ; rozliorčenosť a vytrvalosť na 
oboch stranách. Najtuhšie ale bolo bojovano pri Monte 
Vento a pri Custozze , ktoré posicie naši v popoludňajších 
hodinách dobyli. Italci pod večer začali cúfať, ačkoľvek delá 
hrmely až do 8. hodiny. Nepriateľ zanechal konečne bojište 
a utiahnul sa zas na pravý breh Mincia. I Cialdim bol pre- 
šiel čez Pád pri Poleselle; keď ale následkom našeho víťaí- 
tva celý jejich plán zkazený bol, musel sa i on zas vrátiť 



347 

ku Ferrare. Garíbaldi síce ytrhnul tiež du Judicarie (južné 
Tirolskou ale na bralách Tirolská bola. zlomená odyážnosf 
jeho dobrovorníkov. Nepriateľ utratil na mŕtvych a rane- 
ných do 8.000; medzi ranenými bol i syn kráfov kn. Ama- 
deus. Zajato bolo z nich 4,000 mužoY. NaSe straty obná- 
Saly len asi polovicu. Podľa doterajSích rakúskych výkazov 
naSich zajali asi 600, podľa florentinských 2115 mužov. Mimo 
celého bojišta, posiateho ' nesčŕaelnými prístrojami váleénými 
utekajúceho nepriateľa, za korisť padlo našim i 16 diel vät- 
Sieho kalibru. — Tak našli Italci svoje Solferino pri Custozze. 
Viktor Emanuel musel sa na defensivu ohradiť. 

Horšie stály veci na severe. Prusi obsadili hory krko- 
nošské bez všetkých prekážok, a len vtedy, keJ už najnebez- 
pečnejšie posicie v jejich rukách boly, zastala im naša severná 
armáda cestu. Celý svet sa divil nad zdĺhavosťou Éenedehyvou^ 
ktorý až do 21. júnia v Olomúci sa bavil, ba mnohý už i z 
iného ho začali upodozrievať, až sa konečne dokázalo, že na 
všetkom jedine naši nemeckí spojenci sú vinou. Podľa vypra- 
covaného a na nj^jvyšŠom mieste odobreného plánu mal totižto 
Benedek počkať shotovenie sa južnonemeckých štátov a naraz 
v /eelej čiare od Moravy až po Rýn mali postupovať naši a 
Nemci proti severu. Medzitým naši južnonemeekí spojenci, 
Bavorci , Wúrtemberčania , Badenci takú zdĺhavosť a neteč- 
noflť začali na javo dávať, že sa právom mohlo o tom pochy- 
bovať, či ozaj chcú rozhodnutie 14. a 16. júnia vskutok uviesť. 
Oni síce mobilisovali, ale veľmi pomaly, a keď smobilisovali, 
začali sa hašteriť pri voľbe spolkového veliteľa. Wíirtember- 
čanov, Badencov a Nassaucov, alebo 8. sbor viedol Alexander 
Hessenský ; Bavorcov, alebo 7. sbor Karol Bavorským na kto- 
rého konečne "pripadlo i hlavné veliteľstvo oboch sborov. — 
PotoiĎ im bolo naloženo spojiť oba sbory, i lazili z jednoho 
miesta na iné, vydávali proklamácie , dali sa oslavovať na 
konto budúcich triumfov a trvalo to päť týdni, až sa konečne 
preca len spojili, ale už jposí/esía. Celé toto počínanie jakoby 
z oka bolo vypadlo starému bundu. A na týchto spojencov 
sa u nás, pravda nie u všetkých , veľmi^ mnoho počítalo , a 
pre týchto spojencov bolo obetovano Česko, lebo Benedek 
mal čakať na jejich shotovenie , a ked! konečne p-^spiechal 
Cesku na pomoc, už bolo bohužiaľ prineskoro. Jako nekdy 
za časov sliezskych válok pod panovaním Márie Therezie a 
Friedíľicha Velikého častejšie, tak i teraz mal sa rozhodnúť spor 
medzi Austriou a Pruskom na území českom. Obe armády. 



348 

Srnské , i slieziika i saská rútífy sa na Čechy , tamtá eez 
[ácbod (26. júuia) , táto cez Liberee íRéichenberg) s tým 
ámyslom, že jedna ku druhej yždy riac a viae sa tbliäujáe, 
konečne že sa obe spoja kolo JozeK>ya, kde je sief severočeskej 
železnice. - Za basis jejich operačného trojhrann slúžily im 
pevnosti sliezske. Obyvateľstvo severného Ceska, prestrašeno 
velikými kontribúciami, jaké vybierali Prusi v Sasku , nažalo 
utekaf do Prahy a na juh, a captfe ale iíradníctvo. A v prarde 
Prusi i na nafiom území začali vybierať veliké kontribncie, 
tak ku. pr. mesto Liberee muselo zaplatíf jedon millioii zl. 
Vonkovskému ludu nakladané boly vefké rekvisieie; tak ee 
hrôza začala sa zmocňovať obyvateľstva koruny českjej. — 
Benedek so severnou našou armádou usiloval sa prekaziť spo- 
jenie celej pruskej armády v Čechách, a preto vrhnul sa im 
medzi obe spomänuté kolonny, opierajúc sa pri tom na pev- 
nosti Jozefov a Kráľový Hradec. Od 26. júnia bolo zápaseno 
a bojovano pri Podole ; 27. pri Náchode, Vysokove, Skalici, 
pri Mnichovom Hradci ; 28. zvláSte pri Trutnóve ; na mnohých 
miestach museli nepriatelia pred udatnosťou našich Yojínov 
cúfať, a vSak obyčajne zase sa vrátili s posilou a boj sa oV 
novil na celej čiare. Na pravom kriedfe našej armády stál 
sám Beriedek proti sliezskej armáde, ktorá po bitkách pri Ná* 
chode a Skalici začala ustupovať do Sliezska ; v centrume bol 
j postavený Gablenss, ktorý pri Trutnóve zprvu zahnal centrum 

I nepriateľské, ale potom pred presilou ustupovať musel až po 

I Králové Dvur (Kôniginhof) ; ľavému kriedlu, kde i Sasi stali, 

[ velel Clam QaUas, Po štvordňovom krvavom boji naše yojsko 

[ tak bolo zunované, že nebolo v stave vydržať nátlak polabskej 

\ armády. Clam Gallas začal ustupovať, a Benedek^ aby mu ná^ 

sledkom toho saská armáda do chrbta neprišla, bol tiež pri- 
nútený po krvavých ešte bojoch pri Jaroméŕi, Králové Dvoíre 
i *a Jičíne (29. júnia) s celou armádou sa utiahnuť medzí perno- 

(sti Jozefovo a Kráľový Hradec •(30. júnia). Najsmutnejšie pri 
tom bolo ale to, že teraz spojenie oboch pruských armád na- 
sledovalo.— S prvým júliom Prusi na všetky strany napredovali. 
Udalosti tieto vzbudily žiaľ ▼ ňadrách každého loyalného 
Rakúšana a tušenie eSte vätšieho nešťastia začalo sa rozmá- 
hať. Praha trnnla strachom pred nepriateľskou invasiou; 
všetko utekalo ku juhu a do Bavor; miestodržiteľstvo krá- 
ľovstva českého bolo preneseno do Plzňa« Proti spojencom 
západným povstala všeobecná nedôvera, ba keď hánnoveran- 
ský krilľ s celou svojou armádou po bitke pri Langensalze, 



349 

• 

béz toho Ée by 47^000 Bayorcor, ktorí len na Štyri míle 
stáli, bolí len krok urobili ka yyslobodeniu severných svo- 
jich spojencov, na tnilosf sa vzdaf prinútený (29. júnía) bol, 
nektori -i zradu tnSili v chovaní sa Bavorska a Wúrtember- 
ska. O hannoveranskej armáde , ktorá pozostávala dsi zo 
20,000 mužov, kolovaly až od 18. júnia tie najrozličnejšie 
chýry; hneď sa písalo, že ku juhu tiahnú, ba že sa už s 
južnými štáty aj spojili, hneď zas, že sú od Prusov obkrúčení, 
že sa ale prebili a že tiahnú ku severu, až konečne 29* júnia 
spoľahlivé zprávy došlý o kapitulácii a o tom, že by ich Ba- 
vorci, ktorí ale vraj nevedeli, kde tamtí stoja ! — boli mohli 
oslobodiť. 

Že naše straty na severnom b^jišti v posledních dňoch 
júnia utrpené velmi značné byť musely, dokazovaly to tisíce 
ranených, ^železnicou na južné strany monarchie zasielané; 
numericky to určiť ešte dosaváď nie sme v stave, lebo nám 
zchádzajú úplné úradné zprávy ; Prusi ich počftajú na 30,000. 
Že ale i Prusi veliké straty utrpeli, o tom nik nepochyboval 
f a zatvárať bolo možno i z toho , že asi tri dni potrebovali, 
kým sa posbierali a nový útok na našich urobili* Už ale i 
z dosavadních udalostí sa dokázalo, že Prusi zvlášte pomocou 
svojich ihlicových puSiek (Zttndnadelgewehr) napredovali a 
tým . mali čo ďakovať všetky dosavádne vydobyté výhody* 
Hlavnia sila úašej armády záležala dosaváď v bodáku pechoty 
a v rýchlom , ohnivom útoku našeho jazdectva ; kavalleria 
ale nemala dosaváď ani dostatočného ani príhodného terrai- 
nn a náš bodák bol docela paralysoraný ihlícovými puškami, *) 

S nebezpečnou touto zbraňou v rukách čakali Prusi na 
istú dialku naše s bodákom k útoku sa ženúce pluky, potom 
začali rýchlo , za minútu päť šesť ráz strielať a naše rady 



*) Zbraň táto má tu vlastnosť, že sa nenabíja od predka oievou, ale 
od híaviSťa , kde sa yeíuxi jednoduchým spôsobom celý už hotový 
nábitok môže vložiť , čím sa náramne mnoho Času získa, tak že 
pokým dosaváď užívanou puikou jedon výstrel sa urobil, z onej 
môže sa za ten samý čas vystrelili päť i šesť ráz. Vynálezca 
zbrane tejto nazýva sa Dreyse, a v Pruskú je všeobecne zavedená. 
I u nás vystúpili nektori mužovfa, tak Pistolnik a Linder s podôb- 

^ nými asi opravami, avšak va vysokých naSich vojanskýoh kru- 

I 

f 



hoch nepochopiteTným spôsobom oslyšaní bolí. Keď videli ale 
ohromné výsledky ihlicových pušiek pruských, teraz všetky euro- 
pejské štáty ponáhfajn sa svoje armády takými zaopatriť, a na 
strategickom poli to doista veliké následky bude za sebou ťahať. 



I (Sr. nižej článočky pod záhlavím XVI. Víelido.) 

I 



350 

tak boly sriedené pryej nežli by srôj bodák boly mohly 
poažiť, že sa prinútenými byť yideli ustúpiť. 

Najkryarejší deň v celej yálke, a jedon z najsmutnejšich 
y dejinách šíreho Rakúska bol deň 3* Júlia. Čo boli Cannae 
pre Kímanoy , Varná a Moháč pre Uhorsko , to ostaté Kxa- 
loyý Hradec pre Anstriu. Len s bolesťou mo^no nám je 
yzpomnúť si naň! 

Celá naSa seyeráá armáda, po horespomänutom ustúpení 
ku juhu, bola postayená na prayom brehu rieky Labe, zá- 
padne od Jozefova a Kráľ. Hradca, medzi Smiricami a Nechá- 
nicami, y čiare naznačenej potokom byátrickým. Postayenie 
toto, ešte porníini šancami sosilneno, nebolo nepriazniyé a 
možno ho nazvať de fensiy n jm, y ktorom sa dal očakávať útok 
nepriateľa. Chrbát opretý bol o pevnosť Kŕ. Hradca, kde 
viac válečných mostov viedlo čez Labe ; centrum stálo na 
ceste z Jičína do Hradca vedúcej , pri obci Sadovej, opiera- 
júc sa na výšiny obce Lipy a zámku Chlumu; ľavé kriédlo 
klonilo sa ku Nechanoviciam, pravé ale opieralo sa na pevnosť 
Jozefov. — Bolo to v utorok. Nebo bolo čiernymi oblakami 
zatiahnuté a hustý dážď lial sa od samučkého rána a rozmo- 
čil cesty ku nemalej škode našej artillerie a kavallerie. Bit- 
ka započala sa okolo ôsmej hodiny raňajšej s hrmotom tisíc 
päť sto diel. Naši udatní vojínovia držali sa tak zmužil^, že 
do samého poludnia nie len podržali svoje stanovisko, ale 
nepriateľa na mnohých miestach i k cúfaniu prinútili. Prusi 
na to sdvojnásobneným namáhaním udreli -na naše pravé 
kriedlo a na centrum, a pokým tam bola obrátená celá pozor- 
nosť rakúskeho štábu, s rozbesneným ohňom oborili sa i na 
ľavé kriedlo, sosilnené Sasami a vedené zaa Clam Oallasom, 
Vždy vätšmej tlačené bolo toto kriedlo veľkou presilou, a za- 
krytému dymom prachu, ktorý dažďom tlačený bol ku zemi, 
konečne podarilo sa nepriateľovi pokročiť až ku Chlumu, za 
chrbát našeho centrum, ktorý dôležitý punkt nepochopiteľným 
spôsobom od našich nebol obsadený. Tento plán tak nepred- 
vídane bol prevedený od Prusoy, že naše vojská, na ktoré sa 
strieľalo i z boku i od chrbta, klátiť sa počaly* Od 3. Ko- 
diny popoľudňajšej nebolo už viac pomyslenia na zadržanie 
válečnej čiary a na obnovenie boja tým menej. Najprv ľavé 
kriedlo začalo sa uťahovať cez 14 váločných mostov na Labe 
ku východu. Ustupovanie dialo sa z počiatku dosť pravidelne, 
ale pozdejšie zmenilo sa v útek, keď celé brigády centrumu 
a konečne i pravé kriedlo reterirovať začaly. Smätok množil 



351 

sa z minúty na minútu, keď Prusi r mohutných massack na- 
pádali ustupujúce Toje. Na darmo namáhal sa br. Ramming 
so srojim na 17,000 stopeným sborom ustupujúcich zakrýval 
Už klonily sa tiene noci a eSte vždy hnala sa jazda a artille- 
ria cez rady unavenej pechoty. Strašlivé výjavy udaly Sii 
zvlášte pri priechode rieky Labe. Od svetoznámeho úteku 
Francúzov cez Berezinu (v nov. 1812) história nevie vykázať 
podobnú tragickú udalosť. Mosty utekajúcim totižto nesta- 
éily a boly najviac delostrelectvom a jazdou zaujaté. Tisíce 
vrhli sa teda do rieky; ktorý vedel plávať, zachránil sa, al^ 
nebol od svojich spoločníkov vo vode zadusený ; že vraj t^k 
rečeno most spravil sa z mrtvôI ; koľko tam zahynulo, nik 
nečítal , ani ich nesčíta. Jedna čiastka armády ute- 
kala ku výchpdu ku Hohenbrucku, druhá ale popri Labe ku 
juhu, ku Pardubiciam. Deväť hodín trval útek ; infanteria, 
kavalleria a artilleria , všetko spolu pomieSané, a všade za 
nimi pruská jazda a delostrelectvo cvalom. Mnohý, ktorý 
šťastne vyhnul v poctivom .boji guíkám, teraz unavený, vy- 
hladnutý, — lebo vraj 36 hodín nejedli naši — mdlobou kle- 
sol a pod podkovami pruských koni a kolesami diel vydal 
dušu svoju ! Koľkí tam zahynuli z bratov a príbuzných na- 
šich?! Ale odvráťme slziace zraky od strašných týchto 
obrazov a krvácajúce srdcia od bolestných rozpomienok! 

Na druhý deň , keď hlavní veliteľ svoju povestnú zprávu 
vo Yysokom Mýte písal , naša krásna severná armáda , na 
ktorú sa toľké nádeje skladaly, od ktorej sa pokarhanie ziskn- 
chtivého Prušiaka takmer s istotou očakávalo, nejestvovala už 
len v zlomkoch. Osem dní postačovalo ku jej stroskotaniu ! 

Do podrobná ešte nemožno udať straty, lebo úradne vý. 
kazy nie sú ešte sostavené. Doista sú ony veliké. Z prvú 
sa udávaly na 80,000, ale sotva prestupujú 50,000 všetko spo- 
lu na zajatých, padlých a ranených. Prusi zajali 19,000 
našich a odňali nám vraj do 150 diel. Co sa týka počtu 
tých, ktorí brali účasť na nešťastnej bitke tejto, Prusov malo 
byť 230,000, našich 180,000. Nektoré pluky naše, jako 
Alexander, Hannover, Martini a Ramming strašne ťrpely. Osob- 
ná udatnosť a vytrvalosť našeho vojska došla uznania i u 
uepriateľa. Mimo ihlicových pušiek že i chyby, z našej strany 
porobené, dobre poslúžily nepriateľovi ; v com ale pozostávaly 
a od koho boly spáchané ? to dosavád nenie dostatočne kon- 
štatované , to budúcnosť ukáže. Na teraz sa muselo rozhor- 
čené obecenstvo s tým uspokojiť, že poľní maršal B&nedek 



352 

bol WaTnieho reliteístra pozbarený, gr. €l(mh Oaílaa, náčel- 
ník I. armádneho sboŕn, bar. Hmiksteín, chef Štábu, a Eirú^ 
mai/väS, riaditer operačnej lanceltarie, pred vojanský súd po- 
stareny, a celý operačný plán kompetentBým psobnqsfam k 
posúdeniu predložený, ktoré ho za chybný uznaly« 

Yeliké boly následky katastrofy kraľo^radeckej. Jeho 
Yeličestyo cisár rakúsky odstúpil kráľovstro benátske Napo^ 
leoncyotj aby tak možným sa stalo i južnú armádu proti seyer- 
némn nepriateľoyi upotrebif. Myslelo sa, že r tým je otázka 
Irenátska zakončená; ayšak jako to nastupivSe udalosti doká- 
zaly ^ ešte mnoho nepríjemností zapríčinila ona Rakúsku. 
Niet podobného príkladu v celom dejepise, že by nektorý 
Štát po víťaztre bol tak krásnn provinciu utratil, a druhý po 
utrpenej porážke tú samu obdržal, jakú utratila Austria po- 
slávnom dni pri Custozze a jakú mal dostať Vtktór Emanuel 
po porážke 24. jánia. — Prusi roztiali sa t pravom smyale 
slova skoro po celom Ceskn , po Morave , po Sliezsku a zá- 
padnej Haliči bez vSetkého odporu, ySade neslýchané rekvisi- 
cie a náramné kontribúcie nakladajúc. I zlatá Praha padla 
(8. Júlia) do rúk jejich, a na HradiSti, sídle to slávnych nekdy 
kráľov českých, rozbil teraz svoj stan veliteľ prusskej po 
sádky. Vydržiavame tejto posádky stálo Prahu každodenne 
30,000 zl. r, č. ! Pýcha a nadutosť nepriateľa nemala žiad- 
nych hraníc a desaťročia pominú , kým ga zotrú stopy jeho 
hospodárenia. — Pozostatky naSej armády začaly sa pomaly 
shromažďovať kolo Holomúca, a za krátky čas bola zas na 
toľko sriadená, že bola boja schopná. Hneď po katastrofe 
pri Kráľ. Hradci bol Benedek kroz Gablmza s' pruským krá- 
ľom Vtlémomy ktorý tiež na bojiSti sa nachádzal, o šesť týd- 
ňové prímerie vyjednával ; čo ale, poneváč Prusi odstúpenie 
i severočeských pevností, eíte v rakúskych rukách sa nachá- 
dzajúcich, jako Kráľ Hradca, Jozefova, Theresienstadtu urput- 
ne žiadali, na najvySšom mieste nebolo odohreno. Vyjedná- 
vanie o prímerie jak s Prusom tak s Viktor Enumudom vzal na 
seba Napoleon. Prusi medzitým vždy postupovali ďalej ku 
juhu a približovali sa Viedni. — Nektoré politické stránky, 
tak menovite centralisti a dualisti, usilovali sa smutnú polo- 
hu vlády vykoristiť k dosiahnutiu svojich separatistických žiado- 
stí, proti čomu sa ale Jeho Velič. cisár energicky oprel, keď 
zakázal všecky diskussie o vnútorných záležitosťach na ceste 
časopisectva , vysloviac pri tom, že jako raz prisľúbil, že bude 
ústavne panovať, že slovo toto dané bude i držať. 



353 

Pokým Rakúsko oplakáralo nešťastný deň pri Kr. Hradci 
a Sadovej, z Nemecka také náreStia prichádzalj , ktoré nás 
y tom potnrdzoraly , že, kdežto sa Anstria obetovala za Ne- 
mecko, kdežto všetky národy rakúske krvácaly za udržanie 
bnndu, do ktorého nás i tak nič nebolo, že spojenci naši zrada 
pácbajú na Austrii. Wtirtemberci a Bavorci sa- ešte vždy 
nevedeli spojiť a kn. Wilém z Badenu už 6. júIía na chýr o 
udalosfach v Čechách sa vyslovil , že v týchto okolnosťach sa 

Í'emu nevidí byť radným, aby badenské voje ešte ďalej účasť 
iraly na boji proti Frasom , ktorí i tam vždy ďalej ku juhu^ 
napredovali. 

Z Itálie tiež smatné a znepokojajúce zprávy dochádzaly. 
Benátsko bolo Napoleovwvi odstúpeno a naše vojská kn Viedni 
už na ceste postavené, aby so sevornoa armádoa sa spojac 

Sroti Prusom operovať mohly; Napoleon však chladom na 
lenátsko ešte neporobil žiadnych poriadkov, a italská armáda 
pod vedením CialSdniho zas prestúpila hranice, aby uťahajúce 
sa naše plnky všade za pätou sledovala. Tak prišlo Rakúsko 
do toho abnormného položenia, že provincia benátska, až nie 
viac sebe prislúchajúcu , preca brániť muselo. Jedna čiastka 
južnej armády ostala teda v hlavnejších pevnosťach, ktoré 
Italci obliehať zamýšľali, druhá čiastka ale, menšie pevnosti 
a mosty za sebou páľac, aby prekazila cestu Ciálddnimu^ po- 
stupovala ku severu. 

Medzi rozbúranými pevnosťami spomänutia zasluhuje 
zvlášte Borgoforte a fiovigo, kde naši 150 ťahauých diel za- 
hlobili a viac tisíc centov pušného prachu do povetria vyhodili. 
Roku 1866. boly mimo Uhorska v ostatní ch korunných 
zemach dva odbery novákov čili rekrutov prevedené, a už 
v Uhrách bolo druhé nováčenie nariadeno, letore ale násled- 
kom zvláštneho príhlasu Jeho Velič. cisára ku národom uhor- 
ským, kde s odvolávaním sa na jejich obetovavosť^ v ťažkých 
okolnosťach tolkoráz dol^ázanú , a hŕdinskosť synov Uhorska 
pod zástavy svoje vyvoláva, zastaveno a dobrovoľným verbo- 
vaním vynahradeno bolo. Dňa 10. Júlia vyšiel nový cisársky 
manifest, ktorý vzbudzuje dôveru národov proti Jeho Veli- 
Čestvu^ a ktorý nádej vyslovuje že navzdor zastihnuvšej Au- 
striu nehode , rakúske národy verne a Ibyalne i napotom 
svôjeho panovníka napomáhať budú. VätSina národov vyslo- 
vila sa cestou časopiséctva v ten smysel, že jestliže Prusko 
len i píaď rakúskej pôdy za vymienku prímeria a pokoja 
žiada, že sú hotové pohromy vojny spásať; jestliže ale len 

23 



354 

TTstúpenie (Rakúska z bunda robí <albkostí, radíly a presily^ 
aDj Tiáda k dobréma svojich národov zriekla sa svojho posta- 
venia v Nemecku a aby pokoj urobila. 

Vyjednávanie o prímerie a o pokoj, prevzaté od Napole" 
ona^ jako uz pripomänuto, neviedly k žiadnemu výsledku ; 
lebo Prusko žiadalo mimo vystúpenia z bundu, kde ono samo 
chcelo vyvodiť; od Rakúska í vydržiavanie svojich Tojsk počas 
vyjednávania , odstúpenie severočeských pevností , zastavenie 
južnej armády, ku Viedni pospiechajúeej, v pol ceste ; Viktor 
Emanuel naproti tomu žiadal mimo Benátska í juž^é Tirol- 
sko, Istriu a všetky iné Talianmi obývané mestá, a čo by i 
bol chcel jednostranne s Austriou pokoj uzavreť, solidárnosť 
s Pruskom zabraňovala mu to , pokým toto boj vedie. Napo- 
leon usiloval sa síce miernif ; odmienky tieto, a vSak bez do- 
statočného dôrazu a tak bez výsledku. 

Jadro južnej armády, asi 80,000 mužov, stálo už 15. ju- 
lia pri Viedni. Hlavné velitefstvo' nad celým vojskom rakús- 
kym bolo svereno arcivojvodovi AThrechJtovi. Prusi, ktorí už 
pod zbraň postavili i tie triedy, na ktoré by pri normálnom 
behu len r. 1868. a 1869. bol prišiel poriadok, zaplniac tak- 
to utrpené straty, obsadili už celú Moravu ; kráf Vilém, a 
Bismark sídlili za čas v Brne, — a nezadlho spojily sa zas 
obe jejich armády, jak polabská tak sliezska, na pôde Dol- 
nieho Rakúska s nepriateľskými zámery proti Viedni. — 
Viedne zmocnil sa na to panický strach ; cisársky dvor, 
ministeria a všetky úrady robily prípravy k presídlenia sa 
do Budína, kam už J. V. cisárovná i s detmi sa bola odo- 
brala. Viedeň, ktorá sa ináč geriruje čo zástupca celého 
mocnárstva, a chce smeiodajcom byť, teraz potratila duclia 
a prosila na najvyššom mieste , aby za otvorené mesto vy- 
hlásená bola, t j. nepriatelovi chcela brány otvoriť, len aby 
škody neutrpela. V Dolnom Rakúsku, v Korutánsku a v 
Krajine, ba i v severozápadných stoliciach Uhorska, teda na 
Slovensku, mala byť zemská obrana (Landwehr) organiso- 
vaná. Teraz sa i^ačali prosriedkov chytať^, ktoré , keď moUy 
byť prospešné jako v Češku — alebo zapovrhovali alebo sa 
ich báli. Benedettt\ vyslanec francúzky, ustavične behal medzi- 
tým z Viedne do pruského táboru a nazad, zamieňal časté 
zprávy ďalekopisné s Napoleonom b, pokračoval vo vyjednávaní 
o prímerie. Prusko sa konečne osvedčilo, že nežiada od 
Rakúska žiadnej territoríálnej kompensácie , len jeho vytvo- 
renie z bundu a celkom slobodnú ruku jak v polabskýeh voj* 



355 

Todstrách^ tak r Nemeckn. — Menšie boje ale yždy trvalý; 
tak na Morare sviedli sa Šarvátky medzi Benedékom a pozo- 
statkami severnej armády, od Olomuca Yiedni na pomoc po- 
spiechajúcemu, a Prusami, pri Dnbe, pri Pŕerove, pri Tova- 
žove 15» júlia, po ktorýelí neSťastných srážkaeh na uhorskú 
pôdu bol zahnaný; mimo toho í v Západnej Halici častá Icrr 
tiekla, jako i v južnom Tirolskú. Takto teda stály veci kolo 
20. Júlia. 

Hlavná sila rakúskej válečnej moci súsrednená bola 
kolo Viedne a pri Fiorisdorfe, lebo sa vôbec verilo, žePmsi 
tam budú chceť vynútiť priechod cez Dunaj. Keď sa ale títo 
na moravských nivách (Marchfeld), na ľavom brehu Dunaja 
dolu od Viedne, a na pravom brehu rieky Moravy rozložili, 
a keď sa zrejmým stalo, že medzí Viedňou a Prešporkom 
kdesi budú chieeť prekročiť Dunaj, vätsina nekdajíej severnej 
armády bola stiahnutá do Bielych Hôr alebo tak zvaných Malých 
E^arpátov nad Prešporkom a aj pravý breh Dunaja našimi 
obsadený. Pravé kriedlo pruskej armády tiaUo v sile asi 
45,000 mužov, pod vedením ílerwartha z Bittmfelduj proti Krem^ 
su ; ľavi krídlo, od onoho o mnoho silnejšie, prekročilo na 
viac miestach Moravu, vstúpili i na územie vlasti našej uhor- 
skej a obsadili Hplic (16. Júl.), Skalicu (21. Jul) a iné mes- 
tečká a obce slovenské. Že cieľom tohoto oddielu Prusov bol , 
PreSporok, o tom nik nepochyboval; prvej ale nežli by o to 
pokus boli urobili, pozornosť nie len Rakúšanov, ale celej 
Európy vo veľkej miere zanímalo južné bojište, — adria- 
tické móre. 

Italské loďstvo totižto, chcejúc Dalmáciu vydobyť, bolo 
pod vedením admirála Persana už 18. Júlia dobre opevnený 
ostrov Lissu (Vís^ ležiaci asi pod 43® severnej šírky a 34® vý- 
chodnej dĺžky*), napadlo, avšak bez výsledku. Nasledujúceho 



*) Zajimaf bude asi ct. obecenstvo, podáme-li o ostrove tomto dačo 
bližšieho, i preto, že ostrov tentQ stal sa si. víťazstvom, ktoré tu 
dobylo 20. júlia 1866 loďstvo naše nad loďstvom italským, yefmi 
pamätným, avšak i preto, že ostrov ten sám ▼ sebe v obrade vo- 
janskom má velikú dôležitosf, súo kfúčom tak rečeno celého jad^- 
ského .mora. Italiani tiež ^ľmi dobre uznali dôležitosť jeho a preto 
sa i naň so svojím loďstvom najskorej ohorilí, oviem len, aby hneď 
zase na hlavu porazení^ s hanbou odtiahli. Piše o ňom ministerský 
list italský ffOpinionô'* takto: Lista^ súc jedným z najdôležitejších 
ostrovov dalmátskych, leží 66 kilometrov (1 kilometer má asi 
527 siah) od dalmátskej a 10 kilom, od puglejskej pevniny; je 

23* 



356 

dňa bol útok opätovaný, ale po deyäf hodínoroxn strielani na 
hradby ostrova, boli Italci dobre mierenými výstrelmi z prí- 
stavu a pobrežných vatrien na vysoké more zahnatí; kde 
ich kontreadmiral rakúskej flotty Tegetíhoff 20. Júlia dopad- 
nnl. Talianska flotta pozostávala z 23 lodí a medzi týmito 
bolo 12 obrnených (Panzerschiffe), t. j. lodí najnovSieho vy- 
nálezkn, ktoré obité sú 4 — 5 palcov hrubými železnými plot- 
ňami, prečo zvlášte len tieto berú sa do povahy. — Tegetíhoff 
mal len 7 takýchto obrnených lodí ; preca odvážil sa k útoku. 
Boj bol krátky, ale krutý. Najvátsia loí Persomwa^ „Affonda- 
tore,^ usilovala sa viacráz jednotlivé na&e fregat<y prebo- 



17 kilom, dlhý, najvätšia jeho šírka je 7% kilom, a povrch jeho 
číta 138 O kiloiD. Dôležitý pre svoje 2 prístavy, menovite pre 
severozápadný, a opatrený mocným opevnením, zaslahuje právom 
jako kľúč mora mena ma ndeloyaného : „Malta mora jaderského.** 
Nechceme tu podať nástin dejín ostrova tohoto, ktoré dosvedčujô, 
že ma bola prikladaná veliká dôležitosť a že považováno držanie 
jeho za nevybnutefné k panstvu nad Adriou; podotkýname len 
nasledujúce : Jakožto grécka osada bola Lissa pred 2,100 roky oblie* 
haná a dobytá od illyrského krála Agrona, potom zase oslobodená 
od Rimanov a obydlená statočnými morskými plavci, ktorých lode 
konály Rimi«nom vefké služby. Za Času Caesara bola Lissa v naj- 
vätšom svojom kvete, po páde ale ríše írmskej delila osud ostat- 
nich ostrovov dalmátskych. Neskôr slúžila za útočište loďam dal- 
mátskym pred prenasledujúcimi morskými lúpežniky, od ktorých 
bola prepadnutá, zpustošená a mesto Idssa sboreno. Za doby franc. 
konsulátu a cisárstva vystúpila Lissa zase zo zapomänntía svojeho, 
lebo sa stala príčinou najvätšieho sporu následkom dôležitosti svo- 
jeho prístavu, V r. 1805. bola v moci Rusov, potom sa dostala 
Francúzom, až ju posledne dobyli Angličani, ktorí ju podržali až 
do r. 18J5., majúce tu shromáždište loďstva svojeho. V onom čase 
zmohol sa blahobyt ostrova značne, počet' obyvateľstva dosiahol 
20j|00Q, ktorí boli vätším dielom cudzinci Francúzi, ktorým neuSlo, 
jaké výhody držanie ostrova tohoto poskytuje, i snažili sa, ač 
márne, vyryať ho Angličanom. Pamätná je námorská bitva z dňa 
13* marea r. 1811., v ktorej museli Francúzi so 4 fregatami, 2 kor- 
vetami a inými menSími loďami ustúpiť udatnosti Angličanov, ktorí 
mali len 3 fregaty ; a 1 korvetu. R« 1815. dostala sa Lissa s Dal- 
máciou pod panstvo rakúske. Obyvateľstva ubudlo tak, že ho 
zostalo len 7,000, z ktorých v hl. meste náležalo sa 4,000. Rakúsko 
opatrilo Lissu novým, mohutným opevnením a povaľovalo ju vždy 
za jednu z najlepších a najbezpečnejiieh stanovíSť svojich lodí. 
Jako vôbeo Dalmácia, rodí Lissa zvláäte olej a víiiq« Podnebie jej 
je veľmi mierne a ľahodné; stromy pomarančové a citrónové rastú 
tam i v zime v šírom poli. ObyvateUa živia sa hlavne levom 
sardellí. 



