(navigation image)
Home American Libraries | Canadian Libraries | Universal Library | Community Texts | Project Gutenberg | Children's Library | Biodiversity Heritage Library | Additional Collections
Search: Advanced Search
Anonymous User (login or join us)
Upload
See other formats

Full text of "Slovenské pohl'ady"

Google 



This is a digital copy of a book that was prcscrvod for gcncrations on library shclvcs bcforc it was carcfully scannod by Google as part of a projcct 

to make the worlďs books discoverablc onlinc. 

It has survived long enough for the copyright to cxpirc and tbc book to cntcr tbc public domain. A public domain book is one that was never subjcct 

to copyright or whose legal copyright term has expircd. Wbcthcr a book is in tbc public domain may vary country to country. Public domain books 

are our gateways to the pást, representing a wealth of history, cultuie and knowledge thaťs often difficult to discovcr. 

Marks, notations and other maiginalia present in the originál volume will appear in this flle - a reminder of this book's long journcy from tbc 

publisbcr to a library and finally to you. 

Usage guidelines 

Google is proud to partner witb libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to tbe 
public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we háve taken steps to 
prevent abuse by commercial parties, including placing lechnical restrictions on automated querying. 
We also ask that you: 

+ Make non-commercial use ofthefiles We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use these files for 
personál, non-commercial purposes. 

+ Refrainfivm automated querying Do nol send automated queries of any sort to Google's systém: If you are conducting research on machine 
translation, optical character recognition or other areas where access to a laige amount of text is helpful, please contact us. We encourage the 
use of public domain materials for these purposes and may be able to help. 

+ Maintain attributionTht GoogXt "watermark" you see on each flle is essential for informingpeopleabout this projcct and helping them lind 
additional materials through Google Book Search. Please do not remove it. 

+ Keep it legal Whatever your use, remember that you are lesponsible for ensuring that what you are doing is legal. Do not assume that just 
because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other 
countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can'l offer guidance on whether any speciflc use of 
any speciflc book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search mcans it can bc used in any manner 
anywhere in the world. Copyright infringement liabili^ can be quite severe. 

Äbout Google Book Search 

Google's mission is to organize the worlďs information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps rcaders 
discovcr the worlďs books while helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full icxi of ibis book on tbe web 

at |http: //books. google .com/l 




F SILAS VRIGHT DUNNlNCi T 

BEQlXSr ! 

.UNIVERSHY « MICHIGANE 

ifc,, GESERAL UBRARY..^ 



1 



r 



K 







=,^ 



r; 



,'~- i 



Slovenské Polilady. 



ČASOPIS 



pre literátom, nä, mm a politih. 



Redaktori : 



Svetozár Hurban (Vajanský). Jozef Škultéty. 



Vydavateľ a nakladatct 



PÁVE I. MU D n ON. 



Roénik I. 



V TURČ. SV. MARTINE. 

TLAÓOO BldHTLAŕUBSKEBO ÚČASTtKÁBSKZHO STOUCC. 

1881. 



v. I 






r/ / 



/ 
I 



OIBSrS.VTI. 



SlrmoA 

Slovensko a jeho život literárny. Svetozár Ilurban i 

PolirnA pieiefí. BáseA od Vajanského & 

KiiltkovHká bitva. Obraz historický 6 

Žena dvoch muio?. Dedinská poviedka od Sama Bodického 17 

K ivptiu! Báseň od Adolfa Heyduka 27 

O methode dejepisa Slovenska. Dr. J. L. Pič 29 

Obrázky z Bosnj. Podáva dr. I. Br. /och 87, 144, 337 

Gumená. Báfteň svätojánska od Vajanského 41 

Slavianske nárečia. / článku Vladimíra Lamanskóho 47 

Ľudovít :5tňr. Viie dr. Jozef Miloslav Hurban . 52, 103, IIW, 2^3, 389, 524 

V ja^ku. Poviestka od Jána Závoru 71 

ŕara. Báseň od (i. ('akovskcho 79 

Kilologické rozhovor}-. Od Jaroslava VK'ka Ht» 

BesiMla : Drahocenná pamiatka. - Dojmy a Rozmar}*. Básne Jaroslava 
Vrchlického. — Knihovňa pro český lid. I. Mravokárne mmánky, od J. 
Arbesa. II. Z našich dídin, od V. Benese-Tŕebízského. -- Srbský spevec 

o Slovákoch. - K nášmu literárnemu nichu. — Sňbeh 89 

Slovenské zemanstvo. Svetozár Hurban 97 

I*iesne. O. Bella 101 

Na hromnice. Hviezdoslav 133 

Lastovica. -.lanko Alexander 13ft 

Pod (ieok-Tepe. Z roxpuniienok dragona z roku I87i» 137 

Kremnická komora o jej gr«'>H. ľodá\a Pavel Kriifko . . \b:\, 2')h, 32A, 445 

Kandidát. Novella 04I Vajanského 159 

Ite$eda: K článku ., O methode dejepi>u Slovenska." Od Kr. V. Sasinka. -- 
Utorija slavjan^kich literatúr A. N. ľ\pina i B. D. Spasoviŕa. — Zbor. 
Bá-iac Uudolfa P«»korného. — Jánošík. Smutnohra v piatich jednaniach 
o<l Miska Skacánnkeho. — K nášmu literárnemu nichu. — Matfarská 

hudba. — Paii/atka zosnulých. -- NaHin priaznivcom 178 

Car Ottvoboditel 193 

Národné znovuzrodenie slovenské. Jozef Skultétv 194 

Historické dnibnosti. Sdefuje dr. J. L. Píŕ 219 

Naše národne spevy. Od .^tefana ľajnora 223 

Moje krásy. HviezdoMav 232 

Mtkolái Št Feríenéík. Od Ji>zeŕa Skultétvho 233 

Koľko piesni? Hviezdo«<lav 247 

Podrost Novella od Vajanäkéhn 249 



.r^^ 



Struna 

ľiosotla: List F. M. l)(>st<»jevsk»'»ho k moskovským štutlontom. — IJtora- 
tura im Slovon>k!i, jfjí vznik, lozvoj. vý/iiain a úspiuliy. ľn^p.**v('k 
k iK'jinám písomnírtva ŕosko-slovrnskŕlio. Napsal .laroslav Vlŕck. — 
Die Culm-I-'lora von D. Sun. — Litonlriiy nich. — ramiatka zosnu- 
lých. — Volebná porada národnej strany slovenskej. — Súbeh. - f J^^n 

Botto 277 

Židovská otázka na Slovensku. Svetozár Iluibun 289 

Hranice. Vajanský 316 

Nikoly Vasiijeviŕ Oogof. Pla ru-ikýih prameňov Samo Hodický . . . ,'117 

O lyri.-^me ruských básnikov. Od N. V. (ioírííFa. Prelo/.il V H22 

Jelica. H. Teoduľo\iľ 33i5 

Mier duše. Novella od Vajan^kého 343 

IVemávkové cestv. O. K. M 374 

m 

Beseda: Kvť^ty. Listy pro zábavu a pouŕoní s časovými rozhledy. — Básoé 
Boleslava Jablonského. - Národní divadlo v ľraze. Kvety západníckeho 

smeru v českej spisbe. lioleslavsko. — Súbeh 3sl 

Kuský hlas o Štúrovi. Svetozár Iíurban 383 

Na (ierlach Václav Vraný 415 

Zpomienky. Báseň od lixie/doslova 4*J2 

Otcova kliatba. P'>vi«'dka. Samo ISodický 452 

/ mŕtvych. Samo Budirký 451) 

Mlč! Janko Alexander 4ri«i 

ľekelný sen. V. Somolicky 4»i7 

Meč. V. Somidickv 407 

m 

O maloruských piesňach, (io^nf 4<>d 

Beseda: O život*' a púsobrni Jozefa K. Tyla. Vypravuje J. L. Turnovský. 
-- (H><ror u iNiškiiinvi. I'u/iar národuidio divadla v ľralu'. - Slo- 
\ausk»' divadlt). Báseň O. .\. <'«ľmáka O/uánuMiie **pisov. - 

Predĺženie súbehu 473 

Nás dnešný stav. Svetozár 1 turban 481 

ľryvky z báje>lovia drie\n\th Sluvákov. Pudá\a Lud. A. Keus-s . . . 481 

Svoboda. Báseň od Hviezdoslava 492 

Pieseň o zvone. Od Schilleru. Samu Kuchla 496 

Na dedine. Po\e>( od Kleny Soliŕszovej 5<)5 

Starodivne sriadeuif krajin^kf na SU»vensku. Pise dr. J. i-. Piŕ . . . 514 

í)orir Kossuth. Od Jozefa Skultétvho 54y 

Priaprvky ku kvetné z okolia trenŕiansko teplii kého. Od Joz. L. Holubvho. 555 
Beseda: Jaz\k cirkevno-sla\iansk> : ja/} k ru^k\ ; pomer Sla\ian"tva k By- 

zantii. - Tot atvatiak. Irta Mik<«^áth K.ilm.iu. — /práva o súbehu 568 



Rok 1881. 



Soiit I. 



Slovenské Polilady. 



:^r?:^>. 




Slovensko a jeho život literíirny. 

ysliMlok ii4Í(liiniii a iiiu(In>v:iiiia dlhovrkóho . v našom čase 

■ k Jasno jšiťimi |N)V(Mlon)iu pri>lv ji» un\, že uz il»a to má 

' |>rávo k skutoniosti, k stavaniu a životu, ŕo sa ospnnefllnilo 

pivil súflmui >toliľt»u iluťba. myšli(*nkv, iilev, tejto veivinej. 

oliernej sveta mravnosti... Slnvii tiofo stoja napísané v prvom 

n'sle llurlianovvcii -Slovenskvcli I'oliľaflov.- ktoré u/ivl v sveta 

na V/kriesenie Krista r. 1^4»». a liolv svni)>olom vzkriesenia 

slovenského poveilomia. 

Tridsafpáŕ fažkyeh n»kov prešlo, a my nehoflní epi;:oni púšfame 
Slovenskom novy heli .ľoliFailov- v úplni»m p<»znaui svtijej slal»osti 
a v<'íkoNti svojej úlohy. 

Ideálne, junácky, a skftro liy sme umlili povedať optimisticky 
hladeli na svet a sejia otcovia naši . tak ze skoro žasneme nad 
^melymi jích iNdifadmi. ketf vieme, že jidi upierali skoro do pnizdnoty. 
Hni mali tvoriť a oni hovoria o tvt»rl>ách. oni mali kriesiť mŕtvoly 
a oni hovt»ria o živote, oni mali v rukádi p(»ciatky spishy a oni 
hovoria o .sIovfM)skei litenttúre. oni mali Imdiť mvšlienky a oni 
hoviiria o tiliisotii: jich ohkfučovala hiiMla a oni ho\oria o hohat- 
stvách. jich ohkolesovala vra/da mohutná a oni hovoria o \íťazstve. 
Nie sme |Kulli na mysli, a dcdicívi* siln^'j nádeje a nezvnitnej 
viery prešlo i na nás. Ale iluch nášho času má kriticky náter, a 
pn'to obraciame sa k hore uvedeným riadkom s otázkou, ci slo- 
veu'iky nár<Nl .m:i pnivo k skut4M'n«»sti. k stavaniu a životu, ci oh- 
stíijí pred súdnou stolicou ducha, myšlienkv a idey." 

Slovensky národ id>yva svoje territiirium od nepamäti a prežil 
nuiohii dočasných okupantov. j:tko llerulov. Kuľov a Loni:o|ianlov. 
I sám vpád Ma(fan»v ncpnilrezal mu životné korene, on najviac ak 
ok>|»til poniekton* halu/e. ľľ\é maJar^ké panstvo holo krátke 
(**ÍÚ- -*.C).'n: jestli sa \ôhec o jich panstve i potom hovoriť môže. 
kerf sme lndi priNteleni k idmrskenm knihivstvu íIí^.'iIk <> vlast- 
uoni |»anstve cud/cj národnosti nad shivenskiui môže hyť rec iha 
cmI Ufljuovších čias viť4i/nej matfarisácie. Tu má S/échenyi úplnú 
pmvdu so svojím: .Matíyarorsziij: nem volt." Mau'varorszát: uelnd, 



«ilc vyskoŕil z jeho pckiH' ťonnnVíUH'j IiImvv. kr(f aj lúv t»l>ľneiiý 
jako MiiH^ľVíi, asiKUi s vvlíojnyini chriíkiiiui. I)v(m1i vríkych dr/av 
história je spolu i našou histoiiíMi: VľľkoUKn'avskôho a uliorskóho 
kráľovstva. ľ»iť(hi leží v iiiM)in : nir sujkí supľiMnaťia uiaífaľski'ho 
národa vzala nám jasno povo<loniiľ i!vujnu\i historui n.ištj. aU' 
v tom, žií život náš luvscknuív hol na dvoje: na odn iroflnonii 
(latinisovanúi šľachtu a na massu národa, ktorá mô/e i»vť zachová- 
telkou národnosti, ale. nikdy nie nositeľkou veľkých národnich po- 
dauí. História zemanstva stala sa nieŕim invm. jako história ná- 
roda. ľri tejto myšlienke ifaleké je nám sph;tenie zenninslva jako 
stavu, a zcmanstNa jako istej preilnosťami ojKitrenej skupeniny ná- 
roda. Sedliak Ixd i u invch národov len istou materiellnou hasou. 
jako Ixd úou u nás, a šľachta aj inde pysno líšila sa od nižších 
slojí ľudu, ale šľachta poľská, španielska , ruská zostávala predsa 
na tej istej pôde národnej, jako jej ľud, iha že tú čiastku pôily, 
na ktorú sa ona postavila, dala si vyparkelirovať. 1.' nás stalo sa 
žiaľhohu ináé. hivnvm osudom utV(u*il sa u nás medzi ľuilom a 
zenumstvom nielen rozdiel feudálny, ale i rozdiel jiostati . tak že 
slovenská naša aristokracia, utrativšia pod nohami karfiatskú žulu, 
vznášala sa v povetrí a vznáša sa az tloteraz! ľreto nemá znaŕenia 
jako teleso, preto je hitá a hádzaná jako hárka hez kotvy, ľrocess 
tcnt^) je stiiry! Traíenie a zahúdanie národnej pravdy datuje sa 
od najstarších dôh. Tu jedinú vyminku tvoril Matúš Trenčiansky, 
ktorý i)očal spojovať, čo veky ro/dvojily. ľo nndiáčskej hitke útrat i li 
Maďari i ten chatrnv vplvv, ktorv asnad mali na život slovenskv: 
ÁiX 14;') rokov Indi nullou. Slováci i \te«ly zachovali svoju nezá- 
vislosť a meno štátu ulnu^ského proti Turk«un i llahshur^om, a 
predsa utratili sauiych sel»a. jasný pochop o sv<»jstve. pijvedomie 
samohytného jestvovania ! Jak veľká, ťa/ká to hádanka, jak hlhoko 
nmsímo vnikať, ahy sme čo len in*íldižne pocho|>ili tento zjav, ne- 
jestvujúci v žiadnej inej histiuii a ktorý nn>žno jedine týui ne- 
šťiistnym dualisunun medzi ľufh»m a šľachtou povstavším vysvetliť. 
Neideme skúmať, zkadiaľ jirišiel do patriarchálneho živjiía sla- 
vianskeho feudálny systém. My stojíme pívd ním jako pred f.ikiumíun 
a musíme s ním účtovať jako s danou veličinou. Zt-manstvo hohi 
jediné v stave rcpraesentovať národ. MestianstNo. z veľkrj čiastky 
nemeckí osadníci, prisťahovalci, n • : .!■» ziailnelio národnieho sinyslu 
- cnosti ilanseatov hy sme ilaraio hľatlali — sedliactvo hido pri- 
kutc k hrude a jenui holá zákonami vyrvatá /hraii z ruk í S íUk 
zákona z roku 17)14 hovorí, že sefjliak. ktorý nosí zhraíi, jMikuto- 
vany má hyť odtatím pnivej rukyi. Shtvensky sedliak stal sa tle- 
dicom rabov, tak že sám zemaiiud donesenv zákon / roku 1.'»IT 
hovorí: .neipie ulla res nm.:is ao ali<pi(»t annis tloreuti i|uondam 
Hun^aríae nocuisse viileautur t»;.»j»ľi'>sione c>h»noru!n ipii»rum cla- 
nmr ascendit aute conspectuuí h^-i." A tak unvn najsir>! a naj- 
lM»četnejsi stav nenudud nič in>ie. jako Zi'.chovar ja/\k a unav, a 
jako nuícná skupenina asjMui meno slovenské, ťo sa tyká zemanstva, 
pľichádzamo k jadru hádanky, /emaustvo odtrhnuté holo hifitii.sfinuti 
od národnej pravdy. V tom vázi kľúč k otvoreniu t<;mnych sieni 



H 



sliiYfiľ^kólio /ivoľciiia :i utľ)H>ni;i. SxolMMliiá :) iii.ijrtná tľifda lidilíla 
>:i ii:i ja/vk iiiľtw. a iioiii>v:íľ '\r\ mi i»tv;iľal ľľ>fii K lioiliiosTaiii a 
linMliiiii . /aiHM!]iáv;ila '^voj mdny j:i/\k. kt«»ľv >a >U\\ Ik'Iiiiiii rasu 
in*\;i/í'nvni a luvnMmvin a rak tíMla liri«ľánir nľv\ľnl)rnviii, pľawni 
ja/\kHni |M)S|Militviii. Tt»to ])larili» r.ík pn* Maifarov jako |ui» nás. 
l>a iia>a sfaclita iiiala v istom i»|ilailť pľtMÍiKľHi , Mm mala viar 
srlin)inn>ri a iMiNvitDsti ii.-iuŕiT *^a pn l:)tiiišk\ a tak vwiMlit \o 
vt-niimm /ivi»Ti\ Maifnn /ili siní mkov iimmI/í iii\mi iiánulaini. a 
pn iťly tni ŕas iiľhul íloiu'Sťiiy ani jtMlrn jriliny /ákmi i» maJai*- 
>k«»m ja/vkn Ii'Imi in:nr.M"*kľj iKÍľiMlnoHti ím)| on pľávr tak tľpc*n\, 
pľ;ÍM* tak /aníMll»á\aiiv. iak«» >|ovľn'*kv. ^" novťmlu'i slávili NVniri 
ľak'i^ki pjMíľiMtkn .Io/«*fa II. Maíľnľi -^a m;ili pln>m oilii<4*vn(Minn 
piipiijit k nim. IcIh* il»a jo/ctin<k:i 'jcnnanisácia 'jalvani^tixala ma- 
'ľ.M^kx. pľiľoij/ťnon sniľťon mniri i i/vk k novŕmn /ixotn. S/ŕchi'nvi 
\\ko!i:i| \ lomto iilil.iijc olipiNsKii pr.icn. .Irliii hoj pľoti latini^niu. 
r-lTn \v/iľri km hxn'-kí'i bal.imntini'. ktunl sh tak m;i k pravrj latiii- 
• int- i.iko pl.iiikľi k ri^.iľ'^Kľj iiľU'-kí'. Iinl ^]t\A\i i iMtjnm /a maifaiŤinii. 
"'P'ilii i MM/iJon \^ľtk\ľl» n<'mairiľ''k\( li ii/\ko\. ktoiv nrnialv tak 
irioin»'li«» kri<*^iirla jako jioj on. \ fn '»ta|n sji k n<'šta>tin S|i>váki»v 
o«'Mi1m»' '^|»l«'trnii* poi||ii|»iiv. ľľiľoil/i'ní' ;i |i»iiiľkí' holo hy hyvah*. 
:ih\ pil niNtľ.'nt'ni iafin^kí'lio i;i/\kM / |Militi«kŕliíi a ^pffhiľrn^k<*ln» 
/i\»í-;! -I.ohra ka/íhlict !i;iľ«nla M;itil:i >a Imla kn s\<»inin ja/vkn: 
fn v;i ;í|,- m-talo. |M'i!iľt\o l;i?in>k«*lH» j;i/>ka nMíismitŕ holo nnirlf 
;i \i.mi /iKiinami. xí-ÍKon mimalmn. app;iľ;ifoin sloziMiyui a silným. 
i":Mf..:^K,nin. a tak iiM-rj. l:itini'»mom oi|rii»|/rni*i slarlitr a intľlH- 
-•■iiiii ni'inil fa^ky pľi'rlioil oil jctinoho rnd/iclio .ja/\ka k ihnliŕmn. 
nnxiivmi táktorimi <lMli:(n<'iiin. K tomn tľi*ha c^tľ pt)vá/iť. kolku 
iijíi lliktnrlnxľli --ti po/ial kitini'«mn'* n;iro'ln! Lit»'i\lľnr. p«u*tirk«'' a 
P»kíiii«lurhr -^ilx ^|iiVfn«'kí' <t:i\\ v;i ohctoii mľí\('i n;ii. tak /•' iM'lá 
ľni ohi >lovrn^k\rli •^pi'^ovatrhíX . |»oi niir o<| Kol.irinjisa a/ pn 
ľ«»-|n , li;ila s\ojľ /i\ľ \iii|\ ilo imtM'lm koryta, a iha sj/isy jin* 
íii<l I k |ii»tirlK' nlhn/iii^krj pi-.»l\ H.i ľoilnym j;i/\k<nii. \ li/nľjsif. 
ni'iir- .1 pľľ v\**siii iní«*MÍjfiM iii Mľ''<*nŕ ilií'ia \yľháil/al\ jmi hifinskv, 
\ -Iii'.t ii^ky«li skt»lárh im/ii.i\ '.k\»li. h;lno\sk\('li. fiíliifto\>k>tli. har- 
•!i'»\*l.\t|í. lľ\oŕvK\i}i. /iliu'^kM ii. pľiľ\iíl/^k\rli. -M.nnirk\t li, ktv- 
niiľ^kv'h. /xoiľii^kNrh m'«-M\NK>,j, ;tr,|. .iiíT, panu^.il.i n/ oil y. 1.VJ7 
Irinii.i .1 fi.iľjla iakn ih'-n:i mnľ;r •«h»\ľn*»k\ priiiH!/»*n\ vwin. fak 
/'• i k\''Tiira iiiiM- <|n!..! li'i-r.ínM'i t íiiiio'^tí \iM]o/ľi*k\»h. l\o|a«inasoY 
.1 Hi]i»\ nľ\|il\\:i|;t n.i n^troilniľ |HiM-i|iinii«'. \ lak i aii.'^fokľaľia 
i>hÍu.« ni.*j<'rkn. i ari^t ikinia ihnh.i .t nn^h' n:i\\kMla ^a oil liáxnvrli 
« !•«' III cinl/'iľii. fiiltiljl.i ^íi imI p' Inrj pni!\ .i -irila pľľpj^t nn'i|/i 
P'«»*í.ni fmlnni ;i -^ihoii, u'J'mIi ri" piť n ľulniu ilo'*?oin«»'*' a po- 
\ľ«!«iiniľ w-^okľj iil"li\ : pV'-ľ" ml' -In iri t </k«» /jiiiii'nit ir«lnii m- 
«l/«»r!i > iliiihiiii . V*'f\ í.itn i-n^l. línii !iľiiN*i:ii;I i pji ii nn íikni^^h'!!:! 
.íT»!"ihľf •iiii pn-'iíir-t'. n»il'!'"-'v .! |'r.-il|ir.í\ \ ľnm a j«-íliiiľ v tom 
\ä/i /i\ľr:i.í ^i'.« í!i; -ipl i» !■. 'rii-íiu! ^I,M^.n■i ni.ijii ''xr \iraŕni 
piiíti l.iMii'-mn : "h nruhií i!.< ^jlí'-íiiij p'i-*t!i yv*' uUh ť-^^aimiii. 
N.im ijtí'-tjl ^.» I ! !i.hn\ h-Ľa-. \,'"yy mIi* ohľ.l«.Mi> ;i niUiliv nroko- 
xan\ mó/ľ nari.i^r. I\«"f i nr\:-.ifil;i ••a M*Ik.i xai^iiia p!'»'<lnvťli a 

1* 



xnatných íudí do lona slovrnskoj matky, viiítili sa vysokí ilucliovia, 
ktorí vedeli poíiaf národniu pravdu a vyzrlvihnúť ju na štít. Keby 
sme verili na historické záznikv, museli hv sme tvclití) buditeľov 
|H)važovaf za výplyv historického divu. Pri absidutuom chybení 
všetkých podmienok, nutných k zdvihnutiu národa, chytili sa apo- 
štolia slovenskí do práce ducha a predbehli na duševných dostihoch 
iné kmeny slavianske, plnými rukami oplývavšie imdmienkami tý- 
mito). Jako tií» pnimene z tatranských skál, ticho, Íhíz umelého dví- 
hania, vyvieraly u nás velké idey hojne, čerstvo, zdravým šumiacim 
prúdom. 

A ke(f povážime tú s|»ustu. ktcu'ú zanechal za sebou latinismus, 
keď iK)Vtížime zúrenie jeho dediča, kUn-y nemilosrdne rozOihuje 
údy na úkor slovenského živlu, vtedy musíme vyznať, že slovenský 
náiwl má „právo k síufnatosit, atúraniu a životu'' a že smelo pred- 
stúpiť môže „2^raf stiduu stolicu iIucJm , myšlionky a idvy^*^ lebo 
trebárs môžme so zákonom právne povetlať: „damor Slavorum 
ascendit aute conspectum I)ei," trebárs sme tlačení národne viac, 
jako predkovia našich sedliakov majetkové, trebárs každé naše 
zdvihnutie hlavy z ])rachu fjiliá za sebou búseine čakanom po tyle 
biednej hlavy, ])redsa vždy ešte prúdi sa v našich Tatrách život, 
ktorý utvoril si čestnú literattiru, zobrazujúcu túžby slovenského 
národa. Mená našich : Kollár, éaťárik, Štúr, Hollý, Sládkovič, Cha- 
lúpka, Záhorský, Botto, Zello, I*auliny, Kuzmány - a nndiol bych 
krásny mil mien uviesť, sú už literárnyud typami, uznanými daleko 
za hrauiciami Slovenska. A pri všetkej svätokráfleži duševných na- 
šich síl ])redsa povstávajú ndadé, nové, kt4)i-é, lK)hdá. (U»kážu sa na 
knísnom poli spi.sovucho účinkovania. Kecf sii národ slovensky 
v útiskoch, nemajúcich páru na zemi, sobrať vedel k produkt)vaniu 
toľkých hlbokých umov, srdce človeku poskočí pri myšlienke, jak 
vvsoko vvletí duch slovensky s uvoľneuvmi už krvdland! 

Život náš literárny musí biť rýchlejšou ešte teimou, lebo je 
on našim jediným nateraz životom. Poífte, veľkí duchovia otcov 
našich, a dvchnite na nás váncd; svojich shulkvch úst! Xa vašom 
živom slove chceme túžiť flucha nášho, aby sme obstáť mohli pred 
súdnou stolicou mvšlienkv! Mv chceme vvdobvť to. čo nám .s(»bral 
marasmus slabého pokolenia, zrada šľachty, bezmyšlienkovosť mešťan- 
stva a zapustlosť sedliactva, snúbiť d iše naše s nán»ilňou pravdou, 
ktorá trelmrs zanedbaná a bitá velikášmi, žila a žije v nárotle na- 
šom. My chceme btíjovať proti faiši, mocnt* dorážajúcej na jMíVšedny 
život, a bleskami svätej pravdy našej oílhánať jej tmy a hmly. Xech 
síi stane skutkom Slovensko Slovenskom a jeho život literárny nech 
pripráva šin»kú cestu slávnemu životu juditickému. kttn-y nám kynie 
v blízkej budúcnosti. 

Btíj: pomozi k našoj slozyl 

V Turčianskom Svätom Máriine, koncom decembra lss<). 

ISvetozár llurhan. 



Polárna pieseň. 

Nad severnou toriiou duch môj sinolý 
Jako orul kndlaiiii sa vznáša. 

Polárneho svetla blísnú strelv: 
V nich sa krúti zeniepuľa našn. 

Letí icufa a s i'kiu rovným letom 

Siinii duťh môj IntV/.arnVm svetom. 

Tundra, Hiele More s Kanin-Nosom, 
Nová /emijn. ústie Ohu mra/nŕ*, 

Tiijiiiyr so zálivom Tndeosom, 

t ostrovov tam brehv skaluŕ. srázne : 

Kozákov to stopy smeloplavných. 

Pól ío oblietaií v i^asoch dávnych. 

■I 

Deinev, Vauin po jrolf Anadyra 

Uozsirili kiuliu v^rké pásy, 
Ktorvmi duch sla\skv vsehondra 

Objal mo«Mie prítoi'uové krásy, 
Vyminul sa na kosmiokú slávu: 
Slavian drzí zemgulu za hlavu! 

Dúhy veŕnŕ» hadovité, jarké. 

Planú v poŕesť ruským í^inom ráznym. 
Tam kde Liarhov na plachtovej bárke 

Prvý pristal k brehom verne mraznym; 
Sláva jeho (rajou hučí hlasne. 
Kamcatskť mu sviefa sopky jasné! 

Koluuibovej zeme nirazné celo. 

Ru>kv Serdce-Kameú : v družnom stvkn ! 
Zab't, duch môj, na chvílenku smelo 

nd «iť\í*ľnej tocny ku rovníku! 
Vráť sal ť'o si videl na tom lete V 
^^SIavian rozprcstrety po pol svete!** 

Slav«»k«'' slovo iwiH na severe. 

Mená dáva polárnemu svcto: 
I>o no/nám \ ch končín rúb«' dvere. 

Nieto hraníľ \í(a/n«'*mu letu: 
A ty, synku. čo pod Tatrou stojíš 
Ty sa o to svoje >lovo IxijíiV!! 



Vttjtinský. 



* . 



G 



Kiilikovská bitA^a. 

Ohraz lli^lo^(■kv. 

Niŕ tak neliľnzilií scvrniŕniu Slaviaiistvu /áhiilunu jakn vpád 
Mon<rolov. Mnliútni cliaiii tatárski /dali sa pivv/ať ua sedia lilcduí 
Karlov a (ItM'ov alť zahudli >>pHJiť so surovou uiocou i politiku, 
cídiacu nii» tak na poíhnanciiii\ i\W irlkovitŕ vvIiuIkmiíií uároda. 
V t<»Hito ohladľ ni*iMÔ/u sa aui porovnať s ^rcnuáuskou <lôk]a<luosťou. 

Pritom vsrtkoui nrhr/punMistvo z tcjtt) strany iiroziace !»olo 
vidké. ľz dral sa 'ľatarŕn do zi'Uk* a kňazi ruskí ujarili silv v mali- 
ľlieruvťh judiraniŕnycli pôtkaidi. ľrislo. ŕo vystať ucujohlo. uion*íol- 
skó januo. zníživšie náro(l pod ri)zka/y Zlatej Only. 

INunoťou sanivdi chánov zlatiMU'dvnskvch poŕala vvvvšovať sa 
Moskva nad iné ni>ké kniežatstvá , vcfaka znu'nej piditike Ivana 
Kaliív :i jeluí svna Simeona Hrdého: vnuk Kalitv. Diniitrij Ivanovié, 
pokníŕil value v slironiažifovaní ru^kyťh síl, tak že mohol poniVsIaC 
nielen ua hoj s vnúti»rnymi vrahami, ale i ua prípravu k vojne 
proti spídoťuénui. úhlavnomu vrahovi: Tatárovi. Moskovské kniežat- 
stvo sa sililo, a Kipéakská nlel»o Zlatá Orda poéala upadať uásleilkoui 
vnútoruveh zmätkov a rozklailu ua viac čiastok. (1ian Mamaj spojil 
síee silnou rukou odhojné éiastky. ale nie ua dlho. 

Diinitrij Ivauovié |)o/oroval orlym okom >láhnutie chanátu, a 
(me(llh(» ]M»éal zrejujo vystupovať proti samej Zlatej Orde, vodiar 
hulí svojich do éastych pôtiiík. aliy navykid IJusov k boju. ^íauiaj 
]»rezrel politiku m<»skovského kíiaza a p(»slal roku WuS dve vojská 
ua Iius, z ktonch väčšie ale Dimiírii zhil na rieke Vo/c. Mamaj 
sa rozzúril a poslal f» dva roky pozdejsie velké v(»jsko na Moskvu, 
ktt)ľé zhité Iwdo na Kulikovom poli. i) rejto hitke. zlomivšej (Mastoene 
panstvo Tatárske nad líuskom. pcMlávanu^ vodeovstvtim ru>kélH» 
historika D. Ifoľfijsh'hn zivy ptipis. 

Sotva veľkv kňaz Dimitrij Ivanovié nddvelinuť si mrdiol od 
pochofhtv proti Taiamm a Litve, ked" lefnm mku \:\xi) prišla do 
Moskvy hrozná zvesť: Mamaj sohral sv«»ju Ordu a ide na Kus. A 
nehol starý chán sp<»kt»jny s celou >vt»jnu tatárskou a pnloveckou 
silou, ale najal ešte veľké ímIhmIv /arhvalinskvch musulmanov. Alannv, 
('erkesi)V a krvuiskveh Friaiiov. Naflt(» >iiravil alian<-iu s velkvm 
kňazom litevsivym. .la.Ľajlom Oliienloviconi . ktorý sliihil >jM»jiť sa 
s ním ku potretiu ^Sloskw. Ilrozhv Mamaja sfulMívalv vvhuheuie uá- 
roda a pravoslávnej viery. Tieto zvesti potvrdené huly |ntslom ria- 
zanského kňaza, (deu'a lvan<»viča. ktnry doniesol isté zpnivy. že 
Mauíaj prešiel u/ na pravý l»reh I^iuu a prikrocoval k ústiu rieky 
Vorone/a. t. j. k hraniciam ria/auskej /eme. 

Zarmútil sa himitrij Ivain»\ič j»ri i»ohIade na takéto čierne 
chmár\. letiace na Hus, a jnMlfa idiyéaju ruských kniežat utiekal 
sa k miMliithe a pi»kaniu. ľo ídM-er>tvení du>evnych >íl nálMi/nosťnu 
n»/posl:il poslov do všetkých končín >V(íjrj /vmc s rozka/oui. al>y 
nániestkovia jtdio a vnjvod«»\ia |Hispiľsi|i i sn ^vojím hojiivnym Fu- 
dom «h» Nhiskvv. ľredovsetkvm staral sa. ahv čím driev k nemu 
dora/il jeho hratanec. Vladimír Audrejevič Serpuchi»\>ky. 



MiMl/ityii) prijcťhulí )»<)s|i»vi:i ml senného Mainaja, žiadajúci daii. 
Na railu svoji<*l) Iiuli nlMlantval I)iinitľij posltiv i Maiiuija. iiW ná- 
deja, /ť ťliáuitv liiirv urí^ia dan. ImiI.i luaniá. 

Kšti* siiiuíiu'Jsif ľliyn didí'í«'l\ : s Mamajoiu dm niolrii .la^ajlo. 
;ih* i s«'nii (Mt'u liia/an>kv. ľ<»UMÍnv rcda /radil kňa/a a cIut po- 
ilidir si > .lauajloiii moskovská /oiiiľ. Cliaii sa d<di()Voľil s .latiajloiii 
i n|í»jioiii, zľ >a >u\\i na IiivImhJi lirky (>k\ v SiMurnov doň, t. j. 
pľvclio sfptcndua, ahy ztadialro wľiifiíi sa na nM»sk4>vskú zoni. 

Snnttnó /vcsrl napni/ily i in:M»>ť iMniirnja a dtiviiMlIy ho k t(»niu, 
aliy. pľískoľíať v.ilľľn«' pľijtľ.iw. >irl ncpľiafí'ľovi v listivty do sti*py. 
ntMnoznyni rak iiľoldac ^poi('nii* sa Tatárov s .la*:ajloni i Ok^^oni. 
Mii»>f«> sťbôd/k\ vší'tkvrli niskvrh vtiisk hoht nieslo Kolonina. 

Vfľkv kna/ nn'dzifMn zariadil zvláštni' ktuímVke oddrliuiie n.a 
\y/vrd> pod \tdrnini Kudiima Kztĺvskŕiio, Antlroja Volosatí'dio a 
\asilja Tupika. Títo mnstdi ja/dit v prídonskú stt»p na liystrá Sosuu 
|»<Ht samú Maniajovu Ordn. ahy ^ď fn/H jnzi/ka," t. j. zajat niokofko 
T.ttarov. ktorí l>y )MMÍali /právy o stavľ a nanioroniaťh nopriatida. 
Vv/vcdari tidjorliali. kňaz čakal, ale o nich ani sluclin. ani nuliii. 
K(int*ŕn<' vrátil sa Tupik a pnixľdii v-^etky zlé ťhyry. „Neorto a 
neM'jt*'.- kázal Mahiaj svojim Taíarom, -cliystajti* sa len k ln)to- 
\ruin ľiiskemn rhlelMi!** 

hiniitrij I\anoviŕ velel plnkion svfijim ponáldaf sa kn Koltunne 
k l.\ anL:u>tn . t. j. k uspen>kfmn dnn (Na nelw* vzatie I'anny 
Márie). Prv. nez by hol sa \ydal na poihnd. navštívil kláštor Svätej 
Trojiee. ležiaci >estdesiat \í*rNr severne oil .M«iskvy, vtedy skri»ninejší 
lo do zovnútornoNii. jak«> dn<'s, ale nž dosi slávny a navštevovaný. 
iMia l>*. an-n.sta prih\l Himitrij k lunnu-novi Sep^hívi itadonež- 
'^kenni. ktonho p(dMizno>t a askcsa holá známa |hi v.^etkych vhL^^ťach. 
iĽumen Itn najprv nalin\áral. ahy darmi hľadel skrotiť hnev Mamaja; 
ked ocnl . že i dar\ hnlv marm* . zvolal svárv muž: .Teda čaká 
(hana /áhni>a. teha ale o.| Hospodina a l>ohorodiťe |M)m(K'. milosť 
i >Liv.i,- hvaja krásnonisllí mni>i kláštora, i>.«»liahia a ľeresviet 
menom, pripojili sa s ílovtdením ii:umena k vojskám hindrrija. 

híia 'Jn. aiiiinsta ja>nym r.inom |Mdd»» sa moskovské vojsko 
poehnfhim. hindtrij Ivan«ivit v>tiipil pred odchodom do uspenského 
chrámu a modlil >a >pohi s voj\ ódami sxojimi u hrohn hvátého 
iVtra metroptdiry. /ladialto >i(d do chrámu archanjela Michala 
k hnditim svojho otca a <leda. Natit lúčil sa > manželkou a deťmi 
(Vasiltim a .luronn. >ado| na >v.»jlio koná a vyjechal z Kremfa 
k voj<^ku. Oni» zaplňovalfi v>etky ulice a námestia ok<iIo Kremla. 
/ KrtMnIa ]'o>laní sxia^cenníci a diaktmi s koruhvami a ohrazami 
'•vaíych p«»>váco\ali znamením knza hi»j<»vníkov. 

ľlnky tvorilx \elk<di-pv j^ddad. Vojíno\ia i jích k«»ne vyzerali 
ywir, jích hrnenie a zhrane ja>ntí hly>kaly >a v raniiitin slnci. Že- 
lezné hrnenie a pancierv z <Mele íkalantiryí. prill»y s ostro knnčia- 
cind <a <picann. podlhoxatľ ^rity. okrá>len(* červenou harvou. tuhé 
luky a tnl> pln** >trieL «»^tľe knjdje. krivé >ahle. nivne meče - 
v ti»m |N»z«»>t;ivalo vojen*»k<' \y>tp»jcnie ru>k\ch vojinov tidio času. 
Nad voi>kom vialu mno/>t\o zásiax na vv.sokvch žrifacli. ketf ale 



51 
5fo5 

v. I 



y^cr 






r) 'f 



/ - ' 



OI3ÍS.VH. 



Strana 

Slovensko a jeho Život literárny. Svetozár 1 Turban 1 

PoUnu pieieA. BáseA od Vajanského 5 

Kulikovská bitva. Obrax historícký 6 

^ena dvoch muŽoT. Dedini^ká poviedka od Sama Bodiokóho 17 

K ivptlu! Báseň od Adolfa Heyduka 87 

O metbode dejepiio Slovenska. Dr. J. li. Pič 29 

Obráxkr i Bosnj. Podáva dr. I. Br. Zoch 87, 144, 387 

Gumená. BáseA svatojantiká od Vajanskóho 41 

Slavianske nárečia. Z článku Vladimíra Lamanskŕho 47 

Ľudovít Štúr. Píše dr. Jozef Miloslav Ilurban . 6á, 103, 198, 2l)3, 389, otK 

V jafku. Poviestka od Jána Závoru 71 

Čara. BáseA od (}. r*akovsk<'ho 79 

ťilologiťké rozhovory. Od Jaroslava Vlôka K(» 

Beseda : I)rahocenná pamiatka. - Dojmy a Kozmar)'. Hásnč Jaroslava 
Vrchlirkého. — Knihovňa pro ŕeský lid. I. Mravokárne románky, od J. 
Arbe»a. H. Z nasirh dídin, od V. Benese-Tŕebízského. — Srbský spevec 

o Slovákoch. -- K nášmu literárnemu ruchu. — Súbeh 89 

Slovenské zemanstvo. Svetozár Ilurban 97 

Wetne. O. Bella 101 

Na hroronice. Hviezdoslav 133 

I^stovica. Janko Alexander 136 

I^nI Geok-Tepe. Z rozpomienok dragona z roku 1h7i* 137 

Kremnická komom r jej gn'»ti. ľoilá\a Pavel KriiSko . . l.V'(, 23H, 32^, 44A 

Kandidát. Novella od Vajanského 159 

lieseda: K článku .O metbtide dejepÍMi Slovenska." Od ľr. V. Sasinka. - 
l4torija slavjau'ikích literatúr .\. .V. ľ\pina i I{. I>. Spaftovióa. - Z hor. 
Bitaé Itadolfa Pokorného. — Jánošík. Smutnohra t piatich jednaniach 
<mI Miska Skaéánskeho. -- K násinu literárnemu nichu. — Maifarská 

hudba. " Paii. atka zosnulyrh. - Nuhui prio/nívcom 178 

Tar O^Toboditef 193 

Národné znovuzrodenie slovenské. Jozef Skultétv 194 

Hiitorícké drobnosti. Sdefiije dr. J. L. Pic SI 9 

Naáe národné spevy. Od >tefana Fajnora 223 

Moje krásy. HviezdoMlav 232 

Mikuláš šl Keríencik. Od J(»zeŕa škultétvho 233 

Kolko piesni? Ilviezdovlav 247 

Podrost Novella od Viganského *249 



I 
I 

I 

I 

' Strana 

r»080(la: List F. M. l)ostojťvsk»''ho k moskovským štiulontom. — Litna- 

tura na Slovrnsku, jojí vznik, rozvoj, v\'/.nam a iispŕchy. ľŕíspr-vek 

; k dejinám pisomnírtva »'»»sko-slov«'nskŕho. Napsal Jaroslav Vlóok. — 

Dic (.'ulm-Klora von D. Stur. — Literárny ruch. — Pamiatka zosnu- 
' 1ých. — Volebná porada národnej strany slovenskej. — Súbeh. — f ^'^^ 

j Botto 277 

I Židovská otázka na Slovensku. Svetozár Ilurban 289 

t Hranice. Vajanský 316 

' Nikolaj Vasiljevič GogoF. nfa ruských prameňov Samo Bodický . . . 317 

I O lyrisme ruských básnikov. Od N. V. (lojroía. Prelo/il V '^22 

Jelica. B. Teodorovic 33d 

Mier duše. Novella od Vajanského 343 

IVemávkuvé cestv. O. K. M 374 

•r 

Beseda: KvAty. Listy pro zábavu a poučení s časovými rozhledy. — Básne 
Boleslava .íablonsk«'*ho. - Národní divadlo v Praze. Kvety západníckeho 

išmerti v českej spisbe. - Boleslavsko. — Súbeh 3m1 

Kuský hlas o Štúrovi. Svetozár Ilurban 385 

Na (icriach Václav Vraný 415 

Zpomienky. Báseň od Ilviezduslova 422 

■ Otcova kliatba. P»viedka. Samo Bodický 452 

Z mŕtvych. Samo liudický 451) 

Mlč! Jauko Alexander 4r>i; 

Pekelný sen. V. Somolický 4í»7 

I Meč. V. Somolický . . ' 4«7 

i) maloniských piesňach, tiogof 4<>8 

' Beseda: O živote a púsob«Mii .lozeťa K. Tvla. Vypravuje J. L. Turuovský. 

L -- (iogof o Puškínt»vi. požiar národin'ho divadla v Prahe. -- Slo- 

\auskť* divadlo. - Báseň (i. .\. <'eľmáka O/námenie spisov. - 

Predĺženie súbehu 473 

.J^- Náš dnešný stav. Svetozár Murban 481 

ľryvky z báje^lovia drievn\ch Slovákov. Puda\a Liid. .V. Ueuss . . . 484 

Svoboda. Báseň od Hviezdoslava 492 

Pieseň o zvone. Od Schillera. Samu Kuchla 496 

Na dedine. Pove>( od KU'uy Soll»'szovrj 5<»5 

Starodávne sriadenie krajinskí* na Slovensku. iMše dr. J. 1^. Píč . . . 5t4 

í>orď Kossuth. Od Jozeťa Škultť'tvho 549 

Príspevky ku kvetné z okolia trenčiansku teplického. Od Joz. L. Ilolubvho. 555 
Beseda: Jaz\k cirkevno-slavianskv: ja/.vk ruskv : pomer Slavianr-tva k Bv- 

zantii. - Tot atvatiak. Irta Mik^/áth Kálmin. ~ Zpráva o súbehu 568 



Rok 1881. 



Soiit I. 



Slovenské 








Slovensko a jeho život liteniriiy. 

^ ysIiMlok bádania a inuiiľovaiiia (IllH»v(«kŕlH» . v našdin rase 
.'. k jasuojsMMiiu iM)\c»cli)iiiiu prišly je tni. zo uz il»a to iná 

' právo k skntornnsti. k stavaniu a /.ivotu, čo sa os]»niviMllniln 
pruíl sťiilnou stoličnú ilucha, ni>šlit*nkv. i<lov, tejto verejnej, 
olieenej sveta nini\nosti . . . Slová tirto stoja napísané v prvom 
n'sle lluriianovveb -Slovenskvrh ľohladov." kt4»ré n/ivlv sveta 
na Vzkriesenie Krista r. Is4i'». a l>olv svniboloni vzkriesenia 
>lo\enskébo povedomia. 

Tridsafpíif ťažkých rokov prešlo, a my neboilní epigóni púšfame 
Slovenskom novy beh ^robíatlov v úplnom po/naní sví»jej slabosti 
a veľkosti svojej úloby. 

Meálne. junácky, a .^koro by >me mohli poveilat optimisticky 
htaileli na svet a seba otcovia naši. tak ze skoro žasneme nail 
>melymi jťeh iMihíadmi. keff vieme, že jich upierali skoro clo prázdnoty. 
Oni mali tvoriť a oni hovoria o tvorbách. oni mali kriesiť mrfvolv 
a oní li(»voria o živote, oni mali v nikách p(»čiatky spisby a imi 
hovoria o slovenskej literatúre, oni mali budiť m\>lienkv a oni 
hovoria o tilos4)tii: jich (dikíučovala bieda a oni hovoria o bohat* 
st\ách. jioh ídikolesovala vražda mohutná a oni Imvnria o Mťazstve. 

Nie sme |»i(dlí na mysli, a deiliítvn sibu'j náíleje a nezvratnej 
viery prešlo i na nás. Ale duch nášhn ca>u má kriticky náter, a 
preto obraciame sa k Imre uvedeným ri-ulkom s otázkou, ci >lo- 
vensky náriMl ..má pniv** k >kutočnnsti. k >távaniu a živntu. či ob- 
>fojí prt»í| súdnou stidicou ducha, myšlienky a iiley." 

Slovensky národ obwa svojt' ti'rritnrium ihI nepamäti a prežil 
mnoho d(Ma>nych okupantov. j;iko llerutnv. Kuľov a Lonirobardov. 
I >ám vpád Madamv ncpndre/al mu /ivntm* knri*nc. on najviac ak 
okyptil poni«'kton'' halu/e. Viw madar<kč |ianst\n bolo krátke 
<**!«4- 1».V»): je>tli sa Nôbec u jich panstve i pntoni ho\nrÍT môže. 
kerf sme Indi pri\ telení k nlior>kóuiu kráľnv>rvu í l< ►:»!». O vlast- 
nom imnstve cudzej národnosti nad slovenskiui móži* byť rec iba 
(h1 najnovších cia> víťaznej maífarisácie. Tu má Széchenyi úplnú 
pmvdu !J0 !*vojím: .Maiíyarorsyjí;: nem volt." Maj:yanu>záir uelnd, 

I 



ale vvskocil / jclm pckiM' ťnnin»v;iiii*i lilavv. kril ;ij iľu* ubnuíiiy 
jako Miiicľva, aspon s vyhojnymi cluiíkiíini. hvmli Vľfkydi drzav 
hist(H*ia j(í spolu i našíHi liistnn<»ii : vríkoinnnivskŕlii) a ulmrskŕlm 
kráľovstva. IVuMla \v/A v iriMiin: nir siiíiií supivmacia iiiaifaiskrlin 
uároda vzala iiáiii jasiiŕ poMMlmiiir (lv(ijin(»J histniiť, n.isťj . ali* 
v tt)Ui, že život náš pľosfkmily hni na ilvnje: na iKlninulnenú 
(latinist)vanií) šíaclitn a na nlas^n nánula, ktorá uu'uc h\( zachová- 
teľkou naroihitisfi, ah', nikdv nie nositelkíMi vffkvch náľoiln>ch m- 
(liiuŕ. História zcinanstva stahí sa niiMini invni. jako história ná- 



roda. ľri tvjto niyšliťiikf (falekt^ je nám si>hítonie zcnianslva jak<» 
st^ivu, a ztínianstva jako istej pľ»Mlno^fami (jpatrencj skuprniny ná- 
roda. Sedliak hol í n invch národov len istou materiellnou hasou. 




postavila, (lala si vvji 
žialhohu ináč. Uivnvni osudom utV(U'il sa u nás m(*dzi rudom a 
ziMuanstvom nielen rozdiel feudálny, ale i n»zdiel postati . tak že 
slovenská uasa aristokracia, ntrativšia ]M)d nohami karpatskú žuhi. 
vznášala sa v povtítrí a vznáša sa az íloteraz! ľnto nemá značenia 
jako teleso, preto je hitá a hád/aná jako hárka hez kotvy, ľrocess 
tento je stiiryl Traíenie a zahúilanie národnej ])ravdy datuje sa 
od najstarších dôh. Tu jedinú vyminku tvoril Matu> Trenčiansky, 
ktorý počal spojovať, čo veky ro/iivojily. ľo n»<diáčskej hitke utratili 
Maďari i ten cliaírnv vplvv, ktí>rv asnati* mali na /ivor slovenskv: 
za 14.') rokov holi nuUou. Sh»váci i vtrdv zachovali svoju nezá- 
vislosf a meno štátu uhorskčho jiroíi Turkom i llahshur^'om, a 
predsa utratili saiiivcii seha , jasný p<ichi»|i o svoj>tve, povedomie 
sanndiytného jestvovania ! .lak veFká. ťa/ká to háilanka. jak hllM»k<» 
musíme vnikať, ahy sme čo len príhli/m' piichopiľi íj'nto zjav. ne- 
jestvujúci v žiadnej inej hisíiuii a kfory možn(» jedine tým ne- 
šf^istnvm dualismom medzi ľudom a >ľa(iiíou povstavším wsvetliť. 
Nehleme skúmať, zkadiaľ prišiel do iiatriarchálneho života >la- 
vianskeln> feudálny systém. My stojíme jired ním jako |»red fakrumoín 
a nuLSÍme s ním účtovat jako s danou vrličinou. /mianstvo hoh» 
jediné v .stave rcpraesmtovať národ. Meštianstvo, z veľkrj čiastky 
nemeckí osa<lníci. prisťahovalci, n • : :1 > zi.iln.'ho nánidnieho sniNslu 
- cnosti Hanseatov hy sme daraio hľadali snlliactNi> holo pri- 
kutc k hrude a jemu holá zákon.íini vyrvatá /hrán / ruk (jj íMk 
zákona z roku l.')14 lu»von. že setlliak, kfory nosí zhran. p<ikuto- 
vauv má hvt odťatím pravej ruk. i. Slovenskv sedliak stMÍ sa de- 
dičom rabov, tak že sám zemanmi dom'Sľuv /ákni / roku L") 17 
hovorí: .ueipie ulla re> niaiiis ao aliqunt annis tiopcnti ipnuidam 
lluu^aríae nocuis.se videantur o;)jH\'ssionľ (*»h»n iniíU »[iH'rum cI.m- 
mor ascenJit anfe c»»nspectum l>ľi." A U\\ i-.^v.ut naj>ir-! a naj- 
početnejší stav nenudnd nič in>ie. jako z;'c!io\;ir ja/\k a mrav. a 
jako mocná skupeniua as}Hm meno s|ovcn>k(*. ('o sa tyká zemanstva. 
prichádzame k jadru hádanky, /emaustvu odtrhmiti- ImiIo lntnľf>innm 
od národnej pravdy. Y tom väzí klúé k otvoreniu temných sieni 



» 



>liivrn>kó|io /iviuTiiia :i ntľ|)rnia. Svi»1mmIii:í :i innjctná triodn hodila 
>a na jazvk luilvv. a |MUU'Viiľ j«'j nii otv;iľal rrstu k lioiliiostaili a 
liiaflnin . /aiKMlIiávMla ^vnj rniliiy j:i/\k. ktoľv >a stal lK'h«nn rasu 
iH*v;i/ľM\iii :i Ihv<mmiiiviii :í tak toila litnánu' nrwľnlu'nvnu piiivviii 
i;i/>kom iMispolityiii. Totii platilíí tak pn* MMifanív j;iko piv. nás. 
li.i na>M šfaclita iii:ila v istom oliIaiU* pnMlnost, |ľI>o niMla viac 
Mliii|»nn>ri a |Mil«vitosíi n.niľiť sa po l.itiii<kv m tak vvvoiliť V4) 
v«*niiioiii ýivotr. Miiir-iri žili s<h» lokov uhmIzí íiimiií iiiinMlaiiii, a 
po i-ľlv tťii ŕas ii(»!iol íloiifší'uv ani iciim jnlinv zákon o niatfaľ- 
^k«»ni jjizvku lťl»o niMífMľskoj njinulniísti hol nw pľávr tak írprny, 
pi;i\i* tak z:nnMll»á\anv, jnko shivfn>kv. V novnnhri >|iíviii NVniťi 
ľ:ikii^ki piiniijitku .h»zrfa II. >hor:iľi sn \n,\\\ plnvni oiliišrvncitini 
pľipoiir k nim. Irhn iha j()Z('íin«<k;i LM'nnanisiriM Ľ.ilvaniMivahí ma- 
if.iľNkx. i»nľoiI/rnon smrfon mniri iizvk k ní»vómu /ivntii. SziVhrnvi 
wkiinal v tnniti> olitaih' ohnivskii pnirn. 'Icho hoj pniti latinismu. 
irjrn \\/irt«i kutliMi^^ki'i hiilanintini', ktor.i sa tak m;i k pravej latin- 
i int> jak<* plaiikM k cis/iľskťj hni>k('. hi»! ^]u\\\\ i hnjnm /a maifaiŕinu. 
^pn|u i \ľ;i/iIon vvrfkvtli nrmaiľaľ'-kxrh i:i/\kí»v. ktnív ncmalv tak 
hiiM in'lin kľií*>iíľr:i j:iko hoj nn. \ lu Ntain sa k nrštastin Sjováktiv 
msihIiii* H|i|i*r<*nir jiorlinpov. l*ľinMl/i»nŕ a |i»ĽÍľkŕ IhiIo |»y hyvajo. 
;ih\ pM oiJNtninrni iMtin^kŕlii* ja/\k;i / p«»Hfirkť'ln» a •^|M)Inn'n*íkéln» 
/i\«ifa --íailiTa k:i/<h''hn n;in>ila \ľátila >a hnla ku svojmu j:iz\ku: 
fo ^a ah' m'^talo. I>nliľt\o la!in<ki''ho jri/ska njiti<nníť holo nmi'h* 
a xiaccj z/ikouami. vrlkou námalioM. ap)ianitom >lo/(my!n a silnyin. 
iM:Mf:iľ>k<'mM. a tak n;i>rj. hitini^mom oi|ľn(l/rn>'j >[:irhtc a intolli- 
'-'i-mii nľhiil fa'^ky pľt'chod od jcdn4iht» rudziidio ja/\ka k druhŕniu. 
nioiinmi ťaktonnii dM'h.ini'mu. K tomu tn'ha c^tľ pi»vážiť. kidko 
infľlh'krui'lnyh >i\ po/ial lafjni'-mu^ náľoijuí |jt«'ľáľm'. poftirkŕ a 
pi'knodurhŕ nÍ1\ sIo\ťn<kľ ^talv ^a ohľťou mľf\«M ľt'ľi. tak /v vvlii 
:iľm:id:i ^lovru^kít'h ^pisoNatríox . poŕmir od Kojacinása a/ po 
lii-ia . liala >voji» /i\/* voíly ^\^^ mľt\rlio koryta, a iha >pisy pn» 
fiiil .1 k iMiíndir n:iho/ľn^k*'i pí^jlv >a rodným ja/\kom. V;i/ni»isjr. 
uŕi-ni' a pn» vx'-sin iníidliLirncin ur'<'i»ó diida vyrh;ii|/al\ p«i Intin>ky, 
\ -h«\«'n^kv«'li skol.iťh ľo/na\*»kvr|i. hán«»\**kvľ}i. ruhiľío\^kM*!i. !»aľ- 
iľpiN-^kNrJi. IľVoľ^kMJi. /ilin**kvili. prifNid/^kM h. sfiavnirk\rli. ktv- 
mar^k\4h. /\idrn^k\ľli. míi>ovskvrli atd. aííf. pani»\.il.i n/ imI r. ir)J7 
luinira a tlarila jako ílr^ná mura ^Io\rii^k> ]irintd/i*n\ vwin, tak 
/»• i kv»*fn<a ináč do!».i liN'ráľn»'i činnosti Nľdo/ľr'*k\«'h. KoIaiin.MSov 
•I lS«*l<»v nľ\p|\\ala na nároijn'h' po\('d(»niii*. A tak i iiri>tokraľi:i 
t'Mlu a majffkn. i ari-^í 'kraria dinhrt a m\*»Iť n.iwkala ^-a oij dii\nyľh 
• ias na nid/otn. «idfr!'Mla >a od rodn«'j pód\ a >íril;i prepa^t nn'dzi 
jiiii^ť. m hidom .1 *i-hoii. nrraiil.i iV yvr nipMlniu dosíninnKf a po- 
vrdiinľh' w^id^ľj uloli\ : pľfío nfhiln jri r.»/ko /jinh'nit jrdnu fu- 
il/^f'i ^ drnlioii . kí'if r;ito pMHJrdni.f tir»d<'iM»i! i yvnl uu •»Kľá>Irn:Í 
a»'!Í)'i:t »mi pr«'dn<'«fi. Uid^h-^x a |ľi'ilpr.t\. \ Tnm a irdim- \ tom 
\.i/\ /i\o'ii:i >i'a dn-^nľl;«« n. idari'^iiiii ! M;'«r.iľi m.iin l'Vt \d;iŕni 
p:i»fi latini'-nm : on nri'l'il na «»niľ'«'ľi!ľj po-N-Ji pir niilr T»*sTanifnt. 
Nani d'^^fal >,i íji iIohn\ h■•Ja^ kN»ľ\ ;ili* ohr.il«:inv a mudn* liroko- 

« « * 

vauv mó/ť naria-^T. K^-'ľ i nf\rátil;i -^a \rlká \iioina pn'ilnvih a 

I" 



znatných íudŕ do lona slovenskej matky, vrátili sa vysokí duchovia, 
ktorí vedeli poňať národniu pravdu a vyzdvilinúf ju na štít. Keby 
sme verili na iiistorické zázraky, museli hy snu; týchto Imditelov 
jwvažovať za vyplyv historického divu. Pri ahsoíutuom chybení 
všetkých podmienok, nutných k zdvihnutiu národa, chytili sa apo- 
štolia slovenskí do práce ducha a pnídbehli na duševných dostihoch 
iné knu^iy slavianske, plnými rukami oplývavšie podmienkami tý- 
mito. Jako tie pramene z tatranských skál, ticho, i>ez umelého dví- 
hania, vy\ieraly u nás velké idey hojne, čerstvo, zdravým šumiacim 
prúdom. 

A ketf povážime tú spustu, krorú zanechal za sebou latinismus, 
keď povážime zúrenie jeho deflir^ii, ktorý nemilosrdne rozťahuje 
údy na úkor slovenského živlu, vt^dy musíme vyznať, že slovensky 
národ má „právo k skufnčnostin stavaniu a životu** a že smelo pred- 
stúpiť môže „pred stiduu stolicu ducha, myšlienky a idn/,** lebo 
trebárs môžme so zákonom ]»rávne |K)vedať: „clamor Slavorum 
aäc*endit ante (x>nspectum Dei," trebárs sme tlačení národne viac, 
jako predkovia našich sedliakov majetkové, trebárs každé naše 
zdvihnutie hlavy z ]»rachu ťahá za scIn^u búšenie čakanom |»o tyle 
biednej hlavy, predsa vždy ešte i»rúdi sa v našich Tatrách život, 
ktorý utvoril si čestnú litenitiiru , zobrazujúcu túžby slovenského 
národa. Mená našich : Kollár, éafárik. Štúr, Hf)lly, Sládkovič, Cha- 
lúpka, Záhorský, Botto, Žello, Pauliny, Kuzmány - a mohol bych 
krásny rad mien uviesť, sú už literárnymi typami, uznanými <Taleko 
za hrauiciami Sh)venska. A jn'i všetkej svätokráfleži duševných na- 
šich síl predsa povstávajú mladé, nové, ktoró, bohdá. dokážu sa na 
krásnom {mli spisovného účiiikovania. Ke(f sa národ slovensky 
v útiskoch, nemajúcich lutru na zemi, sobrať vedel k produk<»vaniu 
toľkých hlbokých umov, snlce človeku poskočí pri myšlienke, jak 
vysoko vyletí duch slovensky s uvoľnenými už krydlami! 

Život náš literárny nmsí biť rýchlejšou ešte te|Uiou, lebo je 
on naším jediným nateraz životom. Poďte, veľkí duchovia ot^'iiv 
našich, a dvchnite na nás vánok svujích shulkvch úst! Xa vašom 
živom slove chceme túžiť ducha nášho, aby sme obstáť mohli pred 
súdnou stolicou mvšlienkv! Mv chceme vvdobvť t4», čo nám sobral 
marasmus slabého pokolenia, zrada šľachty, bezmy.<lienkovosť me.^ťan- 
stva a zapustlosť sodľiMctva. snúbif diše naše s národnou pravdtut. 
ktorá trebárs zanedbaná a bitá velikášini, žila a žije v národe na- 
šom. My chcenú* bojovať proti falsi. mocne dorážajúcej na i>ovšedny 
život, a bleskami svätej |navdy našej odháímť jej tmy a hmly. Xech 
sa stane skutkom í>lovensko Slnvenskom a jeho život literárnv nech 
prífiráva širokú cestu slavnénui životu politickénm, ktorý nám kynie 
v blízkej budúcnosti. 

lio^: pomozi k našoj slozy! 

V Tnrčiansk«»m Svätom Máriine, koncom decembra issíi. 

Svetozár Hurbau, 



Polárna pieseň. 

Nad sevoriKm toruou duch môj %\múý 
Jako orol kndlanii sa vznúsa. 

Polárneho svetla blisnú strely : 
V nich sa krúti /eiiieKuía naša. 

Letí iruía a s ňou rovným letom 

^iumi duch môj lnce/.arnvm svetom. 

Tundra, Hiele More s Kanin-Xosom, 
Nová Zondja. ústie Obu mrastn^*, 

T;ijmyr so /.álivom Tadeosom, 

t)strovov tam brehv skalne, srázne: 

Kozákov to sto|)j smoloplavnych, 

ľól čo obliotali v časoch dávnych. 

Desne V, Va^in po \H)U Anadyra 

Kozsírili kiuhu vofké pásy. 
Ktorými duch slavskv všehomira 

Objal mocne pritočnovč krásy. 
Vyšinul sa na kosmickú slávu: 
Slavian dr/f zemguíu za hlavu! 

Dúhy večné, hadovité, jarké. 

Planú v ]»očcsf ruským činom ráznym. 
Tam kde Liachov na plachtovej bárke 

ľný pristal k brehom večne mraznym; 
Sláva jeho Oajou hučí hlasne. 
Kamčatské mu sviefa sopky jasné! 

Kolumbovej zeme nirazné čelo, 

Kuský Serdce- Kameň : v družnom stvkn ! 
Zalet, duch môj, na chvileiiku smelo 

Od severnej točný ku rovniku! 
Vráf sa! i'o si videl na tom lete? 
^iSlavian rozprestretý po pol svete!" 

Slavské slovo zvučí na severe. 

Mená dáva polárnemu svetu: 
Do ne/nám\ch končín rúb«? dvere. 

Nieto hraníc víťaznému letu: 
A ty. synku, čo pod Tatrou stojiŇ 
Ty sa o to svoje sIíivo bojíš?!! 



Viiinn^iý. 



y 



r. 



Kulikovská bitva. 

Oln'íiz ]iistnrick\. 

Nié tak ncliľozilo scviM'iiŕimi Slavianstvu záluihou. jakú vpád 
Mcni«:()l(>v. Miíliútni cliani tataľski zilali sa |iivv/ať na soba liloliu 
Karlov a (lorov - ale zalmilli spojiť so surovou uii)tM)U i politiku, 
ťdiaai nie tak na ]>o<lnianciiiť, i\W crlkovitó vyliulKMiie národa. 
V touitíí ohlade iíťmôzu sa ani porovnať s í^vrniánskou dôkladnosťou. 

TritíHn všetkom nťluvpeľcnstvo z tt»jto strany hroziaci.' Iwdo 
velkó. Ľž dral sa Tatarín do zeme a kňazi niskí marili silv v mali- 
chernvťh jíohranienyeli pótkaeh. ľrislo, <•<» vystať nemohlo, mongol- 
ské jarmo, zníživšit^ národ pod n»zkazy Zlatej Only. 

ľonnK'ou samých chánov zlato-ordynských počala vyvyšovať sa 
Moskva nad iné ruské kniežatstvá. víFaka zručnej p<ditike Ivana 
Kality a jeho syna Simeona Hrdého: vnuk Kality, Himitrij Ivamivič, 
pokročil valne v slinunažíľovaní ruských síl, t;ik že nudiol p(»niyšlat 
nielen na hoj s vnútornými vrahami. ale i na prípravu k vojne 
j)ľoti spoločnému, lihlavnomu vrah(»vi: Tatárovi. Moskovské kniežat- 
stvo sa sililo, a Kipčakská aleho Zlatá Onhi počala upadať následkom 
vnútorných zmätkov a r<»zkla<Iu na viac čiastok. Chán Mamaj spojil 
síce silnou rukou odl.M»jné čiastky, ale nie na dlho. 

Dimitrij Ivanovič {lozoroval (»rlym ok(un slábnutie chanátu, a 
onedlh(» počal zrejmo vystupoval proti ^amej Zlatej Onle, vodiac 
ľudí svojich do častých pôtiek. ahy navykol lius(»v k boju. Mamaj 
ju-ezrel politiku mosk(»vského kňaza a pt)slal n)ku l.'JTS dve vojská 
na Iíus, z ktonch väčšie ale Dimitrij zbil na rieke Voze. Mamaj 
sa rozzúril a poslal o dva roky i>ozdejsie veíké vojsko ]ia Moskvu, 
ktoré zbité b(do na Kulikovom poli. O tejto bitke, zbunivsej čiastočne 
panstvo ratarské nad Iíuskom. .poilávame vodcovstvom ruskélu» 
historika D. Iíaľajsh'hn /\\\ p<>pis. 

Sotva velkv kňaz himitrij lvan«>vič oddvchnuť si mohol od 
pochodov proti Tatárom a Litve, kí'd' letom roku l.*>so prišla di> 
Moskvv hrozná zvesť: Mamaj >obral svoju Ordu a nie na lius. A 
nebol starý í'hán sjjokojny > cebui svojnu tatarsktui a poloveckou 
silou, ale najal ešte velké odrodv /achvalinskvch musulmanov. Alanov. 
Cerkesov a krvmskvch Friauov. Nadto spravil alianciu s velkvm 
kiia/íim litev>kym. .Ia.i:ajlom i)fuerdoviČ4»m . ktorý slúbil s|»ojiť sa 
s ním ku potn*tiu Moskw. IIrozl>v Mamaja >ľid»ovalv vyhubenie ná- 
roíla a pravoslávnej viery. Tieto zvesti potvrdené boly poslom ria- 
zanskéln» kňaza. iMe^a Ivanoviča, ktorý dtmiesol isté zpnívy. že 
Mamaj prešiel už na pravý breh |)onu a prikmčoval k ú>tiu rieky 
Voromva. t. j. k hraniciam riazanski'j zeme. 

Zarnnitil sa himitrij Ivanovič pri ptddadt* na takéto čierne 
chmáry, letiace na Hus, a poilbí obyčaju ru>kych kniežat utiekal 
sa k modlitbe a ]n»kaniu. I'o občer>tvení du>evnych >ťl nábožnosťou 
rozposlal pi>sb)v do všetkých končín *^ vo jej zeme s rozkazom, aby 
námestkovia jeho a vojvodovia )M)spie>ili i so svojím boji»vnym In- 
dom do Míiskvv. ľreďovšetkvm staral >a, abv čím driev k nemu 
dorazil jeluí bratanec. \ ladinn'r Amlrejevic Serpucho\>ky. 



Mť(l/ityin príjiM'Iiali posloviji ml saniŕlio Mauiaja. /iadajľtci daíi. 
Na iMilii svujirli \\uli ohilaľoval I>iiiiitnj poslov i Maiiiaja. alť ná- 
ílľja, /ií rháiiov luirv ntí>ia ilaiv. luAn niani.í. 

Kštť siiiutiu'jsir c-livľv dnlcíľlN : s Mainajoiii íh/i niťU'ii Ja^ajlo, 
.ih* i sám i)\vii Hiazanskv. lN»slťiÍnv tcMla zradil kiia/a a cIkt. no- 
dclir si s Ja^ajlotn iuosk<tv>k(' /iMiir. Cliaii sa dnliovoľil s .laizajlom 
i 0|t><^(ini, /r sa M'du na luvlioih vWky Okv v Sťiiu*iu»v deň, t. j. 
prvídií) sľj»ti*iiil»ľa, aliy ztadialto vvniíili sa na nmsktivskii zcni. 

Smutne /vcsri naimi/ilv rinno.st himirnia a iIovíimIIv Ito k tomu, 

al»y. |»n>konať v.jlrľm* |»ľí|navN, siri nii priateľov i v ústrety do stepy, 

neinti/nym tak uridiiac spojenie sa Tatárov s .latzajlom i ()le<:om. 

Mie>fo sehôd/kv v.setkN<li ruskvcli vtdsk l»olo mesto Kolomna. 

• * » »f 

Vefkv kna/ med/ifMii /ariailil /vlá>tne konmVke oddelenie na 
Ny/ved\ piMl velením lú>di(ina Uževskélio. Andreja Volosatého a 
\asilja Tn|»ika. Títo museli ja/ilit v pridonskú step na Hystru Sosuu 
]hn| samii Mamajnvu Ordu, al»y ^fh hi/h jaztjkar t. j. zajaC niekoíko 
Tatárov, ktnrí h\ podali /]>rávy o sía\e a namereniaeh nepriateľa. 
Vy/veilaii t»djeehali. kňaz eakal. ale o nieli ani sluťluL ani riieliu. 
Kiineene vrátil sa Tupik a poi\ľ«lil všetky zlé eliyry. -Neorte a 
ne>ejt4'.'* ká/al Mama j svojim Taíarom, ..chystajte sa len k hoto- 
vému rn>ktMnu <'hleliu!-* 

himítrij Ivam^vié Videl plukom svojim ponáhľaf sa ku Kidouine 
k Ifi. auĽUstu. t. j. k uspeuskému dnu (Na iieho vzatie Tanny 
Márie L |*rv. než l»y h(d sa vydal na pochod, navštívil klástm* Svätej 
Trojire. ležiaei šesťdesiat \rY>t severne o<l Moskvy, vtedy skromuej.^í 
eií do /ovnútoruiisti. jak.» diu's. ah* už ilost slávny a navštevovaný. 
iMia 1>. auuusta ))rih\l hiudtrij k Ii:umenovi Ser«:iovi Ha(huiež- 
^kemu. ktondio |Nd»ožnost a aske>a hida známa ]h) všetkých vla.sťach. 
iĽumen hti naj]>rv nahováral, ahy darmi hľadel skn»tiť hnev Mamaja; 
ketf oťul. ze i darv holv mann*. zvolal sváfv muž: „Teda éaká 

• • • 

( hána /áhuha. teha ale od Hospodina a l>oliorodice iMunoe. niilosC 
i >láva." luaja krá>noroslli mni>i kláštora, Osliahia a ľeresvlot 
menom, pripojili sa s dovolením lii'imena k vojskám l>imitrija. 

Ihia *jn. aut^u>ta jasným r.inom ))ohlo sa mosk(»vské vojsko 
l»oťhi»dom. I>imitrij haititvn vstúpil pred odehodmn do uspenského 
« Itr.iinu a modlil >a spolu > voj\odami svojimi u hrohu svätého 
ľetra metropolity, /tadiaľto >iel do ehrámu arehanjela Michala 
k hrohoín >vojh(» otra a deda. Nato liicil sa s manželkou a detini 
iVasiioin a .liiromi. sarhd na svojho koná a vvjechal z Kremľa 
k \oJHku. Ono zaplňovalo \setky ulice a náme>tia oktdo Kremľa. 
/ Kremľa poslaní svia^renníVi a diak<mi s koníhvaini a (dtnizaiui 
>vafycli posväcovali znamením knza iMijovníkov. 

Huky ívíu'ily \eľko|epy p.diľad. V(»jinovia i jicli kone vyzerali 
jaro: jiVh hriieiiie :i /hiane ja>no ld>>kaly ^a v rannom slnci. /e- 
le/né hrnenie a paniierv z ocele ikalantiry». prilhy s ostro končia- 
cimi sa špicami. podlImNale stity. okráslene červenou harvou. tuhé 
luky a tuly plné striel. o>tre kopije, krivé >alde. rovne meče 
v tom |Miztísfávalo vujen^ké vystrojenie ruských vojinov t<dio ca.su. 
Nad vojskom vialo množstvu zásiav na v\sokych znfach, keif ale 



koiiníci iMxlvilili do honí kopije, tvorily cely 1í»s. Kimzia u vojvo- 
dovia líšili s:i od vojska po/íátcnyini bľouiaini a laliko ce/ plece 
zahodenými plášťami. Najviac vynikal sám Dimitrij jako svojím 
velkokíiazskym (d)lekom. tak šíachtickou postavou. líol on vysoký, 
silný, šiľ(»ki>plecity muž, Oeniovlasy, éernohradý, s velkýma uumýma 
očima. On nachádzal sa ešte v plnom kvete síl a zdravia; mal 
tridsať rokov. Spolu s ním vyjechal z Kremľa jeho milovaný bratauec, 
Vladimír Andrejevič, iíšte ndadší ako on. Okcdo uich blýskal sa 
sprievod podrucných kíiazov: Iťielozerský, Kemský, Karfíopolský, 
Kubenský; kiiazhi lidelní : Uostovsky, .laroslavský. Ustiužský; Andrej 
i Roman iVozorovský, Lev Kurtský, A. Munmiský, Juraj Meščcrský at J. 

Celé moskovské (d)yvatelsívi» sprevádzalo voj. Ženy plakaly, 
liiciac sa so svojimi mužmi, bratmi a pokrevnými. Velkoknazna 
Kvdokija Dimiírievna s manželkou Vladimíra Andrejevica a druhými 
knažnami a pauiami moskt)Vskými stály u kremeľskej brány a spre- 
vádzaly tak vojsko. Kvdokija nemohla pre slzy slovka i)rehovoriť, 
a velkokiiaz sám sotva zadržajúc slzy, tešil svoju manželku. Oil- 
tľluiúc sa od ženy, predstiipil pred vojsko a riekol: ..Braf moja 
milá , my nechceme život náš šanovať za kresťanskú vieru , svätú 
cirkev a za zem ruskú!*' Jemu od|M)vedalo vojsko: „My hotoví po- 
ložiť hlavy svoje za Kristovu vieru, a za tvba. jíosudar, velký kiiaz!"* 
Potom udreli v bubny, zatrúbili na polnice a vojsko ))ohlo sa na 
j)Ochod. Vojsko šlo ku Kolomne trimi cestami. Vladimír viedol 
jednu čiastku na Hraševo, ľ>iel«»zei"skí kiiazi viedli druhý wldiel 
bolvausk<m cestou, a tivtí viedol sám velkokiiaz na Kotcl. Veľko- 
kíiažna Kvdokija s paniami vyšla na kremelský zámok a ztadial 
hladela zaslzená na vzdLiIujúce sa vojsko, ktoré sa jako nekonečný 
had tiahlo po cestách. Za vtgskom nasledoval dlhý nid povozov 
s i)otríivinami a zbraniami. Svoju rodinu a mesto Moskvu dal velk*)- 
kiiaz do opatery viývodovi Theodorovi Andrejevičovi Kobylinovi. 
So sebíui vzal desať ruských kupcí»v. kt4>rí chodievali do Kafy, Su- 
raža n invch kr>niiskvch miest s tovarmi, ba ktorí navštevovali 
i samú Zlatú Ordu. Títo skúsení ludia dobre znali južné cesty a 
mohli slťižiC vojsku jako vodiči a dodávatelia v jednom; a nmseli 
svojej úlohe velini dobre zinlpovedať, lebo hist4)ria zachovala jích 
mená do dnes. 

Díia 24. au^'u>ta donizil velkokiiaz d«» mesta Koh>nmy, kde 
našiel už mnohých vojvtwlov s vojskami. V bránach očakával ho 
ktdomnsky biskup (iemsim so svojimi kíiazmi. Na druhy den im> 
omši bola jirehliadka ťeléht» vojska na tak zvaiuun „dievičiem poli." 
Pri zvuku trúb a bubni»v ia/dil I>ímitrij s Vladimírom C-hrabrvui 
jMnnedzi vojská, a srdiľ jích ple>alo nad početným, bodiym muž- 
stvom. Celé vojsko rozdelil na »)bvyklé štyry poclnxlué ]duky a 
určil jnv každý veliteľa. Illavny pluk viedol .sám pri pomoci udat- 
ných kňa/íiv I»ielo/eľ>kyrh. Pluk pravý viedol jeho bratauec Vladi- 
mír Andrejevič Serpnebovsky. lavy kňaz iilelui Uriansky, priídvuj 
ale sveril dvom kňazom himítrovi a Vladimírovi Vsevidodovičovi. 

Xedôvenijúť Olejiovi Kia/aUNkému. jiohol sa velkokiiaz zjípadne, 
abv nemusel vniknúť <b» vnútra ria/an>kej /enu\ a šiel lavvm hre- 



9 

lioni Oky až |m) lis^tii' rit'ky IiOpasuv. Tu sa s ním spojil vojvoda 
Timofej Vasiljcvic Vťljaminov a prívuMlol vojská, ktoré sa |)o od- 
ťhíMle lilavnej sily dostitvily <lo Moskvy, ľrejdťic cez Oku, imcítal 
svojf V4ijská. i našlo sa, že boly 2<HU«N) nmžov silné. Avšak pri- 
hliziuic s:i pnivde, ke(f udáme, /e jicli nebolo menej ako 1(N).<M), 
a nie viac ako 1.')<MKH). Stojí ale, že do tých čias nikdy tolké 
vojsko nevystavila niská zem. A predsa to bolc» vojsko len z jednej 
malej <'iastky Uuska! 

Mnohí kíiazia nehnili li&isC pri* stnich pred Tatármi, alelio 
pn* žiailívosť na moskovskú slávu. Tak neprišiel na |N)mi»c velko- 
kiíiVŕ, tverský, Michajl Alexandrovié, ba ani test vi»rkíiazii, Dimitrij 
Konstantinoviŕ Ni/e;:onulský. ani Smolniani, ani Nov^imidci, kdežto 
( enii^uvci, Kievri a Vcdynci boli v ten čas ikhí litvinskou vládtui. 

ih\ I^»pasny vojsko ]N)hlo sii k horniemu I)onu. Velkokíiaz 
prísno zaktizal sv(»jim bojovníkom neobnižať obyvateľov, cez ktorých 
zeme išli, aby proti sebe nep(»púdil Iliazancov, ktorý záluiz 1n>1 aj 
prísno zachovávaný. Napriek nastúpivšej jaseni malo vojsko teplé, 
jasné dni na svoj(»m pochode , na kti»rom kíiaz stal mi úáistným 
ne4K*akávanej |M)moci. ľripojili sa totiž k nenm dvaja hnitia Ol^^er- 
doviči. Andrej ľolocký z í'skova a Dimitríj Kríansky. Oni boli 
t»ratÍH Ja^zajla |k) otcovi, ale nie )n) matke; po otatvej smrti Indi 
ukrátení, odišli z Litvy, ]>ľošli na pnivoslavie a dostali od kíiaza 
uioskovskéh(} niektoré mest^i v severov vchoilnom Kúsku. Krém toho 
IhiU oni švagrovia Vladinura A. Serpuchovského. nimitrij z^muloval 
sa jích príchoiiu. jedno že boli skúsení vojaci, za druhé mohli byt 
u/itoí'ní na prí|uui vojny s .la<rajlom. 

Velkokňa/ |HKstup(»val velmi obozivtne a hľadel si nadob}'f po- 
tln>bné zpnivy o |Kdožení. silách a plánoch svojho nepriateľa. Medzi 
inším |N»slal najiretl zľucnéh<» bojarína Semena Melika s konníctvom, 
s úloh«)U. jechať a/ ku samým tatárskym strážam. Vidno, že sa 
hímitrij dobre rozumel reko<;no.skovaniu. 

lYiblížiac Ml k I>onu. zastavil pluky a nízložil sa tálNirom na 
jHili, nazvanom IÍ4*reza, aby dočkal |K*šie vojsko. Tu mu privitnlli 
zemania <iorskv a Alexandn>vič, jechavši s vvzvednvm ktuiníctvom, 
chyt4*néhi» Tatani zo sprievodu samého Mamaja, ktor>' vyznidil, že 
Mamaj stojí už na Ku/minskej ceste, ah* napreduje pomaly, očaká- 
vajúc CHe;;a Kiazanského a .la^zajla Litevského. 

V t4'n Siimy čas dt»šly i druhé zvesti: Ja^zajbi stiíl už na bre- 
hoch rieky ľpy u Odojeva: len o Ole>;ovi nelnd*) istých zvestí, 
ktorého .M«)skovci preklínali jako znidcu ruskej zeme. .VÍe to nebolo 
celkom spnivodlivé , lebo on st«inil sa predovšetkým . zhaviC svoje 
vlastné zeiiu* od tatárskych hônl, a preto ukazoval <NldanosC Ma- 
niajovi a priatelstvo .la^ajlovi. Skut4ičnu ale nešiel ani k jednomu« 
ani k 4lruhénui. ani nedával jim verných zpniv o moskovských voj- 
skách. ľnivde]NMlobne sám Ole^ neznal, ku ktorej .strane má pri- 
luúť v tak C'ižkych (»k<»lnos6icli. Ale nech je ako chce: <m Ik>1 
príčinou, že Mamaj luivil si za I)«>nom a 'la^^ajlo čas maril u Oilojeva. 

INivstala otázka, či má velkíiaz cez I)on prej.sC. a či má tu 
iNičkat vraha. Mienkv sa rozchádzal v. Niektorí nechceli /^ l>on. 



10 

v tyle Litvu a Iliazancov, iní, medzi nimi hratia ()I«íeľ(lovič(»Yci, 
radili prebrodenie rieky. Oni hovorili: ^Kecf tu ostaneme, rozmôže 
sa malodušuosf, jestli prejdeme. kre])kv dueli bude vo vojsku tvojtun. 
Zuajúc, že niet v l)ežaní spásy, zostane nui iba víťazstvo alebo 
smrť. A čo sa tvka jazvkov, strašiacich nás ohromnou silou tatárskou, 
veď je Boh nie v sile, ale v pravde.** 

Dimitrij rozliodnul sa za i)Oslednv návrh. »Lúbezni druhovia," 
riekol k vojvodom, „vedzte, že som sem neprišiel strážiť ()le*ra 
lebo Don, ale abych ochránil ruskú zem, alebo položil hlavu svoju 
za všetkých. Cestná smrť lepšia, než hanobny život.*" 

Dna 7. septembra počali stavať mosty pre pechotu a hľadať 
brody pre konníctvo. 

Semen Melik doniesol zprávy závažné: on už bil sa s pred- 
vojom tatárskym, kíory ho prenasledoval až po vojská ruské; že 
siím Mamaj u/ u Husieho brodu, a zná ]»ríchod Dimitríja; že s^i 
náhli k Donu, aby Husom zamedzil prechod do príchodu Ja^ajla. 
O poslednom tiež dosly zprávy, že sa už pohcd od Odojeva v ústrety 
Mamajovi. 

Do noci podarilo sa ruskému vojsku jirepravif sa za Don a 
obsadiť lesist^^ chlumy, ležiace pri ústí rieky Xepriadvy do Donu. 
Za týmito chlumami (vŕškami) ležalo široké pole, nazvané Kulikov- 
ským; jeho prostriedkom tiekla rieka Smolka s príkrymi brehami. 
Zíi t^uto riečkou, na výšinách protipostiivenych, rozbila svoj tiilMU* 
Orda Mamajova, ktorá v ten samý deíi ta prišla, ked Husi piv- 
chádzali Don, ale až nocou, tak že jich neundila myllí v preprave. 
Na najvyššom mieste poIa, na t^ik zvanom ,, Krásnom Cholme" 
(červenom chlume) jM)stiivený bol šiator samého chána. Okolie 
Kulikovského imľa bolo nerovné, pojn-etŕhané ziirezami, iM)kryté 
kríčkami a stromovím. 

Medzi hlavnými vojvodami Dimitrija Ivanoviča bol istý Dimitrij 
Bobrok, volyusky bojarín, prišlý, ako mnohí iní. z potlačenej zeme 
vo svobodnú Moskvu, aby tam slúžil velkénm kíiazuvi. Tento nm/ 
vyznačil Sii bol už niekolko víťazstvami na čele velkokiiazskych 
plukov, a vôbec slul človekom veľmi skúseným vo vojanskom diele, 
í)a i hadačom vecí budúcich. 

Noc bola teplá a tichá. 

Veľký kíiaz a Dimitrij Hobrok sadli na kone a vyjechali na 
Kulikovo pole medzi oboje viíjsko, tvárou k Tatárom, a počali na- 
čúvať. Počuli veľkv pokrik a šum , sťabv tam bol veľkv trh. Za 
tatárskym lezením bolo počuť zavýjanie vlkov. Xa ľavej sírane 
krákali orli, ale na pnivej strane nad riekou Nepriadvt>u vidno 
Indo kňieľ husí, labutí a kačíc, trepúcich krydlami a n)biacich škrek. 

„Obráť sa," povedal Bobrok. Kíiaz sa obrátil a jMi/oroval. že 
na niskej stiane lM)la tisina veliká. 

^(iosp(Nľme kíiaze," riekid na to B<d)rok, „ifakuj Bohu! Ty 
zvíťazíš nad Tatárom, ale i tvojho vojska padne velke množstvo." 

A skutočne zachovalý sa zprávy dôkladné a hodnoverné o noci 
tejto. Vlci stni.šno vyli a Ik»Io jich náramné množstvo, orli a ha- 
vnini krúžili vo/duchom. 



Ilnno (iíia s. se|)tom]>ra bolo vi*Iiui hmlisté; hustá hmla ne- 
dovolila pozorovanie |M)hyhov plukov: íha na ohoch straiuich poIa 
revaly vojanskó tnihy. K deviatej hodine počala sa hnila riediC a 
slnko osvietilo ruské pluky, stojace v l»ojt»vnoHi poriadku. IMuky 
tieto |Kddy s:i My uz napívd a opieraly sa pravým krydlom na 
>trnié lirehy rieéky. Nižný Duhik menovanej, (vteká do Nepriadvy, 
ktorá v úplntun polkruhu ohtáŕa Kulik(»vské |iole). a lavym na tak- 
tiež strmé hrehv Snudkv, tam. kde sa ona obraeia k severu. Na 
pravé krydlo postavil himitrij hnitov Oľuerdovičov. na lavé kňazov 
hieltízerskyrh. Peclmta Inda zväŕšej čiastky v paMlnom pluku, kto- 
rénm stáli na cele hnitia Vsevolodovicuvci; k nim pri|>ojil sa ho- 
jarín Nikolaj Vasiljeviŕ Veljaminov s Kolomenuími a Semeu Melik 
so svojim strážnym oddielom. Vo veľkom, lelK) strednom pluku, 
iHMÍ samvm vetkvm kňazom voj vodili (iieh Hrianskv a velkv mo- 
>ktivsky l»ojarin Timoftj Vasiljevič Veljaminov. Krém toho mal 
himitrij i reservny pluk pod velením bratranca svojho, Vladimíra 
.Vndn»jevica, a lloí>n>ka. Tento konnícky reservny pluk stál za hivým 
kmUom v hustej dúbrave nad riekcui Smolkou, tak že bol celkom 
.«*kr>ty pívd ocima nepriatela. Vybranie t4diot<» miesta pre n»servu 
pn>d|M»kladalo ostrý vt»jansky prehlad. liola ona tak un)iestená, že 
mohla lahko sosiíniť bojujúcich a kivm toho kryť vozotajstvo a 
s|M»jenie s mostami, vystavenými cez Don, t. j. jedinú zpiat4>cnú 
cfstu v prípade nešťastného východu bitky. 

ľstrojiv pluky, jazdil velkokiiaz na svojom rýchlom koni pn^I 
vojská a hov<iriI jim: ..Milovaní otcovia a bratia! IVe lioha a čistú 
itiihi»ro<licu. pre svoje spasenie bojujte za pravoshivuu vieru a braC 
našu!* Iknlrosť a znmžilosf svietila sa z tvár ruských Ingovníkov; 
vojanskt* pokriky (»triasaly vitzduchtun. 

Na cele vcíkého lebo hlavnéht» pluku stála vlastná družina 
>etknaza a viala jeho velká čierna zástava s vyšittui na nej tvánm 
S|i;isitela. himitrij sostúpil s bohato okrá.sleného koťia, siial zo 
stdiii /latotkany plásŕ, |mi]ožíI ho na plecia svojlio miláčka bojarína 
Michajla Hreuka , posadil ho na svojiio koíia a vdel . aby niesli 
pn*d ním velkú čiernu zástavu. Sám ale priodel sa navrch bnmi 
prostým plášťom a sad<il na tlruliého koiia, a tak postavil sa na 
ťťbi preíbívého pluku , aby vlastnou nikou pny uderil na vrahov. 

Nadarmo ho zdržali kiiazia a vojvodiivia. „Ty nemáš pailnúť, 
ó kíiaz.' hovorili oni. .lebo ke<r teba ztnitíme, budeme jak(» ovce 
bez {Kistiera. prijilú vlci a rozoženú nás.** 

O jeilenásiej hodine pn^lpoludíiajšej pohh» sa z protivných 
chlumov tatárske vojsko v ústrety niskénm. OIh» vojská zpúštidy 
>,i do nížinv. z ktorej vyvierala riečka Snndka, t. j. k streíiu Kuli- 
kovíikeho jnda. Strašno Ixdo |Mizeraf na tieto ilve hrozné sily, 
rútjace sa jedna na dnihú. Výzor jích nelud jednaky. Kuské vojin- 
>tvo nízoznávalo n*i purpuro-červenými štítami a inodrym brnením, 
Miskajucim sii v slnku, ale tatárske vojsko si> svojimi čiernymi 
.stítiimi a šedými kaftanami vyzeralo z (faleka jako čierny mrak. 
I*n*4lny tatársky v(»j v stn*du svojom, tak jako nisky, |H»zostával 
z |ii*choty ([»ravde|N»dobne najatej /a žobl). On pidiylMival sa hustou 



12 

kolonnou, pričoín zadné voje kládly svoje kopije na plecia pred- 
ných; títo )N)sIeduí nmli kratšie kopije, zadní ale dlhšie. V istej 
vzdialenosti zastaly oba voje. Tn z tatai*ského voja vyšiel vojíu 
ohromného zrastn, ahy dfa ohyŕaju tých časov otvoril hitku súhojoín 
a tak ohodril vojsko. Hol on šlachtic a menoval sa Temir-Murza. 
Keď ho zhliadol mnícii ľeresviet s Osliabom, z^ivolal : ^ja chcem 
s ním sa biť! Braté Osliabe, modli sa za mna liohu!'' a s kopijou 
v ruke hnal sa na vraha. Tatár bežal mii v nstretv. I^rotivníci 
udreli na seba takou silou , že kone jích klesly na kolená a sami 
oni zvalili s^i na zem mrtví. 

V to okainžeuie udrely obe vojská na seba, Uusi, volajúc na 
])OUioc Hospodina a Bohorodicu, a Tatári Allaha a .NfaliomiHla. Di- 
mitrij Ik)1 príkladom znmžilosti a bojovnej odvahy. Niekolko koni 
už l>ol premenil v bitke v ])rednom pkiku; keď už i druhé od- 
delenie prišlo do boja. odišiel k hlavnénm plnku. Ale rad prišiel 
i na velký (hlavný) pluk, a zase bojoval osobne. Ale jeh<í protivník, 
chán Mamaj, so svojimi vojvodami a telesnou stnlž(m hladel z vý- 
šiny Krásneho Chohnu na bitku. 

Onedlho l)olo miesto boja tiik tvsné, že lM)jovníci sotva mohli 
dvchaf. Koztialiuut sa na stnmv nebolo možno, lebo z oboch 
strán boly útesy. Takú strašnú bitku nepamätal žiaden Kus. Dfa 
ruských letopiscov ^lámaly sa ko]nje ako slama , strely padaly 
dažďom, prach pokryl slnečné lúče, mec^ blískaly sa ako hromy a 
India padali ako tráva |)od kosou, krv Hala sa ako voda potokami." 
Bola to bitka z väčšej čiastky päsfová a nasledovne tá najkn^a- 
vejšia. Y tesnote chytali vojíni protivníkov íavou rukou a pravou 
rúlmli lelx) klali. Mnohí mreli ]M)d koňskými kopytami. Ale i kone 
sotva mohli iK)hybovať síi j)re množstvo trupov, iwkni'vajúcich 
v krátkom čase pole bitky, ľluky sa smiešaly, na jednom bode 
vífazili Kusí, na druhom zase Tatári, liev á dupot koni, kriky 
bojovníkov, tresk zbraní a sUuiy ranených spôsobilý taký hluk, že 
vojvodovia predných vojov nadanno pokusovali sa voviesť poriadok, 
lelK) jich nikto nemohol počuť; ostatne väčšina vojvodov padla 
hrdinskou smrťou. 

Pechotji ruská bola už zničená. Smrť innohvch niskvch vodcov 
zapríčinila, že Tatiiri do neporiadku uviedli ruské jiredné jiluky a 
počali dorážať na hlavný oddiel, t. j. na pluk Moskovský, Vladi- 
mirský a Suzdoíský. Tu imčali niektorí ndadí neskúsení Moskovci 
utekať a spôsobili tým zmätok, tak že tlupa Tatárov prebila sa 
k velkej Ziístave, preť;ila tyčku a zabila bojara Brenka v pred|»o- 
kladaní, že je to velkokňaz Dimitrij. Ale (ileb Briansky, Tunofej 
Vasiljevič a iní vojvodovia zavie<lli znovu poriadok a sriadili čaty. 
Medzitým na pravom krydle víťazil nad Tatanni Amlrej Ol«;erdovič; 
ale on neopovážil hnať sa za nepriatelom. aby sa nevzdialil «nI 
veľkého pluku, ktorý nenapredoval. Xa tent4> navalih) sa silné ta- 
társke oddelenie, aby ho prervalo. ale nadarmo, trebárs i tam |>iidlo 
už mnoho vojvodov. 

Už liolo povedané, že bimitrij a jeho skúsení pomocníci. c»bo- 
známení s t^itiirskou tiiktikou a dobre /najúci teiTain . rozostavili 



13 

|iluky v takom |M»ría(lkii . aby jiťh Tat;iľi nciudlilt (»bís( /o /imlaťj 
strany. NasliMloviie neim/nstávalo pn* Tatan>v iiiO inšio, jaki» pn*- 
frliiniť nisky stmj a a/ potom xulvni na Kusov inI /adku. Vidiac. 
>viij m*/(lar v centnimc. vrhli sa sí» /vlastným ohňom na iiiské 
fíivó krvíllo a hodili ta veľkú silu. Tu zúril /.a istý ŕas tťu uííj- 
/úfalťjsí hoj. Kononu', kcMf tu všetci kiinzia Hiclozcrskí padli smrťou 
hniiuskiui. iHjčal voj ustuiN)vať pinl hrozným návalom vnihov. Teraz 
nastjilo pre veľký pluk nehez|>ocenstvo , že ho obijdú z boku i do 
chrbta : takým spôsoUmí holo by celé ruské vojsko odrezané o<l 
donských mostov, ftritisknuté k Nepriadve a olnítované ziihube. Nie 
nadanno vrldi sa Tatári na ľavé ruské krydlo n nie na pravé. Jích 
vojvfNlovia vedeli, kde nachádza sa najslabšie miesto ruského vojska. 
ľž rozliehaly sa zúrivé hulákania a víťazné iN)kriky Tatárov. Ale 
tu dokiizalo sa znam(*nité umiestenie niského resen'ného pluku. 

ľz dávno kňaz Vladimír Andrejevic a vojvoíla Dimitrij Volyncev 
pozomvali zo svojlu) írsenného pí>stavenia napniženou iH>zornosťou 
na bitku. {Mimocou nieki»ľko vojínov, ktorí boli vyliezli na stromy. 
Mladému kňazovi hondo snlce a v(dal(» ho do boja , najmä keď 
videl, že Tatári na tom a onom mieste víťazia nad Ilusmi. Jeho 
netrpelivost sdielali i mnohí ohniví mladíci. Ale skúsený vojvcnla 
hatil jích (dinivosť. 

^Jaky cieľ má toto naše stanieV Komu budeme pomáhať. kc(f 
bude už neskoro y** konečne i»ocali ivptať tí najiietr|Kdivejší, najmä 
kerf prišla zvesť, že Tatári pfK'ínajii s prosiK*chom narážať na naše 
ľavé kndlo. 

-Počkajte ešte trochu, vy netrpelivé niské deti," vadil wi s nimi 
Ibdinik: «ešte budete mať s kym t<'šiť sa. piť a veseliť sa.** 

IMvoká bitka trvala už dve hodinv. a naozaj vvžadovala sa 
velká trjKdivosť. bľaileť na ňu v nečinnosti a neleteť ku pomoci 
svojím. Až posaváff iNunáhala Tatanmi tá ok(dn(»st, že slnečné 
bloky bily IiUsom priamo do očú a vetor dul jim v tván*. Ale 
{Himaly sklonilo sa slnko na bok a vetor počal viať v druhú stranu. 
V ten samy okamžik (bisiahlo do ne|H»riadku donesené ľavé krydlo 
a pn*nasledujúci ho tatársky ímIíIícI tú dúbravu, kde .stál reservny 
pluk. 

.Teraz prišiel i náš čas!" zakričal l>obnik. -Snudo, bratia a 
dnihitvia. Vo mene India ntra. Svna i Ducha Svätého I" 

•lako sokfdí na hajno krahubov. tak udrela ruská reserva na 
Tatanív a chytila jidi z boku i z chrbta. Tento nečakaný náimd 
>viežeh4i vnj.^^ka veľmi p<»mútil vnihi»v. uktmauých dlhou bitkou a 
uvedených v neiHiriadok. Oni po malej chvíli boli celkovite n»zbití 
a n»/tn*paiií na vsetkv Níninv. 

Medzitým I)imitrij OÍĽenIovič. predvídané umiestený so >vojím 
iNlnidom za veľkým plukom (t. j. v reservei. |Hináliľa1 wi kryť jeho 
bnk. ktorv odhalenv bol ii>túp<*uím ľavého kn'dla. a takvni ^|N'lSolN)m 
hlavná tatai>ká sila. napádajúca nepivstajne veľký ruský pluk. ne- 
mala ča>u naňho sa vrhnút a ho n»zbiť. Teníz ale. ke(f značná 
cia.'^tka tatárskeho vojska bola roztiviMiná a reseniiá družina uspela 
prísť na pomoc hlavnému oddielu, pohol sa Oľ;rerdovič napred. 



14_ 

ICu-ká %\rľvaiiIivo*t i tuto /víúi/ila. Taiitľi ^^iijíiii ••liiiivvnj n:íiwifi«iiii 
ií.'t iKiŕiatkn boj.i iik<«i]rili sj. :i i«»ní/k;< iň!' jint^^-hti kn<Il;t n /p- 
ví'iiií' -;i ?í\i»'ž«-h'» ni-kí'-}i«» i'liiku itíln^níl** iiiii imi>1émíií>i }iiiih'«»>t. 
Jíľh lilavny mliiii'l ii-tra*il ^n :i jm»í'íi1 >tií|ttť ii;i/a<l. 

Na >vahij r>níMľ''li«» C'hliiiiiu za^^^avili >« Taíari f'k«»l«» svnjich 
láUírov a (Jinovili hoj. >íi>ílijriií jMisIrífiiMiii i.l:áii^ky!iii >ilaiiii. Ktv 
ii'w na fllho. Husi valili >a ]ii'/a>ravlri'Iiiľ (In ]irf(Iu a iíhkliK-ili 
vrahr»v /o všifíkych •»ír;ui. ('Hí* tar;iľ<kf* vujski* ihtln >a kiuieriiť 
v ílivy i'ití'k. Síiiii Maiiiaj a ji-lio najlili;^ší iiiii/irí iviMkoviai ímí- 
jíirliali na ^\\*'/u:h hy^íiýrli kŕtňorli v <U']k zantM'liajiH; svnje šiatR* 
> nuio/srvorii všakoví'-ho ílolini v kori>f vífazoiu. 

|{u>kf' konníckf of|ílr|ľnia . {Hislanŕ v iM»h<>n /a Tataniii . I»ili 
jírh až |Mi sunú ri»*ku M<m'u. r^íla asi síyriilsaf vcrst: pri viŕa/ui»ni 
iMilionc ulovili nmo/stvo vríMmlov. oliražcnych rozlii'nyni tiivaniui. 
a t.'iktirž n*|f* >tíu\ii rožn«^lio i ntalf'lio dolivrka. .Fako zuánto. takóť* 
sfiííja tvoril v hlavnó holiatstvo kocovn^Mio ratai>kŕlio národa. 

.Ale k<lr jí' vcrkokiiaz I>iniirri,jV KtW jnvílny svfdok našej 
slávy?'* zpytovali sa vzájomne knazia i vojvodovia. zi»>tavší pri 
živoíí'. 

Viadiniŕľ Andníjeviŕ Ind zvláštne zm'iH»kojťny. On stál ^un 
kosťfich,"* t. j. na poli Idíky. pod veľkou ('ienmu zástavou, a velel 
/ntnihif ku shľoniaždeniu sa. Keíf sa vojsko iik<do neho >išlo. )ivíal 
sii Vladiniŕľ, kto {lOhledny videl vefkclio kíiííza. Niektori hovorili. 
ý.v videli ho silno nuienŕ'dio a tak že pľavdepoihdme leží niekde 
medzi tľupaini: niekto tvniil . že \idel ho Iminií sa jiroti štyrom 
Tatárom. Kňaz Štefan Novosiľsky nízpnival. jnki) videl Dimitrija 
pešo. ledva hyhaf sa vládnureho od nin. ah* pomôcť mu niMmdiol. 
leho sám mal krvavú pniru s troma Tatármi. Všetky tieto zjmivy 
niMihjasnily hlavnú otázku: kd(^ ihmIcI sa velky kíiaz> Tu Vladimír 
rozoslal lH)jovnfkov na v.setky strany, hojnú síúhiae odmenu tomu. 
kt(d»y ho našiel živého. 

Vojíni rozsy]Kili sa po Kulikovom poli a poŕali prezerať hľi»- 
maíly mrtvcd. Našli na jednej mŕtvole veľkí»kíiaz>ky plášť, ale to 
hol hojar l^renk ; iní zas držali za velkokíiaza Teodora Semenovién 
Itielozerskóho. krory sa mu |iodoha] : iní za> našli padlého koiia a 
mŕtvoly jeho sluhov, ale jeho samého neholo vidn<». Koneéne dvaja 
vojínovia, Teodor Sahnr a (Irijrorij Cldojušnív. zašli na pravú stranu 
pofa a našli na kraji dúhravy veíkokúaza . ležiaceho ]M>d vetvami 
svit*žo zrúhaného stromu: oni skoŕili z koni. došli k nemu a pre- 
svedčili sa, že je živý. Chhĺpi.šéev zostal u neho. Saburov jí'ehal 
s nul(»stnou vesťou k Vladimín»vi. Všetci kíiazia a hojaríni po- 
spiešili na označené miesto, poskákali z kmiov a klonili sa pred 
vefkvm kňazom. 

..ftrat ntôj milý. V4'rkokňazu IHmitrij Ivanovié. sláva Ilo>podinu 
našeniu .lezu Kristovi a jeho precisti*j marke! MndJitlMiu a pom<»c(»u 
Svátvch zvíťazili sme nad vrahami!" 

.Kto to hovorí?** prehovoril himitrij. idvoriac oŕi. 

.,To ja. tvoj hnit Vladinu'r. a zvestujem ti . že ľ>oh ilan^val 
uáiii víťazstvo!** 



1.S 

hiinitrij {Mitrsil si m náiitalioii ]Mist;ivil sa im noliy |H)inoťoii 
v(ij\(HÍov. l*ľill»;i i iHiu'hir jťlni ImíIv ilnnilwinŕ; kiMÍ jich sňiili, iif- 
iiasli iKi kii;i/nNÍ /iadiu'i mim'U'Iimm ľ.im. Ii'Im) híIim' ^nu*niť /adržali) 
o*«rrír niťi'ov a ko|iii. Air triu jrlin bolo |MikľVtŕ ja/v.iiiti a fíakaiiii. 
Ki'if ]H)\.i/iiiic. /x li(i| niniitľij ziiaŕiu' tíitiiy, lnnlrnír si inôiť prfd- 
sMvir. jako lio /iiinľila dlhá hitva« jako (tliíiisciiv Iml údiMiiiL ktin 
nrli v.iiVia riastka )ia<lla na Idavu. pliMÍa a /íví»í. iiajiiia potuiii, 
k«*<í utratiac knna. liojnval in'šo. Miisíiiiť sa divit, /v. odiv/any od 
sXíijiVli, inal do>r silv dujsf k /nihaiiŕiiiu srnmiu, jm* nv/. U|i;it|n| 
Im*/ |iiivrd<Mnia nml/i vrtvr. Odvalia hiiiiitľija IvaiiDvira a jidio 
/<*lanir. imŕaf omiIuh* bitku s vnihaiui príkladom dľiovuvťh niskych 
kiia/ov. ktorí ohM-ajiH* bili sa na (Vie svojirli dni/ín Uito odvaha 
^koro stála lio zivnt, a skom j»ridala k ľa(b>sti nad víťazstvom 
>nniriik a bôľ. A /v prr m'iuíromnost vcrkokňaza v najkrítirkojsej 
doU* ntstal sa zmiitok. ifakovať ntitno v prvom rado sa.i.v..iU |)i- 
initríjoxi. ktoľv svojimi nmnxmi micnuni a poríadkami. zvlá.^tne 
M^tn»j>tNoni n'snxnt'ho plnku, prípnivil ni^krj zbrani tríumf. Za- 
dnihŕ zvíťazili Iťusj pr.'ti*. /v váľ>ia riastka vnjínov. oil kňazov az 
»b» j»ro>tyľli bnjo\ník'»\. plnila svoju povinnosť, a niob'U žo zachovala 
lirífvnu >la\u ni*^kt ho mrna. ale aj budmim pokoleniam zanechala 
vvsokv príklad >taf«M'-nosti a láskv ku vlasti, 

Nas|«*duiiu'i dcri Inda ni*di>fa. Pimitríj >ud pti sIužIkícIi božích 
iiu'dzi vt»j>k«» a íliN.ilil jt'ho víťazne činv. ľ«diľa<l na Kulikovskč 
|Mdľ Ind uža^uy: iclymi kopami Ic/aly tam trupy Kusov i Tatárov. 
Najvi:ir /annutil kiiaz.i poliíaíl na mŕtvoly statných kňazov ľdtdo- 
/ťi>kvch: TciMlnr Kninanoviŕ (»tľc a svn jeho l\an ležali tam tlruh 
u dnilia a s nimi p;ifná>: ruských kňazov. Z ccbdio vojska ruského 
/o**!;!]!! pri zi\ntľ lni P M N N > luužov. a tak ^ys<' poluvice stalo sa 
ni*^cht»pn\cli bnja. 

.Mt;dzitym .la-jailii I/Hcv>ky nachád/al sa s. scptiMubra iba na 
jt*<lit«M|riinv iMirhrHJ v/iliaKnv od nrn'sta biívv. Kct! do|K»čul Sii o \iťaz- 

• • * • • _ 

>tve inmiriijii\im. dal sa ihiiíMt na zpiatnŕny p»»cliod takým rýchlym 
fNispe'hom . :tkob\ ht» vítazná arm;ida prcnaslniovala. Tu zbadal 
Ja'jaili). /.r dal *» i u-uilit od >viijho >pnjcnca Oleja líiazaiiskcho. 

/a uM*in dni itothuv.ili liusi SNojirh inrtvyrh a dali sa na 
/piatiMii) iMM'lnMJ. ľuvoz> ru>kc ri»zinnt»zily sa valne množstvom 
\\dob\tvrli od T.iM!'.»v k\bitid<. Okrem toho hnali za vojskom celé 
talmiii koni. stáda \i*lbludov. byvolov n baranov. Mnoho ťažkt» ra- 
nt*nv( h \iezli ti»*/ '^•■bou. ba i niektoré mrfvolv. vloži-ne do rakví. 
v\TeNin\eh v piptch •stromov. Med/i in\mi viivľi takým spôsobom 
inrtvfdy lN're>viif.i .1 o>|i:ibia. 

Ihmitiij. zaiieriiajuľ hlaMié vojsko, príbyl s íahkyin konníctvoín 
»!«• i\tdt»mny ľI. ^e|ircí.iliľa. Kfle mu pri>iľl v ústrety biskuj* <i<*nisini 
;mi >\tiiiiii iluili«e.4'íi>f\om. iMia '2^. septembra vtialnd xelkokliaz 
^ \ I Hlimír*»m •^laxn-^riir do Mi>kv\. k<!e ho uvítala nidostná man- 
/idk.i i > ib'Tiiii. \a»»lai\ \ľlk«* rirkt*Mie >lavno.sli. >kvele obdan»- 
\aii:ľ ko>rtd<i\. kla>Ti»n>\. >iľor a \ili»v po padlých vojíiioch. Tiež 
do Tľojiľkej lavry /.ivital kiia/ a idHlaril kláštor h«»jne. Telá Tere- 
svicta a Osliabia bo|y pohrobené [mmI Moskvou v k<»stoIe ikížiehu 



d 



A 



16 

narodzenia, patriacom kláštoru Simonovému. Vtedy postavené boly 
základy mnohých chrámov v česf narodzenia Itohorodice, poneváč 
kulikovská bitka udala sa na tento sviatok. Moskovský národ tešil 
sa vítazstvu a oslavoval Dimitrija a jeho bratanca Madimím, dajúc 
prvému priemeno Donského a druhému Chrabrého. Rusi kochali 
sa nádejou, že Orda pokorená je navždy a jarmo tatárske zlomene 
celkovite. No, táto nádej sa neuskutočnila tak skoro. 

Mamaj, odhliadnuc od svojej velkej porážky, uspel sobrať v Orde 
nové sily, a rozzúrený na Dimitrija, chcel mu odplatiť bitku ne- 
čakaným nábehom. Ale tu zjavil sa v Orde súperník, chán Toch- 
tamyš. Proti Moskve schystané sily prinútený bol Mamaj obrátiť 
proti Tochtainyšovi. I tu ho šťastie opustilo ; u Kíilky na azovskom 
mori bol zbitý svojím súperom. Princovia a temnici (vodcovia) 
tatárski zanechali porazeného chána a dali sa v službu Tochtamy- 
šovi. Mamaj utiekol sa do t^ivridského mesta Katku (Theodosia), 
ktorého obyvatelia \ierolomno ho zabili, aby si prisvojiť mohli jelio 
poklady. Dva roky po kulikovskej bitve upevnil sa v Saraji chán 
Tochtamys a dokonal predsavzatie Mamajove: urobil veíký náiwid 
na Moskvu tak neočakávane, že našiel Dimitrija nepripraveného. 
Veľkoknaz odobral sa do seveniých miest, aby sobral vojská, a 
v jeho neprítomnosti zmocnil sa Ťochtamyš Isťou mesta Moskvy a 
zraboval ho. Keď íile počul, že sa proti nemu sbiera ruské vojsko, 
ušiel. Vladimír Andreje\ič zbil veľké oddelenie Tatárov, tak že sa 
už viac ani neoi)ovážili biť sa s Kusmi v otvorenom poli. Aby sa 
ale sprostil večných nábehov, odhodlal sa Dimitrij platiť daň chá- 
nom Zlatej (>nly. I z tohoto vidno, že Dimitrij nebol už t4ik ener- 
gický, jako pred bitvou kidikovskou, čoho príčinou mohla byť ne- 
zdravota, pochádzajúca z úderov, nanesených mu v bitve. Iba devut 
liet žil po onej bitve, ktorá má tak veľký význam v histórii ru- 
ského národa. Vtedy Rus od čias Batyeva prvýniz jiocítila svoju 
silu a počala lámať jarmo divých výbojcov. Krém toho rozšírilo sa 
|K)ve<Iomie, že hlavnia sila ]M)zost:íva v sjednotení rozrôznených 
čiastok a v prilnutí k Moskve. Veľkokuazia moskovskí skrze i)i- 
nutrija zajasali sa v tak skvelej sláve, že každé súperníctvo zo stniuy 
veľkých kňazov provinciálnych nebolo možné. Na Moskvu obrátily 
sa i)ohľady zo všetkých končín ruskej zeme, od Moskvy očakával 
národ obranu pred četnými vrahami. I Tatári imcítili, že je Moskva 
veľmi silná, a pn.'to keď aj napadli ju, učinili to náhle, aby od- 
niesli korisť. Zostal iba tieň tatárskeho janna. Po sto rokoch pni- 
vuuk Dimitrija Don.ského, Ivan III., zničil aj tieň. A vnuk Ivana III.. 
Ivan Hrozný, jiokoril tri tatárske ciírstvá: kaz^inské, astnichanské 
a sibirské. Z pánov stali sa Tatári poddanými Ruska. Počiatok 
takéhoto obratu položeny bol kulikovskou bitvou. 

Jedným slovom, mravné následky kulikovského víťazstva l>oly 
ohromné. Veliký jeho význam dokazuje i to, že vešti o ňom stály 
sa najobľúbenejším |»redmetom nánjdnych zjmmienok, a že ani jedna 
bitva drievneho Ruska nebola tak všeolnscne známa, ospievaná a 
oslavovaná, jako kulikovská ' 



Zeiia dvoch mužov. 

I KmIíiisIvÚ ptivioilka ml Sti$ntt lUnlirkŕhn. 

.N«'hililt\ liľl>ii(l«* nn^M l:i^](:l >t:íl:i. 
Kým iiii-^ rťf*|iiiví»(lii iikMlu itit.iľ.i* 

Tak niiU'vmIv ilrvv, v\íin-\.'ul/;ijťiiN* iiihnlú m'vosru Marku ľrsa- 
inkviť ku >t)li.*su a ona i>la/(Mi:t iia/ilala >;i. /x \\\n\ (lojnioni pľi'siiliy 
iiiiiM \\'\ >ľ.!ľí» pukniiť. Sniiľ í.ikiiu'ľ iirvládaln |H^'ni^*^T l.i>ku a 
V(faľn<>sr. piirítiMiii k iiilail«Mnii /atovL tľľa/ u/ iiiaii/rli»vi. Jankovi 
Snulľn\«ii. (>ľi,^/.il>cliinu<' sI/ihi ľii/k«>šr. hálv sa \v/ri«»t z úkrvtu 
olmŕia . pľav.i nika kivoviii* ilľ/ala pľavun >\i»jIhi vvvnloiiťa, n»z- 
liiirnu' jMsia iii» hirl\ i»n'|ništif >l<»\á jnísalix a Ini tiťliy šťpot 
-uihnfal tiknlo. Akuhy niť ? .lankií Símlľuvrli. h\ii |irvtho ln»>|nMÍára 
v k\\k\, Uľ\<ilil holiatstvii, alť vnlil /.a žriin rliuilnliUť ilirvŕ-ii. 

Mlailv /at .laukí) wsoku ilľ/a! Iih.vti a ^varo>t okainiliu no- 
vlúiLila /roniť iskriaiv ini '\A\i\. V\/vvavľ i)ltlia<liil >a í»kolti. vidol 
^\njiťh >u<liulii»\, a lista /atvoivn*' vvrá/aly nt'inú íitázkn : kti» z vás 
ífostaiiť takii kľásnii ženu r 

ľiihf.Kl /o >U4ÍniÍM)v Irtťl ua tváľ prísaha júrr) niladrj n<'VOSt> ; 
aki* iMiii w/wavť iná/al, Mk tu \ slasti m/plvval sa. \M\\ kľásiia. 
.lank" >i ju /aíiiiiil. pľushv a liľo/l»v nuliŕiivskó uonsožih. ľt»vn'ivalt) 
^a. /t» huľkn Oiitlľá'*. ŕirľiinnk\ >u!!aj. vniktil už pnMlfvni Markinvni 
iiioilnin í»k«»in <!«» jrj /ápali>tt*lni snliľcka. ali* Marka jďosviMlŕila Janka 
n iii*))niMli\<t>ti {loiloliiiyrh thyrov. a i»n rád voríl. I.úliili sa. Sdlirali sa. 

M.tdiiM* ty/iinr pnniinúr ni-chccly. .Mladý inanžťl. ako prívia- 
/any. m |Hi!in} sa od lioku ndad<\j ziťuky. tak mu dohrc padlo na 
U'«ta\iiiiM tif/t/ku: Marka, ri ma r.ida más.'' slysít ndpoviMf: Hatia, 
rada. .Kinkn luňjl HiU'úťi poFuliok Itvval sT\nlťunn •idpovrdť. 

Il.ut.i Im mala; z ľliudiduii'j rlivzkv iirťnťM'mí d^ r«)/sialdoho 
dvi»ra. / urdo^tatkov živut.i do politMÍlia. k.'zdá. ŕo ako márna tiizi»a 
'^ iMl»iiti»u vy|»lnnvan;i. a t«» v.-rtkn tfak<>\ala Jankovi. Starí Stud<*- 
novťi na nikárli ju n'»>ili. j kľ«r vyln-r Jankov prnti juh \i)li vn- 
pad«d, man/«*j>tvo l^dti >ta>tn'''. Jank»» sjMikojny. Idažrnx : rtižc jicli 
na|M»s|tM|\ pil peniazoľli f niajii toho dosť! 

Markina matka r:í>tla od radij^^ti . pmitym Irn ,kiti«»íriŕka." 
fi'níz .^\a<ka:" zaťa svojim vnlala ..nás s\n Jank^. ■ v istom uraká- 
\:\\n, /y \\\ nn .matkou" vidaf h!id«'. Krif rudzinct- dop\í»»val sa 
p(i >tastni>m m.i.jitolovi lihfadnrim di*mn Studi*n\rh. s puhnu xyvtHÍ 
itala : tnm p- moja dii*\ka vyilatá. 

Jľj man/<*l <di4'tiival k vňji novrmu pi>kr<'Vľn>t\u jťdrn z mi- 
l\rh ••i»\í'.ijii\ : rasti» chiMlmii* do krŕmv. /riľdk.i knh na/n*l k It í- 
k«'\i. al»\ tam so s\t)jim >váktim alrlio /arnm pnhar vinka u/ii. aj 
!•» niť k \«di n.ipHJu, a|ľ ahy iim «'a>tľj.-i«\ n dt»\i*rnum rozhovort* 
s ni»\\m iMikrľvcn^lvtMti. nd in\rh nhdi\(i\.i!i\m h\l mtdml. 

\ -rtko .o|<> ako po ma^lľ. ziadf*n nir/n'^k n«'poknval mdio dvo4-h 
ldazfn>«'íi ľ'iilin: ah* \raj kd** nirt nr>\^irn. stará haha ho naxjt*. 



•* 



Tetkii Híiposka bývala v siisodstvo Stmlcnycli so svojou Jedinou 
dcérou Zu/kou. Opatrovala sa díd»iv, mohutným svojim rukám ne- 
dala hlivef v záhaíke. bvstrv rozum jej znal rozoznať, kdo kvniť 
prosiH»cli a ííliebny jazyk šfasínr odrážal vsotky nápady. Dvojí* 
prenikavvťli ím'ú snudo lifadídiŕ do sveta; l»eda. kcíf ŕierno ohocie 
nu'klo, už znala slala'i stránku ])rotÍMiíkovu. a storáz beda . ke(f 
stisla bezzubé ústa, tak že končitá luiuia takmer s nosom do jm- 
tyku prišla, \)Y\u\ re(M zastaviť viac nebob) možné. Dcéra jej. Zuzka, 
nezdedila jiovaliu pí» matke, ale po otcovi, a tá záležala v tom, že 
musela (»síať nákovou jiod matkiným mlatkom. Zly svet rozprával, 
že si muža umučila : no tomu len hlúpy cb)vek uveril , vecí tak 
žalostive. úctyi^lne z|Mnnínala sví)jho ^drahého neliohého." Liidia 
nezávideli nevolnej Zuzke, radšej ju íutovali: ona pri tiim bola 
spokojná. ktMÍ prehrmelo jej pomul hlavu, hne<r sa vyjasnilo za- 
mračené nebo materinskíM láskv. 

,' • 

Dcéra odrastlá mohla vvdávať sa. ale kam V seberovnvch ndá- 
dencov nebolo krém jedmdm a ten vzal si chudobnú, bohatá Zuzka 
neprišla mu na um. Opatrná tetka. ke(f aj napriek všetkým na- 
máhaniam nenudila ]>rekaziť svadbu u Studených, na oko tvárila 
sa, akoby ju to nedotklo, pomer susedsky ostal snlečny, ale oci 
lepšie otvárala na veci. ktjiré tam dialy sa. A tu lahko bobi vi<leť, 
že maznaná Marka neodvetuje viac otázky .lankové ju'edošlou snieé- 
nosťou, netúli sa k nemu, a keíf Janko trochu dotienivejšie vôkol 
nej točí sa. mrzí ju. Tetka Kaposka to videla, sama napomáhala, 
úštej)ačne rozprávajúc o mladých manželoch , kt^rí j)re samé za- 
ihrávanie zabudli na prácu, a z j^dúbkov veť nik nevyžije. 

Pomsta vi"ela jej v srdci. 

m 

xVkí> zničiť, ako roztrhať uzavretý sväzokV äťastná myšlienka I 
Ďuro Ondráš Itýval milencom Markiuym. keby nakvapkať mohla 
jedu nániživosti do jej srdcii ! 

Pomaly do pníce. 

„Ver ti je dobre. Marka," vravela jej tetka Kapo.<ka . kecf 
Marka na posedky k nim pri.sla. „každá ti môže závideť.' 

^Didnv, chvála Hohu." odvetila Marka: ^mňa radi majú a ja 
tiež rada mám.'' 

^Poriadny muž. a to je hlavná vec, k tomu veľké hospi»dárstvt)." 

.Všetko mám, co som si žiadala." 

p Všetko máš'."** pokúšala tetka, plnšie si nežiadaš V** 

^Ctdiy som si žiadala V zvedavo pozrela na tetku: .hádam 
som si všetko ani utízaslúžila.** 

.(.'i tak málo mvslis o sebe? .Iank*» si ťa vvvolil, starí pristali, 
páčila si sa jim. Tebe dobre stah> sa a Studenovcom lepšie.- 

.HudtMu Síl usilovať, aby boli spokojní a mne dobre bolo.** 

.Pnivda. tebe dobív bolo,- dotienda tetka, .vždy na seba 
myslíš, a viem niekoho, že nebol s|H>kojny. ke(f si ty spokojne ku 
sobášu išla." 

.Kto je ti>V" zpytiívala sa .Marka, a labky rumenec zapálil 
joj líca. 



^Vari nevieš?" prikročila tetka k Marke a naklonená k samému 
uchu, riekla: -Zabudla si Ďurka Ondrášovie?** 

Marka sklo|>iIa oci, ruky jej oilimdly a trasúcim šeimtom pro- 
sila tetku: .Oajte mi s ním pokoj, on mô/e. luide šfastny. lebo je 
bodný šnliaj." 

„Tebe je veľmi ľahko n šť^isrie ; myslíš . /e každý t;ik ľahko 
/abndne. ako tvV I^eeo chodí s ovesenou hlavmi a kazdv večer 
vkráda sa do natšho dv«ira. abv /tade ce/ škárv plota do vášho 
dvora hľadeť mohol?'' 

Sotva dopovedala tetka, schytila s:i Marka, zabudla svoje: 
.ztlraví zostávajte/ a odišla domov. 

[i^do )N) pokoji. boh> po radosti. Obntzy minulosti striedaly sa 
jej v duši: keif s í>nľkoni na i^riedimií sedávala, starší ľudia s usj>o- 
kojením hľadeli na nich. ndadí so /jívisfou. chla]K:i závidtdi f)nr- 
kovi Marku, dievčence Marke ŕ)urka. A večer, kecf už všetka) spalo, 
priknidol Ml í>urk(» pod oblôčok . dosiaľ rozozná tichý klopot na 
obiôčku. (»na iK»čula. matka nie : prikradla sa ku iddôčku. tam stál 
í)nrk(». ten milý í)urko. boli .sami a koh*) potrebovali? Niktí» ne- 
videl . ako mu podala svoju bielu rúčku . nikto neslyšjd . ako on 
mzprával o svojej vrelej láske a ona dovolila . aby |)oľúbok vtisol 
na jej jahodí)vé perný .... 

ľreč mvšlienkv! všetko musí bvf zabudnutŕ! Jank<»vi to od- 
tijila. ale ak zo sna vykričí svoje hriechy?! Nešfa^tná tetka, 
mtdda zabudnúť na všetko, na í)urka ani íen v kostole nejuMlivala 
sa. a teníz už myslí na neho! Nešťastná zpomienka! 

Keíf približoval sa večer. ťažkt» jej Indo vykn»či( do <lvora: 
nio/nt». že Durko sedel v úkr\te. Môže ho /badať jej manžel; na 
sekt nemvslela. mvsiela na ŕ>uľka. 

Tetka b:idala prenuMUi na Marke : vedela, kde má svoj pôvod, 
ľml rozličnými záminkami vábila Ďurka do dvora, on videl Marku. 
4ina videla ŕ)urka. 

V nedeľu po|Kdudní Inda bursa. Mlátlež veselo ihnda. stare- 
šina. vôkol st(da usadená , múdre rozjímala o záležitostiach obec- 
ných. pn»tľhujúc rozprávky svoje častejším .Hože, daj zdravia !** 
načo prinulzene naNiedovalo vypnízdnenie indiárov a skleničiek. 

Scilel tam Studenv s ľršanom v kndm predstavenvch obec- 
nvťh. mladý ž(*náč .lanko len tu i tu priskočil ku sťdu. aby / niky 
svojho svokra vypnízdnil i>odávany |Mdiár. Marka stála nu'dzi sebe- 
rovnvmi ndadvmi ženami: čakala na pozvv ku ihre. Mládenci ve- 
selo ihrali; sám Purko ()ndrá.< nemal ni k zábave, hudba ho ne- 
tešila . meravti hľadel pred seba . a keií niekdy preznd . hľadel 
v stninu Markinu. Marka zbadala, triasla s;i strachom, žiadala si 
b>( doma a odísf nenndda, len jetlno slovo í)urkovo, či .si nehnevá. 

.\ni Durko nemal iNlvahy; dal si naliať: prvý pohár zobnizil 
Diu prítomnosť ešte hroznejšou. |n> dnihom bľadly stnišidlá. začalo 
pn*blt*>k(ivat slnki» nádeje, tretí mu tlovolil pozdvihnúť hlavu a za 
okam/enie dívať sa mi Marku, štvrtý |Nistavil h«» na nohy a tm 
smelo volal .Marku do ihn. 



L»0 



Ml;iil(Miri vol.iv.iU iiiladó /onv do knia. miv nato iirislv a mladí 
imižovia osh* aj vínom ŕastovali za doluv vyzvŕtiinic svojirli jioloviŕiok, 
a tak iKMiapadlti ani lo, zo í)uľki> s Maiktui ilná. V kiUi* však 
svú'.tilo dvoje pľťnikavycli oni. nad ktnľvmi kivovitr svíjah) sa 
oboťic. liída to trtka líajmška: |»o/onivala každý pidiyh. neslyšala 
od nicli s'mva. nolioNoľili. ale videla síreliivanie oní, ľoziiaFiíVanic! 
líc. Ilndiia unilkla, ženské vracalv sa na sv<»ie miesta, mužskí hasili 
lioníŕosť z jMMlávainch pnliárnv a vďačne |iľijímali pivkáľanie staľšiVli. 

Duľko vvoil svoj iiiaív a vvtratil sa z i/l>v , Marku nehnln 
vidntí medzi sindoénieami. aj svietiace im"í vvliaslv v kúre. 

ľml lijMiu. kam zvuky skrekľaví'j liudhy nediu-jžaly, stál jKÍrik 
luka v ľuki*. On rozpálený dľž;d v ju-avej ľukí^ litlu niŕku svujej 
spoloéniei', íiivmi elitiae. (d)jaf tesný jej živôínk. lUia Idadá zahuilla 
jednu ľiiŕkn v nike sjiolnčnikovej, dnilmn hľánila sa nhjatin. 

„Nezahndla si ma ešte. Marka?' vravel on pritlumen\m lilasum. 

„Akože ťa zahudnút V* odpovedala sepniom; .nikdy, ro ma aj 
prísaha viaže." 

>Mne si skôr [irisahala,'* p<dvraénval rozjarený. ..a ja srnu pri- 
sahal tehe; vi tá prísaha platnosti nemá V" 

,.Ne/p(nnínaj staré hrierhy. l)urk<il mMiiňzme h\t viarej svuji, 
už sme Hízdelení." 

..A kto nás rozdelil.' Tlakal srnu sťa dieťa, dosial sa hanhím 
za to, keď ťa ohlasovali, nm I Siwn zúťat. kecf si >la k sídiásn, a ty 
si Inda veMdá. nedhala si, /x ťa u Stutlenvrh neíheň. nedhala si 
na mt»ji' proshv." 

^Nežalnj, Iíiirko, nž tr|)ím prettí," nariekala Marka: ..trniem 
vm dne v noei, aiív sa nedozvejíi-li , n* stali* sa uhmIzí nami. a tv 
mi ešti- vyhaílzuj(*s na néi." 

.Žaluj sa.- zvnhil trpkým smieclnun, .krivda stala sa ti. ne- 
rhrela a musela si ih>stai hohatého muža. všetko, va ti duša žia- 
dala, ľľpky snľh'eh presfal, vážne piM-al : „.la neliuih'in ^a žalovať. 
zr ti mna fiitu nelmlo. keď svíjal som sa v hofasti. mám ta, hudi*> 
initjonl" Ostatne slovii vyrazil juudko /.i\ seha a náruživé objal 
Marku. 

.ľre ľ>o|ia. pusť ina ! m:lm nni/a. niekto nás mô/e ]io/orn\aí 
a ja budem tiešťasiuál" uzk«»stľive \o|ala Marka. 

.MuM> bvť >ra>tn:i, neiheem (falej miikv tieto znasat.- 

..ľoi'kaj. Purk".* z]>amätovala sa Marka, .nedotieraj tak tuho. 
luáin muža. ah* teba milujem. V jednaj tb'dine bvvame. svetv na-- 
m'ilelia. Na konei nasej zahrailv jestti uíuhdv, ta pnjdi. sijdeme vi. 
posÍiii\aľaiue sa. p«»ie>mie >a.'* 

.Mne ji' to mab».- iirehíel pľi>tať IHirko; ..rliifm ta mat pri 
*iebe. Iiuib'^ mojiui. ' 

lll.isiri* kvehnutie v\trhl<i Marku z idijatia: ^niarím ^lMd\om 
odbehla. 

Teíka lJa|to>ka \^etko \idela. poŕula. a k >\oiej najxiiľ-ej zI^-nIÍ 
kw'hnutim pretrida dal<i rozlio\nľ. Ale mal.-i tiust. plameň iieufuthol, 
ona iio rozilmhala .i musia popalit >a na u'iiu. 



•J I 

Vrŕii'rkoiii sIíciIíIm . ;iliv tnjini skns /:iinilov:invr)i v\|i:itnil:i. 
lilliti ii.-Hl.'iľliin. M.íľku hľv/lu svnioinir. ŕi inä /;is<' iirvmniii /()>raf. 

\M*tkn iln>tal:i od Simlcnvíh. niíKľi iitMiiolili ni;iť ani \l;i>iiiii íhŕní, 

• • • 

iiiM'livlia jfj im vtáŕic inlirku. Kťi»v tolm Dinka n«'lM)l«il Janko 
lii» iiťwiialiniilí. 11/ itľotiviiviii stáva ^.m jrj. / tv«'|i iutiií iľlio ako|i\ 
li'il vwiťľal, i)nľkovc l»oly slailkľ ;ik»» niiiil. Co ji* i»o \M'tkoiii. kíMÍ 
inilt»ho mat iM»inó/t* aspoii kfilv tnlv. Kiátkv ľu/lio\oi. stisimtie 
nik v. a k(*(f )i:iilioi>i('. kratkr nlijaťh' nrliuih* liľirrhoni. To ľo/lmillo: 
Marka i>la, Ihirko iln>tavil sji. frtka napo>ka \Sť!ko NtMlrla. Scho- 
ililí >a ľ:i>ti». 

Mjitka Maľkiiia vnl:ila svoju ilrŕní lastti /ainvslí'iiú. diŕľa iir- 
\\/niilila pnViiin. Klo jMivif. ak w'w nMJl»li/>í mimiIím V S|a k tľtkr 
líajMi^kf. 

>liii\;imly sa o v>rikoiii. Ií*ii o v|:i>tnoni ]»n>(|iiictc nie. tiiusda 
/kiiiiiaT a takat. kvin Ka|Mi>k:i ii:oI|M'aiľu' ľi»/linM)r \ tomto >mnv. 
iM'^mir >rat sa napailiiou. 

. Zľirilka r|iin|iť\atr k luilii. Marka." purala líajMiska. . /Iiľilly 
"tľ. iM|k«*<I\ málr flri'iii u Stiiiliiiuh \\<l:ilii." 

.H«»ľká iia^a liriipi/a . m. mím* miinlio PíImiIv.** v\|in\aľal.i >a 
ľľ-aii«»\a. .a xt-if Iiriiiaiiir pn-ro j»\sn\iiii l»\f." 

-ľ»«»/»' rliľ.iiil- pnKľa«'«t\;ila líapn^ka. . SfmlťiioMÍ mó/n ľ;inií 
ll'tliH »!.«|!i\aí. /f í.ikii iii'xr'^Hi <li»>íali." 

. ^l ii*' |»ľa\ihi. h'íka," |»ľi«*\"hMJrala ľi>aii«"\;i : ..ktíiiá matka /<• 
^\oin liiíľu inM'liN.ili r T«'i iK'h'iIn jíáni \ ii.i-í'j ľair."* 

ľix^lnlľ.r >\n\,i liii|\ iiia/knii pľľ l!apn>kii. aj oiia mala droni 
a t.i il{;i irj tiMHlkii Iih]:i r^v* liiMÍt)ľj>ja : ali* pn-mulila >\<>j liiu*\ : 
. /'la -a /ľ i»*j iiM\a l!n>pni|;i \rími m'^lii/i . \iilí >a mi Inulin 
l»ía«l,»." 

..V| N\ •*!•' /I«aiíal\ .'- /p\tujľ >a ľľsain»\á rlivatom; ,.\flmi jľ 
'•lail.i a iiitIui* mi pii\ľ<lat. pľťŕn. \\ m'viťfťr' 

.rl:<H{im ra>tii iln Stmlciiuli . ali* ii<*\irm. \ iilrla >om ju aj 
wplakanu " 

. \ >plaka!iu> ( il»\ UM»iľ ilii'ía |»laká\ali»>- 
/i.iilľii ilniii Imv <Ivmu. m\ ^ mi'jím íhalivm nrlmliMu. ľan 
|lt«li mu lia) ilnliľu U'M-. vrhni ^uh* >p<»k«»in** /ili a pľľf!>a lu'i-^lo 
tu i tu. /*• >mr >.i pi»linrNali.* 

-\f«f >a mlaili \r\i n«'inM'\aiu .-" 

.('iil>v mlaili. I\ľl>v NtaiAth iirlinlti. ali* li u/«*ľniri . ka/ii«'lm 
\.'/ia IfU tlía p<'iia/i.- 

ri>;in<>\M M-iIrla ak'i na ililárli : vrtiťla . kam i«apii>ka rirli. 
."^iMiT p'i Milí.nl/u na Mii rliuili»l»u r" 

.Nt\ii!n xt-ni.' iiilpi»\ril;ila i«*Iki»m ní-NÍhuc. níľknuí olMuím, 
. ali- /«ii ^.4 mi.' 

.Ti lMvlit./ni íutľi.i • ■ \\ pukla ľr-ani»\.i \ lila>ity !uu'\, ..m«í/u 
raili l»\T. /«• <I"^T ili limlnf p"iiaih:«- »ľn'\i i. a tu uii jťi 1«uí!u i*-ti* 
na <i(i nanii*t;(\at. 

.TÍ(1m» Iťu. Marka m(»i:i." iliho ||ti|ila |lapo>ka. -Uivraiftt* ma, 
]iri>>im . \iľti*. lo >*tu\ \.tnt. len vani pijNotlala." 






22 

^Ďakujem, tetka, že ste mi povedaly; nikomu nepoviem ani 
slova. Dobni noc vám!" 

^ Dolnú nocí** 

Tetka ostala samotná, veľmi spokojná; vzbudila nedôveiii medzi 
l)okľevenstvoni. Xenazdajky zdaril sa jej nový ťah ku pred k u. 

Necliýbälo len cit žiarlivosti vzbudif v snlci Jankovom. Žartov- 
ným spôsobom rozjnVivala o ženách, ktoré manželov svojich v usta- 
vičnej slepote udržujú. 

Mohla by som zo zkúsenosti rozprávat/ dokladala Kaposka. 
Vari st^ sama takou bola V** zasmial sa Janko. 

,Ja nie, syn môj/ zapienila vážne; ^ale boly nmohc, ktoré 
čím väčšiu lásku ukazovaly k svojim manželom, tym nevernejšími 
sa jim stávaly.- 

„Tomu je muž na príčine/ od|M)vedal Janko s jiovedomím. 
akoby mu niečo takého premôcť púhou hračkou bolo. 

„Iste len muž,'* prisvedčila llapoška; ^keby len všetci mužovia 
tiikí nelxdi. Vy nevidíte tak hlboko do nasej mysle, ako my do 
vašej. Často len lichotíme a vy to beriete za dobrý groš.** 
Rád by som to videl." 
Veľmi ľahko uvidíš." 
Či by Marka mohla bVť nevernou V zpytoval sa zvedavé. 

-Nevernou? kto o tom hovorí? Ale bv si mohla zahrávať aj 
s iným." 

„To by hneď bola nevernosť!" volal rozpálený Janko. 

„Tetka mrkla významne obočím: ^Ak ti aj to nevernosťou bude, 
dožiješ sa mnoho nevernosti." 

„S kým by si zahrávala?" dozve<lal sa. 

„Kto vie!" napínala ho tetka. 

«Vy viete, nmsíte mi povedať," šeptal zatisnutým hrdlom a 
stisol jej mocne rameno. 

„No, len ma nezaškrť,** odvrávala s úsmevom; „hádam si po- 
čul o í)urkovi Ondrášovie?" 

„To je nie pravda, presvedčený som; Marka mi jíOvedala." 

„To je pravda, ja ti povedám,** vrátila nm i)okojne a pozonie 
hľadela na neho. 



Tí 

n' 



„Ako ma presvedčíte? 



u 



„Cho<r večierkom do vašej záhrady íiž na samý kraj. schovaj 
sa do krovia a otvor uši a oči." 

Jankovi nebolo vijíc treba, zmarené nádeje obrátily lásku jeho 
v najväčšiu nenávisť, vyhýbal Marke a netriHílive čítal do večera 
hodiny. I)lho mu to trvalo, chcel presvedčiť .sa o svojom nešťastí. 
Jakí sme my ľudia! Šťiistie, keď pred nami svieti, ponáhľame 
uchvátiť, do priídvídauého nešťastia stniddavy letíme. 

Janko sedel vo svojom úkrjte, napínajúc sluch, aby zbadal 

príchod zamilovaných. Šuchot |>adajúcich lístkov napružoval čuvy 

jeho. Krov vrela klokotom, siilce bilo, akobv hniď roztrepať chcelo. 

Šuchlo lístie na zemi rozsyi^ué pod nohou Markinou, prasklo ráždie 

plota pod Ďurkom — a zaniilovaní stáli spolu. 



23 

.I'oYtMiala sinii ti, /x pnjfU»iii. a ty si mi nevml.** vítala 
N liMiiťvnni Marka í)urka. 

^Žartoval som; viom. žo ma rada máš a tak pujdrš/ (mI- 
|N>vnla) Ďurk(». uveličeDv príťluulom Markinym. 

^Ci ma veľmi níilV" zpytDvala sa, poiUH'hávajúť svoju niku 
v nikf ÍMirkovťj. 

.(*im ôastrjši(* ťa viilam. tým väŕmí dtim, ako ťa r.id mám. 
Aťh • tak mi j** ťažko, žť v tomt4» pekle bývať musíš. Naŕo si to 
uníbilaV" 

A'/, je |N) všetkom: danno myslím, darmo plarem. A rím viai 
iiiy>]ím. ty m viac futujem vak tebou." 

.Mohlo sa m»stať. keliy tvojej matky uelndi*.*' 

.Moja nešťastná matka, ro ma nešťastnou urobila.** prisviedŕala 
< {Hiv/dvrbom Marka : zabudla, že návrhu matkinmu m*odp(U'ovala, 
lelxi ju liidiatstvo Studenyeh zaslepilo. luAixv si n»zvážila, že s í)ur- 
koni žila bv v rliudobe. I^íhká voľba. Ale teraz, obsypaná všetkvm 
dobrým, myslela, že si nie odopreť nemusí, ani hriešnu lásku. 

.Musíme ehybu napraviť." rozumoval f)urko. .Keby len naše 
srhiMlzkv nevvzvedeli. - 

-Nikto nevyzvie: Janko myslí, že bo milujem: nennij mi to 
/a zlé. dávam mu svoju lásku na veilomie. n» mi je aj pi*otivny.- 

Krovie suľhlo, Janko nevydr/al (falej: lin»ziaeou päsťou |h>- 
stavil Na medzi milencov, z (»ni sršaly mu iskry, broziaea imsť 
strhla ŕepiee z hlavy Markinej, ntdiama ho šliapal a žlňm priduse- 
nvm hlasom volal : 

.Kerf som ti pn»tivny, m»noN ani repieri iVeŕ z ná.šbo domu I" 
Viať mu nedalo hovoriť, len nika napnižená tisla zafúbeneov von 
zo zahnidy. 

Oni ustniutí nelndi sťho]»ní sb)va. 

Janko tistal sjinmtnv: /aknl si rukama oéi a plakal: malo nui 
Hiibe puknúť. Netrvalo dlho, rukou prešiel si jm* tvári a škodo- 
nidií^itny úsmech letel mu po nej. .OÍianuješ. Marka, cdianuješ," 
mnnial med/i zubv a šiel do dvora. 

* 

TiSiiinovri ufaknutí prijali naplašenú deóni, ale slova z nej do- 
stať nemohli. Povedomá svojej vinv, otázkv rodičovské odreziivala 
plačom. 

.Toho musela som sa dožiť." InMiákala ľrsanová; už len |k»- 
\edz. nešťastné <lieťa I" 

Marka plakala. 

.Však ti rhudobu metali na oéi tí bezbožní fudiaV" 

.Chudobu.'" rozhorlil s;i ľrsiiu. .ľvidíme, konni uverí svet I 
Moja dievka nemusí u Sfudenov bývať. Máme ju ako vyehnvať." 

.Nikdy viac a čoby nám také vivce dukátov dávali, ako je 
Nima," dotvrdzovala matka. 

Marke vIhmI prišla domnienka matkina : v richlosti vymyslela 
Iwjku o sváiv v ílome Stuílenovcov prv jej chmiobu — a rodičia 
uverili. V}'pruveny voz prínezul Markiuo náradie od Studených 
domov. 



Stuilonovci, i'uzílľá/.dtMií Yvjjľavovaiiíiií Jniikovýnu «liv od hanby 
ílo y.vmv \\{}\\vv\íiu\\\ sa. (MiudulnKÍ nevesta novernou zostať jícli 
svnovi, a pivdsa Janko l»oI jiMlinvm svnoni lioliatvch rodiŕov, /a 
ktonin / cťlóho okolia dcvv iM>/A*ľaly. T(» urazilo jiVh pyrlin, sniiť- 
ľonie niožnó nebolo, a kcíí ja/yk tetky ]{ai>ošky Oini diaí, tým väémi 
ľoz|)aľt)val oheň. nasledovala myšlienka ľozsobášu. 

Siidne, z i)ríciny ..nepremjižiternej nenávisti" bolo manželstvo 
rozvedené. 



Zase bola svadba a dievcenee zase s]»ievaly. Mladá nevesta 
nešla |>od vencom, pred oltánnn triasla sa ak(» osyka. Hala sa pána 
farára, a |)án fanír n>zprával Idboko do dnše, slzy pršaly jej z oeii, 
líca hne(r obFadlv, hne(f zapálilv sa. l>ola to .Marka I^ršanovie, ini 
jej bokn stál Durko Omlráš. 

Tváľ nevestina vyjasnihi sa až pri svadobnom stole: neponi- 
vala viai- vyŕitovanie svojich hrieclmv. ale slasriplnyn» (»kom hradela 
na podpereného mladého zaťa. Nemohla dosť nadívať sa na v\- 
Vídeného jej srdcom ŕ)nrka. Načirrať mtdila dľa ľúbosti z prameňa 
láskv. má ho pri sebe. sviazaná je s ním, až jich rvl a motvka 
rozdelí. 

Mäilové tvždne prestať nechcelv: nieb'n ndad\ muž. ale aj 
ndadá žena nem(dda sa nasýtiť ]Mdnbkov. Co jn po práci V Mladý 
muž dosfačí za oboch, a .kto chce peknú ženu mať. musí na íiu 
nakladať." Dnrko nakladal: cím viac nakladal, tvm väčšie bolv iio- 
žiadavkv Markine. Vrľtrhv stivalv sa oi»ravdovvm nesta>íím pre 
novú domácno.st. l)nrko nad silv donášal svoje <larv. Marku to ne- 
uspokojilo, (uia ziadahí vímc Sm»j«»u vrelou li>kou si jich zaslúžila 
a on neuzná. Inak to Indo u Studenvch. tam nelifadeli. či je to 
drahé, len či Marke zapáči sa> 

Maika začala pon>vnáv:iť zivot prcdi»šly s Terajším: pravdu 
mala tetka iíapo>ka. človek z hiskv nevvzije. Láskv má, iiu'ho 
nemá. chudoba vveiera zubv z každého kúta. aj ten Durko tratí 
sviíju dtdiľú vôľu. cliodí zamyslený, iste ju uľíiibi. Nevífačnikl 

..loj. či to zima!- volal í);irko. vehinliac ílo izby : Marka robila 
sa hhnliou. možno ani m'jiočula. myslienk\ ju preč /anie>ly. ..hobry 
večer ti. Marka," dodíival hlasnejšie. 

..ľz .-i pri>iel?- zpyíovala sa I:ysluu tvár«ui. 

„Li'dva sí»m prebrodil. síiahu po kolená a vietor c-^t** íuí\\ jIo 
tvári háílze.- 

.N.ičii si >iell" vravela viai* s vvčitkou, nez so ^ustrasť^ul. 

..C'l'íVt'k hvbať .<a nmsí. ča>v sú t\rdé a k tonm aj tebe iľuŤo 
nesiem." odpov(*dal. IiiboNtnc po/rrajuc na svuju zirnku. 

,.('.' "^i mi donioídy- z|>yl<ívala >a, UiMÍvíhajúc oči >o >itia. 

..Ki.lsnu >tiizku . budeš pekná > m»u na urdelu. • ľľitidil sa 
bližšie k Marke, ale ona láskavosť n»'«>p;it«»\ala 

..Načo >násas také pletkv." Huvorila snm ti. ali\ >i mi douiľ>nl 
na iiovii >uknu. akú Anka <ialibovie má." 

.Iiolo mi na ro/ume. ale 

-(.'o ti je na roziune, to si neoblečiem." 






.Aká si divím, Maľka niopi." 

.I>i\n;i som ti vzíly.- o<l|H»vríl:il;i ťi>ťruť. iiká/uc niii iliľl«át, 
.knf iiitMo oil U*hi\ /iadiiiii." 

.Nc'/.ia<Iaj také. ŕo /o iitiia iiĽWstaiu*." viavrl tr|»ki». 

.NrvvstanrI** zlíKstiio /asiiiiala sa. ..Zaliuilol si na svojľ sľnl^y, 
kťfí si ma ímI Sriulťiiyíli váldlV" 

.Noslúliil som ti viac, ak»» rolum: a tvcli mi m'/i»omínaj!" 
/.v«»lal Diirko n»zlhH*K'iiv. 

»ľivn» m*/|iomínat y Mi/í ť;i, /i* som ti tur" 

.Mna nrmr/í. al«* ty l»anujťš za nimi." 

,Mala liv stiin za ŕím haniŕvaťl** odsťkla v/^lorovitr. 

./.ii jiVh lH»llat^tvom .'" 

,Xidi*n za tvm.- 

.Za Jankom y- 

-ľľavílazť!" nkradky |iozivla na I>uľka. n mu o/mj f\n zi\ŕiio 
/ii sial I la y 

llllMiko lio ľaiiila : >(li\til >a a jM^r noii dvcnni. Marku fo 
zi»nu ti"^i!o. alť krrf si lioliir n»/m\slťla. /v Diiikovi ilanno krivdi 
a ršto tn jľdno. óonu t«*>iť >a m«'»zr. Iá>ku j<'ho si |»irliľ;i, zľakla 
>a. ('lurla utrkat za ním. ah* noliv irj lUMlalv. pnzrrala von oblokom. 
o iMíľkosi ani ihvru. ani slvclni. V iilaŕi >i ula\ila. 

I>uľko\i 1)(do do ziifania. Kdr |Miírsiť sa V Mal mnoho luiatcľov. 
air tí l>v mu v\ŕitkv ndiili a miosto liojí'nia ntnu i»štr ľozjatrili. 
r Inka liudť >|Mi|«iŕno>t. tam mí v<*sľli ihlajM-i. musí zaliudnúť a 
vo \ín«* /alopif >voi zármutok. 

Xťválial, nemal ani ŕasu, ho Ink s \\>miatou tvárou vítal ne- 
\íd.inŕho hosťa. 

-I»nu sa. Duľko: d«dnv padm* ni»'ťo na zohriatii*. Vo/r \am 
doiiifsf y- 

-líoih'stc mi vína!" lo/kaziival ÍMirko. >ailaiľni za stôl, kde 
^ |»odn|irťnou hlavou ŕakal. 

-Tu j«\ napite >a'" .-u«!ial ní Irík ľuky. ked / i»niie*'en«'ho 
\ina |íuľko\i nalial. .Víno ji* díďn*, Ntan*, mohli hv >t«* ho hátom 
\olal. Alľ ľudia n«'\rdia. ŕo ir dolné, raď^ej iíhi k AI»n>o\i na 
thdnú kiiinu a tam pijii kadejakú ľ\aľi:u: |iia\da. on iLi larnejsit*. 
m«»ze dat o iiohíviiii. ale di»l»ľ«ita ani <!Vľtá ŕia>tka." í)Uľko ne- 
*»lu*hal žv.trlaniu zidovmu. ale uprem* hľadel ju'ed seha. 

.Vy. I>uľkt». nejdieíe." pi»ral ziiomi leík. nali<*\ajur do jmizd- 
neho |M»hán» : .hádam lepšie |»ójdi» vo dvojke." |>ouíí'm»1 m»vy jioháľ. 
nalial >i / í>U!kovho vína a >tnii:»d: .Na ziini\ie vaše i tej xasej 
IK'knej /enieky, helirhe'" 

.I»aime /eiiám pok^tj." zamrndal í>uľkit. 

.\'e«r len \M>ei.- napi;i\al leík. -V>rtky í^statné nie >u ani 
>tnnuu *»pľtiti vašej. Kv\l ju vitlím na dedine, ne/dľžím sa. ahy 
snm za non nepozivl. My^^líte. že vám ju závidím? Vnw elnVm. taký 
Innlnv miiz. ako w, /.*i>lú/i hodmi ženu." 

..le^liui taká ako druhá, ne'-tojí to za nie.- odmietal I>urko 
fhviilv. 

.Ako/c fo vnixíte,' Ani jedna h) to nounddla, éo ona za vás." 



26 

„Ncrozpľávíijt^; hlúpe reči," ()(lsek(»l Durko nevrU*. uštipnutý 
poslednou ]H)ziiáiukou. 

„Vari hiiííváte sa na íiuV*' zpvtuje sa žni so smiechom, ne- 
dbajúc na ohriaknurie. 

„Hnevám, nehnevám, vás do toho nie."* 

« Dajme pokoj [)leíkám, uaco dohadovať! sa: radšej chyťte; sa 
pohárika," naliehal žid znovu. „Aj so mnou U\k hyva , ked ma 
Rebeka trocha namľzí, nalejem si z t^hío starého, cítim, že mi 
nová ^krev behá [)o žilách, zabudnem na hnev a som dobrej vôle.** 

Ďurko si pilne popíjal, cítil novú krev v žilách, zabudol na 
hnev. V hlave nm začalo [)omaly vŕtať, juvd očima mihaly sa pred- 
mety, jazyk lámavé konal svoju službu. 

Pný raz išiel Ďurko domov neistým krokom. Marka neohlásila 
sa, s príchodom Ďurkovým ľutovanie prest^ilo. Vzdcn* na vzdor bolo 
heslom. 

Muž i)richodil z veľtrhov domov bez <larov, žena vítala nmža 
bez prívetivosti. Icíkovo naučenie nepadlo do neúrodnej pôdy: 
v starom víne bolo zabudnutie zármutku, zabudnutie samélio seba — 
záhuba. 

IVešlo pár rokov. Vítaný rodičnn , ktorí ma dávno nevideli, 
vnítil som sa do rodnej dediny. Mnoho som sa dojivíoval, tak 
mnohé premenilo sa. Mladé pokolenie ostarelo, nové dorastalo, mne 
oboje neznáme. Lipa vo dvore ostala tá stará, zelené lístie šucho- 
talo, kvet rozširoval milú vôňu svoju a včely zvučným letom svojím 
bnikaly vôkol nej, lakotiac sladký niäd. Sedeli sme pod ňou a tešili 
sa, že sme zase všetci si)olu. Znizu matka vyskočí: 

„Tá daromnica mi zase posiela "pokušenie!" 

„Koho to myslíte?*^ zpytujem sa udivený. 

„Vidíš, syn môj. to otrhané <lieťa. čo k l)ráne blíži sa V*" Videl 
som sedem- lebo osemročné dievčatko, ako ostvchave kráčalo k nášnm 
dvoru. liarvu šiat — ak z kusov bez ladu a .^kladu posliepané 
handr>' tak menovať môžem — nebolo ziiať. dávno ju čas sotrel, 
vlasy rozcuchané zakrývaly obličaj a neistý pohľad v\Tjižal opustenosť. 

„Iste nejaká sirota," |>reht)dím k matke. 

„Sirota za života rodičov," odpovedala nie bez tr|)kosti. Dievča 
blížilo sa, zpod neučesaných vlasov vyzeralo pár modrých očiek. 
Dávno som také oči nevideí, bola to modrosf najtmavšia. Ťahy tváre, 
pôvodne pravidelné , zmrzačené l)oly výrazom psoty, pemy bľadé 
sťahovaly sa k plaču, okrúhla hriadka kŕčovite trhala sa. 

„Čo mi nesieš dobrého V" zpytuje sa ho matka mäkkým hlasom. 

..Piísiela ma moja matka," odpovedá dievča a vyťahuje niečo 
z|)od ohniska, pričom jej slzy vyhrkly z očú, „keby ste nám niečo 
m toto dali, že nemáme čo jiesť." 

.,To mám kaiidý deíi," obrátila sa matka ku mne. „Vie, že jej 
vždy niečo pošlem, a |)reto začína nadužívať moju dobmtu," a prí- 
vetivejším hlasiun doložila: „Pod, dievka moja." Moja matka za- 
volala dievča do domu, niečo jej dala a ono veselším krokom po- 
beralo Ba preč. 



a? 

„Cie je Ui ilievčaV* vyzviMlúvaiii od matky. 

^Ilrdá Maľka Pršanovie/ odiMWťdá mi, zíihrj'znúc do sj^diicj 
jHímy, vo u luý nevôľu vyjadľovaío, .vydala 8a velmi dobi^e, jaj, 
nemohla olnsbif. musel hvť ľozsobás: u nás ani ináce hvf nemô/e. 
Vydala sa |m» druhýraz, bláhala si, myslela, že jej z neba hot4>vó 
koláee |Nidaf budú. Keď to nešlo, dodievala do nmža. mui roz- 
iialeuv clivtil sa hnila a nasUd v dome hriech. Detí nribvvalo. Cím 
viac detí — vnivia -- tým viae požehnania: tu l»olo viac hriechu. 
Koniec všetkého btd. čo si videl." 

^Xehoršite sa, matka moja, odpustite jej; aj l*án B4di odpiisfa," 
prosím za Marku. 

„ľáu I^di odpustí, kecf sji naplavíme,"" skončila matka rozhovor, 
xanechajúc nás pixl Iíimui. 



K svetlu! 

Slovari má drahá, žaloby Ti nosu. 
Od Dunajských bĺch A až k štrbskému plesu, 
Od M<»ravy družné k ľrutu na východu. 
Do dalekých zemí rozprchlému rodu! 

Nesú Ti je z Tatcr, té velebné skrýše. 
Kde na horské štíty Parom žalmy písc. 
Kde téžkými vzdechy vadne v luhu tráva, 
A Áíp v Icvém boku Sláva dokonáva. 

Ne^^u Ti je z dálky, kde na každé snčti 
Místo rosy rdí se krev slovenských drtí. 
Kde horouci slzy bystrinami proudt. 
A ranená piseí^ z chaty k chate bloudí. 

Nesú Ti je, nesú. od téch Sedmi Stavu, 
Kde staŕiéký bača sivou kloní hlavu. 
Kde si šuhaj vzdychá, valaskú na klínr. 
Jak sirotný ptáéek na kosodrevine. 

Nefu Ti je, nesú, od Královy lloly. 
Aby si vedela, koho srdce Iwlí, 
Abys pocítila, jak jsi posnd bčdnou. 
Že neehceb sokolú družinou bý( jednou. 

Neso Ti je, nesú. od Váhu a Hron o, 
Jejichž voda plná žalôb jest a stotiu. 
Od Bystrice ladoé, z výšin od Oravy, 
Kde sup odrodilstvi prsa rve i hlavy. 



16 

narodzenia, patriacom kláštoru Simonovému. Vtedy postavené boly 
základy mnohých chľámov v česf narodzenia Bohorodice, poneváč 
kulikovská bitka udala sa na tento sviatok. Moskovský národ tesil 
sa vítazstvu a oslavoval Diniitrija a jeho bratanca Madimíra, dajúc 
prvému priemcno Donského a druhému Chrabrého. Rusi kochali 
sa nádejou, že Orda pokorená je navždy a janno tiitarské zlomené 
celkovite. No, táto nádej sa neuskutočnila tiik skoro. 

Mamaj, odhliadnuc od svojej velkej porážky, uspel sobrať v Orde 
nové sily, a rozzúrený na Dimitrija, chcel mu o<Íplatiť bitku ne- 
čakaným nábehom. Ale tu zjavil sa v Onle súperník, chán Toch- 
tamyš. Proti Moskve schystiiné sily prinútený bol >Iamaj obrátiť 
proti Tochtamyšovi. I tu ho šťastie opustilo ; u Kalky na azovskom 
mori bol zbitý svojím súi)erom. Princovia a temnici (vodcovia) 
tatárski zanechali porazeného chána a dali sa v službu Tochtamy- 
šovi. Mamaj utiekol sa do tavridského mesta Katku (Theodosia), 
ktorého obyvatelia vierolomno ho zabili, aby si prisvojiť mohli jeho 
poklady. Dva roky po kulikovskej bitve uiHsvnil sa v Saraji chán 
Tochtamys a dokonal predsavzatie Mamajove: urobil velký i\i\nul 
na Moskvu Uik neočakávane, že našiel Dimitrija nepripniveného. 
Velkoknaz odobral sa do severných miest, aby sobral vojská, a 
v jeho neprítomnosti zmocnil sa Ť<»chtamyš hiow mesta Moskvy a 
zraboval ho. Keď ale počul, že sa pmti nemu sbiera niské vojsko, 
ušiel. Vladimír Andrejevič zbil velké oddelenie Tatárov, t^ik že sa 
už viac ani neoiK>viízili biť sa s Kusmi v otvorenom \yo\h Aby sa 
ale s])rostil večných nábehov, odhodlal sa Dimitrij platiť daii chá- 
nom Zlatej Only. I z tohoto vidno, že Dimitrij nebol už tak ener- 
gický, jako fíred bitvou kulikovskou, čoho príčinou mohla byť ne- 
zdravota, pochádzajúca z úderov, nanesených mu v bitve. Iba devat 
liet žil po onej bitve, ktorá má tak veíký význam v histórii ni- 
ského národa. Vtedy Rus od čias Ratyeva prvýniz pocítila svoju 
silu a iH»čala lámať janno divých výbojcov. Krém Uú\o rozšírilo sa 
{MivcMlomie, že hlavniii sila jNizostáva v sjednotení n»zróznenych 
či<istok a v prilnutí k Mtjskve. Vefkoknazia moskovskí skrze Di- 
mitrija zajasali sa v tak skvelej sláve, že každé súperníctvo zo strany 
veľkých kňazov provinciálnych nebolo možné. Na Moskvu obrátily 
sa |)ohfady zo všetkých končín ruskej zeme, od Moskvy očakával 
národ obranu pred četnými vrahami. I Tatári p(»cítili. že je Moskva 
veľmi silná, a prvti) ked aj napadli ju, učinili t^ náhle, aby od- 
niesli korisť. Zostal iba tieíi tíitarského jarma. Po sti> i\íkoch pra- 
vnuk Dimitrija Donského, Ivan III., zničil aj tieíi. A vnuk Ivana III.. 
Ivan Hrozný, pokoril tri tiitarské cjirslvá: kaz;inské, astrachanskŕ 
a sibirské. Z i)ánov stali sa Tatári poddanými Ruska. Počiatok 
takéhoto obnitu položený bol kulikovsktui bitvou. 

Jedným slovom, mravné následky kulikovského víťiizstva UAy 
ohromné. Veliký jeho vyznám doka/uje i to, že vt»sti o iiom stály 
sa najobľúl>enejším priulmetom národných zpomienok. a že ani jedna 
bitva drievneho Ruska nebola tak všeobecne známa, ospievaná a 
oslavovaná, jako kulikovská ' 



/ena dvoch mužov. 

Hrdinská |»«»vie<lka <»»! StitH'i Ilndnkťhtt. 

„Nrbiiil**, nt*l»inl»' n:«>."i lá^k.i >l.il;i. 
Kým \v\-^ iff»pov«'«!M iiknlii Mli.iľii."" 

Tak spirvaly drv v. vv|»n'V:íí|/.MÍ!Í('í' nílMih't iiľvi»>ru M:»ľku ľrsn- 
iitivit* ku Mtliásu a ona l»la/iMi;< iia/ilala sa. /r jmuI ilnjinniii )»rís.i)iy 
iinisi jij snlrt* |mKiniť. SnKr íakiiuM* ui'vläilalo pľouirst lásku a 
vifaŕnosť. {Miritťini k uilait«Mnu /atnvi. toľa/ u/ inan/olovi. Jankovi 
Snnlľnxťli. Oľi.^/.ilK»linurť sl/íui ľo/kosi\ hálv sa w/ncť z ukntu 
•ilHM'ia . pravá ruka kivovito dívala pľaviín svojho vyvo|«»uca. ro/- 
liun-nr pľsia n*'»luľl> p!V|iustií slo\á prísahy a Ii*u liťliy scpot 
•-uihotal okolo. Akohy niť> .laiikii Srudou><h, syn prvrhti hi»>podáni 
v ohťi. ih'volil Itohatstvo. alr volil /a /t»nu -- iliudolmŕ difvŕji. 

Mladv /ať .lanko wsoko dľ/al hh.vu a svaŕosť okaniiliu no- 
\ládiila /roniť i>kriaci* <mí iidio. Vv/vvavc «diliadt»l sa okolo, vidol 
^Mijich súdrulmv. a ústa /atvorou" vvrá/aly urniu otá/ku: kto/ vás 
ílostanr takú krásnu zrnu > 

ľoliíad /o >udľulh»v Irrtl na isár pľisahajinvj ndadrj nrvľsty; 
ako lani v\/vvavľ uni/al. t.ik tu v slasti n»/plvval s;i. l»4da krásna, 
.lanko si ju zalúhil. pľosh\ n hľozl>v rodiŕovskŕ nro>o/ilv. ľovnivalo 
Uľko Ondľá>. čiľrnonkx sul^ai. vnikol nz pn^ltNui Markiuvni 
ni«iiir)'ni okom do joj /ápalistí'ho srdiľika, ah* Marka pr«»>vrdťila .lanka 
II ni'pnivdi\osti podobných rhyrov. a on rád Noril. Lidiili sa. sohrali sa. 

Madovŕ tv/dnr ponnuúf utrhcidv. Mladv inanžtd. akt» i»rivia- 
fA\\\\ nrpoiiol sa od hoku níladťj žienky, tak mu dohrc ]>adlo na 
usMviŕnú otá/ku: Marka, ri ma ratla máš/ sly^^at odp(»V('(f: Hada. 
rada, Jankt» môj I Iloniii pofiihok hyval st\rdoním lulpovrde. 

Hada ho mala : / rhudohnoj rhvzkv prcursiMiá do ro/>ialdidio 
flv(»ra. / nedostatkov života do poliofliia. k:*zdá. ŕo ako márna túzha 
«* orhotou vyplňovaná. a to všetko dakovala .lanktivi. Starí Studc- 
imvii na nikárh ju no>ili. i knf vyher .lankov proíi jíih vňli vy- 
|i;idol. nianžel>tvo hnln ^f;i>tn»'. .lanko spokojn\. Ma/env : ŕo/e Jiťli 
n:i|HiHKMly pi» pľnia/oeh .'^ majú toho dosť! 

Markina matka n'otht od radosti, pmltym len .k;iiorriŕka.' 
leníz .sváŕka:' /afa sVí»iho volala ,.nás s\n .laidxo, • v isti»m oŕaká- 
\aiií. žť ju on .matkou" volať hude. Ked ľUíl/ine<' dopyínval sa 
|Mi .'«f.isriiom majitehiví úhľadného diunu Studenuli. s púhou \yv«Ml 
dala: tam je moja dievka xydafá. 

Jej nian/el ohefoval k vôli novi'ihu pokrevľu^tvu jeden / mi- 
Ivľh nhvŕaiov: easté rhodenie do krŕm\. /rie.lka kedv na/ľel k lei- 
ko\i. ahy tam mi <\i>jim >\akom aleho /aiom pohár vínka ii/il. aj 
ti» nie k vôli na)Miju. ale ahy eim éa>tej>ie. v di»\í'rnom ľ«»/lio\ore 
"> nowni iMikiv\en»t\om. od in\ťh ohdixov.mvm h\t molmi. 

\ setko A\% aki) pi» masle, /iaih'ii mrárek nepoknval n«'ho d\oťli 
hl.t/en>ťh rotlín: ale \raj kde niet ne>\áni. siará haha ho na>eje. 



•> 



18 

Tetka Ríii)Oska bývala v susedstve Sttulen}'cli so svojou jediuou 
dcérou Zuzkou. Opatrovala sa dobre, mohutným svojim nikáni ne- 
dala hlivef v záhaľke, bystrý rozum jej znal rozoznať, kde kynie 
prospech a ohebný jazyk šťastne odrážal všetky nápady. Dvoje 
prenikavých oíii smelo hladeh) do sveta; bcda, keď čierne obočie 
mrklo, už znala slabú stránku proti\'«íkovu, a stoníz bcda, keď 
stisla bezzubé ústa, tak že končitá brada takmer s nosmn do po- 
tyku prišla, prúd reči zastaviť viac nebolo možné. Dcéni jej, Zuzka, 
nezdedila i)ovahu po matke, ale po otcovi, a tá záležala v tom, ži* 
musela ostať nákovou pod matkiným mlatk(»m. Zlý svet rozprával, 
že si nmža umučila; no tomu len hlúi)y človek uveril, vecf tak 
žalostive, úctyjdne zjMHnínala svojho „drahého nebohého." Ľudia 
nezávideli nevoľnej Zuzke, radšej ju ľut4)vali; ona pri t4»m bola 
spokojná, keí prehrmelo jej ponad hlavu, hnecf sa vyjasnilo za- 
mračené nebo materinskej lásky. 

Dcéra odrastlá mohla vydávať sa, ale kam V seberovných mlá- 
dencov nebolo krém jednoho a ten vzal si chudobnú, Iwhatii Zuzka 
neprišla mu na um. Opatrná tetka, keď aj napriek všetkým na- 
máhaniam nemohla prekaziť svmlbu u Studených, iia oko tvárila 
sa, akoby ju to ne(h»tklo, pomer susedský ostal srdečný, ale oči 
lepšie otvárala na veci, ktoré tam dialy sa. A tu íahko bolo videť, 
že maznaná Marka neodvetuje viac otiízky Jankove predošlou snleč- 
nosťou, netúli sa k nemu, a keď Janko trochu dotiemvejšie vôkol 
nej točí sa, mrzí ju. Tetka Iíapoška U) videla, sama napomáhala, 
úštepačne rozprávajúc o mladých manželoch , ktorí pre samé za- 
ihrá vanie zabudli na prácu, a z polúbkov ver nik nevyžije. 

Pomsta vrela jej v snlci. 

Ako zničiť, ako roztrhať uzavretý svazok? Šťastná myšlienka I 
Ďuro Ondráš býval milencom Markiným, keby nakvapkať mohla 
jedu náruživosti do jej srdca! 

Pomaly do pnice. 

„Ver ti je <lobre. Marka,"* vravela jej tetka Rapoška, keď 
Marka na posedky k nim prišla, „každá ti môže z^videť.'' 

„Dobre, chvála Bohu,** odvetila Marka; ^miia radi majú a ja 
tiež rada mám.'' 

„Poriadny muž, a to je hlavná vec, k t4)muvelké hospodárstvo." 

.Všetko mám, čo som si žiaihila.'* 

„Všetko máš y** ]K)kúšiila tetka. „Inšie si m^žiadasy 

„Čoby som si žiadala V** zvedavo pozivla na tetku: „hádam 
som si všetko ani nezaslúžila.** 

,,0i tak máh» myslíš o sebe? Janko si ťa vyvolil, starí pristali. 
|KÍčila si sa jim. Tebe dobre stalo Síi a Student»vcom lepšie." 

„Budem sa usih)vať, aby IhíIí spokojní a mne dobre bolo."- 

„Pravda, tebe <lobre bcdo," d<ttierala tetka, .vždy na seba 
myslíš, a viem niekoho, že nelxil sjMikojny, keď si ty sp<ik(»jne ku 
sobášu išla.** 

„Kto je to y- zpytovala Sii Marka, a ľahký iiimi»nec zapálil 
jej líca. 



10 

^V.iri Devieš?" príkroŕUa tetka k Marke a naklonená k samému 
uchu, riekla: .Zabudla si Ďurka Oudrásovie?*' 

Marka sklo]>ila oči, ruky jej Oilimdly a trasiícim šoímtom pro- 
sila tetku: .I>ajte mi s ním pokoj, on mô/i*, bude šťastný, lebo je 
hodný šuhaj." 

,Tebe je veľmi ľahko o šťastie; myslíš, že ka/dy t-íik ľahko 
zabudne, ako tvV lYeéo diodi s ovesenou hlavím a k.i/dv večer 
vknída sa do nášho dvora, aby /tade re/ škáry plota do vášho 
dvora hľadeC mohí)lV'* 

Sotva dopovedala tetka . schytila s;i Marka , zabudla svtijr : 
»z<lraví zostávajte,"* a odišla domov. 

Holo i>o pokoji, bolo \)i) radosti. Obnizy minulosti sírieilaly sa 
jej v duši: kecf s í>urk<MU na priedomí sedávala, starší India s uspo- 
ktijením hľadeli na nich. ndadi^ so závisťou. chla]>ci závideli búr- 
koví Marku. dievčeiu*e Marke Durka. A večer, ke(f už všetkt» spalo, 
prikradol s:i íhirko pod oblôčok , dosiaľ ro/(»zná tirliy klopot na 
ohlócku. (»na iničula. matka nie : prikradla sa ku <ddôčku, tam stál 
ŕ)iirko, ten milý í>urko, Iwdi sami a k<dío potrebovali? Nikto ue- 
vídcl . ako nm ]N>dala svoju biťlu rúčku . nikto neslyšjil . ako on 
rozprával o svcijrj vrelej láske a (»ua dovolila, aby ptdúbok vtisol 
na jej jahodovč perný .... 

Preč mvšlienkv! všetko musí bvť zaburlnutŕ! Jankovi to od- 

• • • 

Lijila. ale ak zo sna vykričí svoje hrierhyVI Nešťastná tetka, 
uitdda zabudnúť na všetki>. na í)urka ani len v kostole nep<idívala 
SA, a teníz u/ myslí na neho! Nešťastná zpomienka! 

