PRAKTICNY
SLOVENSKO-ANGLICKY
TLUMAČ
THE PEAOTIUAL SLOVAK
AMERICAN INTERPRETER
I
»
k snadnému a rýchlemu
naučeniu sa angličtiny
Pre Slovensky ľud v Amerike.
Sostavil
P. DOJÁČEK.
i 660 Main Street,
Winnipeg, Canada.
l_^ ^N . ^J^ r i^-
PRAKTIČNÝ
SLOVENSKO-ANGLICKY
TLUMAC
THE PRACTICAL SLOVAK
AMERICAN INTERPRETER
k snadnému a rýchlemu
naučeniu sa angličtiny
Pre Slovensky ľud v Amerike.
G. KLEIN & SON '
72 Park Place
NEW YORK CITY
Copyright 1905
PREDMLUVA.
Každý prisťahovalec má sa vynasnažovať, abý
sa čím skoršie a čím lepšie naučil anglicky.
Kto zná anglicky, ten ďalej zájde, aj skoršie
polepší si svoj stav.
Anglicky hovoriaci robotník má vždy pred-
nosť, aj lepšiu plácu skoršie obsiahne.
Anglická reč je ťažká, najmä pre svoju zvlá-
štnu výslovnosť, preto sa ju treba učiť usilovne z
knihy i cvičiť v živej reči.
Náš ľud cítil už od dávna potrebu knihy, z
ktorej by sa snadno a rýchle mohol naučiť angli-
cky. To ma pohlo k vydaniu tohto "Praktičného
Tlumača," v ktorom som všetko zrczumitelne,
krátko a jadrne napísal, aby každý Slovák, aj
nezvyklý učiť sa reč z knihy, všetko bez ťažkostí
pochopil. Napísal som všetky vo všeobecnom
živote potrebné mluvničné pravidlá, výrazy a
rozhovory, a priložil som aj slovmiji, z ktorého
môže sa každý naučiť potrebné m.u slová.
Aby som ct. rodákom oblahčil učenie sa,
vyhnul som všetkým zbytočným opletkám, a
popri správnej spisovnej angličtme uviedol sem
všade aj výslovnosť a preklad, takže každý krajan
môže sa razom učiť čítať, hovoriť aj rozumeť slová
a vety anglické.
TV.
Kto sa do veci rozumie a dostane tento Pra-
ktičný Tlumač do ruky, zaiste uzná, že je to
najlepšia kniha tohto druhu. Žiaden iný tlumač
nevyrovná sa tejto knihe, ani čo do obsahu, ani čo
do praktičncsti.
Keď kto protrebuje tlumač, vysvetlite mu
vec a poraďte mu, aby si kúpil len moj prak-
tičný Tlumač a žiaden iný aby zaií neprijal.
Pre tých, čo už znajú koľko toľko hovoriť
anglicky, vydal som Praktičný Anglicko-Slovenský
a Slovensko-Anglický Slovník, ktorý je o mnoho
väčší a dôkladnejší než iné slovníky. Obsahuje
okolo 20,000 slov. Moj slovník je tak zostavený,
že hoc jaké slovo nájdete hneď, už či anglické lebo
slovenské, a pri Som zároveň ako ho treba čítať a
čo znamená na slovensky poťažne na anglicky.
Žiaden Slovák by nemal byť bez tohto slovníka,
ale treba vždy pýtať len môj Praktičný Slov-
ník, lebo ten je najväčší a najlepší, o čom sa môže
každý sám presvedčiť.
Praktičný Tlumač i Praktičný Slovník budú
zaiste slúžiť k dobru a k prospechu nášmu milené-
mu slovenskému národu v Amerike. Daj Pane
Bože, aby tak bolo !
:-AUL K. KADAK
CAST PRVÁ,
Mluvnicne Ulohy,
ÚLOHA 1.
ANGLICKA ABECEDA.
(The E7i^lish Alphabet — dhy inglis el^ebet.>>
VYSLOV
VYSLCV
A a
ej
N n
en
B b
bi
o
o
C c
si
P P
PÍ
D d
dý
Q q
k:ú
E e
í
R r
cíľ
F f
ef
S s
<»c
G g
dží
T t
tv
H h
ejč
IJ u
^^\
I i
aj
v v
"Vi
J i
QŽej
Ww
dablju
K k
kne:
X x
eks
L 1
el
Y y
váj
M m
em
Z z
z:
6
Z tohto vidno, že anglická abeceda sa tak píše
ako slovenská, ale niektoré písmeny sa celkom
ináč vyslovujú.
Zapamätať si treba, že v slovách anglických
nečítajú sa litery tak, ako v abecede alebo keď sú
osve, to jest niektoré sa čítajú tak isto ako v
abecede, iné zas čítajú sa v rozličných slovách
rozdielne, a zas iné čítajú sa v slovách celkom ináč
než v abecede. — Príklad: God (Boh) číta sa: gad,
a hláskuje sa: dží-o-dý; bread (chlieb) vyslovuje
sa: bred, kdežto hláskuje (speli) sa takto: bi, ár,
í, ej, dý.
Každý človek má sa naučiť dobre nazpämať an-
glickú abecedu. Amerikáni nedovedú napísať cu-
dzé slová dľa výslovnosti, ale sa im musí meno
hláskovať. Keď prisťahovalec vstupuje dakde do
práce, pýtajú sa ho, ako sa menuje. On vypovie
svoje meno, ktoré pisár tak zkolomútene napíše, že
dotyčný krajan by sa ani sám nepoznal podľa toho
mena. Keď chce mať svoje meno správne zapí-
sané, čo je veľmi vážna vec, musí ho hláskovať,
alebo ako americký Slováci hovoria: spelovať. Na
príklad Sabol chce dať cvc^e meno zapísať správne,
teda povie: Sabol, -es, ej, bi, o, el; Hudák, ejč, jú,
dý, ej, khej: Kadák, khej, ej, dý, ej, khej; Varga,
vi, ej, ár, dží, ej; Slovák, es, el, o, vi, ej, khej.
ULOMA 2.
ANGLICKA VÝSLOVNOSŤ'.
(The English Prominciation — dhy inglis pronan-
siejšn.)
Anglická vý-slovnosť je pre Slováka veľmi
ťažká, poneváč angličtina má zvuky a hlásky
Slovákovi neznáme. Kto prvý raz slyší Ameri-
kána hovoriť, zdá sa mu, že on hovorí leptavé,
nečisto. Úplne správne naučiť sa anglickú výslov-
nosť môže sa len dieťa; kto už v dospelom veku
príde do Ameriky, ten nikdy nebude úplne čisto
hovoriť anglicky; bár sa aj naučí hovoriť plynné a
ináče správne, predsa ho po rečí poznať, že nie je
rodeným Amerikánom.
No keď sa nemôžeme naučiť úplne správne
vyslovovať anglické slová, naučme sa aspoň
hovoriť zrozumitelne, aby sme boli v stave vypo-
vedať, čo chceme, a naši anglicky hovoriaci spolu-
občania aby nás rozumeli. To môže každý do'
cieliť pri dobrej vôli.
Z knihy sa človek najskoršie a najviac naučí,
lež ja odporúčam každému, aby sa usiloval v
rozhovore osvojiť si výslovnosť anglickú, poneváč
slovenskými písmenami nemožno správne vypísať
výslovnosť každého anarlického slova.
Tu ešte dokladám, že ktorí krajania neučia sa
anglicky z kníh, tí obyčajne horšie hovoria
anglicky, než tí, čo sa len z kníh učili, a písať
vôbec nič nevedia. Oni naučia sa slová, ktoré
slyšia hovoriť, lež dobre nedoslyšia jernné zvuky
angličtiny a potom len tak v zlomkoch hovoria
anglicky. Slyšal som, že slovo: certainly (zaiste)
vyslovovali "sedne", kdežto má sa povedať:
sortenly.
Ja v tomto tlumači usilujem sa slovenskými
písmenami udať anglickú výslovnosť čo najlepšie
možno. Aby krajania nemali ťažkostí, vyhybujem
všetkým značkovaniam litier, len jednu cudzú literu
upotrebujem a síce: o, kotorá je každému známa,
kto sa učil maďarsky lebo nemecky. Vyslovuje
sa asi ako keby sa litery "o" a "e" splietly a ra-
zom vyslovily, pričom ale treba ústa viac do trúbky
skrútiť a hrdlom to vysloviť. Na príklad výslov-
nosť slova girl (dievča) pissm takto: gorl, biiá
(vták) bord.
Upotrebujem aj slovenské 3, Vtorč číta f:a polo
"a" a polo " e," ako v slove mäiro. Ostatné litery
sú krajanom známe.
VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ O VÝSLOVNOSTI
Samohlásky a, e, i, o, u, y líšia sa veľmi vo
výslovnosti od slovenských, a niektoré z nich majú
aj še«ť rozličných zvukov. Preto treba sa učiť
výslovnosť týchto samohlások v celých slovách.
A — e — vyslovuje sa ako " e," letter — letr —
list; ako " ej," pale — pejl — bľadý; ako " ä," draft
— draft — poukážka; ako "á," palm — pám —
dlaň; ako "a" pácha — pasii — basa.
E — i — vyslovuje sa ako "i," listen — lisn —
poslúchať; ako ''aj," pipe — pajp — trúba, fajka;
ako " o," bird — bord — vták.
Y — váj — vyslovuje sa ako "aj," by — baj —
u, pri, vedia; tiež ako "i" lebo "y," lady — lejdy —
pani; labyrinth — lebyrinth — bludište.
O — o — vyslovuje sa ako "ó," fork — fork —
vidly; ako "o," work — vork — robota; ako " a,"
plow — plau — pluh; ako " ú," do — dú — učiň.
zrob. "OO" zneje ako "ú."
U — jú — vyslovuje sa ako "a," bug — bag —
chrobák; ako "ju" use — júz — potreba; ako " o,"
hurt — hort — ublížiť.
Krém tu uvedených hlások majú anglické sa-
mohlásky iné zvuky, ktoré treba sa v slovách
naučiť.
C — si — vyslovuje sa vždy ako slovenské "s"
pred e, i a y. Príklad: acid — esid — kyselina,
center — sentr — stred. — Keď je C pred inými
písmenami, vyslovuje sa ako "k" lebo "k h." Cap
— khep — čiapka, catholic — khetolik — katolícky.
Q — dží — vyslovuje sa niekedy ako slovenské
"g." Príklad: gate — gejt — brána, glass — gläs —
sklo. Inokedy zas vyslovuje sa "e" íikj *dž," na
10
príklad: gentleman — džentlmen — pán, gipsy
— džipsi — cigán.
J — džej — vyslovuje sa ako mäkké "dž," na prí-
klad: joke — džók — žart, July — džuláj — júli.
K — khej — vyslovuje sa ako "kh," na prí-
klad: keep — khýp — držať, inokedy zas ako slo-
venské — "k," skin — skyn — koža.
CK vyslovuje sa vždy ako "k," kick — khyk —
kopať.
Q — kjú — stoji vždy pri "u" a obe "qu" vyslo-
vu;ú sa ako "kv," na príklad: quit — kvit —
opustiť.
R — ár — vyslovuje sa vždy ako "r," ale nikdy
nie tak tvrdo ako v slovenskej reči, V rozličných
slovách vyslovuje sa rozdielne, mäkkšie lebo
tvrdšie, ale vždy viac hrdlom než jazykom, aby
nebolo také tvrdé.
S — es — \^yslovuje sa ako slovenské "s," na
príklad* snow — snó — sňah, speed — spíd —
rýchlosť; niekedy ale aj ako "z," rose — róz —
ruža.
W — dabljú — vyslovuje sa polo ako "v" a
polo ako "ú," ja som použil "v," kde je ono
bližšie než "ú," a naopak.
Písmeny: b, d, f, h, 1, m, n, t, v, x, z vyslovujú
sa v angličtine najčastejšie tak ako v slovenskej
reči.
11
ZVLÁŠTNE ANGLICKÉ HLÁSKY.
CH — sí-ejč — vyslovuje sa najviac ako slo-
venské č, chapel — čepl — kaplnka, cheap — cíp
— lacný; inokedy zas ako š, machine — meiin —
stroj; zas v iných slovách ako k lebo kh, christen
— krisn — krstiť, chord — khórd — struna.
Qli dží-ejč — vyslovuje sa ako g: ghoul — gúl —
príšera; niekedy ako f, laugh — laf — smiať sa.
Pli — pí-ejč — vyslovuje sa obyčajne ako f,
physician — ŕizisn — lekár.
SCH — es-sí-ejč — vyslovuje sa ako sk, scnooi
— skúl — škola, alebo ako s, schism — si^m —
rozkol.
Sli — es-ejč vyslovuje sa ako š, sharp — šarp —
ostrý, shame — šejm — hanba.
TH — tý-ejč — vyslovuje sa tak, že to sloven-
skými literami nedá sa úplne správne ani vypísať.
Slovákovi veľmi ťažko padne naučiť sa výslovnosť
týchto hláskov. Zneje ono raz asi tak ako th,
theft — theft — krádež; inokedy zas ako dh, there
— dhér — tam
WH — dabljú-ejč — vyslovuje sa asi tak, ako
keby h stály pred v, white — hvajt — biely.
Y — váj — vyslovuje sa na počiatku slov ako j,
young — jang — mladý; niekedy ako i, deadly
— dedli — smrtelný; niekedy ako aj, why — hvaj
— prečo.
12
Koncovka "ing" vyslovuje sa tak, aby to g bolo
len slabo slyšatelné, a treba to g viac nosom
vysloviť.
CE, Ci, Si a Ti vyslovujú sa niekedy ako s, keď
po nich nasleduje samohláska, na príklad: confes-
sion — khonfešn — zpoveď, nation — nejšn —
národ.
Si a zi vyslovujú sa niekedy ako š, excursion
— ekskhoršn — výlet; inokedy ako ž, fusion
— fjúžn — slúčenie.
NEMÉ PISMEXY.
Anglická reč má aj takzvané nemé písm^eny,
ktoré sa len píšu, ale sa nevyslovujú, na príklad
half — häf — polovica, write — rajt — písať, know
— nó — vedeť, knife — najf — nôž.
prízvuk.
Prízvukom nazývame dôraz, ktorým jednotlivé
slabiky v slovách vyslovujeme, to jest keď niektoré
slabiky slov hlasnejšie vyslovujeme. Tento prízvuk
kladie sa v angličtine na prvú, druhú lebo ďalšiu
slabiku slova, a dlhšie slová majú aj viac prizvu-
kovaných slabík. Kto by sa nazdával, že prízvuk
nenie potrebný, ten by sa veľmi mýlil. Bez zna-
losti prízvuku nemožno správne, ba ani zrozumi-
telne hovoriť. V takejto knihe, určenej pre obecný
ľud, nenie možno naznačovať prízvuky, lebo to by
13
čitateľov len poplietlo a obťažilo im učenie. Ale
poneváč prízvukovanie je veľmi potrebné, radím
každému, aby sa ho učil v živej reči. Dajte pozor,
kotrú slabiku — časť — slova Amerikán vysloví s
dôrazom, hlasnejšie a učte sa od neho.
ÚLOHA 3.
V anglickej reči kladie sa pred podstatné meno
skoro vždy "a" — vyslov : e — alebo "an" — vy-
slov : en — jeden, jedna, jedno. V určitom páde
užíva sa "the" — čítaj : dhy — ten, tá to.
A man — e mén — človek, muž. An apple — en
epl — jablko. John is a good man — džan iz e
gúd mén — Ján je dobrý človek.
The míne — dhy majn — baňa. The city — dhy
sity — mesto. The book — dhy buk — kniha.
A — e — lebo an — en — kladie sa pred takú
osobu lebo vec, ktorá je neurčitá, neznáma, ne-
prítomná.
The — dhy — kladie sa pred určitú osobu lebo
vec, ktorú vidíme, známe, ktorá je prítomná, alebo
na ktorú ukazujeme.
14
ÚLOHA 4,
I — aj — ja It — it — ono
Thou — dhau — ty We — vi — my
He — hý — on You — jú — vy
5he — ŠÍ — ona They — dhej — oni
Poznámka : Druhá osoba v jednotnom čísle
ty — thou sa neužíva v anglickej reči, len veľmi
zriedkavé v básnach lebo v modlitbe. Anglič:.n
len Bohu lebo milenke povie ty, ináče vždy hovorí
you — vy, ešte aj dieťatu lebo zveru. Preto mnohí
myslia, že you je ty a nie vy, lež to je mýlna
mienka. — I — aj — ja, píše sa vždy veľkou literou.
I am — aj em — ja som ; It is — it iz — ono je
You are — jú ár — vy We are — vi ár — my
ste lebo ty si sme
He is — hý iz — on je They are — dhej ár —
She is — ŠÍ iz — ona je oni sú
Am I — em aj — som j Is it — iz it — je onoí
ja? ; lebo je to?
Are you — ár jú — ste | Are we — ár vi — sui^
vy lebo si ty ? | my ?
Is he — iz hý — je on ? j Are they — ár dhej —
Is she — iz ŠÍ — je ona? | sú oni ?
15
I am a workman — aj em e värkmen — ja som
robotník.
You are a girl — jú ár e gorl — vy ste dievča.
He is a good man — hý iz e gúá men — on je
dobrý človek.
It is a dog — it iz e dag — to je pes.
We are poor — vi ár púr — my sme chudobní.
They are rich — dhej ár rič — oni sú bohatí.
Are we strong — ár vi strong — sme my silní?
ÚLOHA 5.
My
— máj —
- môj, moje
Her -
You
r — júr ■
— váš lebo
It's -
tvoj
Our -
His
— hýz -
- jeho
Their
hor — jej
its — jeho
aur — náš
— dhejr — ich
My house — maj haus — môj dom.
Your mother — júr madhr — tvoja matka lebo
vaša matka.
His hat — hýz het — jeho klobúk.
Her father — hôr fadhr — jej otec.
Our home — aur hóm — náš domov.
ľheir book — dhejr buk — ich kniha.
16
ÚLOHA 6.
I have
aj hev — ja
You have — ju hev — ty
máš, lebo vy máte
Me has — hý hez —
on má
She has — ši hez —
ona má
It Has — it bez — ono
má
We have — vi hev —
my máme
They have — dhe j hev —
oni majú
O zveroch hovorí sa v angličtine ono -"it," a
nie on lebo ona, ako v slovenskej reči. Len keď
sa chce naznačiť rod zvera, či je totiž samec lebo
samica, vtedy sa povie he — hý — on lebo she
— ši — ona.
Slovesá zostávajú v každej osobe nezmenené,
len v jednotnom počte v tretej osobe pridáva sá
*"s," Teda v každej osobe povie sa have, len v
tretej povieme has.
Have I — hev aj — mám j Have we — hev vi —
jar
Have you — hev ju —
máte vy ?
Has he — hez hý — má
on?
mame my .''
Have they — he v dhe j —
majú oni ?
17
I have a father — aj hev e fadhr — ja mám otca.
He has a good mother — hý hez e gúd madhr —
on má dobrú matku.
We have a cat — vi hev e khet — my máme
mačku.
You have a son — jú hev e san — vy máte syna.
They have fine bread — dhej hev fajn bréd —
oni majú dobrý chHeb.
I go — aj gó — ja idem
You go — jú gó — vy
idete lebo ty ideš
He goes — hy góz — on
ide
She goes — ši góz —
ona ide
It goes — it góz — ono
ide
We go — vi gó — my
ideme
They go — dhej gó —
oni idú.
I go home — aj gó hó m — ja idem domov.
You know too much — j ú no tú mac — vy viete
priveľa.
He reads a book — hý rids e buk — on číta
knihu.
We work hard — vi vórk hard — my robíme
ťažko.
1 hey drink anything — dhej drink enythyng —
oni pijú bár čo.
18
I love — aj lav — mi lu-
jem
He loves — hý lavz —
miluje
We love — VÍ lav — mi
lujeme
You love — jú lav — mi
lujete
They love — dhej lav —
mi lujii
I dress — a j dres — ob-
liekam sa
He dresses — hý dresez —
oblieka sa
We dress — vi dres —
obliekame sa
You dress — jú dres -
obliekate sa
They dress — dhej dres-
obliekajú sa
I love my dear mother — aj lav maj dýr madhr —
milujem svoju drahú matku.
He loves his little brother — hý lavz hyz litl
bradhr — miluje svojho malého brata.
She loves her sick father — ši lavs hor sik fadhr —
miluje svojho chorého otca.
We love a good man — vi lav e gúd men — milu-
jem dobrého muža.
They love money — dhej lav many — milujú
peniaze.
I dress the child — aj dres dhy cajld — obliekam
dieťa.
Rosy drinks some sweet milk — rózi drinks sam
svit milk — Ružena pije trochu sladkého mlieka.
19
John drinks some beer — džán drinks sam bir —
Ján pije trochu piva.
We like to work — vi lajk tu vork — my radi
pracujeme.
^
ULOHA 7.
To do — tu du — robiť, činiť užíva sa veľmi
často v anglickej reči. Podobne aj can — khen —
môct, byť v stave, a may — me j — môcť, smeť,
možno môct.
I do — aj dú — činím
He does — hý daz — činí
She does — ši daz —
— ona — činí
It does — it daz — ono
činí
I do not — aj dú nat —
nečiním
He does not — hý daz
nat — nečiní
She does not — si daz
nat — nečiní
It does not — it daz nat —
nečiní
, We do — VÍ dii — činíme
I You do — ji'i dú — činíte
They do — dhej dú —
činia
We do not — vi dú nat —
nečiníme
You do not — jú dú nat —
nečiníte lebo nečiníš
They do not — dhej dú
nat — nečinia
Do not! — dú nat —
nečiiiťe!
20
Do I love — dá a j lav —
milujem? či milujem?
Does he dress — daz hý
dres — oblieka sa?
Does she drink — daz ši
drink — pije ona?
Do we see — dú vi si —
vidíme? či vidíme?
Do you give — dú jú
giv — dáte? dáš?
Do they like — dú dhej
lajk — majú radi ?
Do I sing — dú aj sing — zpievam ?
Yes, you do — jes, ju dú — áno, zpievate.
Does Michael drink — daz majkl drink — pije
Michal ?
No, he does not — no, hý daz nat — nie, nepije.
Do they work — dú dhej vork — pracujú oni ?
No, they do not — no, dhej dú nat — nie,
nepracujú.
Who sits here — hú sits hýr — kto tu sedí ?
The old woman sits here — dhy old vumen sits
hýr — tá stará ženská tu sedí.
I see it in the water — aj si it in dhy vátr —
vidím to vo vode.
Does your father give you any money — daz júr
fadhr giv ju eny many — dáva vám otec nejaké
peniaze ?
No, he does not give me any — no, hý daz nat
giv mi eny — nie, nedáva mi nič.
Why do you run — hváj dú jú ran — prečo bežíte?
Because I must — bikház aj mast — poneváč
musím.
21
What do you say — hvat du jú sej — čo hovoríte?
What does he get — hvat daz hý get — čo dostane?
Where does she go — hvér daz ši go — kam
ona ide?
Joseph goes to church — džózef gós to core —
Jozef ide do kostola.
Paul comes from work — pól khams fram vork —
Pavel prichádza z roboty.
Can you do the work — kheii jú dú dhy vork —
môžeš vykonať tú robotu?
No Sir, I can not — no sor, aj khen nat — nie.
pane, nemôžem.
May I trust you — mej aj trast jú — môžem vám
dôverovať?
I think so — aj thynk so — ja tak myslím.
Can you lift this stone — khen jú lift dhýs ston —
môžete podvihnúť tento kameň?
I may, but I am not sure — aj mej, bat aj em nat
súr — snáď môžem, ale nie som istý.
I can not —aj khen nat —
nemôžem.
You can not — jú khen
nat — nemôžete.
He can not — hý khen
nat — nemôže.
We can not — vi khen
nat — nemôžeme.
They can not — dhej
nat — nemôžu.
Vo vetách záporných lebo otázkových času mi-
nulého mení sa **do'* na **diď\
22
Did you see me — did jú si mi — videli ste tna?
No. we did not see you — no, vi did nat si jú —
nie, nevideli sme vás.
I did not see — aj did nat si — nevidel som.
You did not see — jú did nat si — nevideli ste.
We did not see — vi did nat si — nevideli sme.
They did not see — dhej did nat si — nevideli.
-^
ULOHA 8.
Množný počet tvorí sa obyčajne tak, že ku slovu
pridáme písmenu **s'* lebo "es."
House — haus — dom: houses — hauses — domy.
Boy — boj — chlapec: boys — bójs — chlapci.
Book — buk — kniha: books — buks — knihy.
Shoe — š ú — topánka: shoes — šús — topánky.
Table — tejbl — stôl: tables — tejbls — stoly.
Ale niektoré slová majú nepravidelný množný
počet, a tie sa treba naučiť, a síce:
Man — men — muž, človek: men — men —
mužovia.
Woman — vumen — žena: women — vimen —
ženy.
Child — čajld — dieťa: children — čildren — deti.
23
Foot — fut — noha: feet — fit — nohy.
Goose — gús — hus: geese — gís — husy.
Tooth — túth — zub: teeth — týth — zuby
Ox — aks — vol: oxen — aksen — voly.
Cow — kau — krava: kine — khajn — kravy.
Mouse — maus — myš: mice — majs — mysy.
Louse — laus — ves: lice — lajs — vši.
Brother — bradhr — brat : brothers — bradhrs —
bratia. Užíva sa aj brethren — bredhren — bratia.
Penny — peny — peniaz: pennies — penys —
aj pence — pens — peniaze.
German — džormen — Nemec: Germans — džor-
mens — Nemci.
Roman — romen — Riman: Romans — romens —
Rimania.
Množný počet všetkých iných slov tvori sa pri-
daním písmeny "s," lebo **es*' ako som vyšej udal.
Pri slovách končiacich sa na "y," mení sa táto
litera na **ie," jestli pred nou stoji samohláska:
fly — fláj — mucha: flies — flájs — muchy.
Je niekoľko slov, ktoré sa len v množnom počte
užívajú: lungs — langs — pľúce.
-^
24
Úloha 9.
J one (von)
? two (tú)
3 three (thrí)
4 four (fór)
5 five (fajv)
6 six (siks)
7 seven (sevn)
8 eight (ejt)
9 nine (najn)
10 ten (ten)
11 eleven (ilevn)
12 twelve (tvelv)
13 thirteen (thortýn)
14 fourteen (fórtýn)
15 fifteen (fiftýn)
16 sixteen (sikstýn)
17 seventeen (sevntýn)
18 eighteen (ejtýn)
19 nineteen (najntýn)
20 twenty (tventy)
21 twenty-one (tverty-von) at^.
30 thirty (thorty)
31 thirty-one (thorty-von) atď.
40 forty (forty)
41 forty-one (forty-von) atď,
25
50 fifty (fifty)
51 fifty-one (fifty-von) atď.
60 sixty (siksty)
61 sixty-one (siksty-von) atrJ*.
70 • seventy (sevnty)
71 seventy-one (sevnty-von) at^
80 eighty (ejty)
81 eighty-one (ejty-von) atď
90 ninety (najntv)
91 ninety-one (najnty-von) atď.
100 one hundred (von handrd)
200 two hundred (tú handrd) atď.
1000 one thousand (von thauznd).
Radové číslice tvoria sa tak, že k obyčajným
pridáme *'th," len prvé sú v odchýlke.
First — forst — prvý \ Fifth — fifth — piaty
Second — seknd — druhý K ostatným pridá sa len
Third — thdrd — tretí "th"
Fourth — forth — štvrtý
Násobné číslovky tvoria sa dodatkom ''times."
Len prvé tri majú nepravidelné útvary.
Once — vons — raz
Twice — tvajs — dva
razy
Thrice — thrajs — tri
raz v
Užíva sa aj three times
— thrí tajms — tri
razy.
26
K ostatným čísliciam treba pridať len times, four
times, five times, six times, seven times, atď.
Single — singl — jednotlivý: double — dabl —
dvojnásobný, — užíva sa ale aj twofold dvojnásobný
— triple — tripl — alebo threefold trojnásobný;
quadruple — kvodrupl — alebo fourfold štvorná-
sobný. U ostatných číslic treba len pridať fold,
fivefold, sixfold, sevenfold, atď.
Pri spočítaní povie sa len and — end — a, na
príklad: two and two are four — tú end tú ár fór —
dve a dve sú štyri.
Pri násobení užíva sa times — tajms — ráz: two
times two are four — tú tajms tú ár fór — dva razy
dva sú štyri.
Pri deleni: two in four goes twice — tú in fór góz
tvajs — dve v štyroch sú dva razy.
-^
ÚLOHA 10.
Slová *'some'* — sam — trochu, niečo, niekto,
istý, niekoľko, niektorí a **any'* nejaký, ktorýkoľ-
vek, každý užívajú sa v anglickej reči veľmi
často a mnohí robia v ich užívaní chybu, aj takí, čo
sa nazdávajú, že znajú dobre anglicky.
27
Some dáva sa vždy tam, kde sa niečo tvrdí
I have some — aj hev sam — mám nejaké, máa
trochu.
I see somebody — aj si sambady — vidím niekoho.
I have something — aj hev samthyng — mam
niečo.
Any upotrebuje sa naproti tomu vtedy, keď niečo
tajíme alebo keď sa pýtame.
Have you any — hev ju eny — máš nejaké?
I have not any — aj hev nat eny — nemám
žiadne.
Have you anything — hev jú enythyng — máš
niečo?
I have not anything — aj hev nat enyufíyng —
nemám ničoho.
I have nothing — aj hev nathyng — nemám nič.
."OM ycii get any money — did jú get eny ir.any —
dostali ste nejaké peniaze?
No, sir; I did not get any — no, sor; aj did nat
get eny — nie, pane; nedostal som žiadne.
Somebody — sambady — niekto a something —
samthyng — niečo užívr. sa práve tak ako some, tc
jest vo vetách, keď niečo tvrdíme. Naproti tomu
anybody — enybady — niekto, anything — any-
thyng — niečo, kladie sa len vtedy, keď sa pýtame
alebo niečo tajime.
28
Do you see anybody — du si enybady — vidíte
niekoho?
I do not see anybody — aj du nat si enybady —
nevidím nikoho.
I see nobody — aj si nobady — nevidím nikoho.
I see somebody — aj si sambady — vidím niekoho.
Do you hear anything — du jú hýr enythyng —
slyšíte niečo?
Yes, I hear something — jes, aj hýr samthyng —
áno, slyším dačo.
Podobné pravidlo platí o všetkých slovách s
predložkami *'some'* lebo "any."
-<t|o
29
Úloha u.
Privlastnováci spôsob tvori sa v angličtine pri-
daním písmeny *'s" na koniec slova s čiarkou:
father's (fadhrs) otcov, otcova, otcovo; king's
(kings) kráľov, kráľova, kráľovo; mother's child
(madhrs čajld) matkino dieťa; sister's book (sis-
ters buk) sestrina kniha.
Privlastnováci spôsob tvori sa aj pomcou "of":
the house of your father (dhy haus av júr fadhr)
dom vášho otca; the book of this man (dhy buk
av dhy s men) kniha tohto muža; the hat of our
sister (dhy het av aur sistr) klobúk našej sestry.
-<^
ÚLOHA 12.
Prídavné mená v stupňovaní tvoria sa v druhom
stupni pridaním koncovky *'er," v treťom stupni
pridaním koncovky "est": strong (strong) silný;
stronger (strongr) silnejší; strongest (strongest)
najsilnejší; cold (khóld) chladný; colder (khóldr)
chladnejší; coldest (khóldest) najchladnejší.
Jestli sa končí slovo na **y," vtedy sa táto
písmena mení na "i": pretty (prity) pekný; pret-
30
tier (prityer) peknejsí; prettiest (prityest) naj-
peknejší; happy (hepi) blažený; happier (hepier)
blaženejší; happiest (hepiest) najblaženejší.
D'alej tvori sa stupňovanie pomocou slov"inore"
V druhom a "most" v treťom stupni: diligent
(dylidžnt) pylný; more diligent (mór dylidžnt)
pylnejší; most diligent (most dylidžnt) najpylnejší;
useful (júzful) potrebný; more useful (mór júzful)
potrebnejší; most useful (most júzful) najpotreb-
nejší.
Niektoré slová stupňujú sä nepravidelne: good
(gud) dobrý; better (betr) lepší; best (best^ naj-
lepší; bad (béd) zlý; worse (vors) horší; w^orst
(vorst) najhorší; little (litl) malý; less (les) menší;
least (list) najm.enší; much (mač) mnoho; more
(mór) viac; most (most) najviac; many (meny)
mnoho; more — most; far (fár) ďaleko; farther
(fárthr) ďalej; farthest (farthest) najďalej; miesto
nearest (nýrest) najbližší užíva sa aj next (nekst)
najbližší; miesto older (óldr) starší, užíva sa aj
elder (eldr) starší, oldest (oldest) najstarší, eldest
(eldest) najstarší.
^
31
ÚLOHA 13,
Príslovká z prídavného mena tvoria sa príponou
'*ly"; great (grét) veľkolepý; greatly (grétli(
veľkolepé; loving (laving) milujúci; lovingly (la-
vingli) láskavé; body (bady) telo; bodily (badyli)
telesne.
Príponou "ing" tvorí sa príčasie prítomného
času: to love (tu lav) ľúbiť; loving (laving) mi-
lujúci; to ask (tu esk) žiadať; asking (eskyng)
žiadajúc, žiadajúci.
Minulý čas tvorí sa pridaním "d" lebo "ed":
asked (eskd) žiadal, žiadaný; loved (lavd) miloval,
milovaný.
Either (ídhr) buďto, lebo, or (or) alebo; neither
(nýdhr) ani, nor (nor) ani: He is either in the
house or in the garden (hý iz idhr in dhy haus or
in dhy gárdn) on je buďto v dome alebo v záhrade.
He is neither in the house nor in the garden (hý
iz nýdhr in dhy haus nor in dhy gárdn) on nie je
ani v dome ani v záhrade.
Pomocné **do" užíva sa aj v zápovedi: Do not
speak (dú nat spík) nehovor. Užíva sa ďalej keď
niekoho žiadame alebo rozkazujeme: do tell me
(dú tel mi) povedzte mi, predsa mi povedzte.
32
ÚLOHA U.
Minulý čas u pravidelných slovies tvorime pri-
daním koncovky "ed": to like (tu lajk) mať rád;
liked (lajkd) mal rád; to jump (tudžamp) skočiť*'
jumped (džampd) skočil; to sail (tu sejl) plaviť
sa; sailed (sejld) plavil sa, odplavil, odplul.
Ale je mmoho nepravidelných slovies, u ktorých
tvoľi sa minulý čas rozmanité. Ja tu uvádzam len
tie najpotrebnejšie, ktoré b}^ sa mal každý dobre
naučiť, poneváč ich bude v živote potrebovať často.
am (em) som — was (vaz) bol
arise (erajz) povstať — arose (eróz) povstal
awake (evejk) vzbudiť — awoke (evók) vzbudil
bear (bér) nosiť — bore (bor) nosil
bear (bér) rodiť — bore (bor), bare (bér) rodil
beat (bit) biť — beat (bit) bil
become (bekham) stať sa — became (bikhejm)
stal sa
begin (begin) začať — began (bigen) začal
bend (bend) ohnúť — bent (bent) ohnul
beseech (bisíč) prosiť — besought (bisát) prosil
bet (bet) staviť sa — bet (bet) stavil sa
bid (bid) veliť— bade (béd) bid (bid) velil
bind (bajnd) viazať — bound (baund) viazal
bite (bajt) kúsať — bit (bit) kúsal
33
bleed (blíd) krvácať — bled (bled) krvácal
bless (bles) žehnať — blest (blest) požehnal
blow (bl(5) fúkať — blew (blú) fúkal
break (brejk) lámať — broke (brok) lámal
breed (bríd) chovať — bred (bred) choval
bring (bring) niesť — brought (brat) nosil
build (bild) stavať — built (bilt) staval
burn (born) páliť — burnt (bornt) pálil
burst (borst) puknúť — burst (borst) puknul
buy (báj) kúpiť — bought (bát) kúpil
catch (kheč) chytiť — caught (khát) chytil
choose (čúz) vyberať — chose (čdz) vybral
cling (kling) Inúť — clung (kiang) Inul
clothe (klódh) odievať — clad (kled) odieval
come (kham) prísť — came (khejm) prišiel
cost (khast) stáť, koštovat — cost (khast) stál
cenu, koštoval
creep (kríp) liezt — crept (krept) liezol
cut (khat) rezať — cut (khat) rezal
dare (der) odvážiť sa — durst (dorst) odvážil sa
deal (dýl) jednať — delt (delt) jednal
dig (dig) kopať — dug (dag) kopal
die (dáj) zomreť — died (dájd) zomrel
do (dú) činiť — did (did) činil
draw (drá) ťahať — drew (drú) ťahal
dream (drím) snívať — dreamt (dremt) sníval
drink (drink) piť — drank (drenk) pil
drive (drajv) hnať — drove (dróv) hnal
34
eat (it) jesť — ate (ejt) jedol
fall (fál) padať — fell (fel) padnul
feed (fid) kŕmiť — fed (fed) krmil
feel (fil) cítiť ~ felt (felt) cítil
fight (fajt) biť sa — fought (fát) bil sa, bojoval
find (fajnd) nájsť — found (faund) našiel
flee (flí) utekať — fled (fled) ušiel
fly (flaj) lietať — flew (flú) lietal
forget (forget) zabudnúť — forgot (forgat) za-
budnul
freeze (ťríz) mrznúť — froze (fróz) mrznul
get (get) dostať — got (gat) dostal
girt (gort) opásať — girt (gort) opásal
give (giv) dať — gave (gejv) dal
go (gó) ísť — went (vent) išiel
grind (grajnd) mleť — ground (graund) mlel
grow (gro) rastnúť — grew (grú) rastnul
hang (heng) vešať, viseť — hung (hang) visel
vešal
have (hev) mať — had (hed) mal
hear (hýr) slyšať — heard (hôrd) slyšal, čul
hew (hjú) sekať — hewed (hjút) sekal
hide (hajd) kryť — hid (hyd) kryl
hit (hyt) udreť — hit (hyt) udrel
hold (hold) držať — held (held) držal, trímal
hurt (hort) ublížiť — hurt (hort) ublížil
keep (khýp) držať — kept (khept) držal
kneel (nýl) kľačať — knelt (nelt) kľačal
35
knit (nyt) pliesť — knit (nyt) plietol
know (no) vedeť, znať — knew (nú) vedel, znal
lay (lej) klásť — laid (led) kládol
lead (lid) viesť — led (led) viedol
lean (lýn) opierať sa — leant (lent) opieral sa
leap (líp) skákať — leapt (lept) skočil
learn (lorn) učiť sa — learnt (lornt) učil sa
leave (lív) opustiť — left (left) opustil
lend (lend) požičať — lent (lent) požičal
let (let) nechať — let (let) nechal
lie (laj) ležať — lay (lej) ležal
lie (laj) luhať — lied (lajd) luhal
light (lajt) zažať, zapáliť — lit (lit) zažnul, za-
pálil
load (lód) nakladať — loaded (lóded) nakladal
lose (lúz) ztratiť — lost (last) ztratil
make (mejk) robiť — made (mejd) zrobil
mean (mín) mieniť — ment (ment) mienil
meet (mít) potkať — met (met; potkal, stretnul
melt (melt) liať, rozpúšťať — melted (melted)
lial, rozpúšťal, topil
mow (mó) žať — mowed (mód) žal, kosil
pass (päs) minúť — past (päsť) minul
pay (pej) platiť — paid (pejd) platil
prove (prúv) dokazovať — proved (prúvd) do-
kazoval
put (put) klásť, položiť — put (put) kládol,
položil
36
quit (kvit) zanechať — quit (kvit) zanechal
read (rid) čítať — read (red) čítal
rid (rid) zbaviť — rid (rid) zbavil
ride (rajd) jazdiť — rode (rod) jazdil
ring (ring) zvoniť — rang (reng) zvonil
rise (rajz) vstať — rose (roz) vstal
roast (rdst) smažiť — roast (róst) zmažil
run (ran) bežať — ran (ren) bežal
saw (so) rezať, píliť — sawed (sód) rezal, píli!
say (sej) povedať — said (sed) povedal
see (si) videť — saw (sá) videl
seek (sík) hľadať — sought (sát) hľadal
sell (sel) predať — sold (sold) predal
seethe (sídh) variť — sod (sad) varil
send (send) poslať — sent (sent) poslal
shake (šejk) triasť — shook (šuk) triasol
shave (šejv) holiť — shaved (šejvd) holil,
bľitvil
shear (sír) strihať — shore (šor) strihal
shed (sed) rozliať — shed (šed) rozlial
shine (šajn) svietiť, lišťať — shone (son) svietil,
blišťal
Show (§6) ukázať — showed (šód) ukázal
shoot (šút) streliť — shot (šat) ctrelil
shrink (šrink) sbehnúť sa — shrunk (šrank)
sbehnul sa
shut (šat) zavreť — shut (šat) zavrel, zatvoril
sing (sing) spievať — sang (seng) spieval
37
sink (sink) klesať — sank (senk) klesnul
sit (sit) sedeť — sat (set) sedel
slay fslej) zabiť — slew (slú) zabil
sleep (slip) spať — slept (slept) spal
slide (slajd) kĺzať — slid (slid) klzal, poklznul
smell (smel) voňať — smelt (smelt) voňal
sow (so) siať — sowed (sód) sial
sew (so) šiť — sewed (sód) šil
speak (spík) hovoriť — spoke (spók) hovoril
spend (spend) troviť — spent (spent) trovil
spill (spil) vyliať — spilt (spilt) vylial
spin (spin) priasť — spun (span) priadol
spit (spit) pľuť — spit (spit) pľul
split (split) štiepať — split (split) štiepal
spoil (spojl) kaziť — spoilt (spojlt) kazil
spring (spring) skočiť — sprang (spreng) skočil
stand (stend) stáť — stood (stud) stál
stay (stej) zostať — staid (stejd) zostal
steal (štýl) kradnúť — stole (stôl) kradnul
stick (styk) bodať — stuck (stak; bodnul, strčil
stink (stynk) smrdeť — stunk (stank) smrdel
strike (štrajk) štrajkovať, udreť — struck (strák)
štrajkoval, udrel
strow (stró) sypať — strowed (stród) sypal
swear (svér) prisahať — swore (svór) prisahal
sweat (svet) potiť sa — sweat (svet) potil sa,
znojil sa
sweep (svíp) zametať — swept (svept) zametal
38
swim (svim) plávať — swam (svem) plával
swing (sving) kolísať — swung (svang) kolísal
take (tejk) brať, vziať — took (túk) vzal, bral
teach (týč) učiť — taught (tát) učil
tear (tér) trhať — tore (tor) trhal
tell (tel) povedať — told (told) povedal
think (thynk) mysleť — thought (that) myslel
throw (thró) hodiť — threw (thru) hodil, rútil
tread (tred) šliapať — trod (trad) šliapal
wake (vejk) prebudiť — woke (vók) prebudil
wear (vér) nosiť, šaty — wore (vor) nosil
weave (vív) tkať — wove (vóv) tkal
wed (ved) ženiť sa — wed (ved) ženil sa
weep (víp) plakať — wept (vept) plakal
win (vin) vyhrať — won (van) vyhral
wind (vajnd) natáčať — wound (vaund) natáčal
work (vork) robiť — worked (vorkd) i wrought
(rót) robil
wring (ring) vykrúcať — wrung (rang; vykrúcal
write (rajt) písať — wrote (rót) písal.
39
ÚLOHA 15
I should (aj sud) ja by som
he, she, it would (hý, ši, it vud) on, ona, ono by
we should (vi sud) my by sme
you would (jú vud) vy by ste, ty by si
they would (dhej vud) oni by.
This will not do (dhys vil nat dú) to nepôjde, to
nepostačí
At all (et Ó1) docela, úplne, celkom
Me used to go (hý júzd tu go) on chodieval
I used to be (aj júzd tu bi) býval som
Slovo "used" užíva sa vo vetách opakovacích,
ako vyššie dva príklady ukazujú.
To grow (tu gro) užíva sa v nasledovných
vetách: He is growing fond of him (hý iz gróing
fond av hym) počína ho mať rád. To be fond of
(tu bi fond av) mať rád.
She Is growing old (ši iz gróing old) ona starne.
You ure growing f«^ ''iú ár gróing fet) vy
tlstnete.
They are growing poor C dhej ár gróing púr) oni
chudnú, oni chudobnejú.
To look for (tu luk for) hľadať
to look at (tu luk et) pozerať
to keep still (tu khip stil) byť ticho
.40
to look out (tu luk aut) dať pozor
to keep quiet (tu khíp kvajet) mlčať, byť ticho
Made up his mind (mejd ap hj^z majnd) umie-
nil si.
Pomocou ''have" tvori sa minulý čas: I havt
seen (aj hev sin) videl som; I have done (aj hev
dan) urobil som; he has seen (hý hez sin) videl;
they have seen (dhej hev sin) oni videli; I have
not seen (aj hev nat sin) nevidel som; we have
not done (vi hev nat dan) nezrobili sme; we have
not seen (vi hev nat sin) nevideli sme.
Priechodnik minulého času: having had (heving
bed) mav, mavse; having seen (heving sin) videv.
ULOHA 16,
Zvratné slovesá: I dress myself (aj dres maj-
self) obliekam sa; she dresses herself) ši dreses
horself) ona sa oblieka: we dress ourselves (vi
dres aurselvs) my sa obliekame; they dress them-
selves (dhej dres dhemselvs) oni sa obliekajú.
V anglickej reči neužíva sa slovo *'aby'*, a slovo
"že" sa tiež často vynecháva: ask her to go (ask
41
hor tu go) povedzte jej, aby išla; ask him to play
(esk hym tu plej) požiadajte ho, aby hral; I think
he will not gc (aj thynk hy vil nat go) myslím, že
nepôjde, we thought she would die (vi that ši vud
dáj) mysleli sme, že zomre.
I am glad (aj em gled) ja som rád
you are done (jú ár dan) vy ste hotový
I hope so (aj hop só) úfam
we believe so (vi belív só) my veríme
I hope not (aj hop nat) neúfam.
I made up my mind (aj mejd ap maj majnd)
umienil som si.
Qo ahead (gó ehéd) len ďalej, napred.
Go on (gó an) napred, ďalej.
Let me alone (let mi elón) nechajte ma, dajte
mi pokoj
To take care (tu tejk khér) dať pozor. To no
purpose (tu no porpos) k ničomu, na nič.
The other day (dhy adhr dej) onehdy. What
next (hvat nekst) čo ďalej? What of that (hvat
av dhet) čo z toho? Never mind (nevr majnd)
to nič nerobí, nič za to, nechajte to. Of course
(av khórz) zaiste, to sa rozumie. To get rid (tu
get rid) zbaviť sa. To call and see (tu khal end
si) navštíviť. To pay a visit (tu pej e vizit)
navštíviť. To be sure (tu bi šúr) zaiste. To find
fault with (tu fajnd ŕált widh) vyt3^kať, viniť.
42
Both (both) oba. Both he and I were present
(both hý end aj vor preznt) oba sme boH prítomný
(on a ja). Had better (hed betr) mal by radsie.
As far as that is concerned (es fár es dhet iz khon-
sornd) čo (dokiaľ) sa toho týka.
-^
ÚLOHA 17.
Be that as it may (bi dhet es it mej) nech je
ako chce. Be perfectly easy (bi porfektly ízi)
budte celkom bez starosti. I can't afford it (aj
khent eford it) nemôžem, si to dovoliť. I have
taken fancy to (aj hev tejkn fensi tu) zaľúbilo sa
mi, obľúbil som si.
It is of no use (it iz av no júz) to je na nič, nie
je to k ničomu. It is none of your business (it iz
nan av júr bizriys) vám do toho nič. I have no
hand in it (aj hev no hend in it) nemám s tým nič
do roboty.
I can't stand it (aj khent stend it) nemôžem to
vystáť. Don't bother me (dont badhr mi) netrápte
ma. Don't mention it (dont menčn it) nehovorte
o tom, nespomínajte to. Have you any objection
to it (hev jú eny obdžekšn tu it) máte niečo proti
43
tomu? Not at all (nat et 6\) celkom nie, docela
nL.
I can do without it (aj khen dú vidhaut it)
môžem byť bez toho. Get it done (get it dan)
dajte to zrobiť. Do drop me a line (dú drap mi e
lajn) napíšte mi pár riadkov. It is your turn (it
iz ]úľ torn) teraz prídete vy, na vás je rad. tie
meant no harm (hý ment nó harm) nemyslel nič
zlého. He has a head of his own (hý hez e héd
av hyz ón) je svojhlavý, hlavatý.
I anti no match for him (aj em nó meč for hyiii,.'
nemôžem sa mu vyrovnať, nie som mu rovný.
I think much of him (aj thynk mac av hym) ja
s: ho vážim, mnoho o ňom myslím (dobréhc )
mám o nom vysokú mienku.
I had some words with him (aj hed sam vords
widh hym) mal som s nim hádku.
Are you in cash (ár jú in kheš) máte peniaet ľ
No, I am short (nó, aj em sort) nie, nemám.
He was cheated out of his money (hý vaz cited
aut av hyz mony) bol oklamaný o svoje peniaze.
I am right (aj em rajt) mám pravdu.
You are wrong f jú ár rong) nem.áte pravdu.
Help yourself (help jurself) poslúžte si.
Excuse me (eksjúz mi), beg a pardon (beg e
rárdn) odpusťte, prepáčte.
Let us go (let as go) poďme.
Anírličania obľubuiú sťahovanie slov, preto
44
nachádzame v anglickej reči hodne zkrátenín, ako:
I am — ľm, ja som; he is — he's, on je; we are —
we're, my sme; you are — youVe, vy ste; I will —
I'll, učiním to; it is — it's, to je; is not — isn't, nie
je; was not — wasn't, nebolo; have not — havn't,
nemám; do not — don't, nerob; did not — didn't,
necinil; can not — can't, nemohol; will not — won't,
nechce, atď.
ÚLOHA 18.
Pomocné slovesá užívané sú veľmi často v an-
glickej- reči v rozličnom čase, preto potrebné je
naučiť sa ich.
To be (tu bi) byť.
Prítomný čas :
I am (aj em) ja som
You are (ju ár) vy ste (lebo ty si)
He, she, it is (hý, si, it iz) on, ona, ono je
We are (vi ár) my sme
They are (dhej ár) oni sú
Minulý čas:
I was (aj vaz) bol som
You were (jú vor) boli ste
45
He, she, it was (hý, ši, it vaz) bol, bola, bolo
We were (vi vor) boli sme
They were (dhej vor) oni boli
Pominulý čas:
I hava been (aj he v bin) ja som bol
You have been, atď
Predminulý čas:
I had been (aj hed bin) ja som bol
You had been, atď
Budúci čas :
I shall be (aj šel bi) budem
You will be (ju vil bi) budete
He, she, it will be (hý, ši, it vil bi) on, ona,
ono bude
We shall be (vi šel bi) budeme
They will be (dhej vil bi) oni budú
Žiadajúci spôsob:
I should be (aj sud bi) mám byť, mal by som
byť
You should be, atď
Žiad. minulý čas:
1 should have been (aj sud hev bin) mal som
byť
You should have been , atď
Podmienečný spôsob:
If I was (if aj vaz) keby som bol
If you were, atď
46
Rozkazováci spôsob:
Let me be (let mi bi) daj mi byť, nech som
Be, do you be (bi, dií jú bi) buďte
Let him, her, it be (let hym, hor, it bi) nech
je on, ona, ono
Let us be (let as bi) nech sme, buďme
Let them be (let dhem bi) nech sú, ať budú
Tázací spôsob:
Am 1? (em aj) som ja?
Are you? (ár jú) ste vy?
Is he, she, it? (iz hý, ši, it) je on, ona, ono?
Are we? (ár vi) sme my?
Are they? (ár dhej) sú oni?
Tázací minulý:
Was I? (vaz aj) bol som ja?
Were you? (vor jú) boli ste?
Was he, she, it? (vaz hý, ši, it) bol on, ona,
ono?
Were we? (vor vi) boli sme my?
Were they? (vor dhej) boli oni?
Tázaci budúci:
Shall I be? (šel aj bi) mám byť, budem ja?
Will you be? (vil jú bi) budete vy?
Will he, she, it be? Atď.
To have (tu hev) mať
Pritomný čas:
I have (aj hev) ja mám
You have (jú hev) máte
47
He, she, it has (hý, ši, it hez) on, ona, ono má
We have (vi hev) máme
They have (dhej hev) majú
Minulý čas:
I had (aj hed) mal som
You had (jú hed) mali ste
He, she, it had (hý, ši, it hed) mal on, ona,
ono
We had (vi hed) mali sme
They had (dhej hed) oni mali
Pominulý čas:
I have had (aj hev hed) ja som mal
You have had atď.
Predminulý čas:
I had had (aj hed hed) mal som
You had had, atď
Budúci čas:
I shall have (aj šel hev) budem mať
You will have (jú vil hevj budete mať
He, she, it will have (hý, ši, it vil hev) on,
ona, ono bude mať
We shall have (vi šel hev) budeme mať
They will have (dhej vil hev) oni budú mať
Žiadajúci spGsob:
1 should have (aj sud hev) mám mať, mal by
som mať
You should have, atď.
48
Žiad. minulý čas:
I should have had (aj sud hev hed) mal som
mať
You should have had, atď.
Podmienečný spôsob:
If I have (if aj hev) jestli mám
If you have, atď.
If I had (if aj hed) keby som mal
If you had, atď.
Rozkazováci spôsob:
Let me have (let mi hev) nech mám, dajte mi
Have, do have (hev, dú hev) majte
Let him, her, it have (let hym, hor, it hev)
ať má on, ona, ono, dajte mu
Let us have (let as hev) majme
Let them have (let dhem hev) nech majú
Pomocné slovesá: will, shall, do, may, can,
must a ought.
Prítomný čas:
I will (aj vil) chcem, budem
You will, atď.
I shall (aj sel) mám (niečo činiť)
You shall, atď.
I do (aj dú) činím
You do, atď.
1 may (aj mej) smiem, snáď môžem
You may, atď.
49
I can (áj khen) môžem
You can, atď.
1 must (aj mast) musím
You must. atď.
I ought (aj ot) mal by som, mám
Minulý čas:
I would (aj vud) chcel som, bol by som
You would, atď.
1 should (aj sud) mal som
You should, atď.
I did (aj did) činil som
You did atď.
I might (aj majt) smel som, snáď som mohol
You might, atď
I could (aj kud) mohol som
You could, atď
Keď sa niečo pýtame, postavíme sloveso na prvé
miesto to jest pred osobu. Tak utvoríme si tázací
spôsob. Príklad: ! have (aj he v) ja mám, have
I? (he v aj) márni ja? You have (jú he v) vy
máte, have you? (hev jú) máte vy? V prvom
páde tvrdíme, v druhom pýtame sa.
50
ÚLOHA 19.
Angličtina má nasledovné spôsoby časovania
slovies: To move (tu múv) hnúť, hýbat sa, pohy-
bovať, navrhnúť, sťahovať sa.
1 I move (aj múv)hýbem sa
You move (jú múv) hýbete sa lebo hýbeš sa
He, she, it moves (hý, si, it múvz) hýbe sa
on, ona, ono
We move (vi múv) hýbeme sa
They move (dhej múv) hýbu sa
¥ ¥ ¥
2 1 moved (aj múvd) hýbal som sa
You moved (jú múvd) hýbali ste sa
He, she, it moved (hý, ši, it múvd) hýbal,
hýbala, hýbalo sa
We moved (vi múvd) hýbali sme sa
They moved (dhej múvd) hýbali sa
¥ ¥ ¥
3 I shall move (aj šel múv) budem sa hýbať
You will move (ju vil múv) budete sa hýbať
He, she, it will move (hý, ši, it vil múv)
budem sa hýbať on, ona, ono
Si
We shall move (vi sel miiv) budeme sa
hýbať
They will move (dhej vil múv) oni budú sa
hýbať
¥ ¥ ¥
4 I have moved (aj he v múvd) hýbal som sa
(mám hnuto)
You have moved, atď.
¥ ¥ ¥
5 I had moved (aj hed múvd) hýbal som sa
(mal som hnuto)
You had moved, atď.
¥ ¥ ¥
3 I shall have moved (aj šel he v múvd) budem
sa hýbať (budem mať hnuto)
You shall have moved, atd.
¥ ¥ ¥
ľ I am about to move (aj em ebaut to múv)
idem sa hýbať (hotovím sa k hýbaniu)
You are about to move, atď.
¥ ¥ ¥
8 1 was about to move (šiel som sa hýbať)
(hotovil som sa k hýbaniu)
You were about to move, atď.
¥ ¥ ¥
9 I shall be about to move (aj šel bi ebaut tu
múv) budem sa hýbať (budem sa hotoviť
52
k hýbaniu)
You will be about to move, atď.
¥ V ¥
10 I am moving (aj em múving) hýbem sa
(práve)
You are moving, atď.
¥ ¥ ¥
11 1 was moving (aj vaz múving) hýbal som sa
(práve)
You were moving, atď.
¥ ¥ ¥
12 I shall be moving (aj sel bi muving) budem
sa hýbať (práve)
You will be moving, atď
¥ ¥ ¥
13 I have been moving (aj hev bin muving)
hýbal som sa (práve)
You have been moving, atď.
¥ ¥ ¥
14 I had been moving (aj hed bin muving) hýbal
som sa (práve predtým)
You had been moving atď.
¥ ¥ ¥
15 1 shall have been moving (aj sel hev bin
múving) budem sa hýbať (budem práve
mať hýbano)
53
You will have been moving, atď.
¥ ¥ ¥
16 I do move (aj dú múv) h ý be m sa
You do move, atď.
¥ ¥ ¥
17 I did move (aj did múv) hýbal som sa
You did move, atď.
¥ ¥ ¥
18 I am moved (aj em muvd) som hýbaný
(hnutý)
You are moved, atď.
¥ ¥ ¥
19 I was moved (aj vaz muvd) bol som hýbaný
You were moved, atď.