357 

riť a ponoriť , čo sa jej ale pre jej relikosf a neobratnosť 
nijak nechcelo vydariť. Šťastnejší bol náš „Maximilian/ ktorý 
r boji preboril protivníka svojho ;,Ré ď Itália,^ <tak že sa v 
pár minútach ponoril. Mužstvo jeho ssahynulo. Z našich vy- 
značil sa ešte „Kaiser," ktorý 4 nepriateľov, ho obkľoČivSích 
s vý^ledko^l, avšak aj so značnými stratami zahnal. Taliansky 
^Paiestro^ chytil oheň a vyletel i s mužstvom do povetria. 
Po takýchto nehodách musel sa Persano s hanbou na útek 
dať a do Ankony utiahnuť. Yíťaztvo našich, zvätša dalma* 
tinských mornárov, bolo úplné, a Viktor Emanuel sotva bude 
viac robiť nároky na slaviansku Dalmáciu. Bitka táto je ale 
Kanímavá i pre celú Európu a celý vzdelanejší svet, lebo bola 
to prvá, svedená medzi obrnenými loďami*). 



*) Podávame tu na pamiatku stniČný iivotopis miestoadmirála 
Tegetthoffa, viCaza v námornej bitke n Liasy. Je on syn plukovníka 
a majitefa pluku Tegetíhoffa, ktorý asi pred 7 roky v Ši Hradci 
zomrel. Matka jeho žije posiaľ v onom meste. Jedon z bratov 
jeho je plukovníkom u pechoty a mladší brat zastáva vySôí úrad 
vo správe námorstva. Cisár mexikánsky Maaivinili<ma I., ktorý čo 
náčelník c kn rak. námorníctva svojou ráznosťou a vedeckým 
vzdelaním svojím marinu novým duchom nadchnul, poznal skoro 
výtečné vlastnosti Tegetthoffove. Spoíahlivosť a pevnosť rázu tohoto 
výt. námorníka pohli náčelníka cis. mariny, že pri každej príleži- 
tosti mu sveroval najdôležitejšie ba najbezpečnejšie úlohy, kto- 
rým vSak TegeUhoff vždy najskvelejSím spôsobom dostál. R. 1857* 
obdržal rozkaz ob aroivojvody Maximiliatia, aby popri afrických 
brehoch v červenom mori. plul a východne od predhoria Guar- 
dafui ostrova Sokotory dosiahnut hľadel. Ostrov tento mal ve- 
decky prezkúman a poloha jeho vymeraná byť. Úloha táto mala 
zo snadno pochopiteľných príčin podozrivému Anglicku, jakož i 
tamním náčelníkom afrických kmeňov tajnou zostať. Tegetthoffy tehdái 
poručík radovej lodi, odobral sa do Egypta a plul zo Suezu v 
otvorenej arabskej lodi popri celom prieplave suezskom až do 
mesta Samakim, ktoré je teraz dôležitou egyptskou štácion na 
červenom mori, kdežto vtedy v iiom malý turecký paša vládol. 
Od Sanakimu plul TtgeUhoff ďalej až do Massany, navštívil blízky 
. koraľový ostrov Dhaluk a známou úžinou arabgkou dostal sa až 
do mesta Adenu. Ztadiaľ šiel neohrozený námorník y pokročilej 
už ročnej dobe y otvorenej arabskej lodi k ostrovu Sokotore, asi 
500 morských míľ yzdialenému. Šťastlivé pribyl k cieľu cesty 
svojej, prehliadol dôkladne všetky brehy, prístavy a zálivy ostrova, 
navštívil missie vo vnútri zeme, a keď s obťažnon prácou svojou po 
dlhSej dobe hotový bol, navrátii sa s parníkom indickej spoločnosti 
plaveckej nazpak do Adenu a do Suezu. Z Alexandrie potom rýchle 
došiel do Teratd, kdež návrhy a pozorovania svoje k najvätSej 
spokojnosti arcivojvodovej predložil. Avšak nedlho nato bola mu 



358 

Dosaráď sa Talianom ani y Tyrolska nie réfmi chýrne 
riedlo, az konečne po mnohom namáhaní a po Telikjeh 
stratách našich 23. júlía z Judikarie yytisli a južné Tirolsko 
sanjali. — Benátsko na proti tomu ľahko im bolo zaujať: 
lebo mimo pevnosti naši už boli odtiahli. — 

Layé krídlo pruskej armády stálo, jako ui^ podotknuto, 
na územi uhorskom, na ľavom brehu Moravy. Čiastka sboru 
rakúskeho podmaršala Tkwna^ brigáda Moviddova^ obsadila yj- 
jiny, od Prešporku na severo- západ ležiace, aby prekazila 
nepria^ľovi postupovanie ku Požoňu. Srážka strhla sa 
28« julia za včas rána pri Stupave. Prusi začali sa hnať na 
výšiny našimi obsadené. Za viac hodín trvala už nerozhodaá 
borba ; najkrutejšie ale bojovano pri Lamači (Blumenau) a 
pri Dúbravke (Kaltenbrunn). Prusi vy-vynuli svoju obyčajnú 
taktiku i tu ; na celej čiare totižto skoro rovnako podelili 
sily a prinútili k tomu i našich. Kolo poludnia začnú sa posB- 
nenáhla jejich krídla ku centrumu sťahovať, kdežto sa ra- 
kúske v polokruhu roztrúsily. Na to nepriateľ s posilneným 
centrumom na naše centrum udre a začne ho pred sebou 
hnať, jednotlivé tlupy pruské obsadily už i nad ťrešporkom 
panujúci ^Kozí vrch" (Gemsenberg), v tom ale práve na po- 
ludnie dojde zvesť o uzavrenom zastavení boja (WaflFenruhe) 
na päť dní, a len tejto okolnosti má Požuň čo ďakovať, že 
vyhnul nepriateľskej invasii Stránky musely prísne zadržať 
hranice ut possidetis. 

Už od 20. Júlia bol ďalekopis medzi Parížom, Viedňou, 
Kikolsburgom čili Mikulovom, kde bol hlavni stan pruského 
kráľa, a Itáliou ustavične pracoval, až sa konečne namáhaniu 
Napcieona podarilo zastavenie boja vyprosredkovať a aspoň 
Prusko a Rakúsko ku prijatiu nektorých základných praeli- 



zase podobná úloha popri brehoch sredozemného mora udelená a 
pozdejšie zase doprevádzal arcivojvoda Maximiliana na oeste jeho 
do Brazílie. Námorská bitva u Helgolandu. ktorú kontreadmiral 
Tegetthojf v máji 1864* viedol, je zaiste eáte každému v dobrej pa- 
mäti a drnži sa zároveží skvele k hrdinskému skutka, jakým si. 
námorník tento u Lissy sa vyznamenal. Jemu na počest hodlajú 
nektori terstskí vlastenci zavíesf vdeobecné podpisy a sbierku na 
stavbu veľkej obrnenej lodi, ktoráž by meno tohoto si. admirála 
nosila a jakoby národním darom bola námorníctvu naSemn, ktoré 
svojou statočnosťou toľko zlého od Terstu a pomeria ostatného 
odvrátilo. R. 1849. sa podobným spôsobom sobralo na stavbu 
lodí ^Radecký'', ktorá sa tiež u Lissy dili Visn statočne držala. 



359 

minárDych punktoy primäf. Bismark sa síce zdráhal zpo- 
čiatkn, chcejúc azda i Viedeň obsadiť, a ršak prísnejšie vy- 
hrážky zo strany Napoleona prinútily ho od úmyslu svojho 
odstúpiť. Integrita Rakúska, vylúčenie z bundu a peňažitá 
vynáhrada pre Prussko, boly o ay základné punkty* — ŤažSie 
bolo vyjednávanie s Itáliou, lebo Viktor Emanuel nechcel bez 
víťaztva Venetin čo dar prijať, urazeným sa cíťac, že Ra- 
kúsko Napoleonovi a nie jemu ponúklo Benátsko. I južné 
strany Tirolská robily ťažkosti, až konečne preca 25. júlia 
i tu nastúpilo pristavenie boja na 8 dní, ktoré potom eSte 
i na ďalších 8 dní predlženo bolo. Dňa 27. júlia vypršala 
lehota pruského pristavenia boja, bez toho, že by sa pa- 
tričné stránky ohladom na vymienky prímeria a definitivného 
pokoja sjednotiť boly v stave bývalý, ačkoľvek Károlyi^ Bren- 
ner^ Benedetti a Bismark každodenne konferovali ; prist*í- 
venie teda boja do 2. augusta predĺženo byť muselo. — 

Na nemeckej pôde sa medzi ,tým divné veci dialy. 
Proti bundu verným štátom a našim spojencom operovalo tam 
asi 50,000 Prusov, kdežto by ony štáty asi 140,000 mužov 
boly malý na nohy postaviť. Prusi nevídanou rýchlosťou 
obsadili, jäko už podotknuto, Kurhessen, Hannoversko ; tam 
volebné knieža zajali, tu celú armádu ku složeniu zbrane pri- 
nútili, potom oborili sa na Hessendarmstadt, jehož hlavné 
mesto piatim, hovorím piatim pruským ulánom brány otvo- 
rilo; zaujali Frankfurt, kde strašne začali hospodáriť, žia- 
dajúc od tohoto sídelného imesta nebohého bundu po složenej 
už asi 8 millionovej kontribúcii ešte ďalších 25 millionov 
zlatých, a vrútili sa konečne i do Bavorska i do Wúrtem- 
berska, kde sa spolkové vojská asi 100,000 m. ešte vždy 
nemohíy spojiť, lebo nevedely jedno o druhom, kde stoja! 
Bavorcov smlátili Prusi pri Kissingenu a # AschaíFenburgu 
(14. júlia) a blížili sa i tam Dunaju. Strach panoval pred nimi 
a hrôza sledovala jejich kroky. I vo Wttrtembersku sviedly 
sa pre Prusov priaznivé šarvátky, až sa konečne naši tak 
zvaní spojenci, keď im už | veľmi začalo dohárať, spojili a 
začali víťaziť vtedy, keď už bavorský minister von der Pfordien 
v. mene Bavorska a ostatnícb južných štátov s Bismarkom 
prímerie bol uzavrel (28. júlia), na čo sa naši spojenci bez 
toho, že by boli aspoň definitívny pokoj dočkali, domov za- 
brali. A na týchto Tudí opierala sa doterajšia politika 
rakúska; v nich skladaly sa toliké nádeje^ 

Po čas války činná bola i emigrácia maďarská. Kossuth 



360 

meSkal y tábore Viktor Emanuela^ a keby bitka pri Lisse 
ináe bola yjpadla, z Dalmácie by Taliani do južaého Uhorska 
boli vtrhli, a však y ^ Bé ď Itália^ utonulý i ^l&nj Kossuthove. 
V tábore pruskom , pridržiaval sa zase Klapka, známy z 
r. 1848. a 49., ktorý zo zajatých od Prusov Maďarov v 

Í ruskom Sliezku légiu organisoval ku „oslobodeniu^ 
í horská* Prusi usilovali sa i „slavné kráíovstvo če- 
ské^ mnoho sľubujúcimi proklamáciami ku nevernosti oproti 
domu rakúskemu sviesť;. i kolo Skalice rozdávali maďarské 
proklamácie podobného obsahu, a vSak útoky tieto na lojal- 
nosť víťazne odrazené boly od verného obyvatelstva.*) — Elapka 
teda sobral asi 2,500 zajatých z uhorských plukov a 3. au- 
gusta ytrhnul s nimi zo Sliezka do trenčianskej stolice obsa- 
dil Obee Turzovku, Vysoké a Makov keď ale nenašiel žiada- 
ných sympathií u obyvateľstva slovenského, dostanúc zprára 
o uzavretí prímeria musel sa ^rebas male gestis^ spesno na 
prússké územie utiahnuť. Ešte by nám občianska válka bola 
potrebná bývala! 

Definitívny pokoj medzi Austriou a medzi Pruskom bol 
na základe praeliminarov v Mikulove ustálených, v mesiaci 
auguste v Prahe kroz rakúskeho zástupca bar. Bremera z 
Felsachu a pruského vyslanca bar. Werthera vyjednávaný, 
počas ktorého vyjednávania Prusi z) čiaru, od Chebu (Eger) 
cez Plzen,Tábor,Jiňdfichúv Hradec, Zlabník,Znojm, po priTbaji 
a Morave až po Napajedí a odtiaľ rovno as pó Bohumín tia- 
hanú, ustúpiť museli. Pražský tento pokoj podpísaný 23. aag., 
potvrdený a obapolne zamenený 30. ang. 1866., pozostáva zo 
14 článkov, z pomedzi ktorých zvlášte nasledujúce spomäau- 
tía zasluhujú : 

Budúone má stále panovať pokoj a priateľstvo medzi 
J. V. cisárom rakúskym a kráľom pruským , jako i medzi 
potomkami a dedičami jejich ; 

Rakúsko zrieka sa lombardsko-benátskeho kráľovstva a 
pozvoluje jeho spojenie s kráľovstvom italským; 

Válečnf zajatí majú obapolne prepustení byť; **) 

J. V. cisár rakúsky uznáva zaniknutíe dosavádneho ne- 

*) Preto i J. c. kŕ. ap. Veličestvo ráôil najv, rozhodnutím od 22 okt. 
t. r. okrem vyznačenia jednotlivých osôb najmilost rozkázať, aby 
sa váetkým obciam okresu skaUekého a vázskonqvamettského pre 
ich statočné chovanie sa v čas vojny najv. spokójenosť vyslovil** 

*•) Naši zajali Prusoy 748, a síce 595 prostých chlapov a 153 dôfltoj- 
nikôv; naéich ale bolo v zajatí pruskom 36,500 mužov!! ' 



361 

meckého spolku (bandu) a súhlasí s noryín sriadením Nemecka 
bez účastenstva rakúskeho cisárstva; 

J. V. cisár rakúsky prenáša na kráľa pruského. ySetky 
svoje práva na vojvodstvá Holstein a Slezvik , nadobudnaté 
smlúvou viedenskou (30. okt. 1864.) , s tým doložením, aby 
obyvatelátvo severných okresov Slezvických, jestli že si toho 
žiadať bude, Dánsku bolo odstúpeno; 

Pruako sa eaväzuje doterajšiu territorialnú rozúahlosf krá- 
ľovstva saského ponechať, Bakúsko ale uznáva všetky premeny i 
territorlálne, ktoré vláda praská v severnom Nemecku porobiť 
hodlá ; 

Nik nesmie trestaný ani prenasledovaný byť za svoje 
politické chovanie, počas poslednej války dokázané; 

Rakúsko zaväzuje sa čo válečnú náhradu Pruskú za- 
platiť 40 miUionov pruských toliarov. Od tejto summy má 
ale byť odrazeno 15 milL, čo požiadavok Rakúska z% 
výpravu Slezvik -holsteiuskú, a 5 milL čo vynáhrada za vy- 
držiavame pruskej armády na území rakúskotn počas vyjed- 
návania pokoja, tak že sa má zaplatiť vlastne len 20 milí. 
toliarov, alebožto 30 milí. zl. sr. 

Vyjednávanie s Itáliou poskytovalo zprvu, jako ti už i 
spomänuto , mnoho ťažkostí, iebo Viktor Emanuel^ alebo 
vlastne stránka italských ultristov, pozdvihovala nároky mimo 
kráľovstva benátskeho i na južné Tirolsko, na Terst, Istriu, 
— ba i jednotlivé čiastky Dalmácie sa začaly spomíaať, — 
jakožto kraje čiastočne Italcamí obydlené, koaečne ale bola 
tiahaná demarkacionálna čiara, a na základe prímeria dňa 
11* aug. uznatého bol definitívny pokoj vo Viedni kroz ital- 
ského splnomocnenca gen. Menabrea a rakúskeho grófa 
Wtmpffena vyjednávaný a 3. októbra ratifikovaný. 

Hlavnejšie články stnluvy tejto viedenskej sú asi tieto; 

Medzi J. V. cisárom rakúskym a Viktorom Emanudora 
jako í medzi nápalníkami jejich má panovať večný pokoj; 

Váleční zajatí majú byť obapolne zameaení; 

J. V» cisár rakúsky povoľuje pripojenie lombardsko- 
benatského kráľovstva ku ítalii; 

Kráfovstro italské prijíma na seba jednu čiastku našel^o 
štátaeho dlhu, čiastku totižto ná kráľovstvo lombardsko - be- 
nátske pripadajúcu, a zaväzuje sa v určených lehotách za 
nemovitostí postúpených pevností 35 míUionov zl. r. č. zaplatiť; 

Všetkým osobám, kompromittovaným pre politické prie- 
činy po čai poslednej války spáchané, udeľuje sa všeobecná 
obapolná amnestia. 



362 

Takto ukončená bola neš&stná pre nás vojna roku 1866. 
Viďme teraz jej následky. 

Z jednej strany ntratila Austria Benátsko navzdor yífaz- 
tyám pri Custozze a pri Visn; z druhej strany musela ná- 
sledkom yelikých porážok, na seyernom bojiSti utrpených, sa 
zriecť práy , našou krvou a naSími útratami nadobudnutých 
vo Slezvik- holsteinskej výprave ; musela sa zriecť svojho 
dosavádneho vlivn v Nemecku. Nik nebude a ani nemôže tajiť, 
že ohromné sú straty naše; ale abstrahujúc od tých millionov 
našich, touto vojnou pohltených, abstrahujúc od tých tisíeov 
bratov našich, ktorí na bojišti krv vyliali, alebo aspoň zdravé 
svoje údy ut^atili, abstrahujúc od nevynahraditelnej Škody 
na území pobratimých Cechov a Moravanov narobenej : od- 
stúpenie Benátska a utratenie vlivu rakúskeho v Nemecka 
sú viac straty len zdanlivé' než skutočné. — Lebo jakonáhle 
idea národnosti do popredia europejskej politiky vystúpila, 
odtrhnutie lombardsko-benátskeho kráľovstva od Austrie stalo 
sa len otázkou času, otázkou, ktorá svojho zakončenia skorej 
neskorej dojsť musela. Benátsko v posledních časiech nie len, 
že žiadneho osohu nedonášalo dŕžave našej, ba na škodu jej 
bolo, lebo í počas .pokoja muselo sa tu najmieň 60,000 vojska 
vydržiavať, ktoré žilo z mozoíov ostatních národov* A ktože 
je v stave vypočítať tie milliony, ba azda milliardy, ktoré sa 
vynaložily na pevnosti benátske ? ! Príjmy z Venezie na to 
doista nepostačovaly. — Postavenie naše v Nemecku stálo 
nás každoročne 30 millionov zl. bez toho, že by národy ra- 
kúske, výmuc Nemcov, z toho len i ten najmenší osoh boly 
malý. Pokým Austria stála na čele nemeckého spolku, ťažište 
monarchie našej hľadalo sa voždy v nemeckom živle, ktorý, 
jako zDámo , len velikú menšinu tvorí medzi národami 
rakúskymi. Teraz ale pevne veríme, že po stroskotaní ne- 
meckého spolku vláda naša v našej dŕžave si utvorí ťažište ; 
Íevne veríme, alebo sa aspoň úfame^ že sa u nás upustí 
onečne od protegovánia záujmov ;,nie spécifične ra- 
kúskych,*^ že sa upustí od protegovánia len jednotlivých 
živlov na úkor ostatních a že sa na základe skutočného urov- 
noprávnenia všetkých národov rakúskych nová štátna budova 
vystuvi, budova od predošlých pevnejšia, lebo podporou a 
stlpami jej budú všetky národy rakúske. — Drahá je síce 
cena šťt^sln^i^ei naSq budúcnosti, lebo asi o päť sto millionov 
zl* 2M^M|ÉhMM||BÉ^ lebo dobrobyt celých krajín je na 
**' nepočetné tisíce utratily životy, 




363 

alebo aspoň zdrarie ^ a iné nepočetné tÍBÍee padlý y obe< 
cholere, chorobe to tiež len nešťastnou touto vojnou zapríči- 
nenej : ale peyne veríme, že zaéelejú, keď sa aj úplne neza- 
hoja rany íiárodoy rakúskych^ ak že sa splnia, ale len ak 
8^ splnia, jejich oprávnené žiadosti a nádeje. 

Tojnou tohoročnou značne sa zmenila zemepisná tvárnosf 
Európy. — Itália unita privtelením Benátska stala sa už tak 
rečeno skutkom. — Pruská, najslabšia a najnepatrnejšia 
dosaváď z veľmocí europejských, dosiahlo morálnu prevahu 
nad Austriou, vyšvihlo sa na čelo severného Nemecka, zapra- 
vilo svoje válečné výdavky vynútenou od Austrie, Bavorska, 
Saska , Wlirtemberska , Badenu a ^od Darmstadtu asi 100 
millionovou náhradou, a privtelením Slezvik-Holsteinu, kráľov- 
stva hannoveranského , volebného kniežatstva hessenského, 
vojvodstva nassavského, slobodného mesta Frankfurtu a iných 
menších nemeckých území, vzriastlo na štát 6400 Q ^^'^ 
a 23 milHonov obyvateľov počítajúci (pred tým počítalo 
5100 n ^^ a 19.300,000 obyvateľov). Sjednotenie celého 
Nemecka nedá dlho na seba čakať. — Skvelé výsledky tieto 
má Prusko ďakovať železnej vytrvalosti a bezpríkladnej obo- 
zretnosti svojho ministeriuma, obdivovania hodnej spôsobnosti 
svojich vojevodcov , oduševnosti a všeobecnej intelligencii 
svojeho vojska , a nado všetko starodávnym neduhom , na 
ktoré my ešte i teraz trpíme^ tradicionalnej politiky rakús- 
kej. Nepriatelia naši viedli túto vojnu vedecky, z našej ale 
strany bola považovaná len za remeslo. 

Základ štátnych smlúv je touto vojnou podkopaný, kon- 
servativný princíp legitimity porúchaný , idea národnosti po- 
stúpila o veliký krok vopred ; s tým ale ešte nenie vybavená, 
a mnoho krutých bojov vznikne* ešte pre ňu, v ktorých , daj 
že Bože, by nám priaznivejšie bolo šťastie^ než v tomto! 

n. derven. 



2* Hisiorieké upomienky ^ epUody a änekdotky z minulý vqfny. 

(Sdeluje Mieh. Chrástek,') 

O tohoročnej pruskoTÍtalsko -rakúskej vojne bude sa ešte 
pô mnohých rokoch veľa písať a rozprávať. Pri všetkých 
nehodách, ktoré bohužiaľ stíhaly armáda našu, boly preca z 
našej strany vykonávané činy, ba pravé divy udatnosti a 



364 

statočnosti, ktoré í samých nepriateľoF uajrätSou úcton napl- 
ňovať masely. Všetko síce, čoby z tohoto poznáme nania 
hodno bolo, sotva kedy dostane sa do yerejnosti ; alauziz toho, 
čo dosiaľ urerejneno, zasluhaje nejedno na pamiatku, kn prí- 
kladu lebo výstrahe i od nás naznačeným byť. Stojtež tu 
teda aspoň nasiedujúise cíny, dáta a episódy: 

Z hiiyy u Custozzy. Keď bolo hnano útokom na Castozza^ 
Šiel pluk baróna Baumgartena prez lúku, y ktorej sredn 
náležala sa kalu^ina. Prahnúc žizňou nabierali nektorf 
vojaci z predních radov rukou z kalužiny tejto voda ; 
mnohí však to zaplatil smrťou, lebo Italiani husto pálili na 
miesto toto. Jedon ^dôstojník idúc so svojím oddelením okolo 
kaluginy zvolal: „Co bych dal za to, keďbych sa mohol 
napiť vody tejto 1" Kečf prišiel cfalej, pristúpi k nemu jedon 
vojak z jeho stotiny, nesúc plnú misku vody, ^Pre Boha, kde 
ste ju vzali?* — j?»Nuž nabral som ju a potom som Šiel 
nazpak/'^^ — „Jako ste ale mohli byť tak neopatrní?" — 
„„Vy ste nám, pane poruéíku, pri strielaní do terče tu i tu 
dali na víno, chcem Vás teda pohostiť teraz touto špinavou 
vodou, lebo ma Piemontesi netrafia. "'^ — Boly to však po- 
slednie jeho slová^ lebo zaraz na to kus granátu utrhol mu 
hlavu. 

Talianska a slovenská udatnosť. Andrej Trimcij^ nar. 
1836. v Necpaloch v Turci, ktorý v 70. pešopi plnku čo 
obecník slúži, stal sa nasled. hroznej udalosti fivedkom. V 
nedeľa 24. júnia o poludní oddiel nadooručíka Fjh%%^ záleža- 
júci z pechoty a jágrov, v ktorom nachodil sa i meíiovaný 
Andrej Trimaj, útokom dobýval vršky u sv. Lucie. V olmi 
útoku náš Andrej i s dvoma jágri až privelmi napredoval a 
dostál sa ku chrámu sv. Lucie. Kostol bol zamknutý; jágri, 
domnievajúc sa, že sú tam Taliani ukrytí, vyvalili dvere a v 
kostole našli skutočne 10 talianskych vojakov, jakéhosi úradníka 
a na stenách chrámu na klincoch zavesených troch rakús- 
kych jágrov. Naši traja smelí RakuSií^ci v okamihu odzbro- 
jili tých 10 Taliančikov a na to rýchle poodrezovali týchže 
obesených 3 jágrov a uložili ich na zem. Náš Andrej na to 
vyskočil z chrámu a vo svojom kotlíku priniesol vody, ktorou 
obesencov postriekal a zaraz ich kartáčom trel. Dvaja z nich 
prišli k sebe, tretí nie; ale i z tých dvoch jedon o rozum 
prišiel. Pekná to udatnosť, bezzbranných zajatých vešať a to 
ešte v kostole! I Jozef Springauf^ jáger 21. broja, rodák z 
Wirnitzu pri Klosternenburgu, tiež bol ten istý deň na strom 



365 

obesený, ale lio tie£ naši^ YÍfazne napredorarSí yojäei, ešte 
zavčasu odressali. 

Statoiný jáger od 18. práporu. Jako známo, strhla 
sa bitva u Podolia 26, júnia večer o 7. hod, a trvala do pol- 
noci. Bojovola tu VIII. pruská divisia Hornova proti rak. 
brigáde P<zschachroveJ a proti l8. práporu jágrov. Hlavne sa 
jednalo z oboch strán o opanovanie mostu, prez Jizeru vedú- 
ceho. Most ten RakúSani trirazj opano^ali, po väetky trirazy 
ale zase cúvnuf museli, až konečne Sfastie válečné ^obrátilo 
sa proti Bakišanom a už o nič iného sa nejednalo , lež 
jako by sa tenže most zapálil a tak cúvajúci Rakúšania pred 
stíhaním pruským ochránili. Štábni dôstojníci sa na rýchlo 
medzi sebou radia, na to predvolávajú všetkých plavcov, aby 
nektorý z nich podnikol zapálenie mostu, ktorý už predtým 
bol pri treťom stĺpu zo spodku slamou obložen, aby v pádu 
potreby mohol byť podpálen. Z plavcov sa však ani jeden k 
tomu neodhodlal. Tu predstúpi vrchní jáger s tým, že sa v 
jeho oddelení nachádza znamenitý plavec, Václav Hora^ rodom 
z Malých Buben u Prahy, ktorého všetci kamarádi čo odváž- 
neho plavca znajú a ktorý snáJ bude môcť žiadanú úlohu 
vykonať. Čo takto hovorili, priskočil už Hora a ani neposlú- 
chajúc,* jako ho jeden vyšší štábnv dôstojník, — nakoíko v 
polotemnu pozorovať bolo, generál — žiadal, aby túže úlohu 
vykonal, hlásil sa sám , že bez váhania do rieky sa vrline. 
Generál si hneď zaznamenal meno Horovo^ Hora ale shodil 
so seba- torbu, pušku si hodil prez rameno, vzal horiacu 
rachetlu do úst, vrhol sa, ináče úplne ustrojený do rieky. 
Co riekou pláva, fičia nad ním gule rakúske na jednu a prus- 
ké na druhú stranu. S velkým namáhaním doplával Hora^ 
irjtý nočnou temnotou, ku tretiemu pilieru pod mostom, a v 
pkamžení horela už nastlaná tam slama a mocný plamenný 
stĺp osvietil náhle desné bojište nad vlnami. Dravá rieka bola 
zbarvená krvou i rudou žiarou horiaceho mostu a v krvavých 
tých prúdoch uzrili nepriatelia zápasiaceho s vlnami rakú- 
skeho jágra, jak rúče pláva k brehu pravému ku svojim 
luďom^ Okamžite mierili naňho Prusi i sprevádzali dráhu, 
kade ploval, strelbou z ihlicových pušiek, avšak šťastie prialo 
Hotoví i dorazil ku breha, ale tento bol strmý, zachytiť sa 
nebolo začo a statočný jáger spadol zpiatky do rieky. Pôl 
hodiny tu trval medzi životom a smrťou a len keď lomoz 
válečný sa vzdialil, podarilo sa mu dostať .sa na sucho. Most 
shoreľ, účel bol dosiahnutý; ale tým tiež nejeden z jeho ka* 



366 

maridoY zostal mt drubom brehu a musel sa daf zajaf od 
PnuoT« Hora hľadal syoju stotinu, ayfiak márne; utrmácaný 
teda a premoklý vrhol sa na blízku kopu sena, aby si odpo- 
činul, kedykoľvek nečo zaSastlo, skočil a naslúchal, čí není 
v nebezpečí. Na to blúdil celý deň (27. júnia) hľadajúc svo- 
jich ľadí, avSak len 28. júnía ráno o 8 hod. dorazil kusTÔjmu 
práporu.. Jakoby sa bolo nič nestalo, postavf sa medzi svojich 
súdruhov, a vrchní jáger, taktiež jakoby nič zvláštneho nebolo 
sa udalo, zpolovice vážne, zpolovice ale žartom oborí sa naň, 
načo sa tak dlho túla, ked! ho je ta potreba ? ^Prosím , od- 
povie jETora, po chodníčkoch ísť je dakedy ďalej nežli po ceste, 
zvláSte ked! sa musí človek za každou hrudou obávať kopy 
PrajzákovI* Všetci sa smejú a Hora smejúcim sa doloží, ibe 
je dobre, len keď si pán generál jeho meno z^apísaL Avšak 
už druhého dňa (29. júnia) bol Hora zase v ohni u Jičína a 
tu bol postrelený na ruke a druhá guľa zaryla sa mu do 
pŕs. Následkom čoho zostav v Jičíne , padol do zajatia a 
odvezen bol 15. júlia do Žitavy v Sasku; kde, keď sa táto 
udalosť písala, veľmi sa pochybovalo o jeho vyzdravení, 
poneváč ooly i jeho pľúca pruskou guľou porúchané. 