Keíf približííval sa večer, ťažko jej bolo vykročiť do dvom: 
UKížno. že í)uľko sedel v úkryte. Môže ho zbadať jej manžel ; na 
.neba uiMiivsIela, mvslela lui í)uľka. 

Tetka batlala ])rememi na Marke : vedela, kde má svt»j pôvod. 
ľ(Ml ro/ličnymi záminkami vábila Durka do dvora, on videl Slarku, 
ona videla í)urka. 

V nedeľu {Nipoludní Inda bursa. Mládež veselo ihrala. staré- 
šina. vôkol sttda usadená . nuídre nízjímala o /áležitostiiich (d»ec- 
nyeh. pivtihujúc n»zpnívky svoje častejším .Hože, daj zilravial" 
načíi prirodzene na>ledovalo vypnizdnenie |M)hárov a skleničick. 

Si»del tam Studený s Pršanom v kndm predstavťnyih obec- 
nvťh. mladv ženáč Janko b*u tu i tu priskočil ku sťdu. abv / nikv 
sMijho sv(»kra vyjmízdnil |NMÍávany {ndiár. Marka stála medzi sebr- 
ri»vuvmi mladvmi ženami: čakala na pozvv ku ihre. Mládenci ve- 
M*b» ihrali: stm l)urkt» Oudráš nemal sa k zábave, hudba ho m*- 
lešila . meravo hľadel priMl seba , a keJ niekdy prezrel , bľailel 
v stranu Markinu. Marka zbadala, triasla sa straeliiim. žiadala si 
byť diuna a odísť nemohla, len jtMlno slovo Ďnrkovo. či s:i nehnevá. 

Ani ŕ)urk<t nemal iNlvahy: dal si naliať: pný ptdiár zídtnizil 
Biu príttunnosť ešte hroznejšcui, |h» dndiom bľaully strašidlá, začalo 
pndiU*skúvať slnko nádeje, tretí mu <b»volil ]N)zdvihnúť hlavu a za 
okamženie dívať sa na Marku, štvrtv iMistavil ho na nohv a on 
smelo volal .Marku do ihn. 



iM> 



Mlíidí'iiľi volíívíili ihlíiíló žony di^ ki)líi. nuv ii:iti) prišly i\ iiiladí 
iniiž(»via osti^ íl j viiioni rastuvali za ihduv vv/vŕtaiiio svojirh ]M)loviľU»k, 
a tak Mcnapaclli) ani to. /v Diíľko s Markuu ilirá. V kúte však 
svietilo dvíije pn*nikavycli oni. nad ktorými kn'oviti* svŕjalo sa 
ohoric. IJola t^i tetka Kaj»nška: pozorovala každý ptdivl>. neslyšala 
(m1 nieh slova, nelnívoľili. ale videla stret/tvanit^ ocii. ro/palovanii^ 
líc. Hndha mnlkla, 2onsk«' Nracalv >a na svoji* miesta, mu/ski* hasili 
lioniŕo>ť z podavan>t:h pídiárov a \d'ann* i»rijnnali prekáranii* starších. 

DnrKo vvpil svoj |»iatv a vvtratil sa / i/l»v . Marku neholo 
vidno njeil/i spidoenieami. :ij svietiace oči wliaslv v kiite. 

INmI lijMMi. kam /Auky škrekľavej hudhy nedorá/.sily, stál p:írik 
ruka v vwkr. On n>/|KÍIeny <lr/al v pravej ridve útlu niŕku svojej 
spoliM'niee. ľavou chtiac ohjjiť tesný jej živôtok, ona hladá zahudla 
jedmi niŕku v ruke spidoi inkovej. druhou hr:ínila sa ohjatiu. 

..Nezahuílla si nnt ešte. Marka?* vravel on pritlumenym hlas«un. 

..Akože ťa /alMulmiťV" tnlpovedala sejMitom; ..nikdy. <o m;i aj 
prísaha viaže.** 

..Mne si skôr prisahala." pokračoval ro/jareny, „a ja som pri- 
sahal tehe: éi tá prísaha platnosti nemá V" 

>Ne/poinínaj staro hriechy. Dnrko! nemôžme l>yť \iacej svuji. 
už sme rozdelení." 

..A kto nás n>zdelil? ľlakal stim >ťa dieťa, dosiaľ sa liMuhím 
za to, ked' ťa ohlasovali, mal som ziiťat. keiF si .>la k sohá<u, a tv 
si holá veM'lá , n<'dhala si. že ta u Studenv<h nechcú, nedhala >i 
na moje proshy." 

-N«'Ž!iluj, í.)nrko, už trpím preto.- nariekala Marka: strniem 
vo dne v noci, ahv sa nedozvedidí . eo >talo sa medzi nami. a tv 
mi ešte v vhadzuješ na oéi.- 

-Žaluj >a.- zvolal trpkým smieclnuu, „krivda stala .sa ti. ne- 
chcehí a nmsela >i ílostať hohatého muža. vseiko. éo ti duša žia- 
dala. Trpký smirch pnsral, vážne počal: ..la nehudi-m >a žalovat. 
Zlí ti nma lúto neholo, keíF >víjal som s.i v holasti. m;im ta. huth*^ 
nmjoul" Ostatne >lová vyrazil prudkii zo sídia a n.iruzive nUyA 
Marku. 

-ľrc ľ»oha, pusť ma! niiim muža. niekto ii:is mô/r )in/nrnvaT 
a ja hudem nesťasfnál" iizki»stlive \olala Marka. 

-Musíš hvt šťastná, nechcem ifah'j mukv tieto zná>at." 

-l*očkaj, Durko," z|>amátovala >a Marka. .ntMlofiemj tak tulm. 
mám muža. ah* teba milujem. V jednej dedín** hvvame. >veív ná^ 
nedelia. Na konci nasej záhrady jest»> utuhik. ta príjdi. síjdeme n;i. 
|»oshov;jľ.Mne sa. pi»ie>ime sa." 

..Mwr je to málo." nerhcel pristať í)urko: ..«'hci-m ta mat pri 

s«*he. luiih- mojou." 

Ill.ľ-lf«' kvchnutie v\trhhi Marku z idijaiia : srna«ím ^kokom 
odhehla. 

T«'fka jiaposka \>etko videla. počnl;<. a k ^\ojej n;!Jváč-ej /jitsti 
k\chuutím pretrhla ifal>i niZho\iiľ. Ale mala d<i>r, plameň nfutuchoj. 
ona hi» ľo/dnejiala a mu>ia p«ipalil sa n:i iii'm. 



J) 




iiiilrho mat iuMii«')/ľ aspuň k<'(i\ rt'ilv. Kľiitk\ lo/liovoľ. stisiuttít* 

I - ■ 

nik\. :i kťíf ii:iilioi>iľ. kľatkr «>l>iat*u* ihOtiulc Inicrliom. 'ľn n»/hn<IIo: 
M.íľka i>la, l>m'ko <lnsíavil >a. ti*tk;i lía|Mi>ka \<ľTkn \ťilrla. Srlm- 
(tili sa ŕa>íí». 

Matka Maikina xíilala ^ivoju <lľŕni lastn zaiii\>lťiui. tWŕvn iir- 
\\/r.iiiíla |»nViuu. Kln |Mivir, ak niť najhli/M' **u>riliaV Sla k tftkľ 

!• 1 .. 



|{.l|MI>kf. 

S|ii»\iiial\ >a II XM'tkniii. Iľii n \la>tu"iii jinMiiiifl*' nir, umoria 
/ktiiiiaT a takat. k\l)i lia)in>ka na4Í)iľailir ľn/lmNdľ v tointn >iii(MV. 
ih*>inít* >tat >a na)>a(lii(in. 

. /ľiľílka iliiiiiir\.Mtť k li:llii. M.íľka." |unala líajHi^ka. ./Iinllx 
^fľ. «Mlk**«l\ niati* íiťi'ľil u Sfiulriivrli Wííítii." 

.Ilnrk.i iia^a biiiiil/a . iii.diH- innolin roJMity.** vvhuváľ.ila >a 
lV^aiin\a. .a \vi\ iifinaini' |»ľiTn |»\-iiyini li\t." 

. I Ml/ľ ilinin!" |»olxľaii»\iila lía|tn^k:^. . Shii|«*lliíM'Í Iiľ»/!l I*;i|iU 

Itiiliu <l.«l.:i\.i:. /f faUii ni-\»'>ni il«»Ntali." 

.Milí- |»ľ;»\«lu. h'ík.i." pii-^Nifilŕala ľľ-au«»\;i: ..kl«»ľ.i matka /»» 
'»\«iiu i!i ' in iirrli\.i!i .' 'ľrj ih'Ií'íIh ji;ini \ ii;i-rj tair." 

ľii'^lťíli;!- >|ii\,i liiilx mj/knii jiiľ !ía|»f»>kn. ai ••na mala ilnni 
.1 t.i ílla ii'i ii>\n!ki» lM»la r>í* ImiliH'j-ia : ali- pn'iMnhla >\nj |im*\ : 
./'la ^a /«• i^i u**\.\ iľi>!HM|a \ 1*11111 m'>lii/i . \u\\ >i\ mi Innliii 
».Ja.|a.' 

,Al \\ *»!■■ /I».!»lal\ .-- /|i\tnir >a ľľ>:iiio\;l ilixatnin: .Xí-fmi ji* 
'•l.nl.t a lircln r ini |in\i'i|at, [iľťi n. \\ in'\iľr»';" 

-(■|i"iliiii ta'-tii <l'» Stihlrn\rli. alf iu*\iťm. Viilrla mhii ju aj 

. \ \|»lakaiiu - rilt\ muiľ ilirta i»lak;i\alM .-- 
/i.itlrti i|i«}it l>i/ «I\iiMi. m\ -* iiKiiiiM ilľahMii iiflioliMii . ľan 
ImiIí iiim ila) «!niiľii ii«M-. \i*ími ^nic >)M'k<vjn<' /Íli a )»ľni>a pn^^ln 
In i tu. /r ^uw ^a |iMlin<'\ali.~ 

.Xľif *a miatli Irn m'linr\;iin ;" 

Tiiliv mlaili. Kľliv vtaiMÍi nflmlu. alt* tí n/ťľnni . ka/<lť|in 
\.»/ia li'li «lfa jM-na/!.- 

ľi>an*>\a M'iifla ak<i na ililárii : \fi|i-la. kam llaftu^ka rirli. 
-'^naif jfj nrlj.Hl/a na ■»• i « ImiiIoIiu r" 

.N«'\ifm \tin. M«!jMi\r<lala ií'lk»»m ncvunn*. nukmn iilnMÍm. 
alr /*! I >a mi." 

.Ti ÍHvlMi/hí Inili.i ! ■ \\|'nkla ľľ-.in'»\.i v likľ^ifx lin«'\. ..niH/ii 
'aili li\:. /{' «l'i>tili Iniihľ-. [•••riatlír ijirvri. a tii mi ]v\ ImmIu »'-to 
na Hli nam«'!a\;tt." 

.Tiilm Ifii. Marka moja." rlil.n li«i|iia IIa|Mi>ka. ..nivia<ftf ma, 
l*rii>mi : \iľtv. ťt vim \am. len v.nn iiDXoilala." 



22^ 

„Ďakujem, tetka, že ste mi povedaly; uikomu nepoviem ani 
slova. Dobrú noc vám!" 

^ Dobrú noc!" 

Tetka ostala samotná, velmi s|M)kojná; vzbudila nedôveru medzi 
pokrevenstvom. Nenazdajky zdaril sa jej novy ťah ku predku. 

Nechvbälo len cit žiarlivosti vzbudit v srdci Jankovom. Žartov- 
ným spôsobom rozpnívala o ženácli, ktoré manželov svojich v ustii- 
vicnej slepota udržujú. 

„Mohla by som zo /kúsenosti rozprávat,** dokladala Rapoška. 

„Vari st« sama takou bola V** zasmial sa Janko. 

„Ja nie, syn môj," zapierala váine; „ale boly mnohé, ktoré 
cím väčšiu lásku ukazovaly k svojim manželom, tym nevernejsími 
sa jim stúvaly.** 

„Tonm je muž na príčine," odjwvedal Janko s i>ovedomím. 
akoby nju niečo takého premôcf púhou hračkou bolo. 

„Iste len muž," prisvedčila Rapoška; „keby len všetci mužov ia 
takí neboli. Vy nevidíte tak hlboko do nasej mysle, ako my do 
vašej. Často len lichotíme a vy to beriete za dobrý groš." 

„Rád by som to videl." 

„Velmi lahko uvidíš." 

„Či by Marka mohla \Ai nevennm?** zpytoval sa zvedavé. 

„Nevernou? kto o tomliovorí? Ale by si mohla ziihrávať aj 
s iným." 

„To by hned bola nevernosť!" volal rozpálený Janko. 

„Tetka mrkla významne obočím: „Ak ti aj to nevemosCou bude, 
dožiješ sa mnoho nevernosti." 

„S kj'm by si zahrávala?" dozvedal sa. 

„Kto vie!" napínala ho tetka. 

.Vy viete, musíte mi povedať," šeptal zatisnutým hnilom a 
stisol jej mocne rameno. 

„Xo, len ma nezíiškrf,'* odvrávala s úsmevom; „hádam si po- 
čul o Ďurkovi Ondrášovie?" 

,To je nie pravda, presvedčený som; Marka mi iwvedala." 

,To je pravda, ja ti imveilám," vrátila mu iwkojne a pozonie 
hľadela na neho. 

„Ako ma presvedčíte?" 

„ChoJ večierkom do vašej záhrady až na samy kraj. schovaj 
sa do krovia a otvor uši a oči." 

Jankovi nebolo viac trelwi, zmarené nádeje obrátily lásku jeho 
v najväčšiu nenávisť, vyhýbal Marke a netri)elive čítal do večera 
hodiny. Dlho mu to tnalo, chcel presvedčiť sa o svojom nešťastí. 
Jakí sme my ludia! Šťastie, keď pred nami svieti, ptináhlame 
uchvátiť, do predvídaného nešťastia stnnhlavy letíme. 

Janko sedel vo svojom úkrjtc, napínajúc sluch, aby zbadal 

príchod zamilovaných. Šuchot jjadajúcich lístkov napružoval íiixy 

jeho. Krov vrela klokotom, 8ťdce bilo, akoby hrúd roz^pať chcelo. 

Šuchlo lístie na zemi rozsypané pod nohou Markinou, prasklo ráždie 

plota pod Ďurkom — a zamiloTaní st^ spolu. 






23 

.l'ovtMlala som ti. ž** jnMjílťiii . a ty si mi nevmi/ vítala 
s lismťvom Marka í)urka. 

^Žart(»val som; viem. že ma nula más a tak príjdes," (n1- 
|N)VtMlAl Ďurko, uvfliŕeuy pnVlio(l(»m Markíiiym. 

^ť'i ma veími nídV* zpytovala sa, pouťťliávajiiť sv<ijii nikii 
v nikť ÍUirkuvoj. 

«ŕim ťastfjšio ťa \ íilam, tym vänjii cítim . ako ťa ráil mám. 
Aťli ' tak mi jr ťažktK ži» v tomto iK»kle bývať musíš. Naŕo si to 
un»hlIftV- 

.1*/ jť iH) vsrtktmi: danuo myslím, daniio plamu. A ŕím viar 
myslím, tym viac futujťm za UíImmi." 

.Mohlo sa nostaC, kohy tvojej matky m»lM)lo.- 

.Moja nešťastná matka, čo ma nešťastnou unthila.*' prisviedrala 
s {Mivzdychom Marka: zabudla, že návrhu matkinmu neod|Nirovala. 
lelM» ju induítstvo Studených zaslepilo. I)obre si n>zvá/ila, že s í)uľ- 
kom žila bv v ehudolK'. Ijíhká voíba. Ale teraz, obsvpaná všetkvm 
diíbrym. Uíyslela, ze si nie od<»preť nemusí, ani hriešnu lásku. 

..Musíme chybu napraviť.- mzumoval Ďurko. .Kel»y len naše 
MhíMl/ky nevyzvedeli." 

-Nikto nevyzvie: .lanko myslí, že ho milujem: nemaj mi to 
za /lé. dávam mu svoju lásku na vedomie, co mi je aj protivný. •• 

Krovie šuchlo, .lanko nevydr/al (falej: hroziacou päsťou ik>- 
^tavil ^a uiedzi milenc<iv, z (»čú sršaly mu iskry, hroziaca jiiisť 
strhla čepiec z hlavy Markinej. nohama ho šliapal a žlčou priduse- 
ným hlasom volal : 

.Keíf som ti protivný, neno> ani čepiec I lYeč z ná.^ho domu!" 
Viac mu nedalo hovoriť, len nika napnižená tisla zahibencov vtui 
Zo /ahnidy. 

Oni ustrnutí nelNdi schopní sh>va. 

.Vanko o>tal sannttnv: /aknl si nikama oči a idakal: malo nni 

• . I ' 

'^nlce puknúť. Netrvalo dUu), rukou prešiel si po tvári a škiulo- 
nidostny u^mech letel mu jio nej. .()Í»anuješ. Marka, obanuješ," 
mníilal med/i zubv a šiel do dv<ira. 

• 

Prsinovci ufaknutí prijali na]dašenú dcéru, ale slova z nej do- 
.•^tať nemohli, ľovedtuná svojej viny. otázky iiMličovské odrezávala 
plačom. 

.Toho nuisela som sa dožiť," bedákala ľršanová; už len po- 
\eil/. nešťastné dieťa I" 

Marka plakala. 

.Všiik ti chudobu metali na oči tí bezbožní ludiaV" 

-Chudidiu ."" n»zhoľlil .s;i ľršan. .ľvidínu*, komu uverí svet I 
Moja dievka nemusí u Studenov bývať. Máuu» ju ako vychovať." 

-Nikdy viac a čoby nám také vivce dukátov dávali, ako je 
igima." dotvrdzovala matka. 

Marke vhod i>ríšla domnienka matkina : v rvchlosti vvmvslela 
kijku o sváiv v dtune Stuilenovcov pre jej chudcdm — a mdičia 
uverili. Vypravený voz priviezol Markiuo náradie od Studených 
domov. 



24 

Stiiílciiovťi, ľozdníždení vvjjmvovaniiii .lankovým, div od liaiiby 
do zľiiiu' ncpťoiíadli sa. Cliudt»luiíi nevesta iioveniou zostaf jícli 
sviiovi, a invdsša ^•^\\kn h<d jtMliiivm svnoiu hcdiatvcli nuliŕov, /a 
ktoiýni z cidŕln) ok<dia dcvv |M>zťr.ily. T<» urazilo jích iiychu, sniiľ- 
iTxúv iimziiŕ m'lM»l(». a kcíF jazvk ti'lkv Kaiioškv čím diaľ, ívm väčmi 
ľozpaioval (dii'ii. iiasliMlovala myšlicMika ivzsohášu. 

Súdne, z príčiny .ncinvniožiteľnej nenávisti** holo manžolstvo 
rozvedené. 

Zase holá svadha a dievčence zase spievaly. Mladá nevesta 
nešla pnd vencom. [>red ultárnm triasla sa ako osyka. ľ»ála sa pána 
farára, a |»án farár rozprával hlhoko d<» duše, slzy pršaly jej z očú, 
líca hneif ohladlv, Iine(f zapálilv sa. ľiola to Marka ľršanovie. pri 
jej hoku stál Durko Ondráš. 

T\áľ nevestina vyjasnila sa az pri svadohnom stole: m^pnčú- 
vala viac vyčitovanie sv(»jí<*h hriechov, ale slasriplnym okom hľadehí 
na )K)di)ereného mladého zaťa. Nenndda dosť nadívať sa na vy- 
voleného jej srdcom ŕ)nrka. Načierať mohhi dfa Tuhosti z prameňa 
láskv. má lio pri selx'. sviazaná je s ním. až ji<h rvl a mi»ívka 
rtízdelí. 

Mädové tvždm* luestať nechcelv: irn'h'n mlad\ muz , ale aj 
ndadá žena nenndda sa nasýtiť p(diil»kov. ('u ju po práci? Mholy 
muž dostačí za ohoch. a ^kto clici; peknú ženu mať. musí na íni 
nakladať." Durko nakladal: čím viac nakladal, tvm váčšic^ ludv po- 
žiadavkv Markine. Vcítrhv stixalv sa <o»ravdovvm nc'^ta>tím pn' 
novú domácnost. I>urk<» nad silv doná-^al svt»je darv. Marku to ne- 
usj)c»k<»jilo. mia žiadala viac. S\<>jou vndou Li>kou si jich zaslúžila 
a on m'uzná. Inak to holo u Studenvch. tam nehradeli. či je to 
drahé, h»n či Marke za|>;iči >a? 

Marka začala jtorovnávať /ivot predošlý s terajším: pravdu 
mala lerka liapoška. čln\ck / lá>kv nevvžije. Láskv má. iného 
nemá. chudoha vvriera zuhv z kažileh«> kťiía . aj ten Durkí) ínití 
svoju dohni vôIu. chodí zamyslený, iste ju neluhi. Nevifačník! 

..•hli. či to zima!" volal Durko. vchodiac do izhv: Marka rohihi 
sa hluchou, možno ani neoočuhi. mvslienkv ju i'reč zanieslv. ..Dohrv 
večer ti. Marka," dodával lda>nejsie. 

..ľz >i prišiel V" zpylovala sa ky>|ou tvárou. 

..I^edva som prehrodil, snahu i»o kolená a vietor e,<te novy do 
tvári hádže." 

.N;íčm si >iell" vravela vi;n' > vvčitkou. nez ao .Nustrasiou. 

-('l'»vek hyhať sa nmsí, cn^y sú tvrdé a k touni aj tehe nieču 
nesiem.* od|M»vedal. fiiho>tne pi»/erajiic na svoju žienku. 

..('■í >i mi doniesíd?" zpylovala sa, nedvíhajúc oči >o >itia. 

.Kľ.'snu >tu/ku . hudes pekná > n«»u na nedehi." ľritúlil -*;! 
hližšie k .Marke, ah* ona láska VM>ť neopäiovala 

.. Načti snásas také pletkv? llovnrila >«»m ti. ahv >i mi díinio"! 
na no\u sukňu, akú Anka iialihovie má." 

.Ihílo mi na nt/unte. ale --" 

-l'o ti je na rozume, to a'i neoblečiem." 



•2:» 



.Aká >i iliviui, Maľkii niojn." 

-I>ivii;i snili ti v/.i|y.- imI|iov«mIíi1;» iisimih* . iikíí/iic liiu rlnlíát. 
.knf nirňi oil r4'l»a /iadMiii." 

• Nr/iail:ij taki\ ŕn /n inna nc\\síaiM*.- vravel tn»k<». 

-Xťvvsfanrl" /lostiu* /;isiiiiala >a. ../almilol >i na s\i»jť shibv. 
knf >i lua oil Stmlľuych váhil?" 

.Ny>Iiil»il som ti viac. akn ľoiuiu: a tycIi mi m'/jinnihiajl" 
/volal I)iiľko ľo/lioľlmv. 

-I*nT<» iu'/|ioiiiúiat y Mľ/í ťa. zi* som ti tn .'" 

.Miia nniiľ/í, ah» t\ baiiujrš za nimi.'* 

.Mala lív som /a ŕim banovať I- o<lsi*kla v/ilorovitr. 

..Za jirli holiat^itvom V" 

..Xiťlon /a fym." 

-/a .lankom?" 

-ľľ.ivdazr!- ukradky |Mizn'la na l)nrka. vi mu o/:ij 'li» /i\ŕho 
/;i>ialila ." 

lin»ok<» ho ľanila: Nrlivtil >a a imkí von ilvrrmi. Marku to 
T\*r\\\ tí'^ilo. alo kíMÍ si ílolm' ľo/my>U'Ia. /v Dinkovi ilarnio kľivilŕ 
a f^fi* to jíMÍno. ŕninn ír.'-iť sa móžc. lásku jeho si jnchľá. zľakla 
sa. Clurla utrkat /a nim. i\\r noliv jri lu^lalv. iio/rrala \on oMi»kom, 
«i Ihirkoxi ani ilivni. ani slvrlin. V nlaŕi si ufa\ila. 

I>urko\i holo (|o /ufania. Kijť iM>tť<iť sa V Mal mnoho jniatríov. 
ah* fi liv mu vvŕitkv nihili a miosto hoiiMiia ľanu «»šti* ľoziatrili. 
I* Iľilia hmh' sjioloŕnost. tam sú vi'si'lí flilajM'i, musí /aluidnúf a 
\o \ínľ /aÍMjiiť svoj /áľinutiik. 

Nrválial. nomai ani rasu. ho Itik s wsmiatiui t\án»u vítal ne- 
\í«laiiŕho hosťa. 

-IMiu sa. I)uľko: ijohn* paduf iľn*ro na zohľiatir. Co/ľ vám 
tlnniť^ť .'- 

.l>oní'stť mi vína!** n»/ka/oval iMnko. saijajmi za stôl, kilť 
^ |MMÍo)in-nou hlavnú ŕakal. 

.Tu jiv napití' sa '" -ľnhal >i Irík ruky. k«*<r / i»ľinrsi*n«^!M» 
vína l>uľki»\i nalial. .. Víim jr í|i»l'!<'. stan*, mohli |»y stf ho háíoiii 
viilal. Ah- India nrvrdia . in \v dohív , ľad-ij ii|u k \hľÍ>ovi na 
dnlnií ki<inu a tam pijii kadejakú ŕvapju: |»ia\da. on d.i hu iicjsie. 
mô/r dal o fMdovjru. ah* dnhľnta ani <ívrtá ľia>tka.~ Duľko ne- 
•*hu hal /vatlaniu židovmu. ah* u)»n'nr hhohd jurd sťha. 

_Vy. huľko. ni*|iijí't»'." |MMal /novu Iťík. nalifvajur do pnizd- 
nrho fíoliáni : ..hiidam h'psio pňjdľ vo dvojke.'* Doniesol novy |Mdmľ. 
nalial si / Huľkovho vína a struĽol: .Na zdnnie vaše i tej vašej 
jM'knej /eniŕkv. heluhe'" 

.haime /enám ptik(»j " /amnnial í>uľko. 

.Veif h*n va«»ei." napi/ival Irík. .. Vsetkv i»statné nie sú ani 
stuumí «»pľoti vašej. Ked ju vidím na drdine. ne/dr/ím sa. ahy 
>om /a nou nepo/rel. MvMíte. /e vám ju záviilím." |ín/e ehnin. t^iky 
IiíhIiiv mu/, akn v v. /a<lu/i hodmi /eiiu.** 

. Jedna taká akn druliá . nestojí to za nié.- odmietal I>uľko 
ťhválv. 

-Ako/c tn vravíte." Ani jedna hy to ncuľohila. ni una za vás." 



2r,_ 

^Nerozprávajte hliíi»c reči/ odsekol Durko nevrlé, uštipnutý 
pOvSlcduou imzimnikou. 

^Vari hiiťváíe s.i na íiuV*' zpyíuje sa /M so smiechom, ne- 
(Ihajťic na ohriaknntie. 

„Hnevám, nehnevám, vás do toho nič.'* 

„Dajme pokoj plefkám , načo dohadovať sa : nidšej chyťte sa 
I)ohárika/ naliehal žid znovu. ^Aj *><> mnou tak hýva , ked ma 
Rebeka trocha namrzí, nalejem si z t4)hto starého, cítim, že mi 
nová krev behá po žilách, zal)udneni na hnev a som dobrej vôle.** 

Ďurko si pilne popíjíil, cítil novú kivv v žilách, zabudol na 
hnev. V hlave mu začalo pomaly vŕtať, pívd ocima mihaly sa pn'd- 
mety, jazyk lámavé komil svoju službu. 

Pny raz išiel Ďurko domov neistým krokom. Marka neohlásila 
sa, s príchodom Ďurkovým ľutovanie preshilo. Vzdor na vzdor boh) 
heslom. 

Muž i>richodil z veľtrhov domov bez darov, žena vítíihi nuíža 
bez prívetivosti. Icíkovo naučenie nei)adlo do neiin»dnej pôdy: 
v starom víne bolo zabudnutie zánnutku, zabudnutie samého seba - 
záhuba. 

Prešlo pár rokov. Vítaný rodičmi, ktorí ma dávno nevideli, 
vnitil som sa dt» rodnej dediny. MuoIhí som sa dop\ toval , tak 
mnohé premenilo sa. Mladé pokolenie ostarelo, nové d(»rastalo. mne 
oboje neznáme. I^ipa vo dvoR^ ostala tá stani. zelené lístie šucho- 
talo, kvet rozširoval milú vôňu sv<iju a včely zvučným letom svojím 
brnkaly vôkol nej, lakotiac sladký mäd. Sedeli sme pod íiou a tešili 
sa, že sme zase všetci spolu. Zrazu matka vyskočí: 

^Tá daromnica mi zase posiela 'jiokušeniel'' 

,,Koho to myslíte V** zpytujem sa udivený. 

,, Vidíš, syn môj. to otrhané dieťa, č<» k bníne blíži sa V" Videl 
som sedem- lebo osemn)čné dievčatko, ako ostvchave kráčalo k nášmu 
dvoru. Barvu šiat — ak z kusov bez ladu a skladu jK)slieiKiné 
handry tak menovať môžem — - nebolo znať. dávno ju čas sotrel. 
vlasy n)zcuchané zakrývaly obličaja neistý pohľad vyrážal (»pusíenosť. 

«l8te nejaká sirota." prehodím k matke. 

.jSirota za životmi rodičiiv,* odpovedala nie bez trpkosti. Dievča 
blížilo sa, zpod neučesaných vlasov vyzeralo pár modrých očiek. 
Dávno som také oči nevidel, Inda tíi modrosť najtmavšia. Ťahy tváre, 
pôvodne pravidelné , zmrzačené boly výrazom psoty, peniy bľadé 
sťahovaly sa k plaču, okrúhla hriadka krčdvite trhala sa. 

„Čo mi nesieš dobrého r" zpytuje sa hn matka mäkkým hlasom. 

^Posiela ma moja matka," odpovedá dievča a vyťahuje nieči) 
zi>od ohniska, pričom jej slzy vyhrkly z očú, ..keby ste n:im nit*čo 
za toto dali, že nemáme čo jiesť." 

„To mám každý deíi," obrátila sa matka ku mne. ,Vit\ že ji*j 
vždy niečo iK)šIcm, a preto začína naiíužívať mí»ju dtdmitu,** a prí- 
vetivejším hlascmi doložila: ^Po(f, dievka moja." Moja nuitka za- 
volala dievča do domu, niečo jej dala a ono veselším krokom po- 
beralo sa preč. 



27 

„Cie je t(^ ílievčaV^ vyzvedúvam ud matky. 

^Hnlá Maľka Pršanovie/ 0(l|M>ve(lá mi, zahmniic do s|M)diiej 
jHíniy, ro u lU'j iievoíu vyjadrovalo, « vydala na velmi dobre, jaj, 
nemohla olistáf, musel hvť ro/.s<duiš: u nás ani ináče h\í nemôžme. 
Vydala sa i>o dnihyraz, bláhala si, myslela, že jej z neba hotové 
koláŕe iKidaf budú. Kecf to nešlo, dodievala do muža. muž roz- 
žialeny chytil sa hnila a nastiil v dome hriech. I>etí pribyvalo. Vim 
viac iíetí - vravia — tým viac jmžebnania ; tu bolo viac hriechu. 
Koniec všetkého bol. co si videl." 

^Xehorsite sa, matka moja, odpustite jej ; aj l*áu Boh odiiúšía,- 
|in>sini /a Marku. 

.,ľán hiA\ odpusti, kecf sji napravíme,'' skončila matka rozhovor, 
zanechajúc nás pml Ií]H)u. 



K svetlu! 

Slova«'i má drahá, žaloby Ti nesú. 
Od Dunajských bŕehô až k štrbskému pleso, 
Od Moravy družne k Prútu na východu, 
1)0 daickýťh zemí rozprchlému rodu! 

Nesú Ti je z Tater, té velebné skr>be. 
Kde na horské štíty Parom žalmy píše. 
Kde tťžkými vzdechy vadne v luhu tráva, 
A díp v Icvém boku Sláva dokonáva. 

Nesú Ti je z dálky, kde na každé snéti 
Miíito rosy rdí se krev slovenských drtí. 
Kde horoucí slzy bystrinami proudí, 
A ranená pí^eň z chaty k chate bloudí. 

Nesú Ti je, nesú. od téch Se<lmi Stavu, 
Kde staŕiéký bača sivou kloní hlavu. 
Kde si šuhaj vzdychá, valaskú na klíné. 
Jak sirotný ptáček na kosodrevine. 

Nesú Ti je, nesú. od Královy Iloly, 
Abv si vedela, koho srdce Ik)1í, 
Abys imcítila, jak jsi posod bédnou. 
Že nechccb sokolú družinou býf jednou. 

Nesú Ti je, nesú. od Váhu a Hronu, 
Jejichž voda plná žalôb jest a stonu. 
Od Bystrice ladoé, z vý&in od Oravy, 
Kde sup odrodilstvi prsa rve i hlavy. 



äH 



Nť»u Ti je, nosu, od Nitry a Tun-c, 
K(i<' králuvská snlrc bui^í v robskŕ iMinv, 
Kiir jako tr* skálo, ktíTÚ zílnijoín puká, 
Z hnidi bolesť tľvská a krvavá inuka. 

Nosu Ti jo, i»esu zo všid, z blízka, z dali, 
Kde Tvé déíi v boji za svobí)flu stály, 
Za skvost pniva onéih, jcnž Tŕ nyiií tlaŕí - 
Ncní Trenŕanskŕho víoe na íílovaíri I 

Nesú Ti je, nesú, z Tvého Vyšebiadu, 

V celo Ti je líbáui, v duši Ti je kladu, 
Aťli, kéž niu/né k srdei sábne Tvoje ruka, 
Kéž se rozjíouieneš, synu íSvatojiluka I 

Nesú Ti je, nosu, s téžkuu v ňadru tísuí, 
Abys byla takŕ silou, ŕini jsi pÍMii, 
Ne/.li. tak jak dostrui drobná kŕepelOala, 
Vlastním jdáéeni zbyneš, Slo\uŕi má zlatá. 

Vzburu, kíepiiŕiiia na slnxenski'm poli. 
Vzneste :>«' na krnila, nifútc na s(»koly, 
lNddedn»"tr kolem po *«\('' zemi rndni-. 
l)ľi\<.' než vám /raila d\'ku v ^rď-e boíbu'I 

Poblediirtr kolem (b» bratr>kveb zemí. 
Durha svébu okem. riuii peruli-mi. 

V jetlno srdei* vľlkŕ •-rdeo dr4d)ná slurte. 
A ^vá sokoleata v >lunee bbMiŕt uite. 

V >lunee rininé sláv\. \ lu pcisxáinou vatru. 
lUí/enei se >íantť bohal\ľ<k\ib Ijľalru. 
V\Ňl Mv>.lenkv miM'ľm h\uV\/ bnJMváinr. 

• • • 

Noc trvala xŕkv. vŕéni* ^xitni/ ľáin»I 



Adoff ll'/ľlttk. 



•-»•» 



o motlKxh' dojopisu Slovenska, 

lll;i\nó i\ n;ijí»l»smn*jsir jnVuľ v ohnvr ulmrskŕlio ilt'j«»|pistvtvíi 
|ia<L(jii (i«» k(»nr;i niinulclio a )i«u*hitku ikísIio stontria. <|o <|i»l)y. k(t«* 
kritika ilijrpisna u/ ílosf wvinut.i liola: av>ak ilt\)i*j»i>ri iľj i|u1»n 
pľililíailali |iľaviii('lni* piiiin k )Milíiirk\ni <lľíiii:iiii stárnrlin rolku. 
\>iinaji((' >í iiNtiojii >rátu potiaF Irii . ])okiar k vvkladii politických 
tt l.ilo>ti |Mitivl)iin lit>|ii. /(i>t.-il(i sicc aj iia tniiirn poli ílosť pľácc 
pre iia>u iltíliu . ale ílcjcpi>ccrvo iiast* inal(» u/ in)vy rá/ , unujúr 
jrdiuk '.íciu'ticky vwnj iiäľoilov a st/itov. t. j. jak <falrk(» /,aklailal\ 
^a iiioti\y ílcjc|>isiiyťli mlalosti v priľoil/cnosti jednotlivých náľoilov 
a sratM\. j«*(tiiak uváil/ajuc \liv cud/iny na j(Mlnotlivŕ národy a 
Mäty. r. j. pokial nioti\y udalosti po|itick>cIi v m* popisovaných 
nafiMliiv a stato\ holý. (Kh'Ui. potrchiio holo /ahcliovat (l(» po<lroh- 
uosti \clikych i pou/if \>cikych poniocn\cli pn»stricdkov, ktorými 
tiiiidrrna veda xjádnt^. ale v\sledok ho| /a t4i velikv: o/ivila sa 
d.ivna niinulost s|M'i>td)oni iak>ui. /<' na ntieste suchopárnych a ku- 
Mch /pniv kronikárskych uvideli sme národy evro|>ej>ké v prvotnom 
h>te /nova i»/ivené jhvíI ^Ví»jiina tninia . slopujúc (fal.Ňí vývoj jich 
\en*jneho. súkromného i duševného /ivoía. po/onijúc zároveň, ako 
n.ipNly evropľjske sldi/ujii sa na v/ájom vždy viac, pôsohiac na 
ní'Iki i «••» d»i verejného i >ukromneho i dus*»vneln» života. 

V uhorskom dejepisecrve tiež holo práce dosi a <h»sf : leho kto 
h*n kolko-iofko nhii/n.i!iiil Sii > kráľovstvom uiiorskym. ten /ajiste 
nale/nul v r»»/nvc|i kr.iiiu.ich rô/nv rá/. menovite v duševnom i sú- 
knuniioni /iv»»te. čo j.* zrejmým dóka/om. /«• na u/emi kráľovstva 
tihi>r^kiho vrlice >a kľi/oval\ národopisné, nahoženské i dejepisné 
niii!ii«'nfv. V po>|elnoni >'»>ite ,.S|oven>keho Letopisu" «1V. 2.Vi. i 
I r. >:iNÍnek uvad/a . /e ku prc/kumaniu a hi>torickemu vyklailu 
fvchTo /\l.i>tnych pi»mero\ v ji-dnotli\y«-h krajin;ich kráľovstva uImm'- 
*keh«» p" dom.ici ílejepisec najspiľ»ohilejsim. -jako/to v/iry do /ivota 
.1 /.lujuiov >vi»)ej vla^ri.' i uhodil /ajiste natoľko na pravdu, na- 
koľkii pri nale/ilej vedeckej a dusevn«'j ^posohi|o>ti kažílemu domo- 
rodcovi pnchiipcnie dom.ícich pomerov o mnoho snadiiejsie j(\ ne/ 
I uil/incovi. 

Naj/.íhadnej^ou v dcjľpiM- ulior>kom /o>távala tlo poslednej 
ihdiv minulo>r národa ^hivtMiŇkeho. ru>kého a rumunského na li/enn 
kľ.iľ«iv^!\a nhorvkelm. a«" aj tu vysk>íli >ii jednotlivci /o stredu 
tvchtii narodiiii^íi. ktorí Mia/ili ^a ro/lusfit /aliadm'i túto otá/ku. 
N.ij>r.i>íne|-ie ptMinal ní v tej ot.i/ke |:u>in huliskovic vo svojom 
•^pi-^e .Ut«irice>kij»' teriv IjiMru^kich, ľ/horod 1><7I iJ^TT.** na- 
priek tiintii. /e i t.ito kniha vcttni muidie :ná nedostatky. Kumun>k\ 
'^pi-'i'vať-I Mániu íl>i'*eľi.iTÍMne ist. crir., 'ľimi>io!a l^.'»T» urohil puliv 
piiku> k vvvvetlcniu minM|ii>ti národa rumunského na ú/enii ulior- 
sk'iiii. Zo >|oven>k>ch dcje|ii>cov naj^ta>lnej>ie V po>lednej dohe pl.sil 
/.iliiuskv. naj>Li)i>iľ práce jHidal llto/an>ky a najviac napi>al Sa>inek. 



PcmIuI som rozbor dejepisných prác slovenských pri inej príle- 
žitosti, i spoliehajúc sa na to, že práve táto časC môjho pojednania 
o Slovensku vo 4. svä/ku „Slavianskeho Shorníka" ešte vyjde, 
chcem prehovoriť dnes všeobecnejšie, zachádzajúc do väčších po- 
drobností, kde toh<» práve potrelm bude. 

Dejiny Slovensk;i Ziicínajú sa rozchádzať s dejinami ost<itného 
národa iVskoslovanského príchodom Macíarov*) d(» krajín podnnaj- 
siíych, a delia sa na nasledujúci* doby: 

I. dobu Arpá(lovc(»v, 

II. od vymretia Arpádovcov až (b) sjednt)tenia kráľovstva uhor- 
ského ÍAM)puIdom I., 

III. dobu národného znovuzn)denia slovenského. 

l)oI)a Arpádovcov v Uhorsku delí sa prirodz^'ue 1) na dobu 
prvých siedmich vojvod a 2) na dobu kráb>vskú. 

Dejiny Slovenska v prvom tomto uinlobí sú dosť tíMuné a dajú 
sa len ])ríbližne urcif. O v/ájomnom pomere med/i Macfarmi a 
Slovákmi, bezprostredne po príchode tamtých, rozpráva jediný Ano- 
nymus, ale vypravovanie jt»ho o snduve, urobenej nuíilzi Maífarmi 
a zástupcami Slovenska, vyžaduje nielen bedlivého výkla<lu, lež 
nmsí byt až z i)jzdejších dejín dokázano. Sasinek síce mysh', že 
Shívensko po príchode Marfarov a rozpadnutí sa ríše velkomorav- 
skej od Toliakov bido dobyto, zaponu'na však na tú dôležitú okol- 
nosť, že ríša poľskii ešte len v tej dobe, a síce vo Velkopolske, 
počala sa tvoriť a z Kozmu na o))an(»vanie Sh»venska od Poliakov 
nijako súdiť sa nedá. V d<d»e Bideslavov českých zpomína zakla- 
dacia listina pražského biskupstva slovenské Považie, a síce čo čast 
ríše českej; p. Sasinek to tak vykladá, že vyldasuje Považie (pro- 
vincia Vajri) za celé Slovensko, ale medzi označenými v pražskej 
listine hnuiiciami a nu^dzi hraniciaini, udanvmi v knuiike uhorskej. 
l)atrny a do očú bijúci je roztliel ; udáva sa v prvom hranica medzi 
českou a uhorsktm ríšou, a síce p<i lavom breliu horného Váhu 
(asi medzi verkými a malými Tatrami), kdežto v drulnuu prípade 
hranica medzi Poľskom a riiorskom v dobe pozdejšej na Dunaji, 
teda celé Slovensko v to počítajúc, sa udávajú. K li)kalisovaniu 
významu provincia Vajri neprispel teda ani p. Sasinek, čo je tym 
prirodzenejšie , poneváč ani staršie listiny neposkytujú bližšieho 
vysvetlenia; možná však. že až objasní s;i zjiloženie biskupstva 
Nitrianskeho a pridelenej mu dioecese. í tát<» oUizka stane .^a 
zrejmou. 

Roku KMKK kerf sv. Štefan menovanv bol kráľom uhorskvm. 
nenáležalo S|(»vensko, iMMlIa udania kroniky uhorskej, ku ríši ulmr- 
skej, lež ku jíolskej ; nakoľko ale do tejže doby kladie sa založenie 
arcibiskupstva ostrihomského, a staré hranice toliože arcibiskupstva 



*) Podotknúc jtliisi, i(^ slovo riuir pnva/iijoín 7a totn/né so slovom Ma(f«r, 
t.ik asi, uko je totožné slovo Bohmi* so aloroni Orh , t'o Ra významu 
tvťc; l«'ho poŕnúr ofl starého Nestora, na/yvxyii véetťi Slaviani. a po nirh 
ig západnó národy, Ma4larov ('hrami. Hnzuzoúvanii* tyrb dvorh mien po- 
chádza z duby najno>áej a n:il<'/.i tt^da do ilrjťpisii tloby naáťj. 



DÄJurčiU'jsiť súhlasia s hraníťiauii Slovenska, uvedenyiui v Anoiiv- 
tiKiv'u ako aj s hninuiaiiii slovenského jmlatinátu Matúša Trenčian- 
skeho, nuž stojí a |Kuhi uihinie uhoľskej kroniky s otázkou o ])o- 
ruitkiKth aralúskupstva ostrihomského.*) Žel»y Astrik hol prvým 
an:ilii>kupom t>striht>mskym, nfinie nijako e>te ľt)/ľicseno konečne : 
lelMi mienenie toto. vysh)vené pciprvé ostrihomským kanovníkom 
Timorom ani ni«í pľe<l ilesiatimi roky a prijaté v niektorých novej- 
síťh spisoch, neohstojí proti určitému /ntíuiu listiny z roku loif), 
dla ktorej Ih)1 Astrik síce arcibiskupom, ale kolocskym. 

lU} (li»hy SV. Štefana spadá však dôležitá udalosť, pripojenie 
t'iliž jednotlivých častíc dnešnélio knifovstva uhoľského ku korune 
uhoiNkej, jiri rozliénycli ovšem okt)lnosfach i jiri rozličných pod- 
mienkach. Najprv padlo do rúk sv. Štefana vojvodstvo Kupanov(», 
kt4»ľé priamo vteleno do kráľovstva uliorského, následkom čoho 
iKVjKíchyhy zhytky obyvateľstva slovanského. iM>zostale tu z doby 
kuiežaMva blatonského. ptmenáhle vyhynuly. r)(d>yté ])odobne knie- 
žatstve) Achtumovo neprivtelentí však ku korune, lež zostalo ptul- 
riailenym imnstvom v rode ( anadovom a i)održalo až do ntivejšej 
doby. čiastočne čo banát severínsky (terajšia stolica Szorény-skaK 
čiastočne čií časf partes re^ni Hun^ariae inferiores, pak čo banát 
temešsky svoje zvláštne postavenie. Kroniky vypravujú ťfaliíj o do- 
bytí Seduudinidska v tejto dobe. vytýkajú však zrejme, že stalo sa 
údelom Zoltanovvm, a z listín vvsvitá, že Sedmohradsko alebo 
správnejšie rečemi, Transilvania, ešte jmi celé st<»ročie v uižiadnoin 
spojení uel)oh» s kráľovstvom uhorským. Sriem bych dla svojho 
osidmého presvedčenia juivažoval /.a pôvodné územie t<ik Uc'izvaneho 
K'inátu mačevského. ač positívnych <lôkazov posiaľ nedostáva sa mi 
(iiv tút4» mienku, /e i continia ínila niečim reálnym, sniižil som sa, 
a tuším s úspechom, dokázať vo svojom nemeckom spise ^ľeber 
tleu l'r>prun;: der Uumáneu" v odstavci „Oas Nationalitiitenrecht 
in ľn^arn." 

Čo sa ktmečne najdôležitejšej jire nás časti. Ut jest Slovenska 
diítyči*. ilejiny nás l**n ťmiu učia, že ])o smrti Boleslava C1irabréh(» 
Sbivrnsk«i od sv. šief.uia upanované bolo: vaky pomer ku králov- 
>tvu uhiU^kému vstúpilo, ttdio nikde nelnčiíame s;i zívjme. I*. Sa- 
^inek síce myslí, že Slovensko za doby kráľov z rodu Arpá(h»vho 
/vLUtnym úfleloni bolo; ale mienka to príliš subjektívna, ba i ná- 
hľad . že <leis;i Sloven>ko čo údel v držaní mal, nie je ešte na- 
pni>tou pravdfMi. len pravde{N»dobuosťon . ktorá sa / historického 
sUn4»viska hájiť dá. iľdely do opanovania Ilorvatska a Slavonie 
bwalv temer vvhradne v Zátiší udeľované, t 

V pro^^ramt* ^vmná>ia ndadolxdeslav^ktdio na rok isso vvsiovil 
vun tliesn, že starodávni* kráľovstvo uhor>ke (re^inum Htin^ariae 
čo protiva vyznaniu totum n'unum Hunuariaei ]túho jednu tretinu 

•, Tvnlťníp, zľ arcitti-kiip^txit o<trilif)m<k** pred «lnli\tíiii Sloxennka s\. Stť- 
fanum r«iz|»rp)tiťral«> ^^a v s(ur«Ml;i\ii('j ľannonii. iiruiô/** ni. z tej j«Mlnii- 
«larhťj |»rí<'-iiiy oli^ťtŕ. /*• viir-Asni* )iÍHkiipst\«» \o«:prniiskť tciiiHr a/, k ^a- 
m<ŕiuu OMrili<tiiiit bíahal«t. 






(l!iesui'»lio úztMiiia uhorskóho (t^rtiu pjiľs totius iTjriii) zaujímalo; 
ale thosa tá, tak sa mi zclá, holá na Slovensku prijatú s poílivením: 
a piTílsa nemôžiMu inak, mv ojiakovaf. že starodávne kráľovstvťí 
uhorské rozjn'cstiíualo sa len na ú/eniie st-íiroílávnej ľannonie a 
v krajine medzi Dunajom a Tisou, a to tym viaeej, jíoneváé thesu 
túto n» najskon»j . vo väŕšoni kritiekom sjnse. vedecky tddiájiť 
iHKJlám. 

Vy. z vv^u vedeného i»ríklailu fhdiv sv. Štefana vvsvitá, ze územie 
dnešného kr.'dnvstva uhorského pri príeiioíle Mad'arov ani naraz dt)- 
hyto, ani v jťdni>tny celok naraz sjiojeno neholo. lež že pri rozlíé- 
nvrh okolnosťarh, v rôznnm éase ii;dnollivé éiastkv dnešnéhi> lizemia 
kráľovstva uhnrskélm ku kráľovstvu uhorskému, v ílržaní sv. Štefana 
sa naeliádzajúcenni, rôznym spósohoín pripojené hdy; musíme tt'da 
jírísny rozdiel rohiť medzi úztuním. ktiuŕ sv. Štefan roku 1<hh). už 
v držaní mal (vojvodstvo Kupaní»vo teda v to poéitujúe) a úzeím'm, 
ktoré rôznym sj)ôsohom ku kráľovstvu pripojeno lndo. avsiik do 
kráľtívstva samého vteleno neholo. ŕili medzi kráľovstvom uhorským 
a zemand k nemu pľi))ojenynn. éo hy snn' dohrmnady, |>odľa prí- 
kladu lislín, totum re^num Hun-zanae nazvať mohli. .1*' tu a>i t^n 
samý i)()mer, ako v kráľovstve éesk<un, h*ho: re-inum IJtduMuiaf 
znamená raz kráh>vsrvo ée>k<» ŕili zem éeskú. drunvraz jiak zeme 
k<uuny éeskej. totiž Česko. Moravu. Slie/Nk»». Lužieu atď., pri nun 
kráľovstvo éeské hlavnou rasťou je. ostatné ale k nemu v rô/nveh 
doháeh rôznym spôsídnun i)riiH)jí'nn. Namane >a tu ovsem námitka, 
že Miuava. Sliezsko. laižiea aíd. svoje vlastné meno, sv()ju vlastnú 
správu, svoje vlastné snemv. zákonv attf. malv, a že teda medzi 
(d)oma pľí))a(ly niéoho ididohného nieto: av>ak tu uz ]M»predku po- 
d<»tknúť nuisime. že vnútorný listroj >tátu uhíu>kí'lio dosiaľ príliš 
píivivhne jM'ezkiimnny hni. ;i že ten. kto o jedinítlivyeh územiaeh 
štátu idiorského písať ehee. predov.-ftkym k týmto pumenun svoj 
zreteľ idu'áriť nm^í : niMJie zasľ tufo na zreteli len Shtvensko. 
ehceme predovšetkým jioukázat k po>taveniu Slovenska vo >táte 
uhorskom. 

Najväéšiu ohíiz pri zkúmaní starodávnych jMunerov štátu ulmr- 
.skélio pôstdu menovite tá oktdnosť. že eeh»k >lafu repre^entnvuny 
hol na prvom mieste snemom, pozo^távajúei!n v d<dH» p'»zdejsej 
zo zástupcov stolíc t v rí>i poľ>kej tv(u'ili ohdohne snem zástupcovia 
\ojvodstvíi. éím jednota štátu uÍn»rského akiísi raz na vždy je do- 
kumentovaná: a ]ired>a je. nehľadiac ani k tomu. že stidice lndy 
mal\mi n*)mhlikami a že toto slnzenÍ4* snemu uhorského až po- 
zdejsie >a wxinulo. th^r^i v>euheľne /nánn*. ze na ohiunom snenn* 
uhnr>knm hvvalv za^tupiin' aj slulic** Sluvonif a IIi»ľNat>ka. :u 
inak iviu'ily zvljistm- ^^tatm* cflk\ : podidmy jmmeľ Uhddi h> >mľ 
wtknút i v hanáfľ sevenie^koin a inN**h riastkarii kľaIo\>íva uh«»ľ- 
>kídio. Z tohi) vyply\a. /v vniitorn> ustrnj >táru nlioľ>kťlio jindľa 
slozenia ^ih'mu r>tr nijako uréo\.u iirmôzeím*. ah* Zľ muMine |iľi- 
hliaiÍMť predovM'tkym k ailministrácii juditickej. >«»jen>kej. tinaiiémj 
attF.. ah> sniť zjisfiť mohli, aké >kupi*niny. nakoľko lyka >a státm^j 
spráN\. rozo/návať slusi. 



:í:í 

Z «ľ»Iiy sMľsích Ar|»ii(loYcov vioiiic o vnúfurnych p()iuťi%)ch štátu 
uli(irsk<*ho vohiii iii<U(»'''): na snciiiorli |>rítoiiiná bývala (lin/íiia 
kni|i>va lili sFarhta vyslu/.ná, ako v Crcháili a \ ľcífskii, a o sjuvive 
starui'j /aťh«ivaly sa íiMi iii'i»arni(' zniinik} : nd vydania /iaícj Imlly 
/.i^tiiprii.i liola na suľnioih sFacliia. iHiiiľi.idťn.í v siKlnnii olifailt* 
MMlinľ kniltívi ah'lMi jťho /ástupcnvi v íj )»ľiV-in»', ti»ti/. kniľovskť'uni 
^n«lti»vi ijnilťN cuľiať). ]i(»ineľ to, iMMlnli.-ijtíri s;i v niaidin.n vtťilaj- 
^nii jMHin'non HľnuTkyni, \nW jínvi* v/nikla >ía(lita , /niinia ptMl 
nifutini iviťlisuaniini'lliaľ. Nov tta táto. na kráľovi v>nU''on<L toda 
ivvulnŕná. ))ľi(v''i}a >a dos:ivádn\ni ponadkoni. i nnisíd pľiľodxiMU* 
n.i>ritt )m)J nicd/i iioriadkom starým a novyni. pii ktoivj ]»ľdt*žitosti 
nio/iiu inildiadnnt m^ako \ starodávny tlstľoj štátu ulioľskólio: na- 
id»'ni«' i'.irnni v tľj ílolír lda\nľ dvi* Vfci : >Iaťhta. kttmi sa dia* 
\;tľ.(vi( i!o no\(ii<» ;>on.idku. d/iva si ndrfiAaf oi[ kráľa pľivilť^ia, 
ktt*nnii vynianujľ >a / moci palarnmv .i podľiaffnjt* priamo kľáľt)vi : 
p:il.itini, kíoľuli po rtdí' iľinásr.' storoŕir niiMinj*' sa v listinách 
N/d\ nirkidko tym/.i* ŕaMmi. st.iNájii sa týmto novotám a spiijouŕniu 
^ nimi /TcnŕiMiiu nioťi ]iii!iitii)>kr.j na odpor, a/ pri \>mrrtí Aľ|>jí- 
di>\«'>iv nitMl/i (dMima >tľ.inam;i v/íiikm* )»rndky lioj. 

/ uv(Ml»'ni*ln» vy>vit:í. /v* p-natmi ludi i sinhiMni i s)trávnynii 
íiradiiikmi. Jim/ /a >tarší('li Ar]iádoVľo\ podliehala i šľachta, a na- 
kí«lk«» jirh /aľiíVi'n Indo vi.ic, fnnsŕ ^a Midit. žr sa nejakým spô- 
^^••iMim :i^i podclií ninxdi <» vvk«»iiávanif nmci palatinskcj : poilroh- 
ni'jsirh /práv o týchto |»'»nKľ.icii nacliodiniť v listinách až pri vy- 
tnľľtí Arj»:idovcov , kde uvád/ajii sa Mičasnc čo palatíni: Mntús 
Trľn'ian>ky ako jialann na Sl«i\cn>kn. Omoilcj z rodu Ahovcov ako 
palatin v >c\cnním ľhorsku. Ivan Ivys*'ck\ ako jialatin krajín naj- 
viac poncmť'iluh na západe od n,ili\. :i Korandus ) a |m> ňom Kopos 
.tko/ť» p.ilanni krajiny záfis>kcj. Títo palatíni vykiuiávalí. každý 
vi» >\nj«»m n/rmí. moc Midnu a administratívnu, i mali celú nulu 
úradníkov, meilzi kt(U'vmi menujú s;t preilnvmi ústrednvmi únul- 
níknji ľelicianus ču palatín a Mariinus čo magister tavernieorum 
Matusa Trenčian>keho, Stephanus čo caneellarius (hnoileja paiatíua; 
*»lu/ol»nymi Maťi>a Trenčian>k''ho nn*nujii sa : nohiles, cmnitvs. ca- 
*»tillani. (»fticiah's. joliha^ino et vasalli. / nicliz comites a castellaní 
i-ii úradníci spr.ivni. prví dfa vsetkej pravdepodolmosti nakoľko 
>ľailitv domác(*j. ilrulii nakoľko ľudu oí)ecného sa tvkalo, a ofŕicialcb 
najľ»korej čo úradníci konmľ) kraío\.skej v Krenuiici. jei/lt> juvdny 
úradník sa ohyčajn<* len come^ canu^rae menoval. 

Nakoľko .^a z IíňIíii /jistit i!a. vládnul Matiiš Trencianskv stu- 
liťiami: pre>p>u'skou. komárnansk )U. trenčianskou. nitriansk<uu hor- 
•^•HNkMU. honrian^kon. novnhradsk'Ui. zvidenskou, liptovskou a (M*av- 
>kou. ľi'da cehm temer vl.tstnym Sl(»vcn>ko:ii. od I>uuajaa/. k Tatrám, 

* / «ifihv ki^r.! Siil.iiiiiinn Je /ajiiiiť'- rii/ili*!ľni«' /i-im' v rndr krariv^koiii : 

^jlAiiiťin rnai \ iir/:iMi >i:i«tii«* kr.iftivHtkti -^t inHl tviin hUvin' ľ:iniii»niii. 

{•'•1.1 jťilnn tri'tiiiiii. tifí^a •Iľ/al ilfa ^M■tk•'j pr.iv«lr{Muinbii«i^ti Slu\eiisko 

tiľž jt'ilnii tri'tiiiti .1 I.:i1i^I;iv lii/.il /.iti^iľ ni'ťtiii trníini'. 

**< Kiir»iMlii« •s.i nit'kdr ii\ail/«i ťw/. » tiiii]«iiii ^ojvinln. n zdá «.i, /c v /.iii^i 

tirifiUl Ma titul \«j\iiilii a paLitiiia. 



i pivvieilol uíi t4»nito iiz(»iní ziu>oaif rxenuie vvšsielio <luch(>viMistva 
i slachty so /hľaíioii v ruke a olmovíl starodávim mor iialatíiiskiu 
ktoni jiotom vvkoii.íval až do svojej smrti. Na Slovensku ro/sírtMiá 
ji» mií-nka , /o moc Matúša Timŕiaiiskolu* /l(»mciiá '}v hitkoii pri 
llozliaiiovcacli roku l.'iľJ. iiásIiMlkom roho vraj /tratila sa i samn- 
statnosť Slovenska : mienka ráfu však je íl*M-ela mylná , leI>o pri 
liozlianovrach nelnijoval Matúš n sví»jn moc. lež syn(»via OnnMlejoví 
pľoti k(»siekym a iným nemeckým kt>Innistnm. kton na základe svo- 
jich privilégií a sjiojenej s nimi exemcie nechceli sa jMnlroiiir njij- 
prv palatiimvi OnHMJejnvi a pt> jejm smrti jelin synnm : synovia 
Omodejovi zfratili hitkn i»ri Kííziianovcach. a síce njenovite ná- 
sledkom /akrnéenia kr:ila Karia, a následkom toho košickí a .s]ásskí 
Nemci aj iní zaclmvali svoju exeuiciu a moc palaíinátu v se.v*'rníMM 
ľhoľsku zlomená, .Matúš Trenči.mskv hol v hitke rozhannvskej W.\i 

ptunottníknm svnnv Omodejovvcli " i. 
I • ■■ • 

IN) smrti Matiišovej ne(d)novila sa však dňstojno>ť palatínov 
na Slovensku, ponevác sfci o čiastočnú ceníraiisáciu moci kráľovskej 
v celej ríši, aspoň v ]»olitickom ohľade: inak zostalo Slnvensko 
i najMítom od llmrska odilelenym. .le zajiste vecou nemálo <lóh'- 
žitcm. že meílzi vlastným kriíIov>t\om a Slovenskom la podohne ;ij 
invmi čiastkami rísei hohi colnej linie. tak ze kt^> z<» Sliiven>ka do 
ľhier s tovarom sa uhieral. na iininici clo nricesimai platil mn>el. 
akohv z cudzinv prich;idzaK o čom v listin;ích na ihíStatok nacho- 
dímc svedocíiev. ľodohne veľazávažné je tinančne sriadenie Slo- 
venska. sjM>jené s kráľovskou komorou kremnickou a upravené znt»va 
tvm samvm Karlom li(d>ertom, ktor\ palatinát slovenskv po Murti 
Matúšovej viacej neohsadil. 

liido totiž v starej nši ulituskej viac komôr kráľovskvch. a 
síce: v líudíne a l*resporku novejsieho pôvodu, staršie v Kremnici. 
Košiciach. Spiši . vo Veľkej ľ>ani. v Tem«-sskom lianáte. \ l*át- 
ktísttdoch. v Srieme, Slavonii. v Transilvanii v Sihim* a llvstrici. 
Každá z týchto kcunôr kráľovských holá ^pnivoNan/i zvlástnvm kí»- 
mornym ;:rôfom (comes cameraei a zaujímala určité územie, v kto- 
rom kouiornv firof riaílil všeíkv tinaučné veci. V rade ívclito sluší 
na prvom mieste uviesť razenie nových p(*.nazí (cusio mouetaet a 
vymieňanie novej mince v stoliciach ku ktuuore prislúí hajucicli /a 
mincu starú tcamhio): a ponevác v ohvode územia každej komory 
kníľovskej l»olv iné mierv a váhv. Indv pôvoilne v ohvoiie kažtlej 
kouíorv i p(»niaze inej cenv. až dekrétom Karlovvm v celej ríši za- 
vedená jtMlnotná minca, a síce |»odľa vzoru krenmickéjni čiľi dla 
vzoni mince >lovenskej. V lizkom si»ojeni s razením peňazí holo 
d(dovanit*. z nehož dôchodky, menovití* urhura a cementum plynulx 



*) ľri l!M/}iaii(tv(-a<-]i .i\^ak. akn ii.N tomu |to>i:ir iiŕihi história, mcnily <i 
stľan\ : ji>(lii:i K.irlova l!n|iiTi«>\.i. ilriili.i. ktnr.i nrriirrla hn ii/i:af /a 
kr.ita Kciitiy h;i («*•}.! prijala t.itit Thrša, pnvst.na oti/ka: kdo a iim 
/liuiiil Kami IIitlM'ľt oini riiohiitiin stranu, pp' ktoni iiľiiii>hii| sa vurnľ 
li\l»af v pnoj vv\i\\ tľotini* sxojlio paiinvania. Ostain**. ihtIi sa I«mi /a- 
pafnjti poťliotliiľ, tak prv ul(-l»i» p<>/th'j^ie ]»<iM-ii>ti sa do tmy, kt^ra <a 
in^túľioti ľhorska zoviť. Ji^'l. 



ílo kniunľv kťiílnvskrj. a Miť / (í-lťlhí ol»vnflii: |N>(loliiu^ iiiusrl ;;ľóf 
ktinion v iíhvuiio Wy/i* vvliťľat ílaiic a ku aj jMijilatky / \\\\vr>{ svo- 
iMiiiiiych. pndľiaihMiyrli jeho do/nm. siinivovat Miáíf i majetky kni- 
f(t\*ikť' v toin/(* olivnilc. k ťoiiin >a riadila i iirävoniocimsť súdna 
Yii V(*ťiar}i /vvs/ini(Mirnv('li. lliVskMii r<Mirľáliivin úľadnikom nad 

• • • 

t\inirM Ľn»ťini jiMlnntlivyrli kniiiúr. jriiiu/ |HHlľiadnh' >ii )M)ti»ni 
i iiiiin1ii> s\o|iodnľ incsl.i . vviiatc /. iti«M-i Liľuťnv kitnioni^rh . Im>| 
!iiaĽÍ>íi*ľ lavrniicMľUín , ktnľv pri ka/dr) komnii* kľ:ili»\>kv'j mal 
^\i>iiľli s|iÍn«»nHM'nrny('ii iiradniktiv. kton mali Niesť do/uľ. |)i» 

• >i»v«m1ii komory kicmnickri uv.td/a ilcťn'tiim Karia línhcrta / r. ĽíU 
;5 1. Ntnlin': nifrianskii. ntividiradsku. ÍHMvndsku. |»rľ>|M»r>ku, lion- 
Tian>kii. rrľmiansku. /V(di*ii>kii. komárňanskú, |Mitom alr lit*/ i>«'>rian- 
-kn a/ vraj k iíitii. V jMhtľ nu*dcnvtli stidiť \>n«'ľlianíi y slnliia 
■il«!o\^k.i. n nrj/ viiMnt' / lisTín, /<* n.ihvala kn komon* kr«*mnirk*'j. 
;« íhxľinr ^iiáíf pritlan;i sridi<a |u'>iianska. tak /v smcK' rii'ti mi>- 
/•'mr. /r koiniira kri*nini*ka svojim olivodom /anjimala (vlr vlastm» 
'^|M\rnsko. 

I'ri /nánu'i dóUvirosíi >tohV uliorskxrli \ olivndľ samosjirávy 
mo/ii4i *>nadno jMirlinpir . akn d>il«vitost mala /micnrná anlonomia 
.1 iľihiula Sl»»vrn<ka v oLnrr liii.iMiinm. i /livhuiH' ji* sirokt> vv- 
kl.idar. /r liolii tndia li-n n>'iak<'i ii.iliodiiťj (dvidnosti. ai>v Shivcnsko 
\>'^tu)iilo ]Mi/no\(' i-o s iiiio>}ir :vn\ crlok. Náhodilá tato oktdnost 
\*<'^k\rla N.i iirirliiidom 'lana .ii^iuii / lírandvs.i. ktor\. sin- naj- 
w.'-'ini k.tpit.inoni a \iť«'ľ»*íjfiitii.ii ij\i!a Lrli^^lav,!. ol»>adil ShíViMi- 
<\\** J \ä»sÍM rast ''i»\i*ľn'lhi I itor^ka a /a dxadsat fi'iiirr rokov 
|i« h s|iľa\oval ŕo iiajvy.--! XMjrv.KÍa. sudta i adminisiráror: wskrr.i 
\*il>-n^ka i cixilna moc IihIm \ jrliu rukácli . ktorii vykoná\al naj- 
xi.iri |iiiniorou )MMÍriadfn\( li ka|dMno\. ktorí/. íí'jto prn'inx rovnajn 
^.1 >\\m{ kastí'llánom Matu-a 'ľri-iHÍ;Uisk<*lio i. 

ľo rcstnt'j kajiitidacii .lana Ji^krn / líranilxsa /rnsoná l»o|a 
Aisr i liodnosť najv\>si('lio kapitána a iMidriadrnuli jemu ka]dt;inox. 
aji- oliiiji* oiinnvcno tt\Kii /a kr.ilov / rodn liahslmrskidio. aikoFvľk 
tú*' n/ v tak sirokyrli mt-dziarh. ako /;i Jiskrn. tak /r niflin prr 
>:ov»'ii*ko. iilť i pH' sí'vrrni- I liorsko :\ stolitr /atlnnai^k'' nsta- 
n«ix«i\.in\ ]v \/ily snpn-imis (apit^mcMN rdi lapitani'Us _»'m*rali< 
^ p'idriadrnymi kapitánmi: siivislost p"fo!ii ixilito ji*dnutliv\«-ii ca^w 
•*f.ixal.i sa pri '^talom niľn»Mií hranie, .tno i radlom nM*nri:i /emr- 
jmn^x tak volnon. /v jfdiiniiivľ tiľrn ijisii n/ aj sxojľ /vl;i>íne 
-nenix imIIiw.iIv. 

< ►kreni olaiovrnia starodávnej antun-ind*' vn ve*iaeh \ojiii>k\eh 
i t.ivijiixrh malo w^rnjienie Jiskrovu pre ^^hivi-nsko i tej dide/itíisii, 
/r pnelHMloni (esk>eh Viin'n^^kveh roT pľii)iiden.i hohi i narotlnosí 

• '» %%/n.iTii** kii'^t* !i.iiK'\ \ľ -?«ini) -|n.i\«- \ i»''in"i!;i}rij i'a«.f.»ríi d^** m|..|- 
-^it-j |'rflinv«>ri! •"'?!! i'«'ilľ,.!in« viiinl.u /■.\^M\»^ltinií; Im- Nan-TMliiiti i.- 

ľ'-ilit III I niraiii. ľ\".iMn IiIumu- ii.A«'ík" fy^-t ili-u i l;..:i;n::«'k . !• Ii.i 

'■ •!i>M'iľ>k\ • li k i'»;ľli.i!íM- h :i k.ij :f.oľ" ii ip ru.il -niii iľíi!--: i /ji.ii \-t 
rik*". 



hj 



iifiVMiri <li-jf|ii.:i n i-l})>i i:.>!ii..iti aj r |i.'i,i .j. ... ) tiili!>> i'I Olkil /i'"/- 



3ri 



slovenskú k pliuMiiu a niléimi životu, a že spôsohono iiárndnô a 
lH»toin i iiábo/rnskŕ s|M)jcnii» obiilvoľh s!)ratľcnyoli kuRMiov. číni 
liniitiľ ííloVíMiskr* dostalo novú ojioi-n. 

Sí.iv touto ŕili vvššii* uvoddiŕ |)osíavcuir Slovt'iiska potľvalti 
az do ukoiin-nia, vojoii tun'ckycli a do sjiMliiotťuia tcnier už ľrh\j 
ľíšc uhoiskí'J L('.o|M)l<l«nii 1.. Itílm olmovciwi l»ola vtnly stani ústava 
uhorská i lozsínMi.i /.ii>c na vAú n'su. |)ns]»ôs(»Iu*ná teraz piwláda- 
jiKvniu už >imMU (('ntľaliMiŕuŕniu. liovian*iuu nicuovito i>l;iuoiu ah- 
solulistifkyui. pľrvádzanyni p(» ľclľj Kvropľ. Ničnícnej ueznišoná 
staniíláviia autonómia jednotlivých ŕastí ľísľ iij»lne. aŕ vaľue je 
zk(tnicden;í. Tak zostalv >udne dvoľv v I^rešporku. Kosieiaeh atd. 
Vždy v istej nneie oddeleiu'. a ani tinanŕn;í správa nenadol>udla 
úplnej jeílnoty. Starodávne knnn»ry kráľovské ztniíily totiž pôví)dny 
vyznaní svuj uz tyni , že dóeliodky z jednotlivých oílvetví príjmov 
dávané holv v nájom jednotlivvm osohám dočasne, cíni nielen 
jeíinota íinanáiej správy sa ľozdrohila , lež uvedená bola v zapo- 
menntie i starodjívna siivislosť jednotlivých odvetví tinaiu'nej sjjrávy. 
V tejto ílobe všeitbccného vysilenia a ochabnutia v ľhorsku v ohľaile 
jHditiťkom spájala SIovi*iisko menovite otázka náboženská. lelM» 
liusitstvo. prinesené niekíly na Slovensko .liskrom. jnvmenilo sa. 
poilobne ako v Cecháí-h. v ju'ototantstvn s cc>kyni eirkevnym ja- 
zvkoni a zbvíkom starveh husitskveh názorov, ba i obradov, a zo- 
stalo národným jíôžitkom Slovenska až ílo znovuzroilenia národa 
slovenského. 

Znovuzroílenie národa slovenského neílá sa oddeliť od znt)vu- 
zroílenia národa českého i ustatnvch národností shivianskvcli a sú- 
visí jednak s dóležitNuii refonuand Mario Teresie a cisára Jozefa, 
ktorými pidoženy je základ nnvym pomerom a usnadneny je vývoj 
fudu v ohľade materiálnom i duševnom, jednak priiiocítane musí 
i)yť duťhu éasu: lebo devätnáste sítiroéie nnisíme nazvať ílobou 
vvvoja idei národnosti. 

Ab» nechcem dalej šíriť slová o dobe tejt<»: vyložil som ná- 
hľady svoje v tom ohľade ib» ptídrobna v ..Slavianskom SlMirníku"* 
I.. II.. i poukazujem teda ta. ľodotykam len ešte ni(*k(dko slov: 
revolúei<iu roku isis upustili v ľhorsku vôbec od iradície histo- 
rickej, beztoho už vo väčšine zajiomenutej. a zbudovali novú ústavu 
na základoch vviučne íln'oretickvťh, vzatveh najviac z názorov fran- 
cúzskych: pt» revolúcii vnítih* sa ininisttM'st\o Svarcenberkovo, St;i- 
diono\o a ThuntíVn ku starej tradícii liistorickej. vedené >\H' snáif 
šťastnou náhotiou. ale nikto nni už neporozumel, ba ani tí nie. 
ktorých sa v prvom rade tykalo, a tak obnovená je zasi» revolučná 
ťisíava z niku 1x4s a s obni>vením tvni akobv bol v zmizlv i i»o- 
sledné stopv stanidávnvch a tak dôležiívch >t;iloprávnvch inštitúcií: 
len v ľude >h»venskom zacitovalo sa temné veiionde, že Sloven>kn 
a rhr\ ^u /cela n>zdielne štáto[u'ávne pojmy. 

I)ľ. J. L. ľ/ŕ. 






Obrázky z Bosny. 

ľiMlAVA 

clr. /. fíľ, Zorlt. 

I. 

Koloss. na jt'hož sklMiirnoj šiji |m» \vk\ nolmii tIhmIíI riul/í 
^v^•í, Slaviaiistvo |M)íľiasa svojimi ľulaini. <lvilia >a. vstáva. Casv 
staiv. ŕasv liricšncí /arlindia. nnliiir slaxianskrj v/rlimli /ma iiovrj 
iliibv. Leu raz svihmil ]>n'l»uiltMiy najiiinlnitiirjší lírat ni**'.''om Nxojnn. 
/aiskrilo sa v <»ŕlaťh vcíkŕinu líriršnciim svt^iu a / ulinirtnivrh 
slabvťli I>r:ií4»v IhiuMf v jmiácki'J sih* vstal jnlľu. lUilliai* j«' s\n- 
fnuliiv. a svetlom, ro/hresknuvším sa na<l jt'ho kni^mni Nlasťou. 
/ai»ríŕini»nv je volnejší ílyeh aj v Mjst^dstve. v ľmsiie. 

Ako ostatné posial mált* zn;im»' /eme slávia n>kt*. lak aj l*»o>na 
ma svojiVh /vljištiHístí. ktoľé o/aj tlôle/iti* mi v/liíaflom na kultiirnn 
hi>riirín Slavianox. Slavianstvo v>t:iva. A/ vstane. /vkÍŇínosti tvci) 
menej liufle: pivío. l»eztolm. /el»y Mne |»ľe>t.ili tn/if pt> tom vst;iní. 
všímajme >i penil . ktoré v kvajikárli rannej n»N\ skveii; >a naj- 
IJĽotavejšie. Keif I»nil«»me sa znal ^kr/ naskrz, nnvov N*'ín:iľoila 
f. jasnej i temnej str.iny. sna<lnejšie ]>n'j<Ie aj tn vstanie. 

Vuitxv teila so mnou. ľul»i' ŕitafelia, dn ľ»osny. Neinnsíte si 
oliIhM-f rovnošatu nie: jinjun^te len po jednrj éiena-i kávt* a 
éiliiiku. a ja hrniem vám roz]inívať. 

ľolio.*ííinniísf je cnnst všetkyni Slavianom daná. V vá> Ijnvo- 
ľiťva sa síee: ^I-Atra Hun;xariani n«»n est vitá: si t»st \ita. non esí 
ita,* a ja. ktorý krízoin-knížom precestoval som rin»rskn p<» zni- 
éení iiaširli tívmnásii. vlastmm zki'istMiosťou jnesveiléil som sa t» zá- 
kladm»stl týchto slov, pirclsa tvrdím, ha počul s(»m to aj z list 
ľudí vvznamnvch . že v riirách li»n u Slovákov a invch Slaviannv 
jesto ]Hdiostinnosti. 

Ako u nás na Sh)vensku. nevynímajiic ani Turé. Sv. Martina, 
i» ktnpun tu i tu povnivalo sa . /v je nehars pohostinný, trehars 
on v casiech nedávufi minnlvch celé Slovensko j hmotiu* i duševne 

■ 

hostieval a v tiun posh'dnnui aj ilnes cstf statní' vyvodí, tak aj 
v I{«isne /ostalo poíiosfinstvo vo všetkých vrstvách nán^da jeílnak»» 
rteuuu » |K»stovanou vlastnosf(»u. Nielen že pani kmotry a ti»fky 
hostievajii sa vo sviatok ci piatok, ze si štťtrli íéirrnu k;ivu s cu- 
krnnu v hojnosti upíjajú, traktujii >a koláčami. hladkými veciami 
toho najn»znianiTľj<ich»» druhu, /e ked kn]iuješ éo na jedt*nit\ 
kupec ťa vžtly pnuiikne, ahy sa ti hihih» /..'..ii-^if: n<> p«»hoNtinn«»s! 
títo prešla. al»ych >a tak vysloNil. di» ratincric, n]/\láxi,' pri nic- 
kti>r>ch príležitnsťach. 

Vianoce, velká leic. turíce! jak miln /ncjuce U* n|,i\;; iki >|n- 
veii>ku aj v ^^mysle mimnkresTansktun. VcJké ilni rifíM pn- kazdy 
stav. jirr ka/dy vek dnuesťi radosti. .V v ľ»i»sney V Sarajcve a p«» 
vš€tkvrli väcšnh un^^tách je id>véaj. ako u pravo*ilaNn\ch tak aj 



*. * 



é^'^- 



■ t ^ 



u kiilnliknv, zt» jn'iatťl k jínatcluvi k:i/<ly hliujdan ívťliky >\ÍMtnk: 
viam>ť(*, vt'ľká nor. tunViM idt* l»lMlií»žt»líU. ľľvv íloň uavstevujii >a 
na vzájoiii Ini najliližší v ruilim* . naj])nMliii'jší v mcsír a najvyšší 
v hodnosti. Uniliy a tretí <kMí navstovujii tí iiľnlni\j>í ilnnlolmej- 
šíľh a naojKik. 

Šťastnií dn/il som >a v IWsnr pľvrj 7/":/// ivianoc). O/ilv mi 
i>amiatkv na Slovenskn zíľávmvdi tviliro slávnosti; zi»oznvm ťiioni 

I • • • « 

(Injatá duša zatúžila ]»» takom nknarí. hoznajiiť sa »> ol»M':aji tn 
panujiiccj , ilmríf umionil >om >i : I*ľo>,!. dnes na bok! Vezmem 
selínu kolIt'Ľn, ktoľv znal tnnaj^i zvvk lili (uliL ako sa to íureckv 
zovie, a hajiU* dtJ najpľľdn('jsí<!i domov. Imx iidio. želiy sumí tam 
hol kiMÍv livvai aleho s.i > 'ja/dlnnn hol znal. 

l)o]o (d;olo UK hoiliny pľriijHiIinhiím . ked ])ľis]i >mr najprv 
kn vladikovi (pnivn^lavn 'nm hi>knpovii. Vnídemr di» jehn i/li\. 
Izl»a je zpoloviee |>o tureeky sľiadiMui : nkido sli**n '^li na mrícľ 
siľoké, asi síopn vysokŕ, énvenŕ divány, podlaha ritihuinľi z=i\v\n\\\\ 
vyl()ž»'n;í. na prostriedku veliká. / nH'«ie na spó<oh šiľokŕlni kalicha 
knism* kovaná, rezhami ozijidu-ná nádi»ha >o /cľavvm nhiíni. >hiži,o .1 
na miesto piMc. v jednnm kiitv' nexi-lkv >!nlík. zľiedkavr to pred- 
tým, ha ešte aj tnaz náradie. Iloli ^m*' Mih-ŕne ]'ľi>íianí a hnt'd 
posadeni. My ..rcstitamo piaznik, " a viailika NÍmln*' daknj<'. Sol\a 
zaŕali sme nizho\<»ľ. uz ilôjdc sluha s vi'likon tiiriioii stiichonnui. 
na kton'j pojoži-ná holá krjí>na skh*nená. v >tn«'hiv zajn-avt-ná ná- 
doi)a s kokosíivvm mashun, na ju'avo síiiehonív tanirrík s maliŕi- 
ŕkymi liziékami, na íavo prázdny, v pozadí ale vodou naplumy 
veliký utešený pohár. 1 piedstújii sluha pieilo luňa a reŕie: ..Izvo- 
lite, vrtíspcuľnu'." .la som v n»zpakoťh Ind. ň> mám rohif : 110 kolh';:a 
mi hned dal pokvnuiie, zehv som >i vzal malii ližiŕku. na<ľid si 
masla, zjiedol, ližiŕku na lavo na pnizdny tanierik odložil a z to|H» 
vi'likí'ho |iohára ul^ v*Mly si zapil, ľndiil >oní tak: sluha pomikal 
môjiio kolleiíu. potíun o>tatnyeh ho>tí. r«» za naud dí)sli. Hostia, 
ktorí prt'disli nás. jdli už kávu. Tejto z oliratnosti sluhovej ílostalo 
sa aj nám. Šialoeky kávovŕ sii jiojo^iuíaté mistiéky hez uška : slulia 
podáva jieh na stľiehoruyeh podstavroeh. l*oil>tavťr tt*n má svoj 
úkol. Ako rereut). len v kútr l»ol uevefky stolík: iio>la\iť t**da 
šialku nemôžeš. 1mi nemáš kde. iNulstiiver vezme sa nu'dzi ukazo- 
vateľ a stredný ju'st, a slúži k tonu' . ahy sa élovek m*popálil od 
honitej sialky. Táto je už aj u>tľojrná tak. ze neuiôži* .si dolu jm- 
|i»žiť. ľrevrlda hy sa i s iMMlstavoun. zvonŕoku j»revniten<'mu po- 
dohnvml Káva sa len sírehe, to iťsr i»iiľ hlasuti. lnv. toho. z«dtv 
sa i:amh\ ku sialkt* prikladalv. \' tomto strel»aní zr srňini kavv >ii 
domorodri zhehlí. no platia za to zuhami fircdnymi. ktorr jim uz 
\ tridsi.-iTom roku ŕcrncju a lámu >a, tak ze h-n m:ilo hidí najdrs. 
(•oli\ jn'knŕ ]iľedn<* znhy mali. Takto š:i pije. Ah* aká jť t;i tunaj-^ia 
káva> lud sa upáli a na drohulinkú miiŕku pnnír!*'. vsvpi* sa nití 
do vwaľkov, lež do vriaeej vodv a hneif nato h-jľ >a do >ialok. 
v ktoryťii nasypaný jr uz potlécny rukor. Takafí» káva je velnd 
aromatiŕná , >lahá a ohzvlástne prijtMuná : doinonidei pijú 4Íenm* 
dvadsať ah'ho i viar ^ialok. 



:::• 



Alť vladika tiiii ln^^n'. / olisliihy jiHi |mm1i7i nii aj |nv M*l»a. 
Kľiiti riiian'fkv do knisiivrli ciuanii'knN z tilÍL:ľaii>kí'lin >tľh'liľa. 
• •liatľľMVťli vťlikviii f'/7/7/í//('/// = janiáľoni , /apiili a <lá\a iiiiiu tak 
ifiViio ilii >ainvľli úst. 

Vi* vvtajľľiii inalyrli rii:arrti<'k •Mljmnu-ali >\uv sa a iilcinií 
k aľťliiiiiamlľitiAi Sa\*ivi. ntu'ľnxi Kosaiin\i(iivi . v/ílflain'niu f<» 
^[♦i-Míxatrínvi , ktnrv jHM-oíoxal vr\v SInv;Mi>rvo, >liiiM*ky ľnhiai* na 
\i-|fkľ.i>iiv pniVii^laMív kn>rnl .saľajr\>k\. -Uúm i/lia \v u/. runijK'jskv 
'^nailľiiá : ak' lu'/ ;;//»/«//;* ^ nízkvili íliváin»\ nľnif ani ^na. Snif 
II v/iiclanca : iika/ujľ n;ini svojľ najní>vsiľ iliťlrr flu*nli»Ľ:i«'kŕ. I*an»*j 
ncnia : j«' viltiviM*. Prišla rcila LM/ilina jľho a }inniika nás dmltno 
iMiiv/anvnľt a v nikír van'iivnii r//i/r/ŕiwi/ zíz kvftnwuii li^tv y. tak- 
/vaiM'i ľukľovoj ľii/r, / ktoľcj v llnlliaľskii iioVľ>tny ni/nvy í»K'j 
ilnľa!»ajii. Intsanskou vvtľŕmtn slivoNÍcdU. nn ťi'jan'lkaiui. L^a/dina 
/aM- kavtni. 

('i::aľrtv nám dnlmivlv a niv /akliiŕili snit' niilv ľn/hovm*. 
\r4 iiiniandrit Mderno ]>o(fako\al sa nám /a ldalio/rlani<\ 

Šli sint* ifalfj, a súr k |MMlnu'síann>rí»vi. ľitionívi liajknviinvi. 
>iin* > \/W |»*i tuľťťky sľiadťnt'j. Sírna, rc/ kíuni dvťiv dn i/liy 
\ľdii, má na piavti i na íavu \ľlikr, lo/liŕnymi tuivcko-jM'i-sirkymi 
«*niami-ntami o/duliiMir kasnc. ktoiv ci-hi ^tcnu /aujniiajii a na nn 
Tak |'i"\nľ >ú |»ľi|iľavfnť, /r dvt-n* dn i/.h\ ak(»b> / íľj ka>nľ išly. 
V iirnstľicilkn aknl»\ ľli\i»:ilN ii*<ln\ dvťiv / tti kasn** . a tam iľ 
|M'ľ. / nknildvíli /ľI*Mivili, /Ifvťli. ň'ľvtMivíli nď-ririľk hlinrnvih a 
jlirdrnvili vv»*taY4'na. .Ifdna strana k;isnr iMin/iv:i sa ku srlinvaniu 
/.. r//,i>/i. /• r= pa]ili»nn\. ktnnmi prikryjii sa na minílťnn:li >j»ávajnri. 
l.tKii ]Hi>ticf nikto ncnia : )irľin> >u tu nc/niinu*. Ihtdiá >tľana 
ka^n«* jľ hm'ni =: kuíM'I. .Ii-drn lnik kasnt' je totiž otvunii) a kiMf 
kaild*' ^a /akiiľia. v ka>ni. ktorá a^i ľ—' niŕtiv phuhy má. jr lio- 
r\uv. Ta ^adliť •^i. kti» ^a knpat i]\vi\ ŕo. ako viľino, ľa>to >a dťjľ. 
>adur nah\. mnIi. a/ sa nr^jmti. nato uni\ ji' >a Ic'jdou vodnu, ktoni 
Uia \o vifkniii kotlíku Idinrnuni. \ Iniku prn' /apraxrnom. a kupci 
\v liMfiiw. iMio kasnt' ]v lif\ko\iri*, tak /ť voda ninui odlfk.i / i/l»\. 
liaii.i íakafíi ]v Irmrľ v ka/drj i/In*. 

>i*dinH' na mindťnHJi. ťil)ukami opjitľrní. Pľi^^tľnjťniľ i/l»v 
iipamatalo ma na *^(cnv. ntanc krdv^i ^ ndadi>t\<»u ťantá>i(in \ /Ivrli 
i dm liapln}<'li rnni.iuorli. l'n'd oťima niildv ^a mi dá\nt> /apomr- 
iiutľ postavy, fjvrn' >a piavľ nt\»»na a nimi \>tupuir /Nl.!>Tn\ /j;i\. 
kľa>na domttvá sl«'i na. nldcŕrná v uicsrnMin n.M'tidnom ktojj. Jhmlttť 
=r >iľ'»ki* lioilhalun* n»»li;i\iľľ >u >lurťnnu \>rtk>ili liarirN. /latoni 
IniImIm wsňanv laildu-nk >t» >irnkvnn inkávami u/k*> piHirÍM na 
ijľiľk. /Iar\m pásom >tialinnt\. n.i lirdlr iU* 1<mi dnkatnx a in\tli 
/la?\r)i pt'Ua/i . n:i li!.(\t- !<■/ tUt f\la pn^adi'U} . /\»n\ k^'n-ho mu- 
pp'd v ľirľUMli \la>Nrl' iii/iŕka /di»l»i hlavu a od /.olku \i^iad\a 
^flki- Mknň*. ľili/i -^a k nám. A>pľávť \i«' ľl»»\»'k. /v v «lnnn'. kdt- 
j«" diťvra . ji*j pii\ inn'*-*"U ji* Iim>ti nli^^hilmvMt . javď* i iiľliol h\ 
/iail«'n iii\, jľstli liy dn ľn/pakn\ pii-ii-l. ľ«»nuka n;.> ľu/ami ua 
\elkťj striťJMUiu'j ta mi. Ní» tu Uict^ na larni h'U iľdna li/ička: 
>lfľiu ľaliunkn í!ľ/i Níliku laiiiu na ifilni'j nikľ , dnilmu Auric 



to 

ližičkou do nízíc, tak umelo, že je jílná a viac ani atóm nepoložil 
by si na ňii. Položí ju krížom na striebornii, ružiciami najílnenú 
nádobu a prerečie milo: „Izvolite, •:os|)odineľ' Tv mimovoľne vezmeš 
ližičku, užiješ lubovonny, sladký r/^i/o/W (= ío sa \u\ jeden raz 
vloží d(» úst), a vypiješ j:1}í vody alebo čašieu rakije. 

Ružicu si užil, íleva nesie ti kávu. Ľavú niku, na znak úctv, 
položí si na pás, v pravej medzi ukazovateľom a stredným j»rst4)m 
graciosue drží šialocku na striebornom podst;ivci , podávajúc ju 
s „izvolite, fíospodine/ 

Starý pán nuMlzitým rozpráva, že ako je teraz dol)ľe, keif ])o- 
cas hlagdanov svobodne m4*»žeme sa už navštevovať, a baví sa jan- 
tárovými iíuľôčkami. na sposol» piitncit^k na niike postykanymi. Ako 
zabávajú sa u nás starší ľudia na príklad tabaŕnicou, tak nosia tu 
vo vrecku .starší vždy také pátľiky, rozumie sa, čím je boliatší. 
tým drahocennejšie, a kecľ rozpráva, vytiahne jich z vrecka a púšťa- 
júc íXiíľky z ruky do ruky, hrá sa s nimi. 

Dobre sa nám viedlo: vinovatosf bv bola bvvala, nenazreť aj 
do ďalších domov. Tu pukne top, delo dvanástu hodinu oznamujúce. 
Museli sme sa vrátiť. ()kuh» tretej popoludní ])oéali sme na novo 
svoju koledu, lebo na prvej vychá(izke sľúbili sme mnolíýuí mesťa- 
n<»m, ktorých sme teraz poznali, že pop(dudní aj jich navštívime. 
Na niektíírých miestach nás už netrjiezlivo čakali, (iazdina. nech 
je akákoľvek zima, v bráne čaká a prijíma svojich h(>stí; nuž a 
my máme po meste žiakí^v, žiaci rodičov: títo nás na ulici stníhli. 
aby uás len uctiť mohli vo svojich príbytkoch. Chodili sme 4'šre aj 
v druhý sviatok. 

Taký je hľa dobrý ten Slovan! A ju'e túto ušľachtilosť dostáva 
sa nm <mI ^vzdehiných'' útržiek, že je vnij barbarom. To je prít<»ni- 
nost, ale prítomnosť meniaca sa na vidomoči. budúcnosť potom 
ist4; barbarskými nazve prechvaty „vzdelaných," páchané na zelenej, 
napriek tolkým ranám mohutne rastúcej — liix*. 



n 



SuiiuMia. 

lii'ist'fi svalf»jíUisk;V 



Šuinrna ^\ii. Vujanská noi* «lvso 
raľih' rhhuly na tvár nn»j<»i vily. 
N:nl ňou konár biiko\v sa knÍM", 
Svätojánski' niu>.ky ľo/^viotily 
V iiiäkkoiii inu'liu ^voj<* njoíiiv »*\ftla; 
Na jí'j /ávnj pľiťzraŕiiý a pcstn 
Najkrajšia / nirli íalikýin krúlloni zlii'fla, 
1>ianiantoiu /.«lol»i ŕolo sr^tr\. 

Vcľkolistŕ ka|>ra<lír >a ja>á 
Zlatvin kvotťnn. ŕ«> n .íánr kxitní-. 
llúštavaini pf^trV ^at »»a kniitno 
Túlavŕljo diirlia Koloiía^a. 
To on. <'(» ráfl niatiť kmkv rinli. 
Suíhoririou /a^tľú»' lioľ'^kŕ ^tr/ky. 
A kťif potom «'-loví'k horou Mndi, 
ľlrvii ;il»al l»úrliv\ini vn'xkx : 
Drťoni jahôd rinh'i kori'>T il.iva. 
Onv hirdno, za niaskrtou v skoku: 
rolílúdonŕ v plaŕi /rn«'<'híi\a 
ľ h\>trinv !»níih\vŕho toku. 
Sunirna ho rada \i<lí v knh- 
Dui'liov sví»jiťh. lobí» strúlia vtijn. 
Ohi hora pri luun dobrej vóU\ 
Žart a smioťh tak letnou norou kypí. 
Kcíí on dobrodružstvá svoje hlása 
Jako dvorný blá/on mojej vily: 
A kecí chybí v duchov bájnej íh\íli. 
Všetko volá: škoda Kolinfa^íal 

1 dne<: šťastne túlal nocou ladnou. 
Šuhaj študent, obeť jeho le«iti. 
Šiel do poFa tlu-ou vídesmiidnou 
Vajansk»''ho v/ducbu po prelc^ti. 
Šiel do poľa od vesi-loj vatry. 
Ktorú ndatlež. Vajanovi k •-láxe 
Zapálila v úluu'ine Tatry, 
Nôtiac pie'-ne. krútiac tance brav*- : 
Šiel do poľa, ♦^aiiiota kde ti«ha 
Rozhorčení' ^nlce milo thlaili. 
Kde tak voľne muŕená hru'í v/dychá, 
Tuľhne ío len chvíľkou oheň ndadý. 



it. 



Tucliiiú asiiá<{ city vrúcf^j lásky, 
lliííHvľ i Imlnŕ, ^iiii:iii[i«riiľ : 
I.iilii iiiliaj ilicvia io>iľ'. v/iioiiu'. 
ŕcrtiookí' s hnvr<iiitiviiii vhĺvky, 
Ale /iirka hniú Mnit'Ľliiitti /MNíiiViit 
0<l|iiivľ(lá iiu ťil jľliii boľny. 
S ,íľ)h) v/ilyi'hoiii Itltxik.viti a sldliiiVn 
Žart si htroji tvnly. !.ľhiv<)Iiiv, 
ľrciii siiiicf, žo (Ho? /laiiim viňiliic. 
Širt! nivy jľiiiii roiliu klii-;y, 
i'relii /o má i/,tiy nciirclilíiilni' 
A v nich iin'iky. t>relc*ti a knicy — 
A tľii Milku, synak liieiiiicj i-liaty. 
Nciiiá uiir, len hlavu a ntk ilvujc: 
Maiii.<' pni'j lásky |ialilcKk zlatý, 
Nflráji, synak, túibou t-nkc svoje 1 

Ale Milko túži len a túíi. 

V janskú nue on svoje /lak hrúži. 

Krilii(ra> hl) ^liaiiá. Ihueir si.lftie 
Kľiikv Milka tiáMi«. lak ix ki.li>ni 

Itlťl.Ul 11III>Í )>Ul..'IUlll:-lMII ixiT 

A/ Iľi v li«ru iliiL'lia tíaliiiii sictr. 
A lá lii'ra iK'iiiá k.iiic;! kraja. 
Slabne iiiiha. lij-uif sjt riihn vlni. 
/ hľišťavy tma /i/á na šuliajn. 

V ilialke ihfrti'it Koloifaía /uni. 
ľotkyfiiL ía Milko iki kuriiM'. 
ľaitá iiiiikku mi kohepľ inai-hii. 
Ziisf siaiic. n k(i|Ha dol" sa ženie, 
ľiiln hnrvito, jidIu v ilivntmi straehii 
Tu níz trávou, tu /as >uštim hrudi. 
Tŕú ho kniáie -■ - eclú odev nlraná ! 
Iluj. Hihajk'i, /]e Ml lelte vihIí — 
Nai'o hlúiliš niK-on na VnjanaV! 

Tviija /oľka na halkoue mmIi. 
('"ila ohne. iu jm '■irál'iadi hlŕiil. — 
A ty. -ithuj. /Hiiovaiiv. liledý, 
ľailol-,' |ire 1111 itiitlioui il'i nánii'ia! 
Von Na. Jalej : Zmii/i -^a a kŕmi : 
Šuiuenn v tom utvottla oii. 

KoIntfaA vii s\r>jej \ON|>ii*tn(i<.ti 
Vieilol Milka ta. k>le niuja \il.i 
Svoje |ilm' li'ly v u>,taluíti 
Milkkyni niaelľiiii voti:e rozložila. 



13 



.lej srn faliky, sladký, iifliiboky : 
/luidily ju šulmjovc kn>k\. 

/iani bliska / inodľaxi'ho zraku, 
Oblrdalv n)U>kv v t(*i]innin machu, 
.laku liviozdy. ke«r už a\\o/m niiaku 
SliK'*' vyjilo v brillantorh a nachu. 
Na lakrť si vila oprie zlatnú 
Hlávku svoju, zvonnýui hlasom \ola: 
^Kdc ste. Vily. do na.M'ho kola 
^Uludáľ vlo/il nohu neposvatnúl 
«Zjav sa, l)unda, zbúr mi hory, ic^\, 
,,Huht\ zá\»»j sem ku bielej hrudi, 
„r.ud^kc oči /hlia<lly moje ťnly I 
„f)un«fa, í)unifa. boja f)unda. kde >\'ť 
^lloť sa íinomi. I.cšni, Zmoki, í»a-i, 
^Vlkolai-i. Zniamy a Karasi I** 

Milko stojí so Sumeuou radom. 
Krása \ih slepí oOi ii;atnŕ . . . 
I)ob» biebiu šijou vla\\ zlatnŕ 
I.ejú sa jej hojnVm \odopádoiii. 
Hnevom hruff sa trasir, dmc a vlní, 
ľolnice hlas carmm hun»u zuní! 

Z temná mraku plná vyjde luna, 
Jak cez sito lí^tim bukov bltska. 
Ilah! u/ hora šumu, ruchu plná, 
Z xšetkvťh strán sa sila duchov tiská! 
Hlijdičiek sa sypú huslŕ hajnii. 
Strojným radom, jako \ojsko, stanú 
šum a hurhaj! .,lloj. tu ch\iľa prajná.** 
Mv^li Milko - Ňihli sa r\»hlo v ^irauu... 
\\v beda. Za limec ho rhvtá 

« 

Huka Koloifasa žilovitá ! 

Nieto radv. beda. Milk(». beda . . . 
Hustnú, hu>«tnú hor>k\rh duchov pbikv : 

« I * 

Na motýle niH-nom Nej»oseda 
I.ctkon: jai'há ponad duby, buky. 
Kusalkv /i)< na jeleňoch: Vilv 
l*ružn\m behom InKtim cestu ra/ia. 
Vá/noii t\aniu htir^kí ô-rnokna/ia 
Na trojchvo^^týrh zmijach »ltirazili. 
Mblúd, mátoh '^ikv čierne. ^vM-. 
I veternVch du«h«iv hojná bk'»i»I 

Maras puškou neoniylniui \ ruke 
Strážou nad šnlKijnm na^im stojí; 



i\ 



Ach, ten celý v srdcolomnej mukc 
Trpne, bľadne, vydýchnuť sa bojí! 
Karas zlaté prasa v nike trímíi; 
Zmok sa smeje, Znachor kocar pletie, 
Vily hľadia zrakmi útrpnýma, 
Rnsalky zas z lyka snuj á siete, 
(rnomov zručná, žilo vata ruka 
Lykom viaže šuhaja o buka. 

Horia ohne na horách i brali, 
Divej mladi rnjny pokrik znoje. 
f)unďa jasné údy v závoj halí 
Kráľke svojej, pieseň pritom pcje, 
Bludičky sa v divom tanci trasú, 
Milko zmiera v boľasti a žasu. 

Hludicky už páliť sa ho stroja. 
Netopierí tepaf bledé tváre. 
Z oka sovy fosforové žiare 
Jako šípy kalené sa roja. 
Smädný sosák Upíra už čaká 
Na krev vrelú mojeho junáka. 

Prúty dala. plačúc, hybká lieska. 
Ostré klince dalo horské tŕnie. 
Drobná háveif duchov už sa hrnie. 
Hiéíkami z prhlavy si plieska. 
Jimiž mrskať bude Milka telo! 
A on: ^Tebe, tebe budem veniý** - 
V tom i meno sladké vyletelo 
Tichým zvukom z trasúcej sa ]»erny: 
^Zorka!" 

Šurocna sa razom ztrase. 
,,Čo chceš, rabe, s menom týmto zlatým? 
„Ja som Zorku v krásnom, dávnom čase 
„Sprevádzala ku obradom svätým, 
„Bo sa ona na Svätého Jána 
„V ladnej noci mojej narodila, 
„Celá hora krst jej zasvätila 
„V bujnom plese z večera do nína. 
„Dar môj v krížmu: síub, že lásku vrelú, 
„Dušu vernú nájdem pre to dieťa; 
„Prešla som už vašu krajnú celú. 
„Našla trnie, ale žiadno kvieťa, 
., Letia roky, sfub môj splniť nutno. 
„^^esťnásť liet už Zorka moja žiari 
„V bleskoch milostivých mojej tvári. 
„Niet a niet ho! Smutno mi Je. smutno!*^ 






Ab 



««A ja Zorku ľúbim do skonania, 

Poííte, í>asi, mucto žo ine mňa, mučte, 
Z mojich múk sa \y dm-hovia uétc, 

^^Oo viť /nášat ľudské milovania! 

„^lievou sú lon vaše voľkŕ Mly. 

^^ Plevou ste vy, bo ste neľúbili I**** 

Rozzúria sa (inomi, I.esní, ba^^i, 
Maras krivú šabľu naňho taM. 

^Zpiatky!" velie Kráľka. K stromu kráŕa. 

Na úomž piivia/any Milko bledý. 

Oéi Vily ostro naúho pára; 

Hasnú v bielych prsiach náhle jedy. 

Tá tvár júna milá. ideálna, 

V oôaeh lúzba, nadšenie a tieseň. 
Na vvsokum cele duma žiaľna. 
Perný rudé, stvorené pre pieseň 
A pre fanatické celovanie. 

Vila cíti v hrudi smilovaníe. 

Kynie Vila — všetko sa jej kloní. 
Hlas jej tichou nocou ľúbo zvoní : 

,,Svobodu ti dám a kr^nú devu, 
„Jestli ona láskou k tebe planie. 
^.Testli nežiiVch citov pri výlevu 
., Vyznala ti svoje milovanie." 

CuM v>etko vo zvedavom ža«», 
NoénvMiiotvl ľahko krv<llom trase. 

.Láska moja nešťastná a boľná, 
../orka nezná nežných citov vrenie — 
.,Hor* sa, kati - cesta k prsiam voľná, 
..Horký život bez nej, sladké níreniel" 

Uoz-^umia sa horskvch duchov daw, 
Kara> na Marasa pozaškúli, 
Vilv šepcú vedno stvknúc hlav\. 

V nedôvere Znacbor ústa špuli. 
Tichv chechot Gnomov machom šu.ští, 
Neposeda lišaj zakantári. 

Oblud, Mát4)h šiky zhuhlú v hustí, 
ŕeniokňazom radosť svieti z tvári, 



r 



lTBl*. 



3<; 



.slovriiskii k plnóinu a rulóinu /ivutu, a že sjiôsoIk'iio iiárodiió a 
potom i imbožfiiskŕ >pojenie ohidvoťh sbratriínycli kmonov, čím 
linutiľ r>l(»vriiskó dostalo novú opoiti. 

Stav tiMito ť'ili vvššiť uvL'dí'iiŕ |»ostav4ínic Slovenska jiotľvalo 
a/ flo ukoiM'enia. vojon tuiľrkvcli a do sjediKítcnia temer iiž relej 
nse iilioľ>k<'j Leopoldom 1.. lebo obnovená bola víímIv staní iístava 
nlHU'sk.i i ľo/siivná /a.se, na Ci'lľi v\>\\, prispôsobená teraz jnevláda- 
Jiieemn nz smeru et'ntraH>aí'n»''nni. hoviaeemu nn'novite ]»lánom ab- 
solutlstiekvm, pnvádzanvm pi» celej Kvr»>pe. Niémenej nezrnštMiá 
starodávna autonómia jednotlivveli éasrí ríše liplne. aŕ vafm^ je 
zkomolemí. Tak zostaly >udne dvtirv v ľresporku. KoNiciacli atcF. 
vždy \ istej miere oddelen<\ a ani tinam'mí sjuáva nenailobudla 
úplnej jediu»ty. Srarodávui' k<»mory kniľovské /tnitily totiž pôvodný 
vv/nam svoj u/ tvm. /e dôehodkv z jeduotlivveh odvetví príjmov 
dávané boh v nájom jedni»tlivvm o.sobám doŕa>ne. n'in niťlen 
jednota tinanŕuej správy sa rozdrobila, lež uve<U*ná Ixda v zapo- 
menutie i staľo<lávna >ťiNÍslosť jľdnotlivyeli t»dvetví íinanénej sj»rávy. 
V tejto dobe vseobrenôlio vysilenia a ochabnutia v Tliorsku v olifade 
píditickom spájala Sbívensko menovite otázka náboženská, lelm 
iiusitstvo. prines;ené niekdy na Slovensko .liskrom, premenib» sa, 
poilobne ako v Cecliácli, v protestantstvo s éeskym cirkevným ja- 
zvkom a /bvtkom starveli husitskvch názorov, ba i ola'adt>v. u zo- 

• « * • 

stabí nártwlnym pôžitkom Sl(»venska až do zn<»vuzrodenia národa 
slovenskŕho. 

Znovuzrodí'uie nánnla sb>Nenskŕbo nedá sa oddeliť od znovu- 
/nulenia národa českého i ostatných národnt^stí slavianskych a sú- 
visí jednak s <bdežitymi reformami Márie Teresie a cisára Jozefa, 
ktorými položeny je základ novým pomerom a usuadneny je vývoj 
ludu v ohíade materiálnom i duševnom, jeilnak ]>ripočítane musí 
byť duchu casu: lebo devätnáste storočie nmsíme nazNať dobou 
vvvoja idei národnosti. 

Ale nechcem (fah'j šíriť slová o dobe tí'jto: vyhtzil som ná- 
hlady svoje v tom cdilade <lo poilrobna v .Slavianskoin Sborníku** 
1.. 11., i poukazujem teda ta. l*odotykam len <'šte niek<dko slnv : 
revolúciou roku ists upii>tili v Thorsku vôbei- od tradície histo- 
rickej, beztĺdio už \{) väčšine zajnunenutej. a zbuilovali novú listavu 
na záklaíloch vvlučue íheoretickvch, vzatvch najviac z názorov fran- 
cúzskych : po revolúcii vrátihí sa ministerst\t» Svarcenberkovo, Sta- 
dionovo ;i Thunovo ku starej tradícii historickej. ved<*né súc snáif 
šťastnou náhodou . ale nikto mu už neporozumel « ba ani tí nie. 
ktorých sa v prvom rade tykalo, a tak obnovená je zase revolučná 
ústava z Híku l'^H a s (»luiov<Miíin tvm akobv bol v zmizlv i po- 
sleilne st<»py stannlávnych a tak dôležitých státopnívnych inštitúcií: 
len v íudc shíveuskom zachovalo sa temn*' veilomie. že Slnvensk»» 
a ľhry sn zcela mzdielne štátopnívne pt»jmy. 

|)ľ. J. L ľiŕ. 



;<7 



Obrázky z Bosny. 

PimUvj 

ílr. /. Jir. /och. 

I. 

Koinss, DM jťhož sklniu'iu'i šiji |M» vľkv iioIhmi cIhmIíI íihI/í 
^Y^'t. Slaviniistvo iM»íri;isji svojimi liil.iini. ilvilia s;i. vstiíva. Časy 
>laiv, rasv Iniršiu* /achodia. nulinc slaviaiiskt'i v/cIumIi /oim \\n\v\ 
iliihy. Len la/ švilimil ]nvl»uilrny uajim>liut!n*jši lirat iiHM-nni sv4»jnn. 
/ai>kľilo sa v nŕiarli vcíkŕnm hriršiiriim svciii a / iilinii'tnivrli 
slalíVťli linitov iliiuMr v jnnácki'j >\\v vstal jtMlcii. Iínlhar je svn- 
bo<ln\. a svťíliíin . rn/hn'skiuivšíin sa nad iťlin kľá^imii \lasti»u. 
/apriVinmy j(» v»»hu'jsi dvih aj v siisľ<|st\r, v ľutsiii'. 

Ako ostatn/' j)o>iaI iiiáhi znánn* /v\\\c sla\ian>kt\ tak aj lJo>na 
ma >ví»jú-h zvlaštiiosfí. kfnív n/aj dôliviíŕ >ťi v/liía»lom na knltniiui 
lii>riiriu Slavianov. Slavi:iii>rvo VNiáva. A/ Nsiant*. /\l.islnn>íí tvrli 
nuMn»j Innh*; pivín. lMVft»lio. /vh\ >mr pľľ^tali íii/if jm í»»ni x^taní. 
v>ímajm<' >i pmil. ktt»n' v kxapk.ííli ľann<'i m^y skvcJ!; sa naj- 
liĽntavrjšii*. Kríf Ituilmíľ sa /nat >kľ/ naskiv. niľaw vťfnáľoda 
f jasnrj i Trnnirj >ľľ;;ny, snadnrjšií* ]ínjdť aj t<) vstanif. 

ľoíftr Uuhx >o mnnu . ínl»í ŕitatclia . »ln ľ»osny. Nt-niuMt*' si 
iíliliiTf n»vno>arn ni<*: pnjnn'tľ h'ii ]»o jrdiifj ŕirnn'i kávr a 
liltuku. a ja Ikudeni vám ľo/pnívat. 

ľii|io>?inn»».st jf rni»sí \ši»íkym Sla\ianom daná. ľ \á> lii»vo- 
ľiť\a <a *iiVi*: „Kxíľa llun^'anam non csr vira : si rst \ifa. n<'n <*sr 
it.i.' a ja, kl<»ry kn/om-kni/om pivrostoval som ri]oľ>kN jmi /ni- 
iVní nasirli Ľymnásií. \lasínou zkňstMio>ťon pľrsvcdnl som >a o zá- 
kladno>ti tyríitii sinv. pnMlsa tvrdím, lia pornl som to aj / ňsf 
ÍUili \v/namnv(li . zr v rimirli li*n n Slovákov a invrli ^lavianov 
jrst" iMdn»stinnosti. 

Ako u nás na Shivrnsku. novynimajiic ani Tniv. Sv. Martina. 
u ktnpmi tu i tn ]»ovľávaIií >a, /r jo nrliaľs ]>n]iostinny. tn*!»aľ< 
on v ŕasifrli nedávim minnUdi nlé Slovensko 1 hnintne i dn<rvni' 
hostioval a v tom poslednom aj dnes ešte statne vyvodí, tak aj 
v lUisne zostal*! polic»srinst>o vo všetk}<h Mstvárh nárnda jednako 
i'tťnou a iM'stovanou \lastnnsfon. Nielen že pani knintn a tetky 
lH»>íie\ajii sa vo sviatok ei piatok, /e >i štnríi Miernu k.i\u s en- 
Lnani v hojnosti upíjajú, traktujií sa ktdáéami. sladkými veeiami 
tídin naJro/manirej^itdt«» ilniliu . /e kí'if knpujľš ŕo na jedenie. 
kupec ta \zd> pnniiknt*. al»y sa ti V\h\h\ /..'..ii'»ií : n<» pnliostiiinus^ 
läto prešla. al»\r|i n.t tak \y^lí»vil. do ľaíim'rii*. ni/\lá<te pri ni«*- 
ktorjľli prílezitnsťa* li. 

ViaU'MT. vidká n«M\ turie*'! jak mil<» /n»iurr to slo\á na Sln- 
veusku aj v •iuiysle mimokrestaU'^kom. Velké dni tii-to pre ka/<ly 
stav. pn* ka/dy vek donesii nulosti. A v liosne.' V Sarajeve a po 
vsftkyeli väŕŠH h n»estárh je ohyŕaj. ako u pnivoslavnyeh tak aj 



:;.'* 



U kat^íh'kov. zti i»ľi;itťl k iíľiatrltívi ka/<lv Uutjdan (Vľliky s\iatok: 
viaimcr, ví'ľká noc, tunVo) uU* hlalio/olať. i*ľvy tWh navstoviijú ni 
na v/ájom Iľn najliližší v loilinc najpriMlncJší v mt'stf a n.ijvvssí 
v liodnosti. I)niliy a írotí dcn navstťvnjií tí luvíhu'jší ťlunliiluu'j- 
šiVli a naopak. 

Šťastm' ílozil snni si v ľiíísnc prvej Hniar (vianor). (»žily mi 
iKnniafkv na Slovcnskn ztľávi'nvrh tvclir.i slávnosti; /liožnvni ciioiu 
dojatá fliiša /alťi/ila i)o fakon) i>kľiatí. ho/najňc >a o iihyraji m 
]>anujn(TJ, ilinrď umicnil >oni si: l*ľ«»>a. ilnus na bok I Vt^znícni 
sohou koHľ-rn, ktoiv znal rnnaj^í zwk ŕili a'hf. ako sa to inivrkv 
zovio, a hajilr do najpľťdnľjsíc!! donii»v, )»»•/ UA\n. žohy som tam 
Uol k»'dv !»vval aU'lM) >a > uazdlnon l»ol znal. 

IJolo okolo In. luMliny iíniIjMíludnini . kriľ prišli >nn' najprv 
kn vlaiľikovi (pľavo^!avn 'mn hisknpt»vii. Vinilomf ílo jrlio izi»\. 
I/.ba jť zpoloviri* pt» tnnvky sriaflcná : oktdo stien ^ú na meier 
široké, a^i stnpn vysnké. ŕťľvenŕ liivány. podlaha ŕilimami ■= tt^pichy 
vyloztMiá. na prostrinlkn veliká, z nn^de na spo^oh širokého kaľnha 
knisne kovaná, rezba mi ozdobenii nádulta >o zerawni nhlím. >irižiaea 
na miesto pece. v jednom kiire nevejk} stolík, zriedkavé to |»n'd- 
lym, ba v>Xv. aj teraz náradie, ľmli >mo srdeŕne privnaní a lined 
pnsadeni. My ..éestitamo praznik," a \iadika vtiidne <faknje. Sot\a 
začali sme rozli(»viiľ, už fb\ide >lidia > velikon tárn<»n síriebonion. 
na ktorej položenú bola krásna skb'nená. v striebre zapravená ná- 
doba s kokosovým maslom, na pravo striebornv tanierik s malici- 
čkyini ližickami, na íavo prázdny, v pozadí' ale vodon naplnený 
veliký nte.-Ncny pohár. I i>redstnpi slnha pre<lo mna a rečit*: ..Izvo- 
lite, Línspodine." .la stmi v rozpakoch Iml, čo mám robiť: no kí»lle*^a 
mi hned dal pt»kvnnlie, žebv soni si vzal malú ližičku, načrel si 
masla. zjiedoK ližičku na Iav<» na pnizdny tanierik odložil a z toho 
velikehn ptíhára ľIu vody si zapil, ľrnbil >om tak: >lnlia ptmiikal 
môjho k(»lleun. potom ostatných hostí, čo za mtini došli. Hostia, 
ktorí ini'disli nás. pili nž kávu. Tcjtt> z obratnosti shihoví'j d(>stal«> 
sa aj nám. Šiahuky kávjivé sú polojruíaté mističky l>ez liska : slnha 
podáva jich na strielM»ľnych |HMlsfavťocli. Pod>taveľ ten má svoj 
úk(d. Ako rečeno, len v kúte bol nevefky stolík: posiavit teda 
sialkn nemôžeš. Ih» nemáš kile. ľod>tavec vezme sa medzi ukazo- 
vateľ a stredný ]»rsí. a sbiži k fnn:?' . aby sa človek ne|Hipálil od 
lM»rúcej sialky. Táto je nž aj u>trí»jí*ná tak. že. nemôže sa dolu po- 
ložiť, ľrevľhla l»y sa i s podstavcom, zvončoku prevrátenému po- 
dobnými Káva sa len strebe. t«» je<t ]»ije hlasno, bez íohi». žeby 
sa t;andí\ ku šialke prikladalv. V ínmť» sírelianí = snaní kavv sii 
domoroilei zbehlí. i:<» ]ihitia za to zubami prednými, kture jim uz 
v frid>i;iínm roku či-rnejú a l.im?i sa. tak ze h-n mábi ímlí UitjdeN. 
čnby pi'kné pľľdn<' zuby mali. 'iakr«» >a pije. Ale aká je tá tunajšia 
káva"; KimI >a upáli a na ilrnbulinku miirku p<»melť. vsyjie sa nie 
<b» vwaľkov. lež ílo vriacej v«»dv a hnetľ nato b'je >a do sialok. 
v ktíUTih nasyjíany je uz potlčeny eukor. Takáto káva jí* Nehni 
anunafičnii. slabá a obzvlástne príjemná; donnuiidci ]iiju denne 
ílvaílsať alebo i viaf *^ialnk. 



\lv vI;Hlika má liostí, / nlisliiliy jiťli ikmIiví mi aj |»iv solia. 
K niti í'iuaivtkv do knísiivcli li^-aniíkíív z íillL'ľanskŕlio Ntľiľhra. 
opafiviivrli vťlikyiii vHiharuni = jaiiíáľom , za]nili a dáva nám tak 
ivľťiHí di» samvcli úst. 

ľn vvtajťťiii malých ťiuan^tifk »Ml|Minh*ali siiu» sa a idcim': 
k an liiiiiaiidľito\i Savovi, ntiťn»>i Ko>ain»vi(i»\i . vzdolaiiŕmii in 
>IiÍH(»vafi*Invi . kíiiľv |MMrst<»\al ndť >lo\an>ivo. sliicľky ndiiať na 
xidi'kľásnv inavt>>lavnv k<>>t«d saľaiľ\sk\, Aí*\hí i/ha W ti/ (Míľniu'iskv 
>nail('ná: ale Ikv m/i/íAr = nízkvcli dlvánov n«'niť ani ona. Snír 
u v/didanra : tika/nji* nám svojo najntivšii* diidn* flu'olí»yiľko. ľanrj 
nom/t ; jr vdovrr. Prišla toda ;^a/dina jidh> a ponúka nás dndmo 
iMíľivanvmi a \ cukiv vaľonvmi ruzirimni = kvotovvmi listv z tJik- 
/vaiiľj i'ukľovoj nízo. / kt«nvj v l>ulhaľsku povo>íny ni/ovy oh*j 
tloráhajn. ÍNtsanskon vytrŕnou >livovi('on. on liuaivtkami. tra/.dina 
/a M* káviiu. 

rii:at>»tv nám dohoiťlv a m\ /aklúrili snu' mih ťt»zhovor. 

• • • • 

\ľ4 iiímanflrit sidcŕiir ptMfakoxal sa nám za Idalio/idanio. 

Sli snu* <falci, a mVc k podmr<Tam»>tovi. ritionívi liajkoviŕnvi. 
>mi* \ i/lu' p4i tiiľiMkv sľiadrnfj. Stoná, 10/ ktoni dvoiv do i/]iv 
M-ilu. \\\{\ na pľa\o i na lavn \ťlik«', ro/lirn\mi tmviko-poľsirkymi 
nľnamontami o/dohcno kasnc ktoiv colú stonu /aiijimajii a na íiu 
f.ik ]»o\no Ml pľipravoín-. zo ihoľo do i/l»\ akidiy z toj ka>no išly. 
V iirti'^friodkn akoh\ ili\liii|v jí'dnv dvoľo / toj kasm' . a tam jo 
po4 , / okniidMli z«'lon\rli. /lívrli. oononvrli mi>liôiok ldinon\rli a 
•jliodoiivľli v\stavoná. .lodna strana kasnr pon/iva sa ku M*liovaniu 
/"ľfrihnr = pajdoiiov. kt»»nmi prikry jii si na mindon»ťli spáva jiiri. 
I.ľliii p«».s»ioí nikto nomá : poriny >u tu no/námo. Mníliá strana 
ka^ih' U' htii'tti =r kiipoí. .Irdon lndv ka>no jo totiž í»tvoron\ a ko<r 
kaí hli" '^a /akuria. v kasni. ktorá a>i lí-J môtro plorhy ma. jo lio- 
r»uo. Ta "^adno si, kto sa kiipat rho<*. lo. ako \ionio. ľanio >a dí*jo. 
>.idn«- naliy. ,s4'dí. az sa no>pnn. nato nm\jo sa toplou vodou, ktorú 
ma \ii vríkom kotlíku ldinoni>m. v boku pero zapraM'iinm. a kiipot 
10 liufnw. iMio kasno jo liovkoxito. tak /o xmla rumu tidfoka / i/l»y. 
Hana lakafo jo romrr \ ka/doj i/l»o. 

Si-diino na mindororh. ôiluikami opatri'ni. ľri>trojonio i/l»\ 
iipam.italo ma na soóny, < ítanó kod\>l s miadist\<iu ťant;i>iiiu v zlyríi 
i dm haplny«'li nmi/morli. ľrod orima mildy ^a mi ilaMio zapomo- 
nuto piistav\. dvi'fo >a pravo titMuia a nimi N>tupuif /Nla>tn\ zjav, 
kr.i>iia donii»vá >lorna, ohloťi'ii/i \ ufoson<>m nán»dn«im kroji. />/m//;> 
^ ^iľoko liodlialiiio iinhaviro >ú >!uô«*níin \M*tkvrh liario\. /latiuu 
ÍNili.itn wsiAanv laililimk s«» >iiok\mi ruka\ami u/kn priiiolia na 
dľiok, /lar\m iiásnm >tialiiiut\. na hrdlo do 1(m> dnkati>\ a involi 
/l.if\ľh jM'n.izi . na hl.i\i* l«*z do f\la po>aiU'n\. /p'ni kíoridm na- 
plní \ i'irrn>rh >laľ*nr|i rii/iľka zd«dii hla\u a nij zadku \i>ia dva 
^olko \rk«Mo. I'ili/i >a k nám. .V*práv!' \\r ojovok, žo v ihiun*. Mr 
'}r diovŕa. joj po\innns'ini jo lM»>fi ol»>lulin\al . proiUa iiflml hy 
ziadon div. jo^tli li\ do ro/pak'i\ prisiol. I'onuka ná> ružami na 
\eIkoj >triolinrm'j ta tni. Nt» tu nioto im laoni lon jodna li/iŕka: 
^lťľna lahuuko i'.iží \ilikú lacňu na jodiioj ruko, ilruhou zaí'rio 



*0 

ližičkou do riižíc, tak uinelť, ze je plná a viac ani atoin iii'ivoložil 
by si na íiii. ľolozí ju krížoiu na síríebornú . nízicianii naplnenú 
nádobu a prereric milo: „Izvolite. •iospodine '/ Ty niiniovoíni* vezmeš 
ližičku, užiješ lubovonny, sladký ^fifoffuj {•=. čo sa na je<len raz 
vloží do úst), a vypiješ iún vody alebo cašieu rakije. 

Ružicu si užil, (leva nesie ti kávu. Lavii niku, na znak úcty, 
položí si ua pás, v pravej medzi ukazovateľom a stredným pi*st4)m 
graciosne drží šialočku na striebornom juxlstíivci, jmdávajúc ju 
s „izvolite, iíospodine." 

Stíuý pán medzitým rozi)ráva, že ako je teraz dobre, ke<r po- 
C41S blagdanov svobodne môžeme sa už navštevovať, a baví sa jan- 
tárovými gurôčkand, na spôsob p:itrinek na niike pi>stykanymi. Ako 
zabávajú sa u nás starší ľuilia na príklad tabaŕnicou, tak nosia tu 
vo vrecku starší vždy také pátriky, rozumie sa, čím je Ixdiatší. 
tým drahocennejšie, a kecf rozpráva, vytiabne jicb z vrecíva a jaíšťa- 
júc ííulky z ruky do ruky, brá sa s nimi. 

Dobre sa mím viedlo; vinovatosf bv bola bvvala. uenazret aj 
do (falšícb domov. Tu pukne top, delo dvanástu liodinu oznamujúce. 
Museli sme sa vrátiť. Okob) tretej poj)idudní počali snu* na novo 
svoju koledu, lebo na prvej vychádzke sľúbili suie mnoliým mešťa- 
nom, ktorých sme teraz poznali, že popoludní aj jicb navštívime. 
Na niektorých miestach nás už netrpezlivo čakali. (Jazdina. nech 
je akákoľvek zima, v bráne čaká a prijíma svojich hostí; nuž a 
my máme po meste žiakov, žiaci nnličov : títo nás na ulici strehli, 
aby nás len uctiť nu)hli vo svojich lun'bytkoch. Chodili snuí ešte aj 
v dndiý sviat4»k. 

Taký je hľa dobrý ten Slovan! .\ pre túto ušľachtili»sť dostáva 
sa ntu od ,,vzdelanýclr útržiek, že je vraj barbarom. To je prítom- 
nosť, ale prítomnosť meniaca sa na vidomoči. Budúcn(»sť potom 
istAí barbarskými nazve prechvaty „vzdelaných,** páchané ua zelenej, 
napriek tolkým ranám mohutne rastúcej — lii)e. 



11 



Snmoiia. 

Hásríi svaU)janskíV 



Sninona v|»í. Vujaiiská noi* «lvst? 
raniŕ ťhlatly na tvár niujrj vily. 
Nad n(»u kniiár bukový sa kníí^ť, 
Svatojanskó innšk\ n»/.svirtilv 
v mäkkom inu'bn svoj*' modré svrtlá: 
Na y\] závoj |iľiiv,raľiiv a prstn 
Najkrajšia /. nírli rahkým kr\dlom /lietla, 
hiamaiitom /ílobí ŕclo >rstr\. 

Vríkolistŕ ka]ira<lír >a ja*»á 

Zla! v m kvetom, ŕo o .\áuo kvitni*. 

II ústava mi pcstn >at sa kmitne 

Tiilavŕlio tlinlia Koloífava. 

To oii, ŕo rád matir kroky fudí, 

Šn* liorinou /aNtrin* lior-íkŕ ^tc/kv. 

A kíMÍ potom ŕlovok horou hlťidi, 

Vh'^ii ^ibal lniľlivVmi vrrskv: 

Dí'iom jaliiul rudú kori-ť dá\a, 

<hiv hiíMliio. /a maskrtou v skoku: 

ľohlúdcMK' \ plaŕi /ruťrliáva 

ľ lí\>lrinv hublavi'hn toku. 

SuiiM'ua ho rada \idi v koh' 

hui'hov svojich, leho strúha vtijn, 

Cchi hora pri lunn d<d)roj vôle. 

/art a smioťh tak letnou norou kypí. 

Ke<f on dohrotlru/stvá svojo hlása 

.Irtko dvorný hlá/on mojej vily: 

A ke«í chybí v duchov bájnej chvíli, 

V.;etko volá: Škoda Kobxfasa! 

I dnes šťastne túlal nocou ladnou, 
íuhaj <tudent, obeť jeho lesti, 
í^iel do poľa du>tm velesmádnou 
Vaj.inského v/duchu \u) prelesti. 
Šiel do poľa od veselej vatry, 
Kti»rú ndáde/ Vajanovi k '*lú\e 
Zapálila v úbočine Tatry. 
Nôtiac piesne, krútiac tance hravŕ: 
Šiel do pofa, s:iinota kde tithá 
Hozhorcen** <rdce milo chladí. 
Kde tak voíne muŕená hrua" v/dvchá, 
Tuchne co len chvíľkou oheň ndadv. 



— ' :*■ 

i*; 






Turhm'i asuíuí citv vrúcej láskv, 
l>úľli\ŕ i l»oriU', *»rdi(niiornŕ : 
r.ťilii >iiliaj iliovľíi iiyMU', v/dninó. 
(Vrnoíjkŕ s havrannVini \lá>kv, 
Air /nľka hľda Miiicchoni /\(Hiiivni 
(hlpovľdá na cit jrlio ln)rnv. 
S ir)i(» \/i1vrh(>in hlhokViii a stonu V in 
Žart si >tľojí tvnl\. Mdirvuriiv, 
iMotu .vnád. /.v i»t«'" /latuín vládne, 
Siľ»^ iiiw jciiHi rodia kla^y, 
iVoto /o má izhy nťpn'hlaílnŕ 
A \ nich špiTky. proloNíi a krásy - - 
A tťii Milko, s\nak hicdnoj rliaty. 
Nemá niť. len hlavu a rúk dvuje : 
Márny prvej lásky paldesk zlatý. 
Nftráp, synak, túžbou snke svnjol 

Ale Milko túži len a túži. 

V janskú noc on svoje žialc hrú/i. 

Kolnda^ ho /hada. Iline(r spletie 
Krnkv Milka náshn, tak /«* kcdoni 
lUúdiť nnisi putcninistVin iiorntu, 
A/ ho v horu ducha tiahnú siete. 
A tá hora nemá konca kraja. 
Siahne noha, hrúd sa tuho \lní. 
/ hú stavy tma /i/á na šuliaja. 

V diaíke ehechot Koloifasa /uní. 
ľotkVňa sa Milko na korene, 
ľadá niákku na kidierce marhu. 
/a^e stane. / kop»a diď sa ženie, 
ľolo hnoMio. pido v di\n<ini strachu: 
Tu ra/ trávou, tu /a** šn^liin hrinh. 
Tni ho kmá'^i* - ndá odi'\ /draiial 
Hoj. "šuhajko. /\v SI tt'he \«>«ii -- 
Naet» hh'nli^ norou na Vajana'rl 

Tvoja /íM'ka na halkone ^tdí. 
(ita idnif. CO )"• ^tľáiiath h!či,i. 
A t v, >nha|. /i:no\:iiiV. hledv. 
ľatlols* pr«' ňu ttie hum d<» náručia! 
V<»n sa. dalei I /nm/i ^a a kr(H'í : 
šumeiia v tom otvoiila í-ri. 



KohMÍ.ns vo svojej No^pii^tnosti 
Viiilol Milka ta. kdi.- moja vila 
Svojr plne údy v u^talosti 
Mákkv'm machom \oh:v rozložila. 



y.\ 



Joj scii fahky, sladk>\ nehlboký : 
Zluidily ju sulmjuve kľok\. 

/iani bliska z itioflľavilio /nikii, 
ObltMluIv inu^kv v toinnom inaťliti. 
.lako hvio/iiy, kť<f u/ /po/a iiiľaku 
>lnťr vvjilo v bľillantoťli a narhu. 
Na bikot si vila (»prie zlatini 
Illavku >voju. /vonným lilaMini míI.i : 
«K(I«* >t(\ Vily. do našťbo kola 
.lUudár \b)/il nobu iiO|u)>\atnú ! 
«Zjav sa, í)inufa, /.búr mi bory. b'\v. 
,,nn>tv /á\««j >om ku birbg brutli, 
„I.utlskŕ oii /bliailly mojť luly I 
,,ÍMimfa, f>UM<fa. buja ÍMmtfa. ktb* >i'/ 
^Ilor* sa <inomi. Lonuí. /moki« Pu^i, 
^Vlkolari, Ziiiamy a Kiirasil** 

Milko stHJí so šunu'nou ľa(l<»in. 
Krása \il\ slťpi oŕi n.atnť' . . . 
|)nb' bicbiu šijou \las\ /bltllŕ 
I.rjú >a joj bojn\'m \o(lo|>á«b»m, 
llnovom bru(f sa tra>i<\ dmc a \Iní, 
ľolnice bhis ŕarnou horou /uní! 

/ temná mraku plná v\jdc bina. 

.lak n/ sito li^tim buko\ bh'ska. 

Hab! u/ bora šumu, rurbu plná, 

/ >ši»tkVth strán sa sila durbov ti>ka! 

HludÍ4-i«*k SI s\pú bustľ bajn.i. 

Strojným ratlom, jak(í \<»jsko, stanú 

Suín a burbaj ! -H»»j. tu rb\iía piajna." 

Myslí Milkn - ^urb sa rvľblo v stranu... 

.\1«' bcda. /a limec bo ťb>tá 

Kuká Knbxfasa /ilo\ita! 

Nit'to rad\. bodá, Milko. bt'dn . . . 
Hustnú, hustnú bor^kVrb durhov pbik\ : 
Na motVlo noŕnnui Noposoda 
hctkon: ja*'iiá ponad dub>. buky. 
Uusalkv /as na jolonorb: Vilv 
ľľu/nvm bf)i«>m búštim ro^tri la/ia, 
Va/ni»u t\ariui horskí ('ornukna/ia 
N.i trt»jťbvost\rb /mijaib dura/ili. 
oblúd, niátidi šikv r-irrno, šodO, 
I votornVtb tlu«bi>v bajiiá bb'iifl 

Maras puškou noomvlnou v ruko 
Strá/oii nad šuhajom náčiní ľ^toji; 



äL' 



4i 



Ach, ten coly v srdcolomnoj múke 
Trpne, bfadne, vydýchnuť sa bojí! 
Karas zlaté prasa v nike tríma; 
Zmok sa smeje, Znachor kocar pletie, 
Vily hľadia zrakmi útrpnýma, 
Rusalky zas z lyka snujú siete, 
írnomov zručná, žilovatá ruka 
Lykom viaže šuhaja o buka. 

Horia ohne na horách i brali, 
Divej ndadi rnjný pokrik znoje, 
fínnda jasné ťidy v závoj halí 
Kľáľke svojej, pieseň pritom peje, 
IJludiŕky sa v divom t*inri trasú, 
Milko zmiera v bofasti a žasu. 

Blu<liťky už páliť sa ho stroja, 
Netopieri tepať bledé tváre. 
Z oka sovy fosforové žiare 
Jako šípy kalené sa roja. 
Sn»ädnv sosák Upíra už éaká 
Na krev \relú mojeho junáka. 

ľruty dala. plaéúc, hybká lieska. 
Ostré klince dalo horské tŕnie. 
Drobná háved duchov už sa hrnie, 
Hiéíkami z prhlavy si plieska, 
.limiž mrskať bude Milka telo! 
A on: ^Tebe, tebe budem vernv** 
V tom i meno sladké v vletelo 
Tichým zi'ukom z trasúcej sa perný : 
^Zorka!" 

Šumena sa razom /trase. 
y,Co chceš, rabe, s menom týmto zlatým? 
,,Ja som Zorku v krásnom, dávnom čase 
„Sprevádzala ku obradom svätým. 
^Bo sa ona na Svätého Jána 
„V ladnej noci mojej narodila, 
^Celá hora krst jej zasvätila 
,,V bignom plese z večera do rána. 
p Dar môj v križmu: sľub. že lásku vrelú, 
„Dušu vernú nájdem pre to dieťa; 
f, Prešla som už va^u krajnú celú, 
„Našla tmie. ale žiadne kvieťa. 
^ Letia roky, sľub môj »íplniť nutno. 
^^esťnásť liet ož Zorka moja žiari 
„V bleskoch milostivých mojej tvári, 
„Niet a niet ho! Smutno mi je, smutno!^ 



46 



«A ja Zorku íúbini do skonania, 
„Po(fte, í)asi, muiitr že iiie mňa, mučte, 

'Ĺ mojich múk sa \\ chirhovia uéte, 
,^Co vie /nášat ľudské milovania! 

ľlevou sú len vaše veíkŕ sily, 
„Plevou ste vy, bo ste nehibili I*"^ 



n « 



n n 



Ko^/úria sa (inttmi, I.e^ní, i)aM, 
Maras krivú šabfu naúho tasí. 

^Zpiatky!" velie Kráfka. K stromu kráŕa. 

Na úom/ piivia/,anv Milko biedy. 

Oŕi Vily ostro naňho pára; 

Hasnú v bielych prsiach náhle jedy. 

Tá tvár júna milá. ideálna, 

V ocach túžba. nad>enie a tieseň. 
Na vvsukom cele duma žiafna, 
Terny rudé, stvorené pre pieseň 
A pre fanatické celovanie. 

Vila citi v hrudi smilovanie. 

Kynie Vila — všetko sa jej kloní, 
Hlas jej tichou nocou ľúbo zvoní : 

^Svobodu ti dám a kr<nú devu, 
^Jestli ona lásktm k tebe planie, 
^.festli ní*/n\ch citov pri výh'vu 
., Vy znala ti svoje milovanie," 

Cusi všetko vo zvedavom /.a**. 
NoénvMiiolVl íahko krvdiom tra<;e. 

• • • 

.Láska moja ne>ia!jtná a boľná, 
.,/orka nezná nežnvch titov \ľenie — 
„Hor' sa, kati -- <'esta k prsiam voľná, 
.Horký život bez nej, sladké mrcniel** 

Rozsumia sa hor>kv<'h duchov davv. 
Karas na Marasa pozaskúli. 
Vilv ^epcú v*>dno stvknúr hlav\. 

V nedôvere Znachor ústa spuli. 
Tichv chcchot (ínomov machom šuští, 
Neposeda lisaj zakantári, 

Oblud, Mát4di siky zhuhlú v hustí, 
ťeniokňa/.om radosť svieti z tvári. 



..> 



f^t 



4i 



Ach, ten cely v srdcolomnoj mukc 
Trpne, bfadne, vydýchnuť sa bojí! 
Karas zlato prasa v ruke tri ma; 
Zmok sa smeje, Znachor kocar pletie, 
Vily hfatiia zrakmi útn)nýma, 
Rusalky zas z lyka snujú siete, 
(rnomov zručná. žilo\atá ruka 
Lykom via/e šuhaja o huka. 

Horia ohne na horách i brali. 
Divej mladi nijný pokrik znoje. 
r)un(fa jasné údy v závoj halí 
Kľáfke svojej, pieseň i»ritom peje, 
niudičky sa v divom tanci trasú, 
Milko zmiera v bofasti a žasu. 

Hludičky už páliŕ sa ho stroja, 
Xetojúeri tepať bledo tváre. 
Z oka sovy fosforové žiare 
Jako šípy kalené sa roja. 
Smädný sosák Upíra už čaká 
Na krev \relú mojeho junáka. 

ľruty dala. plačúc, hyhká lieska, 
Ostré klince dalo horské tí*nie. 
Drobná háved duchov už sa hrnie, 
Bičíkami z prhlavy si plieska, 
Jimiž mrskaf bude Milka telo! 
A on: «Tebe, tebe budem verný* 
V tom i meno sladké v vletelo 
Tichvm zi'ukom z trasúcej sa perný: 
.Zorka!*^ 

Šumcna sa razom /trase. 
„Co chceS, rabe, s menom týmto zlatým? 
„Ja som Zorkn v krásnom, dávnom čase 
„Sprevádzala ku obradom svätým. 
„Bo sa ona na Svätého Jána 
„V ladnej noci mojej narodila, 
„Celá hora krst jej zasvätila 
„V bignom plese z veéera do rána. 
Dar môj v križmu: sľub, že lásku vrelú, 
„Dušu vernú nájdem pre to diefa; 
„Prešla som už vašu krajnú celú. 
„Našla trnie, ale žiadne k viera. 
„Letia roky, sľub môj splniť nutno, 
„l^esfnásť liet už Zorka moja žiari 
„V bleskoch milostivých mojej tvári. 
„Niet a niet ho! Smutno mi je, smutno!*^ 



r 



45 



«^A ja Zorku íúhiin do skonania, 
,„Po(fte, í)a<íi, minHc ?.o nic iníia, luiiŕto, 
^„Z mojich inúk sa \y ílurhovia urto, 
.f, Čo vie /nášat finUkc milovaniu! 
^^Plcvon *iú li»n \a^ľ vclkŕ sily, 
^^ľlevou sti' vy. bo >to m-rúbili !*"* 

Ko^/úria sa (rnomi, Lc^ni, i)a<i. 
Maras krivú šabfu naŕiho tasi. 

„Zpiatkyl-* wVw Kráfka. K stromu krái'-a. 

Na nom/ piivia/aiiý Mílko lijody. 

Oťi Vily ostro naňho i>á«M : 

Hasnú v hiťlych prsiach náhle jedy. 

Tá tvár júna niihl. ideálna, 

V ocarh tú/ha. nadšenie a tii^íeň. 
Na vv«:ukum cele duma /iafnu. 
Perný rudé. stN(»rené pn» pieseň 
A pre fanatické oeUnanie. 

Vihi cíti v hrudi smiU>vanie. 

Kynie Vila - - všetko sa jej kh)ní, 
Hlas jej tichou nocou lúbo zvoní : 

„SvtdMidu ti dám a kľ^nú d^vn, 
..lestli ona lásknu k tebe planie. 
.,.lestli nr/.ii\ch citov pri vVIevu 
«Vy/nala ti svoje milovanie." 

(jusí všetko vo zvedavom žas<*, 
NoénV'motxl fahko krvdiom trase. 

.I.á'^ka moja Uf^ťastná a boľná, 
„Zorka ne/.n.i nf/n\ľh citov \n'nie -- 
..Htír' sa. kati rcsta k jirsiam vofná, 

-Hurkv /ivut be/ nej. sladké mroniel- 

Un/<^nmia sa hor>k\('h duchov dav v. 
Kara^ na Marasa pu/a^kňli. 
Vilv -eiHÚ v^dno st;knúľ hlavv. 

V notiúvere Znachor úMa šjiuli. 
'ľii-hv ch«'chuT (tiiuiiiov machom >u>tí. 
Nfposeda li>aj /akantári, 

Oblud, Mátnh šiky /huhlú v hustí. 

* 

rfrnokna/om radosť svieti / tvári. 



i^r 



4«i 



v 

I>iinira ľitná tajní' sl/y lojo. 

Kolo Jas sa zlostným smiechom smeje. 

Alo v oku J^umcninom žiare 
Zlílŕia jako oline na oltáre. 

«I)í)lo vä/liv, liú/vinv a Ivká!"^ 

• • • 

Šiiincna sa k j»li(» IiVn kloní, 
.lašní' oku perlv — slzv roní, 

mm m 

WuAíi nika ŕrla sa ilntVka. 
Hicia nika kvetv trhá skvo*iín»'* 
Z kajirnttia a Milkovi jirh dáva : 
^ľol<»/ je«lon ta. k»le Zorka s|>áva, 
^Zaľúlti ta moja deva vo sni*: 
..iNdoz dľuliy <»*Im' jiod jxulusky. 
..Sťastnv l»uiioš u hoku /.enu>kvl- 

Milko <otva verí svnjím slmlioin. 
Suiiiena sa oliiátila k (ln<-honi : 

..Láska ľii(l>ká xiac ur/. na^a ^i!a. 
-Vňatly na-^ľ |ipm| rriÍMi<ť(»u va«inú — 
-Tvoja láska, junák, zviťa/ila. 
..Ilitja Ihinifa! K >>p('\n. li\ie/<l,v liláilnťi. 
„Hurte Imrv. tlníite vetrv v si»eve, 
..ilunna nech sa v/.ná>a a/ ílo rána. 
^.lak tlvni vatrv na Svätého .fána, 
..Ku cti junovi a jeho deve: 
„Iloja DunJa. zajtra vo thytn»<'ti 
«l*ostav i\rhlo ohoín zlatí- mostv!" 

llvninv znejú, huŕia dmhuv chórv. 
Vsetk(í i»Ie«iá, víri ^^a a foŕí, 
Kolofľas len hnexne rhniúri oŕi. 
Lebo musí Milka vvviezf z horv. 



VajfinsWf. 



17 



Slaviiuiskr iiánH-ia. 

.I:ikn /niiiiin liuilr >lnv(>n>k4'niu i-it:iť-[stvii . vvdali ľ\piii a 
SjuiNuviŕ liisti)riu slaviaiiskych ľiíľľatuľ. kfnľa ilos|h'la k <lľulh*iiin. 
Iiľr|iranivaiiŕinu a ilo|»liun''iuu vvilaiiiu. iVi h'Jfn pnlľ/ifi»>ri |»ľť- 
iiiriilli s]iisovar4*lia iiarork<» nt/vHi diela . /.(* odliirili ml niskrj 
iiT:'ľaíiiľ\ \Sľtky >|»isliy v luskvrli iríľi'ŕimh. a |H»jnln:i\aiii u \rlkn- 
ľii-kf) v i^'iliyfiiom íľi'tnlii >\á/ku. ľľ<»lV^> 'V Vímlimn- Ľiwtinskif 
\ Aks;ikovi»in tvilrniiíkii .. I!u^• ni|ii!)ľiiir fii-i n»/iU'lľiiiľ a ihIúmhI- 
i:«'i:ii- Ji'lin je tak /ajnnavi*. tak liliinkoiinini* a ihiťlia|iliM>. /ť uitiluiiii' 
"^lu/hu lia<iin riratľldiiL kľ<ľ )m» vn wtaliu ]>nii:iiiit>. 

»I*ľ«ifi fakfímilii t»«l(l«'lriľiu ľusk»*j litťľ.inn\ <nl /íip.nlnvclj nI.i- 

• • • 

\ian^k><|i litťľ.iruľ," písť vľlila>n\ iui'iht. „a pn»fi spojeniu > iiiini 
iľ«»>iii( i;iliivrli nískvcli sl(»\ľŇiiii>ii. iiru/i\;iinľirli vsejnsiiienuv ni^kv 
M/\k, ale miľsínr iiáh'ri:». ni*iM«»zui» dla ii;i^lic» iskivnin'lm presveil- 
M'iiia nié iiaiiiirtmit v pn^^iio NiMlecknin >iii\>|e. 

V ia/\ko/.pyri|i»ni a i-iu>riMne i \ erii(»j|Mtirk«nu nliiafie Iiriiir 
ľ'i-k\ ia/\k a nisky n/muj wU- /\l;i-niri-í a \a/iu'j>i. ):ikn liorkf<»n* 
/• Aiptiilnn-siaviaii^kH h iľiľťŕí Irlm iiímmiIhv, ri jiiho- ŕi M'veru- 
/apailuvrh. Ale vee <i ma tik. ze i.i/\kv a ilíimiIn iiiajii vv/naiii 
iii«* len \ Ľľaniniatike lelu eiiinuiíitii. v pniiieľt»eli /euiepÍMíyili. 
-taľistiekyrli a )n»lirick\»l! i tie n.ijMi/^ie. iiaijn"íl»u/nei>ie jí/>ky 
i n.iľ«M|\ iieniajii ra-il » ui." sji.iliicinini nn'd/i sejiou. ('•»/«■ lun/e 
l'\i prilni/iiej>ie. jako i'l«»>k«»iieíMe( kŕ iiaľe.'ie (ľlalrdeiirx-ln a an- 
•-.liíkv ia/\k. lelni niľeeie jasknun^^ke a ia/\k ^paiiitd>kv. Av^;tk 
;ik Vfíky. ui*>mieni> iní-d/j niini ľn/diel. poia/ne teľľit»»ľia jieh 
ľ.i/jiiV'^rľaiu'nin na /í-nieuiili. risla linvuľiaiiľji í\ini ja/yknii . pn- 
la/ne jnli >t.ítneln» w/iiiMnii. jňli niiťst;i \ /.iki»nn'laľ>ív»». \ MidHeh. 
^ •'jiľa\e. v knihaeji, \ -kidaeji a v>elijakyť!i slimnia/deniarli. a 
kitneiiie N >vetnvvi|i a in\rh nird/inaľndnveii ilii'laeh. 

\«i \-.*fk\ill tVilitit piHM.'ľiM'ii. ;i /\|;i-íne d'»fVrne |iUíilÍrnn>tÍ, 

)«rii»li/ujľ >;í k anĽlirk'Miiu j;«/vkii i/n /ajMilnn-enľtípei>kycln naj- 
íf^jii-jsii- ÍM/\k >/rtntfl<-.if, i\ nie iienieekv ani iV.int u/'^kx, tľeliaľs 
Tľii pľ\y najmenej Idi/kv i«' anjľhk;'mn p-i LiMnimatike a s|n\niku. 
|hv \>etk«'i piMlivl»nHsii tr.iiicii/^k) a nrinri ky .i;i/>k lniiiaf«if\ami 
•»\i»|ľj ni»V!-j unielri ke| i \ed.«'kej liteľaiiiľy ifaíekn pľev\>njn ja/yk 
^paniel>ky. /.MvnntMniym ;i \nutt»ľnym npadki*m llÍN|iMnie padala 
i p-j iiiekdy linliata lifeľ.ifiiľ.i a N/delan«»*^r. A\^.ik minn» Kuľ»py. 
ntinii* lii'*|tan>kt]in p«do>fľn\;i je ja/yk sp;M»iid^k\ ľ«í/^iľeny a sl;ile 
pt/^inije -.a na n||]''»nm\eii pre^rntn^ivaeji reiiíľ.iluľj i -lu/nej Aine- 
ľik\. l'ľníi -paniid>kei n iľ-idiin^rj. ktnr.i \edila /]\\>\ i\,\ takej ne- 
pp'hladnej pľii>íoľe na ^Tn miHinnnv dn-i. I»!idii /a >ím n»kn\ ľnin- 
t u/>kn a Neiiieekii iiiiihmi ir.ijinaiiii. iiciUmi n.iľndnusť^imi. K>te 
Ml/ej je tjnlia . > kluľej pMjiľi anĽÍi« k-im ja/\kn a Ani:lu-Sasneli 
\erk«diľiían>kelii» !Í>.«ľ^í\.i i ^eveiii-.imeľikan^kej n*|»uliliky tľ;in- 
rii/>k.i i nemeeka lei- a naľiiiln«»^l lenhi pľeí|>la\n\af tak in-ile na- 
PmIv. jakii teľa/ lltili;ind«»k«i . ľiľli:Írko. >\ed>ki» .1 l>án>k«i l«ipn 

Kraui 'ú/iM'h a Nemenrli. 



4h 

ľaktickíí vclkíísť luinulov jr. ]>ľ;iv<l:i, vím- jioťažná. V poľovnaiií 
s atliíMiskoii ľopulílikou pod lVriklfs<iiii , aK*l»o s ln'iiátsknu sesí- 
násíelu) stolotia, u'u* je Ilollandskn. Iicluia a I)aiiia tak malá, j.iko 
v ponniiaiií s ľrainiizskom lcl>n Ní'iiKTkoni. Tajiť sa iumIíí, /x ^iv. 
ro/voj él()Vťľ»'iií>tva, i>ľi .siip.'niicrve n.inulnv na |»i»]i osvrty, ihdív.í 
celí' /áva/i<» Vo vcľknsti tiMTÍtoiia. ani v nnio/stvľ ohvv.iTcísŕva. ah* 
vo vyškť i(k*i a vtdkostl skurknv, v íhicliovnoj i*n(íľĽ:ii národnosti. 
Avšak kcif národy, kfoiv sme poruNnali. pafrla k ralimt4>sn<*j rase, 
vtoily ľozmoľ ro/siivnia tej l<d»> onnej náľodn(>sti a ŕíslo dusí má 
vy/nam j)ľV()stupňovy a ľo/hodny. Dajme tonni: ľrancú/ a Nenici 
jako robotníci pri jakejkolvek umeleckej, veileckej a inilustriálnej 
pľaci, i v ninohu'h iných fdiFailocli prevynijil AuLlo-Sasa ; pritom 
ale Au^do->5as strcilnych <larov v ni«om neiiie .%i.ihsí a iiiz>í. jako 
Nemec lel)o Francii/ stre.lnvch darov. 1 hude nám jasné, ze dvesto, 
trlstt» millionov An^lo-Sasov. mmstále mno/iacich sa vo vvd<d)v- 
tvch. málo osídlenvcli terriíoriach Scv. Amerikv, Austrálie a .lužnej 
Afrikv. viac musia vvkonať v umeniach, veílách a indiisrrii . jako 
<><.> -70 millionov Krancázov i Nemcov, ohraničenvch hraniciami 
už teraz husto ohvdienvch svojich zemí, z ktorvch jedna vôhec 
nemá žiadnych koh»nií, a druhá nemá s]M'>sohnost.i ku kolonisácii. 

Možno, že niekto riekne: nie bohatstvu a samohvíní>sť o>vetv, 
ale .šťastie a spokojnosť treha n;irodnm. Avs.ik vyjmiíc ne(d»y< ajnych 
národnvch hied, vnútornvch a zovnútornvch Vi»jen, ei»iílemickvc!i 
nemocí atff. pochopy o šťastí a spoknjnosíi nánnlov hnly veiini 
rozdielne (poťažne). Oh>c;ijne každé pokidi'uie prenáša to šťastie 
aleho ífaleko d(» neznámej niinuhísti, aleho do bližšej lebo (falsej 
očakávanej budúcnosti. Mv ani nehovoríme o >ťastí nánnlov, ale 
o súčastných pt>dmienkach (falšieln* vyvinú a r«»zprestranenia nie- 
ktorých nánnlov na zemeiruli. A ani nemáme príčiny predpokladať. 
že v pídovici le]»o koncom 20. .stoletia lebo pozdej>ie musia ľrancúzi 
vo Francii a Nemci v (lermánii šťustlivejsími bvť, jako Anudo-Sasi 
v Amerike lebo iNdynoii. 

Nuž nech má danská, švédska, hollandská literatúra krásne 
iliehí a znamenitycli spisovatehív, nech/e má mnnhé predni»sti pred 
súčasnou španielskou liferatúrou. trebárs i tato jH»čala rozvíjať sa 
a lM)hatnúť v píísledm' čas\ jako v umelecktun tak vo ve<leckom 
ohľade, a to nie len v SnanieNku. ale i v Novom Svete. Ale. Vífaka 
tíuiiu ro/prestram'iiiu spaniel>kej reči a nán»dnosti, má api.sfnt 
šfmíiifLsla ríinntktrr vštohtrHusfi s rifiuumtrni sľttovijm, ineilzitym 
čo reč ludlandská, švédska a danská n<»>ia charakter osobnv, a tak 
rečeno provinciálnv vvznam. Zo vseikNch jazvkov a národimstí 
europejskych , podobajú sa >p«»menuté ja/yky najviac západno- 
slavianskvm nárečiam a národncsťam v horeudanom (difade. l.en 
treba iMíznamenať, že ludlandská. >\eflska a danská národnosť ne- 
zakú.sila tofkií iirietrhlín vt» vývine politickom a literárnom, jako 
snášala národnosť bulharská, srbská a clmrvatská, česká a poíská. 
Konečne Ilollandsko. Švédsko, jako štáty a kultúrne kraje, majii 
mnohé ]ti\Hlnosti pred Srbski»ni. llor\atskoni, (*e>kom a ľoNkoni. 
Hfdland.sko má svtije kobaiie. a Skandináv.sky pidf»stri»v je veFini 



11í 

rii'ilkrt f»bvilliMiv. tak /ľ iiiirodnost švŕiNka inó/c sa oštr silno roz- 
>ir<ivat. Ti kŕ ľo/šinivaiiif n i m/u n a imtiin nŕakávať ml sľhskej u 
liiilli.-irskrj iiänulimsti. alľ iiir oil í'rskfj a i^oľskoj. Vn \\*]\\ú husto 
Mbvillľiiiiiii í'rskii, Moľavr a vši»tkyťli rnuli INifskáťli (ľrivislanskcj, 
/.i|Miliin-|iaľu''ski\j i ľií/naiiskťji lastir a rn/invstramiji' sa innolio- 
I iM'liH* iilivvatľlstvn iii'nirrkŕ a /idovskó. 

KíMÍ iivá/iiiic niskii hm' a n:iľoiliu»st z ti)ln»ti> staimviska . vi- 
iliiui'. /!• niia iii.i /o vs(»tkyrli z:iiiaclnii-i»iiľn|u»isk>í*li ivri iiajviar 
|Miiiiii»]iii>ti s ja/vk(tiu S|iauii*lsk>in a aiľjlickyiii. Tivliars jo Diia ŕo 
ilii lift'ľ.iniľliii vwiiiii iK'M'nvnafrlnr inlailsia a cliiHloliiu'jšia . jako 
lirľľaim.i italská. iVaiini/ska a lUMiu'cká. alr podla piuliniiMiok (fal- 
*ií'hii vývinu ji» ľM/pn'stľanrnir jľj pn /iMniviiuli o ninulio viar jmi- 
i^fi im. Tak j«* i spanii'lska liTíTatiira a 4»svľta ľlunloitni'jšia, jako 
iHiiH'ľkä a ťntncii/Nka. a pnMlsa jľ >ťn'asuó i huiliicr rozpivstrancniľ 
*p.«niil>kťj ľľľi i n;tnHlnn>ti zaii>Tľni\išiľ. 

ľa k vín vsť<»lH'i-nv a >vťtovv vvznani niskŕlin iazvka v sírod** 

> • • • ■' • 

l.i/\knv iMiľnjM'j<ky4*li nbjasní >a í'štc Iľpsif. krif hi» srovnánu* (lt»- 
fvMir ífaKit'lHí vvníuu > ja/xkinii liollan<lskvin. dáMskvni. švŕilskvni 
/ iľiliit'i Ňtľan\. alflni > ia/\k(ini nMViMjľcrkvni. nininnskvni. nia(faľ- 
«k>!ii / ilľulii'i sriMnx. V ]iiiľn\naiii > niskou ivŕnu a n;iľoi1nos(ou. 
riiniriľ ni /äpailnn-ťunípriNkŕ a rirtti tri vyrlnnlno-ľUľopťjskc ja- 
/\\\\ a n.iľMíiv maiií tak iiM-ťun tisuhnú a mnsfmf charakter, vv- 
/M. mi prnvimi.ilny. N»mIi lilaília iak«> chni Kuropŕania z vysoká na 
n;!- n]n>tvi'nny vyviň a vimronix stav. ah* jiníitni VM'tknni nejnvil- 
«r.'M >M jíin Ku^kii nikil\ jaki^ pľuviiiria A>ir ah'hit Knro]»y: ruská 

reč ústna a písemná nenie upriamená na zničenie miestnych ja- 
zykov alebo svojich vlastných podnárečí a dialektov ih'lMi nna má 

iii^iť i-ii'h* a iihihv jakn tainlii*>. ah* ciia >a šiľi na (diľnnuivch 
I'rii«iľ.iM^tv:icli jakn Vil viiuti»nm>ti íjiľ^tva. tak i na ifalrkych so- 
\i-rnxr!i i iu/ii\r!i. /ap;iiln\tli i wihndnvili >voiírli kľajoch, a po- 
II. (In i iin <lial f\ni \iai- ni/n.i>a a ľn/chad.'.a sa dalckn za liľaniro 

• .ir*T\a. na jnii. na NVíliml. na /apail. v Kumpr j Asii. S ka/dvni 
dt^íMrríni NUM^ta v\*i'j jakn •»pľh'\»Mlnik í»>vrf\ a jak<» >H>ilujiÍ4'i 
'»\.i/"k piv niilli»»n\ Iiidí r.»/Hiii\<h virľuvx/nani a i»h'niiľn. i'im jo 
•. /di.th"in*i*i»* p!'*íntMHi 'h| ph'iiMMia. ŕiin -^iľ^ii* a n»/ľh'*no-tvanu*jšiť 
*:i iiiMiinv a ji( h m!i\ karid>f\a. ni'rn-^rľľd kťiľvih vždv silnt'jsit* im- 

■ ■■■■ • B »■'• 

• irijj.' SI piifľrlia v^ľ/naiinj ľi*ľi. tyni nn iri'j>it* prijíma ivŕ niská 
n:t *»'Íia ľharakrrľ <\rriivv a w/iiaui VM'nhiMnv. 

• • • 

\ rnintti nlifadľ nt'nii* )'(*• iii^ká poduhná in\m slavianskvm 

■ • • 

n-irť'i.im. ľrlvr tat- ľi»/li(iiľ >ii ml nfj. jindľi ]iMdini('in>k ffalširhn 
\v\inu. |M/vk> : h'ill.inil*'k\ i ^\«''Kkv. imMíĽnM-kv 1 ninnin^kv. ah» 

• ■■p B m 1 • 

|»rľtN:i nai'iiád/ajn ^a i rhíM v nriľdiit ]M'iii<iiini*i^nni postaviMii. jako 

• •••tky /.ipailni»-*'hi\ iaii^lx"' n.iľľria. 

Mu'ihy pii/nani''!! i. /<• /;ipaíhii«--Ki\i Mľ-kľ litrľarľiľy majú vla>t- 
íht^ti a prľiliio-^fi. - kíiiiMiii si \\lnHhľ- h.-ia nd ni>kí*j litťľafiiľy. 
Av*ak fiľtii pľi*dii.»sri v/t.ilinjn ^.i na n'iia\ raiitrlnii ndnnlusť i>to- 
Ii'fii* \\".. \\1.. Wll.i ah'lm na trn pľ•p^illľiali<mu^ . ktorý má 
•VMJu iil\|jirkii itn'h-*T a p'»liniitli\ii /;Mlnmi'i\i»>ť. ah* nikily a nikdi* 
i:ľ|Hi\/niľ>fil ^a nail U"»nii Mlnaiiii cnn-t . |»nľi»d/ľnú iilaŕlivnsi a 

4 



60 

slftdkavosf, ktx)ró vždy hatia t.ik svoboilnv a prísny vývin vied, 
jako aj skvostný rozkvet nniiMií. 

V 15., ir». a 17. stolctí Česko, Polsko a Dalmácia — predo- 
všetkým Dubrovník — malý o mnoho vyvinutejšie literatúry, jako 
tehdajšia Rus. Xo ale zato, jako v ten áis, tak i pozdejšie, tiet^ 
západné literatúry holý veľmi málo národnie. Jích prví básnici 
nevyznačovali sa zvlášt^nou tvorivim sih)u, hll)in(m a tiilentom. Jích 
prví učenci písíili ol>ycajno. ba liezvýminecne po latinsky alebo po 
italsky, [pracovali nie doma a nie pre vlasť, nemali v nej učedlníkov 
a nasledovníkov, ale slúžili svojimi darmi a trudami Itálii, Fran- 
cúzsku, (iermanii, ku príkladu Matúš Frankovič, M. Illiricus Haccus 
(De Dcmiinis), Iklduri, (losi)odnešic. Boškoviŕ a iní. Najsamostat- 
nejšia zo všetkých bola liteiiitúra česká 15. a líJ. a z čiastky 17. 
stx)letia, íUe ona bola jednostranná. liola to literatúra skoro výlučne 
náboženská a theologická. nakoľko bola pôvodmi Ona nennila ani 
jednoho veľkého básnika, ani jednoho opravdového umelca. Tu 
možno ešte urobiť ústupok satyrickej čiastke v Komenského Laby- 
rinte sveta. Ale táto satyra a idylla veľkého mysliteľa a ľudomila 
predčí síce v literatúrnom ohľade aj Osmana (lunduliča a všetky 
lepšie i väčšie tvorby Kochá no vského. Ale ničmcnej aj Ľibyrint 
sveta nie je čisto poetická tvorba. Je to ut4)pia Tliomasa Moni. .le 
to vlastne náboženský, filosofický traktát s básnickými podrobno- 
sťami, horúce i umelecky složený, po<Iobne nniohým dialógom Pla- 
tóna. Konečne fwvšia česká literatúra nemá skoro žiadneho vnútor- 
ného spojenia a duchornej pokrevnosti s onnou starou, originálnou 
veskou lit/ratúrati. Tak aj novšie i)okolenia poľské neponímajú, ne- 
ľúbia a nevyviňujú vyššie idey a náhľady najlepších spisovateľí)v a 
dejateľov staro-poľskej osvety šestnásteho stoletia. Medzi starým a 
novým Českom a Poľskom stojí jako stena tridentské koncilium a 
kontra-refonnacia Fenlinauda II., (ioziuša a Skargu. Dubrovník, 
s výnimkou asnáď Mauni Vetraniča, nikdá nei>ozdvihol sa na výšku 
svetonázoru lepších staročeských a niektorých staropoľských dejateľov. 

Kuská slovesnosť a literatúni od í> — 14. st-oročía lH)la bohatšia 
a národnejšia, jako všetky súčasné Z2Í|>adno-slaviauske literatúry. 
Chudobnejšia bola možno jako bulharská a srbská dotyčné pre- 
kladov z gréčtiny, ale nesrovnateľne bohatšia čisto národnou juri- 
dickou písenmosťou, konečne Iet4)pisjuni. listami, i>oučeniami, po- 
vesťami, (faleko výtečnejšímí dotyčné národnieho obsahu a fonny, 
jako b(dy pamiatky bulharské, srbské a hor>'atské. Koncom 14. a 
počiatkom 15. st4)letia iba jediná česká slovesnosť bola lH)hatšia a 
originálnejšia jako ruská. Dalmatinská, vlastne dubrovnícka, i p<d- 
ská rozkvitly už v 14. stidetí. Oo týka sa iných Zii]Kidných slavian- 
skych národností, tie utratily na niek(»ľko století svoju neodvislost 
a i)ivtri»ely dlhé pretrhnutia vo vývine svojej spisobnej reči a osvety. 
Všetky boly podvrhnuté najhorším úderom osudu, i>red ktorými, 
vffaka Hídiu, 4)chnínené bolo jadro niského nán>da. Aj v najťiižšie 
časy mong(dského a tatárskeho |)anstva zachovala Hus svojich kňa- 
zov, svoje duchovenstvo, svoj jazyk v cirkvi, v súdoch, v správe 
i v školách. V najnovšom čase Srbi (s (ernohoraimi) a Bulhari 



IHK-ali ílvfljať sa z fažkycli nkoliiosri. \Hn\ ktorŕ klesli v 14. a ir>. 
srnlťtí. Ale (Vsko :i Slnnivii (m1 loku W2o a INiFska od počiatku 
17. st4ilotia suľovvni osiuloin )>olv ohiató a iiio/nosť. iKicítaC na 
Mľokŕ a /darné ľíi/pn'stľaneniť sviíjich iiánxliiyťh jazykov. My nc- 
fluviin' |M»vnlať. že súrasné ne!)lahó ))(»taveiiíe ŕeskej a poľskej 
iiánNliio^ti nikdy iieinô/e a nesmie sa polepšiť. .\le éoi»y sa jako 
/menilo k lepšiemu, tie jnvmeny nemôžu jim dať ni»vyťh pivstranství 
(a stan» sú tesné a súzenéi k nízšireniu ŕeskej a jMdskej rt'éi. Česky 
ja/yk aj len doma vo svojom, v Tesku a Morave, má primálo práv, 
a osveta ŕrská je primálo sam(»sí;iíná a duchovne svolHHlná. aby 
sii literatúra leská znovu molda utvnlíÉ u Slovákov, r prostom 
tmie riiir prrohiftnýrh n srit*žirh, n r minulnvj svojej intvUifjrncii 
o MUnhn jtnfoilptrjsírh ft durhovur srolwdpitjštch, 

Co tyká sa ľoliakov, juh pruskú čiastku móžnu' iM)važova( 
skon» za ztnití'uú pn* polskú nánMlmisf i pre Slavianstvo. Ináe sa 
má ver s ruskou a rakúskou iNdskou. Bez všetkej pochybnosti, je 
pre všetkycií iNdiakov želatľľnŕ. al»y sa Varšava spojila s Krakovom, 
čibv >a ti» už stalo podrobením Knikiiva Varšave, lebo Varšavv 
Knikovu. Koiieŕnr jedno i druiió ntMibišlo by sa i)ez veľkých odporov 
tiilinti» lebo tamt<ibo. a z druhej stniny bez dobrovoľného lebo 
\\ núteného súhlasu Ituska a Iťakúska. S(»tva bv sa i <iermánia 
zriekla svojho shíva v tejtíi z;iležitt»sti . . . Co týka sa spojenia 
knikitva a Varšavy, keby aj dľa našich osolmych náhľadov ilopu- 
stené mohlo liyť Kúskom, tak iba ))od nezvratmm iM»dnneukou, 
aby tor4> siMijenie sfab* sa súéasnr z jednej strany oddelením (m1 
Varsavv známvch ruskvch a liclavskvrh okresov Pri visia nského 
kraja, a z druhej strany odiielením od Krakova východnej ruskej 
ll.diče po rieku Sian s mesiom Lv<tviuu a privtelením týchto krajov 
k liU>ku. Iiozmnie sa. žebv tvm vzdialil sa Krakov od Viedne. 
ľred|N)kladáme. žeby sa táto hy)M»tesa splnila, a takáto •renerálua 
ileľba urobila bv koniec nešťastnej poľskej otázke v smvsle čisto 
>la\ian>kom. neobrážlivoui ani pre ľoliakov ani pre íhisov. ani 
takettí najprihodnejsie a jedine šťastné pre ľoliakov riešenie poľskej 
ofá/ky. úplne zalíezpeŕujúie všestninny vývin pidskej národnosti, 
neílajo by poľskej reŕi charakteru všeobecného a svetového, a ne- 
v/alo bv z nej vvznam provin('i:iinv. Všeikv faktiéné iNikusv inakšieht» 
riešenia úloh\. bár by i korunované boly ú))lnym ús|)echtmi zo 
'•trany nepriatelskyili ííu>ku síl, \ieilly liy k rycldej ná^ilnej ;:er- 
inanisácií nielen ľu>kej ľoľskv. ah* i Ceska a Mt»ravv a s uiini 
|N»tnm i západnej Italiée. Iny kouier v prípade /dani podobné po- 
ku«»v mat n(*mô/u in b 11 že j v\>vetlovat je zb\ točná vec a 
preto nie >ú želateľné ani z ruského ani / poľského ani zo vše- 
>la\ian>kelio stano\iska. V ]in'pade rie>enia pid>kej otázky, pro- 
jektovaného, fila chxní, liakú>ko-l hor>kom. nebmle sa usmievať 
)Ni|>kej reči a n.irnilnii>ti pekná buitúcno*^t . . . 

Yakyinto s|iriNHl»om oiílúéenie ni>kej literatúry, majúcej svetové 
|Ni\i»lanie. od invíh >Iavi;in>kych litenitur. a >iMiji*nie s poslednými 
lokálnych ruskveh . tak reéeiio pľo\iiu-iáln\ť)i literatúr, nuisí sa 
veiletkx /a «M|obľené jioNa/oxat." 



ú2 



Ľudovít Štúr. 

ľísp 
T)r. Jozef Miloiyhiv Ilurhnu, 

I. 

p Slovenské Poliliuly* toda vzkrieseiuí sii k novónin životu ; 
pnijme jiiii dlhšieho životiu neý. ho malý tie prvotné. A ŕíni niô/eni 
lepšie vyjíiviť svoju radosC nad tynito zjavom veFmi i)otvšiteInym. 
íiko tým, kerf stiinúc poriadne do nidu delníkov sviežich, sám tiež, 
kým ešte den je, |)riložím jedno polienko k ohníku tinnuto na Tatních 
zapálenénm. 

Po í-oni dávno už túžili prm telia slovenského nánnla. jak tu 
doma, tiik i von z užšej vlasti tejto bývajúci, to bol životopis 
Ľudovíta nezapomenutelného, tohoto kriesitela ndádeže. t^dioíi* vy- 
neslého bohatiem myšlienky slovanskej na Tatrách, tohoto verného 
ndádenc4i s ohiiami duše a srdca nekonečne dojímavými, ttdioto 
všetkým Slovanom známeho a všetkých poprednycíi Slavianov zná- 
vavšieho jednak muža ideálov, jednak ale i nmža činov. 

Nuž nech ..Slovenské Pohíadv nového behu s tvmtí) naším 
drahým pv>kladoni vyjdú na verejnosť tejto novej siM>locnt»sti duchov, 
Štúrom vzkriesených a nech ony sa odviížia. k conm nik sa neod- 
vážil doteraz : namaľovať tento ideálny obraz novejšej histórie 
ubiedeného, utrvzneného. ukríž(»vaného národa slť»venského. V Ludo- 
vítovi našom je zobnizený cely nánMl náš. < )n je ideál ndádeže, on 
miláček starcov, meno jeho je v najlepších kruhoch národnej spo- 
ločnosti slovenskej v tej najčistejšej pamiatke. Ďalšie Slavianstvu 
zná ho CO hviezdu za)Kidlú na ol)Iohe. n<» svieťaciu v .stranách 
šíreho sveta slovanského v mnohocíselných rozpomienkach a tra- 
díciách jeho ducha. 

On zomrel, dla vlastného svojho náhfa<lu. ktorý dávm) pred 
smrťou rozkladal mi z príležitosti )Nivažovania Júlia (\esara a jeho 
smrti. On zomrel jn'áve v cas, keťf veliké veci vykonal a k väčším 
chysťil sa. „To je pekná smrť," hovoril, .ke(f padá hrdina v ndadom 
veku, luv než môže vhleť svet jeho mdltdiu. jaká konečne každého 
uadísť musí." Tu sme sa nesrt»vnávalv s Ľudovítom, ale bolo v tom 
tušenie jeho osudu tnij^ického. Tušenie i>rorocké jeho skončenia je 
vyrazené i v tom ejá^iranune na MtHlni: 

.Hílá siiail >i li\la, k<Iv/ Moilroii t(*d ^o iiazvváš, 
Ccrnnii. z»iá ^c mi. než slonti mi yM biulos!" 

