Full text of "Národní kalendár : na obyčajný, 365 dní majúci ; rok po narodeni Krista Pána 1866"

See other formats

This is a digital copy of a book that was preserved f or generations on library shelves before it was carefully scanned by Google as part of a project
to make the worlďs books discoverable online.

It has survived long enough f or the copyright to expire and the book to enter the public domain. A public domain book is one that was never subject
to copyright or whose legal copyright term has expired. Whether a book is in the public domain may vary country to country. Public domain books
are our gateways to the pást, representing a wealth of history, culture and knowledge thaťs often difficult to discover.

Marks, notations and other marginália present in the originál volume will appear in this filé - a reminder of this book' s long journey from the
publisher to a library and finally to you.

Usage guidelines

Google is proud to partner with libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to the
public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we háve taken steps to
prevent abuse by commercial parties, including placing technical restrictions on automated querying.

We also ask that you:

+ Make non-commercial use of the filé s We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use these files for
personál, non-commercial purposes.

+ Refrainfrom automated querying Do not send automated queries of any sort to Google's systém: If you are conducting research on machine
translation, optical character recognition or other areas where access to a large amount of text is helpful, please contact us. We encourage the
use of public domain materials for these purposes and may be able to help.

+ Maintain attribution The Google "watermark" you see on each filé is essential for informing people about this project and helping them find
additional materials through Google Book Search. Please do not remove it.

+ Keep it legal Whatever your use, remember that you are responsible for ensuring that what you are doing is legal. Do not assume that just
because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other
countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can't offer guidance on whether any specific use of
any specific book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search means it can be used in any manner
any where in the world. Copyright infringement liability can be quite severe.

About Google Book Search

Google's mission is to organize the worlďs Information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps readers
discover the worlďs books while helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full text of this book on the web

at|http : //books . google . com/

av IbSl.iH- ÍtEt )

HARVARD COLLEGE
LIBRARY

BOUGHT FROM
ESTABLISHED BY

INtTRUCTOR AND PROFMWR OF HITTORY

I92O-X950

WRECTOR OF TH« UNIVBRílTY LIBRARY

I928-I937

■«*

'V^í^

NÁRODNÍ KALENDÁR,

na obyčajný, 365 dní majúci
rok po narodená Krista Pána

Vydáva

Matica Slovenská.

MATIČNÝCH SPISOV ČÍSLO lO.

v. B. Bystrici, 1866.
na. sblade u S. Kr^méryliOa

matičného knihkupoa.

^ 1

f£g5 1974

'ya.icí. p^

Hm í ^

,,iiY

pi- O 1^74

Tlac Karola Goríška vo Viedni.

na rok, obyčajný 1867.

F not^om kai^

F 9tar<m kal.

SlnednJ' kolobeh (epcltM) .

. . 28 .

. m

Mesačný kolobeh, alebo zlatý poéeC >6

Mesačný kľúč, alebo ép^ty

. JC^V

iVI

Počet rímskej dane

. . 10 .

. 10

Litera nedeľná

F . .

' A

17 feb.

12 feb.

3 mar.

26 feb.

Popolná streda

6 mar.

1 mar.

Slávnosť nedele velikonočnej .

^1 apr.

16 apr.

8lávno0f vstúpenia ^rieta P. .

aO.mája

25 mája

'Slávnosť Sv. 'Däofaa, níedería

9 jun.

4ijan.

Nedeľa Sv. Trojice . .

16 jan.

aiávnosC Božieho Tela

20 ijup.

Prvá oedefa adventná

1 dec.

ddec.

Y starom kal. 8 mar.
7 jun.
20 sept.
m deo.

4^phé dni ^ého kftstitr •

pnj pripadaji\voždy^na sredu, |>]a);ok a so|)Ota po týchto 4 dňoch :
po prv^ nedeli pj5stnej/ pp flávnosti svátod^šnej, po dni povýienia sv*
kri^a ,a po Lucii ; tedy ^ežia<;eho 1867. roku :

Y^noTom,kaK 13 mar.
12 jun.
18 sept.
48 dec.

Yoždy ostatnie tri dni .pred vstúpenini Krista PAna, totiž pondelok,
utorok a sreda po iiedeli rogau, toho roku: 27., 98. a 29. mája*

Vij^obfo&é ýsd normové,

v ^ktorých zaká:^né sú hry na divadlách ^a verejné hudby:

V nedeŕu svätodušnú t. r. 9 jun.
-Na slávnosť 'Božieho Tela, 16j»n.
Na deň ^narod. jP. ^Maríe 6 ^^ept.
Ostatnie ;tri<4iú v.M^^te: 22, 23

a 24 dec.
Na prvú slávnosť vianočnú 25 dee-

dfia

VxJSt^plQÚ^syecl.^, t. ^r. 6 mar.

1^4 zvestovanie P. MaríQ,
25 mar.

'Od 4iedele kve.tn0j až .éo .4iedele
velikonoŽne^jZátvome , t. r. od
14 apr. do r^^^pr. zátvome.

Honnové dni,

Y ktor:^ch hry u« divadlách sú sioe dovolené, ale hudby a kratochvile
vejreJBé sú nakázané .*

Posvätný (^as (iempus íáieratum) od počiatku adventu aŽ do 3
králov, t. r. od 1 deo. do 6 jan. (1869).

Celý čas pôstny a po velikej nooi až do bielej nedele, t. r«
od 6 mar. do i8 apr.

Na suehé dni či kántiy (srovnaj tam hore).

V piatok a sobotu cez celý rok«

Každý predvečer najvyšších sviatkov krestanskýcfa.

Na deň Všech Svfitých.

Na deň mena zemsk^o patróna, v Uhrách Štefana kr. 20 aug.

Súdne práxdnlny.

Od Vianoc až do B kráfov, t. j. od 25 deo. do 6 jan. (bad. roko)
~ Od nedele kvetnej do pondelku velikonočného, t* r. od i4 apr. de
22 apr. — Na krížové dni, t. r. 27, 28 a 29 mája. -V oktáve Božieho
Tela, t. r.odSOjún. do27iún. — Každú nedeíu a sviatok zasvitei^. Vy-
níma sa z týchto poriadkov právo banské; prázdniny jeho sú iba každú
nedeľa a sviatok zasvätený, potom ale na krížové dni.

Podľa dávnejších. poriadkov krajinskýcli bolyv Uhrách nasledujúce
súdne prázdniny.* všetky nedele a prikázané sviatky. — Od Tomáša
(21 dec.) do. prvej nedele po 3 kráľoch. — Od popolnej sredy do nedele
quaircbgéiima^ — Od nedele smrtnej do drahej nedele po velikej noci.
— V celom týždni svätodušnom. •— Od Ladislava (27 jun.) do Štefana
krála (20 aug.) ; konečne od Michala (29 sept.) do Martina (11 nov.)

ZaemenlA svieratnlkove (Hgna zodiaci).

1..T Škopec
2. 8 Bujak .
2. n Blíženci
4. ORat •

Z týchto 12 znamení má každý mesiac a každý deň v roku
jedno alebo druhé v kalendári pndané. Jednotlivým mesiacom pridáva sa
to znamenie, do ktorého slnce (na svojej zdanlivej ročitej ceste po ne-
beskej oblohe, v pásme tak zvanej ekliptiky) v tomže mesiaci prechádza.
Tak na pr. mesiac feb. nosí ostatnié, tu spomänuté znamenie X i^ýb
že slnce behom mesiaca feb. do toho znamenia vstupuje. Jednotlivým
ale dňom dáva sa to znamenie, v ktorom nachádza sa inesiac na svojej
ceste okolo zeme. \\y

•^

5. y Lev .

.«f

9. / Strelec . Hit

«^

6.1|PPsmu

. ^

iOf Z) Kozorožec <iŠl

ifk

7.ÄVáh» .

. ŕl

ll.ssSVodnár . ák

•«

8.tUl§Her .

.«

12. MByby. . «

SliTtosdAale alebo kOMtéllioto.

Telesá našej slnedHej sústavy prichádzajú v obehu svojom okolo
ibliioa do vSelijakeho položenia nie len k slncn, ale aj k sebe vospolok,
60 hvezdári nazvali shviezdenim alebo konstelládoa. Dla povery
starších vekov každé takéto shviezdenie účinkovalo i na beh vecí zem-
ských, a menovite na osndy a pribehy fudského života. Vysvetlenie
toho vplyvu bolo predmetom tak zvanej astrológie. Naše Časy,
ehvála Bohu ! z týchto poverčivostí vy viazly ; my pokorným srdcom ob-
divujeme všemohúcnosf ruky Božej, vyrazenú v behu nebeských telies;
ale nestrachujeme sa nijakých konstelláoiŕ, ani neočakávame od nich mi-
moriadnych divov a zázrakov pre naše blaho. My tedy objasníme len najhla-
vnejšie spôsoby shviezdenia máličko slovmi, s dodaním znakov, ktorýini
zaznačujú sa v kalendároch.

Každá planéta je v svojom príslni (périheUtm)^ keď je v obehu
okolo slnoa k nemu najbližšie postavená, v o d s 1 n í (opMucm) ale na-
ohodí sa toho. času, keď je od slnoa najviao vzdialená. Ifodobne aj slová
územie (pmgmm) a odzemie (^ofKi^Mm; znamenajú najmenšiu a naj-
vätšiu vzdialenosť mesiaca od zeme. — Blucjica (planéta) je v spo-
jení (ď) so slncom foonjimetio), keď stoji spolu so slncom na tej istpj
strane oblohy, jakonapr. nový mesiac, alebo keď v istú dobu roku
vidíme zorničku spolu so slncom u západu; naproti tomu je teleso
nebeské v protislní (^) alebo v oppimeiif keď ukazuje sa práve na
protivnej strane oblohy, jako na pr. plný mesiac vystupuje na
východe, keď slnce zapadajúc skrýva sa. zraku ná^mu. Do štvrti
(O qw»drafury) vstupuje teleso, keď stojí medzi obojim, vyššie spomänu-
tým. položením vprosríedku, alebo trochu hvezdárskejšimi slovami : k9ď
je od slnca na š vrt kruhu, t. j. na 90 stupiiov vzdialene. Tak n. p.
prvú štvrť mesiaca vidíme už práve v polovici (od západu k vý-
chodu) nebeskej oblohy , keď slnce zapadá. — Bludice Dobropán
(MéreuriutJ a L8íéA(V»muš}f ktoré, sú bližš ie k fliacu postavené než
naša zem , m^jú preto i d v o j aké sp o j e n i e, tr j. h o r e j š i e, keď
sú od zeme najviac, a dolejšie, keď sú od zeme najmenej vzdialené,
— Planéta je v hlave dračej (j^), keď cez domi^lú dráhu slnečnú na
oblohe (éiUptiku) prechádza do severnej pologule nebeskej; v chvoste
ale dráčom (XS) stojí, keď prevahuje sa cez hore spomänutú dráhu do
južnej pologule oblohovej.

K vyššie spomfinutým Častejším výrazom hvezdárskym doložíme
ešte nasledujúce : Hviezda , alebo ktorékoľvek teleso nebeskej oblohy
vrcholí (kulminuje, od latinského mamiwu\ keď dosiahlo najvyššieho
miesta jednodeiknej cesty svojej na oblohe. Tak menovite slnee voždy
vrcholí na poludnie; vrcholenie ale mesiaca pripadá podfa rozlič-
ných jeho Štvrtí hneď vo dne , hneď v noci ; menovite mesiac v prvej
štvrti vrcholí (jako. sme tam hore spomneli), keď práve slnce zapadá.

že viftk nebeské telesá' sď iflŕóblolie y^ úeusťáloili pohybovaní postavené,
môže každá ktdmináeia (Trebolenie) len okamžitá byC. Vrokolenie
býra vo siri^ooh hyesdárskyoii ag ibdĺm yýraeom znaäeno ; hovorí a^
totiž o príslolnoáci telese nebeskom, že ystápilo^ do poludníka
(ttMrt<&an*u). Poneváé ale každé miesto zeme naíej^ ktoréko zemepisná
di a 1 k a (hngitudp gto$raphiča\ nesrovtaáva sa » položením zemepisnj^m
iného určitého miesta, mnsi mat* rozličný' poludník alebo meridián ;
vidno, že slnce a Qstatnie telesá oblohové podla rozUčností meridi-
án o v zeme ^a$e^ skorej alebo pozdejdie vroholit budú, z čoho nevy-
hnutne pochádza rozdiel času a tak* i rozdiel chodu hodín na roz-
ličných, pod tým istým; poludníkomi n ele ž | a cic h miestach. Tabna pr.
rozdiel času medzi Parížom a Viedňou vystupuje na M min* 10 sek.,
alebo ináč: keď je vo Viedni poludnie, majú v Paríži len 11 hod. 3 min.
50 sek. Podobne rozdiel času medzi Viedňou a Budínom dosahuje 10
ťdk. a 41 Bék, atď. --^ Getá nad ďbzoťníkďnŕ *y tfaSte ieží^á dráha,
k«orú' telam' MMské za ďefi ÝýH&ÉfkiíoA nMzo^^ pé^¥ďvl^cé' deá^iié-
iioôblA^t, i tbhtfeé^výrjftíu tfžitájélkezdái^'áj <y äaitíbiň é'airfé' k
výkoHaniô^ f^ ééi^ ptňSíŕ^^Mt, Ttk na' pť. dfiá ^ «tŕ: (ŕtí^tHéf rov-
ú'óáennoŠťfi^ómt^éSáíst^o obľúkuf íAriéčnéhó j6 1^ iMMHíŕ, fjoiti^áč
móe na čbntíéjf éésté sifif^f pŕé nik jfe M 112 hddi'K Vidfle^fné. Čo tee
ťff ále ]^e*fl! ô i\iit% t» fim sVéJím spÔsob^A' rfp ô' vWifcých ťflrtáť-
rA%h ťéleiMt n^áBÍých<. ^ Bi^' i^fiitbiif saf f #l«oarédné fHélio-
óiMHm) it igfá^ééiéäné f^ómariekéj íÉáeBtof télibis áebei&ých r ^)^
liázdV dSVa si mlefátu, kdetný dtásine ťé<eéo néMské to tsťé^lú
Blnc[á, áŕahý M kd^ sá nám vtóéhy úA oblohe, m #réé[ktf žéme
^d^vané: Ť^té t&Hélíeí jfla<S leá* á M«ÁB«e planét i^fiej shitM^* ^ttety ;
l^bb hviezdy tfú ó íám vzdiäléhiejäie, úež síbý t^^foSľát Mf ihdftol
dajál^ rozdiel i^li élnosfédbéhé' a)e1)0 zemésrednéhé mi«stá;.

^ nový ihéáíáé; ^ prvá dtVrt; ® Í^Mý meiiac; € cáťatňia StVťf.

t pri srécítýždni zna&ená : prikázaný deií pôstny.
Ý pri né<&li znamená : evanjelia poafa ríťnftkébp mtsiialtt.
• „ » » evanjelia v cirkví éH^úJélffekel*

^» , „ „ evanjelia v cirkvi pravoslávnej.

pr. znaáiená : pyéd poludním ;po zn. po- poludní; o zn. prafé'ô p'oludní.

ätúféi'. ' Mňttá ; '' ií^uMá (mi^ra polOŕtít geOi
h. hodM«$ ta* ifllliúta; s. Miimtfflp (mteťa časotá);
^ siaíha ; ' stopa f *' palec ; *'* čiar& (miera pne&teitii*>

*) Obzornik-om (horizoiOom) voMum tú zdanlivú, podobu krnIAi majúcu Älárt-
ku zeme, ktorú na rovine postavení vidíme okolo seba ; čim vySSie élovek
atoji nad povrälm zemským, tým v ä 1 5 i má obzomik á na opak.

patrónoYla krÉjte xtMuňni dxiavy.

(Podadkom

BenáttflcoT Msték 0S^ tpr,J
Čechy: Ján Nepomucký (16 iBAJa>

a Vádav kráf (28 sept.)
Dalmatftkar l^»r» (Spirí4ioBl4

dec.)
Ha»lič a VUdimirsko: Stadi-

sláv (7 mája)
Chorvátsko: Ilija (Eliáš 20 júL)
Komtany a Pomorici: Jozef

(19 marca)
Krajinflko: tiež Jozef (19 mar.)
Morava: Cyrill a Method (5 júl.)

Tii treba spomSnúť, íe síce v Benátaku deň st* Marka slávi sa
do pamiatka patróna zemského, ale tam i kaidá diéieesa má svojho
avláštneho patróna; menovite: Jadra (Ädria} Štefana muž. (26 d^); —
Belluno a Feltre : Martina bisk. (U nov.) ; — PadóvA: Antonína (13 JMiJ ;
— Treviso tiež Martina bisk. (11 nov*); — Vidim (UdineJ Mohora (Her-
magora 12 júl.); - Veróna: Zéná (12 apr.); — VWeaea: Vinooncia
Perreri-ho (5 apr.) Ponevá« ale Lombardsko «vláltneho patróna zem-
ského nemalo, slávi sa v Mantóve patrón AnaetaD (18 mar*)

abecedným.)

I>ol. EÄk*sk<rtíi«epelá(l&«w>)
Hor. BiÄk^sko: Florián (4 mája)
SednohifftáskotLadislav (27;ftn.)
S 1 a v o nsko : Ivan krest. (24 jún.)
Sliezsko: Jadviga (Hedvika 15

okt.)
8ornohradftko:(äerard (248ept.)
Štajerská: Jozef (19 mar.)
Tyrol* Var arlllerg': Jozef 19

mar.) a Yirgil 28 npv.
U ho r sk á k r aj in a: Štefan kráľ

(20 ang.)

ŤrMňU iláoYskékd kaleidára na r^k 18«7.

Podfa židovského počítania rok 1867. je 5.627-my rok od stvarmia sveta ;
jednotlivé mesiace a sviatky jeho sú :

Thamnz 18 Pôst dobýv. chr. 21 júl.
Ab 1 2 augr.

^10 *Pôst vypálení a chr. , i i aug"

5627

Šebat 1 7 jan.

Adar 1 .6 feb.

Veadar 1 8 mar.

„ 13 Pôst Esthery . 20 mar.

^ 14 Parím (faSangy) 21 mar.

^ ^5 §aian purím . 22 mar.
Hisaíi 1 (velkon. meriac) 6 a^.

„ 15 •Počiatok vet noci 20 apr.

y> 1 6 *Driihý, sviatok . 21 íipr.

,. '21 *Siedmy deň veík. 26 apr.

„ 22*Koniec si. veľk. . 27 apr.

Ijur 1 6 maj.

„ 18 Lag-Bómer . . 23 máj.
Ŕvan 1 4 jôn.

« 6*Sviatoki:vždňový 9 jún.
. « 7 'Druhý sviatok . 10 jún.
Thamuz 1 4 júl-

EluJl ..... -^ . 1 WF-

5628

Tišri l'Nový rok ... 30 sept*

2 •Druhv sviatok nov. 1 okt.

I 3 Post Oedaljah , . 2 okt.

^ iO "Slávnosť smierenia 9 okt.

„ 15*Slávnosť v zcľenom i4 okt.

16 'Druhý sviatok . . 15 okt.

'„ 22 "Koniec sL v ael ^ 2í okt*

23*Slá.v. Bož. zákona 22 okt.

Mariešvan i . , . . . 30 okt.

Kisler 1 .28 nov.

„ 25 Poavftt chrámu 22 dec*

Tebeth 1 27 dec

10 Pôst dobýv. Jer.1868 5 ian.

Židom je zákonne povoleno, ie vo sviaiky, v tomto priehtade
Šidovského kalendára hviezdičkou poznačené, nepovolávajú sa pred si^d^
to platí aj o sobote (iábésé) oelMio roku.

Január^ má 31

JahosloY. SieSanJ.

dni

Malonisky : C:bHeHb.

Be^oeSaôä/

planéta domu.

povetrnogť

Deň

Kalendár j
rím. katolícky I

Kalendár
evanj. htther.

1 U.

3 8.

4 P.

Nory rok
Makáría
Genovefv
Títa bisk..
Telesfora

Noyý rok

Ábela

Enocha

Tita^

Simeona

Kalendár
pravoslávny

20 dec. Ign.

21 Juliana

22 Anastas.

23 10 muč.
24S.N.K.P.

b d (D

retmo,

? d (S

jarno;

Hodiny

na
poludnie

18 343

4 u

439

5 6
533

1.) f Ev. Mat. 2. * Ev, Mat. 2. + * Ev. Mat. i.

6NJ

F St. 3 kŕ.

FZjar.K.PJ

25BN.K.PJ

91 hod.

IS 6 0

7 P.

Vai^ntina

Isidora

26 Mat.Bož,

23m.no.

» 6w

8 U.

Sererína

Erhardá

27 Pr.m.Št.

ňk

)f d €

» Ôst

9§.

Marcellína

PraTorúba

28 20 tis. m.

ostrá

» 7l8

10 á.

Paria pást.

Dalemira

29ST.Mlad.

zima

« 7tó

11 p.

Hygyoa

MatKUdy

30 Anysia

31 Melánia

$ v prísl.

„ 87

128.

ArnoSta

Bostíslava

trvá;

„ 830

Ä.) f Ev. Lnk. 1 • Ev. Luk. 2. f * Ev. Mar. i. 13. + HUaria. * Čistka.

13N,IFlpo3kr,

14P.

15 U.

16 S.

17 Š.

18 P.

19 S.

Felixa

Maura

Marcella

Antona púst,

PriSky

Kanutá

1 po »j. K
tesíka
Dobroalava
Tladimíra
Antoiva
PriSky
Sáry '

1 A (I. K,

2 Sylvest,

3 70 apoSt.

4 Theofan,
5Malaeli.
6 Rohí>mv
T Jana Kŕ.

351ioA

27m.Te.

•^

mrazí

-M

sa k

-M

snehu;

Ô d C

-«

.ý" .-( -r

W 853
71 9 37

„ 10 m
„ 10 u\

3.) + Ev. Jána 2. * Ev. Jána 2. + • Ev. Mat. 4. 20. + Fab. a Šeb. * Fab. a Šeb.

20 N.

21 P.

22 U.

23 8.

24 Š.

25 P.

26 8.

F2N.me.Jež,

Agnesy

Vincenta

Zasn. P. M.

Timothea

Obr.sv.PaT,

Polykarpa

F2P0ZJ.K.

Anežky

Theodora

Zasn. P. M.

Otiboba

Obr.sY.Pav.

Polykarpa

8 A 1 epií.

9 Pdyeuct.
10 Greg. N.
U Theodos.

12 Tatiana

13 Hermyla
UZacbäa

,g8hed.
29m.rá.

krátky
odmäk ;

jasní

sa,

chladno;

,11811 14
„11 SI
»ll48
.12 3
„12 18
„12 82
„12 46

4.) tEv.Mat.8. *Ev. Mat. 8. f 'Ev. Lnk. 17. 27. j Jána zlat. ' Jánazl.

27 N.

28 P.

29 U.
308.
31 d.

F3po 3kr.
Karola yer.
Frant. Sales
Martinymu.
Petra Nol.

F3pozj.K.
Karola veľ.
Valéria
Dobrovky
Virgilia

15 A 2 epif.
16Pet.yok.

17 Antona

18 Athanas

19 Makaria

(D3bod.
40 m. od.

chríľa
priemen-

livá;

191258

„13 10

„1321
„1331
„1341

Mesiac r odzemí 2 a 20jan.
Mesiac r území 18 jan.

Slnce
vycli.[ zap.

Mesiac
vych. 1 zap.

Mesačné Štvrti; atav planét;
všeobecná povaha mesiaca
januára.

20
äl
22
23
24
2S
26

7 54
7 53
7 53
7 52
7 52

4 6

4 7
4 7

4 8
4 8

4 35

5 32

6 251 g- S
ráno I " ?

i veíer

7 ál

4 9

7 50

4 10

7 48

4 11

» W

7 48

4 12

Br* »

7 47

4 13

Oi 89

7 46

4 14

Í3-

7 45

4 15

4 57

5 57

7 1

8 8

9 17
10 2S
n 40

7 44

4 16

7 43

4 17

7 42

4 18

« i

7 41

4 19

7 40

4 20

0 »

18 7 39

4 21

Ä «

7 38

4 22

12 54
2 9

24
37
44

6 43
ráno

20
21
22
23
24
25
26

37
36
35
34
32
30
28

23
24
25
26
28
30
32

veÉer

6 23

7 39

8 53
10 4
U 12
12 18

á7

7 27

4 33

1 22

7 25

4 35

2 24

7 24

4 36

3 23

7 23

4 37

4 17

3ll

7 21

4 39

5 8

O (D

O Nové svestio zasvieti dňa 6 jan.
o 1 hod, 23 m. po polnoci; sfabuje
jnSTié. silné mrazy.

jp Pr¥á dtvrf nastane dúa 18 jan.
o f> hod. 27 m. večer; mračí sa k
stiehu,

>;Spln mesiaca bude dĎa 20 jan.
o 8 hod. 29 m. ránu ; po krátkom
odmäku jasno a chladno.

(f Ostatnia štvrť zasvieti díia 27 jan.
o 3 hod. 40 min. odpol. PríemenlivO;
8 miernou zimou.

Dlhosť dňa pokročí v tomto mesiaci
z 8 hodín 12 m. na 9 hodín 18 m., tedy
behom celého mesiaca o 1 hodinu a

minút.

Stav vcitHch planét.

$ Lada (Vennt), svieti celý mesiac
hlboko na východnej oblohe sta j u-
trenka Či dennica; z počiatku jan.
vychodí o % na 6, pri konci o */* na 5.

2». Parom (Jupiter) z počiatku za-
padá o % na 7 večer; pri konci už
mizne v mrkaní.

í Hl a dolet (Satumits) stojí k
ránu tiež na východnej oblohe ; z po-
čiatku jan. o 4, pri konci o % 3 vý-
chod!.

jantLara.
Január pri pravidelnom behupovetr-
nosti donáša najsilnejšie mrazy celého
roku, ktoré ale zriedka vyše Š dní
trvajú. V druhej polovici býva odmäk,
obyčajne okolo Pavla. On patrí ďalej
ksuchšim mesiacom; keby sme
totiž všetku ročnú) z oblakov (dažďom
i suchom padlú) vodu číslom 1000^
vyslovili: na január pripadnú 16 a
53 Čiastky. — Slnko vystúpi behom,
jan. ó 5 stupňov 36 m. — B ú r k y janu-
árové sú medzi všetkými najviac
nebezpečné, čo i búrky roku minulého
(1866 dňa 8 jan.) potvrdily, ktoré (So
suchu i po mori hroznej škody narobily.

FebraäT,má28dní.

JnhosloT. Vdj€£a.

českosiov. Únort

Malorusky : JliOTufi.

adSny

na
poladnie

Deň

Kalendár
rím. katolícky

Kalendár
evanj. lather.

Kalendár
pravoslávny

Heb mesiaca,

planét a domn.

povetmoeť

1 P. [Ignáca mii^.
2S.íO«šf. P.M.

Brigitty 20 Euthym
Obet.Kr.P.,2l Maxima

mierna {11213 4»
zima j « 1357

5.) i Ev. Mat. 8. * Ev. Mat. 8. f ' Ev. Lnk. 18. 3 f Blažeja. * Vlastimilu

4 P.

5 U.

6 8.

7 Š.

8 P.
98.

F 4 po 3 kr.

Veroniky

Agatky

Doroty

Romualda

Jána z M.

ApoUonie

1«14 4

„14 10
n 14 15
.1420

,1424
„1430
n 1429

F4pozj.K

Veroniky

Dobroslavy

Doroty

Richarda

Šalomúna

Rainalda

22 A 3 epif.

23 Klem. m.

24 Xénia

25 Greg. th.

26 Xenofon

27 Ján zlat^

28 Eufrem.

07hod.

9m. veí.

jasno.

ostré
vetry

6.) t Ev. Mat. 13. • Ev. Mat. 13. + 'Ev. Luk. 19* 10 f Soholast. * Oabriely.

10 N.

F5po3kr.

F5poBJ.K.

29A4epif,

ff<

vejú;

1»U30

11 P.

12 U.

Desidéria
Eulali6

Eufrosioy
Al6sa

30 Vasul v.

31 Cyr.a Já.

^iél

„14so

13 §.

Jordána

Kastora

1 Feb.Trif.

33m.rá.

„14«>

U Š.

Valentína

2Prij.Kr.P.

-«

Bn*h.

.14í7

15 P.

Fauatina

Pravoslava

3 Síme<}na

*«S

&ÓC

»1424

16 8.

Jnliany

4Isid. pr.

fif

c^C^<P

„1421

7.) t Ev. Mat. 20. *EviMat.20. fEv.Luk.l8. 17 f Konétantina. 'fiabiny.

17 N

18 P.

19 U.
2013.

21 Š.

22 P.

23 8.

F Septuag.

Flaviána

Konráda

Ermenildy

Eleonóry

Stol.sv.Pet.

Romány

F Deriat

JaromÍKa

KundrEto

Oldrielra

Eleonóry

Veleslavína

Lazara^

5 A Triod

6 Bukol.

7 Parthen.

8 Feodor.

9 Nicef.

10 Ckaral.

11 Blažeja

jasno

®8hod.

Mm. ve.

mierna

' zima;

pri
'mracA.

1814 17
.14i2
^14 «
„14 o

«1353
ff 1340
„133$

».) tEv.Luk.8. •£v.Luk.8. f •Ev.Xuk.l5. 24 f Mateja ap. • Mateja ap.

24 N

25 P.

26 U.

278.
28 8.

F Sexageo.

Valburgy

Aleksandra

Leandra

Osvalda

F po Der.

Viktórie

Nestora

Prokopa

Romana

12 Asept.
ISMartma
14 Auxenc.
ISOnesima
lePamfila

odmäk;
(TlSbocí.

Zom.zpo
mračno

iSl3w
„13 1«

.12S9

rl2«

MemaiC t iiíemi 15 feb.
Meniac T ^ií^ef^mi 27 feb«

fiOnee
vych.| zap.

He8{a<s
vych. g*p.

Meučné itvrti ; stav planét ;

vi«obtiiBDá povaha nesiaca

febrnára.

1
2

10
11
12
13
14
15
16

17
18
19
20
2i
22
23

24
25
26
27

40
42

53
33

mes.
Wch

34
35
36
37
38
39
40

16
15
14
12
11
9
8

44
45
46
48
49
51
4 52

ráno

•n

a T

B" •

® m

vodne
rečer

5 5ÍS

8 18

9 30
10 43

De& amftie sa i
18 m. na 10 hod.
bromaéy dAva 1 h.

41
42
43
44
45
46
47

6
4
2
O

59
57
56

54
56
58
O
1
3
4

n 57

10
22
30
30

5 22

6 5

48
49
50
51

526

5ď
54

52
50
48
46
45
43

8
10
12
14
15
17

Tečer

5 13

6 27

7 41

8 52
16 O
11 6

ráno

. ®

55
56
57

58
59

40
38
6 36
6 34

18
20
22
24
26

12 10

1 11

2 7

3 O
3 47

tS 9

O Obnovf sa mesiac dfiä 4 feb. o
7 hod. 9 n. večer; jastto s ostrpni
vetry, pri konoi sneh.

1> Prvá štvrť zasvieti dňa iSfebr.
k) 2 hod. 33 m. ráno; po snehovej
ehumeliei znovn Jasná zima.

€ Do ostatnej itVŕti vstApi mesiac
dňa 26 feb. o 121 hod. 25 m. a poludnia ;
mračná, vetmá chvífa, miestami dážď.

o feb. z 9 hodín
»2 m., Čo tedy do
34 m.

Stav vätSích planét.

Q Lada ^r<)nt»#> svieti celý mesiac
po 4 hod. ritaé na výhodnej oblohe
sta jutrenka.

^ Parom (JupUerJ vo dne je
na oblohe a nemôže sa tedy videt.

% Hladolet('Sat«rmM^ z počiatku
vychodi o 2, pri konci mesiaca o pol

v noci a svieti na Východe do rána;
diia 10 feb. vrcholí (kulminuje)
o 6 hod. ráno.

VSéobéónd povaha februára.

S februárom dokonáva sa v náiom
podnebí skutočná ziffla>trebas on pri
pravidelnom behu povetmosti najviac
snehu máva; najmä v prvej tretine
jeho bývajú silné oblačné srážky, o Čom
i slovenské porek adlo sTedČi: 8 v.
Dorota, sneh alebo slota. —
Behom feb. ukazujú sa prvé kvetinky,
a počuť škrVánikov predjarný spev.
— Chladný február predzveitnje
dobrý počiatok jari. -* Slnko je vo
feb. už o 19 hodín dlhiie na oblohe,
než v jan. — Z 1000 do roka zomrelých
rudí klesnú vo feb. 97mi do hrobu.

Karec^ mi 31 dní.

Juhoslov. Ohkjak.

českosioT. Bŕesen.

Malorasky : Mapeiyb.

Defi

IP.

28.

Kalendár
rím. katolícky

Albína
Simplicia

Kalendár
eyaoj. Ivtfaen

Belka
Polemíra

Kalendár . ^.
pravoslávny I *^

I Beh mesiaca, ] Hodiny
planét adomn. na
ovetmosf [poludnie

17 Theod.
ISOrthod.

mračno

1 1X12 37

I n 1225

90J- Ev. Luk, jg. * Ev. Luk> 18. j * Ev. Mat. 25. 3. f Knnig. ' Deržavína.

3 N.

4 P.

5 U.

6 S.

8 P.

9 8.

FQuinquag.
Kazimíra
Easebia
Popol, str.y
TomášAq.
Jána zBo.t
Prudencia f

F Másopôst.

Adriána

Bedriclia

Pr. pôst. str.

Filomena

Bohoboja

Adelhajdy

19 AMäsop.
20Lvab.

21 Timoth.

22 Engenia

23 Pofykar.

24 Hlavy J.

25 Tarasia

prSí;

vetmo ;

O 10 b.

31m. pr.

jasní

sa;

t8l2i3
n 12 o
.ll4«

r 11 33
n 11 18

«11 4
„1048

10.) tEv. Mat.4. *Ev.Mat.4. f'Ev. Mat.6. 10, f 40mnčen. 'Branislava.

10 N
U P.
12 U.

15 P.

16 8.

F Invocav.
Heráklia
Gregora p.
Roz.Su.dnif
Mathildy
Longina f
Heriberta f

F 1 pôst.

DoMľomysla

Rebora

Bazény

Zacbariáša

Krištofa

Cvriaka

2tí A Svrop.

27 Prokopa

28 Vazul p.

1 Imar.Eu.

2 Theodat.

3 Entrop.

4 Gerasím.

nová
krátka

zima;
39 hod
40m. pr.

ô ■ "
mra<

ražné

11.) f Ev. MaM7.*Ev.Mat.l7. f'Ev.Jánal. 17. tC^er^^^dy. 'Lnbice.

17 N

18 P.

19 U.

20 8.
218.

22 P.

23 8

F lleminis.
Eduarda
Jozefa
Nicetasa f
Benedikta
Oktaviána f
Viktorína i

F 2 i)Ô3t.

Anseima

Jozefa

Ruprecbta

Dobroslava

Kazimíra

Cestimíra

5 A 1 pôst.

6 42 muž.

7 Basil. m.

8 Theofila.

9 40 mne.
10 Kodrata.
U Sofrônia

dni a
mierna

cbrífa
^ 9hod.
lom.pr.

jasné

dni

181033
^10 17

«10 1

9 45

9a8
9 u
854

Vi 836

8 19

8 1

743
7 8$

7 7

648

12.) ŤEv.Lnk.H. 'Kv-Lult. il. fEv.Mar.2. 24. t Gabriela. 'Gabriela

^ - _ ,^ " — ■' ^ '- I ■ ■ J- ■■ ■ ■ ' I . . .

24 N

25 P.

26 U.

27 8.

28 Š.

29 P.

30 S.

FOculi ;F3pôst

Zvest P. M,
Theodora
Ruperta f
GuDtrama
Bertholda f
Qairína f

Zvest. P. M,

Božidara

Baperta

Huntra

Malchusa

Gnida

12 A 2pôst.

13 Nikefor
14Bened.
15 Agapita
leSabina

17 Alexeja

18 Cyrilla

bód

suché

(D
0
é

Tetry;
S8hod.
39in.rá

$ v 13

n 630

6 u

553
534
5 t«
4:57
43i)

18-) fEv.Ján«6. 'Ey.Jžnae. f *Ev. Mar.8. ai.Amo»ap. •AmosaKom.
N, iP Laetare IF 4 pôst. 119 A 3 pôst.l A I $ d ^- '>* 4ai

Mesiac v území itta 13 marea^
Mesiae ▼ od z e mi dňa 27 mai?ea.

ÉÉd

Slnce
vych. zap.

Mesiae
vych. zap.

Mesačné itvrti ; stay planét ;

všeobecná povaha mesiaca

marca.

33
6 31

5 27
5 29

29
6

mes.
gapa-

62
63
64
65
66
67
68

30
29
27
26
25
23
21

30
31
33
34
5 35
5 37
5 39

5 39

6 8
ráno

dá vo

dne;

vežer

6 3

7 16

8 31

9 46

O Nové Bvefcló nastane dňa 6 mar.
ó 10 hod. 31 m. predpol. pri jasnej
oblohe zostrí sa nová zima na krá-
tky čas.

5) Prvá dtvrf objaví sa dňa 13 mar.
o 9 bod. 40 m. predpol. Ch víra mračná,
mierna ; pri konci silné vetry.

(f Ostatnia itvrf bude dňa 28 mar*
o 8 hod. 39 m. ráno; nemilá ch víla,
po vrchoch dážď so snehom.

6 19

5 41

^ t^

6 17

5 43

^ »

6 16

5 44

g-%-

6 14

5 46

í 2.

6 12

5 48

-S

-«1 <0

6 10

5 50

6 8

5 52

O '

U 1
12 14

1 22

2 24

3 17
4

4 40

6 6

5 54

^-s-

6 4

5 56

g g

6 2

5 58

režer

6 1

5 59

6 31

6 0

7 41

5 58

6 2

8 49

5 56

6 4

9 55

5 12
5 41
ráno

5 54

6 6

10 57

5 53

6 7

U 56

5 51

6 9

12 51

5 49

6 U

1 40

5 47

6 13

2 24

5 45

6 15

3 3

5 44

6 16

3 36

0 o

311 9UI5 42)6 181 4 7i

Deň pokročí v mesiaci mar. z 10 hod.
52 m. na 12 hod. 36 m., 'čo dáva do
hromady 1 hod. 44 m.

Stav vät^ich planét.

i LsíásL(V€nu9) stojí celý mesiac
hlboko na východnej oblohe sfa ju-
trenka ; z počiatku ^/^ na 5^ pri konci
po Vi na 5 vychodí.

]|. Parojp (Jupitm'J stojí vo dne
na oblohe ; pri konci mesiaca počne
vychodiť o % na 5 ráno.

^Hladolet (Satwmut) svieti od
polnoci na východnej oblohe; pri
konci mar. vychodí už o Vi 11 večer.

V^eiobecíná pomha marca.

V tomto mesiaci slávi príroda dobu
svojho prebudenia sa k novému
životu; silné, 'suché vetry o rovno-
dennosti sú znakom bojov zimy s jar-
ným teplom, ktoré skôr neskôr zví-
ťazí. Ostatne v marci za 8 rokov 7krát
býva viac menej snehu, a tak iba jeden
rok bez neho. — Smrteľnos^je
v marci najvStáia; bo z tisie do roka.
zomrelých fudi marec odvolá Í02. —
Na teplý marec môžeme pi avde po-
dobne i teplý apnT očakávať. —
Mhlavých býva v marci 6 alebo 7.

Apríl, má 30 dní.
Juhoslor. TravanJ.

Českoslov. Ihlbdll,
Maloruikj: I|B'kTe»b.

wrsma

planét adomn.
poyetrnpiyC

Deň

Sltlendár
rfm/katoHcky

Kaleir^r
evanj. luťlier,

KalendJU'
pravoslávny

20 H*i»Fot

}22Basilia
.^23 Nikqifl.

24 2a(^h^r.

25Blali.B.

japmny
poŽadnie

3 S.

6 8.

Hjiga ib.
Frant.flS'P.
Bosamund.f
Isid.oi:a
Yipc.>F. t

Huga

BóliAiräda

Dražice

Ozi^áša
IrenUa

iTo;

S7m^Te.
jasop

W 4 3

3 43
327
3 9

251
234

1#.) fEv.Jlána*. •JEv.JéwS. .t*Ev.Mar.9. 7. f EbQfhardn. 'Ra^olta.

7N.
.8 P.
9U.
10 S.

iia
12 p.

13 s

F Judica
Alberta
Huberta
Ezecbiela -J-
Lra v pá.
7boLPÍ4.f
Hermen. -V

T 5 srartná

Albrectta,

VojealaYa

Horislara

hr^ T.

Júlie

Siloráda

26 A 4 pôst.

27'Ma>tron

28Hikrion

29 Marka

30 Jána KÍ.
jäl.nj;pittija

1 ap.Huga

mierae

mraatj;

Qfftä

2ip.odp.

tepip ;

1 59
l43
1 36
llO
0$3

Oas

15.) f Ev. Mat. 8i. *Ev.M8t.21. fEv.Mar. 10 i4.f ISburoia.

14N.
15 p.
16,11.

17 S.
18Š.
lÔP.

20 S.

"* Palmar.
Aoastas.
Turibia .
Rudolfa
ZelenjSt.
Vét piat.
V^fká 3ob.

PeKretná
Bohoboja
Gharisia
Badolía
Zelený St.
Veľ piat.
y^ÍÄá sob.

2A 5 pôst
,3 Nicetas

4 Geor.yM.

5 Tbeodul
eEut^cbii

8 Tomáša

^ stroji sa
^ k4á,žďu;

f^alďq©
sh pŤsí;

ŕ*» © W i*-

*i£ pa/a.nov

Lambertá.

^ o 7

1159 ô3

» r n

»' 58 57

Ig.) tEv.Mar.l^. 'Ev.Mar.l6. f *Ev.J4na 12- 2i. f Ansejma. •ŽeJí^lava.

cli^iía

21N. F Slár, vel.

22P. :*on. velik. ?on. relik

23 U.

24 S.

25 Š.
26P.

278.

Ut. yelikon,
Jura
Marka ev.

KUta .soiuc iJKléto

Peregrina

'^ Slár. rel.

Ut. veBkon.
Ďqra
Marka ev.

Protibora

9A6KYet.

10 Teréne.

11 Antipas

12 Basilia

13 Artem.

14Ver.piat.
15 Ver sob.

prie-

menli-

vo;

» 58as

n 58 80

j> 57 57
..»• 57 47

»S7a7

lj?.):f!Ey.Jána20. 'Ef.JJMižO. f 'Ev. Jána i. 28 tVitáUa.a.
28N. F 1 Quasim. F Ipoyer.jtt.

'Vl^éa.

2!) P. Petra z T.
30 U. Katar. Si.

itropia

lb*FSI.y8k.|Ä
tTSr.pond. Ä
ISSv.Utor. 3*

64m.,no.|íft57 z:
teplo ; j „ 57 10

Mesiac y úaemí dňa 8 apr.
M^ae T o dilema dňa 24 apr.

Slnce
i vych;| zap.

Mesiac
vy oh. I Eftp

Mesaéué ét^rti ; atav planét;

véeubecnH pôvabmi m tasiaca

apriT;!.

91
92
93
94
9&
96

40
38
37
35
33
31

20
22
23
25

27
29

4 35

5 2
ráno

T€é€
1 Ti

8 4ä

5 30

6 30

, ^

5 29

6 31

•42

5 27

6 33

í^.

11)

100

5 25

6 35

101

5 23

6 37

&*2-

102

5 22

6 38

< 2

Í3

103

5 20

6 40

o (D

1 15

2 2

2 42

3 151

14
15
16
17
18
19
20

104
105
lOtí
107
108
109
110

18
17
15
13
12
10
8

42
43
45
47
48
50
52

(ä 5"

s o

Tefier

7 41

8 45

3 44

4 10
4 34
ráno

211
22
23
24
25
26
27

112
113
114
115
110
11,7

6
4
2
O

59
57
55

6 54

6 5B

O 58

7 O

7 ll
7 3
7 5

9 46
10 43
U 34
12 20

1 1

1 30

2 7

v l-S

"d »!
sa ^.

p- 2.

28
29
30

118
119
120

4 5417
4 52 7
4 51 7

6
8
9

2 35

3 2
3 28

C3 Aa

o Kove svetlo zasvieti d&a 4 apr.
|o 10 bod. 57 m. večer ; jastuí, mieme
mrazy.

J) Prvíí itvrť nastane diia i 1 apr, o

hod. 2 m. odpoL Sľubuje e podiatku
trplii, jarnú cbvífa^ pri koDOi chladné
Ijlujri.

(tJ Doplní sa meaiac dňa 18 apr. o
1 1 hod. 5^ m. v noci ; chvíľa mračná
príemenlivá.

€ Do ostatnej itvríi vitú pi m^siao
dfiíi 27 apr. o 5 hod. 54 m. v noei \

10 1

11 i3

12 18 i**^"*' a teplo, a prvými hrmavicami

Dfia pribttdne v medHciapr. z 13 b.
845 EB. do l4 bod. i% m. a tak tedj v
celom mesiaci 1 hod. 42 m.

Sta\} vätsích planéL

Q Lada (VmitsJ i bebom aptíTa je
[jutrenkoti a svieti málo pred avi-
tatiím na východnej oblohe; dôa Ig
apr pnive o 4 bod. ráno vj-cbodí^
potom trochu včasnej Š le.

% Parom f Jupiter) počne aa behom
apr, k ránu na východe ukazovať,
prťého apr. o Vi 5, 26-ho aLe už o íí
r H no vjchodí.

T) H 1 a d o 1 e t (Satumut) % poAiatku
apr. východ í po iO, pri kone i V| na 9
večer a celú noc svieti,

VÄé^uná povaha apriľa.

J íl k o velJkA no o naj^H^tcjáie pri-
padá do meaiaea apr., tak i aama
pHroda slíivi v tomto metiad b roj e
vflkricsenie k novému životu. Deň v
iprili verrai skoro rash'e; rozdiely te-
ploty bývajú tiež vefmi znaéné, ai do
t(y stupňov v behu ííplebo meaias^a;
hd i hrmavice možp apríľ preukázať,
^n patr! k meniacom sucbäim^ bo ^
lOUO rocitej vody apdf iba 68 vydá,
— Povetrnosf mesiaca tohoto býva
pre všetky úrody rozhodná.

Mäjf má 31 dní.
Juhoslov. Sväxmj.

českosioY. Kvéten,

Malorusky: TpaeeHb.

Deň

Kalendár
rím. katolieky

Kalendár
evanj. Inther.

Kalendár
pravoslávny

Beh mesiaca,

planét a domn.

pov6trno8ť

ío3ii

my
na
poludnie

2 8.

3 P.

4 8.

Fil. aJak.
Žigmunda
Nalez. ST. f
Floriána

Fil. a Jak.
Žihy
Violy
Cretka

19 Jána H.

20 Theod.

21 Jannára
22Paraklyt.

iH"i 6 ©11157 8
ir^^ d©l «56s5
(gf\ jasno; | »5648
«^l08hod.| „5641

18.) t Ev. Jána 10. 'Ev. Jána 10. f ' Ev. Jána 20. 6. f Gottliftrd. 'Mledisl.

5 N.

6 P.

7 U.
88.
9 8.

10 P.
118.

F 2 Ml ser.
Jána z P.
Stanisl.
2jaT. Mar.
Greg. N.
Isidora
Valthera

F2 po ver. n

Detricha

Stanislara

Miljatína

Flariana

Yiktorína

Adolfa

23 Alp.v.n.

24 8arvas.

25 Marka e,
26Ba8Íl.

27 Simeona

28 Jáäona

29 9 mnčed.

•46
•«

«f

33m,rá.
mrholí

ô de

jasno a
miemo;

57m. ve.

115636

„ 5631

„5626
„5638

„56 18
„ 56 15
„ 56 13

19.) tEv.Jánalô. •Ev.Jánaie. fEv.Mar.l5. l'S. + Pankrácia. •VševL

F 3 po vel.n.

Perly

Dobradaja

Žofie

Sáry

Zobora

Libória

12 N.

13 P.

14 U.

15 8,

16 Š.
17P.
18 S.

F3JubiL

Servácia

Bonifácía

Žofie

Jána Nep.

Brúna

Yenancia

30 A2p.v,n.
1 máj. Jer.
2Athanas.

3 Timoth.

4 Pelag.m.

5 Ireny

6 Jóba

pek]

i'
5*1

ná,
jarná
chvíla;

nekde
lejaky

115611
„ 56 10
„56 9
„56 9
„ 56 10
„56 10
„56 12

20.) f Ev. Jána 16. 'Ev. Jána 16. fEv* Jána5. lO.fCelest. •Aemilián.

19 N.

F4Caut.

F4poveľ.n.

7A3p.v.B.

Ifr

45 m. od.

1156 14

20 P.

Bernharda

Bernata

SJánatbe

priemen-

„5617

21 U.

Prudencia

Dobromíra

9Izaiáša

uď;

livo ;

„5620

22 §.

JúUe

Heleny

10 Vodosv.

jasní

,56 24

23 8.

Desideria

Želmiry

11 Mocins

tík

sa;

„5628

24 P.

Jpbanny

Esíbery

12Epifan.

ňk

teplá

„ 56 33

25 S.

Urbana

13 3180tc.

Ék

etvlla;

„5638

21.) t Ev. Jána 16. 'Ev. Jána 16. f*Ev.Jána4. 26. f Filip z N. * Dušana.

26 N.

27 P.

28 U.

29 8.

30 Š.

31 P.

F 5 Rogate
Bédy ^
Viliam N<
Maxim, p^
Vstúp. K. P.
Angely

F5po veľ.n,

Milidueha

Viliama

Maximina

Vstúp K. P.

Petronia

14 Aip.y.u.

15 Pacbom
16Tbeodor.
17 Andron.
iSTheodot.
19 Patrí c.

-«W

15 m.Te.

«<

i^v H

«^

jasno

trvá;

V d c

115644

„5650

„5657

»57 4
„57 18
„57 18

Mesiac v území dňa 14 mája.
Mesiac v odzemí dna 27 mája.

Slnoe
vycb

zap.

Mesiac
vych> zap.

Mesačné átvrti ; stav planét;

všeobecná povaha mesiaca

mája.

121
122
123
124

4 50:7 10
4 48,7 12
4 47 7 13
4 46 7 14

3 54

4 22
4 54
ráno

mes.
zap.To
dne;
režer

125

4 45

7 15

126

4 43

7 17

127

4 42

7 18

^ K.
« o*

128

4 41

7 19

B- «

129

4 39

7 21

« S

130

4 37

7 23

Si*;:

131

4 36

7 24

►-> ^

8 55
10 7
U 9
12 1
12 44
1 19
1 49

12
13
14
15
16
17
18

[132
133
134
135
136
137
138

34
33
31
30 7

287
27 17
26|7

26
27
29
30
32
33
34

▼ežer

28
54
23

ráno

19
20
21
22
23
24
25

139
140
141
142
143
144
145

25
24
23
22
21
20
19

35
36
37
38
39
40
41

8 36

9 30

10 18
U O

11 37

12 10
12 38

gg ■O'

g». S'
O

26146
27147
28148
29149
30150
31 151

4 18

7 42 1 4

4 17

7 43, 1 29

4 16

7 44

1 54

4 15

7 45

2 20

4 14

7 46

2 50

4 13

7 47

3 24

3 S

O Obnovi sa mesiac dňa 4 mája,
o 8 hod. 33 m. ráno; po krátkych
prškách jasno s miernym povetrím.

D Prvú átvrf zazreme dda 10 mája,
10 hod. 57 m. večer; sľubuje peknú
jarnú chvíín, po vrchoch lejaky.

® Do splnu vkročí mesiac dňa 18
naja o 2 h. 45 m. odpoL Zprvuprie-
menlivo, pri konci teplo.

(^ Ostatná ityrf zasvieti dňa 26 mája,
o 6 nod. 15 m. yečer ; jasná chvífa, pri
konci yetmo.

Deň postúpi v mesiaci máji zo 14 h.
18 m. na 15 hod. 34 m., co do hro-
mady za celý mesiac dáva 1 h. 16 m.

Stav vätSich planét,

$ Lada (Venus) xyéhoáí zpočiatku
o V2 4, pri konci o 3 ráno, ale svetlo
jutrenky skoro mizne vo svitaní.

4 Parom (Jupiur) vychodí z po-
čiatku mája o % 3, pri konci o 1 ráno,

svieti do úsvitu na východe.

% Hladolet (SaturmuJ vychodí
dňa 1 mája V4 na 9, potom vždy včas -
nejdie; od polovice mája, keď sa zotmí,
už stojí na východe. Dňa 25 mája
vrcholí (kulminuje) o 11 hod.

noci.

všeobecná povaha mája.

Tento mesiac nosí právom meno
svadobného mesiaca prírody ;
všetko hýbe, hemží a rozvíja sa v
novom živote. Priemerná teplota v
máji dosahuje -{" ^^ Reaum.. trebaa
nekdy sneh, mráz ale častejšie postraší.
Máj patrí k vlhkým mesiacom,
bo za 100 rokov býva 58-krát mokrý
len 42-krát suchý ; on už máva 6 do
horúcich dní s teplom 4- 20^ R.
Suíľteľnosť v máji býva mierna,
totiž 81 z tisíc do roka zomrelých.
Pri prajnom behu povetmosti prvá
ovocina už v máji doziera.

JÚniUS, má 30 dní

Johoslov. lÁpanj.

"^HI^^Sm^Malorusky : Hepseiib.

ir_i AA- I Beh mesiaca,

Deň

Kalendár
rím. katolicky

Kalendár
evanj. Inther.

na
poludnie

G-raeiána

Nikodéma |20ThalleL ItH^ypnU 1157 g9

22.) f Ev. Jána 15.16. * Ev> Jána 15. 16. t*Ev.Jána9. 2.fEraB. * Efraim.

2 N.

3 P.

4 U.

6 š!

7 P.

8 S.

F 6 Exaudi

Klotildy

Quirina

^infrida

Norberta

Lukrécie

Medardaf

F Opo veí.n»

Erasma

Diviša

Božetechy

Benígna

Lnkréeie

Medarda

!2lA5p.y.ii,
22 Hasil.
23MicheáS
24 Simeona
25Vst.K.P.

26 Karpus

27 Jána p.

04hod.
7m.odp.

ô .d©

priexnen-
livo;

teplo;

1157 38

^57 48

„57 5ÍÍ
^58 8
„58 18

„5839

„5840

230 Ť E v. Jána 14. *Ev, Jánal4. t*Ev> Jana 17. g.fKolumb. 'Holabána,
OKTSl.S.Du. F Sl.S.Da.,28A()p.v.n. ir 3 7 h. 1158 ss

10 P. Pond. svat. Pond. sYät. 29 Theodos. ^4^ 30 m.rá. „59 2

11 U. Ut. svätod. Ut. svätod. 30 Izáka ^ jasno a „-59ií

12 S. Já.F.S,dni.f Dobroslara 31 Hermíny HK teplo „ 59 «

13 Š. Antona z P. TobíáSa 1 jiín. Just. HK hrmí; „ 59 45
14P. Basília : Antónie 2Nieefor HK ?^ r< ^ „5952
15 8. Víta •^ Vída 3Lucilian. A* vetrná lí O a

g40fEv.Math.28. * Ev> Jána 28.^ f.t Ev. Jána 7. 8. l6tBeno b. 'Justín.

16N.

17 P.

18 U.
Í9S.
208.
21 R
228.

FSl.N.Tr.
Adolfa
Gervasia
Juliany F.
Sl.Boz.Tela
Aloysia G.
Paulina N.

F. SI. S. Tr.

Adolfa

Marcellína

Gervasia

Silasa

Albána

Achácia

4AS1.S.D.
5Pon.SF.

6 U t. svat.

7 Theodat.

8 Cyrillus

9 Theodor.
lOTimoth.

A
A

chvíľa ;
(g 5 hod.

priemen-
livo ;

často"

y)
n

.7}

O 16
029

0 43
054

1 7

Iso

1 33

250 Ť Ev. Luk. 14. * E v. Luk. 16. Ť * Ev. Mat. 10. 23 f. Sidónie. * Zéna.

23N.

24 P.

25 U.

26 8.

27 8.

28 P.
29S.

F2poSy.D.
Jána Kr.
Prospera
Jána a Pav.
Ladislava
8rd. JeSis y
Petra Pav.

Fl.p.Sr.Tr.

Jána Kr.

Eulogia

Jeremiáša

Ladislava

Josua

Petra Pav.

llAYs.Sv.

12 Onúfria

13 Aquilin
UElisäa

15 Amosa pr.

16 Tychona
17Emanuel

mrholí;

21 m. rá.
jasno,
mierne
teplo ;

1*8

1 59

2 13
284
237
250

3 8

a6.) Ť Ev- Lnk. 15. ' Ev. Luk. 14. f ' Ev. Mat. 4. 30.Ť Pam.Pav. ' Pam.Pav.

30KF3poST.D.F2poST.Tr.ll8A2p.8.D.IMI$ ^ ©I 18 3w

Mesiac r území dňá 3 júnľ
Mefiíac r od zemí dňa 17 jóä.

Slnce
vych. zap.

Mesiac
vycb. I zap.

Mesačné étvrti ; atav planét ;

všeobecná povaha mesiaca

júnia.

11152

4127481451 vo dne

153
154
155
156
157
158
159

48
49
50
50
51
51
52

ráno

^ H,
« •-•

cr o-
o «>

S »

večer
8 52

53
41
21
53

12 21

O Obnovi sa mesiac dfia 2 jún. o
4 hod. 7 m. odpol. Z prvá piiemenlivo,
ka konci jasno a teplo.

S> Prvá štvrf nastanje dfia 9 jún.
o 7 hod. 80 m. ráno; jasná, teplá
chvifa, miestami príval s búrkoa. -

(E Ostatniu Stvrt zazreme dfia 25
jún. o i hod. 21 m. ráno; chviTa
jasná, s miernTm teplom.

9
10
11
12
13
14
15

160
161
162
163
164
165
166

52
53
53
54
54
54
55

<< 2.

ie) Tn Defi pokroä ešte do Jána z 15 hod.
. ľ ' 34 m. na IS hod. 54 m., spola tedy o
20 m., v ostatnom ale týidai zkráti sa
defi o 6 m.

10
34
59
26
57
32

16
17

18169

19
20
21

23
24
25
26
27
28
29

167
168

170
171
172
173

4 3

55
55
56
56

57]
57

večer

8 16

9 O
9 39

10 13
10 43
U 9

4 13
ráno

eu
cr

(D
H

174
175
176
i77
17»
179
180

7
7
7
7
5 7
7
7

5Ô!11

56
56
55
55
54
54

U 58

12 23

12 50

1 20

1 56

2 39

30118114 617 54Í33 Irodne

Stav vätSích planét.

$ Lada (VenusJ vychodí celý
Imeslae mezi 2 a 3 hod. ráno a svieti
na východe j ako dennica.

4 Parom (Jupiter) vychodi z po-
čiatku jún. ^^ na 1 v noci, pri konci
až o 11 a tak celú noc svieti.

% Hla dolet (Saiwnms) keď sa
zotmí, stojí dž vysoko na jehe
východnej oblohe; dňa Ijun. oV^ily
dňa 24 (na Jána) už o 9 hod. večer
vrcholí (kulminuje).

Všeobecná povaha Júma.

JúnittS je |lrvý mesiac opravdivého
leta; avšak sa iO rokov iba 2 bý-
vajú, ktoré v ňom nepodstúp^Iy patr-
nejáieho oohladnntia povetria. Prie-
merná teplota celého júnia v našich
krajoch je 14 st. Vio R. Dážďovjoh
dní máva pri pravidelnom behu po-
vetmosti 13 a menovite äášde Medar-
dave sú povestné ; z 1000 čiastok do
roka spadlej vody június má 148 a tak
tedy právom k vlhkým mesiacom
patrí. — Smrteínosť býva v jún^ naj-
menšia.

JúliUB^ má 31 dni.
JuhosloY. J8erpanj\

českosi. Červenec.

Malorusky :

Pefi

Kalendár
rim. katolícky

1 P. Ťt

2 U.

3 8.

4 Š.

5 P.
68.

eobalda

NayStP.M.

Kornéfia

Ulricha

Oyr.aMe^*)
IzaiáSa pr.

Kalcnd«'\r
evanj. Inther.

Jaromfra
NarSt. P.M
Miloslava
Šarolty
Cyr. aMeth.
Jana Husa

Kalendir
pravoslávny

19Júdy ap.

20 Méthocfja

21 Juliána

22 Eusebia

23 Agrípp.

24 Jána Kr.

Beh mesiaca,
planét a domn.
povetmost

ToT

41 m.ve.
jasno,

^y 13

sparno ;

Hodiny

na
poludnie

337

3 m

4 o
4 u
4 M

ay.) f Ev. Luk. 5. • Ey. Luk. 15. f ' Ev- Mat 6. 7.tVilib»lda. •Vilibridfc

in:

8 P.

9 U.

10 §.

11 Š.

12 P.

13 S.

F 4 po S. D.

Kiliána

Auatolia

Amálie

Pía páp.

Heinricha

Margaretj

F 3p.Sv.Tr.

Edgara

Luísy

Amálie

Miloty

Jindricha

Marketj

25A3p.8.D.
26Dárida
27 Samsona
280yr.aJá.
29Petra P.
30 YSet. ap.
Ijúl. Ko8.

trvá;
36hod.
24m.ve.

časté

straSia ;

Í)fik

441
450

48a
5 7
5 15
583

a§0 ŤEv.MatS. *Ev«Lnk.6, f'Ev. Mat.8. 14. f Bonavent. 'Kai-ollny

lP4pJSv.Tr.

Bozp.apofit.

Ruth

AleSa

Eugénia

Aurélia

ElíáSa pr

oblačno;
^ v odsl*
(^8 bod.
Í9 m.ve.
povetrie
borky

14 N.

15 P.

16 U.

17 8.

18 Š.

19 P.

20 8.

P5po8.D*
Bozp.apoSt.
Sv. Skapal
Alexia ml.
Fridr. b.
Vine. z P,
EliáSa pr.

2A4p-SJ).

3 Hyacint.

4 Andr. C.

5 Athanas.

6 8isoas

7 TomáSA.

8 Prokopa

n
r>
n
n

5ao

536
543
548
553

5 57

6 1

29.) t Ev. Mai . 8. ' Ev. Jmk. 5. f * Ev. Mat. 8. 2i.f Daniela pr. * Daniela pr

21 N.

22 P.

23 U.

24 8.

25 Š.

26 P.

27 8.

F6poS.D,

Mar. Magd.

Apollinar.

Onristíny

Jakuba ap.

Anny

Pantaleôna

FSpoSr^Tr.

Mar. Magd.

Libória

Kristiny

Jakuba ap.

Anny

Marthy

p.S.D.
I muč.

9Ai

10 4

11 Eafémia

12 Proklus

13 Gabr. ar

14 Aquila.

15 Quirfna

schla-
dilv;

jasno;
mierne

»
Tí
f)

6 4
6 7

6 10
6 u

6l2
6 18
6 13

30.) jEv Miit.7. •Ev.UhtS. t'Ev.lIat.3. 28 f Innocenc, •Svätoslava.

28 N.

29 P.

30 U.
318.

F 7po8v.D.
Beatrix
Abdona
Ignáca Lo.

P6poSv»Tr,
Boženy
Pribika
Ernestiny

16A6p.S.Ď.

17 Mm. a L.

18 Aemilian

19 Makrína

% 13

6 U
6 10

6 7

') Sliívnost patrónov zemskýob, na Morave zasvätene.

V/^. %l;^ 4 -^A^ ^^y^lJ.

Mesiac v území dža 1 a 30 júl.
Mesiac r odzemí dňa 14 júl.

2183

Slnce
vyoh

zap.

. Mesiac
vych. zap.

Mesačné átvrti; stav planét;
vSeobecná povaha mesiaca
Júlia.

O Nové svetlo zasvieti dfia 1 júl.

10 hod. 41 m. večer; pri jasnej
oblohe, spámo«

S) Prvá štvrf nastane diía 8 júl. o
6 hod. 24 m. večer; spámo trvá s
častými búrkami*

@ Spln zazreme dfia 16 júl. <) 8 h.
49 m. večer; povetrie oúrkami schla*
denéf príemenlivo a vetrno.

(f Ostatnia átvrf bude dfia 24 júL

3 hod. 25 m. odpol. Jasno s mier-
nym teplom.

O Obnoví sa mesiac po druhýkrát
dfia 31 júl. o 5 hod. 37. m. ráno; z
prvú teplo, pri konci dážď.

184
185
186
187

53
53
52
52
51
51

4 37
ráno

►i

večer

8 31

9 16
9 53

10 24
10 51

7
8
9
10
11
12
13

188

189

190 4

191

192

193

194

10
11
U
12
12
13
14

50
49
49
48
48
47
46

^ "t'

O ^^

Q. ÍÄ

11 16

11 40

12 5
12 31

1 1

1 34

2 12

14
15
16
17
18
19
20

195
196
197
198
199
200
201

15
16
17
18
19
20
21

45
44
43
42
41
40
39

S S"

večer
8 16

8 48

9 15
9 41

56
46
42

o-
»

21
22
23
24
25
26
27

202
203
204
205
206
207
208

22
23
24
25
26
27
28

38
37
36
35
34
33
32

10 4
10 28

10 54

11 21

11 53

12 32
1 19

28
29
30
31

209

4^9

7 31

2 16

210

4 30

7 30

3 42

211

4 31

7 29

4 38

212

4 33

7 27

ráno

Dfia nbndne v júl. z 15 hod. 48 m.
na 14 hod. 54 m., spolu tedy o 54 m.

Stav vätgich planét.

$ Lada (Venus) i behom júl. zo-
stáva jutrenkon, vychadiac medzi
2 a 3 hod. ráno.

^ P a r o m (Jupiter) z počiatku júl.
% na 11, potom vždy včasnejšie, pri
konci už Vi na 9^ večer vychodí a
oelú noc svieti.

% Hladolet (SatumusJ prekročil
luž, keď sa zotmi, najvyššie stanovi-
sko svoje na oblohe ; z počiatku júh
o 1 hod., pri konci hned po 11 zapadá*

'Vííeobecná povaha mesiaca Júlia,
y prvých dfioch júliových dosahuje
rok najvyššieho stupfia silv svojej a
klpni sa potom k úpadu ; pri konci prvé^
polovice jeho býva obyčajne najvStiia
pálčivost celého roku s nebezpečnými
búrkami. Július vydáva najviac oblač-
nej vody, dáždov s{ce vefa nebýva, ale
sú obyčajne mohutné. Suché mhly
častejšie máva; horúcich dm' s
teplom 20 st.jRMum. býva asi 14, medzi
nimi 2 alebo 3, že i po západe slnka te-
plomer ešte 20 st. znači. — Smrtefnost
Júlia je 70 z tisíc do roka zomrelých

AagU8tll8,má31d.

JuhosloT. Kolovoz.

Českoslor. Sip6]i.
Malomsky: CepneHb.

Kalendár i Beh mesiaca, , Hodiny
pravclivny l^'^tlj^^y polľdnie

Defi

Kalendár

rím. katolícky evanj. lather.

2 p.

3 S.

Petra v ok.
Poreiunk.
Najá. Štef.

Petra t ok.

Gustáva

Augusta

20 Eliáša p.

21 Simeona

22 Mar. M.

jasno a
teplo;

óóC

6 4
5 1

5 57

81 ) + Ev. Luk. 16. • Ev. Mar. 8. t * Ev. Mat. 9. 4.t Dominika. • Bainera.

23A7p.S.D.

24 Christin.

25 Anny

26 Hermol.

27 Pantal.

28 Prochor.
29KaUinik.

4 N,

5 P.

6 U.

8 S.

9 P.
10 8.

v S po S. L).
Snež. P.M.
Prem. K. P.
Kajetána
Cyriaka
Romana
Vavrinca m.

F 7poS/rr,

Osvalda

Prem. K. P.

Donáta

Cyriaka

Ratibora

Vavrinca

mračno ,
^j.odkl.

prSí;
38 hod.
2 m. rá.

vetnio

t)D0

547
541
594
527
5 19

5 u

92.; + Ev. Luk. 19. *

Ev.Mat 7. i*

Ev.Mat. t*. 11.

f Sazanny. 'SuBÄnny.

'■ ľ: v- -..D.

rSp.8T.Tr.

3tíANn,.S.V;,
31 KudoDÍk.

jasoo

m 5 2

12 P.

Kláry

Sebealava

a pál-

. 453

13 U.

Kassiáua

Ijubomíra

1 aug. p.p.

2 Štefana

eiTO ;

» 4tô

U S.

Anastasie i

Enaébia

hrmí ;

íj 431

15 8.

"'ľ.-, i '.M

Nan. P. M.

3 Izáka

^iííh.

„ im

16 P.

Hyacinta

.Tácka

4 Tsp.vEf.

30m.pr,

. 4 8

17 S.

Liberáta

Miliee

S Eusigna

í-^

krátke

. 3st

88.) Ť Ev. Luk. 18. 'Ev.Lnk.ie, Ť 'Ev.Mat. 14. 18.f Heleny. * Flóry.

prsky ;
priemen-

livo;
^ z odkl.

e 10 h.

1 5m. ve.

19 P.

20 U
218.

22 Š.

23 P.

24 8.

y 10 p. s.D,

tnd. Tol.
Štefana Kr.
Hartvika
Timothea
Filipa b.
Bartolom.

F9p.Sv.Tr.

Thekly

Štefana kr.

Jokanny

Ctiboha

Zachaa

Bartolom.

6APí%k:p

7 Domic.

8 Aemilián

9 Matej ap.

10 Vavríne.

1 1 Eaplus

12 Phocius

18 348

330
3 16

3 a

2l7

2tt

2 16

84.) fíEY.Mar.7, 'Ev.Lnk.lO. f ' Ev. Mar. 14. 25. fLudvika. 'tndovlta

Samu^la '

Gebharda

Augustína

Sťatie Já.

Benjamina

Paulíny

26 P.

27.U.
288.

29 Š.

30 P.
318.

Samuela *
Jozefa Kú.
Augustína
Sliatíe Já.
R<5zy * L.
Raimtmda

13Aiep.S.D.

'i4Miclf^

lôNan.P.M.

16 Kon.pôat.

17 Myrona

18 Flór. aL.

19 Ondreja

pekne

OUiod^
58 B. od p.
teplo ;

T)
f)

l44
l27

Im
Oss

035
O 17

Mesiac v od zemi 11 aug.
Mesiac v území 27 aug.

Slnce
vy ch. zap

Mesiac
vyoh

zap«

Mesačné štvrti; stav planét;

všeobecná povaha mesiaca

angnsta.

i) Prvá štvrf nastane dňa 7 ang. o
hod. 2 m. ráno ; sAibuje jasnú, pri
onci páléivú chvífn s Hurkami.
® Doplní sa mesiac dňa 15 aug.
o 11 hod. 30 m. predp« Po krátkych
prškách priemenlivo.

^ Ostatnia štvrC zasvieti dňa 22
ang o 10 hod. 15 m. večer; pekná
letná chvíľa s miernym teplom.

O Nové svetlo bude dňa 29 ang.
o 1 hod. 58 m. odpol. Z prvú pekne,
pri konci daždivo.

Deň zkráti sa behom aug. zo 14
hod. 54 m* na 13 hod. 18 m., tedy
do hromady o 1 hod. 36 m.

213
2214
3ŕ2lSl

34
35
37

26
25
2í

8 22v

8 52

9 19

4
5

6
7
8
9
10

216
217
218
219
220
221
222

38
39
41
42
44
45
46

22
21
19
18
16
15
14

^ ®

(^ 2.

9
10
10
11
11
12
12

35
11
53

U
12
13
14
15
16
17

223
224
225
226
227
228
229

47
48
50
51
53
55
57

13
12
10
9
7
5
3

a- -.
• a

večer

7 86

8 10

1 41

2 35

3 33

4 36
ráne

O
1^

18
19
20
21
22
23
24

230
231
232
233
234
235
236

58
O
2
4
6
8
9

2
O

58
56
54
52
51

8 35

8 59

9 26
9 56

10 31

11
12

25.237

26
27
28
29
30
31

238
239
240
241
242
243

U
13
14
16
18
19
21

49
47
46
44
42
41
39

1 5

2 15

3 30

4 48
ráno

« 6

večer
7 44

Stav vätSích planét,
Q L a d a (Vénus) porád ešte stojí sfa

j u t r e n k a na východnej oblohe ; z

počiatku ang. o 3, pri konci o Vz S

vychodí.

2|. Parom {Jupiter) svieti včasné

z večera na východe; dňa 13 ang.

vrcholí {kulminuje) o 1 hod. v noci.
% Hladolet (SatumusJ nkazuje

sa z večera na západnej oblohe; z

počiatku ang. o 11, pri konci Vi na

10 zapadá.

Väeobecná pov<dia nienaca augusta.
Deň ^premenenia Krista P.'* značí v
porekadlách ľadu obrat leta k jaseni,
askutočne leto konči sa v au-
guste, trehas najvätšie pálďvosti ce*
1ého roku často do ang. pripadajú.
Plavná známka jeho sú n o č n é búrk^;
ale v aug. už i ranné-«»hly bývajá.
Z 1000 ročitých Čiastok vody august
vydá 140 ; je tedy pomerne k Iným
mesiacom najvodnatejši. — Zdravotná
pomery kazí škodlivá obyčaj požíva-
nia nedozrelej ovoeiny ; preto i
smrteTnosť jeho vystupuje na Číslo 78;
— Dažďových dní v aug. býva U;
priemerná teplota jeho je íhVkBt,Reaum.^

September^másod

Juhoslor. Rujan.

ČeskosloT Záfi.
Malor. : BepeceHb*

Deň

Kalendár Kalendár
rim. katolícky evanj. Inther.

Kalendár
pravoslávny

Beh mesiaca,

planét a domn.

povetmost

Hodiny

na
polndnie

35.) fEv.Lnk.lO. 'Ev.LukilS. -f • E v. Mat. 17. U tAnj. stráž. 'Jiljího-

t K.

2 P.

3 U.

*s.

5 8.

6 P.

7 8.

F12jÉ^aD.FHji.8.Tr

Justína

Mansueta

Rozálie

Laur. Just.

Magnusa

Reginy

Pravoslava

Otakara

Rozálie

Nátana

Domiciána

Reginy

2rThadiáS
22Agathon.
23 Lupus
24Eutyches

25 Bartol.

26 Adrián

A pekne a
4? teplo;

ticho ;
3 12 h
24m.no

1139^41
„6922

.59 t

T) 5843
„ 68 33

r 58 s

36.) t Ev. Luk. 17. • Ev. Mar. 7. f * Ev. Mat. j 8. 8.+ Nar. P. M.' Nar. P. M.

8N.F13p.S.D.

9 P.
/Jj)U
TIS.

12 Š.

13 P.
148.

Artemidóra

Jodóka

Protusa

Valeriána

Materna

PovýS. Ť

F12p.S.Tr,

Serafiny

JoSta

Zdislava

Leontiny

Ctibora

Poyyg> t

28 Mojžiša

29 Sťa. Jána

30 Alexand.

31 Opáš. M.

1 septSim.

2 Mamant.

'O.

jasná,

ík

teplá,

chvíľa;

trvá;

4P^

@1 hod.

115743
n 57 22

r 57 14
„56 13
„56 o

„ 55 59
„ 55 37

37.) iEv.Mat,6. *Ev.Lnk.iO. f* Ev.Mat 19. 15.t Mena Mar. 'Kogera.

F ISn.S.Tr.

Ľudmily

Drahoslava

Tita

Sidonie

StaSka

Matúša ev.

3Aí3D,e.D.

4 Balbylus

5 Zachar.

6 Michala

7 Sozona

8Nar.P.M.
9 Joachim

«^

26m. no.

•^

priemen-

irŕ

1ÍT0

ffŕ

pri

silných

vetroch ;

*«

'^4hod.

1155 16

ň 54 55
„5434

„54 13
„5351
„5330
„53 9

8§ ) Ť Ev- Lnk. 7. ' Ev. Lnk: 17. f ' Ev. Mat. 21. 22 tManricia. * Mórica.

22 N.

23 P.

24 U.

FlĎp.S.D.

27 P.

28 8.

ek?;

Thekly
G-erharda

Cypnání
Kozma aDa.
Václava kr.

F lip.í'.Tr,

Polyxeny

Radka ■

Mojmíra

Cypriána

Kozma

Václava

10AÍÍD.P.D.

11 Th'eodor

12 Authon.
18 Kornel."

14 Povýš, i

15 Nicetas

16 Eufemie

.4S;3 m. rá

fit © ([o-£:-ň

«f lepío,

prli,
mračno;
O 12 h.

4*1
5*1

115248

„52sT

„51 7
„51 46
„5186
„51 6
„5046

80.) Ť E v. Lnk. í 4. ' Ev. Mat. 6. fEv.Mat.22. 29.

29 X.
»30P.

Michala ar. 'Michala.

PiGp. S.D.
Hieronym.

F 15p..S.'
Antónie

17 Al5p.S.l)

18 Eumen

(^e 35m.no. 1 1150 86

d d d « 50 6

^>^^^^j^r^>í^^^ y^ t,^z^^é^-^y y^^

^ vä3^ y^ >-^^^ ^ .

^^!^^^.

-->^^'^p f»

2 ^^ ma ^

*^^^^ O „č^'^

f"^V^^í^

'S^^'>7Ŕ^ <? (^^4^^^ ai^liÁ ^ ^^,T C^ÍJ^a

'^-

\ý^/ý-^/^7J^y^*^' ^^^^^<^ ^ ^^f i>^A^íV>X X

fri:^^^,'^^/"

~^i»^y

ŕ^f

^'^^.

»•-

^^^lf^t^yZ>-ČD.^^ ^^^

-^-^^^-^P e .•

/ -ŕ--^^^^>V/^

Október, má 31 dní.

JuhosloT. Idgtopad.

mmmSSESSĹm

ČeskosloT. A^On.
Malorasky: ^ovrem.

Deft

TÚľ

2 8.

3 Š.

4 P.

Kalendár
rím. katolícky

emigia
Leodegara
Kandida
Frant. Se.
Placida

Kalendár
evanj. luťber.

Ostrivoja

Leodegara

Jaíra

Franka

Blahomíra

Kalendár
pravoslávny

ly Trofíma

20 Eustath.

21 Kodrata

22 Phokasa

23 Poc. J.K.

h mesiaca,
planét a domn.
povetrnost

Ér

'O.

jasno,

ale

ehladno;

37 hod.

Hodiny

na
poludnie

1149 47
,,49 28

.49 9
„48 61
„ 48 aa

#0.) f Ev. Mat. 22. *

F17p.8.D.

7 P.

8 U.

9 8.

10 Š.

11 P.

12 S.

Ev. Luk. 7. t • Ev. Mat. 22. 6. + Sláv. ruž. * Frideriky

FlGp.S.Tr,

24A16p.S,a

25 Eufros.

26 Jána ev.

27 KaUistr.

28 Chariton

29 Cyriaka

30 Gregora

U48i5

.47 24
n47 8
^4658
„46 37

Jastiny m.
Brigitty
Dionysia
Frant. Bor.
Nikásia
Maximil. b.

Dositeja

Pelágia

DiviSa

Gedeóna

Zvonimira

Maximilian

11 m. v.

chladné

hmly ;

pekne a

teplo

41.) tEv.Mat.9. *Ev,Luk. 14. Ť
13N. F18p.S.D,

Ev. Mjit. 25. 13. ŤJOiUžm. * Eduard

F17p.S.TrJ lAlľp.S.DJf^

14 P. Kallista Čistka 2 Cyprián, gii^

15 U. Therézie Therezie 3 Dionysia (fijf

16 8. Gala Havla 4Hieroth. j^

17 Š. Hedvigy Jadviky 5 Charit. fjí

18 P. LukáSa ev. Lukáša ev. 6 Tomáš a. m^

19 S. Ferdinanda Ferdinanda 7 Sergeja m^

42.) Ť Ev. Mat 22. ' Ev. Mat. 22. Ť ' Ev- Mat. 15. 20. Ť Vondel. * Vendka.

g>2hod.j

17m.od-

pol.pek.

mračí

sa:

prSí;

1146 23

.46 a

„45 55
„ 45 42
„4529

„45 19
„45 e

FlDpS.D. F18p,S.Tr.
UrSule Uršule

Kordule Kordule
Jána Kap. Severína^
Bafaôla ar. Rafaéla
Chrýsantha Zlatka
Demetría Mitra

20 r:.

21 P.

22 U

23 8í

24 8.

25 P.

26 8.

8AlSp.S.D.
9 Jakub a.

10 Eulamp.

11 Filip ap.
12Probu8

13 Karpus

14 Nazstrius

10 h

lOm.pr.

mračná

chvíľa ;

jasno

mráz;

11445$

„4449
„4436
„4429

»4420
» 44 13
n44 9

43.) í- Ev. Jána 4. •Ev.MatO. fEv.Luk.5. 27

27 NjF 20p.S. DJ^ i9p.S.Trjl5Al9p,S.D

f Sabiny: *S«biny.

28 P.

29 U.

30 §.
318.

éim. a Jndy
ZbSSSÍS
Klaudia m.

Yolfganga -{iPam. Ref.

Sim. a Jódy

Narcíssa

Klandia

IBLongin

17 Hozeáš

18 Lukáš ey,

19 Joel pr.

9 Ihod.
56m.od.

divo ;

1144 1

„43 56

„ 43 51

„43 48
„43 45

■■'/-■ ■

Mesiac v o ď zemí 5 okt
Mesiac y území 18 okt«

Slnce

vyoh.

zap.

Mesiac
vyoh. zap.

Mesačné štvrtí ; stav planét ;

všeobecná povaha mesiaca

októbra.

732
8 6

8 44

9 27
10 16

9 Pt'vá itvrC zasvieti dňa 5 okt.
o 7 hod. 11m. večer ; z prvú chladné
hmly, pri kond dosf teplé „babské
leto."

® Plné svetlo nastane dňa 13 okt.
o 2 hod. 17 m. odpoL Zprvu pekne,
potom daždivo.

S Do ostatnej Štvrti vstúpi mesiac
dňa 20 okt. o 10 hod. 10 m. predpol.
Mračná, vlhká chvífa; pri konci jasno
8 mrazom.

O Obnoví sa mesiac dňa 27 okt. o

hod. 56 m. odp. Sfabnje nemilá,
daždivú chviŕn.

274
276
276
277

278

6 15
6 17
6 19
6 21
6 23

45
43
41

5 39
5 37

g- »

0 ►«

1 tí

279
280
281
282
283
284
285

25
27
29
31
33
35
37

35
33
31
29
27
25
23

►-» a
o 3

1^ M.

Težer

U 11
12 9

12
18
26
37
50

13
14
15
16
17
18
19

286
287
288
289
290
291
292

39
41
43
45
47
49
50

21
19
17
15
13
11
10

5 31

6 O

6 32

7 10

7 56

8 50

9 52

ráno

»
»

293

6 51

5 9

11 1

294

6 53

5 7

12 14

295

6 54

5 6

1 28

296

6 55

5 5

2 42

297

6 57

5 3

3 56

298

6 58

5 2

5 8

299

6 59

5 1

ráno

P3-

Dňa ubudne v okt. z 1 1 hod. 32 m.
na 9 hod. 50 m., spola tedy 1 hod.
42 m.

Stav väiSMi planét,
$ Lada (Vmut) je vodne na
oblohe a tak nemôže sa pozorovaf.

H. Parom (Jupiter) keď za zotmi
už stojí vysoko na južnej obloho,
tak že dňa 7 okt. nž o 9 hod. večer
vrcholí i(huiimnoviU) bnde ; z počiatki
okt. o 2 hod. ráno, pri konci o Vi nz
1 zapadá.

% Hladolet (Satumut) v prvých
dňoch okt. ešte bnde hlboko na západe
viditeľný, ale málo za tým zmizne v
mrkaní.

27:100
28 301
29302

30 303

31 {304

5 O
4 S9
4 58
4 56
4 55

Všeobecná povaha oJäÓbra.
V tomto mesiaci dokonáva príroda
[pôsobenie svoje, vydajúc vo vinohra-
doch ostatnie úrody. Okolo 10 okt.
býva prosredná teplota medzi
najvätšou zimon a letným sparnom
celého rokn; preto on z 1000 Čiastok
— -z — Iročitého tepla až len 80 máva. Prvé
vecerH|gf^2y padajú pravidelne do mesiaca

5 31 tohoto ; r a d ale práve tak zried

6 2 ka akazaje sa, jako teplo 20 stap*
a oo fiové. Z 15 dní dažďových, ktoré prí»

7 20 •'^•^^í* na október, dva dni bývajú v

ajt

0D<

podobe plúáté so snehom.

Kovember,má30d.

Juhoslor. Studenj.

Deň

českoBi. Listopad.

Malorus. «Ihct«imjp>.

Kalendár
rím. katolícky

TPľ

Kalendár
evanj. luther.

Kalendár
pravoslávny

Ver. duSf |Pam. zosn.

Beh meaiaca,

planét a domn.

povetmosť

20Artem. |v^
21 Hilarion |^^

nemilá
dážď.

na
poludnie

114343
.43 42

4*.) t Ev. Mat. 18

F21poS.Ď

Ev. Mat. 22. t • Ev. Luk. 6. 3. + Huberta. ' Ctiráda.

4P-
5 u.

6S.
7 Š
8P.
9 S.

F 20p.8.Tr.

Ottdna

Imra

Zdenka

Miloša

Bohumíra

Božidara

22A20p.S.D.

23 Jakub a.

24 Aretas

25 Marcián

26 Demetr.

27 Nestora

28 Terencia

Karola Bor.

Imricha

Leonarda

Engelberta

Gottfrieda

Theodóra

tík

chvíľa ;

33hod.

20m.od.

mhly

a plu-

hte ;

114342

»43*»

«4348

„43 4«
^43«
„43 5í

„43 57

45.) +Ev.Mat.22. 'Ev.Jánai. f 'Ev.Lnk.T. iO. f Probns. 'Veleslavín.

10 N.
U P.
i2U.

13 8.

14 Š.

15 P.

16 8.

F 22 p.S.D,

Martina b.

Jonáša pr.

Stanislava

Jukunda

Leopolda

Othmara

F 21p.8,Tr.

Martina

Svätopluka

Brikcia

Mladoňa

Leopolda

Edmunda

29A21p,S.D.

30 Zenóbia

31 Stachys

1 nov. Kos.

2 Acind.

3 Aceps.

4 Joaiinik.

9 r U

mrzne,

^hod.

3 m. rá.

mráz,

Ô dC

1144 2
„44 8
„44 15

r 44 83

„44*8
„44*8

„4458

46.) tET.Mat.9. 'Ev. Mat. 18. +*Ev. Luk. 8. 17. f Greg. div. 'Húgo.

17 N.

r23p.8.D.iF22p.S.Trj

5A22p.8.D.

«r

sneh;

1145 3

18 P.

Eugénie

Gelásia

6 Pav. íl L.

IRf

C5hod.
59m.Te.

„45 16

19 U.

Alžbety

7 Hierona

„45ot

20 S.

Felixa z V.

Felixa

8 Miclial.a.

vetmo,

»45 4«

21 Š.

Obet. P. M.

9 0nesifor

?^D0

„4557

22 P.

Cecílie

10 Erasta

Ä*»

mierna

„46 18

23 8.

Klemensa .

Klimenta

11 Viktora

^ db

„46 20

«.) fEv. Mat.8. •Ev.Mat.22. fEv.Luk.l6. 24. f Jána z Kr. •Emilie.

24 N.

25 P.

26 U.

27 8.

28 8.
Jc^29P.

30 8.

F24p.S.D.

Kathariny

Konráda

Virgilia

Sosthenesa

Saturnina

Ondreja ap»

F23p,8.Tr,

Katreny

Kundrata

Vintýra

Milána

Valtera

Ondreja ap»

12A23p.S.D,

1 3 Ján.chr.

14 Filip.ap.

15 Poč, pS.

16 Matúš ev.

17 Greg.tha.

18 Platóna

chvíTa;

íf
^

06bo!l

4 m. rá.

jasno

ák

zime;

1146 46

»47 4
„478$

»47 48

«488

„4883

„48 45

^^ /^^/^ áy^^ l/^^i^^ /.e^^i^^55>^y ^C^^.^^^x//^"

y ^

September^mádod.

Juhosloy. Rujan.

ČeskosloY Zäŕii
Malor. : Bepeceub.

Deň

Kalendár
rím. katolícky

Kalendár
evanj. luther.

Kalendár
pravoslávny

Beh mesiaca,

planét a domn,

povetmosf

Hodiny

na
poludnie

35.) tEv.Luk.lO. 'Ev.LukilB. -f * Ev. Mat. 17. 1- tAnj. stráž. •Jiljího-

t N.

2 P.

3 U.

5 Š.

6 P.

7 8.

Justína

Mansueta

Rozálie

Laur. Just.

Magnusa

Reginy

F14,B.S.Tr.

Pravoslava

Otakara

Rozálie

Nátana

Domíciána

Reginy

2rThadiáS

22 Agathon.

23 Lupus

24 Eutyches

25 Bartol.

26 Adrián

pekne a
teplo ;

t? 6 c

prš I

ticho ;

3 12 h.

24m.no.

„59 22

„59 a

„5843
„ 58 33

„ 58 s

36.) f Ev. Luk. 17. •Ev.Mar.7. f 'Ev-Mat. J8. 8.f Nar. P. M.' Nar. P. M.

8 N.

9 P.

*Tl8.

12 8.

13 P.
148.

FlSp.S.D.

Artemidóra

Jodóka

Protusa

Valeriána

Materna

Povýš, t

F 12pÄTr.

Seranny

JoSta

Zdislava

Leontiny

Ctibora

Poryš. t

27Al2p»8.D.

28 Mojžiša

29 Sťa. Jána

30 Alexand.

31 Opáš. M.

1 septSim.

2 Mamant.

•a.

jasná, j

ňk

teplá.

ch víla ;

%d€

trvá;

í9^

©lhod.

1157 43

„ 57 22

„ 57 14
„ 56 12
„56 o

„ 55 59
„55 37

37.) f Ev.Mat.6. * Ev. Lnk. 10. f Ev.Mat i 9. IS.f Mena Mar. *Rogera.

F14p,.S.D.

Ľudmily

Lamberta

To.y.S.dnif

Januária

Eustáchia f

Matúša ev.f

15 N.

16 P.

17 U.

188.

19 8.

20 P.
218.

F ISp.S.Tr.

Ľudmily

Drahoslava

Tita

Sidonie

8taška

Matúša ev.

3Ai3r),8.D„

4 Baoylus

5 Zachar.

6 Michala

7 8ozona

8Nar.P.M.
9 Joachim

•^

26m. no.

•^

priemen-

lÍTO

tKit

pri

silných

vetroch ;

*«

7^ 4 hod.

1155 16

„54 55
„5434

„ 54 13
„ 53 51
„53 30
„53 9

3S ) f Ev. Luk. 7. * Ev. Lukl 17. f ' Ev, Míit %\. 2ž t Muiirícia, 'Merica,

22 \,

23 P.

24 U.

27 P.

28 8.

F 15 p. S. D.
Theklj

{xerharda

ypriána
KozruaaDa.
Václava kr.

F14p.^^.Tr.

Polyxeoy

Radka

Mojmíra

Cypriána

Kozma

Václava

10 \Sn,RI\

1 1 Theoáor

12 Authon.
IS Kornel.'^

14 Pory' š. t'i^
iSNícetaa J^
ISEufemie ! ^

#4g!3 m. rá,

1I# leplo,

prsí,
mračno;
,®12h.

1152 4^

„ 52 27

.51 t

„ 51 m

„ 51 26

„ 51 tí

„ 50 46

39.)f Ev.Lnk.l4. 'Ev.Mat.6. f* Ev. Mat. 22. 29.t Michala ar> 'Michala

29 X,
.30 P.

F16p. S.D^
Hieronym.

Flop.S.Tr,
Antónie

ITAlSp.Sa)
18 Eumen

Hí€ 35m.no.

1150 26

„50 6

>".^ ..^ ^^^c

č ^^fw/*^^^

^^/

^Irh'^A^ «? íÍVa-^,^^!/ at^i^éi "^ <!'^J^a

^•. -

December, másid.

JuhosloT. Prosinac.

českosi. Prosinec.

Malerusky: Ppy^eab.

Ueň

Kalendár

eh mesiaca,

ILaienaar n.»ienuHr Auíciiuar nlnnA* a drtmn

rím. katolícky evanj. luther. pravoslávny T^ÍTvlt^^

povetmosť

Hodiny

na
poludnie

48.) Ť Ev. Lok. 31. * Ev. Mat. ŽI. f * Ev. Lnk« S. í. j Eligia ' Natálie,

IN.

F 1 Adrent

19A2íp.S.D.

^ mraéná

1149 7

/'2P.

Bibiány

Aurélie

20 Gregor

ňk

chríla ;

«49»

3 U.

Frant. Xav.

Kassiána

21 Vkro. M.

li^l

„49m

*§'

Barbary f

Mirayy

22 Philem.

„50 17

5 é.

Sabbasa

Sáry

23 Amphil.

24 Kathar.

14m.pr,

„50*8

6 p.

&Iikaláša t

Mikuláša

dá^de

„51 7

7 8.

Ambróz, b.f

BroSka

25 Klemens

(ff

pre- 1

„5tffl

49.) f Ev. Mat.ll. * Ev. Luk.Ži. f * Ev. Luk.8. 8. t Nep. Poč.P.M, %Poč.P.llL

8 N.

9 P.
10 U.
118.

12 8.

13 P.

14 8.

F 2 Advent
Leokadie
Judíthy
Damásia •}•
Maxentia
Lucie -J-
Nikasia j^

F2AdYert.

Belony

Judithy

Hostívíta

Otilie

Lucie

Horislava

26A24>.S,1).

27 Jákob m.

28 Štefana

29 Akácia

30 Ondr.ap.

1 dec. Nan.

2 Habakuk

tu*

chodia ;

jasní

su ;
Q9hod.
3m.odp.

V v od.si

1151 58

„52 3Ô

„52 58

\ 53 19

j^ 53 17

rj 54 15
„54 44

S0>) Ť Ev. Jána 1. * Ev. Mat. 11. f * Ev. Lak. \%. 15. Ť OäHana. ' Idy.

15 N.

16 P.

17 U.
188.

19 Š.

20 P.
218.

3 Advent, f 3 Advent.

Albína
Lazára
&ra.Su dnif
Maura
Liberata f
TomáS. ap.f

Belka

Lazára

Osvetína

Abraháma

Amona

Tomáša ap.

3A 1 Agy

4 Barbary

5 Sabbas

6Nikolaja

7 Ambros.

8 Patapia

9POČ.P3I,

<4€

jasno,
mierne
mrazy ;

(, "; 4hod.

27 m. rá.

mračno,
sneh ;

1155 rs

7, 55 42

„ 56 u
„56 40
„57 10

„57 40
„ 58 10

5i.) f Ev. Luk. 3. * Ev. Jána 1. f * Ev. Luk. 14. 22. t * Beaty mu. *Zéna.

22 N,

23 F.

24 U.

25 S.

26 š.

27 P.

28 s:

F 4 Advent.
Viktórie
Adam a E. '
Nar. Kŕ. P.
Stefaca m.
Jána ev.
Mláďatiek

F4 Advent. 10
Dagoberta 11
Adam a Eva 12
Nar. Kp. P- 13

Štefana m.
Jána ev.
Mlád:atiek

Daniel p.

8piridion

Eustrat.

Thyrsus

Eleuther.

Aggäus

HK 0 de

chume-

lica ;
O 12 h.
32m.rá.

Al$ c^C

1158 40
„ 59 10
„ 59 40

12 O o

„ O 21

» 1 O
r^ 1 39

52.) t Ev. Mat. 2. * Ev. Luk. 2. f ' Ev, Luk. 14. 29. f Tomáéa bľ * Jonath.

29 N.

30 P.
3tU.

F pr. nov. r.
Dávida
8ylvestra p.

Fpr. nov. r.

Svätoboja

8ylvestra

18
19

A3p. otc.

Sebast.

Bonifác.

f^ I ostrá
Ä í zima;

18 2 8

„ 3 37
. 3 6

Mesiac v území 12 dee.
Mesiac v odzemí 27 dec.

Mesiac
vych, I zap.

Slnce

O I o Ivych.l zap.

Mesačné štvrti; stav planét;

všeobecná povaha mesiaca

decembra

335

7 45

4 15

336

7 46

4 14^ 3=1

337

7 47

4 13

š- 3

338

7 48

4 12

(^ . tí-*

339

7 49

4 11

2í 2.

340

7 50

4 10

o 5

341

7 50

4 10

■?

8 43i

9 4
10 491
U 55

1 3|

2 1

3 21

8
9

10
11
12
13
14

342
343,
344
345

3467

347

348

51
51
52
52
53
54
54

4 9
4 9
4 8

p. K

O »'
9 O

rečer

4 24

5 22

6 30

7 45

4 4?

6 1

7 17
ráno I

i) Do prvej Štvrti vstúpi mesiac dňa
4 deo. o li bod. 14 m. predp. Z počiatku
mračná daždivá chvíľa, pri konci jasno.

@ Doplní sa mesiac dňa il dec. o
1 hod. 3 m. odpol. Sfabu je jasnú obloha
s miernym mrazom.

(£ Ostatná štvrC zasvieti dňa 18 dec.
o 4 hod. 27 m. ráno. Mračno s čas-
tejšími chumelioami snehovými.

O Nové svetlo nastane dňa 26 deo.
o 12 hod. 32 m. po polnod; jasná,
ostrá zima.

15
16
17
18
19
20
21

349
350
351
352
353
354
355

55
55
56
56
56
57
57

9 2

10 19

11 34

12 16

^ 2.
o 7

22
23
24
25
26
27
28

356
357
358
359
360
361
362

57
56
56
55
55
55
54

5 16

6 17

7 13
ráno

O o*

(Ď

večer

5 36

6 34

30
31

363

7 54

4 6

a B

364

7 53

4 7

365

7 53

4 7

CD s

7 3

8 3ä

9 42

Dňa eáte ubudne v dec. z 8 hod.
32m . na 8 hod. 14 m., spolu tedy o 18 m.
V ostatnej ale tretine zmôže sa deii o
8 minút

Stav vätSích plcmét
$ Lada (Venu$) počne sa behom
dec. ukazovať na západe sCa z o r n i č k a,
z počiatku o Vft na 5; pri konci ale o
% na 6 hod. večer zapadá.

4 Parom (Jwpitét) svieti celý me-
siae na západnej oblohe , z počiatku
dec. o Vj 11, pri konci málo pred 9
hod. večer zapadajúc. Dňa 5 dec.
vrcholí (huJminvýe) % na 6 večer.

% Hl a d cle t (S<UurnusJ v druhej
polovici dec. počne málo pred svita-
ním na východe vyatachovaC; dňa
13 dec. vychodí o 6 hod« pri konci
hneď po 5 ráno.

Vieobecnd povaha mesiaca decembra.
Behom dec. skutočná i hvezdárska
zima vstupuje do svojeho práva; prí-
leží ú])lne v zimnom spánku po-
hrúžená, iba zelené chvojky stromov
ihlovatých (jedle, sosny atď.^ prezra-
dzujú jej životnú silu. Priemerná jeho
teplota býva + í Vi o Ä^awm; vodna-
tosť ale jeho značí čislo 85 z 1000
ro^itých Čiastok. Snehových dni býva
v dec. pravidelne 5, a zima môže do-
siahnuť i — 14 St. Reaum

^3 roda

K&lendárske ?edomosti na rok 1867.

1. VSe^beeaé p^éítaiie éasu la r«k 1866.

Roku tistcého osmistého šesťdesiateho šiesteho od narodenia
Kr i s t a Pána máme :

Rokov 7376 od styorenía sveta podla byzantínskelio počítania,
ktorého až dosiaľ Gréci užívajú a Rnsi tiež do času
cára Petra velikého ožívali.

— 7067 od stvorenia sveta podľa počítania Eusebiovfio a
martyrologia.

— 5851 od stvorenia sveta podľa obyčajného počítania
kresťanského (dľa účtov Petamových).

— 4160 od potopy sveta dľa pocta latinského,

— 2643 od počiatku gréckej časomiery (aery) olym-
piadskej.

— 2620 od založenia mesta Ríma dľa počtu Varrovho,

— 1912 od opravy kalendára, vykonanej rozkazom rím-
skeho cisára Júlia Caesara.

— 1869 od narodenia Krista Pána.

— 1834 od ukrižovania Spasiteľa,

— 1583 od mučedelníckej časomiery diokleciánskej, t. j. od
počiatku mučenia kresťanov z rozkazu rímskeho cisára
Diokletiana (dňa 17. sept. roku 284 po Ejľistu P.)

— 1555 od počiatku tak zvanej časomiery indikcií.

— 1542 od prvého všeobecného cirkevného snemu v meste
Nicäa (r. 325 po Kr. P.), ktorý ustanovil do dnešku
platné zákotiy o dobe slávnosti velikonočnej a
položil tým základ terajšieho sporiadaifia kalendárskebo.

— 1492 od počiatku stehovania sa národov.

— 1391 od zahynutia západného cisárstva rímskeho.

— 1245 časomiery (turecko-) muhamedánskej, -t. j. od
, úteku Muhameda z Mekky do Mediny (dňa 16. jul.

r. 622 po Krista P.).

— 1067 od obnovenia rímskeho cisárstva pod Karlom
velikým (roku 800).

— 1004 od príchodu sv. apoštolov slovanských^ Cyrilla a
Met ho d a, do našich vlasti,

— 867 od počiatku hodnosti kráľov uhorských pod sv.
Štefanom.

RokoT 771 od počiatku výprav a bojov križáekych.

— 594 od vyvolenia Rudolfa zHabsburgu za nemeckého
cisára (29. sept. 1273).

— 685 od počiatku panovania domu Habsburgského v
Rakúsku (r, 1282).

— 427 od nájdenia knihotisku, ktorým otvorilo sa nesmierne
pole vzdelanosti človečenskej (1440).

— 414 od záhy nútia východného (gréckeho) cisárstva, ktoré
nastalo dobytím Carihradu kroz Turka (29. mája 1453).

— 375 od objavenia nového sveta, Ameriky, Krišt. Kolnm-
bom (11. októbra 1492).

— 350 od reformácie doktpra M. Luthera (1517).

— 340 od panovania najjasn. domu rakúskeho v Uhrách.

— 322 od počiatku ostatnieho všeobecného snemu cirkevného
v meste Triente (od 13 dec. 1545 do 3 dec. 1563).

— 285 od opravenia kalendára z rozkazu pápeža GregoraXSX.
(15. okt. 1582).

— 154 od „pragmatickej sankcie'' cisára Karia VI.

— 127 od vymretia mužského kmeňa najjas. domu
Habsburgského.

— 78 od počiatku prvej revolúcie francúzkej.

— 63 od vyhlásenia dedičnej hodnosti rakúskeho cisárstva.

— 3^ od narodenia Jeho Veli č. cisára a kráľa
F rane a Jozefa I. (18. aug. 1830.)

— 19 od počiatku panovania Jeho Velič. (2. dec. 1848).
. ! — 4 od založenia Mcdice Slovenskej.

Ešte tu podotkneme/ že dejepis Človečenský môže sa pohodlne
rozvrhnúť na 12 hlavnejších dôb, z ktorých 6 do časov pred Kristom?.,
druhých 6 ale p o Kristu Pánu pripadá.

Sú ony nasledujúce:

/. i. Stvorenie sveta roku 1

2. Potopa v čas Noachov roku 1656

3. Dobytie mesta Troje „

4. Založenie mesta Ríma „

5. Pád mocnárstva baby-
lonského kroz Oyru$a
perského „

6. Počiatok panovania
Alexandra veľkého

2800
3231

3446
3648

//. 1, Narodenie, Krista Pána
(rohu 3983oá stvor, sveta)

2. Pád rímskeho západného
cisárstva roku K. P* .

3. Vystúpenie Muhamedovo

4. Obrátenie Slovanov na
kresťanskťi vieru . . .

5. Objavenie Ameriky . .

6. Prvá francôz. revolúcia

476
622

1492
1789

-^>e«05<^—

II. Prieklad slieénej sistavy.

y nekonečnom priestore všesveta zaajíma naša slnečná
sástaya iba toľko miesta, jako jedno zrnko pieska y mori; a
preca pri ySetkjcli velikánsky en pokrokoch, ktoré hyezdár-
s t y o za našej' doby učinilo, eSte nepoznáme ani yfietky-cli
telies slnečnej sústayy. Dôkazom tobo je, ze byezdáŕi yýbor-
nými teleskopy (ďalekohľady) syojimi každého roku yypátrajá
noyé ' a nové planéty, ktoré yo spolku zeme nasej konajú svoju
cestu okolo sbica, prstom Božím vymeranú. Len roku 1861.
rozmnožil sa počeť známych planét slnečnej sústavy našej o
d e s a ť ; s počiatkom našeho storočia znali hvezdári iba 7 planét;
keď toto píSeme, v prvej Štvrti roku 1866, už ich máme 94,
sem nepočítajúc ich družice či mesiace. Ak ale k hore spo-
mänutým 94 planétam dodáme i 22 k ním prislúchajúce m e-
siace, obdržíme celistvý počeť dosiaľ známych telies slnečnej
sústayy 116. K poľahčenin priehľadu týchto početných telies
ustanovili novejší hvezdári rozdiel medízí planétami a planéta^
idamt\ K tým prvším, ktoré volajú i starUmt pkmétamt preto,
že (vyjmúc -Ne/>ítma, objaveného len roku 1846) už staroyekým
hvezdárom známe boly, počítajú naši hvezdári všetky, "^do
konca 18-ho storočia známe telesá slnečnej sústavy ; menom
ale píanetotdov či asteroidov volajú sa menšie, behom našeho
19-ho storočia objavené planéty, ktoré putujú medzí Marsom
a Jvptterom okolo slnca a len okom ozbroj^ným pozorovať
sa môžu. Podľa rozvrhu tohoto sdelujeme tu soznam sta/rSích,
plcmét i OiSt&rQÍdov :

a) Slnce a staršie planéty.

Slnce (Chastan) ... ©
Dobropán (M&rcfwrms) . ^
Lada (Vmus) .... $

Zem naša $

Mesiac zemský ... Č

Smrtonoš (Mars) . . ^

Parom (Perún, Jupiter) 1p

Hladolet (Satwmus) . . "5

Nebešťan (Uranus) . . (5

Vodopán (Nepbmms) . \|/

Jako z tejto tabulky vidíme, stojí naša zem ohľadom
vzdialenosti *) od slnca na treťom mieste. Najjasnejšia z týchto

*) Planéty, ktoré ohfadom na zem našn blížej k slnci stoja — tedy
Lada K Merkúr, — volajú sa d o lej i im i; ktoré ale putujú za
dráhou zeme našej (vo vatšej vzdialeností od slnca nežli zem naSa)
majú meno h or ej š i c h* planét. Mars tedy, všetky asteroidy, Jupiter,
Satumns, Uranus a Neptún prislúchajú k horejším planétam.

pľanét, a YÔbec zdanlivé najyätšia hyíezda oblohy je
Lada {Vmus)^ ktorá ked! večer po západe slnca svieti,
noe^í meno zorničky, keď ale ráno pred východom slnca
pczorovaná bývíi, meno j u t r e n k y či d e n n i c e.

Kesiaee alel»« draiice staráíck planét. Zexn naša má, jakp
každému známo, jeden mesiac, Parom (Jupzaer ?}^) má 4
mesiace; Hladolet (Satumus 1?^ ich má 8, tlrcmus tiež 8,
a najvzdialenejší Neptwx iba 1 ; spolu tedy 22 mesiaČ3. Hovo-
rieva sa, že daktorí bystrozrakí Tudia pozorovali naj vátší (tretí)
mesiac Paromov sťa malú hviezdičku neozbrojeným okom ;
to ale pochybnosti nemá, že mesiace Paromove už i menším,
k príručnej potrebe slúžiacim ďalekohradom (perspekttvom)
videť sa dajú. Môže sa presvedčiť o tom každý milovník hviezd-
natej oblohy najlepšie v prvej polovici okt. t. roku; na po-
čiatku totiž okt. vychodí Parom už o. 1 5 hod. večer, a tak
stojí okolo 8 hod. už yysoko na východnej oblohe; chatrné
ale slnko mesačné, ku prvej štvrti sblížené, nebude pozorova-
niu tomu na prekážke. Dňa 7 okt, vrcholí (kulminuje)
Parom už o 9 hod. večer, a tak bude stáť na juhu. — Napo-
kon ešte podotkneme, že Hladolet okrem svojich 8 mesiacov
má i vpUú jasnú obrúčku okolo seba, ktorej spodnia strana
je od povrSia Hladoletovho na 5.700 míí vzdialená; Sirokosť
ale pamätného telesa toho 3.935 a hrubosť dosahuje nečo
vyše 1000 míl. Podlá všelijakého postavenia Hladoletovho
k slncu a zemi, obrúčka táto ukazuje sa oku ozbrojenému v
rozličnej podobe ; dakedy len jako jasná čiara z obidvoch
strán telesa, dakedy jako svetlé ušká, dakedy ale vidno celú
obrúčku. Obrúčka táto, r. 1612 najprv od hvezdára 6raž^'eí-ho
pozorovaná, hádže na hlavnú, pod ňou ležiacu planétu hvez-
dárom viditeľný tieň (tôňu), ktorý svedčí, že Hladolet sám v
sebe je tmavé teleso, a že tá podivná obráčka nad ním
slobodne visí. Spomänuté priemeny svetlové na tej obrúčke
trvajú za 15. rokov a tak opakujú sa poznovu.

b) Asteroidy alebo planétoidy.

Práve na nový rok, počínajúci naše XIX. storočie (clňa
1 jan» 1800) objavil italiansky hvezdár Piazzi v Palerme prvú
z menších planét, ktorá obdržala meno Ceres. Do roku 1845.
boly iba imteroidy známe, ku ktorým dňa 8. sept^ pripojila
sa tohože 1845-ho roku objavená jisfräa. Roku 1847. nasle-
dovalo objavenie 3 asteroidov; roku 1848. a 49. po jednom:
od roku ale 1849. vstupovalo vždy viac a viac z týchto malých

bindíe do požta telies naSej slnečnej súertary tak ryeUe, ie
na pr. roku 1852. bolj objavené dya, dni jeden po dnikoni
(15. a 16. nov.) nové asteroidy, roku ale 1854. jednobo dňa
1. mar. práye dva. Boku 1861 objayili bvezdiri (jako u&tam
bore povedané) deväť novýeh asteroidov a stopovanie novýcL,
dosiaľ neznámycb telies tobo mena ntíteU k najobľúbenejSfm
prácam bvezdárskym.

Podávame tu soznam vlíetkých, do 20. marca 1865 zni-^
mycb asteroidov^ a síce tým poriadkom, jako boly objavené:
1 Ceres, 2 Pallas, 3 Juno, 4 Vesta, 5 Astráa, 6Hebe, 7Iris,
8 Flora, 9 Metis, 10 Hygiea, 11 Parthenope , 12 Viktória,
13 Egeria, 14 Irene. 15 Eunomia, 16 Psyche, 17 Thetis,
18 Melpomene, 19 Fortuna, 20 Massalia, 21 Lutetia, 22 Calliope,
23 Tbalia, 24 Ťbemis, 25 Pbocäa, 26 Proserpina, 27 Euterpe^
28 Bellona, 29 Amphitrite, 30 Urania, 31 Euphrosyne, 32 Po.
mona, 33 Polybymnia, 34 Circe, 35 Leukotnea, 36 Atalante^
38 Fides, 38 Leda, 39 Laetitia, 40 Harmónia, 41 Dapbne,
42 Isis, 43 Ariadne, 44 Nysa, 45 Eugénia, 46 Hestia, 47 Aglaja,

48 Dorís, 49 Pales, 50 Yirginia, 51 Nemausa, 52 Európa,
53 CalypsO) 54 Alexandra, 55 Pandora, 56 Melete, 57Mne^
mosyne, 58 Ooncordia, 59 Elpis, 60 Danaô, 61 Echo, 62Erato,
63 Ausonia, 64 Angelina, 65 Cybele, 66 Mája, 67 Asia,
68 Leto, 69 Hesperia, 70 Panopea, 71 Niobe, 72 Feronia,
73 Clytia, 74 Galatbea, 75 Eurydice, 76 Freia, 7T Frigga,
78 Diana, 79 Eurynome, 80 Sapbo, 81 Terpsiehore, 82Alk-

,mene. Okrem týcbto 82, už i menami opatrenýcb ast&roídoVj
boly v ostatnej dobe objavené eSte dva: 83tí a 84-tý, ktoré
keď toto píšeme (o Jozefe 1866.) ešte vlastný cb mien nema-
jú. Najmladší z asíeroťdot?, 84-tý, bol objavený dňa 4 jan. 1866
kroz hvezdára Ttettm^B, v Berlíne. Najvátšiezo spomína-
ných asteroidov sú Cere3{i)sk Fe«ta(4), ktorých priemer éi diarmier^

49 míí v sebe di'ží ; najmenší ale asteroid Atalcmte (pod čís.
36) má iba 4 míle v priemere, tak že celé površie nebeskéha
telesa tohoto obsahuje iba 50 □ míľ, tofko tedy jako , zvolen-
skd stolica ; Vesta má plochu 7.500 Q míí. — Najmenšiu
vzdialenosť od slnca, 45| millióna míľ7 niá Mora (8), naj-
vätšiu Cybele (65)/ sňc od neho skoro 71 milliónov míT vzdia-
lená, tak že tedy prosredná vzdialenosť asteriodov od slnca
dosahuje neco vyše 55 miliónov míľ.

Všetky tu spomänuté asteroidy pohybujú sa okolo slnca
medzi planétami Marsom a Jupitrom, a to síce v dráhach,
ktoré všelijako prekriaujú sa medzi sebou ; preto ich hvezdári

držiaca zlomky iednoho velikého tel esa nebeského,
ktoré abo srazením sa s drahým dajakým telesom, abo
íoým skutkom YŠemoháeej niky Božej stroskotané tak sa roz^
padlo, ie drobné <^iastky jeho y tej istej dráhe ršelijako sa
rozlietal J. Eite podotkneme, že keď roku 1845 po£e{ aste-
roídoY rozmnožoraf sa počal, hvezdári každý aj zvláStnim
znakom (4najprvSie asteroidy tieto znaky malý: Oeres íf^
Pallas A? Jttno $, Vesta g,) opatriť chceli ; od úmyslu toho
ale prinútení boli odstúpiť pre veľký počeť nove objavených
telies^ a, tak teraz rozoznávajú každý ásteroid len svojím
menom, a kde neudáva sa výslovne meno jeho, iba číslom
poriadkovým.

c) Periodické kométy.

Okrem hore spomínaných planét, asteroidov a mesiacov,
treba ku sl^aečnej sústave naSe| pripočítal i tie kométy
alebo vlasatiee, ktoré točia sa v určitú dobu okolo sine a.
Slovutnému hvezdárovi Ha^ley^nu (f 17 i9) náleží sláva ostrovtip-
nébo vypočítania, že veľká kométa, ktorá roku 1662. bola sa
zjavJla, roku 175S« abo 1759. zase dojde do svojho príslnia
(t. j. na ná;^ližfiie miesto svojho behu k slneu) a tak i zraku
ľndskénm viditeľná bude. Sám Halley síce triumfu učenia svojho
nedožil; ale kométa, roku 1682. videná, skutočne navrátila
sa roku 1759, jako to H a 1 1 e y predpovedal, a tak otvorila
hvezdárom nové nesmieme pole činnosti. Lebo čože by mohlo
byť pre nich velebnejSieho nad stopovanie behu tých tajom-
stva plných telies, ktoré najmit za dávnejších časov pre svoju
divnú tvárnosť, m e 1 1 e nebeskej podobnú, naplňovaly svet
strachom a hrúzou, ba i teraz eSte pripravujú poverčivých
ľudí o rozum ; ktoré prenikajú do najvzdialenejších hlbočín
nebeských v tajnom lete svojom, aby často po tisíc a tisíc
rokoch zase k nám sa. navrátily a vydávaly nám nové svedoetvá
telebnej všemohúcnosti Božej. Dosiaľ síce hvezdári nemôžu
ešte s istotou 'povedať, žeby daktorá z tých komét, čo potre-
bujú tisíc a tis.íc r oko v k obehu svéjmu okolo slnca, bola
k saám sa navrátila, preto že spôsob vypočítania behu komé-
ÍQvéhovôbéc iba od poldruha sta rokov známy, pokročil
len za našich časov na vyšší stupeň dokonalosti ; avšak preqa
už jesto desať komét, ktorých návrat hvezdári s istotou pred-
povedajú. Takéto kométy volajú sa občasnými (periodickými)
preto, že v istý určený čas navracújú sa k slncu a stávajú sa
pre nás viditeľnými; vätšina ale dosiaľ pozorovaných komét,

jak náhle ras naSii alnečnú sústaru narStívila, odletí do
nesmiernych' končín nebeských a nezjaví sa nikdj ríac lad-
skému oku poznoyn. Sdelnjeme tu sosnam rietkých stran^r
obehu okolo slhca dosiaľ vypočítaných komét s tým po2na-
-menaním, že č/slo, na konci zprávy o každej kométe pridané,
roky a dni obehu okolo sinca znamená. Občasné tedy
(perioddcike) kométy sú:

1. Halley-oro kométa, k úcte hvezdára £a£^-a täk nazvaná,
vrátila sa skutočne roku 1759, jaká to slávny ten hvezdár
bol predpovedal* Od času Krista Pána zjavila sa* kométa
HaUey-oyB, už 24-razy, ostatní krát roku 1835, a poneváč
k obehu svojmu okolo slnca skoro 77 rokov potrebuje,
navráti sa k nám iba roku 1911, ked už veliká vätSina
terajších čitateľov „Národmi kalendára*^ nebude viac
nijakého kalendára potrebovať. (76 rokov 126 dní.)
'2. Olbers-'OYa, kométa, objavená roku 1815. dňa 6. marca od
hvezdára Olbérs-B, v Éloclani; navráti sa k slnci 1887 roku
(74. r. 34. d.)

3. Enke^oYíí kométa, ktorú síce hvezdár Pon$ objrfvil, Enke
ale jej dráhu vypočítal a vyhlásil ju za tú istú kométu,
ktorá už roku 1786., 1795. a 1805. pozorovaná bola; ona
má najkratší obeh okolo slnca. (S r. 109 d.)

4. BiďoTSk kométa; ktorej beh roku í 826. c. kr. kapitán
Biela vypočítal, objavila sa pri treťom návrate svojom
r. 1852. s dvojakou hlavou*) či tak zvaným jadro m
svetlovým. (6 r. 224 d.)

5. Faye-orsL kométa, spozorovaná od poľského hvezdára Faye
v Paríži r. 1843. ; jej dráha medzi vSetkými tu spomí-

. nanými kométami je najviac k r nh u (circulus) podobná
(7 r. 163 d.)

6. F^ífo-va kométa^ objavená od hvezdára de Vtco v Ríme
roku 1844. (5 r. 171 d.

7. F2%o-va druhá kométa, roku 1846. spozorovaná^ ktorá
ale pre dlhosť dráhy svojej nemala eSte času prinavrátiť
sa k slncu. (75 r. 219 d). .

S- Brorsen-OYB, kométa^ tiež r. 1846. objavená (5 r. 259 d.)
9. Zy ^rre»e'-ova kométa, r. 1851. spozorovaná. (6 r. 163 A)

*) Jadrom alebo hlavou kométy volá sa okraUá, jasnejšia, oby-
čajne k slnon obrátená čiastka, z ktorej rozťahuje sa po oblohe
kratší abo dlhší, prostý abo nakrívený, viac abo menej jasný
chvost (ohon, ocas) Či tak zvaná metla kométová.

10. Vesiphal-OYSk koniéta^ iba od roku 1852- známa a stranj
sTÔjho behu účtom podrobená (58 r. 140 d.)
Doterajší počeť obéa&nýeh čí' periodických komét
rozmnožil sa r ostatnej dobe o j e de n á c t n^ ktorú hvezdár
Temple r Marseilli objavil. Vypočítanie behu telejsa tohoto,
pravda iba okom ozbrojeným viditeíného, previedol hvezdár-
sky dobrovoľník, doktor Theod. Oppolžer vo Viedni; a. výsle-
dok práce svojej predložil vo februárovom sedení prírodove-
deckormathematického oddielu c. kr. akadémie vied roku 1866.
Z vypočítania toho vvsvitá, že Tenhphva kométa potrebuje k
obehu okolo slnca 3o rokov. — Ostatne tú podotkneme; že
každoročne ukáže sa viac teleskopických (oku ozbrojenému
viditeľných) komét; a menovite roku 1864 bolo 5 podobných
komét spozorovano. — Tak velikánske ale kométy, jako bola
povestná kométa Donátova roku 1858.; alebo kométa na počia-
tku júl, 1861. zriedka kedy vidí ľudské pokolenie.

III« Tohoreéné sátneiiia.

Roku 1867. udajú sa 4 zatmenia; a síce 2 na slnci a
takže 2 na mesiaci; z ktorých ale iba prvé zatmenie na slnci a
druhé zatmenie na mesiaci bude v naMch krajinách viditeľné.

1. Prvé zatmenie na slnci nastane dňä 6. marca v hodi-
nách predpoludňajších. Počiatok na zemi vôbec o7hod. 58»m.,
prosriedok o 10 hod. 31m., koniec na zemi vôbec o 12 hod.
59 m. odpoludnia. Na Slovensku a v uhorskej krajine vôbec
počne sa toto zatmenie o 9 hod. 25 m. ráno a trvaf bude do
^ na 1 odj>oludnia; takže tedy najvätSie zatmenie po pol jede-
nástej nastane. Medzi vSetkými ale končinami zeme uhorskej
bude slnko v Banáte najviac zatmené. Miera celého zatmenia
bude u nás 10{ palca*); tak že tedy zatmenie dňa 6 mar.
1867; ač i nebude úplné; preca k najvätsím prináleží.
V nektorých zahraničných krajinách; menovite v južnom
Rusku, toto zatmenie bude centrálno-o b r ú čkové, t. j. z

*) K vysvetleniu hore spomänutej miery doložitne toto : Pri wypoéi-
taní v e 1 i k o 8 1 i zatmenia na slnci rozdelajú hvezdári celý zdanlivý
priemer (éUameUrJ slnečný na dvanásti rovne velkých čiastok,
palcami nazvaných. Z týohto 12 čiastok zatmie sa u nás dňa 6
marca 1867 o pol j edenástej, tak že t^dy iba uzučký srp
zo slnka budeme videt jako v čas novu na mesiaci. — Tým
istým spôsobom udáva sa i miera zatmenia m e si á c a.

eelébo slnka nebude yídei! iba tenulínkti jasnú obrúčku kolom
do kola.

2. Prvé zatmenie na mesiaci bude dňa 20 marca. Počia-
tok na semi vôbec o 8 hod. 9 m. ráno^ koniec e 11 hod.
15 m. predpol. Toto eitmenie bude tedj iba r Amerike, h
pri konci čiastočne t Austrálii riditetné.

3. Druhé sátmenie na s In c i pripadne ku dňu 29. augp.
Počiatok na zemi vôbec o 11 hod. 49 m. predpoludním^
koniec o 4 hod. 21 m. odpoludnia. Toto zatmenie bude sa
pozorovať môcť iba v južnej Amerike a nečo máličko i r
južnom kúte Afriky.

4« Druhé zatmenie mesiaca objaví sa dňa 14* sept
po pol noci. Počiatok na zemi vôbec bude už . dna 13 seŕpt.
o 11 hod. 51 m. v noci; koniec o 2 hod. 49 m. rino.
Zatmenie toto bude Čiasjiočné, a síce u nás 8 palcov veHcé.
— Toto zatmenie bude v celom behu svojom vo všetkých
krajinách evropejsk^ch a afrikánských, čiastočne ale v Ame-
rike viditeľné.

IV. Hveidárske éiastky rokv 1S«7.

1. Jar (Vema) k nám zavíta vo štvrtok dňa 21 mar.,
keď slnce o 2 hod. 32 m. ráno do znamenia š kope a (0
do §if) vstúpi a tak jarnú rovnodennosť pripraví.

2. Leto nastane v piatok dňa 21. jún. keď slnce
vkročí o 11 hod. 5 m. v noci do znamenia raka(0 do ^),
tak že s najdlhším dňom v roku i letný zvrat slnečný z naj*
vyššieho miesta oblohy nastane.

3» Jaseň dostaví sa v pondelok dňa 23 sept. o 1 hod.
28 m« popoludní. Toho času prejde slnce do znamenia váhy
(0 do ^) a spôsobí zase rovnú mieru dňa i noci.

4* Zima nás dostihne v nedelu dňa 22 dec. o 7 hod.
32 m. ráno, keď slnce vkročí do znamenia kozorožca (0
do vi2»)7 ^ V^^ najkratšom dni roku i zimný zvrat postúpi
z najnižšieho miesta oblohy.

Tieto hvezdárske čiastky roku nesrovnávaju sa v na-
šich krajinách s fysickými alebo skutočnými; bo fysický
bez povetrnosti nemá tak prísnych hraníc jako hvezdársky;
preto i jedna každá čiastka roku do druhej pomálu prechádza-
júc počína sa o 2 do 4 týždňov skorej. Skutočná totiž jar
(s prvým kvietkom) už o 1 marci, leto o 21 máji, jaseň o

M
jli
k'

4
k

11. sept. a zima okolo 21. nov. nastáva, podľa éoho tedy na
jar asi 80, na leto 215, na jaseň 70 a na zimu 100 dní
prípadne.

ESte pohodlnejším spôsobom dá sa fysický beh roku r
nasej vlasti a krajinách, majúcich rovioié podnebie, rozdeliť týmto
i dosť pravdivým, i pre pamäť veími pohodlným spôsobom :

1. P o d J a ri e od Mateja do Josefa,
alebo oď24. febr. do 19. mar.,
do spolu 23 dni dáva.

2. Jar od Jozefa áo Jána Nepo-
mucké^ho, t. j. od 19. marea do
16. mája, úhrnkom 58 dni.

3. Po dl e tie od Jána Nepomnc
kého do Medarda t. j. od 16. mája
do 8. jún. spolu 23 dní.

4* L e t o od Medarda, do Na nebo
vzatia P. Maríe, tak že od 8. jún.
do 15. aug. za 68 dni trvá. ,

5. P o d j a s e ň od Na nebo vzatia P.

Maria do Matúáa, t. j. od 15. aug.

do 2i. sept. spola 37 dní.
6. JaseJí od Matúša do Martina

ť. j. od 21. sept. do 11. nov. atak

úhrnkom dosahuje 51 dní.
7. P o d z í m o k od Martina do Vianoc,

t. j. od 11. nov. do 25 dec. spolu

tedy 44 dní.
8. Zima odVian do Mateja, t. j. od

24. dec. do 24. febr.. tak že i ona

doplní sa mierou 6 i d. Spolu 365 d.

Y. Hodiny u poludnie.

Pod týmto názvom podaný je pri každom mesiaci zvláätnj
oddiel, z ktorého vidíme každý deň na prvý pohlad: koľko
dobré kolečkové hodiny ukazovať budú^ keí slnce práve
vrcholí (kulminujejjt.j.íei slnečiji é hodiny- oznamujú
poludnie. Netreba nám iba za dakolko dní prísne pozo-
rovať na dobré koleckové a slnei^né hodiny, aby sme sa pre-
svedčili, že neukazujú ten istý čas, ale že koleckové hodiny
na poludnie viac abo menej od . slnečných hodín ukazovať
budú podľa toho, v ktorej čiastke roku práve 9tojíme. Cas na
slnečných hodinách daktorého*) miesta pozorovaný volá

V Každé miesto zeme našej má svoj vlastný éas a svoje vlastné
poludnie, v ktorom smysle pis/emeha pr. o budinskom, bystrickom,
košickom, viedeúskoiin, pražskom atď. čase. Všetky miesta, ktoré
majú tú istú čiaru poludňajšiu (ktoré ležia pod tým istým meri-
dianom), majú v tom istom okamihu i svoje poludnie; všetky
ďalej k z á p a d n ležiace miesta budú mat svoje poludnie nesko-
rej, všetky ale k východu položenie mieste skorej, ktorý rozdiel
vystupuje podfá vätšej východnej alebo, západnej vzdialenosti ná
viae m in ú t, ba práve hodín. Na niestach, vzdialených o 15 stup-
ňov od seba k východu alebo k západu, dáva ten rozdiel už jednu
hodinu. Tak na pr. rozdiel poludnia (a času vôbec) dosahuje
medzi Budinom a Viedňou 11, medzi Bndinom a Prahou už 18 m.;

0a opraydiyým, pravým alebo i skatoénjm časom
jeho (tempus verum) ; čas ale, dobrými bodinami kolečkoTymi
zvestoTaný, nosí meno prost r e dnéh o času (tempus médium).
Z tejto sady poznáme bez ďalSiebo TysTetlorania, čo máme
roznmef pod pravým a proíredirým polndnim; sám ale
rozdiel času napoludnie, počtom yysloyený, nosí meno rorni ee
časovej (asquaU'o temporia^ Žeitgleichung). Počtu, ktorý
udáva rovnicu časovú pre daktorý deň, predkladá sa znak-{-
abo — ; prvSí znak (+) ukazuje, že kolečkové hodiny na
poludnie idú tolko priskoro, čo v pripojenom čísle udano

1e; druhý znak ( — ) ale znamená opozdenie hodín koleč-
ko vých v prirovnaní k slnečným. Tak na pr. rovnicu
časovú na ďeň obr. Sv. Pavla (25. jan.) hvezdársky denník
r. 1867 takto udáva: (-|- 12 m. 32 s.), čo v obyčajnej reči
znamená toto : dňa 25. januára dohré hodiny kolečkové uka-
zujú na pravé poludnie o 12 minút a 32 sekundy viacej;
naproti tomu ale na VSech Svätých (1 . nov.) rovnica časová
takto má : ( — 16 m. 17 s.),čo zase toľko znamenať bude : na deň
VSech Svätých ukazujú dobré hodiny kolečkové oproti slneč-
ným o 16 minút a 17 sekúnd primálo, tak že keď na
smečných hodinách pravé poludnie nastane, kolečkové
hodiny ukazovať budú len 11 hodín, 43 minúty a 43 setundy.
My sme tedy rovnicu časovú, hore . udaným spôsobom
hvezdárskym na každý deň vyslovenú, preložili do povSechne
známych počtov a tak môžeme každýdeň.videť: či dobré
hodiny kolečkové skorej či pozdejšie idú od slnečných, ajak
veTký je tento rozdiel časový?

Priehrad chodu hodín strojových pre jednotlivé čiastky
roku 1867 bude tento: Chod obidvoch hodín srovnáva sa
iba štyrikrát do roka: 15. aprífa, 15. júnia^ 1. septembra a
25. dec. práve na Vianoce^ na nový rok už idú kolečkové
hodiny o 3. min. a 42 sekundy skorej (čo hvezdárska rov-
nica časová takto udáva: 1. jan. + 3 m. 42 s.^, a tento
priskorý chod rastie až do 11. febr., ktorého dňa rovnica
časová vystúpi na + 14 min. 30 sek. Od 11-ho febr. tento
skoro celú štvrf hodinu (15 m.) silný rozdiel počína zas
klesať, tak že 15. ápr. i kolečkové i slnečné hodiny zvestujú

medzi 'Budínom a Párizom ale vystupuje na 1 hodina 7 min. Kto
tedy z Badina do Paríža po železnici dojde, hneďky sposonge, že
má na svojich (podfa bndinského času idúdch) hodinkách o
celú hodinn a 7 minút viacej.

7 ■ ■ ■

'mi po prvý raz v roku pohidnie y tom istom okamihu. Qd

:e!jr 15. apr. do 12. júnia idú kolečkoyé hodiny zas pozdejšie ;

(JM ale tento rozdiel chodu nie je tak veľký, jako r prvej Štvrti

fliii roku; bo 14. mája, v najvätSom rozchode slnečný a kolečko-

Dt vých hodín, rovnica časová ukazuje len — 3 m. ^51 s. Od

ij( 15. jún. (ktorého dňa vyrovnajú »a hodiny koleékové a slnečné

^. po druhý krát) do 1. šept. idú kolečkové hodiny zas priskoro,

ilj ktorý rozdieľ vystúpi dža 26. júl. na 6 min. 13 sek., s kon-

ji com aug'. potom nastane zas tq^vlj chod jedných i druhých

jji hodín. V ostatnej ale tretine roku (od 1. sept.) kolečkové

^ hodiny až do vianoc pozdejšie chodia v ten spôsob, že

j £{ najvätšie opozdenie, vy Se iitvrf hodiny, pripadá okolo

^ VSech Svätých, potom ale do Yianoc porád klesať bude, až

^ hodiny kolečkové zas vyrovnajú sa so slnečnými na Štedrý

^ večer, po Štvrtý raz v roku.

jj. Co sme tu obSírnejSie opísali , to nasledujúca tabulka

(majúc h 1 a v n e j s i e priemeny chodu obidvoch hodín pred očima)
^ podáva \ stručnom priehľade, a síce, jako sme už na str. 41
spomneli, znamená znak + urýchlenie, znak ale — opo-
zdenie kolečkových hodín, napokon znak O (zero) rovný
chod obidvoch hodín ; smysel počtov sám sebou sa rozumie :

Talnilka rovnioe časavij na rok 1867.

Dňa 1 januára -f- 3 min. 42 sek..
„ \\ februára + 14 ^ 30 ^
„ i5 apriľa O „ — ^

. 14 mája — 3 „ 51 ^
^ 14 júnia . O ,. - „

Dňa 26 Júlia -f 6 min. 13 sek.
^ 1 septem. O „ — ,»
r, 2 novem.— i6 ,. 18 „
„ 25 decem. O r — »»
„ 31 decem. + 3 „• 6 ^

Tabulka táto, až na sekundy ohľad neberúc, má vše-
obecná platnosf ; len po viac rokoch nastane priemena, že tieto
hlavné dátky pohnú sa o jeden abo najviac ' o dva dni z miesta
svojho ; avSak to zas vyrovná sa o dakoľko rokov docela. Sám
ten rozdiel najvätSiej miery urýchlenia a opozdenia hodín
kolečkových zostáva si povždy až na dakoľko sekúnd rovným.
Sekundy ale v obyčajnom živote nikdy nepočítame; iba
hvezdári berú na ne ohľad.

Dokonale vysvetlenie rozdielu chodu hodín kolečkových
a slnečných požaduje hlbSích hvezdárskych vedomostí,
ktoré*, u vätSej čiastky vct. obecenstva nášho predpokladal
nemôžeme; a však preca to podáme, čo prostorozumne o tej
veci sdeliť sa môže. Zem naša netočí sa rovne skoro na
všetkých miestach svojej dráhy okolo vlastnej osi ; keí je

folížSie k slncu, r prudkejSom lete svojom í skorej otočí aa
okolo vlastnej osi, nežli v protivnom páde ] však vieme^ ie
drevená guľa na kolkárni vjhodená pri počiatku behu i
najskorej otáča sa okolo seba. V prvom tedy páde, t. j. keď
zem s k o r e j otáča sa, bude i slnečný deň (rozumieme tu
čas od jedno ho slnečného poludnia do druhého) trochu
kratSí, v druhom zase páde trochu dlhíí. Poneváč ale dobré
koječkové hodiny každého dňa v roku wkonajú za rovne
dlhý čas 24 hodín: nemôsu vždy s hodinami slnečnými sa
srovnávať, ale hned skorej hned pozdejšie chodiť budú.
— Tento rozdiel chodu hodín má svoje prísne zákony hvez-
dárske; on môže aa vypočítať na každý deň roku po
predku, a tak minútami a sekundárni vysloviť.

^ Nektoré pomenovania hodin. Poneváč sme tu ó spôsobe
počítania hodín podfa rozličného času hovorili, nemôžeme
mlčaním pominúť ešte daktoré pomenovania hodín, ktoré
najmä vo starších spisoch nachodfme, totiž planétovú,
starocírke vnú a hviezdovú hodinu.

PlaDéUyá hodina je 12-ta čiastka jednofao každého pri-
rodzeného dňa, ležiaceho medzi východom a najbližším zá-
padom slnca. O Vianociach na pr. slnce o 8 hodine ráno
vy chodí, b 4 ale odpoludnia zapadá ; a tak celý pri r o d z e ný
deň je iba 8 hodín dlhý. Keď tedy tento čas na 12 rovných
čiastok rozdelíme, bude každá z nich 40 minút dlhá, a tak
tedy planétová hodina o Vianociach má 40 minút. Naproti
tomu ale o Jane dlhosť prirodzeného dňa má 16 hodín, ktorý
čas na 12 rovných čiastok podelený dáva pre planétovú hodinu
1 hod. 20 minút. Z tadiaľto nasleduje: že dlhosť plané-
te vej hodiny každodenne iná bude podla toho, jako
deň rastie alebo kráti sa; o rovnodennosti ale bude
planétová hodina s obyčajnou rovná preto, že o Jozefe
{vlaatne 21 marca) medzí východom a západom sLnca 12
hodín leži. -

Stare*eirk«vná hodina, v kronikác.h i českou nazvaná,
je čas medzi jedným a najbližšie nasledujúcim západom
slnca, na 24 rovných čiastok rozdelený. ' Táto hodina je od
obyčajnej iba vefmi málo odchodná, poneváč piedzi západom
slnca tohoto a zajtrajšieho dňa len asi rozdiel 2 minút (nekedy
len dakofko sekúnd) býva, ktorý rozdelí sa medzi všetky
24 hodiny, — Netreba nám tuším dosvedčovať, že medzi dnešním
a zajtrajším západom slnka leží celý rok 24 hod. až na ten

/
/

ohatrný rozdiel, že slnko dnes o nečo skôr alebo neskoršie

> zapadá, nezli zajtra zapadať bude.

/ Napokon éSte spomneme hyleid^Tik hodinu . Deň

hviezdovýje čas, ktorý ubehne medzi dneSním a zaj-

w trajšim vrcholením (cvlmmoAio\ srovn. stranu 5.) daktorej

stálice — tedy nie planéty, *^ na tom istom mieste

zeme naSej pozorovaným, nech že to miesto kdekoľvek. Deň

hviezdový, na 24 čiastky rozdelený, dáva^ 24 hviezdové

hodiny, ktoré cez celý rok sú medzi sebou vždy

úplne rovné.

TI. Priehfad tohoroéiiýeh sviatkov.

I . Deba sl<lYiio»ti f elikonočnej. Slávnosť velikonočná, podľa
ktorej spravujú sa všetky pohnuteľné sviatky ročné, pri-
padá letos podľa zákonov od prvého všeobecného snemu
cirkevného v meste Nicäa r. 325 po nar. Krista P. vynese-
ných, na deň 2 í -ho apríľa. Poneváč ale spománutá slávnosť
podľa nicäanských zákonov*) nemôže z jednej strany skorej

*) Hlavnejšie dva zákony cirkevného snemu nicäanského, vydané
strany doby slávnosti velikonočnej, sň: 1) aby sa Veliká noc
nikdy neslávila v ten istý čas, na ktorý aj židovská Veliká
noc pripadá, totiž na deň prvého plnéh o mesiaca po jarnej
rovnodenností; — ale 2) aby sa kresťanská Veliká noc odbývala
vše v tú nedeŕu, ktorá nasledaje na plný mesiac po jarnej
rovnodennosti. Deň jarnej rovnodennosti je podľa týchäe zákonov
21-vý marec; jakby tedy deň 21 marca bol sobota, a plné
svetlo mesiaca pnpadlo by tiež na túto sobotu : musela by sa
sláviť Veliká noc h n eď v nasledujúcu nedeľu 22 marca* Veliká noc
tedy n e môže nežli skorej, dňa 22. mar. pripadnúť. Ak ale plný
mesiac nastane 20 marca, tedy dňom pred jamou rovnodennosťou,
a tento 20- ty marec bol by s o bo t a : nemohla by sa Veliká noc slá-
viť hneď nasledujúceho nedeľného tlňa (21 márea), ale by bolo
treba druhého splnu mesačného dečakať, ktorý potom pripa-
dne na deň 18-ho apríla. AvšaJ^ i tento deň bude nedeľa a
tak odloží sa i slávnosť velikonočná k budúcej nedeli, lebo ona
(podfa hore udaných zákonov) neslávi sa na deň plného mesiaca,
ale v nedeľu po prvom splne, ktorý nasleduje na jarnú rov-
nodennosť. Táto nedeľa bude potom 25-tý apríľ .(deň sv. Marka) ;
a toto je druhá medza doby slávnosti velikonočnej. — Ostatne
ani týmito zákonmi nadodelilo sa toho úplne, čo malo sa dosiah-
nuť , poneváč pre isté mimoríadnosti roku židovského p r e c a
nekdy židovská i kresťanská Veliká noc pripadá na ten istý
deň. Stalo sa to už menovite v našom storoči r. 1832, keď obe

od 22. marca, z drahej ale strany pozde jS íe od 25. apríla
pripadnúf: vidno, že z týchto 35 tvárností (lebo medzí
22. marcom a 25. aprílom zátvorne 35 dní le£í, ktoré každý
rok ohľadom na Velikú noc a óstatnie sriatky pohnutefné na
Bebä Yziať môže, terajfií 1867 rok nosí tyárnosi! triciatu
prvú, tak že tedy slávnosť vélikonočná z jednej strany o
30 dní, tedy o jeden celý mesiac skorej, naproti tomu
ale z dranej strany nž len o štyrí dni neskorej pri-
padnúť môže. — Podáme tu. krátickú tabúlkn, ktorá nám
predsta^nije hore spomänutých 35 velikonocných tvárností
roku v prirodzenom poriadku dní :

Tabnlka 36 vttllkonoénýoh tvárnosti roku.

Deň

tvár-

Deň

tvár-

Deň

H55H5Sff

tvár-

velikej noci

nosť

velikej noci

nosť

velikej noci

DOS(

22. marca

3. aprífa

15. aprífa

23. „

4. ^

16. ^

24. .

5» r

17. .

■ 27

25. .

6. .

18. .

28.

Ž6. „

7. .

'J9. .

27. „

8. r

20. „

28.- .

9. n

21. n

. 31

29. .

10. r

22. :

30. ,

11. t.

23. ,

31. „

12. n

24. „

í. aprífa

13. r

25. „

•A r

14. r

2. Jak «A8te pripadá Teliká lec m tea i s I j ith ? Jak

nevezmeme, v ohľad len doterajších 19, ale i nasledovať majú-
cich 17 storoží, spolu tedy 3.600 rokov od narodenia Krista P.
strany lehoty (termínu) slávnosti velikonočnej , uká^e sa,
že ona v behu tých 36 storočí pripadá :

slávnosti prípadly na deň 22-ho apr., a zase tak bude r. 1903, kto-
rého kresťanská i židovská Veliká noc súčasne dňa 12-ho apr. bude.
— I tohoto 1S67 roku slávi kresťanský svet velikonočnú slávnosť čia-
stočne so Židovstvom ; lebo židovská Veliká noc pripadá na kresťanskú
velikú sobota (20. apr.), prvá ale kresťanská velikonočná slávnosť
(21. apr.; pripadá na druhý sviatok židovskej velikej, noci, tak
že tedy rozdiel iba jediného dňa stojí medzi nimi.

25-krát na 22 marec

121- krát na 3 apríT

••

118

f»

142

143

•114

Tí

¥«

.25

131

»•

110

i»

109

105

. 7

130

119

i»

117

112

í>

r»

109

112

131

126

•136

137

f»

108

109

f»

apríf

102

122

f»

125-krát na 15 apríT

Najčastejšie tedy prípadi Veliká noc na 5-ty apríľ, jako
stalo sa najbližšie roku lä63 ; na deň 1-ho apríľa (jako ylani)
pripadá za 3.600 rokoy kresťanskej časomiery 109 razy. Naj-
menej týchto slávnosti majú : 22-tv marec (25) jako naj-
včasnejšia, potom 25-ty apríf (33) jako najpozdejSia
hranica yelikonočnej slávnosti. Y naSom 19-tom storočí možno
ňajv časn e<js ia slávnosť velikonočná (22 marca) bola
r. 181 8; možno najpozdejSia veliká noc (25 aprífa) bude
najbližšie o 19 rokov, toti^ roku 1866.

Treba nám tu hnecíky poznamenať, že v našom XIX. sto-
ročí nebolo dosiaľ Velikej noci dňa 21-ho apríľa; najbližší
rok, majúci slávnosť velikonočnú dňa 21-ho apr., bol 1737,
tedy práve pred 130 rokmi, budňcne ale už o' 11 rokov, totiž
roku 1878, pripadne Veliká noc zase na deň 21 apríľa. Ostat-
nia Veliká noc dňa 21 apr. pripadne v našom storočí zas o
11 rokov pozdejSiC; totiž roku 1889.

3. Na kUfé týidftoté dni prijpadá i%U r«ku vdetkjeh 12
■epghftuterBýeh sviatkov, t. j. k istému ďnu mesiaca, ku pr. VSech
svätých ku dňu 1 nov. priviazaných?

V nedďu: Sv. 3 kráľov (6 jan.). Narodenie P. Márie
(8. sept.) a Nep. počatie P. Márie (8. dec.)

V pondelok : Zvestovanie P. Márie (25 mar.)

V utxyrok : Nový rok (1 jan.) a Štefana kráľa (20 aug.)

V sredu : Narodenie Krista P. (26 dec.)

V Štvrtok: Na nebo vzatie P. Márie (15. aug.) a Štefana
muč. (26 dec.)

V piatok : VSech Svätých (i nov.).

V sobotu: Hromnice (2 feb.) a Petra Pavla (29 jún.).

Evanj.-lnther. cirkev, okrem sviatkov spoločných, vyzna-
čených v príslušnom kalendári červeným tiskopísmom, svätí
«Ste i pamiatku reformácie, a síce v prvú novembrovú,
tohoto roku na deň 3 nov. pripadajúcu nedeľu; v samom

2. Pôst Petra a Pavla, od nedele VSecli Svätých
(prvej po Sv. Duchu) až do 27. jún. Táto poslednejSia medza
pôstu petro-pavlovského nemení sa nikdy ; počiatok ale jeho
skorej alebo pozdejšie pripadnúť môže podľa toho, jak pozde
alebo jak skoro Veliká noc a tak i slávnosť Všech Svätých
pripadá.

3. Pôst Matky Božej trvá 2 týždne od 1. do 15. aug.

4. Pôst vianočný od 15. nov. do 24. dec. zátvorne.

VIL lavereéné poznamenania kalendárske.

1 . M e n o s 1 o vi e , t. j. popis mien ku každému dňu
jednotlivých kalendárov pridaný, usporiadali sme podfa ná-
vodu, ktorý nám bol od si. Výboru matičného doručený.
Kde pre úzkosť miesta nemehlo sa celé meno abo celý
názov prísluSného sviatku vytlačiť, to pozorný čítatel sám bez
ťažkosti doplní. — To isté platí aj o skrátených náz-
voch nedieľ, menovite pôstnych, a potom nedieľ od Sv.
Ducha a od S v. Trojice v príslušnom kalendári počítaných.
— Mená mesiacov sú vyložené v nárečiach slovan-
ských, v uhorskej krajine bežných.

2. Dlhosť dňa považovali sme všade vo smysle ob-
čianskom, t. j. od polnoci do druhej polnoci. Poriadku to-
hoto držali sme sa menovite i pri udaní znakov behu me-
sačného ku každému dňu pripísaných , kdežto hvez-
dársky deň počíta sa od poludnia od poludnia. — V inom
smysle bere sa dlhosť dňa pri jednotlivých mesiaco,ch,
kde pokazuje sa na to : o koľko hodín a minút predĺži
alebo skráti sa deň behom celého mesiaca, keď pozorujeme
na východ a západ slnca z počiatku a potom pri konci
mesiaca.

3. V oddiele kalendárskom „východ a západ slžnca^ mali
sme pred očima hodiny slnečné a tak tedy čas oprav-,
divý (srov. stranu 41), aby dlhosť dňa, na koľko od svetla
slnečného závisí, bola rozdelená na dve rovne dlhé
čiastky, pred i po poludní. Pri povšedných prácach hos-
podárskych a remeselníckych nemilé padá v oči, keď je
podľa chodu veľmi dobrých hodín kolečko vých alebo
vážových J€idna polovica dňa, na pr. odpoludnie, o polho-
dinu kratšia abo dlhšia od predpoludnia toho istého dňa;

kde naproti tomu samo slnce^ keď vstupuje do meridiánu
(vrcholí, kulminuje, srov. str. 5), kroz opravdivé polud-
nie delí každý deň roku na dve rovne dlhé čiastky. Vy-
svetlíme si to jedným príkladom : v oddiele „hodiny na po-
luAnie^' máme ku dni 20 okt. poznačeno, že dobré hodiny
koležkové na pravé poludnie (t. j, ked! hodiny slnečné
práve 12 ukazujú} majú iba H hodín 46 min. a 56 sek., a
tak okrúhlym poetom o celá Štvrť hodinu menej, Podla
hodín kolečkovýck bude tedy predpoludnie otázneho dňa
20 okt. o celú štvrť, hodinu dlhšie, odpoludnie ale o štvrť
hodinu kratšie, čoho následkom tento deň o celú polho-
dinu nerovné bude rozdelený, akby sme sa držali podľa
f)rísnych hodín kolečkových. Táto ne rovnosť pred- a odpo*
udnia, kolečkovými hodinami značeného, najvätšmi padá
v oči v mesiaci feb., potom ale v okt. a nov., poneváč v
týchto mesiacoch rovnica časová vystupuje na štvrť
hodiny, ba pri konci okt. a na počiatku nov. presahuje štvrť
hodinu, jako to na každý deň máme v kalendári vyloženo.
Poneváč ale v obyčajnom živote (vyjmúc jednotlivé domy)
z jednej strany nemáme prísnych hodín kolečkových, z
druhej ale strany práca povšedná pohodlnejšie vypadá, ked
obe čiastky dňa (pred- i odpoludnie), sú rovne dlhé,
držíme sa toho poludnia, ktoré nám slnko spraví a tak
tedy podTa hodín slnečných nespravujeme len „kuchynské
hodiny'^, ale i vreckové „cibulky", áno i väžové hodiny,
čo pravda vo veľkých mestách*) ináče stojí. . lebo tam
všetky väžové hodiny ukazujú prosrédný cas (srovn .
str. M).

*) Tak tia príklad c. kŕ. hvezdárna vo Viedni dáva okamženie pro-
sredného poludnia každodenne týmto spôsobom celému mestu
na vedomie, aby sa podľa toho í väžové i súkromé hodiny spravovať
mohly : Dve minúty pred okamžením prosredného poludnia viedenského
zazvoní sa na hvezdárni zvláštnym zvončokom » aby sa prebudila
pozornosť každého, komu na tom neco záleží, a menovite strážnika na
väž! hlavného chráma n sv. »tefana. Dvacat aávoma sekundárna
pred okamžením prosredného poludnia počne na hvezdárni biť dva-
nácta hodina tým spôsobom, že jedno udrenie na zvon za druhým na-
sledaje vždypo2 sekundách^ tak že ostatnie (dvanácte) udrenie na
hvezdárni značí okamženie prosredného poludnia. Siičasne
s dvanáotym udrenim na hvez^iárni ozve sa p r v é udrenie k dva-
náctej hodiue na väži sv. Štefana, kde strážnik pohotové stojí a bitie
hodín v tu opísanom poriadku spravuje. Toto značenie poludnia hýva
vefmi prísne, tak že trebas oblohu i oblaky už od viacej dní pokry-

4. Východ a západ mesačný udaný je každodenne t
hodináeli a minútach, yyjmiie tie dni, keď je vo dne na ob-
lohe, čo sme v tejto rubrike poznačili pfsmom priečnym.
— Mesačné Str r ti udané sú pre Tahčí priehľad dvarazy:
v oddiele ^^ domnelej povetrnosti," potom ale osobitne pri
vSeobecnej charakteristike mesačnej , ktorá zaujíma ostatný
oddiel na p r a t o pri každom mesiaci. Tam sme podali af
priehľad stayu 3 najvätSích, oku neozbrojenému Tiditeí-
ných planét, a nektoré iné dátky, vzťahujúce sa na všeo-
becnú povahu jednotlivých mesiacov.

5. Nemôžeme tu napokon mlčaním pominúť zvláStni od-
diel kalendársky pod názvom deň roku; v ňom je ku kaž-
dému dňu poznamenano : koľko už dní ubehlo od nového
roku ? Spôsob užívania tejto rubriky je rozmanitý ; chceli by
sme ku pr. napochytre vedeť : koľko dní máme medzi Šte-
fanom kráľom (20 aug.) a Medardom (8 jún.)? Odtiahnime
len menšie číslo tejto rubriky od vätSieho, je otázka rozlú-
štená takto : deň Štefana kráľa je 232-hý, deň ale Medarda
159-ty deň ročný; keď toto druhé číslo od prvého odtia-
hneme : 232 obdržíme rozdiel 73 znakom toho , že medzi

159 Medardom a Štefanom kráľom 73 dni ležia. ,

73
Zvláštny ale úžitok tejto rubriky je pri rozlúštení vša-
kových otázok hospodárskych, najmä ktoré týkajú sa
nosenia domácich zvierat. Poneváč ale ani všetky
zvieratá toho istého mena, ku pr. kravy, rovne dlho neno-
sia : zkúmatelia prírody a hospodári berú pri vypočítaní
doby nosenia poceť p r os r e dn ý , jakožto skutočnému behu
vecí najbližší. Podľa prosredňého počtu tohoto nosí oslica
či somárica medzi všetkými domácimi zvieratami najdlhšie,
totiž 342 dní, kobyla 340 dní, krava 285 dni, ovca o koza
154 dní, ^viňa 116 dní, suka (féna) 64 dní, napokon ale
mačka 58 dní. — Ked tedy chceme vypočítať, kedy da-
ktoré z domácich zvierat pravde podobne vrhne, budeme
nasladujúcf m spôsobom pokračovať : 1 . Zaznač si d e ň pohlavného

valy, sotva omyl jedinej sekundy povstáva. Mmochodom tu ešte do-
dáme, že predtým spravovaly sa hodiny na staniciach železníc uhor-
ských podľa č a su p r až 8 kého; poneváč jale rozdiel času (j ako sme
to na strane 41 spomneli) medzi Prahou a Bndinom dosahnje už 18 minút,
nastalo spracovanie hodín na uhorských železniciach od 1. mája 1862
podľa budí n s kého času.

spojenia číslom z tej tabulky yybraným ; 2. pridaj k nemu
dobu nosenia otázneho zvieraťa; 3. spočtuj obe čísla spolu,
a obdržíš, počeť, ktorý udáya ti pravde podobný Čas
Trhnutia. Ku pr. oSípaná bola bj sa nahúkala 3-lio júnia ;
toto je 154-tý deň roku. Pridajme k nemu čas nosenia
ošípaných, totiž 116 dní, a obdržíme spočtoyaním oboch
čísel počef 270, , ktorému y tejže rubrike 27-mj sept. sod-
poYedá; môžeS tedy oprasenie okolo 27-ho sept. očakáyať.'
— Akby spočtoyaním oboch čísel poystal počef y Ä t S í od
365 dní jednoho roku, odtiahneme týchto 365 dní od yfttšie-
ho počtu toho , a rozdiel značiť nám bude otázny deň
budúceho roku. Na príklad: kraya bola by sa nabehala
5'ho sept., totiž 248-ho dňa roku ; keď k tomu číslu pri-
dáme čas nosenia krayieho 285, obdržíme 533. Z ' tohoto
čísla treba tedy odrazif počef dní celého roku 365, obdržíme
168, ktoré tedy číslo pokazuje na 17-ty jún. budúceho
roku, a tak okolo 17. ho. jún. môžeme ptelenie sa kravie
očakáyať.

Ostatnie čiastky usporiadania kalendárskeho nepotrebujú
nijakého yysvetlenia.

D. Iilohard.

L Dýchanie a obeh krve ludskej.

„Dýcknutie VSemohúeeho daio mi livoi}^

- Krátke síce, ale vznešeného významu plné slová ! Nimi
zvelebovala nž dávno pred vekom kresťanským kniha
Jóbova (33 kap. 4 v.) vSemohúcnosť ruky božej, ktorá
dýchanie učinila nevyhnutnou výminkou telesného života
našeho. Od prvého plačlivého výkriku, ktorým novoro-
dzeniatko vkročenie svoje do života zvestuje, až do ostat-
ného vzdychnutia, ktorým človek púť zemskú dokonáva,
dýchanie nikdy do cela neprestane, kdežto iné, k života
potrebné výkony tela našeho na dlhší čas pristavené byť
môžu. Sú príklady, že ľudia 20 dní, ba nektoré v jakomsi
chorobnom spánku pohrúžené osoby bez všetkej potravy
a bez nápoja za viac mesiacov pri živote zostaly ; spanie
môže byť alebo samovoľne, alebo následkom chorobného rož-
dráždenia tela za dlhší čas pristav eno ; ba pohyby samého
srdca našeho a obeh krve s nimi spojený môžu na čas k
nepoznaniu zaniknúť bez toho , žeby i ľudské živobytie
vyhaslo ; len dýchanie nikdy neprestáva, iba po skutoč-
nej smrti. Samy ale nástroje dýchania a ich úkony
sú tak divotvorne sporiadané , že kto svoje telo v ohlade
tomto jako tak pozná, vďačne prisvedčí nábožnému slovu
tomu : „Dýchnutie Všemohúceho dalo mi život. ^^

•Nemali sme tedy pred očima 1 ek ár o v, ale každého^
rozumného človeka vôbec, keí sme si umienili dýcha-
nie a obeh krve v ľudskom tele prostorozumne opísať ;
lebo jestli kde, istotne i tu platí pravidlo múdrosti: poznaj
sám seba ! Poznaj tedy i podivuhodné sporiadame svojho
smrteľného tela, abys dočasný tento príbytok nesmrteľnej
duše nenosil po svete jako slepý nevedomec, ale abys pova-

žoyaním divotyórného diela ruky božej, v sebe samom
ukrytého, postúpil vo vážnosti samého seba. Tak budeS
potom í svoje telo bedlivejSie chrániť pred výstupkami, kto-
rými nelen toto velebné dielo Všemohúceho znevažujeS, ale
i zdravie, jakožto jeden z najvätšich pokladov zemských,
v nebezpeé^nôtvo vydávaš.

I. O dýchaní Indskoni.

1. Predbežné úvahy o povetrí.

Prvej nežby sme k opisu pľúc a spôsobu dýchania
prikročili, nevyhnutne potrebno je irak náš obrátiť na tú
tekutinu, ktorá zem našu na všetky^ strany otáča a meno
vzduchu či povetria nosí. Človek bez povetria je
jako ryba bez vody, trebas on iba jednu zo troch pod-
statných čiastok povetria v dýchaní svojom zúžitkuje. A práve
tento rozdiel medzi čiastkami povetria po samom predku
vysvetliť a takými zkúškami objasniť chceme, ktoré každý
z vct. čitateľov bez všetkých ťažkostí vykonať môže.

Prvá zkúŠka. Vezmime plytkú myšku, nalejme do nej
asi na prst vody , položme na vodu malú štvorhrannú da-
štičku, na ktorú sme kúsok tenulinkej sviečky voskovej
(alebo v jei nedostatku i lojovej) hore koncom pripevnili.
Vezmime ďalej hodne vysoký pohár, zapáľme tú sviečočku,
potom ale zakryme ju prevrátsným pohárom spolu s daštičkou
tak, aby kraj prevráteného pohára bol na všetky strany
úplne vo vode zanorený. Sviečočka pod obráteným vysokým
pohárom bude síce za čas horeť, ale vždy slabšie, až
napokon jej plameň/jako hovoríme, sáfti od seba vyhasne.
Príčinou vyhasnutia toho je, že plameň už spotreboval tú
čiastku pod pohárom obsaženého povetria . ktorá je k
hor e ni u nevyhnutne potrebná a ktorú i človek svojím
dýchaním zúžitkuje. Kde tedy sviečka nehorí, alebo lep-
šie, kde horeť nechce: tam ani človek dýchať nemôže, a
keby sme hore spomänutú zkúšku s tak veľkým zvonom
skleneným vykonali, žeby sme spolu so zapálenou sviečočkou
i dajaké pľúcami dýchajúce zviera, ku pr. myš alebo vtáka,
pod ním umiestiť mohH; prestalo by po vyhasnutí sviečočky
1 to zvieratko dýchať, akby totiž sviečočku v trepotaní svojom
pri úzkosťach zadusenia pred časom nevyhasilo. Avšak i bez

toho plamienka muselo by sa zvieratko pod tým skleneným
zvonom zadusiť, jakonáfale bj vSetku k dýchaniu schopnú
čiastku povetria spotrebovalo; lebo prístup čerstvého povetria
tým je zamedzený, že sme kraje prevrátenej nádoby skle-
nenej do vody zanorili. — Čiastka povetria, k dýchaniu a
horeniu nevyhnutne potrebná, volá sa kyslíkom (oxygen)
z tej príčiny, že jej pôsobením i kysnutie rozličných k
tomu schopných tekutín povstáva. Veď preto zapchávame
sklenicu vínom naplnenú, aby sme prístup povetria a jeho
kysUku zamedzili a tým jeho skysnutiu prekazili. Pôsobeníni
kyslíku spáli sa časom i železo, čo v obyčajnom živote
s hr dzav en im volanie. Ked tedy železo hrdzaveje, óno tiež
liorí, t. j. spojuje sa s kyslíkom povetria; len že spojenie
toto stáva sa vefmi pomaly, a tak bez teploty a plameňa. Z
tadiaľto už pochopíme, že i naše dýchanie úplným právom
k horeniu prirovnať môžeme, a to tým viacej, že spojo-
vanie sa kys^ku s naším telom i značnú teplotu vydáva;
lebo čím rýchlejšie dýchame, tým viac rozmnožuje sa tep-
lota našeho tela, jako veru všetci vieme, že nie len v behu
a tanci, ale i pri namáhavej práci telesnej „kačka sa parí^
človeku od rozmnoženej teploty. — Čiastka povetria, ktorá
po vyhasnutí sviečočky pod pohárom pozostalá, nosí meno
dusíku (azotu) pre to, že život i plameň udusuje ; okrem
dusíku ale a daktorých plodín^ horením povstalých, ešte pod

fiohárom i trocha kyseliny uhličitej bude, ktorá tiež priná-
eží ku podstatným čiastkam povetria. O joj povahe niôžeme
sa poučiť nasledovne :

Zkúška druhá. Vezmi obyčajnú kriedu, naškrab z
nej nožom prášku a daj z neho vrstvu, asi na prst vysokú,
do pohára; potom nalej na kriedový prášok silného octu,
čoho následkom hnedky bubliny povstanú, ktoré uhličitú
kyselinu (acidum carbontcum) vydávajú. Vezmime ďalej
kúsok vošteníka (svieSoSky voskovej), alebo v jeho nedostatku
suchú drevenú triesočku, zapáľme ju a vstrčme plameň do
pohára: uvidíme, že on hneďky vyhasne. Z toho právom
súdime, že aj kyselina uhličitá, jako dusík, plameň a život
udusuje a tak neschopná je k dýchaniu. Táto kyselina je
neviditeľná, a preca ju z jednoho do druhého pohára pre-
li ať môžeme, preto že je značne ťažšia od obyčajného
povetria. Vezmime len druhý prázny pohár, priložme k ne-
mu pozorne ten prvSí pohár a nachýľme ho, o vrch práz-
dneho pohára opretý, pomaličky tak, jakoby sme z neho

neco odliať chceli; rstrcme potom do zdanlivé prázdneho
pohára zapálenú triešočku, a uvidíme, že jej plameň hned!
vyhasne, ocividomým svedoctvom toho, že sme kyselinu
uhličitú z prvého do druhého pohára preliali, čoby sa
nijako* stať nemohlo, keby ona nebola od vzduchu zem otá-
čajúceho ťažšia. Strany mena tejto kyseliny poznamená-
vame, že názov „uMzcttd^ preto nosí, poneváč i z uhlia
žeravého vystupuje. Ked! na príklad v zakúrenej peci kopa
žeravého uhlia leží, a keď z neho táto kyselina prenikne
škárami pomedzi kachle do izby : môžu sa jej obyvatelia, naj-
mä vo spánku pohrúžení z a d u s i ť ; ak ale nespáli, preca do
tažkostí pľúcnych a žalúdkových upadajú, čo v obyčajnej reči
„zaborením'^ voláme. — I medzi kysnutím mladého vína
otázna kyselina zo sudov do pivnice vystupuje, a mnohí až
svoju nepozornosť životom zaplatili, keď do takej zádušlivým
plynom uhličitým naplnenej miestnosti nepozorne vkročili.

A teraz už povstáva otázka: v jakom pomere sú tieto
tri podstatné čiastky povetria dovedna smiešané? Odpoveí
táto je : hlavnú čiastku povetria činí dusík, totiž 19 j^ pro-
centov miery priestornej, kdežto kyslík iba 20x5 procentov
zaujíma, tak že tedy dusíku je v obyčajnom^ povetrí skoro
štyri razy toľko, jako kyslíku ; uhličitej ale kyseliny
tak málo je v povetrí, že ona iba jfô ^^^bo dvaciatu čiastku
j e dno ho procentu zaujíma a tak oproti ostatným dvom
čiastkam skoro docela mizne. Spomänutý pomer 3 čiastok
povetria môžeme si zreteľnejšie takto predstaviť : keby sme
dajakú , 2000 krychlových (kubických) stôp veľkú izbu mohli
na všetky strany tak uzavierať, žeby nič z obyčajného pove-
tria z nej vystúpiť nemohlo, a keby sme potom 3 známe
čiastky povetria jednu od druhej úplne oddeliť mohli: uká-
zalo by sa, že duši ku bolo v tej izbe l579| kubických stôp
(t. j. 79to P^'fx^-í)^ kyslíku tí^ stôp (20^ proc), uhličitej ale
kyseliny iba jedna (~ proc*) kubická stopa, tak že ona tedy
yo spomänutých dvoch čiastkach skoro úplne zmizne. — Pomer
dusíku a kyslíku, v povetrí obsaženého, býva všade, vo vrcho-
vatých krajoch i na rovinách, sebe rovný; uhličitej ale kyse-
liny býra dakedy viac, dakedy trochu menej, čo ale pri dý-
chaní ľudskom nepadá na váhu.

2. Ustrojenie pr6o nailoh.

Po predbežnom vysvetlení povahy povetria, ktoré
dýchaním ťaháme do seba, pristúpime k opisu nástrojov

tela nafielio, túto službu konajúcich. VSetky sem prislúchajúce
éiastky voláme v povšednej reéi prsiami; prísnejSie ale
akúmanie ukáže nám rozličné kostnaté, chrupkovaté a blano-
vité ústroje, ktoré spolu s pľúcami k prsiam prislúchajú. Pod
kožkou a mäsitými čiastkami tela , ktoré prsia z vonka
pokrývajú, leží tak zvaná prsná koSina, z vätších i men-
5ích kostí poskladaná, ktorých spojenie na priloženom obrázku
vidíme. Zadniu čiastku koSiny tvorí chrbtová kosť, písme-,
nami a, g poznačená; oproti nej na predku prsú leží tak
zvaný mostok či prsná kosť, obe ale tieto iosti spojené
sú kroz 12 párov rebier, ktorých okrúhlastú (kruhovitú),
ku predku prsú vytlačenú podobu i na obrázku rozoznať
môžeme. Písmeno 6 u vrchu koiiny značí prvé, e ale siedme

. rebro ; všetky ostatné, niže
siedmeho položené, na obráz-
ku písmenom / poznačené
-.kosti rebrové volajú sa pa-
f^^rebrami. U zadu vrchních
rebier ležia z oboch strán
lopatky (na ľavej strane
obrázku vidíme ju písmenom
z poznačenú) ; kosti ale ,
ktoré od lopatiek idú k
môstku, nosia názov kľúč-
nikov alebo kľúčnych
kostí. Zvláštneho spomä-
nutia zasluhujme pružnosť,
ktorú menovite na rebrách
pri všetkej ich pevnote po-
zorujeme ; musí to byť veimi
nešťastný pád alebo úraz,
ktorého následkom zlomí sa
rebro. O tejto pružnosti rebier môžeme ?a kedykoľvek prc'-
svedčiť; stlačme len dlaňami oba boky vlastného tela, nuž
pocítime , že rebrá jakoby do nútra prsnej koSiny ustupujú ;
keď ale tento nátlak prestane, ony zas predošlé miesto svoje
zaujímajú. Tejto pružnosti nevyhnutne bolo treba , aby sa
pľúca pri dýchaní bez prekážky sťahovať a rozťahovať mohly.
Prsná košina obtiahnutá je z nútra na všetky strany
tenkf u blanou, ktorá nosí meno pohrudnice (plm/ra)\ spod-
niu ale čiastku tela, totiž brucho a droby v žom obsažené,
od prsnej dutiny delí priečky cez telo pretiahnutá, k prsiam

hore vydutá blana, hr i nie on (diaphragma) nazvaná. V tejto
hore spomänutými blanami uzavrenej dutine prsnej ležia
už samý pľúca spolu so srdcom, a síce tak, jako to na pri-
loženom obrázku vidíme, ktorý nám prsia, na predku tela
cele otvorené predstavuje. Na základe vyobrazenia tohoto
stručný opis pfác podávame. P Tú c a *) ľudské pozostávajú z
dvoch čiastok, z ktorých jedna v pravej, druhá v ľavej dutine
prsnej leží; preto i čiastku pľúc, na ľavej strane tela polo-
ženú, na obrázku písmenom e poznačenú, ťavými pľúcami vo-
láme; názov ale pravých pľúc tá ich čiastka nosí, ktorá na
pravej strane prsnej dutiny leží, jako na obrázku písmeno
i pokazuje. Z pohľadu na obrázok vidíme ďalej, že strana

pľúc, k rebrám obrátená, je vy-
dutá, kde naproti tomu vnútorná
ich strana p o d d u t á vyzerá ;
ináč by srdce a veľké z neho vy-
chádzajúce krevné cievy medzi
oboma číastkama pľúc pohodlne
ležať nemohly. Vrchnia (pri pís-
menách d viditeľná) čiastka pľúc
je zaokrúhlená, siahajúc až hore
nad prvé rebro, z čoho nasleduje,
že rana do krku zadaná i pľúca
poraniť môže. Chrupkovatá cieva
^, ktorú medzi vrchními čiastkami
pľúc vidíme, ie tak zvaná prie-
dušnica (irachea) , cez ktorú
povetrie**) do pľúc vťahujeme a zase von vydávame. (Ostatnie
čiastky obrázku v opise srdca vysvetlíme).