Z bitvy u Podelia vypravuje sa i táto udalosť : Jedon 
Basín od pešieho pluku Martiniho spatríl nenadále, ae jeho 
brat, byv nepriatekkon guľou strelený, klesá. Bez rozmyslenia 
hnal sa v najvätšom daždi na to miesto, kde sklesol, a 
vzav ho na ramená niesol ho na ono miesto, kde sa rany 
obväzovaly. Tu ho však strelila nepriateľská gula, i klesli 
oba bratia a nalezení sú ruku v ruke pevne si držiac mrtví 
na bojišti. 

Slovenský zástavník. D. 29. júnia ustupovalo naše 
vojsko pod Clam-GaUa^som ^ od prachovských skál následkom 

Íresily pruskej až k Jičínu, kde do rybníka vohnaté, potom, 
eď si tam vyprosilo pardon, i zajaté bolo, a síce 1,800 mužov 
s 38 dôstoJDÍkami. Bol pri tom i zástavník 2 broja pešieho 
pluku gr. Qyvlaya č. 33., Slovák Ján Kopanica, ktorý tiež do 
yody vohnatý volil radšej chladný kúpeľ nežlí zajatie a tú 
hanbu, aby dostala sa zástava do nepriateľovej ruky. Stojac 
až po krk vo vode, schoval rýchlo zástavu pod hladina a 
hlavu do vysokej šašiny a ostal tak ukrytý stáť. Kejď sa ne- 
priateľ oddialil, pustil sa do práce : sňal zástavu so žrdi, 
ulomil končiar, vytiahnul nekoľko klincov, obvinul zástavu 
okolo holého drieku a skryl sa da šašiny, v ktorej nepohnute 
eelú noc až do rána učupený čušal. Keď počalo se brieždiC, 



367 

ySetok skrelmatý yjšíel na breh a syalil sa celkom umdletý 
na zelené pole« Ale neležal tu dlho; lebo prišK Pmsi, sbie- 
rajúc zahádzané zbroje a padlých, našli, zobadili a zajali ho. 
J. kládli mn rozličné otázky, na ktoré ale rodák náS neod- 
povedal, stavajúc sa, ze nerozumie nemecky ; odvedený bol 
potom k ostatním zajatým, a skoro za tým hnali sa pod 
silnou strážou k-Tumovu, kde prenocovali. Druhý deň mali 
ísť ďalej na sever. Márne premýšľal náš zástavník, j ako njsf 
so zachránenou zástavou bdiacim strážam ; konečne sveril sa 
jednomu spolnzajatému, i uzavreli , že tejže noci zástavnik 
prekptí sa do blízkeho potô&ka, načo kamarad zakryje ho 
dobre rozhádzaným senom. Riekli i urobili časne z rána 
daný znak k pochodu. Prievod zajatých pohol sa, odcfalovaly 
sa kroky pruských stráží a náš zástavník šfastne zaostal. 
Vyskočiac zo svojho úkrytu, neobzerajúc sa dlho , ponáhľal 
Ba v protivnú stranu tej, ktorou Prusi odišli. Po dlhom blú- 
dení lesnatými krajinami, octnul sa kdesi vo vartemberských 
kúpeľoch, kde ho v istej chalupe riadne uhostili, áno dali mu 
i iný oblek, aby mohol sa dostať ďalej. Zanechav tam svoj 
vojanský oblek, pustil sa smerom k Mn. Hradišti. Potĺkal sa 
neznámymi krajinami, nemajúc ani na krok istoty , že sa 
nesíde s pruskými strážami. Došiel do jednej dediny, ktorú si 
ale nezapamätal, i zvedel, že Prusi rozložení sú v celom okolí. Na- 
stala mu tedy nová starosť ; ale dedinčania prispeli mu ku pomoci^ 
Požičali mu kosu a radili mu , aby staval sa krivým : takto že 
najskôr prejde cez pruské vojsko. Zástavník uposlúchuul. S kosou 
na pleci, a veľmi krívajúc šiel pomaly sredom rozloženého prus- 
kého vojska, až prešiel šťastne. Avšak ešte í pozdejšie pri- 
nútený bol neraz vyhýbať piketám pruským, až konečne do- 
razil na pražskú cestu ; po ktorej už bez úhony veselo kráčal 
so zachránenou zástavou na prsiach do Prahy a odtial vy- 
bral sa do Viedne; lebo že ochránenú zástavu nikomu inému 
nedá, nežli plukovníkovi svojmu alebo samému pánu cisárovi ; 
od ktorého tiež za hrdinský tento svoj čin obdržal zlatú 
medaillu. 

Z bitvy u Trutnova vypravuje sa nasled. dojímavá uda- 
losť: Keď sa peší pluk Konštantínov v uliciach trutnovských 
s Prusy potýkal, bol jedon rakúsky závodčí, rodom Trutnovan, 
ťažko ranen a klesol k zemi. I plazil sa bolestne až ku dve- 
rám rodinného domku, kde zostal ležať. O nedlho vySli 
rodičie raneného z domu a hľa čo tu spatrili ? krvácajúceho 
syna svojeho. „Náš synl^ opakovali žalostným hlasom a 



368 

nariekajúc ysiesli ho do bytu, aySak ranený nf mohol už 
yiacej prehovoriť nez j^Otče !^ a „Matlo !^ a zosnnl na to 
T náméí svojich drahých. 

Radostné prekvapenie. Ked! sa peší pluk arciyojvodj 
Štefana , č. 58., posledníraz ubieral Brnom, priniesol istý 
stotník tohože pluku okresnému zememeračovi Hihoví v Brne 
trúchlivú zvesť, íe syn jeho Alois Éíha^ poručík tohože pluku 

Y boji u Trutnova padol a odovzdal ^Iziacim rodičom hodinky 
a prsteň paťlého. Keď neskôr kr. pruské vojsko vtrhlo do 
Brna, priniesol istý poľní kaplán teraz menovaným rodičom 
zprávu, že jejich syn na bojiltí zostal a od neho v iretí den 
sviatofiťmi umierajúcich zaopatren bol a v krátkej dobe na 
to zomreť musel, poneváč sily jeho na vidomočí vysychaly. 

Y úplnom súhlase so zvesťami týmito bol v úradných sozna- 
moch dôstojníkov, v bojoch padlých, i Alois Ŕiha uyedený 
medzi tými, ktorí u Trutnova padli. Jaké ale prekvapenie 
pre truchliacich rodičov, k( d! obdržali od tohože synasyojeho 
list od 23. júlia^ v ktorom im oznamuje , že sa nachádza v 
nemocnici v Neurfttendorfu u Kiáľ. Dvora v Čechách a že 
patrne uzdravuje. Tento uzdravujúci sa a trirazy za mŕtveho 
vyhláseuý poručík, za ktorého už i zádyšné sv. omíe 
boly slúžené , povýSen bol medzitým za nadporučíka. 

Smrť obetavého kňaza. Y bitke u Král. Hradca ra- 
není vojaci vyprávali a svojim čestným slovom zaručovali, že 
v bitve tej jeden mladý kňaz, nie poľní, ale snáď kaplán z 
nektorej z okolitých dedín, na bojišti u prosred najprudSíeho 
ohňa plaziac sa po zemí umierajúcich tešil a im vel. sviatosť 
udeľoval. Mluvil vraj s vojaky česky, nemecky, polsky a 
italsky. Konečne ale s e ho trafila gum a sklesol na mŕtvolu 
vojaka. 

Jeden rak. ohňostrojca delostrelecký dožil sa v bitve 
u EIráľ. Hradca strašlivého postavenia; by v ranen, padol do 
pruského zajatia a ztadial pí^al rodičom do Viedne medzi 
iuým toto: „Bitva u Hradca Kráľ. vzala obrat pre nás nešťast- 
ný; Prusi postupovali blížej a blížej k našim delám, kei 
mä nenadálé ranila guľa do pŕs a ja jako mrtvý k zemi som 
klesoK Skoro na to ustúpily naše delá premočí na blízke 
návršie, s ktorého počalo sa na Prusov znovu strašne strielať. 
Aby sa uchránili, sobrali Prusi mŕtvoly, okolo ležiace, a utvo- 
rili z nich násyp. Tiež í mňa, ktorý som tu ranený medzi 
mŕtvolami ležal, chopili a na nešťastný násyp hodili ; načo 



369 

súc QŽ takto zatarasení počali i oni odporedať strelbe naSej. 
Ohromujúcim lomozom a boľasťou rany prišiel som zase k 
sebe a vtedy som až poznal , y jakom strašlivom súsedstre 
sa nachádzam. Okolo mňa padaly gule do nahromadených 
mrtvôl a každou chWľou som musel očakávať, že i mňa da- 
ktorá zasiahne. I potiahol som blízko stojacieho Prusa za 
kabát,, aby mi z mojeho osudného postavenia pomohol, Prus 
sa nesniierne zľakol a ačkoľvek vytiabúutím mojeho tela zbó* 
riť sa musel ochranný násyp , preca s obetovaním vlastného 
života mä vyslobodil. Vysloboditeľ môj sa menuje Friédrich 
Schumann a Boh ho posilňuj i šťastným učiň pri všetkom, čo 
podujme, lebo svojím skutkom si toho zaslúžil.^ 

Dôvera v lásku materinskú. Y jednom lipskom liste 
vypravuje istý lekár túto dojímavú scénu z bojišťa kráľ)ve- 
hradeckého : Bitva sa rozzúrila^. Prvý ranený, ktorého som 
spatril, bol peší rak, vojak , Cech ; delová guľa roztrieskala 
mu obidve nohy ; roztrieštené kusy nôh visely ešte pri tele, 
holý však celkom z klbov vylúčené, jakoby nešťastníkovi ani 
nenáležaly. Súdruhovia jeho podstrčili mu tornistru pod 
hlavu, rana nekrvácala príliš, ačkoľvek nebola obviazaná. Úbohý 
ležal spokojne , súc úplne pri smysloch* Skočím s koňa a 
podávajúc mu občerstvujúci nápoj, pýtam sa: „Cítite boľasti?** 

— „„Nie, celkom nie!"*' — „Obviažem . vás ; chcete snáď prí- 
buzným svojim dačo odkázať?" — Ranený uprel na mňa tá- 
zavé zraky: „„Což musím zomreť?"" — „Nemusíte, ale ste 
ťažko ranený a bude dlho trvať, než sa o vás vaši dozvedia.* 

— „„Nemám ďaleko domov,"" odvetil mi nato, „len nekoľko 
míľ a moja matka očula strelbu, ona si pre mňa príde."" — 
^Ale z okolia všetci ľudia utiekli." — „„Moja matička príde 
preca, to viem istotne ; ona mi vždycky pomohla ; ona mä ani 
teraz neopusti"" .... Ačkoľvek som sa veľmi premáhal, 
musel som preca javiť tvár veľmi starostlivú, lebo úbohý sa 
mä opakovane pýtal : „„Což musím umreť?"" — „Jako vi- 
díte, doletujú sem gule, mohla by vás nektorá trafiť," odpo- 
vedal som. — „5,Budiž vôľa božia ! Však moja matička príde."* 
Dojemnejšej dôvery v matku , čo žijem , som nepoznal. Netr- 

. valo dlho, asi hodinu, a. úbohý bol mrtvý ; umierajúc, pozdvi- 
hol pravú ruku k nebu, jakoby nekoho pozdravoval, ľavú mal 
pod hlavou na tornistre. 

Jozefína Kalinová. Lipský časopis pre dámy : „Neue 
Bahnen" priniesol nasled. udalosť: Vojak jedon, ktorý na ho- 
jišti u Kráľ. Hradca ležať zostal, vypravoval^ jako bol na bo- 

24 



370 

jifití nájdený a ofietrovan y , takto : Nekoľko hodín le£al som 
bez seba a keď som zase príSiel k sebe, bola už tma ; nmdel 
som ničoho, než krrayé hromady mrtrôf ; trpel som neyjslonié 
bolasti, ale kam oko dozrelo, nikde nebolo yidef živého tľora. 
Myslel som uz , že masím umret ; ta nenadále objarila sa 
jako spásny anjel mladá deya, majúc t rakáeh veliký dzbia 
s YÍnom, ktorá keď mä spatrila, dala mi piť, vymyla a obfia* 
žala moje rany. Taktiež občerstvila mnoho mojich kamará- 
dov, ktorí na bojifiti ležať zostali a odeházajúe sľúbila, že sa 
postará, aby sme boli odnesení. Dostála^slova. O nedlho 
priSli mužias nosidly, ktorí nás doniesli do najbližšej nemoc- 
nice. Len s najvätším namáhaním dozvedel som sa meao 
tejto hrdinskej dobroditeľky : menuje se Jozef ma Kalinwá a 
je jediná, ešte len 18 ročaá dcéra správcu statku btíže Kril. 
Hradca. 

Gr. Tassila Festeticsa trafila pri Krát Hradci gala i 
dela tak že mu museli nohu odňaf. Operáciu s neobyčajnou 
chladnokrvnosťou vydržal , čo medzitým jeho sluha v Hte 
horko plakal. Q-róf počujúc ho , zvolal : „Čo plačeš, ty po- 
krytec, znám dobre radosť tvoju nad tým, že budúcne neba- 
deš museť iba jednu čižmu čistievať \^ 

Pán a pes na bojíSti. Keď kapitán G* v druhej po- 
lovici júnia s peším plukom svojím poberal sa z Yíedae k 
Holomúcu, nechal svojeho psa ú rodiny a naložil jej, abj io 
sa dakoľko duí pri dobrej opatere zavreného držali. Na druhý 
deň po odchode kapitánovom stratil sa pes nepochopitebým 
spôsobom a kto' vie, jakými cestami dostal sa do jednej de- 
diny pred samým Hoiomúcom, kde ho istý dôstojník naalici 
Žoznal a tak poslal psa kroz svojeho sluhu k jeho pánovi do 
[ojomúca. Od tej doby chodil všade pri kompánii svôjko 
pána za vojskom až' k osudnému dňu 3. júlia. Y záhubnej 
bitke, tohože dňa u Kráľ. Hradca svedenej, padol hneď z po- 
čiatku i kapitán Q.* veľmi ťažko ranený a zostal medzi ko- 
patni mŕtvych a umierajúcich ležať; vojaci zdravotných kom- 

Íanií, ktorí odnášali ťažko ranených, pominuli polomŕtveho 
apitáňa, ale žalostivým zavíjaním psa upozornení, vrátili sa 
nazpak a zachovali ho. Verný tento pes už druhýraz zacho- 
val život pána svojeho ; i po krvavej bitke u Magenty dňa 
4* júnia 1859. zostal tedajší poručík O* ťažko-ranený na bo- 
jiSti ležať, a keď ho nikde nájsť nemohli, vybral sa jeho sluha 
v noci so psom na pole bitky a naSiel polomŕtveho pia» 
svojeho. 



371 

Trsya bratia na bojíšti padli. Y rak. armáde slúžili 
čo stotnici traja bratia z rodiny Balduinovej; pri vypuknutí 
minulej vojny poslán jedon na jažné, dvaja na severné boji- 
Ste, VSeliým trom bolo, jako Slováci hovoria, súdeno zahy- 
núť na poli čestnom v krátkej dobe desiatich dňov. Prvý, 
menoni Arnold, stotník 1. triedy pes. pluku č. 48. arcíkíiie- 
žata Ernesta, padol v bitve u Oustozzy ; druhí dvaja : Augusty 
stotník 56. pes. pluku Gorizzuttiho, a Rudo/f, istotník tohože 
pluku, padli v bitve u Kráľ. Hradca. Hroznou smrťou sošiel 
August', pruský granát vrazil mu do prsov a prasknuv v rane 
roztrhal úbohého na mnoho kusov. 

Pftť synov padlo. V pruskom časopise ^Kr» Ztg." zo 
d. 4. augusta t. r. stálo toto ohlásenie : „Žialom skľúčená týmto 
oznamujem všetkým priateľom a príbuzným , že môj vrúcne 
milovaný manžel včera ráno rýchle a ticho zosnul v Pánu, 
následkom boľastného dojmu , ktorý naň učinila smrť našich 
dietok. Našich päť nádejných synov; ŕroÄC, Ernest, Juraj, 
Leopold 2k JmiímA šľachtici Stvolinski yj\i^\ vSetci svoju krev 
za milovaného cisára a pána na bojišti. 8o mnou truchlia 
štyri mladé vdovy a jediná sestra padlých. Za tichú sústrasť 

{irosí pani 51. Stvolinskä, rodená Badeckd, Y Prahe 31. jú- 
ia 18 6." 

Zachránenia života nasledujúce sdelily z bitky kráľove- 
hradeckej viedenské noviny: delostrelecký kapitán J.-d do- 
stal pri osudnom cúvaní do Pardubíc od p. z. M. Gablenza 
rozkaz, aby so. svojou batteriou do zbožia šiel a na prenasle- 
dujúcich konníkov z boku strielal, čo i urobil. Avšak sotva 
že delá nahotovené ^boly k strielaniu, bol milý kapitán z ko- 
ňa do povetria vyhodený a na viacej krokov odmrštený* Ohlia- 
d^ajúc sa po príčine svojeho pádu, spatril k nemalému podi- 
veniu svójemu, že jedna granata do brucha jeho koná vrazila 
a tam praskla; následkom čoho jazdca a pri koni stojacieho 
sluhu ďaleko odhodila. Medzitým kapitán okrem malej rany 
na prsách zostal neporušený. — Jedon nadporučík padol guľkou 
trafený na / zem a popri ňom i kaprál; dôstojníkovi boly 
čliénky a kaprálovi pazuchy prestrelené. Tu zrazu zakričí 
kaprál : ,,NaŠi husári idú !^ a káže nadppručníkovi, aby sa na 
brucho obrátil. Sotva že to urobil, prileteli husári v näjvátšom 
cvale, avšak kone veľké skoky robiac, prešly béz toho , žeby 
týmto raneným to nejmenšie boly ublížily. — Jednomu stoč 
níkovi jazdy dragonskej trafila guľka koňa ; následkom čoh 
kôň i s jaz Icom sa svalil, tento sa ledva zpopod svojeho no 

24* 



372 

siča vytiahol , zby sa vo zboží pred neprlaterom skryl. Ta 
naraz vidí rakúskych koníkov sa približovať; volá o pomoc 2 
celého hrdla, avšak títo ho nečujú, utekajúc pred uláami ne- 
priateľovými. Spatriac týchto, chcel sa im už na milosť a 
aemilosť poddať ; tu však sa mu noha jakosí zamotala tak^ že 
spadol do priekopy^ Uláni medzitým prešli bez toho, žeby ho 
boli zbadali — a on bol vyslobodený. 

Úsudok Angličana o Benedekovi. Dopisovateľ „TíTne- 
sov^" úcastniv sa bitvy kráľovehradeckej v tábore rakúskom, 
v týchto vetách podal svoj úsudok o chybách BmedeJco^n uči- 
nených : Poprvé zaujal Benedek posiciu o mnoho rozsiahlejšiu, 
než aby ju bol mohol výdatne brániť a udržať; podruhé, opo- 
menul kryť svoj pravý bok a neučinil poriadky k zabráneniu 
postupu korunného princa; po tretie, neznal si Benedek -pt^ 
vlastnú osobu vyhliadnuť miesto, z ktorého by bol mohol pre- 
hliadnuť boj iste ;, po štvrté nepostavil sa postupujúcemu ko- 
runnému princovi skoro nijak na odpor, a po piate, zanedbal 
Ohlumek, čo mu nemožno odpustiť. Dla tohože dopisovateľa 
Prusi mohli v bitke u Král. Hradca armádu rakúsku úplne 
potreť , avšak že neosvedčili náležitú ráznosť v prenasledo- 
vaní ani > že neužili náležité svojeho jazdectva. 

Nový nápis na starom pomníku. Na návrší neďaleko 
Kolína stojí pyramída Čo pomník víťaztva, ktoré dobyl v 
okolí 18. júnia 1757* jnaršál Daun na Friedrichovi ÍL 
Pomník ten bol posiaľ bez nápisu; behom mes. auo:asta ade 
písal istý pruský vojak do „Spener. Ztgu^'^ čo nasleduje: 
„Navštívil som tiež bojište kolínske a čáslavské. Na návrší 
u Kolína stojí pomník, ktorý loaá Rakúšanov upomínať na po- 
rážku Prusov vo vojne sedmoročnej ; poneváč pomník bol bes 
nápisu, opatrili sme ho nápisom, a teraz zvestujú vydlabané 
slová do všetkých uhlov sveta mená: Kráľ. Hradec, Skalica, 
Náchod a Jičín.^' 

v 

Odmenená ľudskosť. Po jednej bitke v Čechách na- 
šiel pruský poručík Halm z Kolína nad R. jednoho ťažko ra- 
neného generála rakúskeho v lese, zkadiaľ ho dal od 4 mužov 
svojich do blízkeho dvora doniesť. Generál, ktorý si bol 
mená tých piatich Prusov zapísal, pamätoval na nich i vo 
svojom závete, tak že po otvorení jeho sdeleno im bolo, že 
poručíkovi tomu je 4,000 tol. a každému z. tých mužov po 
1,000 tol ôdk^zano. 

Smelosť. Do istéko pivovaru blízko Holomúca doSIo 
nekoŕko Prušiakov, aby si tam. pohoreli pri pive. Taínejšiema 



373 

lekárovi ošklivila sa už praská drzosť. Ynišiel do chyže, 
]^de hodovali Prusiaci , a zpytQ.1 sa dôstojníka „íp je ?** — 
^ ^Pruský dôstojník,** odpovedal mu tento. — „Co pruský 
dôstojník? Také jednanie nesrovnáva sa s vašou dôstojnosťou; 
vy ste Inpicia, ktorí prepadáte pokojný ľud a lúpite ho o jeho 
krvopotne nadobudnutý majetok. My sme si mysleli , žé ste 
ľud vzdelaný, za jaký sa vydávate, a že nie ste ani schopní 
takých hanebností, jaké páchate u nás. Nemá váš kráľ toľko, 
žeby vás mohol uživiť, že vás vyslal jako lúpežníkov, aby ste 
zhubili náš ľud? Posmech na také skutky!" odpovedal mu 
na to lekár. — „„Prestaňte s takou režou, lebo vás zastrelím 
jako psa!"* povedal na to dôstojník. — „Ó áno, jé vám 
voľno, lebo načo mi je ten chatrný život, musím-li olúpený o 
všetko ďalej zápasiť s núdzou a biedou. Yzali ste mi všet- 
ko^ vezmite mi i život ; ale ručím vám za to , že ani vy 
neujdete so svojím." V tom zahvizdnul na prst, ľud sa prihr- 
nul a Prusiaci zutekali jako splašené ovce. 

Bismark a jeho zlorečíteľ. V Mikulove chytili Prusí 

1'ednoho tamejšieho obyvateľa, lebo im zlorečil. Jako ho vied- 
i , borcovali sa s ním , ba ho i bili ; prišiel na krik k nim 
i Bismark^ ktorý práve v rovnošate majora tou cestou šiel. 
„Co zvinil zajatec?" opýtal sa. ,»„Nadával Prusom.'*" — 
To nepravda, skočil im do reči zajatec, ja som len Bismar- 
kovi nadával. ^Pusťte ho, odpovedal Bismark^ učinili to už 
inakší ľudia." 

Zámok v Mikulove na Morave v ktorom počas min. 
vojny kráľ pruský by diel, je starý majetok kňažny Dietrich- 
éieinavej\ teraz ale je v držaní grófky Mensdorff^Pouillovef, 
manželky býv. rak. ministra zahraničných záležitostí. Vtejže 
svetlici, v ktorej t. r. pruský kráľ ' bydlel, býval tiež Napo- 
leon /. po bitve u Slavkova 9. dec. 1805« a tiahol potom 
ztadíaľ k Viedm*. Je to jedon z najveľkolepejších zámkov 
rak. vys. šľachty , ktorý upomína v istom ohľade na zámok 
heidelbergský. 

Tučná korisť. U Znojma ukoristili Prusi cKemicko-fysi- 
kalné laboratórium o.k. akadémie pre chovancov voj. merač- 
stva v Lúke. Päť celých dní bolo treba, aby sa drahocenné 
a velice riedke apparáty zapakoyať a naložiť a potom rovno 
do Berlína zaviesť mohly. Toto laboratórium bolo takmer 
najvýtečnejšie v celej dŕžave a viacej než 10 rokov sa na ňom 
sbieralo s neslýchanou pilnosťou a naj vätšou, bedlivosťou. Cena 
jeho udáva sa na 150.000 zl. r. č. 



374 

FranciSka Klárová slúžila vo mlyne t Nenakoniciach, 
keď v tom okolí 15. júlia krvavý boj vypuknul medzí Prns- 
mi a rakúskym vojskom, pod správou Benedékovou ku Tren- 
čínu postiipujúcím. Boj zúril krvavé, a napriek ukrutnej 
strelbe z radov nepriateľských, bola menovaná mladá služba 
na bojiSti, podávajúc poraneným, vedy k občerstveniu a vy- 
mývajúc ich rany. Práve chcela jednomu z našich Tojakov 
ranu svojím ručníkom zaviazal! , keď i sama dostala golku 
nepriateľskú do kolena, tak že do špitála v Holomúei odne- 
sená byť musela, kde dosiaľ eSte následkom tejto nebezpeč- 
nej a veľmi boľavej rany leží. Jeho Veličestvo v čas ne- 
dávnej svojej cesty po Morave udelil hrdinskej slúžke sr, zá- 
služný kríž, a keď navštívil nemocnicu v Holomúei, ráčil osobne 
k jej posteli prikročiť a doptávajúc sa na jej okolnosti dob- 
rotivé prislúbiť, že o ňu i jej staručkú matlni pečovať bude. 
Medzi plačom , z radosti pošlým, ďakovala hrdinská dievčina 
vzeSenému panovníkovi za ten dôkaz otcovskej starostlivosti i 
obdržala už skutočne od Jeho Veličenstva ročitý milodar 
100 zl. r. č. 

Dva spolužiaci* Keď si. TegetíhiOff študoval na akadémii 
v Benátkach, mal jednoho roku len jednoho spolužiaka a 
síce Dalmatínca Mondiniho, Tento vstúpil r. 1848. do pie- 
montskej služby a postupoval neustále po boku Persanovom. 
T bitve u Lisy feoetal Mondini veliteľom lodi „Ré ď Itália,'^ 
keď Persano z tejže lodi na loď .Affoudatore^^ prešiel. Loď 
,Ré ď Itália* bola od Tegetíhoffa porazená a klesla na dno 
morské a s ňou zahynul í Mondini, A tak jeho nekdajSi 
spolužiak a priateľ Tegetthoff mu pripravil tento chladný hrob* 

TegeUhoff a Persano. y,Gaz. de Fŕance^^ sdelila nasledu- 
júcu anekdotu, ktorá po porážke italskej ílotty u Lisy velmi 
{'e zanímavá ale spolu i peprná. Pred dvoma lebo tromi ro- 
lami boly tri loďstva: francúzke , rakúske a italské vo vodách 
Levanty. Admiráli Tegetthoff a Persano velili rakúskemu a 
italskému loďstvu. Velitelia tu i tu okrem úradných poťahov 
sišli sa na palube admirálskej franc. lodi, kde ich francúzky 
veliteľ vždy pohostinský a zdvorilé prijal, čo ale nepii^ekážalo, 
aby Persano nečinil vtipy námornej sile Rakúska. Škriepka 
na to povstala raz bola tak vážna, že neodbytne potrebné 
bolo zakročenie franc. generála* Jeho prosredkovaniu poda- 
rilo sa smeriť protivníkov. Sriekli sa, toto uspokojenie osláviť 
spoločnou hostinou na palube franc. lodi. Ale Italci sú velmi 
Štekliví a márniví a pri lahôdkach Persano zase počal svojimi 



375 

úStipkami. Tegetfhoff zdkoniil hádku, povediac Persanot?^ : „Je 
to otázka, ktorá sa zo dňa na deň rieši." — ^„Vjaderskom 
mori,^" zkrikol prudko Persano. — ^Poskytnem yámpríleií- 
tosť rozhodnúť ju y ostatnej inštancii,^ odpovedal Tegetíhoff. 
— „„A ja ju neodmrStím,"" odvetil italský admirál. — Nuž 
v jaderskoxn mori len toť nedávno srazili sa a admirálovi 
Perscmovi po tom sretnutf bezpochyby na vždy zašlý úštipky. 
Utŕžil dokonalú lekciu. 

Veselá episoda z válečného života. Pruský g^ranátnik 
od gardy vypravuje odo dňa 20. júlia toto : „VŽera sme rýchle 
dorazili do Selovíc na Morave. Ja som bol ubýtován u jednej 
sedliacky, na pohľad zámožnej. Pani tá nás ujisfovala , že 
nemá žiadnu zásobu potravy, dosialne rekvisicíe že všetko 
pohltily. My sme jej veľmi neverili a prehliedali sme celý 
dvor , či by sa dačo k sjedeniu nenašlo. Tu som spatril 
ohromnú almaru. Požiadal som teda domovu paňu, aby otvo- 
rila, a keď odpovedala, že kľúč stratila, podotkol som so 
smiechom, že mám patričný kľúč. Neuzavierajte sa, milá pani, 
riekcjl som y my sa chceme len najesť, všetko ostatné vám 
zostane^ Konečne sa odhodlala a otvorila. Avšak čo sme ta 
spatrili? Dve prekrásne dievčence sedliacke, dcéry to našej 
domovej. Ja som ich trasúce vyviedol a keď videly, že nie 
zlého im činiť nechceme, stály sa dôvernejšími : matka pre- 
hovorila dačo s dcérami i ukázala sa ochotnou, dačo nám k 
jedeniu predložiť. Odstrčila posteľ, otvorila pod ňou schované 
zapadajúce dvere, na chvíľu nám zmizla a vrátila sa skoro s 
košíkom plným chleba, masla^ slaniny, jaterníc a syru. Dnes 
sme sa s nimi rozlúčili čo najlepší priatelia. ^^ 

Smiešny výjav zo Senice. Pri vtrhnutíPrusov do Senice 
22. Júlia t. r. prekvapil ich tam jedon saský stotník s 12 
n^užmi í sviedol s nimi v mestečku samom krvavú šarvátku; 
pri čom stalo sa medzi iným, že jedon Prušiak vyslobodiac 
sa zpod padlého koňa vbehol do jednoho skliepku a ukryl 
sa; a po chvíli prihodilo sa to samé Sasovi a ten tiež bežal 
z bitky ukryť sa do toho istého skliepku, kde už bol Prus. 
Tento vidiac víťaz i a mysliac, že ho ide preklať, začal ho 
prosiť : „Brat môj, nezabíjaj mä, veď sme my bratia Nemci 
oba." Milý Sa3, dobrý človek, objal Prusa; po Sarapate za- 
viedli sa do krčmy, napili sa vína na smierenie a viedli sa 
oba do lezenia saského. 

Spuchla armáda. Na ceste k Mor. Budejovieiam rozložila 
sa celá stotina Prusov v jednej záhrade^ v ktorej bol včelník 



376 

s 5 úly. Nenadále Stípla réela jednoto apiaceho Prasa a ten 
nazdávajúc sa, že sa všetko y Rakúsku viacej bojí ihlicovýcli 
puSíek nežli Prusov samých, uchopil sa svojej pušky a strelil 
do jednoho úlu^ V okamžení vyrojily sa včely zo vSetkýcli 

fiatích ulov a daly sa s takou zúrivosťou do eelej stotiny 
^rusov, že všetci boli bofaatue poštípaní a zo záhrady vyhnaní, 
i viacej menej spuchli všetci v tvárach i na rukách. 