Tento nájHS padá ešte <h» študentských dôb Ľudovítových, tak 
asi d(» ľ. is:*);"). Písali sme českiisbívenskv a vtenkráť nestála ešte 
Modra zhola v žiadnom pomere ku Štúrovcom. XMu tam evanjelické 
liymnásium. Mesto ináč nepatrného významu. Dobrobyt kvitíd ku 
siH>kojnosti všeobecnej . ]M»vedomia politického nebtdo žiadneho. 
Spoločnosť bola dualisticky pokojne znášajúca sa , Nenui totiž a 



í>:; 

S|i)\ári ^pnloŕiK* ii n]):i|M)lnf kíizili jazyk >V!ij. -I'niu MntítM*, \vo 
i>t ilir snliiiťkay- .^lii deľ Kurlil Muť ih'ľ pnliikíi."** zuťl.i ndiHíViMÍ. 
A /i.'ik |Mi ulici idúci vnial z;i k:iiitanitiiin : ^Ainin*. i[uni*suiii iícp/ísV" 
,.Tii lt*ii. vcrsus llaniioniíini.*'" Imlii zas oilvrtíi. /i;ui z tnlmro -'vm- 
nasia lio PivšpiU'kii (ľožiiňai |in<lľiil/;ivsí. Iioli j.ikn -Moilivnscs" 
|iii<iiiii'\ani. Tti rak trvalo :iz ilo priViimlu Karia Stiini za >|iľávru 
;:\iniusia t<i|iti n*. l>!.íM). 

Miu» zavčasu jincliiMlil n;ipi> citnviMív n:ipailiiyui. I)nvi»nióliM 
pľiatffa lunjlio. uitM'o >\n\r s Ludovitnui sa olizaiimivsictto. Juraja 
lt<»ji>lava /áboľskólht. st»ni ja už ľ. ls:;i; s» zjiUoval, ŕnlív to zna- 
un*nali» v t(»ni nápist* ^Ceninu, zdá mí mií. wva slouii uii jľ>ir hudcšy'* 
On ucmmIí'I lui to vysvetliť. IN) so/uáuitMii >a ^ r,uil«í\ilt»Mi prvé 
1mi|ii. na i'o >oiu sa ílouiálial. Luilitvit sa usmial a ľirkol : ^To mi 
Ifu Tak v zadumaní sa nad Modrou napadlo. Im'Z tolio. žrltuli dačo 
up'iti'ho l)ol mv>lcl.' .lakoIt\cli Iní zabudol na pľv;i ot;izku túto. 
r-^ff ľ. l'^-Jx zpyttual som >a. ŕo > tym n;ipÍM»m chrd? To Imlo 
alľ aj posh'flnť* zpytovanit* sa: h*l»o ofjpii\rcr Luilovííiiva juvsla mi 
k«»>ti. .la bál som sa jmUimIv o jidio život. ..Vb* oŕujcs.- vctil 
Lmbívir, .('-o ti tak ten môj >tan i:ápi> mvi v blaNi*'." l'ž si sa ma 
\ia('ľáz na to tI(»pvŕoval. Abv ozaj nc>t.ila .si mi Modra k(*dN>i 
i'ininui V 

Nnliali sme tii náhodilú náliodv nivslirnkovej oiTizku: ab' ja 
frn napi> \ mysli i pamäti svojt-j n«isil dllu* P»k\. A/ o >\iaTktH|i 
^iannŕnvrii r. 1 >;».'» didrtel po>td z Modrv s.» zví'stou ako n"ľ 
rifľuiiii : rjidoMt 'J'J. dri', ne^tastne iia j»'d..\a«'k'' ]»adnur. \la>tnou 
pu.<kou \\>tľelivMiu v páilľ. raneuN na smrt bvi. V di'nniku mojom 
nznanio\ tirkcNUvcIi >toii zo dna tolio: ..Ihi niiidlitbv na^i cirkt^vni 
/.tvŕeuit* mužc jt'dnojio. jen/ jt>i jniťuŕm oluM-nim náriMla nasrlio 
A n\i\,{>ii\\ tirk\4' fvanjidirkr . jemuz \ tiv.kr nenioii jeluí práti 
bufbMne Itožilio smiIo\aní a \\>M»boz('ni / rukv smrti ukrutné, 
taktu za Ľudovíta Stiira i za ná> v^ct h >»• niodliVr." Miullitba 
Inda s hlasitým plačom pubdd.tNnľ /a mnou iMlriekana. Nemoc ta 
-kľiičila sa smrt on o>|;iveuťoviiu ijna 1*J. janu.ira l^-fní. X'yplnil 
|íf p»kov. :; mesiace a 1 I dní p'»]in:if''liM. činneli-f. ívoľi\f lio života. 

V najkraJM'j ^il,- niuža mlaib'h«» . jak'> >a mu ti» po/flávabi 
\ fluiiMniacb j«'hn •» >veTľ a ži\nie zn;o nej^nh hidi, >knn.íl beh 
s\iij v meste, kínľť >i nbra/iií\oľii •>! jelin da\ni» pred K.Ua'«tri»lou 
tnutii n/nacila za .(*ii'ľii«*. Cíitiimmí bn]\ riľ i!ni jilm \iík\ih Im- 
fa*tl. «mI 'J*J. derembra !•*.'».■» d«i ľJ. jaii I"».'»i'». klim' /ni«-^id \ na- 
*|edkiMh celej ľ.Mjx sTľtliiei. kť'ni ani wbľil Mef|«i\ľiM\aIi ^i. .mi 
k amputaeji pľikničit iiefi)ii>\.iziii ^a Irlx.iii. ('iern\m nit h>>m pri- 
• iib'!:! s t .\bi:lni \ di'u p'»iiľ.(bu r.ubtMM "^'iľt a lii-rn} :n rľn leun 
j»riiMlela sjt mileiik.i i«''.:". /ioliiMicixf >|.».i i.>.Kn. .1 /w^r n jidm 
>!nifi n»z>mutil.t kriiliN s|ii\;.n*'k«' p«» >ini >1m\íí. 

.1.1 znajíic ho \'»-krz. /ii.niic jľl;" mími!.-m"1iíi ^rdca !db ikv cir. 
Jeho iluso ziab* nad ti-^utbím ninula >l'pveii»«k'lH'. mv-^lim. /•• kebv 
aj čierna hodin.i tá pKludnaj-^ia dna ľ2. ijec. nelmia v podobr ne- 
šfasfnoj pobivačky pri-*!.!, jelin zivi»; zeni>k\ nelud bv dl!i\:u býval. 
n Tonfo >a obávali x-.'tci. kť-n /iiali leiitu \ e/u\ nhnn\ NMiiruriiveli. 



64^ 

Pohromy národ nás zachvátivšic boly l>y nám umorily Uí srdce citué, 
tmx orpanismus jelio z najtenších nitiek tu žialov tam radosti 
sotkaný a nástíýky od jednej točný ku dndiej zmiet<niv. Jelio vy- 
niesla íiz k extasi dobrá zjiráva zo sveta slovanského t*ak, ako piíkná 
tvár nadaného slovenskélio mládenca , aleh(» rec staríka miidra a 
hniď slovanskú oduševnujťica ; ale na druhej stnine zronila v naj- 
hlbšiu i»repasť žiaíu dušu jeho zradná, chabá duša, jiobadaná v ná- 
rode, alebo charakter neo<lhodlaný tých. čo povolaní sú sliížif 
k dobrénm národu! IKval som svedkom nesmiernvch tvchto iio- 
hnutí duše tejto vznesenej. To, čo nás p<» jeho smrti potkalo, i vy- 
ťazstvá myšlienky našej a jej pokrok, i sklamané nádeje, i konečne 
surového násilenstvá bezbožné údeiT a nevrfakou spláaiué služby 
národa, toto všetko by ten a»therický orpranismus Ľudovíta nebol 
zniesol. Hodžovo sitlce puklo žalosťou nad osudom národa. Ľudo- 
vítove ohne v hrudi plájíolavé spálily by boly tento stng jemný. 
Ale to sú ľudské mvšlienkv; inak Bôb riadi národv a čo nášmu 
národu v Ľudovítovi Štúrovi dal Bôli. to benne s víačuymi chvá- 
lami a o tom rozmýšľajme ku vzdelaniu sa na tíunto vzoiv krem- 
obyčajuom ! 

Ľudovít zostane večne ndadvm nuižom, večne výtvorom peknej 
mladosti, idealistami bez úhony, muž pritom celý činu, ktorý i kerf 
rozum jeho váhal, duch sa k činom niesol, jehož duch národa j^o- 
stavil a dejiny zapíšu ho \)o boku tých meíeoristických velikých 
peuiov, čo na kratší lebo dlhší čas tu obsluhovali oltáre národnej 
osvety, poesie, vedy, svobody, jako 1m)1í Puškin, Mácha, Stanko 
Vníz , Michal knieža Obrenovič, knieža Danilo, ku ktorým tak 
blízkym sa byt cítil. On obetoval sa celý ndádeži a B(di túto (»bef 
jeho prijal, aniz je v našom pokolení kto, koho tak ctila by iidádež, 
jako Štúra. 

U starých, jako som pripomenul, je vo velikej úcte: slovanská 
ale mládež , kresťanstvom odchovaná, na týmito jedine má medzu 
nekonečného Štúra ctenia. /ačnmdlá závisť ndčí pred jeho menom, 
rada, že táto stnuiovitá postava nezaclania jej ; vni/edlná nenávisť, 
hlodavšia dlhé roky jeho bezživotie, vzala už sama za svoje Imv. 
toho, žeby sa l>ola mohla popásť na drahocennej tejto |)erle národa 
slovenského; okyptení monilne, sjxdočensky zmrzačení pidinui/íci. 
vešajúci sa na jeden bod jeho špeciálneho jiovidania , čo tibdo;:a 
slavianskeho , vvchodiaceho zo .stanoviska čerstvej uezkazenej slo- 
venčinv, ktoní zdreiíenieť nechať uumIzí Tatrami bol bv smrteľný 
hriech vzdelancov, undkajú tiež. a veselší j:eniovia, jadrnejší, čer- 
stvejší myslitelia slovanskí i k tomuto ruchu. Štúrom na Tatrách 
spôsobenému, priiiteľskejšiu tvár ukazujú. « Pracujte, jak<» Štúr 
pnicoval, posväťte sa nánnlu, jako on posvätil sa a nedudrite j»odle 
a chabo na velikého mysliteľa!" Tu je heslií jejích a oni nekri/ujú 
sa pred slovenskou knihou, jako tí starí ťuťmáci činievali. Mohlo 
byť dielo sebe dokonalejšie, epochálne, jakmile nehýbalo sa v kidaj- 
nicach starých, .siwilte ho!" vrcšťali. až sa i>zývalv horv dolv. 
Kritici a diplomati títo, ktorí kedykoľvek, či na ulici, či na hile, 
či pri baukelte dakom stix*tli sa so Slovákom , vždy stereotypnú 



lir, 



svojť : ,proť íitr sr odtrhli nd uá.s*- opakovali . jakn lnnliVtík UH 
istv boil hiNliiKivv lt»lM» štvľťovv ílošlv, i títo uniikaju; <»zvenv 
tyrli inr/útskvrh krikov rštc iHHiásajú sa il)a v kilrjakych liiiceniáťh 
A (\ Virlárli. 

ľnivila jf sÚT. že i vrlobiirjsii* jMistavy života r«lovanskóhi», 
j:iko ]iivslovutiiy muž a i na Slovmskii rtiMiy vytcŕink a štátnik 
ŕťskv. ílr. Fľ. Ladislav IíiťĽľr, nonnlif fl.ili sa tonttí tiloIo>>iikoii 
ittä/kou. Stiiľoni ]Mihnuton. a orliotni holi i jako pn'il mkanii <iľ. Sla<l- 
ko\>kv) vxliradávať iK'ákov. Tiszov, Kállavtli, l^a ťštľ i ľalkov a 

• • • B 

Kaa>o\ a oilriťkaf sa Sbivákov piv jiVli slovťnŕinii. Zr W\\ piv. 
>)ii\ťiiŕiuu to nílíili. niánír /a ílôvod jt'jiVh polemiku proti skívon- 
ŕiin*. ktoni |N»va/ovali /a odtrlinutiľ sa Slovákov oil (Vcliov. ŕo ki'by 
vnii nrlíolo sa stalo, i oni liy sa holi zaujali Shivákov proti Maffarom! 
Mi*d/it\m nidíMi Sladkovsky a IlirĽ^r írstovali k Maífaiom s osvivUV- 
ni'm nrMistnisti ^o S|o\rnskoni. iť-^tovali i llarrarh. Itryduk. ľo- 
knni\ a iní ku S|»ivákom > usvodôMiím svnjťj slnvanskoj spohuiáU'ži- 
tiiHíi k n:iin . jíťli rifov lirat^kvili k SInvtMisku a náriMJu slovi»n- 
*«k«'mn. Nailtií *r>kv nánul >triľd \>ťtk\rli okolnnstí i najzamota- 
ni-j^ícli |Mim*'ro\ jiNlnodušnr >tál pi> straní* nár«Mla slívrnskóho. 
Vrlmi doliiv mi }\\ v pamiiti a M»m orit\m >\ťdkom íoIhí. jako 
n.ipHJ i'r>ky prijal Stťint r. I>^H. Iíol najkrurt'jsí Im»j o >lovťm-iuu, 
^ ktnľom známou svujou /iirnalistirktiu /ruľnosiou. sat\rtiu a spolo- 
irn^koti ai:itá«'iou nľI»o/tik liavliVrk a mvi^núi jrlm I.amblovci a 
iní \\stupf»valí v žurnálocli proti Stiirovi. A to holo tak až ku 
k«>nťu I. Isl7. Stan páni ľalkn\iŕ, ŠiinlM'ľ.i a lulady HavlúVk 
my-^li'li maf \ífa/>tvo v nikárli. k^MÍ tu i-az.nm ľi»k ls4>* o inšom 
ji«h pn'svľdŕil. Luflnvii Srúr pri>irl dt» ľraliy. Národ lio uvítal, 
na\/doľ žravľj a;;iíárii iiavliŕkovľj proti miiiu. ví'ľmi okázalo. 
Kdi'knlM'k /javil sa Stiir vo Vľrrjnyrli srliňd/kath. musel huccf na 
n'rnišlr. a rlitiar >a prilinViirif k i»l»e4'rnsívu rr>tinou, ktorú on 
i\t*hvv znal, ale \ reeneuí mu ]»red>a veľmi iitda na závade. eeli»u 
Imrou nárnda žiadaný ImiI len v ^|t»veneine reénii. .V Štúr zv urnou 
>l«»vťnŕinnu okúzloval eelé ť\>ii'v. národa i'e>kí'lít». Svedkann tyelito 
\\ja\ov holi i ndaití horel proti >lovrni''ine. i videli sa h\ť nárnitom 
di*>:ivo\an\mi. Národ ée>ky neuráža sa na sloveneine, ani z úst 
nán»da éeského m'v\'<ln nikd\ to lživ«'* >lnvo vik'*í nám: ^nroť- str 

■ * ■ 

sf inltrhli nd w/ín." Sliiváei praví > Ceehmi "iu*a\d»iv\mi , v/diu" 
n*7dieluo>ti jejieli nárei í. nikdv ne>H|strkovali druli druha. h(*siatk\ 
a «le>iatkv .šfarlietnei ndádeže i niužuv. \/ílnr slovenéim- . klnmu 

B ■■ 

wtrlinutv M írlv narnd >loven.'kv do huja r. l'^l'^ 4'.' za svoj** 
pr.iva, nitily >a ku ihiuhmí dn|.n*j Slnxen-^K.i. Nelmdem v\ťifnvať 
it1«^ rad> dô^'tnjníkiix. pripomeniem len /íi'Ij.í. ľijouilka. Mikšíéka. 
Kitnina. No\áka. Hanoiľ«ka. prvyrh tmeli Miira\.tn'»\. p«»sledny4-|i 
í'erhiív. nepodotykajue ani penaznwh oheti n.ipMla leskehu. ktoiŕ 
hnjm* po>ielai .laip'ekoxi. Moraxanovl. sriadiv^iemu > liodžom shor 
liohroviilaiťky na d(dnom ľova/í jpod lyni časom, keď Ľudovít itúv 
ii9 .s^t^rou národnou radou* (Uloudek. Z;idi. Hurhau, B<a'ik) v hor- 
DOiu Slovťusku až |ni Kumcc účinkoval. 



56 

Tak Síl míľod česky iiajnoti svojím /.unialistoiu a diiilomatom 
pochybnej ceny vždy clmval k náiii Slovákuín, čo ku kiiicmi slaviau- 
skeiiiu a hratskéinu. Zatt» ale aj Slováci nikdy nestáli jm) stnuie 
jeho vrahov; i v doiie tej, kde (íkolnosti jich V(dmali <lo sväzkov 
s rakúskymi Nemcami, keiF títo stejiiý mali záujem s nami proti 
Maďarom, Slováci nikdy nezapreli Cechov a jejich vec bránili voči 
všemohúcim vtedv bvrokiatom a <liidomat<mi. Štúr tí> vždv vvhlaso- 
val za najväčší hriech , keif Slovania , druh s druhom v rozopre, 
utiekali sa o ijomoc ku s)Mdočnému neiiriatefovi. 

Ľudovít Štúr bude i»re<lmetom týchto mojich článkov v ob- 
živenom vuove časopise, ktorým som ja v ndadom svojom veku 
(r. 184(>) nastúpil dráhu časopiseckú a ktorý r. l'<»2 tlakom telidaj- 
ších pomerov tlačových vychádzať [jrestal v dobrej níideji jíokračo- 
vauia budúceho. Toto p4)kračovaiiie nadstavil ^údené bolo len po 
28. rokoch, a nie mne, ale za života môjlm synovi a jeh(» priateľom. 
Nuž teda, kecf taká je vôIa božia, nech kníča večný mládenec nás 
slovanský, Rialoríf, v stĺpctuh ^Shtrnisl'iich ľohTadov*" i v t(»mto no- 
vom jích behu, jako kráčaval ke<ly.si, keíf i*šte sám vodieval v nich 
pero svoje umné. 

Okolo tohoto ndadona nášho večného stávať budú obrazy oprav- 
dové zo života, ku ktorému oslávenec prostredné le}>i» bezprostredne 
osobou, činnosťou. >údelní<tvoni. lebo súcitniísťou svojou náležal. 
Pravda, historická pravda o velikom synovi národa nášho, o mi- 
láčkovi ndádeže slovanskej nielen slovenskej , o velikom pro- 
roku veFnároda slavianskeho . zľodeniun na tumže Shivensku , na 
ktorom pred ním už zroilení boli velikí ľudia: Šafárik, II*dly a 
Kollár, povedie j^ero moje! C(> viem sám z ostdmej známosti priateľa 
svojho, o čom svedčiť Imile on sám nepcíchybnymi vlastnyini sve- 
doctvami a o čom svedčiť budú InMlnovenií ľudia alebo skutkv ne- 
pochvbné, to složím hodnovenn* v črtách tvrhto. abv zachovanv bol 
medzi nami obraz Ľudovíta nezapomenutehiélio. 

II. 

Ľudovít Štúr narodil sa dľa tradície flna *J>{. októbra lsi.">. I)Iíi 
dokumentu písaného, hodnovernélnt, v rukách mojnli sa nachádza- 
júceho, narodený a pokrstený b<d dini ľí». oktolna isi.'). Cely ten 
dokument stoj tu. Znie on nasledovne: 

^Matrika evanj. Zay-ľhnívská, o narození a ki>tu bi. p. (blalu»- 
slavené juiméli) slávneho Národovca, naseho Ľudovíta, toto doslovné 
obsahuje : 

j,^Anno isl.'i l)aptisatus est per Stepli. Srliimkn. p. t. Knlesiae 
Kvanj:. Zav-Ciiroezensis V. I>. Ministrum. sub Nro. kwyv. '.».'» die 
2í> mensis ()ctol>ris ÍMdonats: parentes: S.imuel šniľ. .\iin:i Mi- 
chalecz. Iíecttu* in Zay-r;:róe/: sn^cejitores : .ío]ianne< Kiš. rum 
cousorte Elisabetha: Michael Scbimko c. con>»»ríe Anna: Anna 
Pettko, Stephani Schimkt», VI). Mini>tri <onsins et Maria Hiiíitek." 

Svedoctvo tt»to je vystaveno Matejoii] Szvaí\m. farárom zay- 
uhrovskvm, zo díia 27. novemlira isi;;. 



r.7 



Kmliciivia Sfiirnví Imli v/ur |iľľ kji/<l\ \fk a '^liiv. i \*i\' ka/il\ 
>fu|irii rMii>kľ.i \/.il»'laiHi>ri. ( ítíT 1m»1 nm/ un'li). i-li:iľaktťni vá/inisf 
a iii*ni wiiialiaiiiirliii na ka/ilmii. ktn siití/il sa jcinii : liwal iiritrfíHii 
\ TľtMiniiľ |M» Imkii >kt\nrlni iľ|iiior;i. ťarara tnMiraiiskrlin /lilu'ka. 
Hli ľ. isos ihi \^\'J Niliľlal s níiu Míľjumsii a l»\val vťniyin i<Oio 
|iľiati'Ioin. kr<r fiľk<*\ ľi'ä'ii.i pľofi najvľľiH'ishMiiu ^v.ijniu pastirnívi 
ihirliiiMícnm la/k»»li \M'lijakt* i /javiiť iirpľiatťNtv.i >iiiiva|a a iimcI- 
|»ľi.ii|ala, l!iv|MM-|iyliv lnrn aj ImiIh pncinou, /v Sainin'l Stuľ. l».iľ> 
inak nifľnmyiiii >\.i/kami |iľi|»MTan\ni ImiI k mv>\\\ 'ľnMiľínii. ml- 
>iii«I!al ^:i iiľijar i»o\nlaiiir /a uritrfa na dnlinii. iinl rnti/ ľ. l>^I^t 
\H ťťl'ľuaľi ili* riiľiíM'a pn^Taljiivany. ľnifnk»»II tn*nŕan>k«'j ťiľk\f 
iiii |»»»/iiai"<*n> plat SaiiMU'la Sfuľa na nu'siar január ľ. I '^i:í v siiminí' 
Ii» /I. ni\ riiiiuTd i-aNn alľ nilri pniTuknll n Saní. Srun»vi. Vybavil 
ľi-ii.i niilin* I ľiíkv iaki» ni'Wi'l i]vn«an>kv. 

I ■ ■ 

/ Tiiliiitn vrku niamr /i» ski»ly štiinivrj >lavnôhn /iíK.i. Fran- 
ii-ka ľa]ark<-lM>. kii>n*íiii ľ. Isoii <|oviľiliiI tlu Ti^nrína ílnnlolmy 
'•'íi'i iitľí . nriifl ľ\anirliik\ / llníl^laMV na Mnľa\i*. Jmaj Talarkv. 
TiiliM \rkii ImiIí ľ\aniťliri ml ilakrdaJMVli lu»rlivyr|i ľvanjrhkov, 
[Hirnnikiiv liľatov ninľa\sk\<'li . poToin alr níimii ntľu\ n|in'*tiv>irli. 
n.trainni' '^fílianí a pľťna>lri|i»\ani. tak /r >kľ}NJil >a niUM'li fí. kt<»n 
/•»ľ»ía!i jiľi \\r\v nfrii\ a |H»rajunik> l<*n \\ki»n.i\ali >lii/l»y )>n/iľ : 
i iíťtiini. kriľ .li»/rť II . ťi>;iľ ľaku^kv. t«ilťľanriu \yilal tl7*^<M. Iiolo 
if*T\iivanit* r\.nijľlik<>v pľľliirfhn'. ľmli ]iihI >ti»lnu nni>kn-kal«»liVk\rli 
ŕaiMi"v. .Iinai I*alaľk\ \uh'«ival jMitajiMnnr iliľtk\ rvanjrliťki* v |iľvyrli 
|NM i.iíkni li /niiHíiNíí. .Ii*i!ľna*itľiK'nŕlin Iťíla synka svujlin. vunt'nrlii) 
iImiii.i cIiľ^tatMi IM' v jiľWíli /naninsťarli. (Iuxinliil na Sluv^nsko. a tu 
u **.!niUľI.t Sí'iľa na-irl liía<lanŕ riIiH-i>tľ. .lako nritcf a Njir;ivra 
i>í»«ľu. Ií«il S. Sfiiľ ^)in|u aj «»iiľavľnni alunini*a pri ľiľk\i tľrnraii- 
••kit. k>lr iliMíJnlini /iari piajnun^t mali >|»iľ\at na ^■\\^t]v a zatn 
il«i-T.i\.í|i /íiarnia i»liril. ľtaníi-ka ľalaíkí'ljii lun-'f ínla pľiiala Stii- 
• o\.i i)ii iliiinu >vujliM a StMľ il«» piH tu alunin«»\. Tri tuky /navil 
ľ.ila<k\ na ui tni \ Tniii'inr. /i\Mti»pi^ľr jrlic*. Kali»u>i*k ' i. ^ú'v 
pi*<' : . /«' I'alai-k\ \ 'IVt'in ílu- iii'Maui'il >r na taini-i^nli lalin>kvľli 
*k"!.nli niii'inu iin«-inn. n*'/ ]ti.i\i ji*n laiin«' ;" arki»í\«'k In jiiť ifaUiľ 
•^Tuiľi.i {•••|ii |ľ]i<'íiM /.iKIninni . Mt-/ íii ihiMli'int' l.irih\ p<itiipn\.tni<' : 
.ijf iMÍiuit latin\ x-^al ľalai k\ \ il«inn' ŠtuľuVnin iln >, La i ini* riinsti. 
k*ľi»- v p'»/'lí'i-i»in jrlii. \«'lii: \\\inul\ *•;< n ilukun.il'i^í. Pani Sni- 
:.i\.< Imla t|ii)iľi)^rili'<'n.<. ítn"-tni. piil»n/n.i. tiiliij ]iii\alr\. k i«iimu 
I ••I'- p!'*i;ikií?iiá ihnl:nni p-iNf^ti .» i!"|ir\i|i imaNnx n.H'MJnyrli. Pii"*ľn 
P'iiľi/n.i i n.ii'iiihrii li\\.i|.i itli/i\Mn a ii<ln-<-Mľi\aT(Ik*>u )i*jiľlt il(»- 
iii.ii nn^rl. ^1 i '.inliv •-!. \/Mrn»' nl»c ii\.'nir . p'il\"i •l"iu;«ii . j'ľi^na 
ka/i'ii . Tii ']*' ^Kn] ' n.MJťp-i.t p:«' tai%N«í' • !.l;ip«"^. ľalark} 1«"1 
!l-ri»'i:y. k«-tf |'!Í-':i| •!-• ír.lii.r.. Taktu x/fiii-^n i!«»niii. Za tri ľ"k> 

\MlÍi-*'i| /ai-Tr l íll:.i -f|!,;.p, |^i,. kť«ľ»' p»'I"tM /ľ.t-*l'i pi»jiľi ItTilif 






4^* 

Faktická velkosť uánnliív je. jmivda. V(m- iniťaziiá. V poľovnaiií 
s alliénskou ropuhlikou \hu\ IVľiklťsniii, alolm s i»ciiátsk<»u sost- 
iiástelní stolctia. iiir je llollandsko. lUlLiia a I)ania rak malá. jako 
v |)oľ(tvtianí s I'Vaiiriizskniii Mm N»Mii«'ik<nii. Tajiť sa ii«'(lá. /r yn' 
m/voj ŕloviíčt'iisrva. jn'i su|iv'niirrvť náioilov na |m>Ií (>>vrrv. iii'lr/í 
ri'ló závažie \n vťíknsíi rľiTÍr<iľia. ani v imiozstvií <il>vvaT(»Isiv;i. ale 
vo vvškr idľí a viiíktísíi skutkov, v ducliovni'j riKMirii iiánuliiostí. 
Avšak kľ'ľ uánMly, kloiv siiir j»oľo\nali. patria k ralťurosnej rase. 
vtodv ľozmoľ ľo/sínMiia tfj lťl»o onnuj náľoilnosti a ('islo dusŕ má 
vyznám prvostniuiovy a ľozliodny. najme tomu: ľľanrťiz a Nemei 
jak<í rolíotnú'i pri jakejknívek umelťcki'j , vedeckej a industriálnej 
jinici. i v mntdiych inyeh ídiIad«M'ii prevy>ujii Am^lo-Sasa : pri I « mi 
ale An^^lo-Sas stredných darov v ni-'om ucíiit^ \é.disi a iiiž>;. jako 
Nemec lebo Francúz stre.lnvch darov. 1 imde nám jasné, že dvľsio. 
tristii millionov Aniilo-Snsov. neustále množiacicli sa vo vvdoi)v- 
tvcli. málo osídlenví'li íernituiacli Sev. Amerikv, Austrálie a .lužnej 
Afrikv. viac nmsia vvkonať v umeniach, ved ich a industrii . jak«> 
«')<» 7o milľn»n<»v Frauiii/ov i Xeuií'ov. ohraničených hraniciami 
už teraz husto ohviilenveh svojich zemi. z ktorvch jedna vôbec 
nemá žiadnych kohmií, a druhá nemá spôsulMn»sti ku k«donisácii. 

Možní), že niekto riekne: nie btdiatsíVM a s imol»víni»sť osvi-tv. 
ale šťastie a spok«»jnosť trel-a nar)d<im. Avšak vyjnnic neobyŕajnych 
národnvch bied. vniltt>rnvci: a zovnutnrnvch vojim. e]»idemickvc!i 
nenuící atif. iiochi>i»y i» slastí a spokojn«)>ti nároilov b»dy velmi 
ri>zilielne (poíazne). Obyčajne kazdč juikolenie pn'uása to šťastie 
aleb(» <raleko <lo nezniimej minulosti, alelm d<» bližšej lelm ifalsej 
očakávaiKM budúcnosti. Mv ani nehoviirime o slasti naro.lov. ale 
(» súčastných podmienkach (falšieho \ v vinu n rozpivstraiienia nie- 
ktíírych náro<bív na zemeiiuli. A ani nemáme príčiny prclpiiklatlat. 
že v p(dovici lebtí ktaiCHm *J(>. stoletia lebo pozde j>ie musia Francúzi 
vo Francii a Nemci v <iermánii šTastlivej>imi bvť. iak»> AuLdo-Sasi 
v Amerike lebo Folynesii. 

Nuž nech má dan<ká, švéiiska. hollandská literatúra knisne 
diela a znamenitých spisíivatfľov. ne« hze ;:ííí ifim»hé predmisti pred 
súčasnou si»anielskou Iiíeraíúr4»u. trebárs i tato počala rozvíjal >a 
a bídiatnúť v p(ísledné časv jako v umele4-k«un tak vti vedeckom 
idiíatle, a to nie len v Spaniidsku. ale i v Novom Svete. Ale. Vífaka 
tomu n>zpresíraneniu španielskej reči a narodmtsti, nid íipishtf 
špfuiifhla rJturukitľ všn^hminsii s rif.numnm >rt(nri'fni, medzitým 
čo reč hollandská. švédska a danská no>ia rliarakter osoluiv. a tak 
rečeno provinciálnv vvznain. Zo vsetk\ch jazvkov a nároilností 
europejskýcli , pod<ibajú sa spi»menute jaz\ky najviac /.iipadm»- 
slavianskvni nárečiam a nároiinosťain v horeudaiiom ohtade. Len 
treba |Hiznamenať, že hollandská. svedska a tlan>ka národiiust ne- 
zakii.sila tt)rk«) )inetrhlín vo \ y vine ])oIitickom a literárnmn. jako 
sná.<ala národnosť bulhar>ká. srbskii a chorvátska, česká a polská. 
Konečne llollandsko. SviMlsko. jako >táty a kultúnn* krtje. inaju 
mnohé predností pn*d Srbskom, ilorvatskom. Českom u l'olskom. 
llollandsko má svoje kidmiie. a Škandinávsky polostrov je \elnii 



49 

riiMlko ohviIltMiv. tak /e národnosf svódska mn/e sa cšt<» silno roz- 
>irovat. Takŕ ľo/širnvanit* iiio/iiu a imtiu) ocakávaf od srbskej u 
liiilliarskťj iKinííliiiisti. aU» nir od ŕoski^j a polskcj. Vo veFmi husto 
n!»\dlrnoni (Vsku. Monivľ a vsťtkyoh tľiícli Pofskiicli (IMnvislanskej, 
/.i|i^iilii(»-It;iliŕskrj i ľn/naiiskcji lasťu* a r4í/|H"esíľaíiujt» sa mnoho- 
4 i<rlii«» ol»yvatľFstvi» iHMiiľrkť* a ži<lt>vski'. 

KtMf uvá/iiui* ľu>kú hm' a nánnluosf z tohoto stanoviska , vi- 
ilíino. /!• (»na má /»» všetkyrh z;iiiadno-ouľi»pojskycli mi najviac 
iHMinliUiisti s ja/ykoni španielskym a aniílirkym. Trtíhai*s je tma ŕo 
tl.» litcľárn«*lio vyvinii nosľovnaíVlnt* mladšia a chudobni'jšia , jako 
littM'aiiiľa iralsk;i. fnuu'ú/ska a ni»mi*ckji. ah» podla podmienok <fal- 
<U'hn vwinu je mzprestľanenie jej po zemeguli o mnoho viae jm)- 
i^irno. Tak j»' i španielska literatiiľa a osveta chudoluiejšia, jako 
urmrt k:i a fnuMMizska. a predsa je Miéasné i hudiice rozprestnuienie 
>p.nrn'l>kri ľľŕi i n;ÍP»dnosri zaji>trnejšie. 

Takvt4» vsenlieiin a svrtiívv vvznam ruského iazvka v strede 
j.i/yki»v 4'nrt»iM*jskyľli (dij.isní sa ešte lepšie, keíf ho srovnánie do- 
tviiM* ifal>íclh( vwinu s ja/vktun linllandskvm. dánskvm. švédskvm 
/ jediirj strany, alelm s j:i/ykom mAo^irí'ikym, nimunskym. nmďar- 
Nk\iu / dľulH'j stranv. \* pnri»vu;ni! s ruskou reeou a národnosťou, 
faniti«» tri západn«»-europejské a tieto tri vyrhodno-euroi^ejskc ja- 
/\kv a náriMJv miijú Tak reŕeni» nsnhn) a uiirsttiu charakter, vv- 
/n.iiii prnviuľiálny. Neth liíadia jako rhí-ú Kunipeania z vysoká na 
n.i^ um^tvmny vyxin a vmitnrny stav. jde pritom všetkom nejíred- 
>raM *^a jim Kuskn nikdy jakn pnivinria A^ie alebo Kuropy: ruská 

reč ústna a pisemná nenie upriamená na zničenie miestnych ja- 
zykov alebo svojich vlastných podnáreči a dialektov (lebo ona má 
in^i«' rifle a liloliv j:iki» tamtie), ale niia sa šíri na ohromnvch 
prii"*ir.in'»rv:iľh jako vu viuitnľn»»>ti earstva. tak i na (falekych se- 
M-rnyrli i juzn\ťli. /áp:oIn\4Íi i NvehiHÍnych svojiVh krajoch, a po- 
mah I im dial Tvm viac rn/iM^a a n>/eiiád/a sa rfalekf» za hranice 
• ar>tva. n;i juli. na vyihml, n;i /ajiad. v Kurope i .\sii. S každým 
de^iľb'tím v\r;e*ta vy<ťj jakn *«pri«*voiliiik Jisvet) a jako st»silujiiei 
-v.i/iik pre míHi<iii\ luilí ni/ljiiiuli Nieruvy/naní a plemien. Tim je 
\/diaIenľj«»ie pli*ment» nd plemena, i'im >ir^ie a rozliénn-tvarnejšie 
-u kr.(jin\ a jieh »ib\\arrl>r\;i, nprii>tľed ktoj-yili vždy ^ilnejšie po- 
iitiij»* SI |Mifrelia vše/naiiiťj reri. tym unitej>ie prijíma reč ruská 
n.i •'••ba eliarakter >VľT»)\v a vv/n;nn vsľobeí-nv. 

\ tomto ohlade nenie rer ^l^:ká iHMinbná invm ^lavianskvm 
n.irt'i iam. I'r/ive tak ľit/lii'ue sii ihI nej. podfa podmienok ifalšieho 
vwinu. |:i/\kv: hollanď-kv i .-\tiUkv. no\oi:rérkv i nmninskv. ale 
preiUa naeliád/ajii "".i í tiťto \ mnolio pn'liodnejsimi postavili), jako 

\Selk> /ápadno-Nl;í\i;inNKľ Ii.iľeťi;i. 

Mnohý pii/namen;i. /e /.ij.adiio-^lavi in^ke literatúry majú vlasf- 
uifli a predniľ^ri. ^ ktm-Mui <a wlnidni- lí-ia od ruskej literatúr)'. 
Av^ak tirfo predno^^ti v/T:tiiu)u ^.i na ihiiavmritelnú minulosf isti>- 
letie W.. \VI.. XNIl.i aJilM* wa fen pľoviijriali'iinus. ktorj' má 
^voju iilxHiľku prelf^t :i po|inutIi\u /áfiumiivosť. ale nikdy a uiktie 
iiepiiv/uiosol sa nad rr<«nu oiiľanieeno>ť . [irinnlzenú [ilarlivost a 



50 

sladkavosf, ktoró vždy liatia t;ik svoboduy a prísny vývin vied. 
jako aj skvostný rozkvc^t inniMií. 

V ITx, U\. a 17. sloletí f'esko, Poľsko a Dalmácia — predo- 
všetkým Dubrovník — malý o mnoho vyvinuteijsic literatúry, jako 
t^hdajšia Rus. No ale zato, jako v ten ais, tak i j^ozdejšie, tieto 
západné literatúry boly veľmi málo národnie. Jíeh prví básnici 
nevvznačovali sa zvláštnou tvorivíui sibui, bli)inou a tdentom. Jídi 
l>rví ucíinci písali obycajno. ba bezvýminecne po latinsky alebo po 
italsky, pracovali nie d(mia a nie pre vlasť, nemali v nej učedlníkov 
a nasledovníkov, ale slúžili svojimi darmi a trudami Itálii, Fran- 
cúzsku, (Sermanii, ku príkladu ^íatúš ŕ'rankovic, M. Illiricus Haccus 
(De Dominis), Ralduri, (iospodnešic. Boškovič a iní. Najsamostat- 
nejšia zo všetkých Ixda litenitúra česká 15. a 10. a z čiastky 17. 
stoletia, ale ona bola jednostranná. Bola to literatúra skoro výlučne 
náboženská a theologická. nakoľko bola pôvodmi Ona nemala ani 
jednoho veľkého básnika, ani jednoho opravdového umelcíi. Tu 
možno ešte urobiC ústupok satyrickej čiastke v Komenského Laby- 
rinte sveta. Ale táto satyra a idylla veľkého mysliteľa a ľudomila 
predčí síce v literatúrnom ohľade aj Osmana (runduliča a všetky 
lepšie i väčšie tvorby Kochá novskéhí). Ale ničmenej aj Labyrint 
sveta nie je čisto poetická tvorba. Je to utopia Tliomasa Mora. Je 
to vlastne náboženský, tilosofický traktát s básnickými podrobno- 
sťami, horúce i umelecky složený. iKxIobne mnohým dialógom Pla- 
tóna. Konečne novšia česká literatúra nemá skoro žiadneho vfíútor- 
neho spojrnia a dnchovnej pokreruosti s onnon starou, originálnou 
českou literatúrou. Tak aj novšie pokolenia poľské neponímajú, ne- 
ľúbia a nevyviúujň vyššie idey a náhľady najlepších spisovateľov a 
dejateľov staro-poľskej osvety šestnásteho stcdetia. Miiizi starým a 
novým Českom a Poľskom stojí jako stena tridentské koncilium a 
kontra- reforn:acia Ferdinanda II., (loziuša a Skarfoi. Dubrovník. 
s výnimkou asnáď Maura Vetraniča, nikdá nei>ozdvihol sa na výšku 
svetonázoru lepších staročeských a niektorých staropoľských dejateľov. 

Ruská slovesnosť a litľ!i*atúra od 1> — 14. storočia lM)la bohatšia 
a národnejšia, jako všetky súčasné Zíi{)adn(»-slavianske literatúry. 
Chudobnejšia bola možno jako bulharská a srbská dotyčné pre- 
kladov z gréčtiny, ale nesrovnaíeľne Ixdiatšia čisto národnou juri- 
dickou písemnosťou, konečne letopis^uni, listami, poučeniami, |H)- 
vesťami, (falekí* vvtečnejšími dotvčnc národnieho obsahu a fornív, 
jako lK)ly pamiatky bulharské, srbské a honatské. Koncom 14. a 
počiatkom ir>. stoletia iba jediná česká slovesnosť bola l)ohatšia a 
originálnejšia jako ruská. Dalniatinská, vlastne dubrovnícka, i ptd- 
ská rozkvitlv už v 14. stideíí. Oo tvka sa invch ZiíiKidnvch slavian- 
skych národností, tie utratily na niekoľko sttdetí svoju neodvislost 
a pretriKíly dlhé pretrhnutia vo vývine svojej spisobnej n»či a osvety. 
Všetky boly ]H)dvrhnuté najhorším úderom osudu, preil ktoriini, 
v(faka l^diu, ochránené bolo jadro ruského nánula. Aj v najťiižšie 
aisy mongolského a tat*irského iianstva zachovala Rus svojich kíia- 
zov, svoje duchovenstvo, svoj jazyk v cirkvi, v súdoch, v správe 
i v školách. V najnovšom čase Srbi (s Oermdiorcami) a Bulhari 



51 

INH*aIi dvílmf sa z ťažkých okolností. jmhI ktoré klesli v 14. n If). 
srolťtí. .\k* (Vsk(» a Morava od loku li»2<^ a Pofska (kI pučiatkii 
17. stolťtia suľovvni osudom l»olv olnató o inoznosf, iKx'ítaf na 
siríikŕ a /darnó ľozinvstranrnii* svojich národných jazykov. My ne- 
chcenú* povedať, že súčasné neblahé postavenie českej a iKiískej 
náľtHinosti nikdy nemôže a nesmie sa polepšiť. Ale č(d)y sa jako 
/menilo k lepšiemu, tie premeny nemôžu jim <lat nových prestranství 
la stan^ sú tesné a siižené» k n»zšíivniu českej a poľskej reči. Oeský 
ja/yk aj len d«m)a vt) sv(»jtmi, v (Vsku a Morave, nui prinuUo pnív, 
a osvrta česká je primálo samostatná a duchovne svoImmIiuí. ahy 
Sii litenitnni česká znovu mohla utvnlit u Slovákov, r prostom 
Imlŕ ritír prvohtftných a i'ľi>i/rA, a r mirodnej svojej initU'ujmcii 
o Mfinho jtúvodntjítirh n ibtrhorue srohvdtujskh, 

Co tyká sa INdiakov. jich pruskú čiastku môžme považovať 
skon) za ztratrnú pre ptdskú národnosť i pre Slavianstvo. Ináč sa 
má vec s niskou a rakúskou iNdskou. Bez vsetkej pochybnosti, je 
pre všetkých ľoliaknv žtdateľné. ahy sa Varšava siMijila s Krakovom, 
čiliv sa to už stalo ptMlndiením Knikova Varšave, leho Varšavv 
Krakovu. Konečna jcilno i druhé neohišlo by sa bez veľkých (MljMírov 
tohoto lebo tamtídio, a z druhej stnmy bez dobrovoľného lelM> 
\ynútem'dii» súhlasu Kúska a K'akúska. Sotva by sa i (ieniuinía 
zriekla sv(»jho slova v tejto /áležiti»sti . . . O*) týka sa spojenia 
Knikf»va a Varšavy, keby aj dľa našich os(d»ných náhľadov dopu- 
stené nnddo byť Kúskom, tak iiia pi>d nezvnitnou iMHlmieukon, 
aby tot4> spojenie stalo sa súčasne z jednej stniny oddelením (»d 
Varsavv známvch niskvíh a lietavskvch okri»sov ľrivislanského 

■ • • * 

kraja, a z dndiej sírany odilelenim od Krakova východnej ruskej 
llaliče |Mi rieku Sian s mesiom Lvi»vom a privtelením týchto krajov 
k Ku^ku. Iiozumie sa. žebv tvm vzdialil sa Krakov od Viedne. 
ľn*d|N)klailáme. žeby sa tát(» hypotcsa splnila, a takáto «;enerálua 
drlba undiila by koniec nešťastnej poľskej otázke v smysle čisto 
slavianskiim. neidirá/livom ani pn* INdiakov ani pív liusov. ani 
fakéííí najprihodnejsii* a jeiline šťastné pre ľoliakov riešenie poľskej 
otázky, úplne /abe/piŕujiicr všľstnmny vývin poľskej národnosti, 
niMlabi by pidskrj reči rharakteru všťfd»ecného a svetového, a ne- 
vzah> bv z nej vv/nam provincíáinv. Všetkv faktičné ixikusv inakšieho 
riľsenía úlidk>. bár by i korunované boly úplným úspcdnmi zo 
•itrany nepriatciskyľh liusku síl, viedly by k rycídej násilnej ^er- 
mani>ácii nitden ru>k(*i ľnľskv. ale i ( eska a Monivv a s nimi 
|Nitom i západnej Italičc. Iny koidec v pnpaile zdaní potbdmé po- 
ku«»v mať nemôžu to bli/4*j vysvctiovať je zbytočná vec a 
preto nie >ú žclaft-ľné ani / ru>kého ani z indského ani zo vše- 
slavian>kehn stann\i>ka. V ]inpade riešenia poľskej otázky, pro- 
jektovaného, dľa (]i\ni. I!akúsko-rihir>k<im, nebude sa usmievať 
|Nd>kej reči a nán»dnii>ti pekná budmimst . . . 

Takýmto spôsidiom oillúčenie ru^^kej literatúry, majúcej sretovŕ 
|Kivn|anie. od iných >lavian>kyrh lifemtur. a s|Nijenie s poslednými 
lokiilnvch ruskvch. tak reŕenn provim-iálnveli literatúr, musí sa 
veileckj za íididirené pnvaznvať." 

4' 



52 



Ľudovít IStúr. 

ľíso 
l)r. Jozrf Miloslav Ilurhuu, 

I. 

^Slovenské Polilíidy** teda vzkriesené sú k novému životu ; 
l)ľajnic jini íHhšielm života, nož ho nialy tie prvotné. A cíni nióženi 
lepšie vyjaviť svoju radosť nad tynito zjavom veľmi jiotesitelnym. 
ako tym. ke(f stanúc poriadne tlo radu ileiníkov svie/ich. sám tiež. 
kym ešte den je, |)riložím jedno judienko k ohníku t^unuto na Tatrárlí 
zapálenému. 

ľo n»m dávno už túžili priatelia slovenského nárt»d:), jak tu 
doma, tiik i von z užšej vhi.<ti tejt»> bývajúci, Ut hid životopis 
Ľudovíta neza])omenutvIného, tohoto kriesitefa ndádeže. t<dmto vy- 
ncslého bohatiera myšlienky slovanskými na Tatrácli, tohoto veŕnélio 
mládeuť4i s ohťiami duše a srdca nektmečne doiímavvmi. tnhoto 
všetkým Sh)vanom známeho a všetkých popredných Slavianov zná- 
vavšieho jednak muža ideálov, jednak ale i nuíža činov. 

Nuž nech ^Slovenské INdiíadv* nového behu s tvmtí^ naším 
draliým ]>>>kladom vyjdú na verejnosť tejto novej spoločnosti duchov, 
Štúrom vzkriesonvch a nech onv sa odvážia, k conm nik sa neod- 
vážil doteraz : namaľovať tento ideálny obraz novejšej histórie 
ubiedeného, utrýzneného, ukrižovaného národa slovenského. V Ľudo- 
vítovi našom je Z(d»razený cely národ náš. On je ideál mládeže, on 
milácek starcov, nuuio jelui je v najlepších krulmch národnej spt)- 
locnosti slovenskej v tej najčistejšej pamiatke. Ďalšie Slavianstvo 
zná ho čo hviezdu zapadlú na old(die. no svieťacíu v stranách 
šíreho sveía slovanského v nmohocíselných rozpomienkach a tra- 
díciách jeho duclia. 

On zomrel, dľa vlastnélm svojho náhľadu, ktiuý dávnt) jired 
smrťou ro/kla<lal mi z príležitosti jMivažovania Júlia Cicsara a jeho 
smrti. On zomrel juáve v čas, ke«T veliké veci vykonal a k väčším 
chystal sa. ..Tti je pekná snjrť.- hovoril, .keff padá hnlina v mladom 
veku. prv než môže vi<l4»ť svet jeln» mdlobu, jaká konečne kiiždého 
nadísť musí." Tu suir s:i nesriíviiávaly s Ludiivít<»m, ale lndo v tom 
tušenie jeho osuilu trntiickéhn. Tušenie pn»n»cké jeho >k<mčenia je 
vyrazené i v tom epij^ramme na Modru: 

.Hil:i ^mu\ ^i h\la. kii\/ MiMln>ii t(*(r m' na/xvái^. 
('ťrii'Hi. ziiii Hf mi. m-ž nloiiti mi joštč Iniilrsl" 

Tenf«> nájiis jiiulá ešte tlo študentských dôb Ľudovítových, tak 
asi do r. is;;.'). Písali sme čokosloVľnskv a vtenkníť ne>tála e.ste 
Modra /bola v žiadnom pomere ku ^túrovcimt. iiolo tam «'van)elické 
V'ynmásium. Mesto ináč nepatrného vy/nanni. I^olirttbyt kvitol ku 
siNikojnosti vše(d>ernej . ]MivtM|omia ]iolírického nebtdo žiailneho. 
Sptdočnosť bola ilualisticky pokojne znášajúca sa, Nemci totiž a 



Slováťi >]in|oŕm* a nl»:i|MiliK' kazili jazyk >\!»i. .Fnui MuítiT. wo 
i>t iliľ sctliiirka >■* .^Iiuh'ľ Kuľlil auf íh'ľ iinlicka,*"* /iK'la o(I)M)vr<f. 
A /iak i'o tiliťi uhm volal /a kainaľátiMii : ^Aiiiirc. ([uoi-suín privis?'* 
.-Tii Iľii. vľľsus llannoiiiaiii.'*" lnil;i zas oílvľfa. /iari z t«iliofu ;:vin- 
n.i>ia ílo Prcšporku (ľo/jiiiai ]n'irh'iil/av<í. Imli jjikf) -M<nhvijsrs- 
}Mi«^tiiic\aiii. Tt» tak trvalo a/ «lo jinViioilu Kaila í^fiira za >i»ľávru 
u\inna>ia toho m*. Is.ílh. 

M 110 za v rasu pľií'lnwjil ii;'niis rii^iVMiiy ná|ia<lnyni. I)ôvenióho 
)inati*ra inňjlio, niiu-o skôr s Linlovitoiu >a ohza;iinivširlio. Jnnija 
n<MÍslava Ziilíoi-skôlio. srnu ja už ľ. I>^.*i>'» sa zpMoval. roliv to ziia- 
nifiialo v foui nápisr .('ľniou. /<l;í >ľ mi. niv >louli mi .jľ>ií' huilošV'* 
On ni'vodt*! mi to vysvftľif. ľt» soznámi'uí sa s Lu(l<»vH4»m prvó 
Ih)|ii. na ('-o >om sa ílomálial. raidnvit sa usmial a riekol : .To mi 
l<*n tak v /ailumani sa nad Mti<lľi»u napadlo. lu'Z tidin. žrliyrli daŕo 
Uľŕiti'lio ))o| m\siť|.' .lakolivrli ľ d zalmdol na ]irv:í otázku túto. 
ť'^tľ ľ. \^-\^ zpyfoval si»m sa, ŕo > tym uiipisoni ídifid? To Ixdo 
alť aj ]io>ltMlnŕ zpyto\auir sa: lidxi odjmxtMf Taidovititva prosia mi 
kosfi. Ja l»ál Som >a odľnlv o jrho zivoí. .Ali* oŕujťS," Vťfil 
Ludovit. ,ŕti ti tak fľU môj >rar\ i.ápis wŕi v hla m* r ľz si sa ma 
\iaiT.iz na to dopvtoval. Ahv ozaj iu'>r.ila sa mi Modra knhsi 
ŕionnui!" 

Nťťliali snu' tii nalindilu náliodv m\>|irnko\«*j otázku: ale ja 
t«'n nápis \ m\>li i pamäti >vojľi no>il dlli<' P»k\. Az o >viatk<Mli 
^ianoŕnyrli r. l^^.Vi didrtíd posíd z Moilry ><• zvo>iou ako nor 
ŕirľnon : LmioMt TJ.tWv. ni*^tastn«' na pipr'»va«'k'* ]«adnnľ. vlastntui 
pu<kou v\>tn'livstiu \ pádľ. raurn} na ^nirť loži. \' ilrnniku mojom 
oznamo\ (irkľxnvili >tMÍi /n dna tidit*: ..!>(» ini»dlitli\ na<í cirkevní 
/avriMni* mužt* j**dMo)io . jm/ joi imaním ohiM-nim národa nascli(» 
a «»kľa>on tirk\<* rvanjrľukr. j«*muz v tezkr nmimi jrljo práti 
liudcmc Kozdio >mi|o\ani a \\>vid»ozt*ni / rukv smrti ukrutní', 
fakt" za Ľudovíta Stuia i za na^ vsim h m- mndhVr.'* Modlitba 
iHda > hlasitým ]>lariim polnhl.ľ^m' za mnnu odrirkana. Nomoc i.-i 
-k»'Uŕil;i sa smrton M>l;iviMM'ovnu dna TJ. j.iuu.ira l^-."n«. V\ plnil 
|íi p»kov. L* UMNÍaff a 1 I ilní jn»hn;iť'lin. <inMídľi. t\ori>r|iu života. 

V najkrajx'i sih* muža ndailt-h«i . jak" ^a mu to jio/davalo 
\ fjuin.iniaľli jeho n N\ľtľ a žixľir /na« ncj^n )t ludí. >knnal hrh 
*\«»j \ nifslľ. ktuľ'- ^i idiľa/ofMiľMM>r jidiii daviin pľt'd kata>tľi»ťou 
fi»ufo iiznarila /.t Cii-rni*. CirrnMui l'«dN tii* t!ni jtlin vľík\rli ho- 
fa^fi. *»\ ľľ. d«'iriid»ľa \<*'i d" TJ. jan 1 •*.'»»*•. ktniľ znicMd \ na- 
^h*dk«H h M-h'J ľaí;\ -^Tľflnri. kt»Tn ani \\hľ.iT tM'fJovrrľvali •^i. ani 
k amputaľii prikrčil n<*iip.i\;i/iji *:i li'k/tii. ('ii*ľn\iii rM« h-uii pri- 
iidida ^i ^lolr.( \ «h'ii p^ilnahu r.uht\iľi S' in .( ('iľľn;> ifi rľn h«im 
pri»idrla sa milenka í«'I «». /.idiimŕi\ť >li»\i i.'^k". a z\«'>t o jidm 
smrti rMZ>níútilM kľu!i\ sh»vaiisk«- p.» ^jn-j >la\ii. 

.la znajíir im \«i-kr/. /najue iflm uhnl.'n-ho >ľdia ldl")kv eit, 
jelio ilu^if ziale nad fi-^uihun n:tnM|;i >liiven>k"ho. my>líni. ž-' kehy 
MJ ŕicrna litnlina t.t pMJudnaj^ia ilňa 22. deo. mdnda v pndidie ne- 
"ťasfnoj jHiFnvaľky priala, jelio živní zem^k} nelitd hy dlliym hyval. 
O tcnfii sa iihavali x-'-rd. kti»rí znali teiitn \\-/u\ ohňov \nuf«irnvcli. 



64 

Pohromy národ nás zadivátivšie l)oly hy nám umorily to srdcť: citué, 
ten organismus jeho z najtenších nitiek tu y.iaíov tam radosti 
sotkaný a místojky od jednej točný ku dndiej zmietiuiy. Jeho vy- 
niesla až k ext4isi dobrá zpráva zo svetmi slovanského tak, ako pekná 
tvár nadaného slovenského mládenca, alelui reč staríka mťidra a 
hruď slovanskú oduševňujúca; ale na dnihej strane zronila v naj- 
hlbšiu prepásť žialu dušu jeho zmdná, chabá duša, pobádaná v ná- 
rode, alebo charakter neodhodlaný tých. co povolaní sú shižiť 
k dobrému národu! Býval som svedkom nesmieniych týchto po- 
hnutí duše tejto vznešenej. To, co nás po jeJio smrti potkalo, i vy- 
ťazstvá myšlienky našej a jej pokrok, i sklamané nádeje, i konečne 
surového násilenstvá bezbožné úder>' a nevrfakou splácané služby 
národa, toto všetko by ten flptherický oríranisnuis I.udt)víta nebol 
zniesol. Hodžovo srdce pukh) žalosťou nad osudom národa. Ľudo- 
vítove ohne v hrudi plápolavé spálily by boly tento strí»j jemný. 
Ale to sú ludské myšlienky; inak iVdi riadi národy a co nášmu 
národu v Ľudovítovi Štúrovi dal Boh. to benne s víacnymi chvá- 
lami a o tom rozmýšľajme ku vzdelaniu sa na tomto vzore krem- 
obycajnom ! 

Ľudovít zostane večne ndadým muž(mL venie výtvorom i)eknej 
mladosti, idealistom bez úhony, muž pritom celý činu. ktorý i ke(f 
rozum jeho váhal, duch sa k činom niesol, jehož duch národa jk)- 
stavil a dejiny zapíšu ho po boku tých metťoristických velikých 
géniov, čo na kratší lebo dlhší čas tu obsluhovali oltáre národnej 
osvety, |)oesie, vedy, svobody, jako Iwdi Puškin, Mácha, Stankt> 
Vraz, Michal knieža Obrenovič, knieža Danilo, ku ktorým tak 
blfzkjTn sa hyt cítil. On obetoval sa celý mládeži a Roli tút4> obeť 
jeho prijal, aniž je v našom ])okolení kto, koho tak ctihi by mládež, 
jako Štúra. 

U starých, jako som pripomenul, je vo velikej úcte; slovanská 
ale mládež , kresťanstvom o(ichovauá. na tomto jedine má medzu 
nekonečného Štúni ctenia. Začmudlá //ivisť mlčí pred jeho menom, 
rada, že táto stnmovitá postava nezaclania jej ; vražedlná nenávisť, 
hlodavšia dlhé roky jeho bezživotie, vzala už sama za svoje b(»z 
toho, žeby sa bola mohla popásť na drahocennej tejto jKjrle národa 
slovenského: okyptení monílne, sindočensky zmrzačení piílimužíci, 
vešajúci sa na jeden bod jeho špeciálneho povolania, čo tiltdo;:a 
slaviauskeho , vychodiaceho zo stanoviska čerstvej uezkazenej slo- 
venčiny, ktorú zdrejwnieť nechať medzi Tatrami bol by smrteľný 
hriech vzdelancov, umíkajú tiež. a veselší géniovia, jadniejší. čer- 
stvejší myslitelia slovanskí i k tomuto ruchu, Štúrom na Tatrách 
sjiôsiobeuému , priateľskejšiu tvár ukazujú. .Pracujte, jako Štúr 
pracoval, posväťte sa náro<lu, jako <m jKisvätil sa a nedudrite jiodle 
a chabo na velikého mysliteľa!- To je hesh» jejích a oni nekriiujú 
sa pred slovensk(Ui knihou, jakí» tí starí ťuťmáci činievali. Moldo 
byť dielo sebe dokonalejšie, epochálne, jakmile nehybahí sa v kolaj- 
nicach .^tarvcli. «spálte ho!" vrcšťali, až sa ozvvalv Iuht dtdv. 
Kritici a diplomati títo, ktorí kedykoľvek, či na ulici, či na iMÍle, 
či pri baokette dakom stretli ä;i so Slovákom, vždy stereotypuo 



55 

svoje: ní^oč afr se otllrlili od w</.s" opakovali, jako Imilíťtík ua 
isfy Imil hfNiinovy ld)o šívi-fovy došlý. i títo uiníkajú; ozveny 
tých inrziít^^kyrli kríkov t»šíí» ponášajú sa ilui v k<h»jakvch Liueiiiáťíi 
a i\ Vŕelach. 

IVsiviIrt je síce, že i veh'bnejšie postavy života slovanského, 
jíiko pivslovutny nníž a i na Slovenskn ctený vytecnik a štátnik 
ŕesky. ilr. Fr. Ladislav IiÍc^tv, jMunyliť d-ili sa touto tilolojrickou 
ofá/.kou. Stúnmi polinuton. a ochotní holi (jako pivil ľokanii dľ. Slad- 
kiivskv) vvliradávaf I)eákf»v, Tiszov. Káliavch, ha ešte i Falkov a 
Kaasov a odríekaf sa Sh>Víikt)v piv Jích slovenčinu. Ze len pre 
sh>venťinii to rohili. mánie za dôvod jejích pideiniku pn»ti sloven- 
čine, ktoní iNiva/ovali za t)dtrhnutie sa Slovákov od Cechov, čo kehy 
vraj nehuhí sa stah». i oni hy sa holi zaujali Slovákov proti Maifaroni! 
Medzitvni nielen Sladki>vskv a Hií^Ľcr cest(»vali k Maífaioni s osvedče- 
ním nesťistnisti so Shivenskom. cestovali i llairaťh. Heytlnk. !'<i- 
kí»niy a iní ku Slovákom s osvedčením svtijej slovanskej spolnnáleži- 
tiisf i k nám . jích citov hr.itskych k Slovensku a nán»du shiven- 
skéniu. Nailro českv národ stried vsetkvcli okolností i najzamota- 
nejších [Hinierov jtMlnodušne stál po strane nárotla slnvenského. 
Velmi iliíhív mi je v pamäti a stnn očitým s\edkom toho, jako 
národ če>ky prijal Stúni r. isis. lud najkrutejší Im»j o shivenčinu, 
v ktonun známou svojou /urnalistickt»u /ničnosťou. satynm a sp(di»- 
čenskou agitáciou nehožtík Ilavlíček a rovesníci jeho Lamhlovci a 
iní v\stui>ovali v žnrnáloch jiroti Štiirovi. A to hohi tak až ku 
ki»ncu I. 1x47. Starí páni ľalko\ič. Scnd»eľ.i a ndady Havlíček 
niy>le|i maf víťazstvo v rukách, ked tu nizom rok \M^ o inštun 
jich presvedčil. Ľudovít Štúr juisiel íIo ľrahy. Národ ho uvítal, 
nav/dor žravej a;:itácii Ilavlíčkovt^j proti nemu, vehni okázalé. 
Kdek<d\ek zjavil sa Štúr vo verejných schôdzkach, musel hnecf na 
nÝnište. a chtiac >a príhovoriť k obecenstvu češtinou. ktt»rú un 
dolm* znal, ale v ivčntMtí mu ])red>a vefmi h<da na závade, celou 
huniu národa žiailanv hol len v slovenčine rečnit. A Štúr zvučnou 
>lovenťinou okúzloval celé tisíce národa českého. Svedkami týchto 
výjavov iNdi i ndadí horci pniti slovenčine, i videli sa h>ť národom 
des;ivovauvmi. Nároil če>kv neuráža sa na slovenčine, ani z úst 
náriNla českého nevyšhi nikdy tt» lživé slovo voči nám: ^proi- ste 
M- oiltrhU ud fi/is." Slo\áci [iraví > ŕechmi opravdovymi , vzfh»r 
n»7diehii»>ti jejich nárečí, nikdy nendstrkovali druh <lniha. Desiatky 
a dt^T^iatkv .^lachetnej iidádeže i mužnv. vzdor sh>veiu*inľ. ktorou 
vvtriinutv M celv národ slovenskv dn hoja r. I>^4^ 4*.» za .svoje 
pniva. nitily sa ku imhuocí dohrej Sloxen^^ka. Nehndem vyčitovaf 
•vlé niily dôstojníkov, priptimeniem len Z.nlia. Iihmdka. Mikšíčka, 
Konám. Nováka, Ilaiiduska. |irvy<h tn»ch Mi»ravant»v. posledných 
( cťliov. nepofhttykajur ani p<*ňažnych ohetí národa českého, ktoré 
hujne |Hisielal .lanečkoxi, M«u'avaiľ»vi. sriadivšiemu s Hotlžoui sbor 
dolirovolnícky na dolnom ľova/í pod tým časom, keď Luduvít žtúr 
fto ^starou národnou nulou" iBloudek. Zacb. Hurban, BiVik) v hor- 
nom Slovensku až {ki Košice účinkoval. 



56 

Tak sa rnliod český naproti svojím /uľualist^nu a (Uplouiat4)iH 
pochybnej ceny vždy choval k nám Sh)vákom, co ku kmeňu shivian- 
skeniu a hratskcnui. Zato ale aj Sh)váci nikdy nestáli po strane 
jeho vrahov; i v dobe ttý, kde okolnosti jich vohnali do sväzkov 
s rakúskymi Nemcami, kecf títo stejny mali záujem s nami proti 
Maďarom, Slováci nikdy nezapreli Čechov a jejich vec bránili voči 
všemohúcim vtedy byrokratom a diplomatom. Štúr ti) vždy vyhlaso- 
val za najväčší hriech, kocf Slovania, druh s dndiom v rozopre, 
utiekali sa o ijomoc ku spťdočnému nepriatelovi. 

Ľudovít Štúr bude jíredmetom týchto mojich článkov v <»b- 
živenom vuove časojúse, ktorým s(un ja v ndadnm svojom veku 
(r. 184ť») nastúpil dráhu časopiseckú a ktorý r. isr»2 tlakom tehdaj- 
ších pomerov tlačových vychádzať prestal v dolirej nádeji ptikračo- 
vania budúceho. Toto pokračovanie nadstaviť súdené btdu len po 
28. rokoch, a nie mne, aU» zii života môjhi» synovi a jeho priatelom. 
Nuž tAída. keď taká je vóhi božia, nech kniča večný ndádenec ná.^ 
slovanský, Ľudovít, v stĺpcoch ^Slntnisíjíth Puhľmlov** i v tomto no- 
vom jích behu, jako kráčaval kotly^j, ked ešte sám vi)dirv;il v nich 
pero svoje umné. 

Okolo tohoto mladoúa nášho večnélwí stávať budú oltrazy <»prav- 
dové zo života, ku ktorému oslávenec prostredné lebo !)ťZprostredne 
osobou, činnosťou, súdelníctvom. lebo súcitniísťou svojtíU náležal. 
Pravda, historická pravdu o vľlikom synovi nárofja nášho, o mi- 
láčkovi mládeže slovanskej nielen shivenskej , o vrlikoni prf»- 
roku veluároda slavianskeho . zrodenom na tom/e SloviMisku, um 
kton)m pred ním už zrodení btdi velikí Fudia: Šafárik, Hollv a 
Kollár, povedie pero moje! Co viem sám z osobnej známosti iiriateía 
svojho, o čom svedčiť bude on sám ne|)oťhybnymi vlastnými sve- 
doctvami a o čom svedčiť budú liodnoverní ľudia alelni skutky ne- 
pochvbné, to .složím hodnoverne v črtách tvchtti, abv zach(»vanv l»oI 
medzi nami obraz Ľudovíta nezaiMmienutefného. 

11. 

Ľudovít Štúr narodil sadla tradície ilíia *JH. okt4»bra lsi.\ hla 
dokumentu ])ísauého, hodnoverného, v rukách mojich sa narhrul/a- 
júceho, narodený a pokrstený bol díia 2Í». okti»bra isi,'». (Vly ten 
dokument stoj tu. Znie on nasledovne: 

j,Matrika evanj. Zay-ľhrovská, o namzení a krstu bi. p. (blaho- 
slavené ]Kuneti) slávneho Národovci\. našeho Ľudovíta, t«»to doslovne 
obsahuje : 

^„Anno 1810 bajitisatus c>t per Sícjdi. Sebimko, p. t. Kr^lrsiac 
Kvan^. Zay-rjrroczensis V. I>. Ministrum. sub Nro. i'iirr. '.»."» die 
2í> mensis ()cío|>ris Lmloriťus: parentes: Sanmel Štúr, Anna Mi- 
chalecz, Recttir in Zay-r;:rócz: suscepttires : .lohannes Kiš. rum 
consorte Ľlisabetha; Michael Schimko c. consíiríe Anna; Anna 
ľettko, Stephani Schimko, VI>. Ministri consors et Maria llnátek. " 

Svedoctvo tot(» je vystaveno Matejom Szvatym. farárom zay- 
uhrovskvm, zo díia 27. uovendira lsr,7. 



r ^ 



Kiulíľiivia Sfúľiivi Itoli v/oľ |Mv ka/ilv vrk ii stav, i piv ka/ilý 
>f(ilM*íi [uii>krj v/(lr|ani>sri. Otcr hol lun/ iiŕrny. rliaľakttMii v/i/iiusť 
a tiľfii \\iiia)iajnrľ)ii) na ka/dmii. kto ^\t\\/Á\ sa jciiiu; livval nŕitrFoni 
\ Tn*uiiiiľ |M» liokii slavin'Iio iľpirľľa. fiirára írťiu'aiiskrlu* Ziihoka. 
Mtl ľ. l<iis ílo \s\'j sdiclal s ním iifľ|mi»sii a hvval Vťinyiu jt'ho 
|iľíaTcIoui. kľíf liľkľv n'n'ii.i |ni>ti najvťľiu'js'u'iiiu svojmu pastierovi 
ituľlioviu'inu ťa/kosti vsrlijakc i /javiit* iiť)M'iafr[>t\ä >iio\ala a nad- 
pľiailala. ľiiV|M)ľ|i\li\ rofo aj }m»1o jniVinoii. /r SamiU'l iStiir. l»;iľs 
inak rotlinnymi ^vä/kami i)rí]>iitanvm ImiI k mostu TivnOinu. od- 
!!iii|)al Si priiať ]Hi\olanic /a uŕin^Ia na (l«Mllnu. IM toti/ ľ. \^\'\ 
\ii fflpíuaľi ilo ľlirovca pn*stalmvanv. rn»tt»ki»ll tľťn«'iinskiM cirkvľ 
m:í pi»/!i:i«i'n\ plat Sjmniťl:i Snini na niosiat- jaiinarľ. isl.'ivsummi' 
ici /I. Oil Ti»||i»to rasu al*' mlŕŕ pmíokoll o Saní. Sfiiľo\i. VvIkivíI 
fľila uplnó I n»kv jako nŕitľľ nvm'anskv. 

Mm m 

y. fiilioro ví'kn niiimi' /o školv Stľnovľj >lavnclio /iik;i. fian- 
li^ka ľalarkť'lio . kíoiŕlio ľ. I^n'.i dovirdol <lo Tivuľnia tlunlobnv 

• 

iflm .»tľc. nriti'ľ t'v.Mijrlifkx / IloíMaMr na Moiavť, .Iniaj ľalarkv. 
Tnljtt M'ku iMtli r\anjí*H(i ml (lakt'daisírli JHiľlivxľJi rvanjt'li'kov. 
|Hiromko\ ílľato^ niiir:i\>kvľli. fiotoni ah* viem otcov opu^^tivsiVli. 
n.iľanuir >íílianí a pn'na>KMlovani. tak /t* skľvv.-if >a nmsľli ti. kton 
/«i«»tali pli \ifiv otľov a potajomk> h'U vykon;i\ali shi/h\ hozir : 
i iiotom. kľíf .Io/i»f n., risáľ ľakú^kv. toh'ľancin vvilal í17>^<M. holo 
i»'^f\ii\anii' ťxanjflikov pľrhirijnr. liiili poil >to|on n'msko-kati»liVkyťh 
í.ir.iľi»\. .Innij ľahnky wuľnval potajiimnr dictkv cvanjrlickŕ v pľvyrh 
jM»i iaTk«n-h /nánio'^fí. .Icih'nji'^tľiM'iiŕlio teda synka svojli«». vukm-iicIio 
duma i|o«-fatM('ih' \ pľv\ľ|i /luimostaili. dt)\i('doI na Shiv«Misko. a tu 
n Sanuiľla Síiira na<irl hladané liTnŕisíľ. .lako uŕittd a >iiľáv(a 
«h«iľu. hn] S. .Síiiľ >pidu aj >pľ:ivroni alumnca jn'i cirkvi trcnčan- 
*kľi. kih' chnd«d»ni /iaii p<i\Í!ino>f mali >j»icvaf na clii'm; a zato 
i|f>^t:ív.ili /d.-nina ohni. IVanti-^ka l'alaíkrlio hiicd tľila prijala Šlii- 
ľov.i dn ílomu Nviijlm a Šínr ih* poŕtn alnmnov. Tri ľ(»k> /trávil 
l*.tlaik\ na uccní \ Trcm'ŕnc. /ixntíipi^cc jclin, l\aliiM>ck ). ^icc 
pisr : . /!■ ľalack> \ TríMii-iin- lu naučil ^i* na Tanicj^íih latin>kycli 
-k'd.ich ni«ľmn jim-mn. ne/ pľ.i\r jen latiin- :" a«'kidv»'k to pre dal>ic 
«Yuiii:i h'dii I«'|)Sim /:ikl:idnm . ni'/ to miMlľľnc hiriny potnpi>\anic : 
ale niimii latiii\ \^al ľaiark\ \ (hunc SturoVum d<i M-ha i inc <'no>ti. 
ktiip' v p«i/drj<om ji'hii veku v\\inul\ >.i \ dnki»nal"^i. ľani Sni- 
rii\ I Inila dMhnisľdľi'nJ. itiin^tn:! pnlin/n/i. tichej pn\ah). k lonui 
cele pr«Mjiknut.i dui hum poNe>.fi" ;i dtdiryíh niľaM«\ národných, l'ioen 
pnhti/n.i i n.iľodn.i hwalii id>/i\iiu a t»dn^r\hn\arclki>u Jejich ilo- 
ni;t«n«»'»M. Si l:raidiv«-í. \/i»ľn«'' ohcnNMnii* . p«'k'>i dnmáci. prNna 
ka/en . t*» jf *K"l.i n.ijh'p-ia jtiľ lakvcli •lil;ipcti\. ľ:ilack\ Ind 
11-n»in\ k«"if |iľi-i« I iIm tnlinť* Taktu x/Mniilm dumu. /a tri ľnkv 
viiiii'Md /ai*t«' M''í'*ilii.i Ni-niij, k", kť'ii- pnii.ni /r.r>íh» poj»ľi latine 



•i \ i-tin /ÍM't"|':-'i ^ľ t'.i'.nkilľ. Nri i.-laui il-k-tioii I»-mm n.irnilu •'ľ- 
-k»'h»* S»'|ľ«.il l»i. .1. I\.»!"»i«. k. > pi.ii.ilii/i.iiii \ Pra/«- !i Vjliiiika I>Tí;. 
>tr. ^ 



5« 

a vede vôbec na velikosf, jakú zo všetkých oliladov oMivovali sme 
na slávnom historiogiafovi českom. Každý životopisec veľkýcli ľudí 
dobre urobí, kerf pôjde možno najhlbšie do piTotných rokov vý- 
chovy. Ja asiK)n pri ÍĹudovítovi Štiin)vi na tieto podkladky velikú 
váhu kladiem. 

Dom jeho rodičovský bol tak vzorný, žeby k velikému blahu 
a rozkvetu národa iM)slúzila tá okolnosť, keby mnohí vzali si ho 
za príklad k nasledovaniu. Štyroch synov a jednu dcéru vychovali 
títo chudobní rodičovia k vysokým stupňom vzdelanosti a oduše- 
vnenia. Jak veliký mohol byf toho času t>lat učiteľa evanjelického 
a to v kráľovskom meste Trenčíne, zavierať možno už z toho proto- 
kollu, dľa ktorého Sam. Štúr na jeden mesiac prijal platu 10 zl. 
A bárs v dačom snáď aj popravil si v Uhrovci, veľa toho sotvy 
bolo, predsa však zanechal národu poklady nesmieme v dietkach 
svojich. To bez ctností oných nijak vysvetliť sa nedá. Koľko darov 
božích, národu nášmu udelovaných, v ŕelaďach a rodinách jeho za- 
kopávano býva tým. že otcovia a matky nechodia takými cestami, 
ako chodil Štúr a Michalcová. Prísna kázeň otcovská, mienia sta- 
rostlivosť, schránlivosť matkina : dom presiaknutý duchovnými plody 
cirkve a národa. Duša stečená s dušou tých nmivných osobností 
nevdojak prelieva sa do dietok. Ale jwzrit^ si na modemu výchovu 
liberalistickú. Už v kolíske dieťaťu maľujú velikú budúcnosť, kerf 
odrastie, zo všetkého nmsí okúsiť, čo rodičia ochutnajú, tisnú ho 
vždy na vyšší a vyšší stupeíi. než na ktorom oni stoja, dajú ho 
učiť len tonm, z čoho majú nádeju na bohatstvo, moc, právo lebo 
nadprávo. Terajšie decko musí všetko mať, čo vidí očima, len tie 
hviezdy nui rodičia nestŕhajú z neba. Preto aj veliké nároky a |»o- 
treby sú tie priepasti, k vôli ktorým tejto výchovy^ mládež zapre- 
dáva národ, viem a všetky ideále lepších duchov. Štúrov dom vy- 
chovával dietky v bázni a kázni rodičovskej a sám preniknutý bol 
bázňou božou, bázňou zákona božieho. Prísna )>ovinnosť bolo heslo 
otcovo; miemenie tej prísnosti a milostiplné oduševnenie za blaho 
a budúcnosť dietok, bol duch, ktorý unášal tú dobrotivú, dobro- 
myseľnú, dobročinnú, schranlivú, čistoty a poriadku milovnú matku 
Štúrovcov. Ale to aj bola radosť, vníst do tohoto čistotného domu. 
Ja tam bol, keď najstarší syn, Karol, už v úrade iM)stavený, Ľudo- 
vít, junoš v kvete ideálneho svojho účinkovania medzi ndádežou 
bratislavskou zaujatý, Samoslav študentom, Janko a Karolínka de- 
tičkv roztomilé len z ďaleká dívalv sa na nás, ktorí sme navštívili 
(ja a Hodža) s Karlom a Ľudovítom ten i>ožehnaný dom školy 
uhrovskej. Jasné, veľké modré oko otct)vo radosťou plesalo, jwsúc 
sa po svojom KarloW, čierne, dobromyseľné oči matky starostlivé, 
ale pritom usmievavé obnítené boly ukradomky jm) komore a ku- 
chyni a len tu i tu zavítaly veselé ku siioločnosti , pod \í\h)\i sa 
baviacej. Po večeri rozkošné shovoiy do polnoci. Starý fmn a pani 
8 nami. Prešly sa kriticky všetky otázky časové. A ten výlet do 
poľa a hôr ! Čo to za ideálny dom, ten dom starého Štúra v Úhrovci 
8 jeho synami a dcérkou I 



r>í> 



Nás Ľudovít, s ktiinin sa zaolKMámi', Im»I štiepok UAxutu ideál- 
neho domu; v pľvveli ľokoch uživíiI m/koše detinstva a bol roz- 
k<»^ou d«>iiiii a (íediny. Vrstovníci jeho iihmI/í iiivini Itoli ktorí 
tie/ /a/naŕili činnosťou sv(»jou stopy v národíioni ro/voji .lán 
Kis, reni/ statkár v nežcriciach, |»ovestnv oek<UH>ni, včelára verný 
*vn náľofla sIovenskiMio, Sainuel Melfelher, l»vvalv činnvč len spoltK**- 
nitsti |ireš|Hirskej a ptiíom verný národu kiia/ púchovský, otec |K)vest- 
iieln» pnivoíáni a verného národovca v Tuľ.\ Sv. Martine, Ži^nnunda 

Melfelliera. a iní, ktorvni vvvodil pri hrách a s kt4»rvnii trval v <lo- 

• • • • 

liPMn priateFst\e až do smrti. Ahy huie nále/ity ohníz mali tejto 
>rhi»pnej ndatiej armády vrstovmkov Ľudovítových . ktorým ako 
kapitáii vvvimIíI, s ktorými sa v pní/dnych hodinách prehäíial naj- 
prv pt> údoliach a šírom poli, po/dejšie |)o úvaloch a horách, mu- 
>íme luvľiecť shivo o mimoriiulne dojemnej, pivkrásnej prínnle, 
otáčajúcej ktdísku prvej ndado>ti tohoto orla národnieho. 

ľhrovcc je /ôkol vôkol ort»čeny vrchami. a h»n hohaty. hujny 
iMitiik ukazme cestu z kotlinv. Tam čnie, všetkvni vvvodiac, nádhernv 
Unkos, aj (.irruym Vrrhnm zvaný, mijmii povesti nu*nujú ho tak. 
nizsí. ale nie menej mah»hny je Kiiazor StôJ, ta ifalej vypína sa 
Pttiňiik, sem hližši*» k ľhrovcn líomoľft, Milt' Brŕziny. von vybieha 
.C'íni ľoh*- a kostol s vä/ičkou . starožitný zámok, vyčnievajúci 
/ temných hôr. dt»kída /ahradv. sk.dy podivných skázok plné, nový 
AÍniMk. sídhí Zayovcov. okrašiujúíi dedinu to kidíska čarovná, 
\ ktorej \ykolind)any bol duch chlapca nadaného a všetky tieto 
knl^y prín»dy v ndadú dušu pojavšieho. 

Z:i>pieval o ni<*h Ľudovít pozílejšie nejednu pieseň. 

Keíf sbulkíl matička >ynáčkovi . túžobne sa k nej tisnúcemu. 
pi»víe>tku nánnlniu jeden večer vyrozprávala, už na dndiy den Sii 
nm tá |Nive^f v tichých horách a na liokoši nádhernom, v liskali- 
nách a po hnulocli. v tomto zahorí rozsiatvch a z temná hôr vv- 
/tnijúcich. v tisícich |iodobíich a jiestrych idirazoch. jeho vlastnou 
iii\<lon nafvi»renych. zopakovala a telo a kožu ílostala. 

('hla|KM' ni<tíd. učiac sa v <ko|e t»tcf»vcj a ssajúc d«» du.<e všetky 
n)i»/né vti>ky p<d)ožného obcovania v dome rodičovskom, .lebo dom 
a tu tento vidiek muohotvaniv. malebnv. oiian^valv snivú mvseF 
ľi|K*nié||ii chla|N*a. Starý j»án hôr uhrovskych . líoktíš, preilstavo- 
\al mu otca. ktorý panoval učením a trestaním nad celou ndadon 
detiiunu >iHdu s domom rodinnvm. ako nádhernv Hokoš nad tvmí 
honmii vôkol le/iacimi a jeho ]iovelu na>lúcliajiicimi. ľo otcovi a 
matke . ktorej vôFa iHila mu ro/kazom . mal |ired Ľudovítom naj- 
väč>iu auctoritu naj^^tarsí brat Kand : hut^f ale |Hitom on sám 
n*^uqMiv:il oproti ndadsím auctniitu. A tie lúky o zeleii lesov sa 
o<lnt/aiúc«* a \všinanii Cicrnchu Vrchu lIJokoša) /a^fienené. bolv nm 
jako ch'i:Í4ky obra/ ílom.i cnosti v|a>tnci, ča>tycli. /raxych starostí 
a ncníz /iahí plnej. Mäkká mv-eľ matkina . jirísna tvár otc<»va. 
dueli pokoja. íio/íni slovom uváil/aného v dom, a prírodv. otáča- 
júcej túto malú >po|očnosť ducliov. mnoln štvania krá>a. id>/.ivovaná 
liftavou atmosférou p«>\e>tí. (lÔHobily od prvej ndadosti na živú 
obrazutvoniobt uášliu Ľudovíta, a to tak mocne, že čím viacej t^a 



vzdialoval tento detinský, chlapčenský a mládenecký raj od mysle, 
v skoUi života všelijako zkúsanej a pľepalovanej, tým živšie o myseľ 
jeho udieraly ohlasy tu v zašlom veku slýchaných a pociťovaných 
dúm a citov. 

Keí sa už rodina tato mala vvsfahovať z domku, Ľudovítovi 
tak milého, po smrti otca jeho (t 27. jiila is;>l), jak teskné, jak 
tiíhy plné slová tiekly z lýry Ľudovítovej: 

Krásne dni a hodiny, 
Ušlé v lone otčiny, 
Mojej mladosti svet. 
Už opadaný kvet, 
Kšte sa raz sem svedte, 
Kstc raz ma obleťtc. 

Na vrchu tamto Čiernom, 
Na Kokosi nádhenioin. 
Na Kňazovoui Stole, 
Ptáéníku, Homole, 
Ku nuie sa eátc majte. 
Kolom ma obstavajte. 

A \y, Milé Breziny, 
Vy prístrešia tisiny, 
Zvcjtr sem sny živé. 
Rozkošné, válúvé, 
ŕo sa tam duši sníly, 
Miáilenca unosily. 

Alebo : 

„Jako fa tu. lipka, samotnú necháme, 
ľž sa preč od teba svetom uberáme. 
Tratia sa a hynú už ti tvoji milí. 
Jedni pošH svetom, druhých v hrob shižili. 
Jednoho v Sobotnom, vieš, nie viac neboli, 
A druhý tam leží ua Modranskom polí. 
Pozri len |K) dvore, j ako tu už smutno. 
Jako je po celom tichúiiko, otupno.** 

^..1 ja, míK. letím k zemi o/ puknutá. 
Kolom oMimelá. zlámaná. zoschnutá. 
Ani si posumoť, ani už povievať. 
.\ni SI ten ptúčik nemá kile /a>pievať. 
ľo na^iích je už dňoeb. po nasej už chvíli. 
Kozlucmc sa teda na \eky. m«*»j milý! 
Lež sotva slniečko za vami zasadne. 
Iľž aj vaša Hpka skloní sa u padne." *^ 

A dvonm roky pívd smrťou jako znie z vreln)V uhn»v.»ikyrh, 
preš hor>' a vrchy tam k jioviížskej túhyplnej dídine tii pieseíi: 



J>1_ 

,1 tamto hen za horami 
Mrákavy sú nakopené? 
Dni moje, aj kde j ich nezrieť, 
Len k trápeniu odsúdené? 
Po trnistvťh, pnkrjvh cestách 
Chodieval som, liožc milý, 
Trudno po nich, ťa^.ko preísť, 
Tys' len dával. Pane, sily. 
K Tehe hladí moje oko, 
í^e mi pridáš silu novú, 
Aliych prešiel ešte tu púC 
Kamenistú a vrchovú.*" *) 

V životo Ľudovítovom prebíja sa voždy na povrch tato niakkosC 
pn't^tnvťh dojmov, hlavne od matky prijatých, plnú asketickej IiHkh 
kosti a nán»dnej. slovenskej ele^ricnosti. Neskôr, chvílami, v dôle- 
žitejšej dolm ťiusu, prijímal na seha níz otcovej prísnosti, a vte<ly 
>ídali sme na íiom ráz brata jeho Karia, ktorý viacej otcovi sji 
|NM|obal. Krása prírodná kidísky jeho nie menej vtlačená l>oIa do 
mysle jeho. Nekonečnou tiíium vedel sa Zíimyslel v hll)okej didine, 
i /pk*>ala dusil jeho na výšinách hôr: 

„Tu na vVskach otvorených, 
Zlatviii slnkom o/iaronvch. 
Jak tu milo, jak tu volno. 
Jak tu dobre, jak pnkojno." **) 

On sa pokiK'hal až do zabudnutia na seba v símhových chu- 
nielicach, blúdiac Ziidumeny s puškou na pleci, alebo v zeleni jasnej 
pukajúcich sji hôr. Výlety osamote, radšej ale vo spoločnosti jeduoho • 
dviiťh dobnch priatelov, do hôr, t(» byvaly jeho Zíilmvy, kerf ne- 
viťiila pnica a boj do mest4i. /a študentstva, keif iní sháiiali sji 

iio liáloch a invcli izbennvch zálKivách, on. vvvodiac strane, strhával 

• • • * 

svojich S4» s*dM»u do hôr i v najtuhšej zime. Celé po|Hdudnie, prázdne 
(h1 školských povinností, viedla sa vojna so siiahovymi ;;uľami a 
po lH>rlK* k večeru išlo sa spobičnc (b) najbližšieho hôrneho hos|H>- 
dirstva na s:iduutó mlieko .so smotanou a chlieb domáci. Mesjičnvm 
večierktmi sa |N)tom čata Štúrovcov vnuala do IYeš|N)rku a ukonaná 
štrafiáciou l)oja a chôdze. s])ala do rana a vstávala zdriivá a čerstvá 
k dennej pnici. čo med/itym tí v uzavnMiych miestnosťach zabáva- 
júri sa vys|KÍvali cni|)ulu. Jako b(d doma miučeny Ludt>vít, tak 
i v |Ni/.dejšoni štmlentskom vvku prísne a skromne držal sa a 
k tomu viedid i kanmnítstvo svoje. Neznám udadíka tak mohutne 
»sahovavšiehi» im túto M-stvn d(»rastajúceho pokolenia, ktorý by 
\hA v tolkom stu|>ní vplýval kedy na cely jeden oddiel poviem 
liMetóho stupnivého žiactva a stu<lentstva. ako to bolo pri Ludo- 

■/ ^P<*^y • Ii«*»ne Líhlnvita >túni. V Pr4'>pi»rkii. V tlaŕiarni pn?dt}n] Sľhmi- 
doiťj. \sys. Str ľJo. a n:isl. 
••/ Spevy, Rtr. Ilo. 



62 

vítovi. On mhidoíi, v triede poviem lo^ky alebo fyziky súc. auct()rit4)u 
morálnou stiil sa ri^orismom svojim juristom ai tlieoloi^om o dva 
lebo tri roky od neho vyssím, a konečne všetkým v jeho triede a 
niže t^íjto sa uachodiacim. Lež vráťme sa k (íonm rodičovskému 
Ľudovítovmu. 

Na spňsobného a pozorného Ľudovíta účinkovalo vefmi blaho- 
tvome, čo k dobrénui jeho poslúžilo, značne poz<lejšic, to, že dom 
Štúrovský velmi často navštevovali vyznačení postavením a stavdin 
svojím páni, čím Ľudovít zavčasu privlastnil si istú ušľachtilejšiu, 
dvomejšiu povaliu. Starý Vaís bol veliký dobrodincji ludu. Sám. 
znajúc knihárske remeslo, vhizaval kaneionále, zákony, biblie a iné 
knihy, ktoré neviazané sku])oval a potom na dary (híval mládeži a 
chudobuvm. I ot<^i Štúrovho naučil viazaC knihv. Tento velikáš 
krajiny obcoval so Stúrom rád. Mimo grófa navštevovali dom Štúrov 
i úradníci panskí a iní prednejší a význačnejší páni. Ľudovít ne- 
I)Ozorovane osvojil si držanie sa úctu a vážnost na mimoidútich 
vymáhajúce. „Prevaha," to cítil každý v duši, kto sišiel sa so 
Štúrom nevdojak, ač sám nikdy to nedal na sebe znaf, a prevahou 
svojou nebol obťažným inénm, zanesený voždy myšlienkou na iné, 
než seba. Známosť Ľudovítova z týchto čias svojho cldapčenstva 
s Modránym, úradníkom statkov Zayovských, zasiahla |M)zdejšie na 
osudy tejto rodiny, ktorej hlavu a s íu)u i synov a dcéry — jedna 
stíila sa ženou geniálneho básnika Janka Krála — získal Ľudovít 
národu. Národu získavať ludí, bol jeden z jeho duše úkolov, ne- 
posledný medzi úlohami, ktoré si mladoíi tento vytknul : na ktorý 
bod budeme mať príležitosť častejšie poukázať, ako bod, z ktorého 
— ač tu i tu vnišlo v to sklamanie sa v lucfoch — vvšlv na ná- 
rodní rozvoj následky významu plné. 

Bolo ku koncu augusta r. 1827, kecf náš Ľudovít prvý raz 
opustiť mal tie utešené háje, tie hoiy ozrutné, to šíiv pole. t^»n 
hukotavý potok s jeho raky a rjbičkami, ten Rokoš nádherný a 
tie skalky taju a skiízok plné, ľred doniíim stál velikánsky voz 
pod plachtou: posledná tnihelka a kôš s i)otravou položené boly, 
kde ešte miesto bolo. Páni, Ján Kiš, uíäsiar uhrovský. Samuel 
Melfelber, garbiar tamže, a ot^ic Ludovít4)V, Sanuiel, pripravení 
k ceste, častovaní boli ešte panou Štúrovou indiárkom vína a zá- 
kuskom kuraciny, mladá chasa \yoá \\\nm koláčikami sa hostila n 
tí mladší znachorí so slzavýma očima i>ozeraIi na troch šarvanc(»v, 
netrpefivo už na pánov otcov čakajúcich. Boli to tí netr|>eliví: náš 
Ľudovít, Janko Kiš a Samko Melfelber, Im tynit4) k vôli stál ten 
velikánsky voz pre<l školou uhn^vskou, naimkovany truhelkami a 
batohy perín, majetuosť4)U to budúcich ^študentov* rábskych. Pani 
Štúrova dala požehnanie svojmu Luflovít4ivi a milá spoločnosť po- 
usadávala sa do voza. liido jich všetkých, i s paholkom, 7 osôb. 
Tak sa vystrájali voľakedy žiaci do škôL Šťastní títo traja otcovia 
p(»žívaijú už radostí nelH»ských, dvaja. Štúr a Melfelber, i so synáčky 
svojimi, ten tretí syn. od nehož zpnivy tieto máme, jako už pri- 
pomenuto, žije v Dežericiach a nosí v snlci vernom drahú iianúatku 
na ))režitc s Ľudovítom (»slavenym ilni ndadosti nadšenej. 



G3 

Štúr stiirsí 1m»I vodcji vt»likej tojto fxpedíťio. Šíyry dni a mm 
trvala iV.sta jcjiťli. ľľvá ťhnil/a /|kkI plachty páuttv otcov hohi 
ílo mesta - na imMlincstí IíúImi zosíhHí prvyníz v IiDstiiiťi, aby 
pňstnijac sa, vyhladali školy, kt4>ľyin svcrit mali poklady svoje. 
lYvíi návšteva holá u Leopolda ľeca. i»rofessoľa a spolu i farára 
ILíltskťlio, duše to a iliielia škôl tohovekveh Rábskveli. ľostavu 
jehi» mám o|»ísanú našim Kišom nasledovne: ^Hid to muž v/(»/ivnia 
prívetivého, dôveru v/liudzujiicelio. postavy m/kej. útleho tela, hľadej 
t\árí. kt«)rá svedčila o pilnom študovaní. Idas jeho bol zvonovitý. 
>ilny. My jhi zíidku otť(»v svojich bázlivti sme .stúpali do chyže. 
ViHlVa náš. Štúr, latinskv uvádzal nás. otcov i svn<»v. a keif domáci 
|iáii usadil rodičov a k nám sa po slovensky prihovoril, tu snu* 
jak«» iKismeleuí túlili sa k nemu. jako k svojnm nastávajúcenm 
i»clinincovi a otcovi. Htdi sme zapísaní nu*dzi občanov novej spoloc- 
no>ti." 

Mladíci naši boli potom usadení na hos|H)dy, Ľudovít s Ki.s(un 
do>tali sa na jeden byt, do jeilnej chyže o jednej posteli: domovy 
|i;íu bol beduár. menoval sa ľraiio Kak. mal dom nízky s vydutými 
žele/nvmi mrežami a z dvora jeho bid vvchod na rieku ILibcu, 
preil dtmiom stried ulice stály jatky. Hozpoinienky na dom tento 
sú charakteristické. Kabca blízko, kúpačka a [irevrižanie sa na lo- 
dičke byvaly milými zábavami týchto mlad<u"iov, až di> jednej smutnej 
ud.ilosti, ktorá sa hlboko vrezala do nivslí mladvch. IMi sa pre- 
\á/af a zaviezť sa chceli na ostrovok ľinved. abv sa mliekom ]ki- 
ča>tovali. ke(f tu dohonili člnok iny so siedmimi žiakmi z kato- 
líckeho ;:ymnásia. za |»odobuym ciefom sa ]>revážajúciini. ktorých 
ale kttnniilelníci. ne|»ozorne riaifac lodičku. |>rekotili ju a piati / nich 
našli hrob v Kabci. dvaja ťažkým ulapením sa na knij prevrhlej 
liNličkv nitovali si život. Od toho času prestalv tieto zábavkv člnko- 
\auia Ni na Habci. 

.('obv naši rodičia rcdiili bez nás. kebv nás dač takého po- 
tkalo'."- riekol Ľudovít k .Fankovi a Samkovi. a myslel si (iritom 
na svoju sladkú mamičku a na Kokos náilherny. s ktorým tak ťažko 
lúčil sa. idúc koncom augusta na celv rok od neho do cudzieho 
>veta. Na |Hmiery ]H'iiažité |»oukazuje tá i»k<dnosť. že za l<i() zlatých 
sajno\ych mal jeilen suliaj ͻyt i stravu na rok. Nech teraz ide so 
7(» /I. do IC«ibu žiak. uvidí, jak sktu'o sa vrátiť bude museť íloniov. 
Štúr a Kiš mali stravu ílobrú za túto cenu. Melfelber dostal ešte 
lacnejšiu, za \-U) zl. šajni»vycli. Len ryby nechceli jiesť. lelni sa 
IkíIí. abv sa nez;ulrhlí knsfami r\bácími; mamičkv tbima učievali 
rhla|H-ov i jiesť ptu'iadne. Na to sa ale hnevala domáca |>ani a 
menovala chlapcov našich .t<it k«dy(ik:'* peknej i^anej |tríklatlu na- 
«i|eilovala i slii/ka a titulovala našich tiež len .tut kiUvok^-aini. 
-.\le to tr\alo.' hovorí Kis. .Irn dntiaľ, kyni sme porozumeli. č»» 
tii znamená, a kyni nám m'pndnt>to| i maitai^ky ja/yk: potom sme 
tiiuiu s;imi učinili kunirc. A bol pnkuj.' 

Kšte jedna episuda /asluhuje pri|Mimeimfia. Ľudovít ná'^ r. \y<"J^ 
ochorel nebiV|K'čno Imničkuu: bid be/ |Himoc(*. Janko Kiš spával 
s uíni. a keif začal Luduvít \ lii»ničosti lilú/niť. wskočil vo strachu 



64 



Z postele a ÍJihol si pod posteľ, ľo pan>xisine otvoriac oŕi, Ľudovít 
pytiil si vína. Domáci páu mal vo dví»re sklep s vínom, ktxírv l>yval 
otvorený: Kiš v úzkosti o svííjIio priateľa vzal kepeii na seba a 
veľký krčali maľovaný, ktorý slúžil na vodu, išiel v noci do pivnice 
a natočil vína. Ľudovít, priložiac k ústam smädným krcali, napil 
.sa hodne, načo zaspal a si»al tri týždne s pivtŕlianím sa zo sna 
krikom: ...lanko, daj mi vína I" Kiš tak opatroval priateľa svojho, 
ktorý po kazdími takom užití vína spal dlho. Konečne dozvedel sa 
prtídsa jn'ofessor IVc o nemoci Ludtívírej a navštívil ho. poručiac 
hnecf in'iviezt h^kára. „Lekár |irišicl a jiredpísal haterie liekov, ale 
po odihode jeho Ľudovít, rozkázal mi lieky von vyliať, čo ja i svedo- 
mité vyk(uial a pokračoval som s kúnm vínovou, až Luilovi'r celkom 
ozdravel. Mne podivná táto kúra zostane na veky tajom>tvom,- 
píse Kiš. 

Keď naši chlajíci prestali hoľasť rozchodu s otcami svojimi, 
chopili sa do učenia a vynikali dosf sktu'o všetci; i»oli tu vtedy 
mimo z]M)menutych ešte i Laflislav ľauliny, vyt^ičník tiež na |»oli 
cirkve a národa, a Karol Stelezer. potomny kňaz prietržsky a ho- 
ličský, kt^u'y, ač učenosťou vynikal, mah»ho ale hol v cirkvi a men- 
šieho ešte vvznamu v národe. 

» 

Kok 1^27 s juvsiel šťastne, v ktorom Ľudovít syntaxisty I. triedu 
s velikým prospechom oilhavil, po juvniožení tažkosti v n*či nia- 
(farskej stal sa prvým žiakom a miláčktmi ľecovym. ľrázdniny sa 
trávilv v l.'hrovci. Samko Melťelher. .lanko Kiš. Karol .lehrim! a 
náš Ľudovít, hrdí už na známosť reči maífarskej, holi nerozluční 
priatelia s horami a výšinami uhrovskymi. Ide:ile Ľudovítove mz- 
hojuené holý klassickymi stmiiami. a on už ne|iokojne očak:ivaI 
skončenie sa jínizdnin. ahy nndiol ku svojmu mihivanému ľecovi. 
ľodivno, keíf Tec hvval veľmi hnevlivv a časti» sa na inv<-h žiakov 
svojich veľmi vedel nazh)hiť. Ľudovíta Štúra ohľuhoval si stále a 
často s ním sa sám zatváral v chvži aleho hrával ho so šelmu na 
prechádzky, ostatným ale žiakom ho za vzor a príkhui pivdsiavoval. 
ľiv tútt» vlastntísť svoju hyval Ľudovít milovaným a rád vídaným 
i v domácnosti Pecovej. I*ani ľecová. rodená HerĽmaiiiKivá. hvvala 
tak pečlivá o zdravie muža svojho, že častejšie prichádzala ku 
.škole, kde učieval. a vyzvedala sa žiakov, či sa pán professí)r ne- 
hnevajú. Táto jc<liná cíiyha ľecova ležala v jeho konštitmii a v \n\\\ 
ustavičnom študovaní, ktoré kiuiečne i jeho zdravie podkopalo. 

Na.^itíily zase púte do líáhu: koncom auj:usta is-js zase sa 
Lud<»vít, .lanko Kiš, Samki> Melťelher hrali /a svojím milovaným 
IN'Com. Iíok tento školský 1>''J>»'.í je pre Ľudovíta veľmi ]iamátii}. 
Hvval teraz s;ím a ľecovvm mil;ičkom. .lako *J-ročnv svnta\i>ta 

• * ■ • 

zaoheral sa už i i^M'éčtinou. latinčina, rozumie sa. hida premozená. 
matfarčina jMidohne. a duch jeiio hnizal ni pomaly už \«i vodáili 
hlhších vied. Tž tu ho jímala história a philo|iiv;ia. v rámci nvsem 
len školských preilpisov: čo ale i za hranice tieto |in'cliád/alM. 
holv reílexie ľecnve na svet slo\ansk\. jehož sviHmi i on hol. otec 
ľecov pochádzal /«> Skalice, prenie^td sa ale do So|troiia. kde >a 



r, s 

Li*i>|N»Iii narodil adostal vychovanú^ nriiUTkó. "i tak že rcŕi otcov- 
skoj sa u/ Wu jako |>ľofťssnr súknuuímu |)iinosfou pňuíMI, a mi- 
loval ju |iľ\uii láskou vľúcuľ. Tťiito ťah vstopil i synovi svojmu, 
kfi»ry v iiajkľajšoni veku mladosti /omivl ako kiiaz Mezó-Berénsky. 
Itiil t<i niieii .luliu^i. ktoľv jako 7 -s-niŕny cl)la|H''ťk za ŕasov Ludo- 
\iti*vy()i /iiamy liol našim ako synáŕok milovaného jírh professora. 
TiMitn .lulíu^ v\/naril sa jako kazateľ nemecky. nieh*n tdiladum 
na rcŕi. ale aj ohlailoni ilmha. IM priate! nášho národa úprimný, 
>tal\ iHlIu'rater ..('irkevnyeh lástov" a inyeh spistiv slovenských, 
/a ji'lio rasu vyiliáilzavšiVh. Za manželku si jíojal dcéni super- 
inti-nilenta ev. Ĺudovita <iedulyho. Toto všetko pripomenúť S(mi 
iMU>el |ire liuilucieh /(ivratelov iluševného života národa nášho; 
/ m<ir:dn>rh /.tkladnv nulinneho /ivota jednoho každého Slováka 
pradú SI a vyrháil/ajii lilhé nite historiekého rozvoja. Každý snuí 
l^txiniiv pidimi sviiju nielen tidesne, ale i telesne a duchovne, 
iMividitnie zarh(»vaf národu. Matfarisátori mali hv pumnief na t(» 
^taré: ..Náturám furca e\|>ellas. tamen usipie reťlihit." Kiiidy 
iíHTiiuy iluvek. činvck neprira>tly k saillu, vypytuje sa na rodičov 
-iľjuli: ^nuitny /ostáva po cely život, je-li ('ísíom len znaOeuý pre 
|iitn-iiu nrailni-lhi. slú/nlmcho personálu domu nalezencov. A keď 
*a d"/vir i'liiVfk morálny o statncnycli predkf»ch svíijích a pocíti sa 
)>yr <ii-niiui národa vclkeho. >lavnrho. v hist(»rii sveta činného, jak 
Ni -kormiifi. jestli vini>u r«Mlict»v zaMúdiiych všantročeny hol pro- 
ľtľifdkMin reŕi cudzej do náriMla cudzieho. >Iá-li tolko ethickej sily, 
♦•vm'iu. j.ik«» Leiipid'l ľer. Iiladi napraviť vinu otcovu, hár ho to 
i vfF.i j»raci- stojí. Ale knlko/t' je takých eíhickych herosov ua 
•»\orrr ľn'ŕn tiMJa wstavnvaí ťažkým hojom svedonťia potomstvo 
.^\«i]r. -«vnju kľev .' Naši kolonisti na dolnej zemi, medzi Romanov, 
Srl"i\. Maifartiv. Nemcov presiilleuí. hudtež na veky vzorom i iu- 
iľllÍĽ(Miľii iiaM»j. >ťahujucej sa cln pnuierov rôznorečt>vych ; tamtí, 
jikn.ddc ^i >|'U>íia na zem cudziu, medzi cucl/ich rečí ohyvatelov, 
íim-'f zariatfa r-i krh domáci . alehn ]irijduc už s krhom rodinným, 
• k'ilii tnlidf-i ro/kladaiu (fal.^ie korene hvtu čeladuého, svnov a 
ilr»TV Zľiiia a wdávajú h*n za Sluvciikv a Slováktiv. Iíeč susedov, 
najmä ak *«ii .'^lii\ania. n:iU('ia >a hneif. dom ale s|)ravujú svojou 
rci'itu: íak m;ile dak»'d\ i»sadv >lovcnské nu'ilzi veľkvnd osadami 
M:iifari»\ . lí«»maunv a Sľhov >a t»sadivsie ilnes sú už velikvmi 
iiIm imi a motami. ku pr. Niredliáz. ('aha. Sarvas. Stará ľazova atd. 
A tii tak iili* napriek Ui-Miiicrnym iiaklailmu krajinským, ku kt(»rym 
Sluvar ^klol;t tie/ millinn) ^^ojt^ na madarisáciu umelú. Nám je 
h*u jcilnulm |iiitrel>a: intcíli'jťnriu >V(iju primát k naslednvaniu pro- 
•tt^ho nár-iila v punkte tuuit-i. a itidire hude. dohre Imde na|iriek 
^kidám a cliauxini^tuni. kt^n >a tines chvaslajii tým. že žijúc a 

* ľnk!a>l i<iit<i p'it .i.I/-i|i . j.ik •Mi.'i-tiiiliioni' ,!*- itukrui'* ivanii; iMi^^pitlitŕliu 
fii.Ji 'ioM ii-ki'liii, ktutx i k'-'l -A iiif'l/i rii*i/iľ iiáiMily ]ire>fahuje, svoju 

n.ir<-'Í!ii>«r i. lti;iil/ ii< . ai' v [h-imiIíi' nHÍinii\ /ivnt: ki)»*/ti» vzJelani'jáí, 

k'i «k">)ľ iMi>ii|.i .1 -v.iiiiit '. I i-iii\ili ilii-t>>k. '^kl«iniii hľi hohužiaf na- 

r«'ílri«'*f .i !••. -^''J'i /.ilt" lll .1 |TiJ'«iJíf Si k ■llil/í'j. Pt \ ntľi* nHVľiiel. 

žr %\íi jiliM (a/k'i'i p>.iľ<<ii iitľli^ iiiurifi tn M wruahaf. <'o z linniu miii- 



(^<) 



tučnejúc zo sloveuských niozolíiv, rcci slovenskej ueznajú. Pec uz 
v staršom l)ratovi Ľudovítovom, Karlovi, vzbudil ducha slovanského*) 
svojimi plamennými pohladami na spisy Šafiírikove, Kollárove a 
Dobrovského, a vyhlaííami prorockými do budúcnosti tohoto národa, 
ktorý v tých už časocli vedel vydať zo seba takých vedomcov. Pec 
účinkoval magicky na myseľ LudOvítovu tým, že z ideálov klassických 
gréckeho a rimského sveta vychádzal äistejsie na pole poesie a 
philologie slovanskej, osvetlujťic tieto tamtými. A už nech sa hovorí 
CO chce, vzdelanosC klassická grécka a rimská je a zostane ešte 
na dlho i)redsa len najlepším základom k budovaniu solídnej uče- 
nosti, najmä keď tak. ako Pec to vždy robil, v úspoji s úlohami a 
rozvojom kresťanských uauk vštepuje sa do ndádeže. Už samá 
obrazotvornosť mladého veku a najmä obrazotvornosť takej ndádeže, 
jako bohí tá našicli Štúrovcov, Karia a Ludovíb), Chalupkovcov, 
Jána a Sama, Hodžovcov, Lichanlovcov, Godrovcov, Braxatorisovcov 
at(f., nemohla do lepšej škcdy prísť, jako bola za tých časov od 
najnižších tried gymnásia počínajúc velmi piluovauá grécka a la- 
tinská klassická literatúra. Tu dostávala divoká obrazotvornosť 
zdravú uzdu, sťahujúcu ju v riad a organisujúcu jej myšlienky a 
ideále mladistvé v tiké celky potomné, jako jich vytvorili zo seba 
títo mužovia v cfalšom behu svojho života, podobne svojich pred- 
chodcov velikých, Dobrovského, Šafiírika, l*alackého, Kollára, Palko- 
viča, Jungmanna, Hollého, Prešla, Amerlinga, týchto tvorcov novéht) 
veku literatúry sh>vanskej. Kto vezme do niky knihu týchto, hneď 
pozná, že ju učedlník Homérov, Aristotelov, Platónov, Horacov, 
Virgilov, Pliuiusov atrf, písal. Kto čo i len starý Kalendár Palko- 
vičov do ruky vezme a anekdotu prečíta, i>ocíti slohu hladkosť, 
poriadok a sladkosť. Vezmite si „Obzor** Lichardov a počnite čítať, 
či nepocítite potrebu, čítať na novo, a číUiť z^se a vždy čítať. Tí 
moderní nepríateli;i „gréky a latinky,** tak dobre jako nepriatelia 
kresťanskí^ kázne a baizne, čo to vychovávajú tých chauvinistov 
vo vede i živote, v cirkvi i národu, a čo njajú na svedomí tých 
štylistov moderných, hovoria za nás. Oplačú kedysi národy tú mrzkú 
slepotu svoju, ktorou zavedené, dali si vysiinkovať klassicisn) grécko- 
latinský s poimnosťou kresťanskej ndádeže zo škôl svojich. Majster- 
stvo grccko-rimské a ducha kresťanskej kázne nenahradí žiadna 
moderná, a najmä nie ttí terajšia scmitickií kultúra. 

Mladá mysel Ľudovítova neiK)trebovabi vela dokazovania zái>a- 
listého 7AX charakter}' veíké, za veíké koncepcie géniov starého 
sveta, aby pochopila Pecove plamenné slová, keď mu príchodilo 
hovoriť o úlohách budúcnosti národov na grécko-latiuských vzoroch 
vzdelaných a tieto na i)ôdu vlastnú prenášajúcich. Pccoví žiaci 
slovanskí jedon za druhým už v útlej ndadosti svojej cvičili sa 
v prekladaní gréckych a rimských klassikov do viazanej mierou 
stanm reči i do prosy. Ľudovít prišiel na druhé prázdniny (1S2XA0 
<lo svojich hôr už nie len hnlý na reči, jako pri konci prvého 
svojho n)ku školského, v ktorom meškal v cudzine, na reč maďarskú 

*) Sruvimj „Slov. Fohrady'' I. sv. 3. str. 113. a nasl. K. 1861. 



r.T 

nťnuM'kii, latinskú. ínvcku. i\W pľisirl linl> iiíi to. zo nj on jt* Slovan! 
U\i\\W ;:ľť'ťk>ih iHH»ti>v. jiVli imsiavv a ivlá nša ihi('hi>v svrta 
í:rivk«»-ri»nianskóln» závmlila In v ulinivskvíli horácli s |iostavanii 
jHivi'Ňfi knijr tU'lo ol»h'tnjii('irli v ni/li;iľam'i a liľavL»j nivsii jľho. 
Í*4i|io\iji o|yni|)a {nvMionili sa nm v iirstncli ilncliov, Oo na Kokoši 
liyvajň. ŕn na|)linijú strán** a vvšiny ľiáŕiiika. ŕn lioiinvajii kolom 
.Kna/iivlid Stola" a tann* invváil/ajú o<| Ilnnn»lc nvalom, popri 
tirjirj Hiv/inr v šíro pnK* jioprí Ininioni |tntokn, kdr. jako sám |)o *Ji). 
rtik«ii*h >i |n'i|)ominaI. .liavr so na poli ttmi kvrtistóm (pisnr toti/ 
>tuiiinni svojt* o národmVIi pirsňatli a povostaťh jilťmiťH slovanských). 
jaki» nt'kdy \ (lotin>tví na lonkiicli šiiokrho |iolo. v zajioímMintí na 
ľt'ly ilalší s vrt. lion|iaj(* sr tiŕima |»o kvotiM-h ŕamvnŕ krásy." i 

/aiNinuMinl r.n<l<»vit na rolv svot, kojf tu s milvmi vľstí>vníkami 
^viijími. Samkom. Jankom a Kaiiom (Molfolix'ľ. Kiš. .loliríni:) v iln- 
Hi.irli mláiliMirckycIi pivliánali sa lioľaml vôkol Koko>a. fanlovít hol 
[•ľiaft'lnm crlyni srdcom (Iľulinm svojim odihmym a zachovával pa- 
miatku jiVh i kcrf >:i rozlúŕiť mn>cl s nimi. .lankí* Kis a Mclfclhcr 
pi» prázilninách s Luilovitom sa ro/išli . LudoMt do Ihatislavy a 
K\^ dii Štiavniťi»: o McIlVlhcrovi Im to virm, že lun poztlcjsic 
^p«du > Kisnm a Jclirin^om zase sa našli na lytrinnc požuiiskom. 
|trt/dnin\ i lak spoloŕnc tľáviiic ^ tom milnm /:ihon. 

V liľatislavc nasiri rmhivít ešte sirsic pole >hierania vedo- 
iiitt^ti pre ducha svnjho . než v Káhe. Iíok skíd>ky lvj'».*><> minul 
-a Luilľvitiívi v !»raíislave rýchle . ho vtcíly už vreln to v junáci 
>Mr>ej slovenskej, a Luduvír na vzornch fychtn. ha i vo >|íiiloŕnosli 
jích. rástol na velikána, dosť skoro eentruniom ndáde/e stať sa ma* 
jiitelio. Vreli» v ndádezi staršej čosi. kommersanii dla vzorov ne- 
meckyrh študenti»v dávali vyraz nepokojného toho étdiosi. éo út4*o- 
Ikuuí jejich zmietalo. Ale ktunmerse tie už nehídy latiiisko-nemecké. 
aki» dosjiil: ne|MM''inali a Ui'koncili sa s ..ííaudeamns ii;iiur." /a- 
vhuhd nimi íluch uovv. I*ieseii nároilnia ílostávula vrch a n'čnenie 
prí iinliari lacného piva leho ..plucenr u Mulllnimra leho Stein- 
metzla vzťahovalo sa na vvssie /álezitusti. iako Inda knihovňa ml.i- 
dľže slovenskej a <polninosti tejze. Toho ííisu lndo t«i vrenie jmmI- 
zeiu*»kych sil v nasledujmich ij-^idiárh. / kforwh viušina pn/dí'j'-ii' 
uioliutne zasiahla na o>udy n;iriM!:i : Samo Chalúpka, haniel lá- 
rhiini. Kand Stiir. .lán Caltvk. .lán Trnkan. Samo ľ.ah\|on. Matej 
Ilolko. .Ifizef Klim:íček. .Inraj .le/ko. Michal a ISidinmil Sulekovti. 
Miclial a Sanniel (oHlrovci. Michal lllavárek. I>anit| S|ol»oda. .luraj 
Mfi^ri*iiaii. tdia .luraji Kmetv. .lanko Sať.irik . Kand Klni. ľeter 
Sniniko . l*eter SIopo\Nk\. I'riro Martinek atd. \ac'»inu / t\(hti» 
••^te i >ám som /nal, |iľiidur za 'jranimati^^tn do ľ»ľatislav\ r. l^:Jn. 

r.udovifovuiu iiii^ilu najvármi zodpovedal ndadistw. háNniekv 
ilui h Sama rhalu]>ku a hrata sVojho Karia: na tvchto lipnul relou 
ftu^iu Lndovíf. Osidmost ('halu|iko\a holá velelmá a me^tu známa 

' >rfi^niij o n.ovMli)ii ii pi-sti- li a p-iv. -t^r^i |iI»m.i«ii •l-'iau^kxili '"i ĽnN'-.itsi 
Stura. V Pra/í* l^'*"* \ k'»:niiii*-i n I r llivni-"*'. V NUmi-i "-.kľ l'iililintlif- • . 
vyil.ivam- iukl.i«li*rii i »-k MU'»'.» <i-l«i \\l ^pi-'i Mii'-iju ii •. \\,\\ 
v FnmluTo ku kiiit>:.itii Mirh cMirfiio\i><i\i. ktorcma jo ^y\* vťUuvaii;. 



mládenecká krása na nej; vvsokv, l>Iailej tváiv a jasných velkvch 
očťi, tiilent básnicky a niysel za ideále /ai»álená. Ľudovít o C'lialup- 
kovi, po tohot4i odchode, rozprávaval ndáde/i jako o budúcom slo- 
venskom Pindarovi a Ilorácovi. Nevedel sa (lost vynachváliť jeho 
ód a clefrií, z ktxn-ych mnohé recnieval pretl ndádežou. upozorúujúc 
ju na jednotlivé náhlady a výrazy básnické. Tž malí cldapci slo- 
venskí závodili v nasledovaní Chalúpku. Koho raz Lmlovít chváliť 
začal, ten iste stal sa mnohým vzorom k nasledovaniu jeho. On 
bol mnjster v prenášaní dojmov vlastných do duší iných. 

V tomto veku už neodchodila od Ľudovíta Slávv Dcéra. 

Prázdninv Ih;U>,;U naslv v horách a dolinách Kokoša zase čer- 
štvú junač našu |)ospolu. Kiš, Melfelber, .lehrin^í a náš Ľudovít 
trávili celé dni v rozkošnej prírode. Ale tu už nelmlo tídio preháňania 
sa toľko, ale pod st^trym dubom ležali si šarvanci a Ľudovít vy- 
kladal Slávy Dcéru alebo rozprával, jako sa to tíuu nail Duujijom 
žije v kruhu veselom narlšených za národ a jeho slávu študentov. 
Ľudovít rozprával jim veci, o jakých nebolo chyrovať na školách 
iných; tým sa v mládencoch zaiwilovala tuha |k» Bratislave. Kisoví 
i Melfelberoví rodičia boli majetní, a tých aj získal Ludnvít po 
ktorýchsi prázdninách pre Rnitislavu; JehriujLr, myslím, že stále 
študoval tamže. Viem s;t rozpamätať, že už od r. ls:W/:5 chodievali 
sme my Trenčania spoločne na dvoch velikých vozocli iM)d kapi- 
tiíhom a vice-kapitáiiom na pnízdniny douu»v, a vtedy býval vice- 
a potom už riailnym kapitántun Lu<lovít. To bývalý veselé, národ- 
ním oduševnením kypiace družiny. XitľiUiui z t«imt^j strany Bielych 
Hôr schádzali z „koráboV* svojich v Čachticiach a Xovom Meste 
nad Váhom, Trenčania kde ktorý na dolnom Považí trenainskom, 
ai posledných vozkovia složili v Trenčíne, zkadial [loberal sa každý 
v svoju stranu, Záhorci na Záhorie a iní po milom Považí. 

Jediný výstupok študentských týchto vypnív býval, že vozkovia 
mali zakázané, vyhnúť sa na (reste a zastať na myt^*: lebo vraj od 
Matiaša krála U) právo nnijú študenti, nevyhybovat žiadnemu a 
mýto nikde neplatiť. Xa t-<»mto |»nive tak silno držali títo ti-enčanskt>- 
uitranskí študenti, že i bez dôkazu mysleli, jako smejú oni užívať svoje 
právo. Pred mytom sa jioskryvali pod jdachtu vozt»vú a vozka musel 
hnať kone : ketf ale mvtnv volal postáť a vvbenič bežal za vozoni, 
vtedy vystrčili sa chlapci zpt)fl |»larhty a kričali so smiechom : .len 
si iKxf pre mýto I" Mýtny mal pot«»m velikú úctu pívd študentským 
pnlvom a nechal bežanie za nimi. Na mostoch trenčanskych ale so 
siMíVom: «<laudeanms i^ritur" ukn>tili mostového vyberčího. -Nechaj 
jich, to sú študenti." kmnmanduval iRijdúcha. vyberajúceho mostovné, 
l>renajímaíel mostov. V Tniave l»yvaín najhoršie, tam krutý vyberčí 
nechcel Matiaša kráľa |H)slúchať. že vraj čf)by tam voz pod plachtou 
nemal myt(» platiť? Tu už bývala obyčajne vojna, z ktorej ale haj- 
dúch utiahnid sa zpät, vidiac, že pnívt» Matiaša kráľa chce sa jkiIí- 
Viiuú brániť. Vozkovia radi vozievali študentov, lebí» to liyvala je- 
diná radosť jejich. v neplatení mytá záležajúca. Po každej takejto 
šarapate .*^a p<itom na najbližšej stanici veliké „Vivat" |»iimiatke. 
kráľa Matiašii prinieslo v olH'ť. 



riulnvíf |iiv>iľl ílu tilnsotío slľ'uil ]iiliinv;uii:i >Iíivistiky. ^TPČtiuy, 
l.'ttiiiŕiiiv. fnihťii/štinv a ihm^sío: siir rlťnom lúltlintlióky a s|n)I(»č- 
iinsti >|iivnisk4'i. ínívil dni a noci n'tannn knili sl(»vanskvťli rôzno- 
Í:i/\ko\y(li. I»ľat jťlií» Kan*!. |HMl]Miľia Jt*li«). o|Misfil r. \s:\:\ lyciMnn 
}ini?i>l:ivskó. iHlijflťu' riťfoín /aniia trenia >i )M'ľia/í k i'vMi\ (i(» 
ISťrlina na vv>okó náMiiť. /a vvcliovavatrľa ilirfíík Zťnianskei w- 
liinv ľMnviľk\*/ľlrnavnvsk('j do /aiicŕa na lioniom tivnŕanskoni 
ľ««\a/i. r.udnvn ľsfľ /a ktoľ\<i Tas |Mdiii(io| \ Ui-atislavt*. ľot«Mn 
.4|i* na>fala nolK'/|H'ŕn:i |»n»st;ivka v milíjstnyili stuiliach jrlio. Vid/nic. 
i.ikit sa tu pľcndiil dnrli jclio k ideálom svojim. 

Sľaľostiivá matka, vidiac i*štc menšio dictky a vvtľovcnii kassu 
na sTiidia dvuťli svnov. prcliovoríla muža a otca Lmlovítovho, /ťhy 
d«iliM* iiolo. kidiv Lmlovit oddal sa ockonomii, k órniu vvhorná holá 
|»nlc/ito>f v riiľovci . kcif panstvo holo veľmi milostivé a hlulio- 
>kliinnľ ku !^t•iľovi. hiľcktor panstva, .lán l*ohiik. a úradník Mo- 
ílianv. na ktorvcli VM'fkn /álc/alo, hvvali časti u Štúrovcov. Otec 
i matka holi skori» u>ni/unieni. a pri /avdanej prile/itosti v\ javili 
aj ^\oju námeni so Mimm s\ojim rudoviroin. Kn/nmie >a. že plán 
iifinal /iadnej uhtia/«\ Ludoxit ^ice ustrnuté wpnŕnl rodičov a Indo 
mu aknvi rli\o v liusi . upustiť studia k vnji oekoiiomii : no na- 
hliadli) napnshMly. /c rndičiim na ťarchu h\i nesmie a po\i>lil oclii»tne 
lejicli vi'ili. .. V/ilelanoNti a učenosti má>. >yn iu«\i milý. ílnsl, a 
|>«)miM' n. im i mlad.šim hratoin a >e>tre liuije to /naiiu'iiit/i . keif 
nam uhmlnu nakládky!- Tak h«»\oľil pán Stiir. faidovitovi ti» holo 
«hi*f. ahy >a preniesíd m\>»lou na tli* lii»ry. haj*', na u* >i\v pole a 
videl ^a >rriiMl riiilu účinkujúceho! /.mafovala sa mu cehi pn'roila 
\ »»vnjci kľ.í>e a jMiVnlaiii(» lirailnika í»ekonNmického v jeho ideálnom 
^\erlľ. .( na dru1i> den u/ Ind v ]ii-«árui. na treti u/ s ])Uskou na 
plei i pre/e ra I hory a učil >a znal veci. pisárovi pornduie. Na jot u p- 
nt*jsia mu holá povjnmxť. didiliad.iť k ])áleniciam panským. Táto 
ia*>r iiiMilu /hnusila mu celé dieh>! 

Studia oľkonomické u lirailu dt>hre «-hutiI\ mu inak . pokvm 
fii ho|u H|N)jľné .s jľhii laNkaiiíni ^a > í'ixahím a hiu'nu, šírym polom 
.1 richmi hre/inou. cliňd/nu /:i rnhtirnikv a dn/i>ľMUÍm jiin : leho vetf 
fjitlovir nikdy nev\sii>l s ]>u>knii do h<>rv. ah\ v kapse nehida 
Slav\ licéľ.i. nikdv iiľijo/cral. ahv ^a nehol tu so >iarvkom vá/nvm 
^rdečne ne.Hhováral. tam kr.i^iieho >uh>via > Jeho i>kernat\ma očiiiia 
a inu/niiii i».i^f(»u iien|idivi>\;il iln ^vto>ti. alehn ahv nehni skrvtv 
\ húštine /a >pe\;ičkami. pie«»nľ do kni'ork\ ^i /api^ujiic. keif tuiy 
pri pi dl ej pnie i ah'ho hrahačke >c'ii;i >vnir piľ^iir v\>|ievo\aly. Keif 
u/ takto nakochal ^a \ kr.i^a«)i pr:n«r|y. \okol kfi»P*j mu Imi1i» ilielo. 
pri^'iV i tňne tiijioiii Njnisidiu /ivnt I a pii\<il.-ini.i. . hohľ«' sa maj, 

/-.pa* ticha, dohp- v;| niajíi'. k\črr«' Xei.iin-. I'.ill ľnh huif tu 

> vami. vy-iny !íiiki»sa. a > \;imi. ľt;t:nika ľliin- 'lupitoiu sa že- 
núce v uvaf: ja ^a •* vami icM^ím pi//ľ)iii:ii ! ■ Tak /r\«)diac kn»k 
mnídal >i v ihichu Ludovir. K-d" ^i j«-ilu'i)i i \«'čľľ;í ptheial / poľa 
di>mov. Matka u<miľ\a\á Mtajnc >mi:i. \id<-!a hu ako>l inimoriadne 
vi'M'leho. Na privctv a urá/k\ iiiilo^m*' matkv /ra/u /astain; si 
]inf«l nou a / i-\^tiK jasiia jhivíc: .Mamn>ka moja. jako ma tu dnes 



70 

vidia, jii ešte biideín študentom! .liiimisíin hyf študentom!'' Hrom 
z jasných nebies nebol by viacej prenikol hruíf utrápenej matky, 
jako tieto slová. Ona vedela, čo za vtáčka je jej Lu<lovít. kton 
slová tie vyslovil s istou odhodlanosťou, bez všctkej prípravv a bez 
okolkovania predbežného. Jako vznikla v nom idea, U\\i í)ez re- 
flexie si ju obliíbil a ona musela byC uskutočnená. 

Nie lak rvchle ovšem išlo to odmotávanie zamotaného tohoto 
klbocka. Matka podivné slová synove hnecf zaniesla otcovi. ^Oo to 
bude potom, akby ozaj.Lajko clicel odísf zo služby? ľán ízróf sa 
namrzí. No a pán direktor, U'ix len ešte bude sa hnevať. Tak rád 
ho mával. í\i\ kto len je jíncina tej zmeny v úmysloch?" Také 
otázky šly v rade rodinnej. Ale ani kerf Lud(»víta zavolali conun, 
nič sa dozvedeť nemohli, len „ja idem. ja musím ísť do škôl, pre 
nn'ia je nie toto jrazdovstvo!" hohx síce podaktorá príčina bočná 
na úradníkovi Modránvmu. ktorú však nikdv neudal Ľudovít, ani 
ke(f od direktom dotazovano bolo, on nevyznal, sám dobre znajúc. 
že len vnút<miá pohnútka: „ja ešte nmsím byť študentom," jedinou 
a podstatnou bola príčinou, že on konečne vale dal oekonomii. 

ľiodičia boli vyhodení z krážu nádejí svojich. Oni kochali >a 
v nádejach na skoré zaopatrenie syna svojho, a teraz nastávaly 
nové mrzutosti. Mrzutosti u panstva, ťažkosti so zaopatn>vaním 
syna, zodpovedností a starostí mnohých celá hora ležala najmä na 
starostlivej matke. 

„I nech sa stane božia vola," najMJsledy riek(d otec. „ved my 
India i tak máhi vystaníme; i tak jKinská láska roste na /.ajačom 
chvoste, hovorí porekadlo, a kto vie, čiby l^ijoš na.šiel tu svoje 
šťastie! Vetf ľán \M\ opatrí.'* 

„Ale ," chcela matka nadmietať. „Ale, mamuška,^ pretrhol 
ju dnu vkn»čivší Ľudovít, „nech sa uestanijú! Ved ja nič nebudem 
potivbovať z donui, ja budem vyučovať v bohatýcli rodináíh dietky 
a postarám sa o seba! Kšte jim aj Sama a Janka vezmem dí» 
opati*r>'." A Ľudovít zadržal slovo! 

Rodičia vof nevof zakúsli do horkéhf* jablka a uprosili u j-TÓfa 
i u direktora, len aby sa panstvá nehnevaly na nich pre íúti) jích 
syna nekonečnú tiížbu jm štúdiách. Direktor Bobok šípil domnelú 
príčinu a i)ripis(»val to Modránynui, že nadaný Ľudovít opustil 
kariéni oekonomickú, ale na dôsledné tajenia tej príčiny Ľudovítove 
nechal vec tak. čomu najviacej tešil sa >ám Modrány, ktorý moh(d 
sa domýšľať tym viac dačoho podobného. A to, že Líidovit žiadnej 
zuiienky neurobil o byvšimi neprajnom pomere jeho k MiMlránynm, 
získalo tohoto docela najjuv len os(»bue Ľudovítovi, poí^nn ale ná- 
rodu celému, ktorého dotedy nefioznal tfrófsky tento úradník. 

Ľudovít vrátil sa „do súlla nmén blahého," na brehách iMinaja 
rozloženého. Daniel Lichard i»íše o íiom: „Když starší zakladatelé 
jednoty ísjíoločnosti tenkráť menovanej) z I*n*šporka již byli pood- 
cházeli, <ln»pil se i Ľudovít štiin vesla spnívy. s neunavenou, obéto- 
vavé \i\>k\ plnou horlivostí ndáilež slovenskou vzílélávaje." 

(Pokriiŕdvanir.^ 



71 



V jaskú. 

Poviestka od Júna Záront. 

I. 

Janovi liráškovi od]UT(lali na vt;ivjiiej <lnižl»r <'haluim i s prí- 
>liisiiosŕaiiu. Zostal so /cnou i dorastajúcou dcérkou he/ prístrešia 
a Ih.*z chleba, a čo Ixdo vehui unižujiice a siuutnó. stalo sa to 
/ väŕsej čiastky jeho vlastuou vinou. I*ract)vity doiukár upad(d do 
/lej s|H>Iočuosti. počal vyhýbať chalupe a navštevovať Jonáša Khrlicha 
<prí tomto poslednom neplatilo latinské porekadlo: nonien, omen), 
kasiia v dedinskej krčme poknia sa naskore hnusnými hakybakami 
hebn*jskvmi, ktorých valná čiastka platila jemu - a iM)tom to išlo 
|K*kne níče dolu vodou, jako s kn/dým sedliakom, ktcuy dostane 
Ml na židovskú kasiui a do drafNtv tolioto bcdiopustého ú/erníckeho 
rioku. ľolyp ua dne m(»ni nemá tofko tykadiel a ciciakov. jako žid 
siM*>sobov kuznivočeniu celvch rodín, ľhvlloxera vastatrix familiannn. 

Jednou stanicou po /áhube priklusalo pokánie. Ale pn^isa len 
prišlo, a /a nim polepšenie. Hrášok zariekol sa piť pálenku, a že 
vo svojej ndadoMi prešiel kus sveta, vyslúžil kajiitulaciu u vojska, 
prijali ho /^{ železničného strážnika k dlhému jaskú, dlabanému 
di» ívnb'j skaly taíninskej. Ves«»lá svie/a rieka prúdila sa m^faleko, 
iĽul iiou stľinely jedlinou pokryté vrchy. Na jednom / nich boly 
š«<lé ro/valinv zámku. Nejedna skalka. dáž<fom a vetrom oddelená 
ímI múru. zondela sa do bystrých vôd. 

Ilnecf pli zač;ulenom otvore jaskú stála liráškova stnižnica; 
\ nej >ušila jeho rodinka slzy. vyvolané náruživt»sťou pijáckou a 
nesťa.stím. Mladá Judka sa veľmi pekne ro/víjala . jej matka (d)- 
riliala s mužom kus pofa a záhradku, patriacu k úžitkom strážnika. 
ľnica a .M'hninlivosť do]Hunohla rtMiine naskore k úplne us|H)koji- 
véniu stavu, tak že st^iní Hrášková mohla tddiekať dcérku svoju 
čisto a vkusne. Im o mnoho jemnejšie, jakoby očakávať dalo sa 
u bvvaivch domkámv. Inu. otivli sa o svet, čo len chvíľami - ne- 
ffaleká dosť veľká stanica vplývala i na strážnickú búdku. .V veru 
to nelMdo Jiidke na škodu: \'vd nezdala sa bvť narodentui itre tvrdv 
rnfnícky stav. Malá nôžka a rúčka, biela tvár a ť^thy jemné to 
hy boht skaizu vzaht pri motyke. A tej vtipnej hlávky bolo by škinla! 
Pnicnv život domkársk\ nedovidí iiiaC sa snom a túham. nedovolí 
rozleteť sa fantasii. Tu v stnížnici je ináč. K«)ľko vlakov vynt>rí sa 
fukotnin a hukotom zo skalného jaskú - s ka/dym lerí dievčenská 
mvM*! svetom a predbieha ešte jeho let. Knlkn >tíhhch jedlí čumí 
ílo sviežeho horského v/duchu, a každá šumoce vo vetiv pnviedky 
a piesne. Pekné belasé oči Judkine hľadet >mia voľne dolioni na 
ruinv hradu a útesv malebnvch >kál - a nie vožtlv k hrude. A 

• • • ■ 

|Hitnin jak čisté. Ie>klé sú tie rušne, železné paripy, v holú skutíK-- 
uosf uvedené tátošíkv. Korvtko ohňa a kt»rvtko vodv dá šuhaj-vodič 
svojmu tátošovi, a letí ked aj nie ponad hory a doly. jako Popelvár, 



7t5 

ale aspoň popri mesUídi, horách a dohích ľychlD.sťou vL^toninii, tak 
že ta zaletí do večera, kde predtým jelio predcliodcovia |M»tn^l)ovali 
týdne. A tí vodičia sú naozaj ľopelvári. Na železnej ))ôíle svojho 
rušňa stojí vysoká jmstava, žihiatíi pravica tríina inosadzmi kliicku, 
oči tak hystro hladia (h> predkii. Oii je pánom celélio vhiku, na 
jeho ramenách spočíva život mni)liýcli. Na ceh)m modernom žtílez- 
niČDom vlaku nieto kvapky poesie; až ta na rušríi ntiekhi sa ona 
k vodičovi. On je duša celclio vlaku, on je šľachetný nerv, spravu- 
júci krýdla letu. IVavda, musí byť tak svieži, ndady a driečny, jako 
Gregor Ríízny, správca rýdihívlakového rušňa ..AdiiHeus.** Každý 
štvrtý deň jachá on cez tuneli so svojím rychlovlakom az jmí blízku 
stanicu, kde ho zamenia. 

Gregor je hodný chlapík. Samouk, potom zámočník, privitMJol 
to svojou zručnosťou a vytrvanlivou námalmu až ku vodičstvii. Ná- 
hodou nebol raz Hraško doma, ke(f mal priletef vlak. .Indka chytila 
do malej rúčky signálnu lopatu a stala si po vojansky pretl >tľáz- 
nicu, šehnovsky salutujúc vlaku, spnivovanému (in-uorom. Tent<» 
uspel hodit náhly pozor na driečneho námestníka. V hvstrych zra- 
koch vodiča utkvela štílda po.stava a šehnovsky úsmevná tvárilevy. 
prv než pohrúžil sa vlak do tlamy jaskú. Obraz ten spľe\á(lzal nda- 
dého muža cez jask i všetkv mostv a stanice. Kecf sa o pár dni 
vracal nocou nazpät, šibid okum po strážnici, opititú majúc nikn 
na hamovník. Svetlo lámp osvetlovalo tam liraskovu jMistavu. 
Gregor si vzdychol, bárs neve<lel prečo. 

Hraško bol svedomitvm strážnikom. ľre<l každvm vlakom iirc- 
zrel pozorne tuneli, odstránia<' mothm napadanú zo skle)ienia maltu. 
Zlého ducha, pálenky, sa odriekol, a \M\ nm |»omáhal. Ha/ rúbal 
drevo vo svojej nuilej pajte, ked tu prikvitol Ciregor liázny. lirásko 
N^valil oči jako plánky. VcmIíč ]irichád/^i do srrážni<el Vcíf to 
aristokrata železničného delníctva, a on je paria, posle<lny iiiedzi 
svätými dráhy. 

„Pomáhaj Pánboh, Janko!** prihovoril sa víúdne (livuor: «pľc- 
chádzam sa traťou! Ciby stv. nemali pohár vodyV^ 

^Ah, máme, máme! Tereza! Tereza !*" vídá stnižnik. odhodiac 
sekeru a utnic iK)t z čela. 

Namiesto Terezy vybehla z domku Judka a zapálila sa. <ire- 
gorovi chutila voda znamenite, lebo ju pil dlho. Odtedy <hodieval 
častejšie, až povstal z vodových návštev požiar. (írejzíu* a Judka si 
skoro porozumeli k veľkej radosti rodičov. Janko skoro spyšnel. 
O mnoho vážnejšie salutoval pred vlakmi, jakoby Iwd chcel kama- 
rátsky ruku podať každému vodičovi! «Moja dcéra bude jiatriť na 
rýchlovlak," zahundral spokojne, ked sa popri jeho búdke ťahal 
dlhý nákladník. Chýr o Gn^gorovych sluhoch rozšíril sa skon* mciizi 
úradníctvom a .služobníctvom stanice. Každý uznal, /v je Judka 
krásna — ale predsa len strážnikova dcéra! Mesallianc**! Kazdy 
stav nuí svojich aristoknitov, a danno hov<íri sa v delníck\ch kru- 
hoch o rovnosti. Na cintoríne je nivnosť, lelni náhrobníky nepre- 
menia stav hrobových mŕtvol. .-Vie kde ludia žijú v skupeninách a 
spoločnosti, tam prvým dňom spolubývania utvoria sa rozdiely. A 



!■» 



kniuM no. viMÍ |iľ;ivi; nu m'n>viuí>íi Iiulí /jikladii sa všetko i v tvťli 
ii:ijn*|iiil»likánskľjšírli štáíuťli. 

íiivĽiM* iH'ľnlúl si niľ / ivľí. ISnl 'iiinivilivt' št:i>tnyni inil<»tou 
>\iijľj \\vf»lľnr.j. 

Naj\iaľ |»nŕiuy k iiť>iHiknjiii»sti mal Tmnás llnihy. želr/niŕny 
tlrliiik na >taniri. 'ľnhutn uani/ivelio a iluliľoilni/nelii) ŕťfadma 
i»ku/lila miatla *hhlka ji^iio sm\sdm>sť horela. kľe\ mu udrela 
([o r\áľe. oŕi >Ialiaiv i>kľami. kecf ju viijel na stanici, kam ŕasom 
pri-sja |io práci. Nik nevedel o nom . /kadi:iF ]>rísiel: /javil sa a 
pre /nániosT istej neenrope.jskej reŕi pľi.jaf} l»"l Ikv. ifalšiVh ta/kostí 
do >ln/l»>. Zlosln.Míi. ni/iedo\atym po/orom hľadel na vlaky, tiahnuee 
SI «e/ ji'ho vyhyl»:'d|o. ki<ín"'lH» opateni Inda Jemu .overená. Na (in^- 
L'ora zanevrel >mľteínou z;istou. |{az nocou ci'hal naňho s revcdverom 
\ nike. Tento prešiel popri /;ikennk»ivi. veselo hvízdajúc jioskocnú 
pieMii. Tra>lav;i rnkíi Tomášova zdvihla sa ale zas klesla . . . /h»- 
<-iii neliid u/mfy v jeho du<i. 1 )io /aslúheni dvoch milujiicich rohil 
mKI.oIv .íuilke. Tátí» s:i hn /lakla a /utekala do staničnej tratíkv. 
Za^kľifial m'stastny zahilM'n«'c zuhami. ale ohne ešte viacej pálily 
pho uiľ«»h\. Neraz ri'^kid hnľľu'u hla\u o železo vvhvhadla a zim- 
nit a i!ľ\ila jeho mocné telo. Tuho tmavé oci jeho nahehlv kľ^oll 
;i peľn\ í^^inidy. ke<f uzrel peknii. hnlii po>ta\u ^ire-jopivu narušni! 
\ih nn uium' napráxat \\hyhadliim heli jeho nišiia jtdio! jeht»!l 
Ki-h\ h«i utoliol napni\if do prepasti. ha tli» pekla. Ke(f prvé (dine 
whu^iiy \ iiom. n»/pre«»fľela sa jakási chhnluji zlosť jeho vnútor- 
no«»ťitu. Oŕi preNt.d\ ^xjftit. ale hidy po|oj»rižnuirené. poškufi»valy 
ni'istii a hehave. .leho prinMl/en/i sváľli\osf dosiahla neznesiíeínelio 
•»fMpiia. S kazd\m ^a \;idil. ^Ta\al no|i\ ku klopvtnutiu. I'ovstalv 
h.iilk\. sudy pred síanirUMu predstaxensivnm, az konečne povedali 
T'ma>íi\i. že je>fli s;i nenió/e uijak zuiest. liiide prepustený, a t<i 
pri prviun prí]íatl«'. Ti»t<» Im» esie \iar rt»/liorcilii. \ iiiel hol niekdy 
lepšie ia-»\. a jnílomné s;i /ln»ľsnval\ i»do dňa ku dnu. V rodičov- 
•»k«ini tliiiMi" ho m:izn;ili. i»>in«íia«- ^tiil sa sehľxoíuíkom. Majetok 
zdrdenv ■•^trovil mi uiárin»sri ;• \n víre \ilnvch náľuži\í»sfí. Prepadol, 
prepadni v hluku s\etski»m. s;,jii ;i sám hez r«»diny a pri.Mtefstva. 
kľorehn ^oslachťujiii i rit mu hol ne/n:iniy. A teraz, padlému na 
dnn. /j;i\ila sa po>ra\a n»'NÍnuá. pn>siá .1 hodn:i tii/hy. Prvý jmcit 
h«>l hne\. druhy /\íiimkí. honira tu/ha. :t potom n:is|i>dn\:i|:i /huhná 
\.i*eň Im'/ nieilzí a hr;Miíc. kl<tr\rh ne/n;d jľho iljw liuch v niénni. 
Su j«rínMl\. nrzmijíicľ s;i idir.iniiií. T«i ^u ale :ij lif n:iine<ía«»tnejsie. 

Tnuia"* hol NÍIn\ , \\«»nkv mu/. N;orľ\rnah' \|.i>v imkrvxjilv 
ji'h" I i*lo ilii pnhixjre. Ini^ír iíhrvy Zíitie!inv;i|\ frmiii^lr oľi. v jeho 
f*'dii:ti>i. ihndeni a pii^uiik<i\;tní hcl.i k^Mpno^r ;t frh.ivn^t urohil 

IM ih»\»'k;i d«»iem ľ"h.ií»liíi mnti»\ii||:i. rh\iľii ^\*\ rvchh*. i liMh»U 
*a \liekt»l. p"l-.rÍNU|iir i:» |;rMÍ iji-hu. \ /i\\ .'íl* lii.ldial nepukojne 
nikaun. ľaim.« pri z^ailr. Pi\\;i| v iiN.iinrlí.ni d«iUiku. a n'hotniVi. 
idm i z i:i»' iit'i pr.o'e. rj^riM^iľ /.-^Lívovali ^u n í»'Im' til'híkiiN. lelm 
/ th:ilu|»v iizwhIo V! tľiMiM* mumhinie. jak«^i liňíi:n-hi:i'\ne stnn\. 
Lvn raz |Mtkusiii sa zx^fh-i piM inu. v mieiiki*. ze je ne/dr.ivy idiy- 
wiU'l. a tak chceli nn: jíri^jH't pnuím-iu. \le nl;ii!«i\;íli i|i»hri ľudia. 



74 



Ľútym hrešeuíni vrhol sa na nich jako na buričov jeho nočného 
mieru. Chlapi stisli pleciami a odišli. Za chvílu zase stony, pre- 
trhávané rúhavým hrešením. 



II. 

Starému Hráškovi pomiatlo dcérino šfastie rozunu Tereza len 
že nepadla z nôh zdesením, keď prišiel raz zo stanice so zajíále- 
njina očima a jazykom Cažko blabotajúcim — tak to vyzeralo jako 
za onných čias . . . Slzy i)olialy líce staruchy. 

„Janko, pre Boha, čo iwčínaš?'* 

„Nič — staní!" odpovedal s prestávkami Hrášok. „Bud<Mne 
mat zanedlho svadbu; hodného zaťa! Iladosf, stará, nidosť! Tpil 
som si od radosti!" 

„Sám si pil V" 

„S Tomášom. On sa tak t-ešil, veľmi tešil — pozval som ho 
na svadbu!** 

„Pre Kristove ranv! S tvm človekom kamarátiš sa?! Všetko 
od neho bočí, ale ty, ty si vyhľadávaš vždy tú najhoršiu spoločnosť. 
Iď spaí — k nočnému rýchlovlaku treba vstaf!" 

Jano si ľahol s tichým protestom. Pred i)olnocou zobudila ho 
žena a on iK)lotriezvy len chytil lanifiáš a ubieral sii ku jaskú. Noc 
bola tmavá, čierne mraky letely t^^pané vetrom jh) nebi. Keď Síi 
už blížil k otvoru, zdalo sa mu, že jakási i)ostava vnorila sa do 
tmy skalnej dierj*. „Hnusná Čertovica," potešil sa, „ešte mi máto/í 
v modzpi! Bol to snáď tieíi!" 

Strážnik vnišiel do jaskú. I^m{)áš jeho jarko osvetloval kvá- 
drové steny a oblúkové sklei>enie jaskú — vlhké miesta bliskaly 
sa v lúčach lampy. Koľajnice bežaly rovnými čiarami, úžily sa 
v diaľke a zmizly vo tme. ŕasimi zašumí kvapka, jmdajúca zo za- 
čadeného sklejienia na štroch trate. Po bokoch sú dieiy v skahí 
vydlabané. Každé dýchnutie stnižnika vyráža sa jasno. Hup - 
skočí žaba naľakaná svetlom a krokom a zmizne v bočnej diere. 
Lampy jaskové sviefa veľmi slabo, len tak aby bolo. 

Pri protejšom východe jaskú stretol Hrášok Ďuni, strážnika, 
majúceho búdku neďaleko jaskú pri moste. Ďuro bol nezdravisty 
šuhaj a samotár, pritom ale dobn>snlečný a prostý. 

„Neprešiel nik jaskom V" zpýtal sa Hrášok svojho kollejni. 

„Nik.-* 

„Dobrú noc!" 

^S Bohom!" 

Oba sa vrátili. Ďuro oprel sa o zábradlie mostu a hľadel do 
rieky, ktorá šumela pod ním. Tuším sa čosi černie na rieke. Je 
to čln. A tak pozde. í)uro sa utiahol do svojej búdky. 

Hrášok vnítil sa k strsižnici a čakal vlak. O chvílu bolo počnt 
ďaleké dunenie, nato hvízdnutie a temnv. rvchlo rastúci huhlot. 
Zase hvízdnutie a z tenmého otvoru vvrútíl sa vlak málo umier- 
nenou rýchlosf ou. Z rušíia ozval sa sonórny hlas ( ire-gorov a kytka 
sviežich kvetov padla strážnikovi k nohám. Mak sa vzďaluje — 



f a 



Iťii ccnciic svťtiri /iulnólio vozňa svieťa a uiiieiisujú sa každým 
okaniihoni. 

Hrášok odlo/í si^nálim lopatu a vnúlo do chvže. .Indka sa 
|Midiiala v svojej iKísticIke. .Tu iiuíš kvríy/ riekol Mrásko, imIo- 
v/dávajiiť dťén* kvtku. 

,Oteť, zdalo síí mi, že sto nazreli pred príchodom vlaku do 
tamtolio obloka." 

.Sníva sa ti I Ja som bol v jaskú.** 

•Fudka sa ztriasla. jej sa, veni Bože, nesnívalo, ale dvoje očú 
tdislu cez table oblocné. Niekto obchádza nocoii strážnieu, už pred 
iK-ir dňami zbadala sti»py na svojej hriadke. Snád len nie dáky 
/liisynV! 

Tž sa vykadil dym z jaskú, už iM)ŕal východ jemným svetlom 
šfrief. keíf zaspala Judka. .Vie i ten jej ranný sen nelu)! íichy a 
sptikojny. /dvíliala často mmená a vzdychala hlboko a úzkostné. 
Videla vo sne rušeň svojho milého leteŕ krásnymi d(»1inami. Ona 
be/ala n»vno s ním, ba predl»ehla ho. Tu vidí zrazu, že kolajuice 
ilijlia sa v prepásť -- boly odtrhnuté a vysely jako dva prúty 
\ >rá/ be/odnií. Chce dávať znak - ruka nechce |M»shichn!iť. chce 
\iilať. hnilo nemá hlasu. Tcmuv ston ozval sa z pŕs devv a ona 
námahou posledných síl otvorí oči. ľopri búdke ťahá práve 
f;i/kvm krochkaním dlhv nákladnv vlak. Slnko už vv.šl(» a svieti 
vťs<do na kraj. 

III. 

Ilnisok mal pnicu na stanici. Predstavený stanice zavolal ho 
k M'\n* a poehválil jeh<» vzorné strážnicívo. I*o chvále ale riekol 
nm. abv mal stntznika í)un) na dobrom iN)zon\ lebo ze je nezdra- 
\i>tv a n«*siH>Iahlivv. /amvšia sa často a môže stať sa, žebv za- 
meškal tí*n lebo onen bod svojej i»ovinnosti. Predstavený stanice 
dostal be/menné ííU'í\ ale |»ritom pivdsa iM)zonihodnc udanie. A 
preto |H»vyšui«' Hráškov plat, ale robí zodpovedným výlučne jeho 
/a >l razenie jaskú. 

Hníska ti»,<ila takáto dóveni a iK)vyseny plat. a on vybral sa 
na /piatočnú cestu s veselou tvárou. Slnko pálilo z neba a smádík 
dostavil >a. Radosť v srdci, ;:n»š vo vrecku, smäd v hrdle a krčma 
v reste to sa pn*dobní rýmuje, než aby Ixd mohtd odolať náš 
niily Hrášok zvuku tejto harmónie. Ale bol by snád zatisnutymi 




I 

wpiť s dobnni známvm." 

.Nie. Tomáši Mám slabú hlavu a v uimí tivba byt triezv\m." 
.Kdrže je ešte noci \ vecí nik nehovorí, aby si sa snád pre- 
bral. SrrDU'ueme si a pójdenu* ka/dy s\ojou stranou." 

Hnišok vstúpil s Tomášom do hostinca. Víno bolo /namenité 
a šlo tak hkidko dolu hrdlom. .Fauk(» prišiel skoro do sdielneho 



76 

rozmani a uevedcl prcnachváliC svojlio budúceho zafa Rázueho. 
Každé slovo chvály bodlo Tomáša priamo do srdca. 

„Ej, na to si estc zapijeme. A zase svietil liter na stole. Keď 
ho vypili, našiel Tomáš nový titul k ďalším flašiam. Hráška imčalo 
svedomie onn'nat - tu sa dotiahli ešte aj iní delníci z dráiiy. 
Hovor bol jarý — ba i spievat iK)čaIi si -- lebo ved bolo pr\'ého, 
každý mal groša. 

Už sa hodne zvečerilo, kerf sa Hrášok energicky zdvihol k od- 
chodu. Tvár jeho blčala ohúom a krok bol neistý. Tomáš vzal ho 
pod pazuchu a sprevádzal k trati. Na ceste išli okolo dniheho 
hostinca. 

„Janko/ hovorí Tomáš, „tu predávajú znamenitý otriezvujúci 
likér; keď pustíš si čo len dva kaííšky, hneď necítiš žiadnu ťažobu 
v hlave." 

Hrášok bol prístupný takémuto dôvodu. St4\ré pálenie v hnile 
obnovilo sa. Vnišli do krčmy, a tiiraz šiel kalíšek za kalíškom. Za 
malú chvílu tratilo sa Jankovi povedomie — topilo sa v nič jako 
sňah na slnku. Chcel vstať — posledný bod svedomia jmcítil 
v prsiach — a padol na lavicu pohríižený v mrtvý sen. 

Tomáš prikázal krčmárovi, aby h(» nťi»úšf4il v takom stave, a 
zmizol. V krčme nebolo už nikoho, krčmár zahasil svetlo a nechal 
bedára na di-evenej lavici. 

Hrášková s dcérou čakala naidi(» netr|K*live. Keď nechodil na 
mraku, bežala Tereza mi stanicu --- ale nenašla muža. Povedali jej, 
že pil v krčme, ale že odišiel na mraku. Nešťastná žena prišla 
s plačom do stnižnice; i Judka sedela smutná na výstn»jm»j svojej 
truhle a vzdychala. Večerilo sa, jnišla noc a Hráška nič a nič. 

Polnoc blížila sa! 

„Judka moja, choď ty miesto otca jaskom I Prezri <lobre traf 
a vráť sa mi skoro. Ja budem zatial strážiť dom,*" hovorí snuitná 
mať a celý prúd slz vyrinul sa jej z očú. 

Judka poslúchla. Noc bola veterná a tmavá, velké krupäje 
(hížďa šfahaly tvár devy. Vuišla do Jhsku — mráz bežal jej chrbtom. 
Chlad ovial ju, tak že sa celá triasla. Ale čerstvá deva pn»môhla 
strach a kráčala i>ozorne, lampášom prisvecujúc na železné koľaj- 
nice, ktoré vyhladené kolami, jako striebro bliskaly sa v lúča ch 
lampáša. Studená kvapka padla zo sklepenia lui jej Idávku. Už 
blíži sa k prostriedku! „Ik)že môj!" zvolá chúďa deva: tu osvieti 
jej lampáš velké tri bnná, položené krížom cez koľajnice. Zmeravie 
biedne dievča, ruka nevládze trímať lami>áš — ten síi ríiti na zem, 
zíisyčí a hasne. Iaui slabé svetlo ďiilekej lampy, pribitej o stenu 
jaskú, serie sa neisto. Ozve s;i brinknutie — a i to zhasne. Dievča 
okružuje hustií, hustá tma. 

O chvíľu má priletieť vlak! Na vlaku jej milý! Za vlak zímI- 
povedný je jej otec! Hrúz;i valí sa na neborku. Jej hlávka horí. 
slych t^íjKí, jakoby roztrhnúť mala sa jej hlávka. Niet času. Deva 
chytila sa slabýma rúčkama do zúfalej práce. Už odvaluje jedno 
brvno — už ho valí na stranu. Chvtá sa do druhého. Tríesučka 



I I 



zaclrela sa ji?j do ruky — ona iitMlliá na pichľavý bôľ. Vz i dnihé 
hnno skoro odstránené I V tom rhvtia devu dvo nuu'né nmioná. 

-Stoj!- zarevť tonuiy hlas jaskom. 

.Kto si V!" zavolá deva /.úfalvni hhisom. 

,Tomáš. ten o|M>vľhnutý Tomáš," chripí nešťastník, .ktorý pri- 
ťh\st.'il niíláťkovi tvojmu maličké prekvapenie v jaskú. Tu potečie 
jeho prekliata krevl" 

.hidka vvmanila sa z nimien Toniášovveh. .lako cítila sv(d»odné 
nikv. hne(f vrhla sa na hrvno, ahv ho odstránila. / tfaleka huhlal 
u/ valiaci síi vlak. 

,Ty nesmieš kaziť dielo moje!" posntešne Zii volal Tonuíš: jeho 
i'hroptivy hlas niesol sa strašne dlhým sklejn^ním. .,L.ž letí tvoj 
mih na ohnivom koni do záhuhy!** A tu povstal nerovný hoj. 
.ludka. odstrkovaná mocnvmi raun^namí Tomáša, vzdv znovu tlačila 
>.i k nešťastnénm hrvnu. Vlak huhlal vždy hlasnejšie. Už sa po- 
triasala Iahunk4» pôda. 

^Hudeš mojou? hudes mojou, *ludka? Ja odvalím sám tieto 
hr^)/né hrvuá!" Hlas Tomáš<»v triasíd sa nániživosf ou , ktoni do- 
>uhla ^tupIla šialenosti. 

Jmlka kľakla na kolená. ..Pre hožie smilovanie, odvalže hrvná!" 

.Hah! Tu bude naša svadobná posteľ, pml kolami tvojho mile- 
ného rušiui. /a kt4)rym si tak ntda ])ozemla. l\e/. t^^ba žiť — to 
mi nemožno, bez ]H>msty zomreť nechcem, nesmiem! Počúvaš ? l'ž 
šumí spanih) rychlovlak náš! Hoj. jak krásna to hudba pre uši 
nmjel Vieš tie nniky. ktnre som |»ľe teba poilstúpil! Vieš, jak často 
zatínal som necht\ >V()je do biednej, boľavej hrudi! .V tvoj mily 
p\šil sa medzitým na svojimt prekliatiam ru<ni! Teníz je rad na 
mne. pyšif >a! Tys moja! Moje nimená svierajú čo len na (»kamih 
iviijr Madké telo, ja cítim na svujej hnidi tlkot tvojho srdca, na 
tvári mi idanie ohnivv dvch tvoj . . .- 

Idht* hvizdnutie ozvalo sa a na to dutý rachot tlo jaskú vchádza- 
júceho vlaku. I)vc červené svetlá ukázaly sa v diaľke. Celé skle- 
]N*uie |H)triasalo sa. .Indka S(d»rala svoje posledne sily a odstrčila 
ihI sťlwi šialenca. Ten sa pí»íi»čil a skl/mic ita níokrastej pôde, 
|>:ii|ol na Uik. V tom o/valy sa užasne výkriky starej Hráskovej, 
ktorá. st.irt>stná o dcéru, šla ju hladat do jaskú. Tttmáša pomútily 
tieti» nečakané vvkrikv. .ludka vrhla sa jako ranená Ivica na po- 
sledné bnno a (Mlvalila ho silou, zväčšenou straclnun smiteľnvm. 
V tími /aškripí hamovník. vozne bijú sa jeden o druhy, para syčí 
v dvoch prúdoch a tiahly, desný |»i>kot zajačí jaskom. Pred .samým 
miestom nebezpečenstva /astiil vlak... (IreĽopívi napadla vyhasnutá 
lamiui a skúsené ucho jeho rozoznalo vzdor hrmotu rusíiovému dá- 
kysi neid»\čajny hla.>. Avšak viac tušenie, jako pozomvanie nútilo 
h«» všetku ^ilu vvnaložii k /:< staveniu \lakn. 

Na>tala desná scéna v jaskú. Nábl\m divnutím zohudil sa 
i len najväčší sjkíč vo vlaku. Z vu/nov o/valy sa révy chabcov, 
vresk žien a vnianie o poni<M. lire^or ski>čil / rusna a uspokojoval 
«vujím Minórnym hla>oni i i\-«to\areľov. I.amp\ sluhov a konduktorov 
•t*^ieríl\ záhadné miesto neiir. u/;ľ* tipanoval \'^i*tk>(li: jiľed 



78 

rušiiom dve brvná, tretie len polo odvateué z koľajníc, a pri nicli 
dievča s krvavou rukou. Toniáš uspel vrAtií sa a bežal naz})ak 
tmavým jaskom. 

Grejror poznal svoju Judku. Hrúza ho objala do svojho mrazného 
náručia! Bože, Bože, éi ona chcela zahubiť vlak! Sotva sa mohol 
spamätať, ked už konduktor s topičom držali devu v mocných 
ramenách a počali ju zlostou besne trhať! „Stojte ľ* zavolá (trejíor, 
schytil Judku na ramená a vyniesol na rušeň. Jej hlávka bozvládne 
visela, ruka jako mŕtva lengala na dol. 

V tom okamžení ozvaly sa kriky od ústia jaskú. Hrášok, zbu- 
dený konečne zo svojho pijaného sna, skočil na rovné nohy — a 
bežal z nešťastnej krčmy rovno k svojmu jaskú. Šípil nešťastie, a 
nenajdúc svojich doma, vrhol sa do jaskú. Tam stretol ho uteka- 
júci Tomáš! V Hráškovi sovrel jed a jeho vojanská krev rozjírú- 
dila sa v ňom divoko. Nastal boj, nastalo hrozné hrešenie a kliatba. 
Už podliehal starší Hníšok mladej sile Tomášovskej, ale pritom 
všetkom nev)T)ustil Janko jeho ruku zo svojej. Osobníctvo vlaku 
pribehlo k bojujúcim a sviazalo oboch. Zo sUinice pribehol po- 
mocný vlak, fakle osvietily jask a vysvetlilo sa všetko. 

Samo sebou rozumie sa, že Hrášok prišiel pod vyšetrovanie, 
z ktorého ale vymanil sa. Hnlinstvo jeho dcér}', a to, že bez j(»lio 
pomoci neboli by dolapili zlodeja, pomohlo mu valne. Ale od pija- 
tiky sa odvykol náležité! Beh z krčmy ku jaskú bol plný múk, 
plný nikdy nepocítených hrôz. 

A Gregor je pyšný na svoju mladú žienku! „Takú treba vo- 
dičovi," hovorieva, „resolútnu, smelú, lebo on stojí jednou nohou 
v hrobe a druhou v krimináli. Načo by mu bol teáix dajaký maz- 
ňoch. Ale pri tom všetkom ďakujeme Itohu, že nás tak divne za- 
chránil v onnej hroznej noci." 

„Bol to čin nevídaného zločinca, dregore! Zločincíi sná(f naj- 
väčšieho, jaký dá sa mysleť." 

„Nie zločinca, ale blázna," povedal vážne (iregor, „práve do- 
zvedel som sa, že ho museli z väzenia previesť do krajinskéh<» 
blázinca." 

A Judka sa ešti^ ten večer vrúcne nuMllíla 7^1 nešťastníka. 



Cára. 

Mladík, ranami osudu zlúty, 
Stretol stari^oka s tvárou pokoja; 
ČaAou tr])onia celý až /pitý 
Riekol ku nemu bez dusc boja: 

„Smilívi Ba, starče, pre vykúpenie, 
A daj mi svoju starobu v cani; 
MladosC moja mi k zneseniu nenie, 
Ho mnoho túži a vždy bez zdaru. 

Oh, daj mi vrásky, Šediny svoje, 
Vytuchlé srdce a krev ]eni>'ú; 
Necífac túžob nešťastných roje, 
Okúsim už raz spokojnosť snivú! 

Na tomto svate prísahám mieste, 
It smluvu našu zadržím verne, 
A ak Ťa niekde stretnem na ceste. 
Nepožiadam zpät roky mizerné!^ 

Starcok sa okom zvedavvm díva 
Na pružnosť, krásu mladej postavy . . . 
Na miesto hrobu o raji sníva. 
Prijíma návrh pr^emný, smavý. 

A hra — mladík už v starca podol>e. 
Starec zas mladý, pekný tu stojí; 
T^jdúc. teší sa svojej ozdobe, — 
Vie, že tou carou dobre obstojí! 

Akože mladík razom zostarlý. 
On predsa mnsí tiež byť spokojný?! 
Vytuchlé srdce, šediny, barly, 
Má už i vráskov počet prehojný. 

On sa viac žiadnou túžbou nechveje, 
A túžby kde niet, tam nieto ztraty! 
Prečo sa tedy tiež neusmeje. 
Že spokojno<iti v náruč je vzatý?! — 

Nemôže — hoj nie, lebo staroba 
Predsa vždy jednu vrelú túžbu má, 
Jejž predmet zlatá mladosti doba, 
O ktorej ona dúom, norou dumá! 



80 



A táto túžba horí mu v duM, — 
Keby, 4^0 ztratil, dostať mohol zpät, 
Milerád smluvy prísaha zruší . . . 
Lež ten s mladostou tašiel už \o svet 

Hežal by za ním, j ako za mladý. 
Vrúcne ho prosil — žiadal o svoje, 
Ach, ale nohy nemajú vlády, 
ľred zrakom temné visia závoje. 

Zomdletý sopce do vetrov sveta. 
Oh, pod, daj mi zpät mladosti bôle, 
Storáz sladšie, než pokoj skeleta, 
Nežli splnenie starej svevole ! I — — 

Tak bôlna mladosť v márnom túžení 
Znevážená je, biedne sa tratí; 
Prečo ju človek len i)otom cení. 
Keď neúprosne viac sa nevráti V I - - 



<i. (kikovsktf. 



Filologické rozhovory. 

Od Jaroslava Vlcka, 

• 

NYirečia slovanské obklúčené sú príbojom vín cudziny. Na 
niektoré z nich vlny tie dorážajú silnejšie, na iné .slabšie. Škoda 
z toho je zrejmá. Kde vkrádajú sa. trebárs i poetom b<»jnejším. 
jednotlivé cudzie slová, nenarušujúce syntaktickej i)ovahy jazyka, 
reč zostáva i)onierue najrýdzejšou. Kde však tiexivné tvary zmrza- 
čujú, koncovky utínajú. a predovšetkým väzl>y. domáca fľa>e(do;:ia, 
prekrásne idiotismy sl(»vauské sa tratia, uahnulzujú cudzími, tam 
reč vyschyíui zucnáhla v nechutného holého kostlivca.*) Illadiac 
k uárcí^iam slovanským, pozorujeme, že cudzota vnikla prirodzene 
najmenej v tie. ktoré sú jej buíf navzdialencjšie. lebo samy v sebe 
uajnuduitnejšie. alebo stýkajú sa s živlami kultúrne podriadenejšími. 

*)„... Podbtata žúdiié ŕoci nevézi ani v sebe nzejsích slovcoh samých 
o sobé. ani v Sťbe vétsi rozmanitosti a zachovalosti hlás«'k a fon>m je- 
jiťh vAlier a dcklinací i konjufrací vznikajiríoh zvlá.št(\ než w sprá%iiém 
spojovaní slov vo vrty ŕili v<; spn<obt>rh mliivcni zvykem národnim 
ustálených, a když ty to i poŕtem svym nesmíni*'' \yuikaji nud hlásky a 
formy hlov: samo sebou se rozumi mczi jiným i to, ž«> fonetická a 
l(rammatická ponisenosf žádné ŕc<'i m-ní rjzosti jcji tJik vclico n.i ujmu 
jako syntaktickú, a že suadnéji du bc jt pntrž učiniti m*Ž tétn." Hnis 
Í:i7ykM iVskŕlľ*. ^ep'-al M:irtin Muttala V Pn?ľ I*<'7. *tr -*t;i 



Slaviiv nás ureiM'c Ilatt^ila vyslovil stu|miťu rv<l/osti náivôí slovaii- 
skvľli fiikto : Naj/acluivalojsir vôlu'ť a svojou syntaktickou povahou 
/\íasrt> Ml niština a srlisko-rlmrvatština , intMitj polština, iniMiťj 
ľť>tiiia a sl«ivťnŕina. i»štr. nuMirj sln\inŕina, potom lužická sľhština. 
a iiajp«>ľuš(Mifj>i;t terajšia Imlliaľština. ** » 

Tiiiuuto Í(mIu. ktoľv vkráda sa titv. do nasicli lúhvch hmIuvcIi 
/vuki»v. nrviMinvali snu* posial /iadiuncj pti/onnísti. ľrví |)ionicľi 
>|MVľn<'iny naŕiiM'ali do hohatyrii /d rojov so /ápafoni a rlivatoni iv- 
fiiľinátoľa. s hoľlivostou spasnŕlio anjela, ale v tycIi po/chnanycli 
k«iiiviľiarli duševnej potravy uvia/la i nt^jedna snioC. ktorej nikto 
>i nev>innnd. /nistla v kukol, ktorého nikto neplel . . . 

Nt*ni t«i vvŕitka. Kto liudi tud /o stoľoŕnéh(» hlivenia, nemá 
k<*dy /kiimat nápnj. usvie/ujiiei vyprahlé hrdlá, osvecujúci porohou 
/atrnelľ niiHl/i^y. Tá lilidia |)atrí budúcim, ktorí shierajú na poli 
lireľáriiitm /rastly zlatý klas. ŕistia / pliev, ukladajú do zácinov 
iluM'vnelio majetku nitrodného. 

/ kndiu tvch velikvľh Imditetov dlia med/i nami už iha o.^a- 
melé /liMkv. ide mnohí striehrom venčení veteráni. Lví podiel svo- 
jej úlohy >vá!ej vykonali piutive ršitci. Ale jMikcdenie. sUvajúce 
na Aiklade. kladenom s ťa/kosťand a hendsmont a olu'fnti, ktorvch 
uiy^K'l naša dnes u/ temer ani nepocho|»í. nesmie /.ahúdaf povinnosti 
•»\njej: HŠfaclitif. zdfthmnlif rn- amjiľh otrov u vnikmíf du najtaj- 
ntjýf j. 9ttiiféfhšrj fhHisfttfi/ f uhli h O jnzijkn, 

I^lvaha slovauŕiny však ncdopústa. a)>y to diaht sa ohmed/em% 
•*• /retefom len k jednotliwm nárečiam a vvtvárauím druhvch. 
I*op»\návanie. v/ájomné prenikaide všetkých Idavnych náivôí slo- 
%an'»kych je i tu ni*vyhnutefnnu potrehou: Irbo kton/ reŕovij obrat 
»■ i'ilwm ti druh'tui nnr*ri sloľtiHsh*m ttt'mnžr su doložit jnnu 
nh*dfjitKiitti ohrafoM r n:tiitfu{tch <čo lien niektorých) nárečiach 
.^l'tvan.^kthh. tni a priori ntúzt nir zntratií hrz rozmýsľauia. A preto 
i Shivák. ktorý clu*' pojať povahu svojho jazyka uvedomelé, oprav- 
«l«»ve. musí osvojit si ndmo >loven('iny aspoň ešte nárečia a) jej 
iiajMi/>ie a (t) zo sli»vanskych najrýdzejšie: češtinu a ništinu. Ale 
tu príchodínu* k dťde/itému hodu: i vm svitjho i zn spontenutych 
nárečí freha hladeC si vyluťne len t«dio, ct) je >kut4)cne jejích, 
\la.stnej. nezmútenej piivaíiv ja/\kovej. 

Ito/umejme tonm takto. .My sme ovsem tak šťastní, že ne- 
]Nirivhujeme sa oh/erať na žiadne staré folianty. ktoré |»ísané sú 
rečou duchom cud/ím presiakhui. Českú však i ruskú literatúru 
|Ni >tidetia skhiOovaly putá živlov m*\la>tnych: tamtá latinou a 
uov>i(* uemŕimm. táto eirkevnou ci posvätnou slovancinou. leho tak 
/\ani»u staroliulliar^tiniiu. ľretí* zo s/íi/v./ uuulrj literatiiry českej 
je pre ná> len veľnd málo pokrmu záživnelm, / ruskej stanj iwnltj 
temer nič. Ladv tie /l.imali» len í. zv. slovanské vzkriesenie konctun 
minnh'hii a začiatkom tohoto storočia, ale pozo>tatkv starvch Iže- 
klah>í<k\(h šimlov síľa>ia v če>tine pinlnes tak jako v ništine. 
itudenie vo v\liore opatrnvmi. 

*) >ru^naj ;i$ '.* a lo ny.it llatt:il>*>lio /nammitrhn Knisii, o i'i«>iii/ iiinkfdy 
prvbu\ (•nm Ľ iu\ i tiliUij šic. 

c 



V našoj spisbe zostane nám tedy prvým zdrojom wJnvn vý- 
tvorov prostonárodnýrh. rf/fioror ľudu, liiitkv nájdeme hojne v pie- 
sňach, vydíiných Kolhirom, byv. Matiani Sh>venskou a inými ; v po- 
vcsfiich, vydaných Kymavským. I)ol)šinským, íákullétym: a v p<»- 
rekadlách, kt4)ré sobrali mnohí naši pnicovníci v tom obore. Ale 
nepinnerne bohatšieho výboru i>oskyrne nám Ind náš sám, ktorý 
v dlhšom ol)Covaní s ním objaví nevyčerpané posiaľ studnice rydzej 
reči. V češtine poslúžia nám tu piesne, vydané Krbentmi a Sušilom, 
pohádky. vydané najlepšie Xémcovou a Kuhlom, príshívia, ktoré 
Celakovskv vvdal v bohat^»i sbierke: Mudrosloví nán)da slovanského. 
V ruštine nad iné vvteéneisie sú si>ierkv t. zv. ////////, vvd. Hilfer- 
dini;(nn, Kirejevskim. nvbnikovvm. Kostnmarovvm. (i(di)varkim a j. 
Z výtvorov umelých, písaných durh(nn cudztitou nepreniklým, .«;|ohom 
čistým, zbývajú nám v češtine zo starého veku rukopisy Králo- 
dvoi-skv a Zeleuohorskv, zbvíkv Alexandreid, spisv Štítnélio, Ilustive, 
Chelčického a Komenského.*) Z nového veku možno ukázať na celv 
rad dolných prosaikov vo spisbe vedeckej v češtine i ruštine: ale 
obmedzíme sa na najslovanskejších z nich čo do shdni : tam zvlásle 
to, čo písali Palacký, Jununiann, Šaiárik. a píšu Nebesky, Z»iul»ek, 
Ferd. Schulz, tu predovšetkým nnudié vytečné s|»isy histi»rikiív 
ruských, menovite Solovieva, IJuslajeva a iných sú nám vzorom. 

I. 

Pný n)zhovor venujeme Jediu\i z najdôležitijších partií nárečí 
slovanských, poriadku sior vo vit(h:h, lebo, jak otrocký z nemčiny 
sa prekladá, slovosledu. 