Obe čiastky pľúc niesu ani rovne veľké, ani rovne
ťažké. Ľavé pľúca sú máličko užšie a dlhšie, ale preca v
celku menšie od pravých; podobne i ženské pľúca, pri ináče
rovnakej velikosti tela s osobou mužskou, sú preca menšie.

*) Nemôžeme tu mlčaním pominúť zreteľnú výraznosť jazyka našeho,
ktorú v mene plúea pozomjeme ; ono totiž užíva sa u nás iba v
množnom počte, a tak nž tým samým na dve čiastky pfúo po-
kazuje. Názov pľúc v ostatných jazykoch má jednotný počet, jako
latinské pulmo, nemecké Lungej maďarské tddó ^tď.
*♦) Priedušnica v reči slovenského ľudu nosí meno iuehej dierky ,
po Nitriansku aj otétnáSovej dierky. Keď nečo „do suchej dierky
zabehne^, povstáva silný, namáhavý kašeľ, až sa vyhodí kvapka
nápoja alebo omrvinka pokrmu, do tejto cesty k pľúcam neprislú-
chajúceho.

Samo sebou rozumie sa, že velikosf pľúc i podľa veku člo-
Teka rozličná bude, avšak ona čiastočne i od ustrojenia prsnej
k os in y závisí. Ľudia, ktorí prsnú košinu majú na predok
vydutú, priestornú, i vätSie pľúca mať búdu, než ľudia tejže
velikostí, u ktorých ale prsná košina je plitká, jakoby dua
stlačená; preto i hlas osôb majúcich prsia vyduté, býva oby*
čajne ráznejší a mohutnejší. — Váha pľúc mužskej, úplne
vyrastlej osoby má priemerne 3| funta, u ženskej osoby ale
ani 3 úplných funtov nedosahuje, majúc obyčajne 2f C Váha
pravých pľúc býva od ľavých asi o 4 lôty vätšia; celá ale
váha tela stojí k váhe pľúc v tom pomere, jako 45 : 1, alebo
ináče : váha pľúc daktorého človeka je v celej váhe tela jeho
45 ráz obsažená. Zvláštneho spomänutia zasluhuje i pomerná
váha pľúc, t. j. či sú ony od vody ťažšie či ľahšie. Pľúca,
ktoré už dýchaly a sú cele zdravé, vždy nečo povetria v
sebe majú ; toho následkom sú i od vody ľahšie a tak do nej
položené plávať badú; ináče má sa vec s pľúcami chorými,
krvou alebo dajakým chorobným výpotom naplnenými , jako
i s pľúcami dietok, ešte v živote matkinom súcich, alebo
mŕtve narodzených; všetky tu spomänuté pľúca sú ťažšie
od vody, a tak v nej na spodok sadnú. Na tomto výjave
zakladá sa zkúška, keď lekári pred súdom vysvedčiť majú:
či daktoré mrtvé dieťatko za živa prišlo na svet alebo nie.
Rozhodne sa to pľúcami dieťatka; akby ony vo vode plá-
valy, dieťa už nepochybne dýchalo a tak tedy živé prišlo na
svet; v protivnom páde stane sa, čo sme tu hore povedali
t. j. že pľúca mŕtve narodzeného dieťatka vo vode plávať ne-
budú. A poueváč sme tu práve pľúca detinské spomínali,
ešte doložíme, že ani farba pľúc nebýva u všetkých ľudí
jednaká. Detinské pľúca majú farbu jasno-červenú, ktorá ale
vždy viac do tmavo-červeného prechodí, čím vyššieho veku
Človek dosahuje; staré osoby ,ale majú pľúca už nabelasé
(modrasté). Ostatne rozličná farba pľúc nelen od veku človeka,
ale i od toho závisí: jak mnoho povetria a krve je práve v
pľúcach nashromaždeno , tak že pľúca krevnatejšie i farbu
tmavSej cervenoííti mať budú.

Všetky dosiaľ opísané vlastnosti pľúc clovecích môžeme i
na prucach ktorý ch koľvek Štvornohých zvierat domácieli
(neprirovnávajúc ostatne Sloveka k hovädu) už okom neo-
zbrojeným pozorovať; lebo pľúca dokonalejSích živočuchov sú
ľudsk ýni veími podobne. Pri pomoci ale drobnovidu nájde pozorný
s&kúoiatef , že tá f^brupkovacá cieva, ktorá sme tam vyssie pod

menom priedušnice spomínali a z ktorej plúca do prsnej
dutiny dolu visia, rozchádza sa y pľúcach na yždy ten&ie a
tenšie ratoliestky. ktoré sú s prázdnymi bunkami pľúcnymi
spojené; ináčby povetrie do všetkých čiastok pľac prenikať
nemohlo. Poéeť týchto buniek (drobulinkých komoriek) r
pľúcach ľudských udávajú pitvári (ariatomi; lekári mrtvé teli
otvárajúci) na 1.800 milliónov; už tedy z ohromného počtu
týchto buniek môžeme zavierať na podivu hodné ustrojenie
pľúc naSich. A jakú pevnotu tieto drobulinké bunky majú!
Boli ľudia, ktorí 150 rokov pri stálom zdraví prežili*; za tento-
dlhý vek rozťahovaly a sťahovaly sa pľúcne bunky neprestajne,
a preca pri tejto dlhotrvanlivej službe zostaly neporušené. —
Ďalej ešte pripomíname, že i veľké cievy krvné, ktoré krev
do pľúc privádzajú a zase von vyvádzajú, na všetky strany

Ílúc rozrastajú sa vo vždy tenšie a tenšie konáriky, až napo-
on medzi bunkami pľúcnymi tvoria hustú sieť vlásk ovitých
(kapillárnych) cievok ; o čom ale pri opisovaní obehu krve
v pľúcach obšírnejšie prehovoríme. Do ostatných vedeckých
podrobností, ktoré týkajú sa ustrojenia pľac človečích, púšťať
sa nemôžeme, iba to ešte podotknúc, že priestor v dutine-
prsnej, ktorý obe čiastky pľúc, pohradnicou (pleura) ja-
koby obvinutých, od seba tak odlučuje, že nemôže sa jedna
druhej dotýkať, volá sa priestorom medzipľúcnym
(mediastinvm)^ a že v tomto priestore je srdce so všetkými
k nemu prislúchajúcimi čiastkami uloženo.

' 3. Heohanloké úkazydýohanla.

Co sme dosial oústrojnosti pľúc povedali, to nele-
károvi postačí, aby pôsobenie pľúc j ako tak pochopiť mohol.
A tu treba nám po samom predku opísať rozličné úkazy
mechanické (t. j. na pohybovaní pľúc založené), s dýchaním
zdravého Človeka spojené. Nuž jakože dýchame? Stáva
sa to nasledujúcim spôsobom: Pľúce ani nerozťahujú ani nesťa-
hujú sa silou samostatnou alebo činnou; ony majú sa pri
dýchaní viac trpne (passivne). Y prsnej totiž dutine sú
zvláštne silné svaly či muskuly, ktoré od času do času túže
dutinu rozťahujú a zase sťahujú; keď prsná dutina pôsobením
tých svalov roztiahne sa, povetrie v nej obsažené stane sa
redším, nežli je vzduch vonkajší. Podľa fysických tedy
zákonov vrúti sa hustejšie povetrie, okolo človeka rozložené,,
otvorepými ústama alebo dierkama nosovýma do priedušnice*

a c^z ňu do plúc samých, ktoré srojím Trazenim na tolko
roztiahne, as povetrie v pľúcach obsažené tej istý hustoty
alebo lepšie napnú t ost i dosiahne, ktorú má vzduch yonkajs.
Pri tomto rozťahovaní prsnej dutiny i bránica (diaphrcigma)
pôsobí, t. j. tá už hore opísaná pevná blana , ktorá prsnú
dutinu od spodních čiastok tela odlučuje , tak že pri tichun*
kom a pokojnom dýchaní rozťahovanie prsnej dutiny skoro
od samej bránice závisí, pri silnejšom ale dýchaní pôsobia i
tie o rebrá pripevnené svaly. — Po vdýchnutí nasleduje
hnedky vydýchnutie, ktorého príčinou zaseje sťahovanie
sa prsnej dutiny. Lebo keJ napnutie tých svalov a bránice,
od ktorého roztiahnutie prsnej dutiny záviselo, prirodzeným, ač
i vjeľmi na krátko trvajúcim ich oslabnutím prestalo: pľúca,
pri vdýchnutí roztiahnuté a značne napnuté, stiahnu sa násled^
kom vlastnej pružnosti (elastičností) a vytlačia vzduch v sebe
obsažený cez priedušnicu a hrtan, aby tak nosom alebo otvo-
renýma ústama konečne von vystúpil. Avšak vydýchnutím
nikdy všetko povetrie z pľúc nevystúpi, ale chatrná jeho
'čiastka v najmenších bunkách pľúcnych zostane ; a táto čiastka
nosí meno ostatocmho povetria, K čomu ono slúžia dolu nižšie
uvidíme. — Týmto činom opakuje sa dýchanie, počnúc od
prvého dýchnutia človel^a na svet prišiého až do ostatného
vydýchnutia jeho v smrti, pravda pri všakových prieme*
nach, ktoré pochádzajú od hýbania tela, pohnutia mysli,
alebo i chorobných priemen vo vnútorných čiastkach našeho
tela. I na to ešte upozorniť chceme^ že vydýchnutie stáva
^a hnedky po vdýchnutí; med^i vydýchnutím ale a novým
vtiahAutím vzduchu do pľúc istá doba trvá , jakoby si ony
vypočinúť chcély.

Jak často dýchame? Ked pľúca svoju prácu bez
pričinenia vôle našej konajú, býva počeť výdychov za istú
dobu, na pr. za hodinu alebo za minútu,^ skoro úplne stály;
alebo ináče : pri rovných okolnosťach tela i ducha našeho za
túto minútu toľkoráz vydýchneme, jako za druhú, ktorá na-
sleduje. Poťahom ale na vek človeka mení sa rýchlosť dýcha-
nia veľmi značne. Dieťatko v prvej dobe svojho života, predpo
kladajúc úplné jeho zdravie, máva do 45 dychov za minútu,
v detinskom veku klesá ten počeť na 25 do 26, pri mladom
človeku, v najlepšej sile telesnej postavenom, býva za minútu
asi 18 do 19 dychov, na staré dni ale mi^oží sa rýchlosť
dýchania poznovu preto, že staršie pľúca toľko sily nemajú
jako v mladom veku. Ostatne rýchlosť dýchania máme

úplne Y moci našej, alebo ináče: keď cheeme, i tak ryehle
dýchať môžeme, že 100 , ba do 120 dychov za jednu minútu
vykonáme^ tedy 5-krát toľko, jako pri obyčajnom spôsobe
dýchania; z druhej ale strany môžeme samorolne počef
výdychov za jednu minútu na 4 do 6 umenšiť, ba ľudia sil-
nejších pľúc dýchanie na toľko pripozdiť môžu, ae za minútu
iba dra dychy vykonajú. Nikomu ale neradíme, takéto
zkúšky s pľúcami svojimi konať, lebo by na trvanlivé a veľmi
napnuté pridržiavanie dychu nebezpecen^stvo porážky ci mrtvice
nastať mohlo. V obyčajnej reči hovorievame o človeku, ktorý
svoje dýchanie násilne pristavuje, že zatajil sa; na jak dlho
tedy dáže sa dýchanie zatajiť? Častejším cvičením a veľkým
napnutím vnútorných ústrojov tela môže toto zatajeme sa i
dvoch minút*) dosiahnuť; ba daktorí morskí noriči, me-
novite ktorí perly z hlbočiny morskej von vynášajú, do pol-
tretej minúty bez dýchania pod vodou vytrvať môžu. A
toto zdá sa byť najviac, čo pľúca ľuďské vydržať môžu.
Pravda síce, že i takí utopenci zase k životu privedení
boli, ktorí štvrť hodiny, ba i dlhšie pod vodou ležali; avšak
to nebolo dobrovoľné zatajenie^ sa^ o jakom tu hovoríme;
lebo dýchanie, zatajením sa pretrhnuté, bez všetkej mimoriad-
nej pomoci ďalej pokračuje, kdežto pri kriesení utopených
lekárskej opatery treba, ačkoľvek ju i rozumní nelekári vyko-
návať môžu.

Dýchanie pokračuje spôsobom najpravidelnejším v čas
pokojného, zdravého spánku, kect si človek (jako hovorievame)
nálelite odf ukuje ; v ťažkých ale mdlobáich stáva sa ono
vfelmi slabým, tak že človek skoro jako bezdušný leží. Po-
neváč ale od rýchlosti dýchania (jako tam hore spomänuto)
i rozmnoženie teploty telesnej závisí^ ľahko už pochopíme,
prečo telo človeka, v ťažkej mdlobe pohrúženého, prestrašu-
júcim spôsobom ochladne; po pretrhnutí mdloby a po
obnovení pravidelného dýchania i novej teploty v tele pribýva.

*) Pisateľ týchto riadkov díval sa v jaseň roku 1833. v morskom prí-
stave u mesta Terst i (THest) na troch ňoríôov gtéokeho rodu, ktorí
vyfahovali pozostatky tam stroskotanej lodi kupeckej. Až na krátke
giatky boli dooela nahí, skákali dolu hlavou so áajky do vody
morskej a vytrvali pod vodou pol- druhej minúty. Keď daktorý
z nich objavil sa z novu na površí vody, bol jako smrť bledý;
potom sadnul si spôsobom tureckým, nohám a krížom pod sebou
položenýma , fajôil svoj cibuk asi za pol hodiny, a po tomto vy-
dýchnutí hodil sa z flova do mora.

To je spolu príčinou, Ž0 i človek , v pokojnom spánku po-
hrúžený, nečO'Z prirodzenej teploty svojej tratí, jak len v
samých perinách neleží, alebo jak rozpaľujúcim nápojom
nebol obťažený. Že ostatne človek aj v najťažších, zdanlivej
smrti podobných mdlobách preca dýcha, o tom nijako
pochybovať nemôžeme, bo úplné prestanie dýchania bola by
smrť. Môžeme sa o tom i očividome presvedčiť; priložme
len malé, dobre na sucho vyutierané zrkadielko k ústam
človeka omdľeného, a hneíky spozorujeme, že ono trochu
„zabehlo* — t. j. že nečo z pľúc vySlej vodnej pary srazilo
sa na suchom skle zrkadielka. — ESte tu podotkneme, že
professor lekárstva na Švajčiarskej universite v Berne, doktor
Valentm^ yyúaSiel zvláštny nástroj dechomer (pnemnatometer)^
ktorým rozličnú silu dýchania merať možno, čo ale v prosto-
rozumných riadkoch našich ďalej opisovať nemôžeme , pone-
chávajúc tieto zkúSky lekárom.

4. Iiui^bárgka povaha dýchania.

Po stručnom opísaní ustrojenia a mechanických pohybov
pľúc našich prichádzame ku hlavnej otázke pojednania tohoto:
jakú službu vlastne dýchanie pre telo naše koná? Odpoveď
táto je: úloha dýchania pozostáva v tom, aby potrebné mnoho
kyslíku do krve uvedeno,,z druhej ale strany aby pre
telo naše zbytočné mnoho uhlík uz krve bolo vylúčené.
Vdýchnutím prijímame kyslík do krve; vydýchnutím ale
vydávame v krvi nepotrebný uhlík zo seba. A tu po samom
predku treba udať: jak mnoho povetria pľúcami pohlcujeme
a jaký je pomer medzi kyslíkom do krve prijatým a
uhlíkomz krve vylúčeným. Prísnymi zkúškami dosved-
čilo sa, že zdravý dospelý človek prosrednej velikosti každý
deň (za 24 hodín) priemerným okrúhlym počtom 4.580 krich-
lových či kubických stôp povetria dýchaním spotrebuje.
Mnohosť povetria, vdýchnutím do pľúc prenikajúceho a
nasledi;ijúcim vydýchnutím von vydaného, býva skoro úplne
rovná, alebo ináče: vydýchnutím nemôžeme viac povetria zo
seba vydať, nežli sní e vdýchnutím prijali; naproti tomu ale
chemické (lučbárske) čiastky vydýchnutého povetria sú v
pomere svojom veľmi preinačené. Povedali sme už tam hore
pod číslom 1, v jakom pomere sú podstatné čiastky povetria:
kyslík, dusík a kyselina uhliSitá v jedno pomiešané ; čísla |)o-
meru toho sú pri každom jednotlivom vdýchnutí sebe rovné.

Ak totiž pomyslíme si všetko, na jedenkrát vdýchnuté

Sovetrie na sto rovne verkých čiastok podľa priestoru roz-
elenéi.bude v ňom dusíku 79^ proc. a 20iV kyslíku, s velini
nepatrným prídavkom kyseliny uhličitej. Vzduch ale vy-
dýchnutý jná cele iné pomery. V ňom totiž nájdeme:
79y'ô dusíku, iSj^ô kyslíku a 4/ô kyseliny uhličitej, chatrný
ostatok vzduchu tratí sa v tele. Tieto čísla na prvý pohľad
úplne potvrdzujú hore spomänutú pravdu, že hlavný účel
dýchania je: kyslík do krve privádzať a kyselina uhličitú z
tela vylučovať. Z porovnania totiž procentov kyslíku vidíme,
že 5^*77 proc. kyslíku zostalo v tele našom; naproti tomu
ale, trebas sme i k nepoznaniu chatrnú čiastku kyseliny
uhličitej vdýchnutím do seba prijali , vydýchnutím značné
mnoho 4yô proe. tejto kyseliny z tela vylučujeme. O prítom-
nosti uhličitej kyseliny vo vydýchnutom povetrí môže nás
táto jednoduchá zkúška poučiť: vezmime vápennej vody do
pohára, t. j. tej čistej vody, ktorá povstáva nad haseným
vápnom; fúkajme slamkou do tejže vody a hneďky uvidíme,
že sa mútiť bude, pri dlhšom ale fúkaní sadne vápennistý,
S tou kyselinou spojený prášok na dno pohára. Keby sme
ale po sliati vody ten prášok usušili a trochu octu doňho
naliali: povstanú na ňom bubliny, tou kyselinou uhličitou
naplnené, ktorú sme fúkaním do vápennej vody z pľúc vydali.
Prísnymi zkúškami dosvedčilo sa, že dospelý muž prosrednej
velikosti za 24 hodín trochu vyše 1| funta uhličitej kyseliny
z pľúc vylučuje , naproti tomu ale skoro \\ funta *) kyslíku
dýchaním pohlcuje.

A tu povstáva prirodzená otázka: kamže sa podieva
kyselina uhličitá, ktorá nie len dýchaním ľudí a zivočuchov
ale i horením nepočetných, uhlím udržovaných ohňov po-
vstáva ? prečože týmito škodlivými prídavkami nekazí sa pove-
trie, v ktorom žijeme a dýchame, odberajúc mu práve týmto
dýchaním značnú čiastku kyslíku, k udržaniu života nevyhnutne

*) Držíme tu za potrebne , upozorniť na domnelý odpor, ktorý
naehodí sa medzi ta udanou váhou Čiastok povetria a medzi pro-
centami Čiastok priestorných (volumina). Tam vyšôie totiž hovoríme,
že telo pri každom vdýchnutí v sebe zadržuje 5y,o proú, kyslíka,
naproti tomu ale že vydýchnutím vyločuje 4*/io proc. kyseliny
uhličitej. Táto má tedy menej procentov, a preoa jej hore vyššie
vätšiu váhu (výSe !•/* ^ pripisajeme , než kyslíku pohlcenému.
Zdanlivý odpor tento vysvetluje sa tým, že kyselina uhličitá je od
kyslíku ťažšia, a tak tedy i pri menšom počte procentov miery
Či priestoru viacej vážiť môže od kyslíka.

potrebného? Odpoveď je: že yšemohúcnosf ruky božskej už

Íri stvorení sveta všetko nebezpečenstvo trvanlivé odstránila,
toré by z porušenia vzduchu dýchaním a horením pre život
ľudský i zvierací povstať mohlo. Ona totiž stvorila stromy
a všakové byliny, ktoré svojím listím neprestajne uhličitú
kyselinu pohlcujú a na to miesto kyslík zo seba vydávajú.
Ľahko tedy pochopíme, prečo je pod našimi Tatrami, hojnosť
všakového stromovia majúcimi, povetrie o veľa zdravšie,
nežli na pustinách, nijakých hôr a lesov nemajúcich. A tu
počujeme už otázku , ktorá bez pochyby nejednomu z láska-
vých čitateľov na jazyku sedí: prečože ani v zime nijakej
zkazy v povetrí necítime, ked širokolisté stromy naše sú za
pol roka jako metla holé a na poli nikde čerstvej bylinky
nevidíš? I tomli nedostatku pomohla ruka božia ^ keď v
horúcom pásme sveta veliké krajiny stvorila, v ktorých stro-
movie svojeho listia nikdy docela netratí ; jedno listie opadúva,
nové pučí a tak i to vylučovanie kyslíku z listov neprestajne
trvá ; potom ale nastanú silné vetry, ktoré donesú nám „pekne
rúče" nové zásoby kysUku, v tých neustálu jar a leto majú-
cich krajinách nashromaždeného. — Najviac kyslíku vydáva
listie stromové po tichom, teplom dáždiku v lete; a nepochybne
každý vct. čitateľ už zkúsil: jak podivu hodným spôsobom
telo naše v tak občerstvenom povetrí okrej e.

Že naproti tomu povetrie, dýchaním a horením zkazené,
na človeka škddlive pôsobí: toho nepočetné dôkazy máme.
Prečože vo velikých mestách nákazlivé choroby skôr povstá-
vajú a dlhšie trvajú, než inde? ba prečože ani rany tak
dobre a skoro nehoja sa vo velikých mestách, jako inde?
nepochybne následkom zkazeného v nich povetria. Avšak i po
menších mestách, mestečkách a dedinách, dýchaním veľa
ľudí v miestnosťach uzatváraných, povetrie kazí sa. Jak čerstvé
horia sviečky z počiatku plesov tanečných! čím dlhšie ale
dýchanie početného, tam shromaždeného ľudu trvá, tým smut-
nejšie budú i sviečky horeť a tým ťažšie dýchať budú i pľúca
tých , ktorí ani netancujú. A kdeže môže byť hnusnejšie,
zkazenejšie povetrie než v tých začadených krčmách pálen-
čených, kde v smradlavom stisku mnohí zaslepení rodáci naši
nelen poctivé meno a majetok, ale i zdravé pľúca svoje
utrácajú. — Keby ale y daktorom uzatváranom mieste strovila
sa dýchaním všetka zásoba kyslíku : nevyhnutne nasledovala by
strašlivá smrť zadusenia. Ľudia, v takomto nebezpečenstve
postavení, po samom predku cíťa nevysloviteľné úzkosti na

prsiach; ani najhlbSie dýchanie pľúca neuspokojí; kožka na
tele, menoyite v tvári, zabehne farbou čerreno-belasou (mo-
drou); povedomie tratí sa, až napokon medzi hrozným kŕčo-
vitým sťahovaním tela nastane smr£, a síce práve taká, jaká
zločinca na šibenici, a utopenca pod vodou očakáva, totiž
porážka zo zadusenia. A tu máme slovo výstrahy pre
Vás, vct. rodičovia! nenechávajte že vätSie, prázdne, vrchná-
kom opatrené truhlice otvorené, keí prinútení ste malé
dietky samé na seba doma zanechať ; nepočetné strašlivé pády
stály sa už tým spôsobom, že viac dietok schovalo sa jednomu
do truhlice , potom ale vrchnák spadol., plach zaskočil , a
úbohé deti, nemajúc v uzavrenej truhlici potrebného povetria,
v krátkom čase hore udaným strašlivým spôsobom zahynuly.
Najhroznejší ale dejepisný príklad podobného nešťastia
je tento: Roku 1755 udrel vo východnej Indii nahob (panov-
ník) bengálsky na hlavné mesto anglických osád Kalkuttu a
dobyl pevnosti Vtlltam^ v ktorej 145 anglických bojovníkov
a jednu ženskú zajal. V ukrutnosti svojej dal týchto nešťast-
níkov zatvoriť do väzenia, ktoré iba na 18 stôp dlhé, 11 stôp
(šuchov) široké a nečo vyše 9 stôp vysoké bolo; stáli tedy
všetci do hromady stisnutí , tak že sa nikto hnúť nemohol.
Sotva hodinka pominula, už^ bolo povetrie väzenia toho dýcha-
ním tak zkazeno, že zajatí nešťastníci, jako ryby z rieky
vyhodené za vodou, otvorenými ústami za povetrím chmatkali ;

Íoneváč ale kyslík povetria už skoro cele bol strovený, nija-
ého „dechu popadnúť" nemohli. Nastalo tedy strašlivé zadú-
Sanie sä, medzi ktorým všetci jakoby do besnoty upadli.
Pálčivosť bola tam pekelná, lebo mesto Kalkutta už i tak vo
vrelom pásme sveta leží. Medzi strašlivým krikom jedných
a divokým ručaním iných napadal jeden druhého zubami;
zase iní chceli si porozhryzúvať žily *) na rukách , aby z
krve stiekli ; najbližší ku stenám trepali si hlavy o múr, aby
svoju smrť priskorili atď. Za krátku chvífku bola tretina za-
jatých udusená ; poneváč ale mrtvé telá pre náramný stisk
na zem spadnúť nemohly, toto stisnutie živých s mŕtvolami
hrozné to trápenie množilo. Ked! napokon, pre zúfalý krik a
lom, komandant bengálskych vajakov väzenie otvoriť rozkázal,
uašly sa z tých 146 už 123 osoby zadusené a 23 pri živote,
avšak i títo polo-zbláznení. Ukrutný ten ta skutok bengálskeho
naboha nosí v dejepise meno j zkaza v čiernej jaskyni.

*) Čo vlastne slovo žila znamená, uvidíme dolu nižšie; užili sme ho
tu pre vŠeobeonú prostorozumnosť jeho.

Nemôžeme túto čiastku zprávy naSej o zkazení poretria
následkom dýchania zaTrSiť, aby sme na dre zdravotné
pravidlá nepokázali, ktoré po Slovensku, bohužiaľ! eäte
málo priateľov majú ; rozumieme každodenné vyvetrovanie
ijsby apotom pestovanie veľkolistých bylín v oblokoch.
Človeka veru až srdce zabolí, ked vidí starSie domky po
mestečkách a dedinách slovenských, tak malými obloky opa-
trené, že ani dieťa, tým menej dospelá osoba, hlavu von
vystrčiť nemôže. Takým oblokom, pravda, nevkradne sa zlodej
do domu, ale z druhej strany ani toľko čerstvého povetria a
svetla do izby neprenikne, koľko vyhľadáva sa k zabezpeče-
niu zdravia jej obyvateľov, najmä ak ešte i ten malý oblôčok
za celý rok neotvorí sa, aby izba vyvetreť mohla. Vzdudi a
svetlo sú dve podstatné výminky zdravia pre tých ľudí, ktorí
sú prinútení vätšiu čiastku života v izbe stráviť. Nie div potom,
že keď dajaká choroba nákazlivá vypukne, v našich dedinách
ona v hroznej zúrivosti pustoší. Tento nedostatok čerstvého
povetria v domoch obeeného ľudu našeho nebýva v teplej
čiastke roku tak citlivý , lebo členovia rodiny sú vo dne pri
prácach poľných v čerstvom povetrí, a nočného spánku obyčajne
na šope požívajú; tým viac ale dá sa pocítiť v zime, keď
veľmi početné rodiny jednu jedinú izbu obývajú. Radíme tedy čo
najnutnejšie každodenné vyvetrenie izby, čo najpoho-
dlnejšie ráno po vyčistení obydlia vykonáme, aby všetky nočné
výpary mohly sa von vypudiť. Stáva sa to súčasným otvo-
rením oblokov a dverí , proti ním postavených. Kde dvere
sú z boku izby a nie proti oblokom, tam nedá sa vyve-
trenie toto jako načim previesť, lebo v zadnej čiastke izby
zostane y^hailý kút^^ äó ktorého z otvorených oblokov a boč-
ných dverí povetrie neprenikne. Takýto hnilý kút môžeme
veľmi pohodlne vyčistiť dáždnikom; rozopnime ho len úplne
a potom sťahujme ho, v čas ot> orených oblokov a dverí, v tom
hnilom kúte veľmi skoro s vrchu dolu, a zase od zadnej steny
k oblokom: nuž týmto silným hýbaním izbového povetria
vzduch vonkajší i do tých zadných kútov izby prenikne a
občerství ich podivu hodným spôsobom. — Druné ale, čo
sme k občerstveniu povetria v izbách odporučiť chceli , je
pestovanie veľkolistých bylín v oblokoch, a to najmä
takých, ktoré i cez zimu svoje lístie podržujú, alebo len na
krátky čas tratia. Tieto zelené rastliny nie len že v zimnú
dobu roku zrak náš občerstvujú., ale vydávaním kyslihi zp
Ävôjho listia izbové povetrie i skutočne napr arvu j ú.

Odporúčame toto pestovanie bylín obločnýcli najmä tým rct.
rodákom naším, ktorý-sedavý život vedú, konajúc pri tom
úsilné práce duševné. V čas letných pálčivostí ale nič tak
výborne izbové povetrie neobčerství, jako keď čerstvú veliká
baluz brezovú do nádoby vodou naplnenej postavíme a tak v
izbe umiestime ; bo listy brezové nie len kyslíky ale i značné
mnobo paryvodnej vydávať a tak i vrelé povetrie chladiť
budú. Každodenným obnovením čerstvej vody v nádobe môže
ten istý brezový konár túto. službu za dlhší čas konať. V ne-
dostatku brezy i haluz lipová, topoľová, alebo z iného širo-
kolistého stromu pošlá, môže sa k udanému cieľu upotrebiť.

5. Para v déohm a teplota Jeho.

Okrem lučbárskych premien, ktoré podstupuje- povetrie
dýchaním, ešte na dve okolnosti zrak obrátiť načim, totiž na
vodnú paru a na teplotu dechu našeho. Každému známo
je, že keď okolité povetrie na istý stupeň ochladne, naše
dýchanie stáva so viditeľným^ tak že pri veľmi chladnom
povetrí celý kúr z úst našich vystupuje. Viditeľné toto dýcha-
nie počína sa, keí teplomer (thermometer) už iba ■+■ 7 stupňov
Reavm. ukazuje; z čoho nasleduje, že v teplejších dobách roku
málo kedy , iba za veľmi chladného rána alebo večera^ dý-
chanie naše vidíme. Poneváč ale povetrie samo v sebe je
neviditeľné : čo pri dýchaní z tela našeho v podobe kúru
vychodí, je vodná para s tými čiastkami vzduchu spojená,
ktoré podľa hore (pod číslom 4) podaného vysvetlenia pľúca
naše vydychujú. Že ale tejto pary v lete, alebo v teplejšom
povetrí vôbec nevidíme: toho príčinou je, že vodná para iba
pri istom ochladnutí povetria na toľko shustne, aby sme dro-
Dulinké jej guličky spozorovať mohli. V prázdnych izbách
nesráža sa vlhkosť na obloky; naproti tomU číra viac ľudí
v. daktorej izbe mešká, tým jnohútnejšie býva toto srazenie,
tak že pri chladnejšej povetrnosti voda zo skla oblokov ,>cin-
cúrom*^' dolu tečie. Nuž a zkadeže pochodí toto znamenité
mnoho vodnej pary, dýchaním z tela vylúčenej ? Nepochybne
2 krv e našej, ktorá v najútlejších cievočkách krvných po
pľúcach koluje; a táto strata vody krvnej tým vätšia bude,
čím rýchlejšie a hlbšie dýchame. Ztadiaľto vysvetluje sa:
prečo po namáhavej práci, po behaní, po tanci atď. smäd
(žízeň) cítime; naše telo žiada týmto citom náhradu vody,
Ktorú krev rýchlejším a mohutnejším dýchaním stratila. I to

TÍeme zo zlúsenosti ySetci, že človek dakedy , trebas ani na*
máhare nepracuje ani nebehá, z nepochopiteľnej príčiny neoby-
čajný smäd cíti, tak že ani dosť vody do seba naliať nemôže.
Stáva sa to vtedy, keí je povetrie samo v sebe neobyčajne
suché, tak že spolu s ním málo vody do pľúc prijímame, a
tak stratu vody krvnej častejším pitím nahradiť musíme.

Pozoru hodná je Jalej i teplota dechu *) našeho. Keď
nám v zime „za nechty zabMo^^ dýchame si do priehrštia, aby
sme premrzlé konce prstov zahriali teplotou, ktorú piecka
pľúc našich vydáva. Teplota krve ľudskej vystupuje okrúhlym
počtom na + 30 stupňov Reamn,^ a poneváč droDulinké pľúcne
Duňky (komôrky) sú na všetky strany vláskovitými cievočkami
krevnými otočené : vdýchnuté povetrie, trebas by jak ch ladné
bolo, takmer okamžite prijíma teplotu krve našej a tak potom
z pľúc vystupuje. Pomyslíme si ďalej, že v čas krutej zimy,
keí sme pod šírym nebom, dýchame povetrie — 20 stupňov
Reaum. chladné do pľúc, pôsobením krve na + 30 stupňov R.
rozpálených, tak že rozdiel tepla medzi vonkajším povetrím
a pľúcami 50, píšeme: päťdesiat stupňov Reaum. dosahuje:
nuž ľahko pochopíme, prečo pri veľmi krutej zime, i bez
mimoriadnych príčin, zapálenie pľúc a vôbec dýchacích
nástrojov častejšie ^po vstáva, než inokedy. Že ale pľúca naše
takéto velikánske rozdiely tepla bez patrnej škody vôbec
znášať môžu : to máme ďakovať onej chatrnej čiastke vzduchu,
ktorú sme tam vyššie (srovnaj číslo 3) pod názvom ostatocného
yoveírťa spomínali. Keby týchto teplý c n pozostatkov povetria
v pľúcach nebolo: musel by sa veľmi chladný vzduch zimný
bezprosredne (tmmedíate) dotýkať citlivého tela pľúc
samých , tak že by po každom vdýchnutí ľadového povetria
oparenie pľúc zimou nasledovať muselo- Takto, hľa! do-
brotivá ruka božia nepatrnými na prvý pohľad pomôckami
veliký cieľ dýchania zabezpečila.

6. Obyčajné odohýlnostl dýchania.

Z toho, čo sme pod číslom 3. o mechanických výjavoch
dýchania povedali, budeme si môcť i obyčajné odchýlnosti

*) Na daktorých miestach opisu dýchania nžii^ali sme slova dych,
tuto ale stojí d ech. Slovom dych mienili sme poznačiť sám sku-
tok pohybovania pfúc, názvom ale de ch rozumieme všetko (vzduch
f vodnú paru), čo plYiea vydýchDutfm z tela vylučujú.

jeho vysvetliť, jako sú menovite : vzdycháme^ zívame^ kýchanie,
kašľanie, stonanie, íkanie^ chräkanie^ smrkanie^ chrápanie^ napo-
kon ale odchýlností dýchania z pohnutia mysli pošle,
totiž ph^ a smiech, o ktorých tu v krátkosti prehovoríme
čo treba.

Vzdychaním voláme, jako známo, hlboké a dlhé vdýchnu-
tie, za ktorým i podobné vydýchnutie nasleduje. Núti nás k
tomu sama príroda, keď pľúce po tichom a krátkom, za dlhší
čas trvavSom dýchaní jakosi oslably: potom nastane k ich
občerstveniu i bez našeho povedomia hlboké vzdychnutie, aby

Silica okrialy. Toto upozornenie samej prírody mali by nasle-
ovať všetci ľudia, ktorí sediačky alebo stojačky tiché práce
konajú, jako sú menovite švadleny, mužovia spisovateľské

Íráce konajúci, potom daktorí remeselníci , jako sú krajčíri,
odinári at<f. Všetci títo mali by častejšie, a síce somovoľne
vzdychnúť, aby pľúca svoje občerstvili a zatrásením spod-
nieho tela, ktoré so vzdychaním spojeno býva, i obeh krve
v menovaných čiastkach priskorili. Zachovaním tejto jedno-
duchej rady istotne by mnohé ^zlatéMy^^ ani nepovstaly. j—
Ostatne tu podotkneme, že vzdychanie býva dakedy, jako pla^
a smieoh, i následkom pohnutia mysli , a menovite vtedy, keď
si pripomíname žalostivé príbehy života našeho.

Ztvanie povstáva ešte hlbším a trvanlivejším vzdychnutím
pri otvorených ústach, ktorého telesnou príčinou býva
ospalosť, duševnou ale zúnaveniemysli a menovite
pozornosti , keď je na také veci obrátená , ktoré nezasluhujú

Íozoru. Patrným je to svedoct\rom nechutnej komédie, špatnej
udby alebo daromného tláchania do sveta , keď poslucháči
zívať počínajú ; zvláštneho ale spománutia zusluhuje, že zívanie
býva nákazlivé, alebo lepšie povedano: chytlavé, t. j.
keď človeka zívajúceho vidíme, obyčajne i my sami počneme
zívať. Dobrým priateľom pri takejto nehode , za ktorú sa
vzdelanejší človek vo spoločností hanbí, je — smrkavý tabak,
keby sme len takú pomoc švárnym čítateľkám našim odpo-
rúčať smeli.

Príčinou kýchania býva dráždenie nervov nosových,
alebo vlastne tej útlej blanky, ktorá ho znútra pokrýva;
následkom dráždenia toho veľmi hlboké a dlhé vdýchnutie
povstáva, za ktorým tak prudké vydýchnutie nasleduje, že
všetky vnútorné čiastky tela, najmä ale chrýpy, silné zatra-
seniep podstupujú* Obyčajná tedv mienka ľudu, že „kýchaním
čistia sa moázgy " nijakého základu nemá ; iba nos chce sa

sprostiť toho, čo ynútornú blanku jeho dráždi. Medzi naj-
obecnejšie príčiny dráždenia toho patrí oastydnutie otáznej
blany, a časté kýchanie býva predchodcom nátchy (náčiska),
potom ale tabak smrkavý ; ba sú mnohí ľudia , ktorí kýchať
počínajú, keď bokom do slnečného svetla pozrú.

Kýchaniu podobné je ka»ľcmie, s tým rozdielom, že vyrá-
žanie povetria z pľúc opakuje sa viac ráz veľmi skoro jedno
za druhým, a že ono z dráždenia samých pľúc a iných strojov
dýchacích povstáva. Medzi vSetkými tu spomínanými odchvl-
nosťami dýchania jediný kašeľ v moci svojej máme na toľko,
že kašľať môžeme kedycheeme, a síce ták pravdivé, jako by
nás k nemu sama príroda bola prinútila; naproti tomu ale
skutočné kašľanie (jako i kýchanie) nijako nedá sa udusiť,
a nejeden zločinec bol už tým prezradený, že sa mu nevčasne
kýchlo.

Stonanie (v reči povšednej stenanie) treba považovať za
prirodzený výraz telesnej bo ľa s ti; záleží ono z rýchleho
vdýchnutia a vydýchnutia, ku ktorému býva pripojený krátky
zvuk, písmene -a podobný. Slávny francúzky ránhojic, doktor
Larey^ udával, že to pri ťažkých operáciách rád vidí, ked!
chorý hodné stoná ; lebo vraj násilným potlačovaním toho

Írirodzeného výrazu boľasti môže síce človek silu ducha preu- .
ázať, ale i zdarné zacelenie rany pripozdiť.

Príčinou čkania (štikútky) býva kŕčovité sťahovanie brá-
nice, ktoré opakuje sa v krátkom čase jedno za druhým,
tak že povetrie , cez hrtan rýchle vyhodené , známy zvuk
čkania pôsobí; jeho príčiny sú výlučne telesné.

Smrkanim voláme samovoľné vťahovanie daktorých látok
spolu s povetrím do nosa, ku pr. keí vodu na dlaň nalíatu
nosom vťahujeme; i smrkanie tabaku deje sa podobným spô-
sobom — Protivné jemu je chrákame; jazyk totiž pritlačíme
dolu a pľúcne povetrie stisnutým hrtanom vydávame, aby
tento silnejší prúd nečistotu^ hrtanovú , alebo dajaké cudzie
teleso, na pr. kúsok kosti, von vyhodil.

Chrápanie povstáva výlučne vo spánku, ked! pri otvore-
ných ústach dlhé a hlboké dýchanie oslablými, dolu vi-
siacimi čiastkami hrtanu zatriasa, čo najmä vtedy nastane, keá
človek „hore značky" leží.

Smiech záleží z opakovaného, rýchle za sebou nasledujú-
ceTho kŕčovitého sťahovania bránice (blany, ktorá prsnú
dutinu od spodnieho tela delí, jako už tam hore spomänuto), pri
čom vzduch, cez tak zvanú hlasovú dierku silne vyhodený, známe

zvuky smiechu dáva. Vo smiechu pri zavrených ústach
povetrie nosom vystupuje; na tom záleží známy spôsob ukrý-
vania smiechu, keď ústa dlaňou pritlačíme, nosoyé dierky ale
prstami stisneme. Pri takomto ukrývaní smiechu cíti sa naj-
lepšie to sťahovanie bránice. — Príčinou smiechu býva veselé
pohnutie mysli, ktorého rozližné stupne i sama sila smiechu
značí; velké a neočakáv^ané pohnutie ku smiechu mení sa pri
otvorených ústach na hlučný chychot a rekotaníe^ tak že pri dlhšom
jeho trvaní človeka „boky rozbolia." — Ostatne máva smiech
i telesnú príčinu, totiž fovseohne známe ^teJdenie (lechtanie),
najmä na bokoch tela , kde práve bránica leží. A tu máme
zase slovo výstražné, aby najmä malé dietky nenútily sa štek-
lením ku smiechu, lebo z toho nebez;pečné následky pre zdravie
povstať môžu. Ba nektoré spisy pripomínajú, že ľudia zločinným
spôsobom kroz dlhotrvanlivé št^.klenie usmrtení *) boli.

Jako smiech tak i plákame má svoju príčinu v kŕčovitom
sťahovaní bránice, ktorého ná4edkom pľúcny vzduch rýchlym
a sekavým spôsoboA vydávame a to pri známych zvukoch
plačlivých. Po ukojení plaču trvá ešte^ za dlhší čas veľmi
rychlé, kŕčovité vťahovaní e povetria do pľúc, ktoré f núka-
ním' voláme. Úkazy plakania dajú sa síce i b e z žalostivého
pohnutia mysli napodobniť, ale im chybujú pobočné výjavy
skutočného plaču, totiž slzy a zblednutá, opustená tvár,
trebaá daktorí ľudia i slzy (ktoré potom krokodýlskymi YolÁtne)
vo svojej moci majú.

7. Odoliýlnosti dýchania z prIÓín ohorobnýoh.

Nemáme a nemôžeme mať v umýsle opisovanie tých od-
chýl ností dýchania, ktoré s chorobnými priemenami pľúc
a ostatných nástrojov dýchacích sú spojené ; nám len o to i-

') Vo mnohých, obzvláSte starších knihách pripomína sa n aj strašnej á i
je4 medzi všetkými, a síce pod italianskym názvom cteqúa iogana,
alebo aeqtietta diNapoHf t j, vodička neapolská. Týmto jedom mohol
sa vraj usmrriť človek bez všetkých znakov otrávenia ; on pomaly
slabnul a chradnul, až zo slabosti skonal, a pomoci lekárskej proti
tomu slabnutia nebolo. Jed tento hotovila jakási talianska žena,
menom Toýania, ktoré i na zločinný jej výrobok prešlo; ona vraj
so svojimi mužskými pomocníky v hlbokej pivnici fndí ta privá-
bených vyzliekla, rukama a nohama rozpiatýma priviazala na širokej
pevnej lavici a potom jich na bokoch a napodošvách tak dlho štek-
lili, až zahynuli. Z peny, ktorá vtom smrtelnom smiechu na ústach
nešťastníkov povstala, jakýmsi tajným spôsobom pripravovala Toffania
svoju vodičku. Roku 1709 prišlo sa v meste Neapoli tomuto zločinu
na stopu, ktorý ale daktorí spisovatelia za poviedku vyhlasujú.

prevážame, yodu častejSie obnoviť načim, poneváč ryby
syojim dýchaním strovía vzducL v nej obsažený. Akby nebolo
spôsobu vodu rybám obnoviť: k udržaniu ich života postačí,
ked! dosavádnu ich vodu necháme s vysoká nazpak do nádoby
padať; aby medzi padaním neco vzduchu pohltila. — • Hmyzy
(mseetajy pavúoi a iní podobní živočuchovia dýchajú zvláStnymi
rúrkami svojho tela ; najmenej vyvinuté tvory, jako sú červy,
polypy atď. dýchajú celým povrSím alebo aspoň značnou
čiastkou povrchného tela svojho; slovom: každý živočnck
dýcha svojím spôsobom, počnúc od najdokonalejšieho tvora,
človeka, až do tých drobulinkých nálevníkov (infusoriaj^
z ktorých v jednej kvapke smradlavej vody tisíce a tisíce
ozbrojeným okom vidíme.

II. Obeh krve v Ind^^kem telo.

Z opisu prsnej dutiny na počiatku tohoto článku vieme,
že prúca so srdcom v najbližšom susedstve ležia, tak
že zo samého ustrojenia toho na ich obapolnú, vzájomná
činnosť zavierať môžeme, ktorú t^dy v druhej čiastke zprávy
našej (na kofko to zase bez hlbších , lekársko-luébárskych
vedomostí možno) objasníme. Prirodzený poriadok vecí núti
nás k tomu, aby sme najprrej o povahe krve ľudskej, potom
o ústrojnosti srdca, ďalej o krevných cievach a obehu krve
v nich prehovorili, dodajúc napokon nektoré všeobecné pozná-
menania.

1. Povaha krve ľudskej.

Nemyslíme, žeby daktorý z vct. čitateľov nebol trochu
krve ľudskej trebas len z porezaného prstu videl, tak že
túto tekutinu, čo do jej farby a hustoty, netreba nám dlhými
slovami opisovať; jej životný význam ale budeme môcť z
nasledujúcich slov pochopiť : k r e v je tekutina, ktorá rozchá-
dzajúc sa po tele našom zvláštnymi cievami, dodáva mu všetky
látky , k jeho zrastu a obnoveniu potrebné. — Lučbárskym
rozborom a obzeraním krve okom ozbrojeným dosvedčilo sa,
že ona zo dvoch hlavných čiastok záleží: z čiastky tekutej,
a potom z čiastok pevných, ktoré v tej prvej plávajú.
Krvná tekutina, vo vedeckej reéi plasma, pozostáva z vody;
ktorá v sebe drží roztopenú bielkovinu (Äľbumin) a vlák-
ninu (Fibrin), Bielkovina krve našej nedelí sa y ničom od
bielku vo vajci obsaženom; preto i vo vode, na 60 stupžcv

Beaum. rozohriatej práve . tak stvrdne, jako bielok yaj«ový«
Druhá ale podstatná žiastka krvnej tekutiny, vláknina,
býva toho prížinou, že krev z tela *) vypustená jako hovorie-
vame „srazi sa." Okrem tu spomänutýeh dvoch hlavných
eiastok ešte krevná tekutina i iné látky v sebe drží,
ktoré dostávajú sa do tela s jedlami, jako menovite soľ ku*
chyžská; čo z nich pre telo je zbytočné, vylučuje sa
spodními cestami von. Látky plynovej podoby, jako je
kyselina uhličitá , vylučujú sa z krve dýchaním , o čom dolu
nižšie prehovoríme.

Pevná látka krve záleží z tak zvaných krevnýeh
zrniek, i krevnými bunkami nazvaných. Sú to veľmi
drobulinké, okrúhlo-stlačené, SoSovici podobné telieska, ktoré
okom neozbrojeným ani rozoznať nemôžeme, poneváč ich
priemer (diameter) iba —^ (jednu páť-tisícu čias^u) palca či
côlu dosahuje, alebo ináče : k vyplneniu dlhosti jednoho palca
bolo by treba päť-tisíc krevnýeh zrniek vedľa seba položiť ; v

1'ednom ale krychlovom côle ľudskej krve nachodí sa 40 mil-
iónov krevnýeh zrniek. Ony sú príčinou červenosti krve
našej a po svojom spálení zanechávajú načervenastý popol, z
ktorého dá sa vylúčiť železo, tak že tedy červená farba
krve pochodí od železa k nej primiešaného. Toto farbivo
krve našej volá sa krevná červeň (Hämatin). — Tak zvaná
^biela choroba" ženských osôb záleží v nepríhodnom pomere
železa k ostatným čiastkam krve; pomer tento napravujú
lekári, dávajúc chorým osobám lieky zo železa pripravené,
čoho následkom i krev prirodzenú ôvoju červenosť obdrží a
choroba prestane. — Freba nám tu poznamenať, že v krvi
rozličných zvierat sú hore spománuté čiastky rozličným spô-
sobom složené, a lučbárska veda už tak ďaleko pokročila, že
môže určite rozhodnúť: či daktorá krev z ľudského a či
zo zvieracieho tela poSla. Od podobného rozhodnutia často
smrť alebo život človeka záviseť môže, keď súdni lekári majú
yysvedčiť: či krevné špiny, na odeve daktorého podozrelého
človeka spozorované, z ľudskej a či zo zvieracej krve pošly?
Tu povstáva ešte prirodzená otázka: jak mnoho váži
krev, obsažená v ľudskom tele ? Už v obyčajnej reéi rozozná-

*) Lučbárske sloSenie krve domácich zvierat naáich je krvi ľudskej
podobné ; preto pri zabíjaní ošípaných malý Janko mnsí krev do
myšky nachjrtanú prútom , šibal^ aby sa nesrazila. Na tomto prútkn
dajú sa potom nitky a chĺpky pozorovať, ktoré povstaly z krvnej
vlákniny.

ráme krevnatých a menej kreynatých Tudí, a to prárom;
lebo váha krve u dvoch osôb , trebas rovne ve&ých a rorne
starých, nemusí byť tá istá. U silných, krevnatých ľudí váha
krve môže na 30 fí vystúpiť a činí asi jednu pätinu váhy
celého tela; menej krevnaté, dospelé a zdravé osoby majú
20 do 26 í? krve, tak že ona asi jednej šestiny váhy celého
tela dosahuje. Pomerná ale váha ľudskej Krve je 1.055,
váhu éistej vody berúc číslom 1.000; alebo ináče: do takej
nádoby, ktorá 1.000 funtov čistej vody v sebe držať môže,
vprace sa 1.055 W krve ľudskej , ona je tedy od vody nečo
ťažšia. — Ďalej i to poznamenať sluší : v jakom pomere váhy
sú jednotlivé čiastky krve medzi sebou? Odpoveď táto je: v
tisíc čiastkach krve (na pr. v tisíc lôtoch) nájde sa priemerne
865 čiastok vody, 71 bielkoviny, 3 vlákniny, ostatných ale
61 čiastok pripadá na rozličné, v krvi obsažené čiastky zemné,
soľné a železné. I samo te lo naše je strany lučbárskycn prvkov
(elementov) svojich krvi docela podobné; jakože by i nie?
keí ono z krve rastie a obnovuje sa; preto lučbári krev i
roztopeným orgomismom (telom) nazvali. Samo sebou rozumie
sa, že práve opísaný pomer medzi podstatnými čiastkami krve
nebýva u všetkých ľudí ten istý ; samé pohlavie, vek, spôsob
života , obyčajné pokrmy , stav zdravia atd. môžu ho viac
menej premeniť. Tak na pr. krev ženských vôbec a mladých
osôb iíiužkých je redšia a podľa toho i jasno červená,
kdežto krev mužských dospelých , jako i všetkých krevnatej-
Sích osôb vôbec, hustejšia a tak i tmavšia býva.

Nemôžeme tu pominúť, aby sme o „srazcDÍ krve*^ už
tam hore spomänutom , obšírnejšie neprehovorili. Jakinile
krev z tela vytečie a nechá sa v pokoji stáť, z prvú počne
hustnúť a premení sa na mäkkú, huspenine (studenú) podobnú
látku. Príčinou tejto priemeny je výlučne vláknina, ktorá
sťahovaním sa i shustnutie krve spôsobí; pri dlhšom ale trvaní
sťahovania toho rozdelí sa krev 1 na dve čiastky, totiž na
žltkavú tekutinu, krevnú vodu (sefľum)^ a na polopevný
červený pagáč, tak zvanú krevnú sliatinu (cruor), Z tohoto
vysvitá, jako srazeňie krve povstáva tým, že vláknina vylučuje
sa z krvnej tekutiny (plasma); ked! ale čerstvé vytečenú krev
prútom šibeme: vylúči sa vláknina celkom z krve samej, a
tak ani krev sraziť sa nemôže, poneváč vylúčená vláknina v
podobe nití a chumáčikov na prúte zostane. — Srázenie krve
stáva sa i v mŕtvom tele hore udaným spôsobom; preto
tvár skutoči\e mŕtveho „jáko vosk ožlkne" ; pozdejšie ukážu

sa na tele, nťenonte na brachu a na chrbte , tmaTomodré
Spiny, poneváé tmavo-červená farba krevnej slíatiny cez
kožku mŕtveho tela jakoby prezerá ; to je príčinou , ie tieto
modré špiny na tele za najbezpečnejší znak skutočnej
smrtí považovať môžeme , lebo krev živého tela nesrazí
sa nikdy.

Pozostáva nam ešte, prirodzenú teplotu krve ľudskej
pripomänúť; ona pravidelne 30 stupňov teplomeru Reaum.
dosahuje s nepatrnými priemenami, od veku, pohlavia a spô-
sobu života pošlými. Samo ponebie nijakého vplyvu na
teplotu kr/e nemá, trebas na pr. v obyčajnom rozhovore
^teplokrevného" Taliana, Španiela atí. v prirovnaní k národom
severným spomíname ; avšak Talianova krev ani za mak viac
teploty nemá od krve Lapončanov, najchladnejšie končiny
našej čiastky sveta obývajúcich. Pri dobrom obleku býva
teplota ludského tela pod pazuchou práve tak velká, jako
teplota krve ; lebo ked sklenenú guličku teplomeru za dlhší čas
v jamke holého tela pod pazuchou podržíme, on 30 stupňov
teploty ukazovať bude. Pri vSetkej teplote svojej môže krev
ľudského tela i zamrznúť, čo ale iba pri nedostatočnom

gokrme, odeve a zameškanom pohybovaní tela stať sa môže.
[ladného človeka i pri miernom povetrí zima seká ; po nále-
žitom ale občerstvení ssdravým pokrmom jiavráti sa prirodzená
teplota i bez pálenky, alebo iného nápoja silieového.
Naproti tomu, keď ožran pálenkou na zem shodený v krutej
zime ležať zostane a zadrychne : z pristaveného pohybovania tela
smrť zamrznutia nasleduje, trebas žalúdok ožranov je
páleným preplnený. Jako štatistika lekárska učí , velikánska
vätšina nešťastných pádov zamrznutia z tej ohavnej smradla-
vice pálenčenej pochádza. Statočným ale a striezlivým
ľuďom nech slúži za výstrahu: aby", keď na ceste v krutej
zime mimoriadne driemoty na nich prichádzajú, všetky
svoje telesné i duševné sily sobrali a telo v neprestajnom
ponybovaní udržať hľadeli, lebo tá ospanlivosť už z toho
pochodí, že obeh krve následkom jej prechladnutia slabnúť
počína. Kto tedy na voze alebo na saniach cestuješ , sídi
dolu a bež za príležitosťou, ažby sa telo trochu zahrialo ; kto
ale pešky putuješ, nesadniže si, pre Boha! keď driemoty
na teT)ä doliehajú; lebo ak si sadneš, zadriemotíš* do smrteľ-
ného spánku a nevstaneš viacej. — Podobné , ač i nie tak
nebezpečné, sú úkazy života našeho, keď v letných pálči-
vosťach teplota povetrná blíži sa k prirodzenej teplote krve

naSej, t. j. keď teplomer t tiene ftôni) dyíha sa k 30 stupňom
Reawm. V tomto páde zachyáti nás tiež náramné zoslabnutie
ducha i tela; človek stáva sa ku každej práci neschopným;
pot leje sa „cincúrom*' z tela, a keď takéto pálčivé povetrie
za dlhSí čas trvá, môže z toho, najmä pri plnokrvných osobách,
smrť porážky nasledovať.

2. Ustrojnosť našeho srdos.

Každý človek, trebas i nijakej známosti o spôsobe ustro-
jenia prsnej dutiny svojej nemá, cíti preca pohybovanie krve
v svojom tele, a tuSí , že pôvod a príčinu pohybovania toho v
srdci hľadať treba. Jakože tedv vyzerá srdce naše, aby túto,
k životu nevyhnutne potrebnú sfužbu konať a . krev po všet-
kých čiastkach tela preháňať mohlo? Na túto otázku chceme
teraz, majúc obrázok na str. 85 pred očima, stručne od-
povedať. Srdce leží v prsnej dutine medzi pľúcami, visiac
z pevných ciev krevných dolu , ktoré rozchádzajú sa z
neho na všetky strany tela; jeho podoba môže sa prirov-
nať okrúhlastéjuu, u . spodku mierne končitému, prázdnemu,
z pevných svalov (muskulov) utkanému vačku. Spodní okrúhly
koniec srdca je, jako na tom obrázku vidíme, k ľavej
strane tela obrátený, čoho následkom i bitie srdca, a síce
medzi 5-tym a 6-tym rebrom, cítime na ľavom boku, trebas
vrchnia, široká čiastka srdca v prosriedku prsnej dutiny leží.
Jako pľúca sú zavinuté v tenkej blanke pohrudnici (pleura)^
tak i srdce zvláštnu blankovitú pokry vu má, ktorá meno
srdcového pytlíka (Herzbeutel; pefŕicardium) nosí. Od vrchu
srdca až dolu ku končitej okrúhíine jeho tiahne sa cez pro-
sriedok mäsitá stena, ktorá srdce na dve čiastky, tak
zvané srdcové komcry {vmtriculi\ Herzkammem) delí ; čiastka
srdca, k ľavej strane tela obrátená, nosí meno ľavej komory^
druhá čiastka z podobnej príčiny názov joravej hcmory obdr-
žala. Medzi týmáto dvoma komorama nieto nijakého spoje-
nia, tak že sa krev jednej komory s krvou druhej nikdy
pomiešať nemôže. Každá z týchk) komôr je zase u
vrchu srdca mäsitou stenou, priečky cez srdce položenou
(tá prvá ide pozdĺž dolu), na dve čiastky rozdelená, ktoré
ale sú medzi sebou kroz otvoreninu v tejto stene tak spo-
jené, že ju zvláštna mäsitá chlopka zatvoriť a svojím na
bok odstúpením zas otvoriť môže. Z tohoto už vysvitá, že

srdce naSe vlastne zo 4 rozličných prázdnin pozostáva, majúc
totiž dve komory a takže dve ich pred-koínôrky
(átria ^ VorhOfe) ; každá komora so svojou pred - komôrkou
spojená je kroz podobne sporiadanú otvoreninu, jaká je medzí
oboma pred- komôrkama. — Strany prirodzenej váhy srdca
eSte poznamenáme, že srdce mužských osôb — rozumieme
ľudí dospelých a úplne zdravých — je o jednu devätinu od
ženského srdca ť a ž S i e ; ono ďalej pri mužských stáva sa
8 pokračujúcim vekom o neco máličko eSte tažSíA, kdežto
srdce osôb ženských po 30-tom roku života malulinkú
čiastku svojej váhy tratí. Priemerná váha ľudského srdca býva
j^P (jedna sto-Sesťdesiata) čiastka váhy celého tela; alebo i-
náče : človek, ktorého celé telo 160 funtov váži, bude mať
srdce pravdepodobne jeden funt fažké ; pri novorodzených
dietkach ale srdce býva pomerne ťažšie, tak že ^1- (jednu
sto-osemadvaciatu) čiastku váhy celého tela činí. JPoneváč
ďalej telo silného, práve narpdzeného dieťatka 8 funtov
(256 lôtov) váži : ľahko vidíme, že srdiečko jeho 2 lôty mať
bude. Avšak tu hovoríme len o číslach priemerných (prav-
depodobných), ktoré všakové výnimky podstupujú.

3. Cievír kr«vaé a loh rozdelenie.

S hore opísanými komorami a pr^d-komôrkami srdcový-
mi spojené sú vSetky cievy, ktoré po celom tele krev zo
srdca rozvádzajú a zase k nemu nazpak dovádzajú ; cievy
obojeho spôsobu voláme krevnicami, z ktorých najfalav-
n^Sie opíSeme. Podľa hore udanej služby svojej delia sa
vSetky krevnice našeho tela na dve klassy : na tepny
(orťeneie, Schlagadern) a na žily fvenae, Blutadem). Tepny
rozvádzajú krev zo srdca po celom tele; žily naproti
tomu sbierajú krev zase , privádzajúc ju nazpak do
srdca. Už podľa tejto dvojakej služby svojej sú krevnice
rozlične ustrojené ; t e p n y sú cievy veľmi pevné a pružné,
tak že i po prerezaní zostávajú na okrúhlo otvorené, trebas by
žiadnej krve t nich nebolo ; žily naproti tomu sú cievy o
tenSích a slabSích stenách, ktoré po svojom prerezaní a vy-

Írázdnení spľasnú. Toto slábSie ustrojenie žíl je príčinou, že
rév, ktorú ony z tela k srdcu nazpak vedú, cez ich steny
v modrej (belasej) farbe prezerá, tak že beh a vSakové
spojenie ž í 1 na rozličných čiastkach tela naseho , menovite

na rukácK a na ramenách, okom sprevádzať môžeme; cez
tepny ale, pre tlsté a pevné jich steny, krev ,yprezerať**
nemôže. A takej pernoty bolo pre tepny treba; lebo srdce
velikou silou vystrekuje krev do nich, tak žeby ju pri slab-
5om ustrojení vydržať nemohly ; v žilách naproti tomu
prúdi sa krev pokojne, bez násilných skokov, tak že na nich
ani žiadneho hýbania (volá sa ono pri tepnách púhom čí
tepňom) nepozorujeme.

Všetky tepny vychádzajú z komôr srdcových , a
síce najv á tš i a z nich, cez ktorú srdce krev do celého
tela vystrekuje, pôvod bere z íavej komory a meno
srdecnice (aorta) nosí ; na obrázku strany 59 je
ona písmenou k poznačená. Tepny plúcne vychádzajú s
pravej komory srdcovej, vo dvoch hlavných ramenách:
práv é rameno tepny pľúcnaj delí sa na 3, lavé rameno iba
na 2 menšie ratolesti. — Žily naproti tomu vedú najtlstej-
šími cievami svojimi do pred-komôr srdečných, tak že

Fíú-cné žily, z oboch čiast(»k pfúc pošle, vpadajú do
a v ej, ostatné ale, z drieku a hlavy tela krev dovádza-
júce žily, do pravej pred-komory srdcovej. Rozličné toto
spletenie žíl a tepien (jako ho i na obrázku vidíme) dalej
opisovať nemôžeme, bo nemáme v úmvsle prednášať pitvu
(anatómiu) tela ľudského, ale vct. čítate]^ iba na to sporiadame
krevníc upozorniť chceme, ktoré vyhľadáva sa neomylne,
aby sme obehu krve v našom tele jako tak porozumeť
mohli. A preto ešte poťahom na náš obrázok nasledujúce
podrobnosti sdelíme: Epomänutá hlavná tep n a tela našeho,
s r d e č n i c a (aortajy dvíha sa zprvu zo srdca hore, vypú-
šťajúc tenšie konáriky svoje do hlavy a do ramien; potom
ale skrívi sa na dol a ide poza srdce ku spodnej čiastke
tela. Na obrázku našom (pag. 59) vidíme toto skrívenie
srdecnice, a písmeno c značí konár, ktorý z nej do ramena
prechodf, ktorému konár druhého ramena (z ľavej strany
obrázku nad písmenom d) sodpovedá. Písmeno b značí konár
tepny, do hlavy vedúci ; písmenami d poznačené sú hlavné
žily, ktoré krev z ramien k srdcu dovádzajú. Napokon
ešte pripomíname, že písmeno h na obrázku značí pravú*)

*) Nech to nikoho nemýli, ze pravá strana srdca, na obrázka pís-
menom h poznačená, leží k favej ruke našej; pomyslíme si len, že
človek s otvorenými prsiami stojí pred nami, a že srdce jeho tak
vidíme, jako na obrázku : nuž hneď pochopíme, že je to p r av á
Btrana toho človeka, od ktorej i práv á komora srdca jeho meno má.

pred-komoru , g ale pravú komoru srdcová, a tak tedy na
druhej strane lavá predkomora s ľavou komorou majú po-
dobné položenie.

O spôsobe, jako rozchádzajú sa tepny po všetkých
údoch a čiastkach našeho tela, môže nás poučiť obraz koša-
tého, veľa konárov a menšich ratoliestok majúceho stromu.
Pomyslíme si, že je srdečnica ((mría) peň stromu tohoto, v
samom srdci zakorenený : budú jej oddiely, ktoré do hlavy,
do ramien a potom z drieku do stehien vedú, jakoby
hlavné konáre stromu toho, z ktorých vždy menšie a
menšie konáriky vybehujň , rozrastajúc sa tak , jako rato-
lesti stromu, až do najtenších prútikov. Takéto najtenšie
konáriky tepien rozpradú sa potom vták zvané vlas ko vi t é,
už iba oku ozbrojenému viditeľné cievočky, z ktorých telo
vpíja čiastku krve, ku ľirastu a obnoveniu svojmu potrebnú.
Povážme na príklad ruku našu s prstami ; jeden hlavný
konár srdečnice ide do ramena, z tadiaľ dolu ku dlani, z
ktorej každý prst zase svoj vlastný konárik z velikého pňa
toho prijíma; tieto konáriky sú vždy tenšie a tenšie, až na^
pokon prejdú v sieť konárikov vlas k o vi tých. A tak je
tomu po celom tele našom, jako sme tu o jednej rato-
lesti srdečnice, do ramena a spodnej ruky vedúcej, povedali.
Práve tým spôsobom, jako tratia sa tepny v tele do «^eí^
vláskovitej^ po v stav aj ú žily, ktoré nespotrebovanú čiastku
krve k srdcu nazpak vedú ; z vláskovitej sieti drobulinkých
žiločiek stekajú sa vždy vätšie a vätšie, z údov a drieku tela
pošle žily, ktoré napokon hlavný prúd krve do pravej
predkomory srdcovej upravujú, kdežto žily pľúcne do ľavej^
pŕedkomory vpadajú. Sieť vláskovitých žíl a tepien
tak je útla a jemná (fajnová), že ani ozbrojeným okom ne-
možno vypátrať : kde prestávajú najútlejšie tepny a kde
počínjú sa prvé ž i 1 o č k y.

avláštneho spomänutia zasluhuje žila , menom v r á t-
n i c Z (Pfortader , vma portarwm) vyznačená. Srdečnica
totižekrev zo srdca pošlú nie len drieku a spodním čiastkam
tela, ale i drobám, v brušnej dutine uschovaným, meno-
vite žalúdku, slezine mieškom žlčovým a veľkému Či
zažívaciemu črevu (Dcurmkanal) dodáva. V tomto čreve a
ostatných menších drobách brušných jestvuje , jako í v
ostatných čiastkach, tela sieť vláskovitých žiliek, ktoré
spojujú sa Vo vätšie a vätšie žily, až napokon schádzajú sa
v jednom prúde, ktorý tam vyššie spomänuté meno v r á t-

síce nosí. Ale Trátnica neredie naspak obrátenú kroT
prosto k srdcit, lei do j á t e r (peSenick) ; tam rozckádsa sa
Trátnica na tepny, potom ale z ich sieti yláskótitej povstá-
Tajú Sily ji terne, dodirajde krer svoja po hlacrnej žile
k srdcir. 2 opisu tohoto ^retelne rysritá, Se ro rSetkýck
ostatnýeh čiaracach tela naSeko krer iba cez jednu sieť
yláskovitých te|rien a iíl prechodí, krer ale z bru8ných ynór
toriio9Éí preháňa sa cez d r e sieti yláskorité, z ktorých prrá je
T samých éreyách a iných, hore spomänutVch drobácn,
drnhá ale y játrach. Od pravidelného obehu krye y
séstaye yrátniSnej (lyortadersystmi) zdravá výíiva tela
najviacej závisí ; tak zvaná zlatá žila pochodí z poruSe-
ného obehu krve v tejto sústave.

4. Bitie ardoa k obeliii krva.

Po stručnom opise krevníe lahko už pochopíme: jako
krev tak zvaným bitím srdca cez telo' naSe preháňaná
býva, čo obehom krve voláme. Stáva sa to nasledujúcim
poriadkom: srdce sťahuje sa občasne (periodicky) a pri
každom stiahnutí (systole) vystriekne z oboch komôr súčasne
svoju krev, a síce z íavej komory do srdečnice (aortah
ktorá ju po celom tele rozvádza, z pravej ale komory úo
tepny pfácnej, abv sa krev roziMa menšími tepnami až do
vláskovitei sieti píncnej a tak navrátila sa žilami pľúcnymi
do Ta v ej pred-komôrky. Aby krev zo srdca vystreknutá
nemohla sa obrátif do prédkomôr nazpak: tomu zabra&ujú
zvláštne c h 1 o p k y , ktoré na otvoreninu srdcovú priľahnu.
^ Po stiahnutí srdca nasleduje roztiahnutie (dm8tole)j
medzi ktorým ženie sa krev, po vykonanom obehu, z pred-
komoriek do komôr srdcových, tak že tedy súčasne so stiah-
nutím komôr nastane roztiahnutie predkomoriek, a na opak;
alebo ináče : keď je v komorách srdcových systole^ majú
ich predkomÔrky diastole a naopak. Po každom stiahnutí
(udrení) srdca ženie sa krev ďalej a ďalej rozličnými tep-
nami, až napokon vráti sa, po vykonanom obehu, žilami
nazpak do srdca. Sú to d v e velké krevnice, ktoré meno
žíl dutých (vmae oavae) nosia a krev do pravej komory
srdcovej dovádzajú. Aby tedy krev cez vSetky čiastky tela
prehnaná byť mohla: musí dvarazy prejsť cez srdce,
pravda každýkrá^ inými cestami. Z pravej totiž komory

ženie sa krev tepnami pľácnymi do práe,a keí tam akriala
(o Som dolu nižSie prehovoríme), obráti sa žilami prácnymi
nazpak, a, síce do predkpmôrky Tav ej. Toto preháňanie
krre cez píáca yolá sa obehom menSím (circulm minor-
der kleine Bareislauť). Krer pľúcami prehnaná rkroži v das
roztiahnutia {ddastoh) z ľavej predkomôrky do ľavej komory
aby jn ztade srdce svojím stiahnutím (systole) cez srdečnicu
do ostatných čiastok tela prehnalo, z ktorých vráti sa potom
dvoma dutýma žilama do predkomory pravej. A toto
prúdenie kj-ve po celom ostatnom tele, vyjmúc pľúca ftieto
majú svoj zvláštny, tu vyššie opísaný obeh) volá sa obe-
hom veľkým {drcdus mijor; der grosse Kreislauf). Po
dokonanom obehu veľkom prúdi sa krev zase z pravei ko-
mory do pľúc, aby po malom obehu navrátila sa do ľavei
predkomôrky srdečnej, z ktorej vkroží do pripoíenei komory
ľavej, aby cez srdeČAÍcu zase nový veľký obeh nastúpila.
A tak to ide porád jedno za druhým po celý čas trvania
našeho života, az ostatným udrením srdca i obeh krve pre-
stane a telo naše zomre.

Všetko, čo^ sme dosiaľ strany obehn krve obšírnejšia
yysvetlovah, moze nám tu pripojený obrázok objasniť; pred-

stavujeonnútro srdca,
cez prosriedok prereza-
ného. Písmeno í zuačí
pravú komorUj/pravú
pred - komôrku; ďalej
písmeno k ľavú komoru,
g ľavú pred - komôrku
srdcovú. Obeh tedy
krve koná sa týmto
spôsobom: krev hnaná
býva z ľavej komory
cez srdečnicu a do ce-
lého tela, a po vyko-
nanom obehu vráti sa
dvoma dutýma ži-
la m a h, c, cez pravú
predkomôrku / do pra-
vej komory i. Z tejto
vystriekne srdce krev
žilovú pľúcnou tep-
nou ž Ä do pľúc, aby

tam ohriala^ z pľúc ale vráti sa pľúcnymi žilami dd do ľavej
predkomorky ^,z ktorej potom vstúpi do ľavej komory ä> aby zaze
cez srdečnicua nový, práve opísanému rovný obeh nastúpila.
Písmeno I značí stienku , ktorá obe komory srdcové delí, a
vidíme z jej položenia, že krev žilová pravej komory i ne-
môže sa nikdy pomiešať s krvou tepnovou íavej komory k.
Tu povstáva e8te otázka : jal dlhože to trvá , aby
vSetka krev naSa tým dvoiakým obehom jedenkrát cez
telo naše prehnaná bola? Odpoveď na túto otázku nemôže sa
dať v úplnej určitosti preto, že krev zo všetkých čiastok tela
nevráti sa súčasne k srdcu nazpak; čím ďalej totiž
daktorá čiastka tela od srdca leží, tým pozdejSie vráti sa
krev k nemu a naopak. Ked tedy človek rovno a ticho
stojí, krev z veľkého palca nohy pozdejšie dobehne k
srdcu nazpak, nežli krev z palca ruky, leoo tamtá dlhšiu
cestu i v tepnách i v žilách vykonať musí. Avšak mno-
hými a veľmi prísnymi zkúžkami dosvedčilo sa , že krev
asi za minútu vykoná cestu, svoju po všetkých čiastkach
tela, a tak tedy cez deň (24 hodín) 1.440 razy cez telo pre-
behne. Nuž ale vieme, že mnohému sedí na jazyku otázka :
^jakože by to možno bolo, vypátrať čás, ktorý jedno
obehnutie krve našej v tele potrebuje ?" Stalo sa to zkúš-
kami na koňoch vykonanými. Otvorili totiž koňovi na pra-
vom boku hrdla žilu a vstrekli mu do krve takú látku,
ktorá môže sa z krve ľahko vylúčiť, aby tak svoju prítom-
nosť prezradila. Hneďky potom otvorili tomuže koňovi i
na ľavom boku hrdla žilu, a majúc sekundové hodinky pred
sebou, vypúšťali čas po čase z tejto druhej žily trochu krve,
ku každej ale troške zaznačili : po koľkých sekundách bola
z tela vypustená ? I ukázalo sa, že už po 40 sekundách vy-

{)ustená krev zo žily ľavého boku prezradila prítomnosť tej
átky, ktorú koňovi boli na pravom boku do otvorenej žily
vstrekli. Hrdlo koňovo je pravda k srdcu o veľa bližšie,
než ostatné čiastky tela jeho, a tak tedy opakovanými zkúS-
kami dosvedčilo sa , že celý obeh krve v koňskom tele asi
pol-druhej do*^ 2 minút trvá. Poneváč ale i obeh krve
vlastného tela našeho je tým istým zákonom (nepriroTnávajúc
ostatne človeka k hovädu) podrobený: z porovnania velikosti
ľudského tela ku koňovi dalo sa dosť prísne vypočítať , čo
sme tu hore spomneli, že totiž krev asi za minútu vy-
koná svoju cestu po všetkých čiastkach tela našeho a vráti
sa k srdcu nazpak.

Z toho, čo sme dosiar povedali o pôsobení srdca k obehu
krye, dajú sa nasledujúce úkazy našeho tela pohodlne yjsvetliť :

1« Bitie alebo tlčenie srdca. Pri každom
stiahnutí srdca (systole) premení ono čiastočne polo-
ženie svoje, a síce tým spôsobom, že spodnia , končito-zao-
krúhlená čiastka srdca pomkne sa trochu ku predu a ľavej
strane tela, čoho následkom dotkne sa i steny prsnej dutiny,
a síce medzi &-tym a 6-tym rebrom ; keí ale srdce roz-
tiahne sa (diastole), zaujme súčasne i to prvé miesto svoje.
Pravidelné pohybovanie toto voláme bitím alebo ti č en im
srdca. Rýchlosť pohybovania tohoto v najužšom spojení stojí s
dýchaním; čím častejšie a silnejšie vydychujeme, tým
častejšie a silnejšie hýbe sa i srdce naše , čo každý pri
prvom behu na sebe spozorovať môže. Ba už samé položenie
našeho tel^ na rýchlosť pohybovania srdca pôsobí ; lebo naj-
častejšie bije srdce, ke<í stojíme ; trochu menej, keď sedíme, a
najmenej, keď ležíme. O veľa vátšie rozdiely povstávajú
v tlčení srdca pôsobením samého veku. Tak menovite
srdce novo-narodzeného dieťaťa bije 130 do 140 razy
za minútu ; človek odrastlý medzi 20 a 50 rokom života
máva už iba polovicu toho čísla, totiž 65 do 70 pohybov
srdca za minútu, napokon u starých ludí srdce zas trochu
skôr bije, do 80 razy za minútu. Z týchto čísel vidíme, že
rýchlosť pohybov srdcových stojí v prevrátenom pomere k
s i 1 e telesnej : čím slabšie telo, tým častejšie bije srdce a
naopak. ^-- Najvätšie ale priemeny počtu pohybov srdcových po-
chodia z príčin chorobných; tak menovite srdce človeka, h o-
rúčkou napadnutého, i do 150 ráz za minútu, a to síce veľmi
silne bije, kdQ naproti tomu v iných nemocach pohybo-
vanie srdca nápadne zamedzeno býva. Obšírne ale opiso-
vanie týchto chorobných úkazov pohybovania srdca pánom
lekárom ponechávame.

2. Tepeň či tak zvskný puls. Pri každom stiahnutí
vystrekne srdce istú čiastku krve do tepien (artertáe)j a táto
silne vypudená vlna krevná roztiahne okamžite pružné a
pevné steny tepien, ktoré ale, keď nátlak krve (následkom
roztiahnutia srdca) prestane, i samy zase spľasnú a
súža sa na predošlý objem. Následkom nového stiahnu-
tia srdca povstane nový náral krve do tepien , nové ich
roztiahnutie a po krátkom čase nové upadnutie do prvotnej
podoby. Toto neprestajné dvíhanie a upadanie pevnej a pruž-
nej steny tepien, toto úmerné vlnenie sa krve v tepnách je

priémou porSechne známeho úkasu, ktorý tep ň o m 2i
pyl»om Tolime. Najpohodlnejšie dá sa toto vlnenie krve
poEoroyať, keď rome priložíme prat na tepnu apodnieko
ramena, jako to páni doktori robia, keď p^puk onuttať^ chcú,
ktorú ale zkúSku ktokoľvek a kedjkolvek na svcnom vlastnom
ramene vykonať môže. Poneváč ale t e p e ň (puls) čo do
rýchlostí a sily svojej od samého pohybovania srdca
závisí : lahko pochopíme , prečo jemu lekári tak velikú
dôležitosť pripisujú, že celé menoslovie majú, ktorým
rozličné spôsoby ptUau rozoznávajú a potom z nich na jakosť
a silu choroby zavierajú. Tak na príklad rozoznávajú tepeň častý
od zdĺhavého (pidsus freqtb&nSj tardus)^ ry chlý od riedkeho (p.
celer^ rarus)^ s i t n ý od slabého (p.fartis, debílis)^ p 1 n ý od práa-
neho (p. plenmyVaoíms) fhsbitajiskcie a mraven či e pohy-
bovanie pulsu spomínajú, čo ale tu ďalej opisovať nemôžeme.
3. Tiché prúdenie krve žilami. Poneváč krev

zo srdca iba do tepien (aŕteriae) silnými a skokovými
vlnami hnaná býva : bez vSetkej ťažkosti pochopíme, že na
žilách (venae) naSeho tela nijakého pt^í^ pozorovať nemô-
žeme. Krev totiž, najmenšími tepnami až do sieti vláskoväsj
vohnaná, keď tam záživné látky svoje telu čiastočne odov-
zdala, počína sa z tejže sieti vláskovitej shromažďovať do
najtenSích žjiločiek, a tieto dávajú sa do hromady, vždy
vätšie a vätšie žily, ktoré napokon krev nazpak do srdca
dovecRí. Keď ale v najkrajnejších čiastkach tela, na príklad
v prstoch ruky, žiadnej sily nieto, ktoráby mohutnými a
akokovítými vlnami krev do najtenších žiliek hnala: nemôže
v žilách nijaký tepeň povstať, ale krev pohybuje sa nimi
voľne a pokojne k srdcu. Všetko toto potvrdzuje sa pri
ranách, ktoré žilu alebo tepnu zasiahnu; krev z poranenej
žily tečie pokojne von, kde na proti tomu z ranenej tepny
vystrekuje vo skokoch tak často opakovaných , jak často
srdce bije. A tu máme zaze slovo výstražné ku všetkým
láskavým čítatelkám a čitateľom naSim. Akby sme totiž
pozorovali, že následkom poranenia na doktorom úde, či
vlastného či cudzieho tela, krev skokovite vystrekuje:
môžeme byť presvedčení, že je doktora tepna ranená a že
poranený vo veľkom nebezpečenstve života stojí, aby nestiekoi
z krve. v takomto páde ani prikladanie mokrých handričiek,
ani práchno, ani pavučina nepomôže $ tu iba schopná ruka
lekárska nebezpečie odstráni, keď ranenú tepnu pod-
viaže, alebo iným spôsobom lekárskym záhubne krvácanie

pristaví. Preto i za veľmi nerozumné držíme, keď rodičia
malé detí s o skleníeou y ruke pre dajaký nápoj posielajú;
jak ľahko môže dieťa spadnúť a na sklenýcn črepoch *)
daktorú tepnu prerezať.

VSetko, čo sme dosiaľ o obehu krve r našom tele po-
vedali, môžeme z príčiny lepšieho porozumenia veci v tom-
to stručnom obsahu podať : krev prúdi sa po všetkých čiast-
kach tela našeho v cievach, všade na svojich stenách
úplne zavrených; — obeh krve koná sa vždy v tom istom
smere a tým istým poriadkom, totiž: z ľavej čiastky srdca
do tela, z tela nazp'ak do pravej čiastky srdca, z tejto do

Eľúc a napokon z pľúc zase do ľavej čiastky srdca, ktorá
rev znovu do tela vypúdi atčt. Tepny sú cievy, ktoré krev
zo srdca k čiastkam tela rozvádzujú; naproti tomu ale
žily sú cievy, ktoré krev z rozličných čiastok tela k srdcu
nazpak dovádzajú. Tak zvaná sieť vláskovítá je
prosredníkpm, ktorý koná vyživefíe našeho tela z krve, až
do týchto drobulinkých , obyčajnému zraku neviditeľných
cievočiek zavedenej. Sila, ktorá pradenie krve a jej udrža-
nie v obehu spôsobuje, leží výlučne v srdci. — Napokon
dejepisné pripomíname, že prvý, ktorý obeh krve v ľud-
skom tele spoznal a verejne počal roku 1619 pripomínať,
bol anglický lekár Viliam Harvey (f 1658) ; nové učenie
svoje, ktoré náramného hluku po svete narobilo , uverejnil
roku 1628 vo zvláštnom spise latinskom : De motu cordis et
8angmnÍ8 (o pohybovaní srdca a krve). Na základe spisu to-
hoto pracovali potom ostatní lekári, až učenie (Kobôhu krve
terajšieho, nepodvratne pravdivého stupňa dokonalosti dosiahlo.

*) Nemôžeme tu mlčaním pominúť smutný jeden príklad z vlastnej
zkúsenosti naíej, ktorý udal sa asi pred 25 rokmi v obci L u č a-
t í n e v zvolenskej stolici. Mladý jeden, nám osobne známy mäsiar,
muž silnej postavy a bujarého zdravia, vo veselej spoločnosti po-
chytil sklenicu s vínom a udrel ňou nepozorne o stôl ; následkom
toho rozbila sa sklenica a jeden hore trčiaci sklený črep rozrezal
nešťastníkovi tepnu pod dlaňou ruky, v ktorej osudnú sklenicu
zdvihol. Z rany vyrazil ^ hneďky silný prúd krve a opakoval sa
skokovite, z čoho i sám neäiastný nebezpečné poranenie svoje
poznal. Zapriahli tedn hneďky do vozíka a leteli plným cvalom do
SI LupČe; a trebas poranený rameno rukou stisnuté hore držal,
preoa krev neprestajne z tepny vystrekovala, a prvej, než za pol-
hodinku po nešťastnom poranení do Lupče dobehli, bol mrtvý.

6. Lnôbánky výsMun otehv krro.

Krey ľudského tela nemá yo rSetkjeh čiastkach jeho
rovnakú povahu, ale delí sa podľa toho, či v tepnách éi r ži-
lách svoj obeh koná; v prvom páde voláme krev tepnoyou
(arteriosnou), v druhom íile žilovou (vmosnou). Krev tepnová
delí sa už farbou, teplom a váhou od krve žilovej ; ona je
totiž j a s n o- červená, pri tom ale teplejšia a ľahšia od krve
žilovej, ktorá tmavo -červenú farbu, menej tepla a trochu
viac váhy má. Avšak i lučbárske složenie krve tepnovej delí
ju značne od žilovej ; tá prvSia má v sebe viac vody, viac
vlákniny a viac kystíku, naproti tomu ale menej tuku a
kyseliny uhličitej, nežli krev žilová. Príčiny tu spomänutých
rozdielov treba z obehu samého vysvetliť, a síce po samom
predku nerovnosť farby. Keď krev svoj obeh po celom tele
vykonala , vráti sa (jako už vieme) do pravej komory
srdcovej, ktorá ju do pľÄí vystrekuje; tam vydá krev zo
seba kyselinu uhličitú , ktorú spolu s povetrím a vodnou
parou vydýchneme, naproti tomu ale pohltne kyslík z
povetria, vdýchnutím do pľúc vtiahnutého. Pôsobením
toho kyslíku premení krev žilová svoju farbu na jasno-
červenú v pľúcach samých, a tak potom ide do ľavej komory
srdcovej nazpak. Túto priemenu krve v pľúcach, totiž Vylú-
čenie kyseliny uhličitej a pohltenie kyslíku, nazvali sme tam
hore okrtatzm krve našej. Po čas obehu v sieti vláskovitej po-
sbiera krev kyselinu uhličitú v tele našom zbytočnú, čoho
následkom J t m a v o - červenú farbu prijíma. A to je tedy
hlavný lučb á r s k y cieľ obehu krve : vylúSeme v pľúcach ky-
seliny uhličitej a pohltenie Tcysliku. — Ze krev tepnová je
teplejšia od žilovej, to veru ľahko pochopíme, keJ pová-
žime, že ona zo studnice života, zo srdca, pred krátkym
časom vyšla, kdež naproti tomu krev žilová pre svoju dlhšiu
cestu už máličko ochladla. — To vätSie množstvo v 1 á k--
niny, ktoré krev arteriósna v sebe drží, stratí sa v sieti vlas-
hýmtej ^ aby ku zrastu a obnoveniu tela pomáhalo; preto
krev žilová potom i menej vlákniny má, keJ svoju cestu
nazpak do srdca koná. Tieto dátky postačia tým , ktorí
hlbších vedomostí fysiologicko-lučbárskxph nemajú, aby dôle-
žitosť priemeny pochopili, ktorú krev svojím obehom, a meno-
vite priechodom cez pľúca podstupuje, pri čom ešte dolo-
žíme, že krev žily vrátnice zas je trochu rozdielna od krve
žíl ostatných, a že menovite viac tuku a železa v sebe drží.

6. Z&vemé posnamenaiila o srdol a kr^.

Srdce ludské v nepokojnom hýbaní svojom bolo od jak-
ziya predmetom otázky : zdáliž a y jakom spojení ono stojí
s rozličným pohnutím mysli našej ? Každý totižto cíti, že
y radostí, v hneve a yo zmužilosti srdce mohutnejšie bije,
kde naproti tomu strach , hanba a iné nemilé city čerstvé
vlnenie krve v srdci jakoby zamedzujú. Početné výrazy reči
našej sú svedectvom toho, že už obecný človek tuší jakési
spojenie medzi srdcom a city svojimi, čoho tu nektoré prí-
klady udáme: človeka zmužilého, strachu neznajúceho voláme
srdnatým; kto úprimne smýšľa s inými, neznajúc lži a
klamú, dostáya čestné meno srdečného človeka, priateľa
atď. ; kto sa veľmi hneyá, o tom hovorievame, že sa nasrdil; —
najvyšší stupeň duševnej fcoľasti opisujeme slovami : „srdce
mi pukne od žalosti;" — neočakávané, hrozné prestrašenie
vyobrazujeme tým: „nebol by sa vo mne krve dorezal;"
— komu zvláštnu lásku dokázať chceme, tomu prihovárame
sa výrazom : moje srdce, miesto vy, alebo ty. Všetky podobné
slová pokazujú na to, že prirodzeným citom hnaní srdce po-
važujeme za siedlo náruživosti, trebas o spôsobe spo-
jenia tejto čiastky našeho tela s mysľou a jej rozličným
pohnutím nič istého udať nemôžeme. — Sama k r e v ale už
u najdávnejších národov pohanských jakožto ^prameň života"
zvláštnej úcty a vážnosti požívala, preto i najvzácnejšia obeť,
modlám pohanským venovaná, z krve zvierat alebo zajatých
nepriateľov pozostávala. I sv. písmo starého zákona dôleži-
tosť krve ľudskej, menovite v knihách Mojžišových čartejšie
pripomína ; on zakázal synom izraelským jedenie krve jakej-
koŔek, a síce z tej príčiny, že krev jakoby za siedlo daše
považovaná bola (3 kn. Mojž. 17 kap. v. 10 a U). Vôbec
ale poznamenať sluší, že prelievanie krve prirodzenou jakou-
si hrôzou naplňuje človeka, tak že mnohý krev jakúkoľvek
ani videť nemôže.

A toto zavdáva nám príležitosť, aby sme napokon ešte o
lekárskom vylievaní krve, totiž o sekaní žily prehovorili.
Za starodávna myslelo sa, že príčina každej choroby leží v
jakomsi zkazení krve a že tedy chorému tej zkazenej krve
odobrať treba, aby ozdraveť mohpl. I dedovia naši asi
takto smýšľali,' majúc v obyčají, každú jar dáť si i pri
úplnom zdraví žilu seknúť, aby sa vraj krev, cez zimu zka-

zená, očistila. Ináče vec považuje noyejšia yeda lekárska^
ktorá odberanie krre naprosto za zbytočné drži, dokazuiúe,
ze ani zapáleniny ani mrtyice nepochidzajú z domnelej plno-
kreynosti, ale z chudoby a yodnatosti krre. Ďalej rozu-
mnje sa takto: krev čloreka je alebo zdravá, alebo chorá:
ak je zdrará, učiní sa telu nepochybná Skoda, kei mu
krre odbereme ; ak je krer ale chorá, odobranie 2, 3 ftin-
tor r holá nič neosoží, keí ešte rySe 20 t r tele potso-
stane. Bol to raz už pochrálne r tomto článku spomänuty
sloranský lekár, doktor a professor Jozef Škoda yo Viedni,
ktorý okolo roku 1840 i zapálenie pľúc bez otroreníe
žily liečiť počal, čo prarda mnohí lekári za taký zlojíin
považorali, že u rlády žalobu proti nemu zadali, jakoby
chorých zúmyseľne hnal do smrti. Škoda sodporedal sa ná-
ležité, kečf z protokoUor ršeobecného špitálu dokázal, že pod
jeho rukou o r e ľa menej ľudí na zapálenie pľúc cfaorýck
zomrelo , nežil lekárom žilu sekajúcim* Ďalšie štatistické
dátky rysredčily, že zo 100 ľudí, ua zapálenie pľúc ochore-
1ých, pri liečení otrorením žily 20, zo 100 chorých ale,
ktorí' podľa spôsobu Škodového bez seknutia žily liečení boli,
len 9 zomrelo. — Všetky tieto reči len k tomu pripomíname,
aby sme pred zbytočným, z obyčaje daktorých ľudí po-
Slým sekaním žily ry striekali; či je toho neryhnutná potreba,
nech sám lekár rozsúdi.

IL Príroda a priemysel.

(Pokračovanie z L roČnOtn.)

10^ I refaik má bjf priesyseliiíkeM. Poľné hospodársiro
je jedna z najdôležitejších a najvážnejších živností človežen-
stva. Od jeho dobrého sriadenia a od jeho pokroku a zdarn
zivisí národné bohatstvo a dobrobyt štátov. Kde sa nedostáva
jeho výrobkov, tam ani druhé záležitosti žiaducne dariť sa
nemôžu, tam — najmä pri velkej ľudnatosti — rastie bieda,
psota. Jeho pokrok a zdar ie ale len tam možnj, kde sa
zmáha a kvitne polnohospodársky priemysel. U nás na Slovensku,
kd^ vefká yfttSina obžanstva pridržuje sa roľníctva, mál by
každý svedomitý vlastenec, ľudomilovný národovec a každý
vzdelaný ob2an o to nástojiť, ba i sám atát mal by o to

Sežovať, aby sa zakladaly hospod^ske Školy a spolky, zka-
laí by sa rožSirovaly hospodárske známosti , aby n^Se usi-
lovné roľníctvo mohlo sa priučiť dôkladnému rozumnému
(rationálnemu) poľnému hospodárstvu.

Pilný a pracovitý je ľud náS, lebo sa cíti byť jjresvedže-
ným, že „z pilnej ruky nádeja kvitne*^ ; ale tá nádeja^ zostáva
mu kvetom bez ovociny. Len potom, až sa ľud lepSe vedela,
až si nadobudne potrebných vedomostí, až ku svojej praco-
vitosti pripojí i známosti, až bude môcť povedať : „LepSia^ je
známosť než hotový peniaz" a „Zkúsenie dáva umenie," —
len potom za jeho pracovitosťou bude nasledovať i dobrobyt,
len potom za kvetom narastie i oyocína.

Nik nebude tajiť, že ľud náS je y hospodárstve wmed-
baný a že eSte ani nemyslí na pokrok. Príčina toho je neve-
domosť, a príčina jeho nevedomosti je, že tí, ktorým na tom
malo záležať, nepostarali sa o jeho vzdelanie. Dajte mu len

prfslaSnú Yzdelanosf a uiridíte, že on potom sám bude lifada€
známosti, prisláchajúce do oboru polného hospodárstva, že
potom pozná svoju úlohu.

Úloha rozumného rolníka je, zo svojich pozemkov pri
najmenších výdaykoch bez ufikodenia úrodnosti pôdy docieliť
najvätšie množstvo užitočných poľnohospodárskych výrobkov,
a teda najvätšf osoh. K tomu ale nedostačuje starý spôsob
hospodárenia ani starosvetska zkúsenosf, lež k tomu vyhľa-
dávajú sa isté známosti. Rozumný hospodár má znaf povahu
pôdy a vSetky živly^ účinkujúce na jej úrodnosť; má znát

ÍrísIuSné obrábanie a zúrodňovanie pôdy a povahu i cenu
aždého k zúrodneniu pôdy upotrebiteľného hnojiva ; má
znaf, jako má siaf, opatrovať a zúžitkovať rozličné poľné

Slodiny; má znať rozumné chovanie, odchovanie a kŕmenie
omového dobytka (statku); má sa rozumeť do záhradníctva,
včelárstva a, kde je príhodno, i do vinárstva ; má znáť po-
mery medzi pôdou , poľnými plodinami a dobytkom atď.
K tomu sú tiež potrebné základné známosti ku známosťam
tu -spomänutým, jako sú : lučba roľnícka, silozpyt, prírodopis,
počtoveda a i. -

Známosť lučby je preto potrebná, že mnohé pomery
a záujmy hospodárske pochopiť sa môžu len s jej pomocou.
Lučbárskym zkúmaním poznávajú sa základné látky pôdy
a rastlín ; poznáva sa, ktoré látky rastlinám potrebné nacho-
dia sa v pôde, ktoré nedostávajú sa jej a ktoré dodať sa
jej musia, aby sa v nej isté rastliny darily ; poznáva sa,
že daktoré rastliny k zdarnému zrastu a vývinu poti*ebajá
istých látok viac, než rastliny iné, a kecf sa ich v pôde
nenachodí nadostač, alebo ked jej celkpm chybujú, že potom
nemôžu bujne rásť a plodiť hojnosť semena; luČbárskym roz-
borom hospodár poznáva, nakoľko pôda po žatve zchudobnela
a čo sa jej musí navrátiť, aby sa jej plodnosť neumenšila ;
môže poznať jakosť a cenu pozemkov alebo hnojiva, ktoré
snád kúpiť zamýšľa. Pomocou silozpytu poznáva hospodár
hustotu, váhu, spojitosť, vlhkosť, suchotu, teplotu a barvu svo-
jich pozemkov a vliv týchto vlastností, a podľa toho môže
potom napomáhať plodivosť a úrodnosť pôdy.

Bez takýchto známostŕ zostane roľníctvo vždy pri starom
spôsebe hospodárstva a šlendrianstva a nepriblíži sa ani o
krok k tej dokonalosti, jakou sa honosí vzdelané roľníctvo
anglické , belgické alebo nemecké. Ak v tomto ohľade stať

sa má u nás pokrok, ak má y našej milej vlasti dobrobyt
zakladať a rozširovať sa, ak si žiadame, aby nám bolo lepšie,
aby nám bolo tak, jako nám ešte nebolo : musí i náš r o T-
nik vzdelávať sa, musí si sbierať známosti, prislúchajúce do
oboru polnébo hospodárstva, musí premýšľať o pokroku,
zkúSky robiť, cvičiť a zdokonálovať sa, alebo slovom: musí
byť priemyselníkom. 8 dobrým a užitočným netreba
odkladať ; kto nikdy nezačne, ten nikdy nedokončí ; treba
len začať , a pri dobrej vôli a snahe to pôjde , jako to šlo
inde ; lebo komu sa nelení, tomu sa zelení.

II. Povaha pédy. Všetky rastliny, ktoré pestujeme na
našich pozemkoch , prijímajú pokrm svoj zvätša zo zeme.
Zem táto povstala rušením, zvetrením a rozpadaním sa skál
rozličných zemských útvarov (formácií) jako : zo žuly, ruly,
bridlice, porfyru, pieskovca^ vápenca, kriedy a t. ď., a podfa
toho je i rozličná. Tak na pr. pôda povstala zo žuly obsa-
huje hlinu , kremei , salajku , magnesiu , vápno a kys-
loň železnatý; pôda povstala z vápenca má prevahu vápna;
zo skál kremenitých povstal temer púhy piesok ; bridlica dáva
hlinastú pôdu. V každej pôde nachodí sa čiastoc*ka soli, kys-
líny kostíkovej, sírkovej, uhlovej, často i prsťovej (Humus-
säure), a v každej i istá čiastka prstí (Humus), t. j. látky
povstalej z prehnitých rastlín a živočuchov. Málo kde však
najdú sa tieto zeminy celkom čisté, lež bývajú v istých po-
meroch pomiešané. Podľa prevahy jednej a druhej látky
menujeme potom takú pôdu hlinačkou, piesočnačkou,* vápe-
načkou, slínovou, rašelinovou , a podľa hojnosti alebo nedo-
statku prsti, salajky, vápna, piesku atď. býva každá pre
istý druh siaťa viacej menej spôsobná, úrodná alebo neúrodná.
Na pr. : Pôda č. 1 : obsahujúca 60— 80? hliny, 5 — 20§ piesku,
3 — 6^ vápna a 5 — lO? prsti, je výborná pre pšenicu, raž,
jačmeň a obchodné rastliny ; č. 2 : obsahujúca 50 — 7O5 hliny,
20— 30S piesku, 3— 5g vápna 3— 8g prsti, dobrá pre pše-
nicu, raž, jačmeň, bôb, ladník ; č. 3: 30—503 hliny, 40—605
piesku, 5 — 10^ vápna, 2 — 4§ prsti, pre raž, jačmeň, hrach,
pohanku, tabak, ľan, zemiaky ; č. 4 : 5 — 20? hliny, 50 — 90^
piesku, 4 — 6? vápna, 1 — 3§ prsti, pre ovos, pohanku, proso,
zemiaky.

Tuto ale nenie dokonala určitosť; bližší lučbársky roz-
bor podal by určitejší vývod. Vezmime na pr. do povahy
tri zeminy A, B, C, ktoré by v 1000 čiastkach pôdy obsa-
hovaly nasledujúce látky:

443

790

836

267

n. 60

1
2

mmmm

•

—

prsť

Íiesok
lina
y^pno
magnesia
kysloň železn.
salajka
sóda
soľ

kyslÍD. sirk.
kyslin. kosť.
kyslin. uU.

strata prisk.

1000 ÍOÔÔ lôôô"

Tu by bola zemina A. reľmi úrodná, dávajúca po 30 — 50
rokoch i bez hnojenia dobrú úrodu; lebo obsahuje y hojnosti
rSetky látky^ ktoré rastliny potrebujú za pokrm ; zemina B.
dala by len pri hnojení dobrú úrodu, lebo jej daktoré látky
chýbajú ; zemina C. je celkom neúrodná, lebo má málo prstí
a mnohé látky jej celkom chýbajú.

I fysikálne vlastnosti pôdy majúvelký vliv na úrodnosť,
jako sú:

Hustota a váha, od ktorých závisí vývin a rozrastanie
korienkov, prijímanie roztopných látok, prepúSťanie vzduchu
a vlahy, prijímanie teploty atd. Tu je známo že pofažná
váha pôdy piesočnatej a bohatej na vápno je 2'82 hliňaíä:y
2-70 mastnej hlinažky2*65 vápenaéky, 240 prsti 1-22. Vyrov-
nanie týchto pomerov bolo by najprimeranejfiie.

Spojitosť, ktorá poľahčuje alebo obťažuje oranie a roz-
rastanie korienkov, značia nasledujúce čísla : hlinačka 57 — 83,
prsť 9^, záhradná zem 7, a piesok nemá žiadnej spojitosti.

Prijímavosť vody je pre vývin rastlín tiež dôležitá. Z
ohľadu toho je zkúSkami dokázano, že najmieň vody nrijíma
piesok, a síce 25f, hlinačka 40^, záhradná zem 59^, prs<
I9O5. Tak je i významné vpíjanie a vypúSťanie vlhkosti
(vodných pár) zo vzduchu, a tu stojí prsť na prvfiom mieste,
lebo ona v. istom čase vpije Štyrikrát toľko vlhkosti jako
hlinačka, a v 4 bodinách vypustí prsť vlahosti len yÍôq^
hlinačka ^^^. Ked sa ale zem vlahou po istý stupeň nasýti,
tu príde priťahovanie a vypúSťanie vlhkosti do rovnoTáhy.

Tu YÍak záTÍsí mnoho od slnečnej teploty, vetra a polobv
pozemku, ktorý mô£e hjt na roYÍne, alebo môže maf syali
serernj alebo južný, kde aa lúče slnečné opierajú prostejSie
alebo kosmejšie.

Barva zeme yjznačuje sa tým, že čím tmaySia a teda
na prsť bohatSia je pôda, tým vätšmi vo d^e teplotu prijíma
a v noci udržuje. Len že nie každá čierna zemina je na prsť
bohatá. Často pochádza čierna barva od kydej raSeliny alebo
rozmrveného hnedouhlia s vápnom skrze náplavy. V takej
pôde obilie prudko rastie z jará (kým vlhkosť trvá), ale
tenkým steblom, a potom lahko vyschne a vyhynie.

ZvláSte dôležité je prijímanie vzduchu a v ňom nachodia-
cich sa druhých plynov. Prsť prijíma v dakofko dňoch Vs
svojho objemu vzduchového, hlinačka V« , vápenačka Vio,
piesočnatá vápenačka V20, a. piesočnačka Viôo, ačkolvek toto
prijímanie závisí tiež od teploty a vlhkosti vzdušnej. Tu
koná zvláštnu úlohu kyslík (oxygen), ktorý daktoré látky v
zemi okysličuje a tak ich pripravuje na rastlinný pokrm.
Vzduch pri tom deji sa zahustí, a preto naohodí sa tu o
mnoho viac kyslíku než vo vzduchu vietornom (atmocferickom).
Tento kyslík slučuje sa tu s uhlíkom (carbon), tvoriac uhlovku
(uhlovú kyslinu), a oslobodzujúo dusík, dáva mu príležitosť
k tvoreniu čpavky (ammoniaku), ktorá je rastlinám potrebná
k tvoreniu semena, zŕn rastlinného glia a bielkoviny, a uhlovka
tu zas slúži k rozkladaniu daktorých čiastok minerálnych. Y
hlbokých baniach nachodí sa často zem, obsahujúca všetky k
rasteniu potrebné látky, a preca v nej nič nerastie* Jak náhle
ale zem táto dva tri roky na vzduchu leží a častejšie sa pre-
hádže, aby sa mohla daktorými plynmi nasýtiť a okysličiť,
— stane sa úrodnou. Tým sa vysvetíuje výhoda a užitočnosť
častejšieho orania pôdy.

12. Inojlvo. Éeď rastliny nalezná v pôde dostatočnú
hojnosť látok, potrebných k svojmu vyvinutiu, tedv i bujne
rastú a nasadia viac vetví, listov, kvetu a ovooiny alebo semena.
Choeme-li teda, aby naše polia a lúky vydávaly čo najväťšiu
úrodu, musíme sa postarať, aby v nich našl^ všetky látky,
potrebné ku svojmu vývinu a zrastu. To docielime hnojivom
alebo hnojením.

Slovom hnojivo označujeme každú látku, *ktorá je spô-
sobná svôjmí chemickými a fysickými vlastnosťami vyžitej a
vycívenej zemi vynahradiť chybujúce látky a tak obnoviť
alebo rozmnožiť jej plodivú silu. Tie čiastky sú ústrojné a

neústrojné. K ústrojným (organickým) prináležia Iimotj
živoéusne a rastlinné, jako : rony, kopytá, srsť, perie, mäso,
kry, zdochliny, grznárske a mäsiarske odpadky, slama, po-
kazené seno, plevy, stromové lístie, rez (piliny), semenná
pagaéina, pazderie a t. cf. ; k neástrojným (neorganickým,
minerálnym) prináležia : soli salajkové, sódové, vápnové,
magnesia, pozol, kyslina kostíková, sírková, kremenová, solík
(cklór), kysloň železnatý a t. i.

Pod hnojom v užšom smysle rozumie se míeSanina
trusu domového zvieratstva so stlanivom. Hnoj tento je reT-
kého významu pre roľníka, lebo od jeho množstva a dobroty
závisí zdar jeho hospodárskych podujatí. Mnoho teda na tom
záleží, aby si hospodár nadobudol dostatku tohoto hnojiva
a aby znal jeho úpravu, výdatnosť, cenu a upotrebenie.
Hlavná jeho čiastka je d u s í k (nitrogen, azot), ktorý sa
nachodí v ňom sláčený svodíkom (hydrogen) jako 2 p a v k a
(ammoniak). Kdekoľvek dačo hnije, tam vSade isté látky sa
rozkladajú a tam všade tvorí sa čpavka, uhlovka a voda.
Zvierací hnoj, moč (najmä uhnitý) a hnojnica vyvinujú mnobo
čpavky, ktorá sa prezradzuje svojím štiplavým zápachom a
uchodí do vzduchu. Že ale čpavka je najhlavnejšia a najvý-
datnejšia čiastka v hnoji, musí hospodárovi mnoho záležať
na tom,' aby mu neuchodila do vzduchu. To sa zamedzuje
stlanivom, polievaním hnoja hnojnicou, do ktorej sa primiešala
čiastka sírkovej ky sliny, a pridávaním do hnoja sadry (gipsu),
kde sa utvorí síran čpavkový, ktorý neutieka do vzduchu.
Stlanivom môže byť slama, rez, stromové listie, rašelina
(torf), v istých prípadnosťach i hlina alebo piesok. Hlina môže
sa upotrebiť pri hnojení zeminy piesočnatej, piesok pri hnojení
zeminy hlinastej ; lebo tieto zeminy polepšujú sa vzájomne.
Najlepšie stlanivo je ale slama ; ktorá však posekať sa má
na krátke kúsky, aby tým viac čpavky pochytala. I uhlový
prach koná na hnoji i na poli dobrú službu. Najvýdatnejšia
čiastka hnojiva domového je však moč. Chýrečný nemecký
učenec Liebig prišiel pri svojich hospodársíych zkúškach k
nasledujúcim nepodvrátiteľným výsledkom : 1. Medzi zviera-
cím hnojivom je najdôležitejší moč, lebo podáva rastlinám
veliké množstvo čpavky. 2. Sadra účinkuje hlavne tým, že
uhlan čpavkový premenuje na síran čpavkový (Schwefelsaur.
Ammoniak), ktorý vo vode roztopený podáva rastlinám čpavku.
3. Hlina pôsobí dobre tým, že čpavku zo vzduchu priťahuje
a rastlinám podáva. 4. Uhlový prach priťahuje zo vzduchu

a zahusfnje rozličné plyny a podáva ich rastlinným ko-
rienkom.

I pri najlepšom zachádzaní s hnojom uchádza z neho
vždy značná easť čpavky do vzduchu ; preto nemá sa nechať
na nnojisku tak dlho ležať, ažby veľmi prehnil; ale má sa
čím skoršie na pôdu vjrviesť a zaorať. Účinok čerstvého
hnoja dobre poznali naši slovenskí hospodári pri košarení.
Pre rastliny klasnaté má sa ale použiť hnoj do istého stupňa
prehnitý.

O hnojeni hosťovou múkou a guánom bolo hovoreno v
lanskom ročníku tohoto Kalendára ; teraz ešte prehovoríme
na krátko o zelenom a minerálnom hnojive.

13. Keleoé hDeJeaie, pod ktorým sa rozumie zaoranie
rastlín, dochovaných k tomu jedinému cieľu, upotrebúva sa
tam, kde sa nedostáva druhého hnojiva, a síce na pôde nie
celkom vyžitej, v ktorej sa nachodí ešte značná časť látok
minerálnych, potrebných rastline k vyživeniu, lebo ono je

{rospešné hlavne tým, že pôde podáva dusík a uhlovku,
toré tieto rastliny z povetria prijatý. Ostatnie hnojive látky,
ktoré taká rastlina podáva pôde, sú tie samé, ktoré pri svojom
rastení zo zeme vybrala a po zaoraní ich zase zemi prina-
vrátila. Dôkladnými zkúškami dokázané je, že rastliny prijí-
majú dusík i zo vzduchu*^, (pred tým sa verilo, že len zo
zeme), a čím je rastlina listnatejšia , a teda čím vätšmi
stojí v spojení so vzduchom, že tým viac dusíku z neho pri-
jíma, a čím menej má rastlina listov, tým menej dusíku môže
zo vzduchu prijať. Práve . preto dochovávajú sa k zelenému
hnojivu rasthny veľko- a mnoholistnaté, jako: pohanka, čer-
vená datelina, ľadník (vika), hrach, boraj (Borago off.),
škrkavica (Lupinus) a kolenec (Spergula arvensis). Že ale
zelené hnojenie nepodáva pôde látok minerálnych, musí sa
považovať za polovičné hnojenia. (Ob'šírne o tom pojednáva
časopis ;,Obzor" ročn. III. str. 57).

. Zkúáky konaly sa nasledovne : Hlinené nádoby naplnily sapieskom vy-
páleným, aby neobsahovaly žiadnych dusičnatých a ústrojnýoh čiastok ;
do pieskn zasialy sa semená a polievanie dialo sa destiUovanou
vodou. AčkoTvek rastliny biedne rástly, preca Inčbárskym rozborom
dosvedčilo sa, že rastliny veTkolistnaté, jako ďatelina a hraeh, obsa-
hovaly 2V, krát toľko dasika, jako ich semená pri siati. Tak sa
dokázalo prijímanie dnsíkn rastlinami zo vzdachu. Rastliny málo-
listnaté, jako pSenica, raž, rástly vefmi biedne a prijaly zo vzdnohu
len velmí málo dusíku.

14. InoJiT* miveráliie. Dokázano je, i^e rastliny i r najtač-
nejSej pôde dariť sa nemôžu, ked v nei nenájdu na dosf
čiai^tok minerálnych. Kde chybuje salajsa; tam sa nedarí
repa a bôb ; kde chybuje vápno, tam sa nedarí ďatelina
a konopa; kde je nedostatok kostíkovej kysliny, tam
sa nedarí pSeníca, pohanka a ľan, a t. d. Pôda taká na-
praví sa, ked sa jej dodá chybujúca látka. Na tom zakladá
sa potreba a prospech minerálneho hnojiva, ktoré áčinkuje
tak, že pôde podáva chybujúce látky, že zo vzduchu priťahuje
vodné pary a plyny, a že pomáha rozkladať nachodiace sa
v nej látky hnojive. Sem prislúchajú: vápno, sadra, slín,
popol, pálená hlina, múka z kostí, hnojná soT, fosforit, a t. ď.

Ktoré minerálne látky nachodia sa v rastlinách alebo
v ich čiastkach, dozvedelo sa lučbárskym rozborom ich popola.
Obsah ich popola je ale rozdielny. Tak obsahujú daktoré
rastliny alebo ich čiastky viac salajky, druhé viac vápna,
iné viac kostíkovej kysliny, iné zas viac kremeňa. Takýto
rozdiel minerálnych látok v rastlinnom popole ukazuje nasledujúca
tabulka (podla Dra. ViL Hamnia^ redaktora agronomických
norí n).

V 100 óiastk.

^í

~t^

popoľa obsa-
huje:

•2
vr

íl

kukarioa

30,g

17,0

1,0

50„

0,8

kukur. slama

u„

39,,

1,8

5,3

11,7

"ô,.

18,.

0,,

6,3

pšenica

24„

io„

13,5

3,0

45,5

1„

0,5

raž

32„

4,*

10,,

2,.

47„

i,»

0,í

0,8

— .

jačmeň

3„

16„

10,0

3„

40„

0,,

22,0

1,1

—

ovos

12„

1-0

3„

14„

1,0

53„

1,»

—

proso

. 9„

l.s

7,.

o„

18„

0,a

69„

0,6

1,*

pohanka

' 8„

20„

10,»

6,8

50„

2„

0,7

1,0

hrach

1 35,j

10„

6,0

3.,

34,0

4,3

o„

2,5

šošovica

i 27,g

6„

2.0

5„

29„

1,1

1,0

«,1

ľadnik

30„

9,6

8,5

4,g

38„

4,1

0,*

2,0

seno

, 9„

15„

7,.

1B„

3,0

26,0

2,1

20„

tabak

1 29,t

2„

7,í

30,8

2,7

3,7

6,0

o„

ohmel

! 25,4

B,«

16,0

12,.

5,4

21,5

5,1

7,í

fan

0,.

».»

7,8

12,,

10„

2,.

21,4

ŕan. semen

25g

0,7

0,,

96,0

40„

1,0

0„

3,7

l,s

konopa

5,»

o„

4,.

42,0

3„

l,t

6,7

vín. réva

37,s

1..

l,s

43„

9„

3,.

0,7

1,.

i„\

z toho je TÍdao, že jedny rastlinj vyťahnjá z pddy
mnoho kostíkorej kysliny, druhé mnoho aalajky, iné yiae
Vápna a t. a., ktoré látky jej musia byť rynahradené^ iak
sa má jej plodiyá sila obnoviť. Ale z toho je tiež pocho-
pitefno a patrno, že keby na tú samú pôdu po yiac rokov
siala sa daktorá rastlina salajkoyitá, t. j. ..mnoho salajky
majúca, že by y pôde tejto stal sa taký nedostatok salajky,
že by tu potom tá rastlina celkom rásť pre»stala alebo bý
yeľmi biedne rástla. Tak by sa to stalo i s rastlinami boha-
tými na yápuo a na kostíkoyú kyslinu. Za salajkoyitou rast-
linou by sa ale darila rastlina vápnitá, lebo ona nepotrebuje
mnoho salajky, a vápna naSla by v pôde na dostaé. Tak by
sa tiež za salajko vitou rastlinou darila raatlina kostíkovitá
alebo kremencovitá. Na tom zakladá sa prospešnosť a pred-
nosť striedavého hospodárstva. I to svedží o výhode
tohoto hospodárstva, že rastliny málolistnaté, prijímajúce zo
vzduchu málo pokrmu, ale tým viac zo zeme, po viac rokoch
za sebou siate, pôdu veľmi vyžijú, a preto že sa nemôžu
jedno za druhým siať, ale že musia s velko- a mnoholistnatými
zamieňať sa v istom primeranom poriadku.

15. Tápno obracia sa v zemi na vodan vápno vý (Kalk-
hydrat, t- j. vápno s vodou spojené) a na uhlan vápnový
(kohlensaur. Kalk), ktorý rozkladá soli čpavkové , duaík z
nich rastlinám podáva a spojujnc sa s čiastkami týchto soli
podáva rastlinám výborné hnojivo. Yápno rozkladá tiež látky
ústrojné a priskoruje ich priemenu na úrodnú prsť ; z.hli-
načt^ oslobodzuje salajku a sódu ; rozhádzané na pôde
hneď po vypálení priťahuje vlhkosť zo vzduchu, a zaorané
vyťahuje jú zo zeme; pritom rozdrobuje a zahrieva zem.
Účinkuje teda chemične i mechanične. Na pôde rozhádzané
má sa hneď zaorať, lebo zo vzduchu priťahuje vlhkosť.
Preto nemá sa rozhadzovať ani pri daždi, ani keď zem po
daždi je ešte mokrá, ba ani pri suchej a teplej povetrnosti,
keď je zem ešte primokrá, lebo potom zem tuho z^rieva, a
tu môže škodiť útlym rastlinným korienkom. Pri jeho upo*^
trebení musí sa do povahy vziať i doba ročná ; pre zemiaky,
repu a podobné rastliny užíva sa na jar, aby hneď účinko-
valo ; keď sa má ale vápniť pre oziminu, nech sa to deje v
jaseni, keď je zem suchá a keď sa dá na dakoľko dní oča-
kávať pekná povetrnosť. Ono nájde v zemi vždy dosť vhlkosti.
Keď sa vyváža na pole vo vzdialenosti 15 — 20 stôp, poskladá
sa v malých kôpkach (asi po 50 ^.) s voza, prikryje zem )u.

102

a keď je rospadnnté na múku, hnecf sa porozhadzuje a.zaorie
lebo zabráni. — Vo Francúzku berú vápna na jutro pozemku
3—4 centy, v Nemecku 6—8 ct., v Anglicku 6 — 30 ct. Na
mokrej a studenej pôde potrebuje sa ho viac než na
suchej a teplej.

16., Slín obsahuje hlinu, yápno (rlastne vápenec) a da2o
piesku; s prevahou vápna je biely, s prevahou hliny tmavSí,
až brunastý. Jeden druh slinu rozpadá sa lahko na vzduchu^
druhý fažko, a podla týchto vlastuostl môže sa z neho viac
alebo menej upotrebiť. Vápnitú zem netreba slínom povážať,
za to ale môže dobre poslúžiť na hlínačke, a síce s prevahou
vápna na pôdu ľahkú a suchú, s prevahou hliny na ťažkú a
vlhkú. Môže sa rozvážať práve tak jako vápno^ len že netreba
zabudnúť, že sa vlivom mrazov rozdrobí , a na jar môže sa
pri suchej povetmosti porozhadzovať.

17. Sadra je slúčenina vápna, sírkovej kysliny a vody.
Sádrovať pôdu neúrodnú a mokrú, bolo by toíko, jako roz-
hadzovať peniaze ; naproti tomu výborne slúži na pôde suchej,
teplej, úrodnej, pohnojenej, tak že čpavku zo vzduchu pri-
ťahuje , zemné látky rozkladá , rastlinám ich privodí čo
fdkrm, a podáva im vápno i sírkovú kyslinu. Sadra sa roz-
ádže na poli a hneď zaore, alebo sa rozhadzuje na mladé
rastliny v čas ich rastu, čo sa musí diať v rannej dobe za
rosy. vtedy sa usadí na listy rastlín, a keď vyschne rosa,
tu ju vetrÍK sfúka a na zem dokonale podelí. Sádrovanie
deje sa na iar za tichej teplej a vlhkej povetrnosti ; po čas
dažďa a chladnej povetmosti nesmie sa to stať. Sadry máme
na Slovensku dosť, k. p. v Turci pri Blatnickom zámku celé
kopce.

NajosožnejSou dosvedčila sa na ďateline. Na ďateliniSti
sádrovanom obdržalo sa dvojnásobne toíko ďateliny, jako na
ďateliniSti nesádrovanom. Pri ďateline nemá sa vSak sadra
rozhadzovať na mladé listy, lebo taký krm je dobytku Škod-
livý, S osohom upotrebiť sa tiež môže pri hrachu, ľadníku,
bôbu, šoSovici, pohanke, kukurici a Tanú ; pri obilí je nepatr-
ného osohu. Pridáva sa tiež s prospechom do hnoja maštal-
ného a do hnojnice, preto že viaže na seba čpavku. Bere sa
jej však na pole menej než vápna, . obyčajile 2 — 3 ct, na
jutro.

Dajedni hospodári sádrujú poz emky svoje druhým spôso-
bom. V každej pôde nachodí sa čiastočka vápna. Keď sa
sírková kyslina rozriedi vodou a pôda ňou pokropí, tu sa

103

slúči sírk. kjslina s vápnom a utvorí sádru. Na 1000 flf«
vody bere sa 1 fí: kysliny, a tým sa pôda polieva. Či by
to bolo v praxi osožno, muselo by sa zkúškami dokázať; ale
v theorii je tak.

18. Popol obsahuje temer ♦ všetky minerálne čiastky
rastlín, a. preto je veími výdatné hnojivo. Slúži rastlinám
zvláštne hojnosťou salajky a sódy, a môže s osohom upo-
trebiť sa na lúky, ďatelinu, Tan, zemiaky a rastliny klasnaté,
ked sa rozhádže na pole. Popol rastľinový je škodný, keď
drží mnoho skalice; avšak pomiešaný so zárdou, má na
mokrej pôde dobre účinkovať. Popol z kamenného uhlia
môže sa použiť na mokrej a studenej zemine. I sadza je
dobré hnojivo na jakúkolvek zeminu, zvlášte na obilie a na
lúky, kde i moch vykazí.

19. Soľ je slúčenina kovu sodíku (natrium) a plynu
solfku (chlór). Týmto solíkom účinkuje jako -hnojivo, dráži a
zchytruje zrast rastlín, prekáža snetivosti, udržuje v .zemi
vlhkosť a kazí hmyz. Rastliny obsahujú málo soli, a preto
jej i málo potrebujú. Na jutro póla je dosť 5—6 2?. soli.
Zelené rastliny nemajú sa posýpať soľou. Pre oziminy hnojí
sa soľou 8 dní pred sejbou, pre jariny 6 — 8 týždňov pred
sejbou. Kde dávajú dobytku soľ, tam netreba polia soľou
hnojiť, lebo tam nachodí sa jej v maštalnom hnoji toľko,
koľko rastliny potrebujú. Účinkuje dobre na zrast trávy a
klesnalých i kŕmnych rastlín.

30. Fosforit. V každej zemine viac menej úrodnej na-
chodí sa istá čiastka kosťanu vápnitého (phosphorsaurer Kalk),
ktorý rastlinám podáva potrebnú kostíkovú kyslinu. Kosťan
tento pochodí z klamavca (apatitu), t. j. minerálu, nachodia-
ceho sa v rozličných horninách, jako v žule, čediči CBasalt),
drobe (Grauwacíce) a bridlici, a hlatiaceho sa v sústave
rhomboedrickej , najviac v šestistranuých hranolách ; býva
však i nedohlatený, zrnitý, vláknitý a celistvý. Hlavný jeho
obsah je kosťan vápnitý s čiastkou chloridu a fluoridu, nekdy
i magnesie. Ložiská klamavca nachodia sa vRudohorí(v Čechách),
vo Freibergu, Kornvallu, Tyrolsku, Španielsku, severnej
Amerike, i v Rusku (y kriedovom útvare jako apatitový
pieskovec). Sem prislúchajú tiež kaprolithy a wavellit. Hor-
nina, držiaca množstvo klamavca, nazýva sa fosforit, a v Ba-
vorsku pri Amberku nachodiaci sa bez chloridu a fluoridu
menuje 9a osteolithom. Od tej doby, čo sa lučbárskym
skúmam'm nalezlo, že tikol hnoja vykonať môže každá hmotai

obsahujúca i^iastky rastlinného pokrmu, obrátili ho&rpodároría
zretel sTÔj na vSetko, dokorvek má hnojná hodnota a môže
maStalný hnoj doplniť alebo čiastočne vynahradiť. K takýmto
hmotám prináleží i tento fosforit, chovajúci teraer 36 — 48^
kosťanu vápnitého a ^reto dávajúci výborné hnojivo. Keby sa
v našich Tatrách naSlv ložiská fosforitu, daly by národnému
hospodárstvu mnohonásobne vätSiu posilu, nežli bohaté bane
na zlato alebo sriebro.

Ján Kadavý.

m. Huby v prírode a hospodárstve
domácom.

v minulom ročníku „Ndfr. Kalendára^ bolo rečeno o
Wk^fHkoch^ že potravu ku svojmu vývinu prijímajú len z
obstupujúceho ich povetria, prečo i stanovisko svoje roz-
kladajú na rozmanitých vecach; a trebas volia k tomu rast-
liny, nessajú z nich šťavu jako cudzopasnice, ale spokoja sa
čo s priateľskou podporou. Zrovna obrátene nachádzame
toto všetko pri hubách: tieto zjavtnú sa vláde iba tam,
kde nejaké ústrojné veci porušenie berú a hnijú, tak jako
by na zkaze svojich blfžnich panstvo rozširovať cheely, ktoré
ale zvätša len dakoľko dní alebo hodín trvá. — Z húb
vy stane všetko. Ony nepovolané zahniezďa sa i tam, kde by
sme nemysleli^ a napadajú rastlinstvo a živočústvo či živé
abo mŕtve, ba časom svojím hubením dotýkajú sa citlivé i
ni^šeho majetí^u.

8 hullami sretáme sa vo všetkých pásmach zemských,
kde sa nachádza len stopa rastlín a živočúchov. Milujú ony
vlahu, teplo a nie ostré svetlo, najviac ale tmu; silné svetío,
zima a sucho prekážajú ich rozširovaniu ; nečo málo nájdeme
ich i v kvapkaninách. Dľa povahy chorých a hnijúcich
ústrojných telies, miestnosti^ počasia, podnebí^ elekirického
napnutia v povetrí a t. cf. spatrujeme velikú rozmaníto£í< a
intvohofiŕť pri hubách, tak že sa ich počíta do 40.000, z ktorých
na srédnú Európu príde okolo 4000 druhov. Neraz nad ich
hubiirým hospodárením v kasniaoh a skryniách mrštia dievčatá

105

tvári, ridiac ímuhami pokryté svoje maSlf^ky ä vfielijaké
capaŕty. Chlapci zas obdivujá, jato títo nezvanf hostia
dostať sa mohlj ku jadru skrz tak tvrdú Škrupinu orechovú.
Vtieravosť o maSkrtnosť húb je náramná; ony zalezú do
tmavých miest, vyhladajú súdy a skrz dná ssajú z onoho
moku, ktorým zdanlivé zohrieva sa studené srdce a márne
rozjaruje myseľ, do vSednosti skleslú. — NajvátSmi títo
odvážlivci bývajú trestaní ohňom, jestH sa dotknú oných
oblažujúcieh listov, ktoré u rozumných či nerozumných (?)
prvé miesto zaujímajú medzí vezdejámi potrebami éi nepo-
trebami (?^ a ktoré naučili sa smudiť bez prížiny od polo-
divokých ludí. Ba i pri vSelijakých pospolitých pxiemenáeh
berú vefkú účasť vtieravé huby; tam, kde palica ovládala
pero, hnedí zaujmú svoje miesto v kalamári.

Podoba húb je prerozmanitá. Už obyčajné strovné a
jedovaté lišia sa tvarom svojím od ostatného rastlinstva. Jestlí
vezmeme ešte ohľad na rozmanitý prachy pupence, strupy,
Šmuhy, Spľahy, Skvmý, pliesne a t. ď. a zpytujeme ich pod
drobnohľadom: tu spatríme neťuSené veci VSemohúcnosti
božej, ktorá r tak nepatrných veeach obyčajnému človekovi
mnoho divov uložila. Nájdeme krásne, súmerné a pravidelné
tvary, jako v celom božom chráme nepoSkvrnenej prírody.

Rastliny abo zeliny majú v sebe tak zvanú zdeň bstnú
(chlorophyl), vyvinujúcu sa len pôsobením svetla, ktorá tak
oku ľahodí. U húb, trebas inSie barvy dosť žive vytknuté sú,
zelene listnej nenachádzame, Čo priam daktoré i na svetle
rastú. D inSích rastlín býva telo složené hlavne z vMiku
(carboniam), vodiku (hydrogenium), kysliku (oxygenium) a
nepatrných -pomerne čiastok dusíku (nitrogenium), z ktorých
prvkov (atómov) rozmanité slúčeniny telo rastliny skladajú,
medzi nimi ale vždy viac menej skroboviny sa nachodí. U
húb je to obrátene : Skrobovina sa nenachodí a hlavná slúče-
nina je dusíková. Z tohoto nasleduje, že pri hnití huby taký
smrad vydávajú a chytro sa porušujú^ jako keď mäso hnije,
ktoré v svojom slúčenstve má tiež hlavne dusík. Uvedené
známky dokazujú, prečo potrava z húb, ale len dobrému
žalúdku, je tak výdatná, jako i z mäsa pripravená. Lučebný
sloh humEiny (cellulose) u húb, čo podstatnej čiastky, nazýva
sa hubovinou (fungin) a liSí sa od vSetkých ostatných
rastlín ; mimo toho nachádza sa masnota vorvcmine (sperma
ceti) p )dobná , osmazom (tiež v živočúchoch), bielkovina,
cukor mannový, hnedý olej, pryskyrice, tekavé oleje, kyseliny,

106

soli a pálSiré jedovaté hmoty. Pamätné je í to, že zrieratá
a huby berúc z povetria kyslík, vydychujú kyseUnu uAliSítú
(acídum carbonícum) a kazia povetrie, kdežto iaé rastliny
zvätSa naopak robia ; prijímajúc totiž do seba z povetria
kyselinu uhličitú, pomocou svetla ju rozložia, podržiac si
uhlík pre svoje telo, a kyslík vydychujú nazpftť do povetria,
čím sa zas napráva a udržuje rovnováha v prírode.

Na hubách nevidíme koreňa, stebla, lodyhy abo kmeua,
tak ani listov a kvetu, jako v druhých oddieloch rastlín. V
týchto ked zkúmame semeno, nájdeme tam Jdik (embryo),
na ktorom už možno rozoznať budúcej rastliny čiastku,
pnúcu sa hore ku rozvinutiu listov, a čiastku druhú, z ktorej
sa vytvorí koreň. Pri hubách nájdeme tiež semeno, ale
celkom inšieho útvaru : sú to drobulinké guličky, mnohoráz
neozbrojenému oku ani nepatrné ; pod zvätšujúcim sklom
ukazujú sa čo jednoduché alebo složené mechúričky, viac
menej pretiahnuté s povrchom bradovičnatým alebo štítovitým,
ktoré majú názov výtrusy (sporae). Ony sú sSedodejné (proli-
ficans), to jé'st nepotrebujúce zúrodnenia (foecundatio), tak jako
pupene semenné potrebujú láSek pylových (utriculus polli*
narius) ; - ináč puk semenný, neobdržavší hmotu z láčky
pylovej, dáva semeno hluché, to jest bez klíčku. *) Nelen
huby, za najnižšie ústrojnosti v rastlinstve považované, roz-
množujú sa výtrusmi, ale i nasledujúce rady: rmovtté (sblgSLé)^
WkLJmky (lichenes), játrovkovité (hepaticae), machovité (musci),
kapradovité (filices) a plavunovité (lycopodiaceae). VSecky
tieto zahrnujú sa pod názvom tajnomtibných (kryptogama)
rastlín, nemajúcich kvetu a rodidiel. Naproti tomu u vSetkých

V Z rastlín kvetúcich vezmime si k. p. Talija, kde v kvete nájdeme
nasledujúce Čiastky: šesť bielych lapenov na okolo, ktoré zoveme
okvetím (perigon) ; po ich odstránení prídeme ku áiestim tyčinkám
(stamen), pripevneným pod vajemik (ovarium) ; každá tyčinka skladá
sa z nitky (filamentnmj Či spodnej Čiastky a z prásniku (anthera),
ktorý na svojom povrchu nesie šitý pyl (polien) ; obyčajne kto ne-
pozorne privoniava, zafúla si nos pylom žltým. V samom pro-
sriedkii nájdeme nádobkn z troch čiastok složenú, tak zvaný vaječ-
ník trojdielny, v ktorom už počiatočné nachádzajú sa pupene
semenné ; z vaječníka strmí tenká rúrka, končiaca sa malými hrčkami,
Či hUgnou (stigma) ustavične vlhkou. Pyl spadlý na bliznu príčinou
vlahy wpučí zo seba tenulinkú rúročkn, tak zvanú láčku* pyloyú,
naplnenú zúrodi^ujúcou hmotou, ktorá rastúc dolu rúrkou strmiacou,
dosiahnuo vo vaječníku puk semenný, zúrodni ho a stiine sa tak
pravým semenom.

107

ostatných riad rastlinstva pozorujeme kret a ródidlá, preto
sa menujú mivnoarnibnými (phanerogama) rastlinami.

Jakýkoírek rozmanitý je tvar n háb , srovnávajú sa
preca víetky v prvopočiatočnom stave svojho vývinu z vý-
trusov. Jestli príde výtrus na priaznivé miesto, vytvorí sa z
neho dosť nepatrné pletivo veími jemných vláken, bielej
abo Šedivej farby, podobné pavuéinke, ktoré menujeme pod-
kubím (mycelium). Z podhubia vyrastá budf hned výtrusy
alebo sa vyvinie v prerozmanitých tvaroch plodnica (encar-
pium), majúca v istých miestacn' vrstvu vrecktmosnú (stratum
ascigerum), kde sa vytvorujú výtrusy. Lud náS obyčajne
menuje plodnicu hubou.

Základná ústrojnosť húb je rozdielna od ostatných rastlín.
Pod drobnohľadom spatrfme buničky (celly) priehľadné a
predĺžené, jednoduché a vetevnato spletené, alebo splstené,
naplnené vždy tekutinou. U ostatných rastlín pozostáva zá-
kladná ústrojnosf z iných tvarov.

Huby rozdeľujeme do Stýr tried podľa podoby podhubia,
miestnosti a innohosti výtrusov a vyvinutia plodníc :

1. Praehovlié (coniomycetes). ťodhubie často nepatrné,
mnohoráz pozorujú sa len samé výtrusy, vyvinujúce sa pod
alebo v pokoike (epidermis) rastliny, bud chorej abo trách*-
nejúcej; pokožku roztrhnúc, prevalia sa na povrch, vo všeli-
'akých riadkach, kôpkach .a náhrnoch ; sú buď jednoduché,
)uď stopôčkami abo vankúSikami podložené; dakedy sú práSne,
dakedy mazavé , farby bielej. Šedivej , žltej, nnedej abo
čiernej.

i. Vláknité (hyphomycetes). Podhubie z tenkých vláken
pozostávajúce, často býva spletené, v ktorého buničkách dakedy
zjavia sa výtrusy ; najviac ale z podhubia povznesú sa nitôčky
rozmanitého traru, nesúce na svojich koncoch výtrusy bua
osamelé alebo v mechúrikoch zavrené.

3. Obalné (myelf>mycetes). Podhubie múčnaté, otrubnaté,
vláknité i blanovité. Plodnica, v svojom nútri výtrusy zavie-
rajúca, puká jia povrchu, aby jej obsah prachovitý alebo
slzký dnstal sa na slobodu. U jedných okrovka (peridie),
pokrývajúca vrstvu výtrusonosnú, je mäkká, blanitá abo kožo-
vitá, u druhých tvrdá, chruplavkovitá. Následkom toho roz-
deľujú sa vo dve podtriedy.

4. iUblIkafté (hymenomycetes). Z korienkatého podhubia
vyvinie sa plodnica prerozmanitého tvaru; dakedy pozostáva
z hlúbku či treňa (stipes) a klobúcku (pileus), a dakedy zostane

108

r podobe jednoducliej patySkj , alebo yjae menej sa rosTetrí
a rozrastnatie. Vrstra rýtrnsonosná, tuto i r^ú^kom (hymenium)
srani, majúca yo ^}rechách (ascus) abo na nich rytrusy, roz-
prestiera sa u dajednýcli po celej plodnioi , n drahých len
po čiastkach:

Trieda I.

Huby praohoylté.

Hvha kvasnäSná (saccharomyces, cryptoeoocus fertnenti).
Na najnížSom stapni ústrojností nachodíme huby, Yyyinujúee
sa T krasiacieh sa tekutinách. Do nedárna neredelo sa, éí
tieto splodiny ku hnbám či ku rasám náležia, súc yytrorené
T kvapkalínách. Y novejSích časoch prišlo sa na to^ ie yý-
trasy z pliesne obyčajných kyasníc, dané do sladoyej kyapka-
niny, pačením yytyoria prayé kyasnice či droždie; jestli ale
yezmeme z inSích yecí toho istého drahú pliesne, dajúc ich
yýtrusy do sladoyej yody, yytyoria nám tiež- obyčajné kvas-
nice. Láskayému čitateľovi nebude nič prekvapujúceho, kecí
nekto povie, že kúskom páchnúceho mäsa alebo i inej dusí-
kovej hmoty podkvasiť si môže. — Čo je vlastne kvasenie a
jako sa z cukroviny kvasením lieh a kyselina uhličitá vytvo-
rujú^ o tom na inlom mieste. — Huby kvasničné sú na za-
čiatku malinké, gulaté, z tenkej blanky pozostávajúce buničky,
majúce slzkozrnitú hmotu v sebe. Ony rozmnožujú sa dele-
ním, to jest : blanka buničky vohýna sa prosríedkom, sužuje sa
až sa k sebe priblíži a rozpadne na dve bunky. Tieto nahro-
madia sa často v radách, z ktorých časom povstanú článko-
vaná, niťovité láčky, majúce vlastnosť rôzvetvenia sa a de-
lenia v buničky čo výtrusy budúceho pokolenia. Tuto máme
troSku naznačené, jako rastliny vcelku zvätSovať sa môžu
delením buničiek. Výkres 1 . na prílohe, na zadku pripojenej, uka-
zuje z kvasiaceho sa piva kvasnice, pod drobnShIadom 220-ráz
zvät&ené, a výkres 2. pivné kvasnice hotové, tiež tak zvätšené.
NaSe kvasnice pozostávajú z odumrelých rozvetvených láček a z
rósplemeäujúcich sa buničiek, či sú už potom mokré abo polosu-
ché.Co povedia na to teraz naSe susedky, keď pri hostine v
každom odhryze koláča požívajú zbytky drobulínkých húb?
— Nepatrná huba kvasničná dôležitá je nelen v domácnosti
u pekára a pivovarčího svojím osohom, ale i Škodou; lebo
nemilé šťavy ^ odvary z rastlín uvádza nám v kysnutie. Sem
tiež náleží kal octový.

8net ja^mennd a ovosná (uredo hordei, arenae, ustílago
carbo). Neplecha táto napadá najriac jačmeň a oros, zriedka
pSeni>*u a nektoré eSte trávy, nikdy ale žito (raz). Pozostáva
z malých, tmavj^ch , jadernatých výtrnsov, medzi ktorými
pozorujeme i vlákna éo pôvodné podhubie, v kvete klasovom
vzniklé (výkres 3.) Strašne sneť doky nájdeme vSetky čiastky
kvetu Zničené , kde iba plevy (palea) a pluchy (glumella)
nakazené ostaly. ZvätSa napadá sneť eelé klasy a laty (pani-
eula) , roznesúc ga husto po roli ku velikej škode
hospodárovi ; že ale pred žatvou sa rozpraSuje, není tak nebez^
pecnou, ked z pozostalého zrna múku požívame.

Sneť p^eniSná (uredo tritici, tilletia caries). ZvláStny to
druh sneti, zjavujúci sa na pšenici a tenkeli. Tento nezvaný
hosť zaprace sa do vaječníka v klásku ešte pred kvetom,
tak že vaječník, prechádzajúci v zrno, zdá sa byť hrubším
než v zdravých kláskoch. Keď zdravé zrná dozrely, nájdeme
v chorobných čiernofialkovú, smradlavú a mazavú hmotu miesto
bielej múčnatej. Pod drobnohladom 3 — 400 ráz zvätSujúcim
(výkres 4.) vidíme, že táto mazavá hmota pozoatáva z pod-
hubia a výtrusov. Tieto tvoria sa v rozšírených končekoch
podhubia (výkres 4. a), složené súc z dvoch blánok, z ktorých
vrchnia je útla, mrežovaná a hnedá, vnútorná ale kožovitá a
biela (výkres 4. b.) Podobná sneť kukiMriSná (uredo Maydis)
časťo hubí v južnej Európe nelen zrná kukuričné, ale na
ktorejkprvek čiastke sa vyďapí v podobe hrče.

Sneti nevyvinú sa chorobou rastlín, jako prvej sa myslelo,
ale vniknú do zdravej rastliny, kde potom isté čiastky nubia.
Pozorovaním našly sa v obiliciach veľmi útle láčky, ktoré,
jako by sme povedali, pri klíčení výtrusov po vstávajú, a síce
už vyvinujúce sa podhubia v priechodoch medmbuneXnýeh (ductus
intercellularis), to jest v tých priestoroch, kioré ostávajú v
tele rastlinnom medzi buničkami, súc spojené ^sc^omz' (poruš)
s vonkajším povetrím. Klíčacie láčky výtŕusné su tak jemné,
že vniknú do pichov rastliny a v priechodoch medzibunečných
v podhubia a daléj sa rozvinú Dá sa mysleť, že takýchto
drobulinkých láček suchých jako i výtrusov každým pohnutím
vzduchu bez počtu v povetrí sa vznáša, a z jednej role na
druhú, ba z jednej krajiny do druhej prenášané bývajú.

Tvorenie sneti zapríčiňuje, vraj, vysiate nezralé semeno;
povážanie pripočítali mnoho trusom zo záchodov, abo ovčím
a tak ešte iným zemným okolnosťam. To ale je isto, že
sneť zjavuje sa najviac v tôni, «a pokraji lesov, v

110

úzkych dolinkách a na ylhkých studených roliach, iiaprotí
tomu i na teplých vápenistých a jalových zemách. Mnohí sú
i toho náhtadu, že už so sejivom sneforé výtrusy do zeme
prichádzajú; preto uelen umývajú semeno prťd siatím ro
vode, ale i v slanej vode na čas nechajú ho moéif, tak tiež
v rozriedenej sadzi, rozpustenom zelenom abo belasom kameň-
čeku. Všetko toto nedalo posaváď uspokojujú t^ích výsledkov.

Pripomänúf treba sneť ružovú a fazolovú. Prvú vídame
na listoch ruže stolistej čo žltočervené kôpky (výkres 5.) ;
druhú na listoch fazolových jako hnedé kôpky. Tieto roz-
širujú sa tyčkami , ktoré predtým pri chorých fazolách stály.

PráWJca pryicová (aecidium euphorbiae). HnecF z jari
bývajú prvé lístočky pryšca chvojky (psím abo vlčím mliekom
zvané), pnúce sa zo zeme, napadnuté prášilkou, ktorú vidíme
od spodku na lístkoch, na začiatku čo žlté, potom hnedé
kôpky. Výkres 6. predstavuje jednu kôpku na spodku lístka
200 ráz zvätšenú v priereze; a je pretrhnutá pokožka
lístku vláknami šfavnými (paraphysis) d, z pomedzi ktorých
sypú sa výtrusy c. Rastlina tak býva súžená prášilkou, že
svojou zakrnelosfou na pohľad celkom sa rozdeľuje od svojich
spoludruhov zdravých, ba ani nikda ku kvetu nepríde.

PráStlka dr&ťcdová (aecidium berberidis). Vídame na
listoch dríšťalu najprv žlté, potom hnedé skupeniny (výkres
7. á), pozostávajúce z okroveStek (peridiolum) hrnečkovitých,
na ústi zúbkovaných, zvátsené u i, a prachovité výtrusy u c.

Hrdza trávna (puccinia graminís). Na steblách, listoch
a plevách obilných, tiež na trávach pozorujeme dlhšie abo
kratšie škvrny, nígprv bľadé, potom hrdzavé a naposled
tmavej farby, Obilice hrdzou napadnuté chorejú, dávajúc
zrno nepatrné, zoškreté. ^ajprv zbadať na rastline zelenej
podlhlé, bielavé, vypuklé škvrny, ktaré sú znakom vyvinujúcej
sa pod pokožkou huby. Pod každou škvrnou nachádza sa
hromádka útlych spletených vláken, to jest podhubie. Ked už
škvrny začínajú žltnúf, ukáže sa na podhubí v prosriedku
gulička žltočervená (výkres 8. a, veľmi zvätšený). Gulička
táto je opravdivá huba, majúca písinato spletené vlákna pod-
hubové, na ktorých končeky vohýnaníín a sťahovaním blanky
delia sa v rady výtrusov i. Pod drobnohľadom videť, že
každý guľovitý výtrus má nožičku a obalený je blankou sieťovou-;
vnútorná blanka buničky ie hladká a priehľadná, a takýto
výtrus zaviera v spodnej blanke slzkú tekutinu. Povrchná
sieťová blanka opatrená je na istých miestach otvorami,

111

ktorými pri klíčení výtrusu vnútorná* blanka láčkovite vouká
vystupuje, c. Klíčenie v\Hrusu vždy nastane, keí príde na
vlhké miesto, pričom útle vypučené láčky dosť sií tenké, aby
do pichov a vzdušníc rastliny vnikly a svoju zkazu cTalej
rozširovaly.

Mnohí domnievajú sa, že hrdza trávna pochádza z prá-
šilky dríSfalovej , to jest z kra, sem tam v plotoch a na
medziach rastúceho. Yec nemá sa tak, lebo obe huby sú
celkom lozdieln^.

Poznamenať treba, že táto trieda húb má do 300 rodov,
rozhostených na rozmanitých čiastkach ústrojencov ; tuto sú
len podotknuté nektoré, čo sa nás najviac dotýkajú.

Trieda IL

Huby vl&knlté (pliesne).

Fa/ecieÄ révna (oidinm Tuckeri). Už od dakoľko rokov
v južnej Európe, Uhrách a Francúzku pôsobila táto plieseň
na vínnej réve velikú pohromu. Hned* zjari ukazujú sa malé,
prachovité , biele Škvrny na šťavnatých , bujných výhonkoch
a mladých lístkoch révnych. Pod drobnohľadom ukážu sa
Škvrny tieto čo podhubia pliesne , složené s rozvetvených
vlak en a držiace sa príssavnými bradovicami povrchu rastliny.
Neskoršie bývajú napadnuté i málvice (hrozná) týmto podhu-
bím, ktorého príssavné bradovice tak sa rozšíra, že kožtička
málvice nelen sa svráskuje, ale i trhá, rozširujúc svoj objem
vnútorným rastením. Teraz dážJ príduc do otvorených rán,
zapríčiňuje hnitie, a vníklé tam podhubie napokon zníčuje
všetko. Z podhubia vyvinujú sa zprímené kyjovité láčky , z
nich potom sťahovaním sa stien oddeľuje sa premnoho vajíček
(výkres 9. a.) Nektoré len zprímené láčky vytvoria v svojom
nútri nové buničky, ktoré pretvoreným koncom láčky zostanú
zaobalené , b. ; buničky tieto uzavierajú ledvinité dvojzrnné
výtrusy v slzkei tekutine c. Nelen výtrusy ale i oné vajíčka,
delením' povstaié , príduc na priaznivé stanovisko a klíčac,
vyvinujú podhubie. Z pripomänutých údajov možno poznať
veľmi náhle rozširovanie-sa choroby révnej. Pohybujúci sa
vzduch roznáša mnoho vajíček na všecky strany , čím sa
všecky šťavné čiastky vínneho kra nakazia; výtrusy zas
pretrvajú zimu, aby na ďalej svoju zkazonosnú rodinu rozSirovaly.

118

PrtpimtiUo raz^trojený (^perenosperma tríforeata). Choroba
zemiakov, zjarivSia sa už v minuloia storočí, uyrhla r. 1845.
y severozápadnej Európe milliony Tudí do hladovej biedy, a
preto zo všetkých pliesní je nám najzáhubnejšia. Choroba
táto ukáže sa najprv na listoch a vňati čo špinavé škvrny,
ktoré zhnednú a očernejú. Drobnohľadom vo ŠKvme najdeaie
zprímeBé útle pliesňové vlákna, najviac vo tri konáriky delené,
nesúce na , koncoch buničky citrónovej podoby. (Vý-
kres 10. a.) Obyčajne tri takéto vlákna vyrastajú 9 jednoho
pichu pokožky b. Trojkonáristé vlákna sú len predĺženiny
podhubia, ktoré vo vnútri rastliny všetko vražedlne napadajú,
prezrádzajúc sa rozpúšťaním buničiek c. , uvádzaním ich y
hnitie a Černením všetkého na okolo. Mnohí domnievajú sa,
že pripnutilec iba v chorobnej vňaťovej látke sa vyďapuje.
Novejšfmi zkúškami sa vie, že jeho výtrusy iba na zdravýoh
a plnošťavných rastlinách klíča , vytvorujúc tam podhubie,
ktoré lučebným účinkom rozkladá buničky v listoch alodyhe
zemiakovej. Onými buničkami citrónovej podoby, ktorých sa
oddeľuje mnoho na koncoch konáríkových sťahovaním blanky,
môže sa táto nebezpečná plieseň chytro rozšíriť; lebo hneď

5 učia, príduc na čŕstvu zemiakovú vňať; láčky vniknú pichamí
o rastliny a vytvoria nové podhubie. Buničky citrónovej
podoby niesu pravé výtrusy , sú to len rozmnožené bunky
jednoho leta. Opravdivé výtrusy vyrastajú na vetvičkách pod-
hubia vnútri rastliny, pretrvajúc zimu, a v nasledujúcom roku
začnú na zdravých rastlinách svoju hrôzu rozširovať. Z tohoto
dá sa uzavierať, že keď by sa zelená nakazená vňať na roliach
poskladala na hŕby a spálila, pre budúci rok žiadnych výtru-
sov by neostalo. Popolom zostalým možno rolu pohnojiť.

Vretenopra^ec zemiakový (fusidium solani). Súčasne keď
na listoch hnedé škvrny začínajú sa ukazovať, zjaví za už i
na mladých tenkokožných a šťavnatých zemiakoch nempc v
podobe, hnedých škvŕn , od ktorých potom hnitie do nútra
pokračuje. Na povrchu a vnútri hnilých miest pozorujfe sa
drobnohľadom zvláštna plieseň, majúca na vztýčených koncoch
rozvetveného podhubia, ktoré väzí medzi hnijúcou skliepka-
tinou (textus) , hrčkovité vlákna so článkovanými výtrusy
(výkres 11. a.)

VajeSeň fialková (oidium violaceum). V hnijúcich zemiakoch
nachádzame ešte tretiu plieseň fialkovej farby. Táto sa roz-
hostí vo veľkých, Skrobom naplnených bunkách (výkres 12. a.),
obtáčajúc svojím podhubím škrobové zrnká &, abo i do nich

113

vniká, rozpúšťajáe a pťtemeňujuc vSetko v stnradlayú teku-
tinu; medzi tým v prázdnych miestach husté trsy, so zprí-
mených láček pozostávajúce, sa vyvicujú , tvoriac na svojich
koncoch sťahovaním hrckovité tvary c.

Zkúškamí je dokázano, že ked sa prenesú z pripnutilea
citrónové bunicky na celkom zdravé ale mladé zemiaky, ony
ochorejú a hnijú , vyvinúc vretenoprášec a vaječeň fialkovú.
Z tejto udalosti možno vždycky uzavierať, že choroba zemia-
kov začína na povrchu a v spojení stojí s chorením vňati,
táto ale vlastným pôvodom je celej nákazy. Hore vysvetleno
bolo , že vňaťová plieseň dáva dvojaké semeno , ktoré bud
dáždom spláknuté ku hluzám (zemiakom, tuber) v zemi sa
dostanúc, abo mra vencami a iným hmyzom ku koreňu zane-
sené zapríčiňuje chorobu ; vlastné výtrusy ale prezimujú.
Mnohí posaváď sa domnievajú , že vretenoprášec a vajeceň
fialková sú len mezotné tvary pripnutilea a nie samostatné
pliesne.

Posaváď boly uvedení najhorší kazitelia zemiakov, robiaci
z nich smradlavú brečku ; teraz treba ešte v krátkosti podot-
knúť kazenie sa zemiakov viac na sucho (trúchnivenie), ktoré
je menej škodné od predošlého.

Klcminok zemiakový (spiearia solani). Na strúchnivelých
miestach zemiaka vyskytujú sa pliesne v podobe bielych
chomácov, majúc na článkovane vztýčených vláknach najviac
trojláčfcy s oddelujúcimi sa buničkami (výkres 13). Čiastky
pliesne i s podhubím stesnané viac menej nachádzajú sa v
bnničkách zemiakových, tak že keď sa tento prereže, nájdeme
zemiak suchý, mramorovaný a viac menej tvrdý. Celý
vjvin klasúnkov posaváď ešte nenie dosť prezkúmaný.

Známo je, že istý kus role, zemiakami posadený, prine-
sie viac živnosti do hospodárstva, než luštinami abo obilím
zasiaty. Zemiaky požité slúža viac pre vytvorenie mastnoty
v tele, nežli pre vytvorenie krve a mäsa; preca sa ony veľmi
rozšírily. Tak jako predtým , kde sa le2^ jeden druh obilia
sial, jeho neúrodou nastala všeobecná bieda, tak i teraz, kde
obyvateľstvo na samé zemiaky je odkázané, ich neúrodou
hneďky hlad za dvermi sa ukáže. Sotva vi nš ej krajine toľko
takýchto bied nájdeme, jako v írsku. Keď r. 1 839-ho jeden
nočný mráz celú úrodu zemiakovú zničil, nastala hneď hladová
bieda, jakú obyčajne mnohé ľudské choroby v zapätí nasle-
dujú. Od toho času sotvy jeden rok uplynul, aby sa nebola
nákaza zemiaková zjavila, či už trúchnivením na sucho abo

114

hnitím na mokro. Choroba zemiakotá neostala len t írska,
rosKfiirila sa ona do sveta jako cholera, hubila úrodu v £urope
i Y Amerike. R. 1840. a 1841. bola trúehnirením rätSina úrody
T severnom Nemecka zničená. Hnitie mokré, zjaViTSie sa r.
1843. v Amerike, pustošilo r. 1845. v Európe strašným spôso-
bom, tak ze na nektorých miestach všetko shnilo. Ka jednej
škode — jako to často býva — pridružila sa v daktorýcb
rokoch i druhá^ to jest obilie pochybelo ; tu potom v daktorých
krajinách ludia Uadom padali. Zo štatistických zápiskor
možno udať, že r. 1842. následkom hubenia sa zemialcov v
írsku 187 ľudí hladom zomrelo , pri všetkej pomoci , ktorá
tejto krajine sa dávala ; r. 1845. vystúpilo číslo hladom zomre-
lých na 516; r. 1846. na 2,041 ; r. 1847. na 6,058 a v rokoch
1848. a 1849. na 9,395. Roku 1850. začala nákaza ochaboval
tak že r. 1851. zomrelo 652 ľudí. V desiatich rokoch od
1842—1851. zhynulo v írsku hladom 18,849 ľudí. Tuto
niesu mnohé obeti do počtu brané, ktoré nedostatkom pokrmn
telesne oslably a potom zimnicami a inými chorobaDoti zahy-
nuly. Nákaza zemiakov siahla hlboko i do spoločenského
života. Následkom tejto pohromv stehovali sa ľudia hromadne
do zámorských krajín a v Anglicku otvoril sa tiež slobodný
obchod. Podobne v krajinách našich i nemeckých zemiaková
choroba spôsobila zúfalstvo medzí ľudom , ktoré .v Nemecku
ku strašným následkom sa chýlilo. Výsledky zemiakovej
choroby o moc vätšie účinky môžu mať na osudy a rozšírenie
národov, nežli ktorákoľvek najkrvavejšia vojna^

Bielna cbecfná^ medovica^ paMie (erysibe communis). Najprv
ukáže sa na povrchu rastliny múčnatý povlak, jeho následkom
hned tie čiastky smrštejú, chorejú a odomrú. Počas vlhkého
povetria abo na mokrej zemi nákaza táto veľmi chytro sa
rozširuje, hubiac celé polia. Bielna svojím vývinom delí sa
od predošlých pliesní pozoru hodným spôsobom : Podhubie
článkované a rozvetvené drží sa len na povrchu rastlinky
príssavnými bradovicami (výkres 14. a), šťavu z néj cicajúc.
Zo sieťovitej spletíniny podhubia vyrastú četné slezom kru-
píčkovatým naplnené láčky, ktoré popriečnym sťahovaním v
guľovité buničky sa premenia {6), a rozpráša po celom pod-
hubí; nektoré z týchto buničiek klíča, vätšina scvrknúc sa
shnije (c). Súčasne robia sa na podhubí hruškovité výrostky
(d), ktoré potom hneď klíčacími buničkami pokryté bývajú?
z^ čoho povstane okolo hruškového výrastku guľový mechúr,
prechádzajúci v sloh skliepkovatý , farby hnedej; láeky z

115

rypučených guľoritýcli buniciek obstupuju potom mechúr na
okolo a tiež zhnednú (e). V tomto vývine ryzerá bíelna jako
čiernymi bodkami posiata. Napokon blana mechúrorá hnitím
sa rozpadne a velká bnňka hruškovej podoby odkryjo, ktorá
famoton tmaron , krnpičkovitou naplnená súe , ešte mnohp
výtrusov v sebe zaviera {f) ; tieto shnitím obalu na slobodu
sa dostanúc, hneď na rastlinách toho druhu klíča, vyvinúc
podhubia. Zdá sa, že bielna len na zdravých, šťavnatých a
tenkou pokožkou opatrených rastlinách sa umiesťuje. Sem
náležia: luštinaté rastliny, ďatelina, ľadnfk, hrach; potom
okurky, tekvice, chmeľ, štetka a t. ď. Dľa rozličných rastlín
máme potom i rozličné druhy bielny. Touto nákazou cukrová
trstina na Madejre temer celkom vyhynula.

Plteseíi obecná (mucor mucedo). Nachádzame ju veľmi'
často na kaziacom sa ovocí a ovocných šťavách. Nezvätšená
predstavuje sa oku čo trs z útlych hlávkami opatrených vláskov
šedozelenej farby (výkres 15. a). Pod zvätšujúcim sklom
vidíme vlásky čo priehľadné rúročky, z vláknitého podhubia
vystavajúce, opatrené na vrchu peknými klobúčkami {b) ; tieto
majú najprv podobu guľovú a naplnené bývajú bnničkami (c);
potom keď z buniciek výtrusy sa vyvinuly, klobúčik rozpuknúc
sa nahne sa dolu, na ktorého povrchu výtrusy väzeť zostanú
(d), ktoré ale skoro odpadnú. Každý výtrus má dvojaký obal:
jednu blanku výtrusovú vlastnú, a druhú, v ktorej sa on
vytvoril (e).

Kropidliák fsivý (aspergillus glaucus). Obyčajný na chlebe,
výtrusy má v hlávkach skúpené (výkres 16.). Kropidliák ru-
žový nájdeme na plátne, papieri a t. ď.

Sozvláknelec sivý (penicillium glaucum). Sedivozeleňý ;
najviac ho vídame na zaváranom ovocí v cukre (výkres 17.).
~ Klasátka dmjfarbá (stachylidium bicolor). V tôni a na
vlhk^ zemi často sa s ňou sídeme (výkres 18.).

Ťrapúnók obecný (boferytis vulgaris). Na hnijúcich lody-
hách ; v pekných riadkoch vidíme tuto držiace sa výtrusy
(výkres 19.).

Podpdrkovec praslmatý (acremonium verticillatum). Na
kmeňoch jedľových (výkres 20.).

Kvapkoldavec rumelkový (acrostalagmus cinnabarius). Jako
červené hromádky býva ku spatreniu vo vlhkých pivniciach
na shnitých zemiakoch (výkres 21. a, zvätšený b). Stromčok
vyrastený je z podhubia, majúci na koncoch vetvičiek mechú-
riky naplnené slezom, kde sa výtrusy vyvinujú; vetvička

116

eSte viac zy&tšená {e.) Konček vetvičky má bradovičkn (d,)y
zasahajácu do mechúrka. Z bradovičky vychádzajúce buničky
men a sa potom vo výtrusy,

Krátkovetvenec kygimitmý (brachycladium penicillatum). V
podzimku na zomretýcli lodybách maku, slezovej ruži^ krra-
vníku a t. d. nájdeme malé trsy (výkres 22. a, zvätSeaé b^y
kde na koncoch vetvičiek sedia podlhlé guličky, po štyri
výtrusy v sebe zavierajúce (c).

Siďoprd&ilok pkup^naiý (dictylium umbilicatum). Peknú
plieseň túto nájdeme v zime na trúchnivejúeom dreve (výkres
23. a, a zvatsenú b). Výtrusy sú v hlavičkách uzavrené.

O prepodivných tvaroch, na pliesňach pozorovaných, dala
by sa všeličo prehovoriť, lebo sa ich počíta do 400 rodov ;
pre domácnosť nemajú ale dôležitosti, a preto ich pominieme
až na nektoré, nachádzajúce sa na živucúchoch.

PUeséH búrcová (botritis bassiana). Vo Francúzku a Vlachách
tiež muskardine menovaná. V húsenici hodbávnej vyvinúc sa,,
zaplní všetky priedušnice (tracheae) i cévne ústroje, a v
krátkom čase ju usmrtí. Vlákna výtrusonosné prejdúc prie-
dušnicami na povrch, zjavia sa čo biela múčnatá massa, z
ktorej výtrusy veľmi snadno sa rozširujú, prinášajúc vefkú
skazu pestovateíom hodbávnikov. Pod drobnohľadom - vyzerá
tento múčnatý povlak z rozvetvených vláken složený, nesúc
na koncoch výtrusy (výkres 24.).

Zmbi^e (oidium albicans), aphthm u lekárov zvané. Každý
zná túto chorobu malých detí, ktorá vytrhla nejednoho
miláčka rodičom z náručia. V lekárstve upotrebený drobno^
hľad ukázal, že mnohé nemoci pliesne zapríčinily, keď na
porušených čiastkach tela sa vyvinuly. Tu si predstaviť mô-
žeme, že liečenie takých nempcí zcela iný obrat vzalo, nežli
predtým, keď púhou náhodou taká nemoc odstraňovaná bola.
Výkres 25. predstavuje ziabre, dieťaťu z jazyka sňaté a moc
zvátšené. Tie mnohé guličky, jadierka v sebe zavierajúce, sú
výtrusy ; vetevnaté vlákna, končiace sa v guličky, sú pod-
hubie ; pod týmito bodkované lupiny sú čiastky pokožky ja-
zykovej, na ktorých podhubie sa drží.

Krasty (achorion Sehônleinii) , favus u lekárov zvané ►
Neodbytnou chorobou touto tiež deti navštívené bývajú. Ona
je ťažko zhojiteľná, lebo plieseň tejto choroby vydáva veľmi
mnoho výtrusov, ktoré vnikajú do najútlejších medzier kožky
a vlasových korienkov. Následkom toho koža sa zapaľuje a
kvasí; vyvinuté podhubie, vnikajúc do cibuliek vlasový ch, roz-

117

raskáva ich. Výkres 26. predstavuje rozruskaný vlas na
eibulke a nínoho výtrusov, na povrch vyšlých.

Minulého leta ukázal Dr. F, J, Pttk vo Vielni, jako
krasty štepením na zdravé telo preniesť možno, kde sa tiež
vyvinie podhubie a vlákna výtmsonosné. Prenesené boly
krasty i z myší na človeka, tu sá tiež plieseň dostatožne roz-
vinula. Napokon vzatý bol rozvláknilec sivý a tu sa dokázalo,
že pri jeho vývine tie isté zjavy prichádzaly, jako i pri
chorobe krastovej. Z toho dalo by sa súdiť, že rozvláknilec
sivý je veľmi rozšírený v prírode.

Povlak jazykový (leptothrix buccalis). Vláknitá huba táto
prvej od mnohých považovaná bola za rasu; prichádza ona
vždy u chorých co biela usadenina na jazyku. Na výkrese
27. a videť celý chomáé tejto príživnej rastliny, ktorý
vyniká z pokožky, z jazyka soškrábnutej. Pokožka posiata je
drobnými zrncami, kde u h mechúriky so sléznými guličkami
sú ku spatreniu

Rozmanité vyraženiny, lišaje, sliatie sa vlasov v krajinách
na Visle, horúčku a t. d. sprevádzajú pliesne. Podobne sem
patria mnohé nemoci zvierat k. p. vozgry koňské, črevné nemoci
vtákov a obojživelníkov a t. ď. Rozumie sa, že terajší lekári
spôsobnéjšie znajú liečiť tieto všetky choroby, nežli sa to
dialo pred nekoíko Tokami.
(Pokračovanie v bud. Ročníku.)

Jozef B. KLemens.

IV. Pestovanie- a dorábanie cukru.

Že je cukor každému známy , o tom niet pochybnosti.
Ale jako sa pestuje a dorába, to nevie každý. Preto nebude
od veci, keJ opíšeme, z čoho a jakým spôsobom sa dorába.

Cukrom alebo radšej cukrovinou vôbec menuje sa každá
hmota vo vode rozpusti ternJá, majúca sladkú chuť, už či ona
pochodí z kráľovstva zvierat čiže rastlín, jako: cukrovina
trstinová, hroznová, mädpvá a t. ď. Ale nie všetky tieto sladké
hmoty majú vlastnosť a možnosť hranenia sa (krystallisovania^,
jako ani tú podstatnú vlastnosť kysnutia cukru v užšom smysíe
slova, pod ktorým rozumieme onú každému známu cukrovinu,

118

bránenia sa schopnti, ktorá k potrebám stolu a kacbyne jako
i lekárne dorába sa z cukrovej trsti, jarororca (Ahomzucker)
a cukroyej repy.

Cukrorá trs< náleží k rodu lipníe (Rispengras, Poa),
tráyy to rastúcej v borAcom pásme starébo sveta. Ktaj (Cbina)
a východná India sú pravlf s<ou cukru. Y Satají bol od najsta-
rodávnejSícb čias užívaný. Starým Grékom a Rimanom bol
takmer neznámy, a Theo/rdstus^ ktorý žil asi 320 rokami pred
Ejľistom Pánom, bovorí, že je cukor istý rodzaj mädu, ktorj
sa dobýva z trstí. Následkom tobo bol on v staroveku ve6m
drahý a len jako lekárstvo potrebovaný. Rimania dľa PUnia
dostávali ho v podobe gummového mädu bielej barvy a ▼
kusoch vélikosti lieskovcovei. Jako prídavok k jedlám bol
tedy v staroveku mftdom alebo sladko zavareným hroznovým
muitóm nahradený, a len Arabom podlžni sme vďakou za
uvedenie jeho a pestovanie cukrovej trsti na europejskej pôde
behom IX. storočia. Ked Saraceni v tomto čase vybojovali
Rhodus, Cyprus a Sicíliu, vysadili na týchto ostrovoch cukrovú
trsf a pozdejšie žatým uviedli túto rastlinu v Španielsko, kde
nimi založené cukrové sady trvajú z čiastky dosiaľ vo Valencii,
Granade a Murcii, Počiatkom XV. storočia uviedli Spanielci
a Portugalci cukrovú trsf na Kanárskych ostrovoch a Madejr^
a odtiaľ, dľa tvrdenia mnohých spisovateľov, presadili ju títo
smelí výbojníci najdriev do južnej Ameriky ; trebárs z novSích
zkusieb Humboldtových vysvitai! sa zdá, že rastlina táto us
drelej v Amerike udomácnená bola a že osady americké
dorábaniu cukru priučili sa len od nových pristehovalcor
svojich.