Celá obec bosá* ^^Ndrod. listy^' v č. 241. od 2. sept. 
t. r. písaly, jako nasleduje : ,,Ku Krouiké pruských rekvisíc 
vo vlasti našejsdelujesanámtátotrao^ikomická udalosť, padajúca 
do polovice min. mesiaca : Dq nepatrnej obce Ostrova blízo 
Nabočan dorazilo oddelenie pruského vojska. Vedúci ho dô- 
stojník dal si, jako obyčajne, zavolať predstaveného a oznamo- 
val mu rad rekvisíc. Predstavený poslúcha ticho celé tie 
lytanie „skromných priani^^, až sa mu naraz zastaví decli : 
pruský p. dôstojník ^iada od chudobnej — sotva 70 čísel 
čítajúcej — obci mimo iné tiež 300 párov bôt a tovnekoľko 
hodinách. Bozumie sa, že predstavený všemožným spôsobom 
hľadel pruskému dôstojníkovi vysvetliť , že vyplnenie toboto 
priania je naprosto nemožné. Ale čo platí ' rekvirujúcemu 
Prusovi česká výhovorka! Boty musely byť v nekoíko hodi- 
nách a punktum. Co teraz poČať ? V celej obci sú len 3 obuv- 
níci a z tých nemá ani jediný dosti majej zásoby koží. I 
odhodlalo sa obecné zastupiteľstvo , že rozíde sa po obci a 
bude sbierať boty, kde jaké nájde. A tak sa i stalo. Dom od 
domu sbierané boly boty staré, nové, a keď počeť sohnaných 
ešte nestačil, museli sa občania vyzúvať jedon po druhom! 
„Bolo to v obci — dokladá dopisovateľ — po nekoľko hodi- 
nách podívanie : všetko zostalo bosé od domkára až po grun« 
tovnfka; p. učiteľ bol bosý jako i školný výbor a p. pred- 
stavený musel sa za svojou povinnosťou po obci taktiež bea 
bôt preháňať.'^ — Prajeme ubohvm občanom ostrovským, 
aby sa za to skoro tým lepšej obuli !*' 

Vhodná odpoveď. Paholok jednoho rolníka z Z>*. -B*, 
na Morave, ktorý na príprahe vojanskej s naším vojskom bol, 
vracal sa práve domov, keď už pruské vojsko - týmíe krajom 
tiahlo. Spatriv Prušiakov, zľakol sa, i zanechajúc" poťah s vo- 
zom utiekol a pribehol bez povozu domov. Jako sa samo . 
sebou rozumie, vzali Prušiaci povoz ku svojej potrebe sebou. 
Po čase však dozvedel sa hospodár, že jeho voz a kone kdesi 
v blízkom mestečku predané boly, a preto hlásil sa u p. okres- 
ného^ aby sa potrebné jednanie na prinavrátenie jeho 



377 

majetku úradne zariedlo* P. okresný ale nemilo sa oboril na 
tíSkodeného rolníka, vytýkajúc mu, prečo takého hlúpeho pa- 
holka na prípraž poslal, ktorý pred PruSiaky prestraáený 
od svojeho porozu utiekol. Avšak rolník dobre vediac , že í 
sám p. okresný pri očakávaní Prusov pred nimi zutekal, 
odpovedal p. okresnému docela lakonicky : „Pane okresný, 
utekali pred Prusami i učení ľadíá a páni ; preto to nemôžem 
ani mojemu hlúpemu paholkovi zazlieť!" — Po tejto Snupke 
počal p. okresný bez ďalšieho odporu s rolníkom zavádzať 
potrebný protokol. 

Predrahé divadlo. Keď po skončení války víťazné vojsko 
pruské malo sa do Berlína navrátiť : k podívaniu sa na 
slávny tento vjezd siSIo sa z blíska a ďaleká množstvo divákov, 
tak že za posledních dňov pred týmto vjezdom čili vchodom 
bolo v Berlíne tak nesnesitelne draho, že musel hosť v hostinci 
za posteľ zaplatiť za jednu noc 8 dukátov ; za požičanie stolca 
kratším osobám platilo sa po ôsmich toliaroch ; za postavenie 
sa na vyvýšené miesto v krámoch lebo v skladišťach dávali 
po 15 toliaroch^ 

Tých 30 luilliónov vo sríebre, ktoré od Rakúska 
Pruskú čo náhrada válečná zaplatené boly, viezli na 
troch vlakoch do pruskej pevnosti Opolia a veškeré to sriebro 
vážilo 7,192 centy; dovozného musel národní bank až na ra- 
kúske hianice 11,150 zl. a ztadiaľ do Opolia ešte 5,420 
toliarov platiť. Pri prepočitovaní v Opolí nalezeno, že bolo o 
2000 toliarov viacej zaslane ; ktoré však od Pruská hneď 
navrátené boly. - 

Na bojišti kráľovehradeckoiti a síce na samom Ohlume 

Íostaven y posledních dňoch veľký kírž z liatiny, ktorý venoval 
ú. Max, Egon Fii/rstmberg pamiatke padlých tam vojínov ra- 
^ kúsky ch. 

Poiuníky viedenským dobrovoľníkom. Obec viedenská, 
jako dala vo zbrojnici času svojeho postaviť sochu dóbrovoľ- 
nika viedenského z r. 1869.^ tak hodlá vraj i teraz po boku 
tohoto vytesaného hrdiny postaviť novú sochu viedenského dxh 
bfovoíníka z r. 1866,, bezpochyby, aby potomstvo malo po 
exemplári dobrovoľníkov, ktorý nepriateľa nikdy ani nespatril. 
Naposledy podávame tu ešte 

Porovnanie tohoročného s predošlými ťaženiami prus- 
kými. Zaiste mnohého bude zaujímať, obrátime-li napokon k 
tomu pozornosť, že vpád do Čiech, jako v tohoročnej vojne 
od pruského vojska prevedený bol, nepochodí z plánu pôvodne 



378 

vymysleného, ale že terajší Tojvodcovia pruskí len dľa podob- 
ných ťažení pruských generálov v predoSlých válkach sa 
riadili. Keď vypukla medzi Rakúskom a Pruskom Tojaa o 
bavorské dedictvo, 1777 — ^^1779. vedená, vtrhol kráľ Przé- 
äričh IL r, 1778. priesmykom u Náchoda do Čiech , týmze 
priesmykom, ktorého í teraz korunní princ pruský pri s vojom 
virhnutí do českej zeme použil. Brat kr. Friedrtcha 7/., princ 
Fríedrich vtrhol prez české h'^anice u mesta Rumburku, práve 
jako to i teraz princ Friedrich Karol uciniU R.1778. naliezly 
armády pruské cis. Jozefa IL v silnom opevnení u mesta 
Jaroméra, ktoréžto postavenie bolo tak výborné, že sána Fríe- 
drich IL sa neodvážil, aby na mladého cisára stokom hnal; 
preto i viacej mesiacov len so samými strategickými pohyby 
uplynulo. — Už tedy bola z rak. strany uznaná dôležitou 
priesmykov na českých hraniciach proti Sliezsku a Luzici, a 
rakúske armády vždy najprv v tú stranu tiahly, aby nepria- 
teluvi áalSí pochod do vnútra zeme zamedzily. Hned po 
ukončenej tejto vojne počal cis. Joz>ef stavať v tú stranu 
pevnosť Jozefov^ aby Česko proti možným vpádom zo Sliez- 
ska chránená bolo. V našej dobe, kde války s, tak ohrom- 
nými silami vojanskými sSu vedú, nevyhovovala viacej pernosf 
Jozefov pôvodnému účelu svojemu, a to tým menej , keJ v 
tejto minulej vojne na hájenie priesmykov, zo Sliezska do 
Čiech vedúcich, žiadneho ohľadu vzato nebolo. — Ešte jedno. 
R. 1809 vnikli Sasi, ktorí vtedy s Francúzy spojení boli, 
týmže spôsobom jako t. r. pruské vojsko až do Uhorska a 
preduie stráže jejich stály 13. júlia u Stupavy. Zadní sbor 
Rakúšanov, ktorý mal kryť ústup gen. Bíancháio z Bratislavy, 
stál pod veleiním plukovníka bar. Ťrautenberga u Lamača 
(Blumenau). Parlamentári jak zo zámku tak i zo Stupavy 
priniesli rečenému plukovníkovi zprávu o uzavrení prímeria 
vo Znojme. Avšak plukovník Traufenierg vediac, že r. 1805. 
most táborský pri Viedni upadol v moc franc. generálov 
Murata a Larmeaa^ poneváč títo Istive boli Rakúšanom sde- 
lili, že bolo už prímerie uzavreno ; následkom čoho potom 
► poľní podmaršal kn. Auersberg vo vyšetrovanie bol vzatý; 
Tratäenberg teda tušil podobnú zradu -a nedôveroval vyslaným 

Íarlamentárom ; i rozkázal jednomu oddeleniu svojeho vojska, 
toré záležalo z práporu pechoty, jednej divisie trenčanských 
husárov a dvoch diel, aby ku preďu sa hnulo. Saská jazda 
ale vrhla sa na rpvine na slabé oddelenie toto a obklopila 
celý prápor, ktorý značnej presile poddať s?, musel. Husári 



379 

trenčanski ale, ktorí náležali k t&k zvanéma insurrekčnému 
vojsku ukorskému, zutekali hneď pri počiatku bitky* Tu nara« 
Yrhol sa kapitán Thalherr y čele 2 husárskyck Skadrôn, ktoré 
práre ta pribyly, na saskú jazdu í rozrazil jej sredok, tak 
že ustúpiť musela a na syojom ústupe 40 koni stratila. Plu- 
kovník TrauUnb&rg počal na to vyjednávať, bol vSak medzi 
vyjednávaním od Sasov odzbrojený a zajatý. Konečne bolo 
doeieleno usrozumenie ; avšak rakúski zajatí neboli ani na 
reklamácie gan. BiancMho vydaní. Táto šarvátka u Lamača 
skončila póľnie ťaženie r. 1809. Jak podivná to sboda, že t 
nešťastnom válečnom ťažení r. 1866. u tej samej dediny 
Lamača poslednia bitka svedená bola, jako tiež , že i táto 
práve jako bitka r« 1809. podobnou zprávou o uzavrenom 
prímerí prerušená bola. 



^' 3. Neco o cholere vôbec a o jej tohoročnom zúrení na 

'\ Slovensku zviáiie. 

i Jako každá vojna obyčajne mor alebo aspoň veľmi ne- 

ŕ bezpečné choroby za sebou tiahne : tak i tohoroční vpád 

i Prusov na Slovensko doniesol nám záhubnú choleru, 

i Pod menom cholery znali už od dávna lekári i našich 

j krajov chorobu, ktorá najmä v čas letných pálčivostí vystu- 

povala, objavujúc sa hnaním na spodok a vracaním ; avšak 
j táto nemoc veími zriedka bola smrteľná a nijakej nákazli- 

vosti nemala. — V novejšom veku, menovite r. 1629. spo- 
zoroval hoUandský lekár BoUus cholere podobnú nemoc v 
. aziatských osadách hollandských, zvlášte vo hl. meste Ba- 

[ távii na ostrove Jave. Vo východnej Indii ukázala sa cholere 

( podobná choťoba r. 1781., 1783. a 1889., jako to anglickí 

i lekári Girďlesione , Johnson a Curtis vo svojich spisoch do- 

svedčujú ; ale ona nerozširovala sa z prvotného hniezda 
svojeho dalej. — Prvá , opravdivá morová cholera povstala 
iba r. 1817. tiež vo východnej Indii a síce v meste Zille- 
Sefsore u rieky Gangesu, ktorú tamorodé pohanské obyva- 
teľstvo za posvätnú považuje; a preto tisíce a tisíce mŕtvych 
tiel hádžu do nej, aby tak do blahosla^enstvapreSly. Dakedy 
toľko mŕtvych tiel pláva dolu Gangesom, jako ked po našich 
riekach podtatranských kláty pre píly alebo tak zvané 
kluchty spúšťajú. U vtoku menovanej rieky do mora nahro- 
madily sa potom po brehoch celé kopy týchto mrtvôľ a 



380 

linijúc v pálžÍTom povetrí, Brozitánskym smradom celú okolitá 
krajinu naplnily, r ktorom vyvinula sa cholera. Hnedtoko 
samého (1817.) roku pustošila po Indii náramne a rozSirovala 
sa vždy ďalej a ďalej k západa, tak že, potom jako Arabia, 
Persiu a susedné krajiny prešla, r. 1823. objavila sa hrozne 
po prvý,— r. 1827. ale po druhý raz v ruskom meste Astra- 
ehane u chvalinského (kaspického) mora , zkadiat r. 1830. 
došla až do Moskvy. Poľská revolúcia 1830. a nasledovavJia 
vojna boly príčinou, že v lete r. 1831. cholera s ruským voj- 
skom už bola na pomedzí rakúskej dŕžavy. Vláda síce posta- 
vila proti nej vojanské kordóny, ale to nič nepomohlo, bo eíSte 
s koncom leta tohože 1831. r. chohra v Uhrách ba i v samej 
Viedni vypukla, rozmáhajúc sa i nasledujúceho 1832. r. díalej 
na juh a na západ. Od tej doby do r. 1837. preputo val tento 
„anjd zh\ji)ca^ skoro všetky čiastky sveta a usmrtil millióny 
obyvateľstva všetkých stavov. — R. 1846. rozjatrila sa cAofera 
poznovu v Ázii a kráčala porád, jako strašný moŕ svetovým n^ 
západ; r. 1848. už bola zase v dŕžave rakúskej, pustošiac 
v nasledujúcich rokoch i po ostatných krajinách europejských; 
zvlášte zúrivá bola cholera r. 1855. a 1856. jako vo Viedni 
tak menovite i u nás po celom Slovensku. — Žriedlo toho- 
ročnej cholery vzniklo v Hedžasi t. j. vo sv. vidieku Moha- 
medánov v Mekke a Medine pri príležitosti veľkolepého slá- 
venia lanajšej tureckej Velikej noci, čili bajrámu, ku ktoréinn 
sišlo sa tam vyše 800,000 pútnikov, aby si želaný hadžiritet 
alebo odpusf zaslúžili. Všetci títo pútnici vždy rovné šaty 
nosi£ musia ; vätšina ich sa ani neprezlieka, a poneváč sa z 
vätša chudobní, veľmi zle a neporiadne na svojej púti íijii^ 
pešky jachajúc, pre horúčosť podnebia nesmierne moc vystoja, 
tak že z nich vefmi mnoho na ceste zomierajú. Mŕtvole zo- 
mrelých neukladajú sa do hlbokých jám, ležT ich tak len 
fovrchne do horúceho piesku zahrabú ; z čoho v krátce ohyzdné 
nilobné smrady vystupujú. V čas tohoto sviatku Mohame- 
dáni tam voždy najmenej 2,000,000 oviec ku pocte proroka 
svojho zarežú, z ktorých krve, kožiek, kostí a iných odpadko^ 
tíež nezdravý smrad povstáva; nie div teda, že potom p'i 
tak ohromnom nakopení nečistého a v kiaždom ohfede zaned- 
baného Tudu nákazlivé choroby vznikajú. Tak hľa stalo s» \ 
min. roku; na počiatku mája vypukla medzi pútnikanu 
tureckými v Hedžasi cholera^ na ktorú tam už za prvých 1* 
dní vyše^ 100.000 pútnikov zomrelo. Šaty na púti zomrelých 
ale považuje Mohamedán za zvláštne 'sv. relikvie; pokrevn* 



381 

jeho teda yyzlečú mŕtveho do nahá, lártrolu zahrabú do piesku 
a 5aty jeho rozkúskujú na franfory , aby každému členu 
rodiny dostal sa z nich jaký taký zdrap na pamiatku. Takto 
dostala sa cholera min. r. z Hedžasu do Egypta a po paro- 
lóďach yefmi rýchle do prístaVor europejských. K púti sy<yej 
z Alexandrie do Ankóny len tolko žasu potrebovala, koľko 
žasu paroloí ku tej ceste potrebuje. Celkom tak rýchle 
zjavila sa i v južní eh prístavoch ' francúzkych. Z Marseílla 
pešky jachala na juh ; jedných cestovateľov sprevádzala do 
Paríža, zkadiaľ jú početné dojky a pestúnky, jako novoročný 
dar, do domoviny svojej dovliekly; na jednej lodi ta šla do 
Quadelóupy^ ba i vrátila sa ztadiaľ do Brestu. K nám ju, 
jako vyšej povedano, Prusi dovliekli ; ostatne, prv lebo neskôr 
bola by ona asi i bez Prusov k nám dorazila, bo keď je raz 
v Európe, celú ju zaplaví. 

Strany jej mena poznamenávame, že meno cholera zo 
starogréckeho jazyka pochodí a práYe toľko znamená, jako 
po slovensky Hcoijok^ lebo za príčinu záhubnej tejto choroby 
považovalo sa rozmnoženie žlči v tele , ktorá potom hnaním 
a vracaním odchádzala. Už si. lekár Galemis (nar. r. 131. po 
Kristu P.) opisuje nemoc pod menom chohra , ale iba tú 
letnú, ktorú sme na počiatku spomínali. 

Mnohí sa domnievajú, že nemoc táto má svoju príčinu 
vo vzduchu a že to, čo túto nemoc zo vzduchu spôsobuje^ 
každý síce do seba vdechuje, ale že len v tom sa stáva 
zárodkom nemoci , kto k tomu sám podnet dáva , ku pr^ 
nestriedmosťou , požívaním nezdravých pokrmov, prestydnu- 
ťím sa a t. d. í ovocie, zvlášte nie dosť vyzralé^ zapríčiňuje 
vraj choleru. Divná vec , že je to nemoc zjavná a preca 
tajomstvom. Jedon ju premohol pitím piva, iný rumom, tretí 
držiac ľad pod jazykom, aby nevracal, štvrtý teplými obklad- " 
ky (oblôžky, Umschläge) ^ kdežto už pri piatom , keď ho 
polapila, všetko umenie aeskulopov bolo marné a preto všeo- 
becného pravidla ani Ndaton v Paríži udať nenie v stave; 
keď vôbec ani posiaľ vyzkúmano nenie, v čom by vlastne 
táto záhubná nemoc záležala. Y tom sa však preca najzkú- 
senejší lekári viacej menej srovnávajú , že cholera nieje 
chytlavá, t. j. že neprenáša sa z jednoho na druhého 
človeka dotknutim sa chorého tela; ďalej, že je milov- 
nica nečistoty, a čo takej že sú hlavné posidlá jej nákazy 
záchody a vôbec tá nečistota, ktorá z človeka diolerou 
zachváteného spodkom i vrchom odcbodí, najmä ak ona 



382 

' dlhSim ležaDÍm sosmradlayela ; potom , ze predbežné znaky 
nastáyajúcej cholery sú : iakási yšeobecná nechuf k jedlu^ 
oäklirosf, fažkostí údoy telesných, pobolieraníe hlavy, žalúdka, 
brucha, náklonnosť ku vracaniu, jakésí prelievanie sa ablbo- 
tanie v bruchu s takým podivn/m citom, jakoby všetky črevá 
dolu k spodku brucha spadnúf chceli, a t. d. ; a napokoa, 
jako poy^echne známo , že sa cholera dostaví a vyznačuje 
silným vracaním a hnaním spodkcm tela : následkom čoho 
krv mnoho »vojej vody stratí , náramne shustns a preto 
poriadne v žilách tiecť nemôže, teplo netvorí, moč, pot a 
slinu nevylučuje. Ztadiaľ pochádza, že nemocní suchú kok, 
vysuSené ústa a hrdlo s ukrutným smädom majú ; ďalej, ze 
8Ú studení, zachriplí, že nemočia a že pohybovanie ich srdca 
je slabé, alebo že sa ani poznať nedá. Preto tiež sL lekár 
Dr. Karol Bock radí pomáhať každému , kto choleru dostal, 
svláSte k tomu, aby sa jeho shustnutá krv co skôr pre- 
riedila. Co sa docieliť môže pilným pitím teplej vody, 
ktorej sa trochu vína alebo rumu primieSalo. Nemocný samá 
hned do teplej postele uložiť a ku pilnému pitiu teplej vody 
nútiť. Smäa zahasí sa najľahšie ľadovým pivom, alebo sta- 
deným, vodou rozriedeným vínom. Toto dáva sa nemocnému 
(mn grano sälis^ t. j. berúc telesnú povahu jeho na zreteľ; 
okrem toho prikladajú sa na život obkladky tak vrelé, jako 
ich len chorý zniesť môže. — Liek, ktorýby bol v stave, 
vylúčenie vody z krve zamedziť, nenie ešte lekárom známy; 
preto je a musí byť hlavním liekom teplá voda , ktorá 
nemocného rozohreje a shustnutú krv jeho zase preríedi* 
Víno alebro rum primieša sa vode preto, aby sa srdce čerst- 
vejšej sťahovalo a krv prez vyziable údy ráznejšej preháňalo. 
VSakové lieky, kúpele, sekanie žily a t. a. v cholere už vyvinutej 
nič neosožia. Tak to tvrdí vy sej menovaný Z>r. Bock^ ktorý veľmi 
snamenitú prostonárodniu knižočku pod menom „Ucítel zäŕOr 
wa" vydal, z ktorej túto jeho náradu o liečení cholery obe- 
censtvu slov. v č. 35. jfibzora^ p. J. J, z Viedne sdelil. 

U nás pi. lit. pp. Dri J. Bauer a E. Dillnherg^ ^ 
B. Bystrici vydali o (Aoľere slovenské pouSenie ; taktiež slov. 
„Pou^^ie o cholere^ vydal v Štiavnici Dr. Fr. Z. SehdUngfr] 
mesto Veľká Revúca vydalo slov. „Pravidlá proti chol&ľýr 
v Nitre vydal tam. zdravotársky výbor 2 hárky silné pojed- 
nanie slov. pod týmto názvom : „Prostorozumná úprava prO^ 
neáadivej cholere a úprimná rada o proérted^coch, pred ^^ 
monkoou ochraňujúcich^ a t. í. 



383 

Okrem toho zaslúžilý gfpolurodák nás^ p. redaktor 
D, Lichard uyerejnil v. č. 25 — -27, ^Ohzora:^ Najpof/rämejsie 
pouSem'e o cholere^ odporáéajúc medzi iným jako 1855. tak i 
t. r. čáj (odyarok) z jaloTca éi borievok ; v č. 27. tohože ^Obzora^ 
sdelil p. J, Škídtéty, že sirkový kvet (Flores sídphwris^ 'Schwefď 
Kilthe) je nerinný a bezpečný liek proti cholere; jaTcým sa tiež 
dfa pozdejších zpráv u mnohých choleristor čo taký skutočne 
dokázal (sr. „Obzor'' č. 32, 35 atd!.). P. J. PaMrik ale v 
č. 78. „Pešťb. Vedom." čo najistejší posiaľ málo známy 
liek proti cholere odporúčal, ayšak hneí pri jej počiatku, 
jaknáhle sa totiž hore spomenuté ^výstražné znaky*^ zjavia, 
užitie jednoho prášku daviSa (Ipecacua/nha) na^ vracanie a 
ľahnutie si do postele i prikrytie perinou. Co v č. 32. 
jPbzora^ i p. G, Pamlík opakoval, dodajúc, že proti nepre- 
stajnému vracaniu potreboval ladové kúsky, poliate 4 kvap- 
kami tinc^jíTaň opii^ oproti zierke ale Doverove prášky., A týmito 
prosriedky vskutku mnohých život zachránili. 

Napriek všetkým predpisom a opatreniam, poučovaniam 
a snahám i telesných i duchovných lekárov, vzniknuvšia a 
rozpradivšía sa po celom Slovensku táto záhubná cholera 

Íožiadala mnohé obete. Dľa zpráv úradných bolo v celých 
fhrách toho roku do 5. dec. 2062 miest, mestečiek a dedín 
eholerou nakazeno, tak že z ich obyvátefetva 147,211 osôb 
ochorelo, z týchto ale 66,999 zomrelo, » 78.386 vyzdravelo a 
1,826 v lekárskom opatrovaní zostalo. Co sa ale menovite 
Slovenska týka, dľa sdelených' nám zvláštnich dátok v 
B, Bystrici a v najbližšom okolí ochorelo na choleru do 500 
a zomrelo vyše 2U0 ; v Brezne ochorelo 50, zomr. 26 ; v 
okolí breznianskom ochor. 105 a zomr. 20; v ostatní ch krajoch 
zvoL stolice ochorelo do 1.000 a zomr. nečo vyše 500. V 
Luptove prvý pád cholery udal sa 1. seplt. v Líškovej; odtedy 
behom 2 mesiacov ochorelo na ňu 889., vyzdraveli 404, 
aomrelo 350, ostatní zostali v lek. opatere. Najvátšmi vraj 
zúrila na Likavke a v Stankovänoeh, potom Líškovej, Ružom- 
berku, Bobrovci a BeSenovej, YjOrave^ menovite v Žaškove, v 
Podbieli, v Jasenici, Hruštíne, Tapšove a Erdôdke do 5. nov. 
ochorelo 66, vyzdraveli 34, zomrelo 29, 3 zostali pod lekárskym 
opatrovaním ; krom toho však vypukla cholera ešte í v 
Tvrdošíne a Jaseňovej v menšom rozmere. V trenc, stolici 
zomrelo na choleru menovite v meste Trenčíne od 13. aug. 
do 4. nov. 221, vo farnosti tepľanskej 110, v soblahovskej \{^^ 
T Beluši 110, v Podskali 30, v Sbpnej 12, vo Viso'ajoch 19, 
T Koikovciach 4 a v Pružine 17. V nitrianskej stôl. vypukla 



384 

cholera 28. júlía a 31. okt. zanikla. V 326 obciach, 319,765 
duší počitujiieích, ochorelo 26,778, ozdravelo 13,504, zomrelo 
13,274. V jednotlivých obcach trvala cbolera 60 — 80 dní. 
Pri opatere nemocných onezdraveli a zomreli opát a farár 
Saštínsky Štefan HrébiEek, nitrianskej župnej nemocnice 
duchovný správca Bernard Czáró^ a ev. farár v Skalici ĽtidovU 
B, Ltchard: všetci traja spolučlenovia Matice a verní synovia 
náhoda slov. Mnohí y menšej miere na tuto nemoc trpiaci 
duchovní pastieri vyzdraveli. Zpomedzi lekárov Dri Zóbor a 
Ekrentfud ochoreli, tamten i 7 sirôt odomrel, tento sa zotavil. 
Rukama ťažko pracujúci národ, nevšímajúc si maličké pobolie- 
vame bruéha a nasledovne i nemoc vo zniku udusiť premeS- 
kavší, najvätšmi trpel. Pomerne vo vážsko-novomestskom, 
nečo menej v skalickom a zase ešte menej v nitr^ okoli po- 
ijarelo najviacej ľudí. V samej /Skalici zomrelo vyše 400* Na 
Štefana kráľa bolo 31 pohrabov a nasledovne dľa uverej- 
nených výkazov nikde v celej vlasti našej cholera tak nezú- 
rila jako v Skalici, nepochybne ä tej príčiny, že 47. regiment 
pruskej pechoty, v ktorom nemoc pôvodne vypukla, už 
cholerou nakazený do Skalice prišiel. HL župan nitr. Mvdolf 
Ockay, tam. hl. zdravotár Jozef Nagy, hl. služný Pavel Ba- 
bóthy^ súkromý liečiteľ Andrej Proksch a drážovský farár 
Dr. Matej Šteffdny najvätšie zásluhy si vydobyli v cas 
zúriacej cholery v Nitriansku, kroz svoju neunavenú činnosť 
na svojom úradnom stanovištia K potešeniu nášmu ešte i to 
z Nitry nám sdeleno, že tani každý „panslaviismom" osočo- 
vaný národovec v ohľade ľudomilovnom v cas tohoto navští- 
venia vynikal, Z prešporskej stôl. udano z Rééi 35 a z Vojnár 
30 zomrelých. V Kremnici od 21. sept. do 27. okt. ochorelo 
476, zomrelo 133. V Novohrade od 25. aug. do 3 nov. v 43 
mestečkách a obcach ochorelo 1639 , vyzdravelo 935 , zo- 
mreli 701, 3 zostali pod opatrovaním lekárskym. Vo Spisi sa 
zjavila cholera najprv vo V. Hnilei 20. okt. a ztadiaľ roz- 
širovala sa ďalej ; najviacej obetí mala požadovať v Jakov- 
ciacb a vo V. Folkmare. Z ostatních strán Slovenska^ ačkol- 
vek sme o to patričných pp. i v č. 85. „Pe^íÄi^ž. Vedomosti^ 
verejne i daktorých písomne požiadali, nedošly nás dosiaľ 
žiadne zprávy: avšak už í z podaných tu patrno, že národ 
náš počas tohoročnej cholery nemalú obeť priniesol Morene. 
Z pomedzi ostatních národovcov slov., v obeť cholere 
padlých, okrem vyše zmienených spomänúť dlžno i kaplána 
búr-sväto-jurského Ladislava Vachaju. 