V tejto veci j»rvy a zároveň posledný ozval sa u nás Viliam 
Pauliny-Tóth, napíšuc v j.Sokoli»' II. lsr»;). na str. 24. t«>to: -Iami 
Nemec a latinák klásC zvvknul sloveso na konec sadv: shnanskif 
sh)h kladie ho oht/čajur na pí»čiatok alebo do prostriedku . . . ľri- 
vesok „sa" neklásť za slovesom, tiež pochodí len z nemecki^lio slohu, 
ktorým sme presiaknutí, a veía času minie, kým celkovite očistime 
reč našu islovenskv did)re: svoju) z Ivch nmnhvch cudzorndvch 
zvláštnosti, ktoré poprijímali sme v behu ča>u (= im laufe der 
zeit) s civilisáci(»u západnou i do nduvy a skladby nasej." A tamže 
na str. 1*.»0 1 opäť toto: «Veni čas je svrchovauy. čisiiť reč našu 
od ^ermanismov, a uvádzať pomaly do nej miest4) tých už i u Indu 
a v živ<»te prijavších sa foriem cudzoduchycli naše ndzé fnrmy 
shivanské. Tu darmo nadhodí dakto, žt; lud nás tak nehovorí: to 
je lichý dôvinl, bo isté je, že lud náš teraz neskladá nž vety svoje 
dla tu spomenutýcli pnividiel, ale ešte istejšie je. ze jich Vídakedy 
tak skladal. V starosb»vanski*j biblii len veľmi mdln príkladov jesto, 
žeby námestka -Sii" pred časosl(»V(»m stála. Od koho naučili sa 
tonm teda predkovia naši, živší po preklade sv. písma (b» sloven- 

*) Troha rozumot nit* absolútno, lež len rdntivnr C-istúm sluhom, It^lm vHľtk>. 
i tiť najzachovulojsiť riwWr painiatkv zo start'j doby lit. ŕ«'!«. šú iiiirstaiiii 
ponišcnó <lu<Miniu nomockvm l<*hn latinskVm. 



ťiuvV -- Oíl NoiiK'ov. 0(1 nikdhtt inŕlitt. Vplyv xápadnoj vzdelanosti 
ih'iiikoviil tu ua vývin ivŕi nasoj. kttirá mu v iiinohom oliladc smoľ 
iiľ>li»v.Mn**ky dala. ŕo nuMioviíc u iiašoj skladlu' stojí. ľ"ozdt\jši«» zasr 
liŕiukovalv na sl(»v<Mu'inu búikv linsitirkŕ. v srdci Slovenska takmer 
/a |Hi| >to|etia /úľivšie. a o sto ľokov ne>kôľ nemerká refonnácia. 
/APitv tiett» /anlavilv Slovensko nasc eeskvuii a nemeekvmi kniliami. 

- i • • • 

jľjirl./rii ol»>ali tak milý ho\ |iľedkotn našim, /e títo všenio/nt* 
u<ili»vali sa iiľi\iasfnit si ešte aj >pôsoh ]iísania a vnivy nemeekej 
a inlomáeniť lio v slovťnrine nasej, ľľavda. doi»rí otcovia naši 
duťlia ivči slnr/ijiskt i ešte ani mak nechápali. .V pn*tí) nie div, /e 
takío civilisovaní sňc /a smi ľok<tv od laíimikiíV a Nemcov, tak 
siviiiso\ali sme i re«- >voju. /e vynechali sme z nej. ro naše. a 
impľijím.di do nej. ň» cudzie Imlo: je tt» tedy vec prirodzená, že 
luii nás teníz už chyhne sklailá vety: mt |>ovinnosť naša je. jifsaf 
preídio s|»rávnc. a predi»\setkyní písať v duchu shtvauskom." ľvádza- 
lui nirkolko príkladov, jak nemčina pokv;iľila mnohé slová naše. 
ľaulin> pokračuje: .ľvcdem* príklady civilisicie nemeckej v/fahujii 
•»:i ilia na formáciu slt»\ : le/ aky vplyv mala isiirávne: ako pôsc»- 
f»ila> ona o|i/\lást*' na skladhu našu. je skutočne vec t;ikmer k ne- 
iiviTeniu. Najprv presiakla ňou čeština: a na čom dlhé stoletia 
ľi\ili-'ácii» ;!enManskej pnicovaly. to dovŕšila potom nesťa>tná doha 
po ľ«»ku lt;"Jo. Cestinv mimoriadnv vliv na Slovensk<» hlavne 
ucínko\al vo/dv na wvin reči našej. No teraz Česi už nahliadli. 
o» mnohí Zo spiso\ateIov nM>ich nahliadnuť ešte voždy nechcejú. 
že vt»ni |>okvárila neničin;i shivansk»isť reči českoshivenskej. a preto 
\*iMUľ/ne u>iluiú >a piiwliad/ovať ke<r u/ zo slov nemožno - 
;L-p«»n /o sklaiihy fi)rmy nemecké. iVečítajme si na i»rínuM" liMi pre- 
vidanie .Svarohoni :" JMká je to tam krá>na. rydzoslovanská. jaká 
>iavnii>tiiá reč! . . . r^ilnime sa teila >loh >lovan^ko-slovenskv 
u\.íd/.ir pomaly do -spiMív na*«ícli, a tento icudzí) vylučovať z nich. 
a lestli nie my. putiiinei n:i>i neomylne presvedčia >a. že tak. ak(» 
ni-i/no holo spotvtirjí kr.i-^nu reč nasu nesčíselnynd LMM'manismy, že 
reku tak nio/no hmle oči.stiť ju /a^e z nich. a správnu skladhu 
'»h»v:iii>kú u\i«'>ť nie h*n tlo spi>o\. ah» ca>íim i do vravy a života 
*kut«»čnehi»," 

/nameníry tento hho /i»>tal hl.i><>ni volajúceho na piišti. Nové 
^\*>) -li»venské nepiKud/ovalv si čo do «»pr.ivnt»sti ^liílinvej ani na- 
if.ih-i. a hodlačie. kNiľé ča>t<t nieknikvmi slovami hido hv dalo sa 
whuhii nav/dv. «»írilí» sa ve«»ele dali*). .I«'dink\ člán«»k. kton u nás 
/.-i|M.iiir\al >a od f\eh čias > či>tí»tou ľe«i . jf Sládkovičovo «Naše 
«.voj>*tvo- v l'aul. Síik. III. l'^iit.. a ..>|i»\ensk»' heseduvanir • v alm. 
/ívena I. I>7J.. alt* ItoliM/i.il u>trMule h'U \\\\ ^lovíčkach. nehľadiace 
ku fra>ťidou'iÍ a >kladl»e. tisíica/ didr/iti-j-ej. » 

ľraviillo poriaílku >h»\ vo vetách. v\Nlnvené ľaulinym. treha 
p»/širiT a Miž«»i»* určií >pň«»i)hiini tymti». 

V reči *»\»iiej riailime >a iiraviillnin tnijim. ľrvy d"le/ity um- 
uiťnf je zwk. druh\ liiomenr je rhetoiick^ a euťonick\. tretí lo- 

*i ľtMlf^ piir*MÍ/fn«>.T>ti [■•iiľ .iliii.in.ilei tinti< • irt ani inMnoliln mat. /^r/. 

i'.* 



_ H4 _ 

uicky. V každej reri vzniknú spôsoby hovorenia, ktoré utvrdia sa 
v pravidlá pre určitú dobu, aby po rase opát s«i znienily. Tak 
známa Je veta: Caesar onnies uíiles artes coluit, ktorá v latine 
môže predstaviC sa 12') ráz, vo franctine však nemôže zueť než: 
César lultivaií tous les arts utiles. V románskych nociach poriaidok 
slov je tulisi než v ^íermauskýrlu v týclito tiriiší než vo slovanských. 
Javí sa to najlepsití v momente dnihom, rhetorickom a eufonickom, 
kde slová, ktoré i)okladáme za najdôležitejšie a chceme jich tedy 
predniesť s vácsím dôrazcmi, kladieme na začiatok lebo koniec vety ; 
alebo liIadiíHí k Iúbi)zvuku, sustavujeme jich tým poriadkom, aby 
neurážaly sluch. Ale nad oba tietx) nmmeníy <lôležit4)sfou vyniká 
tretí, Ingirkff. J<» všeobecne známo, že slová vo vete tak idú za 
sebou, jako vznikajú jich predstavy v mysli, aby spojily sa v my- 
šlienku - tedy: subject, praedicat. object, a tým poriadkom (falej. 
Na pľ. : Brat môj prišiel domov z díilekých ciest po cmlzine a t. p. 

Cítame-li vzorných prosaikov (totiž oných, kt^)rí píšu v duchu 
rýdzo slovanskom, nemčinou a latinou ne})rcsiaklom) ruských, poľ- 
ských a českých, dôjdeme nezvratného |>re8vedčenia, že fo</i(kj/ po- 
riadok slov v obyčajnom, kľudnom vypravovaní (tedy nie v rečnení 
lebo básnení), je všetkt/m slovafiíikým utírečiam nujprhneranrjší. 
ľrijmeme-li ešte zásadu, že kde slovančina s nemčinou lebo inými 
cudzími rečmi shoduje sa v nejakty veci (fraseolojrii lebo vilzbe), 
mimo toho však má pre túže vec tiež ešte iný spôsob, v tamtých 
rečiach neinožny, že tiun máme voliť vždy radšej spôsob od cudzoty 
odchodný, nebudeme ani na okamžik pochybovať o spoľahlivosti 
povedanélio pravidla. 

Odchýľky od lojíického poriadku sh)v, t. zv. Inversie (zvlášte 
nakoľko íyka sa subj(»ctu a prae<lia)tu) sú vo slovanských nárečiach 
o mnohi) zriedkavejšie než v nenu'ine lebo v latine, jako i verbum 
linitum vhltj klásť na koniec vety hlavnej, je latinismus, vhly na 
koniec vety ptdíočnej zamveíi germanisnms. Ani Xemec ani latinák 
|»ravidelne nekladie ho inam, a keby ho položil, ťažko by sa pre- 
hrešil proti duchu reči svojej. My, čítajúci väčšinou spisy týchto 
cudzích jazykov, nevedome pre.ná.šame tu do svojej reči, stierame 
z nej i)ôvodny, samostatný jej ráz. Slovan idíva v hlavných i po- 
hovných vetách rovnakého poriadku slov, a dbá toho vždy a všade, 
aby výrazy rozvité, kt^)ré tvoria spolu jedlou člen, zostiívaly buíf 
vedľa seba, lebi) Olízko si»ba. 

Ii(»«:ický poriadok slov vo vetách vr<'holí v pravidlách týcht<i: 

a) Podmet ide 7;rfí/ prísudkom (= prisúdiť, praedicare, lepšie 
než ., výrok," ktorý značí tiež inšie) 1 vtedy, keď veta ne|K>čína s»^ 
píMlmetom, ale príslovcom. alebo jakýmkoľvek určením príslovkovým, 
tedy i celou príslovkovou vet(m. Príkladov nájdeme v lepších če- 
ských i»rosaikoch často, v ništine a polštinc všade bez výminky; 
u nás podivným spôs(dM)m nejKizorovať ani i»ri jedinom spisovateľovi, 
žel»y uvedomelé riadil sa týmto pravidlom. Viíme však príklady 
z českých, niskych a i>oIskycli prosjiikov. 

1. Tehdáž Ši^iniind s'frojU sr hyl pnivé k válcc íuix'cké (a nie 
nenu»cky: Tehdáž sv hjl S. práve k valce turecké strojil!) 2. Ne- 



H", 



/aillitulin mladhí slťťlltiťi ŕrsti WntŕiH s* liuniti :i Kl.iti s f(»il/r 

miiŕliisti. >i»aiiilostí a ťvtíi>knii iii\>lí, j.ikn I ntiiniii/i. .;. ľuhmi 
fr|»n krúl Václav s moľí nriiHMiľ M'lilxtm hľžH ># ]iniii iiriini. 
I. I'ľiirllciinii vn<\i strany iH'.:mtlif a ustrň jtUj SI |ľ|n\ .'). Z;i tnlidtn 
^t.iiii královŕ oha smitiH >i i-o/iiiiM>/iti ťi> nľjMrc nin. im lintiim* 

>ll\ '^xŕ. íí. Kil\/. povŕsf o .lilulíiľliiiM' ]Mi\\>ťiií .n/////'/ iI«» Cnli. 
páni tvsti tt/iffnľnii slil»y vŕnmsii Kiii'/rti >\riun. ;i liiim/i i|;iv;ili 

iitu ;i/ i ilítk> >vť ílo /iísiíiw: ali» kil\/ kiií/ť hinkiip /'/•>'/ > k^- 

IUi»IIStVťIll ImjnMII llo /I-IIH' a PiVIIiysI > p;!ll\ y'í•^^/^// sr jiľiifi 
II4MIIU /a l>ľ|iUllli'lll n /(lic. páni lU-jplV jnlcil pn ilľllliŕlii. ]Hit(iIii 

I liľi>in:iilnr Jnl* s* |in'l»i'li;iíi k iiľiiiu. t;ik /v \\\uA\\ kiiiM'. lu'inrx 
ji/ IH'/ inal\ liltiuŕi'k vcruvrli nknln m'Im'. iiniM-l |»;nii:!ln\:»ti li:i svŕ 
ii*nl»iii liľ/|KM"'i. I iTúTn /iiimiciiirt* »»Iíi\;»n*-kri \«'tii ľ.riríli*n /k;i/il 
Itv lu•lIn'ťk•^-latill^kv íakíí»: Kil\/ imim^íi i» .limlľ. |hiN\>. iIo (ViIi 
^tilila. n|.i*fn\iili |Mni 'i'sií km/, "-xi iim s|ili\ \ni;osii. a mnn/í mu 
a/ i iiítk\ ^\ľ i|«» /;i>í. il;i\.ili; nlľ kilvz km/«' l^i^k. ^ kiMiinii. hnj- 
li\lii íl«» /ťmr l»ľiši*l. a l'ľľiii. M' > |Miiv /a ľ.tľ. u Zíľn pľnti lírmu 
|Ni^ravil. jali m* |iáni nľj)>r\ jcilni pn dnilM-m. )MtrtiMi i )]ľi*m. k iirmu 
jTrltiliati . tak /»' iilmliy km/ť. in-mrN ji/ inv in.ilx lil. vŕni. «»k. 
m'Im*. na D'inlini sm' Ih'/jmmi pani.ítnxati mii^ľl!> 

I. llaK«»ii«Mii. Hijjn. i» liiiiii.iríi rmiTi. oia i\ n UiisHiiani 11.1:1 

Hh MtM*k*H\. 2. M<*í:i\ Tt;Mi. .loaiiiii. aikiiiiío iiimi iii.ii:a.i 1. imuiih 

la M|i)i^»íLiTÍHrk'HVk iHi.ia«T:ivi.. .'I. nmii.io |m»s. mui oJjjiiimmi*- 

t>aT«'|»a uiuni. ntii ili.nni. im. :I|h.a|h!;. I. Ili» urnimpinMiH 

ini'TUHIIMVI. :i(*MtMI. ľi. ľnrrill K H :i U. M II a III U 111 laitlia r|. nn.ll.- 
|||i>|ii i»\iiT<»H» V("r\lia.lll ťHi.lMllJf .li'MiMI.IIMľ \'ia<"IKII .IľiUlMI.. 
^t|iURIIIilMni liartMini. IIVI.. r>. li'|»nMt. m>|M'i|J ll|MľMl|i|. 4*|htI| AK lo|{- 
iTll\H»lllllVi> Jof'II'M. |i<».|n|lKÍ H V M a <* ľ il n |{ :i .1 I. ťjllť |{|» pt;- 

nii*iiiii iia'Á'iiant iioniMica <> t«>mi.. tM'iii\rii. .m MtiHa<"iiJ|>aMi. ii.ia* 
.kíti. iia<'(MtMiiiuMii iiM'KiiisiMii. (i. K'i»ľ i:i ii|ianiirtMi. i{i4.tiM]Mi|{|;.ii, 

H HaMiLlIi parilopMXari.i'H lti-t;M1. im ll|M':KHr^iy. lo H1|í\1I.. c. n*M- 

iM^>|ifl Iľ'Jľ. io.ia. imiiť|ia I •>|*i. mVi. uism.ii.. «ľh» tiiu. íh* ú\ im. 
^N..ít.f xMTi. III. iiiMl; Mriiiiiiii:<»ľ.a. 7. ľniia r\.iiani. mihmi., v n- 
«gt»Brgig H o H ľ K a niijiľi. iia'ia.iH \ ľiti'px la 1 1.*:! na oaiin iimii 
rT«iiMiiil;, s, lla Moiia('iu|il; ii HĽn.m Mniia<iiip:i na p" i i., nn-A 
iia Wii.ilaiavi.. iioím.ri. n ihmi. 'x*\ \K «'i. Ml. k!.i:;i ipa mh i h u r 
.int.t H ťia.iH nimiiľii. lUt Ľiiirj:iiiJii :mui:i. imi:M:i pi"i«iii:i: INmiím 
H porrjiirKiii. |o. |ii. ifi-ii»piii :MNKa in n a p I . w i«' i; 14 ľ M n ai' I i. 
iit*|NM-|. iipiMiiiHii. Kii|iipn«> iipiiiia i.iľ.»:iľi I. I |M- h>iH<iii<> i«iľ\ lap- 
•TBťiiiitiii ii.ian II. ' I 

1. ľi» \vir(/«'ľ/\ Paii Sr<l/ía "-"/•/' j!/\ knmiiiKn 'J. \V írm 
(Inia jnliif^o / ntiia paiiiia Lii«h\ika / paiuMii S1aiiÍNla%iťiii 

■i Vit'iky \fty hi ml IVilaik* )!m. 



86 

przechadzali sUj po ogroclzie. 3. Po utwor/eiiiu guberuji sztaehta 
w pierwszych latách obrala Wojskiego marszalkieiu zytoniicrskiego 
powiatu. 4. W roku 1824, kiedy jeneral (Hzycki byľ wolyťiskiin 
gubernatoreín , Acbmatowícz przybrauy \ve fiiik jasno-uiebieski 
srebreín haftowauy zajechai do domu, gdzie byl gubeniator. 5. W ten- 
czas kiedy w piei-wszyni szwadi-onie žoluierz tr/eciego plutouu So- 
bolewski padl bez dudia ugodzony dwouia karíaczanii w i)iers, 
wachmistrz czwarU'igo plutouu Bľzezinski miat r^k^ i uoga zgru- 
chotan^ od kartaczów. 6. Kiedy egzorcyzui si? skoťiczyľ, Aehma- 
towÍGZ wpadl ua egzorcyst? i wygauial z uiego szataua. 7. Ledwie 
drzwi skrzypn^ly, Gorajski zawolal: Kasztauka mi osiodľac. s. 7a\ 
rozuiowa toczyta si? o no\s7ch wynalezkach i o poiitycc, S^dzia 
szcz?sliwie sobie usnnj, í). Jak czeremeha l)cz wody wi^dnieje, tak 
dlisza dziewczyuy bez miľe^o z t?sknoty usycha. 10. C!boc uuiarla 
bez spowiedzi, pop pokropil swi^couíj wodí} ciato pouiarle. * ) 

b) Tenže logický i)Oľiadok medzi poduietoui a junsudkom zo- 
stáva i vtedy, keď prísudok obmedzuje sa i)recliodníkom, totiž skrá- 
tenou vetou príslovkovou. V takýchto prípadoch prechodník stojí 
obyčajne pred prísudkom a iK)dmet vetám hlavnej i pobočnej spo- 
ločfiý kladie sa buď na samý začiatok bývalej vety hlavnej lel»o 
pred prechodník. Slovom : logický jyoriadok medzi ]HMlmetom a prí- 
sudkom zostane nezmeneným i v záveti I^íklady: 

L To záhy pŕedvídav, král Václav pričiňoval se tím snažnčji, 
aby sklonil vec tu ku prospechu svému. 2. Xesi)oušteje Milánčanťiv 
s mysli a hledaje {)omoci proti nim jh) vsem svete, císar ľridrich 
vypravil biskui)a Daniele do Uher, aby tíiké od krále (lejzy II. do- 
sáhl válečného pŕisiuíní. 3. Dobyv tak jasného vítt»zství nad ne- 
pŕátely, Sobčslav ja! se tudíž vítí»ziti ncméné slávne i nad sebou 
sám. 4. Cechové, podporováni jsouce od Uhrňv, vpadli do Hakous. *") 

1. BH;ía, TTo HanojeoiTb yriLiHBaerb repnorcTBO BapiiiaBCEots 
HMnepaTopi A.ieKcaHApi> xpefioBa-n. orb iiero orta:mTe.ii>- 
cTBa, UTO Uo.Ti>ma ne ňy^íeri. BocTaHOB-iena HlfKo^,^a• 2. O^iaBiurh 
noTOMCTBo uapfl JoaHHa' ne H^rÉiomifMi npaBa iia pyrccifi H]»e<-T<».iiM 
HMuepaTpHua iiocntuiH.ia ynpoqMTi> Mac.itjcTBo :m noTOMrTBOMh 
IleTpa Be.iHcaro. 3. Kocuioíuco, 6pocHBi> cbok) raň.uo, ťi:a3a.Ti.: 
Fmis Poloniae. 4. CoiiyTCTBya Hapo;[y Kirb in» iKToiiHuecKoň «to 
ZH3UM, Tan n vh pasM^iHOHiH ero no o6.ia<*TflMi> • a a u c h npe- 
Tepntaaerb ii3BrtHeHia.***) 

1. Praybywszy do Benlyczewa, každý pojechal w swoja strane. 
2. W ten czas czcigodny kaplán, obracajíjc si^ do chorej, lahodným 
glosem zapjtat. 3. Karol fíôžyrki sjwstrzeglszy niepr/yjacielska 
czat?, wybiegl naprzód i ju/ b^dac na kilkadzesiíjt kr(>ków, kr/yk- 
n%I {K) moskiewskii na dnigona.t) 

c) Inversia medzi podmetom a jirísudkom nastujaije len vtedy, 
keď prísudok chceme vy.^lovif so zvláštnym dôrazom (ľmrela moja 

♦) Všetky vety sú od Czjígkowhkiho. 
♦♦) Všetky štyri vety sú od Palackého. 
♦♦*) Vety 1— s". 8ú oá Solovieva, 4. od Bnslajcva. 
t) Všetky vety sú od Czigkowskiho. 



iti:iiiiiŕk:i. Zliiilíil n:i^ in'|»n:!frľ. .1 )•. 1. :iI«Ihi ];\t\ ]HM|iii('r luiif í|ú- 
ri/ii||i Mu* It)/^i.'llllit>ťnil s\,ij(iu iliist.-inr Iiľľ\:iilli iNifl pľlMHlkoin. 

«'nn/ riaŕi >:i ii.i inirstn w/itMciirišic na Kmiiíít. St.'i\a >.'i to 
\ |iľi|Kiiluťli. kťtF ]HHliiu*r sii ľi»/>íľi :( r>in pi/>nfiii'm (jinMastkaini. 
\rti*\\ v/ta/MiMi. vrtmi vvs\rílu\;íľuu > i*. /'A v. afiľ. ) iialiwa válix, 
a kľff pn^iiduk iia]>n>ti tniuu v.i|i\ pn/hvNa (jť-li Imv (Iii)iliikii a 
|»n>!"\l\i»Vľlii> uivi'iiia. IcImi jľ-li >lMVr>(i >auii) iinliŕlm. >laliŕlin vv- 
/iíiiliiii. jako: 1)\I. *»f:it, hvat. poM-ilaí atíf.L ľnkhnlx : 

I. Na >viiiiilľ pľuvimialnŕ \ ľia/ľ ľ. I.'í'*^. •» >v. Liikási konaiir 
^Míľ^cn dlh* I'*, ľijlia f*it lifih:, nhtf laiknxi /ruliicitui U(*1»yln po- 
\iilľiii» pn/ívati >\jiti»>fi nlfíinn' ľastrji. iMvli iH'jvíc jľiliiDii /a liirsiV. 
•J. Iiiiľíi'in kiií/iMi* lii>kiipa .limlľirlia líiľti<la\a ht»rt) tihrnf iia>lal 
t tl/jthtHlt **skfi*h, a ftt jtthh : ht Jthth čitf'išt'f It. ) (Ni'jiMlľU lláš ímI- 

■ !n»\aiH'i- .\íiW\ •jiMiiiaii>kM-latin^kľi iiaiiísil l»\ sifoiakítt: riiiľííin 
h!:I/. I'i^k. .liinlľ. Iíh'l. iMiw nlnat \ iN'j. ň->.. a fn iľilcn / iirj- 
■''i!»/iíťÍMVli. nastal !> 

I. linpi. i»'i iM\:).n. oľi» \\t) imik uix itirciuvi. Hifľ.:ivi. n. nto- 

• !•• P»Mli:iIiíf|4i. n. lIpKri.lllXiMlilUMlI in. mVl; Jln IMM. i'piMII KoTopHVI. 
liľpitoľ \||;nii lUIHIIMil.ľl. .1 t"l'np I I, : II <• ľ n M I. HM. IIHOľT.'nilli*in> 

«'i»ii.i* ip\iii\i. i:ij iaita.if':i nMH'pM.rK ľnpinin.. p<momi. lllni.Kiii inii,. 

HľMIlKHlIlilI la p\r<'k*\|n r.nxny riur lipli liap'li A.K'Kt'tl. Mll\aH.I«»- 

Y.H^iU 'L ('l.iifpfKiľ iiipi>i:i iia'ia.ii( rM} riaii.iľi.ni: iir julk-íi tiiiini. 
Holil lipli 11.. i i1; .{ari;.ľi. iMuT.n 1:1 llťľpi. (|>i*o.iopoiti|iii. 
R;i«' Maifiiiri., .1 idóiiMiMii. ľtopina. ) 

1. \V /iiľiikowiľ ltiií'>/kal Miifffif (ff*fnit/:i, szhuhrir h* fhu 
íh,ltti*i, iHiH i il:i*tf:ti' hih"*firh //7ii>f/. zniif'r:*thi l'nfnf:, Zfituft/ 

-Zhtthiii, 1*. Nail Ilnjw.l ľ/«*ka *»»;«? *lnnnk nfti.tft, tilr h'ftlfif tfl/H't 
*'hi*ľiftti. nh tff'ítlk*! hnhhfni f'i,j;itjttf. ) 

i|i l\<>iir(-|iľ l(ijirk\ poriailiik jr pľaviillniu liit'ii/i >lti\rNiiin a 
j«'}:«i i^'i'liakyiiii (lopliikaini. ktnív ľa<l\ prilahiiii kíl >|nvľ>ii a tyni 
íMihilľ* pľl'*l'»\k'^^^(■!^ Uľrriii il^lm ľ;t>tn i \>rtkyi wíi'^mi pľni 
-|ii\ť*ii. Tíi i/aM' oilílivliif imI iifiiiriiiv a lafinvi Ntá\a sa Wi\\ 
II iiitmitivii . ktoľv •lu'^taxa ^a hiicfl /a intiiiirivmi ťcntiii >1>i\('ni, 
iMin pnsľ iliipliKivaui'lľi : >r.(\a vi n aiialitirkxdi ťnľiľiii *«lii\r^ii\r)i 
.« iinl*'. i'íin/ x-^cíkMii ^|n\i"^ii\ pľľ^nilnk \«i '-luxaih iiiľ in'pi»iiirniľ 
/rifilkavi-j^ir pľirliiMlí na knnirí- m-ii. mv \ latiiM" a innM mm*. I*n- 

ki.o!ii\ k f<tiiiiiri> n\iHÍÍ7 lirliUilľllii* : IhiIh in /rriliin / ka/ilrj trliM'ľ 
\ií\ p!\ ll\fiIi*l!i"Í. Tll íltítklM'lnľ -a ľ-*!!' fnlin llialiikí-lin ..^A." kl«'n' 

fj.ili./i \l.»-rfiM' >ini, • I \ /a<li«»\,i|ľj-M|| nI,,\;,i,x1^\, li j.i/\knili klailir 



• iíIh- v. r\ 01 p.ili. ',., 1... 

■••• m..- i.r\ . . i /.rk. -:.:?;■■ 
»• /ir:iriii M iTíj-'.ik I .- 1 ■ -í' M 
Í'»IÍM :i r^/j'-ikv ' .i-*' .'í':-ti 
r* I 1»\ Jl l"-l":'l!i '! «' • I t : 
^.ľ.i; !»' -i-i-r ill!.» 1 .1 •! 



-VI-.- . !'• ľ"'i .í" i )■ •'• rii- iľ jH.- 



p./ ■; !i Tll- . • ; • \' íl i. !. t i»'':»»iii iij|i-f.* 

. .■!.! I I- i ■ i k" I' -r .ľi I -I \ II \ I :•■ . 

ik'i ■:: 'T'v i. ■•■■ 1.1- 1-. ííi I piľľ. ; i /.i- 

Ii!m I/ir." •■l'\'.iii.« 1..1 r : -•■. i- m:-: i-ľi:.' -i \*'i'.'. i I > ■ i \\ »;k r 

T:"n»-* k« ľi" ■ 'l!]:\'-. !.i.!"íii -:■•■. Iil-k-- ■■/•:: i^ í: i h\X ■■ i ." i-. -li-xj. 
jchož UAiijii>.^-L> J •'.:.i."-s(: jľ i :• íIi.' i> m \:.i>:.c.- a ) 1^ .• -;■: 1. !.-, kla- 



88 

sa za sloveso (v ništine, jnko zniiiiio, je so slovesom snistJc). Vo 
sloveučine, ueinožno-li ho (už íi pre híhozvuk či pre iné príčiny, 
ktoré znateľ reči cíti,) dať za sloveso, slušno klásť ho aspoň 1k3z- 
prostredue í>rrrf sloveso, ku ktorému patrí. Y príkladoch uvedených 
bolo to veľmi jasué, a ešte jasnejšie presvedčíme sa o tom, kade- 
náhle slovenčinu lebo i iné slovanské nárečm porovnáme s nem- 
činou, ba vysvitne nám z toho i známe nám už pravidlo o podmete 
a prísudku. I*rekladajme : „Diese maassrejiel hat sich in den schon 
fríUier kurz erwähnten fállen als vortrefflich cr>\*iesen — dobre slo* 
vensky a slovansky : Toto opatrenie (podmet) osvedčilo sa (prísudok) 
znamenitým (lebo: jakožto znamenité, za znamenité, chceme-li na 
toto slov^) položiť zvláštny dôraz, dáme ho na koniec vety) v prí- 
padoch už predtým stručne spomenutých. Ovšem čítame stá a stá 
viet znejúcich asi takto: Toto opatrenie sa v už predtým sínične 

spomenutých prípadoch čo znamenité osvedčilo ale je tu 

krém tých slov ešte niečo iného, čo smelo by sa pomenovať slo- 
vanským ? 

Uvedené štyiy hlavné pravidlá dostačia nám V Jest i drobnej- 
ších niekoľko, ale tie týkajú sa viac lahody a ozd(dmosti reči než 
potreby. Tíik podstatné meno, opatrené dvoma prívlastkami adjectiv- 
nými, kladie sa obyčajne medzi ne: Xajväčst básnici slovafiskt hú 
Puškin a Mickiewicz: ďalej obecné meno prívlastkové býva často 
za menom vlastným: Karol kráľ zomix»l na popravišti. Kristus 
vykupiteľ vstíil tretí deíi z mŕtvych; lebo konečne pri slovese spo- 
jenom s dat. a akk. predmetným, dativ predchodí: Lúpeživé h(»rdy 
turecké nosily svojím (svoj/m, jak u nás píše sa často, bol by 
jednotný instnuneutal !) doma zaostalým ohromnú korisť z Uhorska. 



dierne ji^ voždy vedia slovesa, alebo pred ním, abo — a enie lepšie — 
sa ním. Šetriac tento zákon, zbavíme námestku ..sa'^ tnidnoj povinnosfi, 
aby bola so svojím časoslovom úzkym a krehkým rámcom obrazu roz- 
siahlemu a (ažkému, i vymkneme sa neslovenskému zvyku, ktorý morno 
nás ovanul z kníh latinských a nemeckých, a podľa nehož mnohí naši 
spisovatelia domnievajú sa posiaľ, že píšu Bôb milý vie jako správne. 
končiace každú vetu slovesom. Nabndeme tým zigiste miesta, pre slovo 
často o velá významnejšie, a poslucháč dozvie sa o mnoho skorej jadra 
rečL Sokol, 1863. č. 17. ^. 



K9 



3 » d ftt 

Drahocenná pamiatka. / |iríatclskťj mky tlustali >iiio imslotlu- 

jiio* knisuľ >lnkv z imtíi iiášln* vf[kŕln» imi/a Kurht Knzmťtinjhn, 
kton* on ziizM.inl ili» iminiiínikji S. M. liiailky tiotu. jiliió svatŕhn 
oliiia |»ľiiví|y. iií*l»nly ťsti* iiikdľ thuViu'». Môžu niiy slú/it /a motti* 
in\' iias Ysťtkycli. 

Ak ťhceto iFaloj i)rísf, ako my ilôjiloino. 
Tľľíia vám viar YiMli^ť, ako ro my vii-mc. 
Tn'l»a väm \ľúťiiojŇou \ii*n)ii sa /npáliť, 
Trcliu vám *»mrhKfou väršou sa jirťsláxiť, 
Tit'lia vám via<* piáce. viac tľ|>elivo<ti, 
Viai' ľisti^ty siilí'a v svätej no\inno<ti: 
LľIiii |u) i'om tú/i í'lovek, tomu Mú/i, — 
A ako mu slú/i - ■ tak sa v ti>m i /tuží: — 
Ho/i |)ntom ŕlovľk - a - Iclto <lobí*ží. 
l.C'lio i u)ia<ln(> — -- a • potom tak leží. 

Dojmy a rozmary. Ihíshŕ Jam.shni VrrhUrhíhn. \ ľnizr, na- 
klailaM .1. nrto, kiJÍlikuiiťc. Ixs). SlĽiliijiir vyviň spishy i'r- 
*k«'j. s ľ.iilnstou jMizoľiijľtnt' ži\y nirh a v ňom (Vrstve iiylianic sa 
nilailľj >pi>ovatí*Fskťj \iMvy. jilmlnfi a i-lnnrj až k nouvcn'niu. 
Vplyv rť>ki*i >pi>l»y na n/is jr vclky a v nini>)ioni nhra<lt» ľ(»/lioilny 
li/ /rnii'pisnt' a ťtiu^jnitiiky \vv Ikm'iic, niítrní snu* opicmť sa 
u >vnjíľh ŕfskyili ľnitov, ani nflnivoriac o in^ponionu* poľctm'išíťli 
(li«*larli, kti»n'» my Sluváii mať nt'môžťmo. asnáif aj ni'potrťbujťmr. 
Tak jako jť nám wv sl(»vrnsk;i ptvpníivbnym ka/dtHlťnnym rIi]ť)»om 
pH' iluM'Miy zivoi náš, tak konťŕne hol hy Inxns. volké rnrvklo- 
|M*iiirkŕ \\W\n\ vrFmi špcriálno diťla vydávať u nás. kťtf mô/iiiť 
rrlkum sin-ávn*' použiť niskŕ a Ťrskŕ. Ciastorni* platí to samé 
i <Vi*lii»ni. vzliľaíloii; na viiť<iii spislm ni>kii a piJskn. Nmiôženu' 
ku pr. siilihisiť H pivklailom n1ij(>mii('ho dirla rip\n(*vln» do ŕťštiny. 
lt*)Ni prá\i* žiadať môžnic od každŕlio (Vskť')io litťníta a vziltdanca, 
/!• jakí! taký nť|Mitľflinjľ |nvkladu. alt* onĽÍn:ilu. 

MimI/í ndadMini >pisovatťFmi íV>kvmi vvniká .lamsiav Virldirkv 

I . • . 

'^lojmi nrvidanon pltMinostou. iiliIailno>ťou fnnny. )»oliaít)>ťou my- 
-^]i«*niik a opniviln portirk>m vzl<*tom. (\\ do sily l»á>niiki*j. po- 
jí*fťn«' má mir>f" v jinum railr. .lolm n'ŕ y pla>tii*ky knísna, 
prírhladná : on vniká lalikn do IiIIhu dnclia fud>k(dio a t\<>rí >amo- 
"^tirnc. pôvodm*. Až \ poslľdnó ia>y pridalo <a mii. /v sa opakoval. 
ľi» SI konrŕní' stáva i \idkvm nmi'linm. Mv^^límc, /v w toto volnd 
|wiľhli*finy usudi»k. a m\ lio pndnásamr hllnikt* prr^^vcíhVni o jrlio 
pr.ivdi\u>li. Ah* právo jiir ^pI>\. ktnry má na ná> Slivákov litrni- 
tiim i'r>ka. |Hivinni mih* >mdi» a titviirciM' \>znať. žľ ;:rniálny trnto 
mu/ vtrlinutv w ]ian('Ľ\ri>mnm iVskcj kritiky na mvlnu lostu. Ah* 
aoi jeho bltídeuic ucbuli náb tak < ved tak bilni duchovia múzu {nx^t 



90 

na jíťavii stvzku), jako lož, ktorá si vodela crstii najsf. do stĺpcov 
niektorých českých číisopisov. Pre nás nie je jioesia príjemnou 
hračkou na stole koketnej dámy, pre nás je ona životnou luitrebou, 
velkým ethickym činitťlom, niajiicim veľké krásne úlohy. A preto 
žiadame právne, aby i kritika bola seriósna, Víížna a nezažmurovala 
oči pred folšou, lžou a manýrovanosfou básniki)v. V ž v Kklo^ách 
a Piesňach, ktorých opravclovú vysokú cenu básnickú veľmi raili 
uznávame, nachádzajú sa miesta, ktoré dajú kritikovi príležiíost 
k rozmýšľaniu. Keď ku pr. hovorí tam básnik vo venovaní o svojej 
milej, že apii liCh nevit\ čo v wj drlcma, nuž tedv nutno vvznaf, 
že povedal niíjapnosf. A jaká škoda to v básni ináč umeleckej od 
počiatku do koncil! Tiež časté opakovanie slova snu nw//, siiif^ 
snili), sHční, ih smh zunuje čitateľa. Človek stojí i»red týmto več- 
ným snívaním s otázkou na perné : nuž ale. či už len sm je hoden 
toľkých krásnych slov a spomienok? V Eklo^'ách a Piesíiach niet 
skutočne jednej jedinej básne, kde by nebolo reči o snoch. V nie- 
ktorých ale v každej sloke sníva básnik, tiik že sme v rozpakoch, 
kedy vlastne má času básniť. Nemožno nepoz<>rí»vať. s citom ne- 
príjenniým, keď v jednej osem slokovej básni ^Pnní láskn." str. 2:>., 
slovo sen a podobné deväť ráz prichádza. Ale knísa niektorých 
básní v sbierke tejto ľahko nás smieri zas. Sú tam opravdové 
skvostné tvorby, bezúhonné a pôvodné. 

V tom samom roku vydíil Vrchlický novú sbierku ^Dojnnj a 
rozmary," ktorá nás presvedčila, že sila talentu nenie vždy bezpeč- 
ným i)raesen*atívom proti blúdeniu, nepochtipiteľnému u muža, ob- 
dareného jasnou mvsľou a tvorivvm duchom. KiMf sme dvchtivou 
zvedavosťou otvorili novú sbierku túto a čítali prvú znelku «Mné 
v hloubí snlce vždycky láska zpívá," zaplesali sme nad kmsou a 
silou dozrclého, hotového už básnika. Ale dalšie čítiiuie presvedčilo 
nás, že máme do činenia s iwchybeuým smerom, s manyrou, ne- 
hodnou toľkého marenia básnických síl. Ďaleko od nás, aby sm(* 
vo zle pochopenom moralisovaní neuznávali svobodu umenia n nidi 
ncod])úšťali umelcovi také výrazy a obrazy, ktoré konečne tilister- 
ská, ziižená myseľ pokladá za ]>rismelé. My chci-me možno ďaleké 
a široké hranice ťahať poesii. Ale čo nám po(biva Vrchlicky vo 
svojich ^Dojmoch," to prtístupuje ďaleko i tie najliberálnejšie a 
najširšie hranice. Sám postaral sa dostat(K*ne o to, aby žiadnemu 
čitiiteľovi nej)rišla i^ochybnosť o tom, koho ospevuje vo svojich bá- 
síiach. A pritom je tak indiskrétny hovoriť: .jak mésíc z ndli jim 
kyne usmívavé tvfij bíly prs, jenž dobyvá se z ŕízy,** ďalej: .Ty 
jsi pro nuie teď má svätá" a .skoro za tým: ^0 nádhero fvycli 
nahvch štíhlvch údú! O nekonečno twuhv ve tvénj okul n sílt» 
vásné v úbélu tvyrh líokú!" ďalej v tej samej znelke: .vše na mne 
kričí z úbélu tvych bi>kn. a vše mne láka v ráj tvych štíhlycb údú. 
Zaviním oči. tma se na mne ŕítí, z tvé šije hvrzda tout*) nocí svílí, 
mne zdá se, že sem objal v tobé Knísu. O mystérium I ohni |m»- 
líbení! kŕte plamenných slz. bezdmi zaponméní! o ]irstm pou{iata! 
o zlato vlasňl" A aby sme odbanli razom tento boľavý vred jeho 
básní, citujeme nasledujúce výkriky mauyrovaného adamitstva: „Pred 



í>1 

-\\ini ^omlri iiiililr >t;il;i iialí.i." i-M*. "J.'M.n Ilľisi'i^: ..i»n'i| ním 

• Ai liillitiiM /.v tv;i >|»n^til;i ><• n'/;i- (\\ j:iilľľnir už >:nno schnú uo- 
|HifTÍíkr. ktiMV iirviloi:ik vvM»l;ív:i >;iľK;i^íirkii p«)/n;inikui, >Xy. ľJ'J. : 

.{•I.iSi* nww k ni ŕ.iM'ni ik I^tliji). i.-tk iiv mrln po tirliu iimIm' tťln 
r\o / ji'JíImi \>t«iu|i:it kMiirliu." |m»Imih str. I*J7. : ..Tv ^-i >p;i|ji \\\\ 
\\\\\\\ naiiľľcli : ywwi )ilr>k ru v inniku \/]iMI. >u)* iin* \.i>nr ľn/iijal 
krí«i!i<. knšilku ti > iiaiN'ľ Mial. a tv»'' TiIm \ uáľuŕi niťin /arln 
*viiol ^r a rli\ít a ja' Iľuul. jakv u;ihlv /;inVí l»hsk v klin uii >lítl" 
Nfniíli ľitujruH' tirfn jilnkv. >Vľili iai'ľ n n<'])(i(}|ii]iit(*rnnni a 
\ naM'j s|iísIm' luamr liíailannni /al»ľ«lntin v nrin«»/in'. alisunluf 
Muflai>í\í». Sii liíľľáľUf \\|tloi!y. kfnn* i*>fr NÍln»'i>ir liania. alr 
iH'U.tľ«>kuiu iuiť>f«» v ImiiríntM >]iÍ^1m'. Mnolm ilá si |in']ilia<lnuť 
sviilinihiŕuiu ••\nn\i uníí'uia. a my na^kľ/ľ nt'liani'm*' <MM*t|u'-a |iľr 
jrliu ľim>kŕ í'Iľ'jii*. I»áv> on> uii' ^li ;»/•#/») kiM^uvmi. /r jMihylnijú 
-.» i'unrtu ]Himrni k /rn«' m-via/anc. ah* pn* n*n'ň» iu^i". \I»* fakí'ťi 
h"l*". liť/ii«"Im* nílkľvvan'h' pnvtwl/mr ]iľavilu iialm. k»'!r >nu' u/ 
pľi iialhífr man/t'Nki'lin papltma pn'<l rrUm svt'ínm. /a<lii/il ■ 
f»\ ]miiu«' ľ;iii> kľitikv. pn*in«' MíUľ'Ml»'MÍľ nii* i;ik /'» >fran\ nmi.iii. . 
lír /•• ^Iľanv simŕlm nm«'nia, S n»'(íiutii\mi fakvmifn hm-'ít • '.!• 
nr*'liin«»rali>ujľ vrni nik«'ln». I^lm \\\\\ŕ wkľikv «» naii"tľ "• ^ ; \'\x 
•rin*i lM«''^f. alí' Nkňľ <ir íulpmit) : a\>ak um«'ni«* i<*li" » t: •!" i'i' i' 
\rIkM ^trliiiin. VíMÍ pnmrľ wívanH'hn uirM'uia k |mm'^í; '■ i "imií*. 
pn-«!:iMi»í unVny. a ni«'t ri»/nmnŕln» ar^flirtika. kí'»r. ih \^'ÁA. 

t ii* lln^^•l^*n<• >kulprun' . ŕo tam n«'Uľ;i/a , ali- ;■ '/"In iliup* a 

/ii>ľ.irli!uiiv iiľUiii^i l»\i tluMilfni' jMii'sii. Sínjar )'!•.•' -tniínn. mv 
\i«lin!«' n.H»/;íj .vim <up'"ľl«ani ť«»ľm.H'.~ :ilľ \\ľa/\ ..;/"//' n»/////" at<r. 
i**tf nii' iii'pn'«i*»ta\uin. \\\\ luvolira/uju. Irn ji'ilinľ a whiŕnrmarnŕ 
b**ii«'nii* SI li.i>iiika /a ^^miitnnii nľÍL"iii.tlMMv:iiii . praM* tak. iak" 

• »|».íknvaniľ >ln\j ..antika.* ...uitirkí'* f>íľ nn|nil;i\a ji'lin /iirlk/itn 
.intirki'i vla^Tnn^li a i-rnv. 

\\\ u/ v \\\v\\v liii/nm wiliíniľ ^a \ n<'lM'/|"*ŕťn^tvii. /r li.ÍNnik, 
i.!*nni fMiIi-miľkí \ V'-tupnjľhi vm '.nmjííIi Ikísii.hIi tŕn ji*. npnmnr 
M/n^jm . -liil'ii^Tr n.ul.t n:ilit «l«» ^hlfttn t), m. r // ////n/.í/." alrlm /r 
jNi\i»v /v *mľ tluiiKH iiiti ..>/./#/.'/ tt ..tiľi^ff »/i/i //." .i\^ak ]"»\i»'nh' 
j'lnwni n«»fami. /v \ ^ľi"lu*'fh n í!n:i,ttn' > h" iimiI in u/ |MMlutknutf» 
k«»kfri.\.ini«' * naliMí.»u tiMpi iilnl.iíľln ^.imrlm m*Ii;«. ( in kľaká ^.\]i\ 
|iri*i! ^iImíu \ li.i^ľi ..>\«- nt;*írľ." ki»iMÍM'' k;í''ilu ^l'íku i't!MÍn«»m: 
.]\i/ ľvr\ )hi}iu iíiImximi í!i"-ľí ľi.kii," 'ľaíM n;H!i.!il/aMiľ iuľ«l/i iii-ími 
*.U!i«i-kfi:iplimi ii?:Miii : .ía^ nr«»klíi!n ui\\*\ \\\ liľnT -^nnii v Iniku" 
í/lv pri-kl iii II«iľM.n. ki!-» ii'kal na iiiin p.n) i::ui m«Ii k\»'t' iittf. 

,\lf' ;tl»\ ni-)i"l ^Mli |'!ti'l:n*tMm Mr*l!i\*-rl!i\t li i li\ r|. wh]":*! "^i /a- 

-!ii/«mliii a ľ.iIrnMuliip -pI-nNMíi-f;' .Inli;i /r\. ľ;i Km M"nlli">ln/Mli- 
::f'íiiii aT'.'n?.:ín. <» t'-in !n"..iľi: \ mt n.!-!* ^" ♦!i.u. IííhI ^■•ku MuM- 
ijanii t\i- p.ii-^ir \rti,i- -!i;ií«.- -\:'i. í^k i í: . jcm^ii iľkl : „\^lan! 
Ituif /in;" ;í ifali-i: .--ťi \i:'l ri k v.r\;\\ \ n-, i -!ií;l." M\>limr. 

/•• t\|!; Iir/l^kal '-i \il;'i'.il /> m i.\|;. ].i :í-II:Ti» Ii.I.iiImUi T:i|i|itll 

Iirf»rri|piikl.ti|amť. .ľliv \»ľil ?.!::•■• l'nnil'i-tii },-. !í: íiil.ini. 

\ 'In -i::ii\n\m" ^'■'' knii ii.-mi./r -.i \\i\i.!-. /iliv >nn' ^naíf 
.•^trauuick} ŕudili: m> -'"inír p > >;i\(nt-.! iihnliniL- irlkDm ••l>jťkrivLc 



92 

na vec. Ani ncniánu* pi-íčiny ku závisti, ani ku hnevu: naopak, 
naše pokusy litemrne prijímajú sa v Čechácli velnii bratsky a možno 
i s kavalírsk)!!! i)reh!ia(lnutím pokleskov. My to soznávauie radi, a 
neboli by sme tiik otvorene a prísno zachoílili s ^Dojmami," keby 
vec nemala hlbší vyznám. My svoju slaviansku prírodu chceme po- 
držať všade a vo všetkom, a tťižime, aby ona zrkadlila sa ciste 
v našej poesii. Ale takéto zbožňovanie tela a samého seba je úder 
do tvári slavianskemu človeku. A predsa stretáme sa s kritikou, ktorá 
v panefrvTisme prekračuje všetky dovolené hranice. ^Dnes je ví- 
tézem on," hovorí istý kritik, .talent, jako Vrchlického, po šírém 
svete zústal bv úkazem zázracnvm," „zostane horou, a takovou. že 
i pozdní pokolení hlcdét na ni búdou s ])ýchou:" ^opakujeme, že 
ve svém neštéstí šťasten jest náš nánxl, když zachytiti se nu'tže 
o takové kotvy. A táto zde jest pevná, téžká a z nezlomného železa." 

My opakujeme, že viac bolí nás t^nto chorobný panejryrisnms, 
jako samé poblúdenie básnika, ktorý sa môže ešte zmužiť k úprim- 
nému seba]K)znaniu. Professor Jagič hovoril pravdu, keí zmienil 
sa vo svojej nástupnej reči o panujúcom u nás chvaíkái-stvu. A 
to je nemoc fažka, ale nie nezhojiteľná ! Zákony vecnej j)ríivdy a 
umeleckého dobra a krásna vydobyjú si naskore platn(»sti. Zazn.inie 
talentu je hriech, a len nízka duša spúšťa sa do špinavej ndáky 
osobného kritikárstva a hanobenia mladých, pnicovnýcli síl , ale 
prepiaty panejívrism je šarkan jmžienijúci najkrajšie talent}* a ná- 
deje národa. Všetky skvelé stránky Vrchlického vidíme i v ., Do- 
jmoch." Znelka „Na každé strune pél sem krásu tvoji," patrí medzi 
])erly západno-slavianskej poesie, a veru mnoh<» krásneho tríma 
v sebe sbierka táto: ale i to stojí, že nenie všetko zlato, co pri 
rýchlej jeho produkcii ani nenie možné. Česká kritika obchádza 
okolo bolavých miest Vrchlickovskej i)oesie, jako okolo vn»lej ka.še ; 
sám znamenitý Ferd. Schulz, dobre znajúci všetky nezdravé body, 
ťuká na ne jaksi nesmelo, jakoby bál sa pritlačiť tuhšie. My jm)- 
vieme bez ohladov: miesta citované (a jim iK)dobné) v liásňach 
Vrchlického nevyvierajú zo svätej hippokreny ]M)esie; tajnosti do- 
máceho krbu (tie najintiumejšie) vynášať na verejné námestie nenie 
geniálnosti, ale smelosti znak markantný. Nie snuí zve<laví! 

Knihovňa pro český lid. I. Mravokárne románhj, od J. Arbesa. 
II. Z našich dédin, od Vácslava Iteneše-Trcbízského. Nakladení knih- 
tiskámy V. B. Čecha, v Praze 1SH<). — Malé, skromné sošity, 
vydávané pre — ľud. Ale jiráve že sú i)re ľud a j)ísané i)opre<lnými 
bellctristami českými, z^'ísluhujú ])ozomosti. V krajnách, k<le školská 
vjiičba ludu vysokého rozvoja dosiahla, knižky pre také školy pnico- 
vané sú prvými učencami, znalci odbonu' necíťa sa ani najmenej 
poníženými na svojej hodnosti napísaním knižíičiek, z ktť^rých má 
sa učiť útla ndádcž školy dedinskej. Docela správne je teda, keď 
aj to, čo čítať dáva sa ludu, |>ochiMlí od spisovateľov najmenej 
}>ovedano — osvedčených. 

Čo je účelom spisov pre ľud vydávaných, <i tom tu ueiH>trebu- 
jeme hovoriť. Vydavateľstvo knihovne tejto, ako siuno poznamenáva, 
zamedziť chce čítanie krvavých a desných románov, cudzojazyčných 



*Xl 



AÍliavtivťh listov kiulľjakvrli . ktoiv invilralv sa zvlášto lacnotini 
svojiiti 4lit knilii»v tiiilii. Má toila ilat rítaiiie lacno, / (Inilicj strany 
v/ilťlavatťtnt*. .liMlnntlivŕ sošity „Knilnjvnc," |Mí/(»stiívajnaí zo 4>< 
strán v osniorkc. stoja Irn íí kr., imrj piMliuitMiki* ji* tnia zajisto 
vylioV(*no. ViiHnc. nakoFko zodpovnlá ^Knihovňa |tro iVsky liih 
lilolu* s\ojfj z ilnilirj strany. 

V 1. sväzkn, poil názvom „Mravokárnŕ roniánky tni J. Ariiesa. 
QkirlioilinK* päT knitsiVli a jeilnu dlhú. 211 strán zaniiniajrnu roz- 
právku. Hnnf tu poilotykaniť. žrliy nás prácr íioto lojišio nspoko- 
jily, kfif, ťi» prií luil písaní*, holý hy ťťľpanc i ŕo ilo látky /o zi- 
\i»ta hnili. Ia'I»o kiMf cliľťnii* íutlu niravv soslacliťovať, roznni 
i»Vťi'ovať. vôFu ji'ho polinúl. trehárs sa to aj nť;;aíívni». í. j. v niraM»- 
kániych nonánkorli má iliaf. niusínu* sa mu st^tŕ pri'dovšetkym 
>ni/nniiti'Invini. A už osmlom svt>i>kvi*li kruhov, svoj.skvdi osoh- 
uosti tud vždy Icpsic |M)ľozumir. z nich sa viac pfUiOí. no/, koif mu 
iriťdy niiuMk Uťlio stojace |ircdstavnjiMni». ľán Arhcs, ovšcm. co dt» 
|H>vodu z íudu lu'ric svojich .rokov,- -i alo podrohiao jich vso- 
lijakyni motainorphosam, tvorí z nich o>o)inosti od Iiidu odlúconó. 

ľrvá nízprávka: ..Malomŕstskj Sali»mo, anoh: Umf lidumiK" 
ji*. |Ni nassky pi»voilano. kus kocurkovskoj historio. ľrcvrátcní íudia, 
pri*vnttonó názory a uakolko jo aj sám hrdina cutlny chlap - 
pro\r.itťny vyviň íloju. Sah»nn» z mosta, kdo óo okrosny sudca účin- 
koval, musi sa sťahovať náslodkom sv(»jho ludomilstva. ľrod (mI' 
ťhthloin rozlúčiť sa chco s lindiom otct»vym a zhliada, zo jo liroh 
no>tudni»u rukou rozkojiany. |M>mnik povaíony. poskralmny a hlatom 
/aksiloiiy. A to vsrtko preto, žo «ui v ludomilstvo svojom índ zvlášt- 
nym priaznivcom zolnákov. Alo proto Imli }iy sjí pomstili osto aj 
UH hrohe ]chi» otcovom." Tt» niol To je nopriroilzom*. A noodô- 
vinIuouo >koda kľe>liť takii sjinstlo>t. 

ľoneváč v názve rozprávkv stojí dodatok: .Ihuf ludomil!" po 
takomt«> vylíconi čit;it«'F prijde do ro/pakov, ci pôvodca tie provrá- 
tnió lilavv kocúrkovské chce karhať aloÍM* satvrisoval Fudomiistvo. 
IVavda, žo lud cast(» novdakom platí svojím apoštolom, alo k illu- 
stľovaniu tohto invch moti\t)V holo hv troha voliť. 

iMiiliv kiiM Jíek. iak\c!i je málo. iieho-li ; ľnicujl* čo do 
lendonciioj stránk\ je c>tc menej sťa>tnym. ľroilstavnjo človeka, 
-ktorý žil, aliy |jľaci>val a pracoval ahy mohol /Hr existenciu, 
v práci duševne i tolo'^iie zakrpatenú. Iío/e chráíi. na takýchto 
prikkíiloch jiňvidávať ľudu : ľracuj I Takto pivvedená rozprávka 
luala hy sa končiť upomeinitím: múdre pracuj! leho čitatola. ktorý 
z:ibudnuK žo .^ú to \la>tne mľaMikárne románky. miesto poučenia 
len nakvasí. 

lYiali liv sme si. vzhladom na látku, vač-^lu rozmanito>ť. 
/vlášte v kusoch po M'he umiľ>teii\ch. Co/c je liidu dt) tak zvaných 
do>|R*rátiiych existencií inielľejenciel 

■. ,N4Í ri»k" Vil \ari.i« ia-li : rrk n.i^. ii;í>tho nka. itiisfinii n'kii, aiiľ., alr!"* 
právf aj Iľ/ iiirh, •>|KiKriii- ^a na ka/>lť.i Mr.iiikf *i\ri- aj patraz. Na»'ny 
Má/.i tu nifn"vitr n.i iijiuii ziint<>iiniriii:i a n>Z|>r;ivka na iiiiräto tuho, 
/cliy iskuťiinoi h.i^( /••)>ra/i>ia]a. /nbt.i^a itzaj rľZ|>ravkuii. 




9\ 

Nťivzum'u'iiie ani rozprávke: „Ivan dobnuVk. neboli: Buď 
ílobrv a úshiinv!'- Ilnlína Ivan, dobnícek, bol ošudonv, nkrarienv 
a vyšiel na nii/inu. Ak je teda napomenutie: buiľ dobrý a úslužný! 
satyrou, nuž plynie naučenie: Imkí zly a vzdorovitý! Ak ale spisovatel 
o/aj dolirote a úslužnosti má učiť. tak tie/ ináč mal previesť aj 
túto ro/piVivku svoju. 

Nasledujúci kus je |>ovedaŕka be/ deju, i»riti)m tendencie tie/ 
dosť neja>uej. Napniti tomu: «Múj pritel mravokárce. mdioli: Karej, 
kde CO pokárání bodno!" je |»odarená novclistická tvorba. Horlitel 
za pole[isenie ľudstva stane sa pn»fessorom -bo / katbedn* k nda- 
dému. ešte ne/kazenému )>okoleniu môže bovoriť: sklamaný volí 
postavenie žurnalistu bi» aki» taký veliké obecenstvo môže 

poučovať: z redakcie cbéťoín svujim vyprataný stane sa rečníkom 
na meetin^'ocli, a ketr to s rozšintvaním zdravéb(» smvsfania nešlo 
ani tu. ožení sa. ve/me si vilnvu a je bostinskvm lebo. šedá- 
vajúc medzi svojimi hosťmi. môže prevádzal svt>jc rei^enerátorské 
plány. V tomto p(»stavení dával potimi pivi> o 2 kr. lacnejšie, než 
v inýcb miestnosťach . aby ho tak hostia np«»sbichli, ked jich 
večer o 11. hodine dímiov [»osielať a vytvárať bude Sklamal sa 
i tu, lebo akonáhle zaspal, zábavyclitivá žena jeho vpúšťala vy- 
tvorenvťh lu»stí: on však resi«:uovaí a ako ka/dv inv hostinskv — 
zbohatnul. 

V knihe mravokárnvch románkt»v sa však ai tátti, ináč vvtečná 

« •> ■ 

tvorba, čutlne vyníma, a čítaním pre lud naskrze nemôžu bvť dlhé 
monob);:y j>ána professorovc. v kturycli rozjíma o sloliu traiíickiun, 
o škrtd)encj dikcii, flexiach slovesa. sabh)novitej charakteristike, 
o sentenciách dialou'U a p. 

í>kvelé novellistické vhistnosti Arl»esuve. s ktnrvmi stretali sme 
sa v predošlej poviedke. e>te vo väčšej miere juvia sa nám v po- 
slednej: .rraz>ky ílomácíček. anelt: Hmf sporivyl- Komika, ktorá 
tu prevláda, je nehladaná. zo situiicie a elianikternv vytekajúca: 
tipira maléht» «ševčíka.~ ač v tíalstim vývine deju neliarnmnicky 
pôsobí, je tvorbnu zvláštneho pozumvaciehn talentu. Ah» čože. kecf 
je hrdinom povesti typ taký. kt<»ľy je satymu sjMirivu>tiI 

II. svii/ok knihovník tvori:i pnvieilky Vácslavji Ueneša-Trebí/- 
ského: ^Z uašlch tlťtllur ľôvinlca je /vhištnv individuálnv zjav: 
ač ci'lý javí sa nám z tejto strany i v jednoduchých týchto po- 
viedkach, nemožno nám teraz z tiíimed/enelh> prie>roru viac než 
níekolko riaflkov venovať nui, vnitime sa v>ak ku iumuu ]iri /ii- 
vdanej príležitosti. ľic»nes-Tn»bízsky je duch kríi>uy. Iiidu takt»u 
láskou oddaný, že je tt» i v demokratickej dt»be nasej niečo pozoru- 
liodného. !,ásku jeh*» snáif len zásť prevy-^uje. /á>t jiroti tyranom 
ľudu. Len škoda, že streh tej zásti letia niekd\ be/o|iIadne. Hu 
luil nekíuiečne miluje, ah* pní^^triedky. kti>rvmi pi^vietiť chce nm 
na cestu z piíroby. v rozhorúčení svojom nepreberá. Z.ibuda. ku 
komu hovtirí. A už ilanno je. mi názory. >\\ aj ciele, ktoré ľudu 
nemôžeme bezohľadne odhaliť. \ to čím viac leží nám na srdci 
jeho osud, tým priebernejšími musíme byť pri Vídení prostriedkt»v, 
mvšlienok. ideí. ktorvmi mu ro/nm o>\ietit. \ô|u iiohnnť chceme. 



95 



Yiirslav BiMU»ž-Th»l>Í7skv v |M»vioilki* ^Ví^suicky .lakoliiiľ' pn^l- 
stavujo uáiii Si*illi;ik:i Matoriiii, ktonMuii luiiii svíoilli (hľóni. Sniliak, 
ílosial iNilN)/iii»sŕoii vviiikajnri, /aiirvív na ľánaliolia. |iol»urujr |in>ti 
|únnin aj — Iltiliu. ktoiy iMiiiua, ahy íiid poslušný }mi| vnliutisti 
sv«iji*j. hift /liiinMitj iliMliny dôjdi* vojsko, hni platí dniho, /y pu- 
>liiťlial MattM'Hii. ktoľv na šilHMÚri odvisuľ. ľľostiU'ilok vvsvoÍmh 
ilrnia. na ktoľy spisovateľ inlka/njo, ni^vydan sa, rítaniť takéto Ind 
ti*f|;i n(*|N)nŕi. ha v/ImkIi v noni lioľkosť, nespokojnosť so >vojini 
>ravoni. /tratí dôviTU hoiv i tlolc, dostane sa d«i stavu (lošpnátiu'ho. 

NiTaili vhlínu* spisuvatcfov ŕoskvíli na strzko, na nojž i|n- 
«li\Tili siuľ ľíťiiťsa v poviiMlkr ..(Viní kvrysníci.** Ko/áci. vnnajľui 
Ni /ointui rr<k(»ti / birkv u Lipska, sú tam límií ro ukrutníci, ktorí 
-inrli v |»rst»u niísto miÍi'í kanirny." Nir, panol Tt» nie jľ príroda 
ťlí»vi*ka IÍU'ia. ľosbifrajnu' na pr. \ l-liorsku / výpravy ruskoj lsp.» 
iiM-d/i >ainynii Madanni /achovanŕ anekdoty, tradície, ha aj instorii 
mldane riny ko/ákov, a všetko to svedčiť hmle, že v hoji tvnly 
ki*Aik nnmtí )mij:i je dohrákom. A Ma(fari pn^lsa mali hy príčinu 
niMia\i«let ko/áka. kt(>rľli(» koníkv ro/nosilv koiivtami / prwcli 
u^iH'chiiV maifarskclio re\olt«»vania nasnovane ružové snv! Takéto 
\eti iHMÍavat ludu du nik ji* ťa/kvni liriecliom ! I»iir hv /iaden sla- 
vian^ky sj.i.Mivarer nedal striinuť sa ku lianeniu he//:iklailneniu leho 
i /akladnemu liocktundio knu'ua náslio. Hymny ste spievali /a- 
kilkánskym víťa/oni a osvidniditeíoui. a v poviedkach sv(»jich chcete 
n>biŕ / nich kanikatun"." 

Srbský spevec o Slovákoch. V srhskom časopise piv mládež 

.NeVľiu'' <NeV;id/ai vv>Ia hásnička Jímui Jurinm Jtivnuoriňi, ktonui 
di»ká/id vytecny rentu h:i>nik srhsky >voju sympatiu k Shivákom. 
Tak»'tii hlasy v .Iulii»>lnVMnstve sú \ú\\\ velnn v/ácnt» snád už 
i pre sMiju /ricdkavost. Na<e stvkv > ju/nvmi na>imi hratmi sú 
#*«(«* h'u n.iiľiduľ. a hnln hv /iaducno. ahv stalv sa nenretr/envmi 
a ]Hi\i*ili»ni\nd. 

>|Ninicnutá haMtiťka /nej**: 



)\U\ tii -•■|i«Ii| 'i idľ? 
Kln Im <»4>r<>in /o\c: 
.I.iiiu'ť -| krpit ^1. hnu'e. 

SiTpOUĽ *) kntlii\Pl 

Hi| knil iiiť^. i:ii)Tiii'-«'. 

I>.l-li i/ •'V I m j;i!.i 'I '/ 

..Ij d<il<>/ini ii]ira\ 
-S li^iikdi Karpata." 

I'.i kao ji'' laiMd 
Slavsko Ľ«ir»' li-lPl 
.h'-to-ľ \i ťi.ni «»rŕťni ') 
II joi ni ^ail ništc ? 



A .lauť na«i d^ila 
ľudi/nti ') p|i*ťa. 
Kan da na^ pitá: 
A ^Ux J í* to: >roťa.' 

Sta vaiii radľ Ňk<»le 
(íiuinasii* dra;.'*'? 
ľa Matii-a \a^a 
Iiiia-ľ /dravo mmľcV 

ľ/danii'i ") .laiM' 
ľa •-ľ '-jniko •iriiijí*: 
Sví'Lfji j* ttíĽa hilo 
Sací LM \i>o idjľ. 



7d\ihcii«' ph'ti'. ' Vz<I>«liol. 



hiii/iiKi. *■; sj.'j^tni. '•» ľii- 



96 

Sefate-ľ *) sc rado A ore-ľ se barom *) 

Svetlijega doba? Veselé vani pesiiie? 

Kúpitc-i'-) se cesto ^Hej! Tu Slovan danas 

Kod Štúrova groba? Slovan biti nesme." 

„Scfamo se kašto *') Znaslí barom jednu 

U dubini*) duše Pesmu rcci mi je! 

Dok nam i tí^ spomeň Znao bi jednu samo. 

Silom neuguše ^). Aľ veselá nije : 

Nitra milá, Nitra, 
Ty slovenská mati. 
Čo pozrem na teba 
Musím zaplakati! 

K nášmu literárnemu ruchu. My žijeme literáľuc opravdovú 
^saison morte." VrcU) vítaná nám je zvesť, že nás spolupracovník 
Samo Bodický mieni vydaC sbicrku svojich jMiviedok. ľrajeme nm 
k jeho iMxlniku miiolio šťastia. — il. Skačanský vydáva dramatickú 
prácu ,, Jánošíka." 

Oznámenie. 

Nižepodpísaní vypisujú prítomné menom priaznivcov a podiwro- 
vatrfov slovenskej literatúry v Dolnej Orave, jedno sto zl. r. ŕ. od- 
meny za najlepší divadelný kus, a síce veselohru, z námdného živoUi 
slovenského vzatú, v nejž dla možnosti ohFad brať nádobno na ná- 
rodný slovenský kroj a obywije najmä dolno-oravskó. 

Vyzývajú tedii úctivé všetkých spisovateľov slovenských, aby 
v dumnej tejto dobe národa nášho drahého rezko a veselo iK)hli 
])erami svojimi a i»ráce svoje do prvého au<íusta t. roku Jeho 
Osvietenosti jKÍnu Jánovi Kranciscinm (h> Turc. Sv. ilartina láskavé 
zaslať ráčili. 

Pán tento menuje ciefom prisúdenia odmeny [usudzujúci výbor 
z iM)predných liti^rátov slovenských. 

T^in kusom, ktorému odmena prisúdená bude. otvorí sa dvonina 
nového mestského hostinca v I>. Kubíne. 

Dolný Kul) í n, dna 1. januára IXHI. 

.Samuel Novák. Pavel /orh. Aut. Bíádani. 



*) Rozpomínato sa. ') Shronia/iriijrte so. ') ľii t tu. *) Hlbiny. '-) NVudusía. 
•) Aspoň. 



Rak 1881. 



Soiit 2. 



Slovenské Pohlady. 



.r;v^,. 




Slovenské zemaiistvo. 

úviHliioni rláiikii pnóho sošitu, ktoiŕho záhlavir holo vv- 

"■*'. plynom piety oproti spisobnyin pnícain silnôlio duchom po- 

koU'nin, dotkli snu* sa letkom ot;i/ky nášho /iMiianstva, kto- 

/ \ róho iKistavetlie v slovenskom nánule je tak ahnormálne. jak(» 

nikde nn šírom svete. 

AMiá(f nám t(» mnohý /a/lie. /e /a|NHlievan)e sa po druhy- 
knif s vrstvou slovenského nánnla, ktorá v celku nielen že 
neprísprla k nánnlnému vývinu, ah* hatila lio silou nadania, rtMpa- 
nôíin / nás a našej HoIkuu hojne obdarenej prírody. 

My aj nevraeiaini' sa k tliematu tomuto / príčin a;:itacionál- 
nych: nnt slová naše ne/uejú na adn^ssu /.emanstva: iluch slovensky 
našiel si nádoby mimo iieíio, a mo/.no. irv na jeht) konečnom n»/- 
nimeni |H»st;iví si svoj chrám. Avšak zemanstvo horni>-uhorskó je 
pnilsa ktisť z kosti našej, a my povinní sme zkúmať útroby a ľadve 
jfhn, (rt*hiu*s by sa to stalo len zo záujmov historickyrh, tirlKÍr> 
hy Mne o ňom hovoriť nniseli jako archeolou o múmii, alebo zpytatel 
(*ulm-tIorv o litvariM'h dávnt) vvhvnutvch nistlín. 

/e hynie, a nipídne hynie, vidíme vlastnyma in-ima. Hynie 
hmnine. tmfí vplyv, vyznám, a synovia zvučných mien padajú do 
nixin pndetaríatu. Nemecko-sli»vensky renegát. niíVohraiNky Sztui- 
t;>ch. vo svojom ináč povrchnom liste na Lud. Lan^'a. vyznáva. /<* 
uhorská ^;renfry" pivstan** byť za krátky čas činiterom politickým 
v ľhrách, a iné |M>tencie |»latné budú na jej mieste. A poneváč 
tälo uhorská .treníry z väčšej čiastky má svoje korent* na sloven- 
'^kej jMide. tedy platia vlastm- slová jeho slovenskénni z«'manst\u. 
I'áil /emanstva odôvodniť, nenie dané žiadnenm rene«:átovi. 

Nešťastie slovenského národa súvisí vcFini úzko s nešťastím 
slovenskej šfachty. 

Mv vv/nať musínn*. že zemanstvo bohi kvetom nášho nánnla. 
/.ikiaT jeho odtrhmitie >:i od dedičnej pôdy nebolo rak všeobecné 
a dokonalé, /akial súvisido ešti* > n:iľodom prostriedkom istých 
ner\ov. ŕo jak útlych a jemných. n»/NÍjaln si ešte jaki» taká 
im|ionovalo knijine. konine a ostatnej /n.iti. / llodžo\ho ^Vetína" 
do/V(>fiánie sa o ľetn»vi Kevaiovi. svnovi Michala. zaklailateFa te- 
rajíi'j rodiny sklnbinskych Hévayovcov mar. l.*>»'is. t irrJ2». nin;:i- 

7 



9R_ 

strovi ílíipifťnn'uín n»;:ali!nn, stnižcnvi knnmy, nulcovi králov: 
Kiulolfa, Míitťjíi II. i Fonliiijnula II. Avšak muz teuto málo [>odohaI 
sa svojim soslablym potomkom. Oii písal o svojej maUTiiiskej slo- 
venskej ľeíi s vážnosťou a rešpektom , svedčiacim o jelio vysokej 
intdliííencii a znalosti toho, eo slúžiť móžc ku iK)koju kľajiue 
i rodine. „So slovenčinou prpjihš pol Knropy a veľkú časí Asie,*' 
tak i)ýšil sa tento veľniož tou iveou, ktorú nehodní jeho následníci 
^sotili ta do leladníka a na kozia svojich ekvipáž." Najdrahocen- 
nejšiu perlu rodinnej iH>kladnice vrhli na smetisko: perla nezhnila 
a nczbnije, ale urobí jim miesto, kerf ju vynajdú Bohom ]»ožehnané 
ruky. 

Nie je úlohou tohoto stručného článku, dôkladne uvážif nifi- 
hutny v]dyv slovenského zemanstva na osudy kmjiny a pohranič- 
ných zemí. Mená Illešházovťov, Cákovcov, Turzovcov, Pon^rácovcov, 
Zayovcov. Smrečánovcov, liánovcov, Prónajovcov a nmohé ešte alelio 
vynnvt^, alebo živoriace v epipuioch hmotne i mravne klcslých, 
svedčia o tom. že naše rvdzo slovenské zemanstvo ne^mtišambríro- 
valo v predsieňach mocných, ale malo volný prístuj) až k najvyšším 
hodnosťam, »Ie to vec známa a vyčerpaná. IVídívajme sa dnes po 
zemanstve horno-uhorskom, a uvidímtí snmtný oluaz. Ono tlačí sa 
k stolom inferiíunej rasy. al)y zachytilo padajúce <ln>bty, ono stalo 
sa po.smechom pre |»rišelcov a avanturistov, pochádzajúcich z tých 
najpestivjšich národov. Nie viac ^magistri dapiferornm rpgniium** 
reknitujú sa z úbočín Tatier, ale šľachetní lokaji, kamlidátí tých 
biednej.^iírh sinekiír. Všakové nemecké, i)a i francúzske mená stretneš 
tam, kde právom a prírod<m zvuáil hlas sh»venského mena. 

A postavenie slovenského zemanstva potrasené bolo ním sa- 
mým, a nie snáíf Zí»vnútoniou presilou, alebo silnejšími duchámi 
cuflzej rjísy. Rene^'áístvo zvrhlo ho z prestolu samostatného bytu, 
jakí) vyháňa lio dnes zo zfledených .residencii" a hôr. Vplyv marfari- 
sácie na zemanstvo je, positívne berúc vec, rovný nulle, negatívne 
je on mohutná sila, de[>ossidujúca ho a ženiica do náručia proleta- 
riátu. Vmííorná jeho ]»(»vaha zostala slavianskou, a nemajúc duchovnej 
opory, zpankhartila sa, zvrhla na príseni. Na mešci svätého Štefana 
stojí vyšité zlatom: ^fíwli (ŕn.špmU vnlosf tvoja na uás nynie 
i v viťhj : fíožc nšŕrdri hlftf/oslortf nij i pnsrlrti licp f voje nn ng 
i potnilnj." Zakial chceli rozumeť slov.im týmto väčší i menší ze- 
mania naši, P»nh pomiloval jich a uščedril jich, bla<:oslovil jích a 
dal jim vzrastu. Co dali sa v slu/bu vymysleného Hadúra, zteukly 
jich mešce i zhubeneli duchovia a oni stali sa sluhami tých, kto- 
rým ľí>zkazovali umne, bIah«>skIoiuie a požehnám*. 

Nie efemérny spôsob (Mlanenia po/emkov, ani prinížky, ktoré 
konečne sami votujú. sú ])nčinou tohoto hlbokého pádu. Keif človek 
cestuje Považím, vidí úhFadné kašficliky. pidozpustlé |Mírky, alebo 
aspoň rumy parkanov. kt^jré jich i»btáč;ily. Keif pýtiiš sa jm) ma- 
jiteľovi, zaznie ti do ucha zvuk nu'na tak mtulerného. t^emitického, 
až ťa srdce zab<díl 

Ano, snlce zabolí Slováka pri zvesti tejto, (o jako zúri slo- 
venská šľachta proti ľudu a mäsu vlastnénm, tak žeby prirodzený 



00 

kv>i cit dikfovnl skodomdostnú po/nánikii prniáin fíHloinila a šfa- 
ťlietiiéiio vlast(Mir4i. |mMlsa je ból nad hyiuitnn väčší, niv. horkosC 
nad zal»fjanfin duševného života, ľirdsa len hije v týchto i»rivih»j;o- 
vani'ch svnoch národa snlce naše a nrúdi sa kivv naša. Tulák a 
liiÉerník berie jini staleté majetky, ktoré okntšľova)i a esteticky 
Xflvihovnlí jirh priMlkovia ! Tamtú vkusnú vä/ičku vystavila pekná 
mysoF — íem/ z nej vrje š]>inavá viedia pálencenélio žida! Tam 
v tých íemnocli čítal pri krbe zeman n:iš Ilonica. l(»bo priímýšľal 
n komplikovanom ]Ktde donationálneho pniva. ktoré bolo tumímm 
vtipných hlava vytríltenej foivnskej ivtoriky. Dnes tam je ma^razin 
na kože. Tam v tom teraz zašpatenom parku prechádzala sa svižná 
|>ot(tava |ianskej dcérky, v dumách a tú/eniach ndadosti. dnes tam 
prt'háťia nešpidniá žid«ivka krdel košerskych husí. 

Ilenejiáístvo zahubilo lesk slovenskélu) zemanstva. ľove<lzte, 
ktorého zemana udržalo ono v staivi sláve, ani nehovorím, žebv 
M niektorý základom rene^^átstva zalo/il nejakú mocnú haluz! 
Ach, predsa na]Kulá mi jeden. Slovensky renejiát vyšvihol sa zá- 
kladom n*nt»i!átstva ta. kde sa predtvm tichvm účinkovaním a zá- 
kladom svojstva dostávali naši zemani. On elementárnou silou slo- 
venského talentu iM>vznies<d sa vyšej. nežby sa bolo dalo zatvárať 
o<I dnd>nélM» zemana. Sihm slovenského talentu prevvšil vvsokvch. 
Stal sa mocnvm nad mocnvmi. \ to je sh)venskv renegát Ludvik 
Košut. Ale i tento stojí dnes na kraji hrobu rozpadnutý s^im so 
S4*hriii. zúfajúci nad vlastným di<*lom, nad vlasťou a jej budúcno- 
'•(ou. V.šetky obnizy. mafované vulkanií'kým. erniptívnym duchom, 
hladnú jako príš«'niá fata mop^'ana pred oŕima geniálneho starca 
v r<dh*^no. .iiMlen jinliný člen slovenského zemanstva vymanil sii 
/ lokaj^kého. nehodného |M)stavenia. a i tento hni úlohu zúfalca, 
ii«-vpríarelu» v možnosť a rozkvet tých ideí. za kt4)ré bojt)val a trpeL 

To nenie náluNla. to je zákon. Ináé to byť nemôže. Kecf jedna 
(Tlá vrstva, iKunerne majetná, obdaivná nadpnivami, tak iNunýli 
svoju úlohu, jako slovenská šľachta : tam má miest4» je<line zúfalstvo. 
Košutova veľká hlava viac myslí, jehí* duch viac pn^lvidí, než iné 
hlaviŕky zmätené a zash'|M»né okamžitou prechádzkou |m» peštian- 
ffkom l»oulevanle. lebo dajakým skmmuym siMiliskom na pnivici 
«neniovne. On vidí pád. nnny a chaos, lebo staval budovu na 
pi«skn. .í*'ho pmstý, zato ale prin»<lzenejší a |m) pravých stt'zkách 
idi'iei str\'c. f)urko Košut, mvúfal nad vlasťou a nánMiom, k<Mf sa 
nkláiial nad hnd». V jednom zo svojich posledných listov vyniža 
Dsídeju čerstvú, ndadistvym ohňom blčiacu, na isté víťazst\i» sloven- 
skej pravdy. IVosty Durko M sluhom pra\dy, skvelý diplomat. 
Ludvik dal sii 4I0 služby reneirátstva a l/c :i hynie tym najtľáp- 
nfjšini hynutím: v kvnádcjnosti a t4*nn)oni ziiťMlstvc. TosliMlné 
Jidio pnice sú h^i flesn4)n ilhístráciou prcdhnibného zúfalstva. 

Ka/dé uľ|»utné v/d4»n»vanie duchu 4'asovému p«»mstí >a pr:Í4hne- 
níni a rozkladiMU. Nik ut'iMMiiybuje i» tom. že n<»vši ť-as 4lonies4d 
v tone sv4ijom ideu prc[Niro4b*nia 4lucha náľoiln4*hn. I samo /4*- 
nuinstvo. zaryté v alhNiiálnom sysf^Mue a stavovských pnHlsmlk4»ch, 
ovanuté bolo uovini uádvchom, tak že zmužih> sa už ku riešeniu 



100 

citeľnej agrárnej otázky, v idei riost velkodnšnónni. Ze prax nezoilpo- 
vedala odusevnelej theorii, je konečne dosf prirodzené. Avšak ze- 
nianstvo neišlo ďalej od hrudy. Tú osvobt)dilo, lebo lepšie, {mníálialo 
osvobodif, ale zabu<llo, že s tvni nenie vec riešená. Hnida má len 
natx)íko význam, nakoľko je podsrafou živých ľudských orjranismov. 
Hruda nenie vlasf. Ona je v celku a hlavne podstaf tú samá tu 
i tÄUi. Sladké meno vlasti dostane hruda až potom,- keď sa myslí 
v poCahu k národu. Tento pofah nerozumtdo zemanstvo, a s tým 
neumením vykopalo si hrob. Či mu ujde? 

Keby sa horno-uhorské zemanstvo ztotožnilo bolo s národom, 
ktorý zrodil prvých svojich dvihiiteľov a |)onil raziť klíčky a orgány 
svojej vôle. stálo by dnes v tvár nasej vlasti jako mocný, tir^^anický 
celok. Takýto celok nemôže fumiííovaf žiaden trón, žiadna vláda, 
žiadne niinist<5rium, žiadna strana. Kodná zem slovenská bola bv 
tou pôdou "íréckeho obra, ktorej (h)tknutie dodávalo mu sily. Ze- 
manstvo naše, sorganisované v národnú slovenskú stranu na sneme 
i mimo neho, nemuselo by sa uspokojovať s ahnužnami sinekúr. 
ktoré sú primalé |)re tých, ktonni sa ono dnes nehodne natíska, 
ale malo by vážny hlas všade i vo všetkom. Bystrejšie hlavy, pod- 
porované kompaktnou massou strany, vedenej čistou ideou a veľ- 
kvmi mvsľami. vvšvihovalv bv sa ta, kam teraz z nížin sotva po- 
zref .sa opovážia. Váha tejto strany bola by o mn<du> väčšia, nr/ 
je váha dnešnej horvatskej delepicie na uliorskom sneme. A predsa 
táto hŕstka Horvatov stojí tam jako imp(»santná frakcia, s ktorou 
sa nuisí paktovať, ktmej sa nnisia robil ústupky, kdežto naše horno- 
uhorské zemanstvo práve dostačuje byť kontingentom na mamelukov. 
číhajúcich ]K) dajakom úradíčku, alebo ketf sa zasmeje niektorému 
šťastlivcovi nelM) zvláštne prívetiví*, za tituhun l)aronskym. A iiied/i- 
tým číhaním hnijú tam doma v ^lovenskej pôde posledné korienky 
zemanského bytu. I)om pustne, dlžoby rastú. čist4^ predtým meno 
sa šeredno kab<u)í, cestuje po zmenkách, žalobách a ktuiečne po 
aktách štjítueho fiškála. 

Napriek tomut<» smutnému úpadku uajdú .sa ešte pivdsa čle- 
novia zemanského stavu, ktorí jakymsi divom zachovali staré cnosti. 
Dospev starých piesní znie jim ešte v dušiach a udržuje v nich 
pekné vlastnosti stariny. I^ozrime avšak na tii najn(»všiu vrstvu, a 
a veiii <híme za pi*avdu Szoutaíihovi. že uhoi*ská «ueutiy" čo chvíľa 
prestane byť politickým činiteľmn. V čistej nejíacii svojstva odcho- 
vaná, čo možno naj|M)vrchnejšie vzdelaná ndádež dá iste piisledný 
rest zemanskému stavu. Idea matfarisnm je pristudená, neprirodzená, 
priprázdna, nežby mohla k ideálm^jšienni životu a k citom vy.šším 
ztrhuúť tú mládež: hlavne ale je to idea cudzia, a jako taká ne- 
vniká do útrob mládeže pôvodne a essentiálne slavianskych. ľž tí 
starí mnoho zhrešili svojou nehorlivosťou zii svt»jel\ čo p<»vienu' ale 
na nihilistický jKMlrast. ktorý už svoje Ziibudo], cudzie na seba |>o- 
vrchne nalepil! Rodina, toto palladium zemanstva, stala sa pod- 
rastu novému uepohotUnou a sužujúcou, oni há<ižu pochi»p .familie*' 
cez bord s ľahkým snlcom, i^nívc tak jako zbytky svojej dwlovizne. 



101 



z tvdito bude iiinf ztMnanstvo u:ise už hotových ílohrodnihov, 
a má jiťh už. Exťinpla et iioinína suut odiosa! Ale ni;^, keď sa 
ruz/iali snicT naše nad hvmitiui a veŕnviii hvnutnu, ve/nienie na 
Hclw 4Mliinn živyeh príkhidov! iVvne verínní, že hľiuf starého sh»- 
veiiskéhd zemana, ktorý asnád [irijde jakýinsi divom k riadkom 
našim, ro/húrí sa bôlami nad /ka/ou. /ahrmevsou na<l jeho stavom 
% temného mraku rene^átstva. 

.Nemá Tunika i»e/ iMiturira." liov(»ria Srhi. n nás nieto Matfani 
U*/ |H)maifarcenui. A predsa jich máme tak vrfa. V tom vä/i istá 
xáhuha sIovenskéh4» /emanskéh4) stavu. 

Shivensky národ je prinútený bez tolioto mocného faktom ze- 
manského zariadit svoj d(»m. Leho ti jednotlivci zemani, ktorí 
prilnuli k nárt»du, urobili to nÍ4* vyphvom svojlio stavu, ale ná- 
iiiNtou zachvátení prúdom ducha, ktorý stal su jim ]N)cliopiteIn}'m 
preto, ze oni s^imi vládnu neobyčajnými <larmi srdcu a rozunm. Sú 
tií ilnUuKľenné výnimky, víl^mé každému poctivénni Slovákovi. 

Nuž dobre lelM» nebárs! Nerobí to rád ani s veselvm snlcom. 
Sbivensky nánid musí zariadiť svtg dom. kel»y aj nie sám pre selni, 
UNla pri*to, že je jedným, bárs neveľkým, ale potrebným orj^'ánom 
vfuSíeho telesa, sveta slavianskeho. Do ttdio konečne |>otrafí i l)ez 
unNl/enycIi vcmIcov, a cesta jelio tii bude tým kratšia, čím opuste- 
nejším cítiC Imde sa tv|NUiy 4)sudom Tatry syn. My sme vefmi |>4)- 
kojní nad svojim limhkim životom, av.^ak snlce stíska sa bôhun 
Daii ztnttiui tidkych síl, kt(»ré nám pr4'dsi budú cliybäf, a t4>mu. 
ku kiunu s;i pripojili, nesú //irodok istého rozkladu. 

Sretozár lUhthnn. 



Piesne. 



1. 

Stndniŕka, studnička 
Jako kryštál jasná, 

ľu^rdz mi, pove<lz mi, 
ŕi som už dosť krásna? 

^Ih<*v^ina, dievčina. 

To sa tak riecŕ nedá, 
rhuif si dues na tanec. 

Chlapci ti poveilia.'* 



rkrvia hvch si ju 

mm w 

Do svojej komôrky. 
A začala hv i> ííou 

m 

Tajonmé shovorky. 
A«inúif hv mi riekla. 

m 

í'o v nohí smýsľajú 
ťi ma ozaj môj mu 
Šuhaj kov i dajú! 



2. 

Keby ja vodold. 

Ti bviŕ/da kani /letí. 
ťtekala by jej 

S zá.*iti*rkou v úMrcU. 



3. 

l'Kí ilá/d drobuiik\. 
Halienka mi mokne. 

Nfilaj mi. «iie\i''atko. 
Daniin »t;i( |iri ukne. 



102 



„Voru ^koda triasť sa 
V zmokiiutoj halienke, 

KcJ si sa dosť nastal 
Pri inej pannenke." 

4. 

Čože je tá lalija 

Taká pokrivená, 
A tá lávka pod oknom 

Celá zablatená? 

„Hej, hej, mamko, hľadte len, 

Odvroté okienko — 
Musel tu ver' zlodej byť — 

Mne chybí srdienko." 

5. 

Nechod už, Martinko, 

NeclioJ tak okolo, 
Už ti viac nebude. 

Jak ti dosial bolo. 

Vezmi sekerečku, 

Zajdi si do hory, 
A obzri si, šuhaj. 

Najkrajšie javor}*. 

Ktorý je najbelší, 

Tomu odtni z pniska — 
Najkrajšia, belnškú 

Z javora kolíska. 

Potom z peknej lipy 

Nasekaj vetvičky, 
Na lipinu sadnú 

Tie najsladšie sníťky. 

/pýtaj sa vetľíľkov, 

C'\ noprfjdu ŕiVkať, 
Ke(T dieťa nebude 

Samo rhceť biiviŕkaf. 



A zpýtaj sa vtái^kov, 
(Vi neprijdu nôtiť, 

Ked budem to díeCa 
Museť osirotíť. 

A zpýtaj sa hviezdy, 
Či nepríjdc strážiC, 

Ked ja lahncm biedna 
Pod zelenú pažiť! 

6. 

Kde si ty vzal, Janko, 
Takú žienku krásnu? 

Kuže má na lícach, 
V oku hviezdu jasuú! 

n Keď som išiel horou, 
Kde sa vody lúčia. 

Padala doľ hviezda — 
liozovrem náručia — 

A hviezdička zlatá 
Rovno doňho padne 

A razom sa zmení 
Na dievčatko ľadné. 

Zavediem ho domov, 
Mať ho prežehnala, 

A hned mu v komôrke 
Postielôčku sthila.'' 

A si sa nepýtal, 

Prečo z neba padla V 
., Prišlo jej vríy z očú, 

^Ked šuhnga zhliadla.** 

Jaká je tá jabloň 
Kvietim obsypaná, 

Ale vietor s dažďom 
Mnohv kvietok zrána . 



Nežiaí, srdce moje, 
Že hynú nádeje . . . 

Tá jabloň by praskla. 
Nech všetko dozreje. 



O. Ľťlla, 



103 

Ľudovít íštiir. 

ľíso 
ílr. Jozrf Miloslav Ihirhau. 

(ľnkruŕii\aiiiiM 
ill. 



ľivši»(m»k. ľo/iiii, Hivtislava nad hunajoriK korkŕ ľt)/poiHÍenky 
budí totii lufno u veniélin Slováka ! To prvŕ ji» poka/eni^ z jmi- 
ka/ťiu*jšu'ho nrnuTkŕlio -IMrsťhiniaľk:" t(»t(» pokazciiŕ / ľn^ssluiľ^r, 
alť i toto jr skoinolrnó ím stniŕho HroíislavslHír;:*): horvatskó a 
iiuufarskó ľo/iiii, ľozsony, sú spotvoaminy stivdovokD-latinskóho 
I'iisuniuiii. I{retis)ava iia<l iMniajoiii — k ntzilidu od Hivclavv nad 
Mnnivoii. Kirslavv či Hh'tislavv v pniskoni Sliozsku — má za sobou 
^tlro/ítnosf. ^Anti([ii;in) ťxquiľiti* niativni/ l)yvab» heslo Šafárikovo 
i Štúrovo; od ŕasov Stún»vych medzi Slovákmi lYesporok menoval 
s:t [Ml starum svojom mene Hretislavou nad Dunajom a menuje sa 
najnidsej. To ,uad lUinajom'' nie je však pre zretelnosť púhu dt>- 
datok. ale tak sa menuje v domácich dejepravách. Ivráf Matiaš 
uajnidšej menoval si toto svoje mesto mestom I)unajským. Istn)- 
|Ndis**) alebo Ilistropolis. Tak je t4) s menami miest, ako s ná- 
mdami. rtnitíMi. národe. svt»ju svobodu a samostatnosť, kazdy 
> telnm nadhadzuje a podáva si ťa. ako mu zobák jeho nai, strká 
(a M*ni n t;im a ]H)hadzuje tebou, i Hretislava n. h. odkedy utratila 
svoje pôviMlnó meno V Odkedy nánid ju zakladavší vymi/ol z radu 
s^iniostatnych nánulov. Prišiel čas, ze nevedeli .sjimi ľľešiM»rcania, 
rí Ml a z koho sú. Hne(f jim trubirozi natrúbili, ze veru dákysi 
ris4». Kinian, bol zakladateloin ľrešpuarku. a volali sa teda ľiso- 
nium. ztadial vraj ľostmium. To scht^pili okolo ihetislavy bývajúci 
llor^'ati a volali \\\} ľozúňom. K tomu prišli Maifaii a našli hotové 
už I'ozsony. Kn'il Matiaš mal lá.Nku ku svojmu I dunajskému mestu 
a /ahižil tu r. M(»r> .Studia ^reneralia,*' t. j. vysoké školy na s|HiS(d) 
a dla v/oru licmnskej universitv. Z Uretislavv n. h. n»zlievalo sa 
>vi>r|M inI toho času a/ |h) dnes v národe našom. I)á \M\, že 
.niiibit ad Ihuninum. ipiod fuit ante suuni.'* a Ihvtislava zase len 
bn*ti>lavou n. I>. slú( bmle. slovom i skutktuu. 

. ľri meste tomto ji* to pamätihodné. že ne)H>vedome staré jk)- 
dauie !iánMlii«*ho slovniNkého bytu zachováva a jirechováva .sa v ňom 
/ tej !iajle|»>ej čiaNtky. totiž skutočnými činy \\voja národného 

•j Srovnaj >Afirikovr .,'*«tarožitin«sti." str. H:il. kilt* slavný ili*j»»|»Í!5*'r iiváilza 
llŕimanna CoiUrartA %m\ r. I'M*.'. uic^to t^to HrtM'isbiir^oiu iuľnnva\<^it*)io. 
**> Snivn^ ^rnnapiTtiis Hi'ipuMiťap Littľrariaf in lliiniíaria A :i Paiilit Val- 
laftkY. Kililiii aUrra." Hnila*' I^ok. Pat'. I «»♦.♦. .ľrlM'm hanr PimmiipnäiMii 
Matthias Krx IlUtrtipolim otiain íi|t>iiti*l«-iii vniicabat:' jako tiifiiiijt* Prrň- 
porok I biilla pápi-ža ľa\I» 11 . ilaiiá kii prť]Hi;t<i\i Niiiil*«Ti!tivi a kapi- 
tole bi^lif lavskej : ^ililncís tiliis PrarpMsitu ot ( apjtulfi K<-ľl«*«ia(* "**. Mar- 
tini, ilifttropolitaai aalutcui iti." 



104 

životii. Národ, jako sine pripomenuli, vymizol zo z^lí Bretislavských, 
obyvatelstvo Ikctislavv starodávne, slovenské, ustúpilo obecenstvu* 
terajšiemu, nemeckénm, ale napriek tomu Hretislava bola a je ač 
snáď nepovedomou priatííľkyňou národa slovenského. Mesto toto 
samé bývalo strediskom najle])ších a uajupovcdomelejších duchov 
slovenských, ktorí pod najrozmanitejšími formami, v najpodivnejších 
&ISOV premenách vydávali zo seba znaky svojtvj i)atričnosti a pri-? 
náležitosti k podaniam národa slovenského, a to, či chceli či ne- 
chceli, či vedome či nepovedome. I samo obyvatelstvo, ač nie 
viacej slovenské, ustiivične v dobrom pomere stávalo ku Slovákom. 
Potyky jeho každodenné až do dnešného dňa niítily ho k prisvojo- 
vaniu si reči slovenskej, každý Bretislavčan od koreňa dával svuje 
dietky na čiiry za dietícy slovenské, aby tak susedstvo dobré za- 
chované bolo až na potomstvo. Len najnovšie harabunláctvo ( „chauvi- 
nismus^ je u národa nášho neznáme slovo, ale „haraburdáctvo/ 
ktoré ono tlumočí dobre, môže sa príhodné užívať) maďaronské 
vzalo mi čas vrch a jnústavilo toto ethno^raiicky korrektné si ikh 
čínanie Bretislavcov. Pritom však predsa všetkom každý opravdový, 
korenný Bretislavec porozumie sa so Slovákom čír}'m. I sami tí 
haraburdáci z „Pozsonyvidéki lapu,*" nakoľko nie sú pristahovald 
z toho šťastného kraju, kde golvy rastú na hrdlách ako gajdy na- 
fúkle, po slovensky si kupujú zemiaky, kapustu a iné zeleniny na 
tržišti bretislavskoni. 

Bretislava od Matiašových časov neprestíivala byť strediskom 
učeuých mužov, a to až do uajnovejších časov, ktorí vyššie túžby 
svoje ukladali v dielach nesmrteľných ducha svojho. Nás tu za- 
ujíma stnina tohoto ruchu, národu slovenskému prajná. Túto stranu 
vedie sám kráľ Matiaš, známy po svojej spravodlivosti nie menej, 
než po svojej blahoprajnosti a láske k národu a jazyku sloven- 
skému. Tu sa preslávil on založením vysokých škôl. Tu bývali a 
pôsobievali: slavný M. Bél, tu Inštitoris-Mošovský, Dankovský, 
Slemcnič. tu Trenčiinský, tu Matijj Šulek, tu Kováč-Martiny, tu 
Piilkovič, tu Ziizi*ak nového veku, ten introit do toho proslulcbo 
devätnásteho stoletia — ktoré už veľmi často sa menuje slovan- 
ským — založeqie ústavu pre reč a literatúru slovenskú (1803), 
ru tlačiarne a fonnálnv úrad korrektorskv kníh slovenskÝch, tu 
konečne prvý ziistupca v eminentmun toho slova smysle národa 
slovenského na diéte uhorskej )»red r. 1848, Ľudovít Štúr a jeho 
luírodný orgán ]H)litický, tu celé pluky mládeže nadšeuej, vychované 
k dobru národa medzi zďami bretislavskvmi. V Ihv.tislavc nad Du- 
nájom, z ústavu pre reč a literatúru slovenskú, i^vstala spoIočnosC 
mládeže, z tejto vyšli po šľapajach predchodcov jejích, Šalárika, 
Palackého, Kollára, spevcovia nadšení:^ Sanu> Chalúpka, Andrej 
Skidkovič-Bnixatoris , Karol a Ľudovít Štúr, Janko Král, Janko 
Matúška atif.. publicistovia a jtrírodných vied ve^lonici a stylisti 
pnej triedy: Daniel Lichard a Itohusíav Karol Šulek (Záhrebský), 
prírody bádatelia: Daniel SlolK>da, Jozef Holuby, Ditmýs Ôtúratď., 
jtae^lagogi: liiMijamin Pravoslav (Vrvenák, Király, Samo Onuis, 
August Hor. Škultéty. Ľudovít iinissmann atif.. tihilogi, (ilosofi. 



106 

iirf hiiiM>lflfrovÍA : Michal Godra. Ctilmh Zoťh« Ludovft hAá, Repicky, 
Vilúun ťaulinv-Tóth , .lanko Šafárik atď., iiieilikovia : Kiimáček, 
Hf>huoiil a Michal Sulekovci atď., theolof^i: Hlaváček, Kuzniány, 
H«Nlia, I^ihuniil Moluár, L. HrolNiíi a celý rad mladších, jurístuvia : 
Ikileälavíii Vrchovský, Ľudovít Tur/o, Mutlmiiovci oba a celý nul 
iných. 1 v našich týchto uajsurovejsích časiech. v ktorjcli ni ilm 
hiirahunláctvu víCazí, vyznačuje sa Bretislava jako sídlo velmi xnač- 
nych duchov, jak medzi mládežou, nadšenou za idesUe človečenstva 
ua oboch vvsokých äkolách, tak i medzi je<Inotlivcami tu os^idi^- 
nými. Bretislava neilá sa mysleC Slovákovi bez pripomenutia si 
vďačného všetkých týchto zjavov, ktorými tiahne sa čer>'ená nit 
životných tradícií národa slovenského. 

Sem teda, sem na brehy Dunaja, íio mesta Dunajského, BrecLs- 
bury!u slávneho, mafdcky Ca'halo tí> zo Záhoria Trenčanskéh(» Ľudo- 
víta étiira hneď 4x1 prvej jeho mladosti, ale dvojnásobnou silou 
vybúsila táto tiiha ]>otom, keď okúsiac z kalicha hlbších vied ná|>oja 
večnosti. \Thnutý Ixd okolnostami do cudzieho géniovi svojmu oboru 
asamestkiuinia. 

IVkný, strunovitý, ätihlý, vysoký mladon slovenský s čiemyma, 
uhiMi zahrievajúci sypúcíma očima a tmavogaštanovými, bohatými 
vlasanii, k tonm celý zjav jeho súmerný a strojný, sjmpatický 
každému, elektrinu tak neodolatelne zo seba púšCajúd, že nemožno 
bolo mu vzdorovať! Tot Ľudovít, navrátivší sa ^do sídla umén 
blahého/ jako sám Bretislavu menoval. Príkladne krásno ruky a 
ôaU mal, znakv to vraj všetkých velikých rečníkov! Jeho rúčky 
mohly by lioly krásliC i najstrojnejšiu devu. Tváre bol iKMllhovaatej, 
ale dobre chovanej, vzduchom zdravým ban'enej a hriechom neroz- 
oranej a uestrhanej* tak že v súmernú ováluost vychádzak, vysokým, 
jasným čelom krášicná. V kráse junáckej len Samo Chalúpka moh<d 
8 nim závoiliC. lYítažlivosf k sebe tak mal velikú, že i protivníci 
námžíví a bezohladní /oči voči nevydržali mu. Hlas jeho Iml zvono- 
vitý, prenikavý, jednak ku s|ievu. jednak k rečneniu, jednak k hn>zl>e 
uatrojený. Napadli ho jeden raz večer traja juniti haraburdácki a 
chceli H mm na imnnenskej ulici (Xonnenbahn) začaC )Mitržku. Ľudo- 
vít átúr privolal pr\'čmu, opnk sa o svoju )>alicu: ^Mit akar?" 
To a takým výrazom a s tak bniivým „akar."* že sa chlai>om od- 
necbcelo ďalej jednaC s Ľudovítom naším, a odbehli. Le]>šie duše 
poddávaly sa mu bozvýminečne. 

Toho času (1H:íô) kvitlo lýceum. lYofessorí boli odborní India 
a haimburdáctvo netreštUo v jNichabých hlavách. Bol síce už zaujal 
itoUca tilo8otie Michal Grrffuseh, ktorjí' nadržoval Maďarom, l)ol 
velikým patrónom maďan^kej mláileže, predscniníkom jejich s|m>Ioč- 
nositi a níd si zavtipkoval o chudobnej vtedy literatún^ slovenskej ; 
ale. čo sa musí priznať a oceniC bol (xlbomy muž. Jeho ve<la bola 
ilosioiia, ktorá mu išla nad nuufarstvo. Kto nm lúskal tvrdé uriešiky 
kAtt!f(orií logických, tonm Ind priatefom. nech In)1 Maďar, nech 
Xemec*, nech Slovák. Jeho snlce nič tak ueranilo, jako keď videl, 
že maďarská mládež prednášky jeho zanedbáva, sošity jeho neod- 
pist^e, neučí sa. Tn ho časCAi rozhorčovalo proti ui^, začo zase ona 



sa mu často mstila, paskvfliky mu podhadzujrtc, pod prcduáskou 
mrmlajúc a pod. (iľeguš bol slovenského kúaza syn, vedel slovensky, 
ale Vandrákov v Prešove učedluík, nacical sa jedu ma(farouského 
u majstra svojho, ktorý ho konečne i umoril. Miláčkami stali sa 
mu Slováci, z ktorých mnohí, jako Michal Mil. Hodža a j., mimo- 
riadne na jeho „jus naturae, logiku, metaphysiku, íilosoíiu histórie'' 
chodievali a vedeli si uctiC muža vedeckého. O tomto vydal sve- 
doctvo (rregus pred síuným Kollárom. O generálnom konvente Jeden 
raz navštíviac Kollára, hovoril Gregus, čo ja mám z úst Kolláro- 
vých: „My tam v I^ešporku všetko možné činíme, aby sme ma- 
(farskú mládež k štúdiám priviedli, ale darmo namáhame sa, tej 
protiví sa každé hlbšie štúdium. Naproti t4)mu vaši Slováci, ktorí 
z nikadiaf žiadnej podpory nezakusujú, lúskajú ničmenej tvrdé 
orechy filosofie až radosť. Moji najlepší študenti sú Slováci.** Že 
Kollár na radostnú inak pre neho túto zprávu nezostal Uregušovi 
dlžen svoju poznámku, to sa rozumie. 

(fregušov miláčok bol i Ľudovít Štúr, bár tento inými kolajami 
sa ix)beral; ale to nevadilo, ako hovorím, u (ircguša, ktorý držal 
na talent a pilnosť. Tenijší duch haraburdáckych professorov by 
nebol tak generosuý a taký objektívny. 

Odborný muž i)rírodných vied bol i (iabriel Kováč-Martiny, 
menovite uznaná auctorita vo physike a mathematike, professor 
výborný, nmž solídny, vedám (nldaný a k národu slovenskému pietou 
a láskou sa nesúci, syn povestného superintendenti Michala Kováča- 
Martinyho. Ba na konci svojho života, ke(f sa už idea národností 
zo svojej škrupiny na vonok dostávala, o<lhodlaný i k ráznemu za- 
státiu prav<ly. Velikú vážnosť svoju, jakou sa chovali k nemu kolle- 
govia i konvent miestny bretislavský, nejeden raz položil na váhu 
v obrane práva reči slovenskej. Blahoslavená jeho pamiatka. 

Bez odporu však prvé miesto náleží z tohoto nášho stanoviska 
Mattýovi Ševrlaymu, pnifessorovi Iheologie. lUú on uajupove<louie- 
lejším Slovákom zo všetkých tohočasých professorov bretislavských, 
rodom z turčianskej stolice, tejto kolísky velikého Kídlára a novej- 
šieho Slovenstva. Žiaden z professon)v tak často uezaliet^ival ua 
prednáškach svojich do budúcnosti .slovanskej, akt» Ševrlay. To bol 
olej na oheii mládeže slovenskej. Intt*n)ellovaný raz, že jako mohol, 
jako Slovan, pomáhať maďarisnm na nohy vydaním svojt^ gramnia- 
tiky maďarského jazyka, ktoní vydal ešte sťa |>rofessor humanitných 
vied v Štiavnici, usmejúc sa, hovoril: ,,('harissimi, ja dnes hovoril 
o ifalšej budúcnosti národov, a tú budúcnosť sná(f vy dožijete; keil 
som ja maifarskú grammatiku vydával v Štiavnici, vtedy už preil- 
vídal som, čo prijde dosť skoro, a čo i prišlo u nás, toto hnanie 
sa |M) maďarčine; ja chcel mhíde/i našej usnadniť prácu, alty snad 
nejšie mohla prísť k účinkovaniu verejnénni. \'edet maďarsky, ne- 
znamená iH)niacfarčiť sa. Len sa, charissími, učte maďarsky, uvidíte, 
že sa vám to zíde k obrane vlastnej i*eči a národnosti, tak ako 
Maďari uškodia si velice tým, že neučia sa iné reči!" 

Ševrlayho často navšti^voval Ľudovít. V ševrlaynuf mala mládež 
slovenská najúprimnejšieho i^nateľa. Jako prof. theologie dotuäoval 



107 

Xľmcom i Maďarom, aby sa slovensky iiŕili. a užíval U^n štatisticky 
ilúvod, 20 iiKicfarských a ueiiiockýcli cirkví je priuiálo a tak i slabé 
výhľady ji<;h na stsiiúa^ farárske, jcstli sa dokonale nenaučia slo- 
vensky. Us|)echu ovsení to nemalo, ale pôsobilo hrdé povedomie 
vo slovenskej theolo<;ickej mládeži. Mimo toho býval Ševrlay pred- 
setlom S|K>loénosti slovenskej a tu nejcMleji raz rozhovoril sa o cie- 
FiK'h a lilohách vyšších ndádeže slovenskej. Y únore r. 1H31> prijal 
ochotne úrad centrálneho sberatela a účtovníka prísfH*.vkov ílobro- 
činnych na «Ústíiv i»re n*c a literatúru československú v Kretislave." *) 

Najstarší z professorov lud Ján (Irosz, muž velikej učenosti, 
historik a štylista, nNlom Nemec. / neho len Slováci brali úžitok, 
meiizitýni čo Madári smiali sa z jeho stan)by, a Nemcom nechutilo 
jeho prísne držanie na čistotu slohu latinského. Ľudovít u|)ozoríioval 
ndailších študentov na krásv hist(»rického slohu (in>szovho, ktorého 
i v nemoci |M)Staveného častejšie /^istupoval na kathedre. 

Tobias (fO<lofre<lus Schroer, immI pseudonpnom Chr. Oeser 
(predlož t4» jediné z celého pseudonymu „s** pre<l celé meno, vy- 
iitAš> Schroera), v literatúre nemeckej ako aesthetik, biísnik a hi- 
storik čestne ziuimy, Ind zvláštny zjav. tohoveký nielen v Bretislave, 
ale v celom Uhorsku, kde Nemci sjiali osudnejší ešte sen. než my 
Slováci. Schroer vyznal sa v krásnej litenitún» slovanskej, zvlášt 
česk(»sIovenskej. Cestoval p(» Čechách a rád rozprával už v V., 
potom ]>oz4lejšie vo vyšších tľicMiach žiakom svojim o |)omuíkoch 
histiiríckých českého národa, n hradoch staroslávnych, o výjavoch 
dejinných na nich a v knifovskej ľnihe. Stavitel/tvo. maliarstvo, 
poesiu českú vys4»ko cenil a viižil. čo nesmierne blahoplo<lne účinko- 
valo na mysle schopného slovenského žiactva. 

Štúr vo spojení so Scliroerom zaviedol vyučovanie slovenskej 
nihiileže v IV. a V. triede, kde sii vela Slováki^v nachádzalo, reči 
a literatúre slovenskej, a cvičil jich v rečnení a slohu slovenskom, 
ľozdejšie. 1h;J7. roku, kerf Schroer pn*šiel za pn)fessora vyšších 
tried, účinkoval i na nástui>cu svojlio, Tamasku, ktorý {ni ňom jirejal 
V. triedu, aby zadr/al tento poriad«)k. čo ten aj ocliotne |k)voIí1, 
a poueváč Lu<lovít4)vi rástly pníce {kmI nikama. pn'pustil úkol tento 
staršiemu daktorému študentitvi, čím založený Ind seminár cho- 
vancov pa» vyššie sjiolky a ústav slovensky, tak že do rhetoriky 
a {Mietiky, alelio secundy prichádzali chlapci už celkom v elenuMi- 
táriach slavisuiu iMicvičení a vstup«»yali do s|Kdočnosti slovenskej, 
zahríiiivavšej v selK! všetku ndádež tried humanitných, tilosiifikych 
a theido^ie. - Štúr býval v//icnym hosťom u SchnH'ni. ktor)' vy- 
soko cenil jeho dar>' a Ziiiial. Lutlovít uve<leny bol Schroen>m i do 
krúžkov, vybraných v meste, vzdelávajúcich medzi selN)U iKivedomie 
nánNlnosti nemeckej. Menšieho vyzuanm osobností )»rofessorské ani 
uepri|Nm)ínani. jako také. ktoré žiadneho |»o(;thu nemalý na deje 
ätúruve. 



*) Vidx: Zpráva o ústavu n*i''i a litrratiiry ťeskoslovenskŕ v ľrr»purku 
T UhHcb. 18:5t». .Sr<»\Daj i'aii«i|>i*i .Kvétv** z r. 1839. ľHloha c. Vil. ze 
dne 4. dabna 183tf. 



96 



Se(ate-ľ *) sc rado A oro-ľ se barom *) 

SvetlijcRa doba? Veselé vam pesiiieV 

Kúpitc-ľ •) se resto ^Hej ! Ta Slovan danas 

Kod Štúrova groba? 2Slovan bit i nesme." 



1 



Sefamo se kašto ■'') Zna^Ii barcm jednu 

U dubini*) duše Pesnui reči mi je! 

Dok nam i tí\j spurnou Znao bi jednu samo, 

Silom neujrustí '*). Aľ veselá nije : 

Nitra milá, Nitra, 
T}* slovenská mat i. 
Čo po/.rem na teba 
Musím zaplakati! 

K nášmu literárnemu ruchu. My žijome literárue opravdovii 
^saisoii morte." Preto vítaná nám je zvesť, že nsiš spolu])raťovuik 
Samo Bodický mieni vydať sl)ierku svojich poviedok, ľrajemc mu 
k jeho p<Mlniku mnoho šťastia. — M. Skacanský vydáva dramatickú 
prácu ^Jánošíka." 

Oznámenie. 

Nižepodpísaní vypisujú prítonme menom priaznivcíív a iH)diK)n>- 
valcľov slovenskej literatúry v Dolnej Orave, jeilnu stt) zl. r. č. od- 
meny za najlepší divadelný kus, a síce veselohru, z národného životi 
slovenského vzatú, v nejž dľa možnosti ohfad hrať nádobno na ná- 
nxlný slovensky kroj a obyčaje najmä d(dno-oravské. 

Vyzývajú teda úctivé v.^etkych s|»isovatoľov sb»venských, aby 
v dunuiej tejto dobe nánuhí ná.sho drahéh(» rezko a veselo (lohli 
perami svojimi a práce svoje do prvéln» aujíusta t. niku Jeho 
Osvieteuosti pánu Jánovi Franciscinui do Turc. S v. Martina láskavé 
zaslať ráčili. 

Pán tento menuje cie[i»m prisúdenia odmeny ]»osudzujúci výbor 
z popredných literát(»v slovenských. 

T\iu kusom, ktorcnni odmena prisúdená bude. (»tv(irí sa dvonimi 
nového mestského hostinca v D. Kuhíne. 

Dol n v Kubín, dna 1. januára ixsj. 

Sniiiuel Novák. Pavel /oeh. .\iit. NádaMi. 



') Ko/poniinate sa. -.) Shroiiia/ďnjctc sa. ^) 'ľii i tu. **) Hlbiny. ') Nruihisia. 
*) Ariipoň. 



Rtk 1881. Soiit 2. 

Slovenské PohMy. 



"n 



-»-> 



ťV:ľ:> J 




Slovenské zemanstvo. 

iivihIiioii) ŕhiuku pnóho sošitu, ktorého záhlavie bolo vy- 
plyvoni piety (»proti spisobným pnicam silného duchom |m)- 
^ ; kolciňa, flotkli sme sa letkom oUi/ky uásho zemanstva, kto- 
/ \ rého |K>staveDÍe v slovenskí^m nán>iie je tak abuormálne. jako 
nikde ua šínmi svete. 

Asuáď nám to mnohý zazlie, že zaiKKlievamo sa podnihy- 
kníť s vrstvou slovenského nánnla, ktorá v relku nielen že 
ncprís]K*la k nárofinému vývinu, ale hatíla ho silou nadania, lerpa- 
uóíio z nás a našej Rohom hojne olnlarenej prírmly. 

My aj nevraciame sa k thematu tomuto z príčin a;:itaťionál- 
BVťh : ani slová naše neznejú na adressu zemanstva ; duch slovensky 
našiel si nádoby mimo neho, a možno, že na jeho konečnom roz- 
runiení |Kistaví si svoj chnini. Avšiik zemanstvo horno-uhorské je 
pred^ kosf z kosti našej, a my povinní sme zkúmaf útroby a fadve 
jeho, trebiirs by sa to stah) len zo záujmov historických, treliárs 
by sme o iiom hovoriť museli jako an*heolo^ o nmmii. alebo zpytatel 
Culni-florv o útvarocli dávno vvhvnutvch rastlín. 

7a' hynie, a rapídne hynie, vidíme vlastnyma očima. Hynie 
hmotne, tratí vplyv, vyznám, a synovia zvučných mien padajii do 
oížin pndetnríatu. Nemecko-sloven.sky n»nepít. nov(»hnidsky Szon- 
UiUh, vo svojom ináč |N)vrchnom liste na Lud. L*in;:a, vyznáva, že 
uhorská -píntrv" privstane byť za krátky čas činitefom ]Hditickým 
v rhních, a iné ]M)tencie platné budú na jej mieste. A jioneváč 
tÁtn uhorská „ť^'utrj- z vrM\<ej čiastky má svoje kon»ne na sloven- 
skej |MMle. U*íly platia vlastne shivá jeho sli»veuskému zemanstvu. 
ťád zemanstvu otlôvodniť. nenie dané žiadnenni rentípítovi. 

Nešťastie slovenského nán>da súvisí veľmi úzko s nešťastím 
slovenskej šľachty. 

Mv vvznať musíme, že zemanstvo Indo kvetom nášho uánHla. 
/akiaľ jeho iNitrhnutie sa od dedičnej pôd\ nelmlo tak všeobecné 
a dokonalé, zakiaľ súviselo ešte s národom pn»stríedkom istých 
nervov, ŕo'jak útlych a jemných, rozvíjahí sa ešte jako tak a 
ini|Hinovalo krajine, konine a ostatnej znati. Z nodžo\h(» .Vetína*" 
dozvedáme sa o ľetn»vi Kevajovi, .synovi Michala. Zjikhulateľa te- 
mjkej rodiny ^klabinskýoh Révayovcov mar. ir>*>s, + ir»22K magi- 

1 



9R_ 

stľovi (lapifernniin iTíialhun . stnížcovi koniny, nulnívi kráľov: 




ixíkoju knyi 

i ľodiue. „So slovoif'inou prvjdvš pol Európy a vetká vasf Asie^'^ 
tak pýšil sa tcuto veľmož tou roŕou, ktorú luíliodní jeho iKislefluíci 
„sotili ta ílo teľadníka a na kozia svojich ekvijKÍž/ Najdnihocen- 
nejšiu perlu rodinnej {Kikladnice vrhli na smetisko: perla nezhnila 
a nezhnije, ale urobí jim miesto, ked ju vynajdú Rohom požehnané 
ruky. 

Nie je iilohou tohoto stručného článku, dôkladne uvá/iC mo- 
hutný vplyv slovenského zemanstva na osudy krajiny a indiranič- 
ných zemí. Mená lllešházovcov, ( akovcov. Turzovcov, Pcmpiícovcov, 
Zayovcov, Smivčánovcov, IVinovcov, Prónajovcov a mnohé ešte alelm 
vymivté, alebo živoriace v epigónoch hmotne i mravne kleslých, 
svedčia o tom, že naše rýdzo slovenské zenianstv(» ne^nitisambrín)- 
valo v predsieíiach mocných, ale malo voľný prístuji až k najvyšším 
hodnosťam. Je to vec známa a vyčer[)aníí. f*odívajme sa dnes po 
zemanstve horno-uhorskom, a uvidíme snmtný obniz. Ono tlaŕí sa 
k stolom Inferiornej rasy. aby zachytilo j>adajiíce drobty, ono 8t«lo 
.*ia posmechom pre prišelcov a avanturistov, |MU!hádzajúcich z tých 
najpestrejších nán»dov. Nie viac ^mnffisfri flnpifrrormn regalium'* 
rekrutujú sa z libočín Tatier, ale šľachetní lokaji, kandidáti tých 
biednejších sinckúr. Všakové nemecké, ba i francúzske mená stivtneš 
tam, kde právom a prírodou zvuôd hlas slovenského mena. 

A pf».*itavenie slovenského zemanstva potrasené Iwlo ním síi- 
mym, a nie snád zovnútornou presihui. alebo silnejšími dtichámi 
cudzej rasy. Hene^^itstvo zvrhlo ho z pri'stolu sam<»stjitného bytu, 
jaktí vyháňa ho dnes zo zdĺMlených „residencií" a hôr. Vplyv madfarí- 
sácie na zemanstvi* je. positívní" b(»rúc vtu*, n»vný nulle. ue^ratívne 
je on mohutná sila, depossidujúca ho a ženúca do náručia pn»Ieťi- 
riatu. Vnútorná jeho povaha zostala slavianskou. a nemajúc duchovDej 
opory, zpankhartíla sa, zvrhla na príšeni. Na mešci svätého Štefana 
stojí vyšité zlatfun: ^Buili (rnspudi milnsi trnja ua mís nyme 
i v ťivhf : liožc tisírtlri hjtujoslnrtj tnj i pnsvirti Hre tvoje wa lijf 

/ pomiluj " Zakiaľ chceli rozinuef shívjím týmto väčší i menší ze- 
mania naši. Holi jMuniloval jich a uščedril jich. bla<:oslovil jieh a 
dal jim vznstu. Co dali sa v slu/bu vymysleného lladúra, ztenkly 
jich mešce i zhubeneli duchovia a oni stali sa sluhami tých, kto- 
rým rozkazovali umne, blahosklonne a požehnane. 

Nie efemérny spôsob odanenia j>«»zemkov, ani prirážky, ktoré 
konečne sami votujú, sú príčiium tohoto hlbokého [»ádu. Ked človek 
cestuje ľovažím. vidí úhľadné kastieliky, polozjmstlé parky, alebo 
aspoii nnny parkanov, ktoré jich obtáčaly. Kecf pyt;is sa po ma- 
jiteľovi, zaznit* ti do ucha zvuk mena tak moderného, t^emitíckého, 
až ťa Nrdce zabolí I 

Ano, srdce zabolí Slováka pri zvesti tejto. Co jako zúri slo- 
venská šľachta proti ľudu a mäsu vlastnénm, tak žeby ))rírodzený 



09 

kŤM cit diktoval škodonulostmi ]M)/n;iniku ponKuii rtidoinila a šfa- 
ťhetiicho vlastencii, pn^lsíi je l)óľ nad hymitíni väŕsi, ni»ž horkf)sC 
nad XAhijanfni duševného života. Pirdsa len hije v týchto privik»;ro- 
vanych synoťh nánnla snlce naše a prúdi sii krev naša. Tulák a 
liiemík iMírie jini stalet^ majetky, ktoré oknišľovali a esteticky 
Kclvíhovaii jiťh priMlkovial Tamtú vkusnú väžiOku vystavila pekná 
myscí - teraz z nej veje špinavá vieelia páleureného žida! Tam 
v tých teremot'h čítal pri krhe zeman náš Horiit^a. lebo premýšľal 
o komplikovanom |mde donationálneho pníva. ktoré holo tumírom 
vtipných hláv a vytrfl»enej fon»nskej rétoriky. Dnes t-'im je ma^azin 
na kože. Tam v tom teraz zašpatenom parku prechádzala sa svižná 
|iostava panskej dcérky, v dumách a tú/eniach mladosti, dnes t^ini 
preháňa neš))idniá ži<iovka kŕdel košerskych husí. 

Hniefíátstvo zahubih) lesk slovenskéiio zemanstva. ľove<lzte, 
ktorého zemana udr/ahí ono v starej sláve, ani nelu»vorím, žeby 
htA niekt4)ry základom rene^'átstva zalo/il nejakú mocnú haluz! 
Ach. predsa na|Kidá mi jeden. Slovenský renegát vyšvihol sa zá- 
kladom HMiejrátstva ta. kde sa predtým tichým účinkovaním a zá- 
kladom svojstva dostávali naši zemani. On elementárnou sib»u slo- 
venského talentu jMivzniesol sa vyšej. nežby sa Im»1o dalo zatvárať 
tni dndmého zemana. Silou .slovenského talentu iirevvšil vvsokvch, 

mm « • 

Stal sa mocnvm nad mocnvmi. .V to je slovenskv renetíát I«udvik 
Košut. Ale i tento stojí dnes na kraji hr<»bu rozpadnutý Siím so 
sehou. zúfajúci nad vlastným dielom . nad vlasťou a jej bndúcno- 
>(ou. Všetky obrazy, maľované vulkanickým, erniptívnynj diuiiom, 
hrailnú jako príšerná fata mor^ana pred orima ;reniáÍneho starca 
v ('«lh»j:no. Jeden jinliný cien slovenského zemanstva vymanil sji 
7 tokajského, nehodného i>ostaveniii. a i tento hni úlohu zúfalca, 
neveriaceho v možnosť a rozkvet tých ideí. za kt4)ré l»ojoval a trpel.- 

To nenlo náluNla. to je zákon. Ináč to byť nemôže. Kod jedna 
reiá vrstva, |N»meľne majetná, obdanmá naďpnívami. tak |Nimýli 
svoju úlohu, jako slovenská šľachta : tam má miesto jedine zúfalstvo. 
Košutova veľká hlava viac myslí, jeho duch viac pnMlvidí, než iné 
hlavičky zmätené a zasle|K'né okamžitou prechádzkoti |»o iH»štian- 
íknin iMíulevanle. lebo dajakým skromným stMlliskom na pravici 
Mieniovne. On vidí pád. nnny a chaos, lebo staval budovu na 
piesku. Jeho pn»stý, zato ale iírinxlzcnejší a \m pravých stezkíích 
idúci strjT, f)urko Košut, nezúfal nad vlasťou a národom, kecf sa 
•^kláiuil nad hnd>. V jedn^uu zo svojich posleilnych li>tov vyníža 
oádrju čerstvú, mladistvým ohní»m blčiacu, na isté víťa/>tvo sloven- 
skej pravdy. I*n»sty ŕ>urko Im)1 sluhom pravdy, skvelý diplomat. 
Ludvik lial sji do >Iužby ivnetrátstva a Iže a hynie tyiii najtráp- 
nejším hynutím: v Uvnádejnosti a (emnom zúfalst\e. ľosledné 
ji*h« práce sú len desnou ilhistniciou pivdhnd>ného /úfaNtva. 

Každé uq»utné vzdon»vanie duchu časovénni |Mimstí sa práchne- 
níui a n)zkladom. Nik uc|H>chybtije o tom. že novší čas doniestd 
v lone svojom ideu prciM)rodcnia ducha iiánMiného. I samo /c- 
manstvo, zaryté v allodiálnom systéme a stavovských prcilsudkoch, 
ovanuté bokí uovini nátlvchom, tak že /nmžilo sa už ku riešeniu 



100 

citeľnej íí.tľľáľnej otá/ky, v idei dost velkodusnóimi. Ze prax nezo(I|M)- 
vedala odusevneiej thedrii, je koiienie dosf. prinKl/ené. Avšak ze- 
nianstvo neišlo cfaíej od linidy. Tú osvol)odilo, lebo lepšie, pomáhalo 
osvobodif. ale zabudlo, ze s tvm uenie vec riešená. Hruda má len 
natoľko význam, nakoľko je podstafou živých ľudských oi*«íanismov. 
Hruda nenie vlasť. Ona je v celku a hlavne podstaf tú sanuí tu 
i tam. Sladké meno vlasti dostane hruda až potom,- kerf sa myslí 
v pofahu k náriKlu. Tento pofah nerozunndo zensanstvo, a s tým 
neumením vyktípalo si hrob. Ci mu ujde V 

Kebv sa horno-uhorskó zemanstvo ztt»t(»žuil(» bolo s národom, 
kt4)rý zrodil prvých svojich dvihateľ(»v a luičal raziC klíčky a oifrány 
svojej vôle. stálo by dnes v tvár našej vlasti jako mocný, orj:auický 
celok. Takýto celok nemôže fumi^^ovať žiaden tnm, žiadna vláda, 
žiadne minist^^rium. žiadna strana. Hodná zem slovenská bola bv 
Um pôdou jiréckeho obra, ktoivj dotknutie dodávalo mu sily. Ze- 
manstvo njise, sorjianisované v národnú slovenskú stranu na sneme 
i mimo neho, nenuiselo by sn us|K»kojovaf s almužnami sínekúr, 
ktoré sú primalé ju*e tých. ktorým sa ono dnes nehodne natíska, 
ale malo by vážny hlas v.<ade i vo všetk<»m. bystrejšie hlavy, pwl- 
porované kompaktnou mnsscui strany, veilenej čistou ideou a veľ- 
kvmi mvsľinni, vvšvihovalv bv sa ta, kam teraz z nížin sotva po- 
zret sa opovážia. Váha tejto strany bola by o mmdm väčšia, než 
je váha dnešnej horvatskej dele«:ácie na uhorskom sneme. A predsa 
tát4) hrstkii Ilorvatov stojí tam jako imiiosantná frakcia, s ktorou 
sa nmsí paktovať. ktorej sa mu>ia r(d)iť ústu|)ky, kdežto naše horno- 
uhorské zemanstvo práve dostačuje byt kontingentom na mamelukov. 
číhajúcich po dajakom úradíčku. alebo keiľ sa zasmeje niektorému 
šťastlivcovi nebo zvláštne prívetiví', za titulom bíironskym. A mwlzi- 
tým číhaním hnijii tam doma v slovenskej pôde posledné korienky 
zemanského bytu. Dom pustne, dlžoby nistii, čisté predtým meno 
sa šeredno kaboní, cestuje po zmenkách, žalobách a konečne po 
aktách štítneho fiškála. 

Napriek tomuto smutnému iípadku najdú .s;i vr^íL* priMlsa čle- 
novia zemaiiskí'ho st.ivu, ktorí jaUvmsi divom zachovalí staré cnosti: 
Dospev starých pie>ní znie jim ešte v dusiíich a udržuje v nich 
pekné vlastn<»sti stariny, ľozrime avšak na tii najnovšiu vrstvu, a 
a veru dáme za pravdu Szont.iixhuvi, že uhtírská ..;^entn" čo chvíla 
)U'estane byť politickým činiteľom. V čistej ne;:acii svojstva odcho- 
vaná, čo iniižno najpovrchnej>ie vzdelaná ndáilež dá iste posledný 
ivst zemanskému stavu, blea nuufarisnui J4* ])ľistudená, neprirodzená, 
priprázdna. nežby mohla k ideálnejšienni životu a k citom vyšsíni 
ztrhnút tú mládež: hlavne ale je to idea cudzia, a jako takJi ue- 
vniká <b» útrob ndá<leže |)ôvodne a essentiálm* slavianskych. Už tí 
starí mnoho zhrešili svt^jou nehorlivosťou za svojeť, čo ])ovieme ale 
na nihilistický {Hidrast. ktorý už svoje zabud<d. cudzie* na selm |>o- 
virhne nalepili Hoilina. toto jialladium zemansiva. stída sa |hiíI- 
rastu novému nepohodlnou a sužujúcou, oni hádžu pochop „famílie" 
cez bonl s ľahkým srdctun. práve tak jakt) zbytky svojej dedovizne. 



101_ 

z tvťhto bude iimf /eniiuistvo uašt* už hotových dohrodru)iov, 
a má jiťh už. Kxeiii)da eŕ noiiiina siiut odiosa! Ale raz, keď sa 
rozziali Hntce naše nad hvnutíni a veŕnvni hynutím, ve/nieme na 
jiclitt oilium živých i»ríkhi<h»v! IVvne ví»ľiint\ že hruJ starólio sh)- 
vfuského zemana, kt4)rv asnaíd pi'ijde jakymsi divom k riadkom 
našim, rozbúri sa bôrami nad zka/ou. zahrmevsou nad jeho stavom 
z t4*mn«''ho mraku rtuu^^zátstva. 

.Nemá Turaku bez poturica," hovoria Srbi, u nás nieto Madani 
bt*/ |Nima(farčenca. A pRMÍsa jicii máme tak vela. V tom väzí istá 
xáhuim shivenského zenuiuskélio stavu. 

Sbivensky národ je prinútený bez tohoto mocnéh(» faktora ze- 
iiiansk«*h4) zariadit svoj dom. Lebo tí jednotlivci zemani, ktorí 
prílnuii k nánNiu, urobili to nie vyplyV4)m svojho stavu, ale ná- 
IhnIou zachvátení prúdom ducha, ktorý stal sa jim pochopitefným 
|»n*to. že oni Sjimi vládnu neobyáijnými darmi srdca a rozunm. Sú 
lo dnhocenué výnimky, vítiiné každému |N)ctivénni Slovákovi. 

Xuž dobre íelni nebárs! Xen»bí to rád ani s veselým snlcom. 
Slovensky národ musí zariadiC svtij dom. keby aj nie s;im pre selwi. 
Usla preto, že je jedným, bárs neveľkým, ale potrebným onránom 
vitcšielio telesa, sveta slavianskeho. !)o t4)ho konečne potrafí i l)ez 
urufl/enych vo<ia>v, a cesta jelio t«i bude tým knitsia, cím opuste- 
uejším cítiC bude sa ti^Niny osudom Tatry syn. My sme veľmi po- 
kojní nail svojim liudúcim životiun, avšak snlce stíska sa bôľom 
uail /tratou toľkých síl, ktoré nám preds^i budú chybäf, a t4>mu, 
ku komu sa prí|N»jili, nesú //innlok istého r4>zkladu. 

Sntozár Hnrhan. 



P i e S 11 e. 



1. 

Stadnicka, studnička 
Jako krybtál jasná, 

Povedz mi, povedz mi. 
ŕi som už dosť krásna? 

^Dievj^ina, dievčina, 
T«> sa tak rlccŕ nedá. 

Choď si dnes na tanec, 
(■blafici ti povedia." 



Ukryla bych si ju 
Do svojej komôrky, 

A /ac^ala by s Aou 
Tajomné shovorky. 

Asnútľ by iní riekla, 
Í\í v nebi smy^fajú 

Či ma o/aj môjmu 
áuhajkovi daiú! 



3. 



Keby ja vedela. 

Tá bvie/da kam /letí. 

■ 

ľtekala by jej 

S láslerkuu v ú*ilľct\. 



ľľsí (lá/ d drobunky, 
Halienka mi mokne, 

NVilaj mi. (lievi'atko. 
Iianiio >\iiX pri ukne. 



102 



„Vern škoda triasC sa 
V zmoknutej halienke, 

KeJ si sa dosC nastal 
Pri inej pannenke." 

4. 

Čože je tá ľalija 

Taká pokrivená, 
A tá lávka pod oknom 

Celá zablatená? 

„Uej, hej, mamko, h?aďte len, 
Odvreté okienko — 

Musel tu ver' zlodej byť — 
Mne chybí srdienko." 

5. 

NechoJ už, Martinko, 

Nechoď tak okolo. 
Už ti viac nebude. 

Jak ti dosiaľ bolo. 

Vezmi sekerečku, 

Zajdi si do hory, 
A obzri si, šuhaj. 

Najkrajšie javor}*. 

Ktorý je najbelší, 

Tomu odtni z pniska — 
Najkrajšia, belušká 

Z javora kolíska. 

Potom z peknej lipy 

Nasekaj vetvičky, 
Na lipinu sadnú 

Tie najsladšie sníc^ky. 

Zpýtaj sa vetríi^kov, 

Či nopríjdu číčkaf, 
Kect diera nebude 

Samo chref buviŕkaC. 



A zpýtaj sa vtáčkov. 
Či neprijdu nôtií, 

Kcd budem to diefa 
Musef osirotif. 

A zpýtaj sa hviezdy, 
Čí nepríjde strážiC, 

Ked ja ľahnem biedna 
Pod zelenú pažif! 

6. 

Kde si ty vzal, Janko, 
Takú žienku krásou? 

Ruže má na lícach, 
V oku hviezdu jasnú! 

„Keď som išiel horou, 
Kde sa vody lúčia. 

Padala doľ hviezda — 
Rozovrem náručia — 

A hviezdička zlatá 
Rovno doňho padne 

A razom sa zmení 
Na dievčatko ľadné. 

Zavediem ho domov. 
Mat ho prežehnala, 

A hneď mu v komôrke 
]*osticlôčku stlala." 

A si sa nepýtal, 

Prečo z neba padla? 
„Prišlo jej vng z očú, 

„Keď šuhtga zhliadla." 

7. 

Jaká je tá jabloň 
Kvietim obsypaná. 

Ale vietor s dažďom 
Mnohv kvietok zrána.. 



Nežiaľ, srdce moje, 
Že hynú nádeje . . . 

Tá jabloň by praskla. 
Nech všetko dozreje. 



O. Bella. 



103_ 

Ľudovít Stťir. 

ľíso 

■ 

(Ír. Jozrf Miloslav Ilurhfw, 

(Pnkru^ovikuir.) 
III. 

ľn*s|H)n)k. ľo/ťin, Hľetislava nad Dunajom, kofké ľ()Zi)oniionky 
budí toto meno u vcniŕho Slovjíka! To pnó je poka/enó z po- 
ka2i'ucjsiel)(» nomeťkóho „rroschpuark:'' toto pokazené z I *n*ssbuiv, 
alť i tot4» jť skomolené zo stíirélio Kretislavsburf;*); horvatské a 
niaifArskc i'(»žiiú, Tozsony, stí spotvoi^eniny stredovekínlatinského 
ľosonium. Bretislava nad I)unaj(»m — k rozdielu od Hiv.clavy nad 
Moravou, Kreslavy či Hŕotislavy v pruskom Sliezsku — ^ má za selxm 
stiirožitnosf. «Anti(iUíim extiuirite matrom/ bývalo heslo Šafárikovi) 
i Stiirov(»: 04Í casíiv Štúrových medzi Shívákmi I*rcši)orok menoval 
sa |N» starom svojom mene iin^tislavmi nad Dunajom a menuje sa 
iiajnidšej To ^uad Dunajom"* nie je však pre zreteľnosť púhu do- 
datok, ale tiik Sji menuje v domácich dejepnivách. Kráľ Matias 
uaJRidšej menoval si toto svoje mesto mestom Dunajským. Istro- 
|Nilis**i alebo IlistroiNdis. Tak j(- tx) s menami miest, aiko s ná- 
roiiami. rtnitf.<-li. národe, svoju svobíNlu a samostatnosť, každý 
s U*In>u nadhadzuji* a podáva si (a, ako mu zobák jeho nlči, strká 
ta sem a t^im a |N)hadzuje telmu. I Hretislava n. D. odkedy utratila 
svoJ4» |K»vodné meno? Odkedy národ ju zakladavší vymizol z radu 
Miuostatných nánNiov. ľrišiel čas, že nevedeli síuni ľrešjiorŕania, 
ŕí sú a z koho sú. Ilnecf jim trubiro/i natrúbilí . že veru dákysi 
ľis4». Riman, bol /^iklada telom Prešpuarku. a volali sa teda Piso- 
uiuni. /tadiaľ vraj Posonium. To schopili okolo Itretislavy bývajúci 
llon'ati a volali ho Požúiiom. K tomu prišli Maifarí a našli hotové 
už Pozsony. Kráľ Matiaš mal lásku ku sv(»jmu l)un»jskénui nu*stu 
a zahi/il tu r. 14r>ó ^Studia ^enenilia," t. j. vys(»ké šktdy na s|H»sob 
a dla v/uru Ronnskej universitv. Z Ihetislavv n. D. rozlievalo sii 
>vetlo íh\ toho éasu :iž ]n) dnes v nánnle našom. [)á I^di. že 
«n*flibit ad r>ominum. quod fuit ante suum/ a liretislava /^ise len 
Bratislavou u. 1). slúC bude. slovom i skutkom. 

. Vň nieste tomto je to iKimätihodné. že nepovedtnne staré |k)- 
daiiie nármluélio slovenského bytu zachováva a prechováva Sii v iiom 
/ tej najle|»sej čiastky, totiž skutočnými činy vývoja národného 

•> SroTH^ Šafárikovo •^tarozitnitsti," str. 831. kilo slavný ílejopisor uvádza 
ll«nnaniui ( ontrarU od r. loi-j, mosto toto HroriHhiirfrom uifnovavbiHio. 
**) Srn%n^ p(*onfip<?rtiis ll«'ipiil>líi*Ao Littoniriat* in llun^ana & a Faiilo Val- 
lusky. luHtiu alt«>ra.~ Kiniat* ]><«m. Pap. lou. .ľrlit^m hanr Posioniensptn 
MaitbíM Kex llístnipolim otiaiii i«lotiti«lťm voritabat:" jako nit^niijo Preš- 
porok i buUa páp«'ža ľa\la II., ilaná kii prť-poštovi Som)M*rKovi a kapi- 
tole bn*tíil««-skpj : .diUMtis tiliiti l*rai*poHÍti> rt ('.iiiitiilo Kr«'loHÍa<* S. Mar- 
tini, Hiatropolitaai kalutťui ctc." 



104 

Života. NVmxl, jako sme jníponuMiuli, vymizol zo zílí Brctislavských, 
obyvateľstvo Ih'etislavy starodávne, slovenské, ustúpilo obecenstvu* 
terajšienni, nemeckéum, ale najn-iek tomu Bľetislava bola a je ač 
snáď nepovedomou priatAírkyíion národa slovenského. Mesto toto 
samé bývalí) strediskom najlei)ších a najupovedomelejších duchov 
slovenských, ktorí pod najrozmanitejšími fonnami, v naj|)odivuejších 
aisov ])iiemeuách vydávali zo seba znaky svojtvj patríčnosti a pri-r 
náležitosti k podaniam národa slovenského, a to, či chceli či ne- 
chceli, či vedome či nei)ovedome. I samo obyvateľstvo, ač nio 
viacej slovenské, ustiivične v dobrom pomere stavalo ku Slovákom. 
Potyky jeho každodenné až do dnešného dna uiitily ho k prisvojo- 
vaniu si reči slovenskej, každý liivtislavčan od koreňa dával svoje 
dietky na číiry za dietky slovenské, aby tak susedstvo dobré za- 
chované bolo až na potomstvo. Len najnovšie harabunláctvo ( „chauvi- 
uisnius'* je u národa nášho neznáme slovo, ale „liaraburdáctvo/ 
ktoré ono tlumočí dobre, môže sa príliodne nžívaf) maďaronské 
vzalo na čas vrch a pristavilo toto ethnograticky k()n"ektué si po- 
čínanie Hretislavcov. IMtom však predsa všetkom každý opravdový, 
korenný Bretislavec porozumie sa so Slovákom číiym. I sami tí 
haraburdáci z ,.rozs()nyvidéki lapu,*" nakoľko nie sú prisCahovald 
z toho šťastného kraju, kde golvy rastú na hrdlách ako gajdy na- 
fúklo, IM) slovensky si kupujú zemiaky, kapustu a iné zeleniny na 
tržiéti brctislavskoui. 

Bľetislava od Matiašových časov neprest^ívala byt strediskom 
učených mužov, a to až do najnovejších časov, ktorí vyššie túžby 
svoje ukhidali v dielach nesmiteľných ducha svojho. Nás tu za- 
ujíma strana tohoto ruchu, národu slovenskému prajná. Túto stranu 
vedie sám kráľ Matiaš, známy po svojej spravodlivosti nie menej, 
než po svojej blahoprajnosti a láske k nán)du a jazyku sloven- 
skému. Tu sa pn*slávil on zíiloženíni vysokých škôl. Tu bývali a 
pôsobievali: slavný M. Bél, tu Inštitoris-Mošovský, Dankovaký, 
Slemenič. tu Trenúinský, tu Matej Žulek, tu Kováč-Martiuy, tu 
ľalko\ič, tu Ziizrak nového veku, ten introit do toho prosfulcho 
devätnásteho stoletiai — ktoré už veľmi často Sii menuje slovan- 
ským — založenie ústavu pre reč a litenitúru slovenskú (1803), 
ru tlačianie a formálny úrad korrektorský kuíli slovenských, tu 
konečne ju-vý ziistupca v eminentnom toho slova smysle národa 
slovenského na diéte uhorskej pred r. 184>S, Ľudovít Štúr a jeho 
iníroílný oiván i>olitický, tu celé pluky ndádeže nadšenej, vychované 
k dobru národa med/i zifami bretislavskvmi. V Bretislave nad Du- 
nájom, z ústavu ]>re reč a litenitúru slovenskú. i>ovstala spnločnost 
ndádeie. z tejto vyšli po šľapajach predchodcov jejích, Šafárika, 
Palackého, Kollára, spevcoviii nadšení: Samo Chalúpka, Andrej 
Skidkovič-Braxatoris , Karol a Ľudovít Štúr, Janko Král, Janko 
Matúška atd., publicistovia a prírodných vied vedonici a stylisti 
prvej triedy: Daniel Lichard a Bohusíav Karol Šulek (Záhrebský), 
prírody bádatelia: Daniel Sloboda, Jozef Holuby, Dionýs Stúratď.. 
paiMlago^i: Ik^ijamin ľravoslav (Vnenák, Király, Samo Orinis, 
August Hor. Škultéty, Ľudovít (iiiissmann attf., tilohigi, filosofi. 



106 

ftrrhaeolofzoviA : Michal Godm, Ctiboh Zoch, Ľudovít náš, Repicky, 
Viliam Pauliny-Tóth , Jaiiko Šafárik atď., medikovia : Kliiuáŕek. 
Bcihiioiil a Michal äulekovci atď., theulo^i: Hlaváček, Kuxníány, 
licMlža, Bohumil Moinár, L. Hrob<iii a celý cad inladních, jurístovia : 
Roleälavíu Vrehovský, Ľudovít Tur/o, Mudroiiovci oYia a celý rad 
iuých. I v uasich týchto najsurovejsích časiech, v ktor>'ch už ilm 
hanibnnlúctvu vítazí, vy/načuje sa Bn^tislava jako sídlo velmi ;siiač- 
nych duch«»v, jak medzi mládežou, umUenou za i<leiUe človečenstva 
na oboch vvaokých školáci), tak i medzi je<lnotlivcami tu osiuliv 
nýnii. Bretislava neflá sa mysleC Slovákovi bez príimmenutia si 
vďačného všetkých týchto zjavov, ktorými tiahne sa červená nit 
životných tradícií nárbila slovenského. 

Sem tída, sem na brehy Dunaja, ilo mesta Dunajského, Brecis- 
bur^u shivného, IlU^^cky Cahalo to zo Záhoria Trenánského Ľudo- 
víta Štúra hneď o<l prvej jeho mladosti, ale dvojnásobnou silou 
vybúsila táto tiíha i)Otom, keď okúsiac z kalicha hlbáích vied nái>oja 
večností, vrhnutý hol okolnosfami do cudzieho géniovi svojmu oboru 
amestkiuuiia. 

Pekný, strunovity, štihlý, vysoký mladou slovenský s čiemyma, 
ohi*ň zahrievajúci sypúcima očima a tmavc^ga^tanovými, bohatými 
vlasamiv k tomu celý zjav jeho súmeniý a strojný, sjmpatický 
kaxdému, elektrinu tak neo<lolatelne zo seba púšfajúd, že nemožno 
bokí uia vzdorovať! Tot Ľudovít, navrátivší sa „do sídla umén 
blahého," jako sám Bretislavu menoval. Príkhidne krásno ruky a 
áHta mal, znakv to vraj všetkých velikých rečníkov! Jeho rúžky 
mohly by boly kráälit i najstrojnejšiu devu. Tváre bol iMullhovastej, 
ak) dobre chovanej, vzduchom zdravým Itarvenej a hriechom neroz- 
oirnaej a nestrhanej* tak že v súmernú ováluost vychádzala, vysokým, 
jasným čelom krášlená. V kráse junáckej len Samo Chalu|>ka mohol 
s u'm závo<liĹ IMtažlivosf k sebe tak mal velikú, že i protivníci 
námživí a bezohľadní zoči voči nevydržali mu. Hlas jeho Im>1 zvono- 
vitý, prenikavý, jednak ku spevu, jcilnak k rečneniu, jednak k hrozbe 
ustrojený. Napadli ho jeden raz večer traja juníti hamburdácki a 
chceli s mm na panuenskej ulici (Nonnenbahn) začat (lotriku. Ľudo- 
vít Štúr privolal prvému, opnic sa o svoju i>alicu: ^Mit akarV 
Tu s takým výrazom a s tak bniivým „akar.*" ie sa chU{)om od- 
nechcelo dálej jednat s Ľudovítmi naším, a odbehli. Lepšie duše 
poddávaly sa mu bozvýminečne. 

Toho času (1H35) kvitlo lýceum. IVofessori boli odborní ľudia 
a haraburdáctvo netreštilo v {Mtchahých hlavá(*li. Bol síce ui zaujal 
stolicu tiloHOÍie Michal Grrpusch, ktorý nadržoval Maďarom, bol 
velikým |iatronom maďarskej mládeže, predsedníkom jejich s|ioloč- 
nosti a nid si zavtipkoval o chudobnej vtedy literatúre slovenskej ; 
ale, čo sa nmsí priznaC a ocenil, bol odborný muž. Jeho veda bola 
Uusofia, ktorá mu išla nad lUiiďanitvo. Kto mu lúskal tvrdé oriešiky 
kattucorií lofcickych, tomu ImiI priateľom, nech \hA Maďar, nech 
Nemec, nech Slovák. Jeho snlce nič tak ueranilo, jako keď videl, 
ie maďarská mládež prednášky jeho %aneill»áva. sošity jeho neoil- 
pisiýe* neučí sa. Ti» ho často rozhorčovalo proti nej, začo zase ona 



lOC 

sa mu čtisto mstila, paškvfliky mu podhadzujúc, i)od prcduáskou 
mrmlajúc a pod. (iľeguš bol sloviíuského kúaza syn, vedel sloveusky, 
ale Vandrákov v IVcšove učedluík, nacical sa jedu maďarouského 
u majstni svojho, ktorý ho konečne i umoril. Miláékami stali sa 
mu Slováci, z ktorých mnohí, jako Michal Mil. Ilod/a a j., mimo- 
riailne na jeho „jus naturae, lo«:iku, metai»hysiku, filosofiu histórie" 
cho<lievali a vedeli si uctiC muža vedeckého. O tomto vydal svc- 
doctvo (iixíííus pred samým Kollárom. O fíenerálnom konvente jeden 
raz navstíviac Kollára, hovoril (rreíois, čo ja mám z úst Kolláro- 
vých: ,,My tam v IVešporku všetko možné činíme, aby sme ma- 
(farskú mládež k štúdiám iu*iviedli, ale darmo namáhanie sa, tej 
protiví sa každé hlbšie štúdium. Naproti t4)mu vaši Slováci, ktorí 
z nikadial žiadnej ])odpory nezakusujú, lúskajú ničmenej tvrdé 
orechy filosofie až radosť. Moji najlepší študenti sú Slováci.** Že 
Kollár na radostnú inak pre neho tút4) zprávu nezostal Gregusoví 
dlžen svoju poznámku, to sa rozumie. 

Gregušov miláčok bol i Ľudovít Štúr, bár tento inými kolajanii 
sa liberál; ale to neva<lilo, iiko h(»vorím, u Cim^uša, ktorý držal 
na talent a pilnosť. Terajší duch haraburdáckycli professorov by 
nebol tak generosný a taký objektívny. 

Odborný muž prírodných vied bol i (íabriel Kováč-Martiny, 
menovite uznaná auctorita vo physike a mathematike, professor 
výborný, nmž solídny, vedám o<ldaný a k národu sh)venskému pietou 
a láskou sa nesúci, syn ])Ovestného su])eríntendenta Michala Kováča- 
Martinyho. Ba na konci svojho života, ked sa už idea národnosti 
zo svojej škrupiny na vonok dostávahí, o<lho(llaný i k ráznemu za- 
statiu pravdy. Velikú vážnosť svoju, jakou sa chovali k nemu kollc- 
govia i konvent miestny bretislavský, nejeden raz položil na váhu 
v obrane i)níva n?éi slovenskej. Blahoslavená jeho pamiatka. 

Bez odporu však prvé miesto luíleží z tohoto nášho sbiuoviska 
Matejovi Ševrlaymu, professorovi theolopie. Bol on naju])ovedonie- 
lejším Slovákom zo všetkých tohoŕ^isých professorov liretislavských, 
rodom z turčianskej stolice, tojto kolísky velikého Kollára a novej- 
šicho Sh>venstva. Žiaden z pnífessorov tak často uezalietaval da 
prednáškach svojich díí budúcnosti slovanskej, ako Ševrlay. To hol 
olej na oheíi mláiicže slovenskej. Intiu*pellovany raz, ái* jako mohol, 
jako Slovan, |K)máhať madarísnui na nohy vydaním svojej gramnia- 
tiky marfai-ského jazyka, ktorú vydal ešt^ sťa iirofessor humanitných 
vied v Štiavnici, usnicjúc sa, hovoril: „C'harissimi, ja dnes hovoril 
o (falšej budúcnosti národov, a tú budúcnosť snáff vy dožijete ; ked 
som ja madarskú ^nimmatiku vydával v Štiavnici, vtedy uz pred- 
vídal som, čo prijde dosť skoro, a čo i prišlo u nás, toto hnanie 
sa iHi maďarčine: ja chcel ndádeži nnšej usnadniť prácu, aby snad 
ni\jšie mohla prísť k účinkovaniu verejnénm. Vedeť madarsky, ne- 
znamená poniacfarčiť sa. Len sa, charissimi, učte madarsky, uvidíte, 
že sa vám to zíde k obrane vlastnej ivči a národnosti, tak ako 
Madari uško<lia si velice tým, že neučia sa iné rečil** 

Ševrlavho často navšti'voval Ľudovít. V Ševrlavnuf mala mládež 
slovenská najúprimnejšieho priateľa. Jak(» prof. theologic dotuáoval 



_107 

Nľmcom i Maďarom, aby sa slovensky uťili, a ii/íval U*n štatistický 
ilôvod, že inaJarských a neiuockych cirkví je primálo a tak i slabé 
výhľady ji<;h na st^mice farárske, jestlí sa dokonale nenaučia slo- 
vensky. Us|>ecliu ovšem to nenuilo, ale ]>ôsobilo hnié {lovedomie 
vo sbivenskcj theolojrickej mládeži. Mimo toho býval Sevrlay pred- 
sedom s|K>loénosti slovenskej a tu ncjinleji níz rozhovoril sa o cíe- 
ľ<K*h a úlohách vyšších mládeže slovenskej. V únorc r. 1H3S> prijal 
ochotne linid, centrálneho sberateľa a účtovníka prísinivkov dobro- 
činných na ^U.stíiv pre rvi a literatúru československú v Kretislave." *) 

Xajstirší z professorov bol Ján (irosz, muž velikej učenosti, 
historik a štylista, nNiom Nemec. Z neho len Slováci brali úžitok, 
medzitým čo Maďari smiali sai z jeho st^iniby, a Nemcom nechutilo 
jeho prísne držanie na čistotu slohu latinského. Ľudovít upozorňoval 
mladších študentov na knísv historického shdiu (iroszovho, ktorého 
i v nemoci |M)staveného častejšie /jistupoval na kathedre. 

Tobias (i(Mlofre<lus Schroer, jkmI pseudonymom Chr. Oeser 
(predlož to je<liné z celého pseudonymu „s** pred celé meno, vy- 
čítaš Schroera), v literatúre nemeckej ako aesthetik, básnik a hi- 
Rt4)rík čestne známy, bol zvláštny zjav. tohoveký nielen v Bretislave, 
ale v celom Uhorsku, k<le Nemci s]»ali osudnejší ešte sen, než my 
Slováci. SchnuT vyznal sa v krásnej literatúre slovanskej, zvláš( 
československej. Cestoval fo Čechách a níd rozpnival už v V., 
pot4>ni |K)zilejsie vo vyšších tľie<lach žiakom svojim o |Kmiuíkoch 
historických českého národa, o hnidoch staroslávnych, o výjavoch 
«lejinnycb na nich a v kníľovskej Pnihe. Staviteľstvo, maliarstvo, 
|H>esíu českú vysi»ko cenil a vtĺžil, čo nesmierne blahoplodne účinko- 
valo na mysle .schopného slovenského žiactva. 

Štúr vo s|>ojení so Schroerom zaviedol vyu6)vanie slovenskej 
niláileže v IV. a V. triede, kde sii veľa Slovákov nachádzalo, reči 
a literatúre slovenskej, a cvičil jich v rečnení a slohu slovenskom, 
ľozdcjšie. 1h:17. roku, keď Schn)er prešiel za pn)fessora vyšších 
tried, účinkoval i na nástupcu svc^jho. Tamasku, ktorý {ki íiom prejal 
V. trie<iu. aby zadr/al tent4» |Nn*iadok. čo ten aj ochotne |h)VoIí1, 
a puueváč Ľudovítovi rástly práce ]mh1 nikama, pn^pustil úkol tento 
staršiemu daktorénni študentovi, čím založený bol semimir cho- 
vancov pre vyššie sjmlky a ústav slovenský, tíik že do rhetoriky 
a |Nietíky, aIel>o secumly prichádzali chla|K'i už celkom v elemen- 
táriach slavisnm iNicvičení a vstu|M)vali do s|N)ločnosti slovenskej, 
/ahríiovavšej v sem^ všetku mládež tried humanitných. íilosofikych 
a theido^ie. - Štúr býval vziicnym hosťom u SchnK»ra, kt4>ry vy- 
soko cenil jeh(» dar>' a záfiaľ. Ľudovít uvi><lený 1k»1 Schroen)m i do 
krúžkov, vybraných v meste, vzdelávajúcich medzi selN)u |H)vedomie 
náriNlnosti nemeckej. Menšieho vyznanm osobnosti professorské ani 
uepri|M)mínam, jako také, ktoré žiadneho |M)(;ihu nemalý na deje 
Štúrove. 



*) Vidí: Zpráva o i'ibtavn n*('i a literatiiry československé v Presparku 
v UbHcb. I83tf. Srovnaj ŕjuopis ^Kvt^tv** z r. 1839. PHloha č. VIL ze 
dne 4. dabna 1839. 



108 

Na lyceunuí jestvovaly toho íasii tri spoloniosti mládeže: jednn, 
iiajväčini protegovaiiá, inatfarská, kt4)ľej náčelníkom, ])rotektoroni 
a obživovatvľom bol ( Ircjíiiscli ; dmhá nemecká, ktoni spravoval 
Sdiroer, tichá, contemjdatívna a na počet najmenšia; tiv.tia, najčin- 
nejsia, ale aj najväčmi stíhaná a ju'cnaslediivaná, Í)ola s|H)ločnosC 
slovenská jmd in*e<lsedníctvom Mat. Ševrlayho s riadnym niiesto- 
predse^lum, kt4)rý vlastne viedol všetko a býval od s[H)ločnosti svo- 
í>í)dne volený. Lndovít Stiir l)ol jedným / najvýteauýsích týchto 
miestpju'edsedov. 

Študentstvo prichádzalo do liretislavy najhojnejšie zo Štiavnice, 
Kežmarku, Levoče a z Prešova, hroniadne doplnnjúc sa, jako som 
vyššie poznamenal, z nižších ^ymnasialných tľie<l bretislavských, 
sporadicky i z iných projrymnasií, jako modranského, nibskeho, 
b.-bystrického atdi. Pestrý a zaujímavých obnízkov plný to býval 
ruch a život na počiatku školského roku. 

Slovenská spoločnosC mala svoju Štúrovskú or*;anisáciu. Zí- 
sktivaC duše národu, to bolo heslo Ľudovítovo ImeJ z rána peknej 
jeho udadosti, ktorá snaha rozvinula sa v i»lný kvet v Bretislave, 
kam zovšad hrnula sa ndádež vedochtivá, ale ]mncto nationaiisnii 
docela zanedbaná, osiralá, ba už i pokazená a ])redsudkamí zaujatá. 
Z dolniakov hrnuli sa beťári, telesní chlapíci bez smyslu vyššieho. 
Z horného Slovenska chlapci šunnií, ale opustení a nabraní ol>- 
medzenými pochopami tu rodičov, tam učiteľov svojich. Štúr roz- 
prestieral siete prostriedkom svoj(\j ^ardy, jaká skoro slmmiaždíla 
sa okolo neho, Kvlášt^ na ]iočiatku školského roku, a dal verbovaC 
i verboval sám do spoločnosti slovenskej ndadíkov. To l>ola uie- 
thoda geniálna, sotrieC z mysle prostej alebo obmedzenej predsudky 
a bludy. Najhnlejší a uajneprístu]>nejší bývali študenti zo Štiavnice 

ttrichádzavší, kde B(deman zničnosCou inak uznania hodnou pilúova] 
atinu; ale ,to bola aj jediná cnosC jeho, leln) v ostitnom vtipy, 
ktoré mu ešte zbývali, metal po Slovensku, jeho literatúre a ná- 
rodnosti, bár i on Siím Slováčik ulndiý bol. Žiaci Holemanoví jakoby 
sa rotit začali k opposícii proti ^ Štúrovcom . keď však najlepšie 
talenty meilzi nimi, jako boli Čenenákovci. (irossmanovci, Ma- 
n'>thovci, Fnidákovci, Karol Uapluinides, Imro IMažkovič, Repicky 
a iní, pritiahnutí boli do krážov Štúrových, prestala i táto opixH 
sícia. Ján Breznyik jediný vydržal pri ideále svojom, Boleniauovi, 
a stal sa jeho nástu|)com, i je až dosial v Štiavnici, l^vdu vy- 
zuajúc, tohoto talentu jediného sme závideli štiavnickej upiiosícii 
a — i teraz jKivieme, šk<Kla toľkého tiilentu v tých kalných vodách 
toho haniburdáctva. Táto rvba velkvch rozmerov Inda bv iKitrebo- 
vala väčšieho troštičkai mora. než je tá madiarská Tísji! Jinak ale 
štiavnickým mládencom nmsí sa chvála daf, že prírastkom jicb 
strany slovenská spohičnosf bretislavská duchom Štúrovým, týui 
aetherickým idealismom navnadená, dostala jakosi rebrá a kosti 
realismu. So Štiavniainmi vtrhol d(» spolku sloh ]>rosaický a meral 
oštepy svoje so slohom iKÍsnickym Štúrovej škí»ly. I tilosoíia (Ire- 
gušova — llerbartova pôvodne - - našla statnú junač na týchto 
mladoímch; konečne pilňovaníe latiny, ktorá iMda Ziinedbávauá pre 



109 

štúilia hístnrirkí, ;u*stheíickó, poesiii a u/ pomaličky aj politiku, 
df)stala svccloinie a ťlilapd všímali si u/ viacej i filnlof^ie latinskej. 
Zvláštny zjav, histoiiu svoju majúci, hol ten, ze okolo Štúra knížok 
velikých talentov tak hol shroma/ilený, jako predtým ani žatým 
nikdy na jeilnom tak rečeno ča8oho<le. Je len lutovaf, /.e iMitnmný 
živt>t a osudy opnwdu velikých talentov týchto, tak akoM zma- 
kosily |hmI sel)a, že jích veľkým vlohám nezodinivedaly d«íje. Ne- 
možno mi nezazmičif velikých schopností mladoíiov t<dio(*a8ých : 
<frossmana stiiršieho — mladší F^udovít účinkuje dosial j^žchnane 
v íi. Bystrici — , Fnidákovcov olM)ch, Imra Rlažkoviča, Repického, 
opravdového Me/ofantiho, ktorý už za študentstva znal reči euro- 
fiejské hlavní^, níimo týchto persky, anihsky, turecky, židovský atrf.. 
Karia Iliiphanidesa iiUL Smrf predčasná vychvátila nám veliké ta- 
lenty : Ilt*njannna ŕer\*enáka, Iljininayho, Priekopu, Volku, Ondruša, 
Micíialoviča, Maróthyho (po/dejšie i hrata jeho mladšieho. Daniela), 
/ ktoiTch prvý )N))H)náhral sa i>ri inak slahej prin)dzenosti zarjC 
hllMiké štaiiaje čiuopliNlného penia svojho už ako študent v Breti- 
^lave, |iotom ako kandidát theolopie. Vyznačil s^i činnosťou prísnou 
pri ústave hretislavskom, dopisovateľstvom ohšírnym s mužmi sú- 
vekými a spísaním „Zrcadla Slovenska** a hihlickych histórií. Ku 
prvému písal som jji predmluvu. Oha spisy vyšlý ibíi |k> smrti 
jrhi». popri hlhokej učenosti hol fervenák naijčistejší if najmoc- 
iH'jší chanikter. On |m) odchode Ľudovítovom na vysoké učenie 
Hallské pn»jal veilenie mládeže a ústavov slovenských hretislav- 
skych. Ľudovít |K»dohal sa láve, vytekajúcej z Vezuva, Červenák 
/ule, \yčnievajúcej z n)zhúnMieho ukum. Oha iM*)sohili k je<lnomu 
velikému dielu, vždy dohrí hnitia a priatelia. Ľudovít shronnižďoval, 
tVrvenák usjMiradoval. tamten lietal sta <md a k letu /ak sel)OU 
vyvolával v>etko. vsi»tkt», 60 len aké také krydelcia malo, tento 
uli)hy ro/dával, komu k letu, konni k hehu. komu len tak ku chôdzi 
|Kitichniej. Ludovit na nič nehfadel, len k«Mf s!i letelo s nim do 
\ysin. ťVrvenák muštroval kiiždého, kritika Iwda za jeho času ne- 
milosrdná. Zá|mf u ohoch závodil, nič menší nehol u Pravoslava. 
nez n Ľudovíta : ale tento vedel mu dať osohnosfou svojou väčšieho 
vynizn. Ľudovít ninl jedno oko prižmúrené pri mladoiíovi krásnom, 
zá|mlistom. Pravoslavove ohe oči upreíé Indy najprísnejšie na ideálnu 
túto mládež! \ IkmLi tomu, ktorý ]N)tko| sa dakde, z;inedlml niečo, 
spusti] z očú |M»vinnost nánNlnú ! ľ Lmlovíta rýchlo s«*i /^ihudly 
|N»klesky. hár nie mem*j prísny hyval v íheorii |M>vinností iiánKi- 
nVdi, u I*nivoslava Iwda vždy kniha otvonMiá zápisov hriechov. 
Kinf komu uložila sa úloha, a ten s osvetlčením hot^ivosti k vy- 
kiMianiu jej prejímal ju. už mohol hyt istý poznámky Cervenákovej : 
.Nože al«*, necli to nehiide zas tak ako onehdá!** (Jestli sa nm 
toiíž prihodih) vofakedy nedostať slovu. 1 «lVečo ste nelmli včera 
\.» >|H»vokoh*. mali sme hosta N. N.,** uderil n.i jedutiho zo s|Mdoč- 
u«».>li. ktorý si s f.ijočkou vykračoval |n) zadunajských lulnich. -Verte 
mi, že ani na tu iMiíhu piva som nemal.' .A na talKÍk ste mali? 
Síť vy mi to za Slovana! Kailšej prefajčiŕ tie ilva í!n>še, jako 
tajsf, kde t;ik mntdiému možno sa naučiť!'* Mal-li kt4)iy slalmsC 



110 

kúvickovunia u ukľadnul sa osamote do kaviarne, mohol už istý 
byf, že mu to Pravoslav vyvŕbi pri danej príležitosti. Pozuamenat 
ná<lol)no, že prísno zabránanč bolo údom spob^čností osamote na- 
vštevovať kaviarne. Bol to istý prvokresfiiuský riírorismus, pri kto- 
rom dojemne vynímala sa tá svolmdmí, veselá, cerstvosfou kypiaca 
mládež. 

Na cele maďarskej mládeže stávali tiež Slováci. Pripomeuiem 
Theodoríi Gedulyho a Krupca, nadšených mládencov, ktorí zajiaľo- 
vali mládež vymyslenými číslami. Pamätám sa dobre na jednu z rečí 
Knipcových, v ktorej ])0ťef Maífarov vystupoval už vtedy na pät- 
násC millionov! Rozumie sa, že i)otom vo spoločnosti slovenskej 
vydávaly sa úlohy štatistické a vyhladávala sa štatistická lit^ratúm, 
aby konštatovala sa kolossálna lož Krujícova. Tak sa to študovalo 
za časov Štúrových: ani jedno haraburdáctvo neodišlo bez špeciál- 
neho štúdia hlbšieho, pomoccm ktorého dokázala sa pravda života 
slovenského. Medzi haraburdáctva. ktorými lapali macfaróni hýlov 
slovenských pre svoju spoločnosf, náležala na prvom mieste bájka 
sprostá o bielom koňovi, za ktorého mali pre^laf Slováci svoju kra- 
jinu. To zas viedlo k historickým štúdiám a stáli o tom hádky 
vedecko-historické medzi mládežou. „Pro pulchro nanupie paríppo, 
nec stultus proprias ivdderet ullus oi)es," znie mi cšto v jMiniätí 
básnického apoloj^ety «lovo, vzťahujúce sa na túto bájku. Tak mládež 
slovenská cvičievala sa v boji^ duchovu<un, i>reto aj (a/ko bolo 
haraburdákom pomýlif kráže Štúrove. Len obmedzené hlavičky, 
ukrývajúce do tmy rozumčcík svoj, hi-omadily sa okolo prot«f;ovA- 
ného zlatého telafa blbstva. Sokoli Štúrovi mali každý deii nová a 
nové svoje zamestknania s ideami, ktoré viedly jich k novým štúdiám. 

Na konci školského roku orjranisoval Štúr svoju ^nlu k na- 
stávajúcim prázdninám a počiatkom budúceh(» roku škcdského. Pro- 
gram a úlohy boly vydané v nasledujúcom objeme: Každému bolo 
za povinnosf uložené, vyhľadjívaf talenty a volať jich do Bretislavy 
k ďalšiemu vz<lelávaniu sa. žiactvo z iných škôl ťahať sem na brehy 
Dunaja; nadpriadaf priatefstvo s nezn!Ímymi a dať jim okusovaC 
známosti nové, rečniť, jim básne výtečné slovanské a u|)ozoríiova( 
jich na tieto kníže malebné, do ktorých rozkoš je vnísť a znaf sa 
byť členom tak vznešených a velikých ideí. Speváci lepší nahraní 
l)oli piesňami národnými i vyššími básíiami. ku s|»evu prispôsobe- 
nými. .Slávy Dcerji" hnila prvý zást4>j. Z tých dôb imchádzajúci 
staríci ešte i teraz v stave sú zaivčniť so zápafom rad zneliek 
oduševňujúcich. Tak vystrojená mládež rozišla sa z lúčivcho za- 
sadnutia sjMihičnosti a zo spevokolu na t(í nasledovavšieho jk> šírnm 
Slovensku. Mimo toho vvílané boly úlohy kažclému : sbieninic piesní 
a povestí národných, zaznamenávanie mien hôr, vrchov, dolín a 
stráii po kraji slovenskom, so/nam národu slovenskému prajných 
ludí. mená mužov učených, s literatúrou slovanskou sa zaoberajúcich 
atď.. atď. 

Pri návrate však do škôl každý čelnejší ndadoň mal za po- 
vinnosť uložené, aspoň dvoma-trimi dňami skôr sa^dostaviC a čakaC 
na svojich nových adoptov a prijať jich do kráž(ív Štúrových, spolu 



111 

Hníknvi toinnto o/námif ťlKuaktonstiku iioY}ťh nádejných 

Koncom ka/(lv(*)) prá/dnin b<»la činnosť Štnn>va napnntá. 
il |Hinioťou jíľofossorov liocliny jiMlnyni. tu dnihýni iMinnUml 

lacnú lios]HMln, tu tivtích piitiahol k sebe a dával jini 
ŕ liodiny N ^nininiatikc slovenskej, aby co najlepšie |m>- 

niohli vo spoločnosti. I)(»nesenc pnice a štúdia kľajov 
ehliadal, opravoval, k veivjnénui čitanin jedny, dmlié k sú- 
potre!u» oddcTttval, a ke(f nž všetko 1m»1o v iKniadkn, slav- 
tvorenie zasadnutí vyhlásil. piesTnm ním slo/enou a rečou 
prednesenou zahájil. ') Nato nasledoval spevokol, ktorý pri- 
e i tých. ktorí nedôverčivo stáli bokom a klátili sa medzi 
n do jíMlncj. slovenskej, lebo do druhej, macfarskej, sindoč- 
edni ímiIí už zapísaní do oboch spoločn<»stí a čakali len. 
h lepšie pritiahne k sebe. Spevokol bíd plný rečí a s|h*vov, 
eden az k slzám pidunitý hnerf na dndiý den išiel k tajom- 

zájíis do sjMdočnosti shivenskej. Tak rástcd \HKet členov 
;»j s]»o|nčnosíi z roka na n»k. Prvotný počeť tridsiatich 
m1 Stúmm /nenáhla na HO až na TJO, nečítajúc v to mládež 
ried i:ymnasiálnych. 

idiiutia vrľľjné bývalý v dvonme lyceálnej primy a roz- 
a na dve časti: v jedmmi v stredu a v s(»ÍN)tu (mI 2. hoil. 

/a>adnuti(* spídočnosti, v ktorom n*čnily sa pníce klassické 

>|ovanskych, v mimoriadnych jnipadoch povedení i |m*>- 
i>ne členov spoh»čnosti. a ivčníci bývali prísne )K)sudzovaní 

rečnenia : čítaly sa práce, ktoré pretl tyždinun dtmesenc 
íike oddané boly druhému: po pivčítanej práci nasledovalo 
ritiky. Hodiny tieto Iwdy velazaujímavé. Hádali s<*i ndádenci 
1/ do \\váž<»nia dôvfMlov. Zápis viedíd tajomník spoločnosti. 
Ml / ndnulého zasadnutia začínahí sa každé zasadnutie, 
dy liodiny pn'dnášfkk rozličného obsahu, ktoré držiavali 
»dsedí»\ia: /a Ľudovítovho miestopivd.sedníctva bývalý 
v ^'raminatikv českoshivenského jazvka . potom litemtúr\* 
'j. histórie kiiMMiov shivanskych. (Vrvenák učieval srbsko- 
i reč a pn^jnášal históriu Juhoshtvaiiov. lUdeslavín Vrchov- 
it tidio času nadšenv za slavianskv rozvoj, hnal ndádež 
I di» r»'čí eunuM»jskvch. do aiiĽličtinv, francúzštinv a ita- 

\ ktorvcli sám bol vefmi zbehlv a súkn>mne shromažffovai 

• • • 

k cvičfMiiu sa v nich. Sám Štúr a (Vrvenák sedávali 
chvíli u nôh nádherného toho mlailíka. Knísnv mladou 
sfavv, modrvch. jasnvch. velkvch očú. knčenivvch "aštano- 
•^*\. okrúhlej tváiv mliekom umvvanej. ružami vvkladnnej. 
»>ti idvU/Injiiiej a nadšenia plný. Zjav tento bájočny, za- 
:i v mládeži bľetisj.ivvkej v druhej polovici tivtieho desať- 
ohi stoletia. dl)i(» nerhával \h\ sebe koli^sá a kniže, plné 
diiej dojiinaxosri. Nadšenie a vymluvnosf Vrchovského, 



nilti zo-tal) mi jnlnfi tak* j |»i«'«.ii<' |»rvŕ ^Invä : ..Vitijtť. bnilH, hp 
tfti do «iill» iimi*n Miilirhn.** Polii ni/^io iiveiliťm podobnú celú 
■ú I pozdt>jMrh <'ÍA««. 