Rastlina cukrová záleží z hranatého, na palec hrubého^
8—12 stôp vysokého stebla, bez bočných vetvičiek, má takmer
na 4 stopy dlhé a asi 3 palce Široké listy s bielym, drsnatým
rebiercom; v dosť pevnej kôre trsti tejto nachodí sa hubo-
vatý, vodnavý, mnohými niťami popreťahovaný, sladký stržeň,
ktorý ľahko vycicať sa dá. Z tohoto stržňa vy dobýva sa
trsťový cukor a je zo vSetkých najlepSí. Sadenie tejto trsti
je rozličné. Požaduje ona, jako všetky trsti, silnú a vlhkú
pôdu. Nedochováva sa ale zo semena; lež steblo rozreže sa
pozdĺž na 2 — 3 stopové kusy a tieto kusy popchajú sa do
zeme, z ktorých o nedlho vyvinú sa nové rastliny so steblamí
hore udanej výSky^ ktoré ele, kým sú mladé a šťavnaté, prv
nežby úplne sa vyvinuly a dozrely , poodrezávajú sa^ bo
nezralé stebla držia v spodných bezlistných čiastkach svojich

119

zylášte mnobo cukrovej šfávy . Každé asi jutro poľa, na ktorom sa
i pestuje táto trsť, oborano je hlbokými priekopami na to, aby dáž-

dor& voda do nich stekala a pôda orlažovala. V Snriname všetku
li túto prácu konali dosiaľ černošskí otročia. Poobrezárané stebla,

J posväzoyané do velikých otiepok (snopkoy),odvážajú sa do cukro-

vých mlynov, kde valcami cukrová šťava sa vytláča a vytlačená bez
odkladu dopraví do varnice (Siedhaus) a tam 0()stráäa sa čím naj-
skorej, driev nežby šťava kysnúť počala,vodnaté čiastky varením;
^ čo sa deje vo velikých kotloch, do ktorých sa povlieva a kovovými

týkami po celý čas varenia mieša. Medzi varením pridáva
sa tejto šťave istá miera haseného vápna alebo volovej krve,
pena pilno sa sberá, a keď na tekutine povstávajú bublinky,
odstráni sa oheň a šťava preleje sa do druhého kotla; avšak
vopred preoedí sa cez plachty a koše. Tu z novu pokračuje
sa v diele až do štvrtého rázu. V piatom kotle varí sa ona
do toho času, kým ukážky vyňaté na chladnej tlapke (Blech)
neztuhnú. Za tým vleje sa do nízkych , ale širokých chla-
^ diacicb nádob a nechá sa v nich, dokiaľ sa nezjavia na kraji

hrany (hlate, Krystall). Hraneniu ale prekáža sa neprestajným
strkaním nasadliny do tekutiny, ktorá kecT ochladne, preleje
sa do drevených, na dne prevŕtaných nádob, do ktorých dier
vsadia sa najdriev kúsky vytlačenej cukrovej trsti, ktorá je
tak dierkavá, že cukrovej tekutine, tak zvanému syrupu, kroz
ne pretiecť možno, shlatiteľná čiastka ale zostane. Táto po-
slednia je ten pod menom trsťového i múčneho známy, žltý,
prachu podobný cukor (moskováda), v ktorom spôsobe dováža
sa k nám z východnej Indie, aby v Európe prečistený bol;
zo syrupu ale (melassa) , ktorý vyzerá čierno - brunaste
a je lipkavý , pripravuje sa rum a iné tuhé liehové nápoje.
Trsťový k nám dovážaný cukor (moskováda) nenie čistý
a je protivnej chuti. Prečisťuje (raffinuje) sa , rozpustený
, vopred vo vode , skoro tým samým spôsobom , jakým sa

^ dorába , s tým jedine rozdielom , že k vápnu pridáva sa i

'^ volová krv, aby cudzorodé čiastky srazené boly. Varenie jeho

opakuje sa zase nekoľkokrát , až konečne prečistená massa
vleje sa do zkušebného kotla a v ňom tak dlho fla varí,
dokiaľ vyňatá ukážka medzi palcom a ukazovateľom neroz-
pradie sa v niť, ktorá sa neodtrhne Odtiaľto dáva sa do
chladiacich nádob' a konečne do klobúkových kadlubkov, v
ktorých sa shlaťuje a ochládza. Avšak na tomto ešte nenie
dosť. Cukor ešte nenie celkom biely, ešte sa nachodí v ňom
brunastý syrup. Syrup tento odstráni sa nasledovne : Kadlub,

420

naplnený syrupom, obráti sa končitou stranou na dol, a keď
cukor stuhne, položí sa na širšiu stranu klobúka, hore obrátenú,
vlhká najbelšia hlina; cukor tekutinu hliny pomaly vyťahuje
a ňou sa premýva tým, že voda syrup, nachodiaci sa v ňom,
rozpúšťa a dolu sťahuje bez toho, žeby spolu rozpustila i
shlatiteľný cukor, preto že v toľkej miere nenachodí sa. Kade-
náhle mutná šťava viacej neodteká , je čistenie dokonano a
cukrové klobúky skladajú sa do sušierne , kde v horúčosti
50 " Eôaum. vysušia sa a potom na všetky strany rozposielajú
sa na predaj pod menom cukru melisového.

Takmer jednoduchejšie než z cukrovej trsti pripravuje
sa cukor z cukrového javora. Najradšej potrebuje sa k tomu
šťava srieborného javora (Acer dasycarpon , Silberahorn).
^•'^yvolí sa k tomu strom, majúci najmenej 10 palcov v priemere,
ktorý prevŕta sa v januári a februári na troch rozličných
miestach. Do dier vopchajú sa bazové cievočky , cez ktoré
vytekajúca šťav?i lapá sa do podstavených nádob. Jeden
jediný strom dáva 30 — -40 holbí cukrovej šťavy, ktorá, dobre
zaviazaná, za viac rokov potrebovať sa dá. Nachytaná, od
druhých cukrových štiav čistotou a jaspotou lišiaca sa šťava
zavarí sa, a v jej varení a čistení pokračuje sa práve jako
so šťavou cukrovej trsti. Vo zvláštnej hojnosti pripravuje sa
javorový cukor v severnej Amerike, kde rozsiahlosť lesov z
čiastky obľahčuje pestovanie tohoto javora, z čiastky, ale i
potrebné palivo lacnejším činí, než u nás.

V najnovejších časoch povzniesla snaha tá, všetky po-
trebné výrobky doma dosiahnuť, dorábanie cukru z cukrovej
repy na zvlášte dôležitý článok, a v nektorých krajinách,
kde je z čiastky clo na cudzí cukor vysoké, z čiastky povaha
pôdy obrahčuje dochovávanie cukrovej repy, podarilo sa z
cukrovej repy práve tak lacný a dobrý cukor vyrábať, jakýni
trsťový cukor len byť môže.

Avšak dorábanie repového c ikrii je nad mieru obťažné,
bo zdelávanie repy a vy dobývanie sladkej šťavy požaduje
nektorých príprav, ktorých pri druhých rodzajoch cukrových
netreba.

Repu cukrovú, po vybratí všetkých hnilých, zamrznutých
a ináčej zka^ených kusov, treba vopred opatrne očistiť od
zeme a kamienkov, čo najlepšie vykoná sa oškrabaním no-
žom ; poneváč ale práca táto požaduje mnoho nádeničného
platu, dá sa i strojami vykonať. Po náležitom premytí,
očistení a na hrubšie krúžky posekaní rozdrobí sa pomocou

121

železno-bľachových valcov, opatrených zúbkami, píľkovvm
podobnými, na malé kúsky spôsobom kaše. Kaša táto dá sa
do prešu a šťava vytlačí sa cím najdokonalejšie. Poneváč ale
šťava táto obsahuje nečo rastlinnej kyseliny (Pflanzensäure),
treba ju bez odkladu primiešaním vápna odstrániť. Lež pri
všetkom tom je ešte cudzími látkami presiaknutá, ktoré
cukru dodávajú bylinovej chuti. Táto poslednia vylučuje ^,
uhlím, majúcim tú vlastnosť, že barvisté a páchnuce látky
do seba bere Keď sa to stalo, pripravuje sa cukor spôsobom
v podstate veľmi málo odchylným od hore opísaného.

Odpadky z cukrovej repy, spotrebovanej ku dorábaniu
cukru, možno s dobrým osohom upotrebiť na krmivo dobytka*

Ledmec (Caadiszucker^ Zuckerkand) pripravuje sa, dfa
svojej rozličnej jasnejšej alebo tmavšej barvy , buď z
trsťového, buď podlejsieho čisteného (raffinovaného), a naj-
belší z najfajnejšieho melisového cukru. Ucelom týmto roz-
pustí sa cukor, prečistí bielkovinou vajcovou a varí pre-
zreteľne, až sa.ťahá jako niť; potom hustá cukrová šťava
vleje sa do nádob, opatrených 8^-10 dierkami, cez ktoré po-
prevliekajú sa nite v toľkej vzdialenosti od seba, aby dosta-
točná zásoba hrán nasadnúť mohla. Boky nádob zalepia sa
papie om,, aby zo syrupu nie nevytieklo. Keď sa sladorová
šťava na tieto nite nalepí, vuesú sa nádoby do p^^kárne k
tomu sriadenej, v ktorej ustavične nátepíie (temperatura)
35 — 40" Reawm. udržovať a na^ to zvláštny pozor dať sa má,
aby teplota voždy rovná bola a vyhlo sa každému straseniu.
Asi za päť dní všetko sa skončí a naleznú sa v nádobách
cukrové hrany, krásne nasadnuté na niťach. a dla upotrebe-
ného rodzaja cukrového viacej menej neshlateného syrupu,
ktorý pred vyberaním ledenca pozorne odstrániť treba.

Aagnst Krčméry.

v. Maťko zo Slovian zase rozpráva.

Kapitola L

Maiko zo Siotfimn horh proH neúcie k zosmtl^mt.

Bozlúčac sa s národními yoličmi a občanmi obce M*
nastúpili sme cestu do L* vedúcu. Idúc cez jednu dedinku,
sretli sme sa s pohrabným sprievodom. 8 týmto iSiel zástup
ludu a v ňom dvaja mladí mužovia^ ktorí yetmí žalo-
stime nariekali a o ktorých sme si mysleli, íe sú synovia
toho zomrelého. My sme sa zastavili úctivo , a ked popri
nis sprievod do kostola tiahol, pozdravili sme sa s odkrytými
hlavami. Maťko zo Slovian^ ktorý chcel zvedef, koho to pocho-
vávajú^ dopytoval sa o to jednoho, popri sprievode s prikrytou
hlavou idúceho, chlapa. To je, vraj^ rečie tento, jeden arén-
dator z našej obce, ktorého, povedá, nenie škoda, že zomrel. —
Mne sa ale vidí, odpoyie Maťko ^ že má mnoho priateľov a že
velíni za ním žiaľa, a k tomu taký veľký sprievod. — To je
možná vec; ale čo sa mňa dotýče, ja ho neľutujem. To bol
ničomník , s ktorým som ja pravotu mal. Jeho smrť mi
doniesla aspoň na čas pokoj; lebo jeho detí sú maloleté a
ytedy to už nejde tak tuho. — Aha! to sa vy teda preto
radujete z jeho umretia a nesnímate si preto ani klobúka z
hlavy, jako to ostatní učinili ! Počujte, priateľu môj ; toto
nebudí vo mne najlepšie domnenie o spravodlivosti vašej
veci v onej pravote, o ktorej ste sa zmienili; a keď sa svet
ó tom dozvie, to môže ma(! ešte i pre váš súdobný výrok
nepriaznivý účinok. Ja to drž/m za veľkú podlosť, pamiatka
zosnulých urážať, ktorí sa už ani brániť ani ospravedlňovať
nemôžu.

Za všetkých časov držalo sa to za svätú povinnosť, tým,
ktorých už tu niet, posledniu počestnosť preukázať, čo by to

Eráve i naši nepratelia boli. Ten, čo túto povinnosť za chrbát
ladíe, nemôže mať ani šľachetnej duše ani dobrého srdca.
Takmer by som sa domnieval, že vy nemáte toľko priateľov

123

T obci, kolko ten zosnulý, a že nestojíte to veľkej vážností,
r— Možno, odsekne elilap mrznto, každj éiní tak, jako to
2a dobré drží, — No pravda že, odpovie Maího, a každý
bnde tak i súdený, jako činí.

My sme žatým kričali ďalej a rozmlúväli sa o tejte
pripadnosti. Madco zo SI. prehovoril ku mne: Ja bjeb si
veľmi želal, keby každá stopa neúcty k pohrabným počest*
nosťam a hrobitovom zmizla. V nektorýck okoliacb naSej
krajiny udržujú sa v tom ohľade tak surové a nemravné oby-
čaje, že by súce boly len pre neporiadnych a surových
ľudí. Bol som v jednej obci, ktorú menovať nechcem, keď
práve pochovávali jednoho občana. Pohrabný sprievod bol
dosť početný, ale neporiadny, menSie a vätSie deti bežali o
závod oboma stranama sprievodu, a každé chcelo byť prvé
pri jame. No, myslím si, toto skorej patrí ta, kde sa na
„loptu*' hrajú, nežli k pobožnému pohrabu. Pri tom vravia,
jako keď sa ide na jarmok. Prišlo sa k umrlčej jame; keby
ale pár poriadnych fudí tam nebolo bývalo, sotvy by sa bol
mohol ku nej dostať pán farár s p. učiteľom. Len veľkému
namáhaniu podarilo sa prístup k jame otvoriť pre kňaza,
mrtvé telo prežehnávajúceho. Keď spúSťali truhlu do jamy,
ukázalo sa, že jama bola krátka; konce vrchnáka oprely sa
o zem, a spodok truhly, ktorý sa dákosi zvrtol, vysypal
mrtvé telo do jamy. Truhla nebola z aklincovaná.
Nastal krik a lomenie rukú, mŕtveho museli von z jamy
vytjahnuť, znovu do truhly vložiť a jamu motykou na-
právať. Po zavŕšení diela pán farár karhal ostro tých,
čo toto. pohoršenie a zneuctenie zapríčinili, a osvedčil sa,
že to musí i stoličnej vrchnosti oznámiť, ktorej povin-
.Dosťou je bedliť nad zachovávaním predpisov, strany toho
vydaných. No, neviem, jaký to malo účinok. — Mne sa
vidí, otče Mcďko^ poviem ja, že pred Bohom obzvláSte priatelia
toho mŕtveho za toto spôsobené pohoršenie sú zodpovední,
lebo zanedbali ku kopaniu jamy svojho pokrevného prizreť a
zopreli sa proti tomu poriadku, ktorý každé mrtvé telo
ešte pred jeho vynesením na dvor zaklincovať nakladá.
Myslím veru, že, jak mali koľko toľko citu, hneď od jamy
utekali pomodliť sa so svojimi domácimi, aby im pán Boh
toto hriešne zanedbanie odpustiL — Ano, rečie otec Matíco^
utekali ; ale kam ? Utekali na kar, aby tam slzy, pohoršenie,
posmech a všetko nápojom zaliali. Keď som sa i ja od hro-
bitova vzdialoval, pristúpil ku mne jeden žiaľom preniknutý

12*

mladý chasník, osloviac mft : Otóe Moďko^ poredá, podte len
na okamženie k nám. -^ Diefa moje, ty si tnším syn domu,
práye zármutkom nayltiVeného, — rééiem ja, — dakojem ti
za pozvanie ; ale k Vám na tento éas nepôjdem, trehas som s
tvojim otcom Pavlom M. veľmi za dobré býval. Daj ma tam
pán Boh slávu večnú a nám tu hriechov odpustenie ! Choď
si s Bohom za karovníkmi ! — Ach veí t( karovníci, tí káro-
vníci ! horekuje mládenčok ; ten, vraj, ktorého by som ehcel,
nechce ísť ku mne, a tých, ktorých nechcem, nájdem, jako
dákych exekútorov, plno okolo stoja. Bože môj. Bože, zase
len dlhy a dlhy, jako ked* by ani detí v doníe nebolo. —
Počujúc toto horekovauie, nemohol som sa zdržať nenavštíviť
nešťastný dom, ktorý mal práve zostať ešte o jedno nešťastie
bohatším. Vkročiacemu dnu podal mi môj zváč ešte od
žiaľa trasúcu sa ruku so slovami „chvála Bohu, že ste sa preca
dali nakloniť, otče Maťko,^ Matka domu videla sa mi byť
prekvapená a priatelia okolo stoja zarazení. Pán Boh s nami,
priatelia smutní ! — rečiem ja. I duch svätý a zlé preč,
odvetí mi s vynútenou smelosťou jeden z priateľov. ,Otče
Maťko, sadnite ai, povedá, medzi nás, a pomôžte nám vdovu
a siroty potešiť. — Odpustite, priatelia, že Vám, reku,
musím odporovať; musím Vám, reku, odporovať najprv pre
to, že som tomu k vôli sem neprišiel, a potom pre to, že
nechápem, jako by sa tým mohol druhý potešiť, keby môj
žalúdok užil či z jedla, či z nápoja, čoby to práve bolo za
môj groš, nie to za jeho. Ja by som sa aspoň podakóval za
také potešenie. — Ej, otce Maťko^ — prejme slove druhj^
z prísediacich, — vy to naozaj každé slovo jako zlato na
váhu berete ; to je raz u nás starootcovský zvyk, a my ne-
chceme, žeby tento dom bol horší než druhý. — Ja na to:
Dedičný hriech, priatelia moji, v tom smysle braný, že sa z
otca na syna prenáša, tiež patrí medzi tak rečené starootcovské
zvyky, ale preca je len hriech ; a čo sa dotýče toho , že
nechcete, aby tento dom bol horší od druhých, to mi je
ťažko veriť; ba práve robíte ho horším, kedf mu takéto
daromné nakládky a možno že i dlžoby množíte. — Ale
prezpolné priateľstvo, ozve sa tretí z priateľov, treba len
dačím preca občerstviť : ved i pán Kristas na púšti len
potom prepustil ľud od seba, ked ho nakŕmil. — To už dopú-
šťam, rečiem ja, lebo je to i slušno i potrebno. — V tom-
stane medzi hosťmi jeden mladý chasník a povie : Podme,
ňanko, k nám ; my sme z tunajšieho priateľstva, máme si čo

125

zesť. Strinká mlčí, aby nemala nekedy ťažké srdce na nás.
— No no ! red sme ani my neprišli tento dom vyjedať,
ozvú sa mnohí. My sme prišli uctiť pamiatku nášho v Pánu
zosnulého priateľa; jak by to ale malo byť neslušné — nech
ho pán Boh opatrí. — Priatelia moji, prereéiem ja k na-
mrzeným, z domu sa poberajúcim karovníkom, nevykladajte na
zlú stránku ani môj príchod do toHpto domu, ani moje slorá,
v ňom povedané. Ja veľmi ctím váš cit k pamiatke zosnulých,
ale sa tento cit môže a má jinak dosvedčiť^ a nie karovaním,
na ktorom sa ľudia často popili, povadili, pobili, často sirot-
skému majetku, dobrému menu vdovy a vdovca navliekaním
nového manželstira ublížili. Jestli vy chcete pamiatku svojich
zosnulých priateľov uctiť, urobte, aby sa spomínaly jejich
mená v shromaždení svätých, v chrámoch a školách; co sa
stane tak, kecT týmto menám ku cti učiníte čo jak malé
poručenstvá, miesto nákladkov na kary, na sväté veci. Ale
vy, priatelia moji^ ešte len ani hrobitova* ohradeného nemáte!
Jak je to možno? Ci vás nemrzí, ked tak k. p. kone lebo ovce
na hroby vašich starých otcov, bratov, sestár, manže>
liek-, detí a matiek nečistotu kladú? Zachovajte si, priatelia,
že jestli kto chce koho uctiť, musí to tam začať, aby n a j-
sámprv neúctu od neho vzdialil.

Dobre ste učinili, otče Maťko^ prereéiem ja, že ste sa
odvážili med»i tých karovníkov ísť. Daj pán Boh, aby vaše
slová i u nich dobrú zem našly I

Kapitola 11.

Matícotíi zo SioHan f^ride pred oH Jedna udaioMt^ ktoré do-
4iV>edcuje, ze pajikrinici paikrtenim iresiani Áýtq/ú.

Zrazu sme boli dochodiae do L.* v našej shovorke jednou
neobyčajnou náhodou pomýlení, ktorá nás veľmi predesila, ačprá-
ve by asnád iných skorej ku smiechu pohla ; lebo sa mnoho
ľudí nacfaodí, čo sa radi z toho smejú, keď dakoho „v pomy-
kove^ vidia, čo ale nenie zdvorilé ani ľudomilné. A síce
zočili sme na konci ulice jednoho chlapca a jedno dievča,
jako sa oba hlavama do jednoho stromu opierali, prse si
pritískali a všetkými silami na dávenie sa silili. Neďaleko
nich na zemi ležala malá skrýžka. — Ach čože vám je,
nebožatá? zpýta sa ich Maťko zo SI,, pokročiac ku nim, —

Jaj, pán môj drahý, ratujte mä, ratujte ; ja už raz o-

mrem, ja som otrávená, oslovilo ho dievéatko. — Bože dobrý,
Jako sa to mohlo stať ? — Hej, hej, otrávená, a ja tiež, hoyorf
naríekajúei chlapec ; toho je len ona na príčine, ona je paS-
krtníca. — Ty mi nemáí čo výčitky robiť, odmlúvälo dier&,
jako keby si ty tiež taký nebol. — Práve chcel chlapec na
to nečo odpovedať, ked ho znovu vracanie do výrobku schy-
tilo. Oba sme im hfadeli ku pomoci byť, na kofko bolo m o£no,
a jaknáhle sa videlo lepSie im byť, zpýtal sa ich Mafko zo
Movian: Nuž, deti moje, teraz nám trochu ^svetlite, jako
sa to stalo ? Co je to v tejto skrý&ke ? — To je jed ; ten
babrák apatekár musel sa pomýliť. — To je tu teda í apate-
kár v otázke ? Ukážte to len sem, ukážte. No, to zase aenie
tak nebezpečné, žeby otráviť mohlo. — Myslíte, pán naôj ?
— Áno, áno, uspokojte sa len ^ rozpovedzte nám, jako ste
k tomuto prišli.

Najsamprv vám musíme povedať, pán môj drahý, že my
asi pol hodiny vzdialenosti odtialto v jednom malom domčoku
s naSou matkou spolu bydlíme, ktorá už nenie veľmi mladá
a veľmi chorlavá býva. Včera čosi na ňu priSlo a malo ju
^koro zadusiť. Pán BiUn — on je miestny lekár — predpísal
jej recept, ktorý nikto z nás prečítať nevedel ; on ale povedal,
že keď to do apatéky zanesieme, tam nám to dajú, čo v ňom
stojí. Ja a táto moja sestra šli sme teda do apátéky,čomedzi
tým mladšia sestra zostala matke k obsluhe doma. Recept sme
oddali apatekárovi, ktorý ho docela vedel prečítať a nám hneď
na skutku túto belasú skrýňku oddal, ktorá bola docela bielymi,
<iukru podobnými guľôčkami naplnená. Ja som niesol skrýňku a
kráčali sme ticho domov ; len kecf z rázu moja sestra povie : Vieš,
Janko, že to dosť pekne vyzerá, čo je v tejto skrýňke? —
No, daj sa Bože, rečiem ja, možno že je to dákasí planá
medicína. — Ej veru nie ; v apatékach majú nékedy dosť
chutné veci, a ja bych sa stavila, že je toto práve nečo ob-
2vláštneho. -^ Myslíš ? — Ja sa stavím, že áno. Chceš košto-
vať ? — Ale jak to bude poznať ? — Povieme^ že skrýňka
nebola plná. Ach, jako to krásne vyzerá! — Toto mä urobilo
samého zvedavým, a schrumkali sme po jednej gulôčke. Moja
sestra nevedela sa toho dosť prenachváliť ; mne sa ono videlo
trocha príkrym, ale preca nie bez chuti, tak že sme do poly
^krýňky vyjedli. Čosi kamsi na to, povie mi sestra, že jej je
2le, a ja som už bol tiež ťažobu cítil, ale son* sa nechcel
vyznať. Konečne som ani ja moju mdlobu ďalej zdržať nemo-
hol. V tom stave prišli sme sem a už asi hodinu nás tu nadá-

127

i valo a to domneníe morilo, že sa yarí apatekár pomýlil a

I miesto predpísaného lieku jedu do skryňky nakládol. — Môj

brat, bránilo sa dievčatko, rám tak rozpovedal, jako to pre
[ seba za dobré uznal ; ale ja vás nbezpeéujem, páni moji, že

t on tak dobre bažíl za tými cukríkami jako ja; len že sa to

ostýchal vypovedať. — Vidím, po veda MaXko zo Ä'., že sté
zvinili jedno tak jako druhé ; lebo tvoj brat mal na každú
I prípadnosť rozumnejlí byf a nedať sa do pokušenia uviesť za

to, že je starSí od teba; no ale vám to obom presedlo. Teraz
môžete chápať, éo to znamená, paškrtným byť. Pre paškrtnosť
i túto ste na mnohú sluSnú vec zabudli a k mnohej neslušnej

i . sa naklonili. Zabudli ste, že vaša úbohá, chorá matka s boľasťou
[ na tento liek čakala ; zabudli ste, že asnáď práve plná skrýnka

( tých gufočiek k jej vyliečeniu bola potrebná ; zabudli ste na

prikázanie i božie 'i rodičovské, ktoré zakazuje luhať a okla-
^ mávať. A jaký úžitok máte z toho, že ste tomu pokušeniu

J podľahli ? Zedli ste pilule, ktoré Vám narobily ťažoby a stra-

j chu. Paškrtníctvo a obžerstvo je podobné druhým výstupkom, '

[ to jest nikdy nezamešká tých potrestať, čo sa mu oddávajú.

, Liek tento je na , dávenie a tak teda niet divu, že vás tolme

j zmoril ; ale jestli by ste paškrtievali, mohli by ste sa i naj-

^ zdravšími vecami o zdravie pripraviť, lebo by ste nevedeli

^ zachovať miernosť. Nemiernosť z najlepších vecí pripravuje

^ škodlivé následky. Nie je vždy užitočno žalúdku, čo dasnám

^ lahodí. Jestli sa človek do toho nemierne oddá, čo smysly

^ . zvodí, musí to potom odpokutovať telo, lebo zdravie vždy od-
j pláca dlžoby smyselnosti. Ked! ste teraz í mladí a zdraví,

, nemusíte si mysleť, že to vždy tak bude, lebo by ste sa velmi

klamali. Jestli sa nevládzete zopreť chtiaču svojich srny slov,
J ostariete sa prvej, než by ste do rokov prišli, a váš žalúdok

bude prvej žalúdkom šesťdesiat-ročného starca, než by mal
trícať rokov. Ba, môžete práve svoju náruživosť i životom za-
platiť ; lebo jak vám nekedy dáky jed do rukú príde, ktorý
nepoznáte, budete môcť ním práve tak do pokušenia uvedení
byť, jako ste dnes tými pilulami boli. Ja sa rozpomínam, že
! som kedysi znal jednoho mladého Človeka, ktorý tiež bol tak

veľmi paSkrtný a ktorý tento svoj blud životom zaplatil. Tento
mladý človek nemohol na žiadnu, jakúkolvek k chuti sa ponú-
kajúcu vec hladeť bez toho, žeby jej neokúsil, a táto náchyl-
nosť zviedla ho často ku spáchaniu hlúposti. Konečne stal sa
sám obeťou tejto náchylností. A síce našiel jednoho dňa v papieri
zakrňtený biely prášťok a* namysliac si, že to musf byť cukor

128

alebo YÔbec dačo dobrého, síedol toi To bol araenik ! O pár
okamihov pocítil hrozné boľasti a krée vo vnútornosťacb. Pone-
váč nevedeli o príčine jeho boľasti, nevedeli mu ani pomáhať
a o nekoľko hodín skonal v nevýslovných mukich.

Tento príklad a to, čosts sami na sebe Ekúsíli, nech vám slúži
kn poučeniu, deti moje ! PaSkrtnosf je práve tak hanobná jako
nebezpečná nešla ehetnosť, od ktorej človek nemá co insieho
očakávať, než haňbn a boľasf. Teraz vám je už lepšie, ponáblajte
sa teda s týmto liekom k nemocnej matke. Ja želám, aby i vaša
matku z choroby i vás z vaSej zkazonosnej náchylnosti vyliečil.
Dobre sa majte, deti moje drahé, a pamätajte na moje nau-
čenie 1 —

Kapitola IIL

Matko Z9 SL hovore o zátUii a presveiic^Je^ ie závisť ikwk
ieiu a (tuii a zuvistnika ani ien neoôoňacti/e.

Opustiac L.* šli sme vrhom do Mestečka R * S*^ kam
MaXÍco k jarmoku na čas dostavif sa chceL Po jarmoku,
na ktorom menovite Maťkove čipky dobrý odbyt malý, navštívil
ešte tam jednoho kupca, s ktorým od dávna obchod viedol,
aby mu i teraz, jako obyčajne, svoj tovar ponúkol. Vstúpôc
do sklepu, nemohol sa dosť prenadiviť náš Maťko na svojom
predtým vždy dobre vymeravšom kupeckom priateľovi, keí
tento teraz so zasmušilou tvárou, vpadnutýma očima. žltýma
lícama a vôbec veľmi^ opadnutým telom pred neho sa postavil.

— Služobník, pane Tahun , rečie Maťko svoj pozdrav.

— Dobré ráno , otče Maťko^ odpovie kupec mrzutým
hlasom. — ^Neráčite teraz ničoho potrebovať? — Nie. — Prečo
nie, pane Tatón? Asoáď nejde kupectvo tak, jakoby ste si
želali ? — Choďte si k tomu kujonovi Z/attborskému, ten vám tovar
odkúpi ; lebo každý bere u neho. — Nuž prečože mu nadá-
vate do kujonov ? Mne sa vidí, že z jeho tvári vždy statočnosť
vyzerala. — Ach, statočnými prosriedkami nemôže^ človek toíko
získať, koľko ten. — Ja ale práve myslím, pane Tahún^ že je
statočnosť najlepší prosriedok zaopatriť si dobrú povesť^ a dobrá
povesť napomáha dobrý odbyt. — To môže byť, pri tom všpt-
kom ale preca je ZlaHborský kujon, lebo mi všetkých mojich
Ivupovačov jednoho za druhým uchvacuje. — To je, pravda,
mrzutá vec pre vás ; ale mi môžete veriť, že ohovárať p. Zlati-
horského nenie najlepší prosriedok vašich kupovaéov nazp&ť
dostať. — Všetko jedno ; mne je to všetko jedno, lebo ja každémo
poviem, kto to chce počuť, že je ZlaHborský kujon. — ^ Pane

-A

129

ToAtwi, jak mi dovolíte, budem vám o jednej udalosti rozprá-
vať, ktorá je v istom ohľade vašej podobná :

y jednom neveľkom mestečku býval jeden kupec, ktorému
kupectvo veľmi dobre Slo; on bol jediný v celom tomže me-
stečku, ačpráve ono toľko spotrebovalo, žeby toto spotrebo-
vanie bolo v stave bývalo dvock lebo i troch Wpcovná nohách
udržať. Touto okolnosťou bol privedený iný kupec na tá myS-
lienkn, v mestečku podobný sklep otvoriť. Vidiac toto onen
kupec, domnieval sa, že pre sebž^ teraz nič lepšieho nemôže
učiniť, nežii ked! bude tohoto druhého pred svetom hodne oho-
várať; čo ho ale tak do zlej vôle doviedlo, že všetkých kupo-
vačov od seba odpudil. Z očú mu strielala závisť ; telo vyschlo
na triesku a ožltlo jako list v jaseni, a o nedlho našiel sa pod
závozom. Jeho kupovačia začali ho jeden za druhým opúšťať,
lebo sa na každého ohriakal, a na skutku zbadali, že to, čo on
o svojom sokovi roztruboval, bola len ohovorka. Prišlo to tak
ďaleko, žeby bol musel bankrotirovať, keby ešte bol za čas kup-
čil. Nič mu teda inšieho nepozostávalo, nežli sklep odpredať
a sadnúť si pod pec. Jeho nástupca počínal si docela iným
spôsobom, ba urobil práve ten návrh dridiému kupcovi, aby ku-
pecký obchod v mestečku spolu na jednu ruku viedli ; prijímal
svojich kupovačov tvárou prívetivou a veselou, a viedol svoj
obchod jako statočný muž. Kezadlho mu išiel obchod tak skvelo,
jako jeho kupeckému súdruhovi a obanadobudli si pekný majetok.

Medzi tým ten závistlivý, sklep predavší kupec chudnul
a žltnul kam diaľ vätšmi a vätšmi, lebo závisť je hrozná cho-
roba. Šťastný prospech tých dvoch kupcov bol pre neho pokutou,
a kedykoľvek hovoril o nich, zostal jako besný. Bol to pre jeho
dušu hlodavý červík, ktorý ho po celý jeho život neopustil.
Tento odporný, odstrkujiJ^i spôsob živobytia odohnal konečne
každého od neho, a napoHedok nemal nikoho pri sebe, na kom
by bol mohol svoj jed vylievať. Na pokon priSlo to tak ďaleko,
že sa pred ľuďmi skrývať musel, lebo kedykoľvek sa pred
ľuďmi verejne ukázal, ukazovali prstom na neho, hovoriac :
tu ide závistník! ^

Ja vám toto nerozprávSlm ohľadom na vás, pane Tahim^ lebo
viem,, že sa vy tomuto nešťastníkovi pripodobniť nechcete; ale
len preto, aby som vám preukázal, že je prospešnejšia ' vec v
dobrom dorozumení spoločne nažívať, nežli druhého podkopá-
vať. Či nenie každému potrebná vec: živiť sa? Tam kde jest
dosť miesta pre dvoch, prečo by ho mal len jeden zaujímať ?
Priemysel a obchod je pole každému otvorené.

130

ktoré má právo každý vzdeláraf. Netreba všet-
ko len pre sebft samého cfacef. Kto chce len
pre seba samého všetko zúžerniť, prÍTedie to
konečne tak ďaleko, že sám o všetko príde. Ten
na svojej skase pracuje, kto sa kormúti nad
šťastím druhého. Čas, ktorý vynakladáme na
oSkodovanie druhých, je stratený pre nás, a
omrzlosf, ktorou sa napájame, škodí nášmu
zdraviu. Závistník nebude ani bohatý, ani ma-
jetný, ani dlhoveký. — Závisf je plazivý jed,
ktorý telo a dušu zožiera.

Jestli mi nemáte^ nečo iného povedať, — konečne mu
skočí do reči pán Tahtin — urobte mi tú radosť, otce Maíko,
a zaneste ZlaHborakérau svoj tovar ; ja som vám ^už povedal
že ničoho neutržím. — No, idem už, idem, pane Tahmij len
sa neráčte horšiť. Yeľmi mi je ľúto, že som vás v tak zlej
vôli našiel.

Choroba zakorenila sa hlboko, — preriekol ku mne
Mafko zo Sl.^ hlasom lekára nad nemocným zúfajúceho, keď
sme sa preč vzdialovali; — choroba sa zakorenila hlboko;
tu vidíte človeka, ktorému nieto ani rady ani pomoci.

Kapitola IV.

Mať ho zo Siorianje sfĎedhom Jedn^ srnuinef príhody^, z kiar^
možno sa p&ucii\Jaké suminé následky tiahne za sebou hne-

Heosť.

Len neskoro v noci priSli sme do mestečka P.* a boli
sme tak unavení, že sme nič náhlivejšieho nemali, než noc-
ľah si zaopatriť a na pokoj sa uložiť. Sotvj ale pár hodín
prešlo, keď sme zrazu z tuhého snania prenikavým krikom,
ktorý zo susednej chyže dal sa počuť, zobudení boli. Chytro
sme poskácali z postiel, chcúc sa presvedčiť, čo tento krik
znamená. Dvere na chyži, z ktorej išiel, boly otvorené,
Mafko zo SL šiel rovno dnu a za ním viacej ^udí, ktorých
rovne nám tento krik sem tiahol. Našli sme tu jednoho
chlapa, ktorý sa hrozne vztekal, a jednu ženu, za vlasy ju
držiac, nohou zo stolice vylomenou nemilosrdne mlátil. Úbohá
stvora kričala z celého hrdla o pomoc a k jej kriku pripo-
joval sa i nárek malého dieťaťa, ktoré sa rozvzteklenému na
nohy vešalo, aby ho zpätiť mohlo. Prvé, čo sme urobili,
bolo to, že sme ukrutníkovi obeť z rukú vyrvali, ktorého
hnev ale touto prekážkou, ukrutnému jeho činu položenou,

181

ešte tým vätSini pobáreným byť sa zdal. — Vysvetlite mi,
prosím Vás, reéie Maťko zo 81,^ co toto vztekaníe sa zna-
mená? - — To znamená, povie rozplakaná, žena, že gom ja
nešťastná s^trora, súc prinútená s takýmto vzteklivcom žiť, a
žeby ste mi boli len vďačnosť preukázarli, keby ste mä boli
v jebo rakácb necb^li, aby mft už radšej dorazil.

Medzi tým Skripel zubami vzteklivee od jidu a kliatba
sypala sa z jebo Ast.

Predstavte si, prosím vás, on upaduje každého týždňa
dva lebo tri razy do takéhoto stavu, a to nič po nič; teraz
len preto, lebo zbadal, že som pár groši na stranu odložila,
aby ich nepremárnil. — Toto je hrozná vec, rečie Maťko zo
/S?. Ja neznám smutnejšieho zjavenia na svete od planého
hospodárenia a ošklivejšej náruživosti od hnevu. Pozrite,

S rosím vás, na toho človeka, či je nie podobný divej zveri?
ío teraz sa nedá ničoho s ním počať. Ochráňme teda tieto
dva tvory pred j^ho vztekom, aby ich nezamárnil a pone-
chajme ho samotného v tej jeho besnote.

Badá Mďkofoa fo^ola prijatá, rozvzteklenec do osobitnej
izby ;zatvorený, a jeho žena s deťaťom do druhej odvedená.
Tieto rozličné udalosti spôsobilý v hlave nešťastníka taký
prievrat a tolme rozdráždili jeho hnev, že jeho smysly ne-
malý dosť sily tak veľké pohnutie sdržať. Nastavšieho rána
naSli ho na posteli, do cela bez vlády vystretého a bez
prestania nezrozumiteľné slová mrmlajúceho, jedným slovom
v takom stave, ktorý jasne dosvedčoval, že nešťastník zblá-
znel. Všetka potrebovaná pomoc bola daromná, tak že ešte
toho dňa zomrel.

Táto udalosť postavila celý dom na nohy. Manželka zo-
mrelého chovala sa pri tom vďmi šľachetné a žialila úprimne
nad smrťou svojho manžela. — Ja, povedá, nemám práva
v menávisti ho mať, lebo boÍ môj manžel a otec môjho
dieťaťa. — Maťko zo 81. zdal sa byť týmto spravovaním sa
vernej md^nželky •pohnutý a vzdychol k Bohu : Pane smiluj
sa j^fkd týmto nešťastníkom ! Ach, keby .aspoň posl^dnie jeho
okamženia milosťou božou dotknuté boly bývalý a duša k
poikaniu pohnu,tá! Jak hroz;ná jest náruživosť Človeka, keď
ho môže nelen života p^ozbaviť, ale ešte i toho poslednieho
okamženia, v ktorom by sa k Bohu obrátiť mohol. Modlime
sa za tohoto nešťa^Miníka a prosme Pána života, aby toto
strašlivé životy skončenie všetkým tým, ktorí sú k pijanstvu,
márnotrat^osti a hnevu náchylní, k odstrašujúcemu a vzdelá^

132

Tateľnému príkladu poslúžilo a icli na syätosf poTÍnností
STojicli a na prísny súd boií mocne upozornilo I

Mafko zo SUw, bol yermi láskarj a táto Uskarosť nedo*^
pustila mu zapomftnúf dopýtaf sa na domáce záležitosti eo-
mrelého a na to, z žoho sa teraz žiriť bude vdova so sirotou.
Ona pochodila zo Sp. D*, a bola vyučená strojeniu čipiek ;
Mafko zo Slofv. ponúkol sa jej na skutku, zaopatriť prácu vĺ
jednoho sebe známeho rukodelníka v P*. Úbohá stvora neve-
dela, jako by za toto môjmu spoločníkovi dostatočnú vďaku
vysloviť mohla. Videlo sa jej, že od toho času, čo so svojím
hrozným n^^nželom žila, priSla o vSetky smysly a spôsobností.
Často opakujúce sa výjavy v dome, ktorými bez prestania
trápená bola, tak rečeno otupily a ohluSily ju ; jaknáhle ale
na slobode sa' cítila, navrátila sa jej i predoSlá schopnosť k
práci a k životu.

MaXko zo Slov, neopustil P.* prvej, než ju položil do
stavu: môcť s deťaťom sa vyživíť a ho vychovať. To jej ale
obzvláštne na srdce položil, aby o vychovanie svojho chlap-
eoka úsilne pečovala, jemu bázeň a lásku k Bohu neustále
vštepovala, príkladom kresťanských cností svietila, a remeslu,
ktoré by jeho budúcnosť s pomocou božou zabezpečilo, vyučiť
ho dala.

Eapitola V.

JHaika sretne sa sjednfim sebe známym tandrotnýmioearyiom%>

Z P.* pohli sme sa do biskupského mestečka R* Fcho-
diac na námestie, boli sme od jednoho asi 24 ročného mlá-
denca, ktorému zdravá mladosť z tvári kypela, oslovení. HTa,
hľa, povedá, otec Maťko^ veľmi mä teší ^ vami sa tu sretnúť.

— Aj, Aj! nuž si to ty^ môj drahý D . . . k f Čo ty tu
len robíS? Tuším si odhodil zámočníctvo a stal sa koželuhomf

— Ba čo ešte, otče Maťko ! Vy ste vždy len ten starý žartov-
ník. Vandrujem, yandrujem , otče Maťko ^ ba lepšie po-
vediac, dokonávam moju vandrovku. Písal mi môj drahý
otec, žeby mi už rád svoju dielnu oddať, nuž sa poberám
rovno do Sv* M,* — No to je veru pekná vec ; to mä veľmi
teší ; prešiel si mnoho krajov ? — Za osem rokov sa len dá
dačo prejsť; po^androval som celé Rakúsko. — Pekne; budeš
mi o tom rozprávať. Kde bydlíš? rád bych sa blízko teba

133

uhospodiť. — Za čas môjho osem-díorého tu pobudnatía
pracujem u jednóho zámočníckeho majstra , a pri jeho
obydlí nachodí sa práré bostínec. ZaYeď Aás teda ta. —
Tento mladý človek, poredá, MoXko zo Slov., je apôsobný
remeselník, ktorý sa veru nečomu len podučil, a jeho otee
je chýrečný zámočník. On obsiahol i na shotovenie najlepSej
a spolu najkrajšej zámky vystavenú odmenu. Ja som hrdý
na to, lebo výborný Z5 . . . A, nenie len povestný reme-
selník, ale i horlivý a vysoko zaslúžilý národovec ak
tomu môj krajan. Ja som tohoto chlapčiska neraz vykäčkoval,
aby tým lepSie rástol. Teraz ale, synku lí . . . &, ked sme
už k naSej hospode došli, rozprávaj, čo si zkúsil a jako sa
ti vodilo od tono času, čo wne sa spolu nevídali.

Viete, otče iHíaffco, hovoril mladý človek, že vo Sv* M*
remeselníci naložili jednotu, ktorá medzi iným za účel má :
spoločne si pomáhať, keď by jeden lebo druhý do nemoci
upadol alebo bez vlastného previnenia o prácu prišiel. Týmto
činom povstala medzi nimi tá najvätšia jednomyselnosť. Oni
nepustia nikoho na vandrovku bez toho, žeby ho aspoň
hodinu cesty veselým spevom neodprevadili. To sa stalo i so
mnou i s inými. Kect už raz má človek vandrovnú knižku
vo vrecku a silnú vôľu v srdci trocha ďalej ísť, nežli po-
struhník, od mamičky na cestu daný, stačí, môže istý byť, že
ho všade vďačne prímu a všade prácu dostane^ kam príde.
I mne sa tak, sláva Bohu, viedlo. Opustiac rodisko, pohol
som ?a ku Krakovu, a ztadial do Brna, Prahy, Viedne. Potom
som videl všetky ostatnie hlavné mesta v Rakúsku, a síce :
Hradec, Celovec, Lubľanu, Záhreb, Nový Sad, Temešvár,
Sibín, KoloSvár, Debrecín, Pešť, Kiošice, Lvov, kde som už
spomänutý list od môjho, mňa túžobne doma očakávajúceho
otca dostal. Pracoval som vo všetkých spomänutých mestách
a sretol som sa s nejedným súdruhom^ ktorý nemnoho do
svojho remesla rozumel a veľmi sa netrápil o svoju budúc-
nosť. To mne ale v ničom neškodilo, lebo ja som si k sebe
samému povedal: Hop, chlape, ty nebudeš tak robiť, jako
tí ; lebo by si si i ty musel zesť, čoby si si navaril. Človek musí
i zlé príklady ku svojmu osohu obrátiť, tak jako i dobré, a
cudzie chyby môžu mu byť tak k výstrahe, jako cnosti k
nasledovaniu. Preto som sa chránil tých nasledovať, ktorí
príduc do mesta, len tým sa zapodievali, že hore dolu ulicia-
mi behali na miesto toho, 73Dy si boli prácu našli a do
nej stali. Zbadal som ja to^ že ^opustiac potom mesto, práve

134

tomu ryuéení boli, éomtí nemali vyučení byť, a z toho málo
lebo nié neyedeH, čomu nančiť sa bolo ich porolaním. Ani s
tými som nedržal, ktorí zrýSac pár trajeiarov, * sotvy sa im
dali u seba sohríaf, nž na skutku s nimi za radoránkami a
hostinkami bežali. Vidiac to, preriekol som k sebe samému:
daj si pozor, D ... k ! ty by si sa reku tiež vedel zaba-
viť ; ale na to si sem nepriSiel. Po radosti by si si potom
pozrel do vačku a sotvy by ťa to mohlo tešiť, keď bys ho
prázny našiel. To je tá najvätšia hlúposť, za peniaze bolasť
si kupovať; človek nemôže ani dobre spať. Na miesto zábav-
ky pracuj ; budeš mať aspoň to povedomie, že sa nebojíš
nedostatku. Jestli na vandrovke ochorieš a nečo shospodáreno
máš, nepotrebuješ ísť do nemocnice. Týmito myšlienkami,
otče Maťko^ vyhnul som, jako sa mi vidí, mnohej ne-
opatrnosti , ktorá by som bez mala veími ľahko bol
spáchal. Mimo toho som si i to myslel , že ani obec,
ani cirkev, ani národ, ani krajná nepotrebuje k hanbe
slúžiacich mámotratníkov a mal som obzvlášte môjho dobré-
ho otca pred očima, ktorý mä v tej nádeji od seba pustil,
že keď sa do jeho náručia navrátim , i jeho radosť skrze
mňa pán Boh zveličí! Toto mä ochránilo proti nedostatku a
zachovalo mi plné vrecko, tak že som mohol i druhým tu i
tu pomôcť, Remeslu rozumiem dokonale, a krém toho, že som
si ho v každom spôsobe osvojil, opatril 150m si známosť i ^
tom : v ktorých krajnách sa najlepšie železo dorába ; ktorý-
mi pošriedkami možno si ho zaopatriť ; jakej ceny je ktoré
a ku ktorým predmetom remesla sa mi najosožnejšie hodí.
Videlo sa mi hneď, že mi tieto vedomosti v prevodzovaní
remesla veľmi prospešné byť môžu, a myslím, že ich v skutku
toľko mám, koľko ich potrebujem. Mal som to šťastie všade
vďačne do -roboty byť prijatým a nehanbím sa na konci
vandrovky moju vandrovná knižku komukoľvek ukázať. Nuž
hľa, vidíte mä na tento čas, chvála Bohu, šťastného a môžem
vás ubezpečiť, otče Maťko^ že je to milá vec v Rakúsku,
menovito ale v jeho slovenských mestách v^ndrovať. Na
„zlatá" Prahu nezabudnem nikdy. Mnoho sa tam môže
človek naučiť a ja viem teraz veci, o ktorých by sa mi
nikdy ani nebolo snívalo, keby som bol len doma sedeť
zostal.

Všetko, čo mi vypravuješ, naplňuje mä, symi môj drahý,
neobyčajnou radosťou, — rečie Mafko zó Slov, Ja som si vždj^
myslel, že z teba bude hodný občan a- národovec; vidím

135

veru, že som sa neskkmaL — I ja som sa yeľmi často roz-
pomínal na vás, otže Máfko^ a môžem povedať, že mi vaša
rada, ktorá mi do ^ srdca prešla, často osožná bola. — Tým
lepšie, môj drahý D . , : k ; to by som nedal neviem za co,
keď môžem povedať, že som i ja k tvojmu šťastiu nečím
prispel. Ked pôjdeš domov, nezabudni otcovi povedať, že si
sa s jeho starým priateľom, Maťkom zo 8lqvian^ sretol, ktorý
mu je ešte vždy s tou vrúcou, starou láskou oddaný, a ktorý
ho, jak to pán Boh dá, že sa šťastlivo zo svojej šefraníckej
cesty navráti, neomylne vo aSv* M.* navštívi. S Bohom!

Kapitola VI.

M^ťko zo Slovľian ide do kostola, spieva za kantoroeským
stolíkom a poslúcha kázeň, ktorá lt>o na Jednoho starého zná'
' melio upamätala.

Nezabudli ste, tuším, moji drahí čitatelia, na to, co som
bol v prvej kapitoli môjho lanskoročného článku povedal,
totižto, že Maťko zo /SL bol k duchovnému stavu určený a že
tým cieľom i školy skončil. Za ten čas obznámil sa bol s
mnohými iiiladými ľuďmi, ktorí s ním spolu do školy chodili
a z ktorých potom nektorí stali sa kňazmi. Držal som za
potrebné, toto vám v pamäť uviesť, aby ste sa tomu nedivili,
čo sa môjmu súdruhovi prihodilo, keď sme sa v jednej od R*
nekolko míľ vzdialenej obci zastavili.

Bolo to v nedeľu ráno, práve keď sa ľudia dó kostola
poberali. V nedeľný alebo sviatočný deň nezameškal Maťko
zo SL nikdy do kostola ísť, rozumie sa, že v tej obci, v ktorej
sa. na ten čas naehodil. Pobrali sme sa teda spolu. Pred ko-
stolnýma dverma stálo viacej ľudí, shovárajúcieh sa medzi sebou.
Maťko zo SI, im predložil nektoré otázky, medzi inými i tú,
jako sa menuje ich pán farár. — Ach, to j é veľmi milý človek
a menuje sa pán Podobký, — P. Podolskýf A či neviete od-
kiaľ je rodom ? — On je rodom z F.* v turčianskej stolici.

— Ach, ach, — keby som len čím skorej mohol s ním byť!
zaraduje sa Maťko zo Slúvian. -- Nájdete ho v sekrestii.

Maťko zo /S?, ponáhľal sa do sekrestie a ja za ním. — Pán
farár, povedá, či sa ešte rozpomínate na Maťku zo Slovmn^
ktorý s vami do školy chodil? — Pravda, že sa rozpomínam.

— No ten som ja, pane Podolský. — Ale ozaj? — Tak jako
mä tu vidíte. Počujúc menovať vaše vzácne meno, nemohol

136

som premeSkaf yám moju poklonu učinif . — Aj ! to mä Teľmi
teší, presyedčíte sa, môj drahý Maíko^ že som si dávno želal,
o vás nečoho sa dopočuť. Máme si mnoho spolu potozpráyäf.
Medzí tým na tento čas bije hodina k začatiu služieb bažich,
a vy, priate! môj, priehodíte mi velmi príhodné ; či viete ešte
tak dobre spievať jako kedysi ? — Viem, pane farár. — Kantor
mi ochorel ; nemali by ste vôle na miesto neho zaspievať ? —
Veľmi V(íačne.

Mcďko pobral sa na chór ku kantorskému stolíku a začal
pieseň takým silným hlasom, že sa od neho skoro sklepenie
triaslo. Ja som ho ešte nebol nikdy videl túto povinnosť konať
a nemohol som sa dosť prenadiviť jeho spôsobnosti. Ale naj-
vätšiu radosť mi urobila kázeň, z ktorej sa chcem pokúsiť,
aspoň hlavné ťahy vám sdeliť.

„Ježiš Kristus, povedá pán farár, prikázal sv. Petrovi,
aby svoj meč do poSvy schoval, a. povedal mu : Kto meč bere,
od meča zahynie. Ci rozumiete, priatelia moji, smysel v týchto
slovách obsažený ? Ony neznamenajú leuto, že meč bude pomstiť
krivdu učinenú ; meč je tu obraz hriechu a náruživosti. Náš
nebeský učiteľ chcel tými slovami všetkým ľudom tú náuku
na srdce položiť, že nešľachetnosť nešíachetnosťou trestaná
býva, a náruživosti ukrývajú pod zvodlivým plášťom usmrcu-
júci jed. Kto meč bere, od meča zahynie; to znamená: že
nadutec bude kroz víťazstvo druhých pokorený a závistník
kroz pohoršenie sožraný, ktoré mu šťastie iných spôsobuje.
Kto meč bere, od meča zahynie ; to znamená : že pomluváč
sám sa stane predmetom nenávisti, ktorú proti blížnemu svojmu
rozduchoval ; že skupáň sám od hladu zomre, trebas u pro-
gred hojnosti od nešťastného štedrú ruku odťahoval. Kto meč
bere, od meča zahynie ; to znamená : že kto sa záhalke od-
dáva, biedu na seba uvrhne ; kto sa do nemiernosti popúšťa,
stane sa obeťou svojich vlastných výstupkov ; kto sa hnevom
rozpaľuje, hnev boží a ľudský proti sebe popudzuje ; kto sa
žiadosťou pomsty napája, pomstu božiu si pripravuje. Kto
meč bere, od meča zahynie ; to znamená : že kto utlačuje,
bude zase sám utlačený ; kto blížnemu svojmu nepomáha, keď
ho vidí trpeť, bude i on sám trpeť a pomoci u nikoho nenájde ;
kto ľudí nenávidí, bude od nich tiež nenávidený; kto prena-
sleduje, bude prenasledovaný. Toto, priatelia moji, jeist to, čo
Spasiteľ tými slovami svojmu apoštolovi povedať chcel. Vidíte,
jako mnohonásobná a hrozná pravda je v tých nekoľko slovách
povedaná ! Ale môže v nich Siovek nájsť i toľkonásobne pošil-

137

ňujúce potešenie. Lebo jestli nešfachetnos^ nešrachetnosťou
trestaná býva, býva i onota cnotou odmenená. Nezabudnite^
že jestli sa ponižujete, budete povýšení ; jestli ste dobrotiví,
dobrotu u vašich spolubratov nájdete. Milujte blížnieh svojich
a budete i vy od nich milovaní. Dávajte núdznemu, a jestli
do núdze upadnete, i vám dano bude« Buďte striezliví a čistotní,
a zachováte si zdravie i čerstvosť. Chráňte sa pomluváčstva a
luhárstva ; zaujímajte sa za tých, čo pomluvy a útržky od iných
snášať musia, a ted vy prídete do toho položenia, i za vás sa
spravodliví zaujímať budú. Žiadnemu nečiňte krivdy, ani
svojmu nepriateľovi, a čiňte toľko dobrého, koľko môžete.
Tak budete mať dobré svedomie, pokojný spánok, u ľudí
vážnosť a u Boha lásku. Všetko, čo vám ja povedám, povedá
vám Ježiš Kristus, Spasiteľ a pán náš, ktorý vaše utrpenie
na seba vzal a svojím životom príklad dokonalosti vám vy-
stavil ; ktorý bol prenasledovaný, a za svojich prenasledovníkov
sa modlil, aby im to nebeský otec odpustil, tak jako im odpu-
stil i on. Nasledujte, svojho Spasiteľa, priatelia moji, a budete
už tu na zemi za živa šťastní a po smrti v nebi blahosla-
vení." —

Na konci tejto kázne, ktorá ešte i viacej krásnych vzde-
lávateľných vecí obsahovala, ktoré som si ale všetky zapamä-
tať nemohol, pozrel som môjmu priateľovi, Mcnťkovi zo Slovicm,
do tvári. Videl sa mi byť tým oduševnený, čo počul; ale sa
mi i to zazdalo, že mu i v hlave dačo brdlo a že o dačom
rozmýšľal. Co to bolo, uvidíme v nasledujúcej kapitole.

Kapitola VII.

Maťko zo Slov, obeduje u p. farára a dokazti/e dejapravne
pravdivosť poéutef kázne.

Po kostole povolal nás p. farár k sebe. Myslím si, povedá
k Matícovi zo aSZ., že nepohrdnete mojím obedom a nocľahom.
— Mafíco sa priveľmi z toho radoval, že sa s p. Podokhym
sišiel, než žeby bol mohol toto pozvanie odopreť ; prijal ho
teda vďačne. I na nesporných službách božích kantorovo
miesto zastupoval Motťko,

Pán farár mal obyčaj k nedeľným večierkam nekoľko
občanov k sebe povolávať a im vzdelávaceľné, náboženské-
mravné rozpravy prednášavať. Dnešnieho dňa ustanovilo sa
asi dvanásť osôb na faru, a prišla reč i na kázeň, ktorú pán
farár ráno v kostole držal.

i38

Vy ste velmi vzdelávateťnú kázeň mali, pán farár, prerie-
kol otec Mcďko^ a také pravdy yypovedatí, ktoré úplne zná-
zorňujú, Bohu žial, dosť časté zjavy hríešnebo života fudského.
Kázeň táto obnovila mi v pamäti jednu históriu, ktorej som
z jednej čiastky bol sám svedkom a ktorá zreteľno preuka-
zuje, že neSrachetnosť neSfachetnosťou a cnota enotou odme-
nená býva. ^

Farár : €i to nenie udalosť bratov Mrvinovcov f

Maťko zo SL Ba ovšem. Tuším vám je tiež známa ?

Farár: Pravda že. Sotvy jest tomu päť lebo šesť rokov,
čo som výborného BohuSansk jeho statkoch navStívil. On ajeho^
brat boli mi v dnešnej kázni pred očima.

Mďko zo SI, A mne, ked! som ju počúval. Jestli je ale
už šesť rokov od toho času, čo ste Bohuša videli, teda o jeho
šťastí ešte úplnej známosti nemáte.

Farár: Ci by ste nám nerozprávali tú históriu, otée
Marko'í

Maťko zo SL To by som rád ; ale je trochu obšírna*

Jeden občan : To nerobí nič ; ba tým lepšie, že je obSirna.
Keby ste chceli byť tak dobrý, veľkú radosť by ste nám
spôsobili.

Maťko zo SL Keď si to žiadate, páni moji, milerád chcem
tejto vašej žiadosti zadosť učiniť.

Všetci sa posadili okolo Maťku zo Sluvicm^ a tento keď si
odkašlal a pár ráz rukou po čele prešiel, začal nasledovne.

Rozpránka o bratoch Mťvinovcoch.

Nenazdávajte sa, priatelia moji, že je táto rozprávka,
ktorú vám idem rozprávať, len poviestka ; ona je práve úplne
pravdivá, čoho dôkaz leží i v tom, že i pán farár tie osoby,
o ktorých budem rozprávať, tak dobre zná, jako ja. Poslú-
chajte teda pozorne a počuté veci obráťte ku svojmu úžitku.
Jestli kto padne, musíme sa chrániť, na to miesto svojima
nohama stúpiť, na ktorom ôn stál; naproti tomu nemáme z
toho očí spúšťať, kto istým krokom kráča ; ba máme sa toho
držať, lebo ten je na dobrej ceste. Nechcem však viacej po
predku vraveť ; sama udalosť je táto :

V jednej neveľkej obci, ktorú ďalej označovať nechcem,
žil jeden chudobný človek a menoval sa Mrvina, človek tento
bol zavčasu ovdovel á manželka mu odomrela dvoch malých
chlapcov, z ktorých starší mal meno Oregor a mladší JanAx> Bo-

139

huslav. Nás národ je ešte málo kde privykntitý na národnie
mená, a hľadiac viacej na zvyk, lebo zovnútornosť, než nä ne-
jakú ducha označujúcu vlastnosť, radSej si volá svojho junácka,
o ktorom myslí, že bude z neho ;,sivý volko," sivoňom, nežli
žeby si menoval svojho synka k. p. Bohumilom, čo by práve i
na to myslel, že Veru má byť Bohu milý. S naším Jankom
Bokasíávom Ervínom stala sa ale tak radostná v tomto ohľade
výnimka, že mu práve toto druhé meno, ktoré k vôli krstného
otca bolo na krste pri tom prvom prijaté, obstálo. Napospol
ho menovali len Bohu^om; my ho teda tiež len týmto menom
menovať bucfeme. Mrvma mal od prírody dobré dary duševné
ale žiadneho učenia, a učený sa nikto nenarodil; nemohol teda
sám svojich chlapcov ničomu poučiť, čo ha veľmi rmútilo ; a
učiteľa platiť nemal veru odkiaľ, čo mu každý statočný človek
uznať musel, lebo Mrvma ani babky neprepil. Pridržiaval
však svojich synkov k pobožnosti, modlievajúc sa s nima kaž-
dodenne, a na koľko to sám len od druhých mimo školy bol
počul, rozkladajúc im príklady cnostného živpbytia. Pri jed-
nom to bolo na zdar, ale pyi druhom nie.

Gregor bol veľmi samopašný a behal celý deň za malými
tulákmi po dedine ; chodieval š nimi ovocie kradnúť a driapal
sa s nimi cez parkany do záhrad, tak že sa ho ľudia do chuti
natíkli,^ s čím sa on pravda pred otcom nepochválil. V záhal-
čivom tuláctve naučil sa i zvieratá trýzniť, hádzať skalím za
psy a mačkami ; podrážať nohy kačkám a husam^ bola jeho
najväťsia radosť. Všetky tieto zlé náchylnosti tým hlbšie sa
v ňom zakoreňovaly, čím lepšie im privykal, a dalo sa ľahko
predvideť, že bude z neho zlostník.

S Bohiiéom to nebolo tak ; napomínanie otcovo robilo
silný dojem na jeho srdce, ačpráve bol mladší. Nekdy sa
osmelil svojmu bratovi výčitky robiť, keď ho na nejakom zlom
skutku dopadol, za čo sa mu ale Gregor obyčajne vypästiko-
vaním poďakoval. Bohué bol od prírody veselej mysli, preca
sa ale nachodily okamženia, v ktorých býval veľmi smutný.
Tento Smútok býval v ňom tým zobudený, že nemohol jako
iní chlapci do školy chodiť. To mu robilo veľké trúdenie v
hlave a trápenie v srdci. Raz mu ale svitla jedna myšlienka
v hlave, a tejto myšlienky sa viacej nepopustil. Sám sa pobral
k miestnemu pánu farárovi a povedal jnu : Pán farár, ja som
veľmi nešťastný. — Prečo, synku môj ? Veď som ja počul,
že si ty dobrý chlapec a lepšie sa spravuješ nežli tvoj brat.
—* Ach, pán farár, môj brat je tiež tak dobrý, jako som ja;

len ze je trochu lahkomysebij. — No a 2o je tebe ? Co si
tak smutný? — Ja neviem čítať. Acli pán farár, keby som
rás smel poprosif, aby ste mft čítať naučili! Ja by som rám
za to každú službu preukázal, ktorú by som bol y staré.

Pán farár nad touto žiadosťou yemii sa zadivil, ale i za-
radoval, a zatváral z nej, že z tohoto chlapca môže byť neoby-
čajný človek. — Naplnil túto prosbu vďačne^ a náš malý BoM
putoval každodenne k p. farárovi učiť sa čítať. To ale ne-
potrebovalo mnoho času, lebo mal dobré dary a usiloval sa,
jako len vládal. Farár sa z toho velmi teSil a veľmi si ho ob-
ľúbil, ba vzal si pred sebft o celé jeho vychovanie sa pričiniť.
Učil ho potom písať, počtovať, zemepisu, dejepisu, obzlášte
ale bázni božej jako počiatku múdrosti, čo ho vlastne tým,
čím sa stal, urobilo.

Qregor vylie«ral medzitým hnev na svojho bratovu chti-
vosť a usilovnosť, a ked mu tentp predstavoval, že by to i
pre neho bolo dobťe, nečomu sa nančiť, vyprášil ho z domo.
Cím vätSmi rástol tento bludár, tým zretelnejšie prechodily
jeho chyby v skutočné výstupky. V štrnástom roku veka
svojho to už tak ďaleko s ním bolo,' že celá dedina s istjm
obávaním, ale spolu i opovržením na neho hľadela. Len dvaja
lebo traja jemu podobní vtáci držali s ním, ostatní všetci
utekali od neho.

Ked títo dvaja bratia, prvý do šesťnásteho, druhý do
pätnásteho roku prišli, zavolal ich otec pred seba a preriekol
k nim takto : Deti moje drahé ! vy ste už oba do toho veku
prišli, v ktorom je čas, na svoju budúcnosť mysleť. Ja nemôžem
ničím k vášmu šťastiu prispeť, lebo viete, že sám biede ubrá-
niť sa nemôžem. Tu máte dvacať zlatých; to je všetko, &
som pre vás shospodáriť mohol ; rozdelím vám ich na poly ;
Bohu žiaľ, že vám viacej dať nemôžem Vezmite si, chodte
do sveta^ hľaďte si robotu vyhľadať a šťastie s pomocou božou
zaopatriť; a z času na čas dajte dobré chýry počuť o sebe.
V tebe, Bohuíko môj drahý, v tebe si zakladám najviac, »
myslím, že si budeš vedeť rady dať. Ja som pánu farárovi za
to, čo ti preukázal, nekonečne a na veky vďakou zaviazaný.
Náuka, od neho prijatá, bude ti neomylne ma dobrej pomoci, a
prídeš k dobrej ceste lebo od jednoho lebo od druhého
kraja. Teba ale, poľutovania hodný Gregor môj, púšťam len f
veľkou starosťou od seba. Ty by si tiež bol moh(u tak učinií
a priazeň pána farárovu si vyzískať, jako tvoj brat ; ty si ale
nechcel. Milšie ti bolo zahálanie a tuláctvo. Bojím sa, veľmi

141

sa bojím, že to len k tvojej škode vypadne. Ja vás vSak oboch
s rovným želaním prepúSťam. Choďte teda s Bohom, syn-
kovia moji, a bndfte Šťastní!

Dobrý otec objal v slzách svojich synov a mimovoľne
útlejšie privinul k svojmu arieu BohííSa, V tom priSiel farár
do iíby, a vdfacny BohvM vrhol sa do jeho náručia. Nemohol
preniesť ani slovar, ale vrelé slzy tlumožili dostatočne jeho
srdečné pohnutie. I Gregor sa poplakal a videl sa byť úprimne
pohnutým ; lebo je to večitá pravda, že ani tie najhorSie
srdcia proti návalu prirodzených citov nekedy obrániť sa nemô-
žu. Konečne yzdialili sa bratia, za ruky sa pojmúe, od domu
rodičovského. Otec Mrvina a farár odprevádzali ich zrakmi,
pokým sa im z nich odcházajúci nestratili.

Bohv^ upadol do hlbokého zármutku. I Gregor videl sa
byť za čas zamysleným; o nedlho ale prišiel k sebe a prvý
pretrhol mlčauie s tou otázkou, bratovi predloženou: Myslím,
že ideme do K,^'\ či áno? — Ano; čo chceš ty pred seba
vziať? — Ja lieviem. — Treba ale preca na to mysleť. — Uvi-
dím; to bude záviseť od príležitosti; na každú prípadnosť mi
ale dosť času bude potom na to mysleť, keď nebudem mať
peňazí. — Tá prípadnosť térmi ľahko príde, môj drahý Gregor^
ja som kdesi čítal, že sa deti a blázni nazdávajú, jakoby
dvácať rokov a dvacať zlatých na veky trvať malo. — Počuj,
bratU; len žiadnu kázeň nie ; prosím ťa ! .ľa som už na mieste ;
viem, čo mám robiť. — Nedbám; ja ti viac nepoviem ani slova.

Keď naši pocestní celý deň putovali, prišli na noc do jednoho
hostinca, v ktorom si umienili prenocovať. V hostinci bolo mnoho
ľudí, a medzi nimi padol obzvlášte jeden vojenský furír Gre-
gorovi do očú. Tomuto mladému človeku málo dobrého z tvári
vyzeralo, a preto sa i veľmi snadno Gregorovi zapáčil, lebo
nenie prázne porekadlo „doba k dobe, rovní k sebe.^ — Sotvy
ušlo štvrť hodiny, a už boli épolu jako dva prsty a jeden dru-
hému so svojimi záležitosťami úplne sa sdôverili. Istí ľudia si
to z očú vyhádnu, že je jeden toľko hoden, koľko druhým Keď furír
vyrozumel, že má Gregor desať zlatíkov pri sebe, hneď mu
iSly sliny na ne. Tento na čertovom kolese vybíjaný šelma
znal svet o mnoho lepšie, než jeho nový priateľ, a menovito do
karát rozumel sa dokonale. Dal teda Gregorovi na vyrozumenie,
že i on má peniaze a navrhol, aby sa spolu zahrali. Náš
Gregor nebol ten človek, žeby nečo podobného bol odoprel,
a jako to ničoho sa neobávajúci blázni robia, už po predku
videl svoje peniažky rozmnožené a vačky naplnené.

142

Múdry BohuS^ ktorý tiež bol náTrh ŕurfrov pocuU zdesil
sa nad ním a hľadel SFÔjho brata od neho odriesf ; ale tento
surovo na neho sa ohriakol a prikázal ma ml6ai!.

Naši hráči pobrali sa s čerstyým grošom do práce. Hra
netrvala dlho; nekolko ráz obiSly karty a chudák Gregor
prišiel o svojich desaf zlatých a s nimi o vSetok svoj máje*
tok, jako čučko o chvost. — Požičaj mi pežazi. abych si
mohol vyhrať, čo som utratil, — povedá k Bohuíoví rozpá-
lený Gregor. — Ho, ho 1 to neurobím, — odpovedá určite
BcSujtS. Ŕed si ty nechcel miesta daf mojej výstrahe, teraz
nemaj za zle^ ked ja miesta nedám tvojej nemúdrej žiadosti
a peniažky si podržím.

Priateľstvo furlrovo netrvalo dlho ; lebo jako tento zba-
dal, že Gregorovi vyskácaly groSe, nechal ho tak, povedal mu
dobrú noc a sfastlivú cestu, a pobral sa spaf.

Ked oba bratia zostali sami, preriekol Bohui ku Grego-
rovi: Vidím, brat môj, že my nemôžeme spolu cestovať; naše
náklonnosti sú rozdielne a my sa spolu nikdy nesrovnáme ;
my by sme si vždy jeden druhému v ceste stáli. Bude teda
o mnoho múdrejSie, ked sa rozlúčime a svoje šťastie každý
o sebe hľadať budeme. Ty si prišiel o svoje peniaze, lebo si
nechcel mojej rady zažiť ; ja ťa ale preto nenechám v blate.
Útrovu hostinskému zaplatím a s ostatkom rozdelíme sa na
poly ; potom ale povieme si „s Bohom !"

Tento návrh ľúbil sa Gregorovi veľmi, prijal ho teda
rád, poďakuj úc sa svojmu šľachetnému bratovi s celou chlad-
nokrevnou zdvorilosťou.

Jako BohiS navrhol, tak sa stalo , a nastávajúceho dňa
so svitaním objali sa bratia na rozchodnú, potom nastúpil
každý svoju cestu.

Nuž páni moji, za ktorým z nich pôjdeme prvej ? —
zpýtal sa Maíko zo 8lov,

Myslím, odpovedal farár, žeby bolo lepšie, aby sme
boli s Gregorom čím skorej hotoví, lebo sa mi tak vidí, že
tento dobrým koncom nezišiel.

Dobre 1 Vidíme teda — rečie Maťko zo Slov.^ — jakg sa
Gregorovi vodilo.

Gregor Mrvma pokračoval Mafko zo Slov,^ ktorý ešte
mal nádeju svoje s furírom uzavrené priateľstvo môcť obno-
viť, odstúpil od svojho prvotinného úmyslu^ ísť do K.* a

143

pohnul sa cestou do P* vedúcou. Šiel pomaly naschyál, aby
ho tak furír čím ^korej dohoniť mohol. — Aj, aj, kamarát,
kde že si sa ty tu vzal? ja som si úiyslel, že, si ty už pán
Boh vie kde cestou do K.* zabŕdol. — Ja som sa s tou
cestou rozviedol, priateľu môj, a odhodlal som sa ísfc s tebou
do P* a pri tvojom regimente za vojaka stať. — No to je

f>ekná, múdra vec. Ty si veselý čeľadník a ja mám takých
údi rád. Pôjdeme teda spolu, však áno? Bučf dobrej vôli
a drž sa mňa; predstavím ťa môjmu setníkovi, — 81i teda
spolu do P.,* kam sa po poldennej ceste dostali^ Gregor bol
setníkovi predstavený a za vojaka prijatý. Vstrcili ho do
rovnoSaty, dali mu mušketu a učili ho cvičbe.

Prvé dni to vSetko dobre Slo ; Gregm* obdržal peniaze
za pristatie k vojsku a nečo i vyhral s kamarátmi v kartáeh.
Urobil si za to nekolko dobrých dní a pred svojou budúc-
nosťou zavrel oČi. O nekoľko dní boli jeho priatelia ti naj-
zkazenejší vojaci.

V slobodných dňoch chodil s nimi z krčmy do krčmy
a prišiel zavše len potom domov, keď sa spaniu nemohol
ubrániť.

Také živobytie prirodzene, nemohlo dlho trv£;ť ; s pe-
niazmi míňala sa Gregorovi i dobrá vôľa, a keď mu bolo
vrecko prázne, nesmialy sa ústa. — Nech som dobrým,
povedá, to som ja tak nechcel. Ja som sa stal vojakom, aby
som radosti užil. Ja síce pôjdem na cvičbu a na vartu, ale
len pod tou výminkou, aby som sa mohol zabávať ; jak sa
mi to nestane k vôli, hodím do diabla patrontáš a mušketu.

Jako ste to tuším už zbadali, Gregor nebol velmi prie-
berný vo volení prosriedkov; jemu bol každý slušný, keď
len mohol ním svoju sebevôľu previesť. Na miesto toho, žeby
si bol pomyslel, či nieto ešte i druhého spôsobu ku grošu
prísť nežii dlhými prstami, zaumienil si mocne sa držať
toho: „ukradni, dobre skry." Ale, — povedá sám k sebe
— kdeže sa tu medzi vojakmi skryješ ? Hopsa Gregor I zíde
mu na rozum, vojanské remeslo sa ti už i tak prinuvalo ;
urob figel a zutekaj !

Keď už raz bol tento krásny kúšťok pred seba vzal,
myslel hneď i na to, jako ho vyvedie; a jako ho vyviedol,
poviem Vám*

On to dobre zbadal, že si nektorí z jeho súdruhov z
čiastky sporivosťou, z čiastky pracoviťostou, a síce najímajúc

sa T slobodných od yojenskej služby dňoch do roboty, po
nekolko zlatíkov shospodárili, a že si túto horko ťažko nado-
budnutú mzdu y kútikoch svojich yojehských kapsičiek nkrjŕ'
vali. Týchto yolali neporiadni vojaci skupáňmi; a Giregor
si umienil týmto ^skupáňom^ cez rozum prejsť.

Za jednoho rána teda, keď pluk bol na cyíčba ▼ytiahol,
urobil sa chorým a prosil, aby ho ponechali doma, čo sa ma
i k yôli stalo. Sotyy ale boli jeho súdruhovia odišli, tu sa
on hneď pustil do prehliadania jejich kapsičiek, shabal, čo
y nich naSiel, a sice do 50 zl. r. č., na miesto vojenskej
rovnoSaty obliekol svoju starú halenu^ povedal kasárni ^dobre
sa maj*^ — a pustil sa behom, kam ho oči viedli.

Popínal, čo mu len sila stačila, nocúvajúc pod holým
nebom a obchádzajúc krčmy a hospody; lebo sa bál, že by
ho preca kde tu zdrapif a do chládku posadiť mohli.

Keď týmto neveľmi príjemným spôsobom za nekofko
dní a nocí putoval, dostal sa do veľkého mesta í>.* Tu si umie-
nil zostať, lebo sa domnieval tu byť bezpečným, keď tak
Satrné nebezpečenstvá posiaľ bol premohol. I v skutku bola
ívná vec, že mu dosiaľ žandári neboli na stopu prišli, ktorí
sa veru ani so zlodejmi, ani s úskokmi nežartujú. Tento
prvý šťastlivý výsledok utvrdil ho eSte vätSmi v jeho ne-
Sľachetných úmysloch, tak že si neústupné pred seba vzal,
pokračovať v remesle tak ľahkom a preca peňažitom. Ne-
priSlo bludárovi na rozum, že oko spravodlivosti na jemu
podobných neustále číha, a že keďby sa i raz lebo dvarazy
podarilo pred týmto okom sa ukryť, konečne preca a to tým
istejšie vtáčik príde do osídla, aby sa z neho viacej nevy-
motal.

V Z>.* si počínal veselo s čerstvým grošom, ktorý ale
tým čerstvejšie sa míňal; čím lepšie gágoru a žalúdku kar-
táctvo troviť pomáhalo. Keď už len pár šupáčikov z tých
50 zl. r. č. v kapse bolo, rozmýšľal, jako by k druhým pri-
šiel. Diabol mu bol i tu na pomoci.

Práve v ten čas nachodila sa jedna putujúca komediantská
spoločnosť v D.* ktorá divákom všelijaké kúsky predstavo-
vala. Náš Gregor bol s jedným údom tejže spoločnosti v kržme
sa obznámil, ktorý na divadle zbojníka hrával a Bemardényt
sa menoval. Tento Bernardényi bol veľký ctiteľ svojho
umenia a vo svojej komediantskej horlivosti raz medzi po-
hármi prekrstil Gregora Mrvinu na Mervényi Gergdya^ čo
tento, z príčiny tým ľahšieho ukrytia sa pod zpotvorené

145

meno^ yermi vďačne prijaL Bemardéayi často hovorieTal s
Mervényim o príjemnosťach komedjantského stavu; ale tento
nezdal sa mať vôíu k nemu zo dvoch príčin : po prvé, han-
bil sa svojmu priatefovi vyznať, že nevie ani čítať ani písať
a tak ani úlohu sa naučiť, po druhé nevidel sa mu bjť oblek
Bema/rdmyzho zase tak lesklým a vábivým, žeby sa ním
velké bohatstvo pritiahnuť mohlo.

Na túto druhú okolnosť bol by ale preca tak veľmi nehía-
del, keby v tej prvej neT)ol videl nepremožiteľnú prekážku.

Pri tom všetkom odvážil sa preca raz večer opýtať sa
Bertmrdényiho^ či by sa v divadelnom kuse nenachodily i
také úlohy, v ktorých by nebolo treba hovoriť; lebo, povedá,
ja mám takú zlú pamäť, žebych sa ani jednoho veršíka na-
zpamäť naučiť nemohol. — To nerobí nič, odpovedal B&mar-
dényi; nachodia sa i také úlohy, ktoré my umelci nemými
voláme. — Tak ? zaraduje sa Mervényi\ to je výborná vec!
keby bolo vo vašej spoločnosti také miesto uprázneno, ja
bych ho veľmi včTačne zaujal. — Potrebuješ to len povedať ; v
skutku sa u nás nachodí také miesto, a jestli chceš, pred-
stavím ťa správcovi. — Učiň to, ja som hotový, — doložil
Mervényi.

Mervényi Gergely bol predstavený. Správca videl, že bol
hodnej fostavy a uzavrelo sa : že hneJ nastávajúceho dňa po
prvý raz na divadle vystúpi. Musel hrať zbojníka a pripojiť
sa Bernardénytho bande. Satý mu priliehaly až na podiv dobre,
obzvlášte ale výzor tvári prezradzoval, že sa chlapík i do
lílohy vmyslel. Pohnútka k tomu bola nasledujúca.

Vstupujúc do divadla, hodil okom na kassu, pri ktorej
vstupné lístky predávali, a shliadnutie tam ležiacich peňazí
zobudilo v ňom isté city a žiadosti, ktoré sa mu vo výraze
tvári odbleskly a tento s úlohou do úplného súzvuku posta-
vily. Po odbavenej hre pochválil ho správca a ľutoval, že mu
tupá pamäť nedopustila lepšiu úlohu prevziať ; ale Mervényi
opakoval i pred správcom, že je to nemožná vec a od jeho
vôle nezávisí.

Prez celú noc stál mu vábivý obraz kassy v očiach
a baživá duša jeho len tým sa zaoberala : jako by sa mohol
peňazí v kasse zmocniť a správcu s jeho spoločnosťou do blata
zaviesť.

Takmer dva mesiace lámal si na tom hlavu, jakoby sa
dal tento pekný kúšťok previesť. Po mnohom sem a tam
hútaní zvidelo sa mu, že najsnadnejšie k vytknuténiu cieľu

146

tak dojde, jestli kassíra k tomu rvíve, aby spoločne na jednu
ruku kassu ukradli a zutekali. Mervényi už bol uviedol sta-
točnosť kassíroTU do pokušenia a zkúsil, že veru velká nebola.
Výsledok próby t tomto ohľade urobenej popchol Meryényiho
ku práci. Pojal teda kassíra do krčmy, a pri pohároch, ktoré
na svoje účty naplniť rozkázal, sdelil mu svoj úmysel a spôsob

Í'eho vyvedenia, proti ktorému sa pán kassír vefmi nezdráhal.
)ohovorili sa' teda spolu, že toto vefké podujatie hneď za
horúca nastávajúceho dna vykonajú, a nevolili zle, lebo práve
nastávala nedeľa a večer mala sa predstavovať veľká ritýrska
činohra, ktorá obyčajne najviacej divákov mávala. Pri tom
bol i sám správca na javišti zaujatý a nebolo sa čoho obávať,
žeby prišiel ku kasse. Poviem vám, jako im vec vypadla a
čo ešte iného pri tom sa prihodilo.

Ked kasslr svoje vstupné lístky zavrel, shabal jako oby-
čajne i peniaze do vreca a odišiel s nimi, jako keby ich bol
chcel k správcovi odniesť. Na miesto toho ale, žeby bol k
tomuto šiel, pustil sa uh'cou na útek a verne vyhľadal svojho
súdruha, ktorý ho už na dohovorenom mieste očakával; lebo
ho bol správca, pre falošne predstieranú ichorlavosť, na ne-
deľu večer od predstavenia hry oslobodil.

Hneí jako sa spolu sišli, pustili sa o dušu na útek, aby
ich žiadno prenasledovanie dohoniť nemohlo. Celú noc bežali
bez zastavenia sa, a už len na svitaní osmelili sa vstúpiť do
jednej popri ceste stojacej krčmy, aby sa trochd občerstvili.
Mefľvéayi sa ale hrozne zľakol, keď tu našiel za stolom dvoch
žandárov, svoje kone vo dvore priviazané majúcich. On ešte
nebol zapomänul, že je úskok, a badajúc, že ho žandári od
hlavy do päty očima merajú, uhádol, koľko bilo. Bez toho,
žeby bol svojmu kamarátovi slovíčka povedal, vybehol z izby
a skočil do dvora k žandárskym dvom koňom. Jednoho z nich
nožom prekolúc, druhého si odviažuc, hodil sa jako strela na
tohoto a vyletel cvalom zo dvora. Darmo kričali žandári za
níjn, darmo vyhrážali sa mu; on sa im len vysmial.

Chudák kassír hľadel na toto s ovesenýma krýdlama :
Mervényi odvliekol peniaze so sebou, a on zostal, jako holý
y trnf medzi rozpajedenýma žandárma. Potom ďalej uvidíme,
jako odpokutoval, že sa dal naviesť kujonovi ku krádeži*

Mervényi cválal na žandárskom koni, pokým sa úbohé
zviera pod ním nes valilo a nezdochlo. Potom sa zvrtol z cesty
v bok do blízko ležiaceho lesa, kde si sadol a peniaze čítal.
Načítal 300 zl. r. č. Takú veľkú summu Mervényi ešte nikdy

147

nebol videl a nazdal sa^ že s pomocou týchto peňazí TŠetkjm
nehodám odolá. Avšak tento sebaklam netrval dlho; lebo
keď práve ešte do svojho bohatstva pohrúžený sedel, pri-
skočili k nemu dve strašné postavy, oprúc mu pištole napršia
a zkriknac : daj Boh^ du|u a nám peniaze ! Uboh v Mervényí^
padol od strachu horeznačkj a myslel si, že už oba nábitky
cez dušu mu preletely. Zbojníci ho ale prebrali a na nohy
postavili s tým doložením, že mu už len dušu nechajú, ' ale
peniažky aby veru oddal. — Kýho čerta, kamaráti, povedá
Mervényz^ ja som od jakživa slýchal, že je pes psu brat; ja
mám tú česť k vášmu remeslu prináležať, a vy byste dobre
neurobili, keby ste svojho súdruha ozbíjali. — Môže byť ;
ale ei si i to neslýchal, že jako prišlo, tak odišlo ? ~ Ale čo
sa máme ukárať tak dlho ; ja po vedám, že sopi jedon z vašich
Tudí. Sotvy ušlo pár dní od toho času, čo som bol tak oble-
čený, jako vás oblečených vidím. Tieto peniaze sú príjem
komediantsko - zbojníckej hry v D* a ja som za dobré
uznal privlastniť si ich. Ja som síce nie za to, abych sa s
vami nerozdelil; ale všetky vám preca nedám. — Dobre,
kamarát, keď si ty jeden z našich ľudí, prerečie jeden zo
zbojníkov, môžeš k našej bande pristúpiť ; poď s nami ! —
Vďačne, páni moji, a myslím, že nič lepšieho urobiť nemôžem.
Šiel teda Mervényi za dvoma zbojníkama, ktorí ho do
jednej skrýše doviedli, kde našiel ich súdruhov v počte sedem
lebo osem. Tu vám dovádzame nového súdruha, rečú zboj-
níci. — Ale či možno na neho sa spoľahnúť? zpýta sa jeden
z nich, jako sa zdalo, pohlavár bandy. — OvSem že; nesie
i peniaze do spoločnej kassy. — To je dobre; sem ruku,
kamarát !

Máme teda pred sebou Mervényi Qergdya jako do zbojníckej
bandy prijatého chlapa, a myslím, že popri tom, čo som už
o ňom povedal, nenie potrebná vec všetky tie kúsky opisovať,
ktoré vyviedol za štyri roky svojho sotrvania medzi svojimi
zbojníckymi kamarátmi. O krátky čas bol medzí vybíjanými
najvybíjanejší, a jako sa kamaráti o jeho neobyčajnej obrat-
nosti presvedčili, poverili ho čestnou úlohou hM^a^ to jest
jeho povinnosťou bolo, vyzkúmať schovánky a kúty, v ktorých
by sa dačo uloviť dalo. Ľahšie kúsky sám vyvádzal ; o váž-
nejších, to jest, kde viacej rúk potrebne bolo, kamarátov
poučoval.

V tejto čestnej úlohe Icuti^ovej bol sa za pánskeho mlá-
denca preoblečený i do jednoho kaštiela vlúdiL Ale na jeho

10*

148

BteSfastie bol ras do tobože kaStíela jeden rojanský dôstojník
k obedu porolaný, ktoréko náS Mervényi nepoznal. Keď tento
pri obede obslanoval, zbadal ^ ňom dôstojník sYÔjho chlapa
a zrazu zarolal : To je úskok a zlodej, poviažte bo I Hro-
moTÍ strela bj nebola mohU Mervénytho y&tSmi prehroeiť, nežlf
tieto neočakávané slová; tanier, ktorý práve bol cbcel pre-
meniť, vypadol mu z ruk j, a on skočil, jako jeleň ku dverám,
cbcúc von uvrznúf. Bolo už ale pozde, milý drozde ! ČTskoka
chytili, poviazali a poslali pre žandárov, aby ho títo odpre-
vadili do chládku.

Prišla doba, v ktorej mal Me/rvényi úplne zahrúžený byť
následkami svojich skutkov. DoSli žandári a jeden z nich práve
bol ten istý, na ktorého koni bol náš vtáčik s krádežon za-
tekal Ostatnie už tuším uhádnete, priatelia moji. Mervényi
Oergely bol do temnice odprevadený, vyšetrenie proti nemu
zavedene, jeho zločin preuKázaný a soznaný, a zločinec k
robote na šiancaoh na celý život odsúdený.

To ale ešte nenie všetko. Sotva pobudol osem dnf na
Siancach, keď sa k nemu jeden z pracujúcich tam kárancov
sblížil, a do očú sa mu prizrúc, ležiaci tam čakan pochytil a
do Llavy mu ho zamočil. Mervényi zreval jako zver a padol
bezdušný na zem. — NeSťastníku, •— zkríkne na to mordár;
— preca som ťa už raz dočkal; dočkal som ťa v týchto
putách, ktoré si mi ty pripravil ; dočkal som ťa v tejto hanbe,
do ktorej si mft ty zaviedol. Bez teba by som sa nebol stal
zlodejom ; ty si ten, ktorý mä naviedol prvý zločin spáchať,
a komediantskú kassu v D* ukradnúť. Ostatní môj zločin je
vražda; spáchal som ju len preto, aby som svet od najvfit-
šieho holomka, ktorého som kedy poznal, oslobodil.

Tak skončil Mervényi Gergdy^ ked! bol po všetkých stup-
ňoch zločinstva pobehal. Trest boží dá nekedy dlho na
seba čakať, lebo pán Boh nenie náhlivý;ale čo sa
vlečie, neutečie; lebo pán Boh je pamätli vý. —

Tu vidíte, priatelia moji, prevzal duchovný otec slovo,
príklad, ktorý je i strašlivý i k povzbadeniu mysli sposobný.
Je on živým dôvodom tej pravdy, o ktorej som ja dnes kázal. Ba-
dám ale, že sú Yaši poslucháči hlboko pohnutí príhodami nešťast-
ného GVegrora/ ráčte teda, otče Makofi to ešte na krátko rozpovie-
dať, jako sa med^tým Bohv^ovt viedlo. Myslím, že ich to lepšie
poteší a uspokojí, nežli cesta Gregorova, ktorá viedla k zahynutiu.

149

To myslím i ja, priatelia moji, odretil Mafko 20 Shvian^
a presvedčíte sa o tom i sami.

Keď sa SchfjbS so srqjím bratom rozlúčil, namieril svoje
kroky do K* Pútajúc myslel na svojho brata Gregora a roz-
jímal o jeko možne nešfastnom stave. Konečne obrátil myš-
lienky na svoje vlastné položenie a preriekol sám k sebe : Čo
teraz počať? čoho sa držaf, ked prídem do mesta? Nečomu
som sa síce podučil, ale jako to teraz upotrebiť ? Nemám, ne-
znám tu nikoho, čo by sa za mňa zaujať a na pomoci mi byf
mohol. Všetko, čo snácf môžem očakávať, je : že sa mi služba
nájde v nektorom meštianskom dome, a musím povedať, že
sa toho dákosi onačím. Milšie by mi bolo, keby som sa nekde
na dedine k obrábaniu rolí dostať mohol. Zbadal som tiež, že sa
naši hospodári nerozumejú do svojich vecí a o nmoho inenSí
úžitok z práce berú, nežli by brať, mohli. Pomocou toho, čo
už viem, mohol by ch sa ešte viacej naučiť a s pokrokamí hos-
podárstva lepšie sa obznámiť. Jestliby sa" mi tým podarilo
dôchodky majiterove zvátšiť, bolo by s pomocou božou moje
šťastie zabezpečené. Uvidíme ; k dačomu sa už len musím
odhodlať. Ale, chlape, držže sa jednoho podujatia ; lebo kto
dva zajace honí, žiadneho nechytí. Len keby som sa mal ku
komu obrátiť.

Takto sám v sebe hútajúc, našiel sa zrazu na jednom
veľkom majeri, záležiacom z lúk, rolí, viníc, záhrad, lesu a
pasienku. Aj, jako to krásne jedno k drahému pristáva ! pove-
dal sám k sebe a umienil si na skutku vnísť do dvora a maji-
teľovi sa predstaviť. Na Bohu^ovu otázku, či by vo dvore ne-
potrebovali sluhu, odpovedal majiteľ, že na tento; čas potre-
buje len valacha k ovciam. Jestli sa ti, synku, táto služba
vidí, môžeš, povedá, u mna zostať. -^ Vidí sa mi, a vďačne
ju prijímam u vás v tej nádeji, že so mnou spokojní budete.
— Ja to od teba i očakávam, priateľke, dokončil shovorku
majiteľ.

Bohus teda vstúpil do služby u hospodára a začal ju s
vyháňaním oviec na pašu.

Toto povolanie nebolo mu síce veľmi po chuti, bol ale s
ním preca spokojný, hovoriac : všetko mtisí mať svoj začia-
tok ; dobre som urobil, že som touto službou neopovrnol, lebo
keby som ju nebol prijal, možno, žeby som sa tým samým stal
prekážkou môjho vlastného šťastia* Len sa maj s chuťou,
chlape, k tej ovčiarskej palici, veď ju'nebudáí na veky vláčiť ;
hľaď byť užitočným, budeš potom i potrebným ! —

150

Jediné, čo ho kormútílo, bolo, že nemal peňazí, za ktoré
by si bol mohol nektoré knižočky kúpi< ; viazal teda medy,
plietol koSíčky a konal vôbec týmto podobné menSie pobočné
práce, aby bez pohnutia nájmu, ktorý už k hlavnému cieľu
bol určil, aspoň takto ku grošu a za groš ku knižkám prísf
mohol. Medzi tým opatroval horlivé a bedlivé svoje oTecky
tak; že to pánovej pozornosti neušlo. Žiadno z jeho drôbät
neochorelo, ovčiarne boly čisté a zdravé, stelivo v príhodný
čas pbnoveno. Bohu^ mohol viacej ráz i službu premeniť a u
iného hospodára výnosnejšiu dostať ; on sa ale držal toho
pravidla^ ze je lepšie na sohriatom už raz mieste sede£, než
hneď tam, hneď inam behať. Ani nedopúšťalo jeho vďačné
srdce na to nepamätať, jako po priateľsky bol v tomto domp^

aknáhle sa mu zavdala príležitosť, písal svojmu otcovi
a poučil ho o svojich okolostojnosťach. I svojmu učiteľovi

5í sal, sdeliac mu svojo úmysly a svoje nádeje. Sotvy obdržal
obrý duchovný otec list, a už sa sponáhlal svojmu bývalému
žiakovi nekoľko knižočiek o hospodárstve poslať. Nebolo by
možno opísať tú radosť, ktorú Bohúš nad týmto darom pocítil-
Cítal knižočky pilno a bedlivo, nosiac ich sebou za ovcami.
O nedlhý čas znikla medzi ním a jeho hospodárom nasledu-
júca shovorka.

Hospodár Štedrák : Bohv^ môj drahý , ja som s tebou
úplne spokojný. Ty si neobyčajne bedlivý mladý človek, a
ja som ti veľmi zaviazaný za vernú opateru mojich ovečiek,
viem, že ti nektorí z mojich susedov vätší najem ponúkali a
že si ho neprijal. To je pekná vec od teba, a za to si sta-
točný človek. Ja sa ale nedám od teba zahanbiť a dám tí
toľký najem, ^koľký ti sľubovali.

Bohuš: Ďakujem, pane gazda, ale ja bych vám chcel
iný návrh učiniť.

Štedrák : Jaký, priateľu môj ?

Bohm : Máte dôveru ku mne ?

Štedrák: Ani nemožno vätšej.

BohuŠ: No dobre! Ja bych vám rád ukázať spôsob,
ktorým by sa dôchodky vášho majetku rozmnožiť mohly*
Sverte mi aspoá na jeden rok vedenie vášho hospodárstva.
Nežiadam za ten čas žiadnej pláce od vás ; len chovu mi
dáte, a jestli sa moje opravy v hospodárstve podaria, dáte
mi, čo budete^ cSceť.

Štedrák: Čo ? čo to myslíš, synku? ty si ešte mladý k tomu.

151

I Bohu^ : Nemáte teda ku mne dôvery ?

Štedrák : Vidí pán Boh, že mám ; ale vedenie liospo-

, dárstva ti dať? —

i BohuS: Vy mi budete prizerať!

i Štedrák: To by už bola iná, ale preca neslýchaná vec.

t Medzitým nech je ; pristávam na všetko, eo odo mňa žiadaš.

BolvuM: Stojím vám za to, že ani rok neprejde a vaši

: susedia záviďeť vám budú.

í Štedrák : Ja sa na teba úplne spolieham a dám ti to

zkúsiť, že mám dobrú mienku o tvojich známosťach, a vážim

' si tvojich zásluh.

' Vidíte teda, priatelia moji, nášho spôsobného Bohuša už

o tak krátky cas na čele správy veľkého majetku, alebo, jako
sa u nás povedá, panstva. Môžte si predstaviť tú radosť, ktorá

'' jeho srdce zaujala, ked! Štedrák k jeho návrhu privolil. Túto

i^ radosť -mu i\adobudlo dvojročné dobré spravovanie sa u Šte-

^ d/rákov.

: Bohuš teda začal hneď viesť dorábanie rolí Štedrákových.

* Po nečase nebolo vidno na celom poli ani kúska prie-
' loha lebo úhora ; všetko sa zelenelo a kvitlo. Bohuš ani ne-
'- myslel na to, žeby dal nektorému osredku odpočinúť; všetko

* sa muselo povážat a orať, aby tú najmožnejšiu úrodu vydať
mohlo. Založil i umelecké lúky, o ktorých v tomto kraji

' ešte ničoho neboli počuli. Hospodár Štedrák^ ktorý posial

vždy len starých kolají bol sa pridŕžal, pokrúcal hlavou nad

' týmito novotami. Že ale jeho dôvera k Bohmovi a jeho spô-

sobnosťam bola preca vätšia nežli pochybnosť, nechal mu vo

' všetkom slobodné ruky na vzdory tomu, že ho susedia za to

vysmievali.

Ušiel rok. Štedrák vidiac požehnaný výsledok Bohu§ovej
práce a presvedčiac sa, že sa výnos jeho poIa asi o tretinu
lebo o štvrtinu zvätšil, vyobjímal svojho jednoročného úrad-
^ níka. Druhí hospodári nedíyali sa ale na túto novotu bez
podivenia a bez závisti. — Však to len od vás závisí, pre-
riekol mladý človek, aby sa vám tiež tak viedlo a pole taký
úžitok donieslo, jako môjmu gazdovi. Všetci máte dobré pole,
ktoré vám to s pomocou božou donesie, čo si zažiadate. Len
si ho hľaJte k úžitku obrátiť. NajvátSie poklady krajiny ležia
v pilovnosti hospodárstva. Len hospodárstvo môže našu kra-
jinu jednou z najbohatších urobiť. Keby naŠi hospodári boli
múdri ľudia, nevzývali by staré bludy v hospodárstve a nevy-

'152

sinieTali by sa užitočným norotám, ale by sa učili od učený cli
a boli by im za každé dobré naučenie porcTační.

Hospodár Štedrdk nevedel, jako by sroju ríačnosť £o-
kuSovi dostatočne dosvedčiť mohol. Po uplynutí tohoto zkúsob-
neho leta vyplatil mu jako odmenu značnú summu peňazí,
z ktorých niS BohuS vätSiu čiastku svojmu starkému otcovi
odoslal. Tomuto písaval často, jako i dobrému svojmu duchov-
nému otcovi, ktorý mu bol vyučovaním cestu k tomuto šťastiu
otvoril. Len jedno ho bolelo, a síce to, že sa o svojom bra-
tovi Gregorom ničoho dopočuť nemohol, a to práve bolo jeho
šťastie, lebo by sa bol za neho len hanbiť musel.

Hospodár Štedrák tiahol z roka na rok vätSí dôchodok
zo svojho majetku a prikupoval si jednu rolu za druhou. Mal
jediná dcéru, ktorá tola asi štrnásťročná, keJ Bohus bol u neho
do služby vstúpil, a ktorá po prijatí obšírnejšej kresťansko-
vzdelávatelnej náuky pri kráse telesnej i krasu duševnú
sľubovala, O krátky čas pocítil BohnS velkú náklonnosť k
nej ; ale jeho útlocit mládenecký nedopúšťal tejto náklonnosti
objaviť sa. Štedrák požiadal Bohu^a^ aby v práznych hodinách
i jeho mladú Anku v tom, čo by potrebovala hospodárky ňa,
vyučoval, čo on i milerád učinil. Anka stala sa tým zajíma-
vejšou pre neho. a k citu vďačnosti, ktorý ku svojmu učite-
ľovi v srdci chovala, primiešal sa ešte dákysi druhý, z ktorého
si nevedela z počiatku dať vývod. Ale hospodár Štedrák^ ktorý
nebol krátkozraký, zbadal hneď, odkiaľ vietor duje, a umienil
si bedliť nad srdciami a šťastím svojich miláckov.

Po uplynutí sedem rokov, za ktoré Bohus verne a spra-
vodlivé riadil hospodárstvo Štedrákovo^ riekol Štedrák k Bo-
huáovi a svojej dcére Anne : Bohuíko môj ! dovoľujem ti vziať
si moju dcéru za manželku a hospodárstvo prenášam na tvoju
ruku. — Dcéro moja ! tu je tvoj badúci manžel, jestli si sa
modlievala, aby ním bol ten, ktorého tak rád vidím jako tebô.
Mladí ľudia padli na kolená a ďakovali Bohu za toto šťastie..
O tri týždne bol sobáš, ^ pri ktorom ani starý Mrvtna nechý-
bal. Tento zostáva pri svojom šťastnom synovi až po dnes. —

Poviete mi, tuším, priatelia moji, že moja rozprávka
vychodí na kázeň ; ale to je už môj obyčaj a v staršom
veku sa už človek nerád mení. Áno, ešte ani teraz nemôžem
sa zdržať nepovedať poznamenáme na závorku tejto rozprávky.
Náuka a umenie sú zvláštne potrebné, nevyhnuteľne potrebné
veci pre človeka. Povážte si Bohttsa^ povážte si Gregora Mrvmu ;
Šťastie a česť tam toho , hanbu, smutné skončenie tohoto !

153

Zanedbanie detí nedá sa ničím ospraredlnif. YyeliováYajte
ich v bdzm božej , . v bázni zákona , v láske ku svojmu národa
a človečenstvu. Osrietený mladý človek nájde dobrú cestu;
zanedbaný surovec padne do jamy a zahynie v nej. —

Po týchto slovách Mafko zo ohvian zamíkol, a celá spo-
ločnosť mu srdečne ďakovala za vzdelávateínú jeho rozpravu.
Pár minút zabávali sa ešte vo farskom príbytku, rozjímajúc
o bratoch Mrvinovcoch ; potom ale sa spoločnosť pekne rúče
rozišla domov, a každý mal o čom ešte i doma rozmýšľať. — :

Kapitola TIII.

Matko zo Slovian dohovára tým, ktori, medzi národom sioven*
skym zijú^ ale o Jeho dobré nestoja.

Na zpiatocuej ceste hlásil sa nás Maťko v osaďe D.* v
jednom pánskom kaštieli, aby ponuknul svoj tovar.

Podľa skrovného svojho obyčaja zastavil sa len v čelaJnej
izbe a dal sa zpýtať, čiby pani Veikomožná Maťkovi zo Slovian
dačo neutržila? Pani Veľkomožná sa vyslovila síce, že Mať-
kovho tovaru nepotrebuje a tak že môže s pánom Bohom Jalej
ísť, — ale pán domu, pán Verbóczy (za onoho čaau Vrbovský),
ktorý práve dakoľko svojich priateľov u seba mal, preriekol :
„nech príde Maťko zo jSL* dnu, ja som zvedavý toho človeka
videť." — Náš Maťko vstúpil smelo do svetlice a úctivo sa
nkloniac, zpýtal sa pokojným hlasom: Čímže môžem slúžiť
Vaším Velkomožnosťam ?

Pán Verbóczy : Je to maličkosť, Maťko môj ; s vy pakova-
ním tovaru Vás unúvať bolo by neslušné, — lebo ste vy
človek z intelligencie ; ale povedzte mi, prosím Vás, jako ste
sa potešili lanského roku v mesiaci novembri, — ked! ste
pri voľbe poslanca na krajinský snem tak špachotne
prepadli.

Maťko zo SI. Veľmi ľahko, pane môj, a síce s tou pravdou
„mužne padnúť nenie menej jako zvíťaziť", — a potom viete
pane môj: „Co sa vlečie^ neutečie.^

Jeden z prítomnými pánov : Bol tento íefranik tiež medzi
tými voličmi, čo chceli panslávov na snem poslať?

Pán Verbóczy: Ho, ho! čoby medzí voličmi! pán Maťko
zo Sloman^ šefraník a matičiar z turčianskej stolice, bol vo
Z.* okolí kandidát slovenskej stránky, jako nás o tom „jKaZen-
dár 81. Matice*^ na r. 1866. na str. 197. poučil; ale psotár
nemal potom pri voľbe ani tretinu hlasov. Ja ho ľutujem.

154

Mďko: OvSem, Sefranfk som, a to je môj poctirjr chlieb;
matičiar som, a to je moja česť; kandidátom slovenskej stránky
som bol, a to bola moja z dôvery obecenstva vyplývajúca
povinnosť. Za to ale, že som pri voľbe prepadol , nemá nikto
ani príčiny, ani práva mä lutovať. O peniaze som neprišiel^
lebo som nekorteSoval ; o dobré meno som tiež nepriSiel, lebo
som neklamal. Ja mám aspož to zadosťučinenie, že moja
stránka slobodne volila, ^a tak sa svedčí.

Jeden z prítomných : Že vraj slobodne ! Veď panslávi
dostali 300,000 rubľov od Rusa, aby takých volili, čoby krajinu
jemu zapredali ; ved! Slovenská Matica peniazmi voličov slo-
venských uplácala ; jako to môžete teda povedať , že Vás
slobodne volili ?

Maťko: Pane, odpusťte, ale to je lož — a síce dvojnásobná
lož — a bude da toho času lžou, pokým, tí , čo to tvrdia, í
skutočnosť toho nepreukážu. V Éuskej dávajú peniaze za
tovar našim šefraníkom; — darmo dávať boli by blázni, a
Matica dáva účty z peňazí prijatých a vynaložených kaž-
doročne. — Medzi tým ja viem, že Vy to ani sami neveríte.
A čo sa toho mena j^ans/át; dotýka: my Slováci sa k tomu menu
na politickom poli nepriznávame, ani priznávať nepotrebujeme.
Týmto menom nás len odporná stránka zúmýselne očierniť
chce pred krajinou a kráľom.

Pán Verhóczy: Povedali ste, Maťko^ že Vaša stránka slo-
bodne volila , a že v tom máte zadosťučinenie. Ja sa Vás
teraz zpytujem, či tá stránka, ktorá nad vami zvíťazila, nevô-
li la slobodne?

Maťko: Podľa môjho domnenia nie; aspoň všade nie!

P. Verbóczy: Prečo nie?

Maťko zo SI, Preto, že nešla za slobodným presvedčeníiDi
ale len za sudmi vína a špiritusu.

Pán Verbóczy: Zákony z roku 1848. nezakazujú korte-
šaciu, a preca sú to základné zákony našej krajinskej
slobody.

Maťko: Ďakujem pekne za takú slobodu. Sloboda korte-
Sácie otvára bránu nepočetným občianskym hriechom : pijanstvo,
podvodu, nevernosti, vierolomstvu, závisti, nenávisti, vadám,
bitkám a t. ď. Môže z toho slobodné velenie pojsť ?

Jeden z prítomných: Jaké gajdy, taký huk. I z toho vidno.
Že ten slovenský Váš ľud je otrok , keí sa pre žranicu i
svojich mužov odhadzuje.

Maťko : Ano, jaké gajdy, taký huk, — to jest, tuším, ▼

155

tejto pripadnosti : jakí yoličia, takí poslanci ; a jakí poslanci,
takí zákonodarci, a jakí zákoaodarci, taký zákon.

Pán Verbóczy: Mýlite sa, Maťko; ja Vás ubezpečujem, že
tie zákony^ ktoré teraz zasedajúci snem donesie, budú zákony
slobodnomyseľné a spravodlivé pre celú krajinu a nasledovne
i pre slovenský ľud náš, a že pod šírym nebom nebude šťast-
nejšej krajiny, nežli naša Uhorská. —

Mafko: Dalby pán Boh t ale ja veľmi o tom pochybujem,
ba takmer s istotou tvrdím, že ten snem zase žiadnych zákonov
nedonesie , tak práve jako sa to i roku 1861. stalo, s tým
rozdielom , že zlé, z tohoto nezdaru vyplývajúce , o mnoho
vátšie bude nežli bolo predošlé.

Pani 'Veľkomožná (uštipačne) : Jaký prorok !

Maťko: Prorok sem, prorok tam; čo mám na srdci, mám
i na jazyku. Nech sa neráča horšiť, pani Veľkomožná. Ja by
som si nebol ;vzal tú smelosť prísť do tejto svetlice , keby
som nebol býval zavolaný. Pán Boh tu Vaše Veľkomožnosti
opatruj. {Odchodi).

Pán Verbóczy, No, no, Maťko, no, — nemusíte byť taký
nedotklivý. — Moja pani to tak zle nemyslela. — Chcem
počuť, jako tú svoju mienku odôvodníte, ktorú ste práve
vyslovili.

Maťko (vráti sa nazpáť) : Nič ľahšieho, pane môj, než to.
Vätšina snemu krajinského vyslovuje sa vo svojich časopisoch
a rečach tak jako r. 1861., teda je to prirodzená vec, že sa
zase len na tom usnesie, na čom predtým.

Pán Verbóczy: Ale vysoká Vláda teraz dopustí to, čo
nechcela r. 1861.

Maťko zo SL Zodpovedné krajinské Ministerstvo ? Ja by ch
ho na tento eas krajine nepraje!.

Jeden z prítomných : To je nie div, lebo o tom nemáte
ani pochopu. I z tohoto vidno^ že sú Slováci nepriatelia kra-
jiny : ked krajine to neprajejú , čo ju jedine slobodnou a
šťastnou učiniť môže.

Maťko: Možno, že o tom taký pochop nemám, jako Vy,
pane, — a čo sa toho dotýka, žeby Slováci boli nepriatelia
krajiny, preto, že za zodpovedné ministerstvo nehorlia, -r-
ztadiaľ by nasledovala tá smiešna závierka : že všetko, čo bolo
v krajine pred rokom 1848. dobrého, bolo výplyvom nepria-
teľstva tej samej krajiny. Medzitým aby ste si nemysleli^,
pane, — že ja cudzie presvedčenie snáď zatracujem a o
vysvetlenie veci nestojím , ráčte mi aspoň na krátko vy-

156

svetliť tie ryliody, ktoré by zo zodpovedného ministerstva pre
krajinu vyplývaly.

Jedifn z prítomných : Je to veľmi ťažko na tomto mieste.
Ale Vám to aspoíí príkladom vysvetlím. Vezmime k. p. tá
okolnosť, žeby sa v krajine spravodlivosť zle prisluhovala ci
hore či dolu, — za to by mal právo »nem ťahať na zodpoveí
ministra. Tento potom , aby mohol seba udržať . musel by
odstraňovať nespravodlivých úradníkov a menovať sprarodlivých.

Maťko, Nuž a stolica by nemala práva voliť svojich úrad-
níkov alebo nad nimi dozorstvo viesť? Tých úradníkov, ktorých
ona platí !

Jeden z prítomných : Ba áno , — ale to by sa len ešte
ustanoviť malo, jakoby to. mala vykonávať , bez ujmy práva
ministrovho.

Maťko: Teda by mal minister tých úradníkov potvrdiť,
ktorých stolica slobodne zvolí, a či stolica tých za svojich
uznať, ktorých minister vymenuje?

Jeden z 'prítomných'. Ani jedno, ani druhé; — lebo jakoby
potom mohol byť minister zodpovedný snemu z toho , čo bj
stolica zavrhla ? a sloboda stolíc by tiež tým obmedzená bola^
keď by bolo potrebné k jej ústavným výkonom ministersW
potvrdenie. To je nie orech pre vaše zuby, Matko môj.

157

MaXko: Nuž jakožeteda? Vidíte, páni, jako Vy to zamo-
tárate. Ja myslím, že obzylášte v tejto prípadnosti nemôže
byť i vlk síty i baran celý. iVlebo musí byť minister obra-
dom na stoličné úradníctvo neobmedzený , jak má byť zod-
povedný ; alebo musí mať stolica slobodnú voľbu, jak má byť
slobodná.

Jeden z prítomných: Ja som na každú prípadnosť za
zodpovedné ministerstvo.

MatTco: Ja Vám to verím. Vy si to tuším takto pred-
stavujete : „My Maďari máme tam nore ľudí, ktorí neomylne
zaujmú ministerstvo; to sa rozumie, že len nás za úradníkov
menovať budú ; potom my budeme všade len panovať a po
maďarsky úradovať a nemaďarské národy maďarčiť a vyci-
ciavať, ^ a potom je krajina slobodná a šťastná.'^ Ale ja
ďakujem pekne za také šťastie a za takú slobodu I

Pán Verbóczy: Mafko^ Vy ste veľký nepriateľ tých Maďa-
rov. Nezabúdajte na to, že oni sú tí, ktorí krajinu udržali a
i poťahom na nemaďarské národnosti práve teraz na sneme
veľmi slobodnomyseľné návrhy zákonov pripravujú, ďaleko
slobodnomyseľnejSie nožli boli programmy Vašich slovenských
kandidátov. Toto je hrozná nevďačnosť !

Pam Vďkomoíná: Nezapodievajte sa ďalej s tým člove-
kom ! (Oáide preí),

Maťko.zoSl, Pái^i moji, Vy sa veľmo mýlite, jak myslíte,
^e bych ja bol nepriateľ Maďarov. Ja medzi národmi roz-
dielu nerobím, ja uctím právo každého, a každému tak pra-
jem , jako svojmu. Jak neveríte, zpytujte sa , kedy komu v
mestečkách a obcach maďarských, v susednej stolici ležia-
cich , známy §efraník Maťko zo Slovian krivda urobil? Nie
menej sa i v tom mýlite, jak sa nazdávate , žeby Slovák k
udržaniu krajiny menej bol prispel, než Maďar. On túto
krajinu hájil, obýval a obrábal, prvej ešte než Maďar; on
platí daň jako Maďar ; on krv vylieva za krajinu jako Maďar.
V tom je Maďar Slovákovi a Slovák Maďarovi rovný, v tom
štrbiny niet. Ale inde je, páni moji, štrbina. Štrbina je v
tom, že Vy páni, Vy zemianstvo, ktorí medzi národom slo-
venským bydlíte, Vy, ktorí na jeho potreby duchovné i telesné
hľadíte , nie ste rovní zemianstvu maďarského národa. Vy
len hľadíte, ale nevidíte; maďarské zemianstvo hľadí, vidí
a koná — pravda — len pre seba a svoj národ. A táto Vaša
odcudzenosť od národa, medzi ktorým od nepamäti bydlíte,

158

— - začína už hjt hrozne osudná pre Vafiu ylastnú čeaf na
poli zo ySetkých strán sa drihajúcich národních žirlor. Noi
£í Vám to slúži ku ctí , keď ste práve povedali, že Maďari
sú to , ktorí i poťahom na nemaďarské národnosti návrhy
zákona pripravujú? Či Vám Vaša Česť, Vaše vlastné záujmy,
a tak dávno cítené nedostatky a potreby spoločného si pri-
slúženia práva a spravodlivosti neradia vyslovovať a zastávať
a rozSírovať urovnoprávnenie všetkých národov pod korunou
sv^étefana jestvujúcich, atak i slovenského? Možno, páni, že
si myslíte nie; jak ale nie, stratil Vás slovenský národ
docela; ale stratili ste si ho i Vy. Že na zdravom strome
niže uschnutých halúzok Typuknú nové kliky, niet pochyb-
nosti ; ale či suchá ratolesť pustí kde korene, je otázka, na
ktorú odpovedať netreba.

Pán Verbóczy : Slováci zle urobili^ že stvorili Memw^andum,
To nás upozornilo na trhanie krajiny.

Maťko: Je tam trhanie krajiny, kde sa. uznáva spoločné
zákonodarstvo, spoločná vrchnosf , a spoločný panovník ?

Pán Verbóczv: To práve nie, ale časom svojím mohlo
by to k tomu viest. Tá čiara a tá osobnosť slovenského
národa cieli k tomu.

Maťko zo SI. „Časom svojím mohlo by to k tomu viesť!"
To mi práve tak prichodí jako keď by nekto povedal : „a
našich susedov narodilo sa dieťa a donieslo oči, ruky a nohy
na svet, a toto hy ho mohlo viesť ku krádeži; teda ta sním!*^

Pán Verbóczy. Deti sa rodia a rastú z nich ľudia a majú
rozum. Toto je ale neobyčajná vec.

Maťko, Niet v Uhorskej okolia Jazygcv a Kvmanovl A
čiže týchto rozumy a srdcia sú z inej matérie?

PánVerbáczy. Tá osobnosť a čiara neomylne by tiahla
zoslabennie krajiny za sebou.

Maňco zo SI. I to je blud, pane. Videli ste už hrubý po-
vraz, z jednotlivých, prvej o sebe usúk'auých, po-
vrazov upletený? Tento povraz istotne bude mocnejší,
nežli ten, ktorého povrázky lebo hubky by o sebe usúkaué
neboly, alebo by bol len tak z hrubo nadetých vláken úba-
bušený. Má to príčinu v tom zákone — ktorý ešte i po-
vrazník nasleduje — : jednotlivé Čiastky samy sosú-
kané, spojené, stužené — robia mocnejší celok. Má
jednotlivá hubka v povraze čiaru? Ja povedám, že má, — a
Vy sa takej čiary bojíte , bez jakej povrazník ani povrazu
upliesť nemôže 1 Hej keby tento zákon naši krajinskí mudrci

159

í Tedeli použiť, keby sa neapierali na silu vymyslených, bájoč-

L ných a konečne preca krky zlomivšícli A,nteusoY ," potom by

í boli opravdoví mudrci. I^eby tento zákon Austria bola za

svoj uznala, nebolo by možné ani jednej nepriaznivej kpmbi-
nacie zvonka — opreť sa na jej nesorganisaciu , nebolo by
l niožné z dnuká inakšiemu smeru sa vyvinúť, okrem takému,

i I ktorý s celkom ide. Toraz pán boh vie, čo to bude

i s nami ?!

y Pán'V&rbóczy. Uvidíte, že horlivosťou a múdrosťou našich

I verných otcov krajiny tieto Vaše a týmto podobné starostli-
/ vosti odstránené budú.. Bude spravodlivosť dnu a sila na

vonok. Pred Uhorskou krajinou má každý susedný štát úctu,
j^ a pre túto i pred Austriou.

Maťko: No dal by pán Boh, dal by pán Boh! ale ja som
., zvykol na žatvu len toho obilia rátať, ktoré sa skutočne roz-

sieva, a tohoto bola — podfa môjho domnenia — vätšia čiasjtka
zlého, nežli dobrého. Ostatne pán Boh tu opatruj Vaše
J! VeFkomožnosti !

^ Po týchto slovách odobral sa náš Maťko preč , a

. pán Verbóczy pokrúcajúc hlavou, preriekol sám k sebe : Divný

človek, môžeš ho jako chceš vysmievať, lebo na oko brat,
to spadne z neho, jako z husi voda. Tí Slováci sú už raz
nenapraviteľní ľudia! —

r;
t
J, (Z čiastky pôvodne, z cicutky dVa Jtissieu Šimon de Nanifta.)

Andrej Hodia.

VI. Slobodné a kráfovské mesto
Zvolen.

(Opis histoTicko>topografický.)

Zvolen^ maíar. Ó-Zólyom, nemec' AltsM, latín. Vetero-
Zoliwm, nekdy día starodávnych listín yyZolum ViUa^ t. j.
possessio^ pagiis, dedina, — stal sa slobodným a kráľovským
mestom v jannári rokn 1244.> a tak jeho uteSená sestra
Banská Bystrica je o 11 rokov mladšia. Leží v Uhrách, v
samom prosriedka zvolenskej stolice, medai obcami : ' Ry bary,
v ktorých chotáre sú svetochýrne kúpele Sliač, Lieskovec,
Môťova, Mihalkova, Podzámcok, kde nekdy V&rhoczy svoje
y^Tripoflrittum'^ písal, ďalej medzi obcami: Breziny, Bacúr,
Ostrolúka, kde zvolenskí lutheráni prez dlhý 5as jakožto do
artikulárnej církve do kostola chodievali; a cfalej medzi
obcami : Buca, Kováčova a Hájniky, ktorá posledne meno-
vaná obec menovala sa nekdy ulicou mesta Zvdena^ na Ťavom
boku rieky Hrona a pravom brehu potoka Slatitoy, ktorá
poslednía neďaleko poniže mesta tohoto do Hrona vteká, a
potom obe spolu tečú a púť svoju konajú hlbokou uzučkou
dolinou pomedzi vysoké vrchy ďaloj do tekovskej stolice ta
do Dunaja sivého pri Ostrihome. — Obrúbený je od poludňo-
západnej strany jakpby strážacími ho blízkymi horami, —
v úzadí krásnej obšírnej doliny, ktorá rozprestiera sa rovno
až k samej B. Bystrici.

Obyvateľom villae Zólum (Zvolena) dal hlavné výsady a
slobody kráf Bela r. 1244., ktoré porúchané skrz kvapeenie
vody obnovené boly v máji r. 1254. — Po pustošení Tatárov
v krajine a v meste tomto boly tieto výsady zase r. 1263.
obnovené; r. 1274. ich kráí Ladislav zase potvrdil, a kráT
Karol po premoženom Matúšovi z Trenčína listinou z r. 1323.
villu Halás, kde jeho rybári bývali, prepustil a daroval
mestu tomuto, -r^ Tenže kráľ Karol r. 1323. potvrdil tiež

161

výsady od kráľa Belu vydané; to isté učineno od krárov
Ltidvika r. 1369., Matiáša r. 1465., Ferdinanda L r. 1542.,
Maximiliana r. 1567, a Rudolfa r. 1602. —

Výsady na vydržiavanie yýrocitýcli trhov mesto Zvolen
obsiahlo od kráľov Žigmunda r. 1390., 1405. a 1412., od MatiáSa
r. 1478., Vladislava r. 1495., Ferdinanda III. r. 1656., Leopolda
r. 1699. a obnovenie^ nektorýeh výročí tých trhov od Ferdi-
nanda V. r, 1840. — Ďalej obdržalo mesto to výsady na mýto
pod Leopoldom I. r. 1702. ; — výsady mlyna ňa Hrone pod
Rudolfom II. r. 1582., čomu sa ale kastellán zámku zvolen-
ského zoprel. Mlyn ten mal byť na napomoženie chudobného
ústavu. — Výsady na meranie vína a pi vo vára dostalo mesto
od kráľa Ludvika r. 1381. a žeby vo zvolenskom zámku víno
' sa nepredávalo na prietržku mesta Zvolena^ vydali rozkazy
kráľ Vladisláv r. 1504. a tohože roku kráľovná Anna, čo po-
•5 tvrdil cisár a kráľ Maximilian r. 1569.; Rudolf ale vydal roz-
í kaz na komesa zvolenskej stolice r. 1577. a 1582., aby zabrá-
í nil kastellánovi zvolenského zámku Valentínovi Balasovi^ víno
r dať vymeriavať ; vzdor ale všetkým týmto rozkazom a zákazom
k ^ zámok zvolenský má až podnes dve krčmy, pivovar a jatku,
ktorých obecenstvom je mesto Zvolen so svojou nemalou ujmou
i na svojich dôchodkoch. — Listiny o práve brania dežmy
ji má mesto toto obzvlášte z. rokov 1652., 1689., 1690., 1700.,
I . 1769. a 1772. — Výsada pečadi a užívania červeného vosku
f vydaná je skrz cisára a kr. Ferdinanda I. r. 1560. 16. nov. v
If Presporku. Právo meča dano od kráľa Belu r. 1244. Zemäni
I v meste tomto bydliaci mali obecné dávky znášať dľa manda-
ji tov cis. a kr. Maximiliana r. 1571. a Rudolfa r. 1578. atď.
jj. Eesolucia cisárovnej a kráľovnej Márie Terézie z roku 1779.
Ijŕ zneje, aby zemäni v meste tomto bydliaci od ťarchy osob-
^ neho uhospodenia vojska v jednom ich dome, v ktorom bývajú,
^ oslobodení boli dľa zplácania za to istého poplatku do mest-
j skej pokladnice, ktorý poplatok od jednotlivých dotnov, zeman-
mi obydlených vynášal ročite 5 zl.
\ Zvolencov od platenia mýta oslobodzujú výsady vydané

^ od cis. a kr, Žigmunda r. 1405. a Matiaša, vydané r. 1467.,
^ 1470., 1473., 1476., atď. Tiež oslobodení boli zpod právomoc-
Ij nosti stoličnej výsadami kráľa Belu z r, 1244., cis. a kráľa
j Žigmunda r. 1405.^ Matiaša r. 1465. a rozkazom Ferdinanda
*jj kráľa, vydaným r. 1563. na Jána Baletu, v ktorom sa jemu
. zabraňuje aby sa do práv mesta nemiešal a mešťanov neare-
Ij Stoval. Oslobodení sú ďalej od uhospodenia a chovania vojska
' U

162

kráTom Belom r. 1244. a kráľoTnoa Marioar. 1526. a patentom
Leopoldorým r. 1682.

y zipisnici mestskej od r. 1636. 17. junia nachodi m
listina strany rybárstra v potoka Neresnica, a síce
tak mestským jako zámockým obyvateľom spoločného, a t
zápisnici od r. 1823. 30. augusta zreteľne stojí, že zvolenski
zámocké panstvo haf sroju, ktorá .rodu na jej pílu naráža,
tak zvýSíf nemôže , žeby zpätená roda povyše stojaciems
mestskému mlynu neresnickému svojím zpäteníin prekážku
robif mohla.

Zvolen-meatH, nadobudnutia sú:

1. kráľovská záhrada a zeme „halás^ rečené,

2. v obci Lieskovec viac urbar. sedení,

3. v obci Bacúr viac urb. sedení^

4. obec Lukovo,

5. hora Jesenice, darom daná mestu Zvolenu od krála
Vladisláv?^ r. 1506. ;

6. obec malú Slatinku malo toto mesto v zálohu a t
úžitku vyše 100 rokov. Tomuto podobných nadobudnorf
malo mesto ešte viac, o čom ale zov^ubnejšie nižej. Mesto
toto má tiež mnohé chotárne listiny.

Zvolen mesto má lúk na 1,091 koscov, z ktorýct najlepšie
ležia vedľa Hrona; strmý Hron ich ale veľmi podmýva a
skoro každého roku zapovodňuje, čo všetko mnohý osoh, ale i
do oka padajúcu škodu prináša, dľa toho porekadla ^^ osoh so
škodou za ruky sa vodia.* Kjm na týchto lúkách rastie mie-
šaný, t. j. kyslosladký. Udáva sa, že na lúkách, recenýd
podbralských, rastie najvýbomejšie seno celého chotára. —
Oráčin udáva sa 1,150 jutier, ktoré najviac sú žltohlinasté,
dobre ^úrodné na rož a ovos, menej na žito, zriedka na jsí-
meň. Že sa v tomto chotáre jačmeň a ovocné stromovie ne-
darí, tomu nenie pôda príčinou, ale radnej to, že sa tu f^}'
včasná jar zjavuje a jej privčasné účinkovanie zas tie neskoršie
zimy kazia, ktoré zpoza bystrických hôľ dolinou ku Zvol^
vetrom nesené bývajú, pre vrchy zvolenské sa pristavujú »
mrznutie zapríčiňujú každú skoro jar. Vo Zvolene nič nového,
že i u konca mesiaca mája tuhé mrazy sa zjavia, a pr^to
vlaský orech, tu zasadený, i prez dvacať rokov každú jar
ženie mládniky bujné z koreňa, ktoré ale zas každý Tok
vymrznú, a strom orechový tu ešte nikto nikdá^ nedochoval;
ovocné stromovie najlepšie by sa darilo v Certolíne a ^
Neresnici nad mlynom. Ináče kapusta, obzvlášť červená^f a

163

^^'' 0tí*akoyá dtrora dobre 9a ta darí; no í kukurica a nado

TÍetko ^lelina, ktoré od nekoľko rokor t pc^li začaly da

^1 ss^dH a gia<, prináSajú Kospodárori výdsrtný óiítak, éo tak r

^ očí padá, že za príkladom Zrolencor nž í j^úsrediié úbcé zaSl^

P^ lkajú so adarom ďatelinu, isvlášf čerrenú, sejára*!. Ďateline zto-

i«f lenský cbotár Yôfmí sa páči. — Kým bolo slobodno dohán

j jxi £^if, daril sa tu dobrý a rýhprný. ^ Rasca i damá od seba

fH y hojností po lúlach rastie, io je znakom, ie keä by sa na

ä} roliach sialaa pestomab, reľký Of9oh prínáSaf by mohla. Pož*-

namena^ tu treba, že r tomto meste tak rečený úhor zanikdrl

r* 1849., ačpráre už r. 18f0. povoleno bolo do úhora zemia-

i ky sadiť.

Ro^itá úroda z rolí a lúk dla podávaných tabúľ yynáSa

r pianám roku, jako n. p. roku 1864., a síce žitá 679 pr,

mer,, roži 3,760 pr. m., jdčmeňa 550 p. m., ovsa 860 p. m.,

w« knknrice 55 p. m., zemiakov 2,2^4 p. m., repy 85 centov.

Tohoto sponlänutého rokn sena, mládí^ ďateliny, ľadníku

aii nezrodilo sa pre suchotu len asi 400 centov, ináč v dobrom

^ roku 2^000 í viac centov sa trrodf.

ie^I Pasienku Zvókn má málo, asi len 2d0 jfutier, i to vefmi

chudobnú ; preto až da požatvy dobytok rožný v horách sa
ní pasára, čo zas zapríčiňuje, že statok často krvou močí, zvláSte
j^ ten, ktorý sa v strážskej dubovej hore pasáva. —
^l Hôr v chotáre mesta naehodi sa 3,342 jutra ;; tak aspoň

* udiva íntimat vys. uh. kr. nám. rady č. 87,402. V týchto lesi-
nácfa, blfžfej ku mestu, naehodi sa itíálo výdatného dreva ;

K-

ý hlbšie al'e v nich je eSie dosť dreva i na palivt) i na stavanie,
Ij. a síce naJTÍac cerové, bukové a zvlášť dubové; a síce jednot-

jji livé duby nachodia sa éSte dosiaľ i toíké, že ich priemerná
hr&bosť i sedem stôp vynáša. Konečne neužitočného nachodia
sa asi 64 jutra, ale sa ono neaífedlho 2 Vätšiny upotrebí. —
Pri tom •všetkom poznaimenať sluší, že shora. udané jutra
chotára zvolenského niesu istota, bo výsledok katastrálneho
zímecania dosiaľ sa nevie.

Samo mest<Dí, nekdy pevnosť sedem banských miest,
ohradeao je do okola itiúramí, z vätšmy už sborenými, a
otočeno bollo priekopami', celikom už zanesenými. Múry po-
dotknuté aJaičaly sa stavali okolo r. 1635. a staVäly sa po r.
16ft7. najviac na vlastné nakládky mesta, ač i sbierky na ne
robííy sa od r. 46B2. do 1655. v horňo-uhorsfcých stoliciach,
obzvlášťe vo Spiši a v Sáriši; i snemovnú taxu 600 zl,
obdržalo mesto toto od Jeho Jasnosti zemepána na budo*

11» -

164

Tanie tjchie múror r. 1C65. Máry tieto mnobo stálj mesta
Zvolen ale poskytly i Tefkému kraj. majetku a mnohjia In*
dfom ochranný pritnlok ; i krajanská koruna, tu riäcraz opa-
trená bola. Také boly časy.

Vnútorné mesto podooá sa dlbej Širokej ulici, pozdĺžkj
od sereru na poludňajSiu stranu, najmä od r. 1854., kde
pekná tak rečená „hronská"' brána pre pobodlie bradskej
dala sa srúcaf a tjm bronská ulica s rnútorjiajším mestom t
rovnú čiaru spojená je. Ynútri mesta sú dve studne s najlep-
Sou Todou, yy kopané na nakládky mesta r. 1780. bez po-
cbyby zato, ze v tento rok mest^ toto strašným požiarom
naTŠtíyeno bolo. Tak tiež y nútri mesta yšade prosríedkom
boly pred tým yystayené domčoky; ale r. 1780. sú srúcané
a jejicb majiteľom inde, najviac y brnčíarskej uKci, mestíská
na domy od mesta zdarma sa yyznaéily, — ba r. 1781. za
procredné domky tieto srúcané jejicb majiteľom vyplatila
pokladnica mestská 2,019 zl., čo ocenenú cenu týcbže domkov.

Hneí za múrami mestskýná a síce od východnej strany
nachádza sa jedna prosredná ub'ca, do ktorej od východu
stekajú ulice: tehelná, hrnčiarska, môfovská, a od severu
hronská ; tak tiež vedú do tejže prosrednej ulice zo samého
mesta dve maličké uličky, totiž fortiia a ulička od hronskej
blany, tu i tu ružovou pozvaná.

Dľa popisu duší r. 1857. mal Zvolm obyvateľov a síce
evanj. Augs. vyznania 1,011, rím. kat. 668, ev. helv. vyzna-
nia 1. prítomných domácich 1,416, cudzích 325; prítomných
tedy súčtom 1741, neprítomných svojich 2C0, spolu tedy
2,005. K počtu tomuto i^áleží pridaf eSte i Izraelite v, ktorí
r. 1857. po prvší raz začali sa tu usadzovaf, a ktorých počef
zo dna na deň rastie. Dľa poslednieho ^Schematismu diécesán*
skeW má 776 kat., 1340 ev. A. v. a 62 židov.
Zvolenci sú čo do národnosti od pravekov až pp dneSok
všetci Slováci, y^jáko hy ich mala vSetkých Jedna maci,^

Obyvatelia títo zaoberajú sa najviac roľníctvom, pritom
ale pilnujú i remeslá, a všelijakým statočným obchodom živ-
nosť svoju v potu tvári si vyhľadávajú. — V dávnejších
časoch musel byť tu obchod živejší, než teraz, čo preukazujú
nelen rybníky, nekdy pod ^Pustým hradom" pri Slatine
vode byvšie, ale i pod bralím priekopy, bezpochyby nekdy
vykopanej na vodu z Hrona ku hámrom železným, o ktorých
sa tu 1 tu píše v ten smysel, že bane na rudu železnú malý
byť. vo Zvolene. Bývalý tu predtým i trhy každú sobotu^

165

ktoré ale pre malé účastenstvo nz zaníkly, a len nečo málo
E nicli pozostalo na každá nedeľa odpoludnia, í to len tak
numochodom tých predáračor, ktorí so svojím zbožím prez
toto mesto na trk do Bystrice sa ponáhľajú ; — taktiež pred-
tým TO Zvolene boli i znamenití nožiari, ktorí syôj nožiarsky
mlyn mali y Neresnici a platili od neho mestu 1. zl. 50
denár. (srov. mestská zápisnicu z r. 1737. 18. sept.) ; teraz
na tom istom mieste stojí valchovňa zdejSích súkenníkor*
Výročné trhy na dobytok medzitým zrláSť na Sv. Ernesta,
Mateja, Božieho tela a na Alžbetu sú i po dnešok chýreené
a bývajú veľké ; bo v okrese zvolenskom dochováva sa mnoho
rožného dobjtku. — Medzi tunajSími remeselníkmi J počtom
najviac je hrnčiarov, mnoho tiež Sevcov, ktpri^píeféfeJm-^^tlÄ
reČené črieve (obuv roľnícky) šijávali, kepéttlfátcMíSláb^ fllttlt
rečených širiciarov, ináč i hrubokrajčírov , krznárov a čiž-
márov tiež nemalý počeť sa nachodí. — Pod menom „Štiav-
nických^ dorábajú sa tu tiež výborné a chýrečné fajky, naj-
viac z hliny ostrolúckej — Treba podotknúť; že je tu bielenie
plátna od dávna chýrne; ináč konope a ľan každý rok sa tu
nevydaria, a pradenie na kolovrátku tiež ešte do úžitku
neprišlo. Nachádza sa tu pri samom Hrone veliký drevosklad
na dosky, laty, šindle a jedlové brvná.

Obyvatelia zdejší všeobecne sú ľud zdravý, pracovitý,
usilovnosti železnej, tichý, ústupný a na ten čas ešte i
nábožný, bohabojný; sú onŕ vôbec statoční, a medzi nimi
zriedka vyskytne sa zločinec* Keby Zvolencov predkovia v
skutku takí bolí bývali, jako ich Anonymus Regis Beľae
Notarius skrivodlive opísal, ba očiemil, vyzerali by ich po-
tomci až po dnešok jako zlí čerti. Ináč vzdelanosť mesťanstva
tohoto je malomestská ; samostatného presvedčenia, rázu to
povedomosti o hodnote svojej ľudskej, úplne nezná, čo ho
činí priveľmi ostýchavým, utiahnutým, priponfženým, a čo
chytráci, ktorí zaň pre svoj zisk myslia, snadno ku svojmu
osohu, so škodou ale tohoto dobrého ľudu, vykoKstiťznajú. (Snáď
nám len toto poznamenanie za zle nevezmú tí, ktorých sa tyče.

y meste tomto nachodí sa 269 domov, tedy len od r.
1821. o 7 domov menej, bo mesto toto od spomänutého r. 8
BtraSnými ohňami navštíveno bolo, obzvlášte r. 1823. 13. okt.,
kect 117 domov i s plnými iitodolami na popol obráteno
bolo. — Beresényij aby nahnal strachu cisárskym, po vypá-
lení Levíc, Krupiny, dal i mesto toto r. 1708. 26. okt. z
dom do domu podpáliť, tak že celé v popol obrátil. (Srov.

^Mi»tor. r. ffunaarzae Joamiia Sz&o&réanyi"^ a zápisnice mestské
r. 170S. ; t posleďl&íeii atojí: ^CíritaB liae«c6 per fi^ócxíanos
^saecW domatm Kuccemsa, csunpaaae líque&ctae, mhilq^ue
ab hac dade et ciUamitate iotaelum iselietum.^) ^^ Tak tiež
l^ornia ulica za branou r. 1723* až de xákUdoF Yjborela, a
r. 1780. 13. apr. za pol kodiny 30 domov v meste po bránu
proti Ostrej lúke, pritam tiež mnoko dobytku popoľom ľablo.
— Poyesť zacboTalai ž^ me^stó toto^ kým stálo na tak reéenej
kriy^ púti, od Tatároy bolo až do základov sboreno. — Okrem
gpomänutyck už okliov yyhorelo mesto toto r. 17fi7., 1825.,
1828*, 1830., 1837. a 1861.

V tomto meste je dom br. Thuirm^ palatfna sa naekodiaci
teraz pod č. 27., dosiaJt dobre zackovaný, az'^asov tobožepalar*
tína Y tomže dome, uackodia sa tieto nápisyua dvock kameňock :

vekvy/^iomm /MN£T/\jtfErE0ivM YsíAfei/o

Treba spománúť, že Vladislava kráľa manželka Anna k
bobatým Tkktrzo^tom v peňažitýck svojick záležitosfack často
sa utiekala ; začo Ján Tkwrzo bol komorským grófom v baň*
skýcb mestáek menovaný, i* 1505. ale dala mu královna
bažské mestá a krad mesta Zvolma do záloku.

V prosriedku mesta o samote, nečo na zvýfienom mieste
atojí pekný rím. kat» kostol, vystavený pevne v slobu gotickom,

167

a jeho začiatok zdá sa by€ založeným pod Ludvikom Vetkým,
ktorý i snem poľský tu v tomto meste držal ; ináce kostol

tento založený má byť od kŕárovnej Beatríxy^ man žélky Andreja IL ,
no zasvätený je Sv. Alžbete kráľoynej, patrónke kostola tohoto

168

— Pred i po zbúrení Rákóczyho kostol tento zaujali evanjelici.
V lodi kostola tohoto môže sa videť címer mestský.

Krásny noyj oltár do kostola tohoto mesto na sYOJe
nakládky dalo postaviť r. 1725. — Clrker táto má svoje
dcéry ; jednotlivé domy na bakovej jame, v Neresnici v
LiesKovci, v Sekieri, v môťovských dúbravách a zvolenský
zámok, ktorý je na poludňajšej strane mesta tak rečeno s
týmto spojený a v samučkom chotáre mesta na neveľkom
kopci vystavený. (V. obr, na str. 167.) — Pri kostole nadrečenom
od západnej stranyje pristavená 20^ vysoká väža, stavaná r. 1648.
a obnovená r. 1812. vždy na nakládky mesta. Na väži tejto je
šesť broncových zvonov, dva totiž hodinové a štyri na
zvonenie. Keď zvony tieto Bercsmyiho vojsko r. 1708. roz-
topilo, dalo mesto v Bystrici u zvonára na svoje nakládky
r. 1713. nové uliať. — Ku kostolu tomuto od poludňajšej
strany pristavená je krásna kaplnka bol. BI. P. Márie a
síce od Jozefa Ebeckého na jeho vlastné nakládky okolo r.
1660. Na tejto kaplnke je väži-cka 8® vysoká, meďoa pokrytá
r. 1766., majúca i jedon broncový zvonec. — Od strany pol-
nočnej ku kostolu nadrecsnému je pristavená mestská sypáreň,
nekdy kúria mestská, a ešte v dávnejších časoch, jako sa
udáva, „auditórium" kráľa Matiáša Korvina. — Vôkol a okolo
kostola tohoto bol nekdy hrobitov (cinterín) a pod samým
kostolom jako i pod kaplnkou hore spomänutou 3 krypty.
Hrobitov teraz leží za mestom na západno-polnočnej strane,
na brehu hronskom, na tak rečenom „harajch" hore, z ^,oho
si Zvolenci i porekadlo učinili vraviac: „počkaj, vynesú ťa
na harajch." Hrobitov tento je spoločný katolíkom a evan-
jelikom A. v. V ňom nachodí sa i kaplnka sv. Kríža s
maličkou väžičkou a so zvoncom broncovým 60 í( raziacim.
Kaplnka táto je v porňchanom stave a na úpadok, lebo nemá
žiadnej základiny. Ešte jedna krypta nachodí sa tu pod
kostolíkom zámku zvolenského, v ktorom jediné pozostatky
Štefana Eszterhdzi/ho, ale len tiež tým spôsobom jako iné,
trúchnatejú. Pred rokom 1784. bol jedon hrobitov za alicou,
zdola starej tehelný, tam kde teraz Jána Černánskeko záhrada
stojí. — Boku 1831., keJ cholera i toto me^to po prvýraz
strašným spôsobom prekvapila, v krátkom čase zomreli na
ňu asi 66, a títo zomrelí zahrabovaní boli v Neresnici nad
mlynom mestským prvým, strán cesty v brehu, i pri madokySi,
^jhnidovka** menovanej. Podľa týchto posledno menovaných
pochovávajú sa teraz zdejší Izragliti. Treba zaznačiť, ze

169

cliolera, kedykolvek vo Zvolene sa zjavila; vždy v tak rečenej
uličke „fortňa*^ a okola nej na blízku samú prvú korisť si
vzala a. odtiaľ len neskôr do mesta ďalej sa zanrýzala.

V cirkvi z hora podotknutej naohodia sa cirkevné zápis-
nice krstených, zomrelých a sobáSených od r. 1634.,*zápis-
nic^^ fnieSaných manželství alé od r. 1754, a konfirmovaných
od r. 1777. Patrónom kostola a cfrkve tejto r. kat. je mesto
Zvohn. Cirkevní služobníci brali svoje nadania a platy od
mesta^ a mesto na to bralo a užívalo od pravekov dežmu
ôbzvláŠte z Lukového a z celého Lieskovca. R. 1737. na
zadaný prosbopis zdejšieho farára daný mu je pomocník
(kaplán), ale len jeho osobe bez následkov. V kostole tomto
r. kat. predstata mesta predtým prísahu skladával, a jestli
bol evanjelik a nechcel tam prísahu složif, mal sa z úradu
prepustiť. (Srov. zápis. mest. 1718. 16. jun.). Dla vys. roz-
hodnutísv od r. 1784. sudcovia nie viac v církvach, ale na
rainom dome sprisahaní byť majú.

Zdejší evanjelici Augsp. vyznania majú tiež svoj kostol
v nútri mesta v rade medzi domami, založený pod cis.
Jozefom II., alejenjako modlitobnica, ktorá mala vchod
len od dvora; pod cis. Františkom II. ale doSlo povolenie
dvere na nej otvoriť i od ulice; co svedči na kostole tomto i
mramorová tabula s nasledovným nápisom :

„Josepho fVnData plo, pletate parata,
Caesare FranClsCo II. sVM reparata plo.",

Modlitobnica táto dosiahla úplnej tvárnosti kostolnej
len r. 1856., v ktorom čase ku priečeliu kostola tohoto
vkusne pristavená je váza utešená ; múr tejto 18® vysoký je
zo samých kresaných kameňov a má základy 3*^2** hlboké.
Väža táto stojí na štyroch stĺpoch, každý stĺp má osem
uhlov. Pokryv väze 8^ je z medi a zavŕšená je krížom. Na
väži tejto sú tri oceľové zvony , v Bochume vo Vestfalskn
zajednané. Najvätší zvon z nich má nápis: „UslyHte-U hlasu
mého. nezatvrdzujte srdci vaíich,^ a váži 2,132 í?; sredný má
1,859 '2?, a najmenší 771 Ä", každý cent bol na mieste za
30 zl. sr. zajednaný, a do váhy jejieh počítané boly i srdcia,
koruny, panvičky, valce, ramená. Za zvony tieto plateno
povozného z Boehumu po železnici až po Grán-Nánu 273 zl.
sr. Clo vynášalo 256 zl. 23. kr. sr.; ale na prosbu, od církve
tejto zadanú, najmilost. Zemepán najláskavejšie odpustiť ho

170

ráčil. Súzmk sttonoy týchto od bochumských rýbornýeh
strojníkoT tidaný je: tero a kyart s tónom d, fis, a, Zrony
tieto čo do klasu nemôžu sa vyrovnať broncorým, ale sú lacné,
stále a dajú sa počuť i na tri kodiny. Pod j^ným stĺpom
yftae t^jto r základock do skaly vykresaná je schránka, a
do nej položďa sa listina, natrená s balzamom copaivae a
vložená do sklenioe. Yäža táto stavala sa prez tri roky , a
krom ručných a vozových prác mala stáť okolo 10,000 zl. sr.,
dôkaz to, že sjednotené mravné sily mnoho vykonať môžu.
K cirkvi tejto prináležajú čo jej dcéry: obec Lukovo, Lie-
skovec, Môťova , Buča , Kováčova a na MaSe - Lehote a
Budičky - Tmí jednotlivé domy. Na kostol otázny zakú-
pený bol dom nekdy Žemberovský za 3,800 zl. ; ináč jako to
jeden intimat vys. uh. kr. námest. rady z r. 1782. vysvedčuje,
mal stáť 1000 kremnických dukátov. Peniaze tieto sosbie-
ral Pcdugyay u meštianstva, za čo od vyššej vrchnosti naod-

Íoved bol braný. Cirkevní ci títo r. 1783. zadali prosbu, v
torej sa udáva, že istý Radvanskovský dom na modlitobnicu
zakúpiť mieíia ; načo len to je uzavreno, že poneváČ otázny
dom blízko kostola r. katolického leží, preto o jednu hodinu skôr
majú sa služby v nom konať, aby kroa spev a inšie neprí-
ležití neboli katolíkom. Ináč evanjelici zvolenskí chodievali
do kostolov na Ostrolúku a do Oaramsekú , do tak rečených
artikulárnych. Pred a za času Bákócovských zbúr zaujali
evanjelici tunajší kostol kat. , preto že v celom meste len
nekoľko , dľa zápisnice od r. 1682. len 5 duší bolo kat.

Dľa J. Ribmyho y^Mmwrahäia mi/g. conf. in Hung,^ pag.
529* už ťoku 1534. i tu vo Zvolene obnovené náboženstvo
vyznávané bolo, a tiež tak rečené cirkevné ustanovenia sedem
si. kr. a banských miest r. 1573. 3. júnia podpísali Juraj
LovUányi^ zvol. evan. kňaz^ a učiteľ Eliá^ Bemhardua Vodiče^
nttô; ten prv menovaný bol r. 1580. pre svoje vyznania nábo-
ženské vyhnancom.

Cirkev táto zadala r. 1791. prosbu, aby z obecných dô-
chodkot mesta istá čiastka na jej potreby sa dávala a zvonov
užívanie povolilo; tiež prosbu o 500 zl. z obecného zadala
r. 1819.; z pokladnice mestskej ale len od r. 1861. napomqe
prijíma ročíte 1458 zl. 50 kr< r. č.; krom tohoto adjutum,
od dávnejších čias platí mesto na jej učiteľov 210 zl. r. č. a
na hos])ody jejich 82 zl. r. č.

Čo sa týka zdejSích škôl, sú tu nižšie kat., tak zvané hlavnie

171

o troch a eyanj. tiež o troch trieda<5h. Stavigko pre Školy bolo
nekdy v prosriedku mesta neďaleko kat. koBtola ; keď sa to ale
prepustilo tak rečenému starému špitálu, sborenému r. 1821.,
prenesené boly školy na „yinnu krému" a odtiaľ r. 1856.

Sutovaly sas len nie k úplnej spokojnosti zrovna pod radný
om. Školy miešané boly r meste tomto po r. 1794. ; kato-
lícke zdejSie školy braly po r. 1824. podporu zo základiny
školskej z turčianskeho kláštora.

Mesto toto má 5 hostincov; z nich tak rečený „hronský"
vystavený jé celkom z múra r. 1736. za 1,003 zl. 15 denár. ;
krčma v doline Neresnici vymurovaná je r. 1738. a stála
1,189 zl. 28. den.; hostinec na „stráži" je r. 1767. vystavený,
jná veľmo hlbokú, z kresaných kameňov vymurovanú chý-
rečnú studňu; krom týchto sú ešte dva hostince k zlatej
hviezde a ku hroznu.

Predným malo mesto toto i svoj pivovar a r. 1801. oď
rodiny Ladislava Sbrakúnického , menovite od Terézie Bmickej
mesto Äa 1,400 zl. zakúpilo majer, „Bakova jama* rečený, ktorý
obecný majetok je na dobrú pomoc obecnej pokladnici; leží
ale majer tento na vŕškoch vedia chotára obci Lieskovec, a vršky
tieto to zvláštne do seba majú, že na nich mnoho najčistejšej
vody sa prýšti, jakoby ich vnútornosti zo samej vody pozostávalý.

Mlyny v meste tomto sú jeden na Hrone, ktorý mesto
Híideemi odpredído r. 1848., a dva mlyny v neresnickej do-
line ; krom týchto mlynov tak rečený zámocký mlyn na
Slatine zakúpil od zámockého panstva mlynár Lovám.

Radný dom stál nekdy pri r. kat. kostole, teraz stojí vnútri
mesta v rade domov od západnej strany, je pevno a vkusne stavftný ,
a má veľkú sieň.

V listinárni mestskej nachodia sa zprávodajné a súdobné
zápisnice, poriadnejšie vedené od r. 1615.; ktoré jako i
pozemnokninové od r. 1611. zapisovatef mestský, menom-
Adam O^ovákg , r. 1743. s vytrvalou pílnosfou regestroval.
— Staršie zápisnice obsahujú v sebe najviac počty mestské.
Dľa týchto počtov zaznačeno stojí, že MatiáSa Korvína kráľa,
ktorý sa tu vo Zvolene a vo zvolenskom zámku rád a často
bavieval , mesto toto obedom poctilo ; koľko ale stál obed
ten , znaky v tých časoch k tomu uSíväné uhádnuf nedajú;
povesť ale nesie , že mal ten obed stáť. 12 úhor. zlatých ; v
1»n istý čas i sekretár kráľov peňažitý nejaký dar od mesta
prijal. Výsadné listiny, mestu tomuto dant, i tie z najstar-
ších časov , sú dosiaľ dobre zachované , a v archíve tomto

172

nachodia sa mnohé staré listiny, písané yo krajanskjcli uži-
Tanejších rečacb, najviac ale y latinčiae. Jeden list na zdej*
Siu yrchnosť palatínom Jwrajom Thwrzom r. 1615. y októbri
písaný svedčí , že mesta tomuto drevený krížik , sebe na
ukážka poslaný, tu dakedy si vo víchrici padlý, nazpak zasiela
s tým želaním , aby znak ten , ktorý je stajný s címerom
mestským , priniesol mu požehnanie. -^ V zápisnici od r.
1646. zaznačeno stojí, že i v tomto meste r 1645. nákaz-
livý mor strašne pustošil, a súčet len tých, ktorých s obradmi
cirkevnými v krátkom čase pochovali, vynášal 1,168., krom
tých, ktorí bez kňaza, jako sa hovorí, odprataní sú do matky
zeme. Roku toho hrôzy plného malo mesto 11 senátorov, z
nich ale na tenže mor pomrelo 7.

Medzi inými mnohými pamätnosťami mesta Zvolena stojí
v jeho listinárni v zápisnici od r. 1737. 13. jun. tiež zazna-
čeno, že sudca Martin Grafík vrchnosti mestskej oznamuje : že
na mestskom pozemku „do bazov", koncom na borovej hore
proti Rybárom, kravský pastier Jano BacJcý našiel najčistej-
šie zlato vyrastené, v hodnote 5 dukátov kremnických, div-
ným prírody spôsobom okolo tenuškej slamy krásneho žita
obkrútené, za ktoré zlato 20 zl. nálezcovi mestská pokladnica
zaplatila, a ho jako zvláštny klenot vložila v archíve do že-
leznej truhly ; jako ale odtiaľ zmizlo, o tom zápisnice mlčia.
Potom zase v zápisnici od r. 1723. 7. augusta napísano stojí:
r. t. bežiaceho v mesiaci auguste zas ihravou prírodou kroz
nevymeranú božiu moc , v podivnom spojení a medzi sebou
zapletení dva krúžky (circuli) z čistého zlata, 10 kremnických
dukátov vážiace , v hrubosti tenkej žitnej slamy, na borovej
hore, v tamejšom močiarisku našiel Jána Przevického ueen,
menom Jano Urblik, No, častejšie nachodenie zlatých drôtov
pa borovej hore, je vec Zvolencom známa. Z takého tam náj-
deného zlata bývalý do r. 1836, mešťanosta, Palko Kakmz\
mal si dať tiež zlatú obrúčku vychystať; i Jálí Schormann^
stolice zvol. radný fiškál a pri meste tomto vicenotár, zo
zlata, na borovej hore nájdeného, mal dať vychystať prsteň a
darom poslať Jeho c. kr. Veličestvu Františkovi ; ba r. 1857.,
ked sa čistilo jazero na borovej hore , aby sa tam kúpele
mohly zapríčiniť, robotníci našli jeden kúsok zlatého drôtu,
ktorý sa složil na pamiatku do mestskej listinárne , do tak
rečenej železnej truhly. O zlatých drôtoch týchto bola mien-
ka, že je to sanArastlé zlato. Znalci vidiac posledne najdetý
kúsok, istia, že je to výrobok ľudský, a že drôty tieto pocho-

173

dift lebo z časov MatiáSa kráľa, tu éastejšicf s réľmožmi bayiy-
Sieho sa, lebo- z časov snemov, tu držaných, alebo vojen
i tu vedených.

Dľa zápisníc mesta tohoto František VeMíni de Hftdad a
oomea p&rpetuus deMwráfíy zvolený nádvorník r. 1655., odpustil
mestu tomuto taxu snemovú , že jei4& mesto darovalo lúku
^vranuska" rečenú ; tomuže Ve^dinimu^ palatfnovi mesto
toto darovalo tiež r. 1656. dom Glozzanov , nekdy pri fare
postavený.

Mestská biblia slovenská r. 1726. 18» mája žiadala sa
nazpak od dcéry Daniela Remeríck ; viac ale do listinárne mest-
skej sa nedostala , na nenahraditefnú cenu jej starobylosti.
Tak tiež Barbara Priny^ vdova Axudreja Ostrolicha^ darom dala
tomuto mestu kalich, jako to svedčí zápisnica r. 1614.
18. apríla.

Sád tohoto mesta potrebovaný býval i od okolitých obcí,
menovite, jako to zápisnice mestské svedčia, r. 1635. Môfo-
vania svoje isté právo na rozsúdenie poddali zdejšiemu súdu ;
tak tiež dla svedectva zápisnice od r. 1721. 15. febr. me-
stečko Pliešovce žiada si vyslať dľa zvyku starobylého dvoch
senátorov mesta tohoto na revisiu svojich trestných obžalôb. Ij

Tak r. 1741. budínska vrchnosť žiada od zdejSej vrchnosti
vysvetlenie: zdáliž dedič o pripadnutej sebe čiastke, kým !

jeho spoludedič žije, slobodne rozhodovať, závet urobiť, alebo
ju odpredať môže. Kremnica mesto r. 1770. dozvedá sa od
zdejšej vrchnosti: či tí remeselníci, ktorí od processie božo-
telovej odídenim na jarmaky sa odstraňujú, pokutovaní bý-
vajú átJ. Čo všetko a ešte viac tomij podobných vecí je
dôkazom, že zdejšie mestské vrchnosti v dobrom chýre nekdy boly . •

Pripomänúť ďalej treba, že stolica zvolenská svoje valné ^

shromaždenia vydržiavala i vo Zvolene (srovnaj zápisn. od r. • i

1790.); podobne mesto Zvolen za coUectaculum vojska BetMe-
ncvského vyziiačeno bolo, ktoré odtiaľto naložením vys. uh.
kr. nám. rady preloženo • bolo do Krupiny na žiadosť
tohoto mesta.

Mesto toto od obecných pozemkov svojich predtým nepla- ,

tilo žiadnej dane, lež zo svojich dôchodkov obecných pla- i^

tilo cinz kráľovský, a r. 1813. na vyzvanie palatína dalo I

päť husárov; ináč strany dane na mesto toto boly 3| pala-
tinálske tak rečené porty vyhodené, a dťa tých ročitá daň
dľa okolností vynášala n. p. r. 1729. 1,594 zl. vied., r.
1751. 2.033 zl. 30 kr. vied. Na teraz obecná mestská a jeho

176

toto dalo 18 dnlátoT na stayisko krárovskéyBudíne. Roku 1703.
16. jun. istému Rakoncajom na kúpele rybárske (t. j.
Sliac) mesto toto dalo darom 1,000 šindloy, z čoho vysvitá,
že kúpeľ Sliač je starodávnejší nežli sa to ináč udáva.

Dla zápisníc mestskýcli bol mäsa hovädzieho 1 í?, r.
1773. za 4 kr. vied, ; r. 1775. ale za 5| denárov.

No a teraz eSte z tohože arehíva mestského milým pánom
susedom v Môťovej povieme nečo, aby si už ďalej nelámali
svoje poctivé hlavičky nad tým : jakým spôsobom tie osredky
„Vajdovka" do chotáru zvolenského prišly, kdežto by tieto,

£' ko sa to pánom Môfavanom zdá, radnej do chotáru obce
ôťovej náležať malý, keď vraj osredky tieto meno po mô-
ťovskom Vajdovi nosia. Vec má sa tedy nasledovne: Ján
Vajda, obyvateľ môťovský, iste kúpil od Jozefa Dermára, zem
za 1,000 zl«; poneváčale zem táto ležala a leží v mestskoni
chotáre a mesto malo ten svoj štatút, že medzi rokom, bárs
ktorýkoľvek mešťan môže kúpu tunajšieho v mestskom cho-
táre ležiaceho pozemku cudziemu, von z mesta bývajúcemu
kupovateľovi staviť : stalo sa día toho, že JŠtefan Pelcer Jána
Vajdovú shora udanú kúpu stavil, a stavená takto zem potom
rozmerala sa na osredky mešťanov. Tak to stojí ^ zápisnici
r. 1816. číslo 487.

V listinami mesta Zvolena do r. 1848. nachodilo sa viacej
veľmi starých ílinát, na ktorých panvici prach, kohútikom
na horiace práchno pripravený, sa zapaľoval; samopale tieto
jako i mestský, na dva boky ostrý a veľký meč, znak to
práva hrdelného, kroz vojsko cisárske sa shabaly a preč od-
viezly. V tomže archíve nachodí sa veľká holba, podobná cin-
kotskej, zo spieži hrubo uliata, a na nej rok 1511.; no, stou
by i dnes boli spokojní všetci páni z mokrej štvrti. Ďalej
nachodí sa tu i stroj železný — neblahej pamäti — mučiarsky,
v ktorom štyri prsty naraz kroz šarhu sa prešovaly, a kta
to trpeť musel, ten veru vyznal i to, čo sa mu nikdy ani len
nesnívalo. Taktiež nachodia sa tu z broncii drôty pružné, v

fodobe trubice pokrútené a na oboch koncoch jafeoby tru-
icu tú zatvárajúce ; tieto malý byť nájdené kdesi na boro-
vej hore; k čomu ony mohly slúžiť, i, takí, ktorí sa vydávajú
za znalcov starožitností, vidiac ich, neznali udať. Podávame
tu na pamiatku :

177

Menoslov

pretisednikov , súdnych^ zapisovaieftn), snemot§eh ryslanco9f
a poceť radny^íh r sL a hr. meste Zvolene od r. leei—lSéS.

Hokn :

mená predBedov súd-

mená zaplsovate-
lov:

mená nektorých

Í6ÍI.

Melchior DubM.

1612.

Ján Síimel

1«1_3.
16 14*

Ján Zamberský,

10
12

Martin ffudicius.

i'eis*

Gabriel Horvath.

161«-

1617.

Ján Zamberský,

1 1

161H.

Timot, Stimel.

1620.

Ján Stimel.

11
11

1621.

Martin JJudieius^

1622.

Benedietui Horvath,

Juraj Dubeciusy
spolunotár v sto-
lici.

1623.

Timot, Stimel.

•

i 624

Mich. KaUtuz,

•

1625.

Timot. Stimel.

•

1626.

Tob. Sudelius.

1627.

Tim, Stimel.

•

1628.

Tob, Sudelius.

•

1629.

Juraj Lieskóczy,

•

1630.

Mich, Kalauz.

1631.

Oaspar Bartosovic.

Márt, Bencelius,

1«32.

Mich, Kalauz.

]%\t

Timot. Stimel.

1636!

Juraj Lieekóczy.

1637.
Í68S.

1639.

.Gašpar Bartosovic.
Ján Blasko.

18(^0.

Gašpar Bartosovic.

ISli

Štefan Álberty.

"Š"

1643-

Gašpar Bartosovic.

Andrej ffudecius.

Ján Šemhery

1 1

Štefan AJherty.

■'

1648.

Daniel Berky.

•

1649.

Andrej Kapiry,

1650.
1 65 1 *

Žigmond Somoify,

•

4652.

Ján Očovský.

16.^3.

Andrej Kapiry,

1654*

1655.

Andrej Bartosovic.

spolu zapisoratef.

A Barto
Štefan E

sovie a
rdSdy.

178

Roku :

mená predsedov súd-
nych:

mená zapisovate-
fov : ,

mená nektorých

vyslanoov snemo-

vých:

1656.

Ján Očovský.

1657.

le'ao-

Andrej Kapiry.

9
o

Ján Šembery.

•

1601.

If62-

Andrej Bartosovic,

11
10

•

1663.

Andrej Kapiry,

Štef. Bezek, spola
stoličný notár.

1664.

Ján Kalauz.

1««5.

i«6e-

Andrej Kapiry,
Ján Šembery,

•

1667.

106R.
16f9.

Andrej Kapiry,

•

♦ •

1670.

Ján Seultety*

•

1671.

Ján Kalauz^

1672*

Andrej Kapiry,

•

1673.

Ján Seultety.

1674.

Ján Sembery,

•

1675.

Frwiío Eeget.

•

1676.

Mieh, Tomkovic.

1677.
¥6l8-

Fro/iío Ecset,

1679.

Mieh, Ebeckj.

1680.

Ján SeuUety,

Tomáš Ebeeký.

i 681.

Juraj Riazik.

1682.

Mieh. Tomkovic,

•

1689.
1684.

Ján Seultety.

•

d 685.

Demiel Remenius^

168^.
1867.

Mikuláš Berky,

•

Tom. Ebeeký a
Mieh. Berky.

1688.

Samuel Orocký,

16S9.
i 691.

Ján Seultety,

1692.

Juraj Ríazik.

1693.

Fra^o Sehwarz,

1694.

Ján Seultety,

1095.
1696-

Sam, Šembery,

Tom Ebeeký,

1697.

Sam. Oroeký,

1698.

Ján Alberty.

1699.

Fraúo Schwa/rz,

1700.

Da/nid Remenius,

1701.

Juraj Horvath,

1702.

Sam Litomerický,

1703.

1706-

Sam. Qroeký.

•

Don, Remenius,

JánSeultety.mUá.

•

1707.

Sam. Oroeký.

1708.

Juraj Horvath.

' '

179

Roka:

mená predsedov gúd-
ných :

mená zapisovate-
ľov :

mená nektorých

vyslancov sneme -

výoh:

1709.

ŠU/, Kalauz.

Jur Horváth 9kJán

1710.

Ján Álbertí/,

Seultety.

1711.

Ándr, Erdôdy.

17 12.

1718-

Mikul. Duehoň,

Ján Šembery, spo-

Mikul. Duchou, Ján

1714.

Dan. Remeniug,

lu stoličný notár.

Šembery.
Mikul. Duchou, Ján
Šembery,

1715.
171«.

Mikul. Duchou.

\ 4

1717*

Don Remmius.

1718.

Ste/. Sôret.

1719.

Dan^ Eemenius.

1720.

Mikul, Duehoň.

1721.

Petor Mazáry,

[

1722.

Mik. Duehoň.

•

Ján Duchou^ Sam.
Šembery.

1723.

Pet. Matáry.

1724.

Ste/. Sôres.

1725.

Math. Ocovtký.

1726.

Mieh. Vuehon.

.10

1727.

Pet. Mazáry.

•

1728.

Ladiel. Seleeký.

Adam Ocovtký, Ján

1729.

Sam. Oroeky.

Duchoň.

1730.

Stef. Sih-ee,

1731.

Ján Tomko,

1732.

Ján Dueh<y/í.

Ad. Ocov'iký, v.
notár.

•

1733.

Sam. Groeký.

1734.

Šte/. SSree.

1735.

Sam Groeký.

1736.

Joxe/ Litomsrieký,

1737.

Martin Grafik.

1738

Jot. Litomerieký.

1739.

Juraj Lepiny.

•10

1740.

Joz. Litomerieký.

1741.

Álsoíand. Waehot.

1742.

Ján. Szemey.

Ad. Očovský, u
notár.

•

1743.

Márt. Grafik.

1744.

Sam. Litomerieký,

1745.

Ján Pilárik.

•

1746.

Fraň. ŠUehtík

•

1747.

Ján Pilárik.

1748

Ján Litomerieký.

40»

180

Roku

j ta en á pieditedoT BÚd-

"^^ mená ZAni^ovate- ™^"^ nektorých
^^mena ZÄpwovate vyilgncov inemo*

1749.

Jan ^iíWclTi.

1750.

Som, Litmnerickjf.

175 L

Dan. Mašdrif^

Márt Palié:

1752.

SotiíL. Litomerický^

1753.

Ál&i. Witchot.

1754,

Férd. äíeehHk.

1755.

Sam, Litiímeriektf.

MaH. FaUcT\TiQÍkT.

Paml Bocké, T.
notár.

1756.

Juruj Jamriíkú,

1757.

Mrd. ŠUehtik.

■■

175a

Sam, LUomerieký.

1759.

Dan. Kal^uz,

ľ? 60.

Ján Peťko,

•

1767.

Dan. Kalauí,

Ján FeťkQ ;

10
10

•

17ft8^

Ban. Kaliiuj.

ijíjt.

Ján Fektm.

17 7 1 -"
ITTÍ-

Ignác Bukoviek^.

Ján, Míhahméf v*

DOi

Ignáú FekeUt r. not.

177S,

Daniel Sírmberpeft

m ;

Laditl, Stra koniek^f

r. not.

1 177-

Jmi Peťko
Juraj Mé4sarot.
Ján FeMé.^

1783.

Ét4/, EaJ^kij.

, '

LHi-

Ján Fekele.

7 1

Karol It^menmi

iiií-

Ladul. Štrmkmie^.

Ig. Fekf44^.

jjM^

Ján Féhá€. ^

Pavel ¥*uUv^í4

IHIÍÄ'

MM. ŕ%«|.

iTSt-

ÄU^amá. Pálu^ifaL

Andrej ÍMhk^ v.

not.

1N07.

Aléxaná. Waehu,

Jfišf/ fíut^v^mij ^^^^^É,^

Juraj Méízároi,

f>an. wli||^^^^^^^^^^^^^HB0

t H. 7 S.

TUn-

Sum. Smiemúhý, L

41:

181

Strom tento úracUkýeh to Zvolene pokazuje na rozmaní-
tos{ menoiäloYÍa, a zo ySetkjcli tých skorá udanýck mien —
divná vec — už len Štyri rodiny vo Zvolene jestvujú, totiž :
Alberty, AUtis, Kcdauz^ Kozácek.

Keď sú uz shora podané mená úradokých zdejSíck,
nebude od veoi pripomneť nižej zase mená bývalých zdejSíck
mešťanov, aspoň nektorýck tých, ktorých už potomci toho
mena tu viac nejestvujú, ale stajných mien rodinných dosť a
vSade po vlasti uhorskej až dosial jestvuje ; čím tedy
mesto toto s vlastenskýilii rodinami jakoby v pokrevnosti
zostáva. N. pr.

Abrahamji Bartolom.
Adony Ján,
Benne Mzck,
Berky Dcm.
Blaho JermntaS.
Blázy Ján.
Bocko PaveL
^ _ Som.
BoľogK Ťomái.
Borodore Štefan.
Botto Pavel.
Brada Andrej.
Buľovský Drni.
Bvrzcm Ján.
Deáky 8am. *
DolSálek Vencesl.
Drahoň Tadeus.
Drushacký Štef.
EbecJcý Michal^
Fejérpataky Mat.
Fidicinis Étef.
JVancisci Ján.
Oály August.
OeguS Mtck.
Qoldberger Andr.
Oraf Ján.
Oreichmann Márt.
GrosBmann Ján.
Homonay Ján.
JaEmenoviký Ján.

JwráEka Jozef.
KoUár Matias.
Konkóly Tom.
Kravsz Sam.
Krudý Andr. a Ján.
KuE&ra Ján.
Ksdifay Andrej.
Kuama Márt.
Lehocký Adam.
Lepiny Ján.
Líptay Ján.
Mwrtíny Ján.
Mabula Mat
Motorický Štef.
Nádeja Ján.
Očovský Adam.
Pálacký Jdn.
Pdceir Samuel.
Petrovi^ Franc.
Ptlárik Ján.
Pivolusk Pavel.
Polerecký Franc.
Polxmi MaJtiat.
Rakoncay Jukub.
Rakove J^ Štef.
Reguly Ján.
Révay Andrej.
RubeS Joachim.
Ru^nský Juraj.
Sa9hý Tomka.

182

Seoeriny Izrael. VesdovsJcý Pavel.

Slabey Mtch. VirMer Alexand.

Topereer Anna. Zoborský Sltgism.

Vachot Alexand, Živora Ján.