385 

Taktiež spomänúť treba, že okrem .už yýše podot- 
knutých počas tohoročnej cholery svojou nasledovania kodnda 
horlivosfon, ľudomilovnosfou a príčinlivosfou na Slovensku 
medzí injmi zvlášte sa vyznačili pi, tit. pp. farári : Fr . 
Holéczy^ kerestúrskj, T, Straka, cíferský, J, Palárík, majte- 
chovský, G. Pavh% slovensko-meíerský, Št Karaba^ čachtický 
a J. Štanga oslanský ; dvaja poslední i v obeť padli ; z 
lekárov ale : Dr, J. Bauer, Dr. K Girardi\ Dr, Krieser a 
K. Máry v B. Bystrici, Dr.G. ZecJimter v Brezne, ^Dr. Fr. X. 
Schellinger v Štiavnici, Dr. F. Baintner v B. Darmotách, 
Dr. J. Ger^ v Novom Meste nad Váhom, Dr. J. Hammer^ 
schmiäty stoL lekár v Orave, a /Sam. Heitler^ okresný ránhoiič 
tamže, ktorí poslední dvaja pre svoje už i predoSlé zásluhy 

Íri pomáhaní trpiacemu človečenstvu, zlatým záslužným krížom 
ľajv* rozhodnutím J. Veličestva od 11. nov. t. r. sú vyznačení. 
K zachovaniu k možnému ešte asi dakedy upotrebeniu 
sdelujeme tu ešte aspoň daktoré z mnohých rád, prosriedkov 
a zkúseností počas panujúcej tohoročnej cholery, v rozličných 
časopisoch uverejnených. Dr. K. SiMósy jako pľeservativný 
prosriedok proti cholere odporúčal óbväzky na žalúdok z hru- 
bého plátna, 3 rífy dlhé a \ rífa široké ; z nichž polovica 
zamočiť sa má do čerstvej studenej vody, potom dobre vy- 
žmíkať a mokrá časť položiť na telo tak, aby zakryla žalúdok 
a brucho ; ďalej, má sa táže mokrá časť druhou suchou polovicou 
obväzku zakryť, á aby tým skôr a trvácne docielilo sa zo- 
hriatie, má sa ešte na to flanell priložiť. Obvázok treba 
trirazy denne obnoviť: ráno hneJ po vstatí, na poludnie po 
obede a večer pred uložením sa k spaniu. — Vôbec jaká 
dobrý a ochraňujúci prosriedok proti cholere odporúčalo sa 
z viacej strán nosenie vo dvoje složeného äanellu na holom 
živote (bruchu), alebo v jeho nedostatku mäkkého, čistého, 
aspoň vo sestoro složeného plátna. — Ritter z Gorice (sr. 
č. 24. nOlzora^) odporúčal silný čáj z kvetu lipového, ktorý 
sa má však nechať cele vychladnúť a potom len dať 
k pitiu chorému za malú šálku ; chorý má byť v posteli 
neveľmi poukrývaný : po užití vraj tohože chladného čaju 
hnanie spodkom ba i vracanie hnect prestanú, pri ďalšom 
miernom užívaní ale upadne vraj chorý do voľného potu a 
je zachovaný. — Istý pruský lekár písal toto : „Pozoroval 
som nasledujúce. V dome, v ktorom énolera už nekolko obetí 
zachvátila, požívali iní obyvatelia ovocia, vSelikých druhov 
zeleniny bez všetkého uškodenia , lež zdržovali sa zcela 

25 



386 

pitia vody. Osoba jedna požila vežer slaného pokrmu a na- 
priek TŠetkej výstrahe napila sa vody. Nekofko hodín .na 
to objavily sa všetky známky cholery, silné dávenie a hnanie, 
ktoré len k ránu sa nlavily, ked bol nemocný požil miešanina 
z harmančeka a maty koreňnej. Iná osoba, ktorá ďla zvyku 
časne ráno voda požívala, onezdravela okamžite. Tiež u 
nekoľko iných osôb pozoroval som podobné prípady. V 
jednej rodine trpely už po dlhší ca3 nektoré deti na hnanie, 
ktoré žiadnymi lieky nebolo možno pristaviť; na radu mo- 
ja zdržaly sa za nekolko týďnov pitia vody a hnanie prestalo. 
Nemožno síce upierať, že mnohé osobv, ackotvek vodu pily, 
preca zostaly zdravé, lež to môže záležať v rôznosti vody. 
Ponevác sa v jednej rodine bezprosredne po požití vody 
dostavily bolesti v žalúdku a hnanie, nechal som nádobu s 
touže vodou za 24. hodín pokojne stáť a spozoroval som na 
dne nádoby značnú čast usadliny, k|;orá bola zelená jako 
moch. Pri zkúške s vodou zo studne druhého domu, kde až 
posiaT neobjavila sa cholera^ ačpráve mnoho tej vody sa pije, 
nenalezeno žiadnej usadliny. Dľa toho zdá sa mi potrebné, 
aby strany požívania vody dialy sa dôkladnejšie vyšetro- 
vania. Predpokladajúc, že mi nebude, vykladané za arroganciu^ 
činím návrh, aby k vôli zkúsenosti všetci obyvatelia mesta 
(Berlína) aspoň za 14t dní zdržali sa pitia vody. Ja sám 
pijem kávu, čáj, alebo varenú a zase vystydlú vodu. Z behu 
tejto strašnej nemoci po túto dobu nadobudne sa aspoň to, 
pôsobí-li požívanie vody tak prílišne na túto nemoc, jako sa 
mi to zdá dfa mojich pozorovaní.^ — ■ Poľský časopis 
y^Przyjacid DoTrvovy^ v čísle od 24. nov. r obšírnejšom článka 
spomína, že mnohé rodiny zachovalý sa v -cholere pitím 
jabľcnika t. j. vínového nápoja z prekysnutej šťavy jablčnej 
pripraveného. Ozdravenie vraj nasledovalo ÝŠade J>o pití 
jablcnika už o 4 hodiny. — V okolí mesta Písku v Čechách 
ale zakopávali na chohru chorých do hnoja^ tak že im len 
hlava von vyzerala a mnohí vraj vyzdraveli, lebo im bez 
pochyby teplota hnoja pomáhala. — Vo Vratislave v prus- 
kom Sliezsku zase odhodlal sa istý lekár, vidiac dve chole- 
rou onemoénelé osoby, že už stuhly a známky života nedá- 
vajú, že sa pokúsi, či by ich nepriviedol k životu pridaním 
teplej ludskej krve. Nezdraví boli 33 očný muž a 24 ročná 
žena. Jako povedané, boli už stuhlíra každým okamzenim 
smrť sa očakávala. Rečený lekár pustil na chytro obidvomi 
žilu, tak že každému asi funt krve ubudlo, a túto kry na- 



387 

hradil im kryou teplou, zo zdravého žloveka vzatou, vstrieka- 
júc im ju do žíl. A ejhla už v polí, striekania udala sa pri 
žene podivná zmena ; sosinelj doposial a scvrklj obličaj 
začervenal, puls lepšej bil, nemocná prišla k sebe a bolo jej 
lepšej. Podobne stalo sa pri mužovi^ len že sa u neho zmena 
nedostavila okamžite* Koža mu počala pomaly teplieť a vo 
12 hodinách prišiel i on k sebe. ' Oba nemocní vraj vyzdra- 
veli a nemôžu sa nadívif tomu, keď sa im vypravuje, že im 
bola žila pustená a krve prilievano. Oni ničoho necítili. — 
VélpeaUj jedon z prvých ' lekárov parížskych odporúča poži- 
tie 3 — 4 kvapôk laudanum, na kúsok cukru nakvapkaných ; 
čo treba každé 2 hodiny opakovať, dokiaľ behavka lebo dá- 
venie neprestane. Odporučuje zároveň mierne užívanie kly- 
stýrov so škrobom a 6 — 10 kvap. laudanum. — Spomänúf ešte 
sluší jedon domáci liek, ktorý odporučil Fr, Matis^ farár r 
Novom Szônyi (pri Komárne) ; on vraj r. 1849. už bol v cholero- 
vých kŕčoch polomŕtvy, keď mu jedna stará žena poradila, aby 
surový koreň chrenový hrýzol (žváchal), na žalúdok ale, na tak 
zvanú ^srdcovú jamku" pod prsami, aby si dal prikladať na trielcí 
rozmrvený chren. A v skutku po upotrebení tohoto že mu asi o 
štvrť hodiny prestalo vracanie s kŕčami a šťastne vyzdraveL 
Tento prosriedok vraj potom nepočetným fuďom pomohol. 

Už z tohoto vidno, že liekov oproti cholere je veími 
nmoho ; kde ale toíko jakoby istých liekov máme a preca 
toľko ludí pomre, je len to isté, že sú všetky tie lieky viacej 
menej neisté. A preto pisateľ týcMo riadkov súhlasí s p. dopt- 
sovatďom z Brezna v č. 96. „Peétfrud. Vedomosti,^ kde tento 
píše : „Nechcem tým liekom odopreť moc , nechcem byť 
skeptikom : ale najvätšiu spásu hľadám v tom, keď jednotlivci 
v čas cholery i len ten najmenší príznak choleričný, bez stra- 
chu síce ale prísne kontroUujú, pokoj, posteľ a teplotu pri 
zachovávaní diaety hľadajú, a k tomu dfo rozličných úkazov 
z opatri^ej a zkúsenej ruky, a keď tej niet, aspoň z láskavej 
prijímajú lieky. Hovorím síce , že pri tom všetkom mnoho 
ľudí vymrelo , ale i mnoho vyzdravelo , a nepochybujem, 
že duch ľudský , ktorý už toľko , riekol bych zázrakov 
vyzkúmal, vyhútal, toľkým chorobám odolať ♦.doviedol (na 
pr. očnie choroby , pôrody , štepenie drobníc a t. ď.), 
že on po vyzkúmaní priamy cholery a jej bytností^ ale i 
len týmto spôsobom, že on časom túto hroznú hádku, — hroz- 
nejšej epidémie v sozname lekárskom nie — trozluštiac, bedá- 
kajúce mdstvo od tohoto škrtiteľa alebo cele oslobodí, alebo 

25* 



388 

jeho železnú raka aspoň na stupeň našich obyčajných člí 
(epidémií) obmäkčí.^ 

Poneváč ale, jako hore. poredano, hlayné nošidlá íihoU- 
rickej nákazy au záchody a vôbec tá nečistota, ktorá z 
človeka; oholeroa zachváteného, spodkom i vrcht>m odchodí : 
hlavné tiež pravidlo prezreteíaosti je : aby včas panujácej 
chohry možno najmenej ľudí ten istý záchod ožívalo a 
kde preca spoločný záchod užívať sa musí, treba ho každo- 
denne nákaz livos ti zbaviť (destnficirovď). K tomuto cieľa 
najlepšej slúži zelená skalica^ či vitriól železový {Eisenvitrioľ)^ 
ktorý v každej lekárni možno ^^stať. Na jedon funt skalice 
naleje sa 6 — 10 holbí vody a ke<í skalica roztopila sa úplne, 
z tej vody každý deň aspoň holbu vylejeme do záchodu, efan 
ale viac tým lepšej. Taktiež radí tajný lekársky rada a prot 
v Berlíne Dr. Martin desinfekciu kroz vodu vitriólovu všet- 
kého vývrhu a vytrusku choleristov a vyvareuie vo vode 
kreosotovej špinavých šiat z tela nemocného, jestli chceme 
aby záhubná táto nemoc dalej sa nerozmáhala. — Okrem 
toho ale má človek včas r^/erj/ zostaťpri obyčajnom spô- 
sobe života, jak je tento poriadny; má sa chrániť silného 
rozhorúčenia z jednej a zachladnutia tela z druhej 
strany, jako i prílišného pohnutia mysli, obzvlášte hnevu a 
strachu. Miernosť v jedle a pití zvlášte večer sa odporúča ; 

Í'edenie ovociny najmä tým osobám nie je radno, ktoré ľahko 
inanie dostávajú ; uhorkový šalát a kvasené uhorky udávajú 
sa v čas cholery čo nebezpečné. Konečne odporúča sa vše- 
stranná čistota i telesná i domová; menovite treba z domu 
odstrániť všetko, čo svojím hnitím smrad vydáva, izby ale 
majú sa každodenne, a síce častejšej, otvorením oblokov a dverí 
vyvetriť. — Napokon pre tých^ ktorí chorého opatrujú, 
okrem tu preduvedených pravidiel, menovite desinfekcie nečis- 
toty vrchom i spodkom vyhodenej , na koľko možno vždy 
čerstvého a čistého povetria, odporúča sa čo skoršie odstrá- 
nenie z izby téjže nečistoty a pozornosť, aby vystupujúcu z 
tejže nečistoty paru nevdýehalí, ale ani paru dýchania chorého 
nevtiahli do seba ; dlážka, ale izby nech sa častejšej poprski 
silným octom, tak aby sa octová para v izbe pocítiť dala. 
— Fri zachovaní týchto pravidiel mnohí zachránili i seba i 
svojich milých, zachovajme ich teda v čas potreby i my a 
dôverujúc v múdre opatrovanie božie, nezanedbávajme hneď 
prvé „výstražné znaky^, ale pričiňme sa, a síce kde len možno 
radou zkúseného lekára, chorobu hneď s počiatkoxn udusiť 
a prekaziť. Klolua Ohráttek. 



389 




Xni. Kronika ostaného roku. 

Hok 1866. bude v dejepise dŕžavy rakúskej tak dôležitými, osudnými 
udalosťami vynikať, že istotne zasluhujú, aby ich pamiatku i „Národní 
Kalendár'* potomstvu zachoval, a to tým viac, poneváô hrozné udalosti 
vojanské z celej uhorskej vlasti nadej i jednu čiastku Slovenska zachváUly. 
Že ale počiatky tých pamätných príbehov ešte do roku 1865. zasahujú: 
hranice ročnej kroniky našej roztiahneme od 1. sept. 18^5* do 1. sept. 1866. 
berúc i na všetky pamätnejáie príbehy ohlad, ktoré udaly sa v iných 
krajinách vzdelaného sveta. O príbehoch uhorského snemu zvláštny 
článok pojednáva, a preto ich z našej kroniky vynechávame; taktiež 
o udalosť ach vojny, aby sa tie isté veci na rozličných miestach neo* 
pakovaly, len stručne prehovoríme. 



390 



Bok 1865. 



Mesiac *) september. 

1. NajyySším rozhodnutím Jeho 
Veličestva nový snem sedmohrad- 
siký na deň 19. nov. do Koloán 
avolaný; súčasne bol predošlý 
snem (svolaný najv. rozhodontím od 
21. apr. 1863 doSibína) rozpustený. 

2. Jozef Urbanovský z Urbanova, 
bývalý farár v Čachticiach, f v 
Predmieri stôl. trenčianskej, 73 roky 
Btarý. Nebožtík, z rodiny zemian- 
skej poälý, patril medzi najveraej- 
dioh synov národa slovenského, čo 
menovite tým dosvedčil, že v lete 
r. 1847 prijal shromaždenie TatHna do 
pohostinskej faiy svojej v Čachticiach. 

3. Princ Jozef Buonaparte (nar. 
13. Febr. 1824.) f v Ríme; bol to 
najstarší syn princa Karola 
L u c i a n a Buonaparte , si ávneho 
zkúmatefa prírody, bratranca teraj- 
šieho cisára Napoleona III. 

4. Naj v. rozhodnutím podmaršal 
barón Äaro/ Gablenz c. kr. miesto- 
držiteľom v Holátaine menovaný; 
pruská vláda podržala si správu 
zemskú v Slesviku. Toto rozdelenie 
vlády v k niežatstvách, kráľovi dán- 
skemu v boji odňatých, bolo prvým 
zárodkom ťažkých sporov, ktoré 
vojnu r. 1866. zaprícinily. 

5. Slávnostné odhalenie veľkole- 
pého pomníku Jána Amosa Komen- 
ského v Bran4ýsi u Orlici v Čechách ; 
pomník stojí práve na tom mieste, 
kde bola „bratrská hospodá" cesko- 
fnoravských bratfí a kd© Komenský 
spísal roku 1623. povestné dielo 
svoje; Labyrint sveta a ráj srdce. 

7. Barón Frcmko Kemény, preši - 
dentom sedmohradského snemu meno- 



vaný. Celé sostaveníe tohože snemu 
k tomu cieľu smerovalo, aby živel 
maďarský neprirodzenú vätšinn 
obdržal. 

10.^ Slávny generál franeúzky, 
K. L. Lud, Lamorieier, •{• na zámkd 
Proncel-u, 59 rokov starý. Roku 1860. 
bol veliteľom pápežskej armády a 
j ako taký stratil dňa 7. apr. bitka 
,n Oastelfidarda f čoho následkom 
Viktor Em. severné krajiny „cirkev- 
ného štátu" opanoval a ku korune* 
svojej pripojil. 

11. Po šťastne udusenom odboji 
v severných štátoch amerikánskych, 
došla veliká deputácia 60 Členov zo 
všetkých krajín, ktoré y odboji 
podiel braly, do Vashingtonu, aby 
novému presidentovi Johnsonovi ybt- 
nosť obyvateľstva zabezpečila. 

13. Viiiamy kráľ pruský, vydal 
patent, ktorým vojvodstv.o l^um- 
burg opanoval ; Rakúsko postúpilo 
mu svoje právo spolu-panovania za 
odmenu peňažitú (porovnanie toto 
stalo sa smlúvou dňa 14. aug. v 
Gasteine uzavrenou). 

14. L* Karolyi poznovu k iirada 
kr. uhorského vicekáncellára po- 
volaný. 

15. Anglická vláda prišla v ír- 
sku na stopu veľkého, tajného spri- 
sahania, ktoré za účel malo: Írsko 
od anglickej vlády, odtrhnúť a j ako 
samostatnú republiku sriadiť. Čle- 
novia tajného spolku, i v Amerike 
sta tisíce účastníkov majúceho, dali 
si meno Feniani, lebo terajší Lr- 
Čania odvádzajú pôvod krve svojej 
od starovekých Feničanov (an- 
glicky volajú ich Fenia/ns.) 

16. Veliké slávnosti v Mexika 
k oslave bojovníkov, za neodvIslosC 



*} Číslo, pred každým článočkom postavené, znači dátum príbehu; kde 
hviezdička pridaná je, tá udalosť patrí k dátum predošlému* 



391 



zeme padlých; pri tejto príležitosti I 
oisár MaxiMilicm vjdal rožka z, aby 
sa skvelé pomníky k úcte týcbže 
bojovníkov postavily. 

17. Naj v. rvzhodnutím Jeho 
VeliČestva snem uhorský na deň 
10. dec. do Peáti s volaný; voTby 
mali sa kouaťpodra zákonov roku 1848. 

i 8. Dátum cis. patentu, ktorým 
svolávajú sa krajinské snemy za 
Litavou O ná deň 23. nov. 

* Ján Franeisci z úradu vrch- 
ného župana liptovského prepustený. 

20. Najvyäši manifest cisár- 
sky k národom rakúskym o príčinách, 
pre ktoré pôsobenie rady ríSskej 
na čas pristaveno je, aby sa počnly 
hlasy národov strany trvanlivého 
usporiadania pomerpv Hšskyoh. 

24. Vypuknutie vojny medzi re- 
publikou Chili v južnej Amerike a 
vládou španielskou. 

25. Pruský kráí Vilicm došiel 
do Batzéburgu, aby panovanie nad 
voj vodstvom lauenburgským oso- 
bne nastúpil. 

26i Na dome obce ZagoHce v 
Krajinskú, v ktorom narodil sa 
z chudobných rodičov (roku 1754.) 
Juraj Vega, pamätná tabula slávno- 
stne bsadená. Véga, rodom Slovinec, 
pre svoje vedecké zásluhy do stavu 
barónov povýšený (f 1802.}, bol 
jeden z najslávnejších mathematikov 
celého sveta, lebo menovite jeho 
wlogarithmické tabelly ** 43-krát vyšlý, 
Čo žiadna mathematická kniha nedoži- 
la. Bratia Slovinci sú tedy právom 
hrdí na tohoto rodáka svojho, čo i 
ozdobením toho domu dosvedčili. 

28. Bývalý vrchní župan lip- 
tovský, Ján Francisei, opustil L. 
Sv. Mikuláš, majúc zase predošlé 
miesto svoje, jako kr. miestodržiteľ- 
ský radca v Budíne zaujať. Dňa 
24. sept boli sa sním liptovskí ro- 
dáci prenikavé rozlúčili. 



30. Najvyšším rozhodnutím barón 
Bernhard Widlérstorjf'Urha/ir c. kŕ* 
ministrom obchodu menoraný. 

* Počiatok processu lapených 
Feniánov v Dubline (srov. 15. sept.) ; 
obžaloba zneje na zločin velezrady. 

v 

Mesiac október. 

3. Mexikánsky ci^kt Maximilian 
vydal proklamáciu, že každý, so 
zbrojou v ruke lapený bojovník 
stránky republikánskej bude za 
24 hodín odsúdený a zastrelený. 

6. Najv. kr. reškriptom ustano- 
vené boly kráľ. predlohy (proposicíe), 
o ktorých snem sedmohradský roko- 
vať má; žiada sa menovite revisia 
článku 7. zákonov r. 1848. a ustano- 
venie spôsobu spojenia s Uhrami. 

8. Komissia štátnych dlžôb, 
ustanovená od ríšskej rady, najvyš. 
cisárskym prípisom vyvoláva sa, 
aby svoje práce i po dočasnom pri- 
stavení tejže rady ríšskej konala. 

9. Shromaždenie saskej ttniversity 
v Sibíne otvorilo sa k porade : jakoby 
sa chovať mal saský národ oproti 
najnovejším premenám politickým 
a nastávajúcemu snemu? 

11. Strašlivé sbúrenie sa Murí- 
nov na ostrove Jamaika proti An- 
gličanom, a Vôbec proti všetkým 
„bielym** obyvateíom ; ukrutnosti 
páchaly sa z oboch strán neslýchané. 
(Povstanie toto udusili Angličania 
do 28. okt. náramne krvavé? vyše 
200O zajatých povstalcov obeseno 
alebo zastreleno.) 

13. Francúzka vláda upravila 
vyzvanie ku všetkým vládam euro- 
pejským: aby sa ustanovila medzi- 
národoia komissia k porade, jakoby 
sa rozširovanie cholery z východných 
krajín tureckých zamedziť mohlo ? 

16. p. kň podmaršal, barón 
Frcmko FUippovič^ miestodržiteľom v 



*) Za potrebno držíme poznamenať, že „krajinami za Litavou^ alebo 
jedným slovom zálitavskými volajú sa tie, ktoré pred rokom 1848. 
nepŕislúchalyk uhorskej korune. V tomto smysle tedy i Halič 
a Bukovina pripočíta sa ku krajinám zalitavským. 



392 



Dalmátsku menoyaný; túto premena 
prijala národnia horrátsko - srbská 
stránka radostne. 

17. Svetoznámy cestovatel afri- 
kánsky , barón Deehén, od. divokov 
z kmeňu SumťUis spolu s dvoma 
spoločniky ukrutne zavraždený* 

i8. Anglický minister, lord Eenry 
John T. PalmerHon, f v Prockot-Hallu 
81 rokov starý; s ním klesnul do 
hrobu najslávnejii štátnik anglioký 
novej doby. 

26. Jeho cis. Výsosť, aroiknieža 
Karol Ludvik, protektorom výstavy 
parízkej roku 1867., jako i vieden- 
skej roku 1870. menovaný; úrad 
presídenta centrálneho výboru pre 
spomenuté výstavy obdržal gróf 
M€Uej KonSt, Viekenburg, 

27. NajvyS. rozhodnutím nová 
„kontrolná komissia pre štátne dlžo- 
by^ sriadená; jej presidentom bude 
knieža Jozef CoUoredo* 

28. Bývalý c. kr. minister za 
hraničných vecí a cis. domu, gróf 
Karol BuoUSckaumstem, f vo Viedni 
68 rokov starý. 

29. Krvavý boj Francúzov na 
ostrove Martiniqué medzi sebou ; sbor 
totiž Zuavov sbúril fia, nechtiac ísf 
ďalej do Mexika. Po krvavom udu 
seni tej zbury vohnaní sú Zuavi 
Btrelbou na lode nazpak. 

31. Cár Alexander IL vydal úkaz, 
v ktorom prikazuje sa, aby nové 
súdne sriadenie (od 1. nov. 1864.) s 
počiatkom roku j 866. v moskovskej 
a petrohradskej gubernii vstúpilo do 
života, v ostatných ale guberniách 
má byl^ behom 4 rokov zavedene. 

Me8i<»c november. 

1. Ivan Magwanié z hodnosti 
kr. horvátskeho kancellára najvyá. 
rozhodnutím prepustený ; súčasne 
správcom tejže kancellarie podmaršal 
barón Kwtevié ustanovený. 

2. NajvyšSí kr. reSkrípt, k otvo- 
reniu horvátskeho snemu dňa 12. nov. 
vydaný. 



* Slávnostné odhalenie po* 
ninlka Lad. Fr* Čelakovského v Prshe, 
na hrobitove voléanskom. Slávny 
tento a éfachetný spisovateľ český 
bol už roku 18&2. dňa 5. ang*, y 
Prahe zomrel. 

4. Pečuhský (pSikostolský) rím. 
kat. biskup, Juraj Oirg (nar. 1793.) 
slávil 50 ročné kňazské jubileum. 

6. Najv. rozhodnutím nstano- 
veno, aby sa na hraniciach driavy 
rakúskej p a s s y pocestných o e- 
prezeraly; v nebezpečných ale 
dobách môže sa to prehliadanie, na 
jednej lebo druhej čiastke hranie, 
zase dočasne uviesf . 

* Saská universita v Sibíne 
(srov. 9. okt.) uzavrela: poslať k 
Jeho Veliôestvu representáoiu, aby 
konečné rozhodnutie o únii Sedmo- 
hradska s Uhrami stalo sa len p o- 
tom, keď už pomer uhorskej kra- 
jiny k celej ríši bude štátoprávne 
usporiadaný. 

7. Najvyš. rukopísmom priká- 
zalo sa, aby manifest od 20. sept. 
bol snemom zalitavským vo známosf 
uvedený. 

10. Kapitán VirtZy ktorý po čas 
trvania vojny amerikánskej 20.000 
zajatých vojakov strany vládnej, 
hladom a inými ukrutnosťami t 
pevnosti AndersonifiUe Usmrtil, od- 
platu svojej ukrutnosti prijal na 
šibenici vo Vashingtone. 

Hl. Vláde anglickej podarilo sa 
v írsku vypátrať a uväzniť náčelníka 
FeniánoVi Jame^a Ste/ensa, 

12. Slávnostné otvorenie horvát- 
skeho snemu. Kráfovské predlohy 
boly: diplom októbrový- (1860.) a 
patent februárový (1861.), ďalej 
otázka únie s Uhrami na základe 
42 art. zákona od roku 1861. a dip- 
lom korunoVacL Otázka spojem'a 
Dalmácie s Horvátskom a Slavoa- 
skom má sa pretriasať iba po usta- 
novení pomerov ostatných dvoch 
krajín k centrálnej vláde ríšskej. 

14. Slávny spisovateľ horvátsky, 
Ivan KukuÚevié ' Sakeintki , sa pre- 



393 



sidentá dnemu horvátskeko vy- 
volený. 

15. Dekrétom franoúzkeho ci- 
sára počei vojska o 30 000 mni^ov a 
1500 bfficieroy umenšený; pova- 
žovalo sa to za dôkaz, že Napoleon 
nechce sa mieáať do zamotaných 
otázok enropejskýoh rukou ozbro- 
jenou. 

16. Naj v. rozhodnutím J. o. kr. 
ap. Veliôestva bol Jozef Štúr ev. uôi- 
Ýeľ v Modre (otec sL .ríšskeho geo- 
lóga 2>. Štúra vo Viedni) k uznaniu 
s vojeho vyše 50 rodného chvalitebného 
účinkovania v úrade učiteľskom srie- 
bomým záslužným krížom s koru- 
nou vyznačen. 

18. Jeho Veličestvo ráčil udeliť 
amnestia pre Halič v ten smysel: 
aby všetci , ktorí od vypuknutia re- 
volúcie poľskej roku 1863. v Haliči 
od vojanskýeh súdov odsúdení boli, 
ak sa nedopustili zločinov obyčaj- 
ných , na slobodu boli prepustení ; 
všetky ešte trvajúce processy majú 
sa pristaviť. 

* Otvorenie italianskeho parla- 
mentu v novom hlavnom meste 
Itálie, Florencii. Kráľ Viktor Em. 
sľúbil všeobecne , že „veľké dielo 
dokonat chce'', — súčasne oznámil, 
že kr. saská a bavorská vláda azna- 
ly kráľovstvo Itálie. 

19. Počiatok sedmohradského 
snemu v KoloSi; najv. královský re- 
škript od 6 okt. čítal sa v troch 
krajinských rečiach. 

20. C. kr« podmaräal, grófO^n^- 
ville, otvoril jako kr. komisBár sed- 
mohradský snem formálne^ 

* Cársko - raským úkazom za- 
vedená je v Rusku porota (jury); 
s počiatkom r. 1866. má ona iba v 
10 guberniách vstúpiť do života, 
do rokn ale 1870. po celej dŕžave 
ruskej. 

21. Najvyš. rozhodnntím snížilo 
sa porto za jednoduché listy na 5 kr. 
ktoré poľahčenie obchodu poštového 
celé obecenstvo radostne uvítalo. 

23. Juraj Tvŕdýj lektor-kanonik 



nitrianskej kapituly, opát bi P. M. 
z JáHu atd. slávny doforodej národu 
slovenského , f v Nitre 86 rokov 
starý. (V jeho životopis na str. 255.) 

• Otvorenie snemov 17 zalitav- 
ských krajín. 

M. Žalostivý spor na sneme 
horvátskom, jebož následkom tak 
zvaná fasionárska (Maďarom prajná) 
strana vystúpila zo snemu, ne- 
chtiac pripustiť ^^aby i Členovia stolice 
banskej právo hlasovania mali. 

* Hlava Írskych Feniánov, James 
Stefens, nepochopiteľoým spôsobom 
uskočil z väzenia svojho; anglická 
vláda vystavila odmenu 10,000 zl. 
za jeho pristavenie, čo ale zdarných 
následkov nemalo.. 

27. Mexikánsky ciBÁr Maximilian 
slávnostne vyhlásil, že celá dŕžava 
bude materiálne znovu sporia- 
daná; železnice, pošty, prieplavy, 
telegrafy atd. budú sa na vSetky 
strany zakladať, menovite ale majú 
sa veľmi prajné usporiadať pomery 
tých, ktoríby chceli sa prestehovať 
z Európy do Mexika. 

28. Dr. Ladislav Rieger odovzdal 
českému snemu prosbu 710 štaden- 
tov, aby národnej rovnopráv- 
nosti na nniversite pražskej za- 
dosť učineno bolo; hlavný dôvod 
prosbv je, že počeť nemeckých po- 
slucháčov stále klesá, českých ale 
trvanlivé rastie. 

29. Voľby do uhorského snemu 
v najvätšej stolici slovenskej, v Ni- 
triansku. Celý svet vie, prečo i tu 
naši národní mužovia prepadli. 

30. Prvé valné shromaždenie 
spolku pre založenie nár. srbského 
divadla v Nov.-Sade^ ktoré stálym 
bude. Dejstvovr'anie spolku toho je 
vrchnostenský povolene. 

Mestctc december. 

1. V processe 41 uväznených 
Feniánov v Dubline odsúdeno 36 k 
rozličným pokutám; najťažšie tresty 
boly 20 rokov ťažkého väzenia. 



394 



2. PreBÍdeDt štátov ameríkán- 
ekych, Johnson, obnoTÍl zákon ffabeas 
corpus (zákon o osobnej bezpeč- 
nosti občanov) vo všetkých kraji- 
nách, ktoré ▼ odboji podiel braly. 

3. Amerikánsky generál ShojUld 
došiel do Paríža, aby žiadal odvo- 
lanie francúzkeho vojska z Mexika. 

4. Eongress (snem) severných 
štátov amerikánskych otvorený, pr* 
výraz po nduseni odboja; vyslanci 
odbojných štátov neboli ešte pri- 
pnsteni* President Johnson osvedčil 
sa za učenie Monroe-ho, podľa ktorého 
žiadna enropejská vláda nesmie sa 
miešať do politických záležitosti 
Ameriky. 

• Peru a Chili opovedaly spo- 
ločnú vojnu vláde španielskej. 

6. Najvyš. royhodnutím kardi- 
nál Juraj íľcfulik námestníkom bána 
horvátskeho menovaný. 

" Sedmohradský snem uzavrel: 
poslať k Jeho Veličestvu adressu 
v tom smysle, že revisiu zákona 
r. d 848. o spojení Sedmohradska s 
Uhrami iba snem. uhorský v Pešti 
vykonať môže; aby tedy Jeho Velič. 
povolal sedmohradskýcn vyslancov 
do Pešti. Saskí a románski členovia 
snemu oznámili svoju o d ch o d n ú 
mienku^ 

7. Slovutný srbský národovec, 
generál Juraj StratimiroviCj velikán- 
skou vätšinou^hlasov vo Vef. BeČke- 
reku za vyslanca na snem uhorský I 
vyvolený. ' I 

8. Všetky 4 stavy švédskeho, 
snemu: duchovenstvo, šľachta, me-| 
šťanstyo a sedliactvo, prijali opra-i 
vu snemov ú, podľa ktorej na po- ! 
tom iba dve komory Čí tabule i 
ancmové budú« Za spomänutú opravu 
od veľa rokov bojováno. 

9* Vláda severných štátov ame- 
rikánskych vyslala generála £o^an-a' 
do táboru presidenta republikánskej 
vl4dy v Mexiku, Juarez-íL; tým sku- 
točne jeho vládu v Mexiku za 
právnu vyhlásila. 

i a Leopold /., kráľ belgicky f 



(narodzený i 6. dec. 1790). Za králk 
belgického dňa 4. jún. 1831. vyvo- 
lený , panoval za 34 roky múdre a 
šťastne, tak že Belgicko za vzornú 
krajinu zdarnej konštítucioDálnej 
vlády považovali. 

11. Nová krásna budova ma- 
ďarskej akadémie v Pešti slávnostne 
otvorená; reČ držal borón Jozef 
Eôtvifs. 

12. Slávnostný príchod Jeho 
Veličestva do. Pešť-Budína k otvo- 
reniu uhorskélio snemu. (Srov. Čo v 
úvode kroniky o uhorskom sneme 
stojí). 

13« Na sneme faorvátskom stalo 
sa vyrovnanie (srov* 24., nov.); obe 
stránky snemu boly zase prítomné. 

j 5. Ctiboh Zoehj senior sriade- 
ných cirkví evanj. a. vyzn. v Orave 
a farár v Jaseňovej, po krátkej cho- 
robe f. Nebožtík, dňa 15. mar« 1815. 
narodený, bol jeden z najvernejších 
synov národu slovenského, napomá- 
hajúc všetky jeho podnikania slo- 
vom, perom i skutkom zdarile. (V. 
jeho životopis na str. 262.) 