112 

niožno-li, pľuvysovaly ešte i Ludovftfl. očítolosť jeho v anglickej, 
italianskej a francúzskej spisbe aspoň prevyšovala Ľudovítovu ocfta- 
losf, ktorý vyznal sa zase v poľských, juhoslavianskych a ruských 
literatúrach, a čím i)revyšoval Vrchbvského, to bol silný charakter 
a jadro, samé jadro bola jeho vedomosf. Pochytili-li sa s Bolesla- 
vfuoni do hádky o Byrona, išlo do živého! Výt«cný krásorečiUk 
Boleslavín so slzami v krásnych očach počúval repliku Ľudovítovu, 
dokazujúceho hanobenie človečenstva, kresfanstvom posväteného a 
vykúpeného z tenat oplzlej pohanskej romantiky, tj-m vzývanún pre- 
mršteného poetu západu. ^Nuž či to je poesia, ' majúca k ideáhi 
pozdvihnúf človečenstvo a národom slúžiť za maják jich púte 
dejinnej, keď sa to telo až do omrzlosti pretriasa na vidličkách 
a vystavuje na odiv každá časf jeho?" za\ieral obyčajne Ľudovít 
svoju philii)piku proti B\Tonovi. BolesLnvín skutočné k slzám býval 
I)ohnutý. no v hlbine svojej duše nepresvedčený. „To má z Byrona!* 
horkobolastno glossoval Ľudovít i)Otomný, pozdejší život tohoto 
mimoriadnych schopností, talentu velikého, krásy zrovna zázračnej 
muža, toho muža, ktorénui on ku cti piesne skladával a ospevoval 
činnosť, jeho ideálno-mládeneckú. Štúr bol idealista, to nedá sa 
zaprieť, ale každá žilka jeho idealisnm viedla hned do života; 
žiaden z našich slovanských peknoduchých idealistov nebol tak 
spolu praktickým kresťanom, ako Ľudovít Štúr! Najväčší milácek 
jeho, jelio ideál, poklesnul raz, a Ľudovít zlomil palicu nad ním. 
„N. N.-ovi jH) Všeslavii zazvonili; nmé jíž docházejí pohrební verie. 
Vzornou tut^) horlivosť líchotící žena za kopala. Pokoj prachu." — 
O jeilnom obdivovanom velikom Slovanovi, ktorého yzyyst hotový 
bol Ľudovít, kecT počul hodnoverne, že majúc prijať chudobnú matku 
svoju, nedovolil to driel, než sa jej šaty módne, panské, velko- 
mestské pripravily, a len tak dovolil žene svojej preclstaviC ipatka 
svoju, kerf bola už v tých panských šatách pripravená, riekol: 
,.No, braček, ía) tiež kus kože filisterskej ; eh! škoda úcty alpt^an- 
skej. takému vzdávanej, ktorj' ani potiaľ neprišiel: „Cti otce avého 
i matku svou. aby s diouho živ byl na zemi!'' A mohol bych uvicat 
viacej takýchto jíríkladov. ktoré všetky poukazujú na opnivdovoaf 
kresťanského smýšľania Ľudovítovho pri jeho nesmieme tklivou 
idealisme. Samo prúdenie veku bolo rationalistické, škola ration^ 
lisinom ])áchnucia, Ľudovít bol tiež na po\TŠí svojom ratiAialiata, 
čo uvidíme na jednotlivých črtoch jeho náhľadov: ale výchova, 
duch matky, tnulície národa a cirkve, tie neboly predsa nikdy udu- 
sené v íiom a vynizily sa zdanlivé v (Kl])orc s jeho íilosofiou. Kde 
bolo treba priložiť mieru pravú na človeka, dej, smýšianie, ta vidy 
siahol Ľudovít k miere jedine pravej: ku kresťanským rfaadáiw. 
Nuž ale o tom častejšie nám príjde hovoriť. 

Rok školský mládeže slovenskej bretislavskej čítal sa po a- 
siidnutiach spoločnosti, od stredy do soboty bývalý stanice života 
vyneslej t4*jt4) mládeže. Každé zasiidnutie bolo dejom v živote spo- 
ločnosti i jej členov. Ľudovít mimo hodín riadnych, verejných, d rtaL 
súkroumé schôd/ky cieľom cvičenia mládeže v reči spisovnej Česko- 
slovenskej, kde vykladával s nadšením ^ Slávy Dcéru," mesovite 



\ 



ii:í 

Iin*<iä|iev a /iielky vvIkmmiió. ]Hit(»iii Miľkirwír/ii. Ilollŕlm u nii^ktoiv 
r|ianikr<*rí8tíťkó piesnt* iKinuiiiŕ. V tomto období bol Lmiovit v/o- 
HMU buriivosti za i-istotu klassickej (Vskoslovcuŕiny a |>nsm» vv- 
tykaval piviniiobŕ ^rniiaiiisuiy, ktoryíni vluily sa tV>kó ŕasojiisy 
i iiiliiva spolomiskii. V jodtiu boilínii mali iiťni/ mbulíVi slovenskí 
|>rib-xitost oťiif z list Štiiľovyih ivrinMiú ballailu Mickiťwiť/ovii, 
iMls«"k /o .Svato]iliik:r llollébo. a /o « Slávy I)ťrľy' Kollán>Vľj 
iuijv\ra/iicjsi«* /m*lky spolu s jirh vyklailiuii. ( / tu iika/oval Lmio- 
vit /vlástiio*ili tiln|o;4U'ki''lio ^troj:l uáivŕi slovaii^kyrb, a vy/dviluival 
kľ;í>y n'ťi a trló slo/niio slovanŕiny. S vystnilitm iiaj|iľísnejšou 
|M>iika/o\al na tii» /ak(»n'iii\šie sa v Slovanstvií zlo/vyky. kde jedon 
kniiMi tintby pn* /vlastnosti ivŕi jeho vysmieva a potupnje, ako 
Kekavťiiv /iíliivliŕania. Krajn<ov llonati, Hanákov Slováei, I)ol- 
niai'i Horniakov. I'adeKiici Vŕiilákov. Spišiaci Itusniakov at(f. Všetko 
liitii odsudzovalo sa sunimárne jako výplod blbstva a otroctva a 
iakii wmvsel vnibov našich koľenn\eli. Všade tam, bovinieval Ludo- 
\it. Ml \ľstvy na vrstvách poklad«»v národných, len trelw siahnuť 
k titniu a v/delávať ti» i vzdelávať seba na tom. Ovšem. nie všetci. 
a ani nit* všetci nnidri. ba ani nie všetci najmúdrejší chápali to. 
íii íítiir zvestoval: nietl/itym učili sa chla]ici-junáci všetko, a blavne 
učili ^a vo škole Stún»vej milovjiť Slovanstvo veškeré. či v cauuuv 
a suľke. či v halene a rubaške. a to učinilo i ]iot(mine Štúra ve- 
likým. V tomto Ihníc. vi> vetik(»m oImIoIií stredkn \\K storočia, múb) 
kfí»ry uč*'nec mô/e sa jenm rovnať. 

Tento idealism Štúrov však í tu bral na seba ]iraktickú |ní- 
dtdiu. on ifleále svtkje hneff v ]n*a\i chcel videť uskut4)čnené a i kde 
uidNda skutočnosť života k idealismu ro/položená. on mocou-sibm 
hladel si ju pn*tvoriť v mysli svojej tak. /e Indá. čistá prosa po- 
nien»v života stávala sa mu ideálnou a živila jeho ducha i ]»;íkou 
nm bývala k |M>duikom. 

Ilorvati. jako známo, chodievali na uhorskv snem do lin^ti- 
shw, S vvsiancami horvatskvmi celv sbor ndáde/e, ndadvch ud- 
vokátov. jurátov, pisárov a juristov prihrnul sa do mesta dunaj- 
^ki'ho. aby mi učili právam krajinským. Ľudovít nennil väčšej a 
Humejšej práce, než nadpríasť s nimi známosť, čo tym lahšic išlo. 
zi* n*či Yion'atsko-srbskej dtikon.-ile znalv Ind a i ndádcž slovenská 
čítala už srbské a Imrvatské ča>opisy. Kroz horvatskú ndádež so- 
zmimil sa |N)zdejšie Ľudovít i so samými vyslancami borvatskymi. 
jakolMdi: Hiižan. Klidmčarič. iir. Janko l)ražkovič. Metell Ože;:ovič. 
lar. Kulnier a iní. Srbská mlade/ kivm toho už od dávnejších čias 
linunadne navštevovala bretislav>ké Ivceum. ktorélm zvláštnvm cti- 
tefoiii u priatertmi tu študujúcich Slovantiv bol slávny |»atriarcha 
Lirbi\icky. Štefan Stratimirovič Kulpinsky. a večnej pamäti .lozef 
Ilij;i lUjačič. iNidobne ]»niv(»slavny patriarcha karlovicky. Tamten 
firvy. t. j. už roku \^*Á, učinil slávny pučiatok fundácie stolice 
MoviMiskej reči a literatiiry na lyccnme bľeti>lav>koni. ilarnjúc veíko- 
uiy«iľtne .'iih.i /|. ku základine ti*j. ítajačič býval tiež \elikyni ]iľia- 
trluni H dfiliniriineinn štuilujiiccj slnv. mláiie/c ľamátné ji*. žr 
Ľudomil Štúr svuju .Náuku reči >loM*n>kcj" tomuto jiosvatil. ako 



114 

vniťiieinu iiriíitelovi iiíiuk i roílíii slovanskvcii." Tak už od nílailv 
Ľudovít nás rozhadzoval svojť sictť v mori SlaviauHtva. 

Iloľvatski volikáši, vvshuíci a mládež snemovňa navštevovali 
častejšie i zasadnutia spoločnosti, ku ktx»rej pľfležitosti Ľudovít za- 
obstaral najlepších rečníkov v hlavných nárečiach slovanských, jmh 
toni básnikov, nadšene brat4)V Ilorvatov vítAJiicich v kruhu sloven- 
skom. To námmne dobre šírilo vzájomnosť slovanskú mcnlzí knie- 
nami juhoslovanskými a severo-slovenským. a blahočiune pôsobilo 
menovite na Horvat4)v, ktorí, hrdí na svoju konštitúciu, bohužiaľ 
č'astejšie zapomínat hotoví boli na iných bratov slovanských. I tu 
Štúr zprostivdkoval neraz shodu a dobré porozumicvauie si medzi 
Srbv a Horvatmi. Mládež hon-atská i srbská brávala účasť i vo 
spevokoloch ; posledná rada navštevovala i riadne zasadnutia, v kto- 
rých Lu<lovít mnoho hovorieval , tu jako zapisovateľ a tajomník 
spoločnosti, tu jako posudzovatcsl donesených prác, alebo jako roz- 
sudzovatel medzi stranami, v hádkach postavenými. 

Musím ešte pripomenúť čiunost a vplyv Ľudovíta jako studeuta 
a jeho pomer k professorom. Bol obratný latinák, ktorá reč bola 
vtedy naukosdelnou, a k tomu znatet ^éčtiuy; používali ho teda 
professon)via k zastupovaniu ])rekazených v prednáškach učitelov 
v nižších tríedach tíik dobre, jako i vo vyšších. Zastupoval pro- 
fessora v syutiixi, v secunde L i U. behu, podobne v histórii vše- 
obecnej at(ŕ. Býval miláčkom professorov pre svoj vzlet ideálny, 
pilnosC zázničnú a tú elektrícitu celej povahy jeho, ktorá prúdila 
sa z neho a priť:ihovala k nemu všetko. Sama zpupuá a často roz- 
pustila ndádež lyceálmi, nepatrivšia do krážov jeho, s ktorou i riadni 
I)rofessori časté ťažkosti mávali, rada s dobrovoľnim i)Oslušnos(ou 
poslúchala ho. Maďari si len mumlali medzi sebou : y,k2Ír, hogy nem 
magyarl" Okolo triedy, v ktoivj í?túr vykla<bd, mohol človek kedy- 
koľvek ísť. žiadneho hlásku iného nejiočul, iba zv<movitý, rozlieha- 
júci Sii až po ambitoch lýcea hlas Ludovít(»v. Hodinu {hnI ním ue- 
označovah) šúchanie nohama, ba nejeden níz professor dvoranu tú 
v následnej hodine zaujať majúci u])ozorniť nniscl mimoriadneho 
suppleuta na odbitú hodinu, a vtedy rozchodila sa mládež s „vivaty/ 
j,éijenanii- a „ať žije!"* („Sláva mu*^ uviedlo sa iiž ])ozdejsic mojou 
piesňou: ,. Už se zlatá dennice nad Krivánem bliskoce."! Toto, pri- 
rodzene, mocne účinkovahí na celé študentstvo, tíik že i neprajníci 
ziisadní, jakí vtedy ptKl vplyvom Kossuthovým, jako junita, množili 
sa rapídne, umJkali, žalostiac jedine, že nie je Matfanmi. I ja som 
v tomt4i období času, r. IXíMk schvátený b<d do krážov Štúrovýcli 
a hodený na madarčinn. ktorej učil som sa s radosťou sám, a po- 
tom tilosotiu. súc tiž v secunde iirofessorom <rre.^ušom potiahnutý 
k vede tejto «l*nieco;rnita lojrica-mi" j.eho. Náležal som k prvým 
jeho dišputát4»rom, ktorým on dával úlohy k dišputám a tak ostril 
vtip a rozsudok budúcich svojich )N)slucliáčov íilosofie; keď už 
priatelia moji, najmä .luraj /áborsky, ])lávali \o viMlách Štúrových, 
ja ešte lúskal len úlohy lojrické a tak z módy sa i maďarisoval. 
O toto posledné nenuival som^ hádky s priateľom svojím, o tolku 
viacej hádali sme Sii však o Štúra, ktorého ja i)odvrhoval svojim 
kritickým poznámkam. 



r 

To iiiiia odtískalo oil Ľudovíta, to holn iiioja íilosotiťká ]>ycha*). 
Ja s«iin !m)I pyšiiy na sv<)jo .pmcťo«:nita lojzlai" a jakysi starý 
Adam livlial sa vo iiiiu\ kotf som víiUd to /.l»o/iiovaiiu* Ľudovíta. 
Ji'liii id«í:íiy. o kt4)ryi:h |hk'u1 som lio spoľadirky a Irn tak ukni- 
dtimkv liovoľif. zdalv sa mi hyť uW dosť tilosotickvmi. a nriatet 
môj. Zálmrsky, Uťbol.v.stuYii. n»/pr.íšif tvnío môj samohihy .lioiv- 
uos." Tak som ja až do tilosoíii^ pťľ]»cndikuloval mod/i tilosotiou 
a iileáh Štúrovými. |)o madarskej spoloŕno.^ti som nechodiK 1h) 
tu nii iná pýcha /avad/ala. ľosmc.šky na Slovákov špnliané a huny 
na liist(»ríu nánnla tohoto kydané. prv než ešte pocítil som svoju 
náleiitttsť k národu môjmu. nuK-ne i»dtískalí ma od takejto spuloc- 
n«isti. Konečne nahliadol som. ze v t^ikejto negácii niet cfal.^ej úlohy 
pn* mna a sám počal som sa súkromne uciC ^nimmatiku česko- 
>U»veuskú. ľni/dníny r. l><;5rHi celé ventival som theorii a praxi 
n'ŕi tejto, ľisal som verše a skladal veselohry, opisoval radosti 
prá/dnin, viedid ilenník dosial latinsky p4> slovensky a tak so vstú- 
iH'nim do tilosotie hol som u/ dosť pripniveny ku vstúpeniu i do 
.«|Mdi»čnosti slovenskej. Tento process duševný opísiil som kwlysi 
v .Snkole" Taulinylio pod názvtun: ^Zaviate ale ne/aiMunenuté 
lí^tt:" kolnt hy to /aujímaht, docítii sa ho tau). Dosť na t4)m, Stú- 
n»va o8obuo.<( a jeh(» elektrika pudmaiiovaly nm Fudí d(d)rej vôle. 

Pilnosť jeho pres;ihovahi všetky med/e mo/nosti. On st^ičil 
/AStufMivať profe>>on>v v ro/licnych predmetoch učidmych, on vy- 
niLiil vo s{Hdocui»sti osemdesiatich aleho i viacerých s;unonistlých, 
pilných, nailauych ndadíki»v. tui kom^'oval mladších práce, ou kri- 
tisi»val starších phidy. on Ziiohstarával ro/licnó kommissie vonkov- 
*kvrh priatelov. on vyučoval v pivdnejších domoch hretislavskych 
>%uk«»v. ahv seha udržať mohol. n\\ correpetovat /aéasto S4» svnv 
vťíkych |iánov /o zahraničia, kťirí v ústave Hlažkovičovskoni holi 
na učení — ako istý Aristarchis — at<f. A k tomu sokolie jeho 
oko ešte striehlo, kde kt(»ry talent hy pola]úť a do svojich krážov 
uvie>C nifdiol. Študoval nad to svoju históriu. fihdo;riu, zaiverecne 
nuvejšíe reči euľopejské. aesthetiku. lIonuM'a at(f. Ale pera si ukn»jiť 
iievi*«lel. Nosil sa vždy ele<^'antne. ale ručník na hrdle .si uviazať 
ne\e<lel. I'ení nui ndúli ini. ručník mu vždy jeden / najlepších 
príatffiiv uväzoval. Kaľmčiak hyval dlhé časy takýmto jeho cere- 
mónia li>toiii. Fajka a čierna káva pomáhaly nm pivmáhat sen nočný. 
kton'>lio miestu /anjímaly <»hsirue kon'e>)Nmilencit* s vuukovskymi 
pría(«'lini a piM*sia. l>o kaviarne aleho na iiál nikdy nešiel, jediné 
jt'ho /;ili:iv\ Ind} v\lety do hôr. na zámky a spevokid(»v. pri kto- 
rvch pri |Ndián* piva a dákej kloháske spieva valo a rečnievalo sa 
dl I |N»ln<K*i. ľľe> mieru veseléhi* nikdy ne! h do ho vídat. ha ke(f sa 






Profe>4iir (ir**f;iiň ť-atto kriti<i>«Ml *>ihi^íiI> tr.irti>\unia tiliis4iti>« a tifulMival 
iiim ui f «i»*riinilŕ. /f jaknáhli* \^tu|>im«' dn til'"iiitl<*. tam hlIiAie opravení 
liiifirmt* tjo iipravdo\oj tiinsiitiť. kti»ni nn, iiľihaji'iť sminilii. \vhiá)»' pn; 
\i*jciiif. My Htnť bolí na (•■ ptMif, ž«* s uaiiú prijilf i prtiffijsor niá d<> 
I^Kik), a tiŕili srnf* ^a |mm1 nnu ťo iinjpíIiifjMo .\li« i pýrlm naša bola 
u«tn! 



116 

s])oločn()sf ľozohťiala a veselosť vystupovať Ziičala v bezstarostie. 
zauótil sám ^ Nitra milá, Niti-a,"" a po hymne tejto nízrečuil saLuchn 
vít o historických rozpomienkach a veselé tváre i)okryhi zádumči- 
vosť. V t-íikomto pocite nejeden raz pretrhnutý bol siMSVokol a 
každý sa chytal za vaček, platiac svoju skromnú trovu, a zamyslení 
])oberali sa šuhajci domov. 

Reči jeho boly vždy rovnako merané záimfom. Prvá jeho reč 
pri otváraní spevokolu, z ])ríležit4)sti už ci dákeho hosťa — jakých 
často mávali sme z šíreho Slavianstvu, — či, jako podotkuuto, 
z príležitosti daktorivj j)iesnc, alebo i otázky, verejne myslami slovan- 
skými hýbajúcej, bola vždy tak plnokrásna, súmerná, premyslená, 
zá])aľom za myšlienku slovanskú nesená, jako posledné jeho slovo, 
k rozchodu pove<lané. 

„Vela tvoriť (duchovne), málo troviť sa učiť, bratia, buď naáa 
snaha,'' hovoril pri jednej jiríležitosti, „za jedno preto, že nám pri- 
chádza teraz častejšie obetovať tiín jrroš na časopisy a knihy, l>ex 
ktorých niet života, za dndié všetci rodičia slovenskí budú uám 
nidi svojich synkov sverovať, keif sa medzi nami poriadku a skro- 
vnosti priučia, a za tretie, čo je naji>o<lstatnejšia príčina, pre ktorú 
skromnosti a skrovnosti navykať máme, že žiaden nie je svobodným 
a samostatným človekom, ktorý nevie už v mladosti navykat lut 
spokojstvie s malom, ktorý troviť a len troviť naučí sa a zv}'kol 
pohodliam života; bo keď v nmža zrastie, nepovedú ho viacej jeho 
ideále, presvedčenie jeho <luše, láska jeho srdai, ale iK)hodlie a 
rozkoš, na ktoré v ndadv navvknul. Potom už ta dá všetko uadseuie 
svoje za kus chlebíčka. Národ i knílovstvo nebeské začaruje — za 
bedársky telesný život!" 

Jaké to proroctvo I A vtedy veni ešte nebtdo príčin, tolko ža- 
lovať sa na túto boľačku chlebárstva. I sama maifarská mhidež bola 
ideálnejšia, ona haraburdáčila síce, mániila sa bludárskych histo- 
rikov a blbých iK)litikastrov haraimrdáckymi lžami, ale nerobila to 
pre chlieb. Na strane slovenskej nebolo povechnuia národného, ale 
to ne]>oyedomie neišlo z chlebárstva. Teraz už rozumieme prorockej 
náuke Štún)vej, kam bola namierená, keď sa {Mxlívame, jak riedke 
sú rady mládeže tenijšej ideálne pojímané, a jaká inassa hmotár- 
skych harabunlák(»v čmiani sa životom! Naučili sa na pečienky a 
strelMnicu uprostred štúdii, inak snáď i lepších, až prešly doby 
študcntstva a |M»tom už len hnať sa za masnými sinecuranii, ako 
to vidíme najmii na odrodilskej cháske haraburdáckej. 

„Vela tvoriť — málo troviť !•" buď vaším pravidlom, niládeuci 
slovenskí, ktorí chcete sa ojmivdove vydať v službu ducha, ätúrom 
tak vám za údel položenú. 

Mládež Stúnivská, to môžem dobrým svedomím riekiiuC, stá- 
vala sa zo díia na deň vážnejšou. opnivdivoNti morálnej plnou, na- 
lišenejšou za pravé ideále mladosti. Mával voždy dvojakých uče<il- 
níkuv: jedni stávali bližšie k nemu. / čdIio často i žiarlivosti po- 
ťho4lily; i bol na to upo/oriiovany Ľudovít: ale U'z tidio už raz 
byt neinold(», to sa zmeniť niMlalo: museli sa spnkujiť i ti druhí, 
ktorí len ďalej stívali. Tvin prxotríednym sveril sa cely, sdelU jini 



117 

šfiiflirt svoji* tíijmijsir, nnjiiiii iM»f:ihniií(T sn na tnliovt»kú |Hi)itikii 
mníiHíjskú, |m» kton*.) nástľojr Motlrniicliovskó ŕo.niťhaly vo všťtkyrli 
vrstváťh s|M»Ioťiiostí Iiulskrj a lilavno jm kniluK'li studontskydi. 
r«iiflovif Ik)I (loináťiiii Uťitrioiii a doiiiárini. wluú vitaiiyin julatolnin 
II kiiíhkniHM S(iiwai<.'ľľa a Iľkánúka I' inllcni : olui domy jrdiiy 
/ priMiiiojšiVli v niťsto : iiajinä u S(*)iwai^^*rov oho/naiiioval sa s naj- 
novšími plody litoratiiry. Fninni/skr, nruKTkó. iM)ískó hní/ún* do- 
5t;iv.il f«ini k i>n*hladti. vy/narni*jšir i nadoliyval si sám a história 
oiinoiio |Hihnutia duchov shivanskyrh. ktoró sa tiť/ polským \ní- 
vstaníni 7 r. li^^HiJ 1 menuje, bývala predmetom úvah v užších týchto 
knihfK-h mhideže. Sympaíhie |M»ískc trvalý v mládeži v prvých 
nikorh. a verejná tajnosf bola. /e Samo Chalúpka siim poberal sa 
I'oliiikom im i»omoc. no od hranie /)>ät lud upniveny a prijdúc 
k bratovi Jánovi do liiv/ua s ue|N»ľíd/enou. veselým vtijxmi bol od 
neho uvítaný. Hlbšie štúdia Štúrove všetkých motívov polskýrh 
virdly ho /o sym|iiithií ku kritike, kde i našiel pnivy stn^dobml 
domácej tejto slovanskej ro/opre. Je to dnima n>dinné. htivorieval. 
v ktonmi v prvom dejstve vystujioval bnit Poliak s krivdenim brata 
ni>kého. v druhom vystúpil lirat lUis a /mocnil sa Imita jKdskóho. 
kton' kriŕal už vo služlu* vvššej ducha: .Za nasze i vasze volnošc." 
kton^ ale heslo [mdlo do vody a dramatu u/ol sa /.avia/.al. v ktonmi 
hnit ni>ky je vífa/om. ale ľoliak v kútiku utiahnutý odiM>vedá na 
iifázku: jak dlho tnala vašji vojna o ne|HMirahlosf? ,.<i|osua K) 
mifsiencv. tajemna dotad trval" To .d<»tail zilá sa veštiť tra<!édiu 
>la\iniisku. ale Štúr hovoril o dnime a myslel, /e dráma tak iiuisí 
'ci >koiicif. ako svár Marka Kniljeviŕa s Amb'ijom. jeho bratom. 
Na Turka svorne išli oba so svojimi bu/dovany. Iius i INdiak 
v darhu slnvianskom musejú sa smierif. a to sa stať musí voči 
\nihovi mena slavianskeho. ktor>* iile o sotretie obojích / tváiv- zeme. 

Ľudovít v tomto vvblade potom vvkladával Puškinove. (*homia- 
kove. Mickiewiczove. Kollárove básne a pnu-octvá a jednotil v jednej 
myšlienke rôzne predstavy /ivota velikáiiov týchto. S objectivitou 
|MN|i\iilii>fInou a s pravým Tacitovskym heslom .sine ira et studio*- 
wkladal chanikler)' z tak rô/nych strán, jako jich histi»ria [Mdsko- 
ru^ká uviedla v tom veku na ]irkná. < oduševnení poručíci a chladno- 
kn^vuí 'p-MMienili |Nd>kí jeilnak vystupovali v mysli jeho malebne: 
a keff ličif jNical veniosť niskú. keif ospevoval srdce Kon<^tantinovo. 
nízor^anó láskou k Poliakom i lútostou nad jich za>lepeuim. alelHí 
opÚMival starého ('hlopÍ4'keho. žiaka to vo válcení ešte hen Ko- 
sciii2«zkovh(» a nombrowski^ho . ako ja/diac preil frontom vojsk. 
okníšlenŕ mal prse rády |Hdskynii vedľa ruských niilov, teila a/ 
zachádzal sa enrhusinsmom a dndal na knniec: .Tak hla. bratia. 
vyzerajú Slovania, a to i ked Nražilubne >tcija proti >ebel Nie. 
bnitia. nie inšie nechýba S|nvani»m, aki» lUien Turek kraljevičnm 
>rh>kym bájnej slávy a múdrosti. Markoxi a Andrejovi I (n to po- 
tom ínidú /mI |Ni>ravy historit* sveta, ked nie druh ilruliu jiaproti. 
ale s|Hdoťne vrahovi voči stáť be.dúl" 

To byvaly súkromné ro/praxy na vychádzkach do hi>ľ. pri 
mlieka a cblebc. Tí šfa.stní junoši. ktoiých pripúšťal ku týmto sym- 



118 

posiain, jiiko to žartovne sám po Sokratovi nieiiiival, nevedeli sa 
(lost preuachváliť Štúrovlio zápaľu a jelio jasavých, hliskajiicich, 
duše zaimlujiícicli náhľadov na históriu slovanskťi. Premnohí zatúžili 
1)0 tomto kinihu a Štiír nebol tvrdý, naoiwik, ŕím viacej ndádeže 
vídal okolo seba na výletoch, tým rjidsej bol a tesil sa z každého 
mladoňa, pristúpivšieho do kruliu jeho. Vtedy Však predmety níz- 
práv bývalý inéiio obsahu. Marko Kraljevic, piesne národné, dumky 
maloniské. história Veľkej Moravy, zprávy najnovšie zo sveta 8h>- 
vanskóho, to bývalý predmety shovárok a mimo toho prehľad mla- 
doíiov a jich štúdií. Štúr, kecf zbadal vo škole pod prednáškami 
daktorú peknú tvár, výrazné ok(», ])ilnú myseľ, a nepozoroval ho 
v týchto kruhoch svojich, vyzvedal sa po ňom, odponical ho ik>- 
zoruosti priateľov a stenal sa. jakol)y ho dostal k štmliaiu nároil- 
ným. „Kozí vrch." „zadunajské luhy,* ^Baí^enliäusle,'^ to bývalý 
najobyčajnejšie miesta výletí>v. Tu v tôni hôr, lelM> na tnlvuikocíi 
zelených chvíľami stojac, chvíľami zas jMíloležiac a sediac jRdo, a 
okolo neho do polkruha rozložená mládež, hovorieval btúr veľa 
o svojich dumách. o povinnosfach velikých mládeže a o postavení 
biednom slovenského národa. Všetci počúvali mladého proroka ti- 
skom, len tu i tu zkrsla dáka otázka, kt4)rú zodpovedal Ľudovít, 
alebo prejavený lud vyraz zápaľu, vzniefeného v búrnych výkrikoch 
pochvaly. Nato išla pieseň dokola i pieseň sl)orová ; išlo rečueuie 
tu z Kollára, tu z Mickiewicza. tu prednášaly sa plody iných bá- 
snikov shivanskvch. ľri takvcht<» vvlet4)ch vznikalv mvšlienkv a 
nánidy nové, ktoré |M>tom rozvažovidy sa riadne od spoločnosti a 
nejedna z nich uskutočnila sa. 

Tak povstala myšlienka, vydá t tiskom zdarnejšie práce, meno- 
vite kt4)ré vo sjudočnosti s prajnou kritikou sa slretly alebo súdom 
sp(dočným vnesené boly i do pamätnej knihy. To sa stalo a „Plody 
učenca reči a literatúry československé na ústave bŕetislavskeni* 
vyšlý roku \x*M prácou a námahou hlavne Ludovít<ívou, iKJloni Cti- 
boha Zocha a iných. Tak |M)Vstala myšlienka a uárada. osláviť pa- 
miatku zaslúžilého priateľa národa slovenskélio. zomrevšieho v Skalici, 
Štefana Ďagn, k jehož oslave vydal sa „Truchlozpév*^ atrf. Tak 
povstala ešte dalej siahajúca myšlienka, vydaC „City vdéčuosti" 
k oslave najprednejších tohovekych liybateíov živiíta slovanského, 
mužov na všetkých stranách šírelio Sh)vanstva účinkovavších. Táto 
uánula b(da ovšem fcižká k vyvedeniu, ačkoľvek Ľudovít všetky sily 
vynakladal na uskutočnenie myšlienky tejto, pracujúc sám väčším 
dielom mi životopisoch mužov, majúcich prísf do venca toho. Praco- 
vali najlepší básnici vyše dvoch rokov na sostavení diela toho. Ale 
nevyšlo. Neviem s«ím, na qa)\\\ /^ulrhlo sa predsavzatie tot4». Bez- 
pochyby politické a opatrnosti dôvody odradily prednejších mladoiiov 
týchto od prevedenia predsavzatého úmyslu. Složno že i zkúscnosC 
])rí „Plodoch" (Mlstrašila Ľudovíta od )uvvedenia diela. Tolioôusí 
vlastenci slovenskí zápasili ešte veľmi s prtMl.^udkami. Nevídané 
bolo vtedy, aby ndádež vystujiovnla bola verejne s phnly literár- 
nymi. • To boh> privilégium len tých jediných starých |kíuov, ktorí 
chceli videf ndádež i>ekne tíško v područí svojom učiC a prípravu- 



\hí SH k lintdoiii a iN>toin i k vvdáwnrni kni/irk k dnhni iiánMia. 
Mi^i/itviii iiiláilťz hdla v iiráve životnom a život ju ospľaveillníl. 
Tio ,.rity vílôniosti,"* iiakolko už lM)ly s]HiUovanó. ako sa uii vidí, 
ciostjily sa i s inými spisaini spolornosti do nik (Tas]uira ľejór- 
|iatakyho. Kto jich kedysi vyhľadá a zachová, stane sii vrimi za- 
shižilym o objasnenie onej dol»y tak skvelej a významnej prií |mi- 
tnmnii budúenusf. Snaha , vyiítiť také dieh» na verejnosť, v tých 
camKľh Inda reknvská (Hlvaha. nesŕitujiua nepriateíov ! Národ spí. 
Starší jťh«» synovia cho^lia > histi»rickýeh kothunioeh ziislej doby, 
jeilui len akt» meteory skvejú sa na nedostižnej výši. rozsyjMiní jk) 
eelom sb»vanskom svete, a tu v dolinách Tatier hvba sa celv sbor 
s|H'Víikov. na cele majúc orla mimoriadne smelého, s odvahou ve- 
likej idei hodnou, a ten chce spievať svetu o velikánoch, nad dove- 
censtvo ve.škeré z huni Slavianstva vvniknuvších. Nebído kmeňa 
slovanského, aby ho mládež tátii nebola navštívila a nebola ospie- 
vala. jedn<dio asiMMi z jehti velikých bádateli»v alebo poetov. 

Ludovíl Štúr zaviedtd i ten riad, že každý. kt4» opúšť:il spo- 
ločnosť, zaviazal sa. zostávať s ňou vo spojení stálom, tu ]KHlpoix^ 
vauím bibliotéky, tu dopisovaním o potivbách a stave nán)dn, tu 
koucŕne občasným navštevovaním ostduiym ]HHlrastajúcich ndadonov. 
CO nosičov mvšlienkv národnej, ľodobne za\ia/^uiv bol občasnv 
iMNlpredseda, ci sám, ci kroz členov vvlMim. tvchto bvvaivch členov 
stále udržovať v evidencii zpniv z celéln* národa do Hretislavy do- 
cho<Iiacich. Do činnosti tejto potiahnuté bolo cestovanie, predtým 
iH'\idané u ndádeže, a síce cestovanie s určitým cielom šírenia 
ki>ky k nánnlu svojmu, Ihv. ktiuej nemala týmt4i pionierom žiadnej 
reny ani veda, ani umenie, ani únul a iKivolanie. To bola iM>sit.i- 
\ita Siún>\.ského chápania života a náhFadu o svete. Ou siim prvý 
iski'al cestovanie v tomto smere, a vy.sledok jeho sdelil súvekým a 
príateloni v dopise zo diia 4. srpna is.'Jľ). Nebožtík ('tilH)h Zoch 
/arhoval zaujínuivy dopis ten pn* budúcn(»sť, a ja presvedčený som, 
ze aBivffačím sa i citateístvu, kecf ho tu silelím. Znie d«)slovne 
Ukto : 

.rpŕínmé milovaný Ctibohu! iZoch. inak i (*ochius.) 

Tvnj li.st ode dne ><. cervence, spolu i s vécmi zavinutými, sem 
prijal, v^ak jen dne 13., ponévadž dne 12.. na ten den totiž, kdy 
ODV sem došlý, já ješté v ľrešporku sem nebyl. Na místo mne 
.Martinek • • • * • ^ '^ 



|nft«^r>4i«^iu«:iiľ. mv «iv.i utiii i.ii^. ivirit iiiiit yxa. «iv.h> i«ii\ i iij iii 

velezaujíinal) ! - '/a* Tvá cesta Tobé vt»ždy zaujímavejší byla. b»hce 
dii|MMistíin. |K>névadž si se veždy zbližoval mužu téch, kt4Ťí nám 
pmimétem ca.stým níluvy naši sloužili: kraju tech. v jejichž roz- 
niauítô leiHité naše du.šr se často ko<-hávalv. Než bvh» i mne za- 
ujímavé mé Nitrauské cestovaní, jeliožto \y>ledky Tobé na krátce 
adati a je samé iNUiékud nastíním Cestoval sem já tsim u veliké 
nuloT^ti; ce:»toval tak ínkaje v triumfu, čehož arci sem se já ne- 



120 

nadal. Na\prve sem pŕišel <lo HJulmkclio k Sedláckovi*) klerý mne 
a nás (cest4)val sem totiž s mým milým, starým Pavlem**) co nay- 
vlídueji prijal. Bylo to již po poknlni, au sme ta dorazili, vidfce 
ješté vysoko slunce, dále sme se ubírali, však pod nijakou zásterou, 
aniž pod jakým zpúsobem sme s(*. odtud dostatí nemohli; i učinili 
sme um k vuli, zustavše tam [iŕes noc. Vida, že mi na času ne- 
zbývá, dal sem se do uasí rozi»ravy o vécech národních, což slyše 
p. Sedlárek, zahorel novým ohnem k svat^ veci naši a i hnedky 
za ŕáduč na pracích i na penizech pŕispívajicího úda do siKilečností 
našf vstoupil a dopisovaní se mnou osnoval. Čítid mi on |)Oti>n] 
uékt^ré své kázne, které hyly velmi svobodomyslné , k jakových 
kázaní oiietnému sem já ho vzbuzoval, ŕož on činiti i dále slihil. ***l. 
Odtudto na druhý den šli sme do Kunova, kde v pŕiliytka 
mého Pavla málo se pobavé, s])echal sem i s ním do Prítrze, kde 
Šulc nás se vší vlídností prijal f). Tuto sem zase kázal véc naši, 
které stav jemu docela neznámy byl ; a on oduševnél. Na mé upo- 
mínající slovo bude vydávati své dílo pod nazvem ^Duch Kristftv.- 
jiz v rukopise hotové, kteréhož, jak z nékolika pojednaní sem videl, 
nie užitecnéjšího nebude našemu obecnému lidu. Tento také puzea 
horlivostí d(» sb(U'u našeho za úda na všem ŕádné pHspívajfcího 
vstoupil. V Prítr/i rozžehnav se s mým Pavlem, táhnul sem sám 
do Brezové, kam sem, navfírve sice blonde po kopauicech a vi*škoch, 
šfastné došel a v náručí mélio Tomášeft) klesnul. I^rijctí vlídnéjsiho 



*) Dol to Pavel SciUáŕck, rodený llliihoéaii. môj predchodca v úrade farár- 
skom v rodisku svojom: zomrel r. 1H4:{ dna 20. murea v 87. roku iivoU. 
Bol muž dobrej vôle a darov zvláštnych, ale chovanec ékól tehd^iich, 
povrchný rationalista, bez idei národného sebavedomia. Ľudovít sa |>atme 
v iiom sklamal, sám tiež ohľadom názoru cirkevného seba korrigoval po 
návrate svojom z Ilally. 

♦*) .íe to Pavel Čendekoviŕ, pochádzajúci z Kunova, starý, veselý študent, 
post varios casus konečne ťarár v Mal. Stankovcacb. 
*♦*) Vidz hviezdičku *. 

t) Je to nebožtík Ján Sulc, ktorý prešiel pozdejšic za farára na Myjarn, 
kde zomrel okolo r. IKôl. Rečník kanclový prevýbomý i národne pre- 
budený, nl" tiľ/ rationalismu nddaný; v revolúcii 18Í8 zmenil Rmýiíaiiie 
svoje. V'vi t(i otec Ľudovíta Šulca^ ktorého čítali sme medii svoiirh, 
kňaza \ýtečného, rečníka na konventoch samostatného, ohnuícu ciner- 
nosti proti svetákom, škôl proti moderným Ilerostratom, národa proti od- 
padlíkoni a krivditefom, ktorého ku všeobecnému žiafu pocbovali ameT43. 
roku života jako farára Hrezovského dna 24. januára t. r. Večná mu pamáCl 

tt) Tomáš Ilros, tehdajší kaplán evai\j. brezovský a potorooy farár. Niý- 
snlečnejší milovník národa, prebúd/ateF vedomia národného, ktorý dlhé 
roky pracoval spolu s nami na nánula roli dedičnej. Dom kňazský na 
Hrezovej, inak vysokoučeného muža Pavla Marečka, bol sta zaklÍAtr zá- 
mok, dfa T. Ilroša, ktorý, jeho tiež zdaním, ním mal by f odkliaty. neci- 
ment domu bol predivný. Pátoro dcér, držaných ako v kláštore, matu 
ftbmedzených náhfadov a k tomu nášfapnica muža svojho, velikého lilo* 
soťa, ktorému národ bola massa lenivá, hlúpa, surová, cirkev a jej ačmie 
zle p(H*hopená tilosotia, kňazia boli mu nbecedári a normalisti, on si bol 
sám sebe dosf. Fichtebo osobný učcdlník za tlva roky drepcnel na frátach 
tilosoíických majstra svojho. Do^i jeho skutočne až'liroá otvoril spoloč- 
nosti fudskej. >ía dobu. v ktorej Štúr navštívil dom tento, dlho roapamito- 
vala sa Marečkovská rodina. A aj, keby Ilros bol zachoval ideál janákn, 



>iíhv |iri'iI>taYÍr.i iiciiiolui. jak iiiiiť tam iiŕijali: l»yla to rndost vse- 
«»U*ťnä. J«MkiiáliU* so (IovimIcIí po okolí, 7v tam si*m. Imed odovšail 
M* linnili pťáti*Iô do ľ»nvovŕ. ISylo tam Imstú!! a to pŕe<l tmi ni- 
kdy iiťhyvalo. Na Ih'íí ílni Iniodky pn>li ta mu/ovó všelikoho 
>Uivii. jimž M'in postavťiií \vvi \\i\>U]\ kivslil a ji», by sr jednou 
ji/ iirliopili náľodn a osvety, ponoukal. Mnoho som tu /.ískal, ŕehož 
\v>liMlkv ni'kdv uviilís. Z Iíhvovŕ si»m s«» vvl»ľal na další crstování 

« • ■ « 

|H» Xitranskô; mel srni vždy t> -7 jn'uvodcfl. kt«'ľym ncoponnMinl 
M'Hi vši\ CO |M)tMmó jost. vykládati. Hyl sem > SolMiíišti, kdi'ž Jan 
Sulok jost (faníľom totiž cirkvi* cvanj., o kton»m vid/ na konci 
Stúrovlm listu tolioto moje po/namcnanic). ktery nás /a ^Mody** 
|irtM| >n|»t»ľHftcndcntťm znecíiti clitčl a ji/ sc l»yl cliystaK že mne 
hiide /a naši spcdecnost kániti a za .,ľlo<lv.'' Xe/ divvl onemel, 
an sem ta pŕišel a nás všecky tak vlidné jen co možná prijal a 
nijak) m /pnsoliem od sebe pnstiťi ntM'htél. Itavíce se tam, ík| mych 
«>i»udniliu dosti hvio nailrážint* všeliro. al»v se již jeihnm se svvnu 
>trelaini vyrojil. ci»ž vsiik on /áilu\m /]insohem nŕiniti nechtel. 
I j.i >Ä\\\ hledel sem lio do reči dostati. ne/ nie nejirosj)e|o. Ko- 
neniľ predložil sem nm analogickou doluopisemnost. kterou. vida 
\ ŕeni záleží, vyvyšoval a seznal. že on na ni nevnížel. proto že ji 
neznal, hamval mi knihu a mezi nejuprímnéjsí cozpravou a pŕátel- 
>i\a ukázaním nás as pťd InMliny vy])nivázel. Jest to muž vlídny, 
neco nékily proti povi. však zle nemyslí. I tohoto sem jiovzhudil. 
nikopi> jelio r. vodolécení tiskem vydati, což ne/adlouho učiní. Na- 
\stí\il M>m |M»toni Vrt»ovce. kde/ Drahotín Adamiš, i Tohé známy 
n«ní Slovan navhorlivéjší se haví. Ten mnoho koná: kniliovnu slo- 
\:insknu má v Nitranské nejvétsí. vše tam máš M. Sli sme |)otom 
di» Tiiré Ij'iky. kdi»ž Ško<láček < Martin, fanir) mi písné a |K)hádky 
^Wniti slíMI. a odtudt4» sme se dali do Mvjavv. kdež s ShffnHiou 
>niť soIm* boxéli^^í. Tento |M»íom, au sem se tu od mych prftv(Mlc(i 
pi/loučii. jesté i N jt*dním doprovodil nás s Tomášom do lJh»zové. 
kile '^••ni se ješté čtyri dny bavil. / Hŕezíivó na príležitosti (mI 



1 po«<>«»fjirh niÁirh úknl hľAjúťľlm pri (Mlkliiiani z;íniko\ zakliatxrli, iiKížné 
hy \m\o )i\vilfi iMlkliitic tn. N'n štúr»\ iilí'álnv 'ľoiniš /kxacinil x vv80 
ŕalov. a miliijiiť najmladšiu ilr/*ru, vzal ní nrijštarMn a s non i kliatbu 
ílomii Oilklinai' <loinn« /akIíat^^h jľ jrdim* 7Ív«* kr«*N(iin<t\o národom 
r^«*iti>vant\ KKoiítm a pýcha tilosnfov >ú hndtoni a k liatin mi domov^ obci, 
kni«*nu\ a národov. 

Kaiol Adaniii, dostani'ir sa do úradu a |irijduľ ra farára do Zŕlrnir. ba- 
/iar |iii tä'si'i'h ŕarárli z kmka na krok ^rlial ••a <l«i náruŕta aristokracie, 
ho«iar«'j i;/ \tfd\ madari^nui. a tak /abúdal \/dy \.i>'ini a \aŕnn ii^ níp 
\ťt\ na národ, alr i na rirkľv Napokon stal sa <-fIvm nástrojom grófa 
Karia /a\hii a tlimioť-il jrho nni«ti<-kť ^nahy n.íľtMlu Hlnvoiibkŕmu. I v ti>mtt» 
•^klamal »a ^vbtMnv fjidnMr. 

hanii'I Midiiida. ji>i|i>n z nii|«>taľ.^it h \<'tfTáni»\. ktorí zakladali a /i\i»toni 
v\t(«im nadchniili >p«»iiii'*níi*«ť tiil.id**/<' <li>\ľnokrj \ I!rľti«la\(*; vtedy bol 
kaplánom na Myjave, potom pri '^ifl do Kii«iav\ na Moraw, kde bv\al 
r. I^t*« a \**l*J útulkom «tilian\rli ^lovcn^kx! li a iiioravskVih dobrovof. 
niku«, zúŕAjttnivšit'h !«a na po\>taui *>lo\ľn*ikom. Mal xjí manželku t Ju> 
líannu JnrkoTÍro«ň, «((»««tni mojt*j manželky. Žij** až doviaf tamie a vždy 
ťenl«c p6«obl a pracuje na národa roli dediŕnej. 



120 

nadal. N.n\i)ľve sem prišel do HJubokólio k Sedláikovi =' ) klery mne 
u nás (cestoval sem totiž s luyni niilýni. starým ľa viem**) co nay- 
vlíduťji prijal. Hylo to již |m) [Kdedni, au sme ta dorazili, vidi'ce 
jeste vysoko slunce, dále sme se ulu'rali, však pod nijakou zásterou, 
aniž pod jakým zpäsobem sme si*, odtud dostatí nemohli; i učinili 
sme mu k vuli, zustavše tam preš noc. Vida, že mi na rasu ne- 
zbývá, dal sem se do naši nt/pravy o vécech národnícli, což slyše 
p. Sedláček, zahorel novynj ohnem k svatť veci naši a i hnedky 
za ŕádué na pracích i na penízech pŕispívajícího úda do spoleniosti 
naši vstcmpil a dopisovaní se mnou osnoval. (-ítal mi on potitui 
nékteré své kázne, které byly velmi svobodomyslné, k jakovych 
kázaní opeínému sem já ho vzbu/oval. n»z (m činiti i dále slíbil. ***», 
Odtudto na druh v <len šli sme do Kunova, kde v príbytku 
mého Pavla málo se pobavé, spéchal sem i s ním do Prítr/e, kde 
Šulc nás se vší vlídností prijali). Tuto sem zase káwil véc naši. 
které stíiv jemu docela neznámy byl ; a on oduševnél. Na mé upo- 
mínající slovo bude vydávati své dílo pod nazvem .Duch Kristuv." 
již v rukojdse hotové, kteréhož, jak z nékolika pojednaní sem videl, 
nie užitecnéjšílio nebude našenni olMM-iiémn liilu. Tento také puzen 
horlivostí do sboru našeho za úda na všem ŕádné pnspívajícího 
vsíoupil. V Prítrži rozžehnav se s niým Pavlem, táhnul sem siím 
do Brezové, kam sem, nayprve sice bloudé ]K) kopanicech a vrškoch, 
šfastné došel a v náručí mélicí Tomáše+t) klesnul. Pnjetí vlídnéjšílio 



*) Bol to Pavrl Sedlácek, rodený Illiihocaii, niój prcdrhodoa v iiradt* farár- 
skom v rodisku svojom: zomrel r. 1h4:{ dna *J0. marca v \\1. roku života. 
Bol muž dobrej vôle a darov zvláštnych, ale rlinvanec škôl tehdajšicli, 
povrchný rationalista, bez idei národného sebavedomiii. Ľudovít sa patrne 
v ňom sklamal, sám tiež ohľadom názoru cirkevného seba kurrigoval po 
návrate svojom z Hally. 

♦♦) Je to Pavel Čendekovič, pochádzajúci z Kunova, starý, veselý študeot^ 
post varios c^sus konecnt* farár v Mal. Stankovcach. 
*♦*) Vidz hviezdičku *. 

f) Je to nebožtík Ján Sulc, ktorý prešiel pozdejšic za farára na Myjavu, 
kde zomrel okolo r. 1h.">i. Rečník kancl(»vý prevýborný i námdne pre- 
budený, nl'- \Wf rationalismu oddaný; v revolúcii 1818 zmenil smýšíanie 
svoje. Iít»l to otí'c Ľudovíta Sulca, ktorého čítali sme medzi 8von<-h, 
kíiaza výtecného, rečníka na konventoch samostatného, obrancu cirkcv- 
uosti proti svetákom, škôl proti moderným llerostratom, národa proti od- 
padlíkom a krívditefom, ktorého ku všeobecnému žiafu pochovali 8roeT4:f. 
roku života jako farára Brezovského dňa 21. januára t. r. Večná mu pamäC! 

tt) Tomáš Ilroš, tehdajší kaplán evai\j. brezovský a potomný farár. N^j- 
srdečnej ši milovník národa, prebúdzatef vedomia národného, ktorý dlhé 
roky pracoval spolu s nami na národa roli dedičnej. Dom kňazský na 
Brezovej, inak vysokoučeného muža l*avla Marečka, bol sfa zakliaty zá- 
mok, tUa T. Hrosa, ktorý, jeho tiež zdaním, ním mal byf odkliaty. iRefri- 
ment tlomu bol predivný. Tätoro dcér, držaných ako v kláštore, matka 
obmedzených núhfadov a k tomu nášfapnica muža svojho, velikého íilo- 
sofa, ktorému národ bola massa lenivá, hlúpa, surová, cirkev a jej učenie 
zle pochopená tilosotía, kňazia boli mu ahcce<lári a normalisti, on si bol 
sám sebe dosť. Fíchteho osobný učedlník za tlva roky drepenel na frásach 
tiloBofíckých majstra svojho. i>ooi jeho skutočne až Hroš otvoril spoloč- 
nosti fudskej. Na dobu, v ktorej Štúr navštívil dom tento, dlho ro^památo- 
vala sa Mareckovská rodina. A aj, keby Hros bol zachoval ideál junáka, 



Milii- |irrii>Uiviti iiiiiioliiK J2ik niiu* tjiiii ]iľij:(li: hybi tn rnclnst vsc- 
i»U'i iiá. Jakiiiílilo S(* <lovfMlrli )m) dknli'. /v tMi\ M*\\\. IiiumI (ulcvšait 
>«' liniiilí |ir:itclr t\n ľ>iv/nvŕ. Tivlii tam liostu!! a to \m'ví\ tiiii iií- 
kflv iirhvvMlii. Na tľí'ti ili'ii liiuMlkv nŕisli (a inii/ovŕ všťlikôlí<» 
^^^M^. jliii/ >v\n postavrni mtí iiasi<|i kivslil a ji*. h\ sc ji'ilnnii 
ji/ iiľliiipili iiánMiii a o^v^ty. |MiniMikal. Miiolio srni tu /.iVkal, ŕťlio/ 
w^lnlkv iirkflv iiviilis. / íinvovó sťiii sr wln'al na ilalší n'stn\áni 
|Mi Nitľan>k«**: iin'l snu vž<ly ií -7 ihmimmIcA. ktnym iitMi|Miinťiinl 
M"i!i \si\ ťo iNitrt'liiiŕ jrst, vvkli'ulafi. I»vl simii > SolMitisti. kdr/ .hni 
Suh'k ji*sí (fanínun tí»tiž riikNo rvaiij.. o ktnnuji vidz na konri 
Šrnn»vlii» listu ti»lintii u\n']v )Mi/.naiiirnanii*). kfi'ľv m> za .IMndy'' 
pn^I Mii»f nittruflmtí ni znrrtiri clitŕl a jiz m' l»yl chystal, /.v nuu' 
hmlr /a naši si»iiUM*iifisl kárati a za .ľlixlv." Nrz ilivv I (inŕinol, 
:in *'V\\i ta |inšť| a nás vštM'ky tak \lí<lnr jiMi m možná prijal a 
nijak) m /|»u>n)K*m <h1 m'Iic pustili ncciitŕl. Kavnr sc tam. od inycli 
^iiuilľuliri dosti h\|n nadnižino Nsrliro. :il)\ sc iiž J4*dnou sť svvmi 
Hindaiui >yľi»iil. ro/ však on /:idn\m z]iusoliiMn uŕiniti nrrhtél. 
I J.t >.ini IdtMlf'l M'iii )io d4> rv('\ do>rati. ikv nir uťpľosprlo. Ko- 
nľ«'iii* prľdi(»zi) srm mu analo'^irkou didiľopi'sťmnosr. ktrrou, vída 
\ á'Ui /álrži. ww-ioval a sivnal. /r on na ni nrvnížľl. pn»to /v. ji 
ntvnal. hanival mi kniliu a mc/i n('ju)inmn<'J>i ľo/pravou a prátid- 
^t\a uká/áuim nás a> pni hodiny v^pľovázrl. .icsr to muz vlidny. 
utTii ni>kd> proti poM*. však zk* n('niy>lí. I tofioto >vu\ povziaidil. 
nikopi> jriio I. vodolŕŕi'ni tiskrm v\flati. roz ni'/adlonlio uťini. Na- 
\'»tí\il »»om |Nifoni Vrl»í»viť. kdrz I>ľaliotín Adjnniš. i Toliŕ znátuy 
n^ní Slovan uavliorlixťjsi >(* iia\í. Trn mniditi kon:i : kniliovnu sjo- 
\an'»ki>u má v Nitranskr nrjvťtsi. \sľ tam máš i. Sli smr pf»tom 
i|o TiiP' Ijiky. kdľž Skodíin'k i Martin. faľ;íľ» mi pí>nr a pidiádky 
•'ínrati >lil»il. a tiijtniito >mľ m* dali dt» M v ja v v. kdtv. s Shfhntlntt 
>nn' "^olír IioM'li ■ I. 'IVnlo pittoin. au srm >r tu od myrii pri^vodcii 
pi/loiiŕii. jrstľ i «» jrijuim dnprovofltl nás s Tomášom do l^hv.oví'. 
kdi' ''•■ni sí' jcstŕ ŕtyri diiy l»a\il. / ľ»n*zt>vó na j»nlržitosti ml 

t l»ntc«(aih n i>i< h ukul Tiiiijiii *'!••» pii <><lkliii;iiii /.iiiik<i\ /..ikliatxi li, niii7iiť* 

h\ IkiIo l»\\alii ('ilkliitiľ t<i. Nd <tiiľiv iit«'.iln\ 'ľ<iiM is /k\.'i<*nnl z v\šr 

i'alii\. a miliiji'ii- Tiiijinl.nUjii ili<'>iii. \7:il «i n iJ^tirMu n s ňou i kliatlm 

ílornu (MkliiLi* iloiiiov /.-ikli.itMli n- ji-<Iinľ /i\r krľ^f.«n^r\ii nar«Hl<iiii 

/w'ftifvniH*. K}{i>i*rii a |»\r|ia til |i>\ '•u )irn)i(irii h kliatlmu <i<iiiiu\. otici, 

krii**nu% A niin>ili>\ 
*> Kiiifd AtUtiiii, (I'ľ't.inúľ >:i iln urarln a |tíí<Iii>' /a tiirirn A** /flrnir. Ita* 
/ijr pil %a M« h t.irarli / kpik.i 11.1 kr«k u):.i! -1 •!•> naniiU ari'^dikrai it>, 
hiituťij 1./ \t*iK ii-.jJaii«iiiu. a tak /.iluhlal \/<l\ \.i iiii .1 \ai'nii u/ niť 
I« II ľ.a ii.iphI. a!i- i ii.-i ľirki-% Na(>i'ki>n •>til !<a ••Imu n.i«cr<>j'>rn ;!roŕ:i 
karU /a>h«t J ti'iriK*. il jf^ti urii«;ii k*- ^imKx iiii«mIii ^|i>vr;'>kľiiiM. 1 v ttiintn 
•'klanial ••.1 t\liii:iM fjiilnMr 
lUitii-! "^ImIhk'.i }f.i. 11 / inioii: >!• li \-tiroiiix. Kii»ii /aklaiLiU a /i\iititiii 

%\*<^iiii iiatit tiiiiili -I i)<>»f rii.ii|f/i- «!iiitii«.ij \ Pnti^laxť . \írt\y hni 

kapUni'iii na M\m\i-. im.T'-ni |i|i*iii il- i:;i-.(-.\ n.i Miuaw. kd*' )»\\al 
r I"*!** a ť'l'.^ utnlkiiMi -iiliar>}>}i -l'>.«'fiok\* li a i.M>ia\Hk\th ilfliri»\Hr- 
nikui, 7Úi**a«tni%Mi )i -a na |iii\'>r.iiii «li>\i ii«k>>iii M.il /.i man/vlku i .Iri- 
liannn .liirkoTi/oiu. ^i-tiii tmmi.'i [nan>»-1k\ /ij«* a/ iltiKinf tamiii- t vžiIt 
crnUe p6fcobf a pracuj*' na naruda roli deiii<'iit-j. 



• • 



122 

Hroše najaté, sjkiIu i s Hrošeni sem letel s bolestným snlceni do 
Trnavy, cestu naši ŕidícc pŕes Madtoúce. Prišli sme tu k velebnému 
starci Ilolléfnu. Práve se byl z háje navrátil a ješti* upnišený byl, 
an sme k nemu vkročili. Prijal nás vclmi vlídné. .Plody" od spo- 
lečnosti jemu darované sem pŕiuesl, ktei-é si on byl již dŕívekoupil, 
však tyto velmi vdéčné prijal. Obédvali sme u néj, pH našich roz- 
právkach tvár jeho mladnula, a my oc<ireni byli vzhledem na neho. 
Bavili sme se tam čtyry hodiny. Ôdevzdal sem mu naše list)' (do 
pamätníka), by nám néco na památku napsal, však se slovy „co 
nám to ])oniflžc," tak nechal. Mne i Tomášovi daroval sebou vy- 
dané knihy, nač sme se potom bolestné, slzavé od neho rozloucili. 
Pracuje na novém hrdinskcm zpévu jwd nazvem „Slaviada," na 
ktcréhož obsah sem se já ptáti ncchtél, sám však básnik, že za- 
ujímavý bude, se zmĺnil. Paulíny (Ladislav), náš dníh, byl pŕede- 
šlého dne, jak my tam l)yli. u neho.*) 

Z Maduníc leteli sme do Tniavy. kdež s Tomášem se roz- 
loučiv, s Pavlem ÍČ-endekoviŕcm) na ustanoveném mvté shledal sem 
se. Prenocovali sme tam u jintele mého Pavla nejdflvéméjšílio 
Koláríka, advokáta a fiškála našeho conventu ])fí tabuli krajské, 
muže mladého, ješté svobodného, na HO.íKX) zl. bohatého. Slovana 
nejhorlivéjšího. Tomu sem stav vecí našich predložil, i zahorel 
láskou k úkonAm naším, knihovnu naši bohaté pod])orovati slíbil 
a se nmou vždy tnati mající do]>isováni' osnoval, slovcm mým 
pŕítelem se sttil. Bolestné se s tímto rozloucivše, jechali sme do 
PreáiK)rku, kam sme dne IH. (července) o hmliné (>. dorazili. Nu 
byl sem zase v Prešporku, ale ne v tí)m starém, nebo zmizeli byli 
z neho druhové moji starší; ver mi, bratŕe, pusto, otupno m\ tu 
pricházelo. Nikoho, jenžby se zpodobal duši mé, sem tu neualezl, 
okrem jediného Záhorského (Jonáša), s nimž se nyní samým ko- 
cháme ve vécech našich. Pavel (Cendekovic) mi odšel 15. (čer- 
vence), i tam mftj pHt^l starý zase! Dnes (4. srpna 1H.3()) sem od 
neho list dostal, v néniž mi ju'še, že tam duch Slovakii spí, on 
nékterá díla z nemčiny do madarčiny prekladá, a jeden staiý ruko- 
pis slovenský z 18. s'toletí mi posiati slibuje. Jisté se zase do 
Preši)orku v zárí, au zkoušky kandidatické složiti má, navráti. .Tá 
učím u Švaigera a Fiedlera slovenčine, kterými hodinami se tu 
vydržujem. Mél sem i druhé hodiny, any mne však všeho času 
zbavovaly, nechal sem je, nebo tak uebyl bych pracovali mohl, — 
a proto sem tu zAst^il. Mél sem stále vyučovaní dostati znamenité 
u Brauua, zdejšílio méšCana, však ale chlapec, kterého sem učiti 
mél, pAjde ješté rok na maďarčinu. Mezitím mám slíbené od pru- 
fessorA a zvlášté od Šroera, že vše dobré, co se nahodí, dosáhuu, 
i nu, ja sem s tím siK»kojeu. Jen bych sebe slušné udržeti mohl, 



*) liývali to púte 8tátc do Maduníc, kdo Ján Hollý, slovutny, nidiený bá- 
snik slovenský, nnul farára r. katolíckeho xastával. Ani predtým, ani 
potoin, jako opustil Hollý Madunice, neinemge sa viacej drvina táto vo 
spisoch slovenských. 1 povestný h^j, Mlíc rcčcný, i duh starý miily oa 
veky! 



1 ľi 

uiľ viVť iiťžáiisiiii, a tii jťii. hycli vc>ťi iiasi |HisloM/iti niohl. Iiit4»VAl 
ľii»iii. že siMii Si' /. Xífnuiskó t;ik na nclilr 'ndrlnMti imisil, nolio 
prialo jťštó vyslan.shí a po/vání pm niiu* na mnohá niísta. t\\v dne 
14. l»>lo mi v ľri*š|M»rku h\ť\. Moji nílndi žáci tain ťostnjí, /.pevv 
a všoliťo jínô shíniji pľo srlu- i ninc a kiK* jon <'o molími v ná- 
riNiiimi (ludiii konaji. I(ti<U*m na ľok (lo/nmrj školský rok lS3ii7). 
/.ip(»ťnu liniMÍ v zán, vcŕťjnŕ pivílkláílati: ,I>ťjľpis všeslovanské 
litľr.itiny." J4»iiož rukopis si rliystám. inluvniri (Vskŕ a |M»lskô rťŕi : 
\\tali /. ilťjrpisu národň slovanských a pisťmmm hM- naši. ono pnô 
pn» liíly s|N)U'ťnosti, rt»to pro vše nižší trúly. Míni'm i v ŕcŕi ni*- 
mcťkó polskô nám í pmlkládati. n(*ho o to mno mozí |M)žaduji\ a 
k tomu h*ľ m'kou. Mám práce volmi mnoho, a/ pŕrs hlavu, (intsx- 
manii nás (Dohroslav) mi psal list. v iičníž mne pn> vše žádá, 
ahvťh mu tu hodiny /aopatíil. neho tam pry cely den a celou tak- 
mer noc >e svvmí skolákv trávi. Sniecne hvch mu rád poimdil. 
ne/ nvni tu nie trikového neiií. /e Ku/ináiiv < Karol, h.-hvstrickv 
t.irári. od neho/, dnes mi priletel list, ochranitelství (totiž s|Kdku 
zakladaného Stúronn neprijal, kvapne udelal: pújdeme dále, myslím 
ku <tfNlro\i (Michalovi. prt»fess(ui»vi vo Verhasii. Na ^Ilnuiku" pro 
/nectení ľalkíivice^i v Nitntnské se velmi osupili . mel sem co 
hraniti Ku/.mányho. ač /cela jej hrániti iieinolil. Trekvapíl se, což 
mu \einii škodilo. Hudem mu to psáti. I)o ./ory* sem Ti pníce 
inleskil, iiyni papír a vo>k, aii večer jest a liro/ne se nálilím, ode- 
slati nemohu. vš;ik o\>em |ni hudouci príh*/itosti to ucinim. Odpusf, 
\elmi na specli mi je. ľo/dra\ naše a pis cim >kur Tvéniii ľjuhritH.** 
-ľ. S. Odesilám Ti jeiliiu jHsen v Nitranské stulici, v Krá- 
ucrkeiu |Kinstvi v/nikhiu. kile náramne poddaných trápi. Tato jest : 

Ho/e ainj. íHvv iiinj. 
Vš«ik je ti*n >\ft /mutanV, 
Co v\ stojí, ŕo \\ stojí 
t'huduhnv iiodduiiv. 

Každý hu s 11/ uje, 
ľlatu nťpopľa\iij(' : 
nii si 111) sli, /r n.i >fky 
ľaniije. painiji*. 

Vy páni /iMiiaiii. 
My srne \u^i iiiiddani. 
My biideiiK* v iiTiicj /ciiii 
>ro\iianí, srn\iiani. 

Jak zrhľak. tak i kral. 
Ka/d\' iiiuhI uiiiľiti. 
Ka/d\ iiiiiNi \ ľ«rnrj /riiii 
ľhiiiti. uliiiiti. 

Na|H*v je>t pi'tinikavy. sniuiny. 
*j Vídx na kuuci li»tu |>n/uaiiik>. 



124 

Palkovič chtél pníviié poliledávati Kiizniányho, <ile Dredisler, 
advokát v Bystrici, tCu pľoccss neprijal a Ku/niáiiyho vynilouval. 

Ci's. iiiská Akadémie v zasednutŕ iiejuovéjšíin vyvolila výbor, 
který se bude obírati s vydáiiiin vseslavskóho slovníka, i jiné inuže 
učené slavské, odmenu síibujíc, k tomu i)ovzbudila. — Čekáin seiu 
nyní Licharda. Vrchovskélio, pak jednobo • bonat,skcbo Všeslava. 
Pozdravuje Te úprimné náš brat Záborský.'* 

O V^ i'í>ka iK)zdejšie daný list P^udovítov doplňuje obraz tehdajsej 
situácie a činnosti jeho: je zo dňa 1. list<)padu WM^. Po úvode píše: 
^Kocbany Ctibohu! Odesílám Ti libru papíni ])0 2 kr. a 1 stanj^u 
pcŕetnflio vosku. Odpusť. ž(» ToIkí tak neskoro posluliuji. Véŕ mi, 
bratŕe, že já nevím komu i)rvé psáti, a komu co pné posflari 
mám. Ze všech strán kolem do kola se bmou na nme, na vše 
strany néco zasilati. vyfizovati a Bňh vi co musím. Mezitím ale 
z čeho býti mohu. premilí usli od nás bratrové. vdéčné Vám vy- 
konám. Nevím. molni-li Tobé nyní ..Starožitnosti"* posiati. nelK) 
list doma píši a k Švaiírerovi dokud dobehnú, nevím. tu-li více 
jest príležitosti? Xe-li však tato, tak, která má zejtrsí či i)Ozejtrí 
odejíti, jak slyším, jisté je vezme. — Pŕed|dáceti ovšem mAžete 
u Bélopotockého (Fejórpatakyho), tak vám sa nchleji vytisky do- 
stanou, ponévadž on na místo Vás od Švai«rera knihy ])rijímati 
bude. Tvftj list sem cetl jakýsi nesjM>kojnv. Príčina toho jest na 
jevť. I^^ve tei píšt*m do Í*rahy čtyri listy: tam se o tom vyjadrím. 

Prjekopa zemŕel na konci srpna (Ií^^íJ). Xa iK^hfebé sem mu 
zaŕečnil. V Společnosti pŕedešlého mésíce pŕeknísné zasednutí jemu 
kc cti držán<» bylo. — Bydlím v Knižalkovičové dome. Ďujza ze- 
níŕel, ve dvou týdnech vydá mu Společnost truchlozpev. Na „Cit45ch 
vdéčuosti" neustále pracujeme, ť'ím skflr mi jh)š1i životopis Bélo- 
potockého. Nie neslyšíte o FmdákoviV Dobroslav ((hx)szmann) jest 
nčitelem v Pliešovcach. Tvňj Ludevít." 

Dvoje nám znázoríiujú tieto Ľudovítove listy z r. 1H3<?: jedno, 
Štúrov ideálny optimismus, a dnihé skutočný obraz t4)hovekéíio ži- 
vota. Jako zjavenie čtdiosi nového' čakaly slovenské čelnejšie rodiny, 
a čakaly dlho danno. lien vyzeraly. Tu jim (bdetí zo Záhoria mladoň 
vzletný — a ajhľa, dcuny svoje mu otvánijú. v triumfe ho spre- 
vádzajú, a on jim hovorí o nových vecach, o stave národa, o [mkI- 
ujatiach ndádeže za národ a jeho osvetu, o literániych podnikoch, 
o iH)tníbe spolčovania sa cieíoni na])omáhania národného vzdelania, 
a spieva jim piesne nové a vpisuje do knižky piesne íudu staré, 
a rozpniva jim o historických ilielach národa, a teší jich nádejami 
lepších ča.sov, a reční jim znelky Kollárove, a vyvoláva jich k čí- 
taniu Šafárikových « Starožitností ľ* Všetko ho obdivuje, všetko nm 
prisvedčuje, všetko slubuje pristať do s]»oh»čnosti ííretislavských 
mladoiiov, ktorí sriaía vo s]»ol4)čnosti svojig (wlsek je<leu. ktorý 
bude ziiležať len zo samých stai-ších a už v úradoch postavených 
vlastencov slovenských, ktorí vzájomne meilzi selKmbudú posudzo- 
vať práce a plody svoje literárne atď. A Ľudovít mal všetko za 
hotové zlato. 



126 

OstatiK* z opisu j(*lio hladí na nás sama skutorna situária 
telulajšift. Takí In)Ií ľmlia, jako jiili upisujo, Kmi ut^/ostali takými. 
j.ikymí utvoril si v mysli svojej idcáhiy mla<l(»ii, Ľudovít nás. .Mimo 
|N>/náMi«)k. luuMÍ k tťxtu priiMijrnvťli. ešte mi nádolmo jiMlno-dľuhé 
u tuifiKľli tam /|)onu'nanv(li iHviieit. najmii tyrli, čo Ľudovítovi 
iilížšiť stáli. Taký hol CVndťkoviO. Do smi1i Ludovít<»vej veniy jidio 
linili a |»rÍAU*I. do smrti svojej verný ctiteľa pnTJiovávateF ]mmiatky 
•Inihej im velikého svojho ])riatela. 

Keif Luil(»vít ponoril dušu svtiju v nekoneOnosf /.iafov svnjirii 
nad iiánNioni n už vyhĺadu neholo zo strastí a hied. v ktoryeh 
imilo Slovťustvo. vtedy yylmil sa ku svojmu starému priatelovi. 
aki> ho vždv menoval. Tendekovirovi, a l»ol v krátkom ease vv- 
lie<vuy / dumy žiafnych ritov plnej. Dlho puŕúval Pavel Ľudovíta, 
JHk /Jilostí. jak S4ižieni sa. jak prorokuje /ló veci. prísť nuijúce na 
|iokoleuie toto hlivejiice, nejapné a nicolio vyššielio nesciiopné. ne- 
j«*iieu ro/ i v tej veselej tvári ľavhivoj zjavil sa mrak a slza vy- 
nmila sa z oka. Tu ale ra/om veznu* Pavel postavenit* ]irísno proti 
Ľudovítovi a |NK:ne: ^Ale, hratku. pravdu síce má.š, holá, čistá 
vM*tku je pravfia, co hovoríš, ale {Nivedzže mi. ci s«i nám. priateíom 
sviijim, a nánnlu svojmu uz konečne tikto chc(*š zosužovaf a o život 
pripraviť? Oi len ty sám nevieš, čo my všetci vieme a vidíme, že 
náruU uáš už inakších loptošov juvtrvaK než sú títi) t^^rajší |m- 
htilťi satanoví? \ či ozaj háchorkou hv mala hvť história IÍ4)žieho 
ríaileuúi národov? (7i ozaj pravda to, že i Pán Hoh sa ponnufarčil? /e 
tiás len nato stvoril, ahy sme štyhle puciivali Maifarom? Cľi ne^iln 
drží l{oh konečne vrch, kíorv chce. ahv chválou jeho ozvvali sa 
vsk'lkv nánidv a jazvkv? .leže mi tam strachu pred trhanv. trci frci, 
kuAZ tludrej, ad animam. my dlh.<ie vyilržíme tu. než t( Aziati. 
kti»ni'cli sfrvkov dávno už história zahraluila! Kh! iHufže so urnou. 
vyvwUeni vás tu nad Siankovce. pod stráň Inovca, čo za svety oh- 
javia sa tam. uvidíš!** A tu jNijal Lu<h»víta pod pažu. a za nimi 
líriattrlim tiahli társkym dv(»rom hore na návršie, /kailiaľ vylilatl 
im'nizkošuy na INivažie. na hrail Matúšov aicf. Cendekovič nedal 
k sliivu prísť ätún»vi, v\jnuic ak ohdivoval prírndy knísy. inak 
£ auekdoty do anekdoty ptvchádzal a rozveselil celú s]io|t)čnos(. 
iiA|N>sledy i Siimého Lud<»vít<i. 

riíoliý Cendekovič. naposledy i sám potivboval útechy. Osirel, 
ii»aniotuel, chcel napttsiedy ratovať sa na Indické manželstva: ale 
lN»la to už ut^koni my>lienka. už k večeru jeho života, /ostala 
iieu>kutociiená a on (nlisiel k otcom, oplakaný cirkvou svojou a 
iiiuohynii príateľnd. Večná mu |»amäť! 

V tom nesklamal >a Ľudovít. 

Ale aui v starkom Jánovi šuh'kovi v Sidioti>ti. T«dioto didue 
nmlujv Ľudovít. Nehol tak prí>ny. jako >a « hyr nie^o| o íiom. Na- 
ii|Kik. pravý stĺp tehdajsieho povedomia iiáiodného. (Mi prvý vytlal 
^fninimatiku ri!či latinskej v ja/\ku národmun. čt» vted\ ne>|ychane 
ImiIu; latin.*iky sme sa ]nu>e]i učit / uľaminatiky latinsky písanej. 
Sulek Ind J4Hlen z najplodnejších teliilaj>ícii spÍM»vateIt>v. /pomenutá 
v tislŕ kuíha vcNlolekárska ^kutlM'ne \\>la. Nie tak .Duch Krí>túv.' 



126 

ktorú slúhil vvílaf Šulr. Ján Šuh»k bol otcom velikých synov; [>ri- 
pomeniem leu velikého dra. Hohuslava Karia, ktorý poprednú účasť 
vzal v regenerácii Ilorvatska, a velikých dvoch nničeilluíkov, Ludo- 
vítii a Viléma, z ktorých prvý vo väzení komárúanskom, druhy na 
šibenici m národ sviij život jxdožili r. 1S4H. 

liard slovenský, sjK^vec vekov zašlých, Hollý, prestal všetky 
ohne jiokušenia, krivdy a prenasledovania, súc otcovským priateroni 
Štúrovým do konai. Zanechal Madunice i svoj ľúbený Mlieč, i t^en, 
v ktorého tôni spevy svoje básnil, dub starý, a presídlil sa k priate- 
lovi vernému, Lackovicovi, farárovi, na Dobrú Vodu, kde sme ho 
častejšie a viacráz i s Ľudovítom navštívili, medzi iným i vo s|m>- 
ločnosti s Mich. Milosl. Hodžom, výlet k nemu / Hlbokého uciuiac. 
Zomrel bard velikv Slovákov v deíi i hodinu tú, v ktorej vvhlásil 
snem krajinský v Debrecíne republiku nnufarskú r. \H4\K 

V Kollárikovi sa sklamal Ľudovít. Zostal vecným Xikodemoni 
j)re vec slovenskú; keď ho tiikto navštívil dakto a najmä Ľudovít, 
urobil je<lno-dnihé, ale, panicom zostiinúc, nepozostavil po selMí 
zvláštnej pamiatky. 

Schroer b(d i<lealista čistého zrna a zdravého jadra, ktorého túzhy 
niesly sa nad súvekých jeho súrodákov; jeho predvídanie bojov 
vražedlných medzi Germanstvom a Slovanstvom, v ktorých ku šk«)de 
človečenstva smrteľne ranenými zdali sa mu byť i vífazui i pre- 
niožení, viedly ho k prísnenm zpytovaniu otíizky, jakoby sa tomu 
predíst malo. Proti tomíi uíijlepší duchovia mali by zavčasu kärovat 
a podať si ruky z oboch strán, aby vyrovnané boly príčiny boja 
{Kikojue. Na minulosť zásteru hodiť, budúcnosti druh druha ikhI- 
porujúc v ústrety ísť s pravdou a spravodlivosťou. To jeho ideál, 
to ideál i krúžku, jaký on mal k(do seba v Bretislave shromaždeuý. 
Štúrovým a mládeže slovenskej bol opnivdovym priateľom a nulcoui 
k dobrému. Vďačná nm pamäť v národe našom! 

Kuzmáuy je známy prvej velikosti muž na Slovensku. Že ho 
r. IXiW na ceste sviíjej nitranskej Ľudovít obraňovať musel, ač nie 
dobre dal Sii brániť, vzť^ihuje .sa na jeho ]»rednduvu ku Ilniuke, 
r. \><iW vydanej. „Míst<^ pŕedmluvy tato domluva," znel titul článku 
|Milemického , ktorým otvoril Kuzmány vydávanie ^Hronky, pod- 
tatranskej Zábavnice." Uderil Kuzmány naraz na všetkých, nie div 
teda, že všetci tiež postriasali sa, a halló bolo hotové. Jednako 
tlstou imlicou bacal do Heru(dákistov. jako do neolo^nv česko- 
slovenských, Kollára a (iodru, <lo orthodoxov starej íirthografie, do 
Uik rečeuých ypsih)nistov, ľalkoviča, jako do ndadej vrstvy lit«- 
ráruo-sloveuskej. Totíi nielen tie patričné, veľmi citlivé sfnui} roz- 
dnižilo, ale odzbrojilo ndádež tú, ktorá hotová bola zastať sa Kuzniá-> 
nyho, bo táto na čele so Štúrom nič nechcela vedeť ani čuť o hádkach 
a svároch. Ona písala československý a učila sii v.^etky nárečia, 
Iki |M'stovala jako nejaké tajomstvo podrečia |)i(*sní národných nie- 
len slovenských, ale i moravskvch (hanáckvch), maloruskvch. ke- 
kavských, slovinských, šaryšsko-ruských, spišsko-poľských atď. Štúr 
korrigoval dopiMln>bna česko-slovenské jmíce študentov, čiarku za 
čiarkou: ale na piesimch nároilnych neopovážil sa ničoho nič pn?- 



1J7 

nieiiiť. Kola mu iiánNlná |N)esia útlou ^iiotykaj sa.*" pTii* (pifsiuM 
iii> uťsiiiii*iatf koiTÍKovat," liov<»ňl; .ucit sai /. nicIi iiánxliiti písal 
i ÍnísdíC " Všetky tolio íasu v ŕ^isopisoch ŕcských uveivjiifiió a 
/váŕšji iiini sHiiiýiii /iisielaiió pu»siu> slovenské smelo prechodily sa 
\ pn»stoiii niťhli svojom po niváeli slovanských : ani ŕeski redaktori, 
piltii v korriiiovauí všetkého, éo /.i» Slovenska prichoilílo. nemenili 
uiť na niťh, laskajiu* sa s týmito deckami prinHly pría/iiou naj- 
útlejšou. lYedmluva reéená k .Ilronke' však najmä Palkovic^i ci- 
tlivé unizila, CO Stiini nesmierne holelo, ktMf ]iľedsa ľalkovič hol 
u«jstars( / liojiivníkov za pniv^) národa, /a ro/kvet jeho literatúr}*. 
|MNt kt<in'*lio krydlami národnosf i spisha slovenská vyše .-^) rokov 
tiitl isiKd, u/ hár aj len /.ivorila, ale predsa aspoň živorila, pn*- 
lu'išajúc život na lepšie časy. Takého dar vedel Ľudovít vážiC i ceniť 
vys<iko. Ale ovšem z ilrnhej strany i Ku/mány vysoko stál v oáicli 
jeho. jako uácdny. ndadý mm tohovekého Slovenska: tona na to- 
hoto |iadajúca liola v hystro/niku Štúrovom tóiia, i^idajúca na ná- 
pid cely. V cituej jeho hrudi, t4) mó/em rieknut, hraly najútlejšie 
žilky životné uánNia. /tadiaľ ten jNimykov jeho, tá ú/kusf jeho, 
ke«f chodbe po Nitniuskt*j. videl /apaľovať sa vraždehué myšlienky 
pmti uiii/oni v uán»de nácelným. Jemu /dal sa mier všetkým hyť, 
ŕo mohlo zilvihnúť národ, (hi takto /(dira/il si protivy tieto na 
Bielej Hore, hľadiac {m Nitrianska st^iruslávnom svete: 

„V/tckIa, hiľická hyl Winitár duše. 
/piipný Hujan té/. byl s Atilou katun, 
V knihách ti najdou lidstva ve^.dy 
za/narcm* si huloinkú jniŕno. 
Jen v mini iiio/nr taintn so d4i<«tati. 
Kam nám ponmŕi ilárre iiniii spŕťhat : 
Vi' iniru jen. ne v houri, ŕeoké 

Vedly M ple> na <Myin|H' Mii/y." *> 

.Meil/itvm /avislv tento oblak nero/Iial sa v ľadovec, ľalkovic 

• ■ 

Iml ukniteiiy a s:un Ku/mány kom«:oval svoju ..honduvu namiesto 
iiívilmhivv.' 

rhanikteristické je v onom Štúrovom 4»svedcení to, /e on ne- 
kLúlid tolkú váhu na tie Uije literkárske. na tú tak ivčeiiú jednotu 




pnIíIi Nemci a daktorí Srhl prednášal ptdskú reŕ cieľom otv«>- 
n'iiia jim prístupu ku lMdiat\m jMikladom litei*atúľ\ pnľskej. on cital 
v u/šich kruhoch ľuskina. Lcrniontova. /nki»\^ki*lio, (liomiakova. 
Karam/inu. on v\klailajúc kla>««ikov coku li /o zlatej diiiiy lítrni- 
tur\. ou KráI(Nlvorsk\ ľukopi>. ŕítai ho > ndiiite/ou iní dlhvch ve- 



*) .lintuka' ľ, HVd/iik ^i , «tr. O. 



128 

čeroch ziiuoíiuvťh. Ale luulkam o literu mAuú naklononv. s vv- 
miiikou jedinou, kecf prišla reč na to vvhaíkovanie ypsiiona (y) 
z orjranismu slovanského jazyka. Tu „sine ira et, studio" ix)Zprával: 
„To jedno neviem poehopif, jako môžu dajetlni spisovatelia slovanskí 
túto písmenu vyhadzovať chcef z nái-ečí slovanských (ku pr. Benio- 
lákisti zo slovenčiny, Juhoslovania dajedni zo sľhštiny, z horvatštiny, 
sh>venriny (južnej), keíf ona nm rovnaké svoje oprávnenie, jetlnako 
vážne vo všetkých bez rozdielu nárečiach slovanských? Ale, pravda, 
— dodával k tomu — treha ju (jn'smenu y) len tmu klásť, kde 
žhida si ju duch reči, «r(Miius národa, kde ona tkvie v samom oiv^- 
nisme jazyka." Tým bola celá jeho polemika oílhavcná. Naproti 
tomu s jasným čelom a uradovaným srdcom držiac v ruke práve 
prišili „Hronku," rozrezanú na tom mieste 2. sväzku, ročníka L, 
str. 52., kde Kollár píše o vzore Slaviana, čít^il a na odchýlky od 
prijatého toho času pnivopisu nás upozonmval : 

O já nejscrn z počtu tech omor/lvíh 

(Hodívj zmizli skoro) ncvlídnikov, 

Ktorí svoje odvracaj ú oko 

<>dc knižky psancj literami 

Cyrilskými ncb glagolickými ; 

Však to jest jen zevnitcmé roucho, 

Pod kterým téz slavské snlce tlučc, 

Na vše strany slavenskeho sveta 

Vylevajíc života potoky: 

Nech rozličnv na sobé ma odev, 

Nieméné plod jcdnoho jest ducha; 

Nech rozdílDvin ]>isáno jest písmom, 

Jodna pŕcdce budeme rodina, 

Dokud syna milá bude matkat 

Nevdéčník ja pokud neodverbne 

A tyranfim neodovzdá cuzým. 

Co pak mfia sa dotýče, já nechcem 

Krátkozrakvm samožílcom bvti, 

liledícím vždy jen do a pod sebe. 

Já to cítim, že celé Slavcnstvo 

Moje jest a já som opét jeho: 

To má herdost, to má pýcha jestif, 

O ktcrú sa pripraviti nedám. 

Moj národ jest spolu i vlast m(»ja, 

Vlast moja má nesmírné hranice, 

Nečíta sta, než tisíc tisícov. 

Já som živv v mnohom vélším svété, 

Nežii závist dopustiti mä/e; 

Já som synom silnojsího roihi, 

Nežli ona poni}slití schopná. 

Nad prost rannou milou moj(»u vla^^ťou 

Krásne slnko iiikd\ no/apadá. 



Dali Pán Kuh a Ntó^^tic jtiiia«'k«^. 
Aniž j ej i (^est inú zahynúfi : 
Nc/ahvnc, dokud hiidoii (l«Mí 
liisky obŕt Slávŕ* pniiásori.** 

Tyinfn liryvkoni z väťstý básuo uknriril shivny Kí)llar prr- 
l^niatnô svojo imjcMliianir: ,0 litcniľiiťj v/;ijíMiiiif)sti iiKvi kineny 
a uáŕvcínii hlavskyiiii/ *) 

Na |>iv«lnásky ľalkovičovc. stjiľélio oľthodoxa ;:niininati('kého, 
<IFa vziimv Knilickvcli. Velrsiavína, Koinenskélio. Iiiial Stiir iiila<l- 
!t|«-h i sfar^icli študentov, i sám pľo danie príkladu dobrého nielen 
prvtlnásky uavstevoval. ale i verejným /kúskani, ktoré v latinskej 
ivci «i ďr/ÍAvaly. prítomným býval. Tak všetko, ab; zn»vna všetko. 
ŕ(i leu IníIo k nauéenin sa /o slavistikv, uŕilo. éítalo. etílo. milo- 
vabi sa. 

Mladší štud«'uti si n/ denníŕky svojo kvrillicou písavali. 

ätúr v naivuosti svojej slovansko-iíprimnej pivkvapenyn. ba 
|M>?«trašenym \hA na rhvílu. keif /. týchto poŕiatkov nutných ta veci 
fidSiH'ly, %e. malo-li sa pohýbať národom slovenským. - - tento naj- 
/auedbalejší v Slávií nánHl tisíc rokov Ic/al v |K»rcd)e. nádobno 
a iievyhiiutmi bolo |Nistaviť h(». bár u/ i na slabé, ale postaviť Im 
ii;i jeho vlastné nohy a sni/iť do jednoho koryta) tie potoky ró/no- 
nxí slovenských, abv (vmto nástrojom vlastnvm vvdobvvať si mohol 
^iiiostatnosf ztnitenú: pivkvapenym bol Ľudovít nánimne nad fym 
kríkom, ktorv iNit«ini strhol nad slo\encinou Kollár, ktorého v/or 
SU\i«na recníevalí Sb>váci za x rokov driel. než Štúr sostavil celu 
::nininiariku toho sbivenského náivŕia. ktoré Kollár sám /a tak 
Bf:«niieniť bohaté a ^irammatickv dokiuialé vvhlásil. On nevedel 
nijako |Miťhopiť, jakidiy to malo /nanu'uať ro/trhmitie sväzku slo- 
vans^kého nicfl/i nami a (Vchmi. ketf my i dač iného, jako len ná- 
nMlD<^ piesne ph^liťa tvoriť bud(*me vo slovenčine, knMii toho n*stine 
rak vonkoncom blízkej. Sám život ukazoval tu cestu /nášania sa 
hRit>kého. k ratovanín kmeňa slovenského tak potrebného. Kecf 
na pr. /a «i ty/díiov cestoval (ech po Slovensku, alebo i illhšie 
|Hiliavil sa tu za povolaním svojím, už hovoril rád sbivensky : tak 
|MNlohue Slovák, sotva hninice mirecia svojho prekročil a čím blíž 
ku Pnihe Zlatej príchoiiil. už mit^šal zvuky české do svojej tatnin- 
^kej nlovťučiny. Povestným stalo sa to .dobré ráno" z úst úzkost- 
livo svoju slovencíuu ceštiť hotového štuiltMita sloveu.^kého. 

Štúrovi nB ešte ani nesnívalo o spisovnej sbivenčine. uz horel 
Linkou k nej a ťažko niesol hádky o zvuky a literky. v ktor\ch 
nrUilo Ivulať velikej idei slovanski*j lásky a v/ájomno>ti. .Me>t4uu 
nasej vzájonlno^ti " menoval svnju Ihvtislavu! .Všetko je naše." 

*• •lln»nliB,'' I. í^v. Ľ., str ^»**. ľainatiiť ji* o^xnliVnif Kiixni:in\hn prrd 
<iUfou touto. Tam n8v«'iiľnji> Kiinn.in). 7v mu iiosíHtH nádeje, aliy *^ 
f Kolléron viacej kedy strán) jch«> slo\enŕ»'nia >rovnaf mohol; kdežto 
la pAr rokov Kiinniiny <ital na miesto KoU.irovn, Kotlár zase zaujal 
aiealo Kumáoyho, ktorý v tom čase iief. bol za jednotu národnú, jednotu 
hl«ry. Boje td snáme. 



180 

osvedčoval nad ka/ilyin IhmIoui s](»vaii>kŕlio ]»ísoiiiiuVtva a tradície. 
Na čistotu češtiny dával sa vo spoločnosti i na hodinách theore- 
tickych veliký a prísny pozor; }:nunniatika a syntiix boly „suninia 
lex;" ale ahv sa rasa slovenčinv luda sotierala, to nenapadlo ani 
najprísnejšiemu milovníkovi a vzdelávatelovi češtiny, Štúrovi. Keď 
básnikom ^slávik zpíval," nenapadh» mu to korriiíovať na „shiv/k 
tloukl/ íl keíf spisovateľ znáčkoval mäkké ŕ, nežiadalo sa od neho, 
aby čítal a vyslovoval toto jako rrž\ ani kecf stálo: „iM>j(fte s nami,** 
neopravovalo sa día zlozvyku českého: .^pojífte s sebou/ alebo na- 
miesto rpňjílw s vami/ rľ^.Wi* ^ sebou;" slovom, čeština Štiiitíva 
bola pravá českoslovenčina. Že to i)ol dol)!*}*. sh)vanský duch, sotva 
kto bude zapierať. 

Jaknáhle však juišla história do r(»zbeninia a Štúr /^niesol sa 
nazad do vekov dávno minulých, k dejom líodricov, Luticov, Kanov. 
ľolabanov, Hrežanov. Stoderanov, Hav(dan<)v, Zápenancov, Dolencíív. 
Chyžincov. Kedaranov. Tkrancov. a vykladať počal, jako sa pití 
j)letk>^ a daronuiice — jako i tu tieto zvuky a Utierky, táto i»ro- 
sodia a oitho^^rafia, nechby s(»ba oprávnenejšie boly stiizky jeduycli 
proti dndiým zo stanoviska tilolo^qckéhti až na vyplencnie druh 
dndia nenávideť a stíliať sa zvykli: tu potom padlo krupobitie a 
ľadovec najprísnejšieho ji<h (ídsúdenia. Konečne, kecf jedon lelK> 
druhý zo ziM)menutých kmeňov - - ako častejšie sa to stávalo 
utiekol sa pod ochranu siudočného všetkých vraha proti bratskému 
kmeňu, tu potom počal sa mäkký nárek ubolenéhíí, dobrého Ľudo- 
víta. Jeho rozprava historická prešla v ele^iiu a so slzami v očach 
rozchodili sa mladíci. Nikdv toľké vnútorné búrkv nezmietalv citnú 
hruí mládeže slovenskej, jako zíi časov Štúrových v Bratislave. 
Ovšem, i nehodní bývali medzi vvvtdenvnd Stúrovvmi, ktorí klamali 
za živa Štúra a klamú národ po jeho smrti. Ak sa jim tieto liadky 
dostanú pívd oči, nech asjion myšlienka obnoví sa v nich na doby 
rajskej nevinnosti ! Ja jim želám z duše cište kus toho života, aby 
sa na vlastné oči presvedčili, že lapali sa vo vlnobití, čo prišlo na 
nánMl, na slamku jedni, a dndií chytali sa britvy. Štúra nasleilovaC 
l)oh) by i jim os(»žuejšie bývalo pre svedomie a históriu, svedkyíiu 
túto nestrannú dejov ľudských. 

Ľudovít udržoval obšírne dopisovateľstvo a 1k)1 ]>ľostred nikom 
medzi Slovenskom a Slavianstvom ostatným, menovite však spni- 
strcdkúval stále spojenie s časoi)isami českými a juhoslovauskýiiii. 
Na Slovensku vychodily: Hronka, Tatranka, Zora. Oo kto týmto 
posielal, obyčíijne išlo to cez ruky jeho, ako U) badať i z listu jeho, 
na Zocha písaného, vyššie sdelenclio. Dielo, keď si^ z])rítoniníiue 
tohočasé jíomery premávkové, zajiste veľmi obťažné. Štúr mal nffe- 
rentov, ktorí každý deii podávali mu zprávy o voziaroch do lireti- 
slavy pribyvších. lialíky. nachystané pre Žv(den, Trenčín, <h7ivu. 
Turec, (iemer, I/iptov, Spiš, Saryš, už iK)tom roznášaly sii im> sta- 
točných voziaroch. Daktorí známejší, najmä zo Zvidena. Xitr}*. 
Trenčína, i sami prichodili sa oznámiť, že sú tu. 

Nemôžem túto kapit4du zakončiť, abych sa nezmienil o jednej 
episode zo života a účinkovania Štúrovho. ]>adajúcej do roku 183(> 



I.tl 

a xrhiijiiťťj vt*Iiui iiiliMi.^íviu' >\r||u lui mladi lin tolintn iMilKitiuiu 
iii\>IU*iikv sli>v;iiiskťj. 

iU'X \sľtk>('li olirafriH' )»n]\ \u\ >\m".\ i\ ui\ jľlif» >|M)l<)rnn>t, 
pM'fo i /avľ;i>n |iriiiľil >;i li\t vríiui n|i;irľiiMn. i\/. ú/kosflivi» skľvval 
>.i i s tvini ]i:ijo|ijťktiviu'išiini iiivslinikjMni. len nUy nr/;i\íl;il fin- 
t'iiiil k n|HMlii/ľir\:iiň:iiti i\ liatľiii.-iiii ŕiininsti jrlio |i:i(*(la;zn;:irk(*j. 
T\iii vflaŕil sa v ihiMi jt^lio tajoiiistvrnnv akýsi typ, ktorý mu súv 
ílmla^al /aiijiiiiavosti a novosti nrNlycham'j. alr ŕasom v kni.jiiosf 
l»r«-ťhail/al. v ktonj /tratil z oŕii hlavný v'w\ a nilailíkoin h\stivj- 
^ifliii iliirlia /dal sa l>\ť pcdantstvom. Najnf]iatrn<'jši ndádrntM-ky 
\>krik na mit»str nrpatriŕnom tiahol /a schou najprisnejšiť po- 
knrlianir. .('i ncvidíti*. /v vrahovia striehnu |m» nás? Xaŕo jr to 
taká n^'^»pat^lo^f y (i rhrotc to. na rom my s tofkyni /ainvním 
^ť\»:i iinif'ujiMnr. svojou rahktUMysľínnstou jMiváľat?!' Ah'ho. ji'stli 
|N)|iadal na daktorom ŕh'noNi >])td(Ministi. zi*. aŕkotvok jť v knihu 
náriMlnoni prarovity a pilný, ah* \ idoháili skolskyrh po/adu zo- 
*t.t\a. dal >l ho k sclu* zavtdat a i»v|o\il ln»: .Xnz ah* ncviľtc* \\. 
/!• Ma«fari ka/dii ťli\hu \o skoh* pripisujú pri Slovákoih našrj sp<i- 
liMiHi^^tiV A ľi /limysrlni* rln'ťtť škndit mirodnrj veri".-' ľivŕo nc- 
ndiitľ zadosť pi»vinnostam ^Nojim >kol>k>in>" Takŕln>ío loramiso- 
\ania háli >nu' sa viart'j, \u*/. nr]iria/ni* odhornóhn prntrssora. 

V\h»iv do liór. na -k«ízí vnh.** na .. iJatzVidiiiusIr.** ku ..ŕcrM*- 
nŕiiiii krížu." aŕkofvrk i tie driilv s;i na vsmliiM-nŕ a na s\nMM»sia. 
Udy pn*«Isa už tak zovsiM»hornrló a zn:imť. /v ani Stur nt'Uial za 
|N»tndin<^ /acliovávaf dáku miinnriadmi upatrnosť. považoval jirh 
^ko fdiyrajnô >prvoko|y. 

Ml* štiiri»v u>taviŕn<' tvoriari durh prisirl tu /ra/u na novy 
<»|wisoli .výletov na hrnl»\ dáxncj slávy:** tam sa zohn*i»' dm'h nas 
k novviu ŕinoni. História pn* národ žiw jr tMu. ŕi'm >viMlomio pre 
clovrka. rhivrk Imv svľdfUnia \v ko/a hiiMlna. dandmá: nániil Im-/ 
vtilonio>ri histoľiľkrj o >fln' a pn'dkurh ^vojirh. je* hroniádka kozí 
■•tpif'kyrh. Tak hútal a dumal Stur v naju/som kruhu sMtjirh 
l»riatffov. /ápalrivy Znrh. prísn** \>ťtkn ro/suil/ujúci <ir«»szuiann a 
f nidák. hudiduiľ a hisniikv naladrnv líaťanido. vtdikv pľiatľf w- 
N*fii\ a .Sfúmv ahrr 1*1:0. (*rndľkM\ir. >iindli >a sn .Stúnun na v\- 

• 

li-ti* ika hrvin! -Vyh't na hrxíu' a SfiiniNa úzkostlivá npatrnost 
/fialy SI priiM'it >a jodno ilruhcmu : ah* Inili tu junáci, ktorí ťh('«di 
n.i bulM»n \'vi' udľľii a \\/vat rrlu NpnlnŕuMNt sloviMisku na hrvín. 
Kiin<*«'nť sklonili ^^a v^^rtri prril naradnu Štúrovou, /r ti» má hyt 
<«>iii|Hi^iiin / naiv\lirľanfi-ŕrh a najhuilnnM'rnrj>írh nilu«ífvnfn<'«»\ 
/.i niľod. Nátlak zaii>tf Iml vtdiky. pml kt«ir\m mláiltv trptda. a 
pri tiifktuti ninii/>t\t* ml.ithvf mohla Ii\ ^a ^nadnu prihodit dáka 
\vtr/Uíí>f. Vťifak ^a \\li»t Wux** tlnhrť wdarí. Iiudurm* hmlťmi' 
niiVt >ríadif \ylrt \-iMdiľtiii*i--í. 'ľak 'starali *«.i Sriir a u/>í kni/ok 
j«*hi» priatťliiv. 

Nuž a o ľľ/r lak»lM» -Iľ ' í* ki»iuplntt\ dakľ .' O kiUi>pÍráťiťy 
i I rotiMiiľ >tátu ni'lM/pfi hr ' ľnih UriiuxaT ľaká ndadtv. jako tá 
tťhdAJšia H|iivt*u>ká. tak pri>nť morálna, tak ri^tn \ťdr«k.i. notvára 
kiini|i|i»Ity. n«*kon>piľUÍľ. I-li^ •» wK't na ruuw ^tairh«i hi.idu otrov. 



132 

na hevín, JMkvťh vvletov mával v spoločnosti niaífarská i nemecká 
foľko, k(»ľko jini napadlo, anižby boly tak úzkostlivé sa sožieraly 
o jiih prevedenie. Čo niolilo iniVinou hyt tolkélio' tlaku na i>ekno- 
<lucliej mládeži slovenskej? Jej vina jediiuí bola, že nespievíila rú- 
havé a i)osmešné j)iesne proti Slovákom, že nekoniplottovalu proti 
professorom, že najpilnejsou bola verejne i súkromne, že netúlala 
sa po kaviarňach a krčmách, že študovala a vyrazenie jej boly 
spevy, poesia, rečníctvo, že mala obšínie spojenie s litenítory sláv- 
nymi i ndádežou po iných školách a že vysoko bola si vztýčila ciel 
života svojho: osvetu a poznanie seba šírit v národe slovenskom. 
To boly hriechy ndádeže slovenskej v očacli kdejakých „Századuiik"-(íV 
fdákysi Orosz vydával v Bretislave i)Od týmto titulom čiisopis ma- 
(farský), „Társalkodó'^-vov a podobných j»eriodických spisov. 

Užší kruh mal byt vybraný a i)rísne uzavreuý k výletu ua 
Devín. Na také symi)osion tešili sa zakaždým ndadší i starší; a Č4> 
teprv dostaC sa mala dušiam za [yochúťka ideálna na Devíne, ľu- 
inoch to zapadlej slávy dakedajšt\j národa slovenského! V takých 
užších kruhoch sa Štúr rozhovoril a vylial celú dušu svoju s jej 
žiahni a radosťami, čo mu opatrnosť nedf»voIovala vo väčšej siwloé- 
nosti činit. Kto sa bude môcC rozpomenúť na jedno také symiM)sioii, 
na ^ kozom vrchu - odbývanom, pri kt^^uom rozberal Štúr Mieckie- 
wiczovu ódu ..do mledóšči/ ten nemýlne zprítomní si i zápal ttín, 
kt^rý povstal v ndádeži za ideále čestnej ndadosti slovanskej. Mne 
je v pamäti jedno, a síce, že snui v najbližšej, nato uaskíilovavšej 
spoločnosti traja oddali - nevediac jeden o druhom — Štúrovi 
k posúdeniu básne, jichž predmet bol: ..Sobéc.** Čo Mickicwicz 
všetko namyslef si mohol o sebcovi, ked básnil báseú svoju „Bez 
ducha srdce, kosti to človeka"" atd. (na ndadosf), to Ľudovít v jila- 
mennej duši svojej sobnd všetko v jeden cit ošklivosti pit>ti se- 
bectvu. A na sebectva ohavnost vyrútila sa i)otom i všetka naša 
poetická sila. Štúr vedel vtlačiC do duše ndadej obraz úcty a lásky- 
hodnej ctnoty, ale tak podobne vedel i vyvolať z hlbín duše a 
mysle náruživosť nenávisti proti hriechu, národnému blahu sa v cestu 
kladúcemu, ľo každom jeho symposiume nové vivnie duchov na- 
stalo v mládeži, hnecf za tú, hned za inú novú ideu. 

(l*okraŕovani<í.» 



i:w 



Xa hromnicp. 

Zas jetlon rok, vo nový kvet sa vpliot(»l 
I>o vonca /itia niujho! — Áno, dnes 
Rad Hikov tomu, polifad môj ro v/lieto) 
Z tmy v svota tohto kadojakti sim**,. 

V smrs, ktorá bloskno vsc a zaso ztemnie 
Jak toku vír: tu vín noc a tam doi^; 
Kdo yvem ru/ou plál(» Iícp zeme. 

Dnes ŕemie lírobom. /.ajtrá zbelie v srieň. 

V smes, ktorá plesá tu a tamto kvílí: 
Vi'ul blankyt spevný. zápät mrarien vzdycli : 
Kde sedem bariev v jednej zahrá chvíli 

A všetky jeden sina/c okamih. 

V smes ktorá laská hne<f a opäC tr<zni. 
Kde z kresla slávy na krí2 potupy ; 

Kde s mocou /ásC. cnosť s biedou zase bli/ny. 
pochopy bludné, mylné postupy. 

V smes. ktoni ve<^ne hmvrí a sa mení : 
Let h\iezdy. zdroja met a fndský krok 
Kde iný, novy v každom okam/ení . . . 

V tú smes ja vrhnul opäf jeden rok. 

By(? nebyí? vrtá dotaz v ľudskej lebi. 
Más srdce? slalK>sŕ: nie? si kameňom. 
I hľadáš sa jak Ilamlet v pekle, v nebi . . . 
Tvoj stred v tom zhynul : u/, si iba — snom. 

Zas jeden rok čo nový kvet — do venca. 
ó. veut^c. k(dkv to u/ v tebe kvetí? 
Tam detstva pnosienky, za mládenca 
Vvkvitlé ru/e tam : tam. z ktorvch mäd 

Som sladký kedy s* ssal. ja niotýl ri'iŕi. 
Vi vAetky kvietky, duše nivami 
Co porástly na vrelej srdca liiŕi, 
Pod chmúrnej mysle da^ifom — slzami. 

Ba tam i krásky, co tak bujne kvitly 
Kol hriadok duše - - vonné, zjatreni*: 
Na lone krôpky r»)\v či *íi/ *;vitl\ 
No možno, tú/itb uinjich planu-iit*. 



l:t4 



A /as hľa rok . . . Arli. ja m nmohoroí^ny. 
V^ak, /ieiiko drahá, ja u/, veľa žil? 
Ja narodil sa v rok — — no sŕítaf poí^ni ! 
Nuž, koTký súreť? — Jak hviezd, toľko chvíľ! 

A zase rok . . . I t-ol? ('i moje žitie 
Je daŕo viacej, jak ked prchne les? 
To onej smesi jedno vlnobitie : 
Tak teda rok za rokom v onú smes! 

Tak zase rok čo novv kvet. Že ak<? 
Sám veru neviem. Snád kvet pn*hlavy. 
Ba skoro príjdc rad i na bodliaky. 
A budem lapať odkvet púpavy. 

Ó, vence! av.^ak i to možným v svete, 
Že, než sa zavreií v kolo všetkých zdob. 
Prst vícbru znezrady ťa rozojdetie 
A roztrasie čo plevel preš mAj hrob. 

Ó, vence ! Akoda . . . krások, čo mi kvitly 
Kol hriadok duše vonné, zjatrcné; 
Na lone krôpky rosy či sĺz svitly. 
Ba najskôr túžieb jasné plamene. 

Ja túžil veľa — mladá duša smädla 
Mi ustavirne: bych ju napojil: 
Tu zaletel som do povestí bradla . . . 
Lež márnosť snáh: bych draka odzbrojil. 

Jak osamelý vták ja na skalinách 

Si sedal v oblak dumv zavitv: 

Ja stával stĺpom v smutných ro/valinách : 

Ja v sväto-tajné noci úkryty 

Som utiekal sa zhusta: kde z hviezd leskov 
Som plietol zdoby včasný vo vienok 
Kol čela zdarov, nmiac jich stretať stozkou — — 
A čo mám z vencov? popol zpomienok. 

Ja túžil veľa — tým viac želal, Iňdil. 

Čím skupšia bola moja skutočnosť; 

A nemám nič ! . . . Ba hej ! raz ]iredsa zprúdil 

Sa bohatstva diižd na mŕia — a to dosť! 

Ved nazdal som sa, že to jabloň smetla 
Mi v lono všetok jará svojho skvost, 
Ked, áu<o drahá, tys' mi v náruč vlietla, 
Tv v lese tň/ieb - i»rv\ letoro^it. 



1 8ô 



a 



Le} túžby mám i dnos, ln\rs mladosf hyne. 
My oba máme túiby, nádej o. 
To nž tak Í^Iovek zrmskoj na doline: 
Šat jeden svlci'ie, diuhy oílejo. 

•la túžby mám i dnes. bárs mnohý, mnohý 

Sa vnoril rok u/ v i'ierny rasov vír; 

Ja vládzem ešte hlavu, raky, nohy — 

Ja volám boj a tupím hnilý mir! 

Keif (faka príjdc, chopím sa i lýry: 
liár^ aká je, je duše potreba. 
Ja viem, že spevom, ktorý z nej sa zvíri. 
Nezdvihnem z pekla rod môj — do neba. 

Nie z temná múk ho na úslnie slávy, 
To viem, a predsa struny dotknuté; 
Sná(f aspoň jeden plam nm sfúkne s hlavy 
Van treimtavej du^e pcnite. 

Sťa tesný rvirík vtáŕka aspoň v búri 
Mu bude zvuk. keif vták sa nešiel skryŕ - - 
A komu nedal Hoh bif slncom v chmurv: 
Dosť — svätojánskou muškou posvietiť! 

Snád . . . <\ ja túžim ešte, túžim moľne, 
Bár^ žitie ide: verím predsa ja, 
Že, posledný až rok sa u mňa octne, 
MAj národ našiel cestu do raja ! 

Ja túžim, uŕám. dúfam, verím, čakám — 
Ja nezhynem. kým viery neni spln! 
i\ kľakni, du^u! i ja k tebe kííikám; 
Mv na skali<iku, marnV špíachot vín ! 

Ó, kľakni! i ja — - nie! mne stávať treba, 
t> tom sa múdri ilávnu dnhmlli: 
Muž do práce za vofný kúsok chleba, 
A žena nech sa i zaň pomodlí! 

Ja túžim, verím, ncakávam dol>v. 
Ja (^akám advent, slavnŕ vtelenie: 
Som Slavian, uviaznuvši do poroby : 
Nuž jak nei^akať ^^pásy zjavenie? 

Ra voniam vzduch a ŕivjem zvláštne tóny, 
V jicbž akkord pnidko vplý\a <:rdca tluk: 
Nie! neumrete, šedí Simeoni. 
Bez uxiilHiia oslávenia múk. 



i:tr> 



Či nevidíte zrno pravdy klírif 
Z brúd bludov, kde už mftvych spalo sen V 
Hľa! na vzdor noci, ktorá rbrola ni^'iť 
Jak rastie svetlo, jako mizne tieň! 

Ba po vtelení už, už kmitá svetlo, — 
Na kon^iarocb sa jaSe jeho skvost ; 
Lež aby v okres dolín (Mmskôr slietlo: 
Bud naša apoštolská horli vosŕ! 

Už hromnice! Raz ešte temné rúcha 
V čas múky božej ; v tom zpod vetvice 
Triumfu na pláň ohnivého ducha, — 
Kde slncom zvencia pravdu — turíce! 



Lastovica. 



Objala zenv bujará jar. 
Rozjarila zeme sa tvár: 
Kamže idei^, kam sa ŕahái^? 
Preí^o krige žírne naháš? 

Ku severu, ku severu, 

V dolinOčku blaha, mieru; 
Medzi horj-, tmavé hor)'. 
Za kton'mi snlce horí! 

Pod ochranou tvrdej skaly 
Hniezdo malé zbudovali 
Otec, mati so súsedy 

V mladé jaro domcok hnedý. 

Tam kolíska, rodoý môj dom, 
Blažene sa bývalo v ňom : 
Tam na hrudi mäkkej milá 
Hnala maC ma. odkojila! 

Spievavala ránom vonným 
Piesne fúbe hlasom /vonným: 
A ja hfadel z môjho sveta 
Dolinou jak zore svieťa. 



Hviezdoslav 



137 

A pokúsil mair* kriela 
Vypäf k letku jako strela 
S otrom, matkou ku vysave 
Pokochať sa v letku sláve. — 

Ta k sevoľu. iiied/i liorv, 
Za (lomovom snlro horí: 
Prei^, kraj ^írny, |u*avú vuH 
Lúho^if len rod holuliii^í! 



Juítko Alexander. 



Pod (ieok-Tepe. 

z rozpomienok drugona z mkii 1879. 



Asiatiťkŕ výpnivy Rusov majú veliký vy/imin. Konajú jich oni 
jakuhy siirhom, liez n'klani a krikov. A/ /nízu prekvapia svet no- 
vyui víCiatftvfMn uail (ažkosfanií ste])y a dívynii, zuiu/ilými nán>- 
lúmi. I v najnovšom cnsi* ru/Jeŕel s^i nulostný chýr širokou ruskou 
7t*mou : utMicrál Skolielev ílobyl U'kinskú jK^vnosť (ieok-Tepe. Turko- 
luani kniena tekinskóht> sídlia na úrodní^ oase, hraniŕiiicej na juhu 
«• Persiou a Af^hanistiumnu na východe s I^>charou. na severe 
« (*hivou. lV)knreníe /muzilych Tekincov, tak pntrelmé a nevyhnutné 
prv Htre«inoasiatický olK'hod. s|N)jené Indo s Cjiikosfami, presiilui- 
júcimi sily ludské. (íenenil La/^nw prerazil cez nesmieme púšte 
•*ii |nnI samé (ieok-Te|K*: avšak (Mitrhnuty ml prameňov, ha porazený 
nepríatťlom pri útoku na tút4) [K^vnosť, must^l sa jeho otnid vnitiť 
> ue|Nirídzenou. Avšak Rusi ne/vykli z^ihúdať na ponízku svojich 
vojsk: dnes uz vejú Skolndevove Ziistavy na ^^eok-Te|K^ kt^iré Te- 
kincí us|»eH pn^neniť v mocnú ]tevnosť. ( esta na Men* je otvoremí . . . 

Aby sme |K»dali malý olmi/ok /. Injjov ruských v tycht4» dial- 
nych krajoch, uvsidzame úryv(»k /o zápisiek dra;:onského dôstojníka 
V. T., ktorý súcastnil sa r. 1^71* na 1k*/ výslednej vypnive proti 
Tekincom |nhI generálom I^izan*vom, ktorý stal s^i sám (dteťou ne- 
>inierDycli štm|i«iríí. I Mies hfadí cely svet s |N)chopiteInou zveda- 
vitsdm na ]Nd)yhy Rusov v centr-álnej Asii. a tak, myslíme, že táto 
olikktívuť a názorne pís;iná ro/|Nimienka na ne/daR*nú výpravu 
utrhudc zle príjat«í (nI velactenych čitateľov našich 

. . . Slnko skrylo sa za Kopet-hapun. ľo chvíli mrak temnej 
juiuej noci |iokryl nás |N>sledny hyvimk. ro/|Hdo/eny okido tekin- 
nkťj |ievnosti Janidža. Myriady hvíe/d zaldisíy sa po temniun nelú 
II raliťťua resta jasno delila sa od temnoni<Nlrélio úzadia. Stá vatier 
u»\ietilu tálM»r mali*lio niskéh«i otradu. ktiir\ \ trhol do utv.uámeho 



138 

kraja, niídotknutóho dosial nohou EiiľO])ejca. Pred nami bol nc*- 
liľiaUíI, početný a zn|užilv. V tábore nespal nikto, všetko hotovilo 
sa k zajtrajšiemu boju. Ťráj)ny i)ochod po stej)ách turkest^uiskýeli. 
dlhé útrapy a borba s prírodou zunovaly sa mužstvu, a každý vojak 
dychtil po boji s vrahom a netrpelivo čakal prvý ííojovuý nábeh. 
V Jaradže sme sa pi*esvedťili, že nepriateľ sosiístrednil sa v (ieok- 
Tepe a rozhodol sa prijať boj. 

Odhliadnuc od toho, že náš otra<l čítul Uienej než dva tisíV 
mužov, odhliadnuc od toho, že sme mali iba osem štýrfuntových a 
a štvoro hôrnych kanónov, nik z nás nepochyboval o víCíizstve, a 
každý tešil sa mu už vopred. Vraha svojho sme nepoznali a opo- 
vrhovali „rhalatnikov," ktorých po dvoch dňoch nazývali vojaci 
„opravdovými hrdinami, s ktorými sa nemôžu porovnaí ani Turci." 

Pochod predstráže ustálený bol na druhú hodirtu i)olnočnú, 
hlavnej sily na tretiu, vozotiijstva s malým prikiytím na štvrtú 
hodinu. 

Poneváč bolo ešt« dosť svobodného aisu — bolo asi s hodín 
večer — použil som príležitosť a šiel so svojím bratom i>otúIaC sa 
táborom a navštíviť priateľov a známych. My sme ťažko napredo- 
vali; šľahajúce plamienky ohňov slabo osvecovaly skupeniny vo- 
jakov, stisnutých okolo ohíiov, priestranstvá však medzi olmamí 
l>ohrúžené boly v hustú tmu. Potkýnajúc sa pri každom kroku, do- 
šli sme konečne do pechotného taíboru. U najbližšieho ohíia sedelo 
niekoľko vojakov: <lvaja z nich boli zamestknaní s kotlom, tretí 
vyzliekal košeľu. My sme zostali ticho stiíť. Vojak sa obnažil, na 
čiernej, oborenej hnidi jeho blískal sa medený kríž. Nahnúc sa, 
vzal z torbice čistú košielku. zatrepal s íiou nad ohíiom a rýchlo 
ju obliekol. Vzdychol hlboko, prekrižoval sa, a odijdúc od ohňa, 
počal sa odievať. Na eneifíickej jeho tvári jasno vynížala sa tvrdá 
odhodlanosť. ,.Zajtrá Ih>j/ hovorila (ma, „ja hotový ])oložiť život 
svoj za aíra. Hľaďteže, ja celkom prichyst^iný predstúpiť pred Boha 
Hospo<lina: na nme čistá košieľka, celý mesiac som ju chránil 
k tomuto dňu; moja tvár i ruky moje umyté, vlasy pozorne pri- 
česané ..." Vojak tento bol stnížovníkom roty poničíka Biellwro- 
dova od ^mzinskcho jn^enadírskeho pluku. Nedarmo hotovil sa on 
k smrti: na dndiv deň bol zrúbanv Tekincami na stvnách Geok- 
Tepe. Si)olu s ním ľahol pod nožami zmužilých iíbrancov jeho jk)- 
ničík a skoro všetci ľudia jeho roty. 

„Rieknite, bratci, tu je byvuak Erivancov?- obrátil som sa 
k nim. 

„Veru nie! My (Iruzinci. Erivanci stoja podalej, za iK)tôčkoui. 
Tam hľa — vidíte — jích ohne. 

My sme išli smerom, jaký nám ukázali, a zii niekoľko minút 
boli sme v šiatriku iKiručíka Anlišvili, ktorý nás, jako vždy, s ra- 
dosťou privítal. 

Na ^pallasi- (plstený kobeiXH) zjavily sa poliáriky, drevená 
kasnička s cukrom, tanierky s močenými sucháry. Nato konečne aj 
malý |)ochodný samovar. Rozložili snu-; sa pohodlne dľa možntisti. 
Boli .sme šiesti: Anlišvili, pniporščik kňaz E., (.írigoriev, kadet J.. 



» mv ilvaja. Poŕ-As colélio |H)rhodu. kilľ sa Umi strotly otnuly kňaza 
Wiibfii.sU'iim a ;;n'>fa l^isrlia. ImiIí siiu' iumo/Iuciii a pivzili spolu 
riiiiuhii príjciunyľh IuhIíh. 

Krívam i. ktorí iu*patríli k pľnlvnju. túžili po boji niniiťuoj 
>iko my. lUIiŕ, /uuovanó pivdioily ivz stopy v honíŕosti 4<>-stujmovfj. 
IniIv v/ily tii* s;iiiu* a jtMliiotvánu'. a tú/l»a po novýdi dojmoch /ni- 
^taia ka/itvm ili'iom viac a viac. Totvk s vľaliom moliol il»a dost^ivit 
iiisir ttojiiiy. 

.ŕo iKA'i^hoy'* olirátil s;i k nám uáš hostitof. 

-A hla, CO, iKini moji/ odvetil som ja: „vy si myslíti*, /.r 
/-ijtni súcastiiíte Sii v boji a budotf biť Tekiiict>v? Vi nii» tak'."'* 

.-My nemyslime, ale sme o tom úplne presve^lcení," ohnivo 
riľkid tfriŕoriev. 

.Nuž na t4iky prípad pttstanim sa vás o inom presvedčiť. 1^)1 
^mi pnive u st;ibu. kde mne iK>d peáiťou tajomstva vyjavili, že 
plán |N»hybii na tieok-Tepe je zmenený: my tu prenocujeme a ju- 
ln»m v šost IiímIúi pôjde sám predvoj na (ieok-Tepe, hlavná sila 
\sak zostane s vozot^ijstvom v I\ara-(iane oddychovať a až |H)toni 
^\t(*'}i sji s predvoj(»m a spolu s ním ptdine sa (falej na Aschalmd 
í <iianis. I tak, páni. zakial sa mv Imdeme biť s Tekiucami. vv 
liu«ii*tc tu s|ui( — a možn(» iba vo sne videť sunmé Tekinčunky." 

-Tii nemôže bytí Ti> sú nesmyslyl" bolo počuť našich Eri- 
\aiiť«iv. 

./;ici» som kúpil. Ziit(» predávam.*" (Ml|H)vedal som ja: ..avšiik 
yx vám len to silelil, co jmičuI som od N., ktorý je, jako viete, Zii- 
*%.itľnv do všetkveh tajností stábu." 

Moje tvrdenia presvedŕily <IIa /dania všetkých, ťirifíoriev úplne 
uvľríl mojim shivám. Tento (d>yčajne skromný a tichý ndadík zrazu 
*a premenil : on bystro vysk«M'il zo >vnjho miesta, jeho dobré ho- 
lubie oci metalv iskrv. zablvsklv sa: tvár zarumenila sa: vrchná 
|it.*niji. S4itva slalN» |Mikn'tá prvým páperím, zatriasla sa a ou \mvi\\ 
\nive( rjchlym tem|Nun. skoro v zadychčaní: 

,Nie. to nemôže bytí Krivanci nikily nez(»stávali s vozotiij- 
^tviim . . . jich miesto na ŕele predvoja! Nech tam nechajú kidio 
«>a jim |»iiťi, ale nie nás . . . my sme nikda nestrážili baninov a 
vii/y náš pluk k tomu nepri v\knul. A H sná<f sme len nato 
prišli si*m. aby >me sa pražili v tejto pivkliatej púšti, pili slanú a 
horkú V4n1u. jiesť všaki>\é hmi^^oby a zilochynat úpaToin! Nám o ta- 
k<Hn nehovorili. Velki»kňa/ po>lal sem náš kitaillon preto, že sa 
v)/nani uad všetkých mí tureckej vojny. V Cikisliaiv slúbil nám 
I.A/iirev. že nás |N)šle v pn*<lvoj. a teraz chcú nás ustanoviť za 
^trii. va.Mch iKiranov, med/itvm co vv budete biť sa . . . Nie. mv 
<ia s tvm neus|Niki(jíme. na lakych netratili!' 

.i'ríkážu ost4iť, a ty chcej nechcej zostaneš, zatií mánu* veliteľ- 
stvo.- riekol niekti». 

(iri;roriev zostal bez seba. 

.Tťila /<i.staiite. čert ber vá<: ale ja za nič na svete nez(»sta- 
iMMu. /am/ idem ku l^imakiiiovi a po|iro>ím ho. aby mňa na čas 
|inr^dil k jeiinomu z trorli l>at.tiliono\. na/načen><-h /a pred\«ij. 



140 

Neustanem, pokiaľ neprivolí: u čo na kolená padnem, ale zajtra 
musím do boja . . . Lepšia smľC, nežil hanba!*' 

„Uj)okojte sa," pretriiol som ho konečne s úsmevom: ^my 
všetci do jednoho i)6jdeme /ajtni do boja — ja som si spnivil 
žart. Náš otrad je tak malý, že drobit ho na kusy nikomu nena- 
padá, a beztoho tn»ba dobre hfadef, aby ho sami Tekinci nerozbili.'' 

(irigoriev ožil, oči jeho radostno blýskaly, prívetivý úsmev ne- 
zmizol z jeho úst. Rozhovor, \)o malom spore o počt^ Tekiucov. 
zavrevšíeh sa v (leok-Tcpe, o pravdepodobnosti víťazstva lebo po- 
rážky, dostal nenazdajky inší obrat. My preniesli sii v myšlien- 
kach v ďalekú líossiu, spomínaly sme svojich príbuzných i známych ; 
hovorili sme o nmohom, avšak ani raz nesi>omenuli sme zaj- 
tnijší boj. 

Dve hodiny ušlý nepozon)vane. Treba bolo lúčiť sii. Objali 
sme sa druh s druhom, priali brat4)m svojim šťastia, a dali sme 
sa na zpiatočnú cestu. V temnosti [Hnnýlili sme dnihu a našli sme 
sa neďaleko miesta, kde táboril štáb. Tam nik nespal'. I tim ]n)- 
zorovali sme príi)ravy. Tváre všetkých lM)ly veselé a oživené ; všetci 
hovorili o nastávajúcom dobjií (ieok-Tejie; nik nedopúšťal možnosC 
nezdaní, odhliadnuc od toho, že dvaja zajatci tekiuskí, chytení ve- 
čerom, vyjavili, že v Geok-Tepe sústrednení sú všetci Tekinci, po- 
čtom do 30.00(> mužov, a že oni odhodlaní sú bniniť sa na život 
a smrť, do poslednej kvapky krve. V takúto odhodlanosť divochov 
neveril nik a každý myslel, že oheň z diel i»riniiti jich razom 
k pokore. 

My zašli k štábnenm markytánovi. Niekoľko štábnych dôstoj- 
níkov jiedlo t4im baraninu s ryžou. Hrbatý markytán, Armeu v čer- 
venom fezi, obsluhoval jich starostlivé. Dva lúče slabo osvetlovaly 
dosť priestranný' šiator. V i)olommku videl som niekoľko bočiek 
s vínom a pár drevených kysni, postavených jedna na dnihú. Na 
jednej z nich napísané bolo: ^šampanské.'' 

,Čo rozkážete V- pýtal sa markytán silným východným akcentom. 
A čo máš?" 

, Znamenitý plov." 

Pri predvoji, ku ktorénm imtrila naša divisia, nebolo mafky- 
tána. lebo ani jeden z nich neo])oviižil sa s ním napredovať ; vozo- 
tajstvo svoje i so všetkými potravinami nechali sme v Bendessenoch 
pred i)ochodom na oasu, a piitto s[)okojiť sme sa nmseli ]io celý 
čas i)ochodu s varenou hovädzinou. I^n'to zara4lovali sme sii plovu 
a vrhli sme sa naň s vlčím apetítom. 

Zavolal som markvtána. 

„Uiekni, braté, čo to máš v tamtej kysni V~ 

^Šampanské." 

,,Po čom predávaš fľašu ?■* 

y, Vôbec nepredávam.** 
A čo, vezieš ho jako dar TekincomV" 

Nie; avšak rozkázítno mi bolo. zachovať ho až do väčšej bitky. 
Po víťazstve bude veľký ol)ed. Štáb bu<le (»i)edovat spolu s Nur- 
Verdi-Chauom." 



r' 

n' 



p- 



III 



.Tv sni'laráii! Vnf |n)V:í/. k<Mr inis uhijii Ti'kinri, stykmi fa na 
ki»l ii na tvoje zdravie vy|>ijii s<'iin|iaiiskó." 

Aniieii iii*4Nl|N»v4Mlal. iha /ainiliiiiil Istivo oŕinia, jakoliy ťhrrl 
|N>vo(ÍAf: .ald)o (If)staiu;in /a saiiipaiiskó /iiaiiu'nitú ('1*1111." Marky- 
t;iii>k(* vínu. stojacT v ('ikisliare 4o kopojok, |>ľiMlával tu |mi íí ni- 
W"v. Skoda, /.v sniť nťv/ali <iťok-To|K». l»ol liyih sa ílozvcilrl, |»o 
ŕi»ni hy |»n*(iával Siiin|»Aiiské. 

lUí šLitRi vstúpili dvaja dóstojmVi a s vá/nynii tvánniii |n)- 
kr.ii*i»vali v ro/liovorc. prv n/ /ii]H>ťatoni. Oni siidli k nám a hr/ 
\st*tkvťh iTn'ini>nii nahlas vvmioiiali si svojo nivsIiiMikv. 

.Xiiž a ty ťo oŕakávas'.-'" 

.Hej. jako ti to pnvt*(hit\ mám na prsiach rád Stanislava, t^ik- 
fí«v Annv, i Vladimíra s nuTaini. Nao/aj lU'vitMn. .KmIiio z dvorh. 
jU'Ími níil ticMir^iii, alťhii zlatú šahľii. Nnž a tv ni oŕakávaš od 
/Ajtnijsioho víťazstva V- 

-\di. MUŽ ja.- hiivoril N., prial hych si vyšší stuiK'ii hodnosti: 
av.sik konrŕne. jako znáš. sum žonaty. pre míia jf zlr liťzl do 
ohna.- 

ISozhovor iiiľsol >a v takom sinoiv. 

Vťími nrpríjfmnť hido ponivat tak<*» iv< i. M> sme vstali <mI 
-'tida; ja pristúpil k nim a opýtal sa mhidšieho: 

-hnvidU' /pýtať sa, |»rav<Ia-li. zľ vernom chytení lekinskí spioni 
vyJMvili. že v (léok-Tejie je ;»<MNii> Tekincov'.-"* 

-ľnivda. A co, vás straší ten počet?" 

-Strašiť nestnisí. ale miniovidne dáva príležiíost k ro/myshmin: 
ri uiy iies\äríme privcasne víťazstvo ; jihy nám to /le nevy|i;ílilo." 

.Ilaliahal ve^f vy to opätujete slová chahych vojakov. Ze sa 
fivlianliíte! Vy sti* lu'holi na stepných |N>chodoch, cher ami. 'le 
\«»n«* ilirsii franchement. mais n'onhliez pa> reči janiais, <pie: .čím 
^i.ii chalatnikov. tym lepšie." 

I>i»Ri7Íli Mm* do nášho hyvnakn. a želajúc dníh dnihovi >|n»- 
kojuú uiK*. fahli sme k.-i/i!\ na >viije mi(*sto. (M> sme holi v ró/nych 
r>kadriiiiach.» Ojnit* \atier doliáraly. Čiastka dra^onov spala na 
/Hiiii kam prišlo: nirkturí M*deli ešte u ohňa. popíjajúc čaj. čistiac 
/hnine ah*lN> pro>t«i hfadiar na idiasinajúce plamene. Tu i tu počut 
Udo tiché, jakidi\ hnja/livŕ n»zhovory. ľ jedn<diii olina tniidilo sa 
mnoho tudí. .la pri>túpil k nim. 

.|íol»ry vimVi*. hnitci i Cnže tu rohíteV" 

TIuiKi SI ro/delihi a ja vidtd hlí/ko \atľ\ velk> kanieii. jako 
"%;i uká/alti. \elky /ľriiov. na kt^mni vtijaci hn'isili svtije .šahle. 

.Acii. nuž hntovíme liostintM- Tekincom. LcIhi tupou šahlou hit 
jich /načí tidko. jako palicou." 

Str.t/oviiík môjho oddielu. ilt»liľ\. >lavn\ \ojak. Verhin. visiaci 
:ia mne l:i>koii otca. pudosicl ku irnuv 

.Ja hladal \ás |n) celom tjJMire. ale nemojiol >om vás najsf. 
KíKr •'te sa pn*padli .' Veif salda vaša lujial Tndía ju nahnisiť. ahy 
«Kr mohli jediiyui iíderom Mvzať oholenú kotrhu jako hritvou." 

Ziirfakoval som mu a odovzdal svoju sahfu. a |N)slal ľetrova 
7JI šabľou môjho hrata. Šahfu moju bnisil strážovník ua ženiovc. 



142 

^Ach, keby sme mohli zajtra v Geok-Tepe nocovať/ pi*etrhnul 
mlčanie jeden z vojakov, ,,bolo bv slavno. Tam, hovoria, je pro- 
viantu a fnráže hrúza. I hovia<lka. Prekliatu banuiina sa mi už 
zunovala. I koníčky by sa pojmivili/ 

„Ach, brat, všetci sme schudli." 

Dragon, stojaci pri mne, obnítil sa ku nme: 

„Pane, i)ravda-li. že Tekinec sviezol všetky svoje bohatstvá do 
TapyV Či jicli uschoval dakde v horách?" 

„.\ch, neverte," zavolal píKldôstojník, „jemu sníva sa o koristi! 
Eh, ty „peškešny." 

Slovo „peškešný" zmysleno bolo našimi vojakami a značí danno- 
je<la, kmína. milovníka ľahkej výživy atd. 

Vojačik sa skonfundoval. Na jeho účeť syi)aly sa vtipy. Na- 
stalo znova mlčanie, pretrhovanó len sypením tn^tty šable o žemov. 

^Ale ved nás zajtra nadujú," zamnnlal niekto z tlupy. Všetd 
sa nevoľno trhli. To. čo každý v sebe myslel, ale bál sa povedaf, 
prekvapilo jich. Slová tie vyvolaly celú búni. Mienky vojakov sa 
rôznilv. Jedni hovorili, že je Tekinc<»v tak mn(d)o, že môžu zvítazií 
počtom, druhí tvrdili, že my jich ^zas\i)eme šrapnelami." Na konci 
prišli k výsledku, že je vrah silný, že bude den honíci na každý 
prípad, aíe že dra;:oni Následníka padnú skôr. nežby sa dali za- 
hanbiť, ale že víťazstvo závisí jedine od lioha. 

^Treba vám klábosiť," pretrhnul jich Verbin; „čas je i)0H|>aC 
si, čo len hodinku. Rozi]dite sa, deti ..." 

lieženie jmnialy zatíchlo. Najsamprv ztíchly byvuaky |»eťhoty 
a delostn»lectva ; u dnihých oddielov doháraly pomaly ohne; u Dape- 
stíincov ozývaly sa do polnoci veselé piesne. Av.šak i tie ponmly 
ziitíchly. Tma a hrol)ovc ticho panovalo všade. Nastúpila tichost 
pred búix)u . . . 

S ťažkým citom v srdci prijali sme rozkaz, zanechať (Seok- 
Tei>e. Zostať nebolo možno. V nerovnom, zúfalom boji, Inajúc^ra 
od S. hodiny ráno do 11. v noci, ztratili sme polovicu vojska. Ani 
jeden vojak nezanedbal svoju povimiosť - náš otnid vyplnil všetko, 
čo bolo možno sile luflskej. Pechota viacráz nitila sa útokom, delo- 
strelectvo pracovalo celý deň bez prestania, dra^oni hnali útokom 
trikiiíC koúmo, dvakníť ihíšo, v reserve nelxilo jednohí» jediného 
vojaka. Koníci od delostrelby zanechali pri |K)slednom útoku dni- 
ponov svoje delá a hnali sa dobrovoľne na vraha. Naše vojská, 
pR'jdúc 32 verst nocou bez oddychu a bez jedenia, prišly ráno do 
ohíia a nevychádzaly z neho do pozdnej ntici . . . 



My ustú]úli. Naša eskadrona predišla pechotu, aby bránila 
pravo krýdio. Na mňa niekto zavolal : bol to zástavník .1. 

„Sláva Bohu. vidím vás zdnivéhol Brat váš V" On luíl sa do- 
končiť^ svoju otázku. 

,.Zije, žije. r^hko ranený pikou v nimem» pri iN)sle<lnom útoku. 
\ čo naši V** On rozumel, k<dio mvslím. 

.,E. živv a zdravv. Anlšivili ťažko ranenv, tlriiío — ** 



143 

V ('iiu /a1iuŕ;*)o kHiinn;nirln : .. Ksk.ulnni t!\<|)Piii iiiaľš!** 

M.\ /ajťi*li:il\ k imivóiiiu kncllii tyki. pniti ktoľôiini /juvily sa 
hii^to fliiiiy Tokiiiľov. ľiu'ala >a stivIlKi . . . 

Ihia *J*^ au^u>ta o .'i. IkmIíik^ prišli miu* dn lu'vrfkóho aula 
Kani-K<i/vr. Hvvuakovali sniľ. Zjavilv .sa \afľv. i poŕali variť oIhhI. 
(til *J7. auunsta iu'jIimIIí siuc niŕ. Datailjnu ľrivanskólio pluku pn- 
i'hiivaval svojho nilailŕlio /ástavníka, <íri^ori('va. padlólio ]ioiI údn'ini 
rrkiuskvch nimiv. V ras útoku Ih»| ou iutv na sľvcnioni unin* 
íMiik-Ti*|H\ za iiiiu uasItMlovali piati vojaci: jiih <»kľužili /o všríkyľh 
'^tnin a iMiŕal sa krvavv I)oi. Iio/nihanó nu'tvolv liniiuov ImíIv slio- 
ik'iió v A'ikopu. alr statní Krivami /.acliránili trio ohfúbrnóho dô- 
>ti»jnika. Z 1.') ilôstojuíkov ťrivanskŕlio liataillona /ostalo na /ivt* 
K'h 7. 

Molivlu vvkopali u sti»nv kaia-ko/vi-skri ritaiirllv. Okolo ni*i 
^linmia/ilili >a xojari i ilôstojmVi s ohna/cuynii lilavanii. Hlboký 
/iaf bolo \i(lno na ohorťnvťh tvárarli a ninoiiyni bliskaly sa v oŕiarb 
>)/>. Telo iMidlólio Ic/alo ni'ifalťko na šímIoui xojanskoin plášti. 
Ta/ko bolo blailrť na binliudio niladika. I(mi niMlávno plného /ivota 
a nädí'ji*. tťiaz ak* Ir/iacrho pľfd nami na /nni. Tri vrfkó jazvy 
ift'HincI) SI na jfho bfadoni. zníľtvrloni obliraji. ľrišiíd vojansky 
H\ia^«'i*nnik. .Vrŕnuju panijať** zaspievali vojaci. Divná vec verf 
liMi pri'ilo dnom lifadidi sme chladnokivvnc na stá a stá trupov^ a 
tt'Hi/ |ilakali sme nad telom jcdnoho človeka. 

Skončila sa panichida. liozliicili sa \šctci s kamanítom , /a- 
nioli MM*' ho k moli>lc. Vn desiatich minútach M hnd) zasypaný 
•I un»\nanv so /eunMi. abv Tekinci nevvhiabali telo a netľopili 
•^ nim niha\ó zai'tv. 

I>lhi» nmiohíd siun sa ľo/lučiť s mohylou. Mne bolo nepo- 
chiipitľluf*. /e tu v zemi le/i môj dnih. len nedá\no životaphn. 
.I«4'psia snirf. ne/ hanba." to boly jeho slová. Mier tvojnnt prachu. 
I hnibry junáku ! 

I'ii oliede /asii >me k markvtánovi. rn\la a mračná jeho ti;:i'iľa 
i:i«>n<» li<i\<irila o osude, ktorým bolo postihnuté jeho sampaii>ke. 
Na iHiFahe |ni bi»ji ndloHlili >me čiastku svojej tai'chy^ aby Mue nnddi 
\elblúd(iv uptttľebit k neseniu ninenych. ita;:a/ia maľkytána /ostala 
tie/ tam. l>ido mi fiiti» tidm cinveka. av>ak n jeho typickej tisio- 
:;iii>mii Udo tolko tniL:ik<imickéh<». /e <nm sa m*midiol mlr/af smiechu. 

-Co n»zká/eteV- pýtal si ma. 

. \b\>' luím ditl šampaiiNkéhn." ntMhtiac v\kl/ln sa uii z li^t. 

-Acíi! ua'n hoxíirií kyslé >|nvfi." prerieknl a odvrátil sa. 

SJnkií skivlo >a /a Imrv. V^aile iMdo mrlvé tichi». len / táNira 
neprekonatcIn\<h hai:rstaniM\ «i/v\alv si /vukv ./umv ihudobnv 
iiaHtriiji a piesni. .\le i títi> /atii hli. Na>tala ticlmsf. pľetrho\aná 
ib.i -tonami ľaiit-nvch mijmihn . . . 



144 



Obrázky z Bosny. 

P(mIAv» 

d r. /. Ľr, Zoch. 



II. 

Krcsfaiiiu, iiž éi kaU)líťi ci pravoslávni, nesmeli pod tureckou 
vládou vea»jiie vydržiavať svoje processie a litlje: vybavovali jieh 
p<>tichu. medzi vysokými miírami, ktoiými ohnuleuc sú kostoly. 
Žeuy lia slavnosfach týťhto iiehnily vôbec podielu, práve tak clio- 
dievaly i d(í kostola len velmi zriedka, i to len vo sprievode muž- 
ských a zabalené do veľkých bielych plachiet. Dnes je to už inak. 
keď i mohamedánky. ])ravda. tak zahalaiié. že jim len oči vidíš, 
samy chodni po uliciach. 

Katolíci vydržiavajú svoju prtícessiu na lM)žie telo = hramucvvo, 
tak ako u nás, v ])rítomnosti civilných a vojenských h(»duostárov. 
so salvami pri vojanskej hudbe, len s tým nízdielom, že slúžim 
vybavuje sa v materinskom jazyku. 

Velká processia pravoslávnych, tak zvaná lUija, vydržiava sa 
na Boyojavljenje, t. j. dna ♦>. januáni dľa stíiróho kaleudái*u, zod- 
IK)ve^lno našim trom kráfom. Velkolejiý Xo deíi. Z príležitosti sláv- 
nosti, vydržiavanej v ľetrohrade, opísali ho už sto- a storáz, a budú 
ho ešte vždy opisovať. Litija t-oho roku v liosne vôbec jkj trctíraz 
bola verejná: v Sarajeve odbývala sa pri prítomnosti asi ;>-600í> 
duší. — 

Zvony vyzváňajú na stiirej i novej erkri od samého svitu. Už 
dňom ]>redtým, ačpráve treskúui zima bola, ustavične hruuly sa 
do mesta zástupy i)ravoslavného ludu z vonkova. Všetky htíny := 
(»becuč krčmy, sú preplnené, každá ]>ravoslavná nxlina má hostí 
bez počtu, ulice hemžia sii od národa. Služba božia začína sa o ihiI- 
deviatcj hobline. Veliký novy kostol je ílubkom plný, len v pro- 
striedku — lavíc v pnivoslavných kostoloch niet — robia vojaci 
náfmrom miesto pre hodn(»stárov, ktorí na čele s vojvodom Wurten- 
iHsrgským tisnú sa pomedzi lud [trtMl kostoU)m stojaci. Lud klouí 
sa pred poglarkom zemlje, chct^l by miesto urobiť, no nuirue. nieto 
kam vystúpiť. Konečne <lostali sme sa dnu ; služba sa i)0Čala. Všetci 
svešcenici slúžia ; medzi nimi novowmenovanv vladika, Sava Kosa- 
novic, v nádhernom obleku, s velikou zlatou mitrou — korunou na 
hlave. Ale je i vznešený a vážnosť momentu zvláštneho výrazu do- 
dáva veľkej jeho postave s dllum čiem<m bradou a vlasami, luiiia- 
cimi sa až na plecia, tak že niimovoľne upomína ťa na obraz sv. 
CjTilla a Metho<la. slepcom Sinijevom vydaný na tisícročnú |Mi- 
miatku týchže a|K)št4)lov. 

Služba božia tr\'ala asi pol hodinky; nato [>rocessia ]K)hla sa 
so zástavami. Zima je treskúca, zástavy uiest je ťažko, a národ 
predsa preteká sa o ne. 



u:» 



Xail nu'stoiii. v tosnoj doline, kile ľii»k:i MiUmhi vinir sa 
iiinl/i liniluiiii v |H)(lt)l)C Vi^fkólio S, (Hibíjajúi- sa na Yvsokyili sU'- 
ii.irli. na ktnn'ťli stojí napravo pťvnosf saľajľvská. naFavo však 
ti;«lMU' >:i vo vyškc oliľoninoj nmlmlo (piv(lnit*srie) Sarajrva. \ ít'jto 
ir^nrj ílolim* narliodi sa stuilniŕka rinlimn /vaná. ktoľ.i ľo\no a 

nioliufm* vvvii*ni / lu'ala. vvsokŕlio do Iso siah. a ni:í vnihi v\- 

• • • 

iNirnu. ani tjini |»o(l lioháŕmi. Náľod vní. /e ])ľanirii t(Mi nivno 
/ .liiľdána |Hii-liodí a pivto Vi*Fnii váži si mditH, IVka t;i S-ovitá 
dniina ni'Uiá |KÍnt v Tatrách: ItMi Miliacka iná v nrj niirsta a stnnŕ 
hnihí siahajľi d«» výšky z pravej strany do istí, z favľj d<» «)<> siali. 
V pnivont hrale viniľ sa do in*vnosti crsta. vytesaná našiini jíio- 
uiťnni, a |hm| pľvnosťon nacliád/a sa nnllra, o/.dohoná snin'kanii 
.1 ^;istavanii. s ktorvmi nira/ovv vetrík si pohráva. 

Tisirť Itidí. ktorí /najiic. žo nenajdii v kost^íle niie>f.i. tu nir/nii 
u/ vvše htNlínv. len ahv si najst mohli príhodné miesto na hadiacej 
vt (vste alelM) na terassucii v ťihorí porohcnyeh. Med/i hriiami ná- 
phLi kndlí sa /«» samovarov, ktoré tdiehní arhanasi nosia sem-tam 
a vy vidávajiie : .vniee. vniee saliii," jiredávajú šiahiéky horúeein» 
toho ná|Kija. raju / koivíiov orehisa ))rii»ravenéiio. 

Lud netrpe/.Uve ť-aká proressiu. Tn ra/.(»m poénť hndhn a ŕuvov 
luiiii didknú sa /viiky (ddúhenej piesne: ..Kado i<li' Srldn n voj- 
nike,~ luírs dveli nir/ne v trúhach a smr/nutv iuihi»n /vukv ťapse 
v\fiá\a. I /iístavy vykuknú zpo/.a hrmihiisi ptľim\ a /hroj vojska. 
krorť^ má daivať silvv. li^'ore sa v lúeach /ultatéiid slma. V tom 
lieĽi / |H*vnosfi /alirmia nad Idavami: patine lol vystrcfov. 

Nie jeden Turéín zatína od zlosti paste. keiF ruji* >treľhu túto. 
IflNi vt*(f to predtým strielavaio ^a len na jeho Nlavno>ri. to liolo 
Ifu jeho vyíinidnym právom, strelhon sláviť Midiameila. a teraz 
i ItfHéiý krst (prezývka kresťanov) úŕastnym je iťjto shivy. A Ind 
hniie sa ako príval, tak že v stisku, i v tej strašnej zime. kärka 
|Arí SI nie jednotnú. V prostriedku vidíš urho, pt»d ním vlatlika. 
ukolii ucho svešéanstvu so svierami. /.iari-speváci atd.. za ním vi»j- 
VfMla. jeho srita, (»tiťieri. úradníci a nepreldatine mno/.stvo národa. 
Žtfuv a dievčatá v ntešenvrh. htdiato vvšívanvťh ohlekneh národ- 
u\r\i: všetko to ide s veselvmi tvárami, i zdá sa ti. akt»li\ to všetko 
íľ^lo iia nejakú velikánsku svadhu. 

lCi»/|Nd4»žeuie ludu nie je kajnenn-pnlm/nym. ako tu n ná> l»\\a 
lui pnHVSSÍJiťh : je vt^selej mysle, dohrej nádeje. a>i akn na sxadhe. 
/eu\ a flievŕat4Í nesú sehou dralititenni* strit*lMH*m* a >klťné náthdiv 
iia \<MÍu. ktorú inlnesú domov >taľ\m a ilrtnm. Ktoré nemň/u ísi 
usk ItttJH pre ximu. ehiu'oitn ah'hn nť\1adn> V(>k. \od\ tejto napiť 
NA je |Hitri*ha, je vraj zdravo: no ne\iM'la jirifom na dákc di\\ 
alrlMi snáif lieéivosť tej vody. 

Naii prameíiom vyvvš(*ná ahana je rcrinon ozdohcn:! : ta ^\ú]*\ 
\\jui\ka, síii/ha sa poéne. Tri satw viij^ka. za každou ^**inrf,n,- 
A %Uiiiku Jm(Í krst H ťuiiif ^z hodí knz tlo \od\. I 'm i prameňom 
j«' •t\oriininny /'/i.sru z mramoru, okotu nidio fi>nc <<a imiimI. rhtiai- 
o» >kór napiť sa tej |Hi>\áTnr) \im|\. Tu jrdľn sk<H-i dnu .1 \ii.i/i»- 
^Livue pije liamy prv\. lelM» ii>tatni nemň/u ptdiodint* nahnut ^a 



ľj 



im; 

])\v nátlak. Nnto — plumps, liv.í dnihv vo vode! Stuní l)ah«, ktorá 
IMMlistyni liMi tak j)n»l)ilíi sa najHVíl, že dohro /avcasu /aujalH tu 
inirstt», ľukou /ac'ľir vody, íriní/y iirehodi ju za seba, i>otoni piv- 
žiíhiiá sa a lon tak jxx'nc oste \ní i vyjáje i)lnv svoj kalaisanfi 
dzutftém = iiK'diiny džbííii, riiiovaný a íifravinívany. 

Tak to trvá i tri hodiny, až všetci napijú sa. Mladíci úsluxiií 
a zase šuliajci chuílobní vedia si prekliesniť a»stu a plnia strie- 
horné krčiažky ]Kiní a ])aniôiek. I dvadsiati ponúknu fa zo svojich 
krčiažkov, s tvárou tak veselou a pokojne sa usmievajúcou, akt» 
keď niekto terno vyhrá, i častujú sa India vodou a rozchádzajú sa 
v milom n^zhovore domov aleho do hospôd, kde slávia potom hody. 
Celé Uiesto oblieklo na seba ráz veselv; všade živo a hlučuo. — 

Okrem hoťu'a •=. vianoC a svätenia vody, zdejší itravoslavní 
slávia obzvlášte i deň svojho uiena, vlastne deíi jMtrona svojho. 
Obyčaj táto zachovaná je i u mohamedánov a katxdíkov, U týchtx* 
I)osleduých tratí sa už však, poneváč frátri pre nemiernosti, jkí- 
chané j)ri týchto slavuosťach mena, pracujú proti ti\jto obyčají. 

Na meno «íazdovo, teda na deii patróna svojho, c^la rodiua 
ide]do kostola, kúpi dla možnosti svojej sviec a zapáli jich v chráme. 
Služby božie vybavujú sa tu každý deíi, a jmneváč pred služ))ami 
nejie sa, v lete zavčasu, už i o piatej ráno ide sa do kostola. V deíi 
mena rodina i hostia shromaždia sa teda ]m) službách božích a vy- 
<lr/iava sa hostina, ktorá trvá u i)ohatvch mnohoráz i dva-tri dni. 
to jest kým nestroví sa všetko, čo v hojnosti bolo sii pripfavilo. 

I mohamedáni slávia deú meníu, pozovú hostí, nmohí sUvia 
deii Mohameda a ]»ri tej i»ríležit(»sti robia m-vah, t. j. dobré dielo. 
Každý mohanícdán obrátiť má ročne každú štyridsiatu para í-Wi 
par =r finiš; 12 jíroší z= 1 zl. r. č.) na dobročinné ciele. Preto po- 
zve hostí na íleťi mena svojho, aby bídi svedkami, |M)zove dvúch 
alebo viac hotižnv zr učitelov, ktorí i»oi»íšu celý majetok a vypočí- 
tajú, koFko má dať na sénih. Rohatý už vopred dolire úistuje ho- 
džov, aby málo počítali. Co sa našlo, ;razda dá robiť za tie i)euia2ť 
cestu, vodovod, ivziim z=z verejnú studiiu, dhimijn vystaviť ak je 
bohatý, opraviť ak je chuílobnejší. kúpi dt» džamije sviece, tepichy 
atíf. Tvm spôsobom, ač obvčaine klame sa, zt> samvch serahov vv- 
dláždená je i tá najzaílnejšia ulička, džamij je v Sanijeve 127, 
cintoríny sú ohradené, verejných studien, čezmí, mn(»ho a niektoré 
ozaj krásne vyvedené, vodovody sú na míle dlhé a chudt>ha tiež 
dostáva mnoho srrahfr, — 

Ďurdntiŕin, sviati»k jari . llijindan, Ivandm s vajanskyiní 
ohi'mmi a Mitrordau, sviatok jasene. sú dni všeobecných sviatkov 
tak pre kn'sťanov ako pív mohamedán(»v. Poslední, ačpráve pns 
menili vieru svojich slavianskvth otcov, nenmhli sa odtrhnúť od 
vydr/iavauia týchto sviatkov, ľojedinné rodiny ve/mú si mereudy 
a hybaj na frferíŕ, na výlet, spojený so zábavou. 

rvťídené sviatky vydržiavajú sa teda docela národne, obyáijue 
popidudní a tým hlučnejšie, čím krajší je čas. Xa vrškoch, z kti>- 
iTch je pekný vyhfad na nu'sto, nachodia >ui A'eirviN/?. dinncc / dasák 
a blata s jednou veľkou í/In)u a velkymi oblokami. kile okolo stieu 



n 



ii:i minthrorh, nohy nakW/ srdía staľsi. ]tijti kávu. kotky a fluniiiin 
hnijii n hťsniujú. Okolo knrtnív ji» /ahnida. tam iiilatisi ^tffcriŕia" 
.1 .»>ikiijrr = ilvoria dicNťatoiii. vo/ia sa ii.i .ľiimrlspirlorlr a 
lia>|ihii-h wliiii jiMÍiio(luľlio )>rípn(vi*ii\('|i, ktuiv Turci <lonu*>li do 
Kiinipy a ktoiV» iidoiitácnily sa od tiuvrkí'dio oldľzcnia VíimIik'. 
nitMio\itf taiiíži* íľraz v lVati*ri. tak akti i pľvť* ka\iiirin» a |K'íviiir 
ni/ki»v. Z;i vo/i»nit* piati sa po kľajľiaii. a iiinzrš vidfi. jnVivi* tak 
ako v ľnittMi vo Vinliii. i tu staivho. iuáŕľ V(>Iuii vážuľiio uii'^ťaua 
vo/ir a liajdiif sa s vrfkou Itnivľiľou. 

IIi(*r /iiá /dťjšia niládir/ vfíiui niuoho. / kttuvťli viiŕsiiia /a* 
kl.'uiá sa ua iHutt»vani\ tak /r dieťa uri sa pt»ŕtovat v hrárli u/ otl 
šfvrtplii* n»ku. Miir /dá sa. žť ji^ to pozostatok síaľo-;:nHki*j kul- 
tiin". naši m'itdia luoldi hv si u^%^ iiovsiiuuiif. Na dôkaz, ako 
lirfi viilia poľítaf, uvcdioni naslľdujiui* príklady. 

Ilído z jari: unddli sniľ vylot, trftľiŕ, i došli suio k )»asti('ľt»ni. 
tlil.ipľtini. / ktoryíli najmenší molmi mať 7 "^ ľokov. 

.('hlapre. pn^daj mi jedno haninŕa." oslovím ho žartovní'. 

-I*n'ťt» niľ." holá odp(»vtMf. 

-ľo ťomV" pyfam sa ja ifalej. 

.I'o |iat zlatých." 

.Xťdaj >a vysmiať: nie je hodno ani tlva. AU* ty l»ezpoch\l»y 
4ui m'viľí. k(»rko je ti» päť zlatých." 

.Tš > od|H>vie on. pr:isknúc jazykom, ôi slúži tu za vyraz 
|ii»Mni*šnej nejTácie. ..Keif viciii, že je jeden zlatý ľJ Ľroší. Imdem 
udaj tiež znať. ktdko i^msi je páť zlatých." 

-TeiIa Ivoľko je>" 

J\í fi to stojí, keif ti i poviem: ved ty heztidio nevieš rátat 
lEi naše ^rdše." odsekne ini nrazeno. odvráti sa a nechce viac 
•» luimi hovoriť a len dudre. že je tt» nie jK'kne od ii;i>. kecf sa 
mu .M/f-rZ/iw/" ^ v\sinievame. 

('htNliac |N» inest-e. často vnídem do jtMlnoho aleho druhého 
ihiŕana. to jest sadnem >i na spustené tlvere. nidiy na ulicu pn- 
>tiaľ a tvárou dnu ohratenon shováram sa s ;;azdoni a dívam sa, 
ako on pnicuje. Tak vy>edím dakedy i hodinu u jedihdio ĺhíhh- 
iižiju =: /latára. ktorý z tenkého sirieÍMunéhn a zlatého dn'»tn rohí 
tili;rr:in«ké svoje veci, n^/licné žiMi^ké ozdohy. náusnii-e. pracky. 
lúmnuiia*. prstene. ::t»mhv. rÍLMniík\. všetko ohdivu lnulne, aleh** 
n uožiiini. mohamedána To|»ala. a prizcním >a. ako \yl)ij:i strieomm 
a /.latoin haiidžáre. salde, ako ute>ene a dňkhidne \n vvvedie j:ik 
iiM. tak jeho asi doiati tovaľ\>ia ^z Ľil/*, ketf jiui niem nakre>ilim 
alehí nejaký nápis načiiiram. /piičiatku hali sa ma a ntNlúvrntvali 
Hli: Hni ke(f vedel som jim ]HiM>d:iť. kazd;i látka, lo ju potndiuju. 
£ niho jr. akt> sa dnníha at«f.. kcd nanihil miui jim vody na leto- 
vanie. k nmiu dosial len kolufunie potrelMi\,-ili . m\^iľH. že jim 
rhctnn iNl(d»niť remeslo. Ileme>elnit-i tu \eľmi skrwaju ^von* . fi»r- 
tiHe." pníve tak. ako tu i>re do neda\nM i u n;is Indo. Kľd jednulio 
IiinI/u lliiucii som ste|iiť. iie\edi-I ^;i mi nair.ikoxal .1 \ r.tM't : .há\ie> 
rlirrl som sa ja to naucit. :de niM-|ii-i*| mi nikto uk.i/:<i. /i.olali /ato 
mnohú |iiatu: \\ >te \'<ak dtihn luilia. Iej»^í nez na^i. \> to v ctk** 

|o- 



hadava z= damio rohíto. Vioni. zi» vás „rás cár" zato dobre platí. *^ 
Na tjikyto spósoh došiel som ku zponíťmit^'^iuu kujuudeijtt a <lal 
som si popraviť (;i<raľinT:ok. Sadnem na <losku a dívam sa, ako 
J(mI('ii kalfu skladá z íilij^ľanského striebra kvet fiiksii podobuy. 

^Čože tak mlčíš, ^osikmIíuc," porne j^azda ; ^ináče vždy dar 
pri])0vedáš. No, 6ikaj, kým si ja tento cifxarník |)opnivínu dám ti 
jednu zagoHPtku = bádku. 

W) cbvílke začal : 

^Bol raz jeden múdry sedliak; ale práve preto, že nerobil tak 
ako iní s])ľostí, držali bo za blázna, ba i vlastná žena ho leu 
Judjakom =z bláznom volala. Hláznom ho volala, že jej vždy samí 
novôt v uvádzal." 

Zlátár šelmovsky šibnul okom na mna. Ja poroziunel som nm, 
že to vlastne veru na nn'ia i)a<lá; no nepovedal som nič. 

„Raz sbenil sa ten sedliak na vašar, trh, a pýta od ženy |)ť- 
niaze. že nakii)ii to i to, samé novostí. Žena oborí sa na neho. 
hodí mu 20 «rroší a kričí: ^IúmF si tiiký nuídrj-, dones za tých 2<> 
írroší 20 kusov dobytka. i»otom dám peniaze na tvoje novoty.** 
Sedliak vezme 2o ^toší a ide na trh. Na trhu počne kričať: „Kto 
mi dá za 2o ^toší 20 kusov doliytkaV- Toto i)očuje jeden kupec 
a volá na neho: ^Ja ti dám ktma po 4 ^roše, k(»bylu ]>o 20 para, 
osla j)o mariáši (z= štvrť ííroša := 10 pam), ak mi |)ovieš, kolko ti 
im'jde koni, kolko kobýl a kolko oslov, aby jich za 20 grosí bolo 
spolu 20 kusov. "* Sedíiak i)Oľíťi i uhádne. A poneváč ku|>ec tti 
javno sľúbil, a mohamedán dr/í slovo, bái*s ho i v žarte ]K>vie« 
dal mu 20 kusov dobytka. Od tých čias nikto viacej • nedržal se- 
dliaka za blázna, každý ho ctil a slúchal jeho rady."* 

„Nuž, jrosi)odine, kolko bolo tých koni, kolko kobýl a kolko 
oslov 'r 

Ja vytiahnem tužku a notes i začnem počíUiť. Ako t^ik vážne 
]H)čítam asi minútu, usmeje sa kujundzija a |H)VÍe: 

„Nenuič sa, ;íospodine: U) ty, trebárs si ako nuiilry, nevyrátaá.** 

„Kh, borky nie," i)oviem ja nato. „Čakaj, už to mám . . . 
Koni dostal tri — ])očít;nn (falej. on z^uliveno hhulí na mňa . . . 
k(»bvl If) a osh»v -" 

„ — dva," (hdoží on. „/a bo^ra, kako ti to môžeš! Ja naučil 
stmi sa túto za^onetku oil jednoho hodžu. a ten i)Ove(lal, že (o 
nedá sa vypočítíiť, že kto to nikíly ueiíočul, neuiôže v}Tátat, leu 
mnohonásobným prolNivaním, to však dlho tr^á a ty si to tak 
chvtro našiel." 

„Hia,'' poviem ja, „to je ume lahká vec. Ale keď zahádal si 
ty mne, zíihádam i ja tet)e. Jeden ]ián dal sluhovi Un) zlatých a 
|H)slal ho na čar^iju, trh, aby nm doniesol KMi kusov diviny* a 
síce jeleňov, srn a ziijacov. Sluha príjde na trh i dozvie sa, íe 
jeleň stojí 10 zl., srna že je )h) 3 zl. a zajac |M) ôO kr. ; kolko 
mu.sel kúpiť jeleňov, kolko srn a kofko zajacov, aby jich ImiIo xa 
lo(J zlatých loo kusov V** Starý zamyslel Sii; neveílel vy|Miŕftaf. 
ľrešli sme na veci docela iné. Medzitým spravil mi ci^arník, ja 
vstávam, chcem odísť, ketf tu jeden ndadý kalfn o/ve sa z kúta: 



1 ll» 

.Trosiioiliiie. ja /nám ver (už) kíílikn: ÍU /e<M, ,'> jťlťiia i jfdim 
»I*iilin?; ťliiaip si!" prisviMlniii ja /adiveno. 

III. 

I fliihiŕ má svoji* /Iŕ stníiiky. ľľ.ivilivost ttiliuto piMrkadla 
\ cliviiMiii svťtii* iika/iij(' sa i v Musim'. Ako i»ľavo>lnvni tak i kato- 
liťki snsŕrhiri vymisiia/ovali ^a za rasov íun'rkŕlio paiist\a mlr/ať 
II Fiulii ňft najviac iiáho/rnstvo Kristovo, ľonťváŕ sami nemali /ia- 
fliiťlm lilhsiťho. V(Nl(M'ki*jšit*lio v/drlania. olninMl/ovali sa na v(»n- 
kAJši«* viM'i. na prísm* postenie a iiľísno ilr/anie sviatko\. Ohe tieto 
«ikolno>ri, samy v sehe ilo)>ľé a chvályliodné. stály sa pre národ 
hrífvoii v nike dieťaťa, ľnsnvni pôstom /osiahenv. vvdr/iavaiiŕm 
ni'>nselne mno]iyeli sviatkov od práce í»dvedeny národ /lenivel a 
/iieiiiniviiel, tak /e o t(»m náš človek ani iNicliopu nemá. Ženy 
\i'dH*ť iiekonnji'i deň pred sviatkom žiadne ťažšie )iľáct* a d<>ii jhi 
>vÍAtku nie nerobia, len na vnitacli vystavajú. Mnž nnisi sa starať 
M vsefkft: on ide na trli a nakn|»i ndio treha. hydiny, vajec, masti 
*iif.. žena sedí doma. jej prácou je varenie, ktoré je nesmierne 
j«*iliHNliirlié. čistenie doinn. ale len zvnútra, staranie sa o malé deti 
a keily-íedy (»/dolinó vyšívanie a prijiravovanie katlejakycli sladkých 
{laniläok. V mnohých domoch nič nevarí sa doma krém kávy. cldieh 
vlastne sú to pagáče - doma nikde nepečie sa. čili. ako sa to 
vni\í, urkurhn. Náš Slovák, ten. čím najviac ino/no. všetk(» tloma 
>i spRiví. má na všetko sv4>je prípravy. Tu v úroflnej IJosnt* on 
niiisej hy /Indiatnúť : škmla len, že ndesto .\m(*riky nestaliuje sa sem! 

V každej ulici nachád/a sa jedna, d ľa potrehy i viac verejných 
kiM*h\n. iišnuint : / tvclito herú ohvčajne tak hohatsi ako chudoh- 
nej.<í svoj |N»knii. len židia varia si sami. .Všcinica je húda.') tí J 
>ijih iimjúca. otvorená od ulice, ľivdná strana, na spôsob velikej 
ku|NM'kej pudle, zastavená je pecou, tak ze vedfa nej nšŕija, knchiir, 
a j«'h» {Niiiiocník môže dnu vnísť. Na ptM-i sú malé piecky, v nich 
j«" uhlie dn*va tu k vareniu ne|M)tivbujú na |áeckach \eliké 
|i»*káče / hliny alebo mt*de pekne cinovam'\ V tycht(» pekiičoch mi 
\/iiy hotové jedlá. lebo. ked minie sa jeden, už v drulmm ]Hi/noM* 
\iirí sa a pere. Ašéinica a pec táto sú vždy pekm* vybielené: j*'dlá 
lu |iekáčoťh: pilnr (má>o v ryži na masti ]»ukanej. nb\čaine kuracie) 
alelN) |Hirkôlt. štnidle. k<nl(ijt*\ pitú atd.. t«» je nanko tak pekne. 
/eby fci hneff /ostal stáť a dal by si si oddeliť pnrciu na tanierik 
či>tv. nuvlenv. vvciimvanv a umele vvrezávan\. abv sis* pochutnat 
nNdiol na nej pn*d aš<'inicou stojaci alebn pti/a pec vtiahnuc sa a 
na niiiiden* mdiy nakri/ pndo/iac. Lez lieda! ľn-éd neiierhal >i >i 
ri<t> íloniaV Všetko Muntí lojum. 

Tu totiž neznajú. čti jť na^^e ma>1o: oni /m\u wtopeny b^j 
nui.^'limi. Mlieko varia )Miticliu v širokých. pl\tk\c|i kotlm h /a *J .'i 
h«Mliny. kyni iievy|iarí sa / nehn asi jiiitina. ľrifnm pi>\>tanť na- 
vrchu kuža na jiiilec hnibá. tu menujú /ajm'//.- a jedia Im schbdiom 
ako my maslo. Kajmak je >kutoinr porlititka dnltia a .'i/i\na. pti- 



150 

/Oktáva jiKíi /!► Mia a masla. lN»/nstaIó iiilu'ko. vnreuikvH zvané, 
pľedávajií ..tívjilxmr nii kávu, alrl>o vliijú flo iiťlio tnulm kTa^n, 
skysí sa, slaiic sa hustým „ako kapec/ je pnjemuííj chuti, íisi ako 
kyslá žinľlľa, ílá sa tcmcľ krájať a slúži zvláste v lete k občer- 
stveniu. Okrem toho doráluijií syr, ktorý je vytecuý; skoHa len, že 
nevedia z neho rohif ostiejiky a syrce. ľoneváč každý ^<n/il:i drží 
všetky vrí>fvy dobytka, ndieko od kráv, byvolíc, kôz a oviec spolu 
slíevajú a len zriedka dostat čistélio kravskélio, ešte ťažšie byvol- 
skóho ndieka, ktoré j[e velmi husté a dobré. 

Okrem zponn'nutého pihiva a na spôsol) ^^uľášu alebo porkoltu 
vareného mäsa, i>eťii koláče, tak zvané pitn. Tieto sú jječené na 
fapšach = tcpsija, a plnené rozvarenou ti»kvicou, špinátoni, bur- 
•iundiou, tykvou (jur^zeta) alelio pťísekaným mäsom. Ďalej pripravujú 
l)eéivo zo skladaného tenkého cesta, plnené horcuveflenými vecianii. 
Židia robia paštety, ktoré však na oleji alelío loji |Hícené nám ni- 
jak nechci! chutnať. - Zvláštnym jedlom je kmlalfa. Na veľký, 
pomastený kotol. po<l ktonni uhlie dobre horí, leje sa z vysoká, 
cedákími J\ľopiac(\j kanvi podobným, sem a ta husté cesto, pripra- 
vené asi tak, ako u nás na oblátky. Z <'esta toho upečú sa na 
hoľúccui kotle fUhé rezance ako tenušké slamky, ktoré schl|)ené 
natria.sajú sa na misu a cukrom' posy[»ané ujedajú. 

Ako u nás na výročných trhoch búíly, st<»ja tu dmany^ v kto- 
rých na oleji alebo loji pečú mäso v jMvdobe kociek alebo malých 
klobások, kuniŕi a síce na roštoch nad uhlím alebo na fapšach. 
I toto mäso vyzerá naoko vebni chutne, smrdí však olejom alebo 
..nuislom** a my nevieme ho jiesť. Olej totiž upotivbúvajú hi ne- 
čistený (olivový) a číin viac smnlí, tým ho radšej majú, ťik asi 
ako niekde kvar'íle. 

Cukrárov - svťcrdžija, alradžtjn je mnolni. On pečie p#7j|f, 
plnené orechami, mandlami, hrozienkami at^r. tak výborne a v toN 
kej rozmanitosti, že to nedovedú tak ani vo vc'fkých mestách Zíi- 
padn. Všetko pečie sa s ružovou voflkou, a preto má veínii prí- 
jemnú chuť. Vedia na rozličný spóscdi pripravovať pnslastice. kto- 
rých všade mnoho nn'na sa. V pripravovaní týchto) |H)slastíc. inuclzi 
nimiž poslastice z ružíc a ttmjí ikntíiai hrajú ídavný zástoj, *:azdÍDy 
sú vôbec sbehlé. Ivôn z tekvíc a oranže v cukru zavárané sú tiež 

ľočeť j)ekárov je veľký, lebo toľko chleba, vlastne palácov, 
stimtuutw hosmrntov, pečených z ražnej, pšeničnej a kukuričnej lírulKi 
ndetej Uiúky. m'jie sa snáď nikde na svete ako tu. Koláče z ku 
kuričnej múky vyzenijú ako torty, ľhosť z<lejšieho človeka čím koľ- 
vek na svete, daj nm v.^ak málo chleba, on nebude siMíkojný. Po 
našicii banketoch alelx) hostinách díunorodci žalujú sa obyčajne, že 
nebolo dosť chleba. 

Kcíf takto najiefUi sme sa. nz i zapim«» si. Víno piť uesmieuie. 
bárs sme kresťania, to len .Švábi- pijú; piv<i už sk<u'ej, ale to je 
pridrahé. Napime si teda slivovice, a to nie z kališteka. lež z ho- 
dnélio pohani, veíf je to tuzemská ., vodka** zi: rakija. Alel>o upime 
si mastikr, mohamedánmi obľúbeného to likéru. 



MolmnH^lán, i>i*avd«i. Im floiim pije vcn*jiu'. nikfly. On >ťili 
\ k.-iviarni. fajn ťi;::iivtkv :iI(')m> (IIIhmí/iiv ŕiímk. iia kŕiMnin na- 
rlnnlí ni Vťlikv ŕiVíAur. jínitáľ, ako i>;isť. Sfiusi v^ vrhu ju mirffilu 
ľili vinIiiií fajku. / ktnii'j kúri sa tmnhnijiu /vlastná ttjNijná livlina. 
(innásaiiá / A/iť. KajňMiir ilejt* sa tak. /y slabv oinannijnri dvni 
\taliiii<* sa nie (in úst, Uv. v illliyrh ŕaliorh do plm*. ri'ititin pijť 
sa káva. obyňijiie horká, alií veľmi slahá. nato ktrlwt ŕili v ľukni 
/avániiió nižitr. iiialiny atif.. ni/))ust('uó v stiKh'iirj \oih'. 

I'n' iMKVstiivťli sríaileiiô sii tak /vanó Af/w//, kmiiv. .li* to 
vrfká hmlová, iia S|NMlkii so stajnou |»n» statok, lioiv s vrlikáiiskoii 
ji*fln«»ii ali*lH» dvoma i/haini. kde všvtci hostia sodia. káMi pijú a 
jiflia. ľo donírsli si sťhoii alcho kiipili na nnšiii. trhu. Iid>o v hnnc 
Di*dnst:if niľoho. KiMf ho>tí jo viaíTJ. pn'jdi* tfiislfír a nionotonnr 
linjút- /arno prt'spi'vovať svojr dlhó. hodiny tivajún* pii'sni'. Národ, 
lt*nivo scfiiar a fajŕiac. |Niľúva hi» /Int/nc a \/dy tak. akohy picsmu 
|H» pnyníz slyšal, aŕ /ná ju ka/dy tenuM* na/paniäť. Ka/dá pirsnia 
ma fihyŕajno dvojaky sniysH : jt*dt»u piia/nivy Turkom a dľuh\ 
tnurntn, ni'voľiaťini ŕili kivstanom. Ak pntoinny jc» i len jedrn 
niidianiľdán. spiťva sa ten pnv tekst. 

ľivdošlóho leta hol st»m i s niektorými jíriateími svujimi u je- 
ilnoho he^a. Spieval nám jednu iiie>en vyše dvúrh hodín, spiexal 
ju v tnn*ľkoni sniysle. Opytoval >a nás viaeni/. ŕi má ju tak >pie- 
va(. ako sa vnij skntoŕne >talo: ale /e xeru nehude sa nám p.ieit. 
IrUi /v to ide zle-neihduv na kaurov. My uspoktijili >\\\v ho, ahy 
Irn spieval t;ik ako je pnivda : on však predsa, ketf to už /le malo 
i«( na kauľitv v piesni, pretrhnul ju. /pytujľn- sa nás. ŕi o/aj tak 
má spievať. .le to piesnia o .lovanu Senjanin«»vi, pivxnitená v smysel 
Turkom pntjny. at-pnive na|»riek tomu neslii/i ku rti eharakteru 
liirrekenni. pn*dsta\uje ln» eo vierolonuu. 