Pbcfme uS ale teraz cfalej. — 81. a kr. mesto Zvolen pri-
ná ležalo vždy do poítu tak rečenýeh personálskyeh ; meno-
yalo sa ono i bažským (sror. zápisnicu 1699. 8. jun.). No, a
y skutku sa tu i bane nachodilj; o tom ale málo nižSie. Má
právo svoju vrchnosť si voliť, a malo nekdy i 12 radných ;
jeho volená obec mala 24 mužov. Má právo statúta vyniesť
a právo meča i súdu ; od súdu tohoto odvolanie je na kráľ.
tabulu. V zprávodajstve podriadeno je vy s. kŕ. uh. námestnej
rade v Budíne. Do r. 1848. bývalo mesto toto na kraj.
snemy kráľovskými listy povolávano. Na ten čas nachodí sa
najviac radcov z príčiny velkej dane, ktorí meSťanom natí-
skajú, aby sa sami zriekli aspoň právosúdía. — Ba ozaj či
by nebolo dobre zas prísť pod slúžneho J9 . . — korbáč?
Práva stratené odňaté' môžu sa vyzískať, nie tak odrieknuté
práva !

Má mesto toto tiež opatrovnu pre chudobných svojich 12
mešťanov, 6 totiž kat. a 6 evanj. Ústav tento spomína sa v
tých najstarších účtových knihách mesta, menovite r. 1582.,
ba práve až na začiatku XV. storočia. — Chudobných týchto
do opatrovny menuje mestská vrchnosť, a z pokladnice mest-
skej dávajú sa im peniaze na obilie; dáva sa im pri
tom od mesta hospoda a drevo na palivo a kúrenie. Tak
tiež medzi nich delí sa almužna, sbieraná na nich v ko-
stole a nimi samými po domoch každú sobotu. Opatrovna
táto má tiež svoju vlastnú lúku, žobráckou menovanú,
pred Môťovoa ležiacu a poručenú od Jozefa Juracki/y
ale len pre samých katolíkov. Lúku túto mesto užíva za lOO
zl. r. č. ročite platených, a medzi otáznych katolíckych
chudobných podelovaňých. Predtým, kým eSte mesto dežmu
z Lukového a Lieskovca prijímalo, dávalo sa z tej dežmy
obilie týmže chudobným ; na miesto obilia teraz, jako už po--
dotknutO; dávajú sa im peniaze. — Ústav tento eSte i na-
sledovné istiny má:

1. Štátny dlžobný úpis ddo Viedeň 1860. 1. febr. pod
číslom 3089. vydaný a na 957 zl. 7 kr. r. č. znejúci, dľa
splácania 5% úrokov, ktoré sa tiež delia medzi týchže chn-
dobných. Istina táto pochodí z r. 1758., v ktorom mesto toto
značnú summu vysokému eráru bolo vypožičalo.

183

2. Dla počtoY ústavu tolíoto, skrz zvláštneho k tomu od
mestskej vrchnosti voleného dozorcu každoročne vedených,
mal ústav tento roku 1865. 2,234 zh 58V,o kr. r. c.

3* Día závetia Daniela Kresana^ r. 1862. 9. dee. učineného,
ústav tento časom bude obzvlášte a dobre nadaný, a síce po
smrti Zuzany sl Rebeky Kresan pripadnúť jemu majú 2,000 zL
r. č., od ktorých úroky medzi týchže chudobných deliť sa
budú, a síce bez rozdielu náboženstva a národnosti. No, za-
značiť treba, že nadrečený Daniel Kresan bol zo Zvolenmi, osadil
sa na dolnej zemi v Novej Beči jako pekár a z božej po-
moci nadobudol si tam veľkého majetku. Blahá mu pamiatka !

Ustav tento chudobných má tiež jedon broncový zvončok
60 ^-vý, na ktorom sa zvonievalo na mraku a svite ku spo-
ločným modlitbám týchže chudobných.

Potom v meste tomto nachodí sa od r. 1809. i lekáreň,
a od jedných 20 rokov spolok, dfa mena „meStianske kasino."
— Podobne od pár rokov jestvuje tu i c. kr. pocta* Mesto
toto úž r. 1794. prosilo, aby bučianska pocta sem prenesená
bola.

Barvy mesta Zvolena sú tmavobelasá a tmavočervená. I
banderium mesta tohoto 1848. nosilo fračky z tmavobelasého
súkna s výložkami tmavočervenej barvy ; veľká zástava tohoto
banderia ale je v troch kraj. barvách s dvojhlavým orlom.
Ináč hajdúsi mestskí až po dnes ešte vždy nosia háby barvy
mestskej.

Címer mesta tohoto je jedon štít, z dvoch strán držaný
od dvoch anjelov strážcov ; pole štítu je červené, v ňom u
spodku sú tri vrchy, z ktorých prosredný zavŕšený je koru-
nou, na ktorej zas stojí dvojačistý kríž ; na tom štíte ale
vidno kvety ľalijové.

Pečať mestská má do okola nápis y^Sigillum majus Civitatis
Vetefi'ozoliensis Anno Í585." V prosried pečadi je vyrytý štít s
dvojačistým krížom, na troch vrchoch postaveným ; sám ale
štít držia dvaja archanieli. —

Y pecach na pálenie vápna, r. 1780 vystavených, nepáli
sa viacej vápno, bezpochyby že k tomu potrebný vápenný
kameň v chotáre málo sa nachodí, ale na miesto toho páli
sa tu výborná tehla a ešte výbornejšia škribla z hliny, na
krivej púti sa nachodiacej.

Pod tak rečenou novou bránou (mesto malo 4 brány)
složený velikánsky pluh každému cudziemu z tade idúcemu
do oka padá. Je to bezpochyby pozostatok z časov tých,

184

keď sa okolo mesta priekopy robily. Pluhom týmto v tretej
desatine tohoto storočia preorávaly sa skalice na Hrone zá-
vadné, so zapriahnutými do neho 20 páry statku, ale sa to
veru v skalici tej nebárs darilo.

Medzi zvláštnejšie pamätnosti tunajšie právom nadovšetko
spomänúf treba nečutleko Zvolena a v jeho horách nad vtokom
Slatiny do Hrona ležiaci a tu tak menovaný „Pustý hrad.^

rf.iW/*^^

Pustého hradu tohoto prastarobylé srúcaniny, dosiaľ dobre
zrejmé, v nepretrženosti po hrebeňoch hôr mestských v podobe
mesiaca na nove sú rozložené, a až po dnešok na nekdajšiu
jeho velikánsku moc a slávu ukazujú.

Kto a kedy bol jeho zakladateľom, kto a kedy ho zni-
vočil, o tom všetkom dosiaí nič istého sa nevie. Čo o tomto
Pustom hrade v kronike svojej Anonymus napísal: že ho
totiž Borsu^ vodca maďarský, kroz Zvolencov bol dal vystaviť
na pamiatku, že on tu na hrebeni hôr najvyššom jeleňa
zastrelil, nenie viere podobno ; no viere podobnejšie je, že
ten v srúcaninách už v ten čas ležal, keď Maďari do, vlasti
uhorskej sa pristehovali, a to, čo nektorí archeologí, sem
pustý tento hrad obzeraf dochodiaci, nedávno udávali, že je

185

až Y noyejíích časoch staräny, tiež nemá žiadneho základu ;
bo už tie stromy a obzvlášť staré lipy, už len na sriícani-
nach. jeho narastené, pokazujú na svoje mnohé storočia; a
tiež je istá vec, že zámok, pri samom Zvolene i na ten čas
stojací (v* str, 1 67), od Ludvika Veľkého založený , vystavený je z
kameňov a kvádrov Pustého hradu. — Dr. Zijpser v knižočke
yyNeusohl und dessen Umgebufíff^ tohože Pustého hradu pôvod
udáva na r. 745. Pravde podobnejšie zdá sa byť, že Pustý
tento hrad buď za času Mojmíra^ kniežaťa veľkomoravského,
.buí neskôr za Rastislava oproti vládobaánosti Frankov a
Nemcov vystaven a tiež od týchto posledne menovaných
neskôr i sboren bol. No Pavel J. Šafárik v y^Slovamkých
8taroi^tno8ťach^ svojich o Moravanoch a Slovákoch takto za-
značeno má : ^ Dobré srozuméni a pŕátelství medzi Mora-
vany a Franky netrvalo dlouho. Mojmír byl králi Ludvíkovi
jen podezŕelý. Rastie se mu stal ▼ skutku nebez-
pečným. Výtečný tento k níž e, dostav se na
s t o li ci k ní žecí, všemi cestami o to usiloval,
kterak by národu svému utracené samostat-
nosti vydobytí mohl. K tomu cíli počal v zemi
svézakládati mnohé, na ten čas mocné pev-
nosti, a vstoupil v pŕátelské svazky v s Bulhary , jihovýchod-
ními sousedy svými.^ — I to je vec možná, že terajší
Pustý hrad bol nekdy nelen pevnosťou, ale celým mestom,
po ktorého sborení jeho bývalí obyvatelia založili bez po-
chyby obec Zvolen v doline* Z rumov Pustého hradu nad
zemou dosiaľ týčia len dva zádumčivé múry, totiž, jako ich
tu menujú, zadní a prední múr. Tento posledne menovaný
je asi 5' vysoký a 2' hrubý ; pred ním na východ je ne-
veľká rovinka, na ktorej všade poznať sklepenia mnohé pre-
lomené do zeme, a od tohoto tak rečeného prednieho múru
ide sa všade po sboreaých základoch, založených po yrchu,
hrebeňom až na najvyšší kopec hôr, a dá sa i teraz ešte
videť, že po pravej strane týchto základov všade sklepenia
do zeme prelomené sú, čo nepoc^Lybne pokazaje na to, že
do zeme v bralisku vrchu chyže, studne atcf. volakedysi vylá-
mané a vykresané hqlj ; čo i z tade vysvitá, že od tohoto
prednieho múru, ked sa príde na najvyššiu strminu vrchu,
práve strmiacu nad vtokom Slatiny do Hrona, podobne jedno
prepadnuté sklepenie r. 1857. istí, poklady tu hľadajúci
ľudia začali od hora von vykopávať, pri ktorej práci otvo-
rená je v ohromných skalách nekdy urobená studňa veľkej

186

sirokosti, do štvoruhla obložená dobre vypálenou tehlou, ktoré
tehelné steny eSte i vachovkou, podobnou červenému mramoru
vylieštenému, asi pol palca hrubou obhodené boly ; jak ale
hlboká je cisterna táto, to vyzkúmať poklady hľadajúcim
trudnou vecou byť sa zdalo ; ináč jedon kamenný dlhý žleb,
nad cisternou touto z pod kopca trčiaci, e§te i teraz dobre
poznať sa dá.

Bod tento teraz podotknutý tejže novej mesiacovej abo
podkovej sohnutiny je pravý prosriedok, a z pomedzi všet-
kých čiastok hradu najblížej stojí proti západnej strane slnca.
Tu na tejto výšine zdá sa byť velikánskeho tohoto hradu
najvätšia a najzanímavejšia čiastka, pri ktorej do okola všade
prepadnuté sú do zeme ^klepania, a z bodu tohoto je ute-
šený, zanímavý výhľad na mestečko Slatinu, Ocovu a ta k
dúbravám očovským z jednej strany, z druhej ale proti pol-
noci až k samej B. Bystrici, a na zabystrické vysoké hole,
a zas z tretej strany západnej dolu hronskpii hĺbok oúzkou
dolinou až k Breznici.

Od vrcholca teraz spomänutého proti poludnovýchodnej
strane, a tedy hlbšie do hôr, vidno rozsiahleho tohoto hradu
základy po hrebeni vrchu v dĺžosti asi na I hodiny až po
tak rečený zadní múr, a -z oboch strán hrebeňa tohoto jedno
vedľa druhého nachndia sa prepadnuté sklepenia do zeme,
dosť vo veľkej priestrannosti, ktorú obostrannú priestrannosť
všade múry otáčaly, ktorých srúcaniny dobre poznať až po
dnešok, jako stály. Zadní tento múr, vzdorujúci svojou pev-
nosťou po dnes všetko ničiacemu časovému zubu, je asi 5* vy-
soký, a vidno, že pri tom zadnom múre bola brána do hradu
toboto ; potom v samom múre tomto, v istých vrstvách ^akoby
poschodia označujúcich, vidno pozdĺžky vložené okresané duby,
alebo tam už vyhnitých mestiská» Jestli tento múr bol kedysi
baštou alebo väžou, z tej iste bolo vidno dolinu Dobronivsk ú.

Lud tunajší s úžasom hľadí na rumy tieto. Ci to n^ň
pôsobí bývalá veľkosť hradu toho a terajšia jeho v prachu
sláva, a či poverčivosť tá, po dnes u ľudu zachovaná v po-
vesti, že tu totiž zakliaty mních o koňskej nohe strežieva
poklady, a jednotlivým, sem sa zatúlavším ľudom strach
smrteľný naháňa , ukazujúc sa im hneď jako pustovník žinkou
opááaný, prstom k sebe ich volajúci, hneď zas jako nejaký
zver icií naháňajúci ?(Sr.„iVar. KaL 1866.''str. 288.) Nech jejako
chce, ale človek i nepôv^rčivý, hľadiac na rozvaliny tieto rozsiahle^
veľkoleposťou ich bezdečno prekvapeným býva a rád sa tu zahrúži

187

vo sny bádania tmavodávnych časov. Pozostatky tieto starých
časov majú mnoho podobnosti s indickými podzemnými svátinami,
o ktorých píSe Heerm „Zusfttze zu den Ide en," takto:
„Man denke sich ein Telsengebirg in Form eines Hufeisens,
dessen beide Enden eine halbe Meile von einander entfernt
sínd ; in diesem Felsgebirge eine Reihe von Tempelgrotten,
oft drei Stockwerke iibereinander, bald in Verbindung mit
einander, bald wieder durch Zwisohenräume getrennt, in denen
sich aber wieder viele kleinere Grotten finden n. s. w."

Poniže Pustého hradu tohoto, na východňo - polud-
ňajšej strane tadnu hlbšej do hôr stojí pekný kopec „Matcím
zámkom" menovaný, pokazujúci na to, jako by tu kedysi
bola modla postavená bývala.

Ešte podotknutia zvláštnejšieho zaslúži „Borová hora,"
— tak menovaný vŕšok pri chotáre obce Rybáry, vzdialený
od svetochýrnych kúpeľov sliačskych asi na J hodinu. Vŕšok
tento je hora borová bez dreva, pluhom pracovitého roľníka
orávaná, pokazujúca len na to, že tu kedysi bola hora borová,
na ktorej na miesto bôrov, jako už shora podotknuto, rastú
často zlaté drôty so steblom žitným. Na a pod Borovou horou
boly i bane, a dosiaľ nachodí sa pod vŕškom týmto od Hrona
jedna štolna a na vrchu zas jedna šachta, táto poslednia už
celkom zašudená. Bane tieto bezpochyby miesto toto pozvaly
banským, v zápisnici aspoň od r. 1699. 16^ jun. stojí , že
mesto toto užívalo názvu banského. V zápisniciach týchto tak-
tiež zaznaéeno stojí, že r. 1663. baňa na borovsj hore začala
sa kopať a zo 16. jej čiastok že mesto toto držalo štyri. Baňa
Borovej hory r. 1775. bola poznove prezrená, a r. 1834. baníci
začali zas v bani tejto pracovať ; že ale žiadneho božieho
požehnania v nej sa nenašlo, krom hrnčiarskej hliny a v »
tejto kusy sadra, zanechala sa na večné veky, a dostala
meno „Nahaj-baňa,^ — Zvláštny poklad Borovej hory ale je
tá liečivá voda, ktorá na sampm temeni vŕšku toho z prahl-
bokosti zemskej cez istý biely piesok, ba spolu s ním, do
)riestranného, asi na jutro obšírneho a 4^ hlbokého okruh-
ého kotloviska v hojnosti a mnohými žilami sa prýšti,
a v toľkej miere odteká, žeby jedon mlynský kameň hnať
mohla. Piesok nadreeený, v hutách taiovských prezkúmaný,
má istú maličkosť v sebe i z drahých kovov. — Nektoré
prýštiace sa žily majú teplotu od 20^ do 25® Reaum. Voda
táto, v patričnom ústave viedenskom luČbárskyprezkúmaná, má
v sebe zvlášť moc magnesie, sírkovýoh čiastok^ žiadne ale

178

Roku :

mená predsedov súd-
nych:

mená zapisovate-
ľov : ,

mená nektorých

vyslancov snemo-

vých:

1656.

Ján Očovský,

1657.
I6'60-

Andrej Kapiry.

Ján Šemhery.

1
1 1

1661.
1662.

Andrej Bartoíovic,

1 1

•

1663.

Andrej Kapiry,

Štef. Bezek, spolu
stoličný notár.

1664.

Ján Kalauz.

1665.
1666-

Andrej Kapiry,

1667.

Ján Š^mbery,

1668.
1669.

Andrej Kapiry,

•

• •

1670.

Ján Seultety*

•

1671.

Ján Kalauz^

•

1672.

Andrej Kapiry,

•

1673.

Ján Sculisty.

♦

1674.

Ján Šemhery,

•'

•

1675.

Fra/Ho Eczet,

•

1676.

Mieh, Tomkovic.

•

5678.

FrcMÍo Eezet.

•

1679;

Mich, Ebeeký.

•

1680.

Ján SeuUety,

•

Tomáš Ebecký,

d 681.

Juraj Riazik,

•

1682.

Mieh. Tomkovic,

♦

1688.
168 4.

Ján SctUtety,

•

4685.

Daniel Hemenius^

•

168^.
1867-

Mikuláš Berky,

•

Tom. Ebecký a
Mieh. Berky,

1688.

Samuel Orocký^

16S9.
1691.

Ján Scultety,

1692.

Juraj Riazik.

1693.

Fra'ňo Schwarz,

1694.

Ján Scultety,

•

1095.
1696.

Sam. Šembery.

Tom Ebecký,

1697.

Sam. Grocký,

•

1698.

Ján Alberty,

1699.

Frai/ío Schwarz,

1700.

Daniel Eemenius,

1701.

Juraj Horvath,

•

1702.

Sam lÁtomerický,

•

1703.
1706.

Sam, Grocký,

•

Don, Remenius,

JánSeultety.mUá.

•

1707.

Sam, Grocký,

i 708.

Juraj Horvath,

- '

179

Roka:

mená predsedov súd-
nych:

mená zapisovate-
íov :

mená nektorých

vyslancov snemo-

výoh :

1709.

Šuf. Kalauz,

Jur Horváth a Ján

1710.

Ján Álhérty,

JSeultety.

1711.

Andr. Erdôdy,

]

1712.
1718-

JďikuL Duchoíí,

Ján éembery, spo-

Mikid. Duchou, Ján

1714.

Ľan. EemeniuB*

lu Stoličný notár.

Sembery.
Mikul. Duehoň, Ján

1715.
1716.

Afikul. Duehoii.

1^4

Šembery,

1717*

Dan RémentM,

1718.

Ste/. Siír€S.

[

1719.

Dan, Remeniw.

1720.

Mihd, Duchoň.

1721.

Petor Mazárp.

1722.

Mik. Duehoň.

•

Ján Duehoúj Sam.

1723.

Pet. Mazáry,

Šembery.

1724.

Štef, Sifres.

1725.

Math. Ocoviký.

1726.

Mieh. Duehoň.

.10

1727.

Pet. Matáry.

1728.

LadUl SeUcký.

•

Adam Očovtkýy Ján

1729.

Sam. Oroeký,

Duehoú.

1730.

Štef. Sôres.

1731.

Ján Tomko,

1732.

Ján Duehoiií,

Ad. Ocoviký, v.
notár.

1733.

Sam. Oroeký.

1734.

Štef. Sôres,

1735.

Sam Groeký.

1736.

Jozef Litomeriekj.

1737.

Martin Grafík.

1738

Joz. LitomeHekj.

1739.

Juraj Lepiny.

1740.

Joz. Litomericbj,

1741.

AUíPand, Waehot,

1742.

Ján. Szemey.

Ad. Očovský, n
notár.

1743.

Márt. Grafik.

1744.

Sam. Litomerieký,

1745.

Ján Pilárik.

1746.

Fra'ií. Šléehta

1747.

Ján Pilárik.

1748

Ján LiUmeriekj.

-lO*

190

Môťoyej; do mesta tohoto yeľmi zriedka, jediný pid v zápisnici
od r. 1636. 23. apriľa zaznačený stojí, že hrom Jána Molttora i
8 manželkou zabil, ktorí mali S7Ôj' dom kdesi y hronskej
ulici.

Konečne co sa dotýka ciest (hradských), tieto sa v tomto
meste križujú, jedna totižto je polnočná alebo tak rečená
lemberská, ktorá oravskú, turčiansku, liptovskú, zvolenakú
stolicu s Pešfou spojuje ; druhá je poludňajšia, tak rečená
lučenská, ktorá tiež prez mesto toto sa ťahá z G-emera a
Novohradu tavon do Tekova, Hontu, Ostrihomu, Nitry, Preš-
porka, Turca, Trenčína ; a práve preto prievozné kupectvo prez
mesto toto je veľké. Tiež peSťansko-Iučensko-bystrická želez-
nica je' vedra samého tohoto mesta vymeraná.

Juraj Bftnilc.

VIL Izaslav,

Tfiký voJYoda sloT enský.

Každá ku korune uhorskej patrivšia zem má svoj vlastný
pečaťový znak ; tak :

a) Dcdmatako má tri zlaté hlavy levov či leopardov na
belasej pôde ;

b) Horvátsko má pod zlatou kráľovskou korunou štít, 20
sriebornými a červenými kôstkami posiaty;

c) Slavomko má trojuholný štít, majúci pôdu , dvoma
páskama na troje podelenú ; medzipásková pôda je červená,
ostatné dve sú svetlomodré ; horniu pôdu osvecuje hviezda,
SmrtonoS (Mars) rečená;

d) Boma má na šafrano^červenej pôde lakef mečom oz-
brojený ;

e) Bviharsko má na červenavom štíte troch cválajúcich
<5hrtov, jednoho nad druhým ;

f) Srbsko má na červenej, nekdy i na sriebornej pôde
hlavu divého vepra, majúceho červenavý šíp, do svojej tlamy
vrazený ;

191

g) HáliEsko má na červenayej pôde tri zlaté koruny, dla
starodávneho spôsobu končité ;

h) Vladzmirsko má svetlo - modrý štít, cez ktorý tiahnú
sa dve, červenými a bielymi kôstkami posiate pásky;

i) Kumánsko má oblakový štít, na ktorom je cervenavý a
korunou prepásaný lev ; hore hviezdou , dole mesiacom
osvietený ;

k) Sedmohradsko má štít, červenou páskou rozdelený ; hore
na belasej (svetlo-modrej) pôde čierneho orla, slnko a mesiac,
dole ale na zlatej pôde sedem červených zámkov;

1) Uhorsko^ od časov Mateja Korvína, kráľa uhorského, má
pod SV. korunou dva pečafové znaky : a) na pravom boku na
červenej pôde sú štyri srieborné pásky ; p) na ľavom boku
ale takže na červenej pôde sú tri zelené vrchy; na srednom
z nich zlatá kniežatská koruna, nad ktorou srieborný, východný

192

dyojisfy kríž sa vypína *) ; tamten náleží maďarskému národa *)
alebo Pannonii ^), tento ale slovenskému národu cili Slo-
yensku.

II.

Jako vôbec každj peeaťový znak má svoj éi polohový
ČI dejepisný význam, tak i tento slovenský červeno - bielo-
zelený *) štít so svojou kniežatskou korunou označuje
drievnu slovenskú vojvodinu^ jakou uhorskí králeviči s názvom
voj vody nekdy vládli: preto i Matú^ Trenctansky^ zapadlú
slovenskú vojvodinu (ducatus) vzkriesivší a právo slovenského
vojvody sebe osobovavší, ba právo toto día vzoru drievnyeh
vojvodov Slovenska i prevodzovavší '*), tohoto peeaťového zna-
ku užíval *),

Tento pečaťový znak vojvody Slovenska srovnáva sa i
dokonale : 1) s hornatou a dvoma hlavnýma dolinama (považ-
skou a pohronskou) vo tri oddiely hôr preseknutou polohou,
alebo s hlavnými velikánami : Tatrou, Fatrou a Matrou, a
tak v oboch pádoch označuje zem u-hor$kú ; — 2) s tou dvo-
jistým krížom orientálnym nastíenenou historickou udalosťou,
že kresťanstvo kroz východných vierozvestov, sv, Cyrilla a
Methoda, na Slovensko prineseno bolo ; jako i s tou, že kect
Pannonia k patriarchátu rímskemu náležala , Slovensko k
patriarchátu carihradskému patrilo ''); — 3) s kniežatskou
hodnosťou drievnyeh, uhorskému kráľovi podriadených voj-
vodov slovenských; čo označuje kniežatská koruna, pod sv.
korunou uhorskou ležiaca.

III.

Od r. 1064. bol slovenským, Salomonovi, kráľovi uhor-
skému, podriadeným vojvodom Izaslavr

') Sr. Jur. Publ. E, Ä Spee. IV. VyrozsU. Buť^ae. 1853. p. 31. n. c.
— Štatistik. Sehwartner. Fest, 1798. S. 327. — 2) Tento znak mali králi
uhorskí do časov Mateja Korvína. — Tie Štyri biele pásky na tomto znaku
nektorí majú za štyri veľké rieky Uhorska: Dunaj, Tisu, Sávu a Dráva ;
^poneváč ale Slavonsko, medzi Dravou a Sávou, svoj znak má, Sáva ta
nepatrí. Okrem toho rieky, ktoré ďalej tečú, neberávajú sa do znakov
topografických. Asnáď sú to rieky (Temeš, Titel, Maroš a Kôr5š), fctóré
Konstantin sarl, spomína na prítísskom územi, ktoré Maďari pôvodne
obývali. — 3) Tieže pásky môžu znamenať i rieky Pannonie, a tak
oboje znaky by oznaeovaly zem, skrze Dunaj na dvoje podelenú. —
*) Sv. Ladislav sťa kráí uh. mal červenú zástavu. Thur, P. IL c. 57, —
5) Ib. c. 90, 96. — •) Sr. článok o härbe slovenskom v ^Sokolovi** r,
1864. — ') Sr. Listy o úryvkoch z dejepisu v „Sokolovi^' r. 1866* č. 67.

>s^

193

Prv než sa dáme do jeho životopisu, oboznámiť sa nám
treba s menom týmto.

Meno toto nachodíme y rozličných podobách napísano :
Gejsa^ Geysa^ Gejza^ Gejcha^ Geycha^ FetTCať;, larCac;, laoaa,
Geusa^ Guotso^ Guotsco^ Joitsco^ Geche^ Jesse atí. — Maďarskí
spisovatelia ^zvätša v menách týchto, jako vôbec, radi vidia
skryté meno Gyôzo. Toto' keď i sám Karol Szahó ^) zavrhuje,
nemusím to podvracovať zas i ja. Tento vyslovuje sa za
Gyejcsa alebo G^e/cs, heupevnil vSak mienky svojej potrebnými
dôvodami. Ja niesom ani za jedno ani za druhé z týchto od
Maďarov vystavených písaní mena spomänutého^ lez som za
tak písané meno, ktoré ku kresťanským menám slovansko-
obradnej církve náleží; poneváč len takéto meno sodpovedá:
a) kráľovi kresťanskému, b) téhdajšej slovansko - obradnej
cirkvi v Poľsku '*) a v Uhorska *®).

Jako SV. Vladisláv, král uhorský, mal meno kresťanské,
tak bezpochyby i jeho starší brat, haslav; k čomu tuším
len netreba dôkazov !

V listinách súvekých, jako sám hore spománutýi /Ssoôo
vyznáva, užíva sa G e c h e ; poneváč ale tieto cerpávaly i z
pamätnílíov staroslovanských, mohlo meno toto povstať z chybne
čítaného kyrillského pécäí, víc%a ; co nám dá, dľa švabachu
starých listín latinských, meno ©effe, ®effa, ktoré ovšem, pone-
váč švabachské ^®" rovné ^ je latinskému „J", sodpovedá menu
Jesse, jaké i otcovi s v. Štefana i tomuto bratovi s v. Vladi-
slava súvekí dejepisci dávali **).

Meno Jesse cili Jesai alsaí '), alebo 'Hoaiaí;, Je-
saias čili opäť Jesai a Isai *^) rovné je menu I za éili
Izaslav, ®fa cili ®cfa a ©cfaffam. — Izaslav totižto, v Poľsku
narodený a krstený, dostal vtedy veľmi známe ^*), slovansko-
obradné meno Izaslav, práve tak, jako potom jeho mladší
brat meno> Vladisláv. Latináci však odsekli *^) si nenávidenú

.^) Emlékiratoh, Fest. r. 1865. str. 5. — ^) Monv/menta Poloniae, Bíe-
lovshy, Lvov. 1864. str. ^412. — í«) Časopis „Sokol" r. 186B. c. 6. 7. —
1^) Mon. Pol I. str. 21i, 499, 500, 503, 513. — Hist. Zagr. str. 127. ~
*^) Slovník Nauč. IV. str. 250. — ^^) Slov. K IV. str. 121. — ^*) Mon:
Pol. 1. c. stn 667, 675, 703, 697, 705, 707, 710, 711, 715, 716, 719—722,
730, 731, 743, 748-751, 778, 784, 785, 881—883. Shv. NaucAY. str. 121.
— *^) Práve tak, jako Belo- sláv premcinili na Belu;Vác-8lav
cili Vaic - sláv na Vácius cili Vaic, ktoré meno nosil sv. Štefan
(Zzé^avofz = Vence " sláv, Vác - sláv, Vaic - sláv, Vaic ; nie ale Vayk
lebo Vajk, jako to maďarský svet píše) i po tak rečenom krste sväto-
vojtešskom.

194

koncovku -slav^ a tak z mena IzaslaT, ©fa-fíait) čili ©efa-fíait)
zostalo ©éfa, @cja.

Jestli treba vysvetliť í to, že J e s a iili Ježa tofko je čo
Iza čili I s a, dosf bade pripomänúť vôbe^ známu premenu
mien: (Sefuf čili Jesas a Isus, Jesaias a Isaías čilí
Izajáš.

Konečne znajúc, že vo východnej cirkvi viac nežli v zá-
padnej užívaly sa mena st. Zákona^ uveríme, že @efa čili
(Sefa-fÍQtn je to, čo Jesaias či I za. jas, alebo Jesse či
Isai; — že Beloslav L, kráf uhorský, ktorý svojej dcére dal
staro*zákonné meno Jojada, i svojmu synovi dal meno staro-
zákonné Jesaias alebo Isai čili Jesse.

Toto slovanské- obradné meno zdajú sa ešte najpravidel-
nejšie písať tí mad!arskí spisovatelia, ktorí píšu G é za; lebo
toto pôvodnému @efa čili ©c ja najlepšie sodpovedá. — Meno
G ej za však podobne povstať mohlo z J e sa i čili (Sefai, či
preložením koncovnej písmeny „z* alebo „J^y či pominutím jej
a vyslovením hlásky „e^ spôsobom maďarského „é^.

IV.

Izaslav^ ktorý pomocou Poliakov, Slovákov, ba snáď i
pomocou Maďarov a Rumunov slovenskú vojvodinu si vydo-
byl, pomník svojho vojvodenia na Slovensku menu svojmu po-
stavil, keď nad Hronom založil kláštor sv. Benedika, dosiaľ
ešte nad slovenskou toho mena osadou velebne sa vypínajúci.

Bol on syn Beloslava L, kráía uhorského, a mal dvoch
bratov : Vladislava a" Lamberta, -ktorí podobne názvom voj-
vodov vyznačení boli; poneváč ale Izaslav starším, a tak i
hlavným vojvodom bol, a stálym slovenským vojvodstvom
Uhorska vládol, nosil tiež významnejší názov veľkého voj-
vody ^•X

Takí vojvodovia uhorskí nelen samostatne svoje vojvod-
stvo spravovali a vlastných nádvorních hodnostárov mali,
no i svoje vlastné vojsko. — Bár i vojvodovia kráľovi pod-
riadení boli a so svojím vojskom len dľa vôle korunova-
ného kráľa vojnu podujať smeli, preea však neraz sa priho-
dilo, že i proti samému kráíovi zbrane sa chopili *').

Tak to učinil i Izaslav oproti Salomonovi, kráľovi uhor-

^^) Emlékiratok I. c. Str. 91.*"') GHe, Spányik. H. praqm, R^K^Bná^l^
1834. p. liO. §. 5.

195

skénui, sTÔjmu bratrancori. -m- Príčinou porstania tohoto bola
nedôrera a mwtlÍY9sÍ tamtoho oproti tomvito.

Keď r. 1073. JuhoBlovadaíar, v srbskom Bielohrade o4
udatných na&ueh krátorských a TojVodských muKov dobýraní,
poddali sa, a jako o^d Saíooio&a, tak i od hadowa slobodné
yytkiJiLnntie z hradu obdržali, Niketas^ rodea JuhoslovenoT,
nesúe ro yalnom ^prieirode ludu sriebornj abrae najsvätejSej
Rodičky Božej, Madríe , išiel v ósrety IzaslaŕiTOvi\ a tomuto
vďaky vzdal ; pon/e^ác anal, že s dobrým «rdcom choval «a
opretí južným súkmeňovcom obradu carihradsko • slovanského,
ktorí pod neho do eajatia upadli. Málo bolo tých, ktorí by
sa boli Salamonovi do milosti por\Aeali ; lebo vedeli , že je
človek tvrdého, znemeeaého a od kresťanov nelatinského obradu
odchylného srdca; najmä že vo vSetkom nasleduje krivú radu
ctibažného Vtda^ župana, ^lovieka to i Bohu í svetu ošklivého. Tá
teda izaslfwovt dauá predn^ť pred SalomoUiOm rozsiala pťvé
semeno tnesvorností eciedzi krá/ľom a vojvodom. — Okrem
toho, Ipeď král dla nári^dy Vida^ župana, Frrnika^ biskupa,
Raávarm Bugasrovwa fb Eliáša:, zaťa Vtdovho^ korisť spomänu-
tého víťazstva delil, rozvrhol ju n<a štyri stránky: jednu sebe
zadržal, druhú dal Vtdovi\ tretiu Miéšovi^ a len štvrtú iza-
slovom.

Medzitým táto iskra vospolnej nedôvery, ba nenávisti,
nezadlho zanohla sa ešte viae.

Michal^ cisár griéieky, slyšal <o Izaslavovom veľkodušnom
ehovani sa ^oproti Juíioslovanom, pod ochranou vlády cari-
hradskej stojaoím : teda vypravil k nemu poslov, ktorí by s
ni0i jo p<^koj. a priateľstvo vyjednávali. Izaslav na žiadosť
cisárov-u slobodott obdaril neleh zajaté, no i z hradu vytiahnuté
a podrobivšie sa mu juhoslovaaiaké vojsko. Následkom toho
Michal ^ak si zamilovaj ha^i^a^ že mu i zlatú korunu
udelil ^8).

Toto, najmiä že grécky ciaár nevyjednával so Salomonom,
kráľom, lež s Imdavom^ veľvojvodom, dávnu iskru' žiarlivosti a
nenivi^ti v ssrdeí kráľovom iým viac fiozdúchalo. — Príleži-
tosti tejto všemožne používal VM, ustavične huckajúc Salo-
mona proti ^zaslúívom, „J^ko dva«08tré meée ~ hovorie-
V'al kráľovi — v jednej pošve ^sme^stiť sa nemôžu:
tak ani vy oba v tomže jednom kráľovstve spolu

^ ") Táto koruny potom— vr^j-r-s. korunou s v. Štefana slúčená dala
pôvod terajšej uhorskej korune.

13*

196

iráíovať nemôžete.^ Predkladal mu nevyhnuternú po-
trebu toho, aby nemeSkal, lež uspieSil sa uchopif zbrane
{»roti Izaslavom a jeho vojvodinu slúčiť s ostatným územím
Jhorska. Dodával mu i chuti k 'vojne, poukazujúc na to, že
Tätším počtom vojska vládne, nežli Izaélav*, čo jestli zanedbá,
že Izaslav zmocnejúc ľahko pod svoju novú grécku korunu i
korunu svatoStefanskú privedie. — Salomon, takým podo-
zrievaniam vieru prikladajúc, hľadal príležitosť zbavif sa
soka, či už prosriedkom dákeho zákerníckeho úkladu či
mečom krvavej vojny. Medzitým ale, nežby zloradný úmysel
tento uskutočnil, ukrýval zášť a s pretvarovaným priateľstvom
choval sa oproti velvojvodovi.

Príležitosť predovzatého si bezbožného úmyslu sosnoval
si Salomon nezadlho. /

Pod zásterou prípravy k novej vojne vyzval Salomon
oboch vojvodov, Izaslava a Vladislava^ aby sa s vojskom svojím
k vojsku kráľovskému pridružili naozajsť ale preto ich k
boku svojmu povolal, aby — jestliby slabým vojskom opatrení
prišli — ich prepadol, zmaril a tak nepravého účelu svojho
dosiahol. Medzitým nádej jeho bola zklamaná, najmft bystrou
obozretnosťou Vladislavovou.

Sišlo sa vojsko na území Nírskom. Vladisláv ale nedôve-
rujúc v kráľa, s polovicou vojska vojvodského postavil sa po
strane, a preto Salomon neopovážil sa vražeďlné ruky hodiť
na Izaslava^ pri boku mu stojacieho, znajúc, že Vladidav má
veľkú silu vojska, s ktorou by výdatne mohol vypomstiť
podliacke usmrtenie brata svojho. — Súsredenie vojska dlho
teda netrvalo. Nírčania, na zlato^ sriebro a drahocenné plášte
sobolové bohatí, domýšľajúc sa, čo sa stať malo a nestalo, na
vďak za odvrátené nebezpečenstvo, Salomonovi a Izaslavom
takéto dary obecali. Po čom Salomon a Izaslav rozišli sa a
vrátili sa do sídelných miest svojich.

Izaslav a Vladisláv , zavoňavší krivé chovanie sa kráľa
oproti nim a tušiac nebezpeč, ktorá im hrozí, o to pečovali,
aby sa pre každý možný prípad pevne ozbrojili.' Vladisláv
dľa nárady bratovej z Byhg.rska **) išiel do Ruska, LamJbert
ale do Polska. hľadať slovanskú pomoc u priateľov. — Toto
nemohlo sa tak potajmo diať, žeby to žiarlivé oči neboly
spozorovaly.

^*) Mefio toto, jako sa mi vidí, povstalo z mena B.xirapfcCKO; ktoré na
tejto strane je stvovalo, zmenením „1" ; jako ku pr. plnýy juhosl. punf.

197

KráfoTski a vojvodská strana, aby výbuch domácej
války prekazila, radila k pokojnému vyrovnaniu: poslovia
sem i ta lietali, až konečný výsledok posolství bol, že Salo-
mon a haslaio sifili sa v Ostrihome k priaterskému pokonaniu«
Odtiaľto ale dla spoločného uzrozumenia sa oba, s biskupa*
mi a veľmožmi, len desiatimi ozbrojenými sprevodení, pre-

Ílavili sa na blízku sihoť k spoločnej porade. Dlho trval roz-
ovor. Žaloby a výhovorky sriedaly sa, až konečne preca
uzavrený bol mier. — Lsaslav vrátil sa do svojej , vojvodiny,
Salomon ale do kráľovského sídelného mesta Stolného
Bielohradu.

Následkom uzavreného mieru poslal Salomon k dvoru
Izaslavovmu zlomyseľného Vtda a tichého Emyeja; Izaslav ale
k dvoru kráľovskému vypravil biskupa varadínskeho a po-
vestného Váthi. Jako tam tí tak i títo pod bedlivým okom
stáli, aby dáku zradu nenakovali.

Pokoj dlho netrval. .Salomon mal v ume len dotiaľ ho
zachoraf, dokiaľ proti veľvojvodovi silne sa nepodpáše« —
K uskutočneniu jeho plánov napomáhal ho i Feď, ktorý na
dvore hasluvovom potajme sosnoval spiknutie oproti samému
veľvojvodovi.

Po krátkom čase dostal Salomon zprávu, že nemecký
cisár posiela mu už žiadané nemecko-české vojsko. Vytiahol
teda z MecTeru a išiel k Rábci, rieke to pannonskej, v úsrety
trom vodcom, ktorých, proti haslavom sebe na pomoc prísť
majúcich, túžobne očakával.

Zvesť o tom' nemilé prekvapila Izaslava; lebo ani bratov
ešte nebolo doma, ani žiadne slovanské pomocné vojsko cez
Karpaty neprichodilo, jako nekdy r. 106Í. — Znajúc vSak
istotne, že vojne nevyhne, nazpak ku kráľovi poslal Vtdd a
Emyeiko, záručníkov nedávno uzavreného mieru , žiadajúc
prímerie, od sv. Martina do sv. Jura trvať majúce. Salomon,
snáď zimou práve nastalou naklonený, návrh prijal a podobne
biskupa varadínskeho s Vathom k Izdsh/vovi nazpak poslal.

Vrtkavý Salomon kráľovského slova nezadržal. Odbaviv
sväté vianočné hody vo Dvojhradí *®), prišiel do Sály, kde
už západné pomocné vojsko sa shromažďovalo. — Markart^
vodca nemecký, a Vid na neho doliehali, aby preruSíl prí-

*<») V iriedle stojí ^gemi num ca s t ell u m." Ktoré je to, nemôžem yy-
stopovat

198

merie. „Hľa-^ hovoril zlomyseľný Vid -— terazje čas k
tomu, aby ai sa chopil zbrane! Teraz labko^
ba aepochybne prevládať bo mô^eí, lebo je
bezvsetkej pomooi. Jestli ale válku odložíš
až k dobe prímerím ry zn a éeinej, Tahko i^péd
tvojho inecavyviazne." — Saloínon v skntku, zabud-
núc na stato£hos< krárovského slova, sohnal vojsko k Segsárdn
a tam zarazil tábor.

Neďaleko tábora leiala osada^ Kostdee , s kláštorom
najsv. Vykupiteľa. Sálomon po slávnostných tuná odbývaných
večerniach, s Vidom a s inými poradu držal. — „Ci iliejé
ti tó známo *^ hovoril nenávistný Vid — * ž é Vladisláv
išiel do Bi/ská, 9, Lambert do Poľska, vyžiadať
slovanské pomocné vojská pre svojho brata
Izaslava? Dávno sme ti už dávali tá radu, aby
si nemeSkal. Teraz, áno teraz jfe už s vr chovaný
éas, aby potlačený bol veľvojvoda, dokiaľ
slovanskej pomoci nenadobudne. - — ZúáS-li co,
milostivý kráľu? Teraz je na love v Divej"^^) i
prepadnime ho v noci znenadála, lapme ho ft
vylúpme mu o ci, aby, ked Vladisláv a Lambert
na vr áťa sa a pomocné vojsko od slovanskej
rodiny svojej privedú, Izašlav už k^vedediu
války nespôsobným bol učinený; ba i oni
sami, keď o tom počujú, neosmelia sa aúi prísf
do krajiny. Ľahko sa to veru i pošťa3ti;veď
veľvojvodovi radcovia, ktorých som štedré
zakúpil, sú na tvoj ej strane. — Odstrániš-li
takto Izas la v a, s p^ jiť môžešje ho korunu s
korunou sv. Štefana, alebo. — jestli by si i na-
po žatým chcel zachovať slovenskú vojvodinu
v Dhorsjku — sveríS ju asi mne, a uver, že takto
upevníš trón uhorský.^' — Toto jako hrozným tak.veľmo
dôležitým zdalo sa byť kráľovi, a preto neprivolil hneď, lež
zadržal si rozhodnutie nad tým do rána.

Medzitýíú „človek mieni, pán Bbh méníl** Zlorada
Vidová bola závčäs Izaslavovi vyzrádená.

^^) Igwan, Ms. Ig/an, Chr. Bad. Yff/an, Hora od Sámoša k Maraši«
Bon/in pííe Givay Oyiva : teda Divá. Z toho povstal asi maďarský pre-
klad Zilag^ Szilaj, Szíiajság, Szilágyság. Sr. PodhradsMky. Névtden,
findán. 1861. str. 189.

199

Latinský opát toho kláStora, menom Välermus^ ktorý do
susednej celly sa utiahol k súkromnému sa modleniu, vypo-
čúyal predmet a obsah ich rozhovoru. Bez obkladu potom
sadol si, napísal list a s ním rýchleho posla vypravil k
Izaslavovi.

Ked Kostelecký posol doruéil list Izadavom, stáli práve
okolo neho: Petrvd^ Zoumuk a Byká§^ neverní to, zlatom a
sriebrom Vidovým zaslepení jeho radcovia. — Zpráva tá
zarazila Izaslava; lež zlomyseľní ťadcovia vyrážali mu to z
hlavy hovoriac: „Nestrachuj že sa! Opát je pijanom,
v opilosti svojej neznajúei ani, čo robí. Bez-
pochyby v takomto stave i ten list písal a s
ním posla sem k tebe vypravil." Izaslav netušiac,
že stojí so zradnými podliakamí, ktorí ho do rúk Salomono-
vých vydať chcú, uveril ich nactiutíhaniu, a v polovačke
sotrvať i na ďalšiu dobu zamýšľal. — V tom Izaslav dostal i
druhú nemilú zprávu. Vladisláv totižto prikvitol z Ruska a
Lambert z Poľska; oba s prázdnym, poneváé Izaslav a Boleslav
práve zapletení boli do vojny so Svätoslavom, cárom kiev-
ským, a tak ani tamten Vladtslavovi, ani tento Lambertom
pomocné slovanské vojsko poskytnúť nemohli. Co teda zapo-
čať ? Otto^ vojvoda moravský, bol mu švagor : poslal teda
Vladisláv k nemu, prosiac ho, aby im v tak súrnej potrebe
nápomocným bol.

Vráťme sa teraz opäť k Salomonovi.

Prišla cora. Salomon mal si cez noc radu včerajšiu roí-
vážiť a teraz rozhodnúť.

Po raňajšej žalmovej modlitbe, keď všetci iní sa odstrá-
nili, a Salomon s Vtdom sami ostali, kráľ vyslovil sa

za uskutočnenie nešťastného návrhu, jaký včera od bezbož-
ného Vida bol učinený. ^

Medzitým horespomänutý opát Izaslavovi — sťa synovi
zakladateľa tohože kláštora — verný opäť sa ukryl do vče-
rajšej celly, aby zvedel : čo asi z nočného rozmySľovania
kráľovho sa vykluje? —r Slyšiac teda výrok toho strašného
zámeru, vyzliekol ihneď reholné rúcho, preobliekol sa vo
svetský kroj, opásal sa zbraňou, sadol na koňa a cválal na
ňom k Izaslavovi,

Slnko práve stálo nad východom; velvojvoda ešte si od-
počíval na mäkkých poduškách, keď preoblečený opát ta
dorazil. — „Sobersa, vojvodo!** — s týmito slovami
vrútil sa k Izaslavovi udySený opát — „Ihneď daj sa na

200

útek! Už sú yyslani, už snáď sú na blízku
vojaci Salomenoyi, ktorí ta lapiť a zayraždif
majú. Daj 3a na útek!^^ haslav tak strafinou zprárou
prekvapený vstal, aby žím skôr krvavému klepeu vyhnúť
mohoL Rýchle sohnal mužstvo svoje a chcel tiahnuť k Mo-
rave, aby sa spojil s Vladinla/vom a Ottom ktorých s pomoc- ,
ným slovanským vojskom prísť majúcich túžobne očakával ; v y
tom však Salomon už v zapätí tiahol proti nemu, a tak i
haslav prinútený bol zostať stáť.

Keď už pri Kemd (?) dva nepriateľské tábory oproti
sebe sa položily, horespomänutí zradní radcovia Izasilavovi a
spolu vodcovia jednej časti vojvodského vojska potajomne
poslali posolstvo ku kráfovi : jestli ich kráľ v hodnosti po-
nechá, že oni v behu bitky opustia vojvodove prápory a k
vojsku kráľovskému prejdú. Kráľ nelen im to sľúbil, no
slovo svoje kráľovské i zaprísahaním sa potvrdil.

Bolo to vo sredu po prvej nedeli po deväťníku, t. j.
26. febr. r. 1075., čo Salomon sa pohnul a cez ľad tuho
zamržlej Tisy tiahol proti Izaslavovt. V chráme, od Nog<yotca
vystavenom, opásal sa, potom vojoradie rozostavil a konečné
učinil nápad na veľvojvodu.

Už sa tábory srazily, už huČal válečný krik, už cvendžala
hrdinov zbraň ! V tom Petrud a Byká^ *'*), pľuhaví zradco-
via, s tromi plnkami brali sa ta k vojsku kráľovskému, aby
sa s ním spojili. Medzitým ich zrada dostala zaslúženú
mzdu. Povedali síce zradcovia títo kráľovi, že potom na
znamenie svojho priechodu vyzdvihnú Štíty svoje, ale Salo-
mon zabudol svojich na také heslo upozorniť. Vojsko kráľov-
ské teda, nemajúc vedomosti o úmysle zradcov, oborilo sa
na vojsko sradcov, k sebe smelé tíahnueie, — tak že sotva
ktorí ^ vy hli krvavej seči.

Čože haslav ? bár pomocného vojska nemajúci , bár
nevernosťou zakúpených zradcov veľkej časti vojska zbavený,
preca sťa hrdina ducha nezlomného stál s jedným plukom
svojich oproti tricať plukom Salomonovým ! — Medzitým —
jako sa i s istotou dalo predvideť — porazený bol, a s ostat-
kom hrdinského vojska svojho dal sa na útek, Prekročiv
Tisu pri Tokaji tiahol k Ipoľu, a znajúc, ' že vlastnou silou
svojou nemôže odolať Salomonovi, poslal Jwŕaja. ÔíemdiOy

2») Snáď: Peter a Vuk (BľK)?

201

STÔjho drorského kňaza, za Vladidavom^ Ivanku ale, jáhna ^')
svojho, za Lamiertom^ s tým posolstvom, aby čím skôr k
nemu sa už dostavili, poneváč byhorská vojvodina Vloódsla-
vava už padla do rúk Salomonových, a nitrianskej vojvodine
haslaioovej nebezpeč hrozila.

Ó, jak potešený bol Izaslav^ ked na brehoch IpoEa v
úsrety mu priSli Vladisláv a Otto, a to s pomocou výdatnou!
Zaplesal vidiac ich a poboskal ich; potom však vjprávajúc
im, jako jeho verní pod silnejším mečom padli, najmft jako
od neverných radcov zradený bol, — až slzil od bôru. Vla-
disláv však, muž to srdca hrdinského a plného dôvery v
Boha, tešil a vzbudzoval ho, aby nekvílil, lež dôverne Boha
všemohúceho prosil, žeby, jestlitojeho svätá vôIa bude, zpup-
ného vífaza sebe teraz zví£azenému podrobiť ráčil.

Medzitým ani Salomon nespal. Podobne pri Tokaji pre-
kročil Tipu a stíhal pluk Izaslavav, Práve dorazil do Petro-
vej vsi, ked priniesli mu zprávu, že Izaslav sretol sa s FZa-
dislavom a Ottom^ s veľkou silou vojska na pomoc mu pricho->
diacimi. Nemálo ho to zarmútilo ; ale Víd dodával mu sme-
losti, chvastajúc sa s takýmito pýchu dýchajúcimi slovami:
„Izaslavovo vojsko sme potreli, jeho šľachtu
pobili a strachu sme munahnalí: nemá on
teda ani moci ,ani ducha s čelom sa postaviť
proti nám. Čože má i za vojsko? Sluhov a
sediac sohnal a shromaždil okolo zástavy
svojej. Zakladá si čo v moravskom vojsku?
Oj, ja sám s Báčskymí ich na druhý svetpoSlem!"
Ernvej však, človek to rozvážlivý a pokoja milovný, zarmútil
sa nad tým, až sa mu slzy v očiach zaperlily ; čo keď Salo-
mon spozoroval, riekol k nemu : ^Zdása mi, župane
Emyeju^ že ty s veTvojvodom potajomne držíš, a
predo mnou sa len pretvaruješ." — »j?C)j ^i^^i
pane a kráľu m oj! — odvetil Ernyej\ — len to
tfa mi protiví, že máš bojovať s vlastnou rodi-
nou, s vlastnou krvou svojou; že j eden vojak
vraždi ť má dr uh ého, ba snáď syn o t c a a otec
syna. Ty — obrátený k Vidovi pokračoval — schvalujeS
pánu a kráľovi svojmu v e d en í e krvavej války
s jeho pokrevnými/ Ty hovoríš, že Izaal av

'*•) Diaconus, Atáxovoc, diak, džiak, žiak.

202

kosicoy a vidliarov okalo STOjich práporov n a-
hromadil? No, stať sa môže, že co tisíc sloran-
skyeh koscov skosí, to tisíc vidliarov nebude v
stave nakopčiť. Ovšem 2%stno a hodno je prenás
umreť za kráľa, bolo by však lepšie tuším, aby
spoločnou priateľskou poradou vyjednával sa
mier, a netiekla krv bratských národov Uhorska.^**
Darmo však hovoril Ernyej ; návrh Vidm zvíťazil.

Salomon, oduševnený nádejou Vidovcm pritiahol k Rakúsu.
V tom i haslav^ Vladhlav a Otto prekročili Ipoľ. — V tomto
kraji bol veliký les, a v nom nebýval nikto, okrem jednoho
pustovníka, menom Vác **') ; ktorého pobožnej modlitbe voj-
vodovia odporúčali osud vojny, podujatej proti kráľovi *" ).

Jako sa už chystali do boja a sediac na bujarých koňoch
radili sa, dľa jakého poriadku válčenie viesť majú ? pretrhol
poradu Vladisláv a zdesený riekol: „C i si čo zpozoroval,
bratú ?*^ — „„Nič!"" ^odvetil Izaslav. — „Jako tuná
stojíme — pokračoval Vladisláv — mal som jakési ta-
jomstvenné videnie. Videl som, jako anjel sostu-
povál s neba, nesúc v r\ike zlatú korunu**), ktorú
potom pojožil na hlavu tvoju. Z toho zaisto držím,
že víťazstvo naše bude; že Salomon prevýšený
von z krajiny do vyhnanstva vyvržený, a celé
kráľovstvo tebe od Hospodina udelené bude."
— „^Jestli Boh bude s nami — hovoril na to Izaslav — a
ochráni nás od nepriateľov našich, a tak toto videnie tvoje
sa splní : na tomto mieste vybudujem chrám na slávu božiu
a na pamiatku najsvätejšej Éódíčky Božej *')."« — Na to
plní dôvery- v pomoc Najvyššieho pohli vojská svoje a pri-
tiahli až ku cinkotskému majeru **), tak že mďdzi nimi
a Salomonom stál vrch Mongorod ^*).

Stalo sa to vo sredu.

") Vaeius, Vácz = Vaic = Vác =: Váe-slav = Vence -sláv =
2té(I)avo(; =- Coronatus. — Meno Vác teda čili Vaic povstalo zo slo-
vanského prekla'du gréckeho mena ÍTScfavog. — **) J»(Mlav tuná ne-
skôr založil mesto, ktorému na pamiatku spomänutého pustovníka dal
meno Vác4>v t. j. Vácovo mesto. — Váoz ■= Vaic := Waitzen. — *•) Pre
toto videnie koruna uhorská tiež anjelskou sa menuje. -^ ^^) Ixatla/o
potom nielen tento svoj sfuh vyplnil, no i pri chráme tom založil bis-
kupstvo vaeovské. — ^^) Zingota. MS. Z^n^o^Aa (Sin Gota, Syn Ootha,
sieň gothská ?) — *•) Moniorod. MS. Jďonorod Chr. Bud, Mon^orod.
Pray : Mongorod, Snáď: JI/on(a8tirsky)-ý^oď?

203

Keď až zo sredy na Styrtok brieždiť sa začalo, chceli sa
pvstiť äo boja ; ale hustá tma padlej práve mhly im úmysel
a boj toho dňa prekazila.

Po Aoci zo Štvrtku na piatok rozkázali vojvodovia <az-
kým jazdcom ^®), aby sedlalí a u?dy v ruke držiac^ očakárali
ry chod slnka.

Medzitým zavčas ráno práve i Salomon chystal sa k
bitke. -*- Ked už vojsko svoje v Šíky postavil, vySel koňmo
ňa vrch; svojim zásobonoscom '^> rozkázal, aby bokom vrchu
stáli, žeby nepriateľ, vidiac ich zástup, nemal ich za záso-
bonoscov, lež za stráž.

I strana vojvodov v gfky sa stavala : Vladisla/v s vojskom
by horským **) postavený bol na íavé krielo ; Otto s morav-
ským mužstvom zaujal pravé krielo, ízctslav so svojim nitrian-
skym zástupom zostal vo sriede. Okrem toho po oboch stranách
trikrát tri pluky, Stvorako spojené *•), na pohotové stály.

Salomon prez Mongorod sa pohybujúc náramne sa ľakol,
keď z vrcholu zoéil vojská vojvodov ; lebo najmä nitrianske
mužstvo Izaslavovo^ ktoré práve pod vrchom stálo, videl byť
skvostnejším nad všetko svoje vojsko kráľovské. Cítil to i
E<myej\ a prf^to na predošlé chvastavé slová FiAwe ešte na-
rážajúc, riekol k F«á(n?e: „Pod i vuhodno by to veru bolo,
keby tamto vojsko do úteku dať sa malo pred
obličajom naším. Že Dunaj nechali si za ohrbtom,
je to, myslím, na znamenie, že ich heslom je: víťaz-
stvo alebo smrť!"

Vladisláv však nezakladal si v ľudskej moci, vediac, že v
ruke božej sú osudy národov. On, keď sa už bol rytierskym
DQečom opásal, vrhol sa na zem 2» prosil Boha všemohúceho
o pomoc s neba, uciniac sľub, že, jestli Boh im slávneho ví-
ťa^tva dopraje, na tomže mieste založí chrám sv. Martina.

*^) Dextrariis, Lex. JOu Gange : dextrarius, eqauB major et cataphra*
ctns. — **) SaHnariis (sarolnariis ?) MS. CAr. Bud. Ed* Briin. Salmariis
(somariís); dfa Du Gange zásobn a batožiny nosiaci somáry C^^sly) a
koíie. — *>) Zdá sa^ že Zátišie (Byharsko) bolo vojvodinou sv. Vlad^
ilava ; lebe : a) i sv, Vladitiav bol vojvodom : teda mal vojvodinu svoja ;
b) že byharftká (bulharská) provincia bola vojvodinou Vladitlavovou^
rBTii možno nielen z tohoto miesta, no i z toho, éo výšej na str. i 96
podotknuto; c) potvrdzuje sa to í tou udalosťou, že zak>ženie biskup-
stva vefkoraradinskeho pripisuje sa sv. Vladiálavovi, prv než sa bol
stal kráľom uhorským. Ptay Än, R. H, L. Ií. ad a. 109^. — ■•) Medli
sebou a opäf medzi vojskami troch vodcov: Isaskma, Vladulava a OUa:

204

Takto dôverou r Boha odušernený^ prr než nastal boj, pred
šíkamí SYÔjmi s neohrozeným duchom lietal sem i ta na koni,
napomínajúc svojich k vernosti, a ohnivými slovami po-
vzbudzujúc ich k chrabrosti hrdinskej. — V tom obozretnému
Vladislavám napadla veľmi múdra myšlienka. Predvidel - on
totižto, že kráľ bezpochyby so všetkou silou ta uderí, kde
spatrí zástavy Izaslav&ve : chcel teda sám s hrdinským čelom
vystaviť sa hlavnému nápadu válečnému a dal Izaslavovi^ na
ktorého živote najviac mu záležalo, radu, aby si premenili
zástavy **). Stalo sa.

Zaznely trúby, zahrmel válečný krik, nastal boj. — Vtd
s vojskom báčskeho Okolia **) uderil na pravé krielo ; lež
od moraviského vojska do pusta bol potrený. — Salomon
uderil na ľavé krielo, pôneváč tam videl viať zástavy Izaslavove.
Zdesil sa však, pozde už pozorujúc, že veru len pod práporami
Izadavovými bojuje VlaáUslav, Rozkázal teda ihnedí zástavní-
kom svojim, aby cúvli a tiahli na sried, kde plápolaly prá-
pory Vlcdislavove^ pod ktorými Lsadav bojoval. — Vladisláv
pozorujúc, že sa pomaly Salomon chrbátom k nemu obracia,
nechal ho ; potom ale zatočiac sa s vojskom svojím uderil im
na chrbát, Izaslav ale na čelo im dorážal. Takto vojsko Sa-
lomonovo medzi dva zástupy postavené padalo sťa tá tráva
pred koscami: hynuli Nemci, utekali Latinácí **), ba i na

^^) Potaeváč byharské vojsko malo zvláštne Vladislavúve zástavy, i
z tohoto vysvitá, že okolie byharské tvorilo zvláštnu vojvodinu Vladi-
slavovu. — '5) Poneváô v kronike Turcumskeho spomínajú sa vodcovia
nasledujúcich vojsk: í) Vid, župan a vodca Báčskych (c. L. LIL);
2) Ján, župan a vodca Soprofiských (c. L.); 3) Vladisláv ^ vojvoda a
vodca Byharských (c. LII ) ; 4) Itatlav, vefvoWda a vodca Nitrianskych .
Co. LIL) ; k čomu keď ešte pridáme 5J okolie Somoďské (in Simigio c.
LIII ) ; 6) županiu (stolnobelohradskú alebo ves-perúnsku cili ves-
prlmsku ?) župana a vodca Ernyeja ; zdá sa, že Uhorsko podoleno bolo
na šesť okoli (provincii), a tak dve — nitrianska a byharská — pro-
vincie robily dve šestiny cili tretinu celého Uhorska. Taká tretina
krajiny s názvom vojvody dávala sa kráľovidom árpádskym {Spányik
1. c.)y či z dobrej vôľe králov, Či dla smlúvy pod sv. Štefanom so Slo-
vákami a Bulharmi (Nitrančanmi a Byharčanmi) uzavretej. Stopu tohoto
druhého spôsobu poskytujú nám slová {Mioh, RUii Neap. dé H Ung.
L. IL): „Movit (Stephanus) et adversus Sclauorum Bulgarorumque ducem, |

quem diffícili longoque bello tandem vicit, — — quemdam proavum i

suum gentíbus his imposuit.^ — ^*) Pozoruhodne je, že na strane
Salomonovej spomínajú sa tona Nemci a Latináci, kdežto na strane
vojvodov spomínajú sa Uhrla: Čo tuším ináč vysvetliť sa nedá, leda
tak, jestli pod Nemcami rozumieme pomocné vojsko nemecko -České, pod
Latinákami ale Zadanajcov latinsko-kresťanského obradu. i

205

úteku dostilinntí a vraždení Tykrrácali životy svoje pod mečom
víťazov ; lebo rozjašené vojsko vojvodov od rána až temer do
večera prenasledovalo zástupy kráľovské.

Konečne utíchol boj a prestalo stíhanie. Smutno bolo
^ôkol vôkol. Pole bolo sťaby posiate mŕtvolami ; medzi ktorými
keď jazdil Vladisláv^ naraz spatril mŕtvolu Emyejovu, Sliezol
ihneď s koňa a obojmúc ho s útrpnosťou riekol: „Ernyeju^
Ernyeju^ ty milovníku pok*oj a! žalostímnad tebou,
jakoby nad vlastným bratom svojím; ponevác
srdce tvoje plné bolo pokoja." Potom ho zdvihol vlast-
nýma rukama, pobozkal ho a rozkázal vojsku, aby ho v Báči
počestné do hrobu položili. — Na druhej strane, neďaleko
odtiaľ, ležala zas mŕtvola Vidová^ nad ktorou Vladislai) bôľne
Eavzdychol: „Fwíe, Videl žalostím i nad tebou, bár si
ty i vždy bol nepriateľom naším. 0,kiežby si bol
lénna žive zostal a obrátil sa a svätý mier medzi
nami sosnoval! Veru divím sa ti, že bár si nebol
ani z krve kráľovskej, preca si bažil po vojvodine.
Nebol si jedon z vojvodov, i čože si teda dychtil
o korune kniežatskej ? Hľa, érdce tvoje, ktoré
ažilo po vojvodine, vidím kópiou prebodnuté,
a hlavu, ktorá chcela korunu nosiť^ mečom roz-
česnutú!" Vladisláv teda, zabudnúc na krivdy a nepria-
zeň od neho zakúsenú, i jeho pohrobiť rozkázal.

Co sa ale stalo s ostatnými vodcami strany Salomono-
vej ? Markart^ vodca nemecký, jako i Svätopluk^ vodca český,
ťažko poranení, po stratenom vojsku svojom zajatí boli. I
sám Salomon len s veľkým nebezpečenstvom života pri Siho-
tici (Szigetfô) cez Dunaj preplaviv sa, prišiel do Mútna (Mošóňa),
kde sa jeho matka a manželka medzitým sdržovaly.

Nešťastný a neočakávaný príchod Salomonov náramnou
boľasťou naplnil srdce matkino tak, že pri slyšanom z jeho
samých úst osude včerajšieho dňa slzy ju zalialy. Precíťac
avšak z úzkosti^ počala mu činiť prísne výčitky, domlúvajúc
mu: „Ty si nikdy nechcel poslúchať dobrú radu
moja, nie radu pokojmilovného Bí'nye/a, nie radu
iných verných; vždy s i pristával len na radu bez-
božného Vída, Co máš z toho? Zničil si seba i
nás! Ci som ti n ehovorievala, že ti dostačuje
koruna kráľovská, a žeby si v pokoji nechal voj-
vodinu bratrancom svojim? Teraz nelen Vid uS
viac nebude vojvodom ale ani ty sám už viac

206

nebudeS sa liono0Í{ korunou.^ Salomon prijal tieto
ostré sloyá matkine b nepokojom^ &no nimi rozhneraný, ssa-
budnuT na štvrté prikázanie božie, zdrihol raka, a bol hj
už dal i poličok matke, keby manželka nebola mu ruku
zadržala.

Salomon dobre znajúo, že yoJTodoFia nenechajú ho na
pokoji, sobral bez oddychu pozostalé vojsko svoje a opevnil
hrad Mútnenský (Mo&oňský)*a Bratislavský*''), aby aa aspoň
dotiaľ udržať mohol, dokiaľ mu opäť dáka nemecko-éeská
pomoc nepride.

Izaslm a Vladisláv po vypudenom z vojvodiny Salomonovi,
veľkými dary odmenili Otta ; ktorý potom vrátil sa za Morava ;
oni ale prekročivše Dunaja vtiahli do Stolného Bielohradu.
Ztadiaľto, oddychnuvSe si, vytiahli do provincii pannonských,
a podrobivše sebe hrady zadunajské i vyhnavše z krajiny
Salomona, rozpustili vojsko. Izaslav sídlo svoje zarazil vo
Stolnom iíielohrade, Vl^idislavovi ale ponechal vojvodinu hor-
nouhorskú •*).

Fr. V. Saslnek.

^'') Bratislava^ Bratislava, Bred -sláva, Brecis bur^, Brec-hurg, Preo-
burg, Pressbarg. — **) Srovn. /. dé Thuroes Chron, ffung. a^ud J, O,
Sehwandtner SS, RR. ffung. Tyrnaviae 1765. P. II c. L. LI. LII. LlII.
— Pray An. Ä. K ad a. 1063-1075. — Engďt Oetehiehts d, Ung, R.
I. Th. S. 173. s. f.

VIIL Vešelinovo dobytie Muráňa.

Nástin dejepisný od flamnela Tomáilka.

L MeHOviiy y JeUaire.

Bolo to roku 1643. večer pred Michalom, že sa v me-
stečku Jelšave u tamošného chýrneho pravotára Michala Hor-
vata J rečeného literáta, shromaždilo ku jeho meno vinám vela
hostí z mesta i z okolia ; medzi prítomnými pri hostine bol
i farár jelSavský a senior^ Kr&tof LovSány^ jako i professoria
vyšSej školy jelšavskej : Ján Augustim, Andrej Szentkereszty zo
Sv. Kríža a Danid Sinapius ináč HorSicka^ slovenský spisovateľ
a literárny odporník Horvátov. Zo zemanov boli medzi inými
páni Szekérhay, Zairoch^ Zubdl^ Ckajava; z mešťanov QrnáSj
Frlka, Zapletal^ Pijava a veľa iných. Pred večerou zasadli si
páni hostia do pobočných izieb, a jedni sa bavili priateľským
rozhovorom spolu, druhí hrali obľúbené toho času kôstky a
medzi tým zdravkajúc domácemu pánovi, popíjali vínce. Pán
farár a professoria i s daktorými mešťany v jednej vedľajšej
izbe zasadli si okolo stolíka a dali sa do politisovania.

Lovčány, započnúc rozhovor : Tak tedy tá naša uhorská
krajina sa len nijako nemôže dožiť pokoja , ktorého by tak
veľmi potrebovala^ aby jej aspoň staré rany už raz zacelely.

Áugu8tint: Staré nezacelely a nové sa zase robia.

Szentkereszty : Z tej Sedmohradskej ide to na nás usta-
vične hrmavica s prívalom a s krupobitím jedna za druhou
a zbúra zbúre ruku podáva. Sotvaže oči zadžmúril BeMen^
už hľa Jvňraj Rákóczi pozdvihol zástavu odboja za slobodu a
náboženstvo a nebude toto, tuším, ešte poslednia hrmavica.

Lovcány: Počuť, že ho stíha cisárske vojsko pod Eszter-
házym a VeSelínom a tlačí nazpäť, odkiaľ prišiel, do Sedmo-
hradska.

Gmác: Ba rád by oh vedel, kto je, odkiaľ je ten VéSdín,
to mi je cele „homo novus.^^

Lovcány: Ja znám len toľko o ňom, že predkovia jeho
pochodia z Poľska, že si nadobudli uhorský indigenát a fitatky
v Novohrade neďaleko Fiľakova ; tento ale ich potomok, Fraňo
VeSelin^ od útlej mladosti vyvolil si vojanský stav a bojoval

208

posiaľ pod reliteľstyoín pBlsítmsL Eetzerhdzyho i j^Toti Rákóczimu
i proti Turkom.

Augtbgtíni : Lenže, jako počuf, nie s velikým šťastím ;
lebo proti Turkom >stratil Yétký Varadln a Djvár, a od Bá-
kócziho bol pri KoSíciach na hlavu porazený spolu i s Esster-
házym^ tak že tam r. 1631. dňa 15. marca z cisárskych 6,000
mužov padlo a 2,000 bolo zajato, medzi ktorými nachodil sa i
sám VeMin.

Lovcány: Ono je to vojanské šfastie premenlivé, preca
ale na Veselíruyvi chvála jak jeho osobná hrdinskú udatnosť,
tak vodcovskú obozrelosť.

Augustini : Buďsi ; len že co sa samej vojny terajšej do-
týče, tofko je isto, že ju nezapoeal Rdkóczi\ ale sám cisár,
ked po smrti Bethlenovej stavovia Sedmohradskí, acpráve pred
jeho smrťou jeho vdove Kataríne Bramiborskej boli vernosť pri-
sahali, preca hneď po jeho smrti vyhlásili Juraja Rákóoziho^
syna Žígmondovho^ za jeho nástupca a nato hne<Tky cisár
Ferdirumd vyslal palatína Eszterházyho s vojskom, aby pre
neho zaujal Sedmohradsko i 6 uhorských stoííc.

Horvát, s dakolko zemanmi vkročiac do izby: Tak je, a
Rákóczt s pomocou Turkov vyhnal cisárskych s krvavými
hlavami zo Sedmohradska von.

Szekérkay: Pánovía ! Ferdinand 11. narodil sa vo zlej
planéte.

Szentker: Tak to vyzerá^ lebo hneď s jeho nastúpením
na trón rakúsky počala sa v Čechách táto osudná, äž nad mier
dlhá a krvavá vojna, ktorá spustošila krajiny mečom a ohňom,
a potokami krve zaplavila nelen celú dŕžavu rakúsku, ale i
polovicu Európy.

Horvát : Ä hľa ! jaký je to teraz smätok tu u nás ! bo
ked náš národní hrdina, Juraj Rákóczi^ získajúc si Turkov a
kroz svojich poslov urobiac smlúvu i so Švédmi, rozosiela
príhlasy na národ maďarský, vyzývajúc ho do boja za kra-
jinské slobody a za náboženstvo, a veliká čiastka zemianstva,
jako i obecný Tu d ženie sa úhrnkom pod jeho zástavy, —
tak hfa z drahej strany i cisár F&rdinand III, vydal svoje príhlasy
na národy Uhorské, v ktorých nás pred Rákóczim jako pred
buričom vystrieha.

Auguistíni: A palatín Eszterházy a VeUlín prichodia na
naše Slovensko, svolávajúc pod svoje zástavy všetkých ci-
sárovi verných.

Horcícka : Teraz sme sa tedy dožili tých smutných časov,

209

kde podla píšem sjn povstáva proti otcovi, otec proti synovi,
brat proti bratoji a vlastní domáci sú nepriatelia jeho.

Lovcány : ZíbX Bohu, že sa toto všetko deje i krv sa
vylieva pod záminkou viery a náboženstva, kdezto preca
Kristovo náboženstvo káže pokoj.

Horciclca: JLnäisb ale vo svojej zaslepenosti si myslia, keď
vraždí jeden ^druhého, že tym Bohu sláža.

Grná^: Co je tam našim pánom po viere a náboženstve?
však i ten VeSelin^ o ktorom sa teraz toľko hovorí, bol kal-
vínom, ale sa kroz Pázmána dal obrátiť na katolíctvo. •

Augustmi: Pázmán nelen Yéšelina^ ale asi 50 vysokých
rodín znal obrátiť na katolíctvo, jako Zriňovcov^ Batyánovcov^
Thurzovcov-^ Forgácovcov^ ktorí teraz i poddaný svoj ľud núťa
ku prestupu, odoberajúc im kostoly.

ZubcU: Jako Pázmán to mohol previesť, ja to nechápem,

Hm^cicka : To je len dostatočným znakom toho^ že rece-
ným vysokým familiám v Uhorsku luteranismus nebárs ležal
na srdci ; oni ho užívajú len ku svojim politickým cielom a
stali sa boli azda preto luteránmi, aby si kláštorské a kňazské
majetky a dežmu prisvojiť mohli ; jako im ale^ kroz Pázmána
z tamtej zase strany výhľady na svetské hodnosti, na vysoké
úrady a vyznačenia sa ukazovaly, hneď a hneď obrátili sa
ku luterán ismu chrbátom.

Chujava, zdvihnúc pohár : Nech žije sloboda ! Nech žije
Eákóczi ! Každý opravdový uhorský zeman a vlastenec je v
politickom smysle protestant a pripije mu na zdravie !

Všetci chytajú poháre a kričia: Vivat Rákóczi !

Horcicka : Protestantismus je círočistá cirkevná náboženská
zásada a preto nemá do politiky zhola niČ.

Horvát: A ja tvrdím, že uhorský protestantismus má to
zvláštneho do seba, že protestuje a protestuje proti všetkému,
čokoľvek od Nemcov pochodí, buďsi je to dobré lebo zlé.

Horcicka : Domine Spectabilis ! nuž veď hádam i prote-
stantismus z Nemecka k nám došiel.

Horvát : Protestujem, lebo ja robím rozdiel mezi pravým
a nepravým protestantismom ; ten pravý došiel k nám zo
Ženevy, a ja v tom ohľade držím s Kalvínom, aby mi to nikto
do očú riecť nemohol í hľa ! tvoja viera je nemecká !

Horcicka: Veď sú hádam i Nemci ľudia, jako my; čože by
sme ich mali len za to nenávideť, že sú Nemci ! ?

Horvát : Ľudia sú, ale sú — Nemci ! —

Szekérkay : Vivat ! a ja za tak trefnú odpoveď pripijem

. 14

^/>'

210

na zdraTÍe domoyélio pána : „Spectabilis et PeriUustris Domi-
nus, Dominus Michaél Horvát^ líterator doctissimus ac cele-
berrimus vivat!" všetci chytajúc poháre Štrngajú a kričia „Vivat!"

Zairoch : Už je to pravda, že náš domový pán, pán brat
Horvát, všetkým právom zasluhuje to čestné meno : literator;
lebo či vezmeš históriu patriae, čiže Corpus Juris, či diplo-
mata regum, čiže naše zemianske genealógie, to ea mu veru
v našej slávnej gemerskej stolici, ba ani v desiatich žiadon
nevyrovná.

Zftíbál: Ja som sa už veľaráz nemohol na tom prenadivif,
kecT pán brat Horvát tak cituje toho Aňonymusa, jako čoby
ho mal na 5 prstoch.

SzeMrkay: Ja ale úprimne vyznať musím, že ačkoľvek
som i ja už vela ráz prešiel celého ^nonyma, preca mi ešte
♦ vždy veía temného zostáva v ňom.

Horvát: Ku príkladu?

Szek : Pripomäniem len to jedno : ked Anonym píše :
„Hli; qui dicuntur hetumoger ;" — čože to boli za ludia ? !

Augustim: Azda že Kumáni alebo Čudi.

Horvát^ vykrúcajúc fúzy : Nihil horum ! — hetumoger,
to boli samí maďarskí obrovia, pred ktorými Nemci, jako ich
len zďaleka zočili, už utekali ; lebo takýto obor s budzogáňom
jedným uderením desiatim Nemcom hlavy posrážal, jako hla
Lehel v jednej bitke so svojím rohom sto Nemcom črepy
poprebíjal.

Horčica: Zato mu, hádam, Nemci tú česť urobili, že ho
samotretieho obesili a ostatním hetumogerom aspoň uši a
nosy obrezali. Ale pánovia ! keď to stojí, že Maďari prišli od
Uralu a ich najbližší príbuzní sé i teraz žijúce uralské národy,
jako Mordvini, Cusari, Vogídi, Čeremisi : teda známe, že to
niesu žiadnej obrovskej, ale srednej postavy ľudia, územčití
práve tak, jako naši terajší Maďari. —

Horvát: Nuž teda, clarissime domine^ vysvetlite nám to
vy lepšie, čo znamená hetumoger I *

HorctSJca: Ja ho vysvetlím tak, jako som v^ jednej starej
kronike čítal, že toto meuo dostali Maďari pri Augšpurgu;
lebo keď sa, vraj, Maďari dali na útek, Nemci za utekajú-
cimi volali: „he! du mogjer, blábst a stahn!?"az toho
im, vraj, priliplo to meno „hetumoger."

Horvát : Larifari, to ja lepšie viem !

Zairoch: Náš pán Horvát je autorita.

Horvát : A mne je autorita Anonymus, ale nie kadejakí

2J1

nemeckí kronikári ; éo bv tí yedeli ? kremä azda o svojom
Siegfriedovi tárať kadejaké poviedky ; divím sa ale, že pán
HtyrSiSka naSioh hetumogerov ešte za Slovákov nevyhlásil; to
by jemu prisvedčilo, to I

Horčicka : Slováci niesu takejto slávy žiadostiví ; ale toľko
preca tvrdiť môžem, že Maďari svoju existenciu y Európe nie
tak svojej vlastnej energii, jako radSej tej pre nich priaznivej
okolnosti ďakovať majú , že sú pre Európu jako dajaká
planta exotica zajímaví, a práve preto európske vefnárody
jako s asiatskými príchodzími hosťmi milkujú sa s nimi ; ďalej
preto, že sú jakoby na hraničnej čiare Slovanov a Nemcov
postavení, a Slováci od prvopočiatku naproti tlačiacemu ich
živlu nemeckému radi sa s Maďarmi spolčovali a z nenávisti
oproti Nemcom krv i životy svoje za týchto svojich spojencov
obetovali ; a Nemci zase naopak Maďarov jako za nástroj
oproti prevahe zmáhajúceho sa Slovanstva a na jeho záhubu
upotrebovali , áno ešte i posial upotrebujú a podporujú.
A medzitým čo mali Maďari svojich výtečných mužov,
tí zväťša zo Slovanov, Románov a Nemcov pomaďarčených
pochodia.

Horvát : Ešteže čo ? Maďarská krv nenie pomiešaná, ale
je čistá árpádovská jako srieň.

HorSícka: Nego! Ved už s príchodom Tatárov za čása
Bely IV. živel maďarský tak bol zoslabený, že bol blízky
temer ku konečnému svojmu zamknutiu, ale len kroz Kumá-
nov, ktorí toho osudného času dorazili a krajinu zaplavili,
sa posilnil, omladil zase; preto terajší národ by sa vlastne
mal nazývať maďarsko-kumánskym.

Augustmi a Szmtkereszty : To je pravda.

Horvát a víetci zemäm: To je nie pravda.

Zairoch: Kumáni sú len tí, ktorí bývajú v Nagy- a Kiš-
kunšágu.

HorSicka : V srdci krajiny, a lepšie hovoria už či, ma-
ďarsky, čiže, s dovolením vaším, kumánsky, nežli všetci ostatní
Maďari v krajine i s Palóczami a Zadunajci dohromady.

Zapletcd: Možno, že dakedy i blízka Ku nová Teplica do
vetkého Kunšágu prislúchala.

Chujava: A ty čittl čo by s ty vedel, čo si nebol vo svete
ďalej, jako v Miškovci na vandrovke!

Lovcány: Dajme tomu teraz pokoji

212

Szekérkay : Tak je ; čoby sme sa mali teraz tu dohado-
Tať; radšej nám povedzte, pán brat Horvát^ jako tá vaSa pra*
rota stojí s YeTkomožnou paňou z Muránskeho zámku?

Horvdt: Nuž takto hľa : Pani Maria Homonayovská, vdora po
Jurajovi Szécim, začala proti mne pred súdom stoličným v
Rožňave pravotu, udávajúc, že tento dom, v ktorom bývam,
nenie vlastne môj, ale jej majetok jako zostalosť po nebo-
hom jej manželovi Jurajovi; ja som ale dokázal, jako nále-
žalo, že tento dom neprislúcha jej, ale mne, b, to de jwre, et
facto, a mám pri tom tú právnu výhodu, že ja sóm intra do-
minium, lebo bývam v ňom a pani vdova Széci býva na
zámku.

Szekérkay: Hia, pán brat, veí hádam i Jelšava prislúcha
do Muránskeho dominia.

Horvát: Tak je; a preca in dominio Széčiano je tento
dom moje vlastné neodškriepiteTné dominium.

Szekérkay: To je teda jakoby status in statu; ale preca
jakým titulom vám patrí ?

Horvát: Titulo donationis Széčianae; preto ked prišiel
Muránsky prefekt so slúžnym a s boženíkom, aby na stránku
vdovy Márie Szé^ovej zaujal tento dom, tedy ja, jako že som
uhorský zeman, pripásal som si šabľu a postaviac sa predo
dvere, zavolal som prichodiacim : „Oppono ! ani na krok
ďalej ! népojdete prez môj zemiansky prah ľ' Teda oni s han-
bou museli odísť, zkadiaľ prišli.

Szek, Nuž a či máte darovaciu listinu od Juraja Szé^iho f

Horvát: Nihil horum; to bola donatio inter vivos, a síce
pro íidelibus servitiis; s jeho povolením a za jeho života
som sa ja osadil do tohoto domu vtedy , keď som mu
bol vypravotil statky Homonayovská i Zemplín, Trebišovce a
Barkov.

Zairoch: Zsi, ktoré on i životom zaplatil.

Horvdt : Hia, pán brat ! už to nebola moja vina.

Zulál: Hovorí sa, že on rečené statky násilím bol si
prisvojil bez práva a zákona.

8zek : Jus naturae je jus fortioris.

Horvát : Ale s mojou radou, a ja som si zato prisvojil
tento dom ; uvidím, kto má vyženie z neho ! Ženy Murán-
skeho zámku toho iste nedovedú, zato vám stojím!

Zubdl: Veď vieme : „nobilis , nisi . legitime citatus et
convictus.''

Medzitým domová pani pretrhla rozhovor, oznamujúc.

213

že je prikryto, aby sa tedy pánom hosťom ľábilo ka yeceri.
Hostia tedy šli a posadali si kolo tabuly, obťaženej pečeň-
kami, koláčmi a dobrým vínom.

Jedlo sa, pilo sa až do pozdnej noci; štrngania s po-
hármi nebolo konca kraja. Medzitým farár a professoria po-
vstávajúc od stola a odporúčajúc sa domovej panej i pánovi
a všetkým prítomným hosťom, odišli domov. Pán i pani od-
prevádzali ich úctivo predo dvere. Sotva boli predo dvermi,
už sa ozval Pijava : Len dobre, že tí čierni preč odišli ; lebo
s tými kňazmi ani človek zahrešiť ani sa do chuti napiť. ani
zaspievať si nemôže.

Chujava : Daj si pokoj, chlape, lebo ťa ten kňaz veru
zle vykáže, kecT ťa bude pochovávať!

Zaplebat: Ja viem napred , z ktorého texta mne bude
kázať.

Pijava : No hovor tedy !

Zapletal : Jaký život, taká smrť ; čertu slúžil, čert ho
vzal ! Amen !

VSetci volajú : Vivat! vivat!

Pijava: A ja ti za takú kázeň idem pripiť, — zo-
dvihne pohár a začne : „Andro, Andro, chlap si, ale vyndeS
na psy!'' — nastal všeobecný smiech a volanie : vivat! —
Domový pán a pani vracajúc sa do izby rečú: Teší nás, že
naši hostia sú takí veselí. — Horvát zdvihne pohár : Na
zdravie našim milým hosťom! — Všetci: ďakujeme! — a
pripíjajú zase na zdravie domovej panej z nove prinesenej
tokajčiny.

Chujava, odrazí nožom hlavu flašky: takto sa pije tokaj-
čina, hla! — druhí za ním robia tiež tak. Zubál prosí do-
movú paôu, aby bola tak milostivá a vyzula z nohy papuču,
čo keď ona po krátkom odporovaní urobila, naleje do papuče
tokajčinu hovoriac: Takto pije uhorský zeman paniam na
zdravie ! — vypije z papuče a podá druhému ; ten Urobí
tiež tak, a za ním rad radom ostatní.

Chujava počne spievať, krepčiac: y,Hopsa Zuzka, srdce
moje, keď ja zomrem, všetko tvoje, galhofey i širica i barania
čapica!" — ^

Zubál: Ci nemáte v meste dajakých muzikantov, dajte
ich doviesť !

Zapletal: Ja ich mám už na pohotové; jak chcete, páni,
hneďky sú tuná !

VSetct kričia : Sem s nimi, priveďte ich, priveďte !

214

Zapletal^ vedie za sebou troch chlapor s husličkamí^
hovoriac k nim : Len poďte dnu, nebojte sa nič ! Páni radi
počúvajú muziku ; — obráť ac sa ku hosťom : Tu vám vediem
muzikantov ; tento prvý je drotár zpoza Magurv ; ten .sa
mi nevdojak nadhodil a hovorí, že hudie na hush'ach.

Szekérkay : A ktorú že nám zahudieš, chlape ?

Drotár: Padám do nóg ! panovie; či Mazurek, čiKrako-
viaka albo Kolomyjku ?

Chujava: Ja veru neviem, čo sú to za nôty, a jako na
ne. treba tancovať.

Szek. Nuž a ten druhý ?

Zapletal: To je slepý žobrák zo Zdychavy.

Szekérkay : Nuž a ty že ktorú zahudieS ? !

Žobrák: Prosím pekne, ja neviem, len tú pobožnú:
„Kde si mňj premilý."

Zxíhál : No to bude výborne, znamenite ! A ten tretí, čo
to za šibenec, oSklbaný jako rakyta ?

Zapletal: To je cigáä z Umri ej Ijehôtky.

Cigáfí: Pán Velkomozný, ja znám tnto — hudie n
spieva, potriasajúc sa: „Stará še mi napytuje a ja Slarú
nechcem!" — Vfietci volajú: Výborne, znamenite!

Chujava: No hrajte teraz všetci a každý ivojul — Vletei
hrajú. —

Szekérkay: Teraz ešte psa za vrznite medzi drere.

Zubál: A kocúrovi pristúpte chvost, tak bude koncert
dokonalý.

Szek, (uši zapcháva) : Dosť už, uSi imä bolia I

Zubál a Chuja/oa : Len hrajte ! výborne ! da capo ! vivat !
(krik, spev, tanec.) J

^ríia SpiSiak, týmže dialektom spieva : ^^Levocki pánove,
otvirajce branú ; by še mi nezlamalo pirko z madseratm J*

Pijava (takže po spišský): Na zelene luČke bilý pe.*i, (DäJ
karčmarko vinal^ Budzeme zaptacic.

Vtom vstúpi do izby koéiš páua Chujavov s* hli
dlhej belasej zástere pred sebou, a povie pánovi : PiWi
dzený! či sa nebude už páíiť domo? ? koBe už dániu
zapriahnuté pred domom. ^

Zuhál vážne: Pax tebe, víno!

Chujava hodne podnapilý, pokladajúc
kuchárku Zuzku, pochytí ho hovoriac: &^"
nech ťa vykrútim ! — tancuje s ním^
vajúc ho. —

215

Szekérkay: O jerum, jeruín ! quanta mutatio rerum !

VMci tlieskajúc rukami volajú : Vivat, vivat ! — až
konečne Szekérkay zavolá: Páni bratia, sat prata biberunt!
Poíme už spať! JHostiataekajúč sa hľadajú dvere, ktoré daktorí
nemôžu nájsť.

Szekérkay tackajúe sa tiež s ehychotom zvolá : „Conturba-
ba-bantur et ibant, quo poteran't !"

Iľ. Ženská ^láda na Mnráni.

Na Muráni v podzámockej záhrade vy stieraly dve panské
služobnice na výsluní vyprané biele šaty, spievajúc pri tom
veselé piesne.

Katinka počne : Hop, cup, trallala, včera som sa vydávala,
už na čepci diera. Hop, cup, trallala, či ju straky vyd!obaly,
či mi vyhorela? —

Betka : Jaj, Katko, nieže takú šialenú, nie ; > veď keď ťa
dakto počuje, nuž povie, že si azda šialené huby pojedla,
alebo že z krstenia ideš !

Kalinka : Ej, čo by to tam ! moja pani chce veselé slu-
žobnice, a vieš, jaký pán, taký krám. Veď kebych ja bola
v službe, na príklad, u tej panej na Strečne,ktorá nás kedysi
navštívila, tak bych istotiie vždy len tú smutnú nôtiť musela:
„Zomriem, zomriem, ale neviem kedy!"

Betka.'Yervi pravdu máš, tá pani zo Strečna je jako
dajaká kláStornica; i tu keď bola na našom zámku, nosila
čiarne satý a dlhé pátriky a často sa modlievala jakoby
dajaká svätá ; jej komorná našej komornej všelijaké podivné
tajnosti o nej pohovorila, že, vraj, jej manžel býva na Fiľa-
kovskom zámku a na ňu často zabúda ; preto sa ona raz o
tmavej noci a^ v hroznej búrke išla ku kaplici, nad Váhom
stojacej, bosá pomodliť, abv Hospodin srdce jej manžela láskou
zase ku nej naklonil ; a hfa ! jako ustrnula, keď v tom oka-
mženínayrannomkoni pricválal z nenazdania jej manžel a ju
do náručia k prsiam svojim privinul. Ona si to za tak veliké
šťastie a milosť od Boha pokladala, že potom každoročne v
tom istom rúchu a bosá ku tejže kaplici chodievala sa modliť
a Bohu ďakovať, že jej muža k vernosti manželskej zase
prinavrátil.

Katinlca : Horká že tá jeho vernosť, nesladká, Betko !
Jabych aspoň za takú vernosť nedala ani planý peniaz ; veď
ten istý pán Vesdín z Fiľakova a manžel panej zo Strečna
našej pani Veľkomožnej zaľúbené listy písavá , keď jeho

216

vlastná žena tam nad Váhom chudíatko j ako pustovnícka modlí
sa a plače ; však by eh ja takému manželovi priam oči vydriapala.

Betka: Daj pokoj, Kati no ; veď to medzi velkými pány
druhé azda zvyky, než medzi nami chudobnými ľuďmi. Ale
nehovorme už o tom, aby nás dakto nevy počúval. — Bez tak
nás i ten vrátny zámocký, keď sa vrátime, zase bude školiť,
jako by sme my vychádzaly na samé Spehy a výzvedy ; len
to sa mi tu na tom Muráni neíóbi, že tak veľmi strežú tú
bránu zámocká, jako čoby zo všetkých strán číhal nepriateľ
(obozre sa) . — Laľa, Katino, tu ti prichodia na zámok dákisi čierni
páni, — či su to kňazi čiže kláštorníci^ — idú vedľa záhrady.

Katmka: Pán Boh s nami a zlé preč! (prežehná sa) azda
že ku starej pani Veľkomožnej dákehosi lekára vedú, alebo
zpovedelníka ; mne sa zdá, že sa o nedlho dočakáme pohrabu,
lebo som slyšala večer kuvíka nad jej oblokom ; a keď bude
pohrab, Betko^ síde sa tu panstva z ďaleká široká, jako ten
starý vrátny hovorí: keď, vraj, pochovávali nebohého pána
Széctko, nuž tu bolo i panstva i vojska tak nabi to. že sa ani
nevpratali na zámok ; tu bol, vraj, i T'ókoli z Kežmarského
zámku s veľkým komonstvom a slávou.

HorSicka samotretí priblížao sa ku záhrade : Pán Boh s
vami, dievky moje ! či ste vy snáď služobnice zo zámku ?

KaUnka : Áno, vaša milosť I

Horcicka: Vy nám teda najlepšiu zprávu dáte, či doma
pani Veľkomožná.

ÄaíenÄra; A ktorúže prosím míeniť i*áčite ? Lebo my tu máme
3 panie Veľkomožné na zámku. Jedna je (číta na prstoch) naša
pani Veľkomožná, pani Maria Széci, vdova grófa BeMena^ ktorá
len nedávno dojsť ráčila zo Sedmohradska s velikými poklady
po nebohom grófovi tu na ten zámok^ a div nado všetky divy,
že sa jej na tak ďalekej ceste preca len nič zlého nestalo,
kdežto, jako sa vôbec hovorí, všade zbúra, všade tlupy vojska,
drancujúcich i priateľov i nepriateľov, od Tisy počnúc až po
Huoin, pohraničnú tuto stanicu oproti Turkom ; — ja som to
prosím, všetko očima videla, lebo som chodila s pani grófkou ;
ale si tá veru i smelo a hrdinsky všade počínala, jako bárs
ktorý ritýr ; lebo môžem povedať, že keď si moja pani Veľ-
komožná na koňa sadne, pristalo by jej veru i za generáľa.

Horcicka : Možno — azda medzi ženami, -*- ale my nehľa-
dáme vašu paňn, lež —

Katinka-. Nuž teda, druhá pani zámocká (zase číta na prstoch)
je Veľkomožná pani Eva lUyéshdzka^ ktorej sa teraz všetko

217

bojí a ju samú poslúcha tu na zámka ; lebo jako jej pán
manžel lUyésházy^ terajší pán a yládaťeľ Muráňa, šiel s vojskom
na pomoc Rákóczimu proti cisárovi, tedy ona tu rozkazuje i
pánom od vojska i zámockej stráži, a veru môžem povedať,
že je velmi prísna a ostražitá. My sme tu všetci za Rákócziho^
preto rácte sa mať na pozore, abyste azda nepreriekli dačo
takého, čoby pani Eve nebolo po vôli. I náš vrátny má sto
očí, ten hneď po zovňajšku pozná každého, kto je priateľ a
kto nie. —

Horcicka : Neboj sa ty za nás, dievka moja, my sme
Tudia pokoja, osoby cirkevné, a chceme vlastne prehovoriť so
starou paňou Veľkomožnou, Martou Drugeth de Homona,

Katinka : Ach ! to jo iné ; — ale prosím pekne, stará
pani Veľkomožná ležia nemocná a veru už od 4 rokov ; ale
sú to veľmi nábožná pani a duchovné osoby majú vždy prístup
ku nim ; rácte sa len najprv u pána prefekta Jákoffyho hlásiť.

jEfor&cÄa: Ba či je teraz pán prefekt doma?

KaUnka : Nie veru, lebo včas ráno všetko panstvo vyšlo
do hory na poľovačku ; tam je i pán prefekt i veľa urodzených
pánov i naša pani Veľkomožná Maria Séci ; lebo ona veľmi
rada má takéto zábavy ; hneď loví ryby, hneď zase poľuje so
sokolmi na divé holuby alebo so psami na srny a zajace ;
kremä sama Veľkomožná pani Eva nejde na žiadnu poľovačku
ani nikam von zo zámku, len ho strežie, aby sa, vraj, dákysi
špehúň a vyzvedač od Nemcov nevkradol do neho .

Horci^ka: To bude až prílišná starostlivosť; teraz aspoň
na blízku okolo nás nepočuť o žiadnom nepriateľskorn vojsku.

KaUnka : Ba veru hovoria, že i nedávno Veseliu^ tiahnuc
s vojskom od Brezna prez Tisovec na Fiľakovo, prikradol sa
potajme až ku nášmu zámku a ohliadal z blízka tie múry, či
by ich azda nemohol jakosi do moci dostať f V tom počuť na
blízku trúbenie na lesných rohoch.) To hľa ide už naše panstvo
z poľovačky domov ; už sú na blízku, — s Bohom tedy, velební
panovia, ráčte sa len kroz vratného na zámku dať oznámiť !

Hor cicka: S Bohom, dievky moje !

Lešták: Už sú to raz štebotavé stvorenia tie Evine dcéry ;
čo vedia, to i vypovedia. Len na ženské sver svoje tajností,
tak ozaj dobre pochodíš.

HorČf'cka : A ja vám hovorím : nech ten Vé^elin takéto
ženy vezme do žoldu, a ručím za to, že vydobyje s nimi zámok
Muránsky ; lebo žena ho ostrieha, ženská lesť ho i dobyť
môže (idú. ku bráne).

218

Vrátny volá sediac v baSti nad bránou : Kto tam?

HorciSka: Dobrí priatelia.

Vrátny: Kto ste, odkiaľ a čo žiadate?

HorcWca: My sme yyslancovia seniorátu Gemerského,' podľa
mena a starú : Šimon Le^k, farár Revúcky, Ján MolMru^
Polônsky, a Danid HorcvSka^ professor na škole Jelša vskej ;
ráčte náš príchod Veľkomožnej panej MaHi Drugeth de Homona
úctivé a pokorne oznámiť.

Vrátny: Stane sa, len trochu poshovenia (zmizne z bašty,
po chvíli sa zjaví zase a riekne : Pánovia Leíták. Molcáni a Horcicka
dostali povolenie vstúpiť do zámku. Brána sa spusti, oni vnídu.) Tu
hľa, pán dôstojník od stráže pôjde s Vami, pánovia, a pred-
staví Vás i pánu prefektovi, ktorý, jako počuť, práve sa z
poľovačky vracia, i samej pani Veľkomožnej ("pred bránou trú-
benie) ; hla, už je i panstvo tu I

Dôstojník : Velební pánovia, jak s^ ľúbi, poďme trochu na
stranu do zámockej záhrady, pokiaľ to panstvo vníde do paloty.

Hor^iSka: Veru dobre, odtiaľ uvidíme všetkých.

Maria Séct, rAoraBetMenova^ jazdí na cele poľovnej výpravy
na bujnom vrannom koni oblečená fantasticky spôsobom Diany ;
vedľa nej dve komorné tiež na koňoch v podobnom obleku,
za nimi prefekt Jákoffy, jako i dôstojníci od vojska a daktorí
čelnejší zemania z RákóczovskeJ stránky ; za nimi strelci a slu-
žobníctvo, z ktorých jedni vedú poľovníckych psov, druhí nesú
sokolov, na tenké retiazky priviazaných, zase druhí srny,
zajace, líšky a vtákov. Celá družina má zelené chvojky za
klobúkmi a medzi veselým spevom zastane pred palotou.

Spev lovcov Mnráňskyoh.

1. 2.

Keď trúba zaznie na levy, Prez háje hustou smrčinou

. Tu lovec rezko hotový Skáče srnec hor strminou

Za zory, do hory. Rohatý, prez kláty;

Puáku na plece prehodí, Hop I varuj, strelče, kraj lesa,

Po rannej rose sa brodí, Sfastie ti praje, drž že sa,

Po horách, dolinách. Dobre mier v plachú zver!

Zver divú plaší v húšťavách. PuSku ku lícu, mier a siref !

Keď trúba zaznie do boja,
Chrabri Buhajci sa roja,

Slováci, junáci ;
Váetci čiahí^ ku mff^^
Vrhnú Bh áó divej ftéŠi; —

Hurrá hou! Bi vrahot!
Bi pod slovenskou zástavou !

219

Maria SéXi^ sediac na koni, hovorí ku Jáhoffymu: Pane pre-
fekt ! Strelci a služobníctvo nech sa počastujú tam dole ; ry ale,
páni zemäni a páni dôstojníci, yletci ste dnes moji hostia
(skočí s koňa). Všetci sa jej uklonia úctivo a oddajúc kone
služobníkom, vchádzajú do paloty.

Dôstojník od stráže blíži sa k Jákoffymu^ reknúc: Pane
prefekt ! tu čakajú vyslancovia od seniorátu, priniesli prosbopis
na pani Verkomožnú a žiadajú úctivo za povolenie, máličko i
s Vami prehovoriť.

Jákoffy hrdo : Nech čakajú ! PriveJte ich o chvíľku do
môjho pokoja, tam ich vyslyším.

LeSkták a ostatní, vkročiac do izby ku Jákoffymu, klaňajú
sa úctivo.

Jákoffy: Vítam vás, clarissimi ac reverendi domini, čo
dobrého prináSate od p^na seniora?

LéSták : Zkazuje svoje pozdravenie a ' služby a pri tom
posiela kroz nás menom bratrstva pokornú prosbu na pani
Veľkomožnú. ***

Jákoffy: S prosbami vašimi nás obťažovať neprestávate,
a preca slávnemu panstvu nič k vôli robiť nechcete.

LeSták: Ba áno, spectabilis domine, nakoľko sa žiadosti
si. panstva s ^poriadky a zákony vel. bratrstva srovnávajú.

Jákoffy : Cohj to tam ? Zákon sme my zemania; my
protestanti držíme naše poriadky a zákony, pokiaľ chceme.
Ale by ste to nemali zapomínať , že si. família Sečovská
previedla reformáciu na celom Gemerskom Pohroní a udržuje
ju tam posiaľ v platnosti ; ináč by ste vy tam panujúce šis-
matícké bludy a pohanské obyčaje nijako s vašimi artikulmi
v ruke potlačiť neboli v stave.

Molí^ni : Evanjelici nechcejú nič násilím a nútením pri
viere prevádzať, ale len slobodným poučovaním ľudu.

Jákoffy : A prečo teda vždy žiadate od panstva, aby vám
svoje bracJiivm a svetskú moc povolilo či k zamedzeniu zmá-
hajúceho sa kalvinismu, či k potrestaniu zpurných církevní-
kov? My vám staviame kostoly, dotujeme fary a školy, pri-
kazujeme^ aby sa vám dávaly desiatky a platy vaše ; ale keď
mv jako patróni vsadíme do církve farára, ktorý sa nám
ľúbi, a odstránime toho, ktorý sa nam neľúbi, tu hneď na kon-
ventoch kričíte proti prechvatom si. panstva a unúvate nás vašimi
ďopismi. Žiadal by ch ale vedeť, čo teraz preca žiadate od nás zase ?

LeSfák: Bratrstvo sa prosebné primlúva za nešťastného
farára GaMra.

«/aX:o2f^rozzlobený: Ale za toho grobiana, za toho ničom-
níka, za toho sa Vy chcete u nás primlúyať ? Tak Vám ja
úprimne radím : dajteže tej veci pokoj, jak chcete dobrým
spôsobom yjnsi nazpak zo zámku.

HorciSka: Domine spectabilis! Ga^wr zskYinil y eími a pre-
hrešil sa, ked! dom Verkomožnej panej tak veľmi pohanil ; ale
veď zato od toľkých už rokov dosť ťažko pokutuje, a keďže
to svoje previnenie teraz už s plačom uznáva a ľutuje, istotne
zasluhuje i preminutie trestu a milostivé oäpuatenie.

Jákqffy: Keďže je tak, jako mä uíaťujete, prehovorím ja
sám po predku s pani Veľkom ož^jcu,; ^ale Vás i po predku
uisťujem, že pri tom všetkom farár (raäur pokutovaný byť
musí, aby si druhí z neho príklad br.ali^ jako sa majú naproti
svojiní patrónom spravovať. /V teraz Vás idem ohlásiť do paloty ;
Vy medzitým počkajte tu máličko (odíde).

Hor^iEka ku svojim spoločníkom : Páni bratí ! tí naši
páni patróni sú preca opravdoví ij^iani kňazov; i ten prefekt:
odpúšťam mu, vraj, ale mu nezabuéharém.

MolMni: To všetci s boľasťou zkusujeme, jako nás kňazov
tí páni ustavične pichajú jako osy, a žiadajú preca, aby im
kňaz bol vo všetkom servus humillimus.

Le^ták vzdychne : Beáta ecclesia istá, ubi nuUusnobilista!

Panský služobník vkročiac pokloní sa a rečie : Velební
pánovia ; Veľkomožná pani posiela mä k Vám, abyste ráčili
vnísť k nej do paloty.

Všetci sa poberajú a vkročia za ním do priestrannej izby,
v ktorej stari čká vdova Szécova^ MartaSomonayovská leží nemocná
na posteli, ktorá pozdvihnúc hlavu, hovorí prívetivo ku pricho-
diacim : Vítajte mi, velební pánovia, čože prinášate nového ?

LeUák ukloní sa : Predovším naše úprimné ^želanie, aby
milostivý Hospodin Vašej Veíkomožnosti stratené^lsdravie čím
skôr prinavrátiť ráčil.

Marta Hom, : Ďakujem Vám srdečne ; veru ta už veľa
rokov, jako ja tento Jóbov ^ kríž snášať musím. Ach Bože!
čože som tak ťažkého zavinila, že mä tak zkusuješ ?4í

LéSták: Duch svätý ale hovorí, že koho miluje pán, toho i
tresce, a švihá každého, koho za syna prijíma, a nie sú preca rov-
né naše utrpenia tej budúcej sláve, ktorá sa má zjaviť na nás.

Maria Honí. : Tým sa i ja potešujem a zato sa modlím,
aby mä vyslobodil z tohoto kríža ; veď som ja už jak<Ä>y
mrtvá svetu a žiť chcem Bohu. Modlite sa i Vy za mňa a
upomínajte celé bratrstvo, aby sa horlivejšie malo ku modlit-

221

bám a službám božím; povedzte to pánu senioroTÍ ! — Ach,
veď ja už nemám ani nádeje uzdravenia.

Le^ták: A preca Kristus hovorí k onej od rokov nemoc-
nej žene 'i ,?Dúfaj dcéro ! viera tvoja ťa uzdravila!" — To si
ráčte pripomínat v terajšom smutnom položení, že kde žiadon
človek ani lekár nezpomáha, tam pomôže a poteší Kristus ;
lebo on má slovo života a prameň vody živej ku poteche a
k občerstveniu bfeďnyc^ ^žiiiľom a boleŕiťmi utrápených Tiidí.

Maria .SQ^^^^^^Lajte tedj so diuou tú pi%en : „O lásko
má, uslyš miil^^^^^^B« ^p

Hur cicka zíí^^ii^^^Hfcpievajú, M. Honwnayovskd spieva s
nimi skb\wi], traďÉ||^^^^HÉ||U ; po speve odrieka jLe^k
modlitbu, pri ktoiJPm^^H^cí, a po modlitbe udelí nemoc-
nej Aronovo poženníiní^^^^

Maria Hom, : Ďakujem Wm, že ste mä takto potešili,
lebo moja skľuČenáj^hkgj^ "iy|eľ ílivuu pookriala. — Nuž
povedzte ze mi tert^^^^^fe^cieť Y^Aha príchodu?

LeWik : My ^nli ^^Hb^^^^ i^vbratľstva s písomnou
p ros bo ti, ale i živým sl^W^^poľosf^vašu Vefkomožnosť za
odpustenie prd^násho sp^iubrata v úrade Gmnra za tá urážku,
slávnej rodine kroz neho ♦urobenú.

Marta Honí, : A ci ozaj oľutoval ten ničomník svoju vinu
a či sa hodným dokázal byť odpustenia ?

Le^ták: Olutoval a to s plačom pred celým kon-
ventom; preto, jako Kristus, ktorý i sám odpúšťal nepria-
teľom a modlil sa i za tých, ktorí ho križovali, hovorí inam :
„Odpúšťajte a bude vájfcj^mišteno" : tak ráčte už Y^ko-
možná pani zapománútTI^Pji^jplíženie.

Marta Som. : Ja som sa» už^^ mojim prefektom o to
poradila a pjivôľujem, aby až do Íffi^cd|o Jura so „ženou
i s dietkamiÄp fare mohol zostať. ^,fr red^ vyrííte pánu
seniorovi i o^TOuf(í«nventu moju priazep a j\o^dravenie, iakó
i upomänutie ku vätšej nábo^osti, než to bývalo pokiaľ. S
Bohom ! ^

LéSt^ a ostatní urobiac svoje poklony, vnišli ešte i do
izby Jákoffyho^ aby sa i od neho odobrali. Jákoffy ich vypre-
Todil ku dverám, uisťujúc ich, že to dosť milostí pre nehôd--
neho GaMra a že i k tomu dala sa len tak nakloniť pani Veľko-
možná, keď on, vraj, slo^o '•prehovoril za neho.

^Medzitým kňazia odišli, a pod bránou zámku začal Hor-
C2c4a, veštiacim dAhom o velikej budúcnpsti národa sloven-
ského vypráváť a potom spieval :

222

1. 2.

Kto proti nám, keď Boh -6 nami ? ! Kto proti nám, keď Boh s nami ? !

Zastaň smelými prsiami On nám medzi národami

Za česť slovenského rodu; Dal rovné právo, slobodu.*

Nech hadovia dujú kameň, Bárs vrahovia neprajú nám, —

Nech pekelný sypú plameň. Kto vezme nám, keď Boh dal sám

Boh zahanbi tú ich zlobu. Sväté dedictvo národu?

Oj Ty, ktorý sám večnú slávu máš Oj Ty, ktorý sám večnú slávu máá^

Trojjediný Boh, buď ochranca náš ! Trojjediný Boh, buď ochranca náš t

|- ^ Kto proti nám, keď Boh § na^uJU^
^ V boji 9o sveta zlobami ^jH^^P^

Viera nikdy padnúť Tiedáy-— ^^B^
S^'^ Čo priam svety sa rrr ' n ; ^^^

SlncG zhasne^ íivie:idy . ^^

Lež podliakom bude^|^pti

Oj Ty, ktorý gám vectmsliivu mi š,

Trojjediný Boli, buď ochranca nči§ I

Keí spev tento v hoiáct MuráiSrtíj^ zaníkťíl, dôstojník
od stráže pribehne ku Jäkqfft/rr^^^gmmh ; Pane prefekt !
Pred bránou stojí pani KurUc^^^^BrMiioY^^ ktorá je na
úteku pred cisárskym vojskom J^Brokýin a prosí za ochranu.

Jdkoffy : To zlá novina ; ohlásim* pani Vefkomožnej. —
(Odíde do paloty a po chvíli vyndúe, hov^Orí ku dôstojníkovi :)
Oznámte tej panej, ze ona má tu voľný prístap i s čeliad-
kou svojou a nájde ochranu jak pre svoju osobu tak i pre
imanie, ktoré prináša sebou na zámok. -^ Po chvíli prichodí
Kv/rti6ka s dôstojníkom a pokloní sa Jákoffymu.

Jáhoffy : Vítam Vás, pani drahá ! Nuž azda veru ten
VéSéi^ už Hrachovo obsadil s vojsb|^fc9VOJfm, čiže čo ?

KwrttSka: To ešte nie, ale jft uz^^Um. ISobote a vyhráža sa
nám obidvom preto, že i Bjgj muž bojuje sBákčczimiVy tu držíte
s ním ; bojím sa vejj^, íÄjg^ ten ukrutník nenaložil^ Hrachovom
tak, jakp nedávno Balassa urobil s Roštárom pri^;ítniku.

Jákojffy hrijo. odsekne : Ja o priazeň midinwm nestojím a
hnevu jeho sa nebojím ; nech sa len opováži ten hrdina proti
Muráňu, tu iste horSie pochodí, nežli v Novohrad?, kde ani
dosť chatrného zámčoku Balaasovho so všetkým svoj[;ím voj-
skom nebol v stave dobyť. A medzitým pošlem našich priatelov
hned zajtra na výzvedy do Hrachová.

KiMiSka : Jak dovolíte, i ja tiež vyšlem s nimi môjho sluhu
Nagya, aby mi priniesol daktoré veci, ktoré som si tam pozabudla.

Jáhoffy : Nuž dobre. — Báčte teraz rnísť ku pani Eve
JUyéaházycíce a potom i ku nemocnej pani Somonayovskej, —
(Obidvaja odídu.)

223

HL £áska dobýfa zámok.

Z počiatku letá 1644. Zuibál a Chujava^ zemania zo
stránky Rákóczovskej\ a s nimi dakofko jazdcov z Muránskeho
zámku , ku ktorým sa i služobník panej KWľtickin Nagy
pripojil, vyslaní boli od veliteľa zámku na Rimavskú dolinu
na výzvedy, kde sa naolH)dí a jako si počína VeMin ; či ozaj,
jako chýry šly, proti Muráňu cieli, čiže sa obrátil s vojskom
svojím v inú stranu ? DážfT sa lial jako cievkami j| jazdcovia
si krátili cestu vlelijakými rozbovormi, žarty a spevom.

Chvjava nevrlo : Bysťu svete ! Neviem, načo to i posielajú
v takejto plústi^ kde ani psa nehodno z izby von vyhnať,
poriadneho uhoräkého zemana na výzvedy, a eSte, vr^j, proti
Ve^elvnovi ! — ba čoby . ten i vykonal proti Muráňu s tou
hŕstkou svojho nemeckého vojska a tej Slováci ; veď my im
ho, lánczos adta, keď na to príde, živého privedieme na
Muráň ; nech sa tam'Vyzvjedajú sami od neho, že čo, vraj,
mieni a kam cieli? ^ -

Zíiibáli Ono by to nebolo zle, čoby sme ho teraz tak mohli
chytiť a jako väzňa na reťazi na Muráň doprevodiť ! Rákóczz
by sa nám zato slávne odmenil ; ba len by nám nahlo neu-
šiel, keď mu dakto prezradí po predku náš príchod ! Však
on to dobre znať musí, že Jvraj Rákôczi, ktorý s 30,000 -mi
vtrhol do Uhár, je teraz pánom Slovenska, keďže zaujal í
Košice i banské mestá až po Prešporok, a Eszterházyho vo viac
bitkách porazil ; má on , i mocných spojencov Švédov a Turkov,
ktorí cisárske vojská tlačia zo všetkých strán ; Turci ale a
Švédi, jako dobre vieme, len za drahé peniaze a za veliké
obete dajú sa na pokoj nahovoriť ; Rákóczí ale nespočinie,
kým koruna sv. Štefana nebude na jeho hlave, a s ňou i celá
krajina i vSetl^y ku nej prislúchajúce čiastky do jeho mpci
sa nedostanú. Medzitým dážď neprestával a jazdcovia premok-
nutí doraziac do Hnúšti, vnišli do richtárskeho domu, kde
ich museli častovať i kone im nakŕmiť; tu tedy jedli a pili
na rováš všetci jako dúhy až do predvečera, pokiaľ dážď
neprestal, až potom vysadali na kone a spievajúc uháňali ďalej
ku Hrachovú,

Spev.

Červený kantár, biely kôň ;
Oženil bych sa. Bože môj !
Vzal bych si dievča z majera,
Čo nemá otca, matera.

224

Pri Rima-báni prišiel im v úsrety cigáň vysokého zrastu
a silných údov bez klobúka a bosý ; jeho čierne, dlhé, stra-
paté vlasy, ktoré nikdy ešte v živote s hrebeňom neboly sa
sretly, boly mu dostatočnou ochranou í proti zime i proti
vetru ; odev jeho bolj'^ handry a caparty z rozličných obno-
sených starých šiat ; riiusel byť podnapilý, lebo si spieval
cigánsku pieseň, pričom sa mu jeho oči blišťaly a biele mocné
zuby jakoby zo slonovej kosti vykukaly z pod usmievajúcej
sa vrchnej gamby. V ruke niesol list.

ZvbS oikríkne ho : Kam ideš, more? Azda odVešdína s listom ?

CVg'cm jakoby nebol počul, spieva: „Čimangé, čimange,
šotola bockori."

Zubál: Sto hrmených bohov!. — či počuješ ? kto si, čo
si a kam ideš ? !

Q'gáň : Len še tak nehnevajte ; áni še mi nedáte vyšpo-
vedat; já še volám Ferko a teraz me náš pán urodzený
posielajú k pánu urodženýmu š listom na R. Brezovo.

Chujava tiež podnapilý : Počuj Ferko ! Ty vieš cigánske
kolesá lámať i na hlave stáť; probuj tu na ceste, jak si na to
chlap ; dám ti dobrý aldomáš.

Ferko : Ale tu blato (Skrabe sa za uáima).

Chujava : Veď je to práve kunšt , nie na suchom, ale
takto v blate sa pochlapiť.

Ferko: Hm! a čo dáte?

Chujava : Päták.

F&rko^ číta po cigánsky na prstoch : jek, duj, trinč, štar.

Chujava : Dosť ! — ani mak viacej ! — dostaneš teda 4
pätáky a teraz lámaj kolesá, alebo ti tou šabíou hlavu sotnem
jak o hadovi ; — mar š !

Ferko napľuje si do ruky, list strčí medzi zuby a cestou
robí kotrmelce ; potom v kaluži stane na hlavu a nohama v
povetrí dovedna sbíja. *

Chujava : No len tak stoj ! prídi si pre peniaze na Muránsky
zámok ! Všetci sa zarehocú a uháňajú cestou ďalej, tu i tu sa
so smiechom obzerajúc, jako cigáňovi, stavšiemu z kaluže zase
na nohy, z hlavy blato oteká, že ani oči predrapiť nemohol,
a len hrešil a zaťatou päsťou sa hrozil naproti jazdcom.

Zubál: Aspoň sa už raz v živote umyje a učeše.

Chujava : To veru neurobí, len práve že sa otrasie jako
pes a špinavou handrou svojou trochu sa poobtiera ; ale
ďalej nič.

Zubál : Jako ťa pekne prežehnáva ten farahún !

225

Chujava : Robím si ja z toho dačo ? Ale sa mä naSí do-
linskí cigáni i tak boja, jako zlého ducha !

Zubál: Veď som počul, že si im onehdá y noci, keď
spali, za safel nachytaných žiab yysypal do koliby a potom
dyere tmím zatarasil.

Chujava : Jako ti to yreSťali tie malé farahúnčatá, keď
im žaby počaly po bruchách skákať ! lebo sa ti cigáň ničoho
tak veľmi nebojí, jako žaby,

Zubál: Nuž a keď si opilému cigáňoyi, ktorý na pažiti
vystretý hore značky spal, zabitého hada pokrútil do' kolesa
a na brucho položil a pritom si ešte nlavu hadovu práve
naproti jeho otvoreným ústam obrátil , jako čoby mu bol
dnuká vliezf chcel.

Chujava : A ja som sa na to zďaleka díval, jako sa milý
môj cigáň, keď mu brucbo chladilo to hadisko, zo sna pre-
budil a zočiac hada na bruchu, počal sa zimou triasť a kričať
plným hrdlom, jako čo bys ho bol páral, až keď jeden z
koliby pribehol s velikými kL'eSťami, do ktorých pochytil
hadovu hlavu a tak ho ďaleko za plot mrštil.

Zuiál : Bolo to vtedy ozaj preklínania ! — lebo vedeli
dobre, žes to ty im urobil, a aby ťa boli dochytili, jako že
boli rozpajedení, ani by ti tvoje zemianstvo nič nebolo platné
bývalo ; ale by ťa mlatky azda boli dokonca zabili.

Chujava : Jaj braček ! u nás nemáš už ani jednoho cigáňa,
lebo že sa, vraj, predo mnou obstáť nemôžu ; jako som im
napoi^ledy ešte potôčok, ktorý ponad ich koliby tiekol, o pol
noci narazil práve na tie ich koliby, tak že ich voda vo snách
podbehla a oni domnievajúc sa, že je to opravdová potopa,
prestrašení vybehli von a nemohli nijako pochopiť, keď ani
dážď nepadal, ale čistá jasná noc bola, odkiaľ tá povodeň;
až ráno vidiac odrazený jarok, pochopili hneď, kto im to urobil,
a po krátkej porade soberú svoje mechy, mlatky a kliešte, roz-
váľali koliby a prestehovali sa od nás až hen na druhú dolinu.

Zubál : Ja bych veru nedbal, čoby všetci, koľko ich je,
vystehovali sa z krajiny nazpäť do Egypta alebo až hen do
Indie ku svojim Malajským pobratímom.

Chujava : Ale bych ja potom nemal s kým sa zažartovať.

Zubál : Veď sa ty ver naposledy i cele pocigáňčiš , keď
už i tak dokonale ich reč hovoríš, a ja znám i zemanov i
vyslúžilých vojakov, ktorí sa dokonale pocigáňčili, tak že v
kolibách s cigáňmi žili a neboli ani ku rozoznaniu od rode-
ných cigáňov ; i mrcina jakákoľvek im jako najlepšie chutnala.

226

Medzitým sa zmrklo a tma bola jako v rohu, kedt vniSli
do Hrachora prosto k richtárovi, kde podľa obyčaje si roz-
kazovali a museli im daf jesť a piť; pričom sa zabudli i
zpýtať, kde asi leží vojsko VeSd{novo? — ani netušiac, že im
je za chrbtom a že padli práve do pasce ; až ked pozde v
noci cigáň Ferko z ulice strčí hlavu do obloka a zabliSťalj
sa im jeho biele zuby a iskriace sa oči.

Ferko posmeSne : či vám tu dobre jeSť a piť ; prišol Som
U pre aldomáš ža tie cigánske koJeSá.

Chujava : Hrmen Bohov ! Však ti ja dám aldomáše, keí
ťa chytím za tvoje strapaté ušpinené vlasy !

Ferko : Ani še ža mnou nekonajte ; idú váš hle privítať
pána cisárovi vojaci, už vám i kvartíre porobili, dostanete
mäkú postel, bude še vám sladko snívať ; ja šom ale ža to od
pánov cisárskych dostal, to verte, dobrý aldomáš.

V tom Ferko odstúpil od obloka, a vojaci Ye^ellnovi vkro-
čiac do izby, odzbrojili ich a odviedli do domu Jákpffyho^ kde
ich jako zajatých zavreli medzi pevné múry spolu i so slu-
žobníkom Nagyom.

Druhý deň ráno dal VéŠelin zajatých pred seba priviesť,
vyzpytujúc sa ich o posiadke Muránskeho zámku, a dni v stra-
cnu vypoviedali všetko, čo znali : že stará Maria Homonayovská
už nežije, že po jej smrti í prefekta Jákoffyho prepustili a na
jeho miesto prišiel Matej Zondy , že teraz Eva lUyéshäzka je
pani a velitefka zámku; ale posiadka zámocká že je práve
na tento čas malá ; lebo pán lUyésházy išiel s čiastkou .vojska
Rákóczimu na pomoc a sbiera mu ešte vždy chlapov po gemer-
skej stolici. Ked sa všetko vyzvedel, čo chcel znať, dal zajatých
pod strážou ootriehať, Nagya ale samotného k sebe priviesť*

Nagy^ privedený pred VeSelína^ triasol sa jako osika, lebo
sa bál smrti.

Veéelin^ pánovito : Nuž chlape, teraz saospovedaj aničnetaj ;
lebo si chytený jako špehúň a vyzvedač, ktorý z Muránskeho
zámku sem dochodíš, a či vieš, čo sa takým ľuďom za podiel
dostáva ? — guľka do hlavy alebo šibenice ! či hej ! ?

Nagy prosebné sopiatyma rukama : Ach veľkomožný
pane generáľ! pre Boha Vás prosím, darujte mi život,
majte strpenie a poľutovanie pre moje biedne siroty! Však
ja niesom špehúň, ale nevoľný sluha pani Kwrticky^ ktorá mft
vysiela sem v svojich hospodárskych záležitosťach.

VéSdinx Ona ušla na Muráň ku nepriateľom svojho zá-
konu itého kráľa a je zradkyňa vlasti, preto i so svojím všetkým

227

majetkom prepadla zákona ; ty ale si jej nihonii^ vyzvedač
a zradca, a preto jako taký hotuj sa k smrti !

Ndgy klaknúc na kolená s plačom : Ach I pre milosrdenstvo
bpžie , smilnjte sa nado mnou a nad mojimi deťmi ! Biedne
deti moje ! ktože vás bude živiť, kedf mňa zastrelia ? !

VéMin : No počuj, chlape, darujem ti život, ale pod
výminkou.

Naffv kľaknúc na kolená, bozkáva mu nohy a s plačom
hovorí : P&n Boh odplať to Vaše poľutovanie ! —

VeSeHn : Vstaň hore ; — či počuješ ? — Pod výminkou
dostaneš milosť.

Nagy: Pod jakou? — prosím pekne!

Véšdin : Keď doručíš odo mňa list vdove Ma/ríi BetMen
tak, aby sa o tom žiadna živá duša nedozvedela, ani tvoja
vlastná žena, ani nikto na zámku; tedy pod prísahou úplnej
mlčanlivosti a verného odovzdania, — ináče keď prezradíš
vec, bud! istý, že ťa moja ruka kdekoľvek zastihne ; lebo ja
mám všade mojich ľudí a potom Boh ti bud milostivý 1 —

Nagy : Jaj, Bože môj ! ale keď sa o tom zase tam na
Muráui dozvedia, tedy mä zase tam zastrelia bez milosrden-
stva. Veď tam prehliadajú každého príchodzího hneďky v bráne
zámockej, i jeho obuv a šaty, či od nepriateľa nejaké nebez-
pečné listy neťlonášä. Na mňa obzvlášte ten vrátny má vždycky
podozrivé oko, jako í pán 8zakolezay a pán prefekt Zondy ; tí
všetci nechcejú mi nijako dôverovať ; krém toho pani Sivá lUyés'
házka, ktorá pd tedy jako stará pani Homrnmyovská zomrela,
má vládu na Muráni, sokolovýma očima strežie ten hrad a
každý sa jej hnevu bojí.

Veídín : Nuž a pani Maria Séci, vdova Bethlmova^ ktorej
Mnráň takým právom náleží iako i pani Eve^ či tá svojej
sestre azda dobrovoľne prepúšťa vládu na Muráni, či jako?

Nagy : Tá sa, prosím pekne, nič nemieša do tých Vecí,
ale si žije veselo a bez starosti; tá poľuje na divú zver a
vtákov, a loví ryby so svojimi komornámi a služobní ctvom.

Veídin: Nuž tedy premysli si a nájdi spôsob, môj list
pani Ma/rn do jej vlastných rúk tak verne a bezpečne odo-
vzdať, aby to žiadne cudzie oko nevidelo a žiadne ucho o tom
ničoho neslyšalo !

Nagy : Veď ja premyšľujem sám v sebe, jako byoh to
mohol vyviesť ; lebo ja viem, že Tola chytajú za roh a člo-
veka za jazyk.

VeSelin: Pravdu hovoríš, chlape! — lež preca nie je to

15*

228

tak isáki reo, jako sa tí zdá. Povedz mi, io ti je naloženo,
doniesť sebou na zimok ?

Nagy : Nuž hľa za kofií^ek časných uhoriek, ktoré tam hore
na zámku nemajú a tu v naSej záhrade sú krásne až radosť.

VéSelin : No TidíS, z jednej uhorky yykrojíS sriedok a
strčíS dnuká ten môj list; dieru založíS tak opatrne zase,
aby sa to nedalo ani zpozoroyať na zámku; potom yymneš
potajme z kofiíčka tú istú uhorku, skryjei ju u seba a oddáS
ydoye Bethlenovej v taký žas, kecT bude cele samotná vsyojej
izbe ; či mft rozumieš ? !

Nagy : Rozumiem, pane generál ; tak to hádam príde ;
každá yec má syôj spôsob.

VeMin^ zradoyaný : No yidíS, chlape ; preca si ty len
lepší cloyek," než som zpryu o tebe myslel (vezme peniaze zo
skrýne, v meSfoku zaviazané); tu máš hla 70 tvrdých toliarov
jako dar odo mna ; ale síožíS tvrdú prísahu, že to tajomstvo
žiadnej živej duši neprezradíS.

Ňagy otvorí meSťok, zraduje sa toliarom : Ach I jaké sú
pekné jakoby sŕien. Nikdy v mojom živote som ešte toľko
sriebra ani nevideli

Ve^elin : No či budeš teraz už prisahať ? !

Nagy chytro: Oj veľmi vaačne prísahám, a čoby mä to
priam i život stálo !

Vesdin dá mu list zapečatený : — No tedy chod s Bohom
a s rozumom, či vieš? —

Naay vezme list: Ano, Vaša milosť, veľkomožný pane
generál^ spoľahnite sa na mňa I (Odíde.)

VeSelm pred seba hovorí : Sprostý človek, ale za peniaze
všetko vykoná ; — uvidíme, jako Marta ten môj list príme !
Dúfam, že nebude cele ľahostajná naproti míie; i ja som sa
práve teraz stal vdovcom, a ona od toľkých rokov vdova ;
inožno, že už i zunovala ten svoj osamelý stav a bez tak tá
pánovitosť a osoblivosť Ľlyésházkina nemôže jej byť po vôli.
— Uvidím , nakotko mojej junáckej odvahe bude šťastie
priaznivé (a s tým si sadol na osedlanékc ko&a a uháňal š dakofkými
jazdd ku Rím. Sobote)*

Na zámku Muránskom prefekt Zondy a Szakolczy^ vojanský
veliteľ, boli netrpezliví, kedľ sa ich výprava Hrachov^ká ani
na druhý ani na tretí deň nevracala, a nič sa nemohli do-
zvedať o nej, čoby sa jej bolo mohlo prihodiť ; až keď na
4. deň prišiel Nagy, ten vypravoval, jako celá výprava kroz
husárov Veáelinový^ v Hrachové bola zajatá a do. Fiľakova

22d

odredeni, a doložil, ze sám na svoje o2i ridel, jako žatým
VMin od Hrachová zase nazpäť sa utiahol hu Rím. Sobote.
Illyéshdzka, jako jej to oznámili, dala predvolal Nagya^ ktorý
jej vSetko do podrobná vyprávÄť musel, čo jako sa prihodilo,
a čo videl a zkúsil na tej výprave ; žatým ale ku vätšej
ostražitosti a ku pozoru i posiadku i všetkých obyvateľov
zámku neprestala upomínať*

Medzitým na druhom krídle zámockej paloty v jednej
skvostne a bohato ozdobenej svetlici prechodila sa v myšlien-
kach pohrúžená pani vysokej, sličnej postavy, pekných, sú-
merných ťahov obličaja, a hrdého, pánovitého držania. Na
prvý pohfad nikto by nebol uveril, že tá pekná pani už 49
rokov veku svojho počíta : tak bola jej zovnátorná postava
telesná vždy ešte svieža a sličná ; nado všetko ale z jej iskren-
ných očí, ktoré zpod jej vysokého čela jakoby ranné zore
plameňom žiarily, dal sa poznať jej zmužilý, hrdinský duch
a pevná, odhodlaná, nezlomná vôfa. Hrdinská táto pani bola
Mcma i8éSt\ vdova Éethlenova, Jako pánovitej povahy a túžia-
cej po skvose, zábavách a kratochvílnych spoločnosťach zdal
sa jej byť práve teraz v tých búrlivých, nepokojných časoch
život na zámku Muránskom velmi smutným a zunovaným;
lebo jej sestra Jífva, ktorá si neobmedzenú vládu na zámku
znala prisvojiť, v čas neprítomnosti jej muísk Myéshás^ho držala
všetkých obyvatefov zámockých jakoty vo väzení uzamkýňa-
ných a nerada ich púšťala von zo zámku, ale ani cudzím
nedopúšťala prichodiť na zámok, bojac sa zrady. Maria zslAvl*
inená vrhla sa konečne na pohovku, keď medzitým jej komorná
vyšla do záhrady a nechala paňu svoju o samote.

y tom zaklope ktosi tíško na dvere, ona sa obozrie a
zvolá páno vito : „voľno!" —

Ňagy ukloniac sa hlboko a prosiac pokorne za odpustenie
svojho opovážlivého príchodu, vyňal uhorku v kabáte ukrytú,
otvorí ju a vytiahne z nej zavinutý, čiernou pečaťou zapeča-
tený list, podá jej ho s prekvapením na toto všetko dívajúcej
sa a hovorí potichu : Yeŕkomožná pani ! ráčte to v samotnosti
prečítať a spoľahnite sa na mňa ! ja som tvrdou prísahou
k mlčanlivosti zaviazaný a mlííať budem jako ryba ; lebo by
mä jedno ľahkomyseľné slovo i život stálo.

Maria zbladne, držiac list neotvorený : Povedz, chlape,
od koho si ten list dostal?

Na^y bojazlivo a šeptom : Od Jeho Milosti pána generáľa
VeSdmaj ktorý je na smrť zaľúbený do Vašej Veľkomožnosti.

Maria zaruinení sa y tvári a odsekne : Chytro ! teraia

odídi, chlape, a neebže ťa tu nikto nezbadá !
JVa^^ vykradne sa tíl^ko ž izby.
Maria náhle rozpežatí list a iíta podpis : IVaňo VeMin,

V tom prichodí z vonku komorná; Maria artréf list zaniadra,

skočí z pohovky, a netrpezlivo sa prechodiac po izbe, riekne

komornej : Marketo f obozri tam v záhradke moje kvety a

pokrop ich I

Marketa: Teraz práve idem ztadiaľ, ráno som ich dobre

nákropila s Katinou spolu, xA ich slnce teraz mocne pripeká ;

uvädly by. —

Ma/ria : Nuž teda opatri moje holuby, a pozri, čo robia

i moje sokoly, po poludní pôjdeme s nimi do hory poťovať!
Marketa: I tie sú opatrené, jako náleží. —
Mofľia netrpezlivo: Nuž tedy m ä nechaj trochu osamote,

hlavia mä pobolieva ; po chvíli m zavolám ; pôjdeme sa prejsť

po zámku.

Marketa; Rozumiem; -^ odíde. ^-

Maria zamkne za sebou dvere, vytiahne list zpoza níador '

a číta polo hlasité :

\, Neznámy sluha odporúča s týmto v pokore svoju
poslušnosť a stálu lásku. Až posiaľ, áčkoľvek s naj-
vätSou netrpezlivosťou bojufúc, nesmel som preca vyjaviť
city môjho srdca ; teraz ale sa to urobiť opovažujem ;
odpusť mi to, lebo ďalej sa zadržať už niesom v stave
Jestli Ty nebudeš mať so mnou poľutovania, ovSem zahy-
núť musím — (prestane čítať a premýSrajúc riekne : Tak píSe,
jako opra vdovy ritýr, — potom pokračuje ďalej) : Tvoje srdce
nie je jako divej zveri ani je nie z tvrdej ocele, lež
krotké a úprimné; a nebudeš sa Ty tešiť z môjho trá-
penia ani sa nad týmto mojím listom urážať, ktorý keď
vezmeš do tvojej útlej ruky, — jako sa moje srdce nad
tým rozveselí ľ a jak sladká nádeja sa vo mne prebudí I
Staň sa ml takou, jakou mi Ta láska ^sľúbila; lebo prv
než bych Tá bol spatriločima,už som Ta zamiíovsď. Jed-
naký je stav nás obidvoch : Ty žiješ jako osamotelá,
trúchlivá hrdlička, a ja tiež práve tak smutno vek svoj
trávim'. (Prestane zase Sítať hovoriac : Jäko on to krásne a preni*
kaVo 2ná písaf, a jako si ctí pamíatkn svojej prvej manželky t
preto hh, i tento list diernym voskottf zapečat!!,^ obzerá pečíatkti
a potom číta ďalej «) Tak ale smýšľ;^ o nSklonností srdca
môjho, že Ty jediná si do nehd* pevne zakotvená; každá

231

druhá je z neho navždy cele vylúčená. BleBkom Tvojej
spanilosti raneno je moje srdce. Ach ! jako ja závidím
tomuto lístočku môjmu ! On ide k Tebe, ja ale nie ! U
mojej panej, jak sa jej tak ľúbiť bu^e, Ja žiť budem ;
— jak ale nie, teda zahyniem. Prosím Ta^ jakže si nie
všetkej milostí prázdna, hľadaj čím najskôr miesto a
spôsob, kde bych ja s Tebou osobne dakoľko slov preho-
voriť mohol, kdeby moje túžbyplné srdce odpočinúť mohlo,
a kdebych Ti moje myšlienky a city úprimne a otvorene
vyjaviť mohol. Jestliže určíš miesto, nebudem dbať na
žiadne nebezpečenstvo, ale sa tam neomýľne dostavím."
(Prestane Čítať a premýSľa: Tu je vera žiadäno; pritom vsa-
díme vSetko na kocku, ja moju cest a on svoj život; ja tu po strane
Ráhkaiho a on po strane cisára, — a to v Čas zúriacej krvavej vojny r
A tak dfa ludského pochopu máme byť nepriatelia na život a na smrť !
— Ale Či ja nemám, právo dedictva ku tomuto zámku jako i moja
sestra Eva ? ! ôi len ona sama bude otcovskj-m majetkom vládnuť a»
rozkazovať ?! — a ja vo vSetkóm po voľne poslúchať jej rozkazy a len
dla jej ľúbosti sa spravovať ? ! — nie ! to ja nevydržím I — schová list
za niadra. — Bože! jako mi to srdce klope! — hlava sa mi krúti — ja
musím ísť na slobodné povetrie* — Otvorí dvere a zavolajúc komornú
ide s ňou na prechádzku.) —

Celé dni a noci bola Marta vo velikom nepokoji a trá-
pení duclia ; premietala ustavične na mysli , či má dať
odpoved a jakú VeSelinovi , a komu by mohla svoj list naj-
bezpečnejšie sveriť. Bez odpovedi ho nechať, zdalo sa jej byť
neslušné," — a zase naprosto od rázu mu vyjaviť svoju náklon-
nosť a určiť čas a miesto schôdzky : to jej ženský cit a hrdá
myseľ dokonca nepripustila. Po dlhom premyšľovanf naposledy
mu nasledujúcu odpoved napísala:

„Tvoje písmo mňa neznámu neočakávane^prekvapilo,
na ktoré ja teraz úprimne odpovedám. Boh Ta žehnaj
bohaté a obdar Tvoje úmysly šťastlivým prospechom !
Naskrze nepochybujem o úprimnosti Tvojej zprávy ani o
priazni, ktorou si mne naklonený. 1 ja bych si žiadala,
aby sme sa nek de tvárou v tvár shliadať mohli ; lež neviem,
jakoby sa to dalo uskutočniť; lebo áísť. sa spolu bez
druhých svedkov sotva kde môžeme ; z toho by pre nás
obidvoch len zrada pojsť mohla. Medzitým uvidím, čoby
myseľ moja strany tejto Tvojej žiadosti a náklonnosti bola
v stave vynájsť. Potom Ti kroz môjho služobníka dôklad-
nejšie oznámim, jako by sme veci naše započať a uspo-
riadať mali, aby nám obidvom pri našom vdovskom stave
ku stálemu potešeniu poslúžiť mohly."

232

Netrpezlivo čakal a prijal VeSdín lidt tento na HracboTe
z rúk posla a služobníka Nagya, pečať povrchne žltej barvy
ho síce zarazila, ale vmitri zelená barva nádeje bo obveselih
zase, ktorej i obsah. listu tohoto bol ovSem primeraný.

I napísal hneí zase drahý list na MaHu^ v ktorom jej
city, túžby a nádeje horúcej svojej lásky ešte vrelejSie líčil
nežli v predoSlom, a snažne ju za to prosil, aby čas a miesU
schôdzky čím najskôr ustanoviť ráčila; a medzitým aby, vraj,
nejakého podozrenia nezbudil, že sa, vraj, na oko utiahne s
vojskom svojím nazpäť ku R. Sobote a bližšie ku Fiľakovu. —

ly. ženskej Isti bárs jaký peyný hrad neodolá.

Mcería Séci mala verného a cele spoľahlivého služobníka,
Kciidaš rečeného, ktorý pre svoje veselé a vtipné žarty bol úa
. zámku vôbec obľúbený, tak že ho i veliteľ SzakolGzay i vrchní
strážny, starý Pastmákj ktorý býval ináce omrzelý, nedôverivý
a šomravý človek, rád u seba vídal. Maria tedy za niglep-
šie uznala sdôveriť sa Káda^oyi, a kroz jeho prosredníctvo s
VeMinom napotom si dopisovať. Povolajúc ho k sebe, oslovila ho

Maria : Kádá§! Ja som ťa od rokov, jako si v mojej
službe, poznala vždy jako verného služobníka.

Kádá§: A na to som veru hrdý, z úst pani Veľkomožnej
takú chválu o sebe počuť.

Maria: Teraz by ch nadovšetko potrebovala tvoje služby;
a či sa môžem na tvoju ochotu, vernosť a mlčanlivosť cele
spoľahnúť a ubezpečiť?

Kádas: Za to Vám ručím mojím životom, že Vaše rozkazy
na vlas vyplní m.

Maria: A neminie ťa potom bohatá — počuj, KádaS ! —
bohatá odmena.

Káda^: Vaša spokojenosť mi je odmenou dostatočnou.

Maria i Nuž teda sverím ti moje tajomstvo, o ktorom
mimo. mňa a teba žiadon druhý sa nesmie dozvedeť, jak ti
je život milý. Ja som napísala list na Fraňa Véšdirux^ ktorý
teraz mešká s vojskom svojím okolo Kim. Soboty; tento môj
list cbcem na teba zveriť; či si trúfaš, áe h ti bezpečne a istotne
oddáš tomu, komu náleží ? !

KádaS (Skrafoe sa za ašima a zamyslený pološeptom hovorí pred
seba: jak by to, čo by to,jedno druhé, hynfo sem to, tak a tak, —chu-
dobný človek jak si môže, tak si spomôže I — nahlas s) Pani Veľko-
možná I Vaša vôľa musí sa vyplniť, stoj čo stoj, prosím za ten list !

233

Maria oddávajúc mu ho : Tu ho máš, poraď sa s rozumom
a putuj Šťastne ! —

KádaS (odíde).

Bka rkročiac dó izby : Radostnú novinu ti zvestujem, sestro :
Rákótzi pri Košiciach s pomocou n^ôjho muža porazil oisár^
skych na hlavu, ktorí tlačení i od Švédov i od Turkov prosia
za pokoj a sľubujú Turkom dary veliké, jestli opustia svojho
spojenca Rákócziho ; tento ale kladie tak tvrdé výminky pokoja,
že podosial cisár na ne nijako pristať nechce ; toto mi píše
môj manžel a dokladá, že o krátky čas mä chce navštíviť na
Muráni.

Maria :To mä veru teší, sestro ; lebo 9 príchodom jeho
nastane, tuším, veselší život na Muráni, bo posiaľ žijem tu
jako v kláštore, alebo práve jako vo väzení.

Eiva : Práve preto, aby ti nebolo tak veľmi otupno, budeme
mať dnes veľa hostí ; pozvala som ku obedu i prefekta a dô-
stojníkov posiadky i kňazov obidvoch.

Maria : & kňazmi je nebárs príjemná zábava ; tí sa len
dohadovať budú dľa s vcjh ó obyčaja o takých vecach, na ktorých
nám žeuským neveľa záleží ; — nuž ale kecí si tak ustanovila,
sestro, teda dobre ; prídem i ja, abych sa zo šťastia tvojho
manžela radovala spolu s tebou.

Eva : Budem ťa s istotou očakávať ; teraz ale musím ešte
kuchárom potrebné rozkazy povydávať ; teda do videnia !
(Odchodí.)

María : 8 Bohom, ľúba sestro I (Odíde na prechádzku.)

KádM idúc nad bránu do bašty ku starému Pa^tmákovi^
spieva si : „Čierna vlna na bielom baranci a t. cT. ;" v tom
sretne na ceste 8zákolczayhOyi^ozá.TB,YÍ ho a riekne veselo : Victoria,
pane veliteľu ! naši vyhrali ; teraz sa í ja do chuti napijem na
zdravie nášho pána lUyésházyho í na vaše, pane velitelu I

Szakolczav so smiechom : To môžeš urobiť !

Káda^ : Len ľutujem, že som ja v tej bitke prítomný nebol !

Szakolczay : Nuž a prečo ?

KádaSx Preto, že bych rád bol aspoň desiatim Nemcom
hlavy postínal.

Szakolczay: Keby ti vari tak boli pokojne pred tebou stáli,
jako hen v záhrade tie kapustné hlavy, či tak?

KádáS : Tak bych ich bol naraz i s haluškami a s mas •
lom pojedol.

8zak\ I tebe sa vždy len s haluškami sníva (Oichoií so
smiechom.) . * •

234

Káda^ (po strane), LepSie halušky sipraženou kapustou nežli
teľacia hlava s chrenom a s octom. (Vníde do baSty ku Pctstmá-
húvi,) Pán Boh s Vami, báťo ; jako sa mávate-?

Pástmák : Jako hrach pri ceste, ktorý každý- äklbe.

KádaS: Netreba sa dať; i pes ked si raz dodriapal laby
na mojom prasati, dá mu na druhýraz svätý pokoj a obíde ho zďa-
leka. I mna hía takto boli ošklbali židia, keď som raz od nich tu
pod Muráňom postav kupoval. Kúpil som si na nohavice ; sotva
som ich mal raz, dvarazy, len jako sa sohnem, nuž ti mi ony na
kolene prásk 1 Kúpil som si na k^bát ; raz som zmokol v ňom jako
myš, nuž ti tu ten môj kabát oblezený jako líška v kanikule.
— ^ Počkaj žide ! — príde ti zase, a ja k nemu po židovský :
„Salen lecha ! Jakuf !"

Pastrnák : Veď viem, že ty tak po židovský jazykom ome-
lať vieš, jako čo bys bol rodený žid.

Kddaš : Nuž ked! ja jemu tak po židovský do úst i veľa
pekného nahovorím, počne sa mi ten starý Jakob usmievať a
hlavou kývať ; — lebo viete, že židia i keď sa modlia i čo
iné robia, vždycky sa kníšu. —

Pctstmák : A potom —

Kádcis: Nuž potom som k tomu jako na dôvažok ešte i psa za-
huckal za ním, totiž pre ten postav ; — lež preca, mýlim sa,
nebol to pes, ale bola suka.

Pastrnák: Veď to azda na jedno vy chodí ?

KddaS : Ba veru nevychodí, báťo ; lebo vidíte : pes suku
nikda nepohryzie, ale pes psa vám naraz zubami chmatne.

PdstrnáJc : Už si zase pri tých psoch a vždy len o psoch ;
či vieš, chlape, že pes psu brat ? A čos mi tu i prišiel teraa
toľkú kapitolu vypráväť o samých psoch ?

KádaS : Nuž hľa, báťo, takto sa vec má : Ja mám syna
v Jelšave vo škole.

Pastrnák: Znám ho dobre; takýholomok,jako mu i otec;
— jablko nepadá ďaleko od stromu.

Káda^ : Ba tu sa vám z tej našej zámockej záhrady od-
kolotí až hen dolu do doliny. * — Ale sa vám môj Janík
v tej JelSavskej škole i hodne po latinsky naučí. Bol som
vlani na examene ; zpýta sa ho pán farár : jako je in genitiva
„caseus" ? a môj chlapec zavolá „casi" ; a ^lepus*' in geni-
tivo? zpýta sa druhého, — a ten odpovie chytro „lepi^.
Nuž pán farár sa dajú do smiechu : „Výborne , vraj —
jeden kazí, druhý lepí!"

235

Pastmáki Mohol si ho len tu ešte nechať v našej pod-
zámockej škole.

. Káda^ : Ále prosím rás, jaký vám to bol i teraz tu examen !
Rozprávali chlapci o krkavcovi, ktorý, vraj, vyletel z korábu
Noômovho, nuž sa pán farár zpýtajú^ čo je to, vraj, ten krkavec?
Chlapci zkríknu: vrabec! — Pán farár: Aj nie vrabec. —
Chlapci: Straka! Pán farár zase : Aj nie straka, nie! Pán
rektor sa ozve: Nuž chlapci, či viete, čo tak volá: krr! krr!
-— a chlapci zkrfkli : žaba ! — Pán fárar sa dali ďo smiechu a
pán rektor rieklí : Vere egQ ad animam ipse nescio ! — Ale
preca pravdu máte, žeby mä to učenie na dedinskej škole o
veľa menej bolo stálo; lebo tí uaši dedinskí páni rektoria
bárs Čím sa uspokoja. Keď matka v jaseni vedie dieťa do
školy, zanesie mu za tanierik lieskovcov, lebo dakofko jabl-
čiek alebo dva kaleráby, — to, vraj, bude za zapísanie; na
sviatky mu pošle nedopečený koláčik, na Gregora 3 vajcia a
na Blažeja kúštik slaninky jako moje dva prsty ; to je od
učenia jeho pláca. Keď ale prídu chlapci s ražnom pre ten
kúštik slaninôčky, teda ti ešte pekne krásne zaspievajú, a
prvý zavinšuje :

^Soli, soli do poly; Druhý zase započne :

Dajte žiaôka do Školy, -^ ^

fiude mu tam po vôli. n A tam hore na komore

Dáme mu na chrbát Sedí kocúr na slanine ;

Brezovú metličku, Iďte si ho dolu sohnať

8 ferulou po dlani, A nám trochu slaninky odrezať I

Z ostrého polena Mali by ste si palec porezať,

Pod nohy stolček: Ideme si sami odrezať."

Bude z neho pekný kompančok.**

Pastmák omrzelý : Jano ! načo ty mne,, prosím ťa, len
také pletky táraš ?

Káda^ : Báťo ! Veí vám vravím, že si chcem ísť do Jel-
šavy chlapca obozreť, jako sa mi tam spravuje a zaplatiť
zaňho, čo som posial dlžen ; ved mu vari bude examen a na to
mi treba tiež vaše povolenie slobodného odchodu i príchodu
na zámok.

Pastmák : Chod v čerty a neškádli mi tu tvojimi darom-
nými rečmi.

KádaSi Nuž teda, báči, zostaňte že s Bohom! donesiem
vám dačo dobrého z Jelšavy.

Pastmák : Prinesieš ty beťaha, — jako vyndeS za bránu,
nuž pozabúdaš i čo si tu vravel.
Ká(M: Nezabudnem! (Odchodí.)

236

Za osadou Mu ránom zastayil sa KádaM^ Yvňal z remenej
STojej kapsy rozmočenej sadze, namazal ňou sroje červené
ylasy, obrvy i fázy, prilepil si bradu, z kúdele pristrojenú, a
na nos flajster a hol hneď zeela druhý človek, tak že by ho
ani jeho vlastná mať nebola rozpoznala ; takto si sadol na
koňa, a miesto do JelSavy obrátil cestou k Tisovcu a ztadial
dolu Rimavskou dolinou.

Maria SéSt prechodiac sa po zámku, pozorovala dobre,
jako jej sluha Kádaí bez najmenSieho podozrenia sa vykradol
zo zámku, a hnf'J po jeho odchode Ha ku svojej i^estre Eve
a s ňou do spoločnosti, ktorá sa iia whrooiaxdovala k obedu
vo veľkej sieni.

Obed bol skvostný, hlučný a veselý ; pripíjalo sa na slávu
a zdravie JRákócziko i Hljihházghu a prípomíoala sa pevnosť hrada
Muráňa, ktorého, vtíiJt Nemci nikdy nebudú v stave dobyť.

Ma/ría bola tiež dobrého rozmaru, tak ze sama popudzo*
vala zámockého maJaralí é ho kazateľa Štefana KSszeffthokn vSeli*
jakým učeným hádkam s jeho kollegom Štefanom DeMlvi^fmi^
Muráňsko-dedinským slovenským kňazom.

Kôszegt tvrdil, že sa Slovák nikdy nevyrovná v boji Ma-
ďarovi ; lebo je, vraj, Maďar o vefa íimelsf a bojovnejší.

De^elviS: AIb zato je Slovák o veľa vytrvalejší i v boji
i v práci. Ja som raz cestoval poza Tisu, a zabhiďac ceetui
prišiel som ku jedno mu pastierovi, ktorý, bradou podoprený
na svoj dlhý hrčatý kyjak, meravo hľadel na avoje stádo,
ktoré pásol ; prídem k nemu^ pokloiiím sa mu, — ^ ani sa ten
nehnuf, len stál jako socha, ani mi neodpovedal ^ zpytujem
sa ho : Barátom 1 ktorou tu cestou treba ísť na Halász^-fehér-
tó ? — nuž len trochu nadvihol nohu a uohou mi ukázal ! arra ne!

Hostia sa smiali a na toľko prisvedčovali nektorí^ že veru
aby sa tak dolnozemskí Maďari presídlili bydlom tu na tie
horniaky, tí by tu, vraj, sotva r stave boli vyžiť, ale by bie-
dou a hladom zhynuli a neehceli by ani tii prácu podnikal^
ktorá sa za podiel dostáva Slovákovi v jeho vrchovatom kríijL
ale ani s tým bieduyra pokrmom sa spokojiť, « ktorým íia spo*
kojiť umie Slovák.

Po obede daktorí hostia hrali sa na kocky, ínf ryllj do
kolkárne lebo do záhrady na prechádzku ; Kt*}tz^i al^ dvtVjho
brata v úrade vyprevadil až za bránu Káim^kú » Qepr«§tal
sa do neho zadierať,

Kószegz : Keby to na mne ssáležalo, ja hyiili ryAsU íikuD,
žeby všetky inojazyčné národy r kriijítif i.ni^*-!' • nm/ľŕ

237

po maďarsky a sliať sa dovedna y jednu krey a telo ; tak by bol
potom jeden jediný veliký, mocný a slávny národ v Uhorsku,
pred ktorým by mala úctu Európa a triasla by sa, jako za času
veľkého Ludvika, keď dŕžava maďarská hraničila po 4 moria.

DeédviS: Doba tých výbojov s Ludvíkom pominula a od
tedy ich sláva kloní sa k západu. Ostatne, pán brat, nemaj-
strujte Vy riadenie božie ! hfa, v tejto hore tu každý strom,
ba každý list ináče vyzerá, a jako je veliká rozmanitosť v
prírode, tak je i medzi ľuďmi, plemenami a národy rozmani*-
tosť dľa tela i ducha, že nenájdeš ani dvoch sebe úplne po-
dobných ľudí. Tak to chcel mať stvoriteľ, a čo on dobre spravil,
načo by to kazili ľudia, chcejúc dielo božie napravovať?

Koszegix Vy nemilujete blížneho svojho, jako seba samého,
lebo nie ste priateľom Maďarov.

De^dmi : Ja ich milujem jako mojich spolukrajanov ; ale
i to tajiť preea nemôžete, že pivý a najbližší blížny mi je
a zostane môj vlastný národ, v ktorom som sa zrodil, za ktorého
zveľatok, osvetu a dobrobyt i pravom božím i právom priro-
zenosti predo všetkými inými zaujímať sa mám. —

Kôézegi : Ale keď by to preca pre spoločnú vlasť našu
lepšie bolo, keby sme boli všetci spolu len jeden národ !

DeŠdvic : Pán brat, pamätajte si to : Maďarský národ je
na toľko priveľký, než aby ho mohli tak ľahko pohltiť iné
susedné národy, a zase nato je primalý, než aby on mohol
poliltiť a stroviť svoje susedné a mohutné národy. A práve
tak je tento Váš maďarský národ medzi veľnárody Európy,
jako malý deMn medzi veľrybami; dotiaľ sa plaší a vodou
strieka, pokiaľ ho ozrutná veľryba chvostom nezavalí a on sa
hore značky vyvráti. Najskôr sa ešte záchrana Maďari od
úpadku a od pohromy tak, keď sa vyrovnajú s národmi a
budú s nimi žiť v pokoji. —

Kôszegi: Nebudem sa diaľ s Vami dohadovať. —

DeSdví^ : I lepšie urobíte — s Bohom ! (A s tým sa rozišli.)

Pri Hodejove (Várgedu), kam sa so svojím vojskom bol
utiahol, čakal VeMin na posla a na list od Márie SéSovskej.
Bol to už piaty deň, jako on plný netrpezlivosti a vnútor-
ného nepokoja na svojom koňovi jazdieval v tú stranu kuRim.
Sobote, či azda nesretne jemu už dobre známeho Nagya. Až
raz príde' mu v úsrety podivný muž na koni s dlhou bradou a
flajstrom na nose. S ošklivosťou chcel sa odvrátiť od neho

J 'ak o od domnelého žida, keď ho ten oslovil : Pane generáľ !
^a som človek z Muránskeho zámku a nesiem Vám hľa toto písmo 1

238

VeMin trhol sebou, oži sa mu zaiskrili, Fychytil nezná-
memu písmo z ruky, otvoril a čítal dychtivo.

V tom Kádai strhol svoju bradu i flajster z nosa a stál
pred ním zcela iný človek.

VeUdin prečítajúc list s výjavom velikej radosti a uspo-
kojenia, pozre na posla a riekne s podivením : La ľal — čo
to znamená ? hovor, človeče, kto si ? —

Káda^* Pane generáí! Na to kováčovi kliešte, aby sa
nepopálil. Ja som Ján Kádaé^ verný služobník a posol veíko-
možnej panej Mane BeÚdenky na Muráni a pri takejto službe
treba veru hýbať rozumom j ako krava chvostom!

VéSdin : Pravdu hovoríš ; vidím, že niesi každodenný
človek a že nemáš sečku pod klobúkom; nuž teda vedz, že jak
ja s trojou pomocou dojdem k cieľu, 1000 dukátov ti darujem.

Kádaé hrdo : Spolahnite sa na mňa !

Veédín ho nato dal pohostiť, a oddajúc mu list a hodinky
na dar pre Marm^ prepustil ho.

0 krátky čas prišiel Kádaš ku Veédinovi s listom zase, a
síce teraz jako drotár prestrojený, spievajúc : „Už som po-
chodil všetky dediny i Trenčín" — na čom sa Veédín chutne
zasmial a chválil jeho dômysel a obozrelosť. V liste tom už
Maria určite pristáva na ich osobnú schôdzku, ustanovuje čas
a miesto sídenia sa na prijdúcu sobotu pri prameni, vedfa
cesty z Muráňa do- Tisovca vedúcej, kde chce v ten deň práve
pstruhy loviť na dar pre svoju sestru Evu,

V piatok podvečer povolal k sebe Veédín z neponazdania
štyroch najoddanejších a najsporahlivejších dôstojníkov z po-
medzi svojho vojska a oslovil ich, že má dôležité, velmi ritýrske
podniknutia na zajtrajší deň pod Muránskym zámkom, k čomu
potrebuje verných spoľahlivých súdruhov, za jakých ich všet-
kých štyroch považuje a zpytuje sa ich, či ho ehcejň v tom
podporovať a s ním sa ta vypraviť. —

1 prez oheň i prez vodu ! — zvolali všetci, —

Veéd^ : Nuž tedy dobre, pánovia ; vezmite sebou ešte
troch vybraných jazdcov k obsluhe -a o pol hodinu buďte všetei
na pohotové na koňoch a v úplnej zbrani ! pôjdeme nocou, aby
nás ľudia neprezradili, lebo opatrnosti nikdy nezbýva a za rána
dôjdeme na miesto našej výpravy blízko Muránskeho zámku;
ďalej sa o tej veci nech nezpytuje z vás nikto nič na tento
čas. — Dobre, pane ! odvetí najstarší z dôstojníkov, pol hodinu
vedľa rozkazu budeme tu k službám hotoví. S tým odišli, aby
sa pristrojili.

239

V sobotu nad ránom hustý oblak jakoby čiernym závojom
zatiahol skalnaté yrchy TisorskorMuráňske, z ktorého sa
neprestajno križovaly ohnivé blesky, zem dunela, hory ozý-
valy sa rachotom od strašnej hrmavice. — JBrieždilo sa a
biele plášte siedmich ritýrov bolo vídať, tiahajúcich za sebou
svoje kone pomedzi husté jedliny a hľadajúcich pod ich visia-
cimi konármi prístrešie a ochranu proti zúriacemu lejaku.

Ldnczi jeden z dôstojníkov : Jak to tak ešte dlho potrvá,
na mne suchej nitky neostane ; uz mi poza golier cilíkom
voda tečie ! —

Veédin: Hrozná chvíľa, jako čoby nás ten lejak vytopiť
chcel jako sislov.

Detvan : Ja mám nádeju, že sa skoro vychvíli ; ľaťa, tam
hore nad tými skalinami sa už oblaky trhajú !

FUleky : A co to tam nad tou zápoľou robí taký lomoz a
to revanie?

Kalinovský s podivením : To sa medvede medzi sebou
bijú (vSetci hladia s úžas "m v tá stranu) ; jaké to ohromné potvory !
Teraz sa chytily za pasy — a jako sa zvŕtajú ] jako praští drevo
a lámu sa konáre pod ich ohromnými labami !

Veédím Ba jaké ohromné skaliská rúcajú s rachotom dolu
do doliny ! To je boj na život a na smrť !

Detvan : Teraz tá ciernaí potvora zrútila toho červeného
pod seba ; jako ten boľastne reve a stena !

Kalinovský : Ver keď taký obor obra pritlačí, praštia
mu kosti.

Z rázu počuť na blízku trúby a bubny vojska, na pochode
postaveného ; medvede utiekly do húšťavy.

Veéďini^KjO je to? azda sme veru prepadnutí ? — To bude
zrada ! — Ťahajte meče, aspoň draho predáme tie naše životy.

D^van: Len ticho sa mať a na pozore; nevieme ešte, čo
je vo veci 1 —

Kalimyvský ; Vojsko je, Rákócztho zástava ; ale zdá sa mi,
že nás nezbadali ; idú rovno svojou cestou íalej. — Mne sa
zdá, že je to skôr dajaká náhoda než podvod a zrada.

Už slnce bolo vysoko a Veáelin bol na rozpakoch, či má
ešte čakať, čiže sa oklamaný domov poberať, keď sa zrázu
zjavil Kádaé z druhej strany lesa a stanúc pred nimi hovoril :
Pane generál! nech Vás nič nemýli to vojsko, ktoré pred
chvíľou tadeto prešlo. Bol to lUyésházy so 700 mužmi, ktorých
on z dolnieho Gemera okolo Putnoka a inde sosbieral a pri-
viedol dnes od Tisovca pod Muráň; odtiaľto ale chce ich

240

Tiesi áo táboru Eákécziho. Teraz práve lUyésházyho častuje
raňajškom jelio pani na zámku a vefkomozná pani MarmBethlmka
musela zostať pri pánu s^vagroyi, pokiaľ sa on tam bude bariť ;
čo iste nebude dlho trvať, lebo jako sám hovorí^ má ponáhlo ;
len čo sa vojsko trochu občerství; ale jakonáhle on preč odíde,
i pani veľkomožná nič nebude meškať, a istotne sa tu do-
staví* Pre Vaše uspokojenie posiela vám tieto svoje hodinky
so zelenou stužkou (oddá ich Vetelinom), —

Veédln obzerá ich so zaľúbením, priloží k ústam svojim,
pobozká a schová.

Detvan: Laľa! čo to tam hore dolinou vedľa potoka tak
ligotavo trblieta sa na slnci^ jako dajaké ženské stužky?

Veéelín : Jako sa zďaleka dá rozoznať, to sú 3 ženské na
koňoch ; blíža sa k nám.

Kaknovský: Tá na predku je ozaj jako bohyňa lovu
krásne priodená a nesie sieť v ruke.

Veée(tn : Pánovia, zostaňte len tu ! ja sám idem im v úsrety. "
(Popchne koňa a uháňa cvabm naproti nimO

FiUekp zartoYne: Už ho má v saku, nášho pána veliteľa !

Detvan: Ä on ju. Žena je malum necessarium.

FiUeky : Pekné jablko, ale kysele. ^

Detvan : Ba často aj červivé.

Länczi: Skoda, že sa my nesmieme sblížiť aspoň ku jej
spoločniciam.

Kalinovský : Ver by nevadilo každému jednu pochytiť jako
Rimania Sabinky ; ale dívajme sa len, ztadiaľto vidíme všetko.

Detvan : Teraz je už hľa pri tej svojej vyvolenej, —
klania sa jej. —

Lánczi : Choe jej pomáhať s koňa ; ona ale prv, nežby
stremeň bol pochytil, skočila dolu jako strela.

Detvan : A Veéelín sňal kalpak s hlavy a klania sa jej.

Fvleky : Teraz už prestiera svoj vojanský plášť na vlhkú
trávu a ona sa náhle posadila naň, —

Detvan : To je po rityrsky ; — on si prikľakol naň jed-
ným kolenom a díva sa jej ustavične do tvári.

Kalmovský: Musí to byť ozaj sličná tvár; len škoda, že
ju my zblízka nevidíme.

Lánczi : A vätšia, že ani z ich rozhovoru zhola nič ne-

Eočujeme. Sadnime si aspoň aj my (posadajú si). — Služobkyne
[ariine obrátily sa stranou ku potoku a nechaly paňu svoju
s Veédinom o samote.

Veédin ku Márii: Ja ani niesom v stave vypovedať tú

241

yelíkA radosť, ktorú cíti teraz moje srdce z tejto našej sclié-
dzky« Ó, drahá moja! Kebych ťa len o yernosti a oddaností
xnôjno srdca mohol dokonale presvedčiť ! Nepovrhni, prosím
ťa, mojou náklonnosťou, keďže si mä za hodného uznala sem
sa prikonať. Lež nemaj za zlé, keď ti vyjavím í moju ľútosť
nad tým, že vládatelia Muráňa zaplietli sa do odboja naproti
svojmu zákonitému kráľovi, ktorému rod váS to^ svoje pový-
šenie do stavu grófskeho jedine ďakovať musí. Žiaľ Bohu, že
ste sa neleu odvrhli od svojho dobrodinca, ale i zbroj ste
pozdvihli naproti nemu. Milostivá pani ! Či bys ty ozaj mohla
podiel brať na takejto nevďačnosti , keďže si ty tak krotká
a prívetivá a neznáš menovať žiadnu urážku , ktorá by teba
rozzlobiť bola mohla?! Jestli ty vernosť zachováš ku kráľovi,
ver mi, že tvoje meno, tvoja veľkodušnosť bude sa oslavovať
pď všetkých končinách sveta , a jcstliže odovzdáš Muráň do
rúk kráľovského ľudu, slávna odmena ťa neminie; lebo keď
si posiaľ všetkým spoločne vládla s tvojimi švagry a sestrami,
tak potom jedine ty sama všetkým vládnuť budeš.

Mcuria : Nie je to v mojej moci, odovzdať zámok Muránsky
alebo prijať kohokoľvek do neho ; lebo tam je veliteľom vojska
Szakolczay^ ktorého každý slepo poslúchať musí. Krém taho
iS{tráž zámocká vo dne v noci na bráne i na prepevných hrad-
bách neustále dobrý pozor dáva, a moja mladšia sestra Bka i
kľúč od brány po koždň "hoc u seba uschová.

Veédin žartovne : Mojím si ty teraz väzňom, milenko, a
ja teba slávne povýšim na Fiľakove, moja grófko ; tam budeme
spolu kochať sa v rozkošiach života !

Maria smelo odvetí : Keď myslíš, žeby takáto lesť tvojej
vojanskej cti poslúžiť mala, — môžeš to veru urobiť; ale čo
ti to prospeje? Na Muránsky zámok sa tým nedostaneš a
vydáš len svedectvo toho , jak málo sa na slovo mužovo
ženská spoliehať môže !

Vešdin zpamätajúc sa, že ďaleko zašiel: Odpusť, drahá,
ten môj nevčasný žart, ale pomôž mi dostať do moci Muránsky
zámok a ja ti večnú lásku a manželstvo prisahám tu na tento
môj meč a na ritýrsku česť moju (pľaskne dlaňou po meči) !

Maria trochu pomätená týmto jeho osvedčením a aaru-
menajúc sa v tvári riekla : Bojovný ritýru ! manželstvo je
božské dielo; bude-b' to vôľa Najvyššieho, nebudem sa ton^u
pYotivíť : ale sa k tebe pridružím s čistou úprimnou láskou
a postarám sa i o to, jako bych so sebou spolu i Muráň tebe

242

oddať mohla« Jestliise naSa obapolná láska bude oprardírá,
dá to Boby íe tým obidvaja šfastíe obsiähneme.

Veédin : . A jako preca myslíS, že by mne možno bolo do
bradu sa dostať?

Marta: To tí sdelím časom, len posborenia ! prv šija to
musím sama premysleť a potrebné k tomu príprary porobiť,
abys ty potom y pravý čas na udané beslo pritiahnuť mohol.

Veédin to vytržení: O ty krásny vzore ženskej hrdin-
skosti! ty anjel môibo Šťastia ! vyvolená kráfovna môjho srdca !
— dovol, že ťa po^ibim ; lebo moje srdce od rozkoSe plame-
ňom horí (ohce jn obejmúf a pobozkať).

Maria (vyklzne sa mu z rúk) : Nie je to teraz eSte na čase;
ale ti dám toto hfa na pamiatku (podáva mu kader svojich vlasov),
nech ťa upomína na tvoju úprimnú priatelkyňu, osamotelú
vdov'i na Muráni.

Veéelín^ pobozkajúc podanú mu kader, uschová ju : Tu
blízko môjho srdca nech mi bude pamiatka táto !

Marta : A teraz čas uteká ; my sa tu už pridlho bavíme ;
treba nám pomysleť i na rozlúčenie, aby nás nejaká nemilá
náhoda neprekvapila a nepripravila nás v okamžení o vSetko,
čo nám bolo milé a drahé. Bez tak uznať musíš, že sa ja, dla
n^ôjho terajšieho stavu vSelijakým pomluvám a klebetám ľudským
pilno vyhýbať musím. Nuž tedy s Bohom ! (Podáva mu raka.)

Veédin (bozkajúc jej ruku) : 8 Bohom , vyvolená môjho
srdca ! Dajže to. Bože, aby sme sa spolu tam hore (pokazuje
na hradby Muránske) skoro sísť mohli I Fotom nás istotne nikto
nerozlúči viacej, kremä smrť. —

Marta pokynie opodial stojaciemu Kádciíovtj ktorý jej
hneď priviedol koňa; ona vyšvihla sa naň, nečakajúc pomoc
Veédinovu; 1 jej dve spoločnice posadaly rýchlo na kone a
za nimi i Kádaé. Marta kývne Veédínovť eSte raz rukou :
Zdrav bud ! — a pustí koňa cvalom ; za ňou uháňajú dolu
dolinou i jej spoločnice a služobník so sieťou vždy vedTa potoka.