16. Štátny sekretár severných 
krajín amerikánskych, Sevard, ozná- 
mil francúzskej vláde, že trvanlivé 
opanovanie Mexika kroz Francúzov 
zruší pokoj medzi týmito vláda- 
mi, a že severné štáty mexikánske 
cisárstvo ani po odchode Francúzov 
neuznajú. 

17. Nový kráľ belgický, Leo- 
pold II., složil slávnostnú prísahu, 
že ústavu krajinskú, príkladom zvee- 
nelého otca svojho, svedomité zacho- 
vávať bude. 

18. Sedmohradský snem upravil 
representáciu k Jeho VeliČestvu , v 
ktorej žiada spojenie s Uhorskom. 
Patriarch Šagv.na menom Romanov, 
poslanec Eanieher ale menom Sasov 
podali odchodné mienky. 

20. Jeho Veličestvo odobral sa 
z Pešť-Budína o 10 hod. večer do 
Viedne. 

21* Generálna kongregácia kar- 
dinálov uzavrela: poprosiť Sv. Otca 



395 



Pia IX, , aby zostal v Kime, 
čoby i francúzska posádka mesto 
opnstila. 

25. Najv. kráfovský reškript ku 
snemn sedmohradskémii, ktorj'm na- 
loženo, voliť do uhorského suemu 
na základe volebných zákonov roku 
184B. ; platnosť ale dosiaľ vydaných 
zákonov nemá byť porušená, a 
konečné rozhodnutie o únii g Uhrami 
stane sa iba potom, kéd pomer kra- 
jín uhorskej koruny vo spolok a ku 
centrálnej vláde bude sporiadaný. 

30. Najv. rozhodnutím ustano- 



veno, že verejné výdavky budúceho 
1866. roku summu 531 milliónov 
273.Š81 zl. obsahovať budú ; spôsob 
vydania tejto summy bol súčasne 
predpísaný* 

31. Kupecká smlúva medzi ne- 
meckým spolkom čelným a Itálion 
v Berlíne uzavrená. V jednom člán- 
ku tejto sralúvy zjavné spomenuto, 
že jej podpis zaviera v sebe uzna- 
nie kráľovstva Itálie kroz 
vládu pruskú. Hnedky tušilo sa, že 
na tento prípravný krok iné, roz- 
hodnejšie smlúvy nasledovať budú. 



Rok 1866. 



Mesiac január, 

1. Najv. rozhodnutím Jeho Ve- 
ličestva smiernily sa pokuty všet- 
kých obyvateľov lomb. benátskych 
zemí , ktorí bez povolenia boli sa 
vystehovali do ostatných krajín 
Itálie. 

2. Jeho ^ Veličestvo vydal ku 
snemu horvátskemu dva naj vy š. 
prípisy, ktorými žiadajii sa čiastočné 
premeny stanov nár. horvátskehó 
musea a juhoslovanskej akadémie, 

,aby potvrdené by í mohly. 

3. Krvavé sbúrenie proti vláde 
španielskej, v jehož Čelo postavil sa 
známy generál Prim s dvoma plu- 
ky jazdy. 

4. Hvezdár Tietien v Berlíne ob- 
javil novú z menších planét, a síce 
86. v rade tak zvaných asteroidov. 

5. KoloČský arcibiskup Joz^f 
Kunszty 76 rokov starý, následkom 
porážky^ f v Pešti. ^ 

6. Španielski povstalci, silným 
vojskom obklopení, počali ustupovať 
ku hraniciam portugalským. 

7. Belehradský biskup, Emer. 
Farhas, f v PeSti, 78 Irokov starý. 

8. V sedení českého snemu Číta- 
la sa odpoveď Jeho Veličestva na 



snemovú adressu; najvyšší sľub o 
budúcom korunovaní v Prahe bol 
hlučným jasotom uvítaný. 

9. Odročenie sedmohradského 
snemu; s rozkazom, aby sa bez od- 
kladu prikročilo k voľbám do uhor- 
ského snemu; príslušný kr. reŠkript 
nosí dátum 25. dec. roku minulého. 
' 10. Predseda maď. akadémie vied 
a umení g r. JEmil Dess&wft/ umrel v 
Prešporku v 54. roku svojeho bla- 
hodarného života* 

11. Víťazný boj rakúsko-mexi- 
kánskyeh dobrdvolníkov n Tekolutlay 
jehož následkom celá krajina Sierra 
od JuareZ'dk odpadla a cisárstvo 
uznala. 

12, Biskup J. /. Strossmayer, 
obdržal od kn. černohorského Miku' 
Idsa , čo slovanský mecén rád kn. 
Danila II, triedy i s kniežacím 
prípisom. 

14. Vojtech Lcmna f v Prahe. 
Muž tento vyšvihnul za z chudob- 
ného pltníka na millionára vlastnými 
schopnosťami a zásluhami , napomá- 
hajúc príkladným spôsobom materi- 
álny i duševný blahobyt českej vlasti 
svojej. Dožil rok 63. 

15. Jozef Viber, veľký prepošt 
a svat. biskup f v Pešti, 



396 



* Po pol noci silné zemetraaenie 
v dol. hontianskej stolici, menovite 
v OÍkoIí obce Maria Nottra. 

17. Barón Hubner, cástnpca ba- 
róna Áléx, Bach-tL Y hodnosti c. kŕ. 
vyslanca u pápežského dvora, oddal 
S v. Otcovi ú verné listiny svoje. (Ho- 
vorilo sa, že má o premene Konkor- 
dátu so SV. stoIÍGcn vyjednávaf.) 

18. Jeho Veličestvo schválil zá- 
kon českého snemn od 24. mája 
1864. , aby rovnoprávnosť vo všet- 
kých elementárnych a prosredných 
školách Českých bola v íivot 
uvedená. ^ 

20. Po viac šarvátkach, Španiel 
skym povstalcom neprajných, krá 
Tovské vojsko vy tislo generála Prima 
za portugalské hranice , kde jeho 
húfy odzbrojili^ 

22. Pozostatky španielskych po- 
vstalcov u obce La Riva porazené 
a rozohnané. 

25. Diakovský biskup, Juraj 
Stro89mayer , držal trihodinnú 
reč na horvátskom sneme y tom 
smysle, že národy dŕžavy rakúskej 
majú sa solidárne opreť proti 
dualumu (panstvu Nemcov a Maďa- 
rov nad ostatnými národy rakú- 
skymi). 

26. Novonarodený infant špa- 
nielsky > bol pokrsten ; za kmotrovi 
boli kráf a kráfovna Belgie zastú- 
pení svojím vyslancom v Madride. 
Infant obdržal 112 mien a síce roz- 
ličné pomenovanie Matky Božej, 
potom krstné mená rodičov, bratov, 
sestier a strýcov. Bad jejich sa za- 
poČína : Franeeseo de Am , Leopold, 
Mária, ffenrique Maria^no de la Pag, 
Timoiheo a t ď. 

28. Horvátsky snem prijal ve- 
likou vätšinou hlasov návrh adressy, 
od kanonika Racki-ho vo smysle 
proti-dualistickom vypracovaný. 2a 
návrh padlo 140 hlasov, proti nemu 
7; 46 členov stránky Maďarom praj- 
nej nehlasovalo. 

29. Kr. pruský vrchní súd roz- 
hodnul, že každý vyslanec pruský 



môže byt za svoje reči snemové 
pred súd pohnaný. Toto zruše- 
nie voľnosti reči na sneme všeobecný 
odpor jak v Pruskú samomy tak aj 
v iných konStitudonálnych lmijíná<^ 
europejských prebudilo. 

30. Deň meteorologický pamä- 
tný ; lebe o 8 hod. ráno nikde v 
Európe nestál teplomer niže- bodu 
ladového, 

3i. Všeobecne patrný počiatok 
ohnivých výbuchov podmorský-oh n 
ostrova Santorino, o ktorých zvláštny 
článok obšírnejšie zprávy dáva. 

Mesiac február. 

3. Pristavenie diplomatického 
spojenia medzi pápežským a ruským 
dvorom, následkom nemilej hádky, 
ktorú mal ruský vyslanec bar. IftM^en- 
dorf so Sv. Otcom pri novoročnej 
audiencii. 

5. Miestokráľ egyptský potvrdil 
smlúvu, aby priejdav (kanál) medzi 
sredozemským a červeným morom 
úplne bol vystavený. Pamätnému 
dielu tomuto najmä Angličania od- 
por kládli, aby panovanie nad ob- 
chodom východným nestratili ; fran- 
cúzska vláda i celá ostatná £uropa 
jemu praje. 

* Horiivý rodomil slovenský, 
3aniel Kolényi^ ev. dekan a farár 
v. Beckove t- 

'6. Naj v. rozhodnutím -povo- 
lene: aby riadni učitelia nagymná- 
siách a reálkach, po složenej zkúSke 
a potvrdení, názov j^'profeieora'^ uží- 
vať mohli. 

7. Španieli v morskej bitke u 
Abtao od Peruánov citlivé porazení. 

13. Gársko - ruským úkasom 
ustanoveno: aby Židia, ktorí učené 
hodnosti dosiahli, v Polsku k verej- 
ným úradom pripustení byt mohli. 

14. Jeho Velíčestvo ráčil amne- 
stiu, dňa 1, jan. ▼ Lombardsko-Be- 
nátsku povolenú (srov. 1. jan.), na 
Tyrolsko rozšírít 

17; Najvyšším rozhodnutím, i 



397 



Bndina da&ým nstanoveno, aby sa 
roku 1870. všeobecná svetová vý- 
stava vo yiedm odbývala. 

* Listina Habeas eorpus (zákon 
o osobnej slobode občanov) pte zmá- 
hajúce sa búrenie Peniánov, roz- 
hodnutím anglického snemtí n a j e- 
d e n r o k v pôsobnosti svojej 
pristavená. 

22. President štátov amerikán- 
skych, Johnson, zavrhol predlohu 
zákona : aby pa prekonanom odboji 
„čierne obyvatefstvo". (Muríni, bý- 
valí otroci) úplnú rovnoprávnosť 
občiansku dosiahlo. Týmto krokom, 
k vôli odbojnej stránky učineným, 
stratil president veľkú čiastku sym- 
pathie, ktorá ho pri nastúpení úradu 
Qvitala* 

23. Knieža muUansko-valašský 
ÄUooander Kusa^ následkom nekrva- 
vej revolúcie vojanskej v Bukureštu 
z hodností svojej shodený ; 17. jan. 
1859. bol v Multanoch, 5. febr; to- 
hože roku vo Valašsku vyvolený. 
Generál 6ro^«^o stal sa hlavou do- 
časnej vlády. Ešte toho dňa FUip 
gróf z Flanáwnj mladší brat belgic- 
kého kráľa, za knieža vyvolený. 

24. Srbskí poslanci opustili 
snem horvátsky, následkom nešťast- 
nej hádky, že im v návrhu voleb- 
ného rádu horvátska vätšina nechce- 
la povoliť 9 (miesto doterajších 7) 
vyslancov. Pozdejšie stalo sa po- 
rovnanie. 

25. V Bukurešte úradne ozná- 
meno, že Filip^ princ belgický, n e- 
prijal ťrôn multansko-valašský. Toho 
istého dňa opustil shodený Kusa 
krajinu, potom jako na písme „od- 
stúpenie svoje od vlády" — hneď 
v noci 23. feb. — bol potvrdil. 

26. Slovutný spisovateľ poľský, 
gróf Henrik Rssevmky^ f v CudnovCk 

27. J. Velič. cis. Ä kráľovná AU- 
huta u prítomnosti J. Vel. cisára a 
kráľa a množstva vznešených divá- 
koy každého stavu a veku položiť 
ráčila veľmi slávnostne závemý ka- 
mei novej budovy k opatrovaniu 



chudobných nemocných v Pešti, ktorá 
meno Elisahethinvm nosiť bude. 

* Najv. kr. reškript na adressu 
horvátskeho snemu vydaný. Spoje- 
nie vojanskej hranice a Dalmátska 
s Horvátsko-Slavonskom nepovolene, 
s doložením: aby zvláštna deputá- 
cia horvátskeho snemu s deputá- 
ciou uhorského snemu o štátopráv- 
nom spojení oboch krajín rokovala. 

* E návrhu poslanca RacHho 
snem horvátsky jednohlasne prijal 
protest proti pripojeniu mesta R i e í y 
(Muiné)\.\}hxkm, bez privolenia 
horvátskeho snemu. 

Mesiac marec, 

!♦ Snem český prijal 121 oproti 
107 hlasom návrh zákona, aby na 
pražskej universite úplná rovno- 
právnosť v život uvedená bola 
(srov. 28. noy.). KfnáinéX Sehwarzen- 
berg, biskup Jirsiky veľmoži TÄtm, 
Clamy Černin atd. hlasovali z a n á- 
rod» rovnoprávnosť na uni- 
versite. 

3.. Úkazom cára Alexandra U. 
20 milliónov „duší" na korunných 
panstvách zo záväzku poddanstva 
výmaneno, a tak tedy dňa 3. mar. 
1861. započaté prepustenie (eman- 
cipácia) sediaci šťastne a úplne 
žavŕšeno. 

4» Jeho Veličestvo potvrdil opra- 
vené (srov. 2. jan.) stanovy nár. 
musea a juhoslovanskej akadémie 
v Záhrebe. 

5. Najv. rozhodnutím ustano- 
vená bola pre dŕžavu rakúsku ge- 
nerálna direkcia posty a telegrafov^ 
súčasne rytier Maximilian z Liven" 
thalu generálnym direktorom me- . 
novaný. 

7. Pochvalne známy srbský bás- 
nik, Ľamian Pavlovic, f v Srb. Be- 
lehrade. 

10. V Paríži zasadla konferen- 
cia velevlád europeiských, aby za- 
motané pomery Muítansko -Valašská- 
usporiadala. 



398 



* Slávnostné odovzdanie J. Vys 
arcivojvodovi cisárovičovi Rudolfovi 
odznakov veľkokrížačestn. legie,ktoré 
obdržal od fr. cisára NapoUona, 

11. Snem horvátsky vyvolil 
^regnikolárnu deputácia'' 12 členov, 
ktorá pôjde do PeSti vyjednávať 
fltrany spôsobu spojenia Horvátska 
fl Uhrami. Medzi členami deputácie 
je i biskup Stroismayer, 

• Kr. pruská vláda vydala roz- 
kaz: že ktoby v Šlesviku a Hol- 
ätaine dopustil sa skutkov „P^u- 
skej vláde neprajných**, bude po- 
drobne udaným spôsobom, až do 10 
rokov väzenia v trestnici (ZuchthausJ 
pokutovaný. Poneváč ale v Hol- 
Itaín^ c. kr. miestodržitef, podmar- 
šal Oablenzj právo spolu-panovania 
neodvisle (srov. 4. sept. 1865.) vy- 
konával: následkom roikazu toho 
veliká napnutosf medzi rakúskou a 
pruskou vládou. 

i% V meste Suôiciach, v Ce- 
'Cháoh, povstalo nočné búrenie proti 
Židom, ktor^ v nasledujúcich dňoch 
vel'mi povážlivé rozmohlo sa i po 
iných mestách zeme čei^kej, nie len 
české, ale i nemecké obyvateľstvo 
majúcich. Výstupky tieto nenávistná 
žurnalistika nemecká českej národ- 
nej stránke bezočivé pripisovala. 

13. y anglickom parlamente bol 
návrh volebného zákona predložený, 
jehož prijatím rozmnožil by sa počeť 
voličov anglických o 400.000 hláy. 
E domnelej podpore tohoto návrhu 
vypuklý potom (v júl.) ťažké nepo- 
koje v samom meste Londýne. (Vo- 
lebný zákon anglický je, jako zná- 
me, vefmi starodávny, ne-liberálny.) 

14. Horvátsky snem uzavrel : 
aby evanjelici obojeho vyznania (vô- 
bec všeci protestanti) v trojjedinom 
kráľovstve úplnú sloboda nábožen- 
ského vyznania a víetky politické 
práva požívali. 

16. Následkom pavážlivého 
búrenia proti Židom v Čechách 
náhly súd v píseckom , plzeň- 
•skom, táborskom a pražskom kraji, 



avšak vyjmúc mesto Prahu, vy- 
hlásený. 

18. Barón Jozef Eôtvôt, doterajáí 
podpredseda, za presidenta maďar- 
skej akadémie vyvolený apozdejšíe 
od Jeho Veliôestva i potvrdený. 

20. V Záhrebe utvoril sa výbor 
historického spolku juhoslovanského, 
k oslave 300 -ročnej pamiatky hr- 
dinskej smrti Mikuláša Zriň^ky-Su- 
hic'9k. Padnul, jako známo, pri obra- 
ne pevnosti Sihoť-hrada (Ssi* 
getvár) proti Turkovi roku 1566. dňi 
7. sept. potom jako Turci 20.000 
mužov a si. cisára svojho Sulejmana 
pod hradom stratili. 

23. Náčelník Maronítov (kre- 
sťanov, horu Libajnon obývajúcich) 
Jussuf-Karanif zo zúfalstva proti Tur- 
kovi povstalýoh, porazil turecké 
hordy a Balbeku. 

24. I^ajstaráí panovník europej- 
ský Ferdinand landgraf hessenbom- 
burgský (nar. 20. apr. 1783.) neže- 
natý zomrel; jeho zeme pripadly k 
veľvojvodstvu hessenskému. 

* Mciflria Amália J vdovica po bý- 
valom kráŕovi francúzskom Ludevi- 
tovi Filippovi, ostatná vnučka cisá- 
rovny J^arie Therezie^ f v Claremonte 
v 74. roku života. 

25. Najv. rozhodnutím povolilo 
sa obnovenie plaveckej akadémie v 
Rieke (FiumeJ; beh učebný bolni 
4 roky ustanovený. 

26. Gróf Vodzieki urobil na ha- 
ličskom sneme návrh : vyslať k Jeho 
Veličestvu snemovú deputáoiu, kto- 
rá by o povolenie zvláštnej, »kr. ha- 
ličskej kancellarie^ prosila. 

27. Slávny horvátsky vlasteneo 
dr. Jozef VranicanyrDohrinovió jeden 
z 12 plenov uregnikolámej deputá- 
cie*' horvatskej, po krátkej nemod 
f v Severíne. 

* Szathmársky biskup Michal 
Haas f v Pešti, v 55 roku života 
na vodnatieľku. 

28* Tajná smlúva medzi Prus- 
kom a vládou kráľa Viktora Em, v 
Berlíne kroz talianskeho generála 



399 



Qovone ushoTorená, a síce na možný 
pád vajny s Eakúskom.* 

* Poneváé diplomatické vyjedná- 
vanie* medzi Rakúskom a Prnskom, 
Btrany urazenia rakúskeho práva 
spolu-panovania v Holštaine (srovi 
11. mar.) prajného výsledka nemalo : 
praská vláda vydala rozkaz, aby sa 
vojsko rk pochodn" strojilo. ^ 
Hásledkom týchto povážlivých uda- 
losti i Rakúsko ozbrojovať sa počalo 

30. Kr. pruská yláda vydala 
rozkaz, celú delostrelbu a 5 sborov 
armády „do hotovosti vojny ^ postavif. 

3i. Cis. rakúska vláda ohradila 
sa nótou, prudkej vláda doručenou, 
proti tomu, jakoby Rakúsko prí- 
činou hroziacej vojny bolo ; vláda 
rakúska stojí vraj na , 11. Článku 
smlúvy spolku nemeckého: „že 
nikto % účastníkov spolku nesmie si 
sám ozbrojené pomáhať, ale má 
rozhodnutie o sporu samému spol- 
ku ponechať.^ 

• V marci deväť missionárov 
bolo zavraždeno v Kórei u Cíny v 
Azif, kam sa boli z Francúzka 
odobrali hlásať vieru kresf. Dva z 
nich boli biskupi. 

Mesiac apríl, 

4. President severných štátov 
amerikáiiskych, Johnson^ vydal pro- 
klamáciu, v ktorej úradne svetu 
oznamuje, že je rebellia udusená 
a pokoj zavedený. 

5. Francúzsky Moniuw oznámil 
úradne, že Francúzi opustia Meziko 
vo t r o c h čiastkach : v novembri 1866. 
potom ale v marol a nov. 1867. (srov. 
3. dec. a 16. dec.) 

• Ruský geneíal Riehter došiel 
do Viedne s listom cárovým, v ktorom 
za udržanie pokoja prosredkuje. 

9. Jeho VeliČestvo ráČil z navrh- 
nutých 16 Členov novej ahcužamie juho- 
slovanskej 14 potvrdiť; medzi nimi 
je i slovutný rodák náš (zo SobotiStia 
v Nitriansku) Bogoélav Šulek. 

* Deputácia haličského snemu 



(srov. 26 marec) predložila 70 Viedni 
Jeho Veličestvu prosbu o povolenie 
kr. haličskej kanQellarie.'^ 

* Vláda rakúska upravila nótu 
do Berlína, v ktorej žiada sa 
odzbrojenie pruského vojska; 
ináče vraj spraví^ sa vo Frankfurte 
u M. nývrh, aby spolkové vojsko 
„do hotovosti" boja postaveno bolo. 

* V mimoriadnom sedení spolku 
nemeckého Prusko učinilo návrh 
opravy tohože spolku ; vSeobecný 
parlament nemecký má byť svolaný, 
a síce na základe direktného 
volenia poslancov kroz obyvateí- 
stvo samé. 

* Anton Korizmic, vol. biskup, 
dvorní radca a zprávodajca pri kr. 
nh. d\r. kancellarii vo Viedni, zomrel 
v 58. roku veku svojho. 

13. Proklamácia dočasnej vlády 
mul tansko- valaskej: aby sa všeobec- 
ným hlasovaním rozhodlo, či princ 
Édrd z JBíohenzoUern má byť kníe- 
žatom ? (Princ Karol Ludvik z 
Hohônzollem, mladý offtcier pruskej 
armády, patri k rodine kr. pruského 
domu). 

15. Krvavé sbúrenie v J á s o o Ji» 
hl. meste mnltanskom, vo smysle 
rozlúčenia vlády v oboch Imle- 
žatstvách ; veľa mrtv^ých a ranených; 
vojsko udasilo sbúrenie ; veimož 
Homovano, náčelník poystania, zajatý 
a uväznený. 

16. Kr, pruská vláda upravila 
do Viedne nótu, že ona odzbrojiť 
nemôže, lebo že to vraj len ^pre 
vlastnú bezpečnosť-* učinila. 

* Vražedlný nápad na život 
ruského cára Alexandra II. Vrah, 
Dimitrij Vtadimirov Karakosov, vy- 
strelil z pištole na cára v Čas pre- 
chádzky ; ale jeden z divákov, mladý 
klobúčničký tovaryš, Ossip Ivanov 
KomissaroVf odrazil ruku vrahovu 
na stranu, tak že guľka bočne 
vypálila. Vrah Karakoaov, mimoriad- 
ny študent uni verši ty v )^oskve, 
patrí k sekte tak zvaných ničom- 
níkov (nihUÍ8tov)f ktorí ani poši- 



400 



tivné náboienstyo, ani štát, ani 
rodinu neuznávajú. Tovaryô Komi 
sarov bol éste toho dňa do stavu 
šľaobtickebo povýSený a pozdejSie 
od ruského národa bohatstvom v 
opravdivom smysle slova obsypaný, 
aby pohodlne, ba Jako ruský vélmož 
skvel e žiť mohol. V čas povýšenia 
svojho obdržal predikát Kostromskýy 
preto že je v gubernii kostromskej 
narodený. 

17. Prvá prípravná, nie verejná 
e^chôdzka uhorsko-horvátskej regní- 
kolárnej deputácie v PeŠti, 

• Ruský generál Romanovský 
dobyl skvelé víťazstvo nad vojskom 
chána (vojvody) bucharského u 
Chodzmtu v Ázii. 

18. Vláda rakúska upravila novú 
nótu do Berlína s návrhom: aby 
rakúska i pruská armáda súčasne 
odzbrojené boly. 

* Leopold Bruck, 66-roČný evanj. 
a. v. učiter v Dol. Kubíne, pre svoje 
záhluhy o školstvo srieb orným 
záslužným krížom Ozdobený, t tamže. 
CV. životopis jeho, na str. 266) 

19. Naj v. rozhodnutím Jeho 
VeliČestva adressa saskej university 
(srov* 6. nov.) neprijatá. 

20. . Následkom všeobecného 
hlasovania princ ^arol Ludvik z 
HôhenzoUem za knieža mhltansko* 
valašské vyvolený. 

2í. Prvé formálne zasadnutie 
uhorsko-horvátskej „regnikoláinej 
deputácie." Presidoval sám gróf 
Anton Majláth ; maďarský protokoll 
viedol Anton Csengery^ horvátsky 
Iv<m Perkovac. 

* Snem korvátsky najv. roz- 
hodnutím na neurčitý čas odročený. 

• Vláda pruská na rakúsku nôtu 
od 18. apr. odpovedala: aby Ka- 
kúsko po p^redku odzbrojílo, potom 
že i Prusko nasledovať bude. 

2% Leonidas Bulgaris odplavil 
sa v čele gréckych dobrovolníkov, 
aby flbúril grécke obyvateľstvo proti 
Turkom; avšak vjprava jeho bt>Iai 
o± vojska tureckého rozohnaná. j 



24. Vláda severných štátov 
amerikánskych protestuje proti po- 
sielaniu nového sborn rakúskych 
dobro voínlkov do Mexika. 

25. Najv. .rozhodnutím Osnp 
Ivanov KomisúroV'Koítromský komtbttr- 
skym krížom rádu Franca Jozefa 
vyznačený (srov. 16. apr.) 

26. Rakúska vláda upravila dve 
nové nóty k Pruskú; v prvej vy- 
svetluje sa potreba ozbrojenej hoto- 
vosti, proti Itálii a nie proti Pruskn 
smerujúcej ; druhá navrhuje, aby 
ŠIesvik a Holštain obe vlády postú- 
pily tomu tretiemu, zakohovyslovi 
sa spolok nemecký. 

27. Vláda kráfa Viktora Em. 
vydala nótu k vyslancom syojini 
na dvoroch evropejských, v ktorej 
hrozí vojnou, ponevác vraj Itahi 
„zbrojenie Rakúska^ môže byt 
záhubné. 

•President pruského minister- 
stva, ^róf Bismark, vyzval spolok 
nfmecký vo Frankfurte: aby usta- 
novil deň svolaniá nemeckého par- 
lamentu. 

28. Pochvalne známy spisovateľ 
Český, Ján Slavomir Tomíéek^ f v 
Prahe 60 rokov starý; bol na pre- 
chádzke porážkou usmrtený. 

30. Druhé formálne sedenie 
uhorsko-horvátskej „regnikoláruej 
deputácie** v Pešti. 

* Odpoveď pruskej vlády na 
nóty rakúske od 26. apr. Opakovane 
žiada sa odzbrojenie Rakúska na 
juhu i na severu, lebo že oboje 
proti Pi usku' smeruje. 

Mesiac máj. 

2, Parížska konferencia o knie- 
žactve mul tansko- valašskom uzavre- 
la: aby budúci panovník boÍ s 
domácich veímožov vyvolený. 

* Španielske loďstvo pri bombar- 
dovaní mesta CaUao y Pera porazeno. 

3. Minister Rouher vyslovil sa 
na sneme francúzkom menom vlády : 
že Francúzko v hroziacej yojne 



401 



n 
n 

jr. 
r 
bi 

i 

H 

kí 
ú 

tí 

é 

í 

IK 






í, 



medzi Bakúskom a Prnskom prísnu 
nestrannosť (nentralitu) zachová ; 
že Italin, ak ona boj započne^ sebe 
samej ponechá, na vfietky pády ale 
že pre sebS podrží právo „volného 
jednania** podfa okolnostú 

4. Nóta rakúskej vlády do 
Berlína: že diplomatické vyjedná- 
vanie v otázke odzbrojenia nž je 
vyčerpané. 

* V BuknreStn iiradne ozname- 
no, že parížska konferencia vyvo- 
lenie princa Ka/rla g Hohenzollérn za 
knieža neuznáva. 

5. Naj v. rozhodnutím ustano- 
« veno: že vláda prevezme od banka 

1 a 5-zlatové bankovky za rstátne 
nóty,"' bank ale vyplatí vláde v ban- 
kovkách 10 zlatovýoh a vyšších 
snmmn 150 milliónov zl. To bol 
patrpý znak vypuknúť majúcej 
vojny. 

* Autonomická komissia 3 členov 
oznámila M. M, Hodzovi v S v, Miku- 
láäi, že následkom konsistor. yýrokn, 
kroz Jeho Velič. potvrdeného, pre- 
stal jako ev. farár oirkve sv. miku- 
láSskej úradovať. 

G. Pomník maďarského básnika. 
Michala V&r&smárthyhoj v Stôl. Be- 
lehrade slávnostne odhalený. 

7. Vražedlný útok na grófa 
Bismarka v Berlíne. Mladý muž 
Ferdinand Cohen, študent hospodár, 
akadémie y Hohenheime, rodom Žid 
a pastorok nemeckého vystehovalca 
JBlind-aj vystrelil na minister-pres'- 
denta 4-krát z revolveru, v čas 
prechádzky pod večer; ale sám 
Bismarh pochytil telesne slabého 
vraha a obráníl sa mu. Vo vSzení 
prerezal si vrah hrdlo a ešte tej 
noci skonal. 

8. Dekrétom kráfa Viktora Em. 
ustanovene : aby Oaribaldi postavil 
sa v čelo 20 dobrovoľníckych 
bataillónov, ak vojna vypukne. 

* Vláda anglická osvedčila sa 
T parlamente, že v nastávajúcej voj- 
ne ani direktný ani indirektný podiel 
brať nebude. 



' 9. Dekrétom kr. pruskej vlády 
celá armáda (ešte 2 sbóry chybo- 
valy) „do hotovosti boja** postavená; 
súčasne i snem pruský rozpustený, 
aby sa nové vofby vypísať mohly. 

• Spolok nemecký prijal návrh 
saskej vlády 10 o proti 5 hlasom : 
požiadať pruskú vládu menom spolku, 
aby strany všeobecného ozbrojenia 
svojho dala uspokojujúcu odpoveď. 

10. Jozef Cebeeau&Tj horlivý ro- 
domil slovenský, f v Baô. Bystrici 
60 rokov starý; vychoval národu 
4 verných, zdarných synov a dcéru. 

11. Naj v. rozhodnutím usta- 
novene, aby korunné klenoty české 
následkom hroziacej vojny do Viedne 
odvezené boly. (Stalo sa to skutočne 
dňa 23. mája ) 

• Oaribaldi osvedčil sa, že prijme 
komando 20 bataillónov dobrovoľ- 
níekych, pod tou výminkou: aby 
jednu polovicu offioierov kráľ Viktor 
Em., druhú ale on sám menoval. 
Povolene. 

12. Prusko - italianska soilúva 
na pád hroziacej vojny (8rov.28. mar.) 
formálne podpísaná, s dodatkom; 
že žiadna z oboch vlád osobitný 
pokoj neuzavre, ale iba spoločný. 

• roľný zbrojmajster, L, Bene- 
dek, vydal prvý vojanský rozkaz, 
v ktorom oznamuje, že mu Jeho 
Veličestvo komando severnej armády 
s veriť ráčil. 

13. Princ Karol z BbhenzoUem 
aj od snemu za knieža v BukureS- 
te vyvolený, trebas konferencia pa- 
rížska protestovala. (Srov. 4. máj.) 

15. Pochvalne známy Časopis 
„Národ^ V Prahe prestal vychodiť, 
aby vraj v tak osudnej dobe žiad- 
nych stránok v národe nebolo. 
y, Národ-* hájil rovnoprávnosť vefmi 
mužne. 

16. Pruský kráí Viliam ustanovil 
dedič, princa Fridrika Viliama za 
regenta ; sám panovník že postaví 
sa v Čelo armády k boju. 

19. Sbor rakúsko-mexikánskyoh 
dobrovoľníkov, ktorí už boli na 

26 



402 



lodi, v prístave mesta Terstí roz- 
pustený, následkom protestu zo 
strany severných státoy ameríkán* 
skych. (Srov. 24* apr.) 