¥ ¥ ¥
20 I shall be moved (aj sel bi miivd) budem
hýbaný (hnutý)
Vou will be moved, atď.
¥ ¥ ¥
21 Do I move? (dú aj múv) hýbem sa? (či sa
hýbem?)
I o you move? atď.
¥ ¥ ¥
22 Did I move? (did aj múv) hýbal som sa?
(či som sa hýbal '*i
Did you move? atď.
54
23 5hall I move? (sel aj múvj budem sa hýbať"'
(či sa mám hýbať?)
Will you move? atď.
WWW
24 Have I moved? (hev aj múvd) hýbal som
sa? (mám hnuto?)
Have you moved? atď.
WWW
25 Had I moved? (hed aj múvd) hýbal som 3a?
(mal som hnuto?
Had you moved ? atď.
26 Shall I have moved? (šel aj hev múva)
budem sa hýbať? (budem mať hnuto?)
Will you have moved? atď.
WWW
27 Am I about to move? (em aj ebaut tunriuv)
či sa idem hýbat? (chystám sa k hýbaniu?)
Are you about to move? atď.
WWW
28 Was I about to move? (vaz aj ebauc tu
múv) šiel som sa hýbať? (práve)
Were you about to move? atď.
WWW
29 Shall I be about to move? (sel aj bi ebaut
tú múv) budem sa hýbať? (či sa budem
hotoviť k hýbaniu?)
Will you be about to move? atď.
55
30 Am I moving? (em aj múving) hýbem sa?
(práve)
Are you moving? atď.
¥ ¥ ¥
31 Was I moving? (vaz aj múving) hýbal som
sa? (práve)
Were you moving? atď.
¥ ¥ ¥
32 Shall I be moving? (sel aj bi muving) budem
sa hýbať? (práve)
Will you be moving? atď.
¥ ¥ ¥
33 Have I been moving? (hev aj bin muving)
hýbal som sa? (práve)
Have you been moving? atď.
¥ ¥ ¥
34 Had I been moving? (hed aj bin muving)
hýbal som sa? (práve predtým)
Had you been moving? etď.
¥ ¥ ¥
3ô Shall i have been moving? (šel aj hev bin
muving) budem sa hýbať? (či budem mať
po hýbaní?)
Will you have been moving? atď.
¥ ¥ ¥
36 Am I moved? (em aj múvd) som sa hýbaný?
(hnutý)
56
Are you moved ? aťď.
¥ ¥ V
37 Was I moved? (vaz aj múvdy bol som
hýbaný? (hnutý)
Were you moved? atď.
¥ ¥ ¥
38 5hall I be moved? (sel aj bi múvd) budem
ja hýbaný? (hnutý)
Will you be moved? atď.
¥ ¥ ¥
39 I do not move (aj du nat múv) ja sa nehýbem
You do not movel atď.
¥ ¥ ¥
40 I did not move (aj did nat múv) ja som sa
nehýbal
You did not move, aťď.
¥ ¥ ¥
41 I shall not move (aj sel nat mdv) ja sa ne-
budem hýbať
You will not move, atď.
¥ ¥ ¥
42 1 have not moved (aj he v nat múvd) nehý-
bal som sa (nemám hnuto)
You have not moved, atď.
¥ ¥ ¥
43 I had not moved (aj hed nat múvd) nehýbal
som sa (nemal som hnuto)
57
You had not moved, atď.
¥ ¥ W
44 I shall not have moved (aj sel nat hev muvd)
nebudem sa hýbať (nebudem mať hnuto)
You will not have moved, atcT.
¥ ¥ ¥
45 I am not about to move (aj em nat ebaut tu
muv) ja sa nejdem hýbať (nehotovím sa k
hýbaniu)
You are not about to move, atď.
¥ ¥ ¥
46 1 was not about to move (aj vaz nat ebaut
tu muv) ja som sa nešiel hýbať (nehoto-
vil som sa k hýbaniu)
You were not about to move, atd.
¥ ¥ ¥
47 I shall not be about to move (aj sel nat bi
ebaut tu muv) nebudem sa hýbať (nebu-
dem sa hotoviť k hýbaniu)
You will not be about to move, atd.
¥ ¥ ¥
48 I am not moving (aj em nat muving) nehý-
bem sa (práve)
You are not moving, atď.
¥ ¥ ¥
49 I was not moving (aj vaz nat múving) nehý-
bal som sa (práve)
58
You were not moving, atď.
¥ ¥ ¥
60 I shall not be moving (aj sel nat bi múving)
nebudem sa hýbať (práve)
You will not be moving, atď.
¥ ¥ ¥
51 I have not been moving (aj hev nat bin múv-
ing) nehýbal som sa (nemám práve hnuto)
You have not been moving, atd".
¥ ¥ ¥
52 I had not been moving (aj hed nat bin múv-
ing) nehýbal som sa (nemal som práve
hnuto)
You had not been moving, atď.
¥ ¥ ¥
53 I shall not have been moving (aj sel nat hev
bin múving) nebudem sa hýbať (nebudem
mať po hnutí)
You will not have been moving, atď.
¥ ¥ ¥
54 I am not moved (aj em nat múvd) nie som
hýbaný (hnutý)
You are not moved, atď.
¥ ¥ ¥
55 I was not moved (aj vaz nat múvd) nebol
som hýbaný (hnutý)
You were not moved, atď.
59
56 I shall not be moved (aj sel nat bi milvd)
nebudem hýbaný
You will not be moved, atď.
¥ ¥ ¥
57 move (you)! (rniiv) (jú) hýbajte, hýbte sa!
have moved! (hav múvd) majte hýbano!
(hnuto)
be about to move! (bi ebaut tu múv) chystaj-
te sa k hýbaniu!
be moving! (bi múving) hýbajte sa! (práve)
do move! dú múv) hýbajte sa!
be moved! (bi múvd) buďte hýbaný! (pohnutý!
let me move! (let mi múv) dajte sa mi hýbať!
Ať sa hýbem! (nechajte ma hýbať sa)
ht him, her, it move! (let hým, hor, it múv)
nech sa hýbe on, ona, ono (dajte sa mu,
jej, jemu hýbať.
let us move! (let as múv) hýbajme sa!
let them move! (let dhem múv) ať sa hýbu!
nechajte ich hýbať sa)
f
m
CAST' DRUHA.
Rozhovory a Výrazy.
o RECI.
Hovorte! — speak! (spík)
Nehovorte! — do not speak! (dú nat spík)
Slovenská reč — the Slovak language (dhy
slovek lengvidž)
Anglická reč — the English language (dhy
ingliš lengvidž)
Materinská reč — the mother tongue (dhy
madhr tang)
Hovoríte anglicky? - člo you speak English?
(dú jú spík ingliš)?
Znám hovoriť trochu anglicky — I can speak a
little English (aj khen spík e litl ingliš)
Nehovorte slovensky! — do not speak Slovak (dú
nat spík slovek)
61
On hovorí zle anglicky — he speaks English
badly (hý spíks ingliš bédli)
Hovoríte dobre anglicky ? — do you speak Eng-
lish well? (dú jú spík inglis vel)?
Ešte nehovorím dobre — I do not speak it well
yet (aj dú nát spík it vel jet)
Prečo sa neučíte? — why do you not learn?
(hváj dú jú nat lorn) ?
Rozumiete mi? do you understand me? (dú jú
andrstend mi)?
Nerozumieme vám — we do not understand you
(vi dú nat andrstend jú)
To nerozumiem — I do not understand it — aj
dú nat andrstend it)
Hovoríte prirýchle — you speak too fast (jú spík
tú fest)
Hovorte pomaly — speak slowly (spík slóli)
Počúvajte! — listen 1 (lisn)
Čo hovoríte? — what do you say? (hvat dú jú
sej)?
Čo chcete povedať? what do you want to say?
(hvat dú jú vant tu sej)?
Povedzte to lepšie — say it better — (sej it betr)
Povedzte mi všetko — tell me all (tel mi ól)
Čo vám (on) hovorí? what does he tell you?
(hvat daz hý tel jú)
Povedzte mi niečo nového — tell me something
new (tel mi samthyng nú)
62
Kto to vie? who knows it? (hú nóz it)
Nikto to nevie — nobody knows it (nobady
ndz it)
Nepýtajte sa ich — do no not ask them (dú nat
esk dhem)
Ktorú reč hovoríte? — what language do you
speak? (hvat lenvidž dú jú spík)
Som Slovák a hovorím trochu anglicky — I am
a Slovak and speak English a little (aj em e
Slovek end spík ingliš e litl)
Hovorím slovensky, nemecky, maďarsky a an.
glicky — I speak Slovak, German, Hungarian and
English (aj spík slovek, dzormen, hangérien end
ingliš)
Znáte anglicky čítať? — can you read English?
(khen ju rid ingliš)
Znám čítať a písať trochu — I can read and
write a little (aj khen rid end rajt e litl)
Jak dlho sa učíte už anglicky? — how long have
you been studying English? (hau long hev jú bin
stadying ingliš)?
Započal som sa učiť asi pred rokom — I com-
menced to learn about a year ago (aj khamensd
tu lorn ebaut e jír egó)
Ako dlho ste v tejto krajine? how long have
you been in this country? (hau long hev ju bin in
dhys khantri)
Len dva roky — only two years (onli tú jírs)
63
Každý počiatok je ťažký — every beginning is
hard (evri beginyng iz hard)
O čom hovoríte ? of what do you speak ? what
are you speaking of? (av hvat du jil spik? hvat
ár jú spíkyng av)
Amerika je teraz mojou novou vlasťou — Amer-
ica is now my new country (emerike iz nau máj
ml khantri)
Amerika je svobodná zem — America is a free
country (emerike iz e frí khantri)
Boh žehnaj nasu novú vlasť! — God bless our
new country 1 (Gad bles aur nú khantri)
-^
POZDRAVY, ĎAKOVANIE, ATD'.
Dobré ráno! — good morning! (gud mornyng>
Dobrý den, pane! — good day, sir! (gud dej,
sor)
Dobré popoludnie, pani! — good afternoon,
madaml (gud äftrnún, medem)
Dobrý večer, môj milý! — good evening, my
dear! (gud ivnyng, maj dýr)
Dobrú noc všetkým! — good night to ail! (gud
najt tu Ó1)
Jak sa máte? — how are you? how do you do?
(hau ár jú, hau dú jú dú)
64
Veľmi dobre — very well (veri vel)
Nemám sa dobre — I am not well (aj em nat vel)
Rád som, že vás vidím — I am glad to see you
(aj em gled tu si jil)
Čo vám je! — what is the matter with you?
(hvat iz dhy metr vidh jú)
Prechládnul som a mám kašeľ — I caught cold
and have a cough (aj khát khóld end he v e kháf)
Vstúpte! — come in! (kham in)
Sadnite si, pane — take a seat, sir (tejk e sít,
sor)
i\ko sa má váš brat, pane D'uriš ? — how is
your brother, fir. Duris? (hau iz júr bradhr,
mistr D'uriš)
Dobre, ako obyčajne — pretty well, as usual
(prity vel, es júžuel)
Ponáhlate sa? — are you in a hurry? (ár jú in
e hori)
Prídem zas onedlho — I will come again soon
(aj vil kham egen sun)
ľ^íoja úcta (moje najlepšie pranie), pane — my
best wishes, sir (maj best vises, sor)
S Bohom! — Adieu! good bye! (edjú, gud baj)
Majte sa dobre! — farewell! (fervel)
Môj pekný pozdrav vašej ctenej rodine ! — my
best regards to your family! (maj best rigárds tu
jur femili)
65
Ráčte prísť zase! — please, call again I (plís,
khal egen)
Prosím za odpustenie! — I beg your pardon I
(aj beg jur párdn)
Prepáčte! — excuse me I (ekskjúz mi)
D'akujem vám! — thank you! (thenk jú)
D'akujem, pane! — thanks, sir! (thenks, sor)
Som vám veľmi povďačný — I am very much
obliged to you (aj em veri mac oblajdzd tu jú)
Ľutujem veľmi — I am very sorry (aj em veri
sori)
Nehovorte o tom — do not mention it (dú nat
mensn it)
Nemôžem za to — I can not help it faj khen nat
help it)
Berte si, pane (pomôžte si sám) — help your-
self, sir (help júrself, sor)
Dajte mi pokoj! — let me alone! (let mi elon)
Mlčte (zavrite ústa)! shut up your mouth! (šat
ap júr mauth)
Dajte pozor! — look out! (luk aut)
Majte sa na pozoru! — take care of yourself I
(téjk khér av jurself)
Mýlite sa — you are wrong (jú ár rong)
Máte pravdu — you are right (jú ár rajt)
-í-
66
ROBOTA
Som haviarom — I am a miner (aj em e majnr)
Ja som nádenník — I am a laborer (aj em e
lejbrer)
Som robotník — 1 am a workman (aj em e
vorkmen)
Dobré ráno, pane, hľadám robotu — good
morning, boss, í am looking for work (gud morn-
yng, bos, aj em lukyng for vork)
Potrebujete robotníka (pomoc)? — do you need
help? (du jú nýd help)
Máte neakú prácu pre mna? — have you any
work for me? (hev jú eny vork for mi)
Jestli rád pracujete, vezmen vás — if you like
to work I shall employ you (if jú lajk tu vork aj
sel emploj jú)
Potrebujem dobrého robotníka — I need a good
hand (aj nýd e gud hend)
Akú mzdu platíte? — what wages do you pay?
(hvat vejdžes dú jú pej)
Deväť dollárov ná týždeň — nine dollars a week
(najn dalrs e vík)
Ako vyplácate mzdu ? — how do you pay wages?
(hau dú jú pej vejdžes)
Každú druhú sobotu — every other Saturday
(evri adhr setrdej)
67
Koľko robotníkov zamestnávate? — how many
hands do you employ? (hau meny hends du jú
emploj)
Asi sto — about one hundned (ebaut von
handrd)
Kedy mám započať pracovať? — when am I to
begin to work? (hven em aj tu bigin tu vork)
Môžete započať zajtra ráno — you may start to-
morrow morning (jú mej start tumaro mornyng)
Chcem byť vyplatený — I want to be paid off
(aj vant ta bi pejd of)
Našli ste lepšiu prácu? — did you find any better
work? (did jú fajnd eny betr vork)
Ano, pane, v novej slevárni — yes, boss, in the
new foundry (jes, bos, in dhy nú faundri)
Chcem vystúpiť z roboty — I wish to quit work
(aj vis tu kvit vork)
Idem na okolicu tvrdého uhlia — I am going to
the anthracite coal region (aj em going tu dhy
enthresajt khol rídžn)
Nerád pracujem vo fabrike — I do not like to
work in a factory (aj du nat lajk tu vork in e
fektori)
A j a radšie robím v oceľárni — and I prefer to
work in a steel plant (end aj prifor tu vork in e
štýl plent)
Videli ste dakedy koksárne? — did you ever see
any coke works? (did jú e vr si eny khók vorks)
68
Ja som bol vyťahovacom koksu sa tri roky —
I have been a coke-drawer for three years (aj hev
bin e khók-dróer for thrí jírs)
Ja najradšie kopem mäkké uhlie — I like to dig
bituminomus coal best (aj lajk tú dyg bitjumines
khól best)
Ako sa tu doluje uhlie, čakanom lebo strojom?
— how is the coal mined here, by the pick or
machine? (hau iz dhy khól majnd hýr, baj dhy
pik or mešín)
Oboma — by both (baj both)
Ste členom nejakej únie? — are you a member
of any union? ár jú e membr av eny junjon)
Ano, pane, som údom únie Sjednotených Uhlo-
kopov — yes, sir, I am a member of the United
Mine Workers Union (jes, sor, aj em e membr av
dhy junajted majn vorkers junjon)
Ja tiež pristúpim k únii — I shall join the union
also (aj sel dzojn dhy junjon also)
Každá unia ochraňuje práva a záujmy robo-
tníctva — every union protects the rights and
interests of the working-men (evri junjon protekts
dhy rájts end interests av dhy vorkyngmen)
Boli ste kedy na stávke ? — have you ever been
on strike? (hev jú evr bin an štrajk)
-^
69
HAVIARSTVO.
Ja kopem a nakladám uhlie — I am digging
and loading coal (aj em dyging end lódyng khól)
On je mojim pomocníkom — he is my helper
(hý iz máj helpr)
Ja kopem uhlie vyše desať rokov — 1 am dig=
ging coal over ten years (aj em dyging khól óvr
ten jírs)
Má on nejakú zkúsenosť v dolovaní? has he any
experience in mining? (hez hý eny ekspiriens in
majnyng)
Ano, pane, on je sbehlym baníkom — yes, sir,
he is a skilled miner (jes, sor, hý iz e skýld majnr)
Máte svoje náčinie sebou? — have you your
tools with you? (he v jú júr túlz vidh jú)
Ano, pane, mám čakan, lopatu, vrták a trochu
prachu — yes, boss, I have a pick, a shovel, a
drill and some powder (jes, bos, aj hev e pik, e
šavl, e dril end sam paudr)
Znáte trámovať šachtu? — can you timber the
shaft? (khen jú tymbr dhy šéft)
Ja som podopieral povál baní za dlhý čas —
I used to prop the roof of pits for a long time (aj
júzd tu prap dhy rúf av pits for e long tajm)
Ako ste strielali uhlie, prochom lebo dynami-
tom? how did you blast coal, with powder or
70
dynamite? (hau did jú blest khól, vidh paudr or
dajnemajt)
My sme upotrebovali len prach — we used
powder only (vi juzd paudr onli)
Znáte vy, že silné strielanie ohrozuje bezpečnosť
skál i podpôr? — do you know that heavy blasts
imperil the safety of rocks and supports? (dú jú
no dhet hevi blests imperil dhy sejfty av raks end
suports)
Zaiste? — of course? (av khorz)
Čo je najväčším nebezpečím pre baníkov? —
what is the greatest peril for miners? (hvat iz
dhy grétest peril for majnrs)
Neopatrnosť a traskavý plyn — carelessness
and firedamp (khérlesnes end fajrdémp)
Vrtákom vŕtajú sa diery do skaly a uhlia —
with a drill holes are drilled into rocks and coal
(vidh e dril hóls ár drild intu raks end khól)
Stĺpy a piliere uhlia podopierajú povál baní —
props and columns of coal support the roof of
mines (praps end khalams av khól suport dhy rdf
av majns)
Tvrdé uhlie drobí sa v uhlolomoch — anthra-
cite coal is broken in breakers (enthresajt khól iz
brokn in brejkrs)
Najlepší druh mäkkého uhlia upotrebuje sa k
výrobe koksu — the best quality of bituminous
coal is used for the production of coke (dhy best
71
kvality av bitjúmines khól iz júzd for dhy prodakšn
av khók)
Uhlokopi pracujú v šichtách po osem hodín —
coal miners work in shifts of eight hours (khól
majnrs vork in sifts av ejt aurs)
Vyťahováce stroje — hoisting machinery (hojst-
yng mešínri)
Baníci vozia sa hore a dolu v koši — miners go
up and down in the cage (majnrs go ap end daun
in dhy khejdz)
Haviari sú platení od tonny lebo na vozne —
miners are paid by the ton or car (majnrs ár pejd
baj dhy tan or khár)
Aké lampy upotrebujete v tejto bani, otvorené
lebo bezpečné? what kind of lamps do you use
in this mine, open or safety lamps? (hvat khajnd
av lemps dú jú júz in dhys majn, opn or sejfty
lemps)
Otvorené, lebo tu niet plynu — open ones as
there is no gas (6pn vons es dhér iz no gez)
Chvála Bohu v týchto bafiách nestalo sa nikdy
závažné nešťastie — thanks to Qod, there never
occured any serious accident in these mines
(thenks tu Gad, dhér nevr okhord eny siries eksi-
dent in dhýz majns)
Niet tam otráveného vzduchu? — isn^t there
any foul-damp? (izn't dhér eny faul-demp?)
Veľmi zriedkavé — very seldom (veri seldm)
72
Náš dohliadač prezerá uhlodol každú noc — uro
fire boss inspects the coal mine every night (aur
fajr bos inspekts dhy khol majn evri najt)
My pracujeme len pol času — we are working
only half time (vi ár vorkyng onli häf tajra)
Poneváč nikdy niet dosť uheľn^'-ch vozňov —
because there is always lack of coal cars (bikház
dhér iz ólvejs lék av khól khárs)
Ja schvalujem zákon Pennsylvanie vyžadujúci,
aby všetci, ktorí chcú sa stať baníkmi v tomto
štáte, mali dvojročnú zkúsenosť v dolovaní a složili
haviarskú zkúšku — I approve the law of Penn-
sylvania requiring of all who wish to become
miners of this state, a two years' experience in
mining and the passing of miners' examination
(aj eprúv dhy Id av Pensilvénia rekvajring av (51
hú vis tu bikham majnrs av dhyz stejt a tú jírs'
ekspíriens in majnyng end dhy pesing av majnrs'
egzeminejsn)
To je vj'borná ochrana robotníctva proti skébom
— that is an excellent protection for workingmen
against scabs (dhet iz en ekselent protekšn for
vorkyngmen egenst skébs)
-^
73
O FABRIKÁCH.
Fúkacé pece stavané sú z tehly — the blast
furnaces are built of brick (dhy blest forneses ár
bilt av brik)
Pece sú kúrené koksom — the furnaces are
heated with coke (dhy forneses ár hýted vidh
khók)
Ruda sa mieša s vápnom — the ore is mixed
with limestone (dhy or iz miksd vidh lajmston)
Čo je liatina? — what is cast iron? (hvat is
khast ajrn)
Železo vytiahnuté z riídy menuje sa liatinou —
the iron extracted from ore is called cast iron
(dhy ajrn ekstrekted from or iz khdld khast ajrn)
Liatina sa potom mení v kujné lebo prútové
železo liatim, kutím a padlovaním — the cast iron
is then converted into malleable or bar iron by
melting, forging and puddling (dhy khast ajrn iz
dhen khanvorted into meljebl or bár ajrn baj melt-
ing, fórdžing end padling)
Z prútového železa vyrába sa oceľ rozmanitým
spôsobom — from the bar iron steel is produced
by different methods (from dhy bár ajrn štýl iz
prodjúsd baj dyferent methads)
Ruda sa rozpúšía v silnom ohni vo fúkacích
peciach — the ore is melted by a strong fire in
74
blast furnaces (dhy or iz melted baj e strong fajr
in blest forneses)
Roztopené železo vniká na dno pece — the
melted iron sinks to the bottom of the furnace
(dhy melted ajrn sinks tu dhy batm av dhy fornes)
Vápno a hrudy zostávajú na povrchu kovu —
the limestone and dross remain on top of the
metal — dhy lajmston end dras rimejn an tap av
dhy metl)
Roztopené železo vypúšťa sa do brázdy učinenej
z piesku — the melted iron is run off into a fur-
row made of sand (dhy melted ajrn iz ran of intu
e ford mejd av send)
V niektorj^ch slevárňach vypúšťa sa kov do
foriem — in some furnaces the metal is run off
into moulds (in sam forneses dhy metl iz ran of
intu molds)
Tá hlavná brázda má viac menších brázd na
každej strane — the main furrow has several
smaller furrows on each side (dhy mejn ford hez
severl smolr foroz an íč sajd)
Takto liate železo menuje sa "pig iron" — thus
melted iron is called pig iron (dhos melted ajrn iz
khald pig ajrn)
Pig iron leje sa nanovo v pudlerských peciach —
the pig iron is remelted in puddling furnaces (dhy
pig ajrn iz rimelted in padling forneses)
Tu padleri miešajú roztopený kov — here the
75
puddlers stir the melted metal (hýr dhy padlrs
stor dhy melted metl)
Liatina steká do slevácej lyžky, z ktorej sc leje
do formy — the cast iron runs into a casting
ladel from which it is poured into the mould (dhy
khäst ajrn rans intu e khästyng lédl from hvič it
iz pórd intu dhy mold)
Mohutne kladivo hnané parou kuje železo na
štvorhranné prúty — a powerful hammer run by
steam beats the iron into square bars (e paurful
hemr ran baj stým bits dhy ajrn intu skvér bárs)
Tieto prúty, menované kvetami, dopravené sú
potom do valcovne — these bars, called blooms,
are next carried to the roling mill (dhýz bárs,
kháld blúms, ár nekst kherid to dhy róling mil)
Mnoho našich krajanov je zamestnano v ta-
kýchto fabrikách — many of our countrymen are
employed in these kind of works (meny av aur
khantrimen ár emplójd in dhýz khajnd r.v vorks)
Je to veľmi ťažká práca — it is a very hard job
(it iz e verí hard džáb) a vyžaduje veľkú silu a
zručnosť — and it requires great strength and
skill (end it rekvajrs e grét strenght end skyl)
-^
76
ODEV.
Idem sa obliect — I am going to dress myself
aj em going tu dres majself)
Oblečte sa rýchle — dress yourself quickly (dres
júrself kvikli)
Doneste mi čistú košeľu — bring me a clean
shirt (bring mi e klin sort)
Podajte mi klobúk — hand me my hat (hend
mi máj het)
Zoblečte si kabát, prosím — take off your coat,
please (tejk of júr khót, pliz)
Sú moje nové topánky čisté? — are my new
shoes clean? (ár máj nú šúz klin)
Kde máte kefu? — where is your brush? (hvér
is jur bras)
Tu je — here it is (hýr it iz)
Máte neaké silné a lacné šaty? have you any
strong and cheap suits? (he v jú eny strong end
čip súts)
Máme veľkú zásobu oblekov — we have a large
stock of clothing (vi hev e lárdž stak ov klóthyng)
Chcem šaty na každodenné nosenie — 1 want a
suit for every=day wear (aj vánt e sút for evridéj
vér)
Čo stoji tento kabát? how much is this coat?
(hau mac iz dhýs khót)
Čo je cena tohto klobúka? what is the price of
77
this hat? (hvat iz dhy prajz av dhys het)
Tu je veľmi dobrý oblek za dvanásť dollárov —
here is a very fine suit for twelve dollars (hýr iz
e veri fajn sút for tvelvdalrs)
Je prijasný — it is too light (it iz tú lajt)
Ukážte mi neaké čiapky, prosím — show me
some caps, please (so mi sam kheps, pliz)
Tento oblek sa mi páči najlepšie — I like this
suit best (aj lajk dhys sút best)
Oprobujte ho — try it on (tráj it an)
Nohavice sú pridlhé — the pants are too long
(dhy pents ár tú long)
To sa vám tak len zdá, je to vaša veľkosť — It
only seems so to you, it is your size (it dnli sims
so tu jú, it iz júr sajz)
Tu máte iné nohavice — here is another pair of
pants (hýr iz enadhr per av pents)
Tá barva sa mi nepáči — I don't like the color
(aj don't lajk dhy khalr)
Nuž, čo myslíte o týchto čiernych šatoch? —
well, what do you think of this black suit? (vel,
hvat dú jú thynk av dhys blek sút)
Jestli znížite cenu, vezmem ho — if you reduce
the price I shall take it (if jú ridjús dhy prajz aj
sel tejk it)
My máme jednu cenu v tomto obchode — we
have one price in this store (vi he v von prajz in
dhys stcir)
78
Ale pätnásť dollárov je primnoho za ten oblek
— but fifteen dollars is too much for that suit
(bat fiftýn dalrs iz tú mac for dhet sut)
Ja som nepýtal zan pätnásť, len dvanásť dol-
lárov — I didn't ask fifteen for it, only twelve
dollars (aj didn't esk fiftýn for it, onli tvelv dalrs)
Dobre, teda mi ho zapakujte, prosím — all right,
then wrap it up for me, please (olrajt, dhen rep it
ap for mi, pliz)
Prosím, mohli by ste mi povedať, kde miožem
dostať dobré boganče do roboty ? — please, could
you tell me where I can get some good working
shoes? (pliz, khud jú tel mi hvér aj khen get sam
gud vorkyng šúz)
Hneď tu vedia, pane — right next door, sir
(rajt nekst dor, sor)
A kde predávajú spodné šaty a klobúky? — and
where do they sell underwear and hats? (end
hvér dú dhej sel andrvér end hets)
Tam v tom rožnom obchode, pane — there in
the corner store, sir (dhér in dhy khórnr stór, sor)
79
JEDENIE A PITIE.
Ja som hladný — I am hungry (aj em hangri)
Ja som veľmi smädný — I am very thirsty (aj
em veri thorsty)
Chcem obedovať — I want to dine (aj vant tu
dajn)
Co mi môžete dať na obed? — what can you
give me for dinner? (hvat khen jú give mi for
dynr)
Máme šunku a vajcia, hovädzú pečienku, hovädzí
stek, pečenú bravčovinu, varené vajcia, oprážané
ustrice, koláč, kávu a ovocie — we have ham and
^SSs, roast beef, beef steak, roast pork, boiled
^SS^i fried oysters, cake, coffee and fruits (vi
hev hém end egs, rost bif, bif stek, rost pork,
bojld egs, frajd ojstrs, khejk, khofi end friits)
Vezmem sték s neakou zeleninou, koláč, kávu
a ovocie — I will take steak with some vegetables,
cake, coffee and fruit (aj vil tejk sték vidh sam
vedzetebls, khejk, khofi end frút)
Prineste mi pohár piva, prosím — please, bring
me a glass of beer — pliz, bring mi e gléz av bír)
Kelner, prineste jedálny lístok — waiter, bring
the bill of fare — (vejtr, bring dhy bil av fér)
Dajte mi obed bneď, ponáhlam sa, chcem zasti-
hnúť vlak — serve me my dinner immediately,
80
I am in a hurry, I want to catch the train (sorv
mi maj dynr imidjetli, aj em in e hčiri, aj vant tu
kheč dhy trejn)
Keď by som sa opozdil, či môžete mi po-
slúžiť posteľou na túto noc? should I be late can
you accommodate me with a bed for tonight?
(sud aj bi lejt khen jú ekhamodejt mi vidh e bed
for tunajt)
Mám.e tu dosť chýž a dobré postele — we have
lots of rooms and good beds here (vi hev lats av
rums end gud beds hýr)
Koľko počítate na den? — how much do you
charge a day? (hau mac dú jú čárdž e dej)
Naša cena je mierna — our price is moderate
(aur prajs iz maderet)
Počítame poldruha dollára denne — we charge
a dollar and a half a day (vi čárdz dalr end e häf
e dej)
To je primnoho — that is too much (dhet iz tú
mac)
To je naša cena — that is our price (dhet is
aur prajs)
Nuž, dobre — well, all right (vel, olrajt)
Žiadate si byť zavolaný zajtra ráno? — do you
wish to be called tomorrow morning? (dú jú vis
tu bi kháld tumaró mornyng)
Zobuďte ma o šiestej — wake me at six (vejk
mi et siks)
SI
Zhasnite svetlo keď si ľahnete — put out the
h'ght when you go to bed (put aut dhy lajt hven
jú go tu bed)
Odcestujem ráno na prvom vlaku — I shall
leave tomorrow with the first train (aj sel liv
tumaro vidh dhy forst trejn)
Kedy chcte raňajkovať — when do you want
your breakfast? (hven du jú vant júr brekfest)
Čo máte radšie, kávu lebo čáj ? which do you
like best, coffee or tea? (hvic du jú lajk best,
khofi or thý)
Ja pijem pri jedle vodu ledo pivo — I take water
or beer with my meals (aj tejk votr or bir vidh
maj mils)
Pálenku nepijem vôbec — I don't drink whiskey
at all (aj don't drink hvisky et 61)
Planá pálenka je horšia než otrava — bad
whiskey is worse than poison (bed hvisky iz vors
dhen pojzn)
Najlepšie je nepiť žiadnych liehovín — it is best
not to drink Siquor at all (it iz best nat tu drink
likr et Ó1)
DOMOV A RODINA,
Ste ženatý? are you married? (ár jú merid)
Nie, pani, som svobodný — no, ma'am, I am
single (nó, mém, aj em singl)
Ja som už vydaná desať rokov — I have been
married ten years (aj he v bin merid ten jirs)
Koľko detí máte? how many children have
you? (hau meny čildren hev jú)
Mám dvoch synov a tri dcéry — I have two
sons and three daughters (aj hev tú sans end
thri dátrs)
Moji rodičia ešte žijú — my parents are stiJl
alive (máj pérnts ár styl elajv)
Dvaja bratia mi zomreli pred rokom — my two
brothers died a year ago (máj tú bradhrs dájd e
jír ego)
Znáte pani Smithovú? — do you know Mrs.
Smith? (dú jú nó misis Smith)
Áno, pane, ona je naša rodnia (príbuzná) — yes,
sir, she is a relative of ours (jes, sor ši iz e riletyv
av aurs)
Poďme ju navštíviť — let us go and see her (let
as go end si hor)
Kde ona bydlí ? — where does she live? (hvér
daz ŠÍ liv)
Pod číslom 1022 Taylor ul. — at ten twenty=
two Taylor st. (et ten tventy-tú Tejlr strit)
83
A kde bydlíte vy? — and where do you reside?
(end hvér dú jú rizajd)
Ja bývam v Olyphant, Pa. — I live in Olyphant,
Pa. (aj liv in Alifant, Pensilvenia.
Znáte tam velebného pána Stasa? — do you
know Rev, Stas, there ? (dú jú nó Reverend Stas,
dher)
Ó, áno, on je naším duchovným — oh, yes, he
is our priest (6h, jes, hý iz aur prist)
Povedajú, že je veľmi obľúbený medzi svojimi
farníkmi — they say he is very popular among
his parishoners (dhej sej hý iz veri papjulr emong
hýz perišonrs)
Veru áno, každý ho ctí a miluje — yes, indeed,
he is honored and loved by all (jes, indýd, hý iz
anrd end lavd baj 61)
Ako dlho bývate v Scranton? how long have
you lived in Scranton? hau long hev jú livd in
Skrentn)
Tri roky — three years (thri jirs)
Lepšie sa vám tu páči než v Xew Yorku? do
you like it better here than in New York? (dú jú
lajk it betr hýr dhen in Nújork)
Zaiste! — of course! (av khdrz)
Ja radšie bývam v malom meste — I prefer to
live in a small town (aj prifor tu liv in e smôl
taun)
Nič sa nevyrovná vonkovskému životu — there
84
is nothing like country life (dhér iz nathyng lajk
khantri lajf)
Ja by som rád trávil leto na vonkove a zimu vo
veľkom meste — I would like to spend summer in
the country and winter in a city (aj vud lajk tu
spend samr in dhy khantri end vintr in e sity)
Nuž, boháči si to môžu dovoliť — well, the rich
can afford that (vel, dhy ric khen efdrd dhet)
^ly musíme žiť tam, kde môžeme vyžiť — we
must live where we can make our living (vi mast
liv hvér VÍ khen mejk aur living)
Do videnia, pane! — so long, sir! (so long,
sor)
-^
CAS A POČASIE.
Už je jasný den — it is broad daylight already
(it iz brod dejlajt olredy)
Koľko je hodín? what time is it? (hvat tajm
izit)
Je UŽ osem hodín — it is eight o'clock already
(it iz ejt oklak olredy)
Už je čas k vstávaniu — It is time to get up
(it iz tajm tu get ap)
O desiatej musím ísť na poštu — at ten o'clock
85
I must go to the post office (et ten oklak a j mast
go tu dhy post afis)
Ako ste spali? how did you sleep? hau did ju
slip)
Spali ste dobre? did you sleep well? did ju slip
vel)
Veľmi dobre, ďakujem — very well, thank you
(veri vel, thenk ju)
Kedy ste išli spať? — at what time did you go
to bed? (et hvat tajm did ju go tu bed)
Asi o pol dvanástej — at about half past eleven
(et ebaut häf past ilevn)
Ja som nemohol poslednej noci spať — I could
not sleep last night (aj khud nat slip lest najt)
Mai som špatné sny — I had bad dreams (aj
hed bed drims)
Ja som zaspal skoro — I soon fell asleep (I sun
f el eslip)
Je UŽ pozde? — is it late already? (iz it lejt
olredy)
Ja som ospanlivý — I am sleepy (aj em slipy)
Iďte si ľahnúť, aby ste mohli ráno včasné vstať
— go to bed so you can get up early in the morning
{go tu bed so jii khen get ap orli in dhy mornyng)
O akom čase mám vás zobudiť ? — at what
time shall I awake you (et hvat tajm šel aj evejk
ju)
Keď budú raňajky hotové — when the break-
86
fast is ready (hven dhy brekfest is redy)
Dobrú noc, pane — good night, sir (gud najt,
sor)
Je krásny den — it is a nice day (it iz e najs
dej)
Už prší (padá) — it is raining already (it iz
rejnyng olredy)
Prudká búrka ide — a heavy storm is coming
(e hevi storm iz khaming)
Teraz snah padá — now it is snowing (nau it iz
snóing)
Je veľmi horúco — it is very hot (it iz veri hat)
Mne je zima — I feel cold (aj f íl khóld)
Nie je vám teplo? — don't you feel warm?
(don't ju f íl várm)
Áno, pane, ja sa potím — yes, sir 1 am sweat=
ing (jes, sor, aj em svetyng)
Slnko vychádza o šiestej ráno a zapáda o pol
siedmej večer — the sun rises at six in the morn=
ing and sets at half = past six in the evening (dhy
san rajzes et siks in dhy mornyng end sets at häf
past siks in dhy ivnyng)
Slnko svieti dnes veľmi jasne — the sun shines
very bright today (dhy san šajns veri brajt tudej)
Je plný mesiac a noce sú jasné — it is full moon
and the nights are light (it iz fulmún end dhy
najts ar lajt)
Vietor fúka od severu — the wind is blowing
87
from the north (dhy wind iz biding from dhy
north)
Tej noci bol mráz — there was a frost last
night (dher vas e frast last najt)
Je nepríjemné počasie — it is disagreeable
weather (it iz dysegriebl vedhr)
Je tuhá zima — it is bitterly cold (itizbitrli
khold)
Ja som skoro zamrznul — I nearly froze to
death (aj nyrli frozd tu deth)
Ako náhle zmenilo sa počasie — how sud^
denly the weather has changed (hau sadnli dhy
vedhr hez čejndžd)
Je škaredé počasie — it is bad weather ( it iz
bed vedhr)
Je veľmi vlhko a chladno — it is very damp
and cool (it iz veri démp end khúl)
Búrka prešla — the storm is over (dhy storm
iz dvr)
-^
88
POŠTA A CESTOVANIE.
Prosím, dajte mi dva štemplíky po dva centy —
please, give me two two=cent stamps (pliz, giv
mi tú túsent stemps)
Máte pre míía neaké poštovné zásielky? have
you any mail for me? (he v jú eny mejl for mi)
Očakávam list a noviny "Jednota" — I expect a
letter and the newspaper "Jednota" (aj ekspekt
e letr end dhy núspejpr jednota)
Chcem mať tento list registrovaný — I wish to
have this letter registered (aj vis tu he v dhys letr
redžisterd)
Mohli by ste mi, prosím, povedať kde je stanica
Pennsylvania železnice ? — will you please tell me
where the Pennsylvania Rail Road Station is?
(vil jú, plíz, tel mi hvér dhy pensilvénia rejl rod
stejšn iz)
Sadnite si na tiito káru a zosadnite na Main
ulici; potom sa obráťte na ľavo a dva blaky ďalej
uvidíte stanicu — take this car and get off on
riain street; then turn to the left, and two blocks
further you will see the station (tejk dýs khár
end get of an mejn strit; dhen torn tu dhy left,
end tú blaks forthr jú vil si dhy stejšn)
Kde sa predávajú lístky, prosím? where is the
ticket office, please? (hvér iz dhy tyket afis, pliz)
89
Dajte mi lístok do Scranton — give me a ticket
to 5cranton (giv mi e tyket tu skrentn)
Jednu cestu alebo zpiatočný lístok chcete ? — do
you want one way or a return ticket? (dú jú vant
v^on vej or e ritorn tyket)
Čo stoji zpiatočný lístok? — how much is a
return ticket? hau mac iz e ritorn tyket)
Dollar päťdesiat centov — one dollar and fifty
cents (von dalr end fifty sents)
Kedy odchádza najbližší vlak do Scranton? —
when does the next train leave for Scranton?
(hven daz dhy nekst trejn liv for skrentn)
O pätnásť minút do tretej — at fifteen minutes
to three (et fiftýn minyts tu thri)
Chcem telegrafovať môjmu bratovi, aby ma
čakal na stanici — I wish to telegraph to my
brother to meet me at the station (aj vis tu tele-
gref tu máj bradhr tu mit mi et dhy stejsn)
Ide ten vlak rovno do Scranton, pane? is that
a throngh train to Scranton, sir? (iz dhet e thru
trejn tu skrentn, sor)
Nie, pane, musíte presedať vo Wilkes-Barre —
no, sir, you must change cars in Wiikes=Barre
(no, sor, jú mas? čejndž khárs in vilks-bere)
Co myslíte, kedy ta dorazíme? when d^ you
think we shall arrive? (hven dú jú thynk vi šel
erajv)
90
Behom hodiny — within an hour (vidhyn en
aur)
Prosím, čekujte mi tento kufor do Scranton —
check this trunk to 5cranton, please (ček dhys
trank tu skrentn, pliz)
-^
SLOVENSKÝ NAROD
Ako sa menujete? what is your name? (hvat
iz júr nejm)
Menujem sa Ján D'uriss — my name is John
Duriss (máj nejm iz džán ďuriš)
Ako slabikujete svoje priezvisko ? — how do you
spell your surname? hau dú jú spel júr sornejm)
D-u-r-i-s-s — (dj'-jú-ár-aj-es-es)
Odkiaľ pochádzate? where do you come from?
(hvér dú jú kham from)
Pochádzam zo Slovenska, zo severnej časti
Uhorska — I come from 51ovakIand, the northern
part of Hungary (aj kham from sloveklend, dhy
nodhrn párt av hangeri)
Akej ste národnosti? of what nationality are
you? (av hvat nesnelity ár jú)
Ja som Slovák, vlastne slovens>ký Amerikán —
1 am a Slovak, that is, a Slovak American (aj em
91
e slovek, dhet iz, e slovek emeríkn)
Prečo sa nazývate slovenským Amerikánom? — >
why do you call yourself a Slovak American?
(hvaj dú jú khal júrself e slovek emerikn)
Poneváč som rodom, Slovák a som Amerikánom
— because I am Slovak born, and an American
(bikház aj em slovek born, end en emerikn)
ste rodeným Amerikánom? — are you American
born? (ár jú emerikn born)
Nie, já som naturalizovaným Amerikánom;
mám občiansky papier — no, I am a naturalized
American; I have my naturalization paper (no,
aj em e nečurelajzd emerikn; aj hev máj nečurel-
izejsn pejpr)
Čo sú to tí Slováci? who are the Slovaks? (hú ár
dhy sloveks)
Slováci sú národ slaviansky, ku ktorému pri-
slúchajú aj Rusi, Česi, Poliaci, Horvati, Srbi,
Bulhari, Slovinci a iní — Slovaks are of the Slavic
race, to which belong the Russians, Bohemians,
Poles, Croatians, Servians, Bulgarians, Slovenians
and others (sloveks ár av dhy slávik rejs, tu hvič
bilong dhy rasiens, bohýmiens, póls, kraejšiens,
sorviens, bulgériens, end adhrs)
Kedy prisťahovali sa Slaviani do Európy ? when
did the Slavs emigrate to Europe? (hven did dhy
Slavs imigrejt tu juroo^
92
vôbec žili v Europe od pamäti sveta — in prehis-
toric times; Slovaks, in fact, Slavs lived in
Europe from time immemorial (in prehystoril
tajms; sloveks, in fekt, Slavs livd in jurop from
tajm imemoriel)
Prečo sa Slováci tak húfne sťahujú do Spojených
Štátov? — why do the Slovaks emigrate to the
United States in such great numbers? (hvaj dú
dhy sloveks imigrejt tu dhy junajted stejts in sac
grejt nambrs)
Poneváč sú vo svojej otčine nielen ubiedení, ale
aj maďarisáciou prenasledovaní a utláčaní — be=
cause in their native land they are not only pov-
erty stricken, but are persecuted and oppressed by
the riagyarizing movement (bikház in dheir nejtyv
lend dhej ár nat only paurty strikn, bat ár porse-
kjuted end opresd baj dhy maďarajzing múvment)
Majú Slováci neakú svobodu v Uhorsku ? — have
the Slovaks anj^ liberty in Hungary? (hev dhy
sloveks eny librty in hangeri)
Na papieri áno, ale v skutočnosti žiadnej; Slo-
váci musia vysokú dan platiť ako Maďari, lež za to
žiadnych práv ani výhod nedostávajú — on paper,
yes; but in reality, no; the Slovaks are as highly
taxed as the Magyars, but in return they receive
no rights or priveleges (an pejpr, jes, bat in rielity^
no; dhy sloveks ár ez hajly teksd ez dhy maďars,
bat in ritorn dhej nsívró rajts or privilidžes)
93
Či vláda nestará sa o dobrobyt Slovákov? but
does the government see to the welfare of the
Slovaks? (bat daz dhy gavrnment si tu dhy velfér
av dhy sloveks)
Nie. O to sa nikto nestará, aby sa Slováci
vzdelávali vo svojej zrozumitelnej reči, ba ani o to
aby mali nejaký zárobok. Vláda stará sa len o
maďarčenie Slovákov — No. No one concerns
himself about the education of the Slovaks in the
language intelligible to them ; no one, moreover,
concerns himself about their livelihood. The
government endeavors but to Magyarize the
Slovaks (XÓ. No vcn khonsorns hymself ebaut
dhy edjukejsn av dhy sloveks in dhy lenvidz in-
telidžebl to dhem. No von, móróvr, khonsorns
hymself ebaut dhér lajvlihúd. Dhy gavrnment
endevrs bat tu maďarajz dhy sloveks)
Teda Maďari asi tak robia so Slovákmi ako
Angličania s Irčanmi? then the Magyars treat
the Slovaks about the same way as the English
treat the Irish? (dhen dhy madars trit the sloveks
ebaut dhy sejm vej ez dhy inglis trit dhy ajris)
Ano, ba ešte horšie. Slováci, bár je ich vyše
troch millionov duší, nesmia mať žiadnej sloven-
skej školy — yes and worse too. The Slovaks,
in spite of the fact that they number over three
millions of souls, are not allowed any Slovak
schools (ies. end vors, tú. Dhy sloveks. in spajt
94
av dhy fekt dhet dhej nambr ovr thri millions av
sols, ár nat elaud eny slovek skúls)
V tom páde panuje tam tyranstvo — in that
case there exists tyranny (in dhet khejs dhér
egzists tyreny)
Ano, tyranstvo, zloba, podlosť a násilnosť.
Vláda maďarská prenasleduje každého poctivého
Slováka, ktorý zastáva svoju reč a svoj národ.
Ba ešte aj malé dietky slovenské odtŕhali žandári
od prs matiek a vliekli ich v maďarské kraje, aby
sa maďarsky učily a slovensky zabudnuly — yes,
tyranny, malice, wickedness and oppression. The
Magyar government persecutes every honest 51o=
vak who upholds the cause of his language and
nationality. E\ en small children were torn away
from their mother's arms by gendarmes and
dragged to flagyar lands for the purpose of learn=
ing Magyar and forgetting Slovak (jes, tyreny,
melis, vikednes end opresn. Dhy maďar gavrn-
ment porsekjúts evri anest slovek hú aphólds dhy
khdz av hyz lengvidž end nesnelity; ivn smôl čil-
dren vor torn e vej from dhér madhr's arms end
dregd tu maďar lends for dhy porpos av lornyng
maďar end forgetyng slovek)
Muž, to SÚ horšie pomery nez v Turecku — well,
the condition of affairs is worse than in Turkey
(vel, dhy khondysn av eférz iz vors dhen in torky)
95
Tu v Amerike vodí sa Slovákom lepšie, či m'e ?
— here in America the Slovaks are better off, are
they not? hýr in emerike dhy sloveks ár betr of,
ár dhej nat)
O áno, tu nám je lepšie, lebo tu máme nielen
lepšie zárobky, ale aj viac svobody. Nech Boh
žehná túto syobodnú krajinu! Tu v Spojených
Štátoch robia Slováci veľký pokrok v každom
ohľade. Tu máme veľké organisácie podporu-
júce, rozšírené časopisy, množstov kostolov a
školy; ľud číta vzdeláva sa, slovom rýchle napre-
duje s duchom času. A nebyť liehovín, o Slovákoch
by nikdy nikto nič zlého nečul v Amerike, len všetko
dobré — Oh, yes, here we are better off, because
here we have not only better wages, but also
more liberty. May God bless this country of the
free! Here in the United States the Slovaks are
rapidly progressing in all directions. Here we
have large aid organizations, widely circulating
journals, numerous churches and schools; our
people read, educate themselves, and, in short,
are rapidly progressing with the spirit of the age.
If there were no liquors no one would hear of any
evil, but only good reports of the Slovaks (O jes,
hýr VÍ ár betr of, bikház hýr vi hev nat ónli betr
vejdžes, bat also mór librty. Mej Gad bles dhýz
khantri av dhy frí! Hýr in dhy junajted stejts dhy
96
sloveks ár repidli progresing in 61 dyreksns. Hýr
VÍ hev lárdž ejd orgenj^zejsns, vajdli sorkjulejtyng
dzornls, njumeres čärčes end skúls; aur pipl rid,
edjukejt dhemselves, end, in sort, ár repidli pro-
gresing vidh dhy spirit av dhy ejdz. If dhér vor
no likrs, no von vud hýr eny ivl, bat onli gud
riports av dhy sloveks)
Tak teda slovenskí Amerikáni zasluhujú súcit
celého národa amerického — in that case the
Slovak Americans deserve the sympathy of the
whole American nation (in dhet khejz dhy slovek
emerikns dyzorv dhy simpäthy av dhy hdl emerikn
nejsn)
Koľko Slovákov žije v Amerike? How many
Slovaks are in America? (hau meny sloveks ár in
emerikä)
Je nás tu nateraz vyše 300,000, a sťahovanie je
v stálom prúde. Kto má na cestu, každý uchodí
pred biedou a tyranstvom do tejto svobodnej zemi
— at present we number over three hundred thou-
sand, and immigration is constantly going on.
Every one who has the wherewithal escapes the
\>overty and oppression by coming to this free
country (et preznt vi nambr dvr thri handrd thau-
znd, end imigrejsn iz khanstentli going an. Everi
V'on hú hez dhy hvérvithal, eskhejps dhy pavrty
end opresn báj khaming tu dhýz fri khantri)
Ja znám, že Slováci sú pracovití, statočný a po-
97
kojamilovní ľudia a prajem im zdaru v ich novej
vlasti — I kow that the Slovaks are an industri-
ous, honest and peace=loving people, and I wish
them success in their adopted country (aj no dhet
dhy Slovaks ár en indastries, anest end pis-lav-
ing pipl, end aj vis dhem sakses in dhér edapted
khantri)
Amerikáni sa skoro presvedčia, že Slováci sú
medzi najlepšími a najvernejšími občanmi ameri-
ckými; a nasi nepriatelia a iní, ktorí následkom
nevedomosti lebo predpojatosti potupujú nás, budú
zahanbení — the Americans shall soon be con=
vinced that the Slovaks are among the best and
the most faithful American citizens: and our
enemies and others who speak ill of us, owing to
their ignorance or prejudice, shall be humbled —
dhy emerikns sel sun bi khanvinsddhet dhy sloveks
ár emong dhy best end most fejthful emerikn
sityzns; end aur enemis end adhrs, hú spík il av
as ding tu dhér ignorens or predžudys, sel bi
hambld)
Tak na zdar Slovákom ! — then long live the
Slovaks (dhen long liv dhy Sloveks)
Na zdar zeme svobody. Spojeným Štátom ame-
rickým! — hurrah for the land of liberty, the
United States of America I (huráh for dhy lend av
librty, dhy junajted stejts av emerikä)
98
LISTY A ADRESSY,
Listy obchodného, úradného lebo bár akéhc
neosobného rázu majú byť písané krátko, čitateľne,
zrozumitelne a jadrne. Netreba opletávať, ani sto
tisíc ráz pozdravovať.
Adressy krajania veľmi často piano píšu, čím
sami sebe aj iným daromnú prácu a ťažkosti pôso-
bia. Pamätajte si, že meno každého mesta lebo
plejzu alebo ulice treba tak písať, ako sa anglicky
píše a nie ináč. Keď neznáte vypísať správne
meno mesta lebo plejzu, pozrite na poštový štem-
pel (pečať) alebo dakde inde, kde je to meno
vytlačené a tak isto ho píšte. Miesto Freeland
nemá sa písať Fríhoľ, miesto Scranton — Skren-
ton, miesto Duquesne — Dukeny, miesto Mc
Keesport — Mikišpurt, atď. Keď neznáte napísať
správne meno ulice, vyndite z domu a prozrite sa,
ako je tam na tabule vytlačeno, a tak iste aj vy
píšte. Mýli sa, kto povie, že aj tak je dobre, ako
on napíše. Mnohé slovenské listy tratia sa násled-
kom planých adries, a mnohé iné dlho putujú a
blúdia, kým konečne dôjdu na patričné miesto.
Adressu píšte vždy tak, ako je tu na ďalšej
strane vytlačeno. Najprv píšte meno, asi v pro-
striedku obálky (kovertky); pred meno nikdy
nezabudnite udať titul, mužskému Mr., ženskej
Mrs. a panne Miss (Mr. je zkrátené slovo Mister
99
slovenský: pán; Mrs. je zkrátené Mistress (čítaj:
misis), slovensky pani; Miss (čítaj: mis) znamená:
panna lebo slečna.) Pod meno píše sa číslo domu
a meno ulice alebo poštová boksa a jej číslo, jestli
totiž udávajú sa v adresse, ináče pod menom
nepíše sa nič. Mesto lebo plejz píše sa na spodok
do pravého rohu obálky (kovertky) a za nim hneď
zkráteno meno štátu. Dobre je udať aj County
(okres), čo sa píše vždy pod mesto lebo plejz.
Mnohí neznajú rozdiel' medzi Country a County,
kdežto Country číta sa '"khantri" a znamená kra-
jinu, a County číta sa "khaunty" a znamená okres
alebo stolicu.
From: Michael Bača,
P. 0. Box 236,
Webster, Mass.
štemph'k
P. K. KADAK CO.,
P. 0. Box 79,
SCRANT( )X. PA.
Štemplíky nikdy nelepte na zadnú stranu listu.
Na list do Ameriky musíte dať vždy najmenej 2c.
štemplík, a do kraju 5c.
100
OBJEDNÁVKA
Keď dačo objednávate, píšte nasledovne:
Gofí, Pa., 21 septembra, 1905.
Pán Pavel K. Kadák,
Scranton, Pa.
Ctený pane: —
Priloženo posielam Vám $3.50,
za ktorý obnos ráčte mi zaslať nasledovné :
1 Statistikár a Samopočtár s mapami $ .75
1 Ježiš Moja Radosť 80
1 Strihácu mašinku 1.45
1 Kapesný nožík 50
S predošlou objednávkou som spokojný.
Pošlite mi teraz objednaný tovar čo najskoršie.
S pozdravom,
Fr. Rybár.
Adressa : P. O. Box 18,
Goff, Westmoreland Co., Pa.
Poznámka: Na adressách píše sa vždy- Pani —
Mrs.; Slečna — Miss; Pánovia — Messrs. Keď
niekoho oslovujeme, už či ústne lebo v liste, užíva
sa: Pán — Sir; Pani — Madam; Pánovia — Gen-
tlemen. Kňazom dáva sa titul: Rev. Lekárom:
Dr. Mužským vyššieho postavenia, zvlášte úradní-
kom dáva sa titul: Esq. (zkrátené Esquire —
blahorodie) a toto vždy kladie sa za menom.
Dámy oslovujú sa: Ladies.
101
ŽIADOSŤ' O ROBOTU.
Carbon, Ind., 3 mája, 1905.
Pán Vilém Wood,
Cresson, Pa.
Ctený pane: —
Odpovedajúc na Vašu ohlásku
v "Sokole" ohľadom uhlokopáčov dovolujem si
nabídnuť Vám svoje služby. Je nás tu asi 25
zručn^-ch majnerov hľadajúcich robotu. Prosím
sdeľte mi podrobnosti a prijmite vdaky.
Váš oddaný,
Klement Murgac.
Anglicky:
Carbon, Ind., May 2nd, 1905.
Mr. William Wood,
Cresson, Pa.
Dear Sir: —
Replying to your advertisement
in the "Sokol" for miners, I beg to offer you my
services. We are here 25 skilled miners, seeking
employment. Please state particulars, and oblige
Yours truly,
Clement Murgac.
1)2
ŽIADOSŤ' O DORUČOVANIE POŠTOVÝCH
ZÁSIELOK NA NOVÚ ADRESSU.
Limestone, N. Y., 4 decembra, 1905.
Postmajster,
Bridgeport, Conn.
Ctený pane: —
Prosím, posielajte všetky moje
poštové zásielky adressované na Geo. Germek,
36 Hallam st., Bridgeport, Conn., na moju novú
nižej udanú adressu, a prijmite moje vďaky.
S úctou Váš,
Juraj Germek.
Nová adressa: P. O. Box 44, Limestone, N. Y.
Anglicky:
Limestone, N. Y., December 4th, 1905.
Postmaster,
Bridgeport, Conn.
Dear Sir:—
Please forward all my mail matter
addressed to Geo. Germek, 36 Hallam st., Bridge-
port, Conn., to my new address given below, and
oblige, Yours respectfully,
George Germek.
New address: P. O. Box 44, Limestone, N. Y.
103
ŽIADOSŤ' O VYPLATENIE MZDY.
Neffs, O., 1 júna, 1906.
Illinois Steel Co.,
Joilet, 111.
Pánovia: —
Ráčte mi zaslať po pošte čo najskoršie
Vám bude možno pripadajúcu mi mzdu za prácu
konanú od 1 do 23 marca, a prijmite vďaky.
Vám veľmi oddaný,
Jozef Tomášik.
Adressa: P. O. Box 55, Xefis, O.