Maria obozre sa z pozďaleka a klania sa šatkou vždy
ešte dívajúcemu sa za ňou Veédinovz na rozchodnú.

Veédin sníme svoj vojanský kalpak a klania sa jej tiež;
načo vo vytržení volá na svojich : Priveďte mi koňa 1 ja sa
nezdržím ďalej, ja musím za ňou stoj čo stoj !

Lánczt\ Detvan, KaHnomký a Fitieky priskočiac ku nemu:
Nie, to nesmiete urobiť^ pre Boha ; to by bola i Vaša i Vašej
vyvolenej konečná záhuba ; my to nepripustíme nijako pre
y aSe dobré !

243

^ Veiillm hnerÍTO : A kto je ráS velitel? Ja vám ukážem,
jako ry yôIu svojho generáľa plniť máte !

Ddvan odhodlane : My sme tu nelen jako Vaši podria-
dení vojanskí dôstojníci, ale i jako VaSi verní a za VaSe
fifastíe a slávu s telom i s duSou zaujatí priatelia, a nadejeme
ea, že našu priatelskú radu nezavrhnete ; pomnite , že VaSe
služby i na ďalej potrebuje kráf a vlasť! — A na Fiľakove
posiaľ nevedia, kde sme a čo si počíname.

Veédin^ mierno : Odpustite, priatelia, mojej rozčulenosti;
teraz som zase cele Váš. Sadajte na kone I — za mnou! —
a obráťac sa smerom ku Tisovcu, zmizli všetci zraku ľud-
skému v horách dielika Tisovského.

Pálčivé dni a chladné noci zamieňaly sa toho leta, čoho
následkom vyvinula sa nemoc úplavica, ktorá sa skoro nákaz-
livou stala medzi obyvateľmi a posiadkou Muránskeho zámku.
Mari'a Šéfovská -pocsía, sa takže sťažovať pred sestrou svojou, že
i ona, vraj, cíti jakési znaky tejto panujúcej nemoci na sebe,
a. bola veľmi nepokojnej mysli. Sestra Eva predesila sa nad
tym, sháňala jej sama, pripravovala i podávala Maru lieky,
navštevujúc ju často a pri nej vysedávajúc. Jeden raz ked! bola
Eva pri nej na návšteve, žalovala sa pred ňou Jlfóría na svoje
služobnice, že jej periny vysušiť odlieňajú, vyhovárajúc sa
tým, že nemajú potrebné rebríky, aby hore na pôjd vyliezť
mohly a tam ich sušily ; lebo že ona na dvore sušiť nedá, kde
sa veľa Sedmohradčanov nachodí, ktorí hneď radi pomlúvajú.

Eva : Sestro drahá ! keď ťa len to trápi, tomu ver
ľahko odpomôžeme ; však tu na zámku nachodí sa dosť
takých rebríkov ; má ich i vzdialená sestra naša Katrtena ;
daj si priniesť, koľko ieh potrebuješ ; a keď sú ti málo, však
máme tu na zámku i ' provazníkov na dostač; daj si ich naro-
biť vedľa ľúbosii ! ^

Marta neobmeškala upotrebiť Evinu poradu ; hotové reb-
ríky z provazov upevňovala, opravovala a spájala dovedna so
svojimi služobnicami, aby boly v čas potreby dosti silné a
dlhé a skrývala ich do postele medzi periny. Nato potom vy-
chodila nočného času na múry zámocké a merala ich, majúc
na tenkom povrázku priviazanú skalku, chcejúc vyzkúmať,
kdéby sa nachodil najnižší múr, a z ktorej strany, na ktorom
mieste by bolo najpríhodnejšie takýto rebrík dolu spustif.
Po mnohom zkušovaní presvedčila sa, že lia polnočnej strane,
kde sa i váha nachodila, ktorou všeliká zásoba potravy i drevo
obyčajne hore na zámok sa vyťahovalo a kde i nová bašta vvsta-

16*

214

^ená bola^ Tysokosí! múra len asi 12 siah obnáSa. Toto miesto
ustanovila Marta jako najpríhodnejSie ku spustenia ddlu pri-
hotorenýeh rebríkoy a čas sa jej práve terafl zdal býf naj-
vhodnejší k takémuto podniknutin, keď jej^ Švagor Myéskáss}/
práve vtedy 9 vojskom v Kofiiciaeh sa nachodiľ; i ponSila
Veédéna o vSetkom.

Veédín poučený kroa Kádaša a listy Martine^ vedel dobre
o týchto prípravách , ktoré sa k jeho prospechu dialy na
Muráni, a vybral z pomedzi svojho vojska dostatočný počeť
smelých, odhodlaných a sebe cele oddaných mužov^ s ktorými
by v príhodný čas podnikol výpravu na Muránsky zámok.
Medzi jeho vojskom bol i jeden muž; ktorj^ predtým za dlhý
čas býval na Muráni ; teraz ale, poneváč v Rim. Sobote v
jarmočný čas z puSky srojej náhodou jednu ženu bo! pre-
strelil a z tej pričiny jako väzeň v žalári Fifakovskom sa
nachodil, i tohoto vriadil Ve^dm medzi svoje vojsko a použil
k tomu, aby pre obmýSfanú výpravu bol vodičom a pouka-
zoval im chodníky a prístup ku hradbám a baštám zámockým.

Jakooáhle Maria so všetkými svojimi príprarvanai bola
hotová, oznámil Kádaé Véédkwvi, aby na prídúci štvrtok bol
na pohovove, a to síce na samú polnoc aby sa dostavil pod
hradbami Muráňa, zo strany polnočnej a aby sa priblížil ku
tej bašte, v ktorej obloku svetlo uvidí ; lebo že tam spustený
reorík nájde, po ktorom by hore do bašty vyliezť mohol a
za ním i jeho ľudia v primeranom poéte.

Y ustanovený deň, jako sa zvečerilo, dorazil Vsédin ku
podzámoekej osade Muráni, a vojsko svoje pozcíaleka pokraj
hory postaviac do zálohu , so dvoma tovaryšmi vniSiel do
osady na výzkusy. Dedinčania ich hneď jako cudzincov spo-
zorovali , spravili krik, tak že sa Tud pobúril a dal sa do
prenasledovania ich, volajúc za nimi : Bite ich, zabite, nepria-
telia , zlodeji, lotri v dedine ! Veédin a jeho spoločníci museli
ťahať meče a lén s veľkou núdzou ušli pred sekerami a k^jmi
pobúrených dedinčanov, uháňajúc cvalom ua chytrých svojich
koňoch von z dediny, až po dosť dlhom túlaní sa sem i tam
došli konečne ku svojmu v zálohe postavenému vojsku.

Z pomedzi záložného vojska najsmelších a najudatnejSích
mužov povyberal Veédín a poberal sa s nimi voľným, tichým
krokom hore ku zámku ; ostatniemu vojsku ale poručil nečo
neskoršie sa hýbať a blízko zámku pokraj lesa poíkať na
znamenie, ktoré dostanú z bašty, a tak potom vrútiť sa na
bránu do zámku.

245

i» ' Polnoc bola blízko, keí sa, Veádin «o sYojimi vybranými

F drábmi približoval ku severným hradbám , ale svetla nebolo

Jf nikde videf . Netrpezlivo prikročili hneď ku samým múrom^ a

i makajúc hľadali ten vyvesený byť majúci rebrík, až pla^piac

i sa popod múry a baSty, nevdojak prišli ka samej bráne zámockej,

kde ich ale stráž spozoŕujúc, volala : Kto tam ? ozvi sa, lebo
i páliť budem !

n Preľaknutí dobrodruhovia tichučko, jako len mohli, popod

é múry a skaliny plazili sa nazpäť ; už počali i nádeju tratiť a

% pochybnosť sa zmáhala pri nich, žeby sa im to predsavzatie

íl ešte podariť mohlo, ked Kádaé^ sbehnúc po rebríku s baSty

I dolu, dostavil sa pri nich a pochytiac VéUlína za ruku, pri-

! viedol ho mlčky pod samú baštu, kde mu potom pokázal

» svetlo v obloku i dolu spustený rebrík ; ale mu spolu i týmže

i prstom významne tichosť a opatrnosť prikazoval.

i Veáeltn jakonáhle zočil rebrík, hneď stúpal po ňom prvý

[} hore do bašty oblokom a švihnúc sa do osvetlenej izby, objal

J svoju, naňho už túžobne a s bázňou čakajúcu Máriu, Za ním

i vystupovali hneď^ hore i jeho druhovia, z ktorých jeden silným

ft hvizdom dal ostatnému pokraj lesa stojaciemu vojsku zna-

i menie, aby ich hneď nasledovalo.

p Marta bola zavčasu zámockú stráž , obviňiijúc ju , že

špatné dáva pozor, z múrov, zvlášte zo strany od „Cigánky"
rečených, odstránila a do žalára vsadiť dala. Veéelín ale dal
' ponajprv všetkých dôstojníkov zámockých, počnúc od veli-
teľa, vo snách pohrúžených, pochytať, pri čom vodičom jeho
ľudí bol Kddaá] — a keď sa ich rad radom zmocnili, donútili
ich s hrozbami a kroz prísahu, že sa poddali novému pánovi
a sľúbili vernosť kráľovi Fe/rdincrndovi IIL Naposledy žiadali
s hrozbou i od vratného kľúče od brány. Ten sa zaklínal, že
kľúčov nemá u seba, lebo že podľa obyčaja i tejto noci veľ-
komožná pani Eva ĽlyésJiázka vzala ich k sebe.

Konečne poslal Veéelín k tejto jednoho z dôstojníkov a
druhého z jej domácich ľudí ; títo klopajúc na jej dvere,
zobudili ju. Dôstojník volal úctivo síce ale určito, aby vydala
kľúče od' brány, lebo že pán Fraňo Vešelin s vojskom opano-
val zámok, jej ľudí že dal pochytať a poviazať, tak že jej už veru
nič. iného nepozostáva, než poddať sa okolnosťam a kľúče im
bez všetkého márueho odporu odovzdať.

Zo sna pobúrená a naľakaná lUyésházka^ trasúc sa na
celom tele, nevedela, čo má urobiť, až konečne hrozbami a
krikom dôstojníka odhodlaná jej stará komorná vyskočila zo

246

SYojej postele, a zaobaliac sa do sTÔjho starého plášťa, otvorila
dyere a yydala žiadané kľúče dôstojníkovi, prosiac ho, aby pre
SYOJu yojanskú čes< ušetril ženské bezbranné osoby a vzdia-
lil sa preč odtiaľ ; čo on, majúc už kľúče v rukách i ochotne
urobil, ponáhľajúc sa ku bráne, ktorú s pomocou vojakov i
otvoril, na čo sa vojsko Veéelínovo^ ktoré sa medzitým už i
na tak rečenú ^Tureckú hlavu" bolo vydriapalo,' vrútilo do
zámku a zaujalo hnect všetky bašty a múry.

Veéelin prikázal svojmu ľudu, aby nikomu na zámku
neublížili; lebo že on každého^ kto sa mu, neprotiví, bere pod
svoju ochranu ; vojsko, ktoré by chcelo kráľovi složiť prísahu,
prijíma do svojej služby ; ktorí by ale na zámku nechceli
zostaf, majú to hneďky oznámiť a môžu slobodne odísť.

Na tretí deň žatým sosobášil sa Vešdin so svojou Máriou
v Jelšave. Ked sa jako novomanželia navracali na Muráň,
dievčatá podzámocké, sviatočne odené, s vencami a so spevom
ich vítaly: ;,Pod Muráňom stojí lipa zelená* a „Hej pod
Muráňom to je krásny svet" a t. ď. Na zámku ale vydržiavala
sa svadba hlučná a veselá za viacej dní.

Poziámky.

Ku 3í. 1) Veselinovo dobytie Muráňa románopisci maďarsko-ne-
mecki častejšie už vykoristíli k plodom literárnym ; ja som Ba pokúsil
vylícif ho zo stanoviska slovenského nn základe spoľahlivých prameňov
bistoriokých, ktoré mi ^oňkvtíW: Bartholomaeides ^NotitiaComitatusOdmóri'
^MÍ8f^ Samuela Reisza krátke, nemecky písané poznámky a Ihr. Gustáva
Reisza rukopisy, v ktorých on dátky historické doby Veselinovskej z toz-
manitých pramefiov s neobyčajnou pilnosťou posnášal a naznačil.

^) Palma: „Georgius L Rakoczius vulgatis littetis spargit se ad reli-
gionum protestantium ininrias vindioandas gentisque libertates tuendas in
arénam descendere. Respondit consilio successus. Sine mora vulgus omne
ab aratris ad arma convolat. Nec deerant e nobilibus etc. — Caesar
promulgatis per Hungariam litteris, populares ab ejus societate abstra-
here oonatus fuit."

3) SoUwnia bibliotheeae Kishonthanae vydaly na svetlo: Mandatnm
missile conaitis Franeisei Vesteh'nyi, palatini regni Hung. de non impe-
diendis decimis ad genqrosum Andreám Kubinyi anno 1665 latum :

Generose domine^ amice nobis obser vande !
, Exponit nobis gravi cum querela etc. etc.

Quia vero Vestra dominatio, nesciťur quibus rationibus dueta, in
ejusmodi eorundem antiquis privilegiis ipsos (parochos evangelicos) tur-
baret — et quod maius, subditos possessionis Klenócz nomine totius
familiae Kubinyianae sub birsagio 40 florenorum de non administranda
eidem parooho deeima stríctissime inhiberet etc. ett$. auctorítate noatra
Palatínali committentes et manduntes serio a t. ď. a t. ď.

247

Medzitým i sám Veselín Polônskemn kňazovi na Hrone, a síce roka
1659. kroz svojho úradníka Andreja Zmeyho dežmn dal násilne odobrať
a na Muránsky zámok odviesť. Keď sa ale seniorát Gemerský zato
prosebné obrátil na Veselina, aby kňazovi dežmu vydal, odpovedal, že
jemu v tom nikto nerozkáže, ani jeho predkovia mnprejndikovať nemôžu.

4) Pavel Hunfalvy Maďarom príbuzné národy takto klassifikuje : v
prvej linei ugorské jazyky^ : Maďar, Vogul, Ostják, Mordvín, Čeremis,

Šiirjan ; v druhej linei : Finn, Lopar, Eiäth, Liv, Vóth ; v tretej lintí :
turecko-tatársky jazyk ; naposledy : Samojed a Mongol-mandžu jazyky.
— Naproti tomu Vámbéry myslí, že sa Maďari viac podobajú Turkom,
Tatárom a Mongolom, nežii fínskym Čudom.

5) K. 1124. za krárovania Štefana prišli Kumáni, od Grékov pora-
zení, do krajiny pod vodoom svojím, Taior receným, a osadili sa v srdci
krajiny medzi T SOU a Dunajom, čim sa stalo, že toho času už vefmi sten-
čený a zoslabený živel maďarský zase sa posilnil a zotavil, ale pritom
i mravy, obyčaje a reČ kumánsku si privlastnil a tak rečeno sa poku-
mánčil.

6) Že dedičovia SécovsU pohíadávali v Jelšave istý dom, ktorý v
Čas nepokojov Rákóozovskýeh Michal Horváth, rečený literát, bol si pri-
svojil, svedčí Barthoiomaddes,

Ku n. 7) Muráň pokladal sa zvlášte od r. 1647, za pohraničnú
pevnosť oproti Turkom.

8) Žofia Bosnáh z rozkazu svojho otca, prefekta zámku Fiľakov-
ského vydala sa za Veselína a vrúcne ho milovala, bývajúc na Strečne,
keď sa jej- manžel po otcovej smrti stal prefektom na Fiľakove. Bola
ona i s Martou Séci dobre známa a často sa navštevovaly, ba pred svojou
smrťou sama ju Veselinovi za manželku odporúčala , lebo už ža života
svojho pozorovala jeho náklonnosť ku Márii, čo ju velmi kormútilo,jako
i známa povesť dosvedčuje. Ostatne zrodila Žofia od Veseliha jednoho
syna Ladislava, ktorý si bol Zuaannu, doéru Gabriela BaJcosa a Márie
Bomemi9szov8kej^ pojal za manželku, ale nedlho žil.

9) Maria Homonay zvláštnim latinským listom pozvala Tôkaliho z
Kežmarku na pohrab svojho m2iwtQ]^JwrajaSzéehyho: „ Velit exequias has
funebres sua praesentia exornare/^

10) Maria Séciy vdova BetKUnova, práve v Čas nepokojov Rákóozov-
skýeh zo Sedmihradska s velikými poklady na zámok Muránsky šťa-
stne dorazila. V Hucine bola pohraničná stanica proti Turkom; velitel
Czékus,

11) Maria Drugeth de Homona žila s Jurajom Széehym 17 rokov a
zrodila s ním 9 dietok, z ktorých ale len 4 dcéry matku prežily, a síce :

1. Maria, vydaná za Štefana Bethlena, synovca Oáborovho, a soba-"
sená s ním y Jelšave r. 1627. 30. mája, ktorý ale r. 1631. zomrel,
od ktorého času bola vdovou, až sa vydala zase po 14 rokoch za
FrafiUa Veselína,

2. Barbora, vydaná za Adama Thurzu r. 1627* 21. jtin. v Slov.
LupČi, a po jeho smrti za Adama Forgáca*

3. Eva, vydaná za Gabriela Ľlyésházyho r. 1641. v Slov. Lupči.

4. Katarvna vydaná za/. Lyttha de K&pesiny r. 1649. a po jeho
smrti za žigmonda Prépostváryho,

12) Daniel Sinapius ináČe Horcicka, rodom zo SuČian v Turci, bol
najskôr rektorom školy jelšavskej, potom kiiazom Kameňanským ; jako

248

vyhnanec od r. 1673—1703. v Sliezku a v Pofeku sa adržoval; potom
bol ešte v Radvani a naposledy v Levoči ev. slovenským kazatefom ;
vydal TrcuKWshého ^Oythara Scmetorum^^ ^Jádro vseeh modliieh'^ a t. ď.

13) ^am. iRtfm ; „Der Homonayscbe Hof war magyarísch, fromm,
that aber fur die Eeligion nicht viel ; die Fran, gegen ibre Kinder sehí
nachgiebig, misobte sicb durcb Jákojfy in alle Angelegenbeiten der Kirohe,
stärte durob ibren Einflnss die gote Ordnnng oft. Gescbwätzigkeit and
Delationen kameň immer aufs Schloss. Gesetzlosigkeiten unterstiitzte
man nnd schlechte Sitten berrschten aaf dem Scbloss, besonders bei den
Kindérn. Die Mutter war immer kränklich ; nacb 17 Jabŕen ibres Witt-
wenstandes starb sie nnter nnzäbligen Scbmerzen, nacbdem sie 4 Jahre
krank gelegen, im 54. Jabre 1643*

14) Fraňo Jákoffy bol až do smrti Ma/rie Homcnayovskej prefektom na
Muráni a jako muž cti - a vládochtiv;^ pod firmou Homonmfovskou mal
veliký vplyv jak na politické tak i na cirkevné záležitosti v Gemeri a
v Malom Honte ; (k. pr. Bystranske; cirkvi rozkázali, aby sa od Ratko-
vej odtrbla, kňaza ale Bystrauskébo dal temer vybodit ; Drenoianskebo
kňaza dal vysadiť, že bol, vraj, už starý a fudia bo zunovali) ; vládol
on na Hracbove a vystaval si tam i zámok z príčiny tej, že dom jebo
lotrovia boli prepadli a ozbíjali, áno i manželku jebo Judittu Dersfy
mučili. loáče Jákogy vystaval kostol na Hracbove i na Pondelku a štu-
dentom, idúcim dô Wittenbergu, rozdával štipendia. Zomrel bez detí a
zámok jebo v búrkaob Rákóczovských, heď bo bneď jedna bneď drubá
siránka dobýjala, konečne rozborili.

15) Gašpar Oazúr, kňaz ev. na Polônke na Hrone, bol od svojicb
církevníkov medzi drubými výstupkami i za to obžalovaný pred senio-
rátom, že „publice in tcmplo pro concione" smel oznámiť a jej Osv. a
Veľkom, panej dom „Prillstubom" nazývaf ; a poneváč tentýž OaHr í
zo svätokupectva sa vyznal, že pánu prefektovi 5 toliarov a 5 dukátov
za faru daroval ; tedy z nariadenia braterstva povinnen bude tú istú
summu z polovice teraz a drubú potom složiť, jako svedčí zápisnica senio-
ratu Gemerského. Poneváč ale s tým i^2jAHomonayov8ká na Muráni nebola
ešte spokojná, tedy Gazúr r. 1634. 25. okt na konvente v Rozložnej
bol odsúdený, pod 15 dňami faru vyprázniť a z bratrstva odísť, aby
Velebné bratrstvo Boba neobrázilo, a na žiadosť Veľkomožnej panej,
jako zneje protokoll, za svätokupectvo složil 2 toliare. Biedny Gazúr pro-
sil, poneváč už zima nastávala, aby mu povolene bolo so ženou a s deťmi
až do Jura pokojne vo fare zostať: čo naposledy na ninobé prosby a
prosredkovania seniorátu Maria Homonay z milosti povolila.

16| Osady pod Kráľovou boľou Čili na Gemerskom Horebroní, jako :
Šumiac, Telgart, Poborelá, Polônka, Helpa, Závadka boly až po refor-
máciu oírkve výcbodno-slovanskej a nemalý svojich vlas tnýob, kňazov,
ale, jako zo seniorálnycb gemerskýob protokollov vysvitá, prislúcbaly ku
cirkvi Muránskej, ktorá tedy za starodávna musela byť takže slovan-
skébo obradu. Sečovská rodina uviedla do týcbto osád kňazov evanjelic-
kýcb. Medzitým v osadácb týcbto protestantismus nikdy udomácniť a
zakoreniť sa nemobol. Všetko usilovania kňazov tamejšícb, seniorátu
Gemerskébo a zemskébo panstva Muránskeho od r. 1594. do 1644., visi-
tacie seniorov a superíntendentov, napomínanie, hrozby a pokuty nemohly
vykoreniť rozpomienky a obyčaje staroslovanské a z čiastky ešte i
pohanské, jako toho mnohé dôkazy poskytujú staré zápisky gemerské-

249

ho seniorátu. Tak ku pr. r. 1596. 28. aprífa dfa starého Kalendára na
Mnráňakem zámku bol držaný konvent, na ktorom všetkých cirkvi vy-
alaneovia mkh sa iiBfcanovii^ neboli ale prítomní ; JucUx z KakiU, item z
Tyrgartu, zo Sumaeiho a t. ď ; tak tedy im pod pokutou naloženo bolo,
aby sa na najbližší konvent ustanovili a vyznanie evanjetteké pod-
písali. Krém toho na Tyrgartčanov sa žalovalo, že mrtvó telá. zvlašte
zomrelých detí, bez ceremónií a bez poriadneho vyprevádzania ku hrobu
vt dfa obycaja zatvrdilýoh pohanov pochovávajú, že nemajú ohíaďu na
cmiter, ale kdekoTvek v háji pod stromom sa pohrabujú ; že deti bez
krstu týdeň i dva nechávajú a t. ď. — R. 1626. prosili Šumiacania
seniorát, ponevác ich kňaz HeLmosim VraHslavsiý, ktorého im pán Veľ-
komožný vsadil, už pred rokom od nieh odišiel, aby Muránsky kňaz tak
jako predtým im prisluhoval, aby nemuseli svojho kňaza držať* —
R. 1636. 9. okt. pri visitacii na Šumiaci, ktorú senior ffolý na rozkaz
Jákofyho predsavzal, obžalovaní boli Pohorelčania, že veéern Pane po-
tupujň, výrocité sviatky rušia, že nový Kalendár konfundnjú a že sa z
čiastky staroverskej viery a obradoy pridŕžajú ; z tej príčiny vynesený
bol súd nad týmito šismatickými šelmami („nebulones schismatici"), aby
takí d)8tali „sepultaram asininam sine lux, sine crux," -— R» 1643.
huroHaninz Helpy, ktorý dieťa svoje tiež, „sine crux, sine lux" pod stromom
pochoval, na odpoveď ťahaný, tým sa vyhováral, že predtým, keď na
Polônke ešte kňaza nebolo, bolo v obyčají, pod ktorýmkoľvek stromom
alebo na poli na istom mieste dietky pochovávať; pritom ale bol preoa
na 600 skverkových šindlov pokutovaný.

17) Maria Homonay písala na cirkev ev. maďarskú v Drškovciach
takto: „Adjon Isten minden jôt. Ti Dereski bíró és Dereskiek mind
fejenkint ! Prédikátor uram talála meg beniinket, panaszolkodván azon,
hogy tavaly valamenyi kis takarmánya volt, mind elrotthadott, panasz-
kodik azon> hogy be nem feditek az csííreit, az Istállóit sat, — Azon
is panaszolkodlk, hogy prédikátzióira nem jártok ; azért ha ezek utánna
panasz jôn reátok, bizonyal nem szenvedjiik, hanem megbiintetunk érette
mind faluja. Hogy szolgálnátok ti az prédikátornak, holott az Istennek
sem akartok szolgálni. De bizóny meg biintetiink érette, hogy ezt csele-
kesztek, hogy a prédikátíóra nem akartok járni. Dat. in arce Murány
20 Mai 1636. Az N. asszonyotok. ^

18) Maria' Homonay dotovala zvlášte Chyžňanskú a Jelšavákú cirkev
a školy, vokátor kňaza Chyžňanského i sama podpísala. — Deputátom
seniorálnym, vyslaným do Otrokoča, aby prekazili pripojenie sa tejto
církve ku kalvínom, dala vojanskú assistenciu, i peších i konníkov z
Muránskej posiadky.

19) Sam. Eeiss: „Maria Homonay schrieb an's Seniorat, worin sie
befahl, Andachtsiibungen fruh und abends anzustellen, Bitten um Frieden
uud das Ĺäuten friih und abends/^

20) Balassa na svojom pochode ku Berzetínu vypálil osadu Roštár,
o čom v starých zápiskoch Stítnických na rok 1630. toto naznačeno
stojí : nBalasíy potom poli. mesta ^uderil, sedí do Brzotíaa, čo bolo
uboatvo v RoStáru za nim Sli i poli Štitnika se vrátili. Na druhý den
v Offtorok Halassy Fereneg se vrátil na RoStár, ubostvo pobil, RoStár
vypálil do kola, nezostali domí sedem, a kostel a fara."

Ku III. 21) Za pravlasť Cigáňov pokladajú Indiu, kde, vraj, pa-
trili ku najopovrženejšej kaste, Parias reéenej, zkadiaf pod Tamerlwaom

250

priTedeni boli do E^pta a tak sa rozptýlili po Earope ; jakokofvek
je posiaľ záhadná ich pravlasť tak i Čas a pohnútka ich pristehovania
sa do Enropy : reč ioh pokaznje na koreň sanskritský a ich najbližSi
príbuzní zdajú sa hjt Malajď Medzitým najviac podivnhodno, pri tomto
primitívnom, neobyčajnom národkn je to, že ačkofvek až od toľkých
storočí bývajú medzi civilisovanými národy Európy, preca sa ich posiaľ
kultúra tak málo obytá, jako murínovej kože sapún, a že so žiadnym
druhým národom pomíedať a vjedno sliaf sa nemôžu*

22) Že prvý list VeseUnov na zámok priniesol ar Hrachová Kurtiéhin
sIuhA Nagy v uhorlce, píSe Sam. Heiss.

23) Maria Séci bola už 49 ročná, keď sa vydávala za Veíelína, Štefan
Qyimgf^sy, maďarský básnik a potom- Veselínovský sekretár na Muráni,
vo svojej básni » Marsaal társalhodó Murányi Venus** ju preca jako bo-
hyňu krásy opisu je^ za čo ale dostal od nej na dar dedinu Babineo na
Balogskej doline, ktorú potom JKbhárovei za 1,200 zlatých zase vymenili.

24) Listy Veseltna a Marte Séci preloženô sú z nemeck ého rukopisu
Samuela Eeiisa*

Kq IV. 25) Že Kádašy služobník Márie Sečovskej f bol prostredníkom .
. pri jej schôdzke s Veselinom a pri dobytí zámku, svedčí Bartholomaeides
i Sam* Reise, jako i to, že stará Maria Homonayovská bola UŽ Vtedy zo-
mrela, Jákoffy že bol prepustený a na jeho miesto stal sa prefektom zámku
Mat^ Zondy^ a veliteľom vojska Szakolczay.

26) Na zámku býval za časov Sečovských maďarský dvorský a po-
siadkový kfiaz ; poslední bol Štefan Kószegi^ ktorý po prestúpení MaHe
Sečovskej ku cíľkvi r. katolíckej hneď i so svojou nemocnou manželkou preč
zo zámku vystehovať sa musel. Štefan Dešelvic bol podzámocký slo-
venský kňaz.

27) Pahnov kommentator : ^.Caesar in oppido Saaros per Eszterháziwn
cum Sigism, Lónyai et StefSomogyi traotat, sed frustra , cum Hungari
Pucheimium ad Cassoviae moenia haerentem tempere induciarum adgressi
fnissent et in fúgam conjecissent."

28) Schôdzka Márie Sečovský s Veselínom i dobytie zámku tak udáva a
opisuje Oustav Reiss, Podľa neho brána, ktorou sa vchodilo do zámku,
bola jediná cesta, ku nej do skaly vytesaná, dosti úzka ; všetko , čo
vojakom tam bývajúcim bolo potrebne, jako drevo, chlieb a t. ď., bolo
na ret'azach hore vyťahovano, keď sa na osloch ku Hradbám dopravilo.
Za bránou bol dvor, za ktorým stály asi na 4 siahy vysoké múry. Na
pravo od brány pred samým zámkom nachodi sa i teraz eite veľa kostí.
Temer u prosred zámku stál palác Sečovský a s ním spojený kostol
s väžou. Pracháreii bola na najnižšom mieste zámku zasklepená, ktorá
sa ešte i teraz dá rozoznať. Studne boly 3, do ktorých sa dažďová
voda sbierala ; štvrťa ale Styruhlastá, veľmi hlboká, v kameni vykresaná,
z ktorej sa voda v kožených vreciach dlhšie než za hodiau hore na
vrch vyfahovala. Na polnočnú baštu vyťahovalo sa drevo s ohromným
kolovratom a hrubou reťazou. Žaláre ležaly .na sever štymhlasté
a do štvorhrann asi na siahu vysoko stavané ; v prosred takého
žalára bola široká jama, do priestoru 6 siah sysokého vedúca ; u spodku
bol okrúhly otvor, do srúcaných temníc vedúci ; tam boly nájdené putá
Vj centové a v nich eŠte i kosť z Človeka.

29) Turecká hlava menuje sa od brány na pravo velikánska ska-
lina s malou rovinkou, kde sú 3 hroby. Hovorí sa, že tam bol jeden

251

cmiter, a druhý na cever pod velikou baštou, kde sú znaky mnohých
hrobov. Západná éíastka hradu volá sa Cigánka. Možno z tej príčiny,
že ztadiaŕ vnišiel VeseHn

30) Bartholomaeides : ^Frcmčiseus Vesselinyi a rege Ferdincmdo IIL
comitís titulum ac dignitatem reportavít arcemque Murány Ráháczii
faetioni deditam astu miUtari non tam regi qnam sibi subiecif

31) Nápis nad bránou zámockou v skale vyrytý i teraz stojí :

„AD DSI EJUSQUE IMMAOULATAE MATRIS HONOREM AD
EMGLUMENTUM PATRIAE ARCISQUE HUJUS DEFENSAM, QUO
COMES FRANCISCUS VESELIŇI DE HADAD, ARCIS HUJUS PER-
PETUUS COMES, PALATINUS REGNI HUNGARIAE, FORTALITIUM
HOC A FIDE REGIA DEFICIENS IN OBEDIENTIAM REDEGIT,
DUM 0MNIBU8 ANTEHAEC INEXPUGNABILE ET IMPERVIUM
FUISSET. SUAE FORTIDUDINI EX HAC PARTE INTRANTI
CESSIT ANNO SALUTIS MDCXLVI (1646). PROPUGNACULUM HOC
ERECTUM ANNO SALUTIS MDCL (1650). -

IX. Vďačná pamiatka mužom našim.

(Pod týmto nápisom a záhlavím umienili sme si y našom j^NároMom
Kalendári^* podávať každoročne čo i l^ratdie životopisy s podobizňami
t/ Pánu zosnulých mužov nasieh nie len z najnovšej ale i z predoSlých dôb :
cieľom obnóvenift; oživenia a zachovania zaslúženej blahé) pamiatky
jejich medzi nami^ jakož i ciefom zachovania obrazov a blahodárnych
činov jejich a tak i cieľom bližšieho oboznámenia sa s mužami svojimi
a spolu cieľom podania súvekým rodákom našim vzorov ku snažnému
nasledovaniu, ku poučovaniu a utvrdzovaniu ich v dobrých a potrebných
zásadách a predsavzatiach na národa roli dedičnej.

Podávajúc týmto prvú radi drahých zosnulých našich, a síce tým
poriadkom, jako nám ich neuprositeTná smrt odvolala, vyzývame spolu
so všetkouúctouveľact.. a drahých rodákov našich ku vyhľadávaniu, sbie-
raniu a zasielaniu nižepodpísanému matičnému tajomníkovi tým cieľom
obrazov a životopisných dát zaslúžilých mužov našich, jakož i ku
značeniu a sdelovaniu dodatkov ku životopisom už uverejneným, za
chvály a nasledovania hodným príkladom sppluzakladatefa matičného,
dôst. p. dekana a farára chtelníckého, Juraja Obermat/era^ ktorého lás*
kávou snahou u Fándlyho vnuka, Kaípara Fandia^ obyvateľa a majstra
čižmárskeho vo Chtelnici, vynaložený a pre Maticu našu zaopatrený
i v skutku už venovaný 3' vys. a 2' šir. olejový obraz bi. pam. Juraja
Fándlyho k našej velikej radosti pošťastilo sa nám i s nektoŕými, dľa
listín fary ompitálskej a naháčskej sostavenými životopisnými dátkami
dosiahnuť ; dľa ktoréhož verne vyobrazená je tu nasledujúca hneď
prvá podobizeň.)

Juraj Fándly.

(Nar. 22. marca 1754.; f 7, marca 18100

Muž, ktorého podobizeň tu v popredie iných kladieme,
bol veľmi horlivý národovec a plodný spisovateľ slovenský,

253

jedoB z najyjteénejších Slovákov svojej doby a z najvätSích
privrženeov i najhorlivejších ^omocníkor Bernoláhovýchy zrliite
r zavedení bernoláéiny éili (trnavsko-nitrianskej) slovenčiny
ČO' spisovného jazyka na Slovensku; s ktorým tiež r. 179*3.
zailožilk vydávaniu a odobieraniu slovenských kníh
„tAcmé slovenské tovartásivo^ s hlavným stánkom v Trnave a s
viacej inými pobočnými stánky na Slovensku; ktorého ádovia
odobierali a rozširovali týraže tovarišstvom v Trnave behom
viacej rokov vydávané rozličné knihy.

Narodený r. 1754. v mestečku Ompitáli v«ťolici preSpôr-
skej pripravoval sa v domácich ústavoch čo najpilnejSej k vyvo-
lenému stavu kňazskému. A v skutku medzi klerikov arcibis-
kupstva ostrihomského prijatý , poslaný bol r. 1773* kroz
Jána Galgóczyhoj tehdajšieho kapit. vikára ostrihomského, do
semenista budínskeho, kde skončív so žiaducím prospechom
za 3 roky štúdia theologické, za kňaza bol vysvätený a do
Seredi za kaplána poslaný.

Fándly (lepSej Fandl^ lebo takto sa nachoďí v matrikách
meno rodiny tejto) co kaplán v Seredi strávil 3 roky a
4 mesiace; ztadiaľ bol preložený 1780. do Lukáčoviee; ale
po strávených tu sotva 3 mesiacoch ešte toho samého roku
dostal sa za farára do Naháča ; kde čo taký až po rok 1807.
na celé tamojšie okolie blahodárne pôsobil.

R. 1807. opustil FámMy s privolením vrchnosti dobro volne
faru a odobral sa do rodiska syojeho, kde ešte temer za 3 roky
slnžby kňazské vykonávajúc a tam. farára, «7. NMinga dobro-
volne, horlivé a neunavené vypomáhajúc, v otcovskom dome
a flícé v nemalej vraj biede, r. 1810. d. 7. marca Časný tento
život s večným zamenil.

Fándly bol muž dičnej postavy, príjemného vzhladu, vyso-
kého, otvorenéhio éela^ bystrozraký, vtipný, v prácack literár-
nych pilaý, neunavený; kňaz horlivý a príkladný.,

Okrem reči slovenskej a lat. znal i maďarskú; a nemeckú.

Blahej pam&ti mnž tento vydal, na koľko známo, na^le*
áxqiee spisy a síce :

r. 1789. v PreSporku : pDút^emd zmluva medzi mrUcJiom a
djabhm o prvtMi j)oSátkách^ o starodájoniéi a 'úhdejáieh pr^
menách reholtUckich v. 8. str. 448. — Proti tomuže spisu vydal
toho samého rokn v Halle (?) expavlín Anton Kubovia spis
bez mena pod názvom : y^Anti-FánäUy and> dúvemé B&zmhwáňí
medzi Theodohtóem a Jwrem Fándli.^

254

Od r. 1792—1800. yjSiel od Fándlyho ▼ Trnave pozná-
menania hodný : „Pilní domajéi a polni hospodár'^ r 5 dieloch.

Tamtíež r. 1793. vydal latinakŕ výťah J. Papándcovef
histórie národa slov. pod n&zrom/, rfChmpendtata HMorta Gentís
Slavae^ v8. str. 288. so svojimi a J^ /Äfcíenárot^ýwu poznámkami.

R. 1795. a 1796. vydal taktiež v Trnave : „Príhodné a
SváteSné Káz^'' vo 2 dieloch.

S Bemoldkom a Fándlym započala nová doba v literatúre
Slovákov. Skoda len , že sme sa pri vSetkej dobrej vôli a
snahe našej nemohli dosial jako o nich samých tak i o dobe
jejich bližSích zpráv dokutrať. Asnáď sa nám to, čoho si tak veľmi
prajeme, prispením ct. rodákov našich ešte pošťastí časom svojím!

Jvraj Tvrdý.

(Nar. 5. júHa 1780.; t 23 nov. 1865.)

Žilina, toto starobylé, dejopisne povestné, v krásnom
malebnom kraji na ľavom brehu Yáhu ležiace výsadné mesto
čistoslovenskej stolice trenčanskej, je ono mesto, kde náš
veliký mecén slovenský Jwraj Tvrdý spatril po prvý raz svetlo
života zemského z otca Jwraja^ tamejšieho poctivého mešťana,
matky ale Anny^ rodenej Rajcdni.

Frvé počiatky školského vyučovania prijal v žilinských
normálkach. Nadobudnuv tam základných vedomostí, co scho-
pný školák daný bol k ďalšiemu učeniu do tamojšieho gym-
násia; kde nie Jen grammatícké ale i tak zvané huníanítné
štúdia dokonal, vynikajúc vždycky medzi svojimi spolužiakmi
jak pilnosťou tak i bystrosťou živého ducha svojho*

Dokončiac s najlepším prospechom gymnasiálne školy v
Žiline, v mes. septembri r. 1797. prijatý bol medzi chovancov
biskupstva nitriAnskeho. S jakým výsledkom odbavil štúdia
filosofické a theologieké na tamojšom biskupskom lyceume a
jakej obľúbenosti došiel svojou ducha usadlosťou, poriadnosťou
života a zvláštnou spôsobilosťou u patričnej vrchnosti, poznať
z toho, že ho d. 1. sept. r. 1802. ešte jako študujúceho bohoslovca
tehdaj^í nitriansky biskup Fr. Fuchs svojím obradníkom učinil.

Jako biskupský obradník v mes. novembri tohože roku za
podjahňa a jahňa, r. ale 1803. d. 10. júlia za kňaza vysvätený,
ostal pri boku sebe priaznivé nakloneného biskupa až do 8. okt.
r. 1804., ked sa totižto Fucha^ na novozaloženú arcibiskupskú
stolicu jágerskú čo prvý arcibiskup povýšený, z Nitry do Jágra
prestehoval; by v medzitým prenesením biskupskej právomoc-

255

nosti na nitr. hl. rikára kapitulského za yikarížlneho tajom-
níka menovaný. Fuchs odchádzajúc z Nitry, vzal sTÔjho
miláčka sebou do Jágru s tým dobrým úmyslom, že ho do
počtu tam. kňažstva vriadi, a primeraným upotrebením vo
svojom dvore neúnavnej jeho činnosti k vySšiemu vývinu pek-»
ných schopností ducha privedie a potomne Šťastným učiní.
Medzitým človek mieni a Boh mení. Podozrivé zazieranie

256

tamorodjch aSpirantor, vrtkayosť záhadnej budúcností^ neu-
kojíteľná tesknosf za domovinou a iné neprihodné okolnosti
premohly yrelý cit synovskej ycíačnosti a povoluosti, vzbudený
otcovskou pečlivosfou a blahosklonnosfou veľkoduSného arci-
pastiera v srdci mladistvého Juraja^ ktorý vdacnými slzami
pokropiv posvätnú pravicu žehnajúceho otca arcibiskupa, v
skormútenosti srdca nastúpil zpiatočnú cestu do Nitry.

Po návrate z Jágru ustanovený bol Jiuraj za podsprávcu
semenisťa nitrianskeho, ktorý úrad do 8. decembra 1805. chva-
litobne zastával. Potom ale, poneváč následkom francúzkej
vojny, studnice nábožného fondu vysuSivSej, kr. nám. rada uh.
nariadila : aby sa podriadení vrchní semenisťa redukovali,
jako i skutočne redukovaní boli, a poneváč na ten cas žiad-
nej príhodnej stanice upráznenej nebolo : s privolením kapit.
vikariátu Šiel do Drietomy, ku svojemu bratrancovi, tam. farárovi,
práve vtedy kaplána potrebujúcemu, kde čo dočasný pomocník
na vinici Pána pracoval až do upráznenia fary vo Visolajoch,
ktorú sebe ponúknutú s povdačnosťou prijal 8. nov. 1806.

Jako farár visolajský dostal 19. apr. 1808. od gr. z
AspremonihrLyndmu ""presentu za farára do Púchova, mestečka
na pravom brehu Yáhu v trenč. stolici ležiaceho, kam i začiat-
kom mes. mája tohože roku prešiel.

V Púchove otvorilo sa mu širšie pole účinkovania, kde jako
výborný kazateľ, úprimný priateľ ľudu a školy príkladnou horli-
vosťou dobrého pastiera a milým spôsobom vľúdneho obcovania
vynikajúc , v krátkom čase všeobecnej obľúbenosti a vážnosti
došiel.

Jwrajovo blahoplodné účinkovanie nezostalo dlho svetlom
pod nádobou skrytým. R. 1816. bol vy značený - úradom yice-
archidiakona okresu pmsčanského. Jako taký zastupoval hl.
deputáta biskupského pri častých vyslanstvách náboženských
v doline púchovskej ; býval zkúmateľom novomenovaných
farárov a prusčanských reholnlkov sv. Františka, cirkevnú
právomocnosť dosiahnuť žiadajúcich ; jako i staviteľským do-
zorcom kostolov a farských budovísk, R. 1827. bol vymeno-
vaný za prísedníka sv. stolice nitr. R. 1832. obdržal dôstojnosť
skutočného kanonika pri hl. chráme nitr. jako i vznešený
úrad semínárskeho rektora a riaditeľa ústavu vyslúžílýeli
farárov » deficientov. R« 1835. dostal hodnosť č. *opáta BL
P. Marí« z Jástu ; o nedlho na tostal sa arcijahžom hradäan-
ským ; 1844. kustosom hl. chrámu nitr, a synodálnym zkú-
mateľom; r. 1847. ale tohože chrámu kantorom. D. 10. júb'a

257

r. 1853. sláril druhotiny svojeho kňažstra.R. 1859. postúpil na
Stallum lektor-kanonika pri tejže kapitali a co taký po trpe-
zlivé pretrpenej dyojroénej nemoci na praru nohu d. 10.
novembra r« 1866. sy. sviatosťami zaopatrený a nasledovavSieho
rána kroz osv. p. biskupa nitr. Aiig. Éoskoványiho mritirený, á.
18. nov. posledním pomazaním posilnený, keď 85. rok 4 me-
siace a 18 dní bohumilého a blahocinného života svojeho prežil, d,
23. nov. ráno tohože r. o 10. hodine pobožné usnul v Kristu Pánu.

Jeho mŕtvola d. 25. nov. ráno o 10. hod. bola slávnostne do
krypty starobylého hradu nitrianskeho, pri prítomnosti nesčíta-
teľného množstva ctiteľov a zveleb o vatefbv Jurajovýdi pochovaná.

Meno Juraja nášho nepatrí síce medzi vychýrené mená štát-
nikov a politikov veku terajšieho,ovšem ale zaujíma čestné miesto
medzi prvými národovcami našimi, ktorí si svojím nepoškvrne-
ným životom, všestraiínnu učenosťou, samostatnosťou ducha, hor-
livým kriesením národnieho ducha, čistotou vlasteneckého smý-
šrania,pevnotou a stálosťou charakteru, prospešným účinkovaním
na poli cirkevno-národnieho vývinová nia, bezúhonnou obetovavo-
aťou a dobročinosťou verejnú česť vydobyli na milom našom
Slovensku.

Juraj náš sťa príkladný dla srdca božieho kňaz skvel
sa vo si. sbore kapituly nitrianskej čo hviezda prvej velikosti ;
sťa verný a vďačný syp matky Slávie, nadaný zo zvláštneho
požehnania božieho hmotnými prosriedkami , poznaným a
dokonale pochopeným potrebám a nedostatkom národnieho
života nášho dôstojne odpomáhajúc, stal sa veľkodušným do-
brodincom, ozdobou a chlúbou slovenského národa nášho.
On skutkami svojimi dokazoval pravdu onej vznešenej , ne-
'smrteľným Kollárom vystavenej zásady, že „náboženstvo a
náro^dnosť sú dve nerozlučiteľné sestry.^

Úfame, že čo len bežným upozornením na tie mnohonásobné
dobrodenia,ktoré náš Jwra/v prospech cirkve, národa a trpiaceho
človečenstva učinil, podarí sa nám v národe našom vzbudiť tú
vrúcnu žiadosť : aby čím viac dušou i telom rodu svojmu odda-
ných, neodvislým duchom nadaných, kadejakými pošmumými
ohľadmi mámiť sa nedajúcich, Jurajovi nAlísvi podobných mužov
verne a vytrvale pracovalo na úhore dedičnej roli Slovenska.

Vieme síce, že, dľa učenia sv. Jána zlatoústeho : netreba
dobrodenia vyjavovať, jestli nenúti potreba, avšak
mravnú toho potrebu cítime hlavne v terajšej dobe našeho
národno-politického preporodenia ; ba práve teraz je potrebno
vystaviť príklad, jedným k zaprlemu^ druhým k nasledovaniu,

258

Nakoľko postačuje naša zhodnoyeniýcli udaní čerpaná vedo-
mosf, JvíľajTvrdý na všeobecné ciele vynaložil, jako tu nasleduje :

V Žiline vymenil Stolárne poplatky, farárovi a choralistom
prislúchajúce, položením istiny, vynášajúcej vyše 8,000 zl. r. č.

Dal požiarom r. 1848. roztopené veliké
zvony žilinské preliať v B, Bystrici, ztadiaľ do
Žiliny doviezť, vytiahnuť na vftžuatúto opraviť,
— na čo vynaložil .... .... 4,662 n n j>

Z2l obnovenie a pozlátenie veľkolepej kamen-
nej sochy B. P. Márie na rynku žilinskom platil 462 » >? »

Aby sa pri tejže soche pobožnosť litánií
cez oktávu navštívenia B. P. Márie každoročne
vykonávala, položil istinu 630 r^ y, ^

Vierozvestovému ústavu v Afrike obetoval 2,100 „ „ „
„ „ vo Sv. Zemi „ 1,045 „ r «

„ ,, v Amerike „ 520 » ^

Jezuitom v Trnave bydliacim daroval . 420 r r »

Mníškam SV. Alžbety jablonkovským daroval 105 ,, ,, „

Keí chudobní kat. Slováci prešporskí r. 1859.
prosebné žiadali, aby im bohoslužby a kázne
slovenské v Prešporku dožičané boly, a nalo-
ženú kroz J. Em. kardinála-prímasa istinu, z
ktorej by tamejší kláštor vv. oo. Kapucínov
za vybavovanie týchže služieb božích 60 zU sr.
ročite prijímať mohol , sosbierať dostatoční
neboli, — k tomu cieľu obetoval .... 1,050 „ » n

Kostolu žilinskému daroval krásnu kazulu
s príslušnosťami, pluviál a dve dalmatiky v cene 1,150 „ „ „

Kostolu višňovskému dal podobné posvätné
rúcho v cene . • , 760 r v n

Obetoval kostolom : lazskému, lisskému a
mojtínskemu krásne monštrancie; berenčskému
lampu; dolno-nitrianskemu dve hodbabné zá-
stavy; staro-krásňanskému baldachín; dlho-
polskému, púchovskému, visolajskému, červeno-
kamenskému a kláštoru nitrianskemu kazuly
i s príslušnosťami, — v súčetnej cene . 1,200 r n n

Novému kostolu mojtinskému na veno položil 105 t- v n

Základiny na sv. omše učinil vo farách :
dolno - nitrianskej, visolajskej a púchovskej,'
jako i v kláštoroch : nitrianskom a žilinskom

Úhrn 22,209 zl. r. č.

259

prenesene 22,209 zl. , r. í,
po 105 zL; TO fare 8trečnan8kej210zl. a pre
organistu tamže 105 zl. . 840 r » »

K povýšeniu skrorných dôchodkov fary
yisolajskej zakúpil tak rečené maslákorské
urb. sedenie za .......... 814 ^ » »

K lepšiemu zaopatreniu kaplána trenčian-
skeho pri SV. Anne položil istinu . . . . 210 r? » »

Na vystavenie budovy ústavu chudobných
V Žiline a k rozmnoženiu jeho fondu daroval asi 500 ^ >? r

Na základinu k stálej podpore styr núdz-
nych osôb v Nitre učinenú ; na rozmnoženie '
fondu tam. ústavu chudobných a na iné po-
božné ciele tamže vynaložil . . . . / 3,120 ^ „ ^

Vyhorelcom žilinským^ dobšinským a nimic-
kým. jako tiež chudobným žilinským, púchov-
ským a visolajským udelil vyše 600 ^ ^ »

Aby v Žiljne na smútiacich rumoch k veli- .
kej ujme národnej osvety zaniklého tam . gym-
násia, aspoň nižšie reálne školy povstať mohly,
týchto otvorenie umožnil ponuknutim k jejich
základu i skutočne vyplatením kroz vysokodôst.

S. J. Kozáceka na patričnom mieste 2,205 zl.
krém toho k zaopatreniu vyučovacích pro-
fsriedkov a iných prináležitostí tomuže vysoko-
dôst. pánovi odovzdal 420 zl. ; taktiež daroval
týmže školám krásn\ obraz i).P. Márie, za 42 zl.
kúpený. Sú četné teda na žilinské reálky vynaložil 2,667 „ ^ „

Na zvätšenie a pokrytie kat. školy pú-
chovskej obetoval . . .' 1Ô5 „ „ ^

K ročitej podpore vyslúžilých učiteľov
okresu pruscanského a jejich vdov, dietkami
obťažených, venoval 525 zl. a školskej knižnici
tohože okresu 50 zl., spolu teda 575 „ „ „

K založeniu nádejného spolku sv. Vojtecha
odovzdal dv. p. Drovi A. Radlinskému . . . 1,050 „ „ »

Na vystavenie pred hradom nitrianskym so-
chy SV CyriUa a Methoda k tisícročnej pamiatke
jejich príchodu ku predkom našim predbežne
doručil národovcom našim pešťbudínskym .
1,050 zl.; poneváč ale uskutočnenie návrhu to-
hoto neprajné okolnosti prekazily, nariadil, aby
sa tieto peniaze k venu spolku sv. Vojtecha prípojily 1,050 n jy n

Úhrn 33,820 zl. r, č.
17*

260

preneseno 33,8^0 zl. r. 5^

Nitrianske semeniSte, žilinskú sirotnica a
tam. reálky dal vriadiť medzi údov Dedictŕa
SV. Jána Ňep. v. Prahe ♦ < 63 „ ;, „

Na Maticu Slovenskú za seba , za se-
menište nitr. a za normálna školu v Žiline složil 525 ^ ^ ^^

Na štipendia pr^ troch usilovných žiakov
složil u si. kapituly nitr. istinu, vynášajúcu 5,040 » „ ^

Banskobystrickému alumneumu na ročité
vydržiavanie stravou jednoho chudobného žiaka
odovzdal istinu 1,050 „ n ir

Tomuže alumneumu na chovu chudobných
žiakov a tjhnto na knihy a iné potreby
školské čas po čase poslal 215 -^ n ir

Na užitočné knihy slov., jaké znač-
ným počtom zakupoval a rozdával; na umož-
nenie vydania viacej spisov slov. a vôbec na
napomáhanie litetratúry slov. vynaložil do > 2,000 y) n n-

Čo úhrnkom činí 42,713 zl r. č.

Krásny toto a zaiste pozoru hodný kvet církevno-národ-
nej podielubravosti, vypestovaný na úrodnej, nebeskou rosou
božieho požehnania svlažovanej, posvätným zápalom rodoľub-
ného, za rozkvetom církve a národa vrelé bijúceho srdca so-
hrievanej hriadke pravého nábožénsko-národnieho povedomia!
Slušného povšimnutia tým hodnejší, čím istejšie je, že Jvsraj
náš na dobrú výchovu a školské vzdelanie mnohočetných
pokrevných svojich a k ročitému podporovaniu svojej nema-
jetnej, na mnohé rodoratolesti rozvetvenej rodiny, nie menej
vynaložil, ne^li na obecné ciele, — sem nezahrňujúc veliký
počeť chudobných žiakov, ktorým jeho kuchyňa z roka n^
rok prístupná bývala. Majúc srdce pravou kresťanskou láskou
naplnené, vždy mal odkial udeliť potrebným a núdznym, a
čím viac dával, tým hojnejšej mu Boh požehnával, tak že
ešte i v poručenstve svojom viacej tisíc zl. na dobročinné
ciele zanechal. Jakovosť účinkov snázornuje najlepšej ducha
človeka !

Juraj Tvrdý čo do mysli iiebol človek ideálov, ale bol muž
činný, konavý ; čo do srdca verný odtisk šľachetnej, úprim-
nej duše, samá poctivosť slovanská I Príkladná pokora ducha,
nenútená zdvorilosť, úprimná prívetivosť, láskavá shovorčivosť,.
pravdomluvncsť, útrplivosť srdca, ochotná podielubravosť,.
dobročinnosť, skrovná domácnosť, vymeraná prísnosť života : boly

261

yerné odblesky jeho jemnej porahy, ktorou každého hneď po
prvej známosti k sebe yinul. •

V detinstve nevinnosťou , v chlapectve bystrosťou mysli,
uctivosfou a vďačnou úslužnosfou y v mládenectve poníženo-
sťou, mravopočestnosťou, pilnou pracovitosťou, trpezlivosťou a
Tytrvanlivosťou , v mužskom veku vľádnosťou , učenosťou,
rozva^itosťou a usadlosťou mysli, svedomitým za3tivaním sve-
reného úradu, poctivým obcovaním a stálym účinkovaním v
prospech ofrkve a národa vynikajúc: šťastlivé prešiel cez
tisíceré nesnádze hmotného života, obdržal zaslúženú odplatu ,
dosiahol zvláštnej milosti božej : velebnú starobu bez choroby.

Duch jeho bol veČne jarý, čulý, ustavične činný; mysef
Irvstrá^ veselá, umná ; srdce útlociťné, zápalisté, všetkým
Šľachetným citom otvorené ; oko jasné, ozbrojenia nepotrebujúce.

Jemu, svoju vernú družku, pracovitosť, rozmarilej odtuchy
neznajúcú, od mladosti milujúcemu nikdy nebol čas dlhý ;
každodennú kratochvífu nachádzal v obľúbenom čítaní hlavne
íeskoslbv. kníh a časopisov, v mnohostrannom dopisovaní,
2vlášte v národnostných záležitosťach a v pôvodných prácach
literárnych, venujúc všetky mohutnosti ducha neustálym sna-
hám za česť a blaho církve a národa.

Co pamätník svojich, prvotne k vlastnému obveseleniu
ducha smerovavších trudovin napísal v . lat. veršoch a tým
cieľom, aby z neho osoh vzali i druhí kňazi, zvlášt ale mládež
duchovná, ktorej dielce to potom darom rozdával, r. 1856. v
Budíne vydal 27 str. v 8. silné djelce : ^Medulla doctrmae
chrtstícmo-catholtcae,^

Pripomänúť treba, že jeho srdce, vrelými citmi lásky k
' Todu svojmu naplnené, bolestne nieslo všetky nehody a pre-
kážky, s ktorými sa náš úbohý národ slov. sretá v povznesení
na žiaduci stupeň vzdelanosti a blahobytu.

Dôkazom útlocitného ^rdca Jwraja nášho nech je tu spo-
mänutá i synovská jeho láska ku staručkej matke svojej. On
JU neustále . podporoval, neskôr v svojom kanonickom dome
bedlivé opatroval, a kedt práve sto rokov svojeho veku doko-
najúc v Pánu pokojne usnula, mrtvé jej telo pri mimoriadnom po-
diele ctiteľov všetkých stavov a vrství do hrobu žialne sprevádzal.

Pamäti hodná je napokon v živote Jwrajovom i tá okolnosť, že
asi pred ISroky bol celkom najprv ohluchol a potom oslepol z ne-
známej príčiny ; o nekoľko dní ale obidva stratené smysly bez le-
kárskej pomoci, jedine z milosti a milosrdenstva božieho, jemu
aase navrátené boly.

262

Ctiboh Zoeb.

(Nar. jl5. marca 1815.; + 15. dec. 1865.)
Ctiboh (Timothms) Zoch (Cochius i Zochius)^ syn Pmla
Zochoj veľazaslúžilého učiteľa církve ev. A. V. verkoveskej a
matky Helmy Janovic^ narodil sa 15. marca 1815 vo Veliénej
(Veľkej vsi) r oravskej stolici.

Študoval doma, y Kežmarku, Gemeri, R. Štiavnici a r
PreSporku, kde štúdia bohoslovecké skončil.

263

R. 1836. jako domáci vychovávatef^u ši. rodiny Pcíu-
gyaiovskej v Luptove zostával. R. 1837. dostal povolanie za
ev. farára do novozaloženej církve jasenovskej v Orave, ktoré
prijal a v nedeľu po Všech Svätých od Fr. Sam. Stromského^
snperintendenta, na úrad kňazský vysvätený a na to v nedefu
S.Novákom^ farárom dolňo-kubínskym, za farára bol uvedený.

Zoch ešte v Prešporku jako žiak vydal s Í. Štúrom j^Plody
mmcú ŕecz československé^^' by v tajomníkom tohože spolku.
Tamže učinil výťah zo Slovníkov Thama^ Dobrovského a PalkoviSa
všetkých českých, Slovákom neznámych slov (16 hárkov silný),
ktorý ale slovník u žiakov obľúbený súc, ustavičným z rúk
do rúk prechádzaním, bohužiaľ, sa stratil.

Co farár pracoval medzi iným spolu s druhými pod správou
tehd* superintendenta Dra P. Jozeffyho na YyAdLJÚ „Ev, Zpév-
nikcL^ Od neho pôvodných i preložených piesni v tomže Zpév-
niku nachodí sa 14.

R. 1842. držal v spolku učiteľov ev. v Orave, pričinením
jeho a Jurdija Matúšky^ ev. farára istebnianskeho, založenom,
reč, ktorá je v 2. sv. ^airanky^ na r. 1844. vytlačená; r.
1844. pri zakladaní Tcárina v L. Sv. Mikuláši stal sa tohože
spoluzakladateľom, údom výboru i zapisovateľom ; r. 1847.
prítomný bol IV. valn. shromaždeniu tohože spolku v Cach-
ticiach, jakoz i shromaždeniu zakladateľov spolkov striezlivosti
vo Veselí; 1849. d, 18. mája bol od povstalcov maí. lapený
a jako pansláv a domnelý zradca vlasti zajatý.

Ačkoľvek Zoch na rozličné choroby ustavične trpel a vôbec
telesne nesmierne slabý bol, preca po čas celého zajatia svojho
úplne zdravý bol.

D. 25. aug. toho samého 1849. roku navrátiv sa šťastne
zo zajatia, vymenovaný bol o nedlho za úda a zapisovateľa
c» kr. správneho výboru v stôl. oravskej. Krom toho zastával
za čas c. kr. stoličný úrad tutorský okresu dolnokubínskeho^
R. 1854. d. 14. febr. vyvolený bol na seniorálnom konvente
za seniora braterstva oravského, ktorý úrad až do smrti za-
stával, spravovav pri tom i kassu ústavu vdov kňazských.

Po päťdňovej nemoci umrel d. 15. decembra 1865. na
pľúcny krč, v 51. roka svojho činného života.

Zoch súčastnil sa bol na všetkých pohyboch národa slov. ;
menovite, jako už vyše podotknuto, súčastnil sa na zakladaní
Tatrina^ spolkov miernosti, nedeľných škôl a círk. knižníc ;
súčastnil sa pri shromaždení národa slov. v T. Sv. Martine
1861. jakož 1 na zakladaní Matice Slovenskej, ktorej nie len

264

členom bol, ale spolu jedným z najácinlivejších výborníkov,
dostavajúc sa napriek jakymkoľvek prekážkam k zasadnutiam
výborovým aiplníac svedomité naložené sebe práce a' povinnosti.

Zoch viedol nesmierne boje za národnosť ; ku pr. s Lau-
mrom^ ktorý i hanebný paškvil pa neho tlačou vydať sa
opovážil. Navštevoval všetky konventy, na ktorých za právo
svojej cirkve a národa neohrozene bojoval ; spomänáť tu^ mu-
síme menovite distriktuálny konvent v D. Kubíne držaný,
kde napadnutý p. í. Gedultm^ s pp. Hodiom b, Hwrbcmom
neohrozene sa bránil.

Jako farár biednej fa^y vyučoval dietky zemianskych
rodín oravských spolu i so svôjmi, synmi ktorých dľa zvláštneho
spôsobu paedagogického vychovával. Skoda, že po ňom na
tomto poli nič písomného neostalo !

Zoch bol opravdivý kresťan, neohrozený zástupca nepreme-
neného AugSpurského Vyznania a národa svojho slov., dobrý
manžeľ a otec milený, znamenitý paedagog, verný priate! a
opravdivý duchovný otec svojich církevníkov. Najdôraznejší
dôkaz toho bol pohrab jeho , pri ktorom kázeň držal nebož-
tík superintendent Dr. K Kuzmány; odberaciu reč mal p.
Sam, Novák a verSe čítal nebožtík L. Bruck. Prítomných bolo
nesčíselné množstvo z oravskej, liptovskej, zvolenskej a tur-
čianskej stolice ; aristokracia bola hromadné zastúpená : bo i
ona, ačprávesjeho snahami z ohľadu náboženstva a národnosti
nesúhlasila a v zosnulom svojho nepriateľa videla, i ona uz-
nala veľkosť ducha Zochovho a šľachetnosť duše jeho. Za života
ho prenasledovali a teraz ho museli oplakávať ; všetky oravské
cirkve jako i celé duchovenstvo na pohrafbe zastúpeno bolo,
všetci slzili a chrám ozýval sa plačom ^ vzdychámi. No po-
dobný pohrab, vynikajúci žiaľom a zármutkom všeobecným,
sotva kedy bol ; scéna táto nedá sa opísať. ^

Jako spisovateľ účinkoval Zoch neunavené. V ^Phdoch^
z r, 1836. nachodia sa prvé jeho básne. — V d. I. sv. 3,
„Hronky^ na r. 1836. je od neho preklad Horáca kn. 1. jako
i preklady zo Sarbievského^ Niemcievica a Publia Syrakäio prie-
povedí. — V „Tatranke^ na r. 1844 : Reč, držaná v spolku
učiteľskom v Orave. — V „Slov. Pozomiku'^ na r* 1842.
básne : Kto je pravý Slovák ; O velikom kniežati Svátoslavovi
a Mravokárna rozprávka; na r. 1843: Nápisy na odrodilce, až
do konce ; piesne : Veselme se, Zpev na mladosť , Smútok,
Útecha s Milou, Slovanská otčina a Filologické lahôdky ; na
r. 1844. : Kvétosbírka z krajin východafch, preklad z flerdera;

, 265

na r. 1846. : Nápisy č. 13. ; na r. 1847. : Bájka Hyd a holuby.

— V „Dom. Pokladnici^ na r. 1848. : Obraz z IX. stoletia.

— V „et?. Kcdmddri^ na r. 1858. : Jubilejní slavospev Sebe-
rinymu a životopis Tra/aovskéfw, — ^ Do Štúrových , „Slov. Novín^
a „Orla Tabran»kého^ prispieval hojnými článkami, v posled-
nom obzvlášte kritikami : Slov. Pohľady ; Slovo o únii ; Od-
poved P, Hosttnskénm, -^^ V Lzcha/rdvýôh „/Slov. Novináchf^
vyjmúc dopisov, podal r. 1850.: ReQensiu nduvnice Hattalovej \
r.l851. : NávStevu hornej Oravy ; r. 1852 Životopis Jana Bencúra;
Nemoce a lieky ludu slov. ; Úsudok o Slovanoch z XVII.
stoletia ; r. 1853.: Etymológiu mien stolíc uhorských; r. 1854:
Životop s Vavrtnca (hphvíca b. Kritiku „Pohrelmika'^ Kvilíkovho.

— V ^Svétozore^'^ prílohe k novinám Lichardovým : Dejepisný
miestopis Oravy; Zprávu o shromaždení bibliotheky ÔoĹplo-
vtSovskej a Odkiaľ meno Orava? — Y „CyriUo-Methode^ na r.
1851.: Unita salvifica. — V ^Priateľovi ^koly:^ O vlastno-
sfach a zvláštnosfach reči slov. v Orave ; K odrodilcom ; Orava;
Prvá Čítanka pre slov. Školy ; Slovo ku slov. spisovateľom,
•r— Mnohé dopisy a pojednávania v „Círk. novinách'^, vydá-
vaných J. Podhradským, jako i v „Círk. listoch'^ Hwrbanových.

— V „Sokolovi^ jak Dobšinského tak Paultnyho podal jazy-
kozpytné a dejepisné pojednania; básne, nápisy a iskrice,
Hod^ov životopis atdt. — I do j^černokiíahiíka^ dopisoval. —
Z českých novín j^nes^pieysil do ^Kvetov, ^ „Novín Havlíčkových^^
y^Posla z Prahy^ a ^^kcly íivota^. — V ^HlcLSoch Shvákov^'^
v Prahe 1861. vydaných stojí jeho pojednanie: Proc ne Uher,
ale Maďar a Slovák ? — Zoch bol i spolupracovníkom „/S/ov-
níka Nav&ného.^

Osobitne vydal : ^Pokuta za hriech po celých Uhriech^ ;
„Pieseň Jeho Yeíicenstvu cis. Frano Jozefovi L pri návSteve Oravy^ ;
y^lMivá báseň Fr, Smrekoví'"' a Kázeň pri slávnosti 1000-rocného
pokresťanema Slovákov.^

Zoch bol jeden z najhorlivejších podporovateľov a rozširo-
vateľov literatúry Česko -slov. ; on úplne .vyplňoval medzeru
kníhkupectva v Orave a každý temer spis bol u neho k dostaniu.

Jeho knihoveň, ac žiadnych takmer prosriedkov nemal,
bola bohatá a chovala tak rečeno úplnú literatúru slov. i českú.
Krom toho mal mnohé i svoje rukopisy, jako : „Katechismus*^ ;
„Chronologický dejepis pírkevný ;" „Slovníky;^ „Katechismus ná-
rodní^ a t. ď., tak i mnohé pamätné listy : ku pr. L. Štérovs
a t. ď., a listiny i dáta značené k životopisom : Gregora Hor^
vátha, Hruíkoviča, Krmanna, KuUíka, El. Mohla, StanSiča a t. cT.

266

Leopold Bruek.

(Nar. 15. nov. 1800»; f 18. apr. j 866.)

Leopold Bruck narodil sa 15. novembra 1800. z otca Jána
Brucha^ ev. ucíteťa v Žaškove, v oravskej stolici, a z matky

267

Zvaany ČaplovtSovej (sestry to Vavrinca ČaploviSa^ darorateľa
knižnice dolňo-kubínskej, po ňom menovanej.) Otec jeho Jiín
Bruck bol rodom Tarčan, pochádzajúci dľa tradície, z otca
. na syna prechovávanej, zo zámožnej šľaeht. rodiny zo Sliezska,
zkadiaľ predok jeho pre nepokoje náboženské so zanechaním
temer vSetkého majetku náhle utiecť musel a v Uhorsku sa
usadil. Leopold Bruck bol Štvrtý z piatich dietok.

Otcom svojím až do syntaxy pripravovaný , šiel Bruck
r. 1814. do škôl gemerských, vtedy ešte vychýrených, kde pod
professorom Bakaym odbaviv za 2 roky> syntakticný beh,
odobral sa r. 1816. dľa vôle ujčoka ä dobrodinca svojho,
Vavrinca Čaplamía^ v Prešporku v úrade oravského panstva
zostávajúceho, na prešporské školy ; kde odbavil tak rečený
rhétoricko -poeticky a filospfický beh pod professormi Stmd-
slaidesom^ Grossom a Zsigmondym v r. 1816 — 1819-

čaploVí6 chcel mať z Brucha lekára; ináče ale bolo usú-
deno riadením božím. R. 1819. zomrel otec Ján a opustená
vdova, majúc ešte i nezaopatrené dietky, žiadala syna Leopolda^
aby školy zanechal, otcovo miesto nastúpil a tak opatrovní-
kom matky svojej a pozostalých sirôt sa stal. Tak sa i stalo*
Leopold Bruck s privolením viac ráz už menovaného ujca
svojho, Caplovica^ opustil namierenú dráhu á stal a' učitelom
v Žaškove ; kde až do konca r. 1831. sotrval. Tu sa potom
v D. Kubíne vzdelával v práznych hodinách zvlášte v obore
bohoslovia; v čom ho 6a/?Zot;2C knihami hojne podporoval.

R. 1831. povolaný bol Bruck z^ učiteľa do ev. církved.
kubínskej, ktorý úrad on i prijal a až do smrti Svojej, teda
za 35 rokov, verne a svedomité zastával.

R. 1837. novopovstavsia e v. cirkev jasenovská vyvolala
ho na úrad farársky do svojej církve, žiadajúc ho, aby chy-
bujúce formality vyplnil, t. j. aby tak zvanú kandidatičnú
zkúšku složil. Äčpráve k tomu výŠe podotknutým súkromým
študovaním dostatočne pripravený, preca v skromnosti svojej
Bruck povolanie toto neprijal, želajúc cirkvi jasenovskej k
úradu tomu zaslúženejšieho muža« Jak povolací list, tak í
počfakovacia odpoveí zaznamenané sú v jasenovskej círk.
zápisnici. Povolaný bol potom na úrad ten Ut Zoch.

Bru>ck býval za dlhé časy seniorálnym notárom a účin-
livým údom vychovávateľského spolku učiteľského v Orave,
jako i administrátorom ústavu sirotsko-vdovského ev. učiteľov
oravských, ktorý ústav pričinením jeho znamenite zrástol.
Vlastným vnuknutím bez všetkej porady, jedine starostlivosťou

268

o. ústav tento vedený, obrátil sa r. 18524 požas cestovania J.
c. kŕ. Velicestva po krajoch našich* s prosbou o napomoženie
Astavu tohoto k Jeho Velicestvu, podajúc prosbu túto osobne ;
a krok tento nezostal bez výsledku.

Vo vychovávaní mládeže bol Bruck neúnavný. Učebné pred-
mety, vyjmúc katechismus, vypracúval najviac sám á majúc v
tomto ohľade hojnú podporu v kni^rdci ČaploviSovskej\ prepra-
cúval a sdokonalúval školské učebné predmety temer každoročne . .

Aby pri mládeži chtivosť k Čítaniu a ku sdokonalovaniu
sa vzbudil, založil r. 1856. školskú československú knižnicu ;
ktorá od toho času zrástla blízko na 300 sväzkov a skutočne
i hojné ovocie nesie.

Žiakom svojim vštepoval Bruck do srdca vždy cit národní
a tak vychoval mnohých synov , národ« ' svojmu verných,
n. pr. J, Matv^ku^ J, Bencúra a t. ď.

O školské dietky staral sa i v poslednej nemoci kaž-
dodenne.

Vôbec mládež velmi rád videl, ale ho i mládež velmi
rada videla. Veľmi dojemný dôkaz toho bol, keí zomierajú-
ceho už pýtal sa d. p. senior S. Nováky do školy sa pobera-
júci, čo odkáže svojim žiakom? On hlasité a zreteľne odpovedal :
„Povedzte im môj srdečný pozdrav, a napomeňte ich, aby
všetko to zachovávali, čo som im do srdca vštepil." Keí s
týmto posledním odkazom rozpustil menovaný p. senior
dietky školské, tieto domov idúc, hlasité plakali a í mimoi-
dúcich k slzám pohnuli.

O Caplovicovskú knižnica v D. Kubíne má Brwik veľké
zásluhy. On bol vlastne, ktorý ujca svojho, od mladi náruži-
vého milovníka a sberateľa kníh, k tomu priviedol, že svoje knihy,
zprvu len bez cieľa k ukojeniu passie svojej sbierané, rodisku
svojmu Orave venoval, a preto i v rozsiahlejšej miere knihy sbie-
rať začal. Keďknihyíľc&p/ovťžove r. 1840. konečne do Oravy do-
chádzať počaly, hol Leopold Bruck jeden z najpilnejších pracov-
níkov v ohromnej práci inventarisovania kníh (60,000 sväz-
kov). Po inventarisovaní , pravda síce ani dosavád! úplne
nedokončenom, nasledovala o mnoho ťažšia a namáhavejšia
práca, roztriedenie kníh dľa obsahu do 24 vopred určených
tried čili oddielov a zapisovanie ich do triedových zápisníc.
V tomto ohľade učinil Bru^k mnoho. Roztriedil a vpísal výSe
15.000 diel. Všetok temer čas svoj, od školských povinností
slobodný, venoval knfámci Úiplovicovskej\ Roky a roky pracoval
bez všetkej odplaty, jedine k vôli dobrému cieľu a z vďač-

26»

nosti naproti darovaterori knižnice. Až r. 1857. utvorivSia
sa spoločnosť ku sdržoyania tej že knižnice poyolila ma pla-
tenie ročitej odmeny (100 zL), ktoré ale asi o dva roky pre-
stalo. Nicmenej rSak bez ohľadu na neplatenie povolenej
odmeny trávil Bruck jako i predtým svoje od Školských
úradných prác prázne chvíle temer výlučne v knižnid Caplo-
viSovskej, *

Jeho mnohoročné a prospešné služby a zásluhy o školu
a výchovu, jako i o Caplovicovskú Imfánicu i u naj v, prestolu
uznania došlý ; následkom čoho bol naj v. rozhodnutím od
5. febr. r. 1865. sriebomým záslužným krížom s korunou
najmilost. vyznačený a 17. apr. t. samého roku slávnostne
ozdobený. Spomänutia zasluhujú podarené verše pri slávnosti
odovzdávania kríža tohoto p. Jwrajom Šipkom^ ev. učiteľom
veľkoveským prednesené a v č. "10. „Sokola" r. 1865. na
str. 191 — 2. uverejnené ; ony výborne znázorňujú účinlivosf
Bruckomb.

Zá^užný kríž tento ale len rok a deň zdobil prsá jeho.
Pominul sa Bruck náhle ; po krátkej, 6 dňovej nemoci zomrel
d. 18 apríla 1866. na zapálenie pľúc. Slávnostný pohrab
vybavovaný bol 20. apr. Zástupy ľudu , stoličné úradníctvo,
celá tak zvaná intelligencia, pohrabu prítomná, duchovenstvo
i učiteľstvo a žiaľ všeobecný : to všetko bolo sredoctvom, že
umrel muž zásluh plný, ktorého pamiatka zostane požehnaná
v národe našom.

Bruck bol jeden z prvých a najsnažnejších obohateľov
sbierok Matice Slovenskej. O príspevkoch a daroch
jeho Matici učinených, menovite o znamenitej, na 1,000 zl.
r. č. cenenej nummismatickej sbierke jeho, jako i o knihách
darovaných, známo je veľact. obecentvu. Táže prevzácna a
veľmi pamätná sbierka pochodí zvätša od Vavr. Čaplovica^
ktorý ju daroval Bruckovi a ešte dvom z rodiny svojej r. 1852 ;
týchto dvoch ale, aby sbierka trhaná nebola, vyplatil zdarný
syn Leopoldov p. Vmdelin Bruck^ stôl. úradník, na teraz
správca grunt, kníh stolice oravskej v D. Kubíne a potom
ju spoločne veľkodušne darovali* M a t i ei S lo v. Za velikánsky
dar tento výbor matičný vo svojom IV. zasadnutí^
d. 6. apríla r. 1864. v T. Sv. Martine vydržiavanom, jedno-
hlasne uzavrel , oboch pp. darcov, i otca i syna uznať a
vyhlásiť vo smysle §. 9. stanov Matice za zakladateľovr
Matice^ s vyslovením zaň zvláštnej vďaky a doručením im.
matičného diplomu.

270

Za mladších svojich časoy pokúsil sa Bnuk y básnení
latinskom, a síce s nemalým prospechom. Óda na smrf cis*
Františka^ ním shotovená, doSIa v Orave všeobecnej obfuby.
Zvlášte ale bol on dobrý slovenský príležitosťný reršovník ;
pri pohraboch temer všetkých* za jeho času zomrelých e v.
kňazov v Orave on prednášal shotovené svoje pohrabné verše ;
medzi ktorými vynikaly verše pri pohraboch seniorov : Cawi-
criniho a Zocha. Všetkých jeho pohrabných básni vôbec po-
zostalo vyše 200. Pri mnohých svadbách a iných príleži-
tosfach zvykol Brwk prednášať tiež svoje verše , najviac
obsahn rozmarného, žartovného á všeobecnú veselosť budiaceho.

V literárnom ohľade nevyšlo od neho nič samostatného,
iba yfCítanka školská,^ z naloženia spolku vychovávateľského
v Orave ním vypracovaná a 1848. v Bystrici vydaná, ktorá
za krátky čas rozpredaná bola. Mimo to však vyšlý od neho
početné články v Ka^p, Fejérpaiakyho j^Slov. Pozomíku^^ potom
v „Slovesnosti^^ r KBlenä&ri „Tafran," jako i v „Sokol^e^ na r. 1864.
na str. 275. verše, k jubilárnej slávnosti d. p. Sam. Nováka
shotovené.

R. 1831. oženil sa Bruck s Jvlíanou Heil^ horlivou to
Slovenkou z D. Kubína, a pozostavil dvoch synov, totižto
vyšemenovaného Vendelína a Karola^ kupca, a dve dcéry,
všetkých 4 národu slovenskému oddaných.

Karol Kuzmány,

(Níir. 16. nov 1808. ; f 14, mg. 18^8.)

Karol Kuzmány^ doktor theologie, superinťendent cirkvi
ev. A. V. okolia Prešporského, hlavní farár ev. církve v
IWčianskom Svätom Martine, prvý podpredseda Matice
Slovenskej, čestný mešťan mesta T. Sv. Martina, rytýr cis.
ruských rádov sv. Anny H. triedy s imperátorskou korunou
a SV. Stanislava III. triedy, majiter kráľ. pruskej záslužnej
medailie pre umenie a vedu, narodil sa v slob. a kr. meste
Brezne, v stolici zvolenskej, 16. novembra 1806. z otca Jána,
tam. farára a seniora ev. a z matky Zazanny Prievidzskej.

Prvému umeniu učil sa Kuzmány v svojom rodisku vo
školách normálnych až dosvojeho 13. roku. Keď sa tam už nečo
latine a doma od otca gréčtine naučil, poslán bol do prvých
tried gymnasiálnych do Dobšiny, kde 3 roky strávil a

271

nemeckú rec si osvojil. Ztadial prešiel do velice biednej
Školy v maď. mestečku u Sajavy, Gômôi- zvanom, ktoré na-
Si horehronskí ruskí súkmeňovci Hímerom nazývajú. Strávi v
tu Kuzmány 2 roky s dosti malým prospechom, mimo to, že
sa mad!arskému jazyku podučil, odešíel na lýceum do Preš-
porka. Tamejšie ev. školy požívaly v tých časiech dobrú

272

poYesť, na niclíž prednášaly vedy pochvalne známi professoria :
Zigrrtondyj Gross^ Kovác-MoHiny^ Stanislaides ak Šulek. Tu náS
Kusymány za 3 roky filosofiekým, historíckýin a mathematic-
kým vedám šťastne sa priučoval, potom ale za 2 roky vedám
bohosloveckým so znamenitým prospechom, priučiv sa tiež
písomnému jazyku českoslov.

Po jednom roku na to, ktorý v dome povestného nekdy
snemovníka Jána Prónayho na Rombáni co vychovávateľ jeho
troch malých synov strávil, odišiel Kuzmány na universitu do
Jeny , kde sa učil lat. jazyku pod Eichstädtom^ počúval filos.
vedy pod Friesom^ bohoslovecké pod Baumgarten-Crusvmcm^
Danzom^ Niemeyefrom a Stickdom , históriu ale pod Ludmom,
Navštívil tiež univer^sity v Lipsku, v Halle a v Berlíne, i
obohatený vedou a zk á senosťou navrátil sa v jaseni 1829. do
svojej vlasti, odobrav sa k vôli najviacej priateľom svojim, tam .
pŕofessorom, do. Kežmarku, kde potom v druhom polroku v
grammatikálnych triedach učil.

S počiatkom mes. augusta 1830. povolan bol KuzTnány
za superintendencialného diakona k boku si. pam Adama
Lomcha do B. Bystrice; odkiaľ ešte toho roku v nov. odišiel
do Zvolena za riadneho farára ev. církve ; avšak už zo
začiatku 1832. navrátil sa do B. Bystrice, povolaný súc za
farára na miesto výšmenovaného A. Lovicha, Y. B. Bystrici
úradoval Kuzrmny čo ev. farár až do r 1849, s jehož po-
čiatkom prinútený bol, aby pre -svoju rodoľubosť a loyalnosť
vyhnul zkazou a záhubou hroziacemu térrorismu, hľadať za
hranicou vlasti útočište, i odobral sa do V^iedne, kde pod
správou Jozefa Šafárika pracoval na „/Slovniku terminólogic-
hom^^ až 3. decembra 1849. menovan bol pŕofessorom ev.
bohoslovia praktických vied pri fakulte viedenskej.

Ked! cirkev ev. A. V. v slov. národe v Uhrách napospol
radostne uvítala Jeho c. kr. ap. Veličestvom 1. sept. 1859.
uvedený poriadok do qírkve, obrátily sa oči všetkých pravých
ev. luteránov ku Kuzmánymu^ nenachodiac nikde muža za
superintendenta, ktorý či vo viere, či vo známosťach jemu
vyrovnať by sa mohol. Novo-Verbášska superintendencia tak
dobre, jako i prešporská a luteránski Slováci v ňom jedinom
videli neohrozeného vodcu. D. 28. júnia 1860. teda po vy-
danom už najv. prípise od 15. mája, ked už následkom
tohoto nepriatelia poriadku církve a nepriatelia národa sloven-
ského všetky možné prosriedky upotrebili, aby slov. luteránov
zbúrili proti samým sebe a proti najsv. záujmom vlastnej

273

cfrkve a národa na distriktuálnom konvente v Brezne otvorené
boly volebné hlasy na superintendenta sriadenej dfa patentu
od 1. sept. 1859. prešporskej superintendeúcie a z 81 Masor
pripadlo Kuzmánymw 68* ESte t. r. d. 16. júlia bol Kuzmány
čo superintendent kroz J. Veliéestvo potvrdený a d. 28. s«pt.
v T. Sv. Martine na úrad svoj slávnostne vysvätený a uvedený.

Kuzmány spravoval svoju superintendenciu až do konca
februára 1861. z B. Bystrice; pre nastalé ale tým časom
nepokoje , hroziace i jemu záhubou, aby sa zachoval pre
ďalšiu službu i cirkvi i národu, navrátil sa Kuzmány s koncom
febr. 1861. do Viedne a znovu vyučoval vo výšemenovanej
ev. theol. fakulte^ spravovav ztadiaf spolu až na 8 sborov
skleslú svoju superintendenciu. Keď sa však zúrivosť nepria-
teľov slobody a života slov. trochu zase zamedzila a počeť
navracujúcich sa sborov znovu ne6o vyšej 20 zrástol , pre-
sťahoval sa Kuzmány zase na Slovensko do T. 8v. Martina,
odkiaľ potom sbory svoje , každým rokom sa zmáhajúce,
spravoval a spolu co prvý podpredseda Matice Slovenskej
s velikým prospechom slúžil svojemu národu až do posled-
nieho okamženia drahocenného, blahočinného a nenahradi-
teľného života svojeho ; usnuv pokojne v Pánu po dlhšej
trápnej nemoci d. 14. augusta r. 1866. o 2|. hodine raňaj-
Sej v Štubžanských Tepliciach v Turci *), zkadiaľ boly telesné

*) Hlbokým žiaľom naplnila vSetkých verných Slovákov zvesť o pre-
včasnej neočakávanej smrti Kuzmányho. Dôkazom toho sú nie len
súkromé, lež i verejné listy. Z pomedzi mnohých verejných hlasov
stoj tu na pamiatku na cele 67. čísla „Peátbud. Vedomostí^ uve-
rejnený hlas Ä.- ho

Had smrťou otoa Kuzmányho. '

Jako hrom z Čistá jasná omračila ma nespodievaná zpráva o
smrti Tvojej, Otče ; ostal som ochromený na duchu, na tele, neveriac
smyslom svojim, nemofaúc uveriť v možnosť istoty, nepochopujúc
rozmery a výsledky prežalostnej noviny.

o Len neupľositeľná istota mi privoláva tú porážajúcu zlovesť,
že Ta už viac niet, že snáď práve teraz, keď ja s očima slzami
zaliatyma, so srdcom bôfami zaplavenom v tichej komôrke oplaká-
vam nie Tvoj, ale osud národa Tvojho a svojho, a osud osiralej
cirkve Tvojej a svojej, že reku 8náď,práve v tomto okamžení pria-
teľské roky v sprievode potokov slz a skrúšených modlitieb za
Tvoje a svoje spasenie ukladajú telo Tvoje do rodnej zeme na
večný odpočinok , -• a ja Tvoj verný ctitef, dôverník, priate!,
vzdialený ani len hodením hrsti zeme na rakev Tvoju poctiť Ta
nemôžem.

274

pozostatky jeho do T. St. Martina prerezené a tam 16. au-
gusta o 3. hodine odpoludňajšej u prítomnosti okrem ct.
pokreynosti a nepočetného priateľstva, hojného počtu ducho-
yenstya obojeho yyznania , úradníkov , výborníkov a élenov
mat., rozmanitých vyslanství cirkvi rozličných, skvelého odboru
miestnej obce židovskej a ostatného obecenstva, pri všeobec-
nom žiali a pohnutí do matky zeme, k boku prevčasne zveč^
nelej zdarnej ÍMämiily jeho, slávnostne pochované. *)

Bit^Haa naMflTb!

Ohromné sú porážky, ktorými navštevuje Hospodin od krát-
keho času národ náS slovenský, a keby nebolo viery v istotu budúc-
nosti, a v blízkosť radostného života v nás silnejšej neželi sú
bôle utrpení našich, zúfat by nám prichodilo nad sebon, nad náro-
dom našim, nad svetom, ba 1 nad morálnym zákonom jeho. —
Na šťastie istota života a budúcnosti našej je nepodyratná, a blíz-
kosť lepších radostných časov neďaleká. Verkost utrpení našícV
prikrosť kríža našeho je najistejším prstokazom toho, že vykúpenie
je blízke a pomoc nie ďaleká. — Preto utrpenia sú nám len pod-
netom ku tuhšej oddanosti svojim svätým boho- a národomilým
snahám, ku vyvinutiu rozsiahlejšej činnosti, k zachovaniu bedli-
vejšej opatrnosti a k vydržaniu v neústupnej vytrvalosti.

Tichá rodná zem zavrela mdlú schránku zvečnelého ducha
' Otca Kusmémyho pred nami ; ale duch Jeho, ten duch obrovský a
čistý, ten duch plamenný a jemný, ten duch neu^ávny, po-
rážajúci a láskavý ,vznáŠa£ sa bude nad národom slovenským i
v týchto smutných Časiech jeho navštívenia, i v časiech radostnej
budúcnosti. Duch Otca Kuzmányho neprestajne bude žif a účinkovať
v národe a cirkvi.

Nad sviežim hrobom Tvojím, OtČe Kuzmány , modlím sa za
večné spasenie Tvoje, modlím sa k Otcovi Hospodinu, aby ducha
Tvojho rozhojnil a zvefadil v národe našom i v cirkvi ; lebo ne-
priate!, ktorý nedočkavé bažil po Tvojom pominutí sa, a striehnul
dobu jeho, zjavným útokom poženie sa z hora i z dola,i zo všet-
kých strán na dielo, Tebou vystavené, a potutelnou Isťou podmývai
a podrývať bude jeho základy. Tvoje pominutie mu je heslom k
napnutiu násilného nápadu^ k zdvojnásobneniu klamného podvodu.
— Duchu Otca Kuzmányho \ stráž nad cirkvou, vnukaj Tvojim ver-
ným opatrnej rozvahy, neústupnej oddanosti, neunavenej vytrvalosti.
Zatvrď slabé srdce pred vábením a strašením, udrž prchké pred
prenáhlením, ochráň vrúcne pred ochladnutím a slabé pred upad-
nutím ; — Duchu Otca Kuzmányho ! veď národ slovenský k poznaniu
a uznaniu Slovanstva, spoj ho v jednej neodolnej snahe, a oroduj
u Otca národov za vyslobedenie z utrpení a za spasenie jeho !
Biiinafl uaMflTb !

*) Stoj tu tiež na pamiatku p. P. iŕ«ďrotíot/ truc hl o spev nad mohy-
lou Kuzmányho, od 16. Aug. f866. :

275

Cinnosf KazmáDvho na poli života i sloreanosti, národa
sloY. a církye ey« A. V. bola neunavená, nekonečná. Život
jeho bol ustavičný boj a borba za právo a pravdu slovenskú I

KuzTnány náš dokazoval povždy po belý svoj život, \A
poučovaním, už písaním, už cestami a uchádzaním sa na patričnf ch
miestach, slovom, skutky a kroky svojimi, jak velice mu leží
na srdci blaho národa slovenského, ktorého verným synom
byť, bolo mu radosťou a chlábou; ku ktorého poučovaniu a
vzdelávaniu spisoval a vydával knihy, vynasnažoval sa o za-^
kladanie a rozvirovanie spolkov miernosti, spolku pomologického
a iných, k blahu národa smerujúcich; o ktorého práva
uchádzal sa, kde len mohoL Menovite Kuzmány bol spolu-
členom a náčelníkom onoho z 32 národovcov slov. pozostáva-
júceho vyslanstva, ktoré v marci 1849. najv. cis. kr. trónu
podalo prosby a žiadosti národa slovenského; tiež na decem-
brovom vyslanstve Slovákov 1861. , jakož i na vyslanstve
Matice Slovenskej 1863. u J. c. kr; ap. Veíičestva Kuzm&ny
bral činný podiel. Ešte v máji toho roku podnikol Kuzmány cestu
do Saska a Bavorska v prospech svojich ev. cirkvi.

A preto tiež so všetkým právom vyznať dlžno, že Kuzmány
prináležal vždycky medzi najčinnejších, najprednejších, najza-
slúžilejších synov, budičov, náčelníkov a otcov národa, a že
sine s ním stratili jednoho zo svojich najneohrozenejSích
vodcov a obrancov !

Kuzmány vydal viacej i drobných i vätších spisov, naj-
viaeej v českoslov., potom v slovenskom^ v nemeckom i lat.
jazyku ; z nichž časopis krásomilého a užitočného čítania pod

Plače Ti cirkev, ktorú si mocne Zveŕaď Tí Boh poprial

Dvíhal z služobnosti. Už, len jako dosiaľ

Neopusi ju y tak zlý časí V úmysle čistom

Nenechaj stádo vlkov dravých zlosti ! Choď, svorne ! s Kristom !
Neplač cirkev moja !

Neía^ai ®* ^^J*. ^ Narieka národ, topí sa v slzách,

y víiaztves istom, j^árod tvoj milený,

Len svorne ! s Kristom ! Len krieseniu jehos* žil ;

Padnúť dái tomu, čo si, Oslávený,
Plače Matička, horko žalaje, Mučennickv vozkriesil ?

Žes' ju útlu nechal. Oj nepadned rod môj !

Nedáš Tvoj čin a radu. Len čos' vzkriesené, stoj

Ktože jej tofkýoh síl jak Ty venuje ? V duchu zápalistom.
Pomáhaj jej k zveíadu! Svorne a s Kristom I

18*

276

názTom y.Hnmha'', ním po 3 roky (1836.— 1838.) v Bystrici
vydávaný, velmi dobre pôsobil; eSte predtým vydal tamže 1835.
iíoMhy k náboi^nm vii^ání véŕících kŕestamuveviŕe,vlásce^^
widéji;^ 1838. tamže vydal y^Evcmj. Funehrúl^ \ ipotom sa úplné
3 roky pracoval na „Ewmj, Zpévnilm,^ 1842* v Pesti vydanona
a obsahujúcom bohatý skvost eírk, piesni ev., ktorýmžta
Kuzmáay veliké záslnhy si vydobyl o cirkev ev. Srovnal tiež
celú Bwliu seatidielnu s osnovou pôvodnou, nektoré odchýlky

pravil, novou ortografiou opatril a vydal v Kyseku 1851.

)alej okrem demmtámich hmSe^íek^ kateclmmao a viacej kásmy
medzi ktorými sú na smrť najvýtecnejSích synov a najslávnej-
ších okrás národa slov., J. KoUára a P. Saf^iha vo Viedni
držané, vydal ^Evangeltcvľ^^ ďalej y^Životopisy Eeformaterún^
vo 2 vydaniach; drkevnéeo, právo vo 2 dieloch b, právo man-
želské pre víeiky konfessie v jednom. Tamto dielo, vydané 1856.
u Braumtillera vo Viedni je prvé svojeho druhu, pojednáva-
júce círk. právo celého Rakúska. Prusko mu zaň poslalo velikú
zlatú medailiu za umenie a vedu. Jako superintendent 1860.
vydal v B. Bystrici y^Udu ev. A, F. v sup&rifä&ndendi Prel^
purskéupnmné a vémé poučení o cis. kr.patente^vyd. 1 . záŕi 1869,^ ;
1863. vydal vo Viedni : „O pohanstve a krstu slcyvmskéko národa.^
pripravoval do tiskú „VýJdad katechtsmu M. Luthera,'' taktiež
hotoval do tlaže „Agendu^ a v rukopise pozostavil : „Das guU
Eecht der evang. A, (7. Pressburger Supe/rmtmd&nz^ ^ ktoré dielo,
práve teraz pohrobne vydané, je zvlášte zajímavé pre každého
práv overiaceho evanjelika a dobre hodí sa pre stručnosť a
zTetedelnosť ku orientácii bojov slovľ na poli ev. církve.
Kuzmány tiež písal a v rozličných časopisoch a spisoch jakož
i o sebe vydal mnohé básne a piesne národnze^ z ktorých nektoré
prijaté a obMbené sú v národe slov. a preto tiež zayité vo
„Venci nár. piesni slov. ;" zvlažte oná : „Kto za pravdu hori^
sovšeobecnela i oslavuje a oslavovať bude povždy svojeho
pôvodcu. I do „Slovníka Naucnéko^^^ jakož i do rozličných
časopisov slov. a nem. prispel Kuzmány mnohými zajímavýmí
články a pojednávaniami, ktorýmiž nie menej než výSej uve-
denými spisy skvele dokázal a osvedčil svoje rozsiahle v roz-
ličných oboroch vied vedomosti a zkúsenosti.

Kuzmányho poslednia báseň, teda jakoby labutia pieseň:
„Matičnej družine^ nasledovať bude nižej v Zábctvfiici tohoto
Kalendára.

R. 1832. d. ?♦ ajUgusta oženil sa Kiizmány s Karolínou
Kellnerovskou ^ Slovenkou z B. Bystrice, ktorá na 15. deň po

arr

n^božtíkoYÍ Kuzmánym^ teda 28. augosta 1866. po dlhšej
nemoci y 52. roku života umrela y Pánu y T. By» Martíae
^ tam 31. aug. ku boku manžela a dcéry syojej Ľudmily
slávnostne pochoyaná bola.

Kuzntány zanechal 3 synoy : Karola Ladislava^ c. kr.
loďnáho inžiniera vo Viedni , Pavla Michala , úradníka pvi
severnej železnici vo Viedni, a Petra Jána^ kupca y Breane,
a dcéru Fláru^ yerné to dietky sloy. národa i hodné tak sláv-
neho otca jako bol nebožtík.

^ Ešte jedno sluší podotknúť , že sa viacrae vynasnažili
vážni mužovia vo Viedni o vyznamenanie Kuzmdnyho^ ryd^e
dynasticky smýšiajúceho a pre svoju oddanósf a vernosí! k
najjasnejšiemu panujúcemu domu i r. 18i8 — 9. i 1861. a 1864.
prenasledovaného, že ale istí vládni mužovia to vždy préka*
žili. Meno však jeho i pamiatka u nás prechovávať sa bude
z pokolenia na pokolenia !

/ požehnaná budii pamiatka tiietkych piaMch tu
preducedených nšuzov naiich I

Miohal Chr&fltek.

Z. Matičné hady roku 1866.

Tphorocné hody matičné malý byť tým slávnejšie , že
práve v jejich dobu strojene v T. »v. Martine zo stránky
mesta osláviť tristoročnú pamiatku hrdinskej smrti slávneho
pobratimca Mikuláia Šub?6a Zríňskeha.

Áno tri sto rokov tomu, éo slávny tento bán horvátsky
pQd srúcanipamí hradu Sihoťského so svojou ohrabrou dru-
žinou vykrvácal, dlhou dobou nepriatelskú tureckú armáda
pod sultánom jSulejmanom u Sihoti zadržav a celú srednú
JEiUropu pred tureckou potopou zachrániv.

Ža dlhy čas držal svet Mľh^áéa Zrtíiikeho za madfarského
hrdinu a Madari oslavovali ho čo Madara.

Lež dieky historickým snahám a pátraniam mužov nar
iich, ktoré i tohoročné slávnosti Zríňske pripravily a zaprí-
jíinily, že Slovania pomaly uvedomujú sa a svoje si osvojujú I

Mala sa teda i u nás na Slovensku osláviť slávne sláva
Sláva slávneho zároveň so slávnosťami matičnými.

278

I teSil sa tedy na ne ns od dlhSíeho času každý prayý
národoyec slorenský.

, Ayšak t zapätí jarních nehôd nastavšia a i značnú eaaf
krajoY slov. prikvačivšia vojna so svojimi smntnými násled-
kami, zvláSte ale s vyvinujúcon sa po celom Slovenska cho-
lerou, zdala sa môcť prekaziť vydržiavanie tohoročného
valného shromaždenía Matice Slovenskej a s ním
i ostatních slávností.

A v skutku, sotva rozniesly ^Peéfbvd. Vedomoafi^ v polo-
vici jólia úradné pozvanie k Alll. zasadnutiu výboru a
spolu ku štvrtému valnému shromaždeniu Matice
Slovenskej ku dňom 7. a 8. augusta, už 17. tohože mes.
Júlia Jeho Excell. najdôst. p. biskup-predseda Štefan Moyses
sa dobré uznal z príčiny týchže^ nepriaznivých okolností časo-
vých valné shromaždenie matičné na shodnejéí fiaw
ooročit.

K týmže nehodám a mnohým citlivým stratám, ktorými
náro^ slovenský tohoto roku bol navštívený, pridružila sa,
bohužiaľ ešte i dlhšia trápna nemoc p. I. podpredsedy mat.
Dra. K. Kumiányho a nasledovavSia d. 14. ang. smrť v hlboký
žiaľ zanorila celé Slovensko./

A kuvičie škreky ohlasovaly už už zastatie jednoty našej.

Medzitým Pán a Otec národov prinavrátil vo svojej mi-
losti žiaduci pokoj a J. Excell. p. hislmp-predseda^ po pred-
bežnom usrozumení sa s viacej údy, správu Matice Slov.
vedúcimi, uzavrel, odročené tohoročnévalnéshromažde-
nie Matice SloVenskej d. 12. septembra, dňom predtým
ale , teda 11 . sept. XIII. zasadnutie výboru mat. v
T. Sv. Martine vydržiavať; i učinil tým ciefom v „PeSťbud.
Vedomosťach^ nové úradné pozvanie k nemalej zaiste radosti
skormútených národovcov slovenských, zväťšenej nasledovavším
na to zo strany mesta T. Sv. Martina oznámením, že mesto
toto vo svojom valnom zhromaždení, d. 20. augusta t. r.
vydržiavanom , uzavrelo dOO-roSnú pamiatku Zriňsk^o d*
11. sept. zasvätiť, vyzývajúc národovcov slov. na sviatku
tomto tak národnom, jako i vlastenskom čím najhojnejším
počtom súčastniť sa.

Navzdor šíriacej sa po Slovensku cholere, navzdor iným

frekážkam hrnuli sa národovci -slov. zo všetkých strán a
rajov milého Slovenska do T. Sv. Martina, a už 10. sept. siSli
sme sa tam mnohí, ostatní ale dorazili za nami nasledujúceho
ňisk v počte očakávanie všetkých prevyšujúcom ; i ked sme

279

nemohli následkom biednych, strastiplných časor a trampôt
T rosmeroch veľkolepých, slárilí sme aspoň dľa možnosti i
matižné hody a pri nich i slávnosť Zrvííslcdu).

D. 11. sept, , ktorého sriedare s rýkorom ma-
tičným slávila sa slámwsť 2!riiiskeho^\xz včasné ráno ozdobeno
bolo mesto zástavami ; zvlášte väze i kat. i ev. chrámu , ku
ktorým viedlo stromoradie, ozdobené boly cisárskou, uhor-
skou a slovensko-národňou zástavou ; touto poslediiou okrášlené
boly okrem mestského domu i domy nektorých jednotlivcov
a vôbec S v. Martin vyzeral slávnostne.

Výbor mat. zasadol v miestnosťach domu mestského
hneď o 8. hodine raňajSej.

Slávnosť Zriňskeho započala po vyzvonení vSetkými zvo-
nami o hod. 10. slávnymi službami božími; ku ktorým sa
pohli shromaždení spolu i s výborom z mestského domu v
sluSnom poriadku najprv do kat. kostola. Kde najprv bola
záduSná sv. omša, ktorú vybavoval vysokodôst. p. arohidiakon
turčiansky a spolu II. podpredseda Matice Slov. J, Országh
pri círk. prisluhovaní dôst. pp. Št, Závodnika, M. Čulena a
pisaiďa týchto riadkov. Po sv. omši vystúpil na kazateľnicu
dv. a vysokouč. p. F. Sasinek a sv. zápalom opravdu kresťansko*
národním v znamenitej reči svojej dokázal, že deň hrdinskej
smrti Mikídása Švbica Zrirískeho bol pre neho dňom slávnym,
lebo bol to deň a) jaho časnej smrti a b) deň jeho večného
života. Po reči tejto zavŕšená bola bohoslužba slávnostným
„Lthera me;^ ku ktorej zveľadku nemálo prispel i pochvalne
známy kláštorský a s v. martinský sbor pod správou p. F,
RiesfYiera.

Po skončenej bohoslužbe v kat. kostole nasledovala v ev.
chráme, ktolľú spravoval dôst. p. superint. vikár a výborník
Matice Slov. M, M. Hod^a, rečniv i dnes jako voždy výborne
a dojímavé o tom : jako zomrel Zrinsky za vieru, vlasť i trón
a jako za jeho príkladom i my za všetko toto žiť i umreť
hotoví byť máme.

Po dokončených službách božích shromaždili sme sa v
mestskom dome k spoločnému bratskému obedu, a to v tichosti,
bo 'hudba úmyselne odstránená bola; lebo veselší., hudbou
sprevádzaný obed nesrovnával se so smútkom, ktorý Matica
Slovenská do vyvolenia nového I. podpredsedy na miesto
Oslávenca svojeho za tohoto ešte niesla , a i len jedna zdra-
vica bola prednesená. Zdravica táto , ktorú na večnú pamäť
a slávu Zrífískeho vyniesol dôst. p. výborník a navrhovateľ

280

ofiavj tristoročnej pa«miatky Zrinsk^ i z naSej strany M,
ČtUm^ Äatriasla i tými najhlbSlmi strunami ňadier naSicn, ob-
živila duše naše, utužila naše mysli i pre trudné doby stra-
stiplných dnov našich. Hromovité ^veSviá pamäť Zríňskemuf^
a „sláva rečníkovi /" bola jednohlasná odveta nadchnutého
shromaždenia na krásnu reč Čulenovu,

Po poludní výbor pokračoval v prácach svojich až po
7. hod. večerňajšiu.

Večer o hod. 7. naplňovalo sa divadlo, čili radnej svetlica
matičná i dole i na galérii, a málo chybelo ,^ že sa všetko
nezaplnilo. Komu známa velikosť priestoru svetlice mat., zná
s poteehou oceniť a vážiť si účastenstvo toto, sťa znamenie,
že navzdor všetkým nehodám a pohromám napredujeme. O
nedlho vyzdvihnutá bola opona a nasledovalo predstavenie
presloyenčenej Th. KomeroveJ smutnohry j^žíríňsky^. Ot. ochot-
níci a oohotnioe naše vôbec znamenite hrali , obzvlášte ale
veľmi dobre zastúpené boly úlohy: Sulejmanova^ Sokohviícva^
ZriiísJceho ^ Evy ^ tldeny a Alapiho; no podarené predstavené
boly tiež úlohy : ^ iJraÄťmova , Portukova^ Mustafova^ Paprukh
viSova^ JuramSova a Črenkova. VeSkeré usporiadanie tohoto
predstavenia , ktoré náš horlivý , neunavený delník na poli
národa p. S. Šípka viedol, bolo v každom ohrade výborné,
odevy utešené , s veľkými nakládky opatrené. Sláva našim
milým ochotníkom a ochointciam turčianskym ! Stáva mestu Sv,
Martinu^ ktoré nám túto dnešniu krásnu , ozajst vlastensko-
národniu slávnosť pripravilo !

Asi o lOJ hod. bolo po divadle; výbor mat. avšak
nehľadal odpočinku , lež po tretí raz už dnes shrómaždil sa
ešte vo svojej miestno>ti, aby bár v nočnej už dobe, dokonal
neodkladné práce, ktoré mu ešte pre zajtrajšie valné
shromaždenie vybaviť bolo.

V dnešnom výborovom zasadnutí, ktoré dľa
výšej podottnutých zpráv od 8. do 10.- raňajšej, potom od
3. do 7. odpol. a od lOj vec. do 1. hod. po polnoci trvalo,
okrem obyčajných literárnych i oekonomiekých zpráv, do
oboru jednoty prislúchajúcich, predsavzaly sa rozličné úsudky
a návrhy, jakož i pokonať sa majúce práce a záležitosti i|^a-
tičné ; čítaly a uverejnily sa rozličné prípisy ; oznámily sa
predpísanú základinu doplpivší členovia, jako i 7 nových, za
členov sa prihlásivších národovcov slov. , napokon i mnohé
dary, venované Matici, a odobril sa programm predmetov

281

v aajtrajSom valnom shromažd ení pokonáTal sa
majúpích.

Svitol deň 12. septembra, deň to Štvrtého valného
zhromaždenia Matice Slovenské j.

Jako v predošlých tak i toho roku započali sme price
naše vzývaním pomoci Najvyššieho slávnymi službami božími
v chrámoch obojeho vyznania, a síce o 8. hod. raňajšej.

V kat. chráme konal služby božie dôst. p. Št. Závodník
pri prisluhovaní a prítomnosti četného duchovenstva, členov
mat. a zbožného ľudu ; v ev. chráme ale dôst. p. ilf. M. Hodfía
takže pri prítomnosti duchovenstva a nábožného ľudu.

Po skončených službách božích hrnul sa shromaždený
národ do matičnej, národnou zástavou a obrazy J. c. kr.
ap. Veličestva a J. Excelľ. p, predsedy ozdobenej svetlice ;
kde o nedlho dostavili sa s p. II. podpredsedom J. 0r«2ť%rÄ<w»
i úradníci a výborníci mat. , medzi opakovaným na slávu im
vyvolávaním. A keď teraz menovaný p. //. podpredseda na
miesto neprítomného predsedy J. Excell. p. biskupa ŠL
Moysesa predsednícky stolec zaujal, pozdravil na krátko
shromaždenie i menoval vyslanstvo k pozvaniu zeme-
pánskeho kommissára, veľk. p. II. podžupana stolice tur-
čianskej, J. LeÄocgfteAo, ktorý ked sa do shromaždenia do-
stavil a toto krátkou rečou pozdravil, otvoril a zahájil pred-
sedajúci p. n. podpredseda shromaždenie výbornou rečou;
potom oddal tajomníkovi Chrástekovi k prečítaniu vlastnoručný
prípis J. Excell. p. biskupa-predsedy^ okolnosťami úradu svo-
jeho od tohoto shromaždenia zadržaného. Shromaž-
denie so slávovolanim uvítalo a pozorne sprevádzalo srdečný
prípis ten, — v ktorom ľutuje drahý Otec náš, že tomuto
shromaždeniu osobne prítomným byť nemôže a sláv-
nostne osvedčuje sa, že pokýmkoľvek žiť bude, vzdor všetkým
zlomyselným posudzovaniam a jakýmkoľvek prekážkam, vždy
verným ostane i Matici i národu, — i uzavrelo , spolu s
čím najsrdečneiSím a najúprimnejším poďakovaním čo odvetou
svojou naň, vniesť ho v celom jeho znení do zápisnice shror
maždenia a pri jej uverejňovaní tlačou uverejniť : aby si
ho prítomní ešte prečítať, neprítomní ale na jeho obsahu
. nového občerstvenia národnieho života si nadobudnúť mohli.

„Sláva J. ExteUencii!^ ozývalo sa zo všetkých strán,
„sláva Mu ŕ

Za tým prečítal tenže tajomník Chrásiék programm pred-
savzal a pokonávať sa majúcich predmetov a druhý tajomník

282

p. M, Kramár ohiÍTViVL zprávu o pôsobení Matice behom
minulého mat. rotu, a po ňom asase tajomník Chrástek^
odoYzdajúc shromaždeniu na miesto neprítomného p. po-
kladníka mat. T. Červená jeho účty, prečítal p. pokladníkoru
zprávu o príjmoch a výdavkoch Matice spolu s mienkou, kolko
sa môže v bud. roku vydať na mat. ciele. Z týchto zpráv
s radosťou vyrozumelo sbromaždenie, že jednota naša i minu-
lého roku blahodarne pôsobila a že jej i členov i imania
značne pribudla, majúc už 57,682 zl. a 84 kr. r. e. obnáša-
júce imanie, okrem zásoby na sklade nachodiacich sa mat.
spisov; ktorú na 4000 zl. ceniť možno. Za čo chvála buí
Hospodinu^ ktorý tak dobrotivé požehnáva tomuto jedinému
sredisku a ohnisku národa nášho, ale i vďaka pi. tit. pp. mat,
hodnostárom^ úrad/fíilcom a výbomikom za jejich bezžistné a
zdarné spolupôsobenie; jakú im i sbromaždenie vyslovilo
a menovite na návrh. p. výborníka Dra. j. M. Hurbana zápa-
listými slovy, jako zvykol, prehovorivšieho o bedlivom a vernom
opatrovaní a spravovaní mat. pokladnice nevyrovnaným poklad-
nikom naším, pol;om ale spolu upozornivšieho sbromaždenie,
že tenže vysokozaslúžilý p. pokladník náš d. 8. tohoto mes.
vydržiaval 50-ročnú jubilárnu slávnosť svojeho kňažstva (Sr.
'yfNár, Kalendár na r. 1866^ str. 256.), zvolalo mu nie len čo
svedomitému šafárovi a mecénovi svojmu, lež i čo jubilantovi
v službe církve a národa s velikým nadšením hlučné sláva
vo tri vrhy i na mnohé a blahé e^te letá^ a z príčiny týchže
jeho kňazských druhotfn uzavrelo jednohlasne túto všeobecnú
radosť , ďalej svoju proti nemu úctu i uznanlivú a podlžnú
vďaku za jeho i Matici i vôbecr národu behom vyše polsto- "
letia už preukázanú vernú, prospešnú a blahodarnú službu
vniesť a naznačiť do zápisnice.

Živ ho Bo^ e^te mnohé roky^ ku ozdobe a blahu cvrhoe i
národa a ku zveladku pokladnice ná§ej !

Po tomto prikročilo sa k voľbám. Malo sa predo všetkým
iným zaplniť miesto neuprositernou smrťou spolku naše-
m u odňatého doposiaľneho vysokozaslúžilého I. podpredsedy.
Predsedajúci p. //. podpredseda navrhol a odporúčal shro-
maždeniu na hodnosť túto pi. tit. pp. M. M. Hod^u, V.
Pauiinyho'Tótha a J, Jesenského; a keď prvý a poslední kan-
didát za túto k sebe dosvedčenú dôveru a úctu sa poďakovali :
Bhroraaždenie jednohlasne a medzi sláyovolanim zvolilo
za I. podpredsedu mat. p. F. Paulinyho-Tdtha / ítorý po po-
zdrave p. //. podpredsedy a po odokrytí dosiaľ čiernym súknom

283

prikrytého stolca I. podpredsedy, krátkou, ale srdečnou prí-
mluTon zaujal tenže stolec, osvedčiac sa shromaždenia
yerejne a slárnostne, že tou samou cestou, ktorou dosiaľ krá-
čal, bude i na budúcne pokračorai! a že ySetko vynaloží, aby
úlohe svoje a očakávaniu národa zadosť učinil.

Jako toto osvedčenie potešilo, tak oproti nasledujúce
boľne dotklo sa shromaždenia, kedf totižto dosíafny p.
IL podpredseda od podpredsedníctva Matice Slov. odstu-
poval a keď po opakovane skrze viacej, ba skrze celé shro-
m a ž d e n i e vyslovenej ynu jdôvere a žiadosti, aby i na cfalej
hodnosť II. j> odpredsedy podržal, oznovu osvedčil sa, že mu
to naskrze nemožno : valné shromaždenie od svojej
žiadosti prinúteno opustiť, poJakujúc sa mu kroz p. výborníka
M. M, ffodžw za dosiaľne zdarné vedenie a spravovanie tohoto
shromaždenia, uzavrelo výraz svojej uznalosti a vďaky
odstupujúcemu p. //. podpresedom vniesť do zápisnice a ua
návrh odteraz už predsedajúceho nového p. /. podpredsedy za
II. podpredsedu mat. jednohlasne zvolen je dôst. p. Ši, Závodnik^
ktorý ihnedf svoje zaslúžené čestné miesto s osvedčením svojej
vďaky za složenú v žoín dôverní medzi slávovolanim zaujal.

Po skončenej takto voľbe podpredsedov nasledovalo vystú-
penie a doplnenie jednej tretiny výboru a nad to zvolenie
eSte i 11. výborníka na miesto f Ct, Zocka; i zvolení sú z výbor-
níkov so všeobecným slávovolanim pi. tit. pp. J. Országhy
L, Tv/rzO'Nosický^ J, Slofa^ J. Kohúty «7. Gerometta, F, BlcJio^
B. BaHik, A, Švehla^ M. Benko^ J. Šimko a J, Šoltés.

Po šťastlivé dokonaných voľbách p. výborník M, M. Hodža
učinil návrh, aby následkom osudných udalostí; ktoré v po-
sledních časiech zastihly dŕžavu rakúsku, Matica naŠa, ač
len literárny spolok nicmenej središte milovníkov národa a
života slovenského, keď nemohla skôr, teraz tu valne shro-
maždená uzavrela a kroz zvláštne vyslanstvo Jeho cis. kr. ap.
Veličestvu podala prípis loyality, vernosti a oddanosti. Shro-
maždenie prijalo návrh ten jednohlasne a s hromovitým na
slávu J, Velzí^estvu vyvolaním, sverilo vypracovanie tejže adressy
zvláštnemu odboru a k jej odovzdaniu uzavrelo vyslanstvo,
záležajúce pod vedením a náčelníctvom p. I. podpredsedy
F. PauUnyhO'Tóiha , zo spolučlenov pp. : Dra J, M, Hwrbana^
Dra J, Malsého, Dra J, Seberinyho^ Dra M, Mudroría^ a
D. Štúra.

Potom uzavreno , jako v pominulých tak i toho roku
podporovať alumnea pri kat. gymnásiume v B. Bystrici a pri

286

5) '„Umom lebo päsfou^^ spieral sbor ženský; 6) „Pwjwä «fo-
venského dobrovotníka^^ predniesla Marta Siranovsícá ; 7) „Se-
dliak a básnik^, hral na husliach F, Hadviger^ žiak b. bystrický;
8) „JánoUk^^ rečnil J. Capko a 9) y^PohrcMmija^ spieval
mulsko-lemký abor. Beseda vypadla výborne, zvláSte ale tie
krásne spevy kláStorských de?íc vSetkým sa páčily; preto
tiež spev opakovať musely, áno mnohí týmže báječným spevom
tak boli rozčúlení, že sa ani tým opakovaním spevn dosýtiť
nemohli.

Z divadla i51i sme zvätša k Črenkovt (dfa včerajSej álohy
divadelnej) a tam pri husrách. PďovýcÄ, bratskom rozhovore-,
prípitkoch a spevoch zabavili sa z nás mnohí až do hlbo-
kej noci.

Tým skončené boly tohoročné hody mati6né^ ktoré sá,
bndú a zostanú povždy dôkazom, i naSej slovensko-národnej
uvedomenosti, pokročilosti a rázností, ale pri naSom národne*
vlastenskom smýSfaní i dôkazom našej úcty, lásky a bratskej
sympathie ku hrdinským pobratimom našim Horvátom. Živili
Ébrváti a s nimi necÄ íijú všetci verní Slováci!

Druhého dňa t. j. 13. sept. poberal sa zo Sv. Martina
zase každý ku svojeti po svojich prácach a povinnosfach v
nádeji, že keď sa o rok zase s božou pomocou sídeme, sí-
deme sa asi v časoch nám priaznivejších, veselších v každom
ohľade.

Daj to Bože ! Mlohal Ohr&stek.

XI. Menoslov hodnostárov, úradní-
kov a výbornikov Matice Slovenskej.

Predseda:

Jeho Excellencia, osvietený a najdôstojnejší pán ŠTEFAN
MOYSES, biskup, b. bystrický, J. cis. a kráiovsko-apoštol-
ského Veličestva skut. tajný radca, si. umení a filosofie doktor.

Podpredsedovia:
Velk. p. Viliam Paidiny-Ťóth^ pens. c. kr. stoličný kommissár

a redaktor j^Sokola^ v Skalici.
Dôst. p. Štefan Závodník^ dekan a farár v Pružine.

Čestný doživotný podpredseda:

Osv. p. Ján Francisd, radca pri kr. nám. uh. rade v Budíne.

287

Tajomníci:

Dôst á yysokouž. p, Micha^^ Chrástek^ konsisforný radca, notár

a professor theologie v B. Bystrici.
Blahor. a yyspkouč. p. Martin Krarnár^ -prof. ev» gym-
násíama y T. Sr, Martine.

Pokladník :
Vysokodôst. a rerkom, p. Taniáá Červm, opát, reľký pre-
pošt a kanonik* stolného bjsk. chrámu b. bystrického, pred-
nosta prosynodáinych zkúšok, prodirektor bisk. lyoea, riadi-
teľ ústavu nevládnych a vyslážilých kňazov diecesánskych,
radca bisk. konsistoria a predseda súdu manžeľského v B.

, Bystrici.
Účtovníci:
Blahor. p. Fronc Filo^ mernik v KláStore.
Blahor. p. Jozef Škultétv^ úradník stolice turčianskej t

Sebeslavciach.

Pratotári :
Blahor. a vysokouč. p. Dr. Michal Mud/roii^ pravotár r

PreŠporku.
Blahor. p. íVonc Moŕtincytsií^ pravotár v B. Bystrici.
Blahor. p* Ambróz Pivko, pravotár v T» Sv. Martine,

Opatrovník sbierok :

Dv. a vysokouč. p. Franc Sasinek, prof. theologie a kazateľ
stolného bisk. chrámu v B. Bystrici.

Vybornici :

Dôst. p. Michal Miloslav Hodia^ superintendencialný vikár
v T. Sv. Martine.

- Dv. p. Štefan HyróÉ, farár v L. Sv. Michale.

Blahor. p. Pavd Mudroň^ pravotár v T. Sv. Martine.

Dv. p. Samuel Chalúpka, ev. farár v Hornej Lehote.

Blahor. p. Ján Jemenský, z H. Jašenia, pravotár v T. Sv.
Martine,

Dôst. P- Aleočandeir Pongrácz, zo Sv. Mikuláša a Starhradu,
dekan a farár v Považskej Bystrici.

Osv. p. Adolf Ivanov i6 Dobriansky, zo Saéurova, c. kr,
skut. dvorný radca pri uh. kr. dvor. kancellarii vo Viedni.

Dôst. a vysokouč. p. Dr. Jo^ef Miloslav Hurban, konsist.
radca, senior a farár ev. v Hlbokom.

Vysokodôst. a veľkom, p. Ján QotSár, opát a c. kr. škol-
ský radca v Budíne.

Dôst. p. Samud Novák, senior a farár ev. v D. Kubíne*

288

Vysokodôst. ^a veľkom, p. Ján Országh^ arcidekan a farár
y T. Sr. Juri.

Blahor. p. Ľudovít Turzo-NosicJcý, praívotár y B. Bystrici.

Dy. p. Juraj Slotaj fttrár y Tužiňe.

Dy. p. Jozef Kohút, farár y D. Kubíne.

Dy. p* Ján Gerometta, farár na Starýck Horách.

Veflíom. p. Andrej MvrSic, starší, prísediaci stôl. súdu y
D. Kubíne.

Dr. p. Andref Bróssik^ ey. farár yo VelTcej-Vsi.

Dy. p. LudovU Hróbok^ fey. farár y L. Sielniei.

Blahor. a yysokouc. p. Aibgust Horislav okuUéty, professor
na ey. gymnásiume yo Vefkej Revúci.

Dv. p. Jozef Bielek, farár v Dohnanoch.

Blahor. a yysokouc. p. Ľudovít Grossmann, professor na
ey, gymnásiume v B, Bystrici.

Dv. p. Ján Ondrtsík, kurát-kaplán u sv. Anny v Trenčíne.

Blahor. a yysokouc. p. JEmil Čemý, professor na kr. kat.
gymnásiume v B. Bystrici.

Dv. p. Ladwlav Lukác^ farár v Peéeniciach.

Blahor. p. Franc Blaho, pravotár v B. Bystrici.

Blahor. a vysokoué. p. Bedrich Baltiky professor na ev.
gymnásiume v B. Bystrici.

Blahor. p. Andrej Švehla, rychtár v T. Sv.* Martine.

Blahor. p. Matej Benkó, rychtár v T. Lazanoch.

Blahor. p. Ján Šimko, notár v. T. Sv. Martine.

Blahor. a yýborneué. p. Juraj Šoltés, ev. učiteľ v MoSov-
ciach.

XII. Nekoré z posledňoroénýcli zna-
menitejšich udalosti.

L Historický poliiad na snem vhorslíý rolín 1S6%.,

s krátkym úvodom o snemoch krajinských.
Naslúchali ste dakedy poviedky národnie o kráľovi slnka
a krárovnej hviezd, o kráľovi nad vodami a horami , o ježi-
babách a o junákoch, zámhy zakliate vy dobývajúcich. Žkú-
sili ste v živote, jako všetko, čo ruka Hospodinova stvorila
na svete, žije pod zákonom božím. Zfeúsili ste i to, že vSetko,
čo žije, má v krajine bytia svojho náčelníkov svojich. Pozrite
na hromady rýb, zo severu na juh putujúcich: a nájdete, že

289

hrnú sa ony za^ rodcom svojím ; dajte pozor na mravce,
jako ony pod vodcami svojimi neúnavne pracujú; znáte zo
zkúsenosti včely, jako ony za jednou matkou vo veŕkom množ-
stve roja sa; pozrite na húfy vtáctva, a uvidíte, jako nasle-
dujú ony v družine vodiča svojho a jako oddaná je láska
holubov a slávikov, keď na pokyn velitefa svojho zaberajú sa
v podzim do krajín, teplotou dýchajúcich ; jak zamíknu šte-
boty lastovičiek, keí na úsvite narodenia BI. Panenky Márie
zachytia sa z výšin kostolov a väzí vašich na posvätné brehy
mora Červeného a na úrodné pobrežia Nilu. Ä počuli ste o
kráľovi púšte — o Ivovi, — jako on vyvodí nad zverami ;
počuli ste, jako jeleny pod zastupiteľstvom vyvoleného svojho
skákajú po skalináeh nebotyčnýcn Karpatov.

A tak je to i v spoločností ľudskej,

Jako rastliny, jako vtáctvo , jako ■ zvery majú svoje od
Boha zvláštne vykázané krajiny a rodiny : tak je to i s ple-
menom ľudským. I plemä ľudské, kdekoľvek je na guli zem-
skej rozšíreno, — má svoj svet, v ktorom Bohom sebe určenú
úlohu započať i dovŕšiť musí. Ľudstvo toto má zase svoje
plemená, a plemená tieto zase rozrastávajú sa v národy,
ktorým takže Boh vyznačil zvláštne krajiny na zemi tejto.

Zem, na ktorú Boh usadil viacej národov, je milá kra-
jina naša Uhorská. Potomci siedmich pradedov obývajú ju.
Štyrmi medzi nimi sú jednej starodávnej matky dietky — a
znáte ich po mene: Slovák^ Horvát^ Rus a Srh; traja drahí
pobratimci prišli pozdejšie takže do krajiny tejto, a voláte ich:
Rwmun^ Madar a Nemec. — Všetkým národom abo kmeňom
týmto spoločnou vlasťou je Uhorsko. A jako všetci majú
spoločnú vlasť, tak i všetci majú rovnoprávnych náčelníkov,
spoločných to vodcov^ abo vyvolených zástupníkov.

Ao týchto zástupníkoch chcem Vám teraz nečo porozprávať.

Každá rodina már svoju hlavu ; takouto hlavou u kmeňov úo-
vanských je oíecc<e^ad^; tak zase ďalej každá dedina má svojho
náčelníka, a takýmto je obecný predstavený abo richtár. Jako
viacej rodín tvorí obec, tak viacej obcí tvorí vidiek ; takýto vidiek
voláme župou abo obyčajne stolicou. Župa takže má svojho
náčelníka, ktorý volá sa županom. Z takýchto jednotlivých
žúp dovedna záleží krajina. Krajine náčelníkom je — dľa
rozlčného pomenovania : vojvoday hráľ abo cisár, — Berete-li
organismus tento v ďalšom jeho sriadení, teda nájdete, že
jako otec čeľaďný má po boku na pomoc mladších údov ro-
diny, tak má í richtár obecný svojich prísažných; tak

290

zase má i stolica svojich prísediacich sudcov; a zase , jako
tieto menšie okresy , tak i ten dfa povolania najrySSf
voJToda , kráľ abo cisár má po boku svoju krajinskú
radu. Tak je to i vo vlasti naSej uhorskej. V krajine
naSej uhorskej zastupoval do roku 1848. osobu kráľovu ná-
dvornlk, ktorý tak vo vecach správnych jako i v súdobných bol
námestníkom jeho. — Jako ale obec a župa krém náčelníkor
osobných majú i svoje zvláštne zastupiteľstvá : tak ich má i
krajina. A takéto zastupiteľstvo voláme snemom, latinsky diet(m.

Zastupiteľstvo krajiny našej poHstúpilo behom času všeli-
jaké priemeny. Priemeny tieto zapríčinil duch času, ktorý
vyvolajúc do života rozličné zásady v histórii, dľa týchto
zásad utvoroval i podobu snemu krajinského. Krajinského snemu
úlohou bolo a je : donášať zákony. A práve preto, ponevác
zákonmi spravuje sa ľudstvo, tak je veľavážna úloha i zastu-
piteľstva krajinského.

Dosaváď tá bludná mienka panuje, že ústava, t. j. tak
nazvaná konštitúcia krajiny našej začína sa panovaním prvého
kráľa sv. Štefana. Druhá takáto bludná mienka je tá, h
smlúvu tú, ktorá je starým kameňom ústavy našej krajinskej,
urobili siedmi vraj maďarskí vodcovia, keí si Álmo^a zvolili za
vojvodu. — Poneváč mienka táto mnohých zaviedla, a dosa-
váď jej nepravdivú povahu nikto nedokázal : vidzme teda na
krátko obsah jej.

Jeden letopisec, — ktorý práve za to, že si neudal meno,
nazýva sa vôbec : bezmenným notárom Bdovým, — y šiestej ka-
pitole kroniky svojej uvádza zo slova na slovo onú smlúya
siedmych prvých vodcov — vraj — maďarských. Zneje ona takto :

1. Dokedykoľvek žiť budú oni (t. j. vodcovia) jako i ich
potomci, majú vždy mať vojvodu z krve ÁrpádoveJ.

2. Jakýkoľvek majetok prácami budú môcť nadobudnúť,
toho každý z nich údelným byť má.

3. Aby náčelné osoby tie, ktoré zo svojej slobodnej vôle
Almoía za pána vyvolili, — « tak ony jako i synovia ich, -^
nikdy z rady vojvodovej a z úradov krajinských vytvorení neboli.

4. Jestliby kto z potomkov ich stal sa neverným osobe
vojvodovej, a nesvornosť by robil medzi vojvodom a pokrer-
njmi jeho, — má krvácať, jako i krev ich tiekla pod prísahou
MmoSovi, vojvodovi, danou.

5. Jestliby kto z potomkov Álmo^ový(Ji abo iných vojvod-
ských osôb stanovy prísahy ich rušiť chcel, — má navždj
prepadnúť kliatbe. —

291

Bezmenný notár blúzni uz i čo sa tjka mena a miesta ;
bo keď OB istí, že siedmi vodcoria zvolili si za náčelníka
Mnvosa^ rSetci druhí historici za to majú, že Árpád bol zvolený
za prvého takého veťvodea; a keí neznámy notár hovorí, že
Júmvoi zvolený bol eSte na ceste zo Skytie , teda druhí zase
to píšu, že Arp^d pod Mukačovom, a zase iní, že na takre-
čenej pustatine Szerskej (v župe Conhradskej) bol povýšený
na hodnosť vojvodu.

Ukrýva sa síce v podaní tomto istá pravda, len že
pravdu táto doterajší kronikári nenašli. Pravdu túto odokryť
— ^ znamená toľko, jako vynájsť nový základný kameň tisíc-
ročného svätochrámu národov uhorských. I bojy ste šťastné.
Vy národy uhorské, keď v chráme tom, ktorého uholný
kameň zachovalo Vám podanie ľudu, žily ste sbratrené, jako
synovia jednej matky, rovnako Vás milujúcej. Chrám ten
zmenily časy, a len povesť rozpráva Vám, že praotcovia vaši
urobili medzi sebou smlúvu nárbdniu ! — I čože inšie vyhla-
suje povesť tá, keď nie skutočnú udalosť tú, ženárody
uhorské za starodávna vstúpily do spoločného
sväzku medzi sebou a sväzok tento utúžily smiu-
vou medzinárodnou. Áno tak je. Toto je to pactum con-
ventam^ ten medzinárodný sväzok kmeňov '." Tatrách a
na Dunaji, na ktorom vybudovala sa sústava krajiny našej, na
ktorom sorganisoval sa štát uhorský.

Pozdejšie časy neprechovaly síce národniu smlúvu túto
na písme ; ale tušili všetci národovci naši, že jej dakedy byť
muselo. Za času horeudaného letopúca žila ešte ona v tradícii
národov ; preto uvádza ju on, — lenže nepochopiac jej pôvod,
abo, CO je pravde podobnejšie, nechcejúc povedať pravdu, len
za to, že týka sa ona Slovákov, popreinačil smysel jej tak,
že urobil z nej smlúvu jedine maďarských vodcov na miesto
uhorských národov , a vyšperkoval ju vlastným náhľadom,
len aby jej mohol dať istú barvu pohanského ducha Maďarov,
o ktorých šlo pôvodcovi. Takýte na pohanský obyčaj ukazu-
júci dodatok je, že vodcovia, pustiac si žily, krev cedili, kým
prísahu odriekali ; že kto bude robiť rozbroje medzi vojvodom
a pokrevnými jeho, má byť v krvi zmárnený, a kto zruší
prísahu, má padnúť pod kliatbu. Obyčaje tieto sú skutočne
obyčajom národov asijských, a bezm&nný notár prilepil ich
tuná len za to, že Maďari prišli z Asie, a tak i oni v oby-
čajoch národom tamojším rovnakí boli. Podhodený je i druhý
a tretí punkt, ktorým bezmenný notár len ta smeruje, aby ari-

19*

292

stokratické výsady, o moc pozdejfiie, a£ do časoy najstarSfck
vstréiť mohol. Hneď prvá dooa po Štefanovi dokazuje, že koristi
vojvodov neboly spoločné, že potomci tých tak zvaných voj-
vodov nesedávali v rade kráľovskej.

Jestli teda z podania tohoto vymnene smysel podvrhnutý
a kronikárom dla svojho veka a rozumu prikiipjený, objaví sa
nám v žom historická pravda tá, že národy v Tatrách a na
Dunaji s Maíarmi, medzi nich priSlými, vstúpily do sväzku
spoločného, do spolku národnieno.

V smlúve tejto, podaním zachovanej, musíme teda rozumeť
sedmoro národov uhorských. Počeť sedmorých udáva i tra-
dícia. A tak týchto sedmoro kmeňov , národnou smlÚYOu
»ia konci IX. storočia spojených, nachádzame i po dnes v
žijúcom národe : slovenskom (v Tatrách) , slovinskom (v Za-
dunajskú, Krajnsku a Korutánsku), horvátskom, ruskom
(v Uhrách, Haliči a Vladimirsku), českom (berúc sem i
iloravu), bulharskom a maďarskom.

Kto v deji tomto nevidí jednotu sorganisovania
sa štátu uhorského, tomu pravda oči nikdy neotvorí.
Toto je základ ústavy našej. — Nuž obnovte teraz, po tisíc ro-
koch, ducha ústavy tejto, a zaligoce sa vám hviezda slávy i šťastia!

Uholný kameň tento tisícročnej sústavy šťátnej Uhorska
. CO dial tým viac behom časti zmenený bol, až kým za naSej
doby vyvinul sa práve do protivy pôvodu svojho, — Deje-
pisci doterajší nepoznali organismns štátny prvej doby utvorenia
štátu uhorského. Oiii ho na pospol posudzujú zo stanoviska
vekov pozdejších. Dôkazom toho je, že už ustanovizne w.
Štefana berú v podobe tej, jako by ony v storočí XIV. done-
sené boly bývalý. Berte na dôkaiŕ všetkých historikov krajinv
našej , a uvidíte, že oni už za času sv. Štefana vidia éorgani-
sovaný feudalismus v Uhorsku, — odvodzujúc už z týchto
časov základné práva len pozdejšie ustáli vších sa stavoT.
Chybné sú nahfady tieto. Organismns štátny za času voj-
vodov a prvého kráľa uhorského utvoril sa zvätša na živ-
1och slovanských. Práve preto blúzňa historici, že v histórii
nevidia abo nechcú uznať tvorivé živly slovanské.

Sv. Štefan^ stanúc sa náčelným vojvodom národnieho
sräzku na základe zásad spojenia tohoto, usiloval sa sriadíf
dalej budovu konštitúcie krajinskej. Daromné sú teda reči,
že už pod SV. Štefanom boly tri stavy v Uhrách, t. j. tie tri
stavy, ktoré v dramate vlasti našej až po rok 1848. nepre-
meneno úlohy hrajú. Princíp štátny za času sv. Štefcma neznal

293

ÍraelatOT, barónov a nobiles tak, jako ich neskoršie zákony
erú ; a tak neuznáral stay, jako stay yySSieho dachorenstra,
stav magaátoT, a stay zemänor. Vo reku tom nebola zastúpená
krajina kroz stavy, takto rozdelené. Nebolo vtedy ani zastu*
piteTstva krajiny v podobe takej, jakú na vek ten z časov
pozdejších chybne prenáSajú.

História zastupiteľstva krajiny naSej dá sa rozdelif na
dve doby. Doba prvá obsahuje organismus Štátny na základe
živlov slovenských* Počína sa doba táto sväzkom národov
uhorských, a tiľvá až do nastúpenia na trón uhorský kráľov
volebných, a tak od roku 900 — 1300. Zastupiteľstvo doby
tejto sodpovedá pôvodným zásadám Štátnym, a tak nstrojeno
je duchom slovenským. Tak rečená zlatá buUa nečiní tuná
rozhranie doby ; bo jako ustanovizne — buUy tejto starSie —
neboly písané v čase tom, ktorý zastapujá, ale pozdejšie : tak
í zlatá Dulla osnovaná bola pozdejSie, než roku 1222. — Jako
ducha vekov tých neprezkúmali zákonoznalcí naši; tak ani
ducha ustanovizní tých neporóvnali s nimi. Doba druhá za-
sahuje až do roku 1848. Dobu tretiu začíname len ešte ži<.
Jako v dobe prvej idea štátu zastúpená je jedine osobou
kráľovou ; kráľ je vladárom neohraničeným : tak behom doby
druhej dôstoja tato rozpoltí sa na dvoje : jednu čiastku zosob-
ňuje kráľ v mene koruny, druhú zosobňuje krajinský snem
v mene stavov. Bok 1848. činí rozhranie tým, že volenife
zastupiteľov snemovných rozšíril i na mešfanstvo a na ľud.

— Keď v dobe prvej kráľ v mene koruny donášal zákony
poradou svojho starešínstva: tedy v dobe druhej každá jedno-
tlivá župa posielala do snemu dvoch zastupiteľov, a pozdejši'O,

— keď upevnil sa živel meštanstva — • tak rečené slobodné
kráľovské mestá takže posielaly vyslancov svojich do snemtt*

V pryej polovici doby druhej snem krajinský bol spoloč-
ný ; záležal, jako sme to zvykli volaf, len z jednej tabuly
abo z jednej komory^ t. j. tak zastupitelia stolíc, jako ti,
ktorí po práve osoby abo úradu mali miesto v sneme, tvorili
l^n jednu jedinú radu zastupiteľskú. Po nastúpení na trón
uhorský najjasnejšieho domu habsburgského, na základe roz-
vinuvSích sa záujmor dynastických, záujmov cirkevných a
koruny: rada krajinská utvorila sa. na dvoje tabúl, t. j. na
tabulu magnátov, a na tabulu vyslanoov. Prvý oddiel zvyklí
sme volai í tabuloa vyšnou abo hornou, druhý tabulou nižnou
abo dolnou. K snemovnej rade magnátov majú prístup dľa
hodnosti úradnej zo stavu svetského : tak nazvaní krajinskí

294

baróni, medzi nimi dyaja gtráŽQoyia koruny, gúdca krajiaský.
Bán chorvátsko-slavonslý a velžupanovia stoUc ; zo stafu
cirkevného: vSetei arci - a biskuporia, kapitule a znažnejSie
apátstra, krém týchto dťa rodu náčelníci rodín vojrodských,
grófskych a barónských. — Tabula snemomy douiej záleží
z vyslancov volebných okresov a slob. kŕáí miest. Snemome
hornej predsedával nádvorník (palatip), dolnej zosobnlk králoY,
ínáče personál zvaný. — Tak jedna jako druhá snemórna
má úlohu činiť návrhy zákona, a návrh taký, ktorý obe sne-
movný prijaly, predloží sa potom k potvrdeniu kráľovi; a
keď kráľ potvrdí návrh; stane sa tento zákonom, vyhlási sa
a zapíSe do zákonníka krajinského.

Jako snemovňa behom času rozvila sa do podoby terajšej :
tak i zákony, žou donesené, nosia pečať veku svojho. Preto
z ducha zákonov krajiny naSej vyčítať môžeme tehdajií sta?
národov samých* — Inakší duch previeva v ustanovizžach
8V. Štefana, inakSí v ustanovizňach Ondreja 11. , MatiaSa, Tla-
Sddavaj LeopoMay atí. až po ostatný snem.

Základ sriadenia krajiny našej položib* Slovania.
Duch praotcov našich preniká teda' i v samých zákoBOch.
Pravda táto platí nadovšetko v dobe prvej.

Na základe spojenia sa národov uhorských povstal sám
fitát ; a jako každý štátny celok> tak i krajinská obec naäa
rozvila sa behom času v organický celok ten, ktorý voláme
úistaŤou abo konštitúciou.

Z prvých storočí ústavy našej nesdedili gme zákony
písané. Co týka sa ustanovizní kráľa 8v. iŠtefanOf
SV. Vladislava, Luhana (Kolomana*) a Ondreja //., tieto len^
moc pozdejšie vo forme tejto spísané boly. Už pri ustanovia-
íach Kolomanom/ch čítame to, že tento naložil AJbrikmi, ý^l
ustanovizne jeho z reči materskej do latinskej preložil »
spoju i ustaiiovizne kráľa Štefana osnoval. Ustanovizne otó-
fanove neostaly teda na písn^e. Dosveďcuje to i zlatá bulkií
v ktorej úvode hovorí kráľ Ondrej, že stavy krajinské domá-
hajú sa práv, kráľom sv, Štefanom daných. Prečo tá rozch^-
rená „zlatá bulla,* ačpráve v siedmich odpisoch na, tie
najbezpečnejšie miesta odovzdaná , posavád vynájdená by*
nemohla, — trudno odpovedať. Za to mána, že v Uhorsku v pr^ý*''*
štyroch storočiach nebolo svetských zákonov, ale len usta-
novizne kráľovské, ktoré práve za to, že boly ustanovizíai^*

^) Kráľ tento na peniazoch svojich nosí meno : Lubanus, UdmvB*

29S

kráľovskými, zachovalý sa najmä v povedomí národnom. Poz-
dejsie, keí po smrti Mafía^ovej výsadné stavy vrchol moci a
slávy svojej dosiahly, Vrb<yoský (Verbôczi) sosberá ustanovizne
kráŕovské a zákony dietálne, z ktorých povstane prvý sborník
zákonov abo dielo vôbec ,^0pustripaHilmfajiiriscon9ueA,udin
zvané a od r. 1514. žas po čase doplňované. Pamätno je,
že pôvod sbomíka zákonov našich padá práve do času toho,
k^a následkom povstania pod Jwrajom Dóžom (1513.) ľud kra-
jinský k večnému otroctvu odsúdený bol.

Že moc zákonodarná v prvých storočiach zosobnená bola
jedine, v kráfovi, a že kráf pomocou rady svojej kráľovskej
abo starešínstva vydával neohraničené ustanovizne : dokazuje
to tak dobre obsah jako i forma ich. Radu túto menujú
mfanovizne v osnove vôbec : starešínstvo, kráľovské stareSínstvo,
rada kráľovská. Úvody ustanovizní začínajú sa obyčajne for-
mulou 'touto : ;,Ustanovili sme mocou našou kráľovskou** ;
„Odobrili sme žiadosti celého starešínstva" ; „Dľa ustanovizne
rady kráľovskej*' ; „Dľa (istanovi^ne starešínstva, dľa ustano-
vizne kráľovej" atí, *)

Nediv teda, že štát uhorský v osobe sv. Štefana^ na
základe štátneho organismu tunajších Slovanov scelistvený,
prejíma i obyčaje, spôsob vladárenia a moc inších faktorov
ducha slovenského. Medzi týmito spomäniem : najvyššiu hodnosť
v krajine palatína a továrnika ; spôsob prisluhovania spra-
vodlivosti sudcami, po krajine cnodiacimi. Na pôvod slovanský
ukazuje právo to : ze jedine kráľ v mene koruny majetky
rozdávaf mohol ; že sriadenie slovenských žúp ostalo. Na zá-
klade žúp rozvinula sa obrana krajiny. Hrady župné boly
srediskom obrany tejto ; okolo nich behom časov ustálily sa
mestá, hlavne z mužstva obranného povstalé. Náčelníkom hradu
župného, a tak ľudu obranného bol župan (teraz veKupan),
majúc po boku námestníka (terajší župani^, stotníkov, kaste-
lánov a desatníkov. Z mužov, ku obrane župy slúžiacich,
povstali behom času zemania. Ustanovizne Štefanove rozdiel
tento ale ešte neznajú. Obranné mužstvo slúžilo jedine kráľovi,
a za to ich i zákony nazývajú : servientes regales, t. j. slu-
žobní kráľovskí, ktori pozdejšie, za služby svojedostanúc
majetky k hradu patriace, volal i sa slobodníkmi,
abo ^sluhami svätého kráľa (liberi seujobbagiones sancti regis).
— Že SV. Štefanovi rovne na srdci ležal i rozkvet cirkevný,

•) Srovnaj : Dekrét tv. Šufana k II. hl. 5^ 14. 15. 16. 19. 25* 32.

296

preto k obrane a výsluhe biskupství a opatství udelil takže
istý počet mužov, ktorých zákonník nás volá dušeníkmi
(duschenicus). Ustanovizeň táto hlboko siaha do organismn
cirke vno-státneho, jaký jedine duch slovenský utvoril. Živel
tento hrá úlohu v rozoprách — od historikov našich pohan-
skými menovaných — do teraz nepochopenú, na pr. pod
Vaihom. — Keď potreba obranu krajinskú vyhľadávala : teda
velitelia hradov, jako i biskupi s obranným mužstvom svojím
vytiahli do poIa. Spôsob tento sriadenia obrany trval až po
porážku u Mohuča, kde, jako známe, viacej biskupov^ tábory
svoje viedlo. A spôsob tento nájdete i dnes ešte na Ciernej-
Hore.

Duch slovanský prevíeva v- ustanovizňach Štefanových i
poťahom na slobodu osoby a majetku^ Mnohí, nevediac sa
preuadívať uzákonitým právam týmto, pripisovali ich nábc-
ženskej horlivosti Štefanovej. Pravda je, že kresťanstvo a žmt
neporušený slovenský sú v duchu totožné. Slovanom patrí sle
i zásluha tá, že mladého Vaclcma (Vác-'^ls.r^ Fence-slav, STscjíavDg,
Stephanus; sr. poznámku 24. na str. 202) v náuke Kristorej
vvucili, pokrstili a Maďarov ukresťaoili. Tak bolo moíno
vladárovi v duchu kresťanskom spravovať národy a duchom
týmto oduševniť skutky i výroky svoje. Zo zásad týchto kre-
sťanské - slovenských uvediem na pr. len nektoré : Každý
osobník majetok svoj môže rozdeliť a manželke, dietkam,
rodičom abo cirkvi nechať. Osoba teda má úplné právo na-
kladania s majetkom svojím. Oproti tomu známe z feudálnych
práv nemeckých, že tam majetok nepatril osobe, ale výsade.
Vdova, kým ostane v stave vdovskom, il má či nemá dietky,
užíva majetok mužov ; po jej smrti ale pripadá tento na po-
krevných, a keď niet týchto, na kráfa ; jestli sa vydá vdova,
krém šiat nedostane nič. Zákon tento udržal sa až do dnes
po práve v krajine našej. Keď velitef hradu či od obrancov,
čí z kráľovského majetku nečo odcudzí, povinný je to dvojná-
sobne vynahradiť. Na toho, kto druhého dom napadol, lapil
a vraždil, vyriekol zákon^ smrť; zlodej, trirazy dopadnutý,
*takže prepadol smrti. — Co týka sa práva osobného, zakázano
je, človeka slobodného urobiť otrokom^ ba i už jedenraz oslo-
bodeného zase do otroctva dať. Jako v živote občianskom,
tak i v cirkevnom duch ľudský previeva ustanovizne jeho. —
V dňoch nedeľných pracovať zakazuje ; pohan abo človek
poškvrnený svedkom byť nemôže atí ' '

Na dôkaz toho, že ústava v prvom svojom storočí založená

297

bola na rovnopráraosti národov a 'že doba tá nezná stavy
jako stavy, — máme zrejmý príkladná sneme, pod JSeJom/.
r. 1061. v stôl n. B el obrade držanom. Kráí Bdo k poko-
naníu záležitostí krajinských povolal z každej obce dvoch
zástupníkov. I začala sa občianska porada, keď Ljuta Vclsi-
IjevtS (v kronikách Vatha zvaný) vystápäc v mene církve
východnej s nárokami, žiada, aby kňazské desiatky odvolané,
kostoly latinské porácané, kňazi (latinskí) vyhnaní, desiatku-
júci obesení a obrady církve pravoslávnej nazpäf uvedené
boly. Kráľ sľúbil na nároky tieto pod troma dňami odpovedať ;
vidiac ale, že rozmohla sa zbara, dal náčelníkov slapaf a
radu pospolitú rozprášiť.

Tridsať jeden rokov na to-dal svblať kráľ sv. Vladisláv
kráľovské starešínstvo do Zabaču (mesta Sabolča),
Úvod ustanovizní jeho snem tento nazýva synodou *) Mnoní
za to majú, že snem tento bol skutočne sborom cirkevným,
opierajúc sa na vätSinu ustanovizní, na okres cirkevný a život
kňazov sa vzťahujúcich. Bereme-li ale na váhu i druhé mo-
menty, musíme i snem tento brať za starešínstvo krajinské.
Výslovne hovorí, sa v úvode, že „pod predsedníctvom kráfo-
vým prítomní boli všetci biskupi a opáti, jako í všetci náčel-
níci v mene kňažstva a ľudu.*' Pod náčelníkmi (optimates)
poťažmo na biskupov neľzä teda druhých rozumeť, než
starejších zo stavu svetského , a výraz „v mene ľudu prí-
tomní* nedopúšťa nám tu brať Vrbovského „populus," t. j.
tri stsbYj výsadné , ktorý smysel slovu tomuto daný bol
len y XV. storočí ; a tak musíme brať to, že i na sneme
tomto, jako Bdovom^ prítomní boli vyslanci národní ch kmeňov.

Prvá kniha ustanovizní jeho vzťahuje sa hlavne na
cirkev ; tak na pr. nakladá odobrať židom éetadf kresťanskú ;
zakazuje židom pracovať v sviatočný deň kresťanský ; nakladá
dni nedeľné a sviatočné prísne svätiť, pôsty držať , pohraby
navštevovať, porúchané alebo spustošené chrámy biskupom
obnoviť atí* Ohľadom na bezpečnosť majetkovú zvláštne prísne
sú zákony jeho ; tak ku pr. kto vec, jeden denár (10 peniaž-
kov) hodnú , abo cene jednej kúre rovnú, odcudzil mal byť
obesený ; jestli zlodej bol sluha, utratil nos abo oko ; kto
ukradenú vec kúpil, prepadol takže smrti ; kto druhého v
dome napadol , bol - li slobodný, utratil majetok a slobodu ;
muž ženu vierolomnú mohol usmrtiť, a za skutok ten len

*) lo cívitate Szabolch sancta synodus hablta est (r. 1092).

298

Bohn zodpovedal; kto dierč^ sprznil, pokutovaný bol jako
vražedelník. — Prísnosť táto svedčí, že v krajine neporiadky
nž mnohé klnvať sa začaly, a ze samopaši uzdu položilo
učenie náboženské^ Podobnou prísnosťou dal kráľ Vladisláv
zákony tieto i vykonávať, a nedbalých úradníkov trestať.

Štvrté miesto v rade zákonov zaujímajú ustanovíme ím-
banove (Kolomanove). I týchto jako Vladislavových veíká casf
vzťahuje sa na pomery církve a kňazov* zákony svetské ale
previeva duch miernejší ; tak na pr. zlodej neutratil už život,
ale oči ; manželku vi^olomnú muž nesmel už zabiť, ale mal
ju žalovať súdu ; svedkovi lživému vypálili na obe líca by-
ľaky ; poddaný uhorský nesmel byť do cudziny predaný
Ohľadom na právo majetkové ustanovil, že dedictvo nikomu
odňato byť nemôže ; že kráľmi darované statky jedine z otca
na syna, a ked' niet syna na bratov a synov týchto ; keJ ale
niet týchto, na korunu pripadnúť n^ajú. Z ohľadu prisluho-
vania spravodlivosti ustanovil, aby v okresoch v týdni sv.
Jakuba a Michala súdy držané boly, aby tým pravotiaci sa
ďaleké cesty konať nemuseli. Krém toho sám kráľ chodil po
krajine pre pokonávať, v ktorom prípade držali mu po obcach
na pohotové jednoho koňa. V mnohom ohľade srovnávajú sa
poriadky tieto so zákonmi prvých kráľov českých. S ním
chodili dvaja sudcovia župní. Taktiež usporiadal dane, mýta
a druhé dôchodky komory kráľovskej.

Prichádzam teraz na vrchol doby tejto. Duch slovanský
zápasí už od dlhšieho času so živlom západným. Zápas jeko
trvá v dvojom smere : na poli cirkevnom i občianskom. Na
oboch poliach upadáva — ^ jednočasne. Darmo hľadáte ale v
dobe tejto ten feudalismus, ktorý mnohí len za to už tuná
hľadajú aby výsady svoje z časov čím starších odvádzať mohli.
Od smrti Lubánovej — pravda — neraz už lomcuje oligarcliia;
no táto vždy ustupuje majestátu kráľovskému. Takmer nepre-
tržené rozbroje medzi kráľovičami, bohužiaľ ! čím dial tým
viac upevnily oligarchiu, ktorá značnú podporu nachodila v
dualisme tom, že kráľovič tretinou krajiny vládal jako páa
neohraničený. K tomu vliy cisárov východných otvoril nové
pole k vybujneniu chúťok nadvlády zámožnejších rodín, 2
ktorých jedni podporovali kráľoviča abó cára carihradského,
druhí zase stali po strane kráľovej.KeJ kráľovič Oníire/ proti bra-
tovi kráľovi Imrichovi, a na to Belo IV. proti otcovi Ondrejovi Zt,
a tamtoho i tohoto synovia medzi sebou, neprestajné rozbroje
udržiavali, a ked najmä Ondrej TI v zemi svätej sa bavil —

299

oslaboyali Telikáši organizačné základy monarchie a na miesto*
nich utužovali nadvládne nároky svoje. Kým Ondrej vojnami
v Haliči zaujatý bol, kráPovna Gertruda rozdarúvala árady.
Brat jej BerthM vymenovaný súc kroz ňu arcibiskupom ko-
ločským, osvedčil sa, že arcibiskupa ostrihomského za hlavu
svoju neuznáva; druhý brat Eghert ostal nádvorníkom. Dvoi"
kráfovský opanovali cudzinci, s dôchodkami krajiny delili sa
cudzinci, dôchodky koruny dané boly do prenájmu židom,
ktorí drancovali lud ; správcovia dôchodkov korunných —
zutekali s pokladami. I nastala rozhorčenosť v krajine. Prvým
jej výjavom je vražda, ktorú Banko bán s veržupanom Petrom
spáchal na osobe kráľovninej. Navrátivší sa domov Ondrej
nespokojných uchlácholil chcd darovaním majetko^^ ; prosil
i pápeža, aby mocou Kliatby skrotil vybujnelých nespokojníkov.
Prosriedky tieto neosoží ly viacej, ba pobúrily obrancov hradov
župných, jako i ľud krajinský tým, že kráľ so zemami darovali
ľud) miláékom svojim. Drancovanie stalo sa hroznejším, keď
kráľ i na poddaných cirkevných naložil dane. Na celo ukriv-
dených postavil sa kráľovič Belo, ktorého nespokojníci i za
kráľa vykričali. Belo z počiatku dôrazne prosil otca Ondreja,
aby rozdarované majetky hradov a začarované donačné statky
nazpäť vzal; lež mocní uz radcovia donútili kráľa pod prísahou
sľúbiť, že to neučiní. Tak Belo chytil sa zbroje, podporovaný
súc vätSinou obyvateľstva, ktoré obávalo sa ukrátenia práv
svojich. Tábory už stály proti sebe, 'keď na prosredníctvo
pápeža Hmoria III, kňažstvo vymohlo prímerie. Ovocie to-
hoto mieru je tá povestná „zlatá bulla" — r. 1222. vydaná.
Listinou touto založil sa základ stavov výsadných v krajine;
kroz ňu celok národní počal sa deliť na údy. Zárody poz-
dejSích výsad položené sú v nej. Vec na jedno vychodí, či
ona vtedy abo pozdejSie bola osnovaná ; semenom dFucha doby
Ondrejovej zúrodnily sa doby nastupujúce , a duchom tým
začínajú sa kryštalizovať hrane prelátov, magnátov, procerov,
barónov. Zlatá bnlla je druhým základným kameňom budovy,
behom času rozmanitými výsadami slávu zemianskeho opatrenej.

Pamätné je v listine tejto, jako jej potrebu odôvodňuje
kráľ. Poneváč vraj slobody, sv. Štefanom dané, kroz nektorých
kráľov porušené boly : preto dáva on tak zemanom ^ jako i
všetkým ľuďom krajiny slobody, s v. Štefanom dané.

Sloboda, duchom slovanským založená, utrímala sa v
povedomí národov tak hlboko, že i o dvesto rokov najvátšia
túžba ženie ich účastnými ostať prvotnej slobody svojej. Toto

300

je démon génia slovanského, že očarúva on i pozdnie poko-
lenia í národy cudzie. V tradicionálnom povedomí tomto
odvoláva sa i sv. Vladisláv a Lvhcm na žiare^ pri tvorení 8tátu
na nebi Uhorska zjavivSie sa v svetlé génia slovanského* A
duch tento previeva priestorami celej doby tejto. Utichúvaon
rovnočasne s pádom ostatnej hviezdy rodu toho, ktorý svietil
nad vystaveným veľkého diela sorganisovania Štátu uhorského,
ktorého meno po tisíc rokoch tak sladko zvučí potomstvu!

Kto ponoril sa do búcha veku tohoto, uvidel, že márna
vec je rozprávať o výsadách, nadprávach, abo slovom o prá*
vach zemianskych. Y dobe tejto panovala rovnoprávnosť. Jako
sväzok kmeňových náčelníkov, urovnoprávnil medzi sebou národy :
tak ustanovizne vojvodov a kráľov rovnými urobily ťarchy i
výhody jejich. Preto v pojímaní ducha tohoto smelo môžeme
povedať, že docela chybná je mienka tých dejepiscov a práv-
nikov, ktorí už v časoch Äíe/anovýcÄ národy uhorské na triedy
podelené, a zase jednotlivé . triedy na čiastky rozpoltené
udávajú. Daromná vec je hovoriť, že už za času sv. Štefana
jadro národu záležalo zo troch vrstiev : z vyššieho duchovenstva,
magnátov a zemianstva. Každý organický celok má svoje čiastky,
a leh duchom západnej Európy stalo sa, že ratolesť jedna
na spoločnom pni odžala slnce druhým.

Naznačím Vám hlavné ťahy tejto zlatej výsady. Poznova
nakladá kráľ, aby obranci hradov a príchodzí v slobode, sv.
Štefanom danej^ udržaní boli ; aby chudobnejší kroz zámož-
nejších utiskovaní neboli ; aby župani hradskí ľud svoj
nepotlačovali. — Kráľ sľubuje deň sv. Stefcma ročne v StoL
Belehrade sláviť a poroty tamže pokonávať ; každý majetník.
abo dla bully zeman, nesmie byť z vôle mocnejšieho slapaný
a odsúdený prv, než bol zákonnou cestou do súdu predvolaný ;
kráľ nebude dane žiadať od majetkov zemianskych a cirkev-
ných ; štvrtina majetku, zemianskeho, keď zomre bez chlapca,
má pripadnúť dcére ; s ostatným môže naložiť dľa vôle. Zemftní
nezaviazsmí sú vojačiť s kráľom von za hranicami, vyjmúc,
keď chcejú, za žold. Nádvorn/k nemôže pokonať úplne pra^
votý zemanov strany majetku a hlavy bez vedomia kráľovho.
Kráľ má obdarovať potomkov vo vojne padnuvšieho zemana.
Úradníci korunných dôchodkov môžu byť jedine zemania.
Celé župy a dôstojnosti právom írečitým darúvané byť nemajú ;
takže do cudziny majetky v krajine; príchodzí jedine dľa
rady krajinskej na hodnosti povýšení byť môžu. Župan hrad-
ský nemá súdiť nad majetkami zemianskymi, vyjmúc o desiatku.

301

Kazdj m&že spravodlivosť hladať buď pred ktorým z dvoch
kráľov (Roziunej Ondreja otca a Bdu syna).

Prepamätný je záverok buUý tejto. Vo smjsle tomto
oprávnení boli na večné veky tak vSetci, jako i jednotliví
biskupi, kráľovskí úradníci, zemäni, živí a ich potomci, zpro-
tiviť sa kráľovi, jestliby tento na odpor ustaaovizňam buUy
konať chcel bez toho, žeby za zpúru tú trestaný byť mohli.

Jako duch zásad horeudaných, tak zvlášte záverok tento
zrejme svedčí, že osnova bully tejto len v pozdejSích časoch
nakrútená bola. Porovnáme-li ducha jej s predoSlými : jak
veľký je to skok ! a preto i pôvod jej do prvej polovice
storočia XY., do času slabých YladislavoT položiť musíme,
kde už jedenkaždý oligarcha zprotiviť sa mohol ľubovolne a
bez trestu pomazanému kráľovi. Yedú nás k tomu i proti-
mluvy v nej.

Oproti týmto z pozdejších časov zaštepeným výrastkom
hľadí k nám génius veku, stvoreného duchom praotcov našich.
Jako sme hrdí na neho : tak úfame, že i na potom nenechá
nás. — Yiera naSa je tým istejšia, kecf známe, že génius
slovanský umiera spolu na vyschnutej ratolesti stromu Arpá-
dovho^ v osobe kráľa Ondreja III. — -Nie je to ruka osudu; ale
totožnosť ducha. Madari, jako vstúpili prvýraz na zem Uhorskú,
žili v rovnoprávnom sväzku so Slovanmi ; — jaknáhle ducha
slovenského kormútiť začal duch taliansky a frankský, usla-
bovalo i pobratimstvo madarsko-slovenské; — až kým na
mohyle jeho nezaspievalo vtáča západu.

. Čo stalo sa íalej, — jaké boly snemy krajiny naSej v,
dobe druhej, jaký je duch ich zákonov, — to Yám tuná roz-
právať nebudem; — necháme si to na druhý raz. Len jedno
Vám chcem spomänúť už teraz : že to, čo dialo sa v dobe
druhej, zvätša konalo sa na zemi slovenskej. — Nezbedný
Turek opanoval krajinu, a divadlo tak historické, jako i
snemovne rozložilo sa v dolinách tatranských, — a tu —
medzi nami utrimoval sa génius vlasti našej Uhorskej. —
Sem — sem prešiel on do prvej kolísky svojej , keď duch
západu nebol v stave zachrániť ho pred útokami východu.
Zem slovenská bola mu útočište, jako mu prú dala kolísku.
V dobe druhej hornie Uhorsko je dejišťom histórie našej ; a
ono je i déjišťom zákonodarstva nášho. O tom svedčia Tokaj,
Košice, Bystrica, V. Yaradín, Belehrad, Nitra, Bratislava a
Budín ! "

Po spomänutí tohoto prejdeme na časy naše.

302

Bolo to roku 184S., keď hlas slobody zahučal dolinami
Tatier a Dunaja. Jako Živenou májovou preciťujú k životu
tvopy prírody : tak deckom jará 1848. pukly kôry Tadové, a
národy spoločnej vlasti Uhorskej slávily na Bielu iiedeľu svoie
zmŕtvychvstanie. Všetci ste boli svedkami doby tej ; málo
kto ale z Vas pomyslel, že duch ten je duchom vskrieseným
pratcov Vašich. Jako vietor , hovorí Pán, veje kam chce',
a hlas jeho čuješ, ale nevieš, odkial prichádza a kam ide :
tak bolo to i 8 ffeniom uhorským. Slyšali ste, že popievajá
vzduchy jeho; ale nemysleli ste: odkiaľ prišiel a kám^asieL
A hía! bol to duch zo šesťstorocnej mohyly svojej povstalý,
nad odporom starých vekov v obnovenej sláve sa zjavivší.
Vierovyznanie jeho je : všetci ste synovia boží ! — Nepomy-
sleli ste, že život praotcov Vašich spravoval sa zákonom
božím ; že duch, ktorého roku 1848. poslal Boh s neba, bol
ten istý duch ktorého apoštolovia Vaši, Cyrill a Method, pred
tisíci rokami hlásali na 'Morave a Dunaji. — Blesk génia
tohoto omráčil z počiatku myseľ našu, — i nediv, že človek
génia slobody našej videl prichádzať z krajín západu, volajúe
za druhými: ajhľa! vo Francúzkej sloboda, i u nás sloboda!
— Sloboda možíiá je len v duchu božom a len duch boží
je sloboda. Na pravde tejto, jako vyšej udano, ustálili Slováci
štát uhorský, pravda táto bola jeho uholným kameňom za viac
storočí ; v duchu tom môžeme o diele praotcov našich pove-
dať, že jeden je zákon a jeden je štát uhorský, jako preď-
zvestoval jednúc Kristus, že bude jeden ovčinec i jeden pastier.
^ — Jako sväzkom rovnej lásky spútal starý génius uhorské
národy : tak sväzkom rovného práva spojil ich i roku 1848.
Láska i právo sú blíženci Jednej matere. I génius 1848> za-
volal k Vám : sloboda, bratstvo i yovnosť ! Sloboda, bratstvo
i rovnosť sú dietky jednoho otca. A duch ten ovieva prvotné
deje ústavy našej, duch ten znovu zrodil sa rokom 1848. ;
génius ten neprišiel, aby zrušil zákon starý, ale aby naplnil
«lovo jeho. Už 8v. Štefan a Vladisláv zakázal do otroctva
brať ľudí, a všetkých, ktorí väzeli v manstve, vykúpil na
slobodu. Neirerte tým, ktorí Vám hlásajú, že duch slobody
prišiel zo západu z tribúnov rečníkov francúzkych. Strom
slobody v Uhrách vyrástol z pôvodného koreňa svojho a ovocie
jeho len vtedy počalo zakrpatievať, keď ritýri nemeckí a rí-
manskf presekli lyká ratolestí jeho. Teraz ale, ked! zacelely
rany jeho, začal sa pučiť omladený, a prvé puky svoje vyhnal
pod slnkom jari 184.8,

303

Podstatná premena y o forme zastupiteľstva krajinského
stala sa roku 1S48. tým, že i ľud dostal práro voliť si zastu-
piteľoT do snemu. — Keí predtým do snemorny dolnej
posielala každá stolica dvoch vyslantíoT , týchto vyslancov
volili výlučne zemania, a tak vyslanci títo boli zástupnicí
jedine stavu zemianskeho : tak teraz so zemanmi spoločne
dostali právo hlasu pri volbe kňazi, učitelia, obecní notári,
umelci, mužia učení a diplomovaní, z pospolitosti ľudu ale tí
majitelia pozemkov, ktorých k tomu zákon oprávnil. Dľa
volebného zákona podelily sa župy na volebné okresy ; každý
jeden okres volí o sebe zastupiteľa svojho na snem krajinský.

Od uvedenia zákona tohoto dožili sme už tri také snemy ;
a síce druhý snem roku 1848. v júli; potom r. 1861. aostatuL
1865 — 6. — Snem prvý netrval dlho, a nemáme z neho
zákonov, tak ani zo snemu druhého. ^

Jeho cis. kr. apost. Veličenstvo najv. reškriptom, dna
17. septembra r. 1865. daným, ráčil svolať snem krajinský na
deň 10. decembra tohože 1865 roku do Pešte, a otvoril ho
dňa 14. dec. slávnostne v najvyššej osobe svojej.

Hned na to v cisárskom manifeste, dňa 20. septembra
^K národom^ vydanom, osvedčil cisár, že cestou ústavnou tak
záležitosti mocnárstva svojho vôbec, jako i krajiny Uhorskej
zvlášte usporiadať chce. V príhlase tomto hovorí medzi iným:
, Právo národov, aby kroz svoje zákonné zastupiteľstvá rozho-
dujúc spola účinkovali pri zákonodarstve a finančnom hospo-
dárstve, toto bezpečné rukojemstvo vývinu záujmov dŕžavy
jako i krajín je slávnostne povolené a neodvolateľné určené.
A však nezplnený zostal ómyseL Môj, ktorý mám nepreme-
nitelne, aby záujmom celého štátu dostalo sa istého zabez-
pečenia v ústavnom právnom sriadení, ktoré by našlo silu a
význam svoj v slobodnej účasti všetkých národov."