20. Valné shromaždenie poslan- 
cov nemeckých snemov vo Frank- 
furte u M. vyslovilo sa, aby men- 
šie vlády nemecké v nastávajúcej 
vojne zostaly neutrálne. 

21 » Knieža Pavä EígUrházy z 
Galanthy, nar. 10. mar. 1786, t v 
Bežne (Regenshwrg v Bavorsku.) 

22. Cisár FerdwcMd pre nebez- 
pečie vojny opustil Prahu a odobral 
sa do Innsbrucku; kam ho dňa 
23. mája i cisárovná Maria Anna 
nasledovala, 

* Princ Kcvrol z Bohenzollem 
držal slávnostný vchod do Buku- 
restu, na priek protestu konferencie 
parížskej. Do Valaška došiel na 
rakúskej parolodi dunajskej jako 
obyčajný pocestný, od nikoho ne- 
poznaný. 

* Obec mesta Turč. Sv. Martina 
yo valnom shromaždení uzavrela, 
právo čestného mešfanStva udeliC 
tým uhorským snemovnikom, ktorí 
statočne hájili práva nemaďarských 
národov ; sú oni : Dobrjanshy, Miletic, 
Milutinovié^geneTálStratimiravicfiVlád. 

23. Strašlivý mráz po celej 
krajine uhorskej , í po iuÝch kraji- 
nách dŕžavy, ktorý neslýchanej ško- 
dy natropil. 

24. bpolok nemecký vyzval Ra- 
kúsko a Pmsko, aby spoločne 
odzbrojil y. Obe vlády sf úbiiy hroz 
poslancov svojich, oznámii v bu- 
dúcom sedení: pod jakými vymin- 
kami mohlo by sa to staf. 

* Opakovaný záhubný mráz, 
ktorý na mnohých miestach všetky 
úrody docela zničil. 

25. Vo Sv.* Kríži u Hronu odbý 
vala sa 15-ročná pamiatka vysvä 
tenia Jeho Excellencie najdôst. pána 
Strana May seta na hodnosť biskup- 
skú; početní mužovia národu slo- 
venského boli sa ku poklone do 
stavili. 



• Tri neutrálne veleylády evro- 
pejské : Anglicko, Francúzko a Rus- 
ko, upravily ku vláde rakúskej a 
pruskej nôty rovnakého smyslo, v 
ktorých navrhujú kongrese k vy- 
rovnaniu všetkých sporov. 

26. Velitef severnej armády, r. 
BMódek, preložil hlavný svôj stan 
do Olomúca. 

* Ignáe L» Kbber^ slovntný knpi- 
kupec v Prahe, vydavatef ^Slovníka 
náučného*^ a iných yýtečnýoh knih 
českých, f v 41 roku života. Ne- 
božtík vySvihnul sa na dôležité mie- 
sto svoje z obyčajného zámoČníoke- 
ho tovaryša, napomáhujúo i Mauieu 
Slovenskú svojimi knihami bohaté. 

28. Naj v. -ci s. rozhodnutím nsta- 
noveno, pre nebezpečie vojny pri- 
staviť zákon od 27. okt 1862 (stra- 
ny ochrany osobnej' a domovej slo- 
body občanov) v Pomorí, v južnom 
Tyrolu a v Dalmátsku. 

29. Nóty neutrálnych veledlád 
od 25 mája, s návrhom okongresse, 
vo Viedni a v Berlíne odovzdané. 

30. Najvyšším cis. rozhodnutím 
veliteľ severnej armády {Benedék) 
obdržal plnomocenstvo v pevnosCach 
a ich okolí, jako po iných okresoch 
zákon od 27. okt 1862. (srov. 
28. máj.) v čas potreby pristaviť. 

31. Neustále povozy velikej c 
kr. armády po severnej železnica, a 
pochody jazdy najmä po hor. Ni- 
triansku, ktoré za viac týždňov trvalý. 

Mesiac Június. 

1. Na vyvolanie spolka nemec- 
kého osvedčilo sa Rakúsko, že ho- 
tové je odzbrojiť, ak obdrží 
bezpečnosť, že ani ono, ani Holštain* 
ani spojenci Rakúska nebudú ozbro- 
jené napadnutí. Záležitosť holštain- 
skú odovzdalo Rakúsko nemeekéma 
spolku a samému obyvateľstvu (sta- 
vom) tejže krajiny. 

2. Pravoslávni biskupi román- 
ski, s patriarchom Sagánom y oele, 
upravili k Jeho Veličestvoa prípis 



403 



oddanoBtiy sftibiijúo pre možné búr 
livé doby nimanie i krev** svojich 
rodákov* 

3* Severná c. kr. armáda stojí 
na hraniciach česko-moravsko -sliez- 
skych po hotové. 

4. Francúzska vláda oznámila, 
že z navrhnutého kongres sa nič 
nebude, pre ohradenie vlády rakú- 
akej, aby sa tam ó Benátsku ani 
zmienka. nestala; tak to aspoň udá^ 
valy francúzske časopisy. 

5. C, kr. miestodržiter v Hol- 
átaine, generál Oáblenz, svolal snem 
stavov holštainských (srov. 1. jún) 
k 11. júniu na 3 mesiace do mesta 
Itzehoe. Prusko vyslovilo sa už pred 
tým, že to svolanie za „pád vojny^ 
(eatus hM) považovať bude. 

6. Najv. prípis Jeho Veličestva 
ku kr. uhorskému kanoellárovi, 
aby pod kr. továrpikom Smnyey-m 
sríadila sa komissiá k vypracova 
niu návrhu : jakoby sa malo pomá- 
hať biede v Uhrách, následkom hroz- 
ných mrazov dňa 23. a 24. mája 
hroziacej. Podobný najv. pripis vy- 
daný ku štátnemu ministrovi, gr. 
Bdcrtái-mn t strany krajín zaly- 
tavských. 

» Vláda pruská zadala vo Viedni 
protest proti svolaniu hol$tainského 
snemu. 

7. Vojsko rakúske počalo sa 
uťahovať z Holátainu, keď Prasi 
hranice tejto zeme toho istého dňa 
prekročili. 

♦ Výročná pamiatka 6. a T.ju- 
nia slávila sa kroz národovcov slor. 
i toho roku na mn* miestach sláv- 
nostne. 

8. C. kr. miestodržiteľ holátain- 
ský, podmaršal OaJblenz , protestuje 
proti vpádu Prusov do Holátainu z 
mesta Altony, v jehož okolí celá 
brigáda rakúskeho vojska stojí po- 
hromade. 

9. Nóta rakúskej vlády ku prus- 
kému kabinetu^ v ktorej ph>ti vtrhnu- 
tiu Prusov do Holátainu- čo najdô- 
raznejdíe protestuje. 



* Pamfitný pád povetroňov 
na Slovenska, menovite u obcí Pod- 
hradzek t ŠáryŠi a Kňahyny v už- 
horodskej stolici ; na chotáre druhej 
obce tejto veľa takých povetrnýoh 
kameňov s hrozným rachotom o % na 
o hod. odpoludnia spadlo. 

10. Pruská vláda ustanovila pre 
Šlesvik a Holdtain jednu spoločná 
správu, pod presidentom Seheel'PléS' 
sen-om. 

* M, M, Eodša od velikánskej 
vätSiny církve evanj. a. vyzn. v Lipt. 
Sv. Mikuláái, potom jako cís. patent 
od 1. sept. 1859. prijala, po znova 
za farára vyvolený, čo od váetkýoh 
úprimných rodákov radostne prijato. 

11. V sedení spolku nemeck^o 
žiadal poslanec rakúsky, aby spol- 
kové vojsko, okrem pruskej Čiastky 
jeho ," postavilo sa »do hotovosti** 
vojanskej. 

* Prusi prekazili ozbrojenou 
rukou otvorenie holátainského sne- 
mu v Itzeho€y snemový komissár 
Lesfer od Prusov uväznený. 

* Svetoznámy cestovateľ po azi- 
atských a afrikánskych krajinách, 
Theodor Koči (Nemci píôu KoUehg) f 
na zapálenie prúc vo Viedni 53 roky 
starý. Nebožtík bol rodom Poliak z 
Ustroni, v rak. Sliezsku. 

12. Podmaršal Oahlenx opustil 
s vojskom rakúsksrm Holátain, ktorý 
Prusi cele opanovali. 

13. Po pretrhnutí spojenia dip- 
lomatického medzi Rakúskom a Pru- 
skom ) o* kr. vyslanec, gr. Äloit 
Karolyif opustU Berlín. Ostatný krok 
pred vojnoa! 

14. V sedení spolka nemeckého 
prijal sa návrh rakúskej vlády od 
11. júnia, aby spolkové vojsko „do 
hotovosti'* postavené bolo, 90 proti 
6 hlasom. Na to pruský vyslanec 
hnecTky oznámil, že Prusko vystu- 
puje zo spolka nemeckého a 
vyzval 6 vlád, proti tomu náyrhu 
hlasovavôíoh, aby sa s Pruskom už- 
šie spojily. 

15- Prosko opovedalo vojna 



404 



Saskn a vojsko prnské vtrblohneď- 
ky do sask^o mesta Bndišina 
{Éautzen), 

16. Kr. saská rodina doSla do 
Prahy ; Pmsi rozťahujú sa po Saskn 
k českým hraniciam. 

17. Jeho Veliéestvo vydal ma- 
nifest k národom rakúskym o prí- 
činách nastávajúcej vojny s Prá- 
škom, nvalnjúc odpovednost za tú 
Tojnn pred Bohom i pred svetom na 
tých, ktorí ju zapríčinili. 

• Ostatné sedenie uhorsko-hor- 
yátskej „regnikolámej depatácie^. 
Vyrovnanie nestalo sa, poneyáč 
Maďari Medzimurie a Rieku (FiumeJ 
za svoje územie považovali, a ani 
to dopastit nechceli, aby vo sbore, 
ktorý celú dŕžavu zastupovať bude, 
Horvátsko svoje vlastné miesto 
zaujímalo. 

18. Kráf pruský Viliam Vydal 
manifest k obyvateľstvu svojej dŕža- 
vy, ktorým vypuknutie vojny ozna- 
muje a ospravedlňuje. Toho istého 
dňa Prnsi opanovali hlavné mestá 
zeme Saskej, Lipsko a Dražďany. 

* Horvátska deputácia odobra- 
la sa z Peáti domov. 

19. Prvé predstráže prnské uká- 
zaly sa v severných Čechách u Pe- 
tersdorfu. 

20. Italiansky generál Lamar- 
mora opovedal úradne vojnu Ra- 
kúsku ; o 3 dni že započne sa boj. 

2í. Prusko oddalo úradné 
opovedanie vojny Rakúsku, a síce 
v meste O svietime na haličskej 
hranici. 

* Krvavé zbúrenie Poliakov, v 
Irkutskej gubernii (v Sibírsku) vo 
vyhnanstve žijúcich; aviak ruské 
vojsko nebezpečný tento výbuch 
udusilo. 

22. Prusi opanovali a porúchall 
železničnú stanicu v Bohumíue (Oder- 
hérg) ; súčasne vtrhli na rozličných 
miestach do českej zeme cez sever- 
né hranice. 

* Náramne krvavé zbúrenie vo 
hlavnom španielskom meste Madri-{ 



de, ktoré len s mnohými obetmiudu- 
seno byť mohlo. 

23. Eráf Viktor Em. vtrhnul s 
vojskom svojím cez rieku Minčo do 
Lombardska.f 

24. Krutá, celý deň trvavšia 
bitka u Ou9tozzi, v ktorej vojsko 
rakúske pod Jeho cís* Výsoaťou, 
arcikniež. maršalom JJbréehtom, ita- 
Ijansku armádu víťazne po ra- 
ži lo» Ešte v noci krvavého dňa 
toho utíahnul sa kráf Viktor Em, s 
porazeným vojskom svojím za rieku' 
Minčo nazpak. 

25. Prusi rozťahujú sa rýchle 
po severných Čechách; fabričné me- 
sto Liberec (Réiehénberg) už je v 
ich moci. 

2G. Najvyšším pripisom Jeho 
Veličenstva (od 24. jún.) snem uhor- 
ský odročený. 

• V konferencii vys. uhorského 
duchovenstva, pod predsedníctvom 
Jeho Emin. Kardinála prímaôa od* 
bývanej, uzavreno: 200,000 zl. k pod- 
pore ranených obetovať. 

• Vefký sbor armády pruskej 
vtrhnul z Kladska (Glatz) cez úžiny 
českých hraníc k Náchodn. Ná- 
sledkom toho náramne krvavý boj 
nočný u dediny Podelia, počiatok 
to ťažkých bojov, ktoré do konca 
júnia trvalý. 

27. Zúrivé boje s Prusmi n Uá- 
chodn. Českej Skalice, Vysokova a 
Mníchového Hradišťa; veliké ztraty 
z oboch strán. 

28. Krutý boj u Trutnova, ba 
v tomto meste samom, kde aj oby- 
vateľstvo v boji proti ťrusom podiel 
bralo, tak že hlavnú väzu Prusi de- 
lami zostrielali; asi 20 obyvateľov 
v boji zajatých Pmsi odviedli. 

* Toho istého dňa krvavé boje 
u mesta Jičína a Českej Skalice. 

29. Opakovaný ukrutný boj u 
mesta JiČína ; aj u Kráľ. Dvoru bo« 
jováno. V Haliči osadili Prusi mesto 
Osvietím a tamnú železničnú stanica. 

* Celá armáda hannoyerántka 
složila zbroj pred vojskom pruským. 



405 



30. Následkom vefkej straty, 
ktorú vojsko rakúske v bojoch 3 
ostatných dní utrpelo, ustúpil Bwie- 
dek spolu s vojskom saským k pev- 
nosti Krát Hradci nazpak. 

Mesiac jvlius. 

1. Prusi tiahnú sa v- Čechách 
na v]^chod, smerom ku Krát Hradcu, 
hľadajúc príležitosť k rozhodnému 
boju. 

2. Najv. rozkazom Jeho Veli- 
Čeatva opustilo všetko vojsko Pra- 
hu, aby ju, pri možnom opanova- 
ní, Prusi za nOtvorené mesto** po- 
važovali. 

3. Žalostivá porážka severnej 
armády pod Bemdekom u Kráľ. Hrad- 
ca. V boji bralo podiel 180,000 mužov 
z našej , a 200.000 vpjakov z pru- 
skej stránky, u prítomnosti samého 
krára ViUama, Hneď od rána hrmelo 
z oboch strán 1500 diel a boj trval 
váhavé do 2 hod. odpoludnia. O tom 
Časd predrali sa Prusi na kopce u 
Chlumu, do boku a do zadn našej 
armády, a prinútili ju pálením zo 
vSetk:P'ch strán k ustápeniu, ktoré 
večer už podobu neporiadku vzalo 
na seba, tak že trebas 14 mostov 
bolo na rieke Labe postavene, pre- 
oa veľa našeho mužstva i vo vlnách 
tej rieky zahynulo. Avšak i straty 
PruBOV boly náramné, čoho dôka- 
zom je, že ustupujúce vojsko naše 
dôrazne prenasledovať nemohli. Po- 
zostatky severnej armády shromáž- 
dovaly sa u Pardubíc a tiahly z tade 
k Olomúou. 

4. Úradný francúzsky časopis 
y^Moniteur'' oznámil, že Oisár rakúsky, 
potom jako Česť svojej zbroje v 
Itálii (víťazstvom u Cnstozzi) ohá- 
jil, Benátsko postupuje cisárovi Aa- 
poleonoviy aby sa vyjednávanie o po- 
koj pričinením francúzskeho panov- 
níka usnadnilo. 

5. Italiani podnikli márny po- 
kus, dobyť pevnosť Borgoforteu rieky 
Pádu. 



6. Po krátkom odpočinku od 
krvavej práce dňa 3 júl. Prusi tiahnú 
z jednej strany ku Prahe, z druhej 
ku hraniciam moravským. 

7. Jeho Veličenstvo vydal ma- 
nifest k národom uhorským, aby 
ich synovia dobrovofne vstupo- 
vali do vojska k obrane vlasti uhor- 
skej a celej dŕžavy. 

* Slávny paedagfosr, Adolf 2>w- 
sterwég, f v Berlíne 75 rokov starý, 
na choleru. 

8. Prusi opanovali Prahu, pod 
generálom Raenberg' Grmcmskyrim . 

* Druhý vpád vojska italianske- 
ho do zemí lombardsko-benátskych; 
prekrodlo rieku Pád pod generálom 
OkUdinim^ 

* Slávnosť Cyrälo-Methodejská od- 
bývala sa i t. r. slávne v celom 
biskupstve b. bystrickom. 

9. Jej Veličestvo, cisárovná 
AUbeta, došla na 2 dni do Budina, 
aby ranených bojovníkov navštívila. 
Hodinu po príchode Jej Velicestva, 
okolo 5 večer, uverejnený bol v Pešť- 
Budine hore spomenutý manifest 
Jeho Velicestva k uhorským ná- 
rodom. 

* Hlavný stan severnej armády 
dostal sa do Olomúca nazpak, pod 
jehož velikánskymi hradbami shro- 
maždujú sa roztratené čiastky vojska. 

10. Najv. manifest Jeho Velir 
čestva k národom rakúskym : že pri* 
jal prosredkovanie francúzskeho ci- 
sára a že je hotový k čestnému 
mieru; že ale nikdy neprivolí k ta- 
kému pokoju, ktorýby velmocnostné 
postavenie rakúskej dŕžavy v po- 
chybnosť uviedol. 

* Jeho cifi. Výsosť, aroiknieža 
maršal Älbreeht, víťaz u CfustoMzy^ 
veliteľom celej operujúcej armády, 
podmaršal John správcom generái- 
štába menovanÝ. 

11. Jej Veličestvo cisárovná 
Jlšbeta odobrala sa večer z Budioa 
do Viedne nazpak, so sľubom sko* 
rého návratu. 

* Prusi opanovali Jihlava. 



406 



12. Hlavné mesto Moravy, Brno, 
od Frasov opanováno; talianske 
ale vojsko vtrhlo pod generálom 
Chiesa do Padóvy. 

13. Joj Veličesívo cisárovná 
Mzbeta došla s cis. dietkami zase 
na dlhší čas do Budína. 

*Vtliam,kréXpmBkýj položil svoj 
hlavný stan v Brne. 

• Pmsi vtrhli do Znojma, jeden 
oddiel ale prekročil hranice doľ. 
rakúske, a tak tej zeme, v ktorej 
hlavné mesto Viedeň leží. 

• Veliký koráb anglický GVäií 
Eastem odplavil sa z Valencie v Irskn, 
aby spúšťal na dno atlantického 
svetomora lano europejsko • ameri 
kánskeho telegrafu (srov. 27. júl.) 

14. Vláda francúzska predložila 
návrh prímeria (dočasného poko- 
ja) vo Viedni. 

• Prusi porazili u Aschaffen- 
bnrgu spolkové vojsko a tým otvo- 
rili si cestu ku Frankfurtu u Moha- 
nu, k sídltt „nemeckého spolku. '^ 
Následkom tej porážky všetci, ešte 
po hromade súci plnomocníci spolkn 
ľrankfurt ešte toho istého dňa (14) 
opustili a prestehovali sa do Augsr 
burgu. 

i 5. Krvavá bitka u Tovačova 
v Morave. Benedek vytiahnui z veľ- 
kým oddielom c. kr. vojska z Olo- 
múca, poberajúc sa cez Tatry do 
Trenčianska a tak dolu ku Preš 
porku ; zadnú Čiastku {arri&rgardá) 
vojska toho Prusi napadli a pripi 
sovali si víťazstvo, s dobytím 16 
diel. 

Í6. Silný oddiel pruského voj- 
BhsLy pod generálom Bote, prekročí 
pod večer po prvý raz uhorskéhra- 
nice a vtrhnul do mestečka Ho- 
liča na Slovensku; zo susedného 
Hodonína v Morave: pri tom udala 
áa ostrá srážka s arríergardou c. 
hr. vojska, ustupujúceho zo Skalice 
za Bielu Horu. — Toho istého dňa 
smocnili sa Prusi dôležitej stanice 
železničnej (vera i opevnenej) u 
Breclavy (LundenbnrpJ v Morave. 



* Slobodné mesto Frankfurt 
u Mohanu, sídlo spolku nemeckého, 
Prusi opanovali a tak i ^aktíčný ko- 
niec menovanéhospolkuzapríčinilL 

17. Veleslávno pretidmtstvo Matéee 
Slovenskej oznámilo, že pre vojanské 
príbehy valné shromáždenie matičné, 
pôvodne ku dni 8 aug. svolané, od- 
ročuje sa ha thodn^jH ecu. 

* Pruský kráľ Viliam preložU 
svoj hlavný stan do Mikulova 
(NikoUhurg) v Morave. 

* Prvé predstráže pruského 
vojska, hnláni, ukázali sa v Skalid. 

18. Jeho Veličestvo menoval grdfa 
Antona Forgaeh-SL kr. kommissárom 
severo-západných stolíc uhorských, 
aby ppriadky obrany proti Prusom 
zaviedol. (^Túto úlohu svoju 
oznámil gróf Forgách dňa 20. júl. 
z Nitry maďoňrfkým prihlasom ; avéak 
pozdejší beh udalosti pôsobnosť 
jeho zbytočnou učinil)^ 

* Rakúska posádka po krutom 
bombardovaní pevnosti Bargo/orU 
predošlého dňa 17. júl. vyhodila 
ostatné hradby prachom do povetria 
a utiahla sa nazpak* 

* Zo stránky loďstva talianskeho 
stal sa nepodarený útok na opevne- 
né mesto námorské Vis (taliansky 
Lissa, pod ktorým menom ho mappy 
udávajú) na ostrove tohože mena v 
mori jaderskom. 

19. Dekrét krála Viktora 
Em. vyhlásený; jako Benátsko bude 
sorganisováno ; týmže dekrétom kon- 
kordát so SV. Stolicou v Benátsku 
zrušený a „reholnícke spolky* (kláš- 
tory) rozpustené. 

* Fr, Deák bol na krátky čas 
vo Viedni, ktorej ceste veíkô poli- 
tickú významnosť pripisovali. 

* Opakované, ale zas nepoda- 
rené bombardovanie mesta Fmm. 

20. Strašlivá bitka morská u 
ostrova Visu medzi rakúskjrm a ta- 
lianskym loďstvom; nepriatef bol o 
vefa silnejší, tak že 1.000 talianskych 
diel ihrmelo proti 400 rakúskym* 
Na priek tomu c. kr. admirál TegeU- 



407 



^<if» (V* jeho životopis ma str. 357.) 
na hlava porazil loďstvo talianskeho 
admirála Persano. Hlavný koráb ne- 
priateHský, Mé ď Itália (kráí Itálie) 
80 všetkým mužstvom, do 500 hláv, 
more pohltilo; druhý veliký koráb 
FaUttro^ naSimi ^fami podpálený, 
vyletel so vietkým Činom do po- 
vetria, Čoho následkom ostatné, 
veľmi porúohané lode nepriateľské 
daly sa na útek do opevneného pri- 
stáva mesta Jakýna (AneonaJ, Skvelé 
toto víťazstvo stálo zo stránky na- 
sej iba 34 mŕtvych a d 32 ranených; 
z lodí nezahynula žiadna. 

21. Mesto Skalicu opanovalo 
4,000 mužov pruskej armády, vý- 
lučne jazda a delostrelba s prísluš- 
ným voziarstvom. 

* Viťazný boj rakúskej zbroje 
proti Talianom u Piere de Ledro v 
Tyrolu ; chceli sa predrat ku mestu 
Triestu. 

22. Bitka u slovenských dedín, 
Lamaču (Bhmenau) u Dúbravky 
fSSoUtmbrunny Boj počal sa hneďky 
z rána pri Stupave a pokračoval 
ďalej ku Prešporku s výrazom, pre 
obe strany neistým. O poludní, keď 
Prusi Kozí Vrh (Oemteftberg) nad 
PreSporkom osadili a naše vojsko 
veľmi nebezpečne obišli, dobehli ofi- 
cieri s bielymi zástavami a úradnou 
zprávou, že je v Míkulwé (srov. 
17. júl.) prímerie na 5 dní uzavreno. 
f Bitka u Lamača bola ostatná. 
Tak tedy počiatok tej tak zva- 
nej flVOJny Nemcov proti Nemcom^ 
stal sa osadením srbského mesta 
Budišína (Ba/utzen) v Sasku C^rov. 
16. jún.), koniec dle vzala na Slo- 
vensku pri Lamači a Dúbravke). 

* Následkom uzavreného príme- 
ria vláda rakúska vyslala do Mi- 
kulova grófa Aloúa Károlyt-ho, ba- 
róna Brenner-afíL zo stránky vojska 
podmaršala grófa Degmfélďa, aby s 
hlavným stanom pruským o pred- 
bežných výminkách (prelimináriách) 
pokoja vyjednávali. 

* Cez Skalieu prešlo 12.000 mu- 



žov pruskej pechoty, z ktorých veľ- 
ká čiastka v meste ležať zostala, 
tak že nektoré dosť malé domy po 
20 do 30 mužov malý a opatrovať 
mnsely. Hneďky toho dňa zomrelo 
viac pruských vojakov na cho- 
leru v domoch súkromých, a tak 
už nasledujúceho dňa cholera i 
medzi obyvateľstvom vypukla a po- 
tom neslýchané pustošila. 

* Prvé zasadnutie nove založe- 
nej juhotlovanskef <»kadnMe v Záhrebe, 
Nemilú pozornosť národu prebu- 
dilo, že Ivan Kukulievié' Sakeinski A 
gjrmnas. direktor Mazuranic v Rieke 
(brat bývalého kancellára) udelenú 
sebe hodnosť . akademikov nepri- 
j'ali. (Toto sriadenie v prvom se- 
dení nebolo uznano, a naložené, aby 
sa miesta chybujúcich členov do- 
plnily). 

23. Cez Skalicu prešlo zase 5 
plukov pechoty, v sile 12.000 mu- 
žov, s príslušnou delostrelbou a 
voziarstvom. Veliké rekvisície jak 
v meste samom tak i po susedných 
deninách slovenských. 

24. Prusi na priek tomu, že 
prímerie bolo uzavreno, T e šín 
opanovali. 

25. Medzí rakúskjrm a talian- 
skym vojskom v Benátsku prímerie 
na 8 dní uzavreno. 

26. Predbežné výminky (praeU- 
minarie) pokoja medzí Rakúskom a 
Pruskom v Mikulove podpísané v 
9 aitikuloch, ktoré z pruskej stránky 
gr.Bismark, z rakúskej ale gr. Ká- 
rolyi a bar. Brwmw umlúvili. 

27. Prímerie medzi Rakúskou a 
Pruskom predĺžilo sa na opakova- 
ných 5 dní do 2. aug., potom ale 
nasledovať má dočasný pokoj 4 
týždňov, aby medzi tým skutoč- 
ný pokoj mohol byť uzavrený. 

* Koráb Oréot Eiutem šťastne 
dokonal práce založenia atíanHekého 
telegrafu medzi evropejským a ame- 
rikánskym pobrežím. 

28. Posádka českej pevnosti 
Te rez í n a. učinila výpad na jeden 



408 

pruský vlak vojanský, z doho ne- 
bezpečné pretrhnutie rokovania o 
pokoji nasledovať mohlo. Vec vy- 
syetlila sa v ten smyseľ, £e koman- 
dant pevnosti nevedel o obno- 
vení primeria. 

29. Pruský kráí Viliam opustil 
Mi kul o y uberajúc sa do svojich 
zemí k otvoreniu pruského snemu. 

30. Krvavé zbúrenie v ameri- 
kánskom meste Nev - Orlecmsu, ktoré 
k obnoveniu vojny občianskej 
smerovalo. Vela obetí z oboch strán 
padlo, ale zlobivý pokus bol šťastne 
udusený. 

31. Následkom uzavreného prí- 
meria Prusi čiastočne opúšťajú zá- 
padné Slovensko^ 

Mesiac august, 

1. Zbúrenie Kresťanov na os- 
trove Kandii proti Turkom roz- 
mohlo sa povážlivé; ostrov ten žiada 
sa privteliť ku Giécku. 

'^ Mexikánski republikáni do- 
byli mesto Tampieoy čoho následkom 
i najprednejší z tamorodých gene- 
rálov, Meja^ od stránky cisára M a- 
xi m i lián a odpadnuL Záležitosť 
mexikánskeho cisárstva je zo dňa 
na deň viac povážlivá. 

2. Prímerie medzi Bakúskom a 
králbm Viktorom £m. na 8 dní 
u:^avrené. 

3. Bývalý revolucionárny gene- 
rál Klapka vtrhnul 5400 rajtármi' a 
2.000 pešiakmi do severného Tren- 
čianska, kde menovite obce Tur- 
žovhUy Makov a Vyiohá osadil. Pone- 
váč ale títo domnelí „no si či a 
slobody^ medzi národom sloven- 
ským ani najmenšieho súcitu nena- 
šli, i celá výprava na posmech vyšla. 

4. Klapka s prívrženci svojimi 
uznal za dobré, čím skôr vypratať 
•a 20 Slovenska, a tak tedy utiahnnl 
sa cez Makov a Vytohli do Earlovíc v 
Morave, zkade zutekal za pruské 
hranice. Jeden z pobo^íkov jeho, 



jakýsi gróf átfrtoi, bol v Morava ■ 
dôležitými listinami lapený. 

. • NajpovestnejSí štepár Česko- 
slovanský, Ján Sanud, f v Mladej 
Boleslave v 78-mem roka na cho- 
leru. 

5. Slávnostné otvorenie proa- 
kého snemu v Berlíne, ktorémn krát 
Viliam veliké udalosti ostatnej doby 
a istotu nastávajúceho pokoja 
oznámil. 

*V meste Earmine (CormoMV 
rak. Prímorí) počalo sa vyje^dnávanie 
o pr&elimináríách pokoja -medzi Ra- 
kúskom a kr, Viktorom Em. 
Rokovalo sa zdĺhavé , najmä preto, 
žo Taliani chceli podržať i čiastky 
južného Tyrolu, ktoré behom vojny 
boli opanovali, čomu ale vláda ra- 
kúska privoliť nechcela. 

6. Francúzky hvezdár Stephan 
objavil novú obežnicu, ktorá medzi 
tak zvanými asieroidami 89. miesto 
zaujímať bude* 

8. Cisárovná mexikánska Cftor- 
loUa došla do Európy nazpak, aby 
vládu francúzsku k výdatnej pomoci 
naklonila; v páde nepodarenia že i 
sám cisár Maximilian o nedlho opu- . 
stí Mexiko. (Všetky časopisy jedno- 
hlasne oznamovaly, že rokovanie 
cisárovny Charlotty v Paríži nemalo 
žiadaného výsledku a že cisár Na- 
poleon chce opustiť mexikánske dielo 
svoje,) 

9. Viac politicky kompromitto- 
vanych osôb v PeSti uväzneno, 
medzi nimi bývalý snemovník Virgil 
Szilágyi* Uväznenie stalo sa v noci a 
súviselo nepochybne s výpravou 
Klapkovou. 

10. Rokovanie o pokoji Pru- 
skom a Rakúskom počalo sa v 
Prahe, v hostinci u modrej hviezdy; 
plnomocníkóm je zo stránky rakús- 
kej barón Adolf M. ^renner-Felsach, 
z pruskej ale strany barón Karol 
Werther. 

11. Onkľ Napoleon upravil ku 
kráľovi Viktor<yvi Em, list, že jemu 
(Napolšonovi) kroz rakúskeho Cisára 



409 



odstúpené Benátsko vieobecným 
hlasovaním rozhodnúť má o bu* 
dúcom postavení svojom. 

' • Qaríbaldovski dobrovolnici 
opustíli južný Tyrol, aby sa roko- 
yanie o pokoji^v Karmine usnadnilo. 
12. Medzi Rakúskom a kráľom 
Viktorom Em, dočasný pokoj na 4 
týždne v Karmíae nzavretiý, pod 
výminkon : aby sa možné vypove- 
danie pokoja stalo 50 dní pred tým. 
Plnomooník vlády rakúskej bol ge- 
nerál Môring^ na stránka ale kr* 
Viktora Em. generál PetUi, Cel4 
predbežná smlúva o pokoji 7 člán- 
kov obsahuje. 