A ngl ck y:
Neífs, O., June 1st, 1906.
Illinois Steel Co.,
Joilet, 111.
Gentlemen: —
Kindly mail to me at your earliest
convenience my wages due for work rendered
March lst-23rd., and oblige.
Yours very truly,
Joseph Tomasik.
Address: P. O, Box 55 Nefis, O.
Pozn. V slovenskej reči v listoch píše sa Vy,
Vám, Ty, T'a, Tebe atď. začiatočnou veľkou
literou. V anglickej reči píše sa len malými
literami you, your, atď. Naproti tomu Angličan
slovo I (ja) píše veľkou písmenou.
104
POSIELANIE PENAZŕ.
Peniaze zasielajú sa v Amerike na pošto\ni
poukážku (Postal Money Order), express - nú
poukážku (Express floney Order), bankový ček
(check) alebo v registrovanom liste.
Po pošte a po expresse možno zaslať peniaze aj
do starého kraju.
Najlepší spôsob zasielania peňazí je na poštovú
poukážku. Takto je poplatok malý a peniaze
úplne bezpečné.
Ked chcete poslať peniaze na poštovú poukážku,
vypýtajte si od poštára žiadosť o poukážku, Appli-
cation for floney Order (eplikejšn for many ordr),
ktorú musíte sami vyplniť ako je tu na druhej
strane vypísano.
Viac nikde nič nedopisujte, len ako tu vidíte.
Sent to znamená, že komu zasielané sú peniaze, a
Sent by znamená kto posiela; tu sa má podpísať
zasielateľ.
Túto karotku treba oddať s peniazmi poštárovi,
ktorý potom doručí zasielateľovi Money Order.
Tú modrú (belavú) kartu z pošty treba zaslať v
liste tomu, komu majú byť peniaze vyplatené, lebo
bez tej karty, poukážky, peňazí nemôže dostať.
Len ten malý odstrižok od poštára treba si po
držať; to je poistenka.
lOS
stamp of Issuing Office
Dollars Cents ^ ^ Form Nc. 6001.
DOMESTIC.
^ Space above this line is for the Posrmaster's record, to be filled by him
U
D Application for Money Order.
CD
Z Amount ^ Dollars 50 Cents
P. K. KADAK CO..
Pi Sent to
Li
Q
QC
O
O
^ Street and Xo
(/)
\i City or town
P. 0. Box 79
Scranton, Pa., U. S. A.
State
(n
Ladislaus Hurban
<Sei\t by
o
DC Cleveland, O.
D — *-
Q.
A^ddress of icnder: Xc. ^^iJJ'"^"^. Street.
DODATOK.
MENA STATOV A TERITORlí KTORÉ PRISLU-
CHAJU K 5P0JENYn SŤATOM.
(Najprv je udané meno ako sa má písať, potom
ako sa zkracuje, a na ostatku ako sa má vysloviť.
\' adressách nevypisuje sa celé meno štátu, lež
len zkráceno ; na príklad: Scranton, Pa.)
alaba:\ia,
Ala. {älabämä).
ALASKA,
Alaska {'áláska).
ARIZONA,
Ariz, {ärizona).
ARKANSAS,
A.rk. (arkänsäs i ar-
känsó).
CALIFORNIA,
Cal. (khälifornia).
COLORADO,
Colo, (kholorédo).
CONNECTICUT,
Con. (khanetykhat).
DELAWARE,
Del. (deläľér).
DISTRICT OF CO-
LUMBIA. D. C.
(dysrrikt av khalam^
biu).
FLORIDA,
Fla. iflórida).
GEORGIA.
Ga. (džórdžia).
IDAHO,
Idaho (ajdäJió).
ILLINOIS,
111. {ilinójz).
INDIANA,
Ind. (indyäna).
IOWA, la. (ajova^.
KANSAS,
Kans. (khäuses).
KENTUCKY,
Kv. (khcnfaky).
LOUISIANA,
La. {hiziänä).
II.
xMAIXE. :^Ie. (mcjn).
MARYLAND,
Md. (niäriloid).
MASSACHUSETS,
ľ\lass. (mäscčjiísets).
MICHIGAN,
^lich. {)}ušig}i).
MINNESOTA,
ľ\Iinn. {mincsóta).
MISSISSIPPI,
]\Iiss. {misisipi).
MISSOURI,
ľ\Io. {miziiri).
:\IONTANA,
]\Iont. {monťána).
NEBRASKA,
Nebr. {nchráska).
NE\'ADA,
Nev. {nev'áda).
NEW HAMPSHIRE,
N. H. inú hämš'ôr).
NEW JERSEY,
N, J. {nil dsorzi).
NEW :\IEXICO,
N. ľMex. {nil nieksi-
kó).
NEW YORK,
N. Y. (nil jork).
NORTH CAROLINA,
N. C. {north khäro-
läjn-a) .
NORTH DAKOTA,
N. Dak. {north ďá-
khóta).
OHIO, O. {ohájo),
OKLAHOMA,
Okla. {Oklahoma).
OREGON,
Oreg. {óregn).
PENNSYLVANIA,
Pa. ipcnsih'cnia).
RHODE ISLAND,
R. I. {rod ajlend).
SOUTH CAROLINA,
S. C. {smith khäro-
ľájna).
SOUTH DAKOTA,
S. Dak. {saiith da-
khóta).
TENNESSEE,
Tenn. {tencsi).
TEXAS,
Tex. {tcksäs).
UTAH, Utah {jťita).
VERľMONT,
\'t. {vórmant).
VIRGINIA,
\'a. {vórdžínia).
WASHINGTON,
Wash, {c'óšingtn).
WEST A'IRGINIA,
W. \'a. {rest v'órdží-
n'la).
WISCONSIN,
W^is. {viskhánsn).
WYOMING,
Wyo. {z'ajóming).
III.
HENA NIEKTORÝCH SVETOVÝCH MIEST,
NÁRODOV, ZEMI, ATD.
ADRIATICKÉ MORE,
Adriatic sea {cdrie-
ty k si).
AFRIKA, Africa
{c f vika).
AFRÍK AN, African
(efľikii).
ALŽÍR, Algeria
(elčíria).
AMERIKA, America
(enicrika).
AMERIKÁX, A^^IE-
RICKÝ, American
(eiueriku).
ANGLICKO, England
{inglcnd).
ANGLICKÝ, English
i'ln^Us).
ANGLICAN, English-
man {inglihnen),
ANTVERPY,
Antwerp ( entvorp ) .
ARAB, Arabian
(erejbien).
ARABSKO, Arabia
(erejbia).
ARMEN, Armenian
(arniinyen).
ASIA, Asia (ejsia).
ASIATICKÝ,
Asiatic (cjšietxk).
ATÉNY, Athens
(cfhcu::).
ATLANTICKÝ OCE-
AN", Atlantic ocean
(etieutyk óš)i).
AUSTRALIA, Austra-
lia (est re j Ha).
AUSTRÁLČAN, Aus-
tralian (esfrejHen).
BABYLON, Babel
ihejhl).
BELEHRAD, Belgrad
(bil^red).
BELGICKO, Belgium
(beldčium).
BERLIN, Berlin
(borliii).
BOSNIA, Bosnia
(basnxa).
BOSNIAK, Bosnian
(basiiyen).
BREMÝ, Bremen
(brejuien).
BUDÍNPEŠT,
Budapesth (biidapest).
BULHAR Bulgarian
{bulge jrien).
IV.
BULHARSKO, Bulga-
ria {bulge jria).
CARIHRAD, Constan-
tinople {khonstcnty-
nópl) .
ČECH, ČESKÝ, Bohe-
mian {bohxmicn).
ČERXOHOŔEC, .Mon-
tenegrian {mantené-
gr'ien ) .
ČERXOHORSKO,
Montenegro {mante-
négro).
ČESKO, Bohemia
(bohviJiia).
ČÍXA," China (čajna).
ČÍXAX, ČÍXSKY,
Chinese {čajnxz).
DALMATÍXEC, Dal-
matian (delinejsioi).
DAL:\IATSK0, Dal-
matia (dehnejšia).
DAX, DAČAX, Dane
(deju).
DÁXSKO, Denmark
{dcnviark).
DAX SKY, Danish
{dénys).
DUX A J, Danube
{denúb).
EURÓPA, Europe
ijúrap).
EUROPCAX, EURÓP-
SKY, European {Ju-
ro pien).
FIXSKO, Finnland
{ňnlend).
FIXČAX, Finnlander
{únlendr).
FRAXCÚZ, Frenchman
{frenčmen).
FRAXCÚZSKO,
France {f r ens).
FRAXCÚZSKÝ,
French (frenc).
GRÉCKO, Greece
{grís).
GRÉK, GRÉCKY,
Greek {grík).
HALIC, Galicia
( s^elišia) .
HOLAXDSKO,
Holland {Jialend).
CHOR\'AT, Croatian
{kroejšien).
CHVALIXSKÉ
^lORE, Caspian sea
{khespien si).
IRČAX"", Irishman
{ajrihncn).
ÍRSKO, Ireland
(ajrlend).
IRSKÝ, Irish {ajHš).
JAPOXČAX, JAPOX-
SKÝ, Japanese {dče-
penýs).
JAPÓXSKO, Japan
{dzepen).
KODAX, Copenhagen
(khopnhejgn).
LISABON, Lisbon
LITVIN, Lithuanian
{Uthvejnien).
LONDÝN, London
(landn).
MAĎAR, Magyare
(madar).
MORAVA, Moravia
(morejzna).
MORA\''AN. ]\IORAV-
SKÝ, ^Moravian {mo-
re jvien).
NEMEC, NEMECKÝ,
German (dčónnen).
NEMECKO, Germany
(dčónueny).
NIZOZEľ^IŠKO,
Netherlands {nedhr-
leudc).
PARÍŽ, Paris (pens).
PERSL\, Persia
(peršia).
PERSICAN,
Persian (peršien).
PETROHRAD, Peters-
burg ipítr^hórg).
POLIAK, Pole (pól).
POĽSKO, Poland
ipóíend).
POĽSKÝ, VoWshipóUs)
PORTUGALČAN,
Portugese (portugiz).
PORTUGALSKO,
Portugal iportiigl).
PRAHA, Prague
i pre j g).
PRUSKO, Prussia
(prúsia).
RAKÚSKO, Austria
{ástria).
RAKÚSKY, RAKÚ-
ŠAN, Austrian {ás-
strien).
RÍM, Rome (róm),
RÍAIAN, RÍMsky,
Roman {rónien).
RUS, RUSKÝ, Russian
(rašien i rúšien).
RUSKO. Russia (rašia
i rušia).
SAS, SASKÝ, Saxon
(seksn).
SASKO, Saxony
(seksonv).
SIBÍR, Siberia
(sibíria i sajbiria).
SLAVIAN, Slav (slár
i slcv). .
SLAVIANSKÝ, Slavic
{slávik i si cvik).
SLAVONSKO,
Slavonia (slavónia).
SLAVONSKÝ, SLA-
VONČAN, Slavonian
{slavónien).
Vi.
SLEZÁK, Silesian
(sŕyria).
(silíšioi).
ŠVAJČIAR, ŠVAJ-
SLEZSKO, Silesia
ČIARSKY, Swiss
(silišia).
(szis).
SLO\'ÁK, SLOVEN-
ŠVAJČIARSKO,
SKÝ, Slovak {slovak
Switzerland {svicr-
i SI or c k).
íend).
SLOVINEC (Graner),
ŠVÉD, Swede {svíd).
Crainer (krejur).
ŠVÉDSKO, Sweden
SRB, SQľ\\a.n( so rzi c )i).
{sz'ídn).
SRBSKO, Servia
ŠVÉDSKY, Swedish
(sôrzw).
{sz'ídyš).
SREDEC (Sofia),
TALIAN, TALIAN-
Sophia (sóňa).
SKY, Italian {itelien
STREDOZE^INÉ
i ajtclicn).
IMORE, ^lediterra-
TALIANSKO, Italv
nean sea {medyterej-
(//r/v).
iiicii si).
TURECKO, Turkey
ŠKÓT, Scotchman
{ťórk\).
(skacuieu).
TURECKÝ, Turkish
ŠKÓTSKO, Scotland
{ťóvkyš).
(skaŕlcud).
TUREK, Turk {tôrk).
ŠPANIEL, Spaniard
ÚHOR, UHORSKÝ,
{s p en jar d).
Hungarian {hangé-
ŠPANIELSKO, Spain
rien i han^ejrien).
{Spejn).
UHORSKO, Hungari
ŠPANIELSKY,
{han^eri').
Spanish (spenvš).
VIEDÉÍÍ, Vienna
ŠTÝRSKO, Štyria
{viena).
(Pozn. Všetky krajiny sveta s hlavnými mesta-
mi, atď., uvedené sú v knihe Statistikár a Samo-
počtár, ktorú možno kúoiť v knihárni P. Kadá-
kove j ) .
VIL
riESTA, OSADY A OKOLICE
v Spojených Štátoch a ľ Kanade, značne ohydlené
Slovákini a ako ich názov treba z'yslozif.
Allegheny City,
(alegheny sity).
Allentown, (alentaiin).
Anita, (e)iyta).
Ansonia, (änsonia).
Ashland, (äšlend).
Ashtabula {äštebjúla).
Baggaley, ( beg! e j) .
Barnesboro,
(banisboró).
Bayonne City,
[be j on sity).
Bellaire, (belér).
Belt, (belt).
Benwood. (benz'iíd).
Berea, (bírea).
Binghamton,
(binghemtn).
Birmingham,
{b'órni'uighem).
Bitumen, {bitjumen).
Boonton (biíntn).
Bound Brook,
(baundbnik).
Braddock, (brédak).
Bradenville,
{bredenvil).
Bridgeport (bridčpórt).
Brooklyn, (brukliji).
Brookside, {bruksajd),
Brownsfield,
{braunsfUd).
Butler {bath).
Butte City ibjiit sity).
California (khälifornia).
Carbon (kharbon).
Catasauqua
(khetesekz'a).
Charleroi (čárlrój).
Chicago (čikágo).
Cincinnati (sinsinéty).
Clarence, (klerens).
Cleveland, (klizlend).
Connellsville
( khanlsz'il).
Creighton, {krejtn).
Cresson (kresn).
Delancey ( delensi) .
Derby (dorbi).
Diamond, {dajniond).
Dilonvale {dylonvél).
Dubois (dubój).
Dunbar (danbár).
Dunlo, (danló).
VIII.
Diinmore (damn or).
Duquesne {duke j n).
Eckley, (ekli).
Edwarcisdale
{edvordsdejl).
Ehrenfeld {crnfeld).
Elizabethport,
{elizahetliport),
Erie (in).
Etna (efn-a).
Exeter Borough
{egzetor hor ó).
Fayette City {fejet sity)-
Fernie (foniy).
Fishkill (ňškyl).
Ford City (ford sity).
Forest City (farest sity).
Fort William
(fort z'Uiem).
Franklin Furnace
(frenklin f or nes).
Freeland (frilend).
Gallitzin (gelicin).
Garnerville (garnervil).
Greensburg
(grinshurg).
Haselton (hesltn).
Ha verstraw ( hez^rstrá ) .
Hazleton (hejzltn).
Hibernia (hajbernia).
Hoboken (hohokn).
Homestead (hómsted).
Hostetter (hostetr).
Houtzdale (hautsdejl).
Hubbard (habord).
Iron Alountain
(ajrn manntn).
Iron wood ( ajrnvud) .
Jersey City
(dzorzi sity).
Jessup (dzesup),
Johnstown,
(džánstaun).
Joliet, (dzoljet).
Kangley (khengli).
Kansas City
(khenzes sity).
Lansford (leusford).
Latrobe (letrob).
Lattimer (letymr).
Lebanon (lehdnan).
Leisenring (lajzenring).
Krstné mená,
Lethbridge (lethhridz),
Lisbon Falls
(lizbn fóls).
Lorain (lorejn).
Lowellville ( lovlvil ) .
Loyalhanna (lojlhena)
]\Iahanoy City
(mehenoj sity).
]\Iarblehead (marblhéd).
]\Iauch Chunk
(inak cank).
ľMayfield (mejfild).
McAdoo (mekedú).
IX.
McKeesport
{mckýsport) .
McKees Rocks
{mekýs raks).
Milwaukee {milvóky).
Minersville {majnrsvil).
Mingo Junction
{min go d San k hi).
Minneapolis
(niineäpolis).
^lonessen {manesn).
Monongahela
{monongehela).
ľMorrisdale ľ^Iines
(marisdejl niajns).
]\it. Carmel
(luaiint kJianuI).
Mt. Pleasant
{maunt pleznt).
}^Iunhall {manhól).
Munson Station
(mansn ste j hi).
Nanticoke (ncnfykhók).
Natrona (nefróna).
Newark (niiark).
New Britain
(mi hritn).
New Castle (nii khesl).
New Hartford
(mi hart ford).
New Haven {nii hejvn).
New York {nii jok).
Oliver (alivr).
Olyphant (alifnt).
Pana [päna).
I Passaic (pesejk).
\ Patterson (petrsn).
Patton (pätn).
\ Pejepscott (pejepskat).
Perth Amboy
(port ämboj).
Philadelphia (ňlädelňa)
Philipsburg (ňlipsbórg)
Phoenixville
ifcnyksvil).
Pittsburg (pitsbdrg).
Pittston (pitstu).
Plymouth iplimoth).
Port Chestr {port č e str)
Pottstown (patstaun).
Pottsville ipatsril).
Raritan (reritn).
Reading (redyng).
Rockland Lake
(raklend lejk).
Scottdale (skatdejl).
Scranton (skrcntn).
Shamokin (šämokiii).
Sharon (šäroii).
Snow Shoe (snó hi).
South Bethlehem
(saufh bethlchem).
Sparrows Point
(spcrós po jut).
Steelton (stýltn).
Stamford (stiujifdrd).
x.
St. Clair (sejnt kle j r).
St. Louis (sejnt hijz).
St. Paul {sejnt pól).
Stockdale {st ak deji).
Streator (strítór).
Struthers (strathers).
Tarentum (tärentam).
Tavlor (tejlr).
Throop (t hrň p).
Torrington ( taringtn ) .
Uniontown
{jiiniontaun).
Vandergrift
ivändrgrift).
Washington (vošingtn).
Webster (vebsir).
Wheeling (hríling).
White Haven
(hz'ajt heJTn).
Whiting ( hvajtyng).
Wilkes Barre
{zňlks here).
Windber (zindbr).
Yonkers (jankórz).
Youngstown
(jangstaun).
KRSTNE MENA, SLOVÁKMI NAJVIAC
UZIVANE.
ADA^L Adam (edém).
ALBERT,
Albert (elbórf).
ALŽBETA,
Elisabeth (elicebeth).
ANDREJ,
Andrew (end r ú).
AXXA, Anna, Annie
(enä. env).
ANTOX, ^
Anthonv (en f Ji ony).
BARBARA,
Barbara (bárbcra).
CYRILL,
Cyrill (siril).
DOROTEA,
Dorothea (dorothye).
EMÍLL\,
Emilv (emili).
E\\\, ^
Eva, Eve (íve, ív).
FRANTIŠEK, Frank,
Francis (frenk, fren-
cis).
FRANTIŠKA,
Frances (frenses).
GAŠPAR,
Caspar (khespr).
GREGOR,
Gregory ( greg ori) .
XI.
HELENA, Helena,
Helen {hclíne, Helen).
IGNÁC,
Ignatius {ignéšes).
IMRICH, Henry, Eme-
rick {henry, emrik).
IVAN, Ivan, John
{iven, dzán).
JAKUB,
Jacob {dzejkah).
JAN, John {dzán).
JOZEF, Joseph, Joe
{džózef, džó).
JOZEFINA, Josephine
{džózeňn).
JULIANA, Juliana
Julia {dzúUäna, džú-
lia).
JURAJ, George
{d z or d z).
KAROL, Charles,
Charley {čárlz, cárli).
KAROLÍNA, Caroline
{kherolajn).
KATARÍNA,
Catharine (kheŕrín).
LUDVIK, Louis {híjz).
MAGDALÉNA, Mag-
dalene {megdelin).
MARIA, .Maria, ľMary
{meraj a, meri).
MATEJ, Matthias,
^Matthew {nietajes,
niethjú).
MICHAL, .Michael,
Mike {majkl, majk).
^IIKULAŠ,
Nicholas {nykoles).
PAVEL, Pauf (pól).
PAVLÍNA,
Paulina {póla j na).
PETER, Peter {pítr).
RUŽENA, Rosalia,
Rosa (rozejUa, róza).
ŠTEFAN,
Stephen, Steve {stefn,
sŕÝz').
TEREZA,
Theresa {terísa).
TO:\IÁŠ, Thomas, Tom
(tames, tam).
VALENTIN, \'alentine
{z'älentajn).
VASIL, \'asil (ľesU).
vile:\i,
William (z'iljem).
VINCENT,
Mncent {z'i]isnf).
VOJTECH,
Adalbert (edelbôrt).
ZUZANNA, Susanna,
Susv {siizena, siízi).
ŽOFIA,
Sophia, Sofie {sofaja,
soň).
i PRAKTÍČNÝ j
^ ANGLICKO SL0VEN3KÝ ^
ä SLOVNÍK i
5 Sostavil P. K. KADAK, J
t
t ^
J THE PRACTICAL J
^ ENGLISH SLOVAK ^
í DICTIONARY I
t ^
ili By P. K. KADAK. «|
^ ?í
í í*
ly
Poučenie a vysvetlenie k
slovníí<u.
Kto iiž mal v rukách nejaký slovník, tomu ne-
treba vysvetlovať, že načo je dobrý slovník a ako
sa má používať. Lež medzi naším milým národom
sú mnohí, ktorý-m vec objasniť považujem za po-
trebné. Tento "Praktičný Slovník slúži k tomu
cieľu, aby sme v ňom rýchle vynašli čo znamená
jedno lebo druhé slovo a ako sa má hľadané slovo
písať a vysloviť. Tento slovník obsahuje dve časti.
J^ prvej časti najdú ct. čitatelia na prcdkii an-
glické slová, tlačené veľkými literami (tak treba
anglické slová písať). Potom nasleduje v zátvor-
kách šikmými literami tlačená výslovnosť dotyčného
slova, to jest ako treba ho čítať a vysloviť. Za tým
nasleduje slovenský preklad tlačený obyčajnými lite-
rami, to jest čo to slovo znamená po slovensky.
Teda v prvej časti je Anglicko-Slovenský Slov-
ník, v ktorom nájdeme výslovnosť a preklad anglic-
kých slov. Keď chceme vyhľadať, že čo znamená
daktoré anglické slovo na slovensky a ako ho treba
vysloviť, musíme ho hľadať v prvej časti tejto knihy
čili v Anglicko-Slovenskom Slovníku.
x.
v druhej časti knihy sú slová opačne poskla-
dané, to jest najprv sú slovenské slozá, Z3. nimi na-
sleduje ich preklad čili význam v angličtine, a žatým
nachádza sa v zátvorkách výslovnosť dotyčných
anglických slov. Druhú časť tejto knihy tvorí Slo-
vensko-Anglický Slovnik. Ked teda chceme vyhľa-
dať, ako sa niektoré slovenské slovo píše a vyslovuje
po anglicky, vtedy musíme to hladať v druhej časti
tejto knihy čili v Anglicko-Slovenskom Slovníku.
Kto by sa nazdával, že je to jedno, či Sloven-
sko- Anglický lebo Anglicko- Slovenský je slovník,
ten by sa veľmi mýlil. Preštuduj úc túto knihu, pre-
svedčí sa, že obe časti slovníka sú nevyhnutne po-
trebné.
K vôli lepšiemu pochopeniu opakujem v krát-
kosti :
Ked chcete vynájsť, čo znamená niektoré an-
glické slovo na slovensky, vtedy treba ho hladaf v
prvej časti čili v Anglicko-Slovenskom Slovníku.
Keď chcete vynájsť, ako sa píše lebo povie slo-
venské slovo po anglicky, vtedy hľadajte to v
druhej časti knihy, čili v Slovensko-AngUckom
Slovníku.
Všetky slová, anglické i slovenské, poskladané
sii podľa abecedy, aby sa mohly snadno a rýchle vy-
hľadať. Pod literou "a" sú všetky slová, ktoré za-
čínajú sa písmenou "a"; pod literou ''b" nájdete
všetky slová začínajúce sa písmenou "b" ; pod "c",
začínajúce sa touže literou, atď. Lež všetky slová
sú poskladané v tomto slovníku tak, že aj druhá,
tretia, at d., litera slova ide podľa abecedy.
XI.
Xa príklad chcete vynájsť čo znamená anglické
slovo "air." Otvoríte pn-ú časť knihy čili Anglicko-
Slovenský Slovník, vyhľadáte literu "a" (o ktorej
znáte, že je na predu, lebo "a" je prvou písmenou
abecedy), a tam to slovo hľadáte. Poneváč v slovo
"air" je druhou písmenou "i", teda budete hľadať
slová pod literou '*a", ktor}-ch slov druhou literou
je "i", a treťou "r". Tak nájdete slovo "air", pri
ňom v zátvorkách '*ér" (ako sa má vysloviť), a za
tým nájdete význam čili preklad: vzduch.
Druhý príklad : Chcete vyhľadať, čo znamená
anglicky slovo "keep". Otvoríte Anglicko-Sloven-
sk}' Slovník, vyhľadáte literu "k" a pod ňou slová
začínajúce sa literou ''k", po ktorom nasleduje "e",
atď. Tam nájdete, že slovo "keep" povie sa "khýp"
a znamená: držať (trímať).
1 retí príklad : Chcete vyhľadať ako sa povie
anglicky "chlieb." Otvoríte druhú časť knihy, to
jest Slovensko-Anglický Slovník a pod literou "ch '
nájdete slová začínajúce sa literou "ch". Poneváč
hľadáte slovo "chlieb", teda vyhľadáte podľa abe-
cedy slová, ktoré začínajú sa literou "ch", za ktorou
nasleduje "1", potom "i", atd". Tam teda nájdete,
že chlieb píše sa anglicky bread a povie sa "bred."
^Inohé slová majú viac významov a preto som
aj v preklade viac slov podal. Xa príklad anglické
slovo "fly" znamená slovensky mucha i lietať. Slo-
venské slovo "čistý" znamená v angličtine clean,
pure, atď.
Kto si dá trochu na veci záležať a navykne na
upotrebovanie slovníka, ten bár ktoré slovo nájde za
XII.
krátku chvíľu, možno povedať okamžite. Len treba
znať abecedu, na ňu pamätať a podľa nej hľadať.
VytrvanHvosť a dobrá vôľa je potrebná, ostatné
pôjde.
Slovník hodí sa zvlášte pre tých, čo už znajú
anglicky koľko toľko. Kto sa chce učiť pravidlá
mluvničné, v<Tazy atď., nech si kúpi len "Praktičný
Tlumač," vydaný Kadákom. Tam nájde všetko
potrebné.
Upozorňujem tu ct. rodákov, že v tomto slov-
níku je udaný len prítomný čas slovies. Na príklad
"see" znamená: videť; saw znamená: videl. Tak
v slovníku možno nájsť slovo see (videť), ale ''saw"
(videl) tam nestojí, poneváč tvorenie minulého času
má sa každý naučiť. V mojom 'Traktičnom Tlu-
mači" je to vysvetleno a udané sú aj všetky nepra-
videlné slovesá. Opakujem: hľadajte v slovníku len
prítomný čas slovies, ako: see (videť), wait (čakať),
play (hrať), atcľ.. a nehľadajte: saw (videl), waited
(čakal), played (hral).
TVORENIE SLOV.
Anglická i slovenská reč sú veľmi bohaté,
to jest majú veľmi mnoho slov. Keby všetky
slová chcel podať človek do slovníka, bola b v to nie-
len priveľká, lež aj veľmi drahá kniha, ktorú by si
chudobu}' robotník nemohol kúpiť. A taká dokonala
kniha ani nie je potrebná pre jednoduchého človeka.
Ja som uviedol v tomto slovníku len pozorne
vyberané slová, ktoré sú v každodennom živote naj-
potrebnejšie. Ale tisíce iných slov možno utvoriť
pripojením príponiek ku kmeňovým slovám, alebo
XIII.
porozumeť tisíce iných slov, keď známe význam
predponiek a koncoviek, slovom príponiek. Z jed-
ného slova možno ich narobiť viac, len treba pripojiť
k nim patričné prípony. Ja tu podávam preklad a
či význam anglických príponiek :
SHIP znamená : stvo,
nie.
ESS, RESS značí: ová,
ná.
LESS značí : bez, ne.
Y znamená : osť, nie,
stvo, vý, e.
FUL značí : plný, ný.
ATIC znamená: ský, ný,
teľ.
STON" znamená: nie, ok.
XESS znamená: osť, ba.
URE značí : ba, stvo,
osť.
EX znamená : vy, bý-
valý.
lAI a IN značí : ne, za,
po, n.^^
RE značí : znovu, opät,
nazad.
UN znamená : roz, ne,
vy.
IR značí : ne.
ING značí : nie, stvo,
úci, tie.
DIS značí : ne, vv, zne,
od.
AL, lAL značí : ový,
ský, ný.
ANCE, ENCE zname-
ná: nie, tie.
LY značí : e, o, y.
AGE znamená : iste,
stvo, nie.
TION, ATION značí:
osť, nie, anie.
IC, ICAL značí : ný,
ský.
M E NT značí : osť. stvo,
nie.
I\^E znamená : vý, ný,
cí.
ITY značí : osť.
TOR značí : teľ, ec.
ABLE značí : telný, ný.
TIOUS znamená : ivý,
ný.
TUDE značí : nosť.
ISH značí : vý, ný, ovitý,
ský.
1ST značí : ár, nik, ec,
el, istá.
ISM značí : ctvo, mu s,
ER značí : teľ, ár, nik.
XIV.
s koncovkami IXG a ED lebo D sa často stre-
táme. IXG značí : úci, tie, nie. Write : písať, writ-
ing, písanie í píšuci ; going : idúci. Koncovka ED
lebo D značí : tý, ný, a tiež minulý čas slovies pra-
videlných. Dress : obliecť ; dressed ; oblečený i ob-
liekol.'
Je ešte viac predponiek a záponiek, a aj tieto
majú ešte aj iný význam, lež tu uvedené sú hlavné
a najviac užívané.
Pomocou príponiek tvoria sa v angličtine slová
ľahšie než v iných rečiach, poneváč sa tvar slov pri
tom nemení alebo len veľmi zriedkavé.
Keď nerozumiete nejaké anglické slovo majúce
daktorú tu uvedenú predponu lebo záponu, len po-
zrite do slovníka čo znamená kmeň slova, k tomu
pripojte slovenský predklad dotyčnej prípony a
hneď budete znať význam celého slova. Xa príklad :
bear znamená : znášať : bearable : znesiteľný ; unbear-
able : neznesiteľný. — Teach : učiť : teaching ; učenie,
učiaci : teacher : učiteľ. — Manage : riadiť ; manager :
riaditeľ ; management : riadenie, riaditeľstvo ; mana-
gerial : riaditeľský : managing : riadiaci.— Blood : krv ;
bloody : kr\-a\ý ; bloodless : nekrvavý, bez krve ;
bloodiness : krvavosť. — Direct : priamy ; directly :
priamo ; directness : priamosť : indirect : nepriamy ;
indirectly : nepriamo ; indirectness : nepriamosť ; in-
direction : nepriamosť. — Rapid : rýchly ; rapidity :
rC'chlosť; rapidly: rýchle. — Digest: zažiť; digesti-
bility : záživnosť ; digestion : záživnosť ; digestive :
zažívací: digester: zaživovateľ ; indigestiole: nezá-
živný; indigestion: nezáživnosť; indigestibly : ne-
záživne.
XV.
VÝSLOVNOSŤ.
Anglická výslovnosť je veľmi ťažká pre Slo-
váka. Mladý človek snadnejšie osvojí si ju, než
starší ľudia, ľ^ínohé slová možno sa naučiť aj z
knihy dosť dobre vyslovovať, ale je aj takých slov
mnoho, ktorých výslovnosť učiť sa z knihy neodpo-
rúčam. Dobre je naučiť sa, ako sa niektoré slová
píšu anglicky, lebo to obľahčí potom aj výslovnosť.
Kto nevie ako sa slová píšu, ten obyčajne len láme
anglickú reč a nikdy nebude v stave hovoriť dobre.
Popri učeniu sa z knihv odporúčam ct. rodákom,
aby výslovnosť ťažkých slov hľadali si osvojiť v
živej reči, to jest v rozhovore.
Nad výslovnosťou niektorých slov hádajú sa aj
sami rodení Amerikáni. Jedni vyslovujú niektoré
slovo tak, iný onak. Preto vo veľkých anglických
slovníkoch nachádzame dvojakú, ba aj viacerakú
výslovnosť toho istého slova. Na príklad slovo:
directory (adressná kniha), vyslovujú jedni ''daj-
rektori" a iní zas "dyrektori" ; law (zákon), vyslo-
vujú ako "lá" a iní ako "ló" ; wash (prať), vyslo-
vujú niekde "váš" a inde "vóš" ; financial (finančný,
peňažný), vyslovujú "finenšl" i "fajnenšl". Jeden
hovorí, že to je správna výslovnosť, iný zas tvrdí,
že oná je správna. Kto má pravdu? Pre výslov-
nosť netreba sa hádať.
Ja som hľadel uviesť v slovníku takú výslov-
nosť, aká je najviac užívaná. Keď by teda niekto
kedy slyšal daktoré slovo ináč vysloviť, nech si ne-
myslí, že moja výslovnosť nenie dobrá, alebo že
XVI.
patričná osoba zle hovorí. Môže aj on dobre hovo-
riť, aj moja výslovnosť môže byť správna.
Ct. čitateHa najdú v mojej výslovnosti často za
pismenou "k" nasledovať "h" ; toto "h" netreba vy-
slovovať osobitne, lež spolu s pismenou "k" a len
polovičné.
PRÍZVUK.
Prízvukom menujeme dôraz, ktorý v reči kla-
dieme na niektoré slabiky slov, to jest keď niektoré
čiastky slov vyslovujeme hlasnejšie, s väčšim dô-
razom.
Prízvuk je veľmi potrebný. Kto nezná prízvuk,
ten nemôže správne hovoriť, ba často zlým prízvu-
kom zmení smyseľ slova a Amerikán mu neporo-
zumie.
V niektorých slovách kladie sa prízvuk na prvú
slabiku, v iných na druhú, tretiu, atd. A niektoré
slová majú aj dva lebo viac prízvukov. V takej
knihe ako je tento slovník, nenie možno prízvuk za-
značiť na každom slove. Našich krajanov by to ešte
poplietlo a prekážalo ich učeniu, keby sa mali učiť
razom s prekladom a s výslovnosťou aj prízvukova-
nie. Z tej príčiny som prízvukovanie vynechal.
Ale napomínam ct. rodákov, aby sa učili prízvuk
pozorne, lebo ináč nikdy nebudú správne hovoriť.
Prízvuk naučiť sa možno najlepšie v reči, v rozho-
vore. Dajte pozor na Amerikána. ktorú časť, to
jest ktorú slabiku slova on hlasnejšie, s väčším dô-
razom vvslov!. a probujte ho napodobniť. Ako on
hovorí, aj Vy tak usilujte sa hovoriť ; ako on vysIo-
rjjs ^tmo, fá!! fio aj vy vyslovujte, rSc^ feJ^,^^'^
L^^ie prízvuk, ta ho aj[ vy klaďte.
usilovnejšie a vy trvanlivejšie treba sa do toho púš--
ťať. Tento "Praktičný Slovník" vám bude v tom
na dobrej pomoci. Kto nevie ešte anglicky, ať si
kúpi "Praktičný Tlumač," v ktorom nájde m.luv-
ničné pokyny.
ľžr
A (c), jeden.
ABACK (ebek), nazad.
ABAFT (cbäft),
zpiatkv.
ABAXDOX
{ch end oil), zanechať.
ABASIA {ehe j z), znížiť.
ABASH {eheš),
zahanbiť.
ABATE {ehejt),
umenšiť.
ABBEY {ehi), kláštor.
ABBREVIATE
(ehnz'iét), zkrátiť.
ABDICATE
( ehdykejŕ) , poďako-
vať sa.
ABDICATION
( ehdykcjsn ) , podako-
vanie.
ABDOMEN
{ehdómcn), bruch.
ABDOMINAL
(ehdaininl), brušný.
ABDUCT (ebdakt),
odviesť.
ABDLXTION
{ebdaksn), únos.
ABED {ehéd),
v posteh.
ABERRATION
( eherésn ) , zablúdenie
ABET {ehet), štvať,
vábiť.
ABETTOR {ehetY),
štváč.
ABHOR {ebhór), opo-
vrhovať, nenávideť.
ABHORRENT
{ehharent), nedôsled-
nv, zoškHvený.
ABÍDE {ehajď), čakať,
dleť.
ABILITY {ehility),
schopnosť.
ABJECT (ehdčekf),
opovrženv.
ABJECTEDNESS
{ehdčekŕednes), opo-
vrženie.
Abjure
20
Absorb
ABJURE (ebdčdr), od-
volať, zriecť sa.
ABLAZE icblejz),
planúci, horiaci.
ABLE (cjbľ), schopný.
ABLEGATE
( ebligejt ) , vyslanec.
ABLEXESS (ejblnes),
schopnosť,
ABLEPSY (eblcpsi),
sleposť.
ABLY (ejbli), schopne.
ABNEGATE
(eb)i\gcjt), odtajiť.
abxor:\l\l
(ebnóniil), nepravi-
delný.
ABOARD (ebórd), na
lodi.
ABODE (ebód), oby-
dlie.
ABOLISH (cboliš),
zničiť.
ABOLITION
( ebolihi ) , zastavenie,
odvolanie.
ABOMINATE
{cbamincjt), nenávi-
deť.
ABORT (ebort), pred-
včasne porodiť.
ABORTION (ebóršn),
ztratenie plodu.
ABOUT (ebaiit), asi
okolo.
ABOVE (ebav), vyše,
nad.
ABRADE (ebrejd),
odreť.
ABREAST (ebrest),
vedľa seba.
ABRIDGE {cbridz),
zkracovať.
ABROAD {cbród), v
cudzozemskú.
ABRUPT (cbrapt), ná-
hlv.
ABSCESS (ebses), bo-
lák.
ABSENCE (ebscns),
neprítomnosť.
ABSENT (ebsent), ne-
prítomný, vzdialiť sa.
ABSENTEE (cbsentý),
uprchlík.
ABSOLUTE {ebsolút),
rozhodný, neobme-
dzený.
ABSOLUTION
(ebsoliísji), rozhreše-
nie.
ABSOLUTISM
{absolútyzm), neob-
medzená vláda.
ABSORB (ebsórb),
vssať.
Abstain
21
Accredit
ABSTAIN (cbstejn),
zdržať sa.
ABSTRACT
(ebsfrekt), odtiahnuť
ABSTRACTION
( cbstrcksn ) , odtiah-
nutie, výťah.
ABSURD {cbsdrd),r\t
možnv, nesmvselny.
ABUNDANCE
(ebandns), hojnosť.
ABUSE {cbjiiz), zne-
užiť, nadávať.
ABUT {ebat), hraničiť. ,
ACACIA (ckejšie),
akác.
ACADEMIC
[ckcdcmik), akade- '
mickv.
ACADE^^IY (ekedemi),
akadémia.
ACCEDE (cksid), pri-
stúpiť.
ACCEND {cksend), za- |
páHť. !
ACCENT (cksent), prí-
zvuk.
ACCEPT ieksept), pri-
jať.
ACCEPTATION
( ekseptejsn ) , prijatie,
ACCESS {ekses),
vchod.
ACCESSION (cksesn),
nastúpenie.
ACCIDENT
(eksideiit), nešťastie.
ACCLADI (cklejm),
vzdávať pochvalu.
ACCLIVE (ekiajz'),
prikrv.
ACCOimODATE
(ekhanwdcjt }, vyho-
veť, prispôsobiť.
ACCOaIPANY
(ckhajjipeny), spre-
vádzať.
ACCOMPLICE
{ekhaiJipUs) , spolu-
vinnik.
ACCOľ^IPLISH
( ckhamplis ) , vykonať.
ACCORD (ckhórd),
shoda.
ACCORDING
(ckhórding), podľa, v
súhlase.
ACCOST (ckhast),
osloviť.
ACCOUNT (ckhaiint),
účeť.
ACCOUPLE (ckapi),
pariť.
ACCREDIT (ckrcdyt),
úver dať.
Accumulate
22
A day S
ACCU.AIULATE
(ekjuniulcjt), hroma-
diť.
ACCURACY
(ekjuresi), správnosť.
ACCURATE
(ekjurejr), správny.
ACCURSE {ckors),
preklnať.
ACCUSATION
(ekjuscjšn), obžaloba.
ACCUSE (ekjúz),
obviňovať.
ACCUSTOM
(ekhasfom), privyk-
núť.
ACE (ejs), túz.
ACERB (eserb), trpký.
ACHE (ejk), boľasť.
ACHIEVE (ečíz'), pre-
viesť.
ACID (esid), kvselina.
ACIDITY (csidýŕy),
kvslosť.
ACKNOWLEDGE
(ekrialidš) , uznať, po-
tvrdiť.
ACORN (ejkórn), ža-
lud.
ACQUAINT
{ekvejnt), soznámiť.
ACQUIRE {ekvajr),
získať.
ACQUISITION
{ckvizisn), nabývanie.
ACRE {ejkr),
aker (miera role).
ACRID (akrid), oúp-
lavv.
ACROBATE
(ekrobet), povrazolo-
zec.
ACROSS (ekroz), prie-
kom, cez.
ACT (ekŕ), činiť, čin,
dejstvo.
ACTING (ektyng), vý-
konnv.
ACTION (eksn), čin,
výkon.
ACTIVE (ektyzj),
činnv.
ACTOR (ektr), herec,
činiteľ.
ACTRESS (ektres),
herečka.
ACTUAL {ekcnei),
skutočný.
ACUMEN (ekjumen),
bvstrosť.
ACUTE {ekjut), ostrý,
náhlv.
ADAPT (edept), pri-
spôsobiť.
ADAYS (edejs), v te-
rajšom svete.
Add
A.DD [cd), spočitať, pri-
dať.
A.DDER (edr), zmija.
/ADDITION (edyšn),
ípočitanie.
/ADDRESS (cdres),
adressa, osloviť.
ADDVCE{edjús),
predviesť.
ADEPT {edept),
znalec.
ADEQUATE
( edekľcjt) , primera-
nv.
ADHERE (edhýr),
Inúť.
ADHORTATIOX
(edhortejsn), napo-
menutie.
ADIEU (edju),
s Bohom.
ADJACENT
(edžejsnt) , vedia j ši.
ADJOIX (edčojn), pri-
dať, spojiť.
ADJOURX (edédni),
odročiť.
ADJUNKT (edšankt),
pripoj env.
ADJURE {edčiir), za-
riekať.
ADJUST (edčast),
upraviť.
23
I
Ado
ADJUTANT
{cdčiite}if ) , pomocník.
ADJU\\\TE
{cdšiiz'cjt), napomá-
hať.
ADMLNISTRATION
{edministrejšii), sprá-
va.
ADMINISTRATOR
{edniinistrcjtľ),
správca.
ADMIRABLE
( edmirejbl) , obdivu-
hodný.
ADMIRATION
(edmirejsn) , obdiv.
AD.MIRE (edmajr),
obdivovať.
AD.AIIRAL (edmircľ),
admirál.
ADMISSABLE
{edmísihl), pripusti-
telnv.
ADMISSION
[edmišn), pripustenie,
vstup.
ADMIT (edmit), pri-
pustiť.
ad:\iittance
{cdmitens) , vpuste-
nie, prístup.
ADO [edii), okolky,
obtíž.
Adopt
ADOPT {cdapt), prij-
muť.
ADOPTION (cdapšn),
prijatie.
ADORE {cdóľ), zbož-
ňovať, klaňať sa.
ADORX {edorn),
ozdobovať.
ADRIFT (cdrift),
vlnám vystavený.
ADR Y (cdráj),
vvschnutv.
ADULATION
( ed júle j hl ) , lichote-
nie.
ADULT {edalt),
dospelv.
ADULTERATE
( cdaltcrejt ) , falšovať,
cudzoložiť.
ADULrERATION
(cdaítcrejhi) , falšo-
vanie.
ADUST (edasf), popá-
lený.
ADVANCE (edz'ens),
napredovať.
ADVANCEMENT
{cdvensment), napre-
dovanie.
ADVANTAGE
( cdvenŕedč ) , výhoda .
ADVENT (cdvent).
24
Acronmit
advent.
ADVENTURE
{edvenčr), dobrodruž-
stvo.
ADVENTURER
{cdvenčórcľ), dobro-
druh.
ADVERB (cdzórb),
príslovie.
AD\*ERSE (cdrors),
protivný.
ADVERSITY
( cdz'orsitx) , nešťastie.
ADVERTISE
{cdľrtajz) , oznamo-
vať.
AD\'ERTISE^rENT
{cdz'crtajzment),
ohláska.
ADVICE (adz'ájs),
porada.
ADVISE {cdrajz),
\ radiť.
ADMSED {cdvajzd),
opatrný.
AD\^OCATE
( edvokejt ) , provotár,
: zastávať, hlásať.
' AERIAL icjiryel),
i vzdušný.
I AERONAUT
i (cjcronát), vzdučhó-
I plavec.
Afar
AFAR {efar), ďaleko.
AFFAIR (efejr), zále-
žitosť, tidalosť.
AFFECT (efekt), vplý-
vať, účinkovať.
AFFECTATION
( efekte jšn ) , pretvár-
ka.
AFFECTED (efekted),
napadniitv, dojatý.
AFFECTION
(efekš)i), náklonnosť,
ochorenie.
AFFIANCE
( e f aj ens ) , zasnúbený.
AFFIDAMT
(efidejzit), svedoctvo.
AFFIRM (efórm),
potvrdiť.
AFFIR.AÍATION
( e f dnu e j hl ) , potvr-
denie.
AFFIX ieňks), pridať.
AFFLICT {eflikt), trá-
piť.
AFFORD {efórd), po-
skytovať.
AFFRANCHISE
{efrenčiz), osvobodiť.
AFFRAY {efrej),
bitka.
AFFRIGHT {efrajt),
poľakať.
25
Aggregate
AFFRONT (e f rant),
urážka, postaviť sa.
AFLOAT {e f lot), pluť,
bvť na vode.
AFOOT (efút), pešky.
AFORE (e fór), pred.
AFRAID (efrejd), na-
strašený.
AFRESH (efreš),
znovu.
AFRONT (e front),
naproti.
AFT {ä f t), zad.
AFTER (efter), za, po.
AFTERNOON
(äftrniín), popolud-
nie.
AFTERWARD
(eftervard), potom.
AGAIN (egejn), zas.
AGAINST (egenst),
proti.
AGE (ejdč), vek, doba.
AGED (ejdčd),
zostárlv.
AGENCY {ejdzensi),
jednateľstvo.
AGENT (e j d cent), jed-
nateľ.
AGGRAVATE
( egrevejt ) , zhoršiť.
AGGREGATE
( egrcgejt ) , hromadiť.
Aggress
26
Alcove
AGGRESS {egres),
AGROUND (egraiind),
napádať.
na dne.
AGGRESSION
AGUE iejgju),
{cgrcsn), útok.
zimnica.
AGGRIEVE {egrýv),
AHEAD (eJiéd),
krivdiť.
napred.
AGILE {edži\), ohyhný.
AID (ejd), pomáhať,
AGHAST {egest),
pomoc.
udesene.
AIL (^;7),boleť.
AGITATE (edčiŕejt),
AILMENT {ejlment),
búriť, rokovať.
choroba.
AGITATOR
Ani {e j m), cieľ, mie-
(edčiiejtľ), burič, pô-
riť.
sobiteľ.
AIR (ér), vzduch, pre-
AGO (egó), pred.
vetrovať, nápev.
AGOG (egag), nedoč-
AIRING (cring), pre-
kavé.
vetrenie.
AGONIZE (egonaj::),
AIRY {cri), vzdušný,
trápiť.
veselý.
AGONY {egony),
A LA MODE
múka.
(elemód), dľa módy.
AGOOD (egud),
ALAR:\I {elárm), po-
vážne.
plach.
AGREE (egrí), shodo-
ALARMING
vať sa.
{elánning), poplašný.
AGREEABLE
ALAS {eläs), žial!
( egrícjbľ) , pri j emnv.
škoda !
AGGREE.MENT
ALBUM (clbam),
(egrinícnt), shoda,
album.
úmluva.
ALCOHOL (clkaJioI),
AGRICULTURE
lieh.
(ägrikulčr), roľníc-
ALCOVE (elkóľ), prí-
tvo.
stenek.
Alderman
27
Along
ALDERMAN
(eldrnien), mestský
radca.
ALE (ejl), kyslé pivo.
ALENGHT (elengt),
pozdĺž.
ALERT (clrt), čulý.
ALGEBRA (cldčebrä),
počty v písmenách.
ALIAS (ejlies), ináč.
ALIBI (elibaj), inde.
ALIEN (eljen), cudzo-
zemský.
ALIGHT (elájt), zo-
stúpili.
ALIKE {elajk),
jednako.
ALIMENT (elimenf),
potrava.
ALIMONY (elimony),
výživné pre ženu.
ALIVE (elájz'), živý.
ALL (ál), všetko.
ALLAY (dej), ztíšiť.
ALLEGE (eledš), tvr-
diť.
ALLEGORY
(elegori), podoben-
stvo.
ALLELUIAH
(elelúja), aleluja.
ALLEY (ely), ulička.
ALL HAIL (olhejl),
na zdar.
ALLIANCE (elajens),
spolčenie.
ALLIGATOR
( eligejtr) , americký
krokodyl.
ALLOW {elau), dovo-
liť.
ALLOWABLE
(elauejbl), dovoliteľ-
ný.
ALLOWANCE
(elauens), povolenie.
ALLURE (elúr), lákať.
ALLUSION (eljiičn),
narážka.
ALLY (elaj), spojenec.
ALMANAC
(almenek), kalendár.
ALMIGHTY
(ahnájfx), všemohúci.
ALMOND (ámnd),
mandla.
ALMOST {almost),
skoro.
AL3^IS (áius), almužna.
ALMSHOUSE
{ámzhauz), chudobi-
nec.
ALONE (elón), sám.
ALONG (elan g), pove-
dia, v pred.
Aloud
28
Amendment
ALOUD {elaud), hla -
site.
ALPHABET {elfebet),
abeceda.
ALREADY (alredy),
už.
ALSO (also), tiež.
ALTAR (alfr), oltár.
ALTER (alfr), meniť.
ALTERATION
( alt ere j hi ) , zmena.
ALTERNATE
(el t erne j t), striedať,
striedavý.
ALTERNATION
(elternejhi), strieda-
vosť.
ALTERNATR'E
(altdrnefxz'), vvber.
ALTHOUGH
(alt hó), ačpráve.
ALTO (el t o), vysoko,
hlas.
ALTOGETHER
(altugether), dohro-
mady.
ALUMUNUS
(elamunas) , chovanec.
ALWAYS (alvejs),
vždy.
A]\I (em), som.
AMABILITIY
(e m eb Hity), láskyhod-
nosť.
AľVIAIN (emejn), silou.
AMASS (eines), hro-
madiť.
a:\iateur
(emetjur), ochotník.
AľMAZE (emejz), zde-
siť.
AMBASSADE
(emhesejd), vyslanec-
tvo.
AMBASSADOR
(embesedr), vvslanec.
A:MBER (embi'), jan-
tár, bernštajn.
AMBITION (embľsn),
ctižiadosť.
A^IBULANCE
(embjulens), voz pre
chorvch.
AMBULANT
(embalent) , kočujúci.
AMBUSCADE
(embaskejd ), záloha.
AMBUSH (embus),
úkryt.
A^IEN (ejmen), amen.
AMEND (emend),
opraviť.
AMENDMENT
(emendment), doda-
tok.
'Amends
AMENDS (emendĽ),
náhrada.
AMERICA (emerike),
Amerika.
AMERICAN
(emeriken), Ameri-
kán.
AMIABLE (emiejbl),
roztomilý.
AMICABLE
(emikhebľ), priateľ-
ský.
AMID (emid), medzi.
AMISS^ (emis),
nesprávne.
AMITY (emity), pria-
teľstvo.
AMMONIA (emómä),
salmiak.
AMMUNITION
(emjiDiišii), strelivo.
A^INESTY (emnesty),
omilostenie.
AMONG (emong),
medzi.
AMONGST (emongsf),
medzi.
AMOROUS (emores),
milostný.
AMORT (emort),
smutnv.
AMORTISE
{emort a j z), zničiť.
29 'Anathema
AMOUNT (emaunt),
obnos, obnášať.
A^IOUR (emur), mil-
kovanie.
AMOVAL (emiivel),
odstránenie.
AMPLE (empi), hojný.
AMPLIATION
{empliejšn), rozvoj.
A:\IPLIFY {emplifáj),
rozširovať.
a:\iputate
(empjutejt), odňať,
odrezať.
A^MUSE {emjúz), za-
bávať.
AMUSEMENT
{emjúzment), zábava.
AN {en), jeden.
ANALOGY {enelodzi),
podobnosť.
ANALYSIS {enelízis),
rozbor.
ANALYZE {enclajz),
rozebrať.
ANARCHIC
( enarkhik ) , bezvlád-
nv.
ANARCHY (enerkhy),
bezvládie.
anathe:\ia
(enethemä), kliatba
cirkevná.
Anatomy
30
Annuttv
ANATOAI\
ANILE (enajl), ženský.
(enetomi), teloveda.
ANIMAL Unyml),
ANCESTOR (ensestr),
zver.
predok.
ANIMATE (enymejt),
ANCHOR (enkhr),kO'
oživiť.
tva.
ANIMATION
ANCHORAGE
{enymejsn), oživenie.
(enkJioredš), miesto
ANIMOSITY
na kotvenie.
(enxmosity), zášť.
ANCIENT (enčnt),
ANKLE (enkľ), článok
starobylý.
nohv.
AND (end), a.
ANNÄLS (eneh), le-
ANDIRON (endajern),
topisv.
prihrada v krbu.
ANNEX (enneks), pri-
ANECDOTE
vteliť.
(enekdóŕ), poviedka.
ANNEXATION
ANEW {en j u), znovu.
(enneksejšn), pri vte-
ANGEL {end^l), anjel.
lenie.
ANGER (enger), hnev.
ANNIHILATE
ANGLE (engl), udica,
(enajhxlcjt), zničiť.
uhel.
ANNIVERSARY
ANGLICIZE
( emiyrór^ery) , výro-
{englisájz), angliäť.
čie.
ANGLING {engling),
ANNOUNCE
lovenie.
(enauns), oznámiť.
ANGRY {engri), na-
ANNOY (enój), mrzeť.
hnevanv.
ANNOYANCE
ANGUISH {engvis),
( enój ens) , obťažova-
úzkosť.
nie.
ANGULAR
ANNUAL (enjuel),
(engjuler), hranatý.
ročný.
ANIGHT (enájt), v
ANNUITY (enjuity),
noci.
ročný plat.
Annul
31
Apoplectic
AXXUL (enal), zrušiť.
ANNUNCIATION
(enansiejšn), zvesto-
vanie.
ANOINT (enojut), po-
mazať.
ANOľ^IY {enomi), pre-
stžpenie zákona.
ANON (cuan), hned.
ANONYMOUS
(enanymes), bezmen-
ný.
ANOTHER {enadhr),
druhý, iný.
ANSWER {ensr), o&
poveď.
ANT (ent), mravec.
ANTAGONIS.M
{entegoiiyzm), odpor.
AN'TE {enty), pred.
ANTECEDÉ {entisíd),
predchádzať.
ANTERIOR
( entýrier) , predošlý.
ANTI (enŕy), proti.
ANTIC
(entxk), podivný.
ANTICIPATE
(entysipéjt), predísť.
ANTICIPATION
{eutxsipcjšn), tušenie.
ANTIDOTE
(entydoŕ), protijed.
ANTIPATHY
( entypethy ) , nechul.
ANTIQUE {entýk),
starožitný.
ANTLERS {entlerz),
parohv.
ANXIETY
(engcajeŕy), úzkost-
livosť.
AXXIOUS (eukšez),
úzkostlivý, zvedavý.
AXY (env), bár ktorý.
APACE '{epejs), kro-
kom.
APART (c párt), odde-
lené.
APART.AIEXT
(epártmcuf), bvť.
APATHY (epefhy),ne-
tečnosť.
x\PE (c j p), opica.
APEX {cjpeks), vrchol.
APIECE
{e pis), po kúsku.
APOLOGIZE
(epalodčajz), odpro-
siť.
APOLOGY (e pal od či),
omluva.
APOPLECTIC
(epoplektyk), poráž-
kový.
Apoplexy
32
Appraise
APOPLEXY
APPENDAGE
{cpaplcksi), mrtvica.
(ependydš), prívesok.
mrtvica.
APPENDIX
APOSTATE (epastét),
(ependyks), dodatok,
neverec.
slepé črevo.
APOSTLE {epasti),
APPETITE (eptájt),
apoštol.
chuť k jedlu.
APOSTROPHE
APPETITION
{cpastľiň), znak od-
(epf\š)i), žiadosť.
delenia.
APPLAUD (eplád),
APOTHECARY
tleskať.
( epathykeri) , lekár-
APPLAUSE {eplá2),
nik.
potlesk.
APPARATUS
APPLE (epl),jMko.
( cperejŕas) , prístroj.
APPLIANCE
APPARENT
{eplájenz), použitie,
{e per cut), patrný.
príprava.
APPARITION
APPLICANT
( eperisn ) , zj avenie.
(eplikent), žiadateľ.
APPEAL {epil),
APPLICATION
odvolať sa, apelovať.
APPEAR {epír),
dostaviť sa.
APPEARA^XE
(epíreus), dostavenie.
( epUkejsn ) , prosba.
APPLY {epláj), obrátiť
sa na niekoho.