Keď na toto najvyššie cisárske slovo sriadily sa ihned
výbory stoličné a sbory zastupiteľství slob. kráľ. miest, aby
nariadi ly po okresoch popisy voličov, nastal dosavád nevídaný
ruch po celej krajine našej. Voliči počali rozmýšľať a radiť
sa: koho voliť za zastupiteľa? A v skutku bol to jeden z naj-
významnejších momentov v živote národov, keí po upadnutí
vôd objavila sa dúha nad Tatrami, a holubica doniesla
zelenú ratolesť pre nový vek pokoja i slobody. Na pospol
uznávalo sa, že nastávajúci snem bude jeden z najvýznamnej-
ších medzi snemami, od osem sto rokov ústavy našej držanými.
Pre nás Slovákov ale nadovšetko za to, že na ňom mala byť

304

rieSená otázka národnosti. Už v predlohách královský ch,
snemu r« tô61. daných, predkladá sám cisár sneniu medzi
inými i otázku národnosti k riešeniu. Snem tehdajší bol í
vypracoval jeden návrh v záležitosti tejto, ovSem ani zďaleka
neuspokojujúci nemaďarské národy uhorské ; ale keď na to
snem bol rozpustený, ostala vec táto nepokonanou. — Tým
viac teda upriamené boly oči Slovákov na životná otázku
táto pred snemom 1865.

vek náš, môžeme povedať, je vekom borby za práva
národnie. Idea národnosti stala sa v Európe rozhodujúcou.
Pod zástavou idey tejto videli ste zúfalé boje v Itálii a len
toť dožili ste vojnu, vedená pre jednotu nemeckého národa a
vpád Prušiakov do samých Uhier. Národ slovenský, precít-
nuvší k národniemu povedomiu, začal vymáhať v mene idey
tejto práva svoje, odvolávajác sa na večný zákon boží. TÁ
shromaždil sa dňa 6*"' junia 1861. v Turč, S v. Martine, a tu
pod lipami, v kole to posvätených stromov svojich, napísal
j^Memorcmdum^ ^ jako nekdy Mojžiš na Orebu desatoro pre
národ israelský^ '

Duchom týmto vedení vystupovali národovci slovenskí
za kandidátov na snem, a nebolo stolice slovenskej, kde by
ich viacej nebolo vystápilo. V okresoch najmä, kde bol
i ľud slovenský preeítnutejší a vodcami národu oddanjmi
vedený, sosúsredňovali sa voliči okolo týchto vyvolenýck
miláčkov svojich. I dobre bude, keď poznáte vodcov svojich,
národu nášmu oddaných. Tak na pr. v Malom-Hante za kan-
didáta do snemu vystúpil : Štefan Daxner ; v Gemeri : Frid/ré
MalaUnský ; v stolici Zvolenskej : Michal Chrástek^ Ludovil
Twrzo-Noszcký a Matej Slabey ; v Liptovskej : Jwraj Matúšhi
a Štefan Hyros ; v Nitrianskej : Viť. Fr. Sasinek, Viliam Pan-
Izny-ŤÔth^ Dr. Jozef M. Hurban, Dr Andrej Radlinský., Jwaj
jSlota^ Dr, Mikuláš Tiso^ Rudolf Kutsényi; v Prešporskej : Df-
Michal' Mudň^oň a J. JBlaho ; v Trenčianskej : Alexa/nd&ľ AndľO-
vtch^ Zudovit Dohnaný, Pavel Mudroň^ Jan Palárik, Štef(m
Zádovníkj Andrej Tvrdý ; v Turčianskej : Ján Jesemký a 3é»
Gotlác ; v Orave : Ján Latják a Anton Nádaši; v Spišskej :
Kornel Dohriansky sl Val. Zahorňanský ; v Šarišskej Aé)^f
Dobriansky.

Národní kandidáti títo žiadali vpríhlasoch svojich hezvý-
minečne: rovnaké právo pre národy a tak i rovnaké právo
pre národ slovenský na ázemí, ním obývanom. Krém týchto
opravdu národních kandidátov vystápili v okresoch sloven-

305

skýcih i miiolií druhí, ktorí čo i čiastočné, preca ale no-
vé právo v ohľade národnosti sľubovali v programmoch
svojich ubezpečif Slovákom. Ten istý duch oduševňoval Srbov,
Rusínov a Rumunov (Oláhov), I začal sa objavovať krásny
ďalekohľad národom, dosaváčf natoľko zaznaným vo vlasti
svojej uhorskej, keí v úbočiach Tatier z popod dá^nov^^kej
mlňj začalo sa brieždiť slnce , zvestujúce veľkj deň rovno-
právnosti národnej. Lež z druhej strany povzniesly sa znovu
výohory, — a zase husté mhly zavalily zore raňajšie.

Proti kandidátom národním^ na Slovensku vystúpivším,
utvorily sa odpory tak mnohostranné, žiaľbohu i úfradami proti"
nároéíiimi nasnov^ié a podporované, že — počujte a divno
bude Vášmu sluchu! — vl^etci kandidáti slovenskí prepadli,
a národ slovenský ani len jednoho z vyvolených synov svojich
za vyslanca do snemu vy voliť v stave nebol ! Odporná stránka
k prekazeniu volieb stránky slovenskej bojovala pod heslom :
„každým spôsobom treba poraziť ! " (minden áron megbuktatni)
t. j. všemožne prekaziť, aby kandidát národňo-slovenský
vyvolený nebol. Dlho by bolo opisovať všetky tie fígle apro-
sriedky, ktoré použité boly k . porážke stránky slovenskej.
Sú Vám ešte v živej pamäti, a Boh dá, že nájde sa nekto,
ktorý históriu ich napíše.

Pri pohyboch volebných národ slovenský — po viac-
storočnom hlivení prvýraz vystúpil na pole politické. Jako
každý počiatok je ťažký : tak i génius politického života slo-
venského podstúpiť musel bolesti pôrodu. Sám národ ale z
bojov tých vyšiel očistený, v mravnom povedomí svojom
utužený, a v povedomí občianskom znovu zrodený.

Nech kto hovorí čo chce, odškriepiť sa nedá, že národ
slovenský je skutočne tu, že jako od nepamäti sveta býval
v krajine tejto : tak vymáha si právo ubezpečiť i na večné
veky život svoj národní.

Pri vystúpení svojom — jako to obyčaj donáša so sebou
— tak kandidáti národní jako i macfarónski vydali k voličom
svoje príhlasy abo programmy. V týchto príhlasoch vyslovili
oni svoje politické eisady, ktoré na sneme zastupovať a na
ich uzákonení pracovať ehcejú. Nakoľko sa nás hlavne ítiýkajú

frogrammy kandidátov vo volebných okresoch slovenských,
lavné zásady ich dajú sa v troch výpovedach sosúsrednif.
A síce vyznávajú :

1. Aby celistvosť kraj/n koruny uhorskej ostala nepo-
rušenou ;

306

2. Aby pomery tak ynútorné krajiny uhorskej, jako i
poťah jej k druhým krajinám dŕžavy usporiadaný ; krém
toho blahobyt duchoraý a hmotný prosriedkami, k tomu
súcimi, ustálený bol ;

3. Abý národy nemaďarské, t. j. Slováci, Srbi, Rusíni a
Rumuni, jako osoby národnie koruny uhorskej urovnoprávneaé
— a národňo - politické právo ich zákonným článkom po-
isteno bolo.

Ohľadom na tento ostatný predmet žiadali kandidáti
stránky slovenskej, aby spôsobom terajSíeíi okolí, jako sú na
pr. štyri okolia, potom okolia Kunov, Jasov atď., i stolice
slovenské osobitné okolie dostaly, a okolie toto volalo sa
„slovenským okoHm" podľa národu, ktorý ho skutočne obýva,
želali, aby najvySšie krajinské vrchnosti, jako sú: vys. krát
uhoírská kancellaria, námestná rada, sedmipánska a kráľovská
tabula, podelené boly na päť odsekov podľa piatich národ-
ností krajiny Uhorskej. Aby vSetky doterajšie snemovne
články, ktoré nesrovnávajú sa s rovnoprávnosťou národov
uhorských, zrušené boly. Aby pred zákonom rovné boly vSetky
stavy, národnosti a vierovyznania, a všetkým — pomerne k

{octu duší — rovnakej podpory dostávalo sa z pokladnice
rajinskej. Aby v Školách, ohľadom na okres, reč tohoto bola
rečou vyučovacou a úradnou.

Jak . hlboko uznaná bola potreba urovnoprávniť národy
nemaďarské z ohľadu národnosti a reči jejich — rozumiem
tu Horňo-UhorskO; — dosvedčujú i programmy tých kandi-
dátov, ktorí u nás — krém národních našich kandidátov —
vystúpili. Všetci — buďto Maďari, budmaďaróni — želajú (?),
aby rovnaké právo národom v krajine poisteno bolo. Ba nie
len kandidáti krajov slovenských, — tie isté zásady, viac
abo menej zaobalené, vyhlasovali i zástupcovia číro-čisto ma-
ďarskí, tak na pr. Vlad\ Tísza — mal za heslo : „rovnopráv-
nosť všetkých národností a vyznaní náboženských, a voľné
vyviňovanie národností."

I sú to skutočne zásady, ktoré jedine v stave sú, na
starovekých základoch ústavy našej ubezpečiť i dlhú budúc-
nosť spolunárodnej ústavy našej. Základy tie založil duch
slovenský, a Boh dá, že v Tatrách zrodí sa génius , ktorý
krstom znovuzrodeného ducha vykúpi národy uhorské, a držiac
sa v politickom evanjeb'i svojom pravdy Pavlovej, že neizft
pýtať sa, či to Grék, Žid, Riman abo pohan, — rovnú slo-
bodu vymôže sedmoro národom uhorským !

307

Jeho cis. kŕ. ap. VeĽčestro v reči prestolnej, keď dňa
14. decembra snem uhorský osobne zahájiť ráčil, za rýcho-
diSte nerozrešenvch otázok štátno-právnych bere „sanctiu
prcigmatzckú^ , t. j. tú úmluva, ktorá r. 1723. medzi najjasn.
panovníckym domom a snemom krajinským z ohľadu dedič-
nosti koruny ustálená bola. V prestol nej reči žiada panovník .
rerisiu zákonov z r. 1848. tých, ktoré nesrovnávajú sa s pa-
novníckymi právami, alebo premieňajú vnútornú správu kra-
jiny bez toho, žeby túže správu do súzvuku boly priviedly
8 výminkami jestvovania rakúskej dŕžavy a s vnútorným
ustrojením krajiny uhorskej Reč svoju zaViera panovník
prosbou: „Bárby sa nám podarilo s božou pomocou
vefké dielo vyrovnania k spokojnosti vgetkých
národovnasichSťastlive dokonať!*^

Hneď na to , jako vyslanci kroz výbory uhodovernení
boli, sriadíl sa snem. — Z pomedzi predmetov, do porady
priSlých, spomnem tuná 1) návrh strany vyrovnania spoloč-
ných , záležitostí, a 2) návth v záležitosti národnostenskej.

Návrh strany spoločných záležitostí má hlavne za pred-
met pofah ten, v jakom má stáť krajina uhorská a k nej
pripojené čiastky ku druhým krajinám dŕžavy rakúskej.
— Zásady, ktoré vyslovila snemovňa vyslancov v dvoch prí-
pisoch, Jeho cis. kr. ap. Veličestvu podaných, osvojil si i
výbor, vyvolený k yjrprac^vaniu návrhu spoločných záležitostí.
Ze ale už vtedy, kedf dielo toto skončil, snem krajinský pre
vypuklé vojny dočasne odročený bol: neprišiel návrh ten
ešte do rokovania na sneme. Hlavnou zásadou návrhu tohoto
je ťttk rečený dualismus. Dfa dualisma tohoto má sa monar-
chia rakúska podeliť na dvoje : jednu čiastku tvorily by
korunné zeme nemecko-slovanské, drahú krajiny uhorské. Ku
prvej polovjoi patrily by teda krajiny tieto : Rakúsko Hornie
a Dolnie, Ce^o, Morava, Sliezko, Bukovina, Haljč, Krajinsko,
Korutánsko, Štajersko a Tyrolsko ; ku druhej polovici nále-
žalo by : Uhorsko, Horvatsko, Slavonsko, Dalmatsko a Sedmi-
hradsko. Obe čiastky malý by osobité snemy svoje, z kto-
rých by potom v záležitosťach takých, ktoré týkajú sa celej
monarchie, a tak za spoločné uznané sú — kedytoľvek by
toho potreba bola — vysielali v istom počte zastupiteTov do
spoločnej porady, ktorá porada rokovala a uzavierala by o
záležitosťach spoločných. Nakoľko ale vec táto^ nenie eSte
rozhodnutá — len budúci čas ukáže, jako bude konečne
ustálená.

20*

30S

ŽÍTotnou otázkou tak pre nás Slovákov, jako i Rnsinov^
SrboT a Rtunuiiov uhorských — je uávrh druhý t. j. otázka
záležitosti národnostenskej. — - U£ t reškripte' odo
dža 21. jnlia r. 1861. kladie Jeho Veliéestvo na srdce zastn*
piteľom krajinským t Peíti, aby k rokovaniu takého návrhu
zákona prikročili, ktorýby „právanárodností nemaďar-
ských obyvateľov královstva uhorského, týchto
objem, tak ohfadom na vyvinovanie reČi a národ-
nosti, jako i pofahom na ich pomery k verejnej
zpráve,uržite a zreteľne formulované pbsahoval.**

— Už hore sme spomänuli, že snem uhorský r. 1861. učinil
návrh zákona v otázke národnostenskej, ale že sDem hneJ
na to rozpustený bol ; a tak záležitosť táto zákonom formu-
lovaným rieSená byť nemohla. Tým vátšmi upriamené boly
teda oči nemadlarských národov na snem posledný, súe v tej
nádeji, že nátoky ich dľa zásady práva poistené budú, —
D. 15. marca r. 1866. predložil Pavd Kubícza^ zastupiteľ
okresu trenčianskeho, v mene zástupcov horňo-uhor-
ských stolíc na stôl snemu predlohu, v ktorej narádza, aby
ustanovilo sa z 30 členov záležajúce povereníctvo, ktoré by
vypracovalo návrh zákona z ohladu zabezpečenia záujmov roz-
ličných národností. Na predlohu tiíto snem vyvolil 22 členov,
aby tento vypracoval návrh zákonný v záležitosti národnosten-
skej» Návrh výboru ale dosaváď snemu predložený byť ne-
mohol, bo snem medzitým pristavený bol.

Pri tom všetkom otázka za práva národnosti vyvolala
tuhé zápasy v snemovne, keí horespomänutá predloha Kuit-
ozova do porady priSla. Zastupitelia srbskí, rumunskí a ru-
sínski — oduševnení jednou myšlienkou — vyslovili zásady,
na základe ktorých otázka národnostenská riešená byť má ;
dokázali historické právo kmeňov nejnaďarských k urovno-
právneniu v krajine tejto, ktorej sú oni najstarší obyvatelia
a bránitelia ; pokazovaii na ducha Európy a na zákon boží,
ktorý prikazuje jednomu každému dať, čo je jeho. I bol to

Érvý predboj ducha v mene národov nemaďarských nad
Dunajom, jako nekdy junákov hellenských na poliach Troje.

— KeJ ale zastupitelia títo zkúsili, že do výboru mužovia,
kroz nich odporúčaní, vyvolení nebo<lí, lež samí Matlari a
nenárodní kandidáti : vypracovali spoločne návrh zákona r
otázke národnostenskej. Tento spoločne sformulovaný návrh do
porady snemovnej ale dosaváď neprišiel, bo snem medsBÍtým
pristavený bol. ,

309

HlaYné zásady návrhu zákona o národnoataeh, kroz týchto
nemaďarských zastnpiteloY vypracoraného^ sú tieto:

1. UstaTa uznáva T Uhorsku MadíaroT, Sloráko?, RoínáQOT^
Sŕbov, .Rusov a Nemcov za národj, ktoré po numerickom
a politickom odznaku svojom majA právo palitiénéko jéstvo*
vania a r^zvitku svojej národnosti.

2. Úi^tava uznáva maffarskú, slovenskú, románsku, srbskú,
ruskú i nemeckú národnosť za krajinské a rovnoprávne
národnosti, a zabezpečuje im političnú i kultúrnu stávajúcnosC.

3. Ústava uznáva a osvojuje si pri maďarskom i sloven-
Jský, románsky, srbský, ruský a nemecký jazyk zazákonné

azyky, ktoré vo vSetkých oddieloch života majú i rovnú
^erejnú vážnosf.

4. Správne okresy, ktoré rozprestierajú sa na viac žúp,
jako centrálne, politické a sudcovské úrady , okresy appellaé-
ných súdov, majú sa tak sriadiť, aby oddiely a senáty ustano-
vené boly možno día národností.

5* Dôstojenstvá, ktoré nesú česť i úrad i rozličné vo janské
i občianske hodnosti, majú sa pomerným ohfadom na
národnosti udeíovať.

6. Národnie zástavy všetkých krajinských národností
uznajú sa za krajinské zástavy.

7. V kultúrnom ohľade má každá krajinská národnosť
právo, aby sa spolčovala, spolky organisovala cieľom kultúr**
neho vývinu svojho. Dŕžava mi rovnú povinnosť, aby každej
krajinskej národnosti na ciele osvety pomernú podporu dŕžav*
nú dala.

8. Má sa sriadiť državné všeučilište, na ktorom majú sa
katedry bez rozdielu národnosti a vierovyznania obsadiť, a
vedy v každom krajinskom jazyku prednášať.

9. V župách, okresoch a obcach je vnútorný úradný
jazyk vSetkých municipálnych a okresných, politických a
právosúdnych vrchností jeden, a síce ten, ktorý je materin-
ským jazykom rozhodnej vätšíny obyvateľstva.

10. Jednotlivé a právne osob^ i stránky môžu vo všet-
kých písomných obcovaniach svojich s vrchnosťami upotre-
bovať svoj materinský jazyk. Ústne prosby, žiadpsti, oznamy
atd. majú sa v úradnom jazyku dotyčnej vrchnosti pokonávaf;
takže 'izavretia, rozsudky a vôbec riešenia v tom jazyku, v
ktorom je vec predložená, vydávať sa majú.

310

11. JednateTský jazyk obce je materinský jazyk rozhod-
nej abo poťažnej vätSiny občianskych obyvateľov. *) —

Za zásady tieto vystúpili zástupníci nemaďarských náro-
dov už pri rokovaní o náryliu adressy snemovej dňa 19febr»
a v dňoch nasledujúcich, keď y reéach svojich žiadali určitý
sľub uskutočnenia rovnoprávnosti národúej vniesť do spomä-
nutej sdressy na patričné miesto. No poli tomto medzi iným
žiadali, aby na miesto „národ maďarský" (magyar nemzet)
rieklo sa v adresse „národy krajiny," ponevác výraz prvý
je na ujmu iným národom, ked tieto výrazom tým z poctu
spolunárodov vytvára a do národa mad!arského zahrňuje.
„Kde jesto viac národov — hovorí srbský vyslanec Mzletic —
jako n. pr. u nás v Uhrách, tam na žiadon prípad pomeno-
Tať nemožno všetky národy tým menom, ktoré je naeno, len
jednoho národa, už positívne zákony v Uhorsku uznávajú
viac národov." — To isté žiada i za ním hovorirší rečník
ritýr Ädolf Dchriansky^ vyslanec okresu zborovského, keí
dokazuje, že už zákonník uhorský uvádza dťa rež i Maďarov,
Nemcov, Slovákov, Románov, Rusov a Srbov, uznávajúc icK
zrovna za tofké národy. I on teda nedrží za spravodlivé, aby
užíval sa výraz horespománutý, tým menej, bo on v skutku
dopúšťa i ten dômysel, jakoby snem uhorský všetky iné
národy krajiny zamýšľal stopiť v jedon národ.

Druhá príležitosť podala sa za&tupiteľom národním zaujaf
sa práv nemaďarských národov, keď sa predložil návrh v
záležitosti národnej, a žiadalo sa, aby v záležitostí tejto
utvoril sa odbor „pri slušnom do ohľadu vzatí krajinských
národov a pomerne ich poctu." — Nárada táto al®

{repadla, a sám Deák bol prvý, ktorý nechcel mať dôverní-
ov, dľa jednotlivých národností vyvoliť sa majúcich.

Návrh tento bránil Babesm , vyslanec rumunský , ho-
voriac, že zrejmý cieľ návrhu je ten, aby vo výbore k rie-
Ženiu otázky národnej všetky národnosti slušne zastúpené
boly. „Myslím — pokračoval — že nikoho uiet v tejto sne-
movne, ktorý by tajil naše národnie jestvovanie; keď ale
máme národnie jestvovanie, a uznáva sa v krajine tejto, z^
bez nás Uhorsko nebolo by tým, čím je, celým Uhorskom,
keď teda tvoríme činiteľa v krajine: preto, kde jedná sa o
záležitosti krajinské, tam i mv máme byť." — V tom istom
smysle osvedčil sa i zastupiteť^ilí^foť^c, keď hovoril, ze„uspo-.

•) Srovnaj Dávih tento v č. 41. a 42. „Pesťbud. Vedom.^ 1866.

311

kojujúci výsledok vyrovnania ínôže vyusť jedine z takého
odboru, v ktorom zastúpené sú rozličné národnosti rovným
počtom členov snemovny, ktorí znajú a na srdci nosia národ-
nosti, ich potreby a žiadosti.^ — V tom istom smysle
hovoril i Hodosm a, Vlad^ vyslanci rumunskí —

Na tomto stanovisku stoj íotázka národnostenská ; k rieše-
niu svojmu ona ešte nepriala ; bo snem krajinský — následkom
od severu a juhu strhnuvších sa vojen — odročený bol. Boh
ale spravodlivý , ktorého pravica spravovala do dnes osudy
národov v Tatrách a na Dunaji, vyvolí mužov, nadchnutých
duchom svätým, ktorí medzi články politického decatera
napíšu i zákon rovnoprávnosti národnej, aby vlasť naša Uhorská,
obnoviac úlohu pri smlúve národov pred tisíc rokami nad
Dunajom započatú, túto úlohu, sebe Bohom určenú, uskutoč-
niť mohla pre ďalekú budúcnosť v národoch svojich k jejich
duševnému i hmotnému blahobytu !

Petor Z. Hostinský.

II. Výbqeh ohnivý y morí gréekom*

Rok 1866. bude v dejepise vôbec a v dejepise zemeznal-
stva (geológie) zvlášte veľkým písmom zaznačený , a síce pre
také príbehy podzemské, jakých v n a š. o j čiastke sveta nikto
neočakával. Rozumieme tu hrozitánsky výbuch ohňa pod-
zemského v mori gréckom, jehož následkom viac nových
ostrovov z hlbočín morských vystúpilo, keJ medzitým nektoré
čiastky susedného površía zeme prepadly sa. Tento príbeh
je istotne jak pre učeného zkúmatej^ nutra zeme našej, tak
i pre každého priateľa prírody vôbec veľmi zajíma vý, a preto
držali sme za vhodné, jeho pamiatku složiť i do y^Nár, Ka-
l&ndára^^ majúc pri tom za hlavný prameň stručných zpráv
našich obšírnejší opis úkazu toho, ktorý c. kr. riísky ústav
geologický uverejnil. Po samom predku ale treba nám nektoré
všeobecné úvahy sdeliť o premenách póvršia zeme našej a o tom
ohni podzemskom, ktorý n a j v ä t š i e z týchto premien pôsobí.

/. Neustále premeny povriia zeme naiq/.

Jako všetko, čo na zemi okolo nás vidíme, neprestajným
premenám podrobeno je, trebas ony hneilky na prvý pohľad
v oči nepadajú: tak í sama zem naša površie svoje,
pomaly síce, ale ustavične mení. Dažďové a snehové vody
vymyjú na strmej, stromovia pozbavenej výšine jarčok sotva

312

riditefný, ktorý za jeden yek ľudský premení sa v Mboká,
nebezpečnú výmoľ a za tisíce rokov z takej výmole porstane
nová dolinka. Veľké, trebas jak tvrdé kameníe^ ani žnlu
(granit) Tatier naSiob nevynímajúc, vplyvom vlahy a povetria
rozpadá sa na prach, vetrom Jalej odnášaný, tak že výSka
holých kamenitých vrchov nmenšuje sa neprestajne. Prudké
ripky, jaký je vychýrený Váh*) náS, po každej povodni
menia tu lebo tam riečište svoje, predierajúc si nové koryto
miestami pred tým úrodnými, a zanecliávajúc po sebe Strko-
vité sihoti ci ostrovy, ktorých tam dosiaľ nebolo. A ku takýmto,
pomerne k velíkosti zeme našej pravda dosť mdlým preme-
nám, i sám človek dopomáha. Pomyslime si len na tie
okrúhle, celým vrchom podobné výšiny, tak zvané haldy,
ktoré 'pracovité ruky baníkov našich za stá a stá rokov pred
baňou navozili, alebo na tie k o p c e t r o s k o v é, ktoré pri hutách
a masách vídavame. Inde zase nájdeme velikánske jaze^rá,
rybníky^ mohutným riekam podobné prieplavy, prácami ľud-
skými povstalé ; naproti tomu ale vyschýnajú, pôsobením
rúk obyvateľstva, na míle dlhé a široké močariny, jako sa to
na príklad po tieto roky na dolnej zemi opravením behu
rieky Tisy stalo. Na plešivých vrchoch, na piesočnatých
pustinách sadí ruka ľudská velikánske lesy, premeňujúc
týmto činom i beh samej povetrnosti. Novejší zemepis učí
nás, že pred tým v dolnom Egypte za roky a roky nepršia-
valo ; keí ale vice-kráľ egyptský, í&raÄewi-baša, dal vysadiť
okolo hlavného mesta Kahýry (Cairo) na millióny stromov,
hned jako nove-založené lesy dorastať poéaly, premenil sa
i beh povetrnosti patrne, tak že teraz aspoň tri razy do roka
viac menej pršiava.

Takéto premeny stávajú sa nekdy spôsobom rých-
le j š í pa , ba často v okamihu; inde zase dlhé veky, stá,
ba tisíce rokov potrebujú, aby ich pozornosť ľudská dostihnúť
a spoznať mohla, čoho tu nektoré príklady udáme. Sta-

*) Latinské meno Váhu, Vagikí^ toíko znamená, jako naSe túlavý,"
neistý, premenlivý, ktoré mu veru svedči. Jeden príklad jeho
túlavosti videli sme k nemnlému prekvapenia našemu, keď sme v
lete roku 1863. cestu do Taro. S v. Martina hore Považin^ konali.
VýÄe Považskej Bystrice stálo celé stromoradie topolové vo
Váhu, znakom toho , že tadiaf šla hradská cesta z Bystrice do
Teplej, ktorú ale Váh, následkom silného rozvodnenia, za nové
riečište opanoval, tak že hradskú na sújsedný kopec preločíf museli.
V hroznej povodni roku 1813. (v augnste) obostranné pobrežie
Váha znamenité premeny podstúpilo.

313

roveké mesto Jadra (Adria) v Benátsku ležalo asi 400 rokor
pred Kristom P. r uajbližäom susedstve mora, ktoré práre
od toho meno jaderskéko (adriatíckého) mora obdržalo ;
teraÄ leží 2 hodiny cesty od brehu*) morského. Na iných
ale miestach 'more pohlcuje Tefké kusy zeme,jako to v našej
dobe pozorujeme na nemeckom ostrove Vangenroge, Tento, ku
krajine Oldenburgu náležitý ostrov sef erného mora, trebaé do
nedávna eSte na hodinu cesty dlhý, búrlivé vlny morské naČÄly
roku 1851., a od tej doby do dneSku fc vátšej čiastky už
zmiznul. Pamätnejšie ale je^ že, na koľko ľudské pozorovanie
siaha, brehy Švédskej zeme vždy viac a viac z mora baltic-
kého vystupujú, kdežto južný breh mora toho, Pomorie
^ (Pomer cmta)^ vlny pohlcujú. — • Keä ale vätSie premeny na
povrsí zeme nasej okamžite po vstávajú , ich príčinou sú
tajné sily p od zemské, čoho tu nektoré príklady^ medzi nimi
dva z podtatranských krajov naSich sdelíme. Roku 1860-
dňa 15. jan. prepadnul sa na chotáre švajčiarskej dediny
Arcíer8-\i\ v susedstve mesta Thonon-u^ celý háj starých stro-
mov kaštánových, na jeho mieste ale okamžite povstalo tak
hlboké jazero, že ani vrcholce najvyšších, v ňom zahynulých
stromov nebolo videť ; nový potok vyrútil sa hned!ky z po-
divného plesa toho! Ale vid!me naše podtatranské príklady.
V apríli roku 1614. srútil sa následkom silného zemetra-
senia **) u dediny Andrejovej, vyše mesta Bardiova^ kus vrchu
1000 krokov dlhý a 200 krokov vysoký, čoho následkom
zahatil sa potok v doline tekúci, tak že obyvatelia zutekať
museli, aby v povstávajúcpm jazere nezahynuli. Bez pochyby
novým zatrasením zeme otvoril si zahatený potok cestu a tak
nebezpečie pominulo. Ešte pamätnejší bol tento príbeh v samých
centrálnych Tatrách. Všetci pocestní, ktorí v prvej polovici XVII.
storočia Tatry navštívili, jednohlasne spomínajú, že je chlum

*) Podobný úkaz máme x najnovejSej doby vo vlastí nasej. Dediny
a mestečká, ktoré pred tým na brehu Plesa (jazera nezidertkého za
Danajom) íežaly, upadaním vody )ebo vždy ďalej od brehu
odstupovaly, až ono, trebas SQ míľ pokrývalo, behom leta r. 1865.
cele vysohlo, tik že oby/atelía äjproňskí dňa 3. okt. 1865.
zvláštnu slávnosť na dne vyschnutého jazera usporiadali.

••) O tomto príbehu píSe M, Štefan BóUzmann^ ináČe Xylander, bývalý
superítttendent v Spia. Podhradí, v predmlu^e puhrábných básni,
ktoré vydal roku 1614 v LevoSi k úcte grófa Krikofa Thurgu, dfia
7. apr. 1614. zomrelého, v Levoči pochovaného.

314

slavkovský (nad dedinkou Veí, Slarkovom, Oross-ScMagm-
dorf 70 Spiši) najvySSí končiar celého tatranského brda,
kdežto za naSej doby Zommca, y ohľade na výšku, prvé miesto v
Tatrách zaujíma. Pamätná táto premena stala sa 38 rokov
po práve spomínanej príhode u mesta Bar di o va; roku totiž
1662. svalil sa kus chlumu slavkovského, asi 1,200 stop
(200 siah) vysoký *) do susednej kolbachskej doliny^ kde veli-
kánske balvany kamenia, jeden ponad druhý nakopené, sú
pamätníky hroznej udalosti, ktorá bezpochyby tiež následkom
zemetrasenia nastala. Mestské kroniky v Levoči a vo SpiS-
skej Sobote (Georgenbefrg) spomínajú tento príbeh rovnakým .
spôsobom ; knižnica ale kollegiumu Piaristov v Podolínci
(Puäleín) má obšírny opis prepamätnej udalosti, od očitého ^
svedka požlý, tak že ani najmenšie pochybovanie o nej pov-
stať nemôže.

2^ Učenie o podzemskom ohni.

Asi pred 200 roky vydával učený Ježovi ta, professor
vied mathematických v Ríme, Áthanasius Kircher (f 1680),
latinskú knižku pod názvom : Mundus subterraneus (svet pod-
zemský), v ktorej sosbieral všakové, toho času známe, príro-
dovedecké" památnrsti nútra zeme našej Povesť o spisovaní
tej knihy dostala sa i do uhorskej krajiny, čoho následkom
tedajší správca banský na opanej Doline (Herrengrundj pri
Baň. Bystrici), menom Schapdmann^ upozornil Kirchera na
ten pamätný úkaz, že čím hlbšie daktorá baza do zeme pre-
niká, tým vätSia teplota v nej panuje. Túto zprávu ÄiVcAer
uverejnil, a tak tedy s hrdosťou povedať môžeme, že na milom
Slovensku našom stalo sa to pamätné spozorovanie, na jehož
základe stojí terajšie učenie o úsrednom (centrálnom) ohni
zeme našej. Jadro učenia tohoto je: Celá zem naša bola prvot-
ne po stvorení gufa, ohnivé rozpálená ; iba ked jej povrsie
vychladnutím stvrdlo a ked od pevnej zeme odlúčily sa vody
morské, ruka božia stvorila svojím poriadkom všetko, čo
pred potopou na zemi jestvovalo a čo teraz na nej vidíme.
Ale zem naša hlboko v nútru svojom ešte neochladla;
tvrdá, vrchnia jej kôra pokrýva sredok ešte tak rozpálený.

*) Podľa trigonometrického rozmerania o. kŕ. vojanského inžinierstva
Lomnica má 8,328 stôp (1,388 siah), ilavkovský chlum ale (Sehíagen-
dorfer-SpitzeJ ih B, 7.200 Stôp (1,200 siah), tedy o 1,128 stôp m onej;
poneváČ ale chlum slavkovský bol v y S S í od Lomnice : položili sme
okrúhlym číslom 1,200

315

že tam vSetky podstatné čiastky zeme naSej : kameoie, kovy,
zeminy a t. a. sú jedna ohnivá tekutina. A toto je
horespomänutý úsredný či centrálny oheň;- len že pravda o
plameni tam reči byť nemôže; lebo kde nieto povetria,
tam ani plameň nepovstáva. — Za pravdivosť učenia o
úsrednom ohni svedčia nasledujúce dôvody :

1. V istej hlbokosti pod površím zeme naSej panuje v
zime v lete rovnaká teplota, na ktorú tedy ani pálči-
vosti slnečné, ani najostrejšie mrazy nijakého vplyvu nemajú.
Miera blbokosti, v ktorej táto rovnaká teplota panuje, mení
sa podľa rozličného položenia krajín k rovníku či aequatoru;
v uhorskej zemi a susedných krajinách má ona 4 siahy. Keby
sme tedy do jamy, na 4 siahy hlbokej, pod holým nebom
vykopanej, vložili teplomer {thermometer) a potom zahádza-
li by sme jamu túto : nužby nástroj zastal na istom stupni
teploty a držal by ho neprestajne, čoby hneď 100,. ba tisíc
rokov bol v nej uschovaný. Keď zkúmatelia prírody takto
zakopaný teplomer v rozličných čiastkach roku viac ráz
vykopali, k nemalému podiveniu svojmu našli, že po každom
vykopaní, v zime lebo v lete, porád ten istý stupeň
teploty ukazoval. Z tadiaľto dá sa pohodlne vysvetliť :
prečo v suchej, asi na 4 siahy hlbokej , pravidelne vystavenej
pivnici celý rok to isté náteplie panuje, a to je len klam
smyslov našich, keď o. dobrej pivnici hovorievame, že je
,,v zime teplá, v lete chladná." Vidí sa nám to tak^ lebo
v zime zo zimnejšieho, v lete ale z teplejšieho povetria vchá-
džame do pivnice. Nuž či by tedy zem naša v hlbokosti 4 siah
mohla i pri najkrutejšej zime zostať mrazom nedotknutá^ keby
svojej vi astn ej, od slnca neodvislej teploty nemala?
Pokročme ale k dosvedčeniú tejto pravdy ďalej, nuž nájdeme :

2. Že čím hlbšie do zeme sostupujeme, tým viac
teploty príbýva* Povedali sme tam hore, že v istej hlbo-
kosti pod površím zeme porád rovnaké teplo panuje ; keď
ale od tejto hranice rovnakého tepla hlbšie dolu prenikať budeme,
nuž i teplota podzemská na vždy vyššie a vyššie stupne dví-
hať sa bude. Dobre^to vedia statoční baníci naši, jako to už
pred 200 roky na Spanej Doline vedeli, že hlboké bane ani
v najkrutejšej zime kúrenia nepotrebujú; sama zem za-
hrieva údy pracovitých rodákov našich, v najhlbších „šach-
tách" (t. j. na spôsob studne prosto dolu vykopaných
baňáeh) tak mohutnú teplotu vydávajúc, že im loj v kahan-
coch mäkne. V najhlbších baňáeh anglických v krajine Com-

316

vaä, ktoré na 2,634 stopy do Mbokosti zeme preaikajú, tak
náramné teplo panuje, že baníci skoro cele nahí pracujú,
aby v nich vydriať mohli. -** K ryzkúmaniu zákona : j ako
rastie teplota pri hlbšom prenikaní do nútra zeme ? konaly
sa vo všetkých, hlboké bane majúcich krajinách, prepocetnó
a možno najprísnejšie zkúSky. menovite v Anglicku, v Belgii,
v Sasku, v Mexiku, jako aj v baňáoh dŕžavy rakúskej ; z
výsledku týchto prác ukázalo sa, že v daktorých baňách už
pri spustení sa na 90 stôp hlbšie do zeme teplomer o jeden
stupeň vyššie poskočil, na iných miestach ale iba potom,
kea pozorovateľ o 112 stôp nižšie sostápil. Medzí týmito čís-
lami pohybujú sa výsledky početných zkúšok teplomerných,
ktoré pod zemou konali najmä Ahxcmder Humboldt^ Corčb'er^
Arago^ Quetdet^ Forhes, Trebra a iní mnohí. Z pozorovania všet-
kých sem prislúchajúcich účtov, jako i svojich vlastných
zkúšok, posledne spomänutý Trebra^ dozorca kr, saských baní
vo Freibergu, vypočítal zákon o pribývaní teploty podzem-
skej v ten smysel : U na každých 100 stôp do fdboJca jeden
stupeň teploty príbýva podľa teplomeru Cdsmsovho^ ktorý je na
sto stupňov teploty (jBeawm. má 80) podelený. A toto pra-
vidlo prijalo sa všeobecne.

NajvätSia hlbokosť, ktorú práca ľudská v zemi dosiahla,
je asi 3.200 stôp (šuchov) našich; podľa hore spomänutého
pravidla bude tam panovať teplo 32 stupňov <7eZ., čo i sama
zkúseaosť potvrdzuje. Nuž ale čože je i najhlbšia baňa v po-
rovnaní s priemerom (tlstotou) zeme našej? práve toľko,
jako keby sme do najvátšej tekvice špendlíčkom trochu bodli,
aby sotva viditeľná jamka na povrchnej kožke tekvičnej
povstala. 8 istotou tedy nemôžeme povedať : v jakej hlbokostí
prestáva pevná kôra zeme našej a kde počína sa ohnivá
tekutina ; jak ale hore spománuté pravidlo, že po každých
100 stopách do hlboká teplota podzemská dvíha sa o jeden
stupeň, všade v nútru zeme platí, našli by sme nasledujúce
úkazy : prvej nežby sa dostali na pol míle do nútra zeme,
totiž pri 1,666 siahách (pol-míľa má 2000 siah), vrela by
voda; v hlbokosti 3,43U siah roztopil by sa cín; ešte pred
dosiahnutím pol-druhej míle v nútru zeme^ pri hlbokostí 5,566
siah, roztopilo by sa olovo ; dve míle pod zemou musela by
podzemská teplota železo tak ruzpáliť, žeby sme žeravú jeho
červenosť vo tme videli atď. Jako Alexander Humbddt vo sve-
toznámom spise svojom Kosmos (I. str. 181) píše, jeden i
najtvrdších kameňov, žula (granit)^ v hlbokosti o míľ zeme

317

musí by{ nž na žeraro roztopený ; desaf .ale míľ pod zemou
budú n«pochybne yšetky látky zemské y gednu ohnivú teku^
tíiiu, ten úsredny oheň^ rozpálené. •— - Perná tedy kôra 9eme
našej sotva tri míle presahoraf bude; čo zase v porovnaní
s priemerom zeme asi toľko znamená, jako tá tenulinká zelená
kôrka na veľkej tekvici « Z tadiaľto uŽ vidno, že čoby zem
naša jak ohromné poklady v hlbokosti pol míle ukrývala,
Človek nikdy nedostane sa k ním, lebo by bo tam panujúca
teplota hneďky zadusila a po krátkej chvíľke upiekla.

2. Tretí dôvod za pravdivosť učenia o ú^einom ohni zeme
naSej dávajú nám teplice, t. j. vody, ktoré zo zeme viac
menej teplé vyrierajú; podobných dôvodov najmä v milej
vlasti našej máme hojnosť. Voda, ktorá z površia zeme vša^
korými škárami a rozpuklinamí do jej nútra preniká, aby
studničky a silnejšie, zo zeme vystupujúce prúdy napájala,
nemôže sa ináče zohriať, iba keď medzi viac menej teplé
vrstvy zeme prenikne, tak že tedy podľa hore uvedeného
zákona zo stupňa teploty prúdov podzemských i na tú Mbo-
kosť zavierať môžeme, z ktorej ony pošly. Bude to zaisce
zaiste mnohému z vct. čitateľov milé, keď tu sdelíme stupeň
teploty najznámejšícli teplíc v Uhrách ; kde ale pozname-
návame, že poneváč mnohé z nich yiac teplých prúdov
majú, na pr. Budín do 20, Sklenno 8, Sliač 7 a t. ď., iba
teplotu najvrelejšieho prúdu pripomíname, a síce podľa u
nás obyčajného teplomeru Reaumiprovho ; číslo v závorke { )

Íostavené znamená pomerný stupeň na teflomere Cdstiísavom^
*orý je ▼ hore udaných zprávach o podzemskej teplote uží-
vaný. Najznámejšie tedy teplice v Uhrách tieto stupne majú :
Láí^ky pod Chočom v Liptove 24" (30) ; — äiiaX vo zvolen-
skej stolici 29® (36j) ; — trenčianske Teplice a Vihne pri
StiaYnici 32** (40) ; -. teplice v susedstve Veť Varad^nam'' (45) ;

— Sklermo pri Štiavnici 46" (57|) ; — teplice pri Bvdíne
48" (60) a najvreiejSí prúd medzi všetkými tuzemskými .
v Pteéfanoch 51" (63 |J, ktorý stupeň ale piešťanské
teplice iba pri prajnom staye vody vo Yáhu dosahujú.

— Keď tedy ku spomínaným prúdom tepličným prirovnáme
pravidlo o postupovaní teploty podzemskej na aol (na každých
100 stop jeden stupeň tepla podľa Ceístusa)^ nužfoy ony z
nasledujúcich hlbokosti pochádzaly : Lácky 500 siah, Štíai
604 ; Teplice pri Trenčíne a VtTme pri Šti-awiiei 666 ; teplii^e

Sri Veľ. Varadíne 753 ; Sklenno pri Štiavnici 958 ; teplice u
iudina 1000 siah, tedy práve Styrť míle ; napokon ale prúd

318

T Piešťanoch 1062 siahy, a tak hodae yýse Štvrť míle. —
Ostatne podotkneme, že v Európe jestvujú eSte o velateplej-
Sie prúdy ; menovite teplice u mesta Vieshadenu v Nemecku
majú 56^ Reavm. alebo 70® podľa Cdsiusa, tak žeby tedy z
hlbokosti 1.166 siah pochádzaly.

Jako prirodzené teplíc e, taki početné studne vŕtané
(artezické) svedčia za to, že éfm ďalej dolu do zeme sostupu-
jeme , týra viac teploty pribýva ; cím hlbšia je daktorá
studňa vŕtaná, tým teplejší prúd vydáva, a na opak. Pri
všetkých ale takýchto studňách spozorovalo sa, že ony o veľa
teplejšie vody vydávajú, nežby podľa hlboko áti, nebožiecom
dosiahnutej, a hore vysvetleného pravidla vydávať malý. Pri
nektorých studňách pribudlo na každých 100 stôp miesto
j e dno ho do 2, ba i 3 stupňov teploty. Dve najhlbšie
vŕtané studne sú: v Paríži na predmestí Grmdh^ ktorá
1,686, potom ale slaná atnäňa, Neusalzwerk^ pri meste Min-
denu v Nemecku, ktorá 2,212 stôp hlbokosti má. ZtejprvSej
vyviera voda 27 f stupňa CfeZ. teplá, kdežto by podľa udanej
hlbokosti studne (1,686) iba 17 stupňov teploty mať mala ;
slanica ale u Min d en u, 2,212 stôp hlboká, mala by mať
teplotu 22**, v skutku ale má o 10 stupňov viac, totiž 32^.
Táto nesrovnalosť s hore spomínaným pravidlom, že na kaž-
dých 100 stôp hlbokosti jeden stupeň teploty podzemskej
prirastá, vysvetľuje sa bez všetkej ťažkosti z toho, že teplý
prúd vody, nebožiecom dovŕtaný, už na to miesto, kde ho
našli,z vätŠej hlbokosti vyvrel a tak tedy viac teploty má,
nežby mu podľa miery vyvŕtanej trubice podzemskej prislúchalo.

4. Najočitejší dôvod ale, ktorí svedčí za skutočnosť
ohňa podzemského , sú oheň vy hadzujúce vrchy
či tak zvané sopky. Takýchto vrchov bolo na starovekom,
ľudskú rozpomienku presahujúcom svete veľmi mnoho, a to í
v krajine, ktorú teraz Uhrami voláme. Tokajské víno rastie
na vyhaslej sopke, ba celé okolie banských miest, počnúc
od Baň. Bystrice dolu až po Sytno z jednej a Sv. Kríž z
druhej strany, je roztrhaný vrchol jednej velikánskej «opÄy,
alebo hniezda, v ktorom zúrily na rozličných miestach vý-
buchy ohňa podzemského. Za našej doby jestvujú na celej
zemi 163 skutočné sopky, sem nepočítajúc také miesta,
ktoré polovičné vyhaslé sopky ukrývajú, čas po čase iba
dým a všakové pary podzemské vydávajúc. Polo-vyhaslé
sopky nosia v zemepise meno dy makov (/Mmoroía). Skutoč-
né sopky roztratené sú po všetkých čiastkach sveta; Európa

319

m^ 12, Ázia 32, Afrika najmenej 6 (na pevnej zemi
žiadnu), Amerika najviac 63, Austrália 50. — : Kde nič
nieto^ tam ani smrť néyerie, hovorí známo naše porekadlo ; keby
tedy úsredného ohňa podzemského nebolo, zkadiaF
žeby sa braly tieto tak pjočetné, na vSetky strany sveta roz*
tratené sopky? Alo ony i o tom svedčia, že nútro zeme našej
v istej hlbokpsti je na jednu ohnitú tekutinu rozpálené,
ktorá potom, v cas výbuchu sopky, von vyteká z jej hrtana,
obracajúc v prach a popol všetko, co.jej v ceste stojí. Ohnivá
táto rieka nosí meno lávy a podzemskú pálčivosť svoju za
nepochopitelne dlhý čas podržuje. Tak na pr. láva^ z výbu-
chu Vezúva roku 1766. pošlá, vo svojom nútru ešte po 5 rokoch
tak rozpálená bola, že drevo chytilo sa od nej plameňom ;
ba Alexander Humboldt v cestopise svojom udáva, že láva zo
sopky JorvMo v Mexiku päť a dvacaťrokov potrebovala,
až úplne v celej hrubosti (tlstote) svojej vystydla. Z týchto
príkladov súdiť môžeme, jak neslýchanej pálčivosti treba k
tomu, aby podzemské látky, všakové kamenie a zeminy
mohly sa roztopiť na ohnirú tekutinu, ktorá za 25 rokov
nevychladne. ^

Keí ale už staré, na povrSí zeme jestvujúce sopky

Íodivenie naše právom zasluhujú : tým vätší div a zázrak bude,
eď za našich čias docela nové sopky, a to ešte z hlbo-
ko stí morských vybuchnú, jako sa to stalo na počiatku
roku 1866. v mori gréckom. A tento pamätný výbuch ešte
po týchto prípravných zprávach stručne opíšeme.

S. Ohnivé výMehy pri asirove Saniorine.

V tej čiastke mora gréckeho či aegejského^ ktorá nosí
meno archipelagu (mnoho-os trovia), asi 12 miT nad veťkým
ostrovom Kreta^ leží ostrov Santorin^ v sfeírovekom zemepise
Thera nazvaný, i® míle velký, s 15,000 obyvateľmi, ktorí v

s mestečkách a 50 dedinách žijú. Celý ostrov má podobu
podkovy, pred otvorenou ale čiastkou tej podkovy ležia
dva menšie ostrovy, Therasza a Aspronisz, ktoré nepochybne,

spolu s hlavným ostrovom Santortnom^ v tmavej dávnovekosti
podzemským ohňom z mora vydvihnuté boly. Celá tvárnosť
ostrova SanJtorina^ strmé a dotrhané skaliny jeho brehu, spolu
s inými známkami vedeckými pokazujú na to , že tieto 3,
kus mora do kolesa otáčajúce ostrovy sú hrtan (kráter) veli-
kánskej sopky, ktorá v neznámej dobe z mora vystúpila.
Svedoctvom toho medzi iným je, že na celom ostrove ani

320

oajineiiiiehp potôžka nieto, trebas uajrySší yrch sv. EUáSa^
na svojom vrchole gréckym kláštorom korunQvaný, 1,800 stôp
(300 siah) nad sújsednú hladinu morskú vystupuje ; obyvatel-
stvo pije dáždfovú vodu, ktorú v cisternách sbiera^jú. EStc
patrnejSím dôkazom ohnivého {vulkanického) pôvodu tých
ostrovov je, že v nútru kolesa morského, ktoré ony otáčajú,
povBtaly výbuchom ohňov podmorských už v historickej dobe
tri nové ostrovy, a síce ostrov Hiera 197 rokov pred Kristom
Pánom^ Mihra-Kffm&fd 46 rokov po Kristu P., napokon ale
Nea-Kame/ai^ po našský nová-spálená , iba roku 1707. z mora
vystúpila. Medzi týmito ostrovmi stály sa tie pamätné yýbu-
chy ohžov podmorských v prvej tretin^e roku 1866., potom
jako už asi od 50 rokov plavci pozorovali, že dno morské
dvíha sa v susedstve ostrova ^Santorína^ pomaly síce, aJe tak
neustále, že na nektorých. miestach, kde pred jedným vekom
ľudským hlbočina do 40 siah bola, v ostatnej dobe už iba
dve siahy hjboká voda hore vystupujúce skalíny pokrývala,
tak že lode, pri sbližovani sa k námorskému mestečku Thera
na Santoríne, veľmi pozorovať musely, aby do týchto pod-
morských skalín nevrazily.

1. Prvý ostrov sv, Georgia. Dna 27 jan» daly sa
pozorovať prvé znaky nastávajúceho výbuchu, a síce u malého
prístavu ostrova Nea-Kamem, jehož meno je Vulkano\ tam
počal sa prepadúvať breh do mora, čo medzi obyvateľmi ná-
ramné prestrašenie spôsobilo, tak že bez odkladu všetci svoje
domky opustili, hľadajúc útočište na blízkom veľkom ostrove
Santoríne, Dňa 31. jian. boly okolité vody morské už tak
rozpálené, že v prístave Vulkano Asilo sa pozorovať skutočné
vrenie mora; málo za tým nastalo strašlivé podzemské
] achotenie, ktoré s krátkymi prestávkami, ale pri zvätšenej
sile trvalo do 1 . februára. O tej dobe začala hustá, nažltkavá,
za sirkou (živým ohňom) páchnuca hmla pokrývať celé okolité
more i ostrovy jeho; vljay morské penily sa prenáranme a na
rozličných miestach vody ukázaly sa plamene, až do 5 siah
vysoké; súčasne rozpuknul. sa ostrov Nm-J^jamem na dve
čiastky a na ich površí ukázaly sa 4 malé jazerá sladkej
vody, ktorej pred tým na celom ostrove nebolo. Následkom
týchto búrlivých udalostí boly už dňa 2. febr. v§etky domJ^j
menovaného ostrova dopukané, čiastočne rozborené, a ktoré
bližšie ku prístavu ViUkano stály, vo vodách morských až po
krovy zanorené, až ich vlny cele pohltily. Medzitým susedné
more porád vrelo, vyhadzujúc uvarené ryby na brehy

321

svoje, ku ktorým ale ani len morskí ptáci dostať sa nemohli,
padajúc do mora sirkovými parami udusení. Večer dňa 3, febr.
daly sa z ostroya Santorína pozorovať ozbrojeným okom roz-
pálené, z mora vytisnuté skaliská, ktoré z ďaleká tak vjzeraly,
jakoby plameň z vody morskej vyháral ; keí ale dňa 4. febr.
vetor velikánske mrákoty čiernebo dyixiu rozohnal : ukázalo
sa, že nový ostrov už z mora vystúpil, ktorý nepre-
stajne rat^jl^e, tak že pod večer spomänutého dňa bol asi raz
tak veTký jako z rána, kecT jeho dlhosť 50 metrov (fran-
cúzkych siah) a šírka do 12 metrov*) mala; aj výške
ostrovu porád pribývalo, keí medzitým pobrežie ostrova Nca--
Kameni vždy viac do hlbín morských klesalo. Novému ostrovu
tomuto dali, k úcte panujúceho kráľa gréckeho Greorgial.,
meno osi/rovu sv, Creorgia^ ktorého svätého (jako známo) cirkev
pravoslávna obzvlášte ctí a zvelebuje.

Hnečf jako sa rozniesla povesť o tomto výbuchu po svete,
í vyslaly rozličné vlády učených mužov na ostrov Santorín^

! aby na pamätné úkazy tieto pozorovali a vedecké zkúšky

í svoje k objasneniu behu vecí zapisovali. Po samom predku

došla ta na lodi Aphroeasa učená komissia kr. university v
I Athénach, pod správou professora Mitzopulosa; pozdejšie do-

I stavila sa ta (2-ho marca) c. kr. delostrelecká šajka Reka,

pod sprárou poručíka Noítinga ; ponev^č kr. grécka vláda už
i dňa 25^ febr. i všetky cudzie, v prístave Pyräus pri A t h é n a c h

I stanujúce lode vyzvala, aby sa odplavily k ostrovu Santorin

i na pomoc, keby i obyvateľstvo jeho nebezpečie zachvátilo.

Zo stránky francúzkej vlády došlí ta dvaja zemeznalci (geologi),
f De Verneatl a Fouqué'^ Nemecko vyslalo doktora V. JReíssa

i z Heidelbergu, ktorý menovite všakové prístroje so sebou

, doniesol, aby pary, z mora a rozpáleného kamenia vystupu-

i júce, do nádob nasbieral, ktoré slávny professor Bwmen na

I universite toho mesta zkúmať mal. Všetci títo mužovia , ku

ktorým pripojil sa i správca kr. hvezdárny v Athénach, Dr.
Jídius SchmiS^ boli za vedeckú úlohu svoju tak zaujatí, že
s patrným života nebezpečenstv^om všetky svoje práce konaly,
jako menovite : meranie hlbokosti morskej a teploty vody,
kreslenie podoby a rozmerávanie nove povstávajúcich ostro-
vov, sbieranie ohňom podzemským vyhádzaného kamenia.

•) Jeden francúzky meter má, naSe 3 stopy, 1 coll a ííVt čiarky,
alebo prísnejšie : 3.1635 stôp naSícb, kde ostatné 4 čísla za bodkou
gíomky decimálne znamenajú; tedy nečo vý8e pol-siahy našej.

322

prachu a popola, jako tiež sTky (živého ohňa) a iných látok
podmorských. ' Ku zvláStnej ale pomoci slúžila týmto mužom
známosf miestnych okolností učeného grófa De Cigala^ t
mestečku Thére na Scmtoríne obydleného ; najehož náyrh
dostal i ten pryý ostrov už spomänuté meno sv, Georgia.

2. Druhý ostrov Äphroessa. Dna 11. febr. bola už
celá, asi z 50 domov pozostávajúca dedinka Vidkáno z
čiastky vo vlnách morských utopená, z čiastky sborením sa
jednoho vrchu na ostrove Nea - Kamem zasypaná ; lebo jak
jeden jeho koniec more pohlcovalo, tak i všetky jeho vrchy,
viac menej dopukané, paklonily sa k pádu. Dňa 13. febr.
počal druhý ostrov z mora vystupovať, jemuž k návrhu
professora Mttzopvlosa dali meno Aphroessa^ podľa korábu, na
ktorom kr. grécka komissia ubytovaná bola. VSetky kameni-
sté kraje ostxova tohoto vystupovaly z mora na červeno
rozpálené, zo susednej ale vody morskej šíahaly vysoké,
žlto-zelené plamene von, ktoré spolu s rozpáleným kamením
v noci celé okolie osvetlovaly. Zápach sirkový (zo živého
ohňa pošlý), ktorý tieto príbehy sprevádzal, tak ďaleko po
mori bol rozSírený, že plavci, keď ostrov Sanforín a horia-
cich susedov jeho ešte ani nevideli, už tento zápach cítili.
Za 5 dní po vystúpení prvých ohnivých skál nového ostrova,
mal on už asi 200 metrov v priemere s výškou 20 wié/ratJ a
riastol neprestajne, tak že pri konci marca, podfa prísneho
trigonometrického rozmerania, mal už 350 metrov v priemere
s výškou 34 metrov, — Do 19 febr. nebol sa ešte nikde sku-
točný hrtan (kráter) sopky (oheň a kamenie vyhadzujú-
ceho vrchu) otvoril; iba dňa 20. febr. udal sa prvý strašný
výbuch, o ktorom očitý svedok, tam hore spománutý Dr.
Július Schmídt^ takto píše :

„Do dňa 20. feb. mohla vedecká komissia svoje práce
v pokoji a bez patrného nebezpečenstva života konať J al,e prišla
doba, ktorá nie len najhroznejšie a spolu najvelebnejšie di-
vadlo prírodné zraku našemu predstaviť, ale i nás samých,
našu loď a naše mužstvo do najvätšieho nebezpečenstva
uvrhnúť mala. Noc ku dni 20. feb. bola jasná a tichá ; žlto-
zelenkavé plamene a rozpálené kamenie na druhom ostrov^e
Aphroessa svietily síce, ináč ale ničoho nebolo pozorovať, čoby
nastávajúci výbuch bolo predzvestorať mohlo. Večer pred tým
došiel jakýsi vefký koráb kupecký a pristal u ostrova Nea-
Kmiwni práve tam , kde na brehu, v jednom od obyvateľom
opustenom, ale ešte nesborenom domku naša komissia svoje

323

laboratórium (luébársku dielnu) mala. Ráno dňa 20. feb. vy-
stúpili sme z lodi na ostrov, aby sme práce naše ďalej konali ;
bolo nám hneďky nápadné, že pôda ostrova bola o 10 stupňov
Reaum. teplejšia, než včera večer, a že voda v blízkycli mlá-
kach bola na 68 stupňov Reaum. rozpálená. Pri tom všetkom
šli sme, ja a ostatní traja členovia kr. gréckej komissie,
(falej, poberajúc sa kamenistými chodníky hore ku starej
sopke ostrova toho, keJ medzitým jakési podivné hvízdanie
a blbotanie podzemské dalo sa viac a viac po6uť. Ja som mal
všetky moje nástroje so sebou, lebo som chcel výšku starej
sopky barometrický (t. j. pri pomoci tlakomeru či barometru)
vymeraťi Asi o 10 hod. predpoludním, prvej nežby sme sa
boli na samý vrch dostali, z novej sopky zarachotily tri
hrozné výbuchy, vystrelenia najvätšieho dela podobné ; my
sme si ich ani nepovšímli, ale počali sme naše práce,
na kofko to horúčosť a smradlavé pary dopustily. Ja
som vykonal na samom vrchole starej sopky moje po-
zorovanie s barometrom a inými nástrojmi , potom ale
vrátil som sa k ostatným členom komissie. Sotva že som si
sadnul pri nich k odpočinku, tu razom zahrmí strašlivý,

324

lírozitánsky yýbiich, jemxA nijaké raohotenie na zemi nasej,
čoby sa hnea í sto diel na raz yjpáiilo, priromaf nemôžem.
y tom okamiha yjskočilí sme rSetci hupkom hore a zane-
chajúc ySetky naše stroje na mieste, utekali sme, prirodzeným
pudom zackovania žíyota hnaní, k serero-západu, keď me-
dzitým krupobitie ohniyého kamenia, z oblohy, čiernym po-
polom zatemnenej, yfiade okolo nás dolu padalo. Ja som sa
hodil do rozpukliny asi 5 siah tlstého láyorého balyánu, abych
aspoň hlavu pred padajúcim ohnivým kamením jako tak
zachránil, bo mi kabát a ostatné šaty už tlely na tele. Znajúc,
že som sám jediný zostal pod tým kameňom, nestratil som
preca duchaprítomnosť, ale hľadel som oheň y šatách mojich
udusiť, keď medziýmpo druhom, ešte strašnejšom výbuchu,
všetko sa triaslo okolo mňa, pre rachot ťažkého , z čiernej
oblohy dolu padajúceho ohnivého kamenia.^

„O chvíťku nastalo jakési utíšenie hrozného výbuchu, a
ja vytiahnul som sa z popod ochraňujúceho balvanu von, abych
sa dal znovu na útek. Ale jaké hrozné divadlo všade okolo
mňa ! ^ič neži i plameň, dým a para, lebo ohnivé kameníe i
kroviny a stromy poipodpaľovalo. V útekn mojom k severo-
západu, kde naša lod^ stanovala, bol som sa práve dostal na
jednu výšinu, keď nové hrozné vystrelenie nasledovalo. Tu
razom začujem divý krik z ďaleká od mora, a cez tmavé
oblaky dymu a popola spozorujem, že naša loď už svoje
plachty k úteku rozprestiera a že sa dým kúri z pece pod
koth>m, parostroj lodi ženúcim. Skákal som tedy „vo slep** z
kameňa na kameň strmým kopcom dolu a dostal som sa na-
pokon šťastne na breh morský dolu, kde už ostatní členovia
komissie , Mňzopibloa^ Chnstonumos a Bujuhos^ na mňa čakali.
Všetci sme boli kamením dotlčení, na rukách a na nohách
viac menej dopálení. Jeden merník našej lodi, Palaska^ vy-
merávajúc už po našom návrate pobrežie morské, tak ťs^KÚ
ranu dostal ohnivým kameňom na pravú ruku, že ho večer
do mesta Théry k lekárskej opatere odviezť museli. Jeden
viac centov ťažký ohnivý kameň spadnul na loď našu, Aphroessu^
prerazil podlahu, dostal sa dnu do tela korábu v susedstve
komory pušného prachu a zapálil tam izbetku strojníkovu, tak
že sme každú chvífku vyhodenie celej lodi do povetria oča-
kávať mohli, jakby sa iskrička do skladu pušného prachu
dostala. Trebas tedy viac plavcov lodi našej, na mnoho mie-
stach ohnivým kamením dopálenej^ bolo ťažko raneno: preca
kapitán lodi hneďky poriadky porobil, aby sa všetok púSny

325

prach z lodi na breh ostrovu vypratal, čo smelí a obratní
plavci naši do večera vykonali. Medzi týmito prácami dvaja
z nich opovážili sa hore ku starej sopke ostrova Nea-KaTrimii,
aby moje nástroje nazpak doniesli, ktoré bol som ukryl pod
tým balvanom, spolu s nektorými vykreslenými obrazmi
čiastok ostrova ; oarometer a iné nástroje doniesli mi títo
smelí chlapi nazpak, spomänuté papiere najs{ nemohli, ktoré
tedy nepochybne shorely. Na šťastie mal som „denník"*
môj v bočnom vrecku kabáta, ktorý tedy, ač i trochu popá-
lený, zkaze ušiel."

„Najhoršie pochodila tá veíká lo<í kupecká, ktorá dopla-
vila sa večer pred tým k ostrovu Nea- Kameni'^ lebo hneď
pri prvom výbuchu spadnul ťažký ohnivý kamea kapitánovi,
na vrchu lodi plavcom rozkazy dávajúcemu, na hlavu, tak že
nešťastného muža nie len okamžite usmrtil a údy jeho tela do-
drúzgal, ale i samu loď zapálil. Medzi praskotom ohňa, rýchle sa
zmáhajúceho, vyniesli plavci mrtvé telo kapitánovo na breh mor-
ský, zložiac ho do domku, v ktorom sme naše laboratórium
mali ; medzitým ale rozmohol sa plameň na nešťastnom
korábe tak, že zhorel až na vodu. Lodi svojej a kapitána
tak strašlivým spôsobom pozbavených plavcov vzali ame potom
so sebou v malej, ani vesla nemajúcej šajke, ktorú náš Tkoráb
za sebou ťahal. Po tomto strašlivom dni odplavili sme sa,
pre bezpečnosť lodi našej, dňa 21. feb. ráno do prístavu
Athinío, Toho samého dňa 21. febr. stal sa dvarazy opako-
vaný výbuch, ktorý ale iba hustý popol vyhadzoval a tak
nijakej škody nespôsobil. Dňa 22. feb. bol celý obzor parou
naplnený ; tmavé, búrlivé oblaky pokrývaly oblohu, z ktorých
spustilo sa asi 100 tak zvaných smrští či vodných trubíc
(8ipho ; tromba) do mora. znakom toho, že zase nový podzem-
ský výbuch nastáva. Okolo 3. hod. odpoludnia zatmilo sa a
medzi strašlivým rachotením, . jakoby sa celá zem prepadnúť
mala, otvoril sa hrtan sopky poznovu, vyhadzujúc ohnivé ka-
menie a tmavo-zelenkavý popol až na 1000 mét/rov do vysoká
a rovne tak ďaleko do široká, tak že žiadna loď k nemu
sblížiť sa nesmela; sám dým ale (fumarola) vystupoval až
na 2.000 metrov (tedy dobre výŠe štvrť míle) a tialmul svoj
tmavý chvost až na 6 míT morských.*' — Tolko asi Dr.
Jvlius Schmidt,

3. Tretí ostrov Reka. Dňa 2. marca ráno doplavila
sa (jako už hore spomänuto) c. kr. delostrelecká šajka Beka
pod poručíkom Nôlttngom k ostrom Sardormu, Všetci officievi

326

a kadeti tejto lodi nie len že každodenné, 6 -krát to dne v
noci opakované pozorovania na stav tlakomeru a teplomera
jak v povetrí tak i vo vode konali, ale i nove povstalé ostrovy
navštevovali, sbierajúc kamenie, vodu z mlák a z rozlicnýck
čiastok vrelého i chladnejšieho mora, potom všakové plyny a

f»ary do nádob ohytajúe, aby svojím časom prísnej zkúške
uébárskej podrobiť sa mohly. Čiastka z týchto sbierok do-
stala sa c. kr. ríšskemu ústavu geologickému vo Viedni ; druhá
čiastka šla do Paríža, na cis. francúzku akadémiu vedeckú
upravená. Hneďky nasledujúceho dňa po príchode lodi, 3.
marca, vystúpil prvý officier korábu, barón La Moite^ s ka-
detom Hermcmnom a dvoma plavci, na ostrov sv. Georgia^ aby
vypátrali: kde vlastne hrtan(fe'áfer) ohnivého výbuchu leží?
Sotva že ale na 100 krokov do nútra ostrova prenikli, pre
náramnú pálčivosť, smrad sirkový a všade z rozpuklín von
šľahajúci plameň, boli prinútení vrátiť sa nazpak ; druhý na
inom mieste brehu podniknutý pokus vystúpenia nepodaril
sa z príčin udaných. Avšak týmito prekážkami nedal sa od-
strašiť; plavil sa tedy okolo pre^horia sv. Oeorgia a ostrova
Aphroessy, pristal z novu ku brehu a preskakujúc so svojím
mužstvom ohnivé rozpukliny, dostal sa na hrebeň, 200. Súehov
nud hladinou morskou vyvýšený, kde síce nenašli praTidelný
hrtan sopky, ale iba velikú rozpuklinu toho vrchu, z ktorej
ohnivé výbuchy pochádzaly, Dalej dó nútra nebolo možno

Íre pálčivosť a zádušUvé plyny sirkové preniknúť. — I>ňa
. marca došly k ostrovu Nw ruský koráb Perevic^ francúz-
ky parník La Moueite a turecká loa Sinope'^ avšak prvé dve
lode odplavily sa hned nasledujúceho rána. — Dňa 9. mar.
došli na kr. gréckej delostreleckej šajke Syros dvaja slo-
vutní francúzki geologi (zemeznalci) De VernmiU a Fouqtié^
ktorí hnedky c. kr. lod Reku navštívili, aby sa s jejofficiermi
do porozumenia postavili. Práye dňom pred tým obnovily sa
otnivé výbuchy v novej sile, čoho následkom v noci dňa
10. mar. tretí ostrov z mora vystúpil, jemuž spomänutí
francúzki geologi , k úcte nových priateľov svojich , meno
Reka dali.

Dňa 10 marca odpoludnia vystúpili spomenutí geologi s
poručíkom La Motte na ostrov Sv. Georgia aby geologická
povahu jeho prezkúmali, čo i skutočne na priek všetkým
prekážkam šťastne vykonali ; pozdejSie vystúpili na druhý
ostrov Aphroessu^ ktorý ale po krátkom tam nomeškaní, pre
náramnú pálčivosť a zádušlivé plyny sirkové opustiť museli,

327

potom jako našli hrtan (kráter)yýhuGhoY ohnivých, asi 15 mét/rov
y priemere majúci. Napokop pristali aj k novučičkému, pre-
došlej noci z mora vyzdvihnutému ostro vku Reka^ jehož pôdu
na toľko už ochladnutá našli, že bez nebezpečia za dosť dlhý
čas tam pomeškať mohli. — Vedecký výsledok tejto výpravy
bol nasledujúci : 1) Pôsobenie ohnivrých síl podzemských po-
kračuje v tomto páde, pomaly síce ale pravidelne, od východu
na západ, lebo všetky tri dosiaľ povstalé ostrovy ležia v
tomto zemepisnom smere. 2) Ohnivé látky, ktoré tieto sopky
vyhadzujú, sú kusy rozpálenej lávy, ktorá keď s velikej
výšky nazpak dolu padá, čiastočne chladne a podobu kame-
nia prijíma. 3) Všetky dosiaľ povstalé ostrovy, jako i susedný
ostrov Nea-Kamen^ pozostávajú z púhej lávy. 4) Ostrovu
Santorinu a obyvateľstvu jeho, ktorému sem poslané lode v
Čas potreby pomáhať malý, podľa behu vecí nijaké nebezpe-
čenstvo nehrozí. — Následkom ostatného pozorovania c. kr.
deľostrelecká loď Ite>ka opustila hneď nasledujúceho dňa
11. marca ostrovy tieto, uberajúc sa na svoje stanovisko na-
zpak, do prístavu Pyräusu pri Athénach.

C'o srne z po^fatkn tohoto článku povedali o rozložení
starých i nových ostrovov pri Santorine, to nám bude môcť tu
priložený obrázok čiastočne objasniť. V prosriedku jeho, kde
ten silný oblak dymu a popolu vystupuje, leží ostrov sv,Georgia,
prvým výbuchom z mora vytisnutý ; písmeno B značí druhý
nový ostrov Aphroessu, na ktorej druhá sopka s pravidelným,
tam vyššie spomänutým hrtanom pracuje ; medzi oboma,
trochu v úzac^ , vidno malulinký, pravda tiež rastúci ostrov

328

Reka: litera C pokazaje nám ostroT Nm-Kameni^ D je ostrov
Mihra Kameni \ E ostroy Paläo-KaTmaii pri písmene F pozo-
rujeme čiastku hlavného ostroya Santorína : G je ostrov Aspro-
nisiy napokon ale na pravo pri H ostrov Therasia,

4. Styrtý ostrov vzkriesenia. V týždeň pred
slávnosťou yelikej noci yy stúpil, y súsedstye už známjeh, 3.
nový kamenitý , alebo lepšie lávový ostrov, jemaž pre nastá-
yajúcu radostnú slávnosť meno ostrovu vzkriesenia dali ; i on,
jako všetky ostatné, zo dňa na deň rastie. Za potrebné
držíme tu poznamenať , že asi pred pol rokom, pryej než tu
opísané yýbuchy nastaly, yody morské okolo ostrova Santorina
hlbokosť 100 do 110 siah morských malý, jako to i na všet-
kých plaveckých mapách zaznačeno je ; teraz ale nenafli
nikde vätšej hlbokosti od 60 siah, tak že tedy dno morské v
celom okolí santorinskom o 40 do 50 siah sa pozdvihlo.
Následkom neustáleho pozdvihovania tohoto yyplnily podmor-
ské skaliny už behom marca všetky úzke ramená morské,
ktoré medzi novými ostrovmi ležaly , tak že teraz ostrov sv.
Georgia, Aphroessa a Reka sú jako poí-ostroyy s ostrovom
Nea-Kameni spojené; dá sa tedy predvideť, že i ten štvrtý
ostrov vzkriesenia pripojí sa k ostatným; lebo kedf toto píšeme
(y druhej polovici mája 1866), sila ohňa podzemského v okolí
ostroya Santorina ešte neprestajne pracuje. — Nemôžeme tu
mlčaním pominúť, že y pryej tretine roku 1866. neobyčajne
yela úkazov zemetrasenia b({lo y južných čiastkach
dŕžavy rakúskej, ktoré bezpochyby s udalosťami y mori gréckom
súvisely. Tak menovite zemetrasenie bolo : 2. feb. v okolí
mesta Diublany ; — 23. feb. v Banáte okolo Temešvártt; —
27. feb. y Komárne a po^ susedných dedinách; — 5. marca
y Rieke (Fivme) ; na B Cabe ale behom spomänutej čiastky
roku zemetrasenie trirazy spozorovali.

D. Iilohard.

III. Trojí tohoroéiý nepriatef.

„Rok b e ž i a c i, t. j. 1866. bude rok z k ú š k y*, po-
vedal SV. Otec Pius IX. A jeho prorocké sloyá yyplnily sa
u nás^y plnej miere.

Ťažko navStíyil nás Hospodin toho roku.

Na jar t. r. poľnosti, štepnice, vinice a lúčiny sľubovaly
nám hojnú úrodu i tešili sme sa; lebo yskutku všade
krásna ukáže , pekné výhlady yzbúdzovaly y" nás najl

329

nárdeje ; a ajUa, za ňve noci prišlo temer vSetko na zmar.
Stravné mrazy z 22. na 23. a z 23. na 24. máj poliubiiy
obilie a miestami i seno a Tniroé obrátily celú nádej nasn.
A čo i zostalo sem i tam , prišly krúpy a stíkly a zdrnly
hodnú časť] z ostatku ale je úrody raálo i to nepodarenej :
CO zvláste platí o zemiakoch , takmer jedinej to v mnohých
krajoch výžive íudu slovenského ; lebo tieto už teraz po je-
jich vykopaní skoro vSade hnijú.

Ku zkaze úrod pripojily sa i trampoty vojny so v§et-
kými hrôzami, zastihnúc i nemalú časť našeho milého Sloven-^
ska. A vojna táto bola zaiste noijvätši e nešťastie a najkrutej-
šia metla, ktorá krvavé rany zasadila nielen tým, ňa ktorých
padal dážď gúľ a ktorí stenali pod bremenom mnohonásob-
ných rekvisíc, ale i ôstatním občanom rakúskej dŕžavy.

Na tom však nebolo dosti ; lež ku týmto nehodám pri-
pojila sa ešte i nákazlivá cholera, tretí to zhubný nepriatef,
nesúci v objatí svojom smrť v dakofko hodinách, požiadavší
tisíce obetí životov ľudských , tropivší viac biedy a žalostí,
nežli to vojna učinila , plenivší i tam , kam nedostihli pre-
došlí dvaja, a preto doplnivší a naplní vší všetko desom a
plačom.

Tretí tento nepriateľ tohoročný zničil blahobyt ľudu na-
šeho na mnohé roky.

P. Boh, s ktorého dopustením zastihly nás trpké zkúšky
tieto, smilujž sa nad nami a uveď Ujís cestou utrpení našich
na cestu stáleho a istého blahobyta !

O nešťastnej vojne a jej smutných následkoch jako i o
cholere vôbec a zúrivšej na Slovensku zvlášte podávame ta
na pamiatku obšírnejšie pojednania vo zvláštaich odlieloch.

/, Vq/na roku Í&66.

(Sostavená dfa dosiaf ujavnených zpráv.)

Dejepis nás učí, že niet štátu v Európe, ktorý by častej-
šie bol stonal pod bremenom válok , než práve mocnárstvo
naše rakúske. Príčinou toho je z čiastky i zemepisná po-
loha jeho, lebo leží vo sredu europejskej pevniny a každé
tak rečeno nepriateľské srazenie východu gro západom, alebo
severu s juhom dotýka sa i hraníc Austríe, I minulého
roku taká pohroma zastihla národy rakúske. -— Války ale
najnovších časov značne sa rúzňa od válok predošlých, leba
nie sú ony jedine výbojné, to jest vedené len pre zisk a
rozšírenie hraníc , íež i za isté zásady , pre istý princíp.

330

Naše stoletíe je priechodná doba. Odboj je jeho matkou ;
nepokojná kre¥ prúdi sa žilami jeho, odchylovanie od mina-
losti y každom ohfade je úplné. Národy enropejské namá-
hajú sa yymotaf z rôznobarvistých skupenín, do nichž ich
yrladily predošlé stoletia a zylášte yiedenský kongress ; usi-
lujú sa sostayif noyé, prirodzenejšie štáty , dfa pôvodu, dTa
príbuzenstva, a za to boria sa medzi sebou; to je zásada,
býbajúca noyými časy, to je zásada národnosti, jejžto hlayním
nosičom, na Koľko je to jeho politike príhodné, je Nc^eon,
Pod štítom tejto zásady vznikajú nové války, pri ktorých
zdedený majetok je len otázkou sily, a smluvy predošlých
časov papiere bez ceny. — Veliký štátnik anglický, lord
Brougham^ bol pred nekolko rokami predpovedal, že noyý
tento spôsob yýhojov obíde celý okrslok zemský, jako ho
obišla revolúcia podľa predpovedania Mirabeau-va. A sloyá
spomänutého lorda rýchlo sa začínajú splňovať ku nemalej
Škode Austrie, ktorá v sebe zahrňuje ľozličué národy, a tak
látku poskytuje ku rozličným chúťkam ; ktorá zastupuje
princip legitimity a historického práva, princip, od ostatnej
Európy nohami Slápaný, a tak proti prúdu a, časoduchu sa
stavia. — I tohoročná vojna, ktorá sa nás bohužiaľ tak cit-
livo dotkla, je tiež toho /druhu. Z jednej strany Itália, z
druhej strany Prusko chcú zaokrúhliť štáty svoje dľa národ-
nosti ; Viktor Emanud bojuje za Benátske , kráľ Vilim za
Slezvik-polstein a za hegemóniu , za vyvodenie v Nemecku.
Už skoncom predošlého desaťročia pojal Cavour^ minister
piemontský, s porozumením Napoleona velikú ideu vylúčenia
všetkých cudzích živlov z Itálie a jej spojenie v jedon štát,
a v osudnom pre nás r. 1859. vystúpil s heslom národnosti
na dejište. S pomocou Francúzka za krátky čas vytisnul
len päť millioDov obyvateľov počítajúci Piemont Austriu z
bohatého kráľovstva lombardského , pohltil Toskanu, Parmu,
Modenu, Piacencu, velikú čiastku štátov pápežských a celé
kráľovstvo neapolské, a následkom týchto výbojov vzrástol na
štát 21 millionov obyvateľstva majúci , na mocnosť druhého
rádu pod menom „wnita ItaUa,"*^ Zakončenie započatého diela,
to jest spojenie celého apenninského polostrova v jedon štát,
stalo sa len otázkou času. Venezia, čili kráľovstvo benátske,
bolo nám síce čo poslednia posicia Austrie na polostrove
apenniuskom^ slovom Napoleona vo Yillafranke poistené, avšak
už vtedy ozývaly sa po Európe jednotlivé hlasy, hlasy to,
jako sa dokázalo, úprimných priateľov Rakúska, že by lepšie

331

bolo pre Austriu prepustiť Vtktor Emctrmelovi za sodpoveda-
júcu vynáhradu i Benátky; lebo bolo predvídať , že nás to
pri najbližšej príležitosti zase do války zapletie. A v skutku
tak sa i Jstalo. Naša vláda „unitu Itáliu" sa zdráhala a po-
dľa svojich zásad ani nemohla, uznať, o prepustení Benát-
ska ani počuť nechcela, a Viktor Emamíd pri danej teraz prí-
ležitosti, keď sa Rakúsku totižto i z inej strany nepriateľ
vyskytnul, vypovedal nám bez všetkej príčiny, opierajúc sa
na svojho severného spojenca, válkn, ktorá je teda len po-
kračovanie nepriateľstva z r. 1859. A ke<I voľakedy, tak
teraz bola vojna Austrii nepríležitá a pokoj potrebný, lebo
sa nachádzame práve v dobe preporoden a vnútorného; avšak
úmyslne túto dobu chceli vykoristiť nepriatelia naši. —

Spor so severným susedom. Pruskom , má svoj pôvod v
otázke nemeckého spolku alebo tak znaného „bmidu^ a v
dosavádnej nemeckej politike Austrie ^

Danský kráľ Friedrteh F/'., ktorý čo panovník Hôlsteinu
a Lauenburgu tiež patril do spolku nemeckých štátov, bol
vydal roku 1861. novú ústavu, centralizujúcu všetky jeho štáty,
a chcel ju spolu i s dánskou récou i Hôlsteinu a Lauenburgu,
ktoré rozličné staré výsady požívaly , natisnúť. Obe tieto
kniežatstvá utiekaly sa pod kriedla pobratimého nemeckého
bundu, ktorý sa ich zprvu len na ceste diplomatickej ujal.
S koncom r. 1863. zomrel Friedrteh VIL a s ním vymrel
spolu i jeho dom v rovnej čiare. Podľa starých smlúv malo
teraz kniežatstvo holsteinské a spolu i šlezvické vedľajšej
jednej čiare pripadnúť, avšak nový kráľ danský, ChristianlX.^
nechcel sa ich zrieknuť^ opierajúc sa pritom na londinskú
smlúvu z r. 1852. Z tohoto vyvinula sa otázka dedičná.
Vojvodstvo Holstein vyslovilo sa za dom Augustenburgovcov a
poznovu sa obrátilo ku nemeckému bundu ó pomoc.

S počiatkom mes. decembra 1863. dekretovaly nektoré
štáty nemeckého spolku, a na jejich čele Rakúsko a Prusko,
zbrannú intervenciu v záujme nemeckého Hôlsteinu proti
Dánsku, a s koncom tohože mesiaca valili sa spolkové voje,
a medzi nimi i 6000 Rakúšanov ku hraniciam Hôlsteinu. —
Vátšina národov rakúskych, národy totižto nen^mecké, jakoby
tušiac nehody, ktoré celá táto záležitosť na nás uTalí, ozvaly
sa už vtedy v orgánoch sVojich proti zbrannej intervencii a
presily vládu, aby nebrala podielu na výprave, lebo že sa
vätšiny jej národov záležitosť táto docela netýka; avšak ťa-
žište Rakúska hľadalo sa vtedy ešte v Nemecku. — Šťastie

332

yelmi prialo spojencom; už v januári r. 1864. stali sa pánmi
Holsteinn, potom vydurili Dána i zo Slezvických jeKo pevno-
stí, ba konečne i z celého Jíitlandn. — Spojenci slávne do-
konali úlohu svoju, oslobodili nemecký Holstein z pod dán-
skeho jarma, vo viedenskom pokoji (od 30. októbra 1864.)
musel sa Christian zreknúť Lauenburgu, Holsteinu i Šlezvig^,
nad ktorými majitefské právo Rakúsku a Pruskú pripadlo.
— Tu sa ale počína spor Austrie s Pruskom.

Mimo Augfistenivrgovcov boli eSte i iní praetendenti
upráznených oných vojvodských stolíc vystúpili ; vláda prus-
ká dala jejich nároky vySetrovať, pod rukou ale všemožným
spôsobom na tom pracoval predseda ^ministerstva berlínskeho
Btsmark-Schonhausen , jakoby mohol Slezvig - Holstein Pruskú
pripojiť a Austriu spolumajitefského práva pozbaviť. KeJ sa
ale Rakúsko všetkým bismarkovským chúťkam urputne začalo
protiviť, a svoje dobré , našou krvou a našimi útratami na-
dobudnuté právo si mužne hájilo, medzi spojencami skoro by
už r. 1865. verejné nepriaterstvo bolo vzniklo. V mes.
auguste silno sa začalo hovoriť o nastávajúcej vojne. Bmnarh
totižto násilne chcel previesť odstránenie vojvody Augustm-
bvrga z Holsteinu a slúčenie oboch polabských vojvodstrí s
Pruskom , a začal potajne vyjednávať s dvorom francúzkym
a italským. — Nebezpečenstvo ví^Jky bolo ale ešte aspoň na
čas prosredkovaním zvlášte anglickej vlády odstráheno a síce
tak zvanou „smlúvou gašteinskou^ (oA. 14. aug. 1865.); kde sa
otázočné vlády na tom ustálily, že do definitívneho sriadenla
otázky polabských vojvodství obe majú právo vlastníctra
na obe vojvodstvá ; Prusko že ale má toto právo užívať t
Slezviku, Austria v Holsteine , a že ani jedna z týchto moc-
nosti nesmie bez privolenia druhej v otázke vojvodství po-
labských definitívne rozhodovať. Po sriadeni jejich má každá
vláda právne nároky na náhradu válečných útrat. Lauen-
burg postúpila Austria Pruskú za vynáhradu 2,500.000
toliarov.

Novým sriadením, vo Šlezvikn zavedeným, kde všetky
úrady len Prusom oddanými osobnosťami obsadené boly^
Bísmark svetu ukázal , že Prusko nemá úmysel zem téťo
nekdy z rúk svojich popustiť : vo Viedni ale ešte raz pokú-
sil sa Oto, či by sa Anstria za peňažitú vynáhradu nezriekb
i Holsteinu ? čo ale vo Viedni s odvolávaním sa na žesť
kategoricky bolo odopreno. Btsmark teda počal o násilnýck
prosriedkoch íozmýšíať, jakoby mohol cieľa svojho äoJBt'f

333

následkom čoho postavenie dvoch susedných veímocl a nek-
dajších spojencov proti Dánsku zo dňa na deň začalo napnu-
tejsí ráz prijímať. Medzi takýmito pomery zavítalo jaro
roku 1866.

Zádušlivá politická sparnosť tlačila celo Európu. Vý-
znamné mlčanie úradných orgánov italských^ neprezkúmateľné
držanie Napoleona , tajné vyjednávanie Pruská s Itáliou^
súsredňovanie ozbrojnvch tlúp, pochody vojanské jak na se-
vere, tak na juhu: boly vSétko znaky nastávajúcej búrky.
BisTnark počítal na vnútornú rozorvanosť Austrie a na jej
smutné finančné postavenie, a vždy drsnatejšie začal vystiipo*-
vať, v tej nádeji, že naSu vládu v šlezvig-holšteinskej otásske
povoťnejšou učiní, v odpornom ale páde počítal na spoluúčin-
kovanie Itálie. Vo Viedni urážlivé počínanie si Btsmarka
tiež mnoho zlej krve narobilo a z mnohej strany s radosťou
hľadelo sa vojne v úsrety. — O tomto čase prišla vláda
rakúska na stopu značnému prepevereniu úradníctva pri prí-
bramskýeh baňách, a poneváč pri tom na javo vyšlo, že židia
českí nemalú účasť v tom brali , na mnohých miipstach v
Čechách nenávisť pospolitého ludu oproti židom veľmi po-
vážlivý stupeň dosiahla ; následkom čoho sa vláda prinútenou
byť videla, posádky v Cesku posilniť. \ Tu začaly pruské
orgány, jak úradné tak neúradné, jakoby na dané znamenie,
kričať o strojení sa Austrie , o nebezpečenstve. Pruskú hro-
ziacom, a vyvolávaly vládu, aby sa aspoň defensívnych pro-
sriedkov lapala. Válečná stránka, ktorá na dvore berlínskom
už od jednoho času prevahu mala, teraz tam priviedla * kráľa,
že nie len sliezke pevnosti opravované, veľkolepým spôsobom
ozbrojované , ale i vojská sberané boly, jakými ešte dosiaľ
Prusko nikdy, nevládlo. Prusko počítalo dosavád asi 19
millionov obyvateľov ; začalo ale také prípravy robiť , že
znalci súdili, že hodlá vystaviť asi 500,000 mužov, 100,000
koni s 1,200 delami, sem ešte nepočítajúc asi 120,000 mužov,
zemskej obrany (Landwehr) prvej hotovosti.

S koncom marca začaly povesti o nastávajúcej vojniB
voždy určitejšie vystupovať.

Austria zamýšľala otázku šlezvik-holsteinsku nemeckému
spolku k rozhodnutiu predložiť, v tej domnenke, že sa vät-
šina spolkových zastupiteľov proti annexii Bismarkom zamý-
šľanej vysloví. Tento dobre vidiac, že frankobrodskv nemecko-
spolkový snem čili bundestag proti nemu nepriateľsky smýšľa,
tvrdil, že je spolok k tomu nekompetentný, pod rukou sa

334

ale usiloval nektoré nemecké dvory pre svoje zámery získaf;
CO sa mu ale zle darilo, lebo zvätša poukazovalo sa na XI.
článok spolkovej akty , podľa ktorého si ani jedon z členov
sám ozbrojené pomábaf • nesmie a dľa nehož proti buriteroyi
vSeobecného mieru v Nemecku celý spolok zbranne vystúpiť
je povinný. — Medzitým válečné^ prípravj pruské voždy
vätších rozmerov nabývali pri čom sa Bismark jednotlivými
hlasy obyvateľstva, válke sa protiviaceho, mýliť nedal. V po-
sledních dňoch marca uz celá Európa vedela, že medzi Prus-
kom a Itáliou jestvuje bil^^teralná smlúva, podpísaná 28 mar/ia,
„pour assiírer la paix de ľ Európ", jako sa v nej spomína,
v skutku ale zaväzujúca obe mocnosti dotiaľ vojnu viesť proti
Áustrii, pokým Prusko nedojde svojho cieľa v Nemecku,
Itália v Benátsku.

Zo strany Austrie sa ešte ani po sviatkoch velikonoč-
ných nebol urobil žiadon rozhodný krok. Vyslanci rakúski
dostali rozkaz jednotlivé dvory ujišťovať o mierumilovnej po-
litike vlády rakúskej , načo Francúzko a Anglicko sa za
prísnu neutralitu vyslovilo na každú prípadnosť ; naproti toma
chýry začaly kolovať o sosredňovaní vojsk v Polsku ; z čoho
nektorí politici optimistickí na intervenciu Ruska v záujme
R&kúska chceli zatvárať. Sredné Štáty, zvlažte Sasko, Ba-
vorsko a Wíirtembergsko zastaly si zrejmo na postať spomä-
nutého XI. článku ; cím na toľko rozhor čily Bimywha^ že od
tohoto času vždy zrejmejšie začal na javo dávať, že nemecký
búnd v dosavádnej svojej forme po toľkých premenách jak
teritoriálnych tak štátoprávnych, jejichž dejišťom bola Európa
od r. 1815., ďalej jestvovať nemôže, a že Prusko už teraa
sa na žiadon pád nedá na bundestagu majorisorať a v svojej
aktívnej politike hatiť. A v skutku nemecký spolok, čo sre-
disko všetkej ochablosti, slabosti a rozorvanosti, nebol schop-
ný ďalšieho živorta ; Bismcurk si ho umienil stroskotať, pone-
váč jeho zámerom v ceste stál, a nový utvoriť, na jehož čelo
by sa Prusko postavilo, a tak hegemóniu v Nemecku doma
HohenzoUem poistiť. Austria však, verná svojmu konservativ-
nému princípu legitimity a historického práva, chcela smlúry
z r. 1815 , a tak i nemecký búnd m statuquo udržať, a tak
mimo holstein-šlezvickej otázky vyvinul sa nový ešte, akutný
apor v záležitosti nemeckého bundu.

Kolotanie sa medzi nádejou udržania pokoja a medzi oba-
vou vypuknúť majúcej vojny trvalo až do polovice mesiaca
apríla. Poťažne dvory často zamieňaly medzi sebou noty,

335

kde sa i jedna í dfuhá stránka nsilovala podozrenie aggres-
sivných zámerov od seba odstrániť a porobené už príprary
válecné rozličným spôsobom ospravedlniť. VonkajSie dvory,
zvlášte Alexander , cár ruský , a Napokon^ namáhali sa spor
tento aspoň na oko na ceste pojednávania pokonať^ avŠak
bez výsledku. Bämark predložil (9. aprila) spolkovému sbro-
maždeniu vo Frankobrode návrh o premenení doterajšieho
spolku, kde medzi iným žiada svolanie nemeckého parlamentu,
postavenie severonemeckých štátov pod vedenie Pruská a
privtelenie polabských vojvodství. Vedenie južnonemeckých
štátov sľubuje Bavorsku, a takto usiloval sa Rakúsko v Ne-
mecku isolovať ; následkom čoho sa napnutosť zvät^íla. Pone-
váč sa ale celá záležitosť specifične nemeckou bola stala,
nenemeeké rakúske národy ujisťovali síce Vládu cestou éaso-
pisectva o loyalnosti a oddanosti svojej, pritom ale aj snažne
ju prosili, aby sa usilovala eistonemeckú túto otázku na ceste
pokojiiého vyrovnania pokouať a vyhnúť vojne, v ktorej ve-
liká vätšina národov rakúskych je docela neinteressovaná.
Žiadalo sa skoro všeobecne svolanie snemov, poukazovalo sa
na osamelosť Rakúska v boji proti dvom nepriateľom, na
tajnosti plné a podozrivé držanie Napoleona , ktorého pro-
sredkovaniu o mier sa vôbec málo verilo, a o ktorom sa za-
čalo rozhlasovať , že za primeranú odmenu na Ťavom brehu
Rýna kroky Bísmarkove schvaluje ; poukazovalo sa na pro-
blematičnosť pomoci sredných nemeckých štátov ; upozorňo-
vala sa vláda na to , že blaho a budúcnosť Austrie nezávisí
od nemeckého spolku , ale od jej vlastných národov ; doka-
zovalo sa , že i v najpriaznivejšom prípade nemôžeme nič
vyhrať a v nepriaznivom že môžeme utratíť kedf nie všetko,
aspoň náramne mnoho : a keíby hlasy tieto neboly bývalý
oslyšané , mohlo sa vyhnúť náramnej, záhube, do ktorej uvr-
hla vojna zvlášte zeme koruny českej ; mohlo sa vyhnúť ná-
ramným stratám a pokoreniu celého mocnárstva.

y kniežatstvách podunajských práve o tomto čase na-
sfiúpivšie zmeny mohly rozlúštenie východnej otázky — jako sa
to všeobecne verilo — za sebou ťahať, a nechýbalo na hla-
soch v nenemeekom a nemaďarskom tábore,^ktoré zvláštnu po-
zornosť v tejto otázke vláde odporúčaly a jej obozretnosť na
srdce kládly, lebo ze od východnej otázky zárísí skvelej šia
budúcnosť Austrie. Avšak rakúska vláda, v povedomí svojej
sily a spravodlivosti svojejí veci a počítajúc azda i na nepo-
pulárnosť Bísmarkovej osoby v Pruskú, dala sa zachvátiť

336

prddom udalostí, až konečne yojne už nebolo možno vjhnúf.
Daromné boly aspoň vyjedná^rania patričných dvorov, s kon-
com mesiaca aptila strany demobilisovania vedené. Prusko
žiadalo v tomto obľade iniciativu od Austrie (21.apr.). a keď
Austria na severe už i k odzbrojeniu hotovou sa osvedčila,
Bismark obranné poriadky, v Itálii proti ukrývaným italským
agressivným chúťkam porobené, za nebezpečné vyhlasoval a
demobilisovanie zo strany pruskej vystalo. — V note rakús-
keho m\instY2i Memdorfa (od 26. Apr.) Rakúsko zdalo sa
byť povolnejSím . sľubovalo Pruskú v Holsteine nektoré
výhody territorialné i strategické ; ponevač ale v tejže note
sa i odvolávaním na ^buud" vyhrážalo, Bismark už ani s čia-
stočným odstúpením Hokteinu nechcel sa uspokojiť^ ale sroje
zámery proti bundu násilným spôsobom chcel uskotočnii

Začiatkom mája všetky nemecké dvory zaoberaly sa roz-
beraním obežníka Bmnarkcvho (od 27. aprila) ohľadom návrhu
spolkovej reformy, kde vyzýva jednotlivé vlády, aby urcily
lehotu otvorenia nemeckého parlamentu, ktorý mal byť kon-
stituvným. Treba nám uznať, že Bismark týmto eirkulárqm
majstrovský ťah bol urobil, ktorým sa politický horizont t
Nemecku začal jasniť : bo nemecké vlády boly týmto prinú-
tené, alebo vysloviť sa za žiadanú lehotu a tak za potrebnosť
reformy, a uznaly s tým už a priori hegemóniu pruská,
alebo onen návrh odvrhly , a tak verejne musely sa t
odpor postaviť s Bismarkom^ a tým uvalily na seba podo-
zrenie, že nechcú jednotu Nemecka. Bismark patrí medri
tých u^užov, ktorí sa veľmi nepreberajú v prosriedkoch,
k vytkni;itému cieľu ich vedúcich, a nehladia na morál-
nosť týchže prosriedkov. Bismark mal len jedon ciel;
ktorý bol užho spolu zásadou, ctižiadosťou a náruživosfou,
totižto territorialné zvätsenie Pruská. A že toto začalo sod-
povedať i žiadosťam <;elého národa pruského, vysritá ztoko,
že opposicia pruských liberalistov proti Bismarkovi pozne-
náhla začala miznúť a on zo dňa nu deň populámejlím ^
'stával. Nektorým začalo sa už 'snívať i o vzkriesení starého
nemeckého cisárstva pod aegidou, to sa rozumie, Bohen-
zoUernovcov. — Sasko , ktoré už od dávnych časov s rakús-
kou politikou voždy verne kráča, počalo tiež robiť príppavyj
čo Bismarkovt ija toľko bolo vítané, že opierajúc sa ná toto
a na naSe prípravy v Itálii , a s odvolávaním sa na solidár-
nosť záujmov pruských a italských, mohol predstierať vždy
nebezpečenstvo , Pruskú hroziace , s odzbrojením zo dňa

337

na (äež odkladal a konečne v note od 30. apríla celkom to
odoprel.

V Itálii medzitým bola povolaná do zbroja i . národnia
garda, yyšej 200,000 mužoy;. Oaribaldi ponuknul svoj meč
službe vlasti ; kráf dostal diktátorskú moc a ^pinisterium bolo
splnomocneno k upotrebenia vSetkýcb financialných žriedel,
i železničné spojenie s Rakúskom bolo pretrhnuté^ tak že
patrno zo všetkého vysvitalo, že Itália chce boj na život a
na smrť. Oduševnenie zmocnilo sa celého talianskeho národa,
dobrovoľnícke sbory boly s úžasným prospechom za krátky
čaa sorganisôvané, za vodcov armády vyznačení Ciatäim, Ou-
chia/i'i^ Durando, Delia Rača, Cugia, Piandli, Gartbaldi. Na čelo
pruskej armády čo vodcovia boli ustanovení kuáfovské knieža
Fri&ä/rich Kwról, Vogel z Falkensteinu^ JSerwarth z Bittenfddu^
gen. Mutius, gen. SUinmetz^ gen. Manteufd a iní. Celá pruská
armáda bola roztriedená na 9 sborov a každému vytknutý
operační terrain, a pritom všetkom ešte sa nehanbili nepria-
telia naši svoje aggressivné zámery zapierať, a svoje prípravy
len za defensivné a rakúskym zbrojením vyvolané vyhlaso-
vať^ ačkofvek Rakúsko ešte raz notou od 5. mája pred
Európou sa osvedčilo, že nemieni všeobecný mier rušiť. 8
tým ale bola už tá, viac komičná a sdemorali žujúca, než z
úprimných zámerov pošlá otázka odzbrojenia zavŕšená. Keď i
iné nemecké štáty, Sasko, Bavorsko, Wtirtemberg, Hannover
začaly svoje podTa stanov spolkových podlžné kontingenty
mobilizovať , celá sredná Európa veľmi marciálnu tvárnosť
vzala na seba.

. Ale i z našej strany začaly sa robiť ohromné prípravy,
mužstvo skoro jedenásť tried bolo svolano pod zástavy ; aby
si vo jSnaneialných nesnádzach svojich na koľko na toľko po-
mohla, vydala vláda ilariadenie od 5. mája , podľa ktorého
1 a 5 zlatové bankovky od národnej banky na seba prijíma
a banku splnomocňuje túto summú papierami vyššieho druhu
zaplnil Tak sa zaopatrilo ľahkým spôsobom asi 120 millionov,
mimo toho bola ešte sto milHonová pôžička v parížskych
financiálnych kruhoch konaná. — V severno-západných zemach
Rakúska, v Čechách a na Morave bola válka proti nadutému
Pruskú populárna, preto tu bolo i vätSie nadšenie pozorovať
než inde, ačkoľvek všetky národy rakúske boly hotové za ideu
rakúsku obete snášaf. Česko j akoby cíťac, že jeho drahá pôda
bude deiišťom krvavej vojny, žiadalo všeobecné ozbrojenie, avšak
bez výsledku. Toto jednanie vlády podobalo sa celkom nedôvere

338

oproti Cechom, ktorjob to citlivo dotklo a oduševnenie, i v iných
zemáeh ixenemeckýeh ukazovať sa počínajúce, veľmi ochladlo ná-
sledkom j ednoho veľmi netaktického článku úradníoh novín od
7. mája, kde sa hovorí, že Rakúsko napadnuté od nepriatplov
s povedomím bude môcť dokázať, že nie z egoistickej politiky,
nie zaspecificne rakúske" záujmy ohopilo sa zbrane,
ale že je to viac vSeobecná idea, idea hájenia práva proti bez-
práviu, za ktorú sa stroji boj; že je to obrana historic-
kého postavenia Austrie v Nemecku. Skoro všetky
národy; nenemeoké daly výraz svojmu žiaľu nad touto ideál-
nou nerakúskou politikou a ešte prôsily o svolanie snemov,
aby tam na zákonnej ceste mohly vyjadriť ^svoje smýšľanie
a ešte raz prosily vládu, aby celý Holstein Slezvig za peňa-
žitú alebo jakúkoľvek inú vynáhradu postúpila Pruskú, aby
sa zriekla nemeckého bundu, aby sa celou svojon silou oborila
na južného nepriateľa. O tomto asi čase bol urobený na
Bísmarka v Berline attentat, a tá duchaprítomnosť, ktorú pri
tom dokázal, k obdivovaniu nútila i jeho nepriateľov a jeKo
populárnosť tým velioe mnoho získala. Registrovať nám tu
ešte prichodí, že sa nachádzali ešte vždy, takí sanguinickí
politici v Austrii, ktorí na základe ružobarvistých zpráv nášho
vyslanca na parížskom dvore kn. Metternicha^ od Napoleona
nám priaznivé kroky očakávali a len vtedy vytriezvovať po-
čali, ked Napolecmova reč, v mestečku Auxerre povedaná, po celej
už Európe kolovala Napoleon sa totižto veľmi určite a jadrne
vyslovil proti dmlúvam z roku 1815., teda proti tým smlú-
vam, za ktorých udržanie sa Austria rútila v boj. Bolo sa
čoho obávať, že Napoleon s našimi nepriateľmi v spolku stojí,
jako sa to vôbec i verilo.

Bismark žiadal vysvetlenie od Saska strany jeho váleč-
ných prípriív ; Sasko sa osvedčilo, že jeho territoriálna poloha je
taká, že podľa terajších pomerov musí sa starať o defensivné pro-
sriedky, spolu ale naložilo svojmu vyslancovi ňa frankfurtskom
bundestagu, aby urobil na základe XI. článka bundesakty móciu
na spolkovú exekúciu, ktorý návrh 9. mája bol tiež od vätšiny
spolkových zástupiteľov prijatý. Avšak bolo predvídať, žePrusko
nepodľahne tomuto nátlaku zo strany bundu, ale že radšej
vystúpi z neho; bolo teda predvídať, že živorenie bundu v dote-
rajšej forme už lén na dni sa počíta. Rakúsko ale vidiac tieto
udalosti v Nemecku, voždy smelšie púšťalo sa na dráhu válečnú .

V prvej polovici mája častejšie vzniklý sporadické chýry
o europejskom kongresse, na ktorom by sa všetky , jak na

339

Veneziu tak na Šlezrig - HoUtein a oa nemecký búnd

Eofah majúoe otázky vyrornai! malý. Bola to poslednia
ótva nádeje na udržanie pokoja. Vätšina národov rakú-
skych nahliadajúc^ že umta Itália^ dielo to Napoleona^
každú príležítosf a každého prosriedka použije ku zavŕšeniu
žiadosti svojich, že teda Veneciu skorej alebo neskorej utratiť
musíme, — nazdávala sa, že i vláda k tomu presvedčeniu
príde a na často spomínanom kongresse pokojnou cestou
túto "otázku pokoná. — Oo sa sporu s Pruskom dotýka,
mnohí politici naSi snívali o pokorení Pruská a o zničení
jeho moci, zabúdzajúc ale pritom, že Bismark porobil svoje
poriadky v Parizi na každú prfpadnosť. Keby sa bolo mohlo
nejako vyhnúť sporu tomuto a vojne z neho sa vyvinujúcej,
vätšina obyvateľstva Austrie s velikou po vďačnosťou bola by
prijala o tom zvesť, a preto z mnohej strany s nádejami spo-
lu ale i so strachom hľadelo sa kongressu v úsrety. Medzi
tým nádeje naše začaly za čas klesať, keJ sme videli vše-
strannú účinlivosť Bismarka^ vyjednávajúceho s jednotlivými
vládami nemeckými, svolavSieho nový snem pruský a vypra-
oovavšieho volebnú, veľmi populárnu basis ku s volaniu nemec-
kého parlamentu; ked sme čítali už i prihlás polnieho
maršalka B&nedeka ku severnej armáde (12. mája) , za jejž
hlaynieho veliteľa vymenovaný bol. Benedekovi podriadení
boli čo náčelníci jednotlivých sborov : gr. Clam - ÚaMas^ gr.
Thun, arcivojvodovia Ernest^ Leopold^ Wilhdm , gr. Featetics^
kn. Ltchfenstem^ a iní. Benedek bol známy z predošlých časov
čo energický muž, udatný vojín, a obľúbený náčelník, a preto
ačkoľvek ešte dosavád nebol žiadnej známky veliteľského
veľducha na javo dal, s, radosťou a dôverou bolo prijato jeho
vymenovanie od obecenstva — Nádeje *naše chované ku kon-
gressu už začaly skoro celkom zanikať, ked sme sa dozvedeli,
že pruské vojská blíža sa severným hraniciam Austrie , že
hlavní stan italský je už v Bologni a že na hraniciach Be-
nátska stojí asi 200,000 mužov so 400 delami a reservou do
150,000 mužov silnou, a že italské lodstvo y adriat'ckom mori
sa začína shromažďovať.

Konečne po dlhom namáhaní kabinetov v Petrohrade v
Londíne a Paríži podarilo sa ustálif na predlohách , ktoré
maly byť základom na začiatku júnia otvoriť sa majúceho
kongressu, alebo aspoň konferencie. V predlohe tej boly vy-
tknuté tri punkty: 1) otázka polabských vojvodství, 2) otázfea
benátska a 3) otázka nemeckého spolku. Éuropejské fórum

22*

340

malo tieto otáskj pokonať a lidj viac sa rozmáhajúcim ne-
príateb<:yám konec urobiť. Čaatejlie bola uz pretriasaná otáskii
territoriáltiej yynáhrady 9a stranu Austrie za odstúpenie
Slezrik-Holsteinu Pruskú ' a za prepustenie Benátska Vthtoŕ
Emanuelovi^ a určenie tej kompensácie malo byť úlohou kon-
gressu. y spoločnej ndte (25. mája) od kabrnetoT troeh
neutrálnych yefmoeností do Berlína^ Viedne a Floreneie
zaslanej, spomína sa : že sa na kongresse bude jednať mimo
troch rečených záležitostí eSte i o iných obecných otázkacb
(o otázke pofskej?) Čo sa ty že polabskýi^h yojrodství nečiní
sa tam žiadna zmienka ani o mffrage imtversel^ ani o jakých
dedičných právach. Reforma nemeckého spolku uyažuje sa,
jedine zo stanoviska europejského, o nemeckom parlamente
nič sa nespomína. Co sa konečne týka Austrie a Itálie:
Benátske tam ani podotknuto nenie, ale na miesto toho
stojí celkom vSeobecne : la consolidation et la securité da
royaume ďltalie.

Austria pristala síce, zvláSte prosredkoyaním ruského
cára y na oboslanie kongressu , ale len pod tou vymienkou,
aby sa territoriálne zTätSenie Pruská a otázka benátska
celkom rytvorily. Prrej ale, nežliby sa kongress eSte bol
soSiel, rakúsky vyslanec na frankfurtskom bundestagu 1 . júnia
oznámil spolkovým zastupiteľom, že Rakúsko rozhodnutie r
otázke . polabských vojvodství skladá do rúk bundu a pod-
voľuje sa jeho riešeniu ; spolu bolo nariadeno , ^by oar.
Gabknz^ rakúsky gubernátor v Holsteine, svolal stavy oieíom
vSeobecného hlasovania (mffrage tmiversel), Prusko opierajúc
sa na gasteinskej smluvy ten článok , v ktorom sa určuje,
že otázku polabskú ani Prusko bez Rakúska ani toto bes
Pruská definitívne riešiť nesmie, obviňovalo Austriu zo zrušenia
gäStýnskej sml^vy a oné kroky vy s. viády našej považovalo ea
casus beUi. — V Stýrskn, Krajinskú a Korutánsku organfsovaly sa
dobrovoľnícke sbory, v Tirolskú a Dalmácii zemská obrana.

Príčiny oných rozhodných krokov našej vys. vlády obra-
dom na reservu otázky benátskej sa týkajúcu , ohľadom na
poriadky v Holsteine porobené a prenesenia otázky polab-
skej pred súdnu stolicu bundu, nie sú nám známe ; len to
vieme, že parížsky kongress , kde už lord Clarendon a lord
Cowley, kn. Goriakqv a bar. Budberg , gr. Btsmark a GoUty
Lamarmora a Dróum de Ľkuys začali medzi sebou vyjednávať,
musel sa bez všetkého výsledku rozísť, a že na Rakúsko
uvalili obviňovanie rušenia mieru europejského, poneváč vraj

341

danú príležitost pokojného yyroynania odmrStilo. Nirody
rakúske s bolesťou ridely, ie i poslednia nidej na preka^eníe
Tojny je šmarená.

Po nesdarení sa kongres3u Viktor Emanud a Bísmark
dostali zas ToTnp^f slobodnej akeie. Bismark^ aby práro Pru*
flka na Holstein obnoril, rozkázal Slezvickému gubernátoroTÍ
Manteufelom^ 9h\ od Rakúšanor neobsadené miesta holšteinské
saaj&l, spolu ale aj Rakúsku ponechala sa sloboda na územie
Slezvické vtiahnuť. Bísmark na nehy postavil armádu, do
500,000 mužov silnú. — Následkom sriadenia piateho sboru
pri osemdesiiatich plulcoeh pechoty a sostavenia sborov do-
brovoľníckych naša armáda mala obnášať vyše 800,000, poceť
to teda pováženia hodný. Z týchto 800,000 malo asi 600,000
tiahnuť do poľa, a síce 350,000 proti severu, a 250,000 proti
juhu, ktorí opierajúc sa na povestný beiiátsky štvorhran
Tahko mohli odolať i tým 500,000 Italcem, ktorých Vthtor
Bkumud pod svoje zástavy vraj sobral. Velenie ne aev«ru,
jako už podotknuto, dostalo sa ea podiel poTni«mu maršalovi
Bemdekovij na juhu arcivojvodovi Albrechtovu AékdPvek nás
nepriatelia prevyšovali {)oetom, vláda rakúska mnoho si
zakladal na svetoznámu udatnosť a vytrvalosť našieho muž-
stva a mnohý z nás teŠil sa sladkou nádejou, že Austria i
bez spojencov pokorí svojich nepriateľov. Príkladov aspoň
tohoto druhu máme dosť v dejinách našich.

Pokým ešte výhľady boly na priateľské vyrovnanie
vzniklých, sporov, vätšina národov rakúskych odrádzala
vláde vojnu, poukazujúc voždy na smutné následky i tej s
najpriaznivejším výsledkom vedenej války ; keď sa ale vládne
kruhy za vojnu určité vyslovily, ked už i poslednie nádeje
na udržanie mieru zanikly, zabudlo sa na domáce spory a
práve orgány onej vÄtSiny Rakúšanov najvrelejsie vyzývaly,
T tej nádeji, že to vláda vynahradí pri vnútornom sriadení,
obyvateľstvo ku podpore, hlásajúc, že sa jedná o česť a budúc-
nosť všetkých rakúskych národov, — a zo všetkých strán
dŕžavy dochádzaly adressy na Jeho Veličestvo, kde ho oby-
vateľstvo uisťovalo o svojej nezlomnej vernosti a oddanosti.
Korporácie a jednotlivci, i mestá, mestečká a dediny prete*
kaly sa tak rečeno v patriotických daroch , skladaných na
oltár vlasti. Austria vzala na seba tvárnosť ohromného táboru.

Nepriateľstvá sa začaly tam, zkade pošiel celý pruskd*
rakúsky spor, — v polabskýoh vojvodstvách. Prusi vtrhli
do Holšteinu , čím na seba nraliíi obviňovanie zo strany

342

Rakúska , že oní zrušili smlúvn gasteinskú. Manteufd rozohnal
od Gablenza (5. junia) svolany, skoro zo samých Augustm-
hwrgovcom oddaných osobností pozostávajúci holsteinský snem*
Gablenz^ poneváč nemal pri sebe vyše 38('0 mužov vojska,
tak zvanú brigádu Koliky utiahuui sa (12. junia) do Hanno-
veránska. Na to bolo diplomatické spojenie mezi Viedňou
a Berlinom pretrhnuto ; gr. Károlyi bol odvolaný z Berlína,
bar. Weriker z Viedne. Bismark rozoslal po nemeckých
dvoroch svoj návrh spolkovej reformy , podľa ktorého by
Nemecko z dvoch bundov malo pozostávať, zo severného, kde
predsedá Prusko a velí nad celým vojskom spolkovým jak
na suchu, tak na mori, a z južného pod vedením Bavorska
a s vytvorením Rakúska.

Ostatnie tri europejské veľmocnosti vyslovily sa za prí-
snu nestrannosť. Mnoho sa síce písalo a hovorilo o inter-
vencii Ruska v koncentrovaní jeho vojsk na západních hra-
niciach kráľovstva poľského, aväak, j ako to neskoršie udalosti
dostatočne dokázaly , bezzákladne. Rusko sa odmieňalo
Austrii ešte za rok 1854. —r Anglicko nemiénilo žiadnu účasť
brať v kontinentálnom tomto spore , ale čo by sa i bolo ku
nečomu odhodlalo, sotva by nám to bolo ku dobrému poslú-
žilo, na koľko sa to dá zatvárať z parlamentarného zasadnu-
tia (11. júnia), kde mnohé ostré slová padlý proti politike
rakúskej. Napoleon svoju mienku o patričnom spore vyja-
dril v liste svojom, 11. júnia písanom Drouin de Lhuys-ovi
cieľom ujavnenia tohože listu, v zákonodarnom shromáždení;
kde spomína svoje diplomatické prosredkovanie, mierumilovné
zámery, svoju prísnu neutralitu a medzi iným povedá : Spor
tento má tri príčiny : nedostatočnú zaokrúhlenosť geografickej
polohy Pruská , túžbu Nemecka po politickom a "jeho po-
trebám neomylne potrebnom preporodení, a nutnosť Italiej.
aby svoju národniu neodvislosť zabezpečila. Že neutrálne
mocnosti síce nemajú toho práva miešať sa do domácich zále-
žitostí susedov , ale že sa preca usilovaly spor pokojnou ce-
stou vyrovnať. Že jestli že by kongress bol sa uskutočnil,
že by on bol zo svojej strany hlasoval za Vätsiu jednotu sred-
ných spolkových štátov, za jejich silnejšiu organisáciu a
vátší zástoj, za vätšiu jednotvárnosť a moc Pruská na severe
a za odstúpenie Benátska za príslušnú vynáhradu. Jestli že
rálka vypukne, že on sa o to dvoje bude usilovať, aby euro-
pejská rovnováha udržaná a neodvislosť Itálie zachovaná bola.
Jak sa zemevid europejských štátov zmení , že sa bude vy-

343

nasnažoTať hranice Francúzka rozSfriť. Z tphoto listu patrno
bolo, že BismaŤk a Viktor Emanuel s porozumením, ba podla
plánu Napoleona pokračovali, a po predku vedela vátšia čiastka
Európy, že i Prusko i Víktot^ Emanuel dosiahne svojich cierov.

Nemecké sredné štáty držaly sa zprvu veľmi váhavé n,
pochybne. Až ich 14. június k rozhodnému kroku prinútil.
Deň tento je historickej pamätnosti , lebo vtedy držal starý
búnd svoje poslednie kompletné zasadnutie, a tento deň zaprí-
činil veliký prevrat Nemecka. Rakúsky vyslanec totižto a
spolu i predseda spolku učinil návrh za mobilisovanie spol-
kových kontingentov, ktorý návrh i vätšina prijala. Bolo to
morálne víťazstvo Rakúska proti Pruskú, ktoré kroz svojeho
zastupiteľa vystúpenie z bundu, protest proti kompetencii jeho
a jeho zrušenie v dosavádnej forme oznámilo. O dva dni
neskorej dekretovala sa spolková exekúcia na návrh saský.
Celá a úplná spolková armáda obnášala 550,000 mužov ; z
toho na Rakúsko pripadalo 173,000, na Prussko 147,< 00, na
štyri kráľovstva, Sasko , Bavorsko, Wiirtemberg a Hannpver
147,000, ostatné malý doplniť kontingenty menších štátov. Za
búnd a mobilisovanie hlasovalo 9 štátov : Rakúsko , Bavor-
sko, Wiirtemberg, Sasko , Hannpver, Kurhessen , veľkovoj-
vodstvo Hessen, Nassau a 16* kuria; proti mobilisovaniu 6
štátov : Prusko , Meklenburg , Oldenburg , Luxemburg , slo-
bodné mestá a thtiringské štáty, ktoré tiež nezadlho povystu-
povaly z bundu a začaly zbrojiť proti Rakúsku. — Prusko
vyhralo výhľad na pomoc asi 57,000 mužov, Rakúsko ale
160,000 spojencov. Badensko nehlasovalo 14. júnia, 16. ale
pripojilo sa južným štátom.

Jako nekdy Fried/rich veliký na začiatku sedmqročnej
války (1756.), tak i teraz vtrhli Prusi do Saska už 15. júnia,
obsadili nezadlho ľ^ipsko i Dražďany a zaplavili 'celé krá-
ľovstvo. Saský kráľ a saská armáda, asi 30,000 mužov
silná, azda aby vyhli osudu, jaký zastihnul ich pradedov
pri Pime, utiahli sa do Čiech. Bismark poslal nezadlho ul-
timátum i hannoveranskému kráľovi Jurajom i kurhessenskému
kniežaťu, v ktorom žiadal odzbrojenie a neutralitu ; čo keď
odmršteno bolo, Hannover i Kurhessen boly tiež obsadené
Prusami. Hannoveránska armáda s kráľom na čele tiahala
ku juhu, aby sa spojila s južnými štáty ; kurhessenský knieža
padol do zajatia prusského. —

Jeho Veličestva císar rakúsky vydal 17.* júnia prihlás
čili manifest ku národom rakúskym , v ktorom vysvetľuje

344

atav vecí a sa osvedčuje , že on nezavdal prííiny ku vojne,
že ale zisknchtivqsf susedov prinútila ho zbrane sa lapiť, a
tak že jedine násilenstvu Pruská pripísaf treba záKubnú
vojnu n Nemcov proti Nemcom.^ Dôverujúc vo spravodlivosť
svojej veci a v hrdinskosf rakúskej armády , v oddanosť a
obetovavosť národov rakúskych , v pomoc spojencov a v po-
moc božiu , vyslovuje nádej víťazstva a osvedčuje sa, že po
zakončení sporu na ústavnej dráhe, po ktorej začal kráčať,
i íalej bude postupovať a že sa bude usilovať jdorozumeuie
všetkých národov docieliť.

Toho samého dža vydal JBenedek energickú a mnoho sľu-
bujúcu proklamáciu k severnej armáde

Po ohlásení sa panovníka obetovavosť miest, korporácií
a jednotlivcov ešte vo yätšej miere začala sa ukazovať než
pred tým, zvlášte v tých zemách, ktoré najskôr boly vysta-
vené nebezpečenstvu nepriateľskej invasie, v zemách koruBj^
českej. Obyvateľstvo české žiadalo zbraň , aby mohlo na
bralách krkonošských priechody a priesmyky brániť, avšak
žiadosť táto patriotická ani teraz ešte nebola splnená^ keď už
takmer očividomé bolo, že nepriateľ na Česko sa rúti* Prí-
činy odoprenia dosaváď niesu ešte dostatočne známe.

Okolo 20. júnia stáli Prusi od západnej Haliče počnúc,
roztiahnutí po Sliezsku a Sasku, už pri samých hranjciach
mocnárstva rakúskeho, pri hraniciach rak. Sliezka a Ceska.
Celá jejich válečná moc rozpadala na dve armády, na armádu
pri Odre stojaciu , alebo sliezsku , na jejž čele stál králevič
Frtedrtch Wilhelm , a na armádu saskú , alebo polabskú, nad
ktorou velel knieža Fríedrích Karol. Hlavné veliteľstvo podr-
žal si sám kráľ Wtlhelm. Naša severná armáda ležala hlav-
ním táborom kolo Holomúca ; o jej rozostavení nič istého sa
nevedelo,* lebo hlavní veliteľ Benedek prísne zakázal všetky
zprávy zo svojho táboru a nepripustil žiadnych dopisovateľov
civilných. — Ačkoívek obecenstvo rakúske s velikou napnú-
tosťou čakalo na <ľalSí vývin veci, a každý krok nádejnej
armády sledovať chcelo, predsa do ohľadu berúc, že zprávy,
z táboru podávané, nepriateľovi' dobré služby preukazovať
môžu, odobrilo poriadky ešte voždy populárneho Benedeka* —
Italská armáda počítala štyri sbory pod vedením Cíaldmiho^
Dwranda^ Cudiiariho a Ddla Roccy, Hlavné veliteľstvo podr-
žal si tiež sám kráľ Viktor íktumud ^ ktorý sa tiež mečom
opásal za „slobodu a neodvi«losť* Itálie, jako to bol vo svo-
jom manifeste oznámil. Armáda táto opierala sa na Bresciu,

345

Cremonii a Bologau, celom sóo obrátená proti Míncio a Pádu,
hraničným to riekam Benátska. Poceť jej regulárneho Tojska
udával sa ua 220,000 mužov, sem nepočítajúc reservu, blízke
posádky a 20 práporov dobrovoľníckych pod vedením QoH'
baldihó^ ktorý si za dejište Tirolsko bol v^tknul. Gen. La-
marmora vo známosť uviedol v mene Viktor Émantiela prípisom
od 20. junia arcivojvodovi Albrechtovi\ že „teraz prišla doba vy-
manenia Itálie^ od stolet í cudzincom utláčanej, z dlhej a potup-
nej poroby^ a íe o tri dni nepriateľstvo začne.

Medzitým na severe sa započala válečná akcia. Prusi
totižto prestúpili 22. júnia hranice české pri Warensdorfe,
a v Osviecime oddali už 21. júnia úradne vypovedanie války.
Nasledujúceho -dňa prepadli pod vedením v Rakú ku pre
svoje dlžoby a kúsky dobre známeho Heydebranda bohuinín*
ske (Oderberg) nádražie , pokazili ďalekopis a železnicu a
zase sa utiahli. Od tohoto dňa začali sa tisnúi! po celej hra-
nici cez KrkonoSe do Čiech proti Libércu (Reich^nberg),
Bumburku, Zwickave, Tepliciam a do Sliezska, čo im pražiad*
ných ťažkostí nerobilo , poneváč hranice p^ázne boly našeho
vojska, a obyvateľstvo, ktoré by ľahko bolo mohlo prieämyky
brániť, nedostalo povolenie ozbrojiť sa. Že rakúska severná
armáda neobsadila nad mieru dôležité v strategickom ohľade
pohorie krkonošské, toho príčinu nevedel nik pochopiť. Na-
pnutosť obecenstva zo dňu na deň vzrastala, a to tým viae,
že o severnej rakúskej armáde nebolo slovíčka slyšať; Be-
nedek zahaľoval sa tmavým plášťom tajomkárstva. Ačkoľvek
sme, dôverovali v chrabrosť našich vojínov , — boly. to naj-
viac pluky uhorské, všetkými kmeny zastúpené, — dôverovalo
sa v strategické známostí veliteľa, v jehožto držaní sa nejaká
vojanská lesť hľadala, ale bolelo to všetkých Rakúšanov^ že
územie rakúske má byť javišťom krvavých bitiek, zkazonos-
nej vojny ; bolela nás dvojnásobne , že sa to malo di^ť na .
území pobratimých Cechov.

Prvej ale, nežli bol na severnom bojišti nastal rozhodný
boj, na juhu bola svedená bitka velikých následkov.

Kráľovstvo Benátske odďeleno je od ostatnej Itálie hrani-
cami, prírodou vytknutými, na západ jazerom di Garda a vy-
tekujúcou z neho riekou Mincio, na juhu širokou riekou Pá-
dom (Po) , na severe nebotyčnými Alpami, na východ mo-
rom adriatickým. Hnedí u výtoku Mincia z lago di Garda
ležala rakúska dosaváJ pevnosť Peschiera; druhá zas pev-
nosť Mantova na dolnom konci Mincia. Tieto dve pevnogti,

346

zylášte ale Mantova , obtočená sňc zo troch strán rozsiahlym
močiarom , sú strážou proti nepriateľovi, ktorýby cez Mineio
chcel vtrhnúť do Benátska. Z južnej strany , kde sa mutný
Pád valí, je priechod ešte obťažnejší, lebo celý kraj posiaty
je priekopami, spojujúcimi Pád s riekou Adige, ktorá bez
máia pararellne tečie najprv s Minciom a potom s Pádom.
Na Adige stoja tiež dve pevnosti, Verona a Legnago, a tieto
tvoria s hore udanými často spomínaný a za nevydobytny
držaný stvorhran. — Už 21. júnia boly zamieňané výstrely
medzi predstrážami našimi a dobrovoľníkov italských na hra-
niciach Tirolská. Po uplynutí trojdňovej lehoty, ktorú bol
vytknul Lamarynora vo svojom prípise na arcivojvodu Albrechta
23. júnia, prestúpil Viktor Emanuel Mineio medzi Mantuou a
Peschierou pri Goito, chcejúc prvé svoje víťaztvo vo výročný
deň víťaztva pri Solferine (24. júnia 1859.) sláviť. Vtom
ietom čase mal prestúpiť i Cialdini juzmi hranicu Benátska.
Pád a Adige, a mal postupovať proti Pádové , čo medzi tým
Oarihaldi si mal priechod cez južné Tirolsko vynútiť a od
severu vtrhnúť do Benátoka ; loďstvo ale malo sa postaviť od
východu pri Benátkach. Teda zo štýr strán súčasný nápad.
Vo troch kolónach prestúpila hlavná armáda italská, do
120,000 mužov siloá, pod vedením samého kráľa západnú
hranicu benátskeho kráľovstva , Mineio. Rakúska brigáda
Pulzová^ vidiac presilu, utiahla sa bez všetkého odporu pod
múry Verony. Západne od Verony asi na pol druhej míle
tiahne sa rovina, z nejžto vystupujii výšiny v južnom smere.
Druhého dňa (bolo to v nedeľu 24. júi*ia) vybralo sa rakúske
vojsko z Verony a obsadilo vršky okolo ^San Giustiny, Som-
my a Sommaeampagne , kde ešte nepriateľa nebolo. Tento
rýchly postup cisárskeho vojska bol rozhodný ; naše čaty
vpadly Italcom v íavé kriedlo pod vedením Dwranda. Neza-
<llho však prišiel mu na pomoc i Cuchiari i Delia Rocca atak
všetky tri sbory italské dostaly sa do ohňa. Front našeho
vojska bol obrátený zprvu ku západu , neskorej sa zvrtnul
ku juhu. Boj bol veľmi krutý ; rozliorčenosť a vytrvalosť na
oboch stranách. Najtuhšie ale bolo bojovano pri Monte
Vento a pri Custozze , ktoré posicie naši v popoludňajších
hodinách dobyli. Italci pod večer začali cúfať, ačkoľvek delá
hrmely až do 8. hodiny. Nepriateľ zanechal konečne bojište
a utiahnul sa zas na pravý breh Mincia. I Cialdim bol pre-
šiel čez Pád pri Poleselle; keď ale následkom našeho víťaí-
tva celý jejich plán zkazený bol, musel sa i on zas vrátiť

347

ku Ferrare. Garíbaldi síce ytrhnul tiež du Judicarie (južné
Tirolskou ale na bralách Tirolská bola. zlomená odyážnosf
jeho dobrovorníkov. Nepriateľ utratil na mŕtvych a rane-
ných do 8.000; medzi ranenými bol i syn kráfov kn. Ama-
deus. Zajato bolo z nich 4,000 mužoY. NaSe straty obná-
Saly len asi polovicu. Podľa doterajSích rakúskych výkazov
naSich zajali asi 600, podľa florentinských 2115 mužov. Mimo
celého bojišta, posiateho ' nesčŕaelnými prístrojami váleénými
utekajúceho nepriateľa, za korisť padlo našim i 16 diel vät-
Sieho kalibru. — Tak našli Italci svoje Solferino pri Custozze.
Viktor Emanuel musel sa na defensivu ohradiť.

Horšie stály veci na severe. Prusi obsadili hory krko-
nošské bez všetkých prekážok, a len vtedy, keJ už najnebez-
pečnejšie posicie v jejich rukách boly, zastala im naša severná
armáda cestu. Celý svet sa divil nad zdĺhavosťou Éenedehyvou^
ktorý až do 21. júnia v Olomúci sa bavil, ba mnohý už i z
iného ho začali upodozrievať, až sa konečne dokázalo, že na
všetkom jedine naši nemeckí spojenci sú vinou. Podľa vypra-
covaného a na nj^jvyšŠom mieste odobreného plánu mal totižto
Benedek počkať shotovenie sa južnonemeckých štátov a naraz
v /eelej čiare od Moravy až po Rýn mali postupovať naši a
Nemci proti severu. Medzitým naši južnonemeekí spojenci,
Bavorci , Wúrtemberčania , Badenci takú zdĺhavosť a neteč-
noflť začali na javo dávať, že sa právom mohlo o tom pochy-
bovať, či ozaj chcú rozhodnutie 14. a 16. júnia vskutok uviesť.
Oni síce mobilisovali, ale veľmi pomaly, a keď smobilisovali,
začali sa hašteriť pri voľbe spolkového veliteľa. Wíirtember-
čanov, Badencov a Nassaucov, alebo 8. sbor viedol Alexander
Hessenský ; Bavorcov, alebo 7. sbor Karol Bavorským na kto-
rého konečne "pripadlo i hlavné veliteľstvo oboch sborov. —
PotoiĎ im bolo naloženo spojiť oba sbory, i lazili z jednoho
miesta na iné, vydávali proklamácie , dali sa oslavovať na
konto budúcich triumfov a trvalo to päť týdni, až sa konečne
preca len spojili, ale už jposí/esía. Celé toto počínanie jakoby
z oka bolo vypadlo starému bundu. A na týchto spojencov
sa u nás, pravda nie u všetkých , veľmi^ mnoho počítalo , a
pre týchto spojencov bolo obetovano Česko, lebo Benedek
mal čakať na jejich shotovenie , a ked! konečne p-^spiechal
Cesku na pomoc, už bolo bohužiaľ prineskoro. Jako nekdy
za časov sliezskych válok pod panovaním Márie Therezie a
Friedíľicha Velikého častejšie, tak i teraz mal sa rozhodnúť spor
medzi Austriou a Pruskom na území českom. Obe armády.

348

Srnské , i slieziika i saská rútífy sa na Čechy , tamtá eez
[ácbod (26. júuia) , táto cez Liberee íRéichenberg) s tým
ámyslom, že jedna ku druhej yždy riac a viae sa tbliäujáe,
konečne že sa obe spoja kolo JozeK>ya, kde je sief severočeskej
železnice. - Za basis jejich operačného trojhrann slúžily im
pevnosti sliezske. Obyvateľstvo severného Ceska, prestrašeno
velikými kontribúciami, jaké vybierali Prusi v Sasku , nažalo
utekaf do Prahy a na juh, a captfe ale iíradníctvo. A v prarde
Prusi i na nafiom území začali vybierať veliké kontribncie,
tak ku. pr. mesto Liberee muselo zaplatíf jedon millioii zl.
Vonkovskému ludu nakladané boly vefké rekvisieie; tak ee
hrôza začala sa zmocňovať obyvateľstva koruny českjej. —
Benedek so severnou našou armádou usiloval sa prekaziť spo-
jenie celej pruskej armády v Čechách, a preto vrhnul sa im
medzi obe spomänuté kolonny, opierajúc sa pri tom na pev-
nosti Jozefov a Kráľový Hradec. Od 26. júnia bolo zápaseno
a bojovano pri Podole ; 27. pri Náchode, Vysokove, Skalici,
pri Mnichovom Hradci ; 28. zvláSte pri Trutnóve ; na mnohých
miestach museli nepriatelia pred udatnosťou našich Yojínov
cúfať, a vSak obyčajne zase sa vrátili s posilou a boj sa oV
novil na celej čiare. Na pravom kriedfe našej armády stál
sám Beriedek proti sliezskej armáde, ktorá po bitkách pri Ná*
chode a Skalici začala ustupovať do Sliezska ; v centrume bol
j postavený Gablenss, ktorý pri Trutnóve zprvu zahnal centrum

I nepriateľské, ale potom pred presilou ustupovať musel až po

I Králové Dvur (Kôniginhof) ; ľavému kriedlu, kde i Sasi stali,

[ velel Clam QaUas, Po štvordňovom krvavom boji naše yojsko

[ tak bolo zunované, že nebolo v stave vydržať nátlak polabskej

\ armády. Clam Gallas začal ustupovať, a Benedek^ aby mu ná^

sledkom toho saská armáda do chrbta neprišla, bol tiež pri-
nútený po krvavých ešte bojoch pri Jaroméŕi, Králové Dvoíre
i *a Jičíne (29. júnia) s celou armádou sa utiahnuť medzí perno-

(sti Jozefovo a Kráľový Hradec •(30. júnia). Najsmutnejšie pri
tom bolo ale to, že teraz spojenie oboch pruských armád na-
sledovalo.—S prvým júliom Prusi na všetky strany napredovali.
Udalosti tieto vzbudily žiaľ ▼ ňadrách každého loyalného
Rakúšana a tušenie eSte vätšieho nešťastia začalo sa rozmá-
hať. Praha trnnla strachom pred nepriateľskou invasiou;
všetko utekalo ku juhu a do Bavor; miestodržiteľstvo krá-
ľovstva českého bolo preneseno do Plzňa« Proti spojencom
západným povstala všeobecná nedôvera, ba keď hánnoveran-
ský krilľ s celou svojou armádou po bitke pri Langensalze,

349

•

béz toho Ée by 47^000 Bayorcor, ktorí len na Štyri míle
stáli, bolí len krok urobili ka yyslobodeniu severných svo-
jich spojencov, na tnilosf sa vzdaf prinútený (29. júnía) bol,
nektori -i zradu tnSili v chovaní sa Bavorska a Wúrtember-
ska. O hannoveranskej armáde , ktorá pozostávala dsi zo
20,000 mužov, kolovaly až od 18. júnia tie najrozličnejšie
chýry; hneď sa písalo, že ku juhu tiahnú, ba že sa už s
južnými štáty aj spojili, hneď zas, že sú od Prusov obkrúčení,
že sa ale prebili a že tiahnú ku severu, až konečne 29* júnia
spoľahlivé zprávy došlý o kapitulácii a o tom, že by ich Ba-
vorci, ktorí ale vraj nevedeli, kde tamtí stoja ! — boli mohli
oslobodiť.

Že naše straty na severnom b^jišti v posledních dňoch
júnia utrpené velmi značné byť musely, dokazovaly to tisíce
ranených, ^železnicou na južné strany monarchie zasielané;
numericky to určiť ešte dosaváď nie sme v stave, lebo nám
zchádzajú úplné úradné zprávy ; Prusi ich počftajú na 30,000.
Že ale i Prusi veliké straty utrpeli, o tom nik nepochyboval
f a zatvárať bolo možno i z toho , že asi tri dni potrebovali,
kým sa posbierali a nový útok na našich urobili* Už ale i
z dosavadních udalostí sa dokázalo, že Prusi zvlášte pomocou
svojich ihlicových puSiek (Zttndnadelgewehr) napredovali a
tým . mali čo ďakovať všetky dosavádne vydobyté výhody*
Hlavnia sila úašej armády záležala dosaváď v bodáku pechoty
a v rýchlom , ohnivom útoku našeho jazdectva ; kavalleria
ale nemala dosaváď ani dostatočného ani príhodného terrai-
nn a náš bodák bol docela paralysoraný ihlícovými puškami, *)

S nebezpečnou touto zbraňou v rukách čakali Prusi na
istú dialku naše s bodákom k útoku sa ženúce pluky, potom
začali rýchlo , za minútu päť šesť ráz strielať a naše rady

*) Zbraň táto má tu vlastnosť, že sa nenabíja od predka oievou, ale
od híaviSťa , kde sa yeíuxi jednoduchým spôsobom celý už hotový
nábitok môže vložiť , čím sa náramne mnoho Času získa, tak že
pokým dosaváď užívanou puikou jedon výstrel sa urobil, z onej
môže sa za ten samý čas vystrelili päť i šesť ráz. Vynálezca
zbrane tejto nazýva sa Dreyse, a v Pruskú je všeobecne zavedená.
I u nás vystúpili nektori mužovfa, tak Pistolnik a Linder s podôb-

^ nými asi opravami, avšak va vysokých naSich vojanskýoh kru-

hoch nepochopiteTným spôsobom oslyšaní bolí. Keď videli ale
ohromné výsledky ihlicových pušiek pruských, teraz všetky euro-
pejské štáty ponáhfajn sa svoje armády takými zaopatriť, a na
strategickom poli to doista veliké následky bude za sebou ťahať.

I (Sr. nižej článočky pod záhlavím XVI. Víelido.)

350

tak boly sriedené pryej nežli by srôj bodák boly mohly
poažiť, že sa prinútenými byť yideli ustúpiť.

Najkryarejší deň v celej yálke, a jedon z najsmutnejšich
y dejinách šíreho Rakúska bol deň 3* Júlia. Čo boli Cannae
pre Kímanoy , Varná a Moháč pre Uhorsko , to ostaté Kxa-
loyý Hradec pre Anstriu. Len s bolesťou mo^no nám je
yzpomnúť si naň!

Celá naSa seyeráá armáda, po horespomänutom ustúpení
ku juhu, bola postayená na prayom brehu rieky Labe, zá-
padne od Jozefova a Kráľ. Hradca, medzi Smiricami a Nechá-
nicami, y čiare naznačenej potokom byátrickým. Postayenie
toto, ešte porníini šancami sosilneno, nebolo nepriazniyé a
možno ho nazvať de fensiy n jm, y ktorom sa dal očakávať útok
nepriateľa. Chrbát opretý bol o pevnosť Kŕ. Hradca, kde
viac válečných mostov viedlo čez Labe ; centrum stálo na
ceste z Jičína do Hradca vedúcej , pri obci Sadovej, opiera-
júc sa na výšiny obce Lipy a zámku Chlumu; ľavé kriédlo
klonilo sa ku Nechanoviciam, pravé ale opieralo sa na pevnosť
Jozefov. — Bolo to v utorok. Nebo bolo čiernymi oblakami
zatiahnuté a hustý dážď lial sa od samučkého rána a rozmo-
čil cesty ku nemalej škode našej artillerie a kavallerie. Bit-
ka započala sa okolo ôsmej hodiny raňajšej s hrmotom tisíc
päť sto diel. Naši udatní vojínovia držali sa tak zmužil^, že
do samého poludnia nie len podržali svoje stanovisko, ale
nepriateľa na mnohých miestach i k cúfaniu prinútili. Prusi
na to sdvojnásobneným namáhaním udreli -na naše pravé
kriedlo a na centrum, a pokým tam bola obrátená celá pozor-
nosť rakúskeho štábu, s rozbesneným ohňom oborili sa i na
ľavé kriedlo, sosilnené Sasami a vedené zaa Clam Oallasom,
Vždy vätšmej tlačené bolo toto kriedlo veľkou presilou, a za-
krytému dymom prachu, ktorý dažďom tlačený bol ku zemi,
konečne podarilo sa nepriateľovi pokročiť až ku Chlumu, za
chrbát našeho centrum, ktorý dôležitý punkt nepochopiteľným
spôsobom od našich nebol obsadený. Tento plán tak nepred-
vídane bol prevedený od Prusoy, že naše vojská, na ktoré sa
strieľalo i z boku i od chrbta, klátiť sa počaly* Od 3. Ko-
diny popoľudňajšej nebolo už viac pomyslenia na zadržanie
válečnej čiary a na obnovenie boja tým menej. Najprv ľavé
kriedlo začalo sa uťahovať cez 14 váločných mostov na Labe
ku východu. Ustupovanie dialo sa z počiatku dosť pravidelne,
ale pozdejšie zmenilo sa v útek, keď celé brigády centrumu
a konečne i pravé kriedlo reterirovať začaly. Smätok množil

351

sa z minúty na minútu, keď Prusi r mohutných massack na-
pádali ustupujúce Toje. Na darmo namáhal sa br. Ramming
so srojim na 17,000 stopeným sborom ustupujúcich zakrýval
Už klonily sa tiene noci a eSte vždy hnala sa jazda a artille-
ria cez rady unavenej pechoty. Strašlivé výjavy udaly Sii
zvlášte pri priechode rieky Labe. Od svetoznámeho úteku
Francúzov cez Berezinu (v nov. 1812) história nevie vykázať
podobnú tragickú udalosť. Mosty utekajúcim totižto nesta-
éily a boly najviac delostrelectvom a jazdou zaujaté. Tisíce
vrhli sa teda do rieky; ktorý vedel plávať, zachránil sa, al^
nebol od svojich spoločníkov vo vode zadusený ; že vraj t^k
rečeno most spravil sa z mrtvôI ; koľko tam zahynulo, nik
nečítal , ani ich nesčíta. Jedna čiastka armády ute-
kala ku výchpdu ku Hohenbrucku, druhá ale popri Labe ku
juhu, ku Pardubiciam. Deväť hodín trval útek ; infanteria,
kavalleria a artilleria , všetko spolu pomieSané, a všade za
nimi pruská jazda a delostrelectvo cvalom. Mnohý, ktorý
šťastne vyhnul v poctivom .boji guíkám, teraz unavený, vy-
hladnutý, — lebo vraj 36 hodín nejedli naši — mdlobou kle-
sol a pod podkovami pruských koni a kolesami diel vydal
dušu svoju ! Koľkí tam zahynuli z bratov a príbuzných na-
šich?! Ale odvráťme slziace zraky od strašných týchto
obrazov a krvácajúce srdcia od bolestných rozpomienok!

Na druhý deň , keď hlavní veliteľ svoju povestnú zprávu
vo Yysokom Mýte písal , naša krásna severná armáda , na
ktorú sa toľké nádeje skladaly, od ktorej sa pokarhanie ziskn-
chtivého Prušiaka takmer s istotou očakávalo, nejestvovala už
len v zlomkoch. Osem dní postačovalo ku jej stroskotaniu !

Do podrobná ešte nemožno udať straty, lebo úradne vý.
kazy nie sú ešte sostavené. Doista sú ony veliké. Z prvú
sa udávaly na 80,000, ale sotva prestupujú 50,000 všetko spo-
lu na zajatých, padlých a ranených. Prusi zajali 19,000
našich a odňali nám vraj do 150 diel. Co sa týka počtu
tých, ktorí brali účasť na nešťastnej bitke tejto, Prusov malo
byť 230,000, našich 180,000. Nektoré pluky naše, jako
Alexander, Hannover, Martini a Ramming strašne ťrpely. Osob-
ná udatnosť a vytrvalosť našeho vojska došla uznania i u
uepriateľa. Mimo ihlicových pušiek že i chyby, z našej strany
porobené, dobre poslúžily nepriateľovi ; v com ale pozostávaly
a od koho boly spáchané ? to dosavád nenie dostatočne kon-
štatované , to budúcnosť ukáže. Na teraz sa muselo rozhor-
čené obecenstvo s tým uspokojiť, že poľní maršal B&nedek

352

bol WaTnieho reliteístra pozbarený, gr. €l(mh Oaílaa, náčel-
ník I. armádneho sboŕn, bar. Hmiksteín, chef Štábu, a Eirú^
mai/väS, riaditer operačnej lanceltarie, pred vojanský súd po-
stareny, a celý operačný plán kompetentBým psobnqsfam k
posúdeniu predložený, ktoré ho za chybný uznaly«

Yeliké boly následky katastrofy kraľo^radeckej. Jeho
Yeličestyo cisár rakúsky odstúpil kráľovstro benátske Napo^
leoncyotj aby tak možným sa stalo i južnú armádu proti seyer-
némn nepriateľoyi upotrebif. Myslelo sa, že r tým je otázka
Irenátska zakončená; ayšak jako to nastupivSe udalosti doká-
zaly ^ ešte mnoho nepríjemností zapríčinila ona Rakúsku.
Niet podobného príkladu v celom dejepise, že by nektorý
Štát po víťaztre bol tak krásnn provinciu utratil, a druhý po
utrpenej porážke tú samu obdržal, jakú utratila Austria po-
slávnom dni pri Custozze a jakú mal dostať Vtktór Emanuel
po porážke 24. jánia. — Prusi roztiali sa t pravom smyale
slova skoro po celom Ceskn , po Morave , po Sliezsku a zá-
padnej Haliči bez vSetkého odporu, ySade neslýchané rekvisi-
cie a náramné kontribúcie nakladajúc. I zlatá Praha padla
(8. Júlia) do rúk jejich, a na HradiSti, sídle to slávnych nekdy
kráľov českých, rozbil teraz svoj stan veliteľ prusskej po
sádky. Vydržiavame tejto posádky stálo Prahu každodenne
30,000 zl. r, č. ! Pýcha a nadutosť nepriateľa nemala žiad-
nych hraníc a desaťročia pominú , kým ga zotrú stopy jeho
hospodárenia. — Pozostatky naSej armády začaly sa pomaly
shromažďovať kolo Holomúca, a za krátky čas bola zas na
toľko sriadená, že bola boja schopná. Hneď po katastrofe
pri Kráľ. Hradci bol Benedek kroz Gablmza s' pruským krá-
ľom Vtlémomy ktorý tiež na bojiSti sa nachádzal, o šesť týd-
ňové prímerie vyjednával ; čo ale, poneváč Prusi odstúpenie
i severočeských pevností, eíte v rakúskych rukách sa nachá-
dzajúcich, jako Kráľ Hradca, Jozefova, Theresienstadtu urput-
ne žiadali, na najvySšom mieste nebolo odohreno. Vyjedná-
vanie o prímerie jak s Prusom tak s Viktor Enumudom vzal na
seba Napoleon. Prusi medzitým vždy postupovali ďalej ku
juhu a približovali sa Viedni. — Nektoré politické stránky,
tak menovite centralisti a dualisti, usilovali sa smutnú polo-
hu vlády vykoristiť k dosiahnutiu svojich separatistických žiado-
stí, proti čomu sa ale Jeho Velič. cisár energicky oprel, keď
zakázal všecky diskussie o vnútorných záležitosťach na ceste
časopisectva , vysloviac pri tom, že jako raz prisľúbil, že bude
ústavne panovať, že slovo toto dané bude i držať.

353

Pokým Rakúsko oplakáralo nešťastný deň pri Kr. Hradci
a Sadovej, z Nemecka také náreStia prichádzalj , ktoré nás
y tom potnrdzoraly , že, kdežto sa Anstria obetovala za Ne-
mecko, kdežto všetky národy rakúske krvácaly za udržanie
bnndu, do ktorého nás i tak nič nebolo, že spojenci naši zrada
pácbajú na Austrii. Wtirtemberci a Bavorci sa- ešte vždy
nevedeli spojiť a kn. Wilém z Badenu už 6. júIía na chýr o
udalosfach v Čechách sa vyslovil , že v týchto okolnosťach sa

Í'emu nevidí byť radným, aby badenské voje ešte ďalej účasť
iraly na boji proti Frasom , ktorí i tam vždy ďalej ku juhu^
napredovali.

Z Itálie tiež smatné a znepokojajúce zprávy dochádzaly.
Benátsko bolo Napoleovwvi odstúpeno a naše vojská kn Viedni
už na ceste postavené, aby so sevornoa armádoa sa spojac

Sroti Prusom operovať mohly; Napoleon však chladom na
lenátsko ešte neporobil žiadnych poriadkov, a italská armáda
pod vedením CialSdniho zas prestúpila hranice, aby uťahajúce
sa naše plnky všade za pätou sledovala. Tak prišlo Rakúsko
do toho abnormného položenia, že provincia benátska, až nie
viac sebe prislúchajúcu , preca brániť muselo. Jedna čiastka
južnej armády ostala teda v hlavnejších pevnosťach, ktoré
Italci obliehať zamýšľali, druhá čiastka ale, menšie pevnosti
a mosty za sebou páľac, aby prekazila cestu Ciálddnimu^ po-
stupovala ku severu.

Medzi rozbúranými pevnosťami spomänutia zasluhuje
zvlášte Borgoforte a fiovigo, kde naši 150 ťahauých diel za-
hlobili a viac tisíc centov pušného prachu do povetria vyhodili.
Roku 1866. boly mimo Uhorska v ostatní ch korunných
zemach dva odbery novákov čili rekrutov prevedené, a už
v Uhrách bolo druhé nováčenie nariadeno, letore ale násled-
kom zvláštneho príhlasu Jeho Velič. cisára ku národom uhor-
ským, kde s odvolávaním sa na jejich obetovavosť^ v ťažkých
okolnosťach tolkoráz dol^ázanú , a hŕdinskosť synov Uhorska
pod zástavy svoje vyvoláva, zastaveno a dobrovoľným verbo-
vaním vynahradeno bolo. Dňa 10. Júlia vyšiel nový cisársky
manifest, ktorý vzbudzuje dôveru národov proti Jeho Veli-
Čestvu^ a ktorý nádej vyslovuje že navzdor zastihnuvšej Au-
striu nehode , rakúske národy verne a Ibyalne i napotom
svôjeho panovníka napomáhať budú. VätSina národov vyslo-
vila sa cestou časopiséctva v ten smysel, že jestliže Prusko
len i píaď rakúskej pôdy za vymienku prímeria a pokoja
žiada, že sú hotové pohromy vojny spásať; jestliže ale len

354

TTstúpenie (Rakúska z bunda robí <albkostí, radíly a presily^
aDj Tiáda k dobréma svojich národov zriekla sa svojho posta-
venia v Nemecku a aby pokoj urobila.

Vyjednávanie o prímerie a o pokoj, prevzaté od Napole"
ona^ jako uz pripomänuto, neviedly k žiadnemu výsledku ;
lebo Prusko žiadalo mimo vystúpenia z bundu, kde ono samo
chcelo vyvodiť; od Rakúska í vydržiavanie svojich Tojsk počas
vyjednávania , odstúpenie severočeských pevností , zastavenie
južnej armády, ku Viedni pospiechajúeej, v pol ceste ; Viktor
Emanuel naproti tomu žiadal mimo Benátska í juž^é Tirol-
sko, Istriu a všetky iné Talianmi obývané mestá, a čo by i
bol chcel jednostranne s Austriou pokoj uzavreť, solidárnosť
s Pruskom zabraňovala mu to , pokým toto boj vedie. Napo-
leon usiloval sa síce miernif ; odmienky tieto, a vSak bez do-
statočného dôrazu a tak bez výsledku.

Jadro južnej armády, asi 80,000 mužov, stálo už 15. ju-
lia pri Viedni. Hlavné velitefstvo' nad celým vojskom rakús-
kym bolo svereno arcivojvodovi AThrechJtovi. Prusi, ktorí už
pod zbraň postavili i tie triedy, na ktoré by pri normálnom
behu len r. 1868. a 1869. bol prišiel poriadok, zaplniac tak-
to utrpené straty, obsadili už celú Moravu ; kráf Vilém, a
Bismark sídlili za čas v Brne, — a nezadlho spojily sa zas
obe jejich armády, jak polabská tak sliezska, na pôde Dol-
nieho Rakúska s nepriateľskými zámery proti Viedni. —
Viedne zmocnil sa na to panický strach ; cisársky dvor,
ministeria a všetky úrady robily prípravy k presídlenia sa
do Budína, kam už J. V. cisárovná i s detmi sa bola odo-
brala. Viedeň, ktorá sa ináč geriruje čo zástupca celého
mocnárstva, a chce smeiodajcom byť, teraz potratila duclia
a prosila na najvyššom mieste , aby za otvorené mesto vy-
hlásená bola, t j. nepriatelovi chcela brány otvoriť, len aby
škody neutrpela. V Dolnom Rakúsku, v Korutánsku a v
Krajine, ba i v severozápadných stoliciach Uhorska, teda na
Slovensku, mala byť zemská obrana (Landwehr) organiso-
vaná. Teraz sa i^ačali prosriedkov chytať^, ktoré , keď moUy
byť prospešné jako v Češku — alebo zapovrhovali alebo sa
ich báli. Benedettt\ vyslanec francúzky, ustavične behal medzi-
tým z Viedne do pruského táboru a nazad, zamieňal časté
zprávy ďalekopisné s Napoleonom b, pokračoval vo vyjednávaní
o prímerie. Prusko sa konečne osvedčilo, že nežiada od
Rakúska žiadnej territoríálnej kompensácie , len jeho vytvo-
renie z bundu a celkom slobodnú ruku jak v polabskýeh voj*

355

Todstrách^ tak r Nemeckn. — Menšie boje ale yždy trvalý;
tak na Morare sviedli sa Šarvátky medzi Benedékom a pozo-
statkami severnej armády, od Olomuca Yiedni na pomoc po-
spiechajúcemu, a Prusami, pri Dnbe, pri Pŕerove, pri Tova-
žove 15» júlia, po ktorýelí neSťastných srážkaeh na uhorskú
pôdu bol zahnaný; mimo toho í v Západnej Halici častá Icrr
tiekla, jako i v južnom Tirolskú. Takto teda stály veci kolo
20. Júlia.

Hlavná sila rakúskej válečnej moci súsrednená bola
kolo Viedne a pri Fiorisdorfe, lebo sa vôbec verilo, žePmsi
tam budú chceť vynútiť priechod cez Dunaj. Keď sa ale títo
na moravských nivách (Marchfeld), na ľavom brehu Dunaja
dolu od Viedne, a na pravom brehu rieky Moravy rozložili,
a keď sa zrejmým stalo, že medzí Viedňou a Prešporkom
kdesi budú chieeť prekročiť Dunaj, vätsina nekdajíej severnej
armády bola stiahnutá do Bielych Hôr alebo tak zvaných Malých
E^arpátov nad Prešporkom a aj pravý breh Dunaja našimi
obsadený. Pravé kriedlo pruskej armády tiaUo v sile asi
45,000 mužov, pod vedením ílerwartha z Bittmfelduj proti Krem^
su ; ľavi krídlo, od onoho o mnoho silnejšie, prekročilo na
viac miestach Moravu, vstúpili i na územie vlasti našej uhor-
skej a obsadili Hplic (16. Júl.), Skalicu (21. Jul) a iné mes-
tečká a obce slovenské. Že cieľom tohoto oddielu Prusov bol ,
PreSporok, o tom nik nepochyboval; prvej ale nežli by o to
pokus boli urobili, pozornosť nie len Rakúšanov, ale celej
Európy vo veľkej miere zanímalo južné bojište, — adria-
tické móre.

Italské loďstvo totižto, chcejúc Dalmáciu vydobyť, bolo
pod vedením admirála Persana už 18. Júlia dobre opevnený
ostrov Lissu (Vís^ ležiaci asi pod 43® severnej šírky a 34® vý-
chodnej dĺžky*), napadlo, avšak bez výsledku. Nasledujúceho

*) Zajimaf bude asi ct. obecenstvo, podáme-li o ostrove tomto dačo
bližšieho, i preto, že ostrov tentQ stal sa si. víťazstvom, ktoré tu
dobylo 20. júlia 1866 loďstvo naše nad loďstvom italským, yefmi
pamätným, avšak i preto, že ostrov ten sám ▼ sebe v obrade vo-
janskom má velikú dôležitosf, súo kfúčom tak rečeno celého jad^-
ského .mora. Italiani tiež ^ľmi dobre uznali dôležitosť jeho a preto
sa i naň so svojím loďstvom najskorej ohorilí, oviem len, aby hneď
zase na hlavu porazení^ s hanbou odtiahli. Piše o ňom ministerský
list italský ffOpinionô'* takto: Lista^ súc jedným z najdôležitejších
ostrovov dalmátskych, leží 66 kilometrov (1 kilometer má asi
527 siah) od dalmátskej a 10 kilom, od puglejskej pevniny; je

23*

356

dňa bol útok opätovaný, ale po deyäf hodínoroxn strielani na
hradby ostrova, boli Italci dobre mierenými výstrelmi z prí-
stavu a pobrežných vatrien na vysoké more zahnatí; kde
ich kontreadmiral rakúskej flotty Tegetíhoff 20. Júlia dopad-
nnl. Talianska flotta pozostávala z 23 lodí a medzi týmito
bolo 12 obrnených (Panzerschiffe), t. j. lodí najnovSieho vy-
nálezkn, ktoré obité sú 4 — 5 palcov hrubými železnými plot-
ňami, prečo zvlášte len tieto berú sa do povahy. — Tegetíhoff
mal len 7 takýchto obrnených lodí ; preca odvážil sa k útoku.
Boj bol krátky, ale krutý. Najvátsia loí Persomwa^ „Affonda-
tore,^ usilovala sa viacráz jednotlivé na&e fregat<y prebo-

17 kilom, dlhý, najvätšia jeho šírka je 7% kilom, a povrch jeho
číta 138 O kiloiD. Dôležitý pre svoje 2 prístavy, menovite pre
severozápadný, a opatrený mocným opevnením, zaslahuje právom
jako kľúč mora mena ma ndeloyaného : „Malta mora jaderského.**
Nechceme tu podať nástin dejín ostrova tohoto, ktoré dosvedčujô,
že ma bola prikladaná veliká dôležitosť a že považováno držanie
jeho za nevybnutefné k panstvu nad Adriou; podotkýname len
nasledujúce : Jakožto grécka osada bola Lissa pred 2,100 roky oblie*
haná a dobytá od illyrského krála Agrona, potom zase oslobodená
od Rimanov a obydlená statočnými morskými plavci, ktorých lode
konály Rimi«nom vefké služby. Za Času Caesara bola Lissa v naj-
vätšom svojom kvete, po páde ale ríše írmskej delila osud ostat-
nich ostrovov dalmátskych. Neskôr slúžila za útočište loďam dal-
mátskym pred prenasledujúcimi morskými lúpežniky, od ktorých
bola prepadnutá, zpustošená a mesto Idssa sboreno. Za doby franc.
konsulátu a cisárstva vystúpila Lissa zase zo zapomänntía svojeho,
lebo sa stala príčinou najvätšieho sporu následkom dôležitosti svo-
jeho prístavu, V r. 1805. bola v moci Rusov, potom sa dostala
Francúzom, až ju posledne dobyli Angličani, ktorí ju podržali až
do r. 18J5., majúce tu shromáždište loďstva svojeho. V onom čase
zmohol sa blahobyt ostrova značne, počet' obyvateľstva dosiahol
20j|00Q, ktorí boli vätším dielom cudzinci Francúzi, ktorým neuSlo,
jaké výhody držanie ostrova tohoto poskytuje, i snažili sa, ač
márne, vyryať ho Angličanom. Pamätná je námorská bitva z dňa
13* marea r. 1811., v ktorej museli Francúzi so 4 fregatami, 2 kor-
vetami a inými menSími loďami ustúpiť udatnosti Angličanov, ktorí
mali len 3 fregaty ; a 1 korvetu. R« 1815. dostala sa Lissa s Dal-
máciou pod panstvo rakúske. Obyvateľstva ubudlo tak, že ho
zostalo len 7,000, z ktorých v hl. meste náležalo sa 4,000. Rakúsko
opatrilo Lissu novým, mohutným opevnením a povaľovalo ju vždy
za jednu z najlepších a najbezpečnejiieh stanovíSť svojich lodí.
Jako vôbeo Dalmácia, rodí Lissa zvláäte olej a víiiq« Podnebie jej
je veľmi mierne a ľahodné; stromy pomarančové a citrónové rastú
tam i v zime v šírom poli. ObyvateUa živia sa hlavne levom
sardellí.

357

riť a ponoriť , čo sa jej ale pre jej relikosf a neobratnosť
nijak nechcelo vydariť. Šťastnejší bol náš „Maximilian/ ktorý
r boji preboril protivníka svojho ;,Ré ď Itália,^ <tak že sa v
pár minútach ponoril. Mužstvo jeho ssahynulo. Z našich vy-
značil sa ešte „Kaiser," ktorý 4 nepriateľov, ho obkľoČivSích
s vý^ledko^l, avšak aj so značnými stratami zahnal. Taliansky
^Paiestro^ chytil oheň a vyletel i s mužstvom do povetria.
Po takýchto nehodách musel sa Persano s hanbou na útek
dať a do Ankony utiahnuť. Yíťaztvo našich, zvätša dalma*
tinských mornárov, bolo úplné, a Viktor Emanuel sotva bude
viac robiť nároky na slaviansku Dalmáciu. Bitka táto je ale
Kanímavá i pre celú Európu a celý vzdelanejší svet, lebo bola
to prvá, svedená medzi obrnenými loďami*).

*) Podávame tu na pamiatku stniČný iivotopis miestoadmirála
Tegetthoffa, viCaza v námornej bitke n Liasy. Je on syn plukovníka
a majitefa pluku Tegetíhoffa, ktorý asi pred 7 roky v Ši Hradci
zomrel. Matka jeho žije posiaľ v onom meste. Jedon z bratov
jeho je plukovníkom u pechoty a mladší brat zastáva vySôí úrad
vo správe námorstva. Cisár mexikánsky Maaivinili<ma I., ktorý čo
náčelník c kn rak. námorníctva svojou ráznosťou a vedeckým
vzdelaním svojím marinu novým duchom nadchnul, poznal skoro
výtečné vlastnosti Tegetthoffove. Spoíahlivosť a pevnosť rázu tohoto
výt. námorníka pohli náčelníka cis. mariny, že pri každej príleži-
tosti mu sveroval najdôležitejšie ba najbezpečnejšie úlohy, kto-
rým vSak TegeUhoff vždy najskvelejSím spôsobom dostál. R. 1857*
obdržal rozkaz ob aroivojvody Maximiliatia, aby popri afrických
brehoch v červenom mori. plul a východne od predhoria Guar-
dafui ostrova Sokotory dosiahnut hľadel. Ostrov tento mal ve-
decky prezkúman a poloha jeho vymeraná byť. Úloha táto mala
zo snadno pochopiteľných príčin podozrivému Anglicku, jakož i
tamním náčelníkom afrických kmeňov tajnou zostať. Tegetthoffy tehdái
poručík radovej lodi, odobral sa do Egypta a plul zo Suezu v
otvorenej arabskej lodi popri celom prieplave suezskom až do
mesta Samakim, ktoré je teraz dôležitou egyptskou štácion na
červenom mori, kdežto vtedy v iiom malý turecký paša vládol.
Od Sanakimu plul TtgeUhoff ďalej až do Massany, navštívil blízky
. koraľový ostrov Dhaluk a známou úžinou arabgkou dostal sa až
do mesta Adenu. Ztadiaľ šiel neohrozený námorník y pokročilej
už ročnej dobe y otvorenej arabskej lodi k ostrovu Sokotore, asi
500 morských míľ yzdialenému. Šťastlivé pribyl k cieľu cesty
svojej, prehliadol dôkladne všetky brehy, prístavy a zálivy ostrova,
navštívil missie vo vnútri zeme, a keď s obťažnon prácou svojou po
dlhSej dobe hotový bol, navrátii sa s parníkom indickej spoločnosti
plaveckej nazpak do Adenu a do Suezu. Z Alexandrie potom rýchle
došiel do Teratd, kdež návrhy a pozorovania svoje k najvätSej
spokojnosti arcivojvodovej predložil. Avšak nedlho nato bola mu

358

Dosaráď sa Talianom ani y Tyrolska nie réfmi chýrne
riedlo, az konečne po mnohom namáhaní a po Telikjeh
stratách našich 23. júlía z Judikarie yytisli a južné Tirolsko
sanjali. — Benátsko na proti tomu ľahko im bolo zaujať:
lebo mimo pevnosti naši už boli odtiahli. —

Layé krídlo pruskej armády stálo, jako ui^ podotknuto,
na územi uhorskom, na ľavom brehu Moravy. Čiastka sboru
rakúskeho podmaršala Tkwna^ brigáda Moviddova^ obsadila yj-
jiny, od Prešporku na severo- západ ležiace, aby prekazila
nepria^ľovi postupovanie ku Požoňu. Srážka strhla sa
28« julia za včas rána pri Stupave. Prusi začali sa hnať na
výšiny našimi obsadené. Za viac hodín trvala už nerozhodaá
borba ; najkrutejšie ale bojovano pri Lamači (Blumenau) a
pri Dúbravke (Kaltenbrunn). Prusi vy-vynuli svoju obyčajnú
taktiku i tu ; na celej čiare totižto skoro rovnako podelili
sily a prinútili k tomu i našich. Kolo poludnia začnú sa posB-
nenáhla jejich krídla ku centrumu sťahovať, kdežto sa ra-
kúske v polokruhu roztrúsily. Na to nepriateľ s posilneným
centrumom na naše centrum udre a začne ho pred sebou
hnať, jednotlivé tlupy pruské obsadily už i nad ťrešporkom
panujúci ^Kozí vrch" (Gemsenberg), v tom ale práve na po-
ludnie dojde zvesť o uzavrenom zastavení boja (WaflFenruhe)
na päť dní, a len tejto okolnosti má Požuň čo ďakovať, že
vyhnul nepriateľskej invasii Stránky musely prísne zadržať
hranice ut possidetis.

Už od 20. Júlia bol ďalekopis medzi Parížom, Viedňou,
Kikolsburgom čili Mikulovom, kde bol hlavni stan pruského
kráľa, a Itáliou ustavične pracoval, až sa konečne namáhaniu
Napcieona podarilo zastavenie boja vyprosredkovať a aspoň
Prusko a Rakúsko ku prijatiu nektorých základných praeli-

zase podobná úloha popri brehoch sredozemného mora udelená a
pozdejšie zase doprevádzal arcivojvoda Maximiliana na oeste jeho
do Brazílie. Námorská bitva u Helgolandu. ktorú kontreadmiral
Tegetthojf v máji 1864* viedol, je zaiste eáte každému v dobrej pa-
mäti a drnži sa zároveží skvele k hrdinskému skutka, jakým si.
námorník tento u Lissy sa vyznamenal. Jemu na počest hodlajú
nektori terstskí vlastenci zavíesf vdeobecné podpisy a sbierku na
stavbu veľkej obrnenej lodi, ktoráž by meno tohoto si. admirála
nosila a jakoby národním darom bola námorníctvu naSemn, ktoré
svojou statočnosťou toľko zlého od Terstu a pomeria ostatného
odvrátilo. R. 1849. sa podobným spôsobom sobralo na stavbu
lodí ^Radecký'', ktorá sa tiež u Lissy dili Visn statočne držala.

359

minárDych punktoy primäf. Bismark sa síce zdráhal zpo-
čiatkn, chcejúc azda i Viedeň obsadiť, a ršak prísnejšie vy-
hrážky zo strany Napoleona prinútily ho od úmyslu svojho
odstúpiť. Integrita Rakúska, vylúčenie z bundu a peňažitá
vynáhrada pre Prussko, boly o ay základné punkty* — ŤažSie
bolo vyjednávanie s Itáliou, lebo Viktor Emanuel nechcel bez
víťaztva Venetin čo dar prijať, urazeným sa cíťac, že Ra-
kúsko Napoleonovi a nie jemu ponúklo Benátsko. I južné
strany Tirolská robily ťažkosti, až konečne preca 25. júlia
i tu nastúpilo pristavenie boja na 8 dní, ktoré potom eSte
i na ďalších 8 dní predlženo bolo. Dňa 27. júlia vypršala
lehota pruského pristavenia boja, bez toho, že by sa pa-
tričné stránky ohladom na vymienky prímeria a definitivného
pokoja sjednotiť boly v stave bývalý, ačkoľvek Károlyi^ Bren-
ner^ Benedetti a Bismark každodenne konferovali ; prist*í-
venie teda boja do 2. augusta predĺženo byť muselo. —

Na nemeckej pôde sa medzi ,tým divné veci dialy.
Proti bundu verným štátom a našim spojencom operovalo tam
asi 50,000 Prusov, kdežto by ony štáty asi 140,000 mužov
boly malý na nohy postaviť. Prusi nevídanou rýchlosťou
obsadili, jäko už podotknuto, Kurhessen, Hannoversko ; tam
volebné knieža zajali, tu celú armádu ku složeniu zbrane pri-
nútili, potom oborili sa na Hessendarmstadt, jehož hlavné
mesto piatim, hovorím piatim pruským ulánom brány otvo-
rilo; zaujali Frankfurt, kde strašne začali hospodáriť, žia-
dajúc od tohoto sídelného imesta nebohého bundu po složenej
už asi 8 millionovej kontribúcii ešte ďalších 25 millionov
zlatých, a vrútili sa konečne i do Bavorska i do Wúrtem-
berska, kde sa spolkové vojská asi 100,000 m. ešte vždy
nemohíy spojiť, lebo nevedely jedno o druhom, kde stoja!
Bavorcov smlátili Prusi pri Kissingenu a # AschaíFenburgu
(14. júlia) a blížili sa i tam Dunaju. Strach panoval pred nimi
a hrôza sledovala jejich kroky. I vo Wttrtembersku sviedly
sa pre Prusov priaznivé šarvátky, až sa konečne naši tak
zvaní spojenci, keď im už | veľmi začalo dohárať, spojili a
začali víťaziť vtedy, keď už bavorský minister von der Pfordien
v. mene Bavorska a ostatnícb južných štátov s Bismarkom
prímerie bol uzavrel (28. júlia), na čo sa naši spojenci bez
toho, že by boli aspoň definitívny pokoj dočkali, domov za-
brali. A na týchto Tudí opierala sa doterajšia politika
rakúska; v nich skladaly sa toliké nádeje^

Po čas války činná bola i emigrácia maďarská. Kossuth

360

meSkal y tábore Viktor Emanuela^ a keby bitka pri Lisse
ináe bola yjpadla, z Dalmácie by Taliani do južaého Uhorska
boli vtrhli, a však y ^ Bé ď Itália^ utonulý i ^l&nj Kossuthove.
V tábore pruskom , pridržiaval sa zase Klapka, známy z
r. 1848. a 49., ktorý zo zajatých od Prusov Maďarov v

Í ruskom Sliezku légiu organisoval ku „oslobodeniu^
í horská* Prusi usilovali sa i „slavné kráíovstvo če-
ské^ mnoho sľubujúcimi proklamáciami ku nevernosti oproti
domu rakúskemu sviesť;. i kolo Skalice rozdávali maďarské
proklamácie podobného obsahu, a vSak útoky tieto na lojal-
nosť víťazne odrazené boly od verného obyvatelstva.*) — Elapka
teda sobral asi 2,500 zajatých z uhorských plukov a 3. au-
gusta ytrhnul s nimi zo Sliezka do trenčianskej stolice obsa-
dil Obee Turzovku, Vysoké a Makov keď ale nenašiel žiada-
ných sympathií u obyvateľstva slovenského, dostanúc zprára
o uzavretí prímeria musel sa ^rebas male gestis^ spesno na
prússké územie utiahnuť. Ešte by nám občianska válka bola
potrebná bývala!