Ificu takto spieval : 

.Vovan Senjanin stavia /ndu, idiradeny dom. palác, i wstavi ho 
vt-hnl krásne, hodháhu. /lata na vešia ninolit». vo ilvore vodomety. 
na liálke na dome zlaté i.-ihlko a mmlžnrijr. dukát\. ľo/ve hosti. 
alii ho iHisvátili. Med/i invmi pritomnv je i Turkulija hán. ktoiv 
pripíja .lovaiiovi a radi mu. alt\ sa o/eníl. \'e/mi >i. \i\;j. aleho 
hnili Marfaríi'U aleho driečnu lirxaticu. Nato ifakuje mu .lit\an a 
\ravi: Neťhi'em ani hrdej Maífariie. ani drieŕnej lirvafire: chrem 
ja demi nášho Spahijii. a ty. háne. rhoif nii ju vypuať. ľrieh^^tajii 
ilan. hiHllNihné satý zlatom rtz*nit\ \v>i'vaiié. .'hnni dukát(»\. tri 

■ • • 

/kitr j;ihlká a mnohé iné draliotiny. Spaliija i»njme Turkulija hána 
i koniimst\o. rastuj*' lirh. pijú fujnn riiur, Turkulija pvia dcem 
Ai ženu plv .lovana. Spahija ri>zzli>hi <>a \vAt\ inti dľZi»NTou . Zi* 
kresfan i»povázi s;i p>tat dtéru turerkt-liu |M>!;);i\.ir.i . i )mi\Í(': 
.Kehy^' nehol hostnni ninjíni . u/ Im»1 hxili ta pri'khil pre tuto 
tlr/o'*f: ale ^i hosf. tu nrundiini • hoif .1 nexr.ii -*;! xiarrj. I oil- 

elidiii Turkulija. hra t S)>ahiÍM\ hi> \<^ak /aili/i. M.niai : ľ.r.it m«vi- 
>|iiihija. je opití : on da ti ih fni. daj l\ li'U >em \<'< i pp* níl do- 
neMíné. A skutoéne. ženy pnjmu dar\ a >lMl»ia dfiru za ženu .lo- 
V.1U0VÍ. f'^^i!ii>yia hn» il i -v-ull-u. TurKtiliij luu-i '•Inlii' /«• di»M'«hi 



_!V2 

30 kresfaiiskych driižíc, ktoré riiladuchu íloprevadit majú k žeDÍ- 
cliovi. Tuľkulija iíle s vrselou tvánm k Jnvauovi, tento chystá 
svatov a dnizicp, kccf niedzitýiii Spahija píše na všetky strany na 
svojich j)riateIov, aby prišli na svadbu. I iírijdu svatovi k Simhijii 
a žiadajú rúru i dostíuiú ju, naro začnú jiesf, piC a veselif sa. Iah'á 
bol tu aj jeden hajduk =z zbojník, ten i)ýta o<l Turkulija bána, aby 
nin, ked sa už tak veselia, <lal svoje zlatom vyšívané š^ity za jeho 
roztrhané; Turkulija bán mu U) dá, hajduk žiada, aby mu koiia 
zamenil za jeho devlu. I to sa stane. Konečne žiada hajduk, aby 
mu dal svoju šablu. ^F.j, to ti dať. nemôžem, "* vetí Turkulija bán. 
No, ked nedáš, umri, í porne do neho sekaC. To bolo heslom. Turci 
pripravení oboria sa na kresťanov, zabijú Turkulija bána i ostait- 
nych, a dievčatá podelia nu*dzi seba. 

I pravý text je v podstate ten istý; lenže tam Turkulija bán 
strestá vierolomnosť tureckú. Ako junák zbije desiiťráz väčšiu čatu 
Turkov a nituje kresťanské dievčatií, ktoré vezmú milenku Jova- 
n(»vu medzi seba , šťastne doveílú ju k nemu, kde p(»krstí sa a 
stane sa ženou Jovauovou. 

Ked be«í skončil a ja vravím mu, že pesnička nie na kaurov, 
lež na Turkí»v háílže zlé svetlo, odjíovie on: „Či nevieš, že Twrčíii 
nie je povinný kaurinovi slovo držať V*" 

A ke(f sme takto na ženenie došlí, povedzme si o íiom tiež 
niečo. Žentíuie nedeje sa tu tak ako u nás, žeby ndadý alebo jeho 
pytač išiel pýtať nm ženu. On ju jednoducho nutsie, V najviacej 
prípadoch, ]u*iivda, matka zná o tom, v mnohých však nie. Takto 
ženia sa obvČ4ijne v Hosne. On unesie ženu v tvch šatách, ktoré 
má na sei»e. Obyčajiu; stáva sa to večer Ide k |>o|m»ví, k frátrovi 
alebo ku kadijovi a dá sa (»sobášiť. Dvaja svedkovia sú {Kitrební, 
ktorí |M»veília, že sú oba svobodní a dosť. Pravoslávni a moha- 
nuHláni často n^zsobášujú sa, čo ľahko ide; lejiže pri |M)8ledoých 
nuiž musí ženu vydržiavať <lokiaI sa nevydá zase, čo sa však oby- 
čajne chytro stane. Uiuíšanie dievčat je te<la dač obyčajného, a keď 
nudnunedán. vyjmúc bohatých pasov a bep^v, ktorí dali si len 
pekné dievčatá lapať i)re svoj hárem, kresťanku odniesol, stalo sa 
to iste s jej privídením, už či z íahkomyselnosti alebo Z(» zisku- 
bažn«)sti, alebo z nahovárania, lebo každéh<» mohauuMláua |iovhi- 
nosťou je, kresťanov nahovárať na prestúpenie. Ked kresťan pre- 
stúpil (predtým v Sarajeve ročne s -lo — if> kresť;inf>v^)restúpiloK 
urobili mohamedáni pre neh<» výdatnú sbierku, l>a udelili mu i z va- 
kufských dôchodkov a vôbec podporovali h(» čo najvýdatnejšie. Do- 
stal i ju-áva midiamcílánov. To bolo, pnivda, vábivé prtí mnohých 
ihuílobných kresťanov. — Po sobáši, ked udadí sriadili .sji donui, 
poznvú k sebe rodičov a títo zase. keíf sú so sväzkfun usrozuniciií, 
celú rodinu a priatelov, a idú tak, každý s darmi i)re mhulých, do 
jích príbytku ^kuču jiniditi** = dom staVäť. Ked mladý neunesie 
dievča, vtedy pokonajú sa vopreíl za miraz = veno. Svailby, lebo 
to vraj mnoho stojí, vyjnníc lH)hatých ne\7držiavajú. 



153 



Kremnická komora a jí\j grófi, 

I N »f láva Pavrl Križko. 

V prvom svä/kii t4»hi)n>ťnycli ,SIovi»nsky<h f*olíía<lov- |MMlotknnl 
dr. L. ľir v ôláiiku .O luctluHle (Icjopisii Slí»vniskíŕ na sfr. :W -.'1."), 
/ť v (lejť|»is«* tycIi kľ!ij«>v, ktínv nánMt luis f»l»yva. niť poslnlny zá- 
>tiij hnihi komora knMnniťká a xo jrj di^jiny v mnoliyrh. natrníz 
esl«* viac menoj tmavvťh otá/kacli. objasnif nio/u i dciinv Sloven.'^ka. 

■f « ií •■ • 

NtíviiMii. ťi dostalo sa do nik p. ľínivýdi lanskólio ľokii maífar- 
skoii Hkad<Miit(»u vied vydano mojť dielro ^A koľm«K*/i ľó^i kanifli'a 
ŕs ^rófjiii:'' nnnálo ma teda pr(*kvapil(», /.v niojo nálifady o dólo/.i- 
Ut>ii U*'}U* komon' (ddadom na dejiny Slovenska tak si-ovnávajii sa 
> nálifadmi ]». ľíŕovymi. I ja som tej mienky, /e ti/emie dríevnej 
kn*mnirkej komon holo práve skoro vyhiťiie na tie hranire oli- 
iiiefi/iMié. ktoré oÍ»vvaI nárofl slovenskv už i v dávnvrh éasiech a 
iiliwa ešte i ilnes. 

A vyelMHlíar / toho stanoviska, mám /a to. /e snáff nebude 
in! \eľi, ke<f sio\enskó ŕitateľské knihy oh/nánda sa s dejinami 
tiríevncj kremniťkej ktunory, 1m» ve(f sú dejiny tieto s flejinami 
ni.<ihi» fmfu a náľfNia ú/ko spletené, ha kusom / dejín nánNJa slo- 
\4*u?<kého. keif/e kivmnieká komora pnive slovensky nánid mala 
vo Nvojom |Kma/nírkom |NMlnici. 

V |K'iia/níi'kom ohľade Thorsko ro/delené holo voľakedy na 
j«MDotlivé komory, a tieto delily sa /as na soľné (ramenie salíuín) 
ji Kiiiské komorv leamenie urhunirum seu montanarum). Náčelník 
ka/dej komon /vanv hol hlavnvm komor>kvm trrofom. a iiáéelnikom 
\M'tkyrh íyelifo hol kniľovsky pokladník íthesaurarius i\»;:ius). Kre- 
mnická komoni /vala sa vžfly komorou haiiskon. 

Ján Ikdsky t\rdí^). /e táto komora |MivstaIa u/ v ôsmom sto- 
mi'i |Hi Krisfu. keif toti/ v tom ŕa.se Kremniea nnduMiá mala hyf 
následkom staridi\l\ťh a pivhohatyeh svojieh hán hlavou tehdajšírh 
{iÍAtieh haiiskych miest, toti/ Kremniee. Štiavniee, /volená, ľukanea 
ji llelej. a Korahuisk) siHMiiína'^M. /e /a pani»vania uhorského kráľa 
An«ln*ja II. táto komora žida Samuela náŕel nikom mala a pod ním 
iiiiiolio utr|H*ia; avšak oIh* tieto /|ir:ivy sotva sa zakladajú na vero- 
hiMinvťh pnimeiioeli. mne as|iou po šesŕnásfriH'nom pilnom hádaní 
m prísnyeh štiidiarh iit*p(Nlarílo sa nájsť ani len jednu jedinkú listinu. 
ktorá |K»tvnl/ov:ila hy Holského aleho Knnihinskehn rozprávky, a 
|in*ti» iiiitiio ii.s|»okt>jiť sa s jedmKtuthym >pnmenutim tyrhži* /pnlv. 

N.'ijstarsia li>tiua. \ nejžrn spomína sa dľa môjho vedomia 
kn*mniťká komom. |M»rhodi h'ii z roku l'>2.i. a dľa tejto li^tiny 
iNila toho rasu kn*ninlťká koiiioni v prenájme u i>tého .Ľn»fa Hája **^* ». 



*) Mennrabilu sťptPiii montaniiniiii ťiviuiiim. l*o*«nnii it;j7. 

itisrhrH I^ťxiinn. l*n»ssl 
omatiius. Vili., *t , 5:í. 



r ^CIHIIIMWIIMi »«'|ll* III 1111 

**< llíitoríKh-lnpoffratisrheH Lexii-nn. l*r«*ssliurir iT^tV 
•••) ŕVj^r. Coilex diplomati 



154 

V pôvodnej listine z roku i:^:>l nachodinie dnihého známeho 
náčelníka tejto komory, ktorým hol vtviiy istý «liU|M)IfUis, magister 
machinarum Domini nostri Re^ris j»er rn*íariam\ comes cameranim 
in KnMiinieia anno in ]tľesenti« ('t>mes<iue de eadem. nernon do 
Aľva*). NYizov tohoto ^TÓfa, akí» videf, je ciastoentí cele záhadným, 
ŕiastočne však ])<Kláva v istom ohľade /.iadúcne svetlo. On totiž 
mennje sa majstrom strojov kráľovských v Thorsku. Ktoré stroje 
Sii tn rozumejú? Stroje hanské nie, ÍelM) v tých éasiech kcmiorský 
^róf staral sa o bane len nat4)Iko, že vyhnil od majiteľov háii tak- 
zvanú nrburu, totiž daň z dôchoflkov baíiskvch, ktoni sa vse menila 
a časom (V(»rila siedmu, časom desiatu, zavše ale i štrnástu čiastku 
z dond)enóho zlatli, striebra a iných kí»vov; kráľ sám, alelio jeho 
])okladník začal stávaf sa len koncom pätnástiiho storočia nmjiteloni 
l)áíi. Stroje na razenie peňazí tiež nemôžu sa rozumeť, bo toho 
času peniaze nízily sa iba tak. že pliašek zlatý alebo strieborný 
položil sa medzi <lva železné alebo ocelové kúsky, v nichž vyr)'té 
iioly obe strany jieňažného obrazu, a jmíom sa na vrchné z týchže 
želiezok, takzvaných matiek (matríc) kladivom bilo: túto prácu 
konali — každý vo svojej dielni — takzvaní minciari, zvláštny to 
<lruh remeselníkov, kt4)rí tvorili takrečeno najprednejšiu kastu med/i 
remeselníkmi a obdarení b(di obzvláštnymi výsadami a nadpmvanii 
kr(»z samých kráľov. Akých královských strojov bol tetla nuijstnun 
tento komorský jír<')f, to s určitosťou udať nemožno. Súifac však 
dľa toho, že nebol len komorským grófom, lež i županom stolice 
fU'avskej a. ako to z inej listiny vysvitá, i v<diteIom oravského 
hradu, možno sa <IomyšIat, že bol asi správcom vojanských stn»jov 
královských, teda <[uasi zbrojmajstiir. Z tohoto dalo by sa zatvánif, 
že bolv časv, kfle náčelníkmi komon' kremnickej Indi nie úradnici 
správni, lež spidu i hodnostári vojanskí a tak že peíiažnícka i vo- 
janská správa uachodila sa v jednej osobe sústreilnená. 

Druhé, čo je v jeho názve nápadným, je to, že nazýva sa nie 
;:róloni konmiy kremnickej, ale jírófom komôr v Kremnici. 

V corpus juris nunjrarici, známom t(» tri]»artitunie Verboczyho, 
odkiaľ dla môjho zdania i dr. ľíč čerpal zprávy sv<ije o kn^mnickej 
komore, spomína sii tenže Leo)iold pod menom Ilippolita sťa ^n'if 
kremnickej komory a nie kiunôr v Kremnici. Vysvethuiiu rozdielu 
v týchto názyoch zdá sa b\ť na prvý pohľad nie veľmi lahkyni a 
pretlsa je ont» samo v sebe celkom jednoduchým. Kremnická ko- 
mora nelK)la totiž, ako z po/(k*jších listín vídať, nič iného, ako 
stiTdiskom a hlavou iných na jej území nachodiacich sa komôr. 
o nichž ovšem nečiní sa vo verejných listinách tak často zmienka, 
ako o kremnickej, poneváč boly tejto podriadené a ňou takix*čeno 
zaslonené. V sndnve, ktorú kráľ Kíuol Kobert uzavn»l s tymžc 
lA*opo|dom ilňa 2. februára i:»42 a v ktorej vydal spťdu i pre- 
mnohé veľadôležité. na daň a i»enažné záležitosti sa vzťahujúce na- 
riadenia, zavia/al med/i invm tob.>^e ^M'ôfa. abv mal v každom 



*) Krpmnicky niťiit<ký archiv, ioiiium ľ, tutiH 37., ťdSťiculiu 1. uro I. 



sviihnduoiii kťHlo\ski>iii iiu'sti* knifnyskv (tom. v imiii/ /aiiii(*nalv h\ 
>a |Nnia/«? a vydr/iavala Nťľfjná knifovská x.ilia. Iiy íml ml Ktv- 
iiiiiin* ffairko livilliari iiťnnisťl piitovat k vňli /:ini.'iii> priin/i lin 
Kiviiiiiiris Tii*t<i kľiiluvskó domy mciiovaiy sa na|Mi>|)o| komorami 
a jfjiťli nái'ľliiiVi komoľskymi ;:p»fmi. Nríwtli •mi niŕim iiiym. ako 
lila\iu*iiiu kiviiiniľkŕinu ;:ľoft>vi |MHlľia(|i*n\mi iKM'nírnymi únHliukmi. 
Kilf vsailr stá\a1v takŕto okivsiiŕ ln-rniŕm* madv. i-'v/.v komon, 
nc/iiáiii. Iní k ustáleniu ji'jirli iioŕtii nrpostaľniť pnvkiimaiiir It'ii 
j«*«tiii(*lM>. biiifsi st*lia ViiŕšiiOm ai'rliívu : mne poilarilo sa posiaf \\- 
|vitnil len fo. /i* 1»o|y takŕti» komory iiirlon v(» Nšrtkych itaíiskyrli 
iiii*>l;i('lt. i\\v i v l»iitovľaťli. 'ľrkovľ a Topolŕanorli, ktoiŕ ol>n» v tycIi 
ra>i«'(-h ľstc >vol)oiÍiivmi kľáTovskvini mrstami l»o|\ a v nirli/to sa 
j |M*iiia/r ľa/iťvaly ). No a takyriito komôr, iiatľiaricli kn kn*mni- 
c'kťj sta ii>fn'iliu'j. Iilavncj, liol mrnovany L('i»|iohl grófom, a / tohi»ti» 
)«*Ih» iiá/vii vysvitá. /(» takŕto sľiaih*ni»' m*|iorl!oilí len od krá la 
Kanda ludiťita. ako >a iia základe jeho drkľctn / ľoku J.'M'J posial 
111} In** /a to malo. ali* /c jr ono o \c[a >taľsi('. v<\v / dôb kľáfov 
/ .\r|»sídov1io n Min iidcliodiarich na rasy Kat}i>\o liolintovr ]nv>lŕ 
«i t\nito kráfiini iba obnovené. 

Tiviiľ \ ná/ve i«dio do orii bijme \k\ /r inrnnje sa ^iľôfom 
.\ |»ľifoinnom t'okn.' / tidioto ná/\n \idľt. /v \v\\\\\ m\lil by sa. 
kto iHisud/.ovat rbľid bv stanM|ávn\t-)i komoi*>k\i'li uľofnv dfa tohu 
pl■^ta\t*^ia. ktoiv zaujímali pozdeJM' hlavni kuinoi^kí ;:ľoti štiavnickí'. 
jt-jíťh/ dlhy ľad /arvoiil \m*\\ nirkidkymi nikmi iMi^Ifdny / nich 
l«in»ii Metlniansky. Staľod;ívni komurski uioti neboli vlastne itľinl- 
iiiknii kľáfiivskymi. ale ratlscj |nvnajťmaridini komôr, tori/ dani a 
iii\i-li kľáro\>kvťli. (izť kľaiin>k\ch dôchodkov, ľz Sanimd mal 
h\\ lakviii /a .Vndľria lí.. n/. Ibij bid takvm ľokn l.'i'J.'* a i í.co- 
|Mdd Nd tak>mto prcnajimatchiiii ľokn pľírnmnŕho. ti»ri/ \X\\, a 
lu iiiaiiic \>svctlcnie jeho mi/vn. Ncbol-li \ tom/e ľokn pnh>m 
|»n*naiiiiiatoI(iin, toda mo/no /atvánit. /r kiál spľáMi tejto komory 
/a illh>i ťas v j(*i|iiych a tyehže rukách nenechával. 

|M'»ťhodkv tejto komoľv ImU v>ak v onvch ča>iech. \ niclizto 
>a práve pidi>bnjenie. obyčajne len na jeden rok do prenájmu dá< 
\aiir. .Ieiln}in / dôkazo\ \v i >)>omenutá smlnxa, ktorn ii/a\ľel kral 
Kand liidHMt > f\mze i:ľoť«im I.eojiiddom dna 'J. ťebrnara VW'l a 
kloni tnat mala az do :>. Iľlinľira l.it.'i. 

V tejto Midiive, ktorá pre mn<i|ie \ázne a \era\yziiamnô na- 
ríailenia >(a kráIo\^k\ dekrét med/i ^bierki»n >tar>ícii zákonov kra- 
jinskvťh miesto obdr/ala. udané je tu územie, ktme kn kremnickej 



') KirilllilŕL\ anllIV. I. M. \, II I '^\,lttitl* lltillktol{\ i%ii\Mlt \\*>\l*iii'lMľ 
P'kn 1 V-.'i tia-|«i|ii\ll«' . . lil- t-ilil n|i|iiiiillll IS.I.Ith liuililMl «'t iUltWlIli^ 

tfinporiliii- :itiÍMni'<oi t -••!>• itLr:<*. r>'Ľni lluii.-iii n •|iiiiiiiii«. <»ii-iiti i't 
•lllfltLliillIiHliiiH .lii.ii' iniM*'- Í.)im:ii- I«'ĽI:i> M-iN -Mt:" Ili<>lif rirKiruill Nnli 
tuiicii attiiiUi""* t .iii •|1'h;. i]ii.>< ľ i,i>tiiirM \ii .liľirii .ilii|<iifii ilniniTiiitii. 
Ilťiii . . 'IIíihI in il:i [•> ••|>|<]-- h.iatli riii'''>t{ i.uímii r*i:i.o- M;ii«"<t.iti«« 
moneiAriii. ubi |«i*i niiM** fiiioili-in iľi:i:iľ M.iir^t.iti'* li>>iiiiii« •« »•! ii| •Ifotinnti 
rtiilivvrnl. pt iiiind pru inaiori \*-ritatf rtiaiii in imir-fnii in catlfni ilt>iiii> 
prardiriAc ranifniľ oiirnniii. <>)• tMÍ-»ľ, r«'iti< ^i•^Ilt . . " 



jnv luUlak. Níifo - plumps. Uvi dnihv vo vodr! Stíiní haha, ktoni 
)H)(iistyin len tak |irel)íla sa najnvd, že tlohre zavčasu zaujala to 
iniestf), ľukou Zíu'r'u* vody. tľinízy prehodí ju za seba, iK)t4)ni pre- 
žtdiuá sa a len tak porne ešte \)ií i vypije jduy svoj kahustimí 
(IzHtfHm z= uu'dený džbán, einovaný íi gravinnaný. 

Tak to trvá i tri liodiny, až všetci napijú sa. Mladíci úslužní 
a /^ise šuhajci chudobní vedia si lu'ekliesniť cestu a plnia strie- 
borné krčiažky ])aní a i»aničiek. I dvadsiati ponúknu ťa zo svojich 
krčiažkov, s tvárou tak veselou a pokojne sa usmievajúcou, ako 
kerf niekto terno vyhrá, i častujú sa ludia vodou a rozchádzajú sa 
v milom rozhovore domov aleln) do hospíul, kile slávia potom hody. 
Celé mesto oblieklo na seba ráz veselý: všade živo a hlučuo. — 

Okrem hožiŕa = vianoc a svätenia vody, zdejší pravoslávni 
slávia olízvlášte i deň svojho mena, vlastne deú patróna svojho. 
Obyčaj táto zachovaná je i u mohanuídánov a katolíkov. U týchto 
IM)sledných tratí sa už však, poneváč frátri i>re nemiernosti, jkí- 
chané i)ri týchto slavnosťach mena, jiracujú i»roti tejto obyčíiji. 

Na meno jrazdovo, teda na deíi patróna svojho, CAslá rodiua 
ide]do k(»st4da, kúpi dla možnosti svojej sviec a za]»áli jich v chráme. 
Služby božie vybavujú sa tu každý deíi, a i)oneváč pred služltanii 
nejie sa, v lete zavčasu, už i o i)iatej ráno ide sa do kostola. V deíi 
mena rodina i hostia shromaždia sa teda ])o službách božích a vy- 
držiava sa hostina, ktorá trvá u bohatých mnohoráz i dva-trí dni. 
to jest kým nestroví sa všetkt>, čo v hi>jnosti bolo síi pripŕavihh 

1 mohamedáni slávia deíi menín, pozovú hostí, mnohí slávia 
íleíi Mohameda a pri tej jiríležitosti robia mvah^ t. j. dobré dielo. 
Kíiždý mohamedán obrátiť má ročne každú štyridsiatu paru {A^^ 
par = ^'roš; 12 ^roší =: I zl. r. č.) na dobročinné ciele. Prcto po- 
zve hostí na deíi mena svojho, aby b(di sve<lkami, iM»zove dvúch 
alebo viac hodžnv •=. učiteľov, ktorí poi)fsu celý majetok a vypoéí- 
tajú. kolko má dať na sivnh, Hohaty už vopred <lo]»re ča.stuje ho- 
džov, aby málo počítali, ťo sa našlo, jzazda dá robiť za tie |>euia2c 
cestu, víxhívod, rvzmH •=. verejnú studňu, tUnuiIju vystiiviť ak je 
bohatý, opraviť ak je chmlobnejší, kúpi do džamije sviece, te]iichy 
at(f. Ťvm spôsobom, ač obvčajne klame sa, zi> samvch serahov vy- 
dláždená je i tá najzadnejšia ulička, džamij je v Sarajeve 127, 
cintoríny sú ohradené, verejných studien, čezmí, nnnditi a niektoré 
ozaj krásne vvv(»dené, vodiivodv sú na míle dlhé a chudoba tiež 
dostáva mnoho nrrahu, — 

Ďurdn'dnn, sviatok jari . Illjln<lan, Ivandin s vajanskvmi 
ohňami a Mlfmidaíi, sviatok jasi»ne, sú dni všeolnícnych sviatlíov 
tak pre kresťam)v aki> piv moliamedánov. Poslední, ačpráve pru- 
nuniili vieru svojich slavianskych otcov, nemohli sa í»dtrhuú( od 
vydržiavania týchto sviatkov, i'ojedinné rodiny vezmú si niereudy 
a hybaj na frferiŕ, na výlet, spojený so zábavou. 

Uvetlené sviatky vydržiavajú sa teda <lncela náro<lne, ol>yc.*ijuť 
|H»p4dudní a tým hlučiiivjšie, čím krajší je čas. Na vrškoch, z kto- 
rých je pekný výhrafl na mest(», nachodia sa havrniŕ, domce /. dasak 
a blata s jednou velkou i/bou a velkymi oblokami. kde tikolu stien 



n 



iin mindvrorli, iioliy ii:ikrí/ stMihi starsf. pijú kávu. korky a íloniiiid 
hrajú a lifs<MÍujii. Okolo hirtuiv ji» /ahľatla. tam nilaflší .,ti'fn*iŕia" 
;i .asikuji'r = dvoria iliľ\ŕatoiii. vo/ia sa na ^.ľiii.m'lspielorh" a 
lia>iihiťli vrhni jťdiioduľho |)n|»rivľii\rli. ktoľŕ Tuni il()iľu*>li do 
Kiiniiiv a ktorí^ iifloináľuilv sa tni tmvckŕlio uldc/cnia Viťdiu*. 
itifii<t\ iti* í4iiii/f tťntz v IVati'ri. tak ;ik<i i juvŕ kavianu' a prá'uir 
pi/kov. Zii vozfiiiť pl;iti sa po kľajiiiui. a iiiožťs vidt't. prax ť tak 
ako v ľnifrrí vo Virdiii. i tu staivho. iuácť vclnii vá/nrlii» uicstana 
\o/iT a liajdnf sa s vrFkou l>n(vúľou. 

IIh*r /iiá /drjšia mládež/ vcínii iniudio, / kt<»rvťli váŕsiua /a- 
klailá sa iia iNM'tovaui'. tak /r dieťa iiŕi sa jioŕtovať v liiárh u/ od 
šfvrtŕlin n»ku. Miir /dá sa, /x jo to pozostatok stam-Ľivrkťj kul- 
tún ; naši uritHia mohli hy si toto povšimnúť. Nii dôkaz, ako 
ilrti vi'dia |M»ŕitať. iiviMliem nasU'dujúiľ príkhidy. 

iVido / jari; undúli sme výlet. frfVrlŕ, i ilnsli sme k pastierom. 
« hlapľi»ni. / ktoryrh najmenší mohol mať 7 x rokov. 

. Chlapče, preilaj mi jedno haram'a.** oslovím ho žartovne. 

.ľreŕo nie."* hoía oíli»ove<r. 

-1*0 éoMi?" pýtam sa ja ifalej. 

-I'o |iiir zlatyrh." 

-Nedaj sa vysmiať: nie je IíímIiio ani ilva. Ale ty l»e/|M»(hyl»y 
ani nevieš. ktiľk»» je to päť zlatých.- 

-Tš *• tMÍ|N)vie t»n. idasknúe j.i/ykom. vn slúži tu za vyraz 
|NiMn«*šnej ne«p!ácie. »Ke«r viem. že je jeden zlatý VJ iiroši. hudem 
a/iiaj tiež znat. kolko iiroši je )»äf zlatých." 

-Teda IcoFkt* je?" 

-Co fi to stojí, keif ti i poviem: veif ty heztoho nevieš rátať 
IĽ1 naše ťníše." odsukne on urazeno. odvráti sa a net hce viac 
*» nami hovnriť a len duiliv. že je to nie |N*kne od na>. ketf sa 
nm .*/i/ŕ/«w/'i'* rz v\sniievann*. 

ClitNliac po meste, často vnidem do jednttho aleho druludu* 
tlw'fiwi. to jest sadnem >i na spustené <lvere. nohy na ulien pu- 
stiac a rvánm dnu tdiratennu shováram sa s ^.'azdoin a dívani sa. 
ako on pracuje. Tak vydedím dakedy i hodinu u jedného LuJnu- 
džiju ^ /lafáni. kf»»ľy z tenkého >iľielMirneh«i a /latelm dn'itu ndu' 
tilÍL'ninské svoje veci. P'zličné zen«*kí* ti/duhy. náušnice, priok). 
nániinníce. prstene. UiUnhy. *Ťj;trnik\. vsetki» ohdivu IhhIu*'. alelm 
u noziara. mohanieflána To|i:ila. a prizenim Na. aki* \\hij:i striehrom 
a zlatom hanilžáre. salde. aki» ute>ene a dôkladne to wvímIíc jak 
iiU. tak jeho asi desiati to \ a ry > ia zr: /.'1//1. keif jiin nii'i o nakreslnn 
nIelMi nejaký nápis načiaram. /iNičiatku háli sa ma a nedôventvali 
Hli: ielNi kecf vedel som jim |Hi\n|:if. kazila látka, čo ju potndiujú. 
/ cohii je. ako sa dfiniha at^f.. k»if naruhil xim jim vodv na leto- 
Vanie, k čomu dosial len ki>li>fiiiiie pofrehovali . my^liii . že jim 
chcnii (Niohniť remeslu. Ilemesclnii 1 tu vcími skryMiju ^\<»je ..í«»ľ- 
rirh*." praxe tak. aku tit c>te dn neda\n:i i u nás huln. Ketf jciln«ili<t 
iiifd/u naučil Mim ^tľ|>iť. ne\ede1 ^a mi n:i<rikit\;«i j \i-a\cl : .há\n<> 
chcfl Niiiti >a j:t t,i nančit. ale nechrcl mi nikli» ukázať, žiadali zafi* 
innobo piatu: s\ ste \.^ak dului luilia. ItpM nez ua>i. \> ti» v e(k<* 



10" 



148_ 

hadova =r danno robíto. Nieiii, /y vás „rás cÁr^ y.nU) dobre platí." 
Xii takýto spôsob dušiťl som ku /i>oinonut(Miiu Lujufidiiju a dal 
som si ])<»])niviť cii^aniícok. SadiuMn na <iosku a dívam sa, ako 
jeden ka!f(f skladá z tilijínmského striebni kvet fuksii podobný. 

^Čože tak mln's, ^'osi)odine," porne ^izda; „ináče vždy dar 
jíripovedáš. No, čakaj, kým si ja tento ei^'arník ])0])rHVÍnK dám ti 
jednu zugonetku •=, liadku. 

Po íílivilke zaeal : 

„Bol raz jeden múdry sedliak; ale práve preto, že nerobil tuk 
ako iní sju'ostí, držali bo za blázna, ba i vlastná žena ho len 
ludjakom = bláznom volala. Bláznom bo volala, že jej vždy samé 
novôt v uvádzal." 

Zlát^ir šelmovsky šibnul okom na mím. Ja porozumel som mu, 
že to vlastne veru na ]nna padá; no neiN)vedal som nič. 

,,Haz sberai sa ten sedliak na vašar, trb, a pýta od ženy |h*- 
niaze, že nakúpi to i to, samé novosti. Žena oborí sa iia neho. 
hodí nm 20 "rrosí a kričí: ..KecF si tíiký múdry, dones za tých 2<^ 
íírosí 20 kusov dobytka, potom tlám i»eniaze na tvoje novoty." 
Sedliak vezme 20 groši a ide na trb. Na trbu počne kričaf: „Kto 
mi <lá za 2o fzro.^í 20 kusov ílobytka?" Toto počuje jeden kupec 
a volá na nebo: ^Ja ti dám koíia po 4 groše, kobylu po 20 para, 
osla po mariáši (= štvrť groša := 10 para), ak mi povieš, kolko ti 
jiríjde koni, kolko kobýl a koľko t»slov, aby jicb 7m 20 groši bido 
spolu 2U kusov. "^ Sedíiak |M»číťi i uhádne. A jmneváč kupec to 
javno sľúbil, a mohamedán drží sb>vo, bárs ho i v žarte ]K>vie, 
dal mu 2(í kusov ílobytka. Od tých čias nikto viacej • nedržal se- 
dliaka za blázna, každv bo ctil a slúcbal jeho rad v." 

„Nuž, gosi)odine, koľko bído tých koni, koľko kobýl a kolko 
oslov ?" 

Ja vytiahnem tužku a notes i začnem počíUif. Ako Uik vážne 
počítam asi minútu, usmeje sa kujundžija a jMivie; 

^Nemuč sa, gosjMidine: t4> ty, trebárs si ako múdry, uevyrátÄS.** 

„Eh, borky nie," pt>viem ja nat-o. ,, Čakaj, už U) mám . . . 
Koni dostal tri — — počít:im <falej, on /juliveno hľadí na míia . . . 
kobvl If) a osbiv — " 

,, - dva," doloží on. „/a boga, kako ti to môžeš! Ja naučil 
som sa túto ziigonetku o<I jednoho hodžu, a ten poveilal, že (o 
nedá sa vypočitíif, že kt4) to nikdy nepočul, nemôže vjTátaí, len 
mnohonásobným prolN>vanim, to však dlho tná a ty si to tak 
chvtn> našiel." 

,.Hia," i>4)viem ja. .to je nnie ľahká vec. Ale keď zahádal si 
ty mne, /^ihádam i ja tebe. Jeden pán dal sluhovi Un) zlatých a 
]»oslal ho na čaršiju, trh, aby nm doniesol 1(N» kusov diviny, a 
síce jeleíiov. srn a zíijacov. Sluha prijde na trh i dozvie sa, že 
jeleň stojí lo zl., srna že je \hí 3 zl. a Ziijac! jm) íá) kŕ.; kolku 
musel kúpiť jtdeúov, koľko srn a koľko zajacov, aby jich ImíIo 2a 
lU) zlatých lOo kusov?- Staiý zamyslel sii; nevedel vy|>očftať. 
ľrešli sme na veci docela iné. Medzitým spravil mi cigamík, ja 
vstávam, chcem tMlisť. ktnf tu jeden ndadý kalfn o/ve sa / kúta: 



Jn\s^]HHl\xic, jii /nám vor (iix) kolíkn: ÍU /rr<i, .'> jolt^ia i jednu 
.^rnii jťli/ 

.l^iibrv; ťlila|» si!" pľisviMlnin ja /adiveiio. 

III. 

I ílobrŕ iiisi svoji* /Iŕ slnink.v. ľnivilivosl li»ln»to )MiivkailIa 
% ilivii«tiu svefK* iika/uji* sa i v linsiu*. Ak«i pľnvo>Iaviií tak i kato- 
llVki sľrAt'rmn vyiiasiia/ovali sa za ťasov tmvckŕhn |»aiisfva mlr/Mt 
u Fiidii ňft iiajviať nálHt/enstvn Kristovo, ľoneváŕ sami lUMiiali /ia- 
iliiťlio lillišidio. ViMlcrkrišiHio v/dclaiiia. obnKMl/ovali sa na von- 
kajšiľ \<*ťí. na prísno {Ntsíľnic a prisnr dr/anir sviatkov. (Mir tirto 
lvk•>l^o^ri, sjinív v si*Ik» iIoIuý a rliválvlioiliiŕ. stiilv sa piv národ 
hritviui v nikť díefaťa. ľrísnvni pôstom zoslahrnv. vvtlr/iavaním 
iu'sľÍM*lnr ninolivrh sviatkov od pnicr (uhcdonv nárofl /lenivel a 
/iiiMnnivnel, tak /e o tom náš ŕlovek ani poťlio]iu nemá. /env 
\«'iInh* nekonajú den pred sviatkom /iadn<' ťa/šie pnu*e a deň po 
sviatku níŕ nerobia, len na vnítacli vystavajú. Mu/ musí sa starať 
i» všetko: oii ide na tľli a nakúpi ŕolio treba, hydiny, vajee. miisti 
afif.. žena sedí doma. jej prárou je varenie, ktoré je nesmierne 
je«liHidiielié. ťistenie domu. ale len /vnútra, staranie sa o malé deti 
a kifly-tiMy ozdtduió vyšívanie a pľipľavo\anie kadej:ik\('li sladkých 
|ianilsok. V inuoliyeh domoeii nie nevarí sa doma krém kávy, rhlieh 
vlastne sú to pa^***^* - doma nikde nepeéie sa. éili. ako sa to 
vra\í. ntkurhá. Náš Slovák, ten. éím najviac mo/no. všetko doma 
*i spraví, má na všetko >V4>je jirípravy. Tu v úľofhn\i ľnisne on 
iiiiiM*l l»v /bohatnúť: škoda len. že miesto Amerikv nesťahuje sa sem! 

V každej ulici nachád/^i sa jedn:i. dla ]iotreby i viac veivjnych 
kiH*h\u. nsvinint: / tvchto berú obvcajue tak bohatší ako chudob- 
nťjší svoj |N»knn. len židia varia si sami. A.<cinica je i)udar» <; J 
siah majúca, otvoivná od ulice, ľivdná >fran:(. na s)M'isob velikej 
kuperkej pudle, zastavená je pecou, tak že vedia nej nšťijn, kuchár, 
a J4*ho |N»mocník môže dnu vnísť. Na peci sú malé )úecky. v nich 
j«" uhlie dn*va tu k vareniu ue|N»trebujú - na piecknch veliké 
|i»*ká«*e / hliny alelN> mede pekne cínová né. V týchto pekáčoch sii 
\/iiy lioti»vó jedlá. lebo. ke<f uúnit* sa jeden, už v druhom po/n<ive 
\arí sa a pece. .\.<ciuica a pec táto sú vždy pekm* vybielené: jedlá 
na |N*kácoťh: pilur i mäso v ryži na masti pukauej. (dtycajue kuracie) 
alelm |»orktdt. .^itnidle. kailaj(f\ pifét atd.. ti» je nanko tak pekne. 
2ebv M hneif zostal stáť a dal bv si >í oddclit ptirciu na tanierik 
čistý, nu^lenv. vvcinuvanv a unude vvrezá\an\. ab\ sis* pochutnat 
ríHthol na nej pred ašéiuicou stojaci aleb<i pi»/a |iec vtiahnuc sa :i 
na niinden* nohy nakrí/ preln/iac. Lez bcdj ! Virrn nmccluil >! si 
nos doma." V.<e.tko Murdí lojom. 

Tu totiž neznajú. co je na^e ma>li»: i>ui /onu \yto)ieny hij 
niaMoni. Mlieko varia )Miticliu v širokých. pl\tk\clt kutiiMl) /a 2 :• 
iHNiiny. kyni nevy|iarí sa / uelm a>i patiuj. ľritnm pi>\^fant* na- 
vrchu koia na luilec hnibá. fn menujú /.a/m'/A a )t*dia lio > chbdioni 
aku my nnislo. Kajiiiak je skutočne piM-huika dnlini a .'i/ixná. po- 



l.M) 



zostiívajiuí! /() svľa a masla, ľozostalť iiiIu*ko, varfinikou zvauť, 
predávajú „Sválíour na kávu, aU'ho vliíjií do iielio tnK'hu kľa^u, 
skyši sa, slanc sa liiistyiu „ako kapec/ je pnjemnej chuti, asi ako 
kyslii zlucica, dá sa tvnieľ krájať a slúži zvlástc v lete k obcer- 




VííJU 

ského udieka, kt^ué |e velmi husté a dohré. 

Okrem zpomenutého pilaca a na spósoh {juFásu alebo porkoltu 
vareného mäsa, peéú k(dá(-e, tak zvané pifti. Tieto sú iKiéené na 
(apšach zr fe)fsij(i, a plnené rozvarenou tekvieou, špinátoni, bur- 
;:undiou, tykvou íjur^et^U aIe!)o posekaným mäsom. Ďalej pripnivujú 
peéivo zo skladaného tenkého cesta, plnené hoixíuvedenynn vedami. 
Židia rí>hia pašt^ity, kt(»ré však na (deji alebo loji pečené nám ni- 
jak nechci'i chutnať. - Zvláštnym jedlom je kadaifa. Na velky, 
pomastený kotcd, pod ktonm uhlie dol)re horí, leje sa z vysoká, 
cedákími iropiacej kaňvi jíodobným, sem a ta husté cesto, pripra- 
vené asi tak, ako u nás na oblátky. Z cesta toho upečú sh na 
horúcom kotle dlhé rezance ako tenušké slamky, ktoré schl]»ené 
natriasajú sa na misu a cukrom 'posypané ujedajú. 

Ako u nás na výročných trhoch búdy, stoja tu dnfany^ v kto- 
rých na oleji alebo loji pečú mäso v jMidobe kociek alebo malých 
klobások, k'Hraŕl, a síce na roštoch nad uhlím alebo na fapšach. 
I t4)to mäso vyzení naoko veľmi chutne, smnlí však olejom alebo 
„nraslom" a my nevieme ho jiesť. Olej totiž ujM)tre.búvajú f u ne- 
tistený (olivový) a cíin viac smrdí, tým ho ra<lšej majú, t;ik asi 
ako niekdtí kvar;ile. 

Cukrárov - ^rŕcrdžija, alradžija je mmdio. On iKície /wYjíf, 
plnené orechami, mandlami, hrozienkami at4r. tak výborne a v toľ- 
kej rozmanitosti, že to nedovedú tak ani vo vefkvch mestách Zii- 



SÚ vôbec sbehlé. Kôn z tekvíc a oranže v cukin zavánmé sú tiež 
vvtečné. 

ľočeť pekánív je veíký, lebo toíko chleba, vlastne pa^rácov, 
sfimitmn\ hosmapiov, pečených z nižnej, pšeničnej a kukuričnej hnilNi 
mletej múky. nejie sa snáď nikde na svete ako tu. K<dáče z ku 
kuričnej múky vyzenijú ako torty, l'hosť zdejšieho človeka čim kof- 
vek na svete, ilaj nm však málo chleba, on nebude spokojný. ÍNi 
našich banketoch alebo hostinách <lcunorodci žalujú sa obyčajne, že 
nebolo díísť chleba. 

Keif takto najiedli sme sa, u/ i zapinn* si. Víno pif nesmieme, 
bárs sme kresťania, to len -Švábi- jájú; pivo už skorej, ale to je 
pridrahé. Napime Sii te<la slivovice, a t<» nie z kališteka. lež z h<>- 
dného pohára, verf je to tuzemská „vodka"* = rakija. .Mel)o upime 
si mastikr, mohamedánmi obľúbeného to likéni. 



IM 



Mohaiiit^fán. pravda. Kmi ílmua |»ijť. vn-fiiMi nikdy. On >vAí 
\ k:i\iarni. fain ťi;:ait*tkv alclio illlifMÍ/nv ŕihiik. na ktciiiun na- 
ľlnMli Mji vťliky idihnr, janfáľ. ako päsť. St4n>í v^yclinjii Harffilu 
iili vmliiti fajku. / kh)ľľj kiiľi sa fumhtnjn, /vlastná o|Mijná hylina. 
i|iiiiá>aná / Azii*. Kajŕmii* (lej(> sa t;ik. /.o slaliy (inianinjňri dym 
\taliiiji* sa nu' do úst. Iť/ v illhyrli ťaliorli do pliiť. ľiitoni pijt* 
igi káva. ohyňijne horká, alr vchni slal)á. nato .^trhrf ŕiií v rukľn 
/a\aľaiió núiir. maliny atiF.. nt/pnstľnŕ v studiMU'j vodť. 

Vw iMKTstiivrli sriadiMió sú tak /vanó fithuf, kninv. .Ir to 
vľíká hiidova. na siHMlku so stajnou pn* statok. Ihht s velikánskou 
jťdnou alľbo dvoma í/hami. kde všetci hostia sedia, kávu pijú a 
jťdia. ro doni(*sli si .si»|mui aleho kúpili na ňirsifi, trhu. lebo v hnur 
nrdnstat ni«"'oho. Keif ho.sti je viarej. pnjíle ffuslar a monotónne 
hmjúr /aeno pn*spevovať svoje dlhé. hodiny tľvajúo' piesne. Náľf>d, 
lenivo sedlár a fajéjae. počúva lio /ho/ne a v/fly tak. akohv piesinu 
|Ni pnyni/ slyšal, aé zná ju ka/dy temer na/pamäť. Každá piesma 
má iiliyŕajue ilvojaky smysel : jedí'U pľia/nivy Tuľkoni a ilľuh\ 
taunmt, ne\eľiaeint éili kresťanom. Ak pnfíunny je i len jeden 
midianieilán. spieva sa ten prvý tekst. 

ľivdoslélio leta hol som i s niektorými priatelmi svojimi u je- 
iln<dio hi'Ľa. Spifval nám jednu pie>en vxm* d\úrh hodín, spie\al 
ju v tunM'koin sniysle. Opytoval >a nás viarni/. ŕi ntá ju tak >|»ie- 
vaf. ako sa vnij skutoŕne stahr. ale /v veru nebude sa nám páeit. 
U'Ini /e fo ide zle-nedobív na kaurov. My uspokojili .suie hi», aby 
It'n spieval t«ik aki» je pravfla : on však predsa. ke<f to už /h* mal«) 
i*i na kaumv v piesni, pretrhnul ju. /pytujín* sa nás. ŕi ozaj tak 
nú >pievať. Je to piesma o.lovanu Senjaninovi. pivvrátená v sm\.Nel 
Turkom pnijny. aŕpráve napriek tonm ne>lu/i ku eti rharakíeru 
lunn'keniu. pn^dstavuje h«» ŕo viendtuneu. 

Itťu takto spieval : 

.lovan Senjanin stavia l:nlu. nhrad^Miy dom. palác. iv\>ta\ího 
vi-tmi krásne, hodbábu. /lata na vešia mnoho, v n ilvore vodoniety. 
na liálkť na dome /laté jablko a tHtifižtirtJr, flukát\. ľo/xe liosti. 
:ib\ ho iMisvátili. Meil/i invmi prítoninv je i Turktdiia bán. kturv 
pripíja .lovanovi a nidí nm. ab\ sa n/enil. Vc/mi >i. \n;j. alelnt 
linlu Matfarícu alebo driečnu lirvaticu. Natn (fakuje mu .Ii>\an a 
vnívi: Nechcem ani hrdej Madarií-e. ani driečnej Ilrxatice: chcem 
ja dcôni nášho S|i;ihiju. a ty, b;in«'. clnuf mi jn v\ pýtať, ľrichy-irajii 
dan. iiodlNibm* "iatv /latour rtz^itn, \v>ívane, .'»íhn» dukátov, fii 
Aixtô jablká a mnohé iné drahotin\. Spahija prijme 'ľurkulija liáiia 
i ki»monst\i>. častuje |iih. pijii ruJHn rhn*, Turkiilija pvfa ilcéru 
/a ženu pn* .lovaiia. Spahija ri»//hibi ^a nad ti»u dľ/osinn . n* 
kn>fan op<i\á/i >:t p>rat drém rureikflio pii|:l.i\ára . i pM\ ie : 
,Keby^* neb»d hoHtnm mojim, u/ Im»I bv«li fa i-n-kiíil |»ľe fulii 
dr/i»<r : ale ^i hust. to iiciiri'bim ľhiHf a iiexr.it >:i viacej. | imI- 
chwlí Turkulija. brat SpMhii'»\ li«' ^^ak /adi/i. \ľ.i\i.o ; ľr.it imij. 
Sji^ihíja. je opit\ : on da ti di ľni. d.i] r\ |i*ii *«ein \e< i pif iiii do- 
neK'nó, A skutočne, /env príjmu dar\ a >íiibia dt-t-ru /a ženu .b.- 
v.tUo\i. f^'Mnoyia liiiiil j -\.m1I.ii. 'ľinlxidin iini-i ^Iiilii' /e di»\e«lii 



í¥> kresťanských <lriižíť, ktmé inlaíluchu doprevadit majú k žení- 
chovi. Tuľkulija ide s veselou tvárou k .lovauovi, tento chystá 
svatov a dnižice, kecf medzitým Spaliija pise na všetky strany na 
svojich priateľov, al>y prišli na svadbu. I príjdu svatovi k S{mhiju 
a žiadajú rúni i dostanú ju, načo začnú jiesf, lúf a veselif sa. Lež 
b(d tu aj jeden hajduk = zbojník, ten pýtsi od Turkulija bána, aby 
mu, kecF sa už tak veselia, dal svoje zlatom vyšívané š<ity za jeho 
roztrhané; Turkulija bán mu to dá, hajduk žiada, aby mu koiia 
zamenil za jeho devlu. I to sa stane. Konečne žiada hajduk, aby 
mu dal svoju šabľu. ,.Kj, to ti dať nemôžem,^ vetí Turkulija bán. 
No, keíf nedáš, lunri, i počne do neho sekať. To bolo heslom. Turci 
pripravení oboria sa na kresťanov, zabijú Turkulija bána i ostať 
nych, a dievčatá ijodelia medzi sel»a. 

I pravý text je v podstate ten istý; lenže tam Turkulija l)áu 
strestá vierolomnosť tureckú. Ako junák zbije desaťníz väčšiu ratu 
Turkov a ratuje kr(»sťanské dievčatíí, ktoré vezmú milenku Jova- 
novu medzi seba . šťastne dovedú ju k nemu, kde pokrstí sa a 
shuie sa ženou Jovan<»vou. - 

Keď l)e^' skončil a ja vravím nm, že pesnička nie na kaumv, 
lež na Turkov liádže zlé svetlo, odpovie on: „Či nevieš, že Tnrčín 
nie je povinný kaurinovi slovo držať V 

A keíf sme takto na ženenie došli, povedzme si o noni tiei 
niečo. Ženenie nedeje sa tu tak ako u nás, žeby ndadý alebo jeho 
pytač išiel pýtať mu ženu. On ju jednoducho uucsie. V najviacej 
prípadoch, pravda, matka zná o t4)m, v mnohých všiik nie. Takto 
ženia sa obyčajne v Hosne. On unesie ženu v tých šatách, ktoré 
má na sebe. ()byčajne stáva sa to večer Ide k pojmvi, k frátrovi 
alebo ku kadijovi a dá sa osobášiť. Dvaja svedkovia sú iK)trební, 
ktorí iM>veilia, že sú oba svobodní a dosť. ľra vošla vní a moha- 
medáni často rozsobášujú sa, čo ľahko ide; lenže pri iKisleduých 
muž musí zeuu vydržiavať dokiaľ sa nevydá zase, čo sa však oby- 
čajne chytro stane. Unášanie dievčat je teda <lač obyčajného, a keď 
nudiamedíín, vyjmúc bohatých pasov a 1h»p»v, ktorí dali si leu 
[»ekné dievčatá lapať i»re svoj hárem, kivsťanku (Mlniesol, stalo sa 
to iste s jej prividením, už či z ľahkomyseľnosti alebo zo zisku- 
baznosti, alebo z nahovárania, lebo každého mohauu^lána |iovin- 
nosť<m je, kresťanov nahovániť na prestúpenie. Kcrf kresťan pre- 
stúpil (preiltým v Sarajeve ročne S — jO— IH kresťanov ^irestúpiioK 
urobili mohamedáni pre neho výdatnú sbierku, ba udelili nm i z va- 
kufských dôchodkov a vôbec podporovali ho čt) najvýdatnejšie. Do- 
stal i práva nudiamedánov. To bolo, pnivda. vábivé pre mnohých 
chudobných kresťanov. — ľo sobáši, kerf mladí sriadili síi donm, 
pozovú k sebe n»dičov a títo zíi.se. kecf sú so sväzkom nsrozumeiiŕ, 
celú rodinu a priateľov, a idú tak, každý s darmi i»re ndiulých, do 
jích príbytku ^kuču ^raditi"* =: dom staVäť. Ke(f mladý neunesie 
dievča, vtedy pokonajú sa vopred /a\ miraz = veno. Svailby, lebo 
to vnij mnoiio stojí, vyjmúc Inihatých nevydržiavajú. 



Xh'A 



Kremnická komora a joj grófi. 

INidávu Parrl Krizkn, 

V |»rvoni svii/kii ínlinniŕiiycli ^Sluvťiiskycli ľohljulov** |MMlotkniil 
Hr li. ľíŕ v ťhíiikii .O inothiMle dejepisu Slovmskír n:i str. X\ -X), 
n* v «lejť|iise tyrli knijttv, ktoré národ luíš oliyva. nie |M»sIedny zá- 
>liij hrala koniora kreinnicksi a /e jej dejiny v mnohých, natemz 
esie viae menej tmavvrh otá/kaeh. oÍ»jasnif m«*»zu i dejiny Slovenska. 

Neviem, ŕi d«»stahi sa ílo nik p. ľíľovýrii lanského roku niarfar- 
skon akadémiou vied vydané moje dieh;e ^A kornioc/i ré^i kamara 
ŕs &!ri'»f>'ii :" nemálo ma teda prekvapih), /.e moje náhfady o dôleži- 
fi»>tí tejto komoiT oliladom na dejiny Slovenska Utk srovnávajii sa 
s uáhíadmi p. ľínivymi. I ja som tej mienky, že li/emie dríevnej 
kn*muirkej komory Indo pnive skom vyhiŕne na tie hranice oh- 
iiinl/ené. ktoiv oÍ)VvaI nároil slovenskv už i v dávnvch casiech a 
ohwa ešte i dnes. 

\ vycIifHliac / toho stanoviska, mám /a to. /e snáff nehude 
imI \eci, kerf slovenské citatefské kndiy nh/námia sa s dejinami 
flríovnrj kri*muickej komory. Iní \e(f sú dejiny tit*to s dejinami 
ná.^h«» fudu a národa li/ko spletené, ha kusom / ilejín nármla slo- 
veuskéliii. keif/.e kivmnická knmtu'a pnive slovensky národ mala 
vo •ivojom iKMia/iiickoiu područí. 

V |K*iia/niVkom ohľade Clntrsko ro/delené ludo voľakedy na 
itfÍD<»tlivé konnu'v. a tieto delilv sa /as na soľné hwuuerae saliuín) 
ji fviii>ké k«>nH»rv icanuMiu* urhunirum sen montanaruniK Náčelník 
ka/dej komory /\auy hol hlavným komor>kym ^ri'>foin. a náčelníkom 
vsetkyi h týchto hid kniľovsky |M)kladnik (íhesaurarius re^ius). Kiv- 
mnická komora /vala sa v/dy komorou haiiskou. 

Jún Ikdsky tvnlí^). že táto komora |N)vstala už v ôsmom sto- 
piťť |Ni Krístu, ke(f totiž v ttun čase Kremnica undHMui mala hvf 
následkom starohylych a pivlndiatych svojich hán hlavou tehdajších 
liialichiKiiiskvch mi<*st. totiž Kri'Uinice. Štiavnice. Zvolena, ľukanca 
SI llelej. a Konthinsk) sjMunina^'t. /e /a panovania uhorskéhtt kníľa 
Aiidn'ja II. táto komora žida Samuela náčelníkom mala a ]nmI ním 
inuolio ntr|H*la: avšak (du* tieto /pnívy sotva sa zakladajú na vero- 
h(NÍnych pmmciioch. mm* a>pon po šestnásfročnom pilnom hádaní 
II prísnych .štúdiách m*p(Nlarílo sa najst ani len jednu J4*dinkii listinu. 
ktoni |H»tvnl/ovaIa hy ItoNkého alclio Kor.ihínskeho rt»zprávky. a 
|in'to nutno u.^|Nikojiť sa s jednoduchým spomenutím tychže zpnív. 

N:ijst.'irsia Ii>tiiM. v ne j/to spomína sa d ľa m«*ijho vedomia 
krtMiiniťk;í komm-a. |Nichodí len / roku WVSX a dľa tejto li^tin> 
lN»la toho času kn*mnická konioni v pivnájme u i>tého ^rófa Hája ^*^). 



^^ Menonbilia 9Ppt**m inontaiunim rivitatum. Pu<*onii l*i'.*7 

itisťlieK liOxiruii. IVľ'i^l 
omatiiuv. VIII.. <^ , ô:í. 



I a^CIHl'IMUllia ^< |tk' III llll 

**■ lliitoríich-tnpofnitisťlieK liOxiruii. IVi^i^luirie IT^c*. 
•••) Fejér, Codex diplomati 



154 

V pôvodnej listine z roku \l\:\\ naehodíme druhého známeho 
náčelníka tejto komory, ktorým Im»I vtedy i.*4tý ^LupoMus, magister 
machinarum Domini nostri Ke^is per I n^ariam, comes C4iuierarnni 
in Krenmieia anno in presenti, roniescpie de eadem, neenon de 
Arva*). Názov t^dioto *rrófa, ako videf, je ciastoŕne cele záhadným, 
(Mastoéne však ]M»dáva v istom ohľade /iatlúene svetlo. On totí/ 
menuje sa majstrom strojov kráľovský(*h v Uhorsku. Ktoré stroje 
sa tu rozuuíejúV Stroje hanské nie, lelM) v tých ŕiisiech komorský 
fxmf stnral sa o bane len natoľko, že vybnil od majiteľov báii tak- 
zvanú tu'buru, totiž dan z díkhodkov baňskvch, ktorá sa vše menila 
íl časom tvorila siedmu, časom desiatu, zavše ale i štnuLstu čiastku 
z dorobeného zlata, striebra a iných kovov; kráľ sánu alebo jeho 
pokladník začal stávať sa len koncom pätnásteho storočia imijiteľ(»ni 
\)i\í\. Stroje na razenie peíiazí tiež nemôžu sa rozuinef, bi) tohf» 
času peniaze razily sa iba tak. že pliašek zlatý alebo strieborný 
položil sa medzi dva železné alebo (»celové kúsky, v nichž vyrjte 
b(dy obe strany peínižného obrazu, a potom sa na vrchné z týchžc 
želiezok, takzvaných matiek (matríc) kladivom bilo; tútii prácu 
konali — každý vo svojej dielni - takzvaní minciari, zvláštny to 
<lruh remeselníkov, ktorí tvorili takrečeno najprednejšiu kastu medzi 
remeselníkmi a obdarení boli obzvláštnymi vysailaňii a uadpnívami 
kroz samých kráľov. Akých kráľovských stmjov bol teda niajstroni 
tento komorský jrróf, to s určit<»sťou u<lať nemožno. Súcfac vssik 
dľa toho, že nebol len komorským grófom, lei i županom stolicu 
oravskej a, ako to z int\j listiny vysvitá, i veliteľom oravského 
hradu, možno sa <iomýšľať, že bol asi správcom vojanských stntjov 
kráľovských, teda ipiasi zbrojmajster. Z tohoto dalo by sa zatvánif, 
že bol v časv, kde náčelníkmi konmrv kremnickej boli nie úniduicí 
správni, lež spolu i hodnostári vojanskí a tak že peiiažnícka i vo- 
janská správa uachodila sa v jt*<lnej osobe sústrednená. 

í)ruhé, čo je v jeho názve nápadným, je to, že nazýva sa nie 
lírófom komoiT knímnickej, ale ^irôfoni komôr v Kremnici. 

V corpus juris IIun;rarici, známom to tripartitume Verbôczyho, 
odkiaľ dľa môjho zdania i dr. ľíč čerpal zprávy svoje o kriMunickej 
komoiv, s]K)nn'na sa tenže Leopohl pod menom IIipp(dita sťa ^n'if 
kremnicki^j komory a nie kimiôr v Kremnici. Vysveth^nie rozdielu 
v týchto názyoch zdá sa b\ť na prvý pohľad nie veľmi ľahkým a 
pix'dsa je (»no samo v sebe celkom jednoiluchym. Kivmnícká ko- 
mora nebola totiž, ako z po/dejších listín vídať, nič iného, ako 
strediskom a hlavou iných na jej území nachodiacich sa komôr, 
o nichž ovšem nečiní sa vo verejných listinách tak často zmienka, 
ako o krenmickej. poneváč boly tejto ]M»driadené a íiou tukirčenn 
zaslonené. V snduve, ktorú kráľ Knrol Kobert u/avivl s tvinže 
Leopoldom díia 2. februáni K»42 a v ktorej vydal spolu i pre- 
mnohé veľadôležité. na daii a peňažné záležitosti sa \zťahujúce na- 
riadenia, zavia/al med/i invm tidi.»/.e «:rófa. abv mal v každtmi 



*) Krpmniľky nfict^tský archív, t^mui I., ťons .47., ťascicnlus I, uro 1. 



>\iihoduiiiii kľHlo\ skolil iiirsti* kniluvskv dom. v nom/ /aininialv )>v 
VI |Nnia/ť a vvilľ/.Ľivala M'H'jn.i kníínv^kii \,ilia, Iiy Finl i"l \\vv- 
iiiiiirc ffalťko liydlíari iiciiniscl |»iitt)vat k vnii /áni<MH' prua/i iln 
Kii'iiiiiiťe. Tiľtíi kr.iíovskô ílomy niciiovalv sa iia|Mis|M»l koinoľaini 
a ji'jiťli náŕťhiíVi kniiiiiľsk>iiií ;:n)fiiii. N4*1h)1í nni niŕiiii inyiiK ako 
hLi\iiŕiiiu kľeiniiiťkŕiiiu m*i>fi)ví |MMlríaili*ii\itii hrnúŕnyiiii linnlinkiiii. 
Kil«* \saiU' staívalv takótn nkirsiiô lirniiŕiii' úrad v. n/v kmiioľx. 
niviiaiii. Im k ustáleniu ji'jicli |HK'tu u(*|Misraŕuj(' luv/kinnanir liMi 
)«-fniu*lii». luursi síduí vaŕsidm airliivii : iniir |Mulanl" sa jMisiaí \\- 
luirnit K'H to. /ií Inily takóto komory lúvWu vti xšcrkyrli liaiiskyrli 
nH'>lárli. alť i v lliitovcacli. 'ľrkovc a Tojiolŕanorli, ktiué nlni* v tyrii 
ra>irrli <'sti; svoIhmIumiií kľáí«»>skvuii inrstaiiii Im»|\ a v nirli/to sa 
j |NMiia/(* ľa/iťvaly ). No a takyrlito k<Muôi\ patnacirli ku kľiMiini- 
I kťj sta ústľnliiťj. Iilaviiťj. hol menovaný Loi»po|il Lirófoin. a / toliotu 
jvhii ná/vu vysvitá, /v takéto siiailrnir noporlioflí len o<l kníla 
Knp'la K(»lii.'ľta. ako sa na /ákladi' jrho lU'kn'tu / ľoku i:>ľ.^ |Hisia[ 
ni^hit* /a to malo. alľ /v \v nn«) «> \ľ[a staisir. rstr / ilôli kľár«iv 
/ .\ľ|iá<|ovliii ľoiin porliiMliarirh na rasy KatloM* li'nliľľtnvr pirslr 
«i t\iiito kľ:íl«»ni ilia olinovenó. 

Tiviiť v ná/vi* jľlio <lo oŕii hijinr i»\ /v mt*nnjt* >a Ľľófom 
.v |iľittininiim roku.* / tolmto ná/Mi xiiln. /v \rhii\ mýlil l>y sa. 
ktit iNi>iii|/<i\at ľlirt'l l»v starofláviivci) k«imtti*sk\(-li i:ľ(iťnv lifa tolm 
f^*^ra\l•llia. krnrc /aiijimali )»o/(U'Jm hlavní komoľ>ki '^loti stiaviľnki, 
jejidi/ tllliy lail /atvoril pn'il nit^kofkymi ľoknti )Mi>^1«Mlny / nich 
Uinm Mťdiiiaiisky. Stanulavni komoľ>ki ;:ľoti nclioli vhiNtuo linol- 
iiiktiii královskymi. ak* lailscj ]uvnajíniMrľrnii komôr, toti/ flani a 
iini'li kľálovskvrli. 4 i/«' kľaiinsk\t-|i ilnrliotjkov. ('/ Saiiiiu*! mal 
h\t takviii /a .\ii<ln'ja II.. 11/ Ihij Iml takvm roku \:\X\ a i ľco- 
fMilil Ini| tak\mtti i>ľi>naíiniatcli>m roku pntnmnŕlio. toti/ l.'i.'M. a 
lii UMinc wsvctU'iiic j«'lio ná/vu. Ncliol-li \ tom/i* roku piilixm 
|>n*naiiuiati*Iiim. Wi\i\ ino/nn /at\áraí. /r kraT >inávii irjto komory 
/a illli^í ťa»i v jnlnyrli a tyí-li/** rukárli iirncdiával. 

I*ôt*||iMlkv t«*itn kniiioľx 1hi|\ vsak v iiiimIi ('-a>iľťli. v nirli/to 
sa pľ.t\(* p<»li\|»ii)fm(*. iiliyŕaiiK' \vu na jnlľii rok ilti |iľťnájmu dá- 
%aii4'. .K'iliiuu / (lňka/o\ jr i siionu'iiutá smlu\a. ktuni u/a\r<'l knií 
Kapii líolHMt > tyni/f 'jmfnm Lľ<i|Mi|f|fim ilna Ľ. tťluuára 1*»ľJ a 
kliira tnat mala a/ flo *J. fi'liriiára l.'U.'i. 

V tí'jto siiiliivc. ktoni pH' nnhilif vá/iu* a xťlavy/namnô na- 
iĽulfnia >ta kr.í|o\^ky ilrkrct iiiimI/í >liirrkou >tai>i('li /ákonox kra- 
jinskyrli miťsfu filHJi/ahi. inlanr jť tu ii/ľinif. ktnív ku kivmniikľj 



* Kit>riii.irk\ :iii|itt. I. M. •. II ; ^\.itiitii iiiilikr«>k\ ki>\iii( \\oiľil>'ii|i- 
ri'kii ľ>.'-'i ii.i<*l> iliiMM- . . . . <]ii tiiin <ip|iii|iiiii ľ>.i.itli liiiihiin vi :ui(>«{iii'« 
t»-iii|frilHi*> .itiJiiMi-*' í ""l-i hľ:". T*'iii\'\ IlniijMii"- il«'iniiii". ^iiiiíi vt 
•(ii*-(ii.iiiinin|tini .í.i.iť .IV !:.«'• -4 (.Imi.h- i»i.*i;t« M.ii'-t.>i> iii>'r:t.iti.iriiiii Nhii 

tuíMMI aitililll-"! t .fi ij 1->>1> Mli: ; ,ľ t,t«tltllli \f| .líľltil .i!|i|i|ill1 ilntllilllIlM. 

luni . . <|ii<>i| III i)i>r>i •■j>|i|.!" i'.-i;ith tiii-*it • .tím M r* t:i.i>- M;iii">r.iti'> 
iDiiiiťUiia. iilii |M I iitiMi* «'iii«ili [11 [i'L'iiiť M^nľ^ftM- li<>iiiiiit« itil ii| •i«^<'tin:i(i 
rriili44<*nt. «*f iiiifil pi n nuii*ri \<-rita(ť rtiain in |M:ii">*'nti m i-aili>ni iii<rni* 
pra>*di''tať raiuiTiii* -i^ritiirii. «!• Im*"'**. iriti> \iihii( 



i5n 

komore patrilo, a síce nielen v tých casiech, kerf ju dal kráľ Karol 
Róbert (ío prenájmu onivskcniu hradnénui veliteľovi, Leojioldovi. 
lež, ako snduva čiže dekrét hovorí, „ah íuitiquo'' = od starodávna, 
teda najmenej môžeme riecC, že už za časov kráľov z ro<lu Ar(>á- 
dovho pochodiacich. 

Dľa tejto listiny patrily ku kremnickej komory župy pre8|K)rská, 
nitrianska, trenčianska, zvolenská, novohradská, hontianska, tekov- 
ská, pestianska a z komáríuinskej tá čiastka, ktorá leží z t*\jto 
strany Dunaja. ()hľad(mi župy ])eštianskej, tiež sťa ku kremnickej 
komore iwitrivšej, sdielam úplne mienku p. Píčovu. že je župa táto 
mylne vnesená miesto župy liptovskej, v prostriedku meilzi orav- 
skou a zvolenskou ležiacej, (lo tohože triimrtitumového dekrétu, 
lebo také delenie kráľovi sotva Ixdo by napadlo, a síce zsijedno 
preto, že krenmická komora bola komorou baňsk(»u. ziihríiujiicou 
v sebe všetkv tie honiouhorské alebo vlastne slovenské okres v, 
V nichž bane jestvovaly, a že v Lipt4)ve už v trinástom storočí Indy 
Iwne na zlato, to <losvedčuje celkom jasne pôvodná listina v Kre- 
mnickom mestskom ífrchíve*) z roku 1277 pochodiawi, dľa nejž 
kráľ La<lislav bol odúal grófovi Matejovi, synovi Andrejovmu, kt4>r)' 
bol synom Albertovým, pustú zem na tri poplužie, totiž 3Gí> jutár 
veľkú, ležiacu v liptovskej stolici medzi potokami ,,Cennule" a 
,,IiUhela," poneváč našla sa tam baňa na zhit4», a dal v zámenu 
terajší Nedozor v Turci, a jm) dnihc preto, že pestianska žu|m, le- 
žiaca v bezprostrednom susedstve komory budínskej. ku tejto skôr 
mohla patriť, kedže župa pilišská, šoltská a Malá Kumauia tiež ta 
patril.*). Že ten, kto otázny dekrét piv, Verbôczyho o<lpisovai, ne- 
veľmi dbal na presnosť svojej práce a chyby robil, toho uajjasuej- 
šíin dôkazom je, že urobil z Leoptdda Uyppolita, kecfže predná 
všetky pôvodné listiny, ktoré vzťahujú sa na kremnického komor- 
ského jrrófa z roku 1342- IWľJ, zovú tohoto nie llyppolitom, lei 
IieoiN)ldom. 

Tonuito lieopoldovi odilal teda kráľ Karol liobert ki*emnickú 
komoni za H<K) mariek striebni na jeden rok a ustálil ako jehu 
práva tak i povinnosti. 

Ku právam patrilo ])redovšetkým vybeninie daní, razenie peňazí 
a dozor nad touto prácou; ku povinnosC;\m okrem platenia tých 
H()() nuiriek prenájomného i vydržia vanie verejných kráľovských váh 
s ji^ich úradníckym osobníctvom a iné menšie ť^irchy a |H»vinuosti. 

Tehdajšia daň. ktoni Leopold [uVivo mal i)re seba vyberať, 
lK)la bu(f |M)rtálna = vrátna, takzvaná <liai, bud zmenková, tiikzvaná 
cambiálna, bud banská, takzvaná urburálna; dane ]»ozenikové čiže 
poddanské, uumIzí ktoré náležali «census regius** (kráľovský cins), 
„numera strenualia seu <lona novi anni** (novoročné dur\'), „census 
terrestralis** ({H)zemkový cins) a „tributum vel thehmieuni rejnunr 
(daíi kui>ecká čiže mýto a clo), nevyberali konu)rskí ^ófi. lež ako 

*) I., 14, I, 2. ,.. . . Cftmiti Amireae tilio Alberti tomiin vacuam ad UDum 
tríum aratronim cum bíItís in comitutii lyptov inter duot rívulos Cennule 
ct Luhela vocntoB, (jnia in ipsa terra aurifotlina est reperu . . .*' 



167 

/ iniiiitMWtttVťh listín vfiliiC. knílovskí tov.irniťi kľo/ svojich pliu*- 
iiKtniíkov. 

Olilailuiii vnitiifj dano naríntlíl kráf, iv má six platiC IS. lii*- 
iLtrnii inI kazilycli vnit vi/x. bniny; vrátaini alchu hranou hol po- 
iiMMiovnnv fakv dom. kt4)rv mal tak vrlkó vníta, že moliol nimi 

mm m 

|in*ísl vo/ siMiom alťho /.iNi/ím naplniMiy*). V takých vidiekoch. 
kili* pn* utMlostat^k dn^va hnin alclN) vnit nid)oh». mala sa táto daň 
vyU'nií huif dfa ät^iivj ohyŕajc. hu(f na základe novélio ocenenia. 

VylK*ninmi daní a umivaním vrát nupoveľil však kráf iha mi- 
iiiŕho ktnnorskélio ^nifa. ahy tento, co pivnajímatel dôduHlkov ko- 
nii>rských. nedopiisfa] sii nespravodlivosti a ľud skrivodlive iiczdiend. 
le/ priikil mu k hoku i továniika. či/e továrnikovho pimunocnika, 
|M»t4»m arcíbiskupskélio |N)sla (pisetáľa). paľochialného ^.TÓfa <ohec- 
nôbu predstaveného), slú/neho a vyslancsi daktorej kapituly; len 
úto skupenina íudí smela určovať vráta ci/e pozemok vrátnu daíi 
|ilatj( majúci a tľt/e daň i vyhenif. Ze títo ]>Inomo4*nící kráíovskí 
nihíli to nie vš;ide osohne. lez v najviac okresoch kro/ svojich 
ÚRuluikov n zástupC4iv, menovite k4Mn<»rsky ^'n»f. továniikov pln4)- 
iiKH'ník a pisetár. ni/umie sa samo scIkiu. 

/ihnena |HMia/í nariailená h<da /4'iastky pret(». že v/dy prinášala 
kraÍ4»vi ci/e vlastne krajinskej pokladníci osoh. a /čiastky i pivt4i. 
■by vylÚ4\Mi4*» hidy z «diehn peniaze ako cudzozemské, hárs i 4Í(d»ré. 
Uk i krajinské staľsÍ4', ošiichaním a oluvzávaním o svoju pnivií 
váhu prípRivené a tak ttMJa pokazené. Takáto zámena |)eiiazí ne- 
\wiii ustálená na riadnu 4lohu. h*/ nuisela sa dia( násUMlkom krá- 
rovitké|i4i ni/ka/u niek4Mlv každv mk a niekc4lv i /a 4llhší čas ni/. 
K tiunu cieln uhi/il krát vse istú dohu. po ktorú musely hyf za 
nové Zíimenené všetky 4'u<l/ie a staršie krajinské iK*nia/e. Zamieíiať 
jíťh JNdo |N)VÍnnosti»u k«>m4irského LnVifovou. Ahy sa všiik íud ne- 
musel ustávať / ffalších knijctv do sídla ^rótovlni. 1n>1 |H»viunv tenže 
yn'if vy4lrziavať v ka/d«»m sv. kr. meste, ako sme tí» vyššie sp4>me- 
uuli. verejuó váhy a pri nich nieh^n ihistatočny súhrn nových |)eíia/í, 
Iťz i ÚRulníkov sv«ijich"*). 

Itaiiskú flaú platili •zrofovi iha majit4dia háň a síce /ji st^irsích 
vuá sťilmiuu, |N>zdejšie 4lesatinu a v šesťnást«mi st4iro(:í i štrnástinu, 
Uitii >ic«luiu, |N»ťai/ne ilesiatU' alelio štrnástu čiastku xo všetkých 
Ifliúskych vyn»hk4iv, a síc4* \\w in nátura. le/ platili ju tym s|n»- 
miImiiu, že jini ^mf patričnú čia>tku z tých |H*ňazí. kt4)ré patrily 
jim za /lafo. striehm a iné tlo min4*ovne aleUi kráhivskej komory 
iNluv/fUuŕ k4»vy huecf pri vyplácaní ztiahnul. Tút4i 4laň uuMiovaíi 
uriNin»u. a t4)h4i. kt4> ju IniI |N»vinny platiť, urhuníniui. <kl čias 
kráh /iiíummla. Iki /4lá sa. /e u/ imI 4|idiy krála Ľudovíta 1.. n4'- 



*).... dť tinicidi'4 pnrtii. |mt ipias i'iirrii^, «'iiiii Inľnn vH ťriiK>(i>is iutrvre 
piitrat \f\ ťxirp . . . <l«*ľ«'iii ľl nťtii Jciiario^ i mm'ľAť iio-ciai* . . . mA- 
»enp tf*nf*antiir . .- 
**/ MuiiMi, /•* liiidľ ^ li-tri'tliKiiii krajiiľ^kitiii anliive, jľiniú (miI pri'il ii«- 
d4ianiD i ktiuiiir&k) arrhi\ |»ii\(rli-ii\, ďl) rá*\ idkyi b iiii«*?t . \ iiirk/ 
bcil) okrvin** kiiiuiir> n ia/il> ía |m-uu/4>. 



ir,8 

znbvvali sa viať konunskí jfrófi vvhoľaníin vľátniM ilaiu*, lež riiiiiosC 
jť.jirli /ostala oliladoni (iauí il)a na samú 1>auskú daíi oliimMl/ťiidU 
a pivto jicli j)o/<lťjšiľ nazvali i Líľófmi banskej ilant* (n>nu*s urlíii- 
niľuín) ťižr v kľííf kosti tiož urhunínni. 

(Iróf Liíopold, vzavší kivinnickii komora ľ. l.*>42 do prenájmu, 
mal hlavne a nadovšetko o to pečovaf, ahy hol poťoť striehornyrli 
peňazí rozmnožený a Jejich oheh upravidelneny a napomoženy, a 
kníí Kand K(d»ert, thtiac lio v tom všemožne podpí>rovaf, ohzvhište 
k tomu eieín vydal svoj dekrét, ktorý nazval statutuni camerae = 
stanovami komorskvnd. 

Dľa tohoto št^itútu Leopohl povinný hol len z dohrého striehni 
])eniaze razif: zásadou a ]»ravidlom nnilo hyf. že sa z jcdiiej marky 
čistého striebra nesmie viac peňazí urobiť, nežli dvanásť ^jrosí, n 
osem z týchto ^tosí alebo peíiazí ipensaií), ako jich tieže stantivy 
tiež menujú, že nuí práve t^ilko vážiť, ako ji* váha jednej budínskťj 
nnukv; každv ^toš však mal záležať zo šiestich striebornvch dcnáiiov. 
Tjni spôs(d)oní teda vážily dve kremnické strieborné nnirky pníve 
tolko, ako tri budínske, a z každej kremnickej marky nuilo byt 
razených sedemdesiat i dva denárov. Zo samého striebra však ne- 
možno peniaze raziť, preto dovolil král. aby pridalo sa ku každej 
marke tolko medi alebo iného kovu. žeby jíotom z tiíjže kovovej 
miešaniny okrem tých osení. ]H>ťažne dvanásť ^roší, urobiť sa nudilo 
ešte i šesťnásť zvyšných demirov, a tak teda z jednej kremnickej 
marky čistého striebra a k tonui pridaného iného kovu nial«» sji 
raziť v celku osemdesiat i osem denárov. 

Cena tvchto uovvch denárov mala bvť tá istá, akú malv deuáns 

« • • » 

roku KWlí razené; jireto dovolil král LeojMddovi nielen nové, ale 
i z predchádzajúcich štýr rokov, totiž jménúc od \'.uVJ bité peiiinze 
]M)UŽiť ku ziimene za cudzozemské, menovite za vie<lenské a české 
]>eniaze, kt4»ré chcel z idiehu vytisknúť, a za penhíze krajinské, jmi- 
chodiace zpred roku \:V^\K 

Za každé štvry staršie krajinské alelM) cudzozeniskc peniaze 
Ind iM)vinný Leo]»ohl dať v zámenu tri n<»vé : násleilkom toho získal 
pri každýcii troch nnirkách jedmi marku striebni. Nebola t45da táto 
zaunenná čiže canddálna daíi takou labkou daňou, ako zdala bv sa 
byť na pný ])ohIad. 

Kaxdé platenie, ako daň, desiatok, poddanské tlávky. kú|m u 
l»redaj. zplác^inie dlžôb auX., musehf sa diať len novými alebíi vôbec 
len oÍA roku l;l'V.» razenými strielM)rnymi a zlatými peniazmi, a saiin 
kráľ zaviazal sa, že dane a dôcliíxlky jemu patriace len v takycht^i 
peniazoch bude vyberať a staršie alebo cudzozemské jHrniaze alelni 
úrody neprijme miesto peňazí. 

Z tých peňazí, ktoré tiikti» cest<ni zámeny komorský [in\í sidvral. 
bol ]M)VÍnný zase nové denáre dať raziť. iVedbežne bol povinný 
[.eoptdd hneď, ako knMnnickú komoru prenajal, aspoň z tisíc nntríek 
striebra, teda najmenej sx.<nni uiivych denárov dať narídľif a níuii 
zámenné miesta v hojnosti o|Kitriť, iiníče, akb> Xn neundiil. mal 
byt králom za nečesliiého človeka a Ihára vyhlásený. 



í M 

Tviii fiiifoin. ktorí /ahvv.ili sm :«/ po tieto ŕasv //uiuMinu |h*m:i/í. 
ImiI ti*iit4» iiIh'ImhÍ kľáloiii ]iľisiii* /aká/aiiy a koiiu írsky •^mf dtiľ^tal 
itMiť a |intvti. al»\ jirli W/. ohíadii na stav a povolanú* v tom prí- 
imilf, ktMÍhy /áka/ tťuto pivstúpíli. niajrtkti po/liavil a í ináŕ 

I*u<lt>)mi* IniI i svolioilny oIhIhmI so /latoni a stľiťhnaii pľísiir 
/:iká/;iny. a ka/<ly« kto mal tii*t(» kovy na pn'daj. b<»l jicli povinný 
prt'iLiť ilm sanitMiiu komoľskŕnm j^ľófovi a i Xn Ww v tycii nu^stácii 
a knitovskvťli, koiiuiľskvdi ílomoťh, ktuió nncnó l>olv k tonm rit^fii 
a oli/vlásu* ku /jínKMii* poiia/i. lYt^stupníkov t(»ho /áka/u )»ol ko- 
morský ;;nif |MMlolini* p(»vinny prísne trestať. Avšak i sám komorský 
inn'tf ni*smi*l zlato alebo striebro komnkolvek pľi!ilávať alebo /an 
akékiifvuk pnMimťty a veci ku|iovať: jedine /a olovo a iné, baníctvu 
UiiiU-luHÍne |Hitrebuó a len v eud/ozenisku, najviac v ľolsku pre- 
ilávané vei'i dovolil kráF v zámenu <lat i nerazené /lat(» a striebro. 

Ka/enie penazi oddal knil výlučne komorskému ^TÓfovi a za- 
lui/:il to prísne iuym húfom. A kto predsa bol by sa opovážil, éo 
|iríam í úplne dobré denáre: raziť a pustiť do obelnu tonui mal 
pnivo jn'óf sIiuIkiC eelý majetok, ba i telesne prísne bo tn»stat. 
lia/itofov nepravých denárov mal ^'iVif. kdekoľvek ílopadnul by jich. 
|Nimociiu vrchností zlapať a dla starodávnej obyčaje trestať, ináée. 
aklv\' to neundiíl a nepravé denáre / obebu nevvlúcil. mal siun bvť 
vyhlÁNeny za pailelatela peňazí. 

■ V (• k r a ô o vani c. > 



K a n (1 i (I ú t. 

Niividla od Vftjatish'ho. 

I. 

.lii»vno z Nenuvka, hovorím ti.- tvrdil pán Andrej Žula svojej 
«»kt-ptirkej |Kiiu*j. ktorá sedela v pohodlnom loteli. ..le uceiiy, ticli\ 
•1 «lolir(i>rdecny. Tak Jio pozná dekan ..." 

.nt;izka je. či vie krotiť divoiliov ! Ten tvuj .lanki» je štonoha 
a l\nlohluvee. pníve mi zah»\ali. /e v\bil zido\i tdilok.' 

• Inu. chla|M*c! ľozri v^ak na svoju milú lUerku. tá má u/, osem- 
náift niktiv. h kecf aj ntdiije židom iddoky. Mváni divé kii>k> |nmI 
rviijíni lN>/vyminern> m |N(tronNtv«.m.** 

.Tviij;! kivv, Andivj. tvoja kri*v ! * 

ZuIa pristúpil k obloku, ktoiv Indo zarosené siln\ni dazdom. 
/jiliimil nikv. 

.hizri. |Nizri! Milka iTi.ipe sa tym bľo/n\m blatom z poIa! 
ŕi lo kťíly svet viilel. a f\*** ju pu>tila! t>. >labľ malerNké siibr!" 

.Kto nu'ižt* vedet. ked\ bude pľ>ať! Šla na bik\ k liňiliaŕkám. 
neviiiuá /ál>a\a. /a>tiho| ju. neboziatko. dážtf; .lulka. čaju pre 
'^Ifi'uu. uech je lunlne \ľel\.' z.i\olala pani iki posluhu. 



1C0_ 

Dvere sa kvapne otvorily a d im vl)ohla rtevuska. zmoknutá až 
do poslednej nitky. Jej slamený kl(d)iík zožlkmd a svesil piirtii 
smutno nadol. Jasnej harvy ša točky ztemnely, z vrkočov kvapkala 
voda. jiekné botinky boly rozmočené a zal)latt»né. 

Otec hromžil. Milka odpovedala ])rostoduš]iý]n licliotciním, a 
keď to nepomáhalo, hodila sa otcovi na hnilo. 

„Ideš preč, ideš j)reč," bránil satentx) komickou horlivostiui, 
„samá voda, jako vodná ])anna, biTľ* a utieral z brady vlhkosf a 
z kaháta kvapky dažcfovc, ktoré ta pn^šly následkom objínuinia. 

„Nič nestojí ten váš kalendár, apa, i í)uro je hlupák! Oba 
prorokovali peknú chvíľu.** 

„A ty si i)0chábel! Hopi čo t4), čujem náš voz, i bmna vŕzi^a! 
Jankov inštruktor dochádza! Skrj' sa, ty mokrá slepica!" 

„Obrazenie, apa! Ale ti odpúšťam ! Teda inštruktor, t^dio musím 
videt." 

„Ale, Milka, v takých šatách!'* Sotva toto preriekla dtibrá 
matka, uz bola Milka von z izby a očakávala na preddomí, čo xa 
človeka sostúpi z jicli staromódneho kočiara. 

Vystúpil Jaroš Sokol, kandidát professiiry. Študoval ua dvoch 
nemeckých uuiversittich, a, jako známo, už je<lna postačí, aby uásho 
šuhaja, rezkého a sviežeho, obrátila na vážnu hranatost Slovák 
má voskovú vlastnosť, rád i)rijíma vtlaky cudzých foriem. Jan>š 
bol už na našom gymnasiume tichým, pilným a do sel)a zarytým 
knihožrútom, jako ho menovali jeho íahší páni kamaráti. Z Nemecka 
priniesol dlhý kaput, s ním niečo zdiženú tvár, nemotorné pohyby 
a tú mladú vážnosť, ktorá tak protiví sa slavianskenui bytu. Študo- 
val obšírne, hlboko — jeho filológia Iwla nui svetom — a tak pri 
návrate <Io málo klassickej domoviny svojej očakával pri všetkej 
svojej skronmosti. že nm filologické kathedry prijdú až ua hrauice 
v ústrety. Kathedry vystiily, a nechcejúc zavádzať u oteíi súkeuuíka, 
])rijal inštruktorské miesto u pána Zulu, majetného obchodníka a 
statkára. 

Jarošii prijali velmi vlúdne až na Milku, ktorá vidiac jeho 
bladú, niečo vychudlú tvár, dlhý nemecký kaput po päty, bielu 
šatku na hnlle, shrbenú |>ostavu, dala sa do hlasitého smiechu a 
l)ežala hore úzkymi schodami do svojej chyžky. 

„Jaké to motovidh) vynašiel ten apa!" myslela Milka, rýchlo 
sa prezliekajúc v svojej izbe. „Ale predsa má i»ekné, svieže |H5niy. 
Snácf je velmi múdry. Veď uvidíme.** ^ 

Prvé dni, ktoré prežil Jaroš v Žulovskouí dome, boly do8( 
tnípne. Nehot4)vosť, neilokonalosC našich pomerov bije velmi živo 
do očú človeku, dlhší čas Imvivšienui sa za hraniam. Nadto svih 
Imdný duch mladého učenca nerád znášal tlak iKMlriadeného |ni- 
stavenia. V tajnosti považoval každého úda rodiny zai svojho páua 
a tak spolu i Zii prinMlzeného nepriateľa. Najviac všiik prutivila 
sa mu .Milka, luiivý to opak tých sentimentálnych fanirskych dcér 
Nemecka, ktoré ku káve jHtžívajú Ik»eíhovenove .sonáty a večer 
plačú nad osudom Ofelie. Jedna z nich trochu jakoby uvizízla bola 
v mysli Jarošovej. Jej bľadisté perný vedely tak unmc rozberaf 



101 



IpliiĽtMiiii V Tauriilo :i spit^v:!! ('iín]iliii* A'iul llicír iiiit mir uml 
M*i liiľiii Wcili. * IMľ liniliii |nvsi*(lrl s ňou v /aliľadiirj luiilki* uiui 
kdilioii . . . iuv:(|Ntiii(Miuti*Iiii* rhvílľ pľa^natuu r4*stiiii lnv.*)l\ 

\»»/v A n/\Viil sa linir:iln\ krik linil>\rli iiľiinMk\ťh vu/knv . . . . 

- • • • • 

ľii iii'iiaiilti lilú/ii(*nif nila<lvľh Iiidí pi* krajnch vvsnkľ.j porsir. Na 
-T.i^fii* /lietali nlia pľi pu'^ii. Ka/ily fak lacno ih'«»l»Hh*. AU* 
^ t\ 111*11 >l<ivt*u>kviii saluiiniti ni!ilalo sa n (hm'Mioví Imvont. a prciUa 
iiiii-t*l ii/naf lulady ihcih'i'. /v v pt'kin'.j likivkr tW\'\ Ji' ninolio Im- 
i-iivltií \tipn. iiiiinlio uápailiiv. V Milki* K*n fak vn'l zivnf. Vrasiir 
r.uiii M/wal >,i jaMív spľviiv lilásnk z linrurj cliv/kv a inicsal sa 
i|i» '^pi-Mi ví.irrva. pt'jrhi'hn v ^mímoch /aliľailv. .lamš sa ziiluhlil. 
Mprfl lilavu na ľukn a puŕiival tir ŕisíi\ jaiv umy. Nrlmly nny tak 
ti;tli!(\ >ply\ajrm* ilnili s linilinin. jakn nncj nt'nu'ckcj nnnanri*. ale 
iMiíilv >ilnii a ľi'iNtVMtiíU. .lakv>i ntívv ň\ zlnulil sa inn v ntľoliľ. 
i piíľ.ii '^a lľ|»šiľ ľifil. nlili.'k«»| >a ľyriilu a vyšiel i|n záhrady, 
l.'-nie r.in»» os\iviivaln jrlm ihisn. Kvrrv na vknsnirli liľiailkarh 
*kw!y -a pniaini rannej msy. ľľe<iľl kxefnii záhradu a |ioni»ril 
*.i \ hnsťaxu. ľMdiat.i iiľiľfMJa dvrhala ŕerstvvni ži\í»!uni. 

Na zpiatnénej r*'>tt* ^Iretnj Milku. Mala v rukárli knpku a 
lii.ilľ hľaldii'ky. 

.PiiinŇzti* mi. y.iwo k.indidát." /axidala na .lan»a . ktiu'v sa 
/.iľiTv»-nal a rhrel iri rxildn wiinul. NriM-akaN.ine i»^li»vi»nv ale 
/•tvilhd klnlnik a st.il \ ni'rjdro/unjeuí. 

-Tam jintnk. tn krhlira vimT tn ja>né!" 

Kandidiir nerlii-.d iM/unieT. Síi.íliiil oliiM'ii'. /amrml.d niekolkn 
ii<'^ľti/umit*'rn\ľh >l"\ a l»e/al M.thrl'eiix >nien»m k d«iniu. IMlie >u^v 
k.iUita li(*r.il\ / indv.! n^i h^k j.dx* kr\dla neínpirru\e. .Milka Im 
»pre\.i"lz.ila /\imn\m >mieili.»m. M.\h / Jelin ktiuľuk*'ln» liteku 
*nleľnii radii^t. Suk'd /atn ritil v '*i-Im' hnrkiíNf nevnl.mjí. Idlm 
« hiMJiJ po -vuji'j i/lir. pi^s- v.i \.iikiiih. a roliil idJ.adu'' plány po- 
iiľ»ly. .leho po>!a\a p-.rd.i ^a ni\d«»jak ľ«»\nar. i len jeho kľidv ne- 
Ud n/ tak nemecká, ki.i-iw. 

.'I iké tn ntdliMJiľ- n ikl.idiiliie ^ ijoxrkom! Ach. mmÍ Mtui len 

• :i«iruktoľiim.' dtd<>/il li><rko a m.uhnMl rukiMi. ../a )ieuia/e. /a jt^j 
|*«'ni.i/f ii.tjatMu* Viiliiii. \ii!ini íu pr.i/iinu pvrliu íitlru\ ! AvsaK 
Ifiirkaj!' A potom <<atl<il k ^ť-hku a < Mal pilni> .. Anrii^fnu. " ^lidio 
|"»ni^t,i ]iii/ii<«Ta\al.t \ fniii. /<• /a íejx r\deu neuka/al >a v /ahracle. 
pri *«tn|'* ndéai. a jen < .i^nm ):.ii|il /litimy puiil.id na ja^ni. t>t\iirenri 

t\.ir ^Xoji'j ne]iľiatelk>. Í'l.»Nfl.i /e pti)|{,(d r>eli|\. lelm -a o)»\ŕajnť 

-tn'tíd s jej vrikxníi. \\/n.tmn\mi <M.imi. pluvmi iak»*jsi skodo- 
r.Hlo^ri a nevv'»lM\if«'hiei \ľ^i-h»-íi, 

.lanko Žula na-ie| n ^..!.'ilii\i pri-m-íin uiiiida. a /menil sa 
k «\ojniii pľ««<«piM-)iu pKtl ji liii umiiou ruki'U. St.iry pin >.iui rád 
|MM-ii\al pUnnu reŕ .i.u<>^<»\u. aj- pani ]>r(^tala ]ilie>t )>nnň'rhu. 
ifprela naňho /\ed.ive m j. k«'d niein ro/prasal. Pravda. >ta\alii sa 
Cii ili.t v iiepľitnnin<i>Ti Mitk\. 

Nad ľii'i kou. leiuľ'iu < •'/ /ahr.iilu. wpinal ^a malv nhladnv 
iiiii>tik. ('i*z npeľailln nakltiUi-n '. hlaijela /a pekn«-li>i rana Milka 

«|«i vihIv. ii:i hru ilro|iij\(Ii r\lMilv. Tie ^.i rniilx \n xilkom muo/««t\e 

■ • • •» . 

II 



U2 

kol otnisíiK ktoľó jiiu liíidzidn. Xioktorá sihla nn bok a ukázala 
biele bruško, jakoby iskra bola zkrsla vo vode. 

,.Pane Sokol,'' o/val sa z domu blas Žulov. Blízka besiedka 
zaševelila sa a z nej vvbeliol Ja ros, jionáblajúc sa za hlasom domo- 
vého pána. Milka vbehla do besiedky. Xa stole našla papier, po- 
písaný — veršami. Srdce jej zaplesalo v nádeji na žart . . . sotva 
ale stačila prečítíiť pár riadkov, kecf tu už donizil Jaroš, celkom 
bľadý a rozjarený. 

^.\di, ach, veíacteny i)án kandidát básni,** prehovorila smiešno- 
vážnym tónom; ale vela pretiera. Samé i>oťiatky: 

Z ducha tenmej noci ku svitaniu! 

Oj, to je čosi fíižké; celkom jako z kathedry. Zas iný p(»čiatok: 

Keíf pŕchmi prvých citov ladné kvety . . . 

A nat4) háky baky. krúžok, kríž a litera K, Ej, ej, sná(f KornelLí, 
Karolina, Kleopatra, Kunikunda! Najskôr Kunikuuda — t4) pravé 
nemecké nuMio, úžasne romantické, hu!'* 

„Slcŕno!" polo prosebné, polo hnevno pretrhol ju nešťastný 
fiU^ly^^ Jenui bolo tesno, bôlno. Vyzeral tak necdirabane, dreveuo. 
k poIut4)vaniu. Ale Milka |)okracovala neúprosne v čítaní: 

Na tvojich pernách svieži pel je višne. 

To už je trochu ľahšie. Višne sú i v našom sprostom kraji, chu- 
dobnom na Kunikundy. Závidím tým višňovým pernám ! Tie sa asi 
pyšno stiahnu pri takej nežnej chvále! Načo ste i to pretreli V Vy 
ste ukrutný samokritik! Ja zachovám tento pekný, nemilosnluo 
jireíretý veršík pre vifačné potomstvo, naučím sa ho nazpamtiŕ." 
I počala rýchlo po sebe: 

«Na tvojich pernách svieži pel je višne, 
Na tvojich pernách -" 

Kandidát zamnnlal čosi nesrozumiteínélm, otvoril oči široko, 
červeíial sa a nevetlel, čo má počať srnkami a nohami: zavadziily 
nm. Hol strašne zmorený. JiOio čierne oko svietilo hnevom h ja- 
kýmsi stnichom. Sama Milka začala sa nedobre cítiť. 

„Vy sa hneváte, pane Sokol." temnejším hlasom i»rehovorila 
Milka a oddala nm koncept. .,Mát<' príčinu. Dobre, to bol posledný 
žart, kt4>rý s(un si dovolila." A tii preskočila zas ílo svojej komiky : 
,,Ud tejto poetickej chvíle l»udem s vami hovoriť s tvárou prísueíio 
professora. hobré ráno, vysokoučeny pane! Odpustite* mi ešt^^ ten to- 
kniť! Nikdy viac!" A stým sa obnítila filolo;x(»vi chrbtom a tichým 
krokom odišla. Stúpajúc ale na verandu donm. unddla rukou n>/- 
]mstilý posunok a zavcdala: 

„Xa tvojich i>ern;ích svieži pel je vi.^ne!" 

Kandidát íilido'^ie sailol na lavičku besiedky, jelu» prse dniuly 
sa búrne, jakoby bol pol míle j.'ah»pom bežal. Kúsal si do jkmiiv, 
že skoro krvácala. Hnev, opnivdový hnev búril v jeho hrudi, pnv 
miešany haid)on a bôíom. Jak smiešnym bol. jak malým a hlúpym, 
on učenci' a hlboký badáte! klassických vietl. pred tout4i prosto- 
jmšnou iledinčiankou! ŕi» chce. č*) búri šuhaja, ktorý jej vyhýlia! 



('•I j(*j iiniliil. aliy )io ])ivnii^i1f*(ln\;il:i .svojimi ilrtiiiskyini šiiil<*iin- 
'^ťiiini! l*i >vín|('í sa iiii oilľ.istlí' <liľVi\i. takyiii spÔMtliom /«u'lia(l/:it 

• rutl/iin ŕlovrkonľ.-' Vt'ľu uii'I Ona sa lu'pťkm* ih/i'I ^Cnhydi sa 
iit.il )iau)»ir |)ivil ílovou. /aiMulajiiiiiu svoj st-iv a iifv.nosť. ktoni má 
l»>ť hlavnou vlastiiostou jťj pohlavia I Moja |M»viimosť j*', sdelir ta- 
k»*fo srŕny n)iliň>ni. Áno, tak urohím. Ah' liola krásna, sťlma, knt 
t.ik MÍ(*šn«^vá/nr ih*klani>»vala ti<* nio.jr hhi/niny! M(»ii^ kassiio- 
\anf <hivá v tak /vonnvrh listach! Co/r to má /a oŕi. jako hvit^/ilv. 
hllnikľ. jasní', oh'ktľiťki*. A M ptMiia. nao/aj višňový pi»l. Avšak 
iirniť>/iMU ifah'j suášat txľansrvo ľo/pustniiv. Aleho mi pomô/u j(\j 
PMliľia. ah*ho sa ľo/luŕim s tvmío iliwm domom, kch* sa tak t-io- 
ri*>knii miosa filistinská joihnMlníhosť s oriiíináhivm šahinsívom I* 
Jani-i lihuh'l Ufnio pľril sľiia. rpok«»jil sa trorhu a <líhiilm'jšia 
p»/valia /vita/ihi. ./ahivaí. ja /.ah»vať na iliľvŕa! A pľfti» zah)yaf, 
/•• mna hijľl Kj. fo hy ÍNih» pn'<lsa mtul Iiailsoj ujílem. Áno, 
ui«h*ni / ií»horo ihunn." A /as sa zamvsh'l. ,.Nnž ale ŕi to nrvv- 

• liail/a na jnlnn. ut(*kaf pnMl mm a1ri>o na nu /ah»val? V ka/4h>m 
pripath* <om ja slalnnli. a ŕo je najsnuitm\j<if - smiošny hlupákľ* 

NrvtMh'l <i ľaily. Cliovanir (lícvŕaťa pálilo ho na (In>i. ojuá/alo 
ji*h«» pyrhu. l/avivl, /c sa ohnil prisiuíston. vríkymi myšliľiikami 

• • /ľu^kľ] iló^^tojnosti. a pľi najhli/x'i pnle/ito>ri jiovii* Milke takú 
k.i/tMi. jakú nepitŕnia nikdy. 1/ iiopiiMlku viih*|. jako >;i rrrvniíe. 
jiko klopí oŕi la/ potmn hmh* ka/at smelo, a/ ho tie oŕi nehuilú 
inylifi. videl, jako /niŕená monilkou a vysokíui etickou pravilon. 
£A\kíi dľ\a a hojnt* sl/v /al»li<nu ^a na rveli hodhaluiveh dlhvVh 
inihalnii iarli </e má Milka ..hodhahne mihalniri\" tispel po/oidvaťi. 
t.ik |i*im>tí M'ha a spuln vyplní vwhovatefskťi po\innosi. nielen na 
ni/pu<tihini .lanki»vi. ah* i na jidio jM'knrj si^sírel .('o to holo V 
/e \nij peknej! Veif >om sotva po/rrl do jrj tvári, pre tie spätné. 
^^Ii^tinc »M'i.~ 

n. 

Ká/eíi Ihda hofiivá : ilÍŇpu>írÍM siimerná. dôvody pádne, pathos 
Vfík'd«*|ii'» — nrn'^^famí a/ dramatirké. Chyhela prile/iťi«ií. a túto 
iievi*itr| hTaflať nás hľ.inat\ k.indiihit. Konrŕne osmelil >a ra/. po 
i»l»f*df. pristúpil iiomrlo k Milke a tiMMieim sa hlaxuii riekol: 
.liáil hy som s vami pridiovoriŕ jiár sImn.- 
-\i»ťh >a páľi tri*har> rc\\\ rľc.- 
.\h* tu nfiiio/iiit h'ho rád h\e)i sám 
.Ah. tiMJa rhíľfr ndií mní reihh'/viMi'*. kala\n\ hnliatiľni."* 
ni/<>**ndala '^a Milka. .\\ ji/ditr 'jalopíiiul < í, frehárs ^lyri ! Karte 
rii/ka/aŕ. iak''h<i k.ilihni ma h\t. m.im \>ak<»\i> na <kl.iiiť: hádam 
pri niľsiarku )Mid lipami, li \ ŕifniľj nori na /ahumni. ŕi ]iri 
ide^korh a hrnmiirh div«>) liiiikv ni*ilalrk>i hmiaerho \iidii|iádn. 
ali*lMi v hodine duthnx ii:í liiiliintiľ hu! Ah-hii ( hiľle po po- 

% r.i/noiii rt'hríku IhUi' k m>>jmu nhliM ku ' NiMlúvrnijem \ásmu ľi- 
/i* *l\u!' 

./as ^i spáeh.tl lilup**"*!. .Iaľ»ľ*la\i* . pom\N|rl -i wÄ-^ .laľ«i- a 
*«koufuhdoval sa tlukiui.ih'. Milka pi'krai n. ala : 



ir»4_ 

^Alií. jiiko vy niôžhí na ľoiiiantickó dobrodružstvá inyslťf s tíi- 
kým nákrciiíkoni!" A v tom cliytila jodon konUu: l/icltíj iiuíšUí a 
potiahla lio, až sa maslirka rozpadla, «a s vrstoii krivo /apiit4)u. 
Hore vám Ľond>icka zhvva a d<dľ clivhill Takv ualni)eiiv! Noži* sa 

ft. • » * 

vvstriUi! Hlavu horr!"* 

Jaroslav im)s1úc1io1 nevdojak a narovnal sa. ^Hej. jako mizne 
z vás ten Xenieel A teraz ruku volno — verf vám visí jako <lrt»- 
vená! Xaeo to časté i)restui)o vanie z ncdiy na noliu! Bože môj I 
veJ nie ste (dovený vták/ Milka dokonale mustrovala mlailélio 
kandidáti. Konečne doložila : 

,,Nuž teda o šiestej veŕenun v záhradnej búdke — som (am 
každodenne k nájdeniu bez všetkvch romantickvch ťažkostí. Ne- 
treba vám ani povraznych rebríkov, ani dýky! Do videnia, jiane 
kandidát!** Milka usmiala sa naťiho tak srdečne, dobrodušne, že 
i (m^ jakosi okrial. 

Šiel do svojej i/l)y a stal si j>red zrkadlo. Počal kritisovaf sa 
a prišiel k tonm, že veru prostopasné dievča má v istom ohľa<le 
l>nitdu. Počal si viazať čierny šlips na hrdlo, prinesený ešte z Ne- 
mecka. Prechádzal sa izbnu rovno, ju-užným krokom. Dlhý kabát 
mu zavádzal, vysoký, tvnlý límec košele ho tlačil. 

„Ale, ve(f som ja dostal Ickdn,^ rozosmial sa konečne srdito 
a chytil sa do štmliumu. O chvílu prišiel Janko, lekcia sa po&ila. 
Dnes mu bol ten chlapec zvláštne milým. Jeho vlásky boly tak 
hebké, tak gaštíuiové, jako vlásky jeho sestry. Huka professora 
nežno dotkyíiala sa kučeravej hlavy živého chlapcii. 

O šiestej večer našiel Jaroš Milku v besiedke; šila pilno, skoro 
zimničnvm ciivatom. 

„Tu ste!" zavolala veselvm zvcmnvm hlasom. „Jestli mát« cla- 
jakú tajnosť, teda vmi s íiou, lebo dn chvíla príjde otec s mojím 
snúbencom a potom bude ]>o rendezvous-i !•* 

Teraz b(d Jaroslav d<»konále prijiraveny a odhodlaný k svojej 
mravokárnej reči. Avšak slová „.s n/ojíw svúhrmour skoufuudovaly 
ho zase. On bol prichystaný na všetky jej žarty, píismechy, kritiky 
a šialeuosti. všetko to nebcdo by hn vynieslo z koľaje, ale na ^mójho 
ifnúhmnť^ nebol prichvsíanv. 

„Nuž?- pýtalo sa dievča, nakloniac hlávku až k stolu, uprelo 
svoje významné veľké oči na kandidáta. 

«Xič zvláštneho, milostivá slečno, nič zvláštneho! Som ohm- 
zený, vlastne cítim sa byť - vlastne — " 

„Naojiak, mnj milý filosof! Ja som hľadala vašu spoIočuosC 
V tejto íledinskej púšti milé nám je sh)vo unniého človeka I Volala 
vás na pomoc pri jiolievaní kvetov, starala sa o vás, aby z Nemca 
stal sa čl<»vek — a vy ste sa choval nem*»torne. inlstrkave, urážlivé! 
Ja som ocenif vedela vaše idodv. ba len úrvvkv vašich iKÍsnickvch 
výlevov a vy, nevcľačníku . bežíte predo unnm jako i»rtí<l ná- 
kazou!** 

-Prečo som ale ja jediným predmetom vašich žartov a jio- 
smechovV Nedávno, kecf tu b<da veľká, hlučná spoločnosť, eliovaly 
ste >a tak odmerauť a vážne jtroti samému Karlovi Soch(»rovskómu, 



h 



• • 



fak silim v.iili (l\(in;n'ciiiu> N:i \n\\\ ii«>)in|it iiiŕ siiiirMH'lio tu 

'»ľno>uv rlii\»*k. Ja jt'fliiiy /aslii/iin li\t iiľriliiirtnin imimiumIiu.'" 

S|ii\á liťTii |hivím|íiI Jaroslav fl^iiickMii tunoiii. Hlas jolin ImiI 
fi|Ma\i|iivv. |»lti\ ťitii ii liôfu. Iliu-Mi v tdin lilasr iií')h)|o. I»í\ih>. 
kde/i* /ini/liul? 

^A vv sa síiiviatť iia jimIľii >ni|K'ii s KaHoiii Soťlmn)v.sk\in V" 
invľirkla ili*va |in>ii>in hlasitin a ]iut(>/ila licliinkú iiialii niŕkii nail 
tiliiuíi*. jaku >a lifailiľva <lo ilialk\. kiMľ >lnko svieti. Mirnix sfíii 
tuky |»;iiial iia jej živii. ilirivii tvár a na tie nri. ktoľŕ /hihly 

fiťllKlII. 

„ Ufi/uini*) som. n luTn/imiol smn tútn dtá/kuV** |MMluuial Jam- 
«la\ a asiiáif ]iľ\yľa/ |M)/ľ('l siiiclo ilo (m'ií Milkinyrh, nato sklonil 
lila\ii a iioŕal paJickiMi Itraltat sa v liirlnukoni ])irsku. 

.Ah I" jMilioiiilii flirvŕa. fuknuf il»» náinsiníka. „kivslítľ <lo 
pir'^kll K >" 

.Nekivslnn niŕ. Som snintn\ a Uľa/rn\." 

Milka mMÍorula ])o>Iľ<lnľ siov.i. liovoľil jich .laioš ticliyni. 
ltnMik\in lilaxíni. 

..lakivť máte plány in*' /ivot /" /pýtala sa oilia/n vá/nym 
tonoiu. .í'ítala >om v ľomanocli. /.r fmlia \;i>lio vrkii a vašich t;i- 
K'iitiiv I pri tomto >lo\ť >ailoI lahunky ii>m('v na utornó pľniy 
ilr\\. ah* /mi/ol j.iki> hlcskt majii oliMinť. dokonálr wpracovanŕ 
fihr.i/> >^i»j*'.i huiliiľnosti." 

'ľak ľ>tc lu'liovoľila Milka s ním. Jej hla> nemal t(»ho inmi- 
ik«*h«». •»'»frľho t«»nii. 

.Moja huilťn'no>ť jeilno«hu'ha ! Takii ste nerítaly v ľománorh. 
K«'>t huili*m mať šťastie veTkr a najflem protektora, hrniem nrit 
\ itajhli/^ídi (lesiarieh ľokoeh pľvokla>níkov deklínovat latinské 
^h'^a. I*iľ/ stastiii a protektora hiKÍem sna<f a/ do smrti pn^lmotom 
|Hi>mi*ilio\ I u leho tam \setko jedno !** 

.A takto ste nikd:i ni*mysleli na slávu, na vehlas. na v(faeni»sf 
iiannla. na hoj /a idei. Jako to vaši ndadi pani ni\slet /wknii. 
|Mii-tm nie >u e^te \ teplom kiite pri kiisku cídeha r" 

.Ai'h, iM'ly i takr ias\ ! polhMÍil zi\o a vrelo .laios, /piiamil 
^.1 na laviei a iiodil Mmdo hla\on: .duhi>\itii. jaiko >\ietil pivil 
IM jm.'i /i\ot a jiditi hndnre /\i\<ty ho|\ Íha stanieiami na hehu 
fiiumtálnom. Nfhnlu st!ii,i> .i iiii\. a jestli ŕasom i pre-lo šem etv 
j.i<»nô pide tii/idi .t nádeji, stalo sa t<» h'n, ahy tá jasná, (diniva 
^l.tva t\m m.irkantni-j-^ie >m vxnímala. ( aľi»\n\ kľ.i/ delil ná> stu- 
flentoi-udadikov od ohveajni'ho >\i-ta. nd ni/kvih ludi a jirh ni/k\r|i 
piirhopox I My ^me r.ľ^tli len n » i>trim ľojrrni /a xelk''**!. /a kľá>u, 
/a doíii'o ' Vefká ujuha nas <akaia. Vx-^ak eim molnitncj^ie sa ona 
MuWn i>ľi-d nami. t\m \:o'-iri <«i!ii < irjli ^mc \ /ii nli . t\m hľdin- 
•'kej^iu «MHTJÍu \ ijii-iarli. Neh .].• \ nji,i|o, nn^.íi lu-rj /radeu. ne- 
htiio M»hi*a I A kofk" ii» h iMeiN.t wľ.i^íh'I \ ľ«i >ra!i« '^a / nás, 
venií' /o>la\>irh \ '^hi/hr m\^lii*iik> r i 1 ne-tali ^iin» *».! .'ľaileami 
tťj knisy. liditi ihdiia nivdojjik. mim-ixidni- .- Mľ/ntw \\m' lohi na 
ná> svet. my >kaľedime ^^a naii n.tx/ajom. ľláp«»lv /ha-^lv. idine v\. 
liidilv'.- w ' 



^Kiobv Vi'un veril!" riekla s lahkýin vzdychom Milkii; „veir 
ešte teraz l)lčí ten posvätný plápol vo vašich očiach, veď prúdi sii 
ešte ten ohei'i vašimi slovami! A to vás práve vyzdvihuje z r.idu 
našicli rudí, napriek dlhým šósom a nemotorným poklonám." 

fhiroshiva nezmýlily poslední'* narážky. IJol v ])rúde. 

„A medzi rojčením za veci vyššie, velké, do myšlienkového 
dmmatu činov budúcich zaznela časom ele«:ia oso])ného šťastia. Kto 
môže byť šťastným V Či ten, ktorý žije jK>vrchne, bez cieľa, bez 
určenia?! Také šťastie rovná sa drejieneniu skalv. Mv ale máme 
v dušiach a srdciach svojich jemne orjíány, ktorými pocítiC vieme 
šťastie; my sme spôsobní k vysokým i)óžitkom. k slasťam kolos- 
sálnym, pnive tak, jakn i osteň ÍM'»ru iinjciteľnejšie, najžrjnejšie cí- 
time. Hlesk (»ka, vanutie vonnélm dychu, krása hôrneho kraja, hlbo- 
k(>sť zimného, bezslunného neba, vlnenie sa citov v hrudi ženskej, 
silu náruživosti a ener«:ie mužskej, všetko, všetko p(»chopit, jakoby 
znovu precítiť sme v stave! Ach, a lo všetko, všetko zbíadlo. 
I veľkosť, i činy, i . . . šťastie.- 

Milka otvorila oči v zadivení. Jako rozhovoril sa tento jedno- 
slabičnv človek. Ona ani nešíiíila, jak mnoho samorostlvch mvšlienok 
skrýva Síi v hlave sknnnného inštruktora. Divné city začaly jej 
hrať okolo srdca. »Iej posaváílne chovanie predstavilo sii jej v |m>- 
divnom svetle. Verf ona dosiaľ sama nevedela, s kým sa zahníva. 

Slnko sklonilo sa už za husté stromovie zahradv a stínv koša- 
tých ^aštíuiov ľiezly už po stene domu na strechu. Zahlah(dil silný 
mužský hlas. 

,,To sú oni,*" riekla Milka a vyšla z besiedky. O chvíľu prišiel 
jej (»tec s kapitánom od pechoty, rukou v ruke. \M Uí vysoký, 
mohuínv muž. asi štvridsatročnv. Milka poilala mu veselo ruku, 
on ju potriasol bez ceremónie, i»o ijriaíi'ľsky. 

^Pán kandidát »Iaroslav Sok(d,** juedstavoval Žula svojho iu- 
stniktora. ,, Kapitán Vysocký,** doplnil predstavenie sám hosť, uklo- 
niac sa ľahko a salutujúc i)ovrcline. 

^Snúbenec!" pomyslel si Jaroš a bežný pohľad hodil na Milku 
a V(»jaka. 

„Čo tak riedko cIumIíš, ty pyšný Kduarde?- riekla Milka, dô- 
verne pristúpiac ku kaj»itánovi. 

Ten vyhovoril sa na .službu, ľrisla i pani Žulová, kapit^íii bežal 
jej v ústrety. Počal sa živý rozhovor o roilinných veciach, o zoá- 
mvch a iM»krevnvch. Jaroš necítil sa bvť na mieste; vzdialil sa. 

„Co ť» máš za tilosofa?*^ o|>ýtal sa Vysocky douiovélui |mua, 
keJ už iKd Jartíš odišiel: „tomu hľadí svetovv l»ôl z t)čú.** 

« 

Spoločnosť sa sobrala, kapitáíi podal .Milke rameno. Žula si 
viedtd svoju ]>aniu, Jaroslav hľadel ]M>tajmo zo svojho obloka na 
statný párik. Milka opierala sa tak dôverne na rameno Vysockóliu 
a štebotala s ním dôležitt> a idmivo. 

„/wanzi^er,*" zamnnlal zlostne Jaroslav a hodil sa im divan. 
Jeho oči boly upreté na povál. Tam b<dy namaľované ^niirlandy zo 
zimzeleuu. vinúce sa okoU> žltej rovnej žnii. 



I».7 



Zii ľli\ílii í»/\íil -^M jjí>n> l»I;i> ^lilkiM. Niľkln si»n'v;i«I/;il ju n<) 
pi.-iiit*. /íiii/.i*l(Mi |MM-;il s:i knitlt (ikolii /Ircj /ľfli. JMMHt-iiKMlĽÓ /xonkv 
ÍiiiimIv >a v/ilv ľ\tiilrj>if ;i ľ\ilili*j^iť. .I;iľosla\ /;imi'I oŕi. Kvií 
lit'íi it1\i»ríl. |i«iu<i\ala v i/ln* tiini. ('hl.ul vľŕn-.i \i>\A >;i iit,V(>ľ(*ii\in 
• •ti|iiki>iii a iivirval jrlio hoľÚK' celo. Kolo nao/aj Ininicť. 



III. 

ľivsin nii^kiiIkiMlni. luiflim. ji*itni»t\.-ini(i. Sokol sotva \vrliáil/al 
/ i/liv. luM-lioiiil ani ílo síolovoj. alr <lal ^i no>it jinIIo k m'Im'. 

SokratrMixti lii'slo: ^po/naj seba >j!ih»Iio.' nosil na sľ^lri. a 
tu*lMľ> ni*|Hi/i]al >a i-rlkoni. |nvi|>a caslťjvir Itillal •» srJK'. Málo 
klu ni\^li siiii II M'l»c |in>nr, ki'íf li*n nir / márnivosti. Xti stlm 
in\ •»lľi a »# srhr nfZiin'fšfnf \v ihojv-. V\\\\ viac n»/nivšíal Jaroslax 
o M*lif. rvni si IhiI n('ja^ni*isi t\in inrnri ľo/unn*! tomu Ií*}m» 
• •iiiimn rím, /ialu a tú/lic. 

i\'\\ ^Vľt fNiral kalionit sa pml okom jeho ilusľ. llfailal o1)- 
[.«liirni<- vo Vľilľ. vlilhil sa ilo pocsii «*iaľuh a ľo/jaľil sa na 

th\iFk\. Kcif lio |»ľckNa|ula nov iknta knoa \ \vi\^\\\ llonu'ľovrj. 

>T;il /o >rolťa. /axivl knihu a /liliiailrj >a ohlokom 'lo /aliradv. 

• 

ktnnj u/ailii* poťo^th'* ImiIh liiwmi i:astanami a lipami. Nad vrcliol- 
uimi liustnlistvrli stľom<»\ pnul> ^a d.ilľkľ xľt li\. Laliunkŕ. ])a|ifľuŕ 
ftlijái-kv lotťlv ndiom. na jicli artiuMii-kť ú/aijiť maľovala oliľa/i»- 
tviiinii>: jrlio jasní". pla>fifkr po>tavy i:ivľkt»j poľsir. 

Laliko j(* /o>taŕ siim«»tn\ni. ľtialini si flo srba a oluni'd/ sa 
ii.i ">\oju 4Íi\/iMiku páľ dni si po wW fIo/\rilat Imdii, a /ax* 
|«.ir ilni. i pľostaníi >a do/vrdat >tanľ^ >a skoro n«'potivl»n\m a 
!\>>j.i iK'pnromno>T piiiod/onou. (*o clicť uiať ]datno>t u ludi, musi 
|im li\f na oŕiarli. 

Andivj Žula s panou tir/ skoro pľotali kl;i>t otá/ky .laľoxíxi. 
|in*«'ii sa jiíli siiáiii. Tak** •►f.í/ky nn'/u I»yt i piv tá/anr|io ol»tazn<'. 
•^i.iry páu siVí* la'^om zaklopal na jrluí dxí'iv. posailil sa k Uťnui 
IM iíiván a pohovniil >i s ním. I'iol to floln-y. umný rioXi'k. ktoiómu 
tii*ko| /i\ot Tak. jak'> >i ti> jcu >ám /iadal. Jtdio pani l>ola /ruskou 
>t:ir<'j (loluvj sko|\. roiitia lu\u^ ii>a \ ltii*li/ni a dudinárli, zavárala 
ri'li* |rli» i»\iM'iľ. >u*i!a liiili\. >li\kv. "^liiiMala iKMÍť zo Nauiv«li liir- 
l\ľli husi. rt'íadľ držala nin<dio. noraila sadala na zi*lc/ni(*u ..pn* 
H|.ilHi>f iiorvov." arkidvrk pri nii'«»ni in>»»m n«'íiriki. /v má .m'ľ\\." 
IniIj p«ilH»/na a akuiárna a milovala snoJu Milku nal|o^^i•tko. 

.'\\>' lui'i lioluliiik kľa««n\. ii*>Ni>iiľ\:il.i k nri Ida^nm mitkkxm 
.1 sl/> jľj lir.'l.i v IM i.if li : .\\ mi m-nlrti-. iicidi'ti^! ľ>'i!i nuiM po- 
/ľlinal. iin |>omiNi\.d h: :«.->nu a da! mi v^t-rk >. p«> ('••m túži du>a. 
i'ii|«>/ •>! hla\ku na ui •! Klin' l.ik!-* Milki párala ^a Uľtľptdixo 
•*i*\«*iiť. -Nuz. ilio-f It-n. « iiH-I. di'la m.»j«'. Tam pľfd oM-ikom zn- 
^l.iii ja liiMtui pi'Z!" 'li z. t iľliou. " 

.Alial uz trn n.t* ^i-- i \\li'V«il z diriv.' /a\fdala xr^i-ln Milka. 
kfif \ii|r|a iildokiUM kiUiiid.lta r\«-id\m krokom kľaiat ro/ kvťtuu 
Ailinidu miimI/í stnMii>«NÍľ. 



1 ľiŠ 

.,Tvs' Im iimscl.i i)lnM/.iť; inej pľiYiny iiťniá tak utaliovat >a." 
„Naopak! My siiio sa cflkoin siniiMili pri poslodiunii ľo/liovon': 
ha puinysli, iiiamiľka, pnŕal I i tak |)lyinu*, mik^Io n)Zj»rávaf i» >V(i- 
jich tiižhacli a žialorh, /c som sa skom poplakala !*• 

„AK'.ho si lio vy>]uiala. jakn ujca kapitána, kiMf počal o svojicli 
vojaiiskýcli činoch lo/právať." 

„Nit*, ni(\ to je dniiiy človek. KamrKlát je samá pravda, on 
tuším neriekol hy l/ivé slovo /a svet. Ale njk(» ráil zolivha, ketf 
pľíjde rec na hnlinstvá. .lako mu mám veriť, keťf v novinách stálo 
!> sami»m utekaní I Ten zaslú/il po>mech. Sokohívi som hm ľiekhi, 
že je kapií;ín môj snúhenec I Trochu sa zadivil, ale konečne uveril, 
^himička, ale si'i to smiešni tí učení India I"" 

„Smiešno. ha hriešno je tak Ihaf. Milka 1 Tym >i ohrazila jeht», 
hrata môjho urohila smiešnym pred cudzím človekom a seíia si 
tiež nejM.ístavila do krásneho svetla. *• 

..Napadhí mi to len tak! Vetľ <a d;í všetk(» napraviť, ľri naj- 
hližšej príležitosti poviem, /e je kapitáťi môj pradedo, sná<f i tomu 
uverí tá nemecká tilosotia ! Škoda tvch šuhajov, čo sa tak veľmi 
učia!** - 

ľri najhližšej i>ríležitosti sj)omemda ]>am Žulová pred Sokolom 
kapitána, .\ni nesjiozorovala, že sa mu oči z«niasaly. kx^F dozvedel 
sa, že je to vlastný ujec Milkin, I*otom sa zanm'itil a i»nísedel 
celý večer nemo. Mrzelo ho, že nnisí junnú, pružnú postavu Milky 
spojiť s nej»ravdou. ľrij<liíc do svojej chyžky. zavrel za sehou 
dvere, zaprel (dd<»ky a počal pru/n(>, \eselo chodiť izhou. Ilví/dail 
si veselú pii»seii ítilosof a hví/íhiť!I). fh*klamoval naldas. hi\ poctil 
v takt^» jandíov poskakí»vať! Na stentí visel ohraz v ]»aruke. dajaký 
dedo díunáceho pána. Oči poduhi/ne holý živé a hhuíely na člf»veka 
]iriamo, trehars Jdailel z hoknv leho rovno. Jaroš hodil na ňu f»k<iiii 
a začervenal sa I .íako h v sa hol zahaid»il. kehv ho nao/ajstné živo 
Imlské oči holý videly pri taktunro neliln>otickom hopkám'! Na jio- 
steli hížal nový ohlek, Tž pred niekofkymi iliianii prinit'Síd hii kmičír 
z mesta, ale až teraz na]»adlo Jamsuvi ohliecť ho. Ohiiekid. Sotva 
poznal sa v ľahkom s\ethmi letnom nhleku. Celé telo mu jakosi 
zľahčelo, jakohv h(» )»ol niekto naťiikid vodíkom, len leteť a letel 
vzduchmn jako halon. Svet sa nm zalÍĽotal v harve skvostnej za 
hradv, osvetlenej žarkvm slnkom. 

ľred večenun cítil potrehu prechádzky. Zadnými dverami zá- 
hrady švilnd fh» dediny. Se(||i;ui h(» ťíľtive pozdravovali. V ]mjIí 
stála uteši'uá vysoká raz. T/ky cli-dník vinul sa pomtMlzím. Ta sa 
ohrátil. K\irnúc«' klá>kv v\pín:dv >a mn mie^-tami nad hlavu. Med/i 
štíhlymi sľehlami črrNenal sa knk«d. h'lasela charpa. To niektorfiiu 
stehle \inul sa diw sláčik s nuMlrvmi /\«»nkami. -ľotfte zať!" 
kričala prepelička. L;'^fn\ičky ľnT.dy \\S'»kn. jak<» čierne h«idy ua 
hi'lasom ú/adí. znak st.ih'j \rai jhiImmIv. .Iaľo>lav cítil sa jako 
v háji, iMMlivné mvsliľnkv m,ii: kehv l»n| i^ik mal\ j:iko nhwatelia 
l/diputu. jakou prahorou holá h\ preíilio rátj* raz I Vt»sela. jasná, 
žltá hora hez kunca a kraja. 



Z tíMil.'^ii' \\!ľ*nl Im (■]i|:iiiŕcii>K\ Kiik \ /n:iinv krik. V**A !«» 
J;i|ikii. li('/i:u'í liill itpľtiti. 

> Milka \W/. hWr w/rinlil .Ijinkti. 

Skutoriii* /:i/i>| ii;i> k:iliiliil/it )ic|.i>U sttiiiM klnliurk:!, \l:ijli<n 
n*/Mil. N:itn Wiinľila >;i Milku z ľ;i/!i\ili lJ;isk<»v ;i -^\{\\i\ /:Mli\riii» 
iip'il .l:iľ«i>lM\Min. Kľ.irkľ >iitňŕkv iiot.icilv z:ikľvt u\i\\v nôžkv. \\i\v 
i IimIIii Ich t:ik sviťfiio /ilnivou Iku*v<iii. ixcIiImii rliiMÍom /wsľiKiii. 

■ • • 

.l\fi» / n:i^ s:i ol»ľ;íriy- |inln»vi»nla ^:i k lUMini inilf». ^V\lmút 
iiriiii»/lio luv škiMlv.- 

.l»f:i ínlin>ti. slrriio; avsjik n y ni.iti' \u\v y\v\:\ imIh iiina zi;i- 
•!;it /pi;itt»ľiui a'*»tu. Irlm \y ^ír iu";i/ily väčší kus tfjtií ľíi/ovcj 
li/liiv.- 

.I:ip*^l:iv *«a n1ir.it i) a l»o| tomu ráfl. IcIhi niolidl takto titlvrátit 
t\ár. •!«• ktoľf'j sa uhmu*' tisla kn-v. T\r malŕ iiiilŕ uô/ky lio sk<»u- 
fuhilo\aIv. Nikilv '^oiu /i /Iŕ ni'inal /iailncj /t'nskt'i. \íví\ si 7aklí»- 
■l:il.i niiM'o na uô/kc. /a>lú/i taká n(vn:i papľŕka linnicirh barirv 
l'U'^kiiia. 

•lanko liľ/al |Hi|inMlku. .ía!o>la\iivi Imlo ťa/ko kniŕíiť iuímI 
«li*vii<^kou. V/i|\ oliiíval sa. žr iíhvhaiiŕ klasv >faliaiii slľŕnu <li» tváre. 
/:i>Tal. vtÍMi| .^a ílo oljilia a rliccl ju i>u>tir ]in pn'ilkn. 1 Milka 
Ai^fala a npn'la iianlfit pohrail. y ^. 

Mílkina sxir/a tváľ. i-rlá failii;'» |H»»*taNa krisuo vxnhnala >a 
IM li/aili >trli!it\ľi liu<tiiiv. .It'i vrfkí*. w/iiaunu* ori iilálv jakoHrtuv 
Hv'iK K /«i|»:i4lu kloui'O'ľ >a ^iiiko niaroNalo ja>nó pniliy i'o tycIi 
Uivini'li ľii/|iálniy(*h Iíraih. Nť\\>lo\ii:i >la>T xlirfla ra/oni ílo snlra 
níLiilŕlin iiiii/a. Siit\.'i uiolidl uMunii? v m*Im' wkiik radosti a šťastia. 
i\']\ ji'lio Uľi*iio^ť. x-^rtkx filosotirkŕ >\^tŕui\ la\iiv >a, jako lalikv 
->fi.i/«ik |Ui'il slnkom. V^etkv I»íai|oIín' ilrŕi \ |ia^tim»\ ulrtely jako 
|in*ľľiii* *-'í'ni\ / \M\*^\r ^uliaja. 'ľak jaki» tirljn Imvi lU'rtl hlukom. 
j.ik«» tii'ii pn'ťj ^vľíloin. jako sfu pľ«*<l skutin'u\m /ivot«im. 

Vríká >r«l.i kob\lka ľo/piala kr\(l«'lk.í . ^iMa illlivmi /ailn\mí 
iii*/k:iiMÍ a >aill:t na liit-lii /ástcikii Milkinu. riilapiM- ^urlmtal ra/oti. 
k).isk\ iiaij ji'lio hjavitu potľia>alv ^a. I / sa lioilnr (r.iti'ko ]iiifľia- 
^;ll\. Mlaiji luili.i '^täli tak l|o(|nU «'ll\!Íku. I>nl«n' /»• Urlniji NľlUťi. 
Iíiila !»i >a /fľlila ^ľUfimi'UtJiluM ^^í'^ua. 

Milka pfi/ľ«*la Nrniiii na .ľno^ľna a )iru/n\m kroki'Tu posla 
ii.-i|»n*i|. /a non sii*l wmm ou. pokľuiil ŕa^om IitaM'U. s|i\)»o1 >a a 
Irtial i-liaip\. ľľfil <lľilinou.oi|ilal Milkľ k>rku iltarp. 

-To vľ.ij ii«*m**('ki'* k\i»'tk«». ;i^n:i«r u ^;l•• Inidí uiÍm* ujiMmiruk\. 
A «'i /MM* pokra-'ixaí I»ui!ľl«* v piiNtnMi'n k^ut /ivi-itv Nť^FiiMli str 
mi i»ivi|i'ifovaT > Cii \ i** f.ik /a^?'a-Íl»» '' 

-ľiísno**! /ivítľa ! ľini.»rki»!!i -knl-k'-lľt :'«lx!! iumii :'*í /a -iipplruta 
II. I lí-*kr 'j\miia'*ium : rii'-t ]i1!}i.'m\.i. 

.\ \> >:ľ n;im .mi i:.- i.-Ii'i iT" i-iI«'-»:..; ■j-r-Mi.' \\>ak do 
NťTn«'i-ka ^\v u/ pi'-ali ;" ľ\'..i.i -i liii-iv'n ii!.!- ■:!! ;i i"»/ľ»-!a /ku- 
iii.t\ľ na .-^iiliaja. 

_l*í«»al." iMlp«i\«'t|;í| t,.||i,i |i.'\i|i||4* "^r ij riiľi/ \ i|n]ti^ii\aní > kľU- 
lii»lii >tiiilľn(o\. s kttiiuui ili>>ilic\al i!i» . kt,«'ip\ . 



170 

Milka /anilklíi. Neiiio šli až k doiim. „Višnovó peniy," šepla 
tíško. 

Sotva i>rišla deva do svojej chyže , vynitily sa jej slzy z oŕii. 
Kytku s diarpami hodila na posteí, sadla k ohloku a položila hlávku 
na šijací stolík. Izbuškou šumelo ť^ižké dýchanie. Milka pocítila prvý- 
kľáť v živote smútok a žnivy hóf. Nezvvknutá k takvnito eitoui, 
dala sa jim premôcť celkovite. 

^A čo vlastne jdačem / preriekla nahlas a zasmiala sa iier- 
vosnýni smiechom. Sla juvd zrkadlo. „Naozaj .slzy. o|»ravdi>vó slzy!** 
Vyliala ručnícok a utrela si oŕi. Nevedela, čo sa s ňou stalo. Dupla 
nôžkím, hodila bujnou hlávk«ui a rozosmiala sa znova. Nebol to ale 
ten rozpustily, životom a veselím kypiaci smiech. Smiech so sl/^nni! 
Tv vyvierať môžeš len z hlbín nežnej ženskej duše, ke.(r ona so- 
biera sa na krýdelká k nepoznanému letu. KecF mb^ne sen detinstva, 
jak<» rosa z hebkej trávy, ke(r povstávajú v udaných útrobách roje 
horúcich citov a bolná túžba ztriasa srdcom po pný raz. Tá jará, 
zdravá príroíla, ten mier života nerád ustupuje búrke. Ale búra je 
m(»cná, neúprosná. Mier bojuje s úsnu^vom. so smiechom núteným 
a hlasným, ale túžba porosí ho daž(fom snlca - slzami, mier odletí 
a nepokoj rozprestre panstvo v útrobách ndadej bytnosti. 

IV. 

^A teníz sa ani prerl tebou nehanbím, starý pane v bielej pa- 
nike," riekol nahlas Jaroslav , stanúc si pred živookú podobizíin, 
visiacu nad jeho iM>sterou, ,,ja milujem tvoju pravnučku, neskonalé, 
večne! Ci s;j nestiahnu hnevom tie tvoje husté (du-vy a z ocú nr- 
/ablíska ti strela horlenia! Hnevaj sa, jako .sa ti páči! Ja milujem 
i teba, nei>oznane síce, ale svnovskv. Zdáš sa mi bvt znáiuvui. 
Tuším sa radosť zrkadlí z tej vráskavej tváre! Vedz, decfusko, 
vedz ty je<liný, ja milujem tvoje dieťa! ľokyíi hlavou, zdvihni tú 
]u*steiio-bohatú ruku; tú druhú s palicou nechaj na pokoji!** 

V izbe b(do dusno mhulému srdcu! (hio chcelo ta von v šín* 

m 

svet, v bohatú ]u*írodu! Tu volali k čaju. 

Jako má pozreť na devu. ktorá dnes zajasala sa pred nťni 
v čamvnoni kráži ženského ideálu V 

So stnichom vstúpil Jan»slav v rodinný kruh. 

Pili čaj pred domom v zalinide. Ikú tam i Vysockýl Celkom 
ináč zjavil sa teraz vojak očiam Jaroslavovym. On usiloval sa sblí/iC 
sa mu , trpelivo počúval jeho rozprávky o koňoch, polovke a pri- 
sviedčal, že tenijší systém peii.siový je tvrdý a m»sprav<MUivy. TziihI 
všetky jeho prednosti; uveril jeho čimun. odpustil mu ^r«aMr///rr- 
Ä'/ťo- a všeíkv ztratené bitkv. Ind hotovv uveriť mu. že vlastne on 
vv«bd)vl Kars a ľlevni*. a vôbec uznať ho za suinniu všetkveh vo- 
janskvch cno.^ití. len preto, že mal zásluhu bvť skutočnviu ujcoui 
Milky. 

Táto bola tichá a nuílonduvná. Nalievala čaj. núkala cnkn»m. 
Jaroslav bál sa na ňu pozivť. „Ked na ňu čo len Idusknem, inusini 
zarevať jakt) tur." myslel a usmieval sa. 



171 

rľiiii»'>li |jiiii|>\. jiVli/ svetlo kiViMR' xMiinuln SI na líťtiiiiiacli. 

.laľoslav bol VľsHy. shovinvivv. ilvmil ilninovťj |i;Mii*j, l»a /a- 
|mIíI hí ťi;*aMu, n» u/ d/iviio nestalo sa. 

Všetci Sii ilivili ľužovej vôli tirlu ho clnveka. len Milka nedi- 
vila sa. Stjftplrnsfro -~ a K! Kehv len aspoň vetlela. ŕo po ňom 
nasleduje. (*í to o/aj daká Kunikunda / pieskového Hrandenbuľun. 

NiM'ué niotvikv ohletovalv nílieŕne ^uh* lániii. a dotknúc sa 
nvpálent hii skhi. padaly na hitdy ohms. 

Kapit.iii sa pohral. Od Jaroslava sa srdečne odohnil, invitujiic 
Im k .^ľhe do mesta. Predviedli mu koná, on vv>vihol sa na chrhát. 
\r.tnka. a o ilivilu K'tel hradskou k mestu. 

.Apu>ko pán kidididát n:is /a nedlho opusti," prehovorila 
Milka. .ihn'> mi ttt riekol na prechádzke. - 

.laio^hn >a /ap\ril. Nesmel(» a skromnt> sdelil starému pánovi 
^\í»j pian. Ten sa srdečne Ie>ill 

. \ tak sa vám predsa dostane .lanko pt^l ruku, pane náflejny 
fiľiiíf^soľ! ľ.iska ná^ho priateístva /a tu nepra.sknel Mno|n» šťastia! 
Tik trelia. Va.ša cesta vedie mimo takého sadlého ndieka , jako 
^ttíu ja I i. en napred !- 

Starí pohrali sa domov. I.ampy oilniesli. nastalo prijemné šero. 
Milka nprela sa o /áhnidlie /ahnidv a hľadela na motvia sosáka, 
ktitry hvojim dlhým cicaillom ndsil mäd /. kalicha hetúnie. v/ná.<a> 
júc Ni sedynii krvdiami v povetrí. Kvi»t sa triasol jakoliy strachom 
|«n*«l nocnym /lt»d«*jnm: trepot motylovych krydol h<do pncut. jak<» 
l«nienii» \ľtielky. pnidko ro/ttMenej. 

.Ian»slav Ind dnes smelý. On j»ristúpil hližej. sám seha id»di- 
Mijm pre íahkosť a /ruénosf. Kuky mu ntvavad/aly. Uiihy neholy 

lir|*«ifľeli||e. 

(V/ Idi/kv iddi»k hladela pani Žulová d<> /ahrailv. ih\i\ nenida 
|»nMneskala «hvifii. \ ktonj mohla videť svitju dcéru, i tak často 
•HllMdiujúcii /a radostnými /áhavami hujnt'j mladosti. 

-Neni«' li chlaihhi.''" /p\tal.i sa dcrr\. 

Nii*. maniiéka. vefmi prijemno.** .\vsak sntva tu rii^kla. u/ letel 
|M-**tľ\ >lia\il / ohhika a padid niMTaleko n<di Milkinych. Jaroslav 
^'kiM'il jakt» uilaily kiicúrik pn koristi a nddal ju .Milk**. «laky vítaný 
fti titul ^ldí/ľnia. 

.hakiij«*m vám. /e >\r ma osNulindila oi| nepríjemného oh- 
j:i>ii«i\aiii.'t .« otcom.' hovoril .laroslax ne.^mele. klupiac oéi a len 
rh\iFk;uui iHikukuiu' na dirvéa. ktoré /avinuln ^\i*\v \u\U\ hiele ra* 
li:it*nka di* hidikilm >ha\\lu. niť pre ddail. ale hu pn'tn. /e shawl 
Ud tu. .Som farh.ivy a ner.ld ch.tpein sa ini(-iativ\ !' 

Milka hlaili'la iíp>'rnii ilu liu^^tej rocdy : 

-I pri tak rad">tn>ili olij.i^nmiaih.' 

.. Ikil <iim >a ne;iiitrj nvií.Kx. Chl.ipťr >nt\a nauéil <«a učit. 
priwki'l k ucit«*lovi a u/ im:í )iri>t /.i^ d<> in\rh ruk. A tak 
i.iiial >oui celvch >trn:isť ilni. \am ^velil *««>iii >,i. .Ir to fahšie. 
Vntl vami ía/ko *^kr\\ai niiM'n. A tak •»ti* pn'hnrilx lad: mo/n«» /e 
k uii»jihu sta.stiu! Unti je tak h|i/k«* -" 



172 

„Kto Víls iiioIkiI (Iľž.Mť crstM voľn:!, sv<»Ihm|ii;í ! Vy ste si 
piiiioni svdjlio osinlii. kiMf /njiáŤi sa vám odletíto, kto rijiiií vmsi* 
kľvdliiV Cesta vorná, sví>lM»(lnií." 

^SvoImmIikí i** <»]íäti>val. 

.Svet šiľnkv." doložila hlasom nieŕo zvlneným, nezvonnvm, 
ľovno. jakoby z pŕs vystupujúcim. 

Nastala prestávka. Milka opierala sa vždy v tej samej ]N)sitúiv 
o zábradlie. Sliawl nuila stiahnutý až po líriadku. Časom sa /tľiasala 
jakohy jej mrázik bežal ttdom. 

A naozaj vialo od nej mrazom. Šuhajova veselosť n;».d rydilii 
rozvitou láskou mizla jako to denné svetlo. lio/vaha poŕahí hniť 
vreh nad eitt>m. Až teraz napadlo mu, že k šťastiu v láske, eo j.ik 
hlbokej, iskrennej á ideálnej, nenie (b»sf jednostranné eitenic. ľo- 
saváif ale vie iba podtddzúa deďnška nad posteľou, éo sa v ťiiiiii 
zrazu zmenilo. V ryehlnm vzraste novéh<» mohutného citu zal)U(lol 
ndadý filosof na najvážnejšiu ])odniienku, oprávniť m<dni('U ple.sanie 
a radostné poryvy preplneného, Ixdiatého srdca. I mizla dobrá vôľa, 
mizla veselá mv.^el... rukv poéalv mu bvr neiiohodlné a s noluinií 
sotva vedel čo počať. Starv, nereľorniuvanv kandidát tižil v i'iuín 
najniek ]»eknélio rúcha. 

^Svet široký." tupým hlasom o|>akoval slová Milkinc. .nudný 
a smutný. Svet je studený a odporný.- 

„Ci aj vtedy. kefT nám jasá v duši ideál, keif nám kyníe v ňom 
krása! Kecf ružové mídeje zkrsnú. ked blíži sa .skoré splnenie dlho 
jíivchovávanych túžob V" #' 

„Vtedv, mvslím že nie.** 

..Nuž prijmite moje Idainizelanie k lomuío zábavnému, vese- 
lému a príjemnému svetu.- 

Snlce zatriaslo sa v Mdiajoxi. On priblí/il sa o poj kroka 
k Miluške. 

^Vy prajete mi, i»d snlca prajete dosiahnutie toho ideálu, tej 
krásy, vy želáte mi vyplnenie* náílejí. ktmé som sotva opovážil sa 
chovať. NYideje tie len jako hviezdy na Ui'bi blažily dušu moju, ale 
nevolaly na ramená moje. roztvorte sa nás nn»žno dosiahmif." 

Šuhajov hlas ]>rijal na seba neoityčajmi mäkkosť a melodiosuii 
krásotu — n»vno jakobvs* počúval zvuk ífalekvch zvonov. 

Milica kiisla si bielvm zubk<nn do pernv. ktorá .sa /alKirvíU 
rosičkt)U krve. Ibuká je tusim tá kvapôčka čistej devičej krve! 
...lako zmenil .<a.- blislo deve hlávkou, ..jako sknisnel i»ri my- 
šlienke na svt»ju lúbost.- 

.Nemám [iríčiny Nám zle priať.- pokračovala nahlas. .Yasii 
duša je čistii, mäkká. blalíDľudná. Vy zashížite blaženosť v ú]ilnej 
miere. Vaša veda vaše vxhíady . . . nič. nič vám nestojí v eestť - 
a X\i je hladká, judiodlná a nedlhá. Nie každý nnl takú pivii 
sebou: sú Imlia , ktorých blalu» naozaj tak (falektí dlie jakt) fit^ 
hvie/dy a možm». ze i nad nimi. \'y potrebujete len rukou 
siiihnuť.- s tym siahla ce/ /ábradli«* a odtrhla plnú betúniu. .i kvťt 
vo vašich rukách." 



I7;i 

Slafikv nini/ l)o/:il cdviii t(>|t>in šnh:ii:i. <)u ))ľi])lí/il sa tosim 
k ilr\t*. (ak /ť pri nt*Vii|iioiii ]m»íi\1ii* <li»tyk(il s:i iniikky shawl john 
|ili*«'j. Oii:i s;i |Mitiťliii. n('S|Hi/nľ«iv:ini' ulihi. 

.IS:ii| l»\ťh viM'ií. a m*mň/ľiii. iirinô/ľnil Ijistiti* ma rstt* ra/. 
••liiiíiijtr. ^K'ŕiiii. tio >li>vá /latrj |nitr(li\. ii*»vvsln\iiŕln» >ťasri;i. Si»jn 
u«'/niľiiv. HiMiholinv: m- moja iitMii»sliuli;i smiiniiť ritov I Som uv- 
/iiii-^nv . iiľikľv a /aiiMisúiviiv . ale virjirnvm vu'iii hvr . slťŕiiika. 

• A • « * 

\<rnii\ni í|í» limlm /a lin»l». ľjisritr' ma ľšít» m/, ntvnrtť ma 
\»» vion*, v tv] slailkrj vitMv. ktorá jľ íak Vťík:i. tlolnii. žr lUMiiá 
riiir^Ta v tiiiuto ú/kiMii sniťi. Nľiiin's'u'm íanliii tolioío šťastia 1 

• hi«i ]>rí«liáfl/a tak ra/om. t:<k lUMM-iikávane. t:ik iir/MsIii/iMir. 
Jakí* voľity- 

Tiilko oliíia ih»va iirrakaki nikdv imhI <lllivm k.'Uididátskvm kii- 
ptitmii. Ka/ily platiiitMiok |):ilil jej iIumi. 

.IV«'ŕii l>y >íi» nrvoriliy .lakŕ iinVin\ imiíi* k |u)i-liylnn»sriy 
Mir>tii Viisf ji» /a!»ľZjiťŕ('iii'' a o ostal iiô uídIá sfarosf. (.Iaľo>l;n 
v/fivi'hol ta/ki». jHn» /ailivil tni surliv tón.) Snáif iirmáff pľhiii\ 
k iMíľliylmnsti y To ki>mM-nť \y Icpsiť /iiať miisitť, luvli ja." 

-NiMUUsím poi-liyliovaťy" pyíal sa mkiily mn/ ľozj.iírom*: joho 
liVa l>li-aly, t(*piia sliiclinv tiila. jakohy >a dohyjala vnii. 

.I'iM'liyliovanii* oliráža najmä vníH' rii/i;iiv snln* /ťijskó. Vy 
•iiáíf :iiii / (f:i|ľka iii'<ípito. jako >a tu snlfi* v íicliosri >u/,uji'. jakt* 
tn*|Hif:i iiliavaiiii a tii/li:iini ()ihi> ilr\y IhiI <-i(li\y. opľavitovyt. .Icilna 
|MN-|i\1iiio^ť iiiô/ľ raniť li(i smľtrfuľ, l>»'iv«'ľa. otvoivná íImví'Im ji* 

• l.i!>t!i«i^ťon ŕistveh. v\^'»if hijiuit-li Milr. TivIki ňi /í'ľtvov;iť n-lf, 
tn'lia \t*ľir. Otvmviiŕ. Nľľli* inlil;mir ^^ ľisr\m ľitnm sv^ilŕí mu/o\i 
n iNiliatiľľovi ilin'liovn«Miiu I .Iak<* >ťa>íit" /k\itá piitum pn* zľu^ku 
jiikr ^fa'^fii'I 

-ľni/ľ môj, I»i»/r mnjí- /ľilkal .lam-^lav sknn* jnihlaMu*. IiImvíí 
«.i mu krii/ila. snlrc itilu lila>m' <» Icikv. I siliMíl nikii <ic\v 

■ - « 

-^iiaul ji»j Spaiinl / Íľ»llloln» |iI<t:í , SillUil vrW lu*ln>k\ lilľ ľilIlHMhí 

.t \rl:iŕil naň honiri Im/k. 

Milk.i s;i tľlila. jaknliv ihmun >uliaj:! holv žliawm /i*l«'/i>m. 
^hlirlila ^a pnitlko > pmiikav^m. kr.ílkym v\ krikom. 

.Tak if.ilľkik n(*lilt* iiinj:! Nyiiipatiii N tou VMSiMi nľÍM'^k>m l:í>ki»ii. 
|i:inť kantliilát. n panlon paMt> <«uppIiMit ! Moje ilrriitNkŕ. otvuľľiir 
ľh«i\anir |NiMn«*li|ii v;is k tonuiM* kii>kii. iiIcImi pľcuu'iiili >tc mioto 
\«i vast'j faiita>ii .'' IMná Urtiiiiia \\p:olla / nik\ drw. nna Ju pľi- 
•^tiipihi in'i/ktiu. 

.Milka." o/val s.i ii|i|iik<mi markin lil.*-. ,.u/ ta^ iln i/l»y. 
(ujmi lipy. Xľnik fiika.~ 

A iiao/aj. ľn>t\\m \rrľ.mi ni/<umľl\ >a ku-atr knnniy >tľo- 
iiii»\. Na hflii /ja \ íly ^^a. jaki«i»\ iiľiiaľ»»\aiM'. «i|i|;ik\ fma\nMM|í', 
dá/ifovi'-. Milka >la pni/nwii kinkoiu linn* nimi <«i ÍMMlkami. voilu- 
liini ijn siťiiľ. Sliawl iiiMi>jirla /ilvilmuT na ía\ť ranu-ni*. ľri ilvo- 
ririi tililiailla sa. Jaľiis]:i\ st.ll u /.iloaillia n^pidmuti*, jakiiliy luij 
ji-h" jfílnym stípiim. Iíviijkľy<ll««\«' »l\rn' /arxrml/alx /a ilľvn>ki>u. 
ľ/ iia sťli(Nlá4'li . vľiliiriili k jt-J V'innt'i i/liii>kť. tílila ^lai»o^f, 



174 

pravou rukou cliytala sa zábrartlia. SjM)zorovala narerveuastý fliacok 
na ramene. 

Starena, hyvalá kojná, rakala ju v izhe. 

.Chod spať. Kata," riekla rýchlo, ..nepotrebujem nie.'' Kata 
pozrela zvedavé na tvár veliteľky. 

^Ale si mi bíadé, bolubiatko moje. Oeká vpAdlé — ah, tu.ším 
plakal môj sladký život! Čože ti ehybíV Hude.< lipové thé?** 

.,Nech('em,*' zavolala silno, j^anovito Milka a dupla nôžkou. 
To si ešt4» nikdy nedovolila proti Kate. ^íala ju rada jako uilsué 
deti starú mamku, mávajúcu jdné kapsy cukroviniek. 

Sotva vyšla Kata, kľakla Milka k odostlatej belunkej postielko 
a o chvíľku znelo izbou kŕčovité ťažké stenanie. Suchv, bezslznv 
plač, nárek bez slov, ktt) nej)o( ítil nuiky tvoje, nepozná tú naj- 
hlbšiu hĺbku duševného bôľu. Veľké, svobodué srdce cíti viae bôlii, 
než soschnuté v nízkosti. ľreto hlupákovi ešte nikíly srdce bôľom 
nepuklo, a mnoho krásnych silných duchov podľahlo veľkej spôsoln 
nosti cítenia. 

Milkin cholerický ráz neznal jemných prechodov z jednolio citu. 
ľrevraly v jej duši boly otryvisté, náhle, ener;j:ické. Jako lúc slii- 
ková do hlbín čistej studnice, tak padla v jej srdce ohnivá láska 
a osvietila ho, rozbúrila a rozpálila až do najhlbších hlbín. Oblak 
hodil sa pred jasavú tvár slnka, i ztemnela kryštálová studničku 
V srdci devinom tma a zúfanie. 

Jaroslav stál dlho u zábradlia. Oblakv hustlv a černelv, zmáha- 
júci sa velor vzal jich na svoje perute. /(faleka zplály časom 
bleskv. 

Mladý nuiž bol zničený. Pád zo slnkovej výšiny blaha do t^Munej 
pn'pasti zahanbenia, opovrhnutia a hanby l)ol tak famenitý, kvapuý, 
že ohromil jeho dušu, ohlušil hlavu. Vnútornosť jeho nelxda schopná 
pocítiť bôľ, tak jako vojak, ženúci sa út<íkom, necíti ^íuľn. ktoni 
pníve i)rerazila jeho hru(ľ. Až teplé rynutie krvc a rastúca mdiolui 
upozorní ho na ťiižkíí ranu. Koľasti nastanú neskôr. 

Ked zpamiital sa, bolo prvým jeho cítením hnev. ('clá jťlio 
bvtnost zatriasla sa tvmto jedným mohutnvm citom. 

„Koketka," zaše])taly kŕčovite sovrené juTny. Jeln) umžskosC 
zkúsila práve smrtelné obrazenie. Videl sa byť myškou v ostrých 
]>azúrkoch lichotivej, i)ertidnej mačky, bezvládnou hničkou vyrátaii«j 
jastrivosti. Celé ji»j chovanie zdalo sa nui byť jasným, všetko zá- 
hiulné rozlúšteným. Cítil teniz celú nízkosť úlohy a |K)stsiveiiia 
svojho vteíly, kerf sa jej eštií ľúbilo žartovať a bláznivé kúsky tn>pj( 
s nuižoin. majúcim oprávnené nároky na vážne zachádzanie. Co 
neopovážil sa žiaden priateľ ani vrah. závistník ani ctítW, dovolilo 
si beztrestne zmazlené <lii*vča. Avšak iirečin jej korunovaný IkiI až 
dnes, až ke(f napadlo jej zahrať sa so svätými citami ľudského 
srdca. Jako stať sa mnhlo. že iM»]>nMlku neprezrel lesť, klam a vy- 
IM>čítav<ísť! Jaká zaslepenosť vyžaduje sa. hľailať hĺbku v melkt*j 
íiarine! „Bože. Uože!" zalkal Jaroslav úpenlivo a strhol kloiiúli 
z horúcej hlavy. Ťažké veľké krupäje dažíľa bily nui na hhivu a 
horúce čelo. lUislo. V blesku uzrel na zemi betúniu, na ktorú šliapln 




175 

inahink:! uô/ka Milkina, :ilť ktuľá initoin vš(*rkoin mala idó iTbni. 
( *j. iLii/ka. iiialá sŕnia iiô/ka! 

Vzal iH^túiiiii. Xii» z«» slahítsti. nir! ('1m(»I ju n>/šlia|iaf svojou 
liitlittu fak jako spomienku ua ilcvu. /aliu(t(»I. Hetúnia /ostrila 
mu \ ľukľ. 

U\v IhiIo Irn jnhio: /.ajriajší <Umi \nu\v posK'duy. Oo pod touto 
^tivrliou piv/iji*. l>llio Múdil pod ;:astauami. háis dá/if šuchotal 
v husrvrh korunách: po pnoch Haly sa p4»tôčky na pieskový chod- 
ník. Itiľskv i»svccovalv na okam/cnia okolie, ľirchodv / iaľkéh(» 
• • • •• 

>\ctla do uhlistej tmy dojuv účinkov.ily na ľo/Iadcnú fiušu tilolo<:a. 
l'iUľka prctiahla sa |io (faickych hoiácli. »laľoš hol u/ cely piv- 
tiioknulv. /uhv mu sckalv o<l chladná. Sohial sa domov. Idúc cc/ 
iiiiľ^tík rieky, nevdojak šihol okom pi> ohlôčku Milkinom. l^olo 
• •>vi*tli>ne. Na cipkastom calúne htda silliuetka tuMUi malej vonnej 
lil.i\ky > m/pustenymi vrkočami. 



V. 

Huk nioni v húri je hnevny; snlité vlny metajú sa t» ujíhre/né 

>kaly a s>pia /lo>tne. Hodinou po hurke prestane luu'vný hukot. 

iiii cidé nnuv je rn/|atren<'\ pídiuuté a vihriruje náru/ive. I*rKÍn(m 

i /lu>tn(dh» hukiitu. i pohúľkoviho pidinutia je — vetor. púhy Tahky 

vii/iluch! .lak fa/ké |Mi/aduje ohete! 

Tma iíhklunivala Jaroslava, ktorý sa vo svojej i/he hiMlil na 
di\an a le/al jako mľ(v\. linky mal >kri/nvané na prsiach a jedine 
Uukr n«*pnividelné dydianie svedčilo 4» živote. Castmi zriedkavi> 
«i^\ľt|ii\ala sa cliyžka pi»>lednymi hleskami zoinienijúcej hurky. 

Iliiľv pivchádzal no pohnutie trvalo. (*elá duša ndadého 
íuwiii \ilirirHVala a /atriasala sa vo svojich najtajnejších hlhinách. 
ľriv^kly ku ^knunncj zdržanlivosti, ku zapieraniu samého seha, 
|.rvy ni/ siahíd jmi živi»tnej slasti, i Irndeny hol nazjKil do ríše, na 
l»nine kťinj stojí napísané: .odrickni sa a trii.- Xa pt*rnách ]iálilo 
ho oft* ílotknutii* *>a devinhu ramienka a sladko-trá|Uiy pal sdelil 
•^1 celej jeli'i h\rn<i>:i len ro/um nesdielal ndunny ten prúd a 
\«dal : i»lríekni ^.i a trp! 

Hnev precliáilzal. \ čom j«* <>u:( vlastne vinná." (*i ho keily 
|Ni<*!iielila CO len falikym posunkom k tak smelému počínaniu? l)l)io 
«> tiMu pivm\síal a nenndnd nájsť nič podniuiého. Ani leu pidiíadom. 
ani kynutím hlávky, ani j(*dinym mžikom hodhahnej mihalnice ne- 
dala |N»dnet; ani len /ilanlivé pi»*»iiie|eni(* neholo možno pozorovať. 
-lej pnvetivosť rozdelená hoIa r(»vn:ikou mierou na všetkých, ktorí 
ju iikn'ižali - ona sa smiala /vonným chutným smiechiuu nad kapi- 
ffáiioiii. njťom VvMukvm. n.id tarh.tv\iii sluiiom hurom i ťarliavvm 
kaniliilátom. Ona vei|i*la /a<)i\tit sa na slahosti invch. s)>ravila 
/ nich ci|HTné karrikafur>. /artovahi. ni'/JoNtne. i[nhr.»Nnlečne. sama 
ale Uda neprístupná, ohrailená kra/om i istéh<i dicvčieho taktu. 
i hiii nudila h\t smelá, a/ ku kr.ijuosti ^meLi no na samej samn- 

tičkej hninici dovoleného a /en^kcho /r.^r^d.t ^t:it pťMni. určito. 



170 

ne])ohimto. Nikdy joj malá, uzuuká nôžka nepivkrorila túto líraniťu! 
Jak (l()l)n)čiiniv hol joj vplyv iiaúho! On počal vpvavovaf sa do 
skntočnéli<» života, bez nohož nestoja nié veterné zániky theorie. 
-Jetlnýni jíohFadoin do knihy a dvoma do života.- jirivolávala nm 
tak dojemne. Jeho nemeckou výchovou a vedou pokrivená prínnla 
počala sa vystierať a narovnávaf jmuI oéima ohdarcnej, umnej de- 
vuškv. To všetko iM)žadovalo hv vífačnosť. A čo vvkonal ow'ť Tri 
prvom pľianunn ol>javení jej súcitu. ke(f p(»čala prvý raz vravef 
subjektívne, ked ukázala celú dobrotu svojho srdca, vrhol sa k nej 
jako zver! Shawl i>adol s okrúhh^ho pliecka, a on uchvátil niku. 
uchvátil ramienko drzo, silno: on hriešnou pennm ílotknul síi t^íla 
devy, toho čistého, nežm''ho. bieleho tela. C'\ sa tak stretajú vysoki» 
nahiílené duše V Ci nemá nmž ducha iného s]»ns(d)U, da t voľný prie- 
chod citcmi svojim preky|)ujúcimy Možno, že nerozumel slovám 
umného dievčaťa: možno avšak, že onv bolv prvvmi klíčkami ro- 
diacej sa nákh)nnosti. On s útleho citu, neju'islého ešte k povedomiu, 
sotrel ten pel, ten jemný juášok motýlovéh(> krydelka. Tak rýchlu 
nedoiívvajú sa také srdcia, jaké bih) v ňádrach Milkv. NcMdirazil 
on hmotárstvoni. zverstv<un svojím devu, ktorú miloval — kt4)ní 
miluje? Ci to íb*>stojné slavianskeho človeka, aby zle a nezručne 
napodobnil to západnícke vyzdvihovanie tela do nezdravých roman- 
tických bleskotov, ktoré zatrbliecu sa minutno a -- hynú! Styk 
duší. vliatie sa dvoch duch(»vnvc]i svetov v jeilno korvto, má ísf 
invm žlebom. 

C-ím jasnejšie spomínal si. čo stalo sa, tym jasnejšou malovala 
sa nm imstava <levy. tým väčnii so.silňovala v srdci jeho láska. 
No s(í zrastom lúbosti otvárala sa širšie a širšie bezodná prepasf 
medzi ním a devmi. ľrepasť šírila sa v rýchlom jjostupe — ešte 
videl belunký jej odev viat vetrom, ešte rumenilo sa jej líce — 
líce sa tratihi — šata sa zmenšovala — ndda a prázdnota .... 
ľž brieždilo sa, ke<r \Kuh)\ Jaroš do mŕtveho sna. 

.\ndrej Znla úprinun' lutoval kvapne, nečakané rozhodnutie sa 
Sokoh»vo. Jeho [mni uínda si sl/u a potriasia srdečno rukou kandi- 
dáta. — 

«A ja tohoto desertéra koňmo vyprevadím," pretrhol rituň 
scénu lúčenia kaiútáň Vvsockv, »abv sa dajako lu'vrátil." Nemohol 
vvstáť sentimentálne tváre - a najmä ženské slzv. -Jakv je bladv 
tentíi filosofl" ]Kikračoval (falej. „Iste banuje za tvojimi .šunkovými 
fliačkami. sestrol Tak delikátne nenájde v celrj Kurope, ani len 
v jeho zvelebovanom Kúsku I* 

Nik si nepovšimnul reči kapitáíia. í>urko ztMlvihol Jari>shivov 
kufíU' a vvcháflzal z izbv. „I)nes nebude pr>ať,** prorokoval, lelv 
červenv od ťarchv. 

.Iste zmokneme,"* zalu'učal kai»itáú. 

-(.'o len má ten mladý pán v tom kufre, jestli nie «di»vt». teda 
iste pár skál / kajnistnélu) suda." 

„Knihy, knihy, ty blázonko.-* dudlal kapitáii pod fúz; ^či no- 
vieš. že j*» nnidrosť ťa/sia nežli olovo."" 



17' 



nnina vr/la, st;ir(»mói|iiv kin* hvhal sa von / dvtira. Kapitán 
dal kiuiuvi ustniliy, %o >a luiunt*. kuketno spínal a tancoval pn 
ill:i/U> ijvoni. Na šin»k\ľh ptMiji-kiih knŕa seilťl sám .Ian»>|av 
Sukni. Ťa/olia zalahla niti na pľsi*. Sám. ncpo/nany. cud/ú x tvv- 
|Nini\ni, ÍNij.i/livyni M*«ln»ni vtiahnnl pred nt'ilávnom <1<) tn|ii»t(i 
ílonni: >áni. iicpo/iianv. tia /a/nanv. s (»liluš(*nvm citom ťaliá tiiics 
viin. A prnlsa tn nocháva to najvyššie, najdiahšic. nccliáxa luv. 
^lova /iaíii. Ik*/ iilasitŕlio n^íivku. Ani len ľo/Im'ny pohrad. srí^nuti4' 
niky iiťiiii* nm dopriano. AiiW Milka V" pýtal sa pán Andľťj, kt^f 
mu .lai'us iNidával iiiku. .laros sa vifaŕnc po/ivl na statika, nádej 
v ňom zkľsla, /o snátf ju uvidí cste nt/. nádej i strach. On hál ^a 
jej; nemal príčiny: Milky neholo v dome. 

Kono uliáíialy, veselo pntciasajňc hrivami. Vysocky držal sa 
v rovnej čiare s kočiarom a jednostajnií n)/i)ľával. .laroshiv sa zlohil 
UA _/wanzij;era," leh*) pri takých osuflne smutných, rozorvaných pi»- 
ciriK'h ta/.ko ptKÚva sa prázdna reč. Snlce mladého muža svijali» 
SI. i*n«) pálilo lio v prsiach! Ka/dyni kndvom. ktoryni vzifaloval .sa 
0*1 /ulovskélm domu. nistol v ňom hof ro/h'nVnia. 1/ mvsK'l. ze 
/^i\olá na Dura. ahy ohrátil - ach, aspoň jiosr/d 

./prepadená šiinla." zakričal kapitán, ./adnou nohou kosí tá 
•levia - |iu.>toj, í)uroI Nevidíš, že si zasinpila opratu?" - 



1)«) flomu /uhiYského vtiahla tupá tichosf. Andrej ch<»r|il |m) 
i/U* s nikami na chrltte .^loženymi. fajčil tuho a mykal hlavou, 
ni Im vtedv rohil. kcif liol ro/čulenv. Tt» sa málo kedv stavalo. 
('ii\l»iila tomuto jcilnoiiuchénui čl(»veku nmná tvár ndadčho kandidáta. 
Jchii i»ani žalovala >a na mii:renu a ntiahla sa do ložnict*. 

/a hodinu [hi odchode dvtich nnižov vrátila >a Milka so >tarou 
Katou flunitiv z návstcvv nezdravélni dtnnkára. 

m 

.Apuško, //ivorovi |ioni«'dnd môj liek, už zjiedol s chuťou za- 
Iirá\an«\ co mu Kata doniesla. ** 

.ľriŕo si teda tak plakala u jehíí pi»síele. hohihička nmja?- 
/pytjila sa Kata. .myslela sí»m, ze ti snliečk"* jmkne.- 

.Ona si uiekily i otl nido>ti /afnukil," pohodil mäkko otec a 
/.isnupal >i z peknej zlatej t.ihalerky. Milka pi»zrela na otca s v\- 
ni/<uu n<*iIon»zinneiiia. Jej tvár Inda Idadá, <>či >vietil\ tichvm hlho- 
k\íu ziaíiiui. 



1:2 



ITH 



B # e d Ht 

K článku ,,0 methode dejepisu Slovenska/' podaného v sosite 1., 
zaslal nám p. Fr. V. Sasiurk nasledovné odôvodnenie svojej mienky: 

V prvom sosite ^Slovenských Pohra(U)V" uverejnený je článok 
J), ľíčov J) methode dejepisu Slovenska, "" kt(n*v' dotyka sa i mojich 
historických štúdií. Pohočným jeho ciefom je, tuším, aby ste ma 
dostali do kruhu spolupracovníkov. Keď tak: tu som. 

V spomenul(nn článku, na str. 3<)., čítal som si tiíti) výpoverf 
p. Pícovu: „Sasinek síce myslí, že Slovensko ])0 príchode Maďarov 
a rozi)adnutí sa ríše veľko-moravskej od Poliakov holo dobyto, za- 
pomína však na tú dôležitú t>kolnosť. že ríša poľská ešt<; len v ttý 
dobe, a síce vo N'efkopolske, počala sa tvoriť, a z Kozmu na ojia- 
novanie Slovenska od Poliakov nijako súdiť sa nedá. V dobe Bole- 
slavov českých zpomína zakladacia listina pražského biskupstva 
slovenské Považie, a síce čo časť ríše českej; p. Sasinek to tak 
vykladá, že vyhlasuje Považie (provincia Vagi) za celé Slovensko, 
ale medzi označenými v jmížskej listine hraniciami a medzi líraui- 
ciami, udanými v kronike uhorskej, patrný a do očú bijúci je 
rozdiel : udáva sa v prvom hraniai medzi českou a uhorskou ríšou, 
a síce ]>o ľavom brehu horného Váhu (asi medzi veľkými a malými 
Tatrami), kdežto v dndiom prípade hranica medzi Pol.skom a Uhor- 
skom v dobe pozdejšej na Dunaji, teda celé Slovensko v to počí- 
tajúc, sa udáva.** 

Ačkoľvek na podcdmé náhľady, ktoré bol ]írinies(d z i)eni pána 
Píčovho „Program piaristského nižšího a obecného vysšílio ^yinnasia 
v Mladé Boleslavi na k<mci r. isso.'* odpovedal som vo svojou 
^Sh)vensk(mi Letopise"" roč. IV. str. 2.')') — 2<j(>., predsa k vôli týin, 
ktorí nie sú odberateľmi ^Slovenského liCtopisu/ podám tu dô- 
vody, na ktoré zakladajú sa tamtie moje, ovšem nové tvi*denia, 
ktoré p. Píč do pochybnosti ben\ Sú ovšem nové, lebo bez nových 
tvnlení nevymaníme sa zo starého bludu. Sú nové, a preto nesmie 
byť nikomu náiuidné, že nesrovnávajú sa s dosavádnymi náhľadmi 
chybných dejepi.'^ov. 

Dobre-li chápem ])ochybovanie p. Píčovo, tyče s;i ono dvoch 
vecí: a) osudu Slovenska po páde ríše veľko-nionivskej a 6^ hraníc 
našeho Slovenska za vzniku pražského biskupstva. 

Poneváč od dobre pocho|)eného zakladacieho diplomu biskupstva 
I)ražského závisí temer i šťastné rozlúštenie otázky o osude Slo- 
venska i»o páde ríše veľko-moravskej, musím predovšetkým jednal 
o tých hraniciach Slovenska, ktoré udáva zakladacia íístiua bi- 
skupstva pražského. 

Ootyčné miesto tej listiny v českom preklade je toto: ,,Odtud 
na vvchod má tvto ix'kv za hranice: totiž Buh a Sívr s hradení 
Krakovem a s krajem, jeh<iž jméno jest Váh. se všemi krajinami 
k ľt»čenénui hradu náležejícími, kterýž jest Krakov. Potom priiM>- 
jením hranie uherskvch až k horám, kterŕ slovau Tatrv, šiniko 



17'.» 

v/raliiijť Sf. Koneciu* v té stnun\ kím jest obrácTua lui poIiMliio, 
pri|N)ji*nfiii krajiny iiioravskŕ až k mu*/ ktorá slovu Váh. a k ľoz- 
liniiii IťSJi. kton' sc mi/yvá Moure, i tá hory. osada ta se vxtaliujo, 
kilť/ s ľ»;ivory iinuiiťí." M 

(\» sn liejť/pytťovia iiasoiiirali na nejasnosť tolito vyniťľania 
lininír biskupstva ]>ni/ského a. veni. keif oiUKMlínie táraniny Ano- 
nvin«ivské a ľnivovské historické kh'pv, ktoré u/. Arpáda éinia 
|únom ľhoreika až po rirku Moravu, be/ všetkej ťa/kostí pori>/- 
uMiiirnK* ffíMnu/e diplomu. <Mi éini patrný rozdiel nied/i Moraxíni 
frrt/tn Muraritiť) a Považím (provincia V(uji). iieráť Moravu /a 
ju/mi. ľi»važie xa východnú čast l>isku])Stva pražského. Hranici* 
Miira\> tiahne od západného brehu Wihu k Mailberku-K kde Mo- 
niva Misedila s Kavorskoin čili s terajš(»u rakúskou čiastkou drit^v- 
neho Uivorska. ľovažie klade medzi východný breh Váhu a uliorské 
hrrmiie. ťahajúce sa až po Tatry. Váh btd teila jednou hranicou 
nifd/i Monivtui (ntfio Jí raviar) a I*ovažím fproľincia Vwjih Ktb* 
jile liola tá dnihá liranica nied/i ľovažím a ľhorskoni. ťahajúca 
^ a/ pi» TalrjV ľmvda, (Vsi a Mtu'avania, ktorí stotožňujú Kar- 
|ut\ > Tatrami, nikdy nepríjdu k Itielemu dňu v tejto otázke histo- 
riľkrj. Xa Shivensku sú malé Karpaty od .lablnnky ku ľrešporku, 
.1 \elké Kaiimty od .lablunky ku Spisu. Keif pražská zakladacia 
li^'tina s|N)iníua TatiT, rozumie vrch Lonuiicu so skupeniuou okoli- 
tjch vrchi»v hôr Karpatských, cili vlastné Tatry na sever Liptova 
a Spis;i. a tým spidu označuje severný ImmI tej hranice med/i ľo- 
\a/íni a riif»ľskom. Kile je ale južný bod tejže hranice? Ten ovšimu 
nmachád/Ji sa v zakladacej listine biskupstva (iražského, ale na- 
clúd/.:! sa v uhorskn-pfiTskej knuiike , ktorá ťahá hnmicu medzi 
ľovji/im a ľhorskoni od brehu Dunaja nad <.)strihomom až k Solno- 
hnifiu, keijysi ne(falek<» Tatier jestvovavšienui. ^) 

(o lyce s;i osudu S|i»venska |m> páde ríše veIko-niorav>kej. 
tvnlil som a tvrilím. že 4ino ]»adlo pod moc INdiakov. Tvrdenie toto 
Uťvyvráti p. ľíc tyni, že to Ko/mas neibisvedéuje a že poíská ríša 
práve vtwly, a ti» vi> Vetkoindske. len ešte tvoril sa počala. Ne- 
ťácĽi tak iMl«*iv«»dnená nič nedokazuje, /dali/ ľidiací |»red tak re- 
ŕi*nym on::uiisovaním I*ol>ka nemohli sa stať pánmi Slovenska? 
rím iNdo také on:aui.<ovanie štátu dla ptK-hopu západných kroni- 
kánív .' Nemčenie bido civilÍM»vaníni liarbantv : preváflzanie >Io\an- 
>kych kresťanov na obrad latin>ky l^do kresťanením pohanov : pre- 
menenie denitikratisnm na aristokratisnuis a oÍM'*ian>kej svidMtdv na 
feuflálne otn»ctvo 1>olo uvedením do právnych iKimenív*): zdali/ 
Tiifski) muselo čak;iť až na také. dla nenn^ckého kojtytka tvtirmé 
iirzauisovauie. aby mohlo mať válečnú moc k opanovaniu Sbtvenska? 
Malo ľoNko i pred takým ur^anisovaním >vi»ju slovanskú sústavu. 