APPOINT {epojnt),
APPEAS (epk),
utíšiť.
vvmenovat.
APPOINTMENT
APPELLEE (epilí),
(epojntment), vyme-
brániteľ.
novanie.
APPELLOR (e/>//aO,
APPORTION
odvolávajúci sa.
{e pór hl), rozdeliť.
APPEND (epend),
APPRAISE {eprejz),
privesiť.
odhadnúť.
Appreciate
APPRECIATE
{cpľíšiejt), vážiť si,
oceniť.
APPREHEXD (epri-
licnd), chvtiť, vziať.
APPREHEXSIOX
(epriJienšu), chytenie,
obava.
APPRISE (eprájz),
uvedomiť.
APPRIZE (eprájz),
oceniť.
APPRIZER {eprájzer),
ocenovateľ.
APPROACH {epróč),
blížiť sa.
APPROBATE {c pro-
be jť), schváliť.
APPROBATION
( eprohejhi ) , schvále-
nie.
APPRO\'AL (epnk-I),
schválenie.
APPROXIMATE
ieproks'uncjt), blízky,
blížiť sa.
APRICATE (eprikejt),
na slnku sa ohrievať.
APRICOT (eprikot),
marhula.
APRIL (ejpril), apríl.
APROX (ejpron),
zástera.
33 Argument
APROPOS (epropó),
ozaj, mimochodom.
APT (ept), schopný.
• AQUEDUCT
( ekzidakt ) , vodovod.
ARAB (ereh), Arab.
ARABIAX (erejbien),
Arab.
ARBITRATE
( árbitrejt) , ľubovoľ-
ne rozhodovať.
ARBITRATIOX (ó.ybi-
trejhi ) , výrok zvole-
nvch sudcov.
ARCH (árč), hlavný,
arci, klenutie.
ARCHIPELAGO
( arkhypelego ) , siios-
trovie.
ARCHITECT
(árkiŕekf), staviteľ.
ARDEXT (árdenŕ),
vrelý.
ARDÓR (árdr),
ohnivosť.
AREA (ejriä), priestor.
AREXA {erínii),
•zábavná pod holým
nebom.
ARGIL {árdčH): hlina.
ARGU-MEXT
{árgjiimenf), dôvod.
Aľgiifafiou
ARGUTATIOX
{árgjutcjhi), miidro-
vanie.
ARID {erid),
vvschnutv.
ARIGHT [crájt),
správne.
ARISE (ťrrá;^), povstať.
ARISTOCRACY
(erisŕckľcsi), šľachta.
arith:\ietic
(enfJi)iictik), počto.-
veda.
ARK, (áľk), archa.
ARM (ánn), rameno,
ozbrojiť.
ARMADA (ármejde),
válečné loďstvo.
ar:\ia:\iext
{armament), zbroj.
AR:\IFUL (ánnful),
náručie.
ARMISTICE
(árinisŕis), prímerie.
ARMOR (ármr) , obr-
nenie.
ARMORY (armory),
zbrojnica, kasárna.
ARMPIT (ármpit),
jamka pod pazuchou.
AR]\IS (arms), zrane.
ARMY (ármi), vojsko.
34 Arrogaie
ARÓMA (erómä),
ľúbovôňa.
AROMATIC
(erómetxk), vonný.
AROUXĎ (eraund),
okolo.
AROUSE (eraiiz),
vzbudiť.
AROW (eraii), v rade.
ARRACK (erek),
ryžová pálenka.
ARRAIGN (erejn),
dať pod obžalobu.
ARRAXGE (crcjndž),
usporiadať.
ARRAY (ere j), bitevný
poriadok.
ARREAR (erír), zadné
vojsko.
ARREARS (erírs),
pozostatok (dlžoby.)
ARREST (erest),
zatknúť, áreštovanie.
ARRET (eret), ostatný
vvrok.
ARRR'AL (erájzl),
príchod.
ARRR'E (erájv), dôjsť
ARROGAXCE
(erogens), domýšla-
vosť.
ARROGATE (erogejt),
domýšlať sa.
Arrozv
35
ARROW (éró), šíp.
ARSENAL {arsenal),
zbrojnica.
ARSON (arson),
palicstvo.
ART (art), umenie.
ARTERY {art en),
tepna.
ARTFUL {artful),
umelý.
ARTICLE {artykl),
vec, článok.
ARTICULATE
{artykjiilcjf), článko-
vať.
ARTIFICIAL
{árt\'fišl), umelý.
ARTILLERY
{arfyleri), delostrelec-
tvo.
ARTISAN {ártyzen),
remeselník.
ARTIST {ártyst),
umelec.
AS (es), ako, tak.
/\SCEND {esend),
vvstúpiť.
ASCENSION
(asejisn), vstúpenie.
ASCERTAIN
(esórtejn) , zistiť.
ASHA:\1ED {ešémd),
zahanbený.
Assault
ASHES {csez), popol.
ASHORE {cšór), na
brehu.
ASH-WEDNESDAY
( esvenzdej) , popolná
streda.
ASHY (eši), popolavý.
ASIDE (esájd),
na stranu.
ASK (esk), pýtať.
ASLEEP {eslíp), spiaci-
ASPECT {espekt\
pohľad.
ASPERSE (espdr::),
pokropiť.
ASPHALT (esfôíŕ),
asfalt.
ASPIRANT
(espajreiiŕ), uchádzač.
ASPIRATE iespirejt),
ostré vysloviť.
aspire' (^^Mr),
tužiť.
AS S (ä^), osol.
A'o'^ Mh {esse jl),
napadnúť.
ASSASIN {esscsin),
vrah.
ASSASSINATE
(esesincjt), vraždiť.
ASSAULT (^^á/0,
útok, útočiť.
Assay
ASSAY {esse j),
zkuška, zkúšať.
ASSECURE
(essikjur), poistiť.
ASSEMBLAGE
{esejublid-ž) , shromaž-
denie.
ASSEMBLE (esembl),
shromaždiť.
ASSEMBLY (esembli),
snem.
ASSENT (esent),
privoliť.
ASSERT (csort),
tvrdiť.
ASSERTION {esorsn),
tvrdenie.
ASSESS (eses), daň
vvhadzovať.
ASSESSOR (esesr).
odhadovač dane.
ASSETS (cscts), nepo-
hniitelná pozostalosť.
ASSIGN (csájn),
ustanoviť.
ASSIGNEE (äsiný),
nstanovenec.
ASSIGNOR (esinór),
poukazovateľ.
ASSIMILATE
{es'unilejt), prispôso-
biť.
36 A t hirst
ASSIST (äsist), pomá-
hať.
ASSOCIATE
( esóšicjt ) , spolčovať
sa.
ASSOCIATION
(csósicjš)i), spoloč-
nosť.
ASSORT (esórt),
urovnať.
ASSUME {esjiim),
prijať.
ASSURANCE
{ešúľois), poistenie.
ASSURE (ešúr), uistiť.
ASTERN (est oni), na
zad lodi.
ASTHMA (estmä),
záduch.
ASTONISH (cstanyš),
udiviť.
ASTRAL (estrel),
hviezdnatý.
ASTRONOMY
{cstranami) , hviezdo-
slovie.
ASSYLUM {csajlam),
útulok.
AT {ct), v, ve, po, pri.
ATHEISM (ethekm),
bezbcžníctvo.
ATHIRST (ctórst),
smadnv.
Athlete
37
ATHLETE {ethlit),
silák.
ATLANTIC (eflentyk),
atlantický.
ATLAS {atlas), atlas,
mapv.
ATMOSPHERE
{etmasňr), vzduch.
ATOM (etam), prvok.
ATONE (etón),
smieriť.
ATOP (etap),
na vrcholi.
ATROCITY (etmsiiy),
ukrutnosť.
ATTACH (etec), pri-
pevniť, shabat.
ATTACK (etek), útok,
útočiť.
ATTAIN (etejn), do-
siahnuť.
ATTAINT {etejnt),
odsúdiť.
ATTEMPT (etcmpt),
pokus.
ATTEND (efcnd),
pozorovať.
ATTENDANCE
(etendens), pozornosť.
ATTENDANT
{etendent), prievodči,
účastník.
ATTENTION (íľ/^;íi;0,
Auger
pozornosť.
ATTEST ietest),
dosvedčiť.
ATTESTATION
(etesfejhi), dosvedče-
nie.
ATTIC (efyk), podkro-
vie.
ATTIRE (etájr), oblek.
ATTITUDE {ctytjiid),
postavenie.
ATTORNEY^ (etdniy),
zástupca právnv.
ATTRACT (etrékt),
priťahovať.
ATTRACTION
{etreksn), príťažnosť.
ATTRIBUTION
{etrihjithi), privlast-
ňovanie.
ATTRIBUTE
(et rib j lit), pričítať.
AUCTION iáksn),
vvpredaj.
AUCTIONEER
iakšcnýr), vypreda-
vač, eksekútor.
AUDIENCE {adycns),
obecenstvo.
AUDITOR (adytor),
dozorca, poslucháč.
AUGER {ágr),
neboziec.
August
AUGUST ýágast),
august.
AUNT {ent), tetka.
AURORA {árórä),
ranná zora.
AUSPICES (aspish),
ochrana,
AUSTRIA (astric),
Rakúsko.
AUSTRIAN (a^tricn),
rakúsky.
AUTHENTIC
(atentxk), spoľahlivý.
AUTHOR (at or),
spisovateľ.
AUTHORITY
(atority), vážnosť,
úrad, znalec.
AUTHORIZE
( atorájz ) , splnomoc-
niť.
AUTOCRACY
{at okre j si), samo-
vláda.
AUTOGRAPH {áto-
gref), rukopis vlastný.
AUTO]\IATIC
(átoinetyk), samo-
činný.
AUTUMN (átam),
jaseň.
AVAIL (evejl),
upotrebiť.
38 Awťul
AVENGE {evenúč),
pomstiť.
A\^ERAGE (az'cnd^),
priemer, priemerný.
A\^ERT (evert),
odvrátiť.
A\7SO (cz'aj::o),
aviso, zpráva.
AVOCATION
{evoke jhi), odvoláva-
júca záležitosť.
AA^OID {evójd),
whnúť.
AVOIRDUPOIS
{evrdupojz), váha ob-
chodnícka.
AVOUCH {evanc),
tvrdiť.
AVOW (^z'aľí), priznať.
AVULSION {evalšn)^
odtrhnutie.
AWAIT {evejt),
počkať.
AWAKE {evejk),
bdelý, prebudiť.
AWARD {evard),
výrok urobiť, odmena
AWARE {ever),
vedomý.
AWAY {ez'ej), preč.
AWFUL {áfid),
hrozný.
Awhile
39
Bale
AWHILE (evájl),
chvílu.
AKWARD (akzw'd),
neobratný.
AWL (á/), šidlo.
AWNIXG (ányng),
strieška proti slnku.
AWORK (ez'ork),
v práci.
AX (axe), (eks),
sekera.
AXIS (cksis), osa.
AXLE (eksl), osa, ná-
prava.
AYE (ej), vždy.
AZURE (ejzr), jasno
modrý.
BABBLE {bebl), žvat-
lať. tárať.
BABE {bejb),
nemluvňa.
BABY {bejby),
nemluvňa.
BACHELOR (bečelr),
mládenec.
BACK (bek), zadok,
nazad.
BACKBOXE {bekbón),
chrbtová kosť.
^BACKWARD
(bekz'ärd), nazad, o-
pozdený.
BACOX {bcjkn), sla-
nina.
BAD (bed), zlý.
BADXESS {bcdnesj,
zlosť.
BADGE {bcdž),
odznak.
BADGER {bcdžr),
jazvec.
BAFFLE {bcfl), pre-
kaziť.
BAG (beg),
vreco, mech.
BAGATELLE
( be^etel ) , maličkosť.
BAGGAGE {bcgidž),
batožina.
BAGPIPE (be g pá J p),
dudv.
BAIL (bcjl), záruka.
BAIT (b e j t), lákadlo.
BAKE (bejk), piect.
BAKER [bcjkr), pekár.
BALAXCE (belens),
rovnováha.
BALCOXY (belkhouy),
Davlač.
BALD {bal d), plešivý.
BALE (bejl), bálik,
bieda.
Balk
40
Barn
BALK {bák), medz,
sklamať.
BALL {ból), lobda,
guľa, ples.
BALLAST (belest),
príťaž.
BALLOON (belún),
vzducholoď.
BALLOT (belot), hla-
sovací lístok.
BALM (báni), balzam.
BALSAM (bálsem),
balzam.
BA:\1B00 (bembú),
bambus (trstina).
BAN (ben), kliatba, vý-
poveď.
BANANA (benviä),
banán.
BAND (bend), banda.
BANDAGE (bcndydz),
obvázok, obviazať.
BANDIT (bcndyŕ),
lúpežník.
BANISH (bcniš),
vypovedať.
BANK (benk), banka,
breh.
BANKER (benker),
bankár.
BANKBILL, BANK-
NOTE [bcnkbilb-nk-
nót), bankovka.
BANKRUPT
(benkrapt), upadlý,
bankrot.
BANNER (bener),
zástava.
BANQUET (benket),
hostina.
BANS (benz), ohlá^-ky.
BAPTISM ibcptvzm),
krst.
BAPTIST (beptyst),
krstiteľ.
BAPTIZE ibeptajz),
krstiť.
BAR {bár), bára, žrď,
súd.
BARBARITY
(berberity), barbar-
stvo.
BARBER (bárbr),
holič.
BARE (ber), bosý,
holý.
BARGAIN (bargn),
jednanie, lacnota.
BARGE (bárdč),koľá.h.
BARK (bárk), brechať,
kôra.
BARLEY (bárli),
jačmeň.
BARN {bárn), stodola,
humno.
Barometer
BARO-AJETER
(berauietr), tlakomer.
ŕAROX {beran),
barón.
lAROXESS (beranes),
barónka.
BARRACK (bcreh),
búda, kasárňa.
BAREL {berl), béčka,
sud.
BARREX {bern), ne-
plodný.
BARRICADE
(berikejd ), barikáda.
BARRIER (bcrier),
prekážka.
BARROW (ber ó), púr,
kolečko.
BASE (bejs), nízky,
základ.
BASEMEXT
(bejcineiiŕ), pivnica.
BASEXESS
(bejsness), podlosť.
BASHFUL (bešfuľ),
hanblivý.
BASIX (bej::n),
nádržka.
BASIS (bejsis), základ.
BASKET {besket),ko^^.
BASS (bejs), basový
hlas.
41
Bean
! BASTARD
; (besterd), pangart.
BAT (ber), netopier,
drúk.
BATE (be j t), zmenšiť.
BATH (bäth), kúpeľ.
BATHE (bejdh),
kúpať sa.
BATTxVLION
(baieljen), batalion
( voj ska ) .
BATTER' (bet r), tĺcť,
rozbiť.
BATTERY (bcteri),
batéria, zbitie.
BATTLE (betl), bitka.
BATTLIXG (betting),
srážka. ^
BAY (bej), záliv, bre-
chať.
BAYONET (bejonet),
bodák.
BAZAAR (ba::ár),
tržište.
BEACH (bič), morské
pobrežie.
BEACOX (bíkn), zna-
menie.
BEAD (bid), guľôčka.
BEAK (bik), zobák.
BEx-\^I (&//;?), trám, pa-
pršlek.
BEAX (bin), fazula.
Bear
BEAR (ber), medveď,
nosiť.
BEARD (bird), brada
(fúzy).
BEARDED (bird y t),
bradatý.
BEARDLESS
(birdies), bezfúzy.
BEARER (bérer),
nositeľ.
BEAST (bísf), zver.
BEAT (bít),hií,úátr.
BEATEN (bit n), pora-
zený.
BEAUTIFUL
(bjiifxfid), krásnv.
BEAVÉR (bíz^er), bo-
bor.
BECAL^r (bekár.i),
utíšiť.
BECAUSE (bikhác),
poneváč.
BECK (bek), pokynu-
tie.
BECOME (bikham),
sťat sa, skišai
BECOMLXG
(bikhaming), slušiaci.
BED (bed), posteľ.
BEDBUG (bedbag),
ploštica.
BEDDING (bedyng),
veci na posteľ.
42 Begin
BEDEAD (bided) j
omámiť. I
BEDECK (bidek), ^
ozdobiť.
BEDROOM (bedriím),
spáhia.
BEDSTEAD (bedsŕed),
pelasť, posteľ.
BEE (bi), včela.
BEECH (bič), buk.
BEEF (&í/),hovädzma.
BEEHIVE (bihajv) . úl
BEEN (bin), bol.
BEER (bír), pivo.
BEET {bit), cvikla,
repa.
BEFALL (bifal),
stať sa.
BEFIT (befit), slušať.
BEFOOL (bifiU),
oklamať.
BEFORE (bifór), pred,
než.
BEFOREHAND
(bifórhend), zpredu.
BEFRIEND (bifrend),
spriateliť.
BEG (beg), prosiť, žo-
brať, i
BAGGAR (begr). ^
žobrák.
BEGIN begin), začať.
Beginner
BEGIXXER {beginer),
začiatočník.
BEHALF (beháf),
prospech
BEHA\'E ibihejz'),
chovať sa.
BEHA\'IOR
( b ih ejz -jer ) , chovanie
sa.
BEHEAD (bihéd),
zoťať hlavu.
BEHIND {bihajnd),
za, zpiatkv.
BEIXG (bíhig), bytosť,
prítomný.
BEL ATE (bilejt),
oneskoriť sa.
BELIEF ( belif), mien-
ka., viera.
BELIEVE (belív),
veriť.
BELL (bel), zvon.
BELLE (bel), krasoti-
na.
BELLIGEREXT
(belidčerent), vojnu
vedúci.
BELLOW (beló),
bečať.
BELLOWS (belós)
mechv.
BELLY (^7.-//), bruch.
43 Bepozi'der
BELOXG (bilaug),,
patriť.
BELOVED (bilard),
milovan}-.
BELOW (bilo), pod.
BELT (&^/^),pás.
BEXCH (beuč), lavica.
BEXD (beud), zohnúť.
BEXDABLE
(bendejbľ), ohvbnv.
EEXEAŤH (benýfji),
pod.
BÉXEDICTIOX
( bcnedykhi ) , pože-
hnanie.
BEXEFACTOR
{bencfektr), dobrodi-
nec.
BEXEFICE {beneús),
dobrodenie.
BEXEFICIAL
( Í7(ľ;ľr^i/) .dobročinný.
BEXEFIT (bcncňt),
prospech.
BEXE\'OLEXCE
(benevolens), dobrá
vôľa.
BEXT (bent), zohnutý.
BEPISS (bepis), po-
močiť.
BEPOWDER
(bepauder) , poprášiť.
Bequest 44
BEQUEST (bikresť),
dedičstvo.
BEROB (birab), olv.piť.
BERRY (beri), jahoda,
bobok.
BERTH (bdľth), lúžko.
BESEECH (bisíč),
prosiť.
BESET (biset),
podsedlv.
BESHREW (bisrú),
preklnať.
BESIDE (bisajd),
mimo, krém.
BESIDES (bisajds),
krém toho.
BESIEGE (besídč),
obliehať.
BESMEAR (bísmíf),
pomazať.
BESMOKE (bcsmók),
zadvmiť.
BESMUT (bismut),
osadziť.
BESPEAK {bispík),
zahovoriť.
BESPICE {bispájz),
okoreniť.
BESPRINKLE
(besprinkl) okropiť.
BEST (best), najlepší.
BESTOW (bisŕó),
udeliť.
Bible
BESTREW (bistru),
posvpať.
BESÚRE (bisirr), J
naiste. i
BET (bet), staviť sa,
stávka
BETAKE (bit e j k),
odobrať sa.
BETHINK (bithink),
rozmvsleť.
BETRÄY (bitrej),
zradiť.
BETRUST (bitrast)
poveriť.
BETTER (betr), lepší.
BETTER (betr),
zlepšiť.
BETWEEN (bitvín),
medzi.
BEVERAGE
(bezredč), nápoj.
BEWAIL (bivejl),
smútiť.
BEWARE (bivcjr), dať
pozor.
BEWEEP (bizip),
oplakať.
BEWILDER
(b evil d r), pomiasť.
BEYOND (bijand), za,
nad.
BIAS (&a7>^), kloniť sa.
BIBLE (bajbl), biblia.
Bicycle
BICYCLE (bajsikl),
dvojkolo.
BID (bid), nabídnuť,,
BIDDER (bider),
nabídateľ.
BIDE {bajd), trpeť, ve-
liť.
BIER (bír), máry.
BIG (big), veľký.
BIGAMY (bigemi),
mnohoženstvo.
BIGOT (bigat), tvrdo-
verec.
BILE (bajl), Ž1Č.
BILIOUS (biljes),
žlčný.
BILL (bil), účet, pred-
loha, zobák.
BILLET (bdeŕ), lístok.
BILLIARDS
(biljards), guločník.
BILLIOX Cbi'jcny v
Europe million millio-
nov ; v Amerike tisíc
millionov.
BILLOW (biló), vlna.
BIN (bin), truhla.
BIXD (bajnd), viazať.
BIOGRAPHY
( ba ja ^refi ) , životopis.
BIRCH (bore), breza.
BIRD (bôrd), vták.
45 Blanket
BIRTH (bórth), naro-
denie.
BISCUIT (biskyt),
suchár).
BISECT (bajsckt),
rozťať.
BISHOP {bisop),
biskup.
BISOX ibajsu), bvvol.
BIT (bit), trochu, kus.
BITCH (bič), suka.
BITE (bajt), kúsať.
BITIXG (bajtyng),
kusnutie.
BITTER (&íYr), horký
BLACK iblek), čierny,
BLACKBERRY
(blekberi), černice.
BLACKIXG (bleking),
leštidlo,
BLACKLEG (bleklcg),
oplan.
^ BLACKS:\IITH
i (blcksniifh), kováč.
BLADDER (bleder),
mechúr.
BLADE (bi e j d),
ocieľka noža.
BLA:ME (blejm), viniť.
BLAXK (blenk),
prázdnv.
BLAXKÉT (blenket),
pokrývka.
Blast
46
Bobtail
BLAST {blast), fúknu-
tie.
BLAZE (bicjc), žiara,
žiariť.
BLEACH (blíč), bieliť.
BLEED (bi id), krvácať.
BLEXD (blend), poka-
ziť.
BLESS (bles),
požehnať.
BLESSING (blcsing),
požehnanie.
BLIGHT (blajf), zkaza.
BLIND iblajnd), slepý.
BLINDNESS
(blajudiics), slepota.
BLINDFOLD (blajnd-
fold), so zaviazanými
očiami.
BLINK (blink), žmúriť.
BLISS (blis), blaho.
BLISTER (blistr),
pnchier.
BLOCK (blak), spalok,
štvorhran domov.
BLOCKADE (blakejd),
obklúčenie.
BLOCKHOUSE
(blakhauz) strážny
dom.
BLOOD (blad),kvw.
BLOODY (blady),
krvavý.
BLOOM (blihn), kvit-
núť, kvet.
BLOSSOM (blasm),
kvet.
BLOT (blat), škvrna.
BLOTTING PAPER
(blatyng pejpr), pijáci
papier.
BLOUSE (blaiiz), blú-
za, kabát.
BLOW (bló), fúkať.
BLUE (bill), modrý.
BLUFF (blaf), prudký.
BLUNDER (blandr),
chvbiť, chvba.
BLUNT (blant), tupý.
BLUSH (bias), zaru-
meniť sa.
BOA (bóä), obrovský
had.
BOAR (bór), kanec,
brav.
BOARD ibórd), deska,
ztrava, úrad.
BOARDING HOUSE
(bórding /lazí^), ztrav-
ný dom.
BOAST (bóst), chvas-
tať sa
BOAT '(bót), čln.
BOB (bab), závažie.
BOBTAIL (babíejl),
chvostík.
Bodkin
BODKIX {badkin),
šidlo.
BODY {bady), tela
BOG (bag), močiar.
BOIL (bojl), varit.
BOILER ibojlr), kotol.
BOLD {bold), smelý.
BOLT (bolt), klin.
BO^IB (bam), bom.ba.
BOMBARD
(bambáľd), bombar-
dovať.
BOMBAST (bambäsť),
chvastavosť.
BOXD {band), sväzok,
záruka.
BOXE (bón), kosť.
BOXIFY (bonyfáj),
vynahradiť.
BOXFIRE (banfajr),
slávnostný oheň.
BO^XET \banef),
čapec.
BOOBY (bubi), dare-
bák.
BOXY ibóny),
kostnatý.
BOOK (buk), kniha.
BOOM (bum), trám,
hlučný pokrok.
BOOX (bún), dobrodi-
nie, veselý.
BOOR (búr), sedliak.
47 Bottom
BOOT (Ž?n0.bota, zisk.
čižma.
BOOTH (biíth), búda.
BOOTY (bútv), korisť.
BORAX (bóreks), bo-
raks
BORDER (bórdr).
chotár.
BORE (bór), vrtai
BORX (bórn),
narodený.
BORXE '(bórn),
nesenv.
BOROĽGH (boró),
mestečko.
BORROW (barró),
požičať.
BOSKY (bask y), kria-
kovitý.
BOSOM (biizam),
ňadra.
BOSS (bas), pán, g-om-
bík.
BOTAXY (bateny),
rastlinoveda.
BOTCH [bac),
lata, látať.
BOTH (both), oba.
BOTHER (bad hr),
zlobiť, mrzutosť.
BOTTLE (batľ), fľaša.
BOTTOM (batm), dno.
Bought
BOUGHT {bát),
kúpenv.
BOUND ihaund),
medza, skok.
BOUND {baiind),
zaviazaný.
BOUNDLES
(banudless), bez hra-
nice.
BOUNTY {haiinty),
štedrosť.
BOURSE {burs),
bursa.
BOUSE {buz), podpit
sa.
BOUSY (buzi), napitý.
BOW {bo), obluk. klo-
niť sa, šmik.
BOWELS {baulz),
črevá.
BOWL {bóuJ), šálka.
BOWLING {baling),
kolkovanie.
BOX {baks), škatiila,
bedna, biť sa.
BOY {bój), chlapec
BRACE {brcjs), pár,
opásať.
BRACE {brejs),
opasok.
BRACELET
{brejsleŕ), náramok.
48 Break
BRACK {brejk), láma-
nie.
BRAIN {brejn), mo-
dzog.
BRAKE {breik), hám.
BRAN {brenj, otruby.
BRANCH {brcnc),
vetva, filiálka.
BRANCHLINE
( branch jn ) , bočná
koľaj.
BRAND {brend),
znak, značiť.
BRANDY {brendy),
pálenka.
BRASS {bras), mosadz.
BRAT {bret), dieťa.
BRAVE {brejr),
udatný.
BRAWL {bral),
kričať.
BRAWN {bran),
divá sviňa.
BRAZ^.{brejz),
utvrdiť.
BREACH {bríč), pre-
stúpiť, medzera.
BREAD {bred), chlieb.
BREADTH {bredí),
šírka.
BREAK {brejk),
lámať, trhať.
Breaker
BREAKER {brejker),
lamadlo (kde sa uhlie
láme.)
BREAKFAST (brek-
fest), raňajky.
BREAST (6ríľ^/), prsia.
BREATH {hrcth),
dvch.
BREATHE {hrídh),
dvchať.
BRÉD {bred), vycho-
vaný.
BREED {bríd), pleme-
no, chovať, plodiť.
BREEDING (bríding),
dochovávanie.
BREEZE (brh), vetrík.
BRETHREN
(bredJiren), bratia.
BREWERY (brúeri),
pivovar.
BRIBE (brajb), pod-
platiť.
BRIBERY (brajberi),
podplatenie.
BRICK (brik), tehla.
BRIDE (brajd),
nevesta.
BRIDEGROOM
( brajd grií m ) , ženich.
BRIDEMAID {brajd-
mejd), družička.
49 Broach
BRIDEAIAN {brajd-
uien), družba.
BRIDGE (bridš),
most.
BRIDLE (brajdi),
uzda.
BRIEF (bríf), krátky.
BRIER (brajr), trnie.
BRIGADE (brigejd),
brigáda.
BRIGAND (brigend),
lúpežník.
BRIGHT (brajt),
skvelý, jasnv.
BRILLIANCY
(briliensi), skvelosť.
BRIAI {brim), kraj.
BRISTONE
(briinsfón), sirka.
BRING {bring),
doniesť.
BRINGER {bringer),
donášač.
BRISK {brisk),
rýchly.
BRISTLE {brisfl),
štetina.
BRITISH {briŕyš), ^
anglický (britanský.
BRITON {brlton),
Britančan (Angličan)
BROACH (bróč),
náprsná ihla.
Broad
Bitkuark
BROAD {brod), široký.
BROIL {brójľ), škvariť,
hluk.
BROKEN (broku),
zlomený.
BROKER (brókr),
penazomenec.
BRONCHITIS
(braukhajŕys), zapále-
nie priedušnic.
BRONZE (bran:;),
bronz.
BROOCH (bróč),
ozdoba.
BROOK (bnik), potok.
BROOM (brum),
metla.
BROTHER (bradhr),
brat.
BROTHER-IN-LAW
(bradhr-in-lá) , švagor
BROUGHT (brat),
donesený.
BROWN (braun),
hnedý.
BRUISE (brÚ2), pora-
nenie.
BRUNETTE (bnniet),
počernavá.
BRUSH (bras), kefa.
BRUTE (brut), zver,
ukrutný.
BUBBLE (babí),
bublina.
BUCK (bak), kozel,
samec
BUCKET (bakct),
vedro, putňa.
BUCKLE (bakl),
pracka.
BUCKWHEAT
(bakhvít), pohanka.
BUD (bad),
púpko, pučať.
BUDGET (badňet),
rozpočet.
BUFFALO (bafló),
byvol.
BUG (bag), chrobák.
BUGGY (bagi),
kočiar.
BUILD (bild), stavať.
BUILDING (bíiding),
budova.
BULK (balk), celok.
BULL (buI), býk.
BULLET (bidet),
guľka.
BULLETIN (buletyn),
denná zpráva.
BULLION (bid j en),
zlato a striebro v ku-
soch.
BULWARK (bahark),
bášťa.
Bunch
=;i
Bv-word
BUNCH {banc), kopa,
sväzok.
BUNION (banjen),
bolák.
BUNDLE {band!),
bálik.
BURDEN {bordn),
bremeno.
BUREAU {bjuró),
úradovňa, písací stôl.
BURGESS ^{bordžes),
mešťan, zástupca o-
kresu
BURGLAR (borglr),
zlodej.
BURIAL (berieľ), po-
hrab.
BURLESQUE
( borlesk ) , smiešny,
skvelý výstup.
BURN (bom), páliť.
BURNING
(bdrning), horiaci.
BURST (borst), roz-
puknuť.
BURY (beri), pocho-
vať.
BUSH (bus), kriak.
BUSHEL (buši) , huse\,
miera.
BUSHY (buši), kria-
kovitý.
BUSIED (bhid), za-
ujatý.
BUSINESS (bhncs),
obchod.
BUST (bast), poprsie.
BUSY (bi::i), zaujatý.
BUT (bat), ale.
BUTCHER (butcer),
mäsiar.
BUTLER (batlcr),
plnič fliaš.
BUTTER (batr),
maslo.
BUTTERFLY
(b at r f la i), motýl.
BUTTERAIILK
(b at r milk) , cmar.
BUTTON (batn),
gombík.
BUY (báj), kúpiť.
BY (báj), pri, u.
BY-LAW (bajló),
pravidlo.
BYSTANDER
(bajstcnder), prítom-
ný, divák.
BY-STREET
(báj-strít), bočná
ulica.
BY-WORD (báj-z'ord),
príslovie.
Cab
52
Campaign
CAB (khcb), koč.
CABBAGE (khebidč),
kapusta.
CABIN (kJicbin),
komora, kajuta.
CABINET (khebinet),
kasna
CABINET {khcbinef),
vládna rada.
CABLE (khejbl), lano.
CABUSE (khebiis),
kuchyňa.
CACAO {khekejo,
kóko). kakao.
CACTUS (khektas),
kaktus.
CADET (khcdet),
kadet, vojačok.
CAG (kheg), malý sú-
dok, béčka.
CAGE {khejdč),
klietka.
CAKE (khcjk), koláč.
CALA^IITY
(kkchiiiity), nehoda.
CALAAIUS
(khelenias), trsť, rá-
koš.
CALCULATE
(khclkjidcjt), počítať.
CALCULATION
(khclkjiilejsn), počí-
tanie.
CALDRON
{khcldron) , kotol.
CALENDAR
{khclendr), kalendár.
CALF {kháf), tela.
CALIBER (khelibr),
kaliber.
CALIBRE (khclibr),
j akosť.
C ALICE (khalis),
kalich.
CALICO (kJicIiko),
kaliko.
CALL (khal), volať.
CALLID (kkelid),
Istivý.
CAL^Í (kilám), tichý.
CALUAINIATE
(khaliiinniejt), hano-
biť.
CALVE (kháľ), oteliť.
CALVINIST
{khch'inist) , kalvín.
CAMEL (khemel),
ťava,
CAMP (khemp), tábor.
CAMPAIGN
( khempejn ) , ťaženie,
boj.
Camphor
CAľ^IPHOR
ikhemfr), kamfor.
CAX ykhcn), konva,
môct.
CANAL (khenel), ka-
nál.
CANARY (khcncjn),
kanálik.
CANCEL {kJiensl),
zrušiť.
CANCER {khensr),
rak (choroba).
CANDIDATE
(khcndydejt), caka-
nec.
CANDLE (khendl),
svieca.
CANE ikhejn), trstina.
CANDY ikhendy), cu-
krovinv.
CANINE (khenajn),
psí.
CANKER (khenkr),
rak (na strome).
CANNIBAL
( kh en vbl) , ľudožrút.
CANNON (khenon),
delo.
CANNONADE
(khenanejd), streľba
z diel.
CANOPY {khenopi),
nebesia.
53
Caprice
čln.
j CANOE (khcnú)
I CANONIZE
ikhcnonajz), vyhlásiť
za svätého.
CANTEEN (khentýn),
vojenská krčma.
CANTON (kheufou),
okres.
CANVAS (khenz-es),
kanafas.
CANVASS (khenz-es),
prehliadať.
CAP (khep), čiapka.
CAPABLE (khejpebl),
schopný.
CAPACITY
(khepesiŕy), obnáška,
objem.
CAPE (khejp),
kéb, plášť.
CAPITAL (kJicpitl),
kapitál, hlavný, hlav-
né mesto.
CAPITALIST
(khepitalist), boháč.
CAPITOL {khcpitl),
j vládna budova.
I CAPITULATE
(khepifjiilejt ), poddať
sa.
CAPRICE (khcprís),
samovoľnosť.
Captain
CAPTAIN (khcptn),
kapitán.
CAPTIV (kheptiv),
zajatec.
CAR (kJiár), kára, voz.
CARABINE
(khcľcbajn), karabin.
CARAT (kJicreť), karat
54
(4 gi-any)
CARA\'AN
( kite r even ) , karavána.
CARBON (kharbn),
drevené uhlie.
CARCASS (khárkas),
mŕtvola.
CARD (khárd), karta.
CARDINAL
(khardynl), kardinál.
CARE (kJiér), starať sa, |
opatrnosť.
CAREER ikherír),
dráha života.
CARGO {khárgo),
náklad.
CARICATURE
(khenkéčľ), smiešny
obraz.
CARNAGE
(khárnydš), krvepre-
latie.
CARNATION
{kharnejsn), karafiát.
CARP {khárp), kapor.
Caslle
CARPENTER
(kháľpentr), tesár.
CARPENTRY
ikhárpentri), tesár-
stvo.
CARPET (khárpet),
koberec.
CARRIER (kherier),
nosič.
CARROT (kherot),
mrkva.
CARRY (kheri), niesť.
CART (khárt), voz.
CARTRIDGE
( kJiáľtľidč) , náboj.
CAR\^E {khárv), vyre-
závať.
CARVING
(kháj'Z'ing), vyrezáva-
nie.
CASE (khejz), prípad,
bedna.
CASH (kheš), hotové
peniaze, zameniť.
CASHIER (khešír),
pokladník.
CAS:\IERE (khešmir),
kažmír.
CASK (khäsk), sud.
CAST (khäst), hodiť.
CASTLE (khestl),
kaštieľ.
Casirate 55
CASTRATE
(kJicstrcjt), v)nnnišiť.
CAT (khet), mačka.
CATALOGUE
(khcŕelóí^), soznam.
CATARACT
(khcfcrekt), vodopád.
CATARRH (kJicŕár),
katar, nátka.
CATASTROPHE
{kh etc St r oň), pohro-
ma.
CATCH ikhcc), chvtiť.
CATCHUP (khečap),
šťava z paráda j ek.
CATECHISM
{khetekhyzm), kate-
kismiis.
CATERPILLAR
{klictrpilr), húsenica.
CATFISH (khetňsh),
brika (rvba).
CATHEDRAL
( khctýdrel) , biskup-
ský kostol.
CATHOLIC
(khetolik), katolíckv.
CATTLE (khetl), do-
bytok.
CAULIFLOWER
{kJiáliflaiiľ), karfiol.
CAUSE (/ť/uzj), príčiny
Central
CAUTION (khásn),
opatrnosť.
CAVALRY (khevlri),
jazdectvo.
CAVE {khejz'),
jaskyňa.
CEASE (sh), prestať.
CEDAR (sídr), cedra.
CELEBRATE
(selebrejt), sláviť.
CELEBRATION
(selchrejšn ) , slávnosť.
CELERY {sclcri),
celer.
CELL {set), komôrka,
cela.
CELLAR {seh), piv-
nica.
CEMEXT (siment),
ciment.
CE:\rETERY
(senieteri), hrobitov.
CEXSOR (sensr), po-
sudzovateľ.
CENvSURE Uensur),
pohanenie.
CEX'SUS (sensas),
sčítanie ľudu.
CENTER (seutr), stre-
dok.
CENTRAL (sciitrcl),
ústredný.
Certain
CERTAIN {s^rtn^,
istý.
CERTAINLY
{sôrtnly), zaiste.
CERTIFICATE
( scrtyňkcjt ) , dosved-
čenie.
CERTIFY (sorfifáj),
svedčiť.
CESS (scs), vyhadzo-
vanie dane.
CHAIN {čcjn),
retiazka.
CHAIR {čcjr), stolok.
CHAIRMAN
{čer men), predseda.
CHALICE {čelis),
kalich.
CHALK {cók), krieda.
CHAMBER {čembr),
izba.
CHAMBERLAIN
{čemhrlcjn), komor-
ník.
CHAMPAGNE
(šenipejn), šampan-
ské víno.
CHAMPION
(čenipien), predák.
CHANCE (eens), prí-
ležitosť.
CHANGE (čejndž),
zmena. DremeniL
56 Chemist
CHANNEL (čenl),
kanál
CHAOS {kJiejos),
zmätok.
CHAP {cep, čap),
chasen, puklina.
CHAPEL {čapľ),
kaplnka.
CHARACTER
(kherektr), povaha.
CHARGE {čárdč),
útočiť, počítať.
CHARGER {čárdčr)
žalobník.
CHARITY {čarity),
dobročinnosť.
CHARM {čárm),
kúzlo.
CHARTER {čártr),
vvsada.
CHASE {čejs), hnať.
CHASTE {čejst), čistý.
CHAT (čet), zhovárať
sa.
CHEAP {čip), lacný.
CHEAT {čit), oklamať.
CHECK {ček), ček, po-
ukážka, zastaviť.
CHEEK {čík), líco.
CHEER {čír), veselif.
CHEESE {ČÍ2), sýr.
CHEMIST khemist),
lučebník.
Cherry
57
Circumstance
CHERRY (cm),
čerešňa.
CHESS {ces), šach.
CHEST {cest), prsia.
CHESTNUT
(cestjiat), gaštan.
CHEW (ni), mocka,
žuvať.
CHICKEN (čikn),
kura.
CHIEF {číf), náčelník.
CHILD ičajld), diéta.
CHILL (nľ), chladný,
chladiť.
CHIMNEY (čimny),
komín.
CHIX (r/;/\ brada.
CHINA ■{čajiiä), por-
celán.
CHIP {čip), trieska,
odkrajok.
CHISEL (čhl), dláto.
CHOICE (čójs), v\'ber.
CHOKE (čók), škrtiť.
CHOLERA (kJwlcrä),
cholera.
CHOOSE (ČÚ2), voliť.
CHOP (čap), sekať.
CHORD (kJiórd), stru-
na, špagát.
CHORUS (khóras).
sbor.
CHRIST (krajší).
Kristus.
CHRISTIAN
( kriščicii ) , kresťan.
CHRISTMAS
(krismäs), vianoce.
CHROXIC (kraiiyk),
dlho trvajúci.
CHURCH (čorč),
kostol.
CIDER (sajdr), jablčné
j víno.
;' CIGAR (s'igár),
cigara.
i CINDER (sindr),
j opalkv.
: CINNAMON
I (sineniaii) , škorica.
i CIPHER (sajfr),
cislica
CIRCLE (sórkl), kruh.
CIRCUIT (sórkit),
obvod.
CIRCUATION
(sdrkjucsn) , obcho-
denie.
CIRCULATION
(sôrkjulejsii), obeh.
CIRCUMCISE
(s'órkainsajz), obré-
zat
CIRCUMSTANCE
(sdrkhauistcns) , okol-
nosť.
Circus
lot he s
CIRCUS {sorkhas),
cirkus.
CITADEL {sitcdl).
pevnostná budova.
CITATION {sajtejhi),
povolanie.
CITE (sajf), uviesť, po-
zvať.
CITIZEN {sity:::n),
občan.
CITY (sity), mesto.
CR'IC (siz'ik), mešťan-
ský.
CIVIL {sk'il), občian-
sky.
CIVILIZE (sirilajs),
vzdelávať.
CLAIM {kle j 111), poža-
dovať, požiadavka.
CLANG (klen^), zvuk.
CLAP {klep),\\^poL
CLARET (kleret),
červené vino.
CLASH (kles), sraziť
sa, srážka.
CLASP (klesp), kapoč,
sponka.
CLASS (kläs), trieda.
CLAUS (klá::), odsek.
CLAY (kle j), hlina.
CLEAN (klin), čist}'.
CLEAR (klír), jasný.
CLEAVER (klívr),
sekera, sekáč.
CLEFT (kief t), štrbina,
kľúč, notv.
CLERGY (klordči),
kňažstvo.
CLERK (klórk),
pomocník, pisár.
CLEVER (klezr),
obratnv.
CLEW (klú),
stopa, klbko.
CLIENT (klajent),
sverenec.
CLIFF (klif), skala.
CLIMATE {klajmet),
podnebie.
CLIMB (klajm),
driapať sa, liezť.
CLINCH (kline), obla-
piť.
CLING (M;z^),túliťsa.
CLOAK (klók), plášť.
CLOCK (klak), hodiny.
CLOSE (klóz),^
zavrený, zavreť.
CLOSET (kla::et),
komôrka.
CLOTH (klát h), súk-
no, plátno.
CLOTHES (klóc),
šatv.
CI of Jl i II:
Combine
CLOTHING
(klódJiiug), odev.
CLOUD (klaiíd), mrá-
CLOVER (klózr), cfa-
telina.
CLOWX (klaiui), pa-
jác.
CLUB (klab),
drúk, klub.
CLUMSY iklamzi),
nemotornv.
CLUTCH \kiac),
stískniiť.
COAL [khól), uhlie.
COARSE {khórz),
suro\v.
COAST (khóst),
morské pobrežie.
COAT {khôt), kabát.
COCK (khak). kohút.
COERCE {khórs), do-
nútiť.
COFFEE (y^/ia/?).káva.
COFFIX (khaňn), trú-
na, rakev.
COGXITTOX
(kaguxšn), poznanie.
COIL (khójl), točiť.
otáčka.
COIX ikhôjn), raziť
peniaze.
COKE {khók), koks.
COLD [khóld), stude-
ný, zima.
COllC (khalik), žalúd-
kové bôle.
COLLAPSE
(kholeps), klesnúť.
COLLAR (khalr),
golier.
COLLECT (kJwIckt),
sbierať.
COLLECTIOX
(kJwIcksii), sbitrka.
COLLEGE (^/2a//í/i),
vvššia škola.
COLLIDE (kliolajj),
sraziť.
COLOXY (khalony),
osada.
COLOR (khalr), barva.
COLOSSAL
(kJwIasI), ohromnv.
COLT (khólŕ), žriebä.
COLUMX {kJialam),
stĺpec.
COMB (khóm), hrebeň,
česať.
COMBAT (kJiambcf),
spor, bojovať.
COMBIXATIOX
(khanihincjsu), sosta-
venie.
CO^IBIXE
(khambajn), spojenie
Come
COME (kham), prísť.
COMFORT
{khamfort), pohodlie.
COMMAND
{khománd) , veliť, ve-
lenie.
COMľ\IAXDER
{khomäudcr), veliteľ.
COMMEXXE
{khomens), započať.
CO^niERCE
{khauiers) , obchod.
COMMISSION
( khomišn ) ,, príkaz, po-
veriť.
COMľ^IlT (kliomif),
spáchať, odovzdať.
CO:\IMITTEE
(kJiODiifý), výbor.
COMMON (khamn),
obecný.
COľvOIONWEALTH
{khamnvelth) , štát,
obec.
CO:^mUNE(^a?;/;/ÍH),
radiť sa, sdelovať.
CO^IMUNICATION
( khamjunihcjšn ) , ob-
covanie, pri i mánie.
COMMUNITY
(khamjunity), obec.
f)0 C um pi ex
COMPANY
(kJiaiupny), spoloč-
nosť.
COMPARE
{khompér), porovnať.
COľ^IPARISON
{khomperizn), porov-
nanie.
COMPARTMENT
{khampártment),
trieda.
CO^ÍPASS ikhampes),
kompas, zahrnúť.
COMPATRIOT
{kJwnipätrioi), spolu-
vlastenec.
CO^IPEL (khampľ,,
nútiť.
CO^IPENSATION
{khampenzejhi), ná-
hrada.
COMPLAIN
{khompíejn), sťažovať
sa.
COMPLAINT
{khomplejnt), žaloba.
COMPLETE
{khomp\\ť), celý,
úplný.
COMPLEX
(khompleks), složitý.
c GUI pi c xi on
fi
Conduct
COMPLEXION
(khanipleksji), pleť,
barva tvárv.
COAIPLIAXCE
{khomplajcns), po-
voľnosť.
COMPLICATION
(kJwinplikcjsn), za-
pletenie.
COMPLBIENT
{khamplinient), po
klona.
COM PLOT
(kJianipIat), spiknntie.
CO:\IPLY (kJiompIaj),
svoliť.
COMPOSE
{khonipóz), skladať.
COMPOSITOR
(khompazitr), sadzač.
COMPOUND
(khainpaiind), složiť.
COMPRESS
(khoniprcs), stlačiť.
COAIPROMISE
{khaniproniajz), vy-
rovnanie.
COľ^IPTROLLER
{kontrolr^, účtovník.
COMPULSION
{khonipalsn), nútenie.
COMRADE
(khajured), kamarád.
CONCEAL {khonsil),
krvť.
CONCEIVE
{khonsíľ), porozumeť.
CONCENTRATE
(kjionscniľcjf), sú-
stredil.
CONCENTRATION
{khoihscntrcjšn), sú-
strednenie.
CONCEPTION
(khonsepšn), počatie,
nápad.
CONCERN
(khonsorn), podnik.
CONCESSION
(khonsešn), ústupok.
CONCILIATE
(kJwnsihcjt), sniicriť.
CONCLUDE
(khonklúd), súdiť.
CONCORD
(kJiankord), svornosť.
CONDEMN
(khoudcni), zatratiť.
CONDITION
{khondysn), podmien-
ka, stav.
CONDENSE
(kJwndens), zhustiť.
CONDUCT
(kha)idakf), vedenie,
chovanie sa.
Confed
62
Conscience
CONFECT
CONFUSE
{khanfckt), cukrovi-
{kJionfjus), pomiasť.
nv.
CONFUSED
CONFEDERATE
{khonfjuzd), zmätenv
(khonfederet), spo-
CONFUSION
jený.
{khonfjiiin), zmätok.
CONFERENCE
CONGESTION
(khanferens), porada.
{khondzescn ) , nahro-
CONFESS {khonfes),
madenie krve.
vyznať.
CONGRATULATE
CONFESSION
(kJwngrefjuIejt),
(kJwufešii), spOA^ecľ.
blahopriať.
CONFIDENCE
CONGREGATE
{khaiiňdcns), dôvera.
(khongregejt), shro-
CONFIDENT
maždiť.
(khanfident), istý, dô-
CONGREGATION
verivv.
( khangregejhi ) , shro-
CONFIRM
mazdenie, farnosť.
(khonfornt), potvrdiť.
CONGRESS
CONFIRľMATION
{khangres), snem,
{khonfiDnejsn), bir-
shromaždenie.
movanie.
CONJECTURE
CONFISCATE
(khondšekčr), dom-
(khaufiskejf), shabať.
nievať sa.
CONFLICT
CONNECT (kJwnekt),
(khonflíkŕ), zápas.
spojovať.
zápasiť.
CONNECTION
CONFOUND
(kJwncksn), spojenie.
(khonfaund), popliesť.
CONQUER (khánkr).
CONFRONT
podmaniť.
{khonfjant)f postaviť
CONSCIENCE
voči.
{khanšens), svedomie.
Conscious
63
Construction
COXSCIOUS
{khaiišac), povedomý.
CONSECRATE
{khanschrcjt), zasvä-
tiť.
CONSECUTIVE
{khansckjntiv), nasle-
dujúci.
CONSENT {khonseut),
súhlas, privoliť.
COSEQUENCE
{khcnisekz'cns) , násle-
dok.
COSEQUENTLY
(kJiansikvetly), nasle-
dovne.
CONSER\\\TIVE
(khonsdrz'Ctyz'), za-
chováci.
CONSERVE
ikhonsdri'), zachovať,
CONSIDER
[khousidr) , uvažovať.
CONSIDERABLE
{khonsiderejhl), znač-
ný.
CONSIDERATION
{khonsiderejhl ) , uvá-
ženie.
CONSIGN (kJwnsajn),
odovzdať, s veriť.
CONSIGNEE
{klioiisajjiý), jedna-
teľ.
CONSIST (khonsist),
pozostávať.
CONSOLE ikhonsól),
tešiť.
CONSOLIDATE
( khojisalidejt ) , sjed-
notic.
CONSPICUOUS
{kJwnspikjucs), zrej-
mv.
CONSPIRACY
( kJwnspirrsi), sprisa-
hanie.
CONSPIRE
(khonspajr), sprisa-
hať sa.
CONSTABLE
ikhaiistebl), policajný
sluha.
CONSTANT
(khanstenf) , stál v.
CONSTERNATION
(khonsfenicjšii) , ľak-
nutie.
CONSTITUTION
{kJianstxtúšu), ústava.
CONSTRUCT
(kJwnstrakt) , sostaviť.
CONSTRUCTION
(khonstyakhi), sosta-
venie.
Consul
64
Convene
COXSĽL ikJiansol),
CONTRABAND
konsiil.
{khantrebend), zaká-
COxNSULT {kJiansilt),
zanv.
radiť sa.
CONTRACT
CONSULTATION
{khantrekt), smlnva,
(khonsaitejšji), po-
stiahnuť.
rada.
CONTRACTED
CONSOIER
{khantrekted}, stiah-
{khonsunier), spotre-
nutý.
be vateľ.
CONTRACTOR
CONSUMPTION
{kJiantrektor), kon-
{kJwusanipšn), sucho-
traktor.
tinv.
CONTRADICT
CONTACT
(kJiantredykt), proti-
{khantekt), styk, do-
rečiť.
tknntie.
CONTRARY
CONTAGIOUS
( khardreri ) , protivný.
( kliontejdčes) , nákaz-
CONTRIBUTE
livý.
{khontribjiit), pri-
CONTAIN (khantejn).
spievať.
obsahovať.
CONTRIBUTION
CONTEND
{khontrihjuhi), prí-
{khontend), zápasiť.
spevok.
CONTENT (khontent),
CONTROL
uspokojiť.
(kJwntról), dohhadať,
CONTEST (khantest),
dozor.
spor, boj.
CONTROVERSE
CONTINENT
{khantrovevz), spor.
ikhantynent), pev-
CONTUSION
nina.
{khontiizn), pohmož-
CONTINUE
denie.
(klwutynju), pokra-
CONVENE (khonzin),
čovať.
shromaždiť.
Convenience
Correction
COX\'EXíEXXE
{kJionzíniens) , poho-
dlie.
CONVENT
{khanvent), kláštor.
CONVERSE
{kJionz'órc), rozprá-
vať sa.
CON\ERSATION
{khonverscjsn), roz-
nílnva.
CON\ERT
(khanzvrf), obráte-
nec.
CONVICT {khanz-ikt),
odsúdenec, usvedčiť.
CONVINCE
{khonz'ins), presved-
čiť.
CONVOY (khonz'ój),
sprievod.
CON\'ULSION
(kJwnz-alsji), kŕče.
COOK (kJiuk), kuchkv.
COOL (khíil), chladný.
COOPER {khúpr),
bednár.
CO-OPERATE
(khoaperejt), spolu
pracovať.
COPE (khóp), zápasiť.
COPPER ( A' /za/)r), med.
COPY {khapi), odpis,
odtisk.
CORD {khórd), povrá-
zok,
CORDIAL ikhórdyel),
liehovina, srdečný.
CORK (khôrk), zátka,
špunt.
CORKSCREW
{khórkskrú) , vyťaho-
vák.
CORN {khórn), zrno,
kukurica.
CORNER {khómr),
roh, uhel.
CORNET (khórneť),
trúba, praporečnik.
CORNICE {khórnys),
parkan.
CORONATION
(kJwronejšn), koru-
novanie.
CORONER (kharonr),
ohliadač mŕtvol.
CORPORATION
(khórporejšn), spolokr
CORPSE (kJiórps),
mŕtvola.
CORRECT {khorekf)i
správny.
CORRECTION
(kJwreksn), oprava.
Corrcspom
66
C:
rane
CORRESPOND
{kharespanď), shod-
núť sa, dopisovať.
CORRUPT {kJiorapt),
zkazený.
CORSET (khórset),
šnorovačka.
COSMOPOLITE
{khozuiapolajt), sve-
toobčan.
COST {kJwsf), cena,
stáť.
COSTUME
(khostjiun), móda.
COTTAGE (kJuitydč),
chalupa.
COTTOX (khafn), ba-
vlna.
COUGH {kháf), kašeľ,
COULD (khiid), mohol
COUNCIL {kJiansiľ),
rada.
COUNT (khaiint), po-
čítať, gróf.
COUNIER (kJiántr),
proti, dlh v stôl.
COUNTERFEIT
(khánfrfíf), padelať.
COUNTING
(khauutiii^), počítači.
COUNTRY^ (khaufri),
vonkov, kraj.
COUNTRYMAN
{khaiitrnnen), krajan.
COUNTY {khánty),
okres, stolica.
COUPLE {khapl), pár.
COURAGE ikhóridš),
kuráž, odvaha.
COURSE (khórs), beh,
dráha, chodiť.
COURTESY
( kJiôľtesi) , zdvorilosť.
COURTMARTIAL
( khórtmáršl ) , voj en-
ský súd.
COUSIN (khacn), bra-
tánok, sestrenica.
COVER (khatr), pri-
kr\ť, pokrývka.
COW {khait), krava.
COWARD {khaiird),
zbabelec.
COZY {khózi), poho-
dlný.
CRAB {krcb), rak.
CRACK {krck), prask-
núť, puklina.
CRADLE (krejdi), ko-
líska.
CRAFT (kräft), reme-
slo.
CRAMP (kremp), krč.
CRANE {kre j n), vyťa-
hovadlo.
Crank
67
Crozi'd
CRAXK {krenk),kVMc-
ka, odvážny.
CRASH {k'res), pras-
kať
CRAVE (krcjľ), bažiť.
CRAVEN (krcjven),
zbabelv.
CRAVAT (kreret), ná-
krčník.
CRAWL {kmn, lies\
CRAZY (krejzi), bláz-
nivý.
CREÄľvI (krím), smo-
tana.
CREATE
(kriejt), stvoriť.
CREATION
(knejšii), stvorenie.
CREATOR
(kriejfr), stvoriteľ.
CREATURE
( krič or) , tvor.
CREDIT (krcdyt),
úver, dať na úver.
CREDITOR
(krcdytr), veriteľ.
CREEK (krík), potok.
CREEP (kríp), liezť.
CREMATION
{krimejsn), spálenie.
CREOLE {kriól), mie-
šanec.
CRESCENT {krcscnt).
polmesiac.
CREST
(krest), chochol.
CREW (kní), loďné
mužstvo.
CRIER
(krájr), kriklúň.
CRLME (kra j m),
zločin.
CRIMINAL
(kríniiul), zločinný.
CRIPPLE (kripl),
mrzák, zmrzačiť.
CRISIS (krajsis). k)z~
hoda.
CRITIC (kriŕyk), po-
sudzovateľ.
CROCKERY
(krakeri), hlinené ná-
dobv.
CROOKED {kriikcd),
krivý.
CROP (krap), žatva.
CROSS (kras), kríž,
krížovv.
CROSSING (krasiug),
križovačka.
CROUP (kru p), záškrt,
kašeľ.
CROW (krÔ), vrana.
CROWD (kraud), dav,
I množstvo ľudu.
Crozini
CROWN (kraun), ko-
róna.
CRUCIFIX (krusiiiks),
umučenie.
CRUCIFY (knisifaj),
ukrižovať.
CRUDE {knid),
surový.
CRUEL (knicl),
ukrutnv.
CRUELTY (kniclty),
ukrutnosť.
CRUISER {knicr),
križiak.
CRUSH (kras), uderiť,
zdláviť.
CRUTCH (krač),
berla.
CRY (kraj), plakať,
plač, krik.
CRYSTAL (knstl),
krvštál.
CUB (khab), mladé,
stena.
CUBIC (kjiibik), ku-
bickv.
CUCKOO {kJiukú),ku-
kačka.
CUCUMBER
{kjiikumhr), uharka,
ogurek.
CUFF {kaf), manžeta,
udreť.
í^)8 Curse
CULTR'ATE
(kJialtkcjt), vzdelá-
vať.
CULTIVATION
( khaltk'cjšn ) , pesto-
vanie.
CULTRWTOR
(kJwIfiz'cjtr), roľník.
CULTURE ikhalciir),
vzdelávanie.
CU^iBER (khambcr),
tiažiť.
CUXXIXG (kaning),
Istivý.
CUP (kJiap), šálka.
CURABLE (kjurcbl),
vvliečitelnv.
CURATOR [k jure j f r),
kurátor, rozkazováč.
CURE (kjiir), liečenie,
liečiť.
CURIOUS (kjurias),
zvedavv.
CURLY (khorly), ka-
deravv.
CURRÉXCY
{kJiarensi), bežná
cena.
CURREXT (kJiarnf),
bežnv.
CURRIER (kharier),
garbiar.
CURSE (khórs), klnul
Cursed
CURSED (kJidrst),
preklatý.
CURTAIN (khortn),
opona.
CURVE (khdrv), kri-
vý, otáčka.
CUSHION {khuhi),
vankúš.
CUSTODY
( khastody ) , ochrana,
väzenie.
CUSTO.AI (khastom),
zvvk, clo.
CUSTOMER
( khastomr) , odkupnik.
CUT (khat), rezať, rez,
CUTLER (khatler),
nožiar.
CUTLET ikhatlet),
smitka mäsa.
CUTTING (khating),
rezanie.
CYLINDER (silindr),
valec.
CYMBAL (simbl),
cimbal.
CY^lCisinyk),
kúsavý.
CYPRESS (sájpres),
ciprus.
CZAR (zár), cár.
CZARINA {::arinä),
cárovna.
69 Danger
DAB (deb), udreť
ľahko.
DAD (ded), ded, dedo.
DAGGER (dcgr),
dvka.
DAILY (dejly), denný.
DAINTY (d e juty),
voľný, chutný.
DAIRY (dejri), mlie-
kárňa.
DAISY (dejcí), sedmi-
K Tri ^K íl
DALE (deji), údolie.
DA]\I (dem), hrádza,
samička.
DAMAGE (demedš),
škoda.
DAMAGED
(demedčd), poškode-
ný-
DAMN (dem), zatratiť.
DAMP (d em p), vlhký.
DANCE (dens), tanec,
tančiť.
DANCER (densr), ta-
nečník.
DANDY (dendy), Wi-
hák.
DANGER (dendsr),
nebezpečie.
Dare
70
December
DARE (dor), opovážiť
sa, smeť.
DARING (déring), od-
vážny.
DARK (dark), tma.
DARKEN (dark n), za-
tmiť.
DARLING (darling),
miláčok.
DARN (darn), zašit,
spravovať.
DASH (des), uderiť,
DASTARD (destrd),
zbabelý .
DATA (dejta), udanie.
DATE (dejt), datum.
DAUGHTER (dátr),
dcéra.
DAWN (dán), svitať.
DAY (dej), deň.
DAZE (dej::), oslepiť.
DEAD (ded), mrtvý.
DEADLY (dedly),
smrtelnv.
DEADNÉSS (dednes),
mrtvosť.
DEAF (de f i dýf),
hluchv.
DEAFMUTE
(defmjnt), hluchone-
mý.
DEAL (dýl), deliť.
DEALER (dýlcr), ob-
chodník.
DEALING (dýling),
jednanie, obchodova-
nie.
DEAN (í/v;/), dekan.
DEAR (dýr), drahý,
milý.
DEATH (deth), smrť.
DEBARK (dýbark),
vvstúpiť na zem.
DEBATE (debejt), há-
dať sa, rokovanie.
DEBILITY (debility),
slabosť.
DEBIT (debit), dlh
DEBRIS (debri),
troskv.
DKBT' (det), dlžoba.
DEBTOR (detr), dlž-
ník.
DECAMP (dykhemp),
odísť z táboru.
DECAY (dykJicj), hny-
tie.
DECEASE (dysís)
unireť.
DECEIT (dysít), klam.
DECEIVE (dysiť),
klamať.
DECEMBER
(dysembr), december.
Decent
71
Defendant
DECENT {dýsnt),
DECREE (dyk)i), roz-
slušný.
kaz.
DECIDE (dysajd),
DEDICATE
rozhodnúť sa.
( ded y kej t ) , posvätiť.
DECIMAL (desiml),
DEDICATION
desatinný.
( dedykejšn ) , posviac
DECOIATE
ka.
( desim ejt ) , desiateho
DEDUCT (dydakt),
vziať.
odtiahnuť.
DECISION (dysišn),
DEDUCTION
rozhodnutie.
( dydakšn ) , odtiahnu-
DECK (dek), kryť,, pa-
tie.'
luba.
DEED (dýd), čin, zápis
DECLAIM idyklejm),
predaja.
deklamovať, rečniť.
DEE:.I (dým), zdať sa,
DECLAMATION
súdiť.
{deklemejhi), rečne-
DEEP (d ý p), hlboký.
nie.
DEER (dýľ), srna.
DECLARATION
DEFAULT (dyfalt),
( deklerejhi ) , prehlá-
vina, chybiť.
senie.
defeat' (dyfít), po-
DECLARE (dyklér),
raziť, porážka.
prehlásiť.
DEFECT (dyfekt),
DECLINE (deklajn),
chvba.
tajiť, skloňovať.
DEFECTIVE
DECORATE
{dyfcktíľ), poškode-
(d e k or e j t), okrášliť.
ný.
DECORATION
DEFEND (dyfend),
(dekorejšn), ozdobe-
brániť.
nie.
DEFENDANT
DECREASE {dykríz),
(dyfendent), obžalo-
zmenšenie.
vaný.
Defense
72
Demagogue
DEFENSE {dyfcns),
DELEGATION
obrana.
{del e gejšu), posol-
DEFICIT ideúsit),
stvo.
schodok (chvbovanie.)
DELIBERATE
DEFILE {dy'fajl), prie-
{dyliberejt), uvažo-
smyk, radom, znečis-
vať.
tiť.'
DELICACY
DEFINE idyfajn),
( d dike j si ) , j emnosť,
určiť.
lahôdka.
DEFINITE' (deňnyf),
DELICATE (delikejt),
určenv.
jemný.
DEFOŔ.AI (dyfónrr),
DELICIOUS
zpotvoriť.
(delišes), rozkošný.
DEFRAUD (dyfrád),
DELIGHT {dylnjf),
oklamať.
radosť.
DEFRAY (dyfrej), vý-
DELIGl-ITFUL
davky znášať.
(dclajtful), radosti-
defy' (í/ v/á;), vyzý-
plný.
vať.
DELINQUENT
DEGENERATE
(dylinkz'eiit), zloči-
{dydzenerejt), odro-
nec.
dilý, zvrhlý.
DELIRIU:\I
DEGRADE '
{d\liriam), ^alenosť.
(dygľcjd), znížiť.
DELR'ER {deliz'ľ),
DEGREE {dygrí), stu-
odovzdať.
peň.
DELIVERY {deliveri),
DEJECTED
odovzdanie.
(dydáekted), smutný.
DELUSION (delúšn),
DELAY (dylej), meš-
klam.
kanie.
DEMAGOGUE
DELEGÁT (delegejt),
{d em e gag), Istivý,
delegát, vyslať.
politikár.
Demand
7Z
Depth
DEMAND {dymend),
DENSE {dens), hustý-
požadovať.
DENTAL {dental),
DEMISE idymajz),
zubný.
úmrtie.
DENTIST {dentist),
DEMOCRACY
zubný lekár.
(dymakresi), ľndo-
DENY {dynaj), zapie-
vláda.
rať.
DEMOCRAT
DEPART {d y part),
{demokret), demo-
odobrať sa.
krat.
DEPARTEMENT
DEMOLISH
{dypártment), odde-
(dxjuališ), zboriť, roz-
lenie.
biť;
DEPEND {dypcnd),
DEMON (dýmon), zlý
záviseť.
duch.
DEPLORE (dypJór),
DEMONSTRATE
oplakávať.
{demonstrcjt), doká-
DEPORT {d y port), vy-
zať.
viesť.
DEMONSTRATION
DEPORTATION
{demonstrejšn), doká-
( dyportejšn ) , vyhnan-
zanie, demonštrácia.
stvo.
DEMORALIZE
DEPOSE {dypóz), zo-
{dymarelajz), zne-
sadiť.
mravniť.
DEPOSIT {dxpazit).
DEMORALIZATION
vklad.
( dyuiarelizejsn ) , zne-
DEPOT {dypó), skla-
mravnenie.
dište, nádražie.
DENIAL {dynajel),
DEPRESS {dypres).
poprenie.
potlačiť.
DENOUNCE
DEPRIVE {dyprajv).
{denauns), hroziť, za-
zbaviť, olúpiť.
tracovať.
DEPTH {depth),hVi^k2..
Deputation
DEPUTATION
{depjutejšn), vysla-
nectvo.
DEPUTY (depjuty),
námestník, pomocník.
DERANGE {dyrcjndš),
v neporiadok uviesť.
DEROGATE
(derogejf), ujímať.
DERRICK (derik),
zdvíhací stroj.
DESCEND (dysend),
sostúpíť, pochádzať.
DESCENT (dysent),
klesanie.
DESCRIBE
(dxskrajb), opísať.
DESCRIPTION
(dxskripšn), opis.
DESERT {dyzôrt),
púšť, opustiť, ujsť,
DESERVE {dyzórz'),
zaslúžiť.
DESIGN (dysajn),
úmyseľ, kresliť.
DESIGNATION
(designejsn), ustano-
venie.
DESIRE (dezajr), žia-
dať, žiadosť.
DESK {desk), písací
stôl.
74 Detain
DESPAIR (dyspejr),
zúfalosť, zúfať.
DESPATCH (dyspeč),
zpráva, vykonať.
DESPERADO
( desperejdo ) , odváž-
livec.
DESPERATE
(desperet), zúfalý.
DESPOND (dyspand),
málomyselníť.
DESPONDENT
{dyspandent), malo-
myselnv.
DESPITE (dyspajf).
vzdor.
DESPOTISM
{despotyzm), ľúbo-
vláda.
DESSERT (dezórt),
ovocná zákuska.
DESTINATION
ydestynejsn), určenie,
cieľ.
DESTROY (dystrój),
zničiť.
DESTRUCTION
( dystraksn ) , zničenie.
záhuba.
DETAIL (dytejl), po-
drobnosť.
DETAIN (dytejn),
zdržovať.
Defect
/ ^
Dilate
DETECT {dytckt), od-
haliť.
DETECTION
(dxtckšii), odhaleme.
DETEXTIOX
(dxtoišii), zadržanie.
DETERMIXATE
{dxtórmiiicjt), určitý.
DETERMINE
(d\tdrmajn), určiť.
DETEST {d y test),
hnusiť.
DETONATE
( dctojicjt) , vvbúsiť.
DETRACTION
(d\trekšu), utrhanie.
DEVASTATE
(dcz'cstcjt), zpustošiť.
DEVELOP (dyrelop),
rozvinúť.
DEVICE (dyzajs), vy-
mvseľ.
DEVIL (dez'l), čert
DEVOTE idyvót), od-
dať sa, venovať.
DE\^OTION (dyrohi),
pobožnosť, oddanosť.
3E\V {dú), rosa.
DIAL {dájl), ciferník.
DIALECT {d a j el e kt),
nárečie.
DLVMETER
(dajemitr), priemer.
! DLVMOND
(dajcDioiid), diamant.
DIARRHEA
( dajcrľá ) , behačka.
DICE {da j s), kockv.
. DICTATE (dyktcjt),
diktovať, napovedať.
DICTATOR (dyktejtr),
neobmedzený panov-
ník.
DICTIONARY
(dyks)ieri), slovník.
DIE (dá j), zomreť.
DIET (da jet), poriadok
v jedení.
DIFFER (d y f r), líšiť
sa.
DIFFERENCE
( dxfcrciis), rozdieľ.
DIFFERENT
I (dvfere)it). rozdielny.
I DIFFICULT
j (dyúklt), nesnadný.
DIQ (dxg), kopať.
DIGEST (dajdčesf).
tráviť, sborník.
DIGGER (dygr), ko-
páč.
DIKE (dajk), priekopa,
hrádza.
DILATE (dajlejt), roz-
tiahnuť.
Dilonma
76
Disband
DILE^IMA (dylouä),
rozpakw
DÍLIGEXT
(dxlidČJiť), pilný.
DILL (í/v/), kôpor.
DILUTE {dylúf), roz-
riediť.
DIME (daj m), desiat-
nik (peniaz.)
DIMEXSIOX
(dxníoišn), ob^enj.
DIMINISH (í/vm/;zvi),
zmenšiť.
DIXE (í/a;n), obedovať.
DIXXER (dvnr), obed.
DIOCESE (dajosíz),
biskupstvo.
DIP (í/v/'),, ponoriť.
DIPHTHERIA
\d\'pt\ria), záškrt.
DIPLOÍMA (dyplómä),
diplom.
DIPLOMATIC
(dyplonietyk), diplo-
matický.
DIRECT (dajrckt),
rovný, viesť.
DFRECTTOX
(dxreksu), smer.
DIRECTOR (dyrckfr),
riaditeľ.
DIRT (dôrt), špina.
DIRTY (doľfy),
špinavv.
DLSABhE (dyscibi),
neschopnvm učiniť.
DISACKXOWLEDGE
(dyscknalydč), neu.-
znať.
DISADWAXTAGE
(dyscdz'cntcd^), ujem,
škoda.
DISADVEXTURE
(dxscdvoičôr) , neho-
da."
DISAFFECT
(dxscfckt), zneprko-
jit\
DISAGREE (dysegri),
rôzni ť.
DISALLOW
(dx-sciaii), nedovoliť.
DISAPPEAR
(dxsepír), zmiznúť.
DISŠAPOIXT
(dxsepojnt), zklamaf.
DISARM (dysánn),
odzbrojiť.
DISARRANGE
idyscrcndz), zmiasť.
DISASTER {dy::estr),
nešťastie.
DISBAXD (dysbend),
rozísť.
Disbelief
DISBELIEF
{dysbcííf), nevera.
DISBELIEVE
(dysbelíz'), neveriť.
DISCHARGE
( dyscardž ) , vypustiť,
vvpáliť.
DISCIPLINE
(dysiplin), učenie, po-
slušnosť.
DISCLAIM
{dvsklejfti), vzdať sa.
DISCLOSE (dysklóz),
odhaliť.
DISCOLORED
(dyskhaird), bezba-
revnv.
DISCOMFORT
(dyskJwivfort), trud.
DISCONNECT
(dyskhanekt), pretrh-
núť.
DISCONTENT
(dyskhantent), nespo-
kojnosť.
DISCONTINUE
( dyskontýnjn ) , preru-
šiť, zastaviť.
DISCOUNT
(dxskaunt), zrážka.
DISČOURADGE
(dxskharidč ) , odstra-
šiť.'
// Disinfect
DISCOURSE
{dxskóľs), rozmluva.
DISCOVER
(dyskhazr), objaviť.
DISCREDIT
(d\'skred\t), neveriť.
DISCREET (dyskrit),
mlčanlivý.
DISCRIMINATE
(dyskriminejt), roz-
diel robiť.
DISCUSS (dyskhas),
uvažovať.
DISEASE ( í/jr f ^), cho-
roba.
DISEMBARK
{dysembark), vystú-
piť z lode.
DISENGAGE
{dvseiigejdč), zbaviť.
DISFIGURE
{d\sňgjiir), zpotvoriť.
DISGRACE
( dysgrejs ) , nečesť,
znectiť.
DISH idyš), jedlo,
misa.
DISHONEST
(dysanest), nepoctivý.
DISINFECT
(dysíufekt), zbaviť ná-
kazy.
Disjoint
DISJOINT
(dysdčojnt), vvmknuť
DISLIKE (dyslajk),
neľúbiť.
nSMAXTLE
(dysuientl), odstroiiť.
DISMISS (dysmis),'
prepustiť.
DISORDER (dysordr),
neporiadok, choroba.
DISPATCH (dyspeč),
zvesť, poslať.
DISPENSE (dyspens),
osvobodenie.
DISPENSARY
(dyspenseri), lekárňa
pre chudobných.
DISPERSE (dyspdrs),
rozohnať.
DISPLACE (dysplcjs),
preložiť.
DISPLANT(ŕ/v^/)/a;/0,
presadiť.
DISPLAY (d y spi e j),
ukážka, vvložiť.
DISPOSE '(dyspós),
riadiť.
DISPROOF (dysprúf),
vyvrátenie.
DISPROVE {dysprúv),
vyvrátiť.
DIŠPUTE (dyspjut),
'po r, dohadovať sa-
78 Dhj
DISROBE (dysrôh),
zobliekať.
DISSOLVE (dysoh),
roztopiť.
DISTANCE (dystcns),
dialka.
DISTILLERY
(dysŕileri), pálenie lie-
hoviny, čistiť.
DISTINCT {dystynkty,
zrejmý.
DISTINGUISH
( dysfingzňš) , rozo-
znať.
DISTRESS (dystres),
rozpak, útraov.
DISTRIBUTE
{dy strih j lit), rozdá-
vať, deliť.
DISTRIBUTION
(dystribjusn), rozdá-
vanie.
DISTRICT (dystrikt),
okres.
DISTRUST (dystrast),
nedôvera.
DISTURB (dystorb).
vyrušovať.
DIŤCH (dyč), prieko-
pa, jama.
DIVE (dajv), sohnuť
sa, pohrúžiť.
Z-Cľ
"9
Dozi'er
DÍX^ER (dajir), pono-
rováč.
DIMDE [dyz-ajd),
deiiť.
D1\"ÍXE [dyzajn),
božský.
DIVISIOX (diz'ičn),
oddieľ.
DI\'ORCE (dyz'órs),
rozvod, rozsobášiť.
DIZZY (í/vr/), omrá-
čený.
DO (dií), činiť, robiť.
konať.
DOCK (dak), pri sta vi-
šte.
DOCTOR (dakfľ), le-
kár.
DOCTRIXE {daktrin),
náuka.
DOCUMENT
idakjiimcnt), listina.
DODGE idadž), vy-
hnúť.
DODGER (dadčr), kto
sa vvhvbá.
DOG '(ďag), pes.
DOGMA (dagmä), ná-
uka viery.
DOLL (dal), panna.
DOLLAR (dalr), dol-
lar.
DOMALX {dome j n),
panstvo.
DOMESTIC
ido)}icst\k) , domáci.
DOMIXATE
(damincjt)^ vládnuť.
DOMIXIOX
(doiuinjeii) , vladár-
stvo.
DOXATE (íyo;/r7V), ve-
novať.
DOXKEY (danky),
osol.
DOOM (dúm), osud,
posúdiť.
DOOR (dór), dvere.
DOSE (dóz), dávka.
DOT (dat), bod, bodať.
DOUBLE (dabl), dvoj-
násobný.
DOUBT (daiiŕ), pochy-
bovať.
DOUBTFUL
(dauŕfiiľ), pochvbný.
DOUBTLESS
(dautles), bezpocliyb-
ný.
DOUGH (dó), cesto.
DOVE (daz'), holub.
DOWAGER (daz'cdčr),
vdova.
DOWER (daiir), veno.
Dozen
80
Duii^eon
DOWN {daiiu), dolu,
rovina.
DOZEX {dacn), tucet.
DRAFT {draft ), smen-
ka, prievan.
DRAG (dreg), vliecť.
DRAGON (dregu),
šarkan.
DRAGOON (dregihi),
dragún (vojak).
DRAIN {d re j n), cediť,
vvsúšať.
DRAMA (dráma),
sniutnohra.
DRAW (drá), kresliť.
tahať.
DRAWER (drácr),
kreslič, fiok, šupla.
DRAWING (dráing),
ťah. kreslenie.
DREAD (dred), hrúza.
DREAM (dr'uu), sen,
snívať.
DRESS (dres), šatv.
DRIFT (drift), prúd,
hnať.
DRILL (dril), vŕtať,
cvičiť, neboziec.
DRINK (drink), piť,
nápoj .
DRINKER (drinkr),
piiák.
DRI\'E (draji), hnať.
DRAPER (drajzr), po-
honič.
DROP (drap), kvapka.
DROPSY (drapsi),
vodnateľka.
DRUG (drag), Hek.
DRUGGIST (dragist),
lekárnik.
DRU.M (dram), bubeň.
DRUNK (drank),
opitv.
DRUNKARD
(drankrd). korheľ.
DRUNKEN (drankn),
opitý.
DRY (dráj), suchý,
smädnv.
DRY GOODS
(drajgudz), strižný
tovar.
DUCK (dak), kačka.
DUE (dú),
dlh, povinný.
DUKE (dúk), knieža.
DULL (dal), tupý, le-
nivv.
DULLNESS (dalnes),
tuposť, hlúposť.
DULY (duly), náležité.
DUMB (dam), nemý.
DUNG (dang), hnoj.
DUNGEON (dandčn),
žalár.
.DiinghiU
8i
Eclipse
DUXGHILL
E
( daii^Jiil ) . hnojová
kopa.
EACH (/r j, každý.
DUPLICATE
EAGER {ígľ), žiados-
idiipUkcjt), odpis,
tivý, náhlv.
dvojnásobný.
EAGLE {ígl), orol.
DURABLE ' idiirejhl),
EAR (Ír), ucho, klas.
trvácnv.
EARLY {oH\), včasné.
DURLXG (duH]i<:), po-
EARN (ónij, vvrobiť.
čas, medzi tým.
EARNINGS
Di:ST (dasf), prach.
DUSTY idasty), za-
prášený.
DUTCH (ŕ/ač),holland-
ský.
DUTY (duty), po^in-
nosť, clo.
DWARF {drarf),
trpaslík, pidimužík.
DWELLING
(dz'cling), ob}dlie.
DYE (dá j), barva. bar-
viť.
DYING (ŕ/áyV;/^), umie-
rajúci.
DYNAMITE
í dajiicinajt ) , dvnamit.
DYSENTERY
i d y sc uteri ) , ú pla v ica
(nemoc).
DYSPEPSY
(dyspepsi), nezaži v-
Tiosť.
( ôni i ]igs ) , v3Tobok.
EARNEST (oniest),
vážn\', horlivý.
EARRING (ír'ing), ná-
ušnica.
EARTH (orth), zem.
EARTHQUAKE
(dľtJikzejk), zemetra-
senie.
EAST iíst), východ.
EASTER (ístr), YeFká
noc.
EASY (Í5/),
ľahký, snadnv.
EAT '(it), jesť.
EBONY (cbouy), ebe-
nové drevo (čierne).
ECCENTRIC
( c k sen tri k ) , výsti ed-
ný\
ECHO (ekJw), ozvena.
ECLIPSE [íklips), za-
tmenie.
Economic
9>2
Bicctricity
ECONOMIC
{ekhaiianiik) , sporivý.
ECONOMY
ickhcDiami), hospo-
dárstvo, šetrnosť.
EDGE (cdč), kraj, roh,
ostrie.
EDGED (eáčd), ostrv.
EDGELESS (edšles),
tupý.
EDICT (edykt), naria-
denie.
EDIT (cdyŕ), redigo-
vať.
EDITION (cdyšu), vy-
danie.
EDITOR (cdytr), re-
daktor.
EDUCATE (cdiikcjf),
vzdelávať.
EDUCATION
(cdukcjs)i), vzdela-
nosť.
EEL (/'/), úhor (ryba).
EFEECT (efekt),' úči-
nok, docieliť.
EFFECTLESS
( efekiles ) , bezvý sled-
nv.
EFFORT (r/rO, pokus.
EGG {eg), vajco.
EGOTIST {igotyst),
sobec.
EIGHT (cjt), osem.
EIGHTEEN {ejtýn),
osemnásť.
EIGHTEENTH
( cjtÝuth ) , osemná5L\ .
EIGHTH (ejŕJi), ôsniv.
EIGHTY (ejŕy), osem-
desiať.
EITHER (ídhľ lebo
ajdlír), jeden lebo
druhv, bár ktorv.
EJECT (idčekt), vyha-
dzovať.
ELAPSE (Heps), uply-
núť.
ELASTIC (ilesfyk),
pružný.
ELBOW Ulbó), lakei.
ELDER (dŕ/;-), beza,
starší.
ELDEST (eldest), naj-
starší.
ELECT (elekt), zvoliť,
zvolencc.
ELECTION ickkšj:],
voľba.
ELECTOR (ehklr),
volič.
ELECTRIC {elektnk),
elektrika.
ELECTRICITY
( clektrisily ) , 'elektri-
na.
Elephant
ELEPHANT (clcfnt),
slon,
ELEVATE (clez'ejt),
zvýšit.
ELEVATOR
( clcvejtr) , zdviháč.
ELEVEN {ilevn), je-
denásť.
ELEVENTH {ilcvnt),
jedenásty.
ELIGIBLE
( clidčibl ) , volitelnv.
ELLMINATE
iclimincjt), odstrániť.
ELISION {cližn), vy-
pustenie, potlačenie.
ELIXIR {cliksr),
odvar.
ELK {elk), los, jeleň.
ELOGY (el od či), chvá-
loreč.
ELOPE (elóp), ujsť.
ELSE (els), iný, inak.
ELUDE (ílúd), vyklz-
niiť,
E:\IBALE (enibejl),
zabaliť.
EMBALM (embáin),
balzamovať.
EMBARK (embark),
vystúpiť na loď.
EMBARRASS
(euwcres), do ro?pa-
83
Euipress
KOV uvicst.
EMBASSADOR
(enľocscdľ), vyslanec
EMBASSY (ciiibcsi)
vyslanectvo.
EMBEZZLE ( embed)
zprenevcriť.
EMBLAZE (emble-::)
rozplameniť.
EMBLEM (emblem)
odznak.
E.AIBODY (embady)
vteliť.
EMBROIL (embrojl)
pobúriť.
E.AIERGE (cmórdž),
vynoriť.
EMIGRANT
( em igreuŕ) , vysťaho-
valec.
EAÍINENCE
ieminens) , výška.
EMOTION í /;;;ái;0/
pohnutie.
EMPEROR {cmperor\
cisár.
EMPIRE (em parr),
ríša.
; EMPLOY (em plo j),
! zamestnávať.
' EAIPRESS (empres),
1 cisárovná.
Empty
EMPTY (r;;/ /v), prázd-
ENABLE (cncjbľ),
umožniť.
ENCLOSED
{inklózd), pripojený.
ENCOUNTER
(oikhainifr), sráika,
biť sa.
ENCOURAGE
( ciikJiarcdč) . posrne-
liť.
END (end), koniec.
ENDANGER
(oidendčľ), znebezpe-
čiť.
ENDURE icndjur),
trpeť. vystáť.
ENEľ\IY {cneini), ne-
priateľ.
ENERGETIC
(cncrdzctxk) rázny.
ENERGY \cncrdai\
ráznosť.
ENFORCE {cnfors),
vynútiť.
ENGAGE {cngcjdz),
zasnúbiť, naiať, biť sa.
engage:\ient
{engejdžnícnt), za-
snúbenie, bitka.
ENGINE (endšin), pa-
rostroj.
84 Buŕcr
ENGINEER
{endž'uľir), strojník.
ENGLAND (inglend),
Anglicko.
ENGLISH (ingliš), an-
glický.
ENGRA\'E (cngrejz'),
vyrezávať, ryť.
ENGRAVING
{engrcjving), rytina.
ENJOY (cndčój), poží-
vať, tešiť sa.
ENLARGE (cnlárdč),
zväčšiť.
ENLIGHTEN
(enlajfii), osvietiť.
ENLIST (enlist), zapí-
sať, zverbovať.
ENOR]\IOUS
(enórmes), hrozný.
ENOUGH (inaf), dosť.
ENRICH (enric), obo-
hatiť.
ENROLL (enrol), za-
písať, naverbovať.
ENSLAA^E (enslejv),
zotročiť.
ENTANGLE
(entengl), zapliesť
enter' (entr), vnísť,
zaviesť.
Entertain
EXTERTAIX
[cnfrtejn) . zabávať,
hostiť.
EXTERTAIXMEXT
(entrtejnment), hosti-
na, zábava.
EXTHUSIASM
{enthjuziczm), nad-
šenie.
EXTIRE (cntájr), celý.
EXTO^IB (cntiim),po-
chovat.
EXTRAXCE
(cntrens), vchod,
vstup.
EXTRY (entri), vchod.
EXVELOPE
{envelop), obálka.
EXVELOP {envelop),
zaobalit.
EX\'Y {envi), závideť.
závisť.
EXWTDEX (envajdn),
^ rozširiť.
EPIDEMIC
(epideniik), rozšírená
nemoc.
EPILEPSY (epUepsi),
padúcnica.
EQUAL (ikzl), rovna-
ký, iednaký.
EQUALIZE {íkvelajz),
rovnať.
8 q Establish
EQUATOR {ikvejtr),
rovník.
EQUIP (ekvip), vy-
strojiť.
EQUITABLE
{ekvitéhl), spravodli-
vý.
ERA (ŕrä), doba.
ERASE (ire j z), vyma-
zať.
ERE (Ír), prv, pred.
ERECT iirekt), pria-
mv, postaviť.
ERÉCTIOX iirekhi),
postavenie.
ERRAXD ierenď), po-
sielka.
ERUPTIOX (erapšn),
Wbnch, vvrážka.
ESCAPE (eskejp),
uchodiť, imikniÁť.
ESCORT (eskort),
sprievod, sprevádzať.
ESPECIAL (espešl),
obzvláštny.
ESSAY (esej), pokus.
ESSEXCE (esens),
podstata, voňavka.
ESSEXTIAL (esenšl),
podstatný.
ESTABLISH
{est eb lis), zariadiť.
BsfahUshcr
86
Exception
ESTABLISHER
( csteblišr) , zaklada-
teľ.
ESTATE (cstejt), ma-
jetok.
ESTEEM (estým), vá-
žiť, ctiť.
ESTIMATE
(estymejt), ceniť.
ETCH (eč), rásiť, ry-
sovať.
ETERNAL (etornl),
večnv.
EUROPEAN
(júropijcn), Europ-
čan, európsky.
EVACUATE
(erekjuet), vyprázd-
niť.
EVADE {eve j d), vy-
hnúť.
EVE {h), večer.
EVEN {ívn), rovný,
práve, aj ked.
EVENING {ívning),
večer.
EVENT (ívcnt), prí-
pad, udalosť.
E\^ER {evr), vždy, nie-
kedv.
EA^EŔY ievri), každý.
EVIDENCE
(ezideiis), dôkaz.
EVIL (íz'l), zlo, planý.
EVOLUTION
{erolúsn) , rozvoj.
EWE {j u), ovca.
EXACT {egzekt), vy-
máhať, celkom taký.
EXAGGERATION
( egzedžcrcjsn ) , pre-
hnanie, zväčšovanie.
EXAMEN (egcejnicn),
zkúška.
EXA.AIINATION
( egzeminejšn ) , zkúš-
ka, vyšetrovanie.
EXA^IINE (egcemin),
zkúšať.
EXAľ^IPLE (egzempi),
príklad.
EXAXníATE
{egzcnymejt), neži-
votný, umŕtviť.
EXCE'edE {eksíd),
prevyšovať.
EXCEEDING
( ek siding) , náramný.
EXCELENT
( ekselent) , výtečný.
EXCEPT (eksept),
vvjmuť, krém, mimo.
EXCEPTION
(eksepsn), výnimka,
Bxchanzc
87
Expire
EXCHANGE
( eksccjndz) , zameniť,
vvmena.
EXCISE {cksájz), daň,
poplatok.
EXCITE icksajf),
dráždiť, rozčúliť.
EXCLALM {ck skle j m),
vvkričať.
EXCLUDE (eksklúd),
v\ tvoriť.
EXCLUSIVE
( cksklúsk') , výlučne.
EXCURSION
(ckskdršti),, výlet.
EXCUSE (ckskjiíc),
odpustiť, omluva.
EXECUTOR
(cksckjutr), vykoná-
vač. kat.
EXEMPLAR
(ekzcmplr), výtisk.
EXEMPT^ {egzcmpt),
svobodný, vvnať.
EXERCISE
( eksrsajs ) , cvičenie.
EXHAUST (egzóst),
vvčerpať, vvsíliť.
EXHIBIT \ekshyhit),
vystaviť.
EXHIBITION
( cksJiybiš)i ) , výstava.
EXILE {cksajl),
vyhnanstvo.
EXIST {ckzisf), jestvo-
vať.
EXISTANCE
( ckzistens), jestvova-
nie.
EXIT {ckzit), východ,
smrť.
EXOXERATE
( egzon crcjt ) , v\ čistiť,
zbaviť.
EXPECT (ckspckť),
očakávať.
EXPEL (ckspel), vy-
hnať.
EXPEND (ekspcnd),
vvdať.
EXPENSE (ckspcns),
vvdavok. trovv.
EXPERIENCE
( ekspíricns ) , zkúse-
nosť.
EXPERBIENT
ickspcrinícnt), zkú-
ška, pokus.
EXPERT ickspdrt),
zkusený. znalec.
EXPIRATION
( ekspircjsn ) , vydy-
chovanie, uplynutie.
EXPIRE (eks'pajr),
uplynúť, vydychovať.
Explain 88 Fact
EXPLAIN {cksplcjn),
EXTERNAL
vysvetliť.
( ekstcrnl) , zovnútor-
EXPLAXATIOX
nv.
( eksplcncjšn ) , vysvet-
EXTINGUISH
lenie.
(ekstingzúš), vvhasiť.
EXPLODE {cksplód),
EXTRACT {ckstrckť),
vvbúšiť.
výťah, vytiahnuť.
EXPLORE (eksplór),
EXTRACTION
vvzkúmať.
( ekstrckšn ) , výťah.
EXPLOSIOX
EXTREME ickstrím),
( cksplóčii) , výbuch.
krajný, najvyšší.
EXPORT (cksport),
EYE ^áj), oko, pohlia-
vývoz, vyvážať.
clať.
EXPOSE (rý^^/>ó.a), vy-
EYEBALL (ájbal),
staviť.
. očná guľa.
EXPOSITION
EYEBROW {ajbmu),
( ckspozihi ) , výstava.
obočie.
EXPRESS {ekspres),
rýchlik, v^sloviť.
F
EXPULSIOX
( ckspalhí ) , vypude-
FABLE ifcjbl), bájka.
nie.
FABRIC ifcbrik). stav-
EXTEXD (cksŕcud),
ba, tkanina.
roztiahnuť.
FABRICATE
EXTEXT (ckstent),
(fcbľikejt), sostavo-
rozsiahlosť.
vať, vyrábať.
EXTERIOR
FACE Ifejs), tvár, po-
( ekstýricr ) , povrch,
vrch.
zovnútornv.
FACIXG (fejsing),
EXTERMIXATE
predok, voči.
( cksťónnincjt ) , vyko-
FACT ifekf), skutoč-
reniť.
nosť, skutok.
Factor
89
Fashionable
FACTOR {^fcktr), čini-
teľ.
FACTORY ifckfori),
továrňa, fabrika.
FAIL ifejl), chvbiť.
FAILURE ifcjijiir),
nedostatok, úpadok.
FAIXT {fcjtit), slabý.
FAIXTIXG {fcjjiting),
zamdlenie.
FAIR (/tV). čistý, vý-
stava, správnv.
FAIRY {fcjn)\ víla.
FAITH ifejth), viera,
vernosť.
FAITHFUL {fcjtful),
vernv.
FAITHLESS ifcjtks),
neverný.
FALL \fól), padnúť.
pád, jaseň.
FALSE ^fáls), falošnv.
FALSEHOOD
(fálsJiud), falošnosť.
FALSIFY ifaísifaj),
falšovať.
FALTER ifaltr), kok-
tať, viaznuť.
FAME ifcjm), povesť,
sláva.
FAľ^HLIAR
( foniljcľ) , známy, do-
ve rn v.
FAMILY (fcmili), ro-
dina.
FEMIXE ifcmin), hla-
donior.
FAMOUS ifcjmes),
slávny.
FAX' [f en), vejír, ovie-
vať.
FAXATIC ifcnctyk),
blúznivý, nadšený.
FAXCY ifcnsi), okráš-
lený, domýšlavosť, ob-
ľubovať.
FAXTASY ifcnfesí),
obrazotvornosť.
FAR (fár), ďaleký.
FARE ifcr), prievozné,
ísť, jedlo.
FAREWELL (fcrrcl),
maj sa dobre, lúčenie.
FARIXA ifcrínä),
krupica.
FAR^Í (/cín;/), hospo-
dárstvo, majetok.
FARMER (farnír),
roľník.
FASCIXATE
(fcsincjt), okúzliť.
FASHIOX ifcšn),
móda, kroj.
FASHTOXABLE
(fcš]icbl), módny.
fast
90
Fcrmenť
FAST (/íľ^/), silný, rý-
FEBRUARY
chly, postiť sa.
(fchrucri), február.
FASTEN {fest n),
FEDERAL (fcdcrcl),
upevniť
spolkový, krajinský.
FAT {fct), tlstý, masť.
FEDERATION
FATAL (/V;//),
(fcdŕvcjšn), sjednote-
osudný.
nie.
FATE {fcjt), osud.
FEE (fi), poplatok, od-
FATHER ifádhr),
meniť.
otec.
FEEBLE (/ÍW), slabý.
FATHER-IX-LAW
FEED (fid), kŕmiť,
(fádhriiilá), svokor.
pásť.
FATHERLAND
FEEL (///), cítiť.
(fádhrlend), vlasť.
FEELING (filing), po-
FATIGUE (fefyg),
cit.
únava, namáhať sa.
FEINT (f c j lit).
FATNESS (fetncs),
pretvárka.
tlstota.
FELLOW (fcló), druh.
FAUCET (fasct), ko-
chlap, spoločník.
hútik, točka.
FELON (felon), zloči-
FAULT (fait), chvba.
nec.
FAVOR (fcjzr), pria-
FELONY (felony).
zeň, láskavosť.
ohavnosť, zločin.
FEAR (fir), báť sa,
FELT (felt), plsť (srs-
strach.
tenv).
FEARLESS (fírles),
FEMALE (finicjl).
neohrožený.
ženská.
FEAST (fist), hostina.
FENCE (/^n^), ohrada,
hodv, hostiť.
plot.
FEATHER (fed h r).
FEND (fend), zadržať.
pero, operiť.
odraziť.
FEATURE ifičor),
FERMENT (fórnient),
tvár, tvárnosť.
kvas.
Fern 9 T
FERN if or n), kapra-
dina.
FERRET {fcrct), fere-
ta (zver podobný lasi-
ce), prehliadať.
FERRY ifcri), prievoz,
locľ.
FERTILE (fcľtil),
úrodnv.
FESTIVAL ifcstk'J),
sviatok.
FETCH (fcč), doniesť.
FEĽD (fjud), nepria- '
teľstvo. :
FE\^ER ifhľ), horúč- I
ka. I
FEW (fjú), málo, nie- |
koľko. !
FICTION (fikšn), bá- |
seň. f
FIDDLE (ňdi), husle.
FIDDLER (ňdler),
huslista.
FIELD (fíld), pole.
FIEXD (find), nepria-
teľ.
FIERCE (firs), krutý,
prudkv.
FIFTEEN (ňfíýn),
pätnásť.
FIFTEENTH
(fiffX)itJi), pätnástv.
FIFTH (í^fth), piaty.
FIFTY (fifty), päťde-
siat.
FIG (Hg), figa.
FIGHT (f a j f), bitka,
biť sa.
FIGURE (ňgjur),ňgú-
ra, tvár, číslica, poči-
tať.
FILE (fajľ), soznam,
rad, sradiť, pdník.
FILL (i^/), naplniť.
FILTER {ňlter), cedi-
dlo.
FINAL (f a j III), koneč-
ný.
FINANCE (ňncns),
dôchodkv.
FINANCIAL
(ňucjišl), dôchodko-
vý, íinančn}-.
FINL (fajnd), nájsť.
FINDER (fajndr), ná^
lezca.
FINE (fajn), jemný,
pokuta, pekný, poku-
tovať.
FINGER (fingr), prst.
FINIS (fajnis), koniec.
FINISH (fím'š), dokon-
čiť.
FIR (fór), jedla, smrek,
borovica, jalovec.
Pi
Pluic
FIRE {fajr), oheň, za-
])áliť.
FIR:\I {form), pevný,
firma.
FIRST ifórst), prvý.
FIRSTLY {forstly),
poprvé.
FISH (ňš), rvba.
FISHER (fisr). rvbár.
FIST (^.^/), päsť.
FIT (/zO, slušať, vhod-
nv, kŕče.
FIVE (fajz'),pM.
FIX inks), zrobit,
upevniť, ustáliť.
FIXTURE (ňksčdr),
náradie.
FLAG iflc(^), zástava.
FLAKE (ficjk), cho-
máč. lúpať.
FLAME iflcjm), pla-
meň.
FLAXK (f}cuk),hok.
FLAXXEL W^'i'O,
flanel.
FLASH (flcš). blesk.
FLASK iflcsk), fľaška.
FLAT if let), plochv
bvt.
FLATTER (fietr),
lichotiť .
FLA\'OR {flejzr),
chuť, vôňa.
FLAX (flcks), Ian.
FLEA ifli), blcha.
FLEE ifli), utekať.
FLEECE if lis), ostri-
hať, stiahnuť.
FLEET (flit), loďstvo.
FLESH (fles), mäso,
telo.
FLIGHT (//ayV), útek.
FLIXG (fling), hodiť.
FLIXT (flint), kremeň.
FLIRT (flort), milko-
vať, mrštenie.
FLOCK (flak), stado
FLOOD (flad), potopa
FLOOR (/7(5r), podla-
ha, poschodie.
FLORA (flóra), kve-
tina, rastlinstvo.
FLORIX (flarin),
zlatka.
FLORIST (florist),
kvetinár.
FLOUR (flaur), múka.
FLOW (fló), tiecť,
tok.
FLOWER (//az/r), kve-
tina.
FLUEXT (fluent),
plynný.
FLUID (fluid), teku-
tina.
Plurrv
9?,
forget
FLURRY iflari), zá-
vaj, pobúriť.
FLUSH if las), začer-
veneť sa, hojný, bujný.
FLUTE if hit), flota.
FLUTTER (flo.fr), vá-
hať, trepať.
FLY (fláj), mucha, lie-
tať.
FOAľM (fólii), pena,
peniť, zúriť.
FOE (fó), nepriateľ.
FOG (/oo-), mhla.
FOGGYV/oo-/),
mhlistv.
FOLD (fold), záhyb,
skladať.
FOLK, FOLKS (fók,
fóks), ľudia, domáci.
FOLLOW (foló), na-
sledovať.
FOND (fond), rád ma-
júci.
FOXDLING
(fondling), mazlanec.
FOOD (fúd), potrava.
FOOL (fúl), blázon.
FOOLISH (fúliš),
bláznivý.
FOOT (fuf), noha.
FOOTING (fitting),
pôda.
FOR (for), za, poneváč,
pre.
FORBID (forbid), za-
FORCÉ (fórs), sil_a,
moc.
FORCED (forsd), nú-
tený.
FORE (fór), pred,
predný.
FORECAST
(fórkhäst), predpove-
dať.
FOREHEAD (forked),
čelo.
FOREIGN (farin),
cudzi.
FOREIGNER
(farinr), cudzinec.
FOREMAN (fórmcn),
dielo vedúci.
FORENOON
(fornún), predpolud-
nie.
FORESEE (fórsí),
predvídať.
FORFEIT (forút),
ztratil, prepadnúť.
FORGE (fórdž),
vyhňa, kovať, padelať.
FORGET (forget), za-
budnúť.
Poľc^k'ú
94
ľracfure
FORGR^E ifoľgiľ),
odpustiť.
FORK {fork), vidlička.
FORM (form), podoba,
utvárať, forma.
FOR^IAL iforml),
riadnv, obradnv.
FOR^IATIOX
(fonucjšn), tvorenie.
FOR^IER (former),
predošlv.
FORSAKE (forscjk),
zanechať.
FORSWEAR
(forsrcr), odprisahať.
FORT (fort),
pevnostka.
FORTH (fori h),
v pred, preč, von.
FORTHCOľ^riXG
(fórťkhaming), prí-
tomnv.
FORTIETH
(forticf), št\'^idsiatv.
FORTIFICATTOX
(fortyfikejšn ) , opev-
nenie.
FORTIFY (forfxfáj),
opevniť.
FORTRESS (fórfres),
tvrdz, pevnosť.
FORTUNATE
(forcuncjť), šťastn}'.
FORTUNE (forcn),
šťastie, bohatstvo.
FORTY (forty), šty-
ridsať.
FORWARD (forvárd),
napred.
FORWARDING
(forz'ärding), dopra-
va.
FOUL if ani), planý,
neplatnv.
FOUND ( found), za-
kladať.
FOUNDATION
(faiiiidcjšii), základ.
FOUNDER
I (faup.dr), zakladateľ.
FOUNTAIN (fóntu),
studňa,
FOUR (fór), štyri.
FOURTEEN
i fort im), štrnásť.
FOURTEENTH
(fortýnŕ), štrnásty.
FOURTH (forth),'
štvrtý.
FOWL (faul), drúbež.
FOX (faks), líška.
FRACTION (frckšn),
zlomok.
FRACTURE
{frckčór), zlomiť.
Fragile
FRAGILE {fredžiľ),
krehký.
FRAME {frcjm), rám,
sostaviť.
FRANCHISE
{frenčájz), právo, vý-
sada.
FRAXK ifrcnk),
uprininv, František.
fraud' if rád), pod-
vod, klam.
FREE (frí), svobodný,
z darma.
FREEDO:\í ifrídom),
svoboda.
FREEZE (friz),
mrznúť.
FREIGHT ifrcjt),
náklad.
FRENZY (frcnci), šia-
lenosŕ.
FREQUENT
ifrikz'ent), častý.
FRESH ifrcš), čerstvý,
surový.
FRIAR {frajer'), mních.
FRICTION (f rikšu),
trenie.
FRIDAY (frajdej)
piatok.
FRIEND (f rend),
priateľ.
95 Fiindamení
FRIENDLY
(freiidly), priateľský.
FRIGHT (/Víz //),
strach.
FRIGHTEN (frájfn),
strašiť..
FROG (frag), žaba.
FROAÍ (f ram), od, z.
FRONT i f rant), pre-
dok, čeliť, čelo.
FROST (frasŕ), mráz.
FRUIT (f rút), ovocie.
FRUITFUL ' (f rút f u!) ,
plodný.
FRUITLESS ifrútles),
ncDlodnv.
FRÔSTRATE
( f rastre jt), zmariť.
FRY ifráj), smažiť.
FUEL {f júl), palivo.
FULFIL {fuini), splniť.
FULL iful), plný, sýty.
FU.AIE Ujúm), dým,
kúr.
FUN if an), žart, zá-
bava.
FUNCTION ifankšn),
výkon.
FUND {f and), fond,
istina
FUNDAMENT
ifandenient), základ.
funeral
96
Gas
FUNERAL ifjimcrl),
pohrab.
FUNNEL (fan!),
trúba.
FUNNY if any), divný,
smiešny.
FUR (for), srsť, kožu-
šina.
FURNACE ifonies].,
pec.
FURNITURE
(fdniicr), niibitok.
FURTHER {fardlv),
dale j , ďalší.
FURY (fjuri), zúrivosť.
FUSE {fjiiz), rozpustiť,
topiť.
FUTURE ifjucr), bu-
dúcnosť, budúci.
GABBLE {gehl), tárať.
GAG {geg), umlčať.
GAGE (gejdš), miera,
záruka.
GAIN (gcjn), získať,
výhoda.
GALE (gejl), víchor.
GALL {gal), Ž1Č, dopa-
lovať.
GALLANT igelent),
chrabrý, zdvorilý.
. GALLERY {geleri),
I galéria.
' GALLEY {geli), loďka.
GALLON {gelon), ga-
lon (4 kvartv).
I GALLOP (^Wo/)),
cval, cválať.
GALLOWS {gelós),
šibenica.
GAMBLE igemhl),
hrať o peniaze.
GAME {gcjm), zver,
hra.
GANG {geng), tlupa.
GAP (gep), otvor.
GAPE {gap i gejp),
zívať.
GARB {gárh), oblek.
GARBAGE igárbidž),
smeti, odpadky.
GARDEN {gárd n), zá-
hrada.
GARLIC {gárlik), ces-
nak.
GARMENT
{garment) , odev.
GARRET {gerct), pod-
krovie.
GARRISON
{gerisn), posádka vo-
jenská.
GAS {géz), plyn.
'GsJl
97
Gin
GASH {gcš), rana, ra-
GENTILE {dčenŕajl),
niť.
pohan.
'}ASP{gcsp),
GENTLE (dčentl),
ťažký dvch.
miernv, tichý.
GASTRIC (gestrik),
GENTLE.AIAN
žalúdkový.
{dženthiien), pán.
GATE {gejt), brána,
GENUINE {dčeniiajn),
vráta.
rýdzi, pravý.
GATHER (gedJir),
GEOGRAPHY
shromaždiť.
( dziagren ) , zemepis.
GAUGE (gejdč), miera.
GERM {džórm), záro-
GAUZE (gáz),
dok.
priehladná látka.
GERMAN {dzórmen),
GAY (gej), veselý, pa-
nemecký, Nemec.
rádny.
GET {get), dostať, stať
GAZE^o^;>),
sa, odísť.
zrak npreť.
GHASTLY {gíistU),
GAZETTE (^^-^0,
strašný, príšerný.
časopis.
GHOSf {góst), duch.
GEAR (gír i d čír),
GHOUL (gúl), príšera,
odev.
das.
GENERAL {dzenerl),
GIANT {dzajent),
všeobecný, generál.
obor.
GENERATE
GIFT {gift), dar, na-
{dzenerejt), plodiť.
danie.
GENERATION
GIGANTIC
(dšenerejsu), pokole-
{džigcnt\'k), obrov-
nie, rod.
ský.
GENEROSITY
GILT i^iít), pozlátený.
( dšejierasity ) , veľko-
GIMLET {džimlet) , n^-
dušnosť, štedrosť.
boziec.
GENIUS (dčínjes), na-
GIN {džin), jalovcová
danie, vlohy.
pálenka.
Ginger
08
Goose
GINGER (dčindčer),
GLISTER (glistr),
zázvor.
blyštať.
GIXGUAM (gingem),
GLOBE (glób), zeme-
bavlnová látka.
guľa, guľa.
GIPSY {dčipsi), cigáň.
GLOOM (glihn), tem-
GIRAFFE (dčiref),
nota, smútok.
žirafa.
GLORIOUS (glories),
GIRD igord), opásať.
slavn}'.
GIRDLE (gordl), opa-
GLORY (glori), sláva.
sok.
GLOVE (glav), ruka-
GIRL (gorl), dievča.
vica.
GIRT i^óľt), opásaný.
GLUE (glú), kľuh, lep.
GIRTH (gdrfh), pás.
GNASH (nes), škripať.
GR'E (gir), dať.
GNAT (net), komár.
GLAD (gled), rád, ve-
GO (go), ísť.
selv.
GOAT (i^óť), koza.
GLA\XE (í^Iäns), po-
GOD (gad), Boh.
hľad, blesk.
GOD-FATHER
GLAXD (gleud), žláza.
(gad f ad hr), krstný
blana.
otec.
GLASS (gläs), sklo,
GOD-:\IOTHER
pohár, okuliare, zrka-
(gadniadhr), krstná
dlo.
matka.
GLAZIER (glejžr),
GOLD (^óld), zlato.
sklár.
GOLDEN (góldn).
GLEAM (glím),
zlatý.
záblesk, žiariť.
GONE (gón), preč, od-
GLEET (glíf), tripper.
išiel, tam.
GLEN .(glen), nízke
GOOD (gild), dobrý.
údolie.
GOODBYE (giidháj)
GLIDE (glajd), kĺzať.
na zdar, s Bohom.
GLIMPSE (glimps),
GOODS (giidz), tovar.
pozreť.
GOOSE (gúz), hus.
GORGE (í;ón/i), hrdlo,
hltať.
GOSPEL {gaspl),
evangeliiim.
GOSSIP {i::asip), kle-
beta, klebetiť.
GOUT (i^aut), lámka.
GO\^ERNf igovrn),
vládnuť.
GOVERXMEXT
{gavniinent) , vláda.
GOVERNOR
{garcrnr), guvernér,
vládca.
GOWN igaun), šata.
GRAB iireh), ulapiť.
GRAC^^grcjs),
milosť, zdobiť.
GRADE (grejd),
stupeň.
GRADUAL
(gredjiicl), postupný.
GRAIN (grcjn), obilie,
g-rán.
GRA.MMAR (gremr),
mluvnica.
GRAND (grcnd), veľ-
kolepý, skvelý.
GRAND-CHILD
igrcndcajld), vnuk.
GRAND-FATHER
igrcndfadhr), dedo.
99 Gratiilation
GRAND-AIOTHER
igľoidiiiadlír), baba,
stará matka.
GRAND-SON
(gľcjidsau), vnuk.
GRAND-DAUGHTER
(grendáŕr) , vnučka.
GRANGE (grcjndč),
sýpka, stodola.
GRANITE (grenyŕ),
žula.
GRANT (gľcnŕ), povo-
liť, dar.
GRAPE (grcjp),
hrozno.
GRASP (^resp), ulapiť.
GRASS (í^räs), tráva.
GRASSHOPPER
(gräsJiapr), kobylka,
šáška.
GRATE (grcjf), mre-
ža, strúhať.
GRATEFUL
igrcjtful), vďačný.
GRATER igrcjtr),
strúžok.
GRATIFY igrctyfaj),
vyhoveť.
GRATIS igrcjtis),
zdarma.
GRATULATION
(grcfulcjšii), blaho-
pranie.
Grave
TOO
Guarô
GRA\^E {grcjľ), hrob,
vážnv.
GRA\^EL {grevl), štrk,
kameň v chorobe.
GRAVEYARD
{grcjvjárd), hrobitov.
GRAY i GREY {grcj),
šedivý.
GREASE {griz), masť,
mazať.
GREAT {grejt), velky,
mocný, slávny.
GREEK {grík], Grék.
GREEN (grin), zelený.
GREET {grit), pozdra-
viť.
GREETING {griting),
pozdravenie.
GRIDDLE {gridl), pe-
káč.
GRIDIRON
{gridajrn), ražeň.
GRIEVANCE
(gríľcns), sťažnosť.
GRIE\^E (grív), trápiť,
smútiť.
GRIM (grim), krutý.
GRIND (grájnd),
mleť, brúsiť.
GRIP (grip), lapenie,
stískanie.
GRIPPE (grip),
chrípka.
GRIST (grist), meHvo.
GROAN (grón),
stonať.
GROCER (grósr), kra-
már, kupec.
GROO^I (grľim),^
kočiš, mladoženich.
GROO\^E (griw), žlá-
bok.
GROSS (gros), gros
(i2 tuctov), tlstý.
GROUND (graiind),
zem, dno, základ, mleť.
GROUP (grúp), skupi-
na.
GROVE (gróv), háj,
les.
GROW (gró), rastnúť,
pestovať.
GROWER (gróer),
pestovateľ.
GROWTH (gróth),
zrast.
GUARANTEE
(gerentý), ručiť, zá-
ruka.
GUARD (gárd), stráž,
strážiť.
Guardian
lOI
Haiuc
GUARDIAN
i '^ardyoi), ošetrova-
teľ.
GUERILLA (gerilä), •
válčenie v tlupách.
GUESS (ges), mysleť,
hádať.
GUEST (gest), hosť.
GUIDE (gajd), viesť,
vodič.
GUILT (gilt), vina.
GUILTY \-z7/v),
vinnv.
GULF (ga!f),^
záHv (morský).
GU^NI (gain), guma,
jasná, lepiť.
GUX (gan), delo, puš-
ka.
GUNPOWDER
(gaiipaiidcľ), strelný
prach.
GUT (gat), čerevo.
GUTTER (gafr), žlab.
GYMNASTIC
(džiinncstyk), telo-
cvičný, sokolský.
GYPSY (dčipsi), cigáň.
GY\'E (dčájr), pútať.
H
HABEAS CORPUS
(hejhics kJióľpas), lis-
tina ochraňujúca o-
sobné práva.
HABIT {hcbif), zvyk,
rúcho.
HABITUAL
(hebičiiel), navvklý.
HACK (hck), sekať,
koč, kôň.
HAFT (häft), rukoveť.
HAG (hcg), čarodejka.
HAIL (hejl), ľadovec,
pozdraviť.
M AIR (hcr), vlas, srsť.
HAIRY ihcri), chlpatý.
HALF {häf), pol, polo-
vica.
HALL (hál), sieň,
chodba.
HALLOO (hcló), po-
zdrav, hej !
HALLUCINATION
( hclusincjsn ) , poma-
tenosť, blúdenie.
HALT (halt), zastaviť.
HAľ\I (Jicjii), šunka.
HA^IE (hejm),
chomút.
Hammer
102
Hart
HAMMER iJicmr),
kladivo, mlatok, kle-
pal.
HAMMOCK
{JiC)]iok), visiaca pos-
teľ pletená.
HANDCUFF
(hcndkhaf) , puto, spú-
tať.
HAND (hend) ruka,
doručiť.
HAXDFUL
{hoidfiíl). hrsť.
HANDKERCHIEF
{henkrčíf) , šátok, ruč-
ník.
HANDLE (hcudl), za-
obchádzať, rúčka.
HANDSOME
( Juvisam ) , peknv.
HANDY (hcndy), pri-
ručnv. zručný.
HANG (hcng), viseť,
obesiť.
HANGING (hcnging),
obesenie, visiaci.
HANGľ^IAN
{hengmen), kat.
HAP (hep), náhoda.
HAPPEN {hcpn),
udať sa, stať sa.
HAPPY (hepi), blaže-
uv. šťastnv.
HARASS {hcrcs), zne-
pokojiť.
HARBOR (hárbr), pri-
. stav, útulok.
HARD {hárd), ťažký,
tvrdv.
HARDY (hárdy), otú-
žilv.
HAŔDLY (hardly),
ťažko, sotva.
HARDWARE
(hárdz'cr), železný to-
var.
HARE {her), zajac.
HAR^I (hánn), škoda,
blížiť.
HAR^íFUL (harmful),
škodlivý.
HARľ\ILESS
( hármles) , neškodný.
HARMONY
(harmony), svornosť,
súhlas.
HARNESS (hárnys),
opraty, šíry.
UARF'(hárp), harfa.
HARPOON (harpún),
harpúna (kopia s há-
kom).
HARSH (hárš), drsný,
prísny.
HART'(/2árO, jeleň,
Hardest
103
Hearth
HAR\'EST {hárrcsť), \ HAZARD {hczrd), ne
zatva.
HASH (hcš), sekanina,
sekať.
HASTE {hcjst), náhle-
nie.
HASTEN {hcjstn), po-
náhlať.
HAT (Jict), klobúk, ka-
lap.
HATCH (Jieč), vysedeť
(vajcia).
HATCHET (Jicčcŕ),
sekera.
HATE (Jicjf), nenávi-
deť.
HATRED (hcjfrd),
nenávisť.
bezpečie, odvážiť sa.
HAZEL (hcjd), lieska,
HAZELNUT
{hcjzhíat), lieskový
orech.
HE {hx), on.
HEAD {hcd), hlava,
predok.
HEADACHE
ihcdcjk), bolenie lila-
vv.
HEADQUARTERS
{hcdkvartrz), hlavTiý
stan.
HEAL (/í v/), liečiť, ho-
jiť.
HEALTH ihclth),
«-^.E?^ ^''"■^' "^'"^ : hSIthy (/,.///,,)
búčnik
HAUGHTY {háty),
nadutý, hrdý.
HA\^E ihcľ), mať,
vlastniť.
HAVEN {hcjvn), prí-
stav.
HAVOC (hez'ok), zá-
huba.
HAWK (hák), jastrab.
HAWTHORN
(háthórn), hloh.
HAY (hej), seno.
zdravý.
I HEAP (hýp), hromada,
I hromadiť.
HEAR (hýľ), slvšať.
, HEARING (hýring),
! slvšanie, sluch.
j HEÄRSE (/zó>^),umrl-
I čí voz.
j HEARSAY (hýrscj),
povesť.
HEART (hárt), srdce.
HEARTH (/kzr//0,krb,
ohnište.
Hearty
104
Hereditary
HEARTY (hárty),
srdečný.
HEAT (hýť), teplota,
horúčosť.
HEATHEX {hýdJiu),
pohan.
HEAVEX {hern), ne-
bo, obloha.
HEAVY (hez'i), ťažký.
HEBRE\V (hybní),
žid.
HEDGE (hedč), kro-
vina.
HEDGEHOG
(hedčhag), jež.
HELP (hyd), pozoro-
vať, dbať.
HEEL (hýl), päta),
opätok.
HEIFER (hefr), jalo-
vica.
HEIGHT (/layV), výška.
HEIR (ér), dedič.
HEIRESS (éres), de-
dička.
HELL (/z r/), peklo.
HEL^I {helm), kormi-
dlo.
HEL^^IET (helmet),
čáko.
HELP (he^p), pomôcť,
pomoc.
HELPFUL (helpful),
pomocný.
HELPLESS (helples),
bezpomocný.
HELVE (heh'), topo-
risko.
HEľ^I (hem), obruba,
šev.
HEMISPHERE
( h e mi s f Ír) , poloq-uTa.
HEMLOCK (hemlok),
jedla.
HEMORRHAGE
(hemoredž), krvočok.
HE^IORRHOIDS
(hemorójdz), zlatá
žila.
HEMP (hemp),
konope.
HEX (hen),
kura, sliepka.
HEXCE (hens), preč,
preto.
HER ihór), jej.
HERALD (hôrld),
hlásateľ.
HERB (hórh), bvlina.
PIERD (hôrd), stádo.
HERDSMAN
(hordsmen), pastier.
HERE (hýr), tu.
HEREDITARY
(heredyteri), dedičný.
Heresy
HERESY {hcrcsi),
bludárstvo.
HERETIC {Jicrctyk),
kacír.
HERITAGE
(hcritedč), dedictvo.
HERMETIC
(hcrmefyk), neprie-
dusnv.
HER.AIIT ihdnnit),
pustevnik.
HERO ihyro), hrdina.
HEROIC (Jiyróik),
hrdinský.
HERSELF {hor self),
ona sama.
HESITATE (hcsiteji),
váhať.
HEW (h ju), sekať.
HICKORY (Jiykori),
biely orech.
HIDE (Jwjd), kryť,
koža.
HIDIXG (Jiajding),
úkryt.
HIGH (háj), vysoký.
HIGHLAND
(háji end), vysočina.
HIGHT (hájf), výhka.
HILL (hyl), vršok, ko-
Hni (hym), jemu, jeho.
105
Hog
HIMSELF (hymself),
on sám.
HIXD (hájnd), zadný.
HINDER (hajndr),
zadný.
HINDER (hynder),
prekaziť.
HINDRANCE
(Jiindrois), prekážka.
HINGE (hxndš), pánt.
HINT (hynŕ), pokynúť,
narážka.
HIP (hyp), kvčel. klb.
HIRE (hajr), najať,
mzda.
HIRSE (/ľťľri-), pšeno.
HIS (hyr;), jeho.
HIS (hvs), svčať.
HISTORY (hysfori),
dejepis.
HlT'(/zyO, udreť, trafiť,
rana.
HITCH (hyč), uviazať,
uzol.
HIVE (hajr), úl.
HOARSE (hórs), za-
chrýpnutý, chraplavý.
HOD (had), korýtko na
maltu.
HOE (hó), motyka, ko-
pať.
HOG (hag), prasa.
Hoist 1 06
HOIST {hó j St), vyve-
siť.
HOLD (hold), držať,
moc, držanie.
HOLE {hóľ), diera,
jama.
HOLINESS {hóliues),
sviatosť.
HOLLOW (haló),
dutý, prázdny.
HOLY (/ľ ó//), 'svätý.
HOLY-DAY
(hóli-dcj), sviatok,
HOAIE (Jióni), domov.
HOMELY hómli), ne-
peknv, prostý.
HOMESTEAD
(Jióinsted^, domovina.
HOMEWARD
(hóniz'áľd) , domov, k
domovu.
HOMICIDE
{hamisajd), zabitie.
HOXEST {ancsť), po-
ctivý, statočný,
HOXEY ihany), mäd.
hoxeyco:mb
(honykhóm), plášť
mädu.
HOXOR (ánr), česť,
hodnosť.
HOOD (hud), čapec.
HOOF (húf), kopyto.
Hospital
HOOK (huk), hák,
udica.
HOOP (hup), obruč,
revať.
HOP (hap), skákať,
chmel.
HOPE (hop), nádej,
úfať.
HOOPIXG COUGH
(húpinkháf) , modrý
(somárskv) kašeľ.
HORDE (hôrd), tlupa,
horda.
HORIZOX (horajzn),
obzor,
HORX (hóni), roh.
HORXET (hórnct),
sršen,
HORRIBLE (harihl),
strašný.
HORROR (haror),
hrúza.
HORSE (hórs), kôň.
HORSERADISH
( h órsrcdyš) , chren.
HORSESHOE
(hórsšú), podkova.
HOSPITABLE
(haspitejbľ), poho-
stinný.
HOSPITAL (haspitl),
nemocnica.
Host
to:
Husbandry
HOST [host), hostiteľ,
hostia.
HOSTILE (Jiastyl),
nepriaterskv.
HOT (haf),' teplý, ho-
rúci.
HOTEL (hofcl), hosti-
nec.
HOUXD ihaund), pes.
HOUR (a?/r), hodina.
HOUSE ihaus), dom.
HOUSEHOLD
(haiisJiold), domá-
cnosť.
HOW (hail), jako.
HOWEVER (Jiauezr),
hár jako, lež.
HOWL (Jwul), kričať,
vískať.
HUGE (hjúdč),
ohromný.
HUľvLVX {hjnmcn),
ľudský.
HUMANITY
ihjuincnity), ľud-
skosť.
HU.MBUG (Jiambag),
podvod, klam.
HUAIIDITY
( hju inidyty ) , vlhkosť.
HUMOR \hjiimr), roz-
mar, humor.
HUNDRED ihandrd),
sto.
HUNDREDTH
(Jiandrcdŕh). stot}^
HUNGARIAN
{hangcricn), uhorský,
Madar.
HUNGARY
(Jiaiľ^cri), Lliorsko.
HL^NGER (Jian^c^r),
hlad. hladovať.
HUNGRY (Jian^crn),
hladný.
HUNT (hanŕ), honiť,
loviť.
HUNTER (Jianfr), po-
ľovník, lovec.
HURL (horí), vrhnúť,
mrštiť.
HURRAH (hare j),
hurá.
HURRICANE
(harikejn), víchrica.
HURRY (hari i him),
náhlenie, náhliť.
HURT (hórt), boleť,
ublížiť.
HUSBAND
{hazhcnd), manžel.
HUSBANDRY
(hazbcndri), hospodá-
renie.
Hustle
1 08
Ilhisfrate
HUSTLE (Jiasl),
náhliť.
HUT (hat), chať, búda.
HYDROPHOBIA
(Jiajdľofóbiä), bes-
nota.
HYGIEXE {ha j džin),
zdravoveda.
HYMN (hym), chválo-
spev.
HYPOCRITE
(hxpoknt), pokrvtec.
HYSTERIC
( hysterik) , zádusivý,
hysterický.
I
I (áj), ja.
ICE (a j s), ľad.
icecrea:\i
( a j skrini ) , mrazivo.
ICICLE (ajsikl), grm-
bolec ľadový.
ICY (ajsi), ľadový.
IDEA (ajdyä),
mvšHenka.
IDEAL (ajdýal),^ ideal-
nv, mvšlienkový.
IDENTIC (ajdentyk),
totožnv.
IDENTIFY
(ajdentyfaj), ztotož-
niť.
IDIOT (idxot), blbec.
IDLE (aj'dl), zahálať,
lenivv.
IDLENESS (ajdlnes),
lenivosť.
IDOL (ajdol), modla.
IGNITE (ignajt), za-
páliť.
IF (//), jestli, keď, jak.
IGNORANT
(ignorent), nevedo-
mv.
IGNORE (ignór), ne-
všímať si, neznať.
ILL (//), chorv, zlv.
ILLEGAL (Jlígl),
nezákonnitv.
ILLEGIBLE
(iledčibl), nečitatelný.
ILLICIT (ilisit), nedo-
volenv.
ILLITERATE
( iliterejt ) , neučený,
neznajúci písať.
ILLNESS (Unes), cho-
roba.
ILLUMINATION
(ilúniinejšn), osvetle-
nie.
ILLUSTRATE
(ilastrejt), zobraziť.
Image
T 09
Impotence
IMAGE {imedz), podo-
ba, namyslenie.
IMAGIXÉ {imedžin),
domvšlať.
IM BODY (imbady).
vteliť.
IMITATE (imiŕejt),
napodobniť.
miTATION
(imitejšu), napodob-
nenie.
IMMEDIATE
( i)u ídiet ) , okamžitý.
IM:\íEXSE (imens),
nesmierny.
im:\íigráxt
[imigrent) , prisťaho-
valec.
IMľ^IIGRATlON
( imigrejšn ) , prisťaho-
valectvo.
IMMINENT
(ijuiuent), nastávajú-
ci, hroziaci.
BniODEST
(imadest), neslušný.
IMMORAL {imarel),
nemravný.
IMMORTAL
( imórtl ) , nesmrtelný.
IMMOVABLE
(imiívejbl) , nehybný.
IMPACT iimpekt),
srážka.
IMPAIR (im per),
zhoršiť, zkaziť.
DIPEACH (impíč),
obžalovať.
niPERFECT
(impGj'fekt), nedoko-
nalý.
LMPÉRIAL
( impíľiel) , cisársky.
IMPERIL (imperil),
znebezpečiť.
IMPERMANENT
(impcrmeueut), ne-
stály.
IMPLICATION
{implike jhi), záplet-
ka.
IMPLORATION
( implore jšn ) , vzýva-
nie;
IMPORT (import), do-
voz, dovážať.
IMPORTANT
(impórtent), dôležitý.
IMPORTATION
(importe jsn) , dováža-
nie.
IMPOSSIBLE
(impasibl), nemožný.
IMPOTENCE
(impotens), slabosť.
Imprcí^nablc
BIPREGXABLE
(iniprcg)iebl), nedo-
bvtnv.
IMPRESS (im preš),
dojímať, dojem, od-
tisknuť.
LAIPRESSION
(iniprchí), dojem, od-
tisk.
IMPRISON (imprícn),
uväzniť.
IMPROVE (impnk'),
lepšiť. popraviť.
IMPULSE (impals),
popud.
IMPURE (im p j úľ),
nečistý.
IN (in), v, ve, do.
INAUGURATION
( iná^jurcjšn ) , nasto-
lenie, uvedenie do lí-
ra du.
INCH (inc), palce, cól.
INCIDENT (insidcnt),
prípadnv.
INCLINE (inklájn),
kloniť sa.
INCLOSE (inklóz),
vložiť.
INCLUDE (inkJúd),
obsahovať.
INCO:\IE (inkham),
dôchodok, príjem.
T 10 ľ)i(licafc
INCOMPLETE
(inkhamplít), neúpl-
ný.
INCORPORATE
(inkhorporejt), vteliť.
INCREASE (inkríc),
zmáhať, zväčšenie.
INCRIMINATE
(inkrimincjt) , obviniť.
INCURABLE
(inkjurebl), nevylie-
čiteľný.
INDEBT (indet), za-
dĺžiť.
INDECENT
( indýsnt), neslušný.
INDEED (indýd),
skutočne, naozaj.
INDEFINITE
(indctinit), neistý, ne-
určitý.
INDELIBLE
( indelihl) , ne v ymaza-
telný.
inde:\inity
(indemnity), náhrada.
INDEX (indcks), so-
znam.
INDIAN (indyen),
Indián, indianskv.
INDICATE (indykejf),
naznačiť.
Indirect
III
Initial
INDIRECT
(indajrekt), nepria-
my.
INDORSE (indórs):
podpisom potvrdiť.
INDUCE {indjľís), na-
viesť, primäť.
INDUSTRY (indastri),
prienivseľ, pilnosť.
INFAMY {infemi),
hanba.
INFANT (infcnt), ne-
mluvňa.
INFANTRY
{infcntri), pechotn.
INFECT (infckt), na-
kaziť.
INFERIOR (in f Íri cr),
horší, nižší.
INFERNAL (infóml),
pekelný.
INFEST (infest), zne-
pokojovať.
INFINITE (inňnyt),
nekonečný.
INFIR^I (inform),
chorľavý.
INFIR^ÍARY
(informeri), choro-
bínec.
INFLAME (inflejm),
zapáliť.
INFLAMATION
(infleinejšn), zapále-
nie.
INFLICT (inflikt), za-
vdať, uložiť.
INFLUENCE
(influens), vliv, po-
bádať.
INFLUENZA
(influenza) , hostec
nákazlivv.
INFORM (inform),
upovedomiť.
INFOR^L-VTION
(informejhi), sdele-
nie. zpráva.
INGENIOUS
(indčínjes), ducha-
plný.
INHABITANT
(inhebitcnt), obvva-
teľ.
INHALE (inJiej'l),
vdvchať.
INHERIT (inherit),
zdediť.
INHU:\L-\N
(inhjúmcn), neľud-
ský.
INJECT (indčekf),
vstrieknuť.
INITIAL (inyšl), za-
čiatočný.
Injunction II2 Insurance
INJUNCTION
hať, nástojiť.
(indčanksn), zápo-
INSPECT {inspckt),
vecT, rozkaz.
dozerať.
INJURE {indčr), pora-
INSPIRE {inspajr).
niť, poškodiť.
vdýchať, nadchnúť.
INK {ink), černidlo,
INSTALL {insťál), do-
atrament.
sadiť, nastoliť.
INLAND (iulcnd),
INSTANCE {instens),
vnútrozemie.
prosba, príklad.
INLAIATE {inmcjt),
INSTANT {instent),
bvdliteľ.
okamžik.
INŇ {in), krčma.
INSTANTLY
INNER {inr), vnútor-
{Instcntli), okamžite.
ný.
INSTEAD {instcd), na
INWOCENT {inoscnt).
miesto.
nevinný.
INSTEP {instep), nárt.
INQUEST {inkvcst),
INSTINCT {instynkt),
vyšetrovanie.
pud.
INQUIRE {inkľájr).
INSTITUTE
dopvtať sa, vyšetrovať.
{instytjút), ústav.
INSANE {insejn),
INSTITUTION
bláznivý.
{instxtúsn), ústav.
INSCRIPTION
INSTRUCT {instrakt),
{inskripšn), nápis.
učiť, dať návod.
INSECT {insekt),
INSTRUiAIENT
hmyz, chrobač.
{instrument), nástroj.
INSERT {insdľf), vlo-
INSULATE {insulejt),
žiť, vopchať.
osamotiť.
INSIDE {insájá), vnú-
INSULT {insaít), ob-
tri, dnu.
raziť, urážka.
INSIGHT {insájt), ná-
INSURANCE
hľad.
{insurcns), poistenie,
INSIST {insist), nalie-
asekurácia.
hisure
113
Interview
INSURE i^insiir),
poistiť.
INSURGENT
{insóľdžnt), povsta-
lec.
INSURRECTION
{insurckhi) , povsta-
nie.
INTEGRITY
{'uitegritx), celosť.
INTELLECT
(intelekt), rozum.
INTELLIGENCE
( iiitelidčcns) , rozum-
nosť, zpráva.
INTELLIGENT
( intelidzent) , poučný,
rozumný.
INTEND {intend), za-
mýšlať.
INTENS (intens),
prudkv, silný.
INTENTION
(intens)i), únivseľ.
INTERCEPT
(intersept), zastaviť.
INTERCOURSE
{interkhórz), obcova-
nie.
INTEREST {interest),
úrok, zajímať.
INTERESTING
{interestyng), zají-
mavý.
INTERFERE
( interfír) , zamiešať
sa, zakročiť.
INTERIOR {intýrior),
vnútro.
INTER^^ÍIT {intermit),
prestať.
INTERNAL
( intornl), vnútorný.
INTERNATIONAL
( intornejhiei), medzi-
národný.
INTERPRET
{interpret), tlumočiť,
vvkladať.
INTERPRETER
(intórpretr), tlumoč-
ník.
INTERRUPT
(interapt), prerušiť.
INTERVAL
(inforz-al). prestávka.
1NTER\'ENE
(i)iterz-in ), zakročiť.
INTERVENTION
{intrz'enšn), zakroče-
nie.
INTERMEW
{intrzjú), rozhovor,
rozprávať sa.
Intestines
114
It
INTESTINES
( intestynz) , vnútor-
nosti tela.
INTIMATE
{intyinejt), dôverný,
označenv.
INTO (u'ltii), do
INTOLERABLE
( intaJerebl) , nesnesi-
telnv.
INTOMB (intanib),
pochovať.
INTOXICATE ^ I
(intaksikejf), opiť sa. ]
INTOXICATION !
{{)ifaksikejšľi), opil- i
stvo. i
INTRENCH ^ ^ I
(iiitreiič). ošáncovať. i
INTRIGUE (intríg), [
úklad, pleťka.
INTRODUCE I
(introdúss), predsta- j
viť. zaviesť. 1
INTRODUCTION I
(introdakšn) , predsta- j
venie, úvod.
INTRUST (intrast),
poveriť, sveriť.
INVADE (inrejd),
vpadnúť, zaplaviť.
INVALID {inz-eJid),
chorý. 1
INVENT (invent), vy-
mysleť.
INVENTION
( invcnsn ) , vvnález.
INVEST (inv'cst), ulo-
žiť.
INVESTIGATION
( investygejšn ) , vyše-
trovanie.
INVITE (invajf), po-
volať.
INWARD { invar d),
vnútorný, dnu.
IRIS (a j r is), dúha.
IRISH (ajriš), irský,
Irčan.
IRON (aim), železo,
železný, piglajst.
IRONY (ajrony),
uštipačnosť.
IRREGULAR
( iregjuíér) , ncpravi-
delnv.
IRRITATE (iritejt),
dráždiť, zapáliť.
IS (/-), je.
ISLAND (ajlend),
ostrov.
ISSUE (išú), vý'sledok,
otázka, vvdať.
ISTH^IUS {iswas aj
istnias), nžina.
IT (//), ono.
f talian 115
ITALIAN {iícijcn aj
a j tel j en), taliansky,
Talian.
ITALIC {itclik), talian-
Sk v
ITCH (ič), svrbiť,
svrab.
ITEM (ajtcni), taktiež,
kus, bod.
ITSELF (ífscíf), ono
samo.
IVORY (ajzri), slono-
vá kosť.
IVY (ajz'i), brešťan.
Iczcclcr
JAB (dčcb), bodnúť.
JACENT (dčejsnt),
ležiaci.
JACK (dček), prezýva-
nie všelijakých vecí,
stroj.
JACKASS (dšekäs),
osol.
JACKET (docket),
šata, kabát ženský.
JAIL (dčejl), väzenie.
JAILER (dčejlr), za-
lárnik.
JAM {džem), lekvár,
tlačiť.
JAXITOR (dzenitor),
domáci sluha.
JANUARY {dženueri),
január.
JAPAN {deepen),
Japonsko, lak.
JAPANESE
{dčepenýs), japonský,
Japončan.
JAR (dčár), džbán, na-
raziť, vraziť.
JAW {dčá), čelusť, sán-
ka.
JAY (dčej), kavka.
JELOUS (í/ic/t^^), žiar-
livý.
JEER {dčíľ), posmie-
vať, posmech.
JELLY {dželi), lekvár,
rôsol.
JENNY {dčeny),
praslica.
JERK (dčdrk), šklbnu-
tie, udreť.
JESUS {džhes), Ježiš.
JET {džct), vyskočiť,
smola.
JEW {dčú), žid.
JEWEL {džúel), kle-
not.
JEWELER {dčúelr),
klenotník.
Jcivess
ii6
Ju7'cnUc
JEWESS {džúcs), ži-
JUG (í/ia^), džbán,
dovka.
krčah.
JEWISH {dziiis), ži-
JUICE (dčús), šťava.
dovský.
JULY (dčuláj), júl.
JOB (dčab), práca, ro-
JUMP (dčamp), skočiť.
biť.
skok.
JOIN {dčójn), spojiť.
JUNCTION
JOIXER {dčójur), sto-
(dčankšu), spojenie.
lár.
TUNE (dčľiii), jún.
JOIXT {dčójnf), klb.
JUNGLE (í/ia/z^W),
článok.
húština.
JOKE {dčók),Í2iTt
JUNIOR (dčihijcr),
JOLLY (dčali), veselý.
mladší.
JOURNAL (dčónil),
JURISDICTION
časopis.
( dčitnsdykšji ) , právo-
JOURNEY (dčdniy).
mocnosť.
cesta, cestovať.
JUROR (džuľor),
JOY (dčój), radosť.
porotca.
JOYFUL {dčój'ful),
JURY (dáiiri), porota.
radostný.
JUST (dčasf), spravo-
JUBILANT
dlivý, len, pravý.
{dziibilcnt) , jasavý.
JUSTICE (dčiisfys),
JUDGE (dčadč), sudca.
spravodlivosť.
JUDGEAIENT
JUSTIFY (dčitsfyfáj),
(dzadčmoiť), rozsu-
ospravedlniť.
dok.
JUVENILE
JUDICIAL (dňHdyšI),
(dčikrnyľ), mb.dist-
súdny.
vý.
Kate
117
Kni'zht
K
KALE ( A' /ľryV), kapusta,
kel.
KANGAROO
(kJioigcní), skokáň.
KEEL (khýl), spodný
trám lode.
KEEX ikhvn), ostrý.
KEEP (kit ý p), držať,
schovať.
KEEPER (khýpr), dr-
žiteľ, strážca.
KEG {khcg), súdok.
béčka.
KETTLE (kJicfl), ko-
tol.
KEY (khý), kľúč, klap-
ka.
KICK (khyk), kopnúť,
vzdorovať.
KID (khyd), kozia, ko-
ža z kozliatka.
KIDXAP (khydncp),
uniesť osobu.
KIDNAPPER
(khyduepr), kto krad-
ne osobv.
Km^EÝ (khyduy),
ladvienka. okrutka.
KILL (kh\I), zabiť.
KIND (khajnd), láska-
vý, druh, jakosť.
KINDHEARTED
{khajndhártcd), lás-
kavv. dobrosrdečný.
KINDLE (khyndľ), za-
■ páliť, rozžať.
i KINDLINESS
I (kJwjndlines), láska-
i vosť.
KINDNESS
(khajiidues), láska-
vosť.
: KINE ikhajn), kravv.
! KINO (kh\)ig), kráľ.
KINGDO^I
{khyngdom), kráľov-
stvo.
KISS ikhys). bozkať.
bozk.
KITCHEN (khyai).
kuchyňa.
KITE ikhájt), šarkan
(z papieru).
KITTEN {khytn),
mačička.
KNAVE {nejz'), dare-
bák.
KNEAD {nýd), miesiť
cesto.
KNEE iný), koleno.
KNEEL (n v/), klačať.
KNIFE (najf), nôž.
KNIGHT (;myO, rytier.
Knit I
[8 Lank
KNIT (;/v/), pliesť, tka-
LAD {led), šuhaj.
nina.
LADDER {Icdr), reb-
KNITTING {nytyng),
rík.
pletenie.
LADING {lejdyng),
KNOB {nab), uzo\,
náklad.
kľučka.
LADLE {lejdl), veľká
KNOCK (nak), klepať.
lyžka, lopatka.
KNOT {nat), uzol, ko-
LADY {lejdY), pani.
lienko.
LAIC {lejlk), svetský.
KNOTTY {naty). za-
LAKE {lej k), jazero.
uzlený.
LA:\IB {lem), jahňa.
KNOW {no), vedet.
jahňacina.
znať.
LAiME {lejni), chromý.
KNOWLEDGE
LAMP {lemp), lampa.
(nali'dš), veda, zná-
LANCE {ľáns), kopia.
mosť.
pika.
KNUCKLE (nakl),
LAND {lend), zem.
shyb, poddať sa.
krajina.
LANDING {lendyng),
L
vvstúpenie na breh.
LAŇD-LADY
LABEL (lejbl), nápis.
( lend-lejdy ) , domáca
LABOR (lejbr), práca,
pani.
pracovať.
LANDLORD
LABORATORY
{1 Old lord), domáci
(leborcŕori), dielna.
pán.
LABORER (lejbórer),
LANDSCAPE
robotník.
{lendskejp), krajina.
LACE (lejs), čipkv.
LANGUAGE
LACERATE
{lengz'idá), reč, jazvk.
{les ere j t), trhať.
LANGUOR {lengvor),
LACK {lek), nedosta-
mdloba.
tok, potrebovať.
LANK {lenk), štíhly.
Lantern
119
Leak
LANTERN {lentrn},
lampáš.
LAP (lep), priepažie.
I prípaž.
LAPSE {leps),
pad, uplvnuť.
LARCENY (lárseny),
krádež.
LARD (lárd), sadlo.
LARGE (lárdč), velkv.
LARK (láľk), škovrá-
nok.
LARYNX (Icnnks),
t ohryzok hrdelný.
LASH {leš), bičovať,
bič.
LAST (lost), posledný,
trvať, kopvto.
LATCH (leč), kľučka.
LATE Oejŕ), pozde, ne-
božtík.
LATER (lejtr), pozd-
nej ši, neskoršie.
LATEST (/í-y/.^^íO. naj-
neskorší, najnovší.
LATHER (ledhr),
mvdlinv, mvdliť.
LATIN 'der n], latinskv.
LATTER (létr), poz-
dejší, druh}', zadný.
LAUD (lád), chváliť.
LAUGH iläf), smiať
sa, smiech.
LAUGHTER {läfter),
smiech.
LAUNCH {lánč), zpus-
tiť na vodu.
LAUNDRY {lándri),
prádelna.
LAUREL {láv el), vav-
rín.
LAYER (lejzr), umý-
vadlo.
LA\Y {ló i lá), zákon.
LAWFUL (lófiil), zá-
konnv.
LAWLESS (lóles), ne-
zákonnv.
LAW^N (lán), pažiť,
trávnik.
LAWYER (lójcr),
právnik, fiškál
LAY (lej), ^ ^
položiť, klásť.
LAZY (lejci), lenivý.
LEA (/í), luh.
LEAD (Jed), olovo.
LEAD (Iíd), viesť.
LEADER (/íí/r), vodca.
LEADING (Iídyng),
vedúci.
LEAF (líf), Hst.
LEAGUE (líg), liga,
spolok.
LEAK(/íA'), tiecť, diera.
Lean
120
Lest
LEAN (iin), chudý,
opierať sa.
LEAP (líp), skočiť,
skok.
LEARX (lom), učiť sa.
LEARNED (Idnicď),
učený.
LEASE (lis), najem,
smluva.
LEAST {list), najmen-
ší, najmenej.
LEATHER {led hr),
koža.
LEA\^E (lír), nechať,
odísť, lúčenie.
LEA\'EN {levn), kvas,
kvasiť.
LECTION {lekšn), čí-
tanie.
LECTURE (Ickčór),
prednáška.
LEDGE (Icdč), hrana,
vrstva.
LEDGER (Icdžr),
hlavná kniha.
LEECH (ľič). pijavica.
LEFT {left), zanecha-
nv. ľavý.
LEG (lég), noha.
LEGAL (lýgl), zákon-
nv.
LEGATION (Icgejšu),
posolstvo.
LEGIBLE (ledčibl),
čitatelnv.
LEGISLATURE
{IcdčislcjčÓT), záko-
nodarstvo.
LEGITDIATE
{ledzitymejt), zákon-
ný.
LEISURE ilýžur), po-
hodlie, voľný čas.
LEMON {lemn),
citron.
LEMONADE
{I e m o ne j d) y\irr\on3.(\2i.
LEN'D {lend), požičať.
LENGTH {lenth),
dĺžka.
LENS (lens), čočka,
zväčšováce sklo.
LENT (lent), pôst.
LENTIL (lentyl), šušo-
vica.
LEPER (lepr), malo-
mocný.
LEPROSY (leprosi),
malomocenstvo.
LESS (les), menej.
LESSEE {lesí), nájom-
ník.
LESSON (lesn), úloha.
LEST (lest), lež, aby
nie.
Let
121
Lime
LET (let), nechať, pre-
najať.
LETHARGY
{lethardži), ospalosť.
LETTER {Ictr), písme-
na, list.
LETTUCE {letys),
šalát hlávkový.
LEVEL {lez'l), rovný,
plocha.
LIABLE (lajcbl), pod-
robenv, naklonenv.
LĽ\R (/á/r), Ihár.
LIBEL {lajhl), písom-
ná urú.2ka, hanopis,
žaloba.
LIBERAL {Uhcrl),
svobodomyselný, veľ-
kodušný.
LIBERATE {lib ere j t),
osvobodiť.
LIBERTY {Uhrty),
svoboda.
LIBRARY (lajbreri),
knižnica.
LICENSE (lajsiis),
dovolenie.
LICK (Hk), lízať, biť,
úder.
LICKIXG (likyug),
bitka.
LICORICE {I I Ľ oris),
sladké drevo, pelen-
drek.
LID {lyd), vĺčko.
LIE Oáj), lož, luhať,
ležať.
LIEUTENANT
(lúŕenent), poručík.
LIFE (lajf), život.
LIFT (lift), dvíhať.
LIGHT ilajŕ), svetlo,
svetlv. ľahkv, osvietiť.
LIGHTEN Oajtn),
osvetliť, obľahčiť.
LIGHTNING
(Iaif}i\iiq), hrom,
blesk."
LIKE (lajk), mať rád,
rovný, možný, ako,
iednako.
LIKELIHOOD
{lajklihúd), pravde-
podobnosť.
LIKELY {la j kly),
snácT, možno.
LIKEWISE {lajkvajz),
podobne.
LILAC ijajlek), baz
(beza).
LILY (//■//), ľalija.
LHÍB (//;;ľ), úd, vetva.
LIME {lajni), vápno,
klYih.
Limestone
122
Lobster
LIMESTONE
{lajinsŕón), vápenný
kameň.
LIMIT (limit), hranica,
omedziť.
LIMITED (limited),
obmedzený.
LIXDEX (linden), lipa.
LIX'^E (lájn), čiara, šno-
ra, filtrovať, čiarko-
vať.
LINEN (linen), plátno,
plátenv.
LINGER (lingr), vá-
hať, otálať.
LINLMENT
(linyment), masť.
LINK (I ill k), článok,
ohnivko.
LINSEED (linsid),
lenové semeno.
LION {la j en), lev.
LIP ( lip ) , perná ( ústa) ,
ret.
LIQUID (likz'id), teku-
tý, tekutina.
LIQUIDATION
( likz'idejšn ) , vyrov-
nanie.
LIQUOR (likov), lie-
hový nápoj.
LIST (list), soznam, za-
písať.
LISTEN (lisn), počú-
vať.
LITANY (liteny), litá-
nie.
LITERARY (litereri),
vzdelanv, spisovnv.
LITERATURE
(litere jčur), spisba,
písomníctvo.
LITTLE (////), malý,
málo.
LR'E iliľ), bývať, žiť.
LIVE ilájv), živý.
LR'ELY (lájľli), žive.
LIVER (lizr), pečená,
jatra.
LIVING (living), výži-
va, živobytie.
LIZARD (li::rd), jašte-
rica.
LOAD (lód), náklad,
naložiť.
LOAF (lóí), peceň, po-
tĺkať sa.
LOAFER (lófr), tulák.
LOA^I (lóm), hlina.
LOAN (Ión), pôžička,
požičať.
LOATH (lóth), Odpor-
ný.
LOBSTER (hhsfr\.
rak.
Locj'i
123
Lurr
LOCAL i^lókl), miest-
nv.
LOCATION (lokcjšu),
poloha.
LOCK (lak), zámok,
zamknúť, objať.
LOCKET (laker), zám-
čok. závesok.
LOCKSMITH ^
(laksuiífJi). zámočník.
LOCOMOTIVE
(íókomótyv), lokomo-
tíva, parostroj, rušeň.
LOCUST (lókast), ko-
bvlka.
LODGIXG (ladčing),
bvt, nocTah.
LOFT (laff), hora,
pôda.
LOG (/aír),klát.
LOGIC Uadčik),
dôslednv.
LOIX (lójn),
ladvienky.
LOXE (Ión), samotný.
LONESOME
(lónsam), teskný.
LONG (long), dlhý,
dlho, túžiť.
LOOK (hík), hľadeť,
pozreť, pohľad.
LOOKOUT (liikaut),
výhľad, pozor.
LOON (lún), sprosták.
LOOP (////>), slnka.
LOOSZ (lús), voľný,
pustený.
j LOOSEN (liísu), uvoľ-
niť, odviazať.
LORD (lórd), pán.
I LORNE (lóni), opus-
I tený.
; LOSE (lúc), ztratiť.
i LOSS (los), ztrata.
I LOT (laŕ), lós, osud,
I pozemok.
I LOUD (laud), hlasný.
: LOUSE (laus), voš.
LOVE (lav), láska-, mi-
lovať.
LOVELY (laz-li),
ľúbezný.
LOVER (/arr), milenec.
LOW (ló),
nízkv. sprostý, podlý.
LOWER (lóur), nižš'í,
zpustiť.
LOWEST (lócsŕ), naj-
nižší.
LOYAL (lójl), verný k
vláde.
LUCK (lak), šťastie.
LUCKY (laky),
šťastný.
LUG (lag), ťahať, bre-
meno.
Mggage
T 24
ľiíagistratč
LaCGAGE (lagidš),
M
V-rtoh.
LUKEWARM
^L\'A^I (zkrátené Ma^
(lúkzánn), vlažnv.
dáme), {mčm), pani.
lu:mbago
MACAROXI
(lunibejgo), bolasť v
(mekcróuy), maka=
krížoch.
rony.
LUMBER (Iiimbr),
MACHIXE (mcrm),
stavebné drevo.
stroj.
LUMINOUS
:\IACHIXERY
{Iúii}})ies), svieťaci.
(mesíncri), stroje.
LTľ^íP (ia}^p^. kus,
MACKEREL
balvan, celok.
[mekrel), ryba.
LUXATIC (lújictyk),
AIACULATE
pomätenec.
{mak j III c jt), poškvr-
LUNCH (huč), zákus-
niť.
ka, olevrant.
MAD {med), šialený,
LUXGS (laugs), prúca.
rozhnevaný.
LURE (///r), lákať, lá-
kadlo.
MADAM {med em),
pani.
LURK (Icrk), číhať.
MADMAN (médmen),
LUST (last), vášeň, tú-
blázon.
žiť.
^L\GAZINE
LUXURY (lakšiiH),
{mcgeci}!), skladište,
prepich.
časopis.
LYCEUM (lajsiam),
^LAGGOT {megoŕ),
ústav vedecký.
červík.
LYE (la j), luh.
MAGIC (medšik), kú-
LYIXG (láihig), luha-
zelnv, čarovný.
nie.
:\IAGÍSTRATÉ
LYXCH (linč), popra-
( mcdžistrcjt), vrch-
viť rukou ľudu.
nosť, úradná osoba.
Ma cm c f
125
Maimnon
MAGXET (mcí^nct),
magnet. |
MAGXIFICEXT 1
{megnyfisciit) , veľko-
lepý.
^lAGXIFY i
{megnyfaj), zväčšo-
vať.
iMAHOGAXY
( mehageny) , maha-
gónové červené drevo.
^lAID (mcjd), dievka.
MAIDEX imejdn),
dievka, panna, čistý.
ľvIAIL imejl), pošta,
poslať po pošte.
]\ÍAI^r (m e j m), ochro-
miť.
MAIX {inej n), hlavný,
pevnina.
:\ÍAIXLY (mcjnli),
hlavne.
^lAINTAIX
( me j nt e j 11 ) , udržovať.
MAIZE imcjz), kuku-
rica.
MAJESTIC
( m ed cesty k ) , velebný,
majestátu v.
majesty'
{medzesty), veličen-
stvo.
MAJOR (mejdčr),
väčší, major.
ľ^IAJORITÝ
( mcdzarit\), väčšina.
^ÍAKE (méjk), robiť,
práce, sostavenie.
.MAKER (mejkr), ho-
toviteľ.
^lALADY (mcledyl,
nemoc.
^lALARIA (melcjriä),
zimnica, íkodné v}'-
pary.
^ÍALE (niejl), mužský,
samec.
HALEFACTOR
( mejlfcktr) . zločinec.
ľ^IALICE imclis), zlo-
mvselnosť.
MALICIOUS
(juelišes) , zlomvselný.
^ÍALLEABLE
{ melie jhl), kujný.
:\IALLET {melet),
palička.
MALT (malt), slad.
MALTREAT
(melŕríŕ), trýzniť.
MAM^IAL (meml),
ssavec.
ľ^íAMMOX (memon),
mamona.
Mammoth
I2f)
Marcrin
MAMMOTH (mcmot),
velikánsky, mamut
predpotopný zver.
MAN {men), človek,
muž.
MANAGE (menedš),
riadiť, vvviesť.
MAXAGÉ:\IEXT
(menedcmcuf), sprá-
va.
MANAGER
{menedzr), správca,
riaditeľ.
MANDATE
{mendejt), nariade-
nie.
]\ÍANE (})iej}i), hriva.
MANEU\^ER
(maiiiízr), obratnosť.
riadiť.
MANFUL (mcnfiil),
mužnv.
MANGLE (mengl),
zmrzačiť, manglovať.
MANGY (mejudči),
prašiv}'.
MANHOOD
{mcnhiid), mužskosť.
MANLA. {mcjni'á), šia-
lenosť.
MANIFEST
(mcnyfesf) , patrný,
dať na j a vo.
.MANKIND
(moikJiajjid), člove-
čenstvo.
MANNER (mcnr),
spôsob, zvvk.
MANSLAUHTER
(jjieiislátr), zabitie
bez úmvslu.
MANTELPIECE
(mentlpís), krancla,
polica.
MANTLE (mentl),
pláštik, zabaliť.
MANUAL {menjuel),
ručnv.
^lANÚFACTORY
(moijiifckfori), to-
várna, fabrika.
MANUFACTURER
( menjufckčdrer) , to-
várnik, vyrábate!.
MANY {meny), mnohí,
mnoho.
MAP {mep), mapa.
MAPLE {me j pi),
javor.
MARBLE {márbl),
mramor.
MARCH {móre), ma-
rec, pochod.
MARE {mér), kobyla.
MARGIN {márdčin),
okraj.
Marili e
127
meaning
MARINE (menu), ná-
morný.
MARK (niáľk), znak,
značiť.
MARKET (market),
trh, nakupovať.
MARRIAGE (meridz),
sňatok, manželstvo.
MARRIED (meríd),
ženatý, vydatá.
MARROW (mcró),
špik.
MASK (mesk), maska,
náličnica.
MASON (mcj.zn),
murár.
MASS (mäs), množ-
stvo, dav, omša.
MASSACRE
(mesekr), povražde-
nie, povraždiť.
MASTER (mäsfr),
majster, pán, ovládať.
MASTICATE
{mestykejŕ), žvať
jedlo.
MAT (met), rohoža.
MATCH (meč), zápal-
ka, zápas, hodiť sa, !
sňatok. I
MATE (mejť), druh), í
spojovať. I
MATERIAL
(metýriel), hmota,
hmotnv.
AIATRÁSS i
MATTRES(;;zá7ríľí),
madrac.
MATRIMONY
(mefrimony) , manžel-
stvo.
MATTER (metr), vec,
hmota, predmet, zále-
žať.
MATTING (mefyng),
pletivo, rohoža.
MAUL (máľ), kjanica.
MAXIMUM
(meksimam), najviac,
vrchol.
MAY (mej), máj, smeť,
môcť.
MAYOR (mcjr),
mešťanosta.
ME (mi), mne, ma.
MEADOW (medó),
lúka.
MEAL (mil), jedlo.
MEAN (mín), mieniť,
znamenať, podlý, prie-
mer.
]\IEANS (mínz), pro-
striedok, dôchodok.
MEANING (mínyng),
smysel.
Means
128
Mercury
^lEAXS (mins), pro-
striedok, spôsob.
MEASLES {mÍĽls),
osýpky, frízle.
MEASURE {uicčóľ),
miera, merať.
MEAT (míť), mäso.
MECHANIC
{mckhenyk) , remesel-
ník.
MECHANIST
(jiiekhoiist), strojník.
]\IEDAL { 111 c d ľ), me-
daila.
]\[EDIATE (mídyeit),
prostriedkovat.
MEDICAL (medykl),
lekárskv.
MEDICINE (medxsn),
liek.
MEDIU^I (mídyam),
prostriedok, nástroj.
AIEET imif), potka;,
slušný, sísť sa.
MEETING (mífyiig),
schôdza.
MELANCHOLY
(melenkhali) , ťažko-
mvselnosť.
MELLOW (ntció),
krehký.
:\IELON (melon),
dyňa.
MELT (melt), topiť,
I rozpúšťať.
j ME^IBER
: {membr), úd.
i MEMBRANE
j (membrejn), blana.
! MEMORIAL
{mew.óriel), pamätný,
MEMORY {mcmori),
pamiatka, pamäť.
MENACE imenes),
hroziť, nebezpečie.
MEND {mend), napra-
viť.
MENDABLE
{mendejbl), napravi-
telný.
MENSTRUATION
{menstruejhi), me-
sačné čistenie.
MENTAL {mentľ), du-
ševný.
MENTION {menšn),
spomínať, zmienka.
MERCHANDISE
( }}idreendajs),
obchod, tovar.
MERCHANT
{ morení), kupec.
MERCURY
(morkjuľi), živé
striebro.
Mercy
129
iMind
MERCY {morsi),
milosť.
MERE (míľ), púhv.
MERELY imírli)^, len.
MERGE imordč), po-
hrúžiť.
MERIT (merit),
zásluha.
MERRY (meri), vese-
lý, veseliť sa.
MESH (uieš), diera v
mreži lebo saku, za-
platenie.
MESSAGE (mesedč),
odkaz, zvesť.
MESSENGER
(mescndér), posol.
MESSIAH (mesa je),
mesiáš.
METAL (metl), kov.
METHOD (method),
spôsob, sústava.
METROPOLIS
(metrapolis), hlavné
mesto.
MICROSCOPE
( majkroskóp ) , drob-
nohľad.
MID (mid), stredný.
MIDDLE (midľ), pro-
striedok, stredný.
MiDXIGHT
(midnajt), polnoc.
MIDWIFE (midzájf),
pôrodná baba.
MIGHT (majt), moc,
sila.
MIGHTY (mojty),
mocnv.
MIGRATE (niigrejt),
sťahovať sa.
^IILD [majld), jemný,
mierny.
]\IILE (majľ), míľa.
MILITARY (militeri),
vojenskv.
^IILITIA (milišä), do-
mobrana, honvidstvo.
^ÍILK (milk), mHeko.
MILL [mil), mlyn, fa-
brika, mleť.
:\IILLE.XXIAL
( mileniel ) , tisícročný.
ľ^IILLER (milr), mly-
nár.
.MILLET (milet), pro-
so, pšen^:
MILLINERY
(miliiieri), módny to-
var,
MILLION (mil J en),
million.
MILLIONAIRE
imiljenér), millionár.
MIND (majiid), mvsel,
ohľad, pamäť.
Mindful
I3Ô
Modi
AÍINDFUL
( majndful) , bedlivý.
MIXE {majn), môj,
dol, baňa, podkopá-
vať, mína.
MINER (majnr), ba-
ník, haviar.
MINERAL (minerel),
nerost.
MINGLE (mingl),
miešať.
MINLMUM
(minyjiianľ), najme-
nej.
MINISTER (minysfr),
minister, duchovný,
vvsluhovať.
MINISTRY
{}]unysfri), minister-
stvo, duchovenstvo.
:\IINOR [majnr),
menší, nedospelý.
MINORITY
( niinarity) , menšina.
AIINT (uu)if), mincov-
na, raziť.
MINUTE (niiiiyt),
minúta.
MIRACLE {mirckl),
zrkaklo.
MISCARRIAGE
{niiskcridč), ztrate-
nie i:)lodín
MISCHIEF (misčíf),
škoda, zlo.
MISDIRECT
( misdyrekt) , mýlnu
cestu ukázať, zle ad-
ressovať.
MISER (niajsr), lako-
mec.
MISERABLE
{mizcrehl), biedny.
MISERY {mhcri),
bieda.
MISS (mis), slečna,
ztrata, chvbiť.
MISSILE [misl),
strela.
^.IISSION (uu'šn),
missia, poslanie.
MISSIONARY
(inisoncri), missionár.
MISTAKE (mist e j k),
chvba, chvbiť.
:\IISTER (mislľ), pán
MISTRESS (mistres),
pani,
MIX (iniks), miešať.
MIXTURE (miksčor),
miešanina.
}^rOAN {món), vzdy-
chať, stonať.
MOB (mab), luza, dav.
MODE (mód), móda,
zvvk.
Model
131
MODEL {uiadl), vzo-
rok.
MODERATE
( madcrcjt) , miern^-.
MODERN {madrn),
novoveký.
MODEST {madest^,
skromný.
MODIFY (modyfáj),
zmeniť.
MOIST (mójsŕ), vlhký.
MOLASSES {molä<h),
sirop, malases.
MOLD i MOULD
(mold), hlina, forma.
MO.MENT {moment),
okamih.
MONARCH {manerk),
panovník.
.AIONASTERY
( inanestri) , kláštor.
MONDAY imondcj),
pondelok.
MONEY {mony i
uiany), peniaz.
MONK (monk), mních.
MONKEY {monky),
opica.
MONOPOLY
(monapoly), samoob-
chod.
MONOTONY
(monafony), jedno-
Moth
tvárnosť.
.MONSTER (mansfr),
netvor.
MONTH [mmifh), me-
siac (čas).
.AIONUMENT
{man jinn eiit) ,ponimk.
MOOD (innd), rozmar.
MOON (niún), mesiac
(na oblohe).
.AIOOSE (mús), los
(jeleň).
:MÓP (map), hadra, vy-
tierať.
MORAL (móri),
mravný.
MORE (mór), viac.
MORMON (mónnon),
mnohoženáČ.
MORROW (moró),
zaitrajšok.
]MOŔTAL (uiórfl),
smrtelnv.
MORTALITY
(nwľŕelifx) , úmrtnosť.
MORTGAGE
( mórgidč) , zastavenie
nepohnutelnosti.
MOSQUITO
( m oskýto ) , komár^
MOSS (mas), mach.
MOST (most), najviac.
MOTH (math), móla.
l\íothcr
132
Muse
I.IOTHER {mad hr),
mätkä
MOTHÉR-IX-LAW
{madhrinló), svokra.
MOTION {mósn),
návrh, pohvb.
MOTIVE {inótyv), po-
hnútka.
MOTOR {wótr), hyb-
ná sila.
MOTTO (mato), heslo.
MOULD {mold), hlina,
forma, formovať.
MOULDIXG
(móldyng), rímsa.
]\rOUXŤ \maunt),
vrch, postaviť, vysad-
núť na koňa.
MOUNTAIN
(mauntn), vrch, hora.
MOURN {mórn),
smútiť.
MOURNING
( Jiwrayng) , smútok.
MOUSE (mails), mvš.
MOUTH (mauth),
ústa, otvor.
IMOVE (mih'), pohyb,
hnúť, sťahovať sa, po-
hnúť.
MOVING (mmňng),
sťahujúci, dojemný.
MUCH (mac), mnoho.
MUCILAGE
(mjúsUidí), lep, le-
pidlo.
MUKUS (mjukas),
šlajm, slizina.
M CD (mad), blato.
MUDDLE (madí), za-
kaiiť. zmätok.
MUDDY (mady), bla-
tivv, zakaliť.
MUFFLE (mafl), za-
baliť, munilať.
MUG (mag), džbán,
krčah.
MULATTO (maicto),
poločernoch.
MULBERRY
(malheri), malina.
xMULTlPLY
(miilfvpláj). násobiť.
MULTITUDE
( malt yŕiíd) , množstvo.
MUNICIPAL
( mjiiu \sipl) , obecný.
MUNITION
(mjujiysji), strelivo.
MURDER (mordr),
zavraždiť, vražda.
MUDERER
(m'ôrderer), vrah.
MUSCLE (masl), sval.
MUSE (mjúz), duma,
zamýšlať.
Museum
^lUSEUľM {mjú::io.m),
múzeum.
.MUSHROOM
iinašriiin) , huba, hríb.
:\[USIC {mjuzik),
hudba.
.MUSICIAX
( lujuzišn ) , hudobník.
.MUSLIX {maďin),
mušelín,
.MUSOUITO
(niaskxfo), komár.
MVST \masf), museť,
Dlesniveť, ztuchlina.
.AÍUSTACHE
(niasŕäč), fúzv.
.MUSTARD (masfľd),
horčica.
MUTE iinjúť), neniv.
}.IUTIXY {mjútyny),
povstanie.
:MUTT0X {matu),
baranina.
A.IUTUAL {mjúcucl),
vzájomný.
MY (máj), môj.
MYSELF ymájself), ja
sám.
MYSTERY (inisfcn),
tajomstvo.
MYSriC^imisfyk),
tajomný.
MYTH (mifh), bájka.
133
Nationality
N
XAB {neh), lapiť,
X AIL incjl), nechet,
khnec, pribiť.
XAKED (ncjkcd),
holý, nahý.
X'A^IE incjín), meno,
menovať.
XA:MELY incjmli),
menovite, totiž.
X\\P {ne p), driemal
XAPE {nejp), týl
NAFHTHA ineptä),
petrolej.
NAPKLX {ncpkyn),
obrúsok.
XARCOTIC
( narkhatyk ) , uspáva-
júci liek.
X ARROW {ncró),
úzkv.
NARROWS (ncróz),
úžina.
X AS T Y {nesty),
špinavv.
XATI05t (ncjsn),
národ.
NATIOXAL
(ncišcmi) , národný.
XATIOXALTTY
(nešenelity), národ-
nosť.
Native
134
NATIVE (nejivv). do-
máci, domorodec.
NATURAL (nečorel),
prírodný.
NATURALIZATION
( nečcrelirejsn ) , získa-
me občianskeho oráva.
NATURE {ncicbr),
príroda.
NAUGHT {nát), nič,
nulla.
NAUGHTY {náty),
zlý.
NAUSEA {nášiä),
ošklivosť.
NAVAL incjľl),
námorný.
NAA^GATE
{nevije j t), plaviť.
NAVYO/í'A'O. loďstvo.
NAY {nej),
nie, ba, áno, i.
NEAR (?oV), blízky.
NEARLY {nýrly),
skoro, takmer.
NEARSIGHTED
( nýrsajtcd) , krátko-
zraký.
NEAT {nýt), pekný,
čistotný.
NECESSARY
(nesescn), potrebný.
Nerve
NECESSITY
(ncsesify), potreba.
XECK (nek), krk.
NEED (Jiyd), potreba,
potrebovať, núdza.
XEEDLE (nýdl), ihla.
NEEDLES (nýdles),
nepotrebný.
NEGATIVE
{ncí;;ct\z'), záporný.
NEGLECT (ncglekt),
zanedbávať.
NEGLIGENT
ne^Jidzcnt), nedbalý.
NEGOTIATE
( negošiejt) , vy j edná-
vať.
NEGRESS {nýgres),
černoška.
NEGRO {nýgro),
niger, černoch.
NEIGH inej), ryhať.
NEIGHBOR {ncjhr),
sused.
NEIGHBORHOOD
(nejbrhud), sused-
stvo.
NEITHER (nýdhr),
žiadnv, ani jeden.
NEPHEW (nefju),
synovec.
NERVE (norv), čuv.
Ncri'ous
^r:)
Noise
XERX'OUS {nori-cs),
čuvný, nervosný.
X E ST (nest), hniezdo.
XESTLE (nesl),
hniezdiť.
X'ET (lief), sieť, mreža,
čistá cena.
XETHER (nedhr),
nižší.
NEURALGIA
{núrcldžiä) , čuvná
boľasť.
NEUTRAL { natrel),
nestranný.
XEUTRALITY
( nut r elity), nestran-
nosť.
XEVER inezr), nikdv.
XEVERTHELESS
(iiezrdJiyles), predsa.
XEW {n j ú), nový.
X'EW'S (njúz), novinv.
NEWSPAPER
( njúzpejpr) , noviny,
časopis.
NEXT (nekst), nasle-
dovný, najbližší.
NIB {nyb), konec, zo-
bák.
N'ICE (najs), pekný.
XICKEL (iiykl), kov
nikel, päťcentovník.
XÍCKXAME
( nykncjm ) , prezývať.
NIECE {nýs), neter
(dcéra brata lebo ses-
try).
XIGH iuäj), blízkv.
XIGHT inaji), noc.
XIGHTINGALE
(uajtxugejl), slávik.
NIGHTMARE
(najtmér), mora.
X'IX'E í naj n), deväť.
XIXETEÉN
( na j n t \n ) , deväťnásť.
XIXETÉENTH
( na j n t ý nth ) , deväť-
nástv.
NINETY (najnty),
deväťdesiať.
NIXTH (najntJi),
deviaty.
X'IP (n\p), štipnúť.
XIPPLE (nypľ), cuc-
lík, cicák.
XIT (nyt), hnida.
X'O (nó), nie, žiadny.
NOBODY (nóbady),
nikto.
NOBLE (nóbl),
šlachetn}'-.
NOISE (nojs), krik,
hluk.
Nojjiinal
136
Nut
XOMIXAL {naminl),
menovanv.
XOMIXATE
{noniiiicjf), vymeno-
vať.
NOMIXATIOX
( nomine jhi) , vyme-
novanie.
X^OX'E {nón), žiaden,
niiakv.
XOXSÉXSE
{nonsens), nesmvsel.
XOOX {^nihi).
poludnie.
XOOSE iniiz), sluka.
XOR {nor), ani.
XORTH {north),
sever.
X'OSE {nóz), nos.
XOSTRIL (nasfnl),
nozdra.
XOT (not), nie.
NOTARY (nóŕeri),
notár.
X'OTE {)iót). známka,
poznamenať, nota.
XOTHIXG (naŕJiyng),
nič.
XOTICE (nófys).
poznámka, podotknúť,
všímať.
NOTIFY (nóty f aj),
upovedomiť.
XOTIOX {nóšn),
pojem, mienka.
XOTORÍETY
(nótorajctx), povesť.
XOTWITHSTAXD-
IXG (natz'ifJisfend-
yng), vzdor tomu,
predsa.
XOUGHT (nót), nič,
nulla.
XOURISH [naris),
kŕmiť.
XOVELTY (nai'Ify),
novota.
XOVEľMBER
(novenibr), novem-
ber.
XOVICE (nofis),
nováčok.
XOW (nau), teraz.
XOWHERE {nórcr),
nikde.
XUISAXCE inúscns),
obtíž, nečistota.
X^'ULL (ľiaľ), neplatný.
XUMBER inanibr), '
číslo.
XUX ()ian), mníška.
XURSE (nors), ošetro-
vanie, opatrovať, pes-
túnka.
X'UT (naf), orech, ma-
tica šrobu.
Nutmeg I2i7
XUTxMEG (natmeg),
muškátový orech.
XUTRIMEXT
{nutriment), potrava.
XUTRITION
{nutľišn), trávenie.
XYMPH (nýmf), vila,
deva.
Ocean
OAF (of), podvrženec.
OAK (ók), dub.
OAR {or), veslo, ves-
lovať.
OAT {ót), ovos.
OATH {óth), prísaha,
klnutie.
OATS {óts), ovos.
OBEDIEXT
{obídient), poslušný.
OBEY {obe j),
poslúchať.
OBJECT {obdčekt),
predmet, namietať, za-
vrhovať.
OBJECTIOX
( obdžeksn ) . námietka.
OBLIGATE
(abiigejt), zaviazať.
OBLIGE {oblájdč), za-
viazať priazňou, vyho-
OBSCEXE {obsín},
oplzlý.
OBSCURE {obskjúr),
temný, nezrozumitel-
ný.
OBSERVATIOX
( obzórvejhi ) , pozoro-
vanie.
OBSERVE {obzórv),
pozorovať.
OBSTACLE {obstekl),
prekážka.
OBSTIXATE
{ab sty net), tvrdohla-
vý.
OBSTRUCT
( ob str ak t ) , prekážať,
zapchať.
OBTAIX iobtejn), ob-
držať, dosiahnuť.
OCCASIOX
{okhcjzn), prípad,
príležitosť.
OCCUPATION
{akjupejsn ) , zamest-
nanie.
OCCUPY {ak ju pá j),
zaujímať, zamestná-
vať.
OCCUR {akJiôr), pri-
hodiť sa, stať sa.
OCEAX^ {ósn), oceán.
Oculist
138
Operative
OCULIST {akjiilist),
očný lekár.
ODD {ad), smiešny,
podivný.
ODDS {adĽ),
nerovnosť, presila,
ODOR {odor), zápach.
OF {az'), od, zo.
OFF {of), od, dolu,
preč.
OFFE^XE {of ens),
urážka, priestupok.
OFFEND {ofcnd),
uraziť.
OFFER (a/r). nabíd-
nuť, núkať, podniknúť
OFFICE {aiis),
úradovňa, úrad.
OFFICER {aňsr),
úradník, dôstojník.
OFFICIAL {aúšl),
úradný.
OFFSET {afsct),
výhon, vvrovnať.
OFFSPRING
{af spring), potom-
stvo.
OFTEN {afn), často.
OIL (óy7),olej.
OINT {ójnt), olejovať.
OLD {old), starý.
I OMELET {amlct),
I svítok z vajec.
OAIEN {ómen),
znamenie.
OMISSION {omisn),
vvnechanie.
OMIT {omit),
vvnechať. zanedbať.
OMNIPOTENCE
{omnypotois), vše-
mohúcnosť.
ON {an),
na, pri, v, ďalej.
ONCE {vans), raz.
ONE {z'on i van),
jeden.
ONION {an jen),
cibula.
ONLY {ónli), len,
jedinv.
ONSLAUGHT
{anslát), útok.
ONWARD {anrard),
v pred.
OPEN {ópn), otvoriť,
otvorený, začať.
OPENING {ópning),
otvor, začiatok.
OPERA {aperä),
zpevohra.
OPERATE {aperejt),
účinkovať, operoYg.ť,
viesť v činnosti.
operator 139
r)PERATOR
(apercjtr), konateľ,
pôsobiteľ.
OPINION (opinjen),
mienka.
OPPONENT
{oponent), protivník.
OPPORTUNITY
(aportjunity), príleži-
tosť.
OPPOSE (opÓ2),
odpierať, vzdorovať.
OPPOSITE iapozit),
naproti, protivný.
OPPOSITION
{apozihi), odpor.
OPPRESS {opres),
iitískať.
OPTICIAN (optyšn),
optik, okuliarnik.
OR (or), lebo.
ORACLE (arekl),
veštec.
ORANGE (arendš),
pomaranč.
ORATOR (aretr),
rečník.
ORB (órb), kolo.
ORCHARD (órcrd),
záhrada.
ORCHESTRA
( órkesträ ) , hudobný
sbor.
Ostrich
ORDER {órdr), poria-
dok, objednávka, ob-
jednať, rád, poukážka.
ORDERLY iordrly),
pravidelnv, poriadny.
ORDINANCE
(órdynens) , pravidlo,
predpis.
ORDINARY
(órdyneri), obvčainý.
ORDINATE
( ordynejt) , ustanoviť.
ORE (ór), ruda.
ORGAN iórgn), orgán.
ORGANIZATION
( órgenyzejšn ) , sosta-
venie, organizácia.
ORGANIZE
(órgenajz) , organizo-
vať, u stroj iť.
ORIENT (orient), vý-
chod.
ORIGINAL
( oridzinel) , pôvodný.
orna:\ient
{órnenient), ozdoba.
ORPHAN (órfen),
sirota.
OSIER (ózr), vŕba,
prút.
OSTRICH iastric),
pštros,.
Order
T 40
OzrrfJirozu
OTHER (adJir), druhý,
inv.
OTHERWISE
( adhrvajz), ináč.
OTTER {atr), vidra.
OUGHT {ót), mal by,
niečo,
OUNCE {aims), unca.
OURS (aiirs), naše.
OURSELF (aurself),
mv sami.
OURSELVES
(aursek'z), my sami.
OUT {aut), von, vy.
OUTCRY {atitkráj),
vvkrik.
OUTDOOR (autdór),
vonkajší.
OUTFIT (aiiŕňt), vy-
strojenie.
OUTLAW {aiiilá),
zločinec.
OUTLOOK {autliik),
výhľad.
OUTPOST {autpósí),
predstráž.
OUTRAGE {autre jdz),
násilnosť, násilniť.
OUTRIGTH {antra jt),
hneď. naskrz, úplne.
OUTSIDE {autsajd),
vonku, krém, mimo.
OUTSTANDING
{autstcndyng), vonku
stojaci.
OUTWARD
{autvarď), na vonok,
zovnaiší.
OVAL '{óz'í), vajčitv.
OVARY { over i),
vaječník.
OVATION {orejhi),
pocta.
OVEN {avn), pec.
OVER {óvr),
vvše, nad, na.
OVERALLS {óiráíz),
vrchné nohavice.
OVERCOAT
{óvrkhót), vrchný ka-
bát.
OVERCOME
{óvrkham), premôcť,
dohomť.
0\^ERFLOW
{óz-rfló), pretekať, zá-
plava.
OA^ERGROW
(óz'ľgró), preriasť.
OVERLOOK {ózrluk),
prehliadnuť, dozerať.
OVERTHROW
( óz rth r ó ) , vyvrátiť,
prehodiť.
OreriĽork T41
OA^ERWORK
( óz rz 'd r k ) , prepraco-
vať, práca po čase.
OWE (ó), dlhovať.
OWING (óiug), dlžný,
pre, poneváč.
OWL (aiil), sova.
OWX (ón), vlastný,
vlastniť.
OWXER (ónr), maji-
teľ.
OX (aks), vol.
OXYGEN (aksidšn),
kvslík.
OYSTER (ojstr),
ustrica.
PACE (pcjs), krok,
kráčať.
PACIFIC (pesiňk),
tichý.
PACIFICATION
(pesiňkcjšn), utíšenie.
PACK (pek), bálik,
paklík.
PACKAGE (pekedč),
bálik, paklík.
PACKET ipeket), báli-
čok.
Pan
PACKING (pakyng),
balenie, nadievka,
plnenie.
PACT ipckt), smluva.
PAD iped), poduška,
máčadlo.
PAGAN ipejgen), po-
han.
PAGE (pejdč), strana.
PAIL (pejl), plecháč.
PAIN ipeju), boľasť.
PAINFUL (pejnfiil),
boTastný.
PAINT Ipejnť), barviť,
barva, maľovať.
PAINTING
ipejnŕyug), maľba,
obraz.
PAINTER (pcjntr),
maliar, barviar.
PAIR (per), pára.
PALACE ipeíes),
palác.
PALE (pejl), bľadý,
tvčka
PALLOR ipcír),
bľadosť.
PALM ipáin), palma,
dlaň, piacľ.
PAMPHLET
ipemflet), brošúra.
PAX^ (pen), pandva,
randlík.
Pancake
142
PANCAKE
(pcukJicjk), lievanec.
PANE {pcjn), tabiilka
skla.
PANIC (pcnyk),
poplach, strach.
PANSY ipcnsi),
macoška (kvet).
PANTALOONS
{pcntcíúnz), nohavice.
PANTRY {pentry),
potravná.
PANTS ipenfz), noha-
vice.
PAP (pep), kaša.
PAPAL Ipejpl), pápež-
ský.
PAPER (pejpr),
papier.
PAR (par), rovnosť
hodnotv.
PARADE iperejd),
paráda, parádiť.
PARADISE
(peredajs), raj.
PARAGRAPH ^
(peregref), článok.
PARALLEL (perelel),
rovnobežný.
PARALYSIS
(perelhis), porážka,
rnrtvica.
Particular
PARALYZE
(perelájc), poraziť.
PARASITE iperesajf),
cudzopasník.
PARASOL (peresal),
slnečník.
PARCEL (pars!), ba-
lík, kus, deliť.
PARDON (párdn),
milosť, omilostníť.
PARENT (pcrent), ro~
díč.
PARISH (periš), far-
nosť.
PARLIAMENT
(párliiuent), snem.
PARLOR (pári r),
predná chyža.
PAROCHIAL
(perókh\el), farný.
PARSLEY (pársH),
petržlen.
PARSNIP (páľsuyp),
paštrnák.
PART (párt),
dieľ, časť, lúčiť sa, de-
liť.
PARTAKE (part e j k),
účasť brať.
PARTICULAR
(partykjulr), zvlášt-
ny, podrobný.
Parting
143
Pazi
PARTING ipártyng),
oddelenie, lúčenie.
PARTITION
(partysji), rozdelenie,
deliaca stena.
PARTNER {pártnr),
spoločmk.
PARTRIDGE
{pártridč), korotva.
PARTY (party), stra-
na, spoločnosť.
PASS (päs), minúť,
prejsť, priešmik, cesta.
PAS AGE (pcsedč),^
priechod, prievozné.
PASSANGER
ipesendzr), cestova-
teľ.
PASSION ipehí), utr-
penie, vášeň.
PASSIONATE
{pešonct). nániživv.
PASSPORT
(päs port), sprievodný
list.
PASSWORD
(päszoľd), heslo.
PAST (past),
minulý, za.
PASTE (pejst), lepiť,
lep.
PASTIME (pasta jm),
kratochviľa.
1 PASTOR (pästr), du-
I chovný pa.stier, (pro-
! testantský).
PASTRY (pestri),
pečivo.
' PASTURE (päsčor),
pastva.
PATE (pejt), lebka.
PATCH (peč), fľak,
príštipok.
PATH (path), chodník.
PATIENCE (pejšns),
trpezlivosť.
PATIENT (pejšnt),
trpezlivv, chorv.
PATRIOT (pcftrint),
vlastenec.
PATROL (petrol),
stráž, strážiť,
PATRON (pejtron),
ochranca.
PATRONIZE
( petronájz) , podporo-
vať.
PATTERN (petrn),
vzorka.
PAUPER (paper),
žobrák.
PAUSE (pás),
prestávka.
PA\'E (pejz-), dláždiť.
PAW (pá), dlaba.
Pawn
144
Percehe
PAV. \ {pán), záloh,
zalo.'^ť.
PAY ',pcj),
platiť, pláca.
PAYABLE ipcjehl),
platitclný.
PAY-DAÝ ipejdcj),
vvplatnv deň,
PaVme5:T (pcjmcnŕ),
platenie, výplata.
PEA {pi), hrach.
PEACE {pis), pokoj.
PEACH {pič),
broskyňa.
PEACOCK {pikJiak),
páv.
PEAK {pík),
vrchol vrchu.
PEAXUT ipinat),
orech.
PEAR {péľ), hruška.
PEARL ipôrl), perla.
PEASANT {peciit),
sedliak .
PECK {pek),
štvrť bušla.
PECUXL-\RY
{pekjúneri), peňažný.
PEDAL (Z'^ŕ//),
nohov}'.
PEDDLE (pcdl), pre-
dávať po domoch.
PEDDLER {pedler),
podoinnv predavač.
PEDESTRL\X
( pedestľicn ) , pešiak.
PEEL [píl), lúpať,
i kôra.
; PEERLESS {pirlcs),
j nevyrovnatelný.
■ PEX'( /><?») . pero.
PEXALTY {pcnlty),
trest.
PEXCIL {pcnsl), šte-t-
ka, blajbas, ceruza
PEXDIXG {peudyng),
visiaci, nerozhodnutý.
PEXETRATE
{penetrejt), prenik-
' núť.
PEXITEXTIARY
{penytcnšeri), trest-
nica.
PEXXY {peny), mede-
ný peniaz, cent.
PEXSIOX {pcnsn),
vvslužné.
PEOPLE {pipí), Tud.
PEPPER (pepr), kore-
nie, peper, koreniť.
PEPPERMIXT
{peprmint), promin-
cla.
PERCEIVE {persiľ),
pozorovať, poznať.
Percentage
145
Phosphorus
PERCENTAGE
[persentydž), procen-
to.
PERFECT ipnrfekt),
■ dokoiiálv.
PERFORM {perform),
konať, previesť.
PERFUME (perfjúm),
voňavka.
PERHAPS (perheps),
snáď.
PERIL (peril), nebez-
pečie.
PERIOD (Jiriod), do-
ba, bod.
PERISH (peris),
h\núť.
PERJURY {pdrdhiri),
krivá prísaha.
PERMAXEXT
{ ponnenent), stál v.
PERMISSIOX
ipennihi), dovolenie.
PERMIT {permit), do-
voliť.
PERSECUTE
(pôrsekjút), prenasle-
dovať.
PERSIST (persist),
sotrv-ať pri niečom.
PERSOXALLY
(porsoneli), osobne.
PERSPIRATIOX
{pórspirejšn), pote-
nie, pot.
PERSPIRE
iporspajr), potiť sa.
PEST (pesf), mor.
PERSUADE
(persiiejd), nahovo-
riť, presvedčiť.
PET (pet), miláčok,
mazlať sa.
PETITIOX (petyšn),
prosba.
PHARMACY
(f ár m e si), lekárňa.
PHEASAXT (tcznt),
bažant.
PHEXOMEXOX
(nnamenoii) , zjav,
pamätihodnosť.
PHILAXTHROPHY
(fileuthroň) , ľudomil-
nosť.
PHILOSOPHY
(ňlasoň), mudrctvo.
PHLEG^IATIC
(fíegmetyk) , netečný,
chladnokrevný.
PHOSPHORUS
(fasforas), kostík,
fosfor.
Photograph
146
Pink
PHOTOGRAPH
( f ót ogre f ) . podobi-
zeň, fotografovať.
PHRASE ifreJĽ), frá-
za, vvjadrenie, sloh.
PHTHISIS iffhajsis),
siichotinv.
PHYSIC '(£^ikK liek.
PHYSICAL (ňzikn,
telesný.
PHYSICIAN (ňzišn),
lekár.
PICK ipik), vybierať,
bodať, zobať, výber,
čakan. končitá motvka.
PICKET (pikef),
tyčka, stráž.
PIČKLE (pikl), v octe
naložené zeleninv.
PICKPOCKET
(pik'pakct), zlooei.
PIC-XIC (piknik)', vv-
let.
PICTURE ipikcór),
obraz, zobraziť.
PIE ipáj), koláč nekys-
nutý.
PIECE (pis), kus.
PIER (pir), pilier, pri-
st aviste.
PIERCE (píľs), pre-
bodnúť, preraziť.
PIETY (pajety), ná-
božnosť.
PIG (pi'^), prasa.
PIGEON (pídčn),
holub.
PIGIRON (pigajrn):
surové železe.
PIKE (pajk),^^
pika, vidly, šťuka.
PILE (páfl), hromada,
kôl, hromadiť.
PILES (pajls),
zlatá žila.
PILGRIAI (pilgrim),
pútnik.
PILL (pil), pilulka,
obierať.
PILLAR (pih), stĺp.
PILLOW (pil ó), van-
kúš, záhlavok.
PILOT (pajlof),
lodevod.
PDIPLE (pinipl), vy-
I rážka
I PIN (pin), špendlík.
' PINCH (pinč), štípať.
PINE (pajn), jedla, bo-
rovec, sužovať.
PINEAPPLE
(pa j ne pi), ananas.
PINK (pink), ružový,
vrchol, karafiát.
í 'nit 147
PINT (pa jut),
pol kvartv.
PIOUS (pajes),
nábožný.
PIPE (pajp), pipka,
fajka, trúba, cieva,
píšťaľ,
PIRATE ipajľct), mor-
ský lúpežník.
PI S S i pis), moč, močiť,
sťať.
PIT (pit), jama, dol.
PITCH (pič), smola,
stupeň, hodiť.
PITCHER ipičr),
džbán, krčah.
PITCHFORK
(pičfóľk), vidí v.
PITY (pity), sústrasť,
Iritovať.
PLACE (plejs), miesto,
osada, klásť.
PLAGUE (plejg), mor,
moriť.
PLAIX (plcjii), rovina,
jasnv, jednoduchv.
PLAINTIFF
(plejufvf), žalobník.
PLAIT (plejt), ráz, rá-
siť.
PLAN (plen), plán.
PLANT (plent), sadiť,
rastlina.
Plot
PLANTATION
(plenfejš)i), osada,
veľkostatok.
PLASTER (plästr).
malta, flaster, flastro-
vať.
PLATE (plejt), tanier,
platňa.
platfor:\i
(plätfonn), podkha,
prehlásenie zásad, v}^-
stupok.
PLAY (plej), hra, hrať.
PLAYER (plcjr), hráč.
PLEA (pli), dôvodenie,
dôvod.
PLEAD (plíd), hájiť,
odpovedať, prosiť.
PLEASANT (plccut),
príjemný.
please' (/Ví^), ľiibiť
sa, ráčiť, zavďačiť.
PLEASURE (picčdr),
radosť, slasť.
PLEDGE (picdč), zá-
ruka, záväzok.
PLENTY (plenty),
hojnosť, dosť.
PLIGHT (pla j t), záru-
ka, stav.
PLOT (plat), osnova,
pozemok, spiknutie.
Plough 148
PLOUGH i TLOW
{plan), pluh. orať.
PLUM (plam), slivka.
PLUMBER (plamr),
olovník, opravač rúr.
PLUMP (plamp), hru-
bv, plnv.
PLÚXDÉR (plandr),
plieniť, drancovať.
PLUXGE iplandč),
ponoriť.
PLURAL (plúrl),
množný.
PLUS (plas), viac.
PLUSH (plaš), hrubý
aksamiet.
PNEU^IOXL\
{njiimónic), zapále-
nie prúc.
POCK (pak), osýpky,
pókv.
POCKET {paket),k?i^-
sa, vačok, kešen.
POCKETBOOK
( pakcfbiik), pudilár.
POET (póeŕ), básnik.
POIXT (pojnŕ), bod,
špic, ukazovať, mieriť.
POISOX ipój'cn), otra-
va, jed, otráviť.
POKER (pókľ), kutáč,
hra v kartv.
Poor
POLAR (poler), točno-
vv, ľadovv.
POLE (pól),
točná, žrď.
POLEľ^IIC {polemík),
hádka
POLICE { poliš), poli-
cia.
POLICE^L-\X
ipolísiucn ) , policajt.
POLICY ipalisi), po-
'stka. politika.
POLISH (poliš), poľ-
skv.
POLISH (pališ), Hštiť.
POLITE (polajf),
úslužný, zdvorilý.
POLITIC (palifyk),
múdrv, politika.
POLITICIAX
(politvšn), politikár.
POLYGAMY
(poligeiní), mnoho-
ženstvo.
POMP (pámp), nád-
hera.
POXD ipand). rybník.
POXY ipóny), koník.
POOL (púl), mláka,
hra. púl.
POOR (piír), chudob-
ný, špatný, biedny.
^'op
149
Pozi'der
POP (pap), soda, brch-
núť.
POPE (pop), pápež.
POPLAR (paplr), to-
pol.
POPULAR (pa p j 111 ľ),
obľúbený, obecný.
POPULATION
( papjiilejšn), obyva-
teľstvo.
PORCELAIN
( pour sien ) , porculán.
PORCH (póre), veren-
da, pitvor.
PORK (pórk), bravčo-
vina, svinacina.
PORT (pórŕ), prístav.
brána.
PORTABLE (pórŕebl),
nositelný.
PORTION (póršn),
časť.
POSITION (pocisn), I
postavenie. I
POSITIVE (paziiyv), \
určitý, istý.
POSSESS (pozes),
vlastniť, mať.
POSSESSION
(pocešn), vlastnenie
POSSIBLE (pasibn.
možný.
POST (pôst), pošta,
postaviť, žrd, stráž.
POSTAGE (póstedz),
poštový poplatok.
POSTAL ipóstl), poš-
tovv.
POSŤ.AL\STER
(póstniästr) , poštár.
POSTOFFICE
(pósŕaňs), pošta.
POSTPONE
(pôst poll), odkladať.
POT (paf), hrnec.
POTATO (potejfo),
zemiak, bandurka.
POTENT (potent),
mocnv.
POTENTATE
( patente jť) . vladár.
potter' (/^af r), hrn-
čiar.
POUCH (pane),
vrecko, vole, shltnuť,
kapsa.
POULTRY (póltri^.
drúbež.
POLAND ( pound) . fánt,
biť.
POL^R (pór), liať.
POA^ERTY (pazrty),
chudoba.
POWDER (paudr),
prach, prášok.
Power
150
Presence
POWER {paiir), sila,
moc.
POX (paks), osvpka.
PRACTICAL
(prektykl), zkúscný,
užitočný.
PRACTICE (prektys),
cvik, prevádzanie.
PRACTISE (prektys),
cvičiť, prevádzať.
PRAIRIE iprejri), pu-
statina.
PRAISE (prejz), chvá-
liť, chvála.
PRAY (pre j), modliť,
prosiť.
PRAYER (prér), mo-
dlitba.
PRAYERBOOK
(pr erb Ilk), modliaca
kniha.
PREACH r/^n?). kázať.
PRECUATIOX
(prikhášii), opatrnosť.
PRECEDE (prisid),
predchádzať.
PRECIXCT (prisinkf),
okres.
PREDECESSOR
{ prcdvscsr), pred-
chodca.
PREDICT (predykt),
predpovedať.
PREEACE iprefes),
predmluva.
PREFECT (prifekf),
správca.
PREFER (pri f or), dá-
vať prednosť, radšie
mať.
PREGXAXT
(pregnent), tehotná,
v požehnanom stave.
PREJUDICE
(predziidys), predsu-
dok, ubližovať.
PRE:^IATURE
(prímecór), prenáhle-
nv.
PREMISES
(premisiz), predpo-
kladanie. pozemok.
PREMIU^I (primiam),
odmena.
PREPARE (pripér),
pripraviť.
PREPARATIOX
(prepcrejšn), prípra-
va.
PREPAY (pripéj),
I predplatiť.
i PRESCRIBE
I (priskrajb). predpí-
j sať.
I PRESEXCE (prezns),
I prítomnosť.
Present
151
Probable
PRESEXT iprhent),
darovať.
PRESENT (pre^nf),
prítomný, dar.
PRESERVE
[prizorz-), zachovať,
zavárané ovocie.
PRESIDE {prizajd),
predsedať.
PRESIDEXT
{precidiiŕ) , prezident,
predseda.
PRESS ipres), tlačiť.
tisk, noviny, tlačiaci
stroj.
PRESSURE iprešr),
tlak.
PRETEXCE i PRE-
TEXSE ipritens),
zámienka.
PRETEXD {priiend),
predstierať.
PRETTY ipreŕy i pri-
t\ ) , pekný.
PREVAIL ipriz-ejl),
prevládať, panovať.
PRE\'EXT iprirent),
predísť, zamedziť.
PREMOUS {privies),
predošlý.
PREY {pre j), korisť,
lúpiť.
PRICE (prajs), cena.
PRIDE {prajd), pýcha,
hrdosť.
PRIEST {prist), kňaz.
PRIMARY {prajmeri),
prvv.
PRLAÍE iprajm), pô-
vodnv, kvet, jaro.
PRLAIÍTIVE
{priniityi-) , prvotný,
starv.
PRIXCIPAL
{prinsipl), hlavný,
prednv.
PRIXCÍPLE
(prinsipl), zásada.
PRIXT {print), tlačiť.
PRIXTER (printr),
tlačiar.
PRIOR {prajr), skorší.
PRISOX {prizn), žalár,
väzniť.
PRISOXER {priznr),
väzeň.
PRIVATE (prajz-ct),
súkromný, ta iný.
PRIVILEGE
{priz-iledč), prednosť,
výhoda.
PRIZE {praje), korisť,
cena.
PROBABLE
(prabcbl), možný.
Probably
PROBABLY
{prabebli), možno,
snáď.
PROBLEM {prablcm),^
úkol k rozlúšteniu.
PROCEDURE
{pľosídjur), jednanie.
PROCEED iprosíd),
pokračovať, jednať.
PROCEEDIXG
{prosídyng), postup,
jednanie.
PROCESS (prases),
súd, postup.
PROCLAIM
(proklcjni), vyhlásiť.
PRODUCE (prodús),
plod, v^Toba, vyrábať.
spôsobiť.
PRODUCT (prodakt),
plod. výroba.
PROFESSION
iprofchí ) , remeslo,
vyznanie.
PROFIT {praňt), zisk.
osoh, zarobiť.
PROFUSE (profjús),
hojný.
T=^ROGRESS (pragres).
pokrok pokračovať.
PROHIBIT
(prohybit), zakázať.
152
Propose
PROHIBITION
{proh\bišn), zákaz.
PROJECT {prodčekt),
navrhnúť, vymysleť,
rozvrh, plán.
PROLONG iprolang),
predĺžiť.
PROMINENT
{prainincnt), vynika-
júci.
PROMISE ipramis),
sľub, sľúbiť.
PROMOTE ipromót),
povýšiť.
PROMPT iprampt),
hotovv, včasnv.
PRONOUNCE
{proiiaiins), vvsloviť.
PRONUNCIATION
{pronansiejšn ) , vý-
slovnosť.
PROOF iprúf), dôkaz,
próba, oprava.
PROPEL {propel),
hnať.
PROPER iprapr),
slušný, náležitý.
PROPERTY
(p?'aprf\'), majetok.
PROPORTION
ipropórhi), pomer.
PROPOSE (propos),
navrhnúť.
Proposition
153
Purgatory
PROPOSITION
{propozisn ) , nabidka.
PROPRIETOR
(proprajctr), majiteľ.
PROSPECT
(praspekf), výhľad.
PROSPER ipraspr),
prospievať.
PROSPERITY
(prasperify), zdar,
blahobvt.
PROSTITUTE
(prastytjiit), nemrav-
ný, nečestný.
PROSTRATE
( prastrcjt ) , porazený,
vysilený, pokoriť.
PROTEST (protest),
protest, hlas pozdvih-
núť.
PROUD (praud), hrdý.
pyšný.
PRO\'E iprúv), doká-
zať.
PROMDE (provajd),
obstarať, zabazpečit.
PROVINCE iprazins).
provincia, kraj.
PROVISION
(proz'ičn ) , potraviny,
opatrenie, zásoba.
PROVOKE {profók),
vvzývať, dráždiť.
PRÚĎENT {prúdnt),
opatrný.
PSALM {sám), žalma.
PUBLIC ipablik), ve-
rejný, obecenstvo, ve-
rejnosť.
PUBLISH ipahlis),
úvere i niť. vvdať.
PUDDING \pudyng),
nákvp. koch.
PUFF ipaf), fúknuť,
odporúčanie.
PUGILISM
( pjúdčilisni ) , pästný
zápas.
PULL (pill), ťahať.
PULLEY (puly), škri-
pec.
PULPIT (pulpit), ka-
zatelňa.
PUNISH (pauyš), tre-
stať.
PUP (pap), stena.
PUPIL (p j u pil), žiak,
zretelnica (oka).
PURCHASE (p'órces),
kúpiť, kúpa.
PURE (pjúr), čistý.
PURGATORY
(pórgetori), očistec.
Purify
PURIFY ipjiiľifáj),
čistiť.
PURPLE {po r pi), pur-
pur, rumenec.
PURPOSE (porpos),
iimvser, účel.
PURPOSELY
( pór pošli) , schválne.
PURS (pors), mešec,
cena.
PURSUE (persú),
prenasledovať.
PURSUIT (persút),
stíhanie, povolanie.
PUSH {pus), tisknúť.
PUSSY {paši),
mačička,
PUT {put), položiť, ria-
diť.
PUTRID {pjufrid),
zhnilý.
PUTTING {pufyng),
kladenie.
PUZZLE (pa::!),
pomiasť. hádanka.
PYG.AIY (pigmi),
trpaslík.
PYRITES {pirajtýz),
kresáci kameň.
PYX {piks), schránka
na hostie.
154
Ouart
Q
QUACK {kvek), kvá-
kať, planý lekár.
QUADRAT {kcädret),
štvorhran.
QUADRUPLE
{kz'adrúpl), štvorná-
sobný.
QUAIL {kre j}), prepe-
lica.
QUAIXT {kvejnt),
divnv.
QUAKE (krcjk), tra-
senie, triasť sa.
QUALIFICATION
( kraliňkcjsu ) , spôso-
bilosť.
QUALITY {kvality),
jakosť, vlastnosť.
QUANTITY
(kvantity), mnohosť,
množstvo.
QUARANTINE
{kvarcntýn), držanie
lode pod lekárskym
dozorom.
QUARREL (^kvarl),
zvada, vadiť sa.
QUARRY {kvári), ka-
meňolom.
QUART {kvárt), štvrt-
ka, štvrť galona.
Quarter i
QUARTER {kvartr).
štvrť, kvarta, bvt.
QUARTERLY
( kvártcrli) , štvrťroč-
ný.
QUASH (kz^as), roz-
mliaždiť, tekvica, kva-
cka
QUEEN {kz'ín), krá-
ľovná.
QUEER (kz^ír), zvlášt-
nv, divný.
QUELL (kz'el), potla-
čiť.
QUEXCH (krcnč),
udusiť, uhasiť.
QUERY (kvíri), otáz-
ka, pýtať sa.
QUEST (kz'cst), hľa-
danie.
QUESTION (kz'esčn),
otázka, pýtať sa.
QUICIv (kz'ik),
bystrý, rýchly.
quicklime'
( kzňkíajm ) , nehasené
vápno.
QUICKSILVER
(kz'iksilzr) , živé strie-
bro.
QUIET (kz'ajef), ticho,
pokojný, utíšiť.
25 ^^S^
: QUILT (krilf), paplan,
pokrvvka.
QUIRÉ (kzvjr), hárok,
kniha papieru.
QUIT (kz'if), zanechať,
prepustiť, kvitovať.
QUITE (kzvjf), úplne,
značne, naskrze.
; QUOTATION
( kz'otcjsn ) , uvedenie,
citát.
RABBI (rcháj). rabín.
RABBIT {rebit), králik
(zajac).
RACCOON (rekún),
umývací medveď.
RACE {rcjs), plemeno,
rod, závodenie.
RACK (rek), škripec,
trápiť.
RADICAL (rcdykl),
základný, pôvodný.
RADISH (redys),' ret-
kev.
RAFFLE (refl), výhra.
RAFT (räft), plť.
RAG (re g), hadra.
RAGE (rejdč), zúriť,
vzteklosť, hnev.
Razeed
1=^6
Reaction
RAGGED (reget), otr-
haný.
RAIL (rcjl), plot, ko-
ľajnica, ohradiť.
RAILING (rejling),
ohrada, tupenie.
RAILROAD. RAIL-
\\' A Y ( ľcjlród, rejl-
■I'cj), železnica.
R ATX ircjn), dážd,
pršať.
RAISE {rejz), pesto-
vať, dvihať.
RAISIX {rcjzn), suše-
né hrozno.
RAKE {rejk), hrable,
hrabať.
RALLY (reli), sobrať,
sporiadať.
RAľ\I (rem), baran,
uraziť.
RAMPART (rempárŕ).
múr. hradba.
RAXGE irejndž). sýto.
dostrel, mreža. pec.
RAXK (mzy^), rad, stu-
peň, hodnosť, postaviť.
RAP (rep), klopať, klo-
panie.
RAPID (repid), rýchly,
prudkv.
RARE (rér). riedky,
vzáctnv.
I RASCAL {reskl), hun-
cút, darebák.
RASE ire je), zboriť,
vyškriabať.
; RASH (res), náhly, ne-
rozvažitý.
RASP (resp), struha-
dlo.
RASPBERRY
irezheri), malina.
; RAT i ret), potkan.
j RATE (rejt), cena, po-
! mer, ceniť.
RATHER (redJir),
radšie.
RATIFY (reŕyfáj),
schváliť.
RATIOX (rejšn),
i údel.
' RATTLE (reŕl), rapo-
ta, rapotať.
RATTLESXAKE
I ľcflsncjk) . chrastič.
RAA'IXG (rejzing),
' zúriaci.
RAW (rá). surový.
RAY (rcj), papršlek.
lúč.
RAZOR (rejzr). britva.
REACH (ríc). dosiah-
nuť, dosah.
REACTIOX (riekšn),
I zpiatočníctvo.
Read
.->/
Recommend
READ {rid), čítať.
READ {red), čítaný.
READING {ridyng),
čítanie.
READINESS
{red\nes), hotovosť.
READY {redy),
hotový.
REAL (ril), opravdivý,
skiitočnv.
REAL ESTATE
{ril esŕejŕ), nepohnii-
telnv majetok.
REALIZE (rielájz),
uskutočniť.
REALLY {riely), sku-
točne.
REAM (rim), rim (20
knih papieru).
REAP (rip), žať, koris-
tiť.
REAR {rir), pozadie,
zadný, odchovať.
REASON {rícn), príči-
na, rozum, presvedčo-
vať.
REASONABLE
(riznebl), rozumný,
spravodHvv.
REBEL (rebel), burič,
povstať.
RECALL (rikhál),
odvolať.
RECEIPT (resit), po-
istka, kvitovať, prija-
tie.
RECEIVE {resiľ), pri-
jať.
RECENT (rísenf), ne-
dávnv.
RECEPTION
(rise phi), prijatie.
RECESS (rises), ustú-
penie, prestávka.
RECIPROCATE
(risiprokejf), odpla-
tiť.
RECITE (risajt), od-
riekať, opakovať.
RECKLESS {rekles),
nedbalý.
RECKON (rckn), počí-
tať, rachovať.
RECOGNIZE
(rekJwgiiajc) , poznať.
RECOLLECT
( rikholekt) , znovu
vvbrať.
RECOLLECT
(rekholekf), upamäto-
vať sa.
RECOMMEND
(rekhomend), odpo-
rúčať.
Reconcile
i:;8
Re
^10)1
RECONCILE
(ľekJwnsajl), znovu
smieriť.
RECORD (nkhórd),
poznamenať.
RECORD (rekrd), ná-
pis, rekord.
RECOVER (nkJiazT),
nazad dostať, zotaviť
sa.
RECO\'ERY
(j'ikJiaz'cn), uzdrave-
nie, zpäť získanie.
RECRUIT (rikrúf),
reciTvit, obnoviť.
RECTOR (rekfr),
farár.
RECTUM (rekfam),
koniec zadného čreva,
riť.
RECUPERATE
( rikjiiperejt ) . sotaviť
sa.
RED (red), červený.
REDEEM (ridým),
vykúpiť.
REDUCE (ridiís), zní-
žiť, zmenšiť.
REDUCTION
(redakšu), zníženie.
REED (ríd), píšťalka,
trstina.
REFER (rifer), odvo-
lávať sa, potahovať sa.
REFERENCE
(refereus), odvolanie
sa, odporúčanie, pota-
hovať sa.
REFINE (nfajn),
zjemniť.
REFIT (nňt). opraviť.
REFLECT (rinekt),
odrážať, tvkal sa.
REFORM '(n form),
opraviť, oprava, znovu
tvoriť.
REFORľMATION
( ríformejsn ) , pretvo-
renie.
REFRESH (rifreš),
občerstviť.
REFUGE (refjudS),
útočište.
Rí:FUND (rifand),
navrátiť.
REFUSE (re f j ú::), od-
opreť, odhodený, smeť.
REGARD (ricrárd),
pozdrav, pozdraviť, o-
hľad brať, pohliadať.
REGUMENT
(redčimeuf), pluk.
REGION (rídčn), oko-
lie, kraj.
Register
159
Ret>air
REGISTER {redčistr), .
soznam, zapisovať. ^
REGRET {rigref), ba- ;
novať, ľutovať. '
REGULAR {regjiilr),
pravidelný.
REIGN (rejn), pano-
vať.
RE IX (rcjn), uzda.
REJECT [ndčekt), od-
mietnuť. I
REJOICE iridzojs), i
veseliť sa. !
REJOIX (ridčójn), ,
znovu pripojiť. i
RELATIOX (rilejšn), \
pomer, príbuznosť, !
zpráva. i
RELATR'E (reletyz-),
príbuzný.
RELEASE (rilís), pre-
pustiť, odpustiť, zrek-
nutie sa.
RELIC (rcHk), pamiat-
ka.
RELIEF (rilíf), pomoc,
uľahčenie. 1
RELIEVE (rilíz'), |
uľahčiť, podporiť. :
RELIGIOX (relidčn),
viera.
RELY (riláj), spoliehať
s^., i
REľ^IAIX {rimejn), zo-
stať.
REMARK (rimárk),
poznámka, pozname-
nať.
REMEDY (remedy),
liek.
REMEMBER
{rimemhcr), pamätať.
REMIND (rimajud),
upamätovať.
REMIT {remit),
odoslať.
REľ^IXAXT
{remnciit), zbvtok,
REMO\'E {rimúr),
odstrániť, odsťahovať
sa.
REXDEZVOUS
(rendez-ií), miesto sí-
denia sa.
REXEGADE
{renege jd), odrodilec.
REX'EW (rinií), obno-
viť.
REXOUXCE
{rinaiins), odopreť,
zrieknuť sa.
REXT {rent), byt, na-
jem, prenajať.
REPAIR (npér), opra-
viť.
Repay
i6o
Resume
REPAY {ripej), splatiť.
REPEAT {ripit), opa-
kovať.
REPEL {rip el), odra-
ziť.
REPLY (ripláj), odpo-
vedať, odpoveď.
REPORT {riport),
zpráva, oznámiť.
REPRESENT
{reprizcnt), zastupo-
vať, predstaviť.
REPTILE {reptyľ),
plaz.
REPUBLIC {ľipablik),
republika.
REPUTATION
{ripiitcjšn), povesť,
meno.
REQUEST {rikz'cst),
žiadosť, požiadať.
REQUIRE {rikz'ájr),
požadovať.
RESCUE {reskj'ií), za-
chrániť.
RESEMBLE
{rizemhl), podobať sa.
RESERVE {rezdrv),
záloha, zadržať, vy-
mieniť.
RESERVOIR
{rezervoár), nádržka,
stav.
RESIDENXE
{rezidens), obydlie.
RESIGN {rizajn), od-
stúpiť.
RESIGNATION
( rezignejšii ) , poďako-
vanie sa.
RESOLUTION
{rezoiúšn), uznesenie.
RESOLVE {rizalv),
rozpustiť, uzavrel
RESOLX'ED
( rizólz d ) , uzavreno.
RESORT {rizórt), út—
lok.
RESPECT {rispekt),
j ctiť, úcta.
I RESPIRE {rispajr),
I dvchať.
RESPOND {rispand),
odpovedať.
REST {rest), pokoj,
zbytok, odpočívať, zo-
stať.
RESTAUR.\NT
{restorent), jedálny
dom.
RESTORE {ristór),
navrátiť.
RESULT {rizalt), vý-
sledok.
RESUME {riziun),
znovu započať.
Resumption
i6i
Rim
RESUMPTION
{ľicanipšiľ), znovu za-
počatie, návrat.
RESURRECTION
^rezureksn), skriese-
nie.
RETAIL {ritcjl), pre-
dávať podrobne.
RETAIN {rifejn), po-
držať.
RETAKE {ritejk),
dobvť.
RETARD {ňtárd),
zadržať.
RETIRE {ritajr),
utiahnuť sa.
RETREAT {ntrít),
ust úpenie, samota, u-
strpovať.
RETURN irifórn),
vrátiť sa, návrat, vý-
nos.
RE\'EAL {rivíl), od-
haliť.
REX'ENGE {rivcndž),
pomsta.
REVEREND
( reverend ) , ctihodný.
RE\'ERSE irivórz),
zvrátiť, protivný, ne-
zdar.
REMEW iriľjú), pre-
hľad, prehliadal
REX'ISE {riiajc), pre-
zreť.
RE\'I\*E {riz-ajz'), oži-
viť, obnoviť.
RE\'OLT {rizólt),
vzbúriť sa.
REX'OLUTION
{rez'oiúšn), povstanie.
RE\'OLVE (n: a/:'),
točiť sa.
REWARD [rizárd),
odmena.
REUMATISM
( nhnefxcm ) , hosiec.
RIB (rib), rebro.
RIBBON {ribu), stuž-
ka, pantla.
RICE {rajs), ryža.
RICH (ne), bohatý.
RID ( ;'/(/), zbaviť.
RIDE {rajd), jazda,
viesť sa.
RIDGE {ridč), hrebeň,
pásmo hôr. brázda.
RIDING (rajdyng),
jazdenie.
RIFF (rif). piesčina.
RIFLE irajň), puška
(^^uľovnica).
RIGHT irajŕ), pravý,
právo, narovnat, hned.
RIGID (ridčid), tuhi.
Rl^i {r i m), okraj.
Rind
162
Rot
RIXD {rapid), kôra.
RIXG {}'i)ig), prsteň,
zvonenie, zvoniť, kruh.
RIOT (rajof), zbúra.
RIP (rip), párať.
RIPE {raj p), zralý.
RISE {raje), povstať,
v}chádzať.
RISK (risk), nebezpe-
čie, znebezpečovať.
RITE {raj t), obrad.
RIVAL (rajz'l), sok,
závodiť.
RR'ER (r/zr), rieka.
ROAD (rod), cesta,
dráha.
ROAR (rór), revať, ra-
chot, hučanie.
ROAST {róst), piect,
pečienka.
ROB (rab), okradnúť,
lúpežiť.
ROBBER (rabr), zboj-
ník.
ROBE (rób), rúcho.
ROBUST (robasf),
silný, otúžený.
ROCK (rak), skala.
ROCKER (rakr), kolí-
sak.
ROCKET (rakct), ra-
chetla.
ROCKY (raky), skal-
natý.
ROD (rad), prút.
ROIL (roji), zakaliť.
ROLE (ról), úloha.
ROLL (ró/), válať, oba-
liť, bálik, soznam, roh-
lík.
ROLLER (rólr), valec.
ROMAX (rómeu),
rímsky.
RO.AÍAXTIC
(roinentyk), dobro-
družný, divý.
ROOF (rúf), strecha.
ROOM (nžm),
izba, chvža, miesto.
ROOMY '(n/;;ľz), prie-
strannv.
ROOSTER (rústr),
kohút.
ROOT (rút), koreň.
ROPE (r ó p), povraz.
ROSARY (rózcri),
ruženec.
ROSE (róa), ruža.
ROSEMARY
(rócnicri) , rozmajrin.
ROSETTE (ro^éľf),
mašlička.
ROSY (rózi), ružový.
ROT (rat), hniť, prá-
cheň.
'Kotarx
163
Rxc
ROTARY {rótcľi), to-
RUFFLE (,raň), pobú-
čiaci.
riť, nepokoj.
ROTATE (rótejt), otá-
RUG (rag), koberec,
čať.
huňa.
ROTTEN {ratu),
RUIX (rujn), záhuba,
zhnilv.
zkazir.
ROUGH {raf), drsný,
RULE (rúl), panstvo,
surový.
pravidlo, rozhodnúť.
ROUXb (raiiud),
RUM (ram), rum.
okrúhly, guľatý, kolo.
RU:\IOR (rúiiir), chýr.
rad. beh.
reč.
ROUSE (ra;/^),
RUN (ran), behať, u-
povstať, vzbudiť.
chodiť.
,ROUT {rauf), porážka,
RUNAWAY (raucz-ej),
hluk.
uprchlík, splašenv.
ROUTE (rúr i rauf),
RUNNER (ranr), be-
cesta.
húň, posol.
ROW (ró), rad, ulica,
RUNNING
veslovať.
(ra)ivu(^), behanie.
ROW (rail), bitka, krik.
RUPTURE (rape or),
ROWDY (raudy),
pretrhnutie, pruh.
bitkár.
RURAL (rúre!), von-
RUB (rab), treť, drh-
kovský.
núť.
RUSH (raš), hnať sa,
RUBBER r raZ?;-), guma.
ponáhlať, šum.
RUBY (rubi), rubín,
RUSSET (rascf). vi.š-
červenv.
nový.
RUDDER (radr), kor-
RUSSIA (Rašic),
midlo.
Rusko.
RUDE (rúd), grobian-
RUST (rast), hrdza,
skv.
hrdzaveť.
RUFEIAN (raf jen).
RUT (rat), stopa.
bitkár, surovec.
RYE (ráj), raz, žito.
Sabbath
164
Samfarv
SABBATH {sebeth),
šábes, nedeľa.
SABRE {sejbr), šabla.
SAC {sek), vreco, va-
čok.
SACK {sek), mech,
vreco, kabát.
SACRAľMEXT
{sckre)uent), sviatosť.
SACRED {sejkred),
posvátnv.
SACRIFICE
( sckrifajz ) , obeto v :^í',
ztrata.
SACRISTY {sekrisfy),
kňazská oblekárňa.
SAD (sed), smutný.
SADDLE {sedí), sedlo.
SAFE (sejf), bezpečný,
pokladnica.
SAFETY (sejf f y),
bezpečnosť.
SAFFROX {sefron),
šafran.
SAIL (sejl), plachta,
loď, plaviť sa.
SAILOR (sepor), pla-
''.-ec. námorník.
.SAINT {sejut). svätý.
SAKE {šejk),
pohnútka.
SALAD (seled), šalát.
SALARY {seleri),
pláca.
SÁLE {sejl), predaj.
SALIVA {selajz'ä),
slina.
SALLOW {seló),
bladv.
SALMON {semn),
losos (rvba).
SALOON (^í'/2/;0,
krčma.
SALT (sólt), soľ, soliť.
SALTED {sól fed), so-
lenv.
SALUTE {sehít),
pozdrav, úctu vzdať.
SALVATION
(sah'ejsii), spása.
SALA'E {sáz-), masť.
SAľ^IE {sejm), samý,
ten, ten istv.
SA^IPLE {sempl),
vzorka.
SAND {send), piesok.
SANDWICH
{sendvič), zákuska.
SANE {sejn), zdravý
na rozume.
SANITARY
{sänyteri), zdravotný.
Sarcastic
l6:
Scarlet
SARCASTIC
{sárkhestyk ) , vysmie •
vacnv.
SARDÍXE (sárdýn),
sardinka (ryba).
SATAN iscftn), satan..
SATCHEL (seel),
paktaška. vak.
SATIX {setu), atlas.
SATISFACTION
( setysfekhi ) , zadosť-
učinenie.
SATISFACTORY
( setysfektori ) , uspo-
kojivý.
SATISFY (setysfáj),
uspokojiť.
SATURATE
(scfiirejt), nasiaknuť.
SATURDAY
(sefrdej), sobota.
Sauce (sas), omá:ka. |
SAUCER (sásr), tanier
pod šálku. i
SAUCY (säsi), drzí,
nehanebnv.
SAUSAGE (sasidš),
klbása, vuršla.
SA\^AGE (sez'edz), di-
voch, divý.
SA\"E (sejr), zachrá-
niť, sporiť, kreni, spa-
siť.
SAVING {sejzing),
spasitelný, spása, ú-
spor, okrem.
SAW (sá), pila, piliť,
príslovie.
S AXON {seksn),
sask}'.
SAY (sej), povedať.
SCAB (skeb), svrab,
kompanickv pätolizač.
SCAFFOLD
(skefold), popravište,
lešenie.
SCALD {skáld), opariť.
SCALE {skejl), váha,
stupňovka.
SCALP (skelp), koža
na hlave.
SCANDAL iskendl),
škandál, pohoršenie.
SCANT (skent), skúpy,
chatrný.
scape' iskejp), špat-
ný, chatrný.
SCAR (škár), miesto
ranv, šev.
SCARCE (skérs),
zriedkavý.
SCARE (skér), postra-
šiť, strach.
SCARF (skárf), šerpa.
SCARLET (skárJef),
šarlach.
.scatter
SCATTER (sketr),
rozohnať, rozprášiť.
SCEXE (^/;0. výjav.
SCENERY (sineri),
kraj, pohľad.
SCEXT (sent), zápach.
SCEPTIC {skeptyk),
pochybovač.
SCHEDULE
{skcdjul), soznam, ta-
bula.
SCHE:\IE (ským),
plán, zámer.
SCHISM iskm). roz-
kol.
SCHOLAR {skalr),
žiak.
SCHOOL (skúl). škola.
SCHOONER {skúnr),
koráb.
SCIEX^CE {sa j ens),
veda.
SCIENTIFIC
(sajcuŕxňk), vedecký.
SCISSORS (skrs),
nožnice.
SCOFF (skaf), posmie-
vať sa.
SCOLD (skôld), vadiť
sa.
SCORE (skóľ), účet,
vvhra, rováš.
t66 ScuU
SCOTCH (skáč),
škótsky.
SCOUNDREL
(skaitudľcl), darebák.
SCOUT (skaut), vy-
zvedač, špión.
scra:\íble
(skrcinhl), škriabať
lebo tlačiť sa niekam.
SCRAP (skrep), dro-
bok.
SCRAPE (skrč j p),
škriabať.
SCRAPER (skrcjpr),
škrabáč.
SCRATCÍÍ (JÄ'W), po-
škriabať.
SCREAM (skrini),
vreštenie, kričať.
SCREEN (skríu), tie-
niť, kryť.
SCREW (škrú), šrob,
šrobovať.
SCROFULA
(skrafjulä), krtice.
SCRUB (skrab), drh-
núť, tupá metla.
SCRUPULOUS
(skrúpjulcs), statoč-
r\ý.
SCÚLL (skál), lebka.
Sculpture ^167
SCULPTURE
(skalpčor), rezbár-
stvo, sochárstvo.
SCUTTLE (skaŕl),
oblok na streche, ple-
chov v kôš.
SCYTHE (sajdh),
kosa.
SEA (si), more.
SEAL (si!), pečať, pe-
čatiť, tuleň.
SEA]\Í (siiu), šev.
SEAMSTRESS
(síjiifrcs) švadlena.
SEARCH (sôrč), hľa-
dať, stopovať.
SEASON (shn), doba.
SEAT (sír), sedadlo,
usadiť.
SECOXD (seknd),
druh}'-, vetrina (se-
kunda).
SECOXD-HAXD
(sckndhcnd), npotre-
bovaný, z druhej
ruky.
SECRET (síkreť), taj-
nosť, tajný.
SECRETARY
(sckreteri), tajomník.
SECTION (sckšn),
časť, oddiel
Senator
bezpeč-
usadlina,
navští-
SECURE (sikjiir), za-
dovážiť, získať, bez-
pečný.
SECURITY
{sekjiirity) ,
nosť, záruka.
SEDIMENT
(sedyjjient),
SEE (si), videť
viť, pečovať.
SEED (sid), semeno.
SEEK (sík), hľadať.
SEEľM (síiu), zdať sa.
SEEMING (simifíg),
zdanlivý, videnie.
SEETHE (sid h), vreť
variť.
SEIZE (sic), lapiť,
zmocniť sa.
SELDOM (seidm),
zriedka.
SELECT (selekt), vy-
brať, vyvolený.
SELF (self), sám.
SELFISH (scim,
sobecký.
SELL (sel), predať.
SEMINARY
(semiiicri), seminár.
SENATE (sonet), vyš-
ná snemovňa.
SENATOR (senetr),
senátor.
Send
1 68
Seventeen
SEND (send), poslať.
SENDER (sendr),
zasielateľ.
SEXSATIOX
(sensejšn), dojem.
rozčiilenie. pocit.
SEXSE (sens), rozum.
SENSIBLE (sensibl).
rozumný.
SEXSITÍVE
(sensifxz'), citlivý.
SEXTEXCE
(senŕens). výrok, roz-
sudok, veta.
SEXTOIEXT
(sentymcnť), mienka,
pocit.
SEXTIXEL. SEXTRY
(sentynel, sentri),
stráž.
SEPARATE
(seperejt), oddeliť,
rozsobášiť.
SEPARATE (seperet),
oddelenv.
SEPAR.\TIOX
(seperejšn), oddele-
nie, odlúčenie.
SEPTEMBER
(septenihr), semptem-
ber.
SERE (sír), zvädlý.
SEREXE (sirín), jas-
ný, pokojný.
SERF (sórf), otrok.
SERGE (sórdž), tenká
vlnená látka.
SERGEAXT
(sárdznt i sórdčnt),
strážmajster.
SERIOUS (síries),
vážnv.
SERMOX (sornion),
SERPEXT (sórpent),
had.
SERLAI (síram), ried-
ka časť krve.
SERA'AXT (sôrvent),
sluha, slúžka.
SER\'E isóí-z'), slúžiť.
SERVICE (sorz'is),
služba.
SET (set), posadiť, sá-
dzať, určiť, súbor, na-
staviť.
SETTLE (setl), vyrov-
nať, usadiť, ustáliť.
SETTLEMEXT
(sethnent), vyrovna-
nie, osada.
SE\'EX" (sez'n^, sedem.
SEA'EXTEEX
(seziiiýn), sedemnásť.
Seventieth
log
Shears
SEX'EXTIETH
{sevntycth), sedem-
desiaty.
SE\'ENTY {sevnty),
sedemdesiat.
SE\"ERAL {severl),
niekoľko, rozliční.
SE\'ERE {shir), prís-
ny, prudký.
SEW {so), šiť.
SEWER (súer), stok,
kanál.
SEX (seks), rod, po-
hlavie.
SEXTOX (sekstn),
kostolník.
SEXUAL {sekšuel) ,
pohlavný.
SHABBY išehi), otr-
haný, podlý.
SHADE {sej d), tieň,
zacloniť. záclona.
SHADOW {šejdy), to-
nistý, temný.
SHAFT {šäf't), šachta,,
stĺp, valec.
SHAKE {šejk), triasť,
trhnutie.
SHALL (šel), museť,
mať.
SHALLOW išeló),
slabý, nehlboký, plit-
ký.
SHAAI {sem), faloš,
podvod, klam.
SHAME išejm), han-
ba, hanbiť sa.
SHAMPOO {šempú),
umvť hlavu, treť údy.
SHAMROCK
{šemrak), biela ďate-
lina.
SHAXTY išenty),
búda.
SHAPE {sej p), podo-
ba, utvárať.
SHARE {sér), dieľ, ú-
častina, deliť.
SHARK {šárk), žralok,
klamár.
SHARP (šarp), ostrý.
SHARPEX {šárpn),
ostriť.
SHATTER {šetr), roz-
biť.
SHA\^E (šejv), holiť,
orezať.
SHA\'1XG {:sej7ňng),
holenie, trieska.
SHAWL {šál), šál.
SHE (ši), ona, samica.
SHEAF {šíf), snop.
SHEAR {sir), strihať.
SHEAR.^ {šírz), nož-
nice.
Shed 170
SHED (šcd), cediť, pre-
lievať, búda.
SHEEP (šíp), ovca.
SHEER {sír), či-^tý.
SHEET (sít), hárok,
prosteradlo, plocha,
platňa.
SHELL (šel), náboj,
škrupina, lúpiť.
SHELTER (šeltr),
úkrvt, útulok, chrániť.
SHEPHERD (šeprd),
pastier.
SHERD (šcrd), črep.
SHERIF (šerif), šerif,
prevádzateľ zákona.
SHERRY (šeri), špa-
nielske vino.
SHIELD (šíid),
štít, brániť.
SHIFT (šiff), meniť.
zmena, lesť.
SHILLING {šiling),
12 a pol centa.
SHIXE (šajn), svietiť,
blvšťať, lesk.
SHIXGLE (šin-l), šin-
del.
SHIXY (šajny), lesklý.
SHIP (šit)AÔd.
SHIPMENT
(šipnient), zaslanie.
Shovel
j SHIPPER (šipr), za-
I sielatcľ.
I SHIRT (sort), košela-
j SHI\'ER (šivr), mráz
I v tele, triasť sa.
I SHOCK (šak), náraz,
; otras, hrúzou naplniť.
; SHOE (šú), topánka,
j boganča. podkova.
I SHOEMAKER
! (šitniejkr), obuvník.
SHOOT {šút), streliť,
I hodiť.
i SHOP (šap), dielna.
SHOPPING (šaping),
prezeranie tovaru.
SHORE (šór), pobre-
žie.
SHORT (šórt), krátky.
SHORTHAND
(šórihend), tesnopis,
krátkopis.
SHOT (šat), výstrel,
brok.
SHOULDER (šóldr)^
pleco, lopatka.
SHOUT {šauť), výskot,
kričať.
SHOVE (šav), potisk-
núť, strkanie.
SHO\'EL (šavl), lopa-
ta, lopatou hádzať.
Shor^i'
171
SHOW (ŠÓ), ukázať,
vvklad, komédia.
SHOWER (šauer),
lejak, pršať.
SHREWD (šnid),
múdry, prefíkaný.
SHRIEK (srík), kričať,
výskať.
SHRILL (sľil), preni-
kavý.
SHRINK (šrink),
sbehnúť sa, stiahnuť.
SHUDDER (sad r),
hrúza, triasť sa.
SHUFFLE (šaň),
miešať.
SHUT (šaf), zavreť,
v v tvoriť.
SHUTTER (šaf r),
okanica.
SHY (saj), splašený.
SICK (sik), chorý,
mrzúty.
SICKLE (sikl), kosák.
SIDE (sajd), strana,
strániť.
SIEGE (sídz), oblieha-
nie.
SIEVE- (^zV). sýto.
SIGH (saj), vzdychať.
SIGHT (sajt), pohľad,
zrak.
Singe
SIGN (šajn), nápis,
znamenie, podpísať.
SIGNAL (signcl), zna-
menie.
SIGNATURE
(si^ncčór), podpis.
SIGNIFY (signyfaj),
oznámiť, znamenať.
SILENCE (sajlens),
ticho, utíšiť.
SILK (silk), hodbáb.
SILL (sil), prah.
SILLY (sily), natrhlý,
pochabv.
SILVER (sihr), strie-
bro.
SniILAR (similr),
podobný.
SIMPLE (simpi), jed-
noduchv.
SniPLYf^/;/í^/y), jed-
noducho, krátko.
SIN (sin), hriech, hre-
šiť.
SINCE (sins), od, po-
neváč.
SINCERE (sinsíľ),
uprimnv.
SINFUL (sinful),
hriešny.
SING (sing), spievať.
SINGE (s'indc), opáliť,
ošvrknúť.
Singer
172
Slai
SIXGER (singr), spe-
vák.
SINGLE (singl), jed^
noduchy. neženatý,
svobodný.
SINK (sink), klesnúť,
odtok, ponoriť, trati-
vod.
SIXXER (sinr), hrieš-
nik.
SIR (sor). pán.
SIREX^ (sajren), svod-
nica.
SIRLOIX (sdrlojn),
sviečkovica (mäso).
SISTER (sistr). sestra.
SISTER-IX-LAW
(sistľinló), švagriná.
SIT (sit), sedeť.
SITE (sajf). poloha.
SITUATION
(siŕucjšn), stav, polo-
ha, postavenie.
SIX (siks), šesť.
SIXTEEX (siksŕýn),
šesťnásť.
SIXTEEXTH
(siksfýnŕh), šesťnástv.
SIXTH r ^/^^//2), šiestv.
SIXTIETH (siksfyfh),
šesťdesiatv.
SIXTY (siksty), šesť-
desiať.
SIZE {saje), veľkosť,
objem.
SKATE (skejt), kor-
čule, korčulovať sa.
SKELETOX (skeletu),
kostra.
SKEPTIC (skeptyk),
pochvbovateľ.
SKETCH (skee), ná-
kres, nakresliť.
SKEW (skj'ú), krivý.
SKILL (skyl), obrat-
nosť, cvik.
SKILLED (skyld), vy-
učený, obratný.
SKI]\I (skym), sobrať
(penu lebo smotanu).
SKIX"" (skyii), koža, olú-
pať, klamať.
SKIP (skip), skákať.
SKIRMISH (skinniš),
malá bitka.
SKIRT (skórt), sukňa,
(ženský kabát), okraj.
SKVU.' (skaí), lebka.
SKUXK (skank),
tchor, smradoch.
SKY (skáj), obloha,
nebo.
SLACK (slek), volný,
slabý.
SLAľM (slem), buchnúť.
Slander
SLAXDER {slcudr),
pomluva. ohovárať.
SLAXG {sleng), pou-
ličná reč.
SLAP (slop), plasknúť.
zaucho.
SLASH (sleš), sekať.
SLATE (slejf), škrydH-
ca, tabulka.
SLAUGHTER
(sláŕr), porážka, krve-
prelatie, vraždiť.
SLA\' (sláv), Slovan
SLA\'IC (slerik), slo-
vanský.
SLAA'E (slcjz-), otrok.
SLOA'AK (sloz-ek),
Slovák, slovenskv.
SLAY (slej), zabiť.
SLED (sled), sane.
SLEDGE (sledč), sane,
kladivo.
SLEEP (slip), spať,
spánok.
ShK^FY (slípi), ospan-
livý.
SLEE\"E (sľrť), rukáv.
SLEIGH (slej), sane,
sánkovať sa.
SLEXDER (slendr),
štihlý, tenký.
SLICE (slajs), krajec,
krájať, smitka.
173
SniUe
SLIDE {slájd), kĺzať
sa, šmíkať.
SLIGHT islajt), nepa-
trnv.
SLOi {slim), štihlý,
tenkv.
SLIXG {sling), hodiť,
remeň.
SLIP (slip), klznúť sa,
odrezok.
SLIPPER islipr), pan-
toíla.
SLIPPERY (slipeH),
klzkv.
SLOPE (slop), svah.
SLOW (sló), pomalý.
SLUMBER (slamhr),
driemať. spánok.
SLY (slaj), Istivý.
SMALL (smál i smôl),
malv.
S^IAĹLPOX
( smalpaks) , osýpky
(pokv).
SMART (smart), mú-
drv, boľasť.
S^íASH (smeš). rozbiť,
rozdrúzgať.
S^IEAR (smir), mazať.
SMELL (smel), voňať,
páchnuť. vôňa, zápach.
Sy[l'ĽE(s)najl), úsmev,
usmievať sa.
s mi f h
174
SMITH (^;;/z7/z), kováč.
SMOKE (smók), dym,
dvmiť.
SMOOTH (smúdh),
hladký, hladiť.
SMUGGLE (smagl),
pašovať.
SMUT (sinaf), sadza,
sneť.
SNAIL (snejl), slimák.
SXAKE (snejkQ, had.
SNAP (sne p), puknúť.
SXATCH (sncč), po-
padať.
SNEAK (snýk), plaziť
sa. pätolizač.
SNEER (snýr),
posmešky robiť, nos
krčiť.
SNEEZE (sny::),
kýchať.
SNIPE (snajp), šnep,
slnka.
SNORE (snor), chrá-
pať.
SNOW (snô), sňah,
snažiť.
SNUFF (snaf),
šnupák, šnupať.
SO (só), tak, teda, veT-
m.i
SOAK (sók), namočiť,
premoknúť.
Somebody
SOAP (sóp), mydlo,
mvdliť.
SOB (sab), vzdychať,
stonať.
SOBER (sôbr), triez-
livý.
SOCIAL (sóšl), spolo-
čenský.
SOCIALIST (sósclist),
socialista.
SOCIETY (sosajety),
spolok.
SOCK (sak), f usekla,
punčocha.
SODA (sóda), soda.
SOFA (sofa), kanapa.
SOFT (soft), mäkký.
SOIL (sójl), pôda, zem.
SOLDER (saldr),
letovať.
SOLDIER (sóldžr),
vojak.
SOLE (sól), podošva.
SOLID (saíid), rýdzi,
celistvý.
SOLUTION (solúsn),
rozpustenie, roztok.
SOLVE (sálv), riešiť.
SOME (sam), nejaký,
niekoľko, trochu.
SOMEBODY
(sambady), niekto.
Smuchozv
SOMEHOW
(saDihaii), nejako.
SO.AIETHIXG
(sa-iiitJixng), niečo.
SOMETLME
{sa})ifaj])i), niekedv.
SOAIEWHERE
(sanihzrr), niekde.
SOX (sail), syn.
SOXG (song), pieseň.
SOOX {sihi), skoro.
SOOT (sitf), sadza.
SOOTH (súfh), prav-
da, skutočnosť.
SORE (sór), boľavý,
boľák.
SORROW {soró), žiaľ,
rútiť.
SORRY (soľi), smutnv,
ľútosť; BE SORRY
(bi sori), bvť ľúto.
SORT (sort), druh,
trieda.
SOUL (sól), duša.
SOUXD (saund),
zvuk, zdravv, silnv.
SOUP (súp), polievka.
SOUR (saur), kvslv.
SOUTH (saiith), juh.
SOUTHERX
(saufheni), južný.
SOVEREIGX ^
(^saverín), vládar.
/D
Speli
SOU (sa u), sviňa.
SOW (só), siať.
SPACE (spejs), prie-
stor, miesto.
SPAIN (spejn), Špa-
nielsko.
SPAX (spen), piaď.
SPAXISH (í/'nn'ij,
španielskv.
SPARE (spcr), suchý,
šetriť.
SPARK (spárk), iskra.
SPARROW (speró),
vrabec.
SPASľvI (spesm), krč.
SPEAK (spík), hovo-
riť, hutoriť, vraviť,
mluviť.
SPEAKER (spíkr),
rečník, predseda.
SPEAR (spíľ), kopia.
SPECIAL (spešl),
zvláštnv.
SPECIE ^ (í/>/iO,. raze-
né peniaze.
SPECIES (spíšis),
druh,
SPEECH (spíc), reč.
SPEED (spíd). rých-
losť, náhliť.
SPELL (spel), hlásko-
vať, kúzlo, chvíľka,
nápad.
spend
SPEND (spend), tro-
viť, márniť.
SPERM {sporni), zve-
racie semeno.
SPEW {spjii), dáviť,
vracať.
SPHERE (sfír), g-iíľa,
vrstva.
SPICE {spajs), korenie.
SPIDER (spajdr),
pavúk.
SPIGOT (spigot),
špunt.
SPIKE (spajk), klas,
klinec, hrebík.
SPILE (spajl), klin.
SPILL (spil), rozliať,
rozsypať.
spin' (spin), priasť.
SPINAGE (spinxdč),
špinát.
SPINDLE (spindl),
vreteno, osa.
SPINE (spajn), chrb-
tová kosť.
SPINNER (spinr),
prádelník.
SPIRIT (spirit), duch,
liehovina.
SPIT (spit), pľuť, slina,
ražeň.
SPITE (spa j t), hnev,
vzdor.
176 Spmug
SPITTLE (spití), snna.
SPITTOON (spitún),
pľuvák.
SPLEEN (splín), sla-
zina.
SPLENDID
(splcndvd), skvostný.
SPLINTER isplintv),
trieska, štelina.
SPLIT (split), štiepať.
SPOIL (spójl), kaziť,
korisť.
SPONGE (spand^::),
huba, špondia.
SPOOK (spúk), stra-
šidlo.
SPOOL (spúl), súkať,
špulka.
SPOON (spun), lyžica.
SPORT (sport), zába-
va, šport
SPOT (spat), škvrna,
bod, miesto.
SPOUT (spaut), prie-
trž mračien, triibka.
SPREAD (spred), roz-
tiahnuť, šírenie.
SPREE (sprí), pijatika,
lumpačka.
SPRING (spring), ská-
kať, jaro, pero, pru-
žina.
sprinkle I
SPRINKLE {sprinkl),
kropiť, kropáč.
SPROUT {spraut), pu-
čať, výhonok.
SPUR {spór), ostroha,
bodať.
SPY (spa j), vyzvedač,
špehúň, shediť.
SOUAD (skrád), čata.
SQUARE (skvér),
štvorhranný, námestie,
poctivv, vvrovnať sa.
SQUASH {skzášl tek-
vica, rozmhaždiť.
SQUEEZE (^^y^TÍ^), tla-
čiť, tiskať.
SQUIRE U/^z'flyV), sud-
ca pokoja.
SQUIRREL {skz'órl),
veverica.
STAB (sŕcb), bodať,
pichnutie.
STABLE (sfejbl), ma-
štal, stál v.
STAFF i'sfäf), štáb,
kôl.
STAG (sŕeg), jeleň.
STAGE (ste jdč),
javište.
STAGGER (sfegr), po-
tácať sa.
STAIX (sfejii), škvrna.
STAIR (stér), schod.
7 Statement
STAKE {stcjk), kôl,
stávka, upálenie.
STALE {stejl), starý.
STALL {stál), chliev.
STAMP istemp),
známka, štempl, raziť.
STAMPEDE
{stenipíd), splašenie,
tlačenica.
STAND {stend), stáť,
postavenie.
STANDARD
(stendrd), vzor, vzor-
nv, merítko.
STANDING
( stend y ug ) , postave-
nie, hodnosť.
STAPLE {ste j pi),
hlavnv.
STAR '{star), hviezda.
STARCH {stárč),
škrob.
START {start), začať,
pohnúť, rušať.
STAR\'E istárz'), bie-
diť, hladom mreť.
STATE {stejt), štát,
pomer, stav.
STATED (stcjted),
ustanovený.
STATE^IENT
(stejtnient), rozpočet,
ivlanie.
Station
178
Stiuk
STATION (stejšn),
stanica, postavenie.
STATIONARY
(stcjšonen), pevný,
stálv.
STATISTICS
( stctystyks) , štatisti-
ka, sbierka udaní.
STATUE (stéču),
socha.
STATUTE (steč jut),
zákon.
STAY {stej), zostať,
zadržať.
STEAD (sted), miesto.
STEADY (stedy), pev-
ný, stály.
STÉ AK '{ste j k), smit-
ka mäsa.
STEAL (štýl), kradnúť.
STEAM (stým), para.
STEEL {štýl), oceľ.
STEEP {stý p), prikry.
STEAI {stej]i), peň,
stopka, kmeň.
STENCH {stene),
smrad.
STEP (^/í'/'), krok, kro-
čiť.
STEP-BROTHER
{stephradhr), nevlast-
ný brat.
STEP-CHILD
{stepcajld), nevlastné
dieťa.
STEP-FATHER
(stepfadhr), otčim.
STEP-SON (stepsan),
nevlastný svn.
STEREOSCOPE
(stýľioskóp), stereo-
skop (panoráma).
STERILE (steril), ne-
plodný, jalovv.
STERLING {starling),
rýdzosť.
STEW (stú), pariť (na
ohni ) .
STICK (^0'^), poleno,
tyčka, držať, lepiť, bod-
núť.
STIFF (styf), tuhý, ne-
ohvbný.
STILL (styl), utíšiť,
tichý, predsa, dosial
ešte.
STBÍULANT
(stynijulent) , dráždi-
á\o.
STING (styng), pich-
núť, žihadlo.
STINGY (styndči),
skúpy.
STINK (stynk), smrad,
smrdeť.
Stir
170
Strike
STIR (stor), miešať,
pohnúť, ruch.
STOCK (stak), peň,
kmeň, zásoba, istina.
STOCKING (stakyng),
punčocha, štrim/ľa.
STOIC (stóik), chlad-
ný.
STOMACH (stomck),
žakidok.
STOXE (ston), kameň.
STOOL (stúl), stoHca.
STOP (sta p), zastaviť,
bvdliť, prestať.
STOPPER (stapr),
špunt, zátka.
STORE (stór), obchod,
krám, zásoba, zásobiť.
STORK (stórk),
bocian.
STOR.AI (stórm), búr-
ka, útočiť.
STORY (stori), roz-
právka, poschodie.
STOUT (staiit), hrubý,
silný.
STOVE (stóz'), pec.
STRAIGHT (strejt),
rovný.
STRAIN (strej n), na-
pnutie, namáhanie.
STRAIT (strejt), rov-
ný, úzky.
STRAND (streud),
breh.
STRANGE (sfrejndč),
cudzý, divnv.
stranger'
(sfrejndčr), cudzinec,
hosť.
STRANGLE (streugl),
zaškrtiť.
STRAP (strep), opa-
sok, remeň.
STRATEGY
(stret e d či), umenie
válečné.
STRAW (strá), slama,
steblo.
STRAWBERRY
(stráberi), jahoda.
STREAK (strík),
pruh, čiara.
STREAM (strím),
prúd, rieka, vtekať.
STREET (strít), ulica.
STRENGTH (strenth),
sila.
STRESS (stres), dôraz.
STRETCH (streč),
vvstreť, prestreť.
STRICT (strikt),
prísnv.
STRIKE (štrajk), stkY-
ka, zastaviť robotu,
udreť.
Sfrikin^í^
1 80
Substance
STRIKING
(sfrajkyjig), nápadný,
násilný.
STRING (string),
struna, navliecť, žinka,
špagát.
STRIP (strip), stiah-
nuť, svliecť.
STRIPE i St raj p),
pruh, pásmo,
STROKE (strók), úder,
útok, škrtnúť.
STRONG (strong),
silnv.
STRUCTURE
(strakčiir) , stavba,.
budova.
STRUGGLE (stragl),
zápasiť, bieda, boj.
STUBBLE (stabl),
strnisko.
STUBBORN (stabrn),
tvrdý, nepoddajný.
STUD (stád), zponka,,
gombík.
STUDY (stád y), uče-
nv, učiť sa.
STUFF (staf), látka,
miešanina, napchať.
STUMBLE (stambl),
potknúť sa.
STUMP (stamp), peň,
parez.
STUN (stan), omráčiť.
STUPID (stupid),
hlúpv.
STURDY (stordy),
statný.
STYLE (stajl). móda.
SUBDUE (sabdjú),
podrobiť.
SUBJECT (sabdčekt),
poddaný, predmet,
podrobiť.
SUBMARINE
I (sabmerín), podmor-
i skv.
SUBMERGE
\ (sabmórdž), ponoriť.
i SUBMIT (sabmit),
predložiť, podrobiť.
SUBPOENA (sapína),
predvolanie (k súdu).
SUBSCRIBE
(sabskrajb), upísať,
predplatiť.
SUBSCRIPTION
(,s'ai'^'^n/'i;ľ) .predplat-
né, podpísaný obnos.
SUBSIDY (sabsidy),
podpora.
SUBSTANCE
(sabstns), podstata,
obsah.
Substitute
i8i
Sunrise
SUBSTITUTE
{sab St y tut ) , náhrada,
nahradiť.
SUBTRACT
(sabtrekt), odtiahnuť.
SUBURB {saborb),
predmestie.
SUCCEED (saksid),
nasledovať, úspech
mať.
SUCCESS (sakses),
úspech, zdar.
SUCCUMB {sakhamb),
podľahnúť.
SUCH {sac), taky.
SUCK {sak), cicať, ssať.
SUCKER {sakr),
ssavec.
SUCKLE {sakl), ple-
kať.
SUDDEX {sadn),
náhly.
SUE {sú), prosiť, žalo-
vať.
SUFFER isafr), trpeť.
SUFFICIENT
(saňšut), dostatočnv.
SUFFOCATE
{safokejt), zadusiť sa.
SUFFRAGE {safridš),
hlasováce právo.
SUGAR {šugr), cukor.
SUGGEST {sadčcst),
navrhovať.
SUICIDE {súisajd),
samovražda.
SUIT {s jut), pravota,
uspokojiť, žiadosť,
oblek.
SUITOR {sjútr),
uchádzač.
SULLEX {sal n),
trudný.
SULPHUR {sal f r),
sirka.
SU^I {sain), obnos, sčí-
tať.
SUľ^niER (samr), leto.
SUMMIT (samít),
vrchol.
SUMMOX {samen),
predvolať.
SUM:\I0XS {samenz),
predvolanie.
S U X' (san), slnko.
SUNBURXT
(sanbonit), opálenv.
SUXDAY {sandcj),
nedela.
SUXFLO\A'ER
(sanflau}'), slnečník.
SUXXY {sany),
slnečný.
SUXRIŠE {sanrajz),
východ slnka.
Stíuscf
1 82
Szvathe
SUXSET (sansct),
západ slnka.
SUNSHINE (saušajn),
žiara slnečná.
SUNSTROKE
(saiisfrók) , úpäľ sln-
ka.
SUP (sap), večerať.
SUPERINTENDENT
{suprintcndent), do-
zorca.
SUPERVISE
(súprvajz), dohliadať.
SUPPER {sapr), ve-
čera.
SUPPLEMENT
(saplciiieiiŕ), dodatok.
SUPPLY {sa pla j),
zásobiť, zásoba.
SUPPORT (supórf),
podporiť, živiť, podpo-
ra.
SUPPOSE (sapóz),
predpokladať.
SUPPRESS (saprcs),
potlačiť.
SUPREME (saprím),
najvyšší.
SURE'(i//r), istý.
SURFACE (sorfejs),
povrch.
SURGEON (sordšn),
ránhojič.
SURMISE {surma jz),
podozrenie, domnie-
vať sa.
SURPASS {sôrpäs),
prekonať.
! SURPRISE (sôrprajz),
I prekvapiť, prekvape-
I nie.
j SURRENDER
j (surendr), poddať sa.
I SURROUND
! {siiraiind), obkľúčiť.
: SURMAX {survajv),
prečkať, prežiť.
SUSPECT {saspekt),
podozrievať.
SUSPEND (saspend),
zavesiť, prerušiť, sus-
pendovať.
SUSPICION {saspišn),
podozrenie.
SUSTAIN (sasŕejn),
podporovať, snášať.
SWALLOW {s':'aló),
lastovička, hltať.
SWAľ^IP {sz'amp), mo-
čiar, bahno.
SWAN {sz'án), labuď.
SWAR:\I {sz'ánn), roj,
hemžiť sa.
SWATHE {sz'ejdh),
poviják.
Sica\'
SWAY {sz'cj), kolísať,
kloniť.
SWEAR (si'éľ), prisa-
hať, kliať.
SWEAT (^.'^0. pot.
potiť sa.
SW'EEP (szíp), zame-
tať.
SWEET (sríf), sladký.
SWEETBREAD
(sz'ítbrcd), okružná
illáza.
SW^EETHEART
(sz'ífháľt), milenec,
milenka.
SWELL (sz'cl), puch-
núť. napínať sa, pa-
rádnv.
SWELLING (sz-cHug),
opuchlina.
SWIFT (srift), rýchly.
SWDI (sz-im), plávať.
SWINDLE (svindl),
podvod.
SWIXE (szvjn), sviňa.
SW^ING (sz-hig), koHs-
ka. kolísať.
SWITCH {sz'ič), vý-
hvbka.
S^^Ť)RD (sz'ord), meč.
r^YMBOL {simboľ),
'.nak.
183 TaJl
' SY^íPATHIZE
(simpetJiajz), súcitiť.
SYMPTOM
{si}}ipŕO})i), príznak.
SYNAGOGUE
(siuegag), sinagoga,
bužna.
SYPHILIS (siHIis),
sifilis (tajná choroba).
SYRINGE (siriudč),
striekačka, kristýr, vy-
strekovať.
SYSTEM (si ste m), sú-
stava.
SYSTEMATIC
(sisteniefyk), sústav-
ný.
TABERNACLE
(febniekl), schránka
posvätná, stánok.
TABLE (tcjbl), stôl,
tabula.
TABLET (feblcf), ta-
bu Ika.
T AC K (fek), pribiť,
klínčok.
TACT (fckt), rozvaha.
TAIL (fejl), chvost, za-
dok.
Tailor
184
Temperance
TAILOR {tcjlr), kraj-
čír.
TAIXT {tcjnt), naka-
ziť.
TAKE {^tejk), vziať,
brať.
TAKER {tejkr), oclbe-
ráč.
TALE {tcjl), poviedka.
TALENT {telent),
schopnosť.
TALK {ták i ŕók), ho-
voriť, rozprávka.
TALL {fál i ŕ ó ľ), vyso-
ký, veľký.
TAME {f e j m), krotký,
krotiť.
TAXGLE (tengl), za-
pHesť, uzol.
TAXK (tenk), kaďa.
TAXXER {ŕenr), kože-
kih, garbiar.
TAP (tep), klepnúť,
podraziť.
TAR (fár), smola, pla-
vec.
TARGET (ŕárgeŕ),
terč.
TARIFF (ŕcrif), colná
stupnica.
TASK {tcsk), úkol.
TASSEL {tesl), stra-
pec.
TASTE (ŕejst), vkus,
chutnať, chuť.
TAVERX (fezrn),
krčma.
TAX (teks), daň, oda-
niť.
TEA (ŕý), čáj.
TEACH (týč), učiť.
TEACHER (ŕýčr),
učiteľ, učiteľka.
TEAľ\I {tým), záprah.
TEAR {týr), slza.
TEAR (ŕ^r), trhať.
TEASE {týz), dráždiť,
sužovať.
TELEGRAM
( ŕele'^reiu ) , telegram.
TELEGRAPH
{telegref), ďalekopis.
TELEPHONE
{telefón), daleko-
mluv.
TELESCOPE
(teleskop), ďaleko-
hľad.
TELL {tel), povedať,
účinok mať.
TE^IPER {tempr), po-
vaha.
TEMPERAXCE
{temperens), stried-
mosť.
Temperature
i8s
Theatre
TEAIPERATURE
TERROR (teror),
{tempcreciir), teplosi
hrúza.
TEMPLE (^templ),
TEST (test), zkúška,
chrám, spánok, slvch.
zkúmať.
TE.MPORARY
TESTAMEXT
{temporeri), dočasný.
(testement), záveť,
TEMPTATION
zákon.
{tempt c j hi ) , pokuše-
TESTIFY (testy f aj),
nie.
svedčiť.
TEX {ten), desať.
TESTIMONY
TEXAXT (tenent),
(t est y many), svedoc-
obyvateľ, nájomník.
tvo.
TEX'd {tend), opatro-
TEXT (tekst), znenie.
vať.
TEXTILE (tekstyl),
TEXDER (tendr), než-
tkanv.
ný, nábidka, voz na
THAX (dhen), než,
uhlie pri parostroju.
ako.
TEXEMEXT
THAXK (thenk), ďa-
{tenement), nájom.
kovať, vcľaka.
TEXT {tent), stan, šia-
THAXKFUL
tor.
(thenkfid) , povďačný.
TEXTH (tenth), de-
THAXKLESS
siaty.
(thenkless), nevďač-
TEPlb (tepid), vlažný.
ný.
TERľM {form), medza,
THAT (dhet). oný.
doba, vvraz, nazvať.
ktorý. abv. že.
TERRIBLE (teribl),
THaVv {tiiá), topiť.
strašný.
THE {dh\), ten, tá, to.
TERRIFIC (teriňk).
THEE (dhv), teba.
hrozný.
tebe.
TERRITORY
THEATRE (thyetr),
[teritori), územie.
divadlo.
Theft
Throat
THEFT {theft), krá-
dež.
THEIR {dhér), ich.
THEIRS {dhérz), ich.
THEM (í//2(ľm),ich, im.
THEN (dhen), potom.
THEXXE {dhens), od-
tiaľ.
THEORY (thýoľi),
domnienka, zásada.
THERE (dhéľ), tam.
THERMOMETER
(thónnametr) , teplo-
mer.
THEY idhcj), oni.
THICK {thyk), hustý,
h rub v.
THIEF {thxf), zlodej.
THIGH {tháj), stehno.
THIN {thy n), tenký,
riedkv.
THING {thyng), vec.
THINK (//owzA-), my-
slcť.
THIRD (thord), tretí.
THIRST {thórst),
smäd.
THIRSTY {thorsty),
smädnv.
THIRTEEN {thortýn),
trinásť.
THIRTEENTH
{thdrtýnth ) , trinásty.
THIRTIETH
{tJiôrt\eth), tridsiaty.
THIRTY {thdrty),
tridsať.
THIS {dhýs), tento.
THORN {thóni), trň,
bodliak.
THOROUGH
{tharó), úplný, naskr-
ze.
THOSE {dhÓĽ), oní.
i tamtí.
I THOU {daii), tv.
THOUGH {dhó), ač-
j práve, predsa, bár.
i THOUGHT {thát),
í myšlienka, pojem.
THOUSAND
{thauznd), tisíc.
THOUSANDTH
{thaiiziidth), tisíci.
THRASH {thres),
mlátiť.
THREAD {thred)^, nit
cverna, navliekať.
THREAT {thret),
hrozba.
THREE {thrí), tri.
THRESH {threš). mlá-
tiť.
THROAT {thrót),
hrtan, hrdlo.
ľllľvIlC
iBt
Title
THRONE (ŕhrón),
trón.
THRONG {thmng),
tlačenica.
THROUGH (thru),
cez, skrz.
THROW {tJiró), hr}d:J,
pád.
THRUSH (.7/rai),
dro7d.
TrtRUST (thrast),
vraziť, sotiť, bodnutie.
THUMB (fJiam), palec.
THUNDER {fhandr),
hrom, hrmeť.
THURvSDAY
( th'órzdej) , štvrtok.
THUS {tha^), takto.
TICK {fyk), tiikot, po-
vlak, úver.
TICKET {t\k€t), lís-
tok.
TICKLE itykl), štekliť,
laskotiť.
TICKLISH itykliš),
šteklivv, laskotnv.
TIDE [ta j d), morský
príliv a odliv.
TIE (taj), viazať, ma-
sla, jednaký počet.
TIGER (fajgr), tv^er.
TIGHT (ŕajf), úzky.
tuhý, napnut3^
TIGHTEN (raj f u),
upevniť, zatiahnuť.
TILL (/v/), až. do.
TIMBER (tyinbr),
drevo, les, trám.
TIME i taj}}!), čas, vek.
TIMEKEEPER
(tajiiikhýpr), hodiny,
zapisovač času.
TLMELY (tajmli),
včasnv.
TLMEPIECE
( tajili pís) , hodiny.
TIMID (t\'inid), bojaz-
livý.
TIN {t\n), plech, cín.
TINNER (tynr),
plechár.
TINY (tajný), maluč-
ký.
TIP (typ), koniec, špic,
priepitné.
TIPTOP (fyptap), naj-
vyšší.
TIŔE (tajr), obruč,
unaviť, rad.
TIRED (tajrd), una-
venv.
TISSUE (tyšú), tka-
nivo.
TITLE (fajti), titul.
názov.
To
1 88
Tour
TO {til), kii, až, do,
abv.
TOAST {tost), prípi-
tok, opálený chlieb.
TOBACCO {tiibeko),
dohán, tabak.
TO-DAY {tudcj),
dnes.
TOE {to), veľký palec
na nohe.
TOGETHER
{tu^edhr), spolu, do-
vjedna.
TOIL {tojl), ťažko pra-
covať.
TOILET {tójlct), zá-
chod, oblekáreň.
TOKEN {tókn), zna-
menie.
TOLERATE {takrejt),
znášať, trpeť.
TOMATO {tomcjto),
paradajka, rajské ja-
blko.
TOMB {tiím), hrob.
TO]\IORRO^^
(tumaró), zajtra.
TON {tan), tonna.
TONE {tón), zvuk,
duch.
TONGS {tangs),
kliešte.
TONGUE {tang), ja-
zyk.
TONIC {tanyk), sihteT.
TONIGHT {tunaji),
dnes večer, tej noci.
TOO {tú), veľmi, tiež,
pri.
TOOL {túl), nástroj.
TOOTH {túth), zub.
TOOTHACHE
{túthejk), bolenie zu-
bov.
TOP {tap), vrchol, te-
meno.
\ TORCH {tore), fakla.
I TORNADO
i {t ornej d o), víchor.
I TORPID {torpid), ztr-
nulv.
TORRENT {tarent),
prúd.
TORT {tort), krivda.
TORTOISE {tórtys i
tórtojs) . korytnačka.
TORTURE {tórciir),
múka, trýzniť.
TOSS {tas), hodiť.
TOTAL {tótl), celý,
úplný, úhrn.
TOUCH {tač), hmatať,
dotknúť sa, stvk.
TOUGH (/a/),' tuhý.
TOUR {túr), cesta.
Tourist
i8g
Treacher
TOURIST (7;/mr). ces-
tovateľ.
TOW {to), vliecť, kú-
del.
TOWARD (tÓ7'ard),
ku, smerom ku, schop-
ný.
TOWEL (taul), uterák
TOWER (taiir), veža
hrad.
TOWIXG (tóznng),
vlečenie.
TOWN (taiin), mes-
tečko, osada. j
TOWNSHIP I
(taiiiišip), mestečko. I
TOY (tój), hračka. ^
TRACE (frejs), stopa, j
stopovať. I
TRACK (trek), koraj,
stopa, chodník.
TRADE (trejd). ob- :
chod, obchodovať, re-
meslo.
TRAFFIC (treňk), ob- j
chod. premávka. !
TRAGEDY (tredšedy),
smutnohra. :
TRAIL (frejl), stopa
šlep, vliecť.
TRAIX (trejn), vlak
tiahnuť.
TRAIXER ifrejnr),
cvičiteľ.
TRAITOR {trejtr), .
zradca.
TRAMP (trém p), tu-
lák, túlať sa.
TRA:MPLE (trempl),
šliapať.
TRANSACTION
( trcnsekhi ) , j ednanie.
TRANSCRIPTION
(trenskripšn). prepis.
TRANSFER (trensfr),
prenos, presadnutie.
TRANSFOR^IATION
(treusfórniejšu), pre-
tvorenie.
TRANSLATE
( trensícjt) , preložiť.
TRANSLATION
( trenslejhi ) , preklad.
TRANSPORT
(trenspórt). dopraviť,
doprava.
TRAP (trep), pase, sln-
ka.
TRASH (treš), smeti.
TRAVEL (trez'I),
cestovať.
TRAVELER (trez-lr),
cestovateľ.
TREACHERY
(treceri), zrada.
Tread I
TREAD {trcd), šliapať.
TREASON {trizn),
zracia
TREASURE {trcžur),
poklad.
TREAT {tnt^, jednať,
častovať, zachádzať.
pohostenie.
TREATY {tríty),
smliiva.
TREE (M), strom.
TREMBLE (trembl),
triasť sa.
TRENCH (trcnč),
priekopa, šánc, kopať.
TRESPASS (ŕrcspes),
prestúpiť, prechmat.
TRESTLE (fresl), le-
šenie.
TRL\L (frajl), zkúžka,
súd.
TRIBE (ŕrajb), kmeň,
plemeno.
TRIBUNAL
{frihjúní), súdna sto-
lica.
TRIBUNE (fľibjun),
rečnište.
TRIBUTE {trihjút),
poplatok, úcta.
TRICK {trik), klamať,
lesť, fígel.
(y : Truly
TRIFLE {trajň), ma-
ličkosť, pohrávať sa.
TRIGGER {trigr), ko-
hútik.
TRDI {trim), ozdobiť,
ostrihať, pekný.
TRINITY {trinyty),
trojica.
TRIP {trip), cesta, ces-
tovať, potknúť sa.
TRIPE {t raj p), dršky.
TRIUMPH {trajamf),
víťazosláva.
TROOP {trup), tlupa,
čata.
TROUBLE {trahl), ob-
ťažovať, trud, balamú-
ta.
TROUGH {traf), ko-
rvto.
TROUSERS
{traucrs), nohavice.
TROUT {traut),
pstruh.
TRUCE {trus), príme-
rie.
TRUCK {trak), vozík,
koleso, vymenovať.
TRUE {trú), pravý,
pravdivý, pravda.
TRULY {tridi), verne,
úprimne.
Trunk
191
Two
TRUNK {trank), peň,
kufor, trup.
TRUST {f rast), úver,
na úver dať, dôvero-
vať, vyderačná kom-
pania,
TRUSTEE (trastý),
dôverník.
TRUTH {ŕnifh),
pravda, vernosť.
TRY {traj), zkúšať, sú-
diť.
TUB (rab), kaďa, dieš-
ka. škopok.
TUBE itjúb), rúra,
cieva.
TUESDAY (fúcdej),
utorok.
TUG (tag), ťahať, vleč-
nv parník.
TULIP {t j III i p), tuli-
pán.
TU.MBLE (fambl),
padnúť.
TUMBLER (tamblr),
nádoba, pohár.
TU.MOR {fjihnr), be-
lák, vred.
TUMULT (tjumalt),
krik, hrmot.
TUN (tan), tonna.
TUXXEL (taHl),tund,
podkop.
TURKEY {tôrky), mo-
riak, Turecko.
TURN (tom), točiť,
obrátiť, rad.
TURNER (tórnr), sú-
stružník (dreksler).
TURNIP (tornyp),
biela repa.
TURPENTINE
(ťórpntajn), terpen-
tvn.
TURTLE (t drtí), ko-
rvtnačka.
T\VAIN (tvejn), dva,
oba.
j TWELFTH (tľclfth),
I dvanástv.
T\VEL\'É (/^rč'/:'), dva-
násť.
TWENTIETH
(trentyeth), dvadsia-
tv.
TWENTY (tz-enty),
dvadsať.
TWICE (t-ajs), dva
razv.
TWIN (/-c/;0, blizniak,
dvojča.
TWINE (frajn), stočiť,
dratva, špaí^át.
TWIST (tz-ist), točiť,
pliesť, povrázok.
TWO (tú), dva.
il
[92
Undertake
TYPE {,tajp), vzor, ráz,
UNASKED {aneskd),
litery.
nežiadaný.
TYPHOID {ŕajfojd),
UXBEARABLE
horúčková zimnica.
{aiibércbl ), neznesi-
TYPHUS {tajfas), tý-
telný.
fus (horúčka).
UXBRED (aiibred),
TYPICAL {typikl),
nevzdelaný.
vzornv.
uxcalle'd
TYPOGRAPHY
{ankhóld), nevolaný.
(tajpogľcň), tlačiar-
UNCERTAIN
stvo.
{ansórin), neistv.
TYRAXIZE
UNCLE {ankl), strýko,
( ŕxreuajc } . utiskovať.
u j CO.
TYŔAXXY (tyreny),
UNCONSCIOUS
krutovláda.
{ankhonscz), bezve-
TYRAXT (tajnit),
domý.
iitiskovateľ.
UNDECIDED
(andesajded), neroz-
U
hodný.
UXDER (audr), pod,
UDDER (adr),
niže.
vemeno.
UXDERAGE
UGLY (agli), škaredv.
iandrejdž), maloletý.
ULCER (alsr), vred,
UXDERGO (andrgó),
boľák.
podstúpiť, vvstáť.
ULTIMATE
UNDERGROUXD
{altymejt). konečný.
(aiidrgraund ), pod-
U:^IBŔELLA
zemný.
(anibrclä), dáždnik.
UXDERSTAXD
U3.IPIRE (ampajr),
(aiidrsfeud), rozumeť.
rozsudzovatef.
UXDERTAKE
UXABLE (auejbl),
(andľtejk), podnik-
neschopný, nemožný.
núť.
Undertaker
193
Upset
UXDERTAKER
{andrtcjkr), podnika-
teľ, pohräbnik.
UNDRESS panares),
vyzliecť šaty.
UNEQUAL
{anýki'ol), nerovný.
UNE\'EX {anýrn),
nerovný.
UNEXPECTED
(anekspekted), neoča-
kávaný.
UNFAIR {anfcr), ne-
spravodlivý, nepekný.
UNFINISHED
{anfinyšd), nedohoto-
vený.
UNFIT {anňt), nesluš-
ný.
UNFURNISHED
(ajifóniyšd), nezaria-
dený.
UNHEALTHY
(aiihelthx) , nezdravý.
UNIFORÄI
{jiinyfórm), jednaký,
rovnošata.
UNION {jún j en), jed-
nota.
UNITED (junajted),
sjednotený, spojený.
UNR'ERS" ijúnyrers),
vesmír.
UNRERSITY
{junyzóľsity), vysoká
škola.
UNJUST (andčast),
nespravodlivý.
UNLESS {antes), lež,
vvjmúc, kým.
UNLOCK {anlak),
odomknúť.
UNPLEASANT
{anpícznt) , nepríjem-
ný.
UNSETTLED
{ansetld), nestály.
UX'TIL (antyľ), až, až
do, až ku.
UXTURXED
{antornd), neobráte-
ný.
UP (ap), na, hore.
UPHOLD {aphóld),
hore držať, udržať.
UPOX' {a pán), na, po,
pri.
UPPER (apr), horný,
vvšný.
UPRIGHT (aprajt),
priamv.
UPROAR {aprór),
hluk, krik.
UPSET (apset), preho-
diť.
upside
194
Vandal
UPSIDE {apsajd),
VACCINATE
vrchná strana.
(veksiucjt), štepiť
URGE (ordč), pobádať,
osýpky.
poháňať.
VACCINATION
URIXE ijúrin), moč.
{vcksinejsn), štepenie
US {as), nás, nám.
osýpok.
USE {jú^), potreba, po-
VAGUE {z'ejg), neur-
trebovať, úžitok.
čitý.
USEFUL (jugful), po-
VAIL {vcjl), závoj.
trebný.
VAIN (z'cjn), marný.
USELESS (júdes),
VALENTINE
nepotrebný.
{valcntajn), milenec,
USHER (asľ), vrátnik.
posmešný list v deň
USUAL {júziiel), oby-
Sv. \'alentina.
čajný.
A^ALET {vcict). lokaj,
USURER ijúzurcr),
sluha.
úžerník.
VALIANT (vcljcnt),
UTMOST (aŕmóst),
neohrožený.
najvvšší, najkrajnejší.
\\\LID {vclid), platný.
UTTER (atľ), úphiý.
\^\LISE {velís), pak-
vvsloviť.
taška.
UTTERLY (atrli), do-
A'ALLEY {veli),
konale.
dolina.
\'ALOR {velr), udat-
V
nosť.
\\'\LUABLE
VACANCY {vejknsi),
{rdjncbl), cenný.
prázdnota, uprázdne-
VALUE_ {vclju), cena,
nie.
vážiť si.
VACANT (z'ejknt),
VAN {vcn), voz, pred-
prázdnv.
voj.
VACATE (zekcjt),
VANDAL {vcndl), ka-
uprázdniť.
ziteL
Vanish
IQ
Victor
VAXISH (z-enys).
zmiznúť.
WWITY (renyty),
márnivosť.
VAPOR {rcjpr), para,
dvm.
\ ARIATION
( Tcricjhi ^ ^ priemena,
rôznosť.
\ARXISH {z'árnyš),
lakovať, lak.
\'ARIOUS {vejňcs),
rozličný.
X'AST (Tj'j-/), ohromm''.
\ AT (rrO. kada.
\'AULT {z'ált), sklepe-
nie.
\"HAL {:•//), teľacina.
VEGETABLE
{zedccfebl), zelenina,
bvlina.
\'E'HICLE (z^íhykl),
povoz.
\'EIL {z'cjl), závoj.
\'EIN {vej n), žila. roz-
mar.
\ELOCITY (z'ilasify),
rvchlosť.
A'EU'ET (z'ehet), ak-
samiet.
\'EXGEAXCE
{z-cndčens), pomsta.
\'EXTILATE
(reiifylejt), prevetro-
vať.
VEXTURE (z-etičór),
odvážiť sa. podnik.
^■ERDICT {z'ordykt),
výrok.
VERGE ivórdč), kraj.
medza. .
\'ERIFY (z-erifaj), po-
tvrdiť.
VERSE (z-ors), verš.
VERSIOX {z-oršn),
W'klad.
\'ERY (trn), veľmi,
samý, skutočnv.
VESSEL (zTsl), nádo-
ba, lod.
\'EST iz'csŕ), vesta.
^'ETERAX {zefcľcn),
vyslúžilec.
VETO {z'íto), úradná
zápoved.
MADUCT (zajedakf),
cestovod.
MCLXITY (z-isinyty),
susedstvo.
VICIOUS (z'išes), zlý,
nepravv.
; VICTDI (z'ikŕym),
! obeť.
, VICTOR (ziktr), víťaz.
v id or v
196
J^ouchcr
VICTORY {c'iktori),
víťr <ítvo.
VIEW (rjú), pohľad,
prehliadať.
VIGILAXT
(z'idčileiit) , bdelý.
VIGOR (z'i^r), sila.
VILE (raji), biedny,
podiv.
VILLA (c77ä), letohrá-
dok.
MLLAGE (zilidč), de-
dina, valal.
VILLAIN (z'ilen),
oplan.
\'IXE (za j n), vinič.
VIXEGAR (zinegr),
ocot.
VI XE YARD
(z'ifijáľd), vinica.
VIOLATE (zajolejt),
prestúpiť, znásilniť,
zrušiť.
VIOLEXCE
(z'GJohvis) , násilie.
VIOLEXT (ra7o/£';?0,
prndkv, násilníckv.
VIOLIX izvjoUn),
hnsle.
VIPER (z'újpr), zmija,
vipera.
VIRGIX (rordšn),
panna, čistý.
VIRTUE (z'drai),
cnosť, sila.
VISIBLE (zňcibl),
viditelnv.
VISIOX (z-íčn), zjave-
nie.
VISIT (z'hit), návšte-
va, navštíviť.
VITAL (7'a;7/), životný
hlavnv.
VIVID (z'irid), jarv.
VOCABULARY
(z-okcbjuleri), slov-
ník.
VOCAL (rókl), hlasný.
VOICE (z'ójs), hlas.
VOID (z'ójd), prázdny,
neplatnv.
VOLCAXO
(z'olkejiw), sopka.
VOLLEY (valy), hro-
madnv vvstreľ.
VOLUME (valjúm),
sväzok knihv.
VOLUXTEER
(z-alantýr), dobrovoľ-
ník.
VOMIT (z'amit), vra-
cať, vrhať.
VOTE (z'ót), hlas, voľ-
ba, hlasovať.
VOUCHER (z'aiicr),
ručiteľ, dôkaz, príloha.
Voyaa^e iqy
VOYAGE {vóídž),
cesta po vode.
VULGAR {valgr),
sprostý, ordinárny.
IVarth
w
WAD {vad), vecheť,
zitkŕi
WADE {vejd), brodiť
sa.
WAFER {vej f r),
oplátok, hostia.
WAGE (vejdč), staviť
sa, odvážiť sa.
WAGES {vejdzes),
mzda. pláca.
\\^\GGON i WAGON
{vegn), vozeň.
WAIST {vejst), pás,
driek.
WAIT {vejt), čakať,
obsluhovať.
WAITER (vcjtr), po-
slnhovač (kelner).
WAITING {vejtyng),
čakanie.
WAKE (vcjk),
bdeť (nespať).
WALK {vák i vók),
chodiť, prechádzka.
WALKING ivákyng i
vókyng), prechádza
: I
nie sa, chôdza.
WALL (z'ál i z'ól),
stena.
WALLET {válet), pu-
dilár, mešec.
WALNUT {válnat i
L-óImif), orech (vlaš-
ský).
WANDER (z'ándr),
putovať.
WANT (c'fl«n, chceť,
núdza, potreba, potre-
bovať.
WAR (vár i vór),
válka.
WARD {várd i z'órd),
štvrť mesta, ochrana,
chrániť.
WARDEN (i'árdn i
z'ôrd}i), strážnik.
WARDROBE
(z'árdróh i zvrdrob),
šatnica.
WARE (zŕr), nosiť, to-
var.
WARFARE (z'árfér i
z'órfcr), válčenie.
WARLIKE (zárlajk i
r orla j k), bojovný.
WARM (z-ônu ivárm),
teplý, hriať.
WARTH (vármth),
teplota.
IV am 198
WARN (z'órn i iárn),
varovať, vvstríhať.
WARNING^(rón2v;za i
z'ánixng), vj^straha.
WARRANT {z-árcnf i
vornt), zaručiť, záru-
ka, zatvkáč.
WARRIOR {zóricr i
vár j e r), bojovník.
\Y ART (várt i vórt),
bradavica.
WASH {váš i vóš),
omývať, prať. prádlo.
WASHING (vošing i
vašin^) , m\ijie, pranie.
WASTE ivejst), mariť,
odpadok, m.árnv, púšť.
WATCH frač),'hodm-
ka, pozorovať, strážiť,
stráž.
WATCHFUL (rac////)..
pozornv.
WATCHMAN
(vacinen), strážnik.
W^-\TER {z'ófr i vátr),
voda. močiť.
WATERING
(váfcring i vôtering),
polievanie, močenie,
branie vody, napája-
nie.
WA\;E (vejv), vlna,
vlniť sa.
Wednesday
WAVER (zc/ir), klá-
tiť sa.
WAX {veks), vosk.
WAY {vej),
cesta, smer, spôsob.
W^WLAY {vejlej),
číhať.
WE {vi), my.
WEAK {vík), slabý.
WEAKEN (z'íy^;/), slab-
núť.
WEALTH {velth), bo-
hatstvo.
WEAPON {vepn),
zbraň.
WEAR (7w), nosiť,
odev.
W^EARY {víri), mdlý,
unavenv.
WEATHER {vedln),
počasie.
WEA\^E {viv), tkat.
WEAVER {vivr), tkáč,
kadlec.
WEB (vch), tkanica,
pavučina.
WED (ved), oženiť lebo
vvdať sa.
WEDDING {vedyng),
svatba.
WEDGE (vedz), klí;..
WEDNESDAY
{vencdej), streda.
JVccd
199
í ľ hi p
WEED {z'íd), plet\ pie- WHEAT {hrít), pšeni-
ca, žito.
WHEEL ihz'íi), koleso,
točiť sa.
WHEX (hrcn), kedv,
kecľ.
va.
WEEDER {zídr),
plevák.
WEEK (rík), týždeň.
WEEKLY {z-íkli),
tvždennv týždenník.
WÉEP (z'íp), plakať.
WEIGH (vej), vážiť.
WEIGHT (z'cjt), váha,
dôležitosť.
WELCOME
(velkham), vítaný, u-
vítať.
WELFARE {relfcr),
blaho, zdar.
WELL (z'el), dobre,
studňa, zdravý, pra-
meň, nuž.
WEN {z'cn), vole.
W^EST (z'est), západ.
WESTERN (vestni),
západný.
WET (vet), mokrý, vlh-
ko, namokrit.
WHALE ihz'ejl), vel-
rvba.
WHAT (Jwát i hz'ot),
čo, ktorý, jaký.
\VHATE\'ER
{Jiz'áfezr i hvótezr),
čokoľvek.
WHENCE {hz'ens),
odkiaľ, odtiaľ.
WHENEA'ER
(Jiz-encz'ľ), kedykoľ-
vek.
WHERE (Jivcr), kde,
kam.
WHEREAS {hzŕrec),
kdežto.
WHERE\^ER
( hz'Cľczr) , kdekoľvek.
WHEREFORE
(hz'Cľfór), prečo.
WHETHER ihz'cdhr),
ktorý, či.
WHETSTONE
(hvetstón), brús.
WHICH {hvič), ktorý.
WHICHEVER
(hz'icevr), bár ktorý.
WHILE (Jwájl), chví-
ľa, kdežto, kým.
WHINE (hz'GJn), na-
riekať.
WHIP (Jiz'it^), bič, bi-
čovať, biť.
Whipping 200
WHIPPIXG
{hl i pin g), bitka, bi-
čovanie.
WHIRL {hvórl), vír
(točenie).
WHISKERS
{hz'iskrs\, fúzy.
WHISKEY {hz'isky),
pálenka.
WHISPER {hvispr),
šeptať, šuškať, šepot.
WHISTLE (hz'isl),
hvízdať, píštelka.
W^HITE (hrajt), bielv.
WHITEWASH
{hvajtvóš), bieliť váp-
nom.
WHITER {hzidhr),
kam.
WHO (hú), kto.
WHOEVER (húevr),
ktokoľvek.
WHOLE ihól), celý.
WHOLESALE
( h ólscji ) , predaj vo
veľkom.
WHOLESOAIE
( hólsani ) , prospešný,
zdravý.
WHOM ihúm), koho,
ktorého.
WHOOP {hú p), kričať.
Willing
WHOOPIXG COUGH
(húpingkáf), modrý
kašel.
WHOSE (/ní:;),čí, kto-
rého.
WHY (Jizvj), prečo,
nuž.
WICK (z^ik), knot.
WICKED {zňked),
planý, podlý.
WIDE [z-ajd), široký.
WIDEX {vajdn),
rozšíriť.
WIDOW {zidó),
vdova.
WIDOWER iz'idóer),
vdovec.
WIDTH {z-idth), šírka.
WIFE (z'ajf), manžel-
ka.
WIG (z'ig), parochňa.
WILD (rajld), divý.
WILDERNESS
iz'ildnies) , divočina.
WILDFIRE
(vajldfajcľ), neuha-
siteľný oheň.
WILL (z'il). vôľa. zá-
veť, poručiť, chceť.
WILLFUL (z-ilfuľ),
tvrdohlavý.
WILLIXG (z'iling),
ochotný.
IVillozv
201
JVord
WILLOW yciló), vŕba.
WIX {rin), vyhrať.
WLXD {-c-ind), vietor,
vetriť, dych.
WIND {rajmi), vinúť,
točiť sa.
WIXDOW (z'indó),
oblok.
WLXDOW-BLIXD
(z'indóblajnd), záclo-
na, okanica.
WIX^E {vajn), vino.
WIXG {z'ing), krvdlo, |
let, I
WIXK {zink), pokyn,
kynúť.
WIXXER (zinr),
vvhravateT.
WIXTER {zintr),
zima.
WIPE {z'ajp), utierať.
WIRE (vajr), drôt.
drotovať, telegrafovať. '
WISDO:\I ivizdom),
múdrosť.
WISE (vajz), múdry.
WISH (z'iš), žiadať,^
žiadosť.
W^IT (z'it), vtip, rozum.
WITCH (z'íc), čarovať,
bosorka.
WITH (z'idh), s, so.
WITHAL {z'idhál), zá-
roveň.
WITHDRAW
(z'idhdrá), odvolať,
odisť.
WITHIX {vidJiyn),
vnútri, dnu.
WITHOUT
{z'idhaiit) , bez krom,
zvonku.
WITHSTAXD
(z'idhsfend), vvdržať.
WITXESS {z-ífíies),
svedok, dosvedčiť, vi-
deť.
WOE iz'ó), žiaľ, beda,
bôľ.
WOLF (z-ulf), vlk.
WOľ^íAX (riimcn),
žena.
WOMB (cúní), mater-
ník.
WOXDER (záudr),
div, diviť sa, byť zve-
davým.
WOXDERFUL
(z'á)idľfiíľ), podivnv.
WOOD (z'Hd), drevo,
les.
WOODEX (vúdu),
drevenv.
WOOL (z'ul), vlna.
WORD (z'órd), slovo.
IVork
202
JVrithc
WORK (voľk), práca,
WRATH (rát), hnev.
robiť, dielo.
WREATH (r it h).
WORKMAN
venec.
{z'órknicn), robotník.
WRECK (rck), ztros-
WORKMANSHIP
kotať, ztroskotanie,
{vorkineiisip), reme-
trosky.
slo, zručnosť v práci.
WRENCH (reuč),
WORLD {roľld), svet.
zašrobovať, vymknúť,
WORM (z'drm),
francúzskv kľúč.
červík, hlísta.
WREST (i'cst), vykrú-
W0R:\1Y (z'dľmí), čer-
tiť, odobrať.
vivv.
WRESTLE (rcsl), pa-
WORRY (vari), trápiť
sovať sa.
sa. súženie.
WRESTLER (reslr),
WORSE (z'ôrs), horší.
zápasník.
WORSHIP (roršip),
W^RESTLING
bohoslužba, klaňať sa.
(rcsľnig), zápas, pa-
^^'ORST (z'orst), naj-
sovanie.
horší.
WRETCH (;tč), bedár,
WORSTED (z'usted),
úbožiak.
vinen v.
WRING (ring), vykrú-
WORTH (z'drtJi), hod-
cať, zalamovať ruka-
nota, cena.
ma.
WORTHLESS
W^RINGER (ringr),
(z'ôľŕhics) , bezcennv.
vvkrucovač.
WORTHY (zýrthy),
WRINKLE (riiikl).
cennv, hodnv.
vrás, rásiť.
W^OUND (z'iind i
WRIST (rist), zápästie.
z 'G una), rana, raniť.
WRIT (rif), písmo.
WRAP (rep), ^
podpis.
baliť (pakovať).
WRITE (rajt), písať.
WRAPPER (repr),
WRITHE (rajdh), svi-
obal, vrchná šata.
jať sa.
Writing 203
WRITING (rajtyng),
písanie, list.
WRITTEN {litn), pí-
saný.
WRONG {rang), kriv-
da, zlo, chvbný.
WRY {raj)', krivý, kri-
viť.
Zealless
YACHT (jat), zábavná
loď.
YACHTING (jaŕyug),
zábavné výlety na lodi.
YANKEE ijcnký), ro-
dený Severo-Ameri-
kán.
YARD ijard), rýf, jard,
dvor.
YARN {jám), šnóra,
povedačka.
YEAR (;;;-), rok.
YEARLY (j Ír//), ročný.
YEARN ijórn), túžiť.
YEAST (jíst aj íst),
kvasnice.
YELK U elk), žltok.
YELE (;>/), kričať, vý-
skanie.
YELLOW {j el ó), žltý.
YERK ijork), šklbnúť.
YES ijes), áno, hej.
YESTERDAY
ijcstrdej), včera.
YET {jet), ešte, predsa,
ba.
YIELD (jíld), ustúpiť,
výnos.
YOKE ijók), jarmo,
spriahať.
YOLK {jólk), žltok.
YOU {jú), vy.
YOUNG {jang), mla-
dý, mláďa.
YOUNGLING
{jangling), mladík.
YOUNGSTER
{jangsfr), chlapec.
YOUR {jiir), váš.
YOUTH {jiUh), mla-
dosť, mládež.
YOUTHFUL
{júthfiil), mladistvý.
YULE (;'»/), Vianoce.
Z AN Y {zejny), šašok.
ZEAL {síl), horlivosť.
ZEALLESS {žile s),
lenivý.
Zealous
ZEALOUS i^eles),
horliv}'.
ZERO (ciro), nulla^
nicka.
ZEST (ccsf), chuť.
ZIGZAG (zigzeg),
semtam, cikcak.
4- Zynnotič
ZIXC izink), cink.
ZONE (ró;/) pásmo.
ZOOLOGY [zólodži),
živočichozpyt.
ZYMOTIC (cajmatyk),
kvasivý.
>u
-p <D
ä
fcu) o
(D
•ti
<D
I
O
H H
CO CO
§^«'&'á
^-díí
o
•H
OJ -P
-P
^-^
O
ctí
•^ ^
^
'ä ^
Q,
n^
o;
cd
^
^
H
U U
O Oí
• CD
W H
03 H
h-5 taá
University of Toronto
Library
DO NOT
REMOVE
THE
CARD
FROM
THIS
POCKET
Acme Library Card Pocket
LOWE-MARTIN CO. UMITED
český Nový Tluinač Americký, k\i snadnému i
::''hleniu naučení sa jazyku anglickému .....
:.-:.^esm Slovník anglickej i českej reči s úpln.
výslovnosťou a prízvukmi $2.00
Šlabikár 40
čítanka pre U. triedu ľudových škôl 50
Gratulant a ľú"bostný listár SO
Samopočtáx 50
Kŕmenie hospodárskych zvierat 65
Spracovanie mlieka v domácnosti 50
Kniha prírody, alebo tajnosti mužského a žen-
ského pohlavia $5.00
Domáci lekár i Eadca, veľká kniha, viazaná . . .$12.00
DIVADELNÉ HRY:
ženské slzy — veselohra v 1. dejstve . .z 35
Dohrá bolesť — veselohra v 1. dejstve . = ....... .35
Slovenská sirota — obraz zo života v 4. dej. . . .35
Zajac — fraška v 3. dejstTá«:-h , 35
ľ^.ľáme veľký sklami huslí, harmoník, kytár, gramofó-
nov i rekordov. Píšte pre Katalóg. Peniaze zašli-
te doraz s objednávkou po Money Order alebo v ite-
gistrovanom li^íe na adressu:
F. DOJAČEK,
660 Main Street, Winnipeg, Can.