Definitívny pokoj medzi Austriou a medzi Pruskom bol
na základe praeliminarov v Mikulove ustálených, v mesiaci
auguste v Prahe kroz rakúskeho zástupca bar. Bremera z
Felsachu a pruského vyslanca bar. Werthera vyjednávaný,
počas ktorého vyjednávania Prusi z) čiaru, od Chebu (Eger)
cez Plzen,Tábor,Jiňdfichúv Hradec, Zlabník,Znojm, po priTbaji
a Morave až po Napajedí a odtiaľ rovno as pó Bohumín tia-
hanú, ustúpiť museli. Pražský tento pokoj podpísaný 23. aag.,
potvrdený a obapolne zamenený 30. ang. 1866., pozostáva zo
14 článkov, z pomedzi ktorých zvlášte nasledujúce spomäau-
tía zasluhujú :

Budúone má stále panovať pokoj a priateľstvo medzi
J. V. cisárom rakúskym a kráľom pruským , jako i medzi
potomkami a dedičami jejich ;

Rakúsko zrieka sa lombardsko-benátskeho kráľovstva a
pozvoluje jeho spojenie s kráľovstvom italským;

Válečnf zajatí majú obapolne prepustení byť; **)

J. V. cisár rakúsky uznáva zaniknutíe dosavádneho ne-

*) Preto i J. c. kŕ. ap. Veličestvo ráôil najv, rozhodnutím od 22 okt.
t. r. okrem vyznačenia jednotlivých osôb najmilost rozkázať, aby
sa váetkým obciam okresu skaUekého a vázskonqvamettského pre
ich statočné chovanie sa v čas vojny najv. spokójenosť vyslovil**

*•) Naši zajali Prusoy 748, a síce 595 prostých chlapov a 153 dôfltoj-
nikôv; naéich ale bolo v zajatí pruskom 36,500 mužov!! '

361

meckého spolku (bandu) a súhlasí s noryín sriadením Nemecka
bez účastenstva rakúskeho cisárstva;

J. V. cisár rakúsky prenáša na kráľa pruského. ySetky
svoje práva na vojvodstvá Holstein a Slezvik , nadobudnaté
smlúvou viedenskou (30. okt. 1864.) , s tým doložením, aby
obyvatelátvo severných okresov Slezvických, jestli že si toho
žiadať bude, Dánsku bolo odstúpeno;

Pruako sa eaväzuje doterajšiu territorialnú rozúahlosf krá-
ľovstva saského ponechať, Bakúsko ale uznáva všetky premeny i
territorlálne, ktoré vláda praská v severnom Nemecku porobiť
hodlá ;

Nik nesmie trestaný ani prenasledovaný byť za svoje
politické chovanie, počas poslednej války dokázané;

Rakúsko zaväzuje sa čo válečnú náhradu Pruskú za-
platiť 40 miUionov pruských toliarov. Od tejto summy má
ale byť odrazeno 15 milL, čo požiadavok Rakúska z%
výpravu Slezvik -holsteiuskú, a 5 milL čo vynáhrada za vy-
držiavame pruskej armády na území rakúskotn počas vyjed-
návania pokoja, tak že sa má zaplatiť vlastne len 20 milí.
toliarov, alebožto 30 milí. zl. sr.

Vyjednávanie s Itáliou poskytovalo zprvu, jako ti už i
spomänuto , mnoho ťažkostí, iebo Viktor Emanuel^ alebo
vlastne stránka italských ultristov, pozdvihovala nároky mimo
kráľovstva benátskeho i na južné Tirolsko, na Terst, Istriu,
— ba i jednotlivé čiastky Dalmácie sa začaly spomíaať, —
jakožto kraje čiastočne Italcamí obydlené, koaečne ale bola
tiahaná demarkacionálna čiara, a na základe prímeria dňa
11* aug. uznatého bol definitívny pokoj vo Viedni kroz ital-
ského splnomocnenca gen. Menabrea a rakúskeho grófa
Wtmpffena vyjednávaný a 3. októbra ratifikovaný.

Hlavnejšie články stnluvy tejto viedenskej sú asi tieto;

Medzi J. V. cisárom rakúskym a Viktorom Emanudora
jako í medzi nápalníkami jejich má panovať večný pokoj;

Váleční zajatí majú byť obapolne zameaení;

J. V» cisár rakúsky povoľuje pripojenie lombardsko-
benatského kráľovstva ku ítalii;

Kráfovstro italské prijíma na seba jednu čiastku našel^o
štátaeho dlhu, čiastku totižto ná kráľovstvo lombardsko - be-
nátske pripadajúcu, a zaväzuje sa v určených lehotách za
nemovitostí postúpených pevností 35 míUionov zl. r. č. zaplatiť;

Všetkým osobám, kompromittovaným pre politické prie-
činy po čai poslednej války spáchané, udeľuje sa všeobecná
obapolná amnestia.

362

Takto ukončená bola neš&stná pre nás vojna roku 1866.
Viďme teraz jej následky.

Z jednej strany ntratila Austria Benátsko navzdor yífaz-
tyám pri Custozze a pri Visn; z druhej strany musela ná-
sledkom yelikých porážok, na seyernom bojiSti utrpených, sa
zriecť práy , našou krvou a naSími útratami nadobudnutých
vo Slezvik- holsteinskej výprave ; musela sa zriecť svojho
dosavádneho vlivn v Nemecku. Nik nebude a ani nemôže tajiť,
že ohromné sú straty naše; ale abstrahujúc od tých millionov
našich, touto vojnou pohltených, abstrahujúc od tých tisíeov
bratov našich, ktorí na bojišti krv vyliali, alebo aspoň zdravé
svoje údy ut^atili, abstrahujúc od nevynahraditelnej Škody
na území pobratimých Cechov a Moravanov narobenej : od-
stúpenie Benátska a utratenie vlivu rakúskeho v Nemecka
sú viac straty len zdanlivé' než skutočné. — Lebo jakonáhle
idea národnosti do popredia europejskej politiky vystúpila,
odtrhnutie lombardsko-benátskeho kráľovstva od Austrie stalo
sa len otázkou času, otázkou, ktorá svojho zakončenia skorej
neskorej dojsť musela. Benátsko v posledních časiech nie len,
že žiadneho osohu nedonášalo dŕžave našej, ba na škodu jej
bolo, lebo í počas .pokoja muselo sa tu najmieň 60,000 vojska
vydržiavať, ktoré žilo z mozoíov ostatních národov* A ktože
je v stave vypočítať tie milliony, ba azda milliardy, ktoré sa
vynaložily na pevnosti benátske ? ! Príjmy z Venezie na to
doista nepostačovaly. — Postavenie naše v Nemecku stálo
nás každoročne 30 millionov zl. bez toho, že by národy ra-
kúske, výmuc Nemcov, z toho len i ten najmenší osoh boly
malý. Pokým Austria stála na čele nemeckého spolku, ťažište
monarchie našej hľadalo sa voždy v nemeckom živle, ktorý,
jako zDámo , len velikú menšinu tvorí medzi národami
rakúskymi. Teraz ale pevne veríme, že po stroskotaní ne-
meckého spolku vláda naša v našej dŕžave si utvorí ťažište ;
Íevne veríme, alebo sa aspoň úfame^ že sa u nás upustí
onečne od protegovánia záujmov ;,nie spécifične ra-
kúskych,*^ že sa upustí od protegovánia len jednotlivých
živlov na úkor ostatních a že sa na základe skutočného urov-
noprávnenia všetkých národov rakúskych nová štátna budova
vystuvi, budova od predošlých pevnejšia, lebo podporou a
stlpami jej budú všetky národy rakúske. — Drahá je síce
cena šťt^sln^i^ei naSq budúcnosti, lebo asi o päť sto millionov
zl* 2M^M|ÉhMM||BÉ^ lebo dobrobyt celých krajín je na
**' nepočetné tisíce utratily životy,

363

alebo aspoň zdrarie ^ a iné nepočetné tÍBÍee padlý y obe<
cholere, chorobe to tiež len nešťastnou touto vojnou zapríči-
nenej : ale peyne veríme, že zaéelejú, keď sa aj úplne neza-
hoja rany íiárodoy rakúskych^ ak že sa splnia, ale len ak
8^ splnia, jejich oprávnené žiadosti a nádeje.

Tojnou tohoročnou značne sa zmenila zemepisná tvárnosf
Európy. — Itália unita privtelením Benátska stala sa už tak
rečeno skutkom. — Pruská, najslabšia a najnepatrnejšia
dosaváď z veľmocí europejských, dosiahlo morálnu prevahu
nad Austriou, vyšvihlo sa na čelo severného Nemecka, zapra-
vilo svoje válečné výdavky vynútenou od Austrie, Bavorska,
Saska , Wlirtemberska , Badenu a ^od Darmstadtu asi 100
millionovou náhradou, a privtelením Slezvik-Holsteinu, kráľov-
stva hannoveranského , volebného kniežatstva hessenského,
vojvodstva nassavského, slobodného mesta Frankfurtu a iných
menších nemeckých území, vzriastlo na štát 6400 Q ^^'^
a 23 milHonov obyvateľov počítajúci (pred tým počítalo
5100 n ^^ a 19.300,000 obyvateľov). Sjednotenie celého
Nemecka nedá dlho na seba čakať. — Skvelé výsledky tieto
má Prusko ďakovať železnej vytrvalosti a bezpríkladnej obo-
zretnosti svojho ministeriuma, obdivovania hodnej spôsobnosti
svojich vojevodcov , oduševnosti a všeobecnej intelligencii
svojeho vojska , a nado všetko starodávnym neduhom , na
ktoré my ešte i teraz trpíme^ tradicionalnej politiky rakús-
kej. Nepriatelia naši viedli túto vojnu vedecky, z našej ale
strany bola považovaná len za remeslo.

Základ štátnych smlúv je touto vojnou podkopaný, kon-
servativný princíp legitimity porúchaný , idea národnosti po-
stúpila o veliký krok vopred ; s tým ale ešte nenie vybavená,
a mnoho krutých bojov vznikne* ešte pre ňu, v ktorých , daj
že Bože, by nám priaznivejšie bolo šťastie^ než v tomto!

n. derven.

2* Hisiorieké upomienky ^ epUody a änekdotky z minulý vqfny.

(Sdeluje Mieh. Chrástek,')

O tohoročnej pruskoTÍtalsko -rakúskej vojne bude sa ešte
pô mnohých rokoch veľa písať a rozprávať. Pri všetkých
nehodách, ktoré bohužiaľ stíhaly armáda našu, boly preca z
našej strany vykonávané činy, ba pravé divy udatnosti a

364

statočnosti, ktoré í samých nepriateľoF uajrätSou úcton napl-
ňovať masely. Všetko síce, čoby z tohoto poznáme nania
hodno bolo, sotva kedy dostane sa do yerejnosti ; alauziz toho,
čo dosiaľ urerejneno, zasluhaje nejedno na pamiatku, kn prí-
kladu lebo výstrahe i od nás naznačeným byť. Stojtež tu
teda aspoň nasiedujúise cíny, dáta a episódy:

Z hiiyy u Custozzy. Keď bolo hnano útokom na Castozza^
Šiel pluk baróna Baumgartena prez lúku, y ktorej sredn
náležala sa kalu^ina. Prahnúc žizňou nabierali nektorf
vojaci z predních radov rukou z kalužiny tejto voda ;
mnohí však to zaplatil smrťou, lebo Italiani husto pálili na
miesto toto. Jedon ^dôstojník idúc so svojím oddelením okolo
kaluginy zvolal: „Co bych dal za to, keďbych sa mohol
napiť vody tejto 1" Kečf prišiel cfalej, pristúpi k nemu jedon
vojak z jeho stotiny, nesúc plnú misku vody, ^Pre Boha, kde
ste ju vzali?* — j?»Nuž nabral som ju a potom som Šiel
nazpak/'^^ — „Jako ste ale mohli byť tak neopatrní?" —
„„Vy ste nám, pane poruéíku, pri strielaní do terče tu i tu
dali na víno, chcem Vás teda pohostiť teraz touto špinavou
vodou, lebo ma Piemontesi netrafia. "'^ — Boly to však po-
slednie jeho slová^ lebo zaraz na to kus granátu utrhol mu
hlavu.

Talianska a slovenská udatnosť. Andrej Trimcij^ nar.
1836. v Necpaloch v Turci, ktorý v 70. pešopi plnku čo
obecník slúži, stal sa nasled. hroznej udalosti fivedkom. V
nedeľa 24. júnia o poludní oddiel nadooručíka Fjh%%^ záleža-
júci z pechoty a jágrov, v ktorom nachodil sa i meíiovaný
Andrej Trimaj, útokom dobýval vršky u sv. Lucie. V olmi
útoku náš Andrej i s dvoma jágri až privelmi napredoval a
dostál sa ku chrámu sv. Lucie. Kostol bol zamknutý; jágri,
domnievajúc sa, že sú tam Taliani ukrytí, vyvalili dvere a v
kostole našli skutočne 10 talianskych vojakov, jakéhosi úradníka
a na stenách chrámu na klincoch zavesených troch rakús-
kych jágrov. Naši traja smelí RakuSií^ci v okamihu odzbro-
jili tých 10 Taliančikov a na to rýchle poodrezovali týchže
obesených 3 jágrov a uložili ich na zem. Náš Andrej na to
vyskočil z chrámu a vo svojom kotlíku priniesol vody, ktorou
obesencov postriekal a zaraz ich kartáčom trel. Dvaja z nich
prišli k sebe, tretí nie; ale i z tých dvoch jedon o rozum
prišiel. Pekná to udatnosť, bezzbranných zajatých vešať a to
ešte v kostole! I Jozef Springauf^ jáger 21. broja, rodák z
Wirnitzu pri Klosternenburgu, tiež bol ten istý deň na strom

365

obesený, ale lio tie£ naši^ YÍfazne napredorarSí yojäei, ešte
zavčasu odressali.

Statoiný jáger od 18. práporu. Jako známo, strhla
sa bitva u Podolia 26, júnia večer o 7. hod, a trvala do pol-
noci. Bojovola tu VIII. pruská divisia Hornova proti rak.
brigáde P<zschachroveJ a proti l8. práporu jágrov. Hlavne sa
jednalo z oboch strán o opanovanie mostu, prez Jizeru vedú-
ceho. Most ten RakúSani trirazj opano^ali, po väetky trirazy
ale zase cúvnuf museli, až konečne Sfastie válečné ^obrátilo
sa proti Bakišanom a už o nič iného sa nejednalo , lež
jako by sa tenže most zapálil a tak cúvajúci Rakúšania pred
stíhaním pruským ochránili. Štábni dôstojníci sa na rýchlo
medzi sebou radia, na to predvolávajú všetkých plavcov, aby
nektorý z nich podnikol zapálenie mostu, ktorý už predtým
bol pri treťom stĺpu zo spodku slamou obložen, aby v pádu
potreby mohol byť podpálen. Z plavcov sa však ani jeden k
tomu neodhodlal. Tu predstúpi vrchní jáger s tým, že sa v
jeho oddelení nachádza znamenitý plavec, Václav Hora^ rodom
z Malých Buben u Prahy, ktorého všetci kamarádi čo odváž-
neho plavca znajú a ktorý snáJ bude môcť žiadanú úlohu
vykonať. Čo takto hovorili, priskočil už Hora a ani neposlú-
chajúc,* jako ho jeden vyšší štábnv dôstojník, — nakoíko v
polotemnu pozorovať bolo, generál — žiadal, aby túže úlohu
vykonal, hlásil sa sám , že bez váhania do rieky sa vrline.
Generál si hneď zaznamenal meno Horovo^ Hora ale shodil
so seba- torbu, pušku si hodil prez rameno, vzal horiacu
rachetlu do úst, vrhol sa, ináče úplne ustrojený do rieky.
Co riekou pláva, fičia nad ním gule rakúske na jednu a prus-
ké na druhú stranu. S velkým namáhaním doplával Hora^
irjtý nočnou temnotou, ku tretiemu pilieru pod mostom, a v
pkamžení horela už nastlaná tam slama a mocný plamenný
stĺp osvietil náhle desné bojište nad vlnami. Dravá rieka bola
zbarvená krvou i rudou žiarou horiaceho mostu a v krvavých
tých prúdoch uzrili nepriatelia zápasiaceho s vlnami rakú-
skeho jágra, jak rúče pláva k brehu pravému ku svojim
luďom^ Okamžite mierili naňho Prusi i sprevádzali dráhu,
kade ploval, strelbou z ihlicových pušiek, avšak šťastie prialo
Hotoví i dorazil ku breha, ale tento bol strmý, zachytiť sa
nebolo začo a statočný jáger spadol zpiatky do rieky. Pôl
hodiny tu trval medzi životom a smrťou a len keď lomoz
válečný sa vzdialil, podarilo sa mu dostať .sa na sucho. Most
shoreľ, účel bol dosiahnutý; ale tým tiež nejeden z jeho ka*

366

maridoY zostal mt drubom brehu a musel sa daf zajaf od
PnuoT« Hora hľadal syoju stotinu, ayfiak márne; utrmácaný
teda a premoklý vrhol sa na blízku kopu sena, aby si odpo-
činul, kedykoľvek nečo zaSastlo, skočil a naslúchal, čí není
v nebezpečí. Na to blúdil celý deň (27. júnia) hľadajúc svo-
jich ľadí, avSak len 28. júnía ráno o 8 hod. dorazil kusTÔjmu
práporu.. Jakoby sa bolo nič nestalo, postavf sa medzi svojich
súdruhov, a vrchní jáger, taktiež jakoby nič zvláštneho nebolo
sa udalo, zpolovice vážne, zpolovice ale žartom oborí sa naň,
načo sa tak dlho túla, ked! ho je ta potreba ? ^Prosím , od-
povie jETora, po chodníčkoch ísť je dakedy ďalej nežli po ceste,
zvláSte ked! sa musí človek za každou hrudou obávať kopy
PrajzákovI* Všetci sa smejú a Hora smejúcim sa doloží, ibe
je dobre, len keď si pán generál jeho meno z^apísaL Avšak
už druhého dňa (29. júnia) bol Hora zase v ohni u Jičína a
tu bol postrelený na ruke a druhá guľa zaryla sa mu do
pŕs. Následkom čoho zostav v Jičíne , padol do zajatia a
odvezen bol 15. júlia do Žitavy v Sasku; kde, keď sa táto
udalosť písala, veľmi sa pochybovalo o jeho vyzdravení,
poneváč ooly i jeho pľúca pruskou guľou porúchané.

Z bitvy u Podelia vypravuje sa i táto udalosť : Jedon
Basín od pešieho pluku Martiniho spatríl nenadále, ae jeho
brat, byv nepriatekkon guľou strelený, klesá. Bez rozmyslenia
hnal sa v najvätšom daždi na to miesto, kde sklesol, a
vzav ho na ramená niesol ho na ono miesto, kde sa rany
obväzovaly. Tu ho však strelila nepriateľská gula, i klesli
oba bratia a nalezení sú ruku v ruke pevne si držiac mrtví
na bojišti.

Slovenský zástavník. D. 29. júnia ustupovalo naše
vojsko pod Clam-GaUa^som ^ od prachovských skál následkom

Íresily pruskej až k Jičínu, kde do rybníka vohnaté, potom,
eď si tam vyprosilo pardon, i zajaté bolo, a síce 1,800 mužov
s 38 dôstoJDÍkami. Bol pri tom i zástavník 2 broja pešieho
pluku gr. Qyvlaya č. 33., Slovák Ján Kopanica, ktorý tiež do
yody vohnatý volil radšej chladný kúpeľ nežlí zajatie a tú
hanbu, aby dostala sa zástava do nepriateľovej ruky. Stojac
až po krk vo vode, schoval rýchlo zástavu pod hladina a
hlavu do vysokej šašiny a ostal tak ukrytý stáť. Kejď sa ne-
priateľ oddialil, pustil sa do práce : sňal zástavu so žrdi,
ulomil končiar, vytiahnul nekoľko klincov, obvinul zástavu
okolo holého drieku a skryl sa da šašiny, v ktorej nepohnute
eelú noc až do rána učupený čušal. Keď počalo se brieždiC,

367

ySetok skrelmatý yjšíel na breh a syalil sa celkom umdletý
na zelené pole« Ale neležal tu dlho; lebo prišK Pmsi, sbie-
rajúc zahádzané zbroje a padlých, našli, zobadili a zajali ho.
J. kládli mn rozličné otázky, na ktoré ale rodák náS neod-
povedal, stavajúc sa, ze nerozumie nemecky ; odvedený bol
potom k ostatním zajatým, a skoro za tým hnali sa pod
silnou strážou k-Tumovu, kde prenocovali. Druhý deň mali
ísť ďalej na sever. Márne premýšľal náš zástavník, j ako njsf
so zachránenou zástavou bdiacim strážam ; konečne sveril sa
jednomu spolnzajatému, i uzavreli , že tejže noci zástavnik
prekptí sa do blízkeho potô&ka, načo kamarad zakryje ho
dobre rozhádzaným senom. Riekli i urobili časne z rána
daný znak k pochodu. Prievod zajatých pohol sa, odcfalovaly
sa kroky pruských stráží a náš zástavník šfastne zaostal.
Vyskočiac zo svojho úkrytu, neobzerajúc sa dlho , ponáhľal
Ba v protivnú stranu tej, ktorou Prusi odišli. Po dlhom blú-
dení lesnatými krajinami, octnul sa kdesi vo vartemberských
kúpeľoch, kde ho v istej chalupe riadne uhostili, áno dali mu
i iný oblek, aby mohol sa dostať ďalej. Zanechav tam svoj
vojanský oblek, pustil sa smerom k Mn. Hradišti. Potĺkal sa
neznámymi krajinami, nemajúc ani na krok istoty , že sa
nesíde s pruskými strážami. Došiel do jednej dediny, ktorú si
ale nezapamätal, i zvedel, že Prusi rozložení sú v celom okolí. Na-
stala mu tedy nová starosť ; ale dedinčania prispeli mu ku pomoci^
Požičali mu kosu a radili mu , aby staval sa krivým : takto že
najskôr prejde cez pruské vojsko. Zástavník uposlúchuul. S kosou
na pleci, a veľmi krívajúc šiel pomaly sredom rozloženého prus-
kého vojska, až prešiel šťastne. Avšak ešte í pozdejšie pri-
nútený bol neraz vyhýbať piketám pruským, až konečne do-
razil na pražskú cestu ; po ktorej už bez úhony veselo kráčal
so zachránenou zástavou na prsiach do Prahy a odtial vy-
bral sa do Viedne; lebo že ochránenú zástavu nikomu inému
nedá, nežli plukovníkovi svojmu alebo samému pánu cisárovi ;
od ktorého tiež za hrdinský tento svoj čin obdržal zlatú
medaillu.

Z bitvy u Trutnova vypravuje sa nasled. dojímavá uda-
losť: Keď sa peší pluk Konštantínov v uliciach trutnovských
s Prusy potýkal, bol jedon rakúsky závodčí, rodom Trutnovan,
ťažko ranen a klesol k zemi. I plazil sa bolestne až ku dve-
rám rodinného domku, kde zostal ležať. O nedlho vySli
rodičie raneného z domu a hľa čo tu spatrili ? krvácajúceho
syna svojeho. „Náš synl^ opakovali žalostným hlasom a

368

nariekajúc ysiesli ho do bytu, aySak ranený nf mohol už
yiacej prehovoriť nez j^Otče !^ a „Matlo !^ a zosnnl na to
T náméí svojich drahých.

Radostné prekvapenie. Ked! sa peší pluk arciyojvodj
Štefana , č. 58., posledníraz ubieral Brnom, priniesol istý
stotník tohože pluku okresnému zememeračovi Hihoví v Brne
trúchlivú zvesť, íe syn jeho Alois Éíha^ poručík tohože pluku

Y boji u Trutnova padol a odovzdal ^Iziacim rodičom hodinky
a prsteň paťlého. Keď neskôr kr. pruské vojsko vtrhlo do
Brna, priniesol istý poľní kaplán teraz menovaným rodičom
zprávu, že jejich syn na bojiltí zostal a od neho v iretí den
sviatofiťmi umierajúcich zaopatren bol a v krátkej dobe na
to zomreť musel, poneváč sily jeho na vidomočí vysychaly.

Y úplnom súhlase so zvesťami týmito bol v úradných sozna-
moch dôstojníkov, v bojoch padlých, i Alois Ŕiha uyedený
medzi tými, ktorí u Trutnova padli. Jaké ale prekvapenie
pre truchliacich rodičov, k( d! obdržali od tohože synasyojeho
list od 23. júlia^ v ktorom im oznamuje , že sa nachádza v
nemocnici v Neurfttendorfu u Kiáľ. Dvora v Čechách a že
patrne uzdravuje. Tento uzdravujúci sa a trirazy za mŕtveho
vyhláseuý poručík, za ktorého už i zádyšné sv. omíe
boly slúžené , povýSen bol medzitým za nadporučíka.

Smrť obetavého kňaza. Y bitke u Král. Hradca ra-
není vojaci vyprávali a svojim čestným slovom zaručovali, že
v bitve tej jeden mladý kňaz, nie poľní, ale snáď kaplán z
nektorej z okolitých dedín, na bojišti u prosred najprudSíeho
ohňa plaziac sa po zemí umierajúcich tešil a im vel. sviatosť
udeľoval. Mluvil vraj s vojaky česky, nemecky, polsky a
italsky. Konečne ale s e ho trafila gum a sklesol na mŕtvolu
vojaka.

Jeden rak. ohňostrojca delostrelecký dožil sa v bitve
u EIráľ. Hradca strašlivého postavenia; by v ranen, padol do
pruského zajatia a ztadial pí^al rodičom do Viedne medzi
iuým toto: „Bitva u Hradca Kráľ. vzala obrat pre nás nešťast-
ný; Prusi postupovali blížej a blížej k našim delám, kei
mä nenadálé ranila guľa do pŕs a ja jako mrtvý k zemi som
klesoK Skoro na to ustúpily naše delá premočí na blízke
návršie, s ktorého počalo sa na Prusov znovu strašne strielať.
Aby sa uchránili, sobrali Prusi mŕtvoly, okolo ležiace, a utvo-
rili z nich násyp. Tiež í mňa, ktorý som tu ranený medzi
mŕtvolami ležal, chopili a na nešťastný násyp hodili ; načo

369

súc QŽ takto zatarasení počali i oni odporedať strelbe naSej.
Ohromujúcim lomozom a boľasťou rany prišiel som zase k
sebe a vtedy som až poznal , y jakom strašlivom súsedstre
sa nachádzam. Okolo mňa padaly gule do nahromadených
mrtvôl a každou chWľou som musel očakávať, že i mňa da-
ktorá zasiahne. I potiahol som blízko stojacieho Prusa za
kabát,, aby mi z mojeho osudného postavenia pomohol, Prus
sa nesniierne zľakol a ačkoľvek vytiabúutím mojeho tela zbó*
riť sa musel ochranný násyp , preca s obetovaním vlastného
života mä vyslobodil. Vysloboditeľ môj sa menuje Friédrich
Schumann a Boh ho posilňuj i šťastným učiň pri všetkom, čo
podujme, lebo svojím skutkom si toho zaslúžil.^

Dôvera v lásku materinskú. Y jednom lipskom liste
vypravuje istý lekár túto dojímavú scénu z bojišťa kráľ)ve-
hradeckého : Bitva sa rozzúrila^. Prvý ranený, ktorého som
spatril, bol peší rak, vojak , Cech ; delová guľa roztrieskala
mu obidve nohy ; roztrieštené kusy nôh visely ešte pri tele,
holý však celkom z klbov vylúčené, jakoby nešťastníkovi ani
nenáležaly. Súdruhovia jeho podstrčili mu tornistru pod
hlavu, rana nekrvácala príliš, ačkoľvek nebola obviazaná. Úbohý
ležal spokojne , súc úplne pri smysloch* Skočím s koňa a
podávajúc mu občerstvujúci nápoj, pýtam sa: „Cítite boľasti?**

— „„Nie, celkom nie!"*' — „Obviažem . vás ; chcete snáď prí-
buzným svojim dačo odkázať?" — Ranený uprel na mňa tá-
zavé zraky: „„Což musím zomreť?"" — „Nemusíte, ale ste
ťažko ranený a bude dlho trvať, než sa o vás vaši dozvedia.*

— „„Nemám ďaleko domov,"" odvetil mi nato, „len nekoľko
míľ a moja matka očula strelbu, ona si pre mňa príde."" —
^Ale z okolia všetci ľudia utiekli." — „„Moja matička príde
preca, to viem istotne ; ona mi vždycky pomohla ; ona mä ani
teraz neopusti"" .... Ačkoľvek som sa veľmi premáhal,
musel som preca javiť tvár veľmi starostlivú, lebo úbohý sa
mä opakovane pýtal : „„Což musím umreť?"" — „Jako vi-
díte, doletujú sem gule, mohla by vás nektorá trafiť," odpo-
vedal som. — „5,Budiž vôľa božia ! Však moja matička príde."*
Dojemnejšej dôvery v matku , čo žijem , som nepoznal. Netr-

. valo dlho, asi hodinu, a. úbohý bol mrtvý ; umierajúc, pozdvi-
hol pravú ruku k nebu, jakoby nekoho pozdravoval, ľavú mal
pod hlavou na tornistre.

Jozefína Kalinová. Lipský časopis pre dámy : „Neue
Bahnen" priniesol nasled. udalosť: Vojak jedon, ktorý na ho-
jišti u Kráľ. Hradca ležať zostal, vypravoval^ jako bol na bo-

370

jifití nájdený a ofietrovan y , takto : Nekoľko hodín le£al som
bez seba a keď som zase príSiel k sebe, bola už tma ; nmdel
som ničoho, než krrayé hromady mrtrôf ; trpel som neyjslonié
bolasti, ale kam oko dozrelo, nikde nebolo yidef živého tľora.
Myslel som uz , že masím umret ; ta nenadále objarila sa
jako spásny anjel mladá deya, majúc t rakáeh veliký dzbia
s YÍnom, ktorá keď mä spatrila, dala mi piť, vymyla a obfia*
žala moje rany. Taktiež občerstvila mnoho mojich kamará-
dov, ktorí na bojifiti ležať zostali a odeházajúe sľúbila, že sa
postará, aby sme boli odnesení. Dostála^slova. O nedlho
priSli mužias nosidly, ktorí nás doniesli do najbližšej nemoc-
nice. Len s najvätším namáhaním dozvedel som sa meao
tejto hrdinskej dobroditeľky : menuje se Jozef ma Kalinwá a
je jediná, ešte len 18 ročaá dcéra správcu statku btíže Kril.
Hradca.

Gr. Tassila Festeticsa trafila pri Krát Hradci gala i
dela tak že mu museli nohu odňaf. Operáciu s neobyčajnou
chladnokrvnosťou vydržal , čo medzitým jeho sluha v Hte
horko plakal. Q-róf počujúc ho , zvolal : „Čo plačeš, ty po-
krytec, znám dobre radosť tvoju nad tým, že budúcne neba-
deš museť iba jednu čižmu čistievať \^

Pán a pes na bojíSti. Keď kapitán G* v druhej po-
lovici júnia s peším plukom svojím poberal sa z Yíedae k
Holomúcu, nechal svojeho psa ú rodiny a naložil jej, abj io
sa dakoľko duí pri dobrej opatere zavreného držali. Na druhý
deň po odchode kapitánovom stratil sa pes nepochopitebým
spôsobom a kto' vie, jakými cestami dostal sa do jednej de-
diny pred samým Hoiomúcom, kde ho istý dôstojník naalici
Žoznal a tak poslal psa kroz svojeho sluhu k jeho pánovi do
[ojomúca. Od tej doby chodil všade pri kompánii svôjko
pána za vojskom až' k osudnému dňu 3. júlia. Y záhubnej
bitke, tohože dňa u Kráľ. Hradca svedenej, padol hneď z po-
čiatku i kapitán Q.* veľmi ťažko ranený a zostal medzi ko-
patni mŕtvych a umierajúcich ležať; vojaci zdravotných kom-

Íanií, ktorí odnášali ťažko ranených, pominuli polomŕtveho
apitáňa, ale žalostivým zavíjaním psa upozornení, vrátili sa
nazpak a zachovali ho. Verný tento pes už druhýraz zacho-
val život pána svojeho ; i po krvavej bitke u Magenty dňa
4* júnia 1859. zostal tedajší poručík O* ťažko-ranený na bo-
jiSti ležať, a keď ho nikde nájsť nemohli, vybral sa jeho sluha
v noci so psom na pole bitky a naSiel polomŕtveho pia»
svojeho.

371

Trsya bratia na bojíšti padli. Y rak. armáde slúžili
čo stotnici traja bratia z rodiny Balduinovej; pri vypuknutí
minulej vojny poslán jedon na jažné, dvaja na severné boji-
Ste, VSeliým trom bolo, jako Slováci hovoria, súdeno zahy-
núť na poli čestnom v krátkej dobe desiatich dňov. Prvý,
menoni Arnold, stotník 1. triedy pes. pluku č. 48. arcíkíiie-
žata Ernesta, padol v bitve u Oustozzy ; druhí dvaja : Augusty
stotník 56. pes. pluku Gorizzuttiho, a Rudo/f, istotník tohože
pluku, padli v bitve u Kráľ. Hradca. Hroznou smrťou sošiel
August', pruský granát vrazil mu do prsov a prasknuv v rane
roztrhal úbohého na mnoho kusov.

Pftť synov padlo. V pruskom časopise ^Kr» Ztg." zo
d. 4. augusta t. r. stálo toto ohlásenie : „Žialom skľúčená týmto
oznamujem všetkým priateľom a príbuzným , že môj vrúcne
milovaný manžel včera ráno rýchle a ticho zosnul v Pánu,
následkom boľastného dojmu , ktorý naň učinila smrť našich
dietok. Našich päť nádejných synov; ŕroÄC, Ernest, Juraj,
Leopold 2k JmiímA šľachtici Stvolinski yj\i^\ vSetci svoju krev
za milovaného cisára a pána na bojišti. 8o mnou truchlia
štyri mladé vdovy a jediná sestra padlých. Za tichú sústrasť

{irosí pani 51. Stvolinskä, rodená Badeckd, Y Prahe 31. jú-
ia 18 6."

Zachránenia života nasledujúce sdelily z bitky kráľove-
hradeckej viedenské noviny: delostrelecký kapitán J.-d do-
stal pri osudnom cúvaní do Pardubíc od p. z. M. Gablenza
rozkaz, aby so. svojou batteriou do zbožia šiel a na prenasle-
dujúcich konníkov z boku strielal, čo i urobil. Avšak sotva
že delá nahotovené ^boly k strielaniu, bol milý kapitán z ko-
ňa do povetria vyhodený a na viacej krokov odmrštený* Ohlia-
d^ajúc sa po príčine svojeho pádu, spatril k nemalému podi-
veniu svójemu, že jedna granata do brucha jeho koná vrazila
a tam praskla; následkom čoho jazdca a pri koni stojacieho
sluhu ďaleko odhodila. Medzitým kapitán okrem malej rany
na prsách zostal neporušený. — Jedon nadporučík padol guľkou
trafený na / zem a popri ňom i kaprál; dôstojníkovi boly
čliénky a kaprálovi pazuchy prestrelené. Tu zrazu zakričí
kaprál : ,,NaŠi husári idú !^ a káže nadppručníkovi, aby sa na
brucho obrátil. Sotva že to urobil, prileteli husári v näjvátšom
cvale, avšak kone veľké skoky robiac, prešly béz toho , žeby
týmto raneným to nejmenšie boly ublížily. — Jednomu stoč
níkovi jazdy dragonskej trafila guľka koňa ; následkom čoh
kôň i s jaz Icom sa svalil, tento sa ledva zpopod svojeho no

24*

372

siča vytiahol , zby sa vo zboží pred neprlaterom skryl. Ta
naraz vidí rakúskych koníkov sa približovať; volá o pomoc 2
celého hrdla, avšak títo ho nečujú, utekajúc pred uláami ne-
priateľovými. Spatriac týchto, chcel sa im už na milosť a
aemilosť poddať ; tu však sa mu noha jakosí zamotala tak^ že
spadol do priekopy^ Uláni medzitým prešli bez toho, žeby ho
boli zbadali — a on bol vyslobodený.

Úsudok Angličana o Benedekovi. Dopisovateľ „TíTne-
sov^" úcastniv sa bitvy kráľovehradeckej v tábore rakúskom,
v týchto vetách podal svoj úsudok o chybách BmedeJco^n uči-
nených : Poprvé zaujal Benedek posiciu o mnoho rozsiahlejšiu,
než aby ju bol mohol výdatne brániť a udržať; podruhé, opo-
menul kryť svoj pravý bok a neučinil poriadky k zabráneniu
postupu korunného princa; po tretie, neznal si Benedek -pt^
vlastnú osobu vyhliadnuť miesto, z ktorého by bol mohol pre-
hliadnuť boj iste ;, po štvrté nepostavil sa postupujúcemu ko-
runnému princovi skoro nijak na odpor, a po piate, zanedbal
Ohlumek, čo mu nemožno odpustiť. Dla tohože dopisovateľa
Prusi mohli v bitke u Král. Hradca armádu rakúsku úplne
potreť , avšak že neosvedčili náležitú ráznosť v prenasledo-
vaní ani > že neužili náležité svojeho jazdectva.

Nový nápis na starom pomníku. Na návrší neďaleko
Kolína stojí pyramída Čo pomník víťaztva, ktoré dobyl v
okolí 18. júnia 1757* jnaršál Daun na Friedrichovi ÍL
Pomník ten bol posiaľ bez nápisu; behom mes. auo:asta ade
písal istý pruský vojak do „Spener. Ztgu^'^ čo nasleduje:
„Navštívil som tiež bojište kolínske a čáslavské. Na návrší
u Kolína stojí pomník, ktorý loaá Rakúšanov upomínať na po-
rážku Prusov vo vojne sedmoročnej ; poneváč pomník bol bes
nápisu, opatrili sme ho nápisom, a teraz zvestujú vydlabané
slová do všetkých uhlov sveta mená: Kráľ. Hradec, Skalica,
Náchod a Jičín.^'

Odmenená ľudskosť. Po jednej bitke v Čechách na-
šiel pruský poručík Halm z Kolína nad R. jednoho ťažko ra-
neného generála rakúskeho v lese, zkadiaľ ho dal od 4 mužov
svojich do blízkeho dvora doniesť. Generál, ktorý si bol
mená tých piatich Prusov zapísal, pamätoval na nich i vo
svojom závete, tak že po otvorení jeho sdeleno im bolo, že
poručíkovi tomu je 4,000 tol. a každému z. tých mužov po
1,000 tol ôdk^zano.

Smelosť. Do istéko pivovaru blízko Holomúca doSIo
nekoŕko Prušiakov, aby si tam. pohoreli pri pive. Taínejšiema

373

lekárovi ošklivila sa už praská drzosť. Ynišiel do chyže,
]^de hodovali Prusiaci , a zpytQ.1 sa dôstojníka „íp je ?** —
^ ^Pruský dôstojník,** odpovedal mu tento. — „Co pruský
dôstojník? Také jednanie nesrovnáva sa s vašou dôstojnosťou;
vy ste Inpicia, ktorí prepadáte pokojný ľud a lúpite ho o jeho
krvopotne nadobudnutý majetok. My sme si mysleli , žé ste
ľud vzdelaný, za jaký sa vydávate, a že nie ste ani schopní
takých hanebností, jaké páchate u nás. Nemá váš kráľ toľko,
žeby vás mohol uživiť, že vás vyslal jako lúpežníkov, aby ste
zhubili náš ľud? Posmech na také skutky!" odpovedal mu
na to lekár. — „„Prestaňte s takou režou, lebo vás zastrelím
jako psa!"* povedal na to dôstojník. — „Ó áno, jé vám
voľno, lebo načo mi je ten chatrný život, musím-li olúpený o
všetko ďalej zápasiť s núdzou a biedou. Yzali ste mi všet-
ko^ vezmite mi i život ; ale ručím vám za to , že ani vy
neujdete so svojím." V tom zahvizdnul na prst, ľud sa prihr-
nul a Prusiaci zutekali jako splašené ovce.

Bismark a jeho zlorečíteľ. V Mikulove chytili Prusí

1'ednoho tamejšieho obyvateľa, lebo im zlorečil. Jako ho vied-
i , borcovali sa s ním , ba ho i bili ; prišiel na krik k nim
i Bismark^ ktorý práve v rovnošate majora tou cestou šiel.
„Co zvinil zajatec?" opýtal sa. ,»„Nadával Prusom.'*" —
To nepravda, skočil im do reči zajatec, ja som len Bismar-
kovi nadával. ^Pusťte ho, odpovedal Bismark^ učinili to už
inakší ľudia."

Zámok v Mikulove na Morave v ktorom počas min.
vojny kráľ pruský by diel, je starý majetok kňažny Dietrich-
éieinavej\ teraz ale je v držaní grófky Mensdorff^Pouillovef,
manželky býv. rak. ministra zahraničných záležitostí. Vtejže
svetlici, v ktorej t. r. pruský kráľ ' bydlel, býval tiež Napo-
leon /. po bitve u Slavkova 9. dec. 1805« a tiahol potom
ztadíaľ k Viedm*. Je to jedon z najveľkolepejších zámkov
rak. vys. šľachty , ktorý upomína v istom ohľade na zámok
heidelbergský.

Tučná korisť. U Znojma ukoristili Prusi cKemicko-fysi-
kalné laboratórium o.k. akadémie pre chovancov voj. merač-
stva v Lúke. Päť celých dní bolo treba, aby sa drahocenné
a velice riedke apparáty zapakoyať a naložiť a potom rovno
do Berlína zaviesť mohly. Toto laboratórium bolo takmer
najvýtečnejšie v celej dŕžave a viacej než 10 rokov sa na ňom
sbieralo s neslýchanou pilnosťou a naj vätšou, bedlivosťou. Cena
jeho udáva sa na 150.000 zl. r. č.

374

FranciSka Klárová slúžila vo mlyne t Nenakoniciach,
keď v tom okolí 15. júlia krvavý boj vypuknul medzí Prns-
mi a rakúskym vojskom, pod správou Benedékovou ku Tren-
čínu postiipujúcím. Boj zúril krvavé, a napriek ukrutnej
strelbe z radov nepriateľských, bola menovaná mladá služba
na bojiSti, podávajúc poraneným, vedy k občerstveniu a vy-
mývajúc ich rany. Práve chcela jednomu z našich Tojakov
ranu svojím ručníkom zaviazal! , keď i sama dostala golku
nepriateľskú do kolena, tak že do špitála v Holomúei odne-
sená byť musela, kde dosiaľ eSte následkom tejto nebezpeč-
nej a veľmi boľavej rany leží. Jeho Veličestvo v čas ne-
dávnej svojej cesty po Morave udelil hrdinskej slúžke sr, zá-
služný kríž, a keď navštívil nemocnicu v Holomúei, ráčil osobne
k jej posteli prikročiť a doptávajúc sa na jej okolnosti dob-
rotivé prislúbiť, že o ňu i jej staručkú matlni pečovať bude.
Medzi plačom , z radosti pošlým, ďakovala hrdinská dievčina
vzeSenému panovníkovi za ten dôkaz otcovskej starostlivosti i
obdržala už skutočne od Jeho Veličenstva ročitý milodar
100 zl. r. č.

Dva spolužiaci* Keď si. TegetíhiOff študoval na akadémii
v Benátkach, mal jednoho roku len jednoho spolužiaka a
síce Dalmatínca Mondiniho, Tento vstúpil r. 1848. do pie-
montskej služby a postupoval neustále po boku Persanovom.
T bitve u Lisy feoetal Mondini veliteľom lodi „Ré ď Itália,'^
keď Persano z tejže lodi na loď .Affoudatore^^ prešiel. Loď
,Ré ď Itália* bola od Tegetíhoffa porazená a klesla na dno
morské a s ňou zahynul í Mondini, A tak jeho nekdajSi
spolužiak a priateľ Tegetthoff mu pripravil tento chladný hrob*

TegeUhoff a Persano. y,Gaz. de Fŕance^^ sdelila nasledu-
júcu anekdotu, ktorá po porážke italskej ílotty u Lisy velmi
{'e zanímavá ale spolu i peprná. Pred dvoma lebo tromi ro-
lami boly tri loďstva: francúzke , rakúske a italské vo vodách
Levanty. Admiráli Tegetthoff a Persano velili rakúskemu a
italskému loďstvu. Velitelia tu i tu okrem úradných poťahov
sišli sa na palube admirálskej franc. lodi, kde ich francúzky
veliteľ vždy pohostinský a zdvorilé prijal, čo ale nepii^ekážalo,
aby Persano nečinil vtipy námornej sile Rakúska. Škriepka
na to povstala raz bola tak vážna, že neodbytne potrebné
bolo zakročenie franc. generála* Jeho prosredkovaniu poda-
rilo sa smeriť protivníkov. Sriekli sa, toto uspokojenie osláviť
spoločnou hostinou na palube franc. lodi. Ale Italci sú velmi
Štekliví a márniví a pri lahôdkach Persano zase počal svojimi

375

úStipkami. Tegetfhoff zdkoniil hádku, povediac Persanot?^ : „Je
to otázka, ktorá sa zo dňa na deň rieši." — ^„Vjaderskom
mori,^" zkrikol prudko Persano. — ^Poskytnem yámpríleií-
tosť rozhodnúť ju y ostatnej inštancii,^ odpovedal Tegetíhoff.
— „„A ja ju neodmrStím,"" odvetil italský admirál. — Nuž
v jaderskoxn mori len toť nedávno srazili sa a admirálovi
Perscmovi po tom sretnutf bezpochyby na vždy zašlý úštipky.
Utŕžil dokonalú lekciu.

Veselá episoda z válečného života. Pruský g^ranátnik
od gardy vypravuje odo dňa 20. júlia toto : „VŽera sme rýchle
dorazili do Selovíc na Morave. Ja som bol ubýtován u jednej
sedliacky, na pohľad zámožnej. Pani tá nás ujisfovala , že
nemá žiadnu zásobu potravy, dosialne rekvisicíe že všetko
pohltily. My sme jej veľmi neverili a prehliedali sme celý
dvor , či by sa dačo k sjedeniu nenašlo. Tu som spatril
ohromnú almaru. Požiadal som teda domovu paňu, aby otvo-
rila, a keď odpovedala, že kľúč stratila, podotkol som so
smiechom, že mám patričný kľúč. Neuzavierajte sa, milá pani,
riekcjl som y my sa chceme len najesť, všetko ostatné vám
zostane^ Konečne sa odhodlala a otvorila. Avšak čo sme ta
spatrili? Dve prekrásne dievčence sedliacke, dcéry to našej
domovej. Ja som ich trasúce vyviedol a keď videly, že nie
zlého im činiť nechceme, stály sa dôvernejšími : matka pre-
hovorila dačo s dcérami i ukázala sa ochotnou, dačo nám k
jedeniu predložiť. Odstrčila posteľ, otvorila pod ňou schované
zapadajúce dvere, na chvíľu nám zmizla a vrátila sa skoro s
košíkom plným chleba, masla^ slaniny, jaterníc a syru. Dnes
sme sa s nimi rozlúčili čo najlepší priatelia. ^^

Smiešny výjav zo Senice. Pri vtrhnutíPrusov do Senice
22. Júlia t. r. prekvapil ich tam jedon saský stotník s 12
n^užmi í sviedol s nimi v mestečku samom krvavú šarvátku;
pri čom stalo sa medzi iným, že jedon Prušiak vyslobodiac
sa zpod padlého koňa vbehol do jednoho skliepku a ukryl
sa; a po chvíli prihodilo sa to samé Sasovi a ten tiež bežal
z bitky ukryť sa do toho istého skliepku, kde už bol Prus.
Tento vidiac víťaz i a mysliac, že ho ide preklať, začal ho
prosiť : „Brat môj, nezabíjaj mä, veď sme my bratia Nemci
oba." Milý Sa3, dobrý človek, objal Prusa; po Sarapate za-
viedli sa do krčmy, napili sa vína na smierenie a viedli sa
oba do lezenia saského.

Spuchla armáda. Na ceste k Mor. Budejovieiam rozložila
sa celá stotina Prusov v jednej záhrade^ v ktorej bol včelník

376

s 5 úly. Nenadále Stípla réela jednoto apiaceho Prasa a ten
nazdávajúc sa, že sa všetko y Rakúsku viacej bojí ihlicovýcli
puSíek nežli Prusov samých, uchopil sa svojej pušky a strelil
do jednoho úlu^ V okamžení vyrojily sa včely zo vSetkýcli

fiatích ulov a daly sa s takou zúrivosťou do eelej stotiny
^rusov, že všetci boli bofaatue poštípaní a zo záhrady vyhnaní,
i viacej menej spuchli všetci v tvárach i na rukách.

Celá obec bosá* ^^Ndrod. listy^' v č. 241. od 2. sept.
t. r. písaly, jako nasleduje : ,,Ku Krouiké pruských rekvisíc
vo vlasti našejsdelujesanámtátotrao^ikomická udalosť, padajúca
do polovice min. mesiaca : Dq nepatrnej obce Ostrova blízo
Nabočan dorazilo oddelenie pruského vojska. Vedúci ho dô-
stojník dal si, jako obyčajne, zavolať predstaveného a oznamo-
val mu rad rekvisíc. Predstavený poslúcha ticho celé tie
lytanie „skromných priani^^, až sa mu naraz zastaví decli :
pruský p. dôstojník ^iada od chudobnej — sotva 70 čísel
čítajúcej — obci mimo iné tiež 300 párov bôt a tovnekoľko
hodinách. Bozumie sa, že predstavený všemožným spôsobom
hľadel pruskému dôstojníkovi vysvetliť , že vyplnenie toboto
priania je naprosto nemožné. Ale čo platí ' rekvirujúcemu
Prusovi česká výhovorka! Boty musely byť v nekoíko hodi-
nách a punktum. Co teraz poČať ? V celej obci sú len 3 obuv-
níci a z tých nemá ani jediný dosti majej zásoby koží. I
odhodlalo sa obecné zastupiteľstvo , že rozíde sa po obci a
bude sbierať boty, kde jaké nájde. A tak sa i stalo. Dom od
domu sbierané boly boty staré, nové, a keď počeť sohnaných
ešte nestačil, museli sa občania vyzúvať jedon po druhom!
„Bolo to v obci — dokladá dopisovateľ — po nekoľko hodi-
nách podívanie : všetko zostalo bosé od domkára až po grun«
tovnfka; p. učiteľ bol bosý jako i školný výbor a p. pred-
stavený musel sa za svojou povinnosťou po obci taktiež bea
bôt preháňať.'^ — Prajeme ubohvm občanom ostrovským,
aby sa za to skoro tým lepšej obuli !*'

Vhodná odpoveď. Paholok jednoho rolníka z Z>*. -B*,
na Morave, ktorý na príprahe vojanskej s naším vojskom bol,
vracal sa práve domov, keď už pruské vojsko - týmíe krajom
tiahlo. Spatriv Prušiakov, zľakol sa, i zanechajúc" poťah s vo-
zom utiekol a pribehol bez povozu domov. Jako sa samo .
sebou rozumie, vzali Prušiaci povoz ku svojej potrebe sebou.
Po čase však dozvedel sa hospodár, že jeho voz a kone kdesi
v blízkom mestečku predané boly, a preto hlásil sa u p. okres-
ného^ aby sa potrebné jednanie na prinavrátenie jeho

377

majetku úradne zariedlo* P. okresný ale nemilo sa oboril na
tíSkodeného rolníka, vytýkajúc mu, prečo takého hlúpeho pa-
holka na prípraž poslal, ktorý pred PruSiaky prestraáený
od svojeho porozu utiekol. Avšak rolník dobre vediac , že í
sám p. okresný pri očakávaní Prusov pred nimi zutekal,
odpovedal p. okresnému docela lakonicky : „Pane okresný,
utekali pred Prusami i učení ľadíá a páni ; preto to nemôžem
ani mojemu hlúpemu paholkovi zazlieť!" — Po tejto Snupke
počal p. okresný bez ďalšieho odporu s rolníkom zavádzať
potrebný protokol.

Predrahé divadlo. Keď po skončení války víťazné vojsko
pruské malo sa do Berlína navrátiť : k podívaniu sa na
slávny tento vjezd siSIo sa z blíska a ďaleká množstvo divákov,
tak že za posledních dňov pred týmto vjezdom čili vchodom
bolo v Berlíne tak nesnesitelne draho, že musel hosť v hostinci
za posteľ zaplatiť za jednu noc 8 dukátov ; za požičanie stolca
kratším osobám platilo sa po ôsmich toliaroch ; za postavenie
sa na vyvýšené miesto v krámoch lebo v skladišťach dávali
po 15 toliaroch^

Tých 30 luilliónov vo sríebre, ktoré od Rakúska
Pruskú čo náhrada válečná zaplatené boly, viezli na
troch vlakoch do pruskej pevnosti Opolia a veškeré to sriebro
vážilo 7,192 centy; dovozného musel národní bank až na ra-
kúske hianice 11,150 zl. a ztadiaľ do Opolia ešte 5,420
toliarov platiť. Pri prepočitovaní v Opolí nalezeno, že bolo o
2000 toliarov viacej zaslane ; ktoré však od Pruská hneď
navrátené boly. -

Na bojišti kráľovehradeckoiti a síce na samom Ohlume

Íostaven y posledních dňoch veľký kírž z liatiny, ktorý venoval
ú. Max, Egon Fii/rstmberg pamiatke padlých tam vojínov ra-
^ kúsky ch.

Poiuníky viedenským dobrovoľníkom. Obec viedenská,
jako dala vo zbrojnici času svojeho postaviť sochu dóbrovoľ-
nika viedenského z r. 1869.^ tak hodlá vraj i teraz po boku
tohoto vytesaného hrdiny postaviť novú sochu viedenského dxh
bfovoíníka z r. 1866,, bezpochyby, aby potomstvo malo po
exemplári dobrovoľníkov, ktorý nepriateľa nikdy ani nespatril.
Naposledy podávame tu ešte

Porovnanie tohoročného s predošlými ťaženiami prus-
kými. Zaiste mnohého bude zaujímať, obrátime-li napokon k
tomu pozornosť, že vpád do Čiech, jako v tohoročnej vojne
od pruského vojska prevedený bol, nepochodí z plánu pôvodne

378

vymysleného, ale že terajší Tojvodcovia pruskí len dľa podob-
ných ťažení pruských generálov v predoSlých válkach sa
riadili. Keď vypukla medzi Rakúskom a Pruskom Tojaa o
bavorské dedictvo, 1777 — ^^1779. vedená, vtrhol kráľ Przé-
äričh IL r, 1778. priesmykom u Náchoda do Čiech , týmze
priesmykom, ktorého í teraz korunní princ pruský pri s vojom
virhnutí do českej zeme použil. Brat kr. Friedrtcha 7/., princ
Fríedrich vtrhol prez české h'^anice u mesta Rumburku, práve
jako to i teraz princ Friedrich Karol uciniU R.1778. naliezly
armády pruské cis. Jozefa IL v silnom opevnení u mesta
Jaroméra, ktoréžto postavenie bolo tak výborné, že sána Fríe-
drich IL sa neodvážil, aby na mladého cisára stokom hnal;
preto i viacej mesiacov len so samými strategickými pohyby
uplynulo. — Už tedy bola z rak. strany uznaná dôležitou
priesmykov na českých hraniciach proti Sliezsku a Luzici, a
rakúske armády vždy najprv v tú stranu tiahly, aby nepria-
teluvi áalSí pochod do vnútra zeme zamedzily. Hned po
ukončenej tejto vojne počal cis. Joz>ef stavať v tú stranu
pevnosť Jozefov^ aby Česko proti možným vpádom zo Sliez-
ska chránená bolo. V našej dobe, kde války s, tak ohrom-
nými silami vojanskými sSu vedú, nevyhovovala viacej pernosf
Jozefov pôvodnému účelu svojemu, a to tým menej , keJ v
tejto minulej vojne na hájenie priesmykov, zo Sliezska do
Čiech vedúcich, žiadneho ohľadu vzato nebolo. — Ešte jedno.
R. 1809 vnikli Sasi, ktorí vtedy s Francúzy spojení boli,
týmže spôsobom jako t. r. pruské vojsko až do Uhorska a
preduie stráže jejich stály 13. júlia u Stupavy. Zadní sbor
Rakúšanov, ktorý mal kryť ústup gen. Bíancháio z Bratislavy,
stál pod veleiním plukovníka bar. Ťrautenberga u Lamača
(Blumenau). Parlamentári jak zo zámku tak i zo Stupavy
priniesli rečenému plukovníkovi zprávu o uzavrení prímeria
vo Znojme. Avšak plukovník Traufenierg vediac, že r. 1805.
most táborský pri Viedni upadol v moc franc. generálov
Murata a Larmeaa^ poneváč títo Istive boli Rakúšanom sde-
lili, že bolo už prímerie uzavreno ; následkom čoho potom
► poľní podmaršal kn. Auersberg vo vyšetrovanie bol vzatý;
Tratäenberg teda tušil podobnú zradu -a nedôveroval vyslaným

Íarlamentárom ; i rozkázal jednomu oddeleniu svojeho vojska,
toré záležalo z práporu pechoty, jednej divisie trenčanských
husárov a dvoch diel, aby ku preďu sa hnulo. Saská jazda
ale vrhla sa na rpvine na slabé oddelenie toto a obklopila
celý prápor, ktorý značnej presile poddať s?, musel. Husári

379

trenčanski ale, ktorí náležali k t&k zvanéma insurrekčnému
vojsku ukorskému, zutekali hneď pri počiatku bitky* Tu nara«
Yrhol sa kapitán Thalherr y čele 2 husárskyck Skadrôn, ktoré
práre ta pribyly, na saskú jazdu í rozrazil jej sredok, tak
že ustúpiť musela a na syojom ústupe 40 koni stratila. Plu-
kovník TrauUnb&rg počal na to vyjednávať, bol vSak medzi
vyjednávaním od Sasov odzbrojený a zajatý. Konečne bolo
doeieleno usrozumenie ; avšak rakúski zajatí neboli ani na
reklamácie gan. BiancMho vydaní. Táto šarvátka u Lamača
skončila póľnie ťaženie r. 1809. Jak podivná to sboda, že t
nešťastnom válečnom ťažení r. 1866. u tej samej dediny
Lamača poslednia bitka svedená bola, jako tiež , že i táto
práve jako bitka r« 1809. podobnou zprávou o uzavrenom
prímerí prerušená bola.

^' 3. Neco o cholere vôbec a o jej tohoročnom zúrení na

'\ Slovensku zviáiie.

i Jako každá vojna obyčajne mor alebo aspoň veľmi ne-

ŕ bezpečné choroby za sebou tiahne : tak i tohoroční vpád

i Prusov na Slovensko doniesol nám záhubnú choleru,

i Pod menom cholery znali už od dávna lekári i našich

j krajov chorobu, ktorá najmä v čas letných pálčivostí vystu-

povala, objavujúc sa hnaním na spodok a vracaním ; avšak
j táto nemoc veími zriedka bola smrteľná a nijakej nákazli-

vosti nemala. — V novejšom veku, menovite r. 1629. spo-
zoroval hoUandský lekár BoUus cholere podobnú nemoc v
. aziatských osadách hollandských, zvlášte vo hl. meste Ba-

[ távii na ostrove Jave. Vo východnej Indii ukázala sa cholere

( podobná choťoba r. 1781., 1783. a 1889., jako to anglickí

i lekári Girďlesione , Johnson a Curtis vo svojich spisoch do-

svedčujú ; ale ona nerozširovala sa z prvotného hniezda
svojeho dalej. — Prvá , opravdivá morová cholera povstala
iba r. 1817. tiež vo východnej Indii a síce v meste Zille-
Sefsore u rieky Gangesu, ktorú tamorodé pohanské obyva-
teľstvo za posvätnú považuje; a preto tisíce a tisíce mŕtvych
tiel hádžu do nej, aby tak do blahosla^enstvapreSly. Dakedy
toľko mŕtvych tiel pláva dolu Gangesom, jako ked po našich
riekach podtatranských kláty pre píly alebo tak zvané
kluchty spúšťajú. U vtoku menovanej rieky do mora nahro-
madily sa potom po brehoch celé kopy týchto mrtvôľ a

380

linijúc v pálžÍTom povetrí, Brozitánskym smradom celú okolitá
krajinu naplnily, r ktorom vyvinula sa cholera. Hnedtoko
samého (1817.) roku pustošila po Indii náramne a rozSirovala
sa vždy ďalej a ďalej k západa, tak že, potom jako Arabia,
Persiu a susedné krajiny prešla, r. 1823. objavila sa hrozne
po prvý,— r. 1827. ale po druhý raz v ruskom meste Astra-
ehane u chvalinského (kaspického) mora , zkadiat r. 1830.
došla až do Moskvy. Poľská revolúcia 1830. a nasledovavJia
vojna boly príčinou, že v lete r. 1831. cholera s ruským voj-
skom už bola na pomedzí rakúskej dŕžavy. Vláda síce posta-
vila proti nej vojanské kordóny, ale to nič nepomohlo, bo eíSte
s koncom leta tohože 1831. r. chohra v Uhrách ba i v samej
Viedni vypukla, rozmáhajúc sa i nasledujúceho 1832. r. díalej
na juh a na západ. Od tej doby do r. 1837. preputo val tento
„anjd zh\ji)ca^ skoro všetky čiastky sveta a usmrtil millióny
obyvateľstva všetkých stavov. — R. 1846. rozjatrila sa cAofera
poznovu v Ázii a kráčala porád, jako strašný moŕ svetovým n^
západ; r. 1848. už bola zase v dŕžave rakúskej, pustošiac
v nasledujúcich rokoch i po ostatných krajinách europejských;
zvlášte zúrivá bola cholera r. 1855. a 1856. jako vo Viedni
tak menovite i u nás po celom Slovensku. — Žriedlo toho-
ročnej cholery vzniklo v Hedžasi t. j. vo sv. vidieku Moha-
medánov v Mekke a Medine pri príležitosti veľkolepého slá-
venia lanajšej tureckej Velikej noci, čili bajrámu, ku ktoréinn
sišlo sa tam vyše 800,000 pútnikov, aby si želaný hadžiritet
alebo odpusf zaslúžili. Všetci títo pútnici vždy rovné šaty
nosi£ musia ; vätšina ich sa ani neprezlieka, a poneváč sa z
vätša chudobní, veľmi zle a neporiadne na svojej púti íijii^
pešky jachajúc, pre horúčosť podnebia nesmierne moc vystoja,
tak že z nich vefmi mnoho na ceste zomierajú. Mŕtvole zo-
mrelých neukladajú sa do hlbokých jám, ležT ich tak len
fovrchne do horúceho piesku zahrabú ; z čoho v krátce ohyzdné
nilobné smrady vystupujú. V čas tohoto sviatku Mohame-
dáni tam voždy najmenej 2,000,000 oviec ku pocte proroka
svojho zarežú, z ktorých krve, kožiek, kostí a iných odpadko^
tíež nezdravý smrad povstáva; nie div teda, že potom p'i
tak ohromnom nakopení nečistého a v kiaždom ohfede zaned-
baného Tudu nákazlivé choroby vznikajú. Tak hľa stalo s» \
min. roku; na počiatku mája vypukla medzi pútnikanu
tureckými v Hedžasi cholera^ na ktorú tam už za prvých 1*
dní vyše^ 100.000 pútnikov zomrelo. Šaty na púti zomrelých
ale považuje Mohamedán za zvláštne 'sv. relikvie; pokrevn*

381

jeho teda yyzlečú mŕtveho do nahá, lártrolu zahrabú do piesku
a 5aty jeho rozkúskujú na franfory , aby každému členu
rodiny dostal sa z nich jaký taký zdrap na pamiatku. Takto
dostala sa cholera min. r. z Hedžasu do Egypta a po paro-
lóďach yefmi rýchle do prístaVor europejských. K púti sy<yej
z Alexandrie do Ankóny len tolko žasu potrebovala, koľko
žasu paroloí ku tej ceste potrebuje. Celkom tak rýchle
zjavila sa i v južní eh prístavoch ' francúzkych. Z Marseílla
pešky jachala na juh ; jedných cestovateľov sprevádzala do
Paríža, zkadiaľ jú početné dojky a pestúnky, jako novoročný
dar, do domoviny svojej dovliekly; na jednej lodi ta šla do
Quadelóupy^ ba i vrátila sa ztadiaľ do Brestu. K nám ju,
jako vyšej povedano, Prusi dovliekli ; ostatne, prv lebo neskôr
bola by ona asi i bez Prusov k nám dorazila, bo keď je raz
v Európe, celú ju zaplaví.

Strany jej mena poznamenávame, že meno cholera zo
starogréckeho jazyka pochodí a práYe toľko znamená, jako
po slovensky Hcoijok^ lebo za príčinu záhubnej tejto choroby
považovalo sa rozmnoženie žlči v tele , ktorá potom hnaním
a vracaním odchádzala. Už si. lekár Galemis (nar. r. 131. po
Kristu P.) opisuje nemoc pod menom chohra , ale iba tú
letnú, ktorú sme na počiatku spomínali.

Mnohí sa domnievajú, že nemoc táto má svoju príčinu
vo vzduchu a že to, čo túto nemoc zo vzduchu spôsobuje^
každý síce do seba vdechuje, ale že len v tom sa stáva
zárodkom nemoci , kto k tomu sám podnet dáva , ku pr^
nestriedmosťou , požívaním nezdravých pokrmov, prestydnu-
ťím sa a t. d. í ovocie, zvlášte nie dosť vyzralé^ zapríčiňuje
vraj choleru. Divná vec , že je to nemoc zjavná a preca
tajomstvom. Jedon ju premohol pitím piva, iný rumom, tretí
držiac ľad pod jazykom, aby nevracal, štvrtý teplými obklad- "
ky (oblôžky, Umschläge) ^ kdežto už pri piatom , keď ho
polapila, všetko umenie aeskulopov bolo marné a preto všeo-
becného pravidla ani Ndaton v Paríži udať nenie v stave;
keď vôbec ani posiaľ vyzkúmano nenie, v čom by vlastne
táto záhubná nemoc záležala. Y tom sa však preca najzkú-
senejší lekári viacej menej srovnávajú , že cholera nieje
chytlavá, t. j. že neprenáša sa z jednoho na druhého
človeka dotknutim sa chorého tela; ďalej, že je milov-
nica nečistoty, a čo takej že sú hlavné posidlá jej nákazy
záchody a vôbec tá nečistota, ktorá z človeka diolerou
zachváteného spodkom i vrchom odcbodí, najmä ak ona

382

' dlhSim ležaDÍm sosmradlayela ; potom , ze predbežné znaky
nastáyajúcej cholery sú : iakási yšeobecná nechuf k jedlu^
oäklirosf, fažkostí údoy telesných, pobolieraníe hlavy, žalúdka,
brucha, náklonnosť ku vracaniu, jakésí prelievanie sa ablbo-
tanie v bruchu s takým podivn/m citom, jakoby všetky črevá
dolu k spodku brucha spadnúf chceli, a t. d. ; a napokoa,
jako poy^echne známo , že sa cholera dostaví a vyznačuje
silným vracaním a hnaním spodkcm tela : následkom čoho
krv mnoho »vojej vody stratí , náramne shustns a preto
poriadne v žilách tiecť nemôže, teplo netvorí, moč, pot a
slinu nevylučuje. Ztadiaľ pochádza, že nemocní suchú kok,
vysuSené ústa a hrdlo s ukrutným smädom majú ; ďalej, ze
8Ú studení, zachriplí, že nemočia a že pohybovanie ich srdca
je slabé, alebo že sa ani poznať nedá. Preto tiež sL lekár
Dr. Karol Bock radí pomáhať každému , kto choleru dostal,
svláSte k tomu, aby sa jeho shustnutá krv co skôr pre-
riedila. Co sa docieliť môže pilným pitím teplej vody,
ktorej sa trochu vína alebo rumu primieSalo. Nemocný samá
hned do teplej postele uložiť a ku pilnému pitiu teplej vody
nútiť. Smäa zahasí sa najľahšie ľadovým pivom, alebo sta-
deným, vodou rozriedeným vínom. Toto dáva sa nemocnému
(mn grano sälis^ t. j. berúc telesnú povahu jeho na zreteľ;
okrem toho prikladajú sa na život obkladky tak vrelé, jako
ich len chorý zniesť môže. — Liek, ktorýby bol v stave,
vylúčenie vody z krve zamedziť, nenie ešte lekárom známy;
preto je a musí byť hlavním liekom teplá voda , ktorá
nemocného rozohreje a shustnutú krv jeho zase preríedi*
Víno alebro rum primieša sa vode preto, aby sa srdce čerst-
vejšej sťahovalo a krv prez vyziable údy ráznejšej preháňalo.
VSakové lieky, kúpele, sekanie žily a t. a. v cholere už vyvinutej
nič neosožia. Tak to tvrdí vy sej menovaný Z>r. Bock^ ktorý veľmi
snamenitú prostonárodniu knižočku pod menom „Ucítel zäŕOr
wa" vydal, z ktorej túto jeho náradu o liečení cholery obe-
censtvu slov. v č. 35. jfibzora^ p. J. J, z Viedne sdelil.

U nás pi. lit. pp. Dri J. Bauer a E. Dillnherg^ ^
B. Bystrici vydali o (Aoľere slovenské pouSenie ; taktiež slov.
„Pou^^ie o cholere^ vydal v Štiavnici Dr. Fr. Z. SehdUngfr]
mesto Veľká Revúca vydalo slov. „Pravidlá proti chol&ľýr
v Nitre vydal tam. zdravotársky výbor 2 hárky silné pojed-
nanie slov. pod týmto názvom : „Prostorozumná úprava prO^
neáadivej cholere a úprimná rada o proérted^coch, pred ^^
monkoou ochraňujúcich^ a t. í.

383

Okrem toho zaslúžilý gfpolurodák nás^ p. redaktor
D, Lichard uyerejnil v. č. 25 — -27, ^Ohzora:^ Najpof/rämejsie
pouSem'e o cholere^ odporáéajúc medzi iným jako 1855. tak i
t. r. čáj (odyarok) z jaloTca éi borievok ; v č. 27. tohože ^Obzora^
sdelil p. J, Škídtéty, že sirkový kvet (Flores sídphwris^ 'Schwefď
Kilthe) je nerinný a bezpečný liek proti cholere; jaTcým sa tiež
dfa pozdejších zpráv u mnohých choleristor čo taký skutočne
dokázal (sr. „Obzor'' č. 32, 35 atd!.). P. J. PaMrik ale v
č. 78. „Pešťb. Vedom." čo najistejší posiaľ málo známy
liek proti cholere odporúčal, ayšak hneí pri jej počiatku,
jaknáhle sa totiž hore spomenuté ^výstražné znaky*^ zjavia,
užitie jednoho prášku daviSa (Ipecacua/nha) na^ vracanie a
ľahnutie si do postele i prikrytie perinou. Co v č. 32.
jPbzora^ i p. G, Pamlík opakoval, dodajúc, že proti nepre-
stajnému vracaniu potreboval ladové kúsky, poliate 4 kvap-
kami tinc^jíTaň opii^ oproti zierke ale Doverove prášky., A týmito
prosriedky vskutku mnohých život zachránili.

Napriek všetkým predpisom a opatreniam, poučovaniam
a snahám i telesných i duchovných lekárov, vzniknuvšia a
rozpradivšía sa po celom Slovensku táto záhubná cholera

Íožiadala mnohé obete. Dľa zpráv úradných bolo v celých
fhrách toho roku do 5. dec. 2062 miest, mestečiek a dedín
eholerou nakazeno, tak že z ich obyvátefetva 147,211 osôb
ochorelo, z týchto ale 66,999 zomrelo, » 78.386 vyzdravelo a
1,826 v lekárskom opatrovaní zostalo. Co sa ale menovite
Slovenska týka, dľa sdelených' nám zvláštnich dátok v
B, Bystrici a v najbližšom okolí ochorelo na choleru do 500
a zomrelo vyše 2U0 ; v Brezne ochorelo 50, zomr. 26 ; v
okolí breznianskom ochor. 105 a zomr. 20; v ostatní ch krajoch
zvoL stolice ochorelo do 1.000 a zomr. nečo vyše 500. V
Luptove prvý pád cholery udal sa 1. seplt. v Líškovej; odtedy
behom 2 mesiacov ochorelo na ňu 889., vyzdraveli 404,
aomrelo 350, ostatní zostali v lek. opatere. Najvátšmi vraj
zúrila na Likavke a v Stankovänoeh, potom Líškovej, Ružom-
berku, Bobrovci a BeSenovej, YjOrave^ menovite v Žaškove, v
Podbieli, v Jasenici, Hruštíne, Tapšove a Erdôdke do 5. nov.
ochorelo 66, vyzdraveli 34, zomrelo 29, 3 zostali pod lekárskym
opatrovaním ; krom toho však vypukla cholera ešte í v
Tvrdošíne a Jaseňovej v menšom rozmere. V trenc, stolici
zomrelo na choleru menovite v meste Trenčíne od 13. aug.
do 4. nov. 221, vo farnosti tepľanskej 110, v soblahovskej \{^^
T Beluši 110, v Podskali 30, v Sbpnej 12, vo Viso'ajoch 19,
T Koikovciach 4 a v Pružine 17. V nitrianskej stôl. vypukla

384

cholera 28. júlía a 31. okt. zanikla. V 326 obciach, 319,765
duší počitujiieích, ochorelo 26,778, ozdravelo 13,504, zomrelo
13,274. V jednotlivých obcach trvala cbolera 60 — 80 dní.
Pri opatere nemocných onezdraveli a zomreli opát a farár
Saštínsky Štefan HrébiEek, nitrianskej župnej nemocnice
duchovný správca Bernard Czáró^ a ev. farár v Skalici ĽtidovU
B, Ltchard: všetci traja spolučlenovia Matice a verní synovia
náhoda slov. Mnohí y menšej miere na tuto nemoc trpiaci
duchovní pastieri vyzdraveli. Zpomedzi lekárov Dri Zóbor a
Ekrentfud ochoreli, tamten i 7 sirôt odomrel, tento sa zotavil.
Rukama ťažko pracujúci národ, nevšímajúc si maličké pobolie-
vame bruéha a nasledovne i nemoc vo zniku udusiť premeS-
kavší, najvätšmi trpel. Pomerne vo vážsko-novomestskom,
nečo menej v skalickom a zase ešte menej v nitr^ okoli po-
ijarelo najviacej ľudí. V samej /Skalici zomrelo vyše 400* Na
Štefana kráľa bolo 31 pohrabov a nasledovne dľa uverej-
nených výkazov nikde v celej vlasti našej cholera tak nezú-
rila jako v Skalici, nepochybne ä tej príčiny, že 47. regiment
pruskej pechoty, v ktorom nemoc pôvodne vypukla, už
cholerou nakazený do Skalice prišiel. HL župan nitr. Mvdolf
Ockay, tam. hl. zdravotár Jozef Nagy, hl. služný Pavel Ba-
bóthy^ súkromý liečiteľ Andrej Proksch a drážovský farár
Dr. Matej Šteffdny najvätšie zásluhy si vydobyli v cas
zúriacej cholery v Nitriansku, kroz svoju neunavenú činnosť
na svojom úradnom stanovištia K potešeniu nášmu ešte i to
z Nitry nám sdeleno, že tani každý „panslaviismom" osočo-
vaný národovec v ohľade ľudomilovnom v cas tohoto navští-
venia vynikal, Z prešporskej stôl. udano z Rééi 35 a z Vojnár
30 zomrelých. V Kremnici od 21. sept. do 27. okt. ochorelo
476, zomrelo 133. V Novohrade od 25. aug. do 3 nov. v 43
mestečkách a obcach ochorelo 1639 , vyzdravelo 935 , zo-
mreli 701, 3 zostali pod opatrovaním lekárskym. Vo Spisi sa
zjavila cholera najprv vo V. Hnilei 20. okt. a ztadiaľ roz-
širovala sa ďalej ; najviacej obetí mala požadovať v Jakov-
ciacb a vo V. Folkmare. Z ostatních strán Slovenska^ ačkol-
vek sme o to patričných pp. i v č. 85. „Pe^íÄi^ž. Vedomosti^
verejne i daktorých písomne požiadali, nedošly nás dosiaľ
žiadne zprávy: avšak už í z podaných tu patrno, že národ
náš počas tohoročnej cholery nemalú obeť priniesol Morene.
Z pomedzi ostatních národovcov slov., v obeť cholere
padlých, okrem vyše zmienených spomänúť dlžno i kaplána
búr-sväto-jurského Ladislava Vachaju.

385

Taktiež spomänúť treba, že okrem .už yýše podot-
knutých počas tohoročnej cholery svojou nasledovania kodnda
horlivosfon, ľudomilovnosfou a príčinlivosfou na Slovensku
medzí injmi zvlášte sa vyznačili pi, tit. pp. farári : Fr .
Holéczy^ kerestúrskj, T, Straka, cíferský, J, Palárík, majte-
chovský, G. Pavh% slovensko-meíerský, Št Karaba^ čachtický
a J. Štanga oslanský ; dvaja poslední i v obeť padli ; z
lekárov ale : Dr, J. Bauer, Dr. K Girardi\ Dr, Krieser a
K. Máry v B. Bystrici, Dr.G. ZecJimter v Brezne, ^Dr. Fr. X.
Schellinger v Štiavnici, Dr. F. Baintner v B. Darmotách,
Dr. J. Ger^ v Novom Meste nad Váhom, Dr. J. Hammer^
schmiäty stoL lekár v Orave, a /Sam. Heitler^ okresný ránhoiič
tamže, ktorí poslední dvaja pre svoje už i predoSlé zásluhy

Íri pomáhaní trpiacemu človečenstvu, zlatým záslužným krížom
ľajv* rozhodnutím J. Veličestva od 11. nov. t. r. sú vyznačení.
K zachovaniu k možnému ešte asi dakedy upotrebeniu
sdelujeme tu ešte aspoň daktoré z mnohých rád, prosriedkov
a zkúseností počas panujúcej tohoročnej cholery, v rozličných
časopisoch uverejnených. Dr. K. SiMósy jako pľeservativný
prosriedok proti cholere odporúčal óbväzky na žalúdok z hru-
bého plátna, 3 rífy dlhé a \ rífa široké ; z nichž polovica
zamočiť sa má do čerstvej studenej vody, potom dobre vy-
žmíkať a mokrá časť položiť na telo tak, aby zakryla žalúdok
a brucho ; ďalej, má sa táže mokrá časť druhou suchou polovicou
obväzku zakryť, á aby tým skôr a trvácne docielilo sa zo-
hriatie, má sa ešte na to flanell priložiť. Obvázok treba
trirazy denne obnoviť: ráno hneJ po vstatí, na poludnie po
obede a večer pred uložením sa k spaniu. — Vôbec jaká
dobrý a ochraňujúci prosriedok proti cholere odporúčalo sa
z viacej strán nosenie vo dvoje složeného äanellu na holom
živote (bruchu), alebo v jeho nedostatku mäkkého, čistého,
aspoň vo sestoro složeného plátna. — Ritter z Gorice (sr.
č. 24. nOlzora^) odporúčal silný čáj z kvetu lipového, ktorý
sa má však nechať cele vychladnúť a potom len dať
k pitiu chorému za malú šálku ; chorý má byť v posteli
neveľmi poukrývaný : po užití vraj tohože chladného čaju
hnanie spodkom ba i vracanie hnect prestanú, pri ďalšom
miernom užívaní ale upadne vraj chorý do voľného potu a
je zachovaný. — Istý pruský lekár písal toto : „Pozoroval
som nasledujúce. V dome, v ktorom énolera už nekolko obetí
zachvátila, požívali iní obyvatelia ovocia, vSelikých druhov
zeleniny bez všetkého uškodenia , lež zdržovali sa zcela

386

pitia vody. Osoba jedna požila vežer slaného pokrmu a na-
priek TŠetkej výstrahe napila sa vody. Nekofko hodín .na
to objavily sa všetky známky cholery, silné dávenie a hnanie,
ktoré len k ránu sa nlavily, ked bol nemocný požil miešanina
z harmančeka a maty koreňnej. Iná osoba, ktorá ďla zvyku
časne ráno voda požívala, onezdravela okamžite. Tiež u
nekoľko iných osôb pozoroval som podobné prípady. V
jednej rodine trpely už po dlhší ca3 nektoré deti na hnanie,
ktoré žiadnymi lieky nebolo možno pristaviť; na radu mo-
ja zdržaly sa za nekolko týďnov pitia vody a hnanie prestalo.
Nemožno síce upierať, že mnohé osobv, ackotvek vodu pily,
preca zostaly zdravé, lež to môže záležať v rôznosti vody.
Ponevác sa v jednej rodine bezprosredne po požití vody
dostavily bolesti v žalúdku a hnanie, nechal som nádobu s
touže vodou za 24. hodín pokojne stáť a spozoroval som na
dne nádoby značnú čast usadliny, k|;orá bola zelená jako
moch. Pri zkúške s vodou zo studne druhého domu, kde až
posiaT neobjavila sa cholera^ ačpráve mnoho tej vody sa pije,
nenalezeno žiadnej usadliny. Dľa toho zdá sa mi potrebné,
aby strany požívania vody dialy sa dôkladnejšie vyšetro-
vania. Predpokladajúc, že mi nebude, vykladané za arroganciu^
činím návrh, aby k vôli zkúsenosti všetci obyvatelia mesta
(Berlína) aspoň za 14t dní zdržali sa pitia vody. Ja sám
pijem kávu, čáj, alebo varenú a zase vystydlú vodu. Z behu
tejto strašnej nemoci po túto dobu nadobudne sa aspoň to,
pôsobí-li požívanie vody tak prílišne na túto nemoc, jako sa
mi to zdá dfa mojich pozorovaní.^ — ■ Poľský časopis
y^Przyjacid DoTrvovy^ v čísle od 24. nov. r obšírnejšom článka
spomína, že mnohé rodiny zachovalý sa v -cholere pitím
jabľcnika t. j. vínového nápoja z prekysnutej šťavy jablčnej
pripraveného. Ozdravenie vraj nasledovalo ÝŠade J>o pití
jablcnika už o 4 hodiny. — V okolí mesta Písku v Čechách
ale zakopávali na chohru chorých do hnoja^ tak že im len
hlava von vyzerala a mnohí vraj vyzdraveli, lebo im bez
pochyby teplota hnoja pomáhala. — Vo Vratislave v prus-
kom Sliezsku zase odhodlal sa istý lekár, vidiac dve chole-
rou onemoénelé osoby, že už stuhly a známky života nedá-
vajú, že sa pokúsi, či by ich nepriviedol k životu pridaním
teplej ludskej krve. Nezdraví boli 33 očný muž a 24 ročná
žena. Jako povedané, boli už stuhlíra každým okamzenim
smrť sa očakávala. Rečený lekár pustil na chytro obidvomi
žilu, tak že každému asi funt krve ubudlo, a túto kry na-

387

hradil im kryou teplou, zo zdravého žloveka vzatou, vstrieka-
júc im ju do žíl. A ejhla už v polí, striekania udala sa pri
žene podivná zmena ; sosinelj doposial a scvrklj obličaj
začervenal, puls lepšej bil, nemocná prišla k sebe a bolo jej
lepšej. Podobne stalo sa pri mužovi^ len že sa u neho zmena
nedostavila okamžite* Koža mu počala pomaly teplieť a vo
12 hodinách prišiel i on k sebe. ' Oba nemocní vraj vyzdra-
veli a nemôžu sa nadívif tomu, keď sa im vypravuje, že im
bola žila pustená a krve prilievano. Oni ničoho necítili. —
VélpeaUj jedon z prvých ' lekárov parížskych odporúča poži-
tie 3 — 4 kvapôk laudanum, na kúsok cukru nakvapkaných ;
čo treba každé 2 hodiny opakovať, dokiaľ behavka lebo dá-
venie neprestane. Odporučuje zároveň mierne užívanie kly-
stýrov so škrobom a 6 — 10 kvap. laudanum. — Spomänúf ešte
sluší jedon domáci liek, ktorý odporučil Fr, Matis^ farár r
Novom Szônyi (pri Komárne) ; on vraj r. 1849. už bol v cholero-
vých kŕčoch polomŕtvy, keď mu jedna stará žena poradila, aby
surový koreň chrenový hrýzol (žváchal), na žalúdok ale, na tak
zvanú ^srdcovú jamku" pod prsami, aby si dal prikladať na trielcí
rozmrvený chren. A v skutku po upotrebení tohoto že mu asi o
štvrť hodiny prestalo vracanie s kŕčami a šťastne vyzdraveL
Tento prosriedok vraj potom nepočetným fuďom pomohol.

Už z tohoto vidno, že liekov oproti cholere je veími
nmoho ; kde ale toíko jakoby istých liekov máme a preca
toľko ludí pomre, je len to isté, že sú všetky tie lieky viacej
menej neisté. A preto pisateľ týcMo riadkov súhlasí s p. dopt-
sovatďom z Brezna v č. 96. „Peétfrud. Vedomosti,^ kde tento
píše : „Nechcem tým liekom odopreť moc , nechcem byť
skeptikom : ale najvätšiu spásu hľadám v tom, keď jednotlivci
v čas cholery i len ten najmenší príznak choleričný, bez stra-
chu síce ale prísne kontroUujú, pokoj, posteľ a teplotu pri
zachovávaní diaety hľadajú, a k tomu dfo rozličných úkazov
z opatri^ej a zkúsenej ruky, a keď tej niet, aspoň z láskavej
prijímajú lieky. Hovorím síce , že pri tom všetkom mnoho
ľudí vymrelo , ale i mnoho vyzdravelo , a nepochybujem,
že duch ľudský , ktorý už toľko , riekol bych zázrakov
vyzkúmal, vyhútal, toľkým chorobám odolať ♦.doviedol (na
pr. očnie choroby , pôrody , štepenie drobníc a t. ď.),
že on po vyzkúmaní priamy cholery a jej bytností^ ale i
len týmto spôsobom, že on časom túto hroznú hádku, — hroz-
nejšej epidémie v sozname lekárskom nie — trozluštiac, bedá-
kajúce mdstvo od tohoto škrtiteľa alebo cele oslobodí, alebo

25*

388

jeho železnú raka aspoň na stupeň našich obyčajných člí
(epidémií) obmäkčí.^

Poneváč ale, jako hore. poredano, hlayné nošidlá íihoU-
rickej nákazy au záchody a vôbec tá nečistota, ktorá z
človeka; oholeroa zachváteného, spodkom i vrcht>m odchodí :
hlavné tiež pravidlo prezreteíaosti je : aby včas panujácej
chohry možno najmenej ľudí ten istý záchod ožívalo a
kde preca spoločný záchod užívať sa musí, treba ho každo-
denne nákaz livos ti zbaviť (destnficirovď). K tomuto cieľa
najlepšej slúži zelená skalica^ či vitriól železový {Eisenvitrioľ)^
ktorý v každej lekárni možno ^^stať. Na jedon funt skalice
naleje sa 6 — 10 holbí vody a ke<í skalica roztopila sa úplne,
z tej vody každý deň aspoň holbu vylejeme do záchodu, efan
ale viac tým lepšej. Taktiež radí tajný lekársky rada a prot
v Berlíne Dr. Martin desinfekciu kroz vodu vitriólovu všet-
kého vývrhu a vytrusku choleristov a vyvareuie vo vode
kreosotovej špinavých šiat z tela nemocného, jestli chceme
aby záhubná táto nemoc dalej sa nerozmáhala. — Okrem
toho ale má človek včas r^/erj/ zostaťpri obyčajnom spô-
sobe života, jak je tento poriadny; má sa chrániť silného
rozhorúčenia z jednej a zachladnutia tela z druhej
strany, jako i prílišného pohnutia mysli, obzvlášte hnevu a
strachu. Miernosť v jedle a pití zvlášte večer sa odporúča ;

Í'edenie ovociny najmä tým osobám nie je radno, ktoré ľahko
inanie dostávajú ; uhorkový šalát a kvasené uhorky udávajú
sa v čas cholery čo nebezpečné. Konečne odporúča sa vše-
stranná čistota i telesná i domová; menovite treba z domu
odstrániť všetko, čo svojím hnitím smrad vydáva, izby ale
majú sa každodenne, a síce častejšej, otvorením oblokov a dverí
vyvetriť. — Napokon pre tých^ ktorí chorého opatrujú,
okrem tu preduvedených pravidiel, menovite desinfekcie nečis-
toty vrchom i spodkom vyhodenej , na koľko možno vždy
čerstvého a čistého povetria, odporúča sa čo skoršie odstrá-
nenie z izby téjže nečistoty a pozornosť, aby vystupujúcu z
tejže nečistoty paru nevdýehalí, ale ani paru dýchania chorého
nevtiahli do seba ; dlážka, ale izby nech sa častejšej poprski
silným octom, tak aby sa octová para v izbe pocítiť dala.
— Fri zachovaní týchto pravidiel mnohí zachránili i seba i
svojich milých, zachovajme ich teda v čas potreby i my a
dôverujúc v múdre opatrovanie božie, nezanedbávajme hneď
prvé „výstražné znaky^, ale pričiňme sa, a síce kde len možno
radou zkúseného lekára, chorobu hneď s počiatkoxn udusiť
a prekaziť. Klolua Ohráttek.

389

Xni. Kronika ostaného roku.

Hok 1866. bude v dejepise dŕžavy rakúskej tak dôležitými, osudnými
udalosťami vynikať, že istotne zasluhujú, aby ich pamiatku i „Národní
Kalendár'* potomstvu zachoval, a to tým viac, poneváô hrozné udalosti
vojanské z celej uhorskej vlasti nadej i jednu čiastku Slovenska zachváUly.
Že ale počiatky tých pamätných príbehov ešte do roku 1865. zasahujú:
hranice ročnej kroniky našej roztiahneme od 1. sept. 18^5* do 1. sept. 1866.
berúc i na všetky pamätnejáie príbehy ohlad, ktoré udaly sa v iných
krajinách vzdelaného sveta. O príbehoch uhorského snemu zvláštny
článok pojednáva, a preto ich z našej kroniky vynechávame; taktiež
o udalosť ach vojny, aby sa tie isté veci na rozličných miestach neo*
pakovaly, len stručne prehovoríme.

390

Bok 1865.

Mesiac *) september.

1. NajyySším rozhodnutím Jeho
Veličestva nový snem sedmohrad-
siký na deň 19. nov. do Koloán
avolaný; súčasne bol predošlý
snem (svolaný najv. rozhodontím od
21. apr. 1863 doSibína) rozpustený.

2. Jozef Urbanovský z Urbanova,
bývalý farár v Čachticiach, f v
Predmieri stôl. trenčianskej, 73 roky
Btarý. Nebožtík, z rodiny zemian-
skej poälý, patril medzi najveraej-
dioh synov národa slovenského, čo
menovite tým dosvedčil, že v lete
r. 1847 prijal shromaždenie TatHna do
pohostinskej faiy svojej v Čachticiach.

3. Princ Jozef Buonaparte (nar.
13. Febr. 1824.) f v Ríme; bol to
najstarší syn princa Karola
L u c i a n a Buonaparte , si ávneho
zkúmatefa prírody, bratranca teraj-
šieho cisára Napoleona III.

4. Naj v. rozhodnutím podmaršal
barón Äaro/ Gablenz c. kr. miesto-
držiteľom v Holátaine menovaný;
pruská vláda podržala si správu
zemskú v Slesviku. Toto rozdelenie
vlády v k niežatstvách, kráľovi dán-
skemu v boji odňatých, bolo prvým
zárodkom ťažkých sporov, ktoré
vojnu r. 1866. zaprícinily.

5. Slávnostné odhalenie veľkole-
pého pomníku Jána Amosa Komen-
ského v Bran4ýsi u Orlici v Čechách ;
pomník stojí práve na tom mieste,
kde bola „bratrská hospodá" cesko-
fnoravských bratfí a kd© Komenský
spísal roku 1623. povestné dielo
svoje; Labyrint sveta a ráj srdce.

7. Barón Frcmko Kemény, preši -
dentom sedmohradského snemu meno-

vaný. Celé sostaveníe tohože snemu
k tomu cieľu smerovalo, aby živel
maďarský neprirodzenú vätšinn
obdržal.

10.^ Slávny generál franeúzky,
K. L. Lud, Lamorieier, •{• na zámkd
Proncel-u, 59 rokov starý. Roku 1860.
bol veliteľom pápežskej armády a
j ako taký stratil dňa 7. apr. bitka
,n Oastelfidarda f čoho následkom
Viktor Em. severné krajiny „cirkev-
ného štátu" opanoval a ku korune*
svojej pripojil.

11. Po šťastne udusenom odboji
v severných štátoch amerikánskych,
došla veliká deputácia 60 Členov zo
všetkých krajín, ktoré y odboji
podiel braly, do Vashingtonu, aby
novému presidentovi Johnsonovi ybt-
nosť obyvateľstva zabezpečila.

13. Viiiamy kráľ pruský, vydal
patent, ktorým vojvodstv.o l^um-
burg opanoval ; Rakúsko postúpilo
mu svoje právo spolu-panovania za
odmenu peňažitú (porovnanie toto
stalo sa smlúvou dňa 14. aug. v
Gasteine uzavrenou).

14. L* Karolyi poznovu k iirada
kr. uhorského vicekáncellára po-
volaný.

15. Anglická vláda prišla v ír-
sku na stopu veľkého, tajného spri-
sahania, ktoré za účel malo: Írsko
od anglickej vlády, odtrhnúť a j ako
samostatnú republiku sriadiť. Čle-
novia tajného spolku, i v Amerike
sta tisíce účastníkov majúceho, dali
si meno Feniani, lebo terajší Lr-
Čania odvádzajú pôvod krve svojej
od starovekých Feničanov (an-
glicky volajú ich Fenia/ns.)

16. Veliké slávnosti v Mexika
k oslave bojovníkov, za neodvIslosC

*} Číslo, pred každým článočkom postavené, znači dátum príbehu; kde
hviezdička pridaná je, tá udalosť patrí k dátum predošlému*

391

zeme padlých; pri tejto príležitosti I
oisár MaxiMilicm vjdal rožka z, aby
sa skvelé pomníky k úcte týcbže
bojovníkov postavily.

17. Naj v. rvzhodnutím Jeho
VeliČestva snem uhorský na deň
10. dec. do Peáti s volaný; voTby
mali sa kouaťpodra zákonov roku 1848.

i 8. Dátum cis. patentu, ktorým
svolávajú sa krajinské snemy za
Litavou O ná deň 23. nov.

* Ján Franeisci z úradu vrch-
ného župana liptovského prepustený.

20. Najvyäši manifest cisár-
sky k národom rakúskym o príčinách,
pre ktoré pôsobenie rady ríSskej
na čas pristaveno je, aby sa počnly
hlasy národov strany trvanlivého
usporiadania pomerpv Hšskyoh.

24. Vypuknutie vojny medzi re-
publikou Chili v južnej Amerike a
vládou španielskou.

25. Pruský kráí Vilicm došiel
do Batzéburgu, aby panovanie nad
voj vodstvom lauenburgským oso-
bne nastúpil.

26i Na dome obce ZagoHce v
Krajinskú, v ktorom narodil sa
z chudobných rodičov (roku 1754.)
Juraj Vega, pamätná tabula slávno-
stne bsadená. Véga, rodom Slovinec,
pre svoje vedecké zásluhy do stavu
barónov povýšený (f 1802.}, bol
jeden z najslávnejších mathematikov
celého sveta, lebo menovite jeho
wlogarithmické tabelly ** 43-krát vyšlý,
Čo žiadna mathematická kniha nedoži-
la. Bratia Slovinci sú tedy právom
hrdí na tohoto rodáka svojho, čo i
ozdobením toho domu dosvedčili.

28. Bývalý vrchní župan lip-
tovský, Ján Francisei, opustil L.
Sv. Mikuláš, majúc zase predošlé
miesto svoje, jako kr. miestodržiteľ-
ský radca v Budíne zaujať. Dňa
24. sept boli sa sním liptovskí ro-
dáci prenikavé rozlúčili.

30. Najvyšším rozhodnutím barón
Bernhard Widlérstorjf'Urha/ir c. kŕ*
ministrom obchodu menoraný.

* Počiatok processu lapených
Feniánov v Dubline (srov. 15. sept.) ;
obžaloba zneje na zločin velezrady.

Mesiac október.

3. Mexikánsky ci^kt Maximilian
vydal proklamáciu, že každý, so
zbrojou v ruke lapený bojovník
stránky republikánskej bude za
24 hodín odsúdený a zastrelený.

6. Najv. kr. reškriptom ustano-
vené boly kráľ. predlohy (proposicíe),
o ktorých snem sedmohradský roko-
vať má; žiada sa menovite revisia
článku 7. zákonov r. 1848. a ustano-
venie spôsobu spojenia s Uhrami.

8. Komissia štátnych dlžôb,
ustanovená od ríšskej rady, najvyš.
cisárskym prípisom vyvoláva sa,
aby svoje práce i po dočasnom pri-
stavení tejže rady ríšskej konala.

9. Shromaždenie saskej ttniversity
v Sibíne otvorilo sa k porade : jakoby
sa chovať mal saský národ oproti
najnovejším premenám politickým
a nastávajúcemu snemu?

11. Strašlivé sbúrenie sa Murí-
nov na ostrove Jamaika proti An-
gličanom, a Vôbec proti všetkým
„bielym** obyvateíom ; ukrutnosti
páchaly sa z oboch strán neslýchané.
(Povstanie toto udusili Angličania
do 28. okt. náramne krvavé? vyše
200O zajatých povstalcov obeseno
alebo zastreleno.)

13. Francúzka vláda upravila
vyzvanie ku všetkým vládam euro-
pejským: aby sa ustanovila medzi-
národoia komissia k porade, jakoby
sa rozširovanie cholery z východných
krajín tureckých zamedziť mohlo ?

16. p. kň podmaršal, barón
Frcmko FUippovič^ miestodržiteľom v

*) Za potrebno držíme poznamenať, že „krajinami za Litavou^ alebo
jedným slovom zálitavskými volajú sa tie, ktoré pred rokom 1848.
nepŕislúchalyk uhorskej korune. V tomto smysle tedy i Halič
a Bukovina pripočíta sa ku krajinám zalitavským.

392

Dalmátsku menoyaný; túto premena
prijala národnia horrátsko - srbská
stránka radostne.

17. Svetoznámy cestovatel afri-
kánsky , barón Deehén, od. divokov
z kmeňu SumťUis spolu s dvoma
spoločniky ukrutne zavraždený*

i8. Anglický minister, lord Eenry
John T. PalmerHon, f v Prockot-Hallu
81 rokov starý; s ním klesnul do
hrobu najslávnejii štátnik anglioký
novej doby.

26. Jeho cis. Výsosť, aroiknieža
Karol Ludvik, protektorom výstavy
parízkej roku 1867., jako i vieden-
skej roku 1870. menovaný; úrad
presídenta centrálneho výboru pre
spomenuté výstavy obdržal gróf
M€Uej KonSt, Viekenburg,

27. NajvyS. rozhodnutím nová
„kontrolná komissia pre štátne dlžo-
by^ sriadená; jej presidentom bude
knieža Jozef CoUoredo*

28. Bývalý c. kr. minister za
hraničných vecí a cis. domu, gróf
Karol BuoUSckaumstem, f vo Viedni
68 rokov starý.

29. Krvavý boj Francúzov na
ostrove Martiniqué medzi sebou ; sbor
totiž Zuavov sbúril fia, nechtiac ísf
ďalej do Mexika. Po krvavom udu
seni tej zbury vohnaní sú Zuavi
Btrelbou na lode nazpak.

31. Cár Alexander IL vydal úkaz,
v ktorom prikazuje sa, aby nové
súdne sriadenie (od 1. nov. 1864.) s
počiatkom roku j 866. v moskovskej
a petrohradskej gubernii vstúpilo do
života, v ostatných ale guberniách
má byl^ behom 4 rokov zavedene.

Me8i<»c november.

1. Ivan Magwanié z hodnosti
kr. horvátskeho kancellára najvyá.
rozhodnutím prepustený ; súčasne
správcom tejže kancellarie podmaršal
barón Kwtevié ustanovený.

2. NajvyšSí kr. reSkrípt, k otvo-
reniu horvátskeho snemu dňa 12. nov.
vydaný.

* Slávnostné odhalenie po*
ninlka Lad. Fr* Čelakovského v Prshe,
na hrobitove voléanskom. Slávny
tento a éfachetný spisovateľ český
bol už roku 18&2. dňa 5. ang*, y
Prahe zomrel.

4. Pečuhský (pSikostolský) rím.
kat. biskup, Juraj Oirg (nar. 1793.)
slávil 50 ročné kňazské jubileum.

6. Najv. rozhodnutím nstano-
veno, aby sa na hraniciach driavy
rakúskej p a s s y pocestných o e-
prezeraly; v nebezpečných ale
dobách môže sa to prehliadanie, na
jednej lebo druhej čiastke hranie,
zase dočasne uviesf .

* Saská universita v Sibíne
(srov. 9. okt.) uzavrela: poslať k
Jeho Veliôestvu representáoiu, aby
konečné rozhodnutie o únii Sedmo-
hradska s Uhrami stalo sa len p o-
tom, keď už pomer uhorskej kra-
jiny k celej ríši bude štátoprávne
usporiadaný.

7. Najvyš. rukopísmom priká-
zalo sa, aby manifest od 20. sept.
bol snemom zalitavským vo známosf
uvedený.

10. Kapitán VirtZy ktorý po čas
trvania vojny amerikánskej 20.000
zajatých vojakov strany vládnej,
hladom a inými ukrutnosťami t
pevnosti AndersonifiUe Usmrtil, od-
platu svojej ukrutnosti prijal na
šibenici vo Vashingtone.

Hl. Vláde anglickej podarilo sa
v írsku vypátrať a uväzniť náčelníka
FeniánoVi Jame^a Ste/ensa,

12. Slávnostné otvorenie horvát-
skeho snemu. Kráfovské predlohy
boly: diplom októbrový- (1860.) a
patent februárový (1861.), ďalej
otázka únie s Uhrami na základe
42 art. zákona od roku 1861. a dip-
lom korunoVacL Otázka spojem'a
Dalmácie s Horvátskom a Slavoa-
skom má sa pretriasať iba po usta-
novení pomerov ostatných dvoch
krajín k centrálnej vláde ríšskej.

14. Slávny spisovateľ horvátsky,
Ivan KukuÚevié ' Sakeintki , sa pre-

393

sidentá dnemu horvátskeko vy-
volený.

15. Dekrétom franoúzkeho ci-
sára počei vojska o 30 000 mni^ov a
1500 bfficieroy umenšený; pova-
žovalo sa to za dôkaz, že Napoleon
nechce sa mieáať do zamotaných
otázok enropejskýoh rukou ozbro-
jenou.

16. Naj v. rozhodnutím J. o. kr.
ap. Veliôestva bol Jozef Štúr ev. uôi-
Ýeľ v Modre (otec sL .ríšskeho geo-
lóga 2>. Štúra vo Viedni) k uznaniu
s vojeho vyše 50 rodného chvalitebného
účinkovania v úrade učiteľskom srie-
bomým záslužným krížom s koru-
nou vyznačen.

18. Jeho Veličestvo ráčil udeliť
amnestia pre Halič v ten smysel:
aby všetci , ktorí od vypuknutia re-
volúcie poľskej roku 1863. v Haliči
od vojanskýeh súdov odsúdení boli,
ak sa nedopustili zločinov obyčaj-
ných , na slobodu boli prepustení ;
všetky ešte trvajúce processy majú
sa pristaviť.

* Otvorenie italianskeho parla-
mentu v novom hlavnom meste
Itálie, Florencii. Kráľ Viktor Em.
sľúbil všeobecne , že „veľké dielo
dokonat chce'', — súčasne oznámil,
že kr. saská a bavorská vláda azna-
ly kráľovstvo Itálie.

19. Počiatok sedmohradského
snemu v KoloSi; najv. královský re-
škript od 6 okt. čítal sa v troch
krajinských rečiach.

20. C. kr« podmaräal, grófO^n^-
ville, otvoril jako kr. komisBár sed-
mohradský snem formálne^

* Cársko - raským úkazom za-
vedená je v Rusku porota (jury);
s počiatkom r. 1866. má ona iba v
10 guberniách vstúpiť do života,
do rokn ale 1870. po celej dŕžave
ruskej.

21. Najvyš. rozhodnntím snížilo
sa porto za jednoduché listy na 5 kr.
ktoré poľahčenie obchodu poštového
celé obecenstvo radostne uvítalo.

23. Juraj Tvŕdýj lektor-kanonik

nitrianskej kapituly, opát bi P. M.
z JáHu atd. slávny doforodej národu
slovenského , f v Nitre 86 rokov
starý. (V jeho životopis na str. 255.)

• Otvorenie snemov 17 zalitav-
ských krajín.

M. Žalostivý spor na sneme
horvátskom, jebož následkom tak
zvaná fasionárska (Maďarom prajná)
strana vystúpila zo snemu, ne-
chtiac pripustiť ^^aby i Členovia stolice
banskej právo hlasovania mali.

* Hlava Írskych Feniánov, James
Stefens, nepochopiteľoým spôsobom
uskočil z väzenia svojho; anglická
vláda vystavila odmenu 10,000 zl.
za jeho pristavenie, čo ale zdarných
následkov nemalo..

27. Mexikánsky ciBÁr Maximilian
slávnostne vyhlásil, že celá dŕžava
bude materiálne znovu sporia-
daná; železnice, pošty, prieplavy,
telegrafy atd. budú sa na vSetky
strany zakladať, menovite ale majú
sa veľmi prajné usporiadať pomery
tých, ktoríby chceli sa prestehovať
z Európy do Mexika.

28. Dr. Ladislav Rieger odovzdal
českému snemu prosbu 710 štaden-
tov, aby národnej rovnopráv-
nosti na nniversite pražskej za-
dosť učineno bolo; hlavný dôvod
prosbv je, že počeť nemeckých po-
slucháčov stále klesá, českých ale
trvanlivé rastie.

29. Voľby do uhorského snemu
v najvätšej stolici slovenskej, v Ni-
triansku. Celý svet vie, prečo i tu
naši národní mužovia prepadli.

30. Prvé valné shromaždenie
spolku pre založenie nár. srbského
divadla v Nov.-Sade^ ktoré stálym
bude. Dejstvovr'anie spolku toho je
vrchnostenský povolene.

Mestctc december.

1. V processe 41 uväznených
Feniánov v Dubline odsúdeno 36 k
rozličným pokutám; najťažšie tresty
boly 20 rokov ťažkého väzenia.

394

2. PreBÍdeDt štátov ameríkán-
ekych, Johnson, obnoTÍl zákon ffabeas
corpus (zákon o osobnej bezpeč-
nosti občanov) vo všetkých kraji-
nách, ktoré ▼ odboji podiel braly.

3. Amerikánsky generál ShojUld
došiel do Paríža, aby žiadal odvo-
lanie francúzkeho vojska z Mexika.

4. Eongress (snem) severných
štátov amerikánskych otvorený, pr*
výraz po nduseni odboja; vyslanci
odbojných štátov neboli ešte pri-
pnsteni* President Johnson osvedčil
sa za učenie Monroe-ho, podľa ktorého
žiadna enropejská vláda nesmie sa
miešať do politických záležitosti
Ameriky.

• Peru a Chili opovedaly spo-
ločnú vojnu vláde španielskej.

6. Najvyš. royhodnutím kardi-
nál Juraj íľcfulik námestníkom bána
horvátskeho menovaný.

" Sedmohradský snem uzavrel:
poslať k Jeho Veličestvu adressu
v tom smysle, že revisiu zákona
r. d 848. o spojení Sedmohradska s
Uhrami iba snem. uhorský v Pešti
vykonať môže; aby tedy Jeho Velič.
povolal sedmohradskýcn vyslancov
do Pešti. Saskí a románski členovia
snemu oznámili svoju o d ch o d n ú
mienku^

7. Slovutný srbský národovec,
generál Juraj StratimiroviCj velikán-
skou vätšinou^hlasov vo Vef. BeČke-
reku za vyslanca na snem uhorský I
vyvolený. ' I

8. Všetky 4 stavy švédskeho,
snemu: duchovenstvo, šľachta, me-|
šťanstyo a sedliactvo, prijali opra-i
vu snemov ú, podľa ktorej na po- !
tom iba dve komory Čí tabule i
ancmové budú« Za spomänutú opravu
od veľa rokov bojováno.

9* Vláda severných štátov ame-
rikánskych vyslala generála £o^an-a'
do táboru presidenta republikánskej
vl4dy v Mexiku, Juarez-íL; tým sku-
točne jeho vládu v Mexiku za
právnu vyhlásila.

i a Leopold /., kráľ belgicky f

(narodzený i 6. dec. 1790). Za králk
belgického dňa 4. jún. 1831. vyvo-
lený , panoval za 34 roky múdre a
šťastne, tak že Belgicko za vzornú
krajinu zdarnej konštítucioDálnej
vlády považovali.

11. Nová krásna budova ma-
ďarskej akadémie v Pešti slávnostne
otvorená; reČ držal borón Jozef
Eôtvifs.

12. Slávnostný príchod Jeho
Veličestva do. Pešť-Budína k otvo-
reniu uhorskélio snemu. (Srov. Čo v
úvode kroniky o uhorskom sneme
stojí).

13« Na sneme faorvátskom stalo
sa vyrovnanie (srov* 24., nov.); obe
stránky snemu boly zase prítomné.

j 5. Ctiboh Zoehj senior sriade-
ných cirkví evanj. a. vyzn. v Orave
a farár v Jaseňovej, po krátkej cho-
robe f. Nebožtík, dňa 15. mar« 1815.
narodený, bol jeden z najvernejších
synov národu slovenského, napomá-
hajúc všetky jeho podnikania slo-
vom, perom i skutkom zdarile. (V.
jeho životopis na str. 262.)

16. Štátny sekretár severných
krajín amerikánskych, Sevard, ozná-
mil francúzskej vláde, že trvanlivé
opanovanie Mexika kroz Francúzov
zruší pokoj medzi týmito vláda-
mi, a že severné štáty mexikánske
cisárstvo ani po odchode Francúzov
neuznajú.

17. Nový kráľ belgický, Leo-
pold II., složil slávnostnú prísahu,
že ústavu krajinskú, príkladom zvee-
nelého otca svojho, svedomité zacho-
vávať bude.

18. Sedmohradský snem upravil
representáciu k Jeho VeliČestvu , v
ktorej žiada spojenie s Uhorskom.
Patriarch Šagv.na menom Romanov,
poslanec Eanieher ale menom Sasov
podali odchodné mienky.

20. Jeho Veličestvo odobral sa
z Pešť-Budína o 10 hod. večer do
Viedne.

21* Generálna kongregácia kar-
dinálov uzavrela: poprosiť Sv. Otca

395

Pia IX, , aby zostal v Kime,
čoby i francúzska posádka mesto
opnstila.

25. Najv. kráfovský reškript ku
snemn sedmohradskémii, ktorj'm na-
loženo, voliť do uhorského suemu
na základe volebných zákonov roku
184B. ; platnosť ale dosiaľ vydaných
zákonov nemá byť porušená, a
konečné rozhodnutie o únii g Uhrami
stane sa iba potom, kéd pomer kra-
jín uhorskej koruny vo spolok a ku
centrálnej vláde bude sporiadaný.

30. Najv. rozhodnutím ustano-

veno, že verejné výdavky budúceho
1866. roku summu 531 milliónov
273.Š81 zl. obsahovať budú ; spôsob
vydania tejto summy bol súčasne
predpísaný*

31. Kupecká smlúva medzi ne-
meckým spolkom čelným a Itálion
v Berlíne uzavrená. V jednom člán-
ku tejto sralúvy zjavné spomenuto,
že jej podpis zaviera v sebe uzna-
nie kráľovstva Itálie kroz
vládu pruskú. Hnedky tušilo sa, že
na tento prípravný krok iné, roz-
hodnejšie smlúvy nasledovať budú.

Rok 1866.

Mesiac január,

1. Najv. rozhodnutím Jeho Ve-
ličestva smiernily sa pokuty všet-
kých obyvateľov lomb. benátskych
zemí , ktorí bez povolenia boli sa
vystehovali do ostatných krajín
Itálie.

2. Jeho ^ Veličestvo vydal ku
snemu horvátskemu dva naj vy š.
prípisy, ktorými žiadajii sa čiastočné
premeny stanov nár. horvátskehó
musea a juhoslovanskej akadémie,

,aby potvrdené by í mohly.

3. Krvavé sbúrenie proti vláde
španielskej, v jehož Čelo postavil sa
známy generál Prim s dvoma plu-
ky jazdy.

4. Hvezdár Tietien v Berlíne ob-
javil novú z menších planét, a síce
86. v rade tak zvaných asteroidov.

5. KoloČský arcibiskup Joz^f
Kunszty 76 rokov starý, následkom
porážky^ f v Pešti. ^

6. Španielski povstalci, silným
vojskom obklopení, počali ustupovať
ku hraniciam portugalským.

7. Belehradský biskup, Emer.
Farhas, f v PeSti, 78 Irokov starý.

8. V sedení českého snemu Číta-
la sa odpoveď Jeho Veličestva na

snemovú adressu; najvyšší sľub o
budúcom korunovaní v Prahe bol
hlučným jasotom uvítaný.

9. Odročenie sedmohradského
snemu; s rozkazom, aby sa bez od-
kladu prikročilo k voľbám do uhor-
ského snemu; príslušný kr. reŠkript
nosí dátum 25. dec. roku minulého.
' 10. Predseda maď. akadémie vied
a umení g r. JEmil Dess&wft/ umrel v
Prešporku v 54. roku svojeho bla-
hodarného života*

11. Víťazný boj rakúsko-mexi-
kánskyeh dobrdvolníkov n Tekolutlay
jehož následkom celá krajina Sierra
od JuareZ'dk odpadla a cisárstvo
uznala.

12, Biskup J. /. Strossmayer,
obdržal od kn. černohorského Miku'
Idsa , čo slovanský mecén rád kn.
Danila II, triedy i s kniežacím
prípisom.

14. Vojtech Lcmna f v Prahe.
Muž tento vyšvihnul za z chudob-
ného pltníka na millionára vlastnými
schopnosťami a zásluhami , napomá-
hajúc príkladným spôsobom materi-
álny i duševný blahobyt českej vlasti
svojej. Dožil rok 63.

15. Jozef Viber, veľký prepošt
a svat. biskup f v Pešti,

396

* Po pol noci silné zemetraaenie
v dol. hontianskej stolici, menovite
v OÍkoIí obce Maria Nottra.

17. Barón Hubner, cástnpca ba-
róna Áléx, Bach-tL Y hodnosti c. kŕ.
vyslanca u pápežského dvora, oddal
S v. Otcovi ú verné listiny svoje. (Ho-
vorilo sa, že má o premene Konkor-
dátu so SV. stoIÍGcn vyjednávaf.)

18. Jeho Veličestvo schválil zá-
kon českého snemn od 24. mája
1864. , aby rovnoprávnosť vo všet-
kých elementárnych a prosredných
školách Českých bola v íivot
uvedená. ^

20. Po viac šarvátkach, Španiel
skym povstalcom neprajných, krá
Tovské vojsko vy tislo generála Prima
za portugalské hranice , kde jeho
húfy odzbrojili^

22. Pozostatky španielskych po-
vstalcov u obce La Riva porazené
a rozohnané.

25. Diakovský biskup, Juraj
Stro89mayer , držal trihodinnú
reč na horvátskom sneme y tom
smysle, že národy dŕžavy rakúskej
majú sa solidárne opreť proti
dualumu (panstvu Nemcov a Maďa-
rov nad ostatnými národy rakú-
skymi).

26. Novonarodený infant špa-
nielsky > bol pokrsten ; za kmotrovi
boli kráf a kráfovna Belgie zastú-
pení svojím vyslancom v Madride.
Infant obdržal 112 mien a síce roz-
ličné pomenovanie Matky Božej,
potom krstné mená rodičov, bratov,
sestier a strýcov. Bad jejich sa za-
poČína : Franeeseo de Am , Leopold,
Mária, ffenrique Maria^no de la Pag,
Timoiheo a t ď.

28. Horvátsky snem prijal ve-
likou vätšinou hlasov návrh adressy,
od kanonika Racki-ho vo smysle
proti-dualistickom vypracovaný. 2a
návrh padlo 140 hlasov, proti nemu
7; 46 členov stránky Maďarom praj-
nej nehlasovalo.

29. Kr. pruský vrchní súd roz-
hodnul, že každý vyslanec pruský

môže byt za svoje reči snemové
pred súd pohnaný. Toto zruše-
nie voľnosti reči na sneme všeobecný
odpor jak v Pruskú samomy tak aj
v iných konStitudonálnych lmijíná<^
europejských prebudilo.

30. Deň meteorologický pamä-
tný ; lebe o 8 hod. ráno nikde v
Európe nestál teplomer niže- bodu
ladového,

3i. Všeobecne patrný počiatok
ohnivých výbuchov podmorský-oh n
ostrova Santorino, o ktorých zvláštny
článok obšírnejšie zprávy dáva.

Mesiac február.

3. Pristavenie diplomatického
spojenia medzi pápežským a ruským
dvorom, následkom nemilej hádky,
ktorú mal ruský vyslanec bar. IftM^en-
dorf so Sv. Otcom pri novoročnej
audiencii.

5. Miestokráľ egyptský potvrdil
smlúvu, aby priejdav (kanál) medzi
sredozemským a červeným morom
úplne bol vystavený. Pamätnému
dielu tomuto najmä Angličania od-
por kládli, aby panovanie nad ob-
chodom východným nestratili ; fran-
cúzska vláda i celá ostatná £uropa
jemu praje.

* Horiivý rodomil slovenský,
3aniel Kolényi^ ev. dekan a farár
v. Beckove t-

'6. Naj v. rozhodnutím -povo-
lene: aby riadni učitelia nagymná-
siách a reálkach, po složenej zkúSke
a potvrdení, názov j^'profeieora'^ uží-
vať mohli.

7. Španieli v morskej bitke u
Abtao od Peruánov citlivé porazení.

13. Gársko - ruským úkasom
ustanoveno: aby Židia, ktorí učené
hodnosti dosiahli, v Polsku k verej-
ným úradom pripustení byt mohli.

14. Jeho Velíčestvo ráčil amne-
stiu, dňa 1, jan. ▼ Lombardsko-Be-
nátsku povolenú (srov. 1. jan.), na
Tyrolsko rozšírít

17; Najvyšším rozhodnutím, i

397

Bndina da&ým nstanoveno, aby sa
roku 1870. všeobecná svetová vý-
stava vo yiedm odbývala.

* Listina Habeas eorpus (zákon
o osobnej slobode občanov) pte zmá-
hajúce sa búrenie Peniánov, roz-
hodnutím anglického snemtí n a j e-
d e n r o k v pôsobnosti svojej
pristavená.

22. President štátov amerikán-
skych, Johnson, zavrhol predlohu
zákona : aby pa prekonanom odboji
„čierne obyvatefstvo". (Muríni, bý-
valí otroci) úplnú rovnoprávnosť
občiansku dosiahlo. Týmto krokom,
k vôli odbojnej stránky učineným,
stratil president veľkú čiastku sym-
pathie, ktorá ho pri nastúpení úradu
Qvitala*

23. Knieža muUansko-valašský
ÄUooander Kusa^ následkom nekrva-
vej revolúcie vojanskej v Bukureštu
z hodností svojej shodený ; 17. jan.
1859. bol v Multanoch, 5. febr; to-
hože roku vo Valašsku vyvolený.
Generál 6ro^«^o stal sa hlavou do-
časnej vlády. Ešte toho dňa FUip
gróf z Flanáwnj mladší brat belgic-
kého kráľa, za knieža vyvolený.

24. Srbskí poslanci opustili
snem horvátsky, následkom nešťast-
nej hádky, že im v návrhu voleb-
ného rádu horvátska vätšina nechce-
la povoliť 9 (miesto doterajších 7)
vyslancov. Pozdejšie stalo sa po-
rovnanie.

25. V Bukurešte úradne ozná-
meno, že Filip^ princ belgický, n e-
prijal ťrôn multansko-valašský. Toho
istého dňa opustil shodený Kusa
krajinu, potom jako na písme „od-
stúpenie svoje od vlády" — hneď
v noci 23. feb. — bol potvrdil.

26. Slovutný spisovateľ poľský,
gróf Henrik Rssevmky^ f v CudnovCk

27. J. Velič. cis. Ä kráľovná AU-
huta u prítomnosti J. Vel. cisára a
kráľa a množstva vznešených divá-
koy každého stavu a veku položiť
ráčila veľmi slávnostne závemý ka-
mei novej budovy k opatrovaniu

chudobných nemocných v Pešti, ktorá
meno Elisahethinvm nosiť bude.

* Najv. kr. reškript na adressu
horvátskeho snemu vydaný. Spoje-
nie vojanskej hranice a Dalmátska
s Horvátsko-Slavonskom nepovolene,
s doložením: aby zvláštna deputá-
cia horvátskeho snemu s deputá-
ciou uhorského snemu o štátopráv-
nom spojení oboch krajín rokovala.

* E návrhu poslanca RacHho
snem horvátsky jednohlasne prijal
protest proti pripojeniu mesta R i e í y
(Muiné)\.\}hxkm, bez privolenia
horvátskeho snemu.

Mesiac marec,

!♦ Snem český prijal 121 oproti
107 hlasom návrh zákona, aby na
pražskej universite úplná rovno-
právnosť v život uvedená bola
(srov. 28. noy.). KfnáinéX Sehwarzen-
berg, biskup Jirsiky veľmoži TÄtm,
Clamy Černin atd. hlasovali z a n á-
rod» rovnoprávnosť na uni-
versite.

3.. Úkazom cára Alexandra U.
20 milliónov „duší" na korunných
panstvách zo záväzku poddanstva
výmaneno, a tak tedy dňa 3. mar.
1861. započaté prepustenie (eman-
cipácia) sediaci šťastne a úplne
žavŕšeno.

4» Jeho Veličestvo potvrdil opra-
vené (srov. 2. jan.) stanovy nár.
musea a juhoslovanskej akadémie
v Záhrebe.

5. Najv. rozhodnutím ustano-
vená bola pre dŕžavu rakúsku ge-
nerálna direkcia posty a telegrafov^
súčasne rytier Maximilian z Liven"
thalu generálnym direktorom me- .
novaný.

7. Pochvalne známy srbský bás-
nik, Ľamian Pavlovic, f v Srb. Be-
lehrade.

10. V Paríži zasadla konferen-
cia velevlád europeiských, aby za-
motané pomery Muítansko -Valašská-
usporiadala.

398

* Slávnostné odovzdanie J. Vys
arcivojvodovi cisárovičovi Rudolfovi
odznakov veľkokrížačestn. legie,ktoré
obdržal od fr. cisára NapoUona,

11. Snem horvátsky vyvolil
^regnikolárnu deputácia'' 12 členov,
ktorá pôjde do PeSti vyjednávať
fltrany spôsobu spojenia Horvátska
fl Uhrami. Medzi členami deputácie
je i biskup Stroismayer,

• Kr. pruská vláda vydala roz-
kaz: že ktoby v Šlesviku a Hol-
ätaine dopustil sa skutkov „P^u-
skej vláde neprajných**, bude po-
drobne udaným spôsobom, až do 10
rokov väzenia v trestnici (ZuchthausJ
pokutovaný. Poneváč ale v Hol-
Itaín^ c. kr. miestodržitef, podmar-
šal Oablenzj právo spolu-panovania
neodvisle (srov. 4. sept. 1865.) vy-
konával: následkom roikazu toho
veliká napnutosf medzi rakúskou a
pruskou vládou.

i% V meste Suôiciach, v Ce-
'Cháoh, povstalo nočné búrenie proti
Židom, ktor^ v nasledujúcich dňoch
vel'mi povážlivé rozmohlo sa i po
iných mestách zeme čei^kej, nie len
české, ale i nemecké obyvateľstvo
majúcich. Výstupky tieto nenávistná
žurnalistika nemecká českej národ-
nej stránke bezočivé pripisovala.

13. y anglickom parlamente bol
návrh volebného zákona predložený,
jehož prijatím rozmnožil by sa počeť
voličov anglických o 400.000 hláy.
E domnelej podpore tohoto návrhu
vypuklý potom (v júl.) ťažké nepo-
koje v samom meste Londýne. (Vo-
lebný zákon anglický je, jako zná-
me, vefmi starodávny, ne-liberálny.)

14. Horvátsky snem uzavrel :
aby evanjelici obojeho vyznania (vô-
bec všeci protestanti) v trojjedinom
kráľovstve úplnú sloboda nábožen-
ského vyznania a víetky politické
práva požívali.

16. Následkom pavážlivého
búrenia proti Židom v Čechách
náhly súd v píseckom , plzeň-
•skom, táborskom a pražskom kraji,

avšak vyjmúc mesto Prahu, vy-
hlásený.

18. Barón Jozef Eôtvôt, doterajáí
podpredseda, za presidenta maďar-
skej akadémie vyvolený apozdejšíe
od Jeho Veliôestva i potvrdený.

20. V Záhrebe utvoril sa výbor
historického spolku juhoslovanského,
k oslave 300 -ročnej pamiatky hr-
dinskej smrti Mikuláša Zriň^ky-Su-
hic'9k. Padnul, jako známo, pri obra-
ne pevnosti Sihoť-hrada (Ssi*
getvár) proti Turkovi roku 1566. dňi
7. sept. potom jako Turci 20.000
mužov a si. cisára svojho Sulejmana
pod hradom stratili.

23. Náčelník Maronítov (kre-
sťanov, horu Libajnon obývajúcich)
Jussuf-Karanif zo zúfalstva proti Tur-
kovi povstalýoh, porazil turecké
hordy a Balbeku.

24. I^ajstaráí panovník europej-
ský Ferdinand landgraf hessenbom-
burgský (nar. 20. apr. 1783.) neže-
natý zomrel; jeho zeme pripadly k
veľvojvodstvu hessenskému.

* Mciflria Amália J vdovica po bý-
valom kráŕovi francúzskom Ludevi-
tovi Filippovi, ostatná vnučka cisá-
rovny J^arie Therezie^ f v Claremonte
v 74. roku života.

25. Najv. rozhodnutím povolilo
sa obnovenie plaveckej akadémie v
Rieke (FiumeJ; beh učebný bolni
4 roky ustanovený.

26. Gróf Vodzieki urobil na ha-
ličskom sneme návrh : vyslať k Jeho
Veličestvu snemovú deputáoiu, kto-
rá by o povolenie zvláštnej, »kr. ha-
ličskej kancellarie^ prosila.

27. Slávny horvátsky vlasteneo
dr. Jozef VranicanyrDohrinovió jeden
z 12 plenov uregnikolámej deputá-
cie*' horvatskej, po krátkej nemod
f v Severíne.

* Szathmársky biskup Michal
Haas f v Pešti, v 55 roku života
na vodnatieľku.

28* Tajná smlúva medzi Prus-
kom a vládou kráľa Viktora Em, v
Berlíne kroz talianskeho generála

399

Qovone ushoTorená, a síce na možný
pád vajny s Eakúskom.*

* Poneváé diplomatické vyjedná-
vanie* medzi Rakúskom a Prnskom,
Btrany urazenia rakúskeho práva
spolu-panovania v Holštaine (srovi
11. mar.) prajného výsledka nemalo :
praská vláda vydala rozkaz, aby sa
vojsko rk pochodn" strojilo. ^
Hásledkom týchto povážlivých uda-
losti i Rakúsko ozbrojovať sa počalo

30. Kr. pruská yláda vydala
rozkaz, celú delostrelbu a 5 sborov
armády „do hotovosti vojny ^ postavif.

3i. Cis. rakúska vláda ohradila
sa nótou, prudkej vláda doručenou,
proti tomu, jakoby Rakúsko prí-
činou hroziacej vojny bolo ; vláda
rakúska stojí vraj na , 11. Článku
smlúvy spolku nemeckého: „že
nikto % účastníkov spolku nesmie si
sám ozbrojené pomáhať, ale má
rozhodnutie o sporu samému spol-
ku ponechať.^

• V marci deväť missionárov
bolo zavraždeno v Kórei u Cíny v
Azif, kam sa boli z Francúzka
odobrali hlásať vieru kresf. Dva z
nich boli biskupi.

Mesiac apríl,

4. President severných štátov
amerikáiiskych, Johnson^ vydal pro-
klamáciu, v ktorej úradne svetu
oznamuje, že je rebellia udusená
a pokoj zavedený.

5. Francúzsky Moniuw oznámil
úradne, že Francúzi opustia Meziko
vo t r o c h čiastkach : v novembri 1866.
potom ale v marol a nov. 1867. (srov.
3. dec. a 16. dec.)

• Ruský geneíal Riehter došiel
do Viedne s listom cárovým, v ktorom
za udržanie pokoja prosredkuje.

9. Jeho VeliČestvo ráČil z navrh-
nutých 16 Členov novej ahcužamie juho-
slovanskej 14 potvrdiť; medzi nimi
je i slovutný rodák náš (zo SobotiStia
v Nitriansku) Bogoélav Šulek.

* Deputácia haličského snemu

(srov. 26 marec) predložila 70 Viedni
Jeho Veličestvu prosbu o povolenie
kr. haličskej kanQellarie.'^

* Vláda rakúska upravila nótu
do Berlína, v ktorej žiada sa
odzbrojenie pruského vojska;
ináče vraj spraví^ sa vo Frankfurte
u M. nývrh, aby spolkové vojsko
„do hotovosti" boja postaveno bolo.

* V mimoriadnom sedení spolku
nemeckého Prusko učinilo návrh
opravy tohože spolku ; vSeobecný
parlament nemecký má byť svolaný,
a síce na základe direktného
volenia poslancov kroz obyvateí-
stvo samé.

* Anton Korizmic, vol. biskup,
dvorní radca a zprávodajca pri kr.
nh. d\r. kancellarii vo Viedni, zomrel
v 58. roku veku svojho.

13. Proklamácia dočasnej vlády
mul tansko- valaskej: aby sa všeobec-
ným hlasovaním rozhodlo, či princ
Édrd z JBíohenzoUern má byť kníe-
žatom ? (Princ Karol Ludvik z
Hohônzollem, mladý offtcier pruskej
armády, patri k rodine kr. pruského
domu).

15. Krvavé sbúrenie v J á s o o Ji»
hl. meste mnltanskom, vo smysle
rozlúčenia vlády v oboch Imle-
žatstvách ; veľa mrtv^ých a ranených;
vojsko udasilo sbúrenie ; veimož
Homovano, náčelník poystania, zajatý
a uväznený.

16. Kr, pruská vláda upravila
do Viedne nótu, že ona odzbrojiť
nemôže, lebo že to vraj len ^pre
vlastnú bezpečnosť-* učinila.

* Vražedlný nápad na život
ruského cára Alexandra II. Vrah,
Dimitrij Vtadimirov Karakosov, vy-
strelil z pištole na cára v Čas pre-
chádzky ; ale jeden z divákov, mladý
klobúčničký tovaryš, Ossip Ivanov
KomissaroVf odrazil ruku vrahovu
na stranu, tak že guľka bočne
vypálila. Vrah Karakoaov, mimoriad-
ny študent uni verši ty v )^oskve,
patrí k sekte tak zvaných ničom-
níkov (nihUÍ8tov)f ktorí ani poši-

400

tivné náboienstyo, ani štát, ani
rodinu neuznávajú. Tovaryô Komi
sarov bol éste toho dňa do stavu
šľaobtickebo povýSený a pozdejSie
od ruského národa bohatstvom v
opravdivom smysle slova obsypaný,
aby pohodlne, ba Jako ruský vélmož
skvel e žiť mohol. V čas povýšenia
svojho obdržal predikát Kostromskýy
preto že je v gubernii kostromskej
narodený.

17. Prvá prípravná, nie verejná
e^chôdzka uhorsko-horvátskej regní-
kolárnej deputácie v PeŠti,

• Ruský generál Romanovský
dobyl skvelé víťazstvo nad vojskom
chána (vojvody) bucharského u
Chodzmtu v Ázii.

18. Vláda rakúska upravila novú
nótu do Berlína s návrhom: aby
rakúska i pruská armáda súčasne
odzbrojené boly.

* Leopold Bruck, 66-roČný evanj.
a. v. učiter v Dol. Kubíne, pre svoje
záhluhy o školstvo srieb orným
záslužným krížom Ozdobený, t tamže.
CV. životopis jeho, na str. 266)

19. Naj v. rozhodnutím Jeho
VeliČestva adressa saskej university
(srov* 6. nov.) neprijatá.

20. . Následkom všeobecného
hlasovania princ ^arol Ludvik z
HôhenzoUem za knieža mhltansko*
valašské vyvolený.

2í. Prvé formálne zasadnutie
uhorsko-horvátskej „regnikoláinej
deputácie." Presidoval sám gróf
Anton Majláth ; maďarský protokoll
viedol Anton Csengery^ horvátsky
Iv<m Perkovac.

* Snem korvátsky najv. roz-
hodnutím na neurčitý čas odročený.

• Vláda pruská na rakúsku nôtu
od 18. apr. odpovedala: aby Ka-
kúsko po p^redku odzbrojílo, potom
že i Prusko nasledovať bude.

2% Leonidas Bulgaris odplavil
sa v čele gréckych dobrovolníkov,
aby flbúril grécke obyvateľstvo proti
Turkom; avšak vjprava jeho bt>Iai
o± vojska tureckého rozohnaná. j

24. Vláda severných štátov
amerikánskych protestuje proti po-
sielaniu nového sborn rakúskych
dobro voínlkov do Mexika.

25. Najv. .rozhodnutím Osnp
Ivanov KomisúroV'Koítromský komtbttr-
skym krížom rádu Franca Jozefa
vyznačený (srov. 16. apr.)

26. Rakúska vláda upravila dve
nové nóty k Pruskú; v prvej vy-
svetluje sa potreba ozbrojenej hoto-
vosti, proti Itálii a nie proti Pruskn
smerujúcej ; druhá navrhuje, aby
ŠIesvik a Holštain obe vlády postú-
pily tomu tretiemu, zakohovyslovi
sa spolok nemecký.

27. Vláda kráfa Viktora Em.
vydala nótu k vyslancom syojini
na dvoroch evropejských, v ktorej
hrozí vojnou, ponevác vraj Itahi
„zbrojenie Rakúska^ môže byt
záhubné.

•President pruského minister-
stva, ^róf Bismark, vyzval spolok
nfmecký vo Frankfurte: aby usta-
novil deň svolaniá nemeckého par-
lamentu.

28. Pochvalne známy spisovateľ
Český, Ján Slavomir Tomíéek^ f v
Prahe 60 rokov starý; bol na pre-
chádzke porážkou usmrtený.

30. Druhé formálne sedenie
uhorsko-horvátskej „regnikoláruej
deputácie** v Pešti.

* Odpoveď pruskej vlády na
nóty rakúske od 26. apr. Opakovane
žiada sa odzbrojenie Rakúska na
juhu i na severu, lebo že oboje
proti Pi usku' smeruje.

Mesiac máj.

2, Parížska konferencia o knie-
žactve mul tansko- valašskom uzavre-
la: aby budúci panovník boÍ s
domácich veímožov vyvolený.

* Španielske loďstvo pri bombar-
dovaní mesta CaUao y Pera porazeno.

3. Minister Rouher vyslovil sa
na sneme francúzkom menom vlády :
že Francúzko v hroziacej yojne

401

n
n

jr.
r
bi

kí
ú

tí

í,

medzi Bakúskom a Prnskom prísnu
nestrannosť (nentralitu) zachová ;
že Italin, ak ona boj započne^ sebe
samej ponechá, na vfietky pády ale
že pre sebS podrží právo „volného
jednania** podfa okolnostú

4. Nóta rakúskej vlády do
Berlína: že diplomatické vyjedná-
vanie v otázke odzbrojenia nž je
vyčerpané.

* V BuknreStn iiradne ozname-
no, že parížska konferencia vyvo-
lenie princa Ka/rla g Hohenzollérn za
knieža neuznáva.

5. Naj v. rozhodnutím ustano-
« veno: že vláda prevezme od banka

1 a 5-zlatové bankovky za rstátne
nóty,"' bank ale vyplatí vláde v ban-
kovkách 10 zlatovýoh a vyšších
snmmn 150 milliónov zl. To bol
patrpý znak vypuknúť majúcej
vojny.

* Autonomická komissia 3 členov
oznámila M. M, Hodzovi v S v, Miku-
láäi, že následkom konsistor. yýrokn,
kroz Jeho Velič. potvrdeného, pre-
stal jako ev. farár oirkve sv. miku-
láSskej úradovať.

G. Pomník maďarského básnika.
Michala V&r&smárthyhoj v Stôl. Be-
lehrade slávnostne odhalený.

7. Vražedlný útok na grófa
Bismarka v Berlíne. Mladý muž
Ferdinand Cohen, študent hospodár,
akadémie y Hohenheime, rodom Žid
a pastorok nemeckého vystehovalca
JBlind-aj vystrelil na minister-pres'-
denta 4-krát z revolveru, v čas
prechádzky pod večer; ale sám
Bismarh pochytil telesne slabého
vraha a obráníl sa mu. Vo vSzení
prerezal si vrah hrdlo a ešte tej
noci skonal.

8. Dekrétom kráfa Viktora Em.
ustanovene : aby Oaribaldi postavil
sa v čelo 20 dobrovoľníckych
bataillónov, ak vojna vypukne.

* Vláda anglická osvedčila sa
T parlamente, že v nastávajúcej voj-
ne ani direktný ani indirektný podiel
brať nebude.

' 9. Dekrétom kr. pruskej vlády
celá armáda (ešte 2 sbóry chybo-
valy) „do hotovosti boja** postavená;
súčasne i snem pruský rozpustený,
aby sa nové vofby vypísať mohly.

• Spolok nemecký prijal návrh
saskej vlády 10 o proti 5 hlasom :
požiadať pruskú vládu menom spolku,
aby strany všeobecného ozbrojenia
svojho dala uspokojujúcu odpoveď.

10. Jozef Cebeeau&Tj horlivý ro-
domil slovenský, f v Baô. Bystrici
60 rokov starý; vychoval národu
4 verných, zdarných synov a dcéru.

11. Naj v. rozhodnutím usta-
novene, aby korunné klenoty české
následkom hroziacej vojny do Viedne
odvezené boly. (Stalo sa to skutočne
dňa 23. mája )

• Oaribaldi osvedčil sa, že prijme
komando 20 bataillónov dobrovoľ-
níekych, pod tou výminkou: aby
jednu polovicu offioierov kráľ Viktor
Em., druhú ale on sám menoval.
Povolene.

12. Prusko - italianska soilúva
na pád hroziacej vojny (8rov.28. mar.)
formálne podpísaná, s dodatkom;
že žiadna z oboch vlád osobitný
pokoj neuzavre, ale iba spoločný.

• roľný zbrojmajster, L, Bene-
dek, vydal prvý vojanský rozkaz,
v ktorom oznamuje, že mu Jeho
Veličestvo komando severnej armády
s veriť ráčil.

13. Princ Karol z BbhenzoUem
aj od snemu za knieža v BukureS-
te vyvolený, trebas konferencia pa-
rížska protestovala. (Srov. 4. máj.)

15. Pochvalne známy Časopis
„Národ^ V Prahe prestal vychodiť,
aby vraj v tak osudnej dobe žiad-
nych stránok v národe nebolo.
y, Národ-* hájil rovnoprávnosť vefmi
mužne.

16. Pruský kráí Viliam ustanovil
dedič, princa Fridrika Viliama za
regenta ; sám panovník že postaví
sa v Čelo armády k boju.

19. Sbor rakúsko-mexikánskyoh
dobrovoľníkov, ktorí už boli na

402

lodi, v prístave mesta Terstí roz-
pustený, následkom protestu zo
strany severných státoy ameríkán*
skych. (Srov. 24* apr.)

20. Valné shromaždenie poslan-
cov nemeckých snemov vo Frank-
furte u M. vyslovilo sa, aby men-
šie vlády nemecké v nastávajúcej
vojne zostaly neutrálne.

21 » Knieža Pavä EígUrházy z
Galanthy, nar. 10. mar. 1786, t v
Bežne (Regenshwrg v Bavorsku.)

22. Cisár FerdwcMd pre nebez-
pečie vojny opustil Prahu a odobral
sa do Innsbrucku; kam ho dňa
23. mája i cisárovná Maria Anna
nasledovala,

* Princ Kcvrol z Bohenzollem
držal slávnostný vchod do Buku-
restu, na priek protestu konferencie
parížskej. Do Valaška došiel na
rakúskej parolodi dunajskej jako
obyčajný pocestný, od nikoho ne-
poznaný.

* Obec mesta Turč. Sv. Martina
yo valnom shromaždení uzavrela,
právo čestného mešfanStva udeliC
tým uhorským snemovnikom, ktorí
statočne hájili práva nemaďarských
národov ; sú oni : Dobrjanshy, Miletic,
Milutinovié^geneTálStratimiravicfiVlád.

23. Strašlivý mráz po celej
krajine uhorskej , í po iuÝch kraji-
nách dŕžavy, ktorý neslýchanej ško-
dy natropil.

24. bpolok nemecký vyzval Ra-
kúsko a Pmsko, aby spoločne
odzbrojil y. Obe vlády sf úbiiy hroz
poslancov svojich, oznámii v bu-
dúcom sedení: pod jakými vymin-
kami mohlo by sa to staf.

* Opakovaný záhubný mráz,
ktorý na mnohých miestach všetky
úrody docela zničil.

25. Vo Sv.* Kríži u Hronu odbý
vala sa 15-ročná pamiatka vysvä
tenia Jeho Excellencie najdôst. pána
Strana May seta na hodnosť biskup-
skú; početní mužovia národu slo-
venského boli sa ku poklone do
stavili.

• Tri neutrálne veleylády evro-
pejské : Anglicko, Francúzko a Rus-
ko, upravily ku vláde rakúskej a
pruskej nôty rovnakého smyslo, v
ktorých navrhujú kongrese k vy-
rovnaniu všetkých sporov.

26. Velitef severnej armády, r.
BMódek, preložil hlavný svôj stan
do Olomúca.

* Ignáe L» Kbber^ slovntný knpi-
kupec v Prahe, vydavatef ^Slovníka
náučného*^ a iných yýtečnýoh knih
českých, f v 41 roku života. Ne-
božtík vySvihnul sa na dôležité mie-
sto svoje z obyčajného zámoČníoke-
ho tovaryša, napomáhujúo i Mauieu
Slovenskú svojimi knihami bohaté.

28. Naj v. -ci s. rozhodnutím nsta-
noveno, pre nebezpečie vojny pri-
staviť zákon od 27. okt 1862 (stra-
ny ochrany osobnej' a domovej slo-
body občanov) v Pomorí, v južnom
Tyrolu a v Dalmátsku.

29. Nóty neutrálnych veledlád
od 25 mája, s návrhom okongresse,
vo Viedni a v Berlíne odovzdané.

30. Najvyšším cis. rozhodnutím
veliteľ severnej armády {Benedék)
obdržal plnomocenstvo v pevnosCach
a ich okolí, jako po iných okresoch
zákon od 27. okt 1862. (srov.
28. máj.) v čas potreby pristaviť.

31. Neustále povozy velikej c
kr. armády po severnej železnica, a
pochody jazdy najmä po hor. Ni-
triansku, ktoré za viac týždňov trvalý.

Mesiac Június.

1. Na vyvolanie spolka nemec-
kého osvedčilo sa Rakúsko, že ho-
tové je odzbrojiť, ak obdrží
bezpečnosť, že ani ono, ani Holštain*
ani spojenci Rakúska nebudú ozbro-
jené napadnutí. Záležitosť holštain-
skú odovzdalo Rakúsko nemeekéma
spolku a samému obyvateľstvu (sta-
vom) tejže krajiny.

2. Pravoslávni biskupi román-
ski, s patriarchom Sagánom y oele,
upravili k Jeho Veličestvoa prípis

403

oddanoBtiy sftibiijúo pre možné búr
livé doby nimanie i krev** svojich
rodákov*

3* Severná c. kr. armáda stojí
na hraniciach česko-moravsko -sliez-
skych po hotové.

4. Francúzska vláda oznámila,
že z navrhnutého kongres sa nič
nebude, pre ohradenie vlády rakú-
akej, aby sa tam ó Benátsku ani
zmienka. nestala; tak to aspoň udá^
valy francúzske časopisy.

5. C, kr. miestodržiter v Hol-
átaine, generál Oáblenz, svolal snem
stavov holštainských (srov. 1. jún)
k 11. júniu na 3 mesiace do mesta
Itzehoe. Prusko vyslovilo sa už pred
tým, že to svolanie za „pád vojny^
(eatus hM) považovať bude.

6. Najv. prípis Jeho Veličestva
ku kr. uhorskému kanoellárovi,
aby pod kr. továrpikom Smnyey-m
sríadila sa komissiá k vypracova
niu návrhu : jakoby sa malo pomá-
hať biede v Uhrách, následkom hroz-
ných mrazov dňa 23. a 24. mája
hroziacej. Podobný najv. pripis vy-
daný ku štátnemu ministrovi, gr.
Bdcrtái-mn t strany krajín zaly-
tavských.

» Vláda pruská zadala vo Viedni
protest proti svolaniu hol$tainského
snemu.

7. Vojsko rakúske počalo sa
uťahovať z Holátainu, keď Prasi
hranice tejto zeme toho istého dňa
prekročili.

♦ Výročná pamiatka 6. a T.ju-
nia slávila sa kroz národovcov slor.
i toho roku na mn* miestach sláv-
nostne.

8. C. kr. miestodržiteľ holátain-
ský, podmaršal OaJblenz , protestuje
proti vpádu Prusov do Holátainu z
mesta Altony, v jehož okolí celá
brigáda rakúskeho vojska stojí po-
hromade.

9. Nóta rakúskej vlády ku prus-
kému kabinetu^ v ktorej ph>ti vtrhnu-
tiu Prusov do Holátainu- čo najdô-
raznejdíe protestuje.

* Pamfitný pád povetroňov
na Slovenska, menovite u obcí Pod-
hradzek t ŠáryŠi a Kňahyny v už-
horodskej stolici ; na chotáre druhej
obce tejto veľa takých povetrnýoh
kameňov s hrozným rachotom o % na
o hod. odpoludnia spadlo.

10. Pruská vláda ustanovila pre
Šlesvik a Holdtain jednu spoločná
správu, pod presidentom Seheel'PléS'
sen-om.

* M, M, Eodša od velikánskej
vätSiny církve evanj. a. vyzn. v Lipt.
Sv. Mikuláái, potom jako cís. patent
od 1. sept. 1859. prijala, po znova
za farára vyvolený, čo od váetkýoh
úprimných rodákov radostne prijato.

11. V sedení spolku nemeck^o
žiadal poslanec rakúsky, aby spol-
kové vojsko, okrem pruskej Čiastky
jeho ," postavilo sa »do hotovosti**
vojanskej.

* Prusi prekazili ozbrojenou
rukou otvorenie holátainského sne-
mu v Itzeho€y snemový komissár
Lesfer od Prusov uväznený.

* Svetoznámy cestovateľ po azi-
atských a afrikánskych krajinách,
Theodor Koči (Nemci píôu KoUehg) f
na zapálenie prúc vo Viedni 53 roky
starý. Nebožtík bol rodom Poliak z
Ustroni, v rak. Sliezsku.

12. Podmaršal Oahlenx opustil
s vojskom rakúsksrm Holátain, ktorý
Prusi cele opanovali.

13. Po pretrhnutí spojenia dip-
lomatického medzi Rakúskom a Pru-
skom ) o* kr. vyslanec, gr. Äloit
Karolyif opustU Berlín. Ostatný krok
pred vojnoa!

14. V sedení spolka nemeckého
prijal sa návrh rakúskej vlády od
11. júnia, aby spolkové vojsko „do
hotovosti'* postavené bolo, 90 proti
6 hlasom. Na to pruský vyslanec
hnecTky oznámil, že Prusko vystu-
puje zo spolka nemeckého a
vyzval 6 vlád, proti tomu náyrhu
hlasovavôíoh, aby sa s Pruskom už-
šie spojily.

15- Prosko opovedalo vojna

404

Saskn a vojsko prnské vtrblohneď-
ky do sask^o mesta Bndišina
{Éautzen),

16. Kr. saská rodina doSla do
Prahy ; Pmsi rozťahujú sa po Saskn
k českým hraniciam.

17. Jeho Veliéestvo vydal ma-
nifest k národom rakúskym o prí-
činách nastávajúcej vojny s Prá-
škom, nvalnjúc odpovednost za tú
Tojnn pred Bohom i pred svetom na
tých, ktorí ju zapríčinili.

• Ostatné sedenie uhorsko-hor-
yátskej „regnikolámej depatácie^.
Vyrovnanie nestalo sa, poneyáč
Maďari Medzimurie a Rieku (FiumeJ
za svoje územie považovali, a ani
to dopastit nechceli, aby vo sbore,
ktorý celú dŕžavu zastupovať bude,
Horvátsko svoje vlastné miesto
zaujímalo.

18. Kráf pruský Viliam Vydal
manifest k obyvateľstvu svojej dŕža-
vy, ktorým vypuknutie vojny ozna-
muje a ospravedlňuje. Toho istého
dňa Prnsi opanovali hlavné mestá
zeme Saskej, Lipsko a Dražďany.

* Horvátska deputácia odobra-
la sa z Peáti domov.

19. Prvé predstráže prnské uká-
zaly sa v severných Čechách u Pe-
tersdorfu.

20. Italiansky generál Lamar-
mora opovedal úradne vojnu Ra-
kúsku ; o 3 dni že započne sa boj.

2í. Prusko oddalo úradné
opovedanie vojny Rakúsku, a síce
v meste O svietime na haličskej
hranici.

* Krvavé zbúrenie Poliakov, v
Irkutskej gubernii (v Sibírsku) vo
vyhnanstve žijúcich; aviak ruské
vojsko nebezpečný tento výbuch
udusilo.

22. Prusi opanovali a porúchall
železničnú stanicu v Bohumíue (Oder-
hérg) ; súčasne vtrhli na rozličných
miestach do českej zeme cez sever-
né hranice.

* Náramne krvavé zbúrenie vo
hlavnom španielskom meste Madri-{

de, ktoré len s mnohými obetmiudu-
seno byť mohlo.

23. Eráf Viktor Em. vtrhnul s
vojskom svojím cez rieku Minčo do
Lombardska.f

24. Krutá, celý deň trvavšia
bitka u Ou9tozzi, v ktorej vojsko
rakúske pod Jeho cís* Výsoaťou,
arcikniež. maršalom JJbréehtom, ita-
Ijansku armádu víťazne po ra-
ži lo» Ešte v noci krvavého dňa
toho utíahnul sa kráf Viktor Em, s
porazeným vojskom svojím za rieku'
Minčo nazpak.

25. Prusi rozťahujú sa rýchle
po severných Čechách; fabričné me-
sto Liberec (Réiehénberg) už je v
ich moci.

2G. Najvyšším pripisom Jeho
Veličenstva (od 24. jún.) snem uhor-
ský odročený.

• V konferencii vys. uhorského
duchovenstva, pod predsedníctvom
Jeho Emin. Kardinála prímaôa od*
bývanej, uzavreno: 200,000 zl. k pod-
pore ranených obetovať.

• Vefký sbor armády pruskej
vtrhnul z Kladska (Glatz) cez úžiny
českých hraníc k Náchodn. Ná-
sledkom toho náramne krvavý boj
nočný u dediny Podelia, počiatok
to ťažkých bojov, ktoré do konca
júnia trvalý.

27. Zúrivé boje s Prusmi n Uá-
chodn. Českej Skalice, Vysokova a
Mníchového Hradišťa; veliké ztraty
z oboch strán.

28. Krutý boj u Trutnova, ba
v tomto meste samom, kde aj oby-
vateľstvo v boji proti ťrusom podiel
bralo, tak že hlavnú väzu Prusi de-
lami zostrielali; asi 20 obyvateľov
v boji zajatých Pmsi odviedli.

* Toho istého dňa krvavé boje
u mesta Jičína a Českej Skalice.

29. Opakovaný ukrutný boj u
mesta JiČína ; aj u Kráľ. Dvoru bo«
jováno. V Haliči osadili Prusi mesto
Osvietím a tamnú železničnú stanica.

* Celá armáda hannoyerántka
složila zbroj pred vojskom pruským.

405

30. Následkom vefkej straty,
ktorú vojsko rakúske v bojoch 3
ostatných dní utrpelo, ustúpil Bwie-
dek spolu s vojskom saským k pev-
nosti Krát Hradci nazpak.

Mesiac jvlius.

1. Prusi tiahnú sa v- Čechách
na v]^chod, smerom ku Krát Hradcu,
hľadajúc príležitosť k rozhodnému
boju.

2. Najv. rozkazom Jeho Veli-
Čeatva opustilo všetko vojsko Pra-
hu, aby ju, pri možnom opanova-
ní, Prusi za nOtvorené mesto** po-
važovali.

3. Žalostivá porážka severnej
armády pod Bemdekom u Kráľ. Hrad-
ca. V boji bralo podiel 180,000 mužov
z našej , a 200.000 vpjakov z pru-
skej stránky, u prítomnosti samého
krára ViUama, Hneď od rána hrmelo
z oboch strán 1500 diel a boj trval
váhavé do 2 hod. odpoludnia. O tom
Časd predrali sa Prusi na kopce u
Chlumu, do boku a do zadn našej
armády, a prinútili ju pálením zo
vSetk:P'ch strán k ustápeniu, ktoré
večer už podobu neporiadku vzalo
na seba, tak že trebas 14 mostov
bolo na rieke Labe postavene, pre-
oa veľa našeho mužstva i vo vlnách
tej rieky zahynulo. Avšak i straty
PruBOV boly náramné, čoho dôka-
zom je, že ustupujúce vojsko naše
dôrazne prenasledovať nemohli. Po-
zostatky severnej armády shromáž-
dovaly sa u Pardubíc a tiahly z tade
k Olomúou.

4. Úradný francúzsky časopis
y^Moniteur'' oznámil, že Oisár rakúsky,
potom jako Česť svojej zbroje v
Itálii (víťazstvom u Cnstozzi) ohá-
jil, Benátsko postupuje cisárovi Aa-
poleonoviy aby sa vyjednávanie o po-
koj pričinením francúzskeho panov-
níka usnadnilo.

5. Italiani podnikli márny po-
kus, dobyť pevnosť Borgoforteu rieky
Pádu.

6. Po krátkom odpočinku od
krvavej práce dňa 3 júl. Prusi tiahnú
z jednej strany ku Prahe, z druhej
ku hraniciam moravským.

7. Jeho Veličenstvo vydal ma-
nifest k národom uhorským, aby
ich synovia dobrovofne vstupo-
vali do vojska k obrane vlasti uhor-
skej a celej dŕžavy.

* Slávny paedagfosr, Adolf 2>w-
sterwég, f v Berlíne 75 rokov starý,
na choleru.

8. Prusi opanovali Prahu, pod
generálom Raenberg' Grmcmskyrim .

* Druhý vpád vojska italianske-
ho do zemí lombardsko-benátskych;
prekrodlo rieku Pád pod generálom
OkUdinim^

* Slávnosť Cyrälo-Methodejská od-
bývala sa i t. r. slávne v celom
biskupstve b. bystrickom.

9. Jej Veličestvo, cisárovná
AUbeta, došla na 2 dni do Budina,
aby ranených bojovníkov navštívila.
Hodinu po príchode Jej Velicestva,
okolo 5 večer, uverejnený bol v Pešť-
Budine hore spomenutý manifest
Jeho Velicestva k uhorským ná-
rodom.

* Hlavný stan severnej armády
dostal sa do Olomúca nazpak, pod
jehož velikánskymi hradbami shro-
maždujú sa roztratené čiastky vojska.

10. Najv. manifest Jeho Velir
čestva k národom rakúskym : že pri*
jal prosredkovanie francúzskeho ci-
sára a že je hotový k čestnému
mieru; že ale nikdy neprivolí k ta-
kému pokoju, ktorýby velmocnostné
postavenie rakúskej dŕžavy v po-
chybnosť uviedol.

* Jeho cifi. Výsosť, aroiknieža
maršal Älbreeht, víťaz u CfustoMzy^
veliteľom celej operujúcej armády,
podmaršal John správcom generái-
štába menovanÝ.

11. Jej Veličestvo cisárovná
Jlšbeta odobrala sa večer z Budioa
do Viedne nazpak, so sľubom sko*
rého návratu.

* Prusi opanovali Jihlava.

406

12. Hlavné mesto Moravy, Brno,
od Frasov opanováno; talianske
ale vojsko vtrhlo pod generálom
Chiesa do Padóvy.

13. Joj Veličesívo cisárovná
Mzbeta došla s cis. dietkami zase
na dlhší čas do Budína.

*Vtliam,kréXpmBkýj položil svoj
hlavný stan v Brne.

• Pmsi vtrhli do Znojma, jeden
oddiel ale prekročil hranice doľ.
rakúske, a tak tej zeme, v ktorej
hlavné mesto Viedeň leží.

• Veliký koráb anglický GVäií
Eastem odplavil sa z Valencie v Irskn,
aby spúšťal na dno atlantického
svetomora lano europejsko • ameri
kánskeho telegrafu (srov. 27. júl.)

14. Vláda francúzska predložila
návrh prímeria (dočasného poko-
ja) vo Viedni.

• Prusi porazili u Aschaffen-
bnrgu spolkové vojsko a tým otvo-
rili si cestu ku Frankfurtu u Moha-
nu, k sídltt „nemeckého spolku. '^
Následkom tej porážky všetci, ešte
po hromade súci plnomocníci spolkn
ľrankfurt ešte toho istého dňa (14)
opustili a prestehovali sa do Augsr
burgu.

i 5. Krvavá bitka u Tovačova
v Morave. Benedek vytiahnui z veľ-
kým oddielom c. kr. vojska z Olo-
múca, poberajúc sa cez Tatry do
Trenčianska a tak dolu ku Preš
porku ; zadnú Čiastku {arri&rgardá)
vojska toho Prusi napadli a pripi
sovali si víťazstvo, s dobytím 16
diel.

Í6. Silný oddiel pruského voj-
BhsLy pod generálom Bote, prekročí
pod večer po prvý raz uhorskéhra-
nice a vtrhnul do mestečka Ho-
liča na Slovensku; zo susedného
Hodonína v Morave: pri tom udala
áa ostrá srážka s arríergardou c.
hr. vojska, ustupujúceho zo Skalice
za Bielu Horu. — Toho istého dňa
smocnili sa Prusi dôležitej stanice
železničnej (vera i opevnenej) u
Breclavy (LundenbnrpJ v Morave.

* Slobodné mesto Frankfurt
u Mohanu, sídlo spolku nemeckého,
Prusi opanovali a tak i ^aktíčný ko-
niec menovanéhospolkuzapríčinilL

17. Veleslávno pretidmtstvo Matéee
Slovenskej oznámilo, že pre vojanské
príbehy valné shromáždenie matičné,
pôvodne ku dni 8 aug. svolané, od-
ročuje sa ha thodn^jH ecu.

* Pruský kráľ Viliam preložU
svoj hlavný stan do Mikulova
(NikoUhurg) v Morave.

* Prvé predstráže pruského
vojska, hnláni, ukázali sa v Skalid.

18. Jeho Veličestvo menoval grdfa
Antona Forgaeh-SL kr. kommissárom
severo-západných stolíc uhorských,
aby ppriadky obrany proti Prusom
zaviedol. (^Túto úlohu svoju
oznámil gróf Forgách dňa 20. júl.
z Nitry maďoňrfkým prihlasom ; avéak
pozdejší beh udalosti pôsobnosť
jeho zbytočnou učinil)^

* Rakúska posádka po krutom
bombardovaní pevnosti Bargo/orU
predošlého dňa 17. júl. vyhodila
ostatné hradby prachom do povetria
a utiahla sa nazpak*

* Zo stránky loďstva talianskeho
stal sa nepodarený útok na opevne-
né mesto námorské Vis (taliansky
Lissa, pod ktorým menom ho mappy
udávajú) na ostrove tohože mena v
mori jaderskom.

19. Dekrét krála Viktora
Em. vyhlásený; jako Benátsko bude
sorganisováno ; týmže dekrétom kon-
kordát so SV. Stolicou v Benátsku
zrušený a „reholnícke spolky* (kláš-
tory) rozpustené.

* Fr, Deák bol na krátky čas
vo Viedni, ktorej ceste veíkô poli-
tickú významnosť pripisovali.

* Opakované, ale zas nepoda-
rené bombardovanie mesta Fmm.

20. Strašlivá bitka morská u
ostrova Visu medzi rakúskjrm a ta-
lianskym loďstvom; nepriatef bol o
vefa silnejší, tak že 1.000 talianskych
diel ihrmelo proti 400 rakúskym*
Na priek tomu c. kr. admirál TegeU-

407

^<if» (V* jeho životopis ma str. 357.)
na hlava porazil loďstvo talianskeho
admirála Persano. Hlavný koráb ne-
priateHský, Mé ď Itália (kráí Itálie)
80 všetkým mužstvom, do 500 hláv,
more pohltilo; druhý veliký koráb
FaUttro^ naSimi ^fami podpálený,
vyletel so vietkým Činom do po-
vetria, Čoho následkom ostatné,
veľmi porúohané lode nepriateľské
daly sa na útek do opevneného pri-
stáva mesta Jakýna (AneonaJ, Skvelé
toto víťazstvo stálo zo stránky na-
sej iba 34 mŕtvych a d 32 ranených;
z lodí nezahynula žiadna.

21. Mesto Skalicu opanovalo
4,000 mužov pruskej armády, vý-
lučne jazda a delostrelba s prísluš-
ným voziarstvom.

* Viťazný boj rakúskej zbroje
proti Talianom u Piere de Ledro v
Tyrolu ; chceli sa predrat ku mestu
Triestu.

22. Bitka u slovenských dedín,
Lamaču (Bhmenau) u Dúbravky
fSSoUtmbrunny Boj počal sa hneďky
z rána pri Stupave a pokračoval
ďalej ku Prešporku s výrazom, pre
obe strany neistým. O poludní, keď
Prusi Kozí Vrh (Oemteftberg) nad
PreSporkom osadili a naše vojsko
veľmi nebezpečne obišli, dobehli ofi-
cieri s bielymi zástavami a úradnou
zprávou, že je v Míkulwé (srov.
17. júl.) prímerie na 5 dní uzavreno.
f Bitka u Lamača bola ostatná.
Tak tedy počiatok tej tak zva-
nej flVOJny Nemcov proti Nemcom^
stal sa osadením srbského mesta
Budišína (Ba/utzen) v Sasku C^rov.
16. jún.), koniec dle vzala na Slo-
vensku pri Lamači a Dúbravke).

* Následkom uzavreného príme-
ria vláda rakúska vyslala do Mi-
kulova grófa Aloúa Károlyt-ho, ba-
róna Brenner-afíL zo stránky vojska
podmaršala grófa Degmfélďa, aby s
hlavným stanom pruským o pred-
bežných výminkách (prelimináriách)
pokoja vyjednávali.

* Cez Skalieu prešlo 12.000 mu-

žov pruskej pechoty, z ktorých veľ-
ká čiastka v meste ležať zostala,
tak že nektoré dosť malé domy po
20 do 30 mužov malý a opatrovať
mnsely. Hneďky toho dňa zomrelo
viac pruských vojakov na cho-
leru v domoch súkromých, a tak
už nasledujúceho dňa cholera i
medzi obyvateľstvom vypukla a po-
tom neslýchané pustošila.

* Prvé zasadnutie nove založe-
nej juhotlovanskef <»kadnMe v Záhrebe,
Nemilú pozornosť národu prebu-
dilo, že Ivan Kukulievié' Sakeinski A
gjrmnas. direktor Mazuranic v Rieke
(brat bývalého kancellára) udelenú
sebe hodnosť . akademikov nepri-
j'ali. (Toto sriadenie v prvom se-
dení nebolo uznano, a naložené, aby
sa miesta chybujúcich členov do-
plnily).

23. Cez Skalicu prešlo zase 5
plukov pechoty, v sile 12.000 mu-
žov, s príslušnou delostrelbou a
voziarstvom. Veliké rekvisície jak
v meste samom tak i po susedných
deninách slovenských.

24. Prusi na priek tomu, že
prímerie bolo uzavreno, T e šín
opanovali.

25. Medzí rakúskjrm a talian-
skym vojskom v Benátsku prímerie
na 8 dní uzavreno.

26. Predbežné výminky (praeU-
minarie) pokoja medzí Rakúskom a
Pruskom v Mikulove podpísané v
9 aitikuloch, ktoré z pruskej stránky
gr.Bismark, z rakúskej ale gr. Ká-
rolyi a bar. Brwmw umlúvili.

27. Prímerie medzi Rakúskou a
Pruskom predĺžilo sa na opakova-
ných 5 dní do 2. aug., potom ale
nasledovať má dočasný pokoj 4
týždňov, aby medzi tým skutoč-
ný pokoj mohol byť uzavrený.

* Koráb Oréot Eiutem šťastne
dokonal práce založenia atíanHekého
telegrafu medzi evropejským a ame-
rikánskym pobrežím.

28. Posádka českej pevnosti
Te rez í n a. učinila výpad na jeden

408

pruský vlak vojanský, z doho ne-
bezpečné pretrhnutie rokovania o
pokoji nasledovať mohlo. Vec vy-
syetlila sa v ten smyseľ, £e koman-
dant pevnosti nevedel o obno-
vení primeria.

29. Pruský kráí Viliam opustil
Mi kul o y uberajúc sa do svojich
zemí k otvoreniu pruského snemu.

30. Krvavé zbúrenie v ameri-
kánskom meste Nev - Orlecmsu, ktoré
k obnoveniu vojny občianskej
smerovalo. Vela obetí z oboch strán
padlo, ale zlobivý pokus bol šťastne
udusený.

31. Následkom uzavreného prí-
meria Prusi čiastočne opúšťajú zá-
padné Slovensko^

Mesiac august,

1. Zbúrenie Kresťanov na os-
trove Kandii proti Turkom roz-
mohlo sa povážlivé; ostrov ten žiada
sa privteliť ku Giécku.

'^ Mexikánski republikáni do-
byli mesto Tampieoy čoho následkom
i najprednejší z tamorodých gene-
rálov, Meja^ od stránky cisára M a-
xi m i lián a odpadnuL Záležitosť
mexikánskeho cisárstva je zo dňa
na deň viac povážlivá.

2. Prímerie medzi Bakúskom a
králbm Viktorom £m. na 8 dní
u:^avrené.

3. Bývalý revolucionárny gene-
rál Klapka vtrhnul 5400 rajtármi' a
2.000 pešiakmi do severného Tren-
čianska, kde menovite obce Tur-
žovhUy Makov a Vyiohá osadil. Pone-
váč ale títo domnelí „no si či a
slobody^ medzi národom sloven-
ským ani najmenšieho súcitu nena-
šli, i celá výprava na posmech vyšla.

4. Klapka s prívrženci svojimi
uznal za dobré, čím skôr vypratať
•a 20 Slovenska, a tak tedy utiahnnl
sa cez Makov a Vytohli do Earlovíc v
Morave, zkade zutekal za pruské
hranice. Jeden z pobo^íkov jeho,

jakýsi gróf átfrtoi, bol v Morava ■
dôležitými listinami lapený.

. • NajpovestnejSí štepár Česko-
slovanský, Ján Sanud, f v Mladej
Boleslave v 78-mem roka na cho-
leru.

5. Slávnostné otvorenie proa-
kého snemu v Berlíne, ktorémn krát
Viliam veliké udalosti ostatnej doby
a istotu nastávajúceho pokoja
oznámil.

*V meste Earmine (CormoMV
rak. Prímorí) počalo sa vyje^dnávanie
o pr&elimináríách pokoja -medzi Ra-
kúskom a kr, Viktorom Em.
Rokovalo sa zdĺhavé , najmä preto,
žo Taliani chceli podržať i čiastky
južného Tyrolu, ktoré behom vojny
boli opanovali, čomu ale vláda ra-
kúska privoliť nechcela.

6. Francúzky hvezdár Stephan
objavil novú obežnicu, ktorá medzi
tak zvanými asieroidami 89. miesto
zaujímať bude*

8. Cisárovná mexikánska Cftor-
loUa došla do Európy nazpak, aby
vládu francúzsku k výdatnej pomoci
naklonila; v páde nepodarenia že i
sám cisár Maximilian o nedlho opu- .
stí Mexiko. (Všetky časopisy jedno-
hlasne oznamovaly, že rokovanie
cisárovny Charlotty v Paríži nemalo
žiadaného výsledku a že cisár Na-
poleon chce opustiť mexikánske dielo
svoje,)

9. Viac politicky kompromitto-
vanych osôb v PeSti uväzneno,
medzi nimi bývalý snemovník Virgil
Szilágyi* Uväznenie stalo sa v noci a
súviselo nepochybne s výpravou
Klapkovou.

10. Rokovanie o pokoji Pru-
skom a Rakúskom počalo sa v
Prahe, v hostinci u modrej hviezdy;
plnomocníkóm je zo stránky rakús-
kej barón Adolf M. ^renner-Felsach,
z pruskej ale strany barón Karol
Werther.

11. Onkľ Napoleon upravil ku
kráľovi Viktor<yvi Em, list, že jemu
(Napolšonovi) kroz rakúskeho Cisára

409

odstúpené Benátsko vieobecným
hlasovaním rozhodnúť má o bu*
dúcom postavení svojom.