14. Karol Kazmány, doktor bo- 
hoslovia, snperintendent sríadených 
cirkví evanj. a. v. okolia prešpor- 
skébo, hlavní farár evanj. cirkve v 
TuTÔ. Sv» Martine, prvý podpred- 
sedník Matiee Slovenský, sv. martin- 
ský čestný mešťan, rytier cársko- 
ruských rádov Sv. Anny II. triedy 
s imperátorskon kornnoa a Sv. Sta- 
nislava III. triedy, majiteľ kŕ. prus- 
kej medailliepre umenie a vedu, po 
dlhšej trápnej chorobe usnnl v Pánu 
o 2^4 hodine ráno v Stubnianskyoh 
Tepliciach. (V. jeho životopis na 
str. 270.) 

15. Poneváč nebezpečie vojny i 
na juhu pominulo : hlavný stan Jeho 
cis. Výsosti, maršala arcika. Alb- 
reohta, opustil Goricu a vrátil sa 
do Vieídne. 

16. Pruský kráľ Viliam vydal 
dekrét s návrhom zákona : aby krá- 
ľovstvo hanoveránsko, kurfurátské 
Hesensko, voj vodstvo Nasov a si. 
mesto Franknsrkt privtelily sa 
pruskému štátu cele. Týmto privte- 
lením zvätšilo by sa Prnsko o 12830 
miľ a 4 milliony obyvateľov. 

17. Pokoj Pruská sBadeaskom 
uzavrený, 

18. Veleslávne predsednielvo Mcľ 
Hce Slovenskej svolalo tohoročné 
valné shromaždenie na deň 
12. sept do Turč. Sv. Martina; deň 



predtým bnde sedenie výboru ma- 
tičného. 

19. Jej Veličestvo cisárovná 
Alžbeta došla nazpak doBudína, 
spolu s kr. saskou korunnou prín- 
oesnou Karolín on. 

20. C. kr. ministerium financií 
vystrojilo do Pruská tých SOmillió- 
novzl. v hotovom sriebre, ktoré 
Rakúsko, vo smysle výminok 
pokoja Pruskú jako náhradu vojan- 
ských útrat platiť má. Celá snmajv 
samých sriebomých toliaroch bola 
v sudoch zabednená a sprevádzalo 
ju na zvláštnom vlakn železničnom 
10 úradníkov, 12 sluhov a 36 voja- 
kov zo sboru strelcov. 

21. Nepodarené rokovanie cisá- 
rovny mexíkánskejC^ríotfy.u dvoru 
cis. Napoleona strany ďalšej pomoci 
vojanskej pre cisárstvo mezikánske 
(Srovn. 1. ang.) 

22. Pokoj medzi Pruskom a Ba- 
vorskom uzavrený: Bavorsko za- 
platí 30 millionov zl. menom útrat 
vojanskýoh a postúpi Pmsku malú 
čiastku územia svojeho na severu 
s 33.000 obyvateľov. 

23. Smlúva pokoja medzi cis. 
rakúskou a kr. pruskou vládou v 
Prahe v hostinci „w modrej hviezdy^ ^ 
o pol 12 hod. v noci (aby to bolo 
pred piatkom) [podpísaná kroz 
plnomocníkov, pod doaum 10. aug. 
spomänutých. Sama smlúva pokoja 
obsahuje 14 článkov ; k nej pripo- 
jený protokoll o vymehmi zajatých 
má tiež 14 článkov ; tretia menšia 
listina vzťahuje sa na rozmnoženie 
spojenia železničného medzi Če- 
chami a Pruskom. 

24. Doterajší nemecký spo- 
lok (Bvmd) držal v Augsburku os- 
tatné zasadnutie svoje; prvé se- 
denie bolo dúa 5. nov. 1816. a po 
búrlivých udalosťach roku 1848. a 
1849. obnovil sa Bwid, najmä pô- 
sobením Rakúska, dúa 30. mája 
1851. (Srov, 14. Júl.) 

* Zvláštna smlúva medzi Ra- 
kúskom a Francúzskom strany od- 



410 

Btúpenia Benáteka cisárovi NapoUo- 
novi; podpísaná (Brov. 4 júl.) 

* Štefan Hrebicek, opát, dekan a 
farár v Šsňtine, spolvčlon Matice 
Slovenskej, padnnl záhnbnej cho- 
lere v obef. 

25. Najv. rozhodnutím Jeho Ve- 
ličenstva vydiel zákon o rozmnožení 
prosriedkov peňažitji^ch k zapraveniu 
mimoriadnych, z vojny podlýdi útrat 
potrebných^ Vo smysle jeho má sa 
vydaf 300 milliónov zL nót tUUnych, 
za ktorú snmmu ale i doterajdie 
1 a 5 zlatové bankovky zamenené 
budú. 

* Počiatok všeobecného do 30. 
ang. Ýrvavdieho sjezdu intelligencie 
srbskej vNov. Sade, k oslave 
40-ročnej pamiatl^y založenia Matice 
Srhikej. Pri tej príležitostí utvoril 
sa tam i zvláStny spolok átudujúcej 
mládeže k podpore literatúry srbskefj 
„Omladina.*" 

26. Pruský generálny guvernér, 
následkom uzavreného pokoja, pre- 
stal večer v Prahe úradovať; do- 
časná pruská správa v Čechách 
utiahla sa do Teplíc. 

27. Smlúva pokoja praztkého od 
33. aug. najvyfiším podpisom Jeho 
Veličenstva ratifikovaná <potvrdená). 

* Ján Vávra, bývalý professor 
techniky, f v Prahe 75 rokov starý; 
nebožtíkovi náleží zásluha, že r. 
1848, samý prvý začal vyučovať 



na technickej škole v jazyku čes- 
kom, čo Nemci za nemožné driall. 

28. Rokovanie o konečnom po- 
koji n^edzi Rakúskom a yl&don kráľa 
Viktora Em. počalo sa vo Viedni; 
plnomocník z rakúskej stránky je 
gróf Vimpfen, zo stránky králk Vik- 
tora Em. generál Menabrea* 

29. Vláda turecká kroz komisBá- 
ra svojho zavrhla žiadosti zbúrených 
kresťanov na ostrove Kandii a roz- 
kázala, aby v páde potreby zbrojou 
pokorení boli. Povstalci atoja vo 
troch spevnených táboroch a ča- 
kajú na útok nepriateľský. Jedna 
vojanská loď amerikánska spustila 
kotvy neďaleko brehu ostrova toho, 
patrne k tomu cieľu, aby bola sved- 
kom nastávajúcich udalostí. — Vdetky 
zprávy z Turecka srovnávajú sa v 
tom, že ak boj vypukne na ostrove 
Kandii, bezpochyby aj ostatní kres- 
ťania v dŕžave tureckej ^za svoju 
neodvislosť povstanú (Srov. 1 ang.) 

30. Ratifikované listiny pokoja 
praiskeho v Prahe vymenené. Váetko 
pruské vojsko poberá sa po vyme- 
raných sebe cestách a železniciach 
(lomov. 

31. Plnomocník kráľa Viktora 
E m., generál Menahrea^ mal u Jeho 
Veličenstva audienciu. Listy talian- 
ske oznamovaly, že bol veľmi 
dobre prijatý a že je nádeja k 
úplnému vyrovnaniu dávnych sporov. 

Šostavil D. Uohard. 



XIV. Nektoré nové vynálezy. 

/Bdefuje MieK Chrástek:) 

Parostroj k lietaniu čili ku* vzdncbopla- 

V ectvu. Žurnál ,yOf Commerce^ podal túto zajímavú zprávn: 

V Hobokenách vykotovuje sa lietaci stroj nového spôsoba pre 
vládu Spojených štátov v severnej i^meriké. Sklad^ím. stroja 
toho počato už za poslednej válkj, abj sa ho k ohliadaniu 



411 

Tojska nepriateľského používať mohlo« Myšlienka nálezu 
toho je síeo stará , arSak tu poprvé prakticky prevedená. 
Vláda Spojených štátov usniesla sa , že stroj ten dá na svoj 
náklad shotoviť, ked! prof. MzSel po mnohých pokusoch s men- 
Sími stroji dosvedžil , že nález ten sa prakticky previesť dá. 
Prof. Mičd^ ktorý už predtým mnoho sa zaobieral vzducho- 
plavectvom (aéronautikou), nadobudol si to presvedčenie, že 
možno svor (Schraube) rovno tak dobre upotrebiť vo vzdu- 
chu jako vo vode. Šlo ma teda predo všetkým o to, zdvíha- 
vosť cili zdvíhaciu silu vodorovného, na spôsob svoru slože- 
ného kola určiť. Svorové^ kolo, ku zkúškam (experimentu) 
užité,, vloženo na osu kolmú (vertikálnu), na ktorej sa hore i 
dole pohybovať mohlo ; potom viacej lebo menej rýchlejšej,^ 
dľa fábosti experimentátora, kolom svorovým točeno. Pri istej 
rýchlosti mohlo kolo len seba samo zdvihnúť: pri vätšej rý- 
chlosti ale zdvihlo trojnásobnú a t. d. ťarchu; i vyzkúmano 
tým, že svorové kolo, 20 stôp v priemere majúce, pri istej 
rýchlosti točenia 122 centov zdvihnúť môže. Na tom sa stroj 
ten zakladá. Celé ále náčinie (apparát) stroja toho skladá 
sa z lod!ky, na spôsob cigary slozenej. V prosriedku stojí 
parostroj s dostatočnou silou, aby otáčal svorové kolo, 20 stôp 
v priemere majúce. So strojom spojené sú 4 kolá svorové, 
jedno hore, jedno dok', jedno z predku a jedno zo zadu* 
Hornie a dolnie kolo pracujú dohromady, aby apparát lebo 
zdvíhaly lebo ponorovaly ; kolá, na oboch koncoch sa nacho- 
diace, môžu buď dohromady alebo každé zvlášte vo s^ejnom 
alebo i protivnom smere sa točiť a slúža k veslovaniu. Ťarcha 
celku i s mužstvom^ obnáša asi 122 centov. Tvrdí sa , že 
vraj sftroj ten možno vzduchom rovno tak ľahko hnať jako 
loď vodou. Znalec dôstojník je od vlády uátanoven k riade- 
niu skladby stroja toho a tuším za mesiac už prvé zkúšky 
s ním sa podniknú. Bude to ovšem nečo iného nežli vetro- 
plávby s balónom Nadarovým k obveseleniu ľudí a k vylňde- 
nin od nich peňazí. 

Netreba vrai viacej vinné sudy doplňo- 
vať. Dr. VoU v Kolíne oznámil spôsob, ktorým dolievanie 
čili doplňovanie vinných sudov zbytočným učineno. Treba \ 

vraj sudy najprv dobre vymyť, dobre vymyté čili vypláknuté '' 

majú sa nechať vyschnúť a potom ich vnútri rozpusteným \ 

čistým parafínom potreť. i 

Nôž prejednorukých. Jedon nožiar v dolňo-ra- ^ 

kúskom meste Kremži (Krems) shotovil nôž nového zvláSt- j 



412 

neho spôsobu, ktorým môže i jednoraký člorek pohodlne re- 
zať a krájaf. Vynálezca je pri odbyte nožo7 srojich tal^ 
dobročinný , že každému rakúskemu vojakoTÍ jednomkému, 
keď sa uňho o taký nôž prihlási a vykáže vysredčením ne- 
majetnosti, od predstavenstva obce vydaným, poSle alebo do- 
ručí mu ho dafľom. ^ • 

Nepremokavé boty. Obuvník DúSek vo VySkove 
na Morave shotovil nepremokavé boty, ktorých dobrota u- 
snala sama priemyslová jednota moravská. ĎtiSek hodlá za- 
slať svoj vynález k posúdeniu i pražskej priemyslovej jedno- 
te, áno hodlá svojimi bjotami oboslať i svetovú výstava pa- 
rížsku. 

XV. Domáice rady. 

(SoBtavili : M. ChrásUk a F. V. Scuinek.) 

1. Pozor nasliny! — Dr. Harley vypátral svojím 
fysiologickým bádaním , že človek: vo štyriadvaciatich hodi- 
nách asi jedôn a tri štvrte fanta slín vylučuje ; že sa teda 
sliny nie len nemajú bez potreby vyplúvať a vyhadzovať, lež 
že sa ešte jedlami, škrobovú múku a t. <f . obsahujúcimi, majú 
dosadzovať: poneváč ostrá žalúdková šťava ľahko živúci ža- 
lúdok užere , jestli niesu steny jeho neustále vrstvou hus- 
tého šl^mu pokryté. Ch. 

2. Froti zapáleniu v krku. — P. J. Kias^ úrad- 
ník b. bystricko-biskupského panstva v Rybníku pri Hrone, 
podal v č. 8. tohoročného ^Obzora^ čo domáci liek proti za- 
páleniu v krku pagah'cu^ či slez okrúhlolistý (Malva rotundi' 
folia, Käsepappd)^ ktorá všade vo dvoroch i po ulici rastie a 
všelijaké názvy má, jako : maloň, zajačí slez, paterčie, ziliz, 
koláčiky, syrenčeky, tvarôžky, pánbohov koláčik a t. d. Spô- 
sob užívania je tento : pagačice nakopeme spolu i s kore- 
ňom, naplníme ňou hrniec 4 — 5 hoľbí velký , zalejeme ju 
vodou a necháme aspoň za hodinu variť. Potom odstavíme 
ho od ohňa; chorého ale tak postavíme k hrncu, aby majúc 
hlavu plachtou^ vo dvoje složenou, zakrytú, teplú (ale nie no- 
rúcu), z hrnca vystupujúcu p^ru otvorenými ústami asi za 5 
minút do seba hltať mohol. Ďalej treba z uvarenej pagaíice 
nečo do čistáho plátna vložiť a. tak za tepla na hrdlo pri- 
viazať; o krátky čas prelomí sa sila choroby a sotva kedy 
treba to parenie viacraz opakovať. Ch, 



413 

3. Masf na zmrzlé údj« — Kráfovsko-wtirtemberg- 
ská vláda odkúpila farároTÍ Vahlerovi v Kapferzellí tajomstvo 
masti k vyhojeniu otvorenýck rán na zmrzlých údocb, ktorý 
predpis potom s verejným poďakovaním jeho pôvodcovi, 
uverejnila. Otázna masf pripravuje sa takto : vezmi 24 lôty. 
baranieho (Skopového) loja, 24 lôty sviňskej, roztopením sa- 
dla povstalej masti, 4 lôty hrdze železovej (v apatékach EUm- 
oxyd) ; tieto 3 látky treba v železnej pánve tak dlho 
variť a neprestajne hrubším železným drôtom miešať, ažby 
vari vo zč.ernelo; potom zamiešame do masti 4 lôty be- 
nátskeho terpentínu, 2 lôty oleja bergamottového a 2 lôty 
arménskej pečatnej hliny (Armmtscher Bóbis)^ ktorú pred za- 
miešaním roztreme olejom dreveným. -7- Po náležitom pomie- 
šaní je výborná masť hotová ; natiera sa na lanové, han- 
dričky a tak ju na rany , každý deň 3 razy, prikladať 
budeme, C^Oŕaor/^ Oh* 

4. Proti oziablinám odporúča sa tiež s prospe- 
chom čistý terpetinový dej (Olemn ŤherébvnJti)^ ktorým sa majú 
trieť zmrzlé údy , zvlášte keď tieto citlivé bolia, červené a 
nabehnuté sú ; a toto trenie má sa v podobných okolnosťach 
nekofkoráz opakovať. 6%. 

5. Sdutému hovädu pomáhať. — P. J. Bticek^ 
hostinský v Gajaroeh, sdelil a z vlastnej zkúsenosti odporúčal 
v č. 12. tohoročného yfiibzora^ nasledujúci jednoduchý pro- 
sriedok k pomáhaniu sdutému hovädu : Yezme sa pol žaj- 
dlíka silnej pálenky a rovne toľko ostrého octu; to sa spolu 
smieša á tak vleje do hoväda, trebas i na dva tri razy, po- 
dľa toho, jako ono viac alebo menej sduté bolo. Ch. 

6. Sdutému koňovi po máh ať* — V č. 18* tohpže 
tohoročného ^Ohzora*^ čo veľmi bezpečný a každému hospodárovi 
ľahko prístupný spôsob , koňovi od zelenej ďateliny sdutému 

Íomôcť, udáva sa tento : Vezmi 4 holby vrelej vody a za 
rsť obyčajného, pokrájaného dohánu, pridaj k neťbu ca pol 
hrsti čistého popola, vsyp oboje do vrelej vody a nechaj za 
5 minúť vreť ; odvarok tento precedíme, a keď, koľko treba, 
ochladnul, ešte za letná sdutému koňovi do hrtanu vlejeme* 
O nedlho pohnú sa vetry, pozdejšej s hnojom. Ch. 

7. Proti muškám na priesade. — Obchodnícky 
záhradník Bdke „k potešeniu všetkých, kapustu pestujúcich^ 
gazdiniek a hospodárov oznamuje : že kto chce, aby mušky 
priesade daly pokoj, nech ju zasadí na takej hrade, na 
ktorej min. roku cibuľa doriastla. „Oigor," ktorý sdelil 



4U 

niradu túto , za najlepSíe drží tým cieľom : posypanie bylín, 
muSkamí napadnutýcn , preosievaným popolom, čo ale 
každedeňne opakovať treba, a síce ráno za rosj, aby 
sa popolový prášok na lístky priesady poprílíepaL Týmto 
činom rraj nie len mušky rybubíme, ale spola i priesada 
pohnojíme , tak žé radostne podrasrtaf bade ; keď ale lístky 
yatšícb kapustných byliniek už náležité s tvrdí y, dajú im 
mušky pokoj ; a potom už ani posýpanie popolom nebade 
potrebné. Ch. 

8. Pálená či pražená káva podrží dlhý čas svoj 
lúby zápach, kect ju s potlčeným cukrom posypeme,, vezmúc 
na 50 lôtov kávy \\ lôta cukru. Ch, 

9. Prednosti tlčenej kávy. — Od tej doby, čo 
kávové mlynčeky povstaly, stratila káva nemálo zo svojej 
dobroty ; lebo trebas toho príčinu na prvý pohľad nevidíme, 
preca nepochybne isté je, že chuť a sila tlčenej kávy 
mletú kávu prevyšuje. Preto i u tureckého dvoru a yôbec 
u Turkov, neprevýšených majstrov vo- varení čiernejj kávy, 
tlčú ju v drevených mažiaroch tĺkom dreveným, a čím 
dlhšej spomänuté nástroje službu konaly a olejčokom kávo- 
vým napáchly, tým lepšia vraj býva káva z nich. Následkom 
čoho odporúča č. 32. tohoročného y,Ohzoru^ i našim gazdin- 
kám kávu tlčenú, čoby k tomu i medený alebo železný ma- 
žiar npotrebily. Ch. 

10. Proti zasmradnutému pivu. — Jestli smrad- 
lavosť piva značná je , musí byť hne J stočeno do čistébo 
suda ; potom vezmi nečo dobrého chmelu a jalovca, uvar to 
dobre vo vode , primiešaj potom do toho nečo čistého a do- 
brého piva a vlej to do onoho stočeného a popraviť sa ma- 
júceho piva. Ä 

11. Protislabému octu. — V zime slabý ocot 
ľahko sa * sostriť dá dľa tohoto spôsobu : ocot naleje sa do 
drevenej alebo hlinenej nádoby a vystaví sa na zima 2 — 3 
stupňov iteaum. pod nullou. Po 24 hod. bude ocot pokrytý 
ľadom. Cez tento ľad prevŕta sa diera a cez tjitp sleje sa do 
inej nádoby nachodiaci sa pod ľadom ocot. Gím viac sa toto 
opakuje, tým ocot silnejším a ostrejším sa stáva; lebo od- 
straňovaním ľadu odstraňujú sa vodové čiastky, ktoré ocot 
slabým robia. Samo sebou sa rozumie, že týmto spôsobom 
čím silnejším ocot sa stáva, tým skrze odstraňovanie vodo- 
vých čiastok na miere tratí. ' S. 



415 

12. Pripravenie strojného octu. — Vezmi i 
hore i dole zabednený sud, ktorý nelea na bruchu mi dieru 
zacpanú, cez ktorú ocot yypúSťať sa bude, lež i pod Trchnim 
dnom, pokial y sude ocot hyi má. Táto dierka zostane ot- 
vorená, dierka ale vrchnieho dna priklopí sa len kameňom, 
abj sud mal vzduchotok. Na 12 másov vody vezmi \ funta 
mädu, alebo sjrupu ; ohrej vodu, aby vlažnou bola , mäd ale 
či cukor rozpusti vo vrelej vode a vlej to do suda, vlažnou 
vodou naplneného ; potom do tohože suda pridaj jedon más 
silnej pálenky, 1 más silného octu, 5 lôtov potlčeného vfňana 
(Weinstein), I masu kvasní c alebo kvasu : takto príde to 
vSetko do kysu a za 4 týdne máme hotový ocot. — Keď sa 
stáča ocot, stočí sa len po tú prosrednú dierku aspodniačast 
zostane na matku navždy.. Po stočenom octe, vyjmúc víňana, 
kvasníc a octu, všetko sa deje jako na začiatku, kedykoľvek 
ocot obnovujeme. S. 

13. Škvrny po víne červenom, ovocí a čer- 
ni dl e (atramente, inkoustu) odstráňa sa^ keď ich rozriede- 
nou sírkovou kyselinou potreme a čo najrychlejfiej čistou 
vodou vypereme. Ch. 

14. Špinu černidlovú z plátna vyperieme, keí 
takúto špinu do roztopeného a horúceho loja zamočíme (mô- 
že sa k tomu cieľu trochu loja zo sviečky v plachovej lížici 
roztopiť), a keď loj ochladol, vypereme túto Špinu pomocou 
mydla v teplej vode. Sotva kedy bude treba túto prácu 
2 — 3 razy k úplnému odstráneniu špiny opakovať. Ch. 

15. Špiny černidlové možno tiež z každého druhu 
látok odstrániť, keď ich čistým mliekom umyjeme a potom v 
čistej vode vyplákneme. Špiny tie však nesmejú byť už 
zastaralé alebo už mydlom prané. Ch. 

16. Mastnú špinu z dlážky vybrať možno dľa 
„Obzora^ nasledovne : Vezmi dobrej hliny (čistá hrnčiarska 
hlina je k tomu nejiepjia) , rozmoč ju s octom, túto kašu 
natri na špinu a nechaj všetko vyschnúť. Jakby kyslá hli- 
na po prvom natrení mastnú špinu cele nevy tiahla , treba 
to natrenie a uschnutie dva tri razy opakovať; napokon ale 
dlážku obyčajným spôsobom umyť a vydrhnúť. Ch. 

17. Chyt (Kitt) na zapravenie skulín želez- 
ných pi e c— Vezmi potlčené sklo, presytované železné piliny, 
spálené kosti, potlčené sádro (Oyps) ; učiň z toho a z bíelku 
cesto, a týmto zamaž oné skuliny. . S. 



416 

18, Chyt, ktorý i to vode i r ohni drží. — Vezmi 
sirkn , armesské bolum, terpentin, firnis, kameňuj pracli a 
pomiešaj to dobre dohromady. Alebo : Yezmi kamenný prachy 
roh , drobné piliny a hodne žirice a učiň podobne jako s 
tamtým. S. 

19. Chyt ku spojoraniu kameňov. — Yezmi vo- 
sku, sirky éili živého ohňa a smoly, jako z jedíového stromu 
vyteká, z každej látky rovná táhu ; naji^ámprv roztop v 
nádobe hlinenej smolu a sirku, potom pridaj vosk a vše- 
tko dobre rozmieSaj, aby sa tieto 3 látky dokonale spojiJy. 
Pred spájaním kameňov treba tú plochu oboch kusov^ jako 
na sebe ležať budú, zohriať, opísaným chytom nsitriet a 
voľne tak dlho stisnúť, ažby TŠetko ochladlo. Pri náležitom 
zachovaní predpisu držia kamene tak pevne spolu, že skôr 
na in om mieste rozlomia sa, ntžli tam, kde &ú spojené. 

Óh. 

XVL VšeUžo. 

(Sderuje M. Chrástek.} 

* Najnebezpečnejšie barvy v bitve. Y „Year 
bcok of Fads,^ v Londýne vysIé t. r. knihe, nachodí sa po- 
zoruhodný článok o barvách, vo vojne nebezpečných. Z mno- 
hých dokázaných udalostí a pozorovaní vysvitá, že počeť gu- 
liek trafivších stojí v prísnom pomere ku barve stejnotrojov 
ranených vojakov. Červená barva je najnebezpečnejšia, ani 
biela tak často sa netrafí , najistejSia je šedivá. Pomer je 
nasledujúci: červená 12, biela 10, zelená 7, hnedá 6, modro- 
Sedá (u naíich jágrov) 5. 

* Puška o zápalnej ihlici, cili rýchlopálka. 
(Ziindnadd'Gewehr) Žalostivá porážka, ktorú vojsko naše v 
boji proti Pruso^) v Čechách pri všetkej hrdinskej obetivosti 
a vytrvalosti svojej utrpelo, má «a pripísať okrem dobiého 
vodcovstva, ktoré previedlo dobre sostavené plány generála 
Molikého^ a okrem prevážneho počtu pruského vojska, výtecnej 
zbrani^ predovšetkým ale puškám so zápalnými zhlmamz a s 
na bíjaním od zadu. Podávame tu dľa č. 24. tohoročného 
yfObzora^ stručný opis tejto záhubnej zbrane. Celá puSka 
nedelí sa na prvý cohlad od doterajšej pušky našich vo- 

{'akov ; len že je u n lávy, t. j. tej čiastky cievy, kde ko- 
hútik býva , patrne massivnejšia ; váži spolu s bodákom a 



417 

železným ramárom 13 funtor. Bamár nepotrebuje sa nikdy 
k nabíjaniu, ale iba k ryčisteniu cievy, preto je i vermi tenký. 
Asi 5 palcov od hlavy osadený je na železnej , temer jaké 
prst ročného diefafa silnej okrúhlej ruko/äti železný guľa tak 
velká^ jako hodná čerešňa. Toto je nástroj k otvoreniu a 
za vreniu puSky. Ked totiž vojak zbroj nabiť chce, udre dlaňou 
pravej ruky do tej gule, odrazí ju tým na favo, a už je 
cieva pušky, jako žlebík,asi 2 palce dlhý, otvorená; potom 
vytiahne nábitok (patrónu) z tobolky, vloží ho do žlebu cievy, 
chytí tú guľu a zatiahne ju naspak, nuž je zas i vrchná 
čiastka cievy zavrená, puška nabitá a spustením môže hneď 
vystrelenie nasledovať. Táto guľa, keď je puška (nabitá éi 
nenabitá) zavrená, stojí trochu na bok, aby strelca v mierení 
nemýbla. — Ihlica, ktorá podpaľuje nábitok, je z oceli sho- 
tovená, o silné ,- skrútené oceľové pero pripravená ; prvej 
tedy, nežby vojak vystreliF, vytiahne u zadu cievy malý, 
železný jazýček a tým natiahne pero ihlice, ktorá spiistením 
vrazí od zadu do nábitku a púhym trením svojím podpáli 
hô, tak že vystrelenie nasleduje. — Nábitok obtiahnutý je tlstým 
papierom a má na predu, kde guľa sedí, končito-zaokrúhlenú 
podobu : jeho dižósť neprevyšuje 1 1 palca, tlstota jako malý 
prst mužský. — Púšny prach je v samom zadu nábitku; 
zápalistá massa leží v jeho prosriedku, medzi prachom a 
guľou, a je silným, jako karty tlstým, priečky v nábitku osa* 
deným papierom od pušného prachu oddelená. V prosriedku 
papieru toho vybitá je okrúhla dieročka, jako drubilinká So- 
Sovička ; cez túto dierku vrazí ihlica, potom jako púšny prach 
T zadu nábitku prebodla, do zápalnej massy, a keď ona 
okamžite zbíkne, i púšny prach za sebou podpáli a guľu s 
náramnou silou z pušky von vyhodí. Deravý tento, v prosried- 
ku nábitku priečky osadený papier volajú Prusi zápalným 
zrkadlom (Ziindspiegel). — Nabíjanie tejto pušky je, jako 
vidno, veľmi rychlé a pohodlné, lebo vykoná sa na povestné 
5 1 vo r o tempo (chmaty) : oďrazením gule na bok pušku ot- 
voriť, nábitok do cievy vložiť , pušku zatvoriť , natiahnutú 
ihlicu spustiť a tým vystreliť — to je všetko! C<íby tédy 
bola i „tma jako v rohu^j môže sa nabíjanie bez všetkej pre- 
kážky vykonať, a dôkým obyčajnou puškou opatrený vojak 
50 tme len ramár nazpak osadí, už ihlícová puška aspoň 
varazy vystrelila; vôbec ale najobratnejší strelec, obyčajnou 
puškou opatrený, za minútu dva, ihlicová puška ale 7 ráz 
T tom istom čase vypáli. Muž touto zbrojóu opatrený môže 

• 27 



418 

Ba skalou alebo za brTnoxn.i na braclm ležaf^a precapo- 
Iiodlne nabiie a rystreli. I medzi poobodoin, ba úplným behom 
S. na predok éi na zadok, njiôže takýto strelec pnSkn sroju poho- 
dlne nabif aTjstrelíi!.« — Mimoriadna ale prednosi! ihlicorej pufiky 
ešte záleží y tom, ze nibítok, ak vystrelenie stalo sa zbytočným ^ 
môže sa bez najmenšieho pokazenia ron yyňaf; Tojak 
odražením gale na bok otrorí cieva , , režme nábitok von a^ 
pušku zatvorí ; kdežto z obyčajnej puSky nábitok alebo ra- 
márom vytiahnui! a pokazia, aleoo na slepo vypáliť načfm, 
Toto sú pravda prednosti 2broje, v ktorých si Prusi nie na- 
darmo vela zakladali. — • Praská jazda má tiež karabiny, 
spôsobom opísaným shotovené. Kect tedy naSi znamenití 
husári, huláni a iní rajtári na nepriateľa s holou ííabtou leteli, 
pálil praský jazdec zo záhubných karabínov svojich zďaleka, 
tak že už náramná sila ľudí padla prvej , nežby nepriateľa 
dostihli. Kde mu^ s mvSom bojoval, boli všade naši na vrchu. 
— Okrem vojska pruského a jeho spojencov žiadna armáda 
veltých europejských Štátov tejto záhubnej zbroje dosiaľ ne- 
mala ; ak tedy má byť boj rovnaký : nepochybne všetky 
vlády europejské budú prinútené, puíku o zápalnej ihlici pre 
svoje vojsko prijať; ale hotovenie látky, ktorá zapaľuje* ná- 
bitok, má byť dosiaľ tajomstvom pruskej vlády. — Oproti ta- 
kejto zbrojí osobná smelosť, sila, a jakékoľvek hrdinstvo zhola 
nič nepomôže* „V menej než 14 dňoch, hovorí „jPVonce,*' 
zničená je najkrajšia armáda rakúska, ktorá v každom ohľade 
lepšia bola od nepriateľovej ; poneváč je tento tak zvanými 
tápcHmými paSkami^ ktoré sa od zadu nabíjajú, ozbrojený. 
Dokým rakúski vojaci k pruským sa priblížili, dostali 5—6 
výsía'elov z každej pašky nepriateľskej do svojich radov. 

* Dreyse, vynálezca ihlícovej pušky. Tu hore 
opísanú pušku,^ spolu i s massou , ktorá svojím zapálením 
vystrelenie nábitku pôsobí, vynašiel strojník Ján Milm^éX 
l?reysô, kr. pruský tajný radca, majiteľ >zbrojárne v Sômmerde, 
T maličkom io mestečku vo vládnom okrese erfurtskom. Asnáď 
zavďačíme sa ct. obecenstvu j prerečieme-li nečo obšírnejšej o 
tomto mužovi. Dreyse pochodí z menovaného mestečka Sdm- 
merdy. Otec jeho boltam zámočníkom a i on