*» >'0DtP4 Kenim ItuhrmifariiDi. iMl II.. sv. 2., ^tr. 114. 

•' I»ip!. an. lo.'i5 -- Krb<'«: Kí'jji'sta Ifi>li«'iiM.\>' ft Munniai* I. V» . <*iimi nuta. 

*» iSiflofnki: Moli. ľiil. lii-t I. fio.'i. - Aniiifita >••■}> II. p. 1^7. 

*, ľolicyka i'ulaków. st. Km /a la. Wi* L^u^^ii- lí«7'i. str. .'* ai.ľ 

vy 



180 

svnjc kiiiežatiP) íl zajistr i svnjii vmUm'iiú moc. V dejepise Poľska 
za (lohy pádu nše velko-iiii)ľ.ivski'.i je síce mnoho tmy a ijoctickych 
iKÍjok, kU)ré nasiiívaly ^^a ktonikíinmi pri mulostatku skutočných 
zpľáv; avšak i v tej tnití nemožno [)(>vedaf, že „z Kozmu na opa- 
novanie Slovenska od ľoliakov nijako súdiť sa neíhí/ Kozmas, 
interpolovav slová lie^íinove, na hľol) ríše velko-moravskej napísal 
tento nekrológ: Jrhnž (Svato[)luka) knUuvství z'.i krátky čas, ale 
niň,r sffisfnt\ ilľZrli jf'ho sjfnnrf\ jrzto jť z cást Uhľi rozpi f/l ill,'^) 
z i'ií^i iiaknšané, -z část Poláci až do základu nepŕátelsky pohu- 
hili/ *) Z týchto slov patrné je, že dla vieiy Kozmasa i ľuliaci 
uchytili dačo z ríše veiko-moravskej. Je síce pnivda, Kozmas ne- 
dáva to na dlani, že tá korisť, ktorú uchytili INdiaci, bolo Sloven- 
sko, ale sa to dá nielen namvsleť. lež i dokázať. Maífari, ktorí zii 
dohy Svätopluka I. ludi sa usadili na tejto strane Dunaja iiž, \m 
Tisu (v nekdajsej Dacii), po jeh(» smrti ojiantívali ľannoniu; Ocši 
ojianovali Moravu: teda ostntnú kosť ríše velko-moravskej, t. j. Slo- 
vensko uchytili Poliaci. Tcíto len tí neuznávajú, ktorí s bezmenným 
notárom kráhi lielu hned po smrti Arpáda kladú hranice Ľliurska 
na rieku Moravu. ■*) 

Ahy sme toto tym jasnejšie ílokázali historicky, luideme iT^res- 
sivne stopovať to ojKniovanie Shívenska skrze Pidiakov jm páilc 
ríše velko-moravskej. 

Pioku IrKH). Poliaci vládli Slovenskom.') a potom časU*jšie 
bránili si ho proti Maifarom za panovania H(deslava chrabrého, ") 
kým konečne ir. lois.) neprišlo ]»od korunu uhorskú. Dla toho 
teda možno r. PM)<). z tejto strany Dunaja utvoriť si asi tento 
íeojiratícký vzorec: 



r* 



Iíusko 



Poľsko 



ľhorsko. 



Pred r. K K H), vládli Sh)vensk<»m Ceši, ktorvm ho r. W\K oA- 
íiali Poliaci*). Kíízmas ovšem hov»»rí, že Poliaci r. W\K odňali 
Cechom Krakov, ale / paralelných miest ])atrné je. že s Knikovuni 
oiliiali jim i Považie **), a to necunylne v tých hraniciach, medzi ktoré 



') Princrpí; pa^anus adinoilmii ]»otens. qiii iiitcr Vistulae accolas scdclitt. 

Lťtromia paniioiiira de s. Cvrille ťt Mrthodio. 
') Iiosiat sú to slová iíi'fíinove. 

') ľontos Iioriini liolicinicaruin. V Piaze, 1874. II., 27. 
*) V.\ parto vero Hui'inoruiii tixit niotas (/ultu; iixpic ad tiiiviiim Moroa. 

Anoiuinuj r. r>7. 
) Anal.'Sľop. il.. Ift7. -- Uiclnv^ki: M<»n. Pol. llist. I., 5U6. - i'iif. Katro- 

Injriae latiii. np. Mi;;no. ľaris. l.V>:i. (XXXVH. p. siMj. - Scripturcs \ie- 

rum Silcsiacaruni ap. Sii-n/cl. Hrcslaii, IKi.'i. I., !<»: .|h. 
S ( ]in>n. (ialli ap. Hiplf>v>ki: Mnn. p.d. ilist. I., :iw. 
'•) Cosiiias il». ]>aK. Vj íV r».'{. 
') C iiäiuus i h. pa;r. -!*.». 



juihila /a ilnhy lHilr>l.iv.-i II. ŕ<i>t 1ti>kui'>l\ii ]»ľ;i/sKcli<> na Sln- 
%ľii<kii. Tiik Irdii |»n*il ľ. I<HN». linl ttnln v/MicM- ĽiMuľľiitirky : 

iNiNko Iíii^kn 

C'ťsko rhiiľ>k<». 

Tnfii >tvkiinii* SI lN»Nka. ('v<\ii\ h riim-^ka > líii>knin |m>!\i- 
il/iiji" Nľ<íoľ. ktMÍ na ľ. Wit. í'!--*'. /<* ru^kv N'ladiiniľ r.'*^<' l<M.').i 
/:i« h«i\á\.'il initT si> snstMlnuiii kníivatnii: ľin|ľs|a\i»in iioInKwu 
i'.r»Ľ Inj.Vi. štťfant'ni «linľ-k\nMí«l»7 l<»:J*^.i a oldnclinm n'skvni. 
Kti» ^i MM* n.íli'/ito ľii/\;i/í. iiium' z ít'it<» /|»i.i\y a / ti*liilajsnh 
ílfji'|iisn\cli okolniisfi' nŕinii ilvujak;! k<»n^ľ«i!H'iuiu: /y tu Cí*^\íh 
|i-u na S|i»MMi>kn |mm| Tatianii (l<»t\K:)t >a iimliln linska . iak<> tt» 
\itlnii na ]>iiilai!iiin x/oni: hj nMiirli rokx. ktnn ŕo kľ;iľ i'aiioval 
a/ \ r. l»»li* 1»':;7.. nrlml \ jiotxkii s Iíii>knni ň* kiál. Uv <•» 
ňilchn* kniiva Sloxcii^ka. Iclx) ten ]ni\k > Ilu^k«>ui nin/n\ |h»I Umi 
• mI r. *.''.»7.. \ ktoľi.ni Sfľťan nlmr^kx n.t>frii>il paiHAMnir. <ln r. '.♦*.".♦.. 
\ ktiip^ni ľnliaci . u|iann\;t\>o Slt^M-n^kn. piiM-kli \t*>\\k Ci^ka 
^ l»n^kuni. 

/«' ľ. í'T.'í. liiľlľn Min:i\a fni/l" M' mvim i, !«•/ i I*iiV;i/if 
fprttvihttu Vatfi, Ba/.,: a::- a; ri!i Slii\ľii^K«t n;iK*/;ilo k ('ľ>ku. j»a- 
tniŕ jf / tolin. ľii Miiii na|ií-al n i:\^ú ľľa/>k<'li«» I»i>ku|»stva na 
S|(l\('n^ku: ani/ h\ nmlilo knmu na]».'tilniir |MM-|i\lM>\:tiiii* o tom. /r 
Sli»\iMľ«'ki» nn»Iľn riľk*'\n«\ hv i iMilitirk) n/iltvalo k Ct^^kii. 

O rnnitii i'r>knni iHlrliiuni knitvar^iM- mal )HMÍanic i >.im .Vnn- 
n>iuiľ' ľn'lai* ľi»ĽÍs ni»íaľiii>. klailľir !.(♦ na llľun a N'.ili . nu-l/i 
iMin.ij u .^I^Iľa^U. arki»í\ľk jakn iil»\ŕain«' íloiiii^lil >a ana- 

f liniiii>inn. )iľi|i>iniiiiain(- lio c^rc /a /iria Aľ|>:iiii)\h>i. 

K«mI\ SliiNiMl^kn ]iľi-|í» JhhI \l;ii|ii r,--kil. ni'«l;i >i Hľŕit I /V \ -ak 
*lalii >;l tn /a i|«i)i\ n^kí-lui I;n|i'>|M\:i II.. (imÍ.i |i» ľ. '.'»',7., >\iMÍk»»m 

jť nn *.ini. kľ«r 1". '.''.•l^. na -mľíríni'j ]'i»'»íľli Iinxmil: ..Ali* |»i»\>tanan 
{m laM* . kíly/ '»j»ľav»*ílIi\(»Nt ^t"*i:irn«' a iP'/«iaľnM-T --.■ \/mii/r, m* 
kni/ata . alf /inilfii . nf '^MaNri litlu Im/ili.i. ah- i.in'mní ilini. 
li'Ir iiknnií Im*/ niiln>rilrii^f \ í. ľJui \ -ľ\ iilaui ilp* ^1' ni'l«"ihí. kr»'!i' 

trikr.it. ťt\rvkľ.it (Id ľi»ka mriiňľ mimi. xlr/aii iln i.^iiltl i|.il»hi\\i h 

• • • 

lu /ká/n lidn lio/ilin. 'ľakťwmi iiak niiľmnMni Nr i.i a la-liwal^mi 

.J • • 

/ák«»ny /a'l/í m*^» fnht,fn hľtih.t sfrl. //w /s'/// J't " .^ntl n\ I. /#/•- 

r'íiii. fzttt j>nu Z'i Ki'ftf.ľľt tu. r*f'*n*' ľifiif" 'y. ľi""la |»iľ<l ľ»"I«- 
*l.i\i»ni II. ií'«»7 '.•'.»'*.» |H.í!t.iTľan-k«' li/rmii* « ili >l"\ľn^kii in-ii.'h- 
/.ilii k Cľsku. 

ľ'W'i niajii >\nii* \|.'^rn«' kiii^va . ki"ľ\ j-niiľi.ľiijix i- •! t»M-ii!t\i 
\\\u '.s.'I.u knil'ívi lian^krníU • . I>I.i t«'''.'«. r lii.'iii -n mi'<l/i ľ^- 



' (ociDAii ťintfi Ki riini I>m!ií]iiÍ< tnitii. H. í.' 

- I 'in*it. ľor. (Ic Bilm. iiuf'. l. J". <. sit. Tit io\-ski: Muii ľt<). Ili^t I . JJ . 

rtjU U(iU. 



182 

važíin a Madiinni bola Tisa *), vlastne tá čiara, ktorú p(»toin zakla- 
ilaria listina biskupstva pra/skóho tiahla od Ostrihomu k Tatráni. 
K nie/a ľovažia musel byf iný od kniežaťa Veľkopoľska, Mečislava ; 
lebo tento až po r. 1>57. stal sa podriadeným Ottonovi-). Za to 
mám, že ľovažie náležalo k MalojMilsku, ktorého hlavným sídlom 
bol Krakov^); lebo opanovanie Krakova temer stotožňovalo sa 
i s opanovaním Považia**). 

Keby bolo toho svetla viac o Slovensku medzi iKÍdoni ríše 
veľko-moravskej Ír. IMMJ.) a českým Koleslavom U. (r. ííG7.), veru 
bych ho i)odal, ale kde nájsť v tej tme, ktorá zahaluje to ik>1- 
stoletie, toho svetla? Jedine, čo je isté a čo v prítomnej otázke 
dostačuje, je to, že Slovensko po j)ádc ríše velko-moravskej op- 
novali Poliaci ^), a ono bezpochyby v tomto st;ive zaostalo, kým ho 
český lioleslav (r. Wl — IKM.K) nepripojil k Cesku. 

Odkladajúc i)ero, snlečne jirajem j). Píčovi, aby sa nm pošťa- 
stilo záhadné otázky v histórii tak rozlúštiť, objasniť a dokázať, 
jako som to ja vykonal v i)tiízke prítonmej. 

IlťTopíA <'.iaBflHCEUxi .[HTe])aTypi A. H. Ilununa h B. J. ťiiaťo- 
KHMi). ILiianie Hľo]me bhori, iiepepaooTaHuoe ii .aoiio.iHeiioe. jBa 
TOMa. r. lIeTepf»yi»n,. lI:3;iaHÍe Tiinorpa4»iH M. M. ťTai'HueBHqa. 
187í> a 1X81. (História slavianskych lit^mtúr A. N. Pypiua i V. D. 
Spasoviča. Dnihé vydanie, znovu j>repnicovaué a doplnené. Dva 
sväzkv. Petrohrad. Vvdanie kníhtlačiarne M. M. StasjuleviCa. 1H70 
u IHSl. — 

Velmi miestnym a prirodzeným zdá sa nám, že brat Rus pn'ý 
chopil sa do obrabotky všetkých slavianskych literatúr, a |>odal 
celistvenný obraz spisoíuiej práce velnároda , ktorého prvorodzen- 
com je. Syn veľkého národa, vzdialený od malicheniej žiarlivosti, 
zaclu»vať môže objektivitu najveniejšie. A v tomto bode Pypiu do- 
siahol tej najkrajnejšej hranice: jeho objektívnosť, priezor, zdravý, 
chladný súd musí čitateľ obdivovať. 

Do podrobného rozberania veľkého tohoto diela púšťať nemie- 
nime sa, vecf chybí ešte tretí sväzok o ruskej literatúre. Dva ne- 
dávno vyšlé pojetlnávajú o slavianskych literatúrach mimo ruskej. 

V slavianskej otázke zaujíma Pypiu stanovisko, niečo odcluNlac 
od nášho. Jeho «reahn>sť'' ide tak (faleko, že v prednduve k prvému 
sväzku hovorí: „hisfnncká vinnosf Slaviaputv mala iba druhostup^ 
itový význam pre základuý chod ctviliíiacie.*^ Xa túto samým dielom 
Pyjíiua uegovanú sadu odpovedá VI. Lan»ansky v časopise ,.Rus**: 
..Ťažko iK)chopiť, jako mohlo mať západné Slaviaustvo druhostup- 
ňový vyznám, ku pr. na históriu katolicisnm (Poliaci, Ilorvati), 



M Const. Por. ib. c. :ií). 

*) Ditniar. Hiťluvski. Mon. Pul. Hist. I., 24í'». 
=») l>ipl. Dpis. Prag. 

*) Cosinas 1. i*. pag. 4'J. Srovnaj vyšsíc podanú zpravu o hraniciftch ťoftka 
roku 1000. 

*•) Cosmas 1. c. pag. 27. — Croiner. L. III. p. 38. 



1« 



|»nttť>rniitisinii ((Vsi. Ilonafi, Slovimi). ])ľiiv(»slavia diiilhaľi. Sľhii: 
na hi>tonii (íľókov. Iiuiniiiiov. Maffaniv. Alhaiu'ov. Litvinov. a kn- 
w*viu* v liistoľii S|t>vai!i)v n'K'j vviIhmIik'J Kuľo|iy ... A ŕi má (m'Iú 
V\ľliiNlitii Kun»]>a, (riv ^iviko-slavianskv svet (lľiilio>tuinioYv vy/iiain 
v liistnľii kri'sťaiiskólio človrľonstva .-^ iJuská história, štáti»a i kiil- 
tiinia. rÍMVnu'iiv vvviii niskóho nármla. Iinmiadná niská kolonisacia 
v ťiiro|H*jskoin i nsiatskom liiiskn. iir])ľťtľ/iMiá tisiVIctá ImuIki s ťrlym 
>vľtiiiii asíatirkirli <lťavn»v: iVmii'Ľov, ľoloncov. Mim«r<ilov. Tata- 
niv. Tiirkí»v .... íi všotko toto má i])a <lnilu»sfujniovy vy/iiam pn^ 
^znkhvhiý vhod drlllsucit'í^*^ Nuž ŕi všľtku tak mál*» váži, i iM>kii- 
n*iiiť ka/aii'ikťlio i astnidiaiiskŕlio carstva, i ni/lníranit* krimski\j 
<>nlv. /riiši»nio stvi*stoniľiiľliu trhu > liiolvmi otrokami, i vrlikó 
\oiny > TiinTkimi až po rok |S7>^I Vylmj Kauka/u. rozsíivnir 
ni*»kťj iihhí v Stiviliu'j Asii i na hn'liorli Tirliŕln) Oirana? SkoiIa, 
/ľ sama Kiintpa m*pova/iijo niskú (it«í/ku /a dniliostiiimovú. Ani 
IľU pi*Fská t»tá/ka iícnii* jur Kiin)pii ílniliusfíipímvá. niť sía* pn*to, 
/!• jť ptiFská. ali* |íľťtn žť jľ i niská. A mastiť lUiska v íliHarli 
/.ipailno-ľnľíipťjskťj ]Hilitiky [Minnu' «m| IVtia. hnvhii s Napoleonom I., 
i'i ti» \sť(ko m:i «lnilio>tnpiiovv v\/namV Ha ľu>ká ŕinnosť v umení. 
litt-nitľirť a Vťilť. tn-liárs nová. nemá u/ viai- ílľuliostujniovy vyznám 
v i*uľo|»ťj>k«*j v/ilľlanosíi. ľn>kin. (loĽof, \y\ Tol^toj, (Ijinka. 
Ivanov nepatria metlzi ílľulH»>tupnové /javy. ľmny Neiuec iJoden- 
>t;nlt prirovnáva ruskii >atvni a \eselnlini k >atvrľ a veselí »li rám 
Ari>tofana. ľravila že ani v umení, ani v»» \kuW nedo^ialilo l{u>ko 
to. ľii (|o>ialinnf m:i a <lo>ialine. ale poriatk> jeho nie mi viae 
ilruho>tnpn«»\é. \\\\^\\\ národ neni** sírť ešte iaktiek>m Ivnm. Ale 
pri tom VM'lkoni je on hiŕa a nie koiiir. freliáis i:ik >iaľy a nri'n\." 

V dniliont s\á/ku. lio\i»riar o kateiniiiarli slavian«»tilov ni>k>eli, 
menuje Fmií jako Cliomiakova , I'oĽndina Jritrttihnm r ro n:im, 
fN|iiiii\an\m vvs«»kvni du(lii»m r\i'lifo draliveli J* nrtflh*'y^ nií-ŕo 
•>tii(K*ni> prirliád/a. a to jr tym )todi\ne.i>ie. ke<r vidnne tú lá>ku 
k \vi\. tii /eje/nii jiilnor^t. ten prenikaw dueli. .> iak>m aut(»ľ hodil 
Ni na málo oluohenv materiál sla\ian>kei !iteľánii*i lii^t<»rie. 'ľu ah* 
ni*<«niienie /jilmijmit. /e i'>pin nerhee hu apn^tidiun. ale praktirkuu 
«Ieluíki»ni. Znakom ni/>ieíio. pociaroŕut^ho vwiuu je. ke<r si ka/dá 
«ifla používa /a evanjeliniri k šíp'niu vrtkej id«*i. .lenm je veda 
níŕ \iaei*j jako vedoU. lelni S|avian>t\o nepotrehuje u/ \iaeej odll- 
M'vnelé k.í/anie ono ^falo ^a unnuu, wduhxjajiieou ^i \>ade 
s\iij prírtHlzi*ny |irie>toľ. I.i*n preil niekolk<i ľ«>kami tlali Uiisi )iľví 
ni\Mitelia a o<novatelia >la\ian^kej \edv >\u\v dit-la tlaŕit v ií<n» 
.'íiii» v\ti>kiM'h. a aj to p«imo<-iiU maeeená-^ii\ : I*\pin<i\a história. 
5i*>tva Ainei hala thii'iar^kv lis. lU'ekladá >a do trinji -^xffnx \ľli ja/\ki»v. 

Nreh iin hovorí ň» rhee n rei'ľiaeh a .. nn<fárh. ' '-auH' jeho 
dielo naplňuje i'itareľa S|a\iana povrdomňii a p\<h<>n. Niddad\ |eho 
o literárnyeli úkazoch ^u ja^ue. frie/\e, dnliľiidu>n«- a ^pľa\oilli\e. 
Veni ^i vyMik<» za>tal. a hlaili / htira. n^^vt^iije htmp.iďiu \eľumu 
imil ním sa ro/pn^^tierajnee >ÍP»ke pide. 

Niet miota k dôkladnej>iemu r«»/honi. avšak jako pn'dm jeho 
jaMiôho v/Itladu. podá\.iine tu jeho n.ihlad u tak zvanej ^>t*'ť.vtj 



184 



piiťsii,^ ktoľá >a jK'slujti v iiovťj škohí literánu'j v CĽdiácli. a ktorý 
vy/val snlilú ivpliku istólin n'jnvsnitaiita oinu'j -skoly v časopise 
„Lumírrr Hovoriac o istom novšom l)ásiiik(»vi čcikom, trochu i>ri- 
licbko ]M) srsti lilaiK'iiom OcskíMi kritikim, vyslovuje nasledujúce 
neoilskrlepitolné pravdy: ^Nám zdá sa miera českej kritiky pre- 
linanou. Aby mal básnik ^rnroprjslcff rýznam,'' (taký pane.Liyrism 
si)áclial istý, inár výteŕný znalec česky), musí hyf pocfom sľoj*]} 
uároihiosfL )tO(:tn))t shtrl<i>iďf/}n, Iíuský čitateľ, privyknutý k poesii 
z väčšej čiastkv reálnej, nnisí zadiviť sa, že českv básnik (Vrcblickv), 
najn'savší v krátkom čase niekoľko sväzkov, v<dil si alebo cudzie, 
alebo abstraktno-ideálne temata. Iťisnik olu'acia sa voždy k otázkam 
všelndskyjn. Avšak táto jioesia všesvetov(»-liistorických teniat, jínui- 
diosnycli i>ers])ektiv, šin»kvch nm>sb)V. jioesia to velmi n))stniktuá, 
n<'vyrosílá na če^kej jíôdi*. Jr iu pnrsia ri/f'lfaufí, hiHtová.** To je 
srriosne, ])ľavdivč slovo staršieho brata k ndadsiemu, ktorý |m»- 
sletlny nemá žiadnej ja-íčiny k hnevu. Lebo darmo je. naše plecia 
nie sú tak Uiocné, aby ndrzaly z neba paclajúci <ian^res. A koneční; 
niánii^ my svoje vlastné rieky, ktoré síce nepadajú z neba, ale 
tečú naším otcov>kvm krajom slavianskvm. Ihufme doma silní. 
uznajú nás i vonku. Ďalej Imvorí ľypin: .Novšia škola (čc^^ká) 
stavia sa i»roti staršej, skromno ..vlasteneckou" nazvanej, jako na 
vyššom stupni stojaca, a fakticky stojí ona na vyššie čo do roz- 
manitosti materiálu i ťormv, avšak stará škola v nuudiom ohľade 
vernejším instinktojn cítila o}uavdové úh»hy českej litenUúry. tak 
ku pr. nntntísť tesnejších sväzkov s elementami nán»dnýnii i vse- 
slaviahskynd. Sanu) preporodenie českej literatúry pochádza z dvoch 
prameňov: z roz})omit'n<»k o svojej národnosti a star(»žitnosfach, 
a z idei všeslavianskeho sväzku. Dielo nenie ešte zakončené: ná- 
nnlníísť a p(»mery slaviansk*' nie sú újilne i»oznané do dnes -ale 
bez tidio ]>oznania zostam* ('eski> materiálne i mravne ostrovom, 
ktorému hroziť iunle vždy viac a \h\v fii'rmánske more. Slovom, 
česká literatúra môže jjovýšiť sa k vserudskému významu len pre- 
jdiic cez skntííčne obšírne štúdium národného /.ivota. a skrze štú- 
dium a určenie pomemv med/i-slavianskych." 

Ne]K)trebno p<»znamenaf, že ry|)inovi jasný je veľký význam 
literatúry českej; on síce nepláve v extasi. avšak celá váha českej 
duševnej práce nachádza spravodlivého ocenenia. V úvode k českej 
literatúre hovorí: „česká literatiira patrí uumI/í prvostupňové lite- 
ratúry slavian>ke . . . má význam nielen v prostred slavianskych 
pomerov, ale i širší záujem všehistorický, jako aj sám nánnl český 
zamiešal sa silno a slávne v sudbu západno-enn»pejskej osvety.** 

Slovenski'j >]»isbe venuje tll strán iod 1<hh»- IímIIi. okrem 
tobo ale pojednáva o niektorycb našich slovenských spisovateľoch 
i v oildiele českom, tak ze my Slováci mô/me byt úplne spokojní 
s ]M»/onntsťou, ktorú nám venoval. Opierajúc sa Idavne o llurtuinov 
článok „Slovenskí) a jeho život lirerárnv v siarvch ^Pohľadoch" 
uverejnený, jako i »» pnicu dr. ľíča „<)«iejíKl» no.iiiTUMeeKort h .lll- 
Teparyjmoii iicTopiii r.iouaKiíin. .m noc.ľh.iniji ct*» .ľtrb" v ííhi- 
vianskoni Sborníku ils77i vyšlú, žial Hohu nedokončenú, vyčeqwii 



Pyiiiii prťdiiiťt V() vi*Ikvrh silitvHi ŕitáili. Ji*lio /náiii(»s( iinniiťiinv 
ji* ulišínm. liiťt ti»lio zj:i\u v iiiisrj s|»í>Ik'. ktoľv hy usii'l jelio |mí- 
zunnisti. LífiTMtúľu slovniskú, tn*lKÍľs si»tva sto Vwi st;iní. ini/wa 
«kriiniiiyiii súv, ale vorini /aiijíinavyiii /í:iv(»mi. v/Iiíadoiu na jej 
\*vin. .Ii'lio iiálilaily o s|iisoviiťj slovourim* sii k<»nTktin''. z vvmi- 
kfliii stanoviska iNUiínianô. I najnovší |M)h\b, padajúci do diiov 
tui>iťh. nc/osral ue|H>/on>vanyni. 

O S|iasnvin)Voiii. vťľnii /\ líí>f imni a tľiľ/voni dielo, i»rrliovoľiiu jak 
lUdi (l;'i liiidiiniť. Spasovlr VAšvlInd sa na vysokú j»ostat slaviansku 
a li>i s;i wíuú Malioľodnc od roniantickvcli l'oliakov, blú/niaricli 
M <<innafisnie. alebo o Slovanstve be/niskom lelio i»ľotlniski)ni. 

V ťolku nutno u/nat. ze ilielo toto má vyznaní eun»iíej>ky. 

Tak všeidisiald\nt dniboin. tľiezvvni sijnvm talentom in'saná lii>toria 

• • • I 

>l.iviaii>kyrli lireraíúľ je žlvym dôkaziun. že Slaxianstvô vystúpili} 
už iia liielnii p«'h|u skutornrho. ilucliovného /.ápasn s náiodami sve- 
ii»vyini. Hastie v nás .spravodlivá pxrba. \elké ))ovedoniie a utu/njú 
^ nádeje, ki*(f eitame ilieb» toto. j u\ jasnost a presnosť >la\íanska 
luibt iirinkiije: teší lu'i^, že nenarbád/ann^ Cieľ\innsov>ké tilosofemy. 
kl«»n' bv Ml e>te dne> divni» vvnímalv pri bisíorii našiili literatnr. 
tjik málo pn'pľaľ(»vanej. Vítame s railosŕou blbokou ľy)dn(»vu lii- 
?»toríu, ktoni šiiialmni stat sa mnsi ne/b\tnon na stolikn každého 
iiu*ráTa. História ľypiiiova nenie puliou Unilioii. nie púhym literár- 
Dym zjavom, ona je opravdovon iidalosŕoii >lavianskeho durhov- 
■eho > velil. r. 

Z hor. //ťí.Mí*- Jímluf/'it Pnítinu'hn, v l*r.i/»'. Nakladení spi>t»- 

%ateIoVviii. lss|. - Na S|o\en>ku l>o llevdiikovi ťažko bv bobi 
• I ■ • 

/iMi*nej>ej obľiiby nájsť kttnvnnikorvek b;isnikovi ô>k<'mu. S|o\ák 
riil ni:i >|N'\ a ile\dnk vedel mu za>)iie\ať! 

Tii llevdiikovi prišiel iNikornv. Ilorme >ľibe. za ver nasn za- 
lúlťnii niy>el nesie i tento. Ako tamten, i ľokornv spieva z toho 
>anii'Iio tonu: 

.>lu\onNk«i níL* ^uiniH'I Zrní kdv \r>iniľ /rodil. 

vi'ni že >áin pán hidi pu tnlio v j i lindil ! 

A jat \nailoii t\oji, sj/y plakal blalK^in 

tam na ir/iVh T.ittT, pod s\\mi ra]sk\'in [trahcni. 

ľjaly se v horách ja^nŕ ^i/y Iw/i: 

na hyMríiiy ni^toti. na ph-sa su m no/ í. 

A ty hvŕ/ih •» n» br. klrvaji-h dnlll. 

do >!r>\ľii«>ka tnuliiiit /a]»adaji >piilii. 

sťhj/eji •»!' \Miky na pb-i'uh a ľiŕk.uh 

ťarokľá«>núii Vil.i.n v rt-lkii na paľtíŕk.ith. 

Jaj, Mo\(<i)*.kii niľji-. kdu ti ^p;itľil jrdn'iu. 

pu tubŕ nm v/dľi hy \Uo iicte^rdiioii !" 

A |ir(*iUa oliá vanie .si. že I'okorny nenájde n/ ani pomernej obluby, 
a >iei? výlučne pivto. /e niei o takého r it>fin* n/, bnln. len preto. 
/f iinnliäifl ho Ilevduk. klinv >ebe /\lá>fn\m knzli»m vedel zí>kať 
ú »nlda älovcuäké. Keb_\ tolko lá^ky. tak horúci cit prejavil nám 



i8i; 

nie Čech Pokoľny, lež iný Slovan alebo ešte niekto (falsí, to jest 
Neslovan, tomu ílostalo by sa xajiste viac v(raky. Nuž, ľudia í5nie! 

IN) tomto pnstn])e ]»ľi/ľime sa teda sbieľke básní Iiud<dfa 
Pokornólio. 

Čo do i)oetickej ceny, <jbzvlást^ v lyrike, tvľdem'uK že Pokorný 
nestojí na tej výške, co lleyduk, vyslovujeme nie svoju mienku, 
ani nie našu <lomiícu, co však j^re tamtoho nenie naskrze ponižu- 
júcim. I^a nám zo zvláštnelio stanoviska, ktoré nemiu^í hvť vvkla- 
dane kritickými ihlami, pri básíiach Pokorného ani nejde tak o vyššie 
požiadavky poetické. Čo nám je milé, na tom neprizcráme sa va- 
dám, ale kocháme sa na drahých nám vlastuosťach. Poc^istujúc 
Slovenskom a vidiac na vlastné oci útrapy náro<Iu pod Tatrami, 
sjdeva z tých samých motívov, ktoré od polstoročia otriasajú lyruu 
i našich domácich i)oetov, spieva o trái^ení, o nádejach, o istom 
vykúpení ludu slovenského, čím zajiste dobrú službu preukíizuje 
veci už i preto, že stojac mimo Slovenska, |a*imlúva sa i ta, kam 
len menej zájde hlas slovenský. Pokorný viac pochodil po Slovensku, 
nežli Heyduk, j>reto je menej subjektívnym, nežli tento, pix*to má 
jíopri motívoch i látky slovenské a lyriku zamieíia epikou, k iiejž 
slúžia mu za látku osobv, hrad v, miesta i vi<liekv naše (Xa Štrl)- 
ském plese. Pod Dumbírem, Na Hradové škále. Na Suchéni dole. 
Na Osikové, V žalári Jánošíkove. V Demänovské jeskyni, V hrobu 
Sládkovičova, Na Oluiizku. Na Trenčíne, Pováži, Vavro nrezula, 
Bnmko at(f.) 

A že neuspokojil sa s tým, čo zkúsil na vlastné oči, ale štu- 
doval i básnikov slovenských a ]irostonárodnú poesiu našu, hadaf 
zvlášte v dlhších básnach výpravných „liranko"* a „Vavro Urezula," 
v ktorých milo zneje nám tón Chalúpkovsky a stretáme sa so sihi- 
sobom jeho vyprav(ívania. Vyskytnú sa miestami i dosf živé jki- 
nášky na Chalúpku, ako na pr. : 

^Žcne junač Tuiky valaškami, kyjci — 
do vln liľouu vruhy /ciiou Tuľkohijci, 
a llľon jiohiiŕvaný nc|»ľátoly chytá — 
ej. by la to bitka na Príboji lítál" 

a predsa má toto najMídobnenie svoje*hranice, má spôsob, aky je 
dovolený a nesliiži k ujme ani na])od(d)nenému ani napodobitelovi. 
Itíseň „Brank(»" dýcha zvláštuíiu láskou k sloveuskénui ľudu; je 
síce čo do koncepcii* prifa/ká. ale pekná íorma, ľahunká reč a i»ekne 
líčená postava Ih'-ankova <lodávajú jej ceny. 

,P<»jali ho Tnni ničo inrzi sebe, 
hlodť'li inu v oŕi. mv^lcli že nebe; 
podali mu poháľ, hlcdOli mu v líčka, 
dumali, /o hlcdi / rána do slunička: 
/drávkalí mu páni, na kosilku zreb: 
ztílenŕjší hmby v Tatľádi ne\idčH! 
Pobizeli piti — na pás zreli stokrát, 
minili, že bledí na Kriváíiäký poklad. "^ 



1k7 



T«» In>1 Hrauko. (>|iísanv' ini stniiu* innUliád/iiiiiiej ttMiier sa- 
nniiii slfivoiisikviiii shivaini. OliJailniu iMiu/ívauia sl<ivťiiskvťli sltiv 
piM* vu /vlastnom vvsviMlťuí tott*: ,..)!/ hlavný .liui^:inanii toii/.il 
|H»jati ili» sxéliii ľľskŕho slovníku vi*skťn»u jazykovou láfku slo- 
venskou, ktrľou. l)ohu/(*1. sliľoniá/diti nrb\lo rdidv luo/uá. .lako 
náš llľv«luk po /niliMu uvá/riii a ninolivrh studiiVli slovrnskólio 
krajľ. iidu a \ns\ň\ k*>nstil jsoni. poíllo i»oíri*l»y i jux) pťínuy po- 
rtiťkŕ. v nŕktmťh kísniVIi téri» slu'ľky /r slovtMu'iny, a (loniiiíváni 
Sť. ie právťni." 

í>al(*ko I»v nás vumUi* ro/ohorať í'o Umi oštť nii*kti»ľô luisnc 
^^íUTkv. i tvni, ťo snu' p«)ViMlali. invut'uá it» snátf niiMKivito vítaná 
nám snalia liUilolfa rokonu''lii», i od])oniŕamc vrt. oluTcustvu hásnr 
./ h«»r" ťu najvivlfjšu*. Š. 

JinoSik. Snmfnohra v platieb jnbuniinrh, *nl Miska Skačán- 
shho, r)raniatirkyťli spisov sväzok 1. V I Valu*. V kouiissíi kuíli- 
ku|N*('tva dra. lliv'íra a ľoľd. I>attla. l^su. - Ak dopiajr [iria/ru 
slovenského idiocťnstva ílllisí živ4»t ..Slov. ISdiradoin.- di»stávaf sa 




i' 
Uisti ka/dého lítťráľnt*Iio ďu'la sloVíMiskí'lm. 

líotto. kťíf 1)olo nm vyíykauŕ, pivŕo unnoMl /o svojho Jáno- 
šíka na širších /ákladorh poIo/iMui liľdiii>ku l>:i>rn. o<IpoviMliil. /v 
ti, ŕo \o /iadajú. nľpoľ«>/uuH'H jiMuu. lťlM» Jánošík, tak ako poníni.i 
ho on. niô/i* hyf Im flcĽion. nii* však há^íiou hľdíuskou. .\ pľa\du 
tiiá t!rniálny pôviulra .Smrti JáiuisikoM'j.- I>rj, ktoiy so^novaí 
nuili hy snu* pri Jánošíkovi k p<M*tirktMnu dirlu ktoľŕhok(»rv('k druhu. 
niohíd hv hvť liMi vvplwoni /iiifu. /úť:(losti. a tak nehodil l»v sa 
ua>krA' ani prr t»piiky ani pn* dramatirky v\tvor unu'K'iky. !V»- 
^(Nlra p. Kahinon; \>ďanŕho ^Jánošíka** však ^otva rt^/myšlal o pri- 
uif*nino>ti hitkv. Yr mM-o/iuvštal. ha i >orv:) zná prirod/cnosf látkv 
pD' traL'édiu. vi«Iímo / toho, /x pri vš<»tk<'j >uahi» a doluvj vôli 
*\t»j»'j. ako to v privi^sťuom životopi.M* s;im v\vhi\ujť. m*tihil z Jáno- 
šíka, ktorý ji* v poiiauí hidu :i v há^ni ľ»Mrt«»\i»i tak mhvatn<» lí«Vuy. 
tofkymi pťknymí v|asfno>ťami o/ilol»rny. rudáka. < itiixkára. podlícha- 
jurľh<» namiosfo i'iu'iv sl/:im a nanai\y> romantirkľj láske. Knf hol 
hv ro/mvsfal o priiiiiranosti látkv. ro/nivsľauiť takr holo hv ho pri- 
%ii*<llo i ku kiMiklusii : i'i vvtvorom >vojím o/;(i Ufuni/í vo fautasii 

« t' i' 

ohiMrn>tva slovenského v takvth /iwrh. >k\elvih rv>oťh ziirhovanú 

• . • • • 

j»nstavu. Nu/ a k tomu volit ešte u;ii\>>>í *lľuh poesie, najvyšší 
dníh unuMiia vôIkt - tnii^édiu. pn* literáta, ktiuy sily svoje len 
/kuMivať mieui. je <»/aj neri»zvažná >melo^t. 

Virfme v.^ak v krátkti^tí príheh. ktorý má h\t dejom p. Ska- 
ťánsikeho sniutuohry. .Ián<»>ík v I. dejstve h:iví >a kde>i na horáeh. 
kam nosia mu India jeho iieuia/e. /ajar\ih. m<d/i nimi zvlášte ze- 
iuaii.*»kií deôni Ľudmilu, kturá ihne'f zahorí la^knu k Jánošíkovi, a 
un. aí'pnívť má hyť tra^iekx m hrdintim. tiež poilJahne svojim nežným 



188 

citom, podfiilino jini v sl/ácli a scntiiuciitáliinni rozjíinanf. Už knf 
síMii (lójflcnie v ('ítííiií, ])ľav(la. lu'vcíliac eštc! o zvliíštnych ílnniin- 
tickydi ]K)cli(>]MKh iinvuclcovýdi. ]M)knUime lilavou, (M pisatfl mv.uá 
trajílckŕho koiitlikíu lioz lásky pohlavnej. Nakolko toto exposídou 
inolilo ]>y ]>y1: k dojii, v (lejstvť 2.. ktoré koná sa na panstve P^ud- 
niilinlio otca, Ivľivoliľadskdio, ztratia sa nám motívy tamto ako-tak 
nadstľknutc, tu len v slovách jest i)ofalm na Jánošíka, on niekde 
na horách snácf zase čaká v roztnžení na návštevu rAidmilínu. ktorú 
ot(»c tu doma vvdávať chce za T*du Krivánskeho. Čakáme teda. že 
už v nasledujúcom dejstve vystnjíi Jánošík činne, ale čakáme manie: 
celé toto iiozostáva z ]>r:ízdnych ro/hovorí»v me<lzi Kriviínskym, jeho 
synom a Krivohradskym. Jánošík síce ]»ríjde na k<mci, preoldečeny 
však za Mórica Pálrt'yho. a chce oil d(»mového i)ána i>enia7e. Vo 
4. ílejstve Jánošík je na Kráľovej Holi. cliystá sa s mužstvom svo- 
jím na jiomoc Mnrii Teresii a má rendez-vous s TiUdmilon. Pôjde 
Krivohradský s chlapmi. iav]»:idne samotného Jánošíka, ktorý vy- 
kazuje sa mu síce listnm kndovnv. ale Krivídinulskv na to nie 
nedá, on chce chytiť zhojníka. Jánošík len zarecní: 

y, Nechcem ja v^ak rukou 

mojou po vás siahnuť, ho sto otec devy . . . 
ste oror LudniiJv — ktorú nielen Túbiin, 
ale nad môj život, i :tí hruh zl)(>/ňnjeml" 

odhodí valašku i ]»ištoľ a dá sa poviazať. V dejstve f), je už mŕtvy: 
už len plakať- chodia na hnd) jeho. 

Za potrebné držíme poznamenať, že vážne chceli sme poilať 
v riadkoch týchto črty deju: ale niet ho, nedá .sa. lUidova dniniatu 
stavaná má byť na cíiarnkteroch tlejstvujúcich osoh. Tu však niet 
jedinéhí), co jak temne predslavujúceho sa charakteru: nemôže l»y£ 
t^'da ani deju. Oo do komposície. o exposícii. jnístupovaní deju, 
kontlikte alebo rozuzlení nemôže byť ani reči: i vidá na nás zo 
všetkého len to. vm pôvodca nezná ničoho o theorii dramaturgie. 
My nechceme biť dmhov odkaz4>vaním na thecuiu: darmo je vsnk, 
v dramatickom básnictve študt)V:inie theorie. ktorá ustanovená je. 
na záklatle veľkých výtvorov velikých duchov, ustálenejšia je. než 
v ktoromkoľvek oil vetví umenia. Kdekoľvek vvskvtlo sa ešte zna- 
nienité dielo tohto druhu, nachodíme v ňom tie všetíbecne uzmĺ- 
vané praviiUá. 

Odhliadnuc od týchto orjíanickych chyb. hľadali sme pred.'Ui 
nejakú dobrú srrínku v ju-áci p. Skačánskeho. Tak na pr., ketf 
vystu]aije s nárokami dramatu. mala by b\ť kultúniym idini/om 
toho veku, v ktorom hrá. .\le márne hľadáme i niečo takéhoto. 
Osobv, kfí>ré majú bvť v ku>e tviiami sloven»^kého zemanstva, r*ú 
tÍĽury špatné, ba iisycIndoĽicKy naskrze, ešte i v špatnosti nemožné. 
Takých ľudí jMívndca nikdy ne\idel v živote. V Lu<lmily na pr. 
jediná mi»žná. jmivdivejšia \la>fní»N* v tom zále/í. že sama dunlí 
na rendez-vous za Jánošíkom na horu. cíni j>. Sk. ozaj dodal nie- 
len jej. ale i -hrdinovi* tra.Ľédie. 

liľadáme ifalej dobrú stránku snjiífčo do red. Nuž celá .snuituo- 
hra** písaná je (tak sa zdá) v jamboch, ale prosodiu k tynito, co 



ISII 

ío naliiiimli l)V snic si lil.ivii. ii •Min/im náiii vviiajsf. V jaiiihodi 
taikyťhto r«»/pnívii i\u*h\\ (i*!i (Iľu/ina .I;iiiii>iknva. lož i rhalupnik 
i ílfn»šii iišly, ňi ihviImi iu'.l.«\n|i! si ani Sli:»kľS|ii'aľť: iUMU»Vf>lil si 
ti». |Miiii»Viiť ri»l»il ii»/«li(*l iiH'il/i iiiluviiu vv><l(' alrluí niž>lr postjivi*- 
DVťh usni). Vidno teda í / tohoto. /<* ŕo do ivŕi. niťto tu nie 
cliar.iktm>ti('kól:o. 

V liťjstvo 4. ni'ni<i/u<» nám nc/a/liť tťi n('>ťa>tnii niv>lirnkn. 
ii* v LuInisľiviiví (idkľvjľ sa ncniaii/.t'lskv otcr .l;inosik(»v. 'ľvni iste 
|iiNÍ(au«) Indo na i'HVkt, no s Nľlikyin - invjiornaníni. Ako lú j»o- 
ílutknuto. iiôviidci sctriŕ mal onolio .l/inosíka« ktorý /ijo v jM)Vi'>tarli 
luiiii. - K takvmto nápadnvm vadám nálc/ia i anarlinmisniv. 
n iSrutDvi. Ilnsi»vi atif. mnia rldapii .lánosíkovi na ludadK tnú- 
iini>( .In/ľfa II. |iľi/vuk(»vaná }v. n/ v dol>i>, kdi* na matkiných m- 
cáľh pLiľUľ vystn|Mival na známom pn'špoľsk<im sneme; ..piv nás 
irlv iiánNÍ,'* .ja som Slovák." ..Slovenka," .>leťUiľ' a iné moderné 
\}r.i/y a poclio|iy hein/ia sa rely m kn>om. 

Nciipienime seliopntist ani )m» takomto nevydarenom pokuse. 
siLihu ^>ak. tú .si ctime: ale ak má p. p«'ivodca spisovaC i (falej 
ilrjiuata. ak mieni predlo/iť \erejn(»sti \u vraj hotové ostatné dra- 
iiial.i >voje, nech oddá sa napľiMl stiidin, a to nielen knihoMH'mu, 
lei i ^t^diu /ivota. ľudí, al»\ mohol tV(»rit preil4»v>etkvm osohv 
pravdivé. S. 

K náimu literárnemu ruchu. K odmene. v\pí>anej /a najlep.^iu 

\«f3»«'lidini pľia/nivcami a piHJporoNatelmi sloven>kej literatúry v í>oI- 
iK*j Orave, nakolko sotva di»>tali» sa nám n/ mie>ta i k uven^jneniu 
M/uinu'nia t<dio. nemoldi sme urohit v >o^ite 1. ani krátke po/na- 
luenaiiie. ktorvm Indi hv >me prividali v záujme a mene literatúrv 
naM*j as]Niu tolko, ze: .>la\ne!* fiez javi>ta la siVe nielen i»ez 
tuho. ktoré / prkien a phitna pozostáva, lez i i>ez javi>t4i širokého, 
ua ktorom >ám národ má v\>(.i|M»vať co ciniiel) nieto dramatickej 
lilenttúrv. iitdná Orava, potažne jej >tľed. vedmnv h\l>adiel národ- 
néh«» života, ozaj mužne prikladá ruky k tomu, ahy po >lovensky 
niťlcu Ay/iíi/'i .VI. lež raz už i íl* istnir^ili,. Ti» hy malo l»\t to ja- 
vi:»te .-^ipiké! A keff tenže stred í>idnej Oravy iile sfaváť javiste 
ui*iíi*, /. prkien. uváilza to v zn.iniosť vypísaním odmeny za drama- 
tícké dielo, k otvoreniu divadla urcit >a majúce. Tak to ma h\ť! 
V /iiijme nádejného ztlaru. ako i v z^iujme literárnom, dovolujeme 
si leu to ii|N)/onienie , /e hido hy žiadu<'né. ahy upustili od pod- 
luiťuky, dla ktorij pri s]ii>ovani veselohry n/ulidmo uhlail hrať na 
kmj a id»ycaje dolno-orav>ké. Sid»eh umožnil hy >a tym zajiste 
viacrryíii >pisovateriuu. Leho vvznajme sj . >túdium ludu 

ueiNj>túiiíIo esto u nás tak ffaleko. žehy \zde|anec. žijúci na pr. 
v Novohnwle, znal zvláštne oh\caje Imlu i v holnej Orave. A ko- 
nťcne. ktMÍ oMihy, majúce tvorit dej onej vrsehdiry, hudii krve a 
k(Kfti slovťU>kej. ehanikteru, oljyŕajov v>eolu-cne slovenských, nuž 
tak, ohlfčeué do kroja didnoH»ra\skľho, hudii zajiste Indom, aky 
PiiAtit* na krehuch Oráv v. 

I*o vy zvaní Samn lS*»iHrh*hn holo uz uven'jnené v ,Nár. Nov.- 
i vy^vuuic k iircilpláuiniu sa na ľuiiMi Jnztfa J'oiihrait.Jif'hn, zná- 



meho pôvodcu ^Sulcka a Iloluhyho." Myslelo l)y sa siiád, že pani 
títo nevhod prišli jeden dnihcMnu; my však, v/hľadom na pomery, 
v ktorých i)ri zrieííkavej produkcii literárnej, nepoéitujúc časojúsy, 
vzdelancovi slovenskému sotva prijde ročne 2 zl. zajdatíf, símžue 
odporúčame priazni ct. obecenstva jeden ak(» druhý podnik. Itodický 
ujal sa vzdelávať i)(»viedku dedinskú, ^Poviedky a povesti'* jeho 
hudú teda primeraným čítaním i posjiolitosti shivenskej; nuž a že 
veterán l*odhradský preilstupuje \)o mnohoročnom ndčauí pred ve- 
rejnosť, to je samo v sebe zvláštnou okídnosťou, i dúfame, že toto 
predstúpenie umožiu' sa nm ]n'iazúou ])eknoduchého obecenstva 
nášho. - I*ríhlasy na povesti l*odhradského posielajú sa na menu 
spisovateľovo do Žomboru, príhlasy na Hodického k našej redakcii. 

Vrhíhikitv Vôstník Bibliografický venovaný je i litiínitúre slo- 
veiLskej, za milú jíovinnosť pokladáme si teda, vyzvať pozornosť 
vct. obecenstva na list tento, ktorý jak v i>rítonmosti dobrým V(h 
diči)m môže byť vzdelancovi literatúnm sa za<d)eríijúťemu, tak ne- 
skoršie služby zvláštne i)ovolaný je konať menovite lit(»rárnemu hi- 
storikovi. Okrem časti kritickým úvahám venovanej, každé číslo nm 
tieto hlavnejšie- odstavce : i )íla v tiskú, Seznam úvah a refenitftv, 
Zpriívy litiu-íírní, Prehled časopisectva, Zprávy spolkové, Zprávy ob- 
chodné, O ukrutné literatúre, Zapovédéné tiskopisy, Vv<lané knihy 
a časo])isy české. Vydané knihy a časopisy slovenské. — Vychádza 
mesačne raz. 

Maďarská hudba. ..Budajiesti nzemle,"" z ]>overenia akadémie 
vydávaná revue, uvažujúc ot/izku, akú Imdúcnosť môže nnit nia- 
(farská hudba, za potrebne drží utvorenie samosťUnej hudobnej 
šk(dy maífarskej, čo asi toľko znamená, že svet, ktorý dosiaľ len 
o nápevoch madarských znal niečoho, aby mohol hovoriť napotoui 
i o maifarskom štýle hudobnom. IN)ukazuje na lUisko, kde tiež dľa 
takéhot4> plánu, tiikto systematicky, vzdeláva sa vraj hudki. Vse- 
niiduica vláda ]>r<»te^uje snahy tieto, a z národa, ktorý je ozaj mi- 
lovníkom hudby, povstaly za i)osledných čias mená <ilinka, Serov, 
Čajkovský, Hoilniansky, Asenčevský a iné. 

]5ez takého svstematického vzdelíívania — hovorí sa v úvahe — 
pochybným zostane osud macfarskej hudby, ndadušké umenie toto, 
ktoré sotva stihlo sa vysvoboiliť z rúk cigánov, môže upadnúť do 
strakatého radu exotických hudieb, med/i etlino^íratické š]>cciaiity. 
Materiálu je dosť. ľojiri rythme a nápeve, ktoré, ačpiiíve omámia 
poslucháča svojimi prekvapujúcimi zvfatmi, javia predsa leu smy- 
selnú stránku umenia, špeciálne nunfarská koncepcia je to, čo obo- 
hatilo bv literatúru hudeimú. Dnes školv hudebné preukázať môžu 
veličiny len druhej a tretej triedy, k(»(I i nájde sa taký. ktorého 
nuMU) do vysoká bolo vynesené, krik, zapríčinený dotyčue jeho 
z«isluh , reťutovaný je chatrnými dielami jeho. Súmerná fonna, 
zdravá harmónia a pôvodný štýl dostaly sa medzi stiiré haniburdie. 
A z toho všetkého vysvitá, že utviuvnie limhdMiej školy maďarskej 
z tejto strany nenájde ])rekáž(»k. lebo u zošlých škôl rliybuje euonna 
a pružnosť ku ]H)tyku; áno pre hudbu, ])ráve následkom tejto ošn- 
melosti, matfarská škola je životnou otázkou, lebo mimo nej ue- 



ľ.M 

jt^tvujf uikilľ žLuIni iiiy |>n)striiMh)k osvim'iiia. /iadon iny pro- 
strítNluk rťimisäiiiurii. 

ISi tomto |»ľisiHoI<»in tvnliMií |)ouka/ujc na to, kdo dá s^i najsf 
k tniiuito ro/šiiviiiu iiia(fai*sk('j hudby |M»tn*))ii:i« v iioj samej však 
m*iiarli;id/ajiira sa látka. Najdc sa ona v Imdlír národností : olini 
a SrlN»v. /ádumrivosť n lUnnunov. /dľavv liunior u Slovákov. / luidliv 
Uclito. nr|NiV(M|om«'. )>(*/tak iiľťv/ali smo u/ ninolio. osvnjili snír si 
to a ]H»klailánu* ho od stonK'i za svojt*. 

Pamiatka zosnulých. Co ra/ /asiahnr smrt do naškh národných 
rulov. |Nivstáva nii*d/i*ra, nad ktoľon o/aj mo/ine /.V(daí: ^kto/c 
ju Aiplni y Takéto ritriné ztiaty povstávajú ohzvlášfo odundrianíni 
\i*ti*r.tnov. IcIm* poktdťniií mhidšie ako ňdiy menej zaujatosti javUo 
/a uánNlny hyt slovensky, najndadsie tlaéenŕ je však vt> svojimi 
vývine |Mimeľumí, aké terajšou tanhou neholy ešte zafahly nad 
UAvťi. - Pňa 14. januára t. r. zavrel sa hn»h nad Emerichom 
Lavčakom, ev. farárom na ľde, v (iemeri. S nebožtíkom sosypal 
sa /vlastný pamätník uánKÍného znovuzrodenia shivenskélio. i Mi 
ux i'o míli díval sa po národe svojom, ked llolly zaspieval: .Kšte 
S|i>\áci /ijii,..-, keff Šafárik a Kollár. vystúpivší na (d»zor celého 
Slovanstva, príkladom svojim dem<»nštrovali. ze o/aj žijú a budú ziť. 
lUA súťiniteloiii dejov .lozetfyovskyeh : a kecf mládež Štúrom ml- 
ťhoviiuá n»/išla sa Slovenskom \mí |M»stati, jej preílstráže. p<»stavené 
d<» (iemtTa. uasiy v Liuéekuvi priatela <h) bojov už v/ítélio. v nieh 
«irientovauóho. A takvni bol do k<»nca. Teraz už odišiel za Hrebeň- 
f1f>tu. kt«iry nail I^iuéeka sotva mal väčšiu pomoc v sbíenmí staro- 
/ituvťh iíteránivch pamiatok éesko-slovenskvch. IVíkladne súcast- 
iiujuc ľ^i všetkého, Oo smerovalo k zvetatku nán»iIného života, 
In»1 nieuovite i zakladateFoín Matice Slovenskej a ^rymnasia velko- 
ivvúťkťlio. V kraji slovenskom na Kímave India dlJio. <lilio butlú 
<« «»l)/eni(. aky zjav. aká postava, aky duch jim to tak chyba; 
a\šak voždy laíiko z|i;imätajii sa. že to Lauceka nemajú viacej. 
Vifaŕuá bu«f pamiatka jeho v celom národe! 

V IV.<(biidínc zomrel díia 4 februára t. r. Adam Boivánsky, 
r. kr vojensky kňaz. Ac nemal pohi k verejnému úcink(»vaniu. 
v kruhoch súkrumnycli. v kruhoch to. ktoré uz-už jediné sú k pe- 
?ito\auiu slovenského života. I(idván>kv bvval >tále \ernvni a čin- 
mm: {MHliKiroval všetky národne |»odníky. pomáhal zakladať ne- 
«ki»r>ic /lM)n*né ú>tavy. Vifacná bu(f pamiatka jeho! 

/ ^icnieni došla n(»vá smutná /vesť. Štefan Homola, ev. farár na 
Kvbiiíku. PNlotub venív a élen b\v;ilyeh v/delá vacícii ústavov našich, 
jrnnin*! díia !.'(. t. m. Ilomola Ind nielen kiia/nm. ktorý úctu |hi- 
žtvaJ tak v senioníte ako v dištrikte, le/. co ťšte viac znamená. 
M kňA/oni luilit. l'ž ako niivifházsky kaplán, kedysi na ptM-iatku 
.••trrífbkitvch rokov, vvdatnú činnost veilel v\ vinúť v meste tuinto. 
ktorŕ |Niloženini svojím, v sami»m ]irostriedku maifarskej stolin*. 
Ty«il.irené jo niaďarís;ícii ako žiadnt* iné mesto slovenské. Kybník, 
\MUiiWjAe niiťsto jeho p«'»sobenia. je maličká obré. k nej c(» ku cirkvi 
imlivLi dve, cste menšie, o/.ij nialink*' ilcdiuórkx. a |ircd>a jr tam 



182 

vazíni a Madanni bola Tisa M, vlastne tá čiara, ktoní potom zakla- 
dacia listina biskuj)stva pra/ského tiahla od Ostrihomu k Tatním. 
Knieža ľovažia musel byť iný od kniežaťa Velkopoľska, Mečislava ; 
lebo tento až po r. 1>57. stal sa podriadeným Ottonovi-). Za to 
mám, že Považie náležalo k Malopolsku, ktorého hlavným sídlom 
bol Krakov^); lebo oj)anovanie Krakova temer stotožňovalo sa 
i s opanovaním Považia**). 

Keby bolo UAu) svetla viac o Slovensku medzi i)ádom ríše 
velko-monivskej (r. ÍMM).) a českým Boleslavom II. (r. UG7.), veru 
bych ho jíodal, ale kde nájsť v tej tme, ktorá zahaluje to ik)1- 
stoletie, toho svetla? Jedine, čo je iste a čo v prítomnej otázke 
dostačuje, je to, že Slovensko po páde ríše veľko-moravskej opa- 
novali Poliaci ^), a ono bezpochyby v tomto stave zaostalo, kým ho 
český Boleslav (r. i.M)7 — S)\)\l) neprii)0jil k Češku. 

Odkladajúc pero, snlečne prajem p. Píčovi, aby sa mu i»ošta- 
stilo záhadné otázky v histórii tak rozlúštiť, objasniť a dokázať, 
jako som to ja vykonal v otázke prítomnej. 



H<TopÍA ciaBflHCEUx'b .iiiTepaTypi A. H. IIunuHa h B. J. Ciiaco- 
BHMa. ILiianie eropoe bhobi> nepepa6oTaHHoe h Aono.iHCHoe. Jea 
TOMa. ť. IIeTep6ypn>. !I:^iaHÍe THnorpa4»ÍH M. M. CracioaeBOTa. 
1879 a 1S81. (História slavianskych literatúr A. N. Pypina i V. D. 
Spasoviča. Dnihé vydanie, znovu prepracované a doplnené. Dva 
sväzky. Petrohrad. Vvdanie kníhtlačiarne M. M. Stasjuleviča. 1H79 
u IHSI. — 

Veľmi miestnym a prirodzeným zdá sa nám, že brat Uus pn'ý 
cho[)il sa do obrabotky všetkých slavianskych literatúr, a |MMlal 
celistvenný obraz spisobnej práce velnároda, ktorého prvorodzen- 
com je. Syn velkého národa, vzdialený od malichernej žiarlivosti, 
zachovať môže objektivitu najveniejšie. A v tomto bode Pyi>iu do- 
siahol tej najkrajnejšej hranice: jeho objektívnosť, priezor, zdravý, 
chladný súd nuisí čitatel obdivovať. 

Do podrobného rozberania veľkého tohoto diela púšťať nemie- 
nime sa, veď chybí ešte tretí sväzok o niskej literatúre. Dva ne- 
dávno vyšlé pojednávajú o slavianskych literatúrach mimo ruskej. 

V slavianskej otázke zaujíma Pyi)in stanovisko, niečo odchodné 
od nášho. Jeho „reálnosť"* ide tak daleko, že v prednduve k prvému 
sviizku hovorí: „historická čiunosf Slaviatwv mala iba druhostítp^ 
úový význam pre základný chod civilisacie," Na túto samým dielom 
Pypina negovanú sadu odpovedá VI. Lamanský v časopise ,.Kus": 
^Ťažko iM)chopiť, jako mohlo mať /uípadué Slaviaustvo druhost-up- 
íiový vyznám, ku pr. na históriu katolicisnm (Poliaci, Horvati), 



») Const. Por. ib. c. .39. 

') Ditmar. biclovski. Mon. Pol. Ilist. L, S4C. 

>) Dipl. DpiB. Prag. 

*) Cosinas I. c. pag. 4U. Srovnaj vyásic podanú zprávu o hraniciach Poltka 

roku 1000. 
'*) Cosmas 1. c. pag. 27. — C'roincr. L. III. p. 38. 



|initťstaiitisinii (í Vsi. Ilnnati, Sli»vinri), imivííslavm diiillmri. Sihií; 
na lii>ri>iiu ťiľŕknv. liuiiniiiov. Maifarov. AlhaiirnY. Ijtviiiov. a ko- 
iHM'iir v liistoilí Slovanov vv\v'} vyťhn<liu\i Kun»|íy ... A ŕi má «rlií 
VvťliiHliiá Kunipa. rľl\ ;:n'Mko->Iaviaiisky svet (lnihí)>tiiiniovy vy/iiam 
v liistoríi kivsfansk^lio ťlovi'ŕcnsiva .-' Iíiiská liisturia, štátna i kul- 
tľmia. risicTonív vvvin niskŕlio iiáinila. Iiľnmadná niská koloiiisacia 
v riin»|K\jskom i asiatskom Húsku, nrjuetľ/niá tisiVUífá hnrhix sn'lyni 
^Vl*r«lnl aslatiľkvťh dnivcov: ľmMH^Ľov, iNiloniov, Mnn;jrt»l«iv. Tata- 
n»v. Turkov .... Oi vsľtko tot<i má \hi\ ilniliostupíiovy vy/nain |»iv 
^:áJi-hiihiii ťhoil virllisaťirť*' \n/. ŕi vsľík<» tak máli» váži, i |iok(»- 
n'iiiť ka/aii^kŕlio i astnuliaiiskŕho rai-stva. i rozbúnuiie krimskrj 
Mnlv. /nisiMiir stvľstoniľuélío trliu > Mrlvmi otn>kami, i vrlikó 
\ojiiy s Tuľiukom a/ po rok isTs; Vylmj Kauka/u, rozsíiviiit* 
ru*»krj moíi v Stiriluoj A>il i na lírrliorli Ti«liólio Oroana V Skoda. 
/•' sama Kun»i»a ni'iiiíva/íijo ruskú otá/ku za dľuhostíipnovú. Ani 
Im pnlská «)rá/ka nmii* pn* Kun»]iu flnilio>tupiiová. nie sUv jiivto, 
IV ji» iiofská. ale pľeíií zo j«' í niská. A liŕa^tir líiiska v dielarh 
z.ilKuhio-nin»]»ej*ikej ]iolitiky pnrnúť «»<! IVtra. lM»ľl»a > Napí»l<*ononi I., 
«'i t(» všetko má (lnilii»tupiiovy vx/namV ľ>a ni^ká rinno>ť \ umcni'. 
lÍTenitúre a vnle. ín'l»áľ> nová. nemá uz viae ilľulio>tupnovv vvznam 
v eiin>pej>kei vzdľjanosti. ľuskin . <ioi:nľ. i.i*v Tol>fui. <ilinka. 
Ivanov nepatria nn'dzl <[ľuli<»stupiiové zjav\. I inn> Ni*mee líoden- 
stiult prirovnáva ru^ku >afyni a \eselohni k satyre a ve>eloliľjim 
Arí>toŕana. ľravija /e ani v uni»'ní. ani m» vede nedii>iahlo Iíu>ko 
to. ňi dosialuiut m;i a dosialtne. ah* poriarkx jelio nie >ú viae 
dnl)lo^tupňov(^ Ku-^kx n;in»d nmie siVe »»sít' íaktiik>ni Ivom. Ale 
pri tiiHi \>etkom je nn lM»a a nie kneúr. tn'l>áľ> jak starý a ueeny." 

V ilniliHin sNiizku. lioxiiriai* n kateLioľiaeli >la\ianidilov ľu>k\r|i. 
menuje ludi' jakí* ('lii»niiaknva . ľi»i:i»dina J*'nrtťh*niti r eo niim. 
«Nli'li<»vanvm wsnkvni dínhom f\íliío «lľali\eh J^onfiL-nr" niero 
>tU(ieno príťliádza. a tí» je tym podivnejšio. keíf vidíme tú lásku 
k veci. tii /elc/nu pilnosť, tni prenikaw dueli. > jak>m autor Imdil 
M U.1 málo oliriilícny mat<M'ial >la\ian>kej literárnej lii-^tnrie. Tu ale 
neMuieme /alunlnút. ze ľ\pin nerlii-e h\\ apo>fi»lom. ale praktirk\ni 
ileluíkom. /naki»m nižsieíio. pnľJMttirni'dio \ y vinu je. ketT sa kaz<lá 
WíIa piiu/iva /a e\anjelium k >irrniu velkťj idei. .Iiiuu je Vľda 
nie viaeej jako \eiliiu. leU* Slavian^tM> nepnfrelmje už xiaicj odii- 
Sfvnelé kázaiiíi* nno ^fal»» ^a mórou. \ydol»\jajútnu >i A>aile 
>\iij prinM|/en\ príe>tor. Li*n pred niekolko ritkami tlali naši )irvi 
myslitelia a osni»vafelia slaxian^kej \edv >vnie ditda tlaŕit v imni 
:Si>» vyti>kiK*li . a aj to piinmenu maeeen:ÍMiv: r\piniiva hi.^titria. 
.MJlva /iinei'liala tlaŕiar^ky li^. prekladá >a ď* troeh >\ofiivyih jazxknv. 

Neeh on liovnri ô» tlue n tei»riaeli a ..mectái li. ■ >ami* jelio 
dielo naplňuje ľitateía Slavi.ma po\t>domím a pyeli(»u. Nalifady jelio 
o literániyeli úka/ocli >u ja>n*''. triezve. d"l»rodušnť a <pniV(u|livé. 
Veru Síi vvsoko za>tal. a idadí z liora. oŇveeuje lampaďm velumu 
Ywl nim Síl n»/pre>tiľrajun» >irnké pi»lť. 

Niet miesta k dôkíailnľj>iemu rozl»oru. avšak jako pn'dm jelio 
jns^uébu vzhladu. pudá\anie tu jelm náldad u tak zvanej ^>i*'t"ľ*j 



184 

v 

pucsii," ktoľá sa ]K'stujc v novej škuK' litoľánicj v CcchiUb, a ktorý 
vyzval snlitú ivpliku istólic* ivpresiMitaiita (>inu\j ^školy- v časopise 
„Lumhr.^ Hovoriac o istom novšom básnikovi ŕeskom, trocliu ]m- 
hcbko po srsti liladrnom n'sk<ni kritikon, vyslovuje nasleilujúcT 
iieodškriepitolné pravdy: ^Nám zilá sa miera českej kritiky pre- 
hnanou. Aby mal básnik ^ruroifrjsli) vijzmim,^ (taký pane^iyrism 
spáchal istý, ináč \7ten1y znalec česky), musí hy{ pocfom svojfj 
UííroiJuoafi, pot.itnn shnhinďijm. Ruský čitateF. privyknutý k puesii 
z väčšej čiastkv reálnej, musí zadiviť sa. /.e českv liásnik (N'rchlickv), 
napísavší v krátk<im čase niekoľko sväzkov, volil si ale])o cudzie, 
alebo abstraktno-ideálne temata. Kásnik obracia sa voždv k otázkam 
všeľudským. Avšak táto jjoesia všesvetovo-historických temat, trran- 
diosnych pers])ektív, širokých úmyslov. ]M)esia to veľmi al)stniktná, 
nevyrostlá na českej pôde, j(^ to pocsin vyrífaun. kuihová,'' 'ľo je 
seriosne, ]>ravdivé slovo staršieho brata k ndadšiemu, ktorý jm)- 
sledny nemá žiadnej ])ríčiny k hnevu. IícIki darmo je. naše plecia 
nie sú tak mocné, aby udr/.aly z neba pa«lajúci iianiies. A konečne, 
mánu^ my svoje vlastné rieky, ktoré síc(» nepadajú z neba. ale 
tečú naším otcovskvm krajom slavianskvm. íiiufme doma silní, 
uznajú nás i vonku. l)alej hovorí ľypiu: ^Novšia škola (česká) 
stavia .sa proti staršej, skromno „vlasteneckou" nazvanej, jako na 
vyš.som stujnii stojaca, a fakticky stojí ona na vyššie čo do roz- 
manitosti materiálu i fonny, avšak stará škohi v mnohom ohlndt; 
vernejším inštinktom cítila opravdové úlohy českej literatúry, tak 
ku ]>r. nutn(»sf tesnejších sväzkov s elementami národnými i vše- 
slavianskynd. Samo jireporodenie českej literatúry pcuhádza Zílvoch 
juamenov: z rozpomienok o sv<»je.j národnosti a starožitncísfach. 
a z idei všeslavianskeho sväzku. Dielo nenie ešte zakončené: ná- 
rodnosť a i»omeiT slavianske nie sú úplne p4>znané <lo dnes -ale 
bez t(»ho poznania zostane (Vsko materiálne i mravne ostrovom, 
ktorému hroziť bu<le vždy viac a viac germánske more. Slovom, 
česká litenitúni môže jM»výšiť sa k všeľudskému významu len pre- 
jdúc cez skutočne obšírne štúťlium národného života, a skrze štú- 
dium a určenie pomerov medzi-slavianskych." 

Nepotrebno poznamenať, že I*ypin<>vi jasný je veľký význam 
literatúry českej; on síce nepláve v extasi. avšak celá váha če.skej 
duševnej juiíce nachádza si>ravodlivéh(» »Menenia. V úv<»íle k českej 
literatúre hovorí: ^česká literatúra patrí medzi ]tľvnstupúové lite- 
ratúrv slavianske . . . má vvznam nielen v pri»streíl slavianskvch 
IM^merov, ale i širší záujem všehistoricky. jako aj sám náriMl český 
zamiešal sa silno a slávne v smrbu západiuM-uropejskej osvety.- 

Sl(»venskej spisbe venuje (il >trán íimI 1<hm>- Í<híÍ). okrem 
tídio ale pojednáva o niektorých našich slovenských spisovateľoch 
i v oddiele českom, tak ze my Slováci mô/me byť úplne .sp<»kojuí 
s pozornosťou, ktorú nám ven<»val. Opierajúc sa ídavne o Jlurkiuov 
článok ^Slovensko a jeho život literárny" v starých ^isdiladoch** 
uverejnený, jako i o prácu dr. ľíča „OMepm* no.niTiľierKofl m .111- 
TopuTvpHort HcTopin r.ioBaKoiri, ;m iioc.it..inÍ3i ctu .rtrb'* v Shi- 
vianskom Slx»niíku (1S77) vyšlú, žiaľ l^diu nedokončenú, vyôeqMiI 



IH.'i 

Typiii |»iviliiiťt vu vi'Ikvch silnvdi ťľtácli. Jrlin /náiimst ]»ľaiiiťň(»v 
ji' iilišinm. iik't ínliíi /j.iMi v našrj spi>lK\ ktoiv liy usiri jľ)h» |m»- 
zuninsti. I/itrratúru slnvťiiskú, tn'luiľs sotva sto lii*t stani. na/vva 
skroiiinyiii siVc. alo voliiii /aujiinavviii /javom, v/lifadoiii na jej 
vyviň. Jeho iiálilaily u spisoviu'j slovouŕim* sú konTktiiŕ, z vyso- 
kelii» sUnoviska |MUiíiiiaiiŕ. I najnovší pohyli. padajúci do diiov 
Diisiťli. nezostal nepo/oľovanyiii. 

O SiKisovinivoni, volmi /.\lá>tnom a tiie/vom iliele, pivliovtním jak 
n*i|i fhi liudúnie. Spasoviŕ vysvlliol sa na vysokú postať slavianskii 
a líVi sa velnii Idaliomdne od ľomnntickvrh ľoliakov. Idii/niarlih 
u snrinatisnie. alrho o Slovanstvo )»o/niskoni Iidio piotiniskoni. 

V ivlkn nntno u/nať, že dielo toto má vyznám euľopejsky. 
Tak vseolisialilvm dmliom. tľiezv\m silnvm talentom písaná liistoiia 
>Iavianskyľli literatúr je živým dôkazt>m, že SlavianstvA vystúpili) 
u/ lui dielnu pôtlu skutoniélio. ducliovnélio zápasu s nánMiami sve- 
tovými. Hastie v nás s]iľavoi]Iivá pyelia. velké povedonne a utu/ujú 
•*a náileje. kecf éítame diido íotn. I tá jasnosť a pivsnosť slavianska 
milo liŕinkuje: teší nás, že nenaehátlzame (ieľ\iim>ovské íilosofomy. 
kt«in> fiv SI e>te dnes divno vxnímalv pri histurií nasicli literatúr. 
uk málo pn*pn(ľo\anej. Vítame s radosťou Idliokou Pypinovu lii- 
^tiiríu, kton'i šmalioín sta( sa musí nezl»vtnou mi stolíku kažflelio 
liU'nítA. História ľypinova nenie piiliou knilmu, nie púl)>m litenir- 
Dym /jiiVoni. ona je opravdovou udalostoii >tavianske)io ilurhov- 
dpImi svťta. r. 

Z hor. Jitisptť' JiHiluff'ti Poí'nľín'hn, v Pra/e. Náklailem spiso- 
vatelovvni. 1>^>*I. Na S|i»vonsku in* lle\i!uki»\i ťa/ki> l>v l»olo 
ziuiŕnejsrj oiduliy nájsť ktorŕnnikolvok iKisniknvi ŕokému. Slovák 
niii má s]H'V a Ilevduk vcdid mu zaspie\at! 

ľii Ilevdukovi pri>iel ľokornv. llonne >ľdie. za ver našu /a- 
{lálfnii mysel nesie i tento. Ako taintm, i ľidxorny spi(*va z toho 
^anléll<l lonu: 

.>hi\on^ki) niŕ ^iiintiť- ! /oni kdv \ľsiniľ /rodiL 

vi'tii /(' sim puii liidi ]iu tnliŕ >i « liiidd ! 

A jat \n.idoti t\f>jí. sl/y ]ilak.d MaltriM 

taui na \('/ii-li T.itt-r, po«i ^\\u\ r:ijsk\in pľ.ihíin. 

ľjaly »»f v horärh ja^iif -^l/y Im/í: 

na hv^'tíínv ro<»tnii. na vU*-:\ m* nin<i/i. 

A ty h\('/d\ «• ntlM'. klí'.ajMi d«»hi. 

<lo ^lo\('Ilvka toiilinu /npa>la,|i *>polii. 

Mha/«'jj >e \><'ťky na plľ^át h a n <'-k.tr h 

ťari»krá<»nvni V i lá. n v t <lku na i>aľtii'ká<*h. 

■ •m 

Jaj. Sliixen^-kn ninji*. kdij tt* ^jatril iodiiMU. 
I»u tube nm v/di'i liy \iť«* niu^fdiimi !- 

.1 |iri^Iaa oliá vanie sa. /e ľi»kiirny nenájde n/ ani pomernej i d dúhy. 

a MCe Vyhicntí pR'to. /«• nieio takrho r rt>ťh* už holo. h»n plX'to. 

Z4* iiruliäicl ho Ilevduk. ktorv soho /\lá>tn\m ku/l<>m voilol /í>kať 
«i ardcia slovenské. Kehy tnlko LUky. tak horúci cit pivjavil nám 



nie Čech Pokorný, lež iný Slovan alebo ešte niekto další, to jest 
Neslovan, tomu dostiilo by sa zajiste viac vďaky. Xuž, India sme! 

ľo tomto prístupe prizrime sa teda sl)ierke básní Kudolfa 
Pokorného. 

Čo do i)oetickej ceny, obzvlášte v lyrike, tvrdením, že Pokorný 
nestojí na tej výške, čo Ileyduk, vyslovujeme nie svoju mienku, 
ani nie našu domácu, co však pre tamtoho nenie naskrze ponižu- 
júcim. Ra nám zo zvláštneho stanoviska, ktoré nemusí byť vykla- 
dané kritickými ihlana, pri básíiach Pokorného ani nejde tak o vyššie 
požiadavky poetické. Čo nám je milé, na tom neprizeráme sa va- 
dám, ale kocháme sa na drahých nám vlastnostacli. Pocestujúc 
Slovenskom a vidiac na vlastné oci útrapy národa pod Tatrami, 
spieva z tých samých motívov, ktoré od imlstoročia otriasajú lýrou 
i našich domácich poetov, spieva o trápení, o nádejach, o istom 
vykúpení ludu slovenského, čím zajiste dobrú službu preukazuje 
veci už i preto, že stojac mimo Slovenska, primlúva sa i ta, kam 
len menej zájde hlas slovenský. Pokorný viac pochodil i)o Slovensku, 
nežli Heyduk, preto je menej subjektívnym, nežli tento, preto má 
impri motívoch i látky slovenské a lyriku zamieňa epikou, k ncjž 
slúžia mu za látku osobv, hrad v, miesta i vÍ4liekv naše (Xa Štrb- 
ském plese. Pod Dumbírem, Na Hradové škále, Xa Suchém <lole, 
Na Osikové, V žalári Jánošíkove, V Demänovské jeskyni, U hrobu 
Sládkovičova, Xa Obrázku, Xa Trenčíne, Pováži, Vavro Brezula, 
Branko atrf.) 

A že neuspokojil sa s tým, čo zkúsil na vlastné oči, ale štu- 
doval i básnikov slovenských a prostonárodnú poosiu našu, badat 
zvlášt« v dlhších básíiach výpravných „Branko** a „Vavro Brezula,** 
v ktorých milo zneje nám tón C'halúpkovsky a stretáme sa so sik>- 
sobom jeho vypravovania. Vyskytnú sa miestami i dosf živé po- 
nášky na Chalúpku, ako na pr. : 

„Žene junač Turky valaškami, kyjci — 
do vln Hronu vrahy ženou Turkobijci, 
a Hron pohnevaný nepŕátely chytá — 
ej, by la to bitka na Príboji litá!" 

a predsa má toto napodobncnie svoje^hninice, má sjMisob, aký je 
dovolený a nesliiži k ujme ani na])odobnenénui ani naiNidobitelovi. 
liásen „Bninko" dýcha zvláštnou láskou k slovenskému ľudu; je 
síce čo do koncepcie prífažká. ale ]>ekná forma, lahunká reč a i)ekno 
líčená postiiva Brankova dodávajú jiý ceny. 

„Pojali ho Turci ručc inezi sebe, 
hledčli mu v oči, mysleli že nebe; 
podali mu pohár, hledčli mu v líčka, 
dumali, že bledí z rána do slunička: 
zdrávkali mu páni, na koMlku zreli: 
zelenčjší hmby v Tatrách nevideli! 
Pobízeli piti — na pás zreli stokrát, 
minili, že hledi na Kriváíiský poklad,** 



1m7 

Tti IniI Rniiiko, o|iísaiiy i\i\ stniiic |»ľiM]rhá(l/ajúa\i tiMUtiľ mi- 
niviiii slovťuskvmi >)ovaini. Oliradnin iiou/.ívaiiia sluvťll^kvť)l slov 
pisť V(» /\Iástiioiii vvsvt'tlťiii tuto: «.)i/ sliiviiy .luii;:iiiann tmi/il 
|Mijati <lo svŕliií ťoskŕlio slovníku vrškt'ľou jazykovou látku slo- 
vniskou. ktťľou. l>ohu/rI. sliľoniá/diti nrhvio toliclv nio/ná. .lako 
nás Ilryduk |mi /niléiu uvá/.eni a innoliydi studiiVli slovrnskóho 
knijr. liilu a i»isiu\ ktu'istil jscin, immIK* potíoliy i pn) pmiiiy po- 
ťliťkó. v urktťľvťh liásních íóto slu'rkv /e slovonOinv, a doniiiíváni 
Si', iv práveiii.** 

fhilťko l»v nás viľdlo ľo/íd)i»raf čo len oštc uii»kt4nó Ikísuo 
sbiiTky, i tyni, ŕo sniL» povtulali. oconcná ji* suácf niniovitc vítaná 
Diiin snalia Kudolfa ľokurnólio. i odpuniŕainc vct. (dicccnstvu l»ásno 
-Z hor*" čo uajvivlťjšiť. *Š. 

Jánoifk. Smiitiiohľa r plntjví jfíhinninrh, ml Mi.ška Skarán- 
skťho. T)raniatiľkvr)i spisov svä/ok 1. V I Valu'. V koinissii kníli- 
ku|H*rtva dm. <iiŕ;:ra a IVľd. hattla. Isso. - Ak dopiajo pria/on 
«1ovt.Miskŕlio olnHTnstva dlhší /ivtit .Slov. ľoliladoni,** ílt»síávaf sa 
nám liiule pľiKvitosti. uká/af. s akou mdtisťou vítaino každú sn:ihu, 
ktorá siiK'nijo k n>zvoju litnatúry niišrj. Lutujonu' UmIji. žt» tt»raz, 
kt*<f .Jánošík" lu/i pn'd UMini. aŕ dolmi snahu lUMnieniiur upinaf. 
mienka naša nmió/r hyf taká. akú pľi:di by sinr si .smiiií / pn'hvi- 
tii>ti každého litcránioho diola slovniskóho. 

iSíitto, kfíf Indo mu v\tyk:iuŕ, pivŕo noundiil zo svojho .Iáin»- 
šíka na širšiVh Zjikladocli položrnú linliusku li:i>ťii. odpovodal. /.v 
tí, ŕo tii žiadajú. ni*poľozuuM'li jemu. h*lio Jánošík, tak aktt poníma 
hn on. mô/f h\ť Kmi tdoLiiou. \w však haMnui hľdinskou. A piavdu 
má t:<*niálny pôvodca .Smrti Jánošikitvrj." hrj. kíon sosnovat 
ninli liy mih* ]iri Jánošíkovi k poetickému dielu ktoiŕhokotvrk dnihu. 
niohol hv hvt Irn vvidvv(»m žialu. zúfalosti, a tak nehodil l*v sa 
naskrze ani pre rpirky ani pn* dnimaíirky vjtvoľ unudocky. l'ô- 
vmlťa p. Kahinoni vydaného .Jánošíka** však sotva rozmýšľal o j»ri- 

menuiosri látkv. Že m'rozmvšFal. l»a i sotva zná prirodzťimsf látkv 

• . I • 

pD' trairédiu. vidíme z toho, že pri všetkej Miahe a dtduvj vôli 
Miíjej. akt» to \ privesenom životopi>e sám vxshivnje. urohil z Jáno- 
Mla. ktiiry je v podaní Iiidu a v liá>ni ľ»nftovej tak úíhvatne lieeny. 
tofkyini iK.*kii\mi v]astm>sfami o/doheny. eudiíka. eitlivkára. p<MÍIieha- 
júťohit namie>to ŕiiiov sl/ám a nanajxys romantickej láske. Ked hol 
l»y n»/niysral o primeranosti látkx. rozm\sFanie také hoh* hy Im pri- 
\iefilo i ku k<»nkhisii : či v\tvorom >V(ijíin o/aj neurazí vo fantasii 
ohen*n>tva slovenského v takvih ziwch. ^kxeivch rvstM-h zacln»vanú 
|iostavu. Nuž a k t««mu vidit ešte naj\\->í druh poe>ie. najvyšší 
druh umenia vôUr ■ írai:édiu. juv liter.íta. kuwy sil\ svoje len 
/.kusitvaŕ mieni, je ozaj nerozvážna Miudo>ť. 

Virfme však v krátkt^^ti príheh. kforv má h\t dejom )». Ska- 
('-áD»keho sniutnohrv. Jánošík v 1. dejstve ha\i >a kde>i na liorách. 
kam nosia mu ludia jeho peniaze. zajat\ch. me<lzi nimi zvlášte ze- 
maunkú deéni Lmlmilu. ktorá ihnetf zahorí la>kiiu k Jánošíkovi, a 
uD. ucprúve má livt tni;:iekym hrdinom, tiež |HMlIalme svojím nežným 



IftS 

citom, podlíiliiiií jiiii v slzách a sonliincntálnínu rozjíiiianí. V/, kccf 
sem (lôjílunio v čítaní, pravila, m'VcMliac estc o zvláštnych rtnnna- 
tickych pocliopoch pôvodcových, poknítime hlavou, ci jnsatel nr/ná 
trajíickcho konfliktu hoz lásky pohlavnej. Xakolko toto exposíciou 
mohlo hv ])yf k deju. v dejstve 2.. ktoré kcmá sa na panstve TiUd- 
miľmho otca, Krivohľadskclio, ztratia sa nám motívy tamto ako-tak 
nadštľknuté, tu len v slovách jest poťahu na Jánošíka, on niekde 
na horách síiá(r zase čaká v ľoztúzení na návštevu Ludmilinu, ktoni 
otec tu doma vydávať chce za ľ»i»lu Krivánskeho. Čakáme teda, ze 
už v nasledujúcom dejstve vystúpi .Iání)šík činne, ale čakáme márne: 
celé toto pozostáva z prázdnycli rozliovorov medzi Kriv/inskym, jeho 
synom a Krivohradskym. Jánošík síce príjde na konci, preohlečenv 
však za M<»rica ľáltíyho. a chc(» od domového i>ána peniaze. Vo 
4. dejstve Jánošík je na Kníľovej Ilcdi, chystá sa s nnížstvom svo- 
jím na jmnuic Márii Teresii a má rendez-vous s Ľudmilou. Dôjde 
Krivídiradský s chlajmii. ]>repadne samotného Jánošíka. ktorV' vy- 
kazuje sa mu síce listom kráh»vnv. ale Krivohradskv na to nič 
nedá, on chce chytiť zh(»jníka. Jánošík len zareční: 

„ Nechcem ja \<ak rukou 

mojon po vás siahnuť, bo ste otec devy . . . 
ste otec Ludinilv — ktorú nielen lúhini. 
ale nad môj život, i za hroh zhožiuijeml'* 

odhodí valašku i pišt(»ľ a dá sa poviazať. V dejstve ;"). je už mŕtvy: 
už len plakať chodia na hnd) jelio. 

Za j)otrel»né držíme poznamenať, že vážne chceli sme pmlaf 
v riadktuh týchto črty deju: ale niet ho, nedá sa. lUidova dramatu 
stavaná má hyť na charakteroch dejstvujúcich osoh. Tu všiik niet 
jediného, čo jak temne predstavujúceho sa charakteru; nemôže hyt 
teda ani deju. Oo dí» komposície. o exposícii, postuj)ovaní deju. 
konflikte aleho ri»zuzleni nemôže hvť ani reči: i vidá na nás zo 
všetkého len to. ž(* pôvodca nezná ničolio o theorii dramaturgie. 
Mv nechceme hiť iluchov odkazovaním na theoriu: darmo je však, 
v dramatickom liásnictve študovanie* tluMU-ie, ktorá ustanitvená je 
na základe veíkvch vvtvon»v velikvch du<-hov, ustálenejšia je, než 
v ktoromkoľvek odvetví umenia. KMekofvek vvskvtlo sa ešte zna- 
menité dielo tohto druhu, nachodíme v íiom tie všeohecne uzná- 
vané ]>ravidlji. 

Odhliadnuc od tychti» organických chýl). hladali sme preilsa 
nejakú dohru stnínku v práci p. Skačánskeho. Tak na pr.. kcíf 
vystupuje s nárokami dramatu. mala hy hyť kultúniyni (dtnizoui 
toho veku, v ktorom hrá. Ale márne hľadáme i niečo takéhoto. 
Osohy, ktoré majú hyť v kuse typami slovenského zemanstva, sú 
tíiiury špatné, ha psychidouicky naskrze, ešte i v šfmtnosti nemožné. 
Takých ľudí pôvodca nik<ly nevidel v živote, ľ Ľudmily na pr. 
jediná možná. pr;iv<livejšia \la>tnos^ v tom záleží, že sama chodí 
na rendez-vous za Ján(»šíktnn na horu. čím p. Sk. ozaj ílodal nie- 
len jej. ale i ..hrdinovi- trajiédie. 

Hľadáme ifalej thdu'ú stránku snád co do reči. Nuž celá ^sniulno- 
hra** písaná je (tak sa zdá) v jamboch, ale prosodiu k tynito, ŕo 



iikn iialáiniili hv sme si \\h\\\\. w 'Míi>/iu> nám vviiHisŕ. V janilKU'li 
takýchto ro/pniva iiielm \\*\\ (tni/iiia -lánnsíkova. le/ i rlialiipiiík 
4 drrešíi iišly, ŕo invilsa iu*il,*v«»!ii si ani Shakosiican* ; niMlovoíil si 
In. iMMiováť n»hil ľi»/4liľl nuMl/i niluvt»u \y>sir ali'lio nižsii* |i(»stavi»- 
uycli iisôli. Vidno teda i / tolmío, žo ói do ivŕi. nioto tu nie 
cíiiinikti*rístick<'*hn. 

V dľjstvr 4. nonio/no nám nc/a/liť tú n(*>ťa>tnú myšlienku. 
20 v LulKíslaviívi odkľ\)e sa nemanzeNkv uter Jánosŕkov. 'ľvni iste 
|NN'ítauo bolo na etfekt, no s velikým - f ne] m iŕi ta nim. Ako už po- 
iliitknutn, |m'iV(h1c«i setľif mal onolio Jánošíka, ktorý /ije v iiovesťarh 
luihi. K takvmro náiiadnvm vadám milezia i anarlinmisinv. 

<^ linit4»vi. Husovi atif. ivenia eldaiK'i Jánošíkovi na InJaeli; mú- 
iln»>( Jo/efa II. pri/vukovaná je u/ v dohe. kde na matkinveh ru- 
räľli plai'úe vystu]H»val na /námom juešpiuskom sneme; ..piv nás 
ivly uánnl," -ja síuii Sh)vák," -Slovenka," -slečna** a iné modeme 
v\r.i/v a iNichopv hem/ia sa eelvin kusom. 

Neupierame sclmpnost ani po takomto nevydaivnom pokuse, 
suahu však, tú si rtime: ale ak má p. póvodea spisovaC i ifalej 
drauiata. ak mieni predlo/iť veľfjiiosti u/ viaj Iiot(»vé ostatné dra- 
niata svoje, nech oddá >a napiiMl štúdiu, a to nielen kuihovnémii, 
lež i stútiiu /ivi»ta, tudí. ahv imdiol tvoril pľed<»všctkvm osohv 
imivdivé. S. 

K náimu literárnemu ruchu. K (MJniene. vypísanej /a najlepšiu 

vesM'lidini pľia/nivťami a podponivatelmi slovenskej liteiatúiy v Ool- 
Dťj (irave. naktdko sotva do.stalo sa nám u/ miesta i k uverejneniu 
fi2iiiinu*nía tolm. nenudili sme uľoldť v Mi^ire 1. ani krátke po/na- 
nienauie, ktonin ludi hy sme privolali v /;iujme a mene liteiMtúľy 
Daš«*j as|N>n tolko, /e: .slávne !** I>e/ javisťa (a siVe nielen hvi 
tuho. ktoré / ]»ľkien a plátna po/ostáva, le/ í lie/. javisťa šiľokélio. 
na ktunmi sim národ má vy>i-.ipuvat éo éinitidi nieto dramatickej 
literatúr}. I»oluá Hniva. p<»ťa/ne jľj >tred. vedomý liybadiel národ- 
D^h<» žívttta. ozaj nm/ne prikladá ruky k tomu , aby po >loveusky 
niclcu hysutln N/l, lež raz u/ i íl' isfrnťuln. To hy malo byt to ja- 
vtte .-iiroké! A keif tenže >tľi*d i>olnej Oravy ide stavať javiste 
uisíc, z prkien. uváflza to v /ii:ímii>t vypísaním oilmeny /a <lrama- 
ticLé dielo, k otvoreniu divadla uréit >a majúer. Taktmiiá byť! - 
V ziuJHie uádejuéln» zdaní, akn i v /áujm«' literárnom, dovotujeme 
ú Icu to U|Nizonienie . že bido by ziailueiié. aby i!pu>tili od pod- 
mienky, dla ktoaj pri spi>ovaní veselobry nádoíuio obtad brať na 
kmj a idiyčaje doluo-oravské. Súbeh unMižiiil by >a fym zajiste 
Tiacťnni spisuvatelom. I.fbo - vw.najmi' >i - štúdium ludu 
nťiNi^ťúpilo ešte u nás tak <faleko, žeby vzdelanec, žijúci na pr. 
T Nuvuhraile, znal zvláštne obyčaje Imlu i v Iíulnej (háve. A kt»- 
ntNŕnt*, kc(f osohy, majúce tvuiit dej tmej voselnliry. bmlú krve a 
ka<ti shivťuskej. charakteru , ubyc.ijnv všeobecne >lt)Venskycli. nuž 
tak, ohleceuó do kmja dolno-nraxskeho. budú zajiste tudiun. aky 
nutie na hreliuch (Jr.ivv. 

iNi vyzvauí SV/wi/i llmUrk/hn bido už uveivjnené v .Nár. Nov."* 
i vyzvaniu k prcdplácaniu si na ituv*,sti Jnztfa ľodhrmLsktho, zná- 



19 

meho pôvodcu ^Šulcka a IIí)lul)yho.*^ Myslelo l)y sa siiáíf, že imiii 
títo nevhod prišli jeden druhému; my však, vzhľadom na pomery, 
v ktorých pri zriedkavej produkcii literárnej, nepocitujúc časopisy, 
vzdelancovi slovenskému sotva prijde ročne 2 zl. zajdatiť, sna/ne 
odporúčame priazni ct. obecenstva jeden ako druhý podnik. Bodický 
ujal sa vzdelávať poviedku dedinskú, ^ľoviedky a i)Ovesti'* jeho 
budú teda primeraným čítaním i pospolitosti slovenskej; nuž a že 
vet4»rán Podhradský predstujiuje po nundioročnoín ndč^inf pred ve- 
rtíjnosť, to je samo v se])e zvláštní)U okcdnosťou, i dúfame, že toto 
l^redstúpenie umožní sa mu priaznou pekuoduchého obecenstva 
nášho. — ľríldasy na povesti I*odhnidského i)0sielajú sa na meno 
spisovateľovo do Zomboru, prílilasy na líí)dického k našej redakcii. 

Vrhňnknv Vestník Bibliografický venovaný je i lit^jratúre slo- 
veiLskej, za milú i)ovinnosf pokladáme* si teda, vyzvať pozornosť 
vct. obecenstva na list tento, ktorý jak v jirítonmosti dobrým vo- 
diť(nn môže byť vzdelancovi literatúrou sa zaidxírajúcemu, tak ne- 
skoi^šie služby zvláštne povolaný je konať menovite literárnenm iii- 
síorikovi. Okrem časti kritickvm úvahám venovanej, každé číslo nm 
tieto hlavnejšie- odstavce : Díla v tiskú, Seznam úvah a referátúv, 
Zprávy litAU'ární, Pŕehled časopisectva, Zpnívy sjiolkové, Zpnivy oli- 
chodné, O ukrutné literatúre, Za povedené tiskoj)isy, Vydané knihy 
a časopisy české. Vydané knihy a časopisy slovenské. — Vychiídza 
mesačne raz. 

Maďarská hudba. ^Budapešti nzende,"" z poverenia akadémie 
vydávaná revue, uvažujúc otázku, akú budúcnosť môže mať ma- 
ífarská hudba, za potrebné drží utvorenie samostiitnej hudolmej 
školy maďarskej, čo asi toľko znamená, že svet, ktorý dosiaľ leu 
o nápevoch macfarských znal niečoho, aby mohol hovoriť nai>otoni 
i o maďarskom štýle hudtdmom. Poukazuje na lUisko, kde tiež <Iľa 
takéhoto plánu, takto systematicky, vzdeláva sa vraj lunlba. Vse- 
mohúca vláda protejzuje snahy tieto, a z národa, ktorý je ozaj mi- 
lovníkom hudby, i)ovstaly za jiosledných čias mená (ilinka, Serov, 
Čajkovský, Bortniansky, Asenčevský a iné. 

Bez takého svstematického vzdelávania — hovorí sa v úvahe — 
pochybným zostane osud nniďaľskivj hudby, mladušké umenie toto, 
ktoré sotva stihlo sa vysvobotliť z nik ci^záťiov, môže upadnúť do 
strakatého radu exotických hudieb, med/i ethno^rafické ši>eciality. 
NhitiM'iálu je dosť. Poiiri rythme a nápeve, ktoré, ačpráve omámia 
poslucháča svojínji prekvajmjúcimi zvfatmi, javia piv<lsa leu sniy- 
selnú stninku umenia, špeciálne nnufarská konce]»cia je to. čo o)k>- 
hatilo bv literatúru hudebnú. Dnes šktdv hudebné i»reukiÍ7at niužu 
veličiny len druluvj a tretej triedy, kecf i nájde sa tíiký. ktorého 
meno do vysoká Ixdo vynesené, krik, zapríčinený ílotycue jeho 
Ziisluh , refutovaný je chatniými <lielami jeho. Súmerná fonna, 
zdravá harmónia a pôvoilný štýl dostaly sa medzi stiiré harabunlie. 
A z t<dio všetkého vysvitá, že utvíirenie hudobnej školy maďarskej 
z tejto sírany nenaj*le prekážok, lebo u zošlých škôl chybuje eueruria 
a pnižnc»sť ku potyku; áno pre hudbu, práve následkom tejto ošu- 
melosti, maďai^ká sktda je živ(»tnou otázkou, lebo mimo ncj ue- 



jfstvujľ iiiblo /.ia(K*u iný iirostľUMh)k DSviťziMiia, žííhUmi iny pr*)- 
>trii-(l<ik rt*iiuiss«uu'i*ii. 

1*11 toiiitd prísiiiddin tviilťní ]Miuk:i/iijr na to, kili^ dá sa najsf 
k tomuto ľo/šíivnhi nia(faľsk(\j lunlliy ]iotn'lui:i. v nej samej však 
niMiarliád/ajiiľa si látka. Najdi' sa ona v hmlhr náľodiiostí : oImmi 
II SľUiv, /ádiimŕivosť u Iiumnnov, /dľavv Immor u Slovákov. / hudhy 
t\clitii. n(*|Hivodom('. Iitvtitk |nvv/aii snu* n/ mrndio, osvojili .snír si 
lii a |»oklailámo ho o<I ston»ŕi /a >vojť. 

Pamiatka zosnulých, ('o m/ zasiahne snn*ť do naštr.h nánMÍnvih 
ntdov. povstáva meil/ria. nail ktoiuii o/aj mô/nie /volat: ^kto/e 
ju Aiplni?" Takéto ritelné ztiatv [Mivstávajii (»h/vláštr odumieraním 
veteránov, lebo pokolenie mladšie ako rol»y menej zanjatttsti javilo 
/n náľiNlny hyt s|i»venNky. najndadšie tlaŕené je však vo sxojom 
vwiiie iMimerami , aké teraištm tanlion neholv ešte /alahlv nad 
iLiiiii. - Ihia 14. januára t. ľ. zavrel sa hndi nad Emerichom 
Laužekom, ev. íaľánmi na ľile. v (íeineii. S nehožtíkom sosypal 
sa zvláštny pamätník náľodného znovii/nnlenia slovenského. On 
\u éo mu/ díval s;i po národe sv<»joui. ked Iltdly zaspieval: ^Kšte 
S|o\áci žijú...". ke<r Šafárik a Ktdlár. vystTipivsí na ohznr eelého 
Slovanstva, príkladiun svojim deinonstn»vali. že ozaj žijú a budú žiť. 
Ififil Miéinitelom dejov .lozetfvovskvrh : a kiMf ndádez Stúrom od- 
ilinvAiui rozišla sa Slovenskom po piistati, jej predsíráže, pí»stavené 
«li» tieniera. našly v Lauéekuvi laiatela dt» hojov už vžitého, v nich 
orientovaného. .V takvm Ind do konta. Teraz už oflisiel za llrehen- 
fiiini. kt«»ry nad iMiui-eka sotva mal väčšiu pomoe v shiennn' staro- 
/itnveh líterániveli pamiatok ťe>ko-slovenskv(!h. ľríkladne súcast- 
íiujiiť sii všetkého, éo smen>valo k zveFafku nán»<lnéh(» života, 
Uií menovite i zakladatelom Matiee Shiven>kej a ^ymnasia velko- 
ivvúrkeho. V kraji slovenskom na liimave Iinlia dlho. <llho hudú 
>a olizenif . aky zjav . aká postava . aky dueh jim to tak ehyhä ; 
avšak voždy laliko zpamätajii sa. že to Lauéeka nemajú viacej. 
Vifaéuá Itmf pamiatka jeho v cehnn národe! 

V iV.^thiidíuť zomrel dna 4. fehruáni t. r. Adam Bolvánsky, 
c. kr. vojensky kíiaz. Aé nemal p4>Ia k vcivjnému účinkovaniu, 
v kruhoch súknunnych. v kruhoch to. ktoré už-už jediné sú k pe- 
"ftovauiu sIoven>ké|i«i živ(»ta. Holvánskv hvval >tále vernvm a cin- 
n>m: |NNl|H»nival vsotky národne podniky, poniáhal zakhidat ne- 
>koi>ie zlHiri*nť ústavy. Vifacná hmf pamiatka jeho! 

/ tfíMneni (hisia nová smutná /vesf. Štefan Homola, ev. farár na 
Kvbníku. HNlotuh vernv a člen hvvalvrh vzdelavacícli ústavov na>iclL 
/iimn'l dna l.'>. t. m. Homola Ind nieh*n kna/nm . ktorý úctu ]n)- 
žival tďk v senioráte ako v dí>trikte. lez. čo r^te viac znamená, 
\hA kňazom hidu. l'z ako niredhaz>ky kaplán, kedysi na počiatku 

.*>tvríd>intvcli rokov, vvdatnii činnti^f vedel vwinuť v me>te tomto. 

• • • 

klor^ |M»|oženini svojím . v sanmm pn»^triedku mairar>kej stolice. 
Tv^tavrnó jt* marfarísácii ako žiadne iné mesto ^lo^t*n^ké. Hyhník, 
|Mi/ilťjsie miesto jeho pÔMdienia. Je maličká tdicc. k nej čo ku cirkvi 
luílťyLi d\e, ešte men>ie. oz.ij iitalinkc deijimičky. a pretKa Ji* tam 



nový kostol, pekná fara a škola, vcíká svi)ka o])e('ná — všetko 
dielo Iloniolovo, všetko vystavené hez toho, žebv t^ (archou bolo 
bývalo pre Ind. On iioťhoj)il i \ tuni' > ohľade fiižkíí iíhdm kňazskú 
ii vedel jej dostať, ľre túto vlastnosť jrlio, aepráve, co do národ- 
nclio presvedčenia, vyznačoval sa zvláštnou tvrdí>sťou chaniktenK 
korili sa pred ním v (ienieri i najzaťatejší nepriatelia slovenských 
snáh. Materiáhiy svoj d<il>robyt jemu dakujúci Iivbník zachová si ho 
v ])amiatke vcracnejl Miesta), kde stúpahí noha slachet neho človeka, 
tnití pustý výzor. Dueli našej v(id je mocný — kde zavejlí a niijde 
hodnú ná(h)bu, tam zanecháva viditeľné stoi>v. S. 



Naiim priainivoom, 

liadostným citom naplňuje nás všestranná ])od]Nira, uajuiii zo 
stránky pracovných síl. Práce došlý hll)oko siahajúce do nášho du- 
chovného životi. Avšak i)riestor nášho časopisu, tivbárs je nie úzky, 
núti nás prosiť o trjielivosť. Mnohé dobré práce nmsiu čakaĹ 
Mladším Dašim priatelnuj , ktorí nás zasypali práciuni , zaviazaní 
sme srdečnou vJakou: nech nepovjizujú neuverejnenie pUnlov svo- 
jich za odstrkovanie. My každú prácu študujenu*. uvažujeme: že 
nniohá neuzrie v našom časopise svetla, treba pripísať rázu nášho 
časoi^isu. Do koša nehádžeme ani len p(»kusy tých najmladších. 
Každý dostane listovnú odpoveď — len prosíme o iMishovcuie. 
Zvláštny úkaz je, že <lostávame od ndadých ludí prácičky, ktoré 
majú napos])ol zdravú, šľachetnú postať. Mn(d)é pivjavujú ducha 
a sviežu myseľ. Leu (falej, nedať odstrašiť sa, keif pnica uejde 

hneď pod lis. 

Reflakda. 



Rok 1881. 



Sošjt 3. 



Slovensko Poklady. 



-r^l^^ 




Xiťl viiiľ ni>kóln» (am. Vrlikŕlio llnsinkini Ini|KM':Uoľ;i 
Alexaiiflri II.! /livniil nikiui Ma/rdliuVkmi ! .lt>lio /íiliili vľalmviii 
niskŕlio iiániija a rdŕho skiviaiiskelio sveta I . . . Vľalio\ ia ŕli»viM'iMi- 
slva, kturvHi li.sijir tyiii via< nistld. ťíin jasnt*jšiľ písal Car ilor/a\iinii 
>vuj«»u nikmi na taluilii xšrsvrtnvťj liistorít! iiovô /áklaily iiánMliiólin 
oU-iaiistva , tloslal ne/iiáiiir ľlnM'iVustvu: /ákladv. kt^ľó oilokrvlv 
imii iH'Mirii xasiiťKTÍKi svrta >ti»iiiillíniinv\ svulMulny iiápMi. /ákla<l>. 
ktiirŕ íhIHv im*iio J^^ho v iiťviulinirii slávu Cnrn n.snihf.tiihľn^ 

Kossia rtí v Knliu /tisnn\>"lii f'nmri Affninfimľi II. vríkd- 
lf|i\ vyníz sviijrj tisiVmnu'j hi>ri»ľit*. ľliiy \'wv\ \ iirntľasiti-Inu 
i<*ilniitii ii.inMia s |irt*sto]oni. On nírlrii /«* iirliál >a ii>v(il»Mliŕ národ 
iíd iM'voFinVkľj íMlvisIosti. no odstníniac vľkovŕ |uvka/k>. tisnoval 
v^relij štátnu |K*vni»tu Kuska ua osvolMitlrnoni fudc na Iiid<\ kto- 
rŕlin undiil \lastníkoni. A ľud-vjastník stal sa lii>toľirk\in ]Minmikoin 
niskóhti tisiVriM'-ia, nad kt«»ľvni vim'ih* svirtiť lnnli* HM*no Ctun 
AUjranfira — fara Osrnhndiftľul . , . 

Nuz ťi Iťn snhv sann^ho niskŕlio náioihi iili|ii«- ^^ kľ\ou nad 
iiú>nvni triumfom /lodriov a Maliov ('ln\iM'(Mi>tva > Nás náiodiiv 
plať Mľiťlajú s nami tam (falťko na N yrjindc. na .liilin. lia í na 
/.i|KAilt.* naši siiplťincnníVi Sla\iani. Niciiii pir Jrdinuli KiiNti\ hilo 
LUkidii»jnô Mflci* zabitŕlio (am (K'^\olMidií«'Ia! . . . \ idm sídri malo 
uiit*siU celé iiaát^ hlavianNkí* l)mr>t\o. ••.»ipaiii-iH\Hiv ľ.iaii)iii<-k'ii* 
Apam Ha p«MH0tt iMaKAHcKoft iíi'M.iI;!" ľirto slová /ostanú na \t*ky 



Hr«^ 



194 

V pamäti preilných slavhinskych rudí, privítaných Bielym Cárom 
Yokw 18()7 v (!ai-skoni Sele! . . . Slová tieto, jnko záloh a symbol 
fluchovnej jednoty a braLstva všetkých slaviaiiskych zemí v osobe 
Bieleho Cára, roziiiesly sa (faleko za Balkány, do skál Čiernej H4>ry, 
ku Triglavn, Adrii, Save i ku Karpatom, ba i cfaleko na Západ 
k Šumave a Labe, ku bratom našim Lužiŕanfnn, hynúcim v nemeckom 
mori! Na všetkých týchto rfalekých, no srdcom nám blízkych rod- 
ných stranách smútok a jilac nášho národa za Cárom Osvohoditeľom 
nájde živý a srdečný ohlas. Celá slavianska bniC pripojuje sa k ru- 
skému národu v plači, smútku a úžase. 

Idea človečenstva utvrdila sa mučenníckou smrťou ruského 
Cára! Carská žert-va osvietila a ui>evuila ju — i zodvihne sa oua 
novou lučezarnou silou v Cárovi Alexandrovi III. I 

;,6'. Peterhurgbkijfi Viedomosti^ od lô. (.'<) marca 1881 K 60. 



Národní^ znovuzrodenie slovenské. 

Pádom ríše velko-moravskiíj prestala jiolitická samostatnosf 
Slovákov; v slúčenine národov, ktorá vznikla na území t^írajšieho 
Uhorska, prestaly zaroveii všetky zjavy národnéh*) života sloven- 
ského. A predsa Madar, ktorý j^omohol Nemcovi. tomut4) odvekému 
nepriateľovi Slavianstva, zrútiť Veľkú Moravu, ktorý i^tom nepo- 
chybne najCiižším kameňom b(d na hmdi Slováka voľne dýchať pre- 
stanúcej, nemal po^lmienok k duchovnému opanovaniu národa nášho. 
Toto bezduché uspanie Slovákov zavinila tmavá doba stredoveká, 
v nejž nán)d ozjíj len válečným treskom mohol prejavovať život. 

A boly to všelijako nepriaznivé äisy. Život národa javí sa 
menovite; v litenitúre. My nemáme žiadnej litenirnej pamiatky \w 
pi*cdkoch sfojich, kfležto tviko je i len dopustiť, žeby Slovák v dobe 
svojej, bárs krátkej neodvislosti. nebol oddal i)eiv»»i!ientu tvorby 
svojho ducha a^}oň toho druhu, z akého staré literárne |Kimiatky 
pozostávajú u iných národov. U<láva sa, že cirkevné knihy slovenské 
zhorely ]m <lobytí Nitry Matúšom Trenčianskym ; čo je tecla pravde- 
)>odobuejšieho, ako to, že iKxlobny osud, už či tu či iiifle. ]mtkal 
i ostatné litAjráme i)amiatky naše, pokolenie však, ktoré bolo hy 
mohlo as]>on ústne zachovať ďedictvo ]>redkov, latinismu |N)dľahnuvšie 
odvrátilo sa od národnej reči a tak i od slávy otcov. 

Nemec už vtedy {ndožil základy odnárodnenia slovenského, kerf 
|M> prvýraz začjil natískať Slovenstvu cirkev latinskú na miesto 
slavianskcj. Ikv. Nemca Ma<far nikdy nebol by sa dopracoval ús|»e- 
chov v tejto zemi: ale bol by zmiznul za príkladom Hunova Avarov, 
alebo bol by pretvoreným býval zdravým živlom slavianskym. 

Nakoľko zachovalý sa na Slovensku — mimo haluzí dosial 
pnivoslavie vyznávajúcich — predsa aspoň iiimy cirkve slavianskej, 
nenie dosť jasno stvrdeué: otázka náleží ešte hist<»rikom. V XV. 
storočí ujalo sa u nás učenie Husovo a s nfm jioucnáhle za|K>čala 



sa literaUire, a síce v reŕi. akou písané boly knihy Hiisítmi sem 
donesené. IluäUi Imli dobrvni, /achuvanyin iNtkoloníni : jich pobyt 
na bratskom Slovensku, ro/uniic sa. musel dobre pôsobiť. Ale ako 
oživili v XV. storoŕí nábo/ensky nub, ako /o semena nimi lu za- 
liateho vyrástla v XVI. a v XVlI. stoľoOí literatúni : tak <mi to 
zapríŕiníli, xe diHusU-i jazyk slovensky stal sa nev/delávanym. ze 
TeHui vilčsinn mírmla. prí/náva.júca sa ku vieix* katolíckej. nepľib»- 
žila nik svojich k litenmiemu dielu do samého XVIII. stomčia. 

Je to, pravda, stanovisko tmaz uz prekonané, ale z príŕin lii- 
slorického vývinu škiwla by bolo i z tejt4» strany ne|Hmkázaf na 
doliu túto. 

Rozsm*uím sa toti/ ix^fonnáeie započala sa literatúra v jazyku 
vUstnom ešte i u samých Madarov. zapoŕala sa bojami. |Kdemiamí. 
vedenými medzi mužmi cirkve katolíckej a protestantskej, a macfar- 
ská rví ohľadom vyvinú svojho ]io dnes mnoho (fakuje literárnym 
dielam Páznmnovvm. Tá istá revnivusť musela bvf i u Slovákov : 
ale katolícka stnimi nenávidela s vyznaním svojich rodákov ]n*ote- 
stantských ani rec, kt4)rá pri tom vyznaní / jej stanoviska temer naj- 
viac zavinila. A |Kmeváč dumáci jazyk tak blízky bol cirkevnému 
ja/yku pmtA'stantov. zanevrela i na ten domáci. alt>bo as])oíi nemala 
chuti {muživnf ho za zbraťi vo vedených bojoch náboženských. 

ľo tejto iNtcnej odchýlke len v knitkych ťahoch poukáženu' na 
vvvin litemtiin*. co tepnv nánMiného života, ľomerv v recenvch 
Moletinch nelmly prajné pR* vyviň národn<»8ti. V politickom živote. 
ha II vzdelanatv i v živote súknmimun. panovala latina: ivc vla.stná. 
rec nánAlná Inda potlačená, zanedbaná. b<da obmedz<*iiá na lud. 
tiíhto prechovúvatela kii/dej národnej pamiatky. Spisovat(*lia všímali 
rí v prvej )»crícNle len i)otrieb cirkevných : no pove<lomie sloven- 
skosti Hvojej. ac snáď nie dosť jasné, už mali. a Slovák, akf» to 
i /iianienity ľypin vy/náva. ..carb To.ihEo npoóy.íHTcM wh n«*M'h 
Hapo.iHoe ro3HaHÍe, ToTMaci iivKiTHyeri. h coaiiaerk ceria t*.iaHM- 
HMOM/* f'lak náhle prebudí sa v íiom národné |Nived(»mie. hned 
cíti sa bvf Slavianom.) 

Tak i cirkevní spisi»vatelia už v XVII. sttu'očí začínajú pripo- 
mínať dnieéítosť vzdelávania vlastnej n*ci, chránenie národností, a 
tii ^ imukázaníni na veTk<»sť slavianskelio plemena. 

Hľa. talisnian malého národa. kt4»ľy nemožno prebúdzať upo- 
niinaním ho mi vla.stnú minulosť! Národ malv. nánMl bez wdo- 
li}tkov minulosti, nánnl neblahými pomery i dn poniby du.še\m*j 
vŕhuuty, v imdiutnosti svojho plVmena najije oporu, kturá vyvedie 
ho z heznádejnosti. ktorá opusteného ilucha oživí mu rimiplodnou 
túžhoiL Idea táto. vyslovená po prvyra/ Ihinielom liorŕirkom. opa- 
niíva |N)toin všetkých lepších spisovateľov evanjelicko-cirkevnych. 
Možno, že Inda by zostala iiepbidnou pre uzko>t priestnru. avšak 
ona zapálih a vzbudila v XVIII. stontcí /o >trany katolíckej Iternoláka. 
z jehož 8koly, iMd<iživšej prvý záklaíl literatúry domácej. >lovcnskľj. 
ryiit\ potom Holly, spievajúci už nielen o Svatojdukovi. (yrilln\i 
a Methoflovi, ale i u .Matke Sláve.** 



A tak niť prv vyvinutá literatúľíi pľotťstantská zapríčinila 
hrzprostivdnc naše národné znovn/rodeniií , ale práve zo stránky 
katolíckej prišiel inipuls, ktoni bola do Benudáka literárne celkom 
nirtvá. Tak prechádza niissia z rúk jednej konfessie do druhej, aby 
konečne všetky harmonicky dejsívovaly na pozdvihnutí národa. V Unn 
naša dnešná liloha. Harmónia na ]Mdi sh»venskej renaissauce ne- 
protiví sa vernému slúženiu svojej cirkvi, ha nemá presUiC ani len 
v samom konfessionáhunn 1m)jí, jestli])y taký i)ovstal. Všetky duševne 
sväzky medzi staro-protestantskou litenitúron boly pretrhnuté. Našli 
sa mužovia čistí a veíkí, ktorí i>očali stavať na základe všenárodnom, 
a dnes sme hučí Bohu clivála tam, že rozdielnosť vvznauia netrhá 
oduševnclýťh pracovníkov na roli národnej. Ktoby chcel v tomto 
ohľade rôzniť, sotva l>y našiel podj^ory u umných našincov na oboch 
straná(íh. 

Slovák, zavretý do svojich hôr v samom stredisku slavianskeho 
sveta, nevystavený teda vplyvu cudziny, neveilome zachoval svoj 
slaviansky láz,*) a keíf v odlúčenosti tejto, v iioložení čo najne- 
prajnejšom roztúžilo sa mu snlce. túž])y tie píiimenné kamže sa 
malý obmcat, ak nie k velkej rodine slavianskej. Že najuhnietenejší, 
v histórii najmenej známy kmeň dal Slavianstvu Kotlára, Šafárika, 
Štúra, Ilurbana, to nie je náhoda, to takto nádohno vykladať. 

Ktdlár a Šafárik, pohnuvší celým Slavianstvom. prirodzená vec, 
najviac porozhrievali mysle i doma, najviac prispeli k prebudeniu 
i svojich rodákov. Že nepostavili sa na stanovisko domár.eh(» jazyka, 
to zavinily (čo platí menovite o Šafárikovi) pomery. Prišiel však 
Štúr, odch(»val myšlienke národnej zástu]) mladých ľudí a spustiac 
sa smení svojimi si)oluvercami sledovaného, postavil sa n:w stano- 
visko Bernolákovo, s tým rozdielom, že na miesto prechodného ná- 
rečia položil nárečie pôvodné, centnilné, a tak z materiálu dlhým 
vekom chystaného konečne položený bol jeho nudiutnou rukou zá- 

*) Skutoŕnp. Slováci, z driovaejšírh ŕiaB iitrativso politirkú nootlvinlosf, zo- 
stali v oiliťu'enom položení, pri ktorom , obzvlástc v liomýrh krigorh, 
mohlo zachránif sa mnoho svojstvi rharaktrni a bytu, nnlotknutyrh 
ťudzoplpmenným vlivom .... Noib)Statok v.^í'likoj myšlienky o možnosti 
samostatného politického bytia spôsobilo to, že národné snaženie 
slovenského patriota ľahko obracalo sa v idealisovanie Slaviansiva vôhec: 
u nich nebolo, ako n iných plemien, preslého, historicky pamätného, 
ktoré oni mohli by n»zumne iifat na novo postavif, i vseink plameň ná- 
rodného citu, ktorV' u invch hnal sa menovite* za tvmto, u nich obracal 
sa na patriotísmns ideálny, na otčinu vse«ilaviansku, na panslavi«4mns 
v tom abdio druhom smyslc i objome. Poznamenali sm<', že u slovenských 
učených fiidí dávno pred vlastným poŕiatkom xn«iviizrodenia vznikaly 
myšlienky tohoto svojstra. Zajiste tiež v novijšej dobe najchanikternejsí 
panslavisii /javili sa menovite u Slovákov: Kolbír. kton^ho „^bivy pcera,*' 
..Slavianska VzájomnosC prehrmely po celom slavianskoni svete; Šafárik, 
ktorý tým istým váeslaviansk^m spôsobom reštauroval slaiiar.sku driev- 
nos(, sobral históriu slavianskej literatiirv* a séítal ethno^nitii k> slavianske 
plemená; — |M)dobne, niečo pozdejšie. bol kultúrno-politickým i lit»T.ir- 
nym pnnslavistom Ľudovít Štúr (ktorý uvážený je na viarerych niii*sta«-h 

diela). A. H. IIunHii: IfcTopifl ťjaBflHOBHxi .iHTepaTy|n>. Tom II. 
r.ioBacH. Str. l<>2r>. 



lí»7 

klad znovuzľ(Mleuia sluvonskólio. náboženské stmny, jedna to kosť, 
jťdua kn^v, jedna niysela snalin. sjednoti*né v jednej spisovnej roŕi. 

/•iklad hudovv ]Ndo/en\ )>oI ttMla podla <^enialnej koncepcie 
Stúnivej. Oživený národ mal ju cfalej staväf. Ale my hovoríme 
o |tn*l»udenuni. znovu/roflenttni národe, kdežto ten národ po/ostával 
«št4* v/dv len z niekofkvch posvätenctív : Ind Ind mrtvv. vzilelanstvt* 
<MÍcud/t*n<^. Štúr vlastne nesktno prisiid, neskoro natídko, že dielo 
jtdiii |inMlislu dielo nnidarskébo prebudenia, pivdislo ho v pomerocli 
pntjni^sích. Keif začalo sa hlásať pod Tatniirn, co je to ten národný 
život, zenmnstvo a časť meštianstva slovenského íiolv už v tábdiv 
maifnrsktim. I začal sa boj: z jednej strany pri pomoci vsetky<'h 
imi/nycli prostriedkov, pri poskytovaní vyhotl a odmien, pri /pomí- 
ňaní právnych i usurp<»vanycli nárokov, z druhej strany s opieraním 
sa výlučne na čistotu idei. ť'o nemožné je na celom svete v Im»jí 
uánNlnostnoni. to deje sa v ľhorsku |hi fines: otec s<» synom, brat 
«* ItRitinn uujilú sa zoči V(»ci vo dvoch t4Í))oroch. A postaviť s«i na 
stranu jednu znamená zabezpečenie budúcnosti, zastať si na <lnduj. 
tofko ako zriecť sa p(»koja sv(»jho a spokojnosti tých. ktorých mi- 
l«je.<, o ktorých |K»covať je tvojou svätou iMivinnosťou. Tam isté 
víťazstvo, tu ztmtenie všetkého, flanenv. prenasledovanv vvndeš 
/ Inijíi. k úteche nezostane ti len idea. ktorá, nedotknutá surovou 
prevahou ôismui. ani bitému uedá ti v.<ak klesať. 

A nielen, že Slovákovi nemalo byť dovidené stať sa svobodnym 
človekom slovenskvm. lež on určenv je tvmi mocnvmi za materiál, 
jiího .sotretíni čo Sbiváka iHidmieneny je vzrast iného. 

ľosväteuci, ktorí prevzali velikú úlohu, stavať (fabj onú bu- 
dovu, obhrknutí boli tvún, čo len kamienok chceli na íiu priložiť, 
a ua samy základ dorážano. d«diyjano, že ozaj len velikosťou idei, 
ktiirá dala mu vzniku, mohol bvť udržanv. 

• • 

.OlNlivujeni vás henásnnis!-* povedal nedávno jeden utiahnutý 
siťt*. ale v/uešeuuiluchy kňaz niužtun národnej strany. Skutočne, 
v iMunenK'h týchto henusnuuu je uz púhe ])ri/nanie sa k sloven- 
!tkéniu DiinNlu. Kto vrhnutv je: však už samvm vvznaním barvv do 
týchto ImíJov. kto svojtm slovenskosťou zan»veíi ]irädestinovany je 
k zapieraniu samého seba. nuž nechže si ide smelým čelom opravdo- 
v^ho liemsa! IitdMi. ač vznist národného ducha iKitrny je napriek 
tisícervm prekážkam. kti»že nn'>/e povedať pri >voj(»m diele, že urobil 
VM?tko, ču len nndnd. Lud, tá nevedomá massa v národnmn ohfade 
e^te pml netlávnom. /Jičína sa budiť, začína ]H)/návať úprimných 
príatetov svojich. Xie však na celej čiare. Sú shivenské kraje, celé 
5tolire. kde zostal až pt» tlnes massou. jasný vyraz uvedomenia ešte 
vždy neknisli jeho sh>ven>kv t\p. iVavda. ťažko je <lostat sa k nemu, 
kedže jeiliDP pniví priatelia jeho pivdstavovaní >ú nui čo svudcovia : 
ukiiuie mu všjik. /u okrem zvučnvch sh)V. ktorvm, ubitv biedou, 

* mm 

beztak (ažku |N>n>zumie, máuu* ]»re nelio mdy. prostriedky mutvriálny 
riubndivt donášajúce, on zdvihn<* sa tou jenui vlastnou silou a uedá 
sa iMlvrátit utl mb. \ niet tak olunedzenélKi (dKiru, že nedalo by 
M v íioui národne pracovať i v tomto smere! 



J_98_ 

Maíai-skýnii školami pre maďai*ské úrady a výhody odchovaná 
intíílligencia môže sa odštiepiť od národa, lud však zostane nám. 
ak len nei)repadne za maďarskej aery nie maďarisácii, lež zchudol>- 
neniu. Zostíine nám a k nám Imde obracať jasné zraky svoje. My 
zaštítime ho svojím slavianskym povedomím, ktm'é tým viac bude 
sa rozplameňovať v nás, čím viac bndií Sii sťahovať medze našej vol- 
nosti, čím viac budeme zaháíianí do svojich Tatier, čím ubitejšíuii," 
čím ubolenejšími budeme sa cítiť. 

^Som Slavian, uviaznavší do poroby: 
Nuž jak nečakať spásy zjavenie?" 

Jozef Šhdféfy, 



Ľudovít Stiir. 

Píše 
dr. Jozef Miloslav Hurban. 

(FoknUio vanie.) 

Prípravy k „výletu na Devín'' k( malý sa skryto ; len užší kruh 
priat«Iov národa a údov spoločnosti zai»vätený bol do tajomstva. 
Aby nápadným nebolo, kedby veliká časť slovenských študentov 
nebola na prednáškach — o poj>oludniach stredy a soboty nemohlo 
byť tiež n»čl, keď zaisadnutia rozličné bez tých najprednejších údov 
nedaly sa dobre myslet — , vyvolila sa nedeľa ku výletu; bol to 
deíi Jura, 24. apríl r. 1S3í). Všetky možne pravidlá opatrnosti pred- 
písal Ľudovít, medzi ktoré patrilo: výlet nesmel byť hromadný, 
najviacej traja a traja mali vČ4isn(í ráno vybrať sa z mesta; po- 
zvanie malo Sii stať menom ätúr(»vým od jednotlivých do tajomstva 
zasviitených, ale tak obniedzene, že biždý len tycIi mal zavolať, 
ktorí mu boli udaní, so zaviazaním jich, aby žiiulnemu zo svojich 
priateľov o výlett^ na Devín zmienky nerobili, tým menej snarf da- 
koho neiM)V(daného so sebou vzali. A všetko bolo na vlas e.xekuto- 
vané, tak že mohol sa dna 24. apríla zavčas nina s pozvaným i naj- 
lepší priateľ stretnúť na ulici a zpýt^iť sa tohoto kam ide? iste 
nebol by sa jn-avdy od neho dozvedel. .Vž za Bretislavou so smiechom 
a radosťou iK>dávali si ruky a v tešení sa na výjavy dnešné ik>- 
berali sa ku Devínu. Jarné slnko kújmlo svoje lúče v tichom, 
veličensky vo svojom koryte rozlievajúcom sa Dunaji; biele zdi 
starého Heimenbunai zasielaly pozdravenie k dobrému ninu ,,BrecÍ8- 
burgu" — Heimburg Bretislave — a v pravo vítaly pútnikov staré 
rumy Devína. Sjhív veselý, tiizbyjdný sladil a obživoval |>ocho(l 
ndadoíiov, v hrudi svojej zá|)aly vekotvomé nesúcich. 

To hľa pr\'ý plod tyranskélio, nesvedomitého. bll)ého utláčania 
mládeže k vyšším cieľom sa nesúcej. Ona hľadá spravedluosť pre 
pravdu, za ktorú plameňom horí jej duša, a ktorú chce zjavne 
hlásať a vyznávať štúdiami, dielami, piesňou a shivom srdečným: 



t y 9^ 

no, keď už vidí u /kiisi hoľastiiť, /ť najideálnejší Xa'WXo snieľ duchov 
liilo^suvuny je jako /ľada vlasti. jak(» /locin. vte.dy viiiá sa <lo taj- 
uvťh sknší a ueliatená slepotnu tvranov svobodne si tvoií svetv 
<«|inivfidlivi»sti a pravdy a v rozvoji tomto ideiíluoni st»sili'iuji\ tuží 
a nad oeeF tvrdšou ŕiní dušu šlaclietnú. 

ľn>ti takejto ndáde/i darmo kujú knváŕi okovy a reťaze, lelM» 
ŕu prianí i dajedni odídu svettMu a roztopia sa v ohni pokušenia 
a <lioria sfa niida a strnisko, jadro mládeže t^iktj Z(»stane nena- 
ni>ené a vyženie v niirode n*)vé prúty, nové iMidrastky, silné lialu/e, 
v jiťh/to ti'u'iai'h fidpoí'ine dakedy nánni uhie<leny. 

ľni^anmi, >Štúrom sosíaveiiy, známy hol len éiasttM'ne jednt»- 
tiivroni, ustanoveným k reénenhi; ka/dy znal druha preil ním vy- 
stupujúceho: pivhlad všetkéh(» Ind v rukách tých predných. akf> 
IhiIí Štúr. Zoch, (irossmann ((lustáv I)o)»roslav). Oendekovic. Cer- 
veu;ík. kt4)rí pripravení na pôvodné reči a hasne ]>re<lok viedli. My 
ndadší niuli sme naložené kroz tých, ktorými pttvolaní sme Ixili 
k výletu na Iu*vín, predniesť hasne tu z Kolláni, tu Iltdlélm. tu 
Klárela. v ktorých reáiení vyznačili sme sa vo spoločnosti. Ja som 
M flo tajomstva zasvätiMiy Ziíhorskym. s ktorým dali sme si he>ln. 
že S4I sídeiiie na ryhäcom námestí pri snmkoch nad hunajom a od 
lidio tiež doshii som naloženie /aiXTuiť Klácelovu háseii ..ľíisaha ' 
Škultétv Ind veldasnvm rečníkom ixlsekov z klassického ..Sväto- 
{linka;** niwl/i tynú holý odseky zo spevu V., reč Zemižižímva : 

..Večne-li odsúdon k tonni \\{i> je tu na svHt* nánnl. 
ľofl ciid/ín^ aby len sme zapriahli fKchali janiioni, 
A \Iastnú !»VfilM)dn, vlastnú neu/ivah vornost V** attf. 

Alelni opis uiiatnosti a osohy ISorísiava : 

„Strašný tieJt sa valí Horislav, hro/ného prcslavuV 
JaM-ora nkrolitof. ŕi> /akád /il v /ro^to pri h\ val" atd. 

I>nes mal s;i onen prvv odsek ozvvať na hevíne. 

tlkolo s. hodinv liidi sme, niv íahšie vojsko, už v zahnide ho- 
Atíuca |N»d Devínom a túžidme čakali o.<tatních: napokon prišiel 
i f.udovít so sv(»jím (Vndeknvičom a Jaroslavom IÍ4'»riknm. 

ľoťliod na Devín Ind hnunailny. Snlce v hrudi všetkých hihi 
iii;|Hikojue, túžlui, vrelý cit lásky k neznáua*j, ale z hihín duše 
ťteuej ndnuiosti slovenského národa zaplavily celú hytnosť odu.še- 
vuenej t^jtii mládeže .^ilovenskej. ..iNisvátná míst;i jsuu, kamknii 
kráciš ' o/vvalo sa \o v.šrtkvch dnšacli .slovo Ktdlárovo, a niv sku- 
tui'nv! >utva dýchali sme, ahy sme i dychom neurazili sväté iiannatky 
tu pozostalé |»o otcoch slávy a deja plných. Zn s|H)|očností s uvä- 
diyiu sniconi, cítili .sme sa tu hyť jako čarovným prútom preloze- 
Djoii du spoločnosti dá\no /asiych duchov, ktorých snlce ži\é tĺklo 
2a veci iNispolité uármla celého a jeho hytu na svrte. Nev\álovitefnŕ 
city pndievaly sa srdciaud našínn a m\seí naša vzuášala sa len 
T oiiouiusti. Ko/|Mindenka na tieto city. tt>to Inuovanie ducha na- 
diktovala Dii |M) 7. nikocb tú >loku. in! príatelov chválenú, z piei«ue 
BMJJej ^U pruudA valných Dunaje >írélio'* atd. : 



190 

meho pôvodcu ^Suleka a IIolul)yho." Myslelo by sa siiád. že jmni 
títo nevhod prišli jeden dnihóniu; my však, vzhľadom ua i)omery, 
v ktorých pri zriedkavej iirodukcii literárnej, nepocitujúc časoi)isy, 
vzdelancovi slovenskému sotva prijde ročne 2 zl. zaplatiť, snažue 
odporúčame priazni ct. obecenstva jeden ako druhý podnik. Bodický 
ujal sa vzdelávať poviedku dedinskú, ,,Povieflky a povesti" jeho 
budú teda primeraným čítaním i pospolitosti slovenskej ; nuž a že 
veterán INxlhradský predstupuje po mnohoročnom ndčaní pred ve- 
rejnosť, to je samo v sebe zvláštnou okolnosťou, i dúfame, že toto 
])redstúpenie umožní sa nm priazúou peknoduchého obecenstva 
nášho. — Prfldasy na jiovesti l\)dhradskóho ])osielajú sa na meno 
si)isovateľovo do Zomboru, prílilasy na Bodického k našej redakcii. 

Vrhánkňv Vestník Bibliografický venovaný je i literatúre slo- 
veiLskej, za milú jíovinnosť pokladáme si teda, vyzvať pozornosť 
vct. obecenstva na list tento, ktorý jak v prítomnosti dobrým vo- 
dičom môže byf vzdelancovi literatúrou sa zaoberajúcemu, tak ne- 
skoršie služby zvláštne povolaný je konať menovitií litvrárnenm hi- 
storikovi. Okrem aisti kritickým úvahám venovanej, každé číslo má 
tieto hlavnejšie- odstavce : Díla v tiskú, Seznam úvah a referátftv, 
Zprávy literárni, Pŕehled časopisectva, Zpntvy spolkové, Zprávy ob- 
chodné, O ukrutné literatúre, Zapovédéné tiskopisy, Vydané knihy 
a časoi)isy české, Vydané knihy a časopisy slovenské. — Vychiídza 
mesačne raz. 

Maďarská hudba. ^Buda])esti Szemle,'* z poverenia akadémie 
vydávaná revue, uvažujúc otázku, akú budúcnosť môže mať ma- 
(farská hudba, za potrebné drží utvorenie samostiitnej hudobnej 
školy maďarskej, čo asi toľko znamená, že svet, ktorý dosial len 
o nápevoch ma(íarských znal niečoho, aby mohol hovoriť na])Otom 
i o maďarskom štýle hudobnom, ľoukazuje na Rusko, kde tiež dla 
takéhoto plánu, tiikto systematicky, vzdeláva sa vnij hudba. Vše- 
mohúai vláda protežuje snahy tieto, a z národa, ktorý je ozaj mi- 
lovníkom hudby, povstaly za posledných čias mená (Uinka, Serov, 
Čajkovský, Bortniansky, Asenčevský a iné. 

Bez takého svstematického vzdelávania — hovorí sa v úvahe — 
pochybným zostane osud maďarskej hudby, mladušké umenie toto, 
ktoré sotva stihlo sa vysvobodiť z nik cigánov, môže upadnúť do 
strakatého radu exotických hudiel), medzi ethnografické 8|)eciality. 
.Materiálu je dosť. Popri rythme a nápeve, ktoré, ačpníve omámia 
poslucháča svojimi prekvapujúcimi zvfatmi, javia predsa len srny- 
selnú stninku umenia, špeciálne macfai-ská koncej^cia je to, čo obo- 
hatilo by literatúru hudebnú. Dnes školy hudelmé preukázať uu^žu 
veličiny len druhej a tret<íj triedy , ke<f i nájde sa taký , ktorého 
meno do vysoká bolo vynesené, krik, zapríčinený dotyčné jeho 
Ziisluh, refutovaný je chatrnými dielami jeho. Súmerná fonna, 
zdravá harmónia a [mvodný štýl dostaly sa med/i staré banihurdie. 
.V z toho všetkého vysvitá, že utvorenie hudobnej školy maďarskej 
z tejto strany nenajtle prekážok, lebo u zošlých škôl chyímje energia 
a ])ružuosť ku potyku; áno pix' hudbu, ]mive následkom tejt4) ošii- 
melosti, nuufarská šktda je životnou otá/kon, leb(» mimo nej ue- 



jestvuje nikíle /.iadiMi iný pľostriiMlcik osviržmia. /iadon iný pn*- 
striiMliik rcnaissanriMi. 

INi tomto |irísini*loni tvrdoní pouka/ujt* na to, kde dá sa najsf 
k tomuto ni/šíivniu madaľ>kej liudl»y potn'l»nrL v nej samej však 
nt*na«-li:id/ajiira ha látka. Nájde sa ona v hud)>e národností: olicň 
u Sľliiiv. /ádumrivosf U Humunov. /dravv humor u Slovákov. Z liudliv 
i\ihto, nepovedome. he/tak prev/ali sme n/ mn«»ho. í»svi»jili sme si 
ti» a pokladáme ho od storoŕi /a >voje. 

Pamiatka zosnulých, ('o ra/ /asialine smrt ilo na>te.li náľodnycli 
nidiív. |Hivstáva meil/era, nad kttMou o/aj mô/.me /Volaí: ^ktoze 
ju /.iplm y* Takéto ritelné /tratv poNstávajii ol>/vláste odumieraním 
\eter:inov. lehii pokolenie ndadšie ako rohy nuMiej zaujatosti javilo 
/.i náriNln\ l»yt sloven-^ky, najndadsie tlaŕen<' je však vo s\«ijom 
\>viue iNimerami. aké terajšou tanhoii neUoly estv zafaldy nad 
nami. Hna 11. januára t. r. zavrel sa liroli nad Emerichom 

Laučekom, «*v. farárom na ľde. v (iemeri. S nt*lM)ztikom sosypal 
<si /vlástnx památník národného znovuzrodenia slovenského. On 
n/ éo mu/ ilival sa po národe svojom, ked Hully zaspieval: ..Kšte 
>h»váii /ijú...-. ki'd Šafárik a Kollár. vystúpivší na oh/or eelélio 
>liivanstva, príkladom svojím dem«mstrovali. že o/aj zíjú a hudú žiť. 
iSiil Miéinitetoni dejov .lozetťvovskveh : a ked mládež Šturom od- 
iliii\.iiiá ľo/išla sa Shivenskom po postali, jej pivdstráže. jMistavené 
dii <iemera, nasly v l/iuéekuvi jiriatela d«» bojov už vžitého, v nich 
orientiivaného. \ takvm hol d«» konca. Teraz už odišiel za Hrehen- 
iltkiu. ktorý nail Liučeka sotva mal väčšiu pomoc v shieraní staro- 
/iln\ch literárnvrh pamiatok česko-slovenskvch. ľrŕkladiie siičast- 
nujiic >:i vsetkeh**. čo smerovalo k zvefatku nánulného života. 
IniI menovite i zakladatehuu Matice Slovenskej a ;!ymnasia veíko- 
n*\urkelio. V kraji slovt*nskom na Ivimave ludia dlho. dllm hnilú 
vu iih/er.i( . aky /jav . aká po>tava . aky duch jim to tak chyhä ; 
a\>ak vo/dy laliko z|i;unätaju sa, že to Laučeka nemajú viacej. 
Vffačná hud pamiatka jeho v celom nároile! 

V lVľ*thudine zomrel dňa 4. f(*hruára t. r. Adam Bolvánsky, 
ľ. kr. vojensky kňaz. .\é nemal |ioIa k veivjnemu účink«ivaniu, 
v knihoch súkniumyrh. v kruhoch to. kt(»re u/-už jt^liné >ú k pe- 
*>|ii\aniu slovenského života. I»o|vánskv hwal >fálc \ernvm a cin- 
nym: ]NHl|Hiroval vseiky náro.lne podniky, pomáhal zakhidať ne- 
>kor>ÍL- /hi»n'nó ú>tav\. Vdaéna hud )iamiatka jelio! 

m 

/ (iľuiera došla nová ^mutna /vi'nt. Štefan Homola, ev. farár na 
Kvhniku. rodotuh vernv a rlľii hwaivch \/ilelávacíc)i ustavov našich, 
/iinind dňa l.'S. t. m. ilomola hni nielen kiia/nm. ktorý úctu po- 
žíval tak v senioráte ako v di>trikte. lez. é«» i">fe viar znamená, 
h«il kna/oín liniii. 1/ aki» nirľdjia/>ky kaplán. keil\>i na piM-iatku 
:*tvrii|>iatvrli rok(»v, v\datnii rinmľ^t veilel vwinúf v nie>le tomto. 
ktort^ |iii|ii/i*niiii svojim . v samom prostriedku madai>kej stolice. 
v\««t.ivené jt* imiffarisáľii ako ziatlne iné nie>to slovenské. I{\hník« 
|M>/dej*>ie miesto jeho piiMthrnia. je maliŕká ohcc. k nej ŕo ku cirkvi 
HiAlivia i|\e, ešte iiiensii*. o/aj malinke ilediiinckv. a predka je tam 



192 

nový kostol, pekná fara a škola, voľká sýpka obecná — všetko 
dielo Honiolovo, všetko vvst^weiié he/ toho, žebv to ťarchou bolo 
bývalo piv. lud. On poc!ioi)il i v tnm > ohľade ťíizkií úlohu kna/skú 
a vedel jej dostííť, Tre túto vlastnosť jeho, aťpráve, čo do národ- 
ného presvedčenia, vyznačoval sa zvláštnou tvrdosťou chanikteni, 
korili sa pred ním v (ienjeri i najzaťatejší ncpriat^ília slovenských 
snáh. Materiáhiy svoj dt>brobyt jemu (fakujúci Kybník zachová si ho 
v pamiatke vdacnejl Miest4), kde stúpala noha šľachetného človeka, 
tnití pustý výzor. I)uch našej veci je mocný — kde zavejlí a mude 
hodnú nádobu, tam /Minecháva viditeľné stopy. *S. 



Naiim priasnivoom, 

Iladostným citom naplňuje nás všestranná pOfliK)ni, najmä zo 
stránky pracovných síl. Práce došlý hlboko siahajúce do nášho du- 
chovného života. Avšak priestor m'išho časopisu, trebárs je nie úzky, 
núti nás prosit o trpelivosť. Mnohé dobré práce nuisia čakaĹ 
Mladším našim priateľom , ktorí nás zasypali prácami , zaviazaní 
sine srdečnou vďakou: nech nepovíižujú neuverejnenie plodov svo- 
jich za odstrkovanie. My kiiždú prácu študujeme, uvažujeme: že 
mnohá neuzrie v našom časopise svetla, treba pripísať rázu nášho 
aisopisu. Do koša nehádžeme ani len ]K)kusy tých najmladších. 
Kiiždý dostane listovnú odpoveď — len prosíme o iK>shovenie. 
Zvláštny úkaz je, že dt)staívame od ndadých ľudí ])rácičky, ktoré 
majú napospol zdravú, šľachetnú posUiť. Mnohé pivjavujú ducha 
a sviežu myseľ. Leu ďalej, nedať (Klstrašiť sa, ke(f pnica nejde 

hneď po<l lis. 

ItefUikcia. 



Rok 1881. 



Soéit 3. 



Slovensko Poliladv. 



.r-ŕ.1,1 




Xift viať niskólio Cani. Vi'likŕho lin><M«l:iľ;i liiiprľ.'itoľa 
.Vli'xnii«!ni II.! /Iiviiul nikoii M'a/.4'(l!iiiVkoii ! .Irlio /ahili \nilin\ia 

■ 

ni>kólHi iiánxla » ťHóho slavianskclio sveta! . . . \ľalin\ia ŕluviMrii- 
sfva. ktnnrli úsilio tyni \iar nístlo. ťíiii jasmjšiť písal (ar (ln*/a\iioii 
^^viijiiii nikiiii na ralmlu všľsvťtuvťj hist(iľi«; iiíivŕ /áklady náľoflnrlio 
oU-iaiistva . floäial lu'/iiáiiit* ŕlnvrŕi'ii>tvu: základy, ktniŕ (Hlokľvly 
pn-il iM-Hiiii /aMiiKvIiii >\vU\ stoiiiillioiiovy >volMMliiy iiáriMl. /.áklaiiy. 
ktnró imIi'Iv iiinio Jfhn v iiť^iutiinru slávu ('arti (tsrt»f,ntllfrľti. 

ISlissia rtŕ v I^iiliu /omiu\^i>iii f%ir*»vi Ah'Kiutiľ'»vi II, vľlkn- 
l«'|ij vyníz sviijrj lisiVnM'iiľj histmic. Iliiy v'u'ľy \ lu'iitľasitťlini 
jnliiiirii iiánida s |iivstf»lniii. On nirlrii /.v iu'ImI ni i»>vnl)iHlif nápMl 
fíH iiľvoriiiVkťj oílvislosfi. iin (iilstniniac vrkovŕ |i!vk:i/ky. usinival 
\<ifl*r«*lii <^f.ifiiu |H'v]iritu Iiuska na <i>vo}MHli*nnni \\\\\\\ na huW. kri>- 
rrlio iiptliil v|astník«»ni. A lufl-vlastnik stal sa Iii>r4»ľi('k\ni |Hiiiinik<»iii 
ni>kŕhi» tisiVnM*ia, nail ktorvni vcŕur sxirfit l»inlr nn'nu f'^ra 

m 

Al^sandrn — Cára Osvi»hnditt!a! . , . 

Nux i'i Im snlct* saiiiŕlhí nť^kŕlin uáitMÍa dMrii' nm krxmi naij 
ú/x**nvni trínnifoni /Imlciuv a \ľaliov ťIiiv<M'rii>t\a ; Ná> náľiHJiiv 
pLiť Mlirbijii s nami fain ifalľkn na Vyrliudc. na .Inlin. I»a i na 
/á|uMlť naši sii|ilonu'nnn i Slavjani. Nidrn yw ji-ilin\4-li Kiimix iiijo 
láftkoliiijnŕ sľflci* /ahifMiik (ant n>volMHlifi>[.i ! . . . \ jťlMi ^idrí maln 
niii*>u ťdé iia4<* sla\ianski' liľat>t\i). „.iiiiaiirntuiir ľ.iaiiHH('CÍ«* 
Aparu Ha p«>.iNoft (MaKHHcCiiM :íi*m.i1íI** ľit*ro slová /itstami na \«-ky 



194 

V pamäti pľiMhiycli slavianskych ľiulí, privítaných Bielym Cárom 
ľf»ku IHťiT v Carskoni SelcI . .. Slová tifto, jako zííloh a symbol 
íluťhovuej jtMlnoty a hrati^tva všetkých slaviauskych zemi v osobe 
Fíieleho (-ara, loziiiesly sa íalcko za Balkány, di» skál Čiernej Hciry, 
kn Tii^lavu. Adrii, Savc i kn Kaipatom, ba i (íaleko na Záfmil 
k Šumave a Lahe, ku bratom našim Lužičanom, hvniícim v nemeckom 
moril Na všetkých týchto ífalekých, no srdcom nám blízkych iwl- 
nych stranách smútok a plač nášho národa za Cárom OsvnhoádeTom 
nájde živý a srdečný ohlas. Celá slavianska bnif pripojuje sa k ru- 
skému národu v plači, smútku a úžase. 

Idea čl(»večenstva utvrdila sa mučenníckou smrťou ruského 
Cára I Carská žertva osvietila a u])evnila ju — i zodvihne sa oiia 
novou luče/arnou silou v Cárovi Alexandrovi III. I 

^*S. rťterfjurgak'ja VinhtMoMi" (nl 15. (:í.) marca 1881 r. 60. 



Národne znovuzrodenie slovenské. 

Pádom ríše veľko-moravskej prestala piditická sjimostatuosf 
Slovákov; v slúčenine národov, ktorá vznikla na území terajšieho 
Uhorska, prestaly zaroveíi všetky zjavy nánxlného života sloven- 
ského. A i»reílsa Madar, ktorý pom(du»l Nemcovi, tomut4> odvekému 
neprÍ8t«tovi Slavianstva, zrútiť Veľkú Moravu, ktorý jMitom nepo- 
chybne najfa/šíin kameíiom b<d na hmdi Slováka voľne dýchať pre- 
stanúcej, nemal ]»odmienok k <luchovnému opanovaniu národa iiášh(». 
Toto bezduché uspanie Slovákov zavinila timivá <loba stredoveká, 
v ni\jž iiánMl oziij len válečným treskom niolud prejavovať život. 

A boly to všelijako nepriaznivé časy. Život, nánnla javí sa 
menovit-e v literatúre. My nemáme žiadm^j litenírnej pamiatky jmi 
predkoch stojich, kdežto ťažko je i len dopustiť, žeby Slovák v dobe 
svojej, bárs krátkej neodvislosti. nebol oddal per^'amentu tvort»y 
svojho ducha asiKm toho druhu, z akého staré literárne |Kimiatky 
pozostávajú u iných nároílov. Udáva sa. že cirkevné knihy slovenské 
zh(»rely ]>ri dobytí Nitry Matúšom Tixínčianskym ; čo je teda pnivde- 
podobnejšieho. ako to, že )K>dobny osud. už či tu či inde. |K>tkal 
i ostatné literárne pamiatky naše. poktdenie všjik. kt*»ré b<do by 
mohlo a8iK)ň ústne zachovať dedictvo predkov, latinismu podíahiiuvšie 
odvrátilo sa od národnej reči a tak i od slávy t)tcov. 

Nemec už vtedy {ndožil základy odnárodnenia slovenského, keď 
|M» prvýraz začal natískať Slovenstvu cirkev latinskú na miesto 
slaviauskej. I^*z Nemca Ma(far nikdy iielud by sa dopracoval ús|»e- 
chov v tejt(» zemi: ale bol by zmiznul za príkladom Hunov a .\van»v. 
alebo bol by pivtvoreným býval zdravým živlom slavianskym. 

Nakoľko zachovalý sa na Slovensku — mimo haluzí dosial 
pnivoslavie vyznávajúcich - predsa aspoň mmy cirkve slavíanskej, 
uenie dosť jasno stvrdené: otázka náleží ešte hist4»ríkom. V XV. 
storočí ujalo sa u nás učenie Husovo a s ním {mncnáhle za|K>(a]a 



lO.S 

sa HteraUini, a síce v reči. akou písané boly knihy Hu>itmi sem 
donesené. Hnsití UAi dí)bľyni, /arliovanym |N>kolenini : jich pob>'t 
ňu bratskom SliiviMisku, nr/uniie sa. niusťl dohív pósrilúf. Ale ako 
oživili v XV. stonx'í nábožensky nicb, ako zo semena nimi tu za- 
Mateho vvnístia v XVI. a v XVII. stonní literatiíni: tak oni to 
zapríŕinili, že «i(mmri jazyk slovenský stal sii nevztlelávanym. že 
vefká xäťšiua nárožia. )»ríznávajúea sa ku viei-e katolíckej, nc^piilo- 
íila nik svojich k literáiiiemu dielu do samého XVIII. stontcia. 

Je to. pravda, stanoviskt^ t^Miiz už prekonané, ale z pnVin hi- 
storického vývinu škiNia by bolo i z tejto strany neiNmkázaí na 
dobu túto. 

IU)/sin*níni sa totiy. reformíi<ie započala sa liteiatúni v jazyku 
vlastnom ešte i u samycli MarTarov. zap(»čala sii bojanii. iM)lemiami. 
vedenými med/i mužmi cirkve katA>líťkej a jnotestantskej. a niadar- 
ská n*č (diladoni vývinu svojho po dnes mnoho dakuje líteniniym 
dieUni rázmúnovým. Tá istá revnivdsť nuisela l>yť i u Slovákov ; 
ale katolícka strana nenávidela s vyznaním svojich rodákov jinite- 
.Htant^kých ani ivč, ktoní i»ri t4»m vyznaní z jej stanoviska temer naj- 
vuic zavinila. A iMmeváč (b>máci jazyk tak blízky bol cirkevnému 
jazyku protestantov, zanevrela i na ten d«)máci. ale)M» aspoň nemala 
chuti |H)UŽíva( ho za zbraíi vo veilenych bojoch náboženských. 

ľo tejtu lN)čnej odchýrke len v krátkych ťahoch iHUikážeme na 
vyviň literatúr)', čo tepny náitMlného života. ľomeiT v rečcnych 
stoletiach neboly prajné pR* vyviň národnosti. V politickom živote, 
ha u v/delancov i v živote súkronuiom. panovala latina : ivč vlastná. 
reč nánŇlim bola |N)tlač(*ná. /^inedbaná. b(»la obmedzená na ľud. 
tiíhtii lirechovávateta každej národnej pamiatky. Spisovatelia všímali 
si v prvej i»eľi<NÍe len jMítrieb cirkevných: no iN)vedomie sloven- 
sknsti »vojej. ač snád nie (h)sC jasné, už nuili, a Slovák, ako to 
i /nanienity ľypin vyznáva. Mcan» To.ihco iipo6y,iMTCH Wh H^yrh 
Rapo,xHOť co3HaHÍe, ToTiacii qyBCTByt»n. h co3Ha\»n. ceAa ('.lasa- 
NlHOM/* (Jak náhle prebudí s^i v íiom národné iN>vedomie. hned 
cíti sa bv( Slaviauom.) 

Tak i cirkevní spisi»vatelia už v XVII. st(»ročí začínajú i)ri|Mi- 
mínaí dôležit4»s( vzdehívania vlastnej reči, chnlnenie národnosti, a 
to s |Miukázaním ua vefkosf slavianskeho plemena. 

Hla. talisman malého náriHla. ktorý nemožno prebúdzaf u|n>- 
nifnauíni ho na vlastnú minulosf! Nán)d nialv. národ bez vvdo- 
bytk«»v niimdosti. iiánnl neblahými |Kmier>' i do poniby duševnej 
vŕhnuty, v mohutnosti svojho plemena nájde oporu, ktnrá vyvedie 
bo z beznádejno8ti. ktiirá opusteného ducha oživí nui činophxlnou 
tiizhoiL Idea táto. vy.sh>vená im> prvyni/ Hanielom liorčičkom. o|ki- 
núva fM»toni všetkých lepších spisovateľov evanjelicko-cirkevných. 
Možnú, že IniU by /optala neplodnou piv úzkosf priestoru, avšjik 
ona zapálila a vzbudila v XVIII. stonK-í /o strany katolíckej Kernoláka. 
z jehož školy, indoživštý pn'y základ litenitúry domácej, slovenskej. 
vyiiel potom liolly, spievajúci už nielen o Svätoplukovi. (\vríllovi 
a'MeChodovi, ale i o .Matke Sláve.** 



A tixk nie prv vyvinutá literatúm protost-intská zapríčinila 
iMízpľostivílnc našt» národne znovuzrodenie, ale práve zo stránky 
katolíckej prišiel inipuls, ktoni l>ola do Bernoláka lítenírne celkom 
nirívá. Tak prechádza missia z nik jednej konfessie do druhej, ahy 
konečne všetky harmonicky dejstvovaly na pozdvihnutí národa. V tom 
naša dnešná úloha. Harmónia na poli slovenskej renaissance ne- 
protiví sa vernému slúženiu svojej cirkvi, ha nemá jnestaf ani len 
v samom konfessionálnom l)oji, jestllhy taký povstal. Všetky duševne 
sväzky medzi staro-protestantskou literatúrou holý pretrhnutí. Našli 
sa mužovia čistí a velkí, ktorí počali stavať na základe všenárodnoni, 
a dnes sme bučí Bohu chvála tam. že rozdielnosť vvznania netrhá 
oduševnelých pracovníkov na roli nároílnej. Ktoby chcel v tomto 
ohľade rôznif, sotva by našiel i)od|M>ry u umných našincov na oboch 
stranách. 

Slovák, zavretý do svojich hôr v samom stredisku slavianskeho 
sveta, nevystavený teda vplyvu cudziny, nevedome zachoval svoj 
slaviansky ráz,*) a ked v odlúčenosti tejto, v položení čo najne- 
prajnejšom roztúžilo sa mu srdce, túžljy tie plamenné kamže sa 
malý obracať, ak nie k veľkej rodine slavianskej. Že najuhnietenejší, 
y hist(»rii najmenej známy kmeň dal Slavianstvu Kollára, Šafárika, 
Štúra, Ihirhana, to nie je náhoda, to takti) nádobno vykladať. 

Kollár a Šafárik, imhnuvší celým Slavianstvom, prirodzená vec, 
najviac pcu'ozhrievali mysle i doma. najviac pris]ieľi k ))rebudeniu 
i svojich rodákov. Že nepostavili sa na stanovisko domáceho jazyka, 
to zavinily (čo platí menovite o Šafárikovi) pomen*. Trišiel však 
Štúr, odchoval myšlienke náriKlnej zástu|> ndadých ľudí a s])ustiac 
sa smeru svojimi sj)oluvercami sledovaného. )>ostavi] sa Uiu stano- 
visko Bernolákovo, s tým rozdiekun. že na miesto precluHlnéh(» ná- 
rečia položil náiYČie pôvodné, centrálne, a tak z materiálu 4llhýin 
vekom chystaného konečne i>oh)žený bol jeho mohutnou rukou zá- 

*) Skutoŕnp. Slováci, z driovnejšídi rias utrativšo pnlitirkn nrodvÍHlosf, zn- 
stali v Dilliičenom položení, pri ktorom , ob/.vlášto. v hornýrh krajorh, 
mohlo zachránif sa mnoho svojstvi rharaktmi a bytu, uoilotknutyrh 
ľudzoplomenným vlivom .... Nedostatok vselikej myšlienky o možnosti 
samostatného politirkť'ho bytia spôsobilo to, že národné ítnaženie 
Hlovenského patriota Tabko obracalo fia v iilealisovanie Slavianstva vôber: 
u nirh nebolo, ako n inýrb plemien, prešlébo, hi*%torirky památnébo, 
ktoré oni mohli by rozumne iifat na novo postavif, i \šetok plameň ná- 
rodného citu, ktorý n iných hnal <a menovite* za t>mto, u nich obracal 
aa na patriotismns ideálny, na otčinu vše^lavians'kn, na pansláv isniua 
v tom alebíí druhom smysle i objeme. Poznamenali srn**, že n slovenských 
učených fudi dávno pn'd vlastným počiatkom zmivuzrodenia vznikaly 
myšlienky tobotct svojstva. Zajiste tiež v novrjsej dobe naj charakternej si 
|ianslavi8ti /javili sa menovite u Slovákov : Kollár. ktorého „Slávy pcera,** 
«Slavianska Vzájomnosť* prebrmely po rclom •slavianskom svete; Safiirik, 
ktorý tým istým v8eslavianBk\m spôsobom reštauroval slaviarisku driev- 
nos(, Kobral historin slavianskej literatúr)' a sčítal ethno<n^tirk> slavianskc 
plemená; — podobne, niečo pozdejšie, bol kultúmo-politíckým i lit»T.ir- 
nym pnnslavistnm Luďovit Štúr ^ktorý nvá/ený je na viarerýcb miestach 

diela). A. H. iluiiMii: IfcToinfl (MäBflHccHXi .iMTepaTyirb. Tom H. 
r.ioBacH. Str. 102.\ 



lí»7 

klad znovuzrcHlonia sluviMiskóho. náho/enské stniiiy. jťdiia to kos(, 
jfdiia krev, joilua iiiysol a snaha, sjeduuďuŕ v jiMluťj spisnvuľj ivŕi. 

Základ biid<ivv polo/fiiy )m»] tt'da podla <^enialncj koncepciť 
;ítiin»viíj. OživtMiy národ mal ju ífaloj staviif. \le my hovorúiu? 
o pn^luidenom. /novuxnMleuom iiánKle, kdr/to ten luírod po/ostával 
ť>t4* vždy len z níťkidkyrli po>vätiMicov : fntl \n>\ mitvý. v/di»lanstvo 
'iN|nid/rn<^. Štúr vlastne neskoro prišiel, neskoro natofko, /e dielo 
jelii» pn*dišh» dielo nmdarskélio pľt*budenia. predišlo ho v pomeroch 
pmjnejšíťli. Kecf /aralo sa Idásať pod Tatrami, éo je to ten nároilny 
iiviit, /.enianstvo a éasl me.štianstvii slovenského Í»olv nž v fálnire 
iiiairapikoni. I /aeal sa Imij: / jednej strany pri pomoci všetkých 
iiio/nyeh prostriedkov, pri po>kytovaní výhod a odmien, pri /pomí- 
imui pnivnyi'h i usuľ|Hivanyťh nárok(»v, / druhej stnuiy s 4ipi<*ntním 
sa vyluťne na éistotu idei, ť'o nemožné je na celom svete v boji 
imnNJniistuoni. ti» deje sa v Thorsku po dnes: otec so syntmi. hrat 
> hnitom najdii sa 7mv\ voči \'o dvoch tiiboroch. A postaviť sa na 
stranu je«lnu /uamená /ahe/pečenie budúcnosti, /astáf si na druhej. 
tnlko ako zriecť sa pokoja svojho a s|Nikojnosti tých, ktorých mi- 
Inje.i, o kt4»rych pecovať je tvojou svätou i»ovinno^ť«Mi. Tam isté 
víťazstvo, tn ztnitenie všetkého. Ilanenv. iuvnasledovanv vvnde.< 
i iNija. k úteche ne/ostanc ti len idea. ktorá, nedotknutá surovou 
|in*vahuu ŕasuou. ani Idtému uedá ti však klesať. 

A nielen, že Slovákovi nemalo bvť dov4deué stať sa svtdiodnvm 
rliivekoni slovenskvm. lez on urcenv je tvmi mocnvmi za materiál, 
jeho sotretini co Slováka iHMimieneny je vzrast inélm. 

ľosvätenci, ktorí pivv/ali velikú úlohu, stavať <fah*j (uiú bu- 
dovu, ohhrknutí bidi teda. čo leu kamienok chceli na nu priložiť, 
a na samý zaíklad dorážano. dobyjano, že ozaj len velíkosťou idei. 

kti»ní dala mu vzniku, mohol bvť udržanv. 

• • 

.(HNiivujeni váš heroismus!* povedal nedávno jeden utiahnutý 
síce. ale vzuešentMluchy kňaz mužom národnej stniny. Skutočne, 
v iNiinenM'h tychtii heroismom je už ]»úhe priznanie sa k sloven- 
skému nánnlu. Kt4) vrhnutv ji^ však už samvm wznaním luirvv do 
tvťlito Uijov, kto svojou sh»venskosťou zároveň priidestinovany je 
k xapieniniu samého seba. nuž necliže si iile smelým čelom o]»ravdo- 
\k\\\\ henKsa! 1^*In». ač vznist nároilného ducha iKitrny j«* napriek 
tisiVerým prekážkam, ktože môže |»ovedať pri svoji»m diele, že urobil 
v.setko. CO len nndiol. Lud. tá nevedomá massa v národmun (ditade 
ršte preii ueilávnom. začína sa budiť, začína poznávať úprimných 
priatetuv svujiťh. Nie však na celej čiare. Sú sh»venské kraje, celé 
stolice, kde zostal až po dnes massnu. jasný vyraz uvedmnenia ešte 
vždy nekrášli jeliu sloven>ky ty|>. lYavda. ťažko je dostat sii k nemu. 
kis«fže jtHlíne praví priatelia jelio predstavovaní sú mu čo svodcovia : 

ukážme mu však. žu okrem zvučnvch slov, kti»rvm. ubitv biedou. 

• • • 

beztak Cažku |Mirozunne. máme pre neho rady. prostriedky mať.*riálny 
dohnil»>*t donášajúce, tui zd\ihne sa tou jemu vlastnou silona nedá 
!» «Mlvráti( w\ luLs. A niet tak obmedzeného olturu. že nedialo by 
Ml v úuni luinaJne pracovať i v ti»mto smere! 



198 

Maíai'skvmi školami pre maďarské úmdv a vvhodv odchovaná 
intclli^eiicia môže sa o<Ištie])it od uáľoda, lad však zostane nám, 
ak len neprepadne za ma(fai*skej aery nie madarisácii, lež zchndol>- 
neniu. Zostane nám a k nám Imde obracať jasné zraky svoje. My 
zaštítime ho svojím slavianskym povedomím, ktoré tým viac hude 
sa rozplameňovaf v nás, čím viac budú sa sfahovaf medze našej voľ- 
nosti, cím viac budeme zaháňaní do svojich Tatier, čím uhiti^jšími; 
čím ubolenejšími budeme sa cítiť. 



„Som Slavian, uviaznuvši do poroby: 
Nuž jak nečakať spásy zjavenie?" 



Jozef ŠkuUéty. 



Ľudovít Štúr. 

nše 
dr. Jozef Miloslav Hurhau, 

(Pokračovanie.) 

Prípravy k „výletu na Devín** k(maly sa skryto ; len užší kruh 
priateľov národa a údov spoločnosti zai»vätený bol do tajomstva. 
Aby nápadným nebolo, ke(n)y veliká číisť slovenských študentov 
nebola na prednáškach — o po|>oludniach sti*edy a soboty nemohlo 
byť tiež n»či, ke(f zasadnutia rozličné bez tých najpnMlnejších údov 
nedaly sii dobre my sieť — , vyvolila sa nedela ku výletu; bol t-o 
den Jura, 24. apríl r. \XiMl Všetky možne pravidlá opatrnosti pred- 
])ísal Ľudovít, medzi ktoré luitrilo: výlet nesmel byť hromadný, 
najviacej traja a traja mali vč^isne ráno vybrať sa z mesta; [»o- 
zvanie malo Sii stať menom Štúrovým od jednotlivých do tajomstva 
zasvätených, ale tak obmedzene, že kiiždý len tých mal zavolať, 
ktorí mu boli udaní, so zaviazaním jich, aby žiiulnemu zo svojich 
priateľov o výlek' na Devín zmienky newbili, tým menej snáď da- 
koho ne|N)V()laného so sebou vziili. A všetko bolo na vlas exekuto- 
vane, tak že mohol sa dňa 24. apríla ziivčas rána s pozvaným i naj- 
lepší priatel stretnúť na ulici a zpýt^iť sa t4>hoto kam ide V iste 
nebol by sa pravdy od neho ílozvedel. \ž za Hretislavou so smiechom 
a radosťou |MKlávali si ruky a v tešení sa na výjavy dnešné po- 
berali sa ku Devínu. «larné slnko kú|mlo svoje lúče v tichom, 
vcličeusky vo svojom koryte rozlievajúcom sa Dumiji; biele zdi 
starého Heimenbur^i zasielaly i>ozdravenie k <lobrému ránu „Brecis- 
burgu" — Heimburg Bretislave — a v pravo vítaly pútnikov staré 
rumy Devína. Spev veselý, tiižbjíduý sladil a obživoval pochod 
mladoiiov, v hrudi svojej zápaly vekotvomé nesúcich. 

To hľa prvý plod tyranské'ln», nesvedomitého, bll)ého utláčania 
ndádeže k vyšším cielom sa nesúcej. Ona htadá spravedhiosť pre 
pravdu, za ktorú plameňom horí jej duša, a ktoni chce zjavne 
hlásať a vyznávať štúdiami, dielami, piesňou a slovom srdečným: 



1V«9 



u«>. keď už vidía/kiisi holastue. /.c najidiNÍliiejší UMito siiuu* (Iiicliov 
tiilagovauy jo jak<> /lada vlasti. jak(» /Idnii. vtedy viliá sa <[n taj- 
uvfli sknší a nehatciiá sU»iM)t4Hi tvninov svoImnIuo si tvorí svrtv 
.^imivodlivosti a pľavily a v ľu/vdji toint(» idoálnom snsilinijť, tu/i 
K iiafi oťft tvnlšnu ťiiií (iusu šlaťlu'tnú. 

l^rotí takrjt4i uihuiť/i daniio kujú knváŕi okovy a refa/c, K'l»o 
čiF |iriaui i tlajodui odíiiu svotoiu a ro/to|iía sa v olmi ]>okusniia 
II zhoria s(a ráž<fa a stniísko. jadro inládr/(* taktj /ostaur nena- 
ruM'UÓ a vyžonie v inirodť nové prúty, uovŕ iMidrastky, silné lialu/Ľ, 
v jiťližt4i tôiiarli (uliioťiuo daknly národ ubiedený. 

ľľi»«:rauiiii. ^^túronl sostavenv, /nánív hol len ŕiastoŕne jedno- 
tlivroiu. ustä«novenyui k reéueniu: ka/dy /nal drulia pred min vy- 
«<tu|»ujúreli(» : pixdifad vsetkélh) Ind v rukách tých predných, ako 
\mA\ stiir. Zoťh, (irossuiann ((lustáv i)<d»r»»slav), Oendekovič, Cer- 
vpiiiik. ktorí pripravení na pôvodné reči a básne ]»redok viedli. My 
nd.ulši mali sm«^ nido/enó kro/ tých, kt(»rýnii povolaní sme holi 
k výletu na hevín. predniesť básne tu / Kollára, tu Ibdlého. tu 




Škultétv Ind vehlasnvni rečníkom odsekov 7. khissiekéhi» ^Sviito- 

w w 

pluka;' nieit/i tynii boly odseky /.o spevu V., rec Zemi/í/.íiova : 



nVet^np-li odsiidrn k tomu náh je tu na svHe nárnil. 
I'imI rud/fn^ aby lon sme zapriahli dVchali janiinin. 
A vlastnú nvidnidu, vlastnú nou/ivali vohuist 'f atd. 

AielN» opis udatn«»sti a osoby ISoríslava : 

n Strašný í'wk sa valí Ih)ri>lav, hr«»/itŕlio prrslavnv 
Jiišccra ukrutitoí, t'u /akatt žil v /.roste príbyvaľ* atiF. 

iMies mal sa tuieu prvý odsek o/yvaf na hevíne. 

(Ikulo s. luNlinv IniIí sme. mv ľahšie vojsko, už v /ahrade ho- 
Miuca |mnI Uevíuoni a tiížtdme čakali ostatních : napokon prišiel 
i Ľudovít 8(1 svujtm (Vudekoviŕom a Jaroslavom Bôrikom. 

ľoťiiod na I>evín Ind hromadný. Srdce v hrudi všetkých bib» 
Dr|H»kojue, tiižlui, vrelý cit lásky k ne/nánu'j, ale / hlbín duše 
rteuej minulosti slovenského národa /aplavily eelú bytnosC oduše- 
vuľuej t4;jtii mládeže slovenskej. ..ľosvátná místa jsnu, kamktdi 
krácí^/ o/vvalo sa vo vsetkvch dušach sh»vo Kollárovo, a mv sku- 
toc'iie sutva dýcliuli sme, aby sme i dychom neura/ili sväté |)amiatky 
tu imzustalé \to otcoch slávy a di^ja plných. /«> S|Mdocnosti s uvá- 
dlym snlcom. cítili sme sa tu byť jiiko éarovnuu prút(»m prel«)/e- 
0)iui du H|iuloťDosti dá\uo /aslyeh duchov, ktiirych snUv ži\é tĺklo 
M vera |H»ä|iulité nánala celého a jeho bytu na svete. Nev\5luviteľn6 
dty preiieVHly sa snlcíami n.išínd a m\set na.ša v/uá.š^tla sa len 
T minulostí. Ko/|>omieuka na tiet^i tity. iuUt hnrovauie ducha na- 
diktovala uii |M> I. rokoch tú sbiku. o<i príateluv chválenú, i piesue 
't^M «^' proudA valn\ch Dunaje >írého~ atif. : 



200 



Ľj smeroni severnj'in tiahnú sa malé Karpaty ; pod uohaina vjuiilá 
lutná Morava do valného Dunaja. Slnce jasné osvecovalo tiunená 
ôr a hra(h)V, a jelio Uiplé blesky padaly na juna6 slovenskú, tu si 



Zerzaven dŕímá nékde niec Mojmíra, 
Pí'ílbu Svätopluka skálu i rum svirá; 
Jen zde a onde, ze zapomenutí 
Zpomínka v písni k nebesôm se kroutí." 

Z temena hradu otvánijii sa najrozkošnejšie výhľady na západ, 
sever a juh. Od východu čnie lysá Kobyla, vysoká Homola a ud 
nej sni 
mutná 
hôr al 

v kolo zastavšiu. Tichý vetrícok, *co potiiíioval z juhovýchodu, ochla- 
dzoval rozpálené tváre mládeže a pohrával si bujnými vlasami struno- 
vitého, vysokej postiivy Ludovítíi, zastavšieho si na zvýšený rum 
s odokrytou hlavou. Všetci sňali klobúky z hhív a spievali pieseú 
novú, ktorej odpisy rozdávaly sa na ceste hore hradom. Záílumčivý 
nápev: „Nitra, milá Xitra.** Štúrova táto pieseň znela: 

„Devín, milý Devín, hrade osiralý, , 

Povez že nám, kedy tvoje hradby stály?** 

„„Moje hradby stály v časech Rastislava: 

On byl vašich otcô, On mých hradeb sláva. 

Sláva, moje sláva, kdeže mi spočívaš? 

Ach, darmo, vetríčku, prachy jej rozsíváš!"" 

„Devín, milý Devín, hrade osiralý, 

Kýmže se tvé hradby ještč slavívaly?** 

„„Slavívaly se ty otci mé krajiny, 

S nimiž kvitlo štéstí milé mé rodiny. 

Šťastný vék j i svital, nyní j i nesvitá, 

V cizém poli kvítek a v stinu nezkvitá! 

Když si na to myslím, oko mé pozírá 

Na hrob Svato]>luka, na prach Slavimíra. 

Na ty se zanáše, želem ošedivám, 

A když na mou dávnou ríši se podí\áni« 

Dole hradbou slzy miitné mi padsgí, 

Ony mútnou sestru Moravu déligí. 

Proto ona tečc kalná do Dunaje, 

Já padám a se mnou zaiiadigí kraje. 

Tam ten vrch mne želí, když mne yadať vidí; 

Již hle lysým zostal — snad jej žel ten sklidí. 

I slunéčko za to horu když se skrýva, 

Veždy smutným okem na mne se podíva. 

Jen synove moji k trýzné ncpŕichází: 

Tak se v svŕté deje, když štéstí zacházíl***' 

Dojem piesne bol hlboký. Jako očarený stál tu sbor pekných 
mládencov slovenských. Každý čakal, jako tam kedysi apoštolovia 
Kristovi v «leruzaleme v deíi Turíc na veci, ktoi-é prísť malý. Voždy 
usmievavá, teraz prísne Viízna tvár Zochova z jednej, z druhej 
strany Ôtúra územčistá postava s čieniyma ostrýma očima Gustáva 
Grossmauna, nechávaly nad sebou vyčnievať štihlóho Luílovíta. jícpri 



•JU I 

jechioín z nich stál vvsokv. nkníhlťj tváni a cutiivcIi orii ť'iMidc- 
kiiviť. oproti iieiiiu kučeravý, pekných červených líc Jaroslav iW»rik. 
huecf tu v |M)pnMlí velkého čela a pod níui sokolových ocii Dráh. 
Knidúk s Ifcnj. ŕ'erveuiikoiu tváiv nevy/uainuej inak. ale prenika- 
vých, ostrých ocú a katonskóho v/o/renia. bok iiiulislava ľaulinylio, 
vc*ŕm* /afhuneného, hlhokoniy.selnéhu. s Itarnavou tvárou a jako uhol 
eienivnia očiiua, tu plecitv ľavel Košackv, tam stihlv. i»osniuhlej 
iviire l>an. Krniich, onde oknihlej tváre, s velíkvina. ustavične ne- 
|Nikojne |nmI .^^klepityn), \ypuklyni čelom ŕ^nilajúcinia saočima A. Skul- 
tŕty. hneif vedia hhidá malých čiernych očú, ndaduská, príjemno 
ni|Hivá ]Histava í)urka /.áhorskóho, /as tu básnik prvotriedny s vel- 
kynia nuNlniua očima. peknej usmievavej tváiv Ján Marôthy. popri 
noni vefkv štvlista latin.skv a l)ásnik s bohatou, hore čelom jeho 
príjemno si ťahajúcou xilou básnickf>u. Ihaht^tin Kaťanides, )m>- 
^niiihlej tván\ málonduvny. váhavo ale prísno a lo«:icky mysliaci, 
•^loliu nanujvvš vvtrfl>enéiio a čistého, Janko livsterskv y. Hvsterca. 
Jan Muier at(f. atrf. Tak tu tí.škom všetci stáli s očima ohnitenvma 
k Ľudovítovi, ktorý po malej chvíli zahájil historických upomienok 
plnou rečou slávnosť pn'ého navštívenia hndiov slovenských India- 
tvn»v dúvQovckosti kmz mládež novovekú. Vzletné mvšli(*nkv Stú- 
n»vi* sťhvacovaly mládež so sebou do veku Kastica. Svätopluka a 
Mtijmíni. a pnid reči jeho rozlieval sa tokom Monivy. iHinaja. Váhu 
a Hr«»iui po nivách shivenskych. iMivnej slávy dni posvätné nmľoval 
úi'hvatuymi l»ar\'ann a vyzýval ndádež k pohrúženiu .sa do vôd 
/dnivých dejepravy uárodnej. Vettu* tu i tu pohrávať sa chcel s vla- 
sauii jeho. ale tu ivčník shŕňal jich hivou ruk(»u. pravou ukazujúc 
k Tatrám, kde naša ktdíska a kde nán»d v tvrdom spánku pres|NÍva 
/ivotu svojho neslávne dni. ľravda jeh«» v potupe a posmechu! 
Krivda šibe ho iiemilosnlne. anižby v stave luda prebmliť ho zo 
^iiA osudného, riohoii to tvojim, mládež na.sa. abvs' tv milosťou a 
priazíiou vykonala pri iioin. čo vykonať nemôže \\k\\\MXi biricov. bi- 
júia do ueln» a len hlb a hi)t h(» v sen ]M>ľoby vrážajúca. Tak 
limiel Ľudovít a sl/y zaleskly sa v očach ndadoíioV. IMIm trvajúce 
.a( žije!' nieslii s;i \lnann Moravy a Hunaja |n) skončenej úchvat- 
nej. v/Ietiiej reči Štún»vej. 

Štúr vvdvchuuc si. sám celv dojatv a preuikiuitv vlastnou 
n^'ou. |Ni krátkej pn»stiivke zaiiôfil : ^ Nitra, milá Nitra,** ktorú pieseíi 
tľhdnjsia ndádež vždy >pievala s náUižnym citom, ľo piesni (iross- 
DiHUU n»/kladal vyznám historicky pie>ne tejt(» a zašiel na doby 
histórie. oi»stthoni jiiesne z|N)mínané: jeho i*eč vnikala bystrot(»u 
ävojou d(» dejín národných nie menej, nez do srdci |Mi>lucliáčf>v : 
tíhiMilické nii»uienty rečník vedel vynaŕsť na historickom n»zvoji 
uánnla slovenského. Kym ah* mysel |Nislucháčov za rečníkom jue- 
ťháilicala s;i |mi /iiiKuUoín historickom ^wXv. ani >a nenazdajúc ivč- 
DÍkuui pnfve^tená Inila k úloliám. čakajú<'im na nii v tomto a bu- 
dúcum veku. A tu n*čník dorážal na mládež, vyzývajúc ju k naj- 
piluejšieuin štúdiu kla»irkého sveta, na ktorom sa vylnúsi um 
ndadyrh Inijovuŕkov S|áv\. ktorým ťažká úbdia pri|»;uiá v budúc- 
Dusti. Hid tu na svojimi koni <iro>Nmann. Náučnú jirednáškn jeho 



202 

posoľil vzletnou básňou Ctil)oli Zoch, vystúpiac na povýšené, z rumu 
(levíuskeho zúle/ajťu'c iv(*uišt4J a zápaľoni duši svojej vlastným v časo- 
miere klassickej pi-ertnášal ódu svoju: 

^Už um chce kraFovaf, traste sa tyrani. 
Už voínosí prichodí, tešte sa otroci" atJ. 

Zaujímavé by istotne bolo, keby v papieroch nebožtíka Ctil>oha 
báseíi tíiU) vynájdená byť mcdila; lebo nakoľko ja čítal som knihy 
a časopisy slovenské, nikde ona ešt€ vytlačená nebola. Dojem ale 
jej v duši mojej, a nepochybujem i v dušach iných, bol vuikavý a 
siluý. Sila výrazu i citu boly Zochove vlastnosti osobné. Zachrá- 
nenie t«jto i)erly poesie mladého Zocha bolo by velmi záslužné, 
ona by ožiarovala ponímanie tohoveké nádejí slovenských, do naj- 
bližšej budúcnosti skladaných. 

„Hej Slováci, ešte naša reč sb)venská žije!"* vypnídila sa pieseň 
z hrudi a hnliel ndadoňov rozjarených, llečuil i»o piesni ešte Iíen- 
jamiu Červeuák, s ktorým pôvodní rečníci vyvíižení Im»1í; nasledo- 
valo. rečnenie Škultétyho: „Večue-li odsňden k tomu nás je tu na 
svet« národ ■* z Hollóho; pot4)m Klácelova „ľŕísaha," urnou pred- 
nesená, tiik Záhorský a iní rečnili, medzi rečnením spievalo a 
besedovalo sa o „nádejach Slávy.** 

Z besedovania utkvelo mi ešte v pamäti Štúrovo nasledujúce 
vzletné vyzvanie: ,. Bratia! Jakúže si ]>amiatku odnesieme ztadiafti)? 
Ci tie kamienky, čo z múrov staroslávnych devínskych sme si už 
uavylupovali, majú byf tie znaky mišho horlenia a vzdelávania sa? 
Tie zasypú sa pnichom a čas jich iwhrobí v zábude. Stálejšia a 
ideálnejšia má byC pamiatka tohoto dňa, aby mohla vzdorovaC i>rachu 
dlhochvílnemu a času pohrôm plnénuL .lesto obyčaj pri učených 
spoločuosCach dajednych, že svojim členom pridávajú mená, zvláštny 
potah majúce ku ciefom spoločnosti. My sme členovia nesmieme 
velikej siK)ločuosti. spoločnosti totiž slovanského nánnla, my sme 
živejšie, než otcovia naši, iK)CÍtili potrebu prebudenia sa k seba^ 
vedomosti i kmeňa nášho slovenského i patríčnosti našej k veli- 
kému národu slovanskému ; nože postiinijme sa dnes siMdočue o to, 
aby nám nemohlo a nesmelo nikdá výnst z pamäti roz|Munätovauie 
sii ua to, k čonm dnes ik) vzbudzoval i sme sa tu na nimoch za- 
[Nidlej slávy otcov našich, čo sme si vziíjomue sľulH)vali, za h) horiíf, 
pnicovat, bojovat. ži( i mrief zaväzovali sa. Moja nárada by ta 
smerovala, al^y každý z nás zvolil si heslo života a ])riložil si alebo 
od nás prijal meno slovanské ku krstnénm menu svojmu a s|K)ločue 
s týmto ho pli i)odpisoch a vo siMiločnosti nánKluej užíval. Takéto 
svolHMtné a dobrovoFne prijaté meno vo dňoch Zitpalu svojho nilá<le- 
ueckého bude nás na heslo nášho života večne U|K)mínat, jako pra- 
vého kresCaua upomína meno jeho krstné na snduvu s Iránom Bohom 
na krste učinenú!' 

Nárada prijatá bokí s jasot4>m. Jedni si volili heslá i mená> a 
jiuým dávané l>oly zväčša Ľudovítom samým na pamiatku prvého 
tohoto výletu na hroby slavné veku dávno zašlého. A ačkotvek ne- 
viedol sa zápis aktu tohoto, na temeni Devína dokonaného, heslá 



303 

tu vydané a mená tu prijaté nosili a nosia sa niťliMi od účastníkov 
slávností tejto. ak\ kecf iní ílo/veiioli sa o tom. i o<i iných, ktorí 
pristit|>tli do radov týťlit<». tak /e od tidio času ôasto a vxdy hoj- 
nejšie strvtámo sa s menami slovanskými i v literatúre a v živote. 
Luflovít prvý prihlásil s^i, že on p(»pri krstnom nosiC chce meno 
uáriMlné, Veiislava. Červenák popri sv(»jom llenjamin ľravoslava, 
Timutliens (\»ťhius prt^tlumocil si men(» na Ttilmlm Zoeha, Ziihorsky 
pridal si liojislav, (irossmann IhdmKslav, äknitéty Horíslav, Maier 
JarvHnír, ja ale Miloslava meno s heslom, pod lipkou slovanskou 
na ]»eŕiadke vyiytym, ^jmivde a národu*' prijal som. Iní inak, alebo 
tak. jako s^i pri dnihovi jim po/dávalo, heslá a mená slovanské si 
lirídávalí alelH) ťud/(mán»dné si tlumoŕili. Mladší pochytili príklad 
starších a tak v/nikali mená slovan.ské. jako: Zelislav, Slavimír. 
Slavomil. LulNislav. liUmír, /ahoj, Zvestoíi. Slavohih, Iloiimír. 
Horíshiv, Miloš, Knisislav, VniholHU*, Orahotín. .Myslimír, Zelimír, 
Cmll, MethiNl, Milidnch. homohih, Meŕislav atd. atd. 

l*o tomto dejnplnom rozochvení a humoru zavznela ]dcsen 
.Hej Slovjici/ a pri sh»ke: „My stojíme stále jKívne, jako múry 
hradné,*' |NNlal Ľudovít niky ohom /pravá i Fava stojacím a pn- 
kladu t«dio nasledovali všetci ostatní, tak že stálo koh) s rukami 
nuKne sviazjínvnii a nad hlavami cníacimi. Oduševnene trirá/ /o- 
|iátovaIa sa sloka t^i a dané holo znamenie k* |>ochodu z]iiatočnému 
pri speve horvatského jMuhodosiK^vu : 

Nťk sc hniisti saka mala 
Dušmaiiinov ! atJ. 

I>osiat všetko išlo jakohy hol pís^il. Tstmutie a ľaknutie prvé. 
vťhiií pru/aické. nasle(h»valo pri príchmlu d(» hostinca, kde shliadli 
Hni«* nádherne |»okr}'ty st/d: as|K)íi my ndadší a zvitcša chudobní 
ttrvaDci tak sme sa |Hdakali toihi stríebni, tých tanierov, tých |K'ce- 
nvch nM»ríiikov. že sme sii zaraz utiahli do /aihradv ku st4)líkom. 
rbcejtiť SI |N»prí klolmskach a pive iiochutiť v |M»mere ku svojim 
kapsám. Ale tu Ludi»vít nám za |»iitami a volá nás ku stidu s]Nd4>c- 
néinu. My vyhováiame sa na svoju kassu chudiduui. hm*, pnivda, 
bla |Hi látin.'^ky. aby éíliajúci jNisluhovia nerozumeli, o ŕn ide. Ale 
Stikr ,iiié nen»bí" vetí, .,len vy iN»dte, my budeme dnes všetci sp<du 
obedovat.' My, rozumie sa, pri dobn^j chuU súc a mysiliac. že je 
všetko v |M)ríadku už, ne<lali sme sa dvakniť |Nivoláva(. Kym oIh 
duhoTači invMV nosit ziičali, strhlo s;i vo velikej dvonine latinské 
horiivé hosoilovanie vyšetrovacie, kto z^ipríŕinil toU» nedonizumenie, 
lebo i starší uaši v<Hlcovia z iNNlobný<'h príčin jako my zdali sa 
perhorrescovaf toto lucuUovské pristrojenie. A nám nďadšíni po- 
ZBfivo tiekla rosta {ni celách i chrhátm'h. ťo / toho bude V Keby 
vec na Stúruvi Inda ležala, ten by iste Ind pri klobáskach zostal. 
ale on nestarujúc sa o to. sv«*ríl vec (Vndekoviŕovi, aby obstaral 
Mkromjf obeti. Nuž tu |Nitom už len na ťVndekoviča všetka búra 
sa zviezla. Ten sjí síce vvhi»vánil. že on nerozkázal moriakov rezaC. 
nuž ale vraj, ked jicli už raz zare/jtl a upiekol loptitš. nui zjiewe 
a zaplatíme jich in houorem Slavonim!** Traja sklepníci (kellnerí) 



2 04 

niesli tri velké mysy príjcmno zaváíiajiicej polievky na stoly. Starý 
Čendekovič povst«il a modlil sa: „Bencdicas uobís Dimiinc Deus 
et hisce tuis donis, (piae ex tua lai>ra manu sumi>turi sumus, |>er 
Jesum (Ihristum Domiuum nostrum amen/ a lizice zacvendžalv. 
Polievka bola chutná, chutné Ixdy i jiné jiedlá a pivo d(MlaIo humoru, 
omnícenómu z jmnatku, novej sily a čerstvosti. Len jedni zo star- 
ších boli akoby jich bol dorezal. Hovor posusmý viedli medzi sebou 
po latinsky medzitým, čo my bezstarosílivejsí púsť^ili sme iízdu 
veselému rozmaru, ľred nastoleným moriakom počaly sa prípitky a 
zdalo sa nám, že je už všetko v j>oriadku, bo rečnili už veselo 
i Ľudovít i jiní stíirsí. Z rokovania ]>otichmého vyšlo na javo, že 
pri nás niet toľko drobných, aby sme mohli smeh) hostinskému do 
očú sapodívaf; uzavreli teda naši vodcovia dvoch, Pavla Čendeko- 
viča a Jaroslava Bórika, poslať do iiretislavy pre peniaze, my ule 
ostatní mali sme len dalej hostiC sa a veselo za])ávaf, tiik aby nik 
nezbadal našu pravú situáciu. Bôrik a Čendekovič vykradli sa zo 
sviemjiíceho sa veselosCou kola družiny slovenskej. 

Kapit(du svoju latinskú síce Čendekovič odniescd od Ľudovítmi, 
no iirijal ju a svedomité pousiloval sa napraviC jmklesok. ,,Tak líľa 
je to, bratia, s tiikýmito starými študenty, ktorí prv, než si skončia 
štúdia, odbiehajú po )»aedago;^iach a po staniciach rozličných, kde 
d«dn*e žiť naučia sa a už ])otom pri návrate k štúdiám ani to ne- 
vedia })Ochopiť, čo znamená shižiť idei ])ri pomemch skrovnejších ! 
Takýto obed chudobným šuhajom na krky uvaliť! Ostatne tu moja 
celá kassa, hostite sa, kým vás nevykúpime!'' a i on po chvíli 
ztratil sa z veselého kola. 

Symposion Štúrovské premenilo sa najprv v hlučný s|»evokol, 
f)otom v študentský st;iromódny kommers. Rečnilo a spievalo sa 
pri peuavých pohároch, ktoré Hojislav pilno kontrolloval. Hostinský 
zdal sii mať nulosf z nás, bo všetko rozumel ; len ke(f začaly humo- 
ristické poznámky lietať o situácii a smiech strhával sa homerický 
s ])ohIady ironickými na hostinského vypúšťanými, najmä ale ketl 
to už pridlho i nám i hostinskénm trvalo a čím cfalej, tým menej 
hovorilo sa po slovensky, ale vše len latinčina nesrozumit4*fuá urá- 
žala uši jeho, vidno nm l>olo na tvári, že inxlozrenie začína hrýzť 
na jeho n^j'.sli íilisterskej. Výbuch pivkazil zavedený nato komniers 
a |K)ručený nový náklad pohárov piva, pri kt^u'ych začala sa pieseň : 
^tiaudeanms i^^itur," a po tejto miešanina latinsko-slovenská : .Ecce 
quam bonum, bimum et jucundum.*' načo išla pieseň do kola slo- 
venská, tu i tu nemecká, a vystrájali sji pritom komédie. V takejto 
tnne-vrme zjavila sa tandem ali(|uando postava milá ŕendekovičova 
a |)0 introite, práve spievanom. ^Kcce quam bouum.*' z;uiótil starý 
ťavel: ,.Ten uhrovský kosíeliček,** a spievalo sa ešte búrnejšie, ešte 
rozpustilejšie. 

„No ale teraz už dosť, bratia.'' končil konnners Štúrov alt«r 
ego, „|M»d I)evínoni nie je miesto na kommerse; konnners si za- 
končíme u Steinmetzla. Viete, že ^ľ St^nninetzla pod lavičkou, 
tam sú plucery,** a do smiechu pustila sa celá s|Ndočnosť. zaspieva- 



júr >niiťšnii \nvsv.i\ <lt» kt»iu*íi. n» nu'dzifym Z;ilMM*sky a Hôrik mUili 
|Mirí.*iilok s liostiiiskyin. 

-ľiMl Uevíiioín na iMinaji liúsky sa |K'ni," /aiiórili a vynijili 
%.i ^iihajťi von z littstinca. priam ako slurr ukrylo sa /a .ílťíni- 
liiinroni" a íirhy iMinaj polionil sa so síuilnify slovanskými <lo 
.Hnu'islMnvu." 

lH*rva sloviMiská mala ílosť konnnnsovania a ohisia Stoinmvt/Li. 
tí>ki>ni ilii svojiVli il«imov sa pobciajiir. ll>a (Inilióh(» <Iiia ka/dy na- 
čúval. n» asi povnívať sa bude o udalosťach tlcvínskytii. Ak' .riťho 
wsxiMiil/ť, t!turlio wszťndzc," nik a uiŕ ani len nesuihlo. jakobv sa 
uiŕ Uťbolo prihodilo. M(mIzí touto Stiirom vybei-anou niládťžou no- 
Mu /nulťu. 

Ludiivit pri najidižšom sxmpo.siumt' v Imrácli Acítal rštt* ľa/ 
Irviry staiŤnin svojmu l*!ivlovi. že paškľtuosťou svojim bol by, nuilo 
cbyliálo. uskiHiil vití nasrj: b»bo Iľu si jMunyslinu*, keby sa o ttun 
nijilbriiri našom lioli do/Vfdidi zlostní Maifari, maližo sa mini napo- 
'^niirxatl A posmech nemohol Stúľ zniesť. Mi'dzitým vjsoko eenil 
.1 %á/il hittovnsf oboeh bratov. Paxla a .lanislava. ktori nefazili si 
dlhú restu z líľvŕna do Uirtislavy p<»dujaí. aby bratov svojich. 
v Ziistiivi* súcich, vysvidiodili a nedopustili hoi*sie mo/nosti. ..Na 
Uik}ľh bnitov možno bude s]Mdahnút sa i v dobách hoisích." 

Tak sa to žilo s Ludovihmi. 

IV. 

TtTaz nám nádobno načľtaŕ i epizódu, kton-j ná>lov najvhod- 
nejší !»y bol .bez Slúia." Iíjem k episode 'jednej, docrla proti po- 
sf.ivmej episodľ tej. ktiunu skončila sa tretia kapitnia. k episnde 
hf/ >vii|f*nia a >polupôs(dienia Ľudovíta Štúra. (»dnhravM*j sa v Krcti- 
Mave koncom roku ix.í.') a |Hiŕiatkom ix'iti. ľ»ez štúra liola /(tsu'i- 
vjiiui. In*/ neho pn*vedená a predsa i táto epis(»da ukáže nám. už 
rii i viacej ne«ratívn(*. mladoiia nášho v intensivm* blištiacoiu •s<i 
>vrlle a jaMiii dojemno knisnom. Ale nádobno nám vydychniiŕ si 
/ hlhsichi». 

I^iba, v ktiuej nachodíme takto tvorivého ducha Štiínt\lio, 
IhiIa iIoInmi klvania sa na voiiok všemo/nych mtvych p<»myslov a 
iilťi. Ji to nielen vo *i|a\ianskom. ale i v maffarskom smysle. n nie 
Iťo Vil smere nánNlnostnom a v/delann>tnoni. ale i vn s|Ndočcn^kom 
ohhrie. (*o h vi Milo náriNJami. to v mládeži menilo si v k Ink v a 
páky. ktop* krútily a tiskal\ sa von primerane prírode svojt*j. 

Sfudent.stva didirnulo sa do ISretislavy veliké mno/stvo. pričom 
neiiidlii úŕasf mala obostranná. .^^lovenská a matfarská propaganda. 
Stúnivi žiaii dovrrlNiV2ili jako náleží ostrvch borc«»\ do .sídla umén 
hl.-iliéh«i.' sám ^túv ale pritialnd za >ebou na lýceum / juhu soktdov 




nunbrŕtfnvťh, hamhunlákov to nad iných vynikajúcich. I započal 



206 _ 

^ život Študentský strakatý. Haraburdáci si veselo a búrlivo po- 
iínali. Krčmy boly zaplnené, kaviarne obíahniité štwlentami, a už 
sa i klobúky vysoko nanížat jwj&ily na tvání tým, ktorí na ulici 
hovorili jK) nemecky, lebo slovensky. Haraburdácka idea ])ätnásC- 
millionovóbo marfarstva len tak vyrážala bujné svoje ohony! Po 
nociach obloky vybíjaly sa, hulákalo sa uliciami a ixnlobné. Jako 
v úle včiel, keď majú vypustiť roj, tak to šumotilo, hučalo a vrelo 
čosi v študentstve, tak že bezprostredný sused lýcea, Schwanzer, 
bohatý vinohradník, statočný, junácky ostrostrelec bretislavský. po- 
vestný svojou oznitnou výškou a náramne hustým, čiernym a dlhým 
bajúzom, jíovážlivo knitil hlavou a trel si bajúzy, vi*aviac ku 8V0Jej 
žienke: ^I)u, Sandl, hierst, i sojr' dir. heuer wirds wos losgehn. 
Die Studenten san pinz onderschta, ols sunst. Die wcrden wos 
onstellen!** Aké mal tent4> statočný ^ttiej^ehnanu" ostn)st.relcov breti- 
slavských pre<lzuaky ku svojmu proroctvu, to možno mi len šípiť, 
určite udať to nemôžem. Na myseľ jeho musely vstupovať obavy, 
kt^ré kalily jeho pokoj. Čo ixízoroval každý, to neušlo akiste ani 
Schwanzerovi, to múnoriadne totiž bújanie a lantošenie študent^stva. 
Vela peňazí trovilo sa a Schwanzerov ,.Heuriger" nn'ňal sa tiež 
viacej ako |M) inšie ix>ky. Vnove prišli harabunláci štiavnickí boli 
obzvlášte milovní bretislavského vína. Mladých pánikov sa tiež na- 
množilo, ktorí i>orúčali s ])enia/mi a tí ve<leli si ]>edella Plánka 
nakloniť, tak že na nich nemal ceruzky; menej štedrí bývali po- 
značovaní a udávaní professorom, z čoho povstávalo nedorozumenie 
veími sn»zumiteTné, tak že títo«*bývali , si často vo vlasoch s Plankom. 
Carcer býval vždy plný» Ale i tu jjrotA^kcia Plankova robila nespo- 
kojnosť, kedf jedným dovoloval si do caix-era brať krčahy s vínom, 
karty, fajky, pečienky, druhých prísno držal. Hurt a škrek býval 
v carceri často jako v krčme, z čoho sused Schwanzer, ktorý [lod 
carcerom lyceálnym mával vyárendovaný vinný skleji, zatvárať mohol 

na možné študentské výstupky. 

• 

Srbi tiež vládli z väčšieho dielu peniazmi, ačkoli výstupky 
tamtým {mdobné nikdy nepáchali; obcovanie jejich bývalo veselé, 
shovonié, krikľavé, sebavedomé a svob<Mlné, tak že vymáhalo si 
úctu na iilistroch. Jich najväčšia slabosť Inila kiiviareíi. Tam si 
mohol každého nájsť, keď nebol k nájdeniu doma alebo vo škole. 

Maďarská s]Mdočnosť, kde Hreznyik námestníčil, bola ]K)četneJ8Ía. 
než slovenská, ale nahrnulo sa do nej takej chasy, ktorej neišlo 
o iné, jako o veselé kommersy a ktorá i iMunimo kommersov vy- 
strájala kúsky odvážne. Medzi tieto náležalo {mdelanic záložných 
ceduliek a zakladanie jich u jxNlzámockých židov, v kt4in)m umení 
vynikal nebožtík Ďurko dirt^nek a kamaráti jeho. Jako ^)f Tormiši 
— nosil sa veľmi pansky — bol Chrenek známy židovi Neumannovi, 
ktorý keď .(.lyuri** doniesol záložnú ceduľu, na ktorú l)oly praedosy 
v cene Ä)íX> zl. v záložni kráľovskej složeué. olnlržal od neho i>o- 
žičku 2<K>-zlatovú jako nič. .V to tak fabrikovali i jiní, začo sa {Hi- 
tom už notne laj<láälo. Tormáši Ctyurí bol antesignanus tejto jednej 
časti maďarskej s]>oločnosti. 



507 



^ííí^ľ dnihej sfinny bol nií»ŕo sFÄľhrtnrjsí, Boli to svoNNiníci 
toho ňisii V4*riMÍ sa Y iiiláilť/i n>/plciiiťiiivM : li)i(*niIisiiiU5 bťZ tilavv 
A Milťii. /álr/ajiici v (IťiiionsfľoYaní pľutí |irnť('s>oroiiK v hiiídľiií 
[Ml iiiirsfarli |Nif|o/ivIyťh a v s\iii|iafis(i\niii s tajnými librrnlisty 
iim4r.it>kŕli(i >vfta ; vši'tkn ale lirz iiálr/lfŕlio >trKliiiin. Lavlir šknl- 
>k^ twhto liaľalninlákov liyvaly nbyľajiu* pri/iliK*. Tifo mali v/dy 
ľi \zdy piityŕky s pi*dc||t»m. hx ]HUiiáliŕky oilva/.ovali sa i s pmfľs- 
Mirmi iH'suadíf >a a potom rlo<^ia si v/áíoi)iiii* n linlíiistvárh svojich 
|"i kiHiiiiuTSoťh vyspľvovaí. 

Tirtia strana nia(far>kľj >p4ihM"'Mosfi Imli u>adlrjší študenti, 
kiori tvorili dnšii maifarstva. na cVIi* ktf>ľóhn stál Slovák Ihr/nik: 
i'thf o/iy/íi /»#*■. tiilknhf Matľttrstro h/ihtif >// zniiibt, ržiltf Slortiri oď 
fnltíi mu jtrrtlvndirvnli. Tát<» strana pracovala, rečnila. hásnila. do 
nii\in dopisovala, ostatní už potom hulákali, vy.stupky tro])ili. terro- 
rÍM»^ali. jnhnm slovom liarahurdáčili. Slováci vitMlH svoj život ohv- 
rajny \ kní/och Stúritxskych : no m^mala hc/ pokušenia /ostať ani 
dWvii >l<i\tMiská. Našlo sa v pospolnycli veciach jediio-druhé. cím 
diilii >a |HdMÍrit i krev slovenskélio študentstvii. 

Tidm rasu ho\oľiln sa. /e namáhaním Wílhelma Schimka 
iwNNti'ipila spniva lyeea istú |HMlstatnú /menu: hol ti»ti/ sriaileny 
"ikolNky senát, ktorý po/ostával nielen / pnifesMirov. ale i z niesfa 
U"v : pívd ktorý senát v fažsích prípadnch tihnsielani hyvali ^fu- 
deuti. kde s nimi nehodne, jakn sa žalovali, nakladano hv\alo. 
Sfl-liiniko Nd údom toho senátu, ktorý vefmi rád a vefa čar:it<al. 
Vŕefko to /Iŕ. ktoré študentt>v stretávalo, mysleli títo. pochodilo í>d 
Srhiniku. Tu holá jedna' príčina kvasenia a \renia v stuilentstvc. 
ktnn* v/dv nt»vvmi a novvmi zálohami, predná.sinvmi od študentov, 
ktor\m >a dostala cesf hvť id)osielanvmi pred senát, dni/eiii a pod- 
|ialii\ani Ind i. Swnpatie za kania nitov sa |H>maly sdielaly i dalsiin 
Lnihiini a zasalio\alv az do kniliov národnv<-li. V tej dtdn* iimlkaŕ 
|MM*;i|a i madarská lH*^nota proti Sli»\ákom a začínalo sa kamar.ít- 
>t\íi v |N>jrdinnych knižkocli. Schimko Ind j<Mlnako nemilá o>oh- 
nf»^f. jak II Maďarov, vzdor jeho hlhómii nunfaronstvu. tak u Slo- 
vákov. \/dor jí'ho shivenskému spÍMivati'ľst\u. 

potýčky s vystupujúcimi z riadu štutleiity množily sa. senát 
j«^liio>tajne zaseďal a milých v\stu]Miíkov. všelijiikymi už notami 
znaŕenyfh, holá celá hrha. Prrdni členovia ma(fai>kej ^pidočnosti 
/jiuiieš3li sii do toho. v ohniui' kolle^'ov svojich. V \ stupnici činní 
hidi v demonšfnieiach proti pndessorom. nachádzajúc >\oj záujem 
^ titni. keff Ň'i .^polnvinmVi množili a ]irofe>siiri nemilí unizali. 

Sjiivoni, i senát i pn>fessori (h)|KÍle!ii holi a dali sa vynizit 
/ rr|it!/Uvosti. tak ži* do>talo sa už i tým prednejším kolovodcom 
itiaifnrskyni tituhí: ^tu hnitiiiii. tu a>ine'* atd. 

SvolNKionivseFnv. sehaveih»m\ íluťh siiid*iif>kv to znie>ť ne- 
mohol, /lá náhoila chcela, že >a zaplietol |Niprediií jeden Slovák, 
a síťť Ján Manithv. ktor* ča>teišie za Sdiiinka ká/aval v sloveii- 
skolil kostole, v ohrane ktor(dio>i študenta do liadky mi Schimkoni 
A - dfnif|ue tiež s .hnituín* a či ^asine" |N>('a>tovany hol. Ma- 
n'ilhv dlhu mlčal s t\ m. ni\>li.ic >i he/pochvh\ : did>re ti tak. .lanko. 



mal si byť painätlivy puľckmlla slovenského: „nenúcsiij sa meilzi 
otruby, ak nechceš, aby fa ušípané zjiedly;-* nh ná.š básnik bol tej 
pôvaby, ze sedával rád i so Štuivnicany i so Štiironi : jíreto aj t^ini- 
týin sa zradil s tajomstvom svojím. A tu Hr(»znyik nemal nič siir- 
mysieho na i)ľáci, ako ľoztrúbif s velikým pathos(»m jio študentstve: 
«IÍIa! ten, ktorý slovo božie ju-edvcerom kázal zo svätej kaude. 
je „bnitum** u senátu slávneho i u professora theolojzie Scbimku! 
Pozajtre môžu z Novohradu prísť cirkevníci. ktorí žiadať budú, aby 
Marňthy jim bol za kíiaza vysvätený a pán Schimko bude mať tú 
česť, na to „brurum" íhovädo) rukv skladať!'' S takou iróniou trúbili 
Maďari lumiedzi Slovákv, že veru i Maróthvmu <Iostalo sa takého 
titulu. Vi teda nie je to vec vôbec študentská ? Ci nemajú i Slováci 
brániť česť študentskú? C\ len Slováci chcejú byť takí otroci? a 
podobné ajiitačné tvrádv i)úšťali metlzi nás a dražili mvsel invnň 
]>redmetami hnanú a bavenú. 

Tu počalo sa i vo Shjvák(»(h hýbať čosi takého, jako emanci- 
pácia z nmráinvch kníž<»v Štúrovvch, a boli to mentívite tí štiavnickí 
študenti, ktorí chodili do íd>och si)oločností. ání» pojedni, jako Ma- 
rothy, (Uistáv Seberíny atif.. ktorí nenáležali tlo počtu marfaronov, 
a usadlého , vážneho chovania , i>ilní boli , títo mocne rozdmycho- 
vali najmä v nás mladších zápal za vec študentstva veškerého. 
Pyšní mladí páni, jako Chrenek, Kuznni atď.. ktorí prv pyšuo hlavy 
nosili, teraz lovili priazeň za pajtášstvo študentské, za kcdle^alitu atcŤ. 
Štúr dlho ignoroval celé to haniburdenie štuilentstva macfar- 
skélio, pilúujúc štúília svoje a pracujúc na op^anisácii spoločnosti 
slovenskej, ktorá išla v ústrety nápravám z veľa ohíadtív; konečne 
aj vela sa robih» zt) strany slovenských študentov jenm zji chrl>toni. 
Jako ale uz rozožratý Ixtl nik nákazy, zbadal to Štúr a počal proti 
ruchu novému níznejšie vystupovať, no. jako uvidíme, bolo už )M»zde. 
Akcia začatá musela sbehnúť ku koncu. 

^Tento Maróthy, tento Maróthy."* horekoval jcilen raz Ludovft 
pred priat4*ími, ^či nemohol ujsť tomu pokušitťľovi V Schimko je 
bezcharakt4^niík. to je taká podvaďnoha sveta: tonm je najlepšie 
len vyhnúť, tak ako o korhelovi hwnrí i)orekadlo. že tomu i Pán 
Boh vyhne z cesty. Cn je statočného Slováka do tých chlapčen- 
ských demonštrácií pr«)ti jindessorom V Nuž a veíf sa už verejne 
|M) vrava, že Chrenek. Kuzma a tí ostatní jakési klamy im» židmi 
povy.strájalí a pod cudzími nnmami peniaze vylhali. Teníz sú jim na 
st4)pe. A s takýmito biífmi sa poctiví ndadtMiovia slovtmskí niiešaC 
iilú? Verte mi, bratiíi* Maífari si vami iba zemiaky z pahraby uhlia 
vytiahnuť chcejú. Tvedú vás do omáčky, z kt4MVJ jich vytiahne 
priazeň jích patrónov a vás nechajú v nej." 

Štúr mal pnivdu. ale už bolo pozde. Bolo veía takých býva- 
Ivch študentov štiavnickvch. ktorí sviazaní boli sväzkami staršími 
s Bre/nyikom. a teraz, ačkolvek ohľadom národnosti docela prílnuli 
ku Štún»vi. predsa falošne jíochopeuím cťou študentskou dali .*«i 
strhnúť do pn'idu. Ihvznyik už vtedy vynikal istou hiiževnatiisťou. 
lepšej veci iHNlufm. a ve(b*l tiež hodne ]h) diplomaticky zakr>'ť svoje 
zadné myšlienky, ciele macfaronské a ambicie, videť sa pmiii 



ut^tva luiŕclníkoin : t(» však všetko holo |Nidinieueiio len ak 

iii«'irf väčšinu stgdcnt.stva dostaf k vštM)l)eťnej unii(Miunej akcii. 
S'ajpn* %\ išli znlK»/.|HM'iť jvduotlivé ^ni|»|)y slovenského stncient- 

h*lN) ilo hnulu s|H)h»ŕnt»sti sh»vcnskej uk(» takého hoiy otvoit^né 
' iha ŠlúroMK ktorého alt* pokúšaf ntMMihotlIali sa. .SvolNKla n 
•tudiMit^tva/ holo h<^sh) Ilriv.nyikoni vydané: agenti jeho k heslu 
valí i sfuhy. len ahy Slovákov lapili. .Hudenie-li ." hamhuľ- 

vyhovoľéivo a dohnhlušno. .jako študenti sim)1u tríniať, ne- 
viacej tvťh nešťastných tivnic. tcdio preháňania a pivnasled(»vania 
dndni. hudenie žiť vši»tci pekný študentský život, Sh>vák bude 
ni, Matfar Slováka zastávať a hniníť, a professoroviii nehudú 

\\Á» ak«» otrokov považovať. " 
Takéto reči mocne pôsohily na snlce a niysel mäkkú tejto mladej 
ce. Moje p(»stavenie k tymtu agitáciám dlho htdo nerozhodné, 
kii vitéší In»j |N»dstnpovaly moje vnúttunosti. I ja S(»m cítil cest 

um/enú. ale ja tiež tušil neúprimiu».sť zo strany mn(farskej. 
komto nen)/liodnutí prišiel ku mne môj Záhorský, celý shrlKMiý 
luiysleuosti. ..No." vnivi, ^dnes dostaneš deputáciu, ktoní od 
ntstva vyslaná je k t(d>e, ahy do/vedela sa, jaké zaujiinaš |n>- 
iiie voťi tým ukrutnosťani. kt4)rc )mšu sa od senátu proti svolMNie 

študentskej. Čože jini |M»viešy Vec je k pováženiu na o\m 
ť!- 

.Nuž a jakože ty o celej tej veci myslíš V pýtam sa môjho 
1. .('hiNlínK** vetí on na moju otá/ku. .medzi nich, rád hych 
o duše videf: aj sa mi skutočne chvilami zdá. že úprimne 
ajii M» svoImnIou a cťou študentskou bez (dihidu na nánKlnosť ; 
'ujem mcd/i nimi jednoho |)otupného, urážlivého slova na Slu- 
'; aij nikujeme zvác.<a po shivensky. Jesi'usky (peštíansky) 
ik skoni s plačom s;i aunlúva, žehy ráil hovoril |n> sloveusky, 

vedel, a ten je s ce]t»u <lušou zaujatý za vec študentstva. 
ŕue hvch mvsiel, kehv to dáko s kostolnvm riadom stať sa 

• • • • 

I. žehy iNdo veľmi pn»spešno. kehy sme tú impuFu neslanú - 
iku -' tn>siV'ka iNithipkali!" Tak môj í>urko ZtilMirsky. Jesen- 
ní ovšem Maifar. ale chlapina. ihI |»äty po temeno samá st4i- 
jf a môj osidmý. dôverný priatel. jediný / pravých Madarov, 
rk S4mi kedy /nával. Ť<» znali aj ini\ a pretii i jeho sfndu 
rn - na ktiuvhti meno sa už ne|uimätám — nie div. vtnf 
iťoni r. ixs<i minulo tnltedv 4'> ri>kov vvsiali ku mne. 
,Hja, hnit môj.- oil|M»vieni ja Durkovi. .vetf kehy tu šlo len 
ituiku, tndo hy lahké rozhodnutie, ale pomysli, že Maďari de- 
inijú |hnI chviíou i proti Martinyniu ten vraj ktoréhosi hon- 
rstiMiiron vyidišíval i pn»ti 8evrla\nui -- ten že ktoréhosi 
n^tmuta in tla^ninti prichytil a vyšticoval. — nuž a to hy 
iny Slováci pn*dsa nemali dovoliť, ahy najlepším priatefom uá- 
uáňluí dáka neiesť stala Sii!" 

Uhornky nemyslel, žehy recenyni |>rofessoľ(»m niečo nepríjem- 

!ita( !ia niali>: ide len o to. ahv ten tilisterskv senát Ih>1 zni- 

profesHorom ahy Inda navnitená právomocnosť nad študenty 

fiňisorí nami ahy dostali na|>oinenutie, žehy humánnejšie so 

14 



210 

študenty nakladali, jiin netykali a mien neslušných nedávali. „Nuž 
a," dodával na konec, ^tak nazdávam sa, že tu nič nerolda Maďari 
pre seba, aby spolu nerobili i pre nás. Lebo ^ad aviniamj*' keby 
mne či ten tílister daktorý, či Scliiniko, či kto na svete iný „bru- 
tum'* povedal, ja bych mu také zaucho vylepil " 

„Ale, prosím ťa," vetím ja na to, „postav sa do položenia pro- 
fessora a nechaj pred sebou štát tii papuču N. N., ktorého židia 
dnes zajtra na kriminál povlečú, a musel bys' jeho frflaniny počúvaC, 
čoby si tu urobil V" 

Záhorský sa usmial a dodal : „Tí lumpáci nemôžu hyt stotožňo- 
vaní s pohnutím študentstva, ktorého žiadosti sú spravo<llivé I Tí 
vyfrknú zo skól naisto, ked sa jim dokáže, že nie sú oni žiadni 
Tonnášovci atd." 

Môj Ďurko bol celý získaný veci studentiitva spojeného. My 
sa rozišli a ja adý deŕi rozmýšľal a len rozmýšial, o radu k Štúrovi 
však som predsa nešiel. I ja bez Štúra vrhol som sa na cestu 
vlastnú. 

V ten deíi večer prišiel skutočne Jesenský i s jedným kama- 
rátom ku nme a pýtal sa menom študentstva simjeuého, že poneváč 
nepríchodím do jejich shromaždenia, oni ani nevedia, môžu-li rátat 
na mňa, že ma teda prosia, aby ch sa pred nimi osvedčil, prístupu- 
jem-li k nim a chcem-li podi>orovaf študentstvo i podpisom pod 
žiadosti známe i činným byf pri akcii proti tyranskénm senátu? 

Keby mi boli poslali daktorého z madaronov s otázkami týmito, 
{>ochybujem o tom, žebych bol prisvedčil k nim, tak mi vo vnútor- 
uostiich čosi vrelo a len-len že nevybúšilo v opposíciu; ale bol to, 
ako som pripomenul, môj velmi dolirý priateľ Jesenský, ktorý vždy 
choval sa nielen ku nme ako svojnui priateíovi, ale vôl)ec ku vecí 
slovenskej úctivé a láskavé a ktorý mimoriadne dojímavo vedel 
hovoriť, pri humore živom a opravilove študentskom v najkrajšoui 
slova smysle. Ja pristal k lige štuilentstva s celou energiou. 

Oni uspokojení odišli. Ja odtody chodieval s nimi a nacliádzal 
sa s rovesníky a rovnomyselníky svojimi v tiib(»re nesvojskom. Disci- 
plína naša národná ruzviazitla sa konečne a luy vynechávali pred- 
nášky, chodili po kaviarňach a len rotili sa a buntovali, chystajúc 
sa k útoku formálnemu na senát. Nešťastný Schimko tr|>el vcia i od 
nás i od Madan>v. Študentstvo bolo jako jeden nmž. Breznyikova 
ambicia, videť Štúni osamelého, bola na chvílu víťazkyňou. 

Senát za.sedal často. Vyšetrovanie proti Kuzmovi, Chreukovi a 
podobným dialy sa. Títo súrili akciu. Nevedeli sme dna a hodiny, 
v ktorej vyzvaní budeme k dostaveniu sa, len heslo l)olo dané naj- 
bližšieho z^isadnutia .senátu k shroniiiždeuiu sa v blízkostí lvcea« 
Nastal deň akcie. Na šiestu hodinu večenui svolanv bol mešťanotitoni 
Kettncmm, ktorj* býval pravidelne i inšjK'.kt4>rom cirkve ev. breti- 
slavskej a predsedtuu senátu školského, senát školský do bibliotéky 
lyccálnej. O tom mal zprávu Kreznyik istú. Oktdo ;*>. hemžilo sa 
už študent.stvo \hí okolných tu krčuuich, tu však a hlavne |hi hospo- 
dách študentských, v blízkosti lýcea ležiacich. Plán Ik)1 teuto: na 
dané znamenie vyhrčia sa študenti z byt4)V svojich a sídu sa pod 



•JI1 

lynniiii. kdi* |»n*V(*/iiM* v(m|ciií«* l»ľiv.iiyik n iia tVIt* jirli |m>/ui<I:i 
M*uiit II |»rí|)iisri*iiie studriitstxa do /íiNihliiutia. v |»n|i:ii|ľ potivľy 
lyniirí >;i i sil(»u prí|iu<t taký. ľo íloltrniii K'1m» po /loin. iinisi liyf 
/^iii(i>r iiľo)KMii» šruilonístvn. Vo.i scnáru /n>l»i sa krik o sprav(*iíl- 
ii4i>c a >voImiiIu. a v kriku tom. kcd iifhudc sa vcilcť uiŕ urŕitť'lio 
vvn»/iiiiiof. hiulii akiste vvzvaní štmlľníi. ahv si vvvolili riŤiiika : 
tu iiaIo/i*iii» lioio volať iikmio Mamtliv a iiivťli. I(*n po chvíli iu'<-|i 
VI n/vii i 'lila>v /a Hnviivika. vitlanir luirii uwvh iirch poinalv 
ustáva, až konenu* vsrtťi iiiajii volať Iimi Itro/iiyik. Ilrc/iivik IhiI 
však 11/ li<NÍnt* pľiMityni iiá!ľ/itt* pripravený k tilip]iik(' ostrej ]iroti 
M*ii«*ttu a proti tyiii professoroiii. ktorí (Ittmin*!*' previnilí sa proti 
stuilťutstvu. A |NMlivno, jiiko liolo narafiŕené. tak sa všetko exekiito- 
valu, pnivda, že v spri(*voile i takých veci. ktoré v prtt^raniiue 

iH^srúlv. 

l^il tinavv (leeenihrovv deii. nihliotéka jasala sa svetlami a 
ntľovúi nrkevni a šk(»lskí >eileli v raile. ]M>jeiliiávajú(-. čo rohiť voŕi 
■^tuileiitskyni iiť|Nikt»join a tej relkovitej ro/pútaiiosti \eei školskej. 
Stiiilent.stvo málo po polsíeilmej hodimr vyrojilo >a /o svojich skrýš, 
c\\i\>ii /. moknj štvrti 4ivšem ľo/.:^uní/ená zrovna / krčiem privalila 
^a. n iirijilue ku scho(l(»m. posmelovala sa > .f*'!" hore schodmi, 
littii ku bildiotéke. .Kel. Mr znelo temno med/i hrnúcimi sa |ni 
iilKN'h .stnuiáťli sťliodt»v nahor, na ainhitv a cIhmIIiv ku triedam. 
Miestnosť, pred ldl»li(»ték<iu dosť priestranná, bola vo chvíli nabitá 
>fiif{ent.stv(»ni. /aplnilv sa i ambitv a chodbv k triedam vedúce. 
i s<'hi>dy |Hi oInicIi stninách plné boly študentstvom. Na dvenicli 
itvojnyc'h, vehi»d d(» bibliotéky otvárajúcich, stáli strážou |K*ilell 
ľUiik a mešťanostov husár v plnej paráde, so šaldou a taršulou, 
VÍSÍA4-IJU Miu |Ni päty. ľlank. vidiac, čo sa ide mbit. viv^rnnl do 
bibliot«'-ky a zaprúc / vnútra obojt* dvere. ú/kostli\o kričal: .('ater- 
\atiui vuniuut studiosi!** Husára chudáka i so šablón a taršuloii 
/iHi^sinivali študenti medzi sebou dob*. Tu začalo sa trb'skanie 
iiblokov a neskončený ivv : .Justitiam. libeitateín!" Tak volali jeilni. 
iní hulúbili: ^1m. be!" (dnu). 

/ni7U otvíiria Síi oboje dvi*re a ^yjde so sviecnom dvojiamen- 
uym Scvrlay: mlailí cúvajú, starší z ú/adia jich k predu tiskajn. 
Nastalo okaniženie váhania, ševrlav vvti^ki>l zväčša >tudentstvo 
/ ambitu prúd Idbliotekou. napomínajúc jich. aby sa rt>/i>lí. a \rátil 
sa ilu .seimtu. Krátka prestávka . ktorú nzili >tndenti k novfinu 
miuhucniu sa. St-nát v\slal druhého populárneho professura. <ire* 
inisiiia. ktorý, práve jako no>y !ili»k strojil >a na dvere a r«'\oí 
,Im'. Ih'I- uzvvať .Ňi začal. \ vstúpil síi >viecnami v ruke a tiski»l 
oazail študťutov. iistr\m okom jich im^rajnc a prÍMn* sa /pytujúc: 
.^uifl erK«> vultísy 

,Justitiam. Iiumanitatem, libertatem!" re\a|o sa zo zadných 
vntfitfv v iNlvetu: z chodieb iiow re\ot ..bi*, bel- a z odlivu. iUv- 
m^cíttnn spôsidieiiélio. znáhla stal >a príliv. ktor\ kom-čne i (íre- 
^'osrha vyjtiiuávaf chtiaceho spiacimi dnu ilo biblioték) . za ktorým 
ílovalíly Mi.nia.«sy študentstva do >enátu. (lapky na hlaxách. paliet* 
v nikÁťii a reviit iiesktuičenv otria*«al vozduch i zdi Ixcea. ..In^ti- 

M* 



21-2 

tiani volumus! Pereat Schimko! Pereant philistiim ! Pereat senatus 
philisťuml** Taký lom, vresk, výkriky teké isly k ustrašeným, ustruu- 
tým otcom eirkovno-školským. Plank tiskol sa až ku predsedníckemu 
stolcu, bojazlivo liliuliac na študentstvo rozsápané. kecf tu z|K)nu».- 
nutý Jesenský pristúpi k nenm a rečie: „Ergo dominatio vestra 
spectat ad senatum?" A tu, chytiac ho za golier, smyčil chlapa ku 
dverám, kde čakali naíiho iní a pojmik ho medzi seba, merali nm 
]>äs(iimi a palicami, čo sa naíiho vinestiC mohlo, napokon šmarili 
ho dolu schodmi, tak že celý ílokrvavený zhrbolcoval jkmI bránu, 
kde u stiirého lyceálneho domovníka, Sauerackera, našiel oddych a 
umývak s vodou, aby si rany vypláknuť a kre v z nosa tečúcu umyf 
mohol. 

V dvorane bibliotéky začíily už nenazdajky i svetlá miznúf; 
zdalo sa, že namierene mali najväčší kolompoši iK)zhasíuaf svetlá 
a zrovna lomif milý senát. Ševrlay zbadal vec a sám, nemajúc 
komu poručif, rozmnožoval svetlá, zapalujúc sviece vo svietnikoch. 
Keď sa lomoz utíšil, preriekol Kettner tnisúcim sa hlasom: „Quid 
ergo volunt, Domini StudiosiV^ 

^Krgo jam non amplius bniŕaV^ posmešno vpadol do toho hlas 
zo strany študentstva. (Sregusch vyzval študcntstvo, aby si jednoho 
rečníka zvolili, ktorého chce senát vyimčuC. A tu nastala umluveuá 
komédia s hlasovaním; volano Maróthy, Seberíny, Breznyik a ešte 
zo jwír mien, až konečne všetci kričali: „Hreznyik, Breznyik!" 

Bi*eznyik pristúpil k samému zelenému stolu a držal dobre 
memorisovami latinskú reč, opravdovú tilippiku pn)ti senátu i da- 
jwlným professonnn, pretrhovanú výkrikami pochvaly študentstva. 
„Sumus vobis brutiiV Utinam bruti!*' ľnisička táto st^ila sa bežnou 
v ústach nielen študentstva, ale i obecenstva. Hodno by ImiIo reč 
túto mať. Bola iste epochálna. Senát stál V(»či takénmto registru 
hriechov, na hlavy jejich hodeným, bez obrany. Koniec reči vy- 
chodil na formulovanie žiadostí študentských, vzťahujúcich sa k od- 
stráneniu z(» senátu tilistrov, ne)N»volaných a neus]N»sobnených ku 
spravovaniu študentstva, k navráteniu aukt4>rity vúdobnej profes- 
sorom, a ktuiečne šnupka daná i |>rofess(inun so žiadosťou, aby štu- 
dentom netvkali a vôbec zachádziili s nimi humánne. 

Senát ovšem nemohol inšie oílpovedaC, jako že nemôže roz- 
hodovať o selH3 samom a ani teraz rokovať so študenty o otázkach 
prednožených : ale odkázaní boli páni štmlenti na recurs jakýsi, ne- 
|K»vedano jaký, kam zadať sa majúci, a pracovano len k tomu, aby 
sa iKÍni senátitľi dostať mohli von z klepca. Bre/nyik a consortes 

nevedeli railv a skončila sa felá história tak, že sa školv vvššie 

• • • 

neotvoria driel, než otázka celá náležíte riešená bmle. Tu začnú sa 
hlasy ozývať, „kde je Schimko?- Schimku nebolo vídať, Iwirs isté 
l)olo, že ilo senátu išiel; či sii v tej trme vnne zavčasu vykraiiol, 
či, jako iní chceli za isté mať, |H)d stôl vliezol a maličkou, hrbatou 
svojim |N>st;ivou labky úkryt z:i čalúmun z<» stola visiacim a temer 
|K) zem siahajúcim našiel, neviHlonm. 

I^n mešťanostíi Kettner. tučný, nízkej |N>stavy, dobre chovaný 
muž, ro/pustil dakolko shivami senát, a podajúc ruku Breznyikovi, 



•J 1.1 

naloŕil mu rfiiiiN i s |>i*tiriiMi stndtMifstxa vvlintcivif a jťiiiu oddaC 
ro najskiiršif*. s |Nikl<»iKinii na \sí'tk> Níntiiy |Mihrľ,il >a ku svnjrj 
rki|Ki/i. sriijan*) pivil Iminnu Ivn^. Ilnsiľ ii.-iľailovany. /r \i(lí inina 
hViijlio rrlťlio, ni\áni lUinka a piHualia mu ílu k(»ra. >ani aU* lil»ifr 
v>^klM'l ua /jkIuii ki»ŕa ilasku a k:i/t* knrisovi liiiaŕ. Tá |»lan>ia 
ríiÚNka .n'voiuťir" ulMliáil/ala )MM|n/ľivn kor. a jako sa pohnul, 
\>t)kla okná a laui|M>ť na povo/t* a niílŕnui liusáľt>vi ]i;iliťianii <lo- 
fikla taršiifu. Kor /nii/o| vo Vrrniu'j uliri i\Vintl<:ass(*) a n»/pusli1i 
haraliunlárí s .'IVtii niás/ík a liunilánion, \\iv*i\^ Itunda a luiiuhr 
tiahli flo kn'Uiy. nrdhajiir o ifalsir ľokovauii^ tam lion* v hihliotókt*. 

Srani' pnifťssoľ <iľos/ sa triasol stľarliom a pnisil študentov 
hli/šiVli o dopn'vadcnii* lio domn\ : Marothv s daktonini cšti^ iiji- 
>rili ho. /•• sa nm inŕ nt'smir stať. a skutoi'-nf vtvmúr Im pt>d |Kizr, 
vímIIí stanVka a/ do jrlm pľil»>tku na konri ľannenskrj ulict*. 
rhudák <ín»s/ /ajoval sji sám na tyranismusa ncspôsolmosf |KUMla- 
Ľotriťkii t<»lio srnáíu. Tak sa poľo/chodili vsiítci. šľvrlay sám si 
muM*l |Nixani>kať dvi*n*. piMUdla uebido k dostaiiiu. iba starý Sauci- 
arki*r svirtil |ijinu pľofrsson»vi. k(*(f v ki*p(Mií zavinutý kníral dolu 
srhfNiami. 

Škola ii»/pusti*uá. alumncum v pnŕ dni /avivnŕ. iNit4)ni ale 
(itvon'iió: studiMitstvo sa ľt>tilo okolo ľ>iv/nvika. ktoiv viedol vr\\\ 
/jíltf/itosf. uťuiálo si /aklailajiiť na svoju vy/nanmost ! V koiumci^oťli 
IniI dolinni dvihanv a na pirriarli noscnv. Slovonskri ndádi*/i hvvalá 
ilÍM'iplina (.lifadla a u/ i med/i na> \tľlda lini na karty, áno i hra 
liN/aniná v kavianiach. ..Mŕ;!Í> hnnda a bunda." hnusná tato pieseň 
išla i c*e/ uaM* ilv. Knihv le/al\ po kutot h \ piarliu. Tak to holo 
U*/ Sním! Slovenskv študent toliovekv Ihv. Stiiia hol fahkô, haľa- 
hunláťke /iNi/it*. A he/ dudia Stni-ovho je i t«'ľa/ tvm. 

V toiH. jako deus e\ marhina. /javil sa v Hietislave jakysi 
M*ptťmvir S/iľiiia\. ktoľv náhodou hol spolu i hodnostárom akýmsi 
f irkevuyni Štňr ho menuje miesro-inspektonnn •leueiálnym. akej 
alt* h<Nliifli>ri nehvvalo a vládnv dôveniik. povcrenv s vvsetniva- 
nílii £\láštii\ni opľfiti tfivj:usľhovi. ktmy, esle v Prešove súr, M 
Mi.M |Ni|iovoľil. eo nepáčilo >a ])anst\áni tehdajsim. Sniyslano o oď 
>rniiicni jeliif / pnifessury. k eonui pravda neprišlo, h.iľ hy tt» i ne- 
itfleii / jeh(» k(dlei:ov hol >i prial. Nii/ tu ^d(»mini siutlioNi" lapili 
sa hrítvy. |NNlhodelit*j jim náhodou, a olmítili sa mi N\Mj(iit pľo>hou 
II rulu tui S/inua\ho. náilejúr >a . /e jim tento Peu>->tok e\ ma- 
ihiua i fiľi!*trov i Srhiniku kompe>kuje i amue>tin pre iiMi.ihuľdákov 
okná a lMni{iiíše vy t í kavčie h vy]iroNtľedkuje. i x-nat ľe ip^anisuje. 
i Vili lk»h >ám vie. ŕo i*ste ľ»ie/nyik«ivi a jeho konipanii do h»na 
Daiiyiw. Tu teda v.<etko študeutNtvo ukoln Hpvnuka a Mamtliyho 
- ktury iNd iha piatym kolesom u vn/a siotilo >a a ťatta. dáta. 
krívfly, uníxky pnivé i zaslúžene >pisovalo. pivpi>ovalo. pod- 
|iÍMiVHhi a všetky tieto arta Szinnaunu kp>z deputáciu otldalo. oil- 
ilajiic sa |Nitoui zase hezstaľo>tnému hiijauiu. k(dompo»t\u a hani- 
bunleuiu. Bývali A|Hdu iha \ alumneum a konvikte a po t:ľup|»ách 
v kmuách. ' 



211 

Szinuay, iiuijiíc všetko v kapso. nie žeby bol zpi'ostreťlkoval 
scniorflny a dištriktuáliiy konvent ad boc a oddal vec jMitrieuej 
cirkevniíj vrcbnosti, ale sobenU: acta pobral sa s nimi do Viedne, 
aby tíun z ndalosti tejto spravil si ščeblíky k povýšeniu, vyznačeniu 
a o<linenc dákej , že Cfk-rutil mlade Iríŕa ^rebrllíe," ako to vôbec 
zvykli zmaďarčení aľist(d\ťati robif. Cirkev a škola sú jiin iba kliešte, 
ktorými si z jiahraby obíia vyfabnjú upečené zemiaky! 

A Szinnaymn skutočne i>odarila sa jeho intri}ía vo Viedni, IcImj 
skoro vrátil sa ztadiaí. jaetvorený už na ])lnomoťného kraMvskŕho 
kominissára nielen k vyšetreniu tejto extrava«:ancie študentskej, ale 
i k potrestaniu vinných a v jaipade potreby k rekvirovaniu i vojska 
k iMítlačeniu lireznvika a jeho kohortv. Vvše tvdna sa vvšetrovalo 
a napokon zasadol ])án se])temvir k súdu. 

INnlelil si celú túto študentskú akciu na 4 triedy; do prvej 
vriadil chásku Chrenkovskú. ktorá prehix'šila sa zločinami a vý- 
stupky luijsiirovejšnni. a tá b<da vyhodená nielen z lyce^, ale i zo 
všetkých škôl, tak že nesmeli byt prijatí íIo žiadnej tuzemskej školy. 
Ale, tuším, celá táto jnísnosf bola len k tomu. aby háveď táto 
právom co skôr zutekať mohla z Hretislavy. kde židia vo „Versatz- 
amte" konečne presveílcili sa, že direnko-Kuzmovci boli tí írn»fi a 
baróni, ktorí u nich zastavovali j)adelané lístky z/doženskó. Lelm 
IM)zdejšie — ovšem pod inými menami - - vystúpili už ako diplomo- 
vaní mužovia, museli teda dokončiť štúdia I As|)on jeden cas Chrcnek 
(iyuri advokátčil, kým zase o diplom neprišiel; meno zmizlo z prkien 
histórie. „De nn)rtuis'' teda ..aut bene. aut nihil!'' Časom snáif 
annales lejíie pána Jtíkelfalussyho i)Osvieťa na cesty a chodníky 
Chrenek (lyurihol Počeť týchto pnotriednych vystupoval nevysoko, 
bolo jich 7. 

Do dnihej trieily vriadení Ixdi pojirední vodcovia celého tohoto 
študentského ..putschn.- a tí boli oiísúdení ku l4-dennému väzeniu 
na st^dičnom dome. ktorý k tomu cielu re<|uirovaný bol od septcni- 
viraa plnomocného kráľovského kommissára Szinmiyho; medzi tými. 
rozumie ssi samo sebcm. |)ol Dreznvik a Marothv: iiní, .dii minomm 
jíentium,'* vyseíleli si tamže ]H} tri a sedem dní. 

Do tretej triedy vriadili ešte menších .fonailalmi bojnokov" 
a tvch zavreli v jednej triede Ivcea na 'J4 hodinv: meilzi tvmito 
Iwd som i ja a bolo nás pár Sb)vákov. Pamätám sa \hí 4.'). n»koch 
na Miška Križana a ])ár Niadarov. pamärám sa na Xa^ya. z ktorclio 
l)ozdejšie stal sa slovutny spisovateľ maífarský. .(«audíum est mi- 
seris socios habuisse majonim." hovoril starv básnik, a mv mladí 
haraburrláíi i proti zákazu, že nesmieme byť veselí, boli sme za 
celých tých 24 hodín v j>ríme až v*'ľmi. veľmi veselí, ľo lavicnch 
sme si kabátv ustlalv. a noc. ktorá zbvla nám po zálmvách, sme 
ľahko pre;«pali. Plank nám sám dtidal .bursle" a kamantti nás opa- 
trili lúvom a vín<nn. Kartv lndv ma«jvarosan med/i nami. Vseí<*i 
ostatní študenti vria<lení boli do poslednej triedy, ktorí spolu s nami 
museli podpísať orteľ, podakovať a appeláty zrieknuť sa a |H)konie 
prijať — Wr/s reptania - kľuku v nu-avoch na jeden semest^Jľ! 



•J 1 5 

(VIv akt uasIcdoYiuMMlnlinil sa : Všľtk(» stutlnitstvo 1hi1(» sulnió 
v Mhliotŕke. jako /a oiio)i(» pošinúniťhi) (IciciulMovŕlio iliia. všotkych 
iihxivdvnly iiaJiK'sírt'jsio iiíhU'Ji*, ha kiMÍ siiiť sa takto sŕitali a na 
svojmu (Viť videli stáf niocnólio l>ľe/nyika. ŕakali siiic zase dákii 
.lihíliiipiku" <mI m»1io. a dlane sviiiely vsiMkycIi, ktorí odušťviinií 
iHib v koimiioľsocli /a nrlio. Ah* iiioiisiouľ ľ>iv/nyik tak pokonu* 
|NN'Hval svoj vynik, jako ostatní. Hej. ah* jako snu* sa |>ot4>šili /asr. 
kľrf iíiiiť Vrtťruoii a Školsktui nlicou. stretali sme dôstojníkov vo- 
jcD!»kyťh. ktorí luvrliodili sa kolo lyoťa, rakajiií- na /nanitMiii*. /a 
kfoniii mali v irlV svojich vojakov ndľľif na tňto rehrlliu študent- 
skú. Tu zns našli snu*, /e nnidiv urohil viulťa n:iš. keif nás ^pliilip- 
pikou* nádejnou ne/:ipliettd do hoja . u/ nie \iae so Sehiinkoin a 
M*iuitiini íilistn»v. ale s hodákv a š:ihlaini nd.itnvrli s\n(»v >hiľsa 

Vojsko stálo pred kapurínnii a jedny ki»nipánie uhytovanó Indy 
|H» fionioeh a r hntnrosfi! Jeden vtipný dóstojin'k. hadiijiie. /e 
jv |Ni všetkom, keif vhlel hromádky študentov s ovesenymi n<»snn 
fahaf na všetkv stranv idirami. oslovil ten hlúrek iHikornv, v kto- 
rom i ja sa naehodil : .Nt». isťs srlion aus V ..lo. konn's sehon 
k!ehn ius Katreeliaus!** tvm i>tvni noMiwni tťuioni nm iHlvetil jeden 
J. nás v pivšpoľskoin jarĽtuie. ŕo strietl nás nesmierny sniieeh spô- 
Miliiio. M\ |Hisniešne ptMddiadali sa na dóstojník.i. ktorý /ast;ivil sa 
a hladel |m» nás. a tak sa nám /dalo jakohy Ud mal rhnť 
na tm nás vtip vyvolať / domov relii kom]i<iniu: ah* my .mi smie- 
ihom vnišli ku Sf/émlf'iHinnsitri na pár ..hurslí" k potešeniu sa nad 
^-mutne >kon(*i\sou sa atfairou he/. Shini. 

. Chvála \M\\\. /v je n/ po tom. a rhv;ila lUdin. /e / našhh 
iN'uluiihd nám žiaden." ri(*ko| štiir pri prvom sídení sa s nami. 
Ináé nikdy nevw>kal nám toto /ahindenie. len /nenáhla priťahoval 
u/du. Kym v>etťi vys(*deli >me svoje |Nikiit\. ni*ho|o prednášok, 
ľosiťdní tndi Ihv/n^ik a Mamthv. ktorveh sme estt*. tak iakosi 
hnnhlivo. v triunďe |Nivn/ili m(*>tnm na sanneh pri vyrhode jieh 
/ väzenia. Stoliťuí páni ^ympatisovali so stiidenty liar.-iluirdárkymi. 
ptvtii ani nenihili preká/ky tejto deinonstrarii. 'I\<k ^knnŕíly sa tii*to 
«'\tRi«a:!auľie ..he/ Štiir.i." jako .he/ í>fura" /araté hul\. Skončilo 
>n t\ni vsiik í pajtásstvo marfai>ko-slo\enské. .ledni síce hútať |H»rali 
i» \;k>faho^aní sa. ale ku/ln na<e. slovenská sp»dnľní»sť v tele Sf» 
Štiínim. iiiornejsie holo, ne/ hur>ik<»/ne snv ilaktorveli. Mv vrátili 
VI i|o ki»f.ijí staryeh a do kni/ov ^^tun>vyťll. nstatni pnknirovali 
v liemonstrai'iaťli |Mitutmyľli a v hnrlivo>ti h:irahurdát-keho maifaron- 
!>t\« ťclv n»k. 

Lildt>vít náš v »»»jej ritlivej. verne /inietanej duši vystál vi*Fa 
múk. o kturM'h do/ veda m sa > úplnou í>totou i ha tt-ni/ po 4.\ roko<-h, 
keif ui dávno pn*stalo tlk^tat srdre j<*lio nd.<dt*/ľmi)n\nc. / vehí 
jeho llMov. ktoré stoja mi k slu/l»e. d\a Irju sVftln Štuntvskŕ na 
liftu {Niliyhy tMVŠtiirovské. Nehudf teda ml mie>ta. ani ne/ajímavó 
]íTv trnijšie |N»k(denie. ked nimi /akonrim tiiťi kapitolu. 

I*ny je ÄO dňa H». januára l>:iť» na Dnmrht Slnh^dn, lehdaj- 
siebo kaplána myjavsk«'lio pisany. drniiy /n dna .'i. marea \x'M na 
CtiboMu Cochiusa daný. Tamten hol písaný pod he/jiro^trcdnym 



-Mi; 

vtiskoiii vvšetn»vaMÍ« Sziniiayovského, íi!nt4) \hh\ iiiisliHlkMini onoho 
otnisu, o rok pozdejsie zjaivivsíini sn. 'iVii prvý zneje: 

„V Presporku, WMy tliic 10. lediirt. 

I^ratn»vi Sloboílovi pozdravení! 

Odosfláni Ti druhý svazek „Starožitností Slovanských," a 8iťe: 
pro Tč a I)v. p. Koleniho. Odpusť, lu'atre, že sem se néco oiNizdil; 
jelikož Uduly prišla pŕíležitost mi je tu necliahí, a diíle nastauplé 
hauŕe pŕenárannié na našem lýceum nié z pri>stŤedku pnicí uiých 
vytrldy. Neluuhí já Tol»é ty opisovati, jen to priložím, že školy již 
vyše pôl druhého íýdne zavŕeny jsau a terf komissár královský vec 
tuto vyšetruje. Nevím co z t^dio pftjde: smutné jest u nás všecko. 
Slyšeti, že ne/a<llauho dojdau ro/kaizy od ( onsilium, ktenini se 
niají všecky zrlejší sp(dečnosti. i také naše s]ovensk«n, konečné zni- 
šiti: tiim záŕe Shívenska! kdo mini ji vzkťísí víceV Bratŕel hyiie 
nám i poslední nadeje k vyváznutí. Proto ale délejme, seé budeme, 
aspoň k nejakému potešení a nadej! nejaké retování potomstva. 

Prosím, pošlite nd čím skí^r jíeníze na svazek .-J" (t. j. Stan)- 
žitn(»stí i>iifárikovýcli). I*. Černáka napomeú, by |»eníze neodkladné 
z^'^slal. jelikož tiikovýmto počínaním hyne náš úvérek preilfrfaceiii. 

Mám z jiných knijin Slovanská pŕemnoh<» potéšitedíných zpráv, 
ale te(f v ne|K)kojích léchto nejsem s to je vy|M»čítati. S Itoheni! 
Tvflj Ludevít v. r." 

Druhý list zueje: 

„V ľrešporku, 1887 dne 3. hŕezna. 
rŕedrahv ťtihohu! 

()l>adva Tvc listy, i onen |K)šlau, i tento pnležit4)Stí poslauy, 
sem prijal: hudiž Tobé díka za né. Verím, bratťe! že mrzíš se a 
nu'zeti musíš nad tak dlauhvm ndčeuím naším: ale, iNdinié! ueuí 
jsem toh() príčina. Já, bratŕe, nevím co prvé do rukau vzítí, tak 
jsenj prácenii /^ivalen, a muni> všecky mé práce za príčinou neinuce 
p. Šroera dojdimji jeho míst4>. Odpusť tedy, že Tobé ne hned oil- 
]K)vídal sem, čekaje, ažby mi néco málo času pozbylo. 

O Imuŕech na našem lýceum byvších již zuámosf máte. a my- 
slím, že Ti je náš Janko z Kystérce'^) zevrubné pops^il. já se jen 
na néco, n:aje o jiných jednati, (d)nie/ím. Senát škidsky zle nakladal 
se žáky, jmmI senatem všjik rozumej ne jen učitele, ale ninoliŕ 
méšťany a knéze. /áci nakladaním tímt(» pobaureid stropili Imufku 
jednau na večer, kdv senát v knih<»vné školní shronmždéu hvl a 
jej t4im prepadli. Strach a hnlza jirepadati senát, ana /áú jim na 
očí všecko drželi a potlučeuím hrozili. Kteií mohli, ti z knihovnv 
včasné se vykradli a tiobŕe že Simko do senutu nebyl pHšel. nelMi. 
jak jinírikají. pod stnlem ukr\t byl : /ajisté by pŕenánimná p(n*ážka 
nn'sto byla nu'»la. onť totiž za prvníh<» piivodce všech técht4> ne|N>- 
kojii se považovati nnisí. Hnetlky na ti» prisel sem Sinnay. m. vše- 
obecný ílozorca cirkví našich, tehdy jako poručník králov.sky v ohledu 
pre (iľe;:usi>vy, ktery neypive sice stolice učitelské zlMiven, |N»t4>in 
ale na prímluvu jiných na své iiiíst4) zase dosazen byl. Tomuto žaici 

•) Je to Ján Kystoniky, o ktorom je rec na kond 11 1, kapitoly. 



■-•17 



|NNlalí |iii)sH)ny list. klny vs:ik s tím ílo Vidiié inlt'srl n otlrinl m 
kniliiv>kv vvšrfň»Víilťl so navnitil. Vvsorn»>;iiii fnaln z;i fv«lfn. ii;u' 

• • • 

iisiidrk ŕlťU hyl. Nrklťrí jsoii ílo /:il:ih* iiii :i. 7. I t dnä <l;iiii. iiitvi 
nimi/ linviiik a Maiotliy. jiui vypailIi / kniivikrii. jini jsaii vylnt/rni. 
fiika ľniim. ix ani jimIoh / iiaširli luli jiní ilnsfalí klukii / ninivii 
Atil. Tak so tuto iikoiiťilo. Ilyv Siniiay na vyšrtŕoväni. o/námil. /o 
iKVJiflIaulio (ní knil. Tabiilr diijilati ro/ka/.y. nimi/ so s|»olrťiwtsri 
nikifiikA na všockyrli škoiáťli /a|M>v(Mli\ všik hinf Holiu iiivála. 
7. tohoto niť k uskutoŕnóni neprišlo a sotvy i prijilť. My strarhom 
\olikyni o toto naplnení, rokovali smo ťo dtMi <» nkonŕoní d(d»ľcm 
verí našiťli. však naposlody njistili nás nŕitolŕ. žo pŕišoliihy tako- 
v%to ro/.ka/. on jon na jmóno potaliovati s<* Imdo. .Imóno toily 
.HiNilrrnosf nnisiloliy sr na jinó |)romôniti. My nyní. jak pň'd tím 
n>pilnuti hídnó dr/inir. ŕinnosti pak v naši spoltM-nosti pHltyvá. 
VäV^i s|NdiM''iiosti inoidi hychoín dŕko>ati ncpľo/ŕotolnosti inacfarskó. 
ktiTÍ ji/ |M> dvaknito na svóm svatku ti»\val to tak ifn-iiy -Onmi- 
iihnop.' ktoty nu(fai>ká s|Mdoniosf v/dy na koiiri roku slavjrvala, 
A ku ktomnii v Mliliotóko o<li)yvanóitin rrlá l»ľrti>lava pomaifaion- 
n*nii |Mi7vvaini l)V\ala a dnnonštľatívnr všotkvin nrsnivsloni liani- 
hiiniárkyni tlieskala a óljniovala) ihvnstnn' , .srohoiUn- n'ŕnili. 
VMlaiiro Muv.i tím lidovó naši. žo so jost oo o spoloŕn(t>t ohávati. 
|MNlali právo so tohdy slmmiá/divMinu iíľkovuímu tohoto Okidí 
!»hniiiiitžilôní pľos(*hny list. v nóni/ /ádali. anoho. ahy so novy pro- 
ff^wr hŕi a liti^ritiirv slovonskó na Ivrouni zdoišíni vvvolil. anoho, 
ahy lumuto nôjaky nániostník so /rídil. ľo dlanhóm roki»vání >o 
u/A\h*li». naŕ na nino h»s padl. a ji/ to(f tody rádny náinôstuík 
jMMn zdojsího ."^hivonskôho profossoratu. ľrodnášim dvakráto nílnv- 
niťí. iťdonkľ.íto pros tydon dojopis. it nókolik pak dnu jMdskau. iak 
II vrtšírh tak u mrnsioh. dokonajo roskau. /apoônn. /kaiiskn / ntluv- 
niro i s votšínii v pŕítimiiiosti pnifossoratn dr/oti hudu. ľnuujoino 
DA .('itoi'h vdéŕnosti." ktoi-ó joštô toho roku v\jíti niají. Nož cítiino 
sť iHflii.statoniynii ku vwodoní oolóho dílka : proŕ /ádáino Tó. |K*vťo 
C*tilNdiii. Iiy:s nám nŕktoró pnioo a sico: na Knljár.i. Junuinanna. 
Mffťioiov>kéhii vypracoval a ŕím skúľ odo-^lal. Slvšol som. /o jako- 
vési |Mijvrtniíní ohystáš o napravoní ŕooi pisonuió: pnisím Tó. pi»- 
nechoj joštó toho, vôŕ mi. to so nodá ra/oiul Viiliš pak. oo K'tdlar 
vykonal? í'Vsi ji/ simi nstnpují a nsrnpovari hiidau. /<* Kollár 
ii»i«tAl mcdallii od oís. rnskô .Vkadoinio. ji/ víš. /<* ah* ľuskiii /o- 
BiM. ."ííitvy Tidiô /iiánio hiido V diorvatsku. v Záhŕohô. povstala 
i^Miloŕnost. zjílo/ojíoí zo |(Ni údu. saniyľh kloľiku. na jojioh/ /ádo>t 
my jiin XvA /ákony iiašo i .Tloilv- odoNÍj.imo. M\ tóz ťi'fámr Ill\ľ- 
AV Novjnv i Ilaiiion. Kvŕty ôo^íkó. ľra/skô Nnvinv i Vŕoln. ktorá 
nir noni h«Hlna: všooko po puŕtô rlo^távámo. S liolicm. ľiš ôím 
^kA^ Tvému Ijidovím. 

I>iN|ati*k: .KnÍMió >i mi tivsom nn\in> ii/námil. oh/\lá>to alo 
vítané nám h\lo. /o (ikolí .ln/of\|io iro/umoj di>tnkt iH>ti»kv) tak 
mu/iié so pniti lisilím tyr.iiiskyrli Maffaroinami /aih/olo. Ihidoino 
jini 7JX to iNNlékovací li>ry p^iti. 



Ze Macfari tajné časopisy, o zinacfarení Slovákft jednající iiiají, 
<) tí)iii sem nevedel. Ojinycli tíikovýdito koliijecích spisech znám*). 
Obdržev tut^) zprávu od Tebe, i lined sem na mnohé strany psal, 
aby po nich páti*ali. 

Jesenský, nčitel v I*ešti, Slovan pŕehorlivý, mi psíil listov néniž 
mi oznamuje, že on ahnanach na r. ls;W vydávati bude. Žiidáiné. 
byeh Té jménem jeho o nejaké pnicii i»ro ročník tent« snažné jn-osil, 
což tedy tu hle konám. Učiň, pévce náš, Ctibohu, co mažeš a ode- 
šli mu práce, zvhĺšté usihij se n)u néco v prostomluvé posiati. On 
ditél almanachu svému .Mína'* pŕezdéti, my však s jménem tínito 
všickni velice sme nesjíokojeni a jemu jen jmmI tou výminkou práce 
sh'bili, jestliže jiny název si vyvolí. I Ty. myslím, v tom rovné 
s nami smýšieti budeš. Hlecf mu list psáti. — Buduli nejaké vy- 
chovavatelství dostati moci, ovšem že se o Tel)e |K>starán]. I>obre. 
že se chceš uciti anglicky. Mhivnici Zeiíyho si kup, avšak z fé 
samé anglicky se nenaučíš, nýbrž prikúp si k ní Biilla (2zLr)0kr. 
str.), ílle niclíž cíle svélio dosálineš. ľč se zlášté i fi-ancauzštiné, 
atuTol)č poniucím Vo^'dbei-<;a. neb Machat. — Fmdák jest v Tren- 
číne. Zvedavý jest o Vás néco slyšeti. Já mu již psal : proč um Vy 
nepíšete? ("o delá KrnúchV ľozďnív ho! Ani Ty, ani On nám nie 
nezdélujete. Slyšeli sme, že v dobrém duchu vycliovává své žáky. 
Bňh ho živ."* 

Oba listy Štúrove dávajú lM)haté obj.isnenie mojich Z|iráv u jeho 
tehdajšcj činnosti a o tom jeho zraku (»rličom, ktorým prenikal všetko 
a badal i najmenšie. (PukrmcoTaniť.) 

Oprava. 

V prvom sošite na str. <».'>. stojí mýľne o Julinsori Pecovi, že 
zomrel a mal za manželku dcéru su|K;rínt4;ndenta Lud. (íedulyho; 
toto všetko platí o ndadšom jeho bratovi, Kniestovi, bývalom fará- 
rovi v Ilarkau-e**). Xáš Július žije dosial jako farár v Pornom Bi- 
rínŕoku (M. Bi»rény). A jako hovorí sa v slovensk(mi {loivkadle, že 
ten dlho bude žit, koho vykríkne povesf za zomndého, tiik nech 
mu Boh <lá dlho nosif meno dnihé a pamiatku sviitú blahoshiveného 
otca jeho Leop<dda. 

Sly snažne prosíme ctené citateístvi», |KMlávaf nám ]N)dobué 
opravy a vôbec dôležité zprávy. týkajúce sji črtov týchto životo- 
pisných. 

Hlboké, "). apnla issi. Dr. J, M, Hurban. 

*) Holý medzi t\mito Štúrovi známymi „koliijpcími spisy** i Noriny, pfuné 
jiMlnym jiirátom slovenským. pomatran'Miym, rozumiŕ sa; a ten jiirAt ne- 
hol žiadny iný, jako Liidi>\ít Kosnt, synovec to drahej pamiatky Ďnrfca 
Kosiita v KosiUoih pri Turŕ. Sv. Martine. Veliká patrónka niacfariamn, 
arrikťiahyna Dorotha, (ireto nienf»vnla revoliiciti matfarskú ^die schlo- 
wakisrhe KeheHion' a snažila sa pekne ponmývat svojirb milých Maffarov 
pH'do dvorom. Kosuta nemenovala inak. jako ^der Srhlowak.** 
**) Tohoto pozostalé kázne vydul p. Lud. (íodnly, superintendent preddonaj- 
ský, pod túnto ná>lo\ím: ^Kni-t Pri/, pewr- ewanjr. Pfarrer za Harkao, 
Naťhf?ela»äene I*reiligten.** Pej>t IH»W. Druok von llornyanszky u. Trigcr. 



-M '.I 



Historické drolMiosti. 

Síloriijt; (Iľ. J. L, /Vr. 

NííIhmIíi /:i\inll;i ma mkn ixT'* |ni |iľWľa/ iia Slovni>ko a do- 
Nial som sji ľoviio do knilmv iKinMluvcov sluviMiskvrh. h(ij(*m pľvrj 
trjto iľsty miijťj /a lininirou nášho kiáfoNstva ľol tivalv. Navni1i\ 
i^i ilo litileslavr. /jiŕal soiii |iilm*. študovať miiiulosC slovenskú: a 
|iiiiiľ\iiŕ mi /ijún* ('sto |>okoln)ir /nániľ !»oIo / osolniólio styku. 
>r,ily Síl |»ľťdni(*toni môjlio bádania |»n'dovšftk\ni o>udy Slnvrnska 
didi\ ni»vi*j<rj. SkoNky mk Idi/il sa ku komu. a ja Itol som k*<X\' 
/jiliavcny sxojou pľácou. I>a ŕo viar. hol som viac zaujatý |uvdm<'- 
toiii. nr/li na {loŕiatku. rirhcial s(»m pnivc /ja\\ národnť'ho /.ivota 
>|ii\rnskólio / ľokov srsfdr>Í!ityili. a tu upiitaly |»nMh»vší»rkjm |m»- 
/iinn'sí moju histoľiľkŕ jínirt* slovenské, nie snáíf len |u*eto. /e 
MMii sám hisfoľikom. .-iko skorej, /e lu unihen\ je |»okus. \ysvetlit 
onú /\láštno>t v o^uiloeh sloveuskvch. ktoní naniaiie >a ka/dómu. 
ktii /aldhi SI v minulosť Slovenska. Iíohi i mne u/ vtedv /nMm\m. 
xi* miiiiilftst Slovenska wvimda .st svojim /\lá>tn\ni a samosratnvm 
>|Miiioliom. /rela neodvisle od ostatnélut knifovstva uhoiského: ah* 
iinlť/núf tú záhadnú ]»ľinnu. pľei'o sa tak stalo, nirdhe/ue nepo- 
flaiilii sa mi. 

i'lio|»ÍI Som sa teda sn zuiiénou z\ed;i\ostou no\ejšírh sloven- 
>k>rh pnie hisfonekveh. hradajih' tam želaného vy>vetlenia : av>ak 
fH4iká\anie moje zostalo nen>pokoj(>m\ leho thiMíľie. ktoir našiel 
som tu. ImiIv /viusa stavané he/ /ákholov a museh sa sosuť u/ 
pri ílosf miťrnej kritike histocirkej. 

Nadisly pni/dnin> a ja e>te pnMuysral o tuhto /áhadárh sht- 
ifiisktj minulosti. nevi*diae. ako l>\ťh \y>iel / tohoto hludi>ťa. .Tu 
Df\yn»ideš ničoho. " pomyslel som konerne. .musíš opäť íhi ľhoi- 
j»ka." i'ľipnnil som si teda všetku naresfu; prv v>ak. ne/ prihli/il 
!a d(Mi iMijazdu. oneiiioiiM'i a v\|e/:il >om \\se stxľiirh t\/dnov. 
leel mój. preíst Z;ise pešk> ŕasf >e\ermdio ľhoľška. hol leda /nia- 
rvuy: ale túlia moja. ii/iet npäť kľáhiv>t\ii nhoiske. hula tak *^ilna. 
rr wdal som sa na eestv. akonáhle mohn] som vstaf. 

■ • 

ľidiaviar sí« niek^dko dm v Tuni. /ofavenv hoi>kvm sviežim 
^n/ilurhoiii širt som (falej k vyrliodii. pľediH»j:itMn siir patine niy- 
.^lieukoii. /e tam na v\<'liode nájdem ni/lustenic oŇiuInej záhad v. 
A tuŠ4'iiie toto ma ne/klamaln. Prvé pľekv:i]ienie ŕakahí ma vo 
Spiši: ovanulo ma tn akosi neinerkym stľednveknm. Navštívil >om 
imilrhád/ajúeehn n»ku vio-šinu h:inskyrh miest na S|n\ensku. znal 
"^oni tťfia z vlastného ná/nni neiiicrke kid(»nie: av^ak rn/rliel med/i 
nemeckými kolóniami v tamtvth >rii|i(iaľli S|ii\eii^k:i a na Spi>i 
M tak |Mfrny. že mimoviduľ p<imv>lel šihm sj: \\\ niet viaeej S|n- 
veii>kii. \zd«r tnmu. /e tu /ije tiiv mn»»/»'fvo Slnxáknv. T.ito /vlásf- 
nii<«f d.ihi lu však siiadiio \\>\er|if. /nhaninv Hr.nľim ^idla niekdaj- 
sirh t'nifiiv miest spis>k\(-h *«ii /ľejinyni sxeihMtvnni dnhy minulej. 
kloní uviiie ťšte úplne odiineiia. npustil muii >pi> a Idizil ."^om sa 



220 

ku Kosiťiani. Tu z«se pľekvn|»enie. Tam, kde Henuul prerýva sa 
úžrahinou do roviuv košickej, nieni sa opät krajina; ihličnaté stro- 
niovie ľiizoni luvstáva a cestovaU^ľ octne sa v kraji listnatého stn>- 
niovia, kde jMevInda v lesoch huk a duh. A eože to utešené údolie 
košické! Iné rastlinstvo, iný vzduch, iný svet! 

Prišiel som do Košíc na niekoHvo hodín, náhoda však (ne- 
priaznivé spojenie vlakov) p<Mlľ7ala ma tu vyše dna. Prehliadnuv 
už prvý den odpoludnia znamenitosti mesta, druhého dna zrána ne- 
vedel som c<» pocaf: hliidil som teda na zdarhoh uliciamí. Zašiel 
som na trh, i ))otešil(» ma, že (»ctnul son) sa z^ise medzi Fudoni 
slovenskvm. Ani nezostal som dlho osamelvm : tu prišiel ten, nbvch 
mu niečo precital, tu onen, a]>y som nm niečo vyiM)cítal. Medzi 
iným prišiel jeden roľník z okolia košického sfažovaf si, že [iredal 
židovi obilie a ten že ho ošudil. Vypočítal som nm to. s doložcníni, 
aby šiel nazpät k židovi pn; nedoplatok. Onedlho sa vrátil s vy- 
jasnenou tvárou a zvest(»val. že ho] u žida a povedal nm, že mu 
to veľkomožný pán vyiM)čítali. a žid že zaplatil, čo na pn'om ráze 
nedodal. Ponúknul som ho cipirou a »ičal s ním nízhovor: poznal 
podľa výslovnosti mojej, že som Čech. a jKinevác sám, keď bol vo- 
jakom, ztrávil v Čechách niekoľko n»kov, |Hivažoval ma ako8Í za 
známeho a stal sa veľmi sdielnym. Zajímavé vý|K)vede jeho citoval 
som už niekoľkoráz. Tu budiž uvedená iná časť našej rozmluvy, 
pre nn'ia vt^nly nie menej vzácna. Keď sme totiž spolu počítali, 
koľk(» mal dostať za obilie, napadlo mi, že počítal na kábliky, a to 
tým viacej, lel>o jnivedali mi na Sh>vensku pri podobných prfleži- 
tosfach, že v ľhorsku je dvojaká miera: na Slovensku pretfporská, 
ďalej na juh však pešfbudínska. Zpýtaný dedinčan mi |K)vedal, že 
oni v okolí košickom merajú obilie na kábliky, a na ďalšie dopyto- 
vanie vypočítal mi celkom správne, koľko je to na pivšimrskú mieru. 
Bližšieho vysvetlenia, prečo sa tu inak pi»číta, pravda ]K)veda( mi 
nevedel: to je vraj (m1 starodávna tak. 

Za Ffeďaľou očakávalo ma nové prekvapenie. Našiel som tu 
i"ôzne obyvateľstvo: predovšetkým Kusíufív s cirkvou rímskou sjedno- 
tených. ač sami nazývajú sa pravoslávnymi, Slovákov-Sotákov tiež 
pravoslávnych čili unitských, a čo ma najviac prekvapilo, na 8to tisíc 
Maďarov tiež pravoslávnych, ktorí mo^Uia sa Pánu Kohu jazykom 
staroslovanským, ačpráve slovančine ani nerozumejú. 

V Tžlnnode na trhu pýtal som sa, na akú mieru pre<Iávajú 
obilie, i dozvedel som sa, že t^im obilie meria sa na četverti, po- 
zemky však na dŕsiatinp, IVMnýšľal som a rozbiTsklo sa mi v hlave. 
Na Slovensku (popri katolicismei husitstvo a jeho premena, auf^s- 
burské vyznanie, čeština, pivšporské mieiy a váhy — tu pod He- 
ďaľou protestautstvo. k(»šické mien* a váhy. za Heďaľ<ui pravoslávie 
s niskými mierami a váhami: patrno. že život i duševný i innspo- 
litý vyvinul sa v každej z týcht4» častí úplne oddeleno. patrno. že 
každá z tVxhto častí tvorí zvláštnv a .samostatnv celok i nakoľko 
sa vzdelanosti, i nakoľko sa verejného života týka. a nemôže byť 
viacej pochybnosti, že v starých prameňoch nmsia sa naleznút do- 



klady i o |Niliriťkoin ofldťlrní týchto knijín! - Oilišu*l smii iisfio- 
kiijtiiy <io Halier. 

Vo luívRito svojom z cesty Ziical som sústavne čŕlaf staré kn»niky. 
listiny » stan* zákony ulioľskó, n»/umiť sa. s na|»nuti»sŕou velikou. 
ihhiťRijijť ]K*clive ka/ilé udanie, ktoiv )M)slú/íf ukohlo k ul»jasneniu 
veťi tak záhadnej. Kimecne |n» velkom naniálianí podarílo sa mi 
MR«taviŕ dosí uiŕity dôkaz o staroilávnoni politicktim a administni- 
tívnom n»zdelení niekdajšieho královstva uhorského, a síce tým. /e 
|MNlaríIo Si mi zo starých z^íkonov a listín vynajsf d«Mežítost niekdaj- 
Mťh konuV knilovskych. |K)latínov, ^i*nerálnych kapitánov a p. na- 
koľko tykalo sji starodávnej správy kráľovstva uluu'ského. O timito 
vT»leflku práce svojej Imvoril som však u/ v článku .O methode 
dťji*|iisu Slovenska," pnivila prostonánnlne . poukazujem tcMla ku 
tiimu : dnes zmienií sa chcen: (» niektorých podndmostach |N)lN»cnej 
dôK*žit4isti. 

ľviedol som už vyššie, že prvú stopu starodávneho n»zdelenia 
knifovstva uhorského našiel som náluMlou, u|Nizornený súc na rôz- 
tuM miery a váhy v jednotlivých knijoch uh(»rských; v listinách a 
2ák«iniK*h našiel smn teraz dosf dokladov, že táto níznosf. lui ešte 
Täésia ]ianovala už za starodávna v rhnich'i. /ajimavé je. že knil 
ZiinnuíMl, ac márne. |N)kúš;il sa o zavedenie jednotnej miery as|Nm 
nakufko oIicIknIu sa tvkah>. Čítame v rreť«Mii Decr. Si;>m. 144».'> 
iKovachídi (NnI. .1. Tav.) I., f^ 1.: (juod in omnihus castris, opidis, 
cÍTÍtatihus et villis et •.'eneraliter uhicumiue intra He^'ui andútum 
mtfusuri'utur et pomlerentur seeundum mensuram civítatis nostnte 
Budťusis; zákon ten nenudiol však mať trvalého vysleilku. |»onevác 
TO všetkých iných prt|i:tdocli malý /4istať v platnosti stanxlávne 
uiier>' a váh\. ako ustanovih) sa už v odstavci nasledujúcom: >i 2. 
ilenipti.s tantum uknIo mensuris decimannn et montíum trihutis 
ll*ťiVn*ťht» ac lucris. censihus. feudis et ivdditihus Pivshyterorum 
et vininini ecciesiasticorum. ipios in suí.*^ statu iustitia, quantitate 
rt valure vulumus |NTinanere, /áktm onedlho zapomenul sa zase. 
ak Uitiž vôIh*c Ind kedy prevedený, a nepros|M'lo ani jeho olmoviMiie 
nikii ir>2r>: tKovach. Vest. Com. (Mn'ii Art. '2-1. . . . uldipie per totum 
huc re^fuum. pro fnimentorum et Idailorum venditione et emtione, 
atiiue Tiu«>nini eilncillatimie nna et eailem mensura, cul»ulu> scilicet 
et i|iuirfale atiiue pyntha i(udensí> fonnetur . . . ouimIIIio meralo a 
vážihi sa zase |NNlIa starodáviu*ho s|h'»so1ui. a tak /ostalo až na 
iuš«* dni. 

Tatu n'iznosf váliv a mierv v kraIov>r\e uhorskom prišla vo 
verejnom živote k ohnunnej dôle/itosri menovite tym. že z;ikladná 
jevlnutka váhy, t. j. lihra. Inda zar«»ven základným nu'rítkom pri 
nufuí |N.Mut/í: leho keif \ každom území starodávneho kráľovstva 
hiMlDiita váiiv iNda iná, nui>ela hvt nutne i hodnota čili cena ndnce. 
nzcuej a v oliťh nve«lenej v oh\ode jednotlivých komôr kráľovských. 

•i Kej«^ VIII. 4, v»K l.iVi; IX. 1. ;í7:.. I.O.V - Kmaihiih Sup. ail \>ít. III. 
an6, aué, 614. lAtfS. — IjkI. II. iK-i-r IV. \h:*l. — Kovarh. Sup. b4Í Ve^t. 
IIL Mt, 161!». Szirinav NUt /e.-npl •.';í4. tS 6i»l. UuX 



•>•»•> 



ľózna a iK»roviiií. Stan'» listiny imuľujií n«ís tiež o velkfj rozmani- 
tosti H'ny :í hodnoty v oliehn sa nalezajiKTJ mince M. i ]K)<lávajii 
nám neklamný ilnklaíl. že jc'dnotlivé ŕasti kníFííVstva ulioi-skŕho jkh 
/ívaly verailôlc/itého práva anttmomnélie, ])niva ra/tMiia mince zvlášt- 
nej cony a hodnoty. ]n*áva to. ktoré prisliichať mohlo jedine zemiam 
:idminístrativne a jn-ípadne i politicky iiplne oddeleným od štátneiio 
celkn. 

lioj proti samospníve týchto jedn<»tlivych častí knilovstva vzpbi- 
nnl v ľhrách menovite po vymretí Arpádovcov a prevádzaný inú 
Karlom Koliertom s velkon dôsle<lnosŕ(m; piTt/) nesmieme sji diviť, 
/e kráf tento na skhmkn svojho života pomýšľal i na zavedenie 
jednoty peňažnej v kráfíivstve nhorskom. Nemajúc však t«»Iko moci, 
ahv zrnšil stannlávne komoiv knifovské v jeduotiivvch iízemjach. 
ktoré ívorily dosiaf základ tiimncnej správy ríše, uspokojil sa vo 
sv(»jom známom a veFadôležitom zákone z roku l.-i42 s tým, že na- 
riadil (S 4, f)), aliy v celej ríši pri nízení peňazí prijaté Indo za 
základ nízenie komcny knMnnickej, mince jednotlivých komôr krá- 
íovských však aliy roznznávaly sa púho rozličným znakom, éo jmi- 
tom <lósledne zachovávah> sa na uhorských mincach. Avšak jednoty 
mince a jednakej jej hodnoty nedocielilo sa ešte dlho |»ot4>m '^), 

Kšte zajímavejším je k poznaniu niekdajších pomenív v kniíov- 
stve uhorskom vnútornozemské clo uhorské. Nachodíme Mií v sU- 
rych listinách doklady, že clo (tricesima) neplatilo Sii len na hra- 
niciach ríše od zbožia Imcf dovtízencho aleho vyvezeného, lež i pri 
prechode z jednej časti ľhorska d(» dndiej ^K I)Ia prameiiov dor$iaI 
známych nemôžeme udať celú siet vnútornozemských ccdníc, ale i to. 
čo |K> ruke je. dí)stičí, ahy sme ]M)znali. že colné tieto linie vniitomti- 



*) .Iŕdiia z najzajiiiia\f'J8iVli listín \ tcjtii otá/k«' ji> rt'lácia pápe/skŕlio IťfpítA, 
Hiitiiia, o v\liniii\ľli aiinataťh pre pápr/a Jána Wll. v jediiotlivýrh ilioe- 
f-esarh kráľovstva uhorského (Fejér VIII *.\ 10>< — l.ti). Ichti v t<'jtu listine 
miera uhorská pr^poŕitáva sa \h\y na zlatú inii^ru: u\ádzajii >»a tu vetifa 
(Vskoj a vifdenskej inifry naslcdujťu-e uhorské: niarcha tiiii anrnnti a<l 
pontlns Hudcnsf'. niarcha ar^onti hanalinni. inan-ha tini ari^enti ad pondus 
Transilvanionsi*. Okn>m t(dio mnohé doklady narhodiuM* v Hstinárh, meno* 
vite však u Kejéra. O razení zvláštnej mince v Kremnici, vo Vefkej liani, 
v Slavonii netreha ničoho podotýkať: sťi to príklady vôIm*c známe. 

*'; Svedŕia u tom snemovne artikule z doby pozdejsťj, domáhajúce sa opá( 
a opát o zavedenie jednotnej mince. Kova<'h. Sup. ad Vest. II. i*7, 1447. — 
Kapľina\ II. \t<\K 14ôm; ibidem II. ľ.N», Uás. Caroli VI. Decr. 11. 17iS3, 
A. CM, Š 1. 

^) Kej ér V. i», :>27, i-jTi*: VIII. J. fil'*. i:í*24: IX. 4. 4J-J, i:i7:i. — Kovachii'h 
Vestiiria Tom. Ml'. Lu«l. 11. Pec r. IV. 15*J|. ait. TJ. — Kovach Suppl. 
ad Vest. 111. , IM, I.V12. V smln\e, nzavrenej med/.i Ferdinandom A 
/ápofom. i'-itame: . . . <^uod ouinihns niercatoribns utriuMpie partis Mt 
libernm . . . nierres . . . emere, ventlere, . . . vehere per terrmni et aquani 
abstpie onini impedimenti» et inti-rdicto utriiľ^ipie principis aut e^irum 
t|Uorumcun(|ue otticialium. tiolntis t«men «'x antii|na consuetudine sohien* 
(tis tricesimis . . . Med/i oboma ri^^ami neustanovená teda no\á odná 
línia, lež \\beralo ^a clo pri prechodi* z jednej časti ľhier do dnihej 
tam, kde od starodávna nachád/aly >a \nMtorné lolné linie.) Vnútonui- 
zemské tieto colnice ziu^ene sú až mku lil.'i hecr. Caruii VI. art. *.*!, 
n. 6'J), avšuk i tu. ako »a /«lá. nie úplm*. 



2ťni8kŕ sIuhIujií sii asi s liniiiirianii obvoiluv koniôľ královskyrh. 
Viťniť na |ir. celkoui iimtc, /r platilo sa do pľi pivchodr /ti Slo- 
veuska du riiorska a iiao|»:ik. a súr na Ihiuaji'): |M»ilolin(* virnu*. 
zt* rlo platilo sa tie/ prí pivdiodr /o scvernycli riií(*ľ. / olivodii 
tutii kniľ«»v»ki*j komory košickej do riiicľ'-i; taktiež pľi piveliode 
zi» severného Tiioi-ska do Zátišia^). /«» Zátišia 4I0 Tniusilvanie^i 
a p., čím (Nldelenie jedn«)tlivvrli častí kráfovstva ulioľskélio nabyva 
utivóho objasnenia. 

Keif však uvážime, /e tie tak/.vané ľartes liei-ui Ilimpiiiae 
o*lk<Nn súhlasia s uhvodom niekdajších komôr kráfovskvelu tvoriae, 
číMlospnivy finanénej. liplne samostatné ú/emie. ktoré svoje /vlastne 
váhy a uiiery užívalo, penia/e svojho /vlastného ni/enia a svojej 
zvláštnej ceny v ohehn nudo, so/náme snadn(», /e tieto ľartes ni«' 
äú uahudiiym p(»inmin /enu>pisnym, h*/ že ú|dn(* súhlasia s |H»jmom, 
/nániyiu inde |nmI menom kornnnej zeme, menovite kecf /jistiC sa 
ilá v týchto územiach i siimostatná civilná a V(»jenská správa as|)oii 
v ístyeh dol»ách. a to vždy pi» celý rad rokov. 



Nase národné spevy. 

t)d Sfľf'ttpui ľujptora. 

Slovák pri sv«ijej svetii/námej chndid»e bohatým je v |N)vestach 
a i^pevoch svojich. Dejiny svojich predkov (nIcI v rúcho luijky a 
imTCsití; radosti n žiale svojej domácnosti však do /vnkov spevn. 

Slovák je idealistom i na |Ndi |M>vestí i na |Ndi spev(»v svojich - 
a v oboch smeroch |M'iv(Hlnym. Povesťami svojimi zakrýva svojn 
terajšiu chudohn, rojcí o zakliatych hnidoch. v nich nakopených 
pokUfiorh, spiacich kfla/iich i kiiahynách a o (Imhocli. ktorí bdejú 

*t Krjŕr l\. 4. 341, i:i7o atif. at«r /ikiiihi je VM'dhoriK*. /r MutiiŇ Trt'ii- 
éiAOtky v)lH*ral na hunaji rh». a /.«■ vťliťf poilrá/dil ct^lii kapitiihi iť^iri- 
hnoMká, knf v\bťral do tii*/. z \f(-i, «lo\H/tiii\('h /ti .ttaiknv kapitiil> na 
Mn%eii«kii «a ná4*hii<l/ajúi*it h. aaprielc tomtí, /v ka|iitula mala nickiifktt 
prifil^i. že I veri, ktiin* |>n* svoju iHitirlm dováža iMniajoiii nahraiiirí 
■c4ii Slovra^kom a kráfuiiitvoiii-. nrmiiíii platiC ziailnrliM ľla. 

' Wagiier IHpl. Sar. 4o. Ihuniiii iiumii Ik'iu* sťiuiit ]>rii{itrr ( 'anstn ien^4•<t, 
uiii naicnam parteín comitatu^ ip-^iii'* ui-ľn|iataiii tviu'iit . . . pt't ľ\a('ti(iiiť4 
TncMÍmanim et THoiiiuriiiii runtra lihľrtatrm Noliilitatir^ . . . ilúth'm 
p. 39. Praetffťa priim i|iioi|ue jam priih-in ( apítant's *'t TriľťsiuiatniilMi!) 
ľMMTieDfti, ut de inis rfhiis. ipioHiiinipiť Iiniiiihatiniii'^ v»'*itľa«' ail (isiiiii 
et Dccettiutem iluiniis stiaľ aiMiiri ťaoiiMit. inillaiii trirt-siniain i*\i};ant . . . 
Ta ovádia u teda tifž /n'jnii*. h* pn^ii /iiľitiii sni*iii«>\iirho dekn'tn 
I rokn I4W, art. :í*.» i na Átaditľ \)iii;t)iati«» ch* pri prériu itle lio ^t*\or- 
aéko ľhonka. V dekri't** z roku 1715. art. 91, n .Vi uväil/aju sa tiex 
rolalce: Tokig, OihmI, Huilroi;!!, ľjhrl). o kt«ir\ľh ti*-/ (a/kn tvnlit. ^.rliy 
boljr I*ý*al7 ndniľiaiiii puhraiiii'uwui. 

*i Decr. SIaxibU. ir»«7, art. Mi. - Sziniia\ Ni*t. pni. /i-mpl. ^l. ^ il^l, 270. 
SM. - Wagner hipl. >ar. IIh. U.'m. 

*; Colaire ticio uvedent* su \ ilt-kp'ti* z r I71.'i, art. ^1. a ji-iluntlixi* v ntar- 
iírh littinácb ťAStijbii*. Kt-jt-r l\. 1. (íO, t.t'il. 



21* 

Szinnay, iiiiijúi- všotko v kai>s(\ nie žobv hol zpmstiiMlkuval 
seiiioľáliiy a ilistriktuálny konvnit ad lioe a odilal vec |»atríriiej 
ťiľkeviu'j vnlinosti, nW soln'ľúc acta pohral sa s nimi do Viedne, 
ahy tam z udalosti tcjt^> spravil si srehlíky k i)ovvscnin, vyznačeniu 
a odmene dákei, ze .ďrafil mUidr Irlhí ^rcheUie,*' ako to vóIhjc 
zvykli zmaíraríVní aristokrati rohif. Cirkev a šk<da sú jim ilm kliešte, 
kt4)rvmi si z pahrahy ohňa vyťahujú upečené zemiaky! 

A Szirmaynni skutnnie podarila sa jeho intriga vo Viedni, lelni 
sk(»ro vnítil sa ztadiaí, pret.v(»rený uz na plnomocného kníTdvskŕho 
kommissára nielen k vyšetreniu tejto extra vajraneie študentskej, ale 
i k i»otrestaniu vinných a v prípade potrehy k rekvinívaniu i vojska 
k potlačeniu lireznvika a jeho k(diortv. Vvse tvdna sa vvšctrovalo 
a napokon zasadol pán se]»temvir k súdu. 

ľodclil si (elú túto študentskú akciu na 4 triedy; do prvej 
vriadil chásku Chrenkovskú. ktorá prehrešila sa zloiMnami a vý- 
stupky najsiirovejšími. a tá hcda vyhodená nielen z lýcea, ale i zo 
všetkých škôl. tak že nesmeli hyť ])rijatí do žiadnej tuzemskej školy. 
Ale, tuším, celá táto prísnosť Iwda len k timui. ahy ImvefT táto 
právom čo skôr zutekať mohla z Ihetislavy. kde židia vo .Vcrsatz- 
amte** konečne presvedčili sa, že Chrenko-Kuznnivci Ixdi tí pn'ifi a 
haróni, ktorí u nich zastavovali ]iadelané lístky záloženskŕ. I^elm 
pozdejšie ■ - ovšem ]md inými menami - - vystúpili už ako dj])lonio- 
vaní mužovia. nmseli teda dokončiť štúdia! Asinm jeden ais ClircMiek 
ifvuri advokátčíK kým zase o diphnn neprišiel: meno zmizlo z prkien 
histt)rie. ..De mortuis"* teda »aut hene. aut nihilľ* Castmi .•ínácf 
annales le«;ie ]>ána Jtíkelfalussyho jMisvieťa na cesty a chodníky 
Chrenek (iyuriho! Počeť týchto [irvotriednych vystnjíoval nevysokn, 
holo jich 7. 

Do druhej triedy vriadení hcdi poprední vodcovia celého tohoto 
študentského „imtschu.** a tí hnlí odsúilení ku l4-dennénii* väzeniu 
na stoličnom dome. ktorý k tomu ciehí retpiirovaný hcd od septeni- 
vinia plmunocného kráľovského konnnissára Szirmayho: me^lzi lyniL 
n»zuniie sa samo sehou. hol Dro/nyik a Marothy ; jíní, .dii minoruni 
<rentium," vysedeli si tamže jio tri a sedem dní. 

Do tretí' j triedy vriadili ešte menších ..foiTadalmi iMijnoknv 
a tvch zavreli v jednej triede Ivcea na 24 hodinv; mi^lzi tvinito 
hol som i ja a holo nás ]K(r Slovákov. Pamätám sa {ni 40. rokoch 
na Miška Kri/ana a \ú\' Marfarov. pamätám sa na Na«xya, z ktorého 
|M»zdejšie stal >a slovurny sj»i>ovareľ maďarský, .(faudium est nii- 
seris stM-ios h.ihuisse malorum.* hovoril starv hásuik. a niv mladí 
harjíluirdáci i jjroti z;ikazu. že nesmieme hyť veselí. Indi sme za 
celvch tvch 24 hodín v iirínie a/ velmi. vt»ľmi veselí, ľo lavicnch 

• » I 

sme si kahátv ustlalv. a nnc. ktorá /hvia nám po záKiViich. sme 
fahko propali. ľlank nrnn sám dndal ..hursle" a kamantti luis ojmi- 
trili lúvnm a >ínom. Kartv Imlv mai^varosan medzi miuii. V^*tci 
ostatní študenti vriadení holi do jioslednej triedy, ktorí S|Hdu s nami 
museli piHJpísiť itrtef. poďakovať a a]ipeláty zrieknuť »i a iKikonie 
prijať - he/ n^ptania kfuku v nn*avoch na jedeu 8euie8l«r! 



Ci'lv akt niisIťilnMic mloliľjil XI : Vsľtko sliiilfiit>tvn Imlo sídnió 
\ l»n»liiitrkr. j;tko /» oiiulio ]Hisiiiiinu'hn i|(M-riul>niNr|in iliia, vsrtkycli 
oh/iv(ivaly naj|M'>tn'j>ir iiáilľjr. ha kťif miu' >a takto sčítali a na 
>v«ijniii iVIt* vidťli stáť iiKM'iiŕlin l»ľtv.nyika . ŕakali siiir /.usv dákii 
.|ilitH|>|»ikir «m! m»Iio. a illanr svilK'ly všoikyrh, ktiui odiišoviMMií 
hiili v k(»iiiiiiiM'so('|i /a iiťlm. Ale iiinnsiouľ ľiiv/nyik tak |Kiknni(* 
|NM'Uval :ivnj vymk. jakti ostatní. Hej. ale jako snu* sa potvsili /asi\ 
k(*(f idnr Wtťnion a Ski»lskon nlicon. strrtali snu* dôstojníkov vo- 
K*nskyťli. ktoľí pnM-liodili sa kolti lycoa. ŕakajťiť na /nanícnie. /a 
ktunni mali v rcK* svojich vojakov ndrtiť na tiito roludliu študent- 
>kú. Tu /as našli snu*, /v niúdiv undiil vodca náš. kiMf nás .pliiliii- 
|»íkou~ nádťjnou n<va|di('tol do lioja . u/ nie \iac so Scliinikoni a 
M'nátimi tilistpiv. aU* s liodakv a saldanii ndatnvcli s\no\ Maľ>a 

Vojsko stálo pívd kapucínmi a jedny kompánii* ul>\tované boly 
|Hi i|«>mocl) a r hnfonisfi! .Um! en vtipný dô>tojník, iKiilajiic, že 
ji- |Hi všetkom, kecf \idel hľí>ni;itlk\ študentov s oVí'>enynii nosmi 
faliaf na \šetkv stianv ulicami. o>|ovii ti*n idľu'ek pokomv. v kto- 
roní í ja sa nachodil : .No. i>ťs sdion au>".'" ..!o. konns sclum 
«jelui in> Katt'eehaus!-* t\ni istvni nosowm toímm mu iMJvetil jeden 
/ nás v pivšpoľskoni japjone, čo stried nií> nesmierny smiech spô- 
Miliilo. M\ |Misinesne poohliailali sa na d«»^tojníka. ktorý /ast«ivil sa 
a liladtd |hi nás. a tak >a nám /dalo jakoby Ind mal chuť 
na fen nás \tip vwolat / domov celu konijMÍniu: ah* my so sniie- 
ihoni \nisli ku Sthniinllinnsitľt na pár .burslí* k potešeniu sa nad 
*^niutne Hkon«'i\sou sa atlairou he/ Stiini. 

. Chvála Bohu. /e ji* u/ po tom. a chvála Indiu, /e / našich 
iN*iilMidol nani /ia(h*n.** riekol Stur pri pr\oni sídení sa s nami. 
liMr nikdv nev\t\kal nam toto /al)lud(*nie. len /nenahla pritahoval 
n/íhi. K\ni všetci \\>ef|ľli Mut* s\oje |N»kuty. neliohi predná.šuk. 
ľii-^ledni holi |{re/n\ik a Maroíhv. ktorvch snu* ešte. tak iako>i 
hanldi\o. v triumťt* povo/iľi nM*^titin na sanach pri xychfNle jich 
/ \.i/enia. Sttilicní páni >\m]Mtiso\ali .•^o >tUflenty haraíuirdáckyiiii. 
pn-fi» ani n«*ľoliili piyká/ky tt>jto d(*mon>tracii. Tak skončily sii tí(*to 
«-\tľ.i\ii;:aHcie .he/ Stura." jako .he/ .<íuni- /ačate hnh. Skcuiťilo 
"«a t\ni \s:ik i pajtás>t\o maifarsko-sloxcnské. 'ledni >u-e hutaf |Hicalí 
II \«>faho\aní >a. ale ku/ln naše. sloven>ka spoločnost v čele so 
Stiiľom. mocnejšie holn. n«'/ hur>iko/nc >nv flaktiuvch. Mv vnitili 
^;i ihi kola p starých a do kni/o\ Stiirovych. o>tatiii jiokračovali 
v deni«in>traciach |Mitutmych a v lMirli\o>ti harahurdackeho niacfaron- 
M\a celv rok. 

Ľudovít nás v >\i»jej cit|i\cj. večiH* /mi(*tant*j iin>i w.stál vfľa 
Muik. o kfiirM'h do/vedám >a > úplnou i>toton iha tera/ po Vk rokoch, 
keif u/ dávno pre>talo tlkotat srdce ji*ho nd.tdľ/<*milii\ni*. / vefa 
jehii li>(ov. ktoré stoja nd k >lu/he. d\a lejú svetlo Štúrov>ké na 
tieto |irdiyhy iHVŠtúmxské. Nehude teda nd mit'.<«tH. ani ne/ajímavó 
pn* terajšie |Mik(denie. kctf nimi /ak<»nčiui túto kapitolu. 

I*r\y je zo dna m. januára l>*.Jtí na Ihmit-ht Sloh^xln, lehdaj- 
sieko kaplána myjav>k<'ho pi>any. druliy /«» flna .i. marca lKi7 na 
CtilMélia f'ochiusa duny. Tamten bol jiísiny pod be/proätruduym 



vMskuiii vvšetľovaiiia SzirmayovskélH», íenr4) jmhI následkami (inoho 
otrasu, o rok iMíZílejšie zjavivšími sa. 'IVii prvý ziiťji*: 

.V Pi\;šiM»ľku/lsnr»'(lm' 10. lediia. 

IJratnívi Slobodovi pozdravení! 

Odesílám Ti dniliý svazek „Stamžitností Shivanskýdi,** a siťc: 
pn> Té a Dv. p. Koleniho. Odjmsf, brafŕe, že sem se néťo o|n)z«UI: 
jelikož U'.lidy píišlá pŕílezitost mi je tu necliala. a dále nastnuplé 
luiuľe pŕenainimné na našem lýceum mé z |m»stte(lku pnící niýťh 
vytrlily. Nebudú já Ttd»é ty ojiisovati, jen to priložím, že školy již 
vyše p&l dnihélu» týdne zavŕeny jsau a tecf komissáľ král(»vský vec 
tut4» vyšetruje. Nevím to z UAm) pftjde: smutne jest u ujis všecko. 
Slyšeti, že nezadlauho dojdau ľo/kazy od Consilium, kterými se 
mají všecky zdejší společnosti. i také naše slovenská, koneené zni- 
šiti: tam záŕe Slovenska! kdo nám ji vzkŕísí víceV Knitŕe! Iiyne 
nám i poslední nadeje k vyváznutí. Pn»to ale délejme, seé hudeme. 
asp(»n k nejakému potešení a nádeji nejaké vetovaní |M>tomstva. 

ľrosím, pošlite mi éím skňr peníze na svazek ;>" (t. j. Stani- 
žitností 8afánk(»vveli). ľ. Černáka napomeíi, by peníze neodkladne 
zaslal, jelikož t4ikovýmt<» počínaním liyne náš iívérek pri^lplaceuí. 

Mám z jinycli knijin Slovanská pŕemnolM» potéšitedlnýeh zpľáv. 
ale tťď v ne|M)kojícli léclit^) nejsem s to je vyjMM'ítati. S Ikiheni! 
Tvíij Ludevít v. r.'* 

Drubý list zneje: 

„V ľrešporku, ls:J7 dne :5. bŕezna. 
ľŕednibv Ctibtdiu I 

Olmdva Tvé listy, i onen |N»šrau, i tenti» ]>ríležit4)Stí |N)slauy, 
sem prijal : budiž Tobé díka za né. Verím, bratŕe I že mrzíš se a 
mrzeti musíš nad tak dlaubvm ndéením naším: ale, bohmé! ucni 
jsem toho pnVina. Já. bratŕe, nevím co pné do rukau vzíti, t«k 
jseni pľácemi z^ivalen, a mimo všecky mé ])ráce za príčinou nciiMKv 
p. Sroem doplimji jeho místo. Odpusť tedy, že T(d)é ne hiicd (mI- 
povídal sem, čekaje. ažby mi néco máb» času pozbylo. 

O iKUiŕech na našem Ivceum bvvšícb již známosŕ nníte, a mv- 
slím, že Ti je náš Janko z Hysíéne'^) zevrubné popsal, já se jen 
na néco, n:aje o jinýcb jednati, obuiezím. Senát šk(dsky zle nakladal 
se žáky, p<mI senatem však rozumej ne jen uéitele, ale nuudié 
méšťany a knéze. /«ici nakladaním tímto |)obauŕeni strojiili Imiirku 
jednau na večer, kdv senát v knihovne školní shnunaždén bvl a 
jej tam prejnidli. Strach a hniza pŕepa<lati senát, ana žáci jim na 
oči všecko drželi a pí»ílučeuím hrozili. Kteŕí mohli, ti z knihovnv 
včasné se vykradli a dtibŕe že Siniko do senntu nebyl prišel. nelMi. 
jak jiníhkají. pod stidem ukr\t byl: zajiste by pŕenáramná poi*ážka 
míst4i byla nuda. onť totiž za prvního puvodce všech técht4i ne|Ki- 
kojrt se považovali musí. llnedky na to pŕi.<el sem Sinnay. m. všcs- 
«d)ecnv do/orca cirkví našich, tehdv jako ptuučník knilovskv v ohledii 
pre Cire^iušovy. ktery neypive sice stnlicc učitelské zbaven. jMitoui 
ale na phmluvu jinych na své místo zase dosa/eu byl. Tomuto žáci 

*) Je to Ján Hy««tor<ký, o ktorom j«* reč na konci 11 1, kapitoly. 



J I 



|NMljdi pntM'lmy li>f. ktn'V však > ti'iii ilo \ irlné imI(*s(*I i\ iNltud ťn 

kral<iv>kv v\šrfh»vaU'l sr iiavnítil. Vvsffnixáii) f n a In /a fvdni. iiaŕ 

- • • 

iisiiiU*k ľtťii l»yl. Nrkrrri jsou lio /alán* na :í. 7. I I dnft iláiii. iiitvi 
nimi/ r>iv/nik a Mamtliy. jini vv|iailli / knnvikrii, jiiii jsiu vy)iii/«*ni. 
ilik.i lUiliii. xc ani joiIiMi / nasirli lidi jiiií ílostali kliikii / mravu 
Mtil. TMk M* toto iikoiiŕilo. lUv Siniiay na vxšrrrováni. o/námil. /«* 
n«'/atll:iiilio iní knil. Talnilť dojdaii ľo/ka/y. nimi/ sr siNilcniosti 
inlailikA na vš«*ťkyťli školách /apovôdŕ. %<ak hxul Uohu dívala. 
/ tfilinto nír k uskutrcmMii n(*]irislo a sotvy i prijdi*. My stradirm 
%i*likym II toNi naplnení, rokovali sme ťo ilrn (» nkoiHvní doÍMŤrn 
vrel' nasirh. však napo^JiMly ujistili nás uŕitrió. /x príšdlihy tako- 
v\iii m/kfl/. on }vn na jniŕno potaliovati ><* h\u\v. 'Iniŕno t«'«l\ 
,?*IMi|i»ľnnsf" niusilohy s<* na jiné pnmiŕnifi. My n\ní. jak jihmI tím 
zjiMMlnutí niihu* (Ir/inic rinnosri )iak v naši >po|«M'nosri pnliyvá. 
/;ik.i/ s|Mi|fľnosri nmlili hychom ilôkovati n(*pro/ŕrtf*lnosri maífarski*. 
ku-n ji/ |N» (Ivaknitc na sv«''ni svatku (hyval to tak nM-rny .Orôm- 
nnni'p.' ktorý ni4iirai>ká spoloŕnosf >/iIy na konci roku slavicvala. 
a kii ktiiľôniu v l»i)»liotŕkf' odliwanéniu celá iSivli^lava ]ioniaffaľon- 
rrná |Mi7yvauá liyvala a dcmonstralivnr vsrtkym ncsni\ sloní liani- 
luinláťkyni tlieskala a ŕlj<*ni»vala) throsfan, .smhnthť' ivcnili. 
Víilaiiľi* nii'zi ti'ni iHÍovŕ naši. /«• sc jest co n spolccno>t <iliávati. 
|MNlali právi* sc t«*hily slii-omá/ilivMinii ciikevnimu tohoto nkoli 
«hn>nmžihMií prosrliny list. v nem/ /ádali. a neho. ahy se no\\ )u'o- 
fessMir hvi n liti^nitnrv slovenské na Ivceuiu /deišíin vvvolil, anelio. 
ahv liimiito nejakv námestník st* /ŕídil. l*o dlanhŕm rokovaní m* 
n/ji\relo. naŕ na mne his padl. a ji/ tiwf tedy ŕádny námestník 
JM'iii /flejsilio slovenského professoratii. ľrednľiším íhakrátt* mlnv- 
niri. jrdenkrátt* pre> tyden iléjepis. <» m*k(dik pak dnu |Md>kau. jak 
II vi-tširli tak n menších, dokonajt* ň'skau. /apočnn. /kaiiskn / mluv- 
niri* i s vét>nní v prítomnosti piiifessonitu dr^eti hudu. ľmcujeme 
IM .('itfch vilecnosti." kten'' ješté t«dio roku v\jíti mají. Ni»/ cítime 
JU* nt'ilostateŕnynii ku vwedí'iií celého dilka : pror /áiláme Té. pévče 
('tilMdiii, l»yH nám nékteré práce a >ic«*: na Kollár.i. .luiiĽinanna. 
M2icit*iov>kôhii vypracoval a cím <kiir odeslal. S|v<el sem, /e jako- 
\M |MijiMlnHní chystáš o napnivení reči pi>eiiiné: pri»sím Té. po- 
Bťťhej jest** toho. véŕ mi. to se nedá ra/í-m I Vidis jiiik. co K«dlar 
výkonní? (Vsi již >ami nstupují a nstu|iovati hudau. /t* Kollár 
ílonial nivdallii od cis. ruské Akadémie, ji/ viš. /i* ah* ľiiskin /e- 
nind. .•*or\y Tohe /nánio Imde V ('horvat>ku. v Zálihdie. povstala 
«p>»li*ŕniist. z^ilexející /e l<Ntúi|ú. >aniyc)i kltM'iku. na jejich/ /ádo.st 
my jiui terf zákony iia^e i ,ľloiI\- ndesiláine. My fé/ i ítame l!l\r- 
Aí* Novinv i Hanicn. K\éty če«iké, ľra/ské Ntivinv i Včelu, kteni 
nir není h<Hlna: vsecko pn pi»čté ijo^táváme. S ľ.ohem. Tis čím 
«kAr Tvŕinu Ijifleviin. 

iNiflatek: *Kni>né >i mi nvš«'m ii<>\ím\ ii/námii. i)l>/\hi>t«' ale 
vítané luíni li\lo. /e Oktdí Ji»/«-t\lio iro/umi'i ili>trikt iHitisNkvi tak 
niu/né Si* proti iisilím tyiMn>k\ih Maifanunanu /adr/<do. lUnlenie 
jilii rji to piNiťkovaeí listy |is;iti. 



Ze Maďari tajné časopisy, o zniaďarení Slovííkft jeclnajíd iiiají, 
o tom sem iievÍMlel, O jiných takovýchto kolujccích spisech znám'*). 
Obdržev tuto zpnívu od Tebe, i Imed sem na mnohé strany psal, 
aby po nich pátrali. 

Jesenský, učit^l v ľešti, Slovan pŕehoriivý, mi psal list,^v uéniž 
mi oznamuje, /e on almanach na ľ. 1S88 vydávati bude. Zsidámé, 
bych Te jménem jeho o nejaké práce pro ročník tento snažné ])rosil, 
což tedy tu lile konám. Iľciíi, pévce náš, Ttibohu, co múžeš a odc- 
šli mu práce, zvlášté usiluj se mu néco v pn)st<»mluvé posiati. On 
chtél almanachu svému ,.Mína" prezdéti. my však s jménem tínito 
všickni velice sme nespokojeni a jemu jen i)od tou výminkou prace 
slibili, jestliže jiny název si vyvolí. I Ty. myslím, v tom rovné 
s nami smýšleti budeš. Hlecf mu list psáti. — lUiduIi nejaké vy- 
chovavatelství dosíati moci. ovšem že se o Tebe í>ostaľáni. Dobre, 
že se chceš uciti anglicky. Mluvnici Zerfyho si kup, avšak z té 
samé anfílicky se nenaučíš, nýbrž ])nkup si k ní 1^'illa (2zl. 5(>kr. 
str.), dle nichž cíle svélio dosáhneš. ľč se zlášté i francauzštiué, 
a tu Tobé pomúčim Vo^'dber*za, neb Machat. — Fnidák jest v Tren- 
číne. Zvedavý jest o \'ás néco slyšeti. Já mu již psal : proč mu Vy 
nepíšete? ťo delá KrniíchV Pozdrav ho! Ani Ty. ani On nám nie 
nezdélujete. Slvšeli sme, že v dobrém duchu vvchovává své žáky. 
m\\ ho* živ."* 

Oba listy Štiímve dávajú Imbaté objasnenie mojich zpráv o jeho 
tehdajšej činnosti a o t<mi jeho zraku orličom, ktorým prenikal všetko 
a badal i najmenšie. (ťuknôovanie.) 

Oprava. 

V ])rvom sošite na str. *».'>. stojí mylne o Jiilhisori Pecovi^ že 
zomrel a mal za manželku dcéru su|)eríntendenta Lud. (lednlybo: 
toto všetko platí o ndadšom jeh(» bratovi, Krnestovi, bývalom fará- 
rovi v Harkau-e**). Náš Július žije dosial jako farár v ľofnoni Bi- 
rinčoku (M. lierény). A jako hovorí sa v slovenskom |N»rekadle, že 
ten dlh<» bude žiť, koho vykríkne povesf za zomrelého, tak nech 
nm lioh dá dlho nosiť meno drahé a pamiatku svätú blahoslaveného 
(»tca jeho Leopolda. 

My snažne prosíme ctené čitatelstvo. |NHlávať nám |N)dobné 
opravy a vôbec dôležité zjinívy. týkajúce sa črtov týchto) životo- 
pisných. 

Hlboké, T), apnia is^l. l)r. J. M. 1 turban. 

*) HoIy mŕilzi txínito Štúrovi známymi .,kolujfdmi spisy" i Noviny, písané 
jodnym junitoin slovrnskyin, pomaifari'« ným. rozumie «8: a ten j ur* t ne- 
bol ^jadny iný. jakti Lnii('\it Kosnt, synovec to drahej pamiatky Ďtirka 
KoÁuta v Kosútoch prí Turŕ. Sv. Martine. Veliká patrónka mauarismu, 
arťiki'iahyňa l>orotha, preto menovala revolúciu madarskú „die schlo- 
wakisrhe Kebeniou' a snažila sa ptkne poumývať svojich milých MaiFarov 

Iirodo dvorom. Kosuta nemmovala inak. jako .der Srhlowak.** 
'idioto pozostalé kú/ne vydal p. Lud. (teduly. superintendent preddnnsj- 
!«kv, pod timto náHlo\ím: ,Kniil Priz. prwe-s. rwau;ľ. lYarrer zu Harkau, 
NaVhfrelassenc l^reiligien." Pest 1H6>$. I^ruck von Ilornyanszky u. Trftger. 



•J m 



Ilistoľickŕ dľ(>bii«stí. 

Sdiíriiiť íl r. 'I. L. ľiŕ. 

NsíIhmIíi /a\inll;i iiia mku l>^7.'i |n) |inyľ:i/ na S|iivcn>kn :i dn- 
^tn\ snili *^i mviio (In kruhov ii:iľi»ii«iVťov slovniskvrli. hnifiii pľvcj 
fi-jtii <v>ty nn»"n*j /a Itnuiirou nášlio kľ;irn\stva hni trval v. Navľáliv 
SI (In iínli*!«lavf, /aŕal srnu piliu* štiulnvať iiiiniiinsť slnvciiskú: a 
imlifváť mi /ijiío' rstľ pnknhMiic /iiálliť hnin / nsnhiiŕlm >tvku. 
^t.iiy sa invdinrtniii iiiňjhn háilaiiia |ín'*lnvsrfkyiii i»sn<ly Slovniska 
«li»h\ iinxrJM'j. Skn|>ky rnk hli/il sa ku kniiiii. a ja hoj s(»iii csti* 
Aihavruy sxnjnii ]iľiiniii. ha ŕu viar. hn| >niii \ia(' /aiijaty |in'fliii«'- 
tniii. ni'/li na |inŕiatku. rn'hťľal sniii pniví* /ja\\ iiáľn«lnólin /ivnta 
>lii\ľiiskŕlin / nik<í\ M'>i(lrsiaíyrh. a tu upiiraly pn'ílnxšrtkyni |»n- 

/•«ľllii'»f lUr»ÍU lli>rnni-kŕ pľiiľr >lnVí'|J>ki'*. iľh' suáíf U'll |U1*tn. /x* 

M»iii siní liistnťiknni. ak*í **knn*i. /ľ tu un>hľn\ i<* pnkus, \\s\ťílií 
niiit /\lášliin>t v nMiiIncli slnM'iiskM'h. ktnpi ľ.ainaiu' sa ka/ilóiuu. 
ktii /aliihi sa v iniuulnsf S|n\fii>ka. ľ»n|n i nim* u/ WnU /n'ini\ni. 
rv iiiiiiiiln>t Sinvľiiska \v\inula sa >viijini /.^l:i^tn\nl a saninstatnvin 
^INisnlinin, /rcla uťmlvish* nd nstatin-lin kľah>\^t\a nlini'skólin : alť 
ii.-thvinit fií A'iliailnu pririini. pifŕn >a tak sta In. nnMlluvnc ur|Hi- 
ilaríln sa mi. 

Chopil snm sa t«'(la sn /iiaŕiinii /V4Mla\n*«tnii nn\r)sírh >hivrn- 
skM'h pniľ Instnľiľkvch. hlailajiu- tam /(*lanrhn wsvrth'iiia : a\^ak 
očika vanie mnji* /n>taln iirns|Miknji*Mf*. Ichn tliforit*. ktnn* na>icl 
snili tu. hnl\ /\;iŕ>a staxaiió hiv /aklaijnv a iuum'Iv si sn>nf u/ 
|(rí ilnst liii«'ľllľi kľitikľ histnij('k('i. 

Naiii>lv pni/ijniny a ja rštr pivnix^fal n tyriitn /;ihail:i(-li sh»- 
Vľii^k«:j iiiinuhisti. ik'M'iHík'. akn h\rli \\>'u'\ / tnlmtii hlinlisía. _Tu 

llfWliaiiirs lliŕnlin.-' |Mi|nysh*l snni kiiUeriM* . llltľ^is npiit i|n l'hnľ- 

ska." I*ľípni\il snili si ti*i!a všHkn nai-rstu: pr\ \>ak. mv príhli/il 
>a ilrit nilja/dii. niícninmcl a v\|r/al ^niii \\sr vr\nir|i t)/iliinv. 
ľŕrl nini. pivísí /a>e pi>k> ra>f x'vniM'hn llinj-^ka. hni tnla /m.i- 
rpiiy : .-ih* túlia mnja. u/n't n|i;ii kľ.ih»vst\u nlini>kr. hi»la tak ^iliia. 
/v wilal Miin sa iia crstv, aknná|ih> ninhi»l vnin vstat. 

riilMiviiir sa nÍ4'kn[kn ilni v Tiini. /níavrnv Imiskvui svitvim 
\ii/(liirhnni siH sniii (fah'j k vychnilii. pir(i)Nijat\ui >uľ patnit* mv- 
sliľiiknu. 7v tam na v\rhnih' najilcm ľn/|iist4'ui«' n>iifliu*i A'ihadv. 
A tiišriiir tiihi ma mvklainaln. i*ľ\(* prrkxapcuír ŕakaln ma \n 
Spisi: ovaiinln ma tn akn>i nrníťtkMii <«tn'«lii\cknm. Nav>ti\il >nm 
Iin-il«'hrMl/ajiirrli(» rnkii vjr^inu h.ni^kyih mir^r n:* S|n\ (Misku, znal 
vifii ti*(la / v|a?»ínchn na/nni iiriip'ckc knhiniľ: av>iik ľn/dicl nitMÍ/i 
nniiťckvmi knlnniami v tamtvrh >f«>li( i:ir]i Sh>\('ii>ka a na Siiisi 
h«d t.ik |isttniy. /(• miiiitkvnriit* pnm\^h-l snin ^i : ru niet liai-ľj Sln- 
«i*ii*>kn. \ľilnr tmiiu. /v tu /ije tiiv iiiii»i/^i\«i S|n\iiknv. Tíín /v|it>r- 
iifi*if ilahí S.1 však ^nailiin w^xrrlit. /ľMiaiiiii\ ^rjii'iin ^íilla iiiekdaj- 
<iVh ;!n»fnv mirst spišský* h ^n /ľfjmym s\ľihMt\iiiii dnh\ minulej. 
ktorá iNfUÍ« ťSttf uplm* ndŕiuľna. opustil Ni»m Spis a hli/il >niii sa 



'220 

ku Košiciam. Tu zase prekvapenie. Tam, kde Heniad prerýva sa 
iížTabin(ui ilo roviny košickej, mení sa opät krajina; ihličnaté stro- 
movie razom prestáva a cestovateľ octne s:* v kraji listnatého stro- 
movia, kde prevlíída v lesoch buk a dub. A čože to utešené údolie 
košické! Iné rastlinstvo, iný vzduch, iný svet! 

Prišiel som do Košíc na niekoHvo hodín, náhmla však (ne- 
priaznivé spojenie vlakov) podržala ma tu vyše dna. Prehliadnuv 
uz prvý deň odp(dudnia znamenit(»sti mesta, druhého dňa zrána ne- 
vedel som CO pocaf: blúdil som teda na zdarboh uliciami. Zašiel 
som na trh, i ))otešiIo ma, že octnul m\ú sa zase medzi ludoni 
slovenským. Ani nezostal som dlho osamelým : tu prišiel ten, abych 
mu niečo prečítal, tu onen, aby som mu niečo vyiKx-ílal. Medzi 
iným prišiel jeden roľník z okolia košického sťažovať si, že predal 
židovi obilie a ten že ho ošudil. Vypočítal som mu to, s doloženfni, 
aby šiel nazpät k židovi pre nedoplatok. Onedlho sa vrátil s vy- 
jasnenou tvánui a zvestoval, /e bol u žida a povedal nm, že mu 
to veľkomožný pán vypočítali, a ži<l že zaplatil, čo na pn'oín ráze 
nedodal. Ponúknul som ho cigarou a z^čal s ním itizhovor: I)0Zda] 
podľa výslovnosti mojej, že som Čech, a poueváč sám, keď bol vo- 
jakom, ztrávil v Čeclíách niekoľko n^kov, imvažoval ma akosi za 
známeho a stal sa veľmi sdielnym. Zajímavé vý|K)vede jeho citoval 
som už niekoľkoráz. Tu budiž uvedená iná časť našej rozmluvy, 
pre mňa vtiMly nie menej vzácna. Keď sme t4)tiž spolu počítali, 
koľko mal dostať za obilie, napadlo mi, že počítal na kábliky, a to 
tým viacej, lel>o |H)vedali mi na Slovensku pri jKNlobných prfleii- 
tosťach. že v Uhorsku je dvojaká miera: na Slovensku prešporská, 
ďalej na juh však peštbndínska. Zpýtaný dedinčan mi |K)vedal, že 
oni v okolí košickom merajú obilie na kábliky, a na ďalšie dopyto- 
vanie vyiM)čítal mi celkom správne, koľko je to na pivšporskú mieru. 
Bližšieho vysvetlenia, pix»čo sa tu inak počíta, pravda iM)veda( mi 
nevedel: to je vraj ml starodávna tak. 

7.a Heďaľou očakávalo ma nové prekvai>enie. Našiel som tu 
rôzne obyvateľstvo : preilovšetkým Rusínov s cirkvim riniskou sjedno- 
teuých. ač sami nazývajú sa pravoslávnymi, Slovákov-Sotákov tiež 
pravoslávnych čili unitských, a čo ma najviac prekvapilo, na sto tisíc 
Maďai-ov tiež pravoslávnych, ktorí modlia sa Pánu Bohu jazykom 
staroslovanským, ačpráve slovančine ani ner«)zumejú. 

V Užhorode na trhu pýtal som sa, na akú mieni predávajú 
obilie, i dozvedel som sa, že tam obilie meria sa na cetverti, po- 
zemky však na desiatiny, Pn»mýšľal som a rozbresklo sa mi v hlave. 
Na Slovensku (jwpri katolicisme) husitstvo a jeho premena, aupš- 
burské vyznanie, čeština, prešjwrské mien' a váhy — tu pod He- 
ďaľou protcstantstvo. košické mieiT a váhy, za Heďaľou pravoslávie 
s niskými mierami a váhami: patrno. že život i duševný i i>osp<>- 
litý vyvinul sa v každej z týchto častí úplne oddeleuo. patrno, že 
každá z tvchto častí tvori zvláštnv a samoštatnv celok i nakofk<i 
sa vzdelanosti, i nakoľko sa verejného života týka, a nemôže byt 
viacej pochybnosti, že v starých prameňoch musia sa ualeznúf do- 



klaily i (I |Ni|itU'k«im (xhlclení tyrlitn knijín! Oilišid sniii iis|hi- 
kiij<*iiy clo HaIíčo. 

l'i» luivratr svujmii x rostv /niiú som sústaviu* nuw starŕ kn»iiíkv. 
listiny a ^ifarŕ /ákoii\ ulioi>kV. i-o/uiiiic sa, s iia|iniito>ťou Vťlikoii. 
!ihiŕnijúť |ktIíví* ka/ili* iidaiiii*. ktoiv |N)slú/iť iiiolilti k u^j'^^ii^'i^í^i 
\m tak /ailiadiu'j. Koium'uc po vrlknin iianiáliaiii |MMlarílo sa iiti 
Ml^tdvií ílosf iin-ity dôkaz, o stannláviioín politirktnii a adininistni- 
tívni»iii ro/(idriií iiíťkdajsiHio kníFovstva uíimskŕlio. a sicc tyin. /r. 
IMNlurilti Ml mi /o starvťh //ikonov a listín vyiiajsf (hMr/itost niťkdaj- 
šiVh komôr knil«»vskyťli. jKilatínuv. ^M'm'ľálnyrli kapitáiiov a p. mi- 
kotko tykalo sji stanNlávmj siuVtvy kníFovstva uhoľskóho. O tomtt» 
vT!(leclku pniiv svojej hovoril som však 11/ v ťláiikii .O metliodr 
flťji*pisu Slovťiiska .' pnivda pľostoiiároilm* , p<iuka/ujtMii ttMla kii 
tomu : diu'S zmitMiiĹ sa cIktii: o nirktoi-yrli podndmostadi jKdNinirj 
dôležitosti. 

ľviitiol som u/ vyššii*. /v pnú stopu staľodáviodio n>/drltMiia 
knilovstVH iiliitrskŕlio iiašiid som náhodou, u|N>/oľn('ny súr na ľô/- 
umf mien' a váhy v jednotlivých knijorh ulh»ľskyťh : v listinách a 
zákomKľh našiel som ten/ dosf dokladov, /e táto m/nosf. ha ešte 
yáťšiii |iauovahi 11/ /a starodávna v ťhnich M. /ajimavé jo. /e král 
ŽiinnniMl, ač márne. |Nikúšal sa o zavedenie jednotnej miery as|Nin 
niikufko oIh'ImnIu sa tvkalo. Citame v tretom hecr. Si;>m. 144Ci 
iKovnchiťh ('«ní. .1. Tav.i I., ;í 1.: (jihnl in i»ninihus castris. opidis« 
rivicatilHís et villis et ^'eneralirer nhicuntpie intra lti*^'ní amhitum 
mťusnreutur et iHimlerentur secundum nn-nsnram civit^itís nostnu* 
IlufliMisis: /.ákon ten nenndiol však mať trvaiŕho výsledku. iNOU'vác 
Vo všctkycii iných prí|Kidoch malý /ust.iť v platnosti staroslávne 
iuirr> a váli\. ako ustanovilo sa u/ v od>tavri nash^lujúcom : $ 2. 
ilfniptis tuntum uknIo mensuris decimarum et niontium trihutis 
iPpiVTvchti ac lucris. censihus. femlis et n*dditilins ľreshytei-ornm 
et vírunini ecclt;>ia>ticonim. quos in snis statu iu>titia, (piantítate 
rl vakin* vulumus |NTnmnere. zákon onedlho /apomenul s;í zase. 
ik lutiy vôIht Ind kedy pre\ edeny, a nepri>s|Hdo ani jeh«) tdmovenie 
mkn I.VJ.'i: tKuvach. Vest. Com. iÍin;í Art. *JI. . . . nlúipie per totum 
h«N: re^num. pro fmmentorum et hladorum venditiom* et emtione. 
Afi|U(* vinonim eilucillatione una et ead(*m mensura. cnhulus scilícet 
ŕt iiuarfaK* al4(ue pyntha lhiden>is formetur . . . on«'illliu menilo a 
%á£Ílo sa zase |NNlía starodávneho s|N')Md»u. a tak zn^talo až na 
iuiS4* dni. 

TúUi n'iznosf váh v a mier\ v kľa[ii\>t\(* uhorskom pri.^^la v<» 
vrnsjnoin živote k ohnuiinej dó|ezito>ti menovite t\m. /e /^ikladna 
jnlnutkA váhy, t. j. lilmi. holá /aroveii základným merítkom lai 
nueuí peňazí: leho keif \ ka/df»m území >tartM|avnehn kráíov>tva 
ImmIdoUi váhv Inda iná. miiMda l>\t nutne i hodnota čilí cena mince. 
menej a v olN*h uve«leuej v oh\ode jednotli\ych komôr kráíov>kych. 

•• ťcjrr VIII. 4, (Ml. 1:15:1: I\ I. 17.-.. l.i;Vi. - K<narliiľh Mip atl Vfut. III. 
an6. 3ué, 614, lAVS. — Lml. ÍI Pimt IV l.%:!l — Kti% a r h. Sup. ad V fit 
IIL S8S, Ui^. Szirmay NUt /empl -.*:i4. ;> 6%*l. li:7:{. 



»>•>•) 



* 

rôzna a nerovuá. Staré listiny pounijú nás tiež o velkej rozinani- 
íostí (Tuy a hodnoty v oIkiIiu sa nalczajúcej mince M, i i>0(lávajú 
nám neklamný doklad, že jednotlivé rasti kráľovstva nliorskélio po- 
žívaly vefadôležitého práva aníonomnéhe, pniva razenia mince zvlášt- 
nej ceny a liodnoty, práva t4), ktoré prisliiclíaf mohlo jedine zemiam 
administratívne a prípadne i politicky úplne oddeleným od štátneho 
celku. 

Hoj proti samospníve týchto jednotlivých častí kráľovstva vzpla- 
nul v Uhrách menovite po vymretí Arpádovcov a j^rcvádzaný Im)I 
KaHom I{(d)ertom s veľkou dôslednosťou; jn-et-o nesmieme sa <liviť, 
že kráľ tent^) na sklonku svojho živoťi pimiýšľal i na zavedenie 
jeílnoty peňažnej v kráľovstve uhorskom. Nemajúc však toíko moci, 
ahy zrušil staroslávne ktmiory kráhívské v jednotlivých územiach, 
ktoré tvorily dosiaľ ziíklad tinaucnej správy ríše, uspokojil sa vo 
svojom známom a veTadôležitom zákone z roku 1.-142 s tým, že na- 
riadil (§ 4, f)), aby v celej ríši i>ri razení peňazí prijaté l)olo za 
základ razenie komory knímnickej, mince jednotlivých komôr krá- 
lovských však ahy rozoznávaly sa púho rozličným znakoni, čo jm)- 
tom dôsledne zacln^vávalo sa na uhorských mincach. Avšak jednoty 
mince a jednakej jej hodnoty nedocielilo sa ešte dlho |)ot4>nr-'). 

Ešttí zajímavejším je k poznaniu niekdajších pomerov v kráíov- 
stve uhorskom vnút(U*nozemské clo uhorské. Nachodíme totiž v sta- 
rých listinách doklady, že clo (tricesima) neplatilo sji len na hra- 
niciach ríše od zhožia hu(f dovezeného alebo vyvezenélm, lež i pri 
prechode z jednej časti Uhorska do dindiej ^). í)Ia prameňov dosial 
známych nemôžeme udať celú siet vnút4)rnozemských c^dníc, ale i to, 
čo |K> ruke je, dostľu'í, aby sme poznali, že ccdné tieto linie vnútomo- 



*) Jedna / najzujíma\f>J8Írh listín v tojto otázke jo n'lária pápežského lef^tJ^ 
Kiitiua, o vvbraiiVch uniiataoh pre pápe/a Jána XXII. v jednotiivýrii ilioe* 
resach kráľovstva uborbkého (Fejér VIII. 2, I0h-I:u), lehn v tejto listini^ 
miera nhorská prepoť-itáva sa v/dy na zlatii miern; nvádzajii sa tu vedfa 
českej a vietleňskej mieiy nasleiinjúce uhoľské: niarclia Hni anrenti ad 
ixmdus Hndense. marcha ar«;enti Hanalinin, marcha tini ar^enti ad pondiis 
ľransilvaniense. (>kn*ni toho mnohé doklady narhodínie v listinách, meno- 
vite však u Fejéra. i> razení zvláštnej mince v Krenmici, vo Veľkej Hani, 
v Slavonii netreba niňdio podotýkať: kú to príklady vôbec známe. 

'^j Svedčia o tom snemovne artikule z doby pozdfjšcj, domáhajúce sa opAf 
a opk( o zavedenie jednotnej mince. Kovach. Sup. ad Vest. II. *J7, 1147. — 
Kaprinav 11. 18y, 145í<: ibidem II. IIM), U.iS. -- Caroli VI. Oecr. II. 1743, 
A. 6«, Š I. 

^) Kejér V. 2, 027, |j7y. VIII. J, r.i:., l:t24: IX. 4. 4JJ, i:i7;j. ~ Kovai-hich 
Vesti^ia Com. r»il». - Lud. II. |)«*cr. IV. 1521. art. 12. — Kovach Suppl. 
ad Vest. III., l'^l, l.vtá. -- V >mluve, uzavrenej med/i Ferdinandom a 
/ápofom. čítame: . . . (^nod omnibns mercatoribns ntriiiMpie partis sit 
liberum . . . merces . . . cmere, vendere, . . . vehere per terram et aquam 
absque omni impediniento et intcnlicto utriusipie principis aut e^nim 
(|Uorumcun<)ne oťticialium, solutis tamen ex antitina consuetndino siiluen- 
dis tricľsimis . . . (Med/i oboma ríšami neustanovená t>'da no\á coloá 
linia, lež vyberalo >a clu prí prccbodt* z jednej časti ľhier do druhej 
tam, kde od starodávna nachádzaly sa vnútorné colné linie.) Vnúturno- 
zemské tieto colnice zrušené sú až roku 17l.'> iDecr. ťaroli VI. art. IM, 
u. 62), avšak i tu. ako >a zdá. niť úplne. 



•i'»;» 



2i*niskŕ sIknIujii sji asi > liniiiiciami nlivoilov kniiini' kľáritvskycli. 
Viťiiiť iiH |>r. ľclkoui iimti\ ži* iilatiln sa clo pľi pivcIkmU* /o Slo- 
venska il«) riiorskn a iiao|»;ik. a siVr na Dunaji M; |MMloliiir viniir. 
if vUí platilo sa tiež |»ri iuvrluMÍr /o si»vtMnyrli riiin*. z ol»vo<ln 
totii kráľovskťj kitiimrv košickoj do riiícľ'-); taktic/ pri pivrluMlc 
zo M.'Vt*niéli«) ľliorska do Zátišia-*). /<» Zátišia do Tľaiisilvaiľu'^t 
n p., i-íiii iNldHťiitť jrdiiotlivyľh ťasti kľáfovstva ulior>kťdio naliyva 
iHivóhti ohjasiícnia. 

K(Mf vsuk uvá/iiiK*« /(' tir tak/vauŕ ľartCN IN^mhí ||un<j;aľiaľ 
ťiflkiim súhlasia s ulivodi»iii niťkdajširli komôr kráFovskycIi, tvoriac, 
ôi il» spnivy Aiiaiiťiioj. liphu* saiiiostatnŕ li/.iMnu*. ktoiv svoji* /vlástiit* 
Viihy a mim' iizival(». ponia/i* svojho /.vhištiieho ľa/ttnia a svojrj 
zvUštiiťj cvny v ohdiii lualo, so/iiáiiio siiailno. /v tii*to ľartrs nii* 
M iuihiNÍilyiii iNijiiioiii /eiiu^pisnyiiL h*/ ži* ú|diir súldasía s |M»jniuiii. 
/Diiiiiyiii íiiile |mnI iiinioiii koniiiiirj /.v\\u\ iiieiiovitc kcif /jistif sa 
ilá v týchto li/miiai'ii í samostatná civilná a vojenská s|)ráva as|ion 
v istých doliáťli. a to vždy po cidy lad lokov. 



. Našť národné spevy. 

Oil Sff/apffi Ftijpittni. 

Slovák pri svoj«*j svťto/náincj chudidíc Indiatyin j(* v povestacli 
a !i|N>v(K'h svojich. Dejiny svojich |)ivdkov <mIcí v rúcho lutjky a 
povesti; nulosti u žiale svojej doniácuo>ti v.<ak do /\ukov s]K*vn. 

Slovák j«* ideali.stoni i na |Hdi ]Nivesti i na |Ndi spevov svojich - 
a v olNMľh smeroch |NiV(Nlnyin. ľovesfami svojimi /akrvva svoju 
trnijshi chufhdiu. rojcí o zakliatych hrailoch. v nich nako|K*nych 
pfikiaihM'h. spíiirirh kfla/ocli i knahynách a o duchoch, ktorť hdejú 

s Krjŕr 1\. 4, 341. lliiO Atif. At«r. /ihuiio ji* \^i iilMM-n«*. /*- .Mutii^ Trni- 
ŕuuitky v>liiTal na hiinAJi rli», ;i xi* \i*Íii-f |t<Mlni/(lil ifln kapiiiihi M<«iri' 
hnmiiku. kmf wtNTAl ťlo ti**/ as vm. iliiv4/jin\« li /.t* «>ta:kov kanitiih ii:i 
slntenHkíi m iiA4*liii«l/«-ijúriili. napriek idiiin, /r k:ipitiil:i nula ni«*kofkit 
prifileitíi. ž<* s Vľri, kt*irľ pn* siojii putirlm <li»vá/a liiniajniu na hraniri 
■ic4kí Shivraskom a krifii«Ktvoni<, n«*niiiHi pLitic /iailnflio i-la. 

'> Wafner I^ipl. Sar 4o. !)nniiiii niimií hťiw MMunt pruptiT ľurť«ii\i4*nM'i. 
iiui naitnam partcin roniitatiis ip^nl•' ui ľupauín iruľnt . . . yvi v\»i'i'u*nvi* 
Tnretimaniiii et T*'l<inioriim ruiitra lilM*rtatľiii NiiMlitati^ . . . iMilfm 
p. 39. Pni€t«*rťa prius i|U(ii|iil* jaiii pritifin ( .ipitani*> i>t 'ľrirc-iinatniiliii'. 
luiovírnsi, ul d«* illis rľlMi«», ipioMiiniint* Di>finiiatii<ti*"i v«"«trai* ail <i%iini 
rt nemtiutfni tľnuns siiar .^nMiici ŕariťiit. inilUiii tri* i'^imain t*\i;;ant . . . 
To uvádza k* tinla tif/ /ri'jnie. »* pľnti /fiľiiin !»ni*niii\ii«'li(» ttľkrpiii 
s roku MVN, art. :f*.i i na ^fiithtť wm^lianu rl<i pii pivi-litulf* tlo M'\i*r- 
neho l'bonka. V (li>krt*tt* z ruku ITIô. art. *J1. n *i't u\ail/.ajii >:i iwr 
rolnice: Tokaj. UniMl, liutlni^Mi. I jhi*i>. •• ktunrh ti«*> (a/ku tvriiit, M\\ 
bnly by«aÍT rolnifiaini pultraiiiŕinnii. 

"i Drrr. Maainil. I.Vi?. art :{*;. - '>zirma\ NUt. pol /t-nipl. ^1. $ Já2. jTi;, 
^n. - Wagnrr I»ipl. sar iIn. 1 t.'iT. 

*; Colnirt* tieto uvrti«*ut* ^ú \ tlfkr*'ti* z r. 171 'i. art. t<l. a jt-ilnollivi* « ^tar- 
tirh liuinic-b «:A.st4'jÄif. Kťjt-r 1\ I. liii. rC'l 



2-2 4 



nad tým všetkým. S|u»vuni ohíahŕiije si každodemió tramiMity a 
kedy-iiiekedy sdiela i i)ocíteini ra<Iosf. 

Povesti slovenské nž dávno vzbudily pozoniosf domácich i von- 
kajších bádatefov; sbcniním materiáhi usiU)vne zaoberajú mi spiso- 
vatídia naši. Spev shivenský ležal len do nedávna úhorom, zanedlia- 
ným nami samými, zato však vykoristeným našimi nepriateFnii na 
njnni našu dosč zhusta. Slavnv nás Kollár prvv dal sa do sbieninia 




m, ■ 

Pauliny-Tóth svojim „Hlaholonr usiloval sa vyplniC túto medzeru, 
no nevydaril sa ani tento ]N)dnik. 

Konečne najnovšia sbierka «Sh)venských Sjkívov,'^ vydávaná 
priat^'Tmi slovenského s|)evu, podala nám pozondiodný niaterhil. 
Tejto sbierke venujem svoju úvahu. A tu predovšetkým nádohno 
chválu vzdaC sberatelom a v prvom rade usiM)riadaterovi sbierky, 
Jánovi Kadacvmu. 

Počiatok a vývin spevu padá do najstaršej doby človeka. Ve- 
seh>sť, snuit4)k a mn(dié iné city Tudské len spev(»m daly Sii iiaj- 
[U'imeranejšie vyjadriť, preto spev nmsel byť verným druhom už 
predhistorického človeka. Hlasom ľudským Iwdy vyjadivné prvé 
liudobné myšlienky, a prvým nástrojom hudobnýnľbol ľudský dych. 
l)ychové nástroje sú teda najstaršieh<» pôvodu medzi všiítkými hu- 
dobnými nástrojmi. Tak i fujary našich valachov sú jn'cdstiivitťľky- 
iiami najstaršej inštrument/ilnej hudby. 

Keď s{Kív vo všeobecnosti do tak st^iri^j doby padá, nemožno 
upierať ani slovenskénm s|»evu dávny, až do najstaršej doby siaha- 
júci vek. V samých ^Zpievaukach" Kollárových nájdeme piesne, 
vzťahujúce sa na |Hdianské obrady a bohoslužbu, ktorým i nápevy 
zväčša i>o dnes zachovalý sa*). Zasluhujú teda sjievy naše obzviašt- 
neho povšimnutia: a ke<f do ]M»vahy vezmeme jich neohyeajuý, 
samosUitný a jedmMJuchý útvar, nádohno jich držať za p<»klad draho- 
cenný. 

Piesne tieto majú za sebou vek asi dvatisíc ročnv. Pestovalv 
a prechovávaly sa (m1 |)rvopočiatku len ústnym ixKlaním. Na tejto 
|)úti iMMlstúpily behom času značnú premenu. V pôvodnej, samo- 
rostlej podobe už málo ktorý nápev zachoval sa. IMIiym vekom 
utvorily sa ju-i nái>evoch našich txlchýľky. Odchýľky sú najtvntšíui 
mieškom pre každého sberateľa našich s|ievov. 

Sberateľ našich piesni musí ))yť nielen odbrnnyin znalcom hudby 
a siK*vu vôbec, lež i |H)zorlivym bádateľom celého nášint žitia ná- 
rodného: musí Zliať historicky vyviň národa, nádiduio mu do po- 
vahy brať v.^eíky nálniženske, politické a spoločenské poineiy h 
pnMiieny, ktoré náriMl náš behom času prežil. Všetky tielo |M)iiiery 
a premeny vplyvaly a vplývajú ešt« i <lnes na útvar nášho s|hívu. 

SiKív je zrkadlom vnútorných citi»v, city sú vyplyvom V(»nkaj- 
ších účinkov a z nich povst:ilych dt»jmov. " Kecf i»oznáme všetky 

*) „Hoja ĎuniU, hoja;" „Horťla lipka, hon^la** at<f. 



Ji!'. 



p)ij>y iiiisho liHrfHinrlin /'u\i\ a wviini nii>lľii itlilatloiii n.i inittitn- 
liii>f. alt* f»h/.\lášr4* iiii iiiiiiiiln>t : iiio/imi n:iiii ;t>|Min pľaV(lľ|HH|ol»n(* 
inriC vi*k (iaktdiŕlin ii«í|h'vii. I'm»\:iinť xckii \s:ik iiiiiM l»\l tidn. 
%«N||li*||ŕ lilHliihlHMi funiioil ná|H*\ll \ pľVnlii. tc\to||| :i/ \ ilnili«i||| 
niiir. V iiiiioliycli |irípail«M'li iiarliodíiiir sraľol»\ly ii:Í|m'\ s iiiiHlcniyin 
te\toiii íí\v\h\ iiatipak. Tu nh/xláštiif v\/aihijr sa |Ni/nľiit»Nr a slirlilost 
v>«>fniiiii;í. 

Vil vši*tkyťli nasirli iiáprvorli |»ivvii'\a a ]taiiiijť iiánM|ii\ iliitlt 
a tmiiii /iNÍ|Ni\iMla.jriri IiikIuIhi} útxaľ. Tcutii inninriit ihtIi jr \\- 
lunu* Miii*nN!ajii\iii |irí sn>ravn\aiií >hicľky. Ih» iii:iŕ ih'ÍIhmIi >a diol 
íitliku. žť \siijr s:« (Í«» iiašrj ^hicrky iiápťv riii|/í. ni*(*li ItMi iná >l(i- 
vrii>ky to\f. a wstaiir iiiiiti|ii» nasit'li ii:Í|m*\ov Kmi |tn'ifi. /v sKcnitrl 
ii«*iiimI |ni niki* >loVťii>kôlin tf\ru. 

V toiiitii nlilailt*. akdU/wšsic iMMlntknutn. ro/||(Mluji* <rl\ iil\aľ 
a oIismIi nH|N*vii : iiii|)ul> ilávajú \>ak v/ii\ a všatlo : /ariatok a /a- 

kiillfVllit*. 

TiMiiťi* fiMVľoriié |Milíriťkŕ a >|Mi|(M»*ii>k*» »*|M»jľiiif iiaM* >«» /.i\liiiii 
iiiHifai>kyiii /iiHi'-iit* pnsohi i na \y\in iiasirli a inaifaiskyrli ná|ii*Mi\. 
Mtnl/i iiH|M*\\ tyi'|iri» flYoľli uáiiHJnv ikmImmIi sa V(*[ká |iľil»ii/ii(»Nr. 
|iiv kfipni |Mitiiiji ta/kii ii>tálit iiumí/ii. S|u'\> tyrlit4i (|\nrli iiánMti»\ 
|in'4l>a /luiŕiiť >a ni/rliád/ajii. ľii iiivnii Inaiiiŕiiri ŕiaiy ľn/liiiiliiji* 
/iiŕiittnk a /;ikii|jrľiru*. 

/^iŕiatiik a /akuiKTiiir ii:í|k*\ii \sak \/ity /iMt|»fi\filá ;:r>tikiila- 
rMiii. ii/i\aiiviii \ iiánMliivrli taiimtli. SlttM'iiskv a iiiaifai>kv taiiiT 

llHl Nl llá|KUllU*. 

/n siiifiiNlajiió |Hiva/u)i*lii úriu {iiaxidlá: 

/Vi Matfnr.sktjr/i mi/nľinh h |»ii*srii iMiríiia n;i nli\ľajlM' \ fniiikr 
I. :•. ľi a ><. koiii'í >a však tcuwv pniNidľiiic \ toiiikr 1. >^; 

'J\ luitlaf imiviili'lmi |iľi|iľaMi /akniiŕrnia u/ \ |iľril|Hi>|ľ(lu<iiM 
fakír, v inMii/ tmíľľ ln*z wiiiiiikv iiiHitirlM'iiŕ mí tnu\ vvssiľlm 
il»iiiiimiirn\ôlio akkoniu (xnliiicj i|iiiiit\i: 

l\\ ti-iiiťr \yliu'iu* Mji«TiMlaiii\iii jr takt *^ ) a na ih»>|(mIii\ 
i/4\ršujúi-ii takt |iailajii tii slabiky. pn/Mik \^ak liví na iinih«*,j 
«hliiki* : 

4) v«Hlir ttiľľ l«'ir«*ii(|r 'ľnn = Lrittuu) jľ \ |Mi^l«'ilniini taktľ 
|ir«i% iilHiii- vyn«/«*ii\ : 

.'•I ti|Nitrt*lN*iiy jr \ |min|imíiiiiiii taktr tťnifľ piaxiilrliii* niuľnlcnt. 
Imllríllrľ a i-rh trilli*ľ v nriiplnt') ťtiľHM*. 

Napniti loniii sfnrm^ki n*ip*9i/ I » |HM-Miajii >a nu'h*M vu \>i*tk\ili 
^KtpN-li >tU|iii<M'li ttiniky il. :>. .'». ^i. alf i \ tuniM-li M-ťlmt'j a >|MMln«') 
i|«iiiiiiiAiit\. !(|«iviiin ' iHiŕinaju <«a \n \sftk>i'li <i^iniľli ttintuh nkfaw : 

2* /JikMiiiriiii* ih*>ia/(* >a ani v |Mi^|ľilniMn ani \ ]ir.'<I|iiis|iMlnnni 
Ukti* lia tmiikil. ki takn'i-rnii \ )in'v:t/nr) \jf'-^in<* niipťx ki»nťi *^a 
floniiiuiiitiiii r2 a .'i I : 

ľii ii|M>rn*lH*iM* <M iiIm* (lfimin;inr\ iMtlin.i •{iiinta. ^immIim i|iiintat 
**tfjlinil liiii*niu. \ pľi*il|>«islr(ln<ini tjktt* \>;ik /^a(-^.l pannif spuijna 
I íl »tu i Dania, a iiá|M'\ k<»nri ^:i \ rnniin pnpMili- rnnuni tunika : 

loaiii t\kŕi^ pptiivi ^A XAiľii-in\ takt. /.i]i>/:iii>i i /•• •I\'m)i -laľik. 

i:. 



3i»» 



4) \ iiiiiolivcli pnpadncli iiacliiMliniť v ]K>slľ.(liioin takte leu 
(lominantu ('J. a r>. tnin. v priMliioslodiioín taktr však toniku (|irí 
inaifjiľskvrli inipi'voch jľ fo na(»pak); 

.'>! pjiiiujúciiu taktom jť ľoviiy takt. najôUyčiijutýší je -/4. iiiemj 
bržiiv ■* ^, a dakedv -.. : 

t)) (Iľiilní ŕiastka nápevu pniviileliie opakuje sa, pri ŕoiii však 
posledný periód zdanlivé piedlzi sa o jeden takt. / ŕolio pofinii 
vyviíiuje s;i zdanlivé nrpiavidtdny rytlinius; 

7 1 vodiŕ lírá velnii malú ľdoliii. i kde je iipot.ľulRMiy. iie.níe 
doKonále vvrazenv: 

>^) ]inzvnk padá piavidelm* na juvú aleho tretiu fvyniiuiŤne 
i na štvrtú) shdtiku |M)slednéh<i taktu: 

í») dhi liudoluiej zásady, platnej teraz, slovenské nápevy ue- 
ntMJii v tyrli niijŕetnejšiVii prípadoeh pnividelnélio a uspokojujúceho 
/iikonŕenia (leiio nekonŕiii sm v t^ininei. 

ľoiižitím uvcdcnycli pravidiel dá sa un'it liraníŕná ŕíara utvalii 
slovenskými a maffarskymi nápevy a v prí|»<ide poehybiiosti dokázHf 
pňvfMi sl«»vensky ;ileho maífarsky. Na nápevy, prevzaté ludoui 
n.-isíni od Neniľov alebo / vlaskvrli a inyeh svet^ívyeli spevohicsr, 
tu niM'ctlektujem, verf pôvod takýchto) i ten uajprostrednejší liudoh- 
ník pozná a nevydá jicli z.i [lóvodne národné. 

V |>ľedloži!nei shierke sloviíuskveli ná|H;vi)v niet žiadnelio sy- 
stému ani (ddadom formy ani olifadom standtylosti ; ehyluije v nej 
nevyhnutne potrebné roztriedenie*). ri»otreheué sú v nej nemiestne 
transposicií* antickyrli skál, z ŕoho povstaly škály ncjestvujťice. 
ľrriod sloven>kycli nápevtiv nenie šetrený, z éoho povst;iIy nepnivi- 
delné a nedovidcm'' rythmy. I^odobne takt nie je dobív khuleny. 
Mie.vjiiiy takt (v jednom %, v druhom -'^ a t. p.) nenui miesta 
v slovenskyrb nápevoeli. Synkiipy našich mij)evov (hoj, oj, ej) ozua- 
ôMié sú vn sliirľke osobvtnou ľasomieri»u. kdežto onv nepatria vžil v 
do taktu. 

V nru'odnyt'b nápťvorli našieh vtdmi ŕasfo. a to s vetkou iíIuIhuk 
upt>rľ(*buv;i sa ľitardand(», a siVe niiden v ]»osleflnom. ale i v pred- 
|His|t>dnom takte každého perióda. Kitardando (pivdiženie jeilnej 
iiMuí dľulii'j slabiky) nesmie liéinkovaf ani na pľiMuenii taktu uni 
\\i\ prcmrnu periodov. ale má byť vyjadrené jeduoduchynj o/naŕeuíiii 
intľirdiindn. ab'bo na jcdnotlivvth slabikáeh znárkom ^ * ). ľii 
miťsinnm u)>nrr('brni a \yzn<iéeni obtúbeného predĺženia jcdnotlivýrli 
slabík, ba i ndyili taktov. musi:i sa p(»t(»in naskytmif knisne |ieri(N|y, 
Mko i )irinieľ:iny takt. 

ľcri(i(l\ u;iľ(»dnyťh náiH*\ov naširh sú velmi pnividelné » |ni- 
/i»sia\;iju /várs;i /o št\i-orh, zritMlka /o tnHh taktov. Naskytujú smi 
>Wr prri«»'!y i .Vtakto\é. tir však ne]»ovažujem za inšie, akn /.a 
;il»u>us. pov>taly z toho, /e predi/ťnie j*Mhmtlivyeli slabík st«h> sn 



P«i/ii:iiiifii:i\aiii>* . /<* **liiľťka ,>lii\«'nHkvrii >ih>\ii\*' nťľlirt* li\f n«'jakvni 
H]tľ:ifii\:iiiyiii liiii|M|iiiii-iiniľlfrk\' Hl i'flknin Ona {Mt^'kuiijir Iľft materiál. 
/.u('li(t\;i\a h(i priMl xaliMiiitiiii |>rľ lniiiriHrh tiiiiloliiukiiv. Jť to IťD archív, 
a iii*' iitiii.*l<'i*k«'> (líplit. Hed. 



■J J 7 



nii iijiiMi cHeiii) |N*n<H|ii. a tak /v imviilcliiy immÍímI 4-taktiivv piv- 
ill/il ^a n J4mI(*ii «'f|y u\k\. 

Vsrfky |H'ľiiNl\ v j«'(liiniii ii;i|>r\t* nl»sji/fiir /nil|Hivnlaiii >i (»hl;t- 
ílmii ľ:iM>inii*ľv v/ájuiiiiir. n ľó/ni:( >a |ľii olir.iilitin iMM-ni slabík : a 
kn'iii tiiliti |M*rínil\ sú ŕasrii i rak iipnivcnŕ. /«' /tMÍ{MiMMlajii >í i tib- 
s^ihiiiii u«i|K*vii. a Mťc tak piaviilrlnr. /ľ iiťvyktMial li\ fn icjisiť ani 
oim'lťť. V/áj(iiiiii(ist |H*ríiHlii\ /javiijľ >a nám huif ako niiMliiln\anr 
hlaviip tlieiua tná|»i*vin. Imif ako ri>ntra|>unľriťkv vv)»nnint-ii;i iniitá«-ia. 
i tfiitii litvar zwšuii* (*(Miii nasirli náľiKli!>t*|i nái»cM>v. 

I lilailuosŕ a |iľavitlrln(»>t {M'ľiddftx nclnila si'tľrná |»ľi >liioľk<\ 
ňi. iiiyslini. >tal(i >a |tivti». lolm (-a>t»iiiirľa iiáprvu n('\yziniŕila >a 
|»ni\iiidiiť. iiHirald sa ílo |M»\ali\ |inMlJ/i*nir J«*(lnt*i alflnt ilľulifj 
>l«iiikv alflNi i (vl\ťli taktn\ a \\>kvtl\ni ^\nkniKÍni dostaln ni 
<its«>iitirr\ na ujmu taktu a |mm'Í(hIu. ako samostatným tou(»m a 
notniii. ľľúvuk \r\u\\ ŕastn a nt'iiniviiU'Im* jiolu/ťn} jť na liniliii 
>UI»iku. á nilio |Mi\>>ráva nirli Uťšlo\rnsk} a lio matfaiskŕlio /a- 
:^Jlllujti^i. Na pľiklail uM'duMn len 4. s. Iľ. a |ľ» fakt \ jiirsni ŕ. *<'^. 
V tvťlitn Ijiktorh |iľí/.\uk má liyt niľ na dľuln*.). ale na ]iľM'i slaMkc. 

Tttkt rliyl»m' ji* mlany v picsňarh jmmI ŕislom 1. 14. I**. 7Ľ a 
v iiiuohvcli iui'ťli. Na uká/ku dostaŕia i tirtn št\ľi: 

I. S|iifvaj si. ilirvi-atko. 

tr ^^ ;.-;.!. - 1 ; ; •• .^ . U - II 



^ s -" 



j^'l ! ' • • • |. . . . 

i, -=« 

I 4. Kj. /itn, /itii. 

I. U ■*^. \>|iunkti»\an} takt jľ IľU imitaiia .'•. a *• taktu, a 
|iit?tii fin ryfliiiju iiiMiiá li\r /aľátan\. 

\^. K|. Iii'ľa. luna. 

Ij . . . I . :| ; ; ; ;| : ^||:. ; ;| 



^ ^ 



A- '\: '• '\l'-ii 



I.V 



•2'ŕH 



('astniii(*i.« v(i sliiťľkí* uilaná he/|KKliyhy pvelu sa vkĺzla. Mto 
/aŕiatoŕiiŕ takty ka/dŕhu rliytniii spievajú sa iiiclioiii 7r}Thlrnyiii 
larrcloľando). 

72. .la haí-a stan*. 







1^ Ti — ; :|^•^|;;,;|Míi 

Nápevy, zodpovoclajiíce ^^. -^4 a **^ taktu a nicliii, vylilusujeiii 
úliinoiii /a iir.shíveiiskó. a Mce |nvt<»: lelwi všetky tieto náiKivy pre- 
vi(*va duril nenieekv a nicli v nich (izuarenv nenui o/veiiv v žiadiioui 
slovenskom tanci. Menovite za nemecké dr/ím ná|K»vv pfwl číslom 
11 <; a VXk 

/a najstaľsie nájx'vy nádolmo |M)kladaf tie. kt4iľó |Niliylmjií 8a 
ŕo možno v najužšom objeme a nepľeistupujú objem štymcii aleho 
piatii'b tónov. Tvnlenie t(»to |HM]opíerani tým. že úplná ose.ni-touová 
stupnica stala sa známou len v stRMlovt^ku. a síce za časov (ire^oni 
Vefkého. ľied týmto reformátorom cirkevno-kítísfanskej liiiilhy vy- 
vinul stupnicu SV. Ambros na ti tónov, a kecf pokusy Are/8k<^ho 
t^uida. ktorý zdá sa už imif známosť o r>. a t>. tone stupnice, ue- 
vezmeme do {lovaiiy, s určitostou možno tvrdiť, že di» čaísov Aiiibro