' • Qaríbaldovski dobrovolnici
opustíli južný Tyrol, aby sa roko-
yanie o pokoji^v Karmine usnadnilo.
12. Medzi Rakúskom a kráľom
Viktorom Em, dočasný pokoj na 4
týždne v Karmíae nzavretiý, pod
výminkon : aby sa možné vypove-
danie pokoja stalo 50 dní pred tým.
Plnomooník vlády rakúskej bol ge-
nerál Môring^ na stránka ale kr*
Viktora Em. generál PetUi, Cel4
predbežná smlúva o pokoji 7 člán-
kov obsahuje.

14. Karol Kazmány, doktor bo-
hoslovia, snperintendent sríadených
cirkví evanj. a. v. okolia prešpor-
skébo, hlavní farár evanj. cirkve v
TuTÔ. Sv» Martine, prvý podpred-
sedník Matiee Slovenský, sv. martin-
ský čestný mešťan, rytier cársko-
ruských rádov Sv. Anny II. triedy
s imperátorskon kornnoa a Sv. Sta-
nislava III. triedy, majiteľ kŕ. prus-
kej medailliepre umenie a vedu, po
dlhšej trápnej chorobe usnnl v Pánu
o 2^4 hodine ráno v Stubnianskyoh
Tepliciach. (V. jeho životopis na
str. 270.)

15. Poneváč nebezpečie vojny i
na juhu pominulo : hlavný stan Jeho
cis. Výsosti, maršala arcika. Alb-
reohta, opustil Goricu a vrátil sa
do Vieídne.

16. Pruský kráľ Viliam vydal
dekrét s návrhom zákona : aby krá-
ľovstvo hanoveránsko, kurfurátské
Hesensko, voj vodstvo Nasov a si.
mesto Franknsrkt privtelily sa
pruskému štátu cele. Týmto privte-
lením zvätšilo by sa Prnsko o 12830
miľ a 4 milliony obyvateľov.

17. Pokoj Pruská sBadeaskom
uzavrený,

18. Veleslávne predsednielvo Mcľ
Hce Slovenskej svolalo tohoročné
valné shromaždenie na deň
12. sept do Turč. Sv. Martina; deň

predtým bnde sedenie výboru ma-
tičného.

19. Jej Veličestvo cisárovná
Alžbeta došla nazpak doBudína,
spolu s kr. saskou korunnou prín-
oesnou Karolín on.

20. C. kr. ministerium financií
vystrojilo do Pruská tých SOmillió-
novzl. v hotovom sriebre, ktoré
Rakúsko, vo smysle výminok
pokoja Pruskú jako náhradu vojan-
ských útrat platiť má. Celá snmajv
samých sriebomých toliaroch bola
v sudoch zabednená a sprevádzalo
ju na zvláštnom vlakn železničnom
10 úradníkov, 12 sluhov a 36 voja-
kov zo sboru strelcov.

21. Nepodarené rokovanie cisá-
rovny mexíkánskejC^ríotfy.u dvoru
cis. Napoleona strany ďalšej pomoci
vojanskej pre cisárstvo mezikánske
(Srovn. 1. ang.)

22. Pokoj medzi Pruskom a Ba-
vorskom uzavrený: Bavorsko za-
platí 30 millionov zl. menom útrat
vojanskýoh a postúpi Pmsku malú
čiastku územia svojeho na severu
s 33.000 obyvateľov.

23. Smlúva pokoja medzi cis.
rakúskou a kr. pruskou vládou v
Prahe v hostinci „w modrej hviezdy^ ^
o pol 12 hod. v noci (aby to bolo
pred piatkom) [podpísaná kroz
plnomocníkov, pod doaum 10. aug.
spomänutých. Sama smlúva pokoja
obsahuje 14 článkov ; k nej pripo-
jený protokoll o vymehmi zajatých
má tiež 14 článkov ; tretia menšia
listina vzťahuje sa na rozmnoženie
spojenia železničného medzi Če-
chami a Pruskom.

24. Doterajší nemecký spo-
lok (Bvmd) držal v Augsburku os-
tatné zasadnutie svoje; prvé se-
denie bolo dúa 5. nov. 1816. a po
búrlivých udalosťach roku 1848. a
1849. obnovil sa Bwid, najmä pô-
sobením Rakúska, dúa 30. mája
1851. (Srov, 14. Júl.)

* Zvláštna smlúva medzi Ra-
kúskom a Francúzskom strany od-

410

Btúpenia Benáteka cisárovi NapoUo-
novi; podpísaná (Brov. 4 júl.)

* Štefan Hrebicek, opát, dekan a
farár v Šsňtine, spolvčlon Matice
Slovenskej, padnnl záhnbnej cho-
lere v obef.

25. Najv. rozhodnutím Jeho Ve-
ličenstva vydiel zákon o rozmnožení
prosriedkov peňažitji^ch k zapraveniu
mimoriadnych, z vojny podlýdi útrat
potrebných^ Vo smysle jeho má sa
vydaf 300 milliónov zL nót tUUnych,
za ktorú snmmu ale i doterajdie
1 a 5 zlatové bankovky zamenené
budú.

* Počiatok všeobecného do 30.
ang. Ýrvavdieho sjezdu intelligencie
srbskej vNov. Sade, k oslave
40-ročnej pamiatl^y založenia Matice
Srhikej. Pri tej príležitostí utvoril
sa tam i zvláStny spolok átudujúcej
mládeže k podpore literatúry srbskefj
„Omladina.*"

26. Pruský generálny guvernér,
následkom uzavreného pokoja, pre-
stal večer v Prahe úradovať; do-
časná pruská správa v Čechách
utiahla sa do Teplíc.

27. Smlúva pokoja praztkého od
33. aug. najvyfiším podpisom Jeho
Veličenstva ratifikovaná <potvrdená).

* Ján Vávra, bývalý professor
techniky, f v Prahe 75 rokov starý;
nebožtíkovi náleží zásluha, že r.
1848, samý prvý začal vyučovať

na technickej škole v jazyku čes-
kom, čo Nemci za nemožné driall.

28. Rokovanie o konečnom po-
koji n^edzi Rakúskom a yl&don kráľa
Viktora Em. počalo sa vo Viedni;
plnomocník z rakúskej stránky je
gróf Vimpfen, zo stránky králk Vik-
tora Em. generál Menabrea*

29. Vláda turecká kroz komisBá-
ra svojho zavrhla žiadosti zbúrených
kresťanov na ostrove Kandii a roz-
kázala, aby v páde potreby zbrojou
pokorení boli. Povstalci atoja vo
troch spevnených táboroch a ča-
kajú na útok nepriateľský. Jedna
vojanská loď amerikánska spustila
kotvy neďaleko brehu ostrova toho,
patrne k tomu cieľu, aby bola sved-
kom nastávajúcich udalostí. — Vdetky
zprávy z Turecka srovnávajú sa v
tom, že ak boj vypukne na ostrove
Kandii, bezpochyby aj ostatní kres-
ťania v dŕžave tureckej ^za svoju
neodvislosť povstanú (Srov. 1 ang.)

30. Ratifikované listiny pokoja
praiskeho v Prahe vymenené. Váetko
pruské vojsko poberá sa po vyme-
raných sebe cestách a železniciach
(lomov.

31. Plnomocník kráľa Viktora
E m., generál Menahrea^ mal u Jeho
Veličenstva audienciu. Listy talian-
ske oznamovaly, že bol veľmi
dobre prijatý a že je nádeja k
úplnému vyrovnaniu dávnych sporov.

Šostavil D. Uohard.

XIV. Nektoré nové vynálezy.

/Bdefuje MieK Chrástek:)

Parostroj k lietaniu čili ku* vzdncbopla-

V ectvu. Žurnál ,yOf Commerce^ podal túto zajímavú zprávn:

V Hobokenách vykotovuje sa lietaci stroj nového spôsoba pre
vládu Spojených štátov v severnej i^meriké. Sklad^ím. stroja
toho počato už za poslednej válkj, abj sa ho k ohliadaniu

411

Tojska nepriateľského používať mohlo« Myšlienka nálezu
toho je síeo stará , arSak tu poprvé prakticky prevedená.
Vláda Spojených štátov usniesla sa , že stroj ten dá na svoj
náklad shotoviť, ked! prof. MzSel po mnohých pokusoch s men-
Sími stroji dosvedžil , že nález ten sa prakticky previesť dá.
Prof. Mičd^ ktorý už predtým mnoho sa zaobieral vzducho-
plavectvom (aéronautikou), nadobudol si to presvedčenie, že
možno svor (Schraube) rovno tak dobre upotrebiť vo vzdu-
chu jako vo vode. Šlo ma teda predo všetkým o to, zdvíha-
vosť cili zdvíhaciu silu vodorovného, na spôsob svoru slože-
ného kola určiť. Svorové^ kolo, ku zkúškam (experimentu)
užité,, vloženo na osu kolmú (vertikálnu), na ktorej sa hore i
dole pohybovať mohlo ; potom viacej lebo menej rýchlejšej,^
dľa fábosti experimentátora, kolom svorovým točeno. Pri istej
rýchlosti mohlo kolo len seba samo zdvihnúť: pri vätšej rý-
chlosti ale zdvihlo trojnásobnú a t. d. ťarchu; i vyzkúmano
tým, že svorové kolo, 20 stôp v priemere majúce, pri istej
rýchlosti točenia 122 centov zdvihnúť môže. Na tom sa stroj
ten zakladá. Celé ále náčinie (apparát) stroja toho skladá
sa z lod!ky, na spôsob cigary slozenej. V prosriedku stojí
parostroj s dostatočnou silou, aby otáčal svorové kolo, 20 stôp
v priemere majúce. So strojom spojené sú 4 kolá svorové,
jedno hore, jedno dok', jedno z predku a jedno zo zadu*
Hornie a dolnie kolo pracujú dohromady, aby apparát lebo
zdvíhaly lebo ponorovaly ; kolá, na oboch koncoch sa nacho-
diace, môžu buď dohromady alebo každé zvlášte vo s^ejnom
alebo i protivnom smere sa točiť a slúža k veslovaniu. Ťarcha
celku i s mužstvom^ obnáša asi 122 centov. Tvrdí sa , že
vraj sftroj ten možno vzduchom rovno tak ľahko hnať jako
loď vodou. Znalec dôstojník je od vlády uátanoven k riade-
niu skladby stroja toho a tuším za mesiac už prvé zkúšky
s ním sa podniknú. Bude to ovšem nečo iného nežli vetro-
plávby s balónom Nadarovým k obveseleniu ľudí a k vylňde-
nin od nich peňazí.

Netreba vrai viacej vinné sudy doplňo-
vať. Dr. VoU v Kolíne oznámil spôsob, ktorým dolievanie
čili doplňovanie vinných sudov zbytočným učineno. Treba \

vraj sudy najprv dobre vymyť, dobre vymyté čili vypláknuté ''

majú sa nechať vyschnúť a potom ich vnútri rozpusteným \

čistým parafínom potreť. i

Nôž prejednorukých. Jedon nožiar v dolňo-ra- ^

kúskom meste Kremži (Krems) shotovil nôž nového zvláSt- j

412

neho spôsobu, ktorým môže i jednoraký člorek pohodlne re-
zať a krájaf. Vynálezca je pri odbyte nožo7 srojich tal^
dobročinný , že každému rakúskemu vojakoTÍ jednomkému,
keď sa uňho o taký nôž prihlási a vykáže vysredčením ne-
majetnosti, od predstavenstva obce vydaným, poSle alebo do-
ručí mu ho dafľom. ^ •

Nepremokavé boty. Obuvník DúSek vo VySkove
na Morave shotovil nepremokavé boty, ktorých dobrota u-
snala sama priemyslová jednota moravská. ĎtiSek hodlá za-
slať svoj vynález k posúdeniu i pražskej priemyslovej jedno-
te, áno hodlá svojimi bjotami oboslať i svetovú výstava pa-
rížsku.

XV. Domáice rady.

(SoBtavili : M. ChrásUk a F. V. Scuinek.)

1. Pozor nasliny! — Dr. Harley vypátral svojím
fysiologickým bádaním , že človek: vo štyriadvaciatich hodi-
nách asi jedôn a tri štvrte fanta slín vylučuje ; že sa teda
sliny nie len nemajú bez potreby vyplúvať a vyhadzovať, lež
že sa ešte jedlami, škrobovú múku a t. <f . obsahujúcimi, majú
dosadzovať: poneváč ostrá žalúdková šťava ľahko živúci ža-
lúdok užere , jestli niesu steny jeho neustále vrstvou hus-
tého šl^mu pokryté. Ch.

2. Froti zapáleniu v krku. — P. J. Kias^ úrad-
ník b. bystricko-biskupského panstva v Rybníku pri Hrone,
podal v č. 8. tohoročného ^Obzora^ čo domáci liek proti za-
páleniu v krku pagah'cu^ či slez okrúhlolistý (Malva rotundi'
folia, Käsepappd)^ ktorá všade vo dvoroch i po ulici rastie a
všelijaké názvy má, jako : maloň, zajačí slez, paterčie, ziliz,
koláčiky, syrenčeky, tvarôžky, pánbohov koláčik a t. d. Spô-
sob užívania je tento : pagačice nakopeme spolu i s kore-
ňom, naplníme ňou hrniec 4 — 5 hoľbí velký , zalejeme ju
vodou a necháme aspoň za hodinu variť. Potom odstavíme
ho od ohňa; chorého ale tak postavíme k hrncu, aby majúc
hlavu plachtou^ vo dvoje složenou, zakrytú, teplú (ale nie no-
rúcu), z hrnca vystupujúcu p^ru otvorenými ústami asi za 5
minút do seba hltať mohol. Ďalej treba z uvarenej pagaíice
nečo do čistáho plátna vložiť a. tak za tepla na hrdlo pri-
viazať; o krátky čas prelomí sa sila choroby a sotva kedy
treba to parenie viacraz opakovať. Ch,

413

3. Masf na zmrzlé údj« — Kráfovsko-wtirtemberg-
ská vláda odkúpila farároTÍ Vahlerovi v Kapferzellí tajomstvo
masti k vyhojeniu otvorenýck rán na zmrzlých údocb, ktorý
predpis potom s verejným poďakovaním jeho pôvodcovi,
uverejnila. Otázna masf pripravuje sa takto : vezmi 24 lôty.
baranieho (Skopového) loja, 24 lôty sviňskej, roztopením sa-
dla povstalej masti, 4 lôty hrdze železovej (v apatékach EUm-
oxyd) ; tieto 3 látky treba v železnej pánve tak dlho
variť a neprestajne hrubším železným drôtom miešať, ažby
vari vo zč.ernelo; potom zamiešame do masti 4 lôty be-
nátskeho terpentínu, 2 lôty oleja bergamottového a 2 lôty
arménskej pečatnej hliny (Armmtscher Bóbis)^ ktorú pred za-
miešaním roztreme olejom dreveným. -7- Po náležitom pomie-
šaní je výborná masť hotová ; natiera sa na lanové, han-
dričky a tak ju na rany , každý deň 3 razy, prikladať
budeme, C^Oŕaor/^ Oh*

4. Proti oziablinám odporúča sa tiež s prospe-
chom čistý terpetinový dej (Olemn ŤherébvnJti)^ ktorým sa majú
trieť zmrzlé údy , zvlášte keď tieto citlivé bolia, červené a
nabehnuté sú ; a toto trenie má sa v podobných okolnosťach
nekofkoráz opakovať. 6%.

5. Sdutému hovädu pomáhať. — P. J. Bticek^
hostinský v Gajaroeh, sdelil a z vlastnej zkúsenosti odporúčal
v č. 12. tohoročného yfiibzora^ nasledujúci jednoduchý pro-
sriedok k pomáhaniu sdutému hovädu : Yezme sa pol žaj-
dlíka silnej pálenky a rovne toľko ostrého octu; to sa spolu
smieša á tak vleje do hoväda, trebas i na dva tri razy, po-
dľa toho, jako ono viac alebo menej sduté bolo. Ch.

6. Sdutému koňovi po máh ať* — V č. 18* tohpže
tohoročného ^Ohzora*^ čo veľmi bezpečný a každému hospodárovi
ľahko prístupný spôsob , koňovi od zelenej ďateliny sdutému

Íomôcť, udáva sa tento : Vezmi 4 holby vrelej vody a za
rsť obyčajného, pokrájaného dohánu, pridaj k neťbu ca pol
hrsti čistého popola, vsyp oboje do vrelej vody a nechaj za
5 minúť vreť ; odvarok tento precedíme, a keď, koľko treba,
ochladnul, ešte za letná sdutému koňovi do hrtanu vlejeme*
O nedlho pohnú sa vetry, pozdejšej s hnojom. Ch.

7. Proti muškám na priesade. — Obchodnícky
záhradník Bdke „k potešeniu všetkých, kapustu pestujúcich^
gazdiniek a hospodárov oznamuje : že kto chce, aby mušky
priesade daly pokoj, nech ju zasadí na takej hrade, na
ktorej min. roku cibuľa doriastla. „Oigor," ktorý sdelil

niradu túto , za najlepSíe drží tým cieľom : posypanie bylín,
muSkamí napadnutýcn , preosievaným popolom, čo ale
každedeňne opakovať treba, a síce ráno za rosj, aby
sa popolový prášok na lístky priesady poprílíepaL Týmto
činom rraj nie len mušky rybubíme, ale spola i priesada
pohnojíme , tak žé radostne podrasrtaf bade ; keď ale lístky
yatšícb kapustných byliniek už náležité s tvrdí y, dajú im
mušky pokoj ; a potom už ani posýpanie popolom nebade
potrebné. Ch.

8. Pálená či pražená káva podrží dlhý čas svoj
lúby zápach, kect ju s potlčeným cukrom posypeme,, vezmúc
na 50 lôtov kávy \\ lôta cukru. Ch,

9. Prednosti tlčenej kávy. — Od tej doby, čo
kávové mlynčeky povstaly, stratila káva nemálo zo svojej
dobroty ; lebo trebas toho príčinu na prvý pohľad nevidíme,
preca nepochybne isté je, že chuť a sila tlčenej kávy
mletú kávu prevyšuje. Preto i u tureckého dvoru a yôbec
u Turkov, neprevýšených majstrov vo- varení čiernejj kávy,
tlčú ju v drevených mažiaroch tĺkom dreveným, a čím
dlhšej spomänuté nástroje službu konaly a olejčokom kávo-
vým napáchly, tým lepšia vraj býva káva z nich. Následkom
čoho odporúča č. 32. tohoročného y,Ohzoru^ i našim gazdin-
kám kávu tlčenú, čoby k tomu i medený alebo železný ma-
žiar npotrebily. Ch.

10. Proti zasmradnutému pivu. — Jestli smrad-
lavosť piva značná je , musí byť hne J stočeno do čistébo
suda ; potom vezmi nečo dobrého chmelu a jalovca, uvar to
dobre vo vode , primiešaj potom do toho nečo čistého a do-
brého piva a vlej to do onoho stočeného a popraviť sa ma-
júceho piva. Ä

11. Protislabému octu. — V zime slabý ocot
ľahko sa * sostriť dá dľa tohoto spôsobu : ocot naleje sa do
drevenej alebo hlinenej nádoby a vystaví sa na zima 2 — 3
stupňov iteaum. pod nullou. Po 24 hod. bude ocot pokrytý
ľadom. Cez tento ľad prevŕta sa diera a cez tjitp sleje sa do
inej nádoby nachodiaci sa pod ľadom ocot. Gím viac sa toto
opakuje, tým ocot silnejším a ostrejším sa stáva; lebo od-
straňovaním ľadu odstraňujú sa vodové čiastky, ktoré ocot
slabým robia. Samo sebou sa rozumie, že týmto spôsobom
čím silnejším ocot sa stáva, tým skrze odstraňovanie vodo-
vých čiastok na miere tratí. ' S.

415

12. Pripravenie strojného octu. — Vezmi i
hore i dole zabednený sud, ktorý nelea na bruchu mi dieru
zacpanú, cez ktorú ocot yypúSťať sa bude, lež i pod Trchnim
dnom, pokial y sude ocot hyi má. Táto dierka zostane ot-
vorená, dierka ale vrchnieho dna priklopí sa len kameňom,
abj sud mal vzduchotok. Na 12 másov vody vezmi \ funta
mädu, alebo sjrupu ; ohrej vodu, aby vlažnou bola , mäd ale
či cukor rozpusti vo vrelej vode a vlej to do suda, vlažnou
vodou naplneného ; potom do tohože suda pridaj jedon más
silnej pálenky, 1 más silného octu, 5 lôtov potlčeného vfňana
(Weinstein), I masu kvasní c alebo kvasu : takto príde to
vSetko do kysu a za 4 týdne máme hotový ocot. — Keď sa
stáča ocot, stočí sa len po tú prosrednú dierku aspodniačast
zostane na matku navždy.. Po stočenom octe, vyjmúc víňana,
kvasníc a octu, všetko sa deje jako na začiatku, kedykoľvek
ocot obnovujeme. S.

13. Škvrny po víne červenom, ovocí a čer-
ni dl e (atramente, inkoustu) odstráňa sa^ keď ich rozriede-
nou sírkovou kyselinou potreme a čo najrychlejfiej čistou
vodou vypereme. Ch.

14. Špinu černidlovú z plátna vyperieme, keí
takúto špinu do roztopeného a horúceho loja zamočíme (mô-
že sa k tomu cieľu trochu loja zo sviečky v plachovej lížici
roztopiť), a keď loj ochladol, vypereme túto Špinu pomocou
mydla v teplej vode. Sotva kedy bude treba túto prácu
2 — 3 razy k úplnému odstráneniu špiny opakovať. Ch.

15. Špiny černidlové možno tiež z každého druhu
látok odstrániť, keď ich čistým mliekom umyjeme a potom v
čistej vode vyplákneme. Špiny tie však nesmejú byť už
zastaralé alebo už mydlom prané. Ch.

16. Mastnú špinu z dlážky vybrať možno dľa
„Obzora^ nasledovne : Vezmi dobrej hliny (čistá hrnčiarska
hlina je k tomu nejiepjia) , rozmoč ju s octom, túto kašu
natri na špinu a nechaj všetko vyschnúť. Jakby kyslá hli-
na po prvom natrení mastnú špinu cele nevy tiahla , treba
to natrenie a uschnutie dva tri razy opakovať; napokon ale
dlážku obyčajným spôsobom umyť a vydrhnúť. Ch.

17. Chyt (Kitt) na zapravenie skulín želez-
ných pi e c— Vezmi potlčené sklo, presytované železné piliny,
spálené kosti, potlčené sádro (Oyps) ; učiň z toho a z bíelku
cesto, a týmto zamaž oné skuliny. . S.

416

18, Chyt, ktorý i to vode i r ohni drží. — Vezmi
sirkn , armesské bolum, terpentin, firnis, kameňuj pracli a
pomiešaj to dobre dohromady. Alebo : Yezmi kamenný prachy
roh , drobné piliny a hodne žirice a učiň podobne jako s
tamtým. S.

19. Chyt ku spojoraniu kameňov. — Yezmi vo-
sku, sirky éili živého ohňa a smoly, jako z jedíového stromu
vyteká, z každej látky rovná táhu ; naji^ámprv roztop v
nádobe hlinenej smolu a sirku, potom pridaj vosk a vše-
tko dobre rozmieSaj, aby sa tieto 3 látky dokonale spojiJy.
Pred spájaním kameňov treba tú plochu oboch kusov^ jako
na sebe ležať budú, zohriať, opísaným chytom nsitriet a
voľne tak dlho stisnúť, ažby TŠetko ochladlo. Pri náležitom
zachovaní predpisu držia kamene tak pevne spolu, že skôr
na in om mieste rozlomia sa, ntžli tam, kde &ú spojené.

Óh.

XVL VšeUžo.

(Sderuje M. Chrástek.}

* Najnebezpečnejšie barvy v bitve. Y „Year
bcok of Fads,^ v Londýne vysIé t. r. knihe, nachodí sa po-
zoruhodný článok o barvách, vo vojne nebezpečných. Z mno-
hých dokázaných udalostí a pozorovaní vysvitá, že počeť gu-
liek trafivších stojí v prísnom pomere ku barve stejnotrojov
ranených vojakov. Červená barva je najnebezpečnejšia, ani
biela tak často sa netrafí , najistejSia je šedivá. Pomer je
nasledujúci: červená 12, biela 10, zelená 7, hnedá 6, modro-
Sedá (u naíich jágrov) 5.

* Puška o zápalnej ihlici, cili rýchlopálka.
(Ziindnadd'Gewehr) Žalostivá porážka, ktorú vojsko naše v
boji proti Pruso^) v Čechách pri všetkej hrdinskej obetivosti
a vytrvalosti svojej utrpelo, má «a pripísať okrem dobiého
vodcovstva, ktoré previedlo dobre sostavené plány generála
Molikého^ a okrem prevážneho počtu pruského vojska, výtecnej
zbrani^ predovšetkým ale puškám so zápalnými zhlmamz a s
na bíjaním od zadu. Podávame tu dľa č. 24. tohoročného
yfObzora^ stručný opis tejto záhubnej zbrane. Celá puSka
nedelí sa na prvý cohlad od doterajšej pušky našich vo-

{'akov ; len že je u n lávy, t. j. tej čiastky cievy, kde ko-
hútik býva , patrne massivnejšia ; váži spolu s bodákom a

417

železným ramárom 13 funtor. Bamár nepotrebuje sa nikdy
k nabíjaniu, ale iba k ryčisteniu cievy, preto je i vermi tenký.
Asi 5 palcov od hlavy osadený je na železnej , temer jaké
prst ročného diefafa silnej okrúhlej ruko/äti železný guľa tak
velká^ jako hodná čerešňa. Toto je nástroj k otvoreniu a
za vreniu puSky. Ked totiž vojak zbroj nabiť chce, udre dlaňou
pravej ruky do tej gule, odrazí ju tým na favo, a už je
cieva pušky, jako žlebík,asi 2 palce dlhý, otvorená; potom
vytiahne nábitok (patrónu) z tobolky, vloží ho do žlebu cievy,
chytí tú guľu a zatiahne ju naspak, nuž je zas i vrchná
čiastka cievy zavrená, puška nabitá a spustením môže hneď
vystrelenie nasledovať. Táto guľa, keď je puška (nabitá éi
nenabitá) zavrená, stojí trochu na bok, aby strelca v mierení
nemýbla. — Ihlica, ktorá podpaľuje nábitok, je z oceli sho-
tovená, o silné ,- skrútené oceľové pero pripravená ; prvej
tedy, nežby vojak vystreliF, vytiahne u zadu cievy malý,
železný jazýček a tým natiahne pero ihlice, ktorá spiistením
vrazí od zadu do nábitku a púhym trením svojím podpáli
hô, tak že vystrelenie nasleduje. — Nábitok obtiahnutý je tlstým
papierom a má na predu, kde guľa sedí, končito-zaokrúhlenú
podobu : jeho dižósť neprevyšuje 1 1 palca, tlstota jako malý
prst mužský. — Púšny prach je v samom zadu nábitku;
zápalistá massa leží v jeho prosriedku, medzi prachom a
guľou, a je silným, jako karty tlstým, priečky v nábitku osa*
deným papierom od pušného prachu oddelená. V prosriedku
papieru toho vybitá je okrúhla dieročka, jako drubilinká So-
Sovička ; cez túto dierku vrazí ihlica, potom jako púšny prach
T zadu nábitku prebodla, do zápalnej massy, a keď ona
okamžite zbíkne, i púšny prach za sebou podpáli a guľu s
náramnou silou z pušky von vyhodí. Deravý tento, v prosried-
ku nábitku priečky osadený papier volajú Prusi zápalným
zrkadlom (Ziindspiegel). — Nabíjanie tejto pušky je, jako
vidno, veľmi rychlé a pohodlné, lebo vykoná sa na povestné
5 1 vo r o tempo (chmaty) : oďrazením gule na bok pušku ot-
voriť, nábitok do cievy vložiť , pušku zatvoriť , natiahnutú
ihlicu spustiť a tým vystreliť — to je všetko! C<íby tédy
bola i „tma jako v rohu^j môže sa nabíjanie bez všetkej pre-
kážky vykonať, a dôkým obyčajnou puškou opatrený vojak
50 tme len ramár nazpak osadí, už ihlícová puška aspoň
varazy vystrelila; vôbec ale najobratnejší strelec, obyčajnou
puškou opatrený, za minútu dva, ihlicová puška ale 7 ráz
T tom istom čase vypáli. Muž touto zbrojóu opatrený môže

• 27

418

Ba skalou alebo za brTnoxn.i na braclm ležaf^a precapo-
Iiodlne nabiie a rystreli. I medzi poobodoin, ba úplným behom
S. na predok éi na zadok, njiôže takýto strelec pnSkn sroju poho-
dlne nabif aTjstrelíi!.« — Mimoriadna ale prednosi! ihlicorej pufiky
ešte záleží y tom, ze nibítok, ak vystrelenie stalo sa zbytočným ^
môže sa bez najmenšieho pokazenia ron yyňaf; Tojak
odražením gale na bok otrorí cieva , , režme nábitok von a^
pušku zatvorí ; kdežto z obyčajnej puSky nábitok alebo ra-
márom vytiahnui! a pokazia, aleoo na slepo vypáliť načfm,
Toto sú pravda prednosti 2broje, v ktorých si Prusi nie na-
darmo vela zakladali. — • Praská jazda má tiež karabiny,
spôsobom opísaným shotovené. Kect tedy naSi znamenití
husári, huláni a iní rajtári na nepriateľa s holou ííabtou leteli,
pálil praský jazdec zo záhubných karabínov svojich zďaleka,
tak že už náramná sila ľudí padla prvej , nežby nepriateľa
dostihli. Kde mu^ s mvSom bojoval, boli všade naši na vrchu.
— Okrem vojska pruského a jeho spojencov žiadna armáda
veltých europejských Štátov tejto záhubnej zbroje dosiaľ ne-
mala ; ak tedy má byť boj rovnaký : nepochybne všetky
vlády europejské budú prinútené, puíku o zápalnej ihlici pre
svoje vojsko prijať; ale hotovenie látky, ktorá zapaľuje* ná-
bitok, má byť dosiaľ tajomstvom pruskej vlády. — Oproti ta-
kejto zbrojí osobná smelosť, sila, a jakékoľvek hrdinstvo zhola
nič nepomôže* „V menej než 14 dňoch, hovorí „jPVonce,*'
zničená je najkrajšia armáda rakúska, ktorá v každom ohľade
lepšia bola od nepriateľovej ; poneváč je tento tak zvanými
tápcHmými paSkami^ ktoré sa od zadu nabíjajú, ozbrojený.
Dokým rakúski vojaci k pruským sa priblížili, dostali 5—6
výsía'elov z každej pašky nepriateľskej do svojich radov.

* Dreyse, vynálezca ihlícovej pušky. Tu hore
opísanú pušku,^ spolu i s massou , ktorá svojím zapálením
vystrelenie nábitku pôsobí, vynašiel strojník Ján Milm^éX
l?reysô, kr. pruský tajný radca, majiteľ >zbrojárne v Sômmerde,
T maličkom io mestečku vo vládnom okrese erfurtskom. Asnáď
zavďačíme sa ct. obecenstvu j prerečieme-li nečo obšírnejšej o
tomto mužovi. Dreyse pochodí z menovaného mestečka Sdm-
merdy. Otec jeho boltam zámočníkom a i on bol určený k
tomu, aby sa stal zámočníkom. R. 1818. prevzal, 31 rokov
starý, otcovskú živnosť. I prial si, aby ju mohol rozšíriť a
viacej odborov železného priemyslu prevodzovať, avšak obme-
dzenosť peňažitých pro|sriedkov prekážala mu v tom. Na
šťastie, že z jará 1821. oženiv sa, dostal so ženou svojou nečo

419

imania. I spojil sa s kupcom Kronbieghm y Erfurte, založiy
s ním T Sômmerde, toyámu na železné yýrobkj tak zyanou
studenou^ cestou. Pri tom obieral sa plánom zlepSenia par-
ného stroja dla noyého, jemu zyláštneno sostayenia, na 2o
yzal si (1825)patent. Vtejdobepočaly prepraeoyaťmysliyecké
pušky s kremeňom na kapsle. Zaobierai sa tým j Z>r6y9e, majúc
pomocníka na ptSkároyi Burckardovi yo Vymare a na lekár-
nikoyi Saudivao^i. I činil ^ čiastky pokusy k dosiahnutiu
zápalkoyej látky na kapsle a eSte 1824 daný yládou firme :
j^Dreyse & CoUenbusch^ patent na yýrobu kapslí. Nasledujú-
ceho roku užil Dreyse k tomu, aby preyiečlol mySlienku,
ktorá ho už dáyno zaneprázňoyala : abysa rana y puške
nezapaľoyala zyonku, ale ynútri, a k sostayeniu
nábitku, ktorý by obsahoyal y sebe ySetky, k yý-
strelu potrebné čiastky. Tým cieľom zdala sa mu
by{ ihlica najprihodnejším prosriedkom. Už r. 1829. podarilo
sa Dreysovz sriadif pryú pušku so zápalnou ihlicou s nabí-
janím od predu ; i upozorneno bolo pruské ministerium yojny
na prednosti tejto pušky a na yýljody k účelom yálečným.
Dreyse žatým pokračoyanými pokusy a zkúškaíni zlepšil
syoju ručnicu so zápalnou ihlicou a pošfastilo sa mu získať
si mocného protektora y tehdajšom pryom poboční koyi kráľa,
pozdejšom miuistroyi yojny Witzlebenoyi. Na jeho prímlayu
obdržal Dreyse pri yýhodných yýmiňkách rozkaz, aby shoto-
yil vfttší počeť tak zyaných ^hroznoyých" a „yálcoyých" pu-
šieky ktoré zkúšané boly yojanskými kommissiami. Ayšak
ukázaly sa pri nich rozličné záyady a menoyite kládla sa
yáha na to, že je pri nich treba nabijákoy. To priyiedlo
Dreysea na myšlienku, aby sa pokúsil o sriadenie ^^ŕučnice
so zápalnou ihlou^, ktorá by sa nabíjala od zadu , a pri
ktorej by nebolo treba nabijáka, iba k yyfahoyaniu nábitku.
I podarilo sa mu, že mohol už r. 1836 predložiť ministerstyu
yojny pryú ihlicoyú pušku k nabíjaniu od zadu. Po mnohých
oprayách a nektorom zlepšení naložilo mu ministerium sho-
toyiť nekoľko sto takých pušiek, ktoré zkúšaly sa 1839 — 1840*
yo Špandaye a Ltibbenu. Poneyáč pre'ukázaly sa pušky pri
týchto zkúškach yo syojej yýtečnosti, nariadil kr. Friedrich
Viliam IV. na podzim r. 1840., aby sa táto ihlicoyá puška
zayiedla za yojanskú zbraň, a síce najpry u pechoty, zároyeň
ale, aby sa vynálezcovi poskytly zo štátnej poklamtiice pro-
sriedky, by mohol zyätšíť toyárnu nelen na pušky lež i na
nábitky. To sa stalo. A tak povstal behom r. 1840 — 41. ye-

27*

420

likánsky sirod Dreyseov y Sômmerde, ktorý náleží k najzna-
menitejším yýrobiiám zbrane nie len y Nemecku ale vôbec t
Enrope. Viacej než 300.000 knsov ihlicových pušiek s prí-
slnSnými n&bitkami shotoreno tu od 1841 — 1864. pre Štát
pruský pomocou zrláStneho oddelenia vojska , ktoré k tomu
bolo komandovano. Bebom min. a t, roku pracovano tu s
rozmnoženými silami. Avšak nelen že veškeré vojsko praská
ozbrojené bolo touto novou záhubnou zbraňou, ale í vojská su-
sedných zemí nemeckých, menovite : Oldenburgu , Výmaru,
Brunsviku, Altenburgn, Reussu, Meiningov, Koburgh-Gothy,
j^haltu, Meklenburg-Sverínu, Meklenburg-Strelicka, Lippe-
Detmoldu, Waldeku, . Schwarzburg-Sonderhausenu a t. ď. s4
zbraňou touto ozbrojené. Dreyse obdržal už 1845. hodnosf
kr« komissného radcu á neskôr mnoho pruských a cudzozem-
ských rádov a záslužných medajlií. Po skončení vojnv sles-
vicko-holsteinskej, v ktorej sa jeho vynálezok a jeho zásluhy
znovu osvedčily,povýšenje na nové uznanie svojich zásluh do stavu
šrachtického, a poneváč v poslednej tohoročnej vojiíe Prusko sa
presvedčilo, jako nmoho má ďakovaf záhubnej zbrani vojska
svojeho, hodlá Dreyseovt^ tomuto kniežaťu zápalných ihlíc, jako
časopisy tvrdia, vystaviť pomník na jednom z najkrásnejších
vrchov Duryňska. — Vo spojení s týmto poznamenávame tu
na pamiatku, že

* Moltke menuje sa pruský náčelník generálneho
štábu, ktorý činil plány poslednej vojny. Tento učený vojak,
tak písal o ňom dopisovateľ y^Times^- u sám vypracoval všetky
podrobnosti onoho plánu, ktorý obrovským úspechom svojím
a chytrosťou blesku podivenie celej Európy vzbudil, tak že
rakúske vojsko rozprchlo ^a skôr, nežli by sa bolo spojilo.
Preto nazývajú Prusi Moltkea ^prvým stratégom v Európe.**
Jeho sivé, bystré oči, vysoké čelo, vysoký, švihlý zrast vy-
značujú ho čo osvieteného a rázneho človeka. V konaní je
chytrý, v reči zdržanlivý a rozvážlivý, tak že u vojska tú
pochvalu získal , že v 7 jazykoch vie mlčať. Len u Krát
Hradca ho videli na čele vojska; inokedy vzdialený od vojska
u zadného voja sedáral pri zememeračskom stolíku svojom a
rozkazy svoje s takou dôkladnosťou vydával, že vždy v naj-
príhodnejší čas došlý k velitefovi.

Puška Bammingtono va. Poťahom na opis pru-
skej pušky ihlicovej, tu vyšej sdelený, ďalej pripomíname,
že od osudnej bitky u Kráľ. Hradca všetky vätšie vlády euro-
pejské, medzi nimi i Bakúsko,o sdokonálenie strejnej zbrane

421

pracorať počaly* Vrobnej správe c. kŕ. rakúskeho vojska bolo
viacej nových pušiek predloženo , ktoré sa nabíjajú od
^adn, medzi inými od c. kr. kapitána Edm. Ptstotntka^ od
. fabrikanta Ľmdnera a od Angličana Rammmgtonaj ktorú po-
sledniu po náležitom rjzkúsení c. k. ministeriam voj. zále-
žitostí za najlepšia nznalo a prijalo, i majú sa čo nevidel
dosia,rne pnšky na tento spôsob prepracovať. Z BammmgtcnaveJ
pušky, ktorá i jednoduchosťou vyniká i snadno od jedno-
Elo muža obslúžená byť môže, možno za minútu nie 7, lež
16 — 18 raz vystreliť, a gufa letí na 1,200 do 1,800 krokov v neo-
byčajnej pravideínosti. Majitef výsady na túto pušku, E. A.
Paget^ žiadal a obdržal náhradu 250,000 zl. — Napokon vo
spojení s týmto ešte pripomíname, že čo najlepšia strelná
zbraň drží sa teraz v Amerike :

* Stuc Henryho, vynález to amerikánsky, ktorý sa
nS y severnej Amerike osvedčil a tiež od švajčiarskych strel-
cov prijatý je. Puška táto má na onom mieste, kde u iných
býva nabiják, tak rečenú komoru na nábitky. Hore sa na-
cnodí silné pero, ktoré stlačí nábitky dolu, jaknáhle bol jedon
vystrelen. Do komory tejto vníde 15 nábitkov s kapslami so
špicatými gulami, ktoré sa môžu za 10 sekúnd nabiť a v
tomže čnse tiež vystreliť. Puška táto nesie na 30 stôp. Štucu
Henryho dáva sa prednosť pred štucom Špencerovým, predtým
vynaloženým : poneváč možno ním v stojnej dobe dať viacej
rán. Tiež môžu sa do neho nabiť jednotlivé rany a i vystreliť,
čoby i bola komora plná nábitkov. Pomer jeho k iným puš-
kám je tento : Puška k nabíjaniu z predu dá za minutú 1 (?)
ranu ; jednoduchá puška k nabíjaniu od zadu , menovite
pruská, za min, 10 (?) rán; Spmcerova puška dá za min.
20 rán, Henryho štuc ale 30 rán. Príčina rychlvch úspechov
Schermanových (v amerikánskej válke) na jeho ťažení do
Atlanty v Savannah pripisuje sa z časti okolnosti, že bolo
nekolko píiukov štucom Hmryho ozbrojeno. Zvlášte sa vyzna-
menal v tomto ohľade 66. pluk illinoiský : jedon strelec ubrá-
nil sa 8 jazdcom, postrielajúc ich. Mnoho amerických generálov
a dôstojníkov vyslovilo sa s najvätším uznaním o puške tejto^

* Cumpelíkova strelná massa. Professor ČumpeHk
v Brne vynašiel novú strelnú massu pre pušky, od zadu na-
bíjať sa majúce, ktoráby tajomstvo pruských nábitkov nahrar*
di{ mala. Túto massu poslal on c. kr. ministerstvu vojanských
záležitostí, ktoré ju ale neprijalo z tej príčiny, že nové
pušky c. kr. armády budú sa síee (na spôsob pruskej zbroje)

422

od z a d u nabíjať, ale podpálenie nábitku nestane sa i b 1 i c o u,
ktorá takú massu yjhIadÍTa.

* Pruská jazda. O pruskej jazde vedelo sa reEmi.
málo pred poslednou yojnou ; za to sa tým viacej cby^Ula
jazda naša, Ktorá mala dáriiu poyesf a slávnu bistoriu. Vý-
sledok tohoročnej yálk; však ukázal, ie busárí pruskí monli
a môžu sa zcela dobre merať s busárj uborskými, jakokol-
vek by tomu nebol nikto predtým uveril. Je Maďar a vôbec
Úbor koniarom od prirodzenosti a jazdí od detinstva po fiírycli
rovinácb domovi&y svojej, k tomu koňské plemä uborské
samo sebou je fabké a otužilé, — ktob y teda mobol byť nad
našeho busára? A ejhla, pruskí husári dokázali skutkom, že
celkom dobre obstoja vedľa rakúskych. Husár pruský radový
(husár od „lantvéru* je ov&em ťažší než nái^, čo činí priro-
dzene vek) je ľahký, ohybný a obratný, čo je výsledkom
ustavičného telocoviku už od detinstva. ^ Co tedy u rakúskeho
busára pôsobí príroda sama, toho dosahuje sa v Pruskú ume-
lým spôsobom kroz telocvik. Zvláäte jednu dobrú vlastnosť
majú nusári pruskí, že znajú sa v najvätSej rýchlosti nelen
rozprášiť a rozstúpiť, lež ie dovedú tesne pri sebe držať a

f dorážať jako klin. Nad to ale oni nesekajú jako naši busárí,
ež bodajú. — O hulánoch netreba sa ani. zmieniť ; lebo ne-
kládla sa u nás na nich taká váha jako na husárov ; o
ktorých roznášalo sa tolko a pred ktorými PruSiaci mali
vraj taký strach, že vraj kričali bez prestania : „ Jesus-Maria-
Husaren !^ — Co sa týka ťažkej kavallerie, činí pruská velini
veľkolepý dojem. Mužstvo je nad pomyslenie silné, vysoké a
zavalité, praví to lomiželezovia. Menovite kyrysníci od gardy
predčia našich i čo do sily mužstva akoňstvaičo do pohladu.
Dvojnásobný lesklý kyrys, lesklá prilba, vysoké a široké
boty a úzke biele nohavice v nich: činí dojem skutočne
veľkolepý.

* Obratní rajtári. V nem, armáde za najlepších raj-
tárpv považujú Sasov, ktorých buláni 22. júlia t. r. izoSeniee
pruských bulánov krvavým spôsobom vyprášili. Keí behom
mes. septembra t. r. celé vojsko saské pri Viedni meškalo,
4 dôstojníci kr. saskej armády učinili našim officierom návrh :
od konca mesta Viedne vybrať sa do Môdlingu , 2 dobré
míle zeme na neosedlaných koňoch a bežať neprestaj-
ným trappom, kto skôr ta dobehne? Saskí officieri ponúui
stávku 100 zl. v hotovom sŕiebre, žiadajúc, aby rakúski dô-
stojníci 100 zl. v bankovkách složili; kto prvý na určené

423

miesto dojde, obdrží tých 100 zl sr«, druhý rífaz tých
100 zl. T bankorkách, tretí ale dostane ' skvostnú večeru s
prátro, «polu s nimi y tom istom koči nayráti{ sa doYíedne.
y utorok 25. sept. poUo sa teda ySetkýeh 8 officíeroT na ras
od Viedne; žiadon nesmel ani prút ani bičíky ruke mat,
aby koiia šibaním pobáňal. Barón J?., dôstojník naSej kaval*
lerie bol pryý nar určenom mieste za 1 bod. a 2 min.;
saský officier MóUm (druhý yífaz) yy konal tú cestu za Ihod*
8 min. ; tretí súbežn&, saský officier A}de» dostal sa do Môd-

. liiigu za 1 hod. 14 minút. Bo;zumie sá, že k tej spoločný
yečeri okrem ostatných rajtároy tiež iní dôstojníci pozyaní boli.
* Medzinár odnia jednota k podpora ranených
yojakoy. Franc. spisoyatel Ľurumt y Ženéye (Genť) 1863
yydal knižočku pod názyom : „Mŕtvi a ranení u Solferírujŕ
(24. jún. 1859.), y ktorej" po prenikayom opise biedy rane-
ných medzmárodniu jednotu k ich ochrane narádzal. A hfii
Bloyo jeho dožilo sa yelikánskych yýsíédkoy. Na yyzyanie
Dunantcvo poystala zaraz y menoyanom Syajciarskom meste
jednota tým cieľom: aby yčas ktorejkolyek yojny yietci ra-
není a tí, ktorí ranených opatrujú, bolí pod ochranu
medzinirodnieho práya nestranností (neutraltty) -poatBrreni^ 9,tsÍL
tedy že špitálom a domom, ranených opatrujúcim, nikťo
ublížiť nesmie* Ale spomänutá jednota i kroz ylastné skutky
pomocnék polahčeniu smutného stayu ranených spoliipra-
eoyaf zayiazaná je* D. 24. aug. 1864. pridaly sa k tejto jednote

r^ylády: francúzka, pruská, dánska a wlirtembergská zyláSt-
nou smluyou ; pozdejšej schyálily ju ylády : anglická, Syédska,
bayorská, grécka, meklenburgská a turecká* D. 21. Júlia, r*
ale yydal c. kr. minister zahraničných záležitostí, gr. ifens-
dorf'PofaiUy osyedčenie, že i rakúska yláda, súc k. tomu od

^ J. Veličestva splnomocnená , ku smlúye ženéyskej odo d«
24. aug. 1864. pristupuje, a síce zyláStnou listinou, ktorá 9
článkoy obsahuje. Mnohé zo sloy. obcí našich, áno i jednotliyé
domy a rodiny, osyedčily syoju kresťanskú lásku k raneným
bojoyníkom, ked syoju hotoyosť "vysloyily: prijať ich do lona
.syojeho a opatroyať možno najlepšej až do času yyzdrayenia;
nebude tedy od yecí, keď tu článok 5., z tejto pamätnej
medzinárodnej mdúiy sdelíme , ktorý yzťahuje sa práye na
takéto láskayé rodiny a domy ; zneje on dosloyne takto :
j^Člámk 5. Obyyatelia zeme, ktorí raneným prispejú ku po-
moci, majú byť šetrení a zostať slobodní. Genelráli yojnu
yedúoich mocnosti sú poyinní, aby obyyateľoy upozornili na

424

Uas, ktorý ich ku skntkom milosrdenstra poTolára a Ba
nestrannosť, ktorá pre nich z týchise skutkov (rozumie
ia opatrovanie nemocnjek) Tjplýra. Každý, do daktorého
doma prijatý ranený, bude mu slúžii! za ochr ann. Kto
ranenýek do srojeko domu prime, tam nebude žiadne ▼ojsko
nbytorano a on má byť čiaetočne i od rojanskej kontribúcie
zachránený.^ — Z milosti božej naTrátil sa síce žíadostiTý
pokoj, presredSení sme ale, že i sami rojanskí noráci i lÁ
rodičovia a pokrevní najdá t tom povedomí vefké uspokojenie,
ie kedby poSas trvania ich vojanskej služby zase vojna vy-
pukla a oni boli by z dopustenia b<^ieho ranení: budú
pod mohutnou oehranou medzinárodnej sml&vy odo dia
24. aug. 1864. postavení a možne najlepSej éi doma či v ne-
priateľskej krajine opatrovaní ; lebo spomänutá smlúva nezná
»adneho rozdielu medzi priateľom nepriateľom, ona pozná
iba neíťastnýck ranených.

*Bosadenvch panovníkov je Európe už celý
rad. Ni^sterSí z nich je Dom Miguet^ kráľ portugalský, ktorý
bol už r. 1832r sosadený. Za ním nasleduje io Ao veku gr. Cham-
iordy Blmrtk Karol Bovrbonský, od franc. legitimistov „j9mrt% F.*
zvaný, ktorý bol v júliovej revolúcii r. 1830. vypudený i b
dedom svojím z Francúzka. Podobný osud potkal r. 1848
zvnov i vnukov Ludvika Filipa. Gr. Parížsky, syn . vojvody
Orleánskeho, k jehož prospechu Irndvik Filip sa^ 24 febr.
1M8. poíakoval z vladárenia, je vedľa Q-r. CÄamôoráa drui/ia
nájpadníkom franc. trónu, i nazývajú ho Orleanisti „lAtdvfk
Fňfip IL^ Žatým do r. 1859. nebol sosaden nikto; za to ale
tohože roku mnoho trónov prevrátené. Vojvodovia italskí
uprehli zo svojich zemí. Leopold a Ferdinand^ velkovojvodovia
toskánski, Fr.anc V, modenský, Róbert parmský, roznmožily
požeť vypudených panovníkov. HnedE r. 1860. pribyi k nim
Franc Ä, kráľ neapolský a o 2 roky neskôr OW) Z, kráľ
grécky. K týmto deviatim pridružil sa mimovot!ae 1865. kn.
JTuza, rumunský a t. r. dovrlený počeť jejich Jwrajom Frtd. Fl,
kráľom hannoverským, Adolfom^ vojvodom nassovským a
Fiedrikom Vil,, kurfOrstom hessenským. Gŕr* Chamhord, vef-
kovojvodovia toskánski, vojvoda modenský, kráľ hannoverskj
a vojvoda nassovský sú u nás v Rakúsku : synovia a vnn-
kona Ludvíka Filipa sú v Anglicku ; vojvoda Róbert parmskj
vo »V2^'cia(rsku, kam sa strojil i kurfttrst hessenský. Franc U.
stapolský bol do posledních časov hosťom sv. Otca vRlme,Z?offi
Migud je v Hessensku, Otto grécky v Bambergu a Kuea v Paríd.

425

♦ Politické zmeny r, 1866. Kamkoľyek y toho-
ročnom, práve teraz vydanom rodopísnom „AlmanacJm ffotäj-
skúm^ patríme, jako r osobnej tak i y štatistickej čiastke,
rSade objartijú sa nám následky tokoto roku. Najhlavnejšie
zmeny r. 1866. udaly sa, jak známo, v Nemecku. Z panov-
níckych rodín, v Nemecku vládnucich, vriadené boly 3 medzí
j^nepanujúce.* ^Almanach gotajský^ totiž spomína sosadené
kniežatá pod týmto názvom u kn. rodín, s nimi príbuzných.
Kráľ. rod hannovérský uvádza sa pod Veľkou Britanniou a
írskom čo „nepanujúci rod domu brunšvicko-liineburského*,
rod nassovský pri Nizozemsku a Kurhessensko u veľkovoj-
vodstva hessenského. — Od doby vydania predošlého y^Alma-
nctcTwŕ zomrelý z dôležitejších osôb nasledujúce : Kráľ
belgický Leopold L 10. dec. 1^65. na zámku laikenskom u
Brusselu; vdova kr. Franc. Ludvika Filipa, Maria AiTuSlia
24. marca 1866. v Cíarmonte v Anglii ; princ Orleánsky
Ludvík Filipj syn vdjvody Aumalského^ 24. mája 1866. v
Sidneji v Austrálii ; Ferdinand^ landg. hessensko-homburgský,
poslední dvojeho rodu 24. marca 1866. v Homburku; princ
italský Otto^ syn kráľa Viktora Emanuela 22. jan. 1866. v
Janpye ; princezná oldenburská Kafarina 23. júnia 1866. y
rím, tepliciach v Stýrsku ; 21 ročný princ pruský Zihmt/nd,
syn korunného princa, 18. júnia 1866. v Potsdame a princ
liolienzollernský ^nton 5l aug. 1866. následkom poranenia, v
bitke kráľovehradeckej obdržaného. — Ku kpncu rodopisňej
éíastky' ukazujú nám 2 soznaníy panovníkov európskych
yladárov, dľa doby nastúpenia vlády a dľa veku usporiadtoé*
Najdlžej panuje kn. Svarcb. rudolfštadtský Qíhither^ totiž od
28. apr. 1807., najkratSej vojvoda sasko-meiningský Jwro; Zt ,
ktorý následkom poďakovania sa svojeho otca vládu 20. sep.
1866. prevzal. Najstarší európsky vladár je kn. reuss-
Slajcký Hmrik LXVIľ., bolo mu 20. okt. 1866. 77 rokov;
najmladší vladár je kn. reuss-grajcký Hmrík XXII, nar. 28.
marca 1846. — yjAlmanack^ obsahuje tiež sToznam rádov,
ktorých sa v Európe nachádza 138; najviacej ich má Bar-
yorsko, totiž 8 pre mužských a 4 pre ženské, potom na-
sleduje Španielsko s 10, Frusko a Kakúsko s 9 a t. ď. —
Druhá Žasf ^Almanaclm^ obsahuje diplomatický letopis,
ktorému pridaná veľká hojnosť štatistických dát. Keí pojrov-
náme tento „Almanach^ s oným od r. 1817., zadiviť ^
musíme, koľko zmien sa vo štátnych pomeroch udalo sa po*
sledních 50 rokov. Pred 50 roky bolo v Európe 60 štátov ; s

426

ktorý eh boly 3 cisinitTa, 14 králoYství, 1 pápežská zem,

I kniežaotro yolenecké, 8 Teíkovojvodství, 13 yojrodstrí,

II kniežatstYÍ, 1 landgráffltro a 8 republika K samostatným
štátom prirástiy 2 králoTstvá; Belgicko a Grécko. Pryé utro-
reno z južných proyiacíí nisozemský^h^ druhé z územia
tureckého; oproti ale 2 iné štáty (neberúc ohľad na zmeny
y Itálii a Nemecku) úplne zmizly z mapy európskej, t. slob.
mesto KrakoY, dobyté 1846. od Bakúska a republika jon-
ských ostroyoy, ktorá 1863. s kr&Ioystyom gréckym slúčená
bola. — Portugalsko, Španielsko, Šyédsko a Šyajeiarsko
zachoyaly syoje' predošlé územie; Francúzko zyätSeno Níssou
a Sayoyskom 1860; V. Britannia sriekla sa 1863. ▼ pro-
spech Grécka ochranitetstya nad ostroyy jonskými ; Nizozem-
sko utratilo južné, teraz kráľoyatyo ^elgické tyoriace proyincie ;
Dánsko muselo 1864 yojyodstyo Slesyík, HolStýn a Lfauen-
bursko odstúpil! Pruskú a Bakúsku; Búsko odstúpilo 1856.
krajinu na ústi dunajskom Turecku, a toto stratilo jozné
proyincie, tyoriace teraz kráfoystyo grécke. — Z 9 štátoy,
z ktorých sa Itália r. 1817 skladala^ zmizly Všetky až na
Sardinsko, Pápežskú zem, Monako a San Imtrino. Sardinsko
sa premenilo y kráfoystyo italské a slúčilo celý polostroy y
jedno mocnárstyo. Slúčenie toto uskutočnilo sa 1866. doby-
tím Benáiok. Itália obsahuje teraz 5166 šty. mil s 24,263,
320 obyy. — Vied. sjezdom sriadený nem. spolok obsahoyal
39 Státoy. Pred yojnou 1866. bolo z nich ešte 33 ; ostatníeh
6 bolo yymrením panoynickych rodfn iným rodom týchie
domoy alebo dobroyoľne im odstúpeno. Tohoročnou yojnou bol
nem. spolok rozpustený, a pomery, ktoré prispely k jeho
rozpusteniu, jakož i štátopráyne činy, na ktorých terajšia
tyár Nemecka založená, je sú y tomže rodopisnom „Almanachu'
yeľmi dôkladne a priehľadne sostaye^né. — Územie práye
tyoriaceho sa seyeronemeckého spolku obsahuje 22 štátoy s
plochou 7,541 šty. míľ a 29,248,333 objy. Z týchto čísel
pripadá na Prusko 6,396 šty. m. s 23,590,543 obyy., na
ostatních 21 Státoy 1,146 šty. m. a 5,757,790 obyy. Prusko
malo pred yojnou len 5086 šty. m. s 19,304.843 ob. . a
zrástlo známymi annexiami k teraz udanej yelikosti. —
Juhonemeckých 5 štátoy má teraz 2095 šty. m. s 8,524,460
obyy. — Čo sa týka Bahúska, odstúpilo, jako známo,
Itálii Benátky a utratilo tým 457 šty. m. s 2,458,989 obyy.
Po tejto strate obsahuje terajšie Bakúsko ešte 11,304 štr.
m. s 32,573,002 obyy.

XVII. Zábavnica.

I. Bá^nieká lahrádka.

Boky a vehy^

Strieka lúčami zornica usmievavá)

Boz9ýpa blesky ohnivé oko neba,

Itrúta a kláta sa viesvetom tmavé prahy: —

I dýchne. v tvár zeme večera doba tmavá,^

TOoe kryjú sa, bľadnú menisté dúhy,

A — do videl zrak, nevidí vôkol seba. —

Zrnko za zmôčkom sýpa sa piesok biely,
Tiehnčktm Samom prázdni sa lievik sklenný,
Vyšomelo, vySamelo, vyprialo:
Hor na dol a dol na hor sa menf,
ZmôČka pršia, íamia, jak prialy, Samely, ^
A — deje sa, ôo sa dialo. —

Ticho v chyži, — zo steny Čosi foká,
Ťuk ^ lak** to klepe a klepe dňom i nocoo,
Skacká nevidmo dvanástkou kráža raka
A zazvoní chvita po chvíli,
A bijú synom mlatky, tak, jakq bily
V hlaché až uši milých, starých otcov.

Sáieka lúčami zornica nsmievavá, —
Klad temenom visí ohnivé oko neba, —
Hasnúcu zora žehná zvon pokoja :
Bolník líha, zbojník vstáva, —
Tu polnoci tichá veleba, — •
Svitá I — hor sa, duša moja!
Slnko vzchodí i zachodí,
Deň noc a zas noc defi vodí.

428

A šesť vrhov je, do mrká a svitá,
A iesf rás dlovek i líha i vstáva,
A Sestkrát y pasoch je práca s pokojom:
Vitaj mi Nedela, svätoston ovitá!
Sláva Hospodina, sláva! —
A zas vietko v zvyku svojom*
Kaidý ro^i delo znoiom
A mier válSi s nepokojom.

Rastú rohy 8rielM)nié a padajú sfiebojaé rohy

Jasnosivémn tomu smcovi,

Ktorého yídaf nocon pási po hviezdnatých horách.

Pomedzi kosy a vozy oblohy, —

Yídaf, keď pere kožuch svoj vždy nový,

A kúpä,'potápä sa v rosnatých zorách :

Zaobkolesil ho Pán vfievekov na tuho,

Lež psi a strelci časov nikdy nedostihnú ho-

Už pučia háje, spievajú luhy,

Krýdelci trepocú škrváne,

Vŕzgajú — pískajú vy počinuté pluhy,

Fujarou hlása sa zelené stráne,

Kaliiky kvetov plné sú chladnej rosy,

Skáču s peci deti na priedom, na prietosy.

Už zraje polom chlieb, kujú sa kosy,

Ženci žalmy svoje zanôtili,

Sladký pydtok roja na jpodok úlo nosf,

Lastovky mlaď svoju odvodily,

A v tqplú noc po hájoch nadej Tatry

Vídaf mladú chasu v žiare yojanskej vatry.

Už stlaje list žltý korene lipy,

Na pleiivé b^ry hmly sadajú.

Penou kvetu jabloiii už nekypí,

Červené jabĺčka sa gúfajú,

Naježené atojí obraté pole«

Z preiov cedí sa v käď prúd sladký dobrej v61e.

Už krahnú potoky y, studenú kôru,
Jedinou farbou zem odela sa«
Ihlovatým srieňom blískavú horu
PálČivo-studený íuják otriasa,
Kozúbok načúva dedsko-detské povesti,
FaSiang bujný vedie sebou pôntu neresti.

A zas, čo videl zrak, nevidí vôkol sebft,
A deje sá, čo sa dialo:

Y kráži divov sedí večnolačná potreba,

V nesmiernych pokladoch prezdychuje si: umllol*

IV.

A bije čosi v íavé rebrá človeka^
Prúdi sa údami Icarmažin teplým tekutý,
Časom klope len. a časom tlčie, búcha:
. Ach — ticho — hlucho v koaf ach bokn bez dachA I
Hoj, ~ Túbost, sila žilon mladou su rúti! —
Zo žitia v žitie mok boží ten preteká. —

Býpu lemeSe brázdy v tvár zem-matera,
Byjú y Čelo dnmné, pruh za prahom vidiny,
Modlitbou kadí rozkodnou sví(tá viera,
Požiarom krvavým v step menia sa dediny,
Dunie fukot pary cez mora, cez jazerá, —
A žehná i klaje všetkým Bôh trojjediný.

Anjel holubi preletnje ponad dom^, ponad hlavy.
Striasajúc z krýdel bielych dar veselia a slávy,
Calujúc z pyšfokov nemluvniat prsnú vlahu.
Kvapkajúc v hruď kajúcich milostivé krv drahú;
Nebeským, večným mierom 'ovieva smutné čelá,
Milovaním svätým zbožné duše zahrieva.
Ukladá v spánok bojom ustalé telá
A nad milými hrobmi žalmy vzkriesenia spieva* — >

Ale mačím krokom satan dierny obchodí.

Tam skalu, tam sief, tam kus gebule hodí,

Núka kráľovstvá, zlato a veľké mená,

Až pišti v pazúroch dnŠa mu zatracená ;

Znnie za nim krik rodičky boľastný,

I paholiat hriešnych ostré by strela vresky,

I vzdych raba, čo svodom hadej ženy

Je chlieb, v mozoľoch horkým potom svlažený: -«

Smiluj sa, Kriste nebeský! —

Rok výrok je, hodina kôstka hodená. —
Skalka za skalkou mrvia sa hrdé hrady,
y ssutinách prplia sa dlhé pánov mená ;
Spomnie, zapomnie svet blisky a parády,
Kad Herkulovom srastú praveké stromy.
Pašou pokryjú s« Pompejova domy,
Theby a Memťý, — kto tam? vlci a hadi

Vojská hrnú sa a tlačia sa národy
A tisknú sa vo pred nesmieme ľudstva dMrj$
Pokolenia, sfa prudké, zrutné brody
Valia sa nekam; — šumné panien postavy
Na krýdlach, krásy do dialky zaletujú.
Strmo stúpajú žilnaté muža nohy,
Parobd veselo dial a dial poskakujú,
Podlomným kolenom vlečie sa kmet úbohý:

490

Hej! kam? pocestní! — kam to! mhly a bnbliajtf

Kam? hostia I kvety! meteory a stínyl?

Kam? zrkadlové podoby!! —

Tam, — kde popol, praeh a hroby! —

Ho, — dedovia, vnuci moii, —

Dobrá noc! — spite v pokoji! —

VI.
Dlhá noc, —
Slnee nevstáva, ^
Straino-tlcho vfiade, -*
Neonť vetierka na tvári. —
Zemon zatriasa dfvná kás! moc, —
Vzdnobom spareným sirková vMa pláva, —
Dnnie, — búri, — hrmí, — práska na hviezdnom hrailj^
A straino blisne sa tríráz, — a obzor sa rozžiari, —
A braniská nebies diamantové do korán sa rociaviA, -^
Broje Chembov, Archanjelov povetrím dol sa piavi% ^
Sried nich Baránok v oblaka sUvomoci,
Sormigú tr&by prez prívaly ohnivé, —
Patriarchovia, svedkovia, proroci
A svStí strážni Siona
Pred trón zovú mrtvé, živé;
Znnie hrom večnosti zvona
Nad bohatýmy n^d mizerným;
Hroby zívajú,
Mttví vstávajú, --
Tu ja, tn ja, tu ja ! —
Súd sa koná:
„Peklo jEradcom, nebo verným!**

Hallelnjah! Andr^ 81&dlWfUi

Maiiéntí družine*

PáMte sa mi, bralá Tatier, I per preľúbezné zvonenie,

Ifrafiien Fati^ divoký hrom. Ty Slovena pannenská ma€!

Ha Kráľovej blkoty vatier, Teba, snúbenku obméenú,

I tvOj, ná$ Váh, potopný hron, Korunou hradieb ovenčenú,

I Jlk yáS, víchrov lesolomných, Sám Boh mä núti milovat.
I shon váš, mih oblakotvorných, ^, . ^ . „ ...

Tvoj, Polána, kvetistý kmit, ^^^^^^ *®^»' ^^ J«J ]®°®^

I Vepra jedle vekovečné, Pružmu moju v nehode

Hviezd našich mihy dobrorečné, F^í?' ?2 ^^ ^ nebosklone

Sneh našich zím i jará svit. VodlS túžobný k Blobode,

Slovenská brat, predoznaeeay,

I Iftbim tvoje jasné čelo. Nádejou slávy posvätený.

Tvári mladej plápolný stud, Vyberaný anjelmi voj,

Jízvami oslávené telo, . Prorocký sbor, slovo i di^

Bojochtíve napnutú hruď, Tvoje požehná Boh pravdiyý,

I očí pokorné ozozrenie, I pravdy meč, i práva zbroj.

Krásit je vojska iik strmiaei^ No krásnejíí je svieť nmema,

Bohatierov na meči päst, Svedectvo pravdy nezbrojné.

Velebný je oheň hrmiaci . Požehnaná je moo učenia, ^

Za tebfi) milái svStá vlasť, Zkúm tichých práce pokojné: *

Freveiebné orlov parenie, Roztvor nebies, obSiva skalín.
Ryk Búrm, lej bnbňov, i srazefie, Vzkries vekov, IťLÔ nových objavíif

I rekov padlých bledá tvár, Nastranenie zvukov s neba;

I yíiazná zástava práva, Krehký' je meč, pravda nezlomná,

I víťazov víťazosláva, * Večneživotná len cnosť skromná.

Dňa slobody vefkého žiar. Večná len krásy veleba.

Ver len, družina! Nad Eriváiiom
Stoja tvoji dvaja SvStí,
S nimi ten, čo je spásy pánom,
Žehná krestom tvojej bratí.
Vatru j, venýl Vrah pokorený
Zmrholí, Kriváň oslávený
Vznesie sa v nebies výšinu,
A Boh sám cestou pripravenou
Spasí slávou blahoslavenou
Sloven tatranských rodinu.

a. mája 18S6. Dr. K. Kumáiiy.

JEas M mracif zase Hale.

Slovenské sa nebo nad Tatrou zas kalí;
Zaspievaj si Slovač v tomto novqm žiali.

Čierne nad Kriváňom chmáry vystupujú.
Tie nám nič dobrého chmáry nesTubojú.

Slovák odrodilý rodiča zapiera,
Radšej sa u cudzích cudzí poneviera.

I meno rodinné si podliak premení,
K odrodilej Marke Irme sa prižení.

Bohov cudzích vzýva, svojho «a odriekol.
Slovenskú národnosť jako k^bát zvliekol.

Keď ťa ráno sretne, povedá: Jó nápot!
Kučmu s pierom nosí a kaoászkalapot.

Sami proti sebe Slováci bojujú,
Bezočivé Ihárstva svetom roztrubujú.

Bohdaj tie jazyky lživé onemely.
Čo nám toľkú krivdu narobiť vedelyí

~Pk-

432

NehoreHuf Slovák!

Čo, syn Tatier, slzy kalné roníS?
Čo ďo pracha zraky smutne kloníS?
Tvdj obličaj na smrť ubieden^ŕ?
Platneň očí skoro vyhasqpý;
Tisícročnú Čos zniesol porobu,
Gboel bys teraz —teraz ísť do broba? —
Nehorekuj Slovák!

Tvôjmif kraja TziSla zora nová
A ním zneje lutna piesnikova:
„Pozri Tatran! máS synov, mái dcéry,
Verné otca a verné materi;
Neodstupuj, poznaj, miluj seba!
Teraz zase znova ti žiť treba f^
Neborekuj Slovák!

Ty veriaci* — hriefinostou nezborný,
Ty vždy krotký a vždycky pokorný, —
Chcel bys teraz reptať, zúfať, bynúť?
Chcel bys Časy krásy, slávy minúť ?
Pozri k nemu, — tam Hoh ešte býva,
On ťa k žitiu, On k éinom vyzýva! —
Nehorekuj Slovák!

Snáď mysliS, že večné žule fadu
Z polnoci kraj náfi vzaly v ohradu?
Či od juhu rozvlnené vody,
Ktoré Slovan nikdy neprebrodí ? —
Hore zraky! tam verná brať tvoja,'^
Ktorá 8 tebou vyletí do boja! —
Nehorekuj Slovák!

H. TlfloVBký.

•Juhoslovanom.

(Nápev : „Prag je ovog naSog Srbstva**.)

Hoj, závislý čierne mraky Už je čas!

nad bielom Balkánom! Trúby hlas

Zle je, zle je, nedobre je Yolá v boj za sloboda:

Balkánskym Slovanom* Bože daj!

Tam ten Turčin kliaty Bože daj!

Šliape na kríž svätý; Šťastia váíma národa!

i ITam brať naia drahá Srb i Bulhar verne brat pri brata stoj,

Hynie rakoa vraha. a sláva ovenči víťazný váí boji

433

Hoj , zaitaly diaím VNiky
Kad bielym Balkánom :

Zle je, ale bttde borSie
Balkánskym Slovanom.
Blisnú jasDé meče;
Prúdom krv potečie :
Ale nenaľaká
Meč a krv junáka.
Už je čas a t. ď.

Haj, aaniknú éíerné mraky
Nad bielym Balkánom :

Zle je, ale bude dobre
Balkánskym Slovanom.

Deň po noci svitne,

Vla^t iiú zaa vykvitne.

Sláva sas omladne

A vrah TarČíň padne.

Už je čas a t. ď. 8. Oh.

JPieseX iúéie4 eaiueAa, H xofsku ^évedenéňo.

LepSie je na bore
Nežli v pánskom dvore;
Lepšie na doline
Nežli na dedine.

Hora mS počnje,
Nič nevyialnje;
Hoíra mi rozumie,
Keď vetrík zaáamie.

Ovce moje, ovce,
Hore prťou idA,
Už mS tam nenájdu,
JCeď k sakSl prídu.

Nejedna kozička
Na skalu vyskočí,
Či mfi neročuje
Fujarať v úbočí.

Nejedna ovečka,
Nôžku si vylomí,
Keď mS bfadai bude
Po tmavom javorí.

Ján daják.

Gemerská o Mikuláiopi Šuhiéot^ Mrmekwm.

Spievajú Subajd

V bájocb na ÍBimave;
Spievajú slovensky

V slovenskej dúbrave.

Ich spev sa dol vinie —
Ta — na dolnie strany,
Kde cborvátsky vodca
Domovinu bráni.

Ich spev sa rozlieba
Po Kráľovej Holi
Až k zámku Sihoti
I v ]ebo okolí.

Je to spev i žialu,
IsvStébo bnevu,
Ze Bob nezabladil
Tú tureckú plevu I

Je i spev radoéti
K úsvitu vc^nému^

Znie on tak vítazne,
Tak slávne Zrifiskému!

Jedott zvuk vo speve,
Vo srdci jedon cit:
To Čin náibo brata,
Oo večne bude W\

Nad tvojou mŕtvolou
Už nekráču vrany;
So spevom a strefbou
Slovan si ju scbránl.

Hrob tv6j 'tajuplný
Králli on vencami,
Hrdinsky tv6j skutok
Posviaca sfubami.

Ducb tv6j beodletel.
Nie nám je odňaťp';
Jedon ducb, jedou eief
Slovákov s Chorvátyl

Ttoonký.
28

JSioeaei t predposiedn^ iaiian^k^ «q^. ■•

Svitalo, svitalo, vatra dohárala,

Po včerajšom boji chlapina zaspala,

A v tom zrazu delo

Hrozne zahrmelo.

Po Šírom tábore zástava previeva,
A truoblivým hlasom trúba sa oz^va.

Hrmotná muzika

Dolina preniká.

Už sa celá čata dolu vrohom valí!
Veď nám ti Francúzi driemoty prebrali!

Benedsk do kola:

nHor sa chlapoiľ' volá.

Sotva to vyslovil, každý v rade stojí,
S husári pechota do ohňa sa stroji.

Kapitán ozve sa:

„Slovád, držte sa!".

n Chlapci od Zvolena, chlapci jako strela!
Udrite na toho Čerta nepriatela!

Ktože sa ho boji ?

Napred, chlapci mojiľ' —

2^Bi ho ! dus ho ! mor ho I*'*' celá kričí čata,
Hen od Solferína hnevom zaujatá.

„„Veď ti ho vrátime,

Keď sa pochytíme!

Ohnivá sa strela do jeho materi!
Tá sedem -centová doňho^nech uderí!

Veď mu posvietime,

Keď sa doň vrútíme"".

^Chlapci •d Zvolena, slovenská rodina,
Hneď vám tá žiadaná uderí hodinfty

Kde mu náležité

Chrbát vyprášite".

Už buben rachotí! nohu do stremeňa!
Von z pošvy do hrsti šablička brúsená!

Vitaztvo a sláva

Smelých očakáva! — pk —

JDea tenee*

\ Očakáva roztúžilá, S upomienkou na čas láaJcy

i Až jej srdce prudko bije, Kvietok každý si vovije,

Janka z boja, Hanka milá, A v tom veno! zlaté klásky,

A k sláve mu vence vije. Nezábndkj i lalije.

435

Dobrovo&ik je jej milý, VrátlvSí s* tú vesť imá:

Háji trón a rodu {iráva; Že jej Janko viac neiijel

Preto 8 vencom v blahej obvili _ , . ^ , ,

Milenka bo odakává. - J?/on .y«n««2 ta poslala,

Kde milébo bruda kryje;

Vence dva nz botové sú, Drubý ná svôi brob dostala

Hanke prudko srdoe bije; Z nezábudôki % falije.

VIlMlftV Oiuiuiý.

/M/* piesni M. Tomaikóriéa,

vyznačeného meiiana trnavského a samouka básnického.

81ováku» váž si svoju reč nado vietky reči;
Bo ona je od Hospodina poklad tv5} najvfitší.

Slovákn, váž si svoju reč, najvfitší dar boží;
Bo tá iivota i duchu nad váetko osoži.

Reč je najvatSí dar bo2i Človeku každému;
Jakoby teda nebola národu celému?

Pomysli, kedl>ys' len týždeň jak nemý reč nemal,
Čibys* jako hladný, smSdný za ňou netnžleval ?

A tvoja reč tak bohatá, jako málo ktorá.

Siaha v priestranstve ohromnom od mora do mora.

Tak prečo bys* za chudobnou cudzou rečou balil,
A tvoju k neučte Bo^a sám sebe znevážil f

S ktorou iste musiS prijit k cieľu velikémi^
Jestli nepremefikái dobu k blahu určenému.

Odhoď odrodilstvo zradné^ s nerozumom spolu;
Vzbudzuj v svojom národe svomosf, vernosť, pevnú rôfu.

Pracuj na národnej roli v úsrefcy t vej dobe,
' Aby zradnej nečinnosti hriech nebol na tebe;

Abys* kroky k budúcnosti sebe neobfažil.
Ale viemožne k o$v€ie dorazii sa snažiL

Tys* v prosriedku svojich kmeňov, bu^e jejich kvetom :
Aby sláva cnosti tvojich dírila aa svetom!

Hej Slováci, keď žijeme, teda lime slávne;
ShodČtae tftrootvo zo seba, slávme časy dávne!

Časv dávne, plné blesku a velikej moci,
Pred ktorou aa klaiali rodu náího sooi.

436

Nešime (ak v tom hlivenf, jak aily sbavesí;
Bo aám pán Bob bude na nás preto saneTiený :

Že ton liloQi ktorú vám dal, len tak pobfdame,
Že úroky z mocnej hri?ny svetu nedávame.

JasnoBÍ Kráľ nám rovnoprávnoai vyslovil jak iným:
Nám treba v nskatočnení jej byt pridinlivj|:m.

Bez ^íinnosti nalej vlastnej i Bob nás Ďespasf,
Daromné bez skutkov veľkých budú naše hlasy.

My ne^Sfime krivdu iným, krivdu nesnášajmei
Práva naieho národa mu2ne zastávajme!

Hej Slerád, keď i^eme, iime vo svomostil
A národu pomáhajme vždycky z oohotnosti!

8?.

Slovania, keď iijeme, nechže vie svet o tom,
už Slovan viac byC nechce cudzincov otrokom.

Bej Slovaniai keď žijeme, hájme ai slobody,
Neeh nás znajú a si váza susedné národy.

Dokážme, že nie sme my ^m, čim nás držia mnohí;
Hej Slovania,! keď žijeme, hore sa na nohy I

Preukážme, že keď my tak, jak iní platíime.
Že i právo také chceme, jaké im žičíme.

Preukážme, Že. v Rakúsku nie len bojujeme.
Ale že tak, jako iní tiež podiktujeme.

Preukážme, že Bakúsko z nás stojí, je naše, ^
Že Slovanov rovnoprávnosť vedie ho ku spáse.

Preukážme, že Slovanstvo svojou vefkou mocou
Môže mu byt v nebezpečí najtuhšou pomocou.

Hei Slovania, keď žijeme, žimeže i slávne,
Odnoďnie to odrodilstvo zradné a ohavné.

ej Slovania, keď Šijeme, nechže vie svet o tom,
už Slovan viac byť nechce cudzincov otrokom!

Ešte Slovák neumdletý, K novej sile, ktorá sveta!

Bo má v sebe bujné kvety. Šťastie spevní po vše letá,

Ktoré bárs už starobylé, K sláve slovenského rodu,

Pučia voždy k novej sile. Vydobndne tnn sloboda.

437

Od veSnoBti tak sme stáli
Jako v Tatrách znitnó ékaljri
Ktoré proti búram stoja,
loh zúrenia sa nebeja.

Spievaj Slovák z veselosti,
Že mál v sebe také cnosti,
Ktoré blaho večné tvoria
A za svfiton pravdpu horia.

Určený si k svetosláve.
Ktorá bude trvat stále.

I biidúcne sa nedáme:
Na odpore naSom zUma
KaSdý útok sa na kunf;
NaSa pravda krivda zdnsí!

Trvaf stále k íadstva blaha,
Boh požehnaj takú snaha!

Časy, jazyki história
Tú dobu sa vitaí stroja,
y ktorej naSe dávne práva
Vyziska nám matka Sláva.

MHesne prosionárodnie*

Vi odbila jedna z pofaiod hodina,
Bite sa môj milý po aliei túla*

Po alioi túla, veselo si spieva,
Nejedno dievčatko hore hlávka dviba*

Hore hlávka dvíha, von oknom sa díva:
Qo je to za Snhaj, keď k nám nechodieva;

Zariastly chodníčky milej pod oblohy,
Zariastly tminoa, drobnoa ďatelinoa*

Tminu vytrhám, dlatelinka skosím :
Ale Ca dievčatko preoa dostala mosím.

BoSe, Bože, čo mám robit?
Jí mojej milej nesmiem ehodii.
Ľúbim, fúbim, zjaviť nesmiem,
Zo dfia na deň pre ňa klesnem.

Nebola bych to verila,
Žeby fúbosf a&kodila;
Ale ja až teraz verím,
Keď sa s milým na dve delím.

Hora, hora, zelenaj sa:
Láska naša rozvíjaj sa»
Drž sa s nami^ medzi nami,
Jako vŕšky s dolinami.

Bože, Bože, svete márny.
Zanechal mä šuhaj švárny,
Zanechal mS na krátky čas.
Verím Bohaj že pride zas*

Verím Boha i nádeja,
Že mi príde na nedefú,
Keď nie na tú, na tú drohú;
Pre tú naša láska tahú.

438

MebanoTftU bych, keďbycli nemnieU,
Keďbyoh to, šahajko, ráda'nevidela.

Ústa mi spievajú, o8i sa mi smejú,
Ale od srdiečka slzy sa mi lejú.

Veď Ja nebaonjem, £e tvoja nebudem ;
Ale Ja banojem, Jako (a labadnem.

Banajem za tebou, by rybka za vodou,*
„A Ja za tebou tak, jako za horou vtákl«

Chyiro.

Mo-Je mi-lé, premi-le-né ja - ho - dy.

g^E^gp^^^^

spadiy ste mi

do hl -bo- kej do vo • dy:

ppgf^^^g^^^a^^

V — ' ^ — — —

(to vás do-sta-ne, mech si do -sta -ne; nechže sa len

F;=R~p3gt

mo-jej mi -lej krivda ne -sta -ne.

Moje milé, premilené Jahody,
Spadiy ste mi do hlbokej do yody:

Kto vás dostane,

Neoh si dostane;
Nechže sa len mojej milej

Krivda nestane.

Moje milé, premilené maliny,
Spadiy ste mi do hlbokej dolfaiy:
Kto vás dostane a t. ď.

Moje milé, premilené éemiee,
Spadiy ste mi do hlbokej studnioe;
Kto vás dostane a t. ď.

439

Milá moja holabičká, Oj budú dva jedno telo;

Môjho srdoa polovička, Komuže by sa to chcelo
Ci mi z toho, čo ty máš, Srdce takto rozdvojit,

Polovička srdca dáS? Keď môžeme jedno byi?

Kamže sa tie časy, kamže sa podely ?
Keď sme sa prvý raz, či, vieš kde? videli.
Traja ste kosili a ja som hrabala.
Tam som ťa, môj milý, pod horon poznala*
Či vieš ? pri studničke v zelenom úboČI
Sretly sa s mojimi tvoje čierne oči.
Mne srdce klopalo; a od tej hodiny,
Ja som tvoja podnes a ty môj jediný.
Dosi sma už pre našu lásku podstúpili,
Zlí fudia nám naše šiastie pokazili.
My sme a budeme dnes i zajtra svoji.
Až nás ruka božia spoji či rozdvoji.

Pod horou ovos drobný, Pod horou ďatelina,

Kosí ho šuhaj hodný; Hrabe ju Katarina;
Hej kosí, kosí Ej hrabe, hrabe,

Nemá rosy ; Co nahrabe,

Hej, milenka mu yodu nosL :/: , Ej vetor jej neneehá v hrbe. :/:

Už sa na tej hore listie červene je:
Kdeie sa ten Janík na zimu podeje?

Spraví si kolibu z tej hustej čačiny;
Keď mu zima bude, šibne do doliny.

Ruža kvitne, ruža vädne,
Slnoe syietl i zapadne.
Život rastie, vek sa kráti,
Čas minulý sa neyráti.
Mladosť zmizla a v zapätí
Byohlým krokom starosť letí.
A ku hrobu sa blížime;
Beda! jestli neveríme.
Že to stojí v božej moci,
Aby svitnul deň po noci.
A po smútku čas radosti
Bez premeny vo večnosti!

440

IL AMkiltity.

m) ÚbMkm d^fépisného,

(Trefná odpoveď Jána III.) Sciieski strojac sa pri
Viedni k oslobodenia neštiastlivých Nemcov, nezačav eSte ani
války s Turkami, dostal od vezíra tňto vesť Spolu s mericou
maku do tábora. ^V. K. M. Jane IIL! ráčte prijať a poCitať
túto mericu maku, a kedf ju prečítate^ dozviete sa o počte môjho
vojska.^ Sobteskt niesue na hlavu padlý, s touto odpoveďou spešne
vypravil poslanca k vezírovi: „„Vezírel žítaj si mericu svojho
maku^ je to vec prilti mozolná, ale k vykonaniu ovSemsnadná;
lež na čo by ja mal Citať tvôj mak, Vezíre? — Posielam ja ti,
mericu papriky, ktorú nie sčítať, ale zesť máS, (veď jesť je
o mnoho jednoduchejäie), a jestlí ju zíei, poznáš činnosť môjho
vojska !"^ Pokúsil sa pozde] Sobieski s Turkom, a dal celému
svetu soznať, ženie mnohosf vojska, ale shoda, vytrvalosť, odva-
ha, poslušnosť vodcovi a úplné oddanie-sa, a nič iného ne zvíťazí.
(Dla yyPrzyjacMa ludu'^). . K, P.

(OSzarzyňskom,figHarovi varSavskom začasov
k r á I a S t a n is 1 a v a A u g u 8 1 a.) Vedomo je, jaká äialenosť cudzo-
zemská opanovala za časov onoho spanilého krála slávnu a
skvosem oplývajúcu VarSavu, na toľko, že nelen svet náadý, ale
i sama kontuSová starešina obľubovala si vo francúzkych novo-
tách. Nie div teda, že zo strany menej možnejsích, jako i ná-
rodovcov, shliadajúcieh v tom len smieSnost a nepotrebný zbytok,
povstával duch odporu, ku ktorému počítal sa v rode PSonky
aj Smrxynski^ Šľachtic, kratochvílnik, ktorý nepísaval síce satyry,
lež chodiac sem a tam besedoval a žartom satyričným zabával
obecenstvo varšavské. Za oných čias vkradla sa medzi iným
i do Varšavy móda, ba nutná potreba, aby som francúzkemu
stroju neublížil, nosenia ďalekohľadov (perspektívov) a okuliarov;
a jako to zvyk v sídelných mestách, najprv dvor pojme novost
módy , zpodobalo sa aj králbví Si€mi8lavQVi na verejných pre-
chádzkach a v divadle užívať, mc&no že v z potreby, ozbroje-
ného oka. Jednoho teda diia bola vykázaná od kráľa prechádzka
do Bielan; za dvorom hrkotalo mnoho kočov, a že k dobrému
tónu náležalo, nosiť okuliare, či kto dobre videl, či slepým bol,
pozerala vätSina obecenstva s kráfom i^Iu cez módne skielka.
Smrzyúski majúc ustavične fígle na myBli, poi^iechal za dru-
hými do Bielan, a kedf kráí a dvorania povystupovali z kočov
a zasadli k svačine, obával sa Szarzyúskij že by mu páni bratia

441

za zle nemali, Že sa vybral na prechádzku bez skielka ; yyznj&c
teda deravá bôtu z nohy, sárou híadí na krála a obecenstvo ! —
Namietne mi asnád čitateľ, veí sa podobného ?mii v prítom-
nosti mocnárovej nemohol dopustiť bez obrazenia Veličestva;
bájka to vymyslená ! — A preca sa stalo ; Szarzymhi vysbieral
si oný podvečer v Bielanoch, súc i tak v potrebe, za tento chof
• i neprtstojný, preca treftiý žartík nie jedou dukát, k čomu i sám
krár rád prispel prídavkom svojím.

Pri tejto príležitosti eSte nečo o Szarzyňskom zpomnieme.
Smrzymhi dostal sa na staré letá svoje, podupadlý na zdraví,
sťa chudobný chasnik vo Varšave do nemocnice. Z nenáhla
rozchodí sa chýr po meste, že Szarzyňski umrel z núdze v ne-
mocnici, a niet z bola za čo ho pochovať. Ohlas žialu o konci
človeka tak divne žartovĽvého bol všeobecný; viac obyvateľov
varšavských schádzalo sa do nemocnice^ aby posledniu úctu
zdali telu na márach složenému, a za dušu nebožtikovu otčenáS
sa pomodlili; a pri tej príležitosti jakže by sa neboli dla ne-^
možnosti poskladali na primeraný šľachticovi pohrab? Lež druhý
deň, jako telo vystavene bolo, jaký poplach a hovor povstane
o polnoci medzi členami tohto shromaždenia v nemocnici! Telo
Szarzynského schytiac pušku plnú dukátov a zlatoviek , • k po-
hrabu určených, straší, sťa duša zakliata, starcov a baby po
nemocnici! Sbiehajú sa nočné stráže, vojsko, mnísi a v pravde
pozna)ú SzarzynakäiOy chodiaceho nebožtíka; kropia ho svätenou
vodou, žehnajú a vypytujú sa, či duša jeho nejakého lieku poža-
duje, až konečne k ránu celý zázrak sa odhalí; upamätal sa
totiž pán šľachtic Szarzyňski a nasledovne preriekol k shromaž-
denému ľudu : jjSzarzynshij vzácny pán, neumrel, ešte žije, sko-
nal on len zdánUve, aby podporou svojou tomuto ústavu po-
slúžil. Hla v tejto pokladnici, ktorá je zlatom a sriebrom prepl-
nená a na pohrab môj mala byť vynaložená, je hojná obeť; tú
nie pre seba, lež k dobru tohoto tu z potrieb osiralého bratorstva
skladám.^^ Mužstvo nemocnice rútilo sa od radosti k nohám
Szarzyňskéhoy a dobrodincom, otcom ho menujúc, opatrovalo ho
v srede svojom starostlivé aŽ do smrti. (DÉa j^Przyjacida ludu),^

K. P.

(CisSr Jozef II. a dedinský učitetj Keí cisár
Jozef 11. na svojej ceste po Morave do jednej nepatrnej dediny
präiel, vylíčili mu tamejSí obraz oltárny v kostole jakožto
umefeeké dielo. Pri vchode do dediny sostúpil z voza a šiel
do kostola, aby si drahocennú tú malbu obozrel. Keď popri
škole iSíel, očal, jako práve učiteľ nektoré detí hrozne bil« Na

442

to rozzlobený vstúpil do Skoly^ chtiac toho nkratnika na sod-
poyednosť brať. A6kolvek sa cisár dal poznať, preea nevzal
ufiiteť čapicu s hlavy, ktorá i v hodinách Školských pokrývala
jeho hlavu; čo cisárovi divné bolo. Po krátkom zdržaní sa
odoberal sa cisár preč. Učiteľ vyprevádzajúc vladára sosfial
čapicu svoju predo dvermi a prenduvil: „VaSe Veličestvo!
odpustiť ráčiž, že čapicu svoju až teraz snímam, bych cisárovi
svojmu povinnú úctu vzdal : lebo keíby moji chlapci vedeli, že
vo gkole môže eSte nekto vySäí byť, nežli ja, neobstál bych
ani so svojim priatelbm y^Lmkovichým.^ Cisár sa usmial nad
tonto divnou výpove<íou, siahol do vačku a vstrčil učitefovi
nekofto dukátov do ruky so slovami ; „„Čapicu môžete navždy
nosiť, ale Lieskovického musUe mi predá f ^ A. H.

(Je vojna.) 8ehdy^ pruský plukovník, ktorý r. 1793.
Tahkého vojska velitefem bol, a zvláSte obyvateľom okolia medzi
Modzelom, Nahou a Blísom velini známym sa stal, v lete
tohože roku stanicu na Karlsberge pri Z weibriicken zarazil. Raz, ked
jazdil prezerať svoje vojsko, priSiel k jednomu vojakovi, ktorý
sa práve dohadoval s jednou sedliackou, predávajúcou jednot-
livé kúsky masla. Plukovník sa pýtal : „Čo mág s touto ženou,
synku?" — Vojak odpovedal: „„Ej pozrite len, pane plukov-
níku ! za jedon takýto maličký kúätek masla pýta jedon bém,
a keá som jej povedal, že je to primnoho, odpovedala mi:
„„„Ja, milý priatelko, je vojna!""" To mä namrzelo l*^**
— „Mág pravdu, milý synu!" odpovedal plukovík; „vezmi jej
celý kôg a podel si to maslo so svojimi súdruhy." — - Žena
začala hrozne vykrikovať a plakať. »Ja," povedal plukovník,
„je vojna!" — a jazdil cfalej. A. M.

(Pranie uvideť cára.) Ked terajgi cár ruský Ah-
xander H. poslední raz bol v Moskve, priali si synovia jednej
tamejgej rodiny, egte v chlapčenskom veku , uvideť cára ; aJe
vgetko ich snaženie bolo marné. Konečne napadlo im písomne
poprosiť cára, aby sa im dal videť. Druhý deň po odoslaní
toho písma dostali k veíkému pddiveniu a prekvapeniu rodičov
pozvanie, aby navgtívili cára v zámku, kde napM sa im vraj
ich želanie. Príduc do zámku, zaviedol ich adjutant k cárovi,
ktorý s nimi velini- prívetivo rozprával za dlhgí čas a potom ich
prepustil so slovy : „Teraz ste mä už dokonale videli !"

(Korunný princ Napoleon a spis jeho otca.)
Malý korunný princ Napoleon bol vraj m r. od istého hodno-
stára postihnutý pri čítaní cis. diela „Život Júlia Caesara.^
„Jako sa Vám ľúbi JidiuB Caesar f ^ zpýtal sa ho hodnostár

443

zdvorilé. „nVelmi sa mi Bibi, ale je to vedecké,"" odvetil
budúci nástupca. „Odpusťte Výsosti," preriekol štátnik, „cisár
nepísal knihu tú pre útlu mládež." „„Nie,"" skočil mu Napolean
maličký do reči, „„cisár písal knihu tú pre mňa! Tu čítajte,""
ukazujúc na jednu karotku, „„čo mne môj otec sem napísal:""
^y^„Mojemu rtulovanému. synoviy aby sa na tomto obraze pokochal^
po veUkom balil^ svoje povolanie skoro pozna^., pred nebezpečím
sa nehrozil J jesťU chce dcjst vzneseného cieía.^^'^ Tieto slová vo
spojení s naivnou kritikou cis, dieťaťa ráziíujú zaiste cis. dielo.

(Dar pápežovi.) Istá ruská dáma predstavila sa s počiat-
kom t. r. SV. Otcovi Piovi JX a venovala mu pár črievic,
drahocenné zlatom vyšívaných, žiadajúc ho, aby ich darom prijal
a za ne jej tie, čo práve na nohách mal, daroval, že ich chce
na pamiatku zadržať. Sv. Otec tomu privolil a kecf si po
odchode dámy chcel na nohy vziať nové darované črievice,
našiel v nich 30;000 rímskych toliarov v zmenkách.

(Divné knižočky.) Viete t. r. jedon farár kdesi v Rakú-
soch napomínal svojich farníkov, aby mu cieľom zničenia odov-
zdali záhubné knihy, ktoré ľuďom najviacej rozum múťa a
srdce kazia a o pokoj vnútorný pripravujú. O nedlho na to
priniesol mu jedon z dobromyselných farníkov svoje a svojich
spoluobyvateľov daňové knižky s doložením, že vraj tieto
knihy najviacej ľuíom v mozku vŕtajú a srdce . o vnútorný
pokoj pripravujú.

(Bohatí bratia.) Na tohoročnej cis. ceste (V okt. a
nov.) v Opave predstavený bol J. Veličestvu náčelník jed-
ného veľkého bankýrskeho domu . v Belgicku, ktorý práve pre-
cestoval Česko, Moravu a t. d., aby staval jednu navrhnutú
železnicu. Cisár zpýtal sa cudzinca o lirmu jeho domu a tento
menoval firmu „fiicÄe Fréres.^ ?iwAch, odpovedal cisár : bohatí
bratia (Reiche Gebriider), túto firmu dobre potrebovať môžeme
v Rakúsku; a tak len osalašte sa tu pohodhie.""

b) Obsahu poviedného.

(Podoba zeme.) Istý dedinský učiteľ vyučoval školské
deti zemepisu. „Vidíte, dietky,^ hovoril k nim, vyzdvihujúc
hore svoju okrúhlu tabačnicu, — „jako moja tabaénica vyzerá,
taká je i podoba zeme." Tento učiteľ mal však ešte i inú
taba^icn, ktorá bola štvorhranná a ktorú obyčajne len v
nedeľa pri sebe mával. Po zakončenej prednáške pýtal sa deti :

lyNo ! jako vyzerá zem ?^ To vSak ní 2iadon nevedel. EoneCne
vstal jedon chlapec a riekol: „„Vo vSedoý deň je ókrúhbi a v
nedeľa itvorhranná. ^ ^ A. M.

(PreSo nie sme. vSetci zemäni?) Škoda^ riekol
jedon forták n kr. dvora^ 2e naSema praotcovi Adamovi nena-
padlo, aby si bol zemänský list kúpil: boli by sme spoločne
bývali zemania a urodzení ľudia.

(Cestujúci zastavuje Dunaj.) Jedon cestujúci
Úhor prišiel i k Dunajskému Ešingu (Donaueschingen) i zastal
pri neznamenite sa ukazujúcom prúde Dunaja a zadržoval v tom
prúde vloženou nohou vedu. „Co to ífaiíte?" pýtal so ho jedon
zo spolucestujúcich* Na čo on odpovedal: „„Jako sa budú
moji krajania divit^ kedf sa náhle Dunaj stratí !^^^

(Nemec medzi Slovákmi.) Jedon Nemec, ktorý v
jednom čisto slov. mestečku pre neznámosť reči éasto neprite-
žítosti mal, ponosoval sa raz druhému navštívivšíemu ho Nem-,
coví: „Ó jak hlúpi ľudia sú tí Slováci! už desať rokov prebý-
vam tu medzi nimi a eSte ma nerozumia !^

(Maco a Ti los.) ESte pred rokom 1848., kde vSade po
nagich obcach pred rychtárskymi domy čo úradní odznak klady
stávaly, cestoval Maco Sojka prez dedinu ^. Tu sa pred jed-
ným od ostatných nečo poriachiejšim domom pozastavil preto. Že
pred ním nelen tento obyčajný čestný odznak, ale ešte krom
toho tabulku s vymalovanou piätolou a fajkou a maďarským
podpisom jjtilos^^ uzrel. Podívajúc sa na tabulku a pr^Iabikujúc
tento podpis, zamrmlal si pod nos: „aha to je rychtár ;^ a s
tým zase ďalej kráčal. O krátky čas ho zaSla jakási potrebai
v ktorej bol prinútený listovne sa obrátiť na spomanutej obce
rychtára. Prisadol si tedy k písaniu listu ^, a keď ho dakonal,
napísal naii nasledujúcu adressu : „Prináleží mnohovážnemu
pánu Tilosovi, rychtárovi v jK"*." !■. €1.

(Latinský nápis.) Jeden mestský rychtár, chcejúc
spôsob svojeho ľudomilého smýSlania na javo dať, nad svojimi
dverami dal si postaviť nápis latinský: „Bonis semper pa-
te t", t. j. pre dobrých vždy je otvoreno. — Stalo-li sa to
náhodou, či nie, preca sa stalo, že maliar pochybil v prvej písmene,
a miesto B napísal Ž>, tak že oný nápis znel: „Don i s sem-
per patet,** t. j. pre dary vždy je otvoreno. *•

(Beseda). V jednom meste dávali „besedu." NajjHnr
spievali sólo, potom ale kvartett. — Boli tam i dviya,
ktorí sa za múdrych v obci držali. Jedon sa tázal: „Filip e,
pťečeže najprv po jednom spievali, a teraz štyria

445

naraz?" — „„Divím sa ti^Jakul^e, — odpovedal Filip ~
že sa tážeä! Ved keby poriad len poje dnom spie-
vali, kedyže by boli hotoví?^" 8-

7) Pán, žobrák a vojak.) Za jedným pánom behal
žobrák, prosiac ho o almužnu. To sa mu neľúbilo. Tu sa sretne
s jedným vojakom, a dajúc mu jeden gtvrťzlatnik riekol: „Od-^
pravtežemi z krku tohoto žobráka!" — Vojak
dávajúc tomu žobrákovi tenže Stvrtzlatník riekol zdurive:„„Tu
más, idt svojou cestou anechaj toho pána v
pokoji!"** *.

(Dvaja skupáni*) Jedon skupáň onezdravel. — Leká-
rovi, ktorý ho liečil, nedal za unovanie peniaze, lež 12 butellil
Šampanského — , s ktorým honorárom bol i tento spokojný* —
I lekár bol z tej istej múky: nevypil on to Šampanské, lež
uložil si ho v pivnici. — Po dvoch rokoch náž milý lekár umreh
Ked po jeho pohrobeni dedičia hodovali , postavili na stôl tých
12 butelii šampančiny. Jak ale nemilé prekvapení boli, keď
spozorovali, že je v butelliach — — vodička. Oný nezdravý
skupáS dobre predvidel , že jeho'vo skúposti TcoUega butellíi sa
nedotkne, a preto mu ich vodou naplnené — tak veíkoduäne
daroval. 8-

(Čert čo veriteT.) „Cis bol u toho mojeho dlžníka, aby s
mu doručil moje písomné požiadavky?" — „j^Ano Pane."" —
„No a čo povedal ?" — „„Abych sastým odpratal do čerta.""

— „„A čo si na to učinil?" — nw^už prišiel som k Vám
nazpak,""

(Hlúpy služobník.) Jedon pán poslal svojeho služob-
níka nečo pokonať, ktorý to ale zle vykonal. Keď to pán jeho
očul, rozhneval sa a riekol v nájilosti tomuže svojemu sluhovi:
„Keď chcem osla poslať, vtedy idem radSej sám: zapamätaj
sito!"

(Ošípaná jako sviňa.) Jedon sedliak viezol prez mesto
na voze sviňu. Po ulici behajúci chlapec vidiac, že sa hýbe čosi
vo voze, zpýta sa sedliaka: „Dobrý človek 1 čo to veziete?"

— „„Ošípanú, syn môj,"" bola sedliakova odpoveď. Načo
chlapec nazrúc sa lepSie do voza cvalom beží k svojej matke
volajúc; „Mamka, podze sem pozreť, tento človek vezie ošípanú,
čo celky tak vyzerá jako svilía.** L. O.

446

IIL Bájka.

(Liáiah^) Kráí lev putoval raz po svojej ríSi, aby sa pre-
svedčil, zdáliž medzi zvieraty právo a zákon v náležitej áeté sú,
a aby svojima očima patril, či každý svoju povinnosť koná ? Sem
i tam putujúc doSiel tiež do hustých hôr, kde jáger, vySTakoval
jeho príchod, nastaval pästi a vSelikých úkladov, aby kráía leva
chytil. A bolo by sa mu to asnád i íahko podarilo, keíby chytrý
lišiak, veíkej odmeny od krála očakávajúc, jágra bol nestopoval,
aby všetky miesta poznal, kde pásť lebo iný úklad položené a
nastrojené boly. — Jaknáhle krát lev do hory dalej sa pustil,
spiechal lišiak za nim, zradil mu lesť a potutehiosť jági*ova a
svoju službu mu v tom navrhoval Lev liSiaka poslúchol, výhnnv
sa múdre všetkému nebezpečenstvu, z hory šťastne zachovaný
vyviaznuL — „Žiadaj odmenu!" preriekol uznalý král lev
k lišiakovi. „Tys ju zaslúžil , chcem ti žiadosť tvoju vyplniť,
na kolko to v moci mojej je." — j?7jMoja služba, milostivý
kráfo, je nepatrná,"* odvetil pokrytec, „„ráčiš-li mi, králu! jakú
milosť udeliť, nože vezmi mä k sebe do svojeho dvoranstva a
dopraj mi, abych ti slúžiť mohol."" — Skrovná žiadosť lišiakova
veimi sa kráľovi zaľúbila a priazeň jeho k nemu sa sklonila,
a milostivé privoleno žiadosti lišiakovej. — Na ceste sa ale lišiak
velmi vlahodil do priazne panovníkovej: lebo bol chytrým,
lahodným, úlisným dvoranom, jeho srdce túžilo po moci a mo-
hutnosti ; zovnútome ale bol samá pokora, samá verná poslušná
poddanosť.- A preto jaknáhle sa kráľ zvierat do svojej residencie
navrátil, stal sa lišiak pre svoju chytrosť a lahodnosť prvým
ministrom. Teraz už mohol vládať a panovať v ríši, jako kráľ
sám. Tento sa docela od obťažnej vlády oddialil i zanechal
chytrému lišiakovi, aby o ríšu sa staral. — Lišiak ale dosiahnuc,
po čom dychtil, vystúpiv zo svojeho pokrytstva, zo svojej
pokory, stal sa v prepychu svojom panovitjm veli-
káSom (magnátom) a velinocným dvoranom. Starí verní rad-
covia a vojvodcovia králóví boli hneJ prepustení a priaz-
nivci a obľúbenci lišiakovi zaujali miesta jejich. Poddané
zvieratá holý sužované a odierané, nikto nebol istý ani svojej
slobody ani svojeho života a majetku. Čím viacej' moci a
vlády lišiak nabýval, tým viacej zrastala hrdosť a panovitosť
jeho, tým menej dbal na nárek a žalosť slabých a nerozum-

*) LiSiak je sameo, líška samica.

447

ných zvierat, ktoré zo vSetkých končín k nemu dochádzaly.
Jestli nbohé zvieratá prosiacich vyslancov k milostivému králbvi
posielaly, dával ich zavierať do žalárov. Jestli kto len trochu
slobodnejšie slovíčko proti ministrovi vypustil ajeho nariadenia sa
osmelil posudzovať, ba jestli len ceknul, bol hneď jeho náhončími
uiiakami polapený a octnul sa bez milosti v žalári. — Zvieratá
nariekaly nad tyranstvom lišiakovým a zúfajúc, viacej lepších
časov neočakávaly. Ale pýcha predchádza pád, a pomoc bola bližšia,
nežli vôbec myslely : lebo lišiak sám sa zahubil. Slyšte, jako sa to
stalo. Jednoho času kázal mu král^ by sa k jeho veličestvu minister
dostavil* Ale veľmocný lišiak, nedbajúc na rozkaz, posmieval sa
mu: lebo v prepychu svojom tak ďaleko už pokročil, že ani
kráľa leva už slušne nectil, pokladajúc sa za mocnejšieho, nežli
krá! sám. „Nech si kráľ počká," mluvil hrdé minister lišiak,
„až budem mať času k nemu sa dostaviť.^' Odpoveď táto bola
levovi donesená. Kráľ lev uslyšiac to rozpálil sa hnevom i
zdvihnuv sa vážne z tróna svojeho vkročil da štátnej rady.
;,Bedáru!" volal na ministra lišiaka očima zlobive iskriac,
„ty sa opovažuješ mňa, kráľa svojeho, nectiť, mnou
opovrhovať? Prehni a nikdy viacej pred obličajom mojím sa
neukazuj. Tvoj život je ti milostivé darován: poneváč si mi
nekdy znamenite poslúžil!"" — Lišiak sa chcel vyhovárať; ale
dvoranstvo králbvo vyhnalo ho z kr. dvora. A tak lišiak poko-
rený, nemalou však korisťou obohatený ubieral sa do svojeho
domova. Kliatba zvierat prenasledovaných nasledovala za nim
do vyhnanstva a po celej ríši hlúpych a bojazlivých zvierat
plesáno bolo, že lišiak, pošetilý ukrutník, s výšky a moci svojej
bol múdrym králbm svržen.

IV. Hádky.

1. Boh to nikdy nevidí, cisár to málo kedy vidí a sedliak
to každý deň vídava : hádajte čo, je to ? ,

2. Stojí jedon chrám, v ňom jedon stĺp, na tom stĺpe
dvanásť domov, na každom dome, tricat trámov a skrz všetko
to dve ved ustavične idú.

3. Co je najskôr v kostole?

4. Co je na svete najrýchlejšie ?

5. Co nemôže človek o sebe vypravovať ?

6. Kto je silnejší: žobrák lebo boháč?

7. Ktorá palica je najtiažšia?

448

f. Rebisy

od K. P.

449
VI. Poetovi hrs.

Uhádnutý na ktorom prste má nekto prsteň. Všetky osoby
spoločnosti, yyjmúc tú, ktorá iná bľadaf, u kobo a na ktorom
•prste ,sa nacbodí prsteň , posadajú ši do radu, a jednej sa
strčí prsteň dfa ľúbosti na ktorýkoľvek prst. Aby sa ryblo
nedorozameniu, prsty sa môžu yždy počitovať od prayébo
palca po ľayý malík. Na to bádajúci osloyí nekobo zo spoloč-
ností, aby si tajne — y mysli alebo na papieri — napred
počeť osoby, u ktorej je prsteň zdyojná&obil , potom k tomu
5 dodal, tým spôsobom dosažený súčet š 5 násobil (multipl.),
žatým zase dodal napred 10 a potom ešte aj počeť prstu,
na ktorom je prsteň , a takto dosiahnutý súčet zase s 10
násobil (multipl.)

Keď sa to yšetko stalo, zpýta sa hádajúci: jaký yyšiel z
toho konečný súčet ? Potom si z toho hadač y mysli alebo na
papieri, len sám pre seba odtiahne 350. Týmto spôsobom
obdržaná pozostalosť mu udá nie len osobu, ale aj prst , na
ktorom sa má prsteň bľadaf ; a síce od ľayej ruky pryé
číslo označuje osobu, druhé ale prst; ostatné čísla sú bez
yýznamu.

Keď by k. p. 4tá zo sediacich y rade osôb na 2hom prste
mala prsteň, to uhádneme nasledujúcim pokračovaním :

9 Zdvojnásobí si v mysli alebo tajne na papieri počef
majúce] osoby ľ* #

^.Už^'^C^S).

,Pridaj5!'

,,m'^- (= 13).

„To násobí (multipl.) 5 - mi !^

„„Už"^(=65).

„Dodaj k tomu 10!"

^,UŽ«« (= 75).

„Pridaj ešte číslo prstu !"

„„Už"*' (= 77).

„To konečne násobí 10mi a povedz, koľko ti vyšlo!"

„„Už, vyšlo mi 770."

Keď teraz hadač zo 770 odtíahne 350 » zostane mn 420,
z ktorých troch čísel prvé, t. j. 4 značí osobu, 2 ale prst,
na ktorom je prsteň. *) L. O.

*) y lanskom ročníku na strane 300, kde sa pod číslom 3 podobná
počtová hra udáva, v tretom pnnkte na miesto : „k po-
zostalej'' má stáť: z pozostalej; a na miesto: „pridať^ sa má
opraviť: odtiahnuť.

450

iLVUi- Prídavok Närodnieho Kalendára.

1. Bodo8lo\ie

wtfjnwn. eisárskO'kr. rakúskeho pamtfúeeho éomu.

(Udávajú sa ta iba najbližSi čleBovia najjaBn, rodiny.)
Jebo o. k. apoštol. VoUteštvo oisar » král* pamijúot :

F&ARZ JOZEF L (Karol) císar rakúsky , krá! uhorský , krá!
česky , kráľ chorrátsky , slavonský a dalmátsky , . kráí
haličský a vladimírsky, arci-knieža rakásky, atď. atď. nar.
dňa 18. aug. 1830 v SchOnbrunne ; nastúpil dedičný trón
rakúsky t Olomúci dňa 2. dec. 1848 , potom jako pán
strýc Jeho Veličestva , cisár a kráľ Ferdinand L koruna
dobrovolne složil a pán otec Jeho Velič. arciknieža Franc
Karol^ dedičnosti panovania vo prospech najstaršieho princa
syna svojho sa odriekol.

JiJ Volltestro pannjt&oa oisárovna a králbvna:

ALŽBETA {Eugénia Amália.) kr. bavorská princeska , druhá
dcéra Jich kr. Yysosti bavorského princa Maximilidna a
princesky Lvdovíky nar. dňa 24. dec. 1837, vydaná vo
Viedni dňa 24. apr. 1854.

Dietky Ich Yelid. 1. Žofia, arcikniežna rakúska, nar. dňa
5. mar. 1855, f v Budíne 29. mája 1857. — 2. Gisela,
arcikniežna rak. nar. 12. júl. 1856. — 3. Rudolf (Pranz
Karol Josef) princ dedič koruny, arciknieža rakúsky , atď.
nar. v Laxenburgu 21. aug. 1858.

Rodičovia Jeho Yeličestva. Franc Karoly syn cisára Franca L

(f 1835) a druhej manželky Jeho Marte Theresie (f 1807),

c. kr. podmarSal atď. nar, 7. dec. 1802. Manželka: Žofia^

^ dcéra neb. bavorského kráľa Maximilidna (Jozefa), nar.

27. jan. 1805, vydaná vo Viedni dňa 4. nov. 1824.

Bratia Jeho Veličestva. 1. Ferdinand (Maximilian) ^ od roku
1864. cisár mexikánsky, nar. 6. jul. 183^. Manželka:
Charíotta, dcéra Jeho Velič. belgického kráľa Leopolda /.,
nar. 7. jún. 1840, vydaná v Bríisslu dňa 27. júl. 1857. —
2. Karol (Ludvik), r. zlatého rúna atcf. c. k. podmarSal,
atď. nar. 30. júl. 1833. Druhá manželka: Maria Annun-
ziata, dcéra neb. neapolitánskeho kráľa Ferdinanda IL
sobáSená v Benátkach dňa 21. okt. 1862. — 3. Ludúik
(Jozef) , majiteľ pešieho pluku pod čís. 65. atď. nap. 15.
mája 1842.

451
i. Kalendár na 19 rokov.

1867 — 1876.

Sosfavil a opravil Fr, V. Sasinek,

Dla tohoto Kalendára dá za vynájsť : na jaký deň t
týždni y nesledujúcom desaťročí padne dajaké určité d á-
t u m; a síce: a) na tabule II. yyhradáme si rok — ,5) otázočný
mesiac, ktorý nám ukáže, s jakým dňom v týždni tenže me-
siac započne ; c) dfa yynalezenéno prvého dňa na tabule I.
začneme počitať dni od tej jetnotky, ktorá stojí pod tým
dňom, s jakým sam mesiac otázočný započal ; d) určené dátum
ukáže hľadaný deň.

Ku pr. Chceme-li nájst: na jaký deň v týždni r. 1870.
padne 2&. mája? — B. 1870. mesiac maj započne s nedeľou,
a tak medzi číslami pod nedeľou stojacími číslo 26 padá na
štvrtok.

Tabula I.

-4J

13 1 P

c a*

Í5'&H^

D 00

^ZÚ

íC

Ned.

.—

Pond.

— !

Útor.

—

Stred.

—

—^

Smt.

Piat.

—

Sob.

Ned.

Pond.

Útor.

Stred.

StTrt.

1 Piat,

Sob.

Ned.

Pond.

Utor.

Stred,

Strrt.

tii

a c

Oh -O

<K0 Cli

Piat.

Sob.

Ned.

Pond.

Úter.

Stred.

ŠtTrt.

Pjae,

Sob.

Ned.

Pond.

Útor.

iStred.

ŠtTTt,

Plat.
Sob.
Ned.
Pond,

1817
19il8
20!19
2120
22^21
23'22
2423
25|24
2625

28 2726
29,28:27
30,29,28,

3130
-'31

16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

15
16
17
18
{9
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30

14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

452

Hfc.

H*-

-5

-3

•*q

«>4

•q

-a

•a

o»

CTÍ

►*»•

l>9

«-4

r*"

Pli

•

S-

5*-

o
0

3
g.

3 .

cau

• ?

QQ<

("K

Tí

gQ<

o
p

§-

^
»

0
P

rt"

P-

«»■

>
O-

•S-

«•

GCX

aQ<

*T3

5- ■ j

•^

§-

• e»-

«* ,

•

S 1

!2:

iz;

QQ<

•

P-

OÚ

0Q<

1
P'

125

í?

•

O-
? ■

♦

S-

a3<

iz;

!2S

§-

S-

•

Tí

QQ<

C5>

p
o*

453

3* Sožnam irýroésýeh trhov éi jarmakov.

(* Znamená trhy v Morave, od našich obchodníkov navštívované.)

Aboň, 31. mája, 20. ang. 30. nov.
Ada, 19. mar. 15. jún. 25. okt.
Adoň, 21. mar. 1. mája, 27. júl

20. ang. 6. okt. 14. nov.
Alberti% 16. mája, 13. júl. 5. nov.
Al-Cil, 25. apr. 11. júl. 26. okt.
Almáš, (báč. st.) 9. feb. 14, mája,

14. sept. 12. nov.

Apatiu, 12. mar. 10. mája, 24. aug.

15. nov»

Apáty, v Jásku, 19. feb. 24. jún.

8. sept. (chýrecný) 18. okt. 3dec.-

2 dni pred tým trh dob.
i^rad, jndika, 11. júl. 19. ang. 4.

nov. (2. dni pred tým veíké trhy

na dobytok).
Arad nový, 1. mar. 16. jún. 18. okt.
Aroksálág, v Jásku, na Mateja,
, 15. jún. 5. aug. 21. sept.
Arpád, 6. jnl.

Assalov,l. jan. ned. kvetná, 24. jún.
Asód, na vstúp. K. P. 20. aug. 12.

nov. 2. dni pred tým trh na dob.
Attád, 12. mar. 14. mája. 20. júl.

16. aug. 15. sept.

Babo£a, 19. mar. pond. po sv.

Troj. 24. aug. 20. nov.
Bá€, ned. invok. 1. mája, pond. po

SV. Duchu, 15. aug. 8. sept. 28.

okt. deň pred t. trh na dob.
Bája, 24. apr. 22. júl. 2i. sept.

6. dec. deň pred t. trh na dob.
Bi^ka, na Mateja (v pond.)
Ba^om, 24. apr. 27. sept. ned. ezau.
Rakta, 27. jan. 15. apr. 21. aug.

a nov.
BaláS Darmoty, viď Darmoty.
Bánovce, 1 ned. po 3 král. ned»

sexag. 24. apr. ned. sv. Troj. 24.

jún. 15. aug. 28. okt. 13. dec.

BardUov, 22. feb. 19. mar. 24. jún

1. sept. 15. okt. 21. dec. 5. dní

predtým trh na dob.
Barót, 2 feb. v. piat. po sv. Duchu,

11* nov.
Batasék, 1. mája, 29. jún. 8 sept.

28. novembra.
Bátor, 30. jan. 15. mar. 2. júl.

Imricha, Mikul.
Bátovee, ned. sexag. kvetná, ro»

gate, 10. aug* 11. nov.
Batta dol, 3. íeb. 4. mája, 1. sept..

4. nov. s trhom na dob. spolu.
Beckov, na Greg., nal. kríža, 26»

aug. a 25. nov.
Bečej, pri Tise, 5 ji^l. 17. okt. deii

pred tým trh na dobytok.
Békeš, 24. mar. 20. jún. 29. sept.

deň pred t. trh na dob.
Bela, (v hont. st.) trh na dob. 2$.

jan. 28. apr, 1. aept. 24. nov.
Bela, (spiš. st.) 22. jan. ned. rog.

15. júl. 21. sept. Tomáša, pond.

pred ad v. 2 dni pred t. tih na

dob.
Belatynce, 20. jan. 24. feb. 24.

apr. 15. júl. 5. nov.
Belehrad hor. neď. invok. 24.

apr. 24. jún. 24. sept. 16. okt. vždy

v utorok a deň pred t. trh na dob.
Beléneš, 15. feb. 14. apr. 20. júL

28. okt.
Béltek, 20. jul. 24. aug.
BelqSa, 24. feb. 1. mája, 24. júiu

prem Kr. P. 3. sept. Sim. a Júdy.
Beodra, 6. máj. 8. sept. 1. nov.
Bereksás, ned. kvet. 7. mája, 12.

jún. 24. aug. l.nôv. v. so. pred viau.
Berenč, 4. júl. štvrtok pred vian.
Berky, 27. jan. útor. velikon. Ladi*

454

slav, Vavríne, 25. sept. v týždeň

KleofáSa, vždy v pondelok.
Jierzence, 3. dni pred Jnlian. 3.

dni pr. Sv» Duchom, deň pred

8V. Bartolomejom.
Beržeň, liont st. 1. jan. Ma*

Magd. 15- okt.
Besermíň, 15. jan. neď. kvetná,

25. júl. 20. ang. 10. okt.
Bczdan, 15. mar. 16. júl. 29. sept.

18. okt.
Biékeý 25. jan. 5. máj. 21.sept. 4.dec.
Bilke, 20. máj. 17. júl. 20. Sept.

18. okt.
Bitôa, vždy v pondelok po obr.

Pavla, Fil. a Jak. pond svä-

toduš. po povýš, f, po Všech

Svätých.
Bliet, 26. mar. 15. jún. 10. okt.
Bobrov, 2. feb. 26. máj. 7. jún.,

5. nov. vždy v pondelok.
Bobrovec velký, v Lipt. neď. invok.

16. máj, 1. sept. 19. nov.
Bodók, 10. feb. 16. máj, 12. ang.

16* októbra*
Bodoň, streda po Sv. Duchu.
Bogdány, 25. jan. 16. feb. 28..apr.

29. jún. 29. aug. 21. okt. 19. nov.
Bohdanovce, 12. mar. 29. jún. 4.

okt. 6. dec.
B^yniee, 6. jan. 24. apr. 24. aug.

20. sept. 11. nov.
Boleráz, prešp. st. 19. mar. 8.

jún. 4. sept. 23. deo.
Boňhád, 15. mar. 6. júl. 5. sept.
BoroS-Jenov, 6. jan. 22. júl. 15.

okt. 1. nov.
Breekov, 1. jan. 2. júl. 13. deo.
Brezno, neď. lät. stre. pred. sv.

Duchom, 16. aug. 30, nov.
Brezová, ponď. po 3 král. ponď.

pred popol. zel. štvrtok, ponď.

pr. SV. Duehom a Jánom kr.

ponď. po Štefann kr. po Matúši,

po Imr.
Brezovica, v Sáríš. st. 14 feb.

streda pred velkon. a pred sv.

Duchom, 29. aug. 1. nov. 21. de..
Brno, ponď. pôst. druhý ponde

po SV. Troj. ponď. po narodz.

P. Mar. a po poéa. P, Mane.
^Brod uhorský, ponď« po 3« kr

Stvr. po smrt. neď. ntor. po exau.

utor. po 6. aug. útor. po .Šim.

a Júdy.
Badín, 1. mar. 27. jún. 14. sept.

30. nov.
Batin, temeš. st. 4. apr. 24. jún.
Batín, arad. st. 12 jan. 4. mar.

5 júl. 12. nov.
Batka, i 3. júl. 24. aug. 4. okt.
Bystrica baň, 25. jan. 7. máj,

30. nov.
Bystrica považská, 6. jan. pond. po

neď. kvet. po Troj. 10. aug. 21. sept.
*Bzenec, v ponď. po oktá. 3 kr.

tretí ponď. pôst. tretí ponď. po

Jane kr. v ponď. po Václ.
Bzovík, Quasim. 20. aug. 4. dec.
Cegléd, 26. apr. 22. júl. 1. nov.

2. dni pr. trh. na dob.
Chtelnice, Fab. a Šeb. Jozefa,

miser. Jána kr. Bartol. 16. okt.
Cinká velká, šopr. et. stvrt.

po velkej noci, Šimona a Júdy«.
Czibak-háza, 31. mar, 30. máj.
v 15. sept. 18. nov.
Caba, békeS. stôl. 14. feb. 1. júl.
•^26. okt. po 3. ned. adv.
Cachtlce, 24. feb. neď.rog. Ladis.
v z^a. Jána, Uršuly, Tomáša.
Cát, 1. jan. Tela P. 10. okt.
*Cajkovice, ponď. po Marku a
v po Euníg.

Čakan, 24. feb. 18. sept. 25. nov.
Čakaturňa, 25. nov«
Caková, 11. jan. 30. mar. 29. jún.
Q<akvár, str. po okul. a po rog.

26. júl. 6- dec. 2. d. pred trh na
v dob.

Canad, 14. feb. 7. máj, 18. okt
vil. nov.

^atád, 12. mar. 1. máj. 15. okt.
Céfa, 20. mar. 2. jún. 24. aug.
v 11. deo.
Cenger, 24. apr. exau. 29. jún.

3. júl. 18. okt. 21. deo.
Ceprek, štvr. po mäsop. zel. št,

exau. Petr. Pav. Magdal. Michala,
v Stvrt. pred vian.
Cóka, mena Jéžiš, pond. týž. po
^velkejn. pond. po Tro. 29. s^t.
Congrád, 1. mar. 1. máj, 15. ang.

19. dec. deň pr. trh na dob.

455

Corna, 13. mar. 1 máj, 24. jún.
29* septemb.

Sardov, 1. jan. rog. 27. jún. 13. nov.
armoty, 6. jan. 2. febr. lät. 1.

máj, 24. jún. 20. ang. 29. sept.

1. nov.
Darovce, pond. velk. út. svätod.

20. ang.
Debrecfiif 17. jan. Ant. pást. 24.

apr. 15. aug. 9. okt. 2* dni pred

tým trh dob.
Dengelek, laet. 17. sept.
Derečka, laet. vstúp. P. 16« jún.

29. ang. 16. okt. 30. nov.
Detta, 6. máj. 12. sept.
Detva, 24. apr. 25. jún. 24. sept.

24. nov. deň pr. trh na dob.
Déva-vaAa, 17. jan. 15. apr. 5. júl.

12. okt.
Deveter, 25. jan. 1. máj. 6. ang.

1. nov.
Dežedce, i, máj. 6. ang. 1. nov.
Dežna, 19. mar. 14. máj, 10. sept.
Dindeš, 2. feb. 25. máj. 24. aug.

19. nov. 2. d. pred t. trh dob.
DIéseg, bihar st. 25. jan. 19. feb.

kvet. neď. 7. máj, Troj. 22. júl.

10. ang. 18. okt. 1. nov.
30. deo.
Divin^ novohr. st. 1. jan. 1, máj.

24. jún. 10. ang. 18. okt.
Dob pri Tise, 15. jan. 17. apr.

7. ang. 4. okt*

Dobrá 21. apr. 10. júl. 15. ang.

15. nov.
Dobronivá, Pavla púst., sv.Dncha,

pond. Troj., na Matúša.
DobsiDá 2. feb. 12. máj. 1. ang.

8. decembra.

Dolba, marm« st. 28. jan. 1. máj.

31. júl. 25. sept.

Domanižet 2. feb. neď. kvet. neď.

po Stanisl. pond. po navdt. P.

M. 15. aug. 17.. sept. 4. ned. adv.

3 dni pr. trh na dob.
Dorog, 8. feb. 29. júl. 11. nov.
DrechňoYf zempl. st. 29. máj.

5.^ sept. 6. dec.
Dubnica 9 24. feb. quasim. Jak.

Michala.
Dula, 25. jan. pond. po exaii. 2i.

jún. 22. júl. 8. sept.

Donapatiy, 19. feb. 15. apr. 29.

jún. 4. okt. 13. dec.
Dttnapentele, pond. pred Jar. pon.

po Troj. pon. pred 5. aug. po 1. adv.
Dnnaveče, 14. feb. rogáte, 26. júl.

29. sept.
'DIrnholee, pond. po 3 král. po

okuli, po jnb. po Bart. pond.

pred Brlg.
Ebendorf, krasov, st. 24. apr.

29. sept.
EČed, útor. másop. 6. dec.
Edelín, 2. feb. 2* júl. 15. okt.
Egeg, 2. feb. 29. jún.
Egersek, 1. jan. 14. feb. pond. pr.

kvet. vstúp. 15. jún. 22. júl. 18.

sept. 16. okt. 30. nov.
Elešd, v týž. pred vstúp, a pred

Mich. v týž. Lncie.
Erdtfbénye, 28. jan. 24. apr. 20.

aug. 18. okt. 8 trhy dob.
Erdôd, 12. mar. 21. júl.
Erdôsada, okuli, sv. Troj. 20. ang.

11. nov,
Farkažd, stre. po Troj. 18. ang.

I. okt. 4. nov. deú pr. trh dob.
Faéet, 6. jan. Tob. Petra Pav.

navát. P. M. véetko dľa st. kal.
FedVernek, kvet. ned.
Fekete Ardó, 24. jan. 4« aug.

Matúša, Katar.
Féleďháza, 20. jan. 27. máj. 18.

aug. 4» okt.
Filakovo, 6. feb. 25. máj. 24. aug.

19. nov.

F4^1dvár, 25. mar. svStod. str.

20. aug. 1. nov.

Ftired, pri Tise, 4. jan. 15. apr.

Markei^, 15. aug. 4. okt
FiizeS-ďarniat, 19. mar. Tela P.

15. júl. 16. okt.
Forrov, lO.jan. 25.apr. 15.aag.4.okt.
Frajäták, viď Hlohovec.
Fróna, 14. feb. miser. 2. júl.

20. aug.
Fatak, 5. apr. 17. aug. 6. nov.
Gáboltov (Hoboltov), 17. jan. 12.

mar. 25. máj. 16. jnl. 29. sept.

II. nov.

Oajary, okuli, exau. Tela P. Bar-

tol. 1. nov.
Galantha, Sv. Ducha, 20. aug.

456

Gbely, vnitr.it 25.apr., 23. mája,

30.8ept. a 25.nov. Trhy výkladné ,

obilné a dobytčie každého týždňa

▼ utorok.
Gedelov, 20. máj, 29. Jún. 1. okt

i 3. deo.
Gemer, 14. feb. út. pred velkn.

d. júl. 1. dec. defi pr. trh dob.
Gené, 15. jan. laet« 2* júl. 10. aug.

10. dec.
Góátl, 19. mar. 22. júl. 21. sept.

5. nov.
GOnc, 25. jan. laet, 2. jnl. 10. aug.

10. dec.

GradiSka stará, 29. sept.

Gnta, 1. j^. jndi. 26. jún. 21^ s^t.

Gyóma, (Ďóma), 10. mar. 1. jún.

15. ang. 15. nov.
llaefeld, 19. mar. 29. júl. 8. sept.
Hajóft, 28. apr. 26. júl. 10. dec.
HalaS, 28. feb. 29. júl. 15. sept.

19. nov.
Halásy, Mateja, 26. jún. 20. ang.

11. nov.

Hatié, mena Jéž. Jozefa, 15. jún.

15. júl. 1. sept. 5. nov. 13. dec.
Halmová. 1. jan. 24. apr. štvr.

pr. SV. Dnchom, 13. júl. 30. nov.
Handlová, 24. feb. 25. máj. í&,

júl. 20. nov.
Haniska, 24. apr. 7. júl. 14. sept.

21. dec.
Hannšovee, 6. jan. 14. apr. sv.

Dnch. 27. sept. 1. nov.
Hárka, 29. jún. 20. ang.
Hatván, 2. feb. 28. apr. 2. jún.

10. aug. 2. okt. 5. nov.
Hedervár, útor. velkon. pond.

po Tela P. a po nar. P. M.

týž. Alžb.
Heveš, 25. jan. 18. ápr. 18. jul.

24. okt.
Hidegkút, neď. kvet. Troj. 20.

aug. 11. nov.
Hlohovec, 25. jan. laet. 1. máj.

Sy. Duch, 29. jún. 10. aug. 22.

sept. 1. nov.
* Hodonin, prvý pond. pôst. ponď,

po rog. Vavr. pond. po Šim.

a Júdy.
Hodíág, 9. apr. 29. sept.
Hollé, 25. jan. nt. po quas. a

miser. rozp. apošt ut. po 20*

aug. 1. sept. 11. nov.
Hrabnilce,25.jan.2.máj.l5.júl.4.okt.
*HradlStie uhorské, druhý ut.

pred mäsop. potom. út. po 3 neď.

velk. po Markete, po nar. P.

M. a po Martine.
HradlStle, nitr* 15. júl. 11. nov.
Hamené, 6. feb. 25. mar. rogáte,

29. jún. 14. aept. It nov. 21. dec.
Hust, 20. jan. vel. piat. vstúp. P.

19. nov. dfa star. kal.
*Haatope£, Prokop, Nikdd. Ha

vel. (16. okt.)
Uybbe, v pondelok poobr. sv. Pav-
la, po Zvest. P. M., po T. P.,

poEgyd. a na Yšech Svätých.
Jáger, 10. jan. 12. máj. 29. jún.

7. júl. 29. sept.
Jankováe, 17. apr. ponď. pr. Bu-

dolf. 26. júl. 2. nov.
Jánošháza, 19. mar. sob. pred.

rog. a pred Bart. Leop.
Jásblrin, 25. mar. 10. máj, 15.

aug. 4. okt. 8. dec.
Jásladáň , 18. jan. 5. apr. '2. júl.

22. nov.
Jasov, rog. 24. jún. 29. sept. 13* dec.
Jelšava, 9. febr. 27. apr. Jána

kr. Egyd. Alžbeta.
Jezerné člerno, (Fekete-tóJ 25. jan.

15. júl. Vine. 16. okt.
Igal, 24. apr. 24. jún. 1. sep. 28. okt.
llaVa, Doroty, zvest. P. Mar. vstúp.

Tela P. Magdal. 1. nov.
Ipol-Sálka, 5. apr. 27. jún. 22. júl.

29. aug. 19. nov.

Ircgh, 6. jan. 25. mar. 26. júl,
10. aug. 14. sept. 12. okt. 13. deo.

IStvánd, 27. apr. 8. jún. 26. okt.

Ižak, 24. mar. 2. júl 1. okt.

Kalová, 24. feb. Tela P. 15 ang..
Matúša, 29. nov.

Kalov, út. mäsop. 24. apr. 27. sept

30. nov.

Kaloz, út. po kvet. neď. 2. júl.

29. sept.
Ka^ieniea, 2. máj. 22. jún. 18. okt.
Kanlža stará, 2. feb. ezaud. 15»

aug. 8. dec.
Kanlža nová^ ponď. pr. 1. májom,

pon. po 3. sept. 3. nov.

457

Káporaak, mena Jéž. TroJ. Ja-

knba, 1. nov.
Kapoivár, 10. jan. 25. mar. 25.

Júl. 1. nov.
Kapniany, 12. mar.
Karád, 17. jan. 13. máj. 3. júl.

25.. au^.
KaranSebeS, 3. máj, 7. okt.
Kf^kemét, 12. mar. 10. máj. 10.

ang. 20. sept. 25. nov. 2. dni pr.

velké trhy dob.
Kehalom, pon. po 3. král. remin.

ned* kvet. 25. júl.
Keménd, 15. lún. 1. ang.
Kepčio, 2. feb. 12. n\áj. neď. po

navdt. P. M. a po Šim. a Jú.
KereateS, Troj. 29. s^t. neďela

pred vian.
Kereatár, u Bodrogu, 24. feb. 21.

mar. 3. máj. 13. júl. 6. aug.

14. sept. 25. nov.
Kereatár, Sopr. nal. f pov. + .
Kermend, 2. feb* 25. mar. 24. jún.

6. júl. 24. ang. 8. sept. 18. okt*

11. nov. 13. dec.
Kermešin, remin. 21. sept. 13. dec.
KerteS, vstúp. P. 15. aug.
Keaiheť, 6. jan. zel. Štvr. vstúp.

P. Tela P. 10. aug. Matúôa

štvr. pred Márt.
Kesy, 24. apr. 15. aug. 8. sept

.6. dec.
Kežmarok, invok. 3. máj. 14. sept.

13. dec.
KiS Jeaô, 12. jan. 4. mar* 5. júl.

12. nov.

KiS KôrOá, 24. feb. 1. máj, 1. aug.

18. okt.
Kld Mária, ponď. po 3 kr. str.

po SV. Duchu, 8. dec.
Klá ntárton, ponď. po okuli, po

exau. 1. aug. Matúš.
Kts rj-Sálá», 19. mar. 25. máj,

Egyd. 1. sept. 11. nov.
Kláštor, 9. jan. pon. po SV. Duchu,

ned. po Mich. MikuláS.
Klenovec, 6. feb. 24. apr. 26. júl

26. okt
^Klobúky, pon. po Troj. a po

Vavrín.
Klakoo, 4. okt.
Kaezno (Gôazdo), pr. neď. po 3 kr.

kant. neď. pr. Jánom kr. Bartol.

1. nov. 3. ned. adv.
Komárno, 1. máj, 29. jún. 4. okt.

30. nov.
Komjatiee, 20. jan. 25. mar. 15.

máj, 15. júl. 6. aug. 28. okt
KomléS toln st 5. máj. 25. jún.

I. sept.

Ko$ice, 20. jan. 1. máj. 27. jún.

15. aug. 19. nov. Pred tým celé

2 týždne trh na vlnu.
Kostolany, nitr. st. ned. kvet.

vstúp. P. 10. aug. Matúáa.
Ktfvežd, judi. 5. máj, 27. jú^.

II. nov.

Krásna borka, 25. jan. 10. aug.
30. nov.

Kremnica, štvr. po Jure, 2. aug.
átvr. po Miohale.

Krompách, 14. apr. 21. sept.

Krnpa, 24. apr. 21. sept.

Krupina, Doroty, kvet. neď. exad.
29. jún. 24. aug. Sim. a Júdy,ne.u
pr. vian. 3 dni pr. trh dob.

Knbin dolný, sexag. ned. kvet.
24. jún. 8. sept. Alžbety, vždy
nasl. pond. a kaž út od Katar,
do ned. kvetnej trh na do-
bytok.

Kabín, v ban. 5. máj. 7. nov.

Kndrlca, 1. máj. 16. okt.

Kola, 22. apr. 24. jún. 6. aug.
18. nov.

Kún UedeS, 2 feb. 13. jún. 26 .
11 .aug.okt.

Kún Karcag, Mateja, Markety,
29- sept 12. dec.

Kón Sz. Márton, 14. febr. 22. máj,
22. aug. 11. nov.

Knrlma, 25. jan. 1. máj. 15. aug

29. sept. 28. dec.

Kóty, vždy v atredu^^^ ^^^ 23. jan.

24. apr. 13. jún* 5. ang. 29. sept.

a 19. nov.
KIkInda velká, 24. apr. neď. po

navit. P. M. po Sim. a Júd.

30. nov.

* Kyjov, ut pred palm. ut svfi-
toduä. ut po anj. st^ráž. 1 ned.
adventná.

Kýsek, invok. laet 1 neď. po Troj.
1. sept. 21. okt

458

Lednlca,. Togite, Jak. Michala, neď.

po Miknlášj.
Legrad, 24 ang. 1. doy.
Leles, 6. jan. Bened. nal. f dO.

ang. pov. t, 19. nov.
Lendva, 28. okt.
Leopoldov, okuli, exaa. i3. júl.

21. Bept
Letene, Mateja, zel. štvr. 22. júl.

4. oktob.
Leváry vefké, pon. po 3 král.

Behora, pon. po rog. pred Jak.

Matúša, pon. po Vavr. a po

Martine.
Levice, 6. jan. pon. po jud. Tela

P. 25. júl. 29. sept.
Levoča, 1. jan. jnd. 2. júl. 16. okt.
Libojiea, út. velkon. a svätod.

15. júl. 5. a 25. ang. 2i. sept.

28. okt.

Lipiany, íiriš. sob. pr. kvet. neď.

deň pr* sv. Dnohom 29. ang.

25. nov.
Lipová, 12. máj. 23. júl. 20. ang.

25. nov.
Léna, 25. jan. 1. máj. 16. aug.
Lovad Biríň, 24. feb. 22. apr.

21. jún. 21. sept. deň pr.

trh dob.
Lnbiea^ 2. feb. 2. júl 1. nov.
Lnbietóvá, 2. feb. 1. máj. 22. júl.

29. sept.

Lobová, sexag. neď. kvet. exand.

2. júl. 15. ang. neď. po 16. okt.

a 6. dec.
Lnéenee, Valent. Stanisl. 2. júl.

pov J S, f, Judita.
Ludbreg, 2. sept.
LahoiB, 10. feb* 10. m^j, 2. jún.

21. okt.
* Landenbarg, U Breclava, Jnra,

8. Eept.
Lapéa, uenieeká, 25. jan. 24. apr.

24. jún. 21. eept. 21. dec.
Lopéa slovenská, 6. jan. septnag.

SV. Ducha, Jakuba, 4. okt
Máda, zempl. kvet. ne d. Ladlsl
Háda, sabol. rog. 18. júl. 27. ang.

17. dee.
MadaraS, 25. jan. vstúp. P. 25.

júl. 2 6. okt.
M ijei^h ov, 6. feb. 17. júl. 6. ang.

Maklár, Dorôt. Troj Demet. 2.

dni pr. trh dob.
Makov {Mákó)j po jud. 24. jún.

19. aug. J 9. nov.
Malacky, 24. feb. ut. pred velikon

nal. f, i^t. po SV. Duchu, piat.

po Bohum. Porciun. pov f, Márt.
Malé Komárno, 4. okt.
Malé Topolčany, 6. jan. 22. mar.

1. máj* 24. jún. 24. aug. 25. nov.
Malý Varadín, vždy ut. v. treťom

týi. mesiacov: mar. Jún. sept
a deol deň pr. trh dôb.
Marcaltov, 25. jan. Vitál. 10. júl.

£mer.
Martinsberg, 2-hý deii po vel.

noci. 22. aug. Martina.
MártonváiSár, 25. mar*
Maraéa, kvet. ne. 24. aug.
Matejovce, 6. feb. 8. jún. 6. aug.

19. nov.
Mecenziýf hor> 5* apr. 31. júl.

3. dec.
MecenEiýf dol. zel. štvr. 2. júl.

8. sept 1. neď. adv.
Meder, vel. 25. jan. 6. aug. 6. dec.
MezO Túr, 1. jan. 1. máj. 1. aug.

I. nov.

Michalovce, zempl. 2. feb.' palm.

6. aug. neď. po Fran. 5* okt
Ml^ke, 3. máj. 14. sept 8. dec
Miška, 27. mar. 2. júl. 15. aug.

6. sept 18. okt 25. nov.
Miškovec, 16. feb. vstúp. P. Samuel.

18 okt- 16. dec.
Myjava, str po obr. Pav. po Joz.

po sv. Duchu, po Jak. po nar.

P. M. po Šim. a Júdy, po Mikul.
Mníšky (Einsieäl), 16. apr. 10.

júl. 6. dec.
Močonok, 28. jan^. 20. mar. Ladisl.

Bártol. UrŠula, Kliment.
Modra, 2. feb. miser. 2. jús« neď.

po Bart. Matúá, 11. nov.
Modrý Kameň, 25- jan. 12. mar.

24. apr. Tela P. Egyd. 11. nov.
Moháč, Mateja, 17. apr. 24. jún.

II. nov. 21. dec.

Mokrín, 14. feb. 21. máj, 27. aug.
Moor, 27. apr. Troj. Martina, deň
. pr. trh dob.
Monor, 12.mar. 1. jún. 18. aug. 8. deo*

459

Moravee velké, 2. júL

Moravce zlaté, nt. pred 2. feb. pr.
neď. kvet^ neď. pr. Jurom, pr.
Petr. Pav. pr. Jak. pr. Mich. pr*
VŠ. Svat. a pr. Tomášom.

Mošoň, j 3. jA]. pon. po Fran.

Mošovcé, 20. jan. 7. máj, 21. sept*

I. nov. V pôste každý utorok trh
na dobytok.

Mankáé, 6. jan. 9. mar, 24. apr.

Bv. Ducha, 29. aug. 1. nov.
Naď Berezna, 15. feb. piat. pr. sv.

Ducb. 2 dni pr. Bart. a Alžbet.
Naď Karol, 6. jan. sv. Duoh, 14.

sept. 1. nov. 11. dec.
Maď Kata, 26. jan. 24. spr. 14.

septembra.
Naď Lak, 18. apr. 29. aept.
Naď Udvar, 9. jan. 16. apr. 6. aug.

29. sept.

Nánéá, zel. štvr, Jakuba, Demetria,

30. nov.

Námeatovo, pon. po 1. neď. po
^ 3. král. 12. mar. 13 dec.
Nárhid, Troj. 1. sept. i 3. dec.
Nárožde, 24* apr. 26. júl. 9. sept.

24. november.
Naavád, 24. aug. 5. nov.
Mék, 24. máj, pon. svätodušný.
Nemce, hont. st. mena Jéž. 28.

apr. pred Troj. 6. aug. 1. nov.
Nezider, jud. 26. júl. neď. po Egid.

po Havl. a po Míkul.
Nireďház, 10. jan. 26. máj, 8. sept.

13. dec.

Nitra, 10. jan. okuli, Tela P. 2.

júl. 28. okt. 2i. dec.
Nová Baňa, 1. neď, po 3 král. vstúp.

P. 24* jún. 8. sept. 1. nov.
Nová Ves (IgU), 26. feb. 15. aug.

II. nov.

Nové Mesto nad Eys. pon. pr.
DorQt. str. po popol. str. pon.
po Jure, pon pr. Jak. pon. pr.

14. okt.

Nové Mesto nad Váhom, vždy v

pond. po: septg. remin. velikejn.

Troj, Prokop, nar. P. M. Mich.

VŠ. Svat. a pon. pred Yian.
Nové Zámky, 14. feb. kvet n.e.

1. neď. po Troj. Klim. Lucie.
Novoselo, 25. feb.Troj.l4.sept.l.nov.

Nový Be£ej, palm. 7. aug. 8. okt
Nový JSad, 20. mar. 19. máj. 10. júl

21. okt.
Onod, 3. jan. 19. mar. 10. má).

3. júl. 4. okt. 2. dni pr. trh dob.
Oravlea, 3. máj. 14. sep. 26. nov.
Orosi, 19. mar. zel.štv.6. aug. 6.dec.
Oslany, ned kvet. ňeď. po: Fil.

a Jak. po Stef. kr. po Mikul.
Ostrihom, 2. feb. 12. mar. 25.

máj. 22. júl.
Ostrôvo (Sgigetvár) 24. apr. 13.

jún. 29. sept.
Ozďaay, 14. feb. 7. máj. 13. júl.

10. aug. 30. nov.
Pakd, 16. máj, 15. sept,
Paláiika báč. st. kant. BartoL
Palota, vespr. 1. neď. po 3 kr.

6. aug. Lamb. 11. nov. 8. dec.
Pančova, 29. jún. 15. aug. st. kaK
Pankota, 3. máj, 1. aug. 15. okt.
Parkan. 23. apr. 24. aug. 28. okt.

15. dec.
Papá, 2. feb. 25. mar. Troj. 2. júL

15. aug. 8. sept. 8. dec.
Pastúehov, ut. po neď. kvet. 21.-

jún. 10. aug. 21. dec.
Pééka, 9. máj. 14. sep. v ponď.
Péévárad, Jura, 15. aug.
Pečah (Pätkostoly). 2. feb. týž. po

SV. Duchu, 20. aug. 25. nov.
PeUy Jozefa, Medar. zťatie Jána,

Leopolda.
Petrovec, 11. mar. 13. máj, 26.

aug. 11. nov.
Pezlaok, 6. feb. ut. velkon. ut.

svätod. 22. júl. Augusti. Frant.

5. nov.
Pllíá, 5. jan. 5. apr. 5. júl. 5. okt.
Píakafeld, Jura, 24. jún. 24. aug.
Pleštany , vždy v štvrtok pred

fašangy, pr. velkou nocou pr.

15. májom, 13. jún. 20. aug. 28.

okt. a pred vianocmi ; deä pr.

tým trh dob.
Plavec, hned po 3 kr. Jozefa, 13.

júl. U. nov. vždy pond.
Pleáivec. 22. feb. 10. apr. 17. sept.
Plieáovce, 12. mar. 15. júl. 1. okt.

29. dec.
Podhradie, spiš. stredopôst. deň

pr. vstúp. pr. Tela P. 8.sept.8. dec.

460

Podollnee, obr. Pav. jnbil. 2-hý

r n. po Troj. pon. pred navát.
M. a pred Sim a Júd.
Poprad, piat po jad. 15. okt.

6. dec.
Pravno nem., remin. Jak. neď.
po zťa. Jána^mer. Tomáša, týž-
deň pred tým trh na dobytok.
Pravno, slov. ned. po Rehor. rog.

24. júl. neď. po Havl. 4. dni pred
tým trh dob.

Prédmier, qnas. pon. po Janu krst.^

4. neď. adv.
Prešov, 28. jan. 3. mája , na sv.

Troj. 10. ang, 14. sept. 30. nov,

v pôste každý pondelok trh na

dobytok.
PreSporok, Fab. Seb. laet. vstúp.

P. 2. júl. 10. ang. Micha a, Lucie,

deň pred tým trh dob. 1
Prievidza, 20. jan. 19. mar. 3. máj.

. 10. ang. pov. f, Lukáša.
Praské, 12* mar. 24. apr. 24. jún.

11. aug. 19* nov.
PdchoVy pon. po nov. roku, po
' velkéj no. po exau. po Mark. po

povýš, ť po Všech Sv. Stvr.

pred výkl. trh dob.
Pakanec, septu. neď.' dev. Jura,

navšt. P. M. Egid. Mikul.
Patnok, 2. feb. neď. kvet. í. nov.

21. dec.
Ráb . sťr. po neď. kvet. str. pred

Tela P. 22. júl. 8. sept. 19. nov.
Ráckevi, 25. jan. 24. apr. rozp.

apošt. 5. nov.
Radošovce, 2. jan. 14. feb. 24. apr.

4. sept. 25. nov.
Radvaň, Stanisl. 3. neď po Troj.

8. sept. (velmi povestný) 30. nov.
Rajec, pon. po Mat. po Jure. po

Ladisl. po zťa« Jána, po Urš.

po MikuláŠi.
Rakytany, 2. feb* 25. inar. navšt.
' P. M. 15. aug.
Ratková, obr* Pav. nal f. 20. ang.

13. dec.
Reelmica* laet. Markety, 24. aug.

25. nov. deň pr. vian.
Rékáš, 24. feb. 24. jún. 1. nov.
Revúea velká, Jozefa, 13. jún.

Matúša, 16. dec.

Rybník pri Hrone , 2. feb. 24. Jún.

14. sept. 4. dec.
Rymavská 8obota, 6. jan. nedela

'kvefcná , 15. máj, Markety/ zfatie

Jána, Uršule, kántry pred vian.
Rymaséé, 24. apr. Tela P. 29. aug.

23. sept.
Rožňava, 19. mar. 19. jún. 19. sept

19. dec.
Rnma , 10. jan. 21. mar. 27. jún.

26. aug. 15. okt
Ražomberk, 7. jan. 19. mar. vstúp.

P. 29. sep. 1. dec. od 3 kráfov do

velkejn. každý štvrt. trh. dob.
Rast, 22. mája, 2. aug.
Sabadka, 24. apr. 16. máj, 8. sept.

Šim. a Júdy.
Sabad Sálaš, 31. mar. 7. júl. 28. okt
Sabinov, 24. feb. 24. apr. 24 jún.

povýš, f, 7. dec.
Salač, 9. mat 7. jún.2. aug. 29. dec.
Sala Egerseg, 14. feb. ne. kvet

1. máj, SV. Duch, 22. júl. 1. sept

1. nov.
Salonta, 33. jan. Troj. 11. nov.
Sántó vel. zel. štvr. 13. júl. 4. okt

6. dec.
SarvaS, 24. feb. 24. jún. Lukáša,

Tomáša.
Satmár, 2. júl. 29. sept 15. nov.
Sebechleby, 25. jan. 1 máj, 24. jún.

Magdal. pov. f, Kataríny.
Sedany, 24. jan. 12. mar. 24. apr.

13. jún. 15. júl. 29. aug. 25. nov.
Sečovce, 12. mar. 15. máj, 22. júl.

29. sept 11. nov.

Segedín, 5. máj, 31. júl. 10. okt.

30. nov. počína sa v ponď.
Semerovce, 17. máj. stredu po 8.

septemb.
Sene, 6. jan. kvet neď. 25. máj.

13. sept 18. okt
Senica, pond. po okuli, miser. neď.

po Tela P. pon. pred rozp. apošt.

Augustín. 2-hýpond. po Miohale,

Alžbeta, Tomáš.
Senteš, 2. feb. 24. apr. 22. júl. 2í.

septemb.
Séplak, Jura, 1& aug.
Sereď, 2. feb. 15. máj. 24.jún.l5. okt.
Seredna , 2. máj. 13. jún. 22. júl-

5. nov.

461

Sexard, neď.kvet. vstúp. P. 2.JÚL
14. sept i9. nov.

Sielniea; 3. február, okuli, 1. máj.
25. jún. 2. nov.

Siksavá, 6. feb. 1. máj. 22. júl.
8. sept. 16. nov.

Siladice, 6. jan. itvr. po inv. zel.
štvr. dtvr. po sv. Duchu, po 8*
sept po Lu. po vian.

Širák, 24* feb. 15. máj. 8. sept.
25. nov.

Ôkaéany, Fab. a Seb. Otdrich.

Skalica, 2 deň po Hrom. ut. po
remin. ut. po rog. 2. Júl. Jak.
8. aept. 1. nov. 13. dec

Smižany, 2. feb. quasim. 29. júl.
29. septemb.

Sobosloy, neď« kvet. vstúp. P.
2. júl. 26. okt

Sokola spišská, 6. jan. Jura. Bar-
tolomeja 1. nov.

Sobótifitie, 24. feb. pon. yelkon.
15« aug. Matúš. Luk. 8. dec.

Sombatheŕ, sezf^g. Jura. Troj.
8. sept 30. nov.

Solnik , 24. feb. ystúp. P. 1. jún.
8. sept. 5. nov.

Stará Tura , vždy v utor. po jud.
po vstúp. P. po Janu krstit. po
d 5. ang. po Michale a po Kata-
ríne.

Stará Ves, neďela kvet 29. jún.
24. okt 8. dec.

Staré, 22. jan. 24. jún. 26. júl.
28. sept 30. nov.

Staré Hrady, 6. jan. 5. máj. 2. aug.
21. sept. 28. okt.

Starý Badín, 16. feb. 25. máj.
15. aug. 1. nov.

^Strážnica, út. po Doro. út pred
SV. Duchom, po navát. a obeto-
vaní P. M. 2-hý utorok po po-

vys. t.

Streda pri Váhu, 2. feb. Í5. máj.

24. jún. 15. aug*
Stropkovo, 2. feb, zel. štvrtok

vstúp. P. Tela P. 13. júl. 24.

ang. 28. sept. 13. dec.
Stupava , zel. štv. 1. máj. 25. jú^,

20. aug. 6* nov. 21. dec.
Sni^any, 3 krát 24. apr. Žoiie.

25. júli. 8. sept 2. týi po Mich.

Sv. Benedikt 25. jan. 21. mar.

út svätod. ned. po Egíd.
Sv. Jar, 28. feb. 25. apr. 26. jún.

5. sept 5. nov. 21. dec.
Sv. Jany, 20. jan. po jud. 24. jún:

29. aug. 28. okt
Sv. Kríž, pri Hrone, týž. po Hrom»

po Juru, po Janu krst po 15.

aug. po Mich. po obet. P. Márie.
Sv. Martin v Turci, 24. feb. zel.

štvrt pon. pred. sv. Duchom

Vavr. Bartol. Martina.
Sv. Michal žel. st kant. Bartol.

29. sept ^

Sy. Mikuláš v Lipt. remin exau»

24. aug. Mikuláš.
Sv. Mikuláš vKunš. 3. feb. 16. máj.

22. aug. 29. dec.
Sv. Mikuláš , toront st. 5. apr.

5. júl. 25. okt
Sv. Ondrej u Budína, 5. máj. í.

aug. 20. okt. deň pr. trh. dob.
Syhoť, mäsop. sv. Duch. Eliáš,
y Mich. dla st. kalend.
Saliy, pri Ipli , 24- feb. 21. mar.
v 19. máj. 4. aug. 22. sept. 3. nov.
Šahy, žel. st. 15. máj. 15. aug-
^ 2i. sept 5. nov.
Sándorf, pon. po kvet. neď. útor.
v svStod. Bartol. Lukáš.
Sarluhy Yeíké , po ned. kvetnej,

po Exaudi, navštív. P. M., po

Stefanu kr., pred Matúšom, str.

po Všech Sv&tých a str. pred

Vianocami. .
Sárošpatak, 8. mar. exau. 27. jún.
w 10. aug. 8. dec.

Sáryš, laet 15. júl. 15. aug. 11. nov.
Saštín, 25. jan. 19. mar. Stanisl.
, 6. aug. pov. t> Havla, Ondr .
Siklóš, 10. mar. Troj. Í5. august
^ 30. nov.

Símontorňa, laet exau. 4. sept
v 3. nov.

Somorín, 2. mar. 24. apr. Heleny,
^ 29. aug. 1. nov.
Sorokšár, 25. mar. 2. jún. 29. aug.
v 1. nov.

Šurany veľké, 25. jan. 1. máj.
v 10. aug. 2. nov.
Svedlér, neď. po Markete.
Tarifa, remin. 3. maj. 11. nov.

462

Tarcal, 2. feb. 12. mar. 7. maj.

6. aug. 29. aepi 11. nav;
TardoSked, 26. aag.
Tata» po velkejn. po> sv. Dnohu

29. ang. 5. nov.
Tekov (Bart)^ invok. vstúp. P.

8. aept. 11. nov.
Temerin, 25. feb. 5. máj. 4. aept.

22. nov.
Temeivár, 19. mar. 1. júa. 29. aept

17. deo.

Teplica trenč. 19. mar. 29. jún.

1. aept. 8. deo.
Teplica, spiš. ezan. 29. aept.
Terekeš, 10. jan. 5* máj. 1. ang.

13. okt.
Tihaň, 24. apr.
Tisovec, 17. jan. 19. máj. 10. ang.

£mer.
Tokaj , 25. mar. 24. jún. 22. aept.

25* okt 21. deo.
Tolna, atreda pred Jnrom. 3. máj.

3. jún. 20. ang. atreda pr. Matú-
šom, 5. nov.

Topola, 18. apr. 13. júl. 4. okt
TOrOk Sz* Niklés, 17. apr. 26. júl.

4. okt

Továrnik, Mateja, 14. sept.
TrebiSovce , Pav. pnat. Gk>ttiiard.

Petra v ok. 13. okt.
TrenélB , 8. feb. pon. po jnd. av.

Dnchn, 2. júl. 1. ang. po v. f,

Lnkááa, Ondreja.
Trnava, U. a 15. jan, 22. a 27. feb.

19. a 24. apr. 14. a 19. jún.

26. a 31. júl. 80. ang. 4. aept.

18. a 23. okt. 6. a 11. dec
Tmovec, Mateja, av. Dncha, Yavr.

Havla, Lncle.
Trstenná, pon. po Dorôt Jura,

út svätod. 16. júl. 16. ang. pon.

po Márt
Tokár, 11. jan. 4. mar. Pordna.

4. okt
Torany , 5. jan. sv. Dnch, Emer.
Túrkevl, 10. jan. ne. kvet 1. jún.

1. ang.
Tvrdošín, pon. po obr. Pav. 1. máj.

povýš. t> pon. po VŠ. SvStýefa.
Udvard, neď. kvet. 14. aept
UJhely (Sátor-Á.), neď. kvet 2. júl.
, 1. sept. 5. dec.

VJlak, nitr. 1. jan. 25. mar. Prem.

, K. Pána.
VJlok, pri Tise, 9. jan. 5. angaat.

, 15. nov.

Spéé, 4. apr. 10. ang. 28. okt
lod, šopr. 19. mar. vstúp. P.

29. jún. 20. sept.

Urnínce , jod. vstúp. P. 30. sept

30. nov.

Užhorod, 25. jan. ne. kvet. 7. máj*

25. júl. 29. sept.
Vacov, str. pred ne. kret 2. júl. id.

okt. týid. pr. vian.
Vadkert, 1. jan. 25. apr. 25. júl.

24. sept. 3 dni pr. trh dob.
Vija> 1. ang.
VarSany, 26. okt
Varin, vždy v pon. po : Fab. a

Šeb. po laet po Tioj. po Mar-

kete, po nar. P. M. po 1 neď.

adventnej; 3 dni pred trh na

dob.
Vášárbef , vespr. 18. mar. 8. júl.

15. sept 16. deo.
VáSárkef (Hold-UtMÔ), m^a Jéž.

Tela P. 15. ang. 15. okt.
Váäárát, prešp. 22. feb. 15. jún

20. ang. 15. okt
Vážoň vel. invok. 3. máj. 24. jún.

pov. t. 2i. deo.
Velká, spiš. 28. jan. út. po neď-

kvet 6. júl. 10. okt
Velká Baňa, Jozefa, Tela P. 20

ang. út. po Martine.
Velká Ida , út. po jnd. 26. máj,

2i. sept 22. dec.
Velká Kikinda, nar. P. Márie tk

star. kalend.
Velká Slatina, 31. jan, Troj. Márt

deň pr. trh* dob.
Velká Ves, vždy pon. po 3 král.

po Mateji, po Jnre, po Jakube,

po Miehale.
Vélké Orosy, 19. mar. zel. štvii

6. ang. 5. dec.
Velké Topoléany, 17. jan* 12. mar.

6. máj. pon. po Trojici, Magdal.

Bartol. Matúša, Leop.
Velký Beékerek, vstúp, P. db

star. kalend. 11. okt.
Velký Kôriiá , 5. mar. 27. api^

27. jún. 26. okt

463

Zemlln, 6. feb.

Zemplín, 4. jan. Mateja, 30* nov.
Zenta, 17. aug. 19. nov.
Zombor, 25. mar. vstúp. P. na

nebove. P. M. dfa star. kalend.

1. nov.
Zvolen, neď. po 3 král. Mateja,

zel. Stvr. Tela P. 4. sept. Alž-

bety, Tomáša.
Žabokrel^, zel. štvrt. str. pred

vstúp. Ŕ út po Tela P. pov. f
Zambek, 4. feb. 10. apr. 24. jún«
,29. okt.
Zarnovlea, vždy pon. pô Fab.

Šeb. po Troj. po Jaknbe,
Železné Mesto, vždy pon. po
^ okuli, exan. Petra v ok. MatúS.
Žilina, pon. po Dor.^po bíel. neď.

Fil. Jak. Tela P. Stef. kr. pov.
^t, Havla, Lucie.
Zo!t, vstúp. P. 16. aag. ÍL nov.

Velký Varadín , 6. jan. Tela P.

2. júl. 1. sept 4. okt.
* Veselé, út. po palm. str. po Troj.

út. pr, Anj. stráž. 2-hý út. v

advente.
Vesprinii 6. jan. 12. mar. Flór.

10. aug. 8. sept. 6. dec.
Vlachy pon. po septu. út. veli-
kou. 24. jún. 6. nov.
Vráblany, sexag. miser. 1. aug.

25. nov. 21. dec.
VranoYo, 24. feb. Jura, 2. júl. 20.

aug. 9* dec.
Vŕbové, nitr. 2. jap. pon. po sexag.

palm. po kant. piatok pred tým

trby na dob.
Vrbovee, nitr. vždy pond pred:

obr. Pav. judik. kant. Ján. kr.

nar. P. M. a pond. po Vš. Svat.
VrSee, pon. velikon. v star. kal.

Šim a Júdy.
Zborov, 24. feb. zel. štvrt. 27: jún.

2e. aug. 28. okt. 28. de c

C. kr. maidát o jarmakoeh.

c. kr. mandát prikazuje, aby jarmaky, ktoré na nedeľu alebo iný za-
svätený sviatok pripadajú, na druhý deň, a keby i ten bol sviatok,
na tretí deň boly preložené.

Roiluštenie Hádok a Rébusov <

a) Hádok:

1. Sebe rovného ; 2. Svet, rok, mesiac, deň a noc;
3. Hlas od kľúča ; 4. Myšlienka, živá obraznosť, lebo t mj-
Slienkach hneJ môžeme byt v B. Bystrici, v T. Sv. Martine, v
Budíne a t. ď. ; 5) Že umrel ; 6) Žobrák, lebo ten má núdzu
a núdza láme železo ; 7) žobrácka.

b) Rébusov:

1. MATICA naSa.

2. Sadla mnSka na konárik,

Otriasala kvet:
Načo si mi, moja milá,
Zaviazala svet?

3. y Urém poli lipa osamelá,

Na níž bouŕ svýoh blesku strely metá :

Stojí SLÁVIE. J. E. VOO0I.

Obsah Národnieho Kalendára 1867.

Btrana
Kalendár.

Rozloha kalendára na r. 1867 . 3
Shyíezdenie alebo konStellácie . 5
Znaky kalendárske ..... 6
Zemskí patrónovia krajín. . . 7
Kalendár židovský . . . . » —
Kalendár : katolícky , evanje-
lický a pravoslávny; ku jednot-
livým dňom jeho pridaný je
beh mesiaca podľa znamení
zvieratnika , stav strojových
hodín na poludnie, východ a
západ slnca i mesiaca, jako i
číslo : koŕko dní ubehlo už od
nového roku. Okrem tohomá
každý mesiac; mesačné štvrtí,
postavenie vätáích planét : La-
dy, Paroma a Hladoleta, jako
i všeobecnú povahu mesiaca;

strana 8 do 31

Všeobecné počítanie času 1867 . 32
Hlavné doby dejepisné ... 33
Priehíirt slnečnej sústavy . . 34

Asteroídy : 35

Periodické kométy 37

Zatmenia roku 1867 .... 39
Hvezdárske čiastky r. 1867 . . 40
Hodiny na poludnie .... 41
Bovníca času na rok 1867 . . 43
Priehfad sviatkov roku 1867 . 45
Tabulka 35 tvárností roku . . 46
Jak často velikánoo ná ten istý

deň pripadá ?...'.. 47
Na ktoré týždňové dni pripadá
t. r. všetkých 12 nepohnutef-

ných sviatkov ? —

Pôsty prikázané 48

Sviatky a pôsty a cirkvi pravo-
slávnej (staro verskej) . . ' . —
Záverečné poznamenania kalen-
dárske 50

Strana
Články samej knihy.

/. Dýchanie a obeh krve ludskej 54

I. O dýchaní fudskom ... 55

II. Obeh krve v ľudskom tele 76
II. Priroda a priemysel ... 93

10. Roíník má byť priemyseí-
nikom ""

11. Pozaha pôdy • • - • • ^^

12. Hnojivo ••••'• Xi

13. Zelené hnojenie . . . . y»

14. Hnojivo minerálne • . . 100

15. Vápno 101

16. Slín 102

17. Sadra -

18. Popol lOá

19» SoI ""

20. Fosforit • —

IIL Huby v prirode a hospodár'

štve domácom 104

I. Huby prachovité ... 108

n. „ vláknité .... 111

/F. Pestovanie a dorábanie cukru 117

F. Maťko sío Slovian rozpráva 122

Kap. 1. Protineuctekzosnulým —

„20 paškrtníkooh ... 125

„ 3. O závisti ..•..• 128

„ 4. O hnevivosti • • • • í^o

„ 5. Sretnutie B vandrovným 132

I 6. Maťko v kostole spieva 135

• 7. Rozprávka o Mrvinov-

coch .• 137

„ 8.Dohovor Maťkov s tými,
ktorí medzi slov. náro-
dom žijú, ale o jeho do-
bré nestoja . • • • l^í
VI. Slobodné a král\ mesto Zvolen IbU
VIL Izaslavy veVhy vojvoda slov* 19W
VIIL Veselinovc dobytie Muráňa 207

I. Menoviny v Jelšave . . —

II. Ženská vláda na Muráni 215

III. Láska dobýva zámok . 223

465

i I

1«

111

iií

strana
IV, Ženskej Isti bárs jaký pev-
ný hrad neodolá . . . 232

IX. Vďctcná pamiatka mu£. našim 251

Juraj Fándly 252

Juraj Tvrdý . . . . . . .254

Ctiboh Zoch 262

Leopold Bruck 266

Karol Kuzmany 270

X. Matičné hody roku 1866 . . 277

XI. Menoslov hodnostárov, úrad-
níkov a výhornikov Matice Slo-
venskej 286

XII. Nektoré z poslednorocnýeh
znamenitejHch udalosti . . v 288
I. Historický pohľad na snem

uhorský roku 186^6 . . . —
IL Výbuch ohnivý v mori

gréckom 3tl

i. Neustále premeny površia

z%me našej —

% Učenie o podzemskora ohni 314
3. Ohnivé výbuchy pri ostrove

Santorine 3i9

III. Trojí tohoročný nepriate! 328
1. Vojna roku 1866 .... 329
2- Historické upomienky a anek-
doty z minulej yojfly ♦ • • 363
3^ Nečo o cholere vôbec a o
jej tohoročnem zúrení na Slo-
vensku zvlášte ....... 379

XIII. Kronika ostatného roku * .389

XIV. Nektoré nové vynálezy • . 410

XV. Domáce rady ...... 412

Strana
XVI Všeličo* .•.•..-. 417

XVII. Zábavnica • ♦ 427

I. Básnická záhradka • • • . --

Roky a veky —

Matičnej družine ....... 430

Zas sa mračí, zase žiale . • . 431
Nehorekuj Slovák ! • . . . . -432

Juhoslovanom —

Pieseň lúčfvá valacha, k voj-
sku odvedeného . • : • • 433
Gemerská o Mikulášovi Šubi-

éovi Zríňskom —

Slováci v predposlednej talian-
skej vojne 434

Dva ven e —

Päť piesni M. Tomaškoviča * - 435
Piesne prostonárôdnie .... 437

IL Anekdoty ...... 440

a) Obsahu dejepisného • . . . —
h) Obsahu povšedného . . • . 443

III. Bájka . 44ť»

IV. Hádky 447

V. Rébusy ..... -448

VI. Počtová hra 449

XVIII. Prídavok Národm,ieho Ka-
lendára . ♦ . .... 450

1. Rodoslovie najjasn. cis. kr.
rakúskeho panujúceho domu —

2. Kalendár na 10 rokov • , .451

3. Soznam výročných trhov ci

- jarmakov • . 453

Rozlúštenie Hádok a Rébusov 463

\í

mi ť

Í5

Zuačiiejsie chyby.

Struna 32 r. 2. miesto 1866 má stáť 1867.

„ 115 „ 10 od spodku miesto: hnijúcich lodyliách

hnijúcom ovoci.

má stáť:

9i;Ĺo^ ri^ ľaká rjä l>£^sCr/.c

X^tm^K^^^^M- /i.^-^-^- t> ^. Ä^-rtri^

[

■.Uft>'.C^^^ fi' /i^^.l- o/? JhrfC*

'){a^m4t?ľ/pCC%cIL Fo/uz^ tp ó. J^2/rčrí(iĹ

Internet Archive Audio

Featured

Top

Images

Featured

Top

Software

Featured

Top

Books

Featured

Top

Video

Featured

Top

Mobile Apps

Browser Extensions

Archive-It Subscription

Save Page Now

Full text of "Národní kalendár : na obyčajný, 365 dní majúci ; rok po narodeni Krista Pána 1866"

See